Česko

<mediawiki xmlns="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.11/" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:schemaLocation="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.11/ http://www.mediawiki.org/xml/export-0.11.xsd" version="0.11" xml:lang="sk">
  <siteinfo>
    <sitename>Wikipédia</sitename>
    <dbname>skwiki</dbname>
    <base>https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka</base>
    <generator>MediaWiki 1.47.0-wmf.2</generator>
    <case>first-letter</case>
    <namespaces>
      <namespace key="-2" case="first-letter">Médiá</namespace>
      <namespace key="-1" case="first-letter">Špeciálne</namespace>
      <namespace key="0" case="first-letter" />
      <namespace key="1" case="first-letter">Diskusia</namespace>
      <namespace key="2" case="first-letter">Redaktor</namespace>
      <namespace key="3" case="first-letter">Diskusia s redaktorom</namespace>
      <namespace key="4" case="first-letter">Wikipédia</namespace>
      <namespace key="5" case="first-letter">Diskusia k Wikipédii</namespace>
      <namespace key="6" case="first-letter">Súbor</namespace>
      <namespace key="7" case="first-letter">Diskusia k súboru</namespace>
      <namespace key="8" case="first-letter">MediaWiki</namespace>
      <namespace key="9" case="first-letter">Diskusia k MediaWiki</namespace>
      <namespace key="10" case="first-letter">Šablóna</namespace>
      <namespace key="11" case="first-letter">Diskusia k šablóne</namespace>
      <namespace key="12" case="first-letter">Pomoc</namespace>
      <namespace key="13" case="first-letter">Diskusia k pomoci</namespace>
      <namespace key="14" case="first-letter">Kategória</namespace>
      <namespace key="15" case="first-letter">Diskusia ku kategórii</namespace>
      <namespace key="100" case="first-letter">Portál</namespace>
      <namespace key="101" case="first-letter">Diskusia k portálu</namespace>
      <namespace key="710" case="first-letter">TimedText</namespace>
      <namespace key="711" case="first-letter">TimedText talk</namespace>
      <namespace key="828" case="first-letter">Modul</namespace>
      <namespace key="829" case="first-letter">Diskusia k modulu</namespace>
      <namespace key="1728" case="first-letter">Podujatie</namespace>
      <namespace key="1729" case="first-letter">Diskusia k podujatiu</namespace>
    </namespaces>
  </siteinfo>
  <page>
    <title>Česko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>703</id>
    <revision>
      <id>8213294</id>
      <parentid>8207329</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T16:18:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>89CZECHOSLOVAKIA89</username>
        <id>294777</id>
      </contributor>
      <origin>8213294</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="115470" sha1="98brcijgkqzla45714hkniumelcej6h" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Českáslovenská republika
| 2. pád názvu = Česka
| Vlajka = Flag of the Czech Republic.svg
| Znak = Coat of arms of the Czech Republic.svg
| Poloha = EU-Czechia.svg
| Motto = Pravda vítězí
| Hymna = [[Kde domov můj?]] [[Súbor:Czech anthem.ogg|center]]
| Dlhý miestny názov = Československá republika
| Krátky miestny názov = 
| Hlavné mesto = [[Praha]]
| ŠírkaSt = 50
| ŠírkaMin = 5
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 14
| DĺžkaMin = 28
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = [[Praha]]
| Úradné jazyky = [[čeština]], [[slovenčina]]&lt;ref name=&quot;slovencina&quot;&gt;V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: &quot;V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském&quot; (§16, odsek 1). Zákon 337/1992 Zb. o správe daní a poplatkov „Úřední jazyk: Před správcem daně se jedná v jazyce českém nebo slovenském. Veškerá písemná podání se předkládají v češtině nebo slovenštině...&quot; (§ 3, odsek 1).{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Portál veřejné správy České republiky
  | url = http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 3.4.2010
  | vydavateľ = portal.gov.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20100327123240/http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place
  | dátum archivácie = 2010-03-27
  }}&lt;/ref&gt;
| Regionálne jazyky = [[slovenčina]] &lt;small&gt;(čiastočne úradný jazyk na celom území)&lt;/small&gt;, [[poľština]] &lt;small&gt;(čiastočne úradný jazyk na časti územia)&lt;/small&gt;, [[bulharčina]], [[chorvátčina]], [[maďarčina]], [[nemčina]], [[rómčina]], [[rusínčina]], [[ruština]], [[novogréčtina|gréčtina]], [[srbčina]], [[ukrajinčina]] &lt;small&gt;(jazyky úradne uznaných národnostných menšín)&lt;/small&gt;
| Demonym = Čech, Češka
| Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident&lt;br /&gt;Predseda vlády
| Politickí predstavitelia = [[Petr Pavel]]&lt;br /&gt;[[Andrej Babiš]]
| Vznik = [[1. január]] [[1993]]
| Susedia = [[Nemecko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]]
| Rozloha = 78&amp;nbsp;870&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistická ročenka České republiky - 2020 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2020 | dátum vydania = 2020-11-30 | dátum prístupu = 2020-12-09 | vydavateľ = Český statistický úřad | kapitola = 2-3. Rozloha území České republiky, počet obyvatel, hustota obyvatelstva na 1 km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; a počet obcí v územním členění k 31. 12. 2019 | url kapitoly = https://www.czso.cz/documents/10180/148462744/320198200203.xlsx}}&lt;/ref&gt;
| Poradie rozloha = 115
| Rozloha vody = 1 590
| Percento vody = 2,0
| Odhad počtu obyvateľov = 10 897 178 
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2025
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 84
| Sčítanie počtu obyvateľov = 10 701 777
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021
| Hustota obyvateľstva = 134
| Poradie hustota = 87
| HDP = 324 997 mil.
| Rok HDP = 2025
| Poradie HDP = 49
| HDP na hlavu = 36 784
| Poradie HDP na hlavu = 39
| HDI = 0,889
| Rok HDI = 2021
| Poradie (HDI) = 32
| Kategória HDI = veľmi vysoký
| Mena = [[Česká koruna (mena)|česká koruna]]
| Kód meny = CZK
| Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]]
| UTC posun = +1
| Letný čas = [[Európsky letný čas|CEST/LSEČ]]
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = CZE/CZ
| Kód motorových vozidiel = CZ
| Internetová doména =.cz, .eu
| Smerové telefónne číslo = 420
| Poznámky = 
}}

'''Československá Republiky''', je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CENTRAL EUROPE programme |url=http://www.central2013.eu/ |dátum prístupu=2013-03-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181222120342/http://www.central2013.eu/ |dátum archivácie=2018-12-22 |nedostupné=áno }}&lt;/ref&gt;{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Česko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon &amp; Schuster, 1996.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.&lt;/ref&gt; Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} Samostatnosť nadobudlo [[1. január|1. januára]] [[1993]] ako nástupnícky štát [[Česko-Slovensko|Československa]], predtým existovalo ako jedna z dvoch republík československej federácie. Nadväzuje tiež na viac ako tisícročné [[Dejiny Česka|dejiny českej štátnosti a kultúry]]. Podľa svojej [[Ústava Českej republiky|ústavy]] je Česko [[Parlamentná republika|parlamentný]], [[Demokracia|demokratický]] [[právny štát]] s [[Liberálna demokracia|liberálnym štátnym režimom]]&lt;ref&gt;[[Jan Filip (právnik)|Jan Filip]]: ''Ústavní právo České republiky 1''. Brno : Masarykova univerzita a Doplněk, 2003, {{ISBN|80-210-3254-5}}, s. 145&lt;/ref&gt; a [[politický systém|politickým systémom]] založeným na slobodnej súťaži [[politická strana|politických strán]] a [[politické hnutie|hnutí]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je [[Prezident Českej republiky|prezident republiky]], vrcholným a jediným [[Zákonodarná moc|zákonodárnym orgánom]] je dvojkomorový [[Parlament Českej republiky]], na vrchole [[Výkonná moc|výkonnej moci]] stojí [[vláda Českej republiky]].

Česko je krajina s [[Trhová ekonomika|trhovým hospodárstvom]], ktoré podľa ekonomických, sociálnych a politických indikátorov, ako je [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]], &lt;!-- (36.-39. miesto) a [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|]] (25. miesto) --&gt; [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|index ľudského rozvoja]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = 2013 Human Development Report {{!}} Human Development Reports
| url = http://hdr.undp.org/en/2013-report
| periodikum = hdr.undp.org
| dátum prístupu = 2019-04-09
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180317001555/http://hdr.undp.org/en/2013-report
| dátum archivácie = 2018-03-17
}}&lt;/ref&gt; &lt;!-- [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja]] (14. miesto) --&gt; [[Reportéri bez hraníc|index slobody tlače]] či &lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Press_Freedom_Index (v najvyššej kategórii 14. miesto) --&gt; [[Cenzúra internetu|index slobody internetu od cenzúry]], &lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Internet_censorship_by_country v najlepšej kategórii &quot;Little or no censorship&quot; --&gt;patrí k vysoko rozvinutým štátom sveta. Ekonomicky patrí podľa [[Svetová banka|Svetovej banky]] do skupiny 31 najbohatších štátov sveta s najvyššími finančnými príjmami. &lt;!-- celkovo je 34 členov v OECD, z ktorých 3 nedosahujú úroveň &quot;High-income OECD country&quot;. Ďalšie krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, čo je zhruba 170 krajín, majú nižšie príjmy a spadajú do inej kategórie. http://en.wikipedia.org/wiki/Developed_country#High-income_OECD_members, http://data.worldbank.org/country/czech-republic, http://data.worldbank.org/about/country-classifications/country-and-lending-groups#OECD_members --&gt;V porovnaní s inými štátmi má veľmi malý podiel obyvateľov žijúcich pod [[Hranica chudoby|hranicou chudoby]]. &lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_percentage_of_population_living_in_poverty, http://www.indexmundi.com/g/r.aspx?v=69hlu, http://www.inequalitywatch.eu/spip.php?article99, http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/czech-republic-has-lowest-poverty-rate-in-eu-study-suggests, http://www.oecd-ilibrary.org/sites/factbook-2011-en/03/05/02/index.html;jsessionid=5f1ka3o4a63c2.delta?contentType=/ns/Chapter,/ns/StatisticalPublication&amp;itemId=/content/chapter/factbook-2011-32-en&amp;containerItemId=/content/serial/18147364&amp;accessItemIds=&amp;mimeType=text/html, http://www.expats.cz/prague/article/weekly-czech-news/czech-poverty-rate-lowest-in-Europe/ --&gt;Vykazuje tiež pomerne nízku nerovnosť medzi najbohatšími a najchudobnejšími obyvateľmi a relatívne vyvážené prerozdeľovanie bohatstva naprieč populáciou.&lt;ref&gt;[http://ekonomika.idnes.cz/srovnani-chorvatska-a-ceske-republiky-ekonomika-f60-/eko-zahranicni.aspx?c=A130606_150545_eko-zahranicni_hro Česko má zdravou páteř ekonomiky, ne jako my, srovnávají země Chorvati], [[iDNES.cz]], 6. června 2013&lt;/ref&gt;&lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_income_equality, http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_distribution_of_wealth, http://en.wikipedia.org/wiki/Gini_coefficient = 0.626 = 31.0 % = 0.444 před daní --&gt; [[Nezamestnanosť|Miera nezamestnanosti]] je dlhodobo nízka a pod priemerom vyspelých krajín. &lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_unemployment_rate, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&amp;language=en&amp;pcode=teilm020&amp;tableSelection=1&amp;plugin=1 &quot;7.3% of the labour force - Seasonally adjusted data - Oct 2012 - Source: Eurostat&quot; --&gt; V [[Ekologická stopa|indexe ekologickej stopy]] je Česko oproti niektorým iným vyspelým krajinám menším ekologickým dlžníkom. &lt;!-- http://www.footprintnetwork.org/en/index.php/GFN/page/trends/czechrepublic/, http://www.footprintnetwork.org/images/uploads/Ecological_Footprint_Atlas_2010.pdf, http://www.footprintnetwork.org/images/trends/2012/pdf/2012_czechrepublic.pdf, &quot;If everyone in the world consumed like Czech Republic, then the Ecological Footprint would be 2.97 Planets. ... &quot;Net Exports of Ecological Footprint (gha per person)&quot; = Ecological footprint minus Biodiversity = (Total debtors = 5,27-2,68 = -2.97). --&gt; Podľa ''[[Globálny mierový index|Global Peace Index]]'', ktorý vypracováva každoročne Institute for Economics and Peace, sa Česko dlhodobo radí medzi 15 najbezpečnejších krajín (pohybuje sa medzi 5. a 15. miestom) na svete (index zohľadňuje hrozbu vojnového konfliktu a úroveň vnútornej násilnej kriminality).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Česko je šestou nejbezpečnější zemí světa, ukázal průzkum. Nejhůř je na tom Sýrie
| periodikum = iROZHLAS
| odkaz na periodikum = iROZHLAS
| vydavateľ = Český rozhlas
| odkaz na vydavateľa = Český rozhlas
| url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/cesko-je-sestou-nejbezpecnejsi-zemi-sveta-ukazal-pruzkum-nejhur-je-na-tom-syrie_201608041327_dpihova
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

Česko je členom [[Európska únia|Európskej únie]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Členské státy Evropské unie - European Union website, the official EU website - European Commission|periodikum=European Union website, the official EU website - European Commission|vydavatel=|url=http://europa.eu/european-union/about-eu/countries/member-countries_cs|dátum vydania=2016-06-16|jazyk=cs|dátum prístupu=2016-10-13}}&lt;/ref&gt; [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]],&lt;ref&gt;[http://www.nato.int/docu/basics.htm NATO e-Library: Basic texts]&lt;/ref&gt; [[Organizácia Spojených národov|Organizácie spojených národov]], [[Organizácia Spojených národov|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]], [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]], [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]], [[Svetová banka|Svetovej banky]], [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]], [[Colná únia Európskej únie|Európskej colnej únie]], súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]], [[Európsky hospodársky priestor|Európskeho hospodárskeho priestoru]], členom [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]] a iných medzinárodných štruktúr.

Česko je vnútrozemský štát s rozlohou {{km2|78870}}. Na západe susedí s [[Nemecko]]m (dĺžka hranice {{km|810|m}}), na severe s [[Poľsko]]m ({{km|762|m}}), na východe so [[Slovensko]]m ({{km|252|m}}) a na juhu s [[Rakúsko]]m ({{km|466|m}}). Administratívne sa rozdeľuje na osem územných a súčasne na 14 samosprávnych [[Kraj (Česko)|krajov]]. Hlavné mesto je [[Praha]], ktorá je aj jeden z krajov. V roku 2020 žilo v Česku približne 10,7 milióna obyvateľov.&lt;ref name=&quot;CSU2021&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Český statistický úřad| odkaz na autora = | titul = Počet obyvatel v regionech soudržnosti, krajích a okresech České republiky k 1. 1. 2023| url = https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| vydavateľ = czso.cz| dátum vydania = 2023-05-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-09| miesto = | jazyk = cs| url archívu = https://web.archive.org/web/20240329124043/https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| dátum archivácie = 2024-03-29}}&lt;/ref&gt; Výrazná väčšina obyvateľstva sa hlási k [[Česi|českej]], prípadne [[Moravania|moravskej]] národnosti. K najväčšej [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolíckej cirkvi]] sa hlási cez 10 % obyvateľstva, kým takmer 80 % obyvateľstva je bez vyznania, či v sčítaní ľudu túto položku nevyplnilo.

== Historické štátne útvary na území Česka ==
Česko nadväzuje na tradície štátnosti [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], siahajúcej do 9. storočia,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Horák
 | meno = Slavomír
 | titul = Geografie cestovního ruchu České republiky. Studijní materiály pro posluchače Vyšší obchodně-podnikatelské školy
 | url = http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf
 | strany = 8
 | rok = 2005
 | dátum prístupu = 2020-04-13
 | jazyk = česky
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf
 | dátum archivácie = 2012-11-11
 | nedostupné = ano
 }}&lt;/ref&gt; [[České kniežatstvo|Českého kniežatstva]], [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]], [[Sliezske kniežatstvo|Sliezskych kniežatstiev]] a [[Rakúske Sliezsko|Sliezskeho vojvodstva]], [[Moravské markgrófstvo|Moravského markgrófstva]], a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].&lt;ref name=&quot;Zákon ČNR o státních symbolech České republiky_návrh 1992&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Návrh zákona České národní rady ze dne 4. prosince 1992 o státních symbolech České republiky
| url = http://www.psp.cz/eknih/1992cnr/tisky/t0189_00.htm
| dátum prístupu = 2020-04-12
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Státní symboly ČR, jejich historie a význam&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Státní symboly ČR: Jejich historie a význam. Velký státní znak. Malý státní znak. Státní barvy. Státní vlajka. Vlajka prezidenta republiky
| url = http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1
| dátum prístupu = 2020-04-12
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180121065204/http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1
| dátum archivácie = 2018-01-21
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Výstava Můj stát
| url = http://www.dnyceskestatnosti.cz/predchozi-projekty/2015/vystava-muj-stat/
| dátum prístupu = 2020-04-12
}}&lt;/ref&gt;

Prvým doloženým štátnym útvarom na území dnešnej Českej republiky bol nadkmeňový zväz [[Samova ríša|Samovej ríše]],&lt;ref&gt;[http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html Předvelkomoravské období – Sámova říše] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120619012205/http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html |date=2012-06-19 }}, http://www.mojebrno.wz.cz {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160709010252/http://www.mojebrno.wz.cz/ |date=2016-07-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.ceskenarodnilisty.cz/clanky/ceska-otazka-ve-stredni-evrope.html Česká národnostní otázka ve střední Evropě], Prof. PhDr. Jiří Frajdl, CSc., http://www.ceskenarodnilisty.cz&lt;/ref&gt; v druhej polovici 9. storočia potom vznikla [[Veľká Morava]].&lt;ref&gt;[http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf Historická geografie českého státu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf |date=2012-11-11 }}, PhDr. Slavomír Horák, Masarykova univerzita, fsps.muni.cz&lt;/ref&gt; Keď okolo roku [[907]] zanikla pod náporom kočovných maďarských kmeňov, ťažisko štátneho vývoja sa presunulo do [[Čechy|Čiech]]. Tamojší panovníci z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] vybudovali stredoveký přemyslovský štát, nazývaný aj český štát ([[České kniežatstvo]], neskôr [[České kráľovstvo]]), na prelome [[10. storočie|10.]] a [[11. storočia]] tvoriace súčasť [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Od doby [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1348) sa pre krajiny podliehajúce českému kráľovi používal pojem [[krajiny českej koruny]], tento pojem zahŕňal aj [[Moravské markgrófstvo]] a [[Rakúske Sliezsko|Vojvodstvo Horné a Dolné Sliezsko]].

Od roku [[1526]] boli České krajiny postupne začleňované do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], ktorej vládcovia využili svoje víťazstvo v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] nad [[Česká vojna|českými stavmi]] ([[1620]]) k výraznému obmedzeniu skoršej samostatnosti Českého kráľovstva. Krajiny českej koruny, po roku [[1749]] navzájom štátoprávne nespojité, zostali korunnými krajinami Habsburgovcov až do konca [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v roku [[1918]]. Od roku [[1804]] mala habsburská monarchia oficiálny názov [[Rakúske cisárstvo]] a od roku [[1867]] sa mocnárstvo nazývalo [[Rakúsko-Uhorsko]].

Po zániku Rakúska-Uhorska v roku [[1918]] vzniklo [[Česko-Slovensko]] ako [[unitárny štát]] s [[Republika|republikánskym]] zriadením. V roku 1938 boli na základe [[Mníchovská dohoda|konferencie v Mníchove]] pohraničné, prevažne nemeckojazyčné oblasti súčasnej Českej republiky pričlenené k nacistickej [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríši]] a v roku 1939 bola uskutočnená [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia zvyšku územia nemeckou armádou]], na základe čoho vznikol [[protektorát Čechy a Morava]]. Česko-Slovensko bolo obnovené v roku 1945, od roku 1960 malo oficiálny názov [[Československá socialistická republika]]. Tá bola v roku 1969 federalizovaná, pričom v rámci tohto procesu vznikla [[Česká socialistická republika]], formálne [[Suverenita (právo)|suverénny]] [[národný štát]], z hľadiska [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]] priamy predchodca súčasnej Českej republiky. [[Česká republika (1990 – 1992)|Tento oficiálny názov]] nesie český štát od 6. marca 1990, keď bolo po páde [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistického režimu]] vypustené z názvu slovo „socialistická“. Česko-Slovensko získalo v roku 1990 nový oficiálny názov: [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]. Krátko nato, ku koncu roku 1992, však [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zaniklo]] a miesto neho vznikli dva nové štáty, Česko a [[Slovensko]]. Dňa 1. januára 1993 vstúpila do platnosti [[Ústava Českej republiky]], podľa ktorej [[preambula]] nadväzuje nový štát na tradície štátnosti [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a bývalých [[Krajiny českej koruny|krajín českej koruny]].

Existenciu Českej republiky ako subjekt medzinárodného práva uznávajú všetky štáty sveta. Do 8. septembra 2009, keď boli nadviazané diplomatické vzťahy, nebola uznávaná ako samostatný štát zo strany [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Lichtenštejnsko uznalo nezávislost Česka, spor o majetek nechá historikům
 | periodikum = iDNES.cz
 | dátum_vydania = 2009-09-08
 | url = http://zpravy.idnes.cz/lichtenstejnsko-uznalo-nezavislost-ceska-spor-o-majetek-necha-historikum-1u0-/domaci.aspx?c=A090908_120447_domaci_jw
 | dátum_prístupu = 2017-10-18
}}&lt;/ref&gt;
Lichtenštajnsko kládlo ako predbežnú podmienku uznania a nadviazanie diplomatických stykov český súhlas dvojstranne jednať o [[Konfiškácia majetku lichtenštajnských občanov|témach majetkového charakteru]] (majetkové spory existovaly už medzi Lichtenštajnskom a Česko-Slovenskom od vzniku Česko-Slovenska, po novom išlo aj o vyvlastnenie majetku rodu [[Lichtenštajnovci|Lichtenštajnovcov]] podľa [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]]).&lt;ref&gt;[http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/druha_svetova_valka_a_jeji_dusledky/lichtenstejnsko_vztahy_s_cr/index.html Vztahy mezi Českou republikou a Knížectvím Lichtenštejnsko – informace na webu Ministerstva zahraničních věcí České republiky]&lt;/ref&gt; Lichtenštajnská snaha zabrániť prijatie Česka do medzinárodných organizácií nebola úspešná.

== Názov ==
[[Súbor:Wenceslaus I Duke of Bohemia equestrian statue in Prague 1.jpg|náhľad|upright|vľavo|Socha [[Václav I. (české knieža)|svätého Václava]] na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]]]]
&lt;!-- O území Česka sa hovorí ako o Českých krajinách,&amp;nbsp;čo je pomocný historicko-geografický termín, ktorý je používaný ako všeobecné označenie pre územie geograficky zodpovedajúcemu Česku (tzn. tri historické České krajiny – Čechy, Morava a česká časť Sliezska). Termín vychádza z tradičného zemského členenia politického útvaru na území dnešnej Českej republiky, ktoré vydržalo od stredoveku až do roku 1928 (keď bola Morava a České Sliezsko spojené do jednotnej krajiny: Moravskosliezsko), resp. do roku 1949, keď boli krajiny zrušené, jednako aj potom sa ako České krajiny označovala česká časť Česko-Slovenska. Vymedzenie pojmu České krajiny kolísa. Súčasťou územia Česka sú aj tzv. České Rakúsko, ktoré bolo do roku 1919 súčasťou Dolného Rakúska. --&gt;
Oficiálnym (protokolárnym) názvom štátu je ''Česká republika''&lt;ref&gt;[https://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html Ústava Českej republiky]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://style-guide.europa.eu/sk/content/-/isg/topic?identifier=7.1.1-designations-and-abbreviations Medziinštitucionálna príručka úpravy dokumentov: Označenia a skratky štátov]&lt;/ref&gt;, jednoslovným (zemepisným) štátu je ''Česko''.&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20130309081723/http://www.ujc.cas.cz/jazykova-poradna/porfaq.html#cesko Česko (archivovaná verze z 9. března 2013)], Na co se nás často ptáte, Jazyková poradna, Ústav pro jazyk český AV ČR, Středisko společných činností AV ČR, nedatováno&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ceskoprirucka&quot;&gt;[http://prirucka.ujc.cas.cz/?id=725 Česko], heslo v Internetové jazykové příručce, 2008–2014 Ústav pro jazyk český AV ČR, naposledy změněno 8. ledna 2012&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;ČSN EN ISO 3166–1 (Kódy pro názvy zemí a jejich částí) z února 1999, Český normalizační institut v Praze&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF Seznam jmen států a jejich územních částí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130724111036/http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF |date=2013-07-24 }} – Český úřad zeměměřický a katastrální&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.atre.cz/zakony/page0240.htm Sdělení Ministerstva školství] č.j. 27686/99-20&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sdělení ČSÚ dle zákona 489/2003 Sb. o vydání Číselníku zemí (ČZEM) |url=http://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&amp;idBiblio=56228&amp;recShow=0&amp;fulltext=pal&amp;rpp=15#parCnt |dátum prístupu=2013-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200409162321/https://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&amp;idBiblio=56228&amp;recShow=0&amp;fulltext=pal&amp;rpp=15#parCnt |datum archivace=2020-04-09 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czechia: Anglický název českého státu v mýtech a faktech | url = https://www.go-czechia.cz/ | vydavateľ = go-czechia.cz }}&lt;/ref&gt;

=== Vývoj chápania výrazu Česko ===
Prvé použitie výrazu Česko je doložené v roku 1704 ako zemepisné označenie zahŕňajúce všetky [[České krajiny]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zídek | meno = Petr | titul = „Česko“ je starší, než se myslelo | periodikum = Lidové noviny | dátum = 2016-04-27 | strany = 3}}&lt;/ref&gt; Naopak v roku 1777 bolo použité ako [[synonymum]] k slovu [[Čechy]]: „''tak widjme při zemjch německých Cžesko, Morawu, rakauské Slezsko…''“.&lt;ref&gt;BĚLIČ, Jaromír. Čech – Česko. Naše řeč, ročník 51 (1968), číslo 5, s. 299-301 http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=5413. Citát z Kniha methodnj pro Včitelé českých Sskol. Praha 1777. Díl 1, s. 333. On-line: https://books.google.cz/books?id=m9FjAAAAcAAJ&amp;pg=PA333#v=onepage&amp;q&amp;f=false.&lt;/ref&gt; 

V dobe [[České národné obrodenie|českého národného obrodenia]] sa používali aj tvary češský a Češsko odvodené zo základu „Čech“. Nesprávne sa v tej dobe používal aj tvar čechský. Vplyv na vypadnutie jedného „s“ z termínu mala aj jazyková úspornosť.&lt;ref&gt;Česko versus Češsko [http://www.rozhlas.cz/plzen/jazykovykoutek/_zprava/o-jazyku-spolecenstvi-o-vlivu-prostredi-na-jazyk-a-o-mluve-remeslne-cili-profesni--122861 O jazyku společenství, o vlivu prostředí na jazyk a o mluvě řemeslní čili profesní. – ČRo Plzeň – informace, rady, zábava, dechovka (Český rozhlas)]&lt;/ref&gt;

Od 19. storočia sa výraz Česko opäť objavuje tiež ako označenie pre všetky [[České krajiny]].&lt;ref name=&quot;ceskoprirucka&quot; /&gt; V tomto význame ho od roku 1938 po [[Žilinská dohoda|Žilinskej dohode]] začal presadzovať moravský jazykovedec [[František Trávníček]].&lt;ref name=&quot;ceskoprirucka&quot; /&gt; [[Slovník spisovného jazyka českého]] v roku 1960 ho uvádza v oboch významoch a ako [[archaizmus|zastaraný]].&lt;ref name=&quot;ceskoprirucka&quot; /&gt; 
V roku 1969 vznikla [[Česká socialistická republika]]&lt;ref&gt;[https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-143 Ústavní zákon č. 143/1968 Sb., o československé federaci]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;KNAPPOVÁ, Miroslava. Česko = Česká socialistická republika. Naše řeč, ročník 66 (1983), číslo 4, http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6404.&lt;/ref&gt; (federalizácia Česko-Slovenska)  a [[Slovník spisovnej češtiny]] z roku 1978 už archaičnosť konštatuje len u prvého významu, zatiaľ čo vo význame označenia českej časti federácie štylistickú príznačnost neuvádza.&lt;ref name=&quot;senat&quot;&gt;[http://www.senat.cz/xqw/xervlet/pssenat/htmlhled?action=doc&amp;value=27462 ''Funkční rozlišování spisovných názvů Česká republika a Česko a jejich cizojazyčných ekvivalentů'']. Těsnopisecký záznam ze 7. veřejného slyšení Senátu Parlamentu České republiky, 11. 5. 2004&lt;/ref&gt;

Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] bola ''Česká socialistická republika'' od 6. marca 1990 premenovaná na ''Českú republiku''.&lt;ref&gt; [https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-53 Ústavní zákon České národní rady č. 53/1990 Sb., o změně názvu České socialistické republiky]&lt;/ref&gt; Po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku Česko-Slovenska]] na jar 1993 [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] určil, na základe poverenia českej vlády, názov Česko a jeho preklady (angl. ''Czechia'', fr. ''Tchéquie'', nem. ''Tschechien'', rus. ''Чехия'', šp. ''Chequia'') ako jednoslovné označenie čerstvo osamostatnenej Českej republiky.&lt;ref&gt;Leoš Jeleček: [http://www.czechia-initiative.com/cesko_clanky.html Jméno Czechia/Česko po šestnácti letech], Geografické rozhledy, 2009, přepis na webu Czechia – články, statě analýzy&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Čižmárová | meno = Libuše | odkaz na autora = | titul = Jak se jmenuje naše vlast | url = http://www.vedakolemnas.cz/miranda2/m2/sys/galerie-download/VKN_54WEB.pdf?0.3446868354931178 | vydavatel = Středisko společných činností Akademie věd České republiky | miesto = Praha | rok = 2016 | vydání = 1. | počet strán = 24 | edícia = Věda kolem nás / Pro všední den č. 54 | isbn = 978-80-270-0966-4}}&lt;/ref&gt; V máji 2016 nechala Vláda ČR zapísať preklady zemepisného názvu Česko do oficiálnej databázy OSN.&lt;ref&gt;[https://www.mzv.cz/jnp/cz/udalosti_a_media/archiv_zprav/rok_2016/tiskove_zpravy/x_2016_05_02_vlada_schvalila_czechia.html Vláda schválila doplnění jednoslovného názvu Česko v cizích jazycích do databází OSN]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UNGEGN Geographical Names |url=https://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110728144249/http://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum archivácie=2011-07-28 }}&lt;/ref&gt;

== Štátne symboly ==
[[Súbor:CZ-Prag-hrad-koenigsp-kronjuw.jpg|náhľad|[[Svätováclavská koruna]] z [[České korunovačné klenoty|českých korunovačných klenotov]] je štvrtá najstaršia v Európe|vľavo]]
Štátne symboly Českej republiky sú veľký a malý [[Štátny znak Česka|štátny znak]], [[Vlajka Česka|štátna vlajka]] (Česko po zániku federácie prevzalo v rozpore s [[Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky|Ústavným zákonom o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]] vlajku Česko-Slovenska), [[vlajka prezidenta Českej republiky|štandarda prezidenta]], [[štátna pečať Českej republiky|štátna pečať]], [[Štátne farby Českej republiky|štátne farby]] a [[Kde domov můj|štátna hymna ''Kde domov můj.'']] Štátne symboly poukazujú na tradície historických krajín (znak),&lt;ref name=&quot;Můj stát&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Velký státní znak
| url = http://www.mujstat.cz/velky_znak_cr.aspx
| dátum prístupu = 2020-04-12
}}&lt;/ref&gt; husitského hnutia ([[Pravda víťazí|heslo na prezidentskej štandarde]]), národného obrodenia (hymna) a Česko-Slovenska (vlajka).&lt;ref name=&quot;Státní symboly ČR, jejich historie a význam&quot; /&gt;

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Česka}}
[[Súbor:Great moravia svatopluk.png|náhľad|[[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]] počas vlády [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]]]]

=== Pôvodné osídlenie ===
Územie dnešného Česka bolo človekom osídlené už pred asi 750 000 rokmi. O osídlení územia Česka z doby od 28 000 rokov pred Kr. svedčí mnoho archeologických nálezov ([[Kultúra nálevkovitých pohárov]], [[Únětická kultúra]], [[Lengyelská kultúra]] a iné). Od [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] obývali túto oblasť [[Kelti]] ([[Bójovia]]) a v [[1. storočie|1. storočí po Kr.]] prichádzali kmene [[Germáni|Germánov]] ([[Markomani]] a [[Kvádi]]). Prvým historicky doloženým panovníkom na českom území bol markomanský kráľ [[Marobud]].

Od konca [[5. storočie|5. storočia]] sa na území dnešného Česka objavovali prví [[Slovania]]. V 7. storočí vytvorili slovanské kmene pod vedením [[Franská ríša|franského]] kupca [[Samo (panovník)|Sama]] tzv. [[Samova ríša|Samovu ríšu]] (asi 623 – 659), išlo však skôr o nadkmeňový zväz. V rokoch [[830]] – [[833]] na Morave, na Slovensku, v severnom Maďarsku a na západnom [[Podkarpatská Rus|Zakarpatsku]] vznikla pod vládou dynastie [[Mojmírovci|Mojmírovcov]] [[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]], ktorá postupne zahŕňala aj [[Čechy]] ([[890]] – [[894]]), [[Sliezsko]], [[Lužica|Lužicu]], [[Malopoľsko]] a zvyšok [[Maďarsko|Maďarska]]. Veľkomoravská ríša bola už plnohodnotným štátnym útvarom. Bola [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizovaná]], aj za pomoci [[Byzantská ríša|byzantskej]] misie [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]], ktorých pozval panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]]. Počas jeho následovníka [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]] ríša dosiahla maximum svojej moci. Po jeho smrti však prišiel rýchlý pád. Čechy sa od Veľkej Moravy odtrhli v roku 894 a v roku [[906]] alebo [[907]] bola rozvrátená vtedy ešte kočovnými [[Maďari|Maďarmi]].

=== Stredovek ===
{{Hlavný článok|České kniežatstvo|České kráľovstvo|Krajiny českej koruny}}
[[Súbor:Český stát v X. století za Boleslava I. a II.jpg|náhľad| upright=1.4|České kniežatstvo počas vlády [[Boleslav I. (Čechy)|Boleslava I.]] a [[Boleslav II.|Boleslava II.]]]]
[[Súbor:Kingdom of Bohemia during the Hussite Wars.jpg|náhľad| upright=1.2| [[Krajiny českej koruny]] v 15. až 17. storočí|vľavo]]

Začiatky českého štátu spadajú do druhej polovice 9. storočia, keď bol okrem iného pokrstený vo [[Veligrad]]e, veľkomoravskom sídle, prvý doložený český knieža z [[Přemyslovci|dynastie Přemyslovcov]] [[Bořivoj I.]] V priebehu [[10. storočie|10.]] a [[11. storočie|11. storočia]] sa štát konsolidoval a bolo k nemu pripojené územie Moravy predovšetkým zásluhou [[Oldřich I.|kniežaťa Oldřicha]]. [[České kniežatstvo]] postupne získalo znaky viac-menej autonómneho stredovekého štátu, ktorý bol súčasťou [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] (pražské biskupstvo založené v roku 973, hlavným národným svätcom sa stal [[Václav I. (české knieža)|svätý Václav]]).

[[České kráľovstvo]] však vzniklo až v roku 1198 (pokiaľ nepočítame nezdedené tituly [[Vratislav II.|Vratislava II.]] a [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislava II.]] v 11. a 12. storočí), keď nemecký kráľ uznal český kráľovský titul ako dedičný, čo potvrdil cisár [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]] v roku [[1212]] [[Zlatá bula sicílska|Zlatou bulou sicílskou]] vystavenou přemyslovskému kráľovi [[Přemysl Otakar I.|Přemyslovi Otakarovi I.]] vrátane ďalších privilégií Českého kráľovstva. Český panovník bol odteraz oslobodený od všetkých povinností voči [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] až na účasť na ríšskych snemoch. [[Václav I. (český kráľ)|Václav I.]], ale hlavne jeho syn [[Přemysl Otakar II.]], potom vybudovali rozsiahlu dŕžavu, ktorá siahala až za [[Alpy]] a k [[Jadranské more|Jadranskému moru]]. [[Václav II. (český kráľ)|Václav II.]] obrátil svoju pozornosť taktiež na sever a východ, kde sa mu podarilo nadobudnúť územie cez [[Poľsko]] až k [[Baltské more|Baltskému moru]] a pre svojho desaťročného syna [[Václav III.|Václava III.]] získal dočasne [[Uhorsko|uhorskú]] kráľovskú korunu. Po zavraždení Václava III. v [[Olomouc]]i sa České kráľovstvo ocitlo v chaose, ale voľba [[Ján (Čechy)|Jána Luxemburského]] českým kráľom umožnila nový vzostup, ktorý vyvrcholil hlavne počas panovania Jánovho syna [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1316 – 1378). V rokoch 1319 – 1329 bola k Českému kráľovstvu pripojená [[Horná Lužica]] a v roku 1335 aj mesto [[Vroclav]], ku ktorému priliehala značná časť [[Sliezsko|Sliezska]]. Po roku [[1348]] bolo načas pripojené [[Brandenbursko]].

Už v dobe vlády Karola IV. sa dajú vidieť začiatky [[Česká reformácia|českého reformného hnutia]], ktoré sa usilovalo o prehĺbenie osobnej zbožnosti a o nápravu zosvetskenej cirkvi, a tým aj o obrodu celej spoločnosti. Náboženské spory vygradovali počas vlády Karolovho syna [[Václav IV.|Václava IV.]] Po upálení Majstra [[Ján Hus|Jána Husa]] v roku [[1415]] v nemeckej [[Konstanz (mesto)|Kostnici]] napätie medzi [[Husitstvo|Husovými priaznivcami]] a jeho odporcami prešlo k otvorenému nepriateľstvu a udalosti vyústili k [[Križiacke výpravy proti husitom|husitským vojnám]]. [[Táborský zväz|Radikálni husiti]] založili mesto [[Tábor (Česko)|Tábor]], ktoré sa stalo centrom husitskej revolúcie. [[Ján Žižka]] z Trocnova a [[Prokop Holý]] potom porazili všetky štyri [[Križiacke výpravy proti husitom|križiacke výpravy]] do Čiech. Vojny boli ukončené dohodou medzi [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil|Bazilejským koncilom]] a umiernenými husitmi tzv. [[Bazilejské kompaktáta|Bazilejskými kompaktátmi]] v roku [[1436]]. V osobe [[Jiří z Poděbrad|Jiřího z Poděbrad]] si krajina dokonca zvolila umierneného husitu ako kráľa. Ale vonkajší tlak kráľa Jiřího prinútil prepustiť z taktických dôvodov český trón rodu [[Jagelovci|Jagelovcov]]. Keď však v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] (1526) padol druhý Jagelovec na českom tróne, [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít]], získali ho [[Habsburgovci]], ktorí, spoločne s nasledujúcou [[Habsbursko-lotrinská dynastia|dynastiou habsbursko-lotrinskou]], vládli krajine ďalších takmer 400 rokov.

=== Novovek ===
[[Súbor:Prager.Fenstersturz.1618.jpg|náhľad|[[Pražská defenestrácia (1618)]]]]
[[Súbor:Schlacht am Weißen Berg C-K 063.jpg|náhľad|[[Bitka na Bielej hore]] v roku 1620]]
V roku [[1526]] bol na český trón zvolený [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] a s ním aj [[Habsburgovci|dynastia Habsburgovcov]], ktorá postupne krajinu zaradila do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. Ferdinandov vnuk [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]] si ešte (ako posledný Habsburg) zvolil Prahu za sídelné mesto a, aj keď bol katolík, bol čiastočne tolerantný voči českému protestantizmu ([[Rudolfov majestát]]). Po jeho smrti však éra tolerancie skončila a náboženské napätie znovu vzrástlo. V roku [[1618]] vypuklo proti katolíckemu panovníkovi [[Česká vojna|ozbrojené povstanie českých protestantských stavov]]. [[Pražská defenestrácia (1618)|Defenestrácia cisárskych miestodržiteľov]] v roku 1618 sa stala aj začiatkom [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]]. Vojsko českých stavov bolo v roku [[1620]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] porazené a stavovskí vodcovia boli [[27 českých pánov|verejne popravení]] v Prahe.

Začala násilná [[rekatolizácia]] českých protestantov. [[Pobělohorské konfiškácue|Rozsiahly majetok]] českej exilovej šľachty a inteligencie pripadol verným stúpencom Habsburgovcov. Do polovice 17. storočia klesla populácia v Čechách a na Morave takmer o 30 % - na zhruba 1,75 milióna obyvateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obyvatelstvo České republiky v dlouhodobé perspektivě | vydavateľ = Geografické rozhledy | url = http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum prístupu = 2016-10-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304183516/http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 | nedostupné = ano }}&lt;/ref&gt; V roku [[1627]] bolo pre Čechy vydané [[Obnovené zriadenie zemské]], ktorým Habsburgovci získali český kráľovský titul dedične, za jediné povolené náboženstvo bolo vyhlásené katolícke a [[nemčina|nemecký jazyk]] bol formálne zrovnoprávnený s [[čeština|českým]], fakticky bol ale uprednostnený.

Správnymi reformami [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v roku [[1749]] boli [[Krajiny českej koruny]] de facto spojené s Rakúskom do unitárneho štátu, ale aj naďalej sa korunovali českí králi v rámci [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]]. Počas [[Hladomor v českých krajinách 1770 – 1772|hladomoru v rokoch 1770 – 1772]] zomrelo najmenej 250 000 ľudí,&lt;ref&gt;[http://www.vesmir.cz/clanek/destive-roky-1770-1772 Deštivé roky 1770–1772]. Vesmír 75, 455, 1996/8&lt;/ref&gt; čo viedlo k rozsiahlym nevoľníckym nepokojom.&lt;ref&gt;[http://www.rozhlas.cz/toulky/vysila_praha/_zprava/575-schuzka-hladomor--1139481 Hladomor]. Český rozhlas.&lt;/ref&gt; [[Tolerančný patent|Náboženskou toleranciou]] a [[Patent o zrušení nevoľníctva|zrušenie nevoľníctva]] priniesli až reformy [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] v roku [[1781]]. Jozef zvýšil dôraz na centralizáciu monarchie. Tejto centralizácii napomáhalo preferovanie nemeckého jazyka v štátnej aj cirkevnej správe. Ako odpoveď na ponemčovanie národa a jeho kultúry sa koncom [[18. storočie|18. storočia]] začalo v českých krajinách vzmáhať [[Formovanie moderného českého národa|české národné obrodenie]], teda snaha o obnovu českej kultúry a jazyka a neskôr aj o získanie politickej moci stranami zastupujúcimi záujmy českého etnika.

=== Rakúsko-Uhorsko ===
{{Hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}}
[[Súbor:Austria-Hungary map cs.svg|náhľad|Korunné krajiny Rakúska-Uhorska v roku 1914]]
V druhej polovici 19. storočia počas dlhého panovania cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] nastal v Česku významný hospodársky rozvoj. Väčšina (asi 70 %) priemyslu Rakúska-Uhorska sa sústredila v [[České krajiny|českých krajinách]] vrátane oblastí osídlených Nemcami. České politické elity, hlavne [[František Palacký]] a [[František Ladislav Rieger]], dospeli k názoru, že federalizované a vcelku demokraticky usporiadané Rakúsko (resp. [[Predlitavsko]]) by mohlo byť najvýhodnejším životným priestorom pre český národ a iné [[Slovania|slovanské]] národy [[Stredná Európa|strednej]] a [[Južná Európa|južnej Európy]] (tzv. [[austroslavizmus]]). Mocnárstvo malo byť ochranou proti mocným štátom na západe aj na východe, menovite proti Nemecku a [[Ruská ríša|Ruskému impériu]].

[[Badeniho jazykové nariadenia|Jazykové nariadenia]] z apríla 1897, ktorá zrovnoprávnila češtinu s nemčinou, viedla k pádu vlády a k národnostným nepokojom medzi Čechmi a Nemcami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Pražské bouře roku 1897
 | periodikum = Městská knihovna v Praze
 | url = https://search.mlp.cz/cz/titul/prazske-boure-roku-1897/2009805/
}}&lt;/ref&gt; Volebný zákon z roku 1907 zaviedol [[Všeobecné a rovné volebné právo v Predlitavsku|všeobecné hlasovacia právo]] pre mužov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = 1907: První svobodné volby bez ženských a opilců
 | periodikum = Týden.cz
 | dátum_vydania = 29. dubna 2010
 | url = https://www.tyden.cz/rubriky/domaci/1907-prvni-svobodne-volby-bez-zenskych-a-opilcu_167147.html
}}&lt;/ref&gt; Obdobie všestranného rozmachu českého národa v oblastiach politiky, hospodárstva, kultúry a vzdelania v rámci Rakúska-Uhorska skončilo vypuknutím [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v júli [[1914]]. Tento neskôr celosvetový ničivý konflikt začali [[viedeň]]skí politici po [[Atentát na Františka Ferdinanda d'Este|Sarajevskom atentáte]] na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]], a to v domnienke, že vojna proti malému [[Srbské kráľovstvo|Srbskému kráľovstvu]] bude pre zdanlivo mocné Rakúsko-Uhorsko ľahkou záležitosťou. Do vojny sa však rýchlo zapojili ďalšie mocnosti a Rakúsko-Uhorsko sa postupne stalo iba príveskom [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]], tzv. [[Viliam II. (Nemecko)|viliamového]] Nemecka, čo zasadilo austroslavizmu smrteľnú ranu. Pre Rakúsko-Uhorsko vojna skončila úplnou katastrofou a jeho rozpadom.

=== Prvá česko-slovenská republika ===
{{Hlavný článok|Prvá česko-slovenská republika|Dejiny Česko-Slovenska}}
[[Súbor:Tomáš Garrigue Masaryk 1925.PNG|náhľad|vľavo|upright|Prezident Osloboditeľ [[Tomáš Garrigue Masaryk]]]]

V [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bojovalo 1,5 milióna mužov odvedených z českých okresov, z ktorých padlo 138 000 na strane [[Rakúsko-Uhorsko|monarchie]] a asi päť a pol tisíca (len do konca vojny) v [[Česko-slovenské légie|Česko-slovenských légiách]] na druhej strane vojnového súperenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šedivý | meno = Ivan | titul = Češi bojovali hrdinně za Rakousko-Uhersko, ale první republika to tutlala | vydavateľ = www.zpravy.idnes.cz | dátum_vydania = 2008-08-27 | dátum_prístupu = 2013-05-28 | url = http://zpravy.idnes.cz/cesi-bojovali-hrdinne-za-rakousko-uhersko-ale-prvni-republika-to-tutlala-1qb-/kavarna.aspx?c=A081026_232405_kavarna_sim}}&lt;/ref&gt; Viac než 90 000 dobrovoľníkov sformovalo Česko-slovenské légie vo Francúzsku, Taliansku a v Rusku, kde bojovali proti [[Ústredné veľmoci|centrálnym mocnostiam]] (teda aj rodnému Rakúsko-Uhorsku) a neskôr aj proti ruským [[boľševik]]om.&lt;ref&gt;[https://archive.today/20130428233629/www.radio.cz/cz/rubrika/zpravy/zpravy-2008-06-30%232 Vojáci si v Den ozbrojených sil připomínali legionářské tradice] – Zprávy [[Český rozhlas Radio Prague International|ČRo7 Radio Praha]]&lt;/ref&gt; Po porážke [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] boli po [[28. október|28. októbri]] [[1918]] [[Krajiny českej koruny]], časti [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] vrátane [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] spojené do nového štátneho útvaru, [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Jeho prvým prezidentom bol zvolený [[Tomáš Garrigue Masaryk]], ktorý od roku 1914 pracoval pre českú resp. česko-slovenskú samostatnosť v krajinách [[Štáty Dohody|Dohody]] a v [[Rusko|Rusku]] s podporou hlavne [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] a [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]. V období od vzniku štátu až do zániku tzv. [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] (oficiálne ''Republiky československé'') bolo Česko-Slovensko [[Unitárny štát|unitárnym štátom]] a zostalo aj po roku 1933 jediným skutočne [[Demokracia|demokratickým]] štátom v [[Stredná Európa|strednej Európe]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baloun | meno = Pavel | titul = J. Harna / Krize evropské demokracie a Československo 30. let 20. století. Srovnávací sonda. | periodikum = ČLOVĚK – Časopis pro humanitní a společenské vědy | číslo = 12 | dátum = 2008-10-15 | url = http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum_prístupu = 2013-06-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131215112848/http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum archivácie = 2013-12-15 | nedostupné = ano }} {{Wayback|url=http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf |date=20131215112848 }}&lt;/ref&gt;

Cez svoj deklarovaný [[Národný štát|národný charakter]], založený na [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], bolo Česko-Slovensko multietnickým štátom, v ktorom žilo 6 747 000 Čechov, 3 124 000 Nemcov, 2 014 000 Slovákov, 745 000 Maďarov, 462 000 Rusínov, 181 000 občanov [[Židia|židovskej]] národnosti a 76 000 Poliakov.&lt;ref&gt;Tóth – Novotný – Stehlík, ''Národnostní menšiny...'', s. 625. Prevzaté z {{Citácia knihy|titul=Československá statistika – svazek 9. Sčítání lidu v republice Československé ze dne 15. února 1921|diel=I|miesto=Praha|rok=1924|stránky=60*}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Czechoslovakia IV cs.png|náhľad|Prvá republika po zlúčení [[Morava|Moravy]] a [[České Sliezsko|Sliezska]] do [[Moravsko-sliezska krajina|Moravsko-sliezskej krajiny]] v roku [[1928]]]]
Po vyhlásení nezávislosti došlo k pohraničným konfliktom s [[Sedemdňová vojna|Poľskom]] a [[Maďarsko-česko-slovenská vojna|Maďarskom]], rovnako ako k nepokojom v [[Sudetskí Nemci|nemeckých oblastiach]] krajiny. Problém nepriateľských susedov sa Česko-Slovensko, obzvlášť jeho dlhoročný minister zahraničia Edvard Beneš, pokúsilo vyriešiť spojenectvom nazvaným [[Malá dohoda]], systémom spojeneckých zmlúv s [[Francúzsko]]m a od roku 1935 aj zmluvou so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. [[Sudetskí Nemci]], žijúci prevažne v pohraničných oblastiach priľahlých k [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], sa v dôsledku [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]], masívnou nezamestnanosťou (ktorá však postihla všetky národnosti) a od roku 1933 taktiež intenzívnej [[Nacistické Nemecko|nacistickej]] propagandy radikalizovali a začali požadovať odtrhnutie od Česko-Slovenska. Tieto snahy reprezentovala [[Sudetonemecká strana]] (''Sudetendeutsche Partei, SdP'') vedená [[Konrad Henlein|Konradom Henleinom]]. Na nátlak [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]] (posilnenej tzv. [[Anšlus|anšlusom Rakúska]] v marci 1938) a európskych mocností [[Francúzsko|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Taliansko|Talianska]] bolo v septembri v roku [[1938]] Česko-Slovensko [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] donútené podstúpiť Nemecku rozsiahle pohraničné oblasti (tzv. [[Sudety (región)|Sudety]]). Mníchovská dohoda býva taktiež označována ako Mníchovská zrada či Mníchovský diktát, pretože zástupcovia česko-slovenskej strany neboli prizvaní k pojednávaniam a Nemecká ríša zároveň hrozila vojenským prepadnutím Česko-Slovenska. Pritom sa platná vojenská aliancia Česko-Slovenska s Francúzskom ukázala ako úplne neúčinná. Okrem postupného záboru sudetských oblastí Nemeckom (mnohokrát s početným českým obyvateľstvom) pripadli južné oblasti [[Slovensko|Slovenska]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] s [[Maďarčina|maďarsky]] hovoriacim obyvateľstvom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Malú časť česko-slovenského územia, hlavne oblasť [[Tešínsko|Tešínska]], zabralo [[Poľsko]]. Názov takto okliešteného štátneho útvaru sa začal písať so spojovníkom (Česko-Slovensko). Pre zostávajúce krátke obdobie od Mníchovskej dohody až do úplného rozbitia Česko-Slovenska v marci 1939 sa vžilo označenie [[Druhá česko-slovenská republika|druhá republika]].

=== Protektorát Čechy a Morava ===
{{Hlavný článok|Protektorát Čechy a Morava}}
[[Súbor:Memorial lidice children (2007)-commons.JPG|náhled|[[Pomník detských obetí vojny|Súsošie 82 lidických detí]], ktoré boli zavraždené v tábore [[Koncentračný tábor Chełmno|Chełmno]] 2. júla 1942]]
[[Súbor:Resslova-Pamatnik-parasutisti.jpg|náhľad|upright|Pamätník v [[Pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda|chráme sv. Cyrila a Metoda]] v Prahe venovaný parašutistom, ktorí uskutočnili [[Atentát na Heydricha|atentát na R. Heydricha]]]]
Dňa [[14. marec|14. marca]] [[1939]] Slovensko [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vyhlásilo samostatnosť]] a po okupácii nemeckými vojskami [[15. marec|15. marca]] 1939 bol na zvyšku československého územia (teda v Česku bez [[Sudety (región)|Sudet]], pripojených v roku [[1938]] k [[Nacistické Nemecko|Nemecku]], a východnej časti československého [[Tešínsko|Tešínska]], pripojené v rovnakom roku k [[Poľsko|Poľsku]]&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Na území Protektorátu sa nachádzala len veľmi malá časť [[České Sliezsko|Českého Sliezska]] v okolí Ostravy a Frýdku, zatiaľ čo zvyšok, vrátane východnej polovice československého Tešínska, bol pripojený k Nemecku.&lt;/ref&gt;) vyhlásený [[Protektorát Čechy a Morava]]. Prezident [[Edvard Beneš]] v Londýne zorganizoval exilovú vládu (tzv. [[dočasné štátne zriadenie]]). Nemecká [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia Česko-Slovenska]] sa stretla s masívnym [[Druhý česko-slovenský odboj|odbojom obyvateľov krajiny]] a skupín podporovaných zo zahraničia (hlavne [[operácia Anthropoid]]), na ktorý nacisti reagovali [[Obete nacistického Nemecka v Česko-Slovensku|terorom]] (napr. [[vyhladenie Lidic]]). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] nacisti realizovali politiku [[totálne nasadenie|totálneho nasadenia]] českých pracovných síl na území Nemecka, rovnako ako [[Holokaust|likvidácia]] [[Židia v Protektoráte Čechy a Morava|židovskej diaspory]] na území Protektorátu. Najznámejší údaj o počte obetí nacistickej okupácie pochádza z výskumu zverejneného Gustavom Hajčíkom a Jaroslavom Voleníkom v roku 1956, podľa nich počas vojny [[Obete druhej svetovej vojny|zomrelo 360 000 Čechoslovákov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=NACISTICKÁPERZEKUCE OBYVATEL ČESKÝCH ZEMÍ (Studijní materiál pro učitele dějepisu) |url=http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |datum prístupu=2013-08-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090419070908/http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |dátum archivácie=2009-04-19 }}&lt;/ref&gt; [[Konečné riešenie českej otázky]] zapadalo do [[Generalplan Ost|Generalplánu Ost]], nacistického plánu na likvidáciu, [[Germanizácia|ponemčení]] a vysídlení príslušníkov piatich [[Slovania|slovanských]] národov, ktorý mal vytvoriť [[Lebensraum|životný priestor]] pre nemecké obyvateľstvo.&lt;ref&gt;&quot;[http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit Germanizovat a vysídlit] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190620134830/http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit|date=2019-06-20}}&quot;. [[Detlef Brandes]]. 18. června 2015.&lt;/ref&gt;

=== Česko-Slovensko v rokoch 1945 – 1992 ===

==== Oslobodenie Česko-Slovenska a obdobie do februára 1948 ====
V máji [[1945]] bolo dokončené [[Oslobodenie Česko-Slovenska|oslobodzovanie Česko-Slovenska spojencami]] a bol obnovený formálne demokratický štát. Obdobie 1945 – 1948 je niekedy nazývané ako [[Tretia česko-slovenská republika|tretia republika]].

Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zahynulo okolo 140 000 [[Sovietsky zväz|sovietskych]] vojakov. Po ich boku zomrelo okolo 11 700 Čecho-Slovákov, príslušníkov [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]], ktorému velil [[Ludvík Svoboda]]. Tento armádny zbor sa vyznamenal v [[Bitka pri Sokolove|bojoch pri Sokolove]] a [[Druhá bitka o Kyjev|o Kyjev]] a kruto krvácal v [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskej operácii]], kde cieľom bolo pomôcť [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zomrelo aj 66 495 [[Rumuni|Rumunov]], 1 302 [[Poliaci|Poliakov]] a 351 [[Američania|Američanov]].&lt;ref&gt;&quot;''[http://books.google.com/books?id=JyN0hlKcfTcC&amp;pg=PA409 A Companion to Russian History]''&quot;. Abbott Gleason (2009). Wiley-Blackwell. s. 409. {{ISBN|1-4051-3560-3}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;refl&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa – Reflex.cz
 | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html
 | vydavateľ = Reflex
}}&lt;/ref&gt; K oslobodzovaniu Česko-Slovenska taktiež pomohlo české [[Májové povstanie českého ľudu|májové povstania]], v ktorom najznámejšou súčasťou bolo [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]].

Po oslobodení [[Slovensko|Slovenska]] postupovala [[Červená armáda]] od marca 1945 na české územie [[Ostravská operácia|z Ostravska]] a [[Bratislavsko-brnianska operácia|od Bratislavy]] (tu spoločne s [[Rumunská armáda|rumunskou armádou]]).&lt;ref name=&quot;armády&quot;&gt;&quot;[http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa]&quot;. Reflex. 6. května 2015.&lt;/ref&gt; Neskôr sa uskutočnila aj [[Pražská operácia]] Červenej armády zo severu k Prahe, ktorej sa zúčastnili taktiež jednotky rumunskej a [[Poľská armáda|poľskej armády]].&lt;ref name=&quot;armády&quot; /&gt;) Sovietske vojská postupovali až k dohodnutej [[Demarkačná línia|demarkačnej línii]] s [[United States Armed Forces|americkou armádou]] a oslobodila pritom zhruba dve tretiny [[Čechy|Čiech]]. Zvyšok českého priestoru západne od línie Karlovy Vary – Plzeň – České Budejovice [[Oslobodenie západných a juhozápadných Čiech americkou armádou|oslobodila americká armáda]].

V období 1945 až do februára 1948 už nedošlo k obnove úplne demokratického štátu. Došlo k [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídleniu Nemcov z Česko-Slovenska]] do Nemecka a Rakúska, počas ktorého dochádzalo k častým a väčšinou niekedy nepotrestaným zločinom a krivdám. Odsun Nemcov v roku 1945 odsúhlasili tri víťazné mocnosti na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Dějiny a současnost, Stíny minulosti
| periodikum = Dějiny a současnost
| url = http://dejinyasoucasnost.cz/archiv/2005/5/stiny-minulosti/
| dátum prístupu = 2017-08-01
}}&lt;/ref&gt; Problémom bolo rovnako značné obmedzenie straníckej súťaže, keď boli v českých krajinách povolené iba štyri lavicové a stredové vládne politické strany a žiadne opozičné. Dochádzalo k rozsiahlemu [[znárodnenie|znárodňovaní]] ťažkého priemyslu, energetiky, filmového priemyslu, bánk, poisťovní, väčších stavebných podnikov atď. (tzv. [[Dekréty prezidenta republiky|Benešovy dekrety]]).&lt;ref&gt;Dekret presidenta republiky č. 100/1945 Sb., o znárodnění dolů a některých průmyslových podniků.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Dekret presidenta republiky č. 102/1945 Sb., o znárodnění akciových bank.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Dekret presidenta republiky č. 103/1945 Sb., o znárodnění soukromých pojišťoven.&lt;/ref&gt;

==== Česko-Slovensko pod vládou Komunistickej strany ====
[[Súbor:ČSSR-mapa.png|náhľad|vľavo|Česko-Slovensko po [[Republiky v Česko-Slovensku|federalizácii]] v roku 1969]]
[[Súbor:10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg|náhľad|vľavo|Horiaci sovietsky tank počas [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázie vojsk Varšavskej zmluvy]] v Prahe v roku 1968]]

V [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|parlamentných voľbách 1946]] zvíťazila [[Komunistická strana Česko-Slovenska]] a tieto voľby bývajú označované ako posledné slobodné demokratické voľby po dobu viac než štyridsať rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Československo v letech 1946 – 1948 – poslední léta demokracie | periodikum = Dejepis.com | url = http://www.dejepis.com/ucebnice/ceskoslovensko-v-letech-1946-1948-posledni-leta-demokracie/}}&lt;/ref&gt; Vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa komunisti chopili moci pučom a zlikvidovali zvyšky demokratického systému. Ťažko chorý prezident [[Edvard Beneš]] [[Abdikácia|abdikoval]] a ešte v roku 1948 zomrel. Na jeho miesto nastúpil vodca komunistov [[Klement Gottwald]]. Krajina sa stala totalitním štátom a súčasťou [[Východný blok|východného bloku]] pod dominanciou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Boli potlačené slobody a štruktúry občianskej spoločnosti počínajúc zrušením samosprávnych krajín (1949) až po potlačenie slobodného spolkového a ekonomického života. Došlo k emigračnej vlne ľudí do krajín neovládaných komunizmom. Kolektivizácia poľnohospodárstva a [[Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1953|menová reforma]] (1953) pripravili milióny občanov o majetok. Tisíce občanov sa stali obeťami politických procesov, mnohokrát aj justičných vrážd – k najznámejším obetiam perzekúcií patria [[Milada Horáková]], [[Rudolf Slánský]] či [[Heliodor Píka]].

Po Gottwaldovej smrti v roku 1953 sa stal prezidentom [[Antonín Zápotocký]], po jeho smrti potom [[Antonín Novotný]].

Koncom 50. rokov a v 60. rokoch dochádzalo k postupnej liberalizácii, ktorá vyvrcholila v roku [[1968]]. Začiatkom roku 1968 abdikoval prezident ČSSR Novotný a jeho nástupcom sa stal [[armádny generál]] vo výslužbe [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Novým generálnym tajomníkom KSČ bol zvolený Slovák [[Alexander Dubček]]. Liberalizačné hnutie známe ako [[pražská jar]] bolo potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziou vojsk]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a ďalších krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] [[21. august|21. augusta]] 1968. Trvalejším štátoprávnym dôsledkom pražskej jari zostala [[republiky v Česko-Slovensku|federalizácia]], nastolená k 1. januáru 1969, ktorej unitárny štát formálne zmenila na federáciu dvoch suverénnych národných štátov.&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Už povojnové Česko-Slovensko nebolo úplne unitárne, ale malo asymetrickú štruktúru. Na Slovensku pôsobila zákonodárná [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] a do roku 1960 tiež jej výkonný orgán [[Zbor povereníkov]], zatiaľ čo Česko obdobné orgány nemalo. Zatiaľ čo vzájomné hranice Čiech, Moravy a Sliezska boli povojnovým krajským delením rozrušené, hranica medzi Českom a Slovenskom krajské členenie rešpektovalo a zákon zakazoval vláde meniť krajské hranice oddeľujúce kraje v českých krajinách od krajov na Slovensku. Záležitosti, ktoré na Slovensku spadali do pôsobnosti SNR či Zboru povereníkov, tak pre kraje v českých krajinách vykonával česko-slovenský parlament a vláda. Niektoré česko-slovenské právne predpisy tak mali obmedzenú územnú pôsobnosť na české kraje. Príkladom je štátna ochrana prírody. Slovenská národná rada prijala zákon č. 1/1955 Zb. SNR, o štátnej ochrane prírody, platný len pre slovenské kraje. Následne česko-slovenské Národné zhromaždenie prijalo česko-slovenský zákon č. 40/1956 Sb., o štátnej ochrane prírody, ktorý však bol od počiatku účinný iba pre české kraje.&lt;/ref&gt; Po obsadení Česko-Slovenska emigrovalo okolo 100 000 predovšetkým vzdelaných ľudí do demokratických krajín. Táto ďalšia strata kvalifikovaných odborníkov ešte umocnila postupný hospodársky úpadok Česko-Slovenska, ktorému bola krajina vystavena už od pripojenia k sovietskemu bloku. Územie Česko-Slovenska bolo fakticky okupované Sovietskou armádou, ktorá definitívne odišla až v roku 1991. Režim takzvanej [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] na dvadsať rokov potlačil občianske slobody, čomu sa snažilo vzdorovať hlavne hnutie [[Charta 77]]. Prezidentom ČSSR v rokoch 1975 až 1989 bol Slovák [[Gustáv Husák]].

==== Nežná revolúcia a roky 1990 – 1992 ====
[[Nežná revolúcia]], ktorá začala 17. novembra 1989, zvrhla komunistický režim a umožnila obnovu demokracie a slobodného podnikania. Už 29. decembra 1989 bol prezidentom republiky zvolený doterajší [[disident]] a [[dramatik]] [[Václav Havel]]. Spoločenská transformácia zároveň spôsobila dramatický nárast kriminality,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kriminalita po Listopadu v Česku výrazně vzrostla|url=http://www.novinky.cz/krimi/181266-kriminalita-po-listopadu-v-cesku-vyrazne-vzrostla.html
| periodikum = Novinky.cz
| odkaz na periodikum = Novinky.cz
| vydavateľ = Borgis
| dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; značné zadĺženie štátu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul=Státní dluh Česka loni poprvé po dvaceti letech klesl
| url=http://www.novinky.cz/ekonomika/357869-statni-dluh-ceska-loni-poprve-po-dvaceti-letech-klesl.html
| periodikum = Novinky.cz
| odkaz na periodikum = Novinky.cz
| vydavateľ = Borgis
| dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; a prehlbovanie federalizácie až k rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov.

[[Súbor:Havla 1989.jpg|náhľad|[[Václav Havel]], neskorší prvý prezident samostatnej Českej republiky, počas udalostí v novembri 1989]]
[[Súbor:Schengenzone.svg|náhľad|Česká republika je súčasťou spoločného trhu [[Európska únia|EÚ]] aj [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]]]

Od roku 1990 začala byť federalizácia oneskorene uvádzaná do praxe, ktorá síce formálne platila už od roku 1969, ale prakticky bola do značnej miery zmrazená. Medzi oboma zložkami federácie, Českom a Slovenskom, rýchlo narastali rozpory (pozri [[pomlčková vojna]]), ktoré nakoniec viedli k [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku spoločného štátu]]. Česko-Slovensko zaniklo mierovou cestou k 31. decembru 1992. Doterajšie národné republiky prevzali právny poriadok zanikajúcej federácie a rozdelili si jej majetok a záväzky.

=== Samostatnosť Česka ===
Subjektom medzinárodného práva sa Česká republika stala [[1. január]]a [[1993]], so zánikom federácie. Zapojila sa do západoeurópskych politických štruktúr. [[12. marec|12. marca]] [[1999]] bola prijatá do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[1. máj|1. mája]] [[2004]] vstúpila do [[Európska únia|Európskej únie]]. V roku 2004 pristúpila k [[Schengenská dohoda|Schengenským dohodám]], na ktorých základe sa 21. decembra 2007 stala súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]].&lt;ref&gt;[http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx Česká republika se stala součástí schengenského prostoru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110514084730/http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx |date=2011-05-14 }}, Ministerstvo vnitra ČR&lt;/ref&gt;

Prezidentom Českej republiky bol až do marca 2003 [[Václav Havel]], ktorý bol už česko-slovenským prezidentom. Jeho nástupcom bol zvolený [[Václav Klaus]], po prvýkrát nastúpil do funkcie 7. marca 2003, po druhýkrát v marci 2008. Od marca 2013 do marca 2023 bol prezidentom republiky [[Miloš Zeman]], ktorý bol prvým prezidentom zvoleným v ľudovom hlasovaní.&lt;!-- V marci 2023 ho vo funkcii nahradil [[Petr Pavel]].--&gt;

Po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022]] Česko prijalo najväčšiu utečeneckú vlnu vo svojej histórii.

== Prírodné pomery ==
[[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|right|thumb|Satelitná snímka Česka]]
Česko má spoločné hranice so 4 [[štát|krajinami]]. Na západe hraničí s [[Nemecko]]m v dĺžke asi {{km|810.7|m}}, z toho so [[Sasko]]m {{km|453.9|m}} a s [[Bavorsko]]m {{km|356.8|m}}. Z juhu hraničí s [[Rakúsko]]m v dĺžke {{km|466.1|m}}, na východe so [[Slovensko]]m na {{km|251.8|m}} dlhej hranici a na severe s [[Poľsko]]m, pričom dĺžka [[hranica|hranice]] je podľa českých údajov {{km|761.8|m}}, a podľa poľských údajov až {{km|789.89|m}}.

=== Geografia ===
{{Hlavný článok|Geografia Česka}}
Česko má rozlohu {{km2|78866}}. Z celkovej plochy leží {{km2|52817}} (67 %) v nadmorskej výške do {{m|500|m}}, {{km2|25222}} (32 %) vo výške 500 až {{m|1000|m}} a iba {{km2|827}} (1,05 %) vo výške nad {{m|1000|m}}. Priemerná [[nadmorská výška]] je {{m|430|m}}. Najnižšie položeným miestom je bod [[odtok]]u [[Labe]] z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]], s výškou {{mnm|115}} Najvyšším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]], 1603,3 m.n.m. Najvyšším umelým bodom je vrchol televízneho [[vysielač]]a na [[Vrch (vyvýšenina)|vrchu]] [[Praděd]], {{mnm|1654}}

Z fyzicko-geografického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Povrch Čiech, západnej a severnej Moravy vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz [[pahorkatina|pahorkatín]] a stredohorí ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]] a [[Sudety (geomorfologická jednotka)|Sudety]] – [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], na Morave [[Jesenická oblast|Jeseníky]]). Pásmo zníženín v smere [[Dyjsko-svratecký úval]] – [[Moravská brána]] oddeľuje Českú vysočinu od pohorí [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] (napr. [[Moravsko-sliezske Beskydy|Moravskosliezske Beskydy]]), ktoré zasahujú na východnú časť územia. Rieka Morava preteká cez široké zníženiny: [[Hornomoravský úval|Hornomoravský]] a [[Dolnomoravský úval]]. V povodí riek Labe je rozsiahlejšia rovinatá a nížinná oblasť [[Polabská nížina]]. Vnútri územia prevládajú pahorkatiny a vrchoviny. Z nich najrozsiahlejšia je [[Českomoravská vrchovina]].

[[Súbor:Karkonosze w chmurach - Riesengebrige in Wolken (2).jpg|náhľad|Pohľad na najvyšší vrch [[Sněžka]] (1603 m.n.m.) v pohorí [[Krkonoše]]]]Výbežky Česka sú: [[aš]]ský výbežok, [[šluknov]]ský výbežok, [[frýdlant]]ský výbežok, [[Broumov (okres Náchod)|broumovský]] výbežok, [[Javorník (okres Jeseník)|javornický]] výbežok (tiež [[Vidnava|vidnavský]] výbežok), [[Osoblaha|osoblažský]] výbežok a [[břeclav]]ský výbežok (tiež ''Dyjský trojuholník'', ''Podyjský roh'').

=== Geológia ===
{{Hlavný článok|Geológia Českého masívu|Geológia Západných Karpát}}

Územie Česka tvoria dve rozsiahle geologické jednotky [[Český masív]] a [[Západné Karpaty]].

Český masív je elevačná štruktúra tvorená predmezozoickým [[kryštalinikum|kryštalinikom]] s [[premenená hornina|premenenými]] a [[vyvretá hornina|vyvretými horninami]] a jeho [[usadená hornina|sedimentárnym]] obalom. Je súčasťou [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho orogénu]], no bol postihnutý aj mladšou [[zlom (geológia)|zlomovou tektonikou]]. Člení sa na niekoľko oblastí: [[Moldanubická oblasť|Moldanubickú]], [[Kutnohorsko-svratecká oblasť|Kutnohorsko-svrateckú]], [[Stredočeská oblasť|Stredočeskú]], [[Krušnohorská oblasť|Krušnohorskú]], [[Lužická oblasť|Lužickú]] a [[Moravsko-sliezska oblasť|Moravsko-sliezsku oblasť]]&lt;ref&gt;Kachlík, V., 2003: [http://www.natur.cuni.cz/ugp/main/staff/kachlik/reggeol.pdf ''Geologický vývoj území České republiky. Doplněk k publikaci „Příprava hlubinného úložiště radioaktivního odpadu a vyhořelého jaderného paliva“'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} SURAO, Praha, 54 s.&lt;/ref&gt;. Tieto bloky [[prekambrium|prekambrického]] až [[paleozoikum|paleozoického]] veku, boli spojené v priebehu [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho vrásnenia]], pričom sa nasunuli smerom na sever na [[Východoeurópska platforma|Východoeurópsku platformu]]. [[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|thumb|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]]

V priebehu [[trias]]u bola oblasť prevažne vynorenou časťou [[Pangea|Pangey]] a tvorila tzv. [[Vindelický val]], ktorý oddeľoval alpídnu [[Tethýda|Tethýdu]] od platformného germánskeho vývoja na severe. Oblasť bola po zvyšok [[mezozoikum|mezozoika]] striedavo zaplavovaná epikontinentálnym morom. Neskôr v priebehu [[terciér]]u sa na túto konsolidovanú oblasť nasunul z juhu a východu alpsko-karpatský orogén. Východná časť Českého masívu sa pod zaťažením príkrovmi [[flyšové pásmo|flyšového pásma]] postupne ohýbala a spôsobila vznik [[čelná karpatská predhlbeň|karpatskej predhlbne]]. V [[kvartér]]i do oblasti zasahoval v priebehu ľadových dôb kontinentálny ľadovec, ktorý z oblasti [[Škandinávia|Škandinávie]] priniesol početné [[Erratikum|bludné balvany]] a ďalší [[exotikum (geológia)|exotický]] materiál. Kvartérna [[pôda|pôdna]] pokrývka sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[hnedé pôdy]].
=== Vodstvo ===
[[Súbor:Rybník - Rožmberk,ústí řeky Lužnice 3 (Třeboň), Třeboň.jpg|náhľad|[[Rožmberk|Rybník Rožmberk]]]]
Územie krajiny tvorí [[rozvodie]] oddeľujúce povodie [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavný rozvodný uzol je masív Králického Snežníka ({{mnm|1423}}). Najvýznamnejšie '''rieky''' sú [[Labe]] ({{km|370|m}}) s [[Vltava|Vltavou]] ({{km|433|m}}), v oblasti Moravy rieka [[Morava (rieka)|Morava]] ({{km|246|m}}) s [[Dyje|Dyjou]] ({{km|306|m}}) a v Sliezsku [[Odra]] ({{km|135|m}}) s [[Opava (rieka)|Opavou]] ({{km|131|m}}). Splavné sú len Labe (od Chvaletíc) a Vltava od Prahy. Celková dĺžka splavných tokov je {{km|303|m}}. Podzemné vody majú najväčšie zásoby v riečnych uloženinách Polabskej nížiny a moravských úvalov. Veľké bohatstvo minerálnych prameňov sa využíva v kúpeľoch na liečebné účely. Najviac kúpeľných miest je v západných Čechách. '''Jazerá''' ľadovcového pôvodu sú na [[Šumava|Šumave]] ([[Černé jezero (Šumava)|Čierne]], [[Čertovo jezero|Čertovo]]). Hospodársky význam majú [[rybníky]] založené väčšinou v 14. – 16. storočí (južné Čechy, Polabie, južná Morava, Ostravsko).&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=GAJDOŠ|meno=A. a KOL.|titul=Regionálna geografia Európy|vydanie=1|vydavateľ=Veda|miesto=Banská Bystrica|rok=2013|isbn=|strany=47 – 60}}&lt;/ref&gt;

=== Klíma ===
[[podnebie (klíma)|Podnebie]] sa vyznačuje vzájomným prenikaním a miešaním oceánskych a kontinentálnych vplyvov. Je charakteristické západným prúdením s prevahou západných [[vietor|vetrov]], intenzívnou [[cyklóna|cyklonálnou činnosťou]] a pomerne hojnými zrážkami. Najviac zrážok spadne vo vyšších pohoriach, najmä na ich náveternej strane. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách a na Morave. V Sliezsku už pribúda vplyvov kontinentálnej klímy z východu. Veľký vplyv na podnebie má i [[nadmorská výška]] a reliéf.
[[Súbor:National nature reserve Boubinsky prales in 2011 (9).JPG|náhľad|227x227bod|[[Boubínský prales|Boubínsky prales]] na [[Šumava|Šumave]]]]

=== Živá príroda ===
[[flóra (kvetena)|Flóra]] a [[fauna]] svedčí o vzájomnom prenikaní hlavných smerov ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. [[Les]]y sú prevažne [[Ihličnatý les|ihličnaté]] a zaberajú asi 33 % celkovej rozlohy krajiny. Druhové zloženie lesov sa menilo vplyvom hospodárskej činnosti, ktorej výsledkom sú prevládajúce [[Smrek (rod)|smrekové]] monokultúry. Výšková stupňovitosť rastlinstva je preto nezreteľná. Pôvodné bukovo-jedľové lesy sa zachovali len na malých plochách na [[Šumava|Šumave]]. Z pôvodných živočíšnych druhov sa zachovala najmä jelenia a srnčia zver.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Politický systém ==
[[Súbor:Zasedací sál Poslanecké sněmovny.jpg|náhľad|Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, pôvodne Český zemský snem]]
Česko je [[demokracia|demokratická]] [[parlamentná republika]]. Výkonnú moc má [[prezident]] a [[vláda]], ktorá vydáva nariadenia a navrhuje zákony. Zodpovedá sa Poslaneckej snemovni. Hlavou štátu je prezident, volený každých päť rokov v prezidentských voľbách. Prezident navrhuje ústavných sudcov, ktorých musí schváliť Senát, za určitých podmienok môže rozpustiť Poslaneckú snemovňu a vetovať zákony (okrem ústavných). Takisto vymenúva [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov na návrh predsedu. Prijíma demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády.

Český parlament je dvojkomorový, s [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckou snemovňou]] a [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátom]]. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe pomerného zastúpenia. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových väčšinových volieb. Každý z 81 senátorov má šesťročný mandát.

Významnými českými politikmi boli napríklad [[František Palacký]], [[Jiří František Buquoy]], [[Rudolf Stadión]], [[Felix Schwarzenberg]], [[Karel Chotek]], [[Karol III. Schwarzenberg]], [[František Ladislav Rieger]], [[Julius Grégr]], [[Alois Pražák]], [[Eugen Czernin]], [[Antonín Randa]], [[Karel Kramář]], [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáš Garigue Masaryk]], [[Edvard Beneš]], [[Antonín Švehla]], [[Vlastimil Tusar]], [[Jan Malypetr]], [[Jan Šrámek]], [[Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi|Richard Coundenhove-Kalergi]], [[Václav Havel]], [[Dagmar Burešová]], [[Petr Pithart]], [[Václav Klaus]], [[Josef Lux]], [[Miloš Zeman]], [[Vladimír Špidla]], [[Mirek Topolánek]], [[Karel Schwarzenberg|Karel VII. Schwarzenberg]], [[Bohuslav Sobotka]], [[Miloš Vystrčil]] alebo [[Věra Jourová]].

=== Zahraničné vzťahy ===
[[Súbor:Прага.Вид на Старый город.jpg|thumb|Budova [[Strakova akademie|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]]
Česko má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Severoatlantická aliancia|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničí Spojených států amerických|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}&lt;/ref&gt; Všetky štáty (138  štátov k 3. máji 2016, z toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]&lt;ref&gt;Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).&lt;/ref&gt;) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českom, majú veľvyslanectvo v [[Praha|Prahe]], a niektoré z nich majú [[Konzul|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, najmä v [[Brno|Brne]]. Česko má v štátoch a u medzinárodných resp. nadnárodných organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Vzájomnosť|recipročne]] svoje veľvyslanectvá (ambasády) a konzuláty.

Hlavnú úlohu v zameriavaní a upresňovaní zahraničnej politiky majú premiér a minister zahraničných vecí. Pre zahraničnú politiku Českej republiky je zásadné členstvo v [[Európska únia|Európskej únii]]. Česká republika má silné väzby so [[Slovensko]]m, [[Poľsko]]m a [[Maďarsko]]m, okrem iného ako člen [[Vyšehradská skupina|Visegrádskej skupiny]]. Rozsiahle styky má Česká republika so susedným [[Nemecko]]m a [[Rakúsko]]m a ďalšími členskými štátmi Európskej únie, so [[USA|Spojenými štátmi americkými]] as [[Izrael]]om. Po roku 2020 dochádza k posilňovaniu vzťahov s ázijskými demokratickými štátmi, napríklad s [[Taiwan (ostrov)|Taiwanom]]. Naopak zlé vzťahy má Česko dlhodobo s [[Rusko|Ruskou federáciou]], od roku 2021 Česko figuruje na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín. Problematické vzťahy má Česká republika aj s [[Čína|Čínskou ľudovou republikou]].
[[Súbor:Hradčany Černínský palác 1.jpg|náhľad|Ministerstvo zahraničných vecí]]
Na prvý polrok [[2009]] prebralo Česko od [[Francúzsko|Francúzska]] predsedníctvo [[Rada EÚ|Rade EÚ]], ďalšie predsedníctvo sa odohralo roku 2022.

Českí predstavitelia podporujú disidentov v [[Barma|Barme]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Čína|Číne]], [[Rusko|Rusku]], na [[Kuba|Kube]] a v ďalších štátoch.

K slávnym českým diplomatom minulosti patrili napríklad [[Jaroslav Lev z Rožmitálu]], [[Humprecht Ján Czernin]], [[Václav Antonín Kounic-Rietberg]], [[Filip Jozef Kinský]], [[Karel Filip Schwarzenberg|Karol Filip Schwarzenberg]], [[Alois Lexa von Aehrenthal|Alois Lexa z Aehrentahlu]], [[Otakar Czernin]], [[Edvard Beneš]], [[Kamil Krofta]], [[Jan Masaryk]], [[Jiří Hájek]], [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], [[Luboš Dobrovský]], [[Jozef Zieleniec]], [[Michael Žantovský]], [[Petr Kolář|Peter Kolář]], [[Karel Schwarzenberg]] či [[Petr Pavel|Peter Pavel]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministři a ministerstvo v historii {{!}} Ministerstvo zahraničních věcí České republiky|url=https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/index.html|vydavateľ=www.mzv.cz|dátum prístupu=2023-02-05}}&lt;/ref&gt;

=== Armáda ===
''Podrobnejšie informácie nájdete v článku [[Armáda Českej republiky]].''

Armáda Českej republiky sa skladá z letectva, pozemných síl a podporných jednotiek. [[Prezident Českej republiky]] je formálne vrchným veliteľom ozbrojených síl, hlavný vplyv na ozbrojené sily však má ministerstvo obrany, vláda a generálny štáb. V roku 2004 bola zrušená základná vojenská služba a armáda sa tak stala plne profesionálnou organizáciou. 12. marca 1999 krajina vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]], v rámci ktorej plní svoje vojenské záväzky. Počet aktívnych vojakov je približne 29 300 vrátane civilných zamestnancov.
[[Súbor:Dejvice Generální štáb.jpg|náhľad|Generálny štáb Armády Českej republiky]]
České jednotky sa podieľali na operáciách [[UNPROFOR]], SFOR, EUFOR v Bosne a Hercegovine, KFOR v Kosove a ISAF v Afganistane. Českí vojaci pôsobia v [[Irak]]u, v pobaltských štátoch a na [[Slovensko|Slovensku]].

Vysokú prestíž majú tradične českí vojenskí chemici (dnes 31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Liberci). Od svojho prvého nasadenia v medzinárodných silách v operácii Púštna búrka roku 1991, patrí k hlavným českým príspevkom k spojeneckým akciám. Od roku 2003 libereckí chemici pravidelne velia mnohonárodnému práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Síl rýchlej reakcie NATO (NATO Response Force).

Výzbroj Armády Českej republiky zahŕňa nadzvukové stíhačky JAS-39 Gripen, bojové lietadlá Aero L-159 Alca, útočné helikoptéry Mil Mi-35, obrnené transportéry: [[Pandur II]], [[BMP-1|BVP-1]], [[BMP-2|BVP-2]], OT-90 a modernizované tanky T-72M4CZ. V roku 2022 začala v súvislosti s vojnou na Ukrajine rozsiahla modernizácia českej armády.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Modernizace armády v roce 2023: Nové vrtulníky, rozhodne se o koupi stíhaček - Seznam Zprávy|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-politika-modernizace-armady-v-roce-2023-nove-vrtulniky-rozhodne-se-o-nakupu-stihacek-221673|vydavateľ=www.seznamzpravy.cz|dátum prístupu=2023-02-05}}&lt;/ref&gt;

Česká armáda podľa prieskumov verejnej mienky dlhodobo patrí k najdôveryhodnejším českým inštitúciám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CVVM: Lidé nejvíc důvěřují policii a armádě, naopak nejméně politickým stranám {{!}} ČeskéNoviny.cz|url=https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cvvm-lide-nejvic-duveruji-policii-a-armade-naopak-nejmene-politickym-stranam/2217089|vydavateľ=www.ceskenoviny.cz|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=cs}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Najznámejšími českými, prípadne československými, vojakmi a vojvodcami minulosti boli [[Přemysl Otakar II.]], [[Ján Luxemburský]], [[Ján Žižka]], [[Albrecht z Valdštejna]], [[Karel Filip Schwarzenberg]], [[Josef Václav Radecký z Radče]], [[Jozef Šnejdárek]], [[Heliodor Píka]], [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], [[Jan Kubiš]], [[Jozef Gabčík]], [[František Fajtl]] či [[Petr Pavel]].

=== Ľudské práva ===
[[Súbor:Hagibor Rádio SE 2.jpg|náhľad|Sídlo Rádia Slobodná Európa v Prahe]]
Ľudské práva v Česku sú garantované Chartou základných práv a slobôd a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach. Napriek tomu sa vyskytovali prípady porušovania ľudských práv ako diskriminácia rómskych detí, kvôli ktorým Európska komisia požiadala Česko o podanie vysvetlenia, alebo nezákonnej sterilizácie rómskych žien, za ktoré sa vláda ospravedlnila. Podľa komentára ombudsmana Stanislava Škrečka z roku 2020 je diskriminácia Rómov v súčasnosti len minimálna, čomu nasvedčuje štatistika podaných oznámení. Dochádza tiež k porušovaniu ľudských práv v niektorých zariadeniach pre seniorov av psychiatrických liečebniach.

Roku 2000 bol na ochranu základných práv a slobôd zriadený úrad Ombudsmana (ombudsmana). Autorita ombudsmana je však skôr neformálna.
[[Súbor:Logo organizace Člověk v tísni.png|náhľad|Logo humanitárnej organizácie Človek v núdzi]]
Podľa indexu ekonomickej slobody, ktorý vytvára The Heritage Foundation a [[The Wall Street Journal]], je Česko 24. najslobodnejšou krajinou na svete z hľadiska obchodu. Podľa Svetového indexu slobody tlače, vytváraného organizáciou Reporters without borders, má Česko 21. najslobodnejšie mediálne prostredie na svete. (Obaja údaje platia k roku 2016.)

Praha je sídlom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Free Europe/Radio Liberty]]. Na začiatku 90. rokov ju do Československa osobne pozval [[Václav Havel]].

Osoby rovnakého pohlavia môžu v Česku uzavrieť tzv. registrované partnerstvo. Podľa prieskumov je väčšina obyvateľov dlhodobo pre uzákonenie plnohodnotného manželstva pre osoby rovnakého pohlavia, tento zákon však zatiaľ naráža na nesúhlas niektorých konzervatívnych strán.

K najznámejším českým aktivistom a podporovateľom ľudských práv patrí pražská rodáčka [[Bertha von Suttner|Berta von Suttnerová]], ktorá za svoj pacifistický boj získala Nobelovu cenu za mier, filozof a prvý československý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]], študent [[Jan Palach|Ján Palach]], ktorý sa v roku 1969 upálil v proteste proti sovietskej okupácii, [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol v rokoch 1984 až 1990 predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva, [[Václav Havel]], dlhoročný disident a neskorší prezident, sociologička a disidentka [[Jiřina Šiklová]] či [[Šimon Pánek]], zakladateľ organizácie [[Človek v núdzi]].

== Ekonomika ==
[[Súbor:Czech National Bank in Prague CZ 01.jpg|thumb|Česká národná banka v [[Praha|Prahe]]]]
Česko je vyspelý priemyselno-poľnohospodársky štát. Známe je starou tradíciou priemyselnej výroby a rozvinutým poľnohospodárstvom. [[Hrubý domáci produkt]] na hlavu v parite kúpnej sily v roku 2010 dosiahol 82 % priemeru [[EÚ]] (EÚ 27). Zahraničný obchod Česka po veľa rokoch pasívnej bilancie vykázal v roku 2005 prebytok. Najväčšími obchodnými partnermi Česka sú susedné štáty [[Nemecko]], [[Slovensko]] a [[Rakúsko]].

Poľnohospodárska výroba takmer pokrýva domácu spotrebu. Viac ako dve pätiny rozlohy štátu tvorí orná pôda. Úrodné černozeme a hnedozeme sú rozšírené na [[Polabí]] a v moravských úvaloch. Pestujú sa na nich obilniny ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[Repa obyčajná|cukrová repa]], zelenina, [[Ľan siaty|ľan]] a [[repka olejná|repka]]. Svetovú povesť má pestovanie [[Chmeľ obyčajný|chmeľu]] a vinohradníctvo. Významným produktom a aj exportným tovarom je [[pivo]]. Základom živočíšnej výroby je chov kráv, ošípaných a hydiny, ďalej včelárstvo a chov sladkovodných rýb (najmä kaprov) v miestnych rybníkoch.

Ťažobný priemysel má v štruktúre ekonomiky klesajúci význam. K hlavným [[Nerastná surovina|nerastným surovinám]] ťažených v Česku patrí [[Čierne uhlie|čierne]] a [[hnedé uhlie]] (produkcia koksu), ďalej stavebné hmoty a [[Urán (chemický prvok)|urán]]. Výroba [[porcelán]]u je založená na ťažbe kvalitného [[kaolín]]u v okolí. V malom rozsahu sa tiež ťaží [[ropa]] a [[zemný plyn]] a ďalšie suroviny. Rozhodujúci objem ropy a zemného plynu sa však dováža z [[Rusko|Ruska]], ropa aj z bavorského Ingolstadtu. 
[[Súbor:Temelin 04710048 (8356289819).jpg|náhľad|Jadrová elektráreň [[Temelín]], jedna z dvoch jadrových elektrární v krajine]]
Základom energetiky sú uhoľné a jadrové elektrárne (Temelín a Dukovany). Významnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], oblasť [[Brno|Brna]], oblasť [[Ostrava|Ostravy]] a [[Plzeň|Plzne]]. Medzi dôležité odvetvia priemyslu patrí hutníctvo, strojárstvo, textilný priemysel, potravinársky priemysel, elektropriemysel a výroba dopravných prostriedkov. Najdynamickejšie sa rozvíjajúcim odvetvím je stavebníctvo, ťahačom vývozu je automobilový priemysel (značka Škoda).

Dôležitým sektorom sa stávajú služby. Najmä [[Praha]] priťahuje aj nadnárodné spoločnosti, ktoré tu zakladajú svoje stredoeurópske pobočky.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=ZUBRICZKÝ|meno=G.|titul=Geografia štátov sveta|vydanie=1|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=|strany=34}}&lt;/ref&gt; Cestovný ruch je výrazným zdrojom príjmov Česka. Okrem Prahy a kúpeľných miest láka návštevníkov mnoho hradov, zámkov, stredovekých miest, chránených národných parkov a prírodných zvláštností. K nim patrí napríklad [[Moravský kras]] s priepasťou [[Macocha (priepasť)|Macocha]] a jaskyňami, [[Český raj|Český ráj]] s pieskovcovými skalnými útvarmi, zámok [[Hluboká nad Vltavou]], krásne historické mesto [[Český Krumlov]], kúpeľné mesto [[Karlove Vary]], [[Boubínský prales|Boubínsky prales]] na [[Šumava|Šumave]] a mnoho ďalších. Krajinu každoročne navštívi necelých 7 miliónov turistov. Tomu zodpovedá aj snaha o zlepšenie dopravnej infraštruktúry.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=M. a KOL.|titul=Geografia Európy, tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=33 – 36}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Praha hlavní nádraží 2020.jpg|náhľad|Hlavná stanica v Prahe]]

=== Doprava ===
Česká doprava je svojim výkonom rozvinutá. Železničná doprava má najvýznamnejšie postavenie v preprave nákladov. Železničná sieť sa radiálne zbieha do [[Praha|Prahy]], kde je najväčší železničný uzol v štáte. Rozvoj automobilovej dopravy determinuje diaľničná sieť. Česko má približne {{km|1350|m}} diaľnic a rýchlostných komunikácií. Letecká doprava sa v súčasnosti uplatňuje najmä v medzinárodnom styku. Riečna doprava je na riekach [[Labe]] a [[Vltava]]. Labe plní funkciu riečnej cesty, ktorá slúži najmä vnútrozemskej doprave. Dĺžka vodných ciest je {{km|677|m}}.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:Krojovany pruvod Mala Rusava.jpg|náhľad|Folklórny súbor z južnej [[Morava (región)|Moravy]], nosiaci miestne kroje]]V Česku žije 10,71 mil. obyvateľov. V porovnaní s európskymi krajinami patrí medzi stredne zaľudnené štáty. Priemerná hustota zaľudnenia je 134 obyv./km2. Osídlenie je však nerovnomerné. Medzi oblasti s najnižšou koncentráciou obyvateľstva patria pohraničné oblasti južných a západných [[Čechy|Čiech]], na severnej [[Morava (región)|Morave]] a v [[Sliezsko|Sliezsku]] [[Jesenicko]] a [[Osoblažsko]]. K hustot zaľudneným oblastiam patrí [[Praha]] so svojím zázemím, [[Polabie]], [[Severočeská panva]], [[Liberecký kraj|Liberecko]] a východné Čechy, na Morave zasa priemyselná oblasť [[Ostrava|Ostravy]] a [[Brno]] so svojím okolím.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Počet obyvateľov Česka klesá. V poslednom období krajina vykazuje prirodzený úbytok. Veková štruktúra sa mení v prospech starších vekových kategórií. Vekové zloženie obyvateľstva je nasledujúce: vek do 14 rokov má 16%, vek 15 – 59 rokov 65%, 60 rokov a viac má 19% obyvateľstva. Stredná dĺžka života žien je 79 rokov, mužov 72 rokov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Národnostné zloženie podľa sčítania ľudu v roku [[2001]] je: národnosť [[Česi|česká]] – 90,4 %, [[Moravania|moravská]] – 4,9 %, [[Sliezsko|sliezska]] – 0,1 %, [[Slováci|slovenská]] – 1,4 %, [[Poliaci|poľská]] – 0,4 % [[Nemci|nemecká]] – 0,2 %, [[Ukrajinci|ukrajinská]] – 0,5 %, [[vietnam]]ská – 0,3 %, [[rómovia|rómska]] – 0,1 %.

Podľa vierovyznania tvoria: [[Ateizmus|ateisti]] – 59 %, [[latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] – 26,8 %, [[Českobratrská církev evangelická]] – 1,2 %, [[Cirkev československá husitská]] – 1 %, nezistená – 8,8 %. Pôsobí tu aj mnoho iných menších kresťanských cirkví, napr. [[Sliezska evanjelická cirkev augsburského vyznania|Sliezska cirkev evanjelická a. v.]], [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|starokatolícka cirkev]] a iné. Česko je vplyvom dlhého spoločensko-historického vývoja krajina s najnižším podielom veriacich na svete.

== Sídla ==
Česko má pomerne hustú sídelnú sieť. Rozhodujúci podiel na počte obcí majú mestá nad 5 000 obyvateľov, v ktorých žije 71% obyvateľstva krajiny. Z hľadiska sídelnej štruktúry má Česko 6 veľkomiest nad 100 000. Okrem hlavného mesta [[Praha|Prahy]] k nim patrí [[Brno]], [[Ostrava]], [[Plzeň]], [[Liberec]] a [[Olomouc]]. Dlhšie trvajúcim trendom je vyľudňovanie vidieka.

=== Najväčšie mestá podľa počtu obyvateľov ===
{|class=&quot;infobox&quot; style=&quot;text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;text-align:center;&quot; colspan=&quot;11&quot;|
|-
!rowspan=23 width:150|&lt;br /&gt;
[[Súbor:Hradschin Prag.jpg|165px|Praha]]&lt;br /&gt;[[Praha]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Výhled ze Staré radnice na Petrov.jpg|165px|Brno]]&lt;br /&gt;[[Brno]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Ostrava, pohled z Nové radnice 2.jpg|165px|Ostrava]]&lt;br /&gt;[[Ostrava]]&lt;br /&gt;
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Poradie
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Mesto
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Kraj
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Počet obyvateľov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvatel v obcích České republiky k 1.1.2014 | url = http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum vydania = 2014-04-30 | dátum prístupu = 2014-04-30 | vydavateľ = Český statistický úřad | miesto = Praha | url archívu = https://web.archive.org/web/20140502001321/http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum archivácie = 2014-05-02 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítání lidu 2011|url=http://notes2.czso.cz/cz/sldb2011/cd_sldb2011_11_12/kraje.html|vydavateľ=Český statistický úřad|dátum prístupu=2012-05-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statistická data ČSÚ|url=http://www.statnisprava.cz/|vydavateľ=Český statistický úřad|adátum prístupu=2012-05-08}}&lt;/ref&gt;
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Počet obyvateľov v [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]]
!rowspan=23 width:150| 
[[Súbor:Great Synagogue Plzen CZ general view.JPG|165px|Plzeň]]&lt;br /&gt;[[Plzeň]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Liberec Rathaus Aussicht.JPG|165px|Liberec]]&lt;br /&gt;[[Liberec]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Olmütz hauptplatz.JPG|border|165px|Olomouc]]&lt;br /&gt;[[Olomouc]]&lt;br /&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|1.||align=left|[[Praha]]||align=left|Hlavní město Praha||1 243 201||2 300 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|2.||align=left|[[Brno]]||align=left|[[Jihomoravský kraj]]||377 508||729 510
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|3.||align=left|[[Ostrava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||295 653||1 164 328
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|4.||align=left|[[Plzeň]]||align=left|[[Plzeňský kraj]]||168 034||380 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|5.||align=left|[[Liberec]]||align=left|[[Liberecký kraj]]||102 301||270 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|6.||align=left|[[Olomouc]]||align=left|[[Olomoucký kraj]]||100 247||480 000&lt;ref&gt;Nařízení vlády č. 212/1997, [http://aplikace.mvcr.cz/sbirka-zakonu/ViewFile.aspx?type=c&amp;id=3066 kterým se vyhlašuje závazná část územního plánu velkého územního celku Olomoucké aglomerace]&lt;/ref&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|7.||align=left|[[Ústí nad Labem]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||93 523||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|8.||align=left|[[České Budějovice]]||align=left|[[Jihočeský kraj]]||93 253||190 000&lt;ref&gt;[http://up.kraj-jihocesky.cz/files/up_vuc_cbsra%5B1%5D.pdf Územní plán velkého územního celku ČESKOBUDĚJOVICKÉ SÍDELNÍ AGLOMERACE]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|9.||align=left|[[Hradec Králové]]||align=left|[[Královéhradecký kraj]]||92 904||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|10.||align=left|[[Pardubice]]||align=left|[[Pardubický kraj]]||89 432||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|11.||align=left|[[Havířov]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||76 109||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|12.||align=left|[[Zlín]]||align=left|[[Zlínský kraj]]||75 278||450 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|13.||align=left|[[Kladno]]||align=left|[[Středočeský kraj]]||68 519||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|14.||align=left|[[Most]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||67 332||95 316
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|15.||align=left|[[Opava (Česko)|Opava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 931||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|16.||align=left|[[Frýdek-Místek]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 135||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|17.||align=left|[[Karviná]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||56 848||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|18.||align=left|[[Jihlava (mesto)|Jihlava]]||align=left|[[Kraj Vysočina]]||50 510||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|19.||align=left|[[Děčín]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 104||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|20.||align=left|[[Teplice]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 024||-
|-
| colspan=&quot;5&quot; style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|
|}{{clear}}

== Administratívne členenie ==
{{Pozri aj|Kraj (Česko)}}
&lt;div style=&quot;float:right&quot;&gt;{{Administratívne členenie Česka (mapa)}}&lt;/div&gt;
[[Súbor:Česká republika - Čechy, Morava a české Sliezsko.png|thumb|Súčasné usporiadanie krajov. Čechy, Morava a české Sliezsko v porovnaní s dnešnými správnymi oblasťami]]
Od [[1. január]]a [[2000]] bolo upravené na 14 samosprávnych [[kraj (Česko)|krajov]].
* [[Praha|Hlavné mesto Praha]] – [[Praha]]
* [[Juhočeský kraj]] – [[České Budějovice]]
* [[Juhomoravský kraj]] – [[Brno]]
* [[Karlovarský kraj]] – [[Karlovy Vary]]
* [[Královohradecký kraj]] – [[Hradec Králové]]
* [[Liberecký kraj]] – [[Liberec]]
* [[Moravskosliezsky kraj]] – [[Ostrava]]
* [[Olomoucký kraj]] – [[Olomouc]]
* [[Pardubický kraj]] – [[Pardubice]]
* [[Plzenský kraj]] – [[Plzeň]]
* [[Stredočeský kraj]] – [[Praha]]
* [[Úsťanský kraj]] – [[Ústí nad Labem]]
* [[Kraj Vysočina]] – [[Jihlava (mesto)|Jihlava]]
* [[Zlínsky kraj]] – [[Zlín]]

== Kultúra ==
=== Literatúra ===
{{Pozri aj|Česká literatúra}}
[[Súbor:Jan Amos Comenius (Komensky) (1592-1670). Tsjechisch humanist en pedagoog. Als voorganger van de Moravische of Boheemse Broedergemeente verdreven en sedert 1656 gevestigd te Amsterdam Rijksmuseum SK-A-2161.jpeg|vľavo|náhľad|214x214bod|[[Jan Amos Komenský]], pedagóg, filozof, spisovateľ]]
Česká literatúra je literatúra písaná príslušníkmi českého etnika a iných etník písaná na území českého štátu. Je písaná nielen [[Čeština|česky]], ale tiež [[staroslovienčina|starosloviensky]], [[Latina|latinsky]] a [[Nemčina|nemecky]]. K českej literatúre sa počíta tiež literatúra písaná Čechmi v zahraničí alebo po česky príslušníkmi iných etník.

Literárne dejiny začínajú ústnou tradíciou, v ktorej vyniká povesť o praotcovi Čechovi, Krokovi, [[Libuša (kňažná)|Libuši]], Přemyslovi Oráčovi a &quot;dívčí válce&quot;. Počiatky písanej literatúry súvisia s činnosťou [[Cyril a Metod|Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda]] na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. Tí spolu so svojimi žiakmi vytvorili, v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] a za pomoci písma [[Hlaholika|hlaholiky]], prvé české literárne pamiatky (''Proglas'', ''Život Metoda'', ''Život Konštantínov''). Po vyhnaní tejto skupiny z Moravy začala kľúčovú úlohu zohrávať [[latinčina]], vznikali v nej legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky ([[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika|Kronika Čechov]]'') aj iné žánre (napr. ''Vita Caroli'', vlastný životopis kráľa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karla IV.]]). Prvými významnými česky písanými textami boli ''Alexandreida'' a ''[[Dalimilova kronika]]''. Prvými autormi, ktorí písali aj česky a ktorí došli svetového ohlasu boli [[Jan Hus]], jeden zo zakladateľov európskej reformácie a [[Jan Amos Komenský]], najvýznamnejší predstaviteľ humanizmu v českej literatúre. Ďalšími významnými autormi reformácie boli [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. Po porážke stavovského povstania v bitke na Bielej hore roku 1620 nastalo zložité obdobie vytláčania a odumierania češtiny. Proti tomu sa v barokovej ére postavil [[Bohuslav Balbín]]. 
[[Súbor:Franz Kafka, 1923.jpg|náhľad|237x237bod|[[Franz Kafka]]]]
Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[České národné obrodenie|Národného obrodenia]], ktorý začal na konci 18. storočia. Kľúčovou postavou prvej etapy obrodenia bol lingvista [[Josef Dobrovský]]. V druhej etape to boli [[Josef Jungmann]], ktorý kládol dôraz na jazykovú koncepciu národa, a Slovák [[Pavol Jozef Šafárik]], predstaviteľ panslovanských tendencií (všetci Slovania sú jeden národ). Vtedy sa začala objavovať tiež už prvá svojbytná literatúra (česky píšuci Slovák [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil v tretej etape, kedy [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a kedy vznikli aj vrcholné literárne diela, či už básnické (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaické ([[Božena Němcová]]), či divadelné ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]). 
[[File:Milan Kundera.jpg|thumb|[[Milan Kundera]]|vľavo]]
V druhej polovici 19. storočia sa literárny život začal prudko rozvíjať, vznikali skupiny s rôznym programom – [[Májovci]] ([[Jan Neruda]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), realisti ([[Alois Jirásek]]), česká moderna ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. anarchistickí buriči ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konca 19. storočia začínala tiež prekvitať nemecky písaná literatúra (najmä v Prahe), ktorá sa stala svetovým fenoménom, predovšetkým vďaka [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]] (''Proces'', ''Zámok'', ''Amerika''), ale aj iným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch]], [[Karl Kraus]]). V prvej polovici 20. storočia si vydobyli svetový význam aj česky píšuci tvorcovia, predovšetkým [[Jaroslav Hašek]] (''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojaka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (napr. ''Vojna s mloky''). Silná bola tiež ľavicová avantgarda, ktorá sa združila do spolku [[Devětsil]], ktorý sa venoval najprv proletárskej poézii, neskôr vymyslel smer poetizmus, aby väčšina autorov nakoniec prešla k [[Surrealizmus|surrealizmu]]. Členom Devětsilu bol aj [[Jaroslav Seifert]], doteraz jediný Čech ocenený [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovou cenou za literatúru]] (roka 1984). K ďalším významným členom patrili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardné kruhy stáli napr. [[Ivan Olbracht]] alebo [[Vladimír Holan]]. V druhej polovici 20. storočia sa najväčšieho ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanovi Kunderovi]] (''Neznesiteľná ľahkosť bytia'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatúra sa vtedy z politických dôvodov (najmä po sovietskej okupácii roku 1968) rozdelila na exilovú, samizdatovú a oficiálnu. K významným exilovým autorom okrem Kunderu patrili [[Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatúra sa štiepila na disent spätý najmä s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. underground ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálnych prozaikov dosiahol najväčšieho medzinárodného ohlasu spolu s Hrabalom [[Ladislav Fuks]]. Po nežnej revolúcii z roku 1989 toto rozdelenie literárneho života padlo. Z nových autorov sa po roku 1989 najviac presadil [[Patrik Ouředník]] a [[Jáchym Topol]].[[Súbor:Narodni Divadlo, National Theater, Prague - 8798.jpg|náhľad|[[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo Praha]]]]
=== Divadlo ===
{{Pozri aj|České divadlo}}
České divadelníctvo má korene už v stredoveku. Najstarším dochovaným dramatickým dielom s využitím češtiny je zlomok česko-latinskej hry zo [[14. storočia]], zvanej zvyčajne ''[[mastičkář]]''.
[[Súbor:Praha - X. Národopisná slavnost v Kinského zahradě 075.jpg|náhľad|Českí hudobníci na slávnosti [[Pošumavská dudácká muzika]]]]

=== Hudba ===
Česká [[hudba]] má svoje korene v najmenej 1000 rokov starej [[Duchovná hudba|duchovnej hudbe]]. Najstaršia duchovná pieseň v českých krajinách bola staroslovienska: ''[[Hospodine, pomiluj ny]]''. Vznikla na konci 10. storočia, alebo začiatku 11. storočia. Pôvod je zreteľne starosloviensky, prenikli do nej však aj prvky staročeštiny (zrejme v priebehu času). Prvá duchovná pieseň vo staročeštine – Svatováclavský chorál – vznikla v 12. storočí. Husitskú piesňovú tvorbu, teda tvorbu prelomu 14. a 15. storočia, zachoval ''Jistebnický kancionál'' (''Ktož sú boží bojovníci'').

Dôležitou etapou vo vývoji hudby bol barok (17. a 18. storočia). Za prvých českých hudobných skladateľov možno považovať barokových tvorcov ako boli [[Heinrich Ignaz Franz Biber|Heinrich Biber]], [[Antonín Rejcha]], [[Jan Václav Stamic]], [[Josef Mysliveček]], [[Jan Dismas Zelenka]], [[Jan Ladislav Dusík]], [[Jiří Antonín Benda]], [[František Xaver Richter]] či [[Jan Křtitel Vaňhal]].

[[File:Dvorak.jpg|thumb|upright|[[Antonín Dvořák]]]]

Toto bola základňa, na ktorej sa v druhej polovici 19. storočia mohli postaviť kľúčoví predstavitelia romantickej vážnej hudby, predovšetkým [[Bedřich Smetana]] (''Má vlast'', ''Prodaná nevesta'') a [[Antonín Dvořák]], najslávnejší český skladateľ vo svete (''Novosvětská'', ''Rusalka'', ''Slovanské tance'').
[[Súbor:Rudolfinum v noci.jpg|vľavo|náhľad|[[Rudolfinum]] koncertná sála v Prahe]]
Na nich nadviazali autori modernej vážnej hudby [[Leoš Janáček]] (''Jenůfa'', ''Káťa Kabanová''), [[Bohuslav Martinů]], [[Josef Suk starší|Josef Suk]], [[Vítězslav Novák (hudobný skladateľ)|Vítězslav Novák]], [[Zdeněk Fibich]], [[Josef Bohuslav Foerster]], [[Alois Hába]], [[Ervín Schulhoff]], [[Pavel Haas]] alebo [[Viktor Ullmann]]. Na Morave sa narodil svetovo preslávený skladateľ [[Gustav Mahler]].

Presadili sa aj interpreti. Dirigenti [[Rafael Kubelík]], [[Václav Talich]], [[Václav Neumann]] alebo [[Karel Ančerl]]. Huslisti [[Jan Kubelík]] a [[František Benda (skladateľ)|František Benda]]. Violončelista [[David Popper]], klaviristi [[Alice Herz-Sommerová]] a [[Rudolf Serkin]]. Tiež speváčky [[Ema Destinnová]] a [[Magdalena Kožená]], z telies potom orchester [[Česká filharmónia]].

Česi a českí rodáci sa presadili aj v iných hudobných žánroch. V popu [[Jan Hammer]], [[Karel Svoboda (hudobný skladateľ)|Karel Svoboda]] či [[Karel Gott]], v dychovej hudbe [[Julius Fučík (hudobný skladateľ)|Julius Fučík]] (''Vjazd gladiátorov'') či [[Jaromír Vejvoda]] (''Škoda lásky''), vo folku [[Karel Kryl]], v jazzu [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]] alebo [[Miroslav Vitouš]], v operete [[Oskar Nedbal]], [[Ralph Benatzky]] alebo [[Rudolf Friml]].

Krátko po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vznikol významný hudobný festival vážnej hudby [[Pražská jar]], ktorý sa tradične koná v [[Obecný dom|Obecnom dome]], [[Rudolfinum|Rudolfíne]].
[[Súbor:Milos Forman.jpg|náhľad|197x197bod|Režisér [[Miloš Forman]]]]

=== Film ===
Česka kinematografia je súhrnné označenie pre [[filmové dielo|filmy]] natočené na území [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a Česka.

Medzinárodného ohlasu dosiahla v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] česko-slovenská nová vlna ([[Miloš Forman]], [[Věra Chytilová]], [[Jiří Menzel]], [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]], [[Jaromil Jireš]], [[František Vláčil]], [[Vojtěch Jasný]], [[Juraj Jakubisko]], [[Juraj Herz]], [[Ivan Passer]], [[Jan Němec (režisér)|Jan Němec]]). Vážnejšie umelecké ambície sa podarilo v rovnakej dobe naplniť [[Karel Kachyňa|Karlovi Kachyňovi]], [[Otakar Vávra|Otakaru Vávrovi]], [[Jiří Krejčík|Jiřímu Krejčíkovi]] alebo [[Karel Zeman|Karlovi Zemanovi]].

=== Výtvarné umenie ===
[[File:Alfons Mucha - 1896 - Spring.jpg|thumb|upright|''Jar'' (1896), secesný plagát [[Alfons Mucha|Alfonza Muchu]]]]
[[Súbor:Petr Brandl - Autoportrét (1700).jpg|vľavo|náhľad|252x252bod|Autoportrét barokového maliara [[Petr Brandl|Petra Brandla]]]]
Na počiatku dejín výtvarného umenia na území súčasného Česka stojí soška [[Věstonická venuša|Věstonickej venuše]], zrejme najstaršia keramická soška na svete, ktorá vznikla v mladšom [[paleolit]]e a bola nájdená roku 1925 na južnej Morave. Najvýznamnejším [[Gotika|gotickým]] tvorcom bol [[Majster Theodorik]], ktorý sa preslávil výzdobou hradu [[Karlštejn]]. V [[barok]]u to boli [[Karel Škréta]], [[Ján Kupecký]], [[Petr Brandl]], [[Anton Raphael Mengs]] a [[Václav Hollar]], ktorý sa preslávil svojimi rytinami. Vrcholná sochárska diela v tej ére vytvorili [[Matyáš Bernard Braun]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]].

V polovici 19. storočia do českých krajín dorazila vlna [[Romantizmus|romantizmu]]. Najvýznamnejším predstaviteľom maliarskeho romantizmu v Česku bol [[Josef Mánes]], dnes známy predovšetkým vďaka výzdobe [[Pražský orloj|pražského orloja]]. Sa 70. a 80. rokmi nastúpila tzv. Generácie Národného divadla, teda tvorcovia, ktorí sa nejako podieľali na výzdobe práve stavané &quot;Zlaté kapličky&quot;: Medzi nimi sa najväčšieho medzinárodného ohlasu dostalo [[Mikoláš Aleš|Mikolášu Alšovi]]. K ďalším členom generácie patrili maliar [[Václav Brožík]] alebo sochár [[Josef Václav Myslbek]], tvorca sochy sv. Václava na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]] v Prahe. Na konci 19. storočia prišla vlna [[Secesia|secesie]]. V českom prostredí zohrala mimoriadnu úlohu. Jej hlavný predstaviteľ, [[Alfons Mucha]], je dnes najznámejším českým maliarom vo svete. Mucha sa preslávil okrem svojich známych plagátov tiež cyklom 20 veľkoformátových obrazov ''[[Slovanská epopej]]''. K secesii možno radiť aj dielo [[Max Švabinský|Maxa Švabinského]].

Proti klasickým technikám maľby sa na konci storočia začali búriť nové smery. Predovšetkým [[expresionizmus]]. Do českej expresionistickej skupiny Osma patrili [[Bohumil Kubišta]] či [[Emil Filla]]. Členovia Osmy potom prechádzali ku [[Kubizmus|kubizmu]], ďalšiemu novému avantgardnému smeru. Ako kubista začínal aj [[František Kupka]], ktorý však nakoniec sa preslávil predovšetkým ako priekopník abstraktné maľby. Doznievajúci kubizmus hľadajúci nové formy vyjadrenia bol pestovaný v skupine Tvrdošijní ([[Josef Čapek]], [[Jan Zrzavý]]). Členovia avantgardného [[Devětsil]]u sa potom nadchli pre [[surrealizmus]] ([[Toyen]]). V druhej polovici 20. storočia prápor surrealizmu držal najmä [[Jan Švankmajer]].

Knižné ilustrácie preslávili napríklad [[Josef Lada|Josefa Ladu]], [[Zdeněk Burian|Zdeňka Buriana]] alebo [[Adolf Born|Adolfa Borna]]. Najznámejšími predstaviteľmi umeleckej fotografie sú [[František Drtikol]], [[Josef Sudek]], [[Jan Saudek]] či [[Josef Koudelka]].

== Poznámky ==
{{Referencie|skupina=pozn.}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Česko|wikt=Česko|commonscat=Czech Republic}}

== Externé odkazy ==
{{portál|Česko|Český}}
* [http://www.czech.cz/cz Česká republika Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090503054928/http://www.czech.cz/cz |date=2009-05-03 }} {{ces icon}}

{{Česko}}
{{Okresy Česka}}
{{Štatutárne mestá v Česku}}
{{Krajiny V4}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{Schengenský priestor}}
{{NATO}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Česko| ]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]</text>
      <sha1>98brcijgkqzla45714hkniumelcej6h</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213295</id>
      <parentid>8213294</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T16:19:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>89CZECHOSLOVAKIA89</username>
        <id>294777</id>
      </contributor>
      <origin>8213295</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="115479" sha1="5lvevzqx319jcdg12ux74728qzebzle" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Českáslovenská republika
| 2. pád názvu = Česka
| Vlajka = Flag of the Czech Republic.svg
| Znak = Coat of arms of the Czech Republic.svg
| Poloha = EU-Czechia.svg
| Motto = Pravda vítězí
| Hymna = [[Kde domov můj?]] [[Súbor:Czech anthem.ogg|center]]
| Dlhý miestny názov = Československá republika
| Krátky miestny názov = 
| Hlavné mesto = [[Praha]]
| ŠírkaSt = 50
| ŠírkaMin = 5
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 14
| DĺžkaMin = 28
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = [[Praha]]
| Úradné jazyky = [[čeština]], [[slovenčina]]&lt;ref name=&quot;slovencina&quot;&gt;V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: &quot;V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském&quot; (§16, odsek 1). Zákon 337/1992 Zb. o správe daní a poplatkov „Úřední jazyk: Před správcem daně se jedná v jazyce českém nebo slovenském. Veškerá písemná podání se předkládají v češtině nebo slovenštině...&quot; (§ 3, odsek 1).{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Portál veřejné správy České republiky
  | url = http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 3.4.2010
  | vydavateľ = portal.gov.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20100327123240/http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place
  | dátum archivácie = 2010-03-27
  }}&lt;/ref&gt;
| Regionálne jazyky = [[slovenčina]] &lt;small&gt;(čiastočne úradný jazyk na celom území)&lt;/small&gt;, [[poľština]] &lt;small&gt;(čiastočne úradný jazyk na časti územia)&lt;/small&gt;, [[bulharčina]], [[chorvátčina]], [[maďarčina]], [[nemčina]], [[rómčina]], [[rusínčina]], [[ruština]], [[novogréčtina|gréčtina]], [[srbčina]], [[ukrajinčina]] &lt;small&gt;(jazyky úradne uznaných národnostných menšín)&lt;/small&gt;
| Demonym = Čech, Češka
| Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident&lt;br /&gt;Predseda vlády
| Politickí predstavitelia = [[Petr Pavel]]&lt;br /&gt;[[Andrej Babiš]]
| Vznik = [[1. január]] [[1993]]
| Susedia = [[Nemecko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]]
| Rozloha = 78&amp;nbsp;870&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistická ročenka České republiky - 2020 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2020 | dátum vydania = 2020-11-30 | dátum prístupu = 2020-12-09 | vydavateľ = Český statistický úřad | kapitola = 2-3. Rozloha území České republiky, počet obyvatel, hustota obyvatelstva na 1 km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; a počet obcí v územním členění k 31. 12. 2019 | url kapitoly = https://www.czso.cz/documents/10180/148462744/320198200203.xlsx}}&lt;/ref&gt;
| Poradie rozloha = 115
| Rozloha vody = 1 590
| Percento vody = 2,0
| Odhad počtu obyvateľov = 10 897 178 
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2025
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 84
| Sčítanie počtu obyvateľov = 10 701 777
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021
| Hustota obyvateľstva = 134
| Poradie hustota = 87
| HDP = 324 997 mil.
| Rok HDP = 2025
| Poradie HDP = 49
| HDP na hlavu = 36 784
| Poradie HDP na hlavu = 39
| HDI = 0,889
| Rok HDI = 2021
| Poradie (HDI) = 32
| Kategória HDI = veľmi vysoký
| Mena = [[Česká koruna (mena)|česká koruna]]
| Kód meny = CZK
| Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]]
| UTC posun = +1
| Letný čas = [[Európsky letný čas|CEST/LSEČ]]
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = CZE/CZ
| Kód motorových vozidiel = CZ
| Internetová doména =.cz, .eu
| Smerové telefónne číslo = 420
| Poznámky = 
}}

'''Československá republiky''', je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CENTRAL EUROPE programme |url=http://www.central2013.eu/ |dátum prístupu=2013-03-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181222120342/http://www.central2013.eu/ |dátum archivácie=2018-12-22 |nedostupné=áno }}&lt;/ref&gt;{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Česko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon &amp; Schuster, 1996.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.&lt;/ref&gt; Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} Samostatnosť nadobudlo [[1. január|13. januára]] [[1993|2027]] ako nástupnícky štát [[Česko-Slovensko|Česko a Slovenska]], predtým existovalo ako jedna z dvoch republík československej federácie. Nadväzuje tiež na viac ako tisícročné [[Dejiny Česka|dejiny českej štátnosti a kultúry]]. Podľa svojej [[Ústava Českej republiky|ústavy]] je Česko [[Parlamentná republika|parlamentný]], [[Demokracia|demokratický]] [[právny štát]] s [[Liberálna demokracia|liberálnym štátnym režimom]]&lt;ref&gt;[[Jan Filip (právnik)|Jan Filip]]: ''Ústavní právo České republiky 1''. Brno : Masarykova univerzita a Doplněk, 2003, {{ISBN|80-210-3254-5}}, s. 145&lt;/ref&gt; a [[politický systém|politickým systémom]] založeným na slobodnej súťaži [[politická strana|politických strán]] a [[politické hnutie|hnutí]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je [[Prezident Českej republiky|prezident republiky]], vrcholným a jediným [[Zákonodarná moc|zákonodárnym orgánom]] je dvojkomorový [[Parlament Českej republiky]], na vrchole [[Výkonná moc|výkonnej moci]] stojí [[vláda Českej republiky]].

Česko je krajina s [[Trhová ekonomika|trhovým hospodárstvom]], ktoré podľa ekonomických, sociálnych a politických indikátorov, ako je [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]], &lt;!-- (36.-39. miesto) a [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|]] (25. miesto) --&gt; [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|index ľudského rozvoja]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = 2013 Human Development Report {{!}} Human Development Reports
| url = http://hdr.undp.org/en/2013-report
| periodikum = hdr.undp.org
| dátum prístupu = 2019-04-09
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180317001555/http://hdr.undp.org/en/2013-report
| dátum archivácie = 2018-03-17
}}&lt;/ref&gt; &lt;!-- [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja]] (14. miesto) --&gt; [[Reportéri bez hraníc|index slobody tlače]] či &lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Press_Freedom_Index (v najvyššej kategórii 14. miesto) --&gt; [[Cenzúra internetu|index slobody internetu od cenzúry]], &lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Internet_censorship_by_country v najlepšej kategórii &quot;Little or no censorship&quot; --&gt;patrí k vysoko rozvinutým štátom sveta. Ekonomicky patrí podľa [[Svetová banka|Svetovej banky]] do skupiny 31 najbohatších štátov sveta s najvyššími finančnými príjmami. &lt;!-- celkovo je 34 členov v OECD, z ktorých 3 nedosahujú úroveň &quot;High-income OECD country&quot;. Ďalšie krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, čo je zhruba 170 krajín, majú nižšie príjmy a spadajú do inej kategórie. http://en.wikipedia.org/wiki/Developed_country#High-income_OECD_members, http://data.worldbank.org/country/czech-republic, http://data.worldbank.org/about/country-classifications/country-and-lending-groups#OECD_members --&gt;V porovnaní s inými štátmi má veľmi malý podiel obyvateľov žijúcich pod [[Hranica chudoby|hranicou chudoby]]. &lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_percentage_of_population_living_in_poverty, http://www.indexmundi.com/g/r.aspx?v=69hlu, http://www.inequalitywatch.eu/spip.php?article99, http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/czech-republic-has-lowest-poverty-rate-in-eu-study-suggests, http://www.oecd-ilibrary.org/sites/factbook-2011-en/03/05/02/index.html;jsessionid=5f1ka3o4a63c2.delta?contentType=/ns/Chapter,/ns/StatisticalPublication&amp;itemId=/content/chapter/factbook-2011-32-en&amp;containerItemId=/content/serial/18147364&amp;accessItemIds=&amp;mimeType=text/html, http://www.expats.cz/prague/article/weekly-czech-news/czech-poverty-rate-lowest-in-Europe/ --&gt;Vykazuje tiež pomerne nízku nerovnosť medzi najbohatšími a najchudobnejšími obyvateľmi a relatívne vyvážené prerozdeľovanie bohatstva naprieč populáciou.&lt;ref&gt;[http://ekonomika.idnes.cz/srovnani-chorvatska-a-ceske-republiky-ekonomika-f60-/eko-zahranicni.aspx?c=A130606_150545_eko-zahranicni_hro Česko má zdravou páteř ekonomiky, ne jako my, srovnávají země Chorvati], [[iDNES.cz]], 6. června 2013&lt;/ref&gt;&lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_income_equality, http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_distribution_of_wealth, http://en.wikipedia.org/wiki/Gini_coefficient = 0.626 = 31.0 % = 0.444 před daní --&gt; [[Nezamestnanosť|Miera nezamestnanosti]] je dlhodobo nízka a pod priemerom vyspelých krajín. &lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_unemployment_rate, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&amp;language=en&amp;pcode=teilm020&amp;tableSelection=1&amp;plugin=1 &quot;7.3% of the labour force - Seasonally adjusted data - Oct 2012 - Source: Eurostat&quot; --&gt; V [[Ekologická stopa|indexe ekologickej stopy]] je Česko oproti niektorým iným vyspelým krajinám menším ekologickým dlžníkom. &lt;!-- http://www.footprintnetwork.org/en/index.php/GFN/page/trends/czechrepublic/, http://www.footprintnetwork.org/images/uploads/Ecological_Footprint_Atlas_2010.pdf, http://www.footprintnetwork.org/images/trends/2012/pdf/2012_czechrepublic.pdf, &quot;If everyone in the world consumed like Czech Republic, then the Ecological Footprint would be 2.97 Planets. ... &quot;Net Exports of Ecological Footprint (gha per person)&quot; = Ecological footprint minus Biodiversity = (Total debtors = 5,27-2,68 = -2.97). --&gt; Podľa ''[[Globálny mierový index|Global Peace Index]]'', ktorý vypracováva každoročne Institute for Economics and Peace, sa Česko dlhodobo radí medzi 15 najbezpečnejších krajín (pohybuje sa medzi 5. a 15. miestom) na svete (index zohľadňuje hrozbu vojnového konfliktu a úroveň vnútornej násilnej kriminality).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Česko je šestou nejbezpečnější zemí světa, ukázal průzkum. Nejhůř je na tom Sýrie
| periodikum = iROZHLAS
| odkaz na periodikum = iROZHLAS
| vydavateľ = Český rozhlas
| odkaz na vydavateľa = Český rozhlas
| url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/cesko-je-sestou-nejbezpecnejsi-zemi-sveta-ukazal-pruzkum-nejhur-je-na-tom-syrie_201608041327_dpihova
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

Česko je členom [[Európska únia|Európskej únie]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Členské státy Evropské unie - European Union website, the official EU website - European Commission|periodikum=European Union website, the official EU website - European Commission|vydavatel=|url=http://europa.eu/european-union/about-eu/countries/member-countries_cs|dátum vydania=2016-06-16|jazyk=cs|dátum prístupu=2016-10-13}}&lt;/ref&gt; [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]],&lt;ref&gt;[http://www.nato.int/docu/basics.htm NATO e-Library: Basic texts]&lt;/ref&gt; [[Organizácia Spojených národov|Organizácie spojených národov]], [[Organizácia Spojených národov|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]], [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]], [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]], [[Svetová banka|Svetovej banky]], [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]], [[Colná únia Európskej únie|Európskej colnej únie]], súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]], [[Európsky hospodársky priestor|Európskeho hospodárskeho priestoru]], členom [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]] a iných medzinárodných štruktúr.

Česko je vnútrozemský štát s rozlohou {{km2|78870}}. Na západe susedí s [[Nemecko]]m (dĺžka hranice {{km|810|m}}), na severe s [[Poľsko]]m ({{km|762|m}}), na východe so [[Slovensko]]m ({{km|252|m}}) a na juhu s [[Rakúsko]]m ({{km|466|m}}). Administratívne sa rozdeľuje na osem územných a súčasne na 14 samosprávnych [[Kraj (Česko)|krajov]]. Hlavné mesto je [[Praha]], ktorá je aj jeden z krajov. V roku 2020 žilo v Česku približne 10,7 milióna obyvateľov.&lt;ref name=&quot;CSU2021&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Český statistický úřad| odkaz na autora = | titul = Počet obyvatel v regionech soudržnosti, krajích a okresech České republiky k 1. 1. 2023| url = https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| vydavateľ = czso.cz| dátum vydania = 2023-05-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-09| miesto = | jazyk = cs| url archívu = https://web.archive.org/web/20240329124043/https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| dátum archivácie = 2024-03-29}}&lt;/ref&gt; Výrazná väčšina obyvateľstva sa hlási k [[Česi|českej]], prípadne [[Moravania|moravskej]] národnosti. K najväčšej [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolíckej cirkvi]] sa hlási cez 10 % obyvateľstva, kým takmer 80 % obyvateľstva je bez vyznania, či v sčítaní ľudu túto položku nevyplnilo.

== Historické štátne útvary na území Česka ==
Česko nadväzuje na tradície štátnosti [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], siahajúcej do 9. storočia,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Horák
 | meno = Slavomír
 | titul = Geografie cestovního ruchu České republiky. Studijní materiály pro posluchače Vyšší obchodně-podnikatelské školy
 | url = http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf
 | strany = 8
 | rok = 2005
 | dátum prístupu = 2020-04-13
 | jazyk = česky
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf
 | dátum archivácie = 2012-11-11
 | nedostupné = ano
 }}&lt;/ref&gt; [[České kniežatstvo|Českého kniežatstva]], [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]], [[Sliezske kniežatstvo|Sliezskych kniežatstiev]] a [[Rakúske Sliezsko|Sliezskeho vojvodstva]], [[Moravské markgrófstvo|Moravského markgrófstva]], a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].&lt;ref name=&quot;Zákon ČNR o státních symbolech České republiky_návrh 1992&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Návrh zákona České národní rady ze dne 4. prosince 1992 o státních symbolech České republiky
| url = http://www.psp.cz/eknih/1992cnr/tisky/t0189_00.htm
| dátum prístupu = 2020-04-12
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Státní symboly ČR, jejich historie a význam&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Státní symboly ČR: Jejich historie a význam. Velký státní znak. Malý státní znak. Státní barvy. Státní vlajka. Vlajka prezidenta republiky
| url = http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1
| dátum prístupu = 2020-04-12
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180121065204/http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1
| dátum archivácie = 2018-01-21
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Výstava Můj stát
| url = http://www.dnyceskestatnosti.cz/predchozi-projekty/2015/vystava-muj-stat/
| dátum prístupu = 2020-04-12
}}&lt;/ref&gt;

Prvým doloženým štátnym útvarom na území dnešnej Českej republiky bol nadkmeňový zväz [[Samova ríša|Samovej ríše]],&lt;ref&gt;[http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html Předvelkomoravské období – Sámova říše] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120619012205/http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html |date=2012-06-19 }}, http://www.mojebrno.wz.cz {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160709010252/http://www.mojebrno.wz.cz/ |date=2016-07-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.ceskenarodnilisty.cz/clanky/ceska-otazka-ve-stredni-evrope.html Česká národnostní otázka ve střední Evropě], Prof. PhDr. Jiří Frajdl, CSc., http://www.ceskenarodnilisty.cz&lt;/ref&gt; v druhej polovici 9. storočia potom vznikla [[Veľká Morava]].&lt;ref&gt;[http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf Historická geografie českého státu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf |date=2012-11-11 }}, PhDr. Slavomír Horák, Masarykova univerzita, fsps.muni.cz&lt;/ref&gt; Keď okolo roku [[907]] zanikla pod náporom kočovných maďarských kmeňov, ťažisko štátneho vývoja sa presunulo do [[Čechy|Čiech]]. Tamojší panovníci z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] vybudovali stredoveký přemyslovský štát, nazývaný aj český štát ([[České kniežatstvo]], neskôr [[České kráľovstvo]]), na prelome [[10. storočie|10.]] a [[11. storočia]] tvoriace súčasť [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Od doby [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1348) sa pre krajiny podliehajúce českému kráľovi používal pojem [[krajiny českej koruny]], tento pojem zahŕňal aj [[Moravské markgrófstvo]] a [[Rakúske Sliezsko|Vojvodstvo Horné a Dolné Sliezsko]].

Od roku [[1526]] boli České krajiny postupne začleňované do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], ktorej vládcovia využili svoje víťazstvo v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] nad [[Česká vojna|českými stavmi]] ([[1620]]) k výraznému obmedzeniu skoršej samostatnosti Českého kráľovstva. Krajiny českej koruny, po roku [[1749]] navzájom štátoprávne nespojité, zostali korunnými krajinami Habsburgovcov až do konca [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v roku [[1918]]. Od roku [[1804]] mala habsburská monarchia oficiálny názov [[Rakúske cisárstvo]] a od roku [[1867]] sa mocnárstvo nazývalo [[Rakúsko-Uhorsko]].

Po zániku Rakúska-Uhorska v roku [[1918]] vzniklo [[Česko-Slovensko]] ako [[unitárny štát]] s [[Republika|republikánskym]] zriadením. V roku 1938 boli na základe [[Mníchovská dohoda|konferencie v Mníchove]] pohraničné, prevažne nemeckojazyčné oblasti súčasnej Českej republiky pričlenené k nacistickej [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríši]] a v roku 1939 bola uskutočnená [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia zvyšku územia nemeckou armádou]], na základe čoho vznikol [[protektorát Čechy a Morava]]. Česko-Slovensko bolo obnovené v roku 1945, od roku 1960 malo oficiálny názov [[Československá socialistická republika]]. Tá bola v roku 1969 federalizovaná, pričom v rámci tohto procesu vznikla [[Česká socialistická republika]], formálne [[Suverenita (právo)|suverénny]] [[národný štát]], z hľadiska [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]] priamy predchodca súčasnej Českej republiky. [[Česká republika (1990 – 1992)|Tento oficiálny názov]] nesie český štát od 6. marca 1990, keď bolo po páde [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistického režimu]] vypustené z názvu slovo „socialistická“. Česko-Slovensko získalo v roku 1990 nový oficiálny názov: [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]. Krátko nato, ku koncu roku 1992, však [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zaniklo]] a miesto neho vznikli dva nové štáty, Česko a [[Slovensko]]. Dňa 1. januára 1993 vstúpila do platnosti [[Ústava Českej republiky]], podľa ktorej [[preambula]] nadväzuje nový štát na tradície štátnosti [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a bývalých [[Krajiny českej koruny|krajín českej koruny]].

Existenciu Českej republiky ako subjekt medzinárodného práva uznávajú všetky štáty sveta. Do 8. septembra 2009, keď boli nadviazané diplomatické vzťahy, nebola uznávaná ako samostatný štát zo strany [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Lichtenštejnsko uznalo nezávislost Česka, spor o majetek nechá historikům
 | periodikum = iDNES.cz
 | dátum_vydania = 2009-09-08
 | url = http://zpravy.idnes.cz/lichtenstejnsko-uznalo-nezavislost-ceska-spor-o-majetek-necha-historikum-1u0-/domaci.aspx?c=A090908_120447_domaci_jw
 | dátum_prístupu = 2017-10-18
}}&lt;/ref&gt;
Lichtenštajnsko kládlo ako predbežnú podmienku uznania a nadviazanie diplomatických stykov český súhlas dvojstranne jednať o [[Konfiškácia majetku lichtenštajnských občanov|témach majetkového charakteru]] (majetkové spory existovaly už medzi Lichtenštajnskom a Česko-Slovenskom od vzniku Česko-Slovenska, po novom išlo aj o vyvlastnenie majetku rodu [[Lichtenštajnovci|Lichtenštajnovcov]] podľa [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]]).&lt;ref&gt;[http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/druha_svetova_valka_a_jeji_dusledky/lichtenstejnsko_vztahy_s_cr/index.html Vztahy mezi Českou republikou a Knížectvím Lichtenštejnsko – informace na webu Ministerstva zahraničních věcí České republiky]&lt;/ref&gt; Lichtenštajnská snaha zabrániť prijatie Česka do medzinárodných organizácií nebola úspešná.

== Názov ==
[[Súbor:Wenceslaus I Duke of Bohemia equestrian statue in Prague 1.jpg|náhľad|upright|vľavo|Socha [[Václav I. (české knieža)|svätého Václava]] na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]]]]
&lt;!-- O území Česka sa hovorí ako o Českých krajinách,&amp;nbsp;čo je pomocný historicko-geografický termín, ktorý je používaný ako všeobecné označenie pre územie geograficky zodpovedajúcemu Česku (tzn. tri historické České krajiny – Čechy, Morava a česká časť Sliezska). Termín vychádza z tradičného zemského členenia politického útvaru na území dnešnej Českej republiky, ktoré vydržalo od stredoveku až do roku 1928 (keď bola Morava a České Sliezsko spojené do jednotnej krajiny: Moravskosliezsko), resp. do roku 1949, keď boli krajiny zrušené, jednako aj potom sa ako České krajiny označovala česká časť Česko-Slovenska. Vymedzenie pojmu České krajiny kolísa. Súčasťou územia Česka sú aj tzv. České Rakúsko, ktoré bolo do roku 1919 súčasťou Dolného Rakúska. --&gt;
Oficiálnym (protokolárnym) názvom štátu je ''Česká republika''&lt;ref&gt;[https://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html Ústava Českej republiky]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://style-guide.europa.eu/sk/content/-/isg/topic?identifier=7.1.1-designations-and-abbreviations Medziinštitucionálna príručka úpravy dokumentov: Označenia a skratky štátov]&lt;/ref&gt;, jednoslovným (zemepisným) štátu je ''Česko''.&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20130309081723/http://www.ujc.cas.cz/jazykova-poradna/porfaq.html#cesko Česko (archivovaná verze z 9. března 2013)], Na co se nás často ptáte, Jazyková poradna, Ústav pro jazyk český AV ČR, Středisko společných činností AV ČR, nedatováno&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ceskoprirucka&quot;&gt;[http://prirucka.ujc.cas.cz/?id=725 Česko], heslo v Internetové jazykové příručce, 2008–2014 Ústav pro jazyk český AV ČR, naposledy změněno 8. ledna 2012&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;ČSN EN ISO 3166–1 (Kódy pro názvy zemí a jejich částí) z února 1999, Český normalizační institut v Praze&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF Seznam jmen států a jejich územních částí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130724111036/http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF |date=2013-07-24 }} – Český úřad zeměměřický a katastrální&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.atre.cz/zakony/page0240.htm Sdělení Ministerstva školství] č.j. 27686/99-20&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sdělení ČSÚ dle zákona 489/2003 Sb. o vydání Číselníku zemí (ČZEM) |url=http://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&amp;idBiblio=56228&amp;recShow=0&amp;fulltext=pal&amp;rpp=15#parCnt |dátum prístupu=2013-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200409162321/https://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&amp;idBiblio=56228&amp;recShow=0&amp;fulltext=pal&amp;rpp=15#parCnt |datum archivace=2020-04-09 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czechia: Anglický název českého státu v mýtech a faktech | url = https://www.go-czechia.cz/ | vydavateľ = go-czechia.cz }}&lt;/ref&gt;

=== Vývoj chápania výrazu Česko ===
Prvé použitie výrazu Česko je doložené v roku 1704 ako zemepisné označenie zahŕňajúce všetky [[České krajiny]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zídek | meno = Petr | titul = „Česko“ je starší, než se myslelo | periodikum = Lidové noviny | dátum = 2016-04-27 | strany = 3}}&lt;/ref&gt; Naopak v roku 1777 bolo použité ako [[synonymum]] k slovu [[Čechy]]: „''tak widjme při zemjch německých Cžesko, Morawu, rakauské Slezsko…''“.&lt;ref&gt;BĚLIČ, Jaromír. Čech – Česko. Naše řeč, ročník 51 (1968), číslo 5, s. 299-301 http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=5413. Citát z Kniha methodnj pro Včitelé českých Sskol. Praha 1777. Díl 1, s. 333. On-line: https://books.google.cz/books?id=m9FjAAAAcAAJ&amp;pg=PA333#v=onepage&amp;q&amp;f=false.&lt;/ref&gt; 

V dobe [[České národné obrodenie|českého národného obrodenia]] sa používali aj tvary češský a Češsko odvodené zo základu „Čech“. Nesprávne sa v tej dobe používal aj tvar čechský. Vplyv na vypadnutie jedného „s“ z termínu mala aj jazyková úspornosť.&lt;ref&gt;Česko versus Češsko [http://www.rozhlas.cz/plzen/jazykovykoutek/_zprava/o-jazyku-spolecenstvi-o-vlivu-prostredi-na-jazyk-a-o-mluve-remeslne-cili-profesni--122861 O jazyku společenství, o vlivu prostředí na jazyk a o mluvě řemeslní čili profesní. – ČRo Plzeň – informace, rady, zábava, dechovka (Český rozhlas)]&lt;/ref&gt;

Od 19. storočia sa výraz Česko opäť objavuje tiež ako označenie pre všetky [[České krajiny]].&lt;ref name=&quot;ceskoprirucka&quot; /&gt; V tomto význame ho od roku 1938 po [[Žilinská dohoda|Žilinskej dohode]] začal presadzovať moravský jazykovedec [[František Trávníček]].&lt;ref name=&quot;ceskoprirucka&quot; /&gt; [[Slovník spisovného jazyka českého]] v roku 1960 ho uvádza v oboch významoch a ako [[archaizmus|zastaraný]].&lt;ref name=&quot;ceskoprirucka&quot; /&gt; 
V roku 1969 vznikla [[Česká socialistická republika]]&lt;ref&gt;[https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-143 Ústavní zákon č. 143/1968 Sb., o československé federaci]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;KNAPPOVÁ, Miroslava. Česko = Česká socialistická republika. Naše řeč, ročník 66 (1983), číslo 4, http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6404.&lt;/ref&gt; (federalizácia Česko-Slovenska)  a [[Slovník spisovnej češtiny]] z roku 1978 už archaičnosť konštatuje len u prvého významu, zatiaľ čo vo význame označenia českej časti federácie štylistickú príznačnost neuvádza.&lt;ref name=&quot;senat&quot;&gt;[http://www.senat.cz/xqw/xervlet/pssenat/htmlhled?action=doc&amp;value=27462 ''Funkční rozlišování spisovných názvů Česká republika a Česko a jejich cizojazyčných ekvivalentů'']. Těsnopisecký záznam ze 7. veřejného slyšení Senátu Parlamentu České republiky, 11. 5. 2004&lt;/ref&gt;

Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] bola ''Česká socialistická republika'' od 6. marca 1990 premenovaná na ''Českú republiku''.&lt;ref&gt; [https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-53 Ústavní zákon České národní rady č. 53/1990 Sb., o změně názvu České socialistické republiky]&lt;/ref&gt; Po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku Česko-Slovenska]] na jar 1993 [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] určil, na základe poverenia českej vlády, názov Česko a jeho preklady (angl. ''Czechia'', fr. ''Tchéquie'', nem. ''Tschechien'', rus. ''Чехия'', šp. ''Chequia'') ako jednoslovné označenie čerstvo osamostatnenej Českej republiky.&lt;ref&gt;Leoš Jeleček: [http://www.czechia-initiative.com/cesko_clanky.html Jméno Czechia/Česko po šestnácti letech], Geografické rozhledy, 2009, přepis na webu Czechia – články, statě analýzy&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Čižmárová | meno = Libuše | odkaz na autora = | titul = Jak se jmenuje naše vlast | url = http://www.vedakolemnas.cz/miranda2/m2/sys/galerie-download/VKN_54WEB.pdf?0.3446868354931178 | vydavatel = Středisko společných činností Akademie věd České republiky | miesto = Praha | rok = 2016 | vydání = 1. | počet strán = 24 | edícia = Věda kolem nás / Pro všední den č. 54 | isbn = 978-80-270-0966-4}}&lt;/ref&gt; V máji 2016 nechala Vláda ČR zapísať preklady zemepisného názvu Česko do oficiálnej databázy OSN.&lt;ref&gt;[https://www.mzv.cz/jnp/cz/udalosti_a_media/archiv_zprav/rok_2016/tiskove_zpravy/x_2016_05_02_vlada_schvalila_czechia.html Vláda schválila doplnění jednoslovného názvu Česko v cizích jazycích do databází OSN]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UNGEGN Geographical Names |url=https://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110728144249/http://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum archivácie=2011-07-28 }}&lt;/ref&gt;

== Štátne symboly ==
[[Súbor:CZ-Prag-hrad-koenigsp-kronjuw.jpg|náhľad|[[Svätováclavská koruna]] z [[České korunovačné klenoty|českých korunovačných klenotov]] je štvrtá najstaršia v Európe|vľavo]]
Štátne symboly Českej republiky sú veľký a malý [[Štátny znak Česka|štátny znak]], [[Vlajka Česka|štátna vlajka]] (Česko po zániku federácie prevzalo v rozpore s [[Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky|Ústavným zákonom o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]] vlajku Česko-Slovenska), [[vlajka prezidenta Českej republiky|štandarda prezidenta]], [[štátna pečať Českej republiky|štátna pečať]], [[Štátne farby Českej republiky|štátne farby]] a [[Kde domov můj|štátna hymna ''Kde domov můj.'']] Štátne symboly poukazujú na tradície historických krajín (znak),&lt;ref name=&quot;Můj stát&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Velký státní znak
| url = http://www.mujstat.cz/velky_znak_cr.aspx
| dátum prístupu = 2020-04-12
}}&lt;/ref&gt; husitského hnutia ([[Pravda víťazí|heslo na prezidentskej štandarde]]), národného obrodenia (hymna) a Česko-Slovenska (vlajka).&lt;ref name=&quot;Státní symboly ČR, jejich historie a význam&quot; /&gt;

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Česka}}
[[Súbor:Great moravia svatopluk.png|náhľad|[[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]] počas vlády [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]]]]

=== Pôvodné osídlenie ===
Územie dnešného Česka bolo človekom osídlené už pred asi 750 000 rokmi. O osídlení územia Česka z doby od 28 000 rokov pred Kr. svedčí mnoho archeologických nálezov ([[Kultúra nálevkovitých pohárov]], [[Únětická kultúra]], [[Lengyelská kultúra]] a iné). Od [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] obývali túto oblasť [[Kelti]] ([[Bójovia]]) a v [[1. storočie|1. storočí po Kr.]] prichádzali kmene [[Germáni|Germánov]] ([[Markomani]] a [[Kvádi]]). Prvým historicky doloženým panovníkom na českom území bol markomanský kráľ [[Marobud]].

Od konca [[5. storočie|5. storočia]] sa na území dnešného Česka objavovali prví [[Slovania]]. V 7. storočí vytvorili slovanské kmene pod vedením [[Franská ríša|franského]] kupca [[Samo (panovník)|Sama]] tzv. [[Samova ríša|Samovu ríšu]] (asi 623 – 659), išlo však skôr o nadkmeňový zväz. V rokoch [[830]] – [[833]] na Morave, na Slovensku, v severnom Maďarsku a na západnom [[Podkarpatská Rus|Zakarpatsku]] vznikla pod vládou dynastie [[Mojmírovci|Mojmírovcov]] [[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]], ktorá postupne zahŕňala aj [[Čechy]] ([[890]] – [[894]]), [[Sliezsko]], [[Lužica|Lužicu]], [[Malopoľsko]] a zvyšok [[Maďarsko|Maďarska]]. Veľkomoravská ríša bola už plnohodnotným štátnym útvarom. Bola [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizovaná]], aj za pomoci [[Byzantská ríša|byzantskej]] misie [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]], ktorých pozval panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]]. Počas jeho následovníka [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]] ríša dosiahla maximum svojej moci. Po jeho smrti však prišiel rýchlý pád. Čechy sa od Veľkej Moravy odtrhli v roku 894 a v roku [[906]] alebo [[907]] bola rozvrátená vtedy ešte kočovnými [[Maďari|Maďarmi]].

=== Stredovek ===
{{Hlavný článok|České kniežatstvo|České kráľovstvo|Krajiny českej koruny}}
[[Súbor:Český stát v X. století za Boleslava I. a II.jpg|náhľad| upright=1.4|České kniežatstvo počas vlády [[Boleslav I. (Čechy)|Boleslava I.]] a [[Boleslav II.|Boleslava II.]]]]
[[Súbor:Kingdom of Bohemia during the Hussite Wars.jpg|náhľad| upright=1.2| [[Krajiny českej koruny]] v 15. až 17. storočí|vľavo]]

Začiatky českého štátu spadajú do druhej polovice 9. storočia, keď bol okrem iného pokrstený vo [[Veligrad]]e, veľkomoravskom sídle, prvý doložený český knieža z [[Přemyslovci|dynastie Přemyslovcov]] [[Bořivoj I.]] V priebehu [[10. storočie|10.]] a [[11. storočie|11. storočia]] sa štát konsolidoval a bolo k nemu pripojené územie Moravy predovšetkým zásluhou [[Oldřich I.|kniežaťa Oldřicha]]. [[České kniežatstvo]] postupne získalo znaky viac-menej autonómneho stredovekého štátu, ktorý bol súčasťou [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] (pražské biskupstvo založené v roku 973, hlavným národným svätcom sa stal [[Václav I. (české knieža)|svätý Václav]]).

[[České kráľovstvo]] však vzniklo až v roku 1198 (pokiaľ nepočítame nezdedené tituly [[Vratislav II.|Vratislava II.]] a [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislava II.]] v 11. a 12. storočí), keď nemecký kráľ uznal český kráľovský titul ako dedičný, čo potvrdil cisár [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]] v roku [[1212]] [[Zlatá bula sicílska|Zlatou bulou sicílskou]] vystavenou přemyslovskému kráľovi [[Přemysl Otakar I.|Přemyslovi Otakarovi I.]] vrátane ďalších privilégií Českého kráľovstva. Český panovník bol odteraz oslobodený od všetkých povinností voči [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] až na účasť na ríšskych snemoch. [[Václav I. (český kráľ)|Václav I.]], ale hlavne jeho syn [[Přemysl Otakar II.]], potom vybudovali rozsiahlu dŕžavu, ktorá siahala až za [[Alpy]] a k [[Jadranské more|Jadranskému moru]]. [[Václav II. (český kráľ)|Václav II.]] obrátil svoju pozornosť taktiež na sever a východ, kde sa mu podarilo nadobudnúť územie cez [[Poľsko]] až k [[Baltské more|Baltskému moru]] a pre svojho desaťročného syna [[Václav III.|Václava III.]] získal dočasne [[Uhorsko|uhorskú]] kráľovskú korunu. Po zavraždení Václava III. v [[Olomouc]]i sa České kráľovstvo ocitlo v chaose, ale voľba [[Ján (Čechy)|Jána Luxemburského]] českým kráľom umožnila nový vzostup, ktorý vyvrcholil hlavne počas panovania Jánovho syna [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1316 – 1378). V rokoch 1319 – 1329 bola k Českému kráľovstvu pripojená [[Horná Lužica]] a v roku 1335 aj mesto [[Vroclav]], ku ktorému priliehala značná časť [[Sliezsko|Sliezska]]. Po roku [[1348]] bolo načas pripojené [[Brandenbursko]].

Už v dobe vlády Karola IV. sa dajú vidieť začiatky [[Česká reformácia|českého reformného hnutia]], ktoré sa usilovalo o prehĺbenie osobnej zbožnosti a o nápravu zosvetskenej cirkvi, a tým aj o obrodu celej spoločnosti. Náboženské spory vygradovali počas vlády Karolovho syna [[Václav IV.|Václava IV.]] Po upálení Majstra [[Ján Hus|Jána Husa]] v roku [[1415]] v nemeckej [[Konstanz (mesto)|Kostnici]] napätie medzi [[Husitstvo|Husovými priaznivcami]] a jeho odporcami prešlo k otvorenému nepriateľstvu a udalosti vyústili k [[Križiacke výpravy proti husitom|husitským vojnám]]. [[Táborský zväz|Radikálni husiti]] založili mesto [[Tábor (Česko)|Tábor]], ktoré sa stalo centrom husitskej revolúcie. [[Ján Žižka]] z Trocnova a [[Prokop Holý]] potom porazili všetky štyri [[Križiacke výpravy proti husitom|križiacke výpravy]] do Čiech. Vojny boli ukončené dohodou medzi [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil|Bazilejským koncilom]] a umiernenými husitmi tzv. [[Bazilejské kompaktáta|Bazilejskými kompaktátmi]] v roku [[1436]]. V osobe [[Jiří z Poděbrad|Jiřího z Poděbrad]] si krajina dokonca zvolila umierneného husitu ako kráľa. Ale vonkajší tlak kráľa Jiřího prinútil prepustiť z taktických dôvodov český trón rodu [[Jagelovci|Jagelovcov]]. Keď však v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] (1526) padol druhý Jagelovec na českom tróne, [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít]], získali ho [[Habsburgovci]], ktorí, spoločne s nasledujúcou [[Habsbursko-lotrinská dynastia|dynastiou habsbursko-lotrinskou]], vládli krajine ďalších takmer 400 rokov.

=== Novovek ===
[[Súbor:Prager.Fenstersturz.1618.jpg|náhľad|[[Pražská defenestrácia (1618)]]]]
[[Súbor:Schlacht am Weißen Berg C-K 063.jpg|náhľad|[[Bitka na Bielej hore]] v roku 1620]]
V roku [[1526]] bol na český trón zvolený [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] a s ním aj [[Habsburgovci|dynastia Habsburgovcov]], ktorá postupne krajinu zaradila do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. Ferdinandov vnuk [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]] si ešte (ako posledný Habsburg) zvolil Prahu za sídelné mesto a, aj keď bol katolík, bol čiastočne tolerantný voči českému protestantizmu ([[Rudolfov majestát]]). Po jeho smrti však éra tolerancie skončila a náboženské napätie znovu vzrástlo. V roku [[1618]] vypuklo proti katolíckemu panovníkovi [[Česká vojna|ozbrojené povstanie českých protestantských stavov]]. [[Pražská defenestrácia (1618)|Defenestrácia cisárskych miestodržiteľov]] v roku 1618 sa stala aj začiatkom [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]]. Vojsko českých stavov bolo v roku [[1620]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] porazené a stavovskí vodcovia boli [[27 českých pánov|verejne popravení]] v Prahe.

Začala násilná [[rekatolizácia]] českých protestantov. [[Pobělohorské konfiškácue|Rozsiahly majetok]] českej exilovej šľachty a inteligencie pripadol verným stúpencom Habsburgovcov. Do polovice 17. storočia klesla populácia v Čechách a na Morave takmer o 30 % - na zhruba 1,75 milióna obyvateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obyvatelstvo České republiky v dlouhodobé perspektivě | vydavateľ = Geografické rozhledy | url = http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum prístupu = 2016-10-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304183516/http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 | nedostupné = ano }}&lt;/ref&gt; V roku [[1627]] bolo pre Čechy vydané [[Obnovené zriadenie zemské]], ktorým Habsburgovci získali český kráľovský titul dedične, za jediné povolené náboženstvo bolo vyhlásené katolícke a [[nemčina|nemecký jazyk]] bol formálne zrovnoprávnený s [[čeština|českým]], fakticky bol ale uprednostnený.

Správnymi reformami [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v roku [[1749]] boli [[Krajiny českej koruny]] de facto spojené s Rakúskom do unitárneho štátu, ale aj naďalej sa korunovali českí králi v rámci [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]]. Počas [[Hladomor v českých krajinách 1770 – 1772|hladomoru v rokoch 1770 – 1772]] zomrelo najmenej 250 000 ľudí,&lt;ref&gt;[http://www.vesmir.cz/clanek/destive-roky-1770-1772 Deštivé roky 1770–1772]. Vesmír 75, 455, 1996/8&lt;/ref&gt; čo viedlo k rozsiahlym nevoľníckym nepokojom.&lt;ref&gt;[http://www.rozhlas.cz/toulky/vysila_praha/_zprava/575-schuzka-hladomor--1139481 Hladomor]. Český rozhlas.&lt;/ref&gt; [[Tolerančný patent|Náboženskou toleranciou]] a [[Patent o zrušení nevoľníctva|zrušenie nevoľníctva]] priniesli až reformy [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] v roku [[1781]]. Jozef zvýšil dôraz na centralizáciu monarchie. Tejto centralizácii napomáhalo preferovanie nemeckého jazyka v štátnej aj cirkevnej správe. Ako odpoveď na ponemčovanie národa a jeho kultúry sa koncom [[18. storočie|18. storočia]] začalo v českých krajinách vzmáhať [[Formovanie moderného českého národa|české národné obrodenie]], teda snaha o obnovu českej kultúry a jazyka a neskôr aj o získanie politickej moci stranami zastupujúcimi záujmy českého etnika.

=== Rakúsko-Uhorsko ===
{{Hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}}
[[Súbor:Austria-Hungary map cs.svg|náhľad|Korunné krajiny Rakúska-Uhorska v roku 1914]]
V druhej polovici 19. storočia počas dlhého panovania cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] nastal v Česku významný hospodársky rozvoj. Väčšina (asi 70 %) priemyslu Rakúska-Uhorska sa sústredila v [[České krajiny|českých krajinách]] vrátane oblastí osídlených Nemcami. České politické elity, hlavne [[František Palacký]] a [[František Ladislav Rieger]], dospeli k názoru, že federalizované a vcelku demokraticky usporiadané Rakúsko (resp. [[Predlitavsko]]) by mohlo byť najvýhodnejším životným priestorom pre český národ a iné [[Slovania|slovanské]] národy [[Stredná Európa|strednej]] a [[Južná Európa|južnej Európy]] (tzv. [[austroslavizmus]]). Mocnárstvo malo byť ochranou proti mocným štátom na západe aj na východe, menovite proti Nemecku a [[Ruská ríša|Ruskému impériu]].

[[Badeniho jazykové nariadenia|Jazykové nariadenia]] z apríla 1897, ktorá zrovnoprávnila češtinu s nemčinou, viedla k pádu vlády a k národnostným nepokojom medzi Čechmi a Nemcami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Pražské bouře roku 1897
 | periodikum = Městská knihovna v Praze
 | url = https://search.mlp.cz/cz/titul/prazske-boure-roku-1897/2009805/
}}&lt;/ref&gt; Volebný zákon z roku 1907 zaviedol [[Všeobecné a rovné volebné právo v Predlitavsku|všeobecné hlasovacia právo]] pre mužov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = 1907: První svobodné volby bez ženských a opilců
 | periodikum = Týden.cz
 | dátum_vydania = 29. dubna 2010
 | url = https://www.tyden.cz/rubriky/domaci/1907-prvni-svobodne-volby-bez-zenskych-a-opilcu_167147.html
}}&lt;/ref&gt; Obdobie všestranného rozmachu českého národa v oblastiach politiky, hospodárstva, kultúry a vzdelania v rámci Rakúska-Uhorska skončilo vypuknutím [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v júli [[1914]]. Tento neskôr celosvetový ničivý konflikt začali [[viedeň]]skí politici po [[Atentát na Františka Ferdinanda d'Este|Sarajevskom atentáte]] na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]], a to v domnienke, že vojna proti malému [[Srbské kráľovstvo|Srbskému kráľovstvu]] bude pre zdanlivo mocné Rakúsko-Uhorsko ľahkou záležitosťou. Do vojny sa však rýchlo zapojili ďalšie mocnosti a Rakúsko-Uhorsko sa postupne stalo iba príveskom [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]], tzv. [[Viliam II. (Nemecko)|viliamového]] Nemecka, čo zasadilo austroslavizmu smrteľnú ranu. Pre Rakúsko-Uhorsko vojna skončila úplnou katastrofou a jeho rozpadom.

=== Prvá česko-slovenská republika ===
{{Hlavný článok|Prvá česko-slovenská republika|Dejiny Česko-Slovenska}}
[[Súbor:Tomáš Garrigue Masaryk 1925.PNG|náhľad|vľavo|upright|Prezident Osloboditeľ [[Tomáš Garrigue Masaryk]]]]

V [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bojovalo 1,5 milióna mužov odvedených z českých okresov, z ktorých padlo 138 000 na strane [[Rakúsko-Uhorsko|monarchie]] a asi päť a pol tisíca (len do konca vojny) v [[Česko-slovenské légie|Česko-slovenských légiách]] na druhej strane vojnového súperenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šedivý | meno = Ivan | titul = Češi bojovali hrdinně za Rakousko-Uhersko, ale první republika to tutlala | vydavateľ = www.zpravy.idnes.cz | dátum_vydania = 2008-08-27 | dátum_prístupu = 2013-05-28 | url = http://zpravy.idnes.cz/cesi-bojovali-hrdinne-za-rakousko-uhersko-ale-prvni-republika-to-tutlala-1qb-/kavarna.aspx?c=A081026_232405_kavarna_sim}}&lt;/ref&gt; Viac než 90 000 dobrovoľníkov sformovalo Česko-slovenské légie vo Francúzsku, Taliansku a v Rusku, kde bojovali proti [[Ústredné veľmoci|centrálnym mocnostiam]] (teda aj rodnému Rakúsko-Uhorsku) a neskôr aj proti ruským [[boľševik]]om.&lt;ref&gt;[https://archive.today/20130428233629/www.radio.cz/cz/rubrika/zpravy/zpravy-2008-06-30%232 Vojáci si v Den ozbrojených sil připomínali legionářské tradice] – Zprávy [[Český rozhlas Radio Prague International|ČRo7 Radio Praha]]&lt;/ref&gt; Po porážke [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] boli po [[28. október|28. októbri]] [[1918]] [[Krajiny českej koruny]], časti [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] vrátane [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] spojené do nového štátneho útvaru, [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Jeho prvým prezidentom bol zvolený [[Tomáš Garrigue Masaryk]], ktorý od roku 1914 pracoval pre českú resp. česko-slovenskú samostatnosť v krajinách [[Štáty Dohody|Dohody]] a v [[Rusko|Rusku]] s podporou hlavne [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] a [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]. V období od vzniku štátu až do zániku tzv. [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] (oficiálne ''Republiky československé'') bolo Česko-Slovensko [[Unitárny štát|unitárnym štátom]] a zostalo aj po roku 1933 jediným skutočne [[Demokracia|demokratickým]] štátom v [[Stredná Európa|strednej Európe]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baloun | meno = Pavel | titul = J. Harna / Krize evropské demokracie a Československo 30. let 20. století. Srovnávací sonda. | periodikum = ČLOVĚK – Časopis pro humanitní a společenské vědy | číslo = 12 | dátum = 2008-10-15 | url = http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum_prístupu = 2013-06-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131215112848/http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum archivácie = 2013-12-15 | nedostupné = ano }} {{Wayback|url=http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf |date=20131215112848 }}&lt;/ref&gt;

Cez svoj deklarovaný [[Národný štát|národný charakter]], založený na [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], bolo Česko-Slovensko multietnickým štátom, v ktorom žilo 6 747 000 Čechov, 3 124 000 Nemcov, 2 014 000 Slovákov, 745 000 Maďarov, 462 000 Rusínov, 181 000 občanov [[Židia|židovskej]] národnosti a 76 000 Poliakov.&lt;ref&gt;Tóth – Novotný – Stehlík, ''Národnostní menšiny...'', s. 625. Prevzaté z {{Citácia knihy|titul=Československá statistika – svazek 9. Sčítání lidu v republice Československé ze dne 15. února 1921|diel=I|miesto=Praha|rok=1924|stránky=60*}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Czechoslovakia IV cs.png|náhľad|Prvá republika po zlúčení [[Morava|Moravy]] a [[České Sliezsko|Sliezska]] do [[Moravsko-sliezska krajina|Moravsko-sliezskej krajiny]] v roku [[1928]]]]
Po vyhlásení nezávislosti došlo k pohraničným konfliktom s [[Sedemdňová vojna|Poľskom]] a [[Maďarsko-česko-slovenská vojna|Maďarskom]], rovnako ako k nepokojom v [[Sudetskí Nemci|nemeckých oblastiach]] krajiny. Problém nepriateľských susedov sa Česko-Slovensko, obzvlášť jeho dlhoročný minister zahraničia Edvard Beneš, pokúsilo vyriešiť spojenectvom nazvaným [[Malá dohoda]], systémom spojeneckých zmlúv s [[Francúzsko]]m a od roku 1935 aj zmluvou so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. [[Sudetskí Nemci]], žijúci prevažne v pohraničných oblastiach priľahlých k [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], sa v dôsledku [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]], masívnou nezamestnanosťou (ktorá však postihla všetky národnosti) a od roku 1933 taktiež intenzívnej [[Nacistické Nemecko|nacistickej]] propagandy radikalizovali a začali požadovať odtrhnutie od Česko-Slovenska. Tieto snahy reprezentovala [[Sudetonemecká strana]] (''Sudetendeutsche Partei, SdP'') vedená [[Konrad Henlein|Konradom Henleinom]]. Na nátlak [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]] (posilnenej tzv. [[Anšlus|anšlusom Rakúska]] v marci 1938) a európskych mocností [[Francúzsko|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Taliansko|Talianska]] bolo v septembri v roku [[1938]] Česko-Slovensko [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] donútené podstúpiť Nemecku rozsiahle pohraničné oblasti (tzv. [[Sudety (región)|Sudety]]). Mníchovská dohoda býva taktiež označována ako Mníchovská zrada či Mníchovský diktát, pretože zástupcovia česko-slovenskej strany neboli prizvaní k pojednávaniam a Nemecká ríša zároveň hrozila vojenským prepadnutím Česko-Slovenska. Pritom sa platná vojenská aliancia Česko-Slovenska s Francúzskom ukázala ako úplne neúčinná. Okrem postupného záboru sudetských oblastí Nemeckom (mnohokrát s početným českým obyvateľstvom) pripadli južné oblasti [[Slovensko|Slovenska]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] s [[Maďarčina|maďarsky]] hovoriacim obyvateľstvom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Malú časť česko-slovenského územia, hlavne oblasť [[Tešínsko|Tešínska]], zabralo [[Poľsko]]. Názov takto okliešteného štátneho útvaru sa začal písať so spojovníkom (Česko-Slovensko). Pre zostávajúce krátke obdobie od Mníchovskej dohody až do úplného rozbitia Česko-Slovenska v marci 1939 sa vžilo označenie [[Druhá česko-slovenská republika|druhá republika]].

=== Protektorát Čechy a Morava ===
{{Hlavný článok|Protektorát Čechy a Morava}}
[[Súbor:Memorial lidice children (2007)-commons.JPG|náhled|[[Pomník detských obetí vojny|Súsošie 82 lidických detí]], ktoré boli zavraždené v tábore [[Koncentračný tábor Chełmno|Chełmno]] 2. júla 1942]]
[[Súbor:Resslova-Pamatnik-parasutisti.jpg|náhľad|upright|Pamätník v [[Pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda|chráme sv. Cyrila a Metoda]] v Prahe venovaný parašutistom, ktorí uskutočnili [[Atentát na Heydricha|atentát na R. Heydricha]]]]
Dňa [[14. marec|14. marca]] [[1939]] Slovensko [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vyhlásilo samostatnosť]] a po okupácii nemeckými vojskami [[15. marec|15. marca]] 1939 bol na zvyšku československého územia (teda v Česku bez [[Sudety (región)|Sudet]], pripojených v roku [[1938]] k [[Nacistické Nemecko|Nemecku]], a východnej časti československého [[Tešínsko|Tešínska]], pripojené v rovnakom roku k [[Poľsko|Poľsku]]&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Na území Protektorátu sa nachádzala len veľmi malá časť [[České Sliezsko|Českého Sliezska]] v okolí Ostravy a Frýdku, zatiaľ čo zvyšok, vrátane východnej polovice československého Tešínska, bol pripojený k Nemecku.&lt;/ref&gt;) vyhlásený [[Protektorát Čechy a Morava]]. Prezident [[Edvard Beneš]] v Londýne zorganizoval exilovú vládu (tzv. [[dočasné štátne zriadenie]]). Nemecká [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia Česko-Slovenska]] sa stretla s masívnym [[Druhý česko-slovenský odboj|odbojom obyvateľov krajiny]] a skupín podporovaných zo zahraničia (hlavne [[operácia Anthropoid]]), na ktorý nacisti reagovali [[Obete nacistického Nemecka v Česko-Slovensku|terorom]] (napr. [[vyhladenie Lidic]]). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] nacisti realizovali politiku [[totálne nasadenie|totálneho nasadenia]] českých pracovných síl na území Nemecka, rovnako ako [[Holokaust|likvidácia]] [[Židia v Protektoráte Čechy a Morava|židovskej diaspory]] na území Protektorátu. Najznámejší údaj o počte obetí nacistickej okupácie pochádza z výskumu zverejneného Gustavom Hajčíkom a Jaroslavom Voleníkom v roku 1956, podľa nich počas vojny [[Obete druhej svetovej vojny|zomrelo 360 000 Čechoslovákov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=NACISTICKÁPERZEKUCE OBYVATEL ČESKÝCH ZEMÍ (Studijní materiál pro učitele dějepisu) |url=http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |datum prístupu=2013-08-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090419070908/http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |dátum archivácie=2009-04-19 }}&lt;/ref&gt; [[Konečné riešenie českej otázky]] zapadalo do [[Generalplan Ost|Generalplánu Ost]], nacistického plánu na likvidáciu, [[Germanizácia|ponemčení]] a vysídlení príslušníkov piatich [[Slovania|slovanských]] národov, ktorý mal vytvoriť [[Lebensraum|životný priestor]] pre nemecké obyvateľstvo.&lt;ref&gt;&quot;[http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit Germanizovat a vysídlit] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190620134830/http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit|date=2019-06-20}}&quot;. [[Detlef Brandes]]. 18. června 2015.&lt;/ref&gt;

=== Česko-Slovensko v rokoch 1945 – 1992 ===

==== Oslobodenie Česko-Slovenska a obdobie do februára 1948 ====
V máji [[1945]] bolo dokončené [[Oslobodenie Česko-Slovenska|oslobodzovanie Česko-Slovenska spojencami]] a bol obnovený formálne demokratický štát. Obdobie 1945 – 1948 je niekedy nazývané ako [[Tretia česko-slovenská republika|tretia republika]].

Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zahynulo okolo 140 000 [[Sovietsky zväz|sovietskych]] vojakov. Po ich boku zomrelo okolo 11 700 Čecho-Slovákov, príslušníkov [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]], ktorému velil [[Ludvík Svoboda]]. Tento armádny zbor sa vyznamenal v [[Bitka pri Sokolove|bojoch pri Sokolove]] a [[Druhá bitka o Kyjev|o Kyjev]] a kruto krvácal v [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskej operácii]], kde cieľom bolo pomôcť [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zomrelo aj 66 495 [[Rumuni|Rumunov]], 1 302 [[Poliaci|Poliakov]] a 351 [[Američania|Američanov]].&lt;ref&gt;&quot;''[http://books.google.com/books?id=JyN0hlKcfTcC&amp;pg=PA409 A Companion to Russian History]''&quot;. Abbott Gleason (2009). Wiley-Blackwell. s. 409. {{ISBN|1-4051-3560-3}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;refl&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa – Reflex.cz
 | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html
 | vydavateľ = Reflex
}}&lt;/ref&gt; K oslobodzovaniu Česko-Slovenska taktiež pomohlo české [[Májové povstanie českého ľudu|májové povstania]], v ktorom najznámejšou súčasťou bolo [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]].

Po oslobodení [[Slovensko|Slovenska]] postupovala [[Červená armáda]] od marca 1945 na české územie [[Ostravská operácia|z Ostravska]] a [[Bratislavsko-brnianska operácia|od Bratislavy]] (tu spoločne s [[Rumunská armáda|rumunskou armádou]]).&lt;ref name=&quot;armády&quot;&gt;&quot;[http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa]&quot;. Reflex. 6. května 2015.&lt;/ref&gt; Neskôr sa uskutočnila aj [[Pražská operácia]] Červenej armády zo severu k Prahe, ktorej sa zúčastnili taktiež jednotky rumunskej a [[Poľská armáda|poľskej armády]].&lt;ref name=&quot;armády&quot; /&gt;) Sovietske vojská postupovali až k dohodnutej [[Demarkačná línia|demarkačnej línii]] s [[United States Armed Forces|americkou armádou]] a oslobodila pritom zhruba dve tretiny [[Čechy|Čiech]]. Zvyšok českého priestoru západne od línie Karlovy Vary – Plzeň – České Budejovice [[Oslobodenie západných a juhozápadných Čiech americkou armádou|oslobodila americká armáda]].

V období 1945 až do februára 1948 už nedošlo k obnove úplne demokratického štátu. Došlo k [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídleniu Nemcov z Česko-Slovenska]] do Nemecka a Rakúska, počas ktorého dochádzalo k častým a väčšinou niekedy nepotrestaným zločinom a krivdám. Odsun Nemcov v roku 1945 odsúhlasili tri víťazné mocnosti na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Dějiny a současnost, Stíny minulosti
| periodikum = Dějiny a současnost
| url = http://dejinyasoucasnost.cz/archiv/2005/5/stiny-minulosti/
| dátum prístupu = 2017-08-01
}}&lt;/ref&gt; Problémom bolo rovnako značné obmedzenie straníckej súťaže, keď boli v českých krajinách povolené iba štyri lavicové a stredové vládne politické strany a žiadne opozičné. Dochádzalo k rozsiahlemu [[znárodnenie|znárodňovaní]] ťažkého priemyslu, energetiky, filmového priemyslu, bánk, poisťovní, väčších stavebných podnikov atď. (tzv. [[Dekréty prezidenta republiky|Benešovy dekrety]]).&lt;ref&gt;Dekret presidenta republiky č. 100/1945 Sb., o znárodnění dolů a některých průmyslových podniků.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Dekret presidenta republiky č. 102/1945 Sb., o znárodnění akciových bank.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Dekret presidenta republiky č. 103/1945 Sb., o znárodnění soukromých pojišťoven.&lt;/ref&gt;

==== Česko-Slovensko pod vládou Komunistickej strany ====
[[Súbor:ČSSR-mapa.png|náhľad|vľavo|Česko-Slovensko po [[Republiky v Česko-Slovensku|federalizácii]] v roku 1969]]
[[Súbor:10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg|náhľad|vľavo|Horiaci sovietsky tank počas [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázie vojsk Varšavskej zmluvy]] v Prahe v roku 1968]]

V [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|parlamentných voľbách 1946]] zvíťazila [[Komunistická strana Česko-Slovenska]] a tieto voľby bývajú označované ako posledné slobodné demokratické voľby po dobu viac než štyridsať rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Československo v letech 1946 – 1948 – poslední léta demokracie | periodikum = Dejepis.com | url = http://www.dejepis.com/ucebnice/ceskoslovensko-v-letech-1946-1948-posledni-leta-demokracie/}}&lt;/ref&gt; Vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa komunisti chopili moci pučom a zlikvidovali zvyšky demokratického systému. Ťažko chorý prezident [[Edvard Beneš]] [[Abdikácia|abdikoval]] a ešte v roku 1948 zomrel. Na jeho miesto nastúpil vodca komunistov [[Klement Gottwald]]. Krajina sa stala totalitním štátom a súčasťou [[Východný blok|východného bloku]] pod dominanciou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Boli potlačené slobody a štruktúry občianskej spoločnosti počínajúc zrušením samosprávnych krajín (1949) až po potlačenie slobodného spolkového a ekonomického života. Došlo k emigračnej vlne ľudí do krajín neovládaných komunizmom. Kolektivizácia poľnohospodárstva a [[Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1953|menová reforma]] (1953) pripravili milióny občanov o majetok. Tisíce občanov sa stali obeťami politických procesov, mnohokrát aj justičných vrážd – k najznámejším obetiam perzekúcií patria [[Milada Horáková]], [[Rudolf Slánský]] či [[Heliodor Píka]].

Po Gottwaldovej smrti v roku 1953 sa stal prezidentom [[Antonín Zápotocký]], po jeho smrti potom [[Antonín Novotný]].

Koncom 50. rokov a v 60. rokoch dochádzalo k postupnej liberalizácii, ktorá vyvrcholila v roku [[1968]]. Začiatkom roku 1968 abdikoval prezident ČSSR Novotný a jeho nástupcom sa stal [[armádny generál]] vo výslužbe [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Novým generálnym tajomníkom KSČ bol zvolený Slovák [[Alexander Dubček]]. Liberalizačné hnutie známe ako [[pražská jar]] bolo potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziou vojsk]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a ďalších krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] [[21. august|21. augusta]] 1968. Trvalejším štátoprávnym dôsledkom pražskej jari zostala [[republiky v Česko-Slovensku|federalizácia]], nastolená k 1. januáru 1969, ktorej unitárny štát formálne zmenila na federáciu dvoch suverénnych národných štátov.&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Už povojnové Česko-Slovensko nebolo úplne unitárne, ale malo asymetrickú štruktúru. Na Slovensku pôsobila zákonodárná [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] a do roku 1960 tiež jej výkonný orgán [[Zbor povereníkov]], zatiaľ čo Česko obdobné orgány nemalo. Zatiaľ čo vzájomné hranice Čiech, Moravy a Sliezska boli povojnovým krajským delením rozrušené, hranica medzi Českom a Slovenskom krajské členenie rešpektovalo a zákon zakazoval vláde meniť krajské hranice oddeľujúce kraje v českých krajinách od krajov na Slovensku. Záležitosti, ktoré na Slovensku spadali do pôsobnosti SNR či Zboru povereníkov, tak pre kraje v českých krajinách vykonával česko-slovenský parlament a vláda. Niektoré česko-slovenské právne predpisy tak mali obmedzenú územnú pôsobnosť na české kraje. Príkladom je štátna ochrana prírody. Slovenská národná rada prijala zákon č. 1/1955 Zb. SNR, o štátnej ochrane prírody, platný len pre slovenské kraje. Následne česko-slovenské Národné zhromaždenie prijalo česko-slovenský zákon č. 40/1956 Sb., o štátnej ochrane prírody, ktorý však bol od počiatku účinný iba pre české kraje.&lt;/ref&gt; Po obsadení Česko-Slovenska emigrovalo okolo 100 000 predovšetkým vzdelaných ľudí do demokratických krajín. Táto ďalšia strata kvalifikovaných odborníkov ešte umocnila postupný hospodársky úpadok Česko-Slovenska, ktorému bola krajina vystavena už od pripojenia k sovietskemu bloku. Územie Česko-Slovenska bolo fakticky okupované Sovietskou armádou, ktorá definitívne odišla až v roku 1991. Režim takzvanej [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] na dvadsať rokov potlačil občianske slobody, čomu sa snažilo vzdorovať hlavne hnutie [[Charta 77]]. Prezidentom ČSSR v rokoch 1975 až 1989 bol Slovák [[Gustáv Husák]].

==== Nežná revolúcia a roky 1990 – 1992 ====
[[Nežná revolúcia]], ktorá začala 17. novembra 1989, zvrhla komunistický režim a umožnila obnovu demokracie a slobodného podnikania. Už 29. decembra 1989 bol prezidentom republiky zvolený doterajší [[disident]] a [[dramatik]] [[Václav Havel]]. Spoločenská transformácia zároveň spôsobila dramatický nárast kriminality,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kriminalita po Listopadu v Česku výrazně vzrostla|url=http://www.novinky.cz/krimi/181266-kriminalita-po-listopadu-v-cesku-vyrazne-vzrostla.html
| periodikum = Novinky.cz
| odkaz na periodikum = Novinky.cz
| vydavateľ = Borgis
| dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; značné zadĺženie štátu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul=Státní dluh Česka loni poprvé po dvaceti letech klesl
| url=http://www.novinky.cz/ekonomika/357869-statni-dluh-ceska-loni-poprve-po-dvaceti-letech-klesl.html
| periodikum = Novinky.cz
| odkaz na periodikum = Novinky.cz
| vydavateľ = Borgis
| dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; a prehlbovanie federalizácie až k rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov.

[[Súbor:Havla 1989.jpg|náhľad|[[Václav Havel]], neskorší prvý prezident samostatnej Českej republiky, počas udalostí v novembri 1989]]
[[Súbor:Schengenzone.svg|náhľad|Česká republika je súčasťou spoločného trhu [[Európska únia|EÚ]] aj [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]]]

Od roku 1990 začala byť federalizácia oneskorene uvádzaná do praxe, ktorá síce formálne platila už od roku 1969, ale prakticky bola do značnej miery zmrazená. Medzi oboma zložkami federácie, Českom a Slovenskom, rýchlo narastali rozpory (pozri [[pomlčková vojna]]), ktoré nakoniec viedli k [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku spoločného štátu]]. Česko-Slovensko zaniklo mierovou cestou k 31. decembru 1992. Doterajšie národné republiky prevzali právny poriadok zanikajúcej federácie a rozdelili si jej majetok a záväzky.

=== Samostatnosť Česka ===
Subjektom medzinárodného práva sa Česká republika stala [[1. január]]a [[1993]], so zánikom federácie. Zapojila sa do západoeurópskych politických štruktúr. [[12. marec|12. marca]] [[1999]] bola prijatá do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[1. máj|1. mája]] [[2004]] vstúpila do [[Európska únia|Európskej únie]]. V roku 2004 pristúpila k [[Schengenská dohoda|Schengenským dohodám]], na ktorých základe sa 21. decembra 2007 stala súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]].&lt;ref&gt;[http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx Česká republika se stala součástí schengenského prostoru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110514084730/http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx |date=2011-05-14 }}, Ministerstvo vnitra ČR&lt;/ref&gt;

Prezidentom Českej republiky bol až do marca 2003 [[Václav Havel]], ktorý bol už česko-slovenským prezidentom. Jeho nástupcom bol zvolený [[Václav Klaus]], po prvýkrát nastúpil do funkcie 7. marca 2003, po druhýkrát v marci 2008. Od marca 2013 do marca 2023 bol prezidentom republiky [[Miloš Zeman]], ktorý bol prvým prezidentom zvoleným v ľudovom hlasovaní.&lt;!-- V marci 2023 ho vo funkcii nahradil [[Petr Pavel]].--&gt;

Po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022]] Česko prijalo najväčšiu utečeneckú vlnu vo svojej histórii.

== Prírodné pomery ==
[[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|right|thumb|Satelitná snímka Česka]]
Česko má spoločné hranice so 4 [[štát|krajinami]]. Na západe hraničí s [[Nemecko]]m v dĺžke asi {{km|810.7|m}}, z toho so [[Sasko]]m {{km|453.9|m}} a s [[Bavorsko]]m {{km|356.8|m}}. Z juhu hraničí s [[Rakúsko]]m v dĺžke {{km|466.1|m}}, na východe so [[Slovensko]]m na {{km|251.8|m}} dlhej hranici a na severe s [[Poľsko]]m, pričom dĺžka [[hranica|hranice]] je podľa českých údajov {{km|761.8|m}}, a podľa poľských údajov až {{km|789.89|m}}.

=== Geografia ===
{{Hlavný článok|Geografia Česka}}
Česko má rozlohu {{km2|78866}}. Z celkovej plochy leží {{km2|52817}} (67 %) v nadmorskej výške do {{m|500|m}}, {{km2|25222}} (32 %) vo výške 500 až {{m|1000|m}} a iba {{km2|827}} (1,05 %) vo výške nad {{m|1000|m}}. Priemerná [[nadmorská výška]] je {{m|430|m}}. Najnižšie položeným miestom je bod [[odtok]]u [[Labe]] z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]], s výškou {{mnm|115}} Najvyšším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]], 1603,3 m.n.m. Najvyšším umelým bodom je vrchol televízneho [[vysielač]]a na [[Vrch (vyvýšenina)|vrchu]] [[Praděd]], {{mnm|1654}}

Z fyzicko-geografického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Povrch Čiech, západnej a severnej Moravy vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz [[pahorkatina|pahorkatín]] a stredohorí ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]] a [[Sudety (geomorfologická jednotka)|Sudety]] – [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], na Morave [[Jesenická oblast|Jeseníky]]). Pásmo zníženín v smere [[Dyjsko-svratecký úval]] – [[Moravská brána]] oddeľuje Českú vysočinu od pohorí [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] (napr. [[Moravsko-sliezske Beskydy|Moravskosliezske Beskydy]]), ktoré zasahujú na východnú časť územia. Rieka Morava preteká cez široké zníženiny: [[Hornomoravský úval|Hornomoravský]] a [[Dolnomoravský úval]]. V povodí riek Labe je rozsiahlejšia rovinatá a nížinná oblasť [[Polabská nížina]]. Vnútri územia prevládajú pahorkatiny a vrchoviny. Z nich najrozsiahlejšia je [[Českomoravská vrchovina]].

[[Súbor:Karkonosze w chmurach - Riesengebrige in Wolken (2).jpg|náhľad|Pohľad na najvyšší vrch [[Sněžka]] (1603 m.n.m.) v pohorí [[Krkonoše]]]]Výbežky Česka sú: [[aš]]ský výbežok, [[šluknov]]ský výbežok, [[frýdlant]]ský výbežok, [[Broumov (okres Náchod)|broumovský]] výbežok, [[Javorník (okres Jeseník)|javornický]] výbežok (tiež [[Vidnava|vidnavský]] výbežok), [[Osoblaha|osoblažský]] výbežok a [[břeclav]]ský výbežok (tiež ''Dyjský trojuholník'', ''Podyjský roh'').

=== Geológia ===
{{Hlavný článok|Geológia Českého masívu|Geológia Západných Karpát}}

Územie Česka tvoria dve rozsiahle geologické jednotky [[Český masív]] a [[Západné Karpaty]].

Český masív je elevačná štruktúra tvorená predmezozoickým [[kryštalinikum|kryštalinikom]] s [[premenená hornina|premenenými]] a [[vyvretá hornina|vyvretými horninami]] a jeho [[usadená hornina|sedimentárnym]] obalom. Je súčasťou [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho orogénu]], no bol postihnutý aj mladšou [[zlom (geológia)|zlomovou tektonikou]]. Člení sa na niekoľko oblastí: [[Moldanubická oblasť|Moldanubickú]], [[Kutnohorsko-svratecká oblasť|Kutnohorsko-svrateckú]], [[Stredočeská oblasť|Stredočeskú]], [[Krušnohorská oblasť|Krušnohorskú]], [[Lužická oblasť|Lužickú]] a [[Moravsko-sliezska oblasť|Moravsko-sliezsku oblasť]]&lt;ref&gt;Kachlík, V., 2003: [http://www.natur.cuni.cz/ugp/main/staff/kachlik/reggeol.pdf ''Geologický vývoj území České republiky. Doplněk k publikaci „Příprava hlubinného úložiště radioaktivního odpadu a vyhořelého jaderného paliva“'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} SURAO, Praha, 54 s.&lt;/ref&gt;. Tieto bloky [[prekambrium|prekambrického]] až [[paleozoikum|paleozoického]] veku, boli spojené v priebehu [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho vrásnenia]], pričom sa nasunuli smerom na sever na [[Východoeurópska platforma|Východoeurópsku platformu]]. [[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|thumb|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]]

V priebehu [[trias]]u bola oblasť prevažne vynorenou časťou [[Pangea|Pangey]] a tvorila tzv. [[Vindelický val]], ktorý oddeľoval alpídnu [[Tethýda|Tethýdu]] od platformného germánskeho vývoja na severe. Oblasť bola po zvyšok [[mezozoikum|mezozoika]] striedavo zaplavovaná epikontinentálnym morom. Neskôr v priebehu [[terciér]]u sa na túto konsolidovanú oblasť nasunul z juhu a východu alpsko-karpatský orogén. Východná časť Českého masívu sa pod zaťažením príkrovmi [[flyšové pásmo|flyšového pásma]] postupne ohýbala a spôsobila vznik [[čelná karpatská predhlbeň|karpatskej predhlbne]]. V [[kvartér]]i do oblasti zasahoval v priebehu ľadových dôb kontinentálny ľadovec, ktorý z oblasti [[Škandinávia|Škandinávie]] priniesol početné [[Erratikum|bludné balvany]] a ďalší [[exotikum (geológia)|exotický]] materiál. Kvartérna [[pôda|pôdna]] pokrývka sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[hnedé pôdy]].
=== Vodstvo ===
[[Súbor:Rybník - Rožmberk,ústí řeky Lužnice 3 (Třeboň), Třeboň.jpg|náhľad|[[Rožmberk|Rybník Rožmberk]]]]
Územie krajiny tvorí [[rozvodie]] oddeľujúce povodie [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavný rozvodný uzol je masív Králického Snežníka ({{mnm|1423}}). Najvýznamnejšie '''rieky''' sú [[Labe]] ({{km|370|m}}) s [[Vltava|Vltavou]] ({{km|433|m}}), v oblasti Moravy rieka [[Morava (rieka)|Morava]] ({{km|246|m}}) s [[Dyje|Dyjou]] ({{km|306|m}}) a v Sliezsku [[Odra]] ({{km|135|m}}) s [[Opava (rieka)|Opavou]] ({{km|131|m}}). Splavné sú len Labe (od Chvaletíc) a Vltava od Prahy. Celková dĺžka splavných tokov je {{km|303|m}}. Podzemné vody majú najväčšie zásoby v riečnych uloženinách Polabskej nížiny a moravských úvalov. Veľké bohatstvo minerálnych prameňov sa využíva v kúpeľoch na liečebné účely. Najviac kúpeľných miest je v západných Čechách. '''Jazerá''' ľadovcového pôvodu sú na [[Šumava|Šumave]] ([[Černé jezero (Šumava)|Čierne]], [[Čertovo jezero|Čertovo]]). Hospodársky význam majú [[rybníky]] založené väčšinou v 14. – 16. storočí (južné Čechy, Polabie, južná Morava, Ostravsko).&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=GAJDOŠ|meno=A. a KOL.|titul=Regionálna geografia Európy|vydanie=1|vydavateľ=Veda|miesto=Banská Bystrica|rok=2013|isbn=|strany=47 – 60}}&lt;/ref&gt;

=== Klíma ===
[[podnebie (klíma)|Podnebie]] sa vyznačuje vzájomným prenikaním a miešaním oceánskych a kontinentálnych vplyvov. Je charakteristické západným prúdením s prevahou západných [[vietor|vetrov]], intenzívnou [[cyklóna|cyklonálnou činnosťou]] a pomerne hojnými zrážkami. Najviac zrážok spadne vo vyšších pohoriach, najmä na ich náveternej strane. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách a na Morave. V Sliezsku už pribúda vplyvov kontinentálnej klímy z východu. Veľký vplyv na podnebie má i [[nadmorská výška]] a reliéf.
[[Súbor:National nature reserve Boubinsky prales in 2011 (9).JPG|náhľad|227x227bod|[[Boubínský prales|Boubínsky prales]] na [[Šumava|Šumave]]]]

=== Živá príroda ===
[[flóra (kvetena)|Flóra]] a [[fauna]] svedčí o vzájomnom prenikaní hlavných smerov ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. [[Les]]y sú prevažne [[Ihličnatý les|ihličnaté]] a zaberajú asi 33 % celkovej rozlohy krajiny. Druhové zloženie lesov sa menilo vplyvom hospodárskej činnosti, ktorej výsledkom sú prevládajúce [[Smrek (rod)|smrekové]] monokultúry. Výšková stupňovitosť rastlinstva je preto nezreteľná. Pôvodné bukovo-jedľové lesy sa zachovali len na malých plochách na [[Šumava|Šumave]]. Z pôvodných živočíšnych druhov sa zachovala najmä jelenia a srnčia zver.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Politický systém ==
[[Súbor:Zasedací sál Poslanecké sněmovny.jpg|náhľad|Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, pôvodne Český zemský snem]]
Česko je [[demokracia|demokratická]] [[parlamentná republika]]. Výkonnú moc má [[prezident]] a [[vláda]], ktorá vydáva nariadenia a navrhuje zákony. Zodpovedá sa Poslaneckej snemovni. Hlavou štátu je prezident, volený každých päť rokov v prezidentských voľbách. Prezident navrhuje ústavných sudcov, ktorých musí schváliť Senát, za určitých podmienok môže rozpustiť Poslaneckú snemovňu a vetovať zákony (okrem ústavných). Takisto vymenúva [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov na návrh predsedu. Prijíma demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády.

Český parlament je dvojkomorový, s [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckou snemovňou]] a [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátom]]. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe pomerného zastúpenia. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových väčšinových volieb. Každý z 81 senátorov má šesťročný mandát.

Významnými českými politikmi boli napríklad [[František Palacký]], [[Jiří František Buquoy]], [[Rudolf Stadión]], [[Felix Schwarzenberg]], [[Karel Chotek]], [[Karol III. Schwarzenberg]], [[František Ladislav Rieger]], [[Julius Grégr]], [[Alois Pražák]], [[Eugen Czernin]], [[Antonín Randa]], [[Karel Kramář]], [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáš Garigue Masaryk]], [[Edvard Beneš]], [[Antonín Švehla]], [[Vlastimil Tusar]], [[Jan Malypetr]], [[Jan Šrámek]], [[Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi|Richard Coundenhove-Kalergi]], [[Václav Havel]], [[Dagmar Burešová]], [[Petr Pithart]], [[Václav Klaus]], [[Josef Lux]], [[Miloš Zeman]], [[Vladimír Špidla]], [[Mirek Topolánek]], [[Karel Schwarzenberg|Karel VII. Schwarzenberg]], [[Bohuslav Sobotka]], [[Miloš Vystrčil]] alebo [[Věra Jourová]].

=== Zahraničné vzťahy ===
[[Súbor:Прага.Вид на Старый город.jpg|thumb|Budova [[Strakova akademie|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]]
Česko má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Severoatlantická aliancia|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničí Spojených států amerických|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}&lt;/ref&gt; Všetky štáty (138  štátov k 3. máji 2016, z toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]&lt;ref&gt;Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).&lt;/ref&gt;) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českom, majú veľvyslanectvo v [[Praha|Prahe]], a niektoré z nich majú [[Konzul|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, najmä v [[Brno|Brne]]. Česko má v štátoch a u medzinárodných resp. nadnárodných organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Vzájomnosť|recipročne]] svoje veľvyslanectvá (ambasády) a konzuláty.

Hlavnú úlohu v zameriavaní a upresňovaní zahraničnej politiky majú premiér a minister zahraničných vecí. Pre zahraničnú politiku Českej republiky je zásadné členstvo v [[Európska únia|Európskej únii]]. Česká republika má silné väzby so [[Slovensko]]m, [[Poľsko]]m a [[Maďarsko]]m, okrem iného ako člen [[Vyšehradská skupina|Visegrádskej skupiny]]. Rozsiahle styky má Česká republika so susedným [[Nemecko]]m a [[Rakúsko]]m a ďalšími členskými štátmi Európskej únie, so [[USA|Spojenými štátmi americkými]] as [[Izrael]]om. Po roku 2020 dochádza k posilňovaniu vzťahov s ázijskými demokratickými štátmi, napríklad s [[Taiwan (ostrov)|Taiwanom]]. Naopak zlé vzťahy má Česko dlhodobo s [[Rusko|Ruskou federáciou]], od roku 2021 Česko figuruje na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín. Problematické vzťahy má Česká republika aj s [[Čína|Čínskou ľudovou republikou]].
[[Súbor:Hradčany Černínský palác 1.jpg|náhľad|Ministerstvo zahraničných vecí]]
Na prvý polrok [[2009]] prebralo Česko od [[Francúzsko|Francúzska]] predsedníctvo [[Rada EÚ|Rade EÚ]], ďalšie predsedníctvo sa odohralo roku 2022.

Českí predstavitelia podporujú disidentov v [[Barma|Barme]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Čína|Číne]], [[Rusko|Rusku]], na [[Kuba|Kube]] a v ďalších štátoch.

K slávnym českým diplomatom minulosti patrili napríklad [[Jaroslav Lev z Rožmitálu]], [[Humprecht Ján Czernin]], [[Václav Antonín Kounic-Rietberg]], [[Filip Jozef Kinský]], [[Karel Filip Schwarzenberg|Karol Filip Schwarzenberg]], [[Alois Lexa von Aehrenthal|Alois Lexa z Aehrentahlu]], [[Otakar Czernin]], [[Edvard Beneš]], [[Kamil Krofta]], [[Jan Masaryk]], [[Jiří Hájek]], [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], [[Luboš Dobrovský]], [[Jozef Zieleniec]], [[Michael Žantovský]], [[Petr Kolář|Peter Kolář]], [[Karel Schwarzenberg]] či [[Petr Pavel|Peter Pavel]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministři a ministerstvo v historii {{!}} Ministerstvo zahraničních věcí České republiky|url=https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/index.html|vydavateľ=www.mzv.cz|dátum prístupu=2023-02-05}}&lt;/ref&gt;

=== Armáda ===
''Podrobnejšie informácie nájdete v článku [[Armáda Českej republiky]].''

Armáda Českej republiky sa skladá z letectva, pozemných síl a podporných jednotiek. [[Prezident Českej republiky]] je formálne vrchným veliteľom ozbrojených síl, hlavný vplyv na ozbrojené sily však má ministerstvo obrany, vláda a generálny štáb. V roku 2004 bola zrušená základná vojenská služba a armáda sa tak stala plne profesionálnou organizáciou. 12. marca 1999 krajina vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]], v rámci ktorej plní svoje vojenské záväzky. Počet aktívnych vojakov je približne 29 300 vrátane civilných zamestnancov.
[[Súbor:Dejvice Generální štáb.jpg|náhľad|Generálny štáb Armády Českej republiky]]
České jednotky sa podieľali na operáciách [[UNPROFOR]], SFOR, EUFOR v Bosne a Hercegovine, KFOR v Kosove a ISAF v Afganistane. Českí vojaci pôsobia v [[Irak]]u, v pobaltských štátoch a na [[Slovensko|Slovensku]].

Vysokú prestíž majú tradične českí vojenskí chemici (dnes 31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Liberci). Od svojho prvého nasadenia v medzinárodných silách v operácii Púštna búrka roku 1991, patrí k hlavným českým príspevkom k spojeneckým akciám. Od roku 2003 libereckí chemici pravidelne velia mnohonárodnému práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Síl rýchlej reakcie NATO (NATO Response Force).

Výzbroj Armády Českej republiky zahŕňa nadzvukové stíhačky JAS-39 Gripen, bojové lietadlá Aero L-159 Alca, útočné helikoptéry Mil Mi-35, obrnené transportéry: [[Pandur II]], [[BMP-1|BVP-1]], [[BMP-2|BVP-2]], OT-90 a modernizované tanky T-72M4CZ. V roku 2022 začala v súvislosti s vojnou na Ukrajine rozsiahla modernizácia českej armády.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Modernizace armády v roce 2023: Nové vrtulníky, rozhodne se o koupi stíhaček - Seznam Zprávy|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-politika-modernizace-armady-v-roce-2023-nove-vrtulniky-rozhodne-se-o-nakupu-stihacek-221673|vydavateľ=www.seznamzpravy.cz|dátum prístupu=2023-02-05}}&lt;/ref&gt;

Česká armáda podľa prieskumov verejnej mienky dlhodobo patrí k najdôveryhodnejším českým inštitúciám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CVVM: Lidé nejvíc důvěřují policii a armádě, naopak nejméně politickým stranám {{!}} ČeskéNoviny.cz|url=https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cvvm-lide-nejvic-duveruji-policii-a-armade-naopak-nejmene-politickym-stranam/2217089|vydavateľ=www.ceskenoviny.cz|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=cs}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Najznámejšími českými, prípadne československými, vojakmi a vojvodcami minulosti boli [[Přemysl Otakar II.]], [[Ján Luxemburský]], [[Ján Žižka]], [[Albrecht z Valdštejna]], [[Karel Filip Schwarzenberg]], [[Josef Václav Radecký z Radče]], [[Jozef Šnejdárek]], [[Heliodor Píka]], [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], [[Jan Kubiš]], [[Jozef Gabčík]], [[František Fajtl]] či [[Petr Pavel]].

=== Ľudské práva ===
[[Súbor:Hagibor Rádio SE 2.jpg|náhľad|Sídlo Rádia Slobodná Európa v Prahe]]
Ľudské práva v Česku sú garantované Chartou základných práv a slobôd a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach. Napriek tomu sa vyskytovali prípady porušovania ľudských práv ako diskriminácia rómskych detí, kvôli ktorým Európska komisia požiadala Česko o podanie vysvetlenia, alebo nezákonnej sterilizácie rómskych žien, za ktoré sa vláda ospravedlnila. Podľa komentára ombudsmana Stanislava Škrečka z roku 2020 je diskriminácia Rómov v súčasnosti len minimálna, čomu nasvedčuje štatistika podaných oznámení. Dochádza tiež k porušovaniu ľudských práv v niektorých zariadeniach pre seniorov av psychiatrických liečebniach.

Roku 2000 bol na ochranu základných práv a slobôd zriadený úrad Ombudsmana (ombudsmana). Autorita ombudsmana je však skôr neformálna.
[[Súbor:Logo organizace Člověk v tísni.png|náhľad|Logo humanitárnej organizácie Človek v núdzi]]
Podľa indexu ekonomickej slobody, ktorý vytvára The Heritage Foundation a [[The Wall Street Journal]], je Česko 24. najslobodnejšou krajinou na svete z hľadiska obchodu. Podľa Svetového indexu slobody tlače, vytváraného organizáciou Reporters without borders, má Česko 21. najslobodnejšie mediálne prostredie na svete. (Obaja údaje platia k roku 2016.)

Praha je sídlom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Free Europe/Radio Liberty]]. Na začiatku 90. rokov ju do Československa osobne pozval [[Václav Havel]].

Osoby rovnakého pohlavia môžu v Česku uzavrieť tzv. registrované partnerstvo. Podľa prieskumov je väčšina obyvateľov dlhodobo pre uzákonenie plnohodnotného manželstva pre osoby rovnakého pohlavia, tento zákon však zatiaľ naráža na nesúhlas niektorých konzervatívnych strán.

K najznámejším českým aktivistom a podporovateľom ľudských práv patrí pražská rodáčka [[Bertha von Suttner|Berta von Suttnerová]], ktorá za svoj pacifistický boj získala Nobelovu cenu za mier, filozof a prvý československý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]], študent [[Jan Palach|Ján Palach]], ktorý sa v roku 1969 upálil v proteste proti sovietskej okupácii, [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol v rokoch 1984 až 1990 predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva, [[Václav Havel]], dlhoročný disident a neskorší prezident, sociologička a disidentka [[Jiřina Šiklová]] či [[Šimon Pánek]], zakladateľ organizácie [[Človek v núdzi]].

== Ekonomika ==
[[Súbor:Czech National Bank in Prague CZ 01.jpg|thumb|Česká národná banka v [[Praha|Prahe]]]]
Česko je vyspelý priemyselno-poľnohospodársky štát. Známe je starou tradíciou priemyselnej výroby a rozvinutým poľnohospodárstvom. [[Hrubý domáci produkt]] na hlavu v parite kúpnej sily v roku 2010 dosiahol 82 % priemeru [[EÚ]] (EÚ 27). Zahraničný obchod Česka po veľa rokoch pasívnej bilancie vykázal v roku 2005 prebytok. Najväčšími obchodnými partnermi Česka sú susedné štáty [[Nemecko]], [[Slovensko]] a [[Rakúsko]].

Poľnohospodárska výroba takmer pokrýva domácu spotrebu. Viac ako dve pätiny rozlohy štátu tvorí orná pôda. Úrodné černozeme a hnedozeme sú rozšírené na [[Polabí]] a v moravských úvaloch. Pestujú sa na nich obilniny ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[Repa obyčajná|cukrová repa]], zelenina, [[Ľan siaty|ľan]] a [[repka olejná|repka]]. Svetovú povesť má pestovanie [[Chmeľ obyčajný|chmeľu]] a vinohradníctvo. Významným produktom a aj exportným tovarom je [[pivo]]. Základom živočíšnej výroby je chov kráv, ošípaných a hydiny, ďalej včelárstvo a chov sladkovodných rýb (najmä kaprov) v miestnych rybníkoch.

Ťažobný priemysel má v štruktúre ekonomiky klesajúci význam. K hlavným [[Nerastná surovina|nerastným surovinám]] ťažených v Česku patrí [[Čierne uhlie|čierne]] a [[hnedé uhlie]] (produkcia koksu), ďalej stavebné hmoty a [[Urán (chemický prvok)|urán]]. Výroba [[porcelán]]u je založená na ťažbe kvalitného [[kaolín]]u v okolí. V malom rozsahu sa tiež ťaží [[ropa]] a [[zemný plyn]] a ďalšie suroviny. Rozhodujúci objem ropy a zemného plynu sa však dováža z [[Rusko|Ruska]], ropa aj z bavorského Ingolstadtu. 
[[Súbor:Temelin 04710048 (8356289819).jpg|náhľad|Jadrová elektráreň [[Temelín]], jedna z dvoch jadrových elektrární v krajine]]
Základom energetiky sú uhoľné a jadrové elektrárne (Temelín a Dukovany). Významnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], oblasť [[Brno|Brna]], oblasť [[Ostrava|Ostravy]] a [[Plzeň|Plzne]]. Medzi dôležité odvetvia priemyslu patrí hutníctvo, strojárstvo, textilný priemysel, potravinársky priemysel, elektropriemysel a výroba dopravných prostriedkov. Najdynamickejšie sa rozvíjajúcim odvetvím je stavebníctvo, ťahačom vývozu je automobilový priemysel (značka Škoda).

Dôležitým sektorom sa stávajú služby. Najmä [[Praha]] priťahuje aj nadnárodné spoločnosti, ktoré tu zakladajú svoje stredoeurópske pobočky.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=ZUBRICZKÝ|meno=G.|titul=Geografia štátov sveta|vydanie=1|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=|strany=34}}&lt;/ref&gt; Cestovný ruch je výrazným zdrojom príjmov Česka. Okrem Prahy a kúpeľných miest láka návštevníkov mnoho hradov, zámkov, stredovekých miest, chránených národných parkov a prírodných zvláštností. K nim patrí napríklad [[Moravský kras]] s priepasťou [[Macocha (priepasť)|Macocha]] a jaskyňami, [[Český raj|Český ráj]] s pieskovcovými skalnými útvarmi, zámok [[Hluboká nad Vltavou]], krásne historické mesto [[Český Krumlov]], kúpeľné mesto [[Karlove Vary]], [[Boubínský prales|Boubínsky prales]] na [[Šumava|Šumave]] a mnoho ďalších. Krajinu každoročne navštívi necelých 7 miliónov turistov. Tomu zodpovedá aj snaha o zlepšenie dopravnej infraštruktúry.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=M. a KOL.|titul=Geografia Európy, tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=33 – 36}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Praha hlavní nádraží 2020.jpg|náhľad|Hlavná stanica v Prahe]]

=== Doprava ===
Česká doprava je svojim výkonom rozvinutá. Železničná doprava má najvýznamnejšie postavenie v preprave nákladov. Železničná sieť sa radiálne zbieha do [[Praha|Prahy]], kde je najväčší železničný uzol v štáte. Rozvoj automobilovej dopravy determinuje diaľničná sieť. Česko má približne {{km|1350|m}} diaľnic a rýchlostných komunikácií. Letecká doprava sa v súčasnosti uplatňuje najmä v medzinárodnom styku. Riečna doprava je na riekach [[Labe]] a [[Vltava]]. Labe plní funkciu riečnej cesty, ktorá slúži najmä vnútrozemskej doprave. Dĺžka vodných ciest je {{km|677|m}}.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:Krojovany pruvod Mala Rusava.jpg|náhľad|Folklórny súbor z južnej [[Morava (región)|Moravy]], nosiaci miestne kroje]]V Česku žije 10,71 mil. obyvateľov. V porovnaní s európskymi krajinami patrí medzi stredne zaľudnené štáty. Priemerná hustota zaľudnenia je 134 obyv./km2. Osídlenie je však nerovnomerné. Medzi oblasti s najnižšou koncentráciou obyvateľstva patria pohraničné oblasti južných a západných [[Čechy|Čiech]], na severnej [[Morava (región)|Morave]] a v [[Sliezsko|Sliezsku]] [[Jesenicko]] a [[Osoblažsko]]. K hustot zaľudneným oblastiam patrí [[Praha]] so svojím zázemím, [[Polabie]], [[Severočeská panva]], [[Liberecký kraj|Liberecko]] a východné Čechy, na Morave zasa priemyselná oblasť [[Ostrava|Ostravy]] a [[Brno]] so svojím okolím.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Počet obyvateľov Česka klesá. V poslednom období krajina vykazuje prirodzený úbytok. Veková štruktúra sa mení v prospech starších vekových kategórií. Vekové zloženie obyvateľstva je nasledujúce: vek do 14 rokov má 16%, vek 15 – 59 rokov 65%, 60 rokov a viac má 19% obyvateľstva. Stredná dĺžka života žien je 79 rokov, mužov 72 rokov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Národnostné zloženie podľa sčítania ľudu v roku [[2001]] je: národnosť [[Česi|česká]] – 90,4 %, [[Moravania|moravská]] – 4,9 %, [[Sliezsko|sliezska]] – 0,1 %, [[Slováci|slovenská]] – 1,4 %, [[Poliaci|poľská]] – 0,4 % [[Nemci|nemecká]] – 0,2 %, [[Ukrajinci|ukrajinská]] – 0,5 %, [[vietnam]]ská – 0,3 %, [[rómovia|rómska]] – 0,1 %.

Podľa vierovyznania tvoria: [[Ateizmus|ateisti]] – 59 %, [[latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] – 26,8 %, [[Českobratrská církev evangelická]] – 1,2 %, [[Cirkev československá husitská]] – 1 %, nezistená – 8,8 %. Pôsobí tu aj mnoho iných menších kresťanských cirkví, napr. [[Sliezska evanjelická cirkev augsburského vyznania|Sliezska cirkev evanjelická a. v.]], [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|starokatolícka cirkev]] a iné. Česko je vplyvom dlhého spoločensko-historického vývoja krajina s najnižším podielom veriacich na svete.

== Sídla ==
Česko má pomerne hustú sídelnú sieť. Rozhodujúci podiel na počte obcí majú mestá nad 5 000 obyvateľov, v ktorých žije 71% obyvateľstva krajiny. Z hľadiska sídelnej štruktúry má Česko 6 veľkomiest nad 100 000. Okrem hlavného mesta [[Praha|Prahy]] k nim patrí [[Brno]], [[Ostrava]], [[Plzeň]], [[Liberec]] a [[Olomouc]]. Dlhšie trvajúcim trendom je vyľudňovanie vidieka.

=== Najväčšie mestá podľa počtu obyvateľov ===
{|class=&quot;infobox&quot; style=&quot;text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;text-align:center;&quot; colspan=&quot;11&quot;|
|-
!rowspan=23 width:150|&lt;br /&gt;
[[Súbor:Hradschin Prag.jpg|165px|Praha]]&lt;br /&gt;[[Praha]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Výhled ze Staré radnice na Petrov.jpg|165px|Brno]]&lt;br /&gt;[[Brno]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Ostrava, pohled z Nové radnice 2.jpg|165px|Ostrava]]&lt;br /&gt;[[Ostrava]]&lt;br /&gt;
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Poradie
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Mesto
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Kraj
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Počet obyvateľov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvatel v obcích České republiky k 1.1.2014 | url = http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum vydania = 2014-04-30 | dátum prístupu = 2014-04-30 | vydavateľ = Český statistický úřad | miesto = Praha | url archívu = https://web.archive.org/web/20140502001321/http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum archivácie = 2014-05-02 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítání lidu 2011|url=http://notes2.czso.cz/cz/sldb2011/cd_sldb2011_11_12/kraje.html|vydavateľ=Český statistický úřad|dátum prístupu=2012-05-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statistická data ČSÚ|url=http://www.statnisprava.cz/|vydavateľ=Český statistický úřad|adátum prístupu=2012-05-08}}&lt;/ref&gt;
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Počet obyvateľov v [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]]
!rowspan=23 width:150| 
[[Súbor:Great Synagogue Plzen CZ general view.JPG|165px|Plzeň]]&lt;br /&gt;[[Plzeň]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Liberec Rathaus Aussicht.JPG|165px|Liberec]]&lt;br /&gt;[[Liberec]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Olmütz hauptplatz.JPG|border|165px|Olomouc]]&lt;br /&gt;[[Olomouc]]&lt;br /&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|1.||align=left|[[Praha]]||align=left|Hlavní město Praha||1 243 201||2 300 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|2.||align=left|[[Brno]]||align=left|[[Jihomoravský kraj]]||377 508||729 510
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|3.||align=left|[[Ostrava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||295 653||1 164 328
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|4.||align=left|[[Plzeň]]||align=left|[[Plzeňský kraj]]||168 034||380 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|5.||align=left|[[Liberec]]||align=left|[[Liberecký kraj]]||102 301||270 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|6.||align=left|[[Olomouc]]||align=left|[[Olomoucký kraj]]||100 247||480 000&lt;ref&gt;Nařízení vlády č. 212/1997, [http://aplikace.mvcr.cz/sbirka-zakonu/ViewFile.aspx?type=c&amp;id=3066 kterým se vyhlašuje závazná část územního plánu velkého územního celku Olomoucké aglomerace]&lt;/ref&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|7.||align=left|[[Ústí nad Labem]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||93 523||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|8.||align=left|[[České Budějovice]]||align=left|[[Jihočeský kraj]]||93 253||190 000&lt;ref&gt;[http://up.kraj-jihocesky.cz/files/up_vuc_cbsra%5B1%5D.pdf Územní plán velkého územního celku ČESKOBUDĚJOVICKÉ SÍDELNÍ AGLOMERACE]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|9.||align=left|[[Hradec Králové]]||align=left|[[Královéhradecký kraj]]||92 904||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|10.||align=left|[[Pardubice]]||align=left|[[Pardubický kraj]]||89 432||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|11.||align=left|[[Havířov]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||76 109||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|12.||align=left|[[Zlín]]||align=left|[[Zlínský kraj]]||75 278||450 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|13.||align=left|[[Kladno]]||align=left|[[Středočeský kraj]]||68 519||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|14.||align=left|[[Most]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||67 332||95 316
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|15.||align=left|[[Opava (Česko)|Opava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 931||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|16.||align=left|[[Frýdek-Místek]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 135||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|17.||align=left|[[Karviná]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||56 848||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|18.||align=left|[[Jihlava (mesto)|Jihlava]]||align=left|[[Kraj Vysočina]]||50 510||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|19.||align=left|[[Děčín]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 104||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|20.||align=left|[[Teplice]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 024||-
|-
| colspan=&quot;5&quot; style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|
|}{{clear}}

== Administratívne členenie ==
{{Pozri aj|Kraj (Česko)}}
&lt;div style=&quot;float:right&quot;&gt;{{Administratívne členenie Česka (mapa)}}&lt;/div&gt;
[[Súbor:Česká republika - Čechy, Morava a české Sliezsko.png|thumb|Súčasné usporiadanie krajov. Čechy, Morava a české Sliezsko v porovnaní s dnešnými správnymi oblasťami]]
Od [[1. január]]a [[2000]] bolo upravené na 14 samosprávnych [[kraj (Česko)|krajov]].
* [[Praha|Hlavné mesto Praha]] – [[Praha]]
* [[Juhočeský kraj]] – [[České Budějovice]]
* [[Juhomoravský kraj]] – [[Brno]]
* [[Karlovarský kraj]] – [[Karlovy Vary]]
* [[Královohradecký kraj]] – [[Hradec Králové]]
* [[Liberecký kraj]] – [[Liberec]]
* [[Moravskosliezsky kraj]] – [[Ostrava]]
* [[Olomoucký kraj]] – [[Olomouc]]
* [[Pardubický kraj]] – [[Pardubice]]
* [[Plzenský kraj]] – [[Plzeň]]
* [[Stredočeský kraj]] – [[Praha]]
* [[Úsťanský kraj]] – [[Ústí nad Labem]]
* [[Kraj Vysočina]] – [[Jihlava (mesto)|Jihlava]]
* [[Zlínsky kraj]] – [[Zlín]]

== Kultúra ==
=== Literatúra ===
{{Pozri aj|Česká literatúra}}
[[Súbor:Jan Amos Comenius (Komensky) (1592-1670). Tsjechisch humanist en pedagoog. Als voorganger van de Moravische of Boheemse Broedergemeente verdreven en sedert 1656 gevestigd te Amsterdam Rijksmuseum SK-A-2161.jpeg|vľavo|náhľad|214x214bod|[[Jan Amos Komenský]], pedagóg, filozof, spisovateľ]]
Česká literatúra je literatúra písaná príslušníkmi českého etnika a iných etník písaná na území českého štátu. Je písaná nielen [[Čeština|česky]], ale tiež [[staroslovienčina|starosloviensky]], [[Latina|latinsky]] a [[Nemčina|nemecky]]. K českej literatúre sa počíta tiež literatúra písaná Čechmi v zahraničí alebo po česky príslušníkmi iných etník.

Literárne dejiny začínajú ústnou tradíciou, v ktorej vyniká povesť o praotcovi Čechovi, Krokovi, [[Libuša (kňažná)|Libuši]], Přemyslovi Oráčovi a &quot;dívčí válce&quot;. Počiatky písanej literatúry súvisia s činnosťou [[Cyril a Metod|Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda]] na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. Tí spolu so svojimi žiakmi vytvorili, v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] a za pomoci písma [[Hlaholika|hlaholiky]], prvé české literárne pamiatky (''Proglas'', ''Život Metoda'', ''Život Konštantínov''). Po vyhnaní tejto skupiny z Moravy začala kľúčovú úlohu zohrávať [[latinčina]], vznikali v nej legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky ([[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika|Kronika Čechov]]'') aj iné žánre (napr. ''Vita Caroli'', vlastný životopis kráľa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karla IV.]]). Prvými významnými česky písanými textami boli ''Alexandreida'' a ''[[Dalimilova kronika]]''. Prvými autormi, ktorí písali aj česky a ktorí došli svetového ohlasu boli [[Jan Hus]], jeden zo zakladateľov európskej reformácie a [[Jan Amos Komenský]], najvýznamnejší predstaviteľ humanizmu v českej literatúre. Ďalšími významnými autormi reformácie boli [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. Po porážke stavovského povstania v bitke na Bielej hore roku 1620 nastalo zložité obdobie vytláčania a odumierania češtiny. Proti tomu sa v barokovej ére postavil [[Bohuslav Balbín]]. 
[[Súbor:Franz Kafka, 1923.jpg|náhľad|237x237bod|[[Franz Kafka]]]]
Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[České národné obrodenie|Národného obrodenia]], ktorý začal na konci 18. storočia. Kľúčovou postavou prvej etapy obrodenia bol lingvista [[Josef Dobrovský]]. V druhej etape to boli [[Josef Jungmann]], ktorý kládol dôraz na jazykovú koncepciu národa, a Slovák [[Pavol Jozef Šafárik]], predstaviteľ panslovanských tendencií (všetci Slovania sú jeden národ). Vtedy sa začala objavovať tiež už prvá svojbytná literatúra (česky píšuci Slovák [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil v tretej etape, kedy [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a kedy vznikli aj vrcholné literárne diela, či už básnické (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaické ([[Božena Němcová]]), či divadelné ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]). 
[[File:Milan Kundera.jpg|thumb|[[Milan Kundera]]|vľavo]]
V druhej polovici 19. storočia sa literárny život začal prudko rozvíjať, vznikali skupiny s rôznym programom – [[Májovci]] ([[Jan Neruda]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), realisti ([[Alois Jirásek]]), česká moderna ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. anarchistickí buriči ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konca 19. storočia začínala tiež prekvitať nemecky písaná literatúra (najmä v Prahe), ktorá sa stala svetovým fenoménom, predovšetkým vďaka [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]] (''Proces'', ''Zámok'', ''Amerika''), ale aj iným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch]], [[Karl Kraus]]). V prvej polovici 20. storočia si vydobyli svetový význam aj česky píšuci tvorcovia, predovšetkým [[Jaroslav Hašek]] (''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojaka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (napr. ''Vojna s mloky''). Silná bola tiež ľavicová avantgarda, ktorá sa združila do spolku [[Devětsil]], ktorý sa venoval najprv proletárskej poézii, neskôr vymyslel smer poetizmus, aby väčšina autorov nakoniec prešla k [[Surrealizmus|surrealizmu]]. Členom Devětsilu bol aj [[Jaroslav Seifert]], doteraz jediný Čech ocenený [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovou cenou za literatúru]] (roka 1984). K ďalším významným členom patrili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardné kruhy stáli napr. [[Ivan Olbracht]] alebo [[Vladimír Holan]]. V druhej polovici 20. storočia sa najväčšieho ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanovi Kunderovi]] (''Neznesiteľná ľahkosť bytia'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatúra sa vtedy z politických dôvodov (najmä po sovietskej okupácii roku 1968) rozdelila na exilovú, samizdatovú a oficiálnu. K významným exilovým autorom okrem Kunderu patrili [[Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatúra sa štiepila na disent spätý najmä s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. underground ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálnych prozaikov dosiahol najväčšieho medzinárodného ohlasu spolu s Hrabalom [[Ladislav Fuks]]. Po nežnej revolúcii z roku 1989 toto rozdelenie literárneho života padlo. Z nových autorov sa po roku 1989 najviac presadil [[Patrik Ouředník]] a [[Jáchym Topol]].[[Súbor:Narodni Divadlo, National Theater, Prague - 8798.jpg|náhľad|[[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo Praha]]]]
=== Divadlo ===
{{Pozri aj|České divadlo}}
České divadelníctvo má korene už v stredoveku. Najstarším dochovaným dramatickým dielom s využitím češtiny je zlomok česko-latinskej hry zo [[14. storočia]], zvanej zvyčajne ''[[mastičkář]]''.
[[Súbor:Praha - X. Národopisná slavnost v Kinského zahradě 075.jpg|náhľad|Českí hudobníci na slávnosti [[Pošumavská dudácká muzika]]]]

=== Hudba ===
Česká [[hudba]] má svoje korene v najmenej 1000 rokov starej [[Duchovná hudba|duchovnej hudbe]]. Najstaršia duchovná pieseň v českých krajinách bola staroslovienska: ''[[Hospodine, pomiluj ny]]''. Vznikla na konci 10. storočia, alebo začiatku 11. storočia. Pôvod je zreteľne starosloviensky, prenikli do nej však aj prvky staročeštiny (zrejme v priebehu času). Prvá duchovná pieseň vo staročeštine – Svatováclavský chorál – vznikla v 12. storočí. Husitskú piesňovú tvorbu, teda tvorbu prelomu 14. a 15. storočia, zachoval ''Jistebnický kancionál'' (''Ktož sú boží bojovníci'').

Dôležitou etapou vo vývoji hudby bol barok (17. a 18. storočia). Za prvých českých hudobných skladateľov možno považovať barokových tvorcov ako boli [[Heinrich Ignaz Franz Biber|Heinrich Biber]], [[Antonín Rejcha]], [[Jan Václav Stamic]], [[Josef Mysliveček]], [[Jan Dismas Zelenka]], [[Jan Ladislav Dusík]], [[Jiří Antonín Benda]], [[František Xaver Richter]] či [[Jan Křtitel Vaňhal]].

[[File:Dvorak.jpg|thumb|upright|[[Antonín Dvořák]]]]

Toto bola základňa, na ktorej sa v druhej polovici 19. storočia mohli postaviť kľúčoví predstavitelia romantickej vážnej hudby, predovšetkým [[Bedřich Smetana]] (''Má vlast'', ''Prodaná nevesta'') a [[Antonín Dvořák]], najslávnejší český skladateľ vo svete (''Novosvětská'', ''Rusalka'', ''Slovanské tance'').
[[Súbor:Rudolfinum v noci.jpg|vľavo|náhľad|[[Rudolfinum]] koncertná sála v Prahe]]
Na nich nadviazali autori modernej vážnej hudby [[Leoš Janáček]] (''Jenůfa'', ''Káťa Kabanová''), [[Bohuslav Martinů]], [[Josef Suk starší|Josef Suk]], [[Vítězslav Novák (hudobný skladateľ)|Vítězslav Novák]], [[Zdeněk Fibich]], [[Josef Bohuslav Foerster]], [[Alois Hába]], [[Ervín Schulhoff]], [[Pavel Haas]] alebo [[Viktor Ullmann]]. Na Morave sa narodil svetovo preslávený skladateľ [[Gustav Mahler]].

Presadili sa aj interpreti. Dirigenti [[Rafael Kubelík]], [[Václav Talich]], [[Václav Neumann]] alebo [[Karel Ančerl]]. Huslisti [[Jan Kubelík]] a [[František Benda (skladateľ)|František Benda]]. Violončelista [[David Popper]], klaviristi [[Alice Herz-Sommerová]] a [[Rudolf Serkin]]. Tiež speváčky [[Ema Destinnová]] a [[Magdalena Kožená]], z telies potom orchester [[Česká filharmónia]].

Česi a českí rodáci sa presadili aj v iných hudobných žánroch. V popu [[Jan Hammer]], [[Karel Svoboda (hudobný skladateľ)|Karel Svoboda]] či [[Karel Gott]], v dychovej hudbe [[Julius Fučík (hudobný skladateľ)|Julius Fučík]] (''Vjazd gladiátorov'') či [[Jaromír Vejvoda]] (''Škoda lásky''), vo folku [[Karel Kryl]], v jazzu [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]] alebo [[Miroslav Vitouš]], v operete [[Oskar Nedbal]], [[Ralph Benatzky]] alebo [[Rudolf Friml]].

Krátko po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vznikol významný hudobný festival vážnej hudby [[Pražská jar]], ktorý sa tradične koná v [[Obecný dom|Obecnom dome]], [[Rudolfinum|Rudolfíne]].
[[Súbor:Milos Forman.jpg|náhľad|197x197bod|Režisér [[Miloš Forman]]]]

=== Film ===
Česka kinematografia je súhrnné označenie pre [[filmové dielo|filmy]] natočené na území [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a Česka.

Medzinárodného ohlasu dosiahla v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] česko-slovenská nová vlna ([[Miloš Forman]], [[Věra Chytilová]], [[Jiří Menzel]], [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]], [[Jaromil Jireš]], [[František Vláčil]], [[Vojtěch Jasný]], [[Juraj Jakubisko]], [[Juraj Herz]], [[Ivan Passer]], [[Jan Němec (režisér)|Jan Němec]]). Vážnejšie umelecké ambície sa podarilo v rovnakej dobe naplniť [[Karel Kachyňa|Karlovi Kachyňovi]], [[Otakar Vávra|Otakaru Vávrovi]], [[Jiří Krejčík|Jiřímu Krejčíkovi]] alebo [[Karel Zeman|Karlovi Zemanovi]].

=== Výtvarné umenie ===
[[File:Alfons Mucha - 1896 - Spring.jpg|thumb|upright|''Jar'' (1896), secesný plagát [[Alfons Mucha|Alfonza Muchu]]]]
[[Súbor:Petr Brandl - Autoportrét (1700).jpg|vľavo|náhľad|252x252bod|Autoportrét barokového maliara [[Petr Brandl|Petra Brandla]]]]
Na počiatku dejín výtvarného umenia na území súčasného Česka stojí soška [[Věstonická venuša|Věstonickej venuše]], zrejme najstaršia keramická soška na svete, ktorá vznikla v mladšom [[paleolit]]e a bola nájdená roku 1925 na južnej Morave. Najvýznamnejším [[Gotika|gotickým]] tvorcom bol [[Majster Theodorik]], ktorý sa preslávil výzdobou hradu [[Karlštejn]]. V [[barok]]u to boli [[Karel Škréta]], [[Ján Kupecký]], [[Petr Brandl]], [[Anton Raphael Mengs]] a [[Václav Hollar]], ktorý sa preslávil svojimi rytinami. Vrcholná sochárska diela v tej ére vytvorili [[Matyáš Bernard Braun]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]].

V polovici 19. storočia do českých krajín dorazila vlna [[Romantizmus|romantizmu]]. Najvýznamnejším predstaviteľom maliarskeho romantizmu v Česku bol [[Josef Mánes]], dnes známy predovšetkým vďaka výzdobe [[Pražský orloj|pražského orloja]]. Sa 70. a 80. rokmi nastúpila tzv. Generácie Národného divadla, teda tvorcovia, ktorí sa nejako podieľali na výzdobe práve stavané &quot;Zlaté kapličky&quot;: Medzi nimi sa najväčšieho medzinárodného ohlasu dostalo [[Mikoláš Aleš|Mikolášu Alšovi]]. K ďalším členom generácie patrili maliar [[Václav Brožík]] alebo sochár [[Josef Václav Myslbek]], tvorca sochy sv. Václava na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]] v Prahe. Na konci 19. storočia prišla vlna [[Secesia|secesie]]. V českom prostredí zohrala mimoriadnu úlohu. Jej hlavný predstaviteľ, [[Alfons Mucha]], je dnes najznámejším českým maliarom vo svete. Mucha sa preslávil okrem svojich známych plagátov tiež cyklom 20 veľkoformátových obrazov ''[[Slovanská epopej]]''. K secesii možno radiť aj dielo [[Max Švabinský|Maxa Švabinského]].

Proti klasickým technikám maľby sa na konci storočia začali búriť nové smery. Predovšetkým [[expresionizmus]]. Do českej expresionistickej skupiny Osma patrili [[Bohumil Kubišta]] či [[Emil Filla]]. Členovia Osmy potom prechádzali ku [[Kubizmus|kubizmu]], ďalšiemu novému avantgardnému smeru. Ako kubista začínal aj [[František Kupka]], ktorý však nakoniec sa preslávil predovšetkým ako priekopník abstraktné maľby. Doznievajúci kubizmus hľadajúci nové formy vyjadrenia bol pestovaný v skupine Tvrdošijní ([[Josef Čapek]], [[Jan Zrzavý]]). Členovia avantgardného [[Devětsil]]u sa potom nadchli pre [[surrealizmus]] ([[Toyen]]). V druhej polovici 20. storočia prápor surrealizmu držal najmä [[Jan Švankmajer]].

Knižné ilustrácie preslávili napríklad [[Josef Lada|Josefa Ladu]], [[Zdeněk Burian|Zdeňka Buriana]] alebo [[Adolf Born|Adolfa Borna]]. Najznámejšími predstaviteľmi umeleckej fotografie sú [[František Drtikol]], [[Josef Sudek]], [[Jan Saudek]] či [[Josef Koudelka]].

== Poznámky ==
{{Referencie|skupina=pozn.}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Česko|wikt=Česko|commonscat=Czech Republic}}

== Externé odkazy ==
{{portál|Česko|Český}}
* [http://www.czech.cz/cz Česká republika Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090503054928/http://www.czech.cz/cz |date=2009-05-03 }} {{ces icon}}

{{Česko}}
{{Okresy Česka}}
{{Štatutárne mestá v Česku}}
{{Krajiny V4}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{Schengenský priestor}}
{{NATO}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Česko| ]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]</text>
      <sha1>5lvevzqx319jcdg12ux74728qzebzle</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213297</id>
      <parentid>8213295</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T16:28:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/89CZECHOSLOVAKIA89|89CZECHOSLOVAKIA89]] ([[User_talk:89CZECHOSLOVAKIA89|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot</comment>
      <origin>8207329</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="115474" sha1="eg1ig7xfcd9i0j9yzis28yubtaqxube" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Česká republika
| 2. pád názvu = Česka
| Vlajka = Flag of the Czech Republic.svg
| Znak = Coat of arms of the Czech Republic.svg
| Poloha = EU-Czechia.svg
| Motto = Pravda vítězí
| Hymna = [[Kde domov můj?]] [[Súbor:Czech anthem.ogg|center]]
| Dlhý miestny názov = Česká republika
| Krátky miestny názov = Česko
| Hlavné mesto = [[Praha]]
| ŠírkaSt = 50
| ŠírkaMin = 5
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 14
| DĺžkaMin = 28
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = [[Praha]]
| Úradné jazyky = [[čeština]], [[slovenčina]]&lt;ref name=&quot;slovencina&quot;&gt;V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: &quot;V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském&quot; (§16, odsek 1). Zákon 337/1992 Zb. o správe daní a poplatkov „Úřední jazyk: Před správcem daně se jedná v jazyce českém nebo slovenském. Veškerá písemná podání se předkládají v češtině nebo slovenštině...&quot; (§ 3, odsek 1).{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Portál veřejné správy České republiky
  | url = http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 3.4.2010
  | vydavateľ = portal.gov.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20100327123240/http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place
  | dátum archivácie = 2010-03-27
  }}&lt;/ref&gt;
| Regionálne jazyky = [[slovenčina]] &lt;small&gt;(čiastočne úradný jazyk na celom území)&lt;/small&gt;, [[poľština]] &lt;small&gt;(čiastočne úradný jazyk na časti územia)&lt;/small&gt;, [[bulharčina]], [[chorvátčina]], [[maďarčina]], [[nemčina]], [[rómčina]], [[rusínčina]], [[ruština]], [[novogréčtina|gréčtina]], [[srbčina]], [[ukrajinčina]] &lt;small&gt;(jazyky úradne uznaných národnostných menšín)&lt;/small&gt;
| Demonym = Čech, Češka
| Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident&lt;br /&gt;Predseda vlády
| Politickí predstavitelia = [[Petr Pavel]]&lt;br /&gt;[[Andrej Babiš]]
| Vznik = [[1. január]] [[1993]]
| Susedia = [[Nemecko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]]
| Rozloha = 78&amp;nbsp;870&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistická ročenka České republiky - 2020 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2020 | dátum vydania = 2020-11-30 | dátum prístupu = 2020-12-09 | vydavateľ = Český statistický úřad | kapitola = 2-3. Rozloha území České republiky, počet obyvatel, hustota obyvatelstva na 1 km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; a počet obcí v územním členění k 31. 12. 2019 | url kapitoly = https://www.czso.cz/documents/10180/148462744/320198200203.xlsx}}&lt;/ref&gt;
| Poradie rozloha = 115
| Rozloha vody = 1 590
| Percento vody = 2,0
| Odhad počtu obyvateľov = 10 897 178 
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2025
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 84
| Sčítanie počtu obyvateľov = 10 701 777
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021
| Hustota obyvateľstva = 134
| Poradie hustota = 87
| HDP = 324 997 mil.
| Rok HDP = 2025
| Poradie HDP = 49
| HDP na hlavu = 36 784
| Poradie HDP na hlavu = 39
| HDI = 0,889
| Rok HDI = 2021
| Poradie (HDI) = 32
| Kategória HDI = veľmi vysoký
| Mena = [[Česká koruna (mena)|česká koruna]]
| Kód meny = CZK
| Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]]
| UTC posun = +1
| Letný čas = [[Európsky letný čas|CEST/LSEČ]]
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = CZE/CZ
| Kód motorových vozidiel = CZ
| Internetová doména =.cz, .eu
| Smerové telefónne číslo = 420
| Poznámky = 
}}

'''Česko''',  dlhý tvar '''Česká republika''', je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CENTRAL EUROPE programme |url=http://www.central2013.eu/ |dátum prístupu=2013-03-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181222120342/http://www.central2013.eu/ |dátum archivácie=2018-12-22 |nedostupné=áno }}&lt;/ref&gt;{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Česko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon &amp; Schuster, 1996.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.&lt;/ref&gt; Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} Samostatnosť nadobudlo [[1. január|1. januára]] [[1993]] ako nástupnícky štát [[Česko-Slovensko|Československa]], predtým existovalo ako jedna z dvoch republík československej federácie. Nadväzuje tiež na viac ako tisícročné [[Dejiny Česka|dejiny českej štátnosti a kultúry]]. Podľa svojej [[Ústava Českej republiky|ústavy]] je Česko [[Parlamentná republika|parlamentný]], [[Demokracia|demokratický]] [[právny štát]] s [[Liberálna demokracia|liberálnym štátnym režimom]]&lt;ref&gt;[[Jan Filip (právnik)|Jan Filip]]: ''Ústavní právo České republiky 1''. Brno : Masarykova univerzita a Doplněk, 2003, {{ISBN|80-210-3254-5}}, s. 145&lt;/ref&gt; a [[politický systém|politickým systémom]] založeným na slobodnej súťaži [[politická strana|politických strán]] a [[politické hnutie|hnutí]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je [[Prezident Českej republiky|prezident republiky]], vrcholným a jediným [[Zákonodarná moc|zákonodárnym orgánom]] je dvojkomorový [[Parlament Českej republiky]], na vrchole [[Výkonná moc|výkonnej moci]] stojí [[vláda Českej republiky]].

Česko je krajina s [[Trhová ekonomika|trhovým hospodárstvom]], ktoré podľa ekonomických, sociálnych a politických indikátorov, ako je [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]], &lt;!-- (36.-39. miesto) a [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|]] (25. miesto) --&gt; [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|index ľudského rozvoja]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = 2013 Human Development Report {{!}} Human Development Reports
| url = http://hdr.undp.org/en/2013-report
| periodikum = hdr.undp.org
| dátum prístupu = 2019-04-09
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180317001555/http://hdr.undp.org/en/2013-report
| dátum archivácie = 2018-03-17
}}&lt;/ref&gt; &lt;!-- [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja]] (14. miesto) --&gt; [[Reportéri bez hraníc|index slobody tlače]] či &lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Press_Freedom_Index (v najvyššej kategórii 14. miesto) --&gt; [[Cenzúra internetu|index slobody internetu od cenzúry]], &lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Internet_censorship_by_country v najlepšej kategórii &quot;Little or no censorship&quot; --&gt;patrí k vysoko rozvinutým štátom sveta. Ekonomicky patrí podľa [[Svetová banka|Svetovej banky]] do skupiny 31 najbohatších štátov sveta s najvyššími finančnými príjmami. &lt;!-- celkovo je 34 členov v OECD, z ktorých 3 nedosahujú úroveň &quot;High-income OECD country&quot;. Ďalšie krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, čo je zhruba 170 krajín, majú nižšie príjmy a spadajú do inej kategórie. http://en.wikipedia.org/wiki/Developed_country#High-income_OECD_members, http://data.worldbank.org/country/czech-republic, http://data.worldbank.org/about/country-classifications/country-and-lending-groups#OECD_members --&gt;V porovnaní s inými štátmi má veľmi malý podiel obyvateľov žijúcich pod [[Hranica chudoby|hranicou chudoby]]. &lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_percentage_of_population_living_in_poverty, http://www.indexmundi.com/g/r.aspx?v=69hlu, http://www.inequalitywatch.eu/spip.php?article99, http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/czech-republic-has-lowest-poverty-rate-in-eu-study-suggests, http://www.oecd-ilibrary.org/sites/factbook-2011-en/03/05/02/index.html;jsessionid=5f1ka3o4a63c2.delta?contentType=/ns/Chapter,/ns/StatisticalPublication&amp;itemId=/content/chapter/factbook-2011-32-en&amp;containerItemId=/content/serial/18147364&amp;accessItemIds=&amp;mimeType=text/html, http://www.expats.cz/prague/article/weekly-czech-news/czech-poverty-rate-lowest-in-Europe/ --&gt;Vykazuje tiež pomerne nízku nerovnosť medzi najbohatšími a najchudobnejšími obyvateľmi a relatívne vyvážené prerozdeľovanie bohatstva naprieč populáciou.&lt;ref&gt;[http://ekonomika.idnes.cz/srovnani-chorvatska-a-ceske-republiky-ekonomika-f60-/eko-zahranicni.aspx?c=A130606_150545_eko-zahranicni_hro Česko má zdravou páteř ekonomiky, ne jako my, srovnávají země Chorvati], [[iDNES.cz]], 6. června 2013&lt;/ref&gt;&lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_income_equality, http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_distribution_of_wealth, http://en.wikipedia.org/wiki/Gini_coefficient = 0.626 = 31.0 % = 0.444 před daní --&gt; [[Nezamestnanosť|Miera nezamestnanosti]] je dlhodobo nízka a pod priemerom vyspelých krajín. &lt;!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_unemployment_rate, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&amp;language=en&amp;pcode=teilm020&amp;tableSelection=1&amp;plugin=1 &quot;7.3% of the labour force - Seasonally adjusted data - Oct 2012 - Source: Eurostat&quot; --&gt; V [[Ekologická stopa|indexe ekologickej stopy]] je Česko oproti niektorým iným vyspelým krajinám menším ekologickým dlžníkom. &lt;!-- http://www.footprintnetwork.org/en/index.php/GFN/page/trends/czechrepublic/, http://www.footprintnetwork.org/images/uploads/Ecological_Footprint_Atlas_2010.pdf, http://www.footprintnetwork.org/images/trends/2012/pdf/2012_czechrepublic.pdf, &quot;If everyone in the world consumed like Czech Republic, then the Ecological Footprint would be 2.97 Planets. ... &quot;Net Exports of Ecological Footprint (gha per person)&quot; = Ecological footprint minus Biodiversity = (Total debtors = 5,27-2,68 = -2.97). --&gt; Podľa ''[[Globálny mierový index|Global Peace Index]]'', ktorý vypracováva každoročne Institute for Economics and Peace, sa Česko dlhodobo radí medzi 15 najbezpečnejších krajín (pohybuje sa medzi 5. a 15. miestom) na svete (index zohľadňuje hrozbu vojnového konfliktu a úroveň vnútornej násilnej kriminality).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Česko je šestou nejbezpečnější zemí světa, ukázal průzkum. Nejhůř je na tom Sýrie
| periodikum = iROZHLAS
| odkaz na periodikum = iROZHLAS
| vydavateľ = Český rozhlas
| odkaz na vydavateľa = Český rozhlas
| url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/cesko-je-sestou-nejbezpecnejsi-zemi-sveta-ukazal-pruzkum-nejhur-je-na-tom-syrie_201608041327_dpihova
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2019-12-14
}}&lt;/ref&gt;

Česko je členom [[Európska únia|Európskej únie]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Členské státy Evropské unie - European Union website, the official EU website - European Commission|periodikum=European Union website, the official EU website - European Commission|vydavatel=|url=http://europa.eu/european-union/about-eu/countries/member-countries_cs|dátum vydania=2016-06-16|jazyk=cs|dátum prístupu=2016-10-13}}&lt;/ref&gt; [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]],&lt;ref&gt;[http://www.nato.int/docu/basics.htm NATO e-Library: Basic texts]&lt;/ref&gt; [[Organizácia Spojených národov|Organizácie spojených národov]], [[Organizácia Spojených národov|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]], [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]], [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]], [[Svetová banka|Svetovej banky]], [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]], [[Colná únia Európskej únie|Európskej colnej únie]], súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]], [[Európsky hospodársky priestor|Európskeho hospodárskeho priestoru]], členom [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]] a iných medzinárodných štruktúr.

Česko je vnútrozemský štát s rozlohou {{km2|78870}}. Na západe susedí s [[Nemecko]]m (dĺžka hranice {{km|810|m}}), na severe s [[Poľsko]]m ({{km|762|m}}), na východe so [[Slovensko]]m ({{km|252|m}}) a na juhu s [[Rakúsko]]m ({{km|466|m}}). Administratívne sa rozdeľuje na osem územných a súčasne na 14 samosprávnych [[Kraj (Česko)|krajov]]. Hlavné mesto je [[Praha]], ktorá je aj jeden z krajov. V roku 2020 žilo v Česku približne 10,7 milióna obyvateľov.&lt;ref name=&quot;CSU2021&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Český statistický úřad| odkaz na autora = | titul = Počet obyvatel v regionech soudržnosti, krajích a okresech České republiky k 1. 1. 2023| url = https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| vydavateľ = czso.cz| dátum vydania = 2023-05-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-09| miesto = | jazyk = cs| url archívu = https://web.archive.org/web/20240329124043/https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| dátum archivácie = 2024-03-29}}&lt;/ref&gt; Výrazná väčšina obyvateľstva sa hlási k [[Česi|českej]], prípadne [[Moravania|moravskej]] národnosti. K najväčšej [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolíckej cirkvi]] sa hlási cez 10 % obyvateľstva, kým takmer 80 % obyvateľstva je bez vyznania, či v sčítaní ľudu túto položku nevyplnilo.

== Historické štátne útvary na území Česka ==
Česko nadväzuje na tradície štátnosti [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], siahajúcej do 9. storočia,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Horák
 | meno = Slavomír
 | titul = Geografie cestovního ruchu České republiky. Studijní materiály pro posluchače Vyšší obchodně-podnikatelské školy
 | url = http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf
 | strany = 8
 | rok = 2005
 | dátum prístupu = 2020-04-13
 | jazyk = česky
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf
 | dátum archivácie = 2012-11-11
 | nedostupné = ano
 }}&lt;/ref&gt; [[České kniežatstvo|Českého kniežatstva]], [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]], [[Sliezske kniežatstvo|Sliezskych kniežatstiev]] a [[Rakúske Sliezsko|Sliezskeho vojvodstva]], [[Moravské markgrófstvo|Moravského markgrófstva]], a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].&lt;ref name=&quot;Zákon ČNR o státních symbolech České republiky_návrh 1992&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Návrh zákona České národní rady ze dne 4. prosince 1992 o státních symbolech České republiky
| url = http://www.psp.cz/eknih/1992cnr/tisky/t0189_00.htm
| dátum prístupu = 2020-04-12
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Státní symboly ČR, jejich historie a význam&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Státní symboly ČR: Jejich historie a význam. Velký státní znak. Malý státní znak. Státní barvy. Státní vlajka. Vlajka prezidenta republiky
| url = http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1
| dátum prístupu = 2020-04-12
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180121065204/http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1
| dátum archivácie = 2018-01-21
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Výstava Můj stát
| url = http://www.dnyceskestatnosti.cz/predchozi-projekty/2015/vystava-muj-stat/
| dátum prístupu = 2020-04-12
}}&lt;/ref&gt;

Prvým doloženým štátnym útvarom na území dnešnej Českej republiky bol nadkmeňový zväz [[Samova ríša|Samovej ríše]],&lt;ref&gt;[http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html Předvelkomoravské období – Sámova říše] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120619012205/http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html |date=2012-06-19 }}, http://www.mojebrno.wz.cz {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160709010252/http://www.mojebrno.wz.cz/ |date=2016-07-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.ceskenarodnilisty.cz/clanky/ceska-otazka-ve-stredni-evrope.html Česká národnostní otázka ve střední Evropě], Prof. PhDr. Jiří Frajdl, CSc., http://www.ceskenarodnilisty.cz&lt;/ref&gt; v druhej polovici 9. storočia potom vznikla [[Veľká Morava]].&lt;ref&gt;[http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf Historická geografie českého státu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf |date=2012-11-11 }}, PhDr. Slavomír Horák, Masarykova univerzita, fsps.muni.cz&lt;/ref&gt; Keď okolo roku [[907]] zanikla pod náporom kočovných maďarských kmeňov, ťažisko štátneho vývoja sa presunulo do [[Čechy|Čiech]]. Tamojší panovníci z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] vybudovali stredoveký přemyslovský štát, nazývaný aj český štát ([[České kniežatstvo]], neskôr [[České kráľovstvo]]), na prelome [[10. storočie|10.]] a [[11. storočia]] tvoriace súčasť [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Od doby [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1348) sa pre krajiny podliehajúce českému kráľovi používal pojem [[krajiny českej koruny]], tento pojem zahŕňal aj [[Moravské markgrófstvo]] a [[Rakúske Sliezsko|Vojvodstvo Horné a Dolné Sliezsko]].

Od roku [[1526]] boli České krajiny postupne začleňované do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], ktorej vládcovia využili svoje víťazstvo v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] nad [[Česká vojna|českými stavmi]] ([[1620]]) k výraznému obmedzeniu skoršej samostatnosti Českého kráľovstva. Krajiny českej koruny, po roku [[1749]] navzájom štátoprávne nespojité, zostali korunnými krajinami Habsburgovcov až do konca [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v roku [[1918]]. Od roku [[1804]] mala habsburská monarchia oficiálny názov [[Rakúske cisárstvo]] a od roku [[1867]] sa mocnárstvo nazývalo [[Rakúsko-Uhorsko]].

Po zániku Rakúska-Uhorska v roku [[1918]] vzniklo [[Česko-Slovensko]] ako [[unitárny štát]] s [[Republika|republikánskym]] zriadením. V roku 1938 boli na základe [[Mníchovská dohoda|konferencie v Mníchove]] pohraničné, prevažne nemeckojazyčné oblasti súčasnej Českej republiky pričlenené k nacistickej [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríši]] a v roku 1939 bola uskutočnená [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia zvyšku územia nemeckou armádou]], na základe čoho vznikol [[protektorát Čechy a Morava]]. Česko-Slovensko bolo obnovené v roku 1945, od roku 1960 malo oficiálny názov [[Československá socialistická republika]]. Tá bola v roku 1969 federalizovaná, pričom v rámci tohto procesu vznikla [[Česká socialistická republika]], formálne [[Suverenita (právo)|suverénny]] [[národný štát]], z hľadiska [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]] priamy predchodca súčasnej Českej republiky. [[Česká republika (1990 – 1992)|Tento oficiálny názov]] nesie český štát od 6. marca 1990, keď bolo po páde [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistického režimu]] vypustené z názvu slovo „socialistická“. Česko-Slovensko získalo v roku 1990 nový oficiálny názov: [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]. Krátko nato, ku koncu roku 1992, však [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zaniklo]] a miesto neho vznikli dva nové štáty, Česko a [[Slovensko]]. Dňa 1. januára 1993 vstúpila do platnosti [[Ústava Českej republiky]], podľa ktorej [[preambula]] nadväzuje nový štát na tradície štátnosti [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a bývalých [[Krajiny českej koruny|krajín českej koruny]].

Existenciu Českej republiky ako subjekt medzinárodného práva uznávajú všetky štáty sveta. Do 8. septembra 2009, keď boli nadviazané diplomatické vzťahy, nebola uznávaná ako samostatný štát zo strany [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Lichtenštejnsko uznalo nezávislost Česka, spor o majetek nechá historikům
 | periodikum = iDNES.cz
 | dátum_vydania = 2009-09-08
 | url = http://zpravy.idnes.cz/lichtenstejnsko-uznalo-nezavislost-ceska-spor-o-majetek-necha-historikum-1u0-/domaci.aspx?c=A090908_120447_domaci_jw
 | dátum_prístupu = 2017-10-18
}}&lt;/ref&gt;
Lichtenštajnsko kládlo ako predbežnú podmienku uznania a nadviazanie diplomatických stykov český súhlas dvojstranne jednať o [[Konfiškácia majetku lichtenštajnských občanov|témach majetkového charakteru]] (majetkové spory existovaly už medzi Lichtenštajnskom a Česko-Slovenskom od vzniku Česko-Slovenska, po novom išlo aj o vyvlastnenie majetku rodu [[Lichtenštajnovci|Lichtenštajnovcov]] podľa [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]]).&lt;ref&gt;[http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/druha_svetova_valka_a_jeji_dusledky/lichtenstejnsko_vztahy_s_cr/index.html Vztahy mezi Českou republikou a Knížectvím Lichtenštejnsko – informace na webu Ministerstva zahraničních věcí České republiky]&lt;/ref&gt; Lichtenštajnská snaha zabrániť prijatie Česka do medzinárodných organizácií nebola úspešná.

== Názov ==
[[Súbor:Wenceslaus I Duke of Bohemia equestrian statue in Prague 1.jpg|náhľad|upright|vľavo|Socha [[Václav I. (české knieža)|svätého Václava]] na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]]]]
&lt;!-- O území Česka sa hovorí ako o Českých krajinách,&amp;nbsp;čo je pomocný historicko-geografický termín, ktorý je používaný ako všeobecné označenie pre územie geograficky zodpovedajúcemu Česku (tzn. tri historické České krajiny – Čechy, Morava a česká časť Sliezska). Termín vychádza z tradičného zemského členenia politického útvaru na území dnešnej Českej republiky, ktoré vydržalo od stredoveku až do roku 1928 (keď bola Morava a České Sliezsko spojené do jednotnej krajiny: Moravskosliezsko), resp. do roku 1949, keď boli krajiny zrušené, jednako aj potom sa ako České krajiny označovala česká časť Česko-Slovenska. Vymedzenie pojmu České krajiny kolísa. Súčasťou územia Česka sú aj tzv. České Rakúsko, ktoré bolo do roku 1919 súčasťou Dolného Rakúska. --&gt;
Oficiálnym (protokolárnym) názvom štátu je ''Česká republika''&lt;ref&gt;[https://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html Ústava Českej republiky]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://style-guide.europa.eu/sk/content/-/isg/topic?identifier=7.1.1-designations-and-abbreviations Medziinštitucionálna príručka úpravy dokumentov: Označenia a skratky štátov]&lt;/ref&gt;, jednoslovným (zemepisným) štátu je ''Česko''.&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20130309081723/http://www.ujc.cas.cz/jazykova-poradna/porfaq.html#cesko Česko (archivovaná verze z 9. března 2013)], Na co se nás často ptáte, Jazyková poradna, Ústav pro jazyk český AV ČR, Středisko společných činností AV ČR, nedatováno&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ceskoprirucka&quot;&gt;[http://prirucka.ujc.cas.cz/?id=725 Česko], heslo v Internetové jazykové příručce, 2008–2014 Ústav pro jazyk český AV ČR, naposledy změněno 8. ledna 2012&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;ČSN EN ISO 3166–1 (Kódy pro názvy zemí a jejich částí) z února 1999, Český normalizační institut v Praze&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF Seznam jmen států a jejich územních částí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130724111036/http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF |date=2013-07-24 }} – Český úřad zeměměřický a katastrální&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.atre.cz/zakony/page0240.htm Sdělení Ministerstva školství] č.j. 27686/99-20&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sdělení ČSÚ dle zákona 489/2003 Sb. o vydání Číselníku zemí (ČZEM) |url=http://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&amp;idBiblio=56228&amp;recShow=0&amp;fulltext=pal&amp;rpp=15#parCnt |dátum prístupu=2013-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200409162321/https://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&amp;idBiblio=56228&amp;recShow=0&amp;fulltext=pal&amp;rpp=15#parCnt |datum archivace=2020-04-09 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czechia: Anglický název českého státu v mýtech a faktech | url = https://www.go-czechia.cz/ | vydavateľ = go-czechia.cz }}&lt;/ref&gt;

=== Vývoj chápania výrazu Česko ===
Prvé použitie výrazu Česko je doložené v roku 1704 ako zemepisné označenie zahŕňajúce všetky [[České krajiny]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zídek | meno = Petr | titul = „Česko“ je starší, než se myslelo | periodikum = Lidové noviny | dátum = 2016-04-27 | strany = 3}}&lt;/ref&gt; Naopak v roku 1777 bolo použité ako [[synonymum]] k slovu [[Čechy]]: „''tak widjme při zemjch německých Cžesko, Morawu, rakauské Slezsko…''“.&lt;ref&gt;BĚLIČ, Jaromír. Čech – Česko. Naše řeč, ročník 51 (1968), číslo 5, s. 299-301 http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=5413. Citát z Kniha methodnj pro Včitelé českých Sskol. Praha 1777. Díl 1, s. 333. On-line: https://books.google.cz/books?id=m9FjAAAAcAAJ&amp;pg=PA333#v=onepage&amp;q&amp;f=false.&lt;/ref&gt; 

V dobe [[České národné obrodenie|českého národného obrodenia]] sa používali aj tvary češský a Češsko odvodené zo základu „Čech“. Nesprávne sa v tej dobe používal aj tvar čechský. Vplyv na vypadnutie jedného „s“ z termínu mala aj jazyková úspornosť.&lt;ref&gt;Česko versus Češsko [http://www.rozhlas.cz/plzen/jazykovykoutek/_zprava/o-jazyku-spolecenstvi-o-vlivu-prostredi-na-jazyk-a-o-mluve-remeslne-cili-profesni--122861 O jazyku společenství, o vlivu prostředí na jazyk a o mluvě řemeslní čili profesní. – ČRo Plzeň – informace, rady, zábava, dechovka (Český rozhlas)]&lt;/ref&gt;

Od 19. storočia sa výraz Česko opäť objavuje tiež ako označenie pre všetky [[České krajiny]].&lt;ref name=&quot;ceskoprirucka&quot; /&gt; V tomto význame ho od roku 1938 po [[Žilinská dohoda|Žilinskej dohode]] začal presadzovať moravský jazykovedec [[František Trávníček]].&lt;ref name=&quot;ceskoprirucka&quot; /&gt; [[Slovník spisovného jazyka českého]] v roku 1960 ho uvádza v oboch významoch a ako [[archaizmus|zastaraný]].&lt;ref name=&quot;ceskoprirucka&quot; /&gt; 
V roku 1969 vznikla [[Česká socialistická republika]]&lt;ref&gt;[https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-143 Ústavní zákon č. 143/1968 Sb., o československé federaci]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;KNAPPOVÁ, Miroslava. Česko = Česká socialistická republika. Naše řeč, ročník 66 (1983), číslo 4, http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6404.&lt;/ref&gt; (federalizácia Česko-Slovenska)  a [[Slovník spisovnej češtiny]] z roku 1978 už archaičnosť konštatuje len u prvého významu, zatiaľ čo vo význame označenia českej časti federácie štylistickú príznačnost neuvádza.&lt;ref name=&quot;senat&quot;&gt;[http://www.senat.cz/xqw/xervlet/pssenat/htmlhled?action=doc&amp;value=27462 ''Funkční rozlišování spisovných názvů Česká republika a Česko a jejich cizojazyčných ekvivalentů'']. Těsnopisecký záznam ze 7. veřejného slyšení Senátu Parlamentu České republiky, 11. 5. 2004&lt;/ref&gt;

Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] bola ''Česká socialistická republika'' od 6. marca 1990 premenovaná na ''Českú republiku''.&lt;ref&gt; [https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-53 Ústavní zákon České národní rady č. 53/1990 Sb., o změně názvu České socialistické republiky]&lt;/ref&gt; Po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku Česko-Slovenska]] na jar 1993 [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] určil, na základe poverenia českej vlády, názov Česko a jeho preklady (angl. ''Czechia'', fr. ''Tchéquie'', nem. ''Tschechien'', rus. ''Чехия'', šp. ''Chequia'') ako jednoslovné označenie čerstvo osamostatnenej Českej republiky.&lt;ref&gt;Leoš Jeleček: [http://www.czechia-initiative.com/cesko_clanky.html Jméno Czechia/Česko po šestnácti letech], Geografické rozhledy, 2009, přepis na webu Czechia – články, statě analýzy&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Čižmárová | meno = Libuše | odkaz na autora = | titul = Jak se jmenuje naše vlast | url = http://www.vedakolemnas.cz/miranda2/m2/sys/galerie-download/VKN_54WEB.pdf?0.3446868354931178 | vydavatel = Středisko společných činností Akademie věd České republiky | miesto = Praha | rok = 2016 | vydání = 1. | počet strán = 24 | edícia = Věda kolem nás / Pro všední den č. 54 | isbn = 978-80-270-0966-4}}&lt;/ref&gt; V máji 2016 nechala Vláda ČR zapísať preklady zemepisného názvu Česko do oficiálnej databázy OSN.&lt;ref&gt;[https://www.mzv.cz/jnp/cz/udalosti_a_media/archiv_zprav/rok_2016/tiskove_zpravy/x_2016_05_02_vlada_schvalila_czechia.html Vláda schválila doplnění jednoslovného názvu Česko v cizích jazycích do databází OSN]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UNGEGN Geographical Names |url=https://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110728144249/http://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum archivácie=2011-07-28 }}&lt;/ref&gt;

== Štátne symboly ==
[[Súbor:CZ-Prag-hrad-koenigsp-kronjuw.jpg|náhľad|[[Svätováclavská koruna]] z [[České korunovačné klenoty|českých korunovačných klenotov]] je štvrtá najstaršia v Európe|vľavo]]
Štátne symboly Českej republiky sú veľký a malý [[Štátny znak Česka|štátny znak]], [[Vlajka Česka|štátna vlajka]] (Česko po zániku federácie prevzalo v rozpore s [[Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky|Ústavným zákonom o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]] vlajku Česko-Slovenska), [[vlajka prezidenta Českej republiky|štandarda prezidenta]], [[štátna pečať Českej republiky|štátna pečať]], [[Štátne farby Českej republiky|štátne farby]] a [[Kde domov můj|štátna hymna ''Kde domov můj.'']] Štátne symboly poukazujú na tradície historických krajín (znak),&lt;ref name=&quot;Můj stát&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Velký státní znak
| url = http://www.mujstat.cz/velky_znak_cr.aspx
| dátum prístupu = 2020-04-12
}}&lt;/ref&gt; husitského hnutia ([[Pravda víťazí|heslo na prezidentskej štandarde]]), národného obrodenia (hymna) a Česko-Slovenska (vlajka).&lt;ref name=&quot;Státní symboly ČR, jejich historie a význam&quot; /&gt;

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Česka}}
[[Súbor:Great moravia svatopluk.png|náhľad|[[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]] počas vlády [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]]]]

=== Pôvodné osídlenie ===
Územie dnešného Česka bolo človekom osídlené už pred asi 750 000 rokmi. O osídlení územia Česka z doby od 28 000 rokov pred Kr. svedčí mnoho archeologických nálezov ([[Kultúra nálevkovitých pohárov]], [[Únětická kultúra]], [[Lengyelská kultúra]] a iné). Od [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] obývali túto oblasť [[Kelti]] ([[Bójovia]]) a v [[1. storočie|1. storočí po Kr.]] prichádzali kmene [[Germáni|Germánov]] ([[Markomani]] a [[Kvádi]]). Prvým historicky doloženým panovníkom na českom území bol markomanský kráľ [[Marobud]].

Od konca [[5. storočie|5. storočia]] sa na území dnešného Česka objavovali prví [[Slovania]]. V 7. storočí vytvorili slovanské kmene pod vedením [[Franská ríša|franského]] kupca [[Samo (panovník)|Sama]] tzv. [[Samova ríša|Samovu ríšu]] (asi 623 – 659), išlo však skôr o nadkmeňový zväz. V rokoch [[830]] – [[833]] na Morave, na Slovensku, v severnom Maďarsku a na západnom [[Podkarpatská Rus|Zakarpatsku]] vznikla pod vládou dynastie [[Mojmírovci|Mojmírovcov]] [[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]], ktorá postupne zahŕňala aj [[Čechy]] ([[890]] – [[894]]), [[Sliezsko]], [[Lužica|Lužicu]], [[Malopoľsko]] a zvyšok [[Maďarsko|Maďarska]]. Veľkomoravská ríša bola už plnohodnotným štátnym útvarom. Bola [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizovaná]], aj za pomoci [[Byzantská ríša|byzantskej]] misie [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]], ktorých pozval panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]]. Počas jeho následovníka [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]] ríša dosiahla maximum svojej moci. Po jeho smrti však prišiel rýchlý pád. Čechy sa od Veľkej Moravy odtrhli v roku 894 a v roku [[906]] alebo [[907]] bola rozvrátená vtedy ešte kočovnými [[Maďari|Maďarmi]].

=== Stredovek ===
{{Hlavný článok|České kniežatstvo|České kráľovstvo|Krajiny českej koruny}}
[[Súbor:Český stát v X. století za Boleslava I. a II.jpg|náhľad| upright=1.4|České kniežatstvo počas vlády [[Boleslav I. (Čechy)|Boleslava I.]] a [[Boleslav II.|Boleslava II.]]]]
[[Súbor:Kingdom of Bohemia during the Hussite Wars.jpg|náhľad| upright=1.2| [[Krajiny českej koruny]] v 15. až 17. storočí|vľavo]]

Začiatky českého štátu spadajú do druhej polovice 9. storočia, keď bol okrem iného pokrstený vo [[Veligrad]]e, veľkomoravskom sídle, prvý doložený český knieža z [[Přemyslovci|dynastie Přemyslovcov]] [[Bořivoj I.]] V priebehu [[10. storočie|10.]] a [[11. storočie|11. storočia]] sa štát konsolidoval a bolo k nemu pripojené územie Moravy predovšetkým zásluhou [[Oldřich I.|kniežaťa Oldřicha]]. [[České kniežatstvo]] postupne získalo znaky viac-menej autonómneho stredovekého štátu, ktorý bol súčasťou [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] (pražské biskupstvo založené v roku 973, hlavným národným svätcom sa stal [[Václav I. (české knieža)|svätý Václav]]).

[[České kráľovstvo]] však vzniklo až v roku 1198 (pokiaľ nepočítame nezdedené tituly [[Vratislav II.|Vratislava II.]] a [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislava II.]] v 11. a 12. storočí), keď nemecký kráľ uznal český kráľovský titul ako dedičný, čo potvrdil cisár [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]] v roku [[1212]] [[Zlatá bula sicílska|Zlatou bulou sicílskou]] vystavenou přemyslovskému kráľovi [[Přemysl Otakar I.|Přemyslovi Otakarovi I.]] vrátane ďalších privilégií Českého kráľovstva. Český panovník bol odteraz oslobodený od všetkých povinností voči [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] až na účasť na ríšskych snemoch. [[Václav I. (český kráľ)|Václav I.]], ale hlavne jeho syn [[Přemysl Otakar II.]], potom vybudovali rozsiahlu dŕžavu, ktorá siahala až za [[Alpy]] a k [[Jadranské more|Jadranskému moru]]. [[Václav II. (český kráľ)|Václav II.]] obrátil svoju pozornosť taktiež na sever a východ, kde sa mu podarilo nadobudnúť územie cez [[Poľsko]] až k [[Baltské more|Baltskému moru]] a pre svojho desaťročného syna [[Václav III.|Václava III.]] získal dočasne [[Uhorsko|uhorskú]] kráľovskú korunu. Po zavraždení Václava III. v [[Olomouc]]i sa České kráľovstvo ocitlo v chaose, ale voľba [[Ján (Čechy)|Jána Luxemburského]] českým kráľom umožnila nový vzostup, ktorý vyvrcholil hlavne počas panovania Jánovho syna [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1316 – 1378). V rokoch 1319 – 1329 bola k Českému kráľovstvu pripojená [[Horná Lužica]] a v roku 1335 aj mesto [[Vroclav]], ku ktorému priliehala značná časť [[Sliezsko|Sliezska]]. Po roku [[1348]] bolo načas pripojené [[Brandenbursko]].

Už v dobe vlády Karola IV. sa dajú vidieť začiatky [[Česká reformácia|českého reformného hnutia]], ktoré sa usilovalo o prehĺbenie osobnej zbožnosti a o nápravu zosvetskenej cirkvi, a tým aj o obrodu celej spoločnosti. Náboženské spory vygradovali počas vlády Karolovho syna [[Václav IV.|Václava IV.]] Po upálení Majstra [[Ján Hus|Jána Husa]] v roku [[1415]] v nemeckej [[Konstanz (mesto)|Kostnici]] napätie medzi [[Husitstvo|Husovými priaznivcami]] a jeho odporcami prešlo k otvorenému nepriateľstvu a udalosti vyústili k [[Križiacke výpravy proti husitom|husitským vojnám]]. [[Táborský zväz|Radikálni husiti]] založili mesto [[Tábor (Česko)|Tábor]], ktoré sa stalo centrom husitskej revolúcie. [[Ján Žižka]] z Trocnova a [[Prokop Holý]] potom porazili všetky štyri [[Križiacke výpravy proti husitom|križiacke výpravy]] do Čiech. Vojny boli ukončené dohodou medzi [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil|Bazilejským koncilom]] a umiernenými husitmi tzv. [[Bazilejské kompaktáta|Bazilejskými kompaktátmi]] v roku [[1436]]. V osobe [[Jiří z Poděbrad|Jiřího z Poděbrad]] si krajina dokonca zvolila umierneného husitu ako kráľa. Ale vonkajší tlak kráľa Jiřího prinútil prepustiť z taktických dôvodov český trón rodu [[Jagelovci|Jagelovcov]]. Keď však v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] (1526) padol druhý Jagelovec na českom tróne, [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít]], získali ho [[Habsburgovci]], ktorí, spoločne s nasledujúcou [[Habsbursko-lotrinská dynastia|dynastiou habsbursko-lotrinskou]], vládli krajine ďalších takmer 400 rokov.

=== Novovek ===
[[Súbor:Prager.Fenstersturz.1618.jpg|náhľad|[[Pražská defenestrácia (1618)]]]]
[[Súbor:Schlacht am Weißen Berg C-K 063.jpg|náhľad|[[Bitka na Bielej hore]] v roku 1620]]
V roku [[1526]] bol na český trón zvolený [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] a s ním aj [[Habsburgovci|dynastia Habsburgovcov]], ktorá postupne krajinu zaradila do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. Ferdinandov vnuk [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]] si ešte (ako posledný Habsburg) zvolil Prahu za sídelné mesto a, aj keď bol katolík, bol čiastočne tolerantný voči českému protestantizmu ([[Rudolfov majestát]]). Po jeho smrti však éra tolerancie skončila a náboženské napätie znovu vzrástlo. V roku [[1618]] vypuklo proti katolíckemu panovníkovi [[Česká vojna|ozbrojené povstanie českých protestantských stavov]]. [[Pražská defenestrácia (1618)|Defenestrácia cisárskych miestodržiteľov]] v roku 1618 sa stala aj začiatkom [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]]. Vojsko českých stavov bolo v roku [[1620]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] porazené a stavovskí vodcovia boli [[27 českých pánov|verejne popravení]] v Prahe.

Začala násilná [[rekatolizácia]] českých protestantov. [[Pobělohorské konfiškácue|Rozsiahly majetok]] českej exilovej šľachty a inteligencie pripadol verným stúpencom Habsburgovcov. Do polovice 17. storočia klesla populácia v Čechách a na Morave takmer o 30 % - na zhruba 1,75 milióna obyvateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obyvatelstvo České republiky v dlouhodobé perspektivě | vydavateľ = Geografické rozhledy | url = http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum prístupu = 2016-10-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304183516/http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 | nedostupné = ano }}&lt;/ref&gt; V roku [[1627]] bolo pre Čechy vydané [[Obnovené zriadenie zemské]], ktorým Habsburgovci získali český kráľovský titul dedične, za jediné povolené náboženstvo bolo vyhlásené katolícke a [[nemčina|nemecký jazyk]] bol formálne zrovnoprávnený s [[čeština|českým]], fakticky bol ale uprednostnený.

Správnymi reformami [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v roku [[1749]] boli [[Krajiny českej koruny]] de facto spojené s Rakúskom do unitárneho štátu, ale aj naďalej sa korunovali českí králi v rámci [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]]. Počas [[Hladomor v českých krajinách 1770 – 1772|hladomoru v rokoch 1770 – 1772]] zomrelo najmenej 250 000 ľudí,&lt;ref&gt;[http://www.vesmir.cz/clanek/destive-roky-1770-1772 Deštivé roky 1770–1772]. Vesmír 75, 455, 1996/8&lt;/ref&gt; čo viedlo k rozsiahlym nevoľníckym nepokojom.&lt;ref&gt;[http://www.rozhlas.cz/toulky/vysila_praha/_zprava/575-schuzka-hladomor--1139481 Hladomor]. Český rozhlas.&lt;/ref&gt; [[Tolerančný patent|Náboženskou toleranciou]] a [[Patent o zrušení nevoľníctva|zrušenie nevoľníctva]] priniesli až reformy [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] v roku [[1781]]. Jozef zvýšil dôraz na centralizáciu monarchie. Tejto centralizácii napomáhalo preferovanie nemeckého jazyka v štátnej aj cirkevnej správe. Ako odpoveď na ponemčovanie národa a jeho kultúry sa koncom [[18. storočie|18. storočia]] začalo v českých krajinách vzmáhať [[Formovanie moderného českého národa|české národné obrodenie]], teda snaha o obnovu českej kultúry a jazyka a neskôr aj o získanie politickej moci stranami zastupujúcimi záujmy českého etnika.

=== Rakúsko-Uhorsko ===
{{Hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}}
[[Súbor:Austria-Hungary map cs.svg|náhľad|Korunné krajiny Rakúska-Uhorska v roku 1914]]
V druhej polovici 19. storočia počas dlhého panovania cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] nastal v Česku významný hospodársky rozvoj. Väčšina (asi 70 %) priemyslu Rakúska-Uhorska sa sústredila v [[České krajiny|českých krajinách]] vrátane oblastí osídlených Nemcami. České politické elity, hlavne [[František Palacký]] a [[František Ladislav Rieger]], dospeli k názoru, že federalizované a vcelku demokraticky usporiadané Rakúsko (resp. [[Predlitavsko]]) by mohlo byť najvýhodnejším životným priestorom pre český národ a iné [[Slovania|slovanské]] národy [[Stredná Európa|strednej]] a [[Južná Európa|južnej Európy]] (tzv. [[austroslavizmus]]). Mocnárstvo malo byť ochranou proti mocným štátom na západe aj na východe, menovite proti Nemecku a [[Ruská ríša|Ruskému impériu]].

[[Badeniho jazykové nariadenia|Jazykové nariadenia]] z apríla 1897, ktorá zrovnoprávnila češtinu s nemčinou, viedla k pádu vlády a k národnostným nepokojom medzi Čechmi a Nemcami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Pražské bouře roku 1897
 | periodikum = Městská knihovna v Praze
 | url = https://search.mlp.cz/cz/titul/prazske-boure-roku-1897/2009805/
}}&lt;/ref&gt; Volebný zákon z roku 1907 zaviedol [[Všeobecné a rovné volebné právo v Predlitavsku|všeobecné hlasovacia právo]] pre mužov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = 1907: První svobodné volby bez ženských a opilců
 | periodikum = Týden.cz
 | dátum_vydania = 29. dubna 2010
 | url = https://www.tyden.cz/rubriky/domaci/1907-prvni-svobodne-volby-bez-zenskych-a-opilcu_167147.html
}}&lt;/ref&gt; Obdobie všestranného rozmachu českého národa v oblastiach politiky, hospodárstva, kultúry a vzdelania v rámci Rakúska-Uhorska skončilo vypuknutím [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v júli [[1914]]. Tento neskôr celosvetový ničivý konflikt začali [[viedeň]]skí politici po [[Atentát na Františka Ferdinanda d'Este|Sarajevskom atentáte]] na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]], a to v domnienke, že vojna proti malému [[Srbské kráľovstvo|Srbskému kráľovstvu]] bude pre zdanlivo mocné Rakúsko-Uhorsko ľahkou záležitosťou. Do vojny sa však rýchlo zapojili ďalšie mocnosti a Rakúsko-Uhorsko sa postupne stalo iba príveskom [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]], tzv. [[Viliam II. (Nemecko)|viliamového]] Nemecka, čo zasadilo austroslavizmu smrteľnú ranu. Pre Rakúsko-Uhorsko vojna skončila úplnou katastrofou a jeho rozpadom.

=== Prvá česko-slovenská republika ===
{{Hlavný článok|Prvá česko-slovenská republika|Dejiny Česko-Slovenska}}
[[Súbor:Tomáš Garrigue Masaryk 1925.PNG|náhľad|vľavo|upright|Prezident Osloboditeľ [[Tomáš Garrigue Masaryk]]]]

V [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bojovalo 1,5 milióna mužov odvedených z českých okresov, z ktorých padlo 138 000 na strane [[Rakúsko-Uhorsko|monarchie]] a asi päť a pol tisíca (len do konca vojny) v [[Česko-slovenské légie|Česko-slovenských légiách]] na druhej strane vojnového súperenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šedivý | meno = Ivan | titul = Češi bojovali hrdinně za Rakousko-Uhersko, ale první republika to tutlala | vydavateľ = www.zpravy.idnes.cz | dátum_vydania = 2008-08-27 | dátum_prístupu = 2013-05-28 | url = http://zpravy.idnes.cz/cesi-bojovali-hrdinne-za-rakousko-uhersko-ale-prvni-republika-to-tutlala-1qb-/kavarna.aspx?c=A081026_232405_kavarna_sim}}&lt;/ref&gt; Viac než 90 000 dobrovoľníkov sformovalo Česko-slovenské légie vo Francúzsku, Taliansku a v Rusku, kde bojovali proti [[Ústredné veľmoci|centrálnym mocnostiam]] (teda aj rodnému Rakúsko-Uhorsku) a neskôr aj proti ruským [[boľševik]]om.&lt;ref&gt;[https://archive.today/20130428233629/www.radio.cz/cz/rubrika/zpravy/zpravy-2008-06-30%232 Vojáci si v Den ozbrojených sil připomínali legionářské tradice] – Zprávy [[Český rozhlas Radio Prague International|ČRo7 Radio Praha]]&lt;/ref&gt; Po porážke [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] boli po [[28. október|28. októbri]] [[1918]] [[Krajiny českej koruny]], časti [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] vrátane [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] spojené do nového štátneho útvaru, [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Jeho prvým prezidentom bol zvolený [[Tomáš Garrigue Masaryk]], ktorý od roku 1914 pracoval pre českú resp. česko-slovenskú samostatnosť v krajinách [[Štáty Dohody|Dohody]] a v [[Rusko|Rusku]] s podporou hlavne [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] a [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]. V období od vzniku štátu až do zániku tzv. [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] (oficiálne ''Republiky československé'') bolo Česko-Slovensko [[Unitárny štát|unitárnym štátom]] a zostalo aj po roku 1933 jediným skutočne [[Demokracia|demokratickým]] štátom v [[Stredná Európa|strednej Európe]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baloun | meno = Pavel | titul = J. Harna / Krize evropské demokracie a Československo 30. let 20. století. Srovnávací sonda. | periodikum = ČLOVĚK – Časopis pro humanitní a společenské vědy | číslo = 12 | dátum = 2008-10-15 | url = http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum_prístupu = 2013-06-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131215112848/http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum archivácie = 2013-12-15 | nedostupné = ano }} {{Wayback|url=http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf |date=20131215112848 }}&lt;/ref&gt;

Cez svoj deklarovaný [[Národný štát|národný charakter]], založený na [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], bolo Česko-Slovensko multietnickým štátom, v ktorom žilo 6 747 000 Čechov, 3 124 000 Nemcov, 2 014 000 Slovákov, 745 000 Maďarov, 462 000 Rusínov, 181 000 občanov [[Židia|židovskej]] národnosti a 76 000 Poliakov.&lt;ref&gt;Tóth – Novotný – Stehlík, ''Národnostní menšiny...'', s. 625. Prevzaté z {{Citácia knihy|titul=Československá statistika – svazek 9. Sčítání lidu v republice Československé ze dne 15. února 1921|diel=I|miesto=Praha|rok=1924|stránky=60*}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Czechoslovakia IV cs.png|náhľad|Prvá republika po zlúčení [[Morava|Moravy]] a [[České Sliezsko|Sliezska]] do [[Moravsko-sliezska krajina|Moravsko-sliezskej krajiny]] v roku [[1928]]]]
Po vyhlásení nezávislosti došlo k pohraničným konfliktom s [[Sedemdňová vojna|Poľskom]] a [[Maďarsko-česko-slovenská vojna|Maďarskom]], rovnako ako k nepokojom v [[Sudetskí Nemci|nemeckých oblastiach]] krajiny. Problém nepriateľských susedov sa Česko-Slovensko, obzvlášť jeho dlhoročný minister zahraničia Edvard Beneš, pokúsilo vyriešiť spojenectvom nazvaným [[Malá dohoda]], systémom spojeneckých zmlúv s [[Francúzsko]]m a od roku 1935 aj zmluvou so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. [[Sudetskí Nemci]], žijúci prevažne v pohraničných oblastiach priľahlých k [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], sa v dôsledku [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]], masívnou nezamestnanosťou (ktorá však postihla všetky národnosti) a od roku 1933 taktiež intenzívnej [[Nacistické Nemecko|nacistickej]] propagandy radikalizovali a začali požadovať odtrhnutie od Česko-Slovenska. Tieto snahy reprezentovala [[Sudetonemecká strana]] (''Sudetendeutsche Partei, SdP'') vedená [[Konrad Henlein|Konradom Henleinom]]. Na nátlak [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]] (posilnenej tzv. [[Anšlus|anšlusom Rakúska]] v marci 1938) a európskych mocností [[Francúzsko|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Taliansko|Talianska]] bolo v septembri v roku [[1938]] Česko-Slovensko [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] donútené podstúpiť Nemecku rozsiahle pohraničné oblasti (tzv. [[Sudety (región)|Sudety]]). Mníchovská dohoda býva taktiež označována ako Mníchovská zrada či Mníchovský diktát, pretože zástupcovia česko-slovenskej strany neboli prizvaní k pojednávaniam a Nemecká ríša zároveň hrozila vojenským prepadnutím Česko-Slovenska. Pritom sa platná vojenská aliancia Česko-Slovenska s Francúzskom ukázala ako úplne neúčinná. Okrem postupného záboru sudetských oblastí Nemeckom (mnohokrát s početným českým obyvateľstvom) pripadli južné oblasti [[Slovensko|Slovenska]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] s [[Maďarčina|maďarsky]] hovoriacim obyvateľstvom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Malú časť česko-slovenského územia, hlavne oblasť [[Tešínsko|Tešínska]], zabralo [[Poľsko]]. Názov takto okliešteného štátneho útvaru sa začal písať so spojovníkom (Česko-Slovensko). Pre zostávajúce krátke obdobie od Mníchovskej dohody až do úplného rozbitia Česko-Slovenska v marci 1939 sa vžilo označenie [[Druhá česko-slovenská republika|druhá republika]].

=== Protektorát Čechy a Morava ===
{{Hlavný článok|Protektorát Čechy a Morava}}
[[Súbor:Memorial lidice children (2007)-commons.JPG|náhled|[[Pomník detských obetí vojny|Súsošie 82 lidických detí]], ktoré boli zavraždené v tábore [[Koncentračný tábor Chełmno|Chełmno]] 2. júla 1942]]
[[Súbor:Resslova-Pamatnik-parasutisti.jpg|náhľad|upright|Pamätník v [[Pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda|chráme sv. Cyrila a Metoda]] v Prahe venovaný parašutistom, ktorí uskutočnili [[Atentát na Heydricha|atentát na R. Heydricha]]]]
Dňa [[14. marec|14. marca]] [[1939]] Slovensko [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vyhlásilo samostatnosť]] a po okupácii nemeckými vojskami [[15. marec|15. marca]] 1939 bol na zvyšku československého územia (teda v Česku bez [[Sudety (región)|Sudet]], pripojených v roku [[1938]] k [[Nacistické Nemecko|Nemecku]], a východnej časti československého [[Tešínsko|Tešínska]], pripojené v rovnakom roku k [[Poľsko|Poľsku]]&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Na území Protektorátu sa nachádzala len veľmi malá časť [[České Sliezsko|Českého Sliezska]] v okolí Ostravy a Frýdku, zatiaľ čo zvyšok, vrátane východnej polovice československého Tešínska, bol pripojený k Nemecku.&lt;/ref&gt;) vyhlásený [[Protektorát Čechy a Morava]]. Prezident [[Edvard Beneš]] v Londýne zorganizoval exilovú vládu (tzv. [[dočasné štátne zriadenie]]). Nemecká [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia Česko-Slovenska]] sa stretla s masívnym [[Druhý česko-slovenský odboj|odbojom obyvateľov krajiny]] a skupín podporovaných zo zahraničia (hlavne [[operácia Anthropoid]]), na ktorý nacisti reagovali [[Obete nacistického Nemecka v Česko-Slovensku|terorom]] (napr. [[vyhladenie Lidic]]). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] nacisti realizovali politiku [[totálne nasadenie|totálneho nasadenia]] českých pracovných síl na území Nemecka, rovnako ako [[Holokaust|likvidácia]] [[Židia v Protektoráte Čechy a Morava|židovskej diaspory]] na území Protektorátu. Najznámejší údaj o počte obetí nacistickej okupácie pochádza z výskumu zverejneného Gustavom Hajčíkom a Jaroslavom Voleníkom v roku 1956, podľa nich počas vojny [[Obete druhej svetovej vojny|zomrelo 360 000 Čechoslovákov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=NACISTICKÁPERZEKUCE OBYVATEL ČESKÝCH ZEMÍ (Studijní materiál pro učitele dějepisu) |url=http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |datum prístupu=2013-08-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090419070908/http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |dátum archivácie=2009-04-19 }}&lt;/ref&gt; [[Konečné riešenie českej otázky]] zapadalo do [[Generalplan Ost|Generalplánu Ost]], nacistického plánu na likvidáciu, [[Germanizácia|ponemčení]] a vysídlení príslušníkov piatich [[Slovania|slovanských]] národov, ktorý mal vytvoriť [[Lebensraum|životný priestor]] pre nemecké obyvateľstvo.&lt;ref&gt;&quot;[http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit Germanizovat a vysídlit] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190620134830/http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit|date=2019-06-20}}&quot;. [[Detlef Brandes]]. 18. června 2015.&lt;/ref&gt;

=== Česko-Slovensko v rokoch 1945 – 1992 ===

==== Oslobodenie Česko-Slovenska a obdobie do februára 1948 ====
V máji [[1945]] bolo dokončené [[Oslobodenie Česko-Slovenska|oslobodzovanie Česko-Slovenska spojencami]] a bol obnovený formálne demokratický štát. Obdobie 1945 – 1948 je niekedy nazývané ako [[Tretia česko-slovenská republika|tretia republika]].

Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zahynulo okolo 140 000 [[Sovietsky zväz|sovietskych]] vojakov. Po ich boku zomrelo okolo 11 700 Čecho-Slovákov, príslušníkov [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]], ktorému velil [[Ludvík Svoboda]]. Tento armádny zbor sa vyznamenal v [[Bitka pri Sokolove|bojoch pri Sokolove]] a [[Druhá bitka o Kyjev|o Kyjev]] a kruto krvácal v [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskej operácii]], kde cieľom bolo pomôcť [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zomrelo aj 66 495 [[Rumuni|Rumunov]], 1 302 [[Poliaci|Poliakov]] a 351 [[Američania|Američanov]].&lt;ref&gt;&quot;''[http://books.google.com/books?id=JyN0hlKcfTcC&amp;pg=PA409 A Companion to Russian History]''&quot;. Abbott Gleason (2009). Wiley-Blackwell. s. 409. {{ISBN|1-4051-3560-3}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;refl&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa – Reflex.cz
 | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html
 | vydavateľ = Reflex
}}&lt;/ref&gt; K oslobodzovaniu Česko-Slovenska taktiež pomohlo české [[Májové povstanie českého ľudu|májové povstania]], v ktorom najznámejšou súčasťou bolo [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]].

Po oslobodení [[Slovensko|Slovenska]] postupovala [[Červená armáda]] od marca 1945 na české územie [[Ostravská operácia|z Ostravska]] a [[Bratislavsko-brnianska operácia|od Bratislavy]] (tu spoločne s [[Rumunská armáda|rumunskou armádou]]).&lt;ref name=&quot;armády&quot;&gt;&quot;[http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa]&quot;. Reflex. 6. května 2015.&lt;/ref&gt; Neskôr sa uskutočnila aj [[Pražská operácia]] Červenej armády zo severu k Prahe, ktorej sa zúčastnili taktiež jednotky rumunskej a [[Poľská armáda|poľskej armády]].&lt;ref name=&quot;armády&quot; /&gt;) Sovietske vojská postupovali až k dohodnutej [[Demarkačná línia|demarkačnej línii]] s [[United States Armed Forces|americkou armádou]] a oslobodila pritom zhruba dve tretiny [[Čechy|Čiech]]. Zvyšok českého priestoru západne od línie Karlovy Vary – Plzeň – České Budejovice [[Oslobodenie západných a juhozápadných Čiech americkou armádou|oslobodila americká armáda]].

V období 1945 až do februára 1948 už nedošlo k obnove úplne demokratického štátu. Došlo k [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídleniu Nemcov z Česko-Slovenska]] do Nemecka a Rakúska, počas ktorého dochádzalo k častým a väčšinou niekedy nepotrestaným zločinom a krivdám. Odsun Nemcov v roku 1945 odsúhlasili tri víťazné mocnosti na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Dějiny a současnost, Stíny minulosti
| periodikum = Dějiny a současnost
| url = http://dejinyasoucasnost.cz/archiv/2005/5/stiny-minulosti/
| dátum prístupu = 2017-08-01
}}&lt;/ref&gt; Problémom bolo rovnako značné obmedzenie straníckej súťaže, keď boli v českých krajinách povolené iba štyri lavicové a stredové vládne politické strany a žiadne opozičné. Dochádzalo k rozsiahlemu [[znárodnenie|znárodňovaní]] ťažkého priemyslu, energetiky, filmového priemyslu, bánk, poisťovní, väčších stavebných podnikov atď. (tzv. [[Dekréty prezidenta republiky|Benešovy dekrety]]).&lt;ref&gt;Dekret presidenta republiky č. 100/1945 Sb., o znárodnění dolů a některých průmyslových podniků.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Dekret presidenta republiky č. 102/1945 Sb., o znárodnění akciových bank.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Dekret presidenta republiky č. 103/1945 Sb., o znárodnění soukromých pojišťoven.&lt;/ref&gt;

==== Česko-Slovensko pod vládou Komunistickej strany ====
[[Súbor:ČSSR-mapa.png|náhľad|vľavo|Česko-Slovensko po [[Republiky v Česko-Slovensku|federalizácii]] v roku 1969]]
[[Súbor:10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg|náhľad|vľavo|Horiaci sovietsky tank počas [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázie vojsk Varšavskej zmluvy]] v Prahe v roku 1968]]

V [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|parlamentných voľbách 1946]] zvíťazila [[Komunistická strana Česko-Slovenska]] a tieto voľby bývajú označované ako posledné slobodné demokratické voľby po dobu viac než štyridsať rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Československo v letech 1946 – 1948 – poslední léta demokracie | periodikum = Dejepis.com | url = http://www.dejepis.com/ucebnice/ceskoslovensko-v-letech-1946-1948-posledni-leta-demokracie/}}&lt;/ref&gt; Vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa komunisti chopili moci pučom a zlikvidovali zvyšky demokratického systému. Ťažko chorý prezident [[Edvard Beneš]] [[Abdikácia|abdikoval]] a ešte v roku 1948 zomrel. Na jeho miesto nastúpil vodca komunistov [[Klement Gottwald]]. Krajina sa stala totalitním štátom a súčasťou [[Východný blok|východného bloku]] pod dominanciou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Boli potlačené slobody a štruktúry občianskej spoločnosti počínajúc zrušením samosprávnych krajín (1949) až po potlačenie slobodného spolkového a ekonomického života. Došlo k emigračnej vlne ľudí do krajín neovládaných komunizmom. Kolektivizácia poľnohospodárstva a [[Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1953|menová reforma]] (1953) pripravili milióny občanov o majetok. Tisíce občanov sa stali obeťami politických procesov, mnohokrát aj justičných vrážd – k najznámejším obetiam perzekúcií patria [[Milada Horáková]], [[Rudolf Slánský]] či [[Heliodor Píka]].

Po Gottwaldovej smrti v roku 1953 sa stal prezidentom [[Antonín Zápotocký]], po jeho smrti potom [[Antonín Novotný]].

Koncom 50. rokov a v 60. rokoch dochádzalo k postupnej liberalizácii, ktorá vyvrcholila v roku [[1968]]. Začiatkom roku 1968 abdikoval prezident ČSSR Novotný a jeho nástupcom sa stal [[armádny generál]] vo výslužbe [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Novým generálnym tajomníkom KSČ bol zvolený Slovák [[Alexander Dubček]]. Liberalizačné hnutie známe ako [[pražská jar]] bolo potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziou vojsk]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a ďalších krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] [[21. august|21. augusta]] 1968. Trvalejším štátoprávnym dôsledkom pražskej jari zostala [[republiky v Česko-Slovensku|federalizácia]], nastolená k 1. januáru 1969, ktorej unitárny štát formálne zmenila na federáciu dvoch suverénnych národných štátov.&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Už povojnové Česko-Slovensko nebolo úplne unitárne, ale malo asymetrickú štruktúru. Na Slovensku pôsobila zákonodárná [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] a do roku 1960 tiež jej výkonný orgán [[Zbor povereníkov]], zatiaľ čo Česko obdobné orgány nemalo. Zatiaľ čo vzájomné hranice Čiech, Moravy a Sliezska boli povojnovým krajským delením rozrušené, hranica medzi Českom a Slovenskom krajské členenie rešpektovalo a zákon zakazoval vláde meniť krajské hranice oddeľujúce kraje v českých krajinách od krajov na Slovensku. Záležitosti, ktoré na Slovensku spadali do pôsobnosti SNR či Zboru povereníkov, tak pre kraje v českých krajinách vykonával česko-slovenský parlament a vláda. Niektoré česko-slovenské právne predpisy tak mali obmedzenú územnú pôsobnosť na české kraje. Príkladom je štátna ochrana prírody. Slovenská národná rada prijala zákon č. 1/1955 Zb. SNR, o štátnej ochrane prírody, platný len pre slovenské kraje. Následne česko-slovenské Národné zhromaždenie prijalo česko-slovenský zákon č. 40/1956 Sb., o štátnej ochrane prírody, ktorý však bol od počiatku účinný iba pre české kraje.&lt;/ref&gt; Po obsadení Česko-Slovenska emigrovalo okolo 100 000 predovšetkým vzdelaných ľudí do demokratických krajín. Táto ďalšia strata kvalifikovaných odborníkov ešte umocnila postupný hospodársky úpadok Česko-Slovenska, ktorému bola krajina vystavena už od pripojenia k sovietskemu bloku. Územie Česko-Slovenska bolo fakticky okupované Sovietskou armádou, ktorá definitívne odišla až v roku 1991. Režim takzvanej [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] na dvadsať rokov potlačil občianske slobody, čomu sa snažilo vzdorovať hlavne hnutie [[Charta 77]]. Prezidentom ČSSR v rokoch 1975 až 1989 bol Slovák [[Gustáv Husák]].

==== Nežná revolúcia a roky 1990 – 1992 ====
[[Nežná revolúcia]], ktorá začala 17. novembra 1989, zvrhla komunistický režim a umožnila obnovu demokracie a slobodného podnikania. Už 29. decembra 1989 bol prezidentom republiky zvolený doterajší [[disident]] a [[dramatik]] [[Václav Havel]]. Spoločenská transformácia zároveň spôsobila dramatický nárast kriminality,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kriminalita po Listopadu v Česku výrazně vzrostla|url=http://www.novinky.cz/krimi/181266-kriminalita-po-listopadu-v-cesku-vyrazne-vzrostla.html
| periodikum = Novinky.cz
| odkaz na periodikum = Novinky.cz
| vydavateľ = Borgis
| dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; značné zadĺženie štátu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul=Státní dluh Česka loni poprvé po dvaceti letech klesl
| url=http://www.novinky.cz/ekonomika/357869-statni-dluh-ceska-loni-poprve-po-dvaceti-letech-klesl.html
| periodikum = Novinky.cz
| odkaz na periodikum = Novinky.cz
| vydavateľ = Borgis
| dátum prístupu=2016-09-04}}&lt;/ref&gt; a prehlbovanie federalizácie až k rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov.

[[Súbor:Havla 1989.jpg|náhľad|[[Václav Havel]], neskorší prvý prezident samostatnej Českej republiky, počas udalostí v novembri 1989]]
[[Súbor:Schengenzone.svg|náhľad|Česká republika je súčasťou spoločného trhu [[Európska únia|EÚ]] aj [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]]]

Od roku 1990 začala byť federalizácia oneskorene uvádzaná do praxe, ktorá síce formálne platila už od roku 1969, ale prakticky bola do značnej miery zmrazená. Medzi oboma zložkami federácie, Českom a Slovenskom, rýchlo narastali rozpory (pozri [[pomlčková vojna]]), ktoré nakoniec viedli k [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku spoločného štátu]]. Česko-Slovensko zaniklo mierovou cestou k 31. decembru 1992. Doterajšie národné republiky prevzali právny poriadok zanikajúcej federácie a rozdelili si jej majetok a záväzky.

=== Samostatnosť Česka ===
Subjektom medzinárodného práva sa Česká republika stala [[1. január]]a [[1993]], so zánikom federácie. Zapojila sa do západoeurópskych politických štruktúr. [[12. marec|12. marca]] [[1999]] bola prijatá do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[1. máj|1. mája]] [[2004]] vstúpila do [[Európska únia|Európskej únie]]. V roku 2004 pristúpila k [[Schengenská dohoda|Schengenským dohodám]], na ktorých základe sa 21. decembra 2007 stala súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]].&lt;ref&gt;[http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx Česká republika se stala součástí schengenského prostoru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110514084730/http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx |date=2011-05-14 }}, Ministerstvo vnitra ČR&lt;/ref&gt;

Prezidentom Českej republiky bol až do marca 2003 [[Václav Havel]], ktorý bol už česko-slovenským prezidentom. Jeho nástupcom bol zvolený [[Václav Klaus]], po prvýkrát nastúpil do funkcie 7. marca 2003, po druhýkrát v marci 2008. Od marca 2013 do marca 2023 bol prezidentom republiky [[Miloš Zeman]], ktorý bol prvým prezidentom zvoleným v ľudovom hlasovaní.&lt;!-- V marci 2023 ho vo funkcii nahradil [[Petr Pavel]].--&gt;

Po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022]] Česko prijalo najväčšiu utečeneckú vlnu vo svojej histórii.

== Prírodné pomery ==
[[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|right|thumb|Satelitná snímka Česka]]
Česko má spoločné hranice so 4 [[štát|krajinami]]. Na západe hraničí s [[Nemecko]]m v dĺžke asi {{km|810.7|m}}, z toho so [[Sasko]]m {{km|453.9|m}} a s [[Bavorsko]]m {{km|356.8|m}}. Z juhu hraničí s [[Rakúsko]]m v dĺžke {{km|466.1|m}}, na východe so [[Slovensko]]m na {{km|251.8|m}} dlhej hranici a na severe s [[Poľsko]]m, pričom dĺžka [[hranica|hranice]] je podľa českých údajov {{km|761.8|m}}, a podľa poľských údajov až {{km|789.89|m}}.

=== Geografia ===
{{Hlavný článok|Geografia Česka}}
Česko má rozlohu {{km2|78866}}. Z celkovej plochy leží {{km2|52817}} (67 %) v nadmorskej výške do {{m|500|m}}, {{km2|25222}} (32 %) vo výške 500 až {{m|1000|m}} a iba {{km2|827}} (1,05 %) vo výške nad {{m|1000|m}}. Priemerná [[nadmorská výška]] je {{m|430|m}}. Najnižšie položeným miestom je bod [[odtok]]u [[Labe]] z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]], s výškou {{mnm|115}} Najvyšším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]], 1603,3 m.n.m. Najvyšším umelým bodom je vrchol televízneho [[vysielač]]a na [[Vrch (vyvýšenina)|vrchu]] [[Praděd]], {{mnm|1654}}

Z fyzicko-geografického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Povrch Čiech, západnej a severnej Moravy vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz [[pahorkatina|pahorkatín]] a stredohorí ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]] a [[Sudety (geomorfologická jednotka)|Sudety]] – [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], na Morave [[Jesenická oblast|Jeseníky]]). Pásmo zníženín v smere [[Dyjsko-svratecký úval]] – [[Moravská brána]] oddeľuje Českú vysočinu od pohorí [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] (napr. [[Moravsko-sliezske Beskydy|Moravskosliezske Beskydy]]), ktoré zasahujú na východnú časť územia. Rieka Morava preteká cez široké zníženiny: [[Hornomoravský úval|Hornomoravský]] a [[Dolnomoravský úval]]. V povodí riek Labe je rozsiahlejšia rovinatá a nížinná oblasť [[Polabská nížina]]. Vnútri územia prevládajú pahorkatiny a vrchoviny. Z nich najrozsiahlejšia je [[Českomoravská vrchovina]].

[[Súbor:Karkonosze w chmurach - Riesengebrige in Wolken (2).jpg|náhľad|Pohľad na najvyšší vrch [[Sněžka]] (1603 m.n.m.) v pohorí [[Krkonoše]]]]Výbežky Česka sú: [[aš]]ský výbežok, [[šluknov]]ský výbežok, [[frýdlant]]ský výbežok, [[Broumov (okres Náchod)|broumovský]] výbežok, [[Javorník (okres Jeseník)|javornický]] výbežok (tiež [[Vidnava|vidnavský]] výbežok), [[Osoblaha|osoblažský]] výbežok a [[břeclav]]ský výbežok (tiež ''Dyjský trojuholník'', ''Podyjský roh'').

=== Geológia ===
{{Hlavný článok|Geológia Českého masívu|Geológia Západných Karpát}}

Územie Česka tvoria dve rozsiahle geologické jednotky [[Český masív]] a [[Západné Karpaty]].

Český masív je elevačná štruktúra tvorená predmezozoickým [[kryštalinikum|kryštalinikom]] s [[premenená hornina|premenenými]] a [[vyvretá hornina|vyvretými horninami]] a jeho [[usadená hornina|sedimentárnym]] obalom. Je súčasťou [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho orogénu]], no bol postihnutý aj mladšou [[zlom (geológia)|zlomovou tektonikou]]. Člení sa na niekoľko oblastí: [[Moldanubická oblasť|Moldanubickú]], [[Kutnohorsko-svratecká oblasť|Kutnohorsko-svrateckú]], [[Stredočeská oblasť|Stredočeskú]], [[Krušnohorská oblasť|Krušnohorskú]], [[Lužická oblasť|Lužickú]] a [[Moravsko-sliezska oblasť|Moravsko-sliezsku oblasť]]&lt;ref&gt;Kachlík, V., 2003: [http://www.natur.cuni.cz/ugp/main/staff/kachlik/reggeol.pdf ''Geologický vývoj území České republiky. Doplněk k publikaci „Příprava hlubinného úložiště radioaktivního odpadu a vyhořelého jaderného paliva“'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} SURAO, Praha, 54 s.&lt;/ref&gt;. Tieto bloky [[prekambrium|prekambrického]] až [[paleozoikum|paleozoického]] veku, boli spojené v priebehu [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho vrásnenia]], pričom sa nasunuli smerom na sever na [[Východoeurópska platforma|Východoeurópsku platformu]]. [[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|thumb|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]]

V priebehu [[trias]]u bola oblasť prevažne vynorenou časťou [[Pangea|Pangey]] a tvorila tzv. [[Vindelický val]], ktorý oddeľoval alpídnu [[Tethýda|Tethýdu]] od platformného germánskeho vývoja na severe. Oblasť bola po zvyšok [[mezozoikum|mezozoika]] striedavo zaplavovaná epikontinentálnym morom. Neskôr v priebehu [[terciér]]u sa na túto konsolidovanú oblasť nasunul z juhu a východu alpsko-karpatský orogén. Východná časť Českého masívu sa pod zaťažením príkrovmi [[flyšové pásmo|flyšového pásma]] postupne ohýbala a spôsobila vznik [[čelná karpatská predhlbeň|karpatskej predhlbne]]. V [[kvartér]]i do oblasti zasahoval v priebehu ľadových dôb kontinentálny ľadovec, ktorý z oblasti [[Škandinávia|Škandinávie]] priniesol početné [[Erratikum|bludné balvany]] a ďalší [[exotikum (geológia)|exotický]] materiál. Kvartérna [[pôda|pôdna]] pokrývka sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[hnedé pôdy]].
=== Vodstvo ===
[[Súbor:Rybník - Rožmberk,ústí řeky Lužnice 3 (Třeboň), Třeboň.jpg|náhľad|[[Rožmberk|Rybník Rožmberk]]]]
Územie krajiny tvorí [[rozvodie]] oddeľujúce povodie [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavný rozvodný uzol je masív Králického Snežníka ({{mnm|1423}}). Najvýznamnejšie '''rieky''' sú [[Labe]] ({{km|370|m}}) s [[Vltava|Vltavou]] ({{km|433|m}}), v oblasti Moravy rieka [[Morava (rieka)|Morava]] ({{km|246|m}}) s [[Dyje|Dyjou]] ({{km|306|m}}) a v Sliezsku [[Odra]] ({{km|135|m}}) s [[Opava (rieka)|Opavou]] ({{km|131|m}}). Splavné sú len Labe (od Chvaletíc) a Vltava od Prahy. Celková dĺžka splavných tokov je {{km|303|m}}. Podzemné vody majú najväčšie zásoby v riečnych uloženinách Polabskej nížiny a moravských úvalov. Veľké bohatstvo minerálnych prameňov sa využíva v kúpeľoch na liečebné účely. Najviac kúpeľných miest je v západných Čechách. '''Jazerá''' ľadovcového pôvodu sú na [[Šumava|Šumave]] ([[Černé jezero (Šumava)|Čierne]], [[Čertovo jezero|Čertovo]]). Hospodársky význam majú [[rybníky]] založené väčšinou v 14. – 16. storočí (južné Čechy, Polabie, južná Morava, Ostravsko).&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=GAJDOŠ|meno=A. a KOL.|titul=Regionálna geografia Európy|vydanie=1|vydavateľ=Veda|miesto=Banská Bystrica|rok=2013|isbn=|strany=47 – 60}}&lt;/ref&gt;

=== Klíma ===
[[podnebie (klíma)|Podnebie]] sa vyznačuje vzájomným prenikaním a miešaním oceánskych a kontinentálnych vplyvov. Je charakteristické západným prúdením s prevahou západných [[vietor|vetrov]], intenzívnou [[cyklóna|cyklonálnou činnosťou]] a pomerne hojnými zrážkami. Najviac zrážok spadne vo vyšších pohoriach, najmä na ich náveternej strane. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách a na Morave. V Sliezsku už pribúda vplyvov kontinentálnej klímy z východu. Veľký vplyv na podnebie má i [[nadmorská výška]] a reliéf.
[[Súbor:National nature reserve Boubinsky prales in 2011 (9).JPG|náhľad|227x227bod|[[Boubínský prales|Boubínsky prales]] na [[Šumava|Šumave]]]]

=== Živá príroda ===
[[flóra (kvetena)|Flóra]] a [[fauna]] svedčí o vzájomnom prenikaní hlavných smerov ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. [[Les]]y sú prevažne [[Ihličnatý les|ihličnaté]] a zaberajú asi 33 % celkovej rozlohy krajiny. Druhové zloženie lesov sa menilo vplyvom hospodárskej činnosti, ktorej výsledkom sú prevládajúce [[Smrek (rod)|smrekové]] monokultúry. Výšková stupňovitosť rastlinstva je preto nezreteľná. Pôvodné bukovo-jedľové lesy sa zachovali len na malých plochách na [[Šumava|Šumave]]. Z pôvodných živočíšnych druhov sa zachovala najmä jelenia a srnčia zver.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Politický systém ==
[[Súbor:Zasedací sál Poslanecké sněmovny.jpg|náhľad|Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky, pôvodne Český zemský snem]]
Česko je [[demokracia|demokratická]] [[parlamentná republika]]. Výkonnú moc má [[prezident]] a [[vláda]], ktorá vydáva nariadenia a navrhuje zákony. Zodpovedá sa Poslaneckej snemovni. Hlavou štátu je prezident, volený každých päť rokov v prezidentských voľbách. Prezident navrhuje ústavných sudcov, ktorých musí schváliť Senát, za určitých podmienok môže rozpustiť Poslaneckú snemovňu a vetovať zákony (okrem ústavných). Takisto vymenúva [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov na návrh predsedu. Prijíma demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády.

Český parlament je dvojkomorový, s [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckou snemovňou]] a [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátom]]. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe pomerného zastúpenia. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových väčšinových volieb. Každý z 81 senátorov má šesťročný mandát.

Významnými českými politikmi boli napríklad [[František Palacký]], [[Jiří František Buquoy]], [[Rudolf Stadión]], [[Felix Schwarzenberg]], [[Karel Chotek]], [[Karol III. Schwarzenberg]], [[František Ladislav Rieger]], [[Julius Grégr]], [[Alois Pražák]], [[Eugen Czernin]], [[Antonín Randa]], [[Karel Kramář]], [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáš Garigue Masaryk]], [[Edvard Beneš]], [[Antonín Švehla]], [[Vlastimil Tusar]], [[Jan Malypetr]], [[Jan Šrámek]], [[Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi|Richard Coundenhove-Kalergi]], [[Václav Havel]], [[Dagmar Burešová]], [[Petr Pithart]], [[Václav Klaus]], [[Josef Lux]], [[Miloš Zeman]], [[Vladimír Špidla]], [[Mirek Topolánek]], [[Karel Schwarzenberg|Karel VII. Schwarzenberg]], [[Bohuslav Sobotka]], [[Miloš Vystrčil]] alebo [[Věra Jourová]].

=== Zahraničné vzťahy ===
[[Súbor:Прага.Вид на Старый город.jpg|thumb|Budova [[Strakova akademie|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]]
Česko má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Severoatlantická aliancia|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničí Spojených států amerických|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}&lt;/ref&gt; Všetky štáty (138  štátov k 3. máji 2016, z toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]&lt;ref&gt;Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).&lt;/ref&gt;) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českom, majú veľvyslanectvo v [[Praha|Prahe]], a niektoré z nich majú [[Konzul|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, najmä v [[Brno|Brne]]. Česko má v štátoch a u medzinárodných resp. nadnárodných organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Vzájomnosť|recipročne]] svoje veľvyslanectvá (ambasády) a konzuláty.

Hlavnú úlohu v zameriavaní a upresňovaní zahraničnej politiky majú premiér a minister zahraničných vecí. Pre zahraničnú politiku Českej republiky je zásadné členstvo v [[Európska únia|Európskej únii]]. Česká republika má silné väzby so [[Slovensko]]m, [[Poľsko]]m a [[Maďarsko]]m, okrem iného ako člen [[Vyšehradská skupina|Visegrádskej skupiny]]. Rozsiahle styky má Česká republika so susedným [[Nemecko]]m a [[Rakúsko]]m a ďalšími členskými štátmi Európskej únie, so [[USA|Spojenými štátmi americkými]] as [[Izrael]]om. Po roku 2020 dochádza k posilňovaniu vzťahov s ázijskými demokratickými štátmi, napríklad s [[Taiwan (ostrov)|Taiwanom]]. Naopak zlé vzťahy má Česko dlhodobo s [[Rusko|Ruskou federáciou]], od roku 2021 Česko figuruje na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín. Problematické vzťahy má Česká republika aj s [[Čína|Čínskou ľudovou republikou]].
[[Súbor:Hradčany Černínský palác 1.jpg|náhľad|Ministerstvo zahraničných vecí]]
Na prvý polrok [[2009]] prebralo Česko od [[Francúzsko|Francúzska]] predsedníctvo [[Rada EÚ|Rade EÚ]], ďalšie predsedníctvo sa odohralo roku 2022.

Českí predstavitelia podporujú disidentov v [[Barma|Barme]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Čína|Číne]], [[Rusko|Rusku]], na [[Kuba|Kube]] a v ďalších štátoch.

K slávnym českým diplomatom minulosti patrili napríklad [[Jaroslav Lev z Rožmitálu]], [[Humprecht Ján Czernin]], [[Václav Antonín Kounic-Rietberg]], [[Filip Jozef Kinský]], [[Karel Filip Schwarzenberg|Karol Filip Schwarzenberg]], [[Alois Lexa von Aehrenthal|Alois Lexa z Aehrentahlu]], [[Otakar Czernin]], [[Edvard Beneš]], [[Kamil Krofta]], [[Jan Masaryk]], [[Jiří Hájek]], [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], [[Luboš Dobrovský]], [[Jozef Zieleniec]], [[Michael Žantovský]], [[Petr Kolář|Peter Kolář]], [[Karel Schwarzenberg]] či [[Petr Pavel|Peter Pavel]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ministři a ministerstvo v historii {{!}} Ministerstvo zahraničních věcí České republiky|url=https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/index.html|vydavateľ=www.mzv.cz|dátum prístupu=2023-02-05}}&lt;/ref&gt;

=== Armáda ===
''Podrobnejšie informácie nájdete v článku [[Armáda Českej republiky]].''

Armáda Českej republiky sa skladá z letectva, pozemných síl a podporných jednotiek. [[Prezident Českej republiky]] je formálne vrchným veliteľom ozbrojených síl, hlavný vplyv na ozbrojené sily však má ministerstvo obrany, vláda a generálny štáb. V roku 2004 bola zrušená základná vojenská služba a armáda sa tak stala plne profesionálnou organizáciou. 12. marca 1999 krajina vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]], v rámci ktorej plní svoje vojenské záväzky. Počet aktívnych vojakov je približne 29 300 vrátane civilných zamestnancov.
[[Súbor:Dejvice Generální štáb.jpg|náhľad|Generálny štáb Armády Českej republiky]]
České jednotky sa podieľali na operáciách [[UNPROFOR]], SFOR, EUFOR v Bosne a Hercegovine, KFOR v Kosove a ISAF v Afganistane. Českí vojaci pôsobia v [[Irak]]u, v pobaltských štátoch a na [[Slovensko|Slovensku]].

Vysokú prestíž majú tradične českí vojenskí chemici (dnes 31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Liberci). Od svojho prvého nasadenia v medzinárodných silách v operácii Púštna búrka roku 1991, patrí k hlavným českým príspevkom k spojeneckým akciám. Od roku 2003 libereckí chemici pravidelne velia mnohonárodnému práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany Síl rýchlej reakcie NATO (NATO Response Force).

Výzbroj Armády Českej republiky zahŕňa nadzvukové stíhačky JAS-39 Gripen, bojové lietadlá Aero L-159 Alca, útočné helikoptéry Mil Mi-35, obrnené transportéry: [[Pandur II]], [[BMP-1|BVP-1]], [[BMP-2|BVP-2]], OT-90 a modernizované tanky T-72M4CZ. V roku 2022 začala v súvislosti s vojnou na Ukrajine rozsiahla modernizácia českej armády.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Modernizace armády v roce 2023: Nové vrtulníky, rozhodne se o koupi stíhaček - Seznam Zprávy|url=https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-politika-modernizace-armady-v-roce-2023-nove-vrtulniky-rozhodne-se-o-nakupu-stihacek-221673|vydavateľ=www.seznamzpravy.cz|dátum prístupu=2023-02-05}}&lt;/ref&gt;

Česká armáda podľa prieskumov verejnej mienky dlhodobo patrí k najdôveryhodnejším českým inštitúciám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CVVM: Lidé nejvíc důvěřují policii a armádě, naopak nejméně politickým stranám {{!}} ČeskéNoviny.cz|url=https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cvvm-lide-nejvic-duveruji-policii-a-armade-naopak-nejmene-politickym-stranam/2217089|vydavateľ=www.ceskenoviny.cz|dátum prístupu=2023-02-05|jazyk=cs}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Najznámejšími českými, prípadne československými, vojakmi a vojvodcami minulosti boli [[Přemysl Otakar II.]], [[Ján Luxemburský]], [[Ján Žižka]], [[Albrecht z Valdštejna]], [[Karel Filip Schwarzenberg]], [[Josef Václav Radecký z Radče]], [[Jozef Šnejdárek]], [[Heliodor Píka]], [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], [[Jan Kubiš]], [[Jozef Gabčík]], [[František Fajtl]] či [[Petr Pavel]].

=== Ľudské práva ===
[[Súbor:Hagibor Rádio SE 2.jpg|náhľad|Sídlo Rádia Slobodná Európa v Prahe]]
Ľudské práva v Česku sú garantované Chartou základných práv a slobôd a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach. Napriek tomu sa vyskytovali prípady porušovania ľudských práv ako diskriminácia rómskych detí, kvôli ktorým Európska komisia požiadala Česko o podanie vysvetlenia, alebo nezákonnej sterilizácie rómskych žien, za ktoré sa vláda ospravedlnila. Podľa komentára ombudsmana Stanislava Škrečka z roku 2020 je diskriminácia Rómov v súčasnosti len minimálna, čomu nasvedčuje štatistika podaných oznámení. Dochádza tiež k porušovaniu ľudských práv v niektorých zariadeniach pre seniorov av psychiatrických liečebniach.

Roku 2000 bol na ochranu základných práv a slobôd zriadený úrad Ombudsmana (ombudsmana). Autorita ombudsmana je však skôr neformálna.
[[Súbor:Logo organizace Člověk v tísni.png|náhľad|Logo humanitárnej organizácie Človek v núdzi]]
Podľa indexu ekonomickej slobody, ktorý vytvára The Heritage Foundation a [[The Wall Street Journal]], je Česko 24. najslobodnejšou krajinou na svete z hľadiska obchodu. Podľa Svetového indexu slobody tlače, vytváraného organizáciou Reporters without borders, má Česko 21. najslobodnejšie mediálne prostredie na svete. (Obaja údaje platia k roku 2016.)

Praha je sídlom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Free Europe/Radio Liberty]]. Na začiatku 90. rokov ju do Československa osobne pozval [[Václav Havel]].

Osoby rovnakého pohlavia môžu v Česku uzavrieť tzv. registrované partnerstvo. Podľa prieskumov je väčšina obyvateľov dlhodobo pre uzákonenie plnohodnotného manželstva pre osoby rovnakého pohlavia, tento zákon však zatiaľ naráža na nesúhlas niektorých konzervatívnych strán.

K najznámejším českým aktivistom a podporovateľom ľudských práv patrí pražská rodáčka [[Bertha von Suttner|Berta von Suttnerová]], ktorá za svoj pacifistický boj získala Nobelovu cenu za mier, filozof a prvý československý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]], študent [[Jan Palach|Ján Palach]], ktorý sa v roku 1969 upálil v proteste proti sovietskej okupácii, [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol v rokoch 1984 až 1990 predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva, [[Václav Havel]], dlhoročný disident a neskorší prezident, sociologička a disidentka [[Jiřina Šiklová]] či [[Šimon Pánek]], zakladateľ organizácie [[Človek v núdzi]].

== Ekonomika ==
[[Súbor:Czech National Bank in Prague CZ 01.jpg|thumb|Česká národná banka v [[Praha|Prahe]]]]
Česko je vyspelý priemyselno-poľnohospodársky štát. Známe je starou tradíciou priemyselnej výroby a rozvinutým poľnohospodárstvom. [[Hrubý domáci produkt]] na hlavu v parite kúpnej sily v roku 2010 dosiahol 82 % priemeru [[EÚ]] (EÚ 27). Zahraničný obchod Česka po veľa rokoch pasívnej bilancie vykázal v roku 2005 prebytok. Najväčšími obchodnými partnermi Česka sú susedné štáty [[Nemecko]], [[Slovensko]] a [[Rakúsko]].

Poľnohospodárska výroba takmer pokrýva domácu spotrebu. Viac ako dve pätiny rozlohy štátu tvorí orná pôda. Úrodné černozeme a hnedozeme sú rozšírené na [[Polabí]] a v moravských úvaloch. Pestujú sa na nich obilniny ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[Repa obyčajná|cukrová repa]], zelenina, [[Ľan siaty|ľan]] a [[repka olejná|repka]]. Svetovú povesť má pestovanie [[Chmeľ obyčajný|chmeľu]] a vinohradníctvo. Významným produktom a aj exportným tovarom je [[pivo]]. Základom živočíšnej výroby je chov kráv, ošípaných a hydiny, ďalej včelárstvo a chov sladkovodných rýb (najmä kaprov) v miestnych rybníkoch.

Ťažobný priemysel má v štruktúre ekonomiky klesajúci význam. K hlavným [[Nerastná surovina|nerastným surovinám]] ťažených v Česku patrí [[Čierne uhlie|čierne]] a [[hnedé uhlie]] (produkcia koksu), ďalej stavebné hmoty a [[Urán (chemický prvok)|urán]]. Výroba [[porcelán]]u je založená na ťažbe kvalitného [[kaolín]]u v okolí. V malom rozsahu sa tiež ťaží [[ropa]] a [[zemný plyn]] a ďalšie suroviny. Rozhodujúci objem ropy a zemného plynu sa však dováža z [[Rusko|Ruska]], ropa aj z bavorského Ingolstadtu. 
[[Súbor:Temelin 04710048 (8356289819).jpg|náhľad|Jadrová elektráreň [[Temelín]], jedna z dvoch jadrových elektrární v krajine]]
Základom energetiky sú uhoľné a jadrové elektrárne (Temelín a Dukovany). Významnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], oblasť [[Brno|Brna]], oblasť [[Ostrava|Ostravy]] a [[Plzeň|Plzne]]. Medzi dôležité odvetvia priemyslu patrí hutníctvo, strojárstvo, textilný priemysel, potravinársky priemysel, elektropriemysel a výroba dopravných prostriedkov. Najdynamickejšie sa rozvíjajúcim odvetvím je stavebníctvo, ťahačom vývozu je automobilový priemysel (značka Škoda).

Dôležitým sektorom sa stávajú služby. Najmä [[Praha]] priťahuje aj nadnárodné spoločnosti, ktoré tu zakladajú svoje stredoeurópske pobočky.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=ZUBRICZKÝ|meno=G.|titul=Geografia štátov sveta|vydanie=1|vydavateľ=Mapa Slovakia|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=|strany=34}}&lt;/ref&gt; Cestovný ruch je výrazným zdrojom príjmov Česka. Okrem Prahy a kúpeľných miest láka návštevníkov mnoho hradov, zámkov, stredovekých miest, chránených národných parkov a prírodných zvláštností. K nim patrí napríklad [[Moravský kras]] s priepasťou [[Macocha (priepasť)|Macocha]] a jaskyňami, [[Český raj|Český ráj]] s pieskovcovými skalnými útvarmi, zámok [[Hluboká nad Vltavou]], krásne historické mesto [[Český Krumlov]], kúpeľné mesto [[Karlove Vary]], [[Boubínský prales|Boubínsky prales]] na [[Šumava|Šumave]] a mnoho ďalších. Krajinu každoročne navštívi necelých 7 miliónov turistov. Tomu zodpovedá aj snaha o zlepšenie dopravnej infraštruktúry.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=ZAŤKOVÁ|meno=M. a KOL.|titul=Geografia Európy, tercia|vydanie=1|vydavateľ=Poľana|miesto=Bratislava|rok=2001|isbn=|strany=33 – 36}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Praha hlavní nádraží 2020.jpg|náhľad|Hlavná stanica v Prahe]]

=== Doprava ===
Česká doprava je svojim výkonom rozvinutá. Železničná doprava má najvýznamnejšie postavenie v preprave nákladov. Železničná sieť sa radiálne zbieha do [[Praha|Prahy]], kde je najväčší železničný uzol v štáte. Rozvoj automobilovej dopravy determinuje diaľničná sieť. Česko má približne {{km|1350|m}} diaľnic a rýchlostných komunikácií. Letecká doprava sa v súčasnosti uplatňuje najmä v medzinárodnom styku. Riečna doprava je na riekach [[Labe]] a [[Vltava]]. Labe plní funkciu riečnej cesty, ktorá slúži najmä vnútrozemskej doprave. Dĺžka vodných ciest je {{km|677|m}}.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Obyvateľstvo ==
[[Súbor:Krojovany pruvod Mala Rusava.jpg|náhľad|Folklórny súbor z južnej [[Morava (región)|Moravy]], nosiaci miestne kroje]]V Česku žije 10,71 mil. obyvateľov. V porovnaní s európskymi krajinami patrí medzi stredne zaľudnené štáty. Priemerná hustota zaľudnenia je 134 obyv./km2. Osídlenie je však nerovnomerné. Medzi oblasti s najnižšou koncentráciou obyvateľstva patria pohraničné oblasti južných a západných [[Čechy|Čiech]], na severnej [[Morava (región)|Morave]] a v [[Sliezsko|Sliezsku]] [[Jesenicko]] a [[Osoblažsko]]. K hustot zaľudneným oblastiam patrí [[Praha]] so svojím zázemím, [[Polabie]], [[Severočeská panva]], [[Liberecký kraj|Liberecko]] a východné Čechy, na Morave zasa priemyselná oblasť [[Ostrava|Ostravy]] a [[Brno]] so svojím okolím.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Počet obyvateľov Česka klesá. V poslednom období krajina vykazuje prirodzený úbytok. Veková štruktúra sa mení v prospech starších vekových kategórií. Vekové zloženie obyvateľstva je nasledujúce: vek do 14 rokov má 16%, vek 15 – 59 rokov 65%, 60 rokov a viac má 19% obyvateľstva. Stredná dĺžka života žien je 79 rokov, mužov 72 rokov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Národnostné zloženie podľa sčítania ľudu v roku [[2001]] je: národnosť [[Česi|česká]] – 90,4 %, [[Moravania|moravská]] – 4,9 %, [[Sliezsko|sliezska]] – 0,1 %, [[Slováci|slovenská]] – 1,4 %, [[Poliaci|poľská]] – 0,4 % [[Nemci|nemecká]] – 0,2 %, [[Ukrajinci|ukrajinská]] – 0,5 %, [[vietnam]]ská – 0,3 %, [[rómovia|rómska]] – 0,1 %.

Podľa vierovyznania tvoria: [[Ateizmus|ateisti]] – 59 %, [[latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]] – 26,8 %, [[Českobratrská církev evangelická]] – 1,2 %, [[Cirkev československá husitská]] – 1 %, nezistená – 8,8 %. Pôsobí tu aj mnoho iných menších kresťanských cirkví, napr. [[Sliezska evanjelická cirkev augsburského vyznania|Sliezska cirkev evanjelická a. v.]], [[Starokatolícka cirkev v Českej republike|starokatolícka cirkev]] a iné. Česko je vplyvom dlhého spoločensko-historického vývoja krajina s najnižším podielom veriacich na svete.

== Sídla ==
Česko má pomerne hustú sídelnú sieť. Rozhodujúci podiel na počte obcí majú mestá nad 5 000 obyvateľov, v ktorých žije 71% obyvateľstva krajiny. Z hľadiska sídelnej štruktúry má Česko 6 veľkomiest nad 100 000. Okrem hlavného mesta [[Praha|Prahy]] k nim patrí [[Brno]], [[Ostrava]], [[Plzeň]], [[Liberec]] a [[Olomouc]]. Dlhšie trvajúcim trendom je vyľudňovanie vidieka.

=== Najväčšie mestá podľa počtu obyvateľov ===
{|class=&quot;infobox&quot; style=&quot;text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%&quot;
|-
! style=&quot;text-align:center;&quot; colspan=&quot;11&quot;|
|-
!rowspan=23 width:150|&lt;br /&gt;
[[Súbor:Hradschin Prag.jpg|165px|Praha]]&lt;br /&gt;[[Praha]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Výhled ze Staré radnice na Petrov.jpg|165px|Brno]]&lt;br /&gt;[[Brno]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Ostrava, pohled z Nové radnice 2.jpg|165px|Ostrava]]&lt;br /&gt;[[Ostrava]]&lt;br /&gt;
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Poradie
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Mesto
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Kraj
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Počet obyvateľov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvatel v obcích České republiky k 1.1.2014 | url = http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum vydania = 2014-04-30 | dátum prístupu = 2014-04-30 | vydavateľ = Český statistický úřad | miesto = Praha | url archívu = https://web.archive.org/web/20140502001321/http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum archivácie = 2014-05-02 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítání lidu 2011|url=http://notes2.czso.cz/cz/sldb2011/cd_sldb2011_11_12/kraje.html|vydavateľ=Český statistický úřad|dátum prístupu=2012-05-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statistická data ČSÚ|url=http://www.statnisprava.cz/|vydavateľ=Český statistický úřad|adátum prístupu=2012-05-08}}&lt;/ref&gt;
! style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|Počet obyvateľov v [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]]
!rowspan=23 width:150| 
[[Súbor:Great Synagogue Plzen CZ general view.JPG|165px|Plzeň]]&lt;br /&gt;[[Plzeň]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Liberec Rathaus Aussicht.JPG|165px|Liberec]]&lt;br /&gt;[[Liberec]]&lt;br /&gt;
[[Súbor:Olmütz hauptplatz.JPG|border|165px|Olomouc]]&lt;br /&gt;[[Olomouc]]&lt;br /&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|1.||align=left|[[Praha]]||align=left|Hlavní město Praha||1 243 201||2 300 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|2.||align=left|[[Brno]]||align=left|[[Jihomoravský kraj]]||377 508||729 510
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|3.||align=left|[[Ostrava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||295 653||1 164 328
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|4.||align=left|[[Plzeň]]||align=left|[[Plzeňský kraj]]||168 034||380 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|5.||align=left|[[Liberec]]||align=left|[[Liberecký kraj]]||102 301||270 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|6.||align=left|[[Olomouc]]||align=left|[[Olomoucký kraj]]||100 247||480 000&lt;ref&gt;Nařízení vlády č. 212/1997, [http://aplikace.mvcr.cz/sbirka-zakonu/ViewFile.aspx?type=c&amp;id=3066 kterým se vyhlašuje závazná část územního plánu velkého územního celku Olomoucké aglomerace]&lt;/ref&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|7.||align=left|[[Ústí nad Labem]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||93 523||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|8.||align=left|[[České Budějovice]]||align=left|[[Jihočeský kraj]]||93 253||190 000&lt;ref&gt;[http://up.kraj-jihocesky.cz/files/up_vuc_cbsra%5B1%5D.pdf Územní plán velkého územního celku ČESKOBUDĚJOVICKÉ SÍDELNÍ AGLOMERACE]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|9.||align=left|[[Hradec Králové]]||align=left|[[Královéhradecký kraj]]||92 904||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|10.||align=left|[[Pardubice]]||align=left|[[Pardubický kraj]]||89 432||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|11.||align=left|[[Havířov]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||76 109||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|12.||align=left|[[Zlín]]||align=left|[[Zlínský kraj]]||75 278||450 000
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|13.||align=left|[[Kladno]]||align=left|[[Středočeský kraj]]||68 519||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|14.||align=left|[[Most]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||67 332||95 316
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|15.||align=left|[[Opava (Česko)|Opava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 931||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|16.||align=left|[[Frýdek-Místek]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 135||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|17.||align=left|[[Karviná]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||56 848||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|18.||align=left|[[Jihlava (mesto)|Jihlava]]||align=left|[[Kraj Vysočina]]||50 510||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|19.||align=left|[[Děčín]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 104||-
|-
| style=&quot;text-align:center; background:#f0f0f0;&quot;|20.||align=left|[[Teplice]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 024||-
|-
| colspan=&quot;5&quot; style=&quot;text-align:center; background:#f5f5f5;&quot;|
|}{{clear}}

== Administratívne členenie ==
{{Pozri aj|Kraj (Česko)}}
&lt;div style=&quot;float:right&quot;&gt;{{Administratívne členenie Česka (mapa)}}&lt;/div&gt;
[[Súbor:Česká republika - Čechy, Morava a české Sliezsko.png|thumb|Súčasné usporiadanie krajov. Čechy, Morava a české Sliezsko v porovnaní s dnešnými správnymi oblasťami]]
Od [[1. január]]a [[2000]] bolo upravené na 14 samosprávnych [[kraj (Česko)|krajov]].
* [[Praha|Hlavné mesto Praha]] – [[Praha]]
* [[Juhočeský kraj]] – [[České Budějovice]]
* [[Juhomoravský kraj]] – [[Brno]]
* [[Karlovarský kraj]] – [[Karlovy Vary]]
* [[Královohradecký kraj]] – [[Hradec Králové]]
* [[Liberecký kraj]] – [[Liberec]]
* [[Moravskosliezsky kraj]] – [[Ostrava]]
* [[Olomoucký kraj]] – [[Olomouc]]
* [[Pardubický kraj]] – [[Pardubice]]
* [[Plzenský kraj]] – [[Plzeň]]
* [[Stredočeský kraj]] – [[Praha]]
* [[Úsťanský kraj]] – [[Ústí nad Labem]]
* [[Kraj Vysočina]] – [[Jihlava (mesto)|Jihlava]]
* [[Zlínsky kraj]] – [[Zlín]]

== Kultúra ==
=== Literatúra ===
{{Pozri aj|Česká literatúra}}
[[Súbor:Jan Amos Comenius (Komensky) (1592-1670). Tsjechisch humanist en pedagoog. Als voorganger van de Moravische of Boheemse Broedergemeente verdreven en sedert 1656 gevestigd te Amsterdam Rijksmuseum SK-A-2161.jpeg|vľavo|náhľad|214x214bod|[[Jan Amos Komenský]], pedagóg, filozof, spisovateľ]]
Česká literatúra je literatúra písaná príslušníkmi českého etnika a iných etník písaná na území českého štátu. Je písaná nielen [[Čeština|česky]], ale tiež [[staroslovienčina|starosloviensky]], [[Latina|latinsky]] a [[Nemčina|nemecky]]. K českej literatúre sa počíta tiež literatúra písaná Čechmi v zahraničí alebo po česky príslušníkmi iných etník.

Literárne dejiny začínajú ústnou tradíciou, v ktorej vyniká povesť o praotcovi Čechovi, Krokovi, [[Libuša (kňažná)|Libuši]], Přemyslovi Oráčovi a &quot;dívčí válce&quot;. Počiatky písanej literatúry súvisia s činnosťou [[Cyril a Metod|Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda]] na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]]. Tí spolu so svojimi žiakmi vytvorili, v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] a za pomoci písma [[Hlaholika|hlaholiky]], prvé české literárne pamiatky (''Proglas'', ''Život Metoda'', ''Život Konštantínov''). Po vyhnaní tejto skupiny z Moravy začala kľúčovú úlohu zohrávať [[latinčina]], vznikali v nej legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky ([[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika|Kronika Čechov]]'') aj iné žánre (napr. ''Vita Caroli'', vlastný životopis kráľa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karla IV.]]). Prvými významnými česky písanými textami boli ''Alexandreida'' a ''[[Dalimilova kronika]]''. Prvými autormi, ktorí písali aj česky a ktorí došli svetového ohlasu boli [[Jan Hus]], jeden zo zakladateľov európskej reformácie a [[Jan Amos Komenský]], najvýznamnejší predstaviteľ humanizmu v českej literatúre. Ďalšími významnými autormi reformácie boli [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. Po porážke stavovského povstania v bitke na Bielej hore roku 1620 nastalo zložité obdobie vytláčania a odumierania češtiny. Proti tomu sa v barokovej ére postavil [[Bohuslav Balbín]]. 
[[Súbor:Franz Kafka, 1923.jpg|náhľad|237x237bod|[[Franz Kafka]]]]
Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[České národné obrodenie|Národného obrodenia]], ktorý začal na konci 18. storočia. Kľúčovou postavou prvej etapy obrodenia bol lingvista [[Josef Dobrovský]]. V druhej etape to boli [[Josef Jungmann]], ktorý kládol dôraz na jazykovú koncepciu národa, a Slovák [[Pavol Jozef Šafárik]], predstaviteľ panslovanských tendencií (všetci Slovania sú jeden národ). Vtedy sa začala objavovať tiež už prvá svojbytná literatúra (česky píšuci Slovák [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil v tretej etape, kedy [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a kedy vznikli aj vrcholné literárne diela, či už básnické (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaické ([[Božena Němcová]]), či divadelné ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]). 
[[File:Milan Kundera.jpg|thumb|[[Milan Kundera]]|vľavo]]
V druhej polovici 19. storočia sa literárny život začal prudko rozvíjať, vznikali skupiny s rôznym programom – [[Májovci]] ([[Jan Neruda]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), realisti ([[Alois Jirásek]]), česká moderna ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. anarchistickí buriči ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konca 19. storočia začínala tiež prekvitať nemecky písaná literatúra (najmä v Prahe), ktorá sa stala svetovým fenoménom, predovšetkým vďaka [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]] (''Proces'', ''Zámok'', ''Amerika''), ale aj iným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch]], [[Karl Kraus]]). V prvej polovici 20. storočia si vydobyli svetový význam aj česky píšuci tvorcovia, predovšetkým [[Jaroslav Hašek]] (''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojaka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (napr. ''Vojna s mloky''). Silná bola tiež ľavicová avantgarda, ktorá sa združila do spolku [[Devětsil]], ktorý sa venoval najprv proletárskej poézii, neskôr vymyslel smer poetizmus, aby väčšina autorov nakoniec prešla k [[Surrealizmus|surrealizmu]]. Členom Devětsilu bol aj [[Jaroslav Seifert]], doteraz jediný Čech ocenený [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovou cenou za literatúru]] (roka 1984). K ďalším významným členom patrili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardné kruhy stáli napr. [[Ivan Olbracht]] alebo [[Vladimír Holan]]. V druhej polovici 20. storočia sa najväčšieho ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanovi Kunderovi]] (''Neznesiteľná ľahkosť bytia'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatúra sa vtedy z politických dôvodov (najmä po sovietskej okupácii roku 1968) rozdelila na exilovú, samizdatovú a oficiálnu. K významným exilovým autorom okrem Kunderu patrili [[Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatúra sa štiepila na disent spätý najmä s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. underground ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálnych prozaikov dosiahol najväčšieho medzinárodného ohlasu spolu s Hrabalom [[Ladislav Fuks]]. Po nežnej revolúcii z roku 1989 toto rozdelenie literárneho života padlo. Z nových autorov sa po roku 1989 najviac presadil [[Patrik Ouředník]] a [[Jáchym Topol]].[[Súbor:Narodni Divadlo, National Theater, Prague - 8798.jpg|náhľad|[[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo Praha]]]]
=== Divadlo ===
{{Pozri aj|České divadlo}}
České divadelníctvo má korene už v stredoveku. Najstarším dochovaným dramatickým dielom s využitím češtiny je zlomok česko-latinskej hry zo [[14. storočia]], zvanej zvyčajne ''[[mastičkář]]''.
[[Súbor:Praha - X. Národopisná slavnost v Kinského zahradě 075.jpg|náhľad|Českí hudobníci na slávnosti [[Pošumavská dudácká muzika]]]]

=== Hudba ===
Česká [[hudba]] má svoje korene v najmenej 1000 rokov starej [[Duchovná hudba|duchovnej hudbe]]. Najstaršia duchovná pieseň v českých krajinách bola staroslovienska: ''[[Hospodine, pomiluj ny]]''. Vznikla na konci 10. storočia, alebo začiatku 11. storočia. Pôvod je zreteľne starosloviensky, prenikli do nej však aj prvky staročeštiny (zrejme v priebehu času). Prvá duchovná pieseň vo staročeštine – Svatováclavský chorál – vznikla v 12. storočí. Husitskú piesňovú tvorbu, teda tvorbu prelomu 14. a 15. storočia, zachoval ''Jistebnický kancionál'' (''Ktož sú boží bojovníci'').

Dôležitou etapou vo vývoji hudby bol barok (17. a 18. storočia). Za prvých českých hudobných skladateľov možno považovať barokových tvorcov ako boli [[Heinrich Ignaz Franz Biber|Heinrich Biber]], [[Antonín Rejcha]], [[Jan Václav Stamic]], [[Josef Mysliveček]], [[Jan Dismas Zelenka]], [[Jan Ladislav Dusík]], [[Jiří Antonín Benda]], [[František Xaver Richter]] či [[Jan Křtitel Vaňhal]].

[[File:Dvorak.jpg|thumb|upright|[[Antonín Dvořák]]]]

Toto bola základňa, na ktorej sa v druhej polovici 19. storočia mohli postaviť kľúčoví predstavitelia romantickej vážnej hudby, predovšetkým [[Bedřich Smetana]] (''Má vlast'', ''Prodaná nevesta'') a [[Antonín Dvořák]], najslávnejší český skladateľ vo svete (''Novosvětská'', ''Rusalka'', ''Slovanské tance'').
[[Súbor:Rudolfinum v noci.jpg|vľavo|náhľad|[[Rudolfinum]] koncertná sála v Prahe]]
Na nich nadviazali autori modernej vážnej hudby [[Leoš Janáček]] (''Jenůfa'', ''Káťa Kabanová''), [[Bohuslav Martinů]], [[Josef Suk starší|Josef Suk]], [[Vítězslav Novák (hudobný skladateľ)|Vítězslav Novák]], [[Zdeněk Fibich]], [[Josef Bohuslav Foerster]], [[Alois Hába]], [[Ervín Schulhoff]], [[Pavel Haas]] alebo [[Viktor Ullmann]]. Na Morave sa narodil svetovo preslávený skladateľ [[Gustav Mahler]].

Presadili sa aj interpreti. Dirigenti [[Rafael Kubelík]], [[Václav Talich]], [[Václav Neumann]] alebo [[Karel Ančerl]]. Huslisti [[Jan Kubelík]] a [[František Benda (skladateľ)|František Benda]]. Violončelista [[David Popper]], klaviristi [[Alice Herz-Sommerová]] a [[Rudolf Serkin]]. Tiež speváčky [[Ema Destinnová]] a [[Magdalena Kožená]], z telies potom orchester [[Česká filharmónia]].

Česi a českí rodáci sa presadili aj v iných hudobných žánroch. V popu [[Jan Hammer]], [[Karel Svoboda (hudobný skladateľ)|Karel Svoboda]] či [[Karel Gott]], v dychovej hudbe [[Julius Fučík (hudobný skladateľ)|Julius Fučík]] (''Vjazd gladiátorov'') či [[Jaromír Vejvoda]] (''Škoda lásky''), vo folku [[Karel Kryl]], v jazzu [[Jaroslav Ježek (hudobný skladateľ)|Jaroslav Ježek]] alebo [[Miroslav Vitouš]], v operete [[Oskar Nedbal]], [[Ralph Benatzky]] alebo [[Rudolf Friml]].

Krátko po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vznikol významný hudobný festival vážnej hudby [[Pražská jar]], ktorý sa tradične koná v [[Obecný dom|Obecnom dome]], [[Rudolfinum|Rudolfíne]].
[[Súbor:Milos Forman.jpg|náhľad|197x197bod|Režisér [[Miloš Forman]]]]

=== Film ===
Česka kinematografia je súhrnné označenie pre [[filmové dielo|filmy]] natočené na území [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a Česka.

Medzinárodného ohlasu dosiahla v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] česko-slovenská nová vlna ([[Miloš Forman]], [[Věra Chytilová]], [[Jiří Menzel]], [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]], [[Jaromil Jireš]], [[František Vláčil]], [[Vojtěch Jasný]], [[Juraj Jakubisko]], [[Juraj Herz]], [[Ivan Passer]], [[Jan Němec (režisér)|Jan Němec]]). Vážnejšie umelecké ambície sa podarilo v rovnakej dobe naplniť [[Karel Kachyňa|Karlovi Kachyňovi]], [[Otakar Vávra|Otakaru Vávrovi]], [[Jiří Krejčík|Jiřímu Krejčíkovi]] alebo [[Karel Zeman|Karlovi Zemanovi]].

=== Výtvarné umenie ===
[[File:Alfons Mucha - 1896 - Spring.jpg|thumb|upright|''Jar'' (1896), secesný plagát [[Alfons Mucha|Alfonza Muchu]]]]
[[Súbor:Petr Brandl - Autoportrét (1700).jpg|vľavo|náhľad|252x252bod|Autoportrét barokového maliara [[Petr Brandl|Petra Brandla]]]]
Na počiatku dejín výtvarného umenia na území súčasného Česka stojí soška [[Věstonická venuša|Věstonickej venuše]], zrejme najstaršia keramická soška na svete, ktorá vznikla v mladšom [[paleolit]]e a bola nájdená roku 1925 na južnej Morave. Najvýznamnejším [[Gotika|gotickým]] tvorcom bol [[Majster Theodorik]], ktorý sa preslávil výzdobou hradu [[Karlštejn]]. V [[barok]]u to boli [[Karel Škréta]], [[Ján Kupecký]], [[Petr Brandl]], [[Anton Raphael Mengs]] a [[Václav Hollar]], ktorý sa preslávil svojimi rytinami. Vrcholná sochárska diela v tej ére vytvorili [[Matyáš Bernard Braun]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]].

V polovici 19. storočia do českých krajín dorazila vlna [[Romantizmus|romantizmu]]. Najvýznamnejším predstaviteľom maliarskeho romantizmu v Česku bol [[Josef Mánes]], dnes známy predovšetkým vďaka výzdobe [[Pražský orloj|pražského orloja]]. Sa 70. a 80. rokmi nastúpila tzv. Generácie Národného divadla, teda tvorcovia, ktorí sa nejako podieľali na výzdobe práve stavané &quot;Zlaté kapličky&quot;: Medzi nimi sa najväčšieho medzinárodného ohlasu dostalo [[Mikoláš Aleš|Mikolášu Alšovi]]. K ďalším členom generácie patrili maliar [[Václav Brožík]] alebo sochár [[Josef Václav Myslbek]], tvorca sochy sv. Václava na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]] v Prahe. Na konci 19. storočia prišla vlna [[Secesia|secesie]]. V českom prostredí zohrala mimoriadnu úlohu. Jej hlavný predstaviteľ, [[Alfons Mucha]], je dnes najznámejším českým maliarom vo svete. Mucha sa preslávil okrem svojich známych plagátov tiež cyklom 20 veľkoformátových obrazov ''[[Slovanská epopej]]''. K secesii možno radiť aj dielo [[Max Švabinský|Maxa Švabinského]].

Proti klasickým technikám maľby sa na konci storočia začali búriť nové smery. Predovšetkým [[expresionizmus]]. Do českej expresionistickej skupiny Osma patrili [[Bohumil Kubišta]] či [[Emil Filla]]. Členovia Osmy potom prechádzali ku [[Kubizmus|kubizmu]], ďalšiemu novému avantgardnému smeru. Ako kubista začínal aj [[František Kupka]], ktorý však nakoniec sa preslávil predovšetkým ako priekopník abstraktné maľby. Doznievajúci kubizmus hľadajúci nové formy vyjadrenia bol pestovaný v skupine Tvrdošijní ([[Josef Čapek]], [[Jan Zrzavý]]). Členovia avantgardného [[Devětsil]]u sa potom nadchli pre [[surrealizmus]] ([[Toyen]]). V druhej polovici 20. storočia prápor surrealizmu držal najmä [[Jan Švankmajer]].

Knižné ilustrácie preslávili napríklad [[Josef Lada|Josefa Ladu]], [[Zdeněk Burian|Zdeňka Buriana]] alebo [[Adolf Born|Adolfa Borna]]. Najznámejšími predstaviteľmi umeleckej fotografie sú [[František Drtikol]], [[Josef Sudek]], [[Jan Saudek]] či [[Josef Koudelka]].

== Poznámky ==
{{Referencie|skupina=pozn.}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Česko|wikt=Česko|commonscat=Czech Republic}}

== Externé odkazy ==
{{portál|Česko|Český}}
* [http://www.czech.cz/cz Česká republika Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090503054928/http://www.czech.cz/cz |date=2009-05-03 }} {{ces icon}}

{{Česko}}
{{Okresy Česka}}
{{Štatutárne mestá v Česku}}
{{Krajiny V4}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{Schengenský priestor}}
{{NATO}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Česko| ]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]</text>
      <sha1>eg1ig7xfcd9i0j9yzis28yubtaqxube</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Atlantický oceán</title>
    <ns>0</ns>
    <id>988</id>
    <revision>
      <id>8213201</id>
      <parentid>8213180</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:19:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-25835-64</username>
        <id>293305</id>
      </contributor>
      <origin>8213201</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14107" sha1="iab668s6agrbt3csl285gzkfwi1bcgz" xml:space="preserve">{{Päť oceánov}}
[[Súbor:Atlanticky Ocean.png|thumb|Atlantický oceán]]

'''Atlantický oceán''' (iné názvy pozri nižšie) je druhý najväčší [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceán]] Zeme. Leží medzi [[Amerika|Amerikou]], [[Európa|Európou]] a [[Afrika|Afrikou]].

== Poloha ==
Atlantický oceán (vrátane [[moria|morí]]) sa nachádza medzi:
* [[Severný ľadový oceán|Severným ľadovým oceánom]] na severe, 
* [[Severná Amerika|Severnou]] a [[Južná Amerika|Južnou Amerikou]] na západe, 
* [[Európa|Európou]] a [[Afrika|Afrikou]] na východe, 
* a buď Južným oceánom alebo [[Antarktída|Antarktídou]] na juhu (v závislosti od toho, či sa uznáva alebo neuznáva existencia [[Južný oceán|Južného oceánu]]). 
Presný priebeh hranice medzi Atlantickým oceánom a Severným ľadovým oceánom a takisto medzi Atlantickým oceánom a Južným ľadovým oceánom je sporný. 

V minulosti niekedy Atlantický oceán v širšom zmysle zahŕňal jednak príslušnú časť dnešného Južného oceánu a jednak celý Severný ľadový oceán, keďže sa rozlišovali len tri oceány ([[Tichý oceán|Tichý]], Atlantický a [[Indický oceán|Indický]]). 

Aj pri Atlantickom oceáne platí, tak ako pri všetkých oceánoch, že pojem Atlantický oceán v užšom zmysle nezahŕňa [[moria|moria]] (t. j. okrajové a vnútorné moria), čiže konkrétne napríklad nezahŕňa [[Stredozemné more]] či [[Karibské more]].

== Názvy ==
Súčasný normovaný a kodifikovaný slovenský názov tohto oceánu znie '''Atlantický oceán'''.&lt;ref&gt;Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným. 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;atlantický. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2013&lt;/ref&gt; Kodifikovaný je už od roku 1931.&lt;ref&gt;atlantický. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] s abecedným pravopisným slovníkom. 1931. S. 91&lt;/ref&gt; Vyskytuje sa aj skrátená podoba '''Atlantik'''.&lt;ref&gt;Atlantik. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

Staršie názvy sú: ''Atlantský oceán''&lt;ref&gt;NIKOLAU, S. Učebnica zemepisu na základe vlastivednom pre 1. triedu škôl stredných. Praha: Družstvo českých profesorov, 1923, S. 104&lt;/ref&gt;, ''Atlantické more''&lt;ref&gt;PRÍDAVOK, J., BARTEK, H. Slovník cudzích slov a výrazov v slovenčine. Prešov: Česko-slovenská grafická Únia, 1939, S. 653&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;JALOVECKÝ, M. et al. Hviezdoveda Zemepis Prírodopis Silozpyt. V otázkach a odpoveďach. Budín: Písmotiskom Martina Bagó, 1863, S. 28&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Bar/&gt;, ''Atlantské more''&lt;ref&gt;SEEWARTH, Jozef Mária. Lehrbuch der slovakischen Sprache für deutsche Mittelschulen und verwandte Lehranstalten. Bratislava: Academia, 1925, S. 107, 153&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Novinky. in: Pešťbudínske vedomosti 13. december 1864 S. 2&lt;/ref&gt;, ''Atlanské more''&lt;ref&gt;more. in: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]&lt;/ref&gt;, ''Západné more''&lt;ref name=Bar&gt;Bartolomeides, L. Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského. B. Bystřica. 1798. S. 16&lt;/ref&gt;.

== Etymológia ==
Slovo atlantický (atlantský) v názve tohto oceánu (lat. atlanticus, gr. atlantikos) sa pôvodne v [[starovek]]u vzťahovalo na gréckeho obra [[Atlas (mytológia)|Atlas]]a. Neskôr, od [[stredovek]]u, sa vzťahovalo skôr na pohorie [[Atlas (pohorie)|Atlas]] v Afrike, ktoré je pomenované podľa spomínaného obra. 

== Rozloha ==
Vrátane [[more|morí]], čiže napríklad vrátane [[Karibské more|Karibského mora]], [[Mexický záliv|Mexického zálivu]], [[Severné more|Severného mora]], [[Baltské more|Baltského mora]] či [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], má Atlantický oceán rozlohu 106,46 mil. km². 

== Výška prílivu ==
Priemerná výška prílivu je {{m|1|m}}, najväčšia {{m|18|m}} v zátoke [[Fundy Bay]].

== Oceánske dno ==
Najhlbšie miesto v Atlantickom oceáne je priehlbina [[Milwaukee]] v [[Portorická priekopa|Portorickej priekope]] s hĺbkou 8 648 metrov pod hladinou oceánu. Priemerná hĺbka je {{m|3332|m}}, resp. {{m|3926|m}} bez okrajových morí.

Podmorskej topografii dominuje severný a južný [[Stredoatlantický chrbát]], tvoriaci mohutný pás podmorských pohorí tiahnúcich sa od severu na juh. V jeho severnej časti, kde sa kríži s [[horúca škvrna (geológia)|horúcou škvrnou]] na povrch vystupuje rozsiahly vulkanický ostrov [[Island]], v strednej časti sú to podstatne menšie [[Azory]].&lt;ref&gt;Kolektív autorov, 2001, ''Encyklopedický atlas sveta.'' Ikar, Bratislava, s. 66 – 67&lt;/ref&gt;

== Pobrežie ==
Na brehoch severného Atlantického oceánu leží mnoho z najvyspelejších štátov sveta. Atlantický oceán je preto pokrytý hustou sieťou celosvetovo najpoužívanejších morských trás medzi východnou a západnou pologuľou. Nachádzajú sa tu popredné svetové oblasti [[rybolov]]u; ďalšie ekonomické aktivity zahŕňajú bagrovanie aragonitických pieskov na [[Bahamy|Bahamách]] a ťažbu [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]] v Karibskom mori, Mexickom zálive a v Severnom mori.

Najväčší &quot;záliv&quot; (často považovaný za [[more]]) Atlantického oceánu je [[Mexický záliv|Mexický]], s plochou {{km2|1554000}}.

== Geológia ==
[[Súbor:Atlantic bathymetry.jpg|náhľad|Stredoatlantický chrbát a topografia dna.]]
Atlantický oceán je jedným z najmladších svetových oceánov. Jeho najstaršia centrálna časť začala vznikať pred asi 200 – 180 miliónmi rokov na začiatku [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] na mieste zhrubnutej [[zemská kôra|zemskej kôry]] staršieho [[pohorie|pohoria]] v strednej časti superkontinentu [[Pangea]]. Vzniku oceánu predchádzal rozsiahly [[bazalt]]ový vulkanizmus, ktorý umožnil vznik [[stredoatlantická magmatická provincia|stredoatlantickej magmatickej provincie]].

[[Oceánska kôra]] najprv začala vznikať v oblasti medzi [[azorský transformný zlom|azorským transformným zlomom]] a [[transformný zlom svätého Pavla|transformným zlomom svätého Pavla]], približne medzi [[Biskajský záliv|Biskajským]] a [[Guinejský záliv|Guinejským zálivom]]. Rozpad kontinentu mal v tejto oblasti zložitejší priebeh&lt;ref&gt;Withjack, M.O., Schlische, R.W., Olsen, P.E., 1998, ''Diachronous rifting, drifting, and inversion on the passive margin of central eastern North America; an analog for other passive margins.'' AAPG Bulletin, 82, 5A, s. 817 – 835&lt;/ref&gt;. Prvá magnetická anomália na oboch stranách Atlantiku, ktorá jednoznačne preukazuje rozpínanie oceánskeho dna v tejto oblasti je stará asi 156 miliónov rokov ([[vrchná jura]])&lt;ref&gt;Hutchinson, D.R., 2005, Atlantic Margin in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), ''Encyclopedia of Geology. Volume 4.'' Elsevier, Amsterdam, s. 92 – 108&lt;/ref&gt;. Vznik centrálneho Atlantiku priamo súvisel s vývojom [[piemontsko-ligurský oceán|Pienontsko-ligurského oceánu]]&lt;ref&gt;Favre, P., Stampfli, G.M., 1992, ''From rifting to passive margin: the examples of the Red Sea, Central Atlantic and Alpine Tethys.'' Tectonophysics, 215, s. 69 – 97&lt;/ref&gt; a zrejme aj ďalších [[Tethys (more)|tethýdnych]] oceánskych paniev.

Počiatok vzniku južnej časti Atlantického oceánu možno doložiť približne na hranici jury a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] pred 130 miliónmi rokov, pričom prvé oceánske sedimenty sú až vrchnokriedové&lt;ref&gt;Basile, Ch., Mascle, J., Guiraud, R., 2005, ''Phanerozoic geological evolution of the Equatorial Atlantic domain.'' Journal of African Earth Sciences, 43, s. 275 – 282&lt;/ref&gt;.

Severná časť Atlantického oceánu sa pôvodne začala otvárať spoločne s centrálnou, no rozpad kontinentu medzi Severnou Amerikou a Grónskom ďalej nepokračoval. V oblasti medzi [[Grand Banks]] a [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejským polostrovom]] potom došlo oddeleniu začiatkom kriedy, zatiaľ čo severne, medzi Grónskom a Európou až vo vrchnej kriede.&lt;ref&gt;Tankard, A.J., Balkwill, H.R., 1989, ''Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins: Introduction.'' in Tankard, A.J., Balkwill, H.R. (Editori), ''Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins.'' AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 1 – 6&lt;/ref&gt; Viac na sever do oblasti [[Grónske more|Grónskeho]] a [[Nórske more|Nórskeho mora]] prenikol oceán až v [[eocén]]e.&lt;ref&gt;Ziegler, P.A., 1989,'' Evolution of the North Atlantic - an overview.'' in: Tankard, A.J., Balkwill, H.R., (Eitori), Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins. AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 111 – 129.&lt;/ref&gt;

== Ostrovy ==
Medzi [[ostrov]]y Atlantického oceánu patria [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]], [[Írsko (ostrov)|Írsko]], [[Island]], [[Grónsko]], [[Newfoundland]], [[Faerské ostrovy]], [[Rockall]], [[Azory]], [[Fernando de Noronha]], [[Madeira]], [[Kanárske ostrovy]], [[Kapverdy]], [[Svätý Tomáš a Princov ostrov|Svätý Tomáš]], [[Bermudy]], [[Antily]], ostrov [[Ascension]], [[Svätá Helena (ostrov v Atlantiku)|Svätá Helena]], [[Trinidad a Tobago|Trinidad]], [[Martin Vaz]], [[Tristan da Cunha (skupina ostrovov)|Tristan da Cunha]], [[Falklandy]] a [[Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy]].

== Doprava ==
=== Významné prístavy ===
Atlantický oceán bol dlho významnou a frekventovanou dopravnou cestou, ktorej význam približne od 50. rokov 20. storočia znížila lacnejšia letecká doprava a nové alternatívne trasy.
{| class=wikitable
|-
! Európa
! Afrika
! Amerika
|-
| valign=top |
* [[Ålesund]] ([[Nórsko]])
* [[La Coruña]] ([[Španielsko]])
* [[Amsterdam]] ([[Holandsko]])
* [[Antverpy]] ([[Belgicko]])
* [[Belfast]] ([[Severné Írsko]])
* [[Bergen]] ([[Nórsko]])
* [[Bodø]] ([[Nórsko]])
* [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] ([[Francúzsko]])
* [[Brémy]] ([[Nemecko]])
* [[Brest (Francúzsko)|Brest]] ([[Francúzsko]])
* [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]] ([[Anglicko]])
* [[Cádiz]] ([[Španielsko]])
* [[Cherbourg]] ([[Francúzsko]])
* [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]] ([[Írsko]])
* [[Dublin]] ([[Írsko]])
* [[Dunkerque]] ([[Francúzsko]])
* [[Edinburgh]] ([[Škótsko]])
* [[Glasgow]] ([[Škótsko]])
* [[Göteborg]]([[Švédsko]])
* [[Hamburg]] ([[Nemecko]])
* [[Las Palmas]] ([[Španielsko]])
* [[Le Havre]] ([[Francúzsko]])
* [[Lisabon]] ([[Portugalsko]])
* [[Liverpool]] ([[Anglicko]])
* [[Londýn]] ([[Anglicko]])
* [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]] ([[Francúzsko]])
* [[Narvik]] ([[Nórsko]])
* [[Newcastle upon Tyne]] ([[Anglicko]])
* [[Oslo]] ([[Nórsko]])
* [[Ostende]] ([[Belgicko]])
* [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] ([[Portugalsko]])
* [[Portsmouth]] ([[Anglicko]])
* [[Reykjavík]] ([[Island]])
* [[Rotterdam]] ([[Holandsko]])
* [[Saint-Nazaire (Loire-Atlantique)|Saint-Nazaire]] ([[Francúzsko]])
* [[Santa Cruz de Tenerife]] ([[Španielsko]])
* [[Santander]] ([[Španielsko]])
* [[Sevilla]] ([[Španielsko]])
* [[Southampton (mesto)|Southampton]] ([[Anglicko]])
* [[Stavanger]] ([[Nórsko]])
* [[Tromsø]] ([[Nórsko]])
* [[Tórshavn]] ([[Faerské ostrovy]])
* [[Trondheim]] ([[Nórsko]])
* [[Vigo]] ([[Španielsko]])
| valign=top |
* [[Abidjan]] ([[Pobrežie Slonoviny]])
* [[Accra]] ([[Ghana]])
* [[Banjul]] ([[Gambia (štát)|Gambia]])
* [[Bissau]] ([[Guinea-Bissau]])
* [[Casablanca]] ([[Maroko]])
* [[Cotonou]] ([[Benin]])
* [[Dakar]] ([[Senegal]])
* [[Douala]] ([[Kamerun]])
* [[Kapské Mesto]] ([[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]])
* [[Konakry]] ([[Guinea]])
* [[Lagos]] ([[Nigéria]])
* [[Libreville]] ([[Gabon]])
* [[Lomé]] ([[Togo]])
* [[Luanda]] ([[Angola]])
* [[Malabo]] ([[Rovníková Guinea]])
* [[Monrovia]] ([[Libéria]])
* [[Nouakchott]] ([[Mauritánia]])
* [[Port Harcourt]] ([[Nigéria]])
* [[Porto-Novo]] ([[Benin]])
* [[Rabat (mesto)|Rabat]] ([[Maroko]])
* [[Tangier]] ([[Maroko]])
* [[Walvis Bay]] ([[Namíbia]])
| valign=top |
* [[Bahía Blanca (mesto)|Bahía Blanca]] ([[Argentína]])
* [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Boston (Massachusetts)|Boston]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Cayenne]] ([[Francúzska Guyana]])
* [[Charleston (Južná Karolína)|Charleston]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Everglades]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Fortaleza]] ([[Brazília]])
* [[Georgetown (Guyana)|Georgetown]] ([[Guyana (štát)|Guyana]])
* [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]] ([[Kanada]])
* [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Maceió]] ([[Brazília]])
* [[Miami]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Montreal]] ([[Kanada]])
* [[Morehead City]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Nantucket]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New Haven (Connecticut)|New Haven]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New London (Connecticut)|New London]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New York (mesto)|New York]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Newport News]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Norfolk (Virgínia)|Norfolk]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Palm Beach]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Paramaribo]] ([[Surinam]])
* [[Philadelphia]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Portland (Maine)|Portland]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Portsmouth (New Hampshire)|Portsmouth]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Providence (Rhode Island)|Providence]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Puerto Cortés]] ([[Honduras]])
* [[Quebec (mesto)|Quebec]] ([[Kanada]])
* [[Recife]] ([[Brazília]])
* [[Rio de Janeiro]] ([[Brazília]])
* [[Salvador (mesto)|Salvador]] ([[Brazília]])
* [[Santos]] ([[Brazília]])
* [[Savannah]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Saint John]] ([[Kanada]])
* [[St. John’s (Newfoundland a Labrador)|St. John’s]] ([[Kanada]])
* [[Vitória (Brazília)|Vitória]] ([[Brazília]])
* [[Wilmington (Delaware)|Wilmington]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Yarmouth]] ([[Kanada]])
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
* {{filit|fva/atlanticky_ocean.html}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Atlantic Ocean}}

{{Atlantický oceán}}
{{Regióny sveta}}

[[Kategória:Atlantický oceán| ]]</text>
      <sha1>iab668s6agrbt3csl285gzkfwi1bcgz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213203</id>
      <parentid>8213201</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:20:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-25835-64</username>
        <id>293305</id>
      </contributor>
      <origin>8213203</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14097" sha1="h1lqsfcui3zvn54y87l81j665yvcrhz" xml:space="preserve">{{Päť oceánov}}
[[Súbor:Atlanticky Ocean.png|thumb|Atlantický oceán]]

'''Atlantický oceán''' (iné názvy pozri nižšie) je druhý najväčší [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceán]] Zeme. Leží medzi [[Amerika|Amerikou]], [[Európa|Európou]] a [[Afrika|Afrikou]].

== Poloha ==
Atlantický oceán (vrátane [[moria|morí]]) sa nachádza medzi:
* [[Severný ľadový oceán|Severným ľadovým oceánom]] na severe, 
* [[Severná Amerika|Severnou]] a [[Južná Amerika|Južnou Amerikou]] na západe, 
* [[Európa|Európou]] a [[Afrika|Afrikou]] na východe, 
* a buď Južným oceánom alebo [[Antarktída|Antarktídou]] na juhu (v závislosti od toho, či sa uznáva alebo neuznáva existencia [[Južný oceán|Južného oceánu]]). 
Presný priebeh hranice medzi Atlantickým oceánom a Severným ľadovým oceánom a takisto medzi Atlantickým oceánom a Južným oceánom je sporný. 

V minulosti niekedy Atlantický oceán v širšom zmysle zahŕňal jednak príslušnú časť dnešného Južného oceánu a jednak celý Severný ľadový oceán, keďže sa rozlišovali len tri oceány ([[Tichý oceán|Tichý]], Atlantický a [[Indický oceán|Indický]]). 

Aj pri Atlantickom oceáne platí, tak ako pri všetkých oceánoch, že pojem Atlantický oceán v užšom zmysle nezahŕňa [[moria|moria]] (t. j. okrajové a vnútorné moria), čiže konkrétne napríklad nezahŕňa [[Stredozemné more]] či [[Karibské more]].

== Názvy ==
Súčasný normovaný a kodifikovaný slovenský názov tohto oceánu znie '''Atlantický oceán'''.&lt;ref&gt;Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným. 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;atlantický. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2013&lt;/ref&gt; Kodifikovaný je už od roku 1931.&lt;ref&gt;atlantický. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] s abecedným pravopisným slovníkom. 1931. S. 91&lt;/ref&gt; Vyskytuje sa aj skrátená podoba '''Atlantik'''.&lt;ref&gt;Atlantik. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

Staršie názvy sú: ''Atlantský oceán''&lt;ref&gt;NIKOLAU, S. Učebnica zemepisu na základe vlastivednom pre 1. triedu škôl stredných. Praha: Družstvo českých profesorov, 1923, S. 104&lt;/ref&gt;, ''Atlantické more''&lt;ref&gt;PRÍDAVOK, J., BARTEK, H. Slovník cudzích slov a výrazov v slovenčine. Prešov: Česko-slovenská grafická Únia, 1939, S. 653&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;JALOVECKÝ, M. et al. Hviezdoveda Zemepis Prírodopis Silozpyt. V otázkach a odpoveďach. Budín: Písmotiskom Martina Bagó, 1863, S. 28&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Bar/&gt;, ''Atlantské more''&lt;ref&gt;SEEWARTH, Jozef Mária. Lehrbuch der slovakischen Sprache für deutsche Mittelschulen und verwandte Lehranstalten. Bratislava: Academia, 1925, S. 107, 153&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Novinky. in: Pešťbudínske vedomosti 13. december 1864 S. 2&lt;/ref&gt;, ''Atlanské more''&lt;ref&gt;more. in: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]&lt;/ref&gt;, ''Západné more''&lt;ref name=Bar&gt;Bartolomeides, L. Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského. B. Bystřica. 1798. S. 16&lt;/ref&gt;.

== Etymológia ==
Slovo atlantický (atlantský) v názve tohto oceánu (lat. atlanticus, gr. atlantikos) sa pôvodne v [[starovek]]u vzťahovalo na gréckeho obra [[Atlas (mytológia)|Atlas]]a. Neskôr, od [[stredovek]]u, sa vzťahovalo skôr na pohorie [[Atlas (pohorie)|Atlas]] v Afrike, ktoré je pomenované podľa spomínaného obra. 

== Rozloha ==
Vrátane [[more|morí]], čiže napríklad vrátane [[Karibské more|Karibského mora]], [[Mexický záliv|Mexického zálivu]], [[Severné more|Severného mora]], [[Baltské more|Baltského mora]] či [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], má Atlantický oceán rozlohu 106,46 mil. km². 

== Výška prílivu ==
Priemerná výška prílivu je {{m|1|m}}, najväčšia {{m|18|m}} v zátoke [[Fundy Bay]].

== Oceánske dno ==
Najhlbšie miesto v Atlantickom oceáne je priehlbina [[Milwaukee]] v [[Portorická priekopa|Portorickej priekope]] s hĺbkou 8 648 metrov pod hladinou oceánu. Priemerná hĺbka je {{m|3332|m}}, resp. {{m|3926|m}} bez okrajových morí.

Podmorskej topografii dominuje severný a južný [[Stredoatlantický chrbát]], tvoriaci mohutný pás podmorských pohorí tiahnúcich sa od severu na juh. V jeho severnej časti, kde sa kríži s [[horúca škvrna (geológia)|horúcou škvrnou]] na povrch vystupuje rozsiahly vulkanický ostrov [[Island]], v strednej časti sú to podstatne menšie [[Azory]].&lt;ref&gt;Kolektív autorov, 2001, ''Encyklopedický atlas sveta.'' Ikar, Bratislava, s. 66 – 67&lt;/ref&gt;

== Pobrežie ==
Na brehoch severného Atlantického oceánu leží mnoho z najvyspelejších štátov sveta. Atlantický oceán je preto pokrytý hustou sieťou celosvetovo najpoužívanejších morských trás medzi východnou a západnou pologuľou. Nachádzajú sa tu popredné svetové oblasti [[rybolov]]u; ďalšie ekonomické aktivity zahŕňajú bagrovanie aragonitických pieskov na [[Bahamy|Bahamách]] a ťažbu [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]] v Karibskom mori, Mexickom zálive a v Severnom mori.

Najväčší &quot;záliv&quot; (často považovaný za [[more]]) Atlantického oceánu je [[Mexický záliv|Mexický]], s plochou {{km2|1554000}}.

== Geológia ==
[[Súbor:Atlantic bathymetry.jpg|náhľad|Stredoatlantický chrbát a topografia dna.]]
Atlantický oceán je jedným z najmladších svetových oceánov. Jeho najstaršia centrálna časť začala vznikať pred asi 200 – 180 miliónmi rokov na začiatku [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] na mieste zhrubnutej [[zemská kôra|zemskej kôry]] staršieho [[pohorie|pohoria]] v strednej časti superkontinentu [[Pangea]]. Vzniku oceánu predchádzal rozsiahly [[bazalt]]ový vulkanizmus, ktorý umožnil vznik [[stredoatlantická magmatická provincia|stredoatlantickej magmatickej provincie]].

[[Oceánska kôra]] najprv začala vznikať v oblasti medzi [[azorský transformný zlom|azorským transformným zlomom]] a [[transformný zlom svätého Pavla|transformným zlomom svätého Pavla]], približne medzi [[Biskajský záliv|Biskajským]] a [[Guinejský záliv|Guinejským zálivom]]. Rozpad kontinentu mal v tejto oblasti zložitejší priebeh&lt;ref&gt;Withjack, M.O., Schlische, R.W., Olsen, P.E., 1998, ''Diachronous rifting, drifting, and inversion on the passive margin of central eastern North America; an analog for other passive margins.'' AAPG Bulletin, 82, 5A, s. 817 – 835&lt;/ref&gt;. Prvá magnetická anomália na oboch stranách Atlantiku, ktorá jednoznačne preukazuje rozpínanie oceánskeho dna v tejto oblasti je stará asi 156 miliónov rokov ([[vrchná jura]])&lt;ref&gt;Hutchinson, D.R., 2005, Atlantic Margin in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), ''Encyclopedia of Geology. Volume 4.'' Elsevier, Amsterdam, s. 92 – 108&lt;/ref&gt;. Vznik centrálneho Atlantiku priamo súvisel s vývojom [[piemontsko-ligurský oceán|Pienontsko-ligurského oceánu]]&lt;ref&gt;Favre, P., Stampfli, G.M., 1992, ''From rifting to passive margin: the examples of the Red Sea, Central Atlantic and Alpine Tethys.'' Tectonophysics, 215, s. 69 – 97&lt;/ref&gt; a zrejme aj ďalších [[Tethys (more)|tethýdnych]] oceánskych paniev.

Počiatok vzniku južnej časti Atlantického oceánu možno doložiť približne na hranici jury a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] pred 130 miliónmi rokov, pričom prvé oceánske sedimenty sú až vrchnokriedové&lt;ref&gt;Basile, Ch., Mascle, J., Guiraud, R., 2005, ''Phanerozoic geological evolution of the Equatorial Atlantic domain.'' Journal of African Earth Sciences, 43, s. 275 – 282&lt;/ref&gt;.

Severná časť Atlantického oceánu sa pôvodne začala otvárať spoločne s centrálnou, no rozpad kontinentu medzi Severnou Amerikou a Grónskom ďalej nepokračoval. V oblasti medzi [[Grand Banks]] a [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejským polostrovom]] potom došlo oddeleniu začiatkom kriedy, zatiaľ čo severne, medzi Grónskom a Európou až vo vrchnej kriede.&lt;ref&gt;Tankard, A.J., Balkwill, H.R., 1989, ''Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins: Introduction.'' in Tankard, A.J., Balkwill, H.R. (Editori), ''Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins.'' AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 1 – 6&lt;/ref&gt; Viac na sever do oblasti [[Grónske more|Grónskeho]] a [[Nórske more|Nórskeho mora]] prenikol oceán až v [[eocén]]e.&lt;ref&gt;Ziegler, P.A., 1989,'' Evolution of the North Atlantic - an overview.'' in: Tankard, A.J., Balkwill, H.R., (Eitori), Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins. AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 111 – 129.&lt;/ref&gt;

== Ostrovy ==
Medzi [[ostrov]]y Atlantického oceánu patria [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]], [[Írsko (ostrov)|Írsko]], [[Island]], [[Grónsko]], [[Newfoundland]], [[Faerské ostrovy]], [[Rockall]], [[Azory]], [[Fernando de Noronha]], [[Madeira]], [[Kanárske ostrovy]], [[Kapverdy]], [[Svätý Tomáš a Princov ostrov|Svätý Tomáš]], [[Bermudy]], [[Antily]], ostrov [[Ascension]], [[Svätá Helena (ostrov v Atlantiku)|Svätá Helena]], [[Trinidad a Tobago|Trinidad]], [[Martin Vaz]], [[Tristan da Cunha (skupina ostrovov)|Tristan da Cunha]], [[Falklandy]] a [[Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy]].

== Doprava ==
=== Významné prístavy ===
Atlantický oceán bol dlho významnou a frekventovanou dopravnou cestou, ktorej význam približne od 50. rokov 20. storočia znížila lacnejšia letecká doprava a nové alternatívne trasy.
{| class=wikitable
|-
! Európa
! Afrika
! Amerika
|-
| valign=top |
* [[Ålesund]] ([[Nórsko]])
* [[La Coruña]] ([[Španielsko]])
* [[Amsterdam]] ([[Holandsko]])
* [[Antverpy]] ([[Belgicko]])
* [[Belfast]] ([[Severné Írsko]])
* [[Bergen]] ([[Nórsko]])
* [[Bodø]] ([[Nórsko]])
* [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] ([[Francúzsko]])
* [[Brémy]] ([[Nemecko]])
* [[Brest (Francúzsko)|Brest]] ([[Francúzsko]])
* [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]] ([[Anglicko]])
* [[Cádiz]] ([[Španielsko]])
* [[Cherbourg]] ([[Francúzsko]])
* [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]] ([[Írsko]])
* [[Dublin]] ([[Írsko]])
* [[Dunkerque]] ([[Francúzsko]])
* [[Edinburgh]] ([[Škótsko]])
* [[Glasgow]] ([[Škótsko]])
* [[Göteborg]]([[Švédsko]])
* [[Hamburg]] ([[Nemecko]])
* [[Las Palmas]] ([[Španielsko]])
* [[Le Havre]] ([[Francúzsko]])
* [[Lisabon]] ([[Portugalsko]])
* [[Liverpool]] ([[Anglicko]])
* [[Londýn]] ([[Anglicko]])
* [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]] ([[Francúzsko]])
* [[Narvik]] ([[Nórsko]])
* [[Newcastle upon Tyne]] ([[Anglicko]])
* [[Oslo]] ([[Nórsko]])
* [[Ostende]] ([[Belgicko]])
* [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] ([[Portugalsko]])
* [[Portsmouth]] ([[Anglicko]])
* [[Reykjavík]] ([[Island]])
* [[Rotterdam]] ([[Holandsko]])
* [[Saint-Nazaire (Loire-Atlantique)|Saint-Nazaire]] ([[Francúzsko]])
* [[Santa Cruz de Tenerife]] ([[Španielsko]])
* [[Santander]] ([[Španielsko]])
* [[Sevilla]] ([[Španielsko]])
* [[Southampton (mesto)|Southampton]] ([[Anglicko]])
* [[Stavanger]] ([[Nórsko]])
* [[Tromsø]] ([[Nórsko]])
* [[Tórshavn]] ([[Faerské ostrovy]])
* [[Trondheim]] ([[Nórsko]])
* [[Vigo]] ([[Španielsko]])
| valign=top |
* [[Abidjan]] ([[Pobrežie Slonoviny]])
* [[Accra]] ([[Ghana]])
* [[Banjul]] ([[Gambia (štát)|Gambia]])
* [[Bissau]] ([[Guinea-Bissau]])
* [[Casablanca]] ([[Maroko]])
* [[Cotonou]] ([[Benin]])
* [[Dakar]] ([[Senegal]])
* [[Douala]] ([[Kamerun]])
* [[Kapské Mesto]] ([[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]])
* [[Konakry]] ([[Guinea]])
* [[Lagos]] ([[Nigéria]])
* [[Libreville]] ([[Gabon]])
* [[Lomé]] ([[Togo]])
* [[Luanda]] ([[Angola]])
* [[Malabo]] ([[Rovníková Guinea]])
* [[Monrovia]] ([[Libéria]])
* [[Nouakchott]] ([[Mauritánia]])
* [[Port Harcourt]] ([[Nigéria]])
* [[Porto-Novo]] ([[Benin]])
* [[Rabat (mesto)|Rabat]] ([[Maroko]])
* [[Tangier]] ([[Maroko]])
* [[Walvis Bay]] ([[Namíbia]])
| valign=top |
* [[Bahía Blanca (mesto)|Bahía Blanca]] ([[Argentína]])
* [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Boston (Massachusetts)|Boston]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Cayenne]] ([[Francúzska Guyana]])
* [[Charleston (Južná Karolína)|Charleston]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Everglades]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Fortaleza]] ([[Brazília]])
* [[Georgetown (Guyana)|Georgetown]] ([[Guyana (štát)|Guyana]])
* [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]] ([[Kanada]])
* [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Maceió]] ([[Brazília]])
* [[Miami]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Montreal]] ([[Kanada]])
* [[Morehead City]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Nantucket]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New Haven (Connecticut)|New Haven]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New London (Connecticut)|New London]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New York (mesto)|New York]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Newport News]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Norfolk (Virgínia)|Norfolk]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Palm Beach]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Paramaribo]] ([[Surinam]])
* [[Philadelphia]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Portland (Maine)|Portland]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Portsmouth (New Hampshire)|Portsmouth]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Providence (Rhode Island)|Providence]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Puerto Cortés]] ([[Honduras]])
* [[Quebec (mesto)|Quebec]] ([[Kanada]])
* [[Recife]] ([[Brazília]])
* [[Rio de Janeiro]] ([[Brazília]])
* [[Salvador (mesto)|Salvador]] ([[Brazília]])
* [[Santos]] ([[Brazília]])
* [[Savannah]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Saint John]] ([[Kanada]])
* [[St. John’s (Newfoundland a Labrador)|St. John’s]] ([[Kanada]])
* [[Vitória (Brazília)|Vitória]] ([[Brazília]])
* [[Wilmington (Delaware)|Wilmington]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Yarmouth]] ([[Kanada]])
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
* {{filit|fva/atlanticky_ocean.html}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Atlantic Ocean}}

{{Atlantický oceán}}
{{Regióny sveta}}

[[Kategória:Atlantický oceán| ]]</text>
      <sha1>h1lqsfcui3zvn54y87l81j665yvcrhz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213209</id>
      <parentid>8213203</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:25:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-25835-64</username>
        <id>293305</id>
      </contributor>
      <origin>8213209</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14094" sha1="2zgxsr2kgf37dr9xegtqu9hmxc6hgme" xml:space="preserve">{{Päť oceánov}}
[[Súbor:Atlanticky Ocean.png|thumb|Atlantický oceán]]

'''Atlantický oceán''' (iné názvy pozri nižšie) je druhý najväčší [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceán]] Zeme. Leží medzi [[Amerika|Amerikou]], [[Európa|Európou]] a [[Afrika|Afrikou]].

== Názvy a etymológia ==
Súčasný normovaný a kodifikovaný slovenský názov tohto oceánu znie '''Atlantický oceán'''.&lt;ref&gt;Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným. 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;atlantický. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2013&lt;/ref&gt; Kodifikovaný je už od roku 1931.&lt;ref&gt;atlantický. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] s abecedným pravopisným slovníkom. 1931. S. 91&lt;/ref&gt; Vyskytuje sa aj skrátená podoba '''Atlantik'''.&lt;ref&gt;Atlantik. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

Staršie názvy sú: ''Atlantský oceán''&lt;ref&gt;NIKOLAU, S. Učebnica zemepisu na základe vlastivednom pre 1. triedu škôl stredných. Praha: Družstvo českých profesorov, 1923, S. 104&lt;/ref&gt;, ''Atlantické more''&lt;ref&gt;PRÍDAVOK, J., BARTEK, H. Slovník cudzích slov a výrazov v slovenčine. Prešov: Česko-slovenská grafická Únia, 1939, S. 653&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;JALOVECKÝ, M. et al. Hviezdoveda Zemepis Prírodopis Silozpyt. V otázkach a odpoveďach. Budín: Písmotiskom Martina Bagó, 1863, S. 28&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Bar/&gt;, ''Atlantské more''&lt;ref&gt;SEEWARTH, Jozef Mária. Lehrbuch der slovakischen Sprache für deutsche Mittelschulen und verwandte Lehranstalten. Bratislava: Academia, 1925, S. 107, 153&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Novinky. in: Pešťbudínske vedomosti 13. december 1864 S. 2&lt;/ref&gt;, ''Atlanské more''&lt;ref&gt;more. in: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]&lt;/ref&gt;, ''Západné more''&lt;ref name=Bar&gt;Bartolomeides, L. Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského. B. Bystřica. 1798. S. 16&lt;/ref&gt;.

Slovo atlantický (atlantský) v názve tohto oceánu (lat. atlanticus, gr. atlantikos) sa pôvodne v [[starovek]]u vzťahovalo na gréckeho obra [[Atlas (mytológia)|Atlas]]a. Neskôr, od [[stredovek]]u, sa vzťahovalo skôr na pohorie [[Atlas (pohorie)|Atlas]] v Afrike, ktoré je pomenované podľa spomínaného obra. 

== Hranice ==
Atlantický oceán (vrátane [[moria|morí]]) sa nachádza medzi:
* [[Severný ľadový oceán|Severným ľadovým oceánom]] na severe, 
* [[Severná Amerika|Severnou]] a [[Južná Amerika|Južnou Amerikou]] na západe, 
* [[Európa|Európou]] a [[Afrika|Afrikou]] na východe, 
* a buď Južným oceánom alebo [[Antarktída|Antarktídou]] na juhu (v závislosti od toho, či sa uznáva alebo neuznáva existencia [[Južný oceán|Južného oceánu]]). 
Presný priebeh hranice medzi Atlantickým oceánom a Severným ľadovým oceánom a takisto medzi Atlantickým oceánom a Južným oceánom je sporný. 

V minulosti niekedy Atlantický oceán v širšom zmysle zahŕňal jednak príslušnú časť dnešného Južného oceánu a jednak celý Severný ľadový oceán, keďže sa rozlišovali len tri oceány ([[Tichý oceán|Tichý]], Atlantický a [[Indický oceán|Indický]]). 

Aj pri Atlantickom oceáne platí, tak ako pri všetkých oceánoch, že pojem Atlantický oceán v užšom zmysle nezahŕňa [[moria|moria]] (t. j. okrajové a vnútorné moria), čiže konkrétne napríklad nezahŕňa [[Stredozemné more]] či [[Karibské more]].

== Rozloha ==
Vrátane [[more|morí]], čiže napríklad vrátane [[Karibské more|Karibského mora]], [[Mexický záliv|Mexického zálivu]], [[Severné more|Severného mora]], [[Baltské more|Baltského mora]] či [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], má Atlantický oceán rozlohu 106,46 mil. km². 

== Výška prílivu ==
Priemerná výška prílivu je {{m|1|m}}, najväčšia {{m|18|m}} v zátoke [[Fundy Bay]].

== Oceánske dno ==
Najhlbšie miesto v Atlantickom oceáne je priehlbina [[Milwaukee]] v [[Portorická priekopa|Portorickej priekope]] s hĺbkou 8 648 metrov pod hladinou oceánu. Priemerná hĺbka je {{m|3332|m}}, resp. {{m|3926|m}} bez okrajových morí.

Podmorskej topografii dominuje severný a južný [[Stredoatlantický chrbát]], tvoriaci mohutný pás podmorských pohorí tiahnúcich sa od severu na juh. V jeho severnej časti, kde sa kríži s [[horúca škvrna (geológia)|horúcou škvrnou]] na povrch vystupuje rozsiahly vulkanický ostrov [[Island]], v strednej časti sú to podstatne menšie [[Azory]].&lt;ref&gt;Kolektív autorov, 2001, ''Encyklopedický atlas sveta.'' Ikar, Bratislava, s. 66 – 67&lt;/ref&gt;

== Pobrežie ==
Na brehoch severného Atlantického oceánu leží mnoho z najvyspelejších štátov sveta. Atlantický oceán je preto pokrytý hustou sieťou celosvetovo najpoužívanejších morských trás medzi východnou a západnou pologuľou. Nachádzajú sa tu popredné svetové oblasti [[rybolov]]u; ďalšie ekonomické aktivity zahŕňajú bagrovanie aragonitických pieskov na [[Bahamy|Bahamách]] a ťažbu [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]] v Karibskom mori, Mexickom zálive a v Severnom mori.

Najväčší &quot;záliv&quot; (často považovaný za [[more]]) Atlantického oceánu je [[Mexický záliv|Mexický]], s plochou {{km2|1554000}}.

== Geológia ==
[[Súbor:Atlantic bathymetry.jpg|náhľad|Stredoatlantický chrbát a topografia dna.]]
Atlantický oceán je jedným z najmladších svetových oceánov. Jeho najstaršia centrálna časť začala vznikať pred asi 200 – 180 miliónmi rokov na začiatku [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] na mieste zhrubnutej [[zemská kôra|zemskej kôry]] staršieho [[pohorie|pohoria]] v strednej časti superkontinentu [[Pangea]]. Vzniku oceánu predchádzal rozsiahly [[bazalt]]ový vulkanizmus, ktorý umožnil vznik [[stredoatlantická magmatická provincia|stredoatlantickej magmatickej provincie]].

[[Oceánska kôra]] najprv začala vznikať v oblasti medzi [[azorský transformný zlom|azorským transformným zlomom]] a [[transformný zlom svätého Pavla|transformným zlomom svätého Pavla]], približne medzi [[Biskajský záliv|Biskajským]] a [[Guinejský záliv|Guinejským zálivom]]. Rozpad kontinentu mal v tejto oblasti zložitejší priebeh&lt;ref&gt;Withjack, M.O., Schlische, R.W., Olsen, P.E., 1998, ''Diachronous rifting, drifting, and inversion on the passive margin of central eastern North America; an analog for other passive margins.'' AAPG Bulletin, 82, 5A, s. 817 – 835&lt;/ref&gt;. Prvá magnetická anomália na oboch stranách Atlantiku, ktorá jednoznačne preukazuje rozpínanie oceánskeho dna v tejto oblasti je stará asi 156 miliónov rokov ([[vrchná jura]])&lt;ref&gt;Hutchinson, D.R., 2005, Atlantic Margin in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), ''Encyclopedia of Geology. Volume 4.'' Elsevier, Amsterdam, s. 92 – 108&lt;/ref&gt;. Vznik centrálneho Atlantiku priamo súvisel s vývojom [[piemontsko-ligurský oceán|Pienontsko-ligurského oceánu]]&lt;ref&gt;Favre, P., Stampfli, G.M., 1992, ''From rifting to passive margin: the examples of the Red Sea, Central Atlantic and Alpine Tethys.'' Tectonophysics, 215, s. 69 – 97&lt;/ref&gt; a zrejme aj ďalších [[Tethys (more)|tethýdnych]] oceánskych paniev.

Počiatok vzniku južnej časti Atlantického oceánu možno doložiť približne na hranici jury a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] pred 130 miliónmi rokov, pričom prvé oceánske sedimenty sú až vrchnokriedové&lt;ref&gt;Basile, Ch., Mascle, J., Guiraud, R., 2005, ''Phanerozoic geological evolution of the Equatorial Atlantic domain.'' Journal of African Earth Sciences, 43, s. 275 – 282&lt;/ref&gt;.

Severná časť Atlantického oceánu sa pôvodne začala otvárať spoločne s centrálnou, no rozpad kontinentu medzi Severnou Amerikou a Grónskom ďalej nepokračoval. V oblasti medzi [[Grand Banks]] a [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejským polostrovom]] potom došlo oddeleniu začiatkom kriedy, zatiaľ čo severne, medzi Grónskom a Európou až vo vrchnej kriede.&lt;ref&gt;Tankard, A.J., Balkwill, H.R., 1989, ''Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins: Introduction.'' in Tankard, A.J., Balkwill, H.R. (Editori), ''Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins.'' AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 1 – 6&lt;/ref&gt; Viac na sever do oblasti [[Grónske more|Grónskeho]] a [[Nórske more|Nórskeho mora]] prenikol oceán až v [[eocén]]e.&lt;ref&gt;Ziegler, P.A., 1989,'' Evolution of the North Atlantic - an overview.'' in: Tankard, A.J., Balkwill, H.R., (Eitori), Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins. AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 111 – 129.&lt;/ref&gt;

== Ostrovy ==
Medzi [[ostrov]]y Atlantického oceánu patria [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]], [[Írsko (ostrov)|Írsko]], [[Island]], [[Grónsko]], [[Newfoundland]], [[Faerské ostrovy]], [[Rockall]], [[Azory]], [[Fernando de Noronha]], [[Madeira]], [[Kanárske ostrovy]], [[Kapverdy]], [[Svätý Tomáš a Princov ostrov|Svätý Tomáš]], [[Bermudy]], [[Antily]], ostrov [[Ascension]], [[Svätá Helena (ostrov v Atlantiku)|Svätá Helena]], [[Trinidad a Tobago|Trinidad]], [[Martin Vaz]], [[Tristan da Cunha (skupina ostrovov)|Tristan da Cunha]], [[Falklandy]] a [[Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy]].

== Doprava ==
=== Významné prístavy ===
Atlantický oceán bol dlho významnou a frekventovanou dopravnou cestou, ktorej význam približne od 50. rokov 20. storočia znížila lacnejšia letecká doprava a nové alternatívne trasy.
{| class=wikitable
|-
! Európa
! Afrika
! Amerika
|-
| valign=top |
* [[Ålesund]] ([[Nórsko]])
* [[La Coruña]] ([[Španielsko]])
* [[Amsterdam]] ([[Holandsko]])
* [[Antverpy]] ([[Belgicko]])
* [[Belfast]] ([[Severné Írsko]])
* [[Bergen]] ([[Nórsko]])
* [[Bodø]] ([[Nórsko]])
* [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] ([[Francúzsko]])
* [[Brémy]] ([[Nemecko]])
* [[Brest (Francúzsko)|Brest]] ([[Francúzsko]])
* [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]] ([[Anglicko]])
* [[Cádiz]] ([[Španielsko]])
* [[Cherbourg]] ([[Francúzsko]])
* [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]] ([[Írsko]])
* [[Dublin]] ([[Írsko]])
* [[Dunkerque]] ([[Francúzsko]])
* [[Edinburgh]] ([[Škótsko]])
* [[Glasgow]] ([[Škótsko]])
* [[Göteborg]]([[Švédsko]])
* [[Hamburg]] ([[Nemecko]])
* [[Las Palmas]] ([[Španielsko]])
* [[Le Havre]] ([[Francúzsko]])
* [[Lisabon]] ([[Portugalsko]])
* [[Liverpool]] ([[Anglicko]])
* [[Londýn]] ([[Anglicko]])
* [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]] ([[Francúzsko]])
* [[Narvik]] ([[Nórsko]])
* [[Newcastle upon Tyne]] ([[Anglicko]])
* [[Oslo]] ([[Nórsko]])
* [[Ostende]] ([[Belgicko]])
* [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] ([[Portugalsko]])
* [[Portsmouth]] ([[Anglicko]])
* [[Reykjavík]] ([[Island]])
* [[Rotterdam]] ([[Holandsko]])
* [[Saint-Nazaire (Loire-Atlantique)|Saint-Nazaire]] ([[Francúzsko]])
* [[Santa Cruz de Tenerife]] ([[Španielsko]])
* [[Santander]] ([[Španielsko]])
* [[Sevilla]] ([[Španielsko]])
* [[Southampton (mesto)|Southampton]] ([[Anglicko]])
* [[Stavanger]] ([[Nórsko]])
* [[Tromsø]] ([[Nórsko]])
* [[Tórshavn]] ([[Faerské ostrovy]])
* [[Trondheim]] ([[Nórsko]])
* [[Vigo]] ([[Španielsko]])
| valign=top |
* [[Abidjan]] ([[Pobrežie Slonoviny]])
* [[Accra]] ([[Ghana]])
* [[Banjul]] ([[Gambia (štát)|Gambia]])
* [[Bissau]] ([[Guinea-Bissau]])
* [[Casablanca]] ([[Maroko]])
* [[Cotonou]] ([[Benin]])
* [[Dakar]] ([[Senegal]])
* [[Douala]] ([[Kamerun]])
* [[Kapské Mesto]] ([[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]])
* [[Konakry]] ([[Guinea]])
* [[Lagos]] ([[Nigéria]])
* [[Libreville]] ([[Gabon]])
* [[Lomé]] ([[Togo]])
* [[Luanda]] ([[Angola]])
* [[Malabo]] ([[Rovníková Guinea]])
* [[Monrovia]] ([[Libéria]])
* [[Nouakchott]] ([[Mauritánia]])
* [[Port Harcourt]] ([[Nigéria]])
* [[Porto-Novo]] ([[Benin]])
* [[Rabat (mesto)|Rabat]] ([[Maroko]])
* [[Tangier]] ([[Maroko]])
* [[Walvis Bay]] ([[Namíbia]])
| valign=top |
* [[Bahía Blanca (mesto)|Bahía Blanca]] ([[Argentína]])
* [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Boston (Massachusetts)|Boston]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Cayenne]] ([[Francúzska Guyana]])
* [[Charleston (Južná Karolína)|Charleston]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Everglades]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Fortaleza]] ([[Brazília]])
* [[Georgetown (Guyana)|Georgetown]] ([[Guyana (štát)|Guyana]])
* [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]] ([[Kanada]])
* [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Maceió]] ([[Brazília]])
* [[Miami]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Montreal]] ([[Kanada]])
* [[Morehead City]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Nantucket]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New Haven (Connecticut)|New Haven]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New London (Connecticut)|New London]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New York (mesto)|New York]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Newport News]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Norfolk (Virgínia)|Norfolk]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Palm Beach]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Paramaribo]] ([[Surinam]])
* [[Philadelphia]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Portland (Maine)|Portland]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Portsmouth (New Hampshire)|Portsmouth]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Providence (Rhode Island)|Providence]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Puerto Cortés]] ([[Honduras]])
* [[Quebec (mesto)|Quebec]] ([[Kanada]])
* [[Recife]] ([[Brazília]])
* [[Rio de Janeiro]] ([[Brazília]])
* [[Salvador (mesto)|Salvador]] ([[Brazília]])
* [[Santos]] ([[Brazília]])
* [[Savannah]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Saint John]] ([[Kanada]])
* [[St. John’s (Newfoundland a Labrador)|St. John’s]] ([[Kanada]])
* [[Vitória (Brazília)|Vitória]] ([[Brazília]])
* [[Wilmington (Delaware)|Wilmington]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Yarmouth]] ([[Kanada]])
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
* {{filit|fva/atlanticky_ocean.html}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Atlantic Ocean}}

{{Atlantický oceán}}
{{Regióny sveta}}

[[Kategória:Atlantický oceán| ]]</text>
      <sha1>2zgxsr2kgf37dr9xegtqu9hmxc6hgme</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213215</id>
      <parentid>8213209</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:36:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-25835-64</username>
        <id>293305</id>
      </contributor>
      <origin>8213215</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14750" sha1="mbmx57m7korry867eqe7cvsze0q2gch" xml:space="preserve">{{Päť oceánov}}
[[Súbor:Atlanticky Ocean.png|thumb|Atlantický oceán]]

'''Atlantický oceán''' (iné názvy pozri nižšie) je druhý najväčší [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceán]] Zeme. Leží medzi [[Amerika|Amerikou]], [[Európa|Európou]] a [[Afrika|Afrikou]].

== Názvy a etymológia ==
Súčasný normovaný a kodifikovaný slovenský názov tohto oceánu znie '''Atlantický oceán'''.&lt;ref&gt;Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným. 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;atlantický. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2013&lt;/ref&gt; Kodifikovaný je už od roku 1931.&lt;ref&gt;atlantický. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] s abecedným pravopisným slovníkom. 1931. S. 91&lt;/ref&gt; Vyskytuje sa aj skrátená podoba '''Atlantik'''.&lt;ref&gt;Atlantik. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

Staršie názvy sú: ''Atlantský oceán''&lt;ref&gt;NIKOLAU, S. Učebnica zemepisu na základe vlastivednom pre 1. triedu škôl stredných. Praha: Družstvo českých profesorov, 1923, S. 104&lt;/ref&gt;, ''Atlantické more''&lt;ref&gt;PRÍDAVOK, J., BARTEK, H. Slovník cudzích slov a výrazov v slovenčine. Prešov: Česko-slovenská grafická Únia, 1939, S. 653&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;JALOVECKÝ, M. et al. Hviezdoveda Zemepis Prírodopis Silozpyt. V otázkach a odpoveďach. Budín: Písmotiskom Martina Bagó, 1863, S. 28&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Bar/&gt;, ''Atlantské more''&lt;ref&gt;SEEWARTH, Jozef Mária. Lehrbuch der slovakischen Sprache für deutsche Mittelschulen und verwandte Lehranstalten. Bratislava: Academia, 1925, S. 107, 153&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Novinky. in: Pešťbudínske vedomosti 13. december 1864 S. 2&lt;/ref&gt;, ''Atlanské more''&lt;ref&gt;more. in: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]&lt;/ref&gt;, ''Západné more''&lt;ref name=Bar&gt;Bartolomeides, L. Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského. B. Bystřica. 1798. S. 16&lt;/ref&gt;.

Slovo atlantický (atlantský) v názve tohto oceánu (lat. atlanticus, gr. atlantikos) sa pôvodne v [[starovek]]u vzťahovalo na gréckeho obra [[Atlas (mytológia)|Atlas]]a. Neskôr, od [[stredovek]]u, sa vzťahovalo skôr na pohorie [[Atlas (pohorie)|Atlas]] v Afrike, ktoré je pomenované podľa spomínaného obra. 

== Hranice ==
Atlantický oceán (vrátane [[moria|morí]]) sa nachádza medzi:
* [[Severný ľadový oceán|Severným ľadovým oceánom]] na severe, 
* [[Severná Amerika|Severnou]] a [[Južná Amerika|Južnou Amerikou]] na západe, 
* [[Európa|Európou]] a [[Afrika|Afrikou]] na východe, 
* a buď Južným oceánom alebo [[Antarktída|Antarktídou]] na juhu (v závislosti od toho, či sa uznáva alebo neuznáva existencia [[Južný oceán|Južného oceánu]]). 
Presný priebeh hranice medzi Atlantickým oceánom a Severným ľadovým oceánom a takisto medzi Atlantickým oceánom a Južným oceánom je sporný. 

V minulosti niekedy Atlantický oceán v širšom zmysle zahŕňal jednak príslušnú časť dnešného Južného oceánu a jednak celý Severný ľadový oceán, keďže sa rozlišovali len tri oceány ([[Tichý oceán|Tichý]], Atlantický a [[Indický oceán|Indický]]). 

Aj pri Atlantickom oceáne platí, tak ako pri všetkých oceánoch, že pojem Atlantický oceán v užšom zmysle nezahŕňa [[moria|moria]] (t. j. okrajové a vnútorné moria), čiže konkrétne napríklad nezahŕňa [[Stredozemné more]] či [[Karibské more]].

== Rozloha ==
Vrátane [[more|morí]], čiže napríklad vrátane [[Karibské more|Karibského mora]], [[Mexický záliv|Mexického zálivu]], [[Severné more|Severného mora]], [[Baltské more|Baltského mora]] či [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], má Atlantický oceán rozlohu 106,46 mil. km². 

== Moria ==
Hlavné moria Atlantického oceánu (bez Južného oceánu) sú:
* [[Azovské more]]
* [[Baltské more]]
* [[Čierne more]]
* [[Guinejský záliv]]
* [[Írske more]]
* [[Karibské more]]
* [[Keltské more]]
* [[Labradorské more]]
* [[Marmarské more]]
* [[Mexický záliv]]
* [[Nórske more]] - niekedy zaraďované do Severného ľadového oceánu
* [[Sargasové more]]
* [[Severné more]]
* [[Stredozemné more]] - vrátane napr. [[Egejské more|Egejského]], [[Jadranské more|Jadranského]], [[Iónske more|Iónskeho]], [[Ligurské more|Ligurského]] a [[Tyrrhenské more|Tyrrhenského]] mora
* [[Záliv svätého Vavrinca]]

== Ostrovy ==
Medzi [[ostrov]]y Atlantického oceánu patria: [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]], [[Írsko (ostrov)|Írsko]], [[Island]], [[Grónsko]], [[Newfoundland]], [[Faerské ostrovy]], [[Rockall]], [[Azory]], [[Fernando de Noronha]], [[Madeira]], [[Kanárske ostrovy]], [[Kapverdy]], [[Svätý Tomáš a Princov ostrov|Svätý Tomáš]], [[Bermudy]], [[Bahamy]], [[Antily]], ostrov [[Ascension]], [[Svätá Helena (ostrov v Atlantiku)|Svätá Helena]], [[Trinidad a Tobago|Trinidad]], [[Martin Vaz]], [[Tristan da Cunha (skupina ostrovov)|Tristan da Cunha]], [[Falklandy]] a [[Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy]].

== Oceánske dno ==
Najhlbšie miesto v Atlantickom oceáne je priehlbina [[Milwaukee]] v [[Portorická priekopa|Portorickej priekope]] s hĺbkou 8 648 metrov pod hladinou oceánu. Priemerná hĺbka je {{m|3332|m}}, resp. {{m|3926|m}} bez okrajových morí.

Podmorskej topografii dominuje severný a južný [[Stredoatlantický chrbát]], tvoriaci mohutný pás podmorských pohorí tiahnúcich sa od severu na juh. V jeho severnej časti, kde sa kríži s [[horúca škvrna (geológia)|horúcou škvrnou]] na povrch vystupuje rozsiahly vulkanický ostrov [[Island]], v strednej časti sú to podstatne menšie [[Azory]].&lt;ref&gt;Kolektív autorov, 2001, ''Encyklopedický atlas sveta.'' Ikar, Bratislava, s. 66 – 67&lt;/ref&gt;

== Pobrežie ==
Na brehoch severného Atlantického oceánu leží mnoho z najvyspelejších štátov sveta. Atlantický oceán je preto pokrytý hustou sieťou celosvetovo najpoužívanejších morských trás medzi východnou a západnou pologuľou. Nachádzajú sa tu popredné svetové oblasti [[rybolov]]u; ďalšie ekonomické aktivity zahŕňajú bagrovanie aragonitických pieskov na [[Bahamy|Bahamách]] a ťažbu [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]] v Karibskom mori, Mexickom zálive a v Severnom mori.

Najväčší &quot;záliv&quot; (často považovaný za [[more]]) Atlantického oceánu je [[Mexický záliv|Mexický]], s plochou {{km2|1554000}}.

== Výška prílivu ==
Priemerná výška prílivu je {{m|1|m}}, najväčšia {{m|18|m}} v zátoke [[Fundy Bay]].

== Geológia ==
[[Súbor:Atlantic bathymetry.jpg|náhľad|Stredoatlantický chrbát a topografia dna.]]
Atlantický oceán je jedným z najmladších svetových oceánov. Jeho najstaršia centrálna časť začala vznikať pred asi 200 – 180 miliónmi rokov na začiatku [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] na mieste zhrubnutej [[zemská kôra|zemskej kôry]] staršieho [[pohorie|pohoria]] v strednej časti superkontinentu [[Pangea]]. Vzniku oceánu predchádzal rozsiahly [[bazalt]]ový vulkanizmus, ktorý umožnil vznik [[stredoatlantická magmatická provincia|stredoatlantickej magmatickej provincie]].

[[Oceánska kôra]] najprv začala vznikať v oblasti medzi [[azorský transformný zlom|azorským transformným zlomom]] a [[transformný zlom svätého Pavla|transformným zlomom svätého Pavla]], približne medzi [[Biskajský záliv|Biskajským]] a [[Guinejský záliv|Guinejským zálivom]]. Rozpad kontinentu mal v tejto oblasti zložitejší priebeh&lt;ref&gt;Withjack, M.O., Schlische, R.W., Olsen, P.E., 1998, ''Diachronous rifting, drifting, and inversion on the passive margin of central eastern North America; an analog for other passive margins.'' AAPG Bulletin, 82, 5A, s. 817 – 835&lt;/ref&gt;. Prvá magnetická anomália na oboch stranách Atlantiku, ktorá jednoznačne preukazuje rozpínanie oceánskeho dna v tejto oblasti je stará asi 156 miliónov rokov ([[vrchná jura]])&lt;ref&gt;Hutchinson, D.R., 2005, Atlantic Margin in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), ''Encyclopedia of Geology. Volume 4.'' Elsevier, Amsterdam, s. 92 – 108&lt;/ref&gt;. Vznik centrálneho Atlantiku priamo súvisel s vývojom [[piemontsko-ligurský oceán|Pienontsko-ligurského oceánu]]&lt;ref&gt;Favre, P., Stampfli, G.M., 1992, ''From rifting to passive margin: the examples of the Red Sea, Central Atlantic and Alpine Tethys.'' Tectonophysics, 215, s. 69 – 97&lt;/ref&gt; a zrejme aj ďalších [[Tethys (more)|tethýdnych]] oceánskych paniev.

Počiatok vzniku južnej časti Atlantického oceánu možno doložiť približne na hranici jury a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] pred 130 miliónmi rokov, pričom prvé oceánske sedimenty sú až vrchnokriedové&lt;ref&gt;Basile, Ch., Mascle, J., Guiraud, R., 2005, ''Phanerozoic geological evolution of the Equatorial Atlantic domain.'' Journal of African Earth Sciences, 43, s. 275 – 282&lt;/ref&gt;.

Severná časť Atlantického oceánu sa pôvodne začala otvárať spoločne s centrálnou, no rozpad kontinentu medzi Severnou Amerikou a Grónskom ďalej nepokračoval. V oblasti medzi [[Grand Banks]] a [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejským polostrovom]] potom došlo oddeleniu začiatkom kriedy, zatiaľ čo severne, medzi Grónskom a Európou až vo vrchnej kriede.&lt;ref&gt;Tankard, A.J., Balkwill, H.R., 1989, ''Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins: Introduction.'' in Tankard, A.J., Balkwill, H.R. (Editori), ''Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins.'' AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 1 – 6&lt;/ref&gt; Viac na sever do oblasti [[Grónske more|Grónskeho]] a [[Nórske more|Nórskeho mora]] prenikol oceán až v [[eocén]]e.&lt;ref&gt;Ziegler, P.A., 1989,'' Evolution of the North Atlantic - an overview.'' in: Tankard, A.J., Balkwill, H.R., (Eitori), Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins. AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 111 – 129.&lt;/ref&gt;

== Doprava ==
=== Významné prístavy ===
Atlantický oceán bol dlho významnou a frekventovanou dopravnou cestou, ktorej význam približne od 50. rokov 20. storočia znížila lacnejšia letecká doprava a nové alternatívne trasy.
{| class=wikitable
|-
! Európa
! Afrika
! Amerika
|-
| valign=top |
* [[Ålesund]] ([[Nórsko]])
* [[La Coruña]] ([[Španielsko]])
* [[Amsterdam]] ([[Holandsko]])
* [[Antverpy]] ([[Belgicko]])
* [[Belfast]] ([[Severné Írsko]])
* [[Bergen]] ([[Nórsko]])
* [[Bodø]] ([[Nórsko]])
* [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] ([[Francúzsko]])
* [[Brémy]] ([[Nemecko]])
* [[Brest (Francúzsko)|Brest]] ([[Francúzsko]])
* [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]] ([[Anglicko]])
* [[Cádiz]] ([[Španielsko]])
* [[Cherbourg]] ([[Francúzsko]])
* [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]] ([[Írsko]])
* [[Dublin]] ([[Írsko]])
* [[Dunkerque]] ([[Francúzsko]])
* [[Edinburgh]] ([[Škótsko]])
* [[Glasgow]] ([[Škótsko]])
* [[Göteborg]]([[Švédsko]])
* [[Hamburg]] ([[Nemecko]])
* [[Las Palmas]] ([[Španielsko]])
* [[Le Havre]] ([[Francúzsko]])
* [[Lisabon]] ([[Portugalsko]])
* [[Liverpool]] ([[Anglicko]])
* [[Londýn]] ([[Anglicko]])
* [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]] ([[Francúzsko]])
* [[Narvik]] ([[Nórsko]])
* [[Newcastle upon Tyne]] ([[Anglicko]])
* [[Oslo]] ([[Nórsko]])
* [[Ostende]] ([[Belgicko]])
* [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] ([[Portugalsko]])
* [[Portsmouth]] ([[Anglicko]])
* [[Reykjavík]] ([[Island]])
* [[Rotterdam]] ([[Holandsko]])
* [[Saint-Nazaire (Loire-Atlantique)|Saint-Nazaire]] ([[Francúzsko]])
* [[Santa Cruz de Tenerife]] ([[Španielsko]])
* [[Santander]] ([[Španielsko]])
* [[Sevilla]] ([[Španielsko]])
* [[Southampton (mesto)|Southampton]] ([[Anglicko]])
* [[Stavanger]] ([[Nórsko]])
* [[Tromsø]] ([[Nórsko]])
* [[Tórshavn]] ([[Faerské ostrovy]])
* [[Trondheim]] ([[Nórsko]])
* [[Vigo]] ([[Španielsko]])
| valign=top |
* [[Abidjan]] ([[Pobrežie Slonoviny]])
* [[Accra]] ([[Ghana]])
* [[Banjul]] ([[Gambia (štát)|Gambia]])
* [[Bissau]] ([[Guinea-Bissau]])
* [[Casablanca]] ([[Maroko]])
* [[Cotonou]] ([[Benin]])
* [[Dakar]] ([[Senegal]])
* [[Douala]] ([[Kamerun]])
* [[Kapské Mesto]] ([[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]])
* [[Konakry]] ([[Guinea]])
* [[Lagos]] ([[Nigéria]])
* [[Libreville]] ([[Gabon]])
* [[Lomé]] ([[Togo]])
* [[Luanda]] ([[Angola]])
* [[Malabo]] ([[Rovníková Guinea]])
* [[Monrovia]] ([[Libéria]])
* [[Nouakchott]] ([[Mauritánia]])
* [[Port Harcourt]] ([[Nigéria]])
* [[Porto-Novo]] ([[Benin]])
* [[Rabat (mesto)|Rabat]] ([[Maroko]])
* [[Tangier]] ([[Maroko]])
* [[Walvis Bay]] ([[Namíbia]])
| valign=top |
* [[Bahía Blanca (mesto)|Bahía Blanca]] ([[Argentína]])
* [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Boston (Massachusetts)|Boston]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Cayenne]] ([[Francúzska Guyana]])
* [[Charleston (Južná Karolína)|Charleston]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Everglades]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Fortaleza]] ([[Brazília]])
* [[Georgetown (Guyana)|Georgetown]] ([[Guyana (štát)|Guyana]])
* [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]] ([[Kanada]])
* [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Maceió]] ([[Brazília]])
* [[Miami]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Montreal]] ([[Kanada]])
* [[Morehead City]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Nantucket]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New Haven (Connecticut)|New Haven]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New London (Connecticut)|New London]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New York (mesto)|New York]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Newport News]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Norfolk (Virgínia)|Norfolk]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Palm Beach]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Paramaribo]] ([[Surinam]])
* [[Philadelphia]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Portland (Maine)|Portland]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Portsmouth (New Hampshire)|Portsmouth]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Providence (Rhode Island)|Providence]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Puerto Cortés]] ([[Honduras]])
* [[Quebec (mesto)|Quebec]] ([[Kanada]])
* [[Recife]] ([[Brazília]])
* [[Rio de Janeiro]] ([[Brazília]])
* [[Salvador (mesto)|Salvador]] ([[Brazília]])
* [[Santos]] ([[Brazília]])
* [[Savannah]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Saint John]] ([[Kanada]])
* [[St. John’s (Newfoundland a Labrador)|St. John’s]] ([[Kanada]])
* [[Vitória (Brazília)|Vitória]] ([[Brazília]])
* [[Wilmington (Delaware)|Wilmington]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Yarmouth]] ([[Kanada]])
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
* {{filit|fva/atlanticky_ocean.html}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Atlantic Ocean}}

{{Atlantický oceán}}
{{Regióny sveta}}

[[Kategória:Atlantický oceán| ]]</text>
      <sha1>mbmx57m7korry867eqe7cvsze0q2gch</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213216</id>
      <parentid>8213215</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:40:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-25835-64</username>
        <id>293305</id>
      </contributor>
      <origin>8213216</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14547" sha1="s7crr5dq583bsopr8ynk8d0ke9l6x3n" xml:space="preserve">{{Päť oceánov}}
[[Súbor:Atlanticky Ocean.png|thumb|Atlantický oceán]]

'''Atlantický oceán''' (iné názvy pozri nižšie) je druhý najväčší [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceán]] Zeme. Leží medzi [[Amerika|Amerikou]], [[Európa|Európou]] a [[Afrika|Afrikou]].

== Názvy a etymológia ==
Súčasný normovaný a kodifikovaný slovenský názov tohto oceánu znie '''Atlantický oceán'''.&lt;ref&gt;Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným. 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;atlantický. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2013&lt;/ref&gt; Kodifikovaný je už od roku 1931.&lt;ref&gt;atlantický. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] s abecedným pravopisným slovníkom. 1931. S. 91&lt;/ref&gt; Vyskytuje sa aj skrátená podoba '''Atlantik'''.&lt;ref&gt;Atlantik. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

Staršie názvy sú: ''Atlantský oceán''&lt;ref&gt;NIKOLAU, S. Učebnica zemepisu na základe vlastivednom pre 1. triedu škôl stredných. Praha: Družstvo českých profesorov, 1923, S. 104&lt;/ref&gt;, ''Atlantické more''&lt;ref&gt;PRÍDAVOK, J., BARTEK, H. Slovník cudzích slov a výrazov v slovenčine. Prešov: Česko-slovenská grafická Únia, 1939, S. 653&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;JALOVECKÝ, M. et al. Hviezdoveda Zemepis Prírodopis Silozpyt. V otázkach a odpoveďach. Budín: Písmotiskom Martina Bagó, 1863, S. 28&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Bar/&gt;, ''Atlantské more''&lt;ref&gt;SEEWARTH, Jozef Mária. Lehrbuch der slovakischen Sprache für deutsche Mittelschulen und verwandte Lehranstalten. Bratislava: Academia, 1925, S. 107, 153&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Novinky. in: Pešťbudínske vedomosti 13. december 1864 S. 2&lt;/ref&gt;, ''Atlanské more''&lt;ref&gt;more. in: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]&lt;/ref&gt;, ''Západné more''&lt;ref name=Bar&gt;Bartolomeides, L. Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského. B. Bystřica. 1798. S. 16&lt;/ref&gt;.

Slovo atlantický (atlantský) v názve tohto oceánu (lat. atlanticus, gr. atlantikos) sa pôvodne v [[starovek]]u vzťahovalo na gréckeho obra [[Atlas (mytológia)|Atlas]]a. Neskôr, od [[stredovek]]u, sa vzťahovalo skôr na pohorie [[Atlas (pohorie)|Atlas]] v Afrike, ktoré je pomenované podľa spomínaného obra. 

== Hranice ==
Atlantický oceán (vrátane [[moria|morí]]) sa nachádza medzi:
* [[Severný ľadový oceán|Severným ľadovým oceánom]] na severe, 
* [[Severná Amerika|Severnou]] a [[Južná Amerika|Južnou Amerikou]] na západe, 
* [[Európa|Európou]] a [[Afrika|Afrikou]] na východe, 
* a buď Južným oceánom alebo [[Antarktída|Antarktídou]] na juhu (v závislosti od toho, či sa uznáva alebo neuznáva existencia [[Južný oceán|Južného oceánu]]). 
Presný priebeh hranice medzi Atlantickým oceánom a Severným ľadovým oceánom a takisto medzi Atlantickým oceánom a Južným oceánom je sporný. 

V minulosti niekedy Atlantický oceán zahŕňal aj jednak príslušnú časť dnešného Južného oceánu a jednak celý Severný ľadový oceán, keďže sa rozlišovali len tri oceány ([[Tichý oceán|Tichý]], Atlantický a [[Indický oceán|Indický]]). 

Aj pri Atlantickom oceáne platí, tak ako pri všetkých oceánoch, že pojem Atlantický oceán v užšom zmysle nezahŕňa [[moria|moria]] (t. j. okrajové a vnútorné moria), čiže konkrétne napríklad nezahŕňa [[Stredozemné more]] či [[Karibské more]].

== Rozloha ==
Vrátane [[more|morí]] (zoznam pozri nižšie) má Atlantický oceán rozlohu 106,46 mil. km². 

== Moria ==
Hlavné [[more|moria]] Atlantického oceánu (bez Južného oceánu) sú:
* [[Azovské more]]
* [[Baltské more]]
* [[Čierne more]]
* [[Guinejský záliv]]
* [[Írske more]]
* [[Karibské more]]
* [[Keltské more]]
* [[Labradorské more]]
* [[Marmarské more]]
* [[Mexický záliv]]
* [[Nórske more]] - niekedy zaraďované do Severného ľadového oceánu
* [[Sargasové more]]
* [[Severné more]]
* [[Stredozemné more]] - vrátane napr. [[Egejské more|Egejského]], [[Jadranské more|Jadranského]], [[Iónske more|Iónskeho]], [[Ligurské more|Ligurského]] a [[Tyrrhenské more|Tyrrhenského]] mora
* [[Záliv svätého Vavrinca]]

== Ostrovy ==
Medzi [[ostrov]]y Atlantického oceánu patria: [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]], [[Írsko (ostrov)|Írsko]], [[Island]], [[Grónsko]], [[Newfoundland]], [[Faerské ostrovy]], [[Rockall]], [[Azory]], [[Fernando de Noronha]], [[Madeira]], [[Kanárske ostrovy]], [[Kapverdy]], [[Svätý Tomáš a Princov ostrov|Svätý Tomáš]], [[Bermudy]], [[Bahamy]], [[Antily]], ostrov [[Ascension]], [[Svätá Helena (ostrov v Atlantiku)|Svätá Helena]], [[Trinidad a Tobago|Trinidad]], [[Martin Vaz]], [[Tristan da Cunha (skupina ostrovov)|Tristan da Cunha]], [[Falklandy]] a [[Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy]].

== Oceánske dno ==
Najhlbšie miesto v Atlantickom oceáne je priehlbina [[Milwaukee]] v [[Portorická priekopa|Portorickej priekope]] s hĺbkou 8 648 metrov pod hladinou oceánu. Priemerná hĺbka je {{m|3332|m}}, resp. {{m|3926|m}} bez okrajových morí.

Podmorskej topografii dominuje severný a južný [[Stredoatlantický chrbát]], tvoriaci mohutný pás podmorských pohorí tiahnúcich sa od severu na juh. V jeho severnej časti, kde sa kríži s [[horúca škvrna (geológia)|horúcou škvrnou]] na povrch vystupuje rozsiahly vulkanický ostrov [[Island]], v strednej časti sú to podstatne menšie [[Azory]].&lt;ref&gt;Kolektív autorov, 2001, ''Encyklopedický atlas sveta.'' Ikar, Bratislava, s. 66 – 67&lt;/ref&gt;

== Pobrežie ==
Na brehoch severného Atlantického oceánu leží mnoho z najvyspelejších štátov sveta. Atlantický oceán je preto pokrytý hustou sieťou celosvetovo najpoužívanejších morských trás medzi východnou a západnou pologuľou. Nachádzajú sa tu popredné svetové oblasti [[rybolov]]u; ďalšie ekonomické aktivity zahŕňajú bagrovanie aragonitických pieskov na [[Bahamy|Bahamách]] a ťažbu [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]] v Karibskom mori, Mexickom zálive a v Severnom mori.

Najväčší &quot;záliv&quot; (často považovaný za [[more]]) Atlantického oceánu je [[Mexický záliv|Mexický]], s plochou {{km2|1554000}}.

== Výška prílivu ==
Priemerná výška prílivu je {{m|1|m}}, najväčšia {{m|18|m}} v zátoke [[Fundy Bay]].

== Geológia ==
[[Súbor:Atlantic bathymetry.jpg|náhľad|Stredoatlantický chrbát a topografia dna.]]
Atlantický oceán je jedným z najmladších svetových oceánov. Jeho najstaršia centrálna časť začala vznikať pred asi 200 – 180 miliónmi rokov na začiatku [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] na mieste zhrubnutej [[zemská kôra|zemskej kôry]] staršieho [[pohorie|pohoria]] v strednej časti superkontinentu [[Pangea]]. Vzniku oceánu predchádzal rozsiahly [[bazalt]]ový vulkanizmus, ktorý umožnil vznik [[stredoatlantická magmatická provincia|stredoatlantickej magmatickej provincie]].

[[Oceánska kôra]] najprv začala vznikať v oblasti medzi [[azorský transformný zlom|azorským transformným zlomom]] a [[transformný zlom svätého Pavla|transformným zlomom svätého Pavla]], približne medzi [[Biskajský záliv|Biskajským]] a [[Guinejský záliv|Guinejským zálivom]]. Rozpad kontinentu mal v tejto oblasti zložitejší priebeh&lt;ref&gt;Withjack, M.O., Schlische, R.W., Olsen, P.E., 1998, ''Diachronous rifting, drifting, and inversion on the passive margin of central eastern North America; an analog for other passive margins.'' AAPG Bulletin, 82, 5A, s. 817 – 835&lt;/ref&gt;. Prvá magnetická anomália na oboch stranách Atlantiku, ktorá jednoznačne preukazuje rozpínanie oceánskeho dna v tejto oblasti je stará asi 156 miliónov rokov ([[vrchná jura]])&lt;ref&gt;Hutchinson, D.R., 2005, Atlantic Margin in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), ''Encyclopedia of Geology. Volume 4.'' Elsevier, Amsterdam, s. 92 – 108&lt;/ref&gt;. Vznik centrálneho Atlantiku priamo súvisel s vývojom [[piemontsko-ligurský oceán|Pienontsko-ligurského oceánu]]&lt;ref&gt;Favre, P., Stampfli, G.M., 1992, ''From rifting to passive margin: the examples of the Red Sea, Central Atlantic and Alpine Tethys.'' Tectonophysics, 215, s. 69 – 97&lt;/ref&gt; a zrejme aj ďalších [[Tethys (more)|tethýdnych]] oceánskych paniev.

Počiatok vzniku južnej časti Atlantického oceánu možno doložiť približne na hranici jury a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] pred 130 miliónmi rokov, pričom prvé oceánske sedimenty sú až vrchnokriedové&lt;ref&gt;Basile, Ch., Mascle, J., Guiraud, R., 2005, ''Phanerozoic geological evolution of the Equatorial Atlantic domain.'' Journal of African Earth Sciences, 43, s. 275 – 282&lt;/ref&gt;.

Severná časť Atlantického oceánu sa pôvodne začala otvárať spoločne s centrálnou, no rozpad kontinentu medzi Severnou Amerikou a Grónskom ďalej nepokračoval. V oblasti medzi [[Grand Banks]] a [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejským polostrovom]] potom došlo oddeleniu začiatkom kriedy, zatiaľ čo severne, medzi Grónskom a Európou až vo vrchnej kriede.&lt;ref&gt;Tankard, A.J., Balkwill, H.R., 1989, ''Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins: Introduction.'' in Tankard, A.J., Balkwill, H.R. (Editori), ''Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins.'' AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 1 – 6&lt;/ref&gt; Viac na sever do oblasti [[Grónske more|Grónskeho]] a [[Nórske more|Nórskeho mora]] prenikol oceán až v [[eocén]]e.&lt;ref&gt;Ziegler, P.A., 1989,'' Evolution of the North Atlantic - an overview.'' in: Tankard, A.J., Balkwill, H.R., (Eitori), Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins. AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 111 – 129.&lt;/ref&gt;

== Doprava ==
=== Významné prístavy ===
Atlantický oceán bol dlho významnou a frekventovanou dopravnou cestou, ktorej význam približne od 50. rokov 20. storočia znížila lacnejšia letecká doprava a nové alternatívne trasy.
{| class=wikitable
|-
! Európa
! Afrika
! Amerika
|-
| valign=top |
* [[Ålesund]] ([[Nórsko]])
* [[La Coruña]] ([[Španielsko]])
* [[Amsterdam]] ([[Holandsko]])
* [[Antverpy]] ([[Belgicko]])
* [[Belfast]] ([[Severné Írsko]])
* [[Bergen]] ([[Nórsko]])
* [[Bodø]] ([[Nórsko]])
* [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] ([[Francúzsko]])
* [[Brémy]] ([[Nemecko]])
* [[Brest (Francúzsko)|Brest]] ([[Francúzsko]])
* [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]] ([[Anglicko]])
* [[Cádiz]] ([[Španielsko]])
* [[Cherbourg]] ([[Francúzsko]])
* [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]] ([[Írsko]])
* [[Dublin]] ([[Írsko]])
* [[Dunkerque]] ([[Francúzsko]])
* [[Edinburgh]] ([[Škótsko]])
* [[Glasgow]] ([[Škótsko]])
* [[Göteborg]]([[Švédsko]])
* [[Hamburg]] ([[Nemecko]])
* [[Las Palmas]] ([[Španielsko]])
* [[Le Havre]] ([[Francúzsko]])
* [[Lisabon]] ([[Portugalsko]])
* [[Liverpool]] ([[Anglicko]])
* [[Londýn]] ([[Anglicko]])
* [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]] ([[Francúzsko]])
* [[Narvik]] ([[Nórsko]])
* [[Newcastle upon Tyne]] ([[Anglicko]])
* [[Oslo]] ([[Nórsko]])
* [[Ostende]] ([[Belgicko]])
* [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] ([[Portugalsko]])
* [[Portsmouth]] ([[Anglicko]])
* [[Reykjavík]] ([[Island]])
* [[Rotterdam]] ([[Holandsko]])
* [[Saint-Nazaire (Loire-Atlantique)|Saint-Nazaire]] ([[Francúzsko]])
* [[Santa Cruz de Tenerife]] ([[Španielsko]])
* [[Santander]] ([[Španielsko]])
* [[Sevilla]] ([[Španielsko]])
* [[Southampton (mesto)|Southampton]] ([[Anglicko]])
* [[Stavanger]] ([[Nórsko]])
* [[Tromsø]] ([[Nórsko]])
* [[Tórshavn]] ([[Faerské ostrovy]])
* [[Trondheim]] ([[Nórsko]])
* [[Vigo]] ([[Španielsko]])
| valign=top |
* [[Abidjan]] ([[Pobrežie Slonoviny]])
* [[Accra]] ([[Ghana]])
* [[Banjul]] ([[Gambia (štát)|Gambia]])
* [[Bissau]] ([[Guinea-Bissau]])
* [[Casablanca]] ([[Maroko]])
* [[Cotonou]] ([[Benin]])
* [[Dakar]] ([[Senegal]])
* [[Douala]] ([[Kamerun]])
* [[Kapské Mesto]] ([[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]])
* [[Konakry]] ([[Guinea]])
* [[Lagos]] ([[Nigéria]])
* [[Libreville]] ([[Gabon]])
* [[Lomé]] ([[Togo]])
* [[Luanda]] ([[Angola]])
* [[Malabo]] ([[Rovníková Guinea]])
* [[Monrovia]] ([[Libéria]])
* [[Nouakchott]] ([[Mauritánia]])
* [[Port Harcourt]] ([[Nigéria]])
* [[Porto-Novo]] ([[Benin]])
* [[Rabat (mesto)|Rabat]] ([[Maroko]])
* [[Tangier]] ([[Maroko]])
* [[Walvis Bay]] ([[Namíbia]])
| valign=top |
* [[Bahía Blanca (mesto)|Bahía Blanca]] ([[Argentína]])
* [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Boston (Massachusetts)|Boston]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Cayenne]] ([[Francúzska Guyana]])
* [[Charleston (Južná Karolína)|Charleston]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Everglades]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Fortaleza]] ([[Brazília]])
* [[Georgetown (Guyana)|Georgetown]] ([[Guyana (štát)|Guyana]])
* [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]] ([[Kanada]])
* [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Maceió]] ([[Brazília]])
* [[Miami]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Montreal]] ([[Kanada]])
* [[Morehead City]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Nantucket]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New Haven (Connecticut)|New Haven]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New London (Connecticut)|New London]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New York (mesto)|New York]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Newport News]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Norfolk (Virgínia)|Norfolk]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Palm Beach]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Paramaribo]] ([[Surinam]])
* [[Philadelphia]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Portland (Maine)|Portland]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Portsmouth (New Hampshire)|Portsmouth]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Providence (Rhode Island)|Providence]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Puerto Cortés]] ([[Honduras]])
* [[Quebec (mesto)|Quebec]] ([[Kanada]])
* [[Recife]] ([[Brazília]])
* [[Rio de Janeiro]] ([[Brazília]])
* [[Salvador (mesto)|Salvador]] ([[Brazília]])
* [[Santos]] ([[Brazília]])
* [[Savannah]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Saint John]] ([[Kanada]])
* [[St. John’s (Newfoundland a Labrador)|St. John’s]] ([[Kanada]])
* [[Vitória (Brazília)|Vitória]] ([[Brazília]])
* [[Wilmington (Delaware)|Wilmington]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Yarmouth]] ([[Kanada]])
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
* {{filit|fva/atlanticky_ocean.html}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Atlantic Ocean}}

{{Atlantický oceán}}
{{Regióny sveta}}

[[Kategória:Atlantický oceán| ]]</text>
      <sha1>s7crr5dq583bsopr8ynk8d0ke9l6x3n</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213218</id>
      <parentid>8213216</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:47:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-25835-64</username>
        <id>293305</id>
      </contributor>
      <origin>8213218</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14705" sha1="lf0jxhqlijhkji034vowykriuaq8q5b" xml:space="preserve">{{Päť oceánov}}
[[Súbor:Atlanticky Ocean.png|thumb|Atlantický oceán]]

'''Atlantický oceán''' (iné názvy pozri nižšie) je druhý najväčší [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceán]] Zeme. Leží medzi [[Amerika|Amerikou]], [[Európa|Európou]] a [[Afrika|Afrikou]].

== Názvy a etymológia ==
Súčasný normovaný a kodifikovaný slovenský názov tohto oceánu znie '''Atlantický oceán'''.&lt;ref&gt;Názvy geografických objektov z územia mimo SR - Zoznam exoným. 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;atlantický. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] 2013&lt;/ref&gt; Kodifikovaný je už od roku 1931.&lt;ref&gt;atlantický. in: [[Pravidlá slovenského pravopisu]] s abecedným pravopisným slovníkom. 1931. S. 91&lt;/ref&gt; Vyskytuje sa aj skrátená podoba '''Atlantik'''.&lt;ref&gt;Atlantik. in: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;

Staršie názvy sú: ''Atlantský oceán''&lt;ref&gt;NIKOLAU, S. Učebnica zemepisu na základe vlastivednom pre 1. triedu škôl stredných. Praha: Družstvo českých profesorov, 1923, S. 104&lt;/ref&gt;, ''Atlantické more''&lt;ref&gt;PRÍDAVOK, J., BARTEK, H. Slovník cudzích slov a výrazov v slovenčine. Prešov: Česko-slovenská grafická Únia, 1939, S. 653&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;JALOVECKÝ, M. et al. Hviezdoveda Zemepis Prírodopis Silozpyt. V otázkach a odpoveďach. Budín: Písmotiskom Martina Bagó, 1863, S. 28&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Bar/&gt;, ''Atlantské more''&lt;ref&gt;SEEWARTH, Jozef Mária. Lehrbuch der slovakischen Sprache für deutsche Mittelschulen und verwandte Lehranstalten. Bratislava: Academia, 1925, S. 107, 153&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Novinky. in: Pešťbudínske vedomosti 13. december 1864 S. 2&lt;/ref&gt;, ''Atlanské more''&lt;ref&gt;more. in: [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí]]&lt;/ref&gt;, ''Západné more''&lt;ref name=Bar&gt;Bartolomeides, L. Geográffia aneb Wypsánj Okrssu Zemského. B. Bystřica. 1798. S. 16&lt;/ref&gt;.

Slovo atlantický (atlantský) v názve tohto oceánu (lat. atlanticus, gr. atlantikos) sa pôvodne v [[starovek]]u vzťahovalo na gréckeho obra [[Atlas (mytológia)|Atlas]]a. Neskôr, od [[stredovek]]u, sa vzťahovalo skôr na pohorie [[Atlas (pohorie)|Atlas]] v Afrike, ktoré je pomenované podľa spomínaného obra. 

== Hranice ==
Atlantický oceán (vrátane [[moria|morí]]) sa nachádza medzi:
* [[Severný ľadový oceán|Severným ľadovým oceánom]] na severe, 
* [[Severná Amerika|Severnou]] a [[Južná Amerika|Južnou Amerikou]] na západe, 
* [[Európa|Európou]], [[Ázia|Áziou]] a [[Afrika|Afrikou]] na východe (Ázie sa Atlantický oceán dotýka v [[Stredozemné more|Stredozemnom]], [[Marmarské more|Marmarskom]] a [[Čierne more|Čiernom mori]]), 
* a buď Južným oceánom alebo [[Antarktída|Antarktídou]] na juhu (v závislosti od toho, či sa uznáva alebo neuznáva existencia [[Južný oceán|Južného oceánu]]). 
Presný priebeh hranice medzi Atlantickým oceánom a Severným ľadovým oceánom a takisto medzi Atlantickým oceánom a Južným oceánom je sporný. 

V minulosti niekedy Atlantický oceán zahŕňal aj jednak príslušnú časť dnešného Južného oceánu a jednak celý Severný ľadový oceán, keďže sa rozlišovali len tri oceány ([[Tichý oceán|Tichý]], Atlantický a [[Indický oceán|Indický]]). 

Aj pri Atlantickom oceáne platí, tak ako pri všetkých oceánoch, že pojem Atlantický oceán v užšom zmysle nezahŕňa [[moria|moria]] (t. j. okrajové a vnútorné moria), čiže konkrétne napríklad nezahŕňa [[Stredozemné more]] či [[Karibské more]].

== Rozloha ==
Vrátane [[more|morí]] (zoznam pozri nižšie) má Atlantický oceán rozlohu 106,46 mil. km². 

== Moria ==
Hlavné [[more|moria]] Atlantického oceánu (bez Južného oceánu) sú:
* [[Azovské more]]
* [[Baltské more]]
* [[Čierne more]]
* [[Guinejský záliv]]
* [[Írske more]]
* [[Karibské more]]
* [[Keltské more]]
* [[Labradorské more]]
* [[Marmarské more]]
* [[Mexický záliv]]
* [[Nórske more]] - niekedy zaraďované do Severného ľadového oceánu
* [[Sargasové more]]
* [[Severné more]]
* [[Stredozemné more]] - vrátane napr. [[Egejské more|Egejského]], [[Jadranské more|Jadranského]], [[Iónske more|Iónskeho]], [[Ligurské more|Ligurského]] a [[Tyrrhenské more|Tyrrhenského]] mora
* [[Záliv svätého Vavrinca]]

== Ostrovy ==
Medzi [[ostrov]]y Atlantického oceánu patria: [[Veľká Británia (ostrov)|Veľká Británia]], [[Írsko (ostrov)|Írsko]], [[Island]], [[Grónsko]], [[Newfoundland]], [[Faerské ostrovy]], [[Rockall]], [[Azory]], [[Fernando de Noronha]], [[Madeira]], [[Kanárske ostrovy]], [[Kapverdy]], [[Svätý Tomáš a Princov ostrov|Svätý Tomáš]], [[Bermudy]], [[Bahamy]], [[Antily]], ostrov [[Ascension]], [[Svätá Helena (ostrov v Atlantiku)|Svätá Helena]], [[Trinidad a Tobago|Trinidad]], [[Martin Vaz]], [[Tristan da Cunha (skupina ostrovov)|Tristan da Cunha]], [[Falklandy]] a [[Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy]].

== Oceánske dno ==
Najhlbšie miesto v Atlantickom oceáne je priehlbina [[Milwaukee]] v [[Portorická priekopa|Portorickej priekope]] s hĺbkou 8 648 metrov pod hladinou oceánu. Priemerná hĺbka je {{m|3332|m}}, resp. {{m|3926|m}} bez okrajových morí.

Podmorskej topografii dominuje severný a južný [[Stredoatlantický chrbát]], tvoriaci mohutný pás podmorských pohorí tiahnúcich sa od severu na juh. V jeho severnej časti, kde sa kríži s [[horúca škvrna (geológia)|horúcou škvrnou]] na povrch vystupuje rozsiahly vulkanický ostrov [[Island]], v strednej časti sú to podstatne menšie [[Azory]].&lt;ref&gt;Kolektív autorov, 2001, ''Encyklopedický atlas sveta.'' Ikar, Bratislava, s. 66 – 67&lt;/ref&gt;

== Pobrežie ==
Na brehoch severného Atlantického oceánu leží mnoho z najvyspelejších štátov sveta. Atlantický oceán je preto pokrytý hustou sieťou celosvetovo najpoužívanejších morských trás medzi východnou a západnou pologuľou. Nachádzajú sa tu popredné svetové oblasti [[rybolov]]u; ďalšie ekonomické aktivity zahŕňajú bagrovanie aragonitických pieskov na [[Bahamy|Bahamách]] a ťažbu [[ropa|ropy]] a [[zemný plyn|zemného plynu]] v Karibskom mori, Mexickom zálive a v Severnom mori.

Najväčší &quot;záliv&quot; (často považovaný za [[more]]) Atlantického oceánu je [[Mexický záliv|Mexický]], s plochou {{km2|1554000}}.

== Výška prílivu ==
Priemerná výška prílivu je {{m|1|m}}, najväčšia {{m|18|m}} v zátoke [[Fundy Bay]].

== Geológia ==
[[Súbor:Atlantic bathymetry.jpg|náhľad|Stredoatlantický chrbát a topografia dna.]]
Atlantický oceán je jedným z najmladších svetových oceánov. Jeho najstaršia centrálna časť začala vznikať pred asi 200 – 180 miliónmi rokov na začiatku [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] na mieste zhrubnutej [[zemská kôra|zemskej kôry]] staršieho [[pohorie|pohoria]] v strednej časti superkontinentu [[Pangea]]. Vzniku oceánu predchádzal rozsiahly [[bazalt]]ový vulkanizmus, ktorý umožnil vznik [[stredoatlantická magmatická provincia|stredoatlantickej magmatickej provincie]].

[[Oceánska kôra]] najprv začala vznikať v oblasti medzi [[azorský transformný zlom|azorským transformným zlomom]] a [[transformný zlom svätého Pavla|transformným zlomom svätého Pavla]], približne medzi [[Biskajský záliv|Biskajským]] a [[Guinejský záliv|Guinejským zálivom]]. Rozpad kontinentu mal v tejto oblasti zložitejší priebeh&lt;ref&gt;Withjack, M.O., Schlische, R.W., Olsen, P.E., 1998, ''Diachronous rifting, drifting, and inversion on the passive margin of central eastern North America; an analog for other passive margins.'' AAPG Bulletin, 82, 5A, s. 817 – 835&lt;/ref&gt;. Prvá magnetická anomália na oboch stranách Atlantiku, ktorá jednoznačne preukazuje rozpínanie oceánskeho dna v tejto oblasti je stará asi 156 miliónov rokov ([[vrchná jura]])&lt;ref&gt;Hutchinson, D.R., 2005, Atlantic Margin in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), ''Encyclopedia of Geology. Volume 4.'' Elsevier, Amsterdam, s. 92 – 108&lt;/ref&gt;. Vznik centrálneho Atlantiku priamo súvisel s vývojom [[piemontsko-ligurský oceán|Pienontsko-ligurského oceánu]]&lt;ref&gt;Favre, P., Stampfli, G.M., 1992, ''From rifting to passive margin: the examples of the Red Sea, Central Atlantic and Alpine Tethys.'' Tectonophysics, 215, s. 69 – 97&lt;/ref&gt; a zrejme aj ďalších [[Tethys (more)|tethýdnych]] oceánskych paniev.

Počiatok vzniku južnej časti Atlantického oceánu možno doložiť približne na hranici jury a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] pred 130 miliónmi rokov, pričom prvé oceánske sedimenty sú až vrchnokriedové&lt;ref&gt;Basile, Ch., Mascle, J., Guiraud, R., 2005, ''Phanerozoic geological evolution of the Equatorial Atlantic domain.'' Journal of African Earth Sciences, 43, s. 275 – 282&lt;/ref&gt;.

Severná časť Atlantického oceánu sa pôvodne začala otvárať spoločne s centrálnou, no rozpad kontinentu medzi Severnou Amerikou a Grónskom ďalej nepokračoval. V oblasti medzi [[Grand Banks]] a [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejským polostrovom]] potom došlo oddeleniu začiatkom kriedy, zatiaľ čo severne, medzi Grónskom a Európou až vo vrchnej kriede.&lt;ref&gt;Tankard, A.J., Balkwill, H.R., 1989, ''Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins: Introduction.'' in Tankard, A.J., Balkwill, H.R. (Editori), ''Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins.'' AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 1 – 6&lt;/ref&gt; Viac na sever do oblasti [[Grónske more|Grónskeho]] a [[Nórske more|Nórskeho mora]] prenikol oceán až v [[eocén]]e.&lt;ref&gt;Ziegler, P.A., 1989,'' Evolution of the North Atlantic - an overview.'' in: Tankard, A.J., Balkwill, H.R., (Eitori), Extensional Tectonics and Stratigraphy of the North Atlantic Margins. AAPG Memoir 46, Tulsa, s. 111 – 129.&lt;/ref&gt;

== Doprava ==
=== Významné prístavy ===
Atlantický oceán bol dlho významnou a frekventovanou dopravnou cestou, ktorej význam približne od 50. rokov 20. storočia znížila lacnejšia letecká doprava a nové alternatívne trasy.
{| class=wikitable
|-
! Európa
! Afrika
! Amerika
|-
| valign=top |
* [[Ålesund]] ([[Nórsko]])
* [[La Coruña]] ([[Španielsko]])
* [[Amsterdam]] ([[Holandsko]])
* [[Antverpy]] ([[Belgicko]])
* [[Belfast]] ([[Severné Írsko]])
* [[Bergen]] ([[Nórsko]])
* [[Bodø]] ([[Nórsko]])
* [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]] ([[Francúzsko]])
* [[Brémy]] ([[Nemecko]])
* [[Brest (Francúzsko)|Brest]] ([[Francúzsko]])
* [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]] ([[Anglicko]])
* [[Cádiz]] ([[Španielsko]])
* [[Cherbourg]] ([[Francúzsko]])
* [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]] ([[Írsko]])
* [[Dublin]] ([[Írsko]])
* [[Dunkerque]] ([[Francúzsko]])
* [[Edinburgh]] ([[Škótsko]])
* [[Glasgow]] ([[Škótsko]])
* [[Göteborg]]([[Švédsko]])
* [[Hamburg]] ([[Nemecko]])
* [[Las Palmas]] ([[Španielsko]])
* [[Le Havre]] ([[Francúzsko]])
* [[Lisabon]] ([[Portugalsko]])
* [[Liverpool]] ([[Anglicko]])
* [[Londýn]] ([[Anglicko]])
* [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]] ([[Francúzsko]])
* [[Narvik]] ([[Nórsko]])
* [[Newcastle upon Tyne]] ([[Anglicko]])
* [[Oslo]] ([[Nórsko]])
* [[Ostende]] ([[Belgicko]])
* [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]] ([[Portugalsko]])
* [[Portsmouth]] ([[Anglicko]])
* [[Reykjavík]] ([[Island]])
* [[Rotterdam]] ([[Holandsko]])
* [[Saint-Nazaire (Loire-Atlantique)|Saint-Nazaire]] ([[Francúzsko]])
* [[Santa Cruz de Tenerife]] ([[Španielsko]])
* [[Santander]] ([[Španielsko]])
* [[Sevilla]] ([[Španielsko]])
* [[Southampton (mesto)|Southampton]] ([[Anglicko]])
* [[Stavanger]] ([[Nórsko]])
* [[Tromsø]] ([[Nórsko]])
* [[Tórshavn]] ([[Faerské ostrovy]])
* [[Trondheim]] ([[Nórsko]])
* [[Vigo]] ([[Španielsko]])
| valign=top |
* [[Abidjan]] ([[Pobrežie Slonoviny]])
* [[Accra]] ([[Ghana]])
* [[Banjul]] ([[Gambia (štát)|Gambia]])
* [[Bissau]] ([[Guinea-Bissau]])
* [[Casablanca]] ([[Maroko]])
* [[Cotonou]] ([[Benin]])
* [[Dakar]] ([[Senegal]])
* [[Douala]] ([[Kamerun]])
* [[Kapské Mesto]] ([[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]])
* [[Konakry]] ([[Guinea]])
* [[Lagos]] ([[Nigéria]])
* [[Libreville]] ([[Gabon]])
* [[Lomé]] ([[Togo]])
* [[Luanda]] ([[Angola]])
* [[Malabo]] ([[Rovníková Guinea]])
* [[Monrovia]] ([[Libéria]])
* [[Nouakchott]] ([[Mauritánia]])
* [[Port Harcourt]] ([[Nigéria]])
* [[Porto-Novo]] ([[Benin]])
* [[Rabat (mesto)|Rabat]] ([[Maroko]])
* [[Tangier]] ([[Maroko]])
* [[Walvis Bay]] ([[Namíbia]])
| valign=top |
* [[Bahía Blanca (mesto)|Bahía Blanca]] ([[Argentína]])
* [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Boston (Massachusetts)|Boston]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Cayenne]] ([[Francúzska Guyana]])
* [[Charleston (Južná Karolína)|Charleston]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Everglades]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Fortaleza]] ([[Brazília]])
* [[Georgetown (Guyana)|Georgetown]] ([[Guyana (štát)|Guyana]])
* [[Halifax (Nové Škótsko)|Halifax]] ([[Kanada]])
* [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Maceió]] ([[Brazília]])
* [[Miami]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Montreal]] ([[Kanada]])
* [[Morehead City]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Nantucket]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New Haven (Connecticut)|New Haven]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New London (Connecticut)|New London]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[New York (mesto)|New York]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Newport News]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Norfolk (Virgínia)|Norfolk]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Palm Beach]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Paramaribo]] ([[Surinam]])
* [[Philadelphia]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Portland (Maine)|Portland]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Portsmouth (New Hampshire)|Portsmouth]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Providence (Rhode Island)|Providence]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Puerto Cortés]] ([[Honduras]])
* [[Quebec (mesto)|Quebec]] ([[Kanada]])
* [[Recife]] ([[Brazília]])
* [[Rio de Janeiro]] ([[Brazília]])
* [[Salvador (mesto)|Salvador]] ([[Brazília]])
* [[Santos]] ([[Brazília]])
* [[Savannah]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Saint John]] ([[Kanada]])
* [[St. John’s (Newfoundland a Labrador)|St. John’s]] ([[Kanada]])
* [[Vitória (Brazília)|Vitória]] ([[Brazília]])
* [[Wilmington (Delaware)|Wilmington]] ([[Spojené štáty|USA]])
* [[Yarmouth]] ([[Kanada]])
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
* {{filit|fva/atlanticky_ocean.html}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Atlantic Ocean}}

{{Atlantický oceán}}
{{Regióny sveta}}

[[Kategória:Atlantický oceán| ]]</text>
      <sha1>lf0jxhqlijhkji034vowykriuaq8q5b</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Židia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>1046</id>
    <revision>
      <id>8213601</id>
      <parentid>8156923</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:21:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>67milionnd</username>
        <id>294844</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Zid</comment>
      <origin>8213601</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="41611" sha1="m4wltb8qbn6tz8q1pfkciu15nds1w63" xml:space="preserve">{{Pozri|vyznávačoch judaizmu, židovského náboženstva (písané „židia“)|judaizmus}}
{{Pozri|histórii a súčasnosti Židov na území dnešného Slovenska|Židia na Slovensku}}
{{Infobox etnickej skupiny
|obrázok       = &lt;div style=&quot;margin-top:1px; margin-bottom:1px;&quot;&gt;[[Súbor:Jews.jpg|300px]]&lt;div style=&quot;background-color:#fee8ab&quot;&gt;&lt;small&gt;
[[Albert Einstein]] • [[Maimonides]] • [[Golda Meirová]] • [[Emma Lazarus]]ová&lt;/small&gt;
| skupina      = Židia majú radi plyn a radi sa pália
| populácia    = 13 155 000&lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | korporace = Jewish People Policy Planning Institute (Jewish Agency for Israel) | odkaz na korporáciu = http://www.jpppi.org.il/JPPPI/SendFile.asp?DBID=1&amp;LNGID=1&amp;GID=489 | titul = Annual Assessment | dostupnosť =  | url = http://www.ajcarchives.org/main.php?GroupingId=10143 | vydanie = American Jewish Year Book | vydavateľ = American Jewish Committee | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2009-2-23 | jazyk = angličtina | url archívu = https://web.archive.org/web/20100613064641/http://ajcarchives.org/main.php?GroupingId=10143 | dátum archivácie = 2010-06-13 }}&lt;/ref&gt;
| hlavný región  = {{minivlajka|Izrael|w}} 5 393 000&lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| regióny nadpis = &lt;small&gt;Ďalšie štáty s významnou populáciou:&lt;/small&gt;
| región1      = {{minivlajka|Spojené štáty|w}}
| pop1         = 5 275 000
| ref1         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región2      = {{minivlajka|Francúzsko|w}}
| pop2         = 490 000
| ref2         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región3      = {{minivlajka|Kanada|w}}
| pop3         = 374 000 
| ref3         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región4      = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}
| pop4         = 295 000
| ref4         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región5      = {{minivlajka|Rusko|w}}
| pop5         = 225 000
| ref5         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región6      = {{minivlajka|Argentína|w}}
| pop6         = 184 000
| ref6         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región7      = {{minivlajka|Nemecko|w}}
| pop7         = 120 000
| ref7         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región8      = {{minivlajka|Austrália|w}}
| pop8         = 104 000
| ref8         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región9      = {{minivlajka|Brazília|w}}
| pop9         = 96 000
| ref9         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región10     = {{minivlajka|Ukrajina|w}}
| pop10        = 77 000
| ref10        = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región11     = {{minivlajka|Juhoafrická republika|w}}
| pop11        = 72 000
| ref11        = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región12     = {{minivlajka|Maďarsko|w}}
| pop12        = 49 000
| ref12        = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región13     = {{minivlajka|Mexiko|w}}
| pop13        = 40 000
| ref13        = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región14     = {{minivlajka|Belgicko|w}}
| pop14        = 31 200
| ref14        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Jewish Virtual Library | odkaz na korporáciu = http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/Judaism/jewpop.html | titul = The Jewish Population of the World | dostupnosť =  | url = http://www.ajcarchives.org/main.php?GroupingId=10142 | vydanie = American Jewish Year Book | vydavateľ = American Jewish Committee | dátum vydania = 2006 | dátum prístupu = 2008-04-25 | jazyk = angličtina | url archívu = https://web.archive.org/web/20190505002513/http://www.ajcarchives.org/main.php?GroupingId=10142 | dátum archivácie = 2019-05-05 }}&lt;/ref&gt;
| región15     = {{minivlajka|Holandsko|w}}
| pop15        = 30 000
| ref15        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región16     = {{minivlajka|Taliansko|w}}
| pop16        = 28 600
| ref16        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región17     = {{minivlajka|Čile|w}}
| pop17        = 20 700
| ref17        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región18     = {{minivlajka|Bielorusko|w}}
| pop18        = 18 200
| ref18        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región19     = {{minivlajka|Uruguaj|w}}
| pop19        = 18 000
| ref19        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región20     = {{minivlajka|Švajčiarsko|w}}
| pop20        = 17 900
| ref20        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región21     = {{minivlajka|Turecko|w}}
| pop21        = 17 800
| ref21        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región22     = {{minivlajka|Venezuela|w}}
| pop22        = 15 400
| ref22        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región23     = {{minivlajka|Švédsko|w}}
| pop23        = 15 000
| ref23        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región24     = {{minivlajka|Španielsko|w}}
| pop24        = 12 000
| ref24        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región25     = {{minivlajka|Irán|w}}
| pop25        = 10 800
| ref25        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| jazyky       = '''Historické židovské jazyky:'''&lt;br /&gt;
[[hebrejčina]], [[jidiš]], [[ladino]]&lt;br /&gt;
'''[[Liturgický jazyk|Liturgické jazyky]]:'''&lt;br /&gt;
[[hebrejčina]] a [[aramejčina]]&lt;br /&gt;
'''Dominantné jazyky:'''&lt;br /&gt;
Materský jazyk Židov v diaspore významne ovplyvnila: [[angličtina]], [[hebrejčina]], [[jidiš]] a [[ruština]]
| náboženstvo  = [[judaizmus]]
| príbuzní     = 
| poznámky     = 
}}
'''Židia''' ([[hebrejčina|hebr.]] יְהוּדִים, ''Jehudim'', [[Jednotné číslo|sg.]] יְהוּדִי, ''Jehudi'') sú [[Semiti|semitský]] [[národ]], ktorý pochádza z oblasti [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. Okrem označenia ''Židia'' sú nazývaní tiež ako [[Izraelský národ|Izrael]] (hebr. ''Jisra’el'') alebo Synovia Izraela, [[Izraeliti]] (hebr. ''Bnej Jisra’el''). Občas sa pre Židov používa aj označenie [[Hebrejci]] (hebr. עברי, ''Ivri'', sg. עברים, ''Ivrim''; {{rus|Евреи|''Jevrei''}}). Najstaršie záznamy o existencii izraelského národa spadajú do [[2. tisícročie pred Kr.|2. tisícročia pred Kr.]] Počas 3 000 rokov sa Židia zo svojej pravlasti – [[Krajina Izrael|Izraela]] – rozšírili do celého sveta. Okrem národnostne-etnickej skupiny tvoria Židia aj skupinu [[náboženstvo|náboženskú]].

V [[Slovenčina|slovenčine]] platí, že pokiaľ sa pomenovanie píše s veľkým začiatočným písmenom, označuje slovo '''Žid''' príslušníka židovského národa, teda Žida v [[etnikum|etnickom]] slova zmysle, zatiaľ čo '''žid''' (so začiatočným malým písmenom) je vyznávačom [[Judaizmus|judaizmu]], židovského náboženstva. Oba významy sa do veľkej miery prekrývajú, pretože židovské náboženstvo je pôvodne náboženstvom národným a bolo jedným z určujúcich rysov príslušnosti k židovskému národu. Ďalšími národnými rysmi bolo územie štátu dnešného [[Izrael]]a a [[Palestína (územie)|Palestíny]] a jazyk ([[hebrejčina]]).

== Etymológia slova ==
{{Pozri aj|Židovské etnonymá}}
Slovo „Žid“ prešlo do slovenčiny pravdepodobne z [[taliančina|talianskeho]] ''Giudeo'', ktoré pochádza z latinského ''Iudeus'', respektíve [[gréčtina|gréckeho]] Ἰουδαῖος (Iudaios), čo je prispôsobenie hebrejského יְהוּדִי ''Jehudi'', znamenajúceho „judský“, „pochádzajúci z Judska“, „Judejec“. V pôvodnom význame to znamenalo „príslušník kmeňa Jehuda“ ([[Júda (kmeň)|Júda]]), pozri [[Izraelský národ]]. Samotné meno ''Jehuda'' znamená „Ten, ktorý ďakuje“ alebo „Ten, ktorý vzdáva chválu“.

Podobnou cestou, teda cez gréčtinu, prešiel do slovenčiny aj výraz „Hebrejec“ (z gréckeho Ἑβραῖος, ''Hebraios''), prispôsobenie hebrejského עברי, ''Ivri''. Koreň עבר znamená „prekračovať“, „prechádzať“. Môže teda odkazovať ako na kočovníkov („Tí, kto chodia sem a tam“), tak na národ „z druhej strany (rieky)“ – v tomto prípade [[Eufrat]]u. Výraz Hebrejci sa dnes používa predovšetkým v súvislosti so starovekými kmeňmi alebo skupinami kmeňov, ktoré hovorili hebrejsky a ktoré neskôr vytvorili kmeňové spoločenstvo Izrael.

Meno „Izrael“ (hebrejsky ישראל, „Boh bojuje“, „Ten, ktorý zápasí s Bohom“), presnejšie בני ישראל, ''Bnej Jisra’el'', „Synovia Izraela“, odkazuje v národnostnom kontexte na celý izraelský národ, vrátane desiatich stratených kmeňov, v náboženskom potom na celé spoločenstvo ľudí uznávajúcich a veriacich len v jedného [[JHVH|Boha Izraela]]. V súčasnosti je treba odlišovať medzi slovom '''Izraeliti''', čo sa vzťahuje na biblický národ, prípadne na príslušníka náboženskej komunity, a '''Izraelčania''', čo je označenie občanov štátu [[Izrael]].

== Kto je Žid ==
=== „Etnický Žid“ ===
V judaizme bolo vždy náboženstvo úzko prepojené s myšlienkou vlastného národa a krajiny. V [[starovek]]u boli Židia (respektíve Izraelčania) vždy považovaní za národ a na ich náboženstvo nebol kladený žiadny zvláštny dôraz. Zmena prišla v poexilovom období, zvlášť potom počas [[Grécko|gréckej]] a [[Rímska ríša|rímskej]] nadvlády, kedy začalo byť židovstvo považované za samostatné (a štátom vcelku uznávané) náboženstvo, ktorého hlavným nositeľom je národ – Židia. V tom čase tiež rastie počet [[ger|konvertitov]], teda sa stávalo, že človek židovského vyznania bol zároveň [[rímske občianstvo|rímskym občanom]]. 

V období [[stredovek]]u sa zvlášť v [[kresťanstvo|kresťanskom]] a [[islam|moslimskom]] prostredí naopak národnostný princíp v židovstve vytráca – Židia sú považovaní za náboženskú skupinu a zrieknutím sa svojej viery alebo prestupom na inú vieru židmi byť prestávajú. Pokrstený žid už nie je braný ako žid, ale ako [[kresťan]]. 

Termín „židovské etnikum“ je pomerne nový a vychádza až z [[nacionalizmus|nacionalistických]] tendencií počas [[19. storočia]] a je priamym dôsledkom [[sekularizácia|sekularizácie]] spoločnosti, v ktorej prestalo hrať rolu rozdelenie náboženské a začalo naopak byť dôležité rozdelenie [[národnosť|národnostné]]. Vo vnútri samotného judaizmu existovali v tom čase rozporuplné tendencie. Niektoré skupiny dávali prednosť [[asimilácia|asimilácii]] (tieto skupiny považovali židovstvo za prejav viery, nie etnickej či národnostnej príslušnosti), iné skupiny začali klásť dôraz na národnú svojbytnosť Židov (zvlášť pod dojmom udalostí, ako bola [[Dreyfusova aféra]], ktorá znamenala pre mnohých priaznivcov asimilácie sklamanie) – z tejto skupiny sa neskôr zrodil [[sionizmus]]. 

K „židovskej národnosti“ sa bolo možné prihlásiť napr. v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]], kde v roku 1928 vznikol [[Židovská autonómna oblasť|Židovský národný okruh]]&lt;ref&gt;ZBAVITELOVÁ, Gita. ''Stalin založil na Dálném východě Židovskou autonomní oblast'' [online]. Český rozhlas, 2007-06-14 [cit. 2012-01-06]. [http://www.rozhlas.cz/nabozenstvi/zpravy/_zprava/355251 Dostupné online.]&lt;/ref&gt; alebo v medzivojnovom [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensku]] v snahe oslabiť nemeckú a maďarskú národnosť.&lt;ref&gt;ČAPKOVÁ, Kateřina. Uznání židovské národnosti v Československu 1918–1938. In ''Český časopis historický'', roč. 102, 2004, č. 1. Str. 77–103.&lt;/ref&gt; 

Prvá definícia Žida na základe [[ľudská rasa|„rasy“]] bola stanovená až v [[Nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] prostredníctvom tzv. [[Norimberské zákony|norimberských zákonov]]. Tieto zákony definovali ako Žida každého, kto má oboch rodičov Židov (''Volljude''). Človek, ktorý mal Židom jedného z rodičov, bol považovaný za ''miešanca prvého stupňa'' (''Mischling ersten Grades''), človek, ktorý mal židovského jedného prarodiča potom za ''miešanca druhého stupňa'' (''Mischling zweiten Grades''). Zákony ďalej rozoberali prípady, kedy bol jeden alebo obidvaja rodičia či prarodičia miešanci prvého alebo druhého stupňa. Všetci ľudia, označení [[nacizmus|nacistickým]] režimom ako Židia (''Volljuden'') aj miešanci (''Mischlinge'') boli počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] [[perzekúcia|perzekvovaní]] a v [[konečné riešenie židovskej otázky|konečnom dôsledku]] mali byť podľa zámerov nacistov [[Holokaust|vyhladení]]. 

Na karaimských židov sa norimberské zákony nevzťahovali.

Po založení štátu [[Izrael]] roku 1948 bol prijatý zákon zaručujúci, že každý človek, ktorý bol nacistami a ich rasovými zákonmi označený za Žida a ako taký perzekvovaný, má právo odsťahovať sa do Izraela, kde tejto alebo podobnej perzekúcii už vystavený nebude. Táto klauzula potom dala vzniknúť [[Zákon o návrate|Zákonu o návrate]], podľa ktorého každému, kto má aspoň jedného židovského [[prarodič]]a, je možné udeliť občianstvo v štáte Izrael. Zákon o návrate sa stal normou pre prijatie členov aj pre mnoho židovských obcí vo svete.

Najvyšší súd Izraelského štátu v roku 2013 rozhodol, že neexistuje „izraelská národnosť“ („Izraelčania“), ale iba Židia, [[Arabi]],&lt;ref&gt;BĚLKA, Michal. ''Izraelci neexistují. Židovská národnost musí stačit, rozhodl soud'' [online]. iDnes.cz, 2013-10-04 [cit. 2020-01-17]. [https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/izraelska-narodnost-neexistuje.A131004_135950_zahranicni_mlb Dostupné online.]&lt;/ref&gt; alebo Aramejci (izraelskí kresťania).&lt;ref&gt;Redakce. ''Izraelští křesťané mohou přestat být Araby a stát se Aramejci'' [online]. Eretz.cz, 2014-09-22 [cit. 2020-04-09]. [http://eretz.cz/2014/09/izraelsti-krestane-mohou-prestat-byt-araby-stat-aramejci/ Dostupné online.]&lt;/ref&gt;

=== „Halachický žid“ ===
Žid a žid nemusí byť vždy jedno a to isté. Zatiaľ čo „etnickým Židom“ je nutné sa narodiť, židom podľa židovského náboženského práva – [[halacha|halachy]] – je možné sa narodiť i stať. Tzv. ''halachickým židom'' je každý, kto:
* sa narodil židovskej matke, ktorá sama bola halachickou židovkou (židovstvo sa dedí ''matrilineárne'' a nie ''patrilineárne'', ako je to napr. pri [[islam]]e)
* každý, kto podstúpil predpísaným spôsobom [[gijur]] a konvertoval k judaizmu. Konvertita je rovnako aj štátom Izrael uznaný za človeka, ktorému náleží právo návratu.

Z tejto definície vyplýva, že človek, ktorý mal napr. židovského dedka, je síce považovaný za Žida štátom Izrael, ale nie je už považovaný za žida z náboženského hľadiska – nie je započítavaný do [[minjan]]u, nie je vyvolávaný k [[Tóra|Tóre]] a jeho náboženský status je rovnaký ako u akéhokoľvek inoverca.

Väčšina náboženských (veriacich) židov nepovažuje „nehalachických židov“ vôbec za židov a „etnický“ charakter židovstva viac-menej neuznávajú, rozhodujúca je pre nich [[halacha]]. Niektoré malé skupiny [[charedim|ultraortodoxných židov]] nielenže neuznávajú nehalachických židov, ale neuznávajú ani konvertitov ako plnoprávnych židov. Táto prax je však skôr výnimkou potvrdzujúcou pravidlo.

== Etnické rozdelenie ==
Súčasné židovské obyvateľstvo je možné rozdeliť podľa pôvodu a oblastí, kde Židia žili alebo žijú, a to nasledovne:

* '''[[Aškenázi]]''' – ide o Židov pochádzajúcich predovšetkým zo strednej a východnej [[Európa|Európy]], tvoria viac ako 70 % svetovej židovskej populácie. Dnes žijú predovšetkým v [[Izrael]]i (48 % populácie), USA, [[Kanada|Kanade]] a Európe.
* '''[[Sfaradim|Sefardi]]''' – ide o Židov pochádzajúcich z oblasti [[Španielsko|Španielska]] a Stredomoria. Dnes žijú v Izraeli (spolu s Mizrachim 52 % populácie), Francúzsku a Latinskej Amerike.
* '''[[Mizrachim]]''' – Židia pochádzajúci z arabských krajín, predovšetkým [[Irak]], [[Irán]], [[Sýria]] a [[Libanon]]. Medzi Mizrachim sa počítajú aj exotické skupiny ako [[Berberskí židia]], [[Horskí židia]] z [[Kaukaz]]u, [[Kurdistan]]u a pod. Hlavné centrum ich populácie je v Izraeli.

Okrem týchto veľkých skupín existujú ešte skupiny menšie, ktorých príslušníci tvoria komunity s rádovo stovkami až tisíckami členov. Sú to napr.:
* [[Falašovia]] – tiež [[Beta Israel]] tzv. Čierni židia, pochádzajúci predovšetkým z [[Etiópia|Etiópie]]
* [[Samaritáni]] – potomkovia severoizraelských kmeňov a mezopotámskeho obyvateľstva z 1. tis. pred Kr.
* [[Židia v Jemene|Tejmanim]] – Židia z [[Jemen]]u
* [[Bnej Menaše]] – indickí Židia odvodzujúci svoj pôvod od kmeňa Menaše
* [[Ibo Bnej Jisrael]] – tzv. Igbo – Židia z Nigérie odvodzujúci svoj pôvod od kmeňov Gád, Zabulon a Menaše
* [[Kaifeng]] – čínski Židia

Tieto skupiny sa od sebe môžu odlišovať dialektom hebrejčiny, používanými jazykmi, kultúrou, folklórom aj náboženskými praktikami.

== Populácia ==
Nasledujúca tabuľka uvádza počet a percentuálne zastúpenie Židov podľa národnosti v niektorých krajinách a oblastiach. Údaje sú len orientačné.

{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
!krajina
!židovská populácia
!celková populácia
!podiel Židov (%)
!poznámky
|-
|[[Spojené štáty americké]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |5 300 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |301 469 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |1,80
|''&lt;ref&gt;Pozri [http://fr.jpost.com/servlet/Satellite?pagename=JPost/JPArticle/ShowFull&amp;cid=1145961262900] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120203120331/http://fr.jpost.com/servlet/Satellite?pagename=JPost%2FJPArticle%2FShowFull&amp;cid=1145961262900|date=2012-02-03}}'' (Updated to May 2, 2006).''&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;jppistudy&quot;&gt;V roku 2007 už židovská populácia Izraela prekonala židovskú populáciu USA&lt;/ref&gt;''
|-
|[[Izrael]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |5 393 400
| style=&quot;text-align: right&quot; |7 116 700
| style=&quot;text-align: right&quot; |75,80
|&lt;ref name=&quot;cbs&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.cbs.gov.il/shnaton58/st02_02.pdf | titul=Population, by religion | vydavateľ=[[Izraelský centrálny štatistický úrad]] | rok=2007 | dátum prístupu=2007-11-13}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Európa]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |2 000 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |710 000 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,30
|Pravdepodobne menej
|-
|[[Francúzsko]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |494 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |64 102 140
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,80
|&lt;ref name=&quot;jppistudy&quot; /&gt;
|-
|[[Spojené kráľovstvo]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |267 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |60 609 153 
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,40
|&lt;ref name=&quot;Sčítanie obyvateľov v r. 2001&quot;&gt;Sčítanie obyvateľov v r. 2001&lt;/ref&gt;
|-
|[[Rusko]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |228 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |142 400 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,15
|Oblasť bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].&lt;ref name=&quot;jppistudy&quot; /&gt; Počet podľa niektorých odhadov omnoho vyšší.&lt;ref&gt;Správa Ministerstva zahraničných vecí USA ohľadne náboženskej slobody [https://www.state.gov/g/drl/rls/irf/2004/35480.htm] odhaduje počet Židov v Rusku na 600 000 až 1 000 000.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Nemecko]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |220 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |82 310 000 
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,30
|100 000 členov židovských obcí
|-
|[[Ukrajina]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |103 591 
| style=&quot;text-align: right&quot; |46 481 000 
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,20
|&lt;ref&gt;Údaj podľa oficiálneho cenzu z r. 2001. Podľa miestnej pobočky Židovskej agentúry sa počet Židov pohybuje medzi 250 000 až 500 000&lt;/ref&gt;
|-
|[[Maďarsko]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |80 000 – 100 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |10 053 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,8 – 1
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Židovská komunita v Maďarsku |url=http://www.zsido.hu/tortenelem/magyarzs.htm |dátum prístupu=2013-04-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170515170330/http://www.zsido.hu/tortenelem/magyarzs.htm |dátum archivácie=2017-05-15 }}&lt;/ref&gt; Predovšetkým maďarsky hovoriaci, [[Neologizmus|neologickí]], asimilovaní Židia
|-
|[[Belgicko]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |30 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |10 419 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,30
|
|-
|[[Taliansko]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |30 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |58 883 958
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,05
|
|-
|[[Kanada]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |371 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |32 874 400
| style=&quot;text-align: right&quot; |1,10
|&lt;ref name=&quot;jppistudy&quot; /&gt;
|-
|[[Guatemala (štát)|Guatemala]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |1 200
| style=&quot;text-align: right&quot; |14 655 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |
|&lt;ref name=&quot;Jewishvirtuallibrary&quot;&gt;http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/vjw/Guatemala.html&lt;/ref&gt;
|-
|[[Turecko]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |30 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |72 600 000 
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,040
|&lt;ref name=&quot;Sčítanie obyvateľov v r. 2001&quot; /&gt;
|-
|[[Argentína]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |250 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |39 921 833 
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,60
|&lt;ref name=&quot;jewishvirtuallibrary&quot;&gt;[http://www.us-israel.org/jsource/Judaism/jewpop.html Jewish Virtual Library] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100612123518/http://www.us-israel.org/jsource/Judaism/jewpop.html |date=2010-06-12 }}, [http://www.jewfaq.org/populatn.htm JewFAQ]&lt;/ref&gt;
|-
|[[Brazília]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |130 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |188 078 261 
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,07
|&lt;ref name=&quot;jewishvirtuallibrary&quot; /&gt;
|-
|[[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |106 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |47 432 000 
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,20
|&lt;ref name=&quot;jewishvirtuallibrary&quot; /&gt;
|-
|[[Austrália (štát)|Austrália]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |126 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |20 788 357
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,60
|&lt;ref&gt;Department of Immigration and Citizenship (DIMA), 1996 Census&lt;/ref&gt;
|-
|[[Ázia]] (bez Izraela)
| style=&quot;text-align: right&quot; |50 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |3 900 000 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,001
|
|-
|[[Irán]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |20 405
| style=&quot;text-align: right&quot; |68 467 413
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,03
|&lt;ref name=&quot;jewishvirtuallibrary&quot; /&gt;
|-
|[[Mexiko]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |40 000 – 50 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |108 700 000 
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,04
|&lt;ref name=&quot;jewishvirtuallibrary&quot; /&gt;
|-
|'''Celkom'''
| style=&quot;text-align: right&quot; |'''15 871 000'''
| style=&quot;text-align: right&quot; |'''6 453 628 000'''
| style=&quot;text-align: right&quot; |'''0,25'''
| style=&quot;text-align: right&quot; |
|}

== Jazyk ==
{{Pozri aj|Hebrejčina|Jidiš|Ladino|Židovská čeština}}
Hlavným dorozumievacím jazykom Židov bola v staroveku [[hebrejčina]]. Tá neskôr prešla do liturgického užívania a jej funkciu v bežnej komunikácii prejala [[aramejčina]], prípadne [[gréčtina]] alebo [[latinčina]]. Od babylonského zajatia sa stalo nepísaným pravidlom, že Židia prijímali a dorozumievali sa jazykom krajiny, v ktorej žili. Okrem toho Židia vytvorili a používajú svoje vlastné jazyky – [[jidiš]] (zmes hebrejčiny a stredovekej nemčiny), používaná medzi aškenázskymi Židmi, a [[ladino]] (zmes hebrejčiny a kastílčiny) používaná medzi Sefardmi. Okrem týchto dvoch jazykov ešte existujú rôzne variácie ako [[judeo-arabčina]] alebo [[judeo-perzština]]. Všetky tieto jazyky vznikli vzájomným ovplyvňovaním jazykov hostiteľských krajín a hebrejčiny. Zvláštnym jazykom je [[ge'ez]], ktorým sa hovorilo v Etiópii pred nástupom [[amharčina|amharčiny]] a ktorý zostal ako liturgický jazyk etiópskych Židov. Hebrejčina sa udržala ako jazyk literárny. Na prelome 19. a 20. storočia bola hebrejčina obnovená ako živý jazyk v [[Izrael]]i (ivrit).

== Náboženstvo ==
{{Hlavný článok|Judaizmus}}
Judaizmus vznikol ako kmeňové náboženstvo hebrejských kmeňov približne v 2. tisícročí pred Kr.{{chýba zdroj}} V súčasnosti je jediným náboženstvom židovského národa. Podľa náboženských zákonov ani podľa zákonov svetských nie je možné{{chýba zdroj}} byť Židom (príslušníkom židovského národa) a zároveň byť príslušníkom nejakého iného náboženstva ako judaizmu, pokiaľ sa pre toto iné náboženstvo človek slobodne rozhodne{{chýba zdroj}} (je pravdaže možné byť Židom „bez vyznania“).{{chýba zdroj}} Náboženský a národnostný fenomén je v židovstve neodmysliteľne spätý. Judaizmus je [[monoteizmus|monoteistickým]] náboženstvom, tzn. uctieva jediného Boha. Uctievanie iných bohov je zakázané, rovnako ako uctievanie sôch, iných predmetov či miest alebo prírodných úkazov. Judaizmus odmieta dogmy a podobné „nezvratné pravdy“. Po dlhú dobu bola jedinou dogmou tá, že Tóra je Boží Zákon zoslaný Bohom{{chýba zdroj}} a Izrael ho nasleduje,{{chýba zdroj}} aby dodržal podmienky zmluvy s Bohom uzatvorenej, totiž [[Pojem vyvolenosti v judaizme|vyvolenie]] výmenou za nasledovanie jediného, pravého Boha.

== Dejiny Židov ==
=== Dejiny Židov v staroveku ===
{{Hlavný článok|Staroveké dejiny Židov}}
Staroveké dejiny Izraela sú vymedzené prvými zmienkami o [[izraelský národ|Izraelskom národe]] v [[13. storočie pred Kr.|13. storočí pred Kr.]] a [[Arabi|arabskou]] expanziou na začiatku [[7. storočia]].&lt;ref&gt;SEGERT, Stanislav. ''Starověké dějiny židů''. 1. vyd. Praha: Nakladatelství Svoboda, 1995. ISBN 80-205-0304-8. (ďalej len Segert). str. 17.&lt;/ref&gt; Podľa [[Tóra|Tóry]] pochádza celý Izraelský národ z jedného rodu [[Patriarcha (Biblia)|patriarchov]].&lt;ref&gt;[[Deuteronomium|Dt]] 1,8&lt;/ref&gt; Tí sa presťahovali do [[Egypt]]a, kde sa značne rozrástli. V Egypte ale boli zotročení a utlačovaní.&lt;ref&gt;[[Exodus|Ex]] 1,7 – 16&lt;/ref&gt; Preto Izraeliti z Egypta odišli, prešli púšťou a vstúpili do [[Kanaán]]u, zabrali zem a usadili sa v nej. Podľa biblického chápania sa Izraelský národ rovnako ako jeho náboženstvo ustanovuje predovšetkým pri svojom putovaní púšťou, keď od Boha dostáva zákon a keď sa stáva Božím ľudom. Ak môžeme datovať tieto udalosti, tak podľa údajov o mestách Ramses a Pitom, na ktorých stavbe sa Izraeliti mali ako otroci podieľať, možno hovoriť o [[13. storočie pred Kr.|13. storočí pred Kr.]]

[[Súbor:Juda izrael.jpg|náhľad|Kráľovstvo izraelské (červená) a judské (žltá).]]
==== Doba kráľovská a rozdelená monarchia (1000 – 586 pred Kr.) ====
{{Pozri aj|Izraelské kráľovstvo|Judské kráľovstvo}}
Podľa biblických prameňov sa z vlády sudcov jednotlivých kmeňov vyvinula monarchia. Na prelome stála osoba [[Saul (kráľ Izraela)|Saula]], ktorý bol síce pomazaný na kráľa, ale jeho činnosť pripomínala skôr sudcu. Prvým skutočným kráľom bol [[Dávid (biblická postava)|Dávid]], po ňom potom jeho syn [[Šalamún (biblická postava)|Šalamún]].&lt;ref&gt;Segert. str. 80 – 88.&lt;/ref&gt; Keďže biblia neudáva presné dáta a mimobiblické pramene mlčia, datácia týchto panovníkov je len približná. Dávidovská ríša (ak sa označuje) zaberala nielen územie Izraelských kmeňov, ale všetko okolie. Bola spravovaná centrálne, hlavným mestom bol [[Jeruzalem]], ktorý Dávid dobyl na [[Jebuzejci|Jebuzejcoch]]. Počas tohto obdobia bol v Jeruzaleme zbudovaný [[Šalamúnov chrám]].

Po Šalamúnovej smrti došlo k rozdeleniu dávidovskej ríše. Rozpadol sa aj zväzok severných izraelských kmeňov a kmeňov južných (konkrétne [[Juda (kmeň)|Júdu]] a [[Benjamín (kmeň)|Benjamína]]) – vzniklo tzv. severné kráľovstvo alebo Izrael a južné kráľovstvo alebo Júda ([[Judské kráľovstvo]], Judsko). Izraelské kráľovstvo zaniklo v roku [[722 pred Kr.|722]], keď jeho hlavné mesto [[Šomron]] dobyli [[Asýria|Asýrčania]] pod vedením [[Salmanassar V.|Salmanassara V.]] Severné kmene boli z veľkej časti deportované a usídlené mimo svojej vlasti, asimilovali sa s okolím a zanikli. V Judskom (južnom) kráľovstve (v Jeruzaleme) vládla aj po rozdelení dávidovská dynastia. Podľa oficiálnych prameňov pretrvala celú dobu až do zániku kráľovstva v roku [[587 pred Kr.|587]]/[[586 pred Kr.|6]]. Jeruzalem padol v roku [[587 pred Kr.|587]] alebo [[586 pred Kr.|586]] (dátum neistý aj v babylonských prameňoch). Veľká časť Židov bola v niekoľkých etapách odvedená do [[babylonské zajatie|exilu v Babylonii]].

==== Babylonská a perzská nadvláda (586 – 323) ====
Obdobie po páde Jeruzalema v roku 586 pred Kr. a deportácia židovských obyvateľov z Judska do Babylonie sa nazýva [[babylonské zajatie]]. Jeho trvanie však nebolo dlhé. V roku [[539 pred Kr.]] obsadil [[Perzská ríša|perzský]] kráľ [[Kýros II.]] [[Babylon]]. Skončilo babylonské zajatie a Židia sa mohli, pokiaľ chceli, vrátiť späť do vlasti. Zďaleka nie všetci túto možnosť využili a tak vzniká prvá veľká [[Diaspóra (Židia)|židovská diaspóra]] v Mezopotámii. Jeruzalem aj [[Jeruzalemský chrám|Chrám]] bol obnovený – do tohto obdobia spadá pôsobenie [[Ezdráš]]a a [[Nehemiáš (biblická postava)|Nehemiáša]]. Ezdráš so sebou mal priniesť Perziou schválený „zákon nášho Boha“ – niektorí bádatelia sa domnievajú, že išlo buď o konečnú alebo o jednu zo záverečných verzií Tóry. Život židovskej komunity sa začínal zameriavať na [[Tóra|písaný]] a [[Ústna tóra|tradovaný zákon]]. V tomto období vznikajú teologické a písomné základy židovského náboženstva – '''[[judaizmus|judaizmu]]'''. Od zajatia tiež bude pravidlom, že vždy bude väčšia časť Židov žiť mimo územia [[Krajina izraelská|Izraela]].
[[Súbor:Izrael herodovci.jpg|náhľad|Izrael za Herodovcov]]

==== Grécka (323 – 167), makabejská (167 – 163) a rímska vláda (63 – 135) ====
[[Alexander Veľký|Alexander Macedónsky]] roku [[331 pred Kr.]] ovládol územie [[Blízky východ|Blízkeho východu]] a Judsko prešlo pod vládu Grékov. Po jeho smrti ([[323 pred Kr.]]) bola ríša rozdelená medzi [[Diadochovia|diadochov]] a Judsko pripadlo egyptským [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcom]]. V tejto dobe vznikla a rozmohla sa [[Alexandria|alexandrijská]] diasporálna komunita, kde došlo aj k prekladu [[Tanach|Starého zákona]] do gréčtiny ([[Septuaginta]]). V roku [[198 pred Kr.]] dobyli po niekoľkých vojnách [[Seleukovci]] Sýriu a Kanaán. Keď [[Antiochos IV. Epifanes]] zakázal základné rituály [[judaizmus|judaizmu]], povstalo vidiecke obyvateľstvo a toto povstanie nakoniec prerástlo roku [[167 pred Kr.]] do [[makabejské povstanie|makabejského povstania]].&lt;ref&gt;Schäfer. 37 – 67.&lt;/ref&gt; Makabejské vojny začala roku [[167 pred Kr.]] rodina Makabejských, otec a jeho synovia. Otec vzápätí zomrel a vedenia sa ujal [[Júda Makabejský]]. V roku [[164 pred Kr.]] sa podarilo Júdovi ovládnuť Jeruzalem a priľahlé oblasti a obnoviť Chrámový kult. Boje pokračovali za všetkých jeho nástupcov-bratov [[Jonatán Makabejský|Jonatána]] a [[Šimon Makabejský|Šimona]]. Tieto vojny skončili založením vládnucej kráľovskej dynastie [[Hasmoneovské kráľovstvo|Hasmonejcov]]. Panovanie Hasmonejskej dynastie bolo zmarené vnútornými spormi v samotnej rodine. Keď sa bratia [[Aristobulos II.]] a [[Hyrkanos II.]] nemohli zhodnúť na vedení krajiny, zasiahli do sporu ako [[Pompeius]], tak [[Edom|idumejský]] vládca [[Antipatros II.]] Pompeius nakoniec pririekol vládu Antipatrovi, čím Hasmoneovská dynastia skončila svoju vládu a ich miesto zaujali [[Herodovci]].

Po [[Gaius Iulius Caesar|Caesarovom]] víťazstve zostal Hyrkanos v Judsku veľkňazom, ale prokurátorom Judska bol menovaný Idumejec [[Antipater II.]] Po Antipatrovej smrti zostali v Judsku jeho dvaja synovia, Fasael a [[Herodes]]. [[Marcus Antonius]] im potvrdil ich úrad etnarchu. V rokoch [[40]] – [[37]] sa dostal vďaka [[Parti|partskej]] expanzii na trón Hasmonejec [[Antigon]], syn Aristobula II. Herodes utiekol do Ríma, kde získal hodnosť kráľa. Vrátil sa v roku 37, porazil Antigona, dobyl Jeruzalem a stal sa prakticky jediným vládcom v krajine. Po Herodovej smrti (4 pred Kr.) nastúpil na jeruzalemský trón jeho syn [[Archelaos]], bol však krátko na to (6 po Kr.) Rimanmi zosadený a Judsko prešlo pod priamu správu Ríma. Judsko bolo spravované rímskymi prefektmi ([[6]] – [[41]]) a prokurátormi ([[44]] – [[68]]). Od roku [[41]] do roku [[44]] vládol v Judsku Herodes Agrippa I. Po jeho smrti Judsko opäť prechádza do priamej správy Ríma a spravujú ho prokurátori.
[[Súbor:Sack of jerusalem.JPG|náhľad|Rímski vojaci nesú [[Menora|menoru]] po zničení Jeruzalema]]

==== Židovské povstania ====
{{Pozri aj|Prvá židovská vojna|Povstanie Bar Kochbu}}
Za prokurátora Gessia Flora prerástla všeobecná nespokojnosť do celonárodného židovského povstania. Počiatočný úspech bol zastavený postupom [[Vespasianus|Vespasiana]]. Keď bol Vespasianus zvolený cisárom ([[69]]), prevzal velenie vojsk jeho syn [[Titus]]. Titovi sa podarilo v roku [[70]] dobyť [[Jeruzalem]] a v roku [[73]] zlomiť posledný odpor Židov v pevnosti [[Masada]]. O niekoľko desaťročí neskôr, v rokoch [[132]] – [[135]], došlo k ďalšiemu povstaniu, ktoré viedol [[Šim'on bar Kochba]]. Aj toto povstanie však bolo rozdrvené, Židia boli vyhnaní z Jeruzalema, z ktorého bolo učinené nové mesto, ''Aelia Capitolina'' a provincia premenovaná z Judska na [[Palestína|Palestínu]], aby bola vyhladená akákoľvek pamiatka na neustále sa búriacich Židov. Po Druhej židovskej vojne sa ťažisko židovského života presunulo do Galileje, kde sa židovský život začal znovu obnovovať.

=== Židia v diaspóre ===
[[Súbor:Codex Manesse Süßkind von Trimberg.jpg|náhľad|Muž (posledný vpravo) nosí typický židovský klobúk. Židovský klobúk (nem. ''Judenhut'') bol špicatý [[klobúk]], ktorý boli židia povinný nosiť aby boli lepšie identifikovateľný.]]
V 3. storočí mnoho židov počas krízy Rímskej ríše krajinu opustilo. Ich cieľom bola predovšetkým Babylonia, ktorá nebola pod nadvládou Ríma a navyše tu už od dôb babylonského zajatia sídlila silná a početná židovská komunita. Po povolení kresťanstva a jeho prijatí za štátne náboženstvo sa vzťah rímskej a neskôr [[Byzantská ríša|byzantskej ríše]] k Židom zhoršoval.&lt;ref&gt;Schäfer. 155 – 165.&lt;/ref&gt; Židia preto privítali, keď roku [[614]] získala oblasť Perzia, ale Jeruzalem bol roku [[629]] dobytý späť. Roku [[638]] bola oblasť podmanená [[Arabi|Arabmi]] a situácia v oblasti sa na dlhú dobu celkom zmenila. Židia získali podobne ako kresťania status Dhimmi – t. j. ľudí druhého radu – mohli slobodne vyznávať svoje náboženstvo, ale nesmeli ho šíriť, ani nosiť zbrane a museli platiť zvláštnu daň. Tolerancia moslimov bola závislá na tolerancii konkrétneho panovníka.

Vzhľadom na roztrúsenie ([[Diaspóra (Židia)|diaspóry]]) Židov po svete prestalo byť určujúcim faktorom obývané územie a postupne sa vytratil aj pôvodný spoločný jazyk. Náboženstvo a kultúrne tradície zostali.

Pretože počas [[stredovek]]u žili Židia často v [[Ghetto|getách]] a prinajmenšom teoreticky sa nemiesili s nežidovským obyvateľstvom, možno tak naďalej hovoriť o národe, ak je chápaný ako spoločenstvo odvodzované od spoločného predka. Existuje však množstvo náhľadov na túto otázku; realite azda bližší je výklad židovstva ako druhu kultúrneho či diskurzívneho spoločenstva (Eliyahu).

Počas 18. a 19. storočia sa židia stále viac začali považovať za príslušníkov národov, v ktorých krajinách žili. V týchto prípadoch už označenie ''žid'' zostalo len vyjadrením náboženskej príslušnosti.

Od roku [[1948]] existuje na území zhruba zodpovedajúcom bývalému [[Britský mandát Palestína|Britskému mandátu Palestína]] štát [[Izrael]], v ktorom Židia opäť tvoria majoritnú skupinu a hovoria modernou [[hebrejčina|hebrejčinou]] (ivrit). Najpočetnejším náboženstvom krajiny je [[judaizmus]], väčšina obyvateľov Izraela sa však považuje za sekulárnych. Do krajiny sa postupne vysťahovalo mnoho Židov, poslednou veľkou vlnou boli [[Židia v Sovietskom zväze|sovietski židia]] v roku [[1990]].

== Genetické choroby ==
Je známe{{Fact}}, že v rámci určitých skupín židovskej populácie sa vyskytujú niektoré genetické choroby nadpriemerne často. Príčina tohto javu nie je jasná, ale vplyv mohol mať [[genetický drift]] spôsobený [[inbreeding]]om v izolovaných židovských populáciách. Napríklad [[Aškenázi]] trpia často [[Riley-Dayov syndróm|Riley-Dayovým syndrómom]], [[Tay-Sachsova choroba|Tay-Sachsovou chorobou]], [[Gaucherova choroba|Gaucherovou chorobou]], [[Niemann-Pickov syndróm|Niemann-Pickovým syndrómom]], ale ďalej tiež vo veľkej miere [[diabetes mellitus|cukrovkou]], [[pentozúria|pentozúriou]], [[dystónia|dystóniou]] a [[kolorektálny karcinóm|kolorektálnym karcinómom]]. Medzi [[Sfaradim|Sefardskými]] židmi sa vo zvýšenej miere vyskytuje [[familiárna stredomorská horúčka]] (FMF), naopak Tay-Sachsova choroba u nich nepredstavuje tak vysoké riziko. Medzi orientálnymi židmi perzského pôvodu je zvýšená incidencia [[hypoaldosteronizmus|hypoaldosteronizmu]] a [[Dubin-Johnsonov syndróm|Dubin-Johnsonovho syndrómu]], medzi [[Líbya|líbyjskými]] židmi je zvýšené riziko prepuknutia [[Creutzfeldt-Jakobova choroba|Creutzfeldt-Jakobovej choroby]].&lt;ref&gt;{{citácia knihy | titul = Encyclopedia of Genetics, Genomics, Proteomics, and Informatics | vydanie = 3rd Edition | priezvisko = Rédei | meno = George P. | vydavateľ = Springer | rok = 2008 | isbn = 978-1-4020-6753-2}}&lt;/ref&gt; Existuje organizácia [[Dor ješorim]], ktorá poskytuje židovským komunitám screening týchto a ďalších genetických chorôb.

== Referencie ==
{{referencie|2}}

== Bibliografia ==
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Barnavi
 | meno = Eli a kolektiv
 | titul = Atlas univerzálních dějin židovského národa
 | vydavateľ = Victoria Publishing
 | miesto = Praha
 | rok = 1995
 | isbn = 80-7187-013-7
 | počet strán = 299
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Camus
 | meno = Jean-Yves
 | priezvisko2 = Derczansky
 | meno2 = Annie-Paule
 | titul = Svět Židů
 | vydavateľ = KMa
 | miesto = Praha
 | rok = 2008
 | isbn = 978-80-7309-501-7
 | počet strán = 64
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = De Lange
 | meno = Nicolas
 | titul = Svět Židů
 | vydavateľ = Knižní klub
 | miesto = Praha
 | rok = 1996
 | isbn = 80-7176-325-X
 | počet strán = 240
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Gilbert
 | meno = Martin
 | odkaz na autora = Martin Gilbert
 | titul = Židé ve 20. století
 | vydavateľ = BASET
 | miesto = Praha
 | rok = 2003
 | isbn = 80-86223-54-X
 | počet strán = 375
}}
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = 
| priezvisko = Newman
| meno = Ja'akov
| priezvisko2 = Sivan 
| meno2 = Gavri'el
| prekladatelia = Markéta Zbavitelová, Dušan Zbavitel
| titul = Judaismus od A do Z : slovník pojmů a termínů
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = Sefer
| rok = 1992
| isbn = 80-900895-3-4
| edícia = Judaika
| zväzok edície = 1
| počet strán = 285
| strany = {{--}}
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Pavlát
 | meno = Leo
 | priezvisko2 = Fiedler
 | meno2 = Jiří
 | priezvisko3 = Šedinová
 | meno3 = Jiřina a kolektiv
 | titul = Židé − Dějiny a kultura
 | vydavateľ = Kliment a Mrázek
 | miesto = Praha
 | rok = 1997
 | isbn = 80-85608-17-0
 | počet strán = 144
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Sadek
 | meno = Vladimír
 | priezvisko2 = Franková
 | meno2 = Anita
 | priezvisko3 = Šedinová
 | meno3 = Jiřina
 | titul = Židovské dějiny, kultura a náboženství
 | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
 | miesto = Praha
 | rok = 1992
 | isbn = 80-04-25998-7
 | počet strán = 59
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Schäfer
 | meno = Peter
 | titul = Dějiny Židů v antice: Od Alexandra Velikého po arabskou nadvládu
 | vydavateľ = Vyšehrad
 | miesto = Praha
 | rok = 2003
 | isbn = 80-7021-633-6
 | počet strán = 264
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Spiegel
| meno = Paul
| rok = 2007
| titul = Kdo jsou Židé?
| vydavateľ = Barrister &amp; Principal
| miesto = Brno
| isbn = 978-80-87029-07-7
| počet strán = 228
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Stern
| meno = Marc
| prekladatelia = Alena Smutná
| titul = Svátky v životě Židů : vzpomínání, slavení, vyprávění
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]]
| rok = 2002
| isbn = 80-7021-551-8
| edícia = Světová náboženství
| zväzok edície = 
| počet strán = 247
| strany = 
}}

== Pozri aj ==
* [[Izraelský národ]]
* [[Dávidova hviezda]]
* [[Židovská obec]]
* [[Židovský štát]]
* [[Židovské sviatky]]
* [[Židia na Slovensku]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Jews}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.gym-rathenau.bildung-lsa.de/Boskovice/Web/symboly.htm Symboly židovského života]
* [http://antika.avonet.cz/article.php?ID=1604 Židia na antika.avonet.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121107004031/http://antika.avonet.cz/article.php?ID=1604 |date=2012-11-07 }}

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Židé|10030570}}

[[Kategória:Židia| ]]
[[Kategória:Judaizmus]]</text>
      <sha1>m4wltb8qbn6tz8q1pfkciu15nds1w63</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213602</id>
      <parentid>8213601</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:25:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/67milionnd|67milionnd]] ([[User_talk:67milionnd|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton</comment>
      <origin>8120308</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="41605" sha1="3bf7e3hwls2ircbwbvy5kaajn65nshc" xml:space="preserve">{{Pozri|vyznávačoch judaizmu, židovského náboženstva (písané „židia“)|judaizmus}}
{{Pozri|histórii a súčasnosti Židov na území dnešného Slovenska|Židia na Slovensku}}
{{Infobox etnickej skupiny
|obrázok       = &lt;div style=&quot;margin-top:1px; margin-bottom:1px;&quot;&gt;[[Súbor:Jews.jpg|300px]]&lt;div style=&quot;background-color:#fee8ab&quot;&gt;&lt;small&gt;
[[Albert Einstein]] • [[Maimonides]] • [[Golda Meirová]] • [[Emma Lazarus]]ová&lt;/small&gt;
| skupina      = Židia&lt;br /&gt;יהודים (Jehudim)
| populácia    = 13 155 000&lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | korporace = Jewish People Policy Planning Institute (Jewish Agency for Israel) | odkaz na korporáciu = http://www.jpppi.org.il/JPPPI/SendFile.asp?DBID=1&amp;LNGID=1&amp;GID=489 | titul = Annual Assessment | dostupnosť =  | url = http://www.ajcarchives.org/main.php?GroupingId=10143 | vydanie = American Jewish Year Book | vydavateľ = American Jewish Committee | dátum vydania = 2007 | dátum prístupu = 2009-2-23 | jazyk = angličtina | url archívu = https://web.archive.org/web/20100613064641/http://ajcarchives.org/main.php?GroupingId=10143 | dátum archivácie = 2010-06-13 }}&lt;/ref&gt;
| hlavný región  = {{minivlajka|Izrael|w}} 5 393 000&lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| regióny nadpis = &lt;small&gt;Ďalšie štáty s významnou populáciou:&lt;/small&gt;
| región1      = {{minivlajka|Spojené štáty|w}}
| pop1         = 5 275 000
| ref1         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región2      = {{minivlajka|Francúzsko|w}}
| pop2         = 490 000
| ref2         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región3      = {{minivlajka|Kanada|w}}
| pop3         = 374 000 
| ref3         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región4      = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}
| pop4         = 295 000
| ref4         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región5      = {{minivlajka|Rusko|w}}
| pop5         = 225 000
| ref5         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región6      = {{minivlajka|Argentína|w}}
| pop6         = 184 000
| ref6         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región7      = {{minivlajka|Nemecko|w}}
| pop7         = 120 000
| ref7         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región8      = {{minivlajka|Austrália|w}}
| pop8         = 104 000
| ref8         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región9      = {{minivlajka|Brazília|w}}
| pop9         = 96 000
| ref9         = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región10     = {{minivlajka|Ukrajina|w}}
| pop10        = 77 000
| ref10        = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región11     = {{minivlajka|Juhoafrická republika|w}}
| pop11        = 72 000
| ref11        = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región12     = {{minivlajka|Maďarsko|w}}
| pop12        = 49 000
| ref12        = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región13     = {{minivlajka|Mexiko|w}}
| pop13        = 40 000
| ref13        = &lt;ref name=&quot;JPPI2007&quot;/&gt;
| región14     = {{minivlajka|Belgicko|w}}
| pop14        = 31 200
| ref14        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | korporácia = Jewish Virtual Library | odkaz na korporáciu = http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/Judaism/jewpop.html | titul = The Jewish Population of the World | dostupnosť =  | url = http://www.ajcarchives.org/main.php?GroupingId=10142 | vydanie = American Jewish Year Book | vydavateľ = American Jewish Committee | dátum vydania = 2006 | dátum prístupu = 2008-04-25 | jazyk = angličtina | url archívu = https://web.archive.org/web/20190505002513/http://www.ajcarchives.org/main.php?GroupingId=10142 | dátum archivácie = 2019-05-05 }}&lt;/ref&gt;
| región15     = {{minivlajka|Holandsko|w}}
| pop15        = 30 000
| ref15        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región16     = {{minivlajka|Taliansko|w}}
| pop16        = 28 600
| ref16        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región17     = {{minivlajka|Čile|w}}
| pop17        = 20 700
| ref17        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región18     = {{minivlajka|Bielorusko|w}}
| pop18        = 18 200
| ref18        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región19     = {{minivlajka|Uruguaj|w}}
| pop19        = 18 000
| ref19        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región20     = {{minivlajka|Švajčiarsko|w}}
| pop20        = 17 900
| ref20        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región21     = {{minivlajka|Turecko|w}}
| pop21        = 17 800
| ref21        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región22     = {{minivlajka|Venezuela|w}}
| pop22        = 15 400
| ref22        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región23     = {{minivlajka|Švédsko|w}}
| pop23        = 15 000
| ref23        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región24     = {{minivlajka|Španielsko|w}}
| pop24        = 12 000
| ref24        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| región25     = {{minivlajka|Irán|w}}
| pop25        = 10 800
| ref25        = &lt;ref name=&quot;JVIL2006&quot;/&gt;
| jazyky       = '''Historické židovské jazyky:'''&lt;br /&gt;
[[hebrejčina]], [[jidiš]], [[ladino]]&lt;br /&gt;
'''[[Liturgický jazyk|Liturgické jazyky]]:'''&lt;br /&gt;
[[hebrejčina]] a [[aramejčina]]&lt;br /&gt;
'''Dominantné jazyky:'''&lt;br /&gt;
Materský jazyk Židov v diaspore významne ovplyvnila: [[angličtina]], [[hebrejčina]], [[jidiš]] a [[ruština]]
| náboženstvo  = [[judaizmus]]
| príbuzní     = 
| poznámky     = 
}}
'''Židia''' ([[hebrejčina|hebr.]] יְהוּדִים, ''Jehudim'', [[Jednotné číslo|sg.]] יְהוּדִי, ''Jehudi'') sú [[Semiti|semitský]] [[národ]], ktorý pochádza z oblasti [[Blízky východ|Blízkeho východu]]. Okrem označenia ''Židia'' sú nazývaní tiež ako [[Izraelský národ|Izrael]] (hebr. ''Jisra’el'') alebo Synovia Izraela, [[Izraeliti]] (hebr. ''Bnej Jisra’el''). Občas sa pre Židov používa aj označenie [[Hebrejci]] (hebr. עברי, ''Ivri'', sg. עברים, ''Ivrim''; {{rus|Евреи|''Jevrei''}}). Najstaršie záznamy o existencii izraelského národa spadajú do [[2. tisícročie pred Kr.|2. tisícročia pred Kr.]] Počas 3 000 rokov sa Židia zo svojej pravlasti – [[Krajina Izrael|Izraela]] – rozšírili do celého sveta. Okrem národnostne-etnickej skupiny tvoria Židia aj skupinu [[náboženstvo|náboženskú]].

V [[Slovenčina|slovenčine]] platí, že pokiaľ sa pomenovanie píše s veľkým začiatočným písmenom, označuje slovo '''Žid''' príslušníka židovského národa, teda Žida v [[etnikum|etnickom]] slova zmysle, zatiaľ čo '''žid''' (so začiatočným malým písmenom) je vyznávačom [[Judaizmus|judaizmu]], židovského náboženstva. Oba významy sa do veľkej miery prekrývajú, pretože židovské náboženstvo je pôvodne náboženstvom národným a bolo jedným z určujúcich rysov príslušnosti k židovskému národu. Ďalšími národnými rysmi bolo územie štátu dnešného [[Izrael]]a a [[Palestína (územie)|Palestíny]] a jazyk ([[hebrejčina]]).

== Etymológia slova ==
{{Pozri aj|Židovské etnonymá}}
Slovo „Žid“ prešlo do slovenčiny pravdepodobne z [[taliančina|talianskeho]] ''Giudeo'', ktoré pochádza z latinského ''Iudeus'', respektíve [[gréčtina|gréckeho]] Ἰουδαῖος (Iudaios), čo je prispôsobenie hebrejského יְהוּדִי ''Jehudi'', znamenajúceho „judský“, „pochádzajúci z Judska“, „Judejec“. V pôvodnom význame to znamenalo „príslušník kmeňa Jehuda“ ([[Júda (kmeň)|Júda]]), pozri [[Izraelský národ]]. Samotné meno ''Jehuda'' znamená „Ten, ktorý ďakuje“ alebo „Ten, ktorý vzdáva chválu“.

Podobnou cestou, teda cez gréčtinu, prešiel do slovenčiny aj výraz „Hebrejec“ (z gréckeho Ἑβραῖος, ''Hebraios''), prispôsobenie hebrejského עברי, ''Ivri''. Koreň עבר znamená „prekračovať“, „prechádzať“. Môže teda odkazovať ako na kočovníkov („Tí, kto chodia sem a tam“), tak na národ „z druhej strany (rieky)“ – v tomto prípade [[Eufrat]]u. Výraz Hebrejci sa dnes používa predovšetkým v súvislosti so starovekými kmeňmi alebo skupinami kmeňov, ktoré hovorili hebrejsky a ktoré neskôr vytvorili kmeňové spoločenstvo Izrael.

Meno „Izrael“ (hebrejsky ישראל, „Boh bojuje“, „Ten, ktorý zápasí s Bohom“), presnejšie בני ישראל, ''Bnej Jisra’el'', „Synovia Izraela“, odkazuje v národnostnom kontexte na celý izraelský národ, vrátane desiatich stratených kmeňov, v náboženskom potom na celé spoločenstvo ľudí uznávajúcich a veriacich len v jedného [[JHVH|Boha Izraela]]. V súčasnosti je treba odlišovať medzi slovom '''Izraeliti''', čo sa vzťahuje na biblický národ, prípadne na príslušníka náboženskej komunity, a '''Izraelčania''', čo je označenie občanov štátu [[Izrael]].

== Kto je Žid ==
=== „Etnický Žid“ ===
V judaizme bolo vždy náboženstvo úzko prepojené s myšlienkou vlastného národa a krajiny. V [[starovek]]u boli Židia (respektíve Izraelčania) vždy považovaní za národ a na ich náboženstvo nebol kladený žiadny zvláštny dôraz. Zmena prišla v poexilovom období, zvlášť potom počas [[Grécko|gréckej]] a [[Rímska ríša|rímskej]] nadvlády, kedy začalo byť židovstvo považované za samostatné (a štátom vcelku uznávané) náboženstvo, ktorého hlavným nositeľom je národ – Židia. V tom čase tiež rastie počet [[ger|konvertitov]], teda sa stávalo, že človek židovského vyznania bol zároveň [[rímske občianstvo|rímskym občanom]]. 

V období [[stredovek]]u sa zvlášť v [[kresťanstvo|kresťanskom]] a [[islam|moslimskom]] prostredí naopak národnostný princíp v židovstve vytráca – Židia sú považovaní za náboženskú skupinu a zrieknutím sa svojej viery alebo prestupom na inú vieru židmi byť prestávajú. Pokrstený žid už nie je braný ako žid, ale ako [[kresťan]]. 

Termín „židovské etnikum“ je pomerne nový a vychádza až z [[nacionalizmus|nacionalistických]] tendencií počas [[19. storočia]] a je priamym dôsledkom [[sekularizácia|sekularizácie]] spoločnosti, v ktorej prestalo hrať rolu rozdelenie náboženské a začalo naopak byť dôležité rozdelenie [[národnosť|národnostné]]. Vo vnútri samotného judaizmu existovali v tom čase rozporuplné tendencie. Niektoré skupiny dávali prednosť [[asimilácia|asimilácii]] (tieto skupiny považovali židovstvo za prejav viery, nie etnickej či národnostnej príslušnosti), iné skupiny začali klásť dôraz na národnú svojbytnosť Židov (zvlášť pod dojmom udalostí, ako bola [[Dreyfusova aféra]], ktorá znamenala pre mnohých priaznivcov asimilácie sklamanie) – z tejto skupiny sa neskôr zrodil [[sionizmus]]. 

K „židovskej národnosti“ sa bolo možné prihlásiť napr. v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]], kde v roku 1928 vznikol [[Židovská autonómna oblasť|Židovský národný okruh]]&lt;ref&gt;ZBAVITELOVÁ, Gita. ''Stalin založil na Dálném východě Židovskou autonomní oblast'' [online]. Český rozhlas, 2007-06-14 [cit. 2012-01-06]. [http://www.rozhlas.cz/nabozenstvi/zpravy/_zprava/355251 Dostupné online.]&lt;/ref&gt; alebo v medzivojnovom [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensku]] v snahe oslabiť nemeckú a maďarskú národnosť.&lt;ref&gt;ČAPKOVÁ, Kateřina. Uznání židovské národnosti v Československu 1918–1938. In ''Český časopis historický'', roč. 102, 2004, č. 1. Str. 77–103.&lt;/ref&gt; 

Prvá definícia Žida na základe [[ľudská rasa|„rasy“]] bola stanovená až v [[Nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] prostredníctvom tzv. [[Norimberské zákony|norimberských zákonov]]. Tieto zákony definovali ako Žida každého, kto má oboch rodičov Židov (''Volljude''). Človek, ktorý mal Židom jedného z rodičov, bol považovaný za ''miešanca prvého stupňa'' (''Mischling ersten Grades''), človek, ktorý mal židovského jedného prarodiča potom za ''miešanca druhého stupňa'' (''Mischling zweiten Grades''). Zákony ďalej rozoberali prípady, kedy bol jeden alebo obidvaja rodičia či prarodičia miešanci prvého alebo druhého stupňa. Všetci ľudia, označení [[nacizmus|nacistickým]] režimom ako Židia (''Volljuden'') aj miešanci (''Mischlinge'') boli počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] [[perzekúcia|perzekvovaní]] a v [[konečné riešenie židovskej otázky|konečnom dôsledku]] mali byť podľa zámerov nacistov [[Holokaust|vyhladení]]. 

Na karaimských židov sa norimberské zákony nevzťahovali.

Po založení štátu [[Izrael]] roku 1948 bol prijatý zákon zaručujúci, že každý človek, ktorý bol nacistami a ich rasovými zákonmi označený za Žida a ako taký perzekvovaný, má právo odsťahovať sa do Izraela, kde tejto alebo podobnej perzekúcii už vystavený nebude. Táto klauzula potom dala vzniknúť [[Zákon o návrate|Zákonu o návrate]], podľa ktorého každému, kto má aspoň jedného židovského [[prarodič]]a, je možné udeliť občianstvo v štáte Izrael. Zákon o návrate sa stal normou pre prijatie členov aj pre mnoho židovských obcí vo svete.

Najvyšší súd Izraelského štátu v roku 2013 rozhodol, že neexistuje „izraelská národnosť“ („Izraelčania“), ale iba Židia, [[Arabi]],&lt;ref&gt;BĚLKA, Michal. ''Izraelci neexistují. Židovská národnost musí stačit, rozhodl soud'' [online]. iDnes.cz, 2013-10-04 [cit. 2020-01-17]. [https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/izraelska-narodnost-neexistuje.A131004_135950_zahranicni_mlb Dostupné online.]&lt;/ref&gt; alebo Aramejci (izraelskí kresťania).&lt;ref&gt;Redakce. ''Izraelští křesťané mohou přestat být Araby a stát se Aramejci'' [online]. Eretz.cz, 2014-09-22 [cit. 2020-04-09]. [http://eretz.cz/2014/09/izraelsti-krestane-mohou-prestat-byt-araby-stat-aramejci/ Dostupné online.]&lt;/ref&gt;

=== „Halachický žid“ ===
Žid a žid nemusí byť vždy jedno a to isté. Zatiaľ čo „etnickým Židom“ je nutné sa narodiť, židom podľa židovského náboženského práva – [[halacha|halachy]] – je možné sa narodiť i stať. Tzv. ''halachickým židom'' je každý, kto:
* sa narodil židovskej matke, ktorá sama bola halachickou židovkou (židovstvo sa dedí ''matrilineárne'' a nie ''patrilineárne'', ako je to napr. pri [[islam]]e)
* každý, kto podstúpil predpísaným spôsobom [[gijur]] a konvertoval k judaizmu. Konvertita je rovnako aj štátom Izrael uznaný za človeka, ktorému náleží právo návratu.

Z tejto definície vyplýva, že človek, ktorý mal napr. židovského dedka, je síce považovaný za Žida štátom Izrael, ale nie je už považovaný za žida z náboženského hľadiska – nie je započítavaný do [[minjan]]u, nie je vyvolávaný k [[Tóra|Tóre]] a jeho náboženský status je rovnaký ako u akéhokoľvek inoverca.

Väčšina náboženských (veriacich) židov nepovažuje „nehalachických židov“ vôbec za židov a „etnický“ charakter židovstva viac-menej neuznávajú, rozhodujúca je pre nich [[halacha]]. Niektoré malé skupiny [[charedim|ultraortodoxných židov]] nielenže neuznávajú nehalachických židov, ale neuznávajú ani konvertitov ako plnoprávnych židov. Táto prax je však skôr výnimkou potvrdzujúcou pravidlo.

== Etnické rozdelenie ==
Súčasné židovské obyvateľstvo je možné rozdeliť podľa pôvodu a oblastí, kde Židia žili alebo žijú, a to nasledovne:

* '''[[Aškenázi]]''' – ide o Židov pochádzajúcich predovšetkým zo strednej a východnej [[Európa|Európy]], tvoria viac ako 70 % svetovej židovskej populácie. Dnes žijú predovšetkým v [[Izrael]]i (48 % populácie), USA, [[Kanada|Kanade]] a Európe.
* '''[[Sfaradim|Sefardi]]''' – ide o Židov pochádzajúcich z oblasti [[Španielsko|Španielska]] a Stredomoria. Dnes žijú v Izraeli (spolu s Mizrachim 52 % populácie), Francúzsku a Latinskej Amerike.
* '''[[Mizrachim]]''' – Židia pochádzajúci z arabských krajín, predovšetkým [[Irak]], [[Irán]], [[Sýria]] a [[Libanon]]. Medzi Mizrachim sa počítajú aj exotické skupiny ako [[Berberskí židia]], [[Horskí židia]] z [[Kaukaz]]u, [[Kurdistan]]u a pod. Hlavné centrum ich populácie je v Izraeli.

Okrem týchto veľkých skupín existujú ešte skupiny menšie, ktorých príslušníci tvoria komunity s rádovo stovkami až tisíckami členov. Sú to napr.:
* [[Falašovia]] – tiež [[Beta Israel]] tzv. Čierni židia, pochádzajúci predovšetkým z [[Etiópia|Etiópie]]
* [[Samaritáni]] – potomkovia severoizraelských kmeňov a mezopotámskeho obyvateľstva z 1. tis. pred Kr.
* [[Židia v Jemene|Tejmanim]] – Židia z [[Jemen]]u
* [[Bnej Menaše]] – indickí Židia odvodzujúci svoj pôvod od kmeňa Menaše
* [[Ibo Bnej Jisrael]] – tzv. Igbo – Židia z Nigérie odvodzujúci svoj pôvod od kmeňov Gád, Zabulon a Menaše
* [[Kaifeng]] – čínski Židia

Tieto skupiny sa od sebe môžu odlišovať dialektom hebrejčiny, používanými jazykmi, kultúrou, folklórom aj náboženskými praktikami.

== Populácia ==
Nasledujúca tabuľka uvádza počet a percentuálne zastúpenie Židov podľa národnosti v niektorých krajinách a oblastiach. Údaje sú len orientačné.

{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
!krajina
!židovská populácia
!celková populácia
!podiel Židov (%)
!poznámky
|-
|[[Spojené štáty americké]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |5 300 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |301 469 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |1,80
|''&lt;ref&gt;Pozri [http://fr.jpost.com/servlet/Satellite?pagename=JPost/JPArticle/ShowFull&amp;cid=1145961262900] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120203120331/http://fr.jpost.com/servlet/Satellite?pagename=JPost%2FJPArticle%2FShowFull&amp;cid=1145961262900|date=2012-02-03}}'' (Updated to May 2, 2006).''&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;jppistudy&quot;&gt;V roku 2007 už židovská populácia Izraela prekonala židovskú populáciu USA&lt;/ref&gt;''
|-
|[[Izrael]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |5 393 400
| style=&quot;text-align: right&quot; |7 116 700
| style=&quot;text-align: right&quot; |75,80
|&lt;ref name=&quot;cbs&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url=http://www.cbs.gov.il/shnaton58/st02_02.pdf | titul=Population, by religion | vydavateľ=[[Izraelský centrálny štatistický úrad]] | rok=2007 | dátum prístupu=2007-11-13}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Európa]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |2 000 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |710 000 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,30
|Pravdepodobne menej
|-
|[[Francúzsko]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |494 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |64 102 140
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,80
|&lt;ref name=&quot;jppistudy&quot; /&gt;
|-
|[[Spojené kráľovstvo]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |267 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |60 609 153 
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,40
|&lt;ref name=&quot;Sčítanie obyvateľov v r. 2001&quot;&gt;Sčítanie obyvateľov v r. 2001&lt;/ref&gt;
|-
|[[Rusko]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |228 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |142 400 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,15
|Oblasť bývalého [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].&lt;ref name=&quot;jppistudy&quot; /&gt; Počet podľa niektorých odhadov omnoho vyšší.&lt;ref&gt;Správa Ministerstva zahraničných vecí USA ohľadne náboženskej slobody [http://www.state.gov/g/drl/rls/irf/2004/35480.htm] odhaduje počet Židov v Rusku na 600 000 až 1 000 000.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Nemecko]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |220 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |82 310 000 
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,30
|100 000 členov židovských obcí
|-
|[[Ukrajina]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |103 591 
| style=&quot;text-align: right&quot; |46 481 000 
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,20
|&lt;ref&gt;Údaj podľa oficiálneho cenzu z r. 2001. Podľa miestnej pobočky Židovskej agentúry sa počet Židov pohybuje medzi 250 000 až 500 000&lt;/ref&gt;
|-
|[[Maďarsko]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |80 000 – 100 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |10 053 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,8 – 1
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Židovská komunita v Maďarsku |url=http://www.zsido.hu/tortenelem/magyarzs.htm |dátum prístupu=2013-04-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170515170330/http://www.zsido.hu/tortenelem/magyarzs.htm |dátum archivácie=2017-05-15 }}&lt;/ref&gt; Predovšetkým maďarsky hovoriaci, [[Neologizmus|neologickí]], asimilovaní Židia
|-
|[[Belgicko]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |30 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |10 419 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,30
|
|-
|[[Taliansko]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |30 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |58 883 958
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,05
|
|-
|[[Kanada]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |371 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |32 874 400
| style=&quot;text-align: right&quot; |1,10
|&lt;ref name=&quot;jppistudy&quot; /&gt;
|-
|[[Guatemala (štát)|Guatemala]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |1 200
| style=&quot;text-align: right&quot; |14 655 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |
|&lt;ref name=&quot;Jewishvirtuallibrary&quot;&gt;http://www.jewishvirtuallibrary.org/jsource/vjw/Guatemala.html&lt;/ref&gt;
|-
|[[Turecko]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |30 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |72 600 000 
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,040
|&lt;ref name=&quot;Sčítanie obyvateľov v r. 2001&quot; /&gt;
|-
|[[Argentína]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |250 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |39 921 833 
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,60
|&lt;ref name=&quot;jewishvirtuallibrary&quot;&gt;[http://www.us-israel.org/jsource/Judaism/jewpop.html Jewish Virtual Library] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100612123518/http://www.us-israel.org/jsource/Judaism/jewpop.html |date=2010-06-12 }}, [http://www.jewfaq.org/populatn.htm JewFAQ]&lt;/ref&gt;
|-
|[[Brazília]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |130 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |188 078 261 
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,07
|&lt;ref name=&quot;jewishvirtuallibrary&quot; /&gt;
|-
|[[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |106 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |47 432 000 
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,20
|&lt;ref name=&quot;jewishvirtuallibrary&quot; /&gt;
|-
|[[Austrália (štát)|Austrália]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |126 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |20 788 357
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,60
|&lt;ref&gt;Department of Immigration and Citizenship (DIMA), 1996 Census&lt;/ref&gt;
|-
|[[Ázia]] (bez Izraela)
| style=&quot;text-align: right&quot; |50 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |3 900 000 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,001
|
|-
|[[Irán]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |20 405
| style=&quot;text-align: right&quot; |68 467 413
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,03
|&lt;ref name=&quot;jewishvirtuallibrary&quot; /&gt;
|-
|[[Mexiko]]
| style=&quot;text-align: right&quot; |40 000 – 50 000
| style=&quot;text-align: right&quot; |108 700 000 
| style=&quot;text-align: right&quot; |0,04
|&lt;ref name=&quot;jewishvirtuallibrary&quot; /&gt;
|-
|'''Celkom'''
| style=&quot;text-align: right&quot; |'''15 871 000'''
| style=&quot;text-align: right&quot; |'''6 453 628 000'''
| style=&quot;text-align: right&quot; |'''0,25'''
| style=&quot;text-align: right&quot; |
|}

== Jazyk ==
{{Pozri aj|Hebrejčina|Jidiš|Ladino|Židovská čeština}}
Hlavným dorozumievacím jazykom Židov bola v staroveku [[hebrejčina]]. Tá neskôr prešla do liturgického užívania a jej funkciu v bežnej komunikácii prejala [[aramejčina]], prípadne [[gréčtina]] alebo [[latinčina]]. Od babylonského zajatia sa stalo nepísaným pravidlom, že Židia prijímali a dorozumievali sa jazykom krajiny, v ktorej žili. Okrem toho Židia vytvorili a používajú svoje vlastné jazyky – [[jidiš]] (zmes hebrejčiny a stredovekej nemčiny), používaná medzi aškenázskymi Židmi, a [[ladino]] (zmes hebrejčiny a kastílčiny) používaná medzi Sefardmi. Okrem týchto dvoch jazykov ešte existujú rôzne variácie ako [[judeo-arabčina]] alebo [[judeo-perzština]]. Všetky tieto jazyky vznikli vzájomným ovplyvňovaním jazykov hostiteľských krajín a hebrejčiny. Zvláštnym jazykom je [[ge'ez]], ktorým sa hovorilo v Etiópii pred nástupom [[amharčina|amharčiny]] a ktorý zostal ako liturgický jazyk etiópskych Židov. Hebrejčina sa udržala ako jazyk literárny. Na prelome 19. a 20. storočia bola hebrejčina obnovená ako živý jazyk v [[Izrael]]i (ivrit).

== Náboženstvo ==
{{Hlavný článok|Judaizmus}}
Judaizmus vznikol ako kmeňové náboženstvo hebrejských kmeňov približne v 2. tisícročí pred Kr.{{chýba zdroj}} V súčasnosti je jediným náboženstvom židovského národa. Podľa náboženských zákonov ani podľa zákonov svetských nie je možné{{chýba zdroj}} byť Židom (príslušníkom židovského národa) a zároveň byť príslušníkom nejakého iného náboženstva ako judaizmu, pokiaľ sa pre toto iné náboženstvo človek slobodne rozhodne{{chýba zdroj}} (je pravdaže možné byť Židom „bez vyznania“).{{chýba zdroj}} Náboženský a národnostný fenomén je v židovstve neodmysliteľne spätý. Judaizmus je [[monoteizmus|monoteistickým]] náboženstvom, tzn. uctieva jediného Boha. Uctievanie iných bohov je zakázané, rovnako ako uctievanie sôch, iných predmetov či miest alebo prírodných úkazov. Judaizmus odmieta dogmy a podobné „nezvratné pravdy“. Po dlhú dobu bola jedinou dogmou tá, že Tóra je Boží Zákon zoslaný Bohom{{chýba zdroj}} a Izrael ho nasleduje,{{chýba zdroj}} aby dodržal podmienky zmluvy s Bohom uzatvorenej, totiž [[Pojem vyvolenosti v judaizme|vyvolenie]] výmenou za nasledovanie jediného, pravého Boha.

== Dejiny Židov ==
=== Dejiny Židov v staroveku ===
{{Hlavný článok|Staroveké dejiny Židov}}
Staroveké dejiny Izraela sú vymedzené prvými zmienkami o [[izraelský národ|Izraelskom národe]] v [[13. storočie pred Kr.|13. storočí pred Kr.]] a [[Arabi|arabskou]] expanziou na začiatku [[7. storočia]].&lt;ref&gt;SEGERT, Stanislav. ''Starověké dějiny židů''. 1. vyd. Praha: Nakladatelství Svoboda, 1995. ISBN 80-205-0304-8. (ďalej len Segert). str. 17.&lt;/ref&gt; Podľa [[Tóra|Tóry]] pochádza celý Izraelský národ z jedného rodu [[Patriarcha (Biblia)|patriarchov]].&lt;ref&gt;[[Deuteronomium|Dt]] 1,8&lt;/ref&gt; Tí sa presťahovali do [[Egypt]]a, kde sa značne rozrástli. V Egypte ale boli zotročení a utlačovaní.&lt;ref&gt;[[Exodus|Ex]] 1,7 – 16&lt;/ref&gt; Preto Izraeliti z Egypta odišli, prešli púšťou a vstúpili do [[Kanaán]]u, zabrali zem a usadili sa v nej. Podľa biblického chápania sa Izraelský národ rovnako ako jeho náboženstvo ustanovuje predovšetkým pri svojom putovaní púšťou, keď od Boha dostáva zákon a keď sa stáva Božím ľudom. Ak môžeme datovať tieto udalosti, tak podľa údajov o mestách Ramses a Pitom, na ktorých stavbe sa Izraeliti mali ako otroci podieľať, možno hovoriť o [[13. storočie pred Kr.|13. storočí pred Kr.]]

[[Súbor:Juda izrael.jpg|náhľad|Kráľovstvo izraelské (červená) a judské (žltá).]]
==== Doba kráľovská a rozdelená monarchia (1000 – 586 pred Kr.) ====
{{Pozri aj|Izraelské kráľovstvo|Judské kráľovstvo}}
Podľa biblických prameňov sa z vlády sudcov jednotlivých kmeňov vyvinula monarchia. Na prelome stála osoba [[Saul (kráľ Izraela)|Saula]], ktorý bol síce pomazaný na kráľa, ale jeho činnosť pripomínala skôr sudcu. Prvým skutočným kráľom bol [[Dávid (biblická postava)|Dávid]], po ňom potom jeho syn [[Šalamún (biblická postava)|Šalamún]].&lt;ref&gt;Segert. str. 80 – 88.&lt;/ref&gt; Keďže biblia neudáva presné dáta a mimobiblické pramene mlčia, datácia týchto panovníkov je len približná. Dávidovská ríša (ak sa označuje) zaberala nielen územie Izraelských kmeňov, ale všetko okolie. Bola spravovaná centrálne, hlavným mestom bol [[Jeruzalem]], ktorý Dávid dobyl na [[Jebuzejci|Jebuzejcoch]]. Počas tohto obdobia bol v Jeruzaleme zbudovaný [[Šalamúnov chrám]].

Po Šalamúnovej smrti došlo k rozdeleniu dávidovskej ríše. Rozpadol sa aj zväzok severných izraelských kmeňov a kmeňov južných (konkrétne [[Juda (kmeň)|Júdu]] a [[Benjamín (kmeň)|Benjamína]]) – vzniklo tzv. severné kráľovstvo alebo Izrael a južné kráľovstvo alebo Júda ([[Judské kráľovstvo]], Judsko). Izraelské kráľovstvo zaniklo v roku [[722 pred Kr.|722]], keď jeho hlavné mesto [[Šomron]] dobyli [[Asýria|Asýrčania]] pod vedením [[Salmanassar V.|Salmanassara V.]] Severné kmene boli z veľkej časti deportované a usídlené mimo svojej vlasti, asimilovali sa s okolím a zanikli. V Judskom (južnom) kráľovstve (v Jeruzaleme) vládla aj po rozdelení dávidovská dynastia. Podľa oficiálnych prameňov pretrvala celú dobu až do zániku kráľovstva v roku [[587 pred Kr.|587]]/[[586 pred Kr.|6]]. Jeruzalem padol v roku [[587 pred Kr.|587]] alebo [[586 pred Kr.|586]] (dátum neistý aj v babylonských prameňoch). Veľká časť Židov bola v niekoľkých etapách odvedená do [[babylonské zajatie|exilu v Babylonii]].

==== Babylonská a perzská nadvláda (586 – 323) ====
Obdobie po páde Jeruzalema v roku 586 pred Kr. a deportácia židovských obyvateľov z Judska do Babylonie sa nazýva [[babylonské zajatie]]. Jeho trvanie však nebolo dlhé. V roku [[539 pred Kr.]] obsadil [[Perzská ríša|perzský]] kráľ [[Kýros II.]] [[Babylon]]. Skončilo babylonské zajatie a Židia sa mohli, pokiaľ chceli, vrátiť späť do vlasti. Zďaleka nie všetci túto možnosť využili a tak vzniká prvá veľká [[Diaspóra (Židia)|židovská diaspóra]] v Mezopotámii. Jeruzalem aj [[Jeruzalemský chrám|Chrám]] bol obnovený – do tohto obdobia spadá pôsobenie [[Ezdráš]]a a [[Nehemiáš (biblická postava)|Nehemiáša]]. Ezdráš so sebou mal priniesť Perziou schválený „zákon nášho Boha“ – niektorí bádatelia sa domnievajú, že išlo buď o konečnú alebo o jednu zo záverečných verzií Tóry. Život židovskej komunity sa začínal zameriavať na [[Tóra|písaný]] a [[Ústna tóra|tradovaný zákon]]. V tomto období vznikajú teologické a písomné základy židovského náboženstva – '''[[judaizmus|judaizmu]]'''. Od zajatia tiež bude pravidlom, že vždy bude väčšia časť Židov žiť mimo územia [[Krajina izraelská|Izraela]].
[[Súbor:Izrael herodovci.jpg|náhľad|Izrael za Herodovcov]]

==== Grécka (323 – 167), makabejská (167 – 163) a rímska vláda (63 – 135) ====
[[Alexander Veľký|Alexander Macedónsky]] roku [[331 pred Kr.]] ovládol územie [[Blízky východ|Blízkeho východu]] a Judsko prešlo pod vládu Grékov. Po jeho smrti ([[323 pred Kr.]]) bola ríša rozdelená medzi [[Diadochovia|diadochov]] a Judsko pripadlo egyptským [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcom]]. V tejto dobe vznikla a rozmohla sa [[Alexandria|alexandrijská]] diasporálna komunita, kde došlo aj k prekladu [[Tanach|Starého zákona]] do gréčtiny ([[Septuaginta]]). V roku [[198 pred Kr.]] dobyli po niekoľkých vojnách [[Seleukovci]] Sýriu a Kanaán. Keď [[Antiochos IV. Epifanes]] zakázal základné rituály [[judaizmus|judaizmu]], povstalo vidiecke obyvateľstvo a toto povstanie nakoniec prerástlo roku [[167 pred Kr.]] do [[makabejské povstanie|makabejského povstania]].&lt;ref&gt;Schäfer. 37 – 67.&lt;/ref&gt; Makabejské vojny začala roku [[167 pred Kr.]] rodina Makabejských, otec a jeho synovia. Otec vzápätí zomrel a vedenia sa ujal [[Júda Makabejský]]. V roku [[164 pred Kr.]] sa podarilo Júdovi ovládnuť Jeruzalem a priľahlé oblasti a obnoviť Chrámový kult. Boje pokračovali za všetkých jeho nástupcov-bratov [[Jonatán Makabejský|Jonatána]] a [[Šimon Makabejský|Šimona]]. Tieto vojny skončili založením vládnucej kráľovskej dynastie [[Hasmoneovské kráľovstvo|Hasmonejcov]]. Panovanie Hasmonejskej dynastie bolo zmarené vnútornými spormi v samotnej rodine. Keď sa bratia [[Aristobulos II.]] a [[Hyrkanos II.]] nemohli zhodnúť na vedení krajiny, zasiahli do sporu ako [[Pompeius]], tak [[Edom|idumejský]] vládca [[Antipatros II.]] Pompeius nakoniec pririekol vládu Antipatrovi, čím Hasmoneovská dynastia skončila svoju vládu a ich miesto zaujali [[Herodovci]].

Po [[Gaius Iulius Caesar|Caesarovom]] víťazstve zostal Hyrkanos v Judsku veľkňazom, ale prokurátorom Judska bol menovaný Idumejec [[Antipater II.]] Po Antipatrovej smrti zostali v Judsku jeho dvaja synovia, Fasael a [[Herodes]]. [[Marcus Antonius]] im potvrdil ich úrad etnarchu. V rokoch [[40]] – [[37]] sa dostal vďaka [[Parti|partskej]] expanzii na trón Hasmonejec [[Antigon]], syn Aristobula II. Herodes utiekol do Ríma, kde získal hodnosť kráľa. Vrátil sa v roku 37, porazil Antigona, dobyl Jeruzalem a stal sa prakticky jediným vládcom v krajine. Po Herodovej smrti (4 pred Kr.) nastúpil na jeruzalemský trón jeho syn [[Archelaos]], bol však krátko na to (6 po Kr.) Rimanmi zosadený a Judsko prešlo pod priamu správu Ríma. Judsko bolo spravované rímskymi prefektmi ([[6]] – [[41]]) a prokurátormi ([[44]] – [[68]]). Od roku [[41]] do roku [[44]] vládol v Judsku Herodes Agrippa I. Po jeho smrti Judsko opäť prechádza do priamej správy Ríma a spravujú ho prokurátori.
[[Súbor:Sack of jerusalem.JPG|náhľad|Rímski vojaci nesú [[Menora|menoru]] po zničení Jeruzalema]]

==== Židovské povstania ====
{{Pozri aj|Prvá židovská vojna|Povstanie Bar Kochbu}}
Za prokurátora Gessia Flora prerástla všeobecná nespokojnosť do celonárodného židovského povstania. Počiatočný úspech bol zastavený postupom [[Vespasianus|Vespasiana]]. Keď bol Vespasianus zvolený cisárom ([[69]]), prevzal velenie vojsk jeho syn [[Titus]]. Titovi sa podarilo v roku [[70]] dobyť [[Jeruzalem]] a v roku [[73]] zlomiť posledný odpor Židov v pevnosti [[Masada]]. O niekoľko desaťročí neskôr, v rokoch [[132]] – [[135]], došlo k ďalšiemu povstaniu, ktoré viedol [[Šim'on bar Kochba]]. Aj toto povstanie však bolo rozdrvené, Židia boli vyhnaní z Jeruzalema, z ktorého bolo učinené nové mesto, ''Aelia Capitolina'' a provincia premenovaná z Judska na [[Palestína|Palestínu]], aby bola vyhladená akákoľvek pamiatka na neustále sa búriacich Židov. Po Druhej židovskej vojne sa ťažisko židovského života presunulo do Galileje, kde sa židovský život začal znovu obnovovať.

=== Židia v diaspóre ===
[[Súbor:Codex Manesse Süßkind von Trimberg.jpg|náhľad|Muž (posledný vpravo) nosí typický židovský klobúk. Židovský klobúk (nem. ''Judenhut'') bol špicatý [[klobúk]], ktorý boli židia povinný nosiť aby boli lepšie identifikovateľný.]]
V 3. storočí mnoho židov počas krízy Rímskej ríše krajinu opustilo. Ich cieľom bola predovšetkým Babylonia, ktorá nebola pod nadvládou Ríma a navyše tu už od dôb babylonského zajatia sídlila silná a početná židovská komunita. Po povolení kresťanstva a jeho prijatí za štátne náboženstvo sa vzťah rímskej a neskôr [[Byzantská ríša|byzantskej ríše]] k Židom zhoršoval.&lt;ref&gt;Schäfer. 155 – 165.&lt;/ref&gt; Židia preto privítali, keď roku [[614]] získala oblasť Perzia, ale Jeruzalem bol roku [[629]] dobytý späť. Roku [[638]] bola oblasť podmanená [[Arabi|Arabmi]] a situácia v oblasti sa na dlhú dobu celkom zmenila. Židia získali podobne ako kresťania status Dhimmi – t. j. ľudí druhého radu – mohli slobodne vyznávať svoje náboženstvo, ale nesmeli ho šíriť, ani nosiť zbrane a museli platiť zvláštnu daň. Tolerancia moslimov bola závislá na tolerancii konkrétneho panovníka.

Vzhľadom na roztrúsenie ([[Diaspóra (Židia)|diaspóry]]) Židov po svete prestalo byť určujúcim faktorom obývané územie a postupne sa vytratil aj pôvodný spoločný jazyk. Náboženstvo a kultúrne tradície zostali.

Pretože počas [[stredovek]]u žili Židia často v [[Ghetto|getách]] a prinajmenšom teoreticky sa nemiesili s nežidovským obyvateľstvom, možno tak naďalej hovoriť o národe, ak je chápaný ako spoločenstvo odvodzované od spoločného predka. Existuje však množstvo náhľadov na túto otázku; realite azda bližší je výklad židovstva ako druhu kultúrneho či diskurzívneho spoločenstva (Eliyahu).

Počas 18. a 19. storočia sa židia stále viac začali považovať za príslušníkov národov, v ktorých krajinách žili. V týchto prípadoch už označenie ''žid'' zostalo len vyjadrením náboženskej príslušnosti.

Od roku [[1948]] existuje na území zhruba zodpovedajúcom bývalému [[Britský mandát Palestína|Britskému mandátu Palestína]] štát [[Izrael]], v ktorom Židia opäť tvoria majoritnú skupinu a hovoria modernou [[hebrejčina|hebrejčinou]] (ivrit). Najpočetnejším náboženstvom krajiny je [[judaizmus]], väčšina obyvateľov Izraela sa však považuje za sekulárnych. Do krajiny sa postupne vysťahovalo mnoho Židov, poslednou veľkou vlnou boli [[Židia v Sovietskom zväze|sovietski židia]] v roku [[1990]].

== Genetické choroby ==
Je známe{{Fact}}, že v rámci určitých skupín židovskej populácie sa vyskytujú niektoré genetické choroby nadpriemerne často. Príčina tohto javu nie je jasná, ale vplyv mohol mať [[genetický drift]] spôsobený [[inbreeding]]om v izolovaných židovských populáciách. Napríklad [[Aškenázi]] trpia často [[Riley-Dayov syndróm|Riley-Dayovým syndrómom]], [[Tay-Sachsova choroba|Tay-Sachsovou chorobou]], [[Gaucherova choroba|Gaucherovou chorobou]], [[Niemann-Pickov syndróm|Niemann-Pickovým syndrómom]], ale ďalej tiež vo veľkej miere [[diabetes mellitus|cukrovkou]], [[pentozúria|pentozúriou]], [[dystónia|dystóniou]] a [[kolorektálny karcinóm|kolorektálnym karcinómom]]. Medzi [[Sfaradim|Sefardskými]] židmi sa vo zvýšenej miere vyskytuje [[familiárna stredomorská horúčka]] (FMF), naopak Tay-Sachsova choroba u nich nepredstavuje tak vysoké riziko. Medzi orientálnymi židmi perzského pôvodu je zvýšená incidencia [[hypoaldosteronizmus|hypoaldosteronizmu]] a [[Dubin-Johnsonov syndróm|Dubin-Johnsonovho syndrómu]], medzi [[Líbya|líbyjskými]] židmi je zvýšené riziko prepuknutia [[Creutzfeldt-Jakobova choroba|Creutzfeldt-Jakobovej choroby]].&lt;ref&gt;{{citácia knihy | titul = Encyclopedia of Genetics, Genomics, Proteomics, and Informatics | vydanie = 3rd Edition | priezvisko = Rédei | meno = George P. | vydavateľ = Springer | rok = 2008 | isbn = 978-1-4020-6753-2}}&lt;/ref&gt; Existuje organizácia [[Dor ješorim]], ktorá poskytuje židovským komunitám screening týchto a ďalších genetických chorôb.

== Referencie ==
{{referencie|2}}

== Bibliografia ==
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Barnavi
 | meno = Eli a kolektiv
 | titul = Atlas univerzálních dějin židovského národa
 | vydavateľ = Victoria Publishing
 | miesto = Praha
 | rok = 1995
 | isbn = 80-7187-013-7
 | počet strán = 299
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Camus
 | meno = Jean-Yves
 | priezvisko2 = Derczansky
 | meno2 = Annie-Paule
 | titul = Svět Židů
 | vydavateľ = KMa
 | miesto = Praha
 | rok = 2008
 | isbn = 978-80-7309-501-7
 | počet strán = 64
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = De Lange
 | meno = Nicolas
 | titul = Svět Židů
 | vydavateľ = Knižní klub
 | miesto = Praha
 | rok = 1996
 | isbn = 80-7176-325-X
 | počet strán = 240
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Gilbert
 | meno = Martin
 | odkaz na autora = Martin Gilbert
 | titul = Židé ve 20. století
 | vydavateľ = BASET
 | miesto = Praha
 | rok = 2003
 | isbn = 80-86223-54-X
 | počet strán = 375
}}
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = 
| priezvisko = Newman
| meno = Ja'akov
| priezvisko2 = Sivan 
| meno2 = Gavri'el
| prekladatelia = Markéta Zbavitelová, Dušan Zbavitel
| titul = Judaismus od A do Z : slovník pojmů a termínů
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = Sefer
| rok = 1992
| isbn = 80-900895-3-4
| edícia = Judaika
| zväzok edície = 1
| počet strán = 285
| strany = {{--}}
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Pavlát
 | meno = Leo
 | priezvisko2 = Fiedler
 | meno2 = Jiří
 | priezvisko3 = Šedinová
 | meno3 = Jiřina a kolektiv
 | titul = Židé − Dějiny a kultura
 | vydavateľ = Kliment a Mrázek
 | miesto = Praha
 | rok = 1997
 | isbn = 80-85608-17-0
 | počet strán = 144
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Sadek
 | meno = Vladimír
 | priezvisko2 = Franková
 | meno2 = Anita
 | priezvisko3 = Šedinová
 | meno3 = Jiřina
 | titul = Židovské dějiny, kultura a náboženství
 | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
 | miesto = Praha
 | rok = 1992
 | isbn = 80-04-25998-7
 | počet strán = 59
}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko = Schäfer
 | meno = Peter
 | titul = Dějiny Židů v antice: Od Alexandra Velikého po arabskou nadvládu
 | vydavateľ = Vyšehrad
 | miesto = Praha
 | rok = 2003
 | isbn = 80-7021-633-6
 | počet strán = 264
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Spiegel
| meno = Paul
| rok = 2007
| titul = Kdo jsou Židé?
| vydavateľ = Barrister &amp; Principal
| miesto = Brno
| isbn = 978-80-87029-07-7
| počet strán = 228
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Stern
| meno = Marc
| prekladatelia = Alena Smutná
| titul = Svátky v životě Židů : vzpomínání, slavení, vyprávění
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]]
| rok = 2002
| isbn = 80-7021-551-8
| edícia = Světová náboženství
| zväzok edície = 
| počet strán = 247
| strany = 
}}

== Pozri aj ==
* [[Izraelský národ]]
* [[Dávidova hviezda]]
* [[Židovská obec]]
* [[Židovský štát]]
* [[Židovské sviatky]]
* [[Židia na Slovensku]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Jews}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.gym-rathenau.bildung-lsa.de/Boskovice/Web/symboly.htm Symboly židovského života]
* [http://antika.avonet.cz/article.php?ID=1604 Židia na antika.avonet.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121107004031/http://antika.avonet.cz/article.php?ID=1604 |date=2012-11-07 }}

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Židé|10030570}}

[[Kategória:Židia| ]]
[[Kategória:Judaizmus]]</text>
      <sha1>3bf7e3hwls2ircbwbvy5kaajn65nshc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia:Hlavná stránka</title>
    <ns>1</ns>
    <id>1056</id>
    <revision>
      <id>8213240</id>
      <parentid>8208896</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:39:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>/* Pridanie sekcie */ odpoveď +</comment>
      <origin>8213240</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13526" sha1="sc680ez5gt90tkttf2jc2evbimfm5hm" xml:space="preserve">Vitajte na diskusnej stránke k [[Hlavná stránka|Hlavnej stránke]]. Tu môžete vyjadriť svoj názor na vzhľad a obsah Hlavnej stránky. Skôr, ako to však spravíte, prosíme pozrite si komentáre uvedené nižšie, či už daná vec nebola riešená. Ak áno, pridajte svoj názor do patričnej sekcie. Ak nie, založte sekciu novú.

Staršie diskusie sa nachádzajú v [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív1|archíve1]], [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív2|archíve2]], [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív3|archíve3]], [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív4|archíve4]] a [[Diskusia:Hlavná stránka/Archív5|archíve5]].

Pozor! Táto stránka slúži len na diskusiu o [[Hlavná stránka|hlavnej stránke]]. Na diskusiu o Wikipédii, ktorá sa priamo netýka hlavnej stránky, prosím, použite [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviareň]].

== Pridanie sekcie ==
Ahojte. Napadlo mi po vzore [[:it:Template:Pagina_principale/Chi_fa_Wikipedia|IT]] či [[:fr:Modèle:Accueil/Communauté|FR]] Wikipédie či by sa dala doplniť nová statická sekcia o redaktorskej základni na [[Hlavná stránka|Hlavnú stránku]]. Umiestnila by sa v článku na pravej strane pri konci (viď tabuľka) príp. podľa potreby i inde na pravej strane. Navrhovaný názov by mohol byť v duchu [[Šablóna:Redaktorská základňa|Redaktorská základňa]] (príp. aj iné názvy ako Wikipediáni či redaktori). Pre nástrelovú verziu linkujem [[Redaktor:Fillos X./Redaktorská základňa]]. Privítam spätnú väzbu a názory na danú vec.
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
! colspan=&quot;2&quot; |&lt;center&gt;Hlavná stránka&lt;/center&gt;
|-
| colspan=&quot;2&quot; |&lt;center&gt;Úvod&lt;/center&gt;
|-
|&lt;center&gt;Denné udalosti&lt;/center&gt;
|&lt;center&gt;Portály&lt;/center&gt;
|-
|&lt;center&gt;Aktuality&lt;/center&gt;
|&lt;center&gt;Kategórie&lt;/center&gt;
|-
|&lt;center&gt;Odporúčaný článok&lt;/center&gt;
|&lt;center&gt;Cudzojazyčné Wikipédie&lt;/center&gt;
|-
|&lt;center&gt;Vedeli ste, že...&lt;/center&gt;
|&lt;center&gt;O projekte&lt;/center&gt;
|-
|&lt;center&gt;Obrázok týždňa&lt;/center&gt;
|&lt;center&gt;[[Redaktor:Fillos X./Redaktorská základňa|Redaktorská základňa]]
(doteraz prázdne miesto)
&lt;/center&gt;
|-
| colspan=&quot;2&quot; |&lt;center&gt;Ďalšie projekty&lt;/center&gt;
|}
--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:14, 11. apríl 2026 (UTC)

:Nemám silný názor. Upravil by som ten text do niečoho pútavejšieho, ale inak... ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:32, 11. apríl 2026 (UTC)
::Ok môžem, ale nechcem aby to bolo ako Nový čas či Topky... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:34, 11. apríl 2026 (UTC)
::{{Re|KormiSK}} Čo si som upravil, obsah rubriky by som ale už nedával dlhší (ako súč. 5 viet). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:21, 11. apríl 2026 (UTC)
:ahojte, nemám na to vyhranený názor akoby to malo presne vyzerať, ale určite užitočná sekcia. --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 18:53, 15. apríl 2026 (UTC)
:Ahoj, ja s pridaním sekcie problém nemám - miesto pre ňu na HS je. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:39, 13. máj 2026 (UTC)

V kóde by sa pridalo:
&lt;pre&gt;
&lt;!---------- REDAKTORSKÁ ZÁKLADŇA ----------&gt;
| height=&quot;5px&quot; |
|-
| &lt;div style=&quot;position:relative;&quot;&gt;
[[Súbor:Greenbg_right.png|280px|right|link=]]
&lt;div style=&quot;font-size:115%; position:absolute; right:45px; top:0px;&quot;&gt;'''Redaktorská základňa'''&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;position:absolute; right:10px; top:2px;&quot;&gt;[[Súbor:Aboutme1.png|26px|link=]]&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;
|-
| style=&quot;background:#f5fffa; font-size:90%;&quot; |
{| style=&quot;background:none;&quot;
|-
| {{Šablóna:Redaktorská základňa}}
|}
&lt;/pre&gt;

Otázne je ešte akú zvoliť ikonu (zatiaľ je využitá [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Aboutme1.png táto]). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:21, 11. apríl 2026 (UTC)
:Môže byť. (celý návrh)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:26, 11. apríl 2026 (UTC)

Rovnako nemám vyhranený názor za ani proti. Ale heslovito k jednotlivým aspektom:
* HP je síce dosť preplácaná, obzvlášť na mobilné pomery; krátka sekcia tohto typu už ale asi ničomu neublíži
* rozsahom určite skôr [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8196537 pôvodná] než [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8196666 predĺžená] verzia, nemá zmysel robiť z toho vatovitý traktát
* vhodnejšie než úvod ''„[[Slovenská Wikipédia|Slovenská komunita]] Wikipédie [sa skladá ...]“'' (odhadujem že doslovne prevzatý zo [https://it-wikipedia-org.translate.goog/wiki/Template:Pagina_principale/Chi_fa_Wikipedia?_x_tr_sl=auto&amp;_x_tr_tl=sk&amp;_x_tr_hl=en&amp;_x_tr_pto=wapp strojového GT prekladu itwiki]; v [https://it.wikipedia.org/wiki/Template:Pagina_principale/Chi_fa_Wikipedia origináli] to ale tak formulované nie je a trebárs DeepL to prekladá príčetnejšie) je zrejme ''„Komunita [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédie]] [sa skladá ...]“''. Významovo nejde o to isté, sú aj Slováci participujúci primárne/výhradne na inojazyčných wiki.
* počet registrovaných použ. je hausnumero bez hlbšej výpovednej hodnoty. Jedine snáď z PR pohľadu je zaujímavé tým, že je relatívne vysoké.
* formulácie typu ''„Redaktori tvoria spolupracujúcu komunitu, v ktorej všetci členovia, aj vďaka príslušným diskusným fóram, koordinujú svoje úsilie pri úprave a vytváraní článkov.“'' považujem za vlezlý patetický junk bez súvisu s realitou, navyše trochu nasilu ohnutý tak, aby z neho šli wikilinkovať príslušné interné texty. Znova: z PR pohľadu je to asi nejak akceptovateľné, znieslo by to ale aj suchší/vecnejší štýl (návrhy alternatívnych formulácií by asi veci prospeli).
Môžem to prípadne zapracovať do draftu HP, final by ale zrejme mal prejsť hlasovaním. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:21, 11. apríl 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] V bodoch:
:* mne to napr. v mobile ukazuje pekne (ako používam ten najnovší Vektor + web pre PC) dokonca pozadie farebne aj lepšie.
:* OK
:* napravím
:* je to oficiálne zaznamenávaná hodnota
:* beriem
:Draft myslíš [[Redaktor:Teslaton/Hlavná stránka]]? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:16, 11. apríl 2026 (UTC)
::Nemyslím, že by takáto úprava mala prechádzať hlasovaním. Feedback sa už získava, netreba zbytočne formalizovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:23, 11. apríl 2026 (UTC)
:::Nejde o ''„formalizovanie“'', ide o to, že kvórum pri hlasovaní funguje ako určitá poistka voči vtákovínám bez reálneho dopytu. Ak sa vyjadrí 10+ ľudí už v diskusii, väčšina podporne, nemám problém s jeho vypustením. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:15, 13. apríl 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Každopádne som to fixol a skrátil na 3 vety [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AFillos_X.%2FRedaktorsk%C3%A1_z%C3%A1klad%C5%88a&amp;diff=8197884&amp;oldid=8196666] (preformulovávať ešte môžeme), nerád by som ale už súč. stav informatívne „ohryzoval“. Stránku som zatiaľ ešte nepresúval na [[Šablóna:Redaktorská základňa|Redaktorská základňa]]. To hlasovanie by malo byť v tejto diskusii, či inde? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:13, 13. apríl 2026 (UTC)
::Vypustil by som slovo „všetci“. Nevieme na 100% kto dostáva peniaze (alebo na Wikipédiu pridáva ako súčasť pracovných povinností).
::Ad Teslaton: Zas sa netreba tváriť, že bežne diskutuje 20 ľudí a z toho 10 by mali návrh podporiť. Treba to brať v kontexte. Tento návrh je pomerne neškodný, v podstate kozmetický.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:46, 13. apríl 2026 (UTC)
: Za mňa môže byť. Nemám k predkladanému návrhu pripomienky.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 17:36, 16. apríl 2026 (UTC)
: Mne osobne to príde vcelku zbytočné. A trošku aj zavádzajúce. Súhlasím najmä s poslednými dvomi Teslatonovými bodmi o vysokom počte formálne registrovaných užívateľov a trochu úsmevnej dlhšej vete o spolupráci (keďže spravidla sa tu na článkoch nespolupracuje a diskusia má spravidla útočný charakter v zhrnutiach :) ). Veta „''väčšina prispievateľov využíva redaktorské kontá''“ neviem, či je empiricky overená.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 18:00, 16. apríl 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Trochu po uležaní: bude na to treba to hlasovanie (?), nerád by som bol aby to zakapalo, resp. stratilo sa do nepovšimnutia. Celkovo sa vyjadrilo 7 ľudí v diskusii. Prípadne každý môže daný text (3 vety) hocikedy „šperkovať“ / meniť. A teoreticky ma napadla možnosť zmeny na odrážky ale to je asi blbina. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:56, 5. máj 2026 (UTC)

== Strojové úpravy typografie: kontrola a riešenie problémov ==

{{ping|Andrej-airliner|DurMar12|Jetam2|KormiSK|Lišiak|OJJ|s=1}} Pre info, nechávam experimentálne bežať botí job, realizujúci úpravy typografie rubrík hlavnej stránky (denné udalosti, aktuality, odporúčaný čl., vedeli ste, obr. týždňa), prevažne pevné medzery za jednoznakovými predložkami, spojkami a vybranými špeciálnymi znakmi, typografické pomlčky a oddeľovače tisícov v číslach, viď príklady: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8204015][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8191487][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8203699][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8203693][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8204016]. Sú to typy úprav, ktoré tam viacerí realizujeme námatkovo manuálne, čo je ale jednak otrava a v druhom rade to má vyložene občasný charakter a pokrytie je deravé. Som si vedomý, že je to vnímané skôr ako okrajová kozmetická vtákovina, no v rámci relatívne úzkych rubrík na HP, kde prirodzene dochádza k zalamovaniu textu aj kratších položiek, vedia byť už tie osirotené predložky a spojky na koncoch riadkov rušivé.

Sú tam napodmienkované kontexty, v ktorých úpravy nie sú žiadúce (časti markupu, názvy súborov, ciele wl., telá vybraných tagov/šablón/parametrov a pod.), môže sa ale napriek tomu stať, že sa vyskytne dosiaľ nepokrytý scenár a spraví to nevhodnú úpravu, ktorá v krajnom prípade rozbije zobraznie niečoho. Pokiaľ taký prípad zaznamenáte, revertnite prosím dotyčnú úpravu bota (je to zimplementované tak, že to zdroják s konkrétnym hashom modifikuje len raz; obsah po čistom reverte na staršiu verziu, bez súbežného manuálneho zásahu do zdrojáku, by sa to teda nemalo pokúšať znova modifikovať), ideálne s pingom na mňa zo zhrnutia alebo z diskusie. Resp. ak by ani to nepomohlo a bot by robil niečo nežiadúce opakovane, môže ho ľubovoľný správca zablokovať – stačí čiastkovo, na úpravy tej konkrétnej šablóny, ktorú niečím kazí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:37, 27. apríl 2026 (UTC)

:Super, dík za info a za hromadné vyriešenie. Akurát čo sa týka predložiek/spojek na konci riadka, typicky sa učí, že predložky vždy so slovom a spojky môžu ostať bez, ale [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/3113/ toto evidentne v skutočnosti nijak upravené nie je], a to ani v PSP. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:03, 27. apríl 2026 (UTC)
::{{re|KormiSK|s=1}} Nie, PSP to neriešia, venujú sa tomu texty ohľadom sadzby a typografie. Pričom ak sa dobre pamätám, zvykli tam zahŕňať práve aj spojky, akurát niekedy s explicitným vyňatím a/i. Tak to uvádzajú aj tieto VŠ typografické minimá: [https://web.archive.org/web/20240216164527/https://www.uiam.sk/~fikar/texem/tex/TypoMin1.0.pdf] (sk) [https://www.nti.tul.cz/~satrapa/vyuka/typo/typominimum.pdf] (cs). Na druhej strane ÚJČ AV ČR tam zahŕňa aj spojky a/i [https://prirucka.ujc.cas.cz/?id=880] (dá sa samozrejme namietať, že je to cs kontext). Nezávisle od toho ale, v knižnej sadzbe (českej aj slovenskej) sa človek málokedy stretne s prípadom, že by tam čokoľvek jednoznakové, vrátane a/i, nechávali visieť pred zalomením riadku. Osobne mám pre jednoduchosť roky zaužívaný práve ten zjednodušený prístup: nenechávať osamotené nič jednoznakové. Koniec koncov, zrejme žiaden typografický text vyložene nezakazuje umiestniť spojky a/i spolu s nasledovným slovom, akurát ich časť z nich nezahŕňa medzi prípady, kde je to preferované. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:48, 27. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton|s=1}} Hmm, i Word to evidentne robí všetko, vrátane a/i, to som myslel, že vynecháva. Dík za zdroj, myslím, že by bolo fajn ho umiestniť napr. na stránku [[typografia (umenie)]] alebo obdobnú. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:27, 28. apríl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>sc680ez5gt90tkttf2jc2evbimfm5hm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Albert Camus</title>
    <ns>0</ns>
    <id>1464</id>
    <revision>
      <id>8213304</id>
      <parentid>8115568</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T17:05:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28892-08</username>
        <id>294785</id>
      </contributor>
      <origin>8213304</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4339" sha1="rqsl4svv2ndgzor3hu1g1sqijmp9bqz" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno = Albert Camus
  |Portrét = Albert Camus, gagnant de prix Nobel, portrait en buste, posé au bureau, faisant face à gauche, cigarette de tabagisme.jpg
  |Popis osoby = francúzsky spisovateľ
  |Dátum narodenia = [[7. november]] [[1913]]
  |Miesto narodenia = [[Mondovi]], [[Alžírsko]]
  |Dátum úmrtia = {{duv|1960|1|4|1913|11|7}}
  |Miesto úmrtia = [[Villeblevin]], [[Francúzsko]]
  |Portál1 = Literatúra
  |Portál2 = Francúzsko
|}}
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}

'''Albert Camus''' (* [[7. november]] [[1913]], [[Mondovi]], [[Alžírsko]] – † [[4. január]] [[1960]], [[Villeblevin]], [[Francúzsko]]) bol francúzsky [[spisovateľ]], [[filozof]] a predstaviteľ [[Absurdno|absurdizmu]]. Nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] za literatúru za rok [[1957]].

== Život ==
Vyrástol v [[Alžír]]i v chudobnej rodine. Venoval sa divadlu ako herec, písal do novín, za [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol redaktorom, potom (1944-1946) bol šéfredaktor časopisu [[Combat]] (Bitka) v [[Paríž]]i. Aktívne sa zúčastnil [[Résistance|hnutia odporu]]. Neskôr bol vedúcim pracovníkom vo vydavateľstve [[Gallimard]].

== Literárne dielo ==
=== Prózy ===
* ''Rub a líce'' ([[1937]]) - esej s témou očarenie krajinou Stredozemného mora, samota človeka uprostred ľudí a udalostí, ktorým nerozumie,  potreba lásky, ktorú nič nedokáže naplniť (tieto témy sa potom opakujú aj v iných dielach)
* ''Svadba'' ([[1938]]) - esej s témou ako dielo Rub a líce
* ''[[Cudzinec (Camus)|Cudzinec]]'' ([[1942]]) (L’Étranger) - krátky román s témou základná charakteristika človeka (vtedajšej doby), zúfalstvo a poníženie jednotlivca tápajúceho medzi udalosťami,  ktorého ho presahujú
* ''Mýtus o Sizyfovi'' (Le Mythe de Sisyphe) ([[1942]]) - eseje s témou ako hore
* ''Mor'' (''La Peste'') ([[1947]]) - román s témou alegória fašizmu, vojny a nemeckej okupácie
* ''Vzbúrený človek'' (L’Homme révolté) ([[1951]]) - esej
* ''Pád'' (La Chute) ([[1956]]) - s témou sebakritika človeka modernej spoločnosti, jeho citového chladu a cynizmu sprevádzaného smútkom
* ''Exil a kráľovstvo'' (L’Exil et le royaume) ([[1957]]) - zbierka noviel s témou proti skľučujúcej sociálnej skutočnosti stavia náhle záchvevy ľudskej dobroty
* ''Prvý človek'' (Le Premier homme) (nedokončené; vydala jeho sestra v roku [[1994]] v [[Gallimard]]e)

=== Drámy ===
Jeho (menej úspešné) drámy sú skôr dialógmi či monológmi ideí ako plnokrvných postáv:
* ''Nedorozumenie'' (Le Malentendu) ([[1944]])
* ''Caligula'' ([[1944]])
* ''Stav obliehania'' (L'Etat de siège) ([[1948]])
* ''Spravodliví'' (Les Justes) ([[1949]])

== Filozofia ==
[[Súbor:20041113-002 Lourmarin Tombstone Albert Camus.jpg|náhľad|180px|Náhrobný kameň Alberta Camusa]]
Ústrednými kategóriami jeho filozofie sú kategória absurdného a kategória cudzosti človeka vo svete. Nezmyselnosť a beznádejnosť existencie sa nedá pochopiť racionálnymi prostriedkami, treba ich vziať prosto na vedomie. V tomto vzatí na vedomie absurdity života na svete spočíva hodnotnosť človeka, [[Sizyfos]] je symbolom života. Proti [[nihilizmus|nihilizmu]], do ktorého by takýto postoj mohol viesť, však Camus stavia revoltu a solidaritu spolublížnych. Prírodu Camus stavia proti dejinám ako korektúru.

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Albert Camus}}

* [http://www.citedulivre-aix.com/Typo3/fileadmin/documents/Expositions/centrecamus/index.htm Fonds Albert Camus - Cité du livre d'Aix en Provence] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170423142018/http://www.citedulivre-aix.com/Typo3/fileadmin/documents/Expositions/centrecamus/index.htm |date=2017-04-23 }}
* [http://www.etudes-camusiennes.fr/wordpress/ Société des Études Camusiennes]
* [http://camus-society.com/ The Albert Camus Society]

{{Biografický výhonok}}


{{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1951 – 1975}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Camus, Albert}}
[[Kategória:Francúzski filozofi]]
[[Kategória:Francúzski spisovatelia]]
[[Kategória:Francúzski spisovatelia románov]]
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]]
[[Kategória:Francúzski nositelia Nobelovej ceny]]
[[Kategória:Existencialisti]]
[[Kategória:Francúzski ateisti]]</text>
      <sha1>rqsl4svv2ndgzor3hu1g1sqijmp9bqz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213307</id>
      <parentid>8213304</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T17:12:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28892-08|~2026-28892-08]] ([[User_talk:~2026-28892-08|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot</comment>
      <origin>8115568</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4352" sha1="fq2gauybitdq0qv71228lmnfnfamlcf" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno = Albert Camus
  |Portrét = Albert Camus, gagnant de prix Nobel, portrait en buste, posé au bureau, faisant face à gauche, cigarette de tabagisme.jpg
  |Popis osoby = francúzsky spisovateľ
  |Dátum narodenia = [[7. november]] [[1913]]
  |Miesto narodenia = [[Mondovi]], [[Alžírsko]]
  |Dátum úmrtia = {{duv|1960|1|4|1913|11|7}}
  |Miesto úmrtia = [[Villeblevin]], [[Francúzsko]]
  |Portál1 = Literatúra
  |Portál2 = Francúzsko
|}}
{{Nositeľ Nobelovej ceny}}

'''Albert Camus''' (* [[7. november]] [[1913]], [[Mondovi]], [[Alžírsko]] – † [[4. január]] [[1960]], [[Villeblevin]], [[Francúzsko]]) bol francúzsky [[spisovateľ]], [[filozof]] a predstaviteľ [[existencializmus|existencializmu]]. Nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] za literatúru za rok [[1957]].

== Život ==
Vyrástol v [[Alžír]]i v chudobnej rodine. Venoval sa divadlu ako herec, písal do novín, za [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol redaktorom, potom (1944-1946) bol šéfredaktor časopisu [[Combat]] (Bitka) v [[Paríž]]i. Aktívne sa zúčastnil [[Résistance|hnutia odporu]]. Neskôr bol vedúcim pracovníkom vo vydavateľstve [[Gallimard]].

== Literárne dielo ==
=== Prózy ===
* ''Rub a líce'' ([[1937]]) - esej s témou očarenie krajinou Stredozemného mora, samota človeka uprostred ľudí a udalostí, ktorým nerozumie,  potreba lásky, ktorú nič nedokáže naplniť (tieto témy sa potom opakujú aj v iných dielach)
* ''Svadba'' ([[1938]]) - esej s témou ako dielo Rub a líce
* ''[[Cudzinec (Camus)|Cudzinec]]'' ([[1942]]) (L’Étranger) - krátky román s témou základná charakteristika človeka (vtedajšej doby), zúfalstvo a poníženie jednotlivca tápajúceho medzi udalosťami,  ktorého ho presahujú
* ''Mýtus o Sizyfovi'' (Le Mythe de Sisyphe) ([[1942]]) - eseje s témou ako hore
* ''Mor'' (''La Peste'') ([[1947]]) - román s témou alegória fašizmu, vojny a nemeckej okupácie
* ''Vzbúrený človek'' (L’Homme révolté) ([[1951]]) - esej
* ''Pád'' (La Chute) ([[1956]]) - s témou sebakritika človeka modernej spoločnosti, jeho citového chladu a cynizmu sprevádzaného smútkom
* ''Exil a kráľovstvo'' (L’Exil et le royaume) ([[1957]]) - zbierka noviel s témou proti skľučujúcej sociálnej skutočnosti stavia náhle záchvevy ľudskej dobroty
* ''Prvý človek'' (Le Premier homme) (nedokončené; vydala jeho sestra v roku [[1994]] v [[Gallimard]]e)

=== Drámy ===
Jeho (menej úspešné) drámy sú skôr dialógmi či monológmi ideí ako plnokrvných postáv:
* ''Nedorozumenie'' (Le Malentendu) ([[1944]])
* ''Caligula'' ([[1944]])
* ''Stav obliehania'' (L'Etat de siège) ([[1948]])
* ''Spravodliví'' (Les Justes) ([[1949]])

== Filozofia ==
[[Súbor:20041113-002 Lourmarin Tombstone Albert Camus.jpg|náhľad|180px|Náhrobný kameň Alberta Camusa]]
Ústrednými kategóriami jeho filozofie sú kategória absurdného a kategória cudzosti človeka vo svete. Nezmyselnosť a beznádejnosť existencie sa nedá pochopiť racionálnymi prostriedkami, treba ich vziať prosto na vedomie. V tomto vzatí na vedomie absurdity života na svete spočíva hodnotnosť človeka, [[Sizyfos]] je symbolom života. Proti [[nihilizmus|nihilizmu]], do ktorého by takýto postoj mohol viesť, však Camus stavia revoltu a solidaritu spolublížnych. Prírodu Camus stavia proti dejinám ako korektúru.

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Albert Camus}}

* [http://www.citedulivre-aix.com/Typo3/fileadmin/documents/Expositions/centrecamus/index.htm Fonds Albert Camus - Cité du livre d'Aix en Provence] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170423142018/http://www.citedulivre-aix.com/Typo3/fileadmin/documents/Expositions/centrecamus/index.htm |date=2017-04-23 }}
* [http://www.etudes-camusiennes.fr/wordpress/ Société des Études Camusiennes]
* [http://camus-society.com/ The Albert Camus Society]

{{Biografický výhonok}}


{{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1951 – 1975}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Camus, Albert}}
[[Kategória:Francúzski filozofi]]
[[Kategória:Francúzski spisovatelia]]
[[Kategória:Francúzski spisovatelia románov]]
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]]
[[Kategória:Francúzski nositelia Nobelovej ceny]]
[[Kategória:Existencialisti]]
[[Kategória:Francúzski ateisti]]</text>
      <sha1>fq2gauybitdq0qv71228lmnfnfamlcf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Móhandás Karamčand Gándhí</title>
    <ns>0</ns>
    <id>1685</id>
    <revision>
      <id>8213508</id>
      <parentid>8092495</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:05:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28981-90</username>
        <id>294837</id>
      </contributor>
      <origin>8213508</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="32329" sha1="ge2shhjg5d12juk4z91czx2bwuepxqz" xml:space="preserve">{{neutralita}}
{{na revíziu|Článok je pomerne chaotický, potreboval by prepracovať s príslušnými podkladmi a odzdrojovať odborníkom na Indiu.}}
{{Infobox Osobnosť
  |Meno = Mahátmá Gándhí
  |Portrét = Portrait Gandhi.jpg
  |Popis = indický mysliteľ a politik
  |Dátum narodenia = [[2. október]] [[1869]]
  |Miesto narodenia = [[Pórbandar (mesto)|Pórbandar]], [[India]]
  |Dátum úmrtia = {{dúv|1948|1|30|1869|10|2}}
  |Miesto úmrtia = [[Naí Dillí]], [[India]]
|}}

'''Móhandás Karamčand Gándhí''' (मोहनदास करमचन्द गांधी)(* [[2. október]] [[1869]], [[Pórbandar (mesto)|Pórbandar]], [[India]] – † [[30. január]] [[1948]], [[Naí Dillí]], India), nazývaný aj '''Mahátmá''' (Veľký duch), bol indický mysliteľ a politik. Najvýznamnejšia postava indického národnooslobodeneckého hnutia proti britským kolonizátorom. Zakladateľ učenia nazývaného [[gándhizmus|negerizmus]].

Gándhí bol tvorcom metód nenásilného odporu proti koloniálnej vláde, propagátorom rasovej a náboženskej rovnoprávnosti v Indii a čelnou postavou indického národného hnutia za nezávislosť. Východiskovým princípom jeho filozofie je stotožnenie [[Boh]]a a pravdy. Pochopenie pravdy je spojené s procesom mravného sebazdokonaľovania. Jeho etické názory sa zakladali na džinistickom princípe ahínsa (zákone lásky a zákone utrpenia) a na princípe brahmačarje (nepripúšťajúcej zhovievavosť k ľudským slabostiam), aparigany (nezištnosti) atď. Vo svojich názoroch na vzťah Východu a Západu na rozdiel od [[Thákur]]a zastával heslo „non-cooperation“.

== Život ==
=== Detstvo a škola ===
Gándhí sa narodil v Indii, v tom čase kolonizovanej [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] (Británia si celkom podmanila Indiu v roku [[1818]], kedy rozdrvila posledného miestokráľa Maráthov). Mahátmá Gándhí pochádzal z [[kasta|podkasty]] [[Vaišjovia|vaišjov]] z kasty [[Banijovia|banijov]]. Táto kasta sa zväčša živila obchodom a poľnohospodárstvom. Jeho otec, [[Karamčand Gándhí]], bol ministerským predsedom zväzového štátu Pórbandar. Matka Putlibáí bola silno nábožensky založená. Mal dvoch bratov a jednu sestru. Školu navštevoval najskôr vo svojom rodisku. Pokračoval v [[Rádžkót]]e na obecnej škole a v dvanástich rokoch na vyššej škole. V trinástich bol už ženatý. Stratil tak jeden rok štúdií, ale napriek tomu pokračoval v štúdiu. Pôvodne chcel byť [[lekár]]om, ale pod nátlakom rodiny sa rozhodol pre štúdium [[právo|práva]].

Gándhí sa v štrnástich rokoch života stretáva s Tulasidovou knihou – [[Rámájana]]. Tú považoval až do konca svojho života za najznamenitejšiu náboženskú knihu.{{chýba citácia}}  Jeho otec po ťažkej chorobe zomrel krátko po jeho šestnástom roku. Gándhí v tej dobe počal so svojou ženou dieťa, ktoré po pôrode zomrelo. Toto znamenie bral ako trest za to, že poľavil v starosti o otca a nechal sa zlákať žiadostivosťou.{{chýba zdroj}}
&lt;br&gt;V otázke viery bol Gándhí veľmi neistý. Po otcovej smrti sa stretol s [[Bhagavadgíta|Bhagavadgítou]], ktorá ho nadchla až neskôr, keď držal 21-dňový pôst za zjednotenie [[moslim]]ov a [[hinduizmus|hinduistov]]. Jeho prístup k náboženstvu sa menil, postupne si však začal vytvárať vlastné názory. Spoznal, že kresťanstvo je pre neho krajne odpudivé a stále viac sa upieral k teizmu.{{Gándhí: Môj experiment s pravdou}}

&lt;!-- Jeho mladícke roky boli veľmi búrlivé – začal pochybovať o zákaze jedenia mäsa a začali sa v ňom formovať detinské ideály reformy. Chcel zrušiť zákon o mäse, aby bol národ silný a mohol sa brániť Angličanom. Tento tajný hriech, rovnako ako fajčenie a výbuchy nerozvážnosti (pokúsil sa so svojim priateľom spáchať samovraždu!!!), však zavrhol vo svojich šestnástich rokoch(1). Uvedomil si, že nie je správny čas na hrdinstvo, ani na reformy. --&gt;Jeho postoj k britskej vláde sa s časom menil. V detstve ju považoval za nepriateľa, v dospelosti však dúfal, že spojenie Indie a Veľkej Británie nakoniec prinesie blahobyt. V mladom veku preto Britov podporoval. Až v tridsiatich rokoch svojho života nadobudol presvedčenie, že Británia je „škodcom a parazitom Indie“, a stal sa jej nepriateľom vo všetkých ohľadoch.

Po maturite vstúpil na [[Samaldas]]ovu školu v Bhávnagare. Tá však bola nad jeho sily, a tak sa po prvom polroku vrátil domov. Po rodinnej porade sa vydal do Anglicka na štúdiá práv. Porušil však pravidlá kasty a napriek podpore rodičov bol prehlásený za odvrhnutého.

=== Štúdium v Anglicku ===
Vydal sa do Anglicka v období priemyselného a sociálneho rozmachu. Spočiatku to bolo pre Gándhího veľmi náročné. Býval v rodine, ktorá ho ponúkala mäsom a musel platiť vysoké nájomné. Stal sa z neho zaprisahaný [[vegetarián]]. V jednej jedálni sa údajne stretol s istým [[kresťan]]om, ktorý zmenil jeho pohľad na kresťanstvo.{{chýba zdroj}} Gándhí prečítal [[Biblia|Bibliu]] a usúdil, že ideálnym náboženstvom by bolo spojenie Biblie a Gíty. Svoj postoj však neskôr mnohokrát zmenil. 
&lt;br&gt;Časom si prenajal byt v Londýne, kde študoval. Školu dokončil bez väčších ťažkostí, ale mal spočiatku problémy s právnickou praxou. Po troch rokoch v Anglicku zložil záverečnú skúšku a vrátil sa do Indie. Jeho matka už bola po smrti. Hlavnú podporu mal vo svojom najstaršom bratovi, ktorý mu zariadil očistný rituál – znovuprijatie do kasty. Pre väčšinu však zostal vo vyobcovanom stave. V tej dobe už mal deti, ktoré sa snaží vychovávať reformným spôsobom. Deti mal veľmi rád, ale jeho výchova bola tvrdá. Učil ich telocviku, otužovaniu a životospráve, ktorá bola v tej dobe u Indov značne zanedbaná. Zakrátko sa odsťahoval do [[Bombaj]]a, aby tu získal právnickú prax a skúsenosti. Zakrátko sa však vracia a zakladá v Radžkote vlastný úrad. Potom prijal ponuku z [[Južná Afrika|Južnej Afriky]], kam ako advokát aj v roku [[1894]] odišiel.
[[Súbor:Gandhi and Kasturbhai 1902.jpg|thumb|left|Gándhí a jeho manželka Kasturba]]

=== Afrika ===
V tej dobe v Afrike fungovalo tzv. „zmluvné robotníctvo z Indie“ – robotníci z Indie prišli na päť rokov ako zmluvní robotníci a po ich odpracovaní sa stali slobodnými občanmi Juhoafrického štátu. Slobodní Indovia sa však stali predmetom [[rasová diskriminácia|rasovej diskriminácie]]. Hneď po príjazde sa Gándhí stal stredobodom pozornosti, keď ostro vystupoval proti zákazu nosenia [[turban]]ov v súdnej sieni. Stal sa obhajcom práv indických prisťahovalcov, písal do novín a bojoval proti rasizmu. Napriek počiatočným prekážkam sa rýchlo aklimatizoval a dostal sa do vzdelanej spoločnosti. Začal sa z nového pohľadu zaujímať o kresťanstvo a hľadal si cestu k hinduizmu.

Stal sa osobne obeťou rasového útoku. Nešlo o nič vážneho, ale táto skúsenosť v ňom vyvolala silné národné cítenie. Začal zvolávať schôdze Indov, na ktorých bojoval proti rasizmu a diskriminácii. Strávil rok  v [[Pretória|Pretórii]], kde študoval právne pomery Indov, a sám toto obdobie hodnotí ako veľmi prínosné z pohľadu získavania skúseností. Pobyt mu umožnil zdokonaliť sa v znalostiach [[ekonomika|ekonomiky]] a prekladateľstva.

Neustále sa zaoberal otázkou viery. S ideou kresťanstva nesúhlasil. Študoval [[Korán]] ale i svetskejšie knihy, ako napríklad [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] ''Kráľovstvo božie je vo Vás'', alebo ''Tak povedal Zarathustra''. Začala sa prehlbovať jeho láska k hinduizmu.

=== Návrat do Indie a zasa späť ===
Vrátil sa v roku [[1896]] a začal upozorňovať na pomery Indov v Južnej Afrike. Jeho články boli široko publikované. Vzápätí dostal káblovú správu z [[Natal (Južná Afrika)|Natalu]] (Afrika) vyzývajúcu ho k urýchlenému návratu. Do Afriky sa vydal s celou rodinou. Gándhího referencie o zaobchádzaní s Indmi v Afrike mali veľký ohlas a Gándhí sa tak stal nepriateľom vlády aj Indov v Afrike, ktorí očakávali ešte horšie zaobchádzanie. Dva parníky z Indie boli považované úradmi za inváziu do Natalu. Bolo im zakázané pristáť pod zámienkou, že v Indii v tej dobe vypukol [[Mor (pestis)|mor]]. Po uplynutí [[karanténa|karantény]], keď bolo zrejmé, že nik na palube nie je nakazený, začali úrady konať zúfalo a vyhrážali sa Indom zvrhnutím do mora, pokiaľ vystúpia na pobrežie. Tí sa však nedali zastrašiť a pod ochranou priateľa sa večer vylodil aj Gándhí. Krátko nato však bol spoznaný a prenasledovaný rozzúreným davom, ktorý ho dostihol a zbil temer do bezvedomia. Útočisko našiel u priateľa Rustomdži Šethu, ale dom bol zakrátko obkľúčený Európanmi a spodinou. Vyhrážali sa, že ho podpália, pokiaľ Šetha Gándhího nevydá. Tomu sa za pomoci polície podarilo dostať do bezpečia policajnej stanice. 
&lt;br&gt;Gándhí napísal nový článok do miestnych novín, kde uviedol skomolené informácie na pravú mieru a situácia sa čoskoro (i s pomocou Anglického veľvyslanectva) upokojila.

=== Búrska vojna ===
Búrske vojny vypukli roku [[1899]]. Indovia v Afrike pod vedením Gándhího sa rozhodli, že ako členovia [[Britské impérium|Britského impéria]] všetkými prostriedkami vo vojne s [[Búr]]mi Anglicku pomôžu. Ich ponuka bola ocenená a prijatá. Väčšina výpomoci spočívala v ambulantných službách, ale ku koncu sa dobrovoľníci pridali aj k záložným plukom. Gándhí povedal: „Keby som bol postavený pred rozhodnutie medzi zbabelosťou a násilím, zvolil by som násilie.“ Dúfal, že pomoc Británii by mohla zlepšiť postavenie Indov v rámci Impéria.

=== Čierny mor a „Indická mienka“ ===
Gándhí sa po vojne usadil v [[Johannesburg]]u, kde pokračoval vo svojej právnickej praxi. V roku [[1904]] začal vydávať časopis Indian Opinion – Indická mienka. V tom čase prirovnával situáciu Indov v Afrike k [[Žid]]om v Európe. Tzv. [[kuli]]ovia („nedotknuteľní“) žili v osadách podobným [[gheto|ghetám]]. Úrady vôbec neprispievali na správu a podporu týchto štvrtí, ktoré boli plné špiny a odpadu. Vypukol [[čierny mor]]; jeho zdroj síce nebol v kulijských ghetách, ale rýchlo sa tu uchytil kvôli zlej hygiene. Gándhí sa rozhodol pomôcť všetkými prostriedkami. Choroba, hoci sa ďalej nešírila, si vyžiadala medzi obyvateľmi ghet početné obete. Po tomto incidente sa Gándhí dohodol so svojim dávnym priateľom Westom na vydávaní Indickej mienky tiež v [[Durban]]e, kde West vlastnil [[Tlačiareň (podnik)|tlačiareň]]. Gándhí založil roku 1904 v [[Phoenix]]e osadu určenú iba svojim prívržencom. Táto myšlienka vzišla z [[John Ruskin|Ruskinovej]] filozofie, ktorú veľmi obdivoval. Časopisu potom venoval všetku energiu, aj keď sa stretával s nemalými problémami. V osade v Phoenixe sa tlačí Indická mienka dodnes.

=== Povstanie Zuluov a choroba manželky ===
Keď [[Zulu]]ovia povstali a začali vraždiť britských úradníkov a vojakov, Gándhí sa opäť postavil na stranu Británie s rovnakou nádejou ako v Búrskych vojnách. Ponuka bola opäť prijatá a opäť nemala účinok, v ktorý dúfal. Gándhí sa stal veliteľom ambulantnej čaty (zdravotníci). V tých dňoch si uvedomil, že jeho zmyslom je slúžiť [[Boh]]u. Odrieka si pozemské pôžitky a skladá sľub doživotnej [[Brahmáčarja|Brahmáčarji]] (prísna zdržanlivosť, pohlavná čistota a absolútne odriekanie). Začínajú sa u neho formovať myšlienky [[satjagraha|Satjagrahy]] – pasívneho odporu. Gándhí odsudzuje doktrínu [[meč]]a a krvi, hlásajúc, že jediná sila je v beznásilí, ale iba v takom, ktoré odvrhlo možnosť násilia, nie v takom, ktoré násilie vykonávať nemôže.
&lt;br&gt;Gándhí pôsobil v tej dobe v Johannesburgu a jeho žena v Durbane ťažko ochorela. Tu sa prejavuje jeho postoj a viera v slovách: „Nedovolil by som nikdy, aby ste mojej žene dávali mäso, aj keby jej išlo o život, iba ak by si ho pravdaže sama želala.“ Tá mäso kvôli Gandhímu odmietla. Ako Gándhí neskôr povedal: „Bral som na seba naozaj veľkú zodpovednosť, ale dôveroval som v Boha.“ Žena sa po dlhom utrpení začala uzdravovať.

=== Prvá satjagraha v Natale ===
Skutočne prvý pokus o [[satagrahja|satjagrahu]] prebehol v roku [[1908]] a bol namierený proti ponižujúcej registrácii Indov. Pre zlú organizáciu skončil neúspešne a Gándhí bol po prvýkrát uväznený.

Až [[14. marec|14. marca]] [[1913]], kedy sa zdvihla daň slobodných Indov na hlavu a kedy vláda úplne nečakane zrušila platnosť všetkých sobášov, ktoré neboli uzatvorené podľa kresťanského rituálu, vypukla „pravá satjagraha“. Prvým krokom bolo, že ženy usilovali o to, aby boli zatvorené so svojimi manželmi do väzenia. Gándhí sa rozhodol podstúpiť rovnakú „obeť“. Slobodní Indovia boli zatknutím pobúrení nielen v Afrike, ale aj v Indii. K povstaniu sa čoskoro pridali aj baníci z [[Newcastle|Newcastlu]]. Satjagraha sa stala symbolom utrpenia, odriekania a obetí. Členov hnutia stále pribúdalo. 
&lt;br&gt;Gándhí bol poslaný do väzenia v [[Bloemfontein]]e. Izoláciu rozhodol využiť na štúdium. Vláda vymyslela spôsob, ako obnoviť prácu v baniach a pri tom nepristúpiť na zníženie dane. Urobila z baní väzenské pracoviská a z bývalých robotníkov sa stali otroci. Tí však napriek tomu odmietali pracovať. Správy o zlom zaobchádzaní s nimi sa dostali do celej južnej Afriky i Indie. Anglická vláda začala „politiku železa a krvi“ – pomocou násilia sa snažila zabrániť [[štrajk]]om, väzenia boli preplnené. 
&lt;br&gt;Protest nakoniec uspel: Gándhí bol prepustený a v roku [[1914]] vláda vyhovela ďalším požiadavkám: zrušila trojlibrovú daň, schválila platnosť sobášov a voľný pohyb Indov.

=== Gándhí filozofom, lekárom a reformátorom ===
Gándhí so spoločníkmi odišiel vyjednávať do [[Southhampton]]u, ale v tej dobe vypukla [[prvá svetová vojna]]. Rovnako ako v minulosti chcel Gándhí zlepšiť postavenie Indov priamo v Anglicku tým, že sa študenti a indickí prisťahovalci budú podieľať na vojnovej podpore Británie. Tentoraz bol však nesúhlas s Gándhím väčší. Naopak, časť Indov chcela využiť situáciu a prinútiť vládu k okamžitému zlepšeniu ich situácie za prísľub pomoci. Gándhí však trval na svojom a jeho postoj sa mu podarilo presadiť. Indovia opäť Impériu pomáhali a Gándhí bol v očiach Anglicka počas tejto doby hrdinom. 
&lt;br&gt;Venoval sa filozofii a študoval. Jeho filozofia bola filozofiou činu. Nevynašiel nič nové, uviedol však do života najmä myšlienky o etike. Hlavnú náboženskú i filozofickú silu čerpal po celý život z Bhagavad-Gíty. Za jedinú a najmocnejšiu považoval vždy pravdu. Hovorí, že (pravda) je dokonca jediným Bohom, a že všetko, čo je nepravda, zároveň neexistuje. Boh je podľa neho v každom atóme okolo nás i v nás (blízkosť [[zen]]ovej filozofie). Vždy uprednostňoval význam praxe pred teóriou. Hlavnou jeho myšlienkou bola nenásilnosť a neochvejná láska ku všetkému a všetkým. Snažil sa, aby všetko na svete bolo rovnocenné a dokonca v istom ohľade súhlasil s myšlienkou [[komunizmus|komunizmu]]. Na druhej strane odsudzoval civilizáciu, ktorá odsúva duchovný svet a vyzýval sám k prostote. Gándhí považoval vek civilizácie za vek temnoty. Nie je náboženská, je plná drog a zverstiev. Triedy sa stále viac diferencujú a vzďaľujú. Trpezlivý človek sa podľa neho dočká chvíle, kedy sa civilizácia sama zničí. Je zásadne proti strojom a veľkým mestám. Jeho ideálom je [[prvotnopospolná spoločnosť]]. Ale tieto ideály sa časom nesnažil realizovať, vedomý si nemožnosti návratu do minulosti. Ďalej často kládol dôraz na protiklady, ktorými dokazoval svoju pravdu. Pri svojich reformách sa často stretal s prvotnou nechuťou občanov, ale vedel, že to on je reformátor, nie ľud a preto musí byť trpezlivý. Trpezlivosť bola Gándhího silná stránka.
&lt;br&gt;Vďaka svojej filozofii absolútnej lásky mu bolo krajne blízke lekárstvo. V tejto oblasti získal veľké skúsenosti práve počas prvej svetovej vojny. Často sa vystavoval riziku nákazy a táto obetavosť prospela jeho reputácii.

=== India ===
V deväťdesiatych rokoch 19. storočia boli dôsledky anglickej vlády v Indii najviditeľnejšie. Bolo narušené poľnohospodárstvo a prepukla chudoba a [[hladomor]]. Počas dvadsiatich piatich rokov zomrelo cca 15 miliónov Indov. Angličania Indiu ako svoju kolóniu čoraz viac vysávali. Vrcholom bol rok [[1905]], kedy Británia rozdelila [[Bengálsko]] na moslimskú a hinduistickú časť. V roku [[1914]] do tohto sveta vstupuje Gándhí, kedy musel Anglicko kvôli vážnej chorobe opustiť.

V Indii pokračuje vo svojej činnosti. Túto dobu považuje za najkrajší úsek svojho života. Doma sa stretol s veľkou podporou a úctou. Otázka satjagrahy sa v Indii však nemala riešiť neuvážene – Gándhí sľúbil, že skôr ako čokoľvek podnikne, bude najskôr jeden rok len sledovať vývoj. Stal sa neoficiálnym členom Spoločnosti (politická strana). Z Gándhího sa v Indii stáva [[daršan]] (svätec). Ľudia ho vyhľadávali kvôli rade i úteche. Zúčastnil sa tiež [[posvätná púť Khumba|posvätnej púte Khumby]]. Utrpenie ľudí a kupčenie s vierou ho však naplnili odporom. Viac ako kedykoľvek inokedy sa [[pôst|postil]].
&lt;br&gt;Podobne ako v Afrike Phoenix, založil aj tu osadu neďaleko [[Ahmedabád]]u.

V roku [[1916]] požiadal Gándhího o pomoc Radžkumar Šukla z [[Čamparan]]u. Pestovatelia v tejto oblasti veľmi strádali pod systémom [[thinkhaitia]] (pestovatelia museli na svojich plantážach vysadiť z desiatich stromov 3 stromy [[Indigovník farbiarsky|indiga]]). Hoci bol Čamparan odrezaný od sveta a Gándhího tam príliš v tej dobe nepoznali, rýchlo si získal všeobecnú obľubu. A ako on sám tvrdí: „Ocitol som sa tvárou v tvár Bohu, pravde a ahimshe (čistá láska, pravda).“  S priateľmi opäť vytvoril komunitu. Zvolal kontingent učiteľov a priateľov, aby dal sedliakom potrebné vzdelanie. Tiež začal so zdravotníckou a hygienickou výchovou. Aj vláda musela nakoniec uznať zákonnosť jeho konania. Systém thinkhaitia bol nakoniec skutočne zrušený, aj vďaka Gándhího neústupnosti.

V tej dobe viedol ešte jeden boj, ktorý spočiatku vyzeral nenápadne. Bojoval proti masovému vývozu [[bavlna|bavlny]] a nákupu odevov z Anglicka a [[Japonsko|Japonska]]. Začal oživovať indické tkáčske remeslo. Tomuto problému venoval dvadsať rokov svojho života. Postupne strácal prívržencov, pretože ručná výroba bavlny bola z ekonomického hľadiska neprijateľná a samotná myšlienka duchovnej očisty nedostatočná. Bola to Gándhího najväčšia porážka. O tejto prehre sa Gándhí vo svojom životopise (Mahátmá Gandhí: Môj život) nezmieňuje, hoci bola významná.

[[Súbor:Mahadev Desai and Gandhi 2 1939.jpg|thumb|210px|[[Mahadev Desai]] (vľavo) a Gándhí v Birla House, Bombaj, [[7. apríl]] [[1939]].]]V okrese [[Khaira]] vypukol hlad a poľnohospodári žiadali o zníženie daní na toto obdobie. Gándhí odporučil Satjagrahu. Spísali správu, v ktorej jasne odmietli platiť dane aj za cenu uväznenia, alebo snáď života. Opäť po útrapách zvíťazili. Po týchto bojoch sa Gándhí opäť vydáva na vojnovú konferenciu do Anglicka, kde hájil myšlienky Indov a usiloval o prepustenie niektorých z nich (najmä bratov Aliov). Za to opäť sľúbil vojenskú podporu.

Vybral sa osobne regrutovať na územie Indie, ale stretol sa s nevôľou a nezáujmom. V tých dňoch Gándhí vážne ochorel na [[úplavica|úplavicu]], ktorá vyústila do [[Akútna apendicitída|zápalu slepého čreva]]. Odmietal akúkoľvek lekársku pomoc aj lieky, vedomý si vlastného pričinenia na tejto chorobe. V tej dobe vojna skončila a regrútov už nebolo treba. Gándhí sa ocitol na pokraji smrti. Po operácii, s ktorou zásadne nesúhlasil, ale nemal síl sa jej vzoprieť, sa začal pomaly uzdravovať.

Gándhí, stále upútaný na lôžko, musel riešiť ďalší problém. [[Rowlattský výbor]] drasticky zasahoval proti revolučnému hnutiu v Bengálsku. Bola vytvorená zvláštna, elitná skupina Satjagraha Sabha. Gándhí sa potreboval nutne uzdraviť a tak v mene revolúcie porušil ďalšiu zo svojich zásad a pil mlieko. Uzdravil sa rýchlo, ale porušenie tohoto sľubu údajne navždy nalomilo jeho ducha…
&lt;br&gt;Gándhí si nebol istý vhodnosťou satjagrahy proti Rowlattskému návrhu, ak bude uzákonený. Zákon padol a ešte tej noci mal Gándhí vnuknutie. Rozhodol sa vyhlásiť po celej krajine [[hartal]] (uzatvorenie obchodov a všetkej činnosti na znamenie smútku alebo vzbury). 6. apríla hartal začala prakticky celá India. Vláda sa násilne pokúsila tomuto protestu zabrániť. Gándhí ako reakciu začal občiansku neposlušnosť, pasívnu rezistenciu – satjagrahu. Na krátke obdobie dopomohol k zjednoteniu Hindov a Moslimov. (Nepriateľstvo medzi týmito dvomi náboženstvami využívala vláda Británie. To sa Gándhímu nepáčilo, pretože videl v spojenectve náboženstiev silu indického ľudu. Zasadal s moslimami a hinduistami a snažil sa ich zblížiť. Na protest voči tomuto nepriateľstvu podstúpil 21-dňový pôst. Opäť takmer zbytočne. Po celý zvyšok života bojoval za zjednotenie Moslimov a Hindov, no vždy len s minimálnym úspechom.)
&lt;br&gt;Ďalej netoleroval daň zo soli a nechal tlačiť zakázanú literatúru. Gándhí bol zatknutý, ale väznený iba krátko z obáv z reakcie na tento čin. Vzbura napriek tomu prešla do násilia a rozvášnený dav bol rozprášený jazdeckou políciou. A predsa Gándhí stále tvrdil: „Ľud nie je povahou násilnícky, ale mierumilovný.“ Nakoniec pochopil, že štrajk sa mu vymkol z rúk. Vo svojom životopise nespomenul vážne dôsledky svojho konania: 12. apríla bolo na sneme zmasakrovaných približne tisíc a zranených okolo tisíc sto Indov generálom Dyerom. Vláda v chaose, ktorý nastal, vyhlásila stanné právo.
&lt;br&gt;Gándhí prehovoril k ľudu o skutočnej podstate Satjagrahy a bol nespokojný s výbuchmi násilia svojich prívržencov. Nemalo to však žiadny účinok a tak sám satjagrahu odvolal. Spoznal, že satjagraha v takom rozsahu nemôže byť ustrážená, a vedomý si následkov svoj omyl verejne priznal.

Gándhí dosiahol veľké úspechy na [[Armitranský kongres|Armitranskom kongrese]], ktorého sa ako vážený člen zúčastnil. Ukázal Indom význam i cenu slobody a konečne tiež dospel k podstate svojej viery: „Nie je iného Boha ako Pravdy.“ Ďalšou jeho zásluhou bol protest proti označeniu „nedotknuteľných.“ Otriasol systémom kást a bojoval za ich zrovnoprávnenie. [[20. september|20. septembra]] [[1932]] začal jeden z najkľúčovejších bojov v dejinách Indie. Gándhí bol vtedy znovu väznený a Briti sa rozhodli z masy „nedotknuteľných“ vytvoriť samostatný štát. Tým by sa India rozdrobila a vzniknuté nepokoje by prišli Anglicku vhod. Gándhí vyhlásil v zmienenom dni držanie pôstu až do svojej smrti, ak nebude toto rozhodnutie odvolané. Trval síce len šesť dní, ale vo väzení Gándhí takmer zomrel. Nedotknuteľnosť bola nakoniec celkom zrušená a v krajine vypuklo nadšenie. Mnohí nazývali Mahátmá Gándhího čarodejníkom. Jeho triumf bol absolútny a natrvalo zmenil Indiu. Nedotknuteľní s vstupovali do otvorených chrámov a ostatní od nich prijímali pokrm.

=== Boj za nezávislosť ===
Už od roku [[1920]] sa Gándhí angažoval v boji za národnú samosprávu Indie. [[26. január]]a [[1930]] začal boj za nezávislosť. Celá India odmieta naďalej spolupracovať s Britániou. Všetko riadil 61-ročný Mahátmá Gándhí. [[6. apríl]]a ráno, keď dorazil na koniec svojej takmer štyridsať-dennej púte, porušil zákon o soli a za ním stáli tisícky prívržencov. Počas tejto doby – absolútnej občianskej neposlušnosti – uvrhla vláda do väzenia okolo 60 tisíc Indov. Gándhí bol opäť väznený.

Gándhí vstúpil roku [[1935]] do Kongresu a stal sa neoficiálnym vodcom Indie. Zastupoval ju a v rokovaní s Britmi postupne zlepšoval jej postavenie. Vypukla [[druhá svetová vojna]]. Tentoraz Gándhí odmietol slepo pomôcť Anglicku. [[7. december|7. decembra]] [[1941]] dorazil vojnový konflikt aj na východ. Briti sa snažili presvedčiť indický Kongres o prísľube pomoci, ale stále nechceli Indii udeliť nezávislosť. Vedenie Kongresu vrátane Gándhího bolo britskou vládou uväznené. Ľudové povstanie potlačili Briti silou, za obeť padlo okolo 25 tisíc Indov. Nastal [[hladomor]], ktorý mal za následok takmer 3 a pol milióna obetí. Hladomoru podľahla aj Gándhího manželka.
&lt;br&gt;Krátko na to bol Gándhí prepustený. Okupačné vojská sa stiahli, ale krajina krvácala. Opäť sa začali vyhrocovať hinduisticko-moslimské rozpory a okrem toho vrcholil boj za nezávislosť. Británia už nebola proti, ale problémom bola otázka vlády. Proti Kongresu totiž teraz stála [[Moslimská liga]], druhá silná frakcia. Gándhí sa vrátil do rozdelenej krajiny. Moslimovia vyhlásili [[16. august]]a [[1946]] [[džihád]]. Vraždili hinduistov a násilne ich nútili k uznaniu [[islam]]u. Na to reagovali hinduisti masakrovaním moslimov. Británia sa rozhodla opustiť Indiu pod podmienkou, že krajina bude rozdelená na [[Pakistan]] a [[Hinduistan]]. Gándhí bol jeden z mála, ktorý s tým nesúhlasil. [[15. august]]a [[1947]] bola vyhlásená slobodná India dvoch domínií. Gándhí vo svojich 77 rokoch upadol do hlbokej depresie; všetko, pre čo tak dlho bojoval, sa rozpadlo.

Slobodná krajina na tom bola ešte horšie ako pod vládou Británie. V krajine zúrila náboženská občianska vojna. Gándhí teda znovu podnikol pôst „až do smrti“, pokiaľ sa obe strany nezmieria, pri ktorom takmer zomrel. Ako odpoveď na jeho pôst zachvátila subkontinent nová vlna zmierenia obidvoch dominantných náboženstiev. Ukázalo sa, že Gándhí ani zďaleka nestratil svoju moc.

=== Smrť ===
Po ukončení pôstu boli na Gándhího spáchané dva atentáty náboženských fanatikov. Prvý (odpálenie záhrady jeho domu) bol neúspešný. [[30. január]]a [[1948]], vo veku 78 rokov, vystúpil unavený a láskavý Gándhí so svojou poslednou kázňou. Tri rany z [[revolver]]u náboženského fanatika Nathuram Godse ho smrteľne zranili. Zomrel s úsmevom na perách a poslednými slovami požehnania svojmu vrahovi.

Za jeho rakvou kráčalo viac ako milión ľudí a jeho popol bol vhodený do rieky [[Ganga|Gangy]]. To, ako Gándhí ovplyvnil svojich nasledovníkov, demonštrujú slová [[Džaváharlál Néhrú|Džaváharlála Néhrúa]]: „Budúcnosť náleží nám. Nech pôjdeme kamkoľvek, nech sme akokoľvek hodní Indie, máme ešte onú silu, ktorú nám dal náš učiteľ. Tá sila nevychádza iba z neho, ale tiež z jeho posolstva, a ja sa dnes aj každý ďalší úsvit slávnostne zaväzujem k službe vlasti a ideálom, ktoré pred nás Gándhí postavil…“

=== Záver ===
Gándhí nikdy nezastával oficiálny úrad, nikdy mu neprináležala výkonná moc, ale napriek tomu požíval značnú autoritu. Bol veľký antiimperialista, nepriateľ triedneho systému, v mnohom i [[komunista]], praktický idealista, národný hrdina, duchovný [[guru]], [[politik]], [[právnik]] a taktik. Jeho život bol plný osobných obetí v honbe za svojím nenaplneným ideálom – slobodnou a zjednotenou Indiou. Jeho realizácia nebola možná a s rokmi si to stále viac uvedomoval. Svet sa nemohol zbaviť náboženských i politických predsudkov, zahodiť techniku a veriť a oddať sa ahimshe (láske a pravde). Veľa vecí nezvládol, jeho cieľ bol však čistý a vznešený. Otázkou zostáva, koľko zaň musel on i jeho ľud zaplatiť. Ku sklonku života bol veľmi unavený a zrejme aj sklamaný, no Indiu zmenil spôsobom, ako sa to dovtedy nikomu nepodarilo. [[Albert Einstein]] o ňom napísal: &quot;Budúce generácie sotva kedy uveria, že takýto človek z mäsa a kostí mohol vôbec kráčať po tejto zemi.&quot; &lt;ref&gt;Tributes to Gandhi [http://www.gandhiashram.org. http://www.gandhiashram.org.in/index.php?option=com_content&amp;task=view&amp;id=40&amp;Itemid=62] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110808193143/http://www.gandhiashram.org/ |date=2011-08-08 }}&lt;/ref&gt;

== Gándhího výroky ==
* „Slepé poddanstvo z lásky je horšie ako poddanstvo vynútené bičom tyrana. Otrokovi násilia zostáva nádej, otrok lásky ju nemá.“
* „Ak je vojna, odkladá básnik lýru, právnik svoje spisy a študent učebnice. Keď vojna skončí, bude básnik spievať, právnik pomáhať riešiť spory a študent študovať.“
* „Človek často robí plány, len aby mu ich Boh zvrátil. Ale kde je konečným cieľom hľadanie Pravdy, nech akokoľvek sú skrížené ľudské plány, výsledok nie je nikdy škodlivý a je často lepší ako sme čakali.“
* „Človek je preto človekom, že je schopný sebaovládania.“
* „Človek má kľúč k uzamknutiu nežiaducej myšlienky.“
* „Učiteľovi zbabelcovi sa nikdy nepodarí urobiť z chlapcov hrdinov a kto sa nevie ovládať, nemôže ich naučiť cenné sebaovládanie.“
* „K dosiahnutiu dokonalej čistoty je človek nútený povzniesť sa nad protiľahlé prúdy lásky a nenávisti, príchylnosti a odporu, a byť úplne prostý vášne v myšlienke, reči i skutku.“
* „Netúžim po pominuteľnom pozemskom kráľovstve. Usilujem o kráľovstvo nebeské, ktorým je duchovné oslobodenie. K tomuto cieľu nie je pre mňa nutné, aby som hľadal útočisko v jaskyni. Nosím svoju jaskyňu so sebou.“
* „Politika slúži k náboženstvu. Politika, zbavená náboženstva je smrteľnou pascou, pretože vraždí dušu.“
* „Sila nepramení z telesnej zdatnosti. Vyplýva z neskrotnej vôle.“
* „Pravým povolaním právnika je zjednocovať strany rozvadené.“
* „Jediným cieľom žurnalistiky má byť služba. Novinárska tlač je veľká moc, ale ako nespútané prúdy zaplavujú celé kraje a pustošia žeň, tak neskrotené pero slúži len zmaru.“
* „Veľkosť národa a jeho morálny pokrok sa môže merať podľa spôsobu zaobchádzania s menšinami.“

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Zdroje ==
* Mahátmá Gándhí: Môj život
* Jan Pilát: Mahátmá Gándhí

== Externé odkazy ==
* [http://www.citaty.emamut.eu/autor/ghandi,-mahatma Citáty Mahátmá Gándhí (eMamut.eu)]
== Iné projekty ==
{{projekt|q|commons=Mohandas K. Gandhi}}


{{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Gandhi, Mohandas Karamcand}}
[[Kategória:Indickí filozofi]]
[[Kategória:Indickí politici]]
[[Kategória:Indickí občianski aktivisti]]
[[Kategória:Pacifisti]]
[[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]]
[[Kategória:Obete atentátov]]
[[Kategória:Osobnosti na brazílskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na britských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na čadských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na čilských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na indických poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]]</text>
      <sha1>ge2shhjg5d12juk4z91czx2bwuepxqz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213509</id>
      <parentid>8213508</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:08:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28981-90|~2026-28981-90]] ([[User_talk:~2026-28981-90|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2025-67083-2</comment>
      <origin>8092495</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="32318" sha1="1qaz6yun00j2rk41cijkmftck61t66f" xml:space="preserve">{{neutralita}}
{{na revíziu|Článok je pomerne chaotický, potreboval by prepracovať s príslušnými podkladmi a odzdrojovať odborníkom na Indiu.}}
{{Infobox Osobnosť
  |Meno = Mahátmá Gándhí
  |Portrét = Portrait Gandhi.jpg
  |Popis = indický mysliteľ a politik
  |Dátum narodenia = [[2. október]] [[1869]]
  |Miesto narodenia = [[Pórbandar (mesto)|Pórbandar]], [[India]]
  |Dátum úmrtia = {{dúv|1948|1|30|1869|10|2}}
  |Miesto úmrtia = [[Naí Dillí]], [[India]]
|}}

'''Móhandás Karamčand Gándhí''' (मोहनदास करमचन्द गांधी)(* [[2. október]] [[1869]], [[Pórbandar (mesto)|Pórbandar]], [[India]] – † [[30. január]] [[1948]], [[Naí Dillí]], India), nazývaný aj '''Mahátmá''' (Veľký duch), bol indický mysliteľ a politik. Najvýznamnejšia postava indického národnooslobodeneckého hnutia proti britským kolonizátorom. Zakladateľ učenia nazývaného [[gándhizmus]].

Gándhí bol tvorcom metód nenásilného odporu proti koloniálnej vláde, propagátorom rasovej a náboženskej rovnoprávnosti v Indii a čelnou postavou indického národného hnutia za nezávislosť. Východiskovým princípom jeho filozofie je stotožnenie [[Boh]]a a pravdy. Pochopenie pravdy je spojené s procesom mravného sebazdokonaľovania. Jeho etické názory sa zakladali na džinistickom princípe ahínsa (zákone lásky a zákone utrpenia) a na princípe brahmačarje (nepripúšťajúcej zhovievavosť k ľudským slabostiam), aparigany (nezištnosti) atď. Vo svojich názoroch na vzťah Východu a Západu na rozdiel od [[Thákur]]a zastával heslo „non-cooperation“.

== Život ==
=== Detstvo a škola ===
Gándhí sa narodil v Indii, v tom čase kolonizovanej [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] (Británia si celkom podmanila Indiu v roku [[1818]], kedy rozdrvila posledného miestokráľa Maráthov). Mahátmá Gándhí pochádzal z [[kasta|podkasty]] [[Vaišjovia|vaišjov]] z kasty [[Banijovia|banijov]]. Táto kasta sa zväčša živila obchodom a poľnohospodárstvom. Jeho otec, [[Karamčand Gándhí]], bol ministerským predsedom zväzového štátu Pórbandar. Matka Putlibáí bola silno nábožensky založená. Mal dvoch bratov a jednu sestru. Školu navštevoval najskôr vo svojom rodisku. Pokračoval v [[Rádžkót]]e na obecnej škole a v dvanástich rokoch na vyššej škole. V trinástich bol už ženatý. Stratil tak jeden rok štúdií, ale napriek tomu pokračoval v štúdiu. Pôvodne chcel byť [[lekár]]om, ale pod nátlakom rodiny sa rozhodol pre štúdium [[právo|práva]].

Gándhí sa v štrnástich rokoch života stretáva s Tulasidovou knihou – [[Rámájana]]. Tú považoval až do konca svojho života za najznamenitejšiu náboženskú knihu.{{chýba citácia}}  Jeho otec po ťažkej chorobe zomrel krátko po jeho šestnástom roku. Gándhí v tej dobe počal so svojou ženou dieťa, ktoré po pôrode zomrelo. Toto znamenie bral ako trest za to, že poľavil v starosti o otca a nechal sa zlákať žiadostivosťou.{{chýba zdroj}}
&lt;br&gt;V otázke viery bol Gándhí veľmi neistý. Po otcovej smrti sa stretol s [[Bhagavadgíta|Bhagavadgítou]], ktorá ho nadchla až neskôr, keď držal 21-dňový pôst za zjednotenie [[moslim]]ov a [[hinduizmus|hinduistov]]. Jeho prístup k náboženstvu sa menil, postupne si však začal vytvárať vlastné názory. Spoznal, že kresťanstvo je pre neho krajne odpudivé a stále viac sa upieral k teizmu.{{Gándhí: Môj experiment s pravdou}}

&lt;!-- Jeho mladícke roky boli veľmi búrlivé – začal pochybovať o zákaze jedenia mäsa a začali sa v ňom formovať detinské ideály reformy. Chcel zrušiť zákon o mäse, aby bol národ silný a mohol sa brániť Angličanom. Tento tajný hriech, rovnako ako fajčenie a výbuchy nerozvážnosti (pokúsil sa so svojim priateľom spáchať samovraždu!!!), však zavrhol vo svojich šestnástich rokoch(1). Uvedomil si, že nie je správny čas na hrdinstvo, ani na reformy. --&gt;Jeho postoj k britskej vláde sa s časom menil. V detstve ju považoval za nepriateľa, v dospelosti však dúfal, že spojenie Indie a Veľkej Británie nakoniec prinesie blahobyt. V mladom veku preto Britov podporoval. Až v tridsiatich rokoch svojho života nadobudol presvedčenie, že Británia je „škodcom a parazitom Indie“, a stal sa jej nepriateľom vo všetkých ohľadoch.

Po maturite vstúpil na [[Samaldas]]ovu školu v Bhávnagare. Tá však bola nad jeho sily, a tak sa po prvom polroku vrátil domov. Po rodinnej porade sa vydal do Anglicka na štúdiá práv. Porušil však pravidlá kasty a napriek podpore rodičov bol prehlásený za odvrhnutého.

=== Štúdium v Anglicku ===
Vydal sa do Anglicka v období priemyselného a sociálneho rozmachu. Spočiatku to bolo pre Gándhího veľmi náročné. Býval v rodine, ktorá ho ponúkala mäsom a musel platiť vysoké nájomné. Stal sa z neho zaprisahaný [[vegetarián]]. V jednej jedálni sa údajne stretol s istým [[kresťan]]om, ktorý zmenil jeho pohľad na kresťanstvo.{{chýba zdroj}} Gándhí prečítal [[Biblia|Bibliu]] a usúdil, že ideálnym náboženstvom by bolo spojenie Biblie a Gíty. Svoj postoj však neskôr mnohokrát zmenil. 
&lt;br&gt;Časom si prenajal byt v Londýne, kde študoval. Školu dokončil bez väčších ťažkostí, ale mal spočiatku problémy s právnickou praxou. Po troch rokoch v Anglicku zložil záverečnú skúšku a vrátil sa do Indie. Jeho matka už bola po smrti. Hlavnú podporu mal vo svojom najstaršom bratovi, ktorý mu zariadil očistný rituál – znovuprijatie do kasty. Pre väčšinu však zostal vo vyobcovanom stave. V tej dobe už mal deti, ktoré sa snaží vychovávať reformným spôsobom. Deti mal veľmi rád, ale jeho výchova bola tvrdá. Učil ich telocviku, otužovaniu a životospráve, ktorá bola v tej dobe u Indov značne zanedbaná. Zakrátko sa odsťahoval do [[Bombaj]]a, aby tu získal právnickú prax a skúsenosti. Zakrátko sa však vracia a zakladá v Radžkote vlastný úrad. Potom prijal ponuku z [[Južná Afrika|Južnej Afriky]], kam ako advokát aj v roku [[1894]] odišiel.
[[Súbor:Gandhi and Kasturbhai 1902.jpg|thumb|left|Gándhí a jeho manželka Kasturba]]

=== Afrika ===
V tej dobe v Afrike fungovalo tzv. „zmluvné robotníctvo z Indie“ – robotníci z Indie prišli na päť rokov ako zmluvní robotníci a po ich odpracovaní sa stali slobodnými občanmi Juhoafrického štátu. Slobodní Indovia sa však stali predmetom [[rasová diskriminácia|rasovej diskriminácie]]. Hneď po príjazde sa Gándhí stal stredobodom pozornosti, keď ostro vystupoval proti zákazu nosenia [[turban]]ov v súdnej sieni. Stal sa obhajcom práv indických prisťahovalcov, písal do novín a bojoval proti rasizmu. Napriek počiatočným prekážkam sa rýchlo aklimatizoval a dostal sa do vzdelanej spoločnosti. Začal sa z nového pohľadu zaujímať o kresťanstvo a hľadal si cestu k hinduizmu.

Stal sa osobne obeťou rasového útoku. Nešlo o nič vážneho, ale táto skúsenosť v ňom vyvolala silné národné cítenie. Začal zvolávať schôdze Indov, na ktorých bojoval proti rasizmu a diskriminácii. Strávil rok  v [[Pretória|Pretórii]], kde študoval právne pomery Indov, a sám toto obdobie hodnotí ako veľmi prínosné z pohľadu získavania skúseností. Pobyt mu umožnil zdokonaliť sa v znalostiach [[ekonomika|ekonomiky]] a prekladateľstva.

Neustále sa zaoberal otázkou viery. S ideou kresťanstva nesúhlasil. Študoval [[Korán]] ale i svetskejšie knihy, ako napríklad [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] ''Kráľovstvo božie je vo Vás'', alebo ''Tak povedal Zarathustra''. Začala sa prehlbovať jeho láska k hinduizmu.

=== Návrat do Indie a zasa späť ===
Vrátil sa v roku [[1896]] a začal upozorňovať na pomery Indov v Južnej Afrike. Jeho články boli široko publikované. Vzápätí dostal káblovú správu z [[Natal (Južná Afrika)|Natalu]] (Afrika) vyzývajúcu ho k urýchlenému návratu. Do Afriky sa vydal s celou rodinou. Gándhího referencie o zaobchádzaní s Indmi v Afrike mali veľký ohlas a Gándhí sa tak stal nepriateľom vlády aj Indov v Afrike, ktorí očakávali ešte horšie zaobchádzanie. Dva parníky z Indie boli považované úradmi za inváziu do Natalu. Bolo im zakázané pristáť pod zámienkou, že v Indii v tej dobe vypukol [[Mor (pestis)|mor]]. Po uplynutí [[karanténa|karantény]], keď bolo zrejmé, že nik na palube nie je nakazený, začali úrady konať zúfalo a vyhrážali sa Indom zvrhnutím do mora, pokiaľ vystúpia na pobrežie. Tí sa však nedali zastrašiť a pod ochranou priateľa sa večer vylodil aj Gándhí. Krátko nato však bol spoznaný a prenasledovaný rozzúreným davom, ktorý ho dostihol a zbil temer do bezvedomia. Útočisko našiel u priateľa Rustomdži Šethu, ale dom bol zakrátko obkľúčený Európanmi a spodinou. Vyhrážali sa, že ho podpália, pokiaľ Šetha Gándhího nevydá. Tomu sa za pomoci polície podarilo dostať do bezpečia policajnej stanice. 
&lt;br&gt;Gándhí napísal nový článok do miestnych novín, kde uviedol skomolené informácie na pravú mieru a situácia sa čoskoro (i s pomocou Anglického veľvyslanectva) upokojila.

=== Búrska vojna ===
Búrske vojny vypukli roku [[1899]]. Indovia v Afrike pod vedením Gándhího sa rozhodli, že ako členovia [[Britské impérium|Britského impéria]] všetkými prostriedkami vo vojne s [[Búr]]mi Anglicku pomôžu. Ich ponuka bola ocenená a prijatá. Väčšina výpomoci spočívala v ambulantných službách, ale ku koncu sa dobrovoľníci pridali aj k záložným plukom. Gándhí povedal: „Keby som bol postavený pred rozhodnutie medzi zbabelosťou a násilím, zvolil by som násilie.“ Dúfal, že pomoc Británii by mohla zlepšiť postavenie Indov v rámci Impéria.

=== Čierny mor a „Indická mienka“ ===
Gándhí sa po vojne usadil v [[Johannesburg]]u, kde pokračoval vo svojej právnickej praxi. V roku [[1904]] začal vydávať časopis Indian Opinion – Indická mienka. V tom čase prirovnával situáciu Indov v Afrike k [[Žid]]om v Európe. Tzv. [[kuli]]ovia („nedotknuteľní“) žili v osadách podobným [[gheto|ghetám]]. Úrady vôbec neprispievali na správu a podporu týchto štvrtí, ktoré boli plné špiny a odpadu. Vypukol [[čierny mor]]; jeho zdroj síce nebol v kulijských ghetách, ale rýchlo sa tu uchytil kvôli zlej hygiene. Gándhí sa rozhodol pomôcť všetkými prostriedkami. Choroba, hoci sa ďalej nešírila, si vyžiadala medzi obyvateľmi ghet početné obete. Po tomto incidente sa Gándhí dohodol so svojim dávnym priateľom Westom na vydávaní Indickej mienky tiež v [[Durban]]e, kde West vlastnil [[Tlačiareň (podnik)|tlačiareň]]. Gándhí založil roku 1904 v [[Phoenix]]e osadu určenú iba svojim prívržencom. Táto myšlienka vzišla z [[John Ruskin|Ruskinovej]] filozofie, ktorú veľmi obdivoval. Časopisu potom venoval všetku energiu, aj keď sa stretával s nemalými problémami. V osade v Phoenixe sa tlačí Indická mienka dodnes.

=== Povstanie Zuluov a choroba manželky ===
Keď [[Zulu]]ovia povstali a začali vraždiť britských úradníkov a vojakov, Gándhí sa opäť postavil na stranu Británie s rovnakou nádejou ako v Búrskych vojnách. Ponuka bola opäť prijatá a opäť nemala účinok, v ktorý dúfal. Gándhí sa stal veliteľom ambulantnej čaty (zdravotníci). V tých dňoch si uvedomil, že jeho zmyslom je slúžiť [[Boh]]u. Odrieka si pozemské pôžitky a skladá sľub doživotnej [[Brahmáčarja|Brahmáčarji]] (prísna zdržanlivosť, pohlavná čistota a absolútne odriekanie). Začínajú sa u neho formovať myšlienky [[satjagraha|Satjagrahy]] – pasívneho odporu. Gándhí odsudzuje doktrínu [[meč]]a a krvi, hlásajúc, že jediná sila je v beznásilí, ale iba v takom, ktoré odvrhlo možnosť násilia, nie v takom, ktoré násilie vykonávať nemôže.
&lt;br&gt;Gándhí pôsobil v tej dobe v Johannesburgu a jeho žena v Durbane ťažko ochorela. Tu sa prejavuje jeho postoj a viera v slovách: „Nedovolil by som nikdy, aby ste mojej žene dávali mäso, aj keby jej išlo o život, iba ak by si ho pravdaže sama želala.“ Tá mäso kvôli Gandhímu odmietla. Ako Gándhí neskôr povedal: „Bral som na seba naozaj veľkú zodpovednosť, ale dôveroval som v Boha.“ Žena sa po dlhom utrpení začala uzdravovať.

=== Prvá satjagraha v Natale ===
Skutočne prvý pokus o [[satagrahja|satjagrahu]] prebehol v roku [[1908]] a bol namierený proti ponižujúcej registrácii Indov. Pre zlú organizáciu skončil neúspešne a Gándhí bol po prvýkrát uväznený.

Až [[14. marec|14. marca]] [[1913]], kedy sa zdvihla daň slobodných Indov na hlavu a kedy vláda úplne nečakane zrušila platnosť všetkých sobášov, ktoré neboli uzatvorené podľa kresťanského rituálu, vypukla „pravá satjagraha“. Prvým krokom bolo, že ženy usilovali o to, aby boli zatvorené so svojimi manželmi do väzenia. Gándhí sa rozhodol podstúpiť rovnakú „obeť“. Slobodní Indovia boli zatknutím pobúrení nielen v Afrike, ale aj v Indii. K povstaniu sa čoskoro pridali aj baníci z [[Newcastle|Newcastlu]]. Satjagraha sa stala symbolom utrpenia, odriekania a obetí. Členov hnutia stále pribúdalo. 
&lt;br&gt;Gándhí bol poslaný do väzenia v [[Bloemfontein]]e. Izoláciu rozhodol využiť na štúdium. Vláda vymyslela spôsob, ako obnoviť prácu v baniach a pri tom nepristúpiť na zníženie dane. Urobila z baní väzenské pracoviská a z bývalých robotníkov sa stali otroci. Tí však napriek tomu odmietali pracovať. Správy o zlom zaobchádzaní s nimi sa dostali do celej južnej Afriky i Indie. Anglická vláda začala „politiku železa a krvi“ – pomocou násilia sa snažila zabrániť [[štrajk]]om, väzenia boli preplnené. 
&lt;br&gt;Protest nakoniec uspel: Gándhí bol prepustený a v roku [[1914]] vláda vyhovela ďalším požiadavkám: zrušila trojlibrovú daň, schválila platnosť sobášov a voľný pohyb Indov.

=== Gándhí filozofom, lekárom a reformátorom ===
Gándhí so spoločníkmi odišiel vyjednávať do [[Southhampton]]u, ale v tej dobe vypukla [[prvá svetová vojna]]. Rovnako ako v minulosti chcel Gándhí zlepšiť postavenie Indov priamo v Anglicku tým, že sa študenti a indickí prisťahovalci budú podieľať na vojnovej podpore Británie. Tentoraz bol však nesúhlas s Gándhím väčší. Naopak, časť Indov chcela využiť situáciu a prinútiť vládu k okamžitému zlepšeniu ich situácie za prísľub pomoci. Gándhí však trval na svojom a jeho postoj sa mu podarilo presadiť. Indovia opäť Impériu pomáhali a Gándhí bol v očiach Anglicka počas tejto doby hrdinom. 
&lt;br&gt;Venoval sa filozofii a študoval. Jeho filozofia bola filozofiou činu. Nevynašiel nič nové, uviedol však do života najmä myšlienky o etike. Hlavnú náboženskú i filozofickú silu čerpal po celý život z Bhagavad-Gíty. Za jedinú a najmocnejšiu považoval vždy pravdu. Hovorí, že (pravda) je dokonca jediným Bohom, a že všetko, čo je nepravda, zároveň neexistuje. Boh je podľa neho v každom atóme okolo nás i v nás (blízkosť [[zen]]ovej filozofie). Vždy uprednostňoval význam praxe pred teóriou. Hlavnou jeho myšlienkou bola nenásilnosť a neochvejná láska ku všetkému a všetkým. Snažil sa, aby všetko na svete bolo rovnocenné a dokonca v istom ohľade súhlasil s myšlienkou [[komunizmus|komunizmu]]. Na druhej strane odsudzoval civilizáciu, ktorá odsúva duchovný svet a vyzýval sám k prostote. Gándhí považoval vek civilizácie za vek temnoty. Nie je náboženská, je plná drog a zverstiev. Triedy sa stále viac diferencujú a vzďaľujú. Trpezlivý človek sa podľa neho dočká chvíle, kedy sa civilizácia sama zničí. Je zásadne proti strojom a veľkým mestám. Jeho ideálom je [[prvotnopospolná spoločnosť]]. Ale tieto ideály sa časom nesnažil realizovať, vedomý si nemožnosti návratu do minulosti. Ďalej často kládol dôraz na protiklady, ktorými dokazoval svoju pravdu. Pri svojich reformách sa často stretal s prvotnou nechuťou občanov, ale vedel, že to on je reformátor, nie ľud a preto musí byť trpezlivý. Trpezlivosť bola Gándhího silná stránka.
&lt;br&gt;Vďaka svojej filozofii absolútnej lásky mu bolo krajne blízke lekárstvo. V tejto oblasti získal veľké skúsenosti práve počas prvej svetovej vojny. Často sa vystavoval riziku nákazy a táto obetavosť prospela jeho reputácii.

=== India ===
V deväťdesiatych rokoch 19. storočia boli dôsledky anglickej vlády v Indii najviditeľnejšie. Bolo narušené poľnohospodárstvo a prepukla chudoba a [[hladomor]]. Počas dvadsiatich piatich rokov zomrelo cca 15 miliónov Indov. Angličania Indiu ako svoju kolóniu čoraz viac vysávali. Vrcholom bol rok [[1905]], kedy Británia rozdelila [[Bengálsko]] na moslimskú a hinduistickú časť. V roku [[1914]] do tohto sveta vstupuje Gándhí, kedy musel Anglicko kvôli vážnej chorobe opustiť.

V Indii pokračuje vo svojej činnosti. Túto dobu považuje za najkrajší úsek svojho života. Doma sa stretol s veľkou podporou a úctou. Otázka satjagrahy sa v Indii však nemala riešiť neuvážene – Gándhí sľúbil, že skôr ako čokoľvek podnikne, bude najskôr jeden rok len sledovať vývoj. Stal sa neoficiálnym členom Spoločnosti (politická strana). Z Gándhího sa v Indii stáva [[daršan]] (svätec). Ľudia ho vyhľadávali kvôli rade i úteche. Zúčastnil sa tiež [[posvätná púť Khumba|posvätnej púte Khumby]]. Utrpenie ľudí a kupčenie s vierou ho však naplnili odporom. Viac ako kedykoľvek inokedy sa [[pôst|postil]].
&lt;br&gt;Podobne ako v Afrike Phoenix, založil aj tu osadu neďaleko [[Ahmedabád]]u.

V roku [[1916]] požiadal Gándhího o pomoc Radžkumar Šukla z [[Čamparan]]u. Pestovatelia v tejto oblasti veľmi strádali pod systémom [[thinkhaitia]] (pestovatelia museli na svojich plantážach vysadiť z desiatich stromov 3 stromy [[Indigovník farbiarsky|indiga]]). Hoci bol Čamparan odrezaný od sveta a Gándhího tam príliš v tej dobe nepoznali, rýchlo si získal všeobecnú obľubu. A ako on sám tvrdí: „Ocitol som sa tvárou v tvár Bohu, pravde a ahimshe (čistá láska, pravda).“  S priateľmi opäť vytvoril komunitu. Zvolal kontingent učiteľov a priateľov, aby dal sedliakom potrebné vzdelanie. Tiež začal so zdravotníckou a hygienickou výchovou. Aj vláda musela nakoniec uznať zákonnosť jeho konania. Systém thinkhaitia bol nakoniec skutočne zrušený, aj vďaka Gándhího neústupnosti.

V tej dobe viedol ešte jeden boj, ktorý spočiatku vyzeral nenápadne. Bojoval proti masovému vývozu [[bavlna|bavlny]] a nákupu odevov z Anglicka a [[Japonsko|Japonska]]. Začal oživovať indické tkáčske remeslo. Tomuto problému venoval dvadsať rokov svojho života. Postupne strácal prívržencov, pretože ručná výroba bavlny bola z ekonomického hľadiska neprijateľná a samotná myšlienka duchovnej očisty nedostatočná. Bola to Gándhího najväčšia porážka. O tejto prehre sa Gándhí vo svojom životopise (Mahátmá Gandhí: Môj život) nezmieňuje, hoci bola významná.

[[Súbor:Mahadev Desai and Gandhi 2 1939.jpg|thumb|210px|[[Mahadev Desai]] (vľavo) a Gándhí v Birla House, Bombaj, [[7. apríl]] [[1939]].]]V okrese [[Khaira]] vypukol hlad a poľnohospodári žiadali o zníženie daní na toto obdobie. Gándhí odporučil Satjagrahu. Spísali správu, v ktorej jasne odmietli platiť dane aj za cenu uväznenia, alebo snáď života. Opäť po útrapách zvíťazili. Po týchto bojoch sa Gándhí opäť vydáva na vojnovú konferenciu do Anglicka, kde hájil myšlienky Indov a usiloval o prepustenie niektorých z nich (najmä bratov Aliov). Za to opäť sľúbil vojenskú podporu.

Vybral sa osobne regrutovať na územie Indie, ale stretol sa s nevôľou a nezáujmom. V tých dňoch Gándhí vážne ochorel na [[úplavica|úplavicu]], ktorá vyústila do [[Akútna apendicitída|zápalu slepého čreva]]. Odmietal akúkoľvek lekársku pomoc aj lieky, vedomý si vlastného pričinenia na tejto chorobe. V tej dobe vojna skončila a regrútov už nebolo treba. Gándhí sa ocitol na pokraji smrti. Po operácii, s ktorou zásadne nesúhlasil, ale nemal síl sa jej vzoprieť, sa začal pomaly uzdravovať.

Gándhí, stále upútaný na lôžko, musel riešiť ďalší problém. [[Rowlattský výbor]] drasticky zasahoval proti revolučnému hnutiu v Bengálsku. Bola vytvorená zvláštna, elitná skupina Satjagraha Sabha. Gándhí sa potreboval nutne uzdraviť a tak v mene revolúcie porušil ďalšiu zo svojich zásad a pil mlieko. Uzdravil sa rýchlo, ale porušenie tohoto sľubu údajne navždy nalomilo jeho ducha…
&lt;br&gt;Gándhí si nebol istý vhodnosťou satjagrahy proti Rowlattskému návrhu, ak bude uzákonený. Zákon padol a ešte tej noci mal Gándhí vnuknutie. Rozhodol sa vyhlásiť po celej krajine [[hartal]] (uzatvorenie obchodov a všetkej činnosti na znamenie smútku alebo vzbury). 6. apríla hartal začala prakticky celá India. Vláda sa násilne pokúsila tomuto protestu zabrániť. Gándhí ako reakciu začal občiansku neposlušnosť, pasívnu rezistenciu – satjagrahu. Na krátke obdobie dopomohol k zjednoteniu Hindov a Moslimov. (Nepriateľstvo medzi týmito dvomi náboženstvami využívala vláda Británie. To sa Gándhímu nepáčilo, pretože videl v spojenectve náboženstiev silu indického ľudu. Zasadal s moslimami a hinduistami a snažil sa ich zblížiť. Na protest voči tomuto nepriateľstvu podstúpil 21-dňový pôst. Opäť takmer zbytočne. Po celý zvyšok života bojoval za zjednotenie Moslimov a Hindov, no vždy len s minimálnym úspechom.)
&lt;br&gt;Ďalej netoleroval daň zo soli a nechal tlačiť zakázanú literatúru. Gándhí bol zatknutý, ale väznený iba krátko z obáv z reakcie na tento čin. Vzbura napriek tomu prešla do násilia a rozvášnený dav bol rozprášený jazdeckou políciou. A predsa Gándhí stále tvrdil: „Ľud nie je povahou násilnícky, ale mierumilovný.“ Nakoniec pochopil, že štrajk sa mu vymkol z rúk. Vo svojom životopise nespomenul vážne dôsledky svojho konania: 12. apríla bolo na sneme zmasakrovaných približne tisíc a zranených okolo tisíc sto Indov generálom Dyerom. Vláda v chaose, ktorý nastal, vyhlásila stanné právo.
&lt;br&gt;Gándhí prehovoril k ľudu o skutočnej podstate Satjagrahy a bol nespokojný s výbuchmi násilia svojich prívržencov. Nemalo to však žiadny účinok a tak sám satjagrahu odvolal. Spoznal, že satjagraha v takom rozsahu nemôže byť ustrážená, a vedomý si následkov svoj omyl verejne priznal.

Gándhí dosiahol veľké úspechy na [[Armitranský kongres|Armitranskom kongrese]], ktorého sa ako vážený člen zúčastnil. Ukázal Indom význam i cenu slobody a konečne tiež dospel k podstate svojej viery: „Nie je iného Boha ako Pravdy.“ Ďalšou jeho zásluhou bol protest proti označeniu „nedotknuteľných.“ Otriasol systémom kást a bojoval za ich zrovnoprávnenie. [[20. september|20. septembra]] [[1932]] začal jeden z najkľúčovejších bojov v dejinách Indie. Gándhí bol vtedy znovu väznený a Briti sa rozhodli z masy „nedotknuteľných“ vytvoriť samostatný štát. Tým by sa India rozdrobila a vzniknuté nepokoje by prišli Anglicku vhod. Gándhí vyhlásil v zmienenom dni držanie pôstu až do svojej smrti, ak nebude toto rozhodnutie odvolané. Trval síce len šesť dní, ale vo väzení Gándhí takmer zomrel. Nedotknuteľnosť bola nakoniec celkom zrušená a v krajine vypuklo nadšenie. Mnohí nazývali Mahátmá Gándhího čarodejníkom. Jeho triumf bol absolútny a natrvalo zmenil Indiu. Nedotknuteľní s vstupovali do otvorených chrámov a ostatní od nich prijímali pokrm.

=== Boj za nezávislosť ===
Už od roku [[1920]] sa Gándhí angažoval v boji za národnú samosprávu Indie. [[26. január]]a [[1930]] začal boj za nezávislosť. Celá India odmieta naďalej spolupracovať s Britániou. Všetko riadil 61-ročný Mahátmá Gándhí. [[6. apríl]]a ráno, keď dorazil na koniec svojej takmer štyridsať-dennej púte, porušil zákon o soli a za ním stáli tisícky prívržencov. Počas tejto doby – absolútnej občianskej neposlušnosti – uvrhla vláda do väzenia okolo 60 tisíc Indov. Gándhí bol opäť väznený.

Gándhí vstúpil roku [[1935]] do Kongresu a stal sa neoficiálnym vodcom Indie. Zastupoval ju a v rokovaní s Britmi postupne zlepšoval jej postavenie. Vypukla [[druhá svetová vojna]]. Tentoraz Gándhí odmietol slepo pomôcť Anglicku. [[7. december|7. decembra]] [[1941]] dorazil vojnový konflikt aj na východ. Briti sa snažili presvedčiť indický Kongres o prísľube pomoci, ale stále nechceli Indii udeliť nezávislosť. Vedenie Kongresu vrátane Gándhího bolo britskou vládou uväznené. Ľudové povstanie potlačili Briti silou, za obeť padlo okolo 25 tisíc Indov. Nastal [[hladomor]], ktorý mal za následok takmer 3 a pol milióna obetí. Hladomoru podľahla aj Gándhího manželka.
&lt;br&gt;Krátko na to bol Gándhí prepustený. Okupačné vojská sa stiahli, ale krajina krvácala. Opäť sa začali vyhrocovať hinduisticko-moslimské rozpory a okrem toho vrcholil boj za nezávislosť. Británia už nebola proti, ale problémom bola otázka vlády. Proti Kongresu totiž teraz stála [[Moslimská liga]], druhá silná frakcia. Gándhí sa vrátil do rozdelenej krajiny. Moslimovia vyhlásili [[16. august]]a [[1946]] [[džihád]]. Vraždili hinduistov a násilne ich nútili k uznaniu [[islam]]u. Na to reagovali hinduisti masakrovaním moslimov. Británia sa rozhodla opustiť Indiu pod podmienkou, že krajina bude rozdelená na [[Pakistan]] a [[Hinduistan]]. Gándhí bol jeden z mála, ktorý s tým nesúhlasil. [[15. august]]a [[1947]] bola vyhlásená slobodná India dvoch domínií. Gándhí vo svojich 77 rokoch upadol do hlbokej depresie; všetko, pre čo tak dlho bojoval, sa rozpadlo.

Slobodná krajina na tom bola ešte horšie ako pod vládou Británie. V krajine zúrila náboženská občianska vojna. Gándhí teda znovu podnikol pôst „až do smrti“, pokiaľ sa obe strany nezmieria, pri ktorom takmer zomrel. Ako odpoveď na jeho pôst zachvátila subkontinent nová vlna zmierenia obidvoch dominantných náboženstiev. Ukázalo sa, že Gándhí ani zďaleka nestratil svoju moc.

=== Smrť ===
Po ukončení pôstu boli na Gándhího spáchané dva atentáty náboženských fanatikov. Prvý (odpálenie záhrady jeho domu) bol neúspešný. [[30. január]]a [[1948]], vo veku 78 rokov, vystúpil unavený a láskavý Gándhí so svojou poslednou kázňou. Tri rany z [[revolver]]u náboženského fanatika Nathuram Godse ho smrteľne zranili. Zomrel s úsmevom na perách a poslednými slovami požehnania svojmu vrahovi.

Za jeho rakvou kráčalo viac ako milión ľudí a jeho popol bol vhodený do rieky [[Ganga|Gangy]]. To, ako Gándhí ovplyvnil svojich nasledovníkov, demonštrujú slová [[Džaváharlál Néhrú|Džaváharlála Néhrúa]]: „Budúcnosť náleží nám. Nech pôjdeme kamkoľvek, nech sme akokoľvek hodní Indie, máme ešte onú silu, ktorú nám dal náš učiteľ. Tá sila nevychádza iba z neho, ale tiež z jeho posolstva, a ja sa dnes aj každý ďalší úsvit slávnostne zaväzujem k službe vlasti a ideálom, ktoré pred nás Gándhí postavil…“

=== Záver ===
Gándhí nikdy nezastával oficiálny úrad, nikdy mu neprináležala výkonná moc, ale napriek tomu požíval značnú autoritu. Bol veľký antiimperialista, nepriateľ triedneho systému, v mnohom i [[komunista]], praktický idealista, národný hrdina, duchovný [[guru]], [[politik]], [[právnik]] a taktik. Jeho život bol plný osobných obetí v honbe za svojím nenaplneným ideálom – slobodnou a zjednotenou Indiou. Jeho realizácia nebola možná a s rokmi si to stále viac uvedomoval. Svet sa nemohol zbaviť náboženských i politických predsudkov, zahodiť techniku a veriť a oddať sa ahimshe (láske a pravde). Veľa vecí nezvládol, jeho cieľ bol však čistý a vznešený. Otázkou zostáva, koľko zaň musel on i jeho ľud zaplatiť. Ku sklonku života bol veľmi unavený a zrejme aj sklamaný, no Indiu zmenil spôsobom, ako sa to dovtedy nikomu nepodarilo. [[Albert Einstein]] o ňom napísal: &quot;Budúce generácie sotva kedy uveria, že takýto človek z mäsa a kostí mohol vôbec kráčať po tejto zemi.&quot; &lt;ref&gt;Tributes to Gandhi [http://www.gandhiashram.org. http://www.gandhiashram.org.in/index.php?option=com_content&amp;task=view&amp;id=40&amp;Itemid=62] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110808193143/http://www.gandhiashram.org/ |date=2011-08-08 }}&lt;/ref&gt;

== Gándhího výroky ==
* „Slepé poddanstvo z lásky je horšie ako poddanstvo vynútené bičom tyrana. Otrokovi násilia zostáva nádej, otrok lásky ju nemá.“
* „Ak je vojna, odkladá básnik lýru, právnik svoje spisy a študent učebnice. Keď vojna skončí, bude básnik spievať, právnik pomáhať riešiť spory a študent študovať.“
* „Človek často robí plány, len aby mu ich Boh zvrátil. Ale kde je konečným cieľom hľadanie Pravdy, nech akokoľvek sú skrížené ľudské plány, výsledok nie je nikdy škodlivý a je často lepší ako sme čakali.“
* „Človek je preto človekom, že je schopný sebaovládania.“
* „Človek má kľúč k uzamknutiu nežiaducej myšlienky.“
* „Učiteľovi zbabelcovi sa nikdy nepodarí urobiť z chlapcov hrdinov a kto sa nevie ovládať, nemôže ich naučiť cenné sebaovládanie.“
* „K dosiahnutiu dokonalej čistoty je človek nútený povzniesť sa nad protiľahlé prúdy lásky a nenávisti, príchylnosti a odporu, a byť úplne prostý vášne v myšlienke, reči i skutku.“
* „Netúžim po pominuteľnom pozemskom kráľovstve. Usilujem o kráľovstvo nebeské, ktorým je duchovné oslobodenie. K tomuto cieľu nie je pre mňa nutné, aby som hľadal útočisko v jaskyni. Nosím svoju jaskyňu so sebou.“
* „Politika slúži k náboženstvu. Politika, zbavená náboženstva je smrteľnou pascou, pretože vraždí dušu.“
* „Sila nepramení z telesnej zdatnosti. Vyplýva z neskrotnej vôle.“
* „Pravým povolaním právnika je zjednocovať strany rozvadené.“
* „Jediným cieľom žurnalistiky má byť služba. Novinárska tlač je veľká moc, ale ako nespútané prúdy zaplavujú celé kraje a pustošia žeň, tak neskrotené pero slúži len zmaru.“
* „Veľkosť národa a jeho morálny pokrok sa môže merať podľa spôsobu zaobchádzania s menšinami.“

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Zdroje ==
* Mahátmá Gándhí: Môj život
* Jan Pilát: Mahátmá Gándhí

== Externé odkazy ==
* [http://www.citaty.emamut.eu/autor/ghandi,-mahatma Citáty Mahátmá Gándhí (eMamut.eu)]
== Iné projekty ==
{{projekt|q|commons=Mohandas K. Gandhi}}


{{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Gandhi, Mohandas Karamcand}}
[[Kategória:Indickí filozofi]]
[[Kategória:Indickí politici]]
[[Kategória:Indickí občianski aktivisti]]
[[Kategória:Pacifisti]]
[[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]]
[[Kategória:Obete atentátov]]
[[Kategória:Osobnosti na brazílskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na britských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na čadských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na čilských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na indických poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]]</text>
      <sha1>1qaz6yun00j2rk41cijkmftck61t66f</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Praha</title>
    <ns>0</ns>
    <id>2656</id>
    <revision>
      <id>8213284</id>
      <parentid>8177383</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T15:39:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213284</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="39995" sha1="bvp6880apog0ctti2k2uy47hluioo3d" xml:space="preserve">{{Iné významy}}
{{Whc}}
{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Praha
| other_name         = 
| category           = [[Hlavné mesto]] [[Česko|Českej republiky]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Prague collage 2018.jpg
| image_caption      = 
| image_size         = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = Flag of Moravia.svg
| symbol             = Coat of arms of Prague.svg
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = Praga Caput Rei publicae&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(Predtým ''Praga Caput Regni'')&lt;/small&gt;
| nickname           = Praha matka miest, Stovežatá, Zlaté mesto
| nickname_type      = Prezývky
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Česko
| country_flag       = 
| histcountry        = Čechy
| state              = 
| region             = Hlavné mesto Praha&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(CZ010)&lt;/small&gt;
| region_type        = Kraj
| histregion         = 
| district           = Hlavné mesto Praha&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(CZ0101 – CZ010F)&lt;/small&gt;
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| part               = 
| river              = Vltava
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 
| lat_d              = 50.087222
| long_d             = 14.421111
| coordinates_format = dms
| coordinates_type   = type:city(1288696)_region:CZ
| highest            = vrch [[Teleček]] pri [[Zličín]]e
| highest_elevation  = 399
| highest_lat_d      = 
| highest_long_d     = 
| lowest             = hladina [[Vltava|Vltavy]] pri [[Suchdol (Praha)|Suchdole]]
| lowest_elevation   = 177
| lowest_lat_d       = 
| lowest_long_d      = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 496
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 1325280
| population_date    = 31.3.2020
| population_density = 2672
| established        = [[9. storočie]]
| established_type   = 
| mayor              = [[Bohuslav Svoboda]]
| mayor_type         = Primátor
| mayor_party        = [[Občanská demokratická strana|ODS]]
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST       = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code        = 1XX XX
| area_code          = +420 2
| area_code_type     = Telefónna predvoľba
| code               = CZ-PR
| code_type          = [[ISO 3166-2:CZ]]
| code1              = A | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]]
&lt;!-- *** UNESCO etc. *** --&gt;
| whs_name           = Historic Centre of Prague
| whs_year           = 1992
| whs_number         = 616
| whs_region         = 4
| whs_criteria       = ii, iv, vi
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Czechia - outline map.svg
| map_background     = Czechia - background map.png
| map_caption        = Praha na mape Česka
| map_locator        = Česko
| map1               = Prague municipal districts.png
| map1_caption       = Mestské časti Prahy
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Prague
| statistics         = 
| website            = [http://magistrat.praha-mesto.cz magistrat.praha-mesto.cz]
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = '''Demonym''': ''Pražan''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Pražan}}&lt;/ref&gt;
}}
'''Praha''' ({{v jazyku|deu|''Prag''}}, {{V jazyku|eng|''Prague''}}, {{V jazyku|ita|''Praga''}}, {{V jazyku|hun|''Prága''}}) je hlavné a najväčšie mesto [[Česko|Česka]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World InfoZone - Czech Republic Facts | url = https://worldinfozone.com/facts.php?country=CzechRepublic | vydavateľ = worldinfozone.com | dátum prístupu = 2023-12-27}}&lt;/ref&gt; Má okolo 1,384 milióna obyvateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Český statistický úřad
 | odkaz na autora = 
 | titul = Počet obyvatel v obcích k 1. 1. 2024
 | url = https://csu.gov.cz/produkty/pocet-obyvatel-v-obcich-9vln2prayv
 | vydavateľ = csu.gov.cz
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-08-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Preteká cez ňu rieka [[Vltava]]. Mesto má [[Mierne pásmo|mierne]] [[oceánske podnebie]] s relatívne teplými letami a chladnými zimami.

Je politickým, kultúrnym a hospodárskym centrom [[Stredná Európa|strednej Európy]] s bohatou históriou a [[Románska architektúra|románskou]], [[Gotická architektúra|gotickou]], [[Renesančná architektúra|renesančnou]] a [[Baroková architektúra|barokovou architektúrou]]. Bola hlavným mestom [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]] a sídlom niekoľkých cisárov [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]], predovšetkým [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (vládol 1346{{--}}1378) a [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] (vládol 1575{{--}}1611).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czech Republic Maps &amp; Facts | url = https://www.worldatlas.com/maps/czech-republic | vydavateľ = WorldAtlas | dátum vydania = 2021-02-24 | dátum prístupu = 2023-12-27 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;

Bolo dôležitým mestom [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]. Mesto zohralo významnú úlohu v [[Česká reformácia|českej]] a [[Reformácia|protestantskej reformácii]], [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojne]] a v histórii 20. storočia ako hlavné mesto [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] medzi svetovými vojnami a povojnovou [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistickou érou]].

Praha je domovom množstva známych kultúrnych atrakcií, z ktorých mnohé prežili vojnové udalosti v Európe 20. storočia. Medzi hlavné atrakcie patrí [[Pražský hrad]], [[Karlov most]], [[Staromestské námestie (Praha)|Staromestské námestie]] s [[Pražský orloj|pražským orlojom]], [[Josefov (Praha)|Židovská štvrť]], [[Petřín]] a [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]]. Od roku 1992 je historické centrum Prahy zaradené do [[Svetové dedičstvo UNESCO|zoznamu svetového dedičstva]] [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]].

Mesto má viac ako desať veľkých múzeí spolu s mnohými divadlami, galériami, kinami a ďalšími historickými exponátmi. Prahu spája rozsiahly moderný systém verejnej dopravy. Sídli tu široká škála verejných a súkromných škôl vrátane [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v Prahe, najstaršej univerzity v [[Stredná Európa|strednej Európe]].

Praha je podľa štúdií GaWC klasifikovaná ako „Alfa-“ [[Svetové mesto|globálne mesto]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GaWC - The World According to GaWC 2020 | url = https://www.lboro.ac.uk/microsites/geography/gawc/world2020t.html | vydavateľ = www.lboro.ac.uk | dátum prístupu = 2023-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220612112616/https://www.lboro.ac.uk/microsites/geography/gawc/world2020t.html | dátum archivácie = 2022-06-12 }}&lt;/ref&gt; V roku 2019 bolo mesto zaradené na 69. miesto s najlepšou obývateľnosťou na svete, podľa Mercer.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quality of Living City Ranking {{!}} Mercer | url = https://mobilityexchange.mercer.com/Insights/quality-of-living-rankings | vydavateľ = mobilityexchange.mercer.com | dátum prístupu = 2023-12-27}}&lt;/ref&gt; V tom istom roku index PICSA zaradil mesto na 13. miesto s najlepšou obývateľnosťou na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The PICSA Index - Prosperity &amp; Inclusion City Seal &amp; Award | url = https://www.picsaindex.com/the-picsa-index/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2021-03-08 | dátum prístupu = 2023-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210308164645/https://www.picsaindex.com/the-picsa-index/ | dátum archivácie = 2021-03-08 }}&lt;/ref&gt; Jej bohatá história z nej robí obľúbenú turistickú destináciu a od roku 2017 mesto ročne navštívi viac ako 8,5 milióna medzinárodných návštevníkov. V roku 2017 bola Praha po [[Londýn]]e, [[Paríž]]i, [[Rím]]e a [[Istanbul]]e piatym najnavštevovanejším európskym mestom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top 100 City Destinations Revealed: Prague among Most Visited In the World - Prague, Czech Republic | url = https://news.expats.cz/czech-tourism/top-100-city-destinations-revealed-prague-among-visited-europe-world/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2018-08-29 | dátum prístupu = 2023-12-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180829072053/https://news.expats.cz/czech-tourism/top-100-city-destinations-revealed-prague-among-visited-europe-world/ | dátum archivácie = 2018-08-29 }}&lt;/ref&gt;

== Geografia ==
[[Súbor:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img2.jpg|náhľad|vľavo|Pohľad na Vltavu a Staré mesto|alt=VLTAVA]]
=== Vodstvo ===
Mesto leží na dolnom toku [[Vltava|Vltavy]] pri ústí [[Berounka|Berounky]]. Vltava má pri [[Karlov most|Karlovom moste]] šírku {{m|320|m}} a je v Prahe dlhá {{km|23|m}}, má priemerný spád 0,5 na {{km|1|m}}, najväčšiu hĺbku {{m|10.5|m}} a najvyšší stav v marci a apríli. Vltava v Prahe vytvára veľký [[Meander (riečny)|meander]], tzv. [[holešovický oblúk]]. Prítoky Vltavy sprava: [[Botič]] a [[Rokytka]]. Prítoky Vltavy zľava: [[Berounka]], [[Dalejský potok]], [[Brusnice]] a [[Šárecký potok]].

Skoro celá Praha je v povodí Vltavy, do povodia [[Labe]] patrí len severovýchod mesta.

=== Geológia ===
Praha leží v [[Pražská kotlina|Pražskej kotline]] [[Pražská plošina|Pražskej plošiny]].

Praha leží v severnej časti [[Barrandién]]u v [[Stredočeská oblasť|Stredočeskej oblasti]], starej ale slabo [[metamorfóza (geológia)|premenenej]] oblasti [[Český masív|Českého masívu]]. V oblasti mesta sa stretáva SZ-JV [[sázavský zlom]] s kolmým [[pražský zlom|pražským zlomom]] a [[závistský prešmyk|závistským prešmykom]]&lt;ref&gt;Mísař, Z., Dudek, A., Havlena, V., Weiss, J., 1983, ''Geologie ČSSR I Český masív.'' SPN, Praha, 333 s.&lt;/ref&gt;. Okolie mesta je budované hlavne [[prvohory|prvohornými]] morskými [[bridlica (sediment)|bridlicami]], [[pieskovec|pieskovcami]] a [[zlepenec|zlepencami]]. Výnimku tvorí južný obvod s podložím z [[vápenec|vápenca]] a [[mramor]]ov. V [[druhohory|druhohorách]] ([[krieda (geochronologická jednotka)|kriede]]) bola Praha zaliata morom a usadili sa tu vrstvy pieskovcov a [[opuka|opúk]] (dnes napr. na [[Strahov]]e, [[Biela hora|Bielej hore]] a pod.). Potom more ustúpilo a dolinu Prahy formovali toky, najmä Vltava. Celkovo je v oblasti mesta vyvinutých jedenásť [[štrk]]ových terás [[pleistocén]]neho veku. Horniny staršieho [[pliocén]]neho zdibského stupňa sa dnes nachádzajú asi 110{{--}}{{m|125|m}} nad dnešnou hladinou Vltavy.

Prítoky Vltavy vytvorili charakteristické terénne útvary akými sú [[Barrandova skala]], [[Dívčí Hrady]], [[Braniská]], [[Vyšehradská skala]], [[Petřín]], [[Letná]], [[Trója (Praha)|Trója]], [[Baba (Praha 6)|Baba]] či Biela hora.

== Podnebie ==
Praha leží v oblasti severného mierneho pásma s výrazným striedaním štyroch ročných období na prechode medzi oceánskym a pevninským podnebím. Zrážkovo a teplotou mesto patrí do oblasti suchej a veľmi suchej. Charakteristický je rozdiel medzi podnebím v Pražskej kotline a v okolitej náhornej plošine. Väčšinu Prahy chráni pred západnými vetrami Petřín a Letná. Pre záveternú polohu sú v meste časté opary, dymy a hmly. Priemerná januárová teplota je 0,7 ˚C a priemerná júlová teplota 20,1 ˚C. Ročne spadne okolo {{mm|456.5|m}} zrážok a priemerná ročná teplota je 10,4 ˚C.

== Historické centrum ==
{{Hlavný článok|Pražská pamiatková rezervácia}}
Historické centrum mesta s jedinečnou panorámou [[Pražský hrad|Pražského hradu]] je pamiatkovou rezerváciou [[UNESCO]].

[[Pražská pamiatková rezervácia|Mestská pamiatková rezervácia]] tu bola zriadená roku [[1971]] na ploche {{km2|8.22}} a patrí do nej najmä ''Staré Město'', ''Josefov'', ''Malá Strana'', ''Hradčany'' s Pražským hradom, ''Nové Město'' a ''Vyšehrad''. Je to najrozsiahlejšia [[mestská pamiatková rezervácia]] v [[Európa|Európe]].

V meste je veľa [[Národná kultúrna pamiatka Českej republiky|národných kultúrnych pamiatok]] a tisíce stavebných a umeleckých pamiatok.

== Správne rozdelenie ==
{{hlavný článok|Časti Prahy}}
Od [[1. júl]]a [[2001]] platí nasledujúce rozdelenie mesta – 57 mestských častí spravuje 22 správnych obvodov s rozšírenými kompetenciami.

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Prahy}}
=== Počiatky hradu a mesta ===
[[Súbor:Josef Mathauser - Kněžna Libuše věští slávu Prahy.jpg|náhľad|vľavo|Kňažná Libuša veští slávu Prahy, obraz Josefa Mathausera]]
[[Súbor:Praga 0003.JPG|náhľad|upright=.6|Staromestský orloj bol inštalovaný v roku 1410]]
Na území dnešnej Prahy sídlila v predhistorickej dobe rada najrôznejších kmeňov – posledné nálezy pri Křesliciach datujú tunajšie osídlenie do doby pred siedmymi tisíc rokmi (ide o [[Kultúra s lineárnou keramikou|kultúru s lineárnou keramikou]]). Okolo roku [[200 pred Kr.]] bolo v lokalite Závist založené [[sídlisko (archeológia)|sídlisko]] [[Kelti|Keltov]] ([[Bojovia]]). Okolo oblasti, kde teraz stojí Praha, zmieňuje [[Klaudios Ptolemaios|Ptolemaiova]] mapa (2. stor.) germánske mesto s názvom „Casurgis“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Praha bola Casurgis |url=http://www.cs-magazin.com/index.php?a=a2011021048 |dátum prístupu=2017-11-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160413175204/http://www.cs-magazin.com/index.php?a=a2011021048 |dátum archivácie=2016-04-13 }}&lt;/ref&gt; Počas sťahovania národov v [[6. storočie|6. storočí]], začali Pražskú kotlinu osídľovať [[Slovania]].

Podľa legendy bola Praha založená v [[8. storočie|8. storočí]] českou kňažnou a veštkyňou [[Libuša (kňažná)|Libušou]] a jej manželom [[Přemysl Oráč|Přemyslom]], zakladateľom dynastie [[Přemyslovci|Přemyslovcov]]. Legenda hovorí, že Libuša vyšla na skalnatý útes vysoko nad Vltavou a prorokovala: „Mesto vidím veľké, jeho sláva hviezd sa bude dotýkať.“ Na mieste prikázala vystavať hrad a mesto nazvala Praha.

Dôležitým kultovým miestom sa stal ostroh nad riekou Vltavou, kde nechal [[Bořivoj I.|knieža Bořivoj]] postaviť koncom [[9. storočie|9. storočia]] druhý kresťanský kostolík v Čechách, zasvätený Panne Márii. Za vlády Bořivojovho syna [[Spytihněv I.|Spytihněva I.]] na počiatku 10. storočia bola celá plošina ostrohu obohnaná obranným valom a vznikol tu kniežací palác. Tak boli položené základy [[Pražský hrad|Pražského hradu]], kam sa presídlil knieža so svojou družinou z [[Levý Hradec|Levého Hradca]]. Praha sa tým stala centrom rodiaceho sa českého štátu. Z Pražského hradu a ďalších hradísk v stredných Čechách začali přemyslovskí vládcovia spravovať okolité územie, kde si postupne podriadili miestnych obyvateľov a prinútili ich odvádzať poplatok. Existencia kniežacieho hradu priviedla do jeho podhradia remeselníkov a obchodníkov – začalo sa rodiť stredoveké mesto.

=== Stredovek ===
[[Súbor:Nuremberg Chronicle f 229v 230r.jpg|náhľad|vľavo|Pohľad na Prahu, drevorezba, 1493]]
Počiatkom [[12. storočie|12. storočia]] bola Praha rozkvitajúcim mestom, nad ktorým sa vznešene vypínal kniežací hrad. ''„Tam žijú Židia, majúci plno zlata a striebra, tam sú zo všetkých národov najbohatší kupci, tam sú najzámožnejší peňažníci, tam stojí trhovisko a v ňom plno koristi…“'', napísal ktosi neznámy o Prahe. Kupec [[Ibráhím ibn Jákúb]] napísal už v 10. storočí o Prahe, že je to „mesto z kameňa“, čo bolo vo tej dobe znakom bohatých miest. Vtedajšia Praha sa rozkladala na území dnešného [[Staré Město (Praha)|Starého Mesta]]. Pomenovanie Staršie – respektíve latinsky ''Maior'', to znamená tiež Väčšie – mesto pražské získala po tom, čo [[Přemysl Otakar II.]] , synovec svätej [[Anežka Česká|Anežky Českej]], udelil v roku [[1257]] pražskému podhradiu, osídlenému od 10. stor., magdeburské mestské právo. Takto vzniklo Menšie Mesto pražské – [[Malá Strana]].  Príliv remeselníkov a kupcov do oboch miest rástol, najmä keď sa v dobe panovania [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karla IV.]] Praha stala cisárskou rezidenciou a cisár zamýšľal učiniť z nej hlavné mesto [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Priestor vymedzený hradbami pražských miest však začal byť pre početné obyvateľstvo rýchlo príliš tesný, a tak panovník pristúpil k veľkorysému kroku – v roku [[1348]] založil [[Nové Město (Praha)|Nové Mesto pražské]] a vytýčil preň rozsiahle územie medzi [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehradom]], dnes už zaniknutou osadou Poříčí a Starým Mestom. To bolo postupne zastavané mešťanskými domami, priestornými trhoviskami, záhradami, nádhernými stavbami kostolov a kláštorov. ''Veľkosťou a nádherou mohla Praha tej doby súperiť s najslávnejšími mestami ako [[Rím]], [[Florencia]], [[Paríž]] a [[Kolín nad Rýnom]]'', napísal o sídelnom meste Karla IV. [[František Palacký]]. V Karlovej dobe však bola väčšina ním založených kostolov len rozostavaná. Bohatým talianskym mestám ako Rím, Florencia či Benátky sa nemohla rovnať. Praha síce patrila medzi najväčšie a najrozľahlejšie európske mestá,&lt;ref&gt;[http://www.ceskatelevize.cz/porady/1024681598-deset-stoleti-architektury/298323230620074-nove-mesto-prazske Česká televízia, Deset století architektury – Nové Mesto pražské]&lt;/ref&gt; ale počet obyvateľov Prahy bol vtedy nižší, než v Ríme, Benátkach, Janove, Florencii, Miláne, Carihrade, Paríži či Londýne.&lt;ref&gt;Historický lexikon obcí České republiky 1869{{--}}2005&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://books.google.dk/books?id=cXuCjDbxC1YC&amp;pg=PA266&amp;dq=naples+population+in+1400+Ad+50,00+people&amp;hl=da&amp;sa=X&amp;ei=fK9BU5iLCoye7Abd-YGoDg&amp;ved=0CEIQ6AEwAA#v=onepage&amp;q=naples%20population%20in%201400%20Ad%2050%2C00%20people&amp;f=false] (anglicky)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://books.google.dk/books?id=2ascAAAAQBAJ&amp;pg=PA257&amp;dq=venice+population+in+1400&amp;hl=da&amp;sa=X&amp;ei=kbJBU5fJILLd7Qa5q4GQDQ&amp;ved=0CDgQ6AEwAA#v=onepage&amp;q=venice%20population%20in%201400&amp;f=false] (anglicky)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://books.google.dk/books?id=hK-EAgAAQBAJ&amp;pg=PA141&amp;dq=venice+population+in+1500+with+180,000&amp;hl=da&amp;sa=X&amp;ei=ubpBU_ucI-fX7AbooYCIAg&amp;ved=0CDkQ6AEwAQ#v=onepage&amp;q=venice%20population%20in%201500%20with%20180%2C000&amp;f=false Pre-Industrial Cities and Technology] By Colin Chant, David Goodman. (anglicky)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://books.google.dk/books?id=rYlgGU2SLiQC&amp;pg=PA125&amp;dq=genoa+population+1200+AD+100,000&amp;hl=da&amp;sa=X&amp;ei=1o5CU_KpKLTZ4QSEsIHgCw&amp;ved=0CDcQ6AEwAQ#v=onepage&amp;q=genoa%20population%201200%20AD%20100%2C000&amp;f=false Before European Hegemony: The World System A.D. 1250-1350] By Janet L. Abu-Lughod. (anglicky)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://books.google.dk/books?id=Jx2Q4hxT5HAC&amp;pg=PA132&amp;dq=bologna+population+1200&amp;hl=da&amp;sa=X&amp;ei=oIVZU46IIOeM4ASZmoAw&amp;ved=0CEIQ6AEwAQ#v=onepage&amp;q=bologna%20population%201200&amp;f=false The Sovereign State and Its Competitors: An Analysis of Systems Change] By Hendrik Spruyt. (anglicky)&lt;/ref&gt;

=== Zjednotenie pražských miest ===
[[Súbor:František Xaver Sandmann (Franz Xaver Sandmann), Karlův Most, památná lípa.jpg|náhľad|vľavo|Karlov most, rok 1840]]
K prvému pokusu o zjednotenie Starého a Nového Mesta došlo v roku [[1518]] na popud staromestských mešťanov vedených Janom Paškom z Vratu. Roku [[1523]] kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II.]] potvrdil zjednotenú mestskú radu, a tak spojenie pražských miest legalizoval. Jednotná Praha však bola už v roku [[1528]] znovu rozdelená.

Zjednotiť pražské mestá natrvalo do jedného správneho celku sa podarilo až v roku [[1784]] za vlády cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II]]. Kráľovské hlavné mesto Praha potom tvorilo Nové a Staré Mesto pražské, [[Malá Strana]] a [[Hradčany (Praha)|Hradčany]]. Postupne bol pripojený [[Josefov (Praha)|Josefov]], [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]] a [[Holešovice]].

Na konci [[19. storočie|19. storočia]] bola Praha už industrializovaným, rýchlo sa rozvíjajúcim mestom so železnicou a továrňami, ktoré bolo najväčšie v [[České krajiny|českej krajine]].&lt;ref&gt;V&amp;nbsp;roku 1890 mala podľa Ottovho náučného slovníka 182&amp;nbsp;530 obyvateľov, ďalšími väčšími českými mestami bolo už len Brno (92&amp;nbsp;327 obyvateľov) a Plzeň (50&amp;nbsp;221 obyvateľov). Do úvahy treba zobrať aj vtedy ešte samostatné pražské predmestia Žižkov (41&amp;nbsp;236 obyvateľov), Královské Vinohrady (34&amp;nbsp;531 obyvateľov), Smíchov (32&amp;nbsp;646 obyvateľov) a Karlín (19&amp;nbsp;540 obyvateľov).&lt;/ref&gt; V roku [[1893]] bola zahájená pražská asanácia, ktorá zasiahla [[Josefov (Praha)|Josefov]] a Podskalí; začali sa rozvíjať elektrické dráhy, k mestu sa v roku [[1901]] pripojila [[Libeň]].

=== Veľká Praha ===
[[Súbor:Vltava in Prague.jpg|náhľad|Mosty ponad Vltavu, pohľad z Letnej]]
Na konci [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bola vyhlásená nezávislosť českého štátu, ku ktorému sa vzápätí pripojilo [[Slovensko]]. V Prahe dochádzalo k ničeniu symbolov rakúskeho mocnárstva, pričom boli zničené alebo odstránené i niektoré iné pamiatky (Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí, pomník maršala Václava Radeckého na Malostranskom námestí alebo socha cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] na Smetanovom nábreží).

Ako hlavné mesto novo ustanoveného [[Československo|Československa]] bola Praha i naďalej modernizovaná a rozširovaná. Roku [[1922]] bola založená Veľká Praha, do ktorej boli zahrnuté všetky predmestia vrátane do tej doby samostatných miest ako [[Vinohrady (Praha)|Kráľovské Vinohrady]], Nusle alebo [[Košíře]]. Praha, v ktorej vedľa sebe žilo české, nemecké a židovské obyvateľstvo, sa stala pozoruhodným kultúrnym centrom. Desaťročné secesné obdobie prerušila prvá svetová vojna. Na konci dvadsiatych rokov 20. storočia sa začal v architektúre prejavovať [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmus]]; bola tiež dostavaná gotická [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|Katedrála svätého Víta]]. V septembri [[1929]] (za prezidenta T.&amp;nbsp;G. Masaryka a arcibiskupa Františka Kordača, ako je uvedené nad klenbou triumfálneho oblúka chóru dómu) bola dokončená dostavba katedrály a slávnostne otvorená pri príležitosti tisíceho výročia smrti [[Václav I. (české knieža)|svätého Václava]].

Svetovo unikátna je [[kubizmus|kubistická]] architektúra – jedine v Prahe prešiel kubizmus z maliarskych plátien do architektúry ([[Pavel Janák]], [[Josef Gočár]], [[Josef Chochol]]), ambicióznym plánom bolo založenie kubistického sídliska na Vyšehrade.

=== Druhá svetová vojna ===
[[Súbor:Praha, Karlovo Náměstí, Emauzy.jpg|náhľad|Emauzský kláštor a pamätník&lt;br&gt;''Praha svým vítězným synům'']]
Od [[15. marec|15. marca]] [[1939]] bola Praha hlavným mestom [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]]. Kultúrny život bol ochromený; po incidente, ktorého obeťou bol študent [[Jan Opletal]], boli zatvorené vysoké školy a študentskí predáci popravení. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli z Prahy deportovaní do koncentračných táborov príslušníci tzv. „menejcenných rás“, predovšetkým [[Židia|židovské]] a [[Rómovia|cigánske]] (podľa vtedajšieho označenia) obyvateľstvo. Bežné boli popravy a väznenie odporcov [[nacizmus|nacistického režimu]]. Nechválne známou sa v tejto súvislosti stal napríklad úrad [[Gestapo|gestapa]] v Petschkovom paláci alebo Kobyliská strelnica. Režim zosilnil represie po úspešnom atentáte na zastupujúceho ríšskeho protektora [[Reinhard Heydrich|Reinharda Heydricha]] v máji [[1942]], po ktorom boli vyhladené obce [[Lidice]] a [[Ležáky]]. [[5. máj]]a [[1945]] vypuklo [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]], pri ktorom zahynulo okolo 7&amp;nbsp;400 ľudí z radov spojencov a civilistov a približne 1000 vojakov nacistickej armády. Podľa dohôd medzi spojencami z protihitlerovskej koalície však musela americká armáda zastaviť svoj postup 6. mája pri [[Plzeň|Plzni]], zatiaľčo [[Červená armáda]] dorazila do Prahy až [[9. máj]]a.
Po skončení vojny boli takmer všetci pražskí Nemci vysídlení.

Vojnové škody na pražskej zástavbe boli minimálne; plánovanú likvidáciu mesta už nemohol v tej dobe oslabený a ustupujúci nacistický režim realizovať, k vážnejšiemu poškodeniu tak došlo len počas trojnásobného bombardovania americkými lietadlami na konci vojny: 15. novembra [[1944]] v Holešoviciach,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Před 65 lety na Pražany padaly bomby.Čtenáři vzpomínají | url = https://nazory.aktualne.cz/komentare/pred-65-lety-na-prazany-padaly-bombyctenari-vzpominaji/r~i:article:660612/?redirected=1510230866 | vydavateľ = nazory.aktualne.cz | dátum vydania = 2010-02-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 14. februára [[1945]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Před 60 lety Praha zažila americký nálet | url = http://www.radio.cz/cz/rubrika/historie/pred-60-lety-praha-zazila-americky-nalet | vydavateľ = radio.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; najmä v [[Nové Město (Praha)|Novom Meste]], Nusliach, na [[Vinohrady (Praha)|Vinohradoch]] a 25. marca [[1945]] na strategické ciele vo [[Vysočany (Praha)|Vysočanoch]], [[Libeň|Libni]] a [[Kbely|Kbeloch]].&lt;ref&gt;PLAVEC, Michal, VOJTÁŠEK, Filip, KAŠŠÁK, Peter. ''Praha v plamenech: nálety na hlavní město za druhé světové války''. Vyd. 1. Cheb: Svět křídel, 2008. 423 s. Svět křídel; 105. ISBN 978-80-86808-58-1.&lt;/ref&gt; Výraznými stavbami, ktoré vznikli ako náprava vojnových škôd, sú veže Emauzského kláštora alebo novší [[Tancujúci dom]].

=== Praha ako hlavné mesto socialistického Československa ===
Po druhej svetovej vojne začali vznikať prvé sídliská, ich výstavba sa urýchlila v 60. rokoch. Pôvodná zástavba bola niekde nahradená panelovými domami. V rokoch 1960, 1968, 1970 a 1974 bolo k Prahe pripojených ďalších viac než 60 obcí. V roku 1968 do Prahy vtrhli vojská [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]] a zahájili okupáciu, ktorá trvala až do zamatovej revolúcie. V 60. a 70. rokoch sa zmodernizovali dôležité dopravné stavby ako [[Letisko Václava Havla Praha|letisko]] a [[Praha hlavní nádraží|hlavná železničná stanica]], začalo sa budovať [[Pražské metro|metro]] a takzvaný ZÁKOS – systém kapacitných mestských komunikácií, z ktorých jedna oddelila [[Národní muzeum]] od [[Václavské námestie (Praha)|Václavského námestia]]. Na protest proti potlačovaniu slobôd a pasívnemu prístupu verejnosti po okupácii Československa armádami štátov Varšavskej zmluvy sa tam [[16. január]]a [[1969]] upálil [[Jan Palach]]. Pre obyvateľov boli na zelených lúkach okolo Prahy vybudované panelové sídliská.

Postupujúci ekonomický úpadok krajiny zasiahol i Prahu, čo sa prejavilo v zanedbanom vzhľade mesta i v zhoršovaní služieb. Praha sa stala centrom [[Zamatová revolúcia|nežnej revolúcie]], ktorá ukončila mocenský monopol komunistickej strany.

=== Praha po nežnej revolúcii ===
[[Súbor:Mrakodrapy v Praze 2018.jpg|náhľad|Pražské výškové budovy na Pankráckej pláni]]
Zavedením štandardných vzťahov so [[Západná Európa|západoeurópskymi]] krajinami sa Praha ešte viac otvorila [[turistika|turistike]]. Rozvoj súkromného vlastníctva a podnikania sa prejavil v skvalitnení služieb a tiež v oprave chátrajúcich budov v historickom jadre mesta.

Individuálna automobilová doprava, ktorá pred rokom [[1990]] nebola tak intenzívna ako v západoeurópskych mestách, rýchlo rástla, a to viedlo k rýchlemu zhoršeniu dopravnej situácie v meste. Počet cestujúcich MHD vzrástol od roku 2001 z 1,104 miliárd na 1,186 miliárd osôb v roku 2017, z toho 461 miliónov cestovalo metrom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Dopravní podnik hlavního města Prahy, WDF – Web Design Factory, s. r. o. | odkaz na autora = | titul = Výroční zprávy | url = http://www.dpp.cz/vyrocni-zpravy/ | vydavateľ = dpp.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najvyťaženejšou stanicou metra je [[I. P. Pavlova (stanica pražského metra)|I. P. Pavlova]], najvyťaženejšou električkovou linkou linka číslo 22.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Špániková | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = | titul = Doprava v Praze: Co jste vždycky chtěli vědět, ale báli jste se zeptat | url = http://www.ctidoma.cz/zpravodajstvi-doprava/2017-03-13-doprava-v-praze-co-jste-vzdycky-chteli-vedet-ale-bali-jste-se | vydavateľ = ctidoma.cz | dátum vydania = 2017-03-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-11-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku 2002 Prahu ťažko poničila povodeň, ktorá zasiahla najmä [[Zoologická záhrada hlavného mesta Prahy|ZOO]] alebo [[Pražské metro|metro]], kde zaplavila 18 staníc.

== Obyvateľstvo ==
V Prahe žije trvalo takmer 1 400 000 obyvateľov, avšak veľká časť ľudí žijúcich v meste nemá zapísaný trvalý pobyt, údaje z mobilných zariadení a z mestských komunikácií dokázali, že cez 2 000 000 ľudí v meste každodenne prespáva a okolo 350 000 ľudí do mesta dochádza za prácou alebo za vzdelaním čo zvyšuje počet až na 2 400 000,  čo je vyše 20 % celkového obyvateľstva Česka. Väčšina z nich však žije v okrajových štvrtiach a najmä nových sídliskách, rovnako ako v ostatných hlavných mestách Európy; v historickom centre žije cca 100 000 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Data z mobilů: Praha se denně nafoukne o polovinu, v centru jsou návštěvníci v převaze|periodikum=iROZHLAS|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/data-z-mobilu-praha-se-denne-nafoukne-o-polovinu-v-centru-jsou-navstevnici-v_1704211045_miz|dátum prístupu=2018-09-26|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Praha by měla být metropole pro dva miliony lidí|periodikum=Ekonomický Magazín|url=https://www.ekonomickymagazin.cz/2018/06/praha-by-mela-byt-planovana-jako-metropole-pro-dva-miliony-lidi/|dátum prístupu=2018-09-26|jazyk=cs-CZ}}&lt;/ref&gt;

== Doprava ==
[[Súbor:Praha hlavní nádraží (celkový pohled).jpg|náhľad|vľavo|[[Praha hlavní nádraží|Hlavná stanica v Prahe]]]]
[[Súbor:Praha rajska zahrada 6.jpg|náhľad|Metro v Prahe]]
[[Súbor:Tramvaj 15T.jpg|náhľad|Električka [[Škoda 15 T|Škoda 15T ForCity]]]]

=== Cestná doprava ===
Praha je dopravnou križovatkou. Na západe je diaľnica do Plzne a Norimbergu, na východe zas diaľnica do Brna a Ostravy a na severe smerom na Ústí nad Labem a Nemecka a na východe smerom na [[Hradec Králové]].

=== Železničná doprava ===
V Prahe existuje mestský železničný systém menom ESKO PRAHA. Najdôležitejšími stanicami v Prahe sú: [[Praha hlavní nádraží|Praha-hl.n.]], [[Železničná stanica Praha-Smíchov|Praha-Smíchov]], [[Praha-Libeň]], [[Masarykovo nádraží|Praha-Masarykovo nádraží]], [[Praha-Vršovice]] atď.

=== Letecká doprava ===
[[Medzinárodné letisko Ruzyně|Letisko]] sa nachádza v Ruzyni v severozápadnej časti mesta a je po viedenskom letisku druhým najväčším v strednej Európe. V meste je aj prístav na rieke Vltava.

=== MHD ===
Mestskú hromadnú dopravu tvorí integrovaný dopravný systém (PID). Základ tvorí [[Pražské metro]] (trate A, B, C), významné sú aj električky a doplnkovú funkciu majú početné autobusy.

== Hospodárstvo ==
Praha patrí tradične k najdôležitejším hospodárskym centrám Česka. Popri význačnom filmovom priemysle a zrejme najvýznamnejšom odvetví – turistike, sa tu nachádza aj veľa podnikov spracovateľského priemyslu.

[[Hrubý domáci produkt]] (HDP) v Pražskom kraji dosahoval roku 2002 asi 620 miliárd Kč (čiže 25,7 percent celkového HDP v trhových cenách) s vysokým podielom na hlavu obyvateľstva (226 % ak sa priemer celej krajiny = 100 %).

=== Spracovateľský priemysel ===
Spracovateľský priemysel Prahy je s 7,6 percentami celkovej priemyselnej výroby na 5. mieste v regionálnej štruktúre všetkých 14 regiónov. Priemyselné závody sa sústreďujú najmä na severovýchode a juhozápade mesta. Na území hlavného mesta bolo roku 2003 zaregistrovaných 733 priemyselných závodov (s viac ako 20 zamestnancami) s celkovo 111 tisíc pracujúcimi.

Objemom svojej výroby sa v Prahe jednoznačne presadzujú dve odvetvia: produkcia ''potravín'' a produkcia ''elektrických a optických prístrojov'', obe odvetvia s približne 33 miliardami Kč v roku 2002 alebo podielom 12 percent na produkciu odvetví v celom štáte (tržby za vlastné výrobky a služby v bežných cenách&lt;!-- ; pozri aj diagramy --&gt;). Významnú rolu tu hrá predovšetkým výroba rozhlasových a televíznych prijímačov (20 percent celkovej produkcie krajiny a súčasne aj prvé miesto v regionálnej štruktúre).

Tieto odvetvia sú nasledované ''polygrafickým priemyslom'' s takmer 24,5 miliardami Kč tržieb. Význam tohto odvetvia vyplýva zo skutočnosti, že v hlavnom meste sa toto odvetvie silno koncentruje (44 percent celkovej produkcie) a Praha tu zaujíma prvé miesto zo všetkých regiónov.

Okrem toho sa však v Prahe nachádzajú aj ďalšie významné podniky tradičných priemyslových sektorov a odvetví, ktoré prispievajú k veľkému významu hlavného mesta ako priemyselného strediska:
* Výroba ''výrobkov kovospracujúceho priemyslu''
* Výroba ''strojov a zariadení''
* ''Chémia a farmaceutický priemysel''
* Priemysel výrobkov zo ''skla, keramiky a porcelánu, stavebnej hmoty''
* Výroba ''dopravných prostriedkov'' (okrem výroby automobilov), tu najmä koľajové súpravy, motocykle, ľahké lietadlá a iné.

== Partnerské mestá ==
{{stĺpce|4|
* {{minivlajka|Grécko}} [[Atény]], [[Grécko]]
* {{minivlajka|Irak}} [[Bagdad]], [[Irak]]
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Berlín]], [[Nemecko]], [[1996]]
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Birmingham]], [[Spojené kráľovstvo]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]], [[Slovensko]]
* {{minivlajka|Belgicko}} [[Brusel]], [[Belgicko]], [[2003]]
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]]
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Nemecko]], [[1990]]
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Hamburg]], Nemecko, [[1990]]
* {{minivlajka|Fínsko}} [[Helsinki]], [[Fínsko]]
* {{minivlajka|USA}} [[Chicago]], [[Spojené štáty|USA]], [[1990]]
* {{minivlajka|Izrael}} [[Jeruzalem]], [[Izrael]]
* {{minivlajka|Japonsko}} [[Kjóto (mesto)|Kjóto]], [[Japonsko]], [[1996]]
* {{minivlajka|Portugalsko}} [[Lisabon]], [[Portugalsko]]
* {{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]], [[Luxembursko]]
* {{minivlajka|Rusko}} [[Moskva]], [[Rusko]], [[2000]]
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Nîmes]] [[Francúzsko]]
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Norimberg]], [[Nemecko]], [[1990]]
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Paríž]], [[Francúzsko]], [[1997]]
* {{minivlajka|Čína}} [[Peking]], [[Čína]] (do 2019)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Peking vypověděl partnerskou smlouvu s Prahou. Praha o nic nepřichází, zní z magistrátu
  | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/domaci/2947160-peking-vypovedel-partnerskou-smlouvu-s-prahou-uvedla-cinska-ambasada
  | dátum vydania = 10.10.2019
  | dátum aktualizácie = 10.10.2019
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = ČT24
  | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;
* {{minivlajka|Rusko}} [[Petrohrad]], [[Rusko]]
* {{minivlajka|USA}} [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]], [[Spojené štáty|USA]], [[1991]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Prešov]], [[Slovensko]]
* {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Riga]], [[Lotyšsko]]
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Rím]], [[Taliansko]]
* {{minivlajka|Izrael}} [[Roš ha-Ajin]], [[Izrael]]
* {{minivlajka|Holandsko}} [[Rotterdam]], [[Holandsko]]
* {{minivlajka|Kórejská republika}} [[Soul]], [[Kórejská republika|Južná Kórea]]
* {{minivlajka|Švédsko}} [[Štokholm]], [[Švédsko]]
* {{minivlajka|Čína}} [[Šanghaj]], [[Čína]]
* {{minivlajka|Taiwan}} [[Taipei]], [[Taiwan]], [[2001]]
* {{minivlajka|Albánsko}} [[Tirana]], [[Albánsko]]
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Turín]], [[Taliansko]]
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Varšava]], [[Poľsko]]
* {{minivlajka|Rakúsko}} [[Viedeň]], [[Rakúsko]]
* {{minivlajka|Litva}} [[Vilnius]], [[Litva]]
}}

== Galéria ==
&lt;center&gt;
&lt;gallery&gt;
Súbor:Prague 07-2016 view from Lesser Town Tower of Charles Bridge img3.jpg|Karlov most
Súbor:CharlesBridgeMalaStranaPragueCzechRepublic.jpg|Malostranské veže Karlovho mostu
Súbor:Parník Vyšehrad pod Vyšehradem.jpg|Vyšehrad
Súbor:Praha, Letná, pohled na Pařížskou ulici.JPG|Pohľad na Parížsku ulicu a Čechův most z Letnej
Súbor:Náměstí Míru.jpg|Námestie Míru, vľavo Vinohradské divadlo, vpravo kostol sv. Ludmily
Súbor:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img4.jpg|Národní divadlo
Súbor:Prazske-vystaviste-holesovice.jpg|Průmyslový palác
Súbor:AltneuschulPrague.agr.jpg|Staronová synagoga
Súbor:Prague NZ7 0229 (45172482242).jpg|Pražský hrad
Súbor:Loreta - Praha.jpg|Pražská Loreta
Súbor:Prague-IMG 1307-Pano-web-X3.jpg|Panorama centra Prahy v noci
Súbor:Sunset Over Prague (213163091).jpeg|Panoráma Západu Prahy
Súbor:Hradchany namnesti (Praha).jpg|Hradčanské námestie
Súbor:Prague 07-2016 view from Lesser Town Tower of Charles Bridge img8.jpg|Malá Strana
Súbor:Prague 07-2016 View from Old Town Hall Tower img3.jpg|Staromestské námestie
Súbor:Prag Altstaedter Ring rathaus.jpg|Staromestská radnica
Súbor:Prag obecni dûm gemeindehaus.jpg|Obecný dom 
&lt;/gallery&gt;
&lt;/center&gt;

{{Široký obrázok|Praha, Vyšehrad, Panorama Vinohrad a Nuselského mostu.jpg|1500px|''Panoramatická fotografia pri Nuselském moste na Vyšehradě''}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Praha|commonscat=Prague}}

== Externé odkazy ==
* Všeobecné:
** [http://www.praha-mesto.cz praha-mesto.cz Informačný server hlavného mesta Prahy]
** [http://www.czso.cz/xa/redakce.nsf/i/home Hlavné mesto Praha na stránkach ČSÚ]
** [http://www.digitalprague.com Digital Prague]
* Fotografie:
** [http://www.earthinpictures.com/sk/svet/česká_republika/praha/ Fotogaléria Prahy]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Praha|15521311}} (sekcia Dejiny)

{{Portál|Česko|Český}}
{{Koncové šablóny|{{Praha}}|{{Kraje ČSSR}}|{{Okresy Česka}}|{{Štatutárne mestá v Česku}}|{{Svetové dedičstvo - Česko}}}}
{{Hlavné mestá Európy}}
{{Európske hlavné mesto kultúry}}

[[Kategória:Praha| ]]
[[Kategória:Mestá v Česku]]
[[Kategória:Okresné mestá v Česku]]
[[Kategória:Štatutárne mestá v Česku]]
[[Kategória:Hlavné mestá v Európe]]
[[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie v Česku]]
[[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]]
[[Kategória:Univerzitné mestá v Česku]]</text>
      <sha1>bvp6880apog0ctti2k2uy47hluioo3d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bratislava – mestská časť Petržalka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>2673</id>
    <revision>
      <id>8213604</id>
      <parentid>8182304</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:30:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28949-00</username>
        <id>294847</id>
      </contributor>
      <comment>Len malé doplnenie, žiadne závadzajúce informácie.</comment>
      <origin>8213604</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="65231" sha1="eui9ohkwrn625getwiunr6p6zixnymi" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = mestská časť
 | Časť čoho        = [[Bratislava|Bratislavy]]
 | Názov            = Bratislava – mestská časť Petržalka
 | Iné názvy        =Petržka 
 | Obrázok          = Bratislava Petrzalka R01.jpg
 | Popis obrázku    = Pohľad na Petržalku z [[Most SNP|Mosta SNP]]
 | Znak             = Coat of Arms of Petržalka.svg
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Bratislavský
 | Okres            = Bratislava V
 | Región           = [[Bratislava a okolie]]
 | Časti            = 
 | Rieka            = Dunaj
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.111413
 | Zemepisná dĺžka  = 17.110989
 | Nadmorská výška  = 126-514'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mestskej časti Bratislava-Petržalka 2023-2030
 | url = https://drive.google.com/file/d/1s9-xCx1abwIHyHoPoZhjd933AP7443B1/view?usp=drive_link
 | vydavateľ = Mestská časť Bratislava-Petržalka
 | dátum vydania = 2023-10-01
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2023-12-29
 | miesto = 178
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
 | Prvá zmienka     = [[1225]]
 | Starosta         = Ján Hrčka&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 851 XX
 | Kód              = 529460
 | EČV              = BA, BL, BT
 | Predvoľba        = +421-2
 | Adresa           = Miestny úrad Bratislava-Petržalka&lt;br /&gt;Kutlíkova 17&lt;br /&gt;852 12 Bratislava
 | E-mail           = starosta@petrzalka.sk
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = Bratislava boroughs map Petržalka.svg
 | Popis mapy       = Poloha mestskej časti v rámci Bratislavy
 | Web              = www.petrzalka.sk
 | Commons          = Petržalka
 | Pôvod názvu      = Engerau
 | Poznámky         = 
 | Portál1          = Bratislava
}}

[[Súbor:Petržalka.png|náhľad|Časti Petržalky]]

'''Bratislava – mestská časť Petržalka'''&lt;ref name=&quot;z258&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy
 | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/258/
 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR
 | dátum vydania = 1996-08-13
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2015-10-27
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''Bratislava-Petržalka, Mestská časť Petržalka, Petržalka'''; {{V jazyku|hun|''Pozsonyligetfalu''}}, {{v jazyku|deu|''Engerau''}}, {{v jazyku|hrv|''Nijebrod'' aj ''Međubrod''}}) je mestská časť [[Bratislava|Bratislavy]] s najväčším počtom obyvateľov a jedna z najhustejšie obývaných oblastí na [[Slovensko|Slovensku]] i v strednej Európe. 

Pôvodne to bola vidiecka obec pri Bratislave s názvom Engerau (z {{v jazyku|deu}}„užšia niva“) no v roku 1946 sa k hlavnému mestu pripojila. Nachádza sa na pravom brehu rieky [[Dunaj]] a v súčasnosti má okolo 114&amp;nbsp;000 obyvateľov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SODB2021 - Obec | url = https://www.scitanie.sk/moja-obec/SK0105529460 | vydavateľ = www.scitanie.sk | dátum prístupu = 2023-12-29}}&lt;/ref&gt;. S ľavým brehom Dunaja ju spája 6 mostov – [[Starý most (Bratislava)|Starý most]], [[Most SNP]], [[Prístavný most (Bratislava)|Prístavný most]], [[Most Lanfranconi]], [[Most Apollo]], ktorý bol uvedený do prevádzky v septembri [[2005]] a diaľničný [[Lužný most]], dokončený v roku 2021. 

Podstatná časť územia Petržalky je zastavaná betónovými [[panelový dom|panelovými obytnými domami]]. Nachádzajú sa tu aj dve jazerá: štrkový [[Veľký Draždiak]] a [[Malý Draždiak]]; centrálnu zónu tvorí [[Chorvátske rameno]], vodohospodársky kanál odvádzajúci spodnú vodu a sčasti kopírujúci trasu niekdajšieho ramena [[Dunaj]]a, po ktorom má meno. Nechýba ani obchodné a zábavné centrum [[Aupark (Bratislava)|Aupark]], obchodná zóna Danubia, priemyselná zóna v priestoroch bývalej továrne [[Matador]] a taktiež dostihová dráha, určená okrem tradičných dostihov aj na sobotnú „burzu“.

== Podnebie a počasie ==
[[Súbor:technopolbiznisuite.jpg|náhľad|Technopol]]
Podnebie Petržalky patrí medzi najsuchšie a najteplejšie oblasti Slovenska. Vyskytujú sa tu veľké výkyvy v rámci jednotlivých rokov, mesiacov, dní, či už aj dňa a noci. Zrážok spadne ročne okolo 500 – 600 mm a vyskytuje sa priemerne 30 búrok, najmä v letnom období. Priemerná ročná teplota je okolo 10° C. Podnebie je mierne, s kontinentálnymi črtami. Letá sú teplé, teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere 22{{--}}28&amp;nbsp;°C. Teplota najchladnejšieho mesiaca v roku je v priemere −0,5 až −4&amp;nbsp;°C. V marci, apríli, septembri a októbri je veľmi premenlivé počasie s veľkými výkyvmi medzi dňom a nocou, i medzi jednotlivými rokmi. Vyskytuje sa okolo 30 dní so snehovou pokrývkou. Slnečný svit zahŕňa v priemere za jeden rok 1950{{--}}2000 hodín.

== Parky, lesy, flóra, fauna ==
[[Súbor:Sad janka krala 2.jpg|náhľad|vpravo|[[Sad Janka Kráľa]] v Petržalke]]
[[Súbor:Lužný les v Petržalke.jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Pečniansky les]] medzi [[Most Lanfranconi|mostom Lanfranconi]] a [[Nový most (Bratislava)|Novým mostom]]]]
V Petržalke sa nachádza niekoľko významných prírodných lokalít, ako napríklad chránená krajinná oblasť Dunajské luhy. Obľúbeným miestom oddychu je aj jazero Draždiak, ktoré slúži na rekreáciu, kúpanie a rybolov. Napriek tomu, že Petržalka je bohatá na zeleň, má po Starom Meste najmenší podiel zelenej plochy na jedného obyvateľa zo všetkých bratislavských mestských častí. Nachádza sa tu najstarší verejný park v strednej Európe, [[Sad Janka Kráľa]], ako aj množstvo malých [[Lužný les|lužných lesíkov]], [[Chorvátske rameno]] i dve jazerá. V Petržalke sa nachádza chránená krajinná oblasť, [[lužný les]] Starý háj. Petržalka patrí medzi významné lokality zimovania [[Cygnus (rod)|labutí]], každoročne sa ich tu zdržuje okolo 200. Zdržuje sa tu aj veľký počet kačiek a iných vtákov, najmä v okolí Chorvátskeho ramena a obidvoch jazier.

== Turistické atrakcie ==
Jednou z najznámejších atrakcií Petržalky je reštaurácia UFO na [[Nový most (Bratislava)|Moste SNP]] vo výške 85 metrov a vyhliadková plošina vo výške 95 metrov, ktorá je známa aj ako symbol modernej Petržalky a Bratislavy. 

== Miestne časti ==
{{hlavný článok|Časti Petržalky}}
[[Súbor:Ato chorvatske rameno.jpg|náhľad|vpravo|[[Chorvátske rameno]] v Petržalke]]
Petržalka je rozdelená na miestne časti a lokality.
* '''[[Petržalka-Sever]]''' ([[Petržalka-Sever 1]], [[Petržalka-Sever 2]])
* '''[[Dvory (Bratislava)|Dvory]]''' ([[Dvory 1]], [[Dvory 2]], [[Dvory 3]], [[Dvory 4]], [[Dvory 5]], [[Dvory 6]], [[Stará Petržalka]], [[Matador (lokalita)|Matador]])
* '''[[Háje (Bratislava)|Háje]]''' ([[Háje 1]], [[Háje 2]], [[Háje 3]], [[Ekonomická univerzita (lokalita)|Ekonomická univerzita]])
* '''[[Lúky (Bratislava)|Lúky]]''' ([[Lúky 1]], [[Lúky 2]], [[Lúky 3]], [[Lúky 4]], [[Lúky 5]], [[Lúky 6]], [[Lúky 7]], [[Lúky 8]], [[Lúky 9]], [[Stredné lúky]])
* '''[[Petržalka-Západ]]''' ([[Zadné lúky]], [[Kapitulský dvor]], [[Kapitulské pole]], [[Kopčany (Bratislava)|Kopčany]], [[Vojenský dvor]], [[Nové pole (Bratislava)|Nové pole]])
* '''[[Zrkadlový háj|Draždiak]]''' ([[Draždiak-Veľký]], [[Draždiak-Malý]], [[Draždiak-Antolská]], [[Draždiak-Štrkovňa]])
* '''[[Petržalka-Juh]]''' ([[Južné mesto-Zóna A]], [[Južné mesto-Zóna  B]], [[Južné mesto-Zóna C]], [[Janíkovské pole]])
* '''[[Pečniansky les]]''' ([[Pečniansky les 1]], [[Pečniansky les 2]], [[Pečniansky les 3]])
* '''[[Petržalka-Východ]]''' ([[Petržalka-Východ 1]], [[Petržalka-Východ 2]], [[Petržalka-Východ 3]], [[Petržalka-Východ 4]])

== Ulice a námestia ==
{{hlavný článok|Zoznam zaniknutých ulíc starej Petržalky}}
Petržalka bola budovaná ako sídlisko, nemá teda jasne definované centrum. Za centrum Petržalky ako mestskej časti je možné považovať napríklad [[Námestie hraničiarov]]. V posledných rokoch však v Petržalke prebieha intenzívna výstavba, ktorej cieľom je premeniť Petržalku na plnohodnotné mesto. Ako príklad možno uviesť [[Petržalské korzo]], chodník pre chodcov a cyklistov, spájajúci ľavobrežné centrum Bratislavy od Nového mosta s petržalskou medzinárodnou železničnou stanicou. „Korzo“ prechádza aj cez [[Nobelovo námestie]], ktoré patrí medzi najznámejšie a najkrajšie petržalské námestia. Do Petržalky patrí aj nové [[Námestie Jána Pavla II. (Bratislava)|Námestie Jána Pavla II.]] neďaleko [[Markova|Markovej]] ulice.

Ako centrálne korzo slúži aj okolie Chorvátskeho ramena, okolo ktorého je vybudovaný chodník po celej jeho dĺžke slúžiaci tak chodcom, ako aj cyklistom a korčuliarom.

Severná časť Petržalky patrí do plánovaného projektu celomestského centra Bratislavy, kam patrí aj nábrežie Dunaja na jeho ľavom brehu. V tejto časti Petržalky prebieha intenzívna výstavba nových moderných budov, predovšetkým v okolí Einsteinovej ulice. Premena najväčšieho sídliska na moderné mesto sa dosahuje urbanizáciou aj okolia hlavných ťahov Panónskej a Dolnozemskej. Do budúceho celomestského centra patrí predovšetkým nezastavané územie medzi Novým mostom a Starým mostom, kde je naplánovaná rozsiahla výstavba, ktorá má premeniť túto časť na atraktívne korzo. V roku 2006 sa v týchto oblastiach nachádzala divoká zeleň, predovšetkým zvyšok [[Lužný les|lužných lesov]], ktoré by bolo treba vyrúbať, s čím nesúhlasí veľa obyvateľov.

Od roku [[2008]] sa plánuje začiatok výstavby zóny [[Petržalka City]], ktorá má radikálne pretvoriť centrum tejto mestskej časti, pričom projekty počítajú s výstavbou vysokopodlažnej aj nízkopodlažnej zástavby a s novou zeleňou a parkmi. Dotknutá oblasť sa nachádza v okolí plánovanej električkovej trate pri Chorvátskom ramene. Táto lokalita okolo Chorvátskeho ramena bola pôvodne aj plánovaná ako centrum mestskej časti, mala tadiaľto prechádzať centrálna os Petržalky a nosný systém hromadnej dopravy, svojho času to malo byť klasické ťažké metro.

V západnej časti Petržalky, v časti [[Kapitulský dvor]], sa zachovali niektoré ulice pôvodnej starej Petržalky, tvorené rodinnými domami.

== Kultúra ==
V Petržalke je niekoľko domov kultúry, prakticky v každej miestnej časti, napríklad [[Dom kultúry Ovsište|DK Ovsište]], [[Dom kultúry Zrkadlový háj|DK Zrkadlový háj]], DK Lúky, CC centrum a pod., kde pravidelne prebiehajú kultúrne podujatia a koncerty, ako aj premietania filmov. Na nábreží Dunaja sa nachádza zrekonštruované [[divadlo Aréna]], ktoré patrí medzi veľmi významné divadlá v Bratislave. Okrem divadiel je tu aj moderné multikino Cinema City v stredisku [[Aupark (Bratislava)|Aupark]] disponujúce 12 modernými kinosálami. V Petržalke pôsobí viacero kultúrnych inštitúcií, ako napríklad Kultúrne zariadenia Petržalky (KZP), ktoré spravujú niekoľko domov kultúry, knižníc a galérií. Organizujú pravidelné podujatia, koncerty a výstavy pre všetky vekové kategórie.

== Vzdelávacie inštitúcie ==
V mestskej časti sa nachádza množstvo základných a materských škôl, ako aj niekoľko stredných odborných škôl a gymnázií. Významnou inštitúciou je Ekonomická univerzita v Bratislave, ktorej hlavný areál sa nachádza práve v Petržalke. Najdôležitejšou vzdelávacou inštitúciou v Petržalke je [[Ekonomická univerzita v Bratislave]]. Nachádza sa tu aj Fakulta manažmentu City University a na Tematínskej ulici 10 (v budove bývalej ZŠ) Fakulty masmédií, informatiky, ekonómie a podnikania súkromnej Bratislavskej vysokej školy práva so sídlom na Tomášikovej ulici v Ružinove. Zo stredných škôl a gymnázií medzi najdôležitejšie patria, [[Gymnázium Alberta Einsteina]], ktoré je aj najstarším gymnáziom v Petržalke, [[Evanjelické lýceum]], [[Gymnázium Mercury]], [[Gymnázium Pankúchova]] (spolupráca s Venglošovou futbalovou akadémiou) a [[Gymnázium Kremnická]]. Na Hálovej ulici v priestoroch bývalej základnej školy sa nachádza stredná priemyselná škola elektrotechnická, ktorá sa predtým nachádzala na Markovej ulici. Na Hálovej sídli aj Slovenská pedagogická knižnica. Na Dudovej ulici sa nachádza obchodná akadémia.

== Architektúra ==
Hoci väčšina územia modernej Petržalky je zastavaná obytnými [[panelový dom|panelovými bytovkami]] s výškou 4 až 12 podlaží, nachádza sa tu aj niekoľko moderných kostolov, najnovším je katolícky [[Kostol Svätej rodiny (Bratislava)|Kostol Svätej rodiny]] na budúcom námestí pri Chorvátskom ramene. Okrem bytových domov a kostolov sa tu nachádza niekoľko moderných výškových budov. Najvyššou budovou v Petržalke je Aupark Tower s výškou 96 metrov pri Auparku, dvojica veží [[Technopol]] s výškou 90 metrov na [[Kutlíkova|Kutlíkovej]] ulici a výšková budova výstaviska [[Incheba]] Expo na [[Einsteinova|Einsteinovej]] ulici s výškou 85 metrov.

V Petržalke sa nachádza aj časť pôvodnej výstavby rodinných domov, ktoré tu ostali ešte z čias starej Petržalky. Táto pôvodná výstavba sa nachádza hlavne v časti Dvory, v blízkosti kúpaliska Matador.

Na Viedenskej ceste sa kedysi nachádzal starý kostol, ktorý bol zbúraný v roku 1935 kvôli rozšíreniu cesty pri prestavbe električkovej trate.

== Gastronomické zariadenia ==
Na nábreží Dunaja sa okrem historickej budovy divadla Aréna nachádza aj novootvorená reštaurácia [[Au Café]], ktorá sa tu nachádzala ešte za čias starej Petržalky a bola znovu otvorená v roku [[2003]], ako aj objekt reštaurácie [[Leberfinger]], ktorý má asi 250-ročnú minulosť. V blízkosti je aj dobová reštaurácia [[Aušpic]] a reštaurácia ''Mýtny domček''. V novej polyfunkčnej budove postavenej medzi Jantárovou cestou a Krasovského ulicou, susediacou so Sadom Janka Kráľa, je nová reštaurácia [[Pri Starom moste]].

Na území dnešnej Petržalky sa samozrejme nachádza nespočetné množstvo gastronomických zariadení, od jednoduchých občerstvení, napr. Nonstopka v Ovsišti, až po luxusné reštaurácie, ako napr. Fou Zoo. Najviac gastronomických zariadení je typu pizzeria. Nachádzajú sa tu aj siete fastfoodov svetových značiek, napr. [[McDonald’s|McDonald's]] v [[Aupark (Bratislava)|Auparku]], na Budatínskej ulici a v [[Danubia|Danubii]], KFC v Auparku a v [[Relaxx|Relaxxe]] alebo [[Pizza Hut]] taktiež v najväčšom obchodnom centre mestskej časti.

Veľkej obľube, najmä v letných mesiacoch, sa teší [[Rančík u Kanga]], sídliaci na [[Starohájska ulica (Bratislava)|Starohájskej ulici]] v tesnej blízkosti Petržalskej hrádze. Na obrovskom pozemku sa nachádzajú drevené budovy, ktoré pochádzajú ešte z čias [[Stará Petržalka|starej Petržalky]], ako aj veľké detské ihrisko, ihrisko pre [[pétanque]], vonkajšie plochy so stolmi a grilom, na ktorom sa pripravujú domáce zabíjačkové špeciality, ako aj kultúrne vložky rôznych DJ-ov a zábavových hudobných skupín.

== Turistika a šport ==
V Petržalke je veľa možností na šport, hlavne na cyklistiku a in-line korčuľovanie. Cez Petržalku, Jarovce, [[Rusovce]] a [[Čunovo]] vedie medzinárodná [[Dunajská cyklistická cesta]], ktorá spája [[Maďarsko]] a [[Rakúsko]]. Cesta sa začína pri hranici s Rakúskom, pokračuje pri nábreží [[Dunaj]]a, Jarovce, Rusovce, Čunovo a vedie až do [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkova]].

=== Šport ===
V Petržalke je veľa možností na tenis, pôsobí tu klub [[TJ Iskra Petržalka]], ktorý disponuje športovým areálom pri ZŠ Budatínska. V bývalom areáli TJ Iskra pri Matadore sa nachádza aj otvorené [[Kúpalisko Matadorka]]. Ako populárne prírodné kúpalisko slúži umelé jazero [[Veľký Draždiak]] a v jeho okolí sa nachádza dostatok možností na tenis, volejbal, ako aj iné športy. V Petržalke sídli aj futbalový klub FC Petržalka, ktorý hrá svoje domáce zápasy na štadióne na Mladej garde. Klub má bohatú históriu a v minulosti pôsobil aj v najvyššej slovenskej lige.

Pri cyklistickej ceste smerom do Čunova pri Prístavnom moste sa nachádza jazdecký klub a jazdecký areál, ktorý sa každoročne využíva aj na medzinárodné jazdecké súťaže.

Na Vlasteneckom námestí a na Pankuchovej ulici sa nachádzajú športové haly, kde je možné napríklad hrať bedminton, alebo sálový futbal počas celého roka. Na Tupolevovej ulici sa nachádza Petržalská plaváreň prístupná verejnosti a Petržalské bowlingové centrum.

=== Športové kluby ===
[[Súbor:Velkydrazdiak.jpg|náhľad|vpravo|[[Veľký Draždiak]]]]
V Petržalke pôsobí známy futbalový klub [[FC Petržalka 1898]]. Predchodca Artmedie bol založený ešte v 19. storočí, vtedy patril k najsilnejším vidieckym klubom Uhorska. Klub hral 2 roky v 1. česko-slovenskej lige. Najväčší úspech dosiahol v roku [[2005]], majstrovský titul a pod názvom [[MFK Petržalka|Artmedia Bratislava]] sa prebojoval do hlavnej fázy Champions League, čo sa dovtedy podarilo len jedinému slovenskému klubu - [[1. FC Košice]] (v roku [[2010]] sa tento úspech podaril aj klubu [[MŠK Žilina]]). FC Petržalka však bol dlho jediným slovenským klubom, ktorý sa v ére samostatnosti zúčastnil jarnej fázy niektorej z európskych súťaží. Až v roku 2023 ho napodobnil [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] účasťou vo vyraďovacej fáze [[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčnej ligy]].

Bývalý štadión FC Artmedia sa nachádzal v blízkosti Sadu Janka Kráľa pri Starom moste, kde tento klub sídlil od svojho založenia v roku 1898. 5.8.2012 v stretnutí s juniormi Nitry prvýkrát otvoril svoje brány nový štadión v areáli bývalej ZŠ na ulici M.C.Sklodowskej 1 v Ovsišti s plánovanou kapacitou 3 601 divákov (v súčasnosti cca 1500 sediacich). Od školského roku 2011/2012 tu takisto vznikla nová Súkromná športová stredná odborná škola - odbor športový manažment a výživa a šport.
Momentálne FC Petržalka pôsobí v 2. lige, kde bojuje o popredné priečky. 

Okrem futbalu je v Petržalke basketbalový tím hrajúci svoje zápasy v DK Lúky.

== Zábava a voľný čas ==
Na nábreží Petržalky sa od konca 19. storočia až do konca 90. rokov nachádzal jediný stály [[Lunapark (Bratislava)|lunapark]] v Bratislave, v rokoch 2003 až 2004 bol zrušený, aby bol neskôr postavený inde. Zatiaľ nie je známe miesto, kde sa v budúcnosti bude nachádzať a čo bude na mieste bývalého lunaparku na Tyršovom nábreží stáť. Na tomto nábreží odspieval svoj koncert aj Sir [[Elton John]] v roku [[2005]]. V lete sa tu nachádzala T-com piesočnatá pláž, kde mohli ľudia relaxovať.

Kedysi sa pri Dunaji nachádzalo prírodné [[kúpalisko]] [[Lido (Bratislava)|Lido]], ktoré fungovalo predtým, ako bolo postavené [[Kúpalisko Tehelné pole]]. Začiatkom 60. rokov sa vybudovalo ďalšie letné [[Kúpalisko Matadorka|kúpalisko Matador]], s 50m plaveckým bazénom, menším 25m bazénom a dvomi detskými plytkými bazénmi. S menšími prestávkami funguje dodnes.

Kedysi sa na území Petržalky nachádzali aj dve kiná, Partizán a Iskra. Kino Partizán stálo na mieste dnešného Auparku a slúžilo svojmu účelu do roku 1982, kedy sa budova v rámci hromadnej asanácie pôvodnej zástavby zbúrala. Kino Iskra bolo vybudované začiatkom 60. rokov 20. storočia a stálo v blízkosti [[Kostol Povýšenia svätého Kríža (Petržalka)|Kostola Povýšenia svätého Kríža]]. Takisto ho zbúrali v roku 1982. Po vybudovaní panelovej zástavby v 80. rokoch sa vybudovali v Petržalke tri domy kultúry: [[Dom kultúry Ovsište|Ovsište]], [[Dom kultúry Zrkadlový háj|Zrkadlový Háj]] a Lúky, ktorých kinosály nahradili niekdajšie kiná. Po vybudovaní multiplexu s 12 kinosálami v nákupnom stredisku Aupark sa premietajú filmy len v DK Zrkadlový Háj. V roku 2022 bolo zdigitalizované a vynovené kino v DK Lúky a opäť sa premieta aj v tejto sále.

== Obchodná sieť ==
[[Súbor:Bratislava - Einkaufszentrum Aupark.JPG|náhľad|vľavo|[[Aupark (Bratislava)|Aupark]]]]
Najznámejším nákupným centrom v Petržalke je nákupné centrum [[Aupark (Bratislava)|Aupark]] pri Sade Janka Kráľa, ku ktorému bola neskôr dostavaná sporná 22 poschodová budova Aupark Tower. Ďalším dôležitým obchodným centrom mestskej časti je Galéria Petržalka s hypermarketom [[Tesco]] a s inými obchodnými prevádzkami. V bezprostrednej blízkosti sa nachádza [[Obchodné centrum Danubia|OC Danubia]], ktorá obsahuje elektro [[Nay]], LIDL, Kaufland a ďalšie menšie prevádzky. Neďaleko centra Danubia sa na [[Kopčianska (Bratislava)|Kopčianskej]] ulici nachádza aj známy veľkoobchod s výpočtovou technikou [[Agem]] a krytá farmárska tržnica so supermarketom Kraj od spoločnosti Terno. Obyvatelia Petržalky majú tiež k dispozícii hypermarket [[Kaufland]] pri Chorvátskom ramene, 3 supermarkety [[Lidl]] a 4 prevádzky siete [[Billa]]. 

V novovznikajúcej štvrti Slnečnice na juhu Petržalky sa nachádza obchodná zóna Slnečnice Market. 

V blízkosti Starého mostu v Petržalke je najväčší elektroobchod na Slovensku TPD.

== Dôležité inštitúcie ==
Sídli tu veľa štátnych aj súkromných inštitúcií s celomestskou aj celoštátnou pôsobnosťou.

=== Súkromné inštitúcie ===
[[Súbor:Inchebaexpo.jpg|náhľad|vpravo|[[Incheba]] Expo a hotel Incheba]]
Medzi najdôležitejšie inštitúcie v Petržalke patrí výstavisko [[Incheba]] Expo, čo je najväčšie výstavisko na Slovensku, v ktorom sa každý rok koná najväčší veľtrh stavebníctva [[Coneco]]. V súčasnosti vďaka svojej kapacite slúži aj ako univerzálny priestor na konanie kultúrnych a spoločenských akcií. 

Pôsobia tu súkromné vysoké školy [[Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]], [[Vysoká škola manažmentu v Trenčíne]] a [[Paneurópska vysoká škola]]. 

Medzi významné spoločnosti so sídlom v Petržalke patria [[Eset]], [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta]], zdravotná poisťovňa Dôvera a komunikačný operátor [[UPC Broadband Slovakia]].

=== Verejné inštitúcie ===
Sídli tu [[Všeobecná zdravotná poisťovňa]], [[Archív mesta Bratislavy]], [[Ekonomická univerzita v Bratislave]], [[Slovenská pedagogická knižnica]], [[Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania]], [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]], [[Národný bezpečnostný úrad]], [[Záchranná zdravotná služba Bratislava]] a [[Univerzitná nemocnica Bratislava – Nemocnica svätého Cyrila a Metoda]].

=== Inštitúcie pôsobiace v minulosti ===
V minulosti bol hlavným priemyselným petržalským podnikom výrobný podnik Matador ako výrobca chemických výrobkov. Do roku 2017 tu sídlil aj významný vydavateľ periodickej tlače [[Spoločnosť 7 Plus]] a [[Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava]]. Do roku 2016 tu pôsobil Krajský [[dopravný inšpektorát]] v Bratislave na Kopčianskej ulici.

== Občianska vybavenosť ==
Petržalka disponuje okrem siete obchodov a prevádzok služieb aj nemocnicou na [[Antolská|Antolskej]] ulici pri jazere Veľký Draždiak a niekoľkými knižnicami. Veľa menších obchodných prevádzok a firiem ponúkajúcich služby má sídlo priamo v spoločných priestoroch v zástavbe panelových obytných domov. Prakticky každý obytný dom obsahuje niekoľko prevádzok či už predajných, alebo nepredajných, napríklad kaderníctvo, solárium a pod.

== Spoločenské problémy ==
Petržalka bola po roku [[1989]] známa mierne vyššou kriminalitou ako ostatné mestské časti. Podľa istých názorov bola Petržalka rajom drogových dílerov, čo bolo zapríčinené vekovým zložením obyvateľstva. V súčasnosti je situácia definitívne odlišná, čo je spôsobené realizáciou projektu „Bezpečné bývanie“&lt;ref&gt;[http://www.bezpecnebyvanie.sk Bezpečné bývanie]&lt;/ref&gt;, kedy sa domy uzatvorili a zamkli pomocou [[DEK kľúč]]ov schopných sledovať vstup a výstup obyvateľov domu v spojení s kamerovým systémom monitorujúcim priestory a okolie domu. Istú rolu zohralo aj to, že byty si postupne ľudia odkúpili do vlastníctva a zároveň zmenili prístup k vlastnému majetku. Kriminalita v Petržalke sa nijako výrazne nelíši od ostatných mestských častí a má stále klesajúcu tendenciu.

== Doprava ==
[[Súbor:Panonska1.jpg|náhľad|[[Panónska cesta]]]]
[[Súbor:Einsteinka.jpg|náhľad|Diaľnica Viedenská cesta - Prístavný most na Einsteinovej]]
Hlavnými cestnými ťahmi v Petržalke sú cesty [[Panónska]], [[Dolnozemská]] a [[Einsteinova]]. Najmä okolo Panónskej prebieha rozsiahla výstavba nových objektov, vyvíja sa aj Einsteinova ulica. Cez Petržalku uprostred Einsteinovej ulice prechádza diaľnica D1, spájajúca hraničný prechod s Rakúskom s diaľnicou smerom na Žilinu. Diaľnica prechádza cez Prístavný most a napája sa aj na Most Lanfranconi.
[[Súbor:Metro bratislava (Janikov Dvor).jpg|náhľad|Rozostavané depo Janíkov dvor pôvodne plánovaného metra, po dokončení sa malo používať ako depo električkovej rýchlodráhy.]]
V prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] cez Petržalku premávala pravidelná linka na [[električková trať Bratislava – Viedeň|električkovej trati z Bratislavy do Viedne]] cez Starý most. Po rekonštrukcii po moste opäť vedie električková doprava v smere do Petržalky.
[[Súbor:Zstpetrzalka.jpg|náhľad|Železničná stanica Petržalka]]
Na Kopčianskej ulici pri začiatku Petržalského korza je na slovenské pomery moderne prebudovaná železničná stanica Bratislava-Petržalka, odkiaľ sa dá dostať do [[Viedeň|Viedne]] moderným vlakom [[Bombardier Talent]] rakúskych železníc. Táto železničná linka čiastočne nahrádza zrušenú električkovú linku do Viedne. Ďalšou linkou je aj pravidelný vlak do prihraničných maďarskych obcí [[Rajka (Maďarsko)|Rajka]] a [[Hegyeshalom]]. Z tejto železničnej zastávky premáva aj niekoľko osobných vlakov do východnej časti Bratislavy alebo do [[Senec|Senca]]. 

Mestská hromadná doprava v Petržalke je zabezpečovaná autobusmi a [[rýchlodrážna električka|električkami]], [[Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave|prvá časť petržalskej električkovej trate]] bola dokončená v roku [[2016]]. Táto trať spája Petržalku s centrom Bratislavy a vedie od Jungmannovej cez Starý most a Šafárikovo námestie, kde sa napája na sieť električiek.Od decembra 2016 premáva električka do Petržalky cez Starý most. V júli 2024 bola dokončená druhá etapa trate po Bosákovej ulici až po Janíkov dvor. V súčasnosti je pred dokončením predĺženie trate až po tzv. [[Južné mesto]] do novej štvrti Slnečnice.

Napriek tomu, že je Petržalka lokalizovaná na opačnom brehu Dunaja ako centrum mesta, spojenie s ním je pomerne rýchle, zo zastávky Aupark sa dá dostať autobusom na zastávku [[Zochova (Bratislava)|Zochova]] cez [[Most SNP]] za 2 minúty. Do Starého Mesta je z Petržalky pomerne jednoduchý prístup prostredníctvom autobusov, ktoré premávajú cez 4 mosty alebo električkou cez zrekonštruovaný Starý most. Na prístup do užšieho centra sa používajú hlavne 3 mestské mosty, teda Most SNP, Starý most a Most Apollo. Pre tranzitnú dopravu zase 2 diaľničné mosty, Most Lanfranconi a Prístavný most.

== Dejiny ==

===Obce na území dnešnej Petržalky ===
Na území dnešnej mestskej časti Petržalka sa v minulosti okrem samotnej (v tej dobe samostatnej) obce Petržalka nachádzali aj časti území 3 susedných samostatných obcí. Dejiny dnešnej mestskej časti Petržalka pozostávajú teda prísne vzaté nielen z dejín samotnej obce Petržalka, ale aj z dejín týchto troch susedných obcí. Konkrétne sa na území dnešnej Petržalky pred vznikom Česko-Slovenska (presnejšie: do roku 1919/1923) nachádzali územia týchto obcí:
*obec Petržalka (nem. ''Engerau'', maď. ''Ligetfalu''/''Pozsonyligetfalu''): dnešná [[Incheba]], dnešná miestna časť [[Dvory]], juh dnešnej miestnej časti [[Pečniansky les]], dnešné lokality [[Kapitulské pole]] a [[Kapitulský dvor]], sever dnešnej lokality [[Lúky 6]] a dnešná miestna časť [[Draždiak]] &lt;ref name=SM&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staré mapy | url = https://www.staremapy.sk/?zoom=14&amp;lat=48.1481067723&amp;lng=17.113008499100033&amp;map=SR1952 | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=PH&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pressburg und Hainburg | url = http://chartae-antiquae.cz/cs/maps/35914 | vydavateľ = chartae-antiquae.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = mapové časti vnútri knihy | jazyk = }} &lt;/ref&gt;{{#tag:ref|V knihe Horváth 1990 je opakovane Draždiak nesprávne zakreslený ako územie v minulosti patriace pod Bratislavu; správne má byť zakreslené ako územie patriace pod Petržalku. Okrem toho je v knihe na niektorých miestach nesprávne uvedené, že v roku 1851 mesto Bratislava stratilo všetky územia na pravom brehu Dunaja; v skutočnosti administratívne stratilo len vtedajšiu obec Petržalka, ostatné územia (Pečňa, Starý háj atď.) mu ostali. Správne údaje porovnaj napr. na &lt;ref name=SM/&gt;&lt;ref name=PH/&gt;.|group=pozn}}&lt;ref name=FB&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava: plán mesta | vydanie = 1 | vydavateľ = Freytag &amp; berndt | miesto = Bratislava | rok = 2013 | url = | isbn = 978-80-89184-19-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [https://www.kniznicapetrzalka.sk/wp-content/uploads/2015/09/publikacia.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=IM&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Informačný materiál - Návrh stanoviska mestskej časti Bratislava-Petržalka k návrhu Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy o dočasnom parkovaní motorových vozidiel| url = https://www.petrzalka.sk/wp-content/uploads/2019/05/Infomaterial_Stanovisko-mestskej-%C4%8Dasti-k-N%C3%A1vrhu-VZN_parkovanie_informacny-material.pdf | vydavateľ = petrzalka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-18 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; (Poznámky: 1. Do roku 1850 juh Pečnianskeho lesa, Kapitulské pole a Kapitulský dvor patrili do obce Kittsee/Köpcsény &lt;ref&gt;Pozri zdroje uvedené v článku Kittsee&lt;/ref&gt;; 2. Za prvej ČSR do Petržalky patrilo aj územie dnešných Hájov približne severne od dnešnej Osuského ulice &lt;ref name=SM/&gt;, 3. Od vzniku ČSR (definitívne od roku 1923) do Petržalky patrilo aj menšie územie na ľavom brehu Dunaja oproti dnešnej čistiacej stanici odpadových vôd. Toto územie pred vznikom ČSR patrilo do obce Kittsee. Aj na základnej topografickej mape z roku 1990 je, zdá sa, ešte zakreslené ako územie Petržalky&lt;ref name=SM/&gt;. V súčasnosti toto územie už patrí do Ružinova&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Katastrálna mapa Bratislava | url = https://www.katasterportal.com/katastralnamapa.php?obec=582000 | vydavateľ = katasterportal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.)
*časť obce (mesta) [[Bratislava|Prešporok/Bratislava]] (nem. ''Pressburg'', maď. ''Pozsony''): dnešná miestna časť [[Pečniansky les]] (okrem južnej časti), [[Sad Janka Kráľa]], územie medzi Sadom Janka Kráľa a dnešnou [[Pobrežná ulica|Pobrežnou ulicou]], dnešné [[Háje]] okrem ich severovýchodnej časti (teda okrem vtedajšieho Ovsišťa; pozri aj Poznámku 2 vyššie), západná časť dnešnej [[Petržalka.-Východ|Petržalky-Východ]] 2 a celá dnešná Petržalka-Východ 3 &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = úvod a mapové časti vnútri knihy | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SM/&gt;&lt;ref name=FB/&gt;&lt;ref name=IM/&gt;
*časť obce [[Prievoz]] (nem. ''Oberufer'', maď. ''Főrév''): vtedajšie [[Ovsište]] (čiže dnešné blízke okolie Pobrežnej ulice, nájazd na [[Most Apollo]] a [[Prístavný most]] a dnešné severovýchodné [[Háje]]) a východná časť dnešnej Petržalky-Východ 2&lt;ref&gt;Pozri zdroje uvedené v článku [[Prievoz]].&lt;/ref&gt;
*časť obce [[Kittsee]] (maď. ''Köpcsény'', slov. ''Kopčany'' [t.j. Kopčany v širšom zmysle]): ostatné územia dnešnej Petržalky, t. j. dnešné lokality [[Kopčany]] [v užšom zmysle], [[Vojenský dvor]], [[Zadné lúky]] a [[Nové pole]] a dnešné miestne časti [[Lúky]] (okrem časti Lúk 6 ), [[Petržalka-Juh]] a [[Petržalka-Východ]] 4 (Pozri aj Poznámku 1 a 3 vyššie). Severná hranica Kittsee bola zároveň severnou hranicou [[Mošonská župa|Mošonskej župy]], čiže dnešným územím Petržalky prechádzala hranica medzi dvoma uhorskými župami – Bratislavskou a Mošonskou. &lt;ref&gt;Pozri zdroje uvedené v článku [[Kittsee]].&lt;/ref&gt;

Vtedajšia obec (mesto) Bratislava bola k Česko-Slovensku definitívne pripojená (čiže dobytá) medzi koncom decembra 1918 a prvými dňami januára 1919&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky | url = http://www.muzeum.bratislava.sk/hlavne-mesto-bratislava-a-jeho-obyvatelia-v-rokoch-1919-1920-vystava/d-1244 | vydavateľ = muzeum.bratislava.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-05-30 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190530144152/http://www.muzeum.bratislava.sk/hlavne-mesto-bratislava-a-jeho-obyvatelia-v-rokoch-1919-1920-vystava/d-1244 | dátum archivácie = 2019-05-30 }}&lt;/ref&gt;, boli však z nej pripojené len územia na ľavom brehu Dunaja. Územie celej dnešnej Petržalky zhruba severne od miesta kde diaľnica D2 križuje dnešnú Kopčiansku ulicu a severne od dnešných južných Lúk (teda územie uhorskej obce Petržalka a častí uhorských obcí Bratislava, Kittsee a Prievoz) bolo k Česko-Slovensku pripojené (dobyté) 15. augusta 1919; z tohto dobytého územia bolo dovtedajšie územie Kittsee pripojené k vtedajšej obci Petržalka. V júli 1920 nadobudla účinnosť [[Saintgermainská zmluva]], ktorá zhruba potvrdila spomínanú hranicu ČSR (a teda aj Petržalky) voči Rakúsku obsadenú 15.8.1919 a na juhu stanovila bod styku hraníc štátov ČSR-Rakúsko-Maďarsko (a teda aj juhozápadný bod hraníc vtedajšej Petržalky) trochu južnejšie - 1 km západne od sídla [[Janíkov dvor]] (Antonienhof). V júli 1921 nadobudla účinnosť [[Trianonská zmluva]], ktorá stanovila hranicu medzi ČSR (a teda aj vtedajšou Petržalkou) a Maďarskom nejasne niekde na úrovni sídla Janíkov dvor. V roku 1923 bola vykonaná úprava hraníc v tejto oblasti do súčasnej podoby, čiže od roku 1923 západná a južná hranica Petržalky (ktorá bola do roku 1947 v plnom rozsahu zhodná s hranicou Česko-Slovenska) prebieha tam, kde aj dnes, čo znamená, že sa oproti roku 1920/1921 posunula väčšinou mierne na juh.{{#tag:ref|Vzhľadom na to, že tá časť uhorskej obce Köpcsány/Kittsee, ktorá po roku 1920/1921 ostala v Maďarsku (t.j. oblasť južne od Janíkovho dvora), bola v Maďarsku pochopiteľne administratívne pričlenená k najbližšej, susednej obci, t.j. k obci [[Jarovce]], tak pri posune hraníc v oblasti Janíkovho dvora smerom na juh, ktorý sa uskutočnil v roku 1923, sa už formálne  k Česko-Slovensku (a teda aj k Petržalke) v týchto miestach nepripájala časť obce Kittsee, ale časť obce Jarovce (ktorá ale, ako bolo spomenuté, len asi dva roky predtým patrila ešte pod Kittsee). Z toho dôvodu encyklopédia Vlastivedný slovník obcí na Slovensku uvádza (a preberajú to aj iné zdroje), že v roku 1923 bola k Petržalke definitívne pripojená nielen časť obce Kittsee, ale aj časť obce Jarovce &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.e-obce.sk/obec/bratislava/2-historia.html |dátum prístupu=2019-05-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190525162452/https://www.e-obce.sk/obec/bratislava/2-historia.html |dátum archivácie=2019-05-25 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SM/&gt;&lt;ref name=PH/&gt;.|group=pozn}}&lt;ref&gt;HRONSKÝ, M. K úlohe francúzskej vojenskej misie v bojoch na Slovensku a pri utváraní jeho hraníc v roku 1919. In: Česko-slovenská historická ročenka, 2000, str. 213 a nasl. [http://files.cskh.sk/200001405-366a137628/2000.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190530203123/http://files.cskh.sk/200001405-366a137628/2000.pdf|date=2019-05-30}} S. 226&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kačírek | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Tišliar | meno2 = Pavol | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Petržalka v rokoch 1919 - 1946 | vydanie = 2. dopl. a prepr | vydavateľ = Muzeológia a kultúrne dedičstvo | miesto = Bratislava | rok = 2014 | počet strán = 80 | url = http://www.muzeologia.sk/index_htm_files/Petrzalka_19_46_2vyd.pdf| isbn = 978-80-971715-1-3 | kapitola = | strany = kapitola 1. a S. 26 (s chybou ohľadne Jaroviec - porov. pozn. pod čiarou)| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SM/&gt;&lt;ref&gt;Treaty of Trianon [http://www.hungarianhistory.com/lib/trianon/trianon.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Treaty of Peace between the Allied and Associated Powers and Austria; Protocol, Declaration and Special Declaration &amp;#x5B;1920&amp;#x5D; ATS 3 | url = http://www.austlii.edu.au/au/other/dfat/treaties/1920/3.html | vydavateľ = austlii.edu.au | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Floiger | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = atlas-burgenland.at - Der Anschluss an Österreich | url = http://www.atlas-burgenland.at/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=374&amp;Itemid=138 | vydavateľ = atlas-burgenland.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pozri aj zdroje uvedené v článku [[Kittsee]].&lt;/ref&gt;. 

Od 10.10.1938 do 4.4.1945 celé dovtedajšie česko-slovenské územie na pravom brehu Dunaja (t.j. dovtedajšia Petržalka, dovtedajšia pravobrežná Bratislava a dovtedajší pravobrežný Prievoz) patrilo podľa [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] do Nemecka. V Nemecku obec Engerau (tak v Nemecku znel staronový oficiálny názov dovtedajšej Petržalky) zahŕňala nielen dovtedajšie územie Petržalky, ale celé pripojené dovtedajšie česko-slovenské pravobrežné územie, čiže územie celej dnešnej Petržalky (zrejme vrátane území, ktoré do r. 1919/1923 patrili pod Kittsee). &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar Petržalka v rokoch 1919 – 1946| url = http://www.muzeologia.sk/index_htm_files/Petrzalka_19_46.pdf | vydavateľ = muzeologia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }} S. 42 a nasl.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Großblatt 445 - Wien &amp;#x5B;Wien, Hainburg / Preßburg, Eisenstadt, Neusiedl am See&amp;#x5D; (XII/1944) | url = https://www.landkartenarchiv.de/info_grossblaetter.php?q=Gb_445_Wien_XII_1944 | vydavateľ = landkartenarchiv.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karte des Sudetenlandes 1:75.000 (4758) - Preßburg (1938) | url = https://www.landkartenarchiv.de/tk75sudetenland.php?q=tk75sudetenland_4758 | vydavateľ = landkartenarchiv.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pozri kapitolu o histórii v článku [[Ovsište]].&lt;/ref&gt; V apríli 1945 bol obnovený faktický a právny stav z obdobia pred 10. 10. 1938, čiže boli obnovené hranice medzi štátmi, obcami a časťami Bratislavy v stave v lete roku 1938. 

V roku 1946 bola obec Petržalka (vtedy teda už vrátane bývalých území Kittsee) a (celá) obec Prievoz pripojená k obci (mestu) Bratislava. V 50. rokoch 20. storočia (alebo v roku 1949?){{#tag:ref|Horváth 1990 uvádza rok 1949, ale podľa dobových máp až niekedy v 50. rokoch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa - Národný Geoportál SR | url = http://geoportal.gov.sk/sk/map?permalink=85fee94730605ec9aad47e531552ea54 | vydavateľ = geoportal.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staré mapy - historické mapy slovenských miest | url = https://www.staremapy.sk/ | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;|group=pozn}} bolo v rámci Bratislavy k Petržalke pripojené dovtedajšie pravobrežné  územie Bratislavy (t.j. najmä Pečňa, Sad Janka Kráľa a Starý háj) a pravobrežné územie Prievozu &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = 35, 36 a mapy vnútri knihy | jazyk = }} &lt;/ref&gt;&lt;ref name=SM/&gt;&lt;ref&gt;Pozri zdroje uvedené v článku [[Prievoz]]&lt;/ref&gt;. Týmto aktom územie Petržalky získalo prakticky dnešnú podobu.

Treba poznamenať, že mestská časť Petržalka dnes prísne vzaté nepokrýva úplne celý pravý breh Dunaja v Bratislave, pretože úzky pás brehu Dunaja medzi štátnou hranicou s Rakúskom a Mostom Lanfranconi patrí do mestskej časti [[Karlova Ves]] (ide o parcely č. 1381-1389). &lt;ref&gt;vyhláška Krajského úradu životného prostredia v Bratislave č. 1/2012 z 13. januára 2012, ktorou sa vyhlasuje chránený areál Pečniansky les&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Katastrálna mapa Bratislavy. Parcely č. 1381 až 1389 [https://www.katasterportal.com/]&lt;/ref&gt;

===Názvy ===
====Najstaršia písomná zmienka ====
Najstaršia menovitá zmienka o objektoch na území dnešnej Petržalky je v listine z roku 1225 (niekedy sa nesprávne uvádza rok 1222), ktorá spomína hneď niekoľko geografických objektov z územia dnešnej Petržalky. Medzi nimi sa uvádza aj: 
*sídlo &quot;Fluecendorf&quot; či &quot;Wlocendorf&quot;, čiže [[Flantschendorf]] (t.j. [[Kapitulský dvor]] či [[Kapitulské pole]]), ktoré sa stalo súčasťou obce Petržalka asi až roku 1850; 
*ostrov &quot;Mogorsciget&quot;  (doslova asi ekvivalent moderného maďarského slova Magyarsziget, čiže uhorský/maďarský ostrov). Názov Mogorsciget môže byť predchodca neskoršieho (rok 1422) nemeckého názvu Ungerau (výklad pozri nižšie), čo je staršia verzia neskoršieho (16. storočie) názvu Engerau (výklad pozri nižšie), pričom názov Engerau bol v roku 1920 oficiálne zmenený na Petržalka. Názov Mogorsciget by teda pri takomto výklade bol nielen zachovaný názov z územia dnešnej Petržalky, ale aj priamo zachovaný názov samotnej historickej obce Petržalka. Napríklad Horváth 1990 však hodnotí názov Mogorsciget ako synonymum názvu [[Nussau]] (doslova Orechová niva), čo bol dunajský ostrov v dnešnom Rakúsku pri [[Wolfsthal]]i (čiže nebol zhodný s Ungerau a ani nebol na území dnešnej Petržalky); v takom prípade je najstaršou písomnou zmienkou o obci Petržalka až vyššie spomenutý zápis z roku 1422 (konkrétne v tvare &quot;Unger Au&quot;).&lt;ref&gt;Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [https://www.kniznicapetrzalka.sk/wp-content/uploads/2015/09/publikacia.pdf] S. 20, 21, 22&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = 103, 90, 204, 221| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Evidenčný list pamätihodnosti mesta PET – 2 – 1 | url = http://muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&amp;id_dokumenty=2060 | vydavateľ = muop.bratislava.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-05-26 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20250119082803/https://muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&amp;id_dokumenty=2060 | dátum archivácie = 2025-01-19 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pišút, P. Dunaj na slovensko-rakúskom pomedzí, 2013 [https://www.slideshare.net/icaruseu/dunaj-na-slovensko-rakskom-pomedz]&lt;/ref&gt;

====Doložené historické názvy ====
Príklady doložených historických názvov obce Petržalka (resp. pôvodne len alebo aj názov ostrova či nivy (po nemecky Au), na ktorom/-ej neskôr vzniklo sídlo Petržalka) sú:&lt;br&gt;
V nemčine: 
*1422 - &lt;u&gt;Unger Au&lt;/u&gt; (najstarší zachovaný výskyt názvu v nemčine; slovo Unger Au/Ungerau/Hungerau atď. znamená &quot;uhorská/maďarská niva&quot; alebo &quot;uhorský/maďarský ostrov&quot;; podľa Horváth 1990 &quot;ostrov a niva pri hraniciach s nemeckým etnikom patril k Uhorsku, naproti tomu ostrovy na západ od neho (okrem [[Pečniansky les (chránený areál)|Pečne]]) patrili susednému nemeckému etniku&quot;)
*1485 – &lt;u&gt;Unngeraw&lt;/u&gt;
*1493 - &lt;u&gt;Ungerau &lt;/u&gt;
*1508 – &lt;u&gt;Hungeraw&lt;/u&gt;
*1509 – &lt;u&gt;Hungerau&lt;/u&gt;
*1564 – &lt;u&gt;Enngerl &lt;/u&gt;
*1567 – &lt;u&gt;Hungereuelen&lt;/u&gt;
*1654 (aj 1735, 1762 a vo všetkých uhorských oficiálnych zoznamoch názvov od roku 1773) - &lt;u&gt;Engerau&lt;/u&gt;  (etymológiu pozri nižšie; názov Engerau je aj súčasný nemecký názov a používal sa oficiálne aj v rokoch 1938-1945, teda keď bola Petržalka súčasťou Nemecka)
*1670 – &lt;u&gt;Engeraw&lt;/u&gt;
*1719 (aj 1735) – &lt;u&gt;Enger-Au&lt;/u&gt;
*1803 - &lt;u&gt;Ziegeiner-Doerfl&lt;/u&gt; (slovo Ziegeiner-Doerfl znamená &quot;cigánska dedinka&quot;; tento názov vznikol z toho, že neobývané časti Petržalky zaberali často [[Cigáni]], z ktorých niektorí sa stali aj stálymi obyvateľmi Petržalky)
*1840 - &lt;u&gt;Dorf-Au&lt;/u&gt; (slovo Dorf-Au znamená &quot;dedinská niva&quot;)
*1844 - &lt;u&gt;Audörfel&lt;/u&gt; (slovo Audörfel znamená &quot;nivná dedinka&quot;)
*1919 - &lt;u&gt;Au&lt;/u&gt; (slovo Au znamená &quot;niva&quot;; tento názov je použitý v Slovenskom denníku 15. 8. 1919)

V latinčine:
*1685 - &lt;u&gt;Paluggyayana insula&lt;/u&gt; (keďže na ostrove mali majetky okrem mesta aj Pálfiovci, ktorí boli dedičnými hradnými županmi)
*1750 - &lt;u&gt;insula Engerauiensis&lt;/u&gt; (názov znamená &quot;ostrov engerauský&quot;)
*1762 - &lt;u&gt;possessio Engerau&lt;/u&gt; (názov znamená &quot;nehnuteľnosť Engerau&quot;; vo viacerých latinských textoch sa teda jednoducho preberá nemecký názov)

V maďarčine: 
*1225 - &lt;u&gt;Mogorsciget&lt;/u&gt; (názov je neistý, vysvetlenie pozri vyššie)
*1863 - &lt;u&gt;Ligetfalva&lt;/u&gt; (najstarší nepochybný zachovaný výskyt názvu v maďarčine; slovo liget znamená niva, lesík, háj a slovo falva - resp. v novšej maďarčine falu - znamená dedin(k)a, osada, takže názov znamená zhruba &quot;nivná dedinka&quot; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = falu | url = https://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-ertelmezo-szotara-1BE8B/f-28F2F/falu-29307/ | vydavateľ = arcanum.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = liget | url = https://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-ertelmezo-szotara-1BE8B/l-39E16/liget-3C137/?list=eyJmaWx0ZXJzIjogeyJNVSI6IFsiTkZPX0xFWF9MZXhpa29ub2tfMUJFOEIiXX0sICJxdWVyeSI6ICJsaWdldCJ9 | vydavateľ = arcanum.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Halász | meno = Előd | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Földes | meno2 = Csaba | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Uzonyi | meno3 = Pál | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Magyar-német nagyszótár | vydanie = | vydavateľ = Akadémiai Kiadó | miesto = | rok = 1998 | počet strán = 1637 | url = | isbn = 978-963-05-7513-3 | kapitola = | strany = 416, 954| jazyk = }}&lt;/ref&gt;)
*1873 (aj v nasledujúcich uhorských oficiálnych zoznamoch názvov až do r. 1907) - &lt;u&gt;Ligetfalu&lt;/u&gt;{{#tag:ref|Horváth 1990 uvádza názov Ligetfalu k roku 1862, ale názov Ligetfalva (ktorý je v skutočnosti uvedený aj vo vtedy oficiálnych zoznamoch) vôbec neuvádza, takže možno uňho došlo k nejakému omylu.|group=pozn}} (význam názvu pozri vyššie pod Ligetfalva)
*1865 - &lt;u&gt;Liget&lt;/u&gt;
*1913 - &lt;u&gt;Pozsonyligetfalu&lt;/u&gt; (názov podľa uhorského oficiálneho zoznamu; toto je aj súčasný maďarský názov; Pozsony znamená Prešporok, význam slova Ligetfalu pozri vyššie)

V slovenčine: 
*1919  - &lt;u&gt;Petržalka&lt;/u&gt; (ide o prvý doklad slovenského názvu, konkrétne je zo slovenských novín z 15.8.1919; od roku 1920 je Petržalka aj oficiálny názov a platí dodnes &lt;ref&gt;a) predpisy o meste: zákon č. 43/1968 Zb. (v znení od konca roku 1971); vyhláška č. 91/1971 Zb.; vyhláška č. 3/1986 Zb.; zákon č. 377/1990 Zb.; b) predpisy o obciach:  opatrenie MV SR z 13. 12. 1991 c12-p1/1991 Zb.; opatrenie MV z 28. 12. 1991 c15-p1/1991 Zb.; opatrenie MV SR č. 28/1996 Z.z. [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/prilohy/SK/ZZ/1996/28/19960127_2271536-2.pdf]&lt;/ref&gt; (pozri ale dole komentár k roku 1996); etymológiu pozri nižšie)
*1919  - &lt;u&gt;Petrželka&lt;/u&gt; (v slovenských novinách 15.8.1919)
*20. roky - &lt;u&gt;Bratislava-Petržalka&lt;/u&gt; (názov sa polooficiálne používa dodnes, skutočne oficiálny názov to ale bol len v rokoch 1968 - 1971 podľa zákona č. 43/1968 Zb.) &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kniha mesta Bratislavy | vydanie = | vydavateľ = Čechoslovakia | miesto = | rok = 1928 | počet strán = 392 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 274, 340| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Úradný vestník | vydanie = | vydavateľ = Polygrafické závody | miesto = | rok = 1947 | počet strán = 946 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 1799| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;uznesenie Predsedníctva SNR č. 4/1983 Zb.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;zákon č. 43/1968 Zb.&lt;/ref&gt;
*1971 - &lt;u&gt;Bratislava V - Petržalka&lt;/u&gt; (išlo o oficiálny názov používaný len krátky čas v auguste a septembri 1971) &lt;ref&gt;zákon č. 63/1971 Zb. (platnosť ukončená zákonným opatrením Predsedníctva SNR 91/1971 Zb.)&lt;/ref&gt;
*1996  - &lt;u&gt;Bratislava - mestská časť Petržalka&lt;/u&gt; (tento názov sa používa dodnes, vyplýva z nariadenia č. 258/1996 Z.z. a platí len pre Petržalku chápanú ako obec či ekvivalent obce [ako názorne vidno z prílohy vyhlášky č. 529/2001 Z.z.]; názov Petržalky chápanej čisto ako mestská časť vyplýva zo zákona č. 377/1990 Zb. a  znie len &lt;u&gt;Petržalka&lt;/u&gt;, pričom sa ale vyskytuje aj nevhodný tvar &lt;u&gt;Mestská časť Petržalka&lt;/u&gt;; názov katastrálneho územia znie vždy len &lt;u&gt;Petržalka&lt;/u&gt; &lt;ref&gt;nar. č. 259/1996 Z.z.; vyhláška č. 529/2001 Z. z.; zákon č. 377/1990 Zb.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Jazyková poradňa SME [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/9213/]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Katastrálna mapa Bratislava | url = https://www.katasterportal.com/katastralnamapa.php?obec=582000 | vydavateľ = katasterportal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;)

O historických názvoch ďalších území, sídiel a obcí na území dnešnej Petržalky pozri napr. [[Ovsište]], [[Prievoz]], [[Starý háj]], [[Kapitulský dvor]], [[Kittsee]].

&lt;small&gt;Zdroje tejto kapitoly (pokiaľ nie je uvedené inak) sú: &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = 221, 36-38| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [https://www.kniznicapetrzalka.sk/wp-content/uploads/2015/09/publikacia.pdf] S. 21, 32, 33, 75-77, 97 &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Bratislava. In: M. Majtán: Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773 - 1997 (Bratislava: Veda 1998). [http://www.juls.savba.sk/nazvy_obci.html]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Bratislava. In: [[Vlastivedný_slovník_obcí_na_Slovensku]] I [https://www.e-obce.sk/obec/bratislava/2-historia.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190525162452/https://www.e-obce.sk/obec/bratislava/2-historia.html|date=2019-05-25}}&lt;/ref&gt; &lt;/small&gt;

====Etymológia názvov ====
Nemecký názov &lt;u&gt;Engerau&lt;/u&gt; je doložený v rôznych variantoch od 17. stor. (pozri vyššie), i keď jeho náznak vidno už k roku 1564 (tvar Enngerl). Engerau znamená doslova &quot;užšia/úzka niva&quot; alebo &quot;úzky/užší ostrov&quot;, ale môže ísť aj len o skomoleninu staršieho názvu Ungerau (etymológiu Ungerau pozri vyššie v zozname). Podľa Mateja Bela (text z roku 1735) &quot;...ostrov...niektorí... podľa polohy nazývajú Engerau [t.j. užšia niva], pretože rieka ho občas stláča do úzkeho priestoru. Iní však dávajú prednosť výkladu, že názov pochádza od Maďarov/Uhrov [v origináli: Hungaros], akoby chybnou výslovnosťou slova Ungerau vzniklo Engerau. Nech už je to s jeho pomenovaním akokoľvek, teraz sú tam doma Nemci a iba veľmi malý počet Maďarov, ba takmer žiadni, iba tí, čo sa inde naučili reč, alebo tu slúžia u Nemcov&quot;. Podľa Horváth 1990 názov Engerau pochádza z toho, že &quot;pred reguláciou Dunaja dunajské ramená tu vytvárali úzky ostrov a tak sa zmenili zvukovo veľmi blízke pomenovania Ungerau na Engerau&quot;. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = 221| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [https://www.kniznicapetrzalka.sk/wp-content/uploads/2015/09/publikacia.pdf] S. 32, 33, 11, 19, 21&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;BEL, M.: Notitia Hungariae Novae, 1735 [http://mi.memoria.sk/index.html#v=zoom&amp;i=9896&amp;p=] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160514125325/http://mi.memoria.sk/index.html#v=zoom&amp;i=9896&amp;p=|date=2016-05-14}} S. 164&lt;/ref&gt;

Slovenský názov &lt;u&gt;Petržalka&lt;/u&gt; (resp. spočiatku aj Petrželka) je prvýkrát doložený v slovenských novinách z 15. 8. 1919 pri príležitosti obsadenia Petržalky Česko-Slovenskom a v roku 1920 sa tvar Petržalka stal aj oficiálnym názvom. Nie je isté, či názov vznikol až v roku 1919 ako novotvar alebo či bol už predtým v miestnom slovenskom prostredí známy. Takisto existuje viacero názorov na jeho pôvod: Podľa jednej teórie názov Petržalka vznikol až v 20. storočí a odvodzuje sa od nárečovej podoby názvu petržlenu – ako petržal/petržel. Súvisí s tým, že obyvatelia obce sa venovali aj poľnohospodárstvu (mali záhrady) a na trhu v Bratislave predávali okrem iného aj petržlen. Podľa inej teórie je názov skomolenia mena správcu pálfiovského majetku Petra Zalku. &lt;ref&gt;Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [https://www.kniznicapetrzalka.sk/wp-content/uploads/2015/09/publikacia.pdf] S. 76, 77&lt;/ref&gt;

===Dejiny do 60. rokov 20. storočia ===
V roku [[1866]] mala Petržalka 594 obyvateľov a 103 domov. V roku [[1920]] tu žilo 10-tisíc obyvateľov, pred druhou svetovou vojnou 20-tisíc.

Petržalka bola z dopravného hľadiska prvýkrát permanentne spojená s Bratislavou v roku [[1891]], keď bol postavený prvý železničný most. Predtým existovali iba drevené mosty, ktoré boli často poškodzované povodňami a mrazom.

Po pripojení k Česko-Slovensku [[14. augusta]] [[1919]] to bola najväčšia dedina v krajine, pričom mala viac obyvateľov ako niektoré väčšie mestá (napr. [[Senica]], [[Martin]], [[Lučenec]], [[Poprad]], [[Zvolen]] a pod.). Pred prvou svetovou vojnou a medzi vojnami tu žili predovšetkým [[Nemci]], okrem toho [[Slováci]], [[Česi]], [[Maďari]], [[Židia]], [[Bulhari]], [[Chorváti]] a [[Rómovia]].

V roku [[1938]] bola pripojená k nacistickému [[Nemecko|Nemecku]] na základe [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]], po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bola však vrátená [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. V roku [[1946]] sa oficiálne stala súčasťou [[Bratislava|Bratislavy]], vtedy mala 106 ulíc, pričom názvy boli z veľkej časti rovnaké ako názvy ulíc v Bratislave a preto v roku 1950 došlo k ich hromadnému premenovaniu.

=== Panelová výstavba (od 70. rokov 20. storočia) ===
Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]], keď bol primátorom [[Milan Hladký]], sa vypísala medzinárodná súťaž na riešenie mestského sektoru Bratislava-Petržalka. Riešené územie malo rozlohu 1806 ha a ohraničoval ho tok Dunaja a predpokladaný odtokový kanál. Územie bolo charakteristické existujúcim rozsiahlom parkom a zeleňou záhrad i lesných masívov. V riešení štúdie malo byť čo najviac rešpektovaný ráz územia v celkovom obraze mesta. Program stavby požadoval riešiť:
* obytné územie pre 100 000 obyvateľov s komplexnou bytovou vybavenosťou
* Fakultu fyzikálnej chémie SVŠT
* výskumné pracovisko ČSAV
* výstavisko
* telovýchovné zariadenia celomestského významu
* dobudovanie existujúcej dostihovej dráhy na medzinárodnú úroveň
* plocha pre priemysel bola záväzne vymedzená

Urbanistická súťaž mestského sektoru Bratislava-Petržalka bola asi najvýznamnejšou slovenskou urbanistickou súťažou storočia, a výsledky tejto súťaže sa aj realizovali. Súťaž vzbudila mimoriadny ohlas, svedčí o tom aj to, že súťažné podmienky si vyžiadalo okolo 700 záujemcov z celého sveta. Súťaž vypísala Rada Mestského národného výboru k 15. júnu 1966 s termínom odovzdania 15. apríla 1967. Súťaž bola verejná a anonymná. Právoplatne sa na súťaž zaregistrovalo 310 účastníkov z 28 krajín. No v stanovenom termíne došlo 84 návrhov z 19 krajín. Na najvyššom mieste bola udelená tretia cena kde sa ocitlo päť návrhov. Záverečnú podobu vypracovali [[Jozef Chovanec (architekt)|Jozef Chovanec]] a [[Stanislav Talaš]] so spolupracovníkmi. Neskôr sa však Chovanec vzdal účasti na projekte, no napriek tomu sa podarilo základnú funkciu naplniť. S asanáciou pôvodnej zástavby sa začalo už v roku [[1972]], posledné obytné domy boli zbúrané ešte pred [[november|novembrom]] [[1989]]. Prvé panelové domy začali slúžiť svojmu účelu už v roku [[1977]].

Zdroje tejto kapitoly: &lt;ref&gt;Gross K.,: Medzinárodná súťaž Bratislava Petržalka, Bratislava, Vydavatelstvo SFVU, 1969&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Gross K., : Medzinárodná súťaž na južný obvod Bratislavy, Projekt 9, 1967, č. 11/12&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Svetko Š., : Nový Urbanizmusv Petržalke, Projekt 9, 1967, č,´. 11/12&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Dulla M.,  Moravčíková H. :Architektúra Slovenska v 20. storočí, Slovart 2002&lt;/ref&gt;

=== Národnostné zloženie ===

'''1910:'''
*Nemci - 1 997 (67,76%)
*Maďari - 495 (16,80%)
*Slováci - 318 (10,79%)
*Ostatné/nezistená - 137 (4,65%)
*Spolu - 2 947 (100%)

'''1991:'''
*Slováci - 117 788 (91,84%)
*Maďari - 5 645 (4,4%)
*Česi - 2 280 (1,78%)
*Ostatné/nezistená - 2 538 (1,98%)
*Spolu - 128 251 (100%)

'''2001:'''
*Slováci - 108 600 (92,64%)
*Maďari - 4 259 (3,63%)
*Česi - 1 788 (1,53%)
*Nemci - 219 (0,19%)
*Ostatné/nezistená - 2 361 (2,01%)
*Spolu - 117 227 (100%)

'''2011:'''
*Slováci - 97 654 (92,26%)
*Maďari - 3 512 (3,32%)
*Česi - 1 200 (1,13%)
*Nemci - 155 (0,15%)
*Ostatné - 1 426 (1,35%)
*Nezistená - 1 895 (1,79%)
*Spolu - 105 842 (100%)

== Starostovia ==
* [[1990]]{{--}}[[1994]] – [[Anton Doktorov]]
* [[1994]]{{--}}[[1998]] – [[Vladimír Bajan]] 
* [[1998]]{{--}}[[2002]] – [[Vladimír Bajan]] 
* [[2002]]{{--}}[[2006]] – [[Vladimír Bajan]] (''[[Aliancia nového občana|ANO]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK-MKP]]'') &lt;ref&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2002}}&lt;/ref&gt;
* [[2006]]{{--}}[[2006]] – [[Viera Kimerlingová]] (zastupujúca starostka od 31.1.2006 do 19.12.2006) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://bratislava.sme.sk/c/2570923/bajan-nie-je-starostom-uraduje-kimerlingova.html | titul = Bajan nie je starostom, úraduje Kimerlingová | vydavateľ = [[SME]] | dátum vydania = 2006-02-01 | dátum prístupu = 2018-03-04 }}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/7828-petrzalcania-maju-takmer-po-roku-riadneho-starostu | titul = Petržalčania majú takmer po roku riadneho starostu | vydavateľ = [[Bratislavské noviny]] | dátum vydania = 2006-12-20 | dátum prístupu = 2018-03-04 }}&lt;/ref&gt;
* [[2006]]{{--}}[[2010]] – [[Milan Ftáčnik]] (''[[SMER - sociálna demokracia|SMER]]'') &lt;ref&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2006}}&lt;/ref&gt;
* [[2010]]{{--}}[[2014]] – [[Vladimír Bajan]] (''nezávislý kandidát'') &lt;ref&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2010}}&lt;/ref&gt;
* [[2014]]{{--}}[[2018]] – [[Vladimír Bajan]] (''nezávislý kandidát'') &lt;ref&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2014}}&lt;/ref&gt;
* [[2018]]{{--}}2022 – Ján Hrčka (SaS, NOVA, Pre Petržalku, KDH, OKS, SME RODINA)
* 2022 -  2025 – Ján Hrčka (''nezávislý kandidát'')
* 2025 - 2026 -   Iveta Jančoková (zastupujúca starostka od 01.06.2025)

== Zaujímavé stavby ==
* [[Vodná veža v Petržalke]]
* [[Au café]]
* [[Leberfinger]]
* [[Mýtny domček]]
* [[Most SNP]]
* [[Divadlo Aréna]]
* [[Kostol_Povýšenia_svätého_Kríža_(Petržalka)|Kostol Povýšenia svätého Kríža]]
* [[Aupark (Bratislava)|Aupark]]
* [[Železničná stanica Petržalka]]
* [[Vienna Gate]]
* [[Incheba]]
* [[Technopol (budova)|Technopol]]
* [[Gotická veža z františkánskeho kostola v Sade Janka Kráľa]]

== Rodisko ==
* [[Schöne Náci]], výrazná bratislavská osobnosť ([[1897]] – [[1967]])

== Poznámky ==
&lt;references group=pozn/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Štvrtý kvadrant (Bratislava)]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Petržalka}}.

== Externé odkazy ==
* [http://www.petrzalka.sk/ Oficiálna stránka Petržalky]


{{Časti Petržalky}}
{{Časti Bratislavy}}
{{Obce začlenené do Bratislavy}}{{Ulice v Petržalke}}{{Námestia v Petržalke}}
[[Kategória:Mestské časti Bratislavy|Petržalka]]
[[Kategória:Okres Bratislava V]]
[[Kategória:Obce začlenené do Bratislavy|Petržalka]]
[[Kategória:Petržalka| Petržalka]]
[[Kategória:Bratislavské sídliská]]
[[Kategória:Sídliská na Slovensku]]</text>
      <sha1>eui9ohkwrn625getwiunr6p6zixnymi</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213640</id>
      <parentid>8213604</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:31:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8213604|8213604]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-28949-00|~2026-28949-00]] ([[User talk:~2026-28949-00|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8213640</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="65223" sha1="eu8tj0vwn0yhiqffpxw4zcnrmlloeae" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = mestská časť
 | Časť čoho        = [[Bratislava|Bratislavy]]
 | Názov            = Bratislava – mestská časť Petržalka
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Bratislava Petrzalka R01.jpg
 | Popis obrázku    = Pohľad na Petržalku z [[Most SNP|Mosta SNP]]
 | Znak             = Coat of Arms of Petržalka.svg
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Bratislavský
 | Okres            = Bratislava V
 | Región           = [[Bratislava a okolie]]
 | Časti            = 
 | Rieka            = Dunaj
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.111413
 | Zemepisná dĺžka  = 17.110989
 | Nadmorská výška  = 126-514'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mestskej časti Bratislava-Petržalka 2023-2030
 | url = https://drive.google.com/file/d/1s9-xCx1abwIHyHoPoZhjd933AP7443B1/view?usp=drive_link
 | vydavateľ = Mestská časť Bratislava-Petržalka
 | dátum vydania = 2023-10-01
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2023-12-29
 | miesto = 178
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
 | Prvá zmienka     = [[1225]]
 | Starosta         = Ján Hrčka&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 851 XX
 | Kód              = 529460
 | EČV              = BA, BL, BT
 | Predvoľba        = +421-2
 | Adresa           = Miestny úrad Bratislava-Petržalka&lt;br /&gt;Kutlíkova 17&lt;br /&gt;852 12 Bratislava
 | E-mail           = starosta@petrzalka.sk
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = Bratislava boroughs map Petržalka.svg
 | Popis mapy       = Poloha mestskej časti v rámci Bratislavy
 | Web              = www.petrzalka.sk
 | Commons          = Petržalka
 | Pôvod názvu      = Engerau
 | Poznámky         = 
 | Portál1          = Bratislava
}}

[[Súbor:Petržalka.png|náhľad|Časti Petržalky]]

'''Bratislava – mestská časť Petržalka'''&lt;ref name=&quot;z258&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy
 | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/258/
 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR
 | dátum vydania = 1996-08-13
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2015-10-27
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; (iné názvy: '''Bratislava-Petržalka, Mestská časť Petržalka, Petržalka'''; {{V jazyku|hun|''Pozsonyligetfalu''}}, {{v jazyku|deu|''Engerau''}}, {{v jazyku|hrv|''Nijebrod'' aj ''Međubrod''}}) je mestská časť [[Bratislava|Bratislavy]] s najväčším počtom obyvateľov a jedna z najhustejšie obývaných oblastí na [[Slovensko|Slovensku]] i v strednej Európe. 

Pôvodne to bola vidiecka obec pri Bratislave s názvom Engerau (z {{v jazyku|deu}}„užšia niva“) no v roku 1946 sa k hlavnému mestu pripojila. Nachádza sa na pravom brehu rieky [[Dunaj]] a v súčasnosti má okolo 114&amp;nbsp;000 obyvateľov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SODB2021 - Obec | url = https://www.scitanie.sk/moja-obec/SK0105529460 | vydavateľ = www.scitanie.sk | dátum prístupu = 2023-12-29}}&lt;/ref&gt;. S ľavým brehom Dunaja ju spája 6 mostov – [[Starý most (Bratislava)|Starý most]], [[Most SNP]], [[Prístavný most (Bratislava)|Prístavný most]], [[Most Lanfranconi]], [[Most Apollo]], ktorý bol uvedený do prevádzky v septembri [[2005]] a diaľničný [[Lužný most]], dokončený v roku 2021. 

Podstatná časť územia Petržalky je zastavaná betónovými [[panelový dom|panelovými obytnými domami]]. Nachádzajú sa tu aj dve jazerá: štrkový [[Veľký Draždiak]] a [[Malý Draždiak]]; centrálnu zónu tvorí [[Chorvátske rameno]], vodohospodársky kanál odvádzajúci spodnú vodu a sčasti kopírujúci trasu niekdajšieho ramena [[Dunaj]]a, po ktorom má meno. Nechýba ani obchodné a zábavné centrum [[Aupark (Bratislava)|Aupark]], obchodná zóna Danubia, priemyselná zóna v priestoroch bývalej továrne [[Matador]] a taktiež dostihová dráha, určená okrem tradičných dostihov aj na sobotnú „burzu“.

== Podnebie a počasie ==
[[Súbor:technopolbiznisuite.jpg|náhľad|Technopol]]
Podnebie Petržalky patrí medzi najsuchšie a najteplejšie oblasti Slovenska. Vyskytujú sa tu veľké výkyvy v rámci jednotlivých rokov, mesiacov, dní, či už aj dňa a noci. Zrážok spadne ročne okolo 500 – 600 mm a vyskytuje sa priemerne 30 búrok, najmä v letnom období. Priemerná ročná teplota je okolo 10° C. Podnebie je mierne, s kontinentálnymi črtami. Letá sú teplé, teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere 22{{--}}28&amp;nbsp;°C. Teplota najchladnejšieho mesiaca v roku je v priemere −0,5 až −4&amp;nbsp;°C. V marci, apríli, septembri a októbri je veľmi premenlivé počasie s veľkými výkyvmi medzi dňom a nocou, i medzi jednotlivými rokmi. Vyskytuje sa okolo 30 dní so snehovou pokrývkou. Slnečný svit zahŕňa v priemere za jeden rok 1950{{--}}2000 hodín.

== Parky, lesy, flóra, fauna ==
[[Súbor:Sad janka krala 2.jpg|náhľad|vpravo|[[Sad Janka Kráľa]] v Petržalke]]
[[Súbor:Lužný les v Petržalke.jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Pečniansky les]] medzi [[Most Lanfranconi|mostom Lanfranconi]] a [[Nový most (Bratislava)|Novým mostom]]]]
V Petržalke sa nachádza niekoľko významných prírodných lokalít, ako napríklad chránená krajinná oblasť Dunajské luhy. Obľúbeným miestom oddychu je aj jazero Draždiak, ktoré slúži na rekreáciu, kúpanie a rybolov. Napriek tomu, že Petržalka je bohatá na zeleň, má po Starom Meste najmenší podiel zelenej plochy na jedného obyvateľa zo všetkých bratislavských mestských častí. Nachádza sa tu najstarší verejný park v strednej Európe, [[Sad Janka Kráľa]], ako aj množstvo malých [[Lužný les|lužných lesíkov]], [[Chorvátske rameno]] i dve jazerá. V Petržalke sa nachádza chránená krajinná oblasť, [[lužný les]] Starý háj. Petržalka patrí medzi významné lokality zimovania [[Cygnus (rod)|labutí]], každoročne sa ich tu zdržuje okolo 200. Zdržuje sa tu aj veľký počet kačiek a iných vtákov, najmä v okolí Chorvátskeho ramena a obidvoch jazier.

== Turistické atrakcie ==
Jednou z najznámejších atrakcií Petržalky je reštaurácia UFO na [[Nový most (Bratislava)|Moste SNP]] vo výške 85 metrov a vyhliadková plošina vo výške 95 metrov, ktorá je známa aj ako symbol modernej Petržalky a Bratislavy. 

== Miestne časti ==
{{hlavný článok|Časti Petržalky}}
[[Súbor:Ato chorvatske rameno.jpg|náhľad|vpravo|[[Chorvátske rameno]] v Petržalke]]
Petržalka je rozdelená na miestne časti a lokality.
* '''[[Petržalka-Sever]]''' ([[Petržalka-Sever 1]], [[Petržalka-Sever 2]])
* '''[[Dvory (Bratislava)|Dvory]]''' ([[Dvory 1]], [[Dvory 2]], [[Dvory 3]], [[Dvory 4]], [[Dvory 5]], [[Dvory 6]], [[Stará Petržalka]], [[Matador (lokalita)|Matador]])
* '''[[Háje (Bratislava)|Háje]]''' ([[Háje 1]], [[Háje 2]], [[Háje 3]], [[Ekonomická univerzita (lokalita)|Ekonomická univerzita]])
* '''[[Lúky (Bratislava)|Lúky]]''' ([[Lúky 1]], [[Lúky 2]], [[Lúky 3]], [[Lúky 4]], [[Lúky 5]], [[Lúky 6]], [[Lúky 7]], [[Lúky 8]], [[Lúky 9]], [[Stredné lúky]])
* '''[[Petržalka-Západ]]''' ([[Zadné lúky]], [[Kapitulský dvor]], [[Kapitulské pole]], [[Kopčany (Bratislava)|Kopčany]], [[Vojenský dvor]], [[Nové pole (Bratislava)|Nové pole]])
* '''[[Zrkadlový háj|Draždiak]]''' ([[Draždiak-Veľký]], [[Draždiak-Malý]], [[Draždiak-Antolská]], [[Draždiak-Štrkovňa]])
* '''[[Petržalka-Juh]]''' ([[Južné mesto-Zóna A]], [[Južné mesto-Zóna  B]], [[Južné mesto-Zóna C]], [[Janíkovské pole]])
* '''[[Pečniansky les]]''' ([[Pečniansky les 1]], [[Pečniansky les 2]], [[Pečniansky les 3]])
* '''[[Petržalka-Východ]]''' ([[Petržalka-Východ 1]], [[Petržalka-Východ 2]], [[Petržalka-Východ 3]], [[Petržalka-Východ 4]])

== Ulice a námestia ==
{{hlavný článok|Zoznam zaniknutých ulíc starej Petržalky}}
Petržalka bola budovaná ako sídlisko, nemá teda jasne definované centrum. Za centrum Petržalky ako mestskej časti je možné považovať napríklad [[Námestie hraničiarov]]. V posledných rokoch však v Petržalke prebieha intenzívna výstavba, ktorej cieľom je premeniť Petržalku na plnohodnotné mesto. Ako príklad možno uviesť [[Petržalské korzo]], chodník pre chodcov a cyklistov, spájajúci ľavobrežné centrum Bratislavy od Nového mosta s petržalskou medzinárodnou železničnou stanicou. „Korzo“ prechádza aj cez [[Nobelovo námestie]], ktoré patrí medzi najznámejšie a najkrajšie petržalské námestia. Do Petržalky patrí aj nové [[Námestie Jána Pavla II. (Bratislava)|Námestie Jána Pavla II.]] neďaleko [[Markova|Markovej]] ulice.

Ako centrálne korzo slúži aj okolie Chorvátskeho ramena, okolo ktorého je vybudovaný chodník po celej jeho dĺžke slúžiaci tak chodcom, ako aj cyklistom a korčuliarom.

Severná časť Petržalky patrí do plánovaného projektu celomestského centra Bratislavy, kam patrí aj nábrežie Dunaja na jeho ľavom brehu. V tejto časti Petržalky prebieha intenzívna výstavba nových moderných budov, predovšetkým v okolí Einsteinovej ulice. Premena najväčšieho sídliska na moderné mesto sa dosahuje urbanizáciou aj okolia hlavných ťahov Panónskej a Dolnozemskej. Do budúceho celomestského centra patrí predovšetkým nezastavané územie medzi Novým mostom a Starým mostom, kde je naplánovaná rozsiahla výstavba, ktorá má premeniť túto časť na atraktívne korzo. V roku 2006 sa v týchto oblastiach nachádzala divoká zeleň, predovšetkým zvyšok [[Lužný les|lužných lesov]], ktoré by bolo treba vyrúbať, s čím nesúhlasí veľa obyvateľov.

Od roku [[2008]] sa plánuje začiatok výstavby zóny [[Petržalka City]], ktorá má radikálne pretvoriť centrum tejto mestskej časti, pričom projekty počítajú s výstavbou vysokopodlažnej aj nízkopodlažnej zástavby a s novou zeleňou a parkmi. Dotknutá oblasť sa nachádza v okolí plánovanej električkovej trate pri Chorvátskom ramene. Táto lokalita okolo Chorvátskeho ramena bola pôvodne aj plánovaná ako centrum mestskej časti, mala tadiaľto prechádzať centrálna os Petržalky a nosný systém hromadnej dopravy, svojho času to malo byť klasické ťažké metro.

V západnej časti Petržalky, v časti [[Kapitulský dvor]], sa zachovali niektoré ulice pôvodnej starej Petržalky, tvorené rodinnými domami.

== Kultúra ==
V Petržalke je niekoľko domov kultúry, prakticky v každej miestnej časti, napríklad [[Dom kultúry Ovsište|DK Ovsište]], [[Dom kultúry Zrkadlový háj|DK Zrkadlový háj]], DK Lúky, CC centrum a pod., kde pravidelne prebiehajú kultúrne podujatia a koncerty, ako aj premietania filmov. Na nábreží Dunaja sa nachádza zrekonštruované [[divadlo Aréna]], ktoré patrí medzi veľmi významné divadlá v Bratislave. Okrem divadiel je tu aj moderné multikino Cinema City v stredisku [[Aupark (Bratislava)|Aupark]] disponujúce 12 modernými kinosálami. V Petržalke pôsobí viacero kultúrnych inštitúcií, ako napríklad Kultúrne zariadenia Petržalky (KZP), ktoré spravujú niekoľko domov kultúry, knižníc a galérií. Organizujú pravidelné podujatia, koncerty a výstavy pre všetky vekové kategórie.

== Vzdelávacie inštitúcie ==
V mestskej časti sa nachádza množstvo základných a materských škôl, ako aj niekoľko stredných odborných škôl a gymnázií. Významnou inštitúciou je Ekonomická univerzita v Bratislave, ktorej hlavný areál sa nachádza práve v Petržalke. Najdôležitejšou vzdelávacou inštitúciou v Petržalke je [[Ekonomická univerzita v Bratislave]]. Nachádza sa tu aj Fakulta manažmentu City University a na Tematínskej ulici 10 (v budove bývalej ZŠ) Fakulty masmédií, informatiky, ekonómie a podnikania súkromnej Bratislavskej vysokej školy práva so sídlom na Tomášikovej ulici v Ružinove. Zo stredných škôl a gymnázií medzi najdôležitejšie patria, [[Gymnázium Alberta Einsteina]], ktoré je aj najstarším gymnáziom v Petržalke, [[Evanjelické lýceum]], [[Gymnázium Mercury]], [[Gymnázium Pankúchova]] (spolupráca s Venglošovou futbalovou akadémiou) a [[Gymnázium Kremnická]]. Na Hálovej ulici v priestoroch bývalej základnej školy sa nachádza stredná priemyselná škola elektrotechnická, ktorá sa predtým nachádzala na Markovej ulici. Na Hálovej sídli aj Slovenská pedagogická knižnica. Na Dudovej ulici sa nachádza obchodná akadémia.

== Architektúra ==
Hoci väčšina územia modernej Petržalky je zastavaná obytnými [[panelový dom|panelovými bytovkami]] s výškou 4 až 12 podlaží, nachádza sa tu aj niekoľko moderných kostolov, najnovším je katolícky [[Kostol Svätej rodiny (Bratislava)|Kostol Svätej rodiny]] na budúcom námestí pri Chorvátskom ramene. Okrem bytových domov a kostolov sa tu nachádza niekoľko moderných výškových budov. Najvyššou budovou v Petržalke je Aupark Tower s výškou 96 metrov pri Auparku, dvojica veží [[Technopol]] s výškou 90 metrov na [[Kutlíkova|Kutlíkovej]] ulici a výšková budova výstaviska [[Incheba]] Expo na [[Einsteinova|Einsteinovej]] ulici s výškou 85 metrov.

V Petržalke sa nachádza aj časť pôvodnej výstavby rodinných domov, ktoré tu ostali ešte z čias starej Petržalky. Táto pôvodná výstavba sa nachádza hlavne v časti Dvory, v blízkosti kúpaliska Matador.

Na Viedenskej ceste sa kedysi nachádzal starý kostol, ktorý bol zbúraný v roku 1935 kvôli rozšíreniu cesty pri prestavbe električkovej trate.

== Gastronomické zariadenia ==
Na nábreží Dunaja sa okrem historickej budovy divadla Aréna nachádza aj novootvorená reštaurácia [[Au Café]], ktorá sa tu nachádzala ešte za čias starej Petržalky a bola znovu otvorená v roku [[2003]], ako aj objekt reštaurácie [[Leberfinger]], ktorý má asi 250-ročnú minulosť. V blízkosti je aj dobová reštaurácia [[Aušpic]] a reštaurácia ''Mýtny domček''. V novej polyfunkčnej budove postavenej medzi Jantárovou cestou a Krasovského ulicou, susediacou so Sadom Janka Kráľa, je nová reštaurácia [[Pri Starom moste]].

Na území dnešnej Petržalky sa samozrejme nachádza nespočetné množstvo gastronomických zariadení, od jednoduchých občerstvení, napr. Nonstopka v Ovsišti, až po luxusné reštaurácie, ako napr. Fou Zoo. Najviac gastronomických zariadení je typu pizzeria. Nachádzajú sa tu aj siete fastfoodov svetových značiek, napr. [[McDonald’s|McDonald's]] v [[Aupark (Bratislava)|Auparku]], na Budatínskej ulici a v [[Danubia|Danubii]], KFC v Auparku a v [[Relaxx|Relaxxe]] alebo [[Pizza Hut]] taktiež v najväčšom obchodnom centre mestskej časti.

Veľkej obľube, najmä v letných mesiacoch, sa teší [[Rančík u Kanga]], sídliaci na [[Starohájska ulica (Bratislava)|Starohájskej ulici]] v tesnej blízkosti Petržalskej hrádze. Na obrovskom pozemku sa nachádzajú drevené budovy, ktoré pochádzajú ešte z čias [[Stará Petržalka|starej Petržalky]], ako aj veľké detské ihrisko, ihrisko pre [[pétanque]], vonkajšie plochy so stolmi a grilom, na ktorom sa pripravujú domáce zabíjačkové špeciality, ako aj kultúrne vložky rôznych DJ-ov a zábavových hudobných skupín.

== Turistika a šport ==
V Petržalke je veľa možností na šport, hlavne na cyklistiku a in-line korčuľovanie. Cez Petržalku, Jarovce, [[Rusovce]] a [[Čunovo]] vedie medzinárodná [[Dunajská cyklistická cesta]], ktorá spája [[Maďarsko]] a [[Rakúsko]]. Cesta sa začína pri hranici s Rakúskom, pokračuje pri nábreží [[Dunaj]]a, Jarovce, Rusovce, Čunovo a vedie až do [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkova]].

=== Šport ===
V Petržalke je veľa možností na tenis, pôsobí tu klub [[TJ Iskra Petržalka]], ktorý disponuje športovým areálom pri ZŠ Budatínska. V bývalom areáli TJ Iskra pri Matadore sa nachádza aj otvorené [[Kúpalisko Matadorka]]. Ako populárne prírodné kúpalisko slúži umelé jazero [[Veľký Draždiak]] a v jeho okolí sa nachádza dostatok možností na tenis, volejbal, ako aj iné športy. V Petržalke sídli aj futbalový klub FC Petržalka, ktorý hrá svoje domáce zápasy na štadióne na Mladej garde. Klub má bohatú históriu a v minulosti pôsobil aj v najvyššej slovenskej lige.

Pri cyklistickej ceste smerom do Čunova pri Prístavnom moste sa nachádza jazdecký klub a jazdecký areál, ktorý sa každoročne využíva aj na medzinárodné jazdecké súťaže.

Na Vlasteneckom námestí a na Pankuchovej ulici sa nachádzajú športové haly, kde je možné napríklad hrať bedminton, alebo sálový futbal počas celého roka. Na Tupolevovej ulici sa nachádza Petržalská plaváreň prístupná verejnosti a Petržalské bowlingové centrum.

=== Športové kluby ===
[[Súbor:Velkydrazdiak.jpg|náhľad|vpravo|[[Veľký Draždiak]]]]
V Petržalke pôsobí známy futbalový klub [[FC Petržalka 1898]]. Predchodca Artmedie bol založený ešte v 19. storočí, vtedy patril k najsilnejším vidieckym klubom Uhorska. Klub hral 2 roky v 1. česko-slovenskej lige. Najväčší úspech dosiahol v roku [[2005]], majstrovský titul a pod názvom [[MFK Petržalka|Artmedia Bratislava]] sa prebojoval do hlavnej fázy Champions League, čo sa dovtedy podarilo len jedinému slovenskému klubu - [[1. FC Košice]] (v roku [[2010]] sa tento úspech podaril aj klubu [[MŠK Žilina]]). FC Petržalka však bol dlho jediným slovenským klubom, ktorý sa v ére samostatnosti zúčastnil jarnej fázy niektorej z európskych súťaží. Až v roku 2023 ho napodobnil [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] účasťou vo vyraďovacej fáze [[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčnej ligy]].

Bývalý štadión FC Artmedia sa nachádzal v blízkosti Sadu Janka Kráľa pri Starom moste, kde tento klub sídlil od svojho založenia v roku 1898. 5.8.2012 v stretnutí s juniormi Nitry prvýkrát otvoril svoje brány nový štadión v areáli bývalej ZŠ na ulici M.C.Sklodowskej 1 v Ovsišti s plánovanou kapacitou 3 601 divákov (v súčasnosti cca 1500 sediacich). Od školského roku 2011/2012 tu takisto vznikla nová Súkromná športová stredná odborná škola - odbor športový manažment a výživa a šport.
Momentálne FC Petržalka pôsobí v 2. lige, kde bojuje o popredné priečky. 

Okrem futbalu je v Petržalke basketbalový tím hrajúci svoje zápasy v DK Lúky.

== Zábava a voľný čas ==
Na nábreží Petržalky sa od konca 19. storočia až do konca 90. rokov nachádzal jediný stály [[Lunapark (Bratislava)|lunapark]] v Bratislave, v rokoch 2003 až 2004 bol zrušený, aby bol neskôr postavený inde. Zatiaľ nie je známe miesto, kde sa v budúcnosti bude nachádzať a čo bude na mieste bývalého lunaparku na Tyršovom nábreží stáť. Na tomto nábreží odspieval svoj koncert aj Sir [[Elton John]] v roku [[2005]]. V lete sa tu nachádzala T-com piesočnatá pláž, kde mohli ľudia relaxovať.

Kedysi sa pri Dunaji nachádzalo prírodné [[kúpalisko]] [[Lido (Bratislava)|Lido]], ktoré fungovalo predtým, ako bolo postavené [[Kúpalisko Tehelné pole]]. Začiatkom 60. rokov sa vybudovalo ďalšie letné [[Kúpalisko Matadorka|kúpalisko Matador]], s 50m plaveckým bazénom, menším 25m bazénom a dvomi detskými plytkými bazénmi. S menšími prestávkami funguje dodnes.

Kedysi sa na území Petržalky nachádzali aj dve kiná, Partizán a Iskra. Kino Partizán stálo na mieste dnešného Auparku a slúžilo svojmu účelu do roku 1982, kedy sa budova v rámci hromadnej asanácie pôvodnej zástavby zbúrala. Kino Iskra bolo vybudované začiatkom 60. rokov 20. storočia a stálo v blízkosti [[Kostol Povýšenia svätého Kríža (Petržalka)|Kostola Povýšenia svätého Kríža]]. Takisto ho zbúrali v roku 1982. Po vybudovaní panelovej zástavby v 80. rokoch sa vybudovali v Petržalke tri domy kultúry: [[Dom kultúry Ovsište|Ovsište]], [[Dom kultúry Zrkadlový háj|Zrkadlový Háj]] a Lúky, ktorých kinosály nahradili niekdajšie kiná. Po vybudovaní multiplexu s 12 kinosálami v nákupnom stredisku Aupark sa premietajú filmy len v DK Zrkadlový Háj. V roku 2022 bolo zdigitalizované a vynovené kino v DK Lúky a opäť sa premieta aj v tejto sále.

== Obchodná sieť ==
[[Súbor:Bratislava - Einkaufszentrum Aupark.JPG|náhľad|vľavo|[[Aupark (Bratislava)|Aupark]]]]
Najznámejším nákupným centrom v Petržalke je nákupné centrum [[Aupark (Bratislava)|Aupark]] pri Sade Janka Kráľa, ku ktorému bola neskôr dostavaná sporná 22 poschodová budova Aupark Tower. Ďalším dôležitým obchodným centrom mestskej časti je Galéria Petržalka s hypermarketom [[Tesco]] a s inými obchodnými prevádzkami. V bezprostrednej blízkosti sa nachádza [[Obchodné centrum Danubia|OC Danubia]], ktorá obsahuje elektro [[Nay]], LIDL, Kaufland a ďalšie menšie prevádzky. Neďaleko centra Danubia sa na [[Kopčianska (Bratislava)|Kopčianskej]] ulici nachádza aj známy veľkoobchod s výpočtovou technikou [[Agem]] a krytá farmárska tržnica so supermarketom Kraj od spoločnosti Terno. Obyvatelia Petržalky majú tiež k dispozícii hypermarket [[Kaufland]] pri Chorvátskom ramene, 3 supermarkety [[Lidl]] a 4 prevádzky siete [[Billa]]. 

V novovznikajúcej štvrti Slnečnice na juhu Petržalky sa nachádza obchodná zóna Slnečnice Market. 

V blízkosti Starého mostu v Petržalke je najväčší elektroobchod na Slovensku TPD.

== Dôležité inštitúcie ==
Sídli tu veľa štátnych aj súkromných inštitúcií s celomestskou aj celoštátnou pôsobnosťou.

=== Súkromné inštitúcie ===
[[Súbor:Inchebaexpo.jpg|náhľad|vpravo|[[Incheba]] Expo a hotel Incheba]]
Medzi najdôležitejšie inštitúcie v Petržalke patrí výstavisko [[Incheba]] Expo, čo je najväčšie výstavisko na Slovensku, v ktorom sa každý rok koná najväčší veľtrh stavebníctva [[Coneco]]. V súčasnosti vďaka svojej kapacite slúži aj ako univerzálny priestor na konanie kultúrnych a spoločenských akcií. 

Pôsobia tu súkromné vysoké školy [[Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave]], [[Vysoká škola manažmentu v Trenčíne]] a [[Paneurópska vysoká škola]]. 

Medzi významné spoločnosti so sídlom v Petržalke patria [[Eset]], [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta]], zdravotná poisťovňa Dôvera a komunikačný operátor [[UPC Broadband Slovakia]].

=== Verejné inštitúcie ===
Sídli tu [[Všeobecná zdravotná poisťovňa]], [[Archív mesta Bratislavy]], [[Ekonomická univerzita v Bratislave]], [[Slovenská pedagogická knižnica]], [[Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania]], [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied]], [[Národný bezpečnostný úrad]], [[Záchranná zdravotná služba Bratislava]] a [[Univerzitná nemocnica Bratislava – Nemocnica svätého Cyrila a Metoda]].

=== Inštitúcie pôsobiace v minulosti ===
V minulosti bol hlavným priemyselným petržalským podnikom výrobný podnik Matador ako výrobca chemických výrobkov. Do roku 2017 tu sídlil aj významný vydavateľ periodickej tlače [[Spoločnosť 7 Plus]] a [[Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava]]. Do roku 2016 tu pôsobil Krajský [[dopravný inšpektorát]] v Bratislave na Kopčianskej ulici.

== Občianska vybavenosť ==
Petržalka disponuje okrem siete obchodov a prevádzok služieb aj nemocnicou na [[Antolská|Antolskej]] ulici pri jazere Veľký Draždiak a niekoľkými knižnicami. Veľa menších obchodných prevádzok a firiem ponúkajúcich služby má sídlo priamo v spoločných priestoroch v zástavbe panelových obytných domov. Prakticky každý obytný dom obsahuje niekoľko prevádzok či už predajných, alebo nepredajných, napríklad kaderníctvo, solárium a pod.

== Spoločenské problémy ==
Petržalka bola po roku [[1989]] známa mierne vyššou kriminalitou ako ostatné mestské časti. Podľa istých názorov bola Petržalka rajom drogových dílerov, čo bolo zapríčinené vekovým zložením obyvateľstva. V súčasnosti je situácia definitívne odlišná, čo je spôsobené realizáciou projektu „Bezpečné bývanie“&lt;ref&gt;[http://www.bezpecnebyvanie.sk Bezpečné bývanie]&lt;/ref&gt;, kedy sa domy uzatvorili a zamkli pomocou [[DEK kľúč]]ov schopných sledovať vstup a výstup obyvateľov domu v spojení s kamerovým systémom monitorujúcim priestory a okolie domu. Istú rolu zohralo aj to, že byty si postupne ľudia odkúpili do vlastníctva a zároveň zmenili prístup k vlastnému majetku. Kriminalita v Petržalke sa nijako výrazne nelíši od ostatných mestských častí a má stále klesajúcu tendenciu.

== Doprava ==
[[Súbor:Panonska1.jpg|náhľad|[[Panónska cesta]]]]
[[Súbor:Einsteinka.jpg|náhľad|Diaľnica Viedenská cesta - Prístavný most na Einsteinovej]]
Hlavnými cestnými ťahmi v Petržalke sú cesty [[Panónska]], [[Dolnozemská]] a [[Einsteinova]]. Najmä okolo Panónskej prebieha rozsiahla výstavba nových objektov, vyvíja sa aj Einsteinova ulica. Cez Petržalku uprostred Einsteinovej ulice prechádza diaľnica D1, spájajúca hraničný prechod s Rakúskom s diaľnicou smerom na Žilinu. Diaľnica prechádza cez Prístavný most a napája sa aj na Most Lanfranconi.
[[Súbor:Metro bratislava (Janikov Dvor).jpg|náhľad|Rozostavané depo Janíkov dvor pôvodne plánovaného metra, po dokončení sa malo používať ako depo električkovej rýchlodráhy.]]
V prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] cez Petržalku premávala pravidelná linka na [[električková trať Bratislava – Viedeň|električkovej trati z Bratislavy do Viedne]] cez Starý most. Po rekonštrukcii po moste opäť vedie električková doprava v smere do Petržalky.
[[Súbor:Zstpetrzalka.jpg|náhľad|Železničná stanica Petržalka]]
Na Kopčianskej ulici pri začiatku Petržalského korza je na slovenské pomery moderne prebudovaná železničná stanica Bratislava-Petržalka, odkiaľ sa dá dostať do [[Viedeň|Viedne]] moderným vlakom [[Bombardier Talent]] rakúskych železníc. Táto železničná linka čiastočne nahrádza zrušenú električkovú linku do Viedne. Ďalšou linkou je aj pravidelný vlak do prihraničných maďarskych obcí [[Rajka (Maďarsko)|Rajka]] a [[Hegyeshalom]]. Z tejto železničnej zastávky premáva aj niekoľko osobných vlakov do východnej časti Bratislavy alebo do [[Senec|Senca]]. 

Mestská hromadná doprava v Petržalke je zabezpečovaná autobusmi a [[rýchlodrážna električka|električkami]], [[Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave|prvá časť petržalskej električkovej trate]] bola dokončená v roku [[2016]]. Táto trať spája Petržalku s centrom Bratislavy a vedie od Jungmannovej cez Starý most a Šafárikovo námestie, kde sa napája na sieť električiek.Od decembra 2016 premáva električka do Petržalky cez Starý most. V júli 2024 bola dokončená druhá etapa trate po Bosákovej ulici až po Janíkov dvor. V súčasnosti je pred dokončením predĺženie trate až po tzv. [[Južné mesto]] do novej štvrti Slnečnice.

Napriek tomu, že je Petržalka lokalizovaná na opačnom brehu Dunaja ako centrum mesta, spojenie s ním je pomerne rýchle, zo zastávky Aupark sa dá dostať autobusom na zastávku [[Zochova (Bratislava)|Zochova]] cez [[Most SNP]] za 2 minúty. Do Starého Mesta je z Petržalky pomerne jednoduchý prístup prostredníctvom autobusov, ktoré premávajú cez 4 mosty alebo električkou cez zrekonštruovaný Starý most. Na prístup do užšieho centra sa používajú hlavne 3 mestské mosty, teda Most SNP, Starý most a Most Apollo. Pre tranzitnú dopravu zase 2 diaľničné mosty, Most Lanfranconi a Prístavný most.

== Dejiny ==

===Obce na území dnešnej Petržalky ===
Na území dnešnej mestskej časti Petržalka sa v minulosti okrem samotnej (v tej dobe samostatnej) obce Petržalka nachádzali aj časti území 3 susedných samostatných obcí. Dejiny dnešnej mestskej časti Petržalka pozostávajú teda prísne vzaté nielen z dejín samotnej obce Petržalka, ale aj z dejín týchto troch susedných obcí. Konkrétne sa na území dnešnej Petržalky pred vznikom Česko-Slovenska (presnejšie: do roku 1919/1923) nachádzali územia týchto obcí:
*obec Petržalka (nem. ''Engerau'', maď. ''Ligetfalu''/''Pozsonyligetfalu''): dnešná [[Incheba]], dnešná miestna časť [[Dvory]], juh dnešnej miestnej časti [[Pečniansky les]], dnešné lokality [[Kapitulské pole]] a [[Kapitulský dvor]], sever dnešnej lokality [[Lúky 6]] a dnešná miestna časť [[Draždiak]] &lt;ref name=SM&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staré mapy | url = https://www.staremapy.sk/?zoom=14&amp;lat=48.1481067723&amp;lng=17.113008499100033&amp;map=SR1952 | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=PH&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pressburg und Hainburg | url = http://chartae-antiquae.cz/cs/maps/35914 | vydavateľ = chartae-antiquae.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = mapové časti vnútri knihy | jazyk = }} &lt;/ref&gt;{{#tag:ref|V knihe Horváth 1990 je opakovane Draždiak nesprávne zakreslený ako územie v minulosti patriace pod Bratislavu; správne má byť zakreslené ako územie patriace pod Petržalku. Okrem toho je v knihe na niektorých miestach nesprávne uvedené, že v roku 1851 mesto Bratislava stratilo všetky územia na pravom brehu Dunaja; v skutočnosti administratívne stratilo len vtedajšiu obec Petržalka, ostatné územia (Pečňa, Starý háj atď.) mu ostali. Správne údaje porovnaj napr. na &lt;ref name=SM/&gt;&lt;ref name=PH/&gt;.|group=pozn}}&lt;ref name=FB&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislava: plán mesta | vydanie = 1 | vydavateľ = Freytag &amp; berndt | miesto = Bratislava | rok = 2013 | url = | isbn = 978-80-89184-19-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [https://www.kniznicapetrzalka.sk/wp-content/uploads/2015/09/publikacia.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=IM&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Informačný materiál - Návrh stanoviska mestskej časti Bratislava-Petržalka k návrhu Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislavy o dočasnom parkovaní motorových vozidiel| url = https://www.petrzalka.sk/wp-content/uploads/2019/05/Infomaterial_Stanovisko-mestskej-%C4%8Dasti-k-N%C3%A1vrhu-VZN_parkovanie_informacny-material.pdf | vydavateľ = petrzalka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-18 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; (Poznámky: 1. Do roku 1850 juh Pečnianskeho lesa, Kapitulské pole a Kapitulský dvor patrili do obce Kittsee/Köpcsény &lt;ref&gt;Pozri zdroje uvedené v článku Kittsee&lt;/ref&gt;; 2. Za prvej ČSR do Petržalky patrilo aj územie dnešných Hájov približne severne od dnešnej Osuského ulice &lt;ref name=SM/&gt;, 3. Od vzniku ČSR (definitívne od roku 1923) do Petržalky patrilo aj menšie územie na ľavom brehu Dunaja oproti dnešnej čistiacej stanici odpadových vôd. Toto územie pred vznikom ČSR patrilo do obce Kittsee. Aj na základnej topografickej mape z roku 1990 je, zdá sa, ešte zakreslené ako územie Petržalky&lt;ref name=SM/&gt;. V súčasnosti toto územie už patrí do Ružinova&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Katastrálna mapa Bratislava | url = https://www.katasterportal.com/katastralnamapa.php?obec=582000 | vydavateľ = katasterportal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.)
*časť obce (mesta) [[Bratislava|Prešporok/Bratislava]] (nem. ''Pressburg'', maď. ''Pozsony''): dnešná miestna časť [[Pečniansky les]] (okrem južnej časti), [[Sad Janka Kráľa]], územie medzi Sadom Janka Kráľa a dnešnou [[Pobrežná ulica|Pobrežnou ulicou]], dnešné [[Háje]] okrem ich severovýchodnej časti (teda okrem vtedajšieho Ovsišťa; pozri aj Poznámku 2 vyššie), západná časť dnešnej [[Petržalka.-Východ|Petržalky-Východ]] 2 a celá dnešná Petržalka-Východ 3 &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = úvod a mapové časti vnútri knihy | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SM/&gt;&lt;ref name=FB/&gt;&lt;ref name=IM/&gt;
*časť obce [[Prievoz]] (nem. ''Oberufer'', maď. ''Főrév''): vtedajšie [[Ovsište]] (čiže dnešné blízke okolie Pobrežnej ulice, nájazd na [[Most Apollo]] a [[Prístavný most]] a dnešné severovýchodné [[Háje]]) a východná časť dnešnej Petržalky-Východ 2&lt;ref&gt;Pozri zdroje uvedené v článku [[Prievoz]].&lt;/ref&gt;
*časť obce [[Kittsee]] (maď. ''Köpcsény'', slov. ''Kopčany'' [t.j. Kopčany v širšom zmysle]): ostatné územia dnešnej Petržalky, t. j. dnešné lokality [[Kopčany]] [v užšom zmysle], [[Vojenský dvor]], [[Zadné lúky]] a [[Nové pole]] a dnešné miestne časti [[Lúky]] (okrem časti Lúk 6 ), [[Petržalka-Juh]] a [[Petržalka-Východ]] 4 (Pozri aj Poznámku 1 a 3 vyššie). Severná hranica Kittsee bola zároveň severnou hranicou [[Mošonská župa|Mošonskej župy]], čiže dnešným územím Petržalky prechádzala hranica medzi dvoma uhorskými župami – Bratislavskou a Mošonskou. &lt;ref&gt;Pozri zdroje uvedené v článku [[Kittsee]].&lt;/ref&gt;

Vtedajšia obec (mesto) Bratislava bola k Česko-Slovensku definitívne pripojená (čiže dobytá) medzi koncom decembra 1918 a prvými dňami januára 1919&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Múzeum mesta Bratislavy - Oficiálne internetové stránky | url = http://www.muzeum.bratislava.sk/hlavne-mesto-bratislava-a-jeho-obyvatelia-v-rokoch-1919-1920-vystava/d-1244 | vydavateľ = muzeum.bratislava.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-05-30 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190530144152/http://www.muzeum.bratislava.sk/hlavne-mesto-bratislava-a-jeho-obyvatelia-v-rokoch-1919-1920-vystava/d-1244 | dátum archivácie = 2019-05-30 }}&lt;/ref&gt;, boli však z nej pripojené len územia na ľavom brehu Dunaja. Územie celej dnešnej Petržalky zhruba severne od miesta kde diaľnica D2 križuje dnešnú Kopčiansku ulicu a severne od dnešných južných Lúk (teda územie uhorskej obce Petržalka a častí uhorských obcí Bratislava, Kittsee a Prievoz) bolo k Česko-Slovensku pripojené (dobyté) 15. augusta 1919; z tohto dobytého územia bolo dovtedajšie územie Kittsee pripojené k vtedajšej obci Petržalka. V júli 1920 nadobudla účinnosť [[Saintgermainská zmluva]], ktorá zhruba potvrdila spomínanú hranicu ČSR (a teda aj Petržalky) voči Rakúsku obsadenú 15.8.1919 a na juhu stanovila bod styku hraníc štátov ČSR-Rakúsko-Maďarsko (a teda aj juhozápadný bod hraníc vtedajšej Petržalky) trochu južnejšie - 1 km západne od sídla [[Janíkov dvor]] (Antonienhof). V júli 1921 nadobudla účinnosť [[Trianonská zmluva]], ktorá stanovila hranicu medzi ČSR (a teda aj vtedajšou Petržalkou) a Maďarskom nejasne niekde na úrovni sídla Janíkov dvor. V roku 1923 bola vykonaná úprava hraníc v tejto oblasti do súčasnej podoby, čiže od roku 1923 západná a južná hranica Petržalky (ktorá bola do roku 1947 v plnom rozsahu zhodná s hranicou Česko-Slovenska) prebieha tam, kde aj dnes, čo znamená, že sa oproti roku 1920/1921 posunula väčšinou mierne na juh.{{#tag:ref|Vzhľadom na to, že tá časť uhorskej obce Köpcsány/Kittsee, ktorá po roku 1920/1921 ostala v Maďarsku (t.j. oblasť južne od Janíkovho dvora), bola v Maďarsku pochopiteľne administratívne pričlenená k najbližšej, susednej obci, t.j. k obci [[Jarovce]], tak pri posune hraníc v oblasti Janíkovho dvora smerom na juh, ktorý sa uskutočnil v roku 1923, sa už formálne  k Česko-Slovensku (a teda aj k Petržalke) v týchto miestach nepripájala časť obce Kittsee, ale časť obce Jarovce (ktorá ale, ako bolo spomenuté, len asi dva roky predtým patrila ešte pod Kittsee). Z toho dôvodu encyklopédia Vlastivedný slovník obcí na Slovensku uvádza (a preberajú to aj iné zdroje), že v roku 1923 bola k Petržalke definitívne pripojená nielen časť obce Kittsee, ale aj časť obce Jarovce &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.e-obce.sk/obec/bratislava/2-historia.html |dátum prístupu=2019-05-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190525162452/https://www.e-obce.sk/obec/bratislava/2-historia.html |dátum archivácie=2019-05-25 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SM/&gt;&lt;ref name=PH/&gt;.|group=pozn}}&lt;ref&gt;HRONSKÝ, M. K úlohe francúzskej vojenskej misie v bojoch na Slovensku a pri utváraní jeho hraníc v roku 1919. In: Česko-slovenská historická ročenka, 2000, str. 213 a nasl. [http://files.cskh.sk/200001405-366a137628/2000.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190530203123/http://files.cskh.sk/200001405-366a137628/2000.pdf|date=2019-05-30}} S. 226&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kačírek | meno = Ľuboš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Tišliar | meno2 = Pavol | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Petržalka v rokoch 1919 - 1946 | vydanie = 2. dopl. a prepr | vydavateľ = Muzeológia a kultúrne dedičstvo | miesto = Bratislava | rok = 2014 | počet strán = 80 | url = http://www.muzeologia.sk/index_htm_files/Petrzalka_19_46_2vyd.pdf| isbn = 978-80-971715-1-3 | kapitola = | strany = kapitola 1. a S. 26 (s chybou ohľadne Jaroviec - porov. pozn. pod čiarou)| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SM/&gt;&lt;ref&gt;Treaty of Trianon [http://www.hungarianhistory.com/lib/trianon/trianon.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Treaty of Peace between the Allied and Associated Powers and Austria; Protocol, Declaration and Special Declaration &amp;#x5B;1920&amp;#x5D; ATS 3 | url = http://www.austlii.edu.au/au/other/dfat/treaties/1920/3.html | vydavateľ = austlii.edu.au | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Floiger | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = atlas-burgenland.at - Der Anschluss an Österreich | url = http://www.atlas-burgenland.at/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=374&amp;Itemid=138 | vydavateľ = atlas-burgenland.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pozri aj zdroje uvedené v článku [[Kittsee]].&lt;/ref&gt;. 

Od 10.10.1938 do 4.4.1945 celé dovtedajšie česko-slovenské územie na pravom brehu Dunaja (t.j. dovtedajšia Petržalka, dovtedajšia pravobrežná Bratislava a dovtedajší pravobrežný Prievoz) patrilo podľa [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] do Nemecka. V Nemecku obec Engerau (tak v Nemecku znel staronový oficiálny názov dovtedajšej Petržalky) zahŕňala nielen dovtedajšie územie Petržalky, ale celé pripojené dovtedajšie česko-slovenské pravobrežné územie, čiže územie celej dnešnej Petržalky (zrejme vrátane území, ktoré do r. 1919/1923 patrili pod Kittsee). &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar Petržalka v rokoch 1919 – 1946| url = http://www.muzeologia.sk/index_htm_files/Petrzalka_19_46.pdf | vydavateľ = muzeologia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }} S. 42 a nasl.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Großblatt 445 - Wien &amp;#x5B;Wien, Hainburg / Preßburg, Eisenstadt, Neusiedl am See&amp;#x5D; (XII/1944) | url = https://www.landkartenarchiv.de/info_grossblaetter.php?q=Gb_445_Wien_XII_1944 | vydavateľ = landkartenarchiv.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karte des Sudetenlandes 1:75.000 (4758) - Preßburg (1938) | url = https://www.landkartenarchiv.de/tk75sudetenland.php?q=tk75sudetenland_4758 | vydavateľ = landkartenarchiv.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pozri kapitolu o histórii v článku [[Ovsište]].&lt;/ref&gt; V apríli 1945 bol obnovený faktický a právny stav z obdobia pred 10. 10. 1938, čiže boli obnovené hranice medzi štátmi, obcami a časťami Bratislavy v stave v lete roku 1938. 

V roku 1946 bola obec Petržalka (vtedy teda už vrátane bývalých území Kittsee) a (celá) obec Prievoz pripojená k obci (mestu) Bratislava. V 50. rokoch 20. storočia (alebo v roku 1949?){{#tag:ref|Horváth 1990 uvádza rok 1949, ale podľa dobových máp až niekedy v 50. rokoch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapa - Národný Geoportál SR | url = http://geoportal.gov.sk/sk/map?permalink=85fee94730605ec9aad47e531552ea54 | vydavateľ = geoportal.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Staré mapy - historické mapy slovenských miest | url = https://www.staremapy.sk/ | vydavateľ = staremapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;|group=pozn}} bolo v rámci Bratislavy k Petržalke pripojené dovtedajšie pravobrežné  územie Bratislavy (t.j. najmä Pečňa, Sad Janka Kráľa a Starý háj) a pravobrežné územie Prievozu &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = 35, 36 a mapy vnútri knihy | jazyk = }} &lt;/ref&gt;&lt;ref name=SM/&gt;&lt;ref&gt;Pozri zdroje uvedené v článku [[Prievoz]]&lt;/ref&gt;. Týmto aktom územie Petržalky získalo prakticky dnešnú podobu.

Treba poznamenať, že mestská časť Petržalka dnes prísne vzaté nepokrýva úplne celý pravý breh Dunaja v Bratislave, pretože úzky pás brehu Dunaja medzi štátnou hranicou s Rakúskom a Mostom Lanfranconi patrí do mestskej časti [[Karlova Ves]] (ide o parcely č. 1381-1389). &lt;ref&gt;vyhláška Krajského úradu životného prostredia v Bratislave č. 1/2012 z 13. januára 2012, ktorou sa vyhlasuje chránený areál Pečniansky les&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Katastrálna mapa Bratislavy. Parcely č. 1381 až 1389 [https://www.katasterportal.com/]&lt;/ref&gt;

===Názvy ===
====Najstaršia písomná zmienka ====
Najstaršia menovitá zmienka o objektoch na území dnešnej Petržalky je v listine z roku 1225 (niekedy sa nesprávne uvádza rok 1222), ktorá spomína hneď niekoľko geografických objektov z územia dnešnej Petržalky. Medzi nimi sa uvádza aj: 
*sídlo &quot;Fluecendorf&quot; či &quot;Wlocendorf&quot;, čiže [[Flantschendorf]] (t.j. [[Kapitulský dvor]] či [[Kapitulské pole]]), ktoré sa stalo súčasťou obce Petržalka asi až roku 1850; 
*ostrov &quot;Mogorsciget&quot;  (doslova asi ekvivalent moderného maďarského slova Magyarsziget, čiže uhorský/maďarský ostrov). Názov Mogorsciget môže byť predchodca neskoršieho (rok 1422) nemeckého názvu Ungerau (výklad pozri nižšie), čo je staršia verzia neskoršieho (16. storočie) názvu Engerau (výklad pozri nižšie), pričom názov Engerau bol v roku 1920 oficiálne zmenený na Petržalka. Názov Mogorsciget by teda pri takomto výklade bol nielen zachovaný názov z územia dnešnej Petržalky, ale aj priamo zachovaný názov samotnej historickej obce Petržalka. Napríklad Horváth 1990 však hodnotí názov Mogorsciget ako synonymum názvu [[Nussau]] (doslova Orechová niva), čo bol dunajský ostrov v dnešnom Rakúsku pri [[Wolfsthal]]i (čiže nebol zhodný s Ungerau a ani nebol na území dnešnej Petržalky); v takom prípade je najstaršou písomnou zmienkou o obci Petržalka až vyššie spomenutý zápis z roku 1422 (konkrétne v tvare &quot;Unger Au&quot;).&lt;ref&gt;Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [https://www.kniznicapetrzalka.sk/wp-content/uploads/2015/09/publikacia.pdf] S. 20, 21, 22&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = 103, 90, 204, 221| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Evidenčný list pamätihodnosti mesta PET – 2 – 1 | url = http://muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&amp;id_dokumenty=2060 | vydavateľ = muop.bratislava.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-05-26 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20250119082803/https://muop.bratislava.sk/assets/File.ashx?id_org=600176&amp;id_dokumenty=2060 | dátum archivácie = 2025-01-19 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pišút, P. Dunaj na slovensko-rakúskom pomedzí, 2013 [https://www.slideshare.net/icaruseu/dunaj-na-slovensko-rakskom-pomedz]&lt;/ref&gt;

====Doložené historické názvy ====
Príklady doložených historických názvov obce Petržalka (resp. pôvodne len alebo aj názov ostrova či nivy (po nemecky Au), na ktorom/-ej neskôr vzniklo sídlo Petržalka) sú:&lt;br&gt;
V nemčine: 
*1422 - &lt;u&gt;Unger Au&lt;/u&gt; (najstarší zachovaný výskyt názvu v nemčine; slovo Unger Au/Ungerau/Hungerau atď. znamená &quot;uhorská/maďarská niva&quot; alebo &quot;uhorský/maďarský ostrov&quot;; podľa Horváth 1990 &quot;ostrov a niva pri hraniciach s nemeckým etnikom patril k Uhorsku, naproti tomu ostrovy na západ od neho (okrem [[Pečniansky les (chránený areál)|Pečne]]) patrili susednému nemeckému etniku&quot;)
*1485 – &lt;u&gt;Unngeraw&lt;/u&gt;
*1493 - &lt;u&gt;Ungerau &lt;/u&gt;
*1508 – &lt;u&gt;Hungeraw&lt;/u&gt;
*1509 – &lt;u&gt;Hungerau&lt;/u&gt;
*1564 – &lt;u&gt;Enngerl &lt;/u&gt;
*1567 – &lt;u&gt;Hungereuelen&lt;/u&gt;
*1654 (aj 1735, 1762 a vo všetkých uhorských oficiálnych zoznamoch názvov od roku 1773) - &lt;u&gt;Engerau&lt;/u&gt;  (etymológiu pozri nižšie; názov Engerau je aj súčasný nemecký názov a používal sa oficiálne aj v rokoch 1938-1945, teda keď bola Petržalka súčasťou Nemecka)
*1670 – &lt;u&gt;Engeraw&lt;/u&gt;
*1719 (aj 1735) – &lt;u&gt;Enger-Au&lt;/u&gt;
*1803 - &lt;u&gt;Ziegeiner-Doerfl&lt;/u&gt; (slovo Ziegeiner-Doerfl znamená &quot;cigánska dedinka&quot;; tento názov vznikol z toho, že neobývané časti Petržalky zaberali často [[Cigáni]], z ktorých niektorí sa stali aj stálymi obyvateľmi Petržalky)
*1840 - &lt;u&gt;Dorf-Au&lt;/u&gt; (slovo Dorf-Au znamená &quot;dedinská niva&quot;)
*1844 - &lt;u&gt;Audörfel&lt;/u&gt; (slovo Audörfel znamená &quot;nivná dedinka&quot;)
*1919 - &lt;u&gt;Au&lt;/u&gt; (slovo Au znamená &quot;niva&quot;; tento názov je použitý v Slovenskom denníku 15. 8. 1919)

V latinčine:
*1685 - &lt;u&gt;Paluggyayana insula&lt;/u&gt; (keďže na ostrove mali majetky okrem mesta aj Pálfiovci, ktorí boli dedičnými hradnými županmi)
*1750 - &lt;u&gt;insula Engerauiensis&lt;/u&gt; (názov znamená &quot;ostrov engerauský&quot;)
*1762 - &lt;u&gt;possessio Engerau&lt;/u&gt; (názov znamená &quot;nehnuteľnosť Engerau&quot;; vo viacerých latinských textoch sa teda jednoducho preberá nemecký názov)

V maďarčine: 
*1225 - &lt;u&gt;Mogorsciget&lt;/u&gt; (názov je neistý, vysvetlenie pozri vyššie)
*1863 - &lt;u&gt;Ligetfalva&lt;/u&gt; (najstarší nepochybný zachovaný výskyt názvu v maďarčine; slovo liget znamená niva, lesík, háj a slovo falva - resp. v novšej maďarčine falu - znamená dedin(k)a, osada, takže názov znamená zhruba &quot;nivná dedinka&quot; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = falu | url = https://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-ertelmezo-szotara-1BE8B/f-28F2F/falu-29307/ | vydavateľ = arcanum.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = liget | url = https://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Lexikonok-a-magyar-nyelv-ertelmezo-szotara-1BE8B/l-39E16/liget-3C137/?list=eyJmaWx0ZXJzIjogeyJNVSI6IFsiTkZPX0xFWF9MZXhpa29ub2tfMUJFOEIiXX0sICJxdWVyeSI6ICJsaWdldCJ9 | vydavateľ = arcanum.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Halász | meno = Előd | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Földes | meno2 = Csaba | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Uzonyi | meno3 = Pál | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Magyar-német nagyszótár | vydanie = | vydavateľ = Akadémiai Kiadó | miesto = | rok = 1998 | počet strán = 1637 | url = | isbn = 978-963-05-7513-3 | kapitola = | strany = 416, 954| jazyk = }}&lt;/ref&gt;)
*1873 (aj v nasledujúcich uhorských oficiálnych zoznamoch názvov až do r. 1907) - &lt;u&gt;Ligetfalu&lt;/u&gt;{{#tag:ref|Horváth 1990 uvádza názov Ligetfalu k roku 1862, ale názov Ligetfalva (ktorý je v skutočnosti uvedený aj vo vtedy oficiálnych zoznamoch) vôbec neuvádza, takže možno uňho došlo k nejakému omylu.|group=pozn}} (význam názvu pozri vyššie pod Ligetfalva)
*1865 - &lt;u&gt;Liget&lt;/u&gt;
*1913 - &lt;u&gt;Pozsonyligetfalu&lt;/u&gt; (názov podľa uhorského oficiálneho zoznamu; toto je aj súčasný maďarský názov; Pozsony znamená Prešporok, význam slova Ligetfalu pozri vyššie)

V slovenčine: 
*1919  - &lt;u&gt;Petržalka&lt;/u&gt; (ide o prvý doklad slovenského názvu, konkrétne je zo slovenských novín z 15.8.1919; od roku 1920 je Petržalka aj oficiálny názov a platí dodnes &lt;ref&gt;a) predpisy o meste: zákon č. 43/1968 Zb. (v znení od konca roku 1971); vyhláška č. 91/1971 Zb.; vyhláška č. 3/1986 Zb.; zákon č. 377/1990 Zb.; b) predpisy o obciach:  opatrenie MV SR z 13. 12. 1991 c12-p1/1991 Zb.; opatrenie MV z 28. 12. 1991 c15-p1/1991 Zb.; opatrenie MV SR č. 28/1996 Z.z. [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/prilohy/SK/ZZ/1996/28/19960127_2271536-2.pdf]&lt;/ref&gt; (pozri ale dole komentár k roku 1996); etymológiu pozri nižšie)
*1919  - &lt;u&gt;Petrželka&lt;/u&gt; (v slovenských novinách 15.8.1919)
*20. roky - &lt;u&gt;Bratislava-Petržalka&lt;/u&gt; (názov sa polooficiálne používa dodnes, skutočne oficiálny názov to ale bol len v rokoch 1968 - 1971 podľa zákona č. 43/1968 Zb.) &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zlatá kniha mesta Bratislavy | vydanie = | vydavateľ = Čechoslovakia | miesto = | rok = 1928 | počet strán = 392 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 274, 340| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Úradný vestník | vydanie = | vydavateľ = Polygrafické závody | miesto = | rok = 1947 | počet strán = 946 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 1799| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;uznesenie Predsedníctva SNR č. 4/1983 Zb.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;zákon č. 43/1968 Zb.&lt;/ref&gt;
*1971 - &lt;u&gt;Bratislava V - Petržalka&lt;/u&gt; (išlo o oficiálny názov používaný len krátky čas v auguste a septembri 1971) &lt;ref&gt;zákon č. 63/1971 Zb. (platnosť ukončená zákonným opatrením Predsedníctva SNR 91/1971 Zb.)&lt;/ref&gt;
*1996  - &lt;u&gt;Bratislava - mestská časť Petržalka&lt;/u&gt; (tento názov sa používa dodnes, vyplýva z nariadenia č. 258/1996 Z.z. a platí len pre Petržalku chápanú ako obec či ekvivalent obce [ako názorne vidno z prílohy vyhlášky č. 529/2001 Z.z.]; názov Petržalky chápanej čisto ako mestská časť vyplýva zo zákona č. 377/1990 Zb. a  znie len &lt;u&gt;Petržalka&lt;/u&gt;, pričom sa ale vyskytuje aj nevhodný tvar &lt;u&gt;Mestská časť Petržalka&lt;/u&gt;; názov katastrálneho územia znie vždy len &lt;u&gt;Petržalka&lt;/u&gt; &lt;ref&gt;nar. č. 259/1996 Z.z.; vyhláška č. 529/2001 Z. z.; zákon č. 377/1990 Zb.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Jazyková poradňa SME [https://jazykovaporadna.sme.sk/q/9213/]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Katastrálna mapa Bratislava | url = https://www.katasterportal.com/katastralnamapa.php?obec=582000 | vydavateľ = katasterportal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;)

O historických názvoch ďalších území, sídiel a obcí na území dnešnej Petržalky pozri napr. [[Ovsište]], [[Prievoz]], [[Starý háj]], [[Kapitulský dvor]], [[Kittsee]].

&lt;small&gt;Zdroje tejto kapitoly (pokiaľ nie je uvedené inak) sú: &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = 221, 36-38| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [https://www.kniznicapetrzalka.sk/wp-content/uploads/2015/09/publikacia.pdf] S. 21, 32, 33, 75-77, 97 &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Bratislava. In: M. Majtán: Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773 - 1997 (Bratislava: Veda 1998). [http://www.juls.savba.sk/nazvy_obci.html]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Bratislava. In: [[Vlastivedný_slovník_obcí_na_Slovensku]] I [https://www.e-obce.sk/obec/bratislava/2-historia.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190525162452/https://www.e-obce.sk/obec/bratislava/2-historia.html|date=2019-05-25}}&lt;/ref&gt; &lt;/small&gt;

====Etymológia názvov ====
Nemecký názov &lt;u&gt;Engerau&lt;/u&gt; je doložený v rôznych variantoch od 17. stor. (pozri vyššie), i keď jeho náznak vidno už k roku 1564 (tvar Enngerl). Engerau znamená doslova &quot;užšia/úzka niva&quot; alebo &quot;úzky/užší ostrov&quot;, ale môže ísť aj len o skomoleninu staršieho názvu Ungerau (etymológiu Ungerau pozri vyššie v zozname). Podľa Mateja Bela (text z roku 1735) &quot;...ostrov...niektorí... podľa polohy nazývajú Engerau [t.j. užšia niva], pretože rieka ho občas stláča do úzkeho priestoru. Iní však dávajú prednosť výkladu, že názov pochádza od Maďarov/Uhrov [v origináli: Hungaros], akoby chybnou výslovnosťou slova Ungerau vzniklo Engerau. Nech už je to s jeho pomenovaním akokoľvek, teraz sú tam doma Nemci a iba veľmi malý počet Maďarov, ba takmer žiadni, iba tí, čo sa inde naučili reč, alebo tu slúžia u Nemcov&quot;. Podľa Horváth 1990 názov Engerau pochádza z toho, že &quot;pred reguláciou Dunaja dunajské ramená tu vytvárali úzky ostrov a tak sa zmenili zvukovo veľmi blízke pomenovania Ungerau na Engerau&quot;. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydanie = 1 | vydavateľ = Tatran | miesto = Bratislava | rok = 1990 | url = | isbn = 80-222-0229-0 | kapitola = | strany = 221| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [https://www.kniznicapetrzalka.sk/wp-content/uploads/2015/09/publikacia.pdf] S. 32, 33, 11, 19, 21&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;BEL, M.: Notitia Hungariae Novae, 1735 [http://mi.memoria.sk/index.html#v=zoom&amp;i=9896&amp;p=] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160514125325/http://mi.memoria.sk/index.html#v=zoom&amp;i=9896&amp;p=|date=2016-05-14}} S. 164&lt;/ref&gt;

Slovenský názov &lt;u&gt;Petržalka&lt;/u&gt; (resp. spočiatku aj Petrželka) je prvýkrát doložený v slovenských novinách z 15. 8. 1919 pri príležitosti obsadenia Petržalky Česko-Slovenskom a v roku 1920 sa tvar Petržalka stal aj oficiálnym názvom. Nie je isté, či názov vznikol až v roku 1919 ako novotvar alebo či bol už predtým v miestnom slovenskom prostredí známy. Takisto existuje viacero názorov na jeho pôvod: Podľa jednej teórie názov Petržalka vznikol až v 20. storočí a odvodzuje sa od nárečovej podoby názvu petržlenu – ako petržal/petržel. Súvisí s tým, že obyvatelia obce sa venovali aj poľnohospodárstvu (mali záhrady) a na trhu v Bratislave predávali okrem iného aj petržlen. Podľa inej teórie je názov skomolenia mena správcu pálfiovského majetku Petra Zalku. &lt;ref&gt;Ľuboš Kačírek - Pavol Tišliar: Petržalka do roku 1918, 2014 [https://www.kniznicapetrzalka.sk/wp-content/uploads/2015/09/publikacia.pdf] S. 76, 77&lt;/ref&gt;

===Dejiny do 60. rokov 20. storočia ===
V roku [[1866]] mala Petržalka 594 obyvateľov a 103 domov. V roku [[1920]] tu žilo 10-tisíc obyvateľov, pred druhou svetovou vojnou 20-tisíc.

Petržalka bola z dopravného hľadiska prvýkrát permanentne spojená s Bratislavou v roku [[1891]], keď bol postavený prvý železničný most. Predtým existovali iba drevené mosty, ktoré boli často poškodzované povodňami a mrazom.

Po pripojení k Česko-Slovensku [[14. augusta]] [[1919]] to bola najväčšia dedina v krajine, pričom mala viac obyvateľov ako niektoré väčšie mestá (napr. [[Senica]], [[Martin]], [[Lučenec]], [[Poprad]], [[Zvolen]] a pod.). Pred prvou svetovou vojnou a medzi vojnami tu žili predovšetkým [[Nemci]], okrem toho [[Slováci]], [[Česi]], [[Maďari]], [[Židia]], [[Bulhari]], [[Chorváti]] a [[Rómovia]].

V roku [[1938]] bola pripojená k nacistickému [[Nemecko|Nemecku]] na základe [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]], po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bola však vrátená [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. V roku [[1946]] sa oficiálne stala súčasťou [[Bratislava|Bratislavy]], vtedy mala 106 ulíc, pričom názvy boli z veľkej časti rovnaké ako názvy ulíc v Bratislave a preto v roku 1950 došlo k ich hromadnému premenovaniu.

=== Panelová výstavba (od 70. rokov 20. storočia) ===
Koncom [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]], keď bol primátorom [[Milan Hladký]], sa vypísala medzinárodná súťaž na riešenie mestského sektoru Bratislava-Petržalka. Riešené územie malo rozlohu 1806 ha a ohraničoval ho tok Dunaja a predpokladaný odtokový kanál. Územie bolo charakteristické existujúcim rozsiahlom parkom a zeleňou záhrad i lesných masívov. V riešení štúdie malo byť čo najviac rešpektovaný ráz územia v celkovom obraze mesta. Program stavby požadoval riešiť:
* obytné územie pre 100 000 obyvateľov s komplexnou bytovou vybavenosťou
* Fakultu fyzikálnej chémie SVŠT
* výskumné pracovisko ČSAV
* výstavisko
* telovýchovné zariadenia celomestského významu
* dobudovanie existujúcej dostihovej dráhy na medzinárodnú úroveň
* plocha pre priemysel bola záväzne vymedzená

Urbanistická súťaž mestského sektoru Bratislava-Petržalka bola asi najvýznamnejšou slovenskou urbanistickou súťažou storočia, a výsledky tejto súťaže sa aj realizovali. Súťaž vzbudila mimoriadny ohlas, svedčí o tom aj to, že súťažné podmienky si vyžiadalo okolo 700 záujemcov z celého sveta. Súťaž vypísala Rada Mestského národného výboru k 15. júnu 1966 s termínom odovzdania 15. apríla 1967. Súťaž bola verejná a anonymná. Právoplatne sa na súťaž zaregistrovalo 310 účastníkov z 28 krajín. No v stanovenom termíne došlo 84 návrhov z 19 krajín. Na najvyššom mieste bola udelená tretia cena kde sa ocitlo päť návrhov. Záverečnú podobu vypracovali [[Jozef Chovanec (architekt)|Jozef Chovanec]] a [[Stanislav Talaš]] so spolupracovníkmi. Neskôr sa však Chovanec vzdal účasti na projekte, no napriek tomu sa podarilo základnú funkciu naplniť. S asanáciou pôvodnej zástavby sa začalo už v roku [[1972]], posledné obytné domy boli zbúrané ešte pred [[november|novembrom]] [[1989]]. Prvé panelové domy začali slúžiť svojmu účelu už v roku [[1977]].

Zdroje tejto kapitoly: &lt;ref&gt;Gross K.,: Medzinárodná súťaž Bratislava Petržalka, Bratislava, Vydavatelstvo SFVU, 1969&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Gross K., : Medzinárodná súťaž na južný obvod Bratislavy, Projekt 9, 1967, č. 11/12&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Svetko Š., : Nový Urbanizmusv Petržalke, Projekt 9, 1967, č,´. 11/12&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Dulla M.,  Moravčíková H. :Architektúra Slovenska v 20. storočí, Slovart 2002&lt;/ref&gt;

=== Národnostné zloženie ===

'''1910:'''
*Nemci - 1 997 (67,76%)
*Maďari - 495 (16,80%)
*Slováci - 318 (10,79%)
*Ostatné/nezistená - 137 (4,65%)
*Spolu - 2 947 (100%)

'''1991:'''
*Slováci - 117 788 (91,84%)
*Maďari - 5 645 (4,4%)
*Česi - 2 280 (1,78%)
*Ostatné/nezistená - 2 538 (1,98%)
*Spolu - 128 251 (100%)

'''2001:'''
*Slováci - 108 600 (92,64%)
*Maďari - 4 259 (3,63%)
*Česi - 1 788 (1,53%)
*Nemci - 219 (0,19%)
*Ostatné/nezistená - 2 361 (2,01%)
*Spolu - 117 227 (100%)

'''2011:'''
*Slováci - 97 654 (92,26%)
*Maďari - 3 512 (3,32%)
*Česi - 1 200 (1,13%)
*Nemci - 155 (0,15%)
*Ostatné - 1 426 (1,35%)
*Nezistená - 1 895 (1,79%)
*Spolu - 105 842 (100%)

== Starostovia ==
* [[1990]]{{--}}[[1994]] – [[Anton Doktorov]]
* [[1994]]{{--}}[[1998]] – [[Vladimír Bajan]] 
* [[1998]]{{--}}[[2002]] – [[Vladimír Bajan]] 
* [[2002]]{{--}}[[2006]] – [[Vladimír Bajan]] (''[[Aliancia nového občana|ANO]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK-MKP]]'') &lt;ref&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2002}}&lt;/ref&gt;
* [[2006]]{{--}}[[2006]] – [[Viera Kimerlingová]] (zastupujúca starostka od 31.1.2006 do 19.12.2006) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://bratislava.sme.sk/c/2570923/bajan-nie-je-starostom-uraduje-kimerlingova.html | titul = Bajan nie je starostom, úraduje Kimerlingová | vydavateľ = [[SME]] | dátum vydania = 2006-02-01 | dátum prístupu = 2018-03-04 }}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/samosprava/7828-petrzalcania-maju-takmer-po-roku-riadneho-starostu | titul = Petržalčania majú takmer po roku riadneho starostu | vydavateľ = [[Bratislavské noviny]] | dátum vydania = 2006-12-20 | dátum prístupu = 2018-03-04 }}&lt;/ref&gt;
* [[2006]]{{--}}[[2010]] – [[Milan Ftáčnik]] (''[[SMER - sociálna demokracia|SMER]]'') &lt;ref&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2006}}&lt;/ref&gt;
* [[2010]]{{--}}[[2014]] – [[Vladimír Bajan]] (''nezávislý kandidát'') &lt;ref&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2010}}&lt;/ref&gt;
* [[2014]]{{--}}[[2018]] – [[Vladimír Bajan]] (''nezávislý kandidát'') &lt;ref&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2014}}&lt;/ref&gt;
* [[2018]]{{--}}2022 – Ján Hrčka (SaS, NOVA, Pre Petržalku, KDH, OKS, SME RODINA)
* 2022 -  2025 – Ján Hrčka (''nezávislý kandidát'')
* 2025 - 2026 -   Iveta Jančoková (zastupujúca starostka od 01.06.2025)

== Zaujímavé stavby ==
* [[Vodná veža v Petržalke]]
* [[Au café]]
* [[Leberfinger]]
* [[Mýtny domček]]
* [[Most SNP]]
* [[Divadlo Aréna]]
* [[Kostol_Povýšenia_svätého_Kríža_(Petržalka)|Kostol Povýšenia svätého Kríža]]
* [[Aupark (Bratislava)|Aupark]]
* [[Železničná stanica Petržalka]]
* [[Vienna Gate]]
* [[Incheba]]
* [[Technopol (budova)|Technopol]]
* [[Gotická veža z františkánskeho kostola v Sade Janka Kráľa]]

== Rodisko ==
* [[Schöne Náci]], výrazná bratislavská osobnosť ([[1897]] – [[1967]])

== Poznámky ==
&lt;references group=pozn/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Štvrtý kvadrant (Bratislava)]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Petržalka}}.

== Externé odkazy ==
* [http://www.petrzalka.sk/ Oficiálna stránka Petržalky]


{{Časti Petržalky}}
{{Časti Bratislavy}}
{{Obce začlenené do Bratislavy}}{{Ulice v Petržalke}}{{Námestia v Petržalke}}
[[Kategória:Mestské časti Bratislavy|Petržalka]]
[[Kategória:Okres Bratislava V]]
[[Kategória:Obce začlenené do Bratislavy|Petržalka]]
[[Kategória:Petržalka| Petržalka]]
[[Kategória:Bratislavské sídliská]]
[[Kategória:Sídliská na Slovensku]]</text>
      <sha1>eu8tj0vwn0yhiqffpxw4zcnrmlloeae</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Poľsko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>2748</id>
    <revision>
      <id>8213276</id>
      <parentid>8135837</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T15:05:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213276</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="73660" sha1="lg0yurrqx8wdfo7bvg5hz5vbil9ne82" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov = Poľská republika
| 2. pád názvu = Poľska
| Vlajka = Flag of Poland.svg
| Znak = Herb Polski.svg
| Poloha = EU-Poland.svg
| Motto = ''oficiálne nie je (neoficiálne: ''Bóg, Honor, Ojczyzna''; v preklade: ''Boh, česť, vlasť.'')'' 
| Hymna = [[Mazurek Dąbrowskiego]] &lt;br /&gt;&lt;center&gt;[[Súbor:Mazurek Dabrowskiego.ogg]]&lt;/center&gt;
| Dlhý miestny názov = Rzeczpospolita Polska
| Krátky miestny názov = Polska
| Hlavné mesto = [[Varšava]]
| ŠírkaSt = 52
| ŠírkaMin = 13
| ŠírkaSJ =s 
| DĺžkaSt = 21
| DĺžkaMin = 2
| DĺžkaVZ =v 
| Najväčšie mesto = [[Varšava]]
| Úradné jazyky = [[poľština]]
| Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]&lt;br /&gt;[[predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = [[Karol Nawrocki]]&lt;br /&gt;[[Donald Tusk]]
| Vznik = 11.11.1918
| Susedia = [[Slovensko]], [[Litva]], [[Rusko]], [[Česko]], [[Nemecko]], [[Bielorusko]], [[Ukrajina]]
| Rozloha = 312 696
| Poradie rozloha = 69
| Rozloha vody = 8 220
| Percento vody = 3,07
| Odhad počtu obyvateľov = 38 433 600
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2017
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 35
| Sčítanie počtu obyvateľov = 38 116 000
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2007
| Hustota obyvateľstva = 123
| Poradie hustota = 83
| HDP = 615,021 miliárd
| Rok HDP = 2018
| Poradie HDP = 23
| HDP na hlavu = 31 647
| Poradie HDP na hlavu = ?
| HDI = 0,865
| Rok HDI = 2017
| Poradie (HDI) = 33
| Kategória HDI = vysoký
| Mena = [[Poľský zlotý]] (=100 grošov)
| Kód meny = PLN
| Časové pásmo = 
| UTC posun = +1
| Letný čas = 
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = POL / PL
| Kód motorových vozidiel = PL
| Internetová doména = [[.pl]]
| Smerové telefónne číslo = 48
| Poznámky = Gramotnosť: 99,8 %
}}

'''Poľsko''', dlhý tvar '''Poľská republika''' ({{V jazyku|pol|''Polska''}}, dlhý tvar ''Rzeczpospolita Polska''), je štát ležiaci v [[Stredná Európa|strednej Európe]] pri [[Baltské more|Baltskom mori]].{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Poľsko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon &amp; Schuster, 1996.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.&lt;/ref&gt; Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} Na západe hraničí s [[Nemecko]]m ({{km|467|m}}), na juhozápade s [[Česko]]m ({{km|790|m}}), na juhu so [[Slovensko]]m ({{km|539|m}}), na východe s [[Ukrajina|Ukrajinou]] ({{km|529|m}}) a [[Bielorusko]]m ({{km|416|m}}), na severovýchode s [[Litva|Litvou]] ({{km|103|m}}) a na severe s [[Rusko]]m ([[Kaliningradská oblasť]], {{km|210|m}}). Okrem toho poľská hranica [[výlučná ekonomická zóna|výhradnej ekonomickej zóny]] na Balte ({{km|528|m}}) hraničí so zónami [[Dánsko|Dánska]] a [[Švédsko|Švédska]]. Celková dĺžka poľských hraníc je {{km|3582|m}}.

Vzhľadom na rozlohu zaberá [[Zoznam štátov podľa rozlohy|69. miesto na svete]] a deviate v Európe. V počte obyvateľov je [[Zoznam štátov podľa počtu obyvateľov|34. najľudnatejšou krajinou sveta]]&lt;ref&gt;NationMaster.com 2003–2007, [http://www.nationmaster.com/country/pl-poland Poland, Facts and figures]&lt;/ref&gt;. Štát je rozdelený na 16 [[Administratívne členenie Poľska|vojvodstiev]] (do 31. decembra 1998 na 49), ktoré sa delia na 380 [[powiat]]ov (okresov) a 2 479 [[Gmina|gmín]] (obcí).

Za dohodnutý rok založenia poľského štátu je často prijímaný rok [[966]] &lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
| titul = Encyklopedia PWN w trzech tomach, tom 2 J-P 
| vydavateľ = Wydawnictwo Naukowe PWN SA 
| miesto = Varšava | rok = 1999 
| isbn = 83-01-12844-5 | kapitola = | strany = 899 
| jazyk = {{pol icon}}}}&lt;/ref&gt;, v ktorom vládca [[Mešek I.]] prijal [[kresťanstvo]]. Poľsko sa stalo [[Poľské kráľovstvo (1025 – 1385)|kráľovstvom]] v roku [[1025]] počas panovania [[Boleslav I. (Poľsko)|Boleslava I. Chrabrého]]. V roku [[1569]] sa po uzavretí [[lublinská únia|lublinskej únie]] stalo súčasťou [[Republika oboch národov|únie s Litvou]]. Väčšiu časť svojej histórie bola Poľská republika nezávislým a mnohonárodnostným štátom s mnohými vierovyznaniami.

Štát pretrval do roku [[1795]], kedy bolo územie rozdelené medzi tri subjekty: [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruské kráľovstvo]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]] a [[Habsburská monarchia|Rakúsko]] (takzvané tri delenia Poľska). Poľsko získalo nezávislosť v roku [[1918]] po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola krajina okupovaná hitlerovským [[Nacistické Nemecko|Nemeckom]]. Počet obetí vojny sa odhaduje na vyše 6 miliónov obyvateľov predvojnového Poľska. Po vojne sa Poľsko stalo socialistickou republikou pod silným vplyvom ZSSR. V roku [[1989]] nastala zmena politického režimu na parlamentnú demokraciu a hospodárskeho na [[voľný trh]].

Pre Poľsko a poľské dejiny bolo v minulosti charakteristické prelínanie kultúrnych, hospodárskych a politických vplyvov európskeho Západu a Východu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=NOVÁČEK|meno=Aleš|titul=Polsko mezi Východem a Západem|periodikum=Geografické rozhledy|dátum=2013|ročník=22|číslo=5|strany=5-6|issn=1210-3004|url=https://www.researchgate.net/publication/301560641_Polsko_mezi_Vychodem_a_Zapadem_engl_Poland_between_the_East_and_the_West|dátum prístupu=2025-09-27}}&lt;/ref&gt;

Poľsko je členom [[Európska únia|Európskej únie]], [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], [[Svetová obchodná organizácia|WTO]] či [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]].

== Pôvod názvu krajiny ==
Názov Poľsko sa odvodzuje od názvu [[kmeň (etnografia)|kmeňa]] ''[[Poľania (Poľsko)|Poľania]]'', ktorý žil vo [[Veľkopoľsko|Veľkopoľsku]] (časť Poľska). Slovo ''Polanie'' sa dá preložiť ako ''obývajúci otvorené polia''. Je možné pripustiť, že hlavnou náplňou toho kmeňa bolo roľníctvo, na rozdiel od iných vtedajších kmeňov, napr. [[Vislania|Vislanov]] či [[Mazovčania|Mazovčanov]], obývajúcich [[les]]naté oblasti.

V minulosti sa používal aj [[latinčina|latinský]] názov '''''terra Poloniae''''' – ''Poľská zem'' alebo '''''Regnum Poloniae'''''. Názov Poľsko sa začal používať pre celú krajinu v [[11. storočie|11. storočí]].

=== Protokolárne názvy štátu ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|-
| 1918 – 1939 || Poľská republika || ({{V jazyku|pol|Rzeczpospolita Polska}})
|-
| 1944 – 1952 || Poľská republika || ({{V jazyku|pol|Rzeczpospolita Polska}})
|-
| 1952 – 1989 || [[Poľská ľudová republika]] || ({{V jazyku|pol|Polska Rzeczpospolita Ludowa}})
|-
| od r. 1989 || Poľská republika || ({{V jazyku|pol|Rzeczpospolita Polska}})
|}

== Národné symboly ==
Podľa [[Ústava|Ústavy]] Poľska z [[2. apríl]]a [[1997]] národnými symbolmi Poľska sú:
* [[Štátny znak Poľska|Znak Poľskej republiky]] – podobizeň bieleho orla na červenom poli
* [[Vlajka Poľska|Vlajka Poľskej republiky]] – biely a červený pruh
* Hymna Poľskej republiky – [[Mazurek Dąbrowskiego]]

Poľsko nemá oficiálne [[motto]]. Namiesto toho sa na armádnych štandardách a tiež označeniach používajú slová: ''„Bóg, Honor, Ojczyzna“'' (Boh, Česť, Vlasť), ''„Honor i Ojczyzna“'' (Česť a Vlasť), ''„Żywią i bronią“'' (Živia a bránia) alebo ''„Za Waszą i naszą wolność“'' (Za Vašu a našu slobodu),''„Takie będą Rzeczypospolite, jakie ich młodzieży chowanie“'' (Bude to taká republika, aké je správanie mladých ľudí),''„&quot;Prawdziwa cnota krytyk się nie boi &quot;'' (Pravá cnosť sa kritiky nebojí) . Za také tiež možno uznať prvé slová poľskej hymny: ''„Jeszcze Polska nie zginęła“'' (Ešte Poľsko nezhynulo).

== Politika ==
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = horizontálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = Karol Nawrocki (2025).jpg
| šírka1 = 125
| popis1 = [[Karol Nawrocki]], [[Zoznam prezidentov a predsedov Štátnej rady Poľska|prezident]]
| obrázok2 = EPP Summit, 29 June, Brussels (53287183894) (cropped) no mic.png
| šírka2 = 118
| popis2 = [[Donald Tusk]],&lt;br&gt;[[Zoznam premiérov Poľska |predseda vlády]]}}
Poľsko je [[parlamentná republika]]. Politický systém je založený na schválenej ústave.
[[Súbor:Zgromadzenie Narodowe 4 czerwca 2014 Kancelaria Senatu 03.JPG|náhľad|Zasadnutie poľského parlamentu]]
;Zákonodarná moc
* [[Sejm]] (dolná komora parlamentu)
* [[Senát (komora parlamentu)|Senát]] (horná komora parlamentu)

;Výkonná moc
* [[predseda vlády]] (''Prezes Rady Ministrów'')
* [[vláda]] (''Rada Ministrów'')
* [[prezident]] (''Prezydent Rzeczypospolitej Polskiej'')
[[Súbor:Koniecpolski palace warszawa.jpg|thumb|Prezidentský palác]]
;Súdna moc
* [[Najvyšší súd]] (''Sąd Najwyższy'')
* [[Ústavný súd]] (''Trybunał Konstytucyjny'')

;Orgány ochrany štátu a zákona
* Generálny Inšpektor ochrany osobných údajov (''Generalny Inspektor Ochrony Danych Osobowych'')
* [[Najvyšší kontrolný úrad]] (''Najwyższa Izba Kontroli'')
* Obhajca detských práv (''Rzecznik Praw Dziecka'')
* [[Ombudsman]] (''Rzecznik Praw Obywatelskich'')
* Krajinská rada pre rozhlasové a televízne vysielanie (''Krajowa Rada Radiofonii i Telewizji'')

;Iné dôležité úrady
* [[Poľská Národná banka]] (''Narodowy Bank Polski'')
* Menová rada (''Rada Polityki Pieniężnej'')
* Obhajca [[verejný záujem|verejného záujmu]] (''Rzecznik Interesu Publicznego'')
* [[Ústav národnej pamäti]] (''Instytut Pamięci Narodowej'')

Pozri aj: [[Zoznam vládcov Poľska]]

== Administratívne rozdelenie Poľska ==
{{hlavný článok|Administratívne rozdelenie Poľska}}
[[Súbor:Wojewodztwa.svg|náhľad|Administratívne rozdelenie Poľska na vojvodstvá.]]Poľsko sa od [[1. január]]a [[1999]] delí na [[Vojvodstvo (poľská administratívna jednotka)|vojvodstvá]], [[powiat]]y (okresy) a [[gmina|gminy]] (obce). V súčasnosti je v Poľsku 16 vojvodstiev, 308 powiatov a 65 miest so štatútom powiatu a 2489 gmin.

&lt;center&gt;
{| style=&quot;width:320px; background:none;&quot;
!Vojvodstvá
|- 
|
&lt;div style=&quot;position:relative; font-size:80%;&quot;&gt;
[[Súbor:POL location map.svg|460px]]
{{Image label|x=35|y=85|text=[[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]]}}
{{Image label|x=155|y=50|text=[[Pomoranské vojvodstvo (1999)|Pomoranské]]}}
{{Image label|x=265|y=70|text=[[Varmsko-mazurské vojvodstvo|Varmsko-mazurské]]}}
{{Image label|x=365|y=115|text=[[Podleské vojvodstvo|Podleské]]}}
{{Image label|x=40|y=195|text=[[Lubuské vojvodstvo|Lubuské]]}}
{{Image label|x=110|y=185|text=[[Veľkopoľské vojvodstvo|Veľkopoľské]]}}
{{Image label|x=153|y=130|text=[[Kujavsko-pomoranské vojvodstvo|Kujavsko-pomoranské]]}}
{{Image label|x=70|y=270|text=[[Dolnosliezske vojvodstvo|Dolnosliezske]]}}
{{Image label|x=158|y=300|text=[[Opolské vojvodstvo|Opolské]]}}
{{Image label|x=210|y=320|text=[[Sliezske vojvodstvo|Sliezske]]}}
{{Image label|x=275|y=300|text=[[Svätokrížske vojvodstvo|Svätokrížske]]}}
{{Image label|x=228|y=237|text=[[Lodžské vojvodstvo|Lodžské]]}}
{{Image label|x=297|y=180|text=[[Mazovské vojvodstvo|Mazovské]]}}
{{Image label|x=379|y=255|text=[[Lubelské vojvodstvo|Lubelské]]}}
{{Image label|x=250|y=360|text=[[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľské]]}}
{{Image label|x=337|y=357|text=[[Podkarpatské vojvodstvo|Podkarpatské]]}}
&lt;/div&gt;
|-
|}
&lt;/center&gt;
=== Najväčšie mestá ===
{{hlavný článok|Zoznam miest v Poľsku}}
{| class=&quot;wikitable&quot; margin-right:10px; font-size:90%&quot;
! style=&quot;background:#f5f5f5;&quot; |Poradie
! style=&quot;background:#f5f5f5;&quot; |Mesto
! style=&quot;background:#f5f5f5;&quot; |[[Vojvodstvo (poľská administratívna jednotka)|Vojvodstvo]]
! style=&quot;background:#f5f5f5;&quot; |Počet obyvateľov {{Malé|(2021)}}
|-
|1.
|'''[[Varšava]]'''
|[[Mazovské vojvodstvo|Mazovské]]
|1 864 679
|-
|2.
|'''[[Krakov]]'''
|[[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľské]]
|790 279
|-
|3.
|'''[[Vroclav]]'''
|[[Dolnosliezske vojvodstvo|Dolnosliezske]]
|669 564
|-
|4.
|'''[[Lodž]]'''
|[[Lodžské vojvodstvo|Lodžské]]
|665 259
|-
|5.
|'''[[Poznaň]]'''
|[[Veľkopoľské vojvodstvo|Veľkopoľské]]
|541 782
|-
|6.
|'''[[Gdansk]]'''
|[[Pomoranské vojvodstvo (1999)|Pomoranské]]
|477 276
|-
|7.
|'''[[Štetín]]'''
|[[Západopomoranské vojvodstvo|Západopomoranské]]
|391 404
|-
|8.
|'''[[Lublin]]'''
|[[Lubelské vojvodstvo|Lubelské]]
|331 243
|-
|9.
|'''[[Bydgoszcz]]'''
|[[Kujavsko-pomoranské vojvodstvo|Kujavsko-pomoranské]]
|330 375
|-
|10.
|'''[[Białystok]]'''
|[[Podleské vojvodstvo|Podleské]]
|314 500
|-
|11.
|'''[[Katovice]]'''
|[[Sliezske vojvodstvo|Sliezske]]
|280 200
|-
|12.
|'''[[Gdyňa]]'''
|[[Pomoranské vojvodstvo (1999)|Pomoranské]]
|251 844
|-
|13.
|'''[[Čenstochová]]'''
|[[Sliezske vojvodstvo|Sliezske]]
|245 030
|-
|14.
|'''[[Radom]]'''
|[[Mazovské vojvodstvo|Mazovské]]
|225 810
|-
|15.
|'''[[Sosnowiec]]'''
|[[Sliezske vojvodstvo|Sliezske]]
|224 244
|-
|16.
|'''[[Toruň]]'''
|[[Kujavsko-pomoranské vojvodstvo|Kujavsko-pomoranské]]
|207 190
|-
|17.
|'''[[Kielce]]'''
|[[Svätokrížske vojvodstvo|Svätokrížske]]
|207 188
|-
|18.
|'''[[Gliwice|Glivice]]'''
|[[Sliezske vojvodstvo|Sliezske]]
|198 499
|-
|19.
|'''[[Zabrze]]'''
|[[Sliezske vojvodstvo|Sliezske]]
|190 110
|-
|20.
|'''[[Bytom]]'''
|[[Sliezske vojvodstvo|Sliezske]]
|186 540
|}
&lt;gallery mode=packed&gt;
Súbor:Warsaw 07-13 img04 Palace Square.jpg|Kráľovský palác vo [[Varšava|Varšave]]
Súbor:DJI 0332 Wawel.jpg|[[Krakov]]
Súbor:Widok_na_Wrocław_z_Bazyliki_św._Elżbiety_Węgierskiej.jpg|[[Vroclav]]
Súbor:Lodz_plac_Wolnosci_(dron_2).jpg|[[Lodž]]
Súbor:Ayuntamiento, Poznan, Polonia, 2014-09-18, DD 73-75 HDR.jpg|[[Poznań]]
Súbor:Ayuntamiento Principal, Gdansk, Polonia, 2013-05-20, DD 02.jpg|[[Gdansk]]
&lt;/gallery&gt;

== Demografia ==
V čase vzniku Poľska mala krajina okolo {{km2|250000|m}} a vyše 1 000 000 obyvateľov. Počas panovania [[Kazimír III. Veľký|Kazimíra Veľkého]] Poľsko obývalo 2,5 mil. ľudí (rozloha okolo {{km2|270000|m}}). Až spojenie s Litvou prinieslo radikálny nárast obyvateľstva aj rozlohy. Za časov [[Štefan Bátori|Štefana Bátoriho]] bola rozloha krajiny až okolo 1 milióna km², počet obyvateľov koncom [[16. storočie|16. storočia]] bol približne 9 miliónov. V čase zániku poľskej samostatnosti (okolo roku [[1772]]) dosahoval počet obyvateľov 13 – 14 miliónov, pričom väčšina obyvateľstva, okolo 60 %, nehovorila po poľsky, ale najmä po ukrajinsky a bielorusky. Po znovuzískaní nezávislosti v roku [[1918]] v Poľsku viac ako 1/3 tvorili menšiny, najmä [[Židia]], [[Ukrajinci]], [[Bielorusi]] a [[Nemci]]. Počet obyvateľov v rokoch [[1921]] – [[1938]] vzrástol z 27,2 mil. na 35,2 milióna. Zmena hraníc Poľska po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] a nasledujúca výmena obyvateľstva s Nemeckom a [[ZSSR]] spôsobila, že Poľsko je dnes takmer jednonárodnou krajinou, menšiny netvoria viac ako 5%.

=== Jazyky ===
[[Poliaci]] sú [[Slovania]], a spolu s [[Lužickí Srbi|Lužickými Srbmi]], Čechmi a Slovákmi patria do [[Západoslovanské jazyky|západoslovanskej jazykovej skupiny]]. Úradným jazykom v Poľsku je [[poľština]], aj keď Ústava garantuje menšinám právo používať ich jazyk v oblastiach, kde tvoria väčšinu. Podľa sčítania obyvateľstva (rok [[2002]]) 97,8 % obyvateľov používa ako materskú reč poľštinu. Menšinovými jazykmi sú najmä [[nemčina]], [[kašubčina]], [[ukrajinčina]], [[bieloruština]], [[ruština]], [[slovenčina]], [[litovčina]] a [[rusínčina]].

=== Náboženstvo ===
Približne 90% Poliakov je [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckeho vierovyznania]] a 7,5 % je bez vyznania. Ďalších 100 000 obyvateľov sú gréckokatolíckeho vierovyznania. Ďalšími [[Kresťanstvo|kresťanskými]] cirkvami v Poľsku sú [[Pravoslávna cirkev|pravoslávni veriaci]] (700 000) a [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania v Poľskej republike|luteráni]] (61 000). Pôsobí tu aj [[starokatolícka cirkev]] a iné menšie kresťanské cirkvi. Z veľkej, 3 miliónovej [[Judaizmus|židovskej]] menšiny po vojne zostalo menej ako 10 000 židov.

== Sviatky a prázdniny ==
Poliaci, rovnako ako ostatní obyvatelia [[Zem]]e žijúci podľa [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho]] alebo [[Juliánsky kalendár|juliánskeho]] kalendára, oslavujú [[1. január]]a príchod nového roka.

Jedným z najvýznamnejších sviatkov v Poľsku sú [[Veľkonočné sviatky]]. Na [[Veľkonočný pondelok]] je v krajine voľno. Poliaci majú podobné zvyky ako Slováci – veľkonočné oblievačky, maľované vajcia či svätenie jedla v [[kostol]]och.

[[1. máj]] je sviatkom práce. [[3. máj]] je dňom Ústavy na pamiatku ústavy schválenej v roku [[1791]] (podľa ideálov francúzskej revolúcie). Tento deň je aj poľským národným sviatkom.

''Nanebovstúpenie Pána'' sa slávi vo štvrtok po uplynutí 40 dní od [[Veľkonočná nedeľa|Veľkonočnej nedele]]. V nedeľu v týždni po uplynutí 50 dní od [[Veľká noc|Veľkej noci]] sa slávi ''Zoslanie Ducha Svätého'' ([[Turíce]] či Pentecost). Týždeň na to sa slávi ''[[Sviatok Svätej Trojice]]''. ''[[Sviatok Božieho tela a krvi]]'' (krátko tiež Božie telo, Corpus Christi) je slávený vo štvrtok nasledujúci po Sviatku Svätej Trojice.

[[15. august]]a je sviatok [[Nanebovzatie Panny Márie|Nanebovzatia Panny Márie]]. Deň poľskej [[Solidarita (Poľsko)|Solidarity]] je [[31. august]]a, kedy sa oslavuje vznik Solidarity (Solidarność), poľského odborového hnutia, ktoré spôsobilo pád [[socializmus|socializmu]] v Poľsku roku [[1989]].

[[1. november|1. novembra]] sa slávi Sviatok všetkých svätých. Poliaci v tento deň navštevujú [[hrob]]y svojich príbuzných a blízkych a podobne ako Slováci zapaľujú na ich hroboch sviece či kladú vence. [[11. november|11. novembra]] sa slávi Deň nezávislosti, v tento deň roku 1918 bola vyhlásená samostatná Poľská republika.

[[11. november|11. novembra]] sa v krajine oslavuje Deň (Sviatok) Nezávislosti oslavujú, ktorý existuje od roku [[1918]]. Tento sviatok je poľským národným sviatkom.

[[6. december|6. decembra]] dostávajú poľské deti darčeky od svätého Mikuláša. Najobľúbenejším poľským sviatkom sú [[Vianoce]]. Na [[Štedrý večer]] rodiny zasadnú k slávnostne prestretým stolom. Podobne ako na Slovensku sa pred samotnou večerou jedia oblátky posvätené kňazom. Súčasťou štedrej večere však tradične nie je [[mäso]]. Pre neočakávaného hosťa je vždy prestretý jeden tanier navyše. O polnoci sa rímskokatolícki Poliaci vydávajú do kostolov na polnočnú omšu ([[25. december]], narodenie Pána a začiatok Vianoc) a po návrate sa obdarujú darčekmi. [[26. december|26. decembra]] sa rodiny a priatelia navštevujú a oddychujú. Sviatky sa svojím priebehom podobajú slovenským.

V Poľsku, rovnako ako na Slovensku, ľudia oslavujú svoje meniny v deň, kedy aj niektorí zo svätých má svoj sviatok. [[Meniny]] sa dokonca považujú za dôležitejšie ako [[narodeniny]] a oslávenec je obdarovaný množstvom darčekov od svojich blízkych.

== Dejiny ==
[[Súbor:Siemiginowski_Sobieski_at_the_Battle_of_Vienna.jpg|náhľad|Kráľ [[Ján III. (Poľsko)|Ján III. Sobieski]]. Slávny víťaz bitky pri [[Viedeň|Viedni]] v roku [[1683]] pomohol [[Habsburgovci|Habsburgovcom]] vyhnať [[Turci|Turkov]] z [[Uhorsko|Uhorska]].]]

: ''Hlavný článok: [[Dejiny Poľska]]''

Poľsko ako štátny útvar vzniklo už v [[10. storočie|10. storočí]] pod dynastiou [[Piastovci|Piastovcov]]. V [[12. storočie|12. storočí]] sa Poľsko rozpadlo na niekoľko menších štátov, ktoré boli spustošené mongolskými nájazdmi [[Zlatá horda|Zlatej hordy]] v roku [[1241]]. Pod dynastiou [[Jagelovci|Jagelovcov]] uzavrelo Poľsko spojenectvo s Litvou ([[krewská únia]]). Spojeným poľsko-litovským silám sa podarilo poraziť spoločného nepriateľa, mocný [[Rád nemeckých rytierov]].

Rozkvet Poľska nastal v [[16. storočie|16. storočí]], kedy sa spojilo s Litvou ([[lublinská únia]], v roku [[1569]]) do jedného štátneho útvaru – [[Republika oboch národov|Poľsko-Litovskej únie]] (''Rzeczpospolita Obojga Narodów'') nazývanej krátko Republika, keďže to bola šľachtická republika (šľachta mala právo voliť a dokonca mal každý šľachtic právo veta, čo sa neskôr stalo Poľsku osudným), ktorá trvala v rokoch [[1569]] – [[1795]]. V polovici [[17. storočie|17. storočia]] vypuklo kozácke povstanie vedené [[Bohdan Chmelnický|Bohdanom Chmelnickým]]. Povstania vznikli ako následok polonizácie východných oblastí a mali za následok postupné odcudzenie sa [[Rusíni|Rusínov]] poľskému štátu a pripájanie týchto oblastí dnešnej Ukrajiny k Rusku. Poľsko muselo viesť vojny aj proti [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]] – neskôr [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]], [[Švédsko|Švédsku]], Krymskému chanátu a Turkom až do roku [[1699]]. Nasledujúcich 80 rokov centrálna vláda čoraz viac slabla, štátne orgány prestávali plniť svoju funkciu a krajina sa stala závislou od Ruska. Osveta v Poľsku spustila národné hnutie, v Poľsku bola [[3. máj]]a [[1791]], ako v prvej krajine Európy, schválená písaná [[ústava]] (štátny sviatok). Reformný proces v krajine bol však zastavený delením krajiny medzi Prusko, Rusko a [[Rakúsko]] v rokoch [[1772]], [[1793]] a [[1795]] čo malo za následok koniec Poľska. (Pozri aj [[delenia Poľska]])

Poliaci odmietali obmedzenie svojich slobôd (v minulosti sa nazývali aj ako Národ slobodných ľudí) a niekoľkokrát povstali proti cudzej nadvláde. Počas [[napoleonské vojny|napoleonských vojen]] bol poľský štát s [[liberalizmus|liberálnou]] ústavou pod názvom [[Varšavské vojvodstvo]] obnovený. V roku [[1815]], po porážke [[Napoleon Bonaparte|Napoleona]], bolo z Varšavského vojvodstva vytvorené Poľské kráľovstvo (používal sa aj neoficiálny názov Kongresové kráľovstvo, keďže vzniklo Viedenským kongresom), na jeho čele však stál ruský cár. Jeho rozloha bola {{km2|127000|m}}, počet obyvateľov okolo 2 600 000 (v roku [[1814]]). Malo vlastný [[parlament]], a ruský cár bol titulovaný aj ako kráľ Poľska (len do roku [[1831]]). V roku [[1831]] však poľský parlament zosadil ruského cára z trónu, ten ho vzápätí rozpustil a Poľsko sa stalo súčasťou Ruska ako ''Privislinskij Kraj''. Neskôr ruský cár zredukoval poľské slobody a po povstaní roku [[1863]] sa úradnou rečou stala [[ruština]] a poľština bola zakázaná. V [[19. storočie|19. storočí]] sa oázou slobody pre Poliakov stala len rakúska provincia [[Halič (región)|Halič]] s centrom vo [[Ľvov]]e.

Poľská republika bola obnovená po [[1. svetová vojna|1. svetovej vojne]] [[11. november|11. novembra]] [[1918]]. V rokoch 1918 a 1919 vybojovala v [[poľsko-ukrajinská vojna|poľsko-ukrajinskej vojne]] územia východnej [[Halič (región)|Haliče]]. V roku [[1919]] bola republika napadnutá Sovietskym Ruskom ([[sovietsko-poľská vojna]], február 1919 – marec [[1921]]), no svoju nezávislosť obhájila a k Poľsku pripojila i ďalšie, nepoľské oblasti. V roku [[1920]] sa súčasťou Poľska stali aj [[Tešínsko]] a časti [[Spiš (región)|Spiša]] a [[Orava (región)|Oravy]].

[[1. september|1. septembra]] [[1939]] bolo Poľsko [[poľská obranná vojna (1939)|napadnuté]] vojskami nacistického Nemecka, slovenské vojská prekročili (bez vyhlásenia vojny) štátnu hranicu. Poľská republika [[28. september|28. septembra]] 1939 opäť zanikla. Vláda utiekla do [[Francúzsko|Francúzska]] a neskôr do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], kde vzniklo exilové vojsko bojujúce proti nacistom po boku [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]]. Západnú a severnú časť územia bývalej druhej Poľskej republiky si začlenila do svojho územie Nemecká ríša. Východná časť obývaná hlavne Bielorusmi a Ukrajincami pripadla Sovietskemu zväzu. Po vojne si [[ZSSR]] tieto územia ponechal a anektoval. Časť zajatcov, ktorých zajal Sovietsky zväz na začiatku vojny, bola v roku 1940 boľševikmi popravená (tzv. [[katyňský masaker]]), množstvo Poliakov bolo deportovaných&lt;ref&gt;Zabecki D. T., Poland, Role in the War. in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, s. 1025-1027&lt;/ref&gt;. Na zvyšku poľského územia nacisti vytvorili územie pod zvláštnou správou, ktoré sa označovalo [[Generálny gouvernement]]. Nacisti na tomto území vytvorili [[geto|getá]], v ktorých sústreďovali židovské obyvateľstvo. Neskôr [[Židia|Židov]] deportovali do koncentračných táborov, kde veľkú časť z nich zavraždili. Tvrdo prenasledovali aj poľské obyvateľstvo. Najväčšie [[Nacistický vyhladzovací tábor|nacistické vyhladzovacie tábory]] vybudovali Nemci práve na poľskom území, boli to napr. [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau]], [[Koncentračný tábor Treblinka|Treblinka]] alebo [[Koncentračný tábor Majdanek|Majdanek]]. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] existovalo na poľskom území silný protinacistický odboj, ktorý vyvrcholil [[varšavské povstanie|varšavským povstaním]]. Krajinu oslobodili v prebehu rokov 1944 a začiatkom roku 1945 sovietske vojská. Celkovo počas vojny zahynulo vyše 5,5 milióna obyvateľov Poľska, čo prestavuje vyše 16% predvojnovej populácie. Po skončení vojny bola poľská západná hranica posunutá na rieky [[Odra]] a [[Kladská Nisa|Nisa]] (tzv. [[línia Odra-Nisa]]), nemecké obyvateľstvo bolo vyhnané a medzi ZSSR a Poľskom došlo k presunu Poliakov na jednej strane a Ukrajincov a Bielorusov na druhej. Rozloha Poľska sa zmenšila o {{km2|76000|m}} (20 % predvojnového stavu).

V Poľsku sa podobne ako v celej východnej Európe dostali k moci [[komunizmus|komunisti]] ([[1948]]). Bol nastolený totalitný režim podobný tomu v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] či ZSSR. V roku [[1952]] sa zmenila na Poľskú ľudovú republiku.  Rok [[1956]] priniesol trocha viac slobody a menej [[teror]]u. V roku [[1980]] boli po vlne [[štrajk]]ov založené nezávislé [[odbory]] [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]] (''Solidarność''), ktoré sa postupne stali dôležitou politickou silou. Na ich čele stál neskorší prezident [[Lech Wałęsa]]. Solidarita v prvých postkomunistických voľbách roku [[1990]] zvíťazila. Po páde komunizmu Poľsko, podobne ako [[Maďarsko]] či Česko-Slovensko, prijalo tvrdú ekonomickú reformu s cieľom transformovať svoju socialistickú ekonomiku na konkurencieschopnú. V roku [[1999]] sa stalo členom [[NATO|Severoatlantickej aliancie]] a [[1. máj]]a [[2004]] spolu s ďalšími 9 krajinami členom [[Európska únia|Európskej únie]]. Poľsko je v rámci EÚ najväčšou tzv. novou členskou krajinou a jeho cieľom je ovplyvňovať politiku EÚ výraznejšie ako ostatné menšie krajiny.

=== Mapová galéria vývoja poľského územia ===
&lt;center&gt;
&lt;gallery&gt;
Súbor:Polska960-992.png|Poľsko [[960]] – [[992]] 
Súbor:Polska 992 - 1025.png|Poľsko [[992]] – [[1025]]
Súbor:Rzeczpospolita.png|Poľsko-Litovská únia v čase najväčšieho rozmachu.
Súbor:Rzeczpospolita Rozbiory 3.png|Trojaké delenie Poľska [[1772]], [[1793]] a [[1795]].
Súbor:Polska-ww1-nation.png|Vývoj poľských hraníc v 1. polovici 20. storočia.
Súbor:Rzeczpospolita 1923.png|Poľsko v rokoch [[1922]] – [[1938]].
Súbor:Curzon line en.svg|Vytýčenie súčasných poľských hraníc v roku [[1945]].
&lt;/gallery&gt;
&lt;/center&gt;

=== Zmeny hraníc Poľska ===
[[File:2009-05-30-polska-by-RalfR-30.jpg|thumb|Zámok v [[Štetín]]e (14. storočie), bývalé sídlo vojvodov [[Pomoransko|Pomoranska]]]]
V histórii zmenilo Poľsko územie niekoľkokrát.

V roku [[1634]] bolo Poľsko ([[Republika oboch národov]]) najväčším európskym štátom, až do roku [[1772]], kedy bolo rozdelené medzi [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]], [[Rusko]] a [[Rakúsko]].

Po prvej svetovej vojne však bolo znova obnovené. Svojou rozlohou siahalo až na územie dnešného [[Bielorusko|Bieloruska]], [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Ukrajina|Ukrajiny]].

[[1. septembra]] [[1939]] Nemecko zaútočilo na Poľsko, [[17. septembra]] [[ZSSR]] napadlo Poľsko z východu, údajne preventívne, aby toto územie neobsadili Nemci. Nemecko a ZSSR sa dohodli, že si Poľsko rozdelia v pomere 2:1.

Po skončení 2. svetovej vojny sa pri obnovovaní hraníc v Európe začala klásť otázka menšín. Podľa menšín mali byť upravené aj hranice. Keďže bol východ Nemecka obývaný Poliakmi, rozhodlo sa o posunutí hraníc Poľska viac na západ. Hranica na západe je tvorená Lužickou Nisou a [[Odra|Odrou]]. Nemecko tiež prišlo o územie Východného Pruska, ktoré si rozdelilo Poľsko a ZSSR (dnes [[Kaliningrad]]ská ruská enkláva). Do obnoveného poľského územia patrilo územie, ktoré bolo obsadené Nemeckom [[1. septembra]] a dokonca aj východná časť Nemecka obývaná Poliakmi. Ale územie obnoveného Poľska už nezahŕňalo územie, ktoré napadol ZSSR [[17. septembra]]. To ostalo Sovietskemu zväzu a stalo sa súčasťou Bieloruskej SSR a Ukrajinskej SSR.

;Územné zisky Poľska po druhej svetovej vojne
* Územie východného Nemecka
* Približne 1/2 územia Východného Pruska

;Územné straty Poľska po druhej svetovej vojne
* Približne {{km|300|m}} široké územie na východe Poľska (z ktorého {{km|200|m}} si vybojovalo počas ruskej občianskej vojny v rokoch [[1918]] – [[1922]])

== Geografia ==
{{Hlavný článok|Geografia Poľska}}
[[Súbor:Polen topo.jpg|náhľad|Topografia poľského územia]]
Územie Poľska takmer celé leží v nížinách (Severoeurópska nížina), priemerná výška krajiny je {{mnm|173|w}}, hory ležia len na juhu krajiny ([[Sudety (geomorfologická jednotka)|Sudety]] zahrnujúce [[Krkonoše]] a [[Karpaty]] zahrnujúce [[Tatry]] s najvyšším poľským vrchom – [[Rysy (vrch)|Rysy]] {{mnm|2499}}) a tvoria južnú hranicu Poľska. Severná hranica je pobrežie [[Baltské more|Baltského mora]] od mesta [[Świnoujście]] do mesta [[Krynica Morska]] a pozemné hranice s [[Rusko]]u enklávou [[Kaliningrad]] a [[Litva|Litvou]]. Poľskom preteká niekoľko veľkých riek, napríklad [[Visla]], [[Odra]], [[Varta (rieka)|Varta]], [[Bug]], [[Pilica (rieka)|Pilica]] a [[Noteć]]. V Poľsku je vyše 9 300 jazier, predovšetkým na severe krajiny. [[Západné Pomoransko]] a [[Východné Pomoransko]] spolu tvorí najväčšie a [[Varmsko-mazurské vojvodstvo|Mazúrsko]] najnavštevovanejšie územia Poľska s jazerami. V Poľsku sa taktiež zachovalo niekoľko pralesov, napríklad ''[[Bielovežský prales]]'' (po poľsky: Puszcza Białowieska), {{km|50|m}} na východ od mesta [[Białystok]] a {{km|70|m}} na sever od mesta Brest na poľsko-bieloruských hraniciach. Poľsko leží v miernom podnebnom pásme.

=== Geológia ===
Krajina sa nachádza na styku troch regionálno geologických oblastí, sú ňou [[prekambrium|prekambrická]] [[východoeurópska platforma]] a jej mladšia pokrývka, [[prvohory|prvohorné]] [[hercýnske vrásnenie|hercýnske horstvo]] ([[Český masív]]) a s ním súvisiace panvy a druhohorno-treťohorné [[Karpaty]].

Východoeurópska platforma na poľské územie zasahuje na povrchu hlavne svojou [[mezozoikum|druhohornou]] pokrývkou, v podloží ktorej sa nachádza [[paleoproterozoikum|paleoproterozoické]] [[balticko-bieloruské pásmo]]. Tvorí podstatnú časť krajiny severovýchodne od línie [[Radom]]-[[Koszalin]]. Táto oblasť je tiež označovaná ako [[transeurópska sutúrna zóna]]. Tá je oblasťou násunu [[kaledónska orogenéza|kaledónskeho]] horstva, v rámci ktorého tvoria najväčší povrchový výstup [[Svätokrížske hory]]. Južne od [[oderský zlom|oderského zlomu]] leží severná časť hercýnskeho horstva [[Český masív|Českého masívu]], hlavne jej [[moravsko-sliezska oblasť|moravsko-sliezska]] a [[lužická oblasť]] (hlavne [[kryštalická bridlica|kryštalické bridlice]] a [[granitoid]]y). Na toto horstvo sú naložené karbónsko-permské horniny [[Severonemecko-poľská panva|severonemecko-poľskej panvy]] a [[stredopoľská panva|stredopoľskej panvy]] ale aj [[hornosliezska panva|hornosliezskej panvy]], s výdatnými zásobami [[uhlie|uhlia]]. Panva [[Baltské more|Baltského mora]] je druhohorného veku. Najjužnejšiu časť krajiny tvoria karpatské [[flyšové pásmo|flyšové príkrovy]], malý úsek [[bradlové pásmo|bradlového pásma]] ([[Pieniny]]), [[Tatry]] a [[vnútrokarpatský paleogén|podhalská panva]]. Karpaty z vonkajšej strany obopína [[čelná karpatská predhlbeň|čelná predhlbeň]], ktorá je v Poľsku aj zdrojom ropy a plynu&lt;ref&gt;Slaczka, A., Kruglov, S., Golonka, J., Oszczypko, N., Popadyuk, I., 2006, ''Geology and Hydrocarbon Resources of the Outer Carpathians, Poland, Slovakia, and Ukraine, General Geology.'' in Golonka, J., Pícha, F. (Editori), ''The Carpathians and Their Foreland: Geology and Hydrocarbon Resources.'' AAPG Memoir 84, Tulsa, s. 221 – 258&lt;/ref&gt;.

=== Fauna, flóra a ochrana prírody ===
[[Súbor:European bison (Bison bonasus) male Białowieza.jpg|náhľad|[[Zubor lesný|Zubor]] – najcharakteristickejší predstaviteľ poľskej fauny]]
Poľsko sa vyznačuje stredoeurópskou lesnou vegetáciou na severe krajiny a v horských oblastiach a stepnou vegetáciou na východe krajiny.

Lesy pokrývajú asi 30% územia krajiny, sú to najmä ihličnaté lesy ([[Tatry]], [[Karpaty]], [[Krkonoše]]). Listnaté lesy prevažujú najmä na severe ([[Pomoransko]], [[Mazursko]]), v podkarpatských lesoch, brezové lesy a rašeliniská v nevyužívaných nížinách.&lt;ref&gt;https://rzeszowpodkarpackie.com/ - Portal &quot;Rzeszów Podkarpackie&quot;
&lt;/ref&gt; Vo Vysokých Tatrách je vo vyšších vrstvách rozšírená aj alpská vegetácia.

[[Súbor:Zalew-szczecinski-1.jpg|náhľad|left|[[Štetínsky záliv]], špeciálna oblasť ochrany vtáctva]]
Močiarové oblasti v [[Podleské vojvodstvo|Podlasii]], Mazursku, Warmii a Pomoransku sú chránené niekoľkými spôsobmi, vrátane [[Biebrzanský národný park|Biebrzanského národného parku]], [[Wolinský národný park|Wolinského národného parku]] a lokalít Natura 2000, ako je napríklad [[Štetínsky záliv]].

V Poľsku žijú najmä jelene, srnce, diviaky, v Tatrách aj medvede, vlci, chránené kamzíky, svište  či rysy. Z vtáctva sú to chránené morské a skalnaté orly, bociany, kormorány, tetrovy či výry.

V Bielovežskom pralese žijú, donedávna ako v jedinom mieste v Európe, vo voľnej prírode zubry európske (nedávno boli vypustené do voľnej prírody aj v slovenskom národnom parku [[Poloniny]]). Okrem nich tam žijú aj losy, medvede, rysy či bobry.

V Poľsku je celkovo chránených {{km2|101588|m}} územia, čo predstavuje 32,1% rozlohy krajiny. Ochrana prírody je sústredená hlavne v [[Zoznam národných parkov v Poľsku|23 národných parkoch]].

== Ekonomika ==
[[Súbor:Giełda Papierów Wartościowych w Warszawie ul. Książęca 2020.jpg|náhľad|left|''Burza cenných papierov'' vo Varšave je najväčšou v stredovýchodnej Európe]]
Po nastolení demokracie roku 1989 sa Poľsko vydalo na cestu liberálnych ekonomických reforiem a transformácie svojej ekonomiky a dnes je jednou z najúspešnejších ekonomík východnej Európy pokiaľ ide o rast HDP. Úroveň jeho HDP na hlavu (PKP) však stále zostáva najnižšia v strednej Európe.   Aj podiel poľnohospodárstva na HDP je 2,5%. Ako v prípade mnohých iných krajín teda zdanlivo vysoký rast (ktorý je ale nižší ako na Slovensku) z nižšieho základu zatiaľ znamenal len akési dobiehanie okolitých krajín, ktoré nezaznamenali taký hospodársky úpadok v 70-tych a 80-tych rokoch  20. stor. ako Poľsko.

[[File:Škoda_Yeti_(MSP16).jpg|thumb|[[Poznaň|Poznanský medzinárodný veľtrh]] (''Międzynarodowe Targi Poznańskie'')]]
Popri transformácii ekonomiky prebehla v Poľsku aj privatizácia malých, stredných ale aj veľkých štátnych podnikov, čo spôsobilo aj nárast nezamestnanosti (v roku 2006 okolo 15,5%), no na druhej strane noví investori priniesli do podnikov know-how a nové technológie, čo zabezpečuje Poľsku dlhoročný rast ekonomiky. Najväčšími predajmi boli predaj Telekomunikacja Polska France Telecom-u roku 2000 a predaj 30% akcií Poľskej banky, PKO BP, na Poľskej burze v roku 2004.

Poľsko má jeden z najväčších agrosektorov v Európe, zamestnávajúci až 14% populácie. Transformácia zdravotníctva, vzdelávacieho systému, dôchodkového systému, štátnej správy spôsobili tlaky na rozpočet. Poľsko však pohltilo väčšinu z investícií smerujúcich do transformujúcej sa východnej Európy. Rast HDP bol vysoký v roku [[1993]] – [[2000]], s krátkym poklesom v rokoch [[2001]] – [[2002]]. Spojenie s Európskou úniou krajine zaistí opätovný rast HDP na úrovni predchádzajúcich rokov.

Rast HDP v jednotlivých štvrťrokoch:
* Q1 2003 – 2,2%
* Q2 2003 – 3,8%
* Q3 2003 – 3,9%
* Q4 2003 – 4,7%
* Q1 2004 – 6,9%
* Q2 2004 – 6,1%
* Q3 2004 – 4,8%
* Q4 2004 – 3,9%

Hoci poľská ekonomika zažíva v súčasnosti ekonomický boom, stoja pred ňou ďalšie výzvy, ako napríklad splnenie ekonomických kritérií dovoľujúcich pristúpenie Poľska k spoločnej európskej mene – euro v horizonte roku 2010.

=== Cestovný ruch ===
[[Súbor:Rewal plaza.jpg|thumb|Pobrežie [[Baltské more|Baltského mora]] v [[Gmina Rewal|Rewale]]]]
Prví poľskí turisti boli pútnici, ktorí cestovali do svätýň a pútnických chrámov. V devätnástom storočí už boli dôležitou turistickou destináciou aj [[Tatry]] a v roku [[1874]] bola v [[Nowy Targ|Novom Targu]] založená Galícijská tatranská spoločnosť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=História PTTK |url=http://www.pttk.pl/pttk/historia.php |dátum prístupu=2017-08-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180822151338/http://www.pttk.pl/pttk/historia.php |dátum archivácie=2018-08-22 }}&lt;/ref&gt; 

V súčasnej dobe sa cestovný ruch krajiny zameriava predovšetkým na historické objekty a rekreačné oblasti v atraktívnej prírode (kúpele, národné parky). Poľsko má 16 oblastí [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|UNESCO]]. Zázemie pre turizmus je vybudované na vysokej úrovni, existujú početné turistické informačné stánky a veľmi populárne sú reštaurácie, kaviarne, krčmy a mliečne bary. [[Poľský turisticko-vlastivedný spolok]] operuje po celej krajine a jeho cestičky sú opísané skratkou PTTK (''Polskie Towarzystwo Turystyczno-Krajoznawcze'') a označené farebným značkovaním.&lt;ref&gt;[http://szlaki.pttk.pl/ Chodníky PTTK]&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Palace on the Water, Łazienki Park, Warsaw.jpg|left|thumb|[[Łazienki Królewskie]] vo Varšave]]
[[Súbor:Zakopane7.JPG|thumb|[[Tatranské múzeum doktora Tytusa Chałubińského v Zakopanom|Tatranské múzeum]] doktora [[Tytus Chałubiński|Tytusa Chałubińského]] v [[Zakopané|Zakopanom]]]]
Najpopulárnejšie a najnavštevovanejšie sú mestá [[Varšava]], [[Lublin]], [[Krakov]] &lt;ref&gt;[https://www.krakowdiscovery.com/krakow-walking-tour/ Krakow tours]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;, [[Wieliczka]], [[Oswiecim]] &lt;ref&gt;[https://auschwitztour.co.uk/ Auschwitz tours]&lt;/ref&gt;, [[Bochnia]], [[Wadowice]], [[Osvienčim]], [[Zakopané]] &lt;ref&gt;[https://www.zakopanetransfer.co.uk/ Zakopane transfer]&lt;/ref&gt;, [[Čenstochová]], [[Vroclav]], [[Poznaň]], [[Hnezdno]], [[Štetín]] a [[Gdansk]]. Z prírodných oblastí sú to [[Tatry]],  [[Podhalie]], [[Národný park Gorce|Gorce]], [[Beskydy]] (napr. [[Beskid Żywiecki]], [[Sliezske Beskydy]], [[Nízke Beskydy]] a [[Bieszczady]]), [[Svätokrížske hory]], [[Krkonoše]], [[Bielovežský národný park|Bielovežský]] a [[Biebrzanský národný park]], jazero [[Śniardwy]], [[Štetínsky záliv]] a pobrežie [[Baltské more|Baltského mora]] od [[Świnoujście|Swinoústia]] po [[Krynica Morska|Krynicu Morskú]].

Najznámejšie múzeá sú Archeologické múzeum v [[Biskupin]]e, Múzeum začiatkov poľského štátu v [[Gniezno|Hnezdne]],
[[Wawelský hrad]] v [[Krakov]]e, Kráľovský a [[Wilanowský palác]] a [[Łazienki Królewskie]] vo Varšave, Národné múzeá vo Varšave, Krakove, [[Poznaň|Poznani]], [[Štetín]]e, [[Kielce|Kielcach]] a vo [[Vroclav]]e. Kniežacie zámky sú v Pomoranskom [[Štetín]]e, [[Darłowo|Darlove]] a [[Słupsk|Slupsku]]. Atraktívny je ''Dom narodenia [[Fryderyk Chopin|Fryderyka Chopina]]'' v dedine [[Żelazowa Wola]] ([[gmina Sochaczew]]), ''Múzeum [[Maria Curieová-Skłodowská|Marie Skłodowskej-Curieovej]]'' vo Varšave, ''Dom [[Jan Kochanowski|Jana Kochanowskeho]]'' v dedine [[Czarnolas]] neďaleko [[Radom]]a, ''Tatranské múzeum'' v [[Zakopané|Zakopanom]], ''Poľnohospodárske múzeum'' v meste [[Ciechanowiec]] či ''Národné múzeum poľnohospodárstva a potravinárstva'' v dedine [[Szreniawa]] blízko [[Poznaň|Poznane]].

Zoologické záhrady sú vo [[Vroclav]]e, [[Poznaň|Poznani]], [[Lodž]]i, [[Krakov]]e, [[Varšava|Varšave]], [[Płock]]u, [[Toruň|Toruni]], [[Gdansk]]u a ''Akwarium Gdyńskie'' v [[Gdyňa|Gdyni]]. Safari parky sú v [[Świerkocin]]e neďaleko [[Gorzów Wielkopolski|Gorzowa Wielkopolskeho]] a v [[Borysew]]e blízko mesta [[Poddębice]], pričom botanické záhrady medzi iným v Krakove, Varšave, Vroclave, v [[Lodž]]i, [[Lublin]]e, [[Kórnik]]u, [[Racibórz|Raciborzi]] a v kúpeľoch [[Lądek-Zdrój]]. Najstaršie arborétum v Poľsku sa nachádza v dedine [[Lipno (Opolské vojvodstvo)|Lipno]]&lt;ref&gt;[http://niemodlin.pl/2416/arboretum-w-lipnie-kwitnace-rozaneczniki.html Ogród Dendrologiczny w Lipnie]&lt;/ref&gt; ([[gmina Niemodlin]]). Okrem toho v [[Štetín]]e pri parku Jana Kasprowicza je veľká [[Ružová záhrada v Štetíne|ružová záhrada]].

[[Súbor:Puławy, Pałac Czartoryskich (02).jpg|thumb|left|Palác Czartoryskich v [[Puławy|Puławach]]]]
V Poľsku sa rozvíja [[agroturistika]], turistika s deťmi, [[cykloturistika]] a [[vodáctvo]]. Populárne splavné trasy sú [[Elbląg|Elbląski]] kanál, [[Augustów|Augustovski]] kanál, rieka [[Visla]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Wisła |url=http://kajak.org.pl/splywww/szlak.php?idsz=61 |dátum prístupu=2017-08-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170816005901/http://kajak.org.pl/splywww/szlak.php?idsz=61 |dátum archivácie=2017-08-16 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.kajakiem.pl/szlaki/wisla/ Wisła]&lt;/ref&gt;, [[Pilica (rieka)|Pilica]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Pilica |url=http://kajak.org.pl/splywww/szlak96 |dátum prístupu=2017-08-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170816010424/http://kajak.org.pl/splywww/szlak96 |dátum archivácie=2017-08-16 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://kajakiempopilicy.pl/splywy.php Kajakiem po Pilicy i nie tylko ...]&lt;/ref&gt;, [[Czarna Hańcza]], [[Wieprz]], [[Bug]], [[Drawa]]&lt;ref&gt;[http://www.national-geographic.pl/traveler/kierunki/kajaki 6 najlepszych tras kajakowych w Polsce - National Geographic]&lt;/ref&gt;, [[Krutynia]]&lt;ref&gt;[https://www.krutynia.com.pl/ krutynia.com.pl]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.splywy.pl/krutynia/ splywy.pl/krutynia]&lt;/ref&gt;, [[Warta]]&lt;ref&gt;[https://kajakigoralinek.pl/ kajakirogalinek.pl]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://kajakirogalinek.pl/kajaki-warta/ skajakirogalinek.pl/kajaki-warta/]&lt;/ref&gt;, [[Rega]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Rega |url=http://kajak.org.pl/splywww/szlak.php?idsz=114 |dátum prístupu=2017-08-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170816005540/http://kajak.org.pl/splywww/szlak.php?idsz=114 |dátum archivácie=2017-08-16 }}&lt;/ref&gt;, [[Parsęta]], [[Radew]]&lt;ref&gt;Związek Miast i Gmin Dorzecza Parsęty, Polska Organizacja Turystyczna, 2004, ''Informator turystyczny &quot;Szlak kajakowy rzeki Parsęty i Radwi&quot;''. Białe Błota: Agencja Reklamowo-Wydawnicza Omega. ISBN 83-7263-907-8&lt;/ref&gt;, [[Odra]]&lt;ref&gt;Ufnal, J., Bajer, A., Krawczyk, M., Zakrzewska, K., Kowalski, W., 2007, ''Okolice Szczecina''. Warszawa, ExpressMap. ISBN 978-83-60120-96-5&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Polickie kajakowanie z historią |url=http://kajakowepolice.pl/?page_id=55 |dátum prístupu=2017-08-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170816005425/http://kajakowepolice.pl/?page_id=55 |dátum archivácie=2017-08-16 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://szczecinskawenecja.pl/ Miejskie wycieczki kajakowe &quot;Szczecińska Wenecja&quot;]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kajakiem po Odrze |url=http://wroclawnadodra.pl/kajakiem-po-odrze/ |dátum prístupu=2017-08-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170815235830/http://wroclawnadodra.pl/kajakiem-po-odrze/ |dátum archivácie=2017-08-15 }}&lt;/ref&gt; a [[Štetínsky záliv]]. Turistika s deťmi je najlepšie rozvinutá vo veľkých mestách ([[Štetín]] &lt;ref&gt;[http://www.dzieckowpodrozy.pl/szczecin-atrakcje-dla-dzieci-arkonka-aquapark-opinie/ Szczecin – atrakcje dla dzieci]&lt;/ref&gt;, [[Gdansk]] &lt;ref&gt;[http://www.dzieckowpodrozy.pl/gdansk-atrakcje-dla-dzieci-turystyczne-weekend/ Gdańsk z dzieckiem – 21 atrakcji nie tylko na weekend!]&lt;/ref&gt;, [[Łódź]] &lt;ref&gt;[http://wszedobylscy.com/muzeum-animacji-se-ma-for/ Z dzieckiem w Łodzi. Muzeum Animacji Se-ma-for]&lt;/ref&gt;, [[Varšava]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Warszawa, Polska|url=https://trek.zone/pl/polska/miejsca/8797/warszawa|vydavateľ=Trek Zone|dátum prístupu=2021-04-25|jazyk=pl}}&lt;/ref&gt;) a známych rekreačných strediskách, napr. v [[Świnoujście|Swinoústi]], [[Kołobrzeg|Kolobrehu]] a [[Trzebież]]y&lt;ref&gt;[http://www.dzieckowpodrozy.pl/swinoujscie-atrakcje-dla-dzieci-wakacje-wczasy-z-dzieckiem-opinie/ Świnoujście – atrakcje dla dzieci]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oceanarium |url=https://tropter.com/pl/miejsce/12884238/polska/kolobrzeg/oceanarium |dátum prístupu=2017-08-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170816020308/https://tropter.com/pl/miejsce/12884238/polska/kolobrzeg/oceanarium |dátum archivácie=2017-08-16 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://wokolbaltyku.pl/okolice-szczecina-i-zalewu-szczecinskiego/trzebiez/ Atrakcje turystyczne Trzebieży i okolic]&lt;/ref&gt;.

Jedna z najdlhších národných cyklistických trás je ''Východná cyklotrasa Green Velo'' (''Wschodni Szlak Rowerowy Green Velo''), od mesta [[Końskie]] cez [[Oblęgorek]], [[Kielce]], [[Sandomierz]], [[Rzeszów]], [[Przemyśl]], [[Chełm]], [[Włodawa|Włodawe]], [[Hajnówka|Hajnówke]], [[Białystok]], [[Goniądz]], [[Augustów]], [[Suwałki]], [[Węgorzewo]], [[Lidzbark Warmiński]] a [[Frombork]] až po [[Elbląg]]&lt;ref&gt;[http://greenvelo.pl/ Wschodni Szlak Rowerowy Green Velo]&lt;/ref&gt;. Poľsko-slovenská cesta pre cyklistov spája [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] s mestom [[Bielsko-Biała]]&lt;ref&gt;Hraško, O., Kubička, D., Diaľková cyklotrasa spájajúca Slovensko s Poľskom (Rozległa trasa rowerowa łącząca Polskę i Słowację). Martin, Bielsko-Biała: Turčianska bicyklová skupina JUS, Beskidzkie Towarzystwo Cyklistów&lt;/ref&gt;. 

Tematické trasy pre pešiu turistiku a autom boli vytvorené v mnohých regiónoch, napr. ''Piastovná cesta'' (''Szlak Piastowski'') v [[Poznaň|Poznani]], [[Hnezdno|Hnezdnom]] a v okolí&lt;ref&gt;[http://www.szlakpiastowski.com.pl Organizacja Turystyczna &quot;Szlak Piastowski&quot; Gniezno]&lt;/ref&gt;, ''Kráľovská cesta'' vo Varšave (''Trakt Królewski w Warszawie'')&lt;ref&gt;Lileyko, J., 1979, ''Warszawa. Trakt Królewski''. Warszawa: Krajowa Agencja Wydawnicza&lt;/ref&gt;, ''Pápežská trasa'' (napr. ''szlak „Ścieżkami Jana Pawła II” v Krakove''), ''[[Malopoľské vojvodstvo|Malopoľská]] medová oblasť'' (''Małopolska miodowa kraina'') a ''[[Lubuské vojvodstvo|Lubuská]] trasa vína a medu'' (''Lubuski Szlak Wina i Miodu'')&lt;ref&gt;[http://www.szlakwinaimiodu.pl/ Lubuski Szlak Wina i Miodu]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kraina winem i miodem płynąca |url=http://www.ziemialubuska.pl/2330,2242,,.html |dátum prístupu=2017-08-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160314225814/http://ziemialubuska.pl/2330,2242,,.html |dátum archivácie=2016-03-14 }}&lt;/ref&gt;.

[[Súbor:Zamość. Ratusz..jpg|thumb|[[Zamość]], radnica a Veľké námestie]]
V roku 2016 najvyšší počet turistov využívajúcich ubytovanie bol zaznamenaný vo vojvodstvách [[Malopoľské vojvodstvo|malopoľským]], [[Mazovské vojvodstvo|mazovským]], [[Dolnosliezske vojvodstvo|dolnosliezským]], [[Sliezske vojvodstvo|sliezským]], [[Západopomoranské vojvodstvo|západopomoranským]] a [[Pomoranské vojvodstvo (1999)|pomoranským]]&lt;ref&gt;[http://stat.gov.pl/obszary-tematyczne/kultura-turystyka-sport/turystyka/turystyczna-baza-noclegowa-w-polsce-w-2016-r-,9,5.html Turystyczna baza noclegowa w Polsce w 2016 r.]&lt;/ref&gt;. Domáci cestovný ruch bol najväčší v nasledujúcich provinciách: [[malopoľské vojvodstvo]], [[Pomoranské vojvodstvo (1999)|pomoranské]], [[Mazovské vojvodstvo|mazovské]] a [[Západopomoranské vojvodstvo|západopomoranské]]. Zahraničným návštevníkom bolo pridelených 19,5% všetkých prenocovaní. Vojvodstva [[Mazovské vojvodstvo|mazovské]], [[Malopoľské vojvodstvo|malopoľské]], [[Podleské vojvodstvo|podleské]], [[Západopomoranské vojvodstvo|západopomoranské]] a [[Lubuské vojvodstvo|lubuské]] sa vyznačuje najväčším podielom zahraničných turistov medzi tými, ktorí ubytovanie využívajú. Do okresov s najvyšším počtom prenocovaní poskytnuté zahraničným turistom boli zahrnuté [[Krakov]] (55,7%), Swinoústie ([[Świnoujście]]) (47,7%), [[Varšava]] (42,7%), [[Gdansk]] (38,6%), [[Vroclav]] (36,3%), [[Białystok]] (35,9%), [[Štetín]] (35,8%), a [[Katovice]] (29,9%). V [[Krakov]]e boli väčšinou turisti z Veľkej Británie (17%) a Nemecka (10,5%), v [[Świnoujście|Swinoústi]] z Nemecka (97,3%) a vo Varšave z Veľkej Británie (9,3%), Spojených štátov (8,7%) a Nemecka (8,1%). Percento turistov zo Slovenska medzi zahraničnými turistami v [[Powiat tatrzański|okrese Tatra]] bolo 9,8%. Cudzinci zo susedných krajín, ktorí navštívia Poľsko, podľa počtu boli Nemci (viac ako 25 miliónov), Česi (asi 12 miliónov), Ukrajinci (asi 10 miliónov), Slováci (asi 6 miliónov), Bielorusi (asi 3 miliónov), Litovčania (asi 3 miliónov) a Rusi (asi 1 milión). Index sezónnosť, to znamená počet nocí strávených v turistických ubytovacích zariadeniach v júli a auguste vydelený počtom nocí v turistických ubytovacích zariadeniach spolu * 100%, pre Poľsko v období 2004-2016 znížil o takmer 5 p. percent, čo znamená rovnomernejšie ako predtým rozloženie prenocovanie v priebehu celého roka. V roku 2016 obyvatelia Poľska cestovali hlavne do európskych krajín (93% ciest). Najväčší počet ciest sa uskutočnil v Nemecku (2310.000), Taliansku (936.000), vo Veľkej Británii (915.000), Chorvátsku (661.000), Česku (655.000), Grécku (611.000), Španielsku (588 tis.), Rakúsku (403 tis.), na Slovensku (370 tis.) a Francúzsku (370 tis.). Hlavnými cieľovými krajinami počas jednodňových ciest boli susedné krajiny Poľska - Nemecko, ktoré tvorili 40%, potom Česko - 35% a Slovensko - 15%.&lt;ref&gt;[http://stat.gov.pl/obszary-tematyczne/kultura-turystyka-sport/turystyka/turystyka-w-2016-roku,1,14.html Turystyka w 2016 roku]&lt;/ref&gt;.

&lt;gallery mode=packed&gt;
Súbor:Opera na Zamku.jpg|Opera na zámku v [[Štetín]]e
Súbor:Gniezno_20180720_123212_(ubt).jpg|Hnezdno ([[Gniezno]]), namestie
Súbor:Sękowa, Kościół św. Filipa i św. Jakuba w Sękowej a.jpg|Kostol v Sekowej ([[Drevené kostoly v južnom Malopoľsku]])
Súbor:Checiny 08039.jpg|Zrúcanina hradu v meste [[Chęciny]]
Súbor:Jasna Góra Basilica (cropped).jpg|Kláštor na Jasnej Hore v [[Čenstochová|Čenstochovej]]
Súbor:SM Nowe Warpno Ratusz 2019 (5).jpg|[[Nowe Warpno]], Staré mesto
Súbor:Wąwóz Świętej Królowej Jadwigi w Sandomierzu.jpg|Úvoz kráľovnej Hedvigy v meste [[Sandomierz]]
&lt;/gallery&gt;

== Dopravná sieť ==
[[Súbor:A4 Krakow 20070815 1026.jpg|náhľad|Diaľnica A4 v Krakove]]
[[Súbor:Wezelsosnicafromthesky.JPG|náhľad|[[Diaľnica A1 (Poľsko)|Diaľnica A1/A4]]]]
{{see also|Polskie Koleje Państwowe|Zoznam letísk v Poľsku|Zoznam dopravných značiek v Poľsku}}
[[Súbor:Stadion Narodowy w Warszawie 20120422.jpg|thumb|Stadion Narodowy, Varšava ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|UEFA EURO 2012]])]]

Poľsko má málo rozvinutú dopravnú sieť. Dĺžka železníc je {{km|23420|m}} a ciest {{km|382000|m}}. V Poľsku je 21 000 000 registrovaných osobných [[automobil]]ov a 4 500 000 nákladných automobilov (2010).

Poľsko má 8 hlavných letísk, 122 letísk a 8 heliportov. Dĺžka vodných ciest a kanálov je {{km|3812|m}}. Obchodné loďstvo zahrňuje 114 lodí a ďalších 100 registrovaných mimo krajinu. Poľské hlavné prístavy sú Gdansk, Gdyňa, [[Štetín]], [[Świnoujście]], [[Police (Poľsko)|Police]], [[Kołobrzeg]], [[Ustka]], Varšava a Vroclav.

== Zdravotná starostlivosť ==

V súlade s článkom 68 ústavy Poľskej republiky má každý obyvateľ Poľska právo na ochranu zdravia. Štátna správa zabezpečuje rovnaký dostup k službám zdravotnej starostlivosti všetkým občanom, nezávisle od ich materiálnej situácie, z verejných zdrojov. Podmienky a rozsah starostlivosti vymedzujú predpisy.

== Kultúra, umenie a prostriedky masovej komunikácie ==
=== Hudba ===
[[Súbor:Wojciech Kilar 2 edit.jpg|náhľad|upright|Wojciech Kilar, preslávený filmovou hudbou]]
[[Súbor:Chopin1849opt02.jpg|thumb|upright|[[Fryderyk Chopin]]]]
[[Súbor:Pilsudski 1910 1920 LOC hec 14263 restored.jpg|thumb|upright|[[Józef Piłsudski]]]]

Najčastejšie spomínaní poľskí skladatelia vážnej hudby sú&lt;ref&gt;[http://www.mytopdozen.com/Best_Polish_Composers.html Zoznam poľských skladateľov najčastejšie spomínaných na internete, 3. 12. 2008] {{Webarchive|url=https://archive.today/20120529002301/http://www.mytopdozen.com/Best_Polish_Composers.html |date=2012-05-29 }} {{eng icon}}&lt;/ref&gt;: [[Fryderyk Chopin]], [[Karol Szymanowski]], [[Krzysztof Penderecki]], [[Zbigniew Preisner]], [[Wojciech Kilar]], [[Ignacy Jan Paderewski]], [[Henryk Wieniawski]], [[Krzysztof Komeda]], [[Andrzej Panufnik]], [[Stanisław Moniuszko]], [[Jan Kaczmarek (skladateľ)|Jan A. P. Kaczmarek]], [[Witold Lutosławski]].

=== Literatúra ===
==== Počiatky poľskej literatúry v stredoveku ====
Stredoveká literatúra v Poľsku povstávala pod vplyvom západných krajín a [[Kresťanstvo|kresťanstva]]. V prvom období jej rozvoja (do konca 11. storočia) sa na území krajiny rozvíjala výhradne v [[Latinčina|latinskom jazyku]] a bola v prevažnej miere anonymná. Próza sa skladala z opisov života svätých (napr. život [[Svätý Vojtech|sv. Vojtecha]], či [[Bruno z Querfurtu|Bruna z Querfurtu]]), listov, dejepisných diel a [[Kronika (stredovek)|kroník]] ([[Gallus Anonymus|Gallova]] ''Chronica Polonorum'', [[Wincenty Kadłubek|Kadłubekova]] ''Chronica Polonorum''). Poézia mala charakter príležitostný, [[Panegyrika|panegyrický]], [[Liturgia|liturgický]] a žalobný. V druhom období (12. až 14. storočie) sa v písomníctve rozvíjali kázania (''Kázania svätokrýžske''). Objavovali sa prvé útvory v národnom jazyku (''Psałterz floriański'', ''Bogurodzica''), ktorý bol zároveň využívaný v [[Ústne podanie|ústnej tvorbe]]. Rovnoprávne postavenie si získal v treťom období (14. až 16. storočie), v ktorom vznikli diela ako napríklad tzv. ''Lament świętokrzyski'' a ''Rozmyślanie przemyskie''. Taktiež boli vytvárané poľské preklady [[Biblia|Biblie]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Teresa |priezvisko=Michałowska |meno2=Barbara |priezvisko2=Otwinowska |meno3=Elżbieta |priezvisko3=Sarnowska-Temeriusz |titul=Słownik literatury staropolskiej : średniowiecze, renesans, barok |rok=2002 |vydavateľ=Zakład Narodowy im. Ossolińskich - Wydaw. |miesto=Wrocław | isbn=83-04-04621-0 |strany=954–957}}&lt;/ref&gt;.

==== Renesancia ====
Na počiatku vznikala renesančná literatúra v Poľsku v latinčine pričinením cudzozemcov (Filip Kallimach, Konrad Celtis), ako aj Poliakov (Mikołaj Hussowczyk, Andrzej Krzycki). Literárne diela písané po poľsky sa objavovali čoraz častejšie približne od roku [[1543]], kedy čoraz väčšie uznanie získavali spisovatelia ako: [[Mikołaj Rej]], Andrzej Frycz Modrzewski, Stanisław Hozjusz. V tomto období zároveň vzrástla popularita literatúry s občianskou tematikou. Najväčší rozkvet renesančnej literatúry pripadá na roky [[1565]] až [[1590]]. Najdôležitejšími spisovateľmi tej doby boli: Łukasz Górnicki, A.P. Nidecki i [[Jan Kochanowski]]. Posledne menovaný sa stal otcom poľského literárneho jazyka písaním piesní, frašiek a tragédií. Od roku [[1590]] po začiatok 17. storočia nastal súmrak renesancie v poľskej literatúre&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Teresa |priezvisko=Michałowska |meno2=Barbara |priezvisko2=Otwinowska |meno3=Elżbieta |priezvisko3=Sarnowska-Temeriusz |titul=Słownik literatury staropolskiej : średniowiecze, renesans, barok |rok=2002 |vydavateľ=Zakład Narodowy im. Ossolińskich - Wydaw. |miesto=Wrocław | isbn=83-04-04621-0 |strany=800-810}}&lt;/ref&gt;.

==== Barok ====
Poľská baroková literatúra (17. storočie) sa skladá z niekoľkých prúdov, mimo iných z náboženského prúdu, rozvíjajúceho sa pod vplyvom protireformácie (elégie, emblémy, kázania, piesne, hagiografické diela, parafrázy biblických kníh, texty s individuálnym a meditatívnym charakterom, napr. Sępa Szarzyńského). Druhým prúdom barokovej literatúry bola tvorba Jezuitov (najmä latinská – epigramy, ódy, piesne, ale tiež preklady, napr. Biblia Jakuba Wujka). V rámci tohto prúdu vznikali náboženské a politické traktáty (Skarga), modlitebné knižky, dramatické texty pre školy. Iným prúdom bola [[Sarmatizmus|sarmatská]] tvorba (tradičné formy nadväzujúce na stredovek, rozvoj zemianskej a rytierskej poézie, popularitu získavali domáce silvy a pamätníky). Poézia vyjadrovala pocit márnosti z dočasného majetku ako aj pominuteľnosť lásky a šťastia (''Roksolanki'' [[Szymon Zimorowic|Zimorowica]]). Vznikali tiež erotiky ([[Jan Andrzej Morsztyn|J. A. Morsztyn]]). V literatúre baroka sa vydeľuje tiež „šašovská“ tvorba (prevažne anonymná), v ktorej dominovala paródia, satira, groteska a nonsens&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Teresa |priezvisko=Michałowska |meno2=Barbara |priezvisko2=Otwinowska |meno3=Elżbieta |priezvisko3=Sarnowska-Temeriusz |titul=Słownik literatury staropolskiej : średniowiecze, renesans, barok |rok=2002 |vydavateľ=Zakład Narodowy im. Ossolińskich - Wydaw. |miesto=Wrocław | isbn=83-04-04621-0 |strany=95 – 99}}&lt;/ref&gt;.

==== Osvietenstvo ====
Doba osvietenstva sa v Poľsku začala v prvej polovici 18. storočia. Bola previazaná s krízou šľachtickej demokracie a ohrozením nezávislosti štátu. Preto sa veľká časť literatúry zaoberala občianskymi a politickými otázkami. Predstaviteľmi takej literatúry sú napríklad Ignacy Krasicki i Adam Naruszewicz. Títo spisovatelia (podobne ako Franciszek Bohomolec, [[Julian Ursyn Niemcewicz]] a Franciszek Zabłocki) boli spojení s klasicizmom, nadväzujúcim do antickej tvorby. Tento prúd predstavoval oficiálny a kráľom podporovaný literárny program Poľska. Vedľa neho fungoval sentimentálny prúd, propagovaný strediskom Czartoryských v Puławoch. Predstaviteľmi prúdu boli napríklad Franciszek Karpiński a Franciszek Dionizy Kniaźnin. Najpopulárnejšími druhmi doby boli: óda, [[Selanka (literatúra)|selanka]], [[bájka]] a [[satira]]. Boli tvorené heroicko-komické [[poéma|poémy]] ako aj prvé poľské romány&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Teresa |priezvisko=Michałowska |meno2=Barbara |priezvisko2=Otwinowska |meno3=Elżbieta |priezvisko3=Sarnowska-Temeriusz |titul=Słownik literatury staropolskiej : średniowiecze, renesans, barok |rok=2002 |vydavateľ=Zakład Narodowy im. Ossolińskich - Wydaw. |miesto=Wrocław | isbn=83-04-04621-0 |strany=''Oświecenie''}}&lt;/ref&gt;.

==== Romantizmus ====
[[Súbor:Pan Tadeusz - title page 1834 (93691847) (cropped).jpg|náhľad|Prvé vydanie knihy ''Pan Tadeusz'']]

Situácia po strate nezávislosti v roku 1795 značne vplývala na poľskú literatúru, ktorá odvtedy plnila funkciu udržiavania národného povedomia. Pod vplyvom nemeckého a anglického romantizmu sa učil a rozvíjal prúd poľského romantizmu. Ten spočiatku rivalizoval s klasicizmom a postanisławovským sentimentalizmom, neskôr dominoval až do roku 1863. V porozborovom období boli hromadené povesti, legendy a ľudové piesne (Oskar Kolberg). Literárnu situáciu zmenil úpadok [[Novembrové povstanie|Novembrového povstania]] (1831). Písomníctvo sa od tej chvíle rozdelilo na literatúru domácu (historické romány Kraszewského, šľachtické povedačky Rzewuského, situačné komédie Fredra) a emigračnú, kde vznikali dôležité diela poľskej literatúry. [[Adam Mickiewicz|Mickiewiczove]] Dziady a Pan Tadeusz (ktorý bol uznaný za národnú epopej), [[Juliusz Słowacki|Słowackého]] Kordian, [[Zygmunt Krasiński|Krasińského]] Nie-Boska komedia. Nastal rýchly rozvoj lyriky, v tom mystickej poézie. Objavili sa také druhy ako romantická dráma, digresívna poéma a množstvo iných. Na diela, ktoré vznikli v tomto období, sa odvolávali všetky neskoršie literárne epochy&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Alina |priezvisko=Witkowska |titul=Literatura romantyzmu |rok=1987 |vydavateľ=PWN |miesto=Warszawa | isbn=83-01-05357-7 |strany=5 – 23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno= |priezvisko= |titul=Słownik terminów literackich |rok=1998 |vydavateľ=Zakład Narodowy im. Ossolińskich |miesto=Wrocław | isbn=83-04-04417-X |strany=482 – 483}}&lt;/ref&gt;.[[Súbor:Teatr Miejski im. Juliusza Słowackiego; A-36; PL-MA, Kraków, pl. św. Ducha 1.jpg|Divadlo [[Juliusz Słowacki|Juliusza Słowackého]] v [[Krakov]]e|thumb]]
==== Pozitivizmus ====
Rok [[1864]] (porážka [[Januárové povstanie|Januárového povstania]]) sa zvyčajne pokladá&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Henryk |priezvisko=Markiewicz |titul=Literatura pozytywizmu |rok=2000 |vydavateľ=PWN |miesto=Warszawa | isbn=83-01-12277-3 |strany=5}}&lt;/ref&gt; za počiatok pozitivizmu v Poľsku. Politická situácia v krajine, pochybnosti odzískania nezávislosti cestou ozbrojeného odporu ako aj zaujatie vedeckými objavmi, zmenili úlohu pripisovanú literatúre. Predovšetkým mala byť užitočná a reagovať na aktuálne udalosti a spoločenské problémy. Zmenšil sa význam poézie (no aj naďalej vznikala, písali ju napr. [[Maria Konopnicka]], [[Adam Asnyk]]) a najviac ceneným literárnym druhom sa stal realistický (napr. ''Prus Lalka'', ''Orzeszkowa Meir Ezofowicz'', ''Nad Niemnem''), alebo tendenčný román (napr.''Kraszewski Dziadunio'', ''Orzeszkowa Pan Graba'', ''Pamiętnik Wacławy''). Zároveň vznikali početné novely (Konopnicka, Sienkiewicz, Prus), a tiež historické romány, ako napríklad: ''Faraon'' Prusa a Ogniem i mieczem, Potop, Pan Wołodyjowski, Krzyżacy, Quo vadis Henryka Sienkiewicza. Posledne menovaný spisovateľ dostal v roku 1905 Nobelovu cenu za literatúru&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Henryk |priezvisko=Markiewicz |titul=Pozytywizm |rok=2004 |vydavateľ=PWN |miesto=Warszawa | isbn=83-01-13849-1 |strany=}}&lt;/ref&gt;.

==== Mladé Poľsko ====
[[Mladé Poľsko (umenie)|Mladé Poľsko]] je označenie skupiny umelcov z rokov 1890 – 1918 a pochádza z programového manifestu Artura Górského, v ktorom skritizoval pozitivistov a predstavil literárny program mladých tvorcov. Program upozorňoval na nadpriemernosť umelca, posúval ho do kategórie veštca, obyčajného človeka nazval „filistrom“, čiže obmedzenou osobou. Bola požadovaná sloboda ako aj oddelenie umenia od kultúrneho dedičstva. Vniká heslo „umenie pre umenie“, označujúce rezignáciu z občianskej povinnosti písomníctva, a presunutie ťažiska na individualizmus a osobné prežívanie. Niektorí tvorcovia zároveň pokračovali v oslobodeneckej tématike. Vtedy tvorili [[Jan Kasprowicz]], [[Tadeusz Miciński]], [[Leopold Staff]], [[Stanisław Wyspiański]], [[Stefan Żeromski]]. Dôležitou postavou Mladého Poľska bol [[Stanisław Przybyszewski]], z ktorého tvorby za pozornosť stojí román ''Il Regno Doloroso'' ako aj autobiografia ''Moi współcześni''.

==== 20. storočie ====
Poľsko malo v 20. storočí štyroch nositeľov Nobelovej ceny za literatúru: [[Henryk Sienkiewicz|Henryka Sienkiewicza]], Władysława Reymonta, Czesława Miłosza a Wisławu Szymborskú. Iní dôležití spisovatelia sú Witkacy, Bruno Schulz a Witold Gombrowicz, ktorí sa počítajú do [[Avantgarda|avantgardy]]; tvorca vedeckej fantastiky [[Stanisław Lem]], ktorý vo svojich dielach predpovedal ohromné množstvo vedeckých objavov, ktoré sa stali skutočnosťou: biotechnológia, sieť, virtuálna realita; reportér [[Ryszard Kapuściński]], ktorého portréty iných kultúr a národov sú široko oceňované a prekladané. Ďalší dôležití spisovatelia sú: [[Zbigniew Herbert]], [[Sławomir Mrożek]], [[Jarosław Iwaszkiewicz]], [[Maria Dąbrowska]], [[Leopold Tyrmand]], [[Stefan Chwin]], [[Jerzy Prokopiuk]], [[Robert Stiller]], [[Andrzej Waligórski]], [[Maria Pawlikowska-Jasnorzewska]], [[Julian Tuwim]], [[Ferdynand Goetel]], [[Piotr Kuncewicz]], [[Paweł Jasienica]], [[Stanisław Jerzy Lec]], [[Tadeusz Boy-Żeleński]], [[Tadeusz Różewicz]], [[Józef Mackiewicz]], [[Andrzej Bobkowski]], [[Zofia Nałkowska]], [[Krzysztof Kamil Baczyński]], [[Stanisław Barańczak]], [[Adam Zagajewski]], [[Tadeusz Konwicki]], [[Stefan Wiechecki]], [[Marcin Świetlicki]], [[Andrzej Stasiuk]], [[Eustachy Rylski]] a [[Jerzy Sosnowski]].

=== Prostriedky masovej komunikácie ===
[[Súbor:Siedziba Telewizji Polskiej w Warszawie 2017.jpg|náhľad|[[Telewizja Polska]], budova vo Varšave]]

Verejnoprávna [[Telewizja Polska]] ({{V jazyku|slk|Poľská televízia}}) vysiela na deviatich okruhoch: [[TVP1|TVP 1]] a [[TVP 1 HD]], [[TVP2|TVP 2]] a [[TVP 2 HD]], [[TVP Info]], [[TVP Polonia]], [[TVP Kultura]], [[TVP Historia]], [[TVP Sport]], [[TVP Seriale]], [[Bielsat TV|Белсат TV]] a [[TVP HD]].

Fungujú tiež súkromné stanice: [[Polsat]], [[Polsat 2]], [[TVN]], [[TVN24|TVN 24]], [[TVN 7]], [[TV 4]], [[TV Puls]], [[Canal+]], [[Polsat News]], [[Tele 5]], [[TV Biznes]], 2 kanály [[Polsat Sport]], [[Superstacja]], [[NSport|nsport]], [[TVN Turbo]]. Pomocou satelitných prijímačov sú dostupné mnohé kanály v poľskom jazyku, najmä cez káblovú a digitálnu televíziu: [[Cyfrowy Polsat]], [[n (digitálna televízia)|n]] a [[CYFRA+|Cyfra+]].

Rozhlasové vysielanie zastupuje verejnoprávne [[Polskie Radio]] ({{V jazyku|slk|Poľské Rádio}}): [[Polskie Radio Program I|Jedynka]] ({{V jazyku|slk|Jednotka}}), [[Polskie Radio Program II|Dwójka]] ({{V jazyku|slk|Dvojka}}), [[Polskie Radio Program III|Trójka]] ({{V jazyku|slk|Trojka}}), [[Polskie Radio Program IV|Czwórka]] ({{V jazyku|slk|Štvorka}}) a [[Polskie Radio dla Zagranicy]] ({{V jazyku|slk|Zahraničné vysielanie}}). Okrem verejnoprávneho rozhlasu vysielajú súkromné stanice, napríklad: [[Radio ZET|Radio Zet]], [[RMF FM]], [[Radio Maryja]], [[Radio Eska]], [[Planeta FM]], [[RMF MAXXX]] a iné (množstvo regionálnych a internetových).

Nasledujúce denníky sú zoradené podľa údajov ''Zväzu kontroly distribúcie tlače'' ({{V jazyku|pol|Związek Kontroli Dystrybucji Prasy}}) podľa nákladu zostupne: [[Fakt (noviny)|Fakt]], [[Gazeta Wyborcza]], [[Metro (denník)|Metro]], [[Super Express]], [[Echo Miasta]], [[Dziennik Polska-Europa-Świat]], [[Rzeczpospolita (časopis)|Rzeczpospolita]], [[Gazeta Prawna]], [[Przegląd Sportowy]], [[Dziennik Zachodni]], [[Gazeta Pomorska]], [[Polska Głos Wielkopolski|Głos Wielkopolski]], [[Dziennik Polski]], [[Gazeta Podatkowa]], [[Express Ilustrowany]], [[Dziennik Łódzki]], [[Dziennik Bałtycki]], [[Gazeta Lubuska]], [[Głos - Dziennik Pomorza]], [[Gazeta Wrocławska]], [[Echo Dnia]]&lt;ref name=&quot;ZKDP&quot;&gt;''[https://www.teleskop.org.pl/dane_ogolnodostepne.php Údaje „Zväzu kontroly distribúcie tlače“ za september 2008.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091204085304/http://www.teleskop.org.pl/dane_ogolnodostepne.php |date=2009-12-04 }}'' {{pol icon}}&lt;/ref&gt;

Najväčšie mienkotvorné časopisy krajiny sú&lt;ref name=&quot;ZKDP&quot;/&gt; [[Polityka]], [[Newsweek Polska]] a [[Wprost]].

=== Film ===
{{see also|Poľská filmová škola }}
Poľskí režiséri, ktorých filmy boli nominované na [[Academy Awards|Oscara]] v kategórii zahraničných filmov: [[Jerzy Antczak]], [[Sławomir Fabicki]], [[Feliks Falk]] (2-krát), [[Robert Gliński]], [[Agnieszka Hollandová]], [[Jerzy Hoffman]], [[Andrzej Jakimowski]], [[Jerzy Kawalerowicz]] (3-krát), [[Dorota Kędzierzawska]], [[Krzysztof Kieślowski]] (3-krát), [[Jan Jakub Kolski]], [[Andrzej Kotkowski]],  [[Kazimierz Kutz]] (2-krát), [[Witold Leszczyński]], [[Juliusz Machulski]], [[Czesław Petelski]], [[Magdalena Piekorz]], [[Radosław Piwowarski]], [[Roman Polański]], [[Jerzy Stuhr]], [[Piotr Trzaskalski]], [[Andrzej Wajda]] (7-krát), [[Leszek Wosiewicz]], [[Krzysztof Zanussi]] (4-krát).

[[Zbigniew Rybczyński]] Cena Akadémie za najlepší krátky animovaný film 1982.

== Galéria ==
&lt;center&gt;
&lt;gallery mode=packed&gt;
Súbor:Stary Rynek w Poznaniu, widok z drona.jpg|[[Poznań]]
Súbor:Szczecin Rynek Sienny dron (1).jpg|Štetín ([[Szczecin]])
Súbor:Swinoujscie 30.jpg|[[Świnoujście]]
Súbor:Kolegiata NMP Królowej Świata w Stargardzie - Nr rejestru zabytku A-1467.jpg|[[Stargard]]
Súbor:Beach in Kołobrzeg 2.jpg|[[Kołobrzeg]]
Súbor:Torun Ratusz Staromiejski 2010 03 04 7189.JPG|[[Toruń]]
Súbor:7-11 Grodzka Street in Bydgoszcz 01.jpg|[[Bydgoszcz]]
Súbor:Panorama of Malbork Castle, part 4.jpg|[[Malbork]]
Súbor:Ksiaz - zamek 01.jpg|[[Wałbrzych]]-[[Książ]]
Súbor:Wroclaw - Hala Stulecia z fontanna.jpg|[[Vroclav]] – [[Hala Stulecia|Storočia Hala]] a multimediálne fontány
Súbor:Bielsko-Biała Town Hall.jpg|[[Bielsko-Biała]]
Súbor:Jasna Góra 20050919.JPG|Čenstochová ([[Częstochowa]])
Súbor:20130421 Kielce Palac Biskupow Krakowskich 3127.jpg|[[Kielce]]
Súbor:Kamienica &quot;Pod Św. Krzysztofem i Św. Mikołajem &quot; ul. Rynek 12 e83.jpg|[[Kazimierz Dolny]]
Súbor:Zamek w Janowcu 20150518 6447.jpg|[[Janowiec]]
Súbor:Baranów Sandomierski, zamek (HB2).jpg|[[Baranów Sandomierski]]
Súbor:20130702 Sandomierz zamek 0778.jpg|[[Sandomierz]]
Súbor:Rzeszów zamek 2004b.jpg|[[Rzeszów]]
Súbor:Widok układu urbanistycznego Bochni z wieży kościoła farnego.jpg|[[Bochnia]]
Súbor:Nowy_Wiśnicz_z_powietrza.jpg|[[Nowy Wiśnicz]]
Súbor:Ogrodzieniec_zamek_2.jpg|[[Ogrodzieniec]]
&lt;/gallery&gt;
&lt;/center&gt;

== Poznámky ==
{{referencie|skupina=pozn.}}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Presúvanie Poľska|Delenie Poľska]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Poland|wikt=Poľsko}}

== Externé odkazy ==
* [http://europa.eu/abc/european_countries/eu_members/poland/index_sk.htm Poľsko na Portáli EÚ] {{slk icon}}
* [http://www.polinst.sk/ Poľský inštitút Bratislava] {{slk icon}}
* [http://www.poland.gov.pl/ Oficiálny portál Poľskej republiky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081029120855/http://www.poland.gov.pl/ |date=2008-10-29 }} {{pol icon}}{{eng icon}}{{deu icon}}{{fra icon}}{{spa icon}}{{rus icon}}
* [http://www.panstwaeuropy.friko.pl/pe/polska.html Poľsko – informácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050306124057/http://www.panstwaeuropy.friko.pl/pe/polska.html |date=2005-03-06 }} {{pol icon}}

{{Poľské vojvodstvá}}
{{Krajiny V4}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{Schengenský priestor}}
{{NATO}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Poľsko| ]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]</text>
      <sha1>lg0yurrqx8wdfo7bvg5hz5vbil9ne82</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Priatelia (seriál)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>2785</id>
    <revision>
      <id>8213303</id>
      <parentid>8090275</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T17:02:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213303</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="105101" sha1="0361azcx458q6dixsj85gbgddgznrdo" xml:space="preserve">{{Infobox Televízny seriál
| logo=Friends logo.svg
| sk=Priatelia
| en=Friends
| krajina= [[Spojené štáty]]
| dĺžka=20-22 min.
| počet častí=236
| počet sérií=10
| jazyk=angličtina
| hudba=[[The Rembrandts]] – „I'll Be There For You“
| námet=[[David Crane]] &lt;br /&gt; [[Marta Kaufmannová]]
| žáner=[[sitkom]]
| rok orig= [[22. september]] [[1994]] - [[6. máj]] [[2004]]
| tv orig=NBC
| rok sk=[[16. júl]] [[1997]] - [[2004]]
| tv sk=[[TV Markíza]]
| formát obrazu     = [[480i]] ([[4:3]] [[Standard-definition television|SDTV]]) {{small|(pôvodné vysielanie)}}&lt;br /&gt;[[1080p]] ([[16:9]] [[High-definition television|HDTV]]) {{small|(remaster z roku 2012)}}
| obsadenie=
[[Jennifer Anistonová]] (Rachel Greenová)&lt;br /&gt;
[[Courteney Coxová]] Arquette (Monica Gellerová)&lt;br /&gt;
[[Lisa Kudrowová]] (Phoebe Buffatová - v origináli Phoebe Buffay)&lt;br /&gt;
[[Matt LeBlanc]] (Joey Tribbiani)&lt;br /&gt;
[[Matthew Perry]] (Chandler Bing)&lt;br /&gt;
[[David Schwimmer]] (Ross Geller)
|hlavné roly=Jennifer Aniston&lt;br&gt;Courteney Cox&lt;br&gt;Lisa Kudrow&lt;br&gt;Matt LeBlanc&lt;br&gt;Matthew Perry&lt;br&gt;David Schwimmer|výkonný producent=David Crane&lt;br&gt;Marta Kauffman&lt;br&gt;Kevin S. Bright&lt;br&gt;Michael Borkow (4. séria)&lt;br&gt;Michael Curtis (5. séria)&lt;br&gt;Adam Chase (5. - 6. séria)&lt;br&gt;Greg Malins (5. - 7. séria)&lt;br&gt;Wil Calhoun (7. séria)&lt;br&gt;Scott Silveri (8. - 10. séria)&lt;br&gt;Shana Goldberg-Meehan (8. - 10. séria)&lt;br&gt;Andrew Reich (8. - 10. séria)&lt;br&gt;Ted Cohen (8. - 10. séria)|produkčná spoločnosť=|spoločnosť=Bright/Kauffman/Crane Productions&lt;br /&gt; [[Warner Bros. Television]]|distribútor=}}

'''''Priatelia''''' (orig. ''Friends'') je americký televízny [[sitkom]], ktorý je považovaný za jeden z najpopulárnejších televíznych seriálov z konca [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]]. Seriál zobrazuje život šiestich mladých ľudí žijúcich v [[Greenwich Village]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], ktorí sa navzájom poznajú a riešia spoločné problémy.

Seriál bol vyrobený v produkcii Bright/Kauffman/Crane Productions v spolupráci s [[Warner Bros. Television]] pre [[NBC]] v [[Spojené štáty|USA]]. Prvá epizóda bola odvysielaná na televíznej stanici NBC 22. septembra 1994, posledná 6. mája 2004.

[[Marta Kauffmanová]] a [[David Crane]] začali vytvárať ''Priateľov'' pod názvom ''Insomnia Cafe'' v období medzi novembrom a decembrom 1993. Nápad odprezentovali [[Kevin S. Bright|Kevinovi Brightovi]] a spoločne predstavili sedemstranový návrh seriálu spoločnosti NBC. Po niekoľkých prepisoch a zmenách, vrátane zmeny názvu na ''Six of One&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=News|meno=ABC|titul='Friends' Creators Reveal Secrets|url=https://abcnews.go.com/blogs/entertainment/2012/04/friends-was-originally-called-six-of-one|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=ABC News|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;'' a ''Friends Like Us'', bol seriál nakoniec pomenovaný ''Priatelia''.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Seriál sa točil v štúdiách [[Warner Bros.]] v meste [[Burbank (Kalifornia)|Burbank]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Finále seriálu, ktoré sa vysielalo 6. mája 2004, sledovalo približne 52,5 milióna amerických divákov, čím sa stalo piatym najsledovanejším finále seriálu v histórii televízie,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The 10 Most-Watched TV Series Finales Ever!|url=http://www.etonline.com/gallery/144979_10_Most_Watched_TV_Series_Finales_Ever_Gallery|dátum prístupu=2018-08-27|vydavateľ=Entertainment Tonight|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20180623004843/https://www.etonline.com/gallery/144979_10_Most_Watched_TV_Series_Finales_Ever_Gallery|dátum archivácie=2018-06-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=The 10 Most-Watched Series Finales Ever|periodikum=Mental Floss|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2010-02-28|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://mentalfloss.com/article/24673/10-most-watched-series-finales-ever|dátum prístupu=2018-09-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kalin|meno=Natalie|titul=Huffington Post|url=https://www.huffingtonpost.com/natalie-kalin/top-ten-most-watched-tv-finales-ever_b_6760238.html|dátum vydania=2015-02-27|dátum prístupu=2018-09-23|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; a tiež najsledovanejšou epizódou dekády.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Friends' finale is decade's most-watched TV show - Chicago Tribune|url=http://articles.chicagotribune.com/2009-12-04/entertainment/0912030239_1_joe-millionaire-series-finale-grey-s-anatomy|dátum vydania=2012-08-12|dátum prístupu=2018-09-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20120812091212/http://articles.chicagotribune.com/2009-12-04/entertainment/0912030239_1_joe-millionaire-series-finale-grey-s-anatomy|dátum archivácie=2012-08-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The most watched TV episode of the decade was . . . the series finale of 'Friends'|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/tv/2009/12/03/2009-12-03_the_most_watched_tv_episode_of_the_decade_was____the_series_finale_of_friends.html|dátum vydania=2009-12-07|dátum prístupu=2018-09-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20091207085632/http://www.nydailynews.com/entertainment/tv/2009/12/03/2009-12-03_the_most_watched_tv_episode_of_the_decade_was____the_series_finale_of_friends.html|dátum archivácie=2009-12-07}}&lt;/ref&gt;

''Priatelia'' sa stali jedným z najpopulárnejších televíznych programov všetkých čias.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Complete List - The 100 Best TV Shows of All-TIME - TIME|url=http://www.time.com/time/specials/2007/completelist/0,,1651341,00.html|dátum vydania=2009-02-26|dátum prístupu=2018-09-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20090226031518/http://www.time.com/time/specials/2007/completelist/0,,1651341,00.html|dátum archivácie=2009-02-26}}&lt;/ref&gt; Seriál bol v roku 2002 nominovaný na [[Primatime Emmy Award]]s, kde získal ocenenie „Najlepší komediálny seriál“ za svoju ôsmu sériu. Seriál sa umiestnil na 21. priečke v ''TV Guide'''s 50 Greatest TV Shows of All Time&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TV Guide Names Top 50 Shows - CBS News|url=http://www.cbsnews.com/stories/2002/04/26/entertainment/main507388.shtml|dátum vydania=2012-09-04|dátum prístupu=2018-08-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20120904061715/http://www.cbsnews.com/stories/2002/04/26/entertainment/main507388.shtml|dátum archivácie=2012-09-04}}&lt;/ref&gt;, a na 7. priečke The 50 Greatest TV Shows of All Time magazínu ''[[Empire (magazín)|Empire]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Empire Magazine's 50 Greatest TV Shows of All Time|url=http://www.listal.com/list/empire-magazines-50-greatest-tv|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=www.listal.com|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20110713074236/http://www.listal.com/list/empire-magazines-50-greatest-tv|dátum archivácie=2011-07-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Latest Movie News {{!}} Film Industry - Empire|url=https://www.empireonline.com/movies/features/best-tv-shows-ever/?tv=7/|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=Empire|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V roku 1997 bola epizóda „O videu“ zaradená do kategórie TV Guide's 100 Greatest Episodes of All-Time.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Special Collector's Issue: 100 Greatest Episodes of All Time|periodikum=TV Guide|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=1997|ročník=|číslo=June 28 – July 4|strany=|issn=|url=|dátum prístupu=23. septembra 2018}}&lt;/ref&gt; V roku 2013 ''Priatelia'' obsadili 24. priečku vo Writers Guild of America's 101 Best Written TV Series of All Time&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=101 Best Written TV Series List|url=http://www.wga.org/content/default.aspx?id=4925|dátum vydania=2014-01-10|dátum prístupu=2018-08-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20140110083226/http://www.wga.org/content/default.aspx?id=4925|dátum archivácie=2014-01-10}}&lt;/ref&gt; a 28. priečku v TV Guide's 60 Best TV Series of All Time.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Fretts; Roush|meno=Bruce, Matt|titul=The Greatest Shows on Earth|periodikum=TV Guide Magazine|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=61|číslo=3194-3195|strany=16–19|issn=|url=|dátum prístupu=23. septembra 2018}}&lt;/ref&gt;

== Prehľad ==
Priatelia sú jedným z najúspešnejších televíznych sitkomov v dejinách USA, každý zo šiestich protagonistov zarábal za jednu dokončenú epizódu v deviatej a desiatej sérii 1 milión dolárov.&lt;ref&gt;[http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/212154.stm „1 milión dolárov pre Priateľov,“] BBC News. 11. november 1998&lt;/ref&gt; Tridsaťsekundový reklamný spot v záverečnej epizóde stál dva milióny amerických dolárov.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Reuters|titul=Friends heads for much-hyped farewell - Express India|url=http://expressindia.indianexpress.com/news/fullstory.php?newsid=31095#compstory|dátum prístupu=2018-08-25|vydavateľ=expressindia.indianexpress.com}}&lt;/ref&gt; [[DVD]] zo záznamom poslednej epizódy bolo vydané päť dní po jej odvysielaní.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Friends - The Series Finale|url=https://www.amazon.com/Friends-Finale-Limited-Jennifer-Aniston/dp/B00020HAWY|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-01-05|vydavateľ=www.amazon.com}}&lt;/ref&gt;

Príbeh seriálu je založený na životoch partie šiestich priateľov: na rozmaznanom ockovom dievčatku, snažiacom sa nájsť seba samu Rachel Greenovej; šéfkuchárke závislej na čistote Monice Gellerovej; permanentne nešťastne zamilovanom vtipkárovi, pracujúcom v kancelárii Chandlerovi Bingovi; nevzdelanom hercovi a zvodcovi žien Joey Tribbianim; často sa rozvádzajúcom paleontológovi Rossovi Gellerovi a bláznivej, vždy pozitívne naladenej masérke spievajúcej folkové piesne Phoebe Buffatovej.

== Postavy a obsadenie ==
{{Hlavný článok|Zoznam postáv seriálu Priatelia}}

=== Hlavné postavy ===
[[Súbor:Jennifer Aniston 08.jpg|náhľad|203x203bod|Jennifer Anistonová ako Rachel Greenová]]

* [[Jennifer Aniston]] ako [[Rachel Greenová]] − milovníčka módy a najlepšia kamarátka Monicy Gellerovej zo strednej školy. Rachel sa v prvej sezóne presťahuje k Monice po tom, čo utečie zo svadby, ktorú mala mať s Barrym Farberom. Rachel a Ross sa neskôr dávajú dokopy a znovu rozchádzajú počas seriálu. Okrem neho chodila Rachel s rôznymi mužmi, ako napríklad s talianskym susedom Paolom v prvej sérii, Joshuom Berginom, klientom z Bloomingdale's, v štvrtej sérii, jej asistentom Tagom Jonesom v siedmej sérii, a Joeym Tribbianim v desiatej sérii. Jej prvá práca bola čašníčka v kaviarni Central Perk, ale neskôr sa zamestnala v Bloomingdale's v tretej sérii a u Ralpha Laurena v piatej sérii. Rachel a Rossovi sa narodila dcéra Emma na konci ôsmej série v epizóde „O tom, ako Rachel rodila“. Vo finále seriálu si Rachel a Ross vyznajú lásku a Rachel sa vzdá práce v Paríži preto, aby s ním mohla zostať.

[[Súbor:CourteneyCoxFeb09.jpg|náhľad|225x225bod|Courteney Coxová ako Monica Gellerová]]

* [[Courteney Cox]] ako [[Monica Gellerová]] − šéfkuchárka známa pre svoj [[perfekcionizmus]], panovačnú súťaživosť a [[Obsedantná neuróza|obsesívno-kompulzívny]] charakter. Miluje upratovanie a rada by bola, keby u nej bolo všetko, ako má byť. V mladosti trpela nadváhou. Počas seriálu pracovala v rôznych reštauráciách. Monicin prvý seriózny vzťah bol s dlhoročným rodinným priateľom Richardom Burkeom, ktorý bol od nej o 21 rokov starší. Vytvorili si spolu silný vzťah, ktorý sa však rozpadol po tom, čo Richard priznal, že nechce mať deti. Monica a Chander Bing začali spolu chodiť po spoločne strávenej noci v Londýne vo finále štvrtej série, čo neskôr viedlo k ich svadbe v siedmej sérii a k adopcii dvojčiat na konci seriálu.

[[Súbor:Lisa Kudrow 2.jpg|náhľad|174x174bod|Lisa Kudrowová ako Phoebe Buffatová]]

* [[Lisa Kudrow]] ako [[Phoebe Buffatová]] − masérka a hudobníčka. Ako dieťa bývala v New Yorku, no potom, čo jej matka spáchala samovraždu, žila Phoebe na ulici. Známa je pre svoje svoje zvláštne piesne, ktoré spieva a skladá pri hre na svoju gitaru. Má dvojča Ursulu, s ktorou nemá dobrý vzťah. Má ešte nevlastného brata, ktorý má trojčatá, ktoré mu vynosila Pheobe. Phoebe mala počas seriálu tri vážne vzťahy: s vedcom Davidom v prvej sérii, s ktorým sa rozišla, keď sa presťahoval do [[Minsk]]a kvôli práci; s policajtom Garym, ktorého odznak našla v piatej sérii a vzťah s Mikeom Hanniganom v deviatej a desiatej sérii. V deviatej sérii sa s Mikeom rozišli kvôli tomu, že sa nechcel nikdy ženiť. David sa vrátil z Minska, čím sa ich vzťah obnovil. Keď ju však obidvaja požiadali o ruku, Phoebe si vybrala Mikea. Svadbu mali v desiatej sérii.

[[Súbor:Matt LeBlanc, Arqiva British Academy Television Awards, 2013.jpg|náhľad|226x226bod|Matt LeBlanc ako Joey Tribbiani]]

* [[Matt LeBlanc]] ako [[Joey Tribbiani]] − neúspešný herec a milovník jedla, ktorý sa stal populárnym vďaka svojej role v telenovele ''[[Dni nášho žitia]]'' ako Dr. Drake Remoreto. Joey mal veľa krátkych vzťahov. Odhliadnuc od zvádzania žien, Joey je nevinný, starostlivý a myslí veci dobre. Na zvádzanie žien často používa frázu „Ako sa máš?“ Joey býval so svojím najlepším kamarátom Chandlerom dlhé roky a neskôr s Rachel. V ôsmej sérii sa do Rachel zaľúbil, no Rachel mu  lásku neopätovala. Krátko spolu chodili v desiatej sérii, ale po zistení, že to nebude fungovať kvôli ich priateľstvu a Rachelinmu komplikovanému vzťahu s Rossom, zostali len priateľmi.

[[Súbor:Matthew Perry 2013 lighting and color corrected.jpg|náhľad|222x222bod|Matthew Perry ako Chandler Bing]]

* [[Matthew Perry]] ako [[Chandler Bing]] − šéf v oblasti štatistickej analýzy a rekonfigurácii dát pre veľkú nadnárodnú spoločnosť. Chandler svoju prácu nenávidí, aj keď je dobre platená. Počas prvej série sa snaží odísť, ale zostane, lebo ho povýšia a zvýšia mu plat. V práci dá výpoveď v deviatej sérii kvôli presunu do [[Tulsa|Tulsy]]. Neskôr v sérii sa stane junior [[Copywriting|copywriterom]] v reklamnej agentúre. Chandler má zvláštnu rodinnú históriu, keďže jeho mama píše erotické romány a jeho otec je gay a robí travesty show v Las Vegas pod pseudonymom Helena Handbasket. Chandler je známy pre svoj sarkastický humor a nešťastie vo vzťahoch. V siedmej sérií si vezme Monicu a na konci seriálu si adoptujú dvojčatá. Pred Monicou chodil Chandler s Janice Hosensteinovou v prvej sérii a neskôr sa s ňou dal viackrát dokopy a rozišiel.

[[Súbor:David Schwimmer 2011.jpg|náhľad|205x205bod|David Schwimmer ako Ross Geller]]

* [[David Schwimmer]] ako [[Ross Geller]] − starší brat Monicy Gellerovej a paleontológ, ktorý pracuje v [[American Museum of Natural History]] a neskôr ako profesor paleontológie na [[New York University]]. Počas seriálu bol Ross viackrát vo vzťahu s Rachel. Má za sebou tri nevydarené manželstvá: s Carol Willickovou, lesbou, ktorá je tiež matkou jeho syna, Bena; Emily Walthamovou, ktorá sa s ním rozviedla po tom, čo Ross omylom povedal Racheline meno namiesto jej počas skladania manželského sľubu; a Rachel, s ktorou sa zobral v [[Las Vegas]], keď boli opití. Z jeho rozvodov sa uťahovalo počas celého seriálu. Potom, čo spolu s Rachel strávili jednu noc, Rachel otehotnela a mali spoločne dcéru Emmu, ktorá sa narodila na konci ôsmej série. Na konci seriálu si opätovne priznajú svoju vzájomnú lásku.

V pôvodných zmluvách pre prvú sériu boli herci platení 22 500 dolármi za každú epizódu.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Lowry|meno=Brian|titul=''Friends'' cast returning amid contract dispute|periodikum=[[Los Angeles Times]]|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=[[Los Angeles]]|dátum=12. augusta 1996|ročník=|číslo=|strany=|issn=0458-3035|url=|dátum prístupu=23. septembra 2018}}&lt;/ref&gt; Počas druhej série zarábali rôzne, od 20 000 do 40 000 dolárov za epizódu.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Carter|meno=Bill|titul=Friends' Cast Bands Together To Demand a Salary Increase|periodikum=[[The New York Times]]|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.nytimes.com/1996/07/16/arts/friends-cast-bands-together-to-demand-a-salary-increase.html|dátum prístupu=2018-09-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Pred rokovaniami o platoch pre tretiu sériu sa rozhodli pre kolektívne rokovania, aj keď Warner Bros. preferoval individuálne dohody. Celebrity zarábali 75 000 dolárov za epizódu počas tretej série, 85 000 dolárov počas štvrtej série, 100 000 dolárov počas piatej série, 125 000 počas šiestej série, 750 000 dolárov v siedmej a ôsmej sérii, a 1 milión dolárov v deviatej a desiatej sérii, čím sa Anistonová, Coxová a Kudrowová stali najlepšie platenými televíznymi herečkami v celej histórii.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Guinness World Records 2005|vydanie=2004|vydavateľ=Guinness World Records Ltd|miesto=[[New York City]]|rok=|isbn=978-1892051226|strany=288}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friendly Fire {{!}} Friends {{!}} Television News {{!}} TV {{!}} Entertainment Weekly {{!}} 2|url=http://www.ew.com/ew/article/0,,275935_2,00.html|dátum vydania=2009-07-20|dátum prístupu=2018-09-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20090720180227/http://www.ew.com/ew/article/0,,275935_2,00.html|dátum archivácie=2009-07-20}}&lt;/ref&gt;

David Crane chcel, aby boli všetci šiesti herci rovnako dôležití&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=They leave as they began: With a buzz - Page 2 - baltimoresun.com|url=http://www.baltimoresun.com/topic/bal-friends-buzz0502,0,495484.story?page=2|dátum vydania=2011-06-04|dátum prístupu=2018-09-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20110604153826/http://www.baltimoresun.com/topic/bal-friends-buzz0502,0,495484.story?page=2|dátum archivácie=2011-06-04}}&lt;/ref&gt; a seriál bol označený za „prvú skutočne skupinovú šou“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=A 'family' sitcom for Gen X - 'Friends' cast a new TV mold|periodikum=Christian Science Monitor|dátum=2004-05-06|issn=0882-7729|url=https://www.csmonitor.com/2004/0506/p01s01-ussc.html|dátum prístupu=2018-09-23}}&lt;/ref&gt; Herci sa toto snažili zachovať a teda nedovoliť jednému členovi dominovať nad ostatnými. Taktiež sa zúčastňovali v rovnakých kategóriách pri hereckých oceneniach, kolektívne vyjednávali o mzdách a požiadali, aby sa počas prvej série objavovali na obálkach časopisov spolu. Tiež sa stali najlepšími priateľmi aj mimo obrazovky, dokonca tak veľmi, že sa hosťujúca hviezda [[Tom Selleck]] cítil byť vonku z ich partie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Why we'll miss our absent Friends - Independent.ie|periodikum=Independent.ie|url=https://www.independent.ie/unsorted/features/why-well-miss-our-absent-friends-25913188.html|dátum prístupu=2018-09-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Herci zostali dobrými priateľmi aj po skončení seriálu. Najviac je to vidieť na Coxovej a Anistonovej, keďže Anistonová sa stala krstnou mamou dcéry Coxovej a Davida Arquetta, Coco.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Deczynski|meno=Rebecca|titul=17 Celebrities Who Are Godparents to Other Celebrities' Kids|url=https://thestir.cafemom.com/celebrities/197543/17_celebrities_who_are_godparents|dátum vydania=2016-05-07|dátum prístupu=2019-01-05|vydavateľ=CafeMom|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20190106153312/http://thestir.cafemom.com/celebrities/197543/17_celebrities_who_are_godparents|dátum archivácie=2019-01-06}}&lt;/ref&gt; V oficiálnej rozlúčkovej knihe ''Friends 'Til the End'' každý vo svojom rozhovore uznal, že herci a štáb sa stal ich rodinou.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Wild|meno=David|titul=Friends 'Til the End: The Official Celebration of All Ten Years|vydanie=2004|vydavateľ=Time Warner|miesto=|rok=|isbn=1-932273-19-0|strany=}}&lt;/ref&gt;

=== Slovenské znenie ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Postava || Dabingový herec
|-
| [[Rachel Greenová]]
|[[Katarína Brychtová]]
|-
| [[Monica Gellerová]]
| [[Andrea Karnasová]]
|-
| [[Phoebe Buffatová]]
|[[Bibiana Ondrejková]]
|-
| [[Joey Tribbiani]]
| [[Ivan Šándor]]
|-
| [[Chandler Bing]]
|[[Dušan Cinkota]] / [[Emanuel Hason]]
|-
| [[Ross Geller]]
|[[Stano Král|Stanislav Král]]
|}

Dušan Cinkota daboval Chandlera prvých 7 sérií. Od 8. série až po koniec seriálu prevzal rolu Emanuel Hason.

=== Zaujímavosti ===

*[[Lisa Kudrow]] už mala skúsenosti s účinkovaním v sitcomoch, hrala Ursulu Buffatovú v sitcome ''Mad About You'' (v ''Priateľoch'' bola Ursula Phoebine dvojča). Mala tiež účinkovať v seriáli ''[[Frasier]]'' v roli Roz Doyleovej, ale táto rola bola nakoniec obsadená herečkou [[Peri Gilpinová|Peri Gilpinovou]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lisa Kudrow|url=http://www.imdb.com/name/nm0001435/bio|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=IMDb}}&lt;/ref&gt;
*[[Courteney Coxová]] bola pred seriálom uznávaná ako televízna a filmová herečka, pred ''Priateľmi'' účinkovala vo filmoch ako ''[[Ace Ventura: Zvierací detektív]]'' a mala aj niekoľko malých rolí v sitkomoch ako ''[[Senfield]] a [[Family Ties]].''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Courteney Cox|url=http://www.imdb.com/name/nm0001073/bio|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=IMDb}}&lt;/ref&gt;
* Postava Rossa Gellera bola napísaná [[David Schwimmer|Davidovi Schwimmerovi]] na mieru - tvorcovia seriálu (Crane/Kauffmanová) si ho pamätali z predchádzajúcich konkurzov, mal zapamätateľný hlas a bol známy hlavne svojou prácou na [[Broadway]]i.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;
*[[Matt LeBlanc]] účinkoval ako ''Vinnie Verducci'' v seriáli ''[[Ženatý so záväzkami]]'' v skorých 90. rokoch a zažiaril v krátkom [[Spin-off (médiá)|spin-offe]], ''[[Top of the Heap]]'', ale predtým, ako si ho vybrali do ''Priateľov'', sa sústredil najmä na prácu v reklame a modelingu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matt LeBlanc {{!}} TV Guide|url=https://www.tvguide.com/celebrities/matt-leblanc/bio/165294|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=TVGuide.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Počas seriálu všetci účinkujúci v hlavných úlohách získali status celebrity, čo posunulo ich kariéry do filmov so striedavým úspechom.

== Série ==

{| class=&quot;wikitable&quot;  style=&quot;width: 100%; text-align:center;&quot;
|-
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot;| Séria
! rowspan=&quot;2&quot;| Časti
! colspan=&quot;3&quot; | Pôvodné vysielanie
|-
! Premiéra série {{minivlajka|USA}}
! Finále série {{minivlajka|USA}}
! Stanica {{minivlajka|USA}}
|-
| style=&quot;width:12px; background:#c28b6c; width:1%;&quot;|
| '''[[#1. séria (1994-1995)|1]]'''
| 24
| 22. september 1994
| 18. máj 1995
| rowspan=&quot;11&quot; |[[NBC]]
|-
| style=&quot;width:12px; background:#66A2B6; width:1%;&quot;|
| '''[[#2. séria (1995-1996)|2]]'''
| 24
| 21. september 1995
| 16. máj 1996
|-
| style=&quot;width:12px; background:#9A2B3F; width:1%;&quot;|
| '''[[#3. séria (1996-1997)|3]]'''
| 25
| 19. september 1996
| 15. máj 1997
|-
| style=&quot;width:12px; background:#6EA635; width:1%;&quot;|
| '''[[#4. séria (1997-1998)|4]]'''
| 24
| 25. september 1997
| 7. máj 1998
|-
| style=&quot;width:12px; background:#16A4F6; width:1%;&quot;|
| '''[[#5. séria (1998-1999)|5]]'''
| 24
| 24. september 1998
| 20. máj 1999
|-
| style=&quot;width:12px; background:#701510; width:1%;&quot;|
| '''[[#6. séria (1999-2000)|6]]'''
| 25
| 23. september 1999
| 18. máj 2000
|-
| style=&quot;width:12px; background:#2E5966; width:1%;&quot;|
| '''[[#7. séria (2000-2001)|7]]'''
| 24
| 12. október 2000
| 17. máj 2001
|-
| style=&quot;width:12px; background:#1E4D2B; width:1%;&quot;|
| '''[[#8. séria (2001-2002)|8]]'''
| 24
| 27. september 2001
| 16. máj 2002
|-
| style=&quot;width:12px; background:#000000; width:1%;&quot;|
| '''[[#9. séria (2002-2003)|9]]'''
| 24
| 26. september 2002
| 15. máj 2003
|-
| style=&quot;width:12px; background:#123456; width:1%;&quot;|
| '''[[#10. séria (2003-2004)|10]]'''
| 18
| 25. september 2003
| 6. máj 2004
|-
| style=&quot;width:12px; background:#B3001E; width:1%;&quot;|
| '''[[#NÁVRAT (2021)|Zase spolu]]'''
| 1
| colspan=&quot;2&quot; | 27. máj 2021
|}

== Zhrnutie jednotlivých sérií ==
''Pozri tiež: '''[[Zoznam častí seriálu Priatelia]]'''''

=== Prvá séria ===
V prvej sérii je predstavených šesť hlavných postáv: Rachel, Monica, Phoebe, Joey, Chandler a Ross. Rachel príde do kaviarne Central Perk po tom, čo utečie zo svojej svadby s Barrym a presťahuje sa do bytu k svojej kamarátke zo strednej školy Monice. Ross, ktorý je do Rachel zaľúbený už od strednej školy, sa jej neustále snaží povedať o svojich citoch. V ceste mu však stoja prekážky – napríklad to, že čaká dieťa so svojou bývalou ženou, Carol, ktorá je lesba či Rachelin priateľ Paolo. Joey je predstavený ako neúspešný herec, zatiaľ čo Phoebe pracuje ako masérka. Zobrazená je ako bláznivá osoba, čo je založené na jej problémoch v detstve po tom, čo jej matka spáchala samovraždu. Chandler sa rozíde so svojou priateľkou Janice ([[Maggie Wheelerová]]). Neskôr sa často na rôznych miestach stretávame s jej obľúbenou vetou: O... môj... Bože! v nasledujúcich sériách. Carol porodí chlapčeka, ktorého pomenujú Ben. Na konci série Chandler omylom prezradí, že Ross miluje Rachel. Rachel si uvedomí, že ona to cíti rovnako. Séria končí scénou, kde Rachel na letisku čaká na Rossa vracajúceho sa z pracovnej cesty.

=== Druhá séria ===
Druhá séria začína letiskovou scénou, v ktorej Rachel čaká na Rossa, aby mu povedala o svojej láske k nemu. No Ross príde so svojou novou priateľkou Julie ([[Lauren Tomová]]), s ktorou sa pozná z vysokej školy. Julie vystupuje v niekoľkých úvodných epizódach druhej série. Racheline pokusy povedať Rossovi, že sa jej páči, sú odrazom jeho pokusov v prvej sérii. Joey, herec raziaci si cestu v prvej sérii, dostáva úlohu vo vymyslenej verzii [[Mydlová opera|mydlovej opery]] [[Dni nášho žitia]], ale jeho postava je čoskoro zabitá potom, ako nahnevá scenáristov vyhlásením v [[interview (novinárstvo)|interview]], že si sám píše repliky. Chandler sa dá dokopy s Janice, jeho expriateľkou z prvej série. Monica začne chodiť s Richardom ([[Tom Selleck]]), čerstvo rozvedeným rodinným priateľom, ktorý je však o 21 rokov starší. Na konci série sa však rozídu, lebo Richard nechce mať v budúcnosti deti.

=== Tretia séria ===
V tretej sérii sa posilňuje formát seriálu. Rachel začíta pracovať v Bloomingdale's, v luxusnom obchodnom reťazci a Ross žiarli na jej kolegu Marka. Rachel sa rozhodne dať si prestávku od ich vzťahu a zranený a opitý Ross sa vyspí s Chloe, sexi dievčaťom z obchodu s kopírkami. Toto spôsobí, že sa s ním Rachel rozíde. Jeho odpoveď „vtedy sme spolu nechodili“ sa stáva opakujúcim sa gagom aj v nasledujúcich sériách. Chandler sa s ich rozchodom zmieruje ťažko, pretože mu to pripomína rozchod jeho rodičov. Po tom, čo si Phoebe uvedomí, že nemá žiadnu rodinu, okrem jej dvojičky Ursuly ([[Lisa Kudrowová]]), sa zoznámi so svojím nevlastným bratom Frankom ([[Giovanni Ribisi]]) a biologickou matkou ([[Teri Garrová]]). Joey má vzťah so svojou hereckou kolegyňou Kate ([[Dina Meyerová]]) a Monica začne chodiť s milionárom Peteom Beckerom ([[Jon Favreau]]).

=== Štvrtá séria ===
Na začiatku štvrtej série sa Ross a Rachel nakrátko zmieria po tom, čo sa Ross tvári, že si prečítal dlhý list, ktorý mu Rachel napísala. No stále trvá na tom, že „vtedy spolu nechodili“, a tak sa znova rozídu. Joey chodí s Kathy ([[Paget Brewsterová]]), dievčaťom, do ktorej sa zamiluje aj Chandler. Kathy a Chandler sa pobozkajú, čo spôsobí ťažké časy medzi Chandlerom a Joeym. Joey Chandlerovi odpustí až po tom, čo za trest strávi deň v krabici. Počas natáčania štvrtej série Lisa Kudrowová otehotnela. Aby tvorcovia vysvetlili jej tehotenstvo, vymysleli, že Phoebe bude náhradnou matkou detí jej brata a jeho ženy (ktorú hrá [[Debra Jo Ruppová]], známa tiež zo seriálu [[Tie roky sedemdesiate]]). Monica a Rachel sú donútené vymeniť si byty s Joeym a Chandlerom po tom, čo prehrajú stávku v kvízovej hre. Nakoniec ho však opäť dostanú späť vďaka podplateniu sezónnymi lístkami na zápasy [[New York Knicks|Knicks]] a minútovou pusou (mimo obrazovky). Ross začne chodiť s Angličankou Emily ([[Helen Baxendaleová]]), neterou Rachelinho šéfa, ktorú mala Rachel zobrať na operu. Rachel ale v ten večer chcela ísť na rande so svojím priateľom, tak požiadala Rossa, či by Emily niekam nezobral. V závere série, ktorý sa natáčal v [[Londýn]]e, majú Ross a Emily svadbu. Ross však počas skladania manželského sľubu povie namiesto mena Emily Rachelino meno, a tým si Emily poštve proti sebe. Chandler a Monica sa v Londýne spolu vyspia a Rachel sa rozhodne zúčastniť Rossovej svadby. Phoebe ostane sama v New Yorku, lebo je v šiestom mesiaci tehotenstva a nesmie lietať lietadlom.

=== Piata séria ===
Piata séria začína svadbou Rossa a Emily v Londýne. Monica s Chandlerom sa svoj nový vzťah snažia pred priateľmi udržať v tajnosti. V 100. epizóde sa Phoebe narodia trojičky, jeden chlapec, Frank Jr. Jr., a dve dievčatá: Leslie a Chandler. Emily vyhlási, že jediný spôsob, ako môže zostať s Rossom je, ak by Ross prerušil všetku komunikáciu s Rachel. Ross súhlasí, no počas poslednej večere so všetkými šiestimi hlavnými postavami Emily zavolá Rossovi a po zistení, že Rachel je tam, si uvedomí, že mu nemôže veriť. To spôsobí koniec manželstva. Phoebe začne chodiť s policajtom Garym ([[Michael Rapaport]]) po tom, čo nájde jeho odznak a začne ho používať ako svoj vlastný. Vzťah Monicy a Chandlera vyjde najavo a na výlete v [[Las Vegas]] sa rozhodnú, že sa vezmú, no zmenia plány po tom, čo uvidia opitého Rossa a Rachel vybiehať zo svadobnej kaplnky.

=== Šiesta séria ===
V úvode šiestej série vyjde najavo, že manželstvo Rossa a Rachel je chybou, ktorú urobili počas stavu opitosti. Snažia sa manželstvo anulovať, lebo Ross nechce ďalší, v poradí už tretí rozvod. No zistí, že to nedokáže urobiť, a tak sa snaží ich manželstvo pred Rachel utajiť. Avšak po pár epizódach sa rozvedú. Chandler sa nasťahuje k Monice, čo spôsobí, že sa Rachel musí presťahovať k Phoebe. Joey, stále neúspešný herec, dostane úlohu v seriáli, kde hrá po boku robota. Ross dostane prácu ako profesor na [[New York University]] a začne randiť so študentkou Elizabeth ([[Alexandra Holdenová]]). [[Bruce Willis]] sa ukáže v troch epizódach ako jej otec. Ich vzťah však končí kvôli ich odlišnostiam, ktoré spôsobuje vekový rozdiel, no Rossa štvalo to, že Rachel chodila s Elizabethiným otcom, a bol od nej o dosť starší - viac ako on od Elizabeth. Phoebin a Rachelin byt postihne požiar a Rachel sa presťahuje k Joeymu, zatiaľ čo Phoebe k Monice a Chandlerovi. Chandler požiada Monicu o ruku, ktorá povie áno, aj keď sa jej jej expriateľ Richard prizná, že ju stále miluje.

=== Siedma séria ===
Siedma séria sa z väčšej časti venuje svadbe Monicy a Chandlera a jej prípravám. Vyskytnú sa finančné problémy, ktoré sú však rýchlo vyriešené Chandlerom, ktorý prezradí, že má tajné úspory. Joeyho seriál je zrušený, ale znovu mu ponúknu rolu v ''Dňoch nášho žitia''. Medzitým sa Ross snaží Benovi ukázať židovský sviatok [[Chanuka]] s pomocou kostýmu pásavca. Phoebin byt je opravený, no prerobený iba s jednou veľkou spálňou namiesto pôvodnych dvoch a tak sa Rachel rozhodne zostať s Joeym. Posledné dve epizódy série sa týkajú svadby Monicy a Chandlera, kde sa v úlohe Chandlerovho otca objavila [[Kathleen Turnerová]]. Phoebe a Rachel nájdu pozitívny tehotenský test v kúpeľni Monicinho a Chandlerovho bytu.

=== Ôsma séria ===
V ôsmej sérii je odhalené, že pozitívny test tehotenstva nájdený v Monicinej a Chandlerovej kúpeľni nepatrí Monice, ale Rachel. Rachel si urobí nový tehotenský test, o ktorom Phoebe tvrdí, že je negatívny, pretože chce vidieť, aké sú Racheline skutočné emócie pri zistení, že je naozaj tehotná. Rachel sa cíti smutne, keď pomyslí, že nie je tehotná, a tak jej Phoebe povie pravdu. Po pátracej akcii s červeným svetrom sa zistí, že otcom je Ross. Rachel a Ross sa rozhodnú nechať si dieťa, ale neobnoviť svoj vzťah. Joey sa zamiluje do Rachel, no ona mu lásku neopätuje. Na konci série sa Rachel narodí dieťa. V nemocnici dá Rossova mama Rossovi zásnubný prsteň, pretože chce, aby si zobral Rachel. Ross však Rachel neplánuje požiadať o ruku, ale prsteň si zoberie a dá si ho do vrecka svojej bundy. Medzičasom Joey hľadá vreckovku pre Rachel, pričom zoberie Rossovu bundu a z nej na zem vypadne zásnubný prsteň. Zohne sa, aby ho zobral a otočí sa k Rachel, stále držiac prsteň, na kolenách. Rachel súhlasí s tým, čo si myslí, že je požiadanie o ruku.

=== Deviata séria ===
Ross a Rachel začínajú bývať spolu s ich dcérkou Emmou. Monica a Chandler sa snažia mať dieťa, no kvôli zdravotným obmedzeniam sa im to nedarí. Phoebe začína chodiť s Mikeom Hanniganom ([[Paul Rudd]]) a vyberie si, že bude s ním namiesto s jej expriateľom Davidom ([[Hank Azaria]]). Rachel a Emma sa presťahujú k Joeymu v strede série a Rachel si k nemu vytvorí náklonnosť, zatiaľ čo ostatní z priateľov sa snažia dať Rachel a Rossa dokopy. Skupina cestuje na [[Barbados]] vo finále série, aby si vypočuli Rossov príhovor na paleontologickej konferencii, pričom zostanú bývať na hoteli. Joey a jeho priateľka Charlie ([[Aisha Tylerová]]) sa rozídu a ona začne chodiť s Rossom. Keď Joey vidí Rossa a Charlie ako sa bozkávajú, ide do Rachelinej hotelovej izby a finále série končí ich bozkávaním.

=== Desiata séria ===
V desiatej sérii sa uzatvára niekoľko motívov. Charlie sa rozíde s Rossom, aby sa dala dokopy so svojím expriateľom. Joey a Rachel sa snažia zápasiť s Rossovými pocitmi. Nakoniec sa rozhodnú, že najlepšie bude, ak zostanú priateľmi. Phoebe a Mike sa zoberú v strede série vonku pred kaviarňou Central Perk. Monica a Chandler sa rozhodnú adoptovať si dieťa a stretávajú sa s Ericou ([[Anna Farisová]]), biologickou matkou z [[Ohio|Ohia]]. Počas finále seriálu im Erica porodí na ich prekvapenie dvojičky, dievčatko a chlapčeka. Monica a Chandler sa pripravujú na sťahovanie na predmestie a Joey začne byť smutný kvôli zmenám vo svojom živote. Rachel vyhodia z jej práce a dostane ponuku v Paríži. Ross sa snaží získať jej bývalú prácu späť, tajne sa stretáva s jej šéfom, no vzdá sa po tom, čo si uvedomí, že práca v Paríži je jej vysnívanou. Rachel sa rozlúči so slzami v očiach so všetkými okrem Rossa. Zranený a nahnevaný Ross ju konfrontuje a skončia spolu v posteli. Rachel odchádza a Ross, uvedomujúc si, že ju ľúbi, sa ju snaží zastihnúť na letisku. Rachel si tiež uvedomuje, že ho ľúbi a rozhodne sa vystúpiť z lietadla a súhlasí, že s ním zostane. Seriál sa končí so všetkými priateľmi, ako spoločne odchádzajú z bytu a mieria do Central Perku na svoju poslednú šálku kávy. Posledná veta v seriáli patrí Chandlerovi, ktorý si poslednýkrát robí srandu. Seriál končí záberom na fialové dvere bytu.

== Produkcia ==

=== Koncepcia ===
{| class=&quot;toccolours&quot; style=&quot;float:right; margin-left:1em; margin-right:2em; font-size:95%; background:#f0f8ff; color:black; width:35em; max-width:50%;&quot; cellspacing=&quot;5&quot;
| style=&quot;text-align: left;&quot; |„Je to o sexe, láske, vzťahoch, kariére, o čase v tvojom živote, kedy je všetko možné. A je to o priateľstve, pretože keď si slobodný a si v meste, tvoji priatelia sú tvojou rodinou.“
|-
| style=&quot;text-align: left;&quot; |—Pôvodný návrh použitý Cranom, Kauffmanovou a Brightom na predstavenie seriálu NBC.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Friends' creators share story of show's beginnings - Dateline NBC - Newsmakers {{!}} NBC News|url=http://www.nbcnews.com/id/4899445/|dátum vydania=2013-12-28|dátum prístupu=2018-08-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20131228120417/http://www.nbcnews.com/id/4899445/|dátum archivácie=2013-12-28}}&lt;/ref&gt;
|}
David Crane a Marta Kauffmanová začali pracovať na troch pilotných dieloch seriálov, ktoré mali mať premiéru v roku 1994 po tom, čo [[CBS]] zrušila ich sitkom ''[[Family Album]]'' v roku 1993. Kauffmanová a Crane sa rozhodli predstaviť seriál o „šiestich ľudoch vo veku 20 a viac rokov, ako si razia svoju cestu na Manhattane“ NBC, pretože si mysleli, že tam sa to bude najviac hodiť.&lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kolbert|meno=Elizabeth|titul=Birth of a TV Show: A Drama All Its Own|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.nytimes.com/1994/03/08/arts/birth-of-a-tv-show-a-drama-all-its-own.html?pagewanted=all|dátum prístupu=2018-09-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Svoj nápad odprezentovali aj svojmu produkčnému kolegovi Kevinovi Brightovi, ktorý pracoval ako výkonný producent v seriáli [[HBO]] ''Dream On''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Behind the scenes|url=http://tvnz.co.nz/view/page/488124/415695|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=TV2|url archívu=https://web.archive.org/web/20090203061651/http://tvnz.co.nz/view/page/488124/415695|dátum archivácie=2009-02-03}}&lt;/ref&gt; Nápad na seriál im prišiel na um vtedy, keď Crane a Kauffmanová začali rozmýšlať o čase, kedy skončili univerzitu a začali žiť sami v New Yorku; Kauffmanová myslela tie časy, kedy ich budúcnosť bola „skôr otáznikom“.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Koncept im pripadal zaujímavý, keďže verili, že „každý pozná ten pocit“&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;, a aj preto, že aj oni sa cítli tak isto v ich živote v tom čase. Tím nazval seriál ''Insomnia Cafe'' a predstavil sedemstranový návrh NBC v decembri 1993.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;

V rovnakom čase, [[Warren Littlefield]], vtedajší prezident NBC Entertainment, hľadal komédiu, v ktorej by boli mladí ľudia žijúci spolu a zdieľajúci výdavky. Littlefield chcel, aby skupina zdieľala pamätné udalosti ich životov s priateľmi, ktorí sa stali „novými, náhradnými rodinnými príslušníkmi“.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Littlefield mal však ťažkosti s oživením konceptu a koncepty pripravené NBC mu pripadali hrozné. Keď Kauffmanová, Crane a Bright predstavili ''Insomnia Café'', Littlefield bol ohromený, že poznali jeho postavy. NBC kúpila nápad ako put pilot{{#tag:ref|Put pilot je pilotný diel, ktorý sa televízia zaručila vysielať ako špeciál alebo seriál. Ak televízia neodvysiela pilotný diel, bude dlžiť peniaze produkčnému štúdiu. Väčšinou to znamená, že televízia tento pilotný diel odvysiela.|group=pozn}}, čo znamenalo, že riskujú penále, ak by sa pilotný diel nenatočil.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Stallings|meno=Penny|titul=Ultimate Friends Companion|vydavateľ=Channel 4|miesto=London|rok=1999-10-28|isbn=9780752217260|edícia=5th Impression edition|url=https://www.amazon.co.uk/dp/0752217267|jazyk=English}}&lt;/ref&gt; Kauffmanovej a Craneovi trvalo tri dni na napísanie scenára k seriálu, ktorý nazvali ''Friends Like Us''. Littlefield chcel, aby seriál „reprezentoval [[Generácia X|generáciu X]] a preskúmal nový druh skupinových väzieb“, ale ostatní nesúhlasili.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Crane argumentoval, že toto nie je seriál pre jednu generáciu a chcel vyrobiť seriál, z ktorého sa mohol pri pozeraní tešiť každý. NBC sa scenár páčil a seriál si objednala. Názov zmenili na ''Six of One'', hlavne preto, že mali pocit, že ''Friends Like Us'' bolo podobné sitkomu [[American Broadcasting Company|ABC]] ''These Friends of Mine''.&lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kolbert|meno=Elizabeth|titul=The Conception and Delivery of a Sitcom: Everyone's a Critic|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=1994-05-09|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.nytimes.com/1994/05/09/arts/the-conception-and-delivery-of-a-sitcom-everyone-s-a-critic.html?pagewanted=all|dátum prístupu=2018-09-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

=== Kasting ===
[[Súbor:CourteneyCoxFeb09.jpg|náhľad|235x235bod|Producenti chceli, aby [[Courteney Coxová]] ''(na obrázku)'' hrala Rachel, a [[Jennifer Anistonová]] hrala Moniku; no Coxová a Anistonová nesúhlasili a tak Coxová hrala Moniku a Anistonová Rachel.]]
Littlefield priznal, že keď začalo byť zrejmé, že seriál je v NBC uprednostňovaným projektom, telefonáty mal od každého agenta v meste, ktorého klienti chceli byť súčasťou seriálu.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Konkurz na hlavné role bol v [[New York (mesto)|New Yorku]] a v [[Los Angeles]].&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Friends: Kevin Bright|url=https://usatoday30.usatoday.com/community/chat/2002-04-23-friends.htm|dátum vydania=2004-04-23|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=USA Today}}&lt;/ref&gt; Vedúci kastingu v užšom výbere znížil 1000 uchádzačov na jednu postavu na 75 uchádzačov. Tí, ktorých zavolali do ďalšieho kola, čítali pred Cranom, Kauffmanovou a Brightom. Na konci marca bolo číslo potenciálnych hercov znížené na 3 až 4 pre každú rolu. Títo čítali pred [[Les Moonves|Lesom Moonvesom]], vtedajším riaditeľom Warner Bros. Television.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kolbert|meno=Elizabeth|titul=Finding the Absolutely Perfect Actor: The High-Stress Business of Casting|periodikum=The New York Times|dátum=1994-04-06|issn=0362-4331|url=https://www.nytimes.com/1994/04/06/arts/finding-the-absolutely-perfect-actor-the-high-stress-business-of-casting.html|dátum prístupu=2019-01-02|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

Kedže tvorcovia seriálu pracovali s Davidom Schwimmerom už v minulosti, mali ho na mysli, keď písali postavu Rossa.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Zároveň bol prvým vybraným hercom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Couric|meno=Katie|titul=Can David Schwimmer leave Ross Geller behind?|url=http://www.msnbc.msn.com/id/4908086/|dátum vydania=2004-05-05|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=MSNBC|url archívu=https://web.archive.org/web/20121103135214/http://www.msnbc.msn.com/id/4908086/|dátum archivácie=2012-11-03}}&lt;/ref&gt; Coxová chcela hrať postavu Moniky, ale producenti chceli, aby hrala Rachel, kvôli jej „radostnej, pozitívnej energii“, ktorá nepatrila k Monike, akú si prestavovali. Po Coxovej konkurze však Kauffmanová súhlasila s Coxovou a rolu dostala.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Friends Til the end: The Official Celebration of all Ten years|vydanie=|vydavateľ=Time Home Entertainment|miesto=|rok=2004|isbn=|strany=}}&lt;/ref&gt; Keď sa o postavu Joeyho uchádzal Matt LeBlanc, dal postave iný nádych. Hral postavu Joeyho s jednoduchším zmýšľaním a dal jej srdce. Aj keď vtedy Crane a Kauffmanová nechceli, aby Matt LeBlanc rolu dostal, televízia im povedala, aby ho obsadili.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Jennifer Anistonová, Matthew Perry a Lisa Kudrowová boli obsadení na základe svojich konkurzov.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Počas konkurzov sa v dejovej línii uskutočnilo viacero zmien. Tvorcovia zistili, že postavy musia viac prispôsobiť hercom a proces objavovania charakteru postáv pokračoval počas prvej série. Kauffmanová uznala, že Joey sa stal „úplne novou postavou“ a že „až pri prvej epizóde k sviatku Vďakyvzdania si uvedomili, aká je Monikina neuróza zábavná“.&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Friends' that were like family -- Newsday.com|url=http://www.newsday.com/entertainment/news/ny-friendsfanfare,0,6756416.story|dátum vydania=2009-01-24|dátum prístupu=2018-09-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20090124163208/http://www.newsday.com/entertainment/news/ny-friendsfanfare,0,6756416.story|dátum archivácie=2009-01-24}}&lt;/ref&gt;

=== Písanie ===
V týždňoch po tom, čo si NBC vybrala ''Priateľov'', Crane, Kauffmanová a Bright skontrolovali scenáre, ktoré boli pôvodne určené pre iné seriály, hlavne nenatočené epizódy seriálu ''[[Seinfeld]]''.&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt; Kauffmanová a Crane zamestnali tím siedmich mladých scenáristov, pretože „keď máte 40, už to robiť nemôžete. Televízie a štúdia hľadajú mladých ľudí, ktorí práve skončili univerzitu.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Shayne|meno=Bob|titul=No Experience Wanted|url=http://articles.latimes.com/2001/jun/10/entertainment/ca-8511|dátum vydania=2001-06-10|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=Los Angeles Times|url archívu=https://web.archive.org/web/20090616165543/http://articles.latimes.com/2001/jun/10/entertainment/ca-8511|dátum archivácie=2009-06-16}}&lt;/ref&gt; Tvorcovia mali pocit, že keď bude všetkých šesť postáv rovnako dôležitých, namiesto dominancie jednej či dvoch, zabezpečí to seriálu „nespočetné množstvo príbehov“.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Väčšina nápadov deja prišla od scenáristov, no niektoré nápady pridali samotní herci.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Aj keď tvorcovia pôvodne zamýšľali veľký príbeh lásky medzi Joeym a Monicou, nápad ľúbostného vzťahu medzi Rossom a Rachel sa vynoril počas toho, ako Kauffmanová a Crane písali scenár pilotného dielu.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Počas produkcie pilotného dielu NBC požiadala, aby bol scenár zmenený a aby bola v seriáli jedna dominantná dejová línia a niekoľko vedľajších. Scenáristi to však zamietli, keďže chceli zachovať tri navzájom rovnocenné dejové línie.&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt; NBC tiež chcela, aby scenáristi vytvorili jednu staršiu postavu na vyváženie mladých. Crane a Kauffmanová boli nútení vyhovieť a napísali návrh na epizódu, v ktorej bol „Pat the Cop“, ktorého úlohou bolo dávanie rád ostatným postavám. Crane si uvedomil, že dej je otrasný a Kauffmanová zažartovala: „Poznáte tú detskú knihu, ''Pat the Bunny''? My máme Pat the Cop.“ NBC tento nápad nakoniec zamietla.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Každé leto producenti vymýšľali dej pre nasledujúcu sériu.&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Entertainment &amp; the Arts {{!}} Baby episode could make 'Friends' TV's top show {{!}} Seattle Times Newspaper|url=http://community.seattletimes.nwsource.com/archive/?date=20020515&amp;slug=wfriends|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=community.seattletimes.nwsource.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20090122135945/http://community.seattletimes.nwsource.com/archive/?date=20020515&amp;slug=wfriends|dátum archivácie=2009-01-22}}&lt;/ref&gt; Predtým, ako epizóda išla do produkcie, Kauffmanová a Crane skontrolovali scenár napísaný iným scenáristom. Hlavne vtedy, keď sa im niečo týkajúce sa seriálu alebo postavy zdalo byť cudzie.&lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kolbert|meno=Elizabeth|titul=A Sitcom Is Born: Only Time Will Tell   The Road To Prime Time: Last of four articles on the creation of a television series.|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.nytimes.com/1994/05/23/arts/sitcom-born-only-time-will-tell-road-prime-time-last-four-articles-creation.html?pagewanted=all|dátum prístupu=2018-09-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Najťažšie epizódy na napísanie boli „prvá a posledná epizóda každej série“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Radloff|meno=Jessica|titul=The Creators of Friends Reveal Brand-New Secrets About the Show|url=https://www.glamour.com/story/exclusive-the-creators-of-frie|dátum vydania=2016-02-16|dátum prístupu=2019-01-05|vydavateľ=Glamour|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Na rozdiel od iných dejových línií, o vzťahu medzi Joeym a Rachel bolo rozhodnuté v polovici ôsmej série. Tvorcovia nechceli, aby sa Ross a Rachel dali dokopy tak skoro a zatiaľ čo hľadali prekážku v ich vzťahu, scenárista navrhol Joeyho záujem o Rachel a dejová línia bola zakomponovaná do série. Pri deviatej sérii si scenáristi neboli istí, koľko deju treba poskytnúť Rachelinemu bábätku, keďže nechceli, aby sa seriál točil okolo bábätka, ale zároveň nechceli, aby dej vyzeral, akoby žiadne bábätko neexistovalo.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Crane povedal, že im chvíľu trvalo, kým prijali myšlienku desiatej série, ktorú sa rozhodli urobiť preto, lebo mali ešte dosť príbehov na opodstatnenie série. Kauffmanová a Crane by nesúhlasili s jedenástou sériou, aj keby všetci herci chceli pokračovať.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

=== Filmovanie ===
[[Súbor:Friends building.jpg|náhľad|198x198bod|Budova na 90 Bedford Street, [[Greenwich Village]], ktorá bola použitá na exteriérové zábery.]]
Prvá séria sa natáčala v štúdiu 5 vo Warner Bros. Studios v meste [[Burbank (Kalifornia)|Burbank]] v [[Kalifornia|Kalifornii]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Endrst|meno=James|titul=Friends wins friends with caffeine-fueled energy|url=http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=AASB&amp;p_theme=aasb&amp;p_action=search&amp;p_maxdocs=200&amp;p_topdoc=1&amp;p_text_direct-0=0EAD97908003E2DA&amp;p_field_direct-0=document_id&amp;p_perpage=10&amp;p_sort=YMD_date:D|dátum vydania=1995-02-23|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=Austin American-Statesman|poznámka=''vyžadovaná registrácia''|url archívu=https://web.archive.org/web/20181125074027/http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=AASB&amp;p_theme=aasb&amp;p_action=search&amp;p_maxdocs=200&amp;p_topdoc=1&amp;p_text_direct-0=0EAD97908003E2DA&amp;p_field_direct-0=document_id&amp;p_perpage=10&amp;p_sort=YMD_date:D|dátum archivácie=2018-11-25}}&lt;/ref&gt; Vedúci predstavitelia NBC sa obávali, že scéna kaviarne je príliš hipsterská a požiadali, aby bol seriál nakrúcaný v reštaurácii, no nakoniec súhlasili s konceptom kaviarne.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Znelka seriálu bola nafilmovaná vo fontáne na Warner Bros. Ranch o štvrtej hodine ráno, ktoré bolo aj na Burbank obzvlášť chladné.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Pollak|meno=Michael|titul=Keep Your Left Up|periodikum=The New York Times|dátum=2005-11-27|issn=0362-4331|url=https://www.nytimes.com/2005/11/27/nyregion/thecity/keep-your-left-up.html|dátum prístupu=2019-01-05|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Na začiatku druhej série sa produkcia presunula do väčšieho štúdia 24, ktoré bolo po finále seriálu premenované na „The Friends Stage“ ''(„Štúdio Priateľov“)''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=52 millon friends see off &quot;Friends&quot;|url=http://www.chinadaily.com.cn/english/doc/2004-05/08/content_328725.htm|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=www.chinadaily.com.cn}}&lt;/ref&gt; Filmovanie seriálu začalo počas leta 1994 pred živým publikom, ktoré dostalo súhrn seriálu, aby sa „skamarátili“ so šiestimi hlavnými postavami. Medzi klapkami zabával publikum najatý komediant.&lt;ref name=&quot;:20&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kiesewetter|meno=John|titul=Friends grows in stature, ratings|url=http://www.enquirer.com/editions/2002/01/27/tem_friends_grows_in.html|dátum vydania=2002-01-27|dátum prístupu=2019-01-05|vydavateľ=The National Enquirer|jazyk=en|url archívu=https://archive.today/20121204193030/http://www.enquirer.com/editions/2002/01/27/tem_friends_grows_in.html|dátum archivácie=2012-12-04}} {{Prebraná citácia}}&lt;/ref&gt; Každá 22-minútová epizóda sa točila 6 hodín, dvakrát toľko čo väčšina sitkomov, hlavne kvôli niekoľkým klapkám a prepisovaniu scenára.&lt;ref name=&quot;:20&quot; /&gt;

Aj keď chceli producenti vždy nájsť správne príbehy na vyťaženie maxima z miesta, ''Priatelia'' nikdy neboli natáčaní v New Yorku. Bright mal pocit, že natáčanie mimo štúdia spôsobilo, že epizódy boli menej zábavné, aj keď aj pri natáčaní vonku bolo živé publikum neoddeliteľnou súčasťou seriálu.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Keď bol seriál kritizovaný za nesprávne zobrazovanie New Yorku, so skupinou zápasiacou s finančnými problémami, ktorá si mohla dovoliť veľké byty, Bright poznamenal, že štúdio musí byť dostatočne veľké pre kamery, osvetlenie, a „pre publikum, aby videlo, čo sa práve deje.“&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Finále štvrtej série bolo natočené v Londýne, pretože producenti si boli vedomí popularity seriálu vo Veľkej Británii. Finále piatej série v Las Vegas bolo nafilmované v štúdiách Warner Bros., aj keď Bright stretol ľudí, ktorí si mysleli, že finále bolo naozaj natočené v Las Vegas.&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friendly art of funny|url=https://www.theage.com.au/entertainment/friendly-art-of-funny-20061207-ge3qdi.html|dátum vydania=2006-12-07|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=The Age|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Finále seriálu ==
[[Súbor:JenniferAnistonFeb09.jpg|náhľad|Herci boli počas natáčania finálnej epizódy veľmi emotívni. [[Jennifer Anistonová]] vysvetlila: „Sme teraz ako porcelán, ktorý rýchlo smeruje k tehlovej stene.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Friends' end painful, cast says - The Boston Globe|url=https://web.archive.org/web/20090121013328/http://www.boston.com/ae/tv/articles/2004/01/15/friends_end_painful_cast_says/|dátum vydania=2009-01-21|dátum prístupu=2018-08-23}}&lt;/ref&gt;]]
Prvý koncept hodinového finále seriálu tvorcovia dokončili v januári 2004, štyri mesiace pred odvysielaním. Crane, Kauffmanová a Bright si pozreli finále iných sitkomov, aby pripravili osnovu epizódy, pričom dávali pozor na to, čo fungovalo a čo nie. Páčili sa im tie, ktoré zostali verné seriálu, citujúc finále seriálu ''[[The Mary Tyler Moore Show]]'' ako zlatý štandard. Pre Cranea, Kauffmanovú a Brighta bolo písanie finále náročné. Nechceli urobiť niečo, čo by bolo príliš, alebo vytrhnúť seriál zo seriálu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hartlaub|meno=Peter|titul='Friends' challenge -- finding right words to say goodbye|url=https://www.sfgate.com/entertainment/article/Friends-challenge-finding-right-words-to-say-2830232.php|dátum vydania=2004-01-15|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=SFGate}}&lt;/ref&gt; Najkritickejšie časti finále boli natočené bez publika a s minimom členov štábu. Hlavné obsadenie si finále užívalo a boli si istí, že fanúšikovia budú reagovať podobne:
{{citát|Je to presne to, v čo som dúfal. Všetci skončíme s pocitom nového začiatku a diváci majú pocit, že je to nová kapitola v živote všetkých týchto postáv.|[[David Schwimmer]] počas finále seriálu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hartlaub|meno=Peter|titul=Friends challenge - finding right words to say goodbye|url=http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=/c/a/2004/01/15/DDGPB49B2D1.DTL&amp;type=printable|dátum vydania=2004-01-15|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=San Francisco Chronicle|url archívu=https://web.archive.org/web/20090123083513/http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=/c/a/2004/01/15/DDGPB49B2D1.DTL&amp;type=printable|dátum archivácie=2009-01-23}}&lt;/ref&gt;|200}}

NBC finále seriálu výrazne propagovala.&lt;ref name=&quot;:19&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Shales|meno=Tom|titul=A Big Hug Goodbye to 'Friends' and Maybe to the Sitcom|url=http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/articles/A7176-2004May7.html??noredirect=on|dátum vydania=2004-05-07|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=The Washington Post}}&lt;/ref&gt; Finále ''Priateľov'' bolo témou dvoch častí týždenného spravodajského magazínu ''[[Dateline NBC]]'', z ktorého jedna mala dve hodiny. Pred finálnou epizódou bola odvysielaná hodinová retrospektíva záberov z celého seriálu a po finále nasledovala ''[[The Tonight Show with Jay Leno]]'', ktorá bola natočená v štúdiu v kaviarni Central Perk a herci z ''Priateľov'' v nej boli ako hostia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=USATODAY.com - And now, the one where 'Friends' says goodbye|url=https://usatoday30.usatoday.com/life/television/news/2004-05-05-friends-farewell-main_x.htm|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=usatoday30.usatoday.com}}&lt;/ref&gt; Poplatok za 30 sekúnd reklamného času počas finále seriálu bol 2 milióny dolárov, čím pokoril rekord stanovený seriálom ''Seinfeld'', pri ktorom to bolo 1,7 milióna.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

6. mája 2004 si finále ''Priateľov'' pozrelo 52,5 milióna amerických divákov, čím sa stalo najsledovanejším televíznym vysielaním od čias ''Seinfeldu'' v roku 1998.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Carter|meno=Bill|titul='Friends' Finale's Audience Is the Fourth Biggest Ever|url=https://www.nytimes.com/2004/05/08/arts/friends-finale-s-audience-is-the-fourth-biggest-ever.html|dátum prístupu=2018-08-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Aj keď nešlo o najsledovanejšiu epizódu seriálu, finále bolo štvrtým najsledovanejším finále seriálu, iba za finále seriálov ''[[M*A*S*H]]'', ''[[Na zdravie (seriál)|Na zdravie]]'' a ''[[Seinfeld]]'', ktoré si pozrelo 105; 80,4 a 76,2 milión divákov.&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Estimated 51.1M Tune in for 'Friends' Finale|periodikum=Fox News|dátum=2004-05-07|url=http://www.foxnews.com/story/2004/05/07/estimated-511m-tune-in-for-friends-finale.html|dátum prístupu=2018-08-25|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt; Retrospektívnu epizódu si pozrelo menej ako 36 miliónov divákov a finále bolo druhým najviac sledovaným vysielaním v tom roku, hneď za [[Super Bowl]].&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Po finále seriálov ''Priatelia'' a ''[[Frasier]]'' kritici špekulovali o osude žánru sitkom. Niektoré názory boli, že toto symbolizuje koniec žánru pre zredukovanie počtu sitkomov kvôli reality show.&lt;ref name=&quot;:19&quot; /&gt;

== Prijatie ==

=== Prijatie kritikov ===
Prvé hodnotenia seriálu boli zmiešané. Na webe [[Metacritic]], ktorého hodnotenie bolo založené na 20 recenziách, mali Priatelia 59 zo 100 bodov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends|url=http://www.metacritic.com/tv/friends|dátum prístupu=2018-08-25}}&lt;/ref&gt; V ranných fázach bol porovnávaný najmä so seriálom ''[[Seinfeld]]'' a kritici ho označovali za jeho menej úspešnú obdobu. V novinách ''[[Los Angeles Daily News]]'' Ray Richmond nazval seriál ako „jeden z tých svetlejších komédií v novej sezóne“ a Los Angeles Times ho pomenovali ako bezpochyby najlepší komediálny seriál novej sezóny.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=ROSENBERG|meno=HOWARD|titul=TV Reviews :  NBC's Strongest Evening of the Week Has Its Weak Spot|periodikum=Los Angeles Times|dátum=1994-09-22|issn=0458-3035|url=http://articles.latimes.com/1994-09-22/entertainment/ca-41409_1_martin-short-show|dátum prístupu=2018-08-25|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

Reportérke ''[[Chicago Sun-Times]]'' Ginny Holbertovej sa vlastnosti Joeyho a Rachel zdali nevyvinuté&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chicago Sun-Times Archive Search Results|url=http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=CSTB&amp;p_theme=cstb&amp;p_action=search&amp;p_maxdocs=200&amp;p_topdoc=1&amp;p_text_direct-0=0EB421DE1111933C&amp;p_field_direct-0=document_id&amp;p_perpage=10&amp;p_sort=YMD_date:D&amp;s_trackval=GooglePM|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=nl.newsbank.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20150903224557/http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=CSTB&amp;p_theme=cstb&amp;p_action=search&amp;p_maxdocs=200&amp;p_topdoc=1&amp;p_text_direct-0=0EB421DE1111933C&amp;p_field_direct-0=document_id&amp;p_perpage=10&amp;p_sort=YMD_date:D&amp;s_trackval=GooglePM|dátum archivácie=2015-09-03}}&lt;/ref&gt;, zatiaľ čo Richmond komentoval obsadenie ako „prijemnú, mládežnícku skupinu“ s „dobrou chémiou“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NewsLibrary Search Results|url=http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=LA&amp;p_theme=la&amp;p_action=search&amp;p_maxdocs=200&amp;p_topdoc=1&amp;p_text_direct-0=0EF66B174A1CE015&amp;p_field_direct-0=document_id&amp;p_perpage=10&amp;p_sort=YMD_date:D&amp;s_trackval=GooglePM|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=nl.newsbank.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20150903224557/http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=LA&amp;p_theme=la&amp;p_action=search&amp;p_maxdocs=200&amp;p_topdoc=1&amp;p_text_direct-0=0EF66B174A1CE015&amp;p_field_direct-0=document_id&amp;p_perpage=10&amp;p_sort=YMD_date:D&amp;s_trackval=GooglePM|dátum archivácie=2015-09-03}}&lt;/ref&gt; Robert Bianco z ''[[USA Today]]'' nazval Schwimmera „úžasným“. Pochválil tiež hlavné herečky, ale bol znepokojený, že Perryho rola Chandlera je nedefinovaná a že LeBlanc sa príliš spoliehal na rutinu hlúpeho fešáka.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Bianco|meno=Robert|titul=Six ''Friends'' Sittin' Around, Talking|periodikum=Pittsburgh Post-Gazette|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=22. septembra 1994|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; Autori ''Friends Like Us: The Unofficial Guide to Friends'' si mysleli, že herci sa „až príliš snažili,“ najmä Perry a Schwimmer.

Ako seriál pokračoval, hodnotenia začali byť viac pozitívne a ''Priatelia'' sa stali jedným z najpopulárnejších sitkomov všetkých čias.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Empire Magazine's 50 Greatest TV Shows of All Time list|url=http://www.listal.com/list/empire-magazines-50-greatest-tv|dátum vydania=2011-07-13|dátum prístupu=2018-08-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20110713074236/http://www.listal.com/list/empire-magazines-50-greatest-tv|dátum archivácie=2011-07-13}}&lt;/ref&gt; Kritici chválili seriál za to, že je dôsledne napísaný a že chémia medzi hlavnými hercami funguje. Noel Holston z ''[[Newsday]]'', ktorý v roku 1994 zavrhol pilotný diel ako „napodobeninu Seinfeldu“ sa zriekol svojej recenzie po opätovnom pozretí epizódy a pocítil potrebu napísať tvorcom ospravedlnenie.&lt;ref name=&quot;:8&quot;/&gt; Heather Havrileskyová zo [[Salon.com]] si myslí, že seriál „zaznamenal pokrok v 2. sérii“. Havrileskyová podotkla, že vtipy špecifické pre každú postavu „vás naozaj nahlas rozosmejú niekoľkokrát za epizódu“ a kvalita scenáru umožnila príbehom byť „originálnymi a inovatívnymi“.&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Salon.com Politics {{!}} Never forget your &quot;Friends&quot;|url=http://dir.salon.com/story/ent/tv/review/2004/05/07/friends_finale/print.html|dátum vydania=2009-01-22|dátum prístupu=2018-09-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20090122133540/http://dir.salon.com/story/ent/tv/review/2004/05/07/friends_finale/print.html|dátum archivácie=2009-01-22}}&lt;/ref&gt; Bill Carter z ''[[The New York Times]]'' popísal ôsmu sériu ako „skutočne ohromujúci návrat“. Carter uviedol, že „vytváraním nových dejových línií a vysoko decibelových smiechov“ si seriál našiel cestu „späť do sŕdc svojich fanúšikov.“&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Carter|meno=Bill|titul=Plot Twists Paid Off For 'Friends'|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.nytimes.com/2002/02/18/arts/plot-twists-paid-off-for-friends.html?pagewanted=all|dátum prístupu=2018-09-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Avšak Liane Boninová z ''[[Entertainment Weekly]]'' mala pocit, že smer deviatej série bol sklamaním. Kritizovala najmä neustále návštevy známych celebrít a uchyľovanie sa k [[Skákanie cez žraloka|skákaniu cez žraloka]] ''([[Angličtina|angl.]] jump the shark)''{{#tag:ref|Jumping the shark (možno preložiť ako Skákanie cez žraloka) je pomenovanie situácie, kedy scenáristom začnú dochádzať nápady a snažia sa udržať pozornosť divákov nepravdepodobnými zápletkami či lacnými efektami.|group=pozn}}. Aj keď bola sériou sklamaná, Bininová podotkla, že scenár bol stále dôsledne napísaný.&lt;ref name=&quot;:15&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Weekly|meno=Liane Bonin Entertainment|titul=CNN.com - Is 'Friends' overstaying its welcome? - Jan.  9, 2003|url=http://edition.cnn.com/2003/SHOWBIZ/TV/01/09/ew.hot.friends/|dátum prístupu=2018-09-23|vydavateľ=edition.cnn.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20090122070102/http://edition.cnn.com/2003/SHOWBIZ/TV/01/09/ew.hot.friends/|dátum archivácie=2009-01-22}}&lt;/ref&gt; Havrileskyová vyhlásila, že desiata séria bola „znepokojivo hrozná, oveľa horšia, ako by ste si pri niekedy tak dobrom seriáli mohli predstaviť.“&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt; ''Priatelia'' boli zahrnutí do zoznamu časopisu [[Time (týždenník)|Time]] „The 100 Best TV Shows of All-Time“, s poznamenaním, že „dobre skryté tajomstvo tohto seriálu bolo, že sa volal ''Priatelia'', a že to bolo naozaj o rodine.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends - The 100 Best TV Shows of All-TIME - TIME|url=http://www.time.com/time/specials/2007/article/0,28804,1651341_1659188_1652526,00.html|dátum vydania=2009-04-30|dátum prístupu=2018-09-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20090430194439/http://www.time.com/time/specials/2007/article/0,28804,1651341_1659188_1652526,00.html|dátum archivácie=2009-04-30}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;toccolours&quot; style=&quot;float: right; margin-left: 1em; margin-right: 2em; font-size: 95%; background:#c6dbf7; color:black; width:35em; max-width: 40%;&quot; cellspacing=&quot;5&quot;
| style=&quot;text-align: left;&quot; |„Pre akúkoľvek epizódu bolo nemožné, aby splnila očakávania, ktoré sa vytvorili okolo finále ''Priateľov''. No táto hodina sa dostala pravdepodobne najbližšie k očakávaniam, ako si fanúšikovia mohli priať. Dvojhodinový špeciál urobil napokon presne to, čo mal. Ukončil príbeh, zatiaľ čo nám pripomenul, prečo sme mali tento seriál radi a že nám bude chýbať.“
|-
| style=&quot;text-align: left;&quot; |— Robert Bianco z ''[[USA Today]]'' komentujúc finále seriálu.&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=USATODAY.com - Rachel stays, so 'Friends' are able to leave together|url=https://usatoday30.usatoday.com/life/television/reviews/2004-05-06-friends-finale_x.htm|dátum prístupu=2018-08-25|vydavateľ=usatoday30.usatoday.com}}&lt;/ref&gt;
|}
Hodnotenia finále seriálu boli rôzne. Robert Bianco z ''USA Today'' popísal finále ako zábavné a uspokojivé a chválil ho za skvelé miešanie emócií a humoru, pričom zdôrazňovalo každú z hviezd.&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt; Sarah Rodmanová z ''[[Boston Herald]]'' pochválila Schwimmera a Anistonovú za ich herecké výkony, ale mala pocit, že danie sa dokopy ich postáv bolo „trochu nerealistické, aj keď si to väčšina fanúšikov priala.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Rodman|meno=Sarah|titul=Six pals depart on a classy note|periodikum=Boston Herald|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=7. mája 2004|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; Roger Catlin z ''[[Hartford Courant]]'' mal pocit, že nováčikovia seriálu budú „prekvapení, aká smutná môže táto záležitosť byť a ako skoro každý gag závisí od úplnej hlúposti svojej postavy.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Roger|meno=Catlin|titul=The Long Farewell is Over; Lots of Fans, Little Fanfare for Mich-Anticipated Finale of Friends|url=http://articles.courant.com/2004-05-07/news/0405070842_1_finale-ross-and-rachel-farewell|dátum vydania=2004-05-07|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=Hartford Courant|url archívu=https://web.archive.org/web/20150704031741/http://articles.courant.com/2004-05-07/news/0405070842_1_finale-ross-and-rachel-farewell|dátum archivácie=2015-07-04}}&lt;/ref&gt; Ken Parish Perkinsová, ktorá píše pre ''[[Fort Worth Star-Telegram]]'' podotkla, že finále bolo „viac dojemné ako komické a viac uspokojivé z hľadiska uzatvárania príbehov ako zábavy.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=PerkinsFort|meno=Ken Parish|titul=Farewell to Friends: The finale to the 10-year series wraps up all the loose ends|url=http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=ST&amp;s_site=dfw&amp;p_multi=ST&amp;p_theme=realcities&amp;p_action=search&amp;p_maxdocs=200&amp;p_topdoc=1&amp;p_text_direct-0=102C895664833147&amp;p_field_direct-0=document_id&amp;p_perpage=10&amp;p_sort=YMD_date:D|dátum vydania=2004-05-07|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=Worth Star-Telegram|poznámka=''vyžadovaná registrácia''|url archívu=https://web.archive.org/web/20181125115410/http://nl.newsbank.com/nl-search/we/Archives?p_product=ST&amp;s_site=dfw&amp;p_multi=ST&amp;p_theme=realcities&amp;p_action=search&amp;p_maxdocs=200&amp;p_topdoc=1&amp;p_text_direct-0=102C895664833147&amp;p_field_direct-0=document_id&amp;p_perpage=10&amp;p_sort=YMD_date:D|dátum archivácie=2018-11-25}}&lt;/ref&gt;

=== Ocenenia ===

==== Ceny Emmy ====
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Ceny Emmy pre ''Priateľov''
!Rok
!Kategória
!Kategória ([[Angličtina|anglický]] názov)
!Osoba
!Epizóda
|-
|2003
|Najlepšia vedľajšia úloha v komediálnom seriáli
|''Outstanding Guest Actress in a Comedy Series''
|[[Christina Applegatová]]
|O Rachelinej ďalšej sestre
|-
|2002
|Najlepší komediálny seriál
|''Outstanding Comedy Series''
|  -
|  -
|-
|2002
|Najlepšia herečka v komediálnom seriáli
|''Outstanding Lead Actress in a Comedy Series''
|[[Jennifer Anistonová]]
|O tom, ako Rachel rodila
|-
|2000
|Najlepší hosťujúci herec v komediálnom seriáli
|''Outstanding Guest Actor in a Comedy Series''
|[[Bruce Willis]]
|Prsteň
|-
|1998
|Najlepšia herečka v komediálnom seriáli
|''Outstanding Supporting Actress in a Comedy Series''
|[[Lisa Kudrowová]]
|O Rossovej svadbe
|-
|1996
|Najlepšia réžia  komediálneho seriálu
|''Outstanding Directing for a Comedy Series''
|[[Michael Lembeck]]
|O ctiteľke &amp; O stretnutí po rokoch
|}

==== Zlatý Glóbus ====

* 2003 – Najlepšia herečka v komediálnom seriáli − komédia alebo muzikál ''([[Angličtina|angl.]] Best Lead Actress in a Television Series - Comedy or Musical)'' − [[Jennifer Anistonová]]

==== Screen Actors Guild Award ====
2000 – Najlepšia herečka v komediálnom seriáli ''([[Angličtina|angl.]] Outstanding Performance by a Female Actor in a Comedy Series)'' – [[Lisa Kudrowová]]

1996 – Najlepšia herecká skupina v komediálnom seriáli ''([[Angličtina|angl.]] Outstanding Performance by an Ensemble in a Comedy Series)'' – J. Anistonová, C. Coxová, L. Kudrowová, M. LeBlanc, M. Perry, D. Schwimmer

=== Sledovanosť ===
Táto tabuľka zobrazuje sledovanosť ''Priateľov'' v Spojených štátoch, kde bol seriál pravidelne medzi top 10 najsledovanejšími programami za celú sezónu. „Poradie“ odkazuje na to, akú sledovanosť mali ''Priatelia'' v porovnaní s inými televíznymi seriálmi, ktoré boli vysielané počas hlavného vysielacieho času danej televíznej sezóny. Je zobrazené vo vzťahu k celkovému počtu vysielaných seriálov v šiestich veľkých televíziách v danej sezóne. „Počet divákov“ odkazuje na priemerný počet divákov pre všetky epizódy, ktoré boli vysielaný v pravidelnom vysielacom čase v danej televíznej sezóne. „Premiéra série“ je dátum vysielania prvej epizódy danej série a „Finále série“ je dátum, kedy bola vysielaná finálna epizóda danej série. Doteraz sú ''Priatelia'' posledným sitkomom, ktorý dosiahol 1. priečku sledovanosti v televízii. Jeho nástupcovia sú ''[[C.S.I.: Kriminálka Las Vegas]]'', ''[[American Idol]]'', [[NBC Sunday Night Football]] a ''[[NCIS: Námorný vyšetrovací úrad]]''.

{| class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+Tabuľka sledovanosti
|-
! rowspan=&quot;2&quot; scope=&quot;col&quot; style=&quot;padding:0 8px;&quot; | Séria
! rowspan=&quot;2&quot; scope=&quot;col&quot; style=&quot;padding:0 8px;&quot; | Vysielací čas
! rowspan=&quot;2&quot; scope=&quot;col&quot; style=&quot;padding:0 8px;&quot; | Premiéra série
! rowspan=&quot;2&quot; scope=&quot;col&quot; style=&quot;padding:0 8px;&quot; | Finále série
! rowspan=&quot;2&quot; scope=&quot;col&quot; style=&quot;padding:0 8px;&quot; | Televízna sezóna
! rowspan=&quot;2&quot; scope=&quot;col&quot; style=&quot;padding:0 8px;&quot; | Poradie
! rowspan=&quot;2&quot; scope=&quot;col&quot; style=&quot;padding:0 8px;&quot; | Počet divákov&lt;br /&gt;(v miliónoch)
! colspan=&quot;2&quot; scope=&quot;col&quot; style=&quot;padding:0 8px;&quot; | Najsledovanejšia epizóda
|-
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;padding:0 8px;&quot; | Názov
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;padding:0 8px;&quot; | Počet divákov&lt;br /&gt;(v miliónoch)
|-
| scope=&quot;row&quot; | 1
| Štvrtok 20:30 &lt;br&gt; &lt;small&gt;(epizódy 1–16)&lt;/small&gt; &lt;br&gt; Štvrtok 21:30&lt;br&gt; &lt;small&gt;(epizódy 17–24)&lt;/small&gt;
| 22. septembra 1994
| 18. mája 1995
| 1994–95
| 8
| 24.3&lt;ref name=&quot;sledovanost_serii&quot;&gt;Sledovanosť ''Priateľov'' v jednotlivých sériách:

* 1. séria: {{cite web|title=TV Season Rankings 1994–95|url=http://www.spokesman.com/stories/1995/apr/20/tv-season-rankings/|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150903224557/http://www.spokesman.com/stories/1995/apr/20/tv-season-rankings/|archivedate=September 3, 2015|df=}}
* 2. séria: {{cite web|title=How Twitter is Changing Television|url=https://prezi.com/jh1vkem_a0p9/how-twitter-is-changing-television/|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150903224557/https://prezi.com/jh1vkem_a0p9/how-twitter-is-changing-television/|archivedate=September 3, 2015|df=}}
* 3. séria: {{cite web|title=A Milestone Year|url=http://articles.latimes.com/1997-05-23/entertainment/ca-61847_1_recent-years/2|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150630104546/http://articles.latimes.com/1997-05-23/entertainment/ca-61847_1_recent-years/2|archivedate=June 30, 2015|df=}}
* 4. séria: {{cite web|title=What Ranked and What Tanked|url=http://www.ew.com/article/1998/05/29/what-ranked-and-what-tanked|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150216222920/http://www.ew.com/article/1998/05/29/what-ranked-and-what-tanked|archivedate=February 16, 2015|df=}}
* 5. séria: {{cite web|title=TV Winners &amp; Losers|url=http://geocities.com/Hollywood/4616/ew0604.html|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20091029011819/http://geocities.com/Hollywood/4616/ew0604.html|archivedate=October 29, 2009|df=mdy}}
* 6. séria: {{cite web|title=Nielsen Ratings for 1999–2000|url=http://www.sfgate.com/entertainment/article/NIELSEN-RATINGS-FOR-1999-2000-2776698.php|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140203214816/http://www.sfgate.com/entertainment/article/NIELSEN-RATINGS-FOR-1999-2000-2776698.php|archivedate=February 3, 2014|df=}}
* 7. séria: {{cite web|title=Friends Or Foes?|url=http://www.ew.com/article/2001/02/09/friends-or-foes|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150903224557/http://www.ew.com/article/2001/02/09/friends-or-foes|archivedate=September 3, 2015|df=}}
* 8. séria: {{cite web|title=How Did Your Favorite Show Rate?|url=http://usatoday30.usatoday.com/life/television/2002/2002-05-28-year-end-chart.htm|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151015225616/http://usatoday30.usatoday.com/life/television/2002/2002-05-28-year-end-chart.htm|archivedate=October 15, 2015|df=mdy}}
* 9. séria: {{cite web|title=A Look at the Good Ol' Days of Broadcast Primetime TV: You Know, 2003|url=http://www.broadcastingcable.com/news/news-articles/look-good-ol-days-broadcast-primetime-tv-you-know-2003/114241|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150903224557/http://www.broadcastingcable.com/news/news-articles/look-good-ol-days-broadcast-primetime-tv-you-know-2003/114241|archivedate=September 3, 2015|df=}}
* 10. séria: {{cite web|title=Nielsen TV Index Ranking 2003–04|url=http://www.quigleypublishing.com/TandValmanac/TV_listing_08.html|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150818042736/http://www.quigleypublishing.com/TandValmanac/TV_listing_08.html|archivedate=August 18, 2015|df=}}&lt;/ref&gt;
| „O tom, ako Rachel pochopila“
| 31.3&lt;ref name=&quot;BuzzFeed&quot;&gt;{{cite news|title=You Won’t Believe What America’s Favorite &quot;Friends&quot; Episodes Are|url=https://www.buzzfeed.com/iramadison/you-wont-believe-what-americas-favorite-friends-episodes-are#.urO5r0Jmg|accessdate=August 12, 2015|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150620234026/http://www.buzzfeed.com/iramadison/you-wont-believe-what-americas-favorite-friends-episodes-are|archivedate=June 20, 2015|df=}}&lt;/ref&gt;
|-
| scope=&quot;row&quot; | 2
| rowspan=&quot;9&quot; | Štvrtok 20:00
| 21. septembra 1995
| 16. mája 1996
| 1995–96
| 3
| 29.4&lt;ref name=&quot;sledovanost_serii&quot; /&gt;
| „O ctiteľke &amp; O stretnutí po rokoch“
| 52.9&lt;ref name=&quot;BuzzFeed&quot; /&gt;
|-
| scope=&quot;row&quot; | 3
| 19. septembra 1996
| 15. mája 1997
| 1996–97
| 4
| 24.9&lt;ref name=&quot;sledovanost_serii&quot; /&gt;
| „O tom, ako si Chandler nepamätal
správnu sestru“
| 29.8&lt;ref&gt;{{cite web|title=Nielsen Ratings (December 1996–January 1997)|url=http://anythingkiss.com/pi_feedback_challenge/Ratings/19961230-19970126_TVRatings.pdf#page=2|accessdate=August 12, 2015|format=PDF|deadurl=no|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160303224606/http://anythingkiss.com/pi_feedback_challenge/Ratings/19961230-19970126_TVRatings.pdf|archivedate=March 3, 2016|df=}}&lt;/ref&gt;
|-
| scope=&quot;row&quot; | 4
| 25. septembra 1997
| 7. mája 1998
| 1997–98
| 4
| 24.0&lt;ref name=&quot;sledovanost_serii&quot; /&gt;
| „O Rossovej svadbe“
| 31.6&lt;ref name=&quot;BuzzFeed&quot; /&gt;
|-
| scope=&quot;row&quot; | 5
| 24. septembra 1998
| 20. mája 1999
| 1998–99
| 2
| 23.5&lt;ref name=&quot;sledovanost_serii&quot; /&gt;
| „O tom ako Ross povedal Rachel“
| 30.9&lt;ref name=&quot;BuzzFeed&quot; /&gt;
|-
| scope=&quot;row&quot; | 6
| 23. septembra 1999
| 18. mája 2000
| 1999–2000
| 5
| 20.7&lt;ref name=&quot;sledovanost_serii&quot; /&gt;
| „O zásnubách“
| 30.7&lt;ref name=&quot;BuzzFeed&quot; /&gt;
|-
| scope=&quot;row&quot; | 7
| 12. októbra 2000
| 17. mája 2001
| 2000–01
| 5
| 20.2&lt;ref name=&quot;sledovanost_serii&quot; /&gt;
| „O monikinej a chandlerovej svadbe“
| 30.1&lt;ref name=&quot;BuzzFeed&quot; /&gt;
|-
| scope=&quot;row&quot; | 8
| 27. septembra 2001
| 16. mája 2002
| 2001–02
| 1
| 24.5&lt;ref name=&quot;sledovanost_serii&quot; /&gt;
| „O tom, ako Rachel rodila“
| 34.9&lt;ref name=&quot;BuzzFeed&quot; /&gt;
|-
| scope=&quot;row&quot; | 9
| 26. sepmtebra 2002
| 15. mája 2003
| 2002–03
| 2
| 21.8&lt;ref name=&quot;sledovanost_serii&quot; /&gt;
| „O tom ako nikto nikoho nepožiadal
o ruku“
| 34.0&lt;ref name=&quot;BuzzFeed&quot; /&gt;
|-
| scope=&quot;row&quot; | 10
| 25. septembra 2003
| 6. mája 2004
| 2003–04
| 4
| 22.8&lt;ref name=&quot;sledovanost_serii&quot; /&gt;
| „Posledná epizóda“
| 52.5&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
|}

=== Licencovanie ===
Vďaka licenčným poplatkom na vysielanie ''Priatelia'' vygenerujú Warner Bros. približne 1 miliardu amerických dolárov každý rok, čo znamená približne 20 miliónov dolárov pre každého herca hlavnej postavy (Jennifer Anistonová, Courteney Coxová, Lisa Kudrowová, Matt LeBlanc, Matthew Perry a David Schwimmer), z ktorých každý dostáva 2% z licenčných poplatkov&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=You'll never believe how much money the 'Friends' cast STILL earns today|periodikum=USA TODAY|url=https://eu.usatoday.com/story/life/entertainthis/2015/02/27/youll-never-believe-how-much-money-the-friends-cast-still-earns-today/77593556/|dátum prístupu=2018-08-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;. Seriál má zmluvy na vysielanie s niektorými televíziami, vrátane [[Nickelodeon]], [[TBS]] a [[Paramount Network|Paramount]].

== Kultúrny vplyv ==
[[Súbor:Setofcentralperk1.JPG|náhľad|Scéna Central Perku vo Warner Bros. Studios.]]
Aj keď tvorcovia zamýšľali ''Priateľov'' „len ako seriál“, mnoho psychológov počas vysielania seriálu skúmalo, aký kultúrny dopad ''Priatelia'' mali. Anistonovej účes bol pomenovaný „The Rachel“ a bol kopírovaný po celom svete.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Joeyho fráza „Ako sa máš?“ (''v originále „How you doin'?“'') sa stala populárnou súčasťou západno-anglického slangu pri nadväzovaní náhodných známostí alebo pri stretnutí sa s priateľmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Anne|meno=S.|titul=The Hindu : Education Plus Hyderabad : Take it easy yaar!|url=http://www.hindu.com/edu/2004/12/27/stories/2004122700700400.htm|dátum vydania=2004-12-27|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=The Hindu|url archívu=https://web.archive.org/web/20100820171147/http://www.hindu.com/edu/2004/12/27/stories/2004122700700400.htm|dátum archivácie=2010-08-20}}&lt;/ref&gt;

''Priatelia'' sú parodovaní v 12. sérii seriálu [[To je vražda, napísala]] v epizóde „Murder Among Friends“. V tejto epizóde amatérska detektívka a spisovateľka detektívnych románov Jessica Fletcherová ([[Angela Lansburyová]]) vyšetruje vraždu scenáristu fiktívneho televízneho seriálu Buds o každodennom živote skupiny priateľov z mesta.

Kaviareň Central Perk, jedna z najikonickejších scén seriálu má po svete veľa imitácií. V roku 2006 začal iránsky podnikateľ Mojtaba Asadian [[Franchising|franšízu]] Central Perk a zaregistroval si meno v 32 krajinách. Výzdoba kaviarní je inšpirovaná ''Priateľmi'' a nájde sa v nich repliku gauča, pulty, neónové nápisy a tehly. Nachádzajú sa tam aj obrazy rôznych postáv zo seriálu a televízor, v ktorom bežia epizódy ''Priateľov''. [[James Michael Tyler]], ktorý hral manažéra Central Perku, Gunthera, sa zúčastnil slávnostného otvorenia kaviarne v Dubaji, kde pracoval ako čašník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kalsi|meno=Jyoti|titul=Where Friends hang out|url=http://archive.gulfnews.com/articles/06/05/08/10038500.html|dátum vydania=2006-05-08|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=Gulf News|url archívu=https://web.archive.org/web/20080708052016/http://archive.gulfnews.com/articles/06/05/08/10038500.html|dátum archivácie=2008-07-08}}&lt;/ref&gt; Central Perk bol znovu postavený ako časť múzejnej expozície vo Warner Bros. Studios a bol ukázaný v ''[[The Ellen DeGeneres Show]]'' v októbri 2008. Jennifer Anistonová navštívila scénu prvýkrát od finále seriálu v 2004. Od 24. septembra do 7. októbra 2009 sa na Broadwick Street v Londýne nachádzala replika Central Perku. Kaviareň zákazníkom predávala reálnu kávu a zobrazovala výstavu ''Priateľov'' a rekvizít, ako napríklad Gellerov pohár z tretej série z epizódy „O americkom futbale“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Thorley|meno=Chantelle|titul=London to celebrate 15 years of Friends with Central Perk pop-up|url=http://www.eventmagazine.co.uk/news/search/938562/London-celebrate-15-years-Friends-Central-Perk-pop-up|dátum vydania=2009-09-15|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=Event|url archívu=https://web.archive.org/web/20100410130417/http://www.eventmagazine.co.uk/news/search/938562/London-celebrate-15-years-Friends-Central-Perk-pop-up|dátum archivácie=2010-04-10}}&lt;/ref&gt; V marci 2010 podnikateľ Du Xin v Pekingu otvoril kaviareň s názvom Central Perk.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hong|meno=Haolan|priezvisko2=Kent|meno2=Jo Ling|titul='Friends' in China: 'Central Perk' hits Beijing - CNN.com|url=http://www.cnn.com/2010/WORLD/asiapcf/07/02/friends.china.central.perk/index.html|dátum vydania=2010-07-02|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=www.cnn.com|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V Indii sa nachádza 6 kaviarní tematicky ladených s ''Priateľmi.'' Jedna sa nachádza v [[Čandígarh|Chandigarh]] (pomenovaná Central Perk), ďalšia v [[Kalkata|Kolkate]] a v Západnon Bengálsku (pomenovaná F.R.I.E.N.D.S. Cafe), v ktorej sa nachádza veľa ikon z pôvodného seriálu, napríklad Chandlerova a Joeyho škaredá socha psa, oranžový gauč, fialové dvere Monikinho a Rachelinho bytu a Phoebin ružový bicykel. Ďalšie tri sa nachádzajú v [[Dillí|Dilí]], [[Bhubaneswar]] a [[Pune]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Binayak|meno=Poonam|titul=These Cafes in India Are Based On Your Favourite 'Friends' TV Show|url=https://theculturetrip.com/asia/india/articles/these-cafes-in-india-are-based-on-your-favourite-friends-tv-show/|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=Culture Trip|url archívu=https://web.archive.org/web/20190103004835/https://theculturetrip.com/asia/india/articles/these-cafes-in-india-are-based-on-your-favourite-friends-tv-show/|dátum archivácie=2019-01-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tiwari|meno=Shwali|titul=India Now Has 5 F.R.I.E.N.D.S Themed Cafes, But There's A Catch|url=http://www.indiatimes.com/news/india/india-now-has-5-f-r-i-e-n-d-s-themed-cafes-but-there-s-a-catch-262485.html|dátum vydania=2016-09-27|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=India Times|url archívu=https://web.archive.org/web/20170211160603/http://www.indiatimes.com/news/india/india-now-has-5-f-r-i-e-n-d-s-themed-cafes-but-there-s-a-catch-262485.html|dátum archivácie=2017-02-11}}&lt;/ref&gt; V Pakistane sa nachádzajú dve kaviarne − jedna v [[Láhaur]]e známa ako „Friends Cafe“ a druhá v [[Pešawar]]e pomenovaná „Central Perk“. Obidve tieto kaviarne majú ikonický gauč, gitaru a stolný futbal, hlášky zo seriálu na stenách a aj reprízy epizód na projektore. Tiež plánujú, že budú mať svojho vlastného Gunthera za barom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=A real-life version of Central Perk from F.R.I.E.N.D.S in Peshawar|url=http://news.uniquepakistan.com.pk/a-real-life-version-of-central-perk-from-f-r-i-e-n-d-s-in-peshawar/|dátum vydania=2015-09-01|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=The Good Times Unique Pakistan|url archívu=https://web.archive.org/web/20151212183940/http://news.uniquepakistan.com.pk/a-real-life-version-of-central-perk-from-f-r-i-e-n-d-s-in-peshawar/|dátum archivácie=2015-12-12}}&lt;/ref&gt; V roku 2016 bola v Singapure otvorená replika Central Perku. Je to jediný Central Perk, ktorý dostal práva duševného vlastníctva od Warner Bros. mimo USA.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Quek|meno=Eunice|titul=F.R.I.E.N.D.S-themed cafe Central Perk opens for business|url=http://www.asiaone.com/food/friends-themed-cafe-central-perk-opens-business|dátum vydania=2016-11-28|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=AsiaOne}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Singson|meno=Ysa|titul=Central Perk, The Cafe From 'Friends,' Just Opened In Singapore|url=http://www.cosmo.ph/lifestyle/food-drink/friends-cafe-central-perk-singapore-a00177-20161201|dátum vydania=2016-12-01|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=Cosmopolitan Philippines|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

''Priatelia'' tiež rozvinuli alternatívny rodinný životný štýl, ktorý prezentuje nápad, že „všetko, čo potrebujete, sú dobrí priatelia“. Publikum sa dokáže nájsť v seriáli cez problémy, ktoré je vidno v epizódach. Seriál zobrazuje nový štýl žitia života a rozvíjania vzťahov, ktoré sa v bežnej spoločnosti nevyskytujú. Podľa experta na popkultúru z [[University at Buffalo]], ''Priatelia'' „je jeden z mála seriálov, ktoré znamenali zmenu americkej kultúry.“ Scény mladých ľudí a ich role sú lepšie definované a reprezentujú životný štýl, ktorý sa sústreďuje na vytváranie a udržiavanie vzťahov medzi priateľmi, ktorí vedú vlastný život a navzájom si pomáhajú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=&quot;Friends&quot; Reflected Change in American Society, Among First TV Shows to Portray &quot;Youth on Their Own,&quot; says UB Pop-Culture Expert - UB NewsCenter|url=http://www.buffalo.edu/news/6680|dátum vydania=2012-05-28|dátum prístupu=2018-08-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20120528142451/http://www.buffalo.edu/news/6680|dátum archivácie=2012-05-28}}&lt;/ref&gt;

== Vysielanie ==

=== Spojené štáty americké ===
Po vyrobenom pilotnom dieli, ktorý splnil očakávania NBC, mal seriál, ktorý pomenovali ''Priatelia'', premiéru 22. septembra 1994 v lukratívnom vysielacom čase vo štvrtok o 20:30. Pilotný diel bol odvysielaný medzi seriálmi ''[[Mad About You]]'' a ''[[Seinfeld]]'' a pozrelo si ho skoro 22 miliónov amerických divákov.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Seriál bol obrovským úspechom počas jeho vysielania a bol základnou časťou štvrtkového večera na NBC. Keď Crane v roku 2001 povedal reportérom, že je možnosť, že bude deviata séria, kritici si mysleli, že robí iba propagáciu a že aspoň dvaja herci hlavných postáv nebudú súhlasiť s ďalšou sériou.&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt; Keď bolo potvrdené, že ''Priatelia'' sa vrátia s deviatou sériou, správy boli hlavne o tom, že k natočeniu série ich prividelo množstvo peňazí – 7 miliónov na epizódu.&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt;

Po dlhoročných očakávaniach, že deviata séria bude posledná, NBC v decembri 2002 podpísala zmluvu na poslednú, desiatu sériu. Kreatívny tím nechcel predĺžiť rokovania do ďalšieho roka a chceli začať písať zvyšok deviatej série a potenciálneho finále seriálu. NBC súhlasila so zaplatením 10 miliónov dolárov Warner Bros. za produkciu každej epizódy v desiatej sérii, čo bola najvyššia cena v histórii televízie za 30 minútové seriály.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Friends climax watched by 51m|periodikum=BBC News|odkaz na periodikum=BBC News|vydavateľ=|miesto=|dátum=2004-05-07|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/3689029.stm|dátum prístupu=2019-01-02|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Hoci NBC nedokázala z reklamy zarobiť peniaze pokrývajúce výdavky, seriál bol neoddeliteľnou súčasťou štvrtkového nočného programu, čo zabezpečilo vysokú sledovanosť a príjmy z iných seriálov. Herci si vyžiadali, že desiata séria bude z pôvodných 24 epizód skrátená na 18 epizód, aby mohli pracovať aj na projektoch mimo seriálu.&lt;ref name=&quot;:15&quot; /&gt;

Od 5. marca 2018 bolo všetkých 236 epizód ''Priateľov'' zverejnených pre televízne stanice vo [[High Definition Video (formát)|vysokom rozlíšení]], začínajúc s pilotnou epizódou. Pre remastrované epizódy Warner Bros. obnovil predtým orezané snímky na ľavej a pravej strane, použitím originálneho 35&amp;nbsp;mm filmového pásu na využitie celej [[16:9]] širokouhlej obrazovky. Tieto remastrované epizódy sa vysielajú na Novom Zélande na TV2 od januára 2011. Netflix pridal všetkých 10 sérií ''Priateľov'' vo vysokom rozlíšení do svojej streamovacej služby v USA 1. januára 2015.

=== Medzinárodné ===
''Priatelia'' boli vysielaní na rôznych televíznych kanáloch vo Veľkej Británii v originálnych, neupravených medzinárodných verziách. Tieto verzie s viac zábermi, ako v pôvodnej americkej verzii, boli vysielané na kanáloch ako [[Channel 4]], [[Sky1]], [[E4 (televízia)|E4]], a [[Comedy Central UK]]. 4. septembra 2011 seriál oficiálne skončil na E4 po reprízovaní seriálu od roku 2004. Od októbra 2011 prevzal práva na vysielanie programu Comedy Central. V Írsku sa seriál vysielal na [[RTÉ2]].

''Priatelia'' boli vysielaný v Austrálii na kanále [[Seven Network]] (iba 1. séria), [[Nine Network]] (2. - 10. séria), [[Network Ten]] (repríza v rokoch 2007–09) a na kanáli [[GEM (austrálska televízia)|GEM]] (subkanále Nine Network). Na Novom Zélande seriál vysiela [[TV2 (novozélandská televízia)|TV2]].

V Kanade sa seriál vysielal na kanále [[Global Television Network|Global]] a neskôr na niekoľkých sesterských staniciach, vrátane [[Slice (televízia)|Slice]], [[DTour]] a TVTropolis.

V Indii bol seriál vysielaný stanicou [[Comedy Central (India)|Comedy Central]] v rôznych časoch. V krajine sa stal najsledovanejším vysielaním v angličtine.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Choudhary|meno=Vidhi|titul=Friends most watched English show on Indian TV in January-June|periodikum=https://www.livemint.com/|dátum=2016-07-11|url=https://www.livemint.com/Consumer/dDVVsqf2rxjIcyo7u24g8I/What-India-watched-in-English-entertainment-between-January.html|dátum prístupu=2018-08-23}}&lt;/ref&gt;

Na Filipínach bol seriál pôvodne vysielaný na [[The 5 Network|ABC-5]] od 1996 do 2005 a na [[ETC]] od 2005 do 2014.

V Grécku bol seriál vysielaný na [[Star Channel (grécka televízia)|Star Channel]]. Na Cypre sa ''Priatelia'' vysielali na [[Cyprus Broadcasting Corporation|CyBC 2]] a reprízy na [[TVOne Cyprus|TVOne]].

=== Slovensko ===
Na Slovensku seriál vysielala [[TV Markíza]].

== Domáce pozeranie ==

=== Streamovanie ===
V októbri 2014 riaditeľ Warner Brothers [[Kevin Tsujihara]] oznámil, že predal severoamerické vysielacie práva všetkých desiatich sérii [[Netflix]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Lieberman|meno=David|titul=‘Friends’ Licensed To Netflix In Warner Bros Deal — VIDEO|periodikum=Deadline|dátum=2014-10-15|url=https://deadline.com/2014/10/friends-netflix-streaming-deal-851909/|dátum prístupu=2018-08-25|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Friends Is Coming to Netflix! {{!}} TV Guide|periodikum=TVGuide.com|dátum=2014-10-15|url=https://www.tvguide.com/news/friends-netflix-video-gunther-1088084/|dátum prístupu=2018-08-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Dohoda bola viac 500 tisíc dolárov za epizódu&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Seinfeld vs. Friends: Breaking Down the Economics of Two Beloved ’90s Sitcoms|periodikum=Vogue|url=https://www.vogue.com/article/seinfeld-vs-friends-streaming|dátum prístupu=2018-08-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; alebo 120 miliónov za všetko. Seriál je na Netflixe dostupný od 1. januára 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Every episode of Friends is now on Netflix|periodikum=The Verge|url=https://www.theverge.com/2015/1/1/7477341/friends-is-now-on-netflix|dátum prístupu=2018-08-25}}&lt;/ref&gt; Ide o rovnaké epizódy, ktoré sa vysielali pôvodne na NBC, teda skrátene verzie (vysvetlené nižšie). Od roku 2020 sú Pratelia dostupní len na HBO Max.

=== DVD ===
Každá séria bola samostatne vydaná na [[DVD]] a po finále seriálu bol vydaný aj kompletný balíček. Každé vydanie pre [[Regióny DVD|región]] 1 obsahuje špeciálne doplnky a ide o pôvodné medzinárodné verzie (ktoré obsahujú viac scén, lebo pôvodné epizódy museli byť na NBC skracované, aby zostal čas vymedzený na reklamu), no vydania pre 2. región sú pôvodné skrátené epizódy. Pri prvej sérii má každá epizóda vylepšený zvuk a farby.

Warner Home Video vydalo celý seriál na [[Blu-ray]] 13. novembra 2012.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends DVD news: Announcement for Friends - The Complete Series on Blu-ray {{!}} TVShowsOnDVD.com|url=http://www.tvshowsondvd.com/news/Friends-The-Complete-Series/17109|dátum vydania=2012-06-22|dátum prístupu=2018-08-25|url archívu=https://web.archive.org/web/20120622020526/http://www.tvshowsondvd.com/news/Friends-The-Complete-Series/17109|dátum archivácie=2012-06-22}}&lt;/ref&gt; Kolekcia neobsahuje odstránené zábery a vtipy, ktoré boli zahrnuté v DVD vydaniach a sú v nej originálne verzie, ako boli vysielané na NBC.

{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | Meno DVD
! rowspan=&quot;2&quot; | Epizód
! colspan=&quot;3&quot; | Dátum vydania DVD
! colspan=&quot;3&quot; | Dátum vydania Blu-ray
|-
![[Regióny DVD|Región]] 1
! Región 2
! Región 4
! Región A
! Región B Spojené kráľovstvo
! Región B Austrália
|-
| Kompletná prvá séria
''(angl. The Complete First Season)''
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 24
| 30. apríla 2002
| 29. mája 2000&lt;ref name=&quot;Sun DVD 1&quot;&gt;{{cite news|author= Fisher, Nick|date=May 27, 2000|title=Videos to buy|work=The Sun|publisher=News Group Newspapers|page= 47}}&lt;/ref&gt;
| 4. októbra 2006
| 30. apríla 2013
|
|
|-
| Kompletná druhá séria
''(angl. The Complete Second Season)''
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 24
| 3. septembra 2002&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends: Season 2|url=https://www.amazon.com/dp/B000068CNX/|dátum vydania=2002-09-03|dátum prístupu=2018-08-25|jazyk=English}}&lt;/ref&gt;
| 29. mája 2000&lt;ref name=&quot;Sun DVD 1&quot;/&gt;
| 4. októbra 2006
| 30. apríla 2013
|
|
|-
| Kompletná tretia séria
''(angl. The Complete Third Season)''
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 25
| 1. apríla 2003&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends: Season 3|url=https://www.amazon.com/dp/B0000844MI/|dátum vydania=2003-04-01|dátum prístupu=2018-08-25}}&lt;/ref&gt;
| 29. mája 2000&lt;ref name=&quot;Sun DVD 1&quot;/&gt;
| 4. októbra 2006
|
|
|
|-
| Kompletná štvrtá séria
''(angl. The Complete Fourth Season)''
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 24
| 15. júla 2003&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends: Season 4|url=https://www.amazon.com/dp/B0000996IS/|dátum vydania=2003-07-15|dátum prístupu=2018-08-25|jazyk=English}}&lt;/ref&gt;
| 29. mája 2000&lt;ref name=&quot;Sun DVD 1&quot;/&gt;
| 4. októbra 2006
|
|
|
|-
| Kompletná piata séria
''(angl. The Complete Fifth Season)''
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 24
| 4. novembra 2003&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends: Season 5|url=https://www.amazon.com/dp/B0000C2IXN/|dátum vydania=2003-11-04|dátum prístupu=2018-08-25}}&lt;/ref&gt;
| 29. mája 2000&lt;ref name=&quot;Sun DVD 1&quot;/&gt;
| 4. októbra 2006
|
|
|
|-
| Kompletná šiesta séria
''(angl. The Complete Sixth Season)''
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 25
| 27. januára 2004&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends: Season 6|url=https://www.amazon.com/dp/B0000X2ECE/|dátum vydania=2004-01-27|dátum prístupu=2018-08-25}}&lt;/ref&gt;
| 17. júla 2000&lt;ref&gt;{{cite news|author=Fisher, Nick|date=July 15, 2000|title=Video view|work=The Sun|publisher=News Group Newspapers|page=40}}&lt;/ref&gt;
| 4. októbra 2006
|
|
|
|-
| Kompletná siedma séria
''(angl. The Complete Seventh Season)''
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 24
| 6. apríla 2004&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends: Season 7|url=https://www.amazon.com/dp/B0001AW066/|dátum vydania=2004-04-06|dátum prístupu=2018-08-25}}&lt;/ref&gt;
| 25. októbra 2004&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends: Complete Season 7 - New Edition|url=https://www.amazon.co.uk/dp/B00064MJ9U/|dátum vydania=2004-10-25|dátum prístupu=2018-09-17|jazyk=English}}&lt;/ref&gt;
| 4. októbra 2006
|
|
|
|-
| Kompletná ôsma séria
''(angl. The Complete Eight Season)''
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 24
| 9. novembra 2004&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends: Season 8|url=https://www.amazon.com/dp/B0002WZN8K/|dátum vydania=2004-11-09|dátum prístupu=2018-08-25}}&lt;/ref&gt;
| 25. októbra 2004&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends: Complete Season 8 - New Edition|url=https://www.amazon.co.uk/dp/B00064MW4M/|dátum vydania=2004-10-25|dátum prístupu=2018-09-17|jazyk=English}}&lt;/ref&gt;
| 4. októbra 2006
|
|
|
|-
| Kompletná deviata séria
''(angl. The Complete Ninth Season)''
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 24
| 8. marca 2005&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends: Season 9|url=https://www.amazon.com/dp/B0006ZM8M2/|dátum vydania=2005-03-08|dátum prístupu=2018-08-25}}&lt;/ref&gt;
| 25. októbra 2004&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends: Complete Ninth Season|url=https://www.amazon.co.uk/dp/B0006ZM8M2/|dátum prístupu=2018-09-17|jazyk=English}}&lt;/ref&gt;
| 4. októbra 2006
|
|
|
|-
| Kompletná desiata séria
''(angl. The Complete Tenth Season)''
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 18
| 15. novembra 2005
| 25. októbra 2004&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends: Complete Season 10 - New Edition|url=https://www.amazon.co.uk/dp/B00064MJAE/|dátum vydania=2004-10-25|dátum prístupu=2018-09-17|jazyk=English}}&lt;/ref&gt;
| 4. októbra 2006
|
|
|
|-
| Kompletný seriál
''(angl. The Complete Series)''
| style=&quot;text-align:center;&quot;| 236
| 15. novembra 2005&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Friends: The One with All Ten Seasons|url=https://www.amazon.com/dp/B000AM4PBS/|dátum vydania=2005-11-15|dátum prístupu=2018-08-25}}&lt;/ref&gt;&lt;br&gt;14. novembra 2006&lt;br /&gt;{{small|(znovu vydané)}}&lt;br /&gt;16. apríla 2013&lt;br /&gt;{{small|(znovu vydané 2013)}}
| 2. októbra 2006&lt;br&gt;12. novembra 2007&lt;br /&gt;{{small|(znovu vydané)}}&lt;br /&gt;28. septembra 2009&lt;br /&gt;{{small|(edícia 15. výročie)}}
|
| 13. novembra 2012
| 12. novembra 2012
| 21. november 2012&lt;br /&gt;{{small|(exkluzívne JB Hi-Fi)}}&lt;br /&gt;21. august 2013
|}

== Spin-off ==
[[Súbor:Matt LeBlanc 2010.jpg|náhľad|LeBlanc dúfal, že keď bude mať Joey, „pravdepodobne najmenej rozvinutý charakter“ v ''Priateľoch'' svoj vlastný seriál, stane sa viac rozvinutým.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;]]
Po skončení seriálu v roku 2004 [[Matt LeBlanc]] podpísal zmluvu na [[Spin-off (médiá)|spin-off]] ''[[Joey]]'', ktorý zobrazoval Joeyho presťahovanie sa do Los Angeles, aby mohol pokračovať vo svojej hereckej kariére. Kauffmanová a Crane nemali záujem pracovať na spin-offe, ale Bright s producentmi seriálu Scottom Silveri a Shana Goldberg-Meehanovou súhlasil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=USATODAY.com - NBC has sitcom plans for 'Friends' pal Joey|url=https://usatoday30.usatoday.com/life/television/news/2003-07-23-joey_x.htm|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=usatoday30.usatoday.com}}&lt;/ref&gt; NBC robila ''Joeymu'' veľkú reklamu a dali mu vysielací čas, ktorý pôvodne patril ''Priateľom'', teda vo štvrtok o 20.00.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=CNN.com - 'Joey' finds new friends on NBC - Sep 10, 2004|url=http://edition.cnn.com/2004/SHOWBIZ/TV/09/10/joey.debut/|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=edition.cnn.com|url archívu=https://web.archive.org/web/20090122070106/http://edition.cnn.com/2004/SHOWBIZ/TV/09/10/joey.debut/|dátum archivácie=2009-01-22}}&lt;/ref&gt; Pilotný diel si pozrelo 18,60 milióna amerických divákov, ale počas dvoch sérií seriálu sledovanosť kontinuálne klesala.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Moraes|meno=Lisa de|titul=Joey &amp; The Apprentice: Downright Unfriendly|periodikum=Washington Post|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2004-09-11|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; Priemer 1. série bol 10,20 milióna a druhej 7,10 milióna.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Poslednú epizódu vysielanú 7. marca 2006 si pozrelo 7,09 milióna divákov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Weekly Program Rankings|url=http://abcmedianet.com/web/dnr/dispDNR.aspx?id=032106_05|dátum vydania=2006-03-21|dátum prístupu=2019-01-02|vydavateľ=ABC Medianet|url archívu=https://web.archive.org/web/20090120204556/http://abcmedianet.com/web/dnr/dispDNR.aspx?id=032106_05|dátum archivácie=2009-01-20}}&lt;/ref&gt; NBC zrušila seriál 15. mája 2006 po dvoch sériach.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Bauder|meno=David|titul=NBC Betting on Aaron Sorkin's New Drama&quot;|periodikum=Washington Post|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2006-05-15|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/articles/A13051-2004Sep10.html?noredirect=on|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt; Bright obvinil spoluprácu medzi riaditeľmi NBC, štúdiom a ostatnými producenti za rýchle zničenie seriálu:{{citát|V Priateľoch bol Joey zvodca žien, ale mali sme ho radi. Bol silným priateľom, človekom, na ktorého si sa mohol spoľahnúť. Joey sa stal chlapíkom, ktorý si nevie zohnať prácu, nevie pozvať dievča von. Stal sa neúspešnou, skleslou postavou. Mal som pocit, že sa uberá zlým smerom, ale nikto ma nepočúval.|[[Kevin S. Bright]] pri odôvodňovaní zrušenia seriálu ''Joey''.&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20090825080619/http://www.theage.com.au/news/tv--radio/friendly-art-of-funny/2006/12/05/1165080950967.html?page=fullpage&lt;/ref&gt;|200}}

== Poznámky ==	
&lt;references group=pozn/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|3}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Friends (TV series)}}

== Externé odkazy ==
* [http://www2.warnerbros.com/friendstv/ Priatelia - oficiálna stránka]
* [http://dabingforum.6f.sk/viewtopic.php?f=123&amp;t=154/ dabingFORUM SK] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304124329/http://dabingforum.6f.sk/viewtopic.php?f=123&amp;t=154/ |date=2016-03-04 }}
* [http://www.tvpratele.info/ Slovensko - Česká stránka o Friends]{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://www.friends-tv.org/ Populárna neoficiálna stránka]

== Zdroj ==
{{preklad|en|Friends|855820802}}

* Informácie o oceneniach ''Priateľov'': [[:en:List of awards and nominations received by Friends|List of awards and nominations received by ''Friends'']] ''(na anglickej Wikipédii)''

{{Priatelia}}

[[Kategória:Priatelia (seriál)| ]]
[[Kategória:Sitkomy USA]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 1994]]</text>
      <sha1>0361azcx458q6dixsj85gbgddgznrdo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>4. apríl</title>
    <ns>0</ns>
    <id>3207</id>
    <revision>
      <id>8213526</id>
      <parentid>8027390</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:44:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odkaz fix.</comment>
      <origin>8213526</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9834" sha1="etw8n0et80wzgv1k3kms1am3yyvhm8i" xml:space="preserve">{{Apríl}}
{{Deň v roku|94|[[Izidor]]}}

== Udalosti ==
* [[1581]] – [[Francis Drake]] bol pasovaný anglickou kráľovnou [[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbetou I.]] za rytiera
* [[1814]] – [[Napoleon Bonaparte]] po prvý raz abdikoval
* [[1841]] – [[William Henry Harrison]] zomrel na [[zápal pľúc]] a stal sa tak prvým americkým prezidentom, ktorý zomrel v prezidentskom úrade
* [[1945]] – [[druhá svetová vojna]]: [[Červená armáda]] oslobodila [[Bratislava|Bratislavu]], čo znamenalo faktický zánik vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]]
* 1945 – druhá svetová vojna: [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenský armádny zbor]] oslobodil [[Liptovský Mikuláš]]
* 1945 – druhá svetová vojna: Červená armáda oslobodila [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] spod [[Vláda národnej jednoty (Maďarsko)|nemeckej okupácie]]
* [[1949]] – [[studená vojna]]: 12 štátov podpísalo Severoatlantickú zmluvu, čím utvorili [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Organizáciu Severoatlantickej zmluvy]] (NATO) 
* [[1950]] – vynesením ťažkých trestov sa skončil pražský proces s predstaviteľmi cirkevných rádov
* [[1975]] – [[Bill Gates]] a [[Paul Allen]] založili spoločnosť [[Microsoft Corporation|Microsoft]]
* [[1976]] – princ [[Norodom Sihanuk]] rezignoval ako vládca [[Kambodža|Kambodže]] a krajine začali vládnuť [[Khméri|Červení Khméri]]
* [[2009]] – v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2. kole prezidentských volieb na Slovensku]] zvíťazil [[Ivan Gašparovič]] nad [[Iveta Radičová|Ivetou Radičovou]]
* [[2012]] – prezident SR [[Ivan Gašparovič]] vymenoval [[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|novú vládu pod vedením Roberta Fica]]

== Narodenia ==
[[Súbor:Shing-Tung Yau at Harvard.jpg|thumb|upright|[[Čchiou Čcheng-tung]] (* 1949)]]
[[Súbor:Robert Downey, Jr. 2010.jpg|thumb|upright|[[Robert Downey Jr.]] (* 1965)]]
[[Súbor:Silvia Suvadova.JPG|thumb|upright|[[Silvia Šuvadová]] (* 1973)]]
[[Súbor:Bradley Wiggins CD 2011.jpg|thumb|upright|[[Bradley Wiggins]] (* 1980)]]

* [[1515]] – [[Ambrosius Lobwasser]], nemecký spisovateľ († [[1585]])
* [[1688]] – [[Joseph Nicolas Delisle]], francúzsky astronóm a kartograf († [[1768]])
* [[1752]] – [[Niccolò Antonio Zingarelli]], taliansky hudobný skladateľ († [[1837]])
* [[1775]] – [[Ján Fridrich Petzval]], vynálezca, učiteľ († [[1852]])
* [[1785]] – [[Bettina von Arnim]], nemecká spisovateľka († [[1859]])
* [[1842]] – [[Édouard Lucas]], francúzsky matematik († [[1891]])
* [[1845]] – [[František Plesnivý]], rakúsko-uhorský architekt († [[1918]])
* [[1846]] – [[Comte de Lautréamont]], francúzsky básnik († [[1870]])
* [[1875]] – [[Pierre Monteux]], francúzsky dirigent († [[1964]])
* [[1882]] – [[Emil Filla]], český kubistický maliar († [[1953]])
* [[1884]] – [[Isoroku Jamamoto]], japonský admirál († [[1943]])
* [[1892]] – [[Karl Wilhelm Reinmuth]], nemecký astronóm († [[1979]])
* [[1896]] – [[Tristan Tzara]], francúzsky básnik, zakladateľ dadaizmu († [[1963]])
* [[1902]] – [[Adam Mišura]], spoluobjaviteľ [[Demänovská jaskyňa slobody|Demänovskej jaskyne slobody]] († [[1960]])
* [[1911]] – [[Václav Čtvrtek]], český prozaik († [[1976]])
* [[1914]] – [[Marguerite Durasová]], francúzska spisovateľka († [[1996]])
* [[1915]] – [[Jan Drda]], český prozaik a dramatik († [[1970]])
* [[1917]] – [[Janka Guzová]], slovenská speváčka ľudových piesní († [[1993]])
* [[1920]] – [[Jindřich Krejča]], český ilustrátor († [[1991]])
* [[1922]] – [[Elmer Bernstein]], americký hudobný skladateľ († [[2004]])
* [[1928]] – [[Maya Angelou]], americká spisovateľka, poetka, scenáristka, filmová producentka a aktivistka († [[2014]])
* [[1930]] – [[Ernest Stredňanský]], slovenský televízny a divadelný režisér († [[2017]])
* [[1932]] – [[Jaroslav Abelovič]], slovenský geodet († [[1996]])
* 1932 – [[Anthony Perkins]], americký herec († [[1992]])
* 1932 – [[Andrej Arsenievič Tarkovskij]], ruský režisér († [[1986]])
* [[1935]] – [[Wabi Ryvola]], český spevák a spisovateľ († [[1995]])
* [[1936]] – [[Renáta Kazíková]], slovenská herečka, televízna hlásateľka a dramaturgička († [[2013]])
* [[1939]] – [[Iva Mojžišová]], slovenská teoretička a historička umenia († [[2014]])
* 1939 – [[Štefan Píšša]], slovenský bábkoherec († [[2008]])
* [[1944]] – [[Craig T. Nelson]], americký herec
* [[1946]] – [[Dave Hill]], britský gitarista ([[Slade]])
* [[1948]] – [[Abdullah Öcalan]], vodca Kurdskej strany práce
* [[1949]] – [[Čchiou Čcheng-tung]], čínsky matematik
* [[1952]] – [[Rosemarie Ackermannová]], nemecká atlétka
* 1952 – [[Karen Magnussenová]], kanadská krasokorčuliarka
* 1952 – [[Gary Moore]], írsky gitarista a spevák ([[Thin Lizzy]]) († [[2011]])
* [[1955]] – [[Étienne Tassin]], francúzsky filozof († [[2018]])
* [[1956]] – [[Martin Karvaš]], slovenský hudobník, hráč na klávesové nástroje, spevák, skladateľ a hudobný producent
* [[1957]] – [[Aki Kaurismäki]], fínsky režisér
* [[1960]] – [[Hugo Weaving]], austrálsky herec
* [[1962]] – [[Craig Adams]], britský hudobník ([[The Sisters of Mercy]])
* [[1963]] – [[Iveta Henzélyová]], slovenská politička
* [[1964]] – [[Branco]], brazílsky futbalista
* [[1965]] – [[Robert Downey Jr.]], americký herec
* [[1966]] – [[Stanislav Medřík]], slovenský hokejista
* 1966 – [[Mike Starr]], americký hudobník, basgitarista skupiny Alice in Chains († [[2011]])
* [[1970]] – [[Jason Stoltenberg]], austrálsky tenista
* [[1972]] – [[Magnus Sveningsson]], švédsky hudobník ([[The Cardigans]])
* [[1973]] – [[Silvia Šuvadová]], slovenská herečka
* [[1975]] – [[Radoslav Kropáč]], slovenský hokejista
* [[1976]] – [[Emerson Ferreira da Rosa]], brazílsky futbalista
* [[1978]] – [[Lemar]], britský spevák
* [[1979]] – [[Heath Ledger]], austrálsky herec († [[2008]])
* 1979 – [[Roberto Luongo]], kanadský hokejový brankár
* 1979 – [[Natasha Lyonne]], americká herečka
* [[1980]] – [[Bradley Wiggins]], britský cyklista
* [[1982]] – [[Brandon Bochenski]], hokejista USA
* [[1985]] – [[Dudi Sela]], izraelský tenista
* [[1986]] – [[Ladislav Ščurko]], slovenský hokejista
* 1986 – [[Ivan Sergejevič Uchov]], ruský atlét
* [[1991]] – [[Jamie Lynn Spears]], americká herečka
* [[1995]] – [[Denis Godla]], slovenský hokejový brankár
* [[1996]] – [[Austin Mahone]], americký spevák
* [[2001]] – [[David Strelec]], slovenský futbalista
* [[2003]] – [[Harvey Elliott]], anglický futbalista

== Úmrtia ==
[[Súbor:Martin Luther King Jr with medallion NYWTS.jpg|thumb|upright|[[Martin Luther King]] († 1968)]]

* {{0}}[[397]] – [[Ambrosius Milánsky]], taliansky biskup (* [[340]])
* [[1284]] – [[Alfonz X. (Kastília)|Alfonz X.]], kráľ kastílsko-leónskeho kráľovstva (* [[1221]])
* [[1292]] – [[Mikuláš IV.]], pápež (* [[1227]])
* [[1305]] – [[Jana I. Navarrská]], francúzska kráľovná ako manželka [[Filip IV. (Francúzsko)|Filipa IV.]] a navarrská vládnuca kráľovná (* [[1271]])
* [[1392]] – [[Čong Mong-džu]], kórejský diplomat a básnik (* [[1337]])
* [[1617]] – [[John Napier]], škótsky matematik, fyzik a astronóm (* [[1550]])
* [[1807]] – [[Jérôme Lalande]], francúzsky matematik a astronóm (* [[1732]])
* [[1841]] – [[William Henry Harrison]], 9. prezident USA (* [[1773]])
* [[1918]] – [[Hermann Cohen]], nemecko-židovský filozof (* [[1842]])
* [[1919]] – [[William Crookes]], anglický chemik a fyzik (* [[1832]])
* [[1923]] – [[John Venn]], anglický matematik a filozof (* [[1834]])
* [[1929]] – [[Karl Friedrich Benz]], nemecký inžinier a technik (* [[1844]])
* [[1931]] – [[André Michelin]], francúzsky priemyselník (* [[1853]])
* [[1932]] – [[Wilhelm F. Ostwald]], nemecký fyzikálny chemik a filozof (* [[1853]])
* [[1968]] – [[Martin Luther King]], americký aktivista za práva černochov (* [[1929]])
* [[1979]] – [[Zulfikar Ali Bhutto]], prezident Pakistanu (* [[1928]])
* [[1981]] – [[Carl Ludwig Siegel]], nemecký matematik (* [[1896]])
* [[1983]] – [[Juraj Bartoš (tenista)|Juraj Bartoš]], slovenský tenista (* [[1916]])
* [[1984]] – [[Oleg Konstantinovič Antonov]], ruský letecký konštruktér (* [[1906]])
* [[1991]] – [[Max Frisch]], švajčiarsky spisovateľ (* [[1911]])
* [[1995]] – [[Pavel Beckovský]], slovenský vojenský letec, protifašistický bojovník (* [[1922]])
* [[2000]] – [[Miroslav Pinc]], český ilustrátor kníh z oblasti botaniky (* [[1949]])
* [[2001]] – [[Liisi Otermová]], fínska astronómka (* [[1915]])
* [[2002]] – [[Layne Staley]], frontman skupiny [[Alice in Chains]] (* [[1967]])
* [[2004]] – [[Jean-Pierre Garen]], francúzsky spisovateľ (* [[1932]])
* [[2005]] – [[Helena Zmatlíková]], česká ilustrátorka detských kníh (* [[1923]])
* [[2011]] – [[Jozef Majerčík]], slovenský herec, folklorista a tanečník (* [[1928]])
* [[2013]] – [[Roger Ebert]], americký filmový kritik a držiteľ prvej Pulitzerovej ceny za filmovú kritiku (* [[1942]])
* [[2016]] – [[Pavel Šmok]], český tanečník, herec, choreograf, režisér a pedagóg (* [[1927]])
* [[2017]] – [[Giovanni Sartori]], taliansko-americký politológ (* [[1924]])
* [[2021]] – [[Robert Mundell]], kanadský ekonóm, držiteľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] (* [[1932]])

{{mesiace}}

[[Kategória:4. apríl| ]]
[[Kategória:Apríl| 04]]
[[Kategória:Dni|~0404]]</text>
      <sha1>etw8n0et80wzgv1k3kms1am3yyvhm8i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pompeje</title>
    <ns>0</ns>
    <id>3291</id>
    <revision>
      <id>8213217</id>
      <parentid>8108262</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:41:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213217</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="43090" sha1="owmqwyabbc4lhstc5j6sagrtogkg6n6" xml:space="preserve">{{iné významy|Pompeje}}
{{iný význam|o starovekom meste|súčasnom meste|Pompei}}
{{Whc}}
{{Infobox Lokalita Svetového dedičstva
   |WHC            =  
   |názov          =  Archeologická lokalita Pompeje, [[Herculaneum]] a [[Torre Annunziata]]
   |obrázok        =  Pompeji.JPG
   |štát           =  {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]
   |titulok        =  
   |typ            =  kultúrna pamiatka
   |kritériá       =  iii, iv, v
   |ID             =  829
   |súradnice      =  {{Súradnice|40,75056|14.48972|type:landmark|format=dms|display=inline,title}}
   |región         =  [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Európa a Severná Amerika]]
   |rok            =  1997
   |zasadnutie     =  21.
   |ohrozenie      =  
 }}
'''Pompeje''' ([[Taliančina|tal.]] ''Pompei'', [[Latinčina|lat.]] ''Pompeii'') sú archeologická lokalita na mieste niekdajšieho antického mesta, ležiaca na pobreží [[Tyrrhenské more|Tyrrhenského mora]] v južnom [[Taliansko|Taliansku]] v regióne [[Kampánia]]. [[24. október|24. októbra]] roku [[79]] mesto zasiahla, čiastočne zničila a pochovala pod 4 až 6 metrovou vrstvou popola a [[pemza|pemzy]] [[Vulkánska erupcia|erupcia]] sopky [[Vezuv]].

== Poloha ==

Pompeje ležia v jednej z najúrodnejších starovekých oblastí [[Apeninský polostrov|Apeninského polostrova]] v [[Kampánia|Kampánii]] v provincii [[Neapol (provincia)|Neapol]]. Zo západnej strany obmýva Pompeje more, na východnej strane sú pahorky a na severnej svahy [[Vezuv]]u. Po výstavbe [[Via Appia|Appiovej cesty]] boli Pompeje spojené s [[Rím]]om a južnými časťami Apeninského polostrova, po mori mali spojenie s ostatnými územiami na brehu [[Stredozemné more|Stredozemného mora]].

Vzhľadom na svoju polohu sa stali vyhľadávaným rekreačným mestom Rimanov, ktorí odchádzali v horúcich letných mesiacoch z [[Rím]]a, aby tu trávili niekoľko mesiacov v roku.

== Najstaršie dejiny ==

Prvé doložiteľné stopy osídlenia tohto územia pochádzajú z 3. tisícročia pred Kr. a z [[Bronzová doba|bronzovej doby]] (19. – 16. stor. pred Kr.), kedy tu existovala osada s pohrebiskom. Na konci 7. stor. pred Kr. sa na tomto území usídlil kmeň [[Oskovia|Oskov]], ktorí tu založil sídlisko siahajúce až k úpätiu Vezuvu. Z tohto obdobia pochádza i pomenovanie ''Gens Pompeia'', ktorým túto novovzniknutú aglomeráciu Oskovia nazvali. Poloha mesta bola veľmi výhodná.

V ďalšom období bolo mesto silne ovplyvnené prítomnosťou [[Etruskovia|Etruskov]] a neďalekých [[Staroveké Grécko|gréckych]] kolónií ([[Neapol]]is, [[Paestum|Poseidonia]]). V poslednej tretine 5. storočia pred Kr. sa mesto dostalo pod nadvládu [[Samniti|Samnitov]], ktorí postupne splynuli s pôvodným obyvateľstvom. Svoj vplyv zamerali na zveľadenie mesta tým, že mu dali pravouhlú urbanistickú štruktúru, rozšírili pôvodné nepravidelné mestské jadro, postavili dve fóra s verejnými budovami, mesto zabezpečili pásom obranných hradieb a vystavali obytné domy. Možno povedať, že ich zásluhou Pompeje dosiahli značný stupeň prosperity a hospodárskeho rozmachu. V roku 310 pred Kr. boli Samniti porazení Rimanmi a Pompeje boli postupne pripojené k [[Rímska ríša|rímskemu štátu]]. Po roku 80 pred Kr. sa Pompeje stávali miestom usídľovania rímskych vojnových veteránov. Zmenilo sa i meno na ''Cornelia Veneria Pompeianorum''.

Rímska nadvláda ešte viac urýchlila rozvoj mesta: stavali sa nové dláždené cesty, vodovody a fontány, pribúdali obchody a remeselnícke dielne. Budovy boli obohacované nádhernou umeleckou výzdobou.

== Mesto a jeho obyvatelia ==

O Pompejach ako o meste možno hovoriť až v súvislosti s Etruskami, ktorí začali stavbu obdĺžnikového [[Hlavné fórum (Pompeje)|hlavného námestia]] – fóra – a pokračovali budovaním viac-menej usporiadaného systému mestských ulíc. Významný rozvoj nastal za nadvlády Samnitov, ktorí pokračovali v budovaní mestskej infraštruktúry, takže Rimania, ktorí mesto ovládli na konci 4. stor. pred Kr., našli Pompeje obohnané mocnými hradbami s dĺžkou viac ako tri kilometre, vymedzujúcimi rozlohu mesta na ploche šesťdesiatšesť hektárov.

O rastúcej dôležitosti Pompejí ako obchodného strediska oblasti svedčí fakt, že svojím významom prekonali i neďalekú, severne ležiacu grécku osadu [[Neapol]]is, ktorá bola v tom čase iba skromným mestom.

Rimania nadviazali v rozvoji mesta na svojich predchodcov. Sústredili sa pritom na modernizáciu ciest a stanovenie záväzných pravidiel života v meste. Mestské štvrte boli rozdelené do troch skupín podľa odlišných spoločenských funkcií. Ešte po Samnitoch zdedili rozčlenenie mesta dvoma priečnymi (''cardini'') a dvoma pozdĺžnymi tepnami (''decumani'') na deväť oblastí s vlastnou správou.

[[Súbor:Pompeje - forum2010.jpg|vľavo|náhľad|Pohľad na [[Hlavné fórum (Pompeje)|hlavné pompejské fórum]] v závere s [[Jupiterov chrám (Pompeje)|Jupiterovým chrámom]]. V pozadí masív [[Vezuv]]u]]Verejný, náboženský, hospodársky a politický život sa odohrával na hlavnom fóre (''forum''), ležiacom v juhozápadnej oblasti mesta. Námestie zaberajúce plochu viac ako pol hektára bolo obstavané množstvom budov slúžiacich predovšetkým správe mesta a kultu. Celé priestranstvo fóra obklopovali arkády s mohutnými [[Dórsky sloh|dórskymi stĺpmi]].

Na menšom [[Trojuholníkové fórum|Trojuholníkovom fóre]], ktoré malo iba stĺporadie a nachádzalo sa pri mestských hradbách v južnej časti, stával v strede dórsky chrám, pochádzajúci z archaických čias, v 6. stor. pred Kr. doplnený výzdobou typickou pre chrámy v gréckej oblasti. Oproti nemu stáli hradby, ktoré podľa mýtov vystaval [[Herakles (mytológia)|Herkules]], bájny zakladateľ mesta. Súčasťou oblasti bolo [[Veľké divadlo (Pompeje)|divadlo]] v skalnom svahu z 3. – 2. storočia pred Kr., ktorého hľadisko pojalo päťtisíc divákov. Pre kultúrne vyžitie Pompejčanov slúžilo ešte malé kryté divadlo ([[Ódeion (Pompeje)|Ódeion]]) z 1. storočia pred Kr. Za týmito stavbami stál [[Isidin chrám (Pompeje)|Isidin chrám]]. Na juhovýchodnom kraji mesta bol odkrytý [[Amfiteáter v Pompejach|amfiteáter]] slúžiaci veľkým predstaveniam, pochádzajúci z roku 80 pred Kr., ktorý je najstaršou dodnes zachovanou stavbou tohto typu. Kapacita hľadiska bola dvadsaťtisíc divákov. Na rozdiel od rímskeho [[Koloseum|Kolosea]] nemal podzemné priestory. Pri amfiteátri postavili [[Palaistra (Pompeje)|Veľkú palaistru]] (''Palaestra Grande''), miesto, kde sa konali gymnastické cvičenia. Výpočet verejných budov dopĺňali kúpele, skladajúce sa z troch komplexov: najstaršie [[Stabijské kúpele]] (''Thermae Stabianae'') zo 4. storočia pred Kr., kúpele na fóre z roku 80 pred Kr. a najmladšie kúpele z cisárskeho obdobia.

Mesto bolo ešte zo samnitských čias obohnané hradbami v celkovej dĺžke 3200 metrov, v ktorých bolo osem mestských brán. Pred piatimi z nich boli nekropoly s kostrovými i žiarovými hrobmi.

[[Súbor:Via Stabbiana Pompeii.jpg|vľavo|náhľad|Dlažba pompejských ulíc dodnes udivuje svojou zachovalosťou. V čase prívalových dažďov ulice slúžili na odtok vody. Veľké bloky balvanov mali uľahčiť prechod peších. Pohľad na ulicu ''Via Stabbiana'']]Archeologické vykopávky potvrdili precíznosť a stavebnú dokonalosť mestských komunikácií. I dnes sú zachované prakticky v pôvodnom stave. Ulice sú vykladané veľkými lávovými blokmi, chodníky boli zvýšené, aby ulice mohli odvádzať dažďovú prívalovú vodu. Zaujímavým prvkom sú premostenia pre peších z veľkých balvanov s rozostupmi pre kolesá povozov. Na miestach križovania sa ulíc boli inštalované verejné fontány.

Do ulíc boli okrem obytných budov obrátené početné obchody a remeselnícke dielne ako aj zariadenia slúžiace pohosteniu okoloidúcich (''thermopolia'') a herne (''tabernae lusoriae''). Obchody boli často na prízemí, predajný pult stál hneď pri vchode a na hornom poschodí býval majiteľ obchodu.

Vzhľadom na to, že sa Pompeje nachádzali na vysokej plošine sopečného pôvodu, predstavovalo zásobovanie vodou, až do vybudovania verejného akvaduktu, značný problém. Jediným zdrojom boli studne; podzemná voda sa nachádzala v hĺbke väčšej ako dvadsať metrov. Preto boli takmer všetky domy vybavené nádržami na zachytávanie dažďovej vody. Okrem toho existovalo viacerých verejných fontán, ktoré boli inštalované v najrušnejších častiach mesta.

Problém s dodávkami vody vyriešila stavba Augustovho akvaduktu na začiatku 1. stor. po Kr. V meste akvadukt vedúci od prameňov rieky Acquarus ústil pri Vezuvskej bráne, kde bola postavená veľká vodná veža (''castellum aquae''). Dômyselne vyriešeným systémom sa voda, pretekajúca viacerými zábranami na zbavenie nečistôt, rozdeľovala do sústavy potrubia, ktoré vodu rozvádzalo po celom meste.

V meste žilo v čase najväčšieho rozkvetu takmer dvadsaťtisíc obyvateľov okrem množstva pocestných a obchodníkov, ktorí sa tu zastavovali prechodne. Obyvateľstvo sa sociálne členilo na tri skupiny: najmenej početnou bola skupina patricijov (samnitského pôvodu alebo rímskych prisťahovalcov). Najpočetnejšia bola vrstva, ktorú tvorili obchodníci, remeselníci a ktorá sa neustále rozrastala. Otroci boli vrstvou na poslednom spoločenskom stupni.

Na čele meste stáli dvaja volení regenti (''diumviri''), ktorí sa v úrade striedali každých päť rokov. Ich najbližšími spolupracovníkmi boli dvaja [[edil]]ovia (''aediles''), ktorí mali na starosti verejnú čistotu, trhy a zásobovanie mesta. Mestskú radu (''ordo decurionum'') tvorilo sto najváženejších občanov Pompejí.

Verejný život sa riadil všeobecne platnými pravidlami a nariadeniami. Všetky správy týkajúce sa každodenného života mesta a jeho obyvateľov (napr. voľby, oznámenia hospodárskeho charakteru a pod.) boli zverejňované zvláštnymi nápismi na stenách budov, ktoré mali na starosti pisári (''scriptores'').

[[Súbor:Pompeii Temple of Vespasian.jpg|náhľad|[[Vespasianov chrám (Pompeje)|Vespasianov chrám]], v popredí obetný oltár dekorovaný reliéfom znázorňujúcim obetovanie býka pred chrámom]]Vykopávky poskytli obrovské množstvo poznatkov o živote Pompejčanov. Zrejme najdôležitejšie z nich súviseli so súkromným životom miestnych obyvateľov a najmä s úrovňou bývania. Pompejský dom predstavuje z historického hľadiska mimoriadny dôležitý podklad pre dejiny ľudstva.

=== Pompejský dom ===

Domy v Pompejach predstavovali všetky typy súkromných obytných stavieb, od samnitského modelu domu zo 4. – 3. storočia pred Kr. s etruským átriom a mohutnou fasádou, až po rímsky dom z polovice 1. storočia po Kr. Úroveň vybavenosti domu vrátane zachovaných umeleckých diel, nábytku i stavebných prvkov sú jasným dôkazom zvykov, bohatstva a sociálnej príslušnosti jeho majiteľa. Objavené domy boli často nazvané podľa umeleckých diel, ktoré sa v nich našli (napr. [[Faunov dom]], [[Dom Tragického básnika]]), podľa mena majiteľa ([[Dom Vettiovcov]]) alebo podľa najvýraznejších estetických znakov.

Patricijský obytný dom (''domus'') sa staval presne podľa všeobecne zaužívanej a rešpektovanej schémy. Tá bola vytvorená Samnitmi zrejme ako výsledok mnohoročných skúseností. Dom často zaberal pomerne veľkú plochu (až do tritisíc štvorcových metrov), ktorá tvorila obdĺžnik ohraničený iba vonkajšími múrmi. Do domu viedol hlavný vchod (''fauces''). Centrálny priestor (''[[átrium]]'', so štyrmi stĺpmi – ''atrium tetrastylium'') s otvorom v streche mal po stranách spálne (''cubiculae''), kým oproti vchodu sa nachádzali miestnosti určené pre prijímanie návštev a súkromná, najposvätnejšia miestnosť rodiny (''tablinum''). Tieto miestnosti boli často stavebne spojené s jedálňou (''triclinium''). V ďalšej časti domu bola dôležitým priestorom záhrada (''vivarium'') s [[peristyl]]om a fontánou, slúžiaca k príjemnému posedeniu a k relaxácii. Záhrada pod holým nebom bola obohacovaná umeleckými doplnkami (sochy, stĺpy, [[Nymfeum|nymfea]]). Dom tiež obsahoval miestnosti určené ženám (''gynaeceum''), služobníctvu, ale často aj súkromné kúpele (''balneum'').

Dom, najmä zámožnejších občanov býval poschodový. Svetlo a vzduch získavala každá z miestností v dome iba z dvoch ústredných priestorov – átria a vivaria.

Uvedenej schéme sa podriadili i Rimania, ktorých stavebné zásahy sa obmedzili iba na zmenu dekorácií a prispôsobenie domu novým funkciám.

== Pompejský svet maľby a mozaiky ==

I dnešného návštevníka ohromí fascinujúca umelecká výzdoba najbohatších domov – nástenné maľby, bronzové a mramorové sochy a mozaiky, veľakrát veľmi vysokej kvality. Domy bývali vybavené nábytkom, náradím a ďalšími predmetmi. Obzvlášť luxusne boli zariadené prímestské vily (''[[Villa rustica]]'') najbohatších patricijov s rozsiahlymi záhradami, ''[[exedra]]mi'', galériami a peristylmi.

=== Fresková výzdoba ===

[[Súbor:Fresco Iphigeneia MAN Naples.jpg|náhľad|upright|''Obetovanie Ifigénie'', freska z obdobia po r. 62 po Kr. pochádzajúca z [[Dom Tragického básnika|Domu Tragického básnika]], dnes v [[Národné archeologické múzeum (Neapol)|Národnom archeologickom múzeu]] v [[Neapol]]e]]
[[Súbor:Vagrant musicians MAN Napoli Inv9985.jpg|náhľad|upright|Známa mozaika Dioskurida zo Samu z tzv. Cicerovho domu znázorňuje neobvyklý koncert; dvaja muzikanti (v strede a vpravo) s bubnom a činelkami tancujú za sprievodu hráčky hrajúcej na dvojitú píšťalu a chlapca s malým rohom]]Osobitnú pozornosť si zasluhuje najmä nástenná výzdoba obytných stavieb. Pompejské výtvarné štýly sú najzaujímavejšou kapitolou miestnej umeleckej tvorby. Sú dokladom obrovského výtvarného nadania a predstavivosti miestnych anonymných umelcov. Nástenné maľby v Pompejach boli podľa rôznorodosti a rozdielnej úrovne výtvarného prevedenia rozdelené do štyroch štýlov: 
* ''I., tzv. štýl inkrustácií'' – farebné štukové reliéfy imitujú mramorové obklady s obrazcami v obdĺžnikoch (200 – 80 pred Kr.). Tento štýl zdobil domy vznešeného a triezveho vzhľadu. V mnohých, i tých najreprezentatívnejších stavbách sa tento štýl nikdy nemenil, majitelia ho udržiavali a dávali opravovať. Najkrajšie maľby zaradené do tohto štýlu sa našli napr. vo [[Faunov dom|Faunovom dome]] či [[Sallustiov dom|Sallustiovom dome]].
* ''II., tzv. architektonický štýl'' – používal rovnaké ozdobné prvky ako štýl inkrustácií, ale miesto štuky tu boli ozdoby stvárňované maľbou, ktorá na stene zobrazovala plochu v perspektíve. Dominujúcimi sa stali iluzívne prvky s krajinárskymi obrazmi v pozadí a veľkorozmerné obrazy. Maľby tohto štýlu (napr. vo [[Vila Mystérií|Vile Mystérií]]) pochádzajú z obdobia rokov 80 – 25 pred Kr.
* ''III., tzv. ornamentálny štýl'' – je charakteristický klasicizujúcimi scénami a obrazovými výplňami jednofarebných stien (maľby z obdobia rokov 25 pred Kr. – 60 po Kr.). Ústrednú časť obrazu zaberala hlavná maľba, často veľkých rozmerov, zobrazujúca mytologické námety, ktoré dokazovali vysoký stupeň asimilácie gréckej kultúry. Niekoľko ukážok tohto štýlu sa zachovalo v [[Dom Marca Lucretia Frontona|Dome Marca Lucretia Frontona]] a vo [[Vila Mystérií|Vile Mystérií]].
* ''IV., tzv. iluzionistický štýl'' – fantazijné dekorácie a scény s morskými krajinami, záhradami a iluzívnymi stavbami (po r. 62 po Kr., napr. [[Dom Vettiovcov]]).

Pre dejiny starovekého umenia sú pompejské nástenné maľby nesmierne dôležité, pretože sa vďaka nim dozvedáme, ako vyzeralo a ako vznikalo veľké umenie gréckeho osveta. Maľby dokumentujú, akým kultúrnym procesom sa grécke umenie včlenilo do umenia starovekého Ríma.

Pri odkrývaní mesta bola v Dome cudných milencov objavená miestnosť, ktorá sa v dobe erupcie Vezuvu v roku 79 práve maľovala. Stav zachovaných prác dovoľuje preskúmať všetky pozadia umeleckej tvorby a používaného náčinia.

=== Mozaiky ===

Osobitnú skupinu grafickej výzdoby obytných miestností predstavujú mozaiky, z ktorých zaujme predovšetkým výzdoba podláh. Tá sa často vzťahovala k účelu, na aký bol priestor určený. Najbežnejším typom podlahovej výzdoby bol tzv. ''opus signinum'', vrstva malých úlomkov dlaždíc (ale aj lávy) zapustených do malty. Výzdoba podláh vytvárala geometrické motívy alebo pravidelné vzory. Inou technikou mozaikovej výzdoby bol tzv. ''opus vermiculatum'', ktorý sa vyznačoval ukladaním malých kúskov (niekedy s rozmermi menšími než jeden štvorcový centimeter) dlaždíc do výsledného obrazového výjavu (napr. známa ''[[Alexandrova mozaika]]'' z [[Faunov dom|Faunovho domu]]). Tretím typom bol tzv. ''opus sectile'', kedy mozaikový obraz bol ohraničený štvorcom alebo kružnicou. Najjednoduchším typom mozaiky bol ''opus tessellatum'', pri ktorom vznikali geometrické vzory zložené z väčších úlomkov.

== Zánik mesta ==
 
=== Prvá tragédia (r. 62 po Kr.) ===

Mesto prežívalo veľký prerod od pôvodne poľnohospodárskeho mestečka k obchodnému centru, keď jeho sľubný vývoj narušilo 5. februára 62 po Kr. zemetrasenie. Nebola to celkom ničivá katastrofa, ale ani udalosť, ktorá by ľudí iba postrašila. Veľká časť mesta sa premenila na hromadu trosiek. Málo domov ostalo po záchvevoch zeme v obývateľnom stave. O vzhľade mesta po zemetrasení podáva svedectvo spisovateľ [[Lucius Annaeus Seneca]] v pojednaní ''Naturales questiones''.

Iba nepredstaviteľná húževnatosť a obrovské odhodlanie miestnych obyvateľov sa pričinili o to, že mesto vstávalo zo sutín. Opravovali sa poničené štvrte a opäť ožívala obchodná činnosť.

=== Druhá tragédia (r. 79 po Kr.) ===

Mesto sa ešte nestihlo definitívne spamätať z predošlej katastrofy a prišla druhá a nenapraviteľná apokalypsa. Obyvatelia v okolí Vezuvu (nielen Pompejčania ale ani severnejšie položeného [[Herculaneum|Herculanea]] a južnejšieho [[Stabiae]]) netušili, že ich život sa odvíja v tieni aktívnej sopky. O tom, že Vezuv bol sopkou, vedeli iba poniektorí učenci. Ale aj z nich sa mnohí v hodnotení Vezuvu mýlili, keď sa nazdávali, že sopka je už definitívne vyhasnutá. Vôbec sa neuvažovalo, že by vulkán mohol iba „driemať“. Nemožno sa tomu čudovať, lebo nik sa nevedel rozpamätať, že by sa niekedy v minulosti bol ozval.

24. augusta 79, krátko popoludní, sa však prebudil k životu a vybuchol neúprosne ničivou silou.

Erupcii predchádzali rôzne varovné znamenia: z hlbín zeme bolo počuť hučanie, otriasala sa zem, domáce zvieratá i vtáky boli nepokojné, na niektorých miestach unikali z puklín zeme sírne výpary. Voda v studniach vyschla. 24. augusta sa sopka Vezuv naplno prebudila. Obyvatelia okolitých miest a mestečiek videli, že z krátera sopky vystupuje vysoký čierny dym, ktorý sa vo veľkých výškach rozširoval a dostával podobu borovice pínie. Mrak čierneho dymu zatienil slnko. Uprostred bieleho dňa zrazu nastala tma ako v noci.

Po svahoch masívu začala vytekať láva, na mesto sa čochvíľa zniesol dážď horúcej pemzy a kameňov, ktoré začali pokrývať mesto. Strechy a steny budov neuniesli obrovskú tiaž horniny a rúcali sa. Ľudia, ktorí nezahynuli pod krupobitím skál boli usmrtení jedovatými plynmi šíriacimi sa všetkými smermi. Tie spolu so sopečným popolom prenikali aj cez dvere a okná, takže ľudia sa nezachránili ani vo svojich príbytkoch.

Skaza trvala tri dni, potom nastalo ticho. Pompeje, zničené už v prvý deň, boli zasypané šesťmetrovou vrstvou jemného sopečného popola, kameňov a bahna zmiešaných s vodou. Smrť tu našlo dvadsaťtisíc ľudí. Počas nasledujúcich stáročí sa nadvlády nad kedysi prekvitajúcim krajom ujala príroda a biely príkrov z popola nahradil hustý borovicový les.

Obyvatelia, ktorí stihli zavčasu ujsť z mesta, sa zachránili. Po skončení katastrofy sa pokúšali vrátiť do mesta, ale nebolo to možné, preto si založili nové mesto (dnešné [[Pompei]]).

O tom, čo sa v Pompejach v ten strašný deň prihodilo, vieme dnes pomerne veľa nielen vďaka vykopávkam archeológov, ale tiež vďaka očitému svedectvu, ktoré zanechal [[Plínius Mladší]]. Na požiadanie historika [[Tacitus|Publia Cornelia Tacita]] napísal svoje spomienky na udalosti v podobe dvoch ''Listov Tacitovi'':

{{Citát|... Už asi hodinu bol deň, no napriek tomu svetlo bolo neurčité a ďalej slablo. Už sa zrútili domy okolo, a hoci sme stáli na otvorenom, no úzkom priestranstve, mali sme veľký strach z rúcajúcich sa budov. Nakoniec sa nám teda zdalo rozumné odísť z mesta. Nasledoval nás vydesený dav, ktorý, ako sa to v strachu zdá byť opatrnosťou, vnucuje svoju vôľu iným a vo veľkom húfe prenasleduje a tlačí tých, čo unikajú... Bolo vidieť more, pohltené samo sebou a takmer vytlačené zemetrasením. Zaiste sa pobrežie rozšírilo a mnoho rýb ostalo na suchu. Na druhej strane sa čierny a strašný mrak, potrhaný rýchlym krúžením rozpáleného vetra otváral v dlhých ohnivých jazykoch, boli ako blesky a stále ďalšie blesky... a ani neprešlo veľa času, oblak zostúpil na zem a zasiahol more. Zahalil a skryl Capri a ukryl výhľad na mys Miseno... Už padal popol, nie však ešte hustý, obrátim sa a vidím, ako sa za mojím chrbtom vznáša hustá hmla ako akýsi príval, rozptyľujúc sa po zemi, prenasledujúc nás... Prichádza noc, nie taká z tých oblačných nocí bez svitu mesiaca, ale ako keď si na uzavretom mieste bez svetla. Bol by si počul stony žien, krik detí, výkriky mužov, ten súcitil so svojím vlastným osudom, tamten s osudom svojich blízkych. Boli takí, čo zo strachu zo smrti ju privolávali. Mnohí sa úpenlivo modlili k bohom, mnohí súdili, že už ich niet, a tá noc musela byť poslednou nocou sveta...}}

Na vlastnej koži pocítil tragédiu, ktorá ho pripravila o strýka, prírodovedca a veliteľa vojnovej flotily [[Plínius Starší|Plínia Staršieho]]. Ten vo vedeckom vytržení priplával na svojej lodi do blízkosti ohrozeného pobrežia a snažil sa zachrániť tých, ktorí ušli z mesta.

Okrem Plíniových listov existuje ešte iný opis tejto tragickej udalosti. Pochádza od významného rímskeho historika [[Cassius Dio|Lucia Cassia Dia]], ktorý vo svojom rozsiahlom diele ''Rímske dejiny'' zachytil aj zmienku o skaze Pompejí, ale s odstupom pol druhého storočia.

== Pompeje ako archeologická lokalita ==

[[Súbor:Giuseppe Fiorelli.jpg|vľavo|náhľad|150px|[[Giuseppe Fiorelli]], od roku 1860 vedúci archeologických prác v Pompejach]]
Objav Pompejí ako aj iných miest v oblasti, v ktorej sa život zastavil výbuchom Vezuvu v auguste roku 79, predstavoval zásadný a rozhodujúci krok v získavaní poznatkov o svete starovekého Ríma na vrchole jeho rozkvetu. Vykopávky v oblasti Vezuvu vyniesli na svetlo nedotknutý obraz života, ktorý nenarušili nasledujúce stáročia. Odkryli nielen poklady, často existujúce iba v tých najfantastickejších predstavách, ale tiež obraz bežného každodenného života v celej jeho rozmanitosti. V mnohom tiež zmenili dovtedy rozšírený, veľakrát idealizovaný náhľad na svet antických predkov.

Dôležitosť archeologických nálezov spočíva tiež v tom, že predstavujú hmatateľný príklad rímskej kultúry, ktorá civilizovala všetok vtedajší známy svet, a ktorá v konečnom dôsledku stála na počiatku dnešnej, modernej civilizácie.

Po ničivej skaze sa na viac ako pätnásť storočí Pompeje vytratili z pamäte ľudstva. Až v roku 1594 pri výkope zavlažovacieho kanála bola časť zaniknutého mesta náhodne objavená. Po dokončení prác sa s kopaním prestalo a všetko opäť zapadlo do zabudnutia. K tomu prispela i ďalšia silné erupcia Vezuvu v roku 1631, ktorá pokryla popolom aj už odhalené časti starovekého mesta. Nálezy objavené v uvedenom období sa v roku 1637 pokúsil identifikovať nemecký humanista a historik [[Lucas Holstenius]].

Oficiálne sa vykopávky v Pompejach začali 30. marca 1748 na príkaz neapolského kráľa [[Karol III. (Španielsko)|Karola IV.]] Počas prác trvajúcich celé ďalšie storočie sa podarilo objaviť hradby a hlavné verejné budovy. Až v roku 1763 však archeológovia nadobudli istotu, že kopú na mieste toho, čo ostalo z niekdajšieho mesta. V tomto prípade ešte nemožno hovoriť o systematickom výskume; hlavným cieľom bolo obohatenie bourbonských kráľovských zbierok.

[[Súbor:Pompeii Garden of the Fugitives 02.jpg|vľavo|náhľad|180px|Jedna z najviac pôsobiacich scén tragédie je v tzv. Záhrade utečencov, kde sa nachádzajú sadrové odliatky trinástich členov rodiny, ktorí tu zahynuli]]Až v roku 1860 pod vedením [[Giuseppe Fiorelli]]ho začal cieľavedomý prieskum a odkrývanie mesta rozkladajúceho sa na ploche niekoľkých desiatok hektárov. G. Fiorelli, skúsený archeológ, sa stal pre históriu pompejských objavov kľúčovou postavou. Predovšetkým priniesol nové metódy skúmania. Vylúčil nesúvislé a náhodné kopanie, neprekopával najskôr ulice, z ktorých by sa sa odspodu dostával do domov, ale vykopávky viedol zvrchu, aby zachránil všetky dôležité prvky budov. Zaviedol tiež poriadok do topografie odkrytých území, a to tak, že mesto rozčlenil na jednotlivé štvrte. Fiorelli bol tiež autorom myšlienky sadrových odliatkov, vďaka ktorým sa získavala nielen podoba tiel obetí výbuchu, ale aj korene stromov a všetky organické prvky, ktorá sa rozložili a zanechali po sebe prázdne miesto v sopečnom popole.

V podobnom duchu pokračovali aj Fiorelliho nasledovníci – M. Ruggero, G. de Petra, E. Pais, A. Sogliano, V. Spinazzola a ďalší.
 
Vykopávky, trvajúce bez prerušenia prakticky dodnes (stav odkrytia mesta dosiahol tri štvrtiny), vyniesli toto mesto na svetlo sveta a umožnili súčasníkom zrekonštruovať každú stránku života miestnych obyvateľov.

Citeľne do priebehu prác zasiahlo zemetrasenie v roku 1980, ktoré poškodilo množstvo budov.

[[Súbor:Excavations of a house in Pompeii at the End of the 19th Century.jpg|náhľad|180px|Archeologické práce na konci 19. storočia]]O vzhľade niekdajšieho mesta si dnešný návštevník urobí najdokonalejšiu predstavu prejdením sa po jeho uliciach. Pozostatky obytných budov, obchodov, chrámov a ďalších verejných stavieb svedčia o bohatosti a dôležitosti Pompejí. Niekdajšie kvitnúce mesto, zasiahnuté nevídaným spôsobom a zničené uprostred plnej aktivity svojho každodenného života ako celok ohromuje a dojíma. Napriek stavu, v akom sa dnes nachádza, zanecháva silný dojem, návštevníci akoby cestovali v čase.

Najdramatickejšie stopy hroznej udalosti predstavujú sadrové odliatky obetí, získané zaliatím dutých odtlačkov, ktoré v kompaktnej mase zanechali telá, znehybnené v polohe, v akej sa nachádzali v posledných okamihoch života. Výskumy umožnili súčasnému človeku pochopiť, ako vyzerali rímske mestá, aké mali budovy, akým aktivitám sa venovali ich obyvatelia. Všetky tieto aspekty prispievajú k tomu, že Pompeje patria k najznámejším a najvyhľadávanejším archeologickým pamiatkam na svete. V konečnom dôsledku znamenali zápis Pompejí a neďalekých pamiatok v [[Herculaneum|Herculaneu]], [[Stabiae]] a v [[Torre Annunziata]] do [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO]].

== Najvýznamnejšie miesta ==

Pompeje v čase svojho najväčšieho rozmachu dominovali celému územiu južne od Vezuvu a od morského pobrežia, ktoré pred dvetisíc rokmi nebolo ďaleko, siahali hlboko do vnútrozemia.

Mesto bolo obohnané mocnými dvojitými hradbami, vyplnenými násypom a postavenými z veľkých kvádrov. Svojou dĺžkou tritisíc dvesto metrov obklopovali celé mesto. Za vonkajším múrom bola hlboká priekopa a za vnútorným múrom násyp. Cez hradby viedlo osem brán. Najdôležitejšími boli ''Porta Marina'' a ''Porta Ercolano'' (severne od predchádzajúcej), ktorými sa do mesta vstupovalo zo západu. Za bránou ''Porta Marina'' začínala rovnomenná ulica, vyúsťujúca priamo na pompejskom hlavnom fóre.

=== Hlavné fórum ===
{{Hlavný článok|Hlavné fórum (Pompeje)}}
Bolo centrom verejného, politického, hospodárskeho a náboženského života mesta. Na dláždenom námestí s rozmermi 38 x 157 metrov stávalo viacero budov rôzneho určenia. Na južnej strane bola do námestia obrátené budova mestskej rady (''curia'') susediaca s administratívnymi budovami [[Edil|aedilov]] a diumvirov. V závere fóra na severnej strane stál [[Jupiterov chrám (Pompeje)|Jupiterov chrám]] zľava doplnený [[Germanicus|Germanicovým]] víťazným oblúkom. Dlhšie strany vypĺňali zo západu [[Bazilika (Pompeje)|bazilika]], ktorú využíval súdny tribunál, [[Apolónov chrám (Pompeje)|Apolónov chrám]] a trh s obilninami (''Forum olitorium''). Východné ohraničenie tvorili tzv. volebná budova (''comitium''), [[budova Eumachie]], [[Vespasiánov chrám (Pompeje)|Vespasiánov chrám]] a [[Macellum (Pompeje)|krytý trh]] (''macellum''). Priestranstvo fóra dopĺňala sochárska výzdoba.

=== Jupiterov chrám ===
{{Hlavný článok|Jupiterov chrám (Pompeje)}}
Hlavná náboženská stavba Pompejí zasvätená kultu najvyššieho rímskeho božstva stávala na severnej strane, v závere hlavného fóra. Predstavovala typickú stavbu vybudovanú v tzv. italickom stavebnom štýle.

=== Bazilika ===
{{Hlavný článok|Bazilika (Pompeje)}}
[[Súbor:Pompei02.JPG|náhľad|''Tribunál'' baziliky]]
Budova baziliky (rozmery 24 x 55 metrov) stojaca po ľavej južnej strane fóra bola najvýznamnejšou a najstaršou svetskou verejnou stavbou v meste. Ide o ukážkový príklad predrománskej architektúry. Pochádzala z obdobia rokov 120 – 80 pred Kr. Počas svojej histórie prešla niekoľkými funkciami (o. i. bola napr. krytou tržnicou), no v 1. storočí po Kr. začala plniť funkciu správnu a justičnú. K tomuto účelu bol v jej závere postavený poschodový ''tribunál'', krásna budova v [[Helenizmus|helenistickom štýle]] so schodiskami po jej bokoch. Vnútrajšok baziliky obklopený obrovským peristylom s dvadsiatimiôsmimi, desať metrov vysokými korintskými stĺpmi bol otvorený.

Významnou stavbou stojacou na fóre bola tzv. [[Budova Eumachie]], nachádzajúca sa oproti bazilike, postavená kňažnou [[Eumachia|Eumachiou]] pre združenie tkáčov, plátenníkov a farbiarov plátna, ktorí tvorili veľmi významnú a váženú časť remeselníkov. Rozmerovo sa približovala bazilike. Ústrednú časť budovy tvoril dvor obkolesený arkádami, za ktorými sa nachádzali sklady pre uschovávanie a predvádzanie látok. Z bohatej architektonickej a umeleckej výzdoby dnes neostalo prakticky nič; iba portál ozdobený vytesanými akantovými listami svedčí o bohatosti a umeleckej nádhere stavby.

Pravé ohraničenie fóra vypĺňali ešte dva chrámy – [[Vespasianov chrám (Pompeje)|Vespasianov chrám]] so zaujímavým reliéfne zdobeným obetným oltárom a [[Chrám Lariov]], ktorého pomenovanie bolo odvodené zo sôch božstiev majúcich chrániť mesto – ''lares publici''.

Poslednou z tzv. veľkých stavieb na fóre je [[macellum]] na pravej strane severného záveru. Komplex budov, postavených v cisárskej dobe slúžil ako zastrešený trh. Vnútorný dvor budovy vypĺňala vodná nádrž s rybami a rotunda s kupolou (''tholos'').

=== Apolónov chrám ===
{{Hlavný článok|Apolónov chrám (Pompeje)}}
[[Súbor:Pompeii Temple of Apollo.jpg|náhľad|[[Apolónov chrám (Pompeje)|Apolónov chrám]] stál v posvätnom okrsku susediacom s fórom]]Chrám zasvätený tomuto božstvu, ochrancovi mesta, stával v posvätnom okrsku naľavo priliehajúcom k fóru.

Severne do fóra ústili dve ulice – zľava ''Vicolo delle thermae'' a sprava ''Via del Foro'' s [[Tiberius (cisár, 1. storočie)|Tiberiovým]] víťazným oblúkom. Priestor medzi týmito ulicami vypĺňali verejné kúpele (''thermae''), najmenšie spomedzi pompejských kúpeľov. Pochádzali z raných rímskych čias. Vynikali bohatou freskovou a štukovou výzdobou.

[[Súbor:Pompeii House of the Large Fountain 3.jpg|left|thumb|170px|Detail farebnej mozaiky z Domu Veľkej fontány]]Zaujímavou a historicky cennou budovou, ležiacou priamo za kúpeľmi, bola obytná stavba zvaná [[Dom Tragického básnika]] pochádzajúca z obdobia 2. storočia pred Kr. V obytných miestnostiach sa našla nádherná fresková výzdoba – ''Obetovanie Ifigénie'', ''Únos Bríseidy'' ako aj mozaika s námetom skúšky v tragickom divadle, podľa ktorej bol dom pomenovaný.

Priamym pokračovaním ''Via del Foro'' bola jedna z najznámejších pompejských ulíc – [[Via di Mercurio|Merkúrova ulica]] (''Via di Mercurio'') – vedúca až k severným hradbám. Prvou stavbou tu bol [[Caligula|Caligulov]] víťazný oblúk. Merkúrova ulica bola najmä obytnou zónou, na ktorej stávalo niekoľko zaujímavých stavieb.

Pred bránou [[Mestské brány (Pompeje)#Porta Ercolano|Porta Ercolano]] sa nachádzal okrsok, ktorého stredom prechádzala [[Via dei Sepolcri|Ulica pohrebísk]] (''Via dei Sepolcri''). Tu bolo objavených niekoľko pohrebísk. Na konci ulice sa nachádzala jedna z umelecky najhodnotnejších stavieb Pompejí – tzv. [[Vila Mystérií]]. Stavba predstavovala honosnú rezidenciu, ktorá počas svojho vývoja mala rôzne využitie. Najzaujímavejšou časťou domu bola tzv. Sieň mystérií, ktorej steny i dnes pokrývajú neobyčajné maľby predstavujúce momenty zasväcujúceho rituálu počas tzv. [[Dionýzske mystériá|dionýzskych mystérií]].

K zaujímavým objektom na ''Via di Mercurio'' patrili [[Dom Malej fontány]] a Dom Veľkej fontány nazvané podľa objavených, umelecky cenných fontán zdobených mozaikami a štukami.

=== Faunov dom ===
{{Hlavný článok|Faunov dom}}
Stával neďaleko miesta vyústenia ulica ''Via della Fortuna'' do ''Via di Mercurio''. Dom, ktorý za svoje pomenovanie vďačí soške tancujúceho rímskeho boha, sa stal známym predovšetkým unikátnym nálezom podlahovej [[Alexandrova mozaika|mozaiky]], najväčšej zachovanej mozaiky klasickej antiky, zachytávajúcej bojovú scénu medzi [[Alexander Veľký|Alexandrom Veľkým]] a perzským kráľom [[Dareios III.|Dareiom III.]]

=== Dom Vettiovcov ===
{{Hlavný článok|Dom Vettiovcov}}
Susedil na nároží s Faunovým domom. Patril dvom miestnym obchodníkom, po ktorých dostal svoje pomenovanie. Stal sa známym vďaka nádhernej nástennej výmaľbe, ktorá dodnes vyniká sviežosťou farieb.

Po pravej strane Domu Vettiovcov sa cez ulicu ''Via degli Scienziati'' nachádzal [[Dom Pozlátených Amorkov]], bohaté patricijské obydlie, dokazujúce svojou umeleckou a štylisticky bohatou výzdobou postavenie svojho majiteľa.

Nádhernou freskovou výzdobou, čerpajúcou námety z antickej mytológie vynikal [[Dom Marca Lucretia Frontona]].

[[Súbor:Terentius Neo e la Moglie.jpg|náhľad|upright|''Portrét Paquia Procula a jeho manželky'', freska pôvodne v Dome Paquia Procula, dnes v [[Národné archeologické múzeum (Neapol)|Národnom archeologickom múzeu]] v [[Neapol]]e]]Najdlhšou ulicou v meste bola [[Via dell'Abbondanza|Ulica hojnosti]] (''Via dell'Abbondanza''), vychádzajúca z južnej pravej časti fóra a pokračujúc severovýchodným smerom končila pri najvýchodnejšej bráne ''Porta Sarno''. Prvou významnou stavbou smerom od fóra boli [[Stabijské kúpele]] (''Thermae Stabiane''), najväčšie, najstaršie, no súčasne najlepšie zachované kúpele spomedzi všetkých troch v Pompejach. Pochádzajú už z raných čias rímskeho panstva nad mestom. Zaujímavé boli svojim dispozičným riešením, keď súčasťou areálu okrem samotných priestorov slúžiacich na očistu boli i cvičiská. Dnes sú Stabijské kúpele využívané o. i. na vystavenie vitrín so sadrovými odliatkami tiel obetí.

''Via dell'Abbondanza'' bola nielen obytnou ale aj obchodnou ulicou s množstvom pohostinstiev (''thermopolium'') či remeselníckych dielní (práčovne, sklady). Stavbou známou predovšetkým preslávenou portrétnou freskou svojho majiteľa a jeho manželky bol Dom Paquia Procula.

=== Trojuholníkové fórum ===
{{Hlavný článok|Trojuholníkové fórum}}
Vľavo od južnej brány ''Porta Stabia'' sa nachádzalo druhé, menšie, tzv. Trojuholníkové fórum. Vstup na toto námestie, nazvané podľa tvaru, ktorý námestie zaberalo, bol riešený cez monumentálny vchod (''propyleum''), tvorený šiestimi [[Iónsky sloh|iónskymi]] stĺpmi. Celé námestie bolo obklopené arkádami [[Dórsky sloh|dórskych]] stĺpov. Na námestí stával dórsky chrám zasvätený legendárnemu zakladateľovi mesta [[Herkules|Herkulovi]]. Bol postavený podľa vzoru gréckych chrámov v, od Pompejí južne ležiacom, [[Paestum|Paeste]].

[[Súbor:Pompei.TeatroGrande.jpg|vľavo|náhľad|[[Veľké divadlo (Pompeje)|Veľké divadlo]]]]
[[Súbor:Pompeii amphitheatre interior.jpg|náhľad|[[Amfiteáter v Pompejach|Amfiteáter]]]]
[[Súbor:Pompeji great palaestra2.jpg|náhľad|[[Palaistra (Pompeje)|Veľká palestra]]]]
Pravé ohraničenie Trojuholníkového fóra tvoril priestor, ktorého podstatnú časť zaberalo [[Veľké divadlo (Pompeje)|Veľké divadlo]]. Súčasnú podobu dostalo v [[Octavianus Augustus|Augustovej]] dobe, kedy bolo rozšírené a prispôsobené zvyšujúcim sa nárokom. Hľadisko pre päťtisíc osôb, obrátené smerom na juh, bolo pred slnkom a nepriazňou počasia chránené zatiahnuteľnou plachtou (''velarium''). Javisko bolo umelecky stvárnené monumentálnou fasádou dekorovanou stĺpmi, sochami a striekajúcimi fontánami. Za javiskom bol štvorhranný priestor ohraničený arkádami. Pôvodne ho zakrývala strecha podopieraná dórskymi stĺpmi (''porticus post scaenam''). Tu sa schádzalo publikum pred predstaveniami a počas prestávok. Za cisárskych čias slúžil ako kasárne pre gladiátorov.

Z pravej strany sa k Veľkému divadlu pripájalo Malé divadlo, tzv. [[Ódeion (Pompeje)|Ódeion]]. Postavené bolo v roku 80 pred Kr.

Severne od Veľkého divadla ležali dva chrámy – [[Isisdin chrám (Pompeje)|Isidin chrám]] a menší, v meste druhý [[Chrám Jupitera Melichiosa|Jupiterov chrám]]. Prvý, zasvätený kultu egyptskej [[Eset|Isis]], bol po prvom zemetrasení v roku 62 po Kr. opravený. Átrium tvorilo šesť [[Korintský sloh|korintských]] stĺpov. Chrám stál v posvätnom okrsku. Druhý chrám, pochádzajúci z predrímskych čias, niesol zasvätenie Jupitera Melichiosa, importovaného z pogréčtenej [[Sicília|Sicílie]].

Južne od ulice ''Via dell'Abbondanza'' sa nachádzajú vykopávky ulíc a budov, ktoré boli realizované v posledných obdobiach. Zrejme najsugestívnejšie pôsobí nález v tzv. Záhrade utečencov. Pri hroznej tragédii tu našlo svoju smrť trinásť členov rodiny, ktorých sadrové odliatky tu odpočívajú v pózach posledných chvíľ života.

Priestor na východnom cípe mesta, medzi bránami ''Porta nuceria'' a ''Porta Sarno'' vypĺňali dve monumentálne stavby. Celkom v zovretí hradieb ležal [[Amfiteáter v Pompejach|amfiteáter]] (''amphitheatrum''), pochádzajúci z roku 80 pred Kr. Amfiteáter má veľký historický význam: je najstarším známym amfiteátrom na svete. Hľadisko s rozmermi 135 x 104 metrov malo kapacitu dvadsaťtisíc osôb. Tvorilo ho tridsaťpäť stupňov pre divákov, z ktorých prvých päť nad arénou (''ima cavea'') bolo vyhradených pre významných návštevníkov a vážených občanov mesta. Na rozdiel od všetkých neskorších amfiteátrov sa pod arénou nenachádzali podzemné priestory.

Vľavo sa k amfiteátru primkýnala [[Palaistra (Pompeje)|Veľká palaistra]] (''Palaestra Grande''), veľký trávnatý ohradený priestor (130 x 140 metrov) určený pre cvičenia a významné manifestácie. Palestru ohraničovali arkády s iónskymi stĺpmi. Centrálnu časť palestry vypĺňal bazén.

== Pompeje v populárnej kultúre ==
Hudobná skupina [[Pink Floyd]] nahrala v priestoroch amfiteátra v Pompejách živé vystúpenie ''Pink Floyd - Live At Pompeii''.

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroje ==
* S. Nappo, ''Pompeje - průvodce ztraceným městem'', Rebo production, Čestlice, 1999, ISBN 80-7234-043-3
* E. Bernardini, ''Odkryté tajomstvá starých civilizácií'', Príroda, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-07-01591-3
* A. C. Carpiceci, ''Pompeje dnes a jak vypadali před 2000 lety'', Bonechi Edizioni Il Turismo, Sesto Fiorentino, ISBN 88-7204-243-7
* J. Činčura, ''Sopky v dejinách'', [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava, 1988
* Paul G. Bahn, ''Archeológia, 100 veľkých archeologických objavov'', Mladé letá, Bratislava, 1997, ISBN 80-06-00800-0
* Ch. Walker, ''Kamenní svedkovia dávnych čias'', Mladé letá, Bratislava, 1987
* Pompeje. In: {{Citácia knihy
  | priezvisko = Novotný
  | meno = Bohuslav
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = et al.
  | titul = Encyklopédia archeológie
  | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie
  | vydanie = 1
  | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1986
  | počet strán = 1032
  | strany = 711
}}
* Josef Fryš, Pompeje, život v zajetí Vesuvu, Baron, Hostivice, 2024, ISBN 978-80-88121-92-3

== Externé odkazy ==
{{Portál|Taliansko}}
* [http://pompeiisites.org/ Oficiálna stránka]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://maps.google.co.nz/maps?f=q&amp;hl=en&amp;q=pompeii,+italy&amp;ie=UTF8&amp;hq=&amp;hnear=Pompei+Naples,+Campania,+Italy&amp;ll=40.748834,14.488692&amp;spn=0.01159,0.027874&amp;t=h&amp;z=16&amp;layer=c&amp;cbll=40.748788,14.488539&amp;panoid=y9WEOBDIhCwPWTy05d41-A&amp;cbp=12,284.61,,0,5 Interaktívna prechádzka po Pompejach]
* [http://cestovanie.sme.sk/c/5386363/zive-pompeje.html Živé Pompeje]
* [http://kubus.blog.sme.sk/c/153048/Pompeje-Nastenne-malby.html Fotografie fresiek z Pompejí]

{{Svetové dedičstvo - Taliansko}}

[[Kategória:Pompeje| ]]
[[Kategória:Staroveký Rím]]
[[Kategória:Zaniknuté mestá v Taliansku]]
[[Kategória:Zničené mestá]]
[[Kategória:Archeologické lokality v Taliansku]]
[[Kategória:Mestá duchov]]</text>
      <sha1>owmqwyabbc4lhstc5j6sagrtogkg6n6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Panónska cesta</title>
    <ns>0</ns>
    <id>3446</id>
    <revision>
      <id>8213403</id>
      <parentid>7773676</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T22:54:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl.</comment>
      <origin>8213403</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4689" sha1="a4a9fw4mgotpjlbwdp5z0s0z9lpr249" xml:space="preserve">{{Infobox Ulica
| Názov           = Panónska cesta
| Obrázok         = panonska.jpg
| Popis obrázka   = 
| Štát            = Slovensko
| Mesto           = Bratislava
| Mestská časť    = [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]
| Štvrť           = [[Dvory (Bratislava)|Dvory]], [[Lúky (Bratislava)|Lúky]]
| Obvod           = 
| Číslo obvodu    = 
| Nadmorská výška = 
| Severná šírka   = 48.108655
| Východná dĺžka  = 17.095628
| Dĺžka           = 6300
| Šírka           = 
| Vznik           = 1983
| PSČ             = 851 04
| Začína          = [[Einsteinova ulica]]
| Končí           = [[Dolnozemská cesta]]
| Vytvorenie      = 
| Denominácia     = 
| Orientácia      = 
| Staršie názvy   = Kossutova ulica
| Mapa štátu      = Slovensko
| Mapa mesta      = Bratislava
| Commons         = Panónska cesta, Bratislava
}}
'''Panónska cesta''' je ulica v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Petržalka]]. Je najdlhšou ulicou v [[Petržalka|Petržalke]]. 

== Základné informácie ==
Je významnou [[doprava|dopravnou]] komunikáciou (smeruje na hraničné priechody [[Jarovce]]-[[Kittsee]] a [[Rusovce]]-[[Rajka (Maďarsko)|Rajka]]). Odtiaľ pochádza aj jej názov, odvodený od niekdajšej [[Staroveký Rím|rímskej]] provincie [[Panónia (rímska provincia)|Panónia]]. Tiahne sa od [[Einsteinova ulica|Einsteinovej ulice]] až po južnú časť [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalky]].

Do roku [[1990]] sa volala '''Kossutova ulica''' podľa [[Ľudovít Košut|Ľudovíta Košuta]] ({{vjz|hun|''Kossuth Lajos''}}) ([[1802]]{{--}}[[1894]]), maďarského [[právnik|právnika]], [[politik|politika]], bojovníka za nezávislosť [[Uhorsko|Uhorska]], vodcu [[Uhorská revolúcia|uhorskej revolúcie]] v rokoch [[1848]]{{--}}[[1849]] a predsedu uhorskej vlády. 

V posledných rokoch je dejiskom intenzívnej výstavby. Stavajú sa tu predovšetkým kancelárske budovy, [[škola|školy]], [[byt]]y a nákupné prevádzky.

== Významné budovy ==
Sídli tu vydavateľstvo ''Spoločnosť 7 Plus'' (vydavateľ časopisu [[Plus 7 dní]] a iných), [[ČSOB leasing]]. 

Hneď vedľa ich spoločnej budovy sa nachádza [[Ústredné daňové riaditeľstvo Bratislava]] (ktoré patrí administratívne pod [[Ševčenkova ulica (Bratislava)|Ševčenkovu ulicu]]). Môžeme tu nájsť aj Fakultu manažmentu ''City University'', poskytovateľa televízie, internetu a telekomunikačných služieb ''[[UPC Broadband|UPC]]'' a mnohé ďalšie. Vedľa [[UPC Broadband|UPC]] sa nachádza aj čerpacia stanica [[Shell Oil Company|Shell]]. V tesnej blízkosti sa nachádzala aj [[Lukoil]], dnes funguje pod [[Slovnaft]]. Medzi [[Obchodné centrum Danubia|Danubiou]] a [[Tesco|Tescom]] je aj [[OMV]]. 

Prebieha výstavba administratívneho komplexu [[Emporia Towers]], [[Panon Office]], trojhviezdičkového hotela Panónska a tiež kancelárskeho komplexu [[Central 5]] a polyfunkčného komplexu Stavo-Ing.

Na Panónskej ceste môžeme nájsť aj obchodné centrá ako napríklad: [[Obchodné centrum Danubia|Danubia]] v ktorej sa nachádzajú obchody ako [[Action]], [[Nay]], [[Kaufland]], [[Lidl]], [[Kik]] a daľšie. V tesnej blízkosti sa nachádza aj Galéria Petržalka v ktorej sa nachádza: [[Tesco]], [[Dm-drogerie markt|Dm drogerie]], [[Pepco]], [[Datart]], [[McDonald's]] a daľšie. V minulosti sa tu nachádzal aj [[Pizza Hut]]. Na konci Panónskej cesty kde sa spája s [[Dolnozemská cesta|Dolnozemskou cestou]] sa nachádza aj [[Slnečnice Market]] kde sa nachádzaju prevádzky ako [[BILLA|Billa]], [[Jysk|JYSK]], [[Planeo Elektro]], [[101 Drogéria]] a daľšie.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Obrázok:panonska.jpg|Moderná výstavba na Panónskej
Obrázok:PLUS 7 DNI.JPG|ČSOB leasing a vydavateľstvo [[SPOLOČNOSŤ 7 PLUS|Spoločnosť 7 PLUS]] zdieľajú spoločnú budovu
Obrázok:Panónska business.jpg|Panónska, pohľad z južnej strany
&lt;/gallery&gt;

== Blízke ulice ==
* [[Belinského ulica]]
* [[Budatínska ulica (Bratislava)|Budatínska ulica]]
* [[Ševčenkova ulica (Bratislava)|Ševčenkova ulica]]
* [[Jantárová cesta (Bratislava)|Jantárová cesta]]
* [[Jasovská ulica (Bratislava)|Jasovská ulica]]
* [[Kolmá ulica (Bratislava)|Kolmá ulica]]
* [[Labutia ulica (Bratislava)|Labutia ulica]]
* [[Vyšehradská ulica]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Panónska cesta, Bratislava}}

== Externé odkazy ==
*[http://mapy.zoznam.sk/index.pl?zoom=9&amp;pos_x=-574720&amp;pos_y=-1286020&amp;size=small&amp;lang=sk&amp;sipka=1&amp;name=Pan%F3nska%20cesta%2C%20Bratislava Panónska cesta na mape Bratislavy]{{Ulice v Petržalke}}

[[Kategória:Ulice v Petržalke]]
[[Kategória:Lokality prostitúcie]]</text>
      <sha1>a4a9fw4mgotpjlbwdp5z0s0z9lpr249</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>6. január</title>
    <ns>0</ns>
    <id>3557</id>
    <revision>
      <id>8213529</id>
      <parentid>8129813</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:45:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odkaz fix.</comment>
      <origin>8213529</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8547" sha1="rj5o2463unbupq2kyxnudq931kzwli7" xml:space="preserve">{{Január}}
{{Deň v roku|6|[[Antónia]]}}

Je [[Deň pracovného pokoja|dňom pracovného pokoja]].
* Niektorí kresťania slávia [[Bohozjavenie|Zjavenie Pána]] ([[Traja králi]]) 
* [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávni]] slávia [[Vianoce]].

== Udalosti ==
* [[1017]] – [[Knut Veľký]] bol korunovaný za kráľa [[Anglicko|Anglicka]] 
* [[1066]] – [[Harold II.|Harold Godwinson]] bol korunovaný za kráľa Anglicka
* [[1540]] – anglický kráľ [[Henrich VIII. (Anglicko)|Henrich VIII.]] sa oženil s [[Anna Klévska|Annou Klévskou]]
* [[1759]] – americký prezident [[George Washington]] sa oženil s [[Martha Washingtonová|Marthou Custisovou]]
* [[1806]] – v katedrále sv. Pavla v [[Londýn]]e bol pochovaný anglický admirál [[Horatio Nelson]]
* [[1838]] – americký vynálezca [[Samuel Morse]] uskutočnil prvé úspešné pokusy s elektrickým [[telegraf]]om
* [[1912]] – nemecký geofyzik [[Alfred Wegener]] na prednáške vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]] prvýkrát predstavil teóriu [[Pohyb kontinentov|pohybu kontinentov]]
* 1912 – [[Nové Mexiko]] sa stalo 47. štátom [[Spojené štáty|USA]]
* [[1940]] – [[druhá svetová vojna]]: hromadná poprava [[Poľsko|Poliakov]] v meste [[Poznaň]]
* [[1950]] – [[Spojené kráľovstvo]] ako prvý [[prvý svet|západný]] štát ''[[de iure]]'' uznalo [[Čína|Čínsku ľudovú republiku]]
* [[1977]] – otvorenie prvej spaľovne v [[Bratislava|Bratislave]]
* [[1978]] – svätoštefanská koruna sa vrátila zo [[Spojené štáty|Spojených štátov]] do [[Maďarsko|Maďarska]], odkiaľ bola odvezená počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]
* [[1993]] – basgitarista [[Bill Wyman]] oficiálne ohlásil svoj odchod zo skupiny [[Rolling Stones]]
* [[1993]] – [[Burundi]] uznalo nezávislé [[Česko]] a [[Slovensko]]
* [[1996]] – bola vydaná Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov [[Kódex kánonov východných cirkví|Kódexu kánonov východných cirkví]]
* [[2025]] – [[Indonézia]] sa oficiálne stala riadnym členom hospodárskeho zoskupenia [[BRICS]]
* 2025 – kanadský predseda vlády [[Justin Trudeau]] v čase vrcholiacej vládnej krízy oznámil svoj zámer odstúpiť zo svojej funkcie a tiež z postu predsedu Liberálnej strany

== Narodenia ==
[[Súbor:Luckhardt, Fritz - Dr. Josef Petzval (Zeno Fotografie).jpg|thumb|upright|[[Jozef Maximilián Petzval]] (* 1807)]]
[[Súbor:Jozef Golonka (jan. 2012) - 3.jpg|thumb|upright|[[Jozef Golonka]] (* 1938)]]
[[Súbor:Atkinson Rowan.jpg|thumb|upright|[[Rowan Atkinson]] (* 1955)]]

* [[1601]] – [[Baltasar Gracián]], španielsky barokový spisovateľ a filozof († [[1658]])
* [[1655]] – [[Jakob Bernoulli]], švajčiarsky matematik, fyzik a astronóm († [[1705]])
* 1655 – [[Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská]], tretia manželka rímskonemeckého cisára [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Lepolda I. Habsburského]] († [[1720]])
* [[1681]] – [[Ján Baltazár Magin]], slovenský básnik († [[1735]])
* [[1807]] – [[Jozef Maximilián Petzval]], fyzik, matematik a vynálezca spišsko-nemeckého pôvodu († [[1891]])
* [[1809]] – [[Oto Petzval]], uhorský matematik spišsko-nemeckého pôvodu († [[1883]])
* [[1822]] – [[Heinrich Schliemann]], nemecký archeológ († [[1890]])
* [[1823]] – [[Peter Kellner-Hostinský]], slovenský spisovateľ, novinár, filozof, historik a redaktor († [[1873]])
* [[1832]] – [[Gustave Doré]], francúzsky rytec a ilustrátor († [[1883]])
* [[1848]] – [[Christo Botev]], bulharský básnik a filozof († [[1876]])
* [[1850]] – [[Eduard Bernstein]], teoretik nemeckej sociálnej demokracie († [[1932]])
* 1850 – [[Ladislav Stroupežnický]], český dramatik a dramaturg († [[1892]])
* [[1855]] – [[Elena Šoltésová]], slovenská prozaička, redaktorka a publicistka († [[1939]])
* [[1858]] – [[Samuel Alexander]], anglický filozof, neorealista († [[1938]])
* [[1872]] – [[Alexander Nikolajevič Skriabin]], ruský hudobný skladateľ a klavírny virtuóz († [[1915]])
* [[1882]] – [[Ivan Olbracht]], český spisovateľ († [[1952]])
* [[1883]] – [[Chalíl Džibrán]], libanonský básnik († [[1931]])
* [[1889]] – [[Ján Ivák]], slovenský politik († [[1966]])
* [[1890]] – [[Franz Wognar]], rakúsko-uhorské letecké eso († [[1943]])
* [[1912]] – [[Anton Šurjanský]], slovenský rímskokatolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg a biblista († [[1991]])
* [[1913]] – [[Loretta Youngová]], americká herečka († [[2000]])
* [[1915]] – [[Liisi Otermová]], fínska astronómka († [[2001]])
* [[1923]] – [[Jozef Poštulka]], slovenský statik a projektant († [[2009]])
* [[1925]] – [[Ladislav Čech]], slovenský maliar a pedagóg († [[2007]])
* [[1927]] – [[Karel Kyncl]], český publicista, reportér a novinár († [[1997]])
* [[1930]] – [[Samuel Hruškovič (geológ)|Samuel Hruškovič]], slovenský geológ († [[1993]])
* [[1931]] – [[Edgar Lawrence Doctorow]], americký spisovateľ († [[2015]])
* [[1933]] – [[Oleg Grigorievič Makarov]], sovietsky kozmonaut († [[2003]])
* [[1938]] – [[Jozef Golonka]], slovenský hokejista a tréner
* [[1946]] – [[Syd Barrett]], britský hudobník, zakladateľ skupiny [[Pink Floyd]] († [[2006]])
* [[1947]] – [[Fedor Frešo]], slovenský basgitarista († [[2018]])
* [[1953]] – [[Malcolm Young]], škótsko-austrálsky gitarista, spevák a skladateľ († [[2017]])
* [[1954]] – [[Anthony Minghella]], britský režisér († [[2008]])
* [[1955]] – [[Rowan Atkinson]], britský herec a komik
* [[1965]] – [[Bjørn Lomborg]], dánsky štatistik
* [[1968]] – [[John Singleton]], americký filmár († [[2019]])
* [[1976]] – [[Richard Zedník]], slovenský hokejista
* [[1980]] – [[Štefan Senecký]], slovenský futbalový brankár
* [[1983]] – [[Adam Burrish]], hokejista USA
* [[1986]] – [[Petter Northug]], nórsky bežec na lyžiach
* 1986 – [[Serhij Stachovskyj]], ukrajinský tenista

== Úmrtia ==
[[Súbor:President Roosevelt - Pach Bros - black and white (cropped).jpg|thumb|upright|[[Theodore Roosevelt]] († 1919)]]

* [[1689]] – [[Seth Ward]], anglický biskup, matematik a astronóm (* [[1671]])
* [[1829]] – [[Josef Dobrovský]], český spisovateľ a filológ (* [[1753]])
* [[1852]] – [[Louis Braille]], francúzsky učiteľ, vynálezca slepeckého písma (* [[1809]])
* [[1884]] – [[Gregor Mendel]], moravský kňaz, prírodovedec a biológ (* [[1822]])
* [[1918]] – [[Georg Ferdinand Cantor]], ruský matematik (* [[1849]])
* [[1919]] – [[Theodore Roosevelt]], americký politik, 26. [[prezident Spojených štátov]], laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny]] (* [[1858]])
* [[1942]] – [[Henri de Baillet-Latour]], belgický šľachtic a tretí predseda [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodného olympijského výboru]] (* [[1876]])
* [[1945]] – [[Vladimir Ivanovič Vernadskij]], ruský geológ, zakladateľ geochémie a biochémie (* [[1863]])
* [[1990]] – [[Pavel Alexejevič Čerenkov]] (sovietsky) fyzik ruského pôvodu (* [[1904]])
* [[1992]] – [[Elena Čepčeková]], slovenská prozaička, poetka a dramatička, autorka literatúry pre deti a mládež (* [[1922]])
* [[1993]] – [[Dizzy Gillespie]], americký džezový trubkár, kapelník, spevák a skladateľ (* [[1917]])
* [[1998]] – [[Bedřich Füsseger]], český tanečník a choreograf zameriavajúci sa na revuálnu choreografiu (* [[1918]])
* [[1999]] – [[Perla Bžochová]], slovenská prekladateľka (* [[1935]])
* [[2006]] – [[Ilse Losaová]], nemecko-portugalská spisovateľka, autorka románov, noviel a kníh pre deti (* [[1913]])
* [[2010]] – [[Ivan Medek]], český rozhlasový novinár a muzikológ (* [[1925]])
* [[2014]] – [[Karel Gut]], český hokejista a tréner (* [[1927]])
* [[2015]] – [[Michał Hernik]], poľský motocyklista
* 2015 – [[Joan Petersová]], americká novinárka a spisovateľka (* [[1938]])
* [[2018]] – [[Étienne Tassin]], francúzsky filozof (* [[1955]])
* [[2022]] – [[Sidney Poitier]], americký herec a režisér (* [[1927]])
* [[2023]] – [[Gianluca Vialli]], taliansky futbalový útočník a tréner (* [[1964]])
* [[2024]] – [[Lajo Slimák]], slovenský publicista, divadelník, hudobník, organizátor kultúrneho diania, humorista, básnik a kreatívec (* [[1964]])


{{mesiace}}

[[Kategória:6. január| ]]
[[Kategória:Január| 06]]
[[Kategória:Dni|~0106]]</text>
      <sha1>rj5o2463unbupq2kyxnudq931kzwli7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Nauru</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4037</id>
    <revision>
      <id>8213371</id>
      <parentid>7788688</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T20:13:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>mínus opakovanie</comment>
      <origin>8213371</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8445" sha1="m6j34vkc6yqr2flvimam2q9i0oabpww" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov = Nauruská republika
| 2. pád názvu = Nauru 
| Vlajka = Flag of Nauru.svg
| Znak = Coat of arms of Nauru.svg
| Poloha = Nauru on the globe (Polynesia centered).svg
| Motto =God´s Will First 
| Hymna = [[Nauru Bwiema]]
| Dlhý miestny názov = 
| Krátky miestny názov = 
| Hlavné mesto = [[Yaren]] (neoficiálne)
| ŠírkaSt = 
| ŠírkaMin = 
| ŠírkaSJ = 
| DĺžkaSt = 
| DĺžkaMin = 
| DĺžkaVZ = 
| Najväčšie mesto =Yaren 
| Úradné jazyky = nauruština (dorerin Naoero)
| Štátne zriadenie = prezidentská republika
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident
| Politickí predstavitelia = [[Lionel Aingimea]]
| Vznik = [[31. januára]] [[1968]]
| Susedia = žiadny (ostrovný štát)
| Rozloha = 21
| Poradie rozloha = 193
| Rozloha vody =0,12 
| Percento vody = 
| Odhad počtu obyvateľov = 
| Rok odhad počtu obyvateľov = 
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 216
| Sčítanie počtu obyvateľov = 13 100
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 17.10.2011
| Hustota obyvateľstva = 474
| Poradie hustota = 
| HDP = 5000
| Rok HDP = 2005
| Poradie HDP = 
| HDP na hlavu = 
| Poradie HDP na hlavu = 
| HDI = 
| Rok HDI = 
| Poradie (HDI) = 
| Kategória HDI = 
| Mena = [[Austrálsky dolár]]
| Kód meny = AUD
| Časové pásmo = UTC+12 (Nauruský čas, NRT) 
| UTC posun = 
| Letný čas = 
| UTC posun leto = 
| Medzinárodný kód = 
| Kód motorových vozidiel = 
| Internetová doména = .nr
| Smerové telefónne číslo = 
| Poznámky = 
}}

'''Nauru''', dlhý tvar '''Nauruská republika''', je štát na rovnomennom [[koralový ostrov|koralovom ostrove]]. Nauru malo kedysi obrovské zásoby [[fosfát]]ov. Je bývalá britská kolónia s rozlohou iba 21,2 km², využívali ju [[Spojené kráľovstvo]], [[Austrália (štát)|Austrália]] a [[Nový Zéland]]. Po dosiahnutí nezávislosti roku [[1968]] sa zásluhou priemyslu na spracovanie fosfátov sa stali občania Nauru jednými z najbohatších na svete. Dlhá banská činnosť zanechala na ostrove trvalé stopy. Po vyčerpaní fosfátov je finančná budúcnosť krajiny neistá. Nauru je jediný suverénny štát na svete bez oficiálneho hlavného mesta (a celkovo bez osídlenia mestského typu). V encyklopédiách sa ako hlavné mesto niekedy uvádza [[Yaren]], čo je iba administratívna územná jednotka, na území ktorej sa nachádza niekoľko najvýznamnejších vládnych 
inštitúcií.

Prví obyvatelia boli [[Mikronézania]] a [[Polynézania]]. Nauru spočiatku bola nemecká kolónia, neskôr administratívne teritórium Austrálie, Nového Zélandu, a Británie po prvej svetovej vojne. Ostrov bol okupovaný Japoncami počas druhej svetovej vojny. Nauru získalo nezávislosť v roku [[1968]].

== Rozdelenie ==
[[Súbor:Nauru Denigomodu-Nibok.jpg|left|thumb|Územia Denigomodu a Nibok]]
Nauru sa delí na 14 administratívnych území, ktoré sú spojené do ôsmich volebných oblastí.

Administratívne územia Nauru sú: Aiwo, Anabar, Anetan, Anibare, Baiti, Boe, Buada, Denigomodu, Ewa, Ijuw, Meneng, Nibok, Uaboe, Yaren

== Demografia ==
Ostrov mal 9 265 stálych obyvateľov ku koncu roka [[2006]] a 96 % hovorí naursky. Populácia by bola vyššia, ale v roku 2006 asi 1 500 ľudí opustilo ostrov, lebo boli poslaní späť do svojej vlasti (Kiribati a Tuvalu). Tento odchod bol podmienený v širokej miere pre veľkú ťažbu fosfátov. Oficiálny jazyk v Nauru je naurčina. Rozpráva sa tiež aj angličtinou, angličtina je aj jazykom vlády a komercie. Na ostrove prevláda kresťanstvo (jednu tretinu tvoria protestanti a dve tretiny tvoria rímskokatolícki veriaci), k tradičným vieram sa hlási 10 % populácie a k budhizmu 3 %. Ústava poskytuje slobodu vo vierovyznaní, napriek tomu vláda obmedzuje sčasti tieto práva.

Na zvyšovaní štandardu bývania od nezávislosti ostrov postihli aj negatívne dôsledky. Naurania patria medzi krajiny s najväčším počtom obéznych obyvateľov, takmer 90 % dospelých ľudí trpí nadváhou. Taktiež 40 % obyvateľov má cukrovku. To spôsobuje rôzne choroby, najčastejšie srdcové. Preto priemerná dĺžka života klesla na 58 rokov u mužov a na 65 rokov u žien.

Čítať a písať vie 97 % obyvateľov, vzdelanie je povinné pre deti od šiestich do pätnástich rokov (prvý až desiaty), a dva nepovinné roky (jedenásty a dvanásty). Nauru má aj univerzitné priestory. Na ostrove je univerzita južného Pacifiku. Predtým ako bola postavená, študenti museli cestovať do Austrálie, kde sa mohli univerzitne vzdelávať.

== Kultúra ==
[[Súbor:Nauru-sunset.jpg|left|thumb|Západ slnka na Nauru]]
Naurania pochádzajú z polynézskych a melanézskych moreplavcov, ktorí verili v ženské božstvo, Eijebong a svätú zem, pomenovali ostrov Buitani. Dva z dvanástich pôvodných kmeňov zanikli v 20. storočí. Angam Day, oslavovaný 26. októbra, je to oslava zotavenia sa naurskej populácie po dvoch svetových vojnách, ktoré zredukovali pôvodných obyvateľov na 1500. Kultúra bola ovplyvnená kolonizátormi a je ovplyvnená aj súčasným svetom. Niekoľko starých zvykov sa zachovalo, ale niektoré formy tradičnej hudby, maľovania, remesiel a rybárčenia sa vykonávajú dodnes.

Nauru nemá žiadne denníky, ale má niekoľko týždenníkov alebo dvojtýždenníkov. Napríklad: Bulletin, Central Star News a The Nauru Chronicle. Štát vlastní jedinú naurskú televíziu (NTV) ktorá vysiela programy z Nového Zélandu a taktiež štát vlastní jediné naurské rádio, Radio Nauru, ktoré čerpá informácie rádia Austrália a BBC.

[[Austrálsky futbal]] je najpopulárnejší [[šport]] v Nauru. Je tam aj elitná národná liga pozostávajúca zo siedmich tímov. Všetky zápasy sa hrajú na štadióne na ostrove, [[Linkbelt Oval]]. Ďalšie populárne športy sú: [[ragby liga]], [[softbal]], [[kriket]], [[golf]], [[plachtenie]], [[tenis]] a [[futbal]]. Nauru sa zúčastnilo ako člen Commonwealthu [[Letné olympijské hry|letných olympijských hier]], kde uspeli vo [[vzpieranie|vzpieraní]]. [[Marcus Stephen]], vynikajúci medailista, bol zvolený do parlamentu v roku [[2003]] a bol zvolený prezidentom v roku [[2007]]. Dvaja naurskí najlepší hráči tenisu [[David Detudamo]] a jeho sestra [[Angelita Detudamová]] sú práve teraz v [[USA|Spojených štátoch amerických]], vďaka [[atletika|atletickému]] štipendiu. David hrá za Cameronskú univerzitu v [[Oklahoma|Oklahome]] a Angelita za Collin County Community College v [[Texas]]e.

Tradičná aktivita je chytanie vtákov, keď migrujú. Pri západe slnka muži stoja na pláži a sú pripravení hodiť laso na prichádzajúce vtáky. Naurské laso je ohybné lano so záťažou na konci. Keď sa vták priblíži, laso vyhodia, to sa obviaže okolo vtáka a ten následne spadne na zem. Chytení vtáci sa upečú a zjedia.

== História ==
[[Súbor:Nauru Island under attack by Liberator bombers of the Seventh Air Force.jpg|thumb|right|Ostrov Nauru počas náletu amerických bombardérov [[Consolidated B-24 Liberator|B-24 Liberator]] 7. leteckej armády z [[Funafuti]], apríl 1943]]
 
Ostrov bol objavený v roku 1798 Britmi a nazvaný Príjemný ostrov (Pleasant Island). V roku 1888 bol formálne anektovaný Nemeckom a administratívne pripojený k Marshallovým ostrovom. Počas prvej svetovej vojny obsadila ostrov Austrália (6. 11. 1914). V roku 1920 zverila Spoločnosť národov Nauru ako mandát Veľkej Británii, ktorá sa na jeho spravovaní podieľala spolu s Austráliou a Novým Zélandom. V rokoch 1942 – 1945 bol ostrov okupovaný Japonskom. 22. 10. 1947 sa Nauru stalo členským územím OSN pod správou Británie, Nového Zélandu a Austrálie. 31. 1. 1968 bola vyhlásená nezávislá republika.&lt;ref name=l&gt;Liščák, V.,2009: ''Státy a území sveta''. [[Libri]]. 895s.&lt;/ref&gt;

== Vývoj ==
V auguste 1993 Nauru podpísalo dohodu s Austráliou o refundácií škôd na životnom prostredí, spôsobených do roku 1968. Austrália súhlasila, že zaplatí 73 miliónov USD. V roku 2004 bola zriadená samostatná funkcia ministra zahraničných vecí. Dovtedy tento úrad zastupoval prezident republiky.&lt;ref name=l/&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Nauru}}

{{Oceánia}}
[[Kategória:Nauru| ]]
[[Kategória:Členovia Commonwealthu]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Austrálii a Oceánii]]</text>
      <sha1>m6j34vkc6yqr2flvimam2q9i0oabpww</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2001</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4301</id>
    <revision>
      <id>8213527</id>
      <parentid>8199060</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:45:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odkaz fix.</comment>
      <origin>8213527</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15628" sha1="lqelc6vht2dohrknj1k7x5if5yjvfpf" xml:space="preserve">{{Rok2|2001}}
Rok '''2001''' ('''[[Rímska číslica|MMI]]''') bol [[kalendárny rok]], ktorý v súlade s [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskym kalendárom]] začal v pondelok [[1. január]]a a skončil v pondelok [[31. december|31. decembra]].

== Udalosti ==
[[Súbor:National Park Service 9-11 Statue of Liberty and WTC fire.jpg|thumb|zasiahnuté [[World Trade Center (1973 – 2001)|veže WTC]]]]
* [[10. január]] – v rámci projektu [[Nupedia]] bola otvorená prvá wiki
* [[15. január]] – [[Wikipédia]], [[wiki]] encyklopédia so slobodným obsahom, spustila prevádzku
* [[20. január]] 
** [[George W. Bush]] sa stal prezidentom [[Spojené štáty|USA]]
** [[Gloria Macapagalová-Arroyová]] sa stala prezidentkou [[Filipíny|Filipín]]
* [[12. február]] – Sonda [[NEAR Shoemaker]] pristála na asteroide [[433 Eros]]
* [[10. marec]] – hovorca [[Taliban]]u Abdal Hají Mutmain oznámil, že demolícia sôch [[Budhovia z Bámjánu|Buddhov z Bámjánu]] je takmer na konci
* [[23. marec]] – ruská vesmírna stanica [[Mir]] sa vstupom do atmosféry [[Zem]]e rozpadla a jej zvyšky dopadli do [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] blízko [[Fidži]]
* [[28. apríl]] – z [[Bajkonur|kozmodrómu Bajkonur]] odštartovala ruská kozmická loď [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]], na palube ktorej bol aj prvý vesmírny turista [[Dennis Tito]]
* [[28. jún]] – [[zatmenie Mesiaca]]
* [[11. september]] 
** [[Útoky z 11. septembra 2001|teroristi uniesli]] 4 dopravné lietadlá v [[Spojené štáty|USA]]. Dvomi narazili do budov [[World Trade Center (1973 – 2001)|World Trade Center]] v [[New York (mesto)|New Yorku]], jedno lietadlo narazilo do [[Pentagón (USA)|Pentagónu]], jedno sa zrútilo v [[Pensylvánia|Pensylvánii]]. Celkovo približne 3 000 mŕtvych a 6 000 zranených
** založená firma [[Sony Ericsson]]
** Začiatok vysielania Slovenskej spravodajskej televízie TA3*
* [[21. september]] – americká sonda [[Deep Space 1]] preletela okolo jadra [[19P/Borrelly|Borrellyovej kométy]].
* [[13. november]] – v [[Spojené štáty|USA]] bolo tzv.: „nepriateľským bojovníkom“ odobraté právo [[Habeas corpus]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Commentary: The Military Commissions Act and Habeas Corpus |url=http://www.llrx.com/extras/militarycommissions.htm |dátum prístupu=2016-01-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080614025708/http://www.llrx.com/extras/militarycommissions.htm |dátum archivácie=2008-06-14 }}&lt;/ref&gt;
* [[23. december]] – [[Argentína|argentínsky]] prezident vyhlásil moratórium na dlhy
* *Oficiálne začala vysielať 23.9.2001

== Nobelova cena ==
* [[Nobelova cena za literatúru|za literatúru]]: [[Vidiadhar Surajprasad Naipaul]] 
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]:  [[Leland H. Hartwell]], [[Tim Hunt]], [[Paul Nurse]]
* [[Nobelova cena za fyziku|za fyziku]]: [[Eric Allin Cornell]], [[Wolfgang Ketterle]], [[Carl Wieman]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[William S. Knowles]], [[Rjódži Nojori]], [[K. Barry Sharpless]] 
* [[Nobelova cena za mier|za mier]]: [[Organizácia Spojených národov]], [[Kofi Annan]]
* [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|za ekonómiu]]: [[George Akerlof]], [[Michael Spence]], [[Joseph Stiglitz]]

== Narodenia ==
[[Súbor:BillieEilishO2160622 (19 of 45) (52153214339) (cropped 3).jpg|thumb|upright|[[Billie Eilish]] (* 18. december)]]
* {{0}}[[1. január]] – [[Zuzana Kraváriková]], slovenská herečka
* {{0}}[[5. január]] – [[Ammar Ramadan]], sýrsky profesionálny futbalista
* [[10. január]] – [[Ján Bernát]], profesionálny slovenský futbalista
* [[30. január]] – [[Curtis Jones]], anglický profesionálny futbalista
* 30. január – [[Arber Xhekaj]], kanadsko-český hokejový obranca albánskeho pôvodu
* {{0}}[[3. február]] – [[Rhys Williams (futbalista, 2001)|Rhys Williams]], anglický profesionálny futbalista
* [[13. február]] – [[Kaapo Kakko]], fínsky hokejista
* [[19. február]] – [[Lee Kang-in]], juhokórejsky profesionálny futbalista
* [[21. február]] – [[Adriána Brnčalová]], slovenská herečka
* [[26. marec]] – [[Khépren Thuram]], francúzsky profesionálny futbalista
* {{0}}[[4. apríl]] – [[David Strelec]], slovenský futbalista
* {{0}}[[6. apríl]] – [[Oscar Piastri]], austrálsky automobilový pretekár
* [[11. apríl]] – [[Jessica Triebeľová]], slovenská boxerka
* [[28. apríl]] – [[Madeleine Harrisová]], britská herečka
* [[11. máj]] – [[Anastasija Vladislavovna Gontarová]], ruská plavkyňa
* [[28. máj]] – [[Patrik Myslovič]], slovenský profesionálny futbalista
* [[29. máj]] – [[Samuel Hlavaj]], slovenský hokejový brankár
* [[31. máj]] – [[Iga Świąteková]], poľská tenistka
* {{0}}[[1. jún]] – [[Ivan Mesík]], slovenský futbalista
* [[10. jún]] – [[Nelly Řehořová]], česká speváčka
* [[17. jún]] – [[Jurriën Timber]], holandský profesionálny futbalista
* [[27. júl]] – [[Kelvin Ofori]], ghanský profesionálny futbalista
* [[28. júl]] – [[Richard Labuda]], slovenský herec a vnuk [[Marián Labuda|Mariána Labudu]]
* [[30. júl]] – [[Roland Galčík]], profesionálny slovenský futbalista
* {{0}}[[3. september]] – [[Kaia Gerberová]], americká topmodelka
* {{0}}[[5. september]] – [[Bukayo Saka]], anglický profesionálny futbalista
* {{0}}[[6. september]] – [[Freya Allan]], anglická herečka
* {{0}}[[2. október]] – [[Rodion Ruslanovič Amirov]], ruský hokejový útočník, odchovanec tímu Salavat Julajev Ufa († [[2023]])
* [[25. október]] – [[Elisabeth Belgická]], následníčka belgického trónu
* [[27. november]] – [[Kevin Schade]], nemecký profesionálny futbalista
* {{0}}[[1. december]] – [[Aiko (princezná)|Aiko]], japonská princezná, dcéra cisára Naruhita a cisárovnej Masako
* [[18. december]] – [[Billie Eilish]], americká speváčka
* [[20. december]] – [[Sepp van den Berg]], holandský profesionálny futbalista
* 20. december – [[Mitchell Miller]], americký hokejový obranca

== Úmrtia ==
[[Súbor:Wollan and Shull 1949 (cropped).jpg|thumb|upright|[[Clifford Shull]] († 31. marec)]]
[[Súbor:Douglas Adams San Francisco cropped.jpg|thumb|upright|[[Douglas Adams]] († 11. máj)]]
[[Súbor:Anthony Quinn.jpg|thumb|upright|[[Anthony Quinn]] († 3. jún)]]
[[Súbor:Jack Lemmon 1988 ArM.jpg|thumb|upright|[[Jack Lemmon]] († 27. jún)]]
[[Súbor:Christaan Barnard (1968).jpg|thumb|upright|[[Christiaan Barnard]] († 2. september)]]
[[Súbor:George Harrison 1974 (cropped).jpg|thumb|upright|[[George Harrison]] († 29. november)]]
[[Súbor:Gilbert Bécaud.jpg|thumb|upright|[[Gilbert Bécaud]] († 18. december)]]
* {{0}}[[1. január]] – [[Alexandra Adlerová]], americká psychiatrička (* [[1901]])
* {{0}}1. január – [[Emil Jozef Horváth]], slovenský herec (* [[1923]])
* {{0}}[[5. január]] – [[Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová]], anglická filozofka (* [[1919]])
* {{0}}5. január – [[Milan Hlavsa]], český hudobník, basgitarista, skladateľ, disident, líder skupiny [[The Plastic People of the Universe]] (* [[1951]])
* [[11. január]] – [[Josef Polišenský]], český historik a pedagóg (* [[1915]])
* 11. január – [[Imrich Vanek]], slovenský priekopník moderného chovu králikov (* [[1908]])
* [[17. január]] – [[Gregory Corso]], americký básnik a prozaik, účastník Beat generation (* [[1930]])
* [[18. január]] – [[Laurent-Désiré Kabila]], prezident Konžskej demokratickej republiky (1997 – 2001) (* [[1939]])
* [[19. január]] – [[Marián Gallo]], slovenský herec (* [[1928]])
* [[25. január]] – [[Jiří Wimmer]], český herec, komik a zabávač, básnik, kresliar a autor (* [[1943]])
* [[30. január]] – [[Michel Marcel Navratil]], francúzsky filozof a profesor (* [[1908]])
* {{0}}[[4. február]] – [[Iannis Xenakis]], grécky skladateľ (* [[1922]])
* {{0}}[[8. február]] – [[Raymond Polin]], francúzsky filozof (* [[1910]])
* {{0}}[[9. február]] – [[Herbert Simon]], americký ekonóm a počítačový vedec (* [[1916]])
* [[18. február]] – [[Zdeněk Borovec]], český textár (* [[1932]])
* [[19. február]] – [[Stanley Kramer]], americký filmový režisér, (* [[1913]])
* [[24. február]] – [[Claude Elwood Shannon]], americký matematik a inžinier (* [[1916]])
* {{0}}[[5. marec]] – [[Karol Rosenbaum]], slovenský literárny vedec a literárny historik (* [[1920]])
* [[12. marec]] – [[Vasilij Ivanovič Abajev]], ruský jazykovedec, iranista a odborník na Osetsko (* [[1900]])
* 12. marec – [[Robert Ludlum]], americký spisovateľ špionážnych románov (* [[1927]])
* [[17. marec]] – [[Ladislav Ďurič]], slovenský psychológ a univerzitný pedagóg (* [[1928]])
* [[20. marec]] – [[Ilie Verdeţ]], rumunský politik a tretí predseda Rady ministrov RSR (* [[1925]])
* [[21. marec]] – [[Ján Hučko]], slovenský historik a vysokoškolský pedagóg (* [[1929]])
* [[22. marec]] – [[William Hanna]], americký animátor, člen dua Hanna-Barbera (* [[1910]])
* [[31. marec]] – [[Peter Bičkoš]], slovenský spisovateľ, prozaik (* [[1911]])
* 31. marec – [[Clifford Shull]], americký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1915]])
* {{0}}[[4. apríl]] – [[Liisi Otermová]], fínska astronómka (* [[1915]])
* {{0}}[[5. apríl]] – [[František Andraščík]], slovenský básnik, prozaik, esejista a literárny kritik (* [[1931]])
* {{0}}[[7. apríl]] – [[David Graf]], americký herec (* [[1950]])
* {{0}}[[8. apríl]] – [[Erna Diez]], rakúska historička a archeologička (* [[1913]])
* [[14. apríl]] – [[František Hanovec]], pilot Slovenských vzdušných zbraní v druhej svetovej vojne a letecké eso (* [[1916]])
* [[15. apríl]] – [[Joey Ramone]], americký punkový spevák (* [[1951]])
* [[16. apríl]] – [[Karel Pichlík]], český historik (* [[1928]])
* [[23. apríl]] – [[David Mathieson Walker]], americký astronaut (* [[1944]])
* [[29. apríl]] – [[Babu Čhiri]], šerpský horolezec, druhý človek, ktorý vystúpil na Mount Everest desaťkrát (* [[1965]])
* {{0}}[[8. máj]] – [[Aleš Votava]], slovenský scénograf, kostýmový výtvarník, divadelný a filmový architekt (* [[1962]])
* [[11. máj]] – [[Douglas Adams]], britský spisovateľ sci-fi (* [[1952]])
* [[12. máj]] – [[Perry Como]], americký spevák (* [[1912]])
* [[17. máj]] – [[Jacques-Louis Lions]], francúzsky matematik (* [[1928]])
* [[19. máj]] – [[Alexej Petrovič Maresiev]], sovietsky letec, letecké eso z Veľkej vlasteneckej vojny (* [[1916]])
* [[25. máj]] – [[Jerguš Ferko]], slovenský publicista (* [[1956]])
* {{0}}[[3. jún]] – [[Anthony Quinn]], mexicko-americký herec (* [[1915]])
* {{0}}[[9. jún]] – [[Arno Puškáš]], slovenský horolezec, publicista, chatár, člen Horskej služby (* [[1925]])
* [[11. jún]] – [[Jozef Kuzmík]], slovenský bibliograf (* [[1921]])
* 11. jún – [[Timothy McVeigh]], bývalý americký vojak, atentátnik na budovu v Oklahoma City (* [[1968]])
* [[14. jún]] – [[Tibor Andrašovan]], slovenský hudobný skladateľ a dirigent (* [[1917]])
* [[16. jún]] – [[Vincent Šikula]], slovenský spisovateľ (* [[1936]])
* [[21. jún]] – [[Jozef Alberty]], slovenský elektrotechnik (* [[1929]])
* [[27. jún]] – [[Tove Janssonová]], fínska spisovateľka, maliarka a ilustrátorka kníh pre deti (* [[1914]])
* 27. jún – [[Jack Lemmon]], americký herec a režisér (* [[1925]])
* [[28. jún]] – [[Mortimer Adler]], americký filozof, pedagóg a spisovateľ (* [[1902]])
* {{0}}[[1. júl]] – [[Nikolaj Gennadijevič Basov]], ruský fyzik (* [[1922]])
* {{0}}[[1. august]] – [[Zuzana Chalupová]], srbská insitná maliarka (* [[1925]])
* {{0}}[[6. august]] – [[Jorge Amado]], brazílsky spisovateľ (* [[1912]])
* [[16. august]] – [[Jozef M. Kirschbaum]], slovenský politik, diplomat a slovakista (* [[1913]])
* [[17. august]] – [[Vladimír Tatarka]], slovenský horolezec, člen Horskej služby (* [[1945]])
* [[20. august]] – [[Fred Hoyle]], britský astronóm a spisovateľ (* [[1915]])
* [[25. august]] – [[Aaliyah]], americká speváčka, (* [[1979]])
* {{0}}[[2. september]] – [[Christiaan Barnard]], juhoafrický kardiochirurg (* [[1922]])
* {{0}}[[6. september]] – [[Van Rensselaer Potter]], americký biochemik, zakladateľ bioetiky (* [[1911]])
* {{0}}[[9. september]] – [[Ahmad Šáh Masúd]], afganský politik a vojenský veliteľ (* [[1953]])
* [[11. september]] – [[Muhammad ’Attá as-Sajjid]], vodca skupiny teroristov, ktorí zaútočili na World Trade Center 11. septembra 2001 (* [[1968]])
* [[13. september]] – [[Jaroslav Drobný (hokejista a tenista)|Jaroslav Drobný]], československý tenista a hokejista (* [[1921]])
* [[17. september]] – [[Dušan Blaškovič]], slovenský herec (* [[1930]])
* [[18. september]] – [[Tibor Buday]], slovenský geológ (* [[1913]])
* [[25. september]] – [[Robert Floyd]], americký informatik (* [[1936]])
* [[30. september]] – [[Gerhard Ebeling]], nemecký evanjelický teológ (* [[1912]])
* {{0}}[[2. október]] – [[Oldřich Lajsek]], český akademický maliar, dizajnér, grafik a pedagóg (* [[1925]])
* {{0}}[[9. október]] – [[Judita Čeřovská]], česká speváčka (* [[1929]])
* [[15. október]] – [[Ján Klimo]], slovenský herec a divadelný režisér (* [[1921]])
* [[17. október]] – [[Rechavam Zeevi]], izraelský generál, politik a historik, zakladateľ pravicovej strany Moledet (Vlasť) (* [[1926]])
* [[29. október]] – [[Milorad B. Protić]], srbský astronóm (* [[1911]])
* [[31. október]] – [[Régine Cavagnoudová]], francúzska lyžiarka (* [[1970]])
* {{0}}[[3. november]] – [[Ernst Hans Gombrich]], britský historik a teoretik umenia (* [[1909]])
* {{0}}3. november – [[Vojtech Mihálik]], slovenský básnik, prekladateľ a publicista (* [[1926]])
* [[10. november]] – [[Ken Kesey]], americký spisovateľ (* [[1935]])
* 10. november – [[Juraj Kubesa]], slovenský futbalista (* [[1981]])
* [[13. november]] – [[Jiří Vašíček]], český spevák (* [[1933]])
* [[24. november]] – [[Melanie Thornton]], americká speváčka (* [[1967]])
* [[29. november]] – [[Viktor Petrovič Astafiev]], ruský spisovateľ (* [[1924]])
* 29. november – [[George Harrison]], anglický rockový gitarista (* [[1943]])
* {{0}}[[9. december]] – [[Karel Bříza]], rímskokatolícky kňaz, rehoľník, hudobný skladateľ, organista a organár (* [[1926]])
* [[12. december]] – [[Josef Bican]], česko-rakúsky futbalista (* [[1913]])
* 12. december – [[Igor Vajda]], slovenský muzikológ, hudobný kritik a redaktor (* [[1935]])
* [[13. december]] – [[Dušan Slobodník]], slovenský spisovateľ, literárny vedec, prekladateľ a politik (* [[1927]])
* [[18. december]] – [[Gilbert Bécaud]], francúzsky spevák, šansoniér, hudobný skladateľ a herec (* [[1927]])
* [[20. december]] – [[Léopold Sédar Senghor]], senegalský filozof, básnik a prvý senegalský prezident (* [[1906]])
* [[30. december]] – [[Samuel Mockbee]], americký architekt (* [[1944]])

== Softvér ==
* [[Microsoft Windows]] XP

== Fiktívne odkazy ==
* [[2001: Vesmírna odysea]]: [[Arthur C. Clarke]] zasadil dej filmu do tohto roku, prvého roku 21. storočia

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:2001| ]]
[[Kategória:Roky| 2001]]</text>
      <sha1>lqelc6vht2dohrknj1k7x5if5yjvfpf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1915</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4481</id>
    <revision>
      <id>8213528</id>
      <parentid>7638223</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:45:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odkaz fix.</comment>
      <origin>8213528</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11291" sha1="8798kqjetnafxd7dpo9zyicp9uf4qrf" xml:space="preserve">{{Rok2|1915}}
== Udalosti ==
* [[13. január]] – po sérii [[Zemetrasenie|otrasov pôdy]] sa v talianskom [[Avezzano|Avezzane]] zrútili budovy, zahynulo 29 000 ľudí
* [[22. apríl]] – [[turecko|turecká]] polícia pozatýkala 235 príslušníkov [[Arméni|arménskej]] inteligencie, ktorých následne bez súdu zavraždili; táto udalosť je považovaná za začiatok tureckej [[genocída (právo)|genocídy]] proti Arménom
* [[26. apríl]] – bola podpísaná [[Londýnska zmluva (1915)|Londýnska zmluva]] 
* [[7. máj]] – nemecká ponorka U-20 bez varovania potopila pri [[Írsko (ostrov)|írskych]] brehoch britský zámorský parník ''[[Lusitania (parník)|Lusitania]]''
* [[9. máj]] – víťazná bitka [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských legionárov]] pri francúzskom [[Arras]]e (rota ''Na zdar!'')
* [[27. jún]] – [[Nemecko]] anektovalo [[Moresnet]]
* [[26. august]] – vstup [[Taliansko|Talianska]] do vojny na strane spojencov
* [[22. október]] – podpísaná [[Clevelandská dohoda]] medzi [[Slovenská liga v Amerike|Slovenskou ligou]] a Českým národným združením o spolupráci medzi Čechmi a Slovákmi
* [[Rakúsko-Uhorsko]] znovu získalo [[Ľvov]]
* [[Nemecko]] obsadilo [[Vilnius]]
* [[Albert Einstein]] publikoval [[Všeobecná teória relativity|všeobecnú teóriu relativity]]
* [[Bedřich Hrozný]] rozlúštil [[chetitčina|chetitčinu]]
* bol opísaný najväčší dnes známy [[Theropoda|teropod]] (mäsožravý [[dinosaurus]]) ''[[Spinosaurus]]'', ktorého objavil v roku [[1912]] v [[Egypt]]e nemecký [[paleontológ]] [[Ernst Stromer]]
* prvé vzdušné spojenie spojilo východné a západné pobrežie [[Spojené štáty|USA]], dĺžka vedenia medzi [[New York (mesto)|New Yorkom]] a [[San Francisco]]m bola {{km|5500|m}}
* J. N. Reynolds vynašiel krížový spínač, ktorý v roku [[1923]] použil J. Betulander v [[Telefónna ústredňa|telefónnej ústredni]]

== Nobelova cena ==
* [[Nobelova cena za literatúru|za literatúru]]: [[Romain Rolland]] 
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|za medicínu]]: nebola udelená
* [[Nobelova cena za fyziku|za fyziku]]: [[William Henry Bragg]] a jeho syn [[William Lawrence Bragg]]
* [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|za chémiu]]: [[Richard Martin Willstätter]]
* [[Nobelova cena za mier|za mier]]: neudelená (vzhľadom na vojnové udalosti)

== Narodenia ==
[[Súbor:Anthony Quinn 1988 3.jpg|thumb|upright|[[Anthony Quinn]] (* 21. apríl)]]
[[Súbor:Orson Welles 1937.jpg |thumb|upright|[[Orson Welles]] (* 6. máj)]]
[[Súbor:Ingrid Bergman - Gaslight 44.jpg|thumb|upright|[[Ingrid Bergmanová]] (* 29. august)]]
[[Súbor:Frank Sinatra2, Pal Joey.jpg|thumb|upright|[[Frank Sinatra]] (* 12. december)]]
[[Súbor:Edith Piaf zingt in ons land, Bestanddeelnr 914-6439.jpg|thumb|upright|[[Édith Piaf]] (* 19. december)]]
* [[1. január]] – [[Jan Opletal]], český študent zabitý pri protinacistickej demonštrácii (†  [[1939]])
* [[4. január]] – [[Adolf Opálka]], český vojak, veliteľ odbojovej skupiny ''Out distance'' († [[1942]])
* 4. január – blahoslavený [[Titus Zeman]], slovenský rímskokatolícky kňaz, obeť komunizmu († [[1969]])
* [[6. január]] – [[Liisi Otermová]], fínska astronómka († [[2001]])
* 6. január – [[Alan Watts]], anglický básnik, filozof a spisovateľ († [[1973]])
* [[14. január]] – [[André Frossard]], francúzsky katolícky spisovateľ, publicista a filozof († [[1995]])
* [[17. január]] – [[Akvinas Juraj Gabura]], slovenský rímskokatolícky kňaz a rehoľník
* [[23. január]] – [[Arthur Lewis]], britský ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] († [[1991]])
* [[5. február]] – [[Robert Hofstadter]], americký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[1990]])
* [[8. február]] – [[Rudolf Fabry]], slovenský básnik († [[1982]])
* [[11. február]] – [[Richard Hamming]], americký matematik († [[1998]])
* [[21. február]] – [[Jevgenij Michajlovič Lifšic]], sovietsky fyzik († [[1985]])
* [[23. február]] – [[Paul W. Tibbets]], americký pilot a generál († [[2007]])
* [[4. marec]] – [[Pavel Bunčák]], slovenský básnik, pedagóg a literárny vedec († [[2000]])
* 4. marec – [[László Csatáry]], maďarský policajný dôstojník († [[2013]])
* [[5. marec]] – [[Laurent Schwartz]], francúzsky matematik († [[2002]])
* [[17. marec]] – [[Mária Kišonová-Hubová]], slovenská operná speváčka († [[2004]])
* [[18. marec]] – [[Jozef Balala]], slovenský pedagóg a matematik († [[1980]])
* [[20. marec]] – [[Rudolf Kirchschläger]], prezident Rakúska († [[2000]])
* 20. marec – [[Sviatoslav Teofilovič Richter|Sviatoslav Richter]], ruský klavirista († [[1997]])
* [[23. marec]] – [[Vasilij Grigorievič Zajcev]], sovietsky ostreľovač, hrdina ZSSR († [[1991]])
* [[24. marec]] – [[Paul Lorenzen]], nemecký filozof († [[1994]])
* [[28. marec]] – [[Viliam Kořínek]], slovenský huslista († [[2006]])
* [[1. apríl]] – [[Hans Liebherr]], nemecký vynálezca a zakladateľ koncernu [[Liebherr]] († [[1993]])
* [[4. apríl]] – [[Jan Drda]], český prozaik a dramatik († [[1970]])
* [[7. apríl]] – [[Billie Holiday]], americká džezová speváčka († [[1959]])
* [[9. apríl]] – [[Prokop Málek]], český lekár, šéfredaktor časopisu ''Vesmír'' († [[1992]])
* [[10. apríl]] – [[Harry Morgan]], americký herec († [[2011]])
* [[21. apríl]] – [[Anthony Quinn]], americký herec († [[2001]])
* [[6. máj]] – [[Orson Welles]], americký režisér, scenárista, herec a producent († [[1985]])
* [[12. máj]] – [[Roger Louis Schütz-Marsauche]], švajčiarsky mních, zakladateľ ekumenického spoločenstva vo francúzskom [[Taizé]] († [[2005]])
* [[15. máj]] – [[Paul A. Samuelson]], americký ekonóm, nositeľ [[Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela|Nobelovej ceny]] († [[2009]])
* [[16. máj]] – [[Mario Monicelli]], taliansky filmový režisér a scenárista († [[2010]])
* [[9. jún]] – [[Les Paul]], americký džezový gitarista († [[2009]])
* [[10. jún]] – [[Saul Bellow]], americký spisovateľ († [[2005]])
* [[13. jún]] – [[Donald Budge]], americký tenista († [[2000]])
* [[24. jún]] – [[Fred Hoyle]], britský astronóm († [[2001]])
* [[28. júl]] – [[Charles Hard Townes]], americký fyzik († [[2015]])
* [[3. august]] – [[Arthur John Birch]], austrálsky chemik († [[1995]])
* [[9. august]] – [[Jehošua Bar-Hillel]], izraelský filozof, matematik a lingvista († [[1975]])
* [[26. august]] – [[Boris Feoktistovič Safonov]], sovietsky stíhací pilot a letecké eso († [[1942]])
* [[27. august]] – [[Norman Foster Ramsey]], americký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2011]])
* [[28. august]] – [[Ján Rak]], slovenský básnik a prekladateľ († [[1969]])
* [[29. august]] – [[Ingrid Bergmanová]], švédska herečka († [[1982]]) 
* [[6. september]] – [[Franz Josef Strauß]], nemecký politik a bavorský premiér († [[1988]])
* [[14. september]] – [[Gustáv Prokeš]], slovenský fyzik († [[1995]])
* [[20. september]] – [[Michal Kušík]], slovenský archivár, historik a filológ († [[2000]])
* [[23. september]] – [[Clifford Shull]], americký fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] († [[2001]])
* [[9. október]] – [[Henner Henkel]], nemecký tenista († [[1942]])
* [[14. október]] – [[Loris Francesco Capovilla]], taliansky kardinál († [[2016]])
* [[17. október]] – [[Arthur Miller]], americký spisovateľ a dramatik († [[2005]])
* [[19. október]] – [[Zoltán Vančo]], slovenský matematik († [[1989]])
* [[22. október]] – [[Karol Cengel]], slovenský preparátor († [[1987]])
* [[12. november]] – [[Roland Barthes]], francúzsky literát, esejista a semiológ († [[1980]])
* [[15. november]] – [[David Stirling]], britský horolezec, dôstojník a zakladateľ [[Special Air Service]] († [[1990]])
* [[25. november]] – [[Augusto Pinochet]], čilský generál a diktátor († [[2006]])
* [[28. november]] – [[Konstantin Michajlovič Simonov]], sovietsky spisovateľ, básnik, dramatik a prekladateľ († [[1979]])
* [[30. november]] – [[Henry Taube]], kanadsko-americký chemik, nositeľ [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovej ceny]] († [[2005]]) 
* [[7. december]] – [[Eli Vallach]], americký herec († [[2014]])
* [[12. december]] – [[Frank Sinatra]], americký spevák a herec († [[1998]])
* [[13. december]] – [[Ross Macdonald]], americký spisovateľ († [[1983]])
* [[16. december]] – [[Georges Barazer de Lannurien]], francúzsky plukovník, veliteľ oddielu francúzskych partizánov v SNP († [[1988]])
* [[16. december]] – [[Josef Polišenský]], český historik († [[2001]])
* [[19. december]] – [[Édith Piaf]], francúzska šansonierka († [[1963]])
* [[24. december]] – [[Svetloslav Veigl]], slovenský básnik († [[2010]])

== Úmrtia ==
[[Súbor:Alois Alzheimer 003.jpg|thumb|upright|[[Alois Alzheimer]] († 19. december)]]
* [[18. január]] – [[Štefan Furdek]], slovenský rímskokatolícky kňaz, spisovateľ a národný buditeľ (*[[1855]])
* [[24. január]] – [[Arthur Auwers]], nemecký astronóm (*[[1838]])
* [[12. marec]] – [[Ferdinand Karol Habsburský]], rakúsky arcivojvoda (*[[1868]])
* [[13. marec]] – [[Ján Bahýľ]], slovenský konštruktér a vynálezca (*[[1856]])
* [[21. marec]] – [[Frederick Winslow Taylor]], americký manažér (* [[1856]])
* [[24. marec]] – [[Karol Olszewski]], poľský chemik, matematik a fyzik (* [[1846]])
* [[3. apríl]] – [[Nadežda Petrovićová]], srbská maliarka (* [[1873]])
* [[27. apríl]] – [[Alexander Nikolajevič Skriabin]], ruský hudobný skladateľ a klavírny virtuóz (*[[1872]])
* [[10. jún]] – [[Antonín Popp]], český sochár a medailér (* [[1850]])
* [[6. júl]] – [[Lawrence Hargrave]], austrálsky letecký priekopník a astronóm (*[[1850]])
* [[16. júl]] – [[Ellen G. Whiteová]], americká spoluzakladateľka [[Adventisti siedmeho dňa|Cirkvi Adventistov siedmeho dňa]] a kresťanská spisovateľka (* [[1827]])
* [[22. júl]] – [[Sandford Fleming]], kanadský inžinier a vynálezca, autor [[svetový čas|jednotného svetového času]] a [[Časové pásmo|časových pásiem]] (* [[1827]])
* [[8. september]] – [[Hugo Schiff]], nemecký chemik (*[[1834]])
* [[11. september]] – [[William Cornelius Van Horne]], americký podnikateľ (* [[1843]])
* [[22. október]] – [[Wilhelm Windelband]], nemecký filozof (*[[1848]])
* [[18. november]] – [[Karol Brančík]], slovenský lekár a prírodovedec (* [[1842]])
* [[25. november]] – [[Michel Bréal]], francúzsky jazykovedec a sémantik (*[[1832]])
* [[19. december]] – [[Alois Alzheimer]], nemecký psychiater (*  [[1864]])
* [[26. december]] – [[Alexander Mocsáry]], maďarský entomológ (* [[1841]])
* [[30. december]] – [[Oswald Külpe]], nemecký psychológ (* [[1862]])

[[Kategória:1915| ]]
[[Kategória:Roky| 1915]]</text>
      <sha1>8798kqjetnafxd7dpo9zyicp9uf4qrf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kysuce</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4903</id>
    <revision>
      <id>8213533</id>
      <parentid>8195180</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:48:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29012-34</username>
        <id>294843</id>
      </contributor>
      <comment>/* Významné osobnosti */</comment>
      <origin>8213533</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19208" sha1="gial127n1hurkhghkgvsa7zy26lrwfr" xml:space="preserve">[[Súbor:Mapa kysuc.jpg|thumb|Mapa Kysúc]]

'''Kysuce''' sú [[región (tradičný, Slovensko)|región]] na severozápade [[Slovensko|Slovenska]], ktorý zahŕňa okresy [[Čadca (okres)|Čadca]] a [[Kysucké Nové Mesto (okres)|Kysucké Nové Mesto]]. Územie susedí na východe s [[Orava (región)|Oravou]], na juhu s [[Horné Považie|Horným Považím]], na severozápade s [[Česko]]m (regióny [[České Sliezsko|Sliezsko]], [[Lašsko]] a [[Moravské Valašsko|Valašsko]]) a na severovýchode s [[Poľsko]]m ([[Sliezske vojvodstvo]]).

Región sa nazýva podľa rieky [[Kysuca]]. Toky riek ohraničujú pohoria – na západe sú to [[Javorníky]] s najvyšším vrcholom [[Veľký Javorník (vrch v Javorníkoch)|Veľký Javorník]] ({{mnm|1071|w}}), na severe [[Turzovská vrchovina]] a  [[Moravsko-sliezske Beskydy]] s najvyšším vrchom Lysá Hora {{mnm|1323|w}} a na východe sú to [[Kysucké Beskydy]] s najvyšším vrcholom – symbolom Kysúc – [[Veľká Rača|Veľkou Račou]] vysokou {{mnm|1236|w}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023)
 | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/
 | vydavateľ = CBS
 | miesto = Banská Bystrica
 | dátum vydania = 2023
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-10-27
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Časť južného územia pokrýva [[Kysucká vrchovina]] s najznámejším vrcholom [[Ľadonhora]] ({{mnm|999|w}}).

Najstaršou známou osadou na Kysuciach je dnešné mesto [[Kysucké Nové Mesto]], ležiace na dôležitej obchodnej ceste, ktorá viedla údolím rieky [[Kysuca]]. Táto obchodná cesta spájajúca juh so severom a viedla zo Žiliny cez [[Jablunkovský priesmyk]] do [[Tešín]]a.

Niekedy (napríklad v investičných projektoch) sa región neformálne delí na menšie podcelky:
* ''Horné Kysuce'' – v širšom zmysle údolia riek Kysuca a Čierňanka po Čadcu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dodávka pitnej vody a odkanalizovanie Horných Kysúc|url=https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/vodohospodarske-stavby/dodavka-pitnej-vody-aodkanalizovanie-hornych-kysuc|dátum prístupu=2019-10-14}}&lt;/ref&gt;, v užšom zmysle ''mikroregión Horné Kysuce'' v spádovom území mesta [[Turzovka]] od [[Makov (okres Čadca)|Makova]] po [[Staškov]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikroregión Horné Kysuce|url=http://www.turzovka.sk/mesto/o-meste/mikroregion-horne-kysuce/|dátum prístupu=2019-10-14|vydavateľ=Mesto Turzovka}}&lt;/ref&gt;
* ''Stredné Kysuce'' – údolie Kysuce od [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnice]] po [[Dunajov]] a [[Bystrická dolina (Kysuce)|Bystrická dolina]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SEVAK odkanalizuje stredné Kysuce za 56 miliónov eur|url=https://www.teraz.sk/ekonomika/sevak-odkanalizuje-stredne-kysuce-za-56/366704-clanok.html|dátum prístupu=2019-10-14|vydavateľ=TASR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stredné Kysuce na optike|url=https://www.tes-media.sk/novinky/239-stredne-kysuce-na-optike|dátum prístupu=2019-10-14|vydavateľ=TES Media|url archívu=https://web.archive.org/web/20191014173103/https://www.tes-media.sk/novinky/239-stredne-kysuce-na-optike|dátum archivácie=2019-10-14}}&lt;/ref&gt;
* ''Dolné Kysuce'' – okres Kysucké Nové Mesto

== História ==

=== Od [[kamenná doba|kamennej doby]] po [[starovek]] ===
* Archeologické vykopávky na Kysuciach umožňujú predpokladať výskyt [[Človek rozumný|človeka]] na tomto území už v staršej kamennej dobe. Dokladajú to napríklad nálezy [[mamut]]ích zubov a kostí srstnatého nosorožca a pratura v [[Krásno nad Kysucou|Krásne nad Kysucou]] a v [[Stará Bystrica|Starej Bystrici]], radiolaritové odštepy z [[Lysica|Lysice]] a [[Krasňany (okres Žilina)|Krasnian]] od rieky [[Varínka|Varínky]], zlomok patinovanej pazúrikovej čepele z [[Nezbudská Lúčka|Nezbudskej Lúčky]] a odštep z [[Ochodnica|Ochodnice]].
* Významným miestom pre archeológov je Koscelisko v [[Radoľa|Radoli]]. Odtiaľ pochádza sekerka a čepieľka z obsidiánu a rôzne iné úlomky, ktoré môžu dokumentovať osídlenie Kysúc v [[eneolit]]e, no aj iné nálezy zo skorších dôb.
* Najväčšie opevnenie Kysúc vystaval ľud lužickej kultúry na vrchu Malý Vreten v chotári Oškerdy, ktorý leží v tesnej blízkosti [[Kysucká brána|Kysuckej brány]]. Nájdená keramika datuje hradisko do neskorej [[bronzová doba|bronzovej doby]], alebo na začiatok staršej [[železná doba|železnej doby]] (8.{{--}}7. stor. pred Kr.).

=== [[Stredovek]] ===

* Od 1. storočia chýba počas dlhého obdobia jediný doklad o pobyte človeka na Kysuciach a predpokladá sa, že územie opäť začali využívať až v 5.{{--}}6. storočí prví [[Slovania]].
* Najstaršou priamou písomnou zmienkou o Kysuciach je Belova listina z roku [[1244]], ktorou daroval Bohumírovi, synovi Sebeslava „...terram quandam in confinio Polonia...KisZudcze...“. Táto ohraničuje veľký majetok medzi riekou [[Kysuca]], riečkou [[Divinka]] a potokom [[Vranie]]. Je to v podstate územie neskoršieho budatínskeho panstva.
* V Radoli boli objavené základy kostola pochádzajúceho približne z 13. storočia. Z historických dokumentov sa dajú k tomuto kostolu priradiť iba údaje zo súpisu tzv. pápežských desiatkov z rokov [[1332]]{{--}}[[1337]], kedy radoľský farár Peter odvádzal 6 grošov a jeho fara bola vtedy jedinou na Kysuciach. Listinou z roku [[1244]] udeľuje uhorský kráľ [[Belo IV.]] Bohumírovi, synovi Sebeslavovmu územie na západ od Kysuce až po poľské hranice na severe a po potok Vranie na juhu. Jadrom tohto územia bolo už v roku [[1254]] mestečko Jačatín, doložené ako mýtna stanica roku [[1321]] a ako osada prerastajúca v mesto roku [[1325]] – dnešné Kysucké Nové Mesto.
* Z roku [[1325]] pochádza prvá písomná zmienka o obci [[Krásno nad Kysucou]] – najstaršej obci na severe Kysúc. V 15. až 16. storočí patrila obec do farnosti Radoľa, neskôr do farnosti Kysucké Nové Mesto. V 70. až 80. rokoch 18. storočia patrila obec do farnosti Stará Bystrica. Až v roku [[1788]] vznikla v Krásne nad Kysucou samostatná farnosť s filiálkou v Zborove nad Bystricou. Krásno nad Kysucou má v súčasnosti štatút mesta.

[[Súbor:Kysuca, 17th century.jpg|thumb|right|Pohľad na Kysucký región s Krásnom v strede mapy z polovice [[18. storočie|18. storočia]]]] 

=== [[Novovek]] ===
[[Súbor:Vychylovka.jpg|thumb|[[Múzeum kysuckej dediny]] vo Vychylovke]]
[[Súbor:Kaplnka zo Zborova nad Bystricou.jpg|right|thumb|Kaplnka zo [[Zborov nad Bystricou|Zborova nad Bystricou]] ([[Múzeum kysuckej dediny]])]]
* Z obdobia novoveku pochádza veľké opevnenie – Šance pri Mostoch u [[Jablunkov]]a. 
* V roku [[1535]] sa prvýkrát uvádza nová osada [[Klubina]], prvá lokalita na Kysuciach, založená na základe [[valašské právo|valašského práva]]. V metácií [[Strečno (obec)|Strečna]], [[Bytča|Bytče]] a Starého hradu z roku [[1540]] sa spomínajú vrchy [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], Diedova a Blasovicz.
* Prvá určitá správa o [[Čadca|Čadci]] sa nachádza v spore o uhorsko-sliezske hranice z roku [[1565]], z ktorej vyplýva, že ako stálejšie sídlisko sa začala vyvíjať len nedávno a meno dostala od riečky Čadčianky (Čadečky). V urbári budatínskeho panstva z roku [[1572]] sa spomína pod názvom „Wes Cziatcza“, ktorá mala valašské [[šoltýs]]tvo, 2 sedliacke a jednu želiarsku usadlosť.
* V urbári z roku [[1572]] je okrem Čadce prvýkrát v písomných dokladoch uvedené aj [[Lopušné Pažite|Lopušné]]. V roku [[1578]] sa uvádza, že privilegovaní [[Valasi (severné Karpaty)|Valasi]] sú usadení aj vo [[Horný Vadičov|Vadičove]]. Už v 80. rokoch 16. storočia. viaceré valašské salaše [[Cholvarok|cholvaroky]] sústredené na miestach [[Ochodnica]], Bystrica, [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]], [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], Kalinov, [[Svrčinovec]], Javorské sa zmenili na dediny, resp. kopanice.
* V 2. polovici 16. storočia. vznikli na valašskom práve osady [[Dunajov]], [[Ochodnica]] a [[Stará Bystrica]]
* Najstaršou osadou založenou už na [[kopaničiarske právo|kopaničiarskom práve]] bola [[Turzovka]]. Vznikla na bytčianskom panstve [[Turzovci|Turzovcov]] a začala sa stavať už koncom 16. storočia. Prvýkrát sa spomína v roku [[1601]]. 
* K ďalším osadám Kysúc založeným kolonizáciou na kopaničiarskom práve patria: [[Olešná (okres Čadca)|Olešná]], [[Vysoká nad Kysucou]] (z jej kopaníc sa začiatkom 18. stor. začala formovať osada [[Makov (okres Čadca)|Makov]]) spomínané v roku [[1619]]. [[Lodno]], [[Horelica]], [[Raková (okres Čadca)|Raková]], [[Svrčinovec]] a [[Staškov]] prvýkrát písomne uvedený v roku [[1640]]. V roku [[1641]] sa uvádza osada [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]]. V 1. polovici 17. storočia. mali vzniknúť ešte osady [[Podvysoká]] (okolo roku [[1625]]), Podjavorské (okolo roku [[1638]]) a [[Skalité]] (okolo roku [[1648]]). 
* Ako úplne nové sídlisko uvádza urbár [[Nová Bystrica (obec)|Novú Bystricu]] v roku 1662. [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], [[Pažite]] i [[Zákopčie]], sa tu ako dediny uvádzajú prvýkrát.
* Kopaničiarska [[Radôstka]] i [[Lutiše]] boli postavené obyvateľmi zo [[Stará Bystrica|Starej Bystrice]] okolo polovice 17. storočia. [[Čierne]] sa v roku [[1662]] spomína taktiež ako úplne nová osada. 
* V roku [[1696]] vznikla nová dedina [[Riečnica]], ktorej usadlosti si rozdelili Löwenburgovci v roku [[1713]]. V deľbe a určení hraníc Riečnice sa v hraniciach Novej Bystrice uvádza aj sídlisko [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovka]], ktoré sa neskôr vyvinulo v samostatnú dedinu. Súčasťou Novej Bystrice bol aj „mons Havrjelka“ i „aqua Oselnicza“ pod ktorými vznikli neskôr kopanice obyvateľov Starej i Novej Bystrice. Ich spojením vznikla v roku [[1950]] obec [[Harvelka (obec)|Harvelka]]. V tom istom čase vznikali aj rozsiahle kopanice Turzovky, z ktorých len nedávno vznikli obce [[Klokočov (okres Čadca)|Klokočov]], [[Korňa]] a [[Dlhá nad Kysucou]].

== Drotári ==
{{Hlavný článok|drotár}}
Chudoba na Kysuciach v 18. storočí nútila ľudí hľadať si iné zdroje obživy. Jedným z nich sa pre mnohých stalo práve drotárstvo. Drotári chodili po dedinách a drôtom spevňovali hlinené nádoby. Typickými nástrojmi drotára boli: drôt, kúsky plechu, kliešte, šidlo a kladivo. Hrnce jednoducho opletali drôtenou sieťkou, no neskôr si zaužívali aj komplikovanejšie metódy, ako nitovanie, letovanie a lepenie. 

== Sociálny a ekonomický rozvoj ==
Chránená krajinná oblasť Kysuce poskytuje možnosti rozvoja turistiky a horského osídlenia, akými sú agroturistika, poľovníctvo, rybolov, skalolezenie a iné. Aj napriek možnostiam turizmu je región tradične chudobnejší. Obyvatelia žijúci v izolovaných dolinách, musia dochádzať za prácou do vzdialenejších centier. Už z obdobia socializmu je známa tradícia každodenného a časovo náročného dochádzania Kysučanov do uhoľných baní v okolí Ostravy. Po páde komunizmu nastal v regióne úpadok priemyselnej výroby. To na Kysuciach ešte viac prehĺbilo sociálnu krízu.  
Rítus života na Kysuciach je výrazne ovplyvnený tradíciou katolíckej cirkvi. Pri súčasnej demografickej stagnácii na Slovensku si Kysuce zachovávajú pomerne vysokú pôrodnosť. Je to aj napriek tomu, že obyvatelia sa v množstve prípadov musia spoliehať na prácu mimo regiónu. 

Výhodou Kysúc je blízkosť koridoru Košice-Žilina-Bratislava a Žilina-Ostrava. &lt;!-- Po zotavení sa z hospodárskej stagnácie v 90-tych rokoch, možno očakávať oživenie Kysuckého regiónu. --&gt;

== Turistický ruch ==
[[Súbor:Stará Bystrica1.jpg|thumb|Slovenský orloj v obci [[Stará Bystrica]]]]
[[Súbor:Hluz-U34 901-skanzen.jpg|thumb|[[Historická lesná úvraťová železnica|Parná lokomotíva v Novej Bystrici]]]]
* Kysuce sú vyhľadávaným miestom milovníkov hôr a všetkého čo k nim patrí, či v zime, alebo v lete. Stredisko Snow paradise [[Veľká Rača]] Oščadnica patrí medzi najlepšie vybavené lyžiarske centrá na Slovensku, známe ako „raj lyžiarov“.{{chýba citácia}} Sú tu 3 sedačkové lanovky a pre bežkárov Kysucká lyžiarska magistrála. V lete zase lanová a bobová dráha, trampolíny, lezecká stena, a iné atrakcie. 
* Ďalšie centrum, či už zjazdového alebo bežeckého lyžovania je Makov. V tejto obci sú vytvorené výborné podmienky nielen technickým vybavením, ale najmä klímou, ktorá sa v oblasti Kasárne približuje podmienkam v Tatrách.{{chýba citácia}} Ďalšie strediská sú v Turzovke, Vysokej nad Kysucou, Klokočove a Kysuckom Novom Meste.
* Územie Kysúc pretína množstvo kvalitne značených turistických chodníkov. Spája všetky strediská cestovného ruchu. 
* Kysucká cyklomagistrála prechádzajúca takmer celými Kysucami dáva možnosť pozrieť krásy krajiny a spoznať takmer všetky zaujímavosti a zvláštnosti tohto kraja. 

=== Turistické zaujímavosti ===
[[Súbor:Korňanský ropný prameň.JPG|thumb|Ropný prameň v [[Korňa|Korni]]]]
* [[Slovenský orloj]] v Starej Bystrici - Bol postavený v rokoch [[2003]] - [[2009]]. Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku.{{chýba citácia}} Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. 
* [[Múzeum kysuckej dediny]] vo Vychylovke.  Je možné tu  vidieť nielen šikovnosť našich starých otcov a pradedov pri stavaní dreveníc, ale najmä zachránené časti [[Historická lesná úvraťová železnica|úzkokoľajnej lesnej železničky]] s jedinečným systémom prekonávania prevýšenia pomocou tzv. úvratí. 
* [[Kamenné gule v Milošovej]] (Megoňky) sú svetovou raritou a výnimočným prírodným úkazom. Ich záhadný pôvod doteraz nie je dostatočne vyjasnený a predpokladá sa, že boli vytvorené prírodnými silami na morskom dne.
* Ropný prameň v [[Korňa|Korni]] (prirodzený výtok ľahkej ropy). Pozoruhodný a jediný svojho druhu v strednej Európe.{{chýba citácia}} V roku 1984 ho vyhlásili za prírodnú pamiatku. Vrty, uskutočnené začiatkom 20. st. dosiahli hĺbku {{m|300|m}}, no ďalšia ťažba by bola nerentabilná. Obyvatelia obce používali ropu na svietenie a kúrenie.
* Pútnicke miesto – Živčáková. 1. júna 1958 sa na vrchu Živčák nad Turzovkou horárovi M. Lašutovi zjavila Panna Mária. Dodnes je pre veriacich vyhľadávaným miestom pokoja s malým kostolíkom a uzdravujúcou vodou.

=== Iné zaujímavosti ===
* V rokoch 1983{{--}}1989 bola vybudovaná vodárenská nádrž [[Nová Bystrica (vodárenská nádrž)|Nová Bystrica]]. Tvorí najrozsiahlejšiu vodnú plochu na Kysuciach s rozlohou {{ha|180|m}}. Výstavbou boli zatopené obce Harvelka a Riečnica. Z Riečnice sa zachoval len kostol. V súčasnosti zásobuje vodou región Kysuce a Žilinu.
* Najstarší [[brest hrabolistý]] na Slovensku je v Makove na Kopaniciach.
* Mosty v Krásne nad Kysucou - V Krásne nad Kysucou sa nachádzajú tri mosty, ktoré sú významné ako z historického tak aj z turistického hľadiska.

''Najstarší'' z týchto mostov pochádzajúci z roku [[1835]] sa nachádza v časti [[Blažkov (Krásno nad Kysucou)|Blažkov]], svojou dĺžkou takmer 52 m je to pravdepodobne najdlhší celokamenný most na Slovensku. 

''Druhý'' ešte významnejší most postavený zo železobetónu sa nachádza pri výjazde z Krásna nad Kysucou smerom na Čadcu. Postavený bol v roku [[1891]] pričom nebol počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zničený a dokázal vydržať nápor dopravy napriek nosnosti 10 t ako jediný prejazdný most do Čadce až do 80. rokov 20. storočia. Po rekonštrukcii v roku [[2014]] sa most zrekonštruoval a zvýšila sa jeho nosnosť na 30 t.

Tretí ''most Lásky a priateľstva'' sa nachádza v časti [[Kalinov (Krásno nad Kysucou)|Kalinov]]. Postavený bol v roku [[2010]] ako náhrada za zničený most po povodni z roku [[2007]]. Na moste sa dá dodnes zamykať zámok pre zaľúbencov alebo zámok pre šťastie. 
* „Pán svetla“ – [[Imrich Dotčár]] z Vysokej nad Kysucou odišiel ako mladý drotársky učeň do Ruska, aby sa naučil remeslu. Po čase si otvoril dielňu a zbohatol. Zanechal drotárstvo a pustil sa do podnikania s petrolejom. V Samare získal zákazku na výstavbu mestského osvetlenia a kúpil niekoľko ropných prameňov v Rusku. Veľkorysý Kysučan poskytoval Samarčanom hodinu svetla zadarmo a tak ho vďační občania mesta začali prezývať „pán svetla“. 
* V [[Čadca|Čadci]] vyvierajú dva minerálne pramene a to Vojtovský a Bukovský prameň (sírovodíkový).
* V [[Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]] v roko 2015 vzniklo občianske združenie [[SYTEV]].

== Významné osobnosti ==

* [[Ján Palárik]] – dramatik a publicista, narodil sa na Rakovej.
* [[Jozef Kroner]] – filmový, divadelný a televízny herec, narodil sa na Staškove.
* [[Rudolf Jašík]] – prozaik, básnik a publicista, narodil sa v Turzovke.
* [[Zdeno Štrba]] – futbalista, slovenský reprezentant, narodil sa v Krásne nad Kysucou.
* Vladimír Kinier - futbalista,slovenský reprezentant, narodil sa v Krásne nad Kysucou.
* [[Pavel Šadlák]] – [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] kňaz, kanonik, zakladateľ Slovenského Betlehema v [[Rajecká Lesná|Rajeckej Lesnej]], narodil sa v Krásne nad Kysucou.
* [[Miroslav Cipár]] – maliar, grafik a ilustrátor, narodil sa vo Vysokej nad Kysucou
* [[Eugene Cernan]] – bývalý americký astronaut, jeho starí rodičia pochádzali z Vysokej nad Kysucou. Zomrel v roku 2017.
* [[Ondrej Zimka]] – výtvarník, narodil sa v Turzovke
* [[Karol Kállay (fotograf)|Karol Kállay]] – umelecký [[fotograf]] a dokumentarista, narodil sa v Čadci

== Galéria kysuckých miest ==
&lt;gallery&gt;Kysucke nove mesto-namestie slobody.jpg|thumb|[[Kysucké Nové Mesto]] - najstaršia usadlosť a mesto na Kysuciach 
File:Čadca, mestský úrad.jpg|thumb|[[Čadca]] - najväčšie mesto na Kysuciach  
File:Kaple Panny Marie na Živčákově hoře.JPG|thumb|[[Turzovka]] - známe pútnické miesto na hore Živčáková
First view on the St. Andrew's Square, Krásno nad Kysucou, Slovakia.jpg|thumb|[[Krásno nad Kysucou]] - najmladšie mesto na Kysuciach
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Velička
| meno = Drahomír
| titul = Dejiny osídlenia Kysúc
| miesto = [Turzovka]
| vydavateľ = Združenie Terra Kisucensis
| rok = 2017
| isbn = 978-80-969922-6-3
| počet strán = 340
| strany = 
}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Kysuce}}

{{Obce okresu Čadca}}
{{Obce okresu Kysucké Nové Mesto}}
{{Slovenské regióny}}

{{Súradnice|49.427598|18.7183|type:forest|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Kysuce| ]]</text>
      <sha1>gial127n1hurkhghkgvsa7zy26lrwfr</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213534</id>
      <parentid>8213533</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:48:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29012-34</username>
        <id>294843</id>
      </contributor>
      <origin>8213534</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19212" sha1="1h9jfsok3k6p643phbljqdnh4wudlwg" xml:space="preserve">[[Súbor:Mapa kysuc.jpg|thumb|Mapa Kysúc]]

'''Kysuce''' sú [[región (tradičný, Slovensko)|región]] na severozápade [[Slovensko|Slovenska]], ktorý zahŕňa okresy [[Čadca (okres)|Čadca]] a [[Kysucké Nové Mesto (okres)|Kysucké Nové Mesto]]. Územie susedí na východe s [[Orava (región)|Oravou]], na juhu s [[Horné Považie|Horným Považím]], na severozápade s [[Česko]]m (regióny [[České Sliezsko|Sliezsko]], [[Lašsko]] a [[Moravské Valašsko|Valašsko]]) a na severovýchode s [[Poľsko]]m ([[Sliezske vojvodstvo]]).

Región sa nazýva podľa rieky [[Kysuca]]. Toky riek ohraničujú pohoria – na západe sú to [[Javorníky]] s najvyšším vrcholom [[Veľký Javorník (vrch v Javorníkoch)|Veľký Javorník]] ({{mnm|1071|w}}), na severe [[Turzovská vrchovina]] a  [[Moravsko-sliezske Beskydy]] s najvyšším vrchom Lysá Hora {{mnm|1323|w}} a na východe sú to [[Kysucké Beskydy]] s najvyšším vrcholom – symbolom Kysúc – [[Veľká Rača|Veľkou Račou]] vysokou {{mnm|1236|w}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023)
 | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/
 | vydavateľ = CBS
 | miesto = Banská Bystrica
 | dátum vydania = 2023
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-10-27
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Časť južného územia pokrýva [[Kysucká vrchovina]] s najznámejším vrcholom [[Ľadonhora]] ({{mnm|999|w}}).

Najstaršou známou osadou na Kysuciach je dnešné mesto [[Kysucké Nové Mesto]], ležiace na dôležitej obchodnej ceste, ktorá viedla údolím rieky [[Kysuca]]. Táto obchodná cesta spájajúca juh so severom a viedla zo Žiliny cez [[Jablunkovský priesmyk]] do [[Tešín]]a.

Niekedy (napríklad v investičných projektoch) sa región neformálne delí na menšie podcelky:
* ''Horné Kysuce'' – v širšom zmysle údolia riek Kysuca a Čierňanka po Čadcu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dodávka pitnej vody a odkanalizovanie Horných Kysúc|url=https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/vodohospodarske-stavby/dodavka-pitnej-vody-aodkanalizovanie-hornych-kysuc|dátum prístupu=2019-10-14}}&lt;/ref&gt;, v užšom zmysle ''mikroregión Horné Kysuce'' v spádovom území mesta [[Turzovka]] od [[Makov (okres Čadca)|Makova]] po [[Staškov]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikroregión Horné Kysuce|url=http://www.turzovka.sk/mesto/o-meste/mikroregion-horne-kysuce/|dátum prístupu=2019-10-14|vydavateľ=Mesto Turzovka}}&lt;/ref&gt;
* ''Stredné Kysuce'' – údolie Kysuce od [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnice]] po [[Dunajov]] a [[Bystrická dolina (Kysuce)|Bystrická dolina]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SEVAK odkanalizuje stredné Kysuce za 56 miliónov eur|url=https://www.teraz.sk/ekonomika/sevak-odkanalizuje-stredne-kysuce-za-56/366704-clanok.html|dátum prístupu=2019-10-14|vydavateľ=TASR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stredné Kysuce na optike|url=https://www.tes-media.sk/novinky/239-stredne-kysuce-na-optike|dátum prístupu=2019-10-14|vydavateľ=TES Media|url archívu=https://web.archive.org/web/20191014173103/https://www.tes-media.sk/novinky/239-stredne-kysuce-na-optike|dátum archivácie=2019-10-14}}&lt;/ref&gt;
* ''Dolné Kysuce'' – okres Kysucké Nové Mesto

== História ==

=== Od [[kamenná doba|kamennej doby]] po [[starovek]] ===
* Archeologické vykopávky na Kysuciach umožňujú predpokladať výskyt [[Človek rozumný|človeka]] na tomto území už v staršej kamennej dobe. Dokladajú to napríklad nálezy [[mamut]]ích zubov a kostí srstnatého nosorožca a pratura v [[Krásno nad Kysucou|Krásne nad Kysucou]] a v [[Stará Bystrica|Starej Bystrici]], radiolaritové odštepy z [[Lysica|Lysice]] a [[Krasňany (okres Žilina)|Krasnian]] od rieky [[Varínka|Varínky]], zlomok patinovanej pazúrikovej čepele z [[Nezbudská Lúčka|Nezbudskej Lúčky]] a odštep z [[Ochodnica|Ochodnice]].
* Významným miestom pre archeológov je Koscelisko v [[Radoľa|Radoli]]. Odtiaľ pochádza sekerka a čepieľka z obsidiánu a rôzne iné úlomky, ktoré môžu dokumentovať osídlenie Kysúc v [[eneolit]]e, no aj iné nálezy zo skorších dôb.
* Najväčšie opevnenie Kysúc vystaval ľud lužickej kultúry na vrchu Malý Vreten v chotári Oškerdy, ktorý leží v tesnej blízkosti [[Kysucká brána|Kysuckej brány]]. Nájdená keramika datuje hradisko do neskorej [[bronzová doba|bronzovej doby]], alebo na začiatok staršej [[železná doba|železnej doby]] (8.{{--}}7. stor. pred Kr.).

=== [[Stredovek]] ===

* Od 1. storočia chýba počas dlhého obdobia jediný doklad o pobyte človeka na Kysuciach a predpokladá sa, že územie opäť začali využívať až v 5.{{--}}6. storočí prví [[Slovania]].
* Najstaršou priamou písomnou zmienkou o Kysuciach je Belova listina z roku [[1244]], ktorou daroval Bohumírovi, synovi Sebeslava „...terram quandam in confinio Polonia...KisZudcze...“. Táto ohraničuje veľký majetok medzi riekou [[Kysuca]], riečkou [[Divinka]] a potokom [[Vranie]]. Je to v podstate územie neskoršieho budatínskeho panstva.
* V Radoli boli objavené základy kostola pochádzajúceho približne z 13. storočia. Z historických dokumentov sa dajú k tomuto kostolu priradiť iba údaje zo súpisu tzv. pápežských desiatkov z rokov [[1332]]{{--}}[[1337]], kedy radoľský farár Peter odvádzal 6 grošov a jeho fara bola vtedy jedinou na Kysuciach. Listinou z roku [[1244]] udeľuje uhorský kráľ [[Belo IV.]] Bohumírovi, synovi Sebeslavovmu územie na západ od Kysuce až po poľské hranice na severe a po potok Vranie na juhu. Jadrom tohto územia bolo už v roku [[1254]] mestečko Jačatín, doložené ako mýtna stanica roku [[1321]] a ako osada prerastajúca v mesto roku [[1325]] – dnešné Kysucké Nové Mesto.
* Z roku [[1325]] pochádza prvá písomná zmienka o obci [[Krásno nad Kysucou]] – najstaršej obci na severe Kysúc. V 15. až 16. storočí patrila obec do farnosti Radoľa, neskôr do farnosti Kysucké Nové Mesto. V 70. až 80. rokoch 18. storočia patrila obec do farnosti Stará Bystrica. Až v roku [[1788]] vznikla v Krásne nad Kysucou samostatná farnosť s filiálkou v Zborove nad Bystricou. Krásno nad Kysucou má v súčasnosti štatút mesta.

[[Súbor:Kysuca, 17th century.jpg|thumb|right|Pohľad na Kysucký región s Krásnom v strede mapy z polovice [[18. storočie|18. storočia]]]] 

=== [[Novovek]] ===
[[Súbor:Vychylovka.jpg|thumb|[[Múzeum kysuckej dediny]] vo Vychylovke]]
[[Súbor:Kaplnka zo Zborova nad Bystricou.jpg|right|thumb|Kaplnka zo [[Zborov nad Bystricou|Zborova nad Bystricou]] ([[Múzeum kysuckej dediny]])]]
* Z obdobia novoveku pochádza veľké opevnenie – Šance pri Mostoch u [[Jablunkov]]a. 
* V roku [[1535]] sa prvýkrát uvádza nová osada [[Klubina]], prvá lokalita na Kysuciach, založená na základe [[valašské právo|valašského práva]]. V metácií [[Strečno (obec)|Strečna]], [[Bytča|Bytče]] a Starého hradu z roku [[1540]] sa spomínajú vrchy [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], Diedova a Blasovicz.
* Prvá určitá správa o [[Čadca|Čadci]] sa nachádza v spore o uhorsko-sliezske hranice z roku [[1565]], z ktorej vyplýva, že ako stálejšie sídlisko sa začala vyvíjať len nedávno a meno dostala od riečky Čadčianky (Čadečky). V urbári budatínskeho panstva z roku [[1572]] sa spomína pod názvom „Wes Cziatcza“, ktorá mala valašské [[šoltýs]]tvo, 2 sedliacke a jednu želiarsku usadlosť.
* V urbári z roku [[1572]] je okrem Čadce prvýkrát v písomných dokladoch uvedené aj [[Lopušné Pažite|Lopušné]]. V roku [[1578]] sa uvádza, že privilegovaní [[Valasi (severné Karpaty)|Valasi]] sú usadení aj vo [[Horný Vadičov|Vadičove]]. Už v 80. rokoch 16. storočia. viaceré valašské salaše [[Cholvarok|cholvaroky]] sústredené na miestach [[Ochodnica]], Bystrica, [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]], [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], Kalinov, [[Svrčinovec]], Javorské sa zmenili na dediny, resp. kopanice.
* V 2. polovici 16. storočia. vznikli na valašskom práve osady [[Dunajov]], [[Ochodnica]] a [[Stará Bystrica]]
* Najstaršou osadou založenou už na [[kopaničiarske právo|kopaničiarskom práve]] bola [[Turzovka]]. Vznikla na bytčianskom panstve [[Turzovci|Turzovcov]] a začala sa stavať už koncom 16. storočia. Prvýkrát sa spomína v roku [[1601]]. 
* K ďalším osadám Kysúc založeným kolonizáciou na kopaničiarskom práve patria: [[Olešná (okres Čadca)|Olešná]], [[Vysoká nad Kysucou]] (z jej kopaníc sa začiatkom 18. stor. začala formovať osada [[Makov (okres Čadca)|Makov]]) spomínané v roku [[1619]]. [[Lodno]], [[Horelica]], [[Raková (okres Čadca)|Raková]], [[Svrčinovec]] a [[Staškov]] prvýkrát písomne uvedený v roku [[1640]]. V roku [[1641]] sa uvádza osada [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]]. V 1. polovici 17. storočia. mali vzniknúť ešte osady [[Podvysoká]] (okolo roku [[1625]]), Podjavorské (okolo roku [[1638]]) a [[Skalité]] (okolo roku [[1648]]). 
* Ako úplne nové sídlisko uvádza urbár [[Nová Bystrica (obec)|Novú Bystricu]] v roku 1662. [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], [[Pažite]] i [[Zákopčie]], sa tu ako dediny uvádzajú prvýkrát.
* Kopaničiarska [[Radôstka]] i [[Lutiše]] boli postavené obyvateľmi zo [[Stará Bystrica|Starej Bystrice]] okolo polovice 17. storočia. [[Čierne]] sa v roku [[1662]] spomína taktiež ako úplne nová osada. 
* V roku [[1696]] vznikla nová dedina [[Riečnica]], ktorej usadlosti si rozdelili Löwenburgovci v roku [[1713]]. V deľbe a určení hraníc Riečnice sa v hraniciach Novej Bystrice uvádza aj sídlisko [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovka]], ktoré sa neskôr vyvinulo v samostatnú dedinu. Súčasťou Novej Bystrice bol aj „mons Havrjelka“ i „aqua Oselnicza“ pod ktorými vznikli neskôr kopanice obyvateľov Starej i Novej Bystrice. Ich spojením vznikla v roku [[1950]] obec [[Harvelka (obec)|Harvelka]]. V tom istom čase vznikali aj rozsiahle kopanice Turzovky, z ktorých len nedávno vznikli obce [[Klokočov (okres Čadca)|Klokočov]], [[Korňa]] a [[Dlhá nad Kysucou]].

== Drotári ==
{{Hlavný článok|drotár}}
Chudoba na Kysuciach v 18. storočí nútila ľudí hľadať si iné zdroje obživy. Jedným z nich sa pre mnohých stalo práve drotárstvo. Drotári chodili po dedinách a drôtom spevňovali hlinené nádoby. Typickými nástrojmi drotára boli: drôt, kúsky plechu, kliešte, šidlo a kladivo. Hrnce jednoducho opletali drôtenou sieťkou, no neskôr si zaužívali aj komplikovanejšie metódy, ako nitovanie, letovanie a lepenie. 

== Sociálny a ekonomický rozvoj ==
Chránená krajinná oblasť Kysuce poskytuje možnosti rozvoja turistiky a horského osídlenia, akými sú agroturistika, poľovníctvo, rybolov, skalolezenie a iné. Aj napriek možnostiam turizmu je región tradične chudobnejší. Obyvatelia žijúci v izolovaných dolinách, musia dochádzať za prácou do vzdialenejších centier. Už z obdobia socializmu je známa tradícia každodenného a časovo náročného dochádzania Kysučanov do uhoľných baní v okolí Ostravy. Po páde komunizmu nastal v regióne úpadok priemyselnej výroby. To na Kysuciach ešte viac prehĺbilo sociálnu krízu.  
Rítus života na Kysuciach je výrazne ovplyvnený tradíciou katolíckej cirkvi. Pri súčasnej demografickej stagnácii na Slovensku si Kysuce zachovávajú pomerne vysokú pôrodnosť. Je to aj napriek tomu, že obyvatelia sa v množstve prípadov musia spoliehať na prácu mimo regiónu. 

Výhodou Kysúc je blízkosť koridoru Košice-Žilina-Bratislava a Žilina-Ostrava. &lt;!-- Po zotavení sa z hospodárskej stagnácie v 90-tych rokoch, možno očakávať oživenie Kysuckého regiónu. --&gt;

== Turistický ruch ==
[[Súbor:Stará Bystrica1.jpg|thumb|Slovenský orloj v obci [[Stará Bystrica]]]]
[[Súbor:Hluz-U34 901-skanzen.jpg|thumb|[[Historická lesná úvraťová železnica|Parná lokomotíva v Novej Bystrici]]]]
* Kysuce sú vyhľadávaným miestom milovníkov hôr a všetkého čo k nim patrí, či v zime, alebo v lete. Stredisko Snow paradise [[Veľká Rača]] Oščadnica patrí medzi najlepšie vybavené lyžiarske centrá na Slovensku, známe ako „raj lyžiarov“.{{chýba citácia}} Sú tu 3 sedačkové lanovky a pre bežkárov Kysucká lyžiarska magistrála. V lete zase lanová a bobová dráha, trampolíny, lezecká stena, a iné atrakcie. 
* Ďalšie centrum, či už zjazdového alebo bežeckého lyžovania je Makov. V tejto obci sú vytvorené výborné podmienky nielen technickým vybavením, ale najmä klímou, ktorá sa v oblasti Kasárne približuje podmienkam v Tatrách.{{chýba citácia}} Ďalšie strediská sú v Turzovke, Vysokej nad Kysucou, Klokočove a Kysuckom Novom Meste.
* Územie Kysúc pretína množstvo kvalitne značených turistických chodníkov. Spája všetky strediská cestovného ruchu. 
* Kysucká cyklomagistrála prechádzajúca takmer celými Kysucami dáva možnosť pozrieť krásy krajiny a spoznať takmer všetky zaujímavosti a zvláštnosti tohto kraja. 

=== Turistické zaujímavosti ===
[[Súbor:Korňanský ropný prameň.JPG|thumb|Ropný prameň v [[Korňa|Korni]]]]
* [[Slovenský orloj]] v Starej Bystrici - Bol postavený v rokoch [[2003]] - [[2009]]. Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku.{{chýba citácia}} Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. 
* [[Múzeum kysuckej dediny]] vo Vychylovke.  Je možné tu  vidieť nielen šikovnosť našich starých otcov a pradedov pri stavaní dreveníc, ale najmä zachránené časti [[Historická lesná úvraťová železnica|úzkokoľajnej lesnej železničky]] s jedinečným systémom prekonávania prevýšenia pomocou tzv. úvratí. 
* [[Kamenné gule v Milošovej]] (Megoňky) sú svetovou raritou a výnimočným prírodným úkazom. Ich záhadný pôvod doteraz nie je dostatočne vyjasnený a predpokladá sa, že boli vytvorené prírodnými silami na morskom dne.
* Ropný prameň v [[Korňa|Korni]] (prirodzený výtok ľahkej ropy). Pozoruhodný a jediný svojho druhu v strednej Európe.{{chýba citácia}} V roku 1984 ho vyhlásili za prírodnú pamiatku. Vrty, uskutočnené začiatkom 20. st. dosiahli hĺbku {{m|300|m}}, no ďalšia ťažba by bola nerentabilná. Obyvatelia obce používali ropu na svietenie a kúrenie.
* Pútnicke miesto – Živčáková. 1. júna 1958 sa na vrchu Živčák nad Turzovkou horárovi M. Lašutovi zjavila Panna Mária. Dodnes je pre veriacich vyhľadávaným miestom pokoja s malým kostolíkom a uzdravujúcou vodou.

=== Iné zaujímavosti ===
* V rokoch 1983{{--}}1989 bola vybudovaná vodárenská nádrž [[Nová Bystrica (vodárenská nádrž)|Nová Bystrica]]. Tvorí najrozsiahlejšiu vodnú plochu na Kysuciach s rozlohou {{ha|180|m}}. Výstavbou boli zatopené obce Harvelka a Riečnica. Z Riečnice sa zachoval len kostol. V súčasnosti zásobuje vodou región Kysuce a Žilinu.
* Najstarší [[brest hrabolistý]] na Slovensku je v Makove na Kopaniciach.
* Mosty v Krásne nad Kysucou - V Krásne nad Kysucou sa nachádzajú tri mosty, ktoré sú významné ako z historického tak aj z turistického hľadiska.

''Najstarší'' z týchto mostov pochádzajúci z roku [[1835]] sa nachádza v časti [[Blažkov (Krásno nad Kysucou)|Blažkov]], svojou dĺžkou takmer 52 m je to pravdepodobne najdlhší celokamenný most na Slovensku. 

''Druhý'' ešte významnejší most postavený zo železobetónu sa nachádza pri výjazde z Krásna nad Kysucou smerom na Čadcu. Postavený bol v roku [[1891]] pričom nebol počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zničený a dokázal vydržať nápor dopravy napriek nosnosti 10 t ako jediný prejazdný most do Čadce až do 80. rokov 20. storočia. Po rekonštrukcii v roku [[2014]] sa most zrekonštruoval a zvýšila sa jeho nosnosť na 30 t.

Tretí ''most Lásky a priateľstva'' sa nachádza v časti [[Kalinov (Krásno nad Kysucou)|Kalinov]]. Postavený bol v roku [[2010]] ako náhrada za zničený most po povodni z roku [[2007]]. Na moste sa dá dodnes zamykať zámok pre zaľúbencov alebo zámok pre šťastie. 
* „Pán svetla“ – [[Imrich Dotčár]] z Vysokej nad Kysucou odišiel ako mladý drotársky učeň do Ruska, aby sa naučil remeslu. Po čase si otvoril dielňu a zbohatol. Zanechal drotárstvo a pustil sa do podnikania s petrolejom. V Samare získal zákazku na výstavbu mestského osvetlenia a kúpil niekoľko ropných prameňov v Rusku. Veľkorysý Kysučan poskytoval Samarčanom hodinu svetla zadarmo a tak ho vďační občania mesta začali prezývať „pán svetla“. 
* V [[Čadca|Čadci]] vyvierajú dva minerálne pramene a to Vojtovský a Bukovský prameň (sírovodíkový).
* V [[Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]] v roko 2015 vzniklo občianske združenie [[SYTEV]].

== Významné osobnosti ==

* [[Ján Palárik]] – dramatik a publicista, narodil sa na Rakovej.
* [[Jozef Kroner]] – filmový, divadelný a televízny herec, narodil sa na Staškove.
* [[Rudolf Jašík]] – prozaik, básnik a publicista, narodil sa v Turzovke.
* [[Zdeno Štrba]] – futbalista, slovenský reprezentant, narodil sa v Krásne nad Kysucou.
* [[Vladimír Kinier]] - futbalista,slovenský reprezentant, narodil sa v Krásne nad Kysucou.
* [[Pavel Šadlák]] – [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] kňaz, kanonik, zakladateľ Slovenského Betlehema v [[Rajecká Lesná|Rajeckej Lesnej]], narodil sa v Krásne nad Kysucou.
* [[Miroslav Cipár]] – maliar, grafik a ilustrátor, narodil sa vo Vysokej nad Kysucou
* [[Eugene Cernan]] – bývalý americký astronaut, jeho starí rodičia pochádzali z Vysokej nad Kysucou. Zomrel v roku 2017.
* [[Ondrej Zimka]] – výtvarník, narodil sa v Turzovke
* [[Karol Kállay (fotograf)|Karol Kállay]] – umelecký [[fotograf]] a dokumentarista, narodil sa v Čadci

== Galéria kysuckých miest ==
&lt;gallery&gt;Kysucke nove mesto-namestie slobody.jpg|thumb|[[Kysucké Nové Mesto]] - najstaršia usadlosť a mesto na Kysuciach 
File:Čadca, mestský úrad.jpg|thumb|[[Čadca]] - najväčšie mesto na Kysuciach  
File:Kaple Panny Marie na Živčákově hoře.JPG|thumb|[[Turzovka]] - známe pútnické miesto na hore Živčáková
First view on the St. Andrew's Square, Krásno nad Kysucou, Slovakia.jpg|thumb|[[Krásno nad Kysucou]] - najmladšie mesto na Kysuciach
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Velička
| meno = Drahomír
| titul = Dejiny osídlenia Kysúc
| miesto = [Turzovka]
| vydavateľ = Združenie Terra Kisucensis
| rok = 2017
| isbn = 978-80-969922-6-3
| počet strán = 340
| strany = 
}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Kysuce}}

{{Obce okresu Čadca}}
{{Obce okresu Kysucké Nové Mesto}}
{{Slovenské regióny}}

{{Súradnice|49.427598|18.7183|type:forest|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Kysuce| ]]</text>
      <sha1>1h9jfsok3k6p643phbljqdnh4wudlwg</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213637</id>
      <parentid>8213534</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:30:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <origin>8213637</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18971" sha1="675zhbsfuyfkpwc0k717fxemm55g37m" xml:space="preserve">[[Súbor:Mapa kysuc.jpg|thumb|Mapa Kysúc]]

'''Kysuce''' sú [[región (tradičný, Slovensko)|región]] na severozápade [[Slovensko|Slovenska]], ktorý zahŕňa okresy [[Čadca (okres)|Čadca]] a [[Kysucké Nové Mesto (okres)|Kysucké Nové Mesto]]. Územie susedí na východe s [[Orava (región)|Oravou]], na juhu s [[Horné Považie|Horným Považím]], na severozápade s [[Česko]]m (regióny [[České Sliezsko|Sliezsko]], [[Lašsko]] a [[Moravské Valašsko|Valašsko]]) a na severovýchode s [[Poľsko]]m ([[Sliezske vojvodstvo]]).

Región sa nazýva podľa rieky [[Kysuca]]. Toky riek ohraničujú pohoria – na západe sú to [[Javorníky]] s najvyšším vrcholom [[Veľký Javorník (vrch v Javorníkoch)|Veľký Javorník]] ({{mnm|1071|w}}), na severe [[Turzovská vrchovina]] a  [[Moravsko-sliezske Beskydy]] s najvyšším vrchom Lysá Hora {{mnm|1323|w}} a na východe sú to [[Kysucké Beskydy]] s najvyšším vrcholom – symbolom Kysúc – [[Veľká Rača|Veľkou Račou]] vysokou {{mnm|1236|w}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023)
 | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/
 | vydavateľ = CBS
 | miesto = Banská Bystrica
 | dátum vydania = 2023
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-10-27
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Časť južného územia pokrýva [[Kysucká vrchovina]] s najznámejším vrcholom [[Ľadonhora]] ({{mnm|999|w}}).

Najstaršou známou osadou na Kysuciach je dnešné mesto [[Kysucké Nové Mesto]], ležiace na dôležitej obchodnej ceste, ktorá viedla údolím rieky [[Kysuca]]. Táto obchodná cesta spájajúca juh so severom a viedla zo Žiliny cez [[Jablunkovský priesmyk]] do [[Tešín]]a.

Niekedy (napríklad v investičných projektoch) sa región neformálne delí na menšie podcelky:
* ''Horné Kysuce'' – v širšom zmysle údolia riek Kysuca a Čierňanka po Čadcu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dodávka pitnej vody a odkanalizovanie Horných Kysúc|url=https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/vodohospodarske-stavby/dodavka-pitnej-vody-aodkanalizovanie-hornych-kysuc|dátum prístupu=2019-10-14}}&lt;/ref&gt;, v užšom zmysle ''mikroregión Horné Kysuce'' v spádovom území mesta [[Turzovka]] od [[Makov (okres Čadca)|Makova]] po [[Staškov]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikroregión Horné Kysuce|url=http://www.turzovka.sk/mesto/o-meste/mikroregion-horne-kysuce/|dátum prístupu=2019-10-14|vydavateľ=Mesto Turzovka}}&lt;/ref&gt;
* ''Stredné Kysuce'' – údolie Kysuce od [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnice]] po [[Dunajov]] a [[Bystrická dolina (Kysuce)|Bystrická dolina]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SEVAK odkanalizuje stredné Kysuce za 56 miliónov eur|url=https://www.teraz.sk/ekonomika/sevak-odkanalizuje-stredne-kysuce-za-56/366704-clanok.html|dátum prístupu=2019-10-14|vydavateľ=TASR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stredné Kysuce na optike|url=https://www.tes-media.sk/novinky/239-stredne-kysuce-na-optike|dátum prístupu=2019-10-14|vydavateľ=TES Media|url archívu=https://web.archive.org/web/20191014173103/https://www.tes-media.sk/novinky/239-stredne-kysuce-na-optike|dátum archivácie=2019-10-14}}&lt;/ref&gt;
* ''Dolné Kysuce'' – okres Kysucké Nové Mesto

== História ==

=== Od [[kamenná doba|kamennej doby]] po [[starovek]] ===
* Archeologické vykopávky na Kysuciach umožňujú predpokladať výskyt [[Človek rozumný|človeka]] na tomto území už v staršej kamennej dobe. Dokladajú to napríklad nálezy [[mamut]]ích zubov a kostí srstnatého nosorožca a pratura v [[Krásno nad Kysucou|Krásne nad Kysucou]] a v [[Stará Bystrica|Starej Bystrici]], radiolaritové odštepy z [[Lysica|Lysice]] a [[Krasňany (okres Žilina)|Krasnian]] od rieky [[Varínka|Varínky]], zlomok patinovanej pazúrikovej čepele z [[Nezbudská Lúčka|Nezbudskej Lúčky]] a odštep z [[Ochodnica|Ochodnice]].
* Významným miestom pre archeológov je Koscelisko v [[Radoľa|Radoli]]. Odtiaľ pochádza sekerka a čepieľka z obsidiánu a rôzne iné úlomky, ktoré môžu dokumentovať osídlenie Kysúc v [[eneolit]]e, no aj iné nálezy zo skorších dôb.
* Najväčšie opevnenie Kysúc vystaval ľud lužickej kultúry na vrchu Malý Vreten v chotári Oškerdy, ktorý leží v tesnej blízkosti [[Kysucká brána|Kysuckej brány]]. Nájdená keramika datuje hradisko do neskorej [[bronzová doba|bronzovej doby]], alebo na začiatok staršej [[železná doba|železnej doby]] (8.{{--}}7. stor. pred Kr.).

=== [[Stredovek]] ===

* Od 1. storočia chýba počas dlhého obdobia jediný doklad o pobyte človeka na Kysuciach a predpokladá sa, že územie opäť začali využívať až v 5.{{--}}6. storočí prví [[Slovania]].
* Najstaršou priamou písomnou zmienkou o Kysuciach je Belova listina z roku [[1244]], ktorou daroval Bohumírovi, synovi Sebeslava „...terram quandam in confinio Polonia...KisZudcze...“. Táto ohraničuje veľký majetok medzi riekou [[Kysuca]], riečkou [[Divinka]] a potokom [[Vranie]]. Je to v podstate územie neskoršieho budatínskeho panstva.
* V Radoli boli objavené základy kostola pochádzajúceho približne z 13. storočia. Z historických dokumentov sa dajú k tomuto kostolu priradiť iba údaje zo súpisu tzv. pápežských desiatkov z rokov [[1332]]{{--}}[[1337]], kedy radoľský farár Peter odvádzal 6 grošov a jeho fara bola vtedy jedinou na Kysuciach. Listinou z roku [[1244]] udeľuje uhorský kráľ [[Belo IV.]] Bohumírovi, synovi Sebeslavovmu územie na západ od Kysuce až po poľské hranice na severe a po potok Vranie na juhu. Jadrom tohto územia bolo už v roku [[1254]] mestečko Jačatín, doložené ako mýtna stanica roku [[1321]] a ako osada prerastajúca v mesto roku [[1325]] – dnešné Kysucké Nové Mesto.
* Z roku [[1325]] pochádza prvá písomná zmienka o obci [[Krásno nad Kysucou]] – najstaršej obci na severe Kysúc. V 15. až 16. storočí patrila obec do farnosti Radoľa, neskôr do farnosti Kysucké Nové Mesto. V 70. až 80. rokoch 18. storočia patrila obec do farnosti Stará Bystrica. Až v roku [[1788]] vznikla v Krásne nad Kysucou samostatná farnosť s filiálkou v Zborove nad Bystricou. Krásno nad Kysucou má v súčasnosti štatút mesta.

[[Súbor:Kysuca, 17th century.jpg|thumb|right|Pohľad na Kysucký región s Krásnom v strede mapy z polovice [[18. storočie|18. storočia]]]] 

=== [[Novovek]] ===
[[Súbor:Vychylovka.jpg|thumb|[[Múzeum kysuckej dediny]] vo Vychylovke]]
[[Súbor:Kaplnka zo Zborova nad Bystricou.jpg|right|thumb|Kaplnka zo [[Zborov nad Bystricou|Zborova nad Bystricou]] ([[Múzeum kysuckej dediny]])]]
* Z obdobia novoveku pochádza veľké opevnenie – Šance pri Mostoch u [[Jablunkov]]a. 
* V roku [[1535]] sa prvýkrát uvádza nová osada [[Klubina]], prvá lokalita na Kysuciach, založená na základe [[valašské právo|valašského práva]]. V metácií [[Strečno (obec)|Strečna]], [[Bytča|Bytče]] a Starého hradu z roku [[1540]] sa spomínajú vrchy [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], Diedova a Blasovicz.
* Prvá určitá správa o [[Čadca|Čadci]] sa nachádza v spore o uhorsko-sliezske hranice z roku [[1565]], z ktorej vyplýva, že ako stálejšie sídlisko sa začala vyvíjať len nedávno a meno dostala od riečky Čadčianky (Čadečky). V urbári budatínskeho panstva z roku [[1572]] sa spomína pod názvom „Wes Cziatcza“, ktorá mala valašské [[šoltýs]]tvo, 2 sedliacke a jednu želiarsku usadlosť.
* V urbári z roku [[1572]] je okrem Čadce prvýkrát v písomných dokladoch uvedené aj [[Lopušné Pažite|Lopušné]]. V roku [[1578]] sa uvádza, že privilegovaní [[Valasi (severné Karpaty)|Valasi]] sú usadení aj vo [[Horný Vadičov|Vadičove]]. Už v 80. rokoch 16. storočia. viaceré valašské salaše [[Cholvarok|cholvaroky]] sústredené na miestach [[Ochodnica]], Bystrica, [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]], [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], Kalinov, [[Svrčinovec]], Javorské sa zmenili na dediny, resp. kopanice.
* V 2. polovici 16. storočia. vznikli na valašskom práve osady [[Dunajov]], [[Ochodnica]] a [[Stará Bystrica]]
* Najstaršou osadou založenou už na [[kopaničiarske právo|kopaničiarskom práve]] bola [[Turzovka]]. Vznikla na bytčianskom panstve [[Turzovci|Turzovcov]] a začala sa stavať už koncom 16. storočia. Prvýkrát sa spomína v roku [[1601]]. 
* K ďalším osadám Kysúc založeným kolonizáciou na kopaničiarskom práve patria: [[Olešná (okres Čadca)|Olešná]], [[Vysoká nad Kysucou]] (z jej kopaníc sa začiatkom 18. stor. začala formovať osada [[Makov (okres Čadca)|Makov]]) spomínané v roku [[1619]]. [[Lodno]], [[Horelica]], [[Raková (okres Čadca)|Raková]], [[Svrčinovec]] a [[Staškov]] prvýkrát písomne uvedený v roku [[1640]]. V roku [[1641]] sa uvádza osada [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]]. V 1. polovici 17. storočia. mali vzniknúť ešte osady [[Podvysoká]] (okolo roku [[1625]]), Podjavorské (okolo roku [[1638]]) a [[Skalité]] (okolo roku [[1648]]). 
* Ako úplne nové sídlisko uvádza urbár [[Nová Bystrica (obec)|Novú Bystricu]] v roku 1662. [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], [[Pažite]] i [[Zákopčie]], sa tu ako dediny uvádzajú prvýkrát.
* Kopaničiarska [[Radôstka]] i [[Lutiše]] boli postavené obyvateľmi zo [[Stará Bystrica|Starej Bystrice]] okolo polovice 17. storočia. [[Čierne]] sa v roku [[1662]] spomína taktiež ako úplne nová osada. 
* V roku [[1696]] vznikla nová dedina [[Riečnica]], ktorej usadlosti si rozdelili Löwenburgovci v roku [[1713]]. V deľbe a určení hraníc Riečnice sa v hraniciach Novej Bystrice uvádza aj sídlisko [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovka]], ktoré sa neskôr vyvinulo v samostatnú dedinu. Súčasťou Novej Bystrice bol aj „mons Havrjelka“ i „aqua Oselnicza“ pod ktorými vznikli neskôr kopanice obyvateľov Starej i Novej Bystrice. Ich spojením vznikla v roku [[1950]] obec [[Harvelka (obec)|Harvelka]]. V tom istom čase vznikali aj rozsiahle kopanice Turzovky, z ktorých len nedávno vznikli obce [[Klokočov (okres Čadca)|Klokočov]], [[Korňa]] a [[Dlhá nad Kysucou]].

== Drotári ==
{{Hlavný článok|drotár}}
Chudoba na Kysuciach v 18. storočí nútila ľudí hľadať si iné zdroje obživy. Jedným z nich sa pre mnohých stalo práve drotárstvo. Drotári chodili po dedinách a drôtom spevňovali hlinené nádoby. Typickými nástrojmi drotára boli: drôt, kúsky plechu, kliešte, šidlo a kladivo. Hrnce jednoducho opletali drôtenou sieťkou, no neskôr si zaužívali aj komplikovanejšie metódy, ako nitovanie, letovanie a lepenie. 

== Sociálny a ekonomický rozvoj ==
Chránená krajinná oblasť Kysuce poskytuje možnosti rozvoja turistiky a horského osídlenia, akými sú agroturistika, poľovníctvo, rybolov, skalolezenie a iné. Aj napriek možnostiam turizmu je región tradične chudobnejší. Obyvatelia žijúci v izolovaných dolinách, musia dochádzať za prácou do vzdialenejších centier. Už z obdobia socializmu je známa tradícia každodenného a časovo náročného dochádzania Kysučanov do uhoľných baní v okolí Ostravy. Po páde komunizmu nastal v regióne úpadok priemyselnej výroby. To na Kysuciach ešte viac prehĺbilo sociálnu krízu.  
Rítus života na Kysuciach je výrazne ovplyvnený tradíciou katolíckej cirkvi. Pri súčasnej demografickej stagnácii na Slovensku si Kysuce zachovávajú pomerne vysokú pôrodnosť. Je to aj napriek tomu, že obyvatelia sa v množstve prípadov musia spoliehať na prácu mimo regiónu. 

Výhodou Kysúc je blízkosť koridoru Košice-Žilina-Bratislava a Žilina-Ostrava. &lt;!-- Po zotavení sa z hospodárskej stagnácie v 90-tych rokoch, možno očakávať oživenie Kysuckého regiónu. --&gt;

== Turistický ruch ==
[[Súbor:Stará Bystrica1.jpg|thumb|Slovenský orloj v obci [[Stará Bystrica]]]]
[[Súbor:Hluz-U34 901-skanzen.jpg|thumb|[[Historická lesná úvraťová železnica|Parná lokomotíva v Novej Bystrici]]]]
* Kysuce sú vyhľadávaným miestom milovníkov hôr a všetkého čo k nim patrí, či v zime, alebo v lete. Stredisko Snow paradise [[Veľká Rača]] Oščadnica patrí medzi najlepšie vybavené lyžiarske centrá na Slovensku, známe ako „raj lyžiarov“.{{chýba citácia}} Sú tu 3 sedačkové lanovky a pre bežkárov Kysucká lyžiarska magistrála. V lete zase lanová a bobová dráha, trampolíny, lezecká stena, a iné atrakcie. 
* Ďalšie centrum, či už zjazdového alebo bežeckého lyžovania je Makov. V tejto obci sú vytvorené výborné podmienky nielen technickým vybavením, ale najmä klímou, ktorá sa v oblasti Kasárne približuje podmienkam v Tatrách.{{chýba citácia}} Ďalšie strediská sú v Turzovke, Vysokej nad Kysucou, Klokočove a Kysuckom Novom Meste.
* Územie Kysúc pretína množstvo kvalitne značených turistických chodníkov. Spája všetky strediská cestovného ruchu. 
* Kysucká cyklomagistrála prechádzajúca takmer celými Kysucami dáva možnosť pozrieť krásy krajiny a spoznať takmer všetky zaujímavosti a zvláštnosti tohto kraja. 

=== Turistické zaujímavosti ===
[[Súbor:Korňanský ropný prameň.JPG|thumb|Ropný prameň v [[Korňa|Korni]]]]
* [[Slovenský orloj]] v Starej Bystrici - Bol postavený v rokoch [[2003]] - [[2009]]. Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku.{{chýba citácia}} Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. 
* [[Múzeum kysuckej dediny]] vo Vychylovke.  Je možné tu  vidieť nielen šikovnosť našich starých otcov a pradedov pri stavaní dreveníc, ale najmä zachránené časti [[Historická lesná úvraťová železnica|úzkokoľajnej lesnej železničky]] s jedinečným systémom prekonávania prevýšenia pomocou tzv. úvratí. 
* [[Kamenné gule v Milošovej]] (Megoňky) sú svetovou raritou a výnimočným prírodným úkazom. Ich záhadný pôvod doteraz nie je dostatočne vyjasnený a predpokladá sa, že boli vytvorené prírodnými silami na morskom dne.
* Ropný prameň v [[Korňa|Korni]] (prirodzený výtok ľahkej ropy). Pozoruhodný a jediný svojho druhu v strednej Európe.{{chýba citácia}} V roku 1984 ho vyhlásili za prírodnú pamiatku. Vrty, uskutočnené začiatkom 20. st. dosiahli hĺbku {{m|300|m}}, no ďalšia ťažba by bola nerentabilná. Obyvatelia obce používali ropu na svietenie a kúrenie.
* Pútnicke miesto – Živčáková. 1. júna 1958 sa na vrchu Živčák nad Turzovkou horárovi M. Lašutovi zjavila Panna Mária. Dodnes je pre veriacich vyhľadávaným miestom pokoja s malým kostolíkom a uzdravujúcou vodou.

=== Iné zaujímavosti ===
* V rokoch 1983{{--}}1989 bola vybudovaná vodárenská nádrž [[Nová Bystrica (vodárenská nádrž)|Nová Bystrica]]. Tvorí najrozsiahlejšiu vodnú plochu na Kysuciach s rozlohou {{ha|180|m}}. Výstavbou boli zatopené obce Harvelka a Riečnica. Z Riečnice sa zachoval len kostol. V súčasnosti zásobuje vodou región Kysuce a Žilinu.
* Najstarší [[brest hrabolistý]] na Slovensku je v Makove na Kopaniciach.
* Mosty v Krásne nad Kysucou - V Krásne nad Kysucou sa nachádzajú tri mosty, ktoré sú významné ako z historického tak aj z turistického hľadiska.

''Najstarší'' z týchto mostov pochádzajúci z roku [[1835]] sa nachádza v časti [[Blažkov (Krásno nad Kysucou)|Blažkov]], svojou dĺžkou takmer 52 m je to pravdepodobne najdlhší celokamenný most na Slovensku. 

''Druhý'' ešte významnejší most postavený zo železobetónu sa nachádza pri výjazde z Krásna nad Kysucou smerom na Čadcu. Postavený bol v roku [[1891]] pričom nebol počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zničený a dokázal vydržať nápor dopravy napriek nosnosti 10 t ako jediný prejazdný most do Čadce až do 80. rokov 20. storočia. Po rekonštrukcii v roku [[2014]] sa most zrekonštruoval a zvýšila sa jeho nosnosť na 30 t.

Tretí ''most Lásky a priateľstva'' sa nachádza v časti [[Kalinov (Krásno nad Kysucou)|Kalinov]]. Postavený bol v roku [[2010]] ako náhrada za zničený most po povodni z roku [[2007]]. Na moste sa dá dodnes zamykať zámok pre zaľúbencov alebo zámok pre šťastie. 
* „Pán svetla“ – [[Imrich Dotčár]] z Vysokej nad Kysucou odišiel ako mladý drotársky učeň do Ruska, aby sa naučil remeslu. Po čase si otvoril dielňu a zbohatol. Zanechal drotárstvo a pustil sa do podnikania s petrolejom. V Samare získal zákazku na výstavbu mestského osvetlenia a kúpil niekoľko ropných prameňov v Rusku. Veľkorysý Kysučan poskytoval Samarčanom hodinu svetla zadarmo a tak ho vďační občania mesta začali prezývať „pán svetla“. 
* V [[Čadca|Čadci]] vyvierajú dva minerálne pramene a to Vojtovský a Bukovský prameň (sírovodíkový).
* V [[Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]] v roko 2015 vzniklo občianske združenie [[SYTEV]].

== Významné osobnosti ==

* [[Ján Palárik]] – dramatik a publicista, narodil sa na Rakovej.
* [[Jozef Kroner]] – filmový, divadelný a televízny herec, narodil sa na Staškove.
* [[Rudolf Jašík]] – prozaik, básnik a publicista, narodil sa v Turzovke.
* [[Zdeno Štrba]] – futbalista, slovenský reprezentant, narodil sa v Krásne nad Kysucou.
* [[Vladimír Kinier]] – futbalista, slovenský reprezentant, narodil sa v Krásne nad Kysucou.
* [[Miroslav Cipár]] – maliar, grafik a ilustrátor, narodil sa vo Vysokej nad Kysucou.
* [[Eugene Cernan]] – bývalý americký astronaut, jeho starí rodičia pochádzali z Vysokej nad Kysucou. Zomrel v roku 2017.
* [[Karol Kállay (fotograf)|Karol Kállay]] – umelecký [[fotograf]] a dokumentarista, narodil sa v Čadci.

== Galéria kysuckých miest ==
&lt;gallery&gt;Kysucke nove mesto-namestie slobody.jpg|thumb|[[Kysucké Nové Mesto]] - najstaršia usadlosť a mesto na Kysuciach 
File:Čadca, mestský úrad.jpg|thumb|[[Čadca]] - najväčšie mesto na Kysuciach  
File:Kaple Panny Marie na Živčákově hoře.JPG|thumb|[[Turzovka]] - známe pútnické miesto na hore Živčáková
First view on the St. Andrew's Square, Krásno nad Kysucou, Slovakia.jpg|thumb|[[Krásno nad Kysucou]] - najmladšie mesto na Kysuciach
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Velička
| meno = Drahomír
| titul = Dejiny osídlenia Kysúc
| miesto = [Turzovka]
| vydavateľ = Združenie Terra Kisucensis
| rok = 2017
| isbn = 978-80-969922-6-3
| počet strán = 340
| strany = 
}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Kysuce}}

{{Obce okresu Čadca}}
{{Obce okresu Kysucké Nové Mesto}}
{{Slovenské regióny}}

{{Súradnice|49.427598|18.7183|type:forest|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Kysuce| ]]</text>
      <sha1>675zhbsfuyfkpwc0k717fxemm55g37m</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213641</id>
      <parentid>8213637</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:32:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Významné osobnosti */</comment>
      <origin>8213641</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19010" sha1="8h3hmh5tl5aldd0eo44fquz44qazms9" xml:space="preserve">[[Súbor:Mapa kysuc.jpg|thumb|Mapa Kysúc]]

'''Kysuce''' sú [[región (tradičný, Slovensko)|región]] na severozápade [[Slovensko|Slovenska]], ktorý zahŕňa okresy [[Čadca (okres)|Čadca]] a [[Kysucké Nové Mesto (okres)|Kysucké Nové Mesto]]. Územie susedí na východe s [[Orava (región)|Oravou]], na juhu s [[Horné Považie|Horným Považím]], na severozápade s [[Česko]]m (regióny [[České Sliezsko|Sliezsko]], [[Lašsko]] a [[Moravské Valašsko|Valašsko]]) a na severovýchode s [[Poľsko]]m ([[Sliezske vojvodstvo]]).

Región sa nazýva podľa rieky [[Kysuca]]. Toky riek ohraničujú pohoria – na západe sú to [[Javorníky]] s najvyšším vrcholom [[Veľký Javorník (vrch v Javorníkoch)|Veľký Javorník]] ({{mnm|1071|w}}), na severe [[Turzovská vrchovina]] a  [[Moravsko-sliezske Beskydy]] s najvyšším vrchom Lysá Hora {{mnm|1323|w}} a na východe sú to [[Kysucké Beskydy]] s najvyšším vrcholom – symbolom Kysúc – [[Veľká Rača|Veľkou Račou]] vysokou {{mnm|1236|w}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023)
 | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/
 | vydavateľ = CBS
 | miesto = Banská Bystrica
 | dátum vydania = 2023
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-10-27
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Časť južného územia pokrýva [[Kysucká vrchovina]] s najznámejším vrcholom [[Ľadonhora]] ({{mnm|999|w}}).

Najstaršou známou osadou na Kysuciach je dnešné mesto [[Kysucké Nové Mesto]], ležiace na dôležitej obchodnej ceste, ktorá viedla údolím rieky [[Kysuca]]. Táto obchodná cesta spájajúca juh so severom a viedla zo Žiliny cez [[Jablunkovský priesmyk]] do [[Tešín]]a.

Niekedy (napríklad v investičných projektoch) sa región neformálne delí na menšie podcelky:
* ''Horné Kysuce'' – v širšom zmysle údolia riek Kysuca a Čierňanka po Čadcu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dodávka pitnej vody a odkanalizovanie Horných Kysúc|url=https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/vodohospodarske-stavby/dodavka-pitnej-vody-aodkanalizovanie-hornych-kysuc|dátum prístupu=2019-10-14}}&lt;/ref&gt;, v užšom zmysle ''mikroregión Horné Kysuce'' v spádovom území mesta [[Turzovka]] od [[Makov (okres Čadca)|Makova]] po [[Staškov]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikroregión Horné Kysuce|url=http://www.turzovka.sk/mesto/o-meste/mikroregion-horne-kysuce/|dátum prístupu=2019-10-14|vydavateľ=Mesto Turzovka}}&lt;/ref&gt;
* ''Stredné Kysuce'' – údolie Kysuce od [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnice]] po [[Dunajov]] a [[Bystrická dolina (Kysuce)|Bystrická dolina]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SEVAK odkanalizuje stredné Kysuce za 56 miliónov eur|url=https://www.teraz.sk/ekonomika/sevak-odkanalizuje-stredne-kysuce-za-56/366704-clanok.html|dátum prístupu=2019-10-14|vydavateľ=TASR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stredné Kysuce na optike|url=https://www.tes-media.sk/novinky/239-stredne-kysuce-na-optike|dátum prístupu=2019-10-14|vydavateľ=TES Media|url archívu=https://web.archive.org/web/20191014173103/https://www.tes-media.sk/novinky/239-stredne-kysuce-na-optike|dátum archivácie=2019-10-14}}&lt;/ref&gt;
* ''Dolné Kysuce'' – okres Kysucké Nové Mesto

== História ==

=== Od [[kamenná doba|kamennej doby]] po [[starovek]] ===
* Archeologické vykopávky na Kysuciach umožňujú predpokladať výskyt [[Človek rozumný|človeka]] na tomto území už v staršej kamennej dobe. Dokladajú to napríklad nálezy [[mamut]]ích zubov a kostí srstnatého nosorožca a pratura v [[Krásno nad Kysucou|Krásne nad Kysucou]] a v [[Stará Bystrica|Starej Bystrici]], radiolaritové odštepy z [[Lysica|Lysice]] a [[Krasňany (okres Žilina)|Krasnian]] od rieky [[Varínka|Varínky]], zlomok patinovanej pazúrikovej čepele z [[Nezbudská Lúčka|Nezbudskej Lúčky]] a odštep z [[Ochodnica|Ochodnice]].
* Významným miestom pre archeológov je Koscelisko v [[Radoľa|Radoli]]. Odtiaľ pochádza sekerka a čepieľka z obsidiánu a rôzne iné úlomky, ktoré môžu dokumentovať osídlenie Kysúc v [[eneolit]]e, no aj iné nálezy zo skorších dôb.
* Najväčšie opevnenie Kysúc vystaval ľud lužickej kultúry na vrchu Malý Vreten v chotári Oškerdy, ktorý leží v tesnej blízkosti [[Kysucká brána|Kysuckej brány]]. Nájdená keramika datuje hradisko do neskorej [[bronzová doba|bronzovej doby]], alebo na začiatok staršej [[železná doba|železnej doby]] (8.{{--}}7. stor. pred Kr.).

=== [[Stredovek]] ===

* Od 1. storočia chýba počas dlhého obdobia jediný doklad o pobyte človeka na Kysuciach a predpokladá sa, že územie opäť začali využívať až v 5.{{--}}6. storočí prví [[Slovania]].
* Najstaršou priamou písomnou zmienkou o Kysuciach je Belova listina z roku [[1244]], ktorou daroval Bohumírovi, synovi Sebeslava „...terram quandam in confinio Polonia...KisZudcze...“. Táto ohraničuje veľký majetok medzi riekou [[Kysuca]], riečkou [[Divinka]] a potokom [[Vranie]]. Je to v podstate územie neskoršieho budatínskeho panstva.
* V Radoli boli objavené základy kostola pochádzajúceho približne z 13. storočia. Z historických dokumentov sa dajú k tomuto kostolu priradiť iba údaje zo súpisu tzv. pápežských desiatkov z rokov [[1332]]{{--}}[[1337]], kedy radoľský farár Peter odvádzal 6 grošov a jeho fara bola vtedy jedinou na Kysuciach. Listinou z roku [[1244]] udeľuje uhorský kráľ [[Belo IV.]] Bohumírovi, synovi Sebeslavovmu územie na západ od Kysuce až po poľské hranice na severe a po potok Vranie na juhu. Jadrom tohto územia bolo už v roku [[1254]] mestečko Jačatín, doložené ako mýtna stanica roku [[1321]] a ako osada prerastajúca v mesto roku [[1325]] – dnešné Kysucké Nové Mesto.
* Z roku [[1325]] pochádza prvá písomná zmienka o obci [[Krásno nad Kysucou]] – najstaršej obci na severe Kysúc. V 15. až 16. storočí patrila obec do farnosti Radoľa, neskôr do farnosti Kysucké Nové Mesto. V 70. až 80. rokoch 18. storočia patrila obec do farnosti Stará Bystrica. Až v roku [[1788]] vznikla v Krásne nad Kysucou samostatná farnosť s filiálkou v Zborove nad Bystricou. Krásno nad Kysucou má v súčasnosti štatút mesta.

[[Súbor:Kysuca, 17th century.jpg|thumb|right|Pohľad na Kysucký región s Krásnom v strede mapy z polovice [[18. storočie|18. storočia]]]] 

=== [[Novovek]] ===
[[Súbor:Vychylovka.jpg|thumb|[[Múzeum kysuckej dediny]] vo Vychylovke]]
[[Súbor:Kaplnka zo Zborova nad Bystricou.jpg|right|thumb|Kaplnka zo [[Zborov nad Bystricou|Zborova nad Bystricou]] ([[Múzeum kysuckej dediny]])]]
* Z obdobia novoveku pochádza veľké opevnenie – Šance pri Mostoch u [[Jablunkov]]a. 
* V roku [[1535]] sa prvýkrát uvádza nová osada [[Klubina]], prvá lokalita na Kysuciach, založená na základe [[valašské právo|valašského práva]]. V metácií [[Strečno (obec)|Strečna]], [[Bytča|Bytče]] a Starého hradu z roku [[1540]] sa spomínajú vrchy [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], Diedova a Blasovicz.
* Prvá určitá správa o [[Čadca|Čadci]] sa nachádza v spore o uhorsko-sliezske hranice z roku [[1565]], z ktorej vyplýva, že ako stálejšie sídlisko sa začala vyvíjať len nedávno a meno dostala od riečky Čadčianky (Čadečky). V urbári budatínskeho panstva z roku [[1572]] sa spomína pod názvom „Wes Cziatcza“, ktorá mala valašské [[šoltýs]]tvo, 2 sedliacke a jednu želiarsku usadlosť.
* V urbári z roku [[1572]] je okrem Čadce prvýkrát v písomných dokladoch uvedené aj [[Lopušné Pažite|Lopušné]]. V roku [[1578]] sa uvádza, že privilegovaní [[Valasi (severné Karpaty)|Valasi]] sú usadení aj vo [[Horný Vadičov|Vadičove]]. Už v 80. rokoch 16. storočia. viaceré valašské salaše [[Cholvarok|cholvaroky]] sústredené na miestach [[Ochodnica]], Bystrica, [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]], [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], Kalinov, [[Svrčinovec]], Javorské sa zmenili na dediny, resp. kopanice.
* V 2. polovici 16. storočia. vznikli na valašskom práve osady [[Dunajov]], [[Ochodnica]] a [[Stará Bystrica]]
* Najstaršou osadou založenou už na [[kopaničiarske právo|kopaničiarskom práve]] bola [[Turzovka]]. Vznikla na bytčianskom panstve [[Turzovci|Turzovcov]] a začala sa stavať už koncom 16. storočia. Prvýkrát sa spomína v roku [[1601]]. 
* K ďalším osadám Kysúc založeným kolonizáciou na kopaničiarskom práve patria: [[Olešná (okres Čadca)|Olešná]], [[Vysoká nad Kysucou]] (z jej kopaníc sa začiatkom 18. stor. začala formovať osada [[Makov (okres Čadca)|Makov]]) spomínané v roku [[1619]]. [[Lodno]], [[Horelica]], [[Raková (okres Čadca)|Raková]], [[Svrčinovec]] a [[Staškov]] prvýkrát písomne uvedený v roku [[1640]]. V roku [[1641]] sa uvádza osada [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]]. V 1. polovici 17. storočia. mali vzniknúť ešte osady [[Podvysoká]] (okolo roku [[1625]]), Podjavorské (okolo roku [[1638]]) a [[Skalité]] (okolo roku [[1648]]). 
* Ako úplne nové sídlisko uvádza urbár [[Nová Bystrica (obec)|Novú Bystricu]] v roku 1662. [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], [[Pažite]] i [[Zákopčie]], sa tu ako dediny uvádzajú prvýkrát.
* Kopaničiarska [[Radôstka]] i [[Lutiše]] boli postavené obyvateľmi zo [[Stará Bystrica|Starej Bystrice]] okolo polovice 17. storočia. [[Čierne]] sa v roku [[1662]] spomína taktiež ako úplne nová osada. 
* V roku [[1696]] vznikla nová dedina [[Riečnica]], ktorej usadlosti si rozdelili Löwenburgovci v roku [[1713]]. V deľbe a určení hraníc Riečnice sa v hraniciach Novej Bystrice uvádza aj sídlisko [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovka]], ktoré sa neskôr vyvinulo v samostatnú dedinu. Súčasťou Novej Bystrice bol aj „mons Havrjelka“ i „aqua Oselnicza“ pod ktorými vznikli neskôr kopanice obyvateľov Starej i Novej Bystrice. Ich spojením vznikla v roku [[1950]] obec [[Harvelka (obec)|Harvelka]]. V tom istom čase vznikali aj rozsiahle kopanice Turzovky, z ktorých len nedávno vznikli obce [[Klokočov (okres Čadca)|Klokočov]], [[Korňa]] a [[Dlhá nad Kysucou]].

== Drotári ==
{{Hlavný článok|drotár}}
Chudoba na Kysuciach v 18. storočí nútila ľudí hľadať si iné zdroje obživy. Jedným z nich sa pre mnohých stalo práve drotárstvo. Drotári chodili po dedinách a drôtom spevňovali hlinené nádoby. Typickými nástrojmi drotára boli: drôt, kúsky plechu, kliešte, šidlo a kladivo. Hrnce jednoducho opletali drôtenou sieťkou, no neskôr si zaužívali aj komplikovanejšie metódy, ako nitovanie, letovanie a lepenie. 

== Sociálny a ekonomický rozvoj ==
Chránená krajinná oblasť Kysuce poskytuje možnosti rozvoja turistiky a horského osídlenia, akými sú agroturistika, poľovníctvo, rybolov, skalolezenie a iné. Aj napriek možnostiam turizmu je región tradične chudobnejší. Obyvatelia žijúci v izolovaných dolinách, musia dochádzať za prácou do vzdialenejších centier. Už z obdobia socializmu je známa tradícia každodenného a časovo náročného dochádzania Kysučanov do uhoľných baní v okolí Ostravy. Po páde komunizmu nastal v regióne úpadok priemyselnej výroby. To na Kysuciach ešte viac prehĺbilo sociálnu krízu.  
Rítus života na Kysuciach je výrazne ovplyvnený tradíciou katolíckej cirkvi. Pri súčasnej demografickej stagnácii na Slovensku si Kysuce zachovávajú pomerne vysokú pôrodnosť. Je to aj napriek tomu, že obyvatelia sa v množstve prípadov musia spoliehať na prácu mimo regiónu. 

Výhodou Kysúc je blízkosť koridoru Košice-Žilina-Bratislava a Žilina-Ostrava. &lt;!-- Po zotavení sa z hospodárskej stagnácie v 90-tych rokoch, možno očakávať oživenie Kysuckého regiónu. --&gt;

== Turistický ruch ==
[[Súbor:Stará Bystrica1.jpg|thumb|Slovenský orloj v obci [[Stará Bystrica]]]]
[[Súbor:Hluz-U34 901-skanzen.jpg|thumb|[[Historická lesná úvraťová železnica|Parná lokomotíva v Novej Bystrici]]]]
* Kysuce sú vyhľadávaným miestom milovníkov hôr a všetkého čo k nim patrí, či v zime, alebo v lete. Stredisko Snow paradise [[Veľká Rača]] Oščadnica patrí medzi najlepšie vybavené lyžiarske centrá na Slovensku, známe ako „raj lyžiarov“.{{chýba citácia}} Sú tu 3 sedačkové lanovky a pre bežkárov Kysucká lyžiarska magistrála. V lete zase lanová a bobová dráha, trampolíny, lezecká stena, a iné atrakcie. 
* Ďalšie centrum, či už zjazdového alebo bežeckého lyžovania je Makov. V tejto obci sú vytvorené výborné podmienky nielen technickým vybavením, ale najmä klímou, ktorá sa v oblasti Kasárne približuje podmienkam v Tatrách.{{chýba citácia}} Ďalšie strediská sú v Turzovke, Vysokej nad Kysucou, Klokočove a Kysuckom Novom Meste.
* Územie Kysúc pretína množstvo kvalitne značených turistických chodníkov. Spája všetky strediská cestovného ruchu. 
* Kysucká cyklomagistrála prechádzajúca takmer celými Kysucami dáva možnosť pozrieť krásy krajiny a spoznať takmer všetky zaujímavosti a zvláštnosti tohto kraja. 

=== Turistické zaujímavosti ===
[[Súbor:Korňanský ropný prameň.JPG|thumb|Ropný prameň v [[Korňa|Korni]]]]
* [[Slovenský orloj]] v Starej Bystrici - Bol postavený v rokoch [[2003]] - [[2009]]. Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku.{{chýba citácia}} Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. 
* [[Múzeum kysuckej dediny]] vo Vychylovke.  Je možné tu  vidieť nielen šikovnosť našich starých otcov a pradedov pri stavaní dreveníc, ale najmä zachránené časti [[Historická lesná úvraťová železnica|úzkokoľajnej lesnej železničky]] s jedinečným systémom prekonávania prevýšenia pomocou tzv. úvratí. 
* [[Kamenné gule v Milošovej]] (Megoňky) sú svetovou raritou a výnimočným prírodným úkazom. Ich záhadný pôvod doteraz nie je dostatočne vyjasnený a predpokladá sa, že boli vytvorené prírodnými silami na morskom dne.
* Ropný prameň v [[Korňa|Korni]] (prirodzený výtok ľahkej ropy). Pozoruhodný a jediný svojho druhu v strednej Európe.{{chýba citácia}} V roku 1984 ho vyhlásili za prírodnú pamiatku. Vrty, uskutočnené začiatkom 20. st. dosiahli hĺbku {{m|300|m}}, no ďalšia ťažba by bola nerentabilná. Obyvatelia obce používali ropu na svietenie a kúrenie.
* Pútnicke miesto – Živčáková. 1. júna 1958 sa na vrchu Živčák nad Turzovkou horárovi M. Lašutovi zjavila Panna Mária. Dodnes je pre veriacich vyhľadávaným miestom pokoja s malým kostolíkom a uzdravujúcou vodou.

=== Iné zaujímavosti ===
* V rokoch 1983{{--}}1989 bola vybudovaná vodárenská nádrž [[Nová Bystrica (vodárenská nádrž)|Nová Bystrica]]. Tvorí najrozsiahlejšiu vodnú plochu na Kysuciach s rozlohou {{ha|180|m}}. Výstavbou boli zatopené obce Harvelka a Riečnica. Z Riečnice sa zachoval len kostol. V súčasnosti zásobuje vodou región Kysuce a Žilinu.
* Najstarší [[brest hrabolistý]] na Slovensku je v Makove na Kopaniciach.
* Mosty v Krásne nad Kysucou - V Krásne nad Kysucou sa nachádzajú tri mosty, ktoré sú významné ako z historického tak aj z turistického hľadiska.

''Najstarší'' z týchto mostov pochádzajúci z roku [[1835]] sa nachádza v časti [[Blažkov (Krásno nad Kysucou)|Blažkov]], svojou dĺžkou takmer 52 m je to pravdepodobne najdlhší celokamenný most na Slovensku. 

''Druhý'' ešte významnejší most postavený zo železobetónu sa nachádza pri výjazde z Krásna nad Kysucou smerom na Čadcu. Postavený bol v roku [[1891]] pričom nebol počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zničený a dokázal vydržať nápor dopravy napriek nosnosti 10 t ako jediný prejazdný most do Čadce až do 80. rokov 20. storočia. Po rekonštrukcii v roku [[2014]] sa most zrekonštruoval a zvýšila sa jeho nosnosť na 30 t.

Tretí ''most Lásky a priateľstva'' sa nachádza v časti [[Kalinov (Krásno nad Kysucou)|Kalinov]]. Postavený bol v roku [[2010]] ako náhrada za zničený most po povodni z roku [[2007]]. Na moste sa dá dodnes zamykať zámok pre zaľúbencov alebo zámok pre šťastie. 
* „Pán svetla“ – [[Imrich Dotčár]] z Vysokej nad Kysucou odišiel ako mladý drotársky učeň do Ruska, aby sa naučil remeslu. Po čase si otvoril dielňu a zbohatol. Zanechal drotárstvo a pustil sa do podnikania s petrolejom. V Samare získal zákazku na výstavbu mestského osvetlenia a kúpil niekoľko ropných prameňov v Rusku. Veľkorysý Kysučan poskytoval Samarčanom hodinu svetla zadarmo a tak ho vďační občania mesta začali prezývať „pán svetla“. 
* V [[Čadca|Čadci]] vyvierajú dva minerálne pramene a to Vojtovský a Bukovský prameň (sírovodíkový).
* V [[Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]] v roko 2015 vzniklo občianske združenie [[SYTEV]].

== Významné osobnosti ==
* [[Ján Palárik]] – dramatik a publicista, narodil sa na Rakovej.
* [[Jozef Kroner]] – filmový, divadelný a televízny herec, narodil sa na Staškove.
* [[Rudolf Jašík]] – prozaik, básnik a publicista, narodil sa v Turzovke.
* [[Zdeno Štrba]] – futbalista, slovenský reprezentant, narodil sa v Krásne nad Kysucou.
* [[Vladimír Kinier]] – futbalista, slovenský reprezentant, narodil sa v Krásne nad Kysucou.
* [[Miroslav Cipár]] – maliar, grafik a ilustrátor, narodil sa vo Vysokej nad Kysucou.
* [[Eugene Cernan]] – bývalý americký astronaut, jeho starí rodičia pochádzali z Vysokej nad Kysucou. Zomrel v roku 2017.
* [[Karol Kállay (fotograf)|Karol Kállay]] – umelecký [[fotograf]] a dokumentarista, narodil sa v Čadci.
* [[Jozef Marec]], spisovateľ a lekár

== Galéria kysuckých miest ==
&lt;gallery&gt;Kysucke nove mesto-namestie slobody.jpg|thumb|[[Kysucké Nové Mesto]] - najstaršia usadlosť a mesto na Kysuciach 
File:Čadca, mestský úrad.jpg|thumb|[[Čadca]] - najväčšie mesto na Kysuciach  
File:Kaple Panny Marie na Živčákově hoře.JPG|thumb|[[Turzovka]] - známe pútnické miesto na hore Živčáková
First view on the St. Andrew's Square, Krásno nad Kysucou, Slovakia.jpg|thumb|[[Krásno nad Kysucou]] - najmladšie mesto na Kysuciach
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Velička
| meno = Drahomír
| titul = Dejiny osídlenia Kysúc
| miesto = [Turzovka]
| vydavateľ = Združenie Terra Kisucensis
| rok = 2017
| isbn = 978-80-969922-6-3
| počet strán = 340
| strany = 
}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Kysuce}}

{{Obce okresu Čadca}}
{{Obce okresu Kysucké Nové Mesto}}
{{Slovenské regióny}}

{{Súradnice|49.427598|18.7183|type:forest|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Kysuce| ]]</text>
      <sha1>8h3hmh5tl5aldd0eo44fquz44qazms9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213657</id>
      <parentid>8213641</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T10:35:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <comment>/* Významné osobnosti */</comment>
      <origin>8213657</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19014" sha1="ixctwj67y7p1peik30fqxrx1lyao5ug" xml:space="preserve">[[Súbor:Mapa kysuc.jpg|thumb|Mapa Kysúc]]

'''Kysuce''' sú [[región (tradičný, Slovensko)|región]] na severozápade [[Slovensko|Slovenska]], ktorý zahŕňa okresy [[Čadca (okres)|Čadca]] a [[Kysucké Nové Mesto (okres)|Kysucké Nové Mesto]]. Územie susedí na východe s [[Orava (región)|Oravou]], na juhu s [[Horné Považie|Horným Považím]], na severozápade s [[Česko]]m (regióny [[České Sliezsko|Sliezsko]], [[Lašsko]] a [[Moravské Valašsko|Valašsko]]) a na severovýchode s [[Poľsko]]m ([[Sliezske vojvodstvo]]).

Región sa nazýva podľa rieky [[Kysuca]]. Toky riek ohraničujú pohoria – na západe sú to [[Javorníky]] s najvyšším vrcholom [[Veľký Javorník (vrch v Javorníkoch)|Veľký Javorník]] ({{mnm|1071|w}}), na severe [[Turzovská vrchovina]] a  [[Moravsko-sliezske Beskydy]] s najvyšším vrchom Lysá Hora {{mnm|1323|w}} a na východe sú to [[Kysucké Beskydy]] s najvyšším vrcholom – symbolom Kysúc – [[Veľká Rača|Veľkou Račou]] vysokou {{mnm|1236|w}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023)
 | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/
 | vydavateľ = CBS
 | miesto = Banská Bystrica
 | dátum vydania = 2023
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-10-27
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Časť južného územia pokrýva [[Kysucká vrchovina]] s najznámejším vrcholom [[Ľadonhora]] ({{mnm|999|w}}).

Najstaršou známou osadou na Kysuciach je dnešné mesto [[Kysucké Nové Mesto]], ležiace na dôležitej obchodnej ceste, ktorá viedla údolím rieky [[Kysuca]]. Táto obchodná cesta spájajúca juh so severom a viedla zo Žiliny cez [[Jablunkovský priesmyk]] do [[Tešín]]a.

Niekedy (napríklad v investičných projektoch) sa región neformálne delí na menšie podcelky:
* ''Horné Kysuce'' – v širšom zmysle údolia riek Kysuca a Čierňanka po Čadcu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dodávka pitnej vody a odkanalizovanie Horných Kysúc|url=https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/vodohospodarske-stavby/dodavka-pitnej-vody-aodkanalizovanie-hornych-kysuc|dátum prístupu=2019-10-14}}&lt;/ref&gt;, v užšom zmysle ''mikroregión Horné Kysuce'' v spádovom území mesta [[Turzovka]] od [[Makov (okres Čadca)|Makova]] po [[Staškov]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mikroregión Horné Kysuce|url=http://www.turzovka.sk/mesto/o-meste/mikroregion-horne-kysuce/|dátum prístupu=2019-10-14|vydavateľ=Mesto Turzovka}}&lt;/ref&gt;
* ''Stredné Kysuce'' – údolie Kysuce od [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnice]] po [[Dunajov]] a [[Bystrická dolina (Kysuce)|Bystrická dolina]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SEVAK odkanalizuje stredné Kysuce za 56 miliónov eur|url=https://www.teraz.sk/ekonomika/sevak-odkanalizuje-stredne-kysuce-za-56/366704-clanok.html|dátum prístupu=2019-10-14|vydavateľ=TASR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stredné Kysuce na optike|url=https://www.tes-media.sk/novinky/239-stredne-kysuce-na-optike|dátum prístupu=2019-10-14|vydavateľ=TES Media|url archívu=https://web.archive.org/web/20191014173103/https://www.tes-media.sk/novinky/239-stredne-kysuce-na-optike|dátum archivácie=2019-10-14}}&lt;/ref&gt;
* ''Dolné Kysuce'' – okres Kysucké Nové Mesto

== História ==

=== Od [[kamenná doba|kamennej doby]] po [[starovek]] ===
* Archeologické vykopávky na Kysuciach umožňujú predpokladať výskyt [[Človek rozumný|človeka]] na tomto území už v staršej kamennej dobe. Dokladajú to napríklad nálezy [[mamut]]ích zubov a kostí srstnatého nosorožca a pratura v [[Krásno nad Kysucou|Krásne nad Kysucou]] a v [[Stará Bystrica|Starej Bystrici]], radiolaritové odštepy z [[Lysica|Lysice]] a [[Krasňany (okres Žilina)|Krasnian]] od rieky [[Varínka|Varínky]], zlomok patinovanej pazúrikovej čepele z [[Nezbudská Lúčka|Nezbudskej Lúčky]] a odštep z [[Ochodnica|Ochodnice]].
* Významným miestom pre archeológov je Koscelisko v [[Radoľa|Radoli]]. Odtiaľ pochádza sekerka a čepieľka z obsidiánu a rôzne iné úlomky, ktoré môžu dokumentovať osídlenie Kysúc v [[eneolit]]e, no aj iné nálezy zo skorších dôb.
* Najväčšie opevnenie Kysúc vystaval ľud lužickej kultúry na vrchu Malý Vreten v chotári Oškerdy, ktorý leží v tesnej blízkosti [[Kysucká brána|Kysuckej brány]]. Nájdená keramika datuje hradisko do neskorej [[bronzová doba|bronzovej doby]], alebo na začiatok staršej [[železná doba|železnej doby]] (8.{{--}}7. stor. pred Kr.).

=== [[Stredovek]] ===

* Od 1. storočia chýba počas dlhého obdobia jediný doklad o pobyte človeka na Kysuciach a predpokladá sa, že územie opäť začali využívať až v 5.{{--}}6. storočí prví [[Slovania]].
* Najstaršou priamou písomnou zmienkou o Kysuciach je Belova listina z roku [[1244]], ktorou daroval Bohumírovi, synovi Sebeslava „...terram quandam in confinio Polonia...KisZudcze...“. Táto ohraničuje veľký majetok medzi riekou [[Kysuca]], riečkou [[Divinka]] a potokom [[Vranie]]. Je to v podstate územie neskoršieho budatínskeho panstva.
* V Radoli boli objavené základy kostola pochádzajúceho približne z 13. storočia. Z historických dokumentov sa dajú k tomuto kostolu priradiť iba údaje zo súpisu tzv. pápežských desiatkov z rokov [[1332]]{{--}}[[1337]], kedy radoľský farár Peter odvádzal 6 grošov a jeho fara bola vtedy jedinou na Kysuciach. Listinou z roku [[1244]] udeľuje uhorský kráľ [[Belo IV.]] Bohumírovi, synovi Sebeslavovmu územie na západ od Kysuce až po poľské hranice na severe a po potok Vranie na juhu. Jadrom tohto územia bolo už v roku [[1254]] mestečko Jačatín, doložené ako mýtna stanica roku [[1321]] a ako osada prerastajúca v mesto roku [[1325]] – dnešné Kysucké Nové Mesto.
* Z roku [[1325]] pochádza prvá písomná zmienka o obci [[Krásno nad Kysucou]] – najstaršej obci na severe Kysúc. V 15. až 16. storočí patrila obec do farnosti Radoľa, neskôr do farnosti Kysucké Nové Mesto. V 70. až 80. rokoch 18. storočia patrila obec do farnosti Stará Bystrica. Až v roku [[1788]] vznikla v Krásne nad Kysucou samostatná farnosť s filiálkou v Zborove nad Bystricou. Krásno nad Kysucou má v súčasnosti štatút mesta.

[[Súbor:Kysuca, 17th century.jpg|thumb|right|Pohľad na Kysucký región s Krásnom v strede mapy z polovice [[18. storočie|18. storočia]]]] 

=== [[Novovek]] ===
[[Súbor:Vychylovka.jpg|thumb|[[Múzeum kysuckej dediny]] vo Vychylovke]]
[[Súbor:Kaplnka zo Zborova nad Bystricou.jpg|right|thumb|Kaplnka zo [[Zborov nad Bystricou|Zborova nad Bystricou]] ([[Múzeum kysuckej dediny]])]]
* Z obdobia novoveku pochádza veľké opevnenie – Šance pri Mostoch u [[Jablunkov]]a. 
* V roku [[1535]] sa prvýkrát uvádza nová osada [[Klubina]], prvá lokalita na Kysuciach, založená na základe [[valašské právo|valašského práva]]. V metácií [[Strečno (obec)|Strečna]], [[Bytča|Bytče]] a Starého hradu z roku [[1540]] sa spomínajú vrchy [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], Diedova a Blasovicz.
* Prvá určitá správa o [[Čadca|Čadci]] sa nachádza v spore o uhorsko-sliezske hranice z roku [[1565]], z ktorej vyplýva, že ako stálejšie sídlisko sa začala vyvíjať len nedávno a meno dostala od riečky Čadčianky (Čadečky). V urbári budatínskeho panstva z roku [[1572]] sa spomína pod názvom „Wes Cziatcza“, ktorá mala valašské [[šoltýs]]tvo, 2 sedliacke a jednu želiarsku usadlosť.
* V urbári z roku [[1572]] je okrem Čadce prvýkrát v písomných dokladoch uvedené aj [[Lopušné Pažite|Lopušné]]. V roku [[1578]] sa uvádza, že privilegovaní [[Valasi (severné Karpaty)|Valasi]] sú usadení aj vo [[Horný Vadičov|Vadičove]]. Už v 80. rokoch 16. storočia. viaceré valašské salaše [[Cholvarok|cholvaroky]] sústredené na miestach [[Ochodnica]], Bystrica, [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]], [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], Kalinov, [[Svrčinovec]], Javorské sa zmenili na dediny, resp. kopanice.
* V 2. polovici 16. storočia. vznikli na valašskom práve osady [[Dunajov]], [[Ochodnica]] a [[Stará Bystrica]]
* Najstaršou osadou založenou už na [[kopaničiarske právo|kopaničiarskom práve]] bola [[Turzovka]]. Vznikla na bytčianskom panstve [[Turzovci|Turzovcov]] a začala sa stavať už koncom 16. storočia. Prvýkrát sa spomína v roku [[1601]]. 
* K ďalším osadám Kysúc založeným kolonizáciou na kopaničiarskom práve patria: [[Olešná (okres Čadca)|Olešná]], [[Vysoká nad Kysucou]] (z jej kopaníc sa začiatkom 18. stor. začala formovať osada [[Makov (okres Čadca)|Makov]]) spomínané v roku [[1619]]. [[Lodno]], [[Horelica]], [[Raková (okres Čadca)|Raková]], [[Svrčinovec]] a [[Staškov]] prvýkrát písomne uvedený v roku [[1640]]. V roku [[1641]] sa uvádza osada [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]]. V 1. polovici 17. storočia. mali vzniknúť ešte osady [[Podvysoká]] (okolo roku [[1625]]), Podjavorské (okolo roku [[1638]]) a [[Skalité]] (okolo roku [[1648]]). 
* Ako úplne nové sídlisko uvádza urbár [[Nová Bystrica (obec)|Novú Bystricu]] v roku 1662. [[Zborov nad Bystricou|Zborov]], [[Pažite]] i [[Zákopčie]], sa tu ako dediny uvádzajú prvýkrát.
* Kopaničiarska [[Radôstka]] i [[Lutiše]] boli postavené obyvateľmi zo [[Stará Bystrica|Starej Bystrice]] okolo polovice 17. storočia. [[Čierne]] sa v roku [[1662]] spomína taktiež ako úplne nová osada. 
* V roku [[1696]] vznikla nová dedina [[Riečnica]], ktorej usadlosti si rozdelili Löwenburgovci v roku [[1713]]. V deľbe a určení hraníc Riečnice sa v hraniciach Novej Bystrice uvádza aj sídlisko [[Vychylovka (Nová Bystrica)|Vychylovka]], ktoré sa neskôr vyvinulo v samostatnú dedinu. Súčasťou Novej Bystrice bol aj „mons Havrjelka“ i „aqua Oselnicza“ pod ktorými vznikli neskôr kopanice obyvateľov Starej i Novej Bystrice. Ich spojením vznikla v roku [[1950]] obec [[Harvelka (obec)|Harvelka]]. V tom istom čase vznikali aj rozsiahle kopanice Turzovky, z ktorých len nedávno vznikli obce [[Klokočov (okres Čadca)|Klokočov]], [[Korňa]] a [[Dlhá nad Kysucou]].

== Drotári ==
{{Hlavný článok|drotár}}
Chudoba na Kysuciach v 18. storočí nútila ľudí hľadať si iné zdroje obživy. Jedným z nich sa pre mnohých stalo práve drotárstvo. Drotári chodili po dedinách a drôtom spevňovali hlinené nádoby. Typickými nástrojmi drotára boli: drôt, kúsky plechu, kliešte, šidlo a kladivo. Hrnce jednoducho opletali drôtenou sieťkou, no neskôr si zaužívali aj komplikovanejšie metódy, ako nitovanie, letovanie a lepenie. 

== Sociálny a ekonomický rozvoj ==
Chránená krajinná oblasť Kysuce poskytuje možnosti rozvoja turistiky a horského osídlenia, akými sú agroturistika, poľovníctvo, rybolov, skalolezenie a iné. Aj napriek možnostiam turizmu je región tradične chudobnejší. Obyvatelia žijúci v izolovaných dolinách, musia dochádzať za prácou do vzdialenejších centier. Už z obdobia socializmu je známa tradícia každodenného a časovo náročného dochádzania Kysučanov do uhoľných baní v okolí Ostravy. Po páde komunizmu nastal v regióne úpadok priemyselnej výroby. To na Kysuciach ešte viac prehĺbilo sociálnu krízu.  
Rítus života na Kysuciach je výrazne ovplyvnený tradíciou katolíckej cirkvi. Pri súčasnej demografickej stagnácii na Slovensku si Kysuce zachovávajú pomerne vysokú pôrodnosť. Je to aj napriek tomu, že obyvatelia sa v množstve prípadov musia spoliehať na prácu mimo regiónu. 

Výhodou Kysúc je blízkosť koridoru Košice-Žilina-Bratislava a Žilina-Ostrava. &lt;!-- Po zotavení sa z hospodárskej stagnácie v 90-tych rokoch, možno očakávať oživenie Kysuckého regiónu. --&gt;

== Turistický ruch ==
[[Súbor:Stará Bystrica1.jpg|thumb|Slovenský orloj v obci [[Stará Bystrica]]]]
[[Súbor:Hluz-U34 901-skanzen.jpg|thumb|[[Historická lesná úvraťová železnica|Parná lokomotíva v Novej Bystrici]]]]
* Kysuce sú vyhľadávaným miestom milovníkov hôr a všetkého čo k nim patrí, či v zime, alebo v lete. Stredisko Snow paradise [[Veľká Rača]] Oščadnica patrí medzi najlepšie vybavené lyžiarske centrá na Slovensku, známe ako „raj lyžiarov“.{{chýba citácia}} Sú tu 3 sedačkové lanovky a pre bežkárov Kysucká lyžiarska magistrála. V lete zase lanová a bobová dráha, trampolíny, lezecká stena, a iné atrakcie. 
* Ďalšie centrum, či už zjazdového alebo bežeckého lyžovania je Makov. V tejto obci sú vytvorené výborné podmienky nielen technickým vybavením, ale najmä klímou, ktorá sa v oblasti Kasárne približuje podmienkam v Tatrách.{{chýba citácia}} Ďalšie strediská sú v Turzovke, Vysokej nad Kysucou, Klokočove a Kysuckom Novom Meste.
* Územie Kysúc pretína množstvo kvalitne značených turistických chodníkov. Spája všetky strediská cestovného ruchu. 
* Kysucká cyklomagistrála prechádzajúca takmer celými Kysucami dáva možnosť pozrieť krásy krajiny a spoznať takmer všetky zaujímavosti a zvláštnosti tohto kraja. 

=== Turistické zaujímavosti ===
[[Súbor:Korňanský ropný prameň.JPG|thumb|Ropný prameň v [[Korňa|Korni]]]]
* [[Slovenský orloj]] v Starej Bystrici - Bol postavený v rokoch [[2003]] - [[2009]]. Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku.{{chýba citácia}} Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. 
* [[Múzeum kysuckej dediny]] vo Vychylovke.  Je možné tu  vidieť nielen šikovnosť našich starých otcov a pradedov pri stavaní dreveníc, ale najmä zachránené časti [[Historická lesná úvraťová železnica|úzkokoľajnej lesnej železničky]] s jedinečným systémom prekonávania prevýšenia pomocou tzv. úvratí. 
* [[Kamenné gule v Milošovej]] (Megoňky) sú svetovou raritou a výnimočným prírodným úkazom. Ich záhadný pôvod doteraz nie je dostatočne vyjasnený a predpokladá sa, že boli vytvorené prírodnými silami na morskom dne.
* Ropný prameň v [[Korňa|Korni]] (prirodzený výtok ľahkej ropy). Pozoruhodný a jediný svojho druhu v strednej Európe.{{chýba citácia}} V roku 1984 ho vyhlásili za prírodnú pamiatku. Vrty, uskutočnené začiatkom 20. st. dosiahli hĺbku {{m|300|m}}, no ďalšia ťažba by bola nerentabilná. Obyvatelia obce používali ropu na svietenie a kúrenie.
* Pútnicke miesto – Živčáková. 1. júna 1958 sa na vrchu Živčák nad Turzovkou horárovi M. Lašutovi zjavila Panna Mária. Dodnes je pre veriacich vyhľadávaným miestom pokoja s malým kostolíkom a uzdravujúcou vodou.

=== Iné zaujímavosti ===
* V rokoch 1983{{--}}1989 bola vybudovaná vodárenská nádrž [[Nová Bystrica (vodárenská nádrž)|Nová Bystrica]]. Tvorí najrozsiahlejšiu vodnú plochu na Kysuciach s rozlohou {{ha|180|m}}. Výstavbou boli zatopené obce Harvelka a Riečnica. Z Riečnice sa zachoval len kostol. V súčasnosti zásobuje vodou región Kysuce a Žilinu.
* Najstarší [[brest hrabolistý]] na Slovensku je v Makove na Kopaniciach.
* Mosty v Krásne nad Kysucou - V Krásne nad Kysucou sa nachádzajú tri mosty, ktoré sú významné ako z historického tak aj z turistického hľadiska.

''Najstarší'' z týchto mostov pochádzajúci z roku [[1835]] sa nachádza v časti [[Blažkov (Krásno nad Kysucou)|Blažkov]], svojou dĺžkou takmer 52 m je to pravdepodobne najdlhší celokamenný most na Slovensku. 

''Druhý'' ešte významnejší most postavený zo železobetónu sa nachádza pri výjazde z Krásna nad Kysucou smerom na Čadcu. Postavený bol v roku [[1891]] pričom nebol počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zničený a dokázal vydržať nápor dopravy napriek nosnosti 10 t ako jediný prejazdný most do Čadce až do 80. rokov 20. storočia. Po rekonštrukcii v roku [[2014]] sa most zrekonštruoval a zvýšila sa jeho nosnosť na 30 t.

Tretí ''most Lásky a priateľstva'' sa nachádza v časti [[Kalinov (Krásno nad Kysucou)|Kalinov]]. Postavený bol v roku [[2010]] ako náhrada za zničený most po povodni z roku [[2007]]. Na moste sa dá dodnes zamykať zámok pre zaľúbencov alebo zámok pre šťastie. 
* „Pán svetla“ – [[Imrich Dotčár]] z Vysokej nad Kysucou odišiel ako mladý drotársky učeň do Ruska, aby sa naučil remeslu. Po čase si otvoril dielňu a zbohatol. Zanechal drotárstvo a pustil sa do podnikania s petrolejom. V Samare získal zákazku na výstavbu mestského osvetlenia a kúpil niekoľko ropných prameňov v Rusku. Veľkorysý Kysučan poskytoval Samarčanom hodinu svetla zadarmo a tak ho vďační občania mesta začali prezývať „pán svetla“. 
* V [[Čadca|Čadci]] vyvierajú dva minerálne pramene a to Vojtovský a Bukovský prameň (sírovodíkový).
* V [[Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]] v roko 2015 vzniklo občianske združenie [[SYTEV]].

== Významné osobnosti ==
* [[Ján Palárik]] – dramatik a publicista, narodil sa na Rakovej.
* [[Jozef Kroner]] – filmový, divadelný a televízny herec, narodil sa na Staškove.
* [[Rudolf Jašík]] – prozaik, básnik a publicista, narodil sa v Turzovke.
* [[Zdeno Štrba]] – futbalista, slovenský reprezentant, narodil sa v Krásne nad Kysucou.
* [[Vladimír Kinier]] – futbalista, slovenský reprezentant, narodil sa v Krásne nad Kysucou.
* [[Miroslav Cipár]] – maliar, grafik a ilustrátor, narodil sa vo Vysokej nad Kysucou.
* [[Eugene Cernan]] – bývalý americký astronaut, jeho starí rodičia pochádzali z Vysokej nad Kysucou. Zomrel v roku 2017.
* [[Karol Kállay (fotograf)|Karol Kállay]] – umelecký [[fotograf]] a dokumentarista, narodil sa v Čadci.
* [[Jozef Marec]] – spisovateľ a lekár.

== Galéria kysuckých miest ==
&lt;gallery&gt;Kysucke nove mesto-namestie slobody.jpg|thumb|[[Kysucké Nové Mesto]] - najstaršia usadlosť a mesto na Kysuciach 
File:Čadca, mestský úrad.jpg|thumb|[[Čadca]] - najväčšie mesto na Kysuciach  
File:Kaple Panny Marie na Živčákově hoře.JPG|thumb|[[Turzovka]] - známe pútnické miesto na hore Živčáková
First view on the St. Andrew's Square, Krásno nad Kysucou, Slovakia.jpg|thumb|[[Krásno nad Kysucou]] - najmladšie mesto na Kysuciach
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Velička
| meno = Drahomír
| titul = Dejiny osídlenia Kysúc
| miesto = [Turzovka]
| vydavateľ = Združenie Terra Kisucensis
| rok = 2017
| isbn = 978-80-969922-6-3
| počet strán = 340
| strany = 
}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Kysuce}}

{{Obce okresu Čadca}}
{{Obce okresu Kysucké Nové Mesto}}
{{Slovenské regióny}}

{{Súradnice|49.427598|18.7183|type:forest|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Kysuce| ]]</text>
      <sha1>ixctwj67y7p1peik30fqxrx1lyao5ug</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jablko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7020</id>
    <revision>
      <id>8213518</id>
      <parentid>8194709</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:21:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28843-81</username>
        <id>294840</id>
      </contributor>
      <origin>8213518</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2422" sha1="grjae9fplxnvxlwdfpgrecogqwkwx7k" xml:space="preserve">[[Súbor:Fuji apple.jpg|thumb|Odroda [[Fuji (jablko)|Fuji]]]]
[[Súbor:Tellissaare.JPG|náhľad|Jablko]]
[[Súbor:Sterappel_dwarsdrsn.jpg|thumb|Jablko - [[Plod (rastlina)|plod]] [[Jabloň (strom)|jablone]] rozrezaný priečne.]]
'''Jablko''' je jedlý druh [[Ovocie|ovocia]], je to [[Plod (rastlina)|plod]] [[jabloň (strom)|jablone]]. Jablko je [[malvica]]. 

== Jablko v mytológii a literatúre ==
* Podľa [[kresťanstvo|kresťanskej]] tradície Evičkou v [[Raj]]i odtrhla jablko a s [[Hovoriaci vták|Adamkom]] ho zjedli. Potom boli za trest [[Vyhnanie z Raja|vyhnaní z Raja]]. V knihe [[Genezis]] sa však hovorí o [[Ovocie|ovocí]] [[Strom|stromu]], ktorý leží uprostred Raja a [[Jabloň (strom)|jabloň]] ani jablko sa tam nespomína. Keďže na [[Blízky východ|Blízkom východe]] sa [[Jabloň (strom)|jablone]] nevyskytovali, autor [[Genezis]] pravdepodobne nepísal o jablku, ale o inom [[Ovocie|ovocí]]. Je dosť možné, že išlo o [[figovník]], keďže po požití [[Ovocie|ovocia]] sa prikryli figovými listami. Samotný výraz „jablko“ sa dostal asi až do latinského prekladu [[Biblia|Biblie]] ako slovná hračka (malum = jablko / malus = zlý).
* Jablká Hesperidiek - neprístupné bájne ostrovy v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]].
* Jablko sváru
* [[Snehulienka]]
* [[Isaac Newton]] podľa legendy objavil [[gravitácia|gravitáciu]], keď sedel pod [[strom]]om a na [[hlava (anatómia)|hlavu]] mu spadlo jablko.

== Zloženie jablka ==
Priemerné čerstvé jablko pozostáva z 85 % z [[Voda|vody]].

{| class=wikitable
| colspan=&quot;8&quot; align=&quot;center&quot; | 100g jablka obsahuje&lt;ref&gt;EU potravinová smernica (EU NWKRL 90/496/EWG) a tabuľka  Rewe &lt;/ref&gt;:
|-
|  energia  || [[voda]] || [[Lipid|tuk]] || [[draslík]] || [[Vápnik]] || [[Horčík]] || [[Kyselina L-askorbová|Vitamín C]]
|- align=&quot;center&quot;
| 52-55 [[Kalória|kcal]] / 217-228 [[Kilojoule|kJ]] || 85 g || 0,4 g || 144 mg || 7 mg || 6 mg || 12 mg
|}

{| class=wikitable
| colspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; | denná potreba dospelého jedinca&lt;ref&gt;EU Nährwertkennzeichnungsrichtlinie (EU NWKRL 90/496/EWG)&lt;/ref&gt;
|-
| [[Draslík]] || [[Vápnik]] || [[Horčík]] || [[Kyselina L-askorbová|Vitamín C]]
|- align=&quot;center&quot;
| 7 % || 1 % || 2 % || 16 %
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=jablko|commons=apple|wikt=jablko}}


 {{Odrody jabĺk}}

 {{Ovocie}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Jablká| ]]</text>
      <sha1>grjae9fplxnvxlwdfpgrecogqwkwx7k</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213519</id>
      <parentid>8213518</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:26:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28843-81|~2026-28843-81]] ([[User_talk:~2026-28843-81|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-20335-96</comment>
      <origin>8194709</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2426" sha1="bodbfjsox5ajhfevwx13mws9fzc1a75" xml:space="preserve">[[Súbor:Fuji apple.jpg|thumb|Odroda [[Fuji (jablko)|Fuji]]]]
[[Súbor:Tellissaare.JPG|náhľad|Jablko]]
[[Súbor:Sterappel_dwarsdrsn.jpg|thumb|Jablko - [[Plod (rastlina)|plod]] [[Jabloň (strom)|jablone]] rozrezaný priečne.]]
'''Jablko''' je jedlý druh [[Ovocie|ovocia]], je to [[Plod (rastlina)|plod]] [[jabloň (strom)|jablone]]. Jablko je [[malvica]]. 

== Jablko v mytológii a literatúre ==
* Podľa [[kresťanstvo|kresťanskej]] tradície [[Adam a Eva|Eva]] v [[Raj]]i odtrhla jablko a s [[Adam a Eva|Adamom]] ho zjedli. Potom boli za trest [[Vyhnanie z Raja|vyhnaní z Raja]]. V knihe [[Genezis]] sa však hovorí o [[Ovocie|ovocí]] [[Strom|stromu]], ktorý leží uprostred Raja a [[Jabloň (strom)|jabloň]] ani jablko sa tam nespomína. Keďže na [[Blízky východ|Blízkom východe]] sa [[Jabloň (strom)|jablone]] nevyskytovali, autor [[Genezis]] pravdepodobne nepísal o jablku, ale o inom [[Ovocie|ovocí]]. Je dosť možné, že išlo o [[figovník]], keďže po požití [[Ovocie|ovocia]] sa prikryli figovými listami. Samotný výraz „jablko“ sa dostal asi až do latinského prekladu [[Biblia|Biblie]] ako slovná hračka (malum = jablko / malus = zlý).
* Jablká Hesperidiek - neprístupné bájne ostrovy v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]].
* Jablko sváru
* [[Snehulienka]]
* [[Isaac Newton]] podľa legendy objavil [[gravitácia|gravitáciu]], keď sedel pod [[strom]]om a na [[hlava (anatómia)|hlavu]] mu spadlo jablko.

== Zloženie jablka ==
Priemerné čerstvé jablko pozostáva z 85 % z [[Voda|vody]].

{| class=wikitable
| colspan=&quot;8&quot; align=&quot;center&quot; | 100g jablka obsahuje&lt;ref&gt;EU potravinová smernica (EU NWKRL 90/496/EWG) a tabuľka  Rewe &lt;/ref&gt;:
|-
|  energia  || [[voda]] || [[Lipid|tuk]] || [[draslík]] || [[Vápnik]] || [[Horčík]] || [[Kyselina L-askorbová|Vitamín C]]
|- align=&quot;center&quot;
| 52-55 [[Kalória|kcal]] / 217-228 [[Kilojoule|kJ]] || 85 g || 0,4 g || 144 mg || 7 mg || 6 mg || 12 mg
|}

{| class=wikitable
| colspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; | denná potreba dospelého jedinca&lt;ref&gt;EU Nährwertkennzeichnungsrichtlinie (EU NWKRL 90/496/EWG)&lt;/ref&gt;
|-
| [[Draslík]] || [[Vápnik]] || [[Horčík]] || [[Kyselina L-askorbová|Vitamín C]]
|- align=&quot;center&quot;
| 7 % || 1 % || 2 % || 16 %
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=jablko|commons=apple|wikt=jablko}}


 {{Odrody jabĺk}}

 {{Ovocie}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Jablká| ]]</text>
      <sha1>bodbfjsox5ajhfevwx13mws9fzc1a75</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213522</id>
      <parentid>8213519</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:36:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>Pridaný a upravený wikilink</comment>
      <origin>8213522</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2463" sha1="3dsj8xqxwqdv5l2fr496co79y8g0dpz" xml:space="preserve">[[Súbor:Fuji apple.jpg|thumb|Odroda [[Fuji (jablko)|Fuji]]]]
[[Súbor:Tellissaare.JPG|náhľad|Jablko]]
[[Súbor:Sterappel_dwarsdrsn.jpg|thumb|Jablko - [[Plod (rastlina)|plod]] [[Jabloň (strom)|jablone]] rozrezaný priečne.]]
'''Jablko''' je jedlý druh [[Ovocie|ovocia]], je to [[Plod (rastlina)|plod]] [[jabloň (strom)|jablone]]. Jablko je [[malvica]]. 

== Jablko v mytológii a literatúre ==
* Podľa [[kresťanstvo|kresťanskej]] tradície [[Adam a Eva|Eva]] v [[Raj]]i odtrhla jablko a s [[Adam a Eva|Adamom]] ho zjedli. Potom boli za trest [[Vyhnanie z Raja|vyhnaní z Raja]]. V knihe [[Genezis]] sa však hovorí o [[Ovocie|ovocí]] [[Strom|stromu]], ktorý leží uprostred Raja a [[Jabloň (strom)|jabloň]] ani jablko sa tam nespomína. Keďže na [[Blízky východ|Blízkom východe]] sa [[Jabloň (strom)|jablone]] nevyskytovali, autor [[Genezis]] pravdepodobne nepísal o jablku, ale o inom [[Ovocie|ovocí]]. Je dosť možné, že išlo o [[figovník]], keďže po požití [[Ovocie|ovocia]] sa prikryli figovými listami. Samotný výraz „jablko“ sa dostal asi až do latinského prekladu [[Biblia|Biblie]] ako slovná hračka (malum = jablko / malus = zlý).
* Jablká [[Hesperidky|Hesperidiek]] - neprístupné bájne ostrovy v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]].
* Jablko sváru
* [[Snehulienka (postava)|Snehulienka]]
* [[Isaac Newton]] podľa legendy objavil [[gravitácia|gravitáciu]], keď sedel pod [[strom]]om a na [[hlava (anatómia)|hlavu]] mu spadlo jablko.

== Zloženie jablka ==
Priemerné čerstvé jablko pozostáva z 85 % z [[Voda|vody]].

{| class=wikitable
| colspan=&quot;8&quot; align=&quot;center&quot; | 100g jablka obsahuje&lt;ref&gt;EU potravinová smernica (EU NWKRL 90/496/EWG) a tabuľka  Rewe &lt;/ref&gt;:
|-
|  energia  || [[voda]] || [[Lipid|tuk]] || [[draslík]] || [[Vápnik]] || [[Horčík]] || [[Kyselina L-askorbová|Vitamín C]]
|- align=&quot;center&quot;
| 52-55 [[Kalória|kcal]] / 217-228 [[Kilojoule|kJ]] || 85 g || 0,4 g || 144 mg || 7 mg || 6 mg || 12 mg
|}

{| class=wikitable
| colspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot; | denná potreba dospelého jedinca&lt;ref&gt;EU Nährwertkennzeichnungsrichtlinie (EU NWKRL 90/496/EWG)&lt;/ref&gt;
|-
| [[Draslík]] || [[Vápnik]] || [[Horčík]] || [[Kyselina L-askorbová|Vitamín C]]
|- align=&quot;center&quot;
| 7 % || 1 % || 2 % || 16 %
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=jablko|commons=apple|wikt=jablko}}


 {{Odrody jabĺk}}

 {{Ovocie}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Jablká| ]]</text>
      <sha1>3dsj8xqxwqdv5l2fr496co79y8g0dpz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pán prsteňov (knihy)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>9052</id>
    <revision>
      <id>8213386</id>
      <parentid>8151354</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T21:00:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213386</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12640" sha1="tvm2terlsdpswj90tqyz3fjmt69sipv" xml:space="preserve">{{Infobox Kniha 
| Názov             = Pán prsteňov
| Obrázok           = 
| Popis obrázku     = 
| Autor             = [[John Ronald Reuel Tolkien]]
| Originálny názov  = The Lord of the Rings
| Spoluautor        = 
| Pôvodný jazyk     = angličtina
| Krajina vydania   = [[Spojené kráľovstvo]]
| Nakladateľstvo originálneho vydania = [[Geo. Allen &amp; Unwin]]
| Počet vydaní originálu              = 
| Dátum 1. vydania originálu          = [[1954]]-[[1955]]
| ISBN 1. vydania originálu           = 
| Ilustrátor originálneho vydania     = 
| Literárne obdobie =
| Literárny smer    = 
| Literárny druh    = próza
| Literárny žáner   = fantasy, dobrodružný román
&lt;!--POSTUPNOST--&gt;
| Dielo pred        = [[Hobit alebo Cesta tam a späť]]
| Dielo po          = 
&lt;!--ODKAZY--&gt;
| Commons           = 
| Odkaz             = 
&lt;!--INFO O SLOVENSKYCH VYDANIACH KNIHY--&gt;
&lt;!--PRVE VYDANIE KNIHY--&gt;
| Dátum slovenského vydania = 
| Väzba                = 
| Formát               = 
| Hmotnosť             = 
| Edícia               = 
| Zväzok               = 
| Vydavateľstvo        = 
| Číslo publikácie     = 
| Prekladateľ          = 
| Ilustrátor           = 
| Autor obalu          = 
| Autor fotografií     = 
| Redigoval            = 
| Hlavný redaktor      =  
| Zodpovedný redaktor  = 
| Technický redaktor   = 
| Grafický redaktor    = 
| Výtvarný redaktor    = 
| Jazykový redaktor    = 
| Recenzent            = 
| Autor doslovu        = 
| Náklad               = 
| Počet strán          = 
| Tlač                 = 
| ISBN                 = 
}}
'''''Pán prsteňov''''' ({{V jazyku|eng|Lord of the Rings}}, často skracované ako ''LOTR'') je epická [[trilógia]] v štýle [[fantasy]], ktorú napísal  [[J. R. R. Tolkien]]. Je to príbeh o priateľstve a svornosti. Je jedným z najznámejších literárnych diel [[20. storočie|20. storočia]].

Profesor [[angličtina|anglického jazyka]] a literatúry na univerzite v [[Oxford]]e J. R. R. Tolkien napísal úvodný [[román]], či skôr rozprávku, s názvom ''[[Hobit alebo Cesta tam a späť]]'' v roku [[1937]]. 

Vraj tak chcel nenápadne priviesť svojich študentov k čítaniu kníh. 

Spolu s nimi priviedol k žánru [[fantasy]] aj 50 miliónov ďalších čitateľov na celom svete.

Práce na trilógii si vyžiadali celých 13 rokov a [[druhá svetová vojna]] zasiahla a poznamenala morálne symbolický význam deja.

V roku [[1949]] bola trilógia dopísaná, sága o boji dobra so zlom na 1&amp;nbsp;300 stranách so 134-stranovým dodatkom. 

Dodatok obsahuje podrobné údaje o jazykoch dejiska príbehu, bájnej [[Stredozem]]e, chronológiu za 6462 rokov, prehľad dynastií a množstvo iného faktografického materiálu, utriedeného s vedeckou presnosťou.

Názov knihy je odvodený od Temného pána [[Sauron]]a, hlavného nepriateľa slobodných národov Stredozeme, ktorý vyrobil ''[[Veľprsteň|Vládnuci prsteň]]''.

Filmová a knižná trilógia pán prsteňov, Hobbit aj [[silmarillion]] obsahujú obrovské množstvo, ich počet, ak rátame aj vedľajšie postavy, a tie, ktoré tam hrali malú rolu, či boli len spomenuté, číslo sa pohybuje okolo 2000 - 3000 postáv. 

== Trilógia ==
Pán prsteňov sa všeobecne považuje za [[Trilógia|trilógiu]], avšak skladá sa celkovo zo šiestich kníh. Je to jeden príbeh, ktorý bol len rozhodnutím vydavateľa rozdelený do troch zväzkov.

# ''[[Spoločenstvo prsteňa]]''
# ''[[Dve veže (kniha)|Dve veže]]''
# ''[[Návrat kráľa (kniha)|Návrat kráľa]]''

Celý príbeh knihy sa odvíja od Prsteňov Moci, ktoré boli ukuté dávno pred časom, kedy sa odohráva dej Pána prsteňov, no ktoré stále ovplyvňovali život v Stredozemi. Elfovia, trpaslíci a ľudia získali prstene moci. Sauron si však tajne vytvoril vlastný prsteň, do ktorého ukryl väčšinu svojej moci.
[[Súbor:Matamata Hobbingen.JPG|náhľad|295x295bod|Filmové kulisy krajiny, v ktorej žijú [[hobbiti]]]]
:''Tri prstene elfským kráľom vonku pod nebom,''
:''Sedem pánom trpaslíkov v sieňach z kameňa,''
:''Deväť mužom z ľudí, ktorých osudom je skon,''
:''Veľprsteň pre Pána tmy na tróne z plameňa,''
:''V zemi  Mordor, kde tieň vládne zlom.''
:''Veľprsteň im všetkým velí, jeho ruka krutá''
:''Privolá ich do jedného a v čiernej tme spúta''
:''V zemi  Mordor, kde tieň vládne zlom.''


Bližšie rozpísané detaily ohľadom trilógie &quot;pán prsteňov:&quot;


postavy: 

Trpaslíci: 

Tu je zoznam všetkých trpaslíkov, ktorých Tolkien spomína, aj tích, ktorí sa objavujú len v historických zmienkach alebo nie sú priamo zapojení do hlavných udalostí: 

Durin I. (Durin nesmrteľný) 

Durin I., známy aj ako Durin nesmrteľný, je jedným z najvýznamnejších a najstarších trpaslíkov v Tolkienovom svete. (Stredozem) Podľa legendy, Durin bol prvým kráľom trpaslíkov a zakladateľom slávnej línie Durinovcov. Usídlil sa v hmlistých horách v Karadrase kde založil slávny Khazad-dûm dnes známy najmä ako Moria.  

Durin II. (Durin Zelený)   

Durin III. (Durin Snehobiely)   

Durin IV.   

Durin V.   

Thrain I.   

Thrain II.   

Thorin Duboštít  

'''BALIN'''   

'''Balin''', syn Fundina z rodu '''Durinovcov''', patril medzi najváženejších trpaslíkov svojej doby. Už v mladosti si získal povesť múdreho, pokojného a lojálneho spoločníka. Preslávil sa najmä ako člen družiny '''Thorina Duboštíta''', s ktorou sa vydal na nebezpečnú výpravu za znovuzískaním '''Ereboru''' od draka Smauga. Počas cesty i neskôr vystupoval ako Thorinov radca.

Po úspechu výpravy a po '''Bitke piatich armád''' Balin prežil a zostal v obnovenom trpasličom kráľovstve pod Osamelou horou. Tam však v ňom rástla túžba po ešte staršom a posvätnejšom domove jeho rodu – po '''Khazad-dûm''', slávnej Mórii, ktorú kedysi založil Durin Nesmrteľný. Napriek varovaniam a vedomiu, že v jej hlbinách číha temnota, sa Balin rozhodol konať. Roku 2989 Tretieho veku viedol výpravu trpaslíkov, ktorí mali Móriu znovu osídliť a vrátiť Durinovcom ich pradávne siene.

Spočiatku sa zdalo, že je všetko v poriadku. Trpaslíci znovu obsadili veľké časti podzemného mesta, obnovili '''Komnatu Mazarbul''' a Balin sa stal '''Pánom Mórie'''. Staré chodby sa opäť rozozvučali hlasmi jeho ľudu a nádej sa vrátila do sŕdc Durinovcov. Zabudli však na to, čo pred dávnou dobou vyhnallo z Mórie ich predkov - Durinovu zhubu, Balroga ktorý stále chodil v útrobách morie.  Z temných zákutí Hmlistých hôr začali prichádzať orkovia a na príkaz balroga napádali trpaslíkov s obrovskou silou.

Roku 2994 Tretieho veku Balin zahynul, keď ho pri '''Zrkadlovom jazere''' pred Východnou bránou Mórie zasiahol šíp orka. Zvyšní trpaslíci sa stiahli do hlbín, kde jeden po druhom padli v beznádejnom boji. Ich posledné dni zaznamenal '''Ori''' v '''Knihe Mazarbul.'''

Balinov hrob, označený slovami ''„Balin, syn Fundina, Pán Mórie“'', neskôr objavilo '''Spoločenstvo prsteňa'''. 

Dáin Železná noha   

Kili   

Fili  

Oin  

Gloin   

Dori   

Nori   

Bifur   

Bofur   

Bombur   

Gimli (syn Glóinov)  

Ori   

Dvalin   

Valthrun (zmienený v silmarillione)   

Brithnil   

Karaglin (zmienený v Silmarillione)  

Narvi   

Azaghal   

Mîm  

Taûrdur  
== Dej ==
{{spoiler}}
Hlavný hrdina príbehu, [[Hobbiti|hobit]] [[Frodo Bublík]], sa so svojou družinou vydáva na dlhú púť Stredozemou, aby zničil čarovný prsteň nájdený hobitom [[Bilbo Bublík|Bilbom]], ktorý Froda vychovával. Prsteň je možné zničiť len v [[Hora osudu|Hore osudu]] v temnej ríši [[Mordor]], ktorá sa chystá ovládnuť celú Stredozem. V prsteni je ukrytá obrovská magická, no aj temná moc. Robí svojho majiteľa neviditeľným, predlžuje mu život, ale častým používaním a nosením na neho negatívne psychicky vplýva. O získanie prsteňa sa usiluje Sauron, ale tiež jeho predošlý majiteľ pred Bilbom, [[Gloch]], ktorého prsteň načisto ovládol a znetvoril. Frodovi v jeho poslaní zase pomáhajú jeho priatelia [[hobbiti]], najmä jeho záhradník [[Sam Mukro]]. Na Frodovej strane je aj čarodejník [[Gandalf]] a dedič ríše [[Gondor]]u - [[Aragorn]]. Spolu s trpaslíkom [[Gimli]]m, eflom [[Legolas]]om a mužom [[Boromir]]om vytvoria Spoločenstvo prsteňa, ktoré putuje s Prsteňom do Mordoru. Po rozpade Spolocenstva Prsteňa zostáva putovať do Mordoru len Frodo a Sam, kým preživší zvyšok družiny sa zapája do bojov proti Sauronovej armáde.
{{endspoiler}}

== Zaujímavosti ==

Pán Prsteňov vyšiel v roku [[1954]] a okamžite zaznamenal celosvetový úspech. 

Knihu vydali v čase, keď ľudia hľadali nové morálne istoty. 

Z kníh v štýle ''fantasy'' sa stal nový symbol doby, vedľa takých pojmov ako [[Beatles]], kvetinové deti alebo [[Woodstock Music and Art Fair|Woodstock]]. 

Úspech bol reakciou na udalosti vtedajších nepokojných čias: 

Vražda prezidenta [[John Fitzgerald Kennedy|Kennedyho]], [[Vietnamská vojna]] a znechutenie mladej generácie z amerického spôsobu života (takzvaného „American way of life“). 

Odmietali bezduchosť televíznej kultúry a kult lenivej spotreby. 

Kniha silne ovplyvnila celé generácie amerických [[hippies]], dokonca natoľko, že na stenách škôl sa začali objavovať nápisy 

„Frodo žije!“ 

alebo 

„Gandalf za prezidenta“.

== Preklady do slovenského jazyka ==
* [[2001]] - ''Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa'', prel. Otakar Kořínek (I. vydanie)
* [[2001]] - ''Pán prsteňov: Dve veže'', prel. Otakar Kořínek (I. vydanie)
* [[2002]] - ''Pán prsteňov: Návrat kráľa'', prel. Otakar Kořínek a Branislav Varsik - spolupreklad pri dodatkoch (I. vydanie)
* [[2002]] - ''Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa'', prel. Otakar Kořínek (II. vydanie, ilustrované vydanie)
* [[2002]] - ''Pán prsteňov: Dve veže'', prel. Otakar Kořínek (II. vydanie, ilustrované vydanie)
* [[2002]] - ''Pán prsteňov: Návrat kráľa'', prel. Otakar Kořínek a Branislav Varsik - spolupreklad pri dodatkoch (II. vydanie, ilustrované vydanie)
* [[2008]] - ''Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa'', prel. Otakar Kořínek (III. vydanie)
* [[2008]] - ''Pán prsteňov: Dve veže'', prel. Otakar Kořínek (III. vydanie)
* [[2008]] - ''Pán prsteňov: Návrat kráľa'', prel. Otakar Kořínek a Branislav Varsik - spolupreklad pri dodatkoch (III. vydanie)
* [[2012]] - ''Pán prsteňov: Spoločenstvo prsteňa'', prel. Otakar Kořínek (IV. vydanie + I. paperbackové vydanie)
* [[2012]] - ''Pán prsteňov: Dve veže'', prel. Otakar Kořínek (IV. vydanie + I. paperbackové vydanie)
* [[2012]] - ''Pán prsteňov: Návrat kráľa'', prel. Otakar Kořínek a Branislav Varsik - spolupreklad pri dodatkoch (IV. vydanie + I. paperbackové vydanie)
''Poznámka 1: Pri výrobe slovenského znenia k filmovej trilógii (r. 2001 - 2003) podľa románov Spoločenstvo prsteňa (1954), Dve veže (1954) a Návrat kráľa (1955) sa vychádzalo z prekladov mien a názvoslovia Otakara Kořínka.''&lt;br&gt;
''Poznámka 2: Ďalší preklad do slovenčiny existuje ako rozhlasová dramatizácia trilógie pripravená Viliamom Klimáčkom.''

== Pozri aj ==
* [[Literárne diela o Stredozemi]]
* [[Pán prsteňov (filmová trilógia)]]
* [[100 kníh 20. storočia podľa Le Monde]]

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Pán prsteňov}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.tolkien.sk www.tolkien.sk]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} - slovenské stránky o J.R.R. Tolkienovi a jeho knihách
* [http://www.panprstenov.com Obsiahle slovenské stránky o svete ''Pána prsteňov''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051218211841/http://www.panprstenov.com/ |date=2005-12-18 }}
* [http://ardapedia.panprstenov.com/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka Ardapedia Otvorená Tolkien Encyklopédia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070405073120/http://ardapedia.panprstenov.com/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka |date=2007-04-05 }}
* [http://www.tuckborough.net/ Thrain's Book] {{eng icon}}
* [http://www.glyphweb.com/arda/default.asp The Encyclopedia of Arda]  {{eng icon}}
* [http://lotr.wikia.com/wiki/Main_Page ''LOTR'' wiki] {{eng icon}}
* https://www.gorila.sk/seria/pan-prstenov

{{DEFAULTSORT:Pan prstenov (knihy)}}
[[Kategória:Diela J. R. R. Tolkiena]]
[[Kategória:Stredozem]]
[[Kategória:Literatúra v Anglicku]]
[[Kategória:Fantasy knihy]]
[[Kategória:Knihy z 1954]]
[[Kategória:Knihy z 1955]]
[[Kategória:Sfilmované knihy]]</text>
      <sha1>tvm2terlsdpswj90tqyz3fjmt69sipv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fobos (mesiac)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>9300</id>
    <revision>
      <id>8213463</id>
      <parentid>7739509</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:02:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8213463</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11593" sha1="ejsb5f7t5xq02tw1mac13gnegfcmxa1" xml:space="preserve">{{Infobox Mesiac
&lt;!-- Zakladne vlastnosti --&gt; 
| Názov           = Fobos
| Obrázok         = 221831main_PIA10368.png
| Opis           = Fobos na snímke sondy [[Viking 1]]
| Objaviteľ       = [[Asaph Hall]]
| Dátum objavenia = [[18. august]] [[1877]]
| Satelit         = [[Mars]]
| Poradie od planéty = 
| Skupina         = 
| Iné označenia   = Mars I
&lt;!-- Orbitalne vlastnosti --&gt;
| Epocha          = 
| Veľká polos     = {{km|9377.2|m|w}}
| Obvod orbity    = &lt;!-- {{km||m|w}} --&gt;
| Excentricita    = 0,0151
| Pericentrum     = {{km|9235.6|m|w}} 
| Apocentrum      = {{km|9518.8|m|w}} 
| Perióda obehu   = 0,31891023 dňa
| Priemerná obežná rýchlosť           = &lt;!-- {{kms||m|w}} --&gt;
| Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty = 1,093°
| Uhol sklonu dráhy k ekliptike       = &lt;!-- ° --&gt;
| Dĺžka výstupného uzla               = &lt;!-- ° --&gt;
| Argument pericentra                 = &lt;!-- ° --&gt;
&lt;!-- Fyzikálne vlastnosti --&gt;
| Rovníkový priemer     = &lt;!-- {{km||m|w}} --&gt;
| Polárny priemer       = &lt;!-- {{km||m|w}} --&gt;
| Sploštenosť           = 
| Rozmery               = 26,8 × 21,0 × {{km|18.4|m|w}} 
| Plocha povrchu        = &lt;!-- {{km2||m|w}} --&gt;
| Objem                 = &lt;!-- {{km3||m|w}} --&gt;
| Hmotnosť              = {{kg|1.07 × 10&lt;sup&gt;16&lt;/sup&gt;|m|w}}
| Priemerná hustota     =  {{gcm3|1.9|m|w}} 
| Gravitácia na rovníku = &lt;!-- {{ms2||m|w}} --&gt;
| Gravitačný parameter  = {{ms2|0,0084 – 0,0019|m|w}}
| Úniková rýchlosť      = {{kms|0.011|m|w}}
| Perióda rotácie       = &lt;!-- dní --&gt;
| Rýchlosť rotácie      = &lt;!-- {{kmh||m|w}} --&gt;
| Odklon osi rotácie k orbite mesiaca = 
| Odklon osi rotácie k ekliptike      = 
| Rektascenzia          = 
| Deklinácia            = 
| Albedo                =  0,07
| Priemerná povrchová teplota = ~ −40 °C, t. j. ~ 233 K
| Jasnosť               = 
&lt;!-- Atmosfericke vlastnosti --&gt;
| Atmosférický tlak  = nemerateľný
| Hustota atmosféry  = 
| Výška atmosféry    = 
| Zloženie atmosféry = 
&lt;!-- Dalsie odkazy --&gt;
| Commons            = 
}}
'''Fobos''' ([[grécke jazyky|gréc.]] φόβος (fóvos) – strach) je prirodzený satelit [[Mars]]u. Teleso je väčšie ako mesiac [[Deimos (mesiac)|Deimos]]. Jeho hmotnosť sa odhaduje na 1,08.10&lt;sup&gt;16&lt;/sup&gt; kilogramov. Objavený bol [[18. august]]a 1877 a objaviteľom bol [[Asaph Hall]].

Fobos bol pomenovaný podľa [[Fobos (mytológia)|Foba]], jedného zo synov boha vojny [[Ares (boh)|Area]] ([[Mars (boh)|Marsa]]) a [[Afrodita|Afrodity]] ([[Venuša (mytológia)|Venuše]]). On a jeho brat [[Deimos (mytológia)|Deimos]] spoločne stále sprevádzali svojho otca, boha vojny. Mená oboch mesiacov navrhol [[Henry Madan]] (1838 – 1901) z [[Eton College]], podľa citátu z XV. knihy eposu [[Ílias]], kde boh vojny povoláva Strach (Fobos) a Hrôzu (Deimos). Podľa iných mytologických povestí boli Deimos a Fobos kone zapriahnuté do Areovho vojnového voza.

== Opis mesiaca ==
Phobos má pretiahnutý fazuľovitý tvar blížiaci sa trojosému [[elipsoid]]u. Jeho vznik nie je jednoznačný. Existujú dve hypotézy. Prvou je, že Fobos je zachytenou [[planétka|planétkou]] pochádzajúcou z oblasti hlavného [[pásmo planétok|pásu planétok]]. Zachytená bola asi vzájomnou kombináciou [[gravitácia|gravitačných porúch]] spôsobených [[Jupiter]]om a samotným Marsom. Druhá hypotéza hovorí, že obidva mesiace boli vyrazené z povrchu [[protoplanéta|Protomarsu]] v čase tvorby planéty [[akrécia (astronómia)|akréciou]], pri dopadoch veľkých [[planetezimála|planetezimál]].&lt;ref name=&quot;sciencedaily&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Martian moon may have come from impact on home planet
 | url = https://www.sciencedaily.com/releases/2018/09/180924144035.htm
 | vydavateľ = sciencedaily.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-09-28
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Na základe [[spektroskopia|spektroskopických]] meraní sa podobá [[planétka typu D|planétkam typu D]], je tmavý a obsahuje [[uhlík]]&lt;ref name=&quot;sciencedaily&quot;/&gt;. Dá sa teda očakávať, že bude obsahovať značné množstvo [[uhlík]]a a uhlíkatých ([[organická látka|organických]]) látok. Mimoriadne nízka hustota tohto mesiaca však poukazuje na to, že s vysokou pravdepodobnosťou obsahuje tiež veľký podiel [[ľad|zmrznutej vody]], prípadne aj iných tekutých látok. Jeho zloženie sa teda zreteľne líši od zloženia Deima, z čoho môžeme usudzovať, že tieto mesiace nemajú spoločný pôvod. Súčasne to znižuje pravdepodobnosť [[impaktný kráter|impaktného]] pôvodu týchto mesiacov. V prospech impaktnej hypotézy hovoria obežná dráha mesiaca a infračervené merania, ktoré poukázali na vulkanický pôvod&lt;ref name=&quot;sciencedaily&quot;/&gt;.

Fobos nemá žiadnu merateľnú [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféru]]. Napriek tomu [[ZSSR|sovietska]] [[kozmická sonda]] [[Fobos 2]] zistila, že z povrchu mesiaca unikajú plyny, ale ich presné zloženie nestačila zistiť, kým prestala fungovať. Predpokladá sa, že ide prevažne o [[vodná para|vodnú paru]].

Povrch mesiaca je pokrytý [[impaktný kráter|krátermi]], pozostatkami jeho bombardovania v minulosti. Je pokrytý [[regolit]]om, ale v menšej miere, ako je tomu pri druhom mesiaci, Deime a zrejme jemnejším, podobným prachu. Prítomnosť asi metrovej vrstvy prachu na jeho povrchu odhalila sonda [[Mars Global Surveyor]]. Preto sú krátery omnoho zreteľnejšie ako na Deime. Najväčšie z nich sú ''Stickney'' (priemer {{km|10|m}}) a ''Hall'' ({{km|6|m}}). Pri impakte, ktorým sa vytvoril ''Stickney'', takmer došlo k rozlomeniu tohto mesiaca; pri jeho vzniku sa tiež vytvoril celý rad lineárnych rýh, dlhých až {{km|10|m}} a až {{m|100|m}} hlbokých a {{m|800|m}} širokých. Ďalšími pomenovanými objektmi na povrchu Fobosu sú krátery ''D'Arrest'', ''Roche'', ''Sharpless'', ''Todd'' a ''Wendell'' a hrebeň ''Kepler Dorsum''

Na základe rozhodnutia [[Medzinárodná astronomická únia|IAU]] boli útvary na Fobose pomenované po osobách spojených s objavom mesiacov Marsu (najväčší z kráterov podľa rodného priezviska manželky objaviteľa, druhý v poradí podľa objaviteľa samotného).

Rotácia mesiaca je [[viazaná rotácia|viazaná]], to znamená, že k planéte privracia stále jednu tvár. Je pritom orientovaný tak, že najdlhšia os jeho telesa smeruje do stredu Marsu.

Gravitačná príťažlivosť na povrchu Fobosu je vzhľadom na jeho značne pretiahnutý tvar veľmi premenlivá a to až o 210 %. Okrem toho na obidvoch pretiahnutých koncoch zmenšuje vplyv [[slapová sila|slapových síl]] efektívnu príťažlivosť.

== Vývoj obežnej dráhy ==
[[Súbor:Orbits of Phobos and Deimos.gif|frame|left|Obeh Fobosu a Deima okolo Marsu (mierka zachovaná)]]
Pôsobením slapových síl sa stále skracuje doba obehu Fobosu okolo Marsu a znižuje sa jej priemerná výška (veľkosť veľkej polosi obežnej dráhy) a to rýchlosťou 1,8 metra za storočie. V dôsledku toho sa zhruba za 50 miliónov rokov zrúti na povrch Marsu, alebo omnoho pravdepodobnejšie po poklese veľkej polosi pod približne {{km|8400|m}} (pod tzv. [[Rocheova medza|Rocheovu medzu]]) bude slapovými silami roztrhaný a vytvorí okolo planéty [[prstenec planéty|prstenec]] podobný [[prstence Saturna|Saturnovmu]].

Koncom [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] ruský astrofyzik [[Josif Samuilovič Šklovskij]], vychádzajúci z nepresných údajov o veľkosti Fobosu, o zrýchľovaní obehu mesiaca okolo planéty a predpoklade o hustote [[Atmosféra Marsu|marsovskej atmosféry]], dospel k záveru o mimoriadne nízkej priemernej hustote tohto telesa, ktorá sa dala vysvetliť tým, že mesiac je dutý. Predpokladal, že pri priemere asi {{km|16|m}} by hrúbka oceľovej steny bola asi {{cm|6|m}}. Podobné teórie o umelom pôvode Fobosu vyslovil aj poradca prezidenta [[Dwight D. Eisenhower|D. D. Eisenhowera]] [[Siegfried F. Singer]] (v roku 1960) a neskôr tiež matematik [[Raymond H. Wilson]], Jr. z [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] (v roku 1963). Dnes je jednoznačne dokázané, že ide o prirodzené teleso.

== Pozorovanie na mieste ==
Pri pohľade z Fobosu by Mars vyzeral 6400-krát väčší a 2500-krát jasnejší ako [[spln]] pozemského [[Mesiac]]a pri pozorovaní zo Zeme a zaberal by takmer štvrtinu oblohy mesiaca.
[[Súbor:PIA05553.gif|left|200px|thumbnail|Prechod Fobosu cez Slnko nasnímaný z vozidla [[Opportunity]]]]

Naopak Fobos pozorovaný z povrchu Marsu (je viditeľný iba do areografických šírok približne 70,4º) má zdanlivý priemer približne tretiny priemeru pozemského Mesiaca (pozorovaného na Zemi); pretože obieha okolo planéty v priemernej výške iba {{km|5982|m}}, jeho zdanlivý priemer sa veľmi mení so vzdialenosťou od pozorovateľa. Napr. pri jeho východe nad obzor má zdanlivý priemer 0,14° pre pozorovateľa na rovníku, pri dosiahnutí [[Zenit (astronómia)|zenitu]] sa zväčší až na 0,20°. Vzhľadom na to, že obieha okolo planéty rýchlejšie ako je jej rotácia, vychádza približne dvakrát za marsovský deň a to na západe a zapadá na východe. Doba zotrvania na oblohe je najviac 4,25 hodiny. Jeden obeh Fobosu voči pozorovateľovi na povrchu Marsu trvá 11,1 hodiny.

== Kozmický prieskum ==
[[Súbor:Phobos moon (large).jpg|thumb|right|200px|Fobos z druhej strany]]
Prvé snímky tohto mesiaca zblízka vyhotovili v roku [[1971]] sonda [[Mariner 9]] a v roku [[1977]] [[Viking 1]]. K jeho detailnému prieskumu boli určené sovietske kozmické sondy [[Fobos 1]] a [[Fobos 2]], ktoré mali vysadiť na jeho povrchu malé pristávacie moduly. S prvou z nich bolo stratené spojenie ešte počas preletu od Zeme k Marsu. Fobos 2 sa priblížil k mesiacu [[25. marec|25. marca]] [[1989]] na vzdialenosť iba {{km|191|m}}. Počas približovania bolo vyhotovených množstvo snímok Fobosu a uskutočnil sa aj jeho spektroskopický výskum, ale potom sa spojenie so sondou stratilo. Neskôr snímkovali tento mesiac ďalšie sondy: americký [[Mars Global Surveyor]] v rokoch [[1998]] a [[2003]] a európsky [[Mars Express]] v roku [[2004]].

V roku [[2011]] [[Rusko]] v spolupráci s organizáciou [[Európska vesmírna agentúra|ESA]] vypustilo sondu [[Fobos-Grunt]], ktorá mala odobrať vzorky pôdy z povrchu Fobosu a dopraviť ich na analýzu na Zem. Sonde sa však nepodarilo opustiť nízku obežnú dráhu okolo Zeme, čiže misia skončila neúspechom.

== Fobos v literatúre ==
Anglický spisovateľ [[Jonathan Swift]] vo svojich ''[[Guliverove cesty|Guliverových cestách]]'' popisuje objav dvoch mesiačikov Marsu hvezdármi vymyslenej zeme Laputa. Swiftov satirický román vyšiel prvýkrát v roku [[1726]], teda jeden a pol storočia pred skutočným objavom Fobosu a Deima a žiadny vtedajší hvezdársky [[ďalekohľad]] nebol dostatočne výkonný, aby mohol skutočné mesiace odhaliť.

Český spisovateľ sci-fi [[J. M. Troska]] v prvom dieli trilógie ''Zápas s nebem'' (prvé vydanie [[1940]]) popisuje let svojich hrdinov na prieskum Fobosu.

Mesiac Fobos sa tiež vyskytuje v sci-fi trilógii o Marse spisovateľa [[Kim Stanley Robinson|Kima Stanley Robinsona]] (prvé angl. vydanie v r. 1993), kde je vzbúrencami navedený na povrch planéty.

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Mesiace Marsu}}
{{Slnečná sústava}}

[[Kategória:Mesiace Marsu]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1877]]</text>
      <sha1>ejsb5f7t5xq02tw1mac13gnegfcmxa1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike</title>
    <ns>0</ns>
    <id>14755</id>
    <revision>
      <id>8213658</id>
      <parentid>8029885</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T10:39:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213658</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="45377" sha1="gn8ev4u7fznk8jlby1z5zkp4zl4017p" xml:space="preserve">{{substovaný infobox}}
{|align=&quot;right&quot; cellpadding=&quot;4&quot; cellspacing=&quot;0&quot;  style=&quot;margin-left:1em; width:25em; font-size:90%; border: 1px solid #999; border-right-width: 2px; border-bottom-width: 2px; background-color: #DDDDDD&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color:#000;&quot; |
{| style=&quot;background:#FFFFFF;text-align:center;width:100%;&quot;
| style=&quot;background:#800080;color:#FFF;font-size:140%;&quot; | '''Rímskokatolícka cirkev na Slovensku'''
|}
|-
| colspan=2 style=&quot;text-align: center; background: White;&quot; | [[Súbor:CoA SK Dieceze.jpg|stred|250x250bod|Rímskokatolícke diecézy na Slovensku]]
|-
| Klasifikácia
| bgcolor=#EEEEEE| [[Katolicizmus]]
|-
| Zhromaždenie
| bgcolor=#EEEEEE| [[Konferencia biskupov Slovenska]]
|-
|  Pápež
| bgcolor=#EEEEEE| [[Lev XIV.]] 
|-
| Predseda KBS
| bgcolor=#EEEEEE| [[Bernard Bober]], [[Košická arcidiecéza|Košický arcibiskup]]
|-
| Apoštolský nuncius
| bgcolor=#EEEEEE| [[Nicola Girasoli]]
|-
| Oblasť
| bgcolor=#EEEEEE| [[Slovensko]]
|-
| Liturgický jazyk
| bgcolor=#EEEEEE| [[slovenčina]],&lt;br&gt;[[latinčina]], [[maďarčina]] a iné (spolu 12 jazykov)
|-
| Členovia
| bgcolor=#EEEEEE| 3 038 511 ([[Sčítanie obyvateľov, domov a bytov|SODB 2021]])
|-
| Adresa KBS
| bgcolor=#EEEEEE|  [[Kapitulská ulica (Bratislava)|Kapitulská]] 11, P.O.BOX 113,&lt;br /&gt; 814 99 [[Bratislava]]
|-
| Webstránka
|bgcolor=#EEEEEE| [https://www.kbs.sk/obsah/novinky www.kbs.sk]
|}
'''Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike''', skrátene '''RKC''', je najväčšia [[Kresťanstvo|kresťanská]] [[cirkev]] na [[Slovensko|Slovensku]], hlásiaca sa ku [[Latinská cirkev|rímskemu katolicizmu]] a uznávajúca autoritu [[Pápež|rímskeho pápeža]]. Na území Slovenska je rímsky katolicizmus preukázateľne prítomný od [[9. storočie|9. storočia]] n. l.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najstaršie doklady počiatkov kresťanstva na Slovensku | url = https://vedeckykaleidoskop.cvtisr.sk/e-noviny-2014/1-2014/najstarsie-doklady-pociatkov-krestanstva-na-slovensku.html?page_id=1096 | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V roku 2021 sa k nej pri [[Sčítanie obyvateľov, domov a bytov|Sčítaní obyvateľstva, domov a bytov]] hlásilo 3 038 511 veriacich (55,76%).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvateľov podľa náboženského vyznania v SR k 1. 1. 2021 | url= https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/SR/SK0/SR | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum prístupu = 2022-12-03 }}&lt;/ref&gt; Počet veriacich má v súčasnosti klesajúci charakter.

Organizačne je cirkev rozdelené na dve [[Provincia (cirkev)|provincie]] a osem [[diecéza (biskupstvo)|diecéz]] plus [[Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = kbs.sk | odkaz na autora = | titul = Cirkevné provincie | url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/cirkevne-provincie | vydavateľ = kbs.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Od októbra [[2009]] stojí na čele [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferencie biskupov Slovenska]], ktorá združuje tiež biskupov [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku]], košický arcibiskup metropolita [[Bernard Bober]].

== Dejiny ==
Prvé dôkazy o pôsobení cirkvi na území dnešného Slovenska pochádzajú z 9. storočia n.l. z obdobia [[Veľkomoravská ríša|Veľkej Moravy]], o čom svedčia nálezy kresťanských artefaktov na hradisku Valy v [[Bojná|Bojnej]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Šomodi
  | meno = Ondrej
  | odkaz na autora = 
  | titul = Ako žili Slovania pri Bojnej? Zdroj ich bohatstva dnes považujeme za neľudský
  | url = https://mytopolcany.sme.sk/c/20389075/ako-zili-slovania-pri-bojnej-zdroj-ich-bohatstva-dnes-povazujeme-za-neludsky.html
  | dátum vydania = 23.11.2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-07-09
  | vydavateľ = MY Topoľčany
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt; Prvý kostol dal v roku [[828]] vysvätiť v [[Nitra|Nitre]] (v ''Nitrave'') knieža [[Pribina]] (v tom čase pohan) pre svoju kresťanskú manželku. Kostol vysvätil salzburský arcibiskup [[Adalram|Adalrám]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Jurzová
  | meno = Kristína
  | odkaz na autora = 
  | titul = Opustil Pribina Nitrianske kniežatstvo ako hrdina či ako zbabelec?
  | url = https://www.teraz.sk/regiony/pribina-povesti-nitra-zobor-velka-morava/258139-clanok.html
  | dátum vydania = 7.5.2017
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-07-09
  | vydavateľ = Teraz.sk
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt; Prvá diecéza, ktorá vznikla na území Slovenska, je [[Nitrianska diecéza]], ktorá bola zriadená v roku [[880]] bulou [[Pápež|pápeža]] [[Ján VIII. (pápež)|Jána VIII.]] ''[[Industriae Tuae]]'' a na jej čelo sa postavil biskup [[Viching]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = História | url = http://www.biskupstvo-nitra.sk/historia/ | vydavateľ = biskupstvo-nitra.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2021-01-26 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20210131085005/http://www.biskupstvo-nitra.sk/historia/ | dátum archivácie = 2021-01-31 }}&lt;/ref&gt;
 
== Organizácia rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku ==
Najväčšie územné organizačné jednotky [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] na území [[Slovensko|Slovenska]] sú slovenské rímskokatolícke provincie. Patrí medzi ne [[Západná provincia (slovenská cirkevná provincia)|Západná cirkevná provincia]] so sídlom v [[Bratislava|Bratislave]], [[Východná provincia (slovenská cirkevná provincia)|Východná cirkevná provincia]] so sídlom v [[Košice|Košiciach]] a [[Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR|Vojenský ordinariát]] so sídlom v Bratislave. 

=== Počiatky cirkevnej štruktúry na území Slovenska ===
Cirkevná organizácia a jej usporiadanie v mnohých krajinách pochádza z čias jej kristianizácie  a neraz pomohla zachovať i národné povedomie národa. Dôležitosť vlastnej cirkevnej štruktúry nezávislej od iného štátu pochopil už knieža [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]], vládca [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]]. Asi v roku [[861]] sa rozhodol, že definitívne skoncuje s východofranským vplyvom na Veľkej Morave. Obrátil sa preto na [[pápež]]a v [[Rím]]e s prosbou o zaslanie [[učiteľ]]ov, ktorí by mohli vychovať lokálnych [[kňaz]]ov, aby sa znížil východofranský vplyv v jeho ríši. Pápež nereagoval a tak sa Rastislav obrátil s rovnakou prosbou na [[Byzantská ríša|byzantského]] cisára [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michala III.]] Ten mu vyhovel a poslal na Veľkú Moravu vierozvestov [[Konštantín Filozof|Cyrila]] a [[Svätý Metod|Metod]]a. Metodovi sa podarilo dosiahnuť, že okolo roku [[880]] bolo v [[Nitra|Nitre]] zriadené samostatné biskupstvo a zároveň pápež vyhlásil Veľkú Moravu za léno [[Svätá stolica|Svätej stolice]], čo znamenalo, že ríša bola postavená na roveň s [[Východofranská ríša|Východofranskou ríšou]].

[[Súbor:Kalvária - Banská Štiavnica.jpg|thumb|[[Kalvária (Banská Štiavnica)|Banskoštiavnická kalvária]] - príklad barokovej rímskokatolíckej architektúry na Slovensku a pamiatka UNESCO.]]
=== Situácia po vzniku Česko-Slovenska ===
Cirkevná štruktúra z čias Veľkomoravskej ríše neprežila zánik ríše a vznik ranostredovekého [[Uhorsko|Uhorska]]. Preto po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] v roku [[1918]] Slovensko netvorilo samostatnú cirkevnú provinciu, pretože banskobystrická, nitrianska a trnavská administratúra patrili do ostrihomského arcibiskupstva. Spišské, rožňavské a košické biskupstvá patrili do jágerského arcibiskupstva. Obidve sídla boli mimo územia Slovenska. Pri vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]] tak vznikli aj problémy týkajúce sa územnej celistvosti jednotlivých biskupstiev, ktorých teritóriom prechádzala nová štátna hranica.

Veľkým problémom na začiatku existencie ČSR bola aj pomaďarčenosť cirkvi na Slovensku. Vysoké cirkevné úrady na biskupských stolcoch, kanonici, dekani, pápežskí kapláni či seminárni predstavení boli poväčšine Maďari alebo pomaďarčení Slováci.
Československá vláda v [[Praha|Prahe]] dôrazne likvidovala na Slovensku všetko uhorské, či šovinisticky maďarské a obeťou tejto politiky sa stali aj biskupi a niektorí vysokí cirkevní predstavitelia. Ďalší cirkevní predstavitelia odišli aj z vlastného rozhodnutia, lebo nesúhlasili s novým spoločenským poriadkom a poniektorí aj čoskoro zomreli, pretože mali vysoký vek. Tak postupne osireli všetky biskupstvá s výnimkou Košíc. Nitriansky biskup [[Viliam Batthyány]] bol vypovedaný, abdikoval a emigroval do [[Maďarsko|Maďarska]], kde zomrel 24. novembra 1923. Banskobystrický biskup [[Wolfgang Radnai]] bol po krátkom internovaní vypovedaný a zomrel 14. októbra 1935 v Maďarsku. Spišský biskup [[Alexander Párvy]] sa zdržiaval v Maďarsku, kde zomrel 24. marca 1919. Rožňavský biskup [[Ľudovít Balás]] zomrel v Rožňave 18. septembra 1920. Vláda uvažovala aj o vypovedaní košického biskupa [[Augustín Fischer-Colbrie|Augustína Fischera-Colbrieho]]. Napokon však mohol zostať, pretože sa nenašiel žiadny vážny dôvod na jeho vyhostenie. Na dôvažok, kňazi i veriaci si tohto biskupa veľmi vážili. Colbrie sa totiž naučil po slovensky, aby rozumel všetkým svojim veriacim a mohol sa im prihovoriť v ich materinskej reči. On sám sa rozhodol zostať v novej republike.

Svätá stolica chápala túto situáciu a tak pápež [[Benedikt XV.]] v tajnom konzistóriu [[13. november|13. novembra]] [[1920]] vymenoval prvých troch slovenských biskupov – [[Karol Kmeťko|Karola Kmeťka]] pre [[Biskupstvo Nitra|Nitrianske biskupstvo]], [[Marián Blaha|Mariána Blahu]] pre [[Biskupstvo Banská Bystrica|Banskobystrické biskupstvo]] a [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] pre [[Biskupstvo Spišské Podhradie|Spišské biskupstvo]]. Všetkých troch vysvätil [[13. február]]a [[1921]] v [[Nitra|Nitre]] pápežský nuncius v [[Praha|Prahe]] Clemente Micara.

Zároveň sa Svätá stolica snažila riešiť aj územné členenie cirkvi na Slovensku. Slovenská časť Ostrihomskej arcidiecézy sa [[29. máj]]a [[1922]] stala [[Trnavská apoštolská administratúra|apoštolskou administratúrou]]. Za administrátora so sídlom v [[Trnava|Trnave]] bol vymenovaný [[Pavol Jantausch]], vysvätený za biskupa v roku [[1925]].  Apoštolským administrátorom v [[Biskupstvo Rožňava|Rožňave]] sa v roku 1925 na krátko stal biskup [[Jozef Čársky]], ktorý bol ešte v tom roku preložený za apoštolského administrátora do [[Arcibiskupstvo Košice|Košíc]]. V roku [[1928]] bol do Rožňavy vymenovaný za apoštolského administrátora biskup [[Michal Bubnič]]. Apoštolskí administrátori v Trnave, Rožňave a Košiciach dostali práva sídelných biskupov a diecézni biskupi v Nitre, Banskej Bystrici a Spišskej Kapitule boli podriadení priamo Svätej Stolici. Tak de facto vznikla kvázi slovenská cirkevná provincia, ktorej biskupi vystupovali ako Biskupský zbor Slovenska, napriek tomu, že nebola oficiálne ustanovená.

Na zriadení oficiálnej samostatnej slovenskej cirkevnej provincie sa mohlo začať pracovať až po podpise dohody medzi Svätou stolicou a ČSR ''Modus vivendi'' [[2. február]]a [[1928]]. Podľa tejto dohody sa na Slovensku mala zo slovenských diecéz utvoriť slovenská provincia na čele s arcibiskupom. Na základe dohody vznikli štátna a cirkevná komisia, ktoré pracovali na úprave hraníc slovenských diecéz. Svoju prácu ukončili v roku [[1933]] a Svätej Stolici bol odoslaný delimitačný plán. Apoštolská konštitúcia pápeža [[Pius XI.|Pia XI.]] ''Ad ecclesiastici regiminis incrementum'' z [[2. september|2. septembra]] [[1937]] upravila ohraničenie diecéz v súlade s rakúskou a maďarskou hranicou a bola vykonaním úmyslov vyslovených v Modus vivendi. Z území rozdelených diecéz na slovenskej pôde sa stali územia priamo podriadené Svätej Stolici. Tak vznikli samostatné diecézy Košická a Rožňavská a apoštolská administratúra Trnavská. Diecézy na Slovensku boli vyňaté z cirkevných provincií v Maďarsku (Ostrihomskej a Jágerskej). Územie Košickej a Rožňavskej diecézy na maďarskom zvrchovanom území bolo od materských diecéz odpojené a oficiálne zmenené na dočasné apoštolské administratúry. Pápežská konštitúcia predpokladala ustanovenie samostatnej Slovenskej cirkevnej provincie. Konštitúciu uviedol do života apoštolský nuncius [[Xaver Ritter]] [[12. október|12. októbra]] [[1937]].

[[Súbor:Ján Vojtaššák1.jpg|náhľad|[[Ján Vojtaššák]], [[Spišské biskupstvo|spišský biskup]] v rokoch [[1921]]{{--}}[[1965]], dlhoročne väznený po politickom procese.]]
[[Súbor:CoA SK Dieceze old.jpg|náhľad|Prehľad slovenských diecéz a ich znakov od roku 1995 do 14. 2. 2008]]
=== Vývoj Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku počas vlády KSČ ===
Zriadenie samostatnej slovenskej provincie prekazila [[druhá svetová vojna]]. Onedlho po jej skončení prevzal moc v ČSR komunistický režim, ktorý tvrdo potláčal každú náboženskú aktivitu na svojom území. Najmä v priebehu rokov [[1949]]{{--}}[[1951]] podnikol režim niekoľko veľmi tvrdých zákrokov voči katolíckej cirkvi. V roku 1949 boli prijaté tzv. cirkevné zákony, prostredníctvom ktorých mohla štátna moc cirkev úplne kontrolovať a rozhodovať o tom, ktorí kňazi budú môcť pôsobiť vo farnostiach.&lt;ref name=&quot;upn1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ústav pamäti národa | odkaz na autora = | titul = Prenasledovanie cirkví 1948-1989 | url = https://www.upn.gov.sk/data/files/SKL-CIRKVI-SK-web.pdf | vydavateľ = Ústav pamäti národa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Počas tzv. ''Barbarskej noci'' z 13. na 14. apríla 1950 režim v [[Akcia K (kláštory)|Akcii K]] násilne zlikvidoval mužské [[Rehoľný rád|rehoľné rády]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Bis | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Akcia K – 1. časť | periodikum = blog.postoj.sk | odkaz na periodikum = | url = https://blog.postoj.sk/18789/akcia-k-1-cast | issn = | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-01-14 }}&lt;/ref&gt; Rovnaký postup s likvidáciou ženských kláštorov sa opakoval 29. augusta 1950 pri [[Akcia R|Akcii R]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pred 65 rokmi sa v Československu začala Akcia R | periodikum = [[Konzervatívny denník Postoj]] | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/5571/pred-65-rokmi-sa-v-ceskoslovensku-zacala-akcia-r | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-01-14 }}&lt;/ref&gt; Okrem toho režim zorganizoval 28. apríla v [[Prešov]]e zinscenovaný [[sobor]], tzv. ''Prešovský lžisobor'' a v [[Akcia P|Akcii P]] pristúpil ku zrušeniu celej [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi]]. Snaha o likvidáciu katolíckej cirkvi v ČSR vyvrcholila v januári 1951, kedy boli pred súd vo vykonštruovanom politickom procese postavení traja katolícki biskupi – spišský biskup [[Ján Vojtaššák]], prešovský gréckokatolícky biskup [[Pavol Peter Gojdič]] a trnavský pomocný biskup [[Michal Buzalka]]. 15. januára 1951 boli odsúdení na 24 rokov odňatia slobody, resp. na doživotie, za „velezradu a udavačstvo“, ako aj „nepriateľskú politiku voči ľudovodemokratickému režimu“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Katrebová Blehová | meno = Beáta | autor =  | odkaz na autora = | titul = Cirkev dostala úder, ako nikdy predtým: 70. výročie monsterprocesu s biskupmi | url = https://dennikstandard.sk/21545/ked-slovensky-exil-ukazal-svoju-silu-70-vyrocie-monsterprocesu-s-biskupmi/ | vydavateľ = dennikstandard.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Rovnako boli neskôr odsúdení v politickom procese aj biskupi [[Vasiľ Hopko]] a [[Štefan Barnáš]] za údajnú velezradu a vyzvedačstvo na 15 rokov väzenia.&lt;ref name=&quot;upn1&quot;/&gt;

Situácia cirkvi sa zlepšila až po roku [[1968]], kedy nastalo dočasné uvoľnenie protináboženského útlaku. Napriek tomu aj v 70. a 80. rokoch režim stále zasahoval do možností jednotlivých kňazov pôsobiť v pastorácii.&lt;ref name=&quot;upn1&quot;/&gt; Dohodu s režimom o zriadení samostatnej slovenskej provincie sa podarilo dosiahnuť až v roku [[1977]], a tak mohol pápež [[Pavol VI.]] dňa [[30. december|30. decembra]] [[1977]] splniť dávnu túžbu slovenských katolíckych veriacich a zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu. Tým boli definitívne vyriešené vzťahy k územiam diecéz za hranicami ČSSR i diecéz spoza hraníc k farnostiam na slovenskom území. Komunistický režim si neprial posilnenie náboženského ducha obyvateľov v tom smere, aby sa sídlo novej cirkevnej provincie stanovilo v hlavnom meste SSR [[Bratislava]], z toho dôvodu bola za metropolitné sídlo zvolená [[Trnava]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 40. výročie vzniku Slovenskej cirkevnej provincie | url = https://jezuiti.sk/vyrocie-vzniku-slovenskej-cirkevnej-provincie/ | vydavateľ = jezuiti.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Apoštolská konštitúcia ''Praescriptionum sacrosancti'' oddelila územie Trnavskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšila ju na Trnavskú arcidiecézu. Košická a Rožňavská diecéza boli odčlenené z Jágerskej cirkevnej provincie a podriadené novej, práve vzniknutej Trnavskej cirkevnej provincii. Boli tiež určené hranice slovenských biskupstiev. Apoštolská konštitúcia ''Qui divino'' ustanovila samotnú provinciu; na jej čele bola za metropolu ustanovená Trnavská arcidiecéza a do provincie patrili sufragánne tieto biskupstvá: Nitrianske, Banskobystrické, Spišské, ktoré boli dosiaľ priamo podriadené Svätej Stolici, a rovnako Rožňavské a Košické biskupstvo. Obe konštitúcie vyhlásil pražský arcibiskup [[František Tomášek (kardinál)|František kardinál Tomášek]] [[6. júl]]a [[1978]] v trnavskej [[Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)|Katedrále sv. Jána Krstiteľa]].

=== Zmeny v období od pádu komunizmu po súčasnosť ===
Ďalšia zmena týkajúca sa organizácie rímskokatolíckej cirkvi na území Slovenska sa udiala v roku 1995. Dňa [[31. marec|31. marca]] [[1995]] bola apoštolskou konštitúciou ''Pastorali quidem permoti'' založená Košická cirkevná provincia. Sufragánnymi biskupstvami sa stali Spišské a Rožňavské biskupstvo. Súčasne došlo k cirkevnoprávnym zmenám i na západnom Slovensku. Trnavská arcidiecéza bola premenovaná na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a jej sufragánom zostalo Nitrianske a Banskobystrické biskupstvo.

[[20. január]]a [[2003]] bol zriadený [[Vojenský rímskokatolícky ordinariát]] na základe Zmluvy medzi SR a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky. Ordinariát je postavený na úroveň diecézy a má pôsobnosť pre celé Slovensko. Zatiaľ posledné zmeny sa udiali v roku [[2008]]. Hranice biskupstiev patriacich do Západoslovenskej cirkevnej provincie sa upravili 14. februára 2008. Z Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy sa vyčlenila [[Bratislavská arcidiecéza]], ktorej arcibiskup sa zároveň stal na úkor toho trnavského arcibiskupom [[Metropolita|metropolitom]], prvým arcibiskupom sa stal [[Stanislav Zvolenský]]. Rovnako z území dovtedy náležiacich Nitrianskej a Banskobystrickej diecéze sa vyčlenila nová [[Žilinská diecéza]] s biskupom [[Tomáš Galis|Tomášom Galisom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Žilinská diecéza si pripomína desať rokov od svojho vzniku | url = https://www.dcza.sk/sk/dokumenty/udalosti/zilinska-dieceza-si-pripomina-desat-rokov-od-svojho-vzniku | vydavateľ = dcza.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

[[File:Rimskokatolicka cirkev 2011.png|thumb|Rímskokatolícka cirkev na Slovensku, podľa sčítania v roku 2011.]]

== Územné rozšírenie cirkvi ==
RKC je rozšírená na celom území Slovenska. Historicky až do [[Reformácia|reformácie]] bolo prakticky všetko obyvateľstvo územia Slovenska s výnimkou [[Židia na Slovensku|židov]] rímskokatolícke. Po [[Protireformácia|protireformácii]] sa rímskokatolícka cirkev znovu stala dominantnou cirkvou Slovenska a od polovice 19. storočia až do začiatku 21. storočia si stabilne udržuje podiel 60-70 % veriacich z celého obyvateľstva.&lt;ref name=&quot;majo a sprocha&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
  | priezvisko = Majo
  | meno = Juraj
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | priezvisko2 = Šprocha
  | meno2 = Branislav
  | autor2 = 
  | odkaz na autora2 =  
  | spoluautori = 
  | korporácia = 
  | odkaz na korporáciu = 
  | titul = Storočie populačného vývoja Slovenska II.: populačné štruktúry
  | odkaz na titul = 
  | dostupnosť = online
  | url = http://www.infostat.sk/vdc/pdf/Storocie.pdf
  | druh nosiča = 
  | editori = 
  | redaktori = 
  | prekladatelia = 
  | ilustrátori = 
  | ďalší = 
  | vydanie = 
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave, INFOSTAT – Výskumné demografické centrum, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV
  | miesto = Bratislava
  | dátum vydania = október 2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-07-09
  | edícia = 
  | subedícia = 
  | kapitola = 
  | typ kapitoly = 
  | url kapitoly = 
  | číslovanie = 
  | strany = 66-68
  | lokácia = 
  | isbn = 978-80-89398-31-7
  | doi = 
  | id = 
  | poznámka = 
  | jazyk = sk
}} &lt;/ref&gt; Silné katolícke regióny predstavuje [[Orava]], [[Kysuce]], [[Šariš]] a Dolný [[Spiš]] či [[Pohronie]] okolo Žiaru nad Hronom.&lt;ref name=&quot;majo a sprocha&quot;/&gt; Katolicizmus je však prítomný až na výnimky niekoľkých desiatok obcí vo všetkých obciach Slovenska. Najmenší podiel veriacich rímskokatolíkov je v okresoch [[Medzilaborce (okres)|Medzilaborce]] (7,3 %), [[Myjava (okres)|Myjava]] (13,5 %), [[Svidník (okres)|Svidník]] (28,7) a [[Rožňava (okres)|Rožňava]] (30,4 %).&lt;ref name=&quot;majo a sprocha&quot;/&gt;

[[Image:CoA SK Dieceze.jpg|thumb|Prehľad slovenských diecéz a ich znakov]]
== Súčasná cirkevná organizácia ==
Od roku 2008 je funkčný systém 2 cirkevných provincií, deliacich sa na 8 diecéz a ďalej na 107 dekanátov.

{| width=&quot;60%&quot;
|----- valign=&quot;top&quot;
|
[[Západná provincia (slovenská cirkevná provincia)|Západná provincia]]:
* [[Bratislavská arcidiecéza]] - arcibiskup [[Stanislav Zvolenský]]
* [[Trnavská arcidiecéza]] - arcibiskup [[Ján Orosch]]
* [[Biskupstvo Banská Bystrica]] - biskup [[Marián Chovanec]]
* [[Biskupstvo Nitra]] - biskup [[Viliam Judák]]
* [[Žilinská diecéza]] - biskup [[Tomáš Galis]]
|
[[Východná provincia (slovenská cirkevná provincia)|Východná provincia]]:
* [[Arcibiskupstvo Košice]] - arcibiskup [[Bernard Bober]]
* [[Biskupstvo Rožňava]] - biskup [[Stanislav Stolárik]]
* [[Biskupstvo Spišské Podhradie]] - biskup [[František Trstenský]]
|}

[[Súbor:Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup - metropolita.jpg|thumb|Mons. [[Bernard Bober]], košický arcibiskup metropolita a predseda KBS.]]

== Predstavitelia cirkvi ==
Najvyššími predstaviteľmi rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku sú biskupi, ktorí sú združení v [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferencii biskupov Slovenska]] (KBS). Slovensko nemá po smrti Mons. [[Jozef kardinál Tomko|Jozefa Tomka]] žiadneho žijúceho kardinála.

==== Predsedovia KBS ====
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
!rowspan = &quot;2&quot; |Predseda KBS
!colspan = &quot;2&quot; | Funkčné obdobie 
|-
!začiatok!!koniec
|-
| Mons. [[František Tondra]]
| 4. máj 1993 || 13. apríl 1994
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | Mons. [[Rudolf Baláž]]

| 13. apríl 1994 || 29. apríl 1997
|-
| 29. apríl 1997 || 31. august 2000 
|-
| rowspan=&quot;3&quot; | Mons. [[František Tondra]]

| 31. august 2000 || 16. september 2003
|-
| 16. september 2003 || 3. október 2006&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | korporácia = TK KBS
  | odkaz na korporáciu = TK KBS
  | titul = Staronovým predsedom KBS Mons. František Tondra
  | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=2003091650
  | dátum vydania = 16. 09. 2003 17:10
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2012-12-01
}}&lt;/ref&gt;
|-
| 3. október 2006 || 28. október 2009&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | korporácia = TK KBS
  | odkaz na korporáciu = TK KBS
  | titul = Biskup Tondra naďalej na čele Konferencie biskupov Slovenska
  | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20061003012
  | dátum vydania = 03. 10. 2006 10:58
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2012-12-01
}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=&quot;4&quot; | Mons. [[Stanislav Zvolenský]]

| 28. október 2009 || 8. november 2012&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | korporácia = TK KBS
  | odkaz na korporáciu = TK KBS
  | titul = Novým predsedom KBS Mons. Stanislav Zvolenský
  | url = http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20091028019
  | dátum vydania = 28. 10. 2009 14:04
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2012-12-01
}}&lt;/ref&gt;
|-
| 8. november 2012&lt;ref name=&quot;73. PZ KBS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|korporácia=KBS|titul=73. plenárne zasadanie KBS|url=http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/konferencia-biskupov-slovenska/p/plenarne-zasadania/c/plenarne-zasadanie-kbs-6-8-11-2012-73|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2012-12-2|vydavateľ=|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; || 21. september 2015
|-
|21. september 2015
|22. november 2018
|-
|22. november 2018
|10. október 2022
|-
|Mons. [[Bernard Bober]]
|10. október 2022
|'''''v súčasnosti'''''
|}

[[Súbor:Jezuiti s jezuitskym kardinalom janom chryzostomom korcom.jpg|náhľad|Príslušníci cirkevného rádu [[Spoločnosť Ježišova|Spoločnosti Ježišovej]] na Slovensku (jezuitov) s kardinálom [[Ján Chryzostom Korec|Jánom Chryzostomom Korcom]] v roku 2005.]]
== Rehoľné rády a sekulárne inštitúty ==
''Pre viac informácií pozri [[Zoznam mužských rehoľných rádov a združení na Slovensku]].''

''Pre viac informácií pozri [[Zoznam ženských rehoľných rádov a združení]].''

Na Rímskokatolícku cirkev v Slovenskej republike je naviazané tiež fungovanie viacerých mužských a ženských rehoľných rádov a združení, ktoré však pôsobia v štruktúre cirkvi nezávislo a zodpovedajú sa svojim vlastným kongregáciám. Najstarším rádom dokázaným na území krajiny sú [[benediktíni]], ktorí tu zrejme pôsobili ešte pred príchodom [[Svätý Cyril a Metod|sv. Cyrila a Metoda]], no preukázateľne na prelome 9. a 10. storočia n.l.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny benediktínov | url = https://www.benediktini.sk/?page_id=712 | vydavateľ = benediktini.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; K júlu 2016 pôsobilo na Slovensku 29 registrovaných mužských cirkevných rádov, z ktorých 26 bolo viazaných na rímskokatolícku, 1 na gréckokatolícku cirkev ([[baziliáni]]) a 1 na obe cirkvi ([[redemptoristi]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = kbs.sk | odkaz na autora = | titul = Mužské rehole | url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/rehole-a-spolocenstva/p/muzske-rehole | vydavateľ = kbs.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gréckokatolícke rehole | url = https://kvrps.sk/adresar/greckokatolicke-rehole/ | vydavateľ = kvrps.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Na Slovensku rovnako k roku 2020 pôsobilo 43 registrovaných ženských cirkevných rádov, reholí, kongregácií a združení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rímskokatolícke ženské rehole | url = https://kvrps.sk/adresar/rimskokatolicke-zenske-rehole/ | vydavateľ = kvrps.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Z nich tri (redemptoristky, baziliánky a sestry služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie) spadajú ku gréckokatolíckej cirkvi, zvyšných 40 k rímskokatolíckej.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gréckokatolícke rehole | url = https://kvrps.sk/adresar/greckokatolicke-rehole/ | vydavateľ = kvrps.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Rády sa venujú prevažne práci s mládežou a vylúčenými komunitami vo vzdelávacej a sociálne oblasti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kongregácia Školských sestier de Notre Dame | url = http://sestrynd.stranka.info/index.php?vid=J&amp;JA=V&amp;AK=V&amp;AJ=V&amp;AH=V&amp;AG=V&amp;AF=V&amp;AE=V&amp;AD=V&amp;AC=V&amp;AB=V&amp;AA=V | vydavateľ = sestrynd.stranka.info | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Okrem cirkevných rádov a združení pôsobia na Slovensku tiež viaceré [[Sekulárny inštitút|sekulárne inštitúty]]. Ich členovia z definície &quot;chcú prežívať svoje zasvätenie sa Bohu vo svete zachovávaním evanjeliových rád v kontexte časných štruktúr, aby tak boli kvasom múdrosti a svedkami milosti vo vnútri kultúrneho, hospodárskeho a politického života.&quot;&lt;ref name=&quot;sek inst&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zasvätení vo svete: Sekulárne inštitúty na Slovensku | url = https://www.kbs.sk/documents/pdf/sekularne_instituty/sekulinstituty2010.pdf | vydavateľ = kbs.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Sekulárne inštitúty potvrdil ako novú formu zasväteného života v Cirkvi pápež [[Pius XII.]] v roku [[1947]], aby zasvätení kresťania mohli pôsobiť aj mimo tradičnej sféry kláštorov.&lt;ref name=&quot;sek inst&quot;/&gt; Do tejto kategórie sa zaraďujú napr. [[uršulínky]] sv. [[Angela Merici|Angely Merici]] alebo [[Inštitút Krista Veľkňaza]].

== Fotogaléria rímskokatolíckych katedrál ==
Rímskokatolícka cirkev má na Slovensku 8 katedrál (sídelných chrámov biskupa) a dve [[Konkatedrála|konkatedrály]] v Poprade a v Prešove.
&lt;gallery&gt;
Image:Bratislava - 52119321317.jpg|[[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Katedrála svätého Martina]] v Bratislave
Image:Slovakia-Trnava-Katedrala Jana krstitela priecelie.JPG|[[Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava)|Katedrála sv. Jana Krstiteľa]] v Trnave
Image:Nám.SNP R.k.-kostol sv.FrantiškaXaverského.jpg|[[Katedrála svätého Františka Xaverského]] v Banskej Bystrici
Image:Nitra, Kostol.jpg|[[Bazilika svätého Emeráma]] v Nitre
Image:Žilina P5292124.jpg|[[Katedrála Najsvätejšej Trojice (Žilina)|Katedrála Najsvätejšej Trojice]] v Žiline
Image:Kosice (Slovakia) - St. Elizabeth's Catedral 2.jpg|[[Katedrála svätej Alžbety]] v Košiciach
Image:Slovakia Spiska Kapitula 2.jpg|[[Katedrála svätého Martina (Spišská Kapitula)|Katedrála sv. Martina]] v Spišskej Kapitule
File:Rožňava Cathedral Church.jpg|[[Katedrála Nanebovzatia Panny Márie]] v Rožňave
&lt;/gallery&gt;

[[Súbor:Zvolenský posvätenie základného kameňa kostol sv. Jána Pavla II. Čierna voda 2012.jpg|náhľad|Bratislavský arcibiskup [[Stanislav Zvolenský]] pri svätení základného kameňa kostola [[Ján Pavol II.|sv. Jána Pavla II.]] v [[Čierna Voda (Chorvátsky Grob)|Čiernej Vode]] v roku [[2012]].]]
== Rímskokatolícke sakrálne stavby a tradície ==
[[Súbor:Spoved Jan Potas Krasny Brod 1996.jpg|náhľad|Pútnik sa spovedá u kňaza Jána Potáša OSBM počas púte do [[Krásny Brod|Krásneho Brodu]] v roku [[1996]].]]
[[Súbor:Levoca putnicke miesto.jpg|náhľad|Púť na [[Mariánska hora|Mariánskej hore]] v [[Levoča|Levoči]].]]
''Pre bližšie informácie pozri [[Zoznam kostolov na Slovensku]]''&lt;br&gt;
''Pre bližšie informácie pozri [[Zoznam pútnických miest na Slovensku]]''

V roku [[2017]] mala rímskokatolícka cirkev na Slovensku najväčšie zastúpenie kostolov zo všetkých cirkví s počtom 2 627 kostolov (z celkového počtu 4 151 kostolov 63,3 %).&lt;ref name=&quot;bugel&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Búgel | meno = Rastislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Na každú slovenskú obec pripadá 1,43 kostola: Len 242 z nich nemá ani jeden | url = https://www.dnes24.sk/na-kazdu-slovensku-obec-pripada-1-43-kostola-len-242-z-nich-nema-ani-jeden-265580 | vydavateľ = dnes24.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V tom neboli zahrnuté iné sakrálne objekty, ktoré nespĺňali definície kostolu podľa danej cirkvi (kaplnky či modlitebne).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Čikovský | meno2 = Konštantín | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = 28-ročný mladík odfotil všetky naše kostoly, trvalo mu to osem rokov | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/167001/28-rocny-mladik-odfotil-vsetky-nase-kostoly-trvalo-mu-osem-rokov/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2015-06-22 | dátum prístupu = 2021-01-20 }}&lt;/ref&gt; V [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]] je 83,38 % kostolov rímskokatolíckych.&lt;ref name=&quot;bugel&quot;/&gt; V okresoch [[Čadca (okres)|Čadca]], [[Kysucké Nové Mesto (okres)|Kysucké Nové Mesto]], [[Námestovo (okres)|Námestovo]] a [[Tvrdošín (okres)|Tvrdošín]] sa nachádzajú výhradne rímskokatolícke kostoly.&lt;ref name=&quot;bugel&quot;/&gt; Najstaršie rímskokatolícke kostoly sa datujú do [[9. storočie|9. storočia]] a obdobia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], v priebehu storočí sa v ich výstavbe odzrkadlil prakticky každý [[Architektonický sloh|architektonický sloh]] prítomný v stredoeurópskom civilizačnom priestore.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Sakrálna architektúra | url = http://www.regionnitra.sk/historia/sakralna-architektura | vydavateľ = regionnitra.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2021-01-21 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20210126184523/http://www.regionnitra.sk/historia/sakralna-architektura | dátum archivácie = 2021-01-26 }}&lt;/ref&gt; Slovenským špecifikom je tiež [[Drevená sakrálna architektúra na Slovensku|drevená sakrálna architektúra]].

Špecifickým typom chrámov v rímskokatolíckej cirkvi sú [[Basilica minor|baziliky minor]]. Na Slovensku ich ku roku 2019 bolo 15. 

Najmä v období [[Barok|baroka]] sa rozšíril na Slovensku ďalší druh sakrálnych stavieb špecifický pre katolícku cirkev – [[Kalvária (vŕšok)|kalvárie]]. Kalvárie plnia okrem náboženského významu tiež krajinno-architektonickú funkciu.&lt;ref name=&quot;lancaric&quot;/&gt; Hlavnou časťou kalvárií sú zastavenia [[Krížová cesta|krížovej cesty]], na začiatku ich bývalo 12, neskôr 14. Zvyčajne sú zakončené kostolom alebo hrobkou Krista ako posledným zastavením.&lt;ref name=&quot;lancaric&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lančarič | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | titul = Kalvárie – súčasť obrazu kultúrnej krajiny Slovenska | url = https://www.uzemneplany.sk/clanok/kalvarie-sucast-obrazu-kulturnej-krajiny-slovenska | vydavateľ = uzemneplany.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Pre rímskokatolícke náboženstvo majú význam tiež [[Pútnické miesto|pútnické miesta]]. Každá diecéza má viacero pútnických miest, na ktoré sa konajú púte v rôznych obdobiach kalendárneho či cirkevného roka.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NOVINKY | url = http://www.putnickemiesta.sk/ | vydavateľ = putnickemiesta.sk | dátum vydania = 2014-05-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najdlhšiu tradíciu majú a najväčšej obľube sa tešia mariánske púte, najmä do [[Levoča|Levoče]] - ku [[Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore|Bazilike Navštívenia Panny Márie]] na [[Mariánska hora|Mariánskej hore]] a do [[Šaštín-Stráže|šaštínskej]] [[Bazilika Sedembolestnej Panny Márie|Baziliky Sedembolestnej Panny Márie]]. Na levočskej púti na Mariánsku horu v roku 1995 sa pri návšteve vtedajšieho pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]] zúčastnilo 650 000 veriacich, čo je predpokladané najväčšie zhromaždenie v dejinách Slovenska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovensko žije cez víkend púťami. V Levoči a Nitre čakajú tisícky pútnikov
  | url = https://www.postoj.sk/4898/slovensko-zije-cez-vikend-putami-v-levoci-a-nitre-cakaju-tisicky-putnikov
  | dátum vydania = 4.7.2015
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-07-09
  | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;

== Galéria rímskokatolíckych kostolov na Slovensku podľa architektonických štýlov ==
&lt;gallery&gt;
Image:Veľký Klíž Klížske Hradište kostolík 01.jpg |[[Kostol svätého Michala archanjela (Veľký Klíž)|Kostol svätého Michala archanjela]] vo [[Veľký Klíž|Veľkom Klíži]], [[Románske umenie|románsky štýl]], 12. storočie
Image:St. Michael's Chapel, Košice, Slovakia 2.jpg |[[Kostol svätého Michala (Košice)|Kostol svätého Michala]] v [[Košice|Košiciach]], [[Gotická architektúra|gotika]], 14. storočie
Image:Jezuitsky 03.jpg |[[Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Bratislava)|Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa]] v [[Bratislava|Bratislave]], [[Renesančná architektúra|renesancia]], 17. storočie
Image:Premonštrátny kostol - panoramio.jpg |[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Košice)|Kostol Najsvätejšej Trojice]] v [[Košice|Košiciach]], [[Baroková architektúra|barok]], 17. storočie
Image: |Rokokový štýl
Image: |Empírový štýl
Image:Banská Štiavnica Kostol Nanebovzatia Panny Márie.jpg |[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Štiavnica)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], [[Klasicistická architektúra|klasicizmus]], [[1811]]
Image: |Neorománsky štýl
Image:Sedliacka Dubová 2 MF3.jpg |[[Kostol svätého Michala archanjela (Sedliacka Dubová)|Kostol svätého Michala archanjela]] v [[Sedliacka Dubová|Sedliackej Dubovej]], [[Neogotika|novogotika]], [[1880]]{{--}}[[1886]]
Image:La Iglesia Azul - Bratislava - República Eslovaca (7088004545).jpg |[[Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík)|Kostol svätej Alžbety]] v Bratislave, [[Secesia|secesia]], [[1909]]{{--}}[[1913]]
Image:Partizánske, kostol Božského Srdca Ježišovho.jpg |[[Kostol Božského Srdca Ježišovho (Partizánske)|Kostol Božského Srdca Ježišovho]] v [[Partizánske|Partizánskom]], [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmus]], [[1943]]
Image:Kostolzb.jpg |Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie v [[Zborov nad Bystricou|Zborove nad Bystricou]], [[Architektúra 20. storočia|socialistický modernizmus]], [[1969]]{{--}}[[1971]]
Image:Katedrála sv. Šebastiána 03.jpg | [[Katedrála svätého Šebastiána]] v [[Krasňany (Bratislava)|Bratislave-Krasňanoch]], [[Architektúra 21. storočia|architektúra 21. storočia]], [[2009]]
&lt;/gallery&gt;

== Hnutia a spoločenstvá ==
Pri RKC fungujú viaceré organizácie, hnutia a spoločenstvá, ktoré sa angažujú v duchovnej, diplomatickej či rodinnej oblasti a práci s mládežou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = kbs.sk | odkaz na autora = | titul = Hnutia a spoločenstvá | url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/rehole-a-spolocenstva/p/hnutia-a-spolocenstva | vydavateľ = kbs.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Práca s mládežou ===
* [[eRKo|eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí]]: Katolícka detská a mládežnícka organizácia, člen siete [[Fimcap]]. V roku 2007 mala viac než 9 000 členov, čím sa zaraďovala medzi najpočetnejšie mládežnícke združenia na Slovensku. Medzi jej ťažiskové aktivity patrí kolednícka akcia [[Dobrá novina]], ktorej sa zúčastňuje okolo 25 tisíc koledníkov. Predsedom eRKa je [[Juraj Králik]], riaditeľom Dobrej noviny je [[Marián Čaučík]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = kbs.sk | odkaz na autora = | titul = Hnutia a spoločenstvá | url = https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/rehole-a-spolocenstva/p/hnutia-a-spolocenstva/c/erko-hnutie-krestanskych-spolocenstiev-deti | vydavateľ = kbs.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Charitatívne organizácie ===
* [[Slovenská katolícka charita]] (SKCH): je samostatnou právnickou osobou, právnou formou „účelové zariadenie cirkvi a náboženskej spoločnosti“, zriadené [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferenciou biskupov Slovenska]]. V zmysle Kódexu kánonického práva je SKCH konfederáciou verejných združení, tvoria ju 4 arcidiecézne a 6 diecéznych/eparchiálnych charít.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Právna forma {{!}} Slovenská katolícka charita | url = https://www.charita.sk/pravna-forma/ | vydavateľ = charita.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-08-11 | miesto =  | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Vznikla v roku [[1927]] z podnetu veriacich s cieľom zabezpečiť organizačne sociálno-charitatívnu pomoc Cirkvi chudobným, od 50. rokov 20. storočia do roku 1989 mala pozastavené fungovanie.&lt;ref name=&quot;skch hist&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = História a súčasnosť {{!}} Slovenská katolícka charita | url = https://www.charita.sk/historia-a-sucasnost/ | vydavateľ = charita.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-08-11 | miesto =  | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; SKCH zamestnáva spolu približne 1 300 zamestnancov a 1 000 dobrovoľníkov, ročne poskytne pomoc viac než 23 tisícom ľuďom v núdzi.&lt;ref name=&quot;skch hist&quot;/&gt; Heslo Slovenskej katolíckej charity znie: ''Naším poslaním je byť blízko pri človeku. Pomáhame ľuďom v núdzi bez ohľadu na vierovyznanie, rasu či politické zmýšľanie.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Hodnoty a poslanie {{!}} Slovenská katolícka charita | url = https://www.charita.sk/hodnoty-a-poslanie/ | vydavateľ = charita.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-08-11 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20200810165748/https://www.charita.sk/hodnoty-a-poslanie/ | dátum archivácie = 2020-08-10 }}&lt;/ref&gt; Generálnym sekretárom SKCH je [[Erich Hulman]].

== Referencie ==
{{referencie}}

{{Slovenské rímskokatolícke provincie}}
{{Cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku}}

[[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Slovensku| ]]
[[Kategória:Rímskokatolícke provincie na Slovensku| ]]</text>
      <sha1>gn8ev4u7fznk8jlby1z5zkp4zl4017p</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Denné udalosti/05 14</title>
    <ns>10</ns>
    <id>15122</id>
    <revision>
      <id>8213423</id>
      <parentid>8125576</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T00:00:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>TeslaBot</username>
        <id>71954</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>typografia</comment>
      <origin>8213423</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2064" sha1="7ij1319khe1z6q4pqod6ysmc0b8nghx" xml:space="preserve">{{Obrázok s popisom
|obrázok = Charles IV-John Ocko votive picture-fragment.jpg
|meno    = [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]]
|none    = 
}}
Meniny má [[Bonifác]].

* [[1316]] – narodil sa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]], cisár [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]], nemecký (rímsky) a [[Zoznam panovníkov Česka|český kráľ]] († [[1378]])
* [[1648]] – uhorský prímas oficiálne potvrdil zjednocujúcu [[Užhorodská únia|Užhorodskú úniu]] medzi [[latinská cirkev|rímskou]] a [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckou cirkvou]]
* [[1796]] – [[Edward Jenner]] vykonal prvé [[vakcína|očkovanie]] proti [[kiahne|kiahňam]]
* [[1811]] – [[Paraguaj]] získal nezávislosť od [[Španielske impérium|Španielska]]
* [[1948]] – [[Izrael]] bol [[Deklarácia nezávislosti Izraela|vyhlásený za nezávislý štát]] 
* [[1955]] – [[studená vojna]]: osem krajín [[východný blok|východného bloku]] vrátane [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] podpísalo zmluvu o vzájomnej obrane s názvom [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]
* [[1984]] – narodil sa [[Mark Zuckerberg]], americký podnikateľ, spoluzakladateľ sociálnej siete [[Facebook]] a jej materskej spoločnosti Meta Platforms
* [[1985]] – [[Francúzsko]], [[Nemecko]], [[Belgicko]], [[Holandsko]] a [[Luxembursko]] uzavreli [[Schengenská dohoda|Schengenskú dohodu]]
* [[1998]] – zomrel [[Frank Sinatra]], americký spevák a filmový herec, jeden z [[Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete|najpredávanejších hudobných umelcov v dejinách]] (* [[1915]])
* [[2000]] – [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]] podľahlo vo finále [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji]]  reprezentácii [[České národné hokejové mužstvo|Česka]] {{ku|3|5}} a získalo striebornú medailu, prvú medailu v ére samostatnosti
&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>7ij1319khe1z6q4pqod6ysmc0b8nghx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vietnamská vojna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>15190</id>
    <revision>
      <id>8213440</id>
      <parentid>8206297</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T02:22:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor FNL_Flag.svg bol nahradený odkazom Flag_of_the_National_Liberation_Front_of_South_Vietnam,_Flag_of_South_Vietnam_(1975–1976).svg.</comment>
      <origin>8213440</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="62816" sha1="nvoc5eli1ij9w7tq9uy0txcw0s4xbeg" xml:space="preserve">{{bez zdroja}}
{{Infobox Bitka
|konflikt= Vietnamská vojna
|súčasť= [[Studená vojna|studenej vojny]]
|obrázok= VietnamWarMontage.png
|text k obr= Zhora zľava: vojaci 4. pešej divízie zostupujú z kopca 742 pri [[Đăk Tô]] počas operácie MacArthur, 1967 · dvojica lietadiel [[Douglas A-4 Skyhawk|A-4C Skyhawk]] z útočnej letky [[VFA-146|VA-146]] [[United States Navy|amerického námorníctva]] prelieta popri lietadlovej lodi [[USS Kearsarge (CV-33)|USS ''Kearsarge'']], 1964 · vojak s [[plameňomet]]om počas operácie New Castle, 1967 · vrtuľníky [[Bell UH-1 Iroquois|UH-1D]] vyzdvihujú vojakov 25. pešej divízie počas operácie Wahiawa pri Củ Chi, 1966 · vojaci [[Vietnamská ľudová armáda|Vietnamskej ľudovej armády]] v boji, asi 1966 · lietadlá [[Grumman A-6 Intruder|A-6A Intruder]] patriace útočnej letke [[VA-196 (U.S. Navy)|VA-196]] amerického námorníctva zhadzujú bomby [[Mark 82 (bomba)|Mk.82]] nad Vietnamom, 1968
|dátum= [[1. november]] [[1955]]{{--}}[[30. apríl]] [[1975]]
|miesto= [[Vietnamská republika|Južný Vietnam]], [[Vietnamská demokratická republika|Severný Vietnam]], [[Kambodža]], [[Laos]], [[Juhočínske more]], [[Thajský záliv]]
|casus= 
|územie= 
|výsledok= víťazstvo komunistického [[Vietnamská demokratická republika|Severného Vietnamu]]:&lt;br /&gt;
* mierová zmluva o stiahnutí sa [[Spojené štáty|USA]] z konfliktu v roku [[1973]]
* porážka [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]] v roku [[1975]]
|protivník1= '''Anti-komunistické štáty:'''&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of South Vietnam.svg|20px]] [[Vietnamská republika]] (Južný Vietnam)&lt;br /&gt;{{minivlajka|USA|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Kórejská republika|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Austrália|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Thajsko|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nový Zéland|w}}&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag_of_the_Khmer_Republic.svg|20px]] [[Khmérska republika]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Laos (1952-1975).svg|20px]] [[Laoské kráľovstvo]]&lt;br /&gt;''Podpora:''&lt;br /&gt;{{minivlajka|Filipíny|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Taiwan|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Kanada|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Francúzsko|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Západné Nemecko|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Japonsko|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Irán|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Španielsko|w}}
|protivník2= '''Komunistické štáty:'''&lt;br /&gt; [[Súbor:Flag_of_North_Vietnam_(1945-1955).svg|20px]] [[Vietnamská demokratická republika]] (Severný Vietnam)&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the National Liberation Front of South Vietnam, Flag of South Vietnam (1975–1976).svg|20px]] [[Vietkong]]&lt;br /&gt;''Podpora:''&lt;br /&gt;{{minivlajka|ZSSR|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Čína|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Kuba|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Kórejská ľudovodemokratická republika|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Česko-Slovensko|w}}&lt;br /&gt;{{minivlajka|Bulharsko (1967-1971)|w}}
|velitel1=
|velitel2=
|sila1= 
|sila2= 
|straty1=[[Južný Vietnam]]:&lt;br /&gt;110 357 – 250 000 mŕvych&lt;br /&gt;499 026 ranených&lt;br /&gt;[[USA]]:&lt;br /&gt;47 382 padlých&lt;br /&gt;10 811 mŕtvych v dôsledku nebojových strát&lt;br /&gt;153 303 ranených&lt;br /&gt;10 173 nezvestných&lt;ref name=&quot;Enc.Caus&quot;&gt;Tucker, S. C., 2011, ''Causalities.'' in Tucker, S. C., The Encyclopedia of the Vietnam War. A Political, Social, and Military History, Second Edition. Abc-Clio, Santa Barbara, s. 175 – 176&lt;/ref&gt;
|straty2= [[Severný Vietnam]] a [[Vietkong]]:&lt;br /&gt;666 000 – 1 100 000 mŕtvych&lt;br /&gt;600 000 ranených&lt;ref name=&quot;Enc.Caus&quot;/&gt;
|straty3= 
|poznámky= 
}}
{{Campaignbox Vietnamská vojna}}

'''Vietnamská vojna''' (iné názvy: '''vojna vo Vietname''', '''druhá indočínska vojna'''&lt;ref&gt;{{beliana|7|indočínska vojna|54}}&lt;/ref&gt;) bol [[vojna|ozbrojený konflikt]], ktorý medzi rokmi [[1964]] a [[1975]] (za vlád amerických prezidentov [[Lyndon B. Johnson|Lyndona Johnsona]], [[Richard Nixon|Richarda Nixona]] a [[Gerald Ford|Geralda Forda]]) prebiehal ako pozemná vojna v [[Vietnamská republika|Južnom Vietname]] a hraničných oblastiach [[Kambodža|Kambodže]] a [[Laos]]u, a ako letecká vojna ([[operácia Rolling Thunder]] a ďalšie) nad [[Vietnamská demokratická republika|Severným Vietnamom]].

Vo [[Vietnam]]e je tento konflikt známy ako ''Americká vojna''. Intervencia [[Spojené štáty|USA]] vo [[Vietnam]]e znamenala vlastne len poslednú eskaláciu tridsaťročného ozbrojeného konfliktu, ktorý sa začal v rokoch [[1945]] až [[1946]] odporom vietnamských povstalcov (ktorí cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] bojovali proti Japoncom) a neskôr proti zotrvaniu resp. návratu [[Francúzsko|francúzskej]] koloniálnej nadvlády (pozri aj [[vojna v Indočíne]]). Preto sa často udávajú aj iné dátumy začiatku Vietnamskej vojny, najčastejšie rok [[1957]] či [[1954]].

== Účastníci ==
Na jednej strane bojoval vojenský zväzok [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]], [[Vietnamská republika|Vietnamskej republiky]] (Južný Vietnam), [[Austrália (štát)|Austrálie]] a [[Kórejská republika|Kórejskej republiky]]. Na strane druhej to bol vojenský zväzok [[Vietnamská demokratická republika|Vietnamskej demokratickej republiky]] (Severný Vietnam) a Národného oslobodzovacieho frontu ([[Vietkong]] – tiež označovaný NFOJV), partizánskej komunistickej organizácie, existujúcej vďaka podpore [[Vietnamská demokratická republika|Vietnamskej demokratickej republiky]].

[[ZSSR]] a [[ČĽR|Čína]] poskytovali Vietnamskej demokratickej republike a Národnému oslobodzovaciemu frontu vojenskú pomoc, priamo však vo výraznej miere nezasahovali. Výnimkou bolo nasadenie sovietskych vojakov, ktorí v počiatočnom období obsluhovali protilietadlové zariadenia a leteckí inštruktori, ktorí cvičili severovietnamských letcov. Od roku [[1970]] [[Spojené štáty|USA]] rozšírili svoje vojenské akcie, najmä ničivé [[bombardovanie]], na susedné štáty [[Kambodža|Kambodžu]] a [[Laos]], ktoré nedobrovoľne poskytovali [[Vietkong]]u a severovietnamskej armáde ([[VĽA]]) nástupiská pre útoky na Južný Vietnam.

== Priebeh ==
=== Predohra ===
V roku [[1945]] po kapitulácii [[Japonsko|Japonska]] vyhlásil [[Ho Či Min]] [[Severný Vietnam|Vietnamskú demokratickú republiku]] (VDR). Ale [[Saigon]] znovu obsadili francúzske jednotky. Aj napriek zmluve medzi [[Francúzsko]]m a VDR z roku [[1946]], ktorá garantovala krajine štatút slobodného štátu v rámci Indočínskej únie, začalo Francúzsko rekolonizačnú vojnu. Po [[Prvá indočínska vojna|porážke Francúzov]] bola [[Indočína]] roku [[1954]] rozdelená na [[Kambodža|Kambodžu]], [[Laos]], a Vietnam, ktorý bol provizórne rozdelený 17. rovnobežkou. Jeho južnú časť ([[Vietnamská republika]]) ovládal aj s pomocou USA katolícky diktátor [[Ngô Đình Diệm]], na severe ([[Vietnamská demokratická republika]]) vládli komunisti na čele s [[Ho Či Min]]om.

Komunistom sa prevažne vďaka pomoci ostatných socialistických krajín, hlavne [[ZSSR]] a [[ČĽR|Číny]] darilo rýchlo (po skončení kórejskej vojny) vybudovať silnú armádu a už v druhej polovici 50. rokov boli schopní posielať do Južného Vietnamu inštruktorov, ktorí cvičili partizánov novo vznikajúceho [[Vietkong]]u.

Tí začali so svojimi [[sabotáž|diverznými]] aktivitami v Južnom Vietname už koncom [[50. roky 20. storočia|50. rokov]]. Cieľom ich činnosti bolo zjednotenie oboch krajín a nastolenie [[socializmus|socialistického]] zriadenia. Na infiltráciu do Južného Vietnamu pritom používali takzvanú [[Ho Či Minova cesta|Ho Či Minovu cestu]], sieť infiltračných ciest, chodníkov a iných provizórnych komunikácií, kopírujúca západnú juhovietnamskú hranicu, prechádzajúca pohraničnými oblasťami susedného [[Laos]]u a [[Kambodža|Kambodže]], pričom tieto oblasti boli napriek svojej oficiálnej neutralite pod plnou kontrolou severovietnamskej armády ([[Vietnamská ľudová armáda|Vietnamskej ľudovej armády]] – [[VĽA]]) a partizánov. V tomto období ale komunistov ešte podporovalo miestne obyvateľstvo, ktoré v partizánoch videlo záchranu z biedy, do ktorej uvrhla krajinu vláda. Vlády v Južnom Vietname neboli počas dlhého obdobia schopné v krajine nastoliť stabilnú a väčšinou obyvateľstva akceptovanú vládu, ktorá by bez zahraničnej pomoci dokázala čeliť komunistickým vojskám.

V roku 1961 začala juhovietnamská vláda, za pomoci zahraničných odborníkov realizovať tzv. [[program strategických dedín]]. Náplňou programu, ktorý mal chrániť vidiecke obyvateľstvo pred útokmi partizánov, bolo sústredenie [[Civilné obyvateľstvo|civilistov]] do opevnených dedín. Okrem izolácie ľudí od partizánov, ktorá by posilnila moc centrálnej vlády mala byť v týchto opevnených dedinách dostupná kvalitnejšia zdravotná starostlivosť a vzdelávanie. Strategické dediny však čoskoro infiltrovali sympatizanti partizánov. Väčšinu roľníkov na programe rozhorčovalo najmä to, že ich odtrhol od rodnej pôdy. To spolu s neochotou vlády zaviesť pozemkovú reformu spôsobovalo ďalšiu nespokojnosť roľníkov, veľká časť ktorých pracovala na draho prenajatej pôde veľkých vlastníkov pôdy. Projekt poznačila aj korupcia úradníkov a snaha budovať strategické dediny za každú cenu. Projekt strategických dedín začal zaostávať za svojimi cieľmi a jeho najväčšou prehrou bola likvidácia prvej vzorovej strategickej dediny partizánmi.

V septembri 1963 americký veľvyslanec vo Južnom Vietname [[Henry Cabot Lodge]] informoval Washington, že situácia v krajine sa rýchlo zhoršuje.&lt;ref&gt;Young, M. B., Fitzgerald, J. J., Grunfeld, A. T., 2002, The Vietnam War A History in Documents. Oxford University Press, Oxford, s. 65&lt;/ref&gt; Vodca Južného Vietnamu [[Ngo Dinh Diem]] sa stal čoskoro veľmi nepopulárny. Jeho desaťročné účinkovanie na juhovietnamskej politickej scéne ukončil za tichej americkej podpory prevrat skupiny dôstojníkov ARVN (juhovietnamskej armády) [[1. november|1. novembra]] [[1963]], pri ktorom bol Diem a jeden z jeho bratov zavraždený. Krátko na to 22. novembra 1963 bol zavraždený aj americký prezident [[John Fitzgerald Kennedy|J. F. Kennedy]], ktorý sa rozhodol zvyšovať aktivitu v juhovýchodnej Ázii podporou všetkých režimov, ktoré bojujú proti komunizmu. Až do volieb v roku 1964 vykonával funkciu hlavy štátu Kennedyho viceprezident [[Lyndon B. Johnson]], ktorý síce s angažovanosťou vo Vietname v súkromí nesúhlasil, ale ako politik hodlal pokračovať v ceste nastolenej jeho predchodcom.

=== Vypuknutie vojny ===
[[Súbor:ARVN in action HD-SN-99-02062.JPEG|náhľad|Vojaci [[ARVN]] počas útoku]]
Situácia v Južnom Vietname sa začala v roku 1963 zhoršovať. Po Diemovom zosadení a vražde nastalo nestabilné obdobie striedania sa rôznych vlád. Za 9 mesiacov sa vystriedalo 13 juhovietnamských vlád. Problémy začali aj s [[partizán]]mi, ktorí boli zhodou okolností do tej doby v útlme, kvôli rozbrojom vo vlastných radoch.&lt;ref&gt;{{Knižná referencia|autor=[[Dave Richard Palmer]]|názov=''Volání polnice''|mesto=Brno|vydavateľstvo=Jota|rok=1996|strana=}}&lt;/ref&gt; V roku 1959, sa odhadoval počet partizánov Vietkongu na 5 000&lt;ref name=&quot;Demma&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Demma, V. H
  | titul = The U.S. Army in Vietnam
  | url = http://www.ibiblio.org/pub/academic/history/marshall/military/vietnam/short.history/chap_28.txt
  | dátum vydania = 1989
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 08.01.2017
  | vydavateľ = American Military History, ibiblio.org
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;. Do roku 1964 ich počet presiahol 100 000&lt;ref name=&quot;Demma&quot;/&gt;. Podľa tvrdení Vincenta Demmu, vychádzajúceho z predpokladu, že proti jednému partizánskemu bojovníkovi musí stáť 10 vojakov, na potlačenie takto silného partizánskeho hnutia by bolo potrebné angažovanie všetkých ozbrojených síl, ktoré mali USA k dispozícii. Roku [[1963]] bolo vo Vietname už 16 000 Američanov, väčšina z nich boli vojenskí poradcovia a iní odborníci, ktorí sa nezúčastnili priamo bojov s partizánmi.

[[30. júl]]a [[1964]] sa malé juhovietnamské komando zúčastnilo na akcii, ktorej cieľom bolo ničenie [[radar]]ových staníc pozdĺž pobrežia Severného Vietnamu&lt;ref&gt;{{Knižná referencia|autor=Kamas, D.|názov=''Válka ve Vietnamu /1964-1975/'' ISBN 80-7198-247-4|mesto=Olomouc|vydavateľstvo=VOTOBIA|strana=30|rok=1997}}&lt;/ref&gt;. Akcia prebiehala v pohraničných oblastiach, ako aj na malých ostrovoch neďaleko severovietnamského pobrežia. V oblasti, ale údajne stále v medzinárodných vodách, sa vyskytoval aj hliadkujúci americký torpédoborec [[USS Maddox]]. Ten v Tonkinskom zálive [[2. august]]a pri odchode z oblasti atakovali tri torpédové člny severovietnamského námorníctva, celá udalosť sa stala známa ako [[Tonkinský incident]]. O dva dni neskôr USS Maddox spolu s ďalším torpédoborcom [[USS Turner C. Joy]] zasiahol ďalší útok, ako sa však neskôr ukázalo, išlo o omyl. Američania ostreľovali domnelé torpédové člny, pravdepodobne po tom, ako búrka vyradila ich rádiovú i radarovú aparatúru a námorníci si mysleli, že sa opäť ocitli pod paľbou zo severovietnamských torpédových člnov. Americký prezident najprv varoval [[Hanoj]] pred nevyprovokovanými útokmi. No po druhom útoku na lode schválil jednorazové letecké údery na ciele v Severnom Vietname.

Na prvých náletoch uskutočnených [[5. august]]a [[1964]] sa okrem lietadiel juhovietnamského letectva zúčastnili aj americké lietadlá z 3 [[lietadlová loď|lietadlové lode]] operujúce v [[Juhočínske more|Juhočínskom mori]]. [[7. august]]a schválil Kongres USA [[rezolúcia o Tonkinskom zálive|rezolúciu o Tonkinskom zálive]], ktorá prezidenta oprávňovala použitím sily proti agresii v [[juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázii]]. Zatiaľ čo sa boje v Južnom Vietname pomaly stupňovali, prešlo koncom roka [[1964]] vyše 10 000 vojakov [[VĽA]] [[Ho Či Minova cesta|Ho Či Minovou cestou]], aby podporili partizánske jednotky na juhu.

=== 1965 – rozrastanie sa konfliktu ===
[[Súbor:DaNangMarch61965.jpg|thumb|Vylodenie americkej námornej pechoty pri Da Nangu]]

Americké vedenie sa obávalo vzrastajúceho vplyvu [[ZSSR]] a [[Čína|Číny]], ktorých spolupráca pri podpore Severného Vietnamu však bola v danom prípade iba lokálnym javom. Americký prezident však prikázal urýchlene zvýšiť mieru angažovania v krajine. Severovietnamci vedomí si vzrastajúcej americkej angažovanosti rýchlo zvyšovali aktivitu, aby zničili juh skôr ako bude plný Američanov. Začiatkom roku [[1965]] bolo v Južnom Vietname už 170 000 komunistických [[partizán]]ov. Komunisti pochopili, že už nemajú čas a ak sa nechopia iniciatívy, bude Juh plný amerických vojakov. Ich plán útoku počítal s tým, že zaútočia z hornatej oblasti [[Centrálna vysočina|Centrálnej vysočiny]], ktorú kontrolovali už dlhší čas. Po dosiahnutí morského pobrežia by rozdelili Južný Vietnam na dve časti a zvyšné ohniská odporu by potom ľahko zlikvidovali.

Vo februári navštívil VDR predseda sovietskej vlády [[Alexej Nikolajevič Kosygin|Alexej Kosygin]], ktorý prisľúbil zvýšenie sovietskych dodávok zbraní. Tie prúdili do krajiny najmä po železnici z Číny a tiež cez prístav [[Haifong]].

V tej iste dobe, [[22. február]]a 1965 požiadal generál [[William Westmoreland]], ktorý bol v tej dobe veliteľom amerických vojsk vo Vietname, o posily, ktoré mali zabezpečovať dôležité letisko v [[Da Nang]]u, na ktorom sa už dlhší čas nachádzali jednotky letectva a v ktorého blízkosti sa nachádzalo niekoľko tisíc partizánov Vietkongu. Medzi 5. a 8. marcom sa vylodilo 3500 Námorných pešiakov, tvoriacich 9. brigádu [[USMC]], pri Da Nangu. Onedlho po tom, čo sa Američania zakopali okolo letiska v Da Nangu, začali podnikať pešie hliadky, pri ktorých pátrali po partizánoch, ohrozujúcich základňu. Onedlho prišli do Vietnamskej republiky aj ďalšie jednotky Námornej pechoty a 20 000 príslušníkov zabezpečovacích a logistických jednotiek, ktorí mali tvoriť predmostie pre prípadné zvyšovanie počtu nasadených jednotiek. Prezident Johnson sa rozhodol dať americkým jednotkám príkaz, aby aktívne vyhľadávali a ničili nepriateľa. Tento príkaz bol pred verejnosťou držaný v tajnosti 2 mesiace. [[20. apríl]]a sa v [[Honolulu]] na Havajských ostrovoch stretol prezident Johnson so svojimi najvyššími poradcami, vrátane [[Robert McNamara|Roberta McNamaru]], generála Williama Westmorelanda, náčelníka generálneho štábu generála [[Earle Wheeler|Earla Wheelera]], prezidentovho poradcu [[William Bundy|Williama Bundyho]] a veľvyslanca [[Maxwell Davenport Taylor|Taylora]], ktorí odporučili prezidentovi aby vyslal do Vietnamu ďalších 40 000 vojakov.

[[3. máj]]a dorazila do Vietnamu prvá jednotka [[U.S. Army|Americkej armády]]. Išlo o [[173. výsadková brigáda|173. výsadkovú brigádu]], ktorá bola premiestnená z japonskej [[Okinawa|Okinawy]] do [[Bien Hoa]], ležiaceho na strategicky dôležitej ceste č. 1 severovýchodne od Saigonu, kde mala tvoriť nárazníkové pásmo pri častých útokoch Vietkongu na hlavné mesto.

Komunisti zatiaľ [[11. máj]]a [[1965]] odštartovali [[ofenzíva|ofenzívu]], tým že rozdrvili jednotky [[ARVN]] v provincii [[Phuoc Long]], severne od [[Saigon]]u. Americké velenie sa v reakcii na to rozhodlo energicky [[obkľúčenie|obkľúčiť]] s jednotkami, ktoré práve prišli zo Spojených štátov, rozsiahle oblasti Centrálnej vysočiny, v ktorých sa vyskytovalo v tej dobe najviac nepriateľských jednotiek.

[[18. jún]]a prebral vládu v Saigone [[Nguyen Cao Ky]], ako nový premiér spolu s novým prezidentom [[Nguyen Van Thieu|Nguyenom Van Thieuom]] vytvorili už 10. vládu za posledných 20 mesiacov. Američania sa do prevratov nemiešali, ale boli si vedomí ako oslabujú už aj tak vojnou ničenú krajinu. V deň prevratu prebehol prvý z náletov osemmotorovými bombardérmi [[B-52]] v juhovýchodnej Ázii. V rámci [[operácia Arc light|operácie Arc light]] vyštartovalo 27 bombardérov B-52F zo základne na ostrove [[Guam]] v Tichom oceáne, aby bombardovali oblasti obsadené Vietkongom. Pri nálete boli stratené prvé dve lietadlá B-52 po tom čo sa zrazili vo vzduchu

V júni 1965 sa v Južnom Vietname nachádzalo asi 82 000 amerických vojakov&lt;ref&gt;Young, M. B., Fitzgerald, J. J., Grunfeld, A. T., 2002, The Vietnam War A History in Documents. Oxford University Press, Oxford, s. 80&lt;/ref&gt;. [[28. júl]]a oznámil americký prezident Johnson verejnosti, že do Vietnamu bude vyslaných ďalších 44 [[pluk]]ov vojska. Počet Američanov vzrastie na 125 000 mužov. Taktiež mesačné odvody vzrastú zo 17 000 na 35 000 brancov mesačne. Prezident potom požiadal Kongres o dodatočných 1,7 miliardy dolárov na vedenie vojny v juhovýchodnej Ázii. Na konci júla sa v zátoke [[Cam Ranh]] vylodila [[101. výsadková divízia]] „Screaming Eagles“, ktorá si postavila základňu neďaleko pobrežného mesta [[Quang Ngai]]. Počas najbližších 2 rokov divízia operovala v ťažkom teréne Centrálnej vysočiny. 22. augusta táto jednotka začala operáciu Gibraltar, ktorá mala spraviť priestor pre príchod [[1. aeromobilná divízia|1. aeromobilnej divízie]]. Počas bojov jednotky 101. výsadkovej divízie spolu s jednotkami Námornej pechoty odblokovali cestu QL-19 spájajúcu [[Qui Nhon]] a [[Plei Ku]], zároveň sa prebojovali do oblasti [[An Khe]], kam sa mala nová divízia premiestniť. Okolie mesta An Khe na Centrálnej vysočine sa vyznačovalo silnou aktivitou Vietkongu, počas operácie Gibraltar bolo zabitých viac než 200 komunistov. Prvé jednotky 1. aeromobilnej divízie sa vyloďovali v prístave Qui Nhon od 11. do 13. septembra.

[[Súbor:Cav9.jpg|thumb|Vojaci 9. práporu prvej aeoromobilnej divízie pri helikoptérovom výsadku v Ia Drang]]
1. aeromobilná divízia bola v tej dobe najväčšia jednotka svojho druhu na svete. Mala k dispozícii 440 [[Helikoptéra|helikoptér]], ktoré boli schopné v priebehu jedného výsadku premiestniť až 2500 plne vyzbrojených pešiakov. [[14. november|14. novembra]] [[1965]] bol vyslaný 7. pluk aby zaistil údolie [[Ia Drang]], nad ktorým sa vypínal pohraničný kopec Chu Pon. Kopec pretkaný sieťou tunelov, bol základňou [[VĽA]] o čom však Američania netušili. Partizáni prezieravo zhodnotili situáciu a vzhľadom na to, že boli v zhruba desaťnásobnej početnej prevahe a rozhodli sa na Američanov zaútočiť.

7. pluk sa dostal do obkľúčenia, ale vytrvalo sa bránil celý deň a noc. Situácia sa stávala čoraz zložitejšou. Ranení americkí vojaci boli odsúvaní vojenskými [[helikoptéra|helikoptérami]]. Helikoptéry tiež privážali muníciu a poskytovali vojakom krytie. Na pomoc obkľúčeným bolo použité aj [[delostrelectvo]] a letectvo, strategické bombardéry [[B-52]], tak boli na priamu podporu jednotiek použité po prvýkrát. Komunisti uvedomiac si, nemožnosť porážky nepriateľa sa stiahli do [[Kambodža|Kambodže]], kam ich Američania nesmeli prenasledovať.

Po ukončení prenasledovania na vietnamsko-kambodžských hraniciach mohli obe straty zhodnotiť výsledok bojov. Padlo vyše 4500 partizánov, Američania stratili 229 vojakov a mali 250 ranených. Podstatné bolo to, že Američania zastavili postup partizánov a VĽA Centrálnou vysočinou.

=== 1966 ===
Vojna však nebola pre americkú stranu ani zďaleka vyhraná. [[ARVN]] bola v rozklade a polovicu vidieckych oblastí kontrolovali partizáni. Generál [[William Westmoreland]] bol presvedčený, že nepriateľovi nesmie nechať čas na obnovenie síl a od začiatku roku [[1966]] viedol agresívne útočné operácie. Jednou z najväčších bola [[operácia White Wing]] známa aj ako operácia Masher alebo Thang Phong II, ktorú viedli americké, juhovietnamské a juhokórejské sily v provincii [[Binh Dinh]] od 24. januára 1966.

Američania si od začiatku neboli istí, do akej miery sú komunistické sily v Južnom Vietname podporované z kambodžského územia a aký je presný rozsah severovietnamských logistických ciest, známych ako [[Ho Či Minova cesta]]. Pohraničné oblasti s Kambodžou a Laosom prakticky neboli pod kontrolou akejkoľvek centrálnej vlády od francúzskeho odchodu v roku 1954. Po tom, čo sa začiatkom roku 1966 sily 1. aeromobilnej divízie do oblasti prebojovali do tejto oblasti, už nebolo žiadnych pochýb, že Kambodžské územie je komunistami zo Severného aj Južného Vietnamu intenzívne využívané ako nedotknuteľná zásobovacia základňa.&lt;ref&gt;Bishop, Ch., 2005, Vietnamský válečný deník. Zkušenosti, zážitky a pocity vojáku v jihovýchodní Asii měsíc po měsíci 1964 - 1975. Naše vojsko, Praha, s. 42&lt;/ref&gt;

25. októbra 1966 USA navrhli Severnému Vietnamu, že do 6 mesiacov stiahnu všetky svoje sily z Južného Vietnamu, ak budú z Juhu stiahnuté všetky vojská VĽA. Ku koncu roka bolo vo Vietname už vyše 300 000 amerických a 50 000 juhokórejských a austrálskych vojakov.

=== Bombardovanie severu ===
{{Hlavný článok|Operácia Rolling Thunder}}
Spolu s bojmi v Južnom Vietname, ktorý sa márne snažil vyhnať partizánov a jednotky VĽA zo svojho územia, prebiehali aj nálety na Severný Vietnam a v rovnakej miere na pohraničné oblasti neutrálnej Kambodže a Laosu, kadiaľ viedla zásobovacia Ho Či Minova cesta.

Bombardovanie ale bolo vedené veľmi neohrabaným spôsobom. Vojenskí experti a poradcovia amerického prezidenta totiž vymysleli množstvo obmedzení, aby nevyprovokovali vojnu s Čínou, a aby nepripravili o život sovietskych poradcov podieľajúcich sa na stavbe severovietnamskej [[protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]].

Do polovice [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] mala Vietnamská demokratická republika najdokonalejšiu protilietadlovú obranu na svete. Nálety však pokračovali, od roku [[1965]] s prestávkami až do roku [[1973]]. Podľa niektorých odhadov za 8 rokov priniesli smrť až 100 000 civilistom a spôsobili ohromné materiálne škody.

=== 1967 ===
[[Súbor:Vietnamtunnel.jpg|náhľad|Americkí vojaci pri východe z partizánskeho tunelu]] 
Boje v Južnom Vietname pokračovali. V januári [[1967]] obkľúčili jednotky americkej a juhovietnamskej armády oblasť tzv. „železného trojuholníka“, na západ od [[Saigon]]u. Oblasť sa Američania snažili márne dobyť už dlhší čas. V tejto opevnenej oblasti sa ukrývalo veľké množstvo partizánov a boli odtiaľ často podnikané útoky proti Saigonu.

V priebehu niekoľkých dní americké a juhovietnamské jednotky oblasť obsadili, padlo pri tom 78 Američanov a asi 700 partizánov, ďalších 400 ich bolo zajatých. Nečakaný útok síce partizánov zaskočil, ale tí nestratili duchaprítomnosť a prevažná väčšina z nich sa stiahla z oblasti bez boja. Americké jednotky asi mesiac preskúmavali oblasť, ničili bunkre a sklady, ale nakoniec z oblasti odišli, čím dovolili partizánom vrátiť sa.

V tom istom čase navrhli [[Spojené štáty|USA]] severovietnamskej strane rokovania o mieri. Komunisti ich odmietli.&lt;ref&gt;Kamas, D., 1997, ''Válka ve Vietnamu /1964-1975/''. Olomouc, Votobia s. 74&lt;/ref&gt; USA obnovili nálety, pričom pomoc Južnému Vietnamu poskytlo aj [[Thajsko]], ktoré vyslalo 3 000 vojakov a poskytlo americkému letectvu svoje letecké základne.

=== Koniec 1967 a 1968 ===
[[Súbor:Nvarpgteam.jpg|náhľad|Útočiace jednotky VĽA počas ofenzívy Tet]]
Práve v tejto rozporuplnej dobe, začalo Hanojské politbyro plánovať novú ofenzívu, ktorá by vyhnala Američanov z krajiny. Severovietnamci naplánovali novú ofenzívu na sviatky „Tet“, vietnamský Nový rok – najväčší sviatok v roku, keď bude prímerie, Američania budú menej ostražití, Juhovietnamci budú oslavovať a väčšina z ich vojakov bude na dovolenkách doma.

Američania od konca roku 1967 zachytávali správy a zajatcov, ktorí tvrdili, že príde ofenzíva ktorá vyženie všetkých interventov z krajiny. Týmto správam neprisudzoval nikto veľký význam, pretože práve počas roku [[1967]] utrpelo partizánske hnutie najťažšie porážky.

Z čisto vojenského hľadiska bolo pre [[partizán]]ov nemožné udržať obývané oblasti, na ktoré sa [[útok (vojenstvo)|ofenzíva]] mala sústrediť, pod kontrolou. Partizánom sa ale postupne podarilo odlákať veľké množstvo amerických jednotiek do neobývaných pohraničných oblastí. Jedna z nich bola odlúčená základňa americkej Námornej pechoty [[Khe Sanh]], nachádzajúca sa neďaleko miesta, kde sa stretávala juhovietnamská, severovietnamská a laoská hranica. Tu sústredili partizáni a [[VĽA]] obrovské množstvo vojakov a vydali falošné správy o tom, že hlavný útok celej ofenzívy bude smerovať práve sem.

Zatiaľ čo sa celý svet pozeral na [[bitka o Khe Sanh|boje v okolí Khe Sanhu]], [[Vietkong]] infiltroval všetky významnejšie juhovietnamské mestá. Po celom Južnom Vietname, s výnimkou Khe Sanhu, začalo platiť koncom [[január]]a [[1968]] prímerie. Američania brali doterajšie správy na ľahkú váhu, o to väčšie bolo prekvapenie, keď sa v noci z [[29. január|29.]] na [[31. január]]a [[1968]] spustili nečakané boje po celej krajine. Každé väčšie mesto sa stalo cieľom komunistov. Tvrdé boje hneď od začiatku prebiehali v [[Saigon]]e, kde sa terčom partizánskeho komanda stalo americké veľvyslanectvo ale aj prezidentský palác a väčšina významných inštitúcií a objektov. Sprvu partizáni prenikli do väčšiny miest, Američania, ale aj ARVN ktorá sa na počudovanie nedala zaskočiť, sa dali na rozhodný odpor a čoskoro vyhnali väčšinu partizánov z veľkých miest.

Jediné väčšie mesto, v ktorom sa partizáni udržali dlhšie bolo [[Hue]]. Toto mesto, historický klenot krajiny, bolo juhovietnamskými obrancami považované za nevojenský cieľ. O to väčšie bolo ich prekvapenie, keď sa Vietkong prestrieľal do centra mesta a zriadil si veliteľstvo uprostred historickej citadely, veľkej stredovekej pevnosti, sídla niekdajších Vietnamských panovníkov. 
[[Súbor:OperationHueCity1967wounded.jpg|náhľad|vľavo|Medik ošetrujúci raneného príslušníka námornej pechoty, rota H, 2. prápor 5. pluku námornej pechoty počas bojov v Hue]]
Spolu s partizánmi prenikli do mesta aj komunistickí komisári, ktorých úlohou bolo likvidovať nepriateľov ľudu. Medzi nich podľa kritérií Vietkongu patrili mnohí príslušníci inteligencie, úradníci, štátni zamestnanci, policajti, kňazi, kňažky, obchodníci, cudzinci a množstvo žien a detí. Po oslobodení mesta sa ukázali, že komunisti popravili stovky civilistov. Uprostred toho všetkého sa americká Námorná pechota a jednotky juhovietnamských výsadkárov pokúšali o protiútok, ktorým chceli vyhnať partizánov z mesta. Tí sa ale postavili na tvrdý odpor, bojovalo sa o každú ulicu, každý dom, každý meter mesta. Partizáni viedli účinné protiútoky a často zatlačovali námornú pechotu z ťažko nadobudnutých pozícií späť. Vietkong sa pri tom do značnej miery spoliehal na to, že v bojoch nebudú použité ťažké zbrane a letecká podpora, kvôli historickej hodnote mesta, ako aj kvôli prítomnosti civilného obyvateľstva. Američania si však predsa po prvých dňoch ťažkých bojov zavolali letectvo, pretože dobývanie každého metra mesta muselo byť vykúpené krvou. O mesto sa bojovalo pomerne dlho a tvrdo, ale po tom čo sa 1. Aeromoblinej div. podarilo uzavrieť poslednú medzeru v obkľúčení okolo mesta, bol osud partizánov spečatený. O dva dni neskôr, [[23. február]]a [[1968]] padli poslední z partizánov, ktorí prenikli do citadely.

Mesto [[Hue]] bolo opäť v rukách Američanov a juhovietnamcov. Cena za toto víťazstvo bola ale vysoká. Padlo skoro 600 amerických a juhovietnamských vojakov, ďalších 3 000 bolo ranených. Padlo vyše 5 000 partizánov, iba 89 bolo zajatých. Najhorší osud ale postihol civilné obyvateľstvo – Vietkong zavraždil asi 3 500 obyvateľov mesta, ďalších 2 000 sa stalo obeťami bojov a 116 000 ich zostalo bez strechy nad hlavou.

Kým sa zvyšok krajiny začal spamätávať z ťažkých bojov, boje pokračovali v pohraničnej základni [[Khe Sanh]]. Tá bola od [[21. január]]a [[1968]] obkľúčená niekoľkými divíziami VĽA. Do okolia základne bolo počas bitky zhodených 110 000 ton bômb a napalmu, bolo to jedno z najintenzívnejšie bombardovaných miest v histórii vojenstva. Severovietnamské jednotky v oblasti začali začiatkom apríla ustupovať. 1. aeromobilná div., ktorá bola vyslaná na pomoc obkľúčenej základni, ich síce prenasledovala, ale nemohla opäť prekročiť hranice Vietnamskej republiky.

[[VĽA]] utrpela v okolí Khe Sanhu katastrofálne straty, podľa odhadov padlo 10 až 15 000 jej bojovníkov. Americké straty boli v porovnaní s nimi nízke, padlo len niečo viac než 400 vojakov. Z nepochopiteľných dôvodov bola ale americká základňa v Khe Sanhu po skončení bojov opustená a nechaná napospas partizánom, ktorí sa o niekoľko rokov vrátili a začali ju používať.

Ofenzíva „Tet“ sa skončila pre komunistov obrovským debaklom, namiesto všeobecného povstania vyprovokovali medzi juhovietnamcami iba nenávisť. V priebehu prvého týždňa bojov padlo okolo 30 000 partizánov. Podarilo sa im však iné celkom nečakané víťazstvo, americká verejnosť, ktorá bola do tej doby chlácholená tvrdeniami že vojna sa čoskoro skončí, odrazu uvidela v televízii nové ešte krutejšie boje, než kedykoľvek predtým. Akoby to nestačilo, ani po skončení bojov neboli ochotní komunisti rokovať o mieri. Bolo jasné, že vojna sa povlečie. V Spojených štátoch začala prevládať protivojnová nálada ešte viac a bol vyvíjaný veľký tlak aby boli americké vojská stiahnuté. 
[[Súbor:My Lai massacre.jpg|thumb|Civilisti povraždení americkými vojakmi v My Lai.]]
Ráno [[16. marec|16. marca]] [[1968]] vkročili americkí vojaci na rutinnej kontrolnej hliadke do [[masaker v My Lai|osady My Lai]]. Ich jednotka bola v okolí osady v predošlých dňoch ostreľovaná partizánmi a prišla o výraznú osobnosť sgt. Cocksa z roty C 1. práporu 20. pechotného pluku 11. brigády divízie Americal. Veliteľ americkej jednotky kpt. Medina následne prikázal svojim mužom zaútočiť na civilistov. Besnenie napokon zastavili príslušníci iných amerických jednotiek, ale masaker neprežilo asi 350 až 500 civilistov. Nešlo o úplne ojedinelý incident, udiali sa aj iné útoky na civilné obyvateľstvo zo strany amerických vojakov. Nemožno však opomenúť fakt, že komunistickí partizáni ale aj vládna juhovietnamská armáda sa k svojim krajanom správala s rovnakou, ak nie s ešte väčšou krutosťou.

Civilisti si počas vojny vytrpeli ponižovanie a neprávosti od obidvoch bojujúcich strán. Partizáni, Američania aj juhovietnamci pritom vyhlasovali, že bojujú za demokraciu a ľudské práva, či za Vietnamský ľud. Partizáni napríklad neváhali mrzačiť a zabíjať svojich krajanov, používať ich ako živé štíty, a pri tom ešte drzo obviňovať Američanov z barbarských vojnových zločinov, ktoré páchajú na vietnamskom ľude.

&quot;…''zdalo sa, že neutráli sú na tom zo všetkých najhoršie. Zabíjal ich Vietkong, zabíjala ich Juhovietnamská armáda. Úbohí nešťastníci''.&quot;&lt;ref&gt;[[Roy Boehm]], (1997); ''First Seal''. New York: Pocket, ISBN 0-7881-6046-X&lt;/ref&gt;

Po porážke ofenzívy „Tet“ boli Američania asi najbližšie k víťazstvu, tento fakt si však v tej dobe uvedomoval asi len málo kto. Vietkong bol po ťažkých bojoch silne zdecimovaný. Jeho oslobodzovacie úlohy musela definitívne zastúpiť VĽA, ktorá už ale nebola tvorená presvedčenými bojovníkmi, ktorí sa postavili proti svojej vláde v Južnom Vietname, ale mladými brancami zo Severného Vietnamu.

Vietnamská vojna v tej dobe stratila ráz národnooslobodzovacieho boja. Stala sa vojnou dvoch suverénnych štátov. Do konca roku [[1968]] už vo Vietname neprebehlo žiadne väčšie ozbrojené stretnutie. Pokračovala však drobná partizánska vojna s prestrelkami menších jednotiek, paľbou ostreľovačov ako aj útoky amerického letectva. Partizáni sa začali viac sústreďovať na kladenie mín a partizánske prepady. Ďalej sa pokúšali udržať si aspoň tie oblasti, ktoré mali pod kontrolou pred ofenzívou „Tet“.

Roky 1967 a 1968, ktoré priniesli eskaláciu konfliktu mali za následok potrebu zvýšeného množstva brancov do amerických ozbrojených síl. To viedlo k začiatku odvodov aj na [[vysoká škola|vysokých školách]], proti čomu sa zdvihla vlna odporu medzi americkou [[stredná trieda (sociológia)|strednou triedou]]. Americká intervencia vo Vietname bola prvým americkým konfliktom, kedy boli použité vo veľkej miere jednotky so zmiešaným rasovým zložením. Bok po boku bojovali [[afroameričan]]ia aj bieli. Doma v USA to bolo obdobie začiatku zrovnoprávňovania, ktoré však nenapredovalo, tak ako si to mnohí černosi priali. U černošského obyvateľstva sa preto čoskoro prejavil pokles záujmu o angažovanie v dôsledku nevyriešených problémov na domácej scéne.

=== 1969 ===
[[Súbor:101st Airborne Division - Vietnam 01.jpg|thumb|Jednotky 101. výsadkovej divízie]]
[[30. apríl]]a [[1969]] dosiahol počet amerických vojakov vo Vietname svoj vrchol, nachádzalo sa tam 543 000 vojakov. Vo Vietname sa nachádzala väčšina amerických ozbrojených síl. Akékoľvek zvyšovanie počtu vojakov vo Vietname by si vyžiadalo povolanie strategických záloh, čím by sa vyrovnalo niektorému z 2 predošlých svetových konfliktov. Od tohto momentu za začal počet amerických vojakov v oblasti znižovať.

Rok [[1969]] bol na bojové operácie v porovnaní s tými predošlými pomerne pokojný. V [[máj]]i prebehol v blízkosti údolia [[A Shau]] desaťdňový boj o kótu 937 s vietnamským názvom [[Dong Ap Bia]], neskôr americkými vojakmi pomenovanú „Hamburger Hill“ (podľa toho, že že vojaci, ktorí oň bojovali vyzerali na konci ako [[mleté mäso]] na hamburgery). Kótu sa snažili dobyť jednotky 503. a 506. pluku 101. výsadkovej divízie. Pri boji došlo k omylu, keď helikoptéry vzdušného delostrelectva spustili v neprehľadnom teréne paľbu do vlastných jednotiek a zabili dvoch a zranili 35 amerických vojakov. Pričom tým pomohli nepriateľovi odraziť prebiehajúci útok vlastných jednotiek. Postup k vrcholu bol zdĺhavý, prevažne kvôli komplikovanému terénu a odhodlanej [[obrana|obrane]] nepriateľa. Kopec bol pretkaný tunelmi a partizáni boli preto schopní každú noc privážať posily a odvážať ranených. Bunkre severovietnamským jednotkám poskytovali ochranu dokonca aj pred útokmi [[vojenské letectvo|letectva]] a [[delostrelectvo|delostrelectva]]. Americké jednotky na kopec zhodili 450 ton bômb a 68 ton napalmu. Vegetácia na vrchole kopca bol na konci bojov úplne zničená. Väčšina vojakov VĽA sa poslednú noc bojov stiahla. Výšina bola dobytá [[20. máj]]a [[1969]]. Americkí vojaci kótu pomenovali „Hamburger Hill“, . Boje oň stáli život 47 Američanov a ďalších 372 bolo ranených. Americké jednotky našli na bojisku 630 tiel mŕtvych vojakov VĽA, 7. a 8. prápor 29. pluku VĽA boli prakticky zničené. Americké jednotky po skončení bojov oblasť kóty opustili, pričom tak dovolili Severovietnamcom znovu obsadiť kótu bez boja. Tento krok bol neskôr domácou verejnosťou ostro kritizovaný.

[[2. september|2. septembra]] [[1969]] zomrel [[Ho Či Min]]. Vodca vietnamskej revolúcie vo svojom [[závet]]e prikazoval pokračovať v boji proti imperialistom až do víťazného konca.

[[14. november|14. novembra]] sa uskutočnila najväčšia protivojnová demonštrácia v histórii [[Spojené štáty|USA]], zúčastnilo sa na nej 250 000 demonštrantov. Veľa protestujúcich proti vojne vzišlo z radov vracajúcich sa vojakov, ktorí boli sklamaní z toho akým spôsobom sa vojna vo Vietname vedie. V tej dobe povinná vojenská služba v [[Spojené štáty|USA]] trvala 1 rok, po tom sa každý branec mohol rozhodnúť, či si ju chce predĺžiť o ďalší rok, alebo sa vráti domov. Armáda bojujúca vo Vietname vlastne nebola jedna, bolo to 8 rôznych armád, lebo len veľmi málo vojakov si predlžovalo svoju povinnosť. Nedostatkom skúsených vojakov trpeli hlavne bojové jednotky, neskúseným nováčikom zväčša nikto nepomáhal a tí sa museli prehrýzť rovnakými problémami ako ich predchodcovia. Do konca roku [[1969]] odišlo z Vietnamu 115 000 amerických vojakov, dovtedy už prekročili americké straty 40 000 padlých. Úloha ochraňovať Južný Vietnam prešla na pol milióna vojakov juhovietnamskej armády – začala sa tzv. „vietnamizácia“. Nový americký prezident [[Richard Nixon]] síce začal so sťahovaním amerických jednotiek, no bol svojim spôsobom ochotný vojnu ukončiť.

=== 1970 ===
[[Súbor:Hueyassaultvietnamese1970.jpg|thumb|Vietnamský UH-1D Huey 211. helikoptérovej perute počas operácie v delte Mekongu, 18. júla 1970]]
Jedným so strategických ťahov Američanov bolo v [[apríl]]i [[1970]] prekročenie kambodžsko-vietnamských hraníc a útok na časť [[Kambodža|Kambodže]], kade prechádzala [[Ho Či Minova cesta]]. Jej prerušenie malo čiastočne sťažiť situáciu partizánom odrezaným na juhu. V USA ale rozšírenie bojových operácií aj na Kambodžu spôsobilo veľké nepokoje, pri jednej demonštrácii boli zastrelení 4 študenti na univerzite v [[Ohio|Ohiu]]. Následne bolo zatvorených 400 vysokých škôl po celých USA, kým sa nepokoje medzi študentmi neutíšia. Aby upokojil verejnú mienku, Nixon oznámil, že americké jednotky preniknú len {{km|40|m}} do vnútrozemia Kambodže, ako aj to že sa po čase stiahnu späť do Vietnamu. To samozrejme partizáni čoskoro využili a okamžite sa bez boja stiahli za toto {{km|40 }} pásmo, kde boli v bezpečí. Pri bojoch v Kambodži padlo okolo 350 amerických vojakov. V tom istom období partizáni ako odvetu zabili v Južnom Vietname pri rôznych často i bombových útokoch 450 civilistov.

Spolu s odchodom z Kambodže prebiehalo aj sťahovanie amerických vojsk z Vietnamu, v jednotkách klesla morálka, nikto nechcel byť posledným padlým Američanom vo vojne. Na počiatku roku [[1970]] dokonca jedna čata pechoty 1. Aeromobilnej divízie odmietla vykonávať rozkazy svojho nového mladého veliteľa, zahodila zbrane a zostala v džungli celý mesiac, dokým mladého [[poručík]]a neodvolali a nedovolili sa vojakom vrátiť k pristávacej ploche inou cestou, než tou ktorou prišli. (Pre pochopenie – vojaci pre návrat z prieskumných misií nezvykli používať tú istú cestu, po ktorej prišli, pretože im hrozilo nebezpečenstvo, že ich na nej bude čakať nepriateľská pasca, alebo míny. Nový veliteľ pravdepodobne o podobných zaužívaných postupoch vôbec nevedel. V neskoršom období sa podobné incidenty opakovali.) Čoraz viac starostí o ochranu krajiny prechádzalo na plecia [[ARVN]]. Stúpal počet jej vojakov, ale ich odhodlanie bojovať bolo dosť nízke. Vysokú bojaschopnosť porovnateľnú s americkými jednotkami si udržalo iba niekoľko málo divízií.

Pokračovali tiež odvetné nálety na [[Laos]], [[Kambodža|Kambodžu]] a Severný Vietnam. Prezident Nixon varoval [[Hanoj]], že intenzita náletov sa zvýši, ak budú útoky na Južný Vietnam naďalej pokračovať.

=== 1971 ===
V nasledujúcom roku prebehla invázia do [[Laos]]u, jej sa už však neúčastnili žiadni americkí pešiaci, asistovali iba letci a posádky helikoptér, ktorí pomáhali pri bojoch juhovietnamskej armáde. Severovietnamci ale využili blízkosť svojich základní a vrhli do boja všetko čo mali. Juhovietnamci sa nakoniec z Laosu predčasne stiahli, za vysokých strát.

V tej istej dobe komunisti v Severnom Vietname intenzívne zbrojili. Svoju armádu vyzbrojovali novými [[tank]]mi a [[delostrelectvo]]m. Bola to doslova ťažká výzbroj, v porovnaní s tým čo nasadili proti Američanom v predošlom období. Začali tiež prípravy novej ofenzívy, ktorá sa mala začať na jar roku [[1972]].

=== 1972 ===
[[30. marec|30. marca]] [[1972]] zaútočilo 15 [[Divízia (vojenská jednotka)|divízií]], teraz už prevažne [[VĽA]], na juh zo všetkých strán – teda z [[Kambodža|Kambodže]], [[Laos]]u ako aj cez demilitarizovanú zónu (hranicu oboch Vietnamov, na ktorej sa dovtedy nebojovalo). Útok hlavne vďaka masívnemu nasadeniu tankov napredoval pomerne úspešne. Jednotky [[ARVN]] ktoré obraňovali demilitarizovanú zónu boli rozdrvené. [[29. apríl]]a padlo do rúk komunistom po ťažkých bojoch strategicky dôležité mesto [[Quang Tri]], najväčšie juhovietnamské mesto ležiace severne od [[Hue]]. Po jeho páde sa po ceste č. 1, hrnuli do zdanlivého bezpečia k Hue tisícky civilistov utekajúcich pred bojmi. VĽA ale cestu preťala a začala ju po celej dĺžke ostreľovať. Pri nechutnej masakre zahynulo okolo 2000 civilistov. Američania sa neboli ochotní nečinne prizerať postupu komunistov. Okamžite po začiatku ofenzívy spustili najintenzívnejšie bombardovanie Severného Vietnamu za celú vojnu. Nálety boli vedené po prvýkrát naozaj efektívne a bez obmedzení. Ruku v ruke s tým boli priamo podporované aj jednotky ARVN. Tak sa postupne komunistická ofenzíva spomaľovala, až sa nakoniec zastavila. Juhovietnamci neisto, ale predsa prešli do [[protiútok]]u a oslobodili späť väčšinu krajiny. [[Quang Tri]] znovu oslobodili [[14. september|14. septembra]]. Ofenzíva stála komunistov 100 000 padlých, Južný Vietnam postrádal 40 000 vojakov.

Počas intenzívnej leteckej vojny nad Severným Vietnamom sa znovu rozpútali masové protesty proti vojne. V tomto období boli [[8. jún]]a [[1972]] pri jednom z náletov juhovietnamského letectva omylom zhodené napalmové bomby na civilné obyvateľstvo v osade [[Trang Bang]]. Známe zábery popálených, vystrašených detí vybiehajúcich zo zasiahnutej osady sa stali jednými zo smutných obrazov vojny, často mylne stotožňovaným s [[Masaker v My Lai|masakrom v My Lai]].

=== 1973 – 1974 ===
[[Súbor:F-4B Phantoms of VF-161 and A-7C Corsairs of VA-86 drop bombs on Vietnam in March 1973.jpg|náhľad|Od roku 1972 sa americká účasť zúžila na leteckú podporu, stroje [[F-4 Phantom II|F-4N Phantom II]] a [[Vought A-7 Corsair II]] (zadná trojica)]]
Sila náletov prinútila komunistov po prvýkrát si seriózne sadnúť k rokovaciemu stolu. Parížske rokovania ale boli zradou Južného Vietnamu, pripomínajúcu [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], ktorá spečatila existenciu predvojnového [[Česko-Slovensko|Československa]]. Dohoda medzi [[Spojené štáty|USA]], Južným Vietnamom, [[Vietkong]]om a Severným Vietnamom bola nakoniec podpísaná koncom [[január]]a [[1973]] v [[Paríž]]i. Mali sa ukončiť bojové operácie všetkých bojujúcich strán, a USA mali stiahnuť zvyšok svojich vojakov z [[Vietnam]]u v priebehu 60 dní.

Juhovietnamský prezident [[Nguyen Van Thieu|Thieu]] označil dohodu za faktickú kapituláciu svojej krajiny, pretože dobre vedel, že komunisti ju budú ignorovať. Komunisti ju ignorovali aj napriek tomu, že do Vietnamu bola vyslaná medzinárodná misia, ktorá mala na jej dodržiavanie dohliadať. Thieu to však musel akceptovať, dohoda by bola platná aj bez toho, že by ju podpísali predstavitelia Južného Vietnamu, krajiny na ktorej území prebiehal v podstate celý konflikt. Rozdiel by bol iba v tom, že potom by už Južný Vietnam nemohol očakávať zo strany USA akúkoľvek pomoc. Práve v tej dobe (začiatok roka [[1972]]) prepukla v USA [[aféra Watergate]] a Vietnam sa zrazu stratil zo sféry záujmov amerických politických špičiek. Nepomohli ani ubezpečenia [[Richard Nixon|Nixona]], že USA podporí Južný Vietnam v prípade akejkoľvek severovietnamskej agresie. Od začiatku prímeria do konca roku [[1974]] zahynulo v bojoch s komunistami 14 000 vojakov ARVN.

=== 1975 ===
Komunisti celkom istí tým, že USA, už nebudú zasahovať do bojov, začiatkom roku [[1975]] začali ďalšiu ofenzívu. Sprvu opatrne, skúšajúc reakcie Juhovietnamcov. Tí boli v tej dobe postihnutí nielen nízkou morálkou, ale už aj nedostatkom náhradných dielov a munície, ktorou ich teraz už veľmi nedostatočne zásobovali z USA. Začiatkom [[február]]a nečakane padla po týždňových bojoch [[Centrálna vysočina]]. Nebola žiadna šanca, že by bolo možné zachrániť celú krajinu, padlo rozhodnutie brániť len pobrežné oblasti.

Prúdy utečencov z Centrálnej vysočiny sa spolu s ustupujúcimi vojakmi stali ľahkým terčom, zatiaľ čo sa blížili k [[Tuy Hoa]], kam z pôvodných 200 000 dorazila [[25. marec|25. marca]] zhruba tretina z nich. Medzitým jednotky o sile piatich divízií VĽA prerazili cez [[Quang Tri]] a blížili sa k [[Hue]], ďalšie jednotky preťali cestu č. 1 medzi [[Hue]] a [[Da Nang]]om, a tak spečatili osud starého cisárskeho mesta. To dobyli komunisti [[26. marec|26. marca]] [[1975]]. Zvyšok demoralizovaných jednotiek ARVN v oblasti sa sústredil okolo Da Nangu. Mesto bolo preplnené utečencami a vojakmi. Na mesto zaútočili 4 divízie VĽA. Ich útoku však predchádzala silná delostrelecká príprava. V meste vypukol chaos a po tom, čo ho opustila väčšina veliacich dôstojníkov, už 100 000 vojakov [[ARVN]] a domobrany v meste neznamenalo žiadnu vojenskú silu. Mesto padlo prakticky bez boja [[30. marec|30. marca]]. Juhovietnamci dočasne zastavili komunistov {{km|60|m}} od [[Saigon]]u. [[22. apríl]]a po týždňových bojoch aj táto obranná línia podľahla presile. Začali sa boje o [[Hočiminovo Mesto|Saigon]]. 
[[Súbor:Vietnamese UH-1 pushed over board, Operation Frequent Wind.jpg|thumb|Posádka lietadlovej lode zahadzuje vietnamský [[UH-1 Iroquois|UH-1]] do mora aby uvoľnila miesto pre pristátie ďalších strojov]]
Medzitým sa k vietnamskému pobrežiu priblížili lode americkej 7. flotily. Ich úlohou bola evakuácia asi 8000 Američanov a aspoň časti Vietnamcov, ktorých by po obsadení krajiny čakala neistá budúcnosť. Hlavnou americkou silou boli 3 lietadlové lode. Američanom sa podarilo evakuovať 7000 ľudí. Pristávacie zóny sa nachádzali na základni [[Tan Son Nhut]] a v areáli amerického veľvyslanectva v Saigone. Do oblasti pristávacích zón sa tlačili obrovské davy vietnamských civilistov a vojakov. Pri odlete posledných helikoptér sa museli americkí Námorní pešiaci pred rozhnevanými zástupmi brániť slzotvorným plynom a pažbami zbraní. Na základni [[Tan Son Nhut]] boli zaznamenané aj posledné americké straty, keď severovietnamské delostrelecké granáty usmrtili 2 príslušníkov Námornej pechoty. Ani jeden z nich ešte nemal 21 rokov. Americké a vietnamské helikoptéry privážali utečencov na lietadlové lode, no ich paluby sa čoskoro preplnili. Američania boli nútení zavadzajúce helikoptéry [[Bell UH-1 Iroquois|UH-1]] (majúce hodnotu viac než 250 000 dolárov) zhadzovať z palúb lodí do mora. (USA stratili v priebehu rokov [[1962]] – [[1973]] v juhovýchodnej Ázii neuveriteľných 4860 helikoptér, z toho 2588 v boji).

Márnu obranu [[Saigon]]u prerazilo 10 komunistických divízií. [[delostrelectvo|Delostrelecká]] paľba ustala a mestom sa valili tanky [[T-54]]. Doobeda zaviala nad prezidentským palácom vlajka [[Vietkong]]u. Nasledujúci deň, [[1. máj]]a [[1975]], sa vyše desať rokov trvajúce boje skončili.

[[2. júl]]a [[1976]] vznikla zjednotením Vietnamskej Demokratickej republiky a Vietnamskej republiky [[Vietnam|Vietnamská Socialistická republika]].

== Dohra ==
[[Súbor:US riverboat using napalm in Vietnam.jpg|left|thumb|Použitie napalmu]]
V juhovýchodnej Ázii použili intervenčné vojská 14 miliónov ton [[letecká bomba|bômb]] a inej munície, to sa rovná 700 atómovým bombám [[Little Boy]], ktorá dopadla na [[Hirošima|Hirošimu]]. Niektoré štatistiky ukazujú, že počas vojny 16 % obyvateľov Vietnamu zahynulo, 57 % zostalo bez strechy nad hlavou a vyše milióna detí sa stalo sirotami. [[Vietnam]], [[Laos]] a [[Kambodža]] boli postihnuté najničivejším ozbrojeným konfliktom od konca druhej svetovej vojny.

Intervencia USA vo Vietname bola typická neefektívnym použitím veľmi mohutnej palebnej sily. Bojové operácie silne poškodili aj životné prostredie. USA použili na odlisťovanie džungle obsadenej partizánmi herbicíd [[Agent Orange]]. Z chemického hľadiska išlo o zmes v pomere 1:1 kyseliny 2,4-dichlórfenoxyoctovej ([[2,4-D]]) a kyseliny 2,4,5-trichlórfenoxyoctovej ([[2,4,5-T]]). Vedľajším produktom pri výrobe 2,4,5-T boli [[dioxíny]], najmä vysoko toxický 2,3,7,8-tetrachlórdibenzo-p-dioxín ([[TCDD]]), ktorý spôsobuje [[Rakovina|rakovinu]] a poškodzuje dedičný materiál. Celkom bolo použitých 70 tisíc ton [[herbicíd]]ov, ktoré mohli obsahovať {{kg|150}} dioxínov.&lt;ref&gt;[[Miroslav Šuta]]: [http://www.literarky.cz/?p=clanek&amp;id=5407 Agent Orange a Spolana. Americká válka ve Vietnamu má i jednu patrně značně překvapivou českou stopu.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110718174805/http://www.literarky.cz/?p=clanek&amp;id=5407 |date=2011-07-18 }}, [[Literární noviny]], č. 24/2008&lt;/ref&gt; Aj po desaťročiach sa preto vo Vietname rodia znetvorené deti a aj americkí vojaci, ktorí sa s Agent Orange dostali do kontaktu, splodili poškodené deti. Používala sa tiež [[kyselina dimethylarsinová]] ([[Agent blue]]) na ničenie úrod ryže, v oblastiach obsadených partizánmi.

[[Súbor:Agent Orange Cropdusting.jpg|náhľad|Použitie herbicídu [[Agent Orange]]]]
Spojeným štátom sa počas celej vojny nepodarilo nájsť vhodnú stratégiu na porazenie početne slabšieho nepriateľa. Sami si dokonca vytvorili obmedzenia, ktoré bránili využitiu víťazstiev, ktoré by viedli ku konečnej porážke [[Vietnamská demokratická republika|severného Vietnamu]]. Pacifistické hnutie v USA ako aj po celom svete zmobilizovalo svoje sily a neraz prinútilo americkú vládu konať iracionálne. Akékoľvek ofenzívy mimo južného Vietnamu vyvolávali obrovské protesty verejnosti, tie mohli a často aj prerastali do občianskych nepokojov. Tak vlastne zväzovali Amerike ruky. Nakoniec vojna vyústila k stiahnutiu vojsk, ktoré boli vo Vietname zbytočné, ak nemohli víťaziť, ale iba odďaľovať pád [[Saigon]]u.

Vojna mala za následok aj zmenu [[konskripcia|konskripčného]] systému v Spojených štátoch, ktorým sa doplňovali americké ozbrojené sily, najprv na žrebovací systém a nakoniec na dobrovoľnú profesionálnu armádu. Ukázalo sa že odvodu do armády sa v priebehu vojny vyhlo pol milióna mužov, medzi nimi aj budúci prezident [[Bill Clinton]]. ([[George W. Bush|George Walker Bush]] sa jej vyhol nepriamo – tým, že vstúpil do jednotiek Národnej gardy).

Spojené štáty z juhovietnamskej vlády nikdy nespravili skutočných vodcov krajiny. Samotní obyvatelia ju nenávideli skoro tak, ako Vietkong. Všetkých 150 miliárd [[Americký dolár|dolárov]], ktoré dostala krajina ako pomoc, zmizli prakticky bez efektu.

Podľa vietnamských údajov padlo počas 15 rokov bojov v juhovýchodnej Ázii 1,1 milióna vojakov VĽA a ďalších 600 000 bolo ranených&lt;ref name=&quot;Enc.Caus&quot;/&gt;. Južný Vietnam stratil podľa rôznych odhadov 110 357 až 250 000 vojakov. Zahynulo 415 000 až 1 milión civilistov, z toho 30 000 na území Vietnamskej Demokratickej republiky (Severný Vietnam)&lt;ref name=&quot;Enc.Caus&quot;/&gt;. Vo Vietname sa doteraz narodilo viac než 50 000 detí ťažko postihnutých následkom rastlinného jedu Agent Orange.

Krátko po ukončení konfliktu sa rozpútala nová roztržka medzi Vietnamskou socialistickou republikou a Kambodžou ovládanou [[Červení Kméri|Červenými Kmérmi]]. Kambodža, ktorá sa po odchode amerických síl zmietala v občianskej vojne sa dostala na niekoľko rokov pod vládu hnutia [[Červení Kméri|Červených Kmérov]]. To v krajine pod plášťom sociálnej revolúcie rozpútalo [[genocída (právo)|genocídu]] nepohodlných vrstiev obyvateľstva, v ktorej zahynula skoro tretina obyvateľov krajiny. Červení Kméri, obávajúci sa narastajúcej moci Vietnamu v Indočíne najprv vyvolali čistky namierené proti provietnamsky orientovaným, alebo vo Vietname vyškoleným osobám vo vlastných radoch a následne si začali nárokovať niektoré oblasti delty [[Mekong]]u. Jednotky Červených Kmérov zaútočili na vietnamský ostrov [[Phú Quốc]] v máji 1975. Nasledujúce 2 roky pokračovalo obdobie striedajúcich sa pohraničných potýčok a rokovaní medzi oboma krajinami. 25. decembra 1978 napokon [[Vietnam]]ská armáda vpadla do Kambodže s cieľom odstrániť krvavý režim Červených Kmérov v [[Kambodža|Kambodži]]. Kambodžská armáda bola porazená po približne 2 týždňoch. 8. januára 1979 bola v [[Phnom Pénh]]e nastolená nová [[Kambodžská ľudová republika]]. Vietnamské sily sa stiahli z krajiny v septembri 1989.

Na jar 1979 vpadli so zámienkou podpory Kambodže do severného Vietnamu vojská Číny (tzv. [[čínsko-vietnamská vojna]]), ktoré sa asi po mesiaci bojov stiahli z Vietnamského územia. Pohraničné šarvátky medzi oboma krajinami trvali až do 90. rokov 20. storočia.

Ostatné krajiny: [[Sovietsky zväz]] priznal stratu 13 poradcov, [[Kórejská republika|Južná Kórea]], [[Austrália (štát)|Austrália]] a [[Nový Zéland]] stratili spolu 5200 vojakov.

=== Následky vojny v USA ===
[[Súbor:Vietnam war memorial (1).jpg|náhľad|Vietnam Veterans Memorial, Washington]]
Americká strana priznáva, že počas vojny stratila 58 202 vojakov (asi 8000 padlých tvorili letci). Toto číslo zahŕňa aj 2400 nezvestných. 300 000 vojakov bolo ranených, 153 000 z nich ťažko. 10 000 Američanov muselo podstúpiť amputáciu končatiny. V porovnaní s druhou svetovou vojnou vzrástol počet ranených, ktorí prežili, o 300 %. Približne 10 800 Američanov prišlo o život pri nebojových situáciách, ako boli havárie [[helikoptéra|helikoptér]], [[lietadlo|lietadiel]], či pri dopravných nehodách. Zhruba 20 % amerických strát (čiže asi 10 000 padlých) bolo spôsobených vlastnou paľbou.

Vietnamom prešlo 2,6 milióna Američanov, z ktorých zhruba 1 až 1,6 milióna bolo vystavených pravidelne alebo sa viackrát stretlo v boji s nepriateľom. Asi 60 000 veteránov do roku [[1982]] spáchalo samovraždu alebo zomrelo na predávkovanie drogami. Množstvo z nich si desiatky rokov nemohlo nájsť adekvátne zamestnanie. Priemerný vek Američana bojujúceho vo Vietname bol 19 rokov (cez 2. svetovú vojnu to bolo 26 rokov). Pričom 61 % padlých bolo mladších ako 21 rokov.

V roku [[1984]], vyše 10 rokov po skončení vojny, bola vo Washingtone postavená „Stena“ ([[Vietnam Veterans Memorial]]) pamätník, na ktorom sú zapísané mená všetkých padlých a nezvestných amerických vojakov, ktorí bojovali vo Vietname.

=== Odpor proti vojne v USA pred rokom 1968 a úloha médií ===
V USA sa od polovice [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] rozmohlo [[Pacifizmus|pacifistické]] hnutie, ktoré žiadalo ukončenie vojny vo Vietname. Vojna sa práve v tejto dobe stávala čoraz viac nepopulárnou, sčasti aj pre to, že do Vietnamu bolo vysielaných čoraz viac Američanov. Koncom roku [[1967]] ich tam bolo 463 000, z toho väčšiu časť tvorili povolaní 18 a 19–roční branci, veľké množstvo iných v tej istej dobe sa otvorene vyhýbalo [[vojenská služba|vojenskej službe]].

Proti vojne prebehlo niekoľko veľkých demonštrácií po celom svete. Len málo z účastníkov týchto demonštrácií skutočne vedelo, čo sa vo Vietname odohráva.&lt;ref&gt;Kamas, D., 1997, ''Válka ve Vietnamu'' /1964-1975/ ISBN 80-7198-247-4. Olomouc, Votobia, s. 70-71&lt;/ref&gt; Média v neskorších fázach vojny (zvlášť po ofenzíve Tet) prezentovali fakty o vojne zaujato, a prinajmenšom nepokrývali celú komplexnú problematiku bojov do takej miery, aby si mohol divák utvoriť vlastný objektívny obraz o angažovaní USA vo Vietname.&lt;ref name=&quot;McLaughlin&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = McLaughlin
  | meno = Erin
  | odkaz na autora = 
  | titul = Television Coverage of the Vietnam War and the Vietnam Veteran
  | url = http://www.warbirdforum.com/media2.htm
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 23.12.2009
  | vydavateľ = warbirdforum.com
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20100325154447/http://www.warbirdforum.com/media2.htm
  | dátum archivácie = 2010-03-25
  }}&lt;/ref&gt; Vietnamská vojna bola prvým ozbrojeným konfliktom, ktorý mohli sledovať milióny ľudí denne na obrazovkách televízorov z bezpečia obývačiek. Média otvorene poukazovali na mnohé nedostatky súvisiace s účasťou USA v konflikte, ako bola zhoršujúca sa [[morálka]] amerických jednotiek v neskoršej fáze vojny či užívanie [[droga|drog]] americkými vojakmi. Médiá tiež ukazovali, i keď nie priamo, že najvyšší predstavitelia USA nie sú schopní nájsť vhodnú stratégiu, ktorá by úspešne ukončila vojnu. Na prezentáciu vojny v médiach nebola pripravená jednak verejnosť ale ani vláda a armáda, ktorých nedostatky a chyby tak mohli diváci sledovať naživo. Jedným z takýchto fenoménov vojny vo Vietname, ktorý s ochotou preberali médiá z armádnych vyhlásení počas celého trvania konfliktu bolo tzv. počítanie mŕtvych tiel. Bol to jeden zo spôsobov ako sa americké ozbrojené sily snažili prezentovať svoje bojové úspechy, keďže miera úspechov v bojoch proti povstalcom je vždy veľmi ťažko interpretovateľná. Celý jav mal za následok, že americké jednotky sa často veľmi zbytočne snažili zisťovať presné počty zabitých nepriateľov. Navyše prezentácia takýchto počtov sa doma v USA nestretala s veľkým pochopením verejnosti.

Do ofenzívy Tet americké liberálne tlačové agentúry podporovali, i keď s nutnou dávkou kritiky, vládnu politiku vo Vietname. Neobjektívnosť médií, najmä domácich editorov, ktorí vo Vietname nikdy neboli sa podľa viacerých názorov začala vyostrovať hlavne po ofenzíve Tet. Viacerí poukazujú na to, že [[Masmédium|médiá]] poskytli neadekvátne veľký priestor pre protivojnové hnutie, zatiaľ čo prínos americkej prítomnosti v Južnom Vietname zobrazovali iba veľmi okrajovo. Veľmi kontroverzná bola predovšetkým [[ignorácia]] brutálnych komunistických [[vojnový zločin|vojnových zločinov]], v porovnaní s priestorom, ktorý bol venovaný zločinom spôsobeným vlastnými jednotkami.&lt;ref name=&quot;McLaughlin&quot;/&gt;

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Literatúra ==
* [[Daniel Kamas]]: ''Válka ve Vietnamu'' VOTOBIA, Olomouc 1997, ISBN 80-7198-247-4
* [[Matthew Brennan]]: ''Lovci lebek'', REVI Publications, Ostrava 1998
* [[Matthew Brennan]]: ''Lovci zabijáci'', REVI Publications, Ostrava 1998
* [[Douglas Welsh]]: ''Úplná historie vietnamské války'', Agentura CESTY, Praha 1995
* [[T. K. Blaščenko]]: ''USA 200 rokov – 200 vojen'', Nakladateľstvo Pravda, Bratislava 1979
* [[J. M. Boughton]]: ''Thud!'', Svět křídel, Cheb 1995
* [[Frederick C. Blesse]]: ''Pozor na šesté!'', REVI Publications, Ostrava 1995

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Vietnam War}}

== Externé odkazy ==
* [http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/april/30/newsid_2498000/2498441.stm Pád Saigonu]{{ eng icon}}
* [http://encyklopedia.sme.sk/clanok.asp?cl=894041 Zrušenie povinnej vojenskej služby v USA] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20061223070731/http://encyklopedia.sme.sk/clanok.asp?cl=894041 |date=2006-12-23 }}{{slk icon}}

{{Zoznam vojen}}

{{Studená vojna}}

[[Kategória:Vietnamská vojna| ]]
[[Kategória:Vojny 20. storočia]]
[[Kategória:Dejiny Vietnamu]]
[[Kategória:Dejiny USA]]
[[Kategória:Studená vojna]]
[[Kategória:Vojny Číny]]</text>
      <sha1>nvoc5eli1ij9w7tq9uy0txcw0s4xbeg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Počítač</title>
    <ns>0</ns>
    <id>19251</id>
    <revision>
      <id>8213275</id>
      <parentid>8155444</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:57:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213275</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="42040" sha1="siuo1foh1ruqxfhavodsehk9d4kusi4" xml:space="preserve">{{iné významy}}

[[Súbor:Suoritin Intel Pentium 100MHz.jpg|thumb|Srdce dnešných počítačov tvorí [[procesor]] (CPU, na obrázku nezapúzdrený [[Pentium|Intel Pentium]] 100 [[MHz]]).]]

'''Počítač''' (iné názvy: '''komputer''', '''kompúter''', '''computer'''&lt;ref&gt;komputer. In: {{Citácia knihy|priezvisko=Šaling|odkaz na titul=Veľký slovník cudzích slov|počet strán=1184|isbn=978-80-89123-07-0|rok=2008|miesto=Bratislava – Prešov|vydavateľ=SAMO|typ vydania=revid. a dopl.|vydanie=5|titul=Veľký slovník cudzích slov|meno=Samo|odkaz na autora3=|meno3=Zuzana|priezvisko3=Maníková|odkaz na autora2=|meno2=Mária|priezvisko2=Ivanová-Šalingová|odkaz na autora=|strany=606}}; ''Slovník cudzích slov (akademický)'', 2005. [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=komputer&amp;s=exact&amp;c=T62b&amp;d=scs&amp;d=pskcs&amp;d=psken&amp;d=noundb&amp;ie=utf-8&amp;oe=utf-8# dostupné online]; ''[[Slovník súčasného slovenského jazyka]]''. [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=komputer&amp;s=exact&amp;c=Lcc3&amp;cs=&amp;d=sssj&amp;d=noundb&amp;d=pskcs&amp;d=psken# dostupné online]&lt;/ref&gt;; v slangu: ''komp(ík)''&lt;ref&gt;komp. In: [[Slovník súčasného slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;ORAVEC, J. Slovník slangu a hovorovej slovenčiny. 2014, S. 107&lt;/ref&gt;; {{eng|''computer''}}) je zariadenie alebo [[stroj]] na realizáciu [[výpočet|výpočtov]] alebo riadenie operácií vyjadriteľných [[číslo|číselnými]] alebo [[logika|logickými]] výrazmi. Počítače sa skladajú z [[komponent]]ov, ktoré vykonávajú čiastkové, dobre definované funkcie. Komplexné vzťahy medzi týmito komponentmi dávajú počítačom schopnosti spracovávať informácie. Ak je správne na [[Konfigurácia|konfigurovaný]] (aj správne na[[Programovanie (informatika)|programovaný]]), možno počítač použiť na reprezentáciu aspektu problému alebo časti systému (pozri napríklad [[modelovanie]]). Ak sa takto nakonfigurovanému počítaču dodajú vhodné vstupné údaje, môže automaticky problém vyriešiť alebo predvídať správanie systému. 

Vedná disciplína, zaoberajúca sa teóriou, konštrukciou a použitím počítačov, sa nazýva [[veda o počítačoch]] alebo ''počítačová veda''. Súbor vedeckých disciplín a špeciálnych postupov pri spracovaní informácií, spravidla využívajúci počítače, sa nazýva [[informatika]]. Schopnosť človeka komunikovať s počítačom využívaním znalostí o jeho technickom ([[hardvér]]i) a programovom vybavení ([[softvér]]i) a o informačných technológiách sa nazýva [[počítačová gramotnosť]].

[[Súbor:Dual processor.jpg|thumb|[[Základná doska (počítač)|Základná doska]] desktop počítača s dvomi procesormi.]]

== Etymológia ==
Slovo &quot;computer&quot; sa v [[angličtina|angličtine]] pôvodne používalo na označenie osoby zaoberajúcej sa umením počítať (hoci sa toto použitie v [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovstvo|UK]] v súčasnosti už vytráca). Oxfordský slovník angličtiny uvádza prvé použitie tohto slova na označenie mechanického počítacieho zariadenia v roku [[1897]]. V roku [[1946]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; bolo zavedených niekoľko prídavných mien umožňujúcich rozlíšiť medzi typmi takéhoto zariadenia. Tieto prídavné mená boli: [[analógový počítač|analógový]] (v princípe nie digitálny, teda aj mechanický), [[digitálny počítač|digitálny]] a [[elektronický počítač|elektronický]].&lt;!--  je však zrejmé, že tieto termíny sa používali už pred rokom 1946. --&gt; Podľa Online etymologického slovníka&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=computer {{!}} Origin and meaning of computer by Online Etymology Dictionary|url=https://www.etymonline.com/word/computer|vydavateľ=www.etymonline.com|dátum prístupu=2019-03-19|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; prvé použitie pojmu počítač v súčasnom zmysle ako &quot;programovateľný digitálny elektronický počítač&quot; (&quot;programmable digital electronic device for performing mathematical or logical operations&quot;) pochádza z roku 1945, teda z obdobia keď boli vyrobené prvé takéto počítače (napr. [[ENIAC]] v roku 1946). Teoreticky rovnocenné je pomenovanie [[Turingov stroj]] používané od roku 1937.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V súčasnosti je tento význam (&quot;programovateľný digitálny elektronický počítač&quot;) jediný, ktorý sa spája so slovom počítač. Je preto zbytočné sa pri definíciách vracať k histórii a rozdeľovať počítače na [[analógový počítač|analógové]] a [[digitálny počítač|digitálne]], pretože tie prvé prakticky zanikli v minulom tisícročí&lt;!-- Táto posledná veta je zmyslom tohto môjho doplnenia. Napríklad portál IT sa vôbec nezoberá anal. počítačmi aj keď by z historického pohľadu mohol. Mimochodom podľa cit zdroja: 60. roky Computerese (žargónovo) 70. roky Computer literacy (nechytilo sa hneď). Pre nalaogový poč. neplatí úvodná definícia: zariadenie alebo stroj na realizáciu výpočtov alebo riadenie operácií vyjadriteľných číselnými alebo logickými výrazmi. --&gt;. 

== História ==
{{Hlavný článok|Dejiny počítačov}}
Pred vznikom elektronických počítačov (najprv analógových, potom digitálnych) existovali mechanické pomôcky&amp;nbsp;na uľahčenie počítania. [[Abakus (počítacia tabuľka)|Počítadlo (abakus)]], ktorý slúžil na [[sčítanie]] a [[odčítanie]] sa používa už asi 5&amp;nbsp;000 rokov. Spôsob, akým sa ešte v stredoveku delilo sa nazýval galejným. Jediná pomôcka, ktorá ho zjednodušovala boli tabuľky už vypočítaných hodnôt. Najstaršia takáto tabuľka, ktorá sa zachovala, pochádza zo 17. storočia pred naším letopočtom. Neskôr sa postupne začali objavovať dômyselnejšie tabuľky, ktoré slúžili napríklad na výpočet dráhy nebeských telies. Išlo hlavne o tabuľky druhých a tretích mocnín a&amp;nbsp;[[Trigonometrická funkcia|trigonometrických funkcií]]. Mechanickou pomôckou, ktorá významným spôsobom ovplyvnila vznik ďalších mechanických strojov, boli&amp;nbsp;[[Napierove kosti]] (zverejnené až po jeho smrti v roku 1617), ktoré umožňovali&amp;nbsp;[[Násobenie|násobiť]]&amp;nbsp;a&amp;nbsp;[[Delenie (matematika)|deliť]], ale dá sa pomocou nich zistiť aj druhá&amp;nbsp;[[odmocnina]]. [[John Napier]] bol aj autorom myšlienky, ktorá viedla&amp;nbsp;k zostrojeniu [[Logaritmické pravítko|logaritmického pravítka]]. Zdokonaľovaniu a vývoju nových mechanických&amp;nbsp;[[kalkulátor]]ov sa venovali aj významní matematici ako [[Blaise Pascal]] (1642), [[Gottfried Wilhelm Leibniz|Wilhelm Gottfried von Leibniz]] (1673). Významným predchodcom priekopníkom počítačov bol&lt;!-- diferenčného stroja (angl.Difference Engine) na&amp;nbsp;analytický stroj&amp;nbsp;(angl.&amp;nbsp;Analytical Engine) --&gt;&amp;nbsp; [[Charles Babbage]], ktorý v 19. storočí vymyslel základné princípy fungovania mechanického, programovateľného stroja pre riešenie zložitých výpočtov.

Od mechanických kalkulátorov bol však ešte dlhá cesta k elektronickej [[Kalkulačka|kalkulačke]] tak ako ju poznáme dnes. Ako sa ukázalo neskôr dôležité bolo využiť práve elektrické namiesto mechanických zákonitostí. Na základe myšlienky James Thompson, brata&amp;nbsp;Lorda Kelvina z roku 1886 (princíp analógie meranej elektrickej veličiny a mechanického posunu)&amp;nbsp;zostrojil v roku 1930 [[Vannevar Bush]]&amp;nbsp;analógový počítač, ktorý dokázal riešiť diferenciálne rovnice s osemnástimi nezávislými premennými.

Za počítače v súčasnom slova zmysle, teda také ktorých princíp prevodu problému na čísla ([[digitálny počítač]]) sa používa doteraz, možno považovať elektromechanické počítače nultej generácie. Založené sú na myšlienke, ktorú v roku 1937&amp;nbsp;prezentoval [[Claude Shannon]], keď&amp;nbsp;demonštroval, že&amp;nbsp;výpočty [[Boolova algebra|Boolovej algebry]]&amp;nbsp;možno realizovať pomocou elektromagnetických relé. Za počítače prvej generácie sa označujú počítače skonštruované pomocou [[Vákuová elektrónka|vákuových elektrónok]]. Za priamych predchodcov súčasných univerzálnych plne elektronických počítačov možno považovať napríklad elektrónkový [[ENIAC]], na&amp;nbsp;vývoji ktorého sa počas druhej svetovej vojny v Británii podieľal [[Alan M. Turing]]. Američan [[John von Neumann]]&amp;nbsp;v tomto období navrhol&amp;nbsp;[[Von Neumannova architektúra|schému počítača]], ktorá je používaná dodnes.&amp;nbsp;

== Všeobecné princípy ==
Počítače môžu fungovať na základe pohybu mechanických častí, [[elektrón]]ov, [[fotón]]ov, [[kvantové častice|kvantových častíc]] alebo akéhokoľvek iného dobre pochopeného fyzikálneho javu. Hoci boli zostavené počítače, fungujúce na základe rôznych princípov, takmer všetky populárne typy počítačov používajú elektronické prvky.

Počítače môžu ''priamo'' modelovať riešenú úlohu v tom zmysle, že riešený problém je mapovaný tak presne, ako je to možné na skúmaný fyzikálny jav. Napríklad tok elektrónov možno použiť na modelovanie toku vody priehradou. Takéto počítače, ktoré modelovali fyzikálne veličiny analógovou veľkosťou prúdu alebo napätia ([[analógové počítače]]) boli bežne používané v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]], ale dnes sú zriedkavé.

Vo väčšine dnešných počítačov sa problém prevedie na jeho číselnú ([[digitálny počítač|digitálnu]]) matematickú reprezentáciu tak, že sa všetky relevantné informácie prevedú zvyčajne do [[binárna číselná sústava|dvojkovej číselnej sústavy]]. Všetky operácie nad takýmito údajmi sa redukujú na jednoduchú [[booleovská algebra|booleovskú algebru]].

Na reprezentáciu booleovských operácií sa používajú [[hradlo|hradlá]] [[elektronický obvod|elektronických obvodov]]. Keďže väčšina matematických operácií je redukovateľná na booleovské operátory, elektronický počítač je schopný riešiť množstvo matematických problémov (a spracovávať informácie, ktoré je možné transformovať na matematické úlohy) veľmi rýchlo. Základnú myšlienku, ktorá umožnila vznik moderných ''digitálnych'' (číslicových) počítačov, formálne izoloval a opísal [[Claude E. Shannon]].

Počítače nie sú schopné riešiť všetky matematické problémy. [[Alan Turing]] identifikoval problémy riešiteľné na počítači, čím položil základy teoretickej informatiky.

Po dokončení výpočtu môže byť výsledok zobrazený používateľovi na [[výstup]]e pomocou [[výstupné zariadenia|výstupných zariadení]] ako svetelné žiarovky, [[LED]] diódy, [[monitor]]y a [[tlačiareň (hardvér)|tlačiarne]].

Noví používatelia, obzvlášť deti, majú problém pochopiť dôležitú vec, že počítač je iba stroj a nemôže „myslieť“, ani „pochopiť“ to, čo zobrazuje. Počítač jednoducho vykonáva operácie na vopred naprogramovaných štruktúrach, ktoré sa potom prekladajú do ľubovoľnej formy na výstupnom zariadení. Na rozdiel od počítača je ľudský mozog schopný rozpoznať vzory a znaky a priradiť im význam. Všetko, čo počítač robí, je, že vopred určeným spôsobom manipuluje s elektrónmi; doteraz nie je známy spôsob, ako úspešne napodobňovať ľudské chápanie alebo sebauvedomenie. Pozri [[umelá inteligencia]].

== Exponenciálny rast použitia počítačov ==
[[Súbor:Glen Beck and Betty Snyder program the ENIAC in building 328 at the Ballistic Research Laboratory.jpg|thumb|Jeden z prvých počítačov - [[ENIAC]] z roku 1946.]]
Od začiatku využívania polovodičových prvkov sa kapacita počítačov (tu vo význame počet inštrukcií spracovaných za sekundu na 1000 dolárov) zdvojnásobila každých 18-24 mesiacov. [[Gordon Moore|Gordon E. Moore]], spoluzakladateľ spoločnosti [[Intel]] prvýkrát opísal tento trend vo vývoji počítačov v roku [[1965]]. Jeho pozorovanie, že zložitosť integrovaných obvodov sa zdvojnásobuje približne každých 18 mesiacov, pričom cena ostáva konštantná, sa stalo známe ako [[Moorov zákon]]. Toto empirické pravidlo platí do súčasnosti (2020). Ruka v ruke s nárastom kapacity na jednotku ceny išiel aj dramatický proces [[miniaturizácia|miniaturizácie]]. Prvé elektronické počítače ako [[ENIAC]] ([[1946]]) boli obrovské zariadenia s hmotnosťou ton, ktoré zaberali celé miestnosti, a ktorých fungovanie vyžadovalo pozornosť niekoľkých operátorov. Boli také drahé, že si ich mohli dovoliť iba vlády a veľké výskumné organizácie, a boli považované za také exotické, že ich stačilo iba zopár na uspokojenie globálneho dopytu. Na rozdiel od nich sú dnešné počítače rádovo rýchlejšie, lacnejšie, menšie a je možné ich nájsť takmer všade. Exponenciálny rast použitia počítačov sťažuje klasifikáciu počítačov, pretože moderné počítače sú rádovo rýchlejšie ako skôr používané zariadenia.

== Klasifikácia počítačov ==
=== Klasifikácia podľa zamýšľaného použitia ===
[[Súbor:AcerN10Wiki.jpg|thumb|[[Personal Digital Assistant|Osobný digitálny asistent]] od firmy Acer.]]
*[[superpočítač]]
* minisuperpočítač
* mainframe (strediskový počítač)
* podnikový aplikačný server
* minipočítač
* pracovná stanica
* osobný počítač (PC)
** desktop ([[stolový počítač]])
**[[Prenosný počítač|prenosné (osobné) počítače]]: [[laptop]] (notebook), tablet ([[tabletový počítač]]), osobný digitálny asistent ([[Personal Digital Assistant|Personal Digital Assistant - PDA]]), 
*'''Špecifické (účelové) formy prenosných počítačov:'''{{Hlavný článok|Prenosný počítač}}
** wearable computer – počítač na nosenie na tele
** [[čítačka elektronických kníh]]
** prenosná hracia konzola
** [[kalkulačka]]
** prenosný prehrávač médií (portable media player) [okrem prehrávačov kaziet a pod.]:
*** prenosný multimediálny prehrávač (portable multimedia player)
*** [[digitálny audio prehrávač]] (digital audio player/digital music player)
*** prenosný prehrávač DVD (portable DVD player) a prenosný prehrávač CD (portable CD player)
** portable data terminal a mobile data terminal
** prenosné navigačné systémy

Táto klasifikácia sa zvykne používať iba pre zariadenia dostupné v súčasnosti. Rýchly vývoj v oblasti [[informačné technológie|informačných technológií]] znamená, že sa neustále nachádzajú nové využitia počítačov a aktuálne definície rýchlo zastarávajú. Mnohé triedy počítačov, ktoré sa už nepoužívajú, ako napríklad [[diferenciálny analyzátor|diferenciálne analyzátory]], sa v takýchto zoznamoch bežne neuvádzajú. Na jednoznačnú definíciu slova &quot;počítač&quot; sú potrebné iné klasifikačné schémy..

=== Klasifikácia podľa implementovanej technológie  ===
[[Súbor:Gears large.jpg|thumb|left|Ozubené kolieska sú srdcom väčšiny mechanických počítačov ako napríklad kalkulačky [[Kalkulačka Curta|Curta]].]]
[[Súbor:Transistor-photo.JPG|thumb|V [[50. roky 20. storočia|50]] – [[60. roky 20. storočia|60.]] rokoch sa pri stavbe počítačov používal [[tranzistor (polovodičová súčiastka)|tranzistor]], na obrázku niekoľko druhov.]]
Jednoznačnejší prístup klasifikácie počítačov je založený na implementovanej technológii. Najranejšie počítače boli čisto mechanické. V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] sa používali elektromechanické komponenty ([[relé]]) známe z [[telekomunikácie|telekomunikácií]] a v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch]] prvé čisto elektronické počítače pozostávali z [[elektrónka|elektrónok]]. V [[50. roky 20. storočia|50]]-[[60. roky 20. storočia|60.]] rokoch boli elektrónky postupne nahradené [[tranzistor (polovodičová súčiastka)|tranzistormi]] a v neskorých [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] [[polovodič]]ovými [[integrovaný obvod|integrovanými obvodmi]] ([[kremík]]ové čipy), ktoré zostali hlavnými prvkami do súčasnosti.

Takýto opis implementovaných technológií nie je vyčerpávajúci; pokrýva iba hlavný prúd vývoja. Počas vývoja počítačov bolo skúmaných a zanechaných veľa exotických technológií. Napríklad boli zostavené [[ekonomický model|ekonomické modely]] za pomoci vody tečúcej spletitými kanálmi a v medzi rokmi [[1903]] a [[1909]] vyvinul [[Percy Edwin Ludgate|Percy E. Ludgate]] návrh programovateľného analytického stroja založeného na technológii pletenia, kde boli premenné obsiahnuté v člnkoch.

V súčasnosti prebieha snaha o vyvinutie počítača pracujúceho na optickom princípe namiesto elektrického ([[optický počítač]]). Tiež sa skúma možnosť využitia [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] pri výpočtovom procese ([[DNA počítač]]). Jedným z radikálne nových oblastí výskumu s dramatickými možnosťami je výskum využitia [[kvantové častice|kvantových]] technológií v informatike, ale v súčasnosti je v ranom štádiu ([[kvantový počítač]]).

=== Klasifikácia podľa konštrukčných vlastností ===
Moderné počítače kombinujú rôzne základné konštrukčné vlastnosti, ktoré vynašli rôzni ľudia v priebehu mnohých rokov. Tieto vlastnosti sú často nezávislé od implementovanej technológie. Celkové schopnosti moderných počítačov sú závislé od spôsobu, akým tieto vlastnosti spolupracujú. Ďalej sú uvedené niektoré z najdôležitejších konštrukčných vlastností.

==== Digitálne verzus analógové ====
[[Súbor:ZX-81 to view.jpg|thumb|left|Domáci počítač Sinclair ZX81 z roku [[1981]] bol nasledovníkom ZX80 a predchodcom [[ZX Spectrum]].]]

Základným rozhodnutím pri navrhovaní počítača je, či má byť [[digitálny počítač|digitálny]] alebo [[analógový počítač|analógový]]. Digitálne počítače pracujú s diskrétnymi číselnými alebo symbolickými hodnotami, kým analógové počítače pracujú so spojitými dátovými signálmi. Od [[40. roky 20. storočia|40. rokov 20. storočia]] sa stali digitálne počítače zďaleka najrozšírenejšími, hoci analógové sa stále používajú na niektoré špeciálne účely ako riadenie v [[robotika|robotike]] a [[cyklotrón]]och. Iné prístupy ako [[pulzný počítač|pulzné počítače]] a [[kvantový počítač|kvantové počítače]] sú možné, ale buď sa používajú na špeciálne účely, alebo sú stále experimentálne.

==== Binárne verzus desiatkové ====
Dôležitým krokom vo vývoji bolo zavedenie [[Dvojková číselná sústava|dvojkovej]] (binárnej) [[číselná sústava|sústavy]] pre vnútornú reprezentáciu čísel. To odstránilo potrebu komplexných mechanizmov posúvania bitov, ktorú mali počítače pracujúce v iných číselných sústavách (napríklad desiatkovej). Prijatie dvojkovej sústavy znamenalo zjednodušenie návrhu a implementácie [[aritmetika|aritmetických]] a [[logická operácia|logických operácií]].

==== Programovateľnosť ====
[[Súbor:IBM PC 5150.jpg|thumb|Jeden z prvých osobných počítačov - [[IBM]] PC 5150]]
Možnosť programovať počítač – poskytnúť mu množinu inštrukcií, ktorú má vykonať – bez toho, aby bolo potrebné zmeniť konfiguráciu stroja, je fundamentálnou vlastnosťou počítača. Významným prínosom v tejto oblasti bolo dynamické riadenie výpočtovej cesty programu. Umožnilo to počítaču rozhodnúť o poradí, v ktorom sa vykonajú inštrukcie, napríklad na základe závislostí počítaných údajov.

==== Ukladanie údajov ====
V priebehu výpočtu je často potrebné si zapamätať okamžité hodnoty pre použitie v ďalších výpočtoch. Výkonnosť počítača je do veľkej miery závislá na rýchlosti, s akou je schopný čítať a zapisovať údaje do tejto [[počítačová pamäť|pamäte]] a možnosti počítača od jej veľkosti. Pôvodne sa pamäť používala pre okamžité hodnoty, ale v [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia]] bolo navrhnuté, aby v nej bol uložený aj program. Tento krok viedol k vývoju prvých počítačoch s programom v pamäti, typu, ktorý používame dodnes.

=== Klasifikácia podľa schopností ===
Snáď najlepším spôsobom klasifikácie počítačov je podľa ich vnútorných schopností, nie podľa ich použitia, implementovanej technológie či konštrukčných vlastností. Počítače môžeme na základe schopností rozdeliť do troch typov: jednoúčelové zariadenia, ktoré môžu vykonávať iba jednu funkciu (napr. [[Mechanizmus z Antikytéry]], [[87 pred Kr.]] a predpovedač prílivu [[Lord Kelvin|Lorda Kelvina]], [[1876]]), jednoúčelové zariadenia schopné vykonávať viac funkcií (napr. [[Diferenčný stroj č. 1]] [[Charles Babbage|Charlesa Babbagea]], [[1832]] a [[Diferenčný analyzátor]] [[Vannevar Bush|Vannevara Busha]], [[1932]]) a nakoniec dnes používané všeobecné zariadenia. V histórii sa slovom počítač označovali všetky typy zariadení, ale súčasné použitie zvyčajne obmedzuje termín na všeobecné počítače.

==== Všeobecné počítače ====
Z definície, všeobecný počítač môže riešiť akýkoľvek algoritmizovateľný problém vyjadriteľný v rámci praktických obmedzení určených kapacitou pamäte, veľkosťou programu, rýchlosťou vykonania programu a spoľahlivosti stroja. [[Alan Turing]] v roku [[1934]] dokázal, že všeobecný počítač po zadaní správneho programu môže [[emulácia|emulovať]] správanie akéhokoľvek iného všeobecného počítača. Tento [[matematický dôkaz]] bol čisto teoretický, keďže v tej dobe neexistoval žiaden všeobecný počítač. Dôsledky dôkazu sú však zásadného charakteru; napríklad ktorýkoľvek súčasný všeobecný počítač by bol schopný emulovať, hoci pomaly, akýkoľvek všeobecný počítač, ktorý môžeme skonštruovať v budúcnosti.

Počítače so schopnosťami všeobecného počítača sa nazývajú [[turingova úplnosť|turingovo úplné]] a tento stav sa používa ako prahová možnosť schopností súčasného počítača. Definícia je však problematická. Pre niekoľko počítacích strojov triviálnej konštrukcie bola dokázaná turingova úplnosť. [[Počítač Z3]], ktorý vyvinul v roku [[1941]] [[Konrad Zuse]] bol prvým počítačom, ktorému bola dokázaná turingova úplnosť (v roku [[1998]]). Hoci Z3 a iné rané zariadenia sú turingovo úplné, sú ako počítače nepraktické. Spadajú do oblasti, ktorá sa žartom prezýva Turingova dechtová diera&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Turing tar-pit
  | url = http://catb.org/~esr/jargon/html/T/Turing-tar-pit.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; – „miesto, kde je čokoľvek možné, ale nič zaujímavé pre prax“ (The Jargon File&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Jargon File, version 4.4.7
  | url = http://catb.org/~esr/jargon/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;). Moderné počítače sú viac ako teoreticky všeobecné, sú schopné všeobecne riešiť praktické úlohy. Moderné digitálne elektronické všeobecné počítače sa vyvinuli za prispenia mnohých ľudí počas obdobia od polovice [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] do konca [[40. roky 20. storočia|40. rokov]], kedy boli zostavené mnohé stroje, ktoré mali blízko turingovej úplnosti ([[Atanasoff Berry Computer|ABC]], [[ENIAC]], [[Harvard Mark I|Harvard Mk I]], [[Colossus]] atď., pozri [[História hardvéru]]). O všetkých týchto strojoch sa hovorilo v určitom zmysle ako o prvom počítači, ale všetky mali obmedzenú použiteľnosť ako všeobecný počítač a ich konštrukcia bola prekonaná.

==== Počítače s programom v pamäti ====
Koncom [[40. roky 20. storočia|štyridsiatych rokov]] bol vyvinutý a zdokumentovaný [[prvý návrh]] počítača s programom v pamäti v [[Mooreova škola elektrotechniky|Mooreovej škole elektrotechniky]] na [[The University of Pennsylvania|Pennsylvánskej univerzite]]. Prístup opísaný týmto dokumentom sa stal známy ako [[von Neumannova architektúra]] po jej jedinom uvedenom autorovi [[John von Neumann|Johnovi von Neumannovi]], hoci návrh prakticky vyvinuli iní z Mooreovej školy. Von Neumannova architektúra riešila inherentné konštrukčné problémy [[ENIAC]]u, ktorý bol vtedy vo výrobe, tak, že uchovávala program stroja v jeho vlastnej pamäti. Von Neumann tento návrh sprístupnil iným výskumníkom krátko na to, ako bol ENIAC v roku [[1946]] ohlásený. Vyvinuli sa plány na konštrukciu návrhu na Mooreovej škole—stroja zvaného [[EDVAC]]. EDVAC nebol funkčný do roku [[1953]] kvôli technickým problémom pri implementácii spoľahlivej pamäte. Iné výskumné inštitúcie, ktoré dostali kópie návrhu, vyriešili technické problémy implementáciou funkčnej pamäte predtým, ako sa to podarilo Mooreovmu tímu a implementovali vlastné počítače s programom v pamäti. Prvých 5 počítačov s programom v pamäti podľa poradia prvého úspešného spustenia, implementovaných podľa von Neumennovej architektúry, bolo:

* [[Small-Scale Experimental Machine|Manchester Mk I Prototype (Baby)]] [[University of Manchester]] [[Spojené kráľovstvo|UK]]. [[21. jún]] [[1948]],
* [[EDSAC]]. [[University of Cambridge|Cambridge University]]. [[Spojené kráľovstvo|UK]]. [[6. máj]] [[1949]]
* [[BINAC]] [[Spojené štáty|USA]], [[apríl]] [[1949]] alebo [[august]] [[1949]].
* [[CSIRAC|CSIR Mk 1]] [[Austrália (štát)|Austrália]] [[november]] [[1949]]
* [[Standards Eastern Automatic Computer|SEAC]] [[Spojené štáty|USA]] [[9. máj]] [[1950]]

Návrh s programom v pamäti definovaný von Neumannovou architektúrou nakoniec umožnil počítačom s prehľadom využiť ich všeobecný potenciál. Uložením programu do pamäte boli umožnené rýchle „skoky“ z jednej inštrukcie na inú na základe výsledku definovanej podmienky. Táto podmienka zvyčajne závisela na hodnote vypočítanej v medzikroku výpočtu, čo umožnilo dynamický proces výpočtu. Bolo tiež možné program počas vykonávania v pamäti prepísať, čo je mocný nástroj, ktorý treba využívať opatrne. Tieto schopnosti sa stali základom moderného počítača.

Pre upresnenie, väčšina moderných počítačov sú elektronické binárne všeobecné počítače s programom uloženým v pamäti.

==== Počítače na špeciálne účely ====
[[Súbor:HP0100A 1.jpg|thumb|left|Počítač HP 0100A.]]
Počítače na špeciálne účely, ktoré boli populárne v [[30. roky 20. storočia|tridsiatych]] a skorých [[40. roky 20. storočia|štyridsiatych rokoch]] neboli úplne nahradené všeobecnými počítačmi.{{bez citácie}} Keďže cena a veľkosť počítačov klesla a schopnosti sa zvýšili, bolo ekonomicky výhodné ich použiť pre špeciálne aplikácie; vrátane domácich a priemyselných aplikácií – [[mobilný telefón]], [[videorekordér]], automobilové [[Zapaľovanie (spaľovací motor)|zapaľovacie systémy]] atď. v súčasnosti používajú počítače na špeciálne účely.

V niektorých prípadoch sú tieto počítače [[turingova úplnosť|turingovo úplné]] ([[videohra|videohry]], [[PDA]]), ale mnohé sú predprogramované pri výrobe a iba zriedka, ak vôbec, preprogramované. Program, ktorý vykonávajú sa často nachádza v [[ROM pamäť|ROM pamäti]], ktorá by musela byť vymenená, aby sa fungovanie stroja zmenilo. Počítače vložené v rámci iných počítačov sa bežné nazývajú [[mikroovládač]]mi alebo [[vložený počítač|vloženými (embedded) počítačmi]].

==== Jednoúčelové počítače ====
Jednoúčelové počítače boli najranejšie počítacie stroje. Po zadaní vstupov vypočítali výsledok jedinej funkcie, ktorá bola implementovaná ich mechanizmom. Všeobecné počítače takmer úplne nahradili jednoúčelové počítače a tým vzniklo úplne nové pole ľudskej pôsobnosti -- [[vývoj softvéru]]. Všeobecné počítače musia byť programované sadou inštrukcií špecificky vzhľadom na úlohu, ktorú majú vykonávať, a postupnosť týchto inštrukcií nazývame [[softvér]]. Návrh jednoúčelových zariadení a mnohých zariadení na špeciálne účely je dnes konceptuálnym cvičením, ktoré sa vykonáva návrhom špeciálneho softvéru.

== Aplikácia počítačov ==
Prvé elektronické digitálne počítače s ich veľkosťou a cenou zväčša vykonávali vedecké výpočty, často na podporu vojenských cieľov. [[ENIAC]] mal pôvodne počítať [[balistika|balistické]] tabuľky pre [[delostrelectvo]], ale počítal aj [[neutrón]]ové hustoty prierezu pri návrhu [[vodíková bomba|vodíkovej bomby]]. Tieto výpočty uskutočnil medzi decembrom [[1945]] a januárom [[1946]] a bolo pri tom použitých viac ako milión [[dierny štítok|diernych štítkov]] údajov. Ukázalo sa, že návrh by zlyhal. Mnohé dnešné [[superpočítač]]e sa tiež používajú na [[počítačová simulácia|simuláciu]] účinkov [[zbrane|jadrových zbraní]]. [[CSIRAC|CSIR Mk I]], prvý austrálsky počítač s programom v pamäti vyhodnocoval vzorky [[dažďové zrážky|dažďových zrážok]] v [[spádová oblasť|spádovej oblasti]] [[Snowy Mountains]] pre veľký [[hydroelektráreň|hydroelektrický]] projekt. Iné sa používajú v [[kryptoanalýza|kryptoanalýze]], napríklad prvý programovateľný (hoci nie všeobecný) digitálny elektronický počítač [[Colossus]], postavený počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] v roku [[1943]]. Napriek vedeckému zameraniu v začiatkoch sa počítače rýchlo rozšírili do iných oblastí.

Od začiatku bývali počítače s programom v pamäti aplikované pri obchodných problémoch. [[Počítač LEO]] s programom v pamäti postavený v [[J. Lyons and Co.]] vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]] bol schopný pracovať a pracoval v oblasti skladového manažmentu a na iné úlohy 3 roky predtým, ako [[IBM]] postavili ich prvý komerčný počítač s programom v pamäti. Vďaka postupnej redukcii ceny a veľkosti počítačov nachádzali použitie v stále menších organizáciách. Vynájdenie [[mikroprocesor]]a v [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych rokoch]] umožnilo konštrukciu lacných počítačov. V [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokoch]] bol popularizovaný [[osobný počítač]] na mnohé úlohy, vrátane [[knihovníctvo|knihovníctva]], písania a tlače dokumentov, počítanie predpovedí a iné opakujúce sa matematické úkony vrátane [[tabuľkový procesor|tabuľkových výpočtov]].

=== Internet ===
[[Súbor:Paris servers DSC00190.jpg|thumb|Tieto servery sú používané v rámci projektov Wikimédia.]]
V [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych rokoch]] začali výskumníci v ústavoch v rámci [[Spojené štáty|USA]] spájať počítače pomocou [[telekomunikácie|telekomunikačných]] technológií. Tieto snahy začali v [[Advanced Research Projects Agency|ARPA]] a [[počítačová sieť]], ktorá takto vznikla, sa nazývala [[ARPANET]]. Technológie, ktoré umožnili vznik ARPANETu, sa rozširovali a vyvíjali. Po čase sa sieť rozšírila mimo akademickú sféru a stala sa známa ako [[internet]]. V [[90. roky 20. storočia|deväťdesiatych rokoch]] umožnil vývoj technológií [[World Wide Web]]u prístup ľuďom bez technických schopností a rýchlo sa rozrástol na [[globálny|globálne]] komunikačné [[médium]].

== Fungovanie počítača ==
Hoci sa počítačové technológie od čias prvých elektronických všeobecných počítačov zo [[40. roky 20. storočia|štyridsiatych rokov]] dramaticky zmenili, väčšina stále používa [[von Neumannova architektúra|von Neumannovu architektúru]].

Fungovanie takéhoto počítača je principiálne pomerne jednoduché. Zvyčajne v každom hodinovom cykle prenesie počítač inštrukcie a dáta z pamäte. Inštrukcie sa vykonajú, výsledky uložia a prinesie sa ďalšia inštrukcia. Procedúra sa opakuje až do výskytu inštrukcie pre zastavenie.

Von Neumannova architektúra opisuje počítač pomocou štyroch hlavných častí: [[aritmeticko-logická jednotka]] (ALU), [[radiaca jednotka]] (CU), [[pamäť počítača|pamäť]] a vstupno/výstupné zariadenia (spoločne označované V/V). Tieto časti sú poprepájané kabelážou ([[zbernica]]) a zvyčajne synchronizované [[hodiny|hodinami]] (hoci môžu byť riadené aj inými [[udalosť]]ami).

=== Inštrukcie ===
Inštrukcie počítača nemusia byť nevyhnutne výrazovo bohaté ako ľudský jazyk. Počítač pracuje s obmedzeným počtom dobre definovaných, jednoduchých, jednoznačných inštrukcií. Typickou inštrukciou, implementovanou vo väčšine počítačov, je „skopíruj obsah pamäťovej bunky 5 do pamäťovej bunky 10“, „pričítaj obsah bunky 7 k obsahu bunky 13 a ulož výsledok do bunky 20“, „ak obsah bunky 999 je 0, ďalšiu inštrukciu nájdeš v bunke 30“.

Inštrukcie sú v počítači reprezentované binárnym [[kód]]om. Napríklad kód jednej z operácií kopírovania v mikroprocesoroch radu Intel je 10110000. Inštrukčná sada podporovaná počítačom, vyjadrená vo forme čísel tak, ako je reprezentovaná v stroji, je známa ako [[strojový kód]].

V praxi sa nepíše program priamo v strojovom kóde, ale používajú sa [[programovací jazyk|programovacie jazyky]] &quot;vyššej úrovne&quot;, ktoré do strojového kódu automaticky prekladajú špecializované programy ([[interpreter]] alebo [[kompilátor]]). Niektoré programovacie jazyky, ako [[assembler]], sú mapované veľmi blízko na strojový kód (jazyky &quot;nízkej úrovne&quot;); na druhej strane jazyky ako [[Prolog]] sú založené na abstraktných princípoch nezávislých od skutočnej reprezentácie operácií strojom (jazyky „vyššej úrovne“).

=== Pamäť ===
[[Súbor:RAM n.jpg|thumb|Pamäte [[Pamäť s priamym prístupom|RAM]]]]
[[Pamäť počítača|Pamäť]] je postupnosť očíslovaných homogénnych buniek, z ktorých každá obsahuje malé množstvo [[informácia|informácie]]. Informáciou môže byť [[inštrukcia (informatika)|inštrukcia]], ktorá hovorí počítaču, čo má robiť. Bunka môže obsahovať údaje, ktoré počítač potrebuje na vykonanie inštrukcie. Ľubovoľná bunka môže obsahovať inštrukciu alebo údaj a reprezentácia uloženej hodnoty môže byť v čase odlišná.

Vo všeobecnosti je možné obsah ktorejkoľvek pamäťovej bunky kedykoľvek zmeniť.

Veľkosť jednotlivej bunky a počet buniek sa medzi rôznymi počítačmi výrazne líši, ako aj technológie použité na implementáciu pamäte—od [[elektromechanické relé|elektromechanických relé]], cez ortuťou naplnené tuby (a neskôr pružiny) v ktorých sa formujú akustické impulzy, jednotlivé [[tranzistor (polovodičová súčiastka)|tranzistory]] až po [[integrovaný obvod|integrované obvody]] s miliónmi tranzistorov a kondenzátorov na jedinom [[čip]]e.

=== Procesor ===
[[Súbor:Athlon550.jpg|thumb|left|[[Procesor|CPU]]]]
'''[[Aritmeticko-logická jednotka]]''' (ALU) je zariadenie, vykonávajúce jednotlivé [[operácia|operácie]] ako [[aritmetická operácia|aritmetické operácie]] (sčítanie, odčítanie atď.), [[logická operácia|logické operácie]] ([[and]], [[or]], [[not]]) a operácie porovnania (napr. porovnanie rovnosti dvoch [[bajt]]ov). Toto je jednotka, ktorá vykonáva výpočty.

=== Radiaca jednotka ===
'''[[Radiaca jednotka]]''' (CPU) sleduje, ktoré bajty v pamäti obsahujú aktuálne vykonávanú inštrukciu, hovorí aritmeticko-logickej jednotke, ktorú operáciu má vykonať, získava informácie (z pamäte), ktoré sú potrebné na jej vykonanie a prenáša výsledok naspäť na správne miesto v pamäti. Po dokončení tohto cyklu sa prejde na ďalšiu inštrukciu (zvyčajne sa nachádza v ďalšej pamäťovej bunke—na ďalšej [[pamäťová adresa|adrese]], v prípade, že nenastala [[inštrukcia skoku]] oznamujúca počítaču, že ďalšia informácia sa nachádza na inom mieste). Keď hovoríme o pamäti, pri hľadaní aktuálnej inštrukcie je možné použiť niekoľko [[adresný model|adresných modelov]] určenia relevantnej adresy. Niektoré základné dosky tiež podporujú dva alebo viac procesorov. Počítačové servery často využívajú dva a viac procesorov na zvýšenie výkonu.

=== Vstup a výstup ===
[[Súbor:NVidia Riva 128.jpg|thumb|O výstup na obrazovku sa stará grafická karta.]]                     
[[V/V]] umožňuje počítaču výmenu informácií s vonkajším svetom. Existuje široké spektrum [[V/V]] zariadení, od známej [[klávesnica|klávesnice]], [[myš (hardvér)|myši]], [[monitor (hardvér)|monitora]] a [[tlačiareň (hardvér)|tlačiarne]] po menej zvyčajné ako [[skener]], [[webkamera]] a [[dotyková obrazovka]].

Všetky vstupné zariadenia charakterizuje to, že [[kódovanie|kódujú]] (konvertujú) určitý druh informácie na [[dáta]], ktoré je schopný počítač ďalej spracovať. Výstupné zariadenia zasa [[dekódovanie|dekódujú]] dáta na informáciu, ktorá je zrozumiteľná používateľovi. V tomto zmysle je počítač príkladom systému spracovania dát.

=== Architektúra ===
Súčasné počítače integrujú [[aritmeticko-logická jednotka|aritmeticko-logickú jednotku]] a [[riadiaca jednotka|riadiacu jednotku]] do jediného [[integrovaného obvodu]] známeho ako Centrálna procesná jednotka alebo [[CPU]]. Počítačová pamäť sa zvyčajne nachádza na niekoľkých integrovaných obvodoch v blízkosti CPU. Prevažnú väčšinu hmotnosti počítača tvoria pomocné systémy (napríklad zdroj napätia) alebo [[V/V]] zariadenia.

Niektoré veľké počítače sa líšia od hore uvedeného modelu v jednom bode—majú viaceré CPU pracujúce súčasne. Navyše sa niekoľko počítačov používaných prevažne na výskumné a vedecké účely od modelu významne líšili, ale našli len malé komerčné uplatnenie, pretože ich programovací model nebol štandardizovaný.

=== Programy ===
[[Súbor:Openofficescreenshot-andrew.jpg|thumb|Balík kancelárskych aplikácií [[OpenOffice.org]] umožňuje bežné kancelárske činnosti, ako práca s tabuľkami, textom, atď]]
[[Počítačový program|Počítačové programy]] sú veľké zoznamy inštrukcií na vykonanie počítačom, zvyčajne s tabuľkami dát. Mnohé počítačové programy obsahujú milióny inštrukcií a mnohé z nich sa vykonávajú opakovane. Typický moderný [[osobný počítač]] (v roku [[2003]]) je schopný vykonať 2-3 miliardy inštrukcií za sekundu. Počítače nezískavajú výnimočné schopnosti vďaka vykonávaniu komplexných operácií. Namiesto toho vykonávajú milióny jednoduchých inštrukcií, ktoré zostavujú ľudia známi ako [[programátor]]i.

V súčasnosti sa zdá, že počítače sú schopné vykonávať niekoľko programov súčasne. Toto sa nazýva [[multitasking]]. V skutočnosti CPU vykonáva inštrukcie z jedného programu, po krátkom časovom intervale sa prepne, a vykonáva inštrukcie druhého atď. až sa dostane opäť k prvému. Tak vzniká dojem viacerých programov bežiacich súčasne zdieľaním času CPU medzi programami. Podobá sa to na ilúziu pohybu pri premietaní filmu ako rýchleho sledu obrázkov. [[Operačný systém]] je program, ktorý má zvyčajne na starosti [[zdieľanie času]].

=== Operačný systém ===

Keď počítač beží, potrebuje vykonávať program, či už preň existuje užitočná práca alebo nie. V typickom stolovom počítači je takýto program [[operačný systém]] (OS). Operačný systém rozhoduje, ktoré programy sa budú vykonávať, kedy, a aké zdroje (ako pamäť, V/V) im budú pridelené.

Operačný systém tiež poskytuje vrstvu abstrakcie nad hardvérom a poskytuje služby iným programom ako kódy („ovládače“), ktoré umožňujú programátorom písať programy bez toho, aby museli poznať detaily použitej elektroniky. Väčšina operačných systémov s vrstvou abstrakcie hardvéru tiež poskytuje štandardizované [[používateľské rozhranie]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[história počítačov]]
* Typy počítačov: [[stolový počítač]] (desktop), [[laptop]], [[barebone]]
* [[osobný počítač]]
* [[počítačová veda]]
* [[hardvér]] (hardware)
* [[informatika]]
* [[teória spočítateľnosti]]
* [[word processing]]
* [[programovanie (informatika)]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Počítač|wikt=počítač|commonscat=Computers}}

== Externé odkazy ==
* {{US patent|3120606}} -- &quot;''Elektronický číselný integrátor a počítač''&quot;
* [http://www.computerhistory.org múzeum počítačovej histórie (en)]
* [http://www.obsoletecomputermuseum.org Obrázky a informácie o starých počítačoch (en)]
* [http://www.webopedia.com/TERM/C/computer.html Definícia počítača na Webopédii (en)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170824114822/http://www.webopedia.com/TERM/C/computer.html |date=2017-08-24 }}
* [http://old-computers.com/news/default.asp Old-Computers.com: Obrázky, informácie, odkazy a zábava (en)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050916175214/http://www.old-computers.com/news/default.asp |date=2005-09-16 }}
* [http://www.airhive.net/modules.php?name=Encyclopedia&amp;op=list_content&amp;eid=4 Slovník bežných počítačových termínov (en)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070903044019/http://www.airhive.net/modules.php?name=Encyclopedia&amp;op=list_content&amp;eid=4 |date=2007-09-03 }}

[[Kategória:Počítače| ]]</text>
      <sha1>siuo1foh1ruqxfhavodsehk9d4kusi4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>SMER – sociálna demokracia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>19741</id>
    <revision>
      <id>8213191</id>
      <parentid>8211310</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T11:59:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28861-63</username>
        <id>294749</id>
      </contributor>
      <origin>8213191</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="60215" sha1="qju8btnl7o8hsbjilpqd966dz9w1g1e" deleted="deleted" />
      <sha1 />
    </revision>
    <revision>
      <id>8213192</id>
      <parentid>8213191</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:03:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28861-63|~2026-28861-63]] ([[User_talk:~2026-28861-63|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA</comment>
      <origin>8203470</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="60213" sha1="hqpjmuc1px5r5hhdszs2iq5exdrteh1" xml:space="preserve">{{Súradnice|48.158948|17.171229|format=dms|display=title}}
{{Infobox Politická strana
 | Názov             = SMER – slovenská sociálna demokracia
 | Logo strany       = Direction – Slovak Social Democracy̜̞ logo 2021.png
 | Skratka           = SMER – SD
 | Založenie         = [[8. november]] [[1999]]
 | Rozpustenie       = 
 | Predseda          = [[Robert Fico]]
 | Podpredsedovia         = [[Ľuboš Blaha]] &lt;br&gt; [[Juraj Blanár]] &lt;br&gt; [[Erik Kaliňák]] &lt;br&gt; [[Ladislav Kamenický]] &lt;br&gt; [[Richard Takáč]]
 | Najviac poslancov = 83 &lt;small&gt;''(NR SR 2012)''&lt;/small&gt; &lt;br&gt; 5 &lt;small&gt;''(EP 2009)''&lt;/small&gt;
 | Poslancov         = {{Infobox politická strana/mandáty|41|150|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}}  &lt;br/&gt; {{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Európsky parlament|EP]])}}
 | Volebný výsledok  = {{Rast}} 22,95 %&lt;br /&gt;[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]] &lt;br /&gt;{{rast}} 24,76 %&lt;br /&gt;[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]]
 | Ideológie         = [[ľavicový populizmus]]&lt;ref name = populismstudies&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lordkipanidze | meno = Mariam | priezvisko2 = Albrecht | meno2 = Héloïse | autor = | odkaz na autora = | titul = Report on Panel #1 / Mapping European Populism: Populist Authoritarian Tendencies in Central and Eastern Europe, and Challenges to the EU | url = https://www.populismstudies.org/report-on-panel-1-mapping-european-populism-populist-authoritarian-tendencies-in-central-and-eastern-europe-and-challenges-to-the-eu/ | vydavateľ = European Center for Populism Studies | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name = cw&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Direction – Slovak Social Democracy party (Smer-SD) | url = https://www.cleanenergywire.org/experts/direction-slovak-social-democracy-party-smer-sd | vydavateľ = cleanenergywire.org | dátum vydania = 2021-06-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name = politico&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busquets | meno = Arnau | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Poll of Polls — Slovakian polls, trends and election news for Slovakia – POLITICO | url = https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724144155/https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2022-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | dátum archivácie = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; &lt;br /&gt; [[ľavicový nacionalizmus]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|title=Great Expectations: Slovak Nationalist initiatives in the light of Communal Elections 2014|last=Želinský|first=Dominik|publisher=CEE Idenitity - National Identities|website=ceeidentity.eu|accessdate=2021-10-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210121123004/http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|archivedate=2021-01-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.tyzden.sk/casopis/33560/vedenie-smeru-uz-treba-vymenit/|title = Boris Zala: Vedenie Smeru už treba vymeniť|date = 24 July 2016}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://dennikn.sk/blog/396538/preco-smer-pravicova-az-krajnepravicova-strana/|title=Prečo je Smer pravicová až krajnepravicová strana|date=6 March 2016}}&lt;/ref&gt;&lt;br/&gt;[[národný populizmus]]&lt;ref&gt;{{Cite document| publisher = Západočeská univerzita v Plzni| last = Bradová| first = Klára| title = Národní populismus Roberta Fica| location = Plzeň| accessdate = 2021-07-11| date = 2015| url = http://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210712152249/https://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486 |date=2021-07-12 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|title=Populizmus HZDS a SMER|last=Chamulová|first=Barbora|date=2009|website=old.bisla.sk|accessdate=2016-06-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160804235116/http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|archivedate=2016-08-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite book| publisher = IVO| isbn = 978-80-89345-12-0| last1 = Gyárfášová | first1 = Oľga | authorlink1 = Oľga Gyárfášová | last2 = Mesežnikov | first2 = Grigorij | authorlink2 = Grigorij Mesežnikov | title = Národný populizmus na Slovensku| location = Bratislava| date = 2008}}&lt;/ref&gt;&lt;br/&gt;[[sociálny konzervativizmus]]&lt;ref name = cw/&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal |last=Sekerák |first=Marián |title=Towards conservatism? Party politics in Slovakia at the end of the 2010s |journal=European View |date=October 2019 |volume=18 |issue=2 |pages=233–241 |doi=10.1177/1781685819883965 |doi-access=free}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://dennikn.sk/2385528/fico-hovori-o-lgbti-ludoch-coraz-vulgarnejsie-jeho-statna-tajomnicka-pritom-podporila-pride/?ref=tema|title=Fico hovorí o LGBTI ľuďoch čoraz vulgárnejšie, jeho štátna tajomníčka pritom podporila Pride|date=11 May 2021|publisher=Denník N|language=Slovak|website=dennikn.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.aktuality.sk/clanok/248047/komentar-za-to-nase-manzelstvo/|title=Komentár: Za to naše manželstvo|date=26 February 2014|publisher=Aktuality|website=aktuality.sk|language=Slovak}}{{Cite web|url=https://www.noviny.sk/politika/441187-spor-medzi-premierom-a-sefom-eurovyboru-blaha-tvrdi-ze-nie-vsetko-co-napise-treba-brat-vazne|title = Spor medzi premiérom a šéfom eurovýboru. Blaha tvrdí, že nie všetko, čo napíše, treba brať vážne}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite book|last=Dangerfield|first=Martin|date=2013|chapter=Czech Republic, Hungary and Slovakia|title=National Perspectives on Russia: European Foreign Policy in the Making?|editor1-last=David|editor1-first=Maxine|editor2-last=Gower|editor2-first=Jackie|editor3-last=Haukkala|editor3-first=Hiski|page=[https://books.google.com/books?hl=en&amp;lr=&amp;id=PFv9Ofn-myoC&amp;pg=PA181 181]|publisher=[[Routledge]]|isbn=978-1-135-04967-6}}&lt;/ref&gt;&lt;br&gt;[[sociálna demokracia]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|access-date=4 March 2020|year=2020}}&lt;/ref&gt;&lt;br&gt; [[rusofilstvo]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Yar
| meno = Lucia
| titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname
| periodikum = euractiv.sk
| url = https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname/
| dátum vydania = 2022-07-26
| jazyk = sk-SK
| dátum prístupu = 2023-09-19
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy
| periodikum = Seznam Zprávy
| url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-09-19
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Vražda
| meno = Daniel
| titul = Fico oslávil SNP s veľvyslancami Ruska a Bieloruska, Korčok posiela protest za ruské zasahovanie do slovenskej politiky
| periodikum = Denník N
| url = https://dennikn.sk/2988439/fico-oslavil-snp-s-velvyslancami-ruska-a-bieloruska-korcok-posiela-protest-za-ruske-zasahovanie-do-slovenskej-politiky/
| dátum vydania = 2022-08-29
| jazyk = sk-SK
| dátum prístupu = 2023-09-19
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| titul = Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka
 | periodikum = iROZHLAS
 | odkaz na periodikum = iROZHLAS
 | vydavateľ = Český rozhlas
 | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas
| url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr
| dátum vydania = 2023-02-19
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-09-19
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| titul = Porovnali sme programy Smeru a Hlasu, líšia sa
| periodikum = Denník N
| url = https://dennikn.sk/minuta/3576150/
| dátum vydania = 2023-09-19
| jazyk = sk-SK
| dátum prístupu = 2023-09-19
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Aktuality.sk
| titul = Predstavitelia Smeru chodia na večere s ruskými agentmi, hovorí Jaroslav Naď. Ich prepojenie na Kremeľ je jasné (rozhovor)
| periodikum = Aktuality.sk
| url = https://www.aktuality.sk/clanok/RPz8Kh4/predstavitelia-smeru-chodia-na-vecere-s-ruskymi-agentmi-hovori-jaroslav-nad-ich-prepojenie-na-kremel-je-jasne-rozhovor/
| dátum vydania = 2023-06-05
| jazyk = sk
| dátum prístupu = 2023-09-19
}}&lt;/ref&gt; [[antimigračná politika]]&lt;ref name = Pravda&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| titul = Smer vyzval vládu, aby pre migráciu zatvorila hranice s Maďarskom. Podľa premiéra by to nebolo efektívne 
| url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/681247-smer-vyzval-vladu-aby-pre-migraciu-zatvorila-hranice-s-madarskom/ 
| vydavateľ = Pravda 
| dátum vydania = 2023-09-13  
| dátum aktualizácie = 2023-09-13 
| dátum prístupu = 2023-08-11 
| miesto = 
| jazyk = sk 
}}&lt;/ref&gt;
 | Iné3 názov        = Počet členov
 | Iné3              = {{rast}} 13 540 &lt;small&gt;(31.12.2024)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;vs2024&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_SMER.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 | Mládežnícka       = [[Mladí sociálni demokrati]]
 | Skupina EP        = 
 | Európska strana   = 
 | Medzinárodné      = [[Socialistická internacionála]]
 | Materská strana   = 
 | Sídlo             = Súmračná 25 &lt;br /&gt; 821 02 Bratislava
 | Noviny            = Robíme pre ľudí &lt;ref&gt;http://strana-smer.sk/noviny-smeru-sd&lt;/ref&gt;
 | Farby             = {{legenda|#CD0000|[[červená]]}}
 | Web               = [http://www.strana-smer.sk/ www.strana-smer.sk]
 |Politické spektrum = [[stredoľavica]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Hagemann | meno = Christian | odkaz na autora = | titul = EU Funds in the New Member States: Party Politicization, Administrative Capacities, and Absorption Problems after Accession | vydanie = | vydavateľ = Palgrave Macmillan | miesto = London | rok = 2019 | isbn = 978-3-030-02091-0 | doi = https://doi.org/10.1007/978-3-030-02092-7 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cunningham | meno = Benjamin | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 takeaways from Slovakia’s election | url = https://www.politico.eu/article/slovakia-fico-asylum-migrants-elections-nazi-nationalists/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = en }}&lt;/ref&gt; až [[ľavica (politika)|ľavica]]&lt;ref name=&quot;Nordea trade&quot;&gt;{{cite book|author=Nordea|chapter=The political framework of Slovakia|title=Politický rámec Slovenska|url=https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703093003/https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context |date=2020-07-03 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mrvová | meno = Iva | autor = | odkaz na autora = | titul = Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-04 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}&lt;/ref&gt;
}}
{{Politika na Slovensku}}
[[Súbor:Súmračná 25.jpg|náhľad|Sídlo na Súmračnej 25 v Bratislave]]

'''SMER – sociálna demokracia''', skratka '''SMER – SD''', uvádzané aj ''SMER – SSD'', je [[ľavicový populizmus|ľavicovopopulistická]],&lt;ref name = populismstudies/&gt;&lt;ref name = cw/&gt;&lt;ref name = politico/&gt; formálne [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[politická strana]] pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] bola zaregistrovaná dňa [[8. november|8. novembra]] [[1999]]. Strana sa v prvých rokoch existencie profilovala ako strana [[Tretia cesta|tretej cesty]], neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra.&lt;ref name=&quot;smeronas2019&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;  

Strana sa profiluje ako [[Pro-europanizmus|pro-európska]] a podporuje členstvo Slovenska v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], pričom iba kritizuje ich fungovanie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovisko strany SMER - SD k aktuálnej situácii na Ukrajine | url = https://www.strana-smer.sk/aktuality/videa/post/stanovisko-strany-smer-sd-k-aktualnej-situacii-na-ukrajine | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}&lt;/ref&gt; Napriek deklarovanému [[Stredoľavica|ľavicovému]] zameraniu zastáva v sociálnych otázkach [[Sociálny konzervativizmus|konzervatívne]] postoje.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuality | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}&lt;/ref&gt;

SMER-SD vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] strana prepadla na 28,28 % a vytvorila vládnu koalíciu so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a stranami [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|#SIEŤ]] (len do 1. septembra 2016). 

Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] bola strana s 38 poslaneckými kreslami v NR SR 2. najsilnejšou stranou a politickým subjektom v krajine. Strana zaznamenala pokles aj na komunálnej úrovni, avšak stále má najviac mandátov starostov (592) a poslancov zastupiteľstiev (3 692) zo všetkých strán. Predsedom strany je od vzniku [[Robert Fico]].

== Vedenie strany ==
Strana SMER-SD má štyri ústredné orgány: Snem, Predsedníctvo strany, Ústrednú revíznu komisiu a rozhodcovskú komisiu.&lt;ref name=&quot;stanovy&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = Stanovy SMER-SD | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/stanovy | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najvyšším orgánom strany SMER-SD je Snem, ktorý zvoláva Predsedníctvo strany najmenej raz za dva roky. Medzi jednotlivými snemami je najvyšším orgánom Predsedníctvo, ktoré má najviac 15 členov.&lt;ref name=&quot;stanovy&quot;/&gt; Členmi Predsedníctva sú vždy predseda, podpredsedovia a generálny manažér, ktorí sú členmi Predsedníctva z titulu výkonu svojej funkcie. Ostatných členov Predsedníctva volí a odvoláva snem strany.&lt;ref name=&quot;stanovy&quot;/&gt;

Predsedníctvo strany malo v júli 2020 24 členov a nasledujúce zloženie:&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Dennik N|odkaz na autora=|titul=Fico zostáva predsedom, Smer chce mať rustikálny. Sekundovať mu bude mladý Kaliňák, Blaha či rapujúci poslanec Takáč|url=https://dennikn.sk/1972879/fico-zostava-predsedom-smer-chce-mat-rustikalny-sekundovat-mu-bude-mlady-kalinak-blaha-ci-rapujuci-poslanec-takac/?ref=tit|vydavateľ=dennikn.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-7-18|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/predstavitelia/predsednictvo-strany | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

{|
| valign=top |
* [[Robert Fico]], predseda
* [[Ľuboš Blaha]], podpredseda
* [[Juraj Blanár]], podpredseda
* [[Erik Kaliňák]], podpredseda
* [[Ladislav Kamenický]], podpredseda 
* [[Richard Takáč]], podpredseda
* [[Marián Saloň]], generálny manažér
* [[Jaroslav Baška]], člen
* [[Miroslav Číž]], člen
* [[Emil Ďurovčík]], člen
* [[Martin Glváč]], člen
* [[Augustín Hambálek]], člen
| valign=top |
* [[Dušan Jarjabek]], člen
* [[Jozef Ježík]], člen
* [[Robert Kaliňák]], člen
* [[Daniel Karas]], člen
* [[Marián Kéry]], člen
* [[Ján Kvorka]], člen
* [[Igor Melicher]], člen
* [[Martin Nemky]], člen
* [[Ľubomír Petrák]], člen
* [[František Petro]], člen
* [[Peter Šuca]], člen
* [[Jana Vaľová]], člen
|}

== História ==

=== Staršie názvy strany ===
'''SMER''' (1999 – 2003)

'''SMER (tretia cesta)''' (2003 – 2005)
[[Súbor:SMER – socialna demokracia Logo.svg|náhľad|pôvodné logo (do 2020)]]

=== Založenie strany SMER ===
Po voľbách v roku [[1998]] vznikala široká koalícia strán [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK]] a [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]]. [[Robert Fico]] ako podpredseda SDĽ však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. [[Benešove dekréty]]. Neskôr v roku [[1998]] sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. SDĽ vytvorila spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri [[1999]] a založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico ''&quot;vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny&quot;.{{bez citácie}}'' 

Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastok ''&quot;tretia cesta&quot;''. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako ''&quot;strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD&quot;''.&lt;ref&gt;http://www.aktuality.sk/clanok/149441/robert-fico/&lt;/ref&gt; Sám Fico vyhlásil, že „nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši“, citujúc generálneho tajomníka [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]], [[Teng Siao-pching]]a.

S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako veľmi dobrý a predvídavý. Preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k [[1. január]]u [[2005]] zanikla, keď bola pohltená práve SMERom.

=== Volebné obdobie 2002 – 2006 ===
Po voľbách v septembri [[2002]] sa SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stal treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za [[HZDS]] a [[SDKÚ]] a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Tento výsledok možno považovať pre stranu, ktorá sa iba prvýkrát zúčastnila na voľbách, za veľký úspech. Napriek tomu bol pre SMER sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu oveľa lepší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii a vlastne počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča však slávila úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie druhej strany v poradí, HZDS, oscilovali okolo 15 %. 

==== Poslanecký klub SMERu v NR SR ====
Poslanci SMERu zvolení vo voľbách v roku 2002:
{{Stĺpce|2|
# [[Edita Angyalová]]
# [[Jaroslav Baška]]
# [[Monika Beňová]]
# [[Juraj Blanár]]
# [[Jozef Buček]]
# [[Jozef Burian]]
# [[Dušan Čaplovič]]
# [[Miroslav Číž]]
# [[Igor Federič]]
# [[Robert Fico]]
# [[Darina Gabániová]]
# [[Bohumil Hanzel]]
# [[Miroslav Chovanec]]
# [[Robert Kaliňák]]
# [[Maroš Kondrót]]
# [[Jana Laššáková]]
# [[Róbert Madej]]
# [[Dušan Muňko]]
# [[Milan Murgaš]]
# [[Pavol Paška]]
# [[Igor Šulaj]]
# [[Ivan Varga]]
# [[Ľubomír Vážny]]
# [[Boris Zala]]
# [[Renáta Zmajkovičová]]
}}

V roku [[2004]] sa stal poslancom namiesto [[Monika Beňová|Moniky Beňovej]], ktorá bola zvolená za poslankyňu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], náhradník [[Peter Oremus (politik)|Peter Oremus]]. Po jeho úmrtí v roku [[2006]] ho nahradil [[Marián Záhumenský]].

V máji [[2005]] posilnili poslanecký klub SMERu [[Dušan Jarjabek]], bývalý člen [[ĽS-HZDS]] a [[Vojtech Tkáč]], takisto bývalý člen HZDS a neskôr [[Ľudová únia|Ľudovej únie]]. Poslanecký klub SMERu sa tak stal najsilnejším poslaneckým klubom v parlamente a jediným, ktorému sa počet členov počas volebného obdobia zvýšil.

==== Integrácia ľavicových strán ====
V roku [[2004]] sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so Smerom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004. Dňa [[4. decembra]] [[2004]] na 10. zjazde SDĽ v Banskej Bystrici po tom, čo mala schránková firma uhradiť záväzky SDĽ&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;TÓDOVÁ Monika: Košice zaplatia milióny firme, ktorá kedysi pomohla SDĽ, sme.sk, 28. jún 2013, [cit 2016-02-04], [http://domov.sme.sk/c/6852757/kosice-zaplatia-miliony-firme-ktora-kedysi-pomohla-sdl.html Dostupné online]&lt;/ref&gt; bol schválený zánik strany zlúčením so Smerom od 31. decembra 2004.&lt;ref name=&quot;peterweissmyslienky&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krno|meno=Martin|odkaz na autora=|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-02-03|vydavateľ=Perex|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; SDSS, SDA a ďalšie malé ľavicovo-centristické strany sa so Smerom zlúčili už predtým&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;. Smer sa stal prakticky zo dňa na deň najbohatšou politickou stranou na Slovensku. Majetky Smeru a SDĽ podľa výročných správ z roku 2003 prevyšovali 70 miliónov korún. SDĽ mala vtedy majetok 48,5 milióna (dvakrát viac ako Smer). Ústredným tajomníkom SDĽ bol vtedy [[Ján Richter]]. Podľa [[Peter Bárdy|Petra Bárdyho]] [[Ľubomír Petrák]] je muž, ktorý „odovzdal“ do rúk Roberta Fica SDĽ a aj preto doteraz Richter a Petrák pôsobia ako politici SMERu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bárdy|meno=Peter|titul=Komentár Petra Bárdyho: Muž, ktorý Ficovi priniesol zlaté prasa|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652185/komentar-petra-bardyho-muz-ktory-ficovi-priniesol-zlate-prasa/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Od 1. januára [[2005]] SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného zakotvenia v Socialistickej internacionále i [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov (PES)]].

=== Volebné obdobie 2006 – 2010 ===

Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (443 230) nasledovaný Robertom Kaliňákom (299 253) a Dušanom Čaplovičom (110 702). SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo [[predseda Národnej rady SR|predsedať Národnej rade SR]]. Za predsedu bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi [[Pavol Paška]], ktorý získal 98 zo 148 hlasov prítomných poslancov. Ďalšie parlamentné funkcie zastávané členmi strany boli: podpredseda NR SR – [[Miroslav Číž]], ktorý bol zároveň aj predsedom poslaneckého klubu SMER-SD, predseda Ústavnoprávneho výboru – [[Mojmír Mamojka]] a predseda Mandátového a imunitného výboru – [[Renáta Zmajkovičová]]. Z ďalších 16 tzv. fakultatívnych výborov členovia SMERu predsedali štyrom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu ([[Jozef Burian]]), výboru pre hospodársku politiku ([[Maroš Kondrót]]), zahraničnému výboru ([[Boris Zala]], od 27.6.2009 [[Juraj Horváth (1965)|Juraj Horváth]], pretože Zala bol zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]) a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ ([[Jana Laššáková]]).

Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Spolu s koaličnými stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a ĽS-HZDS tvorili nadpolovičnú väčšinu v NR SR, s celkovo 85 poslancami, s ktorými neskôr spoločne hlasovali aj nezávislý poslanec, odídenec z klubu ĽS-HZDS, [[Tibor Mikuš]] a [[Anton Korba]], odídenec z SNS. Strana SMER-SD bola počas celého volebného obdobia najpopulárnejšou stranou, čo sa týka podpory v prieskumoch. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %. Podľa prieskumu verejnej mienky Štatistického úradu SR by SMER-SD v mesiacoch júl 2008 a január 2009 získal parlamentnú väčšinu (76 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády.

Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila [[vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vládnu koalíciu]] so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a [[ĽS-HZDS|Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko]] a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal [[Robert Fico]]. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády, z nich aj dvoch podpredsedov vlády – [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] a [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]], podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Získlala ministerstvá hospodárstva, financií, dopravy, pôšt a telekomunikácií, vnútra, obrany, zahraničných vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny, kultúry a zdravotníctva; od 28. augusta 2009 bol členom Smeru-SD aj minister životného prostredia – stalo sa tak po prvýkrát na politickej scéne SR, žeby aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo (koaličná zmluva nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany, čiže konanie predsedu vlády nebolo protiprávne, predseda vlády konal na základe jeho ústavného práva vymenúvať a odvolávať členov vlády SR podľa čl. 111 [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]]).

V roku 2009 strana vyhrala aj ďalšie volebné súboje: 
* Spoločný kandidát SMERu-SD a SNS na prezidenta SR [[Ivan Gašparovič]] vyhral obidve kolá [[voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|volieb]] a opätovne sa stal [[prezident SR|prezidentom SR]].
* V júni 2009 strana získala 32,01 % hlasov a 5 mandátov v [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|druhých voľbách do Európskeho parlamentu]] na Slovensku (poslancami sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová).
* Vo [[voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC]] v novembri 2009 kandidáti SMER-SD získali funkciu predsedu všetkých samosprávnych krajov okrem Bratislavy, t. j. v Trenčíne ([[Pavol Sedláček]]), Nitre ([[Milan Belica]] v koalícií s SDKÚ-DS a KDH), Žiline ([[Juraj Blanár]]), Banskej Bystrici ([[Vladimír Maňka]]), Prešove ([[Peter Chudík]]), Košiciach ([[Zdenko Trebuľa]]) a v Trnave, kde SMER podporoval nezávislého kandidáta [[Tibor Mikuš|Tibora Mikuša]], pričom kandidáti v Žiline, Nitre a Trnave získali nadpolovičnú väčšinu hlasov už v prvom kole volieb.

=== Volebné obdobie 2010 – 2012 ===
{{Výhonok-časť}}
Strana vyhrala [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentné voľby v roku 2010]] s vysokým náskokom, keď získala 880 111 hlasov (34,79 %), čo bolo viac ako získala vo voľbách druhá ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) a tretia strana ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) dokopy, a znamenalo zisk 62 mandátov v parlamente. Strana však nebola schopná zostaviť koalíciu a preto zotrvala v opozícii. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (569 921) nasledovaný Robertom Kaliňákom (395 088) a Dušanom Čaplovičom (224 332). Nad 100-tisíc preferenčných hlasov získali aj Marek Maďarič (122 835) s Jánom Počiatkom (111 180). Členovia strany zastávali vo volebnom období 2010-2012 nasledovné parlamentné funkcie: podpredseda NR SR – [[Robert Fico]], a predsedovia 8 výborov NR SR: Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií [[Renáta Zmajkovičová]], pre verejnú správu a regionálny rozvoj [[Igor Choma]], pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport [[Dušan Čaplovič]], pre kultúru a médiá [[Dušan Jarjabek]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Národný bezpečnostný úrad|NBÚ]] [[Marián Saloň]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Robert Kaliňák]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva [[Peter Žiga]] a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ [[Jana Laššáková]].

Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by SMER-SD v mesiaci máj 2011 získal parlamentnú väčšinu (80 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády.

=== Volebné obdobie 2012 - 2016 ===
{{Výhonok-časť}}
Na vrchole svojich síl sa Smer ocitol v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných voľbách 2012]]. Až 44,41 percenta voličov zabezpečilo Smeru 83 poslaneckých mandátov, strana tak nepotrebovala koaličného partnera a nasledujúce štyri roky vládla sama.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Filová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Vzostupy a pády Smeru|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535279-vzostupy-a-pady-smeru/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-07|dátum prístupu=2019-12-07}}&lt;/ref&gt;

Politický analytik [[Ján Baránek]] doplnil, že Smer je v histórii Slovenska asi najdlhšie pôsobiaca strana, ktorá je zatiaľ ešte stále aj najsilnejšou. „Je aj jednou z najstabilnejších strán. Ani personálne otrasy, personálne zmeny, ktorými prešla, ju zásadnejšie neoslabili,“ dodal s tým, že práve stabilita patrí medzi pozitíva tejto strany. „Medzi ne treba spomenúť aj sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky zadarmo.&quot;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; (Spustené 17. novembra 2014 ako súčasť balíčka 15 opatrení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vybavené - od 17. novembra sú vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo|url=https://www.vlada.gov.sk//vybavene-od-17-novembra-su-vlaky-pre-studentov-a-dochodcov-zadarmo/|vydavateľ=Úrad vlády SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-12-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}&lt;/ref&gt;)

=== Volebné obdobie 2016 – 2020 ===
[[Súbor:VENUES OF BRATISLAVA SUMMIT 16.September 2016 (29700046355).jpg|náhľad|Minister vnútra [[Robert Kaliňák]], predseda vlády [[Robert Fico]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] počas bratislavského samitu v septembri 2016 pri príležitosti [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctva]] Slovenska v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]].]]
[[Súbor:President Trump Welcomes the Prime Minister of the Slovak Republic to the White House (32822949817).jpg|náhľad|Premiér [[Peter Pellegrini]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] na rokovaní s prezidentom [[USA]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[Biely dom|Bielom dome]] v máji 2019.]]
V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] získal SMER-SD 737 481 hlasov (28,28 %), čo predstavovalo pokles o približne 16 % a 400 tisíc hlasov oproti predošlým voľbám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2016 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Napriek tomu voľby strana vyhrala, získala 49 mandátov poslancov a predseda Robert Fico bol schopný zostavovať vládu. Po voľbách nakoniec SMER-SD zostavil koaličnú vládu so stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST-HÍD]] a [[#SIEŤ]]. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico, ministrom vnútra [[Robert Kaliňák]]. Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal [[Peter Pellegrini]]. [[Peter Kažimír]] pôsobil ako minister financií, [[Peter Žiga]] ako minister hospodárstva, [[Ján Richter]] ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a [[Marek Maďarič]] ako minister kultúry. SMER tiež nominoval dvoch nestraníkov – [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]] za ministra zahraničných vecí a [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] za ministra zdravotníctva. 1. septembra 2016 vládne strany po rozpade strany #SIEŤ podpísali novú koaličnú dohodu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Zaujíma vás text novej Koaličnej zmluvy? Tu je jej plné znenie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/koalicna-dohoda-zmluva-smer-sns-most-hid/216320-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-10 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt;

Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na [[Mafia|mafiánsku]] [[Zločinecká skupina|zločineckú skupinu]] [[’Ndrangheta]] a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra [[Marek Maďarič|Maďariča]] a [[Robert Kaliňák|Kaliňáka]], neskôr až k [[Vládna kríza|vládnej kríze]], ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] [[15. marec|15. marca]] [[2018]]. Následne došlo k miernym personálnym zmenám, [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novú vládu]] opäť zostavil SMER-SD a na jej čele Fica nahradil [[Peter Pellegrini]].&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, TREND.sk, SITA | odkaz na autora = | titul = Fico odovzdal demisiu, novú vládu zostaví Pellegrini | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-prijme-pellegriniho-ten-sa-spomina-ako-novy-premier.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt; V októbri 2018 stranu a koalíciu opustil bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ostal pôsobiť v NR SR ako nezaradený.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = maho, TASR | odkaz na autora = | titul = Maďarič kvôli Dankovi končí v Smere, aj v koalícii. Odišiel už dávno, vyhlásil Fico | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1831408-madaric-kvoli-dankovi-konci-v-smere-aj-v-koalicii-odisiel-uz-davno-vyhlasil-fico | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-25 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt; 

Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 28 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády. Smer klesol na zhruba 20 percent a z tohto čísla sa mu preferencie nepodarilo zvýšiť ani do konca roku 2019.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v novembri 2018]] SMER-SD skončil ako najsilnejšia strana. Získal 592 mandátov starostov (20,38 %) a 3 692 mandátov poslancov (17,88 %) a ďalšie stovky mandátov v koalíciách. Zaznamenal však porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. Robert Fico deklaroval napriek oslabeniu pozícií strany víťazstvo a pri tejto príležitosti obvinil opozíciu, že v skutočnosti neexistuje, keďže neuspela v regiónoch a za jediné reálne strany označil svojich koaličných partnerov ([[MOST-HÍD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chceli sme viac, ale stranícky Smer voľby vyhral, povedal Fico | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20958984/komunalne-volby-fico-potvrdilo-sa-ze-opozicia-neexistuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-11 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt;
 
Do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských volieb v marci 2019]] strana nominovala vtedajšieho podpredsedu [[Európska komisia|Európskej komisie]], [[Maroš Šefčovič|Maroša Šefčoviča]]. Šefčovič bol dlho v prieskumoch verejnej mienky favoritom na víťazstvo. Po odstúpení [[Robert Mistrík|Roberta Mistríka]] v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] však Šefčovičove šance klesli. V prvom kole volieb skončil na druhom mieste za Čaputovou so ziskom 400 379 hlasov (18,66 %). Pred druhým kolom si Šefčovič osvojil konzervatívnu rétoriku, avšak neuspel.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šefčovič to doteraz hral len na priaznivcov Smeru, teraz je z neho už aj konzervatívec | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1402879/sefcovic-to-doteraz-hral-vylucne-na-priaznivcov-smeru-teraz-je-z-neho-uz-aj-konzervativec/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt; V druhom kole prehral s Čaputovou, keď získal 752 403 hlasov (41,59 %).  

Europoslanec [[Boris Zala]] v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] či [[Monika Smolková|Monikou Smolkovou]], [[Monika Beňová|Monikou Beňovou]] a [[Branislav Ondruš|Branislavom Ondrušom]]) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany [[Robert Fico|Fica]], [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] či [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]]). Línie premiéra Pellegriniho a predsedu Fica sa podľa neho v mnohom názorovo odlišujú a Fico stranu &quot;fašizuje&quot; pre možnú spoluprácu po voľbách v roku 2020 s [[ĽSNS]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Zala | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = Výhonky fašizácie (na poľutovanie aj v Smere) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1462884/vyhonky-fasizacie-na-polutovanie-aj-v-smere/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt; 

V [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovoľbách v máji 2019]] utrpel SMER-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. SMER-SD získal v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] tri mandáty pre [[Monika Beňová|Moniku Beňovú]], [[Miroslav Číž|Miroslava Číža]] a [[Robert Hajšel|Roberta Hajšela]].

Strana predstavila kandidátnu listinu pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby vo februári 2020]] 27. novembra 2019.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka Smeru trošku omladla | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/534148-nazivo-smer-predstavuje-kandidatku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-27 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt; Volebným lídrom sa stal premiér Pellegrini, z druhého miesta kandidoval predseda Fico, z tretieho ministerka vnútra [[Denisa Saková]]. 1. decembra 2019 predstavila strana nový vizuál volebnej kampane. Po dlhoročnom používaní ruže v logu SMER-SD zmenil logo na šípku v tvare písmena S a začal používať slogan &quot;nový SMER – zodpovedná zmena&quot;. Podľa komentátorov deklaratórne volanie po zmene nekorešponduje so skutočnou politikou strany, zároveň naznačovali ústup predsedu Fica do úzadia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Pataj | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Označenie „nový Smer“ je hanba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1672261/oznacenie-novy-smer-je-hanba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Behul | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul =  &quot;#BezFica2020&quot; | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/2051724-bezfica2020 | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-03 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt;

=== Volebné obdobie 2020 – 2023 ===
Strane sa v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] podarilo získať výsledok 18,29 %, čo bolo o 2 až 3 percentá viac, ako ukazovali posledné prieskumy, stále však ide o pokles o 10 % oproti predošlým voľbám. Strana v parlamente obsadila 38 kresiel. Predsedom poslaneckého klubu Fico, Pellegrini sa stal na základe povolebných vyjednávaní podpredsedom Národnej rady za opozíciu. V máji 2020 dvaja poslanci za SMER-SD, [[Ján Podmanický]] a [[Marián Kéry]] založili tzv. platformu hodnotovej politiky s poslancami zo strany [[KDŽP]], zvolenými na kandidátke [[ĽSNS]]. Kvôli tomuto ich ostro kritizoval Peter Pellegrini, naopak Robert Fico sa Podmanického zastal. Podmanický v máji 2020 opustil pre kritiku z vlastných radov stranu aj poslanecký klub Smeru.

==== Odchod Pellegriniho skupiny ====
Už v apríli 2020 podpredseda strany Peter Pellegrini oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany ako najpopulárnejší politik strany, ktorý získal vo voľbách o 170 000 viac hlasov než predseda.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME.sk|url=https://domov.sme.sk/c/22391573/pellegrini-smer-predseda-zmena.html|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-04-25|dátum prístupu=2020-04-25|ročník=|číslo=|strany=|meno=}}&lt;/ref&gt; Robert Fico reagoval rázne s tým, že z postu nehodlá odstúpiť a chce naďalej ostať na čele strany. Pellegrini postupne začal v kritike predsedu a pomerov strany pritvrdzovať. Pellegrini kritizoval, že od konania volieb nezasadlo predsedníctvo strany a nebol známy dátum snemu. Pellegrini požadoval čo najskoršie konanie snemu, naopak Fico presadzoval, aby sa nominačný snem uskutočnil až na slávnostnom sneme v decembri.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/552613-nazivo-brifing-predsedu-smeru-roberta-fica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2020-06-15}}&lt;/ref&gt;

Na tlačovej besede v júni 2020 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Pellegrini oznámil, že rezignuje na post podpredsedu strany SMER-SD a v dohľadnej dobe stranu opustí. Načrtol tiež založenie novej strany, ktorá by podľa jeho slov mala byť [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]], odmietol však, že by bola [[Liberalizmus|liberálna]]. Fico v podobnom čase Pellegrinimu ponúkol už aj post predsedu strany za podmienky zachovania vlastného vplyvu v strane, Pellegrini jeho ponuku odmietol.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Fico ponúkol Petrovi Pellegrinimu post predsedu Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1925453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2020-06-15 }}&lt;/ref&gt; V prvom prieskume agentúry FOCUS by novú Pellegriniho stranu volilo 21,4 % respondentov, zatiaľ čo pôvodný SMER-SD 9,7 %. Na tlačovej konferencii týždeň po oznámení Pellegriniho odchodu svoj odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany, medzi nimi podpredsedovia [[Peter Žiga]] a [[Richard Raši]], členka predsedníctva [[Denisa Saková]] či dlhoroční poslanci a členovia strany. Zároveň na tejto tlačovej konferencii spolu s Pellegrinim oznámili vznik novej sociálnodemokratickej strany, do ktorej vstupujú.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/?ref=tit1|issn=1336-720X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-06-15|ročník=|číslo=|strany=}}&lt;/ref&gt; Politológ [[Grigorij Mesežnikov]] vyslovil predpoklad, že po odchode Pellegriniho skupiny sa SMER-SD môže posunúť viac doľava, do spektra radikálnej až komunistickej ľavice.&lt;ref name=&quot;r1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer-SD sa po odchode Pellegriniho podľa politológa zmení na radikálnu až komunistickú ľavicu|url=https://www.webnoviny.sk/smer-sd-sa-odchodom-pellegriniho-meni-na-komunisticku-lavicu/|vydavateľ=Webnoviny|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-10|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;

==== Kritika zo strany európskych socialistov ====
Dňa [[4. júl]]a [[2006]] socialistická frakcia v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] odhlasovala návrh odporučiť [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov]] pozastaviť členstvo strane SMER – sociálna demokracia v nej (v PES) v dôsledku jej povolebnej spolupráce s nacionalistickou [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]], ktorej charakter sa podľa vyjadrenia predsedu strany [[Poul Nyrup Rasmussen|Poula Nyrupa Rasmussena]] a predsedu frakcie v parlamente [[Martin Schulz|Martina Schulza]], lídrov Strany európskych socialistov a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente &quot;nezlučuje so sociálno-demokratickými hodnotami vrátane rešpektovania práv menšín a demokracie&quot;. Členstvo bolo Smeru pozastavené 13. októbra 2006 na obdobie najmenej 10 mesiacov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Eurosocialisti: SNS nie je náš partner|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/2944609/eurosocialisti-sns-nie-je-nas-partner.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-10-13|dátum prístupu=2019-12-03}}&lt;/ref&gt;

Dňa [[14. február]]a [[2008]] predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) rozhodlo o návrate SMERu do strany, na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín, ako aj ich status quo. Podľa slov Rasmussena, „vláda Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica dokázala svoj sociálnodemokratický charakter a preto si SMER zaslúži návrat do európskej politickej rodiny.“&lt;ref&gt;http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=2004{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

[[12. október|12. októbra]] [[2023]] rozhodlo vedenie Strany európskych socialistov o pozastavení plného členstva strany SMER – sociálna demokracia a aj asociovaného členstva strany [[HLAS – sociálna demokracia]]. Podľa vyjadrenia predsedníctva dôvodom bol „odklon strany SMER od hodnôt európskych socialistov“, „proruské postoje“ (konkrétne odmietnutie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine) a tiež opätovné vytvorenie vlády so Slovenskou národnou stranou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru aj Hlasu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/101624/strana-europskych-socialistov-pozastavila-clenstvo-smeru-aj-hlasu/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2023-11-14 }}&lt;/ref&gt;

== Vedenie strany ==
=== Predsedovia strany SMER – SD ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!#
!Meno
!Od
!Do
|-
|1.
|[[Robert Fico]]
|11.12.1999
|súčasnosť
|}

== Volebné výsledky a preferencie ==

=== Národná rada Slovenskej republiky ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Rok
!Líder
!Hlasy
!%
!Mandáty
!Poradie
!Postavenie
|-
|[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|2002]]
| rowspan=&quot;6&quot; |[[Robert Fico]]
|387,100
|13,46
|{{Infobox politická strana/mandáty|25|150|hex=#ee3a43}}
|3.
| style=&quot;background:#ffd9d9&quot; |Opozícia
|-
|[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|2006]]
|671,185
|{{Rast}}29,14
|{{Infobox politická strana/mandáty|50|150|hex=#ee3a43}}
|{{Rast}}1.
| style=&quot;background:#e6ffd9&quot; |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|Koalícia - Fico I.]]
|-
|[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]]
|880,111
|{{Rast}}34,80
|{{Infobox politická strana/mandáty|62|150|hex=#ee3a43}}
|{{Bezzmeny}} 1.
| style=&quot;background:#ffd9d9&quot; |Opozícia
|-
|[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]]
|1,134,280
|{{Rast}}44,42
|{{Infobox politická strana/mandáty|83|150|hex=#ee3a43}}
|{{Bezzmeny}} 1.
| style=&quot;background:#e6ffd9&quot; |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|Vláda - Fico II.]] 
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]]
| rowspan=&quot;2&quot; |737,481
| rowspan=&quot;2&quot; |{{Pokles}}28,28
| rowspan=&quot;2&quot; |{{Infobox politická strana/mandáty|49|150|hex=#ee3a43}}
| rowspan=&quot;2&quot; |{{Bezzmeny}} 1.
| style=&quot;background:#e6ffd9&quot; |[[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|Koalícia - Fico III.]]
(2016 - 2018)
|-
| style=&quot;background:#e6ffd9&quot; | [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|Koalícia - Pellegrini]]
(2018 - 2020)
|-
|[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]]
|[[Peter Pellegrini]]
|527,172
|{{Pokles}}18,29
|{{Infobox politická strana/mandáty|38|150|hex=#ee3a43}}
| {{Pokles}}2.
| style=&quot;background:#ffd9d9&quot; |Opozícia
|-
|[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]]
|[[Robert Fico]]
|681,017
|{{Rast}}22,95
|{{Infobox politická strana/mandáty|42|150|hex=#ee3a43}}
| {{Rast}}1.
| style=&quot;background:#e6ffd9&quot; |[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Koalícia - Fico IV.]]
|}

=== Mapy volebných výsledkov ===
&lt;gallery&gt;
Súbor:Results Slovak parliament elections 2010 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010
Súbor:Results Slovak parliament elections 2012 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012
Súbor:Results Slovak parliament elections 2016 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016
Súbor:2020 nrsr smer.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020
Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SMER-SD.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023
&lt;/gallery&gt;

=== Európsky parlament ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Rok
!Líder(-ka)
!Hlasy
!%
!Mandáty
!Poradie
!Postavenie
|-
|[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004]]
|[[Monika Beňová]]
|118,535
|16,90
|{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}}
|{{Bezzmeny}} 3.
| rowspan=&quot;4&quot; style=&quot;background:#e6ffd9&quot; | Účasť vo frakcii [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|S&amp;D]] 
|-
|[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009]]
|[[Boris Zala]]
|264,722
|{{Rast}}32,02
|{{Infobox politická strana/mandáty|5|13|hex=#ee3a43}}
|{{Rast}}1.
|-
|[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]]
|[[Maroš Šefčovič]]
|135,089
|{{Pokles}}24,10
|{{Infobox politická strana/mandáty|4|13|hex=#ee3a43}}
|{{Bezzmeny}} 1.
|-
|[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Monika Beňová]]
|154,996
|{{Pokles}}15,72
|{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}}
|{{Pokles}}2.
|-
|[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]]
|365,794
|{{Rast}}24,76
|{{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#ee3a43}}
|{{Bezzmeny}} 2.
| style=&quot;background:#ffd9d9&quot; | Neúčasť vo frakcii
|}

=== Voľba prezidenta Slovenskej republiky ===
{| class=wikitable style=text-align:center
! rowspan=&quot;2&quot; |Rok
! rowspan=&quot;2&quot; |Kandidát
! colspan=&quot;3&quot; |Prvé kolo
! colspan=&quot;3&quot; |Druhé kolo
|-
!Hlasy
!%
!Poradie
!Hlasy
!%
!Výsledok
|-
|[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004|2004]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Ivan Gašparovič]]{{#tag:ref|kandidát strany [[REPUBLIKA|HZD]] podporovaný stranou|group=pozn}}
|442,564
|22,28
|2.
|1,079,592
|59,91
| style=&quot;background:#e6ffd9&quot; | Zvolený
|-
|[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2009]]
|876,061
|46,71
|1.
|1,234,787
|55,53
| style=&quot;background:#e6ffd9&quot; | Zvolený
|-
|[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]]
|[[Robert Fico]]
|531,919
|28,01
|1.
|893,841
|40.61
| style=&quot;background:#ffd9d9&quot; | Nezvolený
|-
|[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]]
|[[Maroš Šefčovič]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}}
|400,379
|18,66
|2.
|752,403
|41,59
| style=&quot;background:#ffd9d9&quot; | Nezvolený
|-
|[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]]
|[[Peter Pellegrini]]{{#tag:ref|kandidát strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] podporovaný stranou|group=pozn}}
|834,718
|37,02
|2.
|1,409,255
|53,12
| style=&quot;background:#e6ffd9&quot; | Zvolený
|}

=== Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS ===

{{#chart:SMER Opinion polls FOCUS.chart}}

=== Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO ===

{{#chart:SMER_Opinion_polls_AKO.chart}}

=== Volebné preferencie strany v percentách podľa SUSR (historické dáta) ===

{{#chart:SMER Opinion polls SUSR.chart}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006]]
* [[:Kategória:Politici Smeru|Politici Smeru]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=SMER-SD}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}}
* [http://www.strana-smer.sk/ oficiálna stránka strany]
* [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097 SMER v registri strán MV SR]

{{Politické strany na Slovensku}}

[[Kategória:SMER – sociálna demokracia| ]]
[[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]]
[[Kategória:Sociálnodemokratické strany]]</text>
      <sha1>hqpjmuc1px5r5hhdszs2iq5exdrteh1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213197</id>
      <parentid>8213192</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:15:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28861-63</username>
        <id>294749</id>
      </contributor>
      <comment>vymenil som klamstva za pravdu</comment>
      <origin>8213197</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="60208" sha1="t4hhdir64jxn21swjl0rqskbx5nlc6n" deleted="deleted" />
      <sha1 />
    </revision>
    <revision>
      <id>8213198</id>
      <parentid>8213197</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:15:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28861-63|~2026-28861-63]] ([[User_talk:~2026-28861-63|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X.</comment>
      <origin>8203470</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="60213" sha1="hqpjmuc1px5r5hhdszs2iq5exdrteh1" xml:space="preserve">{{Súradnice|48.158948|17.171229|format=dms|display=title}}
{{Infobox Politická strana
 | Názov             = SMER – slovenská sociálna demokracia
 | Logo strany       = Direction – Slovak Social Democracy̜̞ logo 2021.png
 | Skratka           = SMER – SD
 | Založenie         = [[8. november]] [[1999]]
 | Rozpustenie       = 
 | Predseda          = [[Robert Fico]]
 | Podpredsedovia         = [[Ľuboš Blaha]] &lt;br&gt; [[Juraj Blanár]] &lt;br&gt; [[Erik Kaliňák]] &lt;br&gt; [[Ladislav Kamenický]] &lt;br&gt; [[Richard Takáč]]
 | Najviac poslancov = 83 &lt;small&gt;''(NR SR 2012)''&lt;/small&gt; &lt;br&gt; 5 &lt;small&gt;''(EP 2009)''&lt;/small&gt;
 | Poslancov         = {{Infobox politická strana/mandáty|41|150|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]])}}  &lt;br/&gt; {{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#CD0000}}{{nowrap|([[Európsky parlament|EP]])}}
 | Volebný výsledok  = {{Rast}} 22,95 %&lt;br /&gt;[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|Voľby do NR SR 2023]] &lt;br /&gt;{{rast}} 24,76 %&lt;br /&gt;[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Voľby do EP 2024]]
 | Ideológie         = [[ľavicový populizmus]]&lt;ref name = populismstudies&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lordkipanidze | meno = Mariam | priezvisko2 = Albrecht | meno2 = Héloïse | autor = | odkaz na autora = | titul = Report on Panel #1 / Mapping European Populism: Populist Authoritarian Tendencies in Central and Eastern Europe, and Challenges to the EU | url = https://www.populismstudies.org/report-on-panel-1-mapping-european-populism-populist-authoritarian-tendencies-in-central-and-eastern-europe-and-challenges-to-the-eu/ | vydavateľ = European Center for Populism Studies | dátum vydania = 2022-04-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name = cw&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Direction – Slovak Social Democracy party (Smer-SD) | url = https://www.cleanenergywire.org/experts/direction-slovak-social-democracy-party-smer-sd | vydavateľ = cleanenergywire.org | dátum vydania = 2021-06-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | miesto = | jazyk = en }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name = politico&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busquets | meno = Arnau | autor = | odkaz na autora = | titul = POLITICO Poll of Polls — Slovakian polls, trends and election news for Slovakia – POLITICO | url = https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20230724144155/https://www.politico.eu/europe-poll-of-polls/slovakia/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2022-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-11 | dátum archivácie = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; &lt;br /&gt; [[ľavicový nacionalizmus]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|title=Great Expectations: Slovak Nationalist initiatives in the light of Communal Elections 2014|last=Želinský|first=Dominik|publisher=CEE Idenitity - National Identities|website=ceeidentity.eu|accessdate=2021-10-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210121123004/http://www.ceeidentity.eu/sites/default/files/downloads/zelinsky_final.pdf|archivedate=2021-01-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.tyzden.sk/casopis/33560/vedenie-smeru-uz-treba-vymenit/|title = Boris Zala: Vedenie Smeru už treba vymeniť|date = 24 July 2016}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://dennikn.sk/blog/396538/preco-smer-pravicova-az-krajnepravicova-strana/|title=Prečo je Smer pravicová až krajnepravicová strana|date=6 March 2016}}&lt;/ref&gt;&lt;br/&gt;[[národný populizmus]]&lt;ref&gt;{{Cite document| publisher = Západočeská univerzita v Plzni| last = Bradová| first = Klára| title = Národní populismus Roberta Fica| location = Plzeň| accessdate = 2021-07-11| date = 2015| url = http://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210712152249/https://dspace5.zcu.cz/handle/11025/19486 |date=2021-07-12 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|title=Populizmus HZDS a SMER|last=Chamulová|first=Barbora|date=2009|website=old.bisla.sk|accessdate=2016-06-22|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160804235116/http://www.bisla.sk/sk/wp-content/uploads/2015/05/Chamulova_Barbora-Bakalarska_praca.pdf|archivedate=2016-08-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite book| publisher = IVO| isbn = 978-80-89345-12-0| last1 = Gyárfášová | first1 = Oľga | authorlink1 = Oľga Gyárfášová | last2 = Mesežnikov | first2 = Grigorij | authorlink2 = Grigorij Mesežnikov | title = Národný populizmus na Slovensku| location = Bratislava| date = 2008}}&lt;/ref&gt;&lt;br/&gt;[[sociálny konzervativizmus]]&lt;ref name = cw/&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal |last=Sekerák |first=Marián |title=Towards conservatism? Party politics in Slovakia at the end of the 2010s |journal=European View |date=October 2019 |volume=18 |issue=2 |pages=233–241 |doi=10.1177/1781685819883965 |doi-access=free}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://dennikn.sk/2385528/fico-hovori-o-lgbti-ludoch-coraz-vulgarnejsie-jeho-statna-tajomnicka-pritom-podporila-pride/?ref=tema|title=Fico hovorí o LGBTI ľuďoch čoraz vulgárnejšie, jeho štátna tajomníčka pritom podporila Pride|date=11 May 2021|publisher=Denník N|language=Slovak|website=dennikn.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.aktuality.sk/clanok/248047/komentar-za-to-nase-manzelstvo/|title=Komentár: Za to naše manželstvo|date=26 February 2014|publisher=Aktuality|website=aktuality.sk|language=Slovak}}{{Cite web|url=https://www.noviny.sk/politika/441187-spor-medzi-premierom-a-sefom-eurovyboru-blaha-tvrdi-ze-nie-vsetko-co-napise-treba-brat-vazne|title = Spor medzi premiérom a šéfom eurovýboru. Blaha tvrdí, že nie všetko, čo napíše, treba brať vážne}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite book|last=Dangerfield|first=Martin|date=2013|chapter=Czech Republic, Hungary and Slovakia|title=National Perspectives on Russia: European Foreign Policy in the Making?|editor1-last=David|editor1-first=Maxine|editor2-last=Gower|editor2-first=Jackie|editor3-last=Haukkala|editor3-first=Hiski|page=[https://books.google.com/books?hl=en&amp;lr=&amp;id=PFv9Ofn-myoC&amp;pg=PA181 181]|publisher=[[Routledge]]|isbn=978-1-135-04967-6}}&lt;/ref&gt;&lt;br&gt;[[sociálna demokracia]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.parties-and-elections.eu/slovakia.html|title=Slovakia|website=Parties and Elections in Europe|first=Wolfram|last=Nordsieck|access-date=4 March 2020|year=2020}}&lt;/ref&gt;&lt;br&gt; [[rusofilstvo]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Yar
| meno = Lucia
| titul = Fico je za proruskú propagandu na ukrajinskom čiernom zozname
| periodikum = euractiv.sk
| url = https://euractiv.sk/section/vychodna-politika/news/fico-je-za-prorusku-propagandu-na-ukrajinskom-ciernom-zozname/
| dátum vydania = 2022-07-26
| jazyk = sk-SK
| dátum prístupu = 2023-09-19
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| titul = Ficova ukrajinská karta se líbí ruské propagandě. Expremiér přiostřuje - Seznam Zprávy
| periodikum = Seznam Zprávy
| url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-stredni-evropa-ficova-ukrajinska-karta-se-libi-ruske-propagande-expremier-priostruje-221366
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-09-19
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Vražda
| meno = Daniel
| titul = Fico oslávil SNP s veľvyslancami Ruska a Bieloruska, Korčok posiela protest za ruské zasahovanie do slovenskej politiky
| periodikum = Denník N
| url = https://dennikn.sk/2988439/fico-oslavil-snp-s-velvyslancami-ruska-a-bieloruska-korcok-posiela-protest-za-ruske-zasahovanie-do-slovenskej-politiky/
| dátum vydania = 2022-08-29
| jazyk = sk-SK
| dátum prístupu = 2023-09-19
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| titul = Fico je otevřeně proruský. Pokud sestaví příští vládu, demokracie bude v ohrožení, varuje politoložka
 | periodikum = iROZHLAS
 | odkaz na periodikum = iROZHLAS
 | vydavateľ = Český rozhlas
 | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas
| url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/sona-szomolanyi-rozhovor-slovensko-robert-fico-igor-matovic-meciar-sulik_2302191100_jgr
| dátum vydania = 2023-02-19
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-09-19
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| titul = Porovnali sme programy Smeru a Hlasu, líšia sa
| periodikum = Denník N
| url = https://dennikn.sk/minuta/3576150/
| dátum vydania = 2023-09-19
| jazyk = sk-SK
| dátum prístupu = 2023-09-19
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Aktuality.sk
| titul = Predstavitelia Smeru chodia na večere s ruskými agentmi, hovorí Jaroslav Naď. Ich prepojenie na Kremeľ je jasné (rozhovor)
| periodikum = Aktuality.sk
| url = https://www.aktuality.sk/clanok/RPz8Kh4/predstavitelia-smeru-chodia-na-vecere-s-ruskymi-agentmi-hovori-jaroslav-nad-ich-prepojenie-na-kremel-je-jasne-rozhovor/
| dátum vydania = 2023-06-05
| jazyk = sk
| dátum prístupu = 2023-09-19
}}&lt;/ref&gt; [[antimigračná politika]]&lt;ref name = Pravda&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| titul = Smer vyzval vládu, aby pre migráciu zatvorila hranice s Maďarskom. Podľa premiéra by to nebolo efektívne 
| url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/681247-smer-vyzval-vladu-aby-pre-migraciu-zatvorila-hranice-s-madarskom/ 
| vydavateľ = Pravda 
| dátum vydania = 2023-09-13  
| dátum aktualizácie = 2023-09-13 
| dátum prístupu = 2023-08-11 
| miesto = 
| jazyk = sk 
}}&lt;/ref&gt;
 | Iné3 názov        = Počet členov
 | Iné3              = {{rast}} 13 540 &lt;small&gt;(31.12.2024)&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;vs2024&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výročná správa | url = https://www.minv.sk/swift_data/source/statna_komisia_pre_volby/30_annual_report/ar2024/VS24r_SMER.pdf | vydavateľ = Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 | Mládežnícka       = [[Mladí sociálni demokrati]]
 | Skupina EP        = 
 | Európska strana   = 
 | Medzinárodné      = [[Socialistická internacionála]]
 | Materská strana   = 
 | Sídlo             = Súmračná 25 &lt;br /&gt; 821 02 Bratislava
 | Noviny            = Robíme pre ľudí &lt;ref&gt;http://strana-smer.sk/noviny-smeru-sd&lt;/ref&gt;
 | Farby             = {{legenda|#CD0000|[[červená]]}}
 | Web               = [http://www.strana-smer.sk/ www.strana-smer.sk]
 |Politické spektrum = [[stredoľavica]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Hagemann | meno = Christian | odkaz na autora = | titul = EU Funds in the New Member States: Party Politicization, Administrative Capacities, and Absorption Problems after Accession | vydanie = | vydavateľ = Palgrave Macmillan | miesto = London | rok = 2019 | isbn = 978-3-030-02091-0 | doi = https://doi.org/10.1007/978-3-030-02092-7 | kapitola = | strany = 149 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cunningham | meno = Benjamin | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 takeaways from Slovakia’s election | url = https://www.politico.eu/article/slovakia-fico-asylum-migrants-elections-nazi-nationalists/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-03 | miesto = | jazyk = en }}&lt;/ref&gt; až [[ľavica (politika)|ľavica]]&lt;ref name=&quot;Nordea trade&quot;&gt;{{cite book|author=Nordea|chapter=The political framework of Slovakia|title=Politický rámec Slovenska|url=https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200703093003/https://www.nordeatrade.com/en/explore-new-market/slovakia/political-context |date=2020-07-03 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mrvová | meno = Iva | autor = | odkaz na autora = | titul = Aká je ľavica na Slovensku? Od exkomunistov po Fica a Progresívne Slovensko | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/594313/aka-je-lavica-na-slovensku-od-exkomunistov-po-fica-a-progresivne-slovensko/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-04 | dátum prístupu = 2023-08-11 }}&lt;/ref&gt;
}}
{{Politika na Slovensku}}
[[Súbor:Súmračná 25.jpg|náhľad|Sídlo na Súmračnej 25 v Bratislave]]

'''SMER – sociálna demokracia''', skratka '''SMER – SD''', uvádzané aj ''SMER – SSD'', je [[ľavicový populizmus|ľavicovopopulistická]],&lt;ref name = populismstudies/&gt;&lt;ref name = cw/&gt;&lt;ref name = politico/&gt; formálne [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]] [[politická strana]] pôsobiaca na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky]] bola zaregistrovaná dňa [[8. november|8. novembra]] [[1999]]. Strana sa v prvých rokoch existencie profilovala ako strana [[Tretia cesta|tretej cesty]], neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra.&lt;ref name=&quot;smeronas2019&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;  

Strana sa profiluje ako [[Pro-europanizmus|pro-európska]] a podporuje členstvo Slovenska v [[Európska únia|Európskej únii]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], pričom iba kritizuje ich fungovanie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stanovisko strany SMER - SD k aktuálnej situácii na Ukrajine | url = https://www.strana-smer.sk/aktuality/videa/post/stanovisko-strany-smer-sd-k-aktualnej-situacii-na-ukrajine | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}&lt;/ref&gt; Napriek deklarovanému [[Stredoľavica|ľavicovému]] zameraniu zastáva v sociálnych otázkach [[Sociálny konzervativizmus|konzervatívne]] postoje.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktuality | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas | vydavateľ = www.strana-smer.sk | dátum prístupu = 2025-08-05 | priezvisko = NCV}}&lt;/ref&gt;

SMER-SD vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vlády Ivety Radičovej]] v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020. Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|voľbách v roku 2012]] sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách v roku 2016]] strana prepadla na 28,28 % a vytvorila vládnu koalíciu so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a stranami [[MOST – HÍD|MOST-HÍD]] a [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|#SIEŤ]] (len do 1. septembra 2016). 

Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách vo februári 2020]] bola strana s 38 poslaneckými kreslami v NR SR 2. najsilnejšou stranou a politickým subjektom v krajine. Strana zaznamenala pokles aj na komunálnej úrovni, avšak stále má najviac mandátov starostov (592) a poslancov zastupiteľstiev (3 692) zo všetkých strán. Predsedom strany je od vzniku [[Robert Fico]].

== Vedenie strany ==
Strana SMER-SD má štyri ústredné orgány: Snem, Predsedníctvo strany, Ústrednú revíznu komisiu a rozhodcovskú komisiu.&lt;ref name=&quot;stanovy&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = Stanovy SMER-SD | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/stanovy | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Najvyšším orgánom strany SMER-SD je Snem, ktorý zvoláva Predsedníctvo strany najmenej raz za dva roky. Medzi jednotlivými snemami je najvyšším orgánom Predsedníctvo, ktoré má najviac 15 členov.&lt;ref name=&quot;stanovy&quot;/&gt; Členmi Predsedníctva sú vždy predseda, podpredsedovia a generálny manažér, ktorí sú členmi Predsedníctva z titulu výkonu svojej funkcie. Ostatných členov Predsedníctva volí a odvoláva snem strany.&lt;ref name=&quot;stanovy&quot;/&gt;

Predsedníctvo strany malo v júli 2020 24 členov a nasledujúce zloženie:&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Dennik N|odkaz na autora=|titul=Fico zostáva predsedom, Smer chce mať rustikálny. Sekundovať mu bude mladý Kaliňák, Blaha či rapujúci poslanec Takáč|url=https://dennikn.sk/1972879/fico-zostava-predsedom-smer-chce-mat-rustikalny-sekundovat-mu-bude-mlady-kalinak-blaha-ci-rapujuci-poslanec-takac/?ref=tit|vydavateľ=dennikn.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-7-18|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NCV | odkaz na autora = | titul = SMER - SD {{!}} Sociálne k ľudom, zodpovedne k štátu | url = https://www.strana-smer.sk/o-nas/predstavitelia/predsednictvo-strany | vydavateľ = strana-smer.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

{|
| valign=top |
* [[Robert Fico]], predseda
* [[Ľuboš Blaha]], podpredseda
* [[Juraj Blanár]], podpredseda
* [[Erik Kaliňák]], podpredseda
* [[Ladislav Kamenický]], podpredseda 
* [[Richard Takáč]], podpredseda
* [[Marián Saloň]], generálny manažér
* [[Jaroslav Baška]], člen
* [[Miroslav Číž]], člen
* [[Emil Ďurovčík]], člen
* [[Martin Glváč]], člen
* [[Augustín Hambálek]], člen
| valign=top |
* [[Dušan Jarjabek]], člen
* [[Jozef Ježík]], člen
* [[Robert Kaliňák]], člen
* [[Daniel Karas]], člen
* [[Marián Kéry]], člen
* [[Ján Kvorka]], člen
* [[Igor Melicher]], člen
* [[Martin Nemky]], člen
* [[Ľubomír Petrák]], člen
* [[František Petro]], člen
* [[Peter Šuca]], člen
* [[Jana Vaľová]], člen
|}

== História ==

=== Staršie názvy strany ===
'''SMER''' (1999 – 2003)

'''SMER (tretia cesta)''' (2003 – 2005)
[[Súbor:SMER – socialna demokracia Logo.svg|náhľad|pôvodné logo (do 2020)]]

=== Založenie strany SMER ===
Po voľbách v roku [[1998]] vznikala široká koalícia strán [[Slovenská demokratická koalícia|SDK]], [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Strana maďarskej koalície|SMK]] a [[Strana občianskeho porozumenia|SOP]]. [[Robert Fico]] ako podpredseda SDĽ však začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. [[Benešove dekréty]]. Neskôr v roku [[1998]] sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ. SDĽ vytvorila spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu. Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ. Podľa názoru politických analytikov Robert Fico očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora (nespĺňal však vekovú hranicu, ktorá by mu umožnila tento post zastávať). Robert Fico sa rozhodol z SDĽ a koalície odísť a v decembri [[1999]] a založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico ''&quot;vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny&quot;.{{bez citácie}}'' 

Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastok ''&quot;tretia cesta&quot;''. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako ''&quot;strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD&quot;''.&lt;ref&gt;http://www.aktuality.sk/clanok/149441/robert-fico/&lt;/ref&gt; Sám Fico vyhlásil, že „nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši“, citujúc generálneho tajomníka [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]], [[Teng Siao-pching]]a.

S odstupom času sa ukázal krok Roberta Fica ako veľmi dobrý a predvídavý. Preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k [[1. január]]u [[2005]] zanikla, keď bola pohltená práve SMERom.

=== Volebné obdobie 2002 – 2006 ===
Po voľbách v septembri [[2002]] sa SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stal treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za [[HZDS]] a [[SDKÚ]] a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Tento výsledok možno považovať pre stranu, ktorá sa iba prvýkrát zúčastnila na voľbách, za veľký úspech. Napriek tomu bol pre SMER sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu oveľa lepší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii a vlastne počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča však slávila úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie druhej strany v poradí, HZDS, oscilovali okolo 15 %. 

==== Poslanecký klub SMERu v NR SR ====
Poslanci SMERu zvolení vo voľbách v roku 2002:
{{Stĺpce|2|
# [[Edita Angyalová]]
# [[Jaroslav Baška]]
# [[Monika Beňová]]
# [[Juraj Blanár]]
# [[Jozef Buček]]
# [[Jozef Burian]]
# [[Dušan Čaplovič]]
# [[Miroslav Číž]]
# [[Igor Federič]]
# [[Robert Fico]]
# [[Darina Gabániová]]
# [[Bohumil Hanzel]]
# [[Miroslav Chovanec]]
# [[Robert Kaliňák]]
# [[Maroš Kondrót]]
# [[Jana Laššáková]]
# [[Róbert Madej]]
# [[Dušan Muňko]]
# [[Milan Murgaš]]
# [[Pavol Paška]]
# [[Igor Šulaj]]
# [[Ivan Varga]]
# [[Ľubomír Vážny]]
# [[Boris Zala]]
# [[Renáta Zmajkovičová]]
}}

V roku [[2004]] sa stal poslancom namiesto [[Monika Beňová|Moniky Beňovej]], ktorá bola zvolená za poslankyňu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], náhradník [[Peter Oremus (politik)|Peter Oremus]]. Po jeho úmrtí v roku [[2006]] ho nahradil [[Marián Záhumenský]].

V máji [[2005]] posilnili poslanecký klub SMERu [[Dušan Jarjabek]], bývalý člen [[ĽS-HZDS]] a [[Vojtech Tkáč]], takisto bývalý člen HZDS a neskôr [[Ľudová únia|Ľudovej únie]]. Poslanecký klub SMERu sa tak stal najsilnejším poslaneckým klubom v parlamente a jediným, ktorému sa počet členov počas volebného obdobia zvýšil.

==== Integrácia ľavicových strán ====
V roku [[2004]] sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami a to [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so Smerom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004. Dňa [[4. decembra]] [[2004]] na 10. zjazde SDĽ v Banskej Bystrici po tom, čo mala schránková firma uhradiť záväzky SDĽ&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;TÓDOVÁ Monika: Košice zaplatia milióny firme, ktorá kedysi pomohla SDĽ, sme.sk, 28. jún 2013, [cit 2016-02-04], [http://domov.sme.sk/c/6852757/kosice-zaplatia-miliony-firme-ktora-kedysi-pomohla-sdl.html Dostupné online]&lt;/ref&gt; bol schválený zánik strany zlúčením so Smerom od 31. decembra 2004.&lt;ref name=&quot;peterweissmyslienky&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Krno|meno=Martin|odkaz na autora=|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=http://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-02-03|vydavateľ=Perex|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; SDSS, SDA a ďalšie malé ľavicovo-centristické strany sa so Smerom zlúčili už predtým&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Peter Weiss: Išlo o myšlienky a solidaritu, nik nemyslel na kariéru|url=https://zurnal.pravda.sk/rozhovory/clanok/382019-peter-weiss-islo-o-myslienky-a-solidaritu-nik-nemyslel-na-karieru/|dátum vydania=2016-02-02|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=Pravda.sk|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;. Smer sa stal prakticky zo dňa na deň najbohatšou politickou stranou na Slovensku. Majetky Smeru a SDĽ podľa výročných správ z roku 2003 prevyšovali 70 miliónov korún. SDĽ mala vtedy majetok 48,5 milióna (dvakrát viac ako Smer). Ústredným tajomníkom SDĽ bol vtedy [[Ján Richter]]. Podľa [[Peter Bárdy|Petra Bárdyho]] [[Ľubomír Petrák]] je muž, ktorý „odovzdal“ do rúk Roberta Fica SDĽ a aj preto doteraz Richter a Petrák pôsobia ako politici SMERu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bárdy|meno=Peter|titul=Komentár Petra Bárdyho: Muž, ktorý Ficovi priniesol zlaté prasa|url=https://www.aktuality.sk/clanok/652185/komentar-petra-bardyho-muz-ktory-ficovi-priniesol-zlate-prasa/|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-12-18|vydavateľ=aktuality.sk|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Od 1. januára [[2005]] SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného zakotvenia v Socialistickej internacionále i [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov (PES)]].

=== Volebné obdobie 2006 – 2010 ===

Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (443 230) nasledovaný Robertom Kaliňákom (299 253) a Dušanom Čaplovičom (110 702). SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo [[predseda Národnej rady SR|predsedať Národnej rade SR]]. Za predsedu bol zvolený na ustanovujúcej schôdzi [[Pavol Paška]], ktorý získal 98 zo 148 hlasov prítomných poslancov. Ďalšie parlamentné funkcie zastávané členmi strany boli: podpredseda NR SR – [[Miroslav Číž]], ktorý bol zároveň aj predsedom poslaneckého klubu SMER-SD, predseda Ústavnoprávneho výboru – [[Mojmír Mamojka]] a predseda Mandátového a imunitného výboru – [[Renáta Zmajkovičová]]. Z ďalších 16 tzv. fakultatívnych výborov členovia SMERu predsedali štyrom, a to výboru pre financie, rozpočet a menu ([[Jozef Burian]]), výboru pre hospodársku politiku ([[Maroš Kondrót]]), zahraničnému výboru ([[Boris Zala]], od 27.6.2009 [[Juraj Horváth (1965)|Juraj Horváth]], pretože Zala bol zvolený za poslanca [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]]) a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ ([[Jana Laššáková]]).

Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Spolu s koaličnými stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a ĽS-HZDS tvorili nadpolovičnú väčšinu v NR SR, s celkovo 85 poslancami, s ktorými neskôr spoločne hlasovali aj nezávislý poslanec, odídenec z klubu ĽS-HZDS, [[Tibor Mikuš]] a [[Anton Korba]], odídenec z SNS. Strana SMER-SD bola počas celého volebného obdobia najpopulárnejšou stranou, čo sa týka podpory v prieskumoch. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %. Podľa prieskumu verejnej mienky Štatistického úradu SR by SMER-SD v mesiacoch júl 2008 a január 2009 získal parlamentnú väčšinu (76 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády.

Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila [[vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vládnu koalíciu]] so [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]] a [[ĽS-HZDS|Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko]] a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal [[Robert Fico]]. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády, z nich aj dvoch podpredsedov vlády – [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] a [[Dušan Čaplovič|Dušana Čaploviča]], podpredsedu pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny. Získlala ministerstvá hospodárstva, financií, dopravy, pôšt a telekomunikácií, vnútra, obrany, zahraničných vecí, práce, sociálnych vecí a rodiny, kultúry a zdravotníctva; od 28. augusta 2009 bol členom Smeru-SD aj minister životného prostredia – stalo sa tak po prvýkrát na politickej scéne SR, žeby aj napriek dohode v koaličnej zmluve predseda vlády odobral koaličnej strane ministerstvo (koaličná zmluva nemá právnu silu výhradne rozdeliť ministerstvá medzi jednotlivé strany, čiže konanie predsedu vlády nebolo protiprávne, predseda vlády konal na základe jeho ústavného práva vymenúvať a odvolávať členov vlády SR podľa čl. 111 [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústavy SR]]).

V roku 2009 strana vyhrala aj ďalšie volebné súboje: 
* Spoločný kandidát SMERu-SD a SNS na prezidenta SR [[Ivan Gašparovič]] vyhral obidve kolá [[voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|volieb]] a opätovne sa stal [[prezident SR|prezidentom SR]].
* V júni 2009 strana získala 32,01 % hlasov a 5 mandátov v [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|druhých voľbách do Európskeho parlamentu]] na Slovensku (poslancami sa stali Monika Flašíková-Beňová, Boris Zala, Vladimír Maňka, Monika Smolková a Katarína Neveďalová).
* Vo [[voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2009|voľbách do VÚC]] v novembri 2009 kandidáti SMER-SD získali funkciu predsedu všetkých samosprávnych krajov okrem Bratislavy, t. j. v Trenčíne ([[Pavol Sedláček]]), Nitre ([[Milan Belica]] v koalícií s SDKÚ-DS a KDH), Žiline ([[Juraj Blanár]]), Banskej Bystrici ([[Vladimír Maňka]]), Prešove ([[Peter Chudík]]), Košiciach ([[Zdenko Trebuľa]]) a v Trnave, kde SMER podporoval nezávislého kandidáta [[Tibor Mikuš|Tibora Mikuša]], pričom kandidáti v Žiline, Nitre a Trnave získali nadpolovičnú väčšinu hlasov už v prvom kole volieb.

=== Volebné obdobie 2010 – 2012 ===
{{Výhonok-časť}}
Strana vyhrala [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentné voľby v roku 2010]] s vysokým náskokom, keď získala 880 111 hlasov (34,79 %), čo bolo viac ako získala vo voľbách druhá ([[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]]) a tretia strana ([[Sloboda a Solidarita|SaS]]) dokopy, a znamenalo zisk 62 mandátov v parlamente. Strana však nebola schopná zostaviť koalíciu a preto zotrvala v opozícii. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (569 921) nasledovaný Robertom Kaliňákom (395 088) a Dušanom Čaplovičom (224 332). Nad 100-tisíc preferenčných hlasov získali aj Marek Maďarič (122 835) s Jánom Počiatkom (111 180). Členovia strany zastávali vo volebnom období 2010-2012 nasledovné parlamentné funkcie: podpredseda NR SR – [[Robert Fico]], a predsedovia 8 výborov NR SR: Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií [[Renáta Zmajkovičová]], pre verejnú správu a regionálny rozvoj [[Igor Choma]], pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport [[Dušan Čaplovič]], pre kultúru a médiá [[Dušan Jarjabek]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Národný bezpečnostný úrad|NBÚ]] [[Marián Saloň]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti [[Slovenská informačná služba|SIS]] [[Robert Kaliňák]], osobitný kontrolný výbor pre kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva [[Peter Žiga]] a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ [[Jana Laššáková]].

Podľa prieskumu verejnej mienky agentúry Focus by SMER-SD v mesiaci máj 2011 získal parlamentnú väčšinu (80 mandátov), čo by stačilo na vytvorenie jednofarebnej vlády.

=== Volebné obdobie 2012 - 2016 ===
{{Výhonok-časť}}
Na vrchole svojich síl sa Smer ocitol v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|predčasných voľbách 2012]]. Až 44,41 percenta voličov zabezpečilo Smeru 83 poslaneckých mandátov, strana tak nepotrebovala koaličného partnera a nasledujúce štyri roky vládla sama.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Filová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Vzostupy a pády Smeru|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535279-vzostupy-a-pady-smeru/|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2019-12-07|dátum prístupu=2019-12-07}}&lt;/ref&gt;

Politický analytik [[Ján Baránek]] doplnil, že Smer je v histórii Slovenska asi najdlhšie pôsobiaca strana, ktorá je zatiaľ ešte stále aj najsilnejšou. „Je aj jednou z najstabilnejších strán. Ani personálne otrasy, personálne zmeny, ktorými prešla, ju zásadnejšie neoslabili,“ dodal s tým, že práve stabilita patrí medzi pozitíva tejto strany. „Medzi ne treba spomenúť aj sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky zadarmo.&quot;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; (Spustené 17. novembra 2014 ako súčasť balíčka 15 opatrení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Vybavené - od 17. novembra sú vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo|url=https://www.vlada.gov.sk//vybavene-od-17-novembra-su-vlaky-pre-studentov-a-dochodcov-zadarmo/|vydavateľ=Úrad vlády SR|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-12-07|miesto=Bratislava|jazyk=}}&lt;/ref&gt;)

=== Volebné obdobie 2016 – 2020 ===
[[Súbor:VENUES OF BRATISLAVA SUMMIT 16.September 2016 (29700046355).jpg|náhľad|Minister vnútra [[Robert Kaliňák]], predseda vlády [[Robert Fico]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] počas bratislavského samitu v septembri 2016 pri príležitosti [[Predsedníctvo Rady Európskej únie|predsedníctva]] Slovenska v [[Rada Európskej únie|Rade Európskej únie]].]]
[[Súbor:President Trump Welcomes the Prime Minister of the Slovak Republic to the White House (32822949817).jpg|náhľad|Premiér [[Peter Pellegrini]] a minister zahraničných vecí [[Miroslav Lajčák]] na rokovaní s prezidentom [[USA]] [[Donald Trump|Donaldom Trumpom]] v [[Biely dom|Bielom dome]] v máji 2019.]]
V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|parlamentných voľbách]] získal SMER-SD 737 481 hlasov (28,28 %), čo predstavovalo pokles o približne 16 % a 400 tisíc hlasov oproti predošlým voľbám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Parlamentné voľby 2016 na Slovensku | url = https://www.vysledkyvolieb.sk/parlamentne-volby/2016/vysledky | vydavateľ = vysledkyvolieb.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Napriek tomu voľby strana vyhrala, získala 49 mandátov poslancov a predseda Robert Fico bol schopný zostavovať vládu. Po voľbách nakoniec SMER-SD zostavil koaličnú vládu so stranami [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]], [[MOST-HÍD]] a [[#SIEŤ]]. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico, ministrom vnútra [[Robert Kaliňák]]. Podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu sa stal [[Peter Pellegrini]]. [[Peter Kažimír]] pôsobil ako minister financií, [[Peter Žiga]] ako minister hospodárstva, [[Ján Richter]] ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a [[Marek Maďarič]] ako minister kultúry. SMER tiež nominoval dvoch nestraníkov – [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]] za ministra zahraničných vecí a [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] za ministra zdravotníctva. 1. septembra 2016 vládne strany po rozpade strany #SIEŤ podpísali novú koaličnú dohodu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Zaujíma vás text novej Koaličnej zmluvy? Tu je jej plné znenie | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/nrsr-a-vlada-profily/koalicna-dohoda-zmluva-smer-sns-most-hid/216320-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-09-10 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt;

Po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej]] vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na [[Mafia|mafiánsku]] [[Zločinecká skupina|zločineckú skupinu]] [[’Ndrangheta]] a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra [[Marek Maďarič|Maďariča]] a [[Robert Kaliňák|Kaliňáka]], neskôr až k [[Vládna kríza|vládnej kríze]], ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie [[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|tretej vlády]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] [[15. marec|15. marca]] [[2018]]. Následne došlo k miernym personálnym zmenám, [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 20. marca 2020|novú vládu]] opäť zostavil SMER-SD a na jej čele Fica nahradil [[Peter Pellegrini]].&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, TREND.sk, SITA | odkaz na autora = | titul = Fico odovzdal demisiu, novú vládu zostaví Pellegrini | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.etrend.sk/ekonomika/kiska-prijme-pellegriniho-ten-sa-spomina-ako-novy-premier.html | issn = 1336-2674 | vydavateľ = TREND Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt; V októbri 2018 stranu a koalíciu opustil bývalý minister kultúry Marek Maďarič, ostal pôsobiť v NR SR ako nezaradený.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = maho, TASR | odkaz na autora = | titul = Maďarič kvôli Dankovi končí v Smere, aj v koalícii. Odišiel už dávno, vyhlásil Fico | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/1831408-madaric-kvoli-dankovi-konci-v-smere-aj-v-koalicii-odisiel-uz-davno-vyhlasil-fico | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2018-10-25 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt; 

Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 28 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády. Smer klesol na zhruba 20 percent a z tohto čísla sa mu preferencie nepodarilo zvýšiť ani do konca roku 2019.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v novembri 2018]] SMER-SD skončil ako najsilnejšia strana. Získal 592 mandátov starostov (20,38 %) a 3 692 mandátov poslancov (17,88 %) a ďalšie stovky mandátov v koalíciách. Zaznamenal však porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. Robert Fico deklaroval napriek oslabeniu pozícií strany víťazstvo a pri tejto príležitosti obvinil opozíciu, že v skutočnosti neexistuje, keďže neuspela v regiónoch a za jediné reálne strany označil svojich koaličných partnerov ([[MOST-HÍD]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]) a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chceli sme viac, ale stranícky Smer voľby vyhral, povedal Fico | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/20958984/komunalne-volby-fico-potvrdilo-sa-ze-opozicia-neexistuje.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-11 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt;
 
Do [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|prezidentských volieb v marci 2019]] strana nominovala vtedajšieho podpredsedu [[Európska komisia|Európskej komisie]], [[Maroš Šefčovič|Maroša Šefčoviča]]. Šefčovič bol dlho v prieskumoch verejnej mienky favoritom na víťazstvo. Po odstúpení [[Robert Mistrík|Roberta Mistríka]] v prospech [[Zuzana Čaputová|Zuzany Čaputovej]] však Šefčovičove šance klesli. V prvom kole volieb skončil na druhom mieste za Čaputovou so ziskom 400 379 hlasov (18,66 %). Pred druhým kolom si Šefčovič osvojil konzervatívnu rétoriku, avšak neuspel.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kern | meno = Miro | autor = | odkaz na autora = | titul = Šefčovič to doteraz hral len na priaznivcov Smeru, teraz je z neho už aj konzervatívec | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1402879/sefcovic-to-doteraz-hral-vylucne-na-priaznivcov-smeru-teraz-je-z-neho-uz-aj-konzervativec/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-07 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt; V druhom kole prehral s Čaputovou, keď získal 752 403 hlasov (41,59 %).  

Europoslanec [[Boris Zala]] v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] či [[Monika Smolková|Monikou Smolkovou]], [[Monika Beňová|Monikou Beňovou]] a [[Branislav Ondruš|Branislavom Ondrušom]]) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany [[Robert Fico|Fica]], [[Robert Kaliňák|Roberta Kaliňáka]] či [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]]). Línie premiéra Pellegriniho a predsedu Fica sa podľa neho v mnohom názorovo odlišujú a Fico stranu &quot;fašizuje&quot; pre možnú spoluprácu po voľbách v roku 2020 s [[ĽSNS]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Zala | meno = Boris | autor = | odkaz na autora = | titul = Výhonky fašizácie (na poľutovanie aj v Smere) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1462884/vyhonky-fasizacie-na-polutovanie-aj-v-smere/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-05-09 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt; 

V [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|eurovoľbách v máji 2019]] utrpel SMER-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]. SMER-SD získal v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] tri mandáty pre [[Monika Beňová|Moniku Beňovú]], [[Miroslav Číž|Miroslava Číža]] a [[Robert Hajšel|Roberta Hajšela]].

Strana predstavila kandidátnu listinu pre [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentné voľby vo februári 2020]] 27. novembra 2019.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Kandidátka Smeru trošku omladla | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/volby-2020/clanok/534148-nazivo-smer-predstavuje-kandidatku/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-27 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt; Volebným lídrom sa stal premiér Pellegrini, z druhého miesta kandidoval predseda Fico, z tretieho ministerka vnútra [[Denisa Saková]]. 1. decembra 2019 predstavila strana nový vizuál volebnej kampane. Po dlhoročnom používaní ruže v logu SMER-SD zmenil logo na šípku v tvare písmena S a začal používať slogan &quot;nový SMER – zodpovedná zmena&quot;. Podľa komentátorov deklaratórne volanie po zmene nekorešponduje so skutočnou politikou strany, zároveň naznačovali ústup predsedu Fica do úzadia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Pataj | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Označenie „nový Smer“ je hanba | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1672261/oznacenie-novy-smer-je-hanba/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Behul | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul =  &quot;#BezFica2020&quot; | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://komentare.hnonline.sk/komentare-hn/2051724-bezfica2020 | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-03 | dátum prístupu = 2019-12-03 }}&lt;/ref&gt;

=== Volebné obdobie 2020 – 2023 ===
Strane sa v [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|parlamentných voľbách]] podarilo získať výsledok 18,29 %, čo bolo o 2 až 3 percentá viac, ako ukazovali posledné prieskumy, stále však ide o pokles o 10 % oproti predošlým voľbám. Strana v parlamente obsadila 38 kresiel. Predsedom poslaneckého klubu Fico, Pellegrini sa stal na základe povolebných vyjednávaní podpredsedom Národnej rady za opozíciu. V máji 2020 dvaja poslanci za SMER-SD, [[Ján Podmanický]] a [[Marián Kéry]] založili tzv. platformu hodnotovej politiky s poslancami zo strany [[KDŽP]], zvolenými na kandidátke [[ĽSNS]]. Kvôli tomuto ich ostro kritizoval Peter Pellegrini, naopak Robert Fico sa Podmanického zastal. Podmanický v máji 2020 opustil pre kritiku z vlastných radov stranu aj poslanecký klub Smeru.

==== Odchod Pellegriniho skupiny ====
Už v apríli 2020 podpredseda strany Peter Pellegrini oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany ako najpopulárnejší politik strany, ktorý získal vo voľbách o 170 000 viac hlasov než predseda.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini pripúšťa kandidatúru za predsedu Smeru|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME.sk|url=https://domov.sme.sk/c/22391573/pellegrini-smer-predseda-zmena.html|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2020-04-25|dátum prístupu=2020-04-25|ročník=|číslo=|strany=|meno=}}&lt;/ref&gt; Robert Fico reagoval rázne s tým, že z postu nehodlá odstúpiť a chce naďalej ostať na čele strany. Pellegrini postupne začal v kritike predsedu a pomerov strany pritvrdzovať. Pellegrini kritizoval, že od konania volieb nezasadlo predsedníctvo strany a nebol známy dátum snemu. Pellegrini požadoval čo najskoršie konanie snemu, naopak Fico presadzoval, aby sa nominačný snem uskutočnil až na slávnostnom sneme v decembri.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Fica na odchod z čela Smeru | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/552613-nazivo-brifing-predsedu-smeru-roberta-fica/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-26 | dátum prístupu = 2020-06-15}}&lt;/ref&gt;

Na tlačovej besede v júni 2020 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Pellegrini oznámil, že rezignuje na post podpredsedu strany SMER-SD a v dohľadnej dobe stranu opustí. Načrtol tiež založenie novej strany, ktorá by podľa jeho slov mala byť [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratická]], odmietol však, že by bola [[Liberalizmus|liberálna]]. Fico v podobnom čase Pellegrinimu ponúkol už aj post predsedu strany za podmienky zachovania vlastného vplyvu v strane, Pellegrini jeho ponuku odmietol.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Robert Fico ponúkol Petrovi Pellegrinimu post predsedu Smeru | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1925453/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-06-10 | dátum prístupu = 2020-06-15 }}&lt;/ref&gt; V prvom prieskume agentúry FOCUS by novú Pellegriniho stranu volilo 21,4 % respondentov, zatiaľ čo pôvodný SMER-SD 9,7 %. Na tlačovej konferencii týždeň po oznámení Pellegriniho odchodu svoj odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany, medzi nimi podpredsedovia [[Peter Žiga]] a [[Richard Raši]], členka predsedníctva [[Denisa Saková]] či dlhoroční poslanci a členovia strany. Zároveň na tejto tlačovej konferencii spolu s Pellegrinim oznámili vznik novej sociálnodemokratickej strany, do ktorej vstupujú.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pellegrini ohlásil stranu, má zatiaľ 11 poslancov|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/1934489/pellegrini-ohlasil-stranu-ma-zatial-11-poslancov/?ref=tit1|issn=1336-720X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-06-15|ročník=|číslo=|strany=}}&lt;/ref&gt; Politológ [[Grigorij Mesežnikov]] vyslovil predpoklad, že po odchode Pellegriniho skupiny sa SMER-SD môže posunúť viac doľava, do spektra radikálnej až komunistickej ľavice.&lt;ref name=&quot;r1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer-SD sa po odchode Pellegriniho podľa politológa zmení na radikálnu až komunistickú ľavicu|url=https://www.webnoviny.sk/smer-sd-sa-odchodom-pellegriniho-meni-na-komunisticku-lavicu/|vydavateľ=Webnoviny|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-06-10|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;

==== Kritika zo strany európskych socialistov ====
Dňa [[4. júl]]a [[2006]] socialistická frakcia v [[Európsky parlament|Európskom parlamente]] odhlasovala návrh odporučiť [[Strana európskych socialistov|Strane európskych socialistov]] pozastaviť členstvo strane SMER – sociálna demokracia v nej (v PES) v dôsledku jej povolebnej spolupráce s nacionalistickou [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenskou národnou stranou]], ktorej charakter sa podľa vyjadrenia predsedu strany [[Poul Nyrup Rasmussen|Poula Nyrupa Rasmussena]] a predsedu frakcie v parlamente [[Martin Schulz|Martina Schulza]], lídrov Strany európskych socialistov a Socialistickej frakcie v Európskom parlamente &quot;nezlučuje so sociálno-demokratickými hodnotami vrátane rešpektovania práv menšín a demokracie&quot;. Členstvo bolo Smeru pozastavené 13. októbra 2006 na obdobie najmenej 10 mesiacov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Eurosocialisti: SNS nie je náš partner|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://www.sme.sk/c/2944609/eurosocialisti-sns-nie-je-nas-partner.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2006-10-13|dátum prístupu=2019-12-03}}&lt;/ref&gt;

Dňa [[14. február]]a [[2008]] predsedníctvo Strany európskych socialistov (PES) rozhodlo o návrate SMERu do strany, na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín, ako aj ich status quo. Podľa slov Rasmussena, „vláda Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica dokázala svoj sociálnodemokratický charakter a preto si SMER zaslúži návrat do európskej politickej rodiny.“&lt;ref&gt;http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=2004{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

[[12. október|12. októbra]] [[2023]] rozhodlo vedenie Strany európskych socialistov o pozastavení plného členstva strany SMER – sociálna demokracia a aj asociovaného členstva strany [[HLAS – sociálna demokracia]]. Podľa vyjadrenia predsedníctva dôvodom bol „odklon strany SMER od hodnôt európskych socialistov“, „proruské postoje“ (konkrétne odmietnutie poskytnutia vojenskej pomoci Ukrajine) a tiež opätovné vytvorenie vlády so Slovenskou národnou stranou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Strana európskych socialistov pozastavila členstvo Smeru aj Hlasu | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/101624/strana-europskych-socialistov-pozastavila-clenstvo-smeru-aj-hlasu/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2023-11-14 }}&lt;/ref&gt;

== Vedenie strany ==
=== Predsedovia strany SMER – SD ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!#
!Meno
!Od
!Do
|-
|1.
|[[Robert Fico]]
|11.12.1999
|súčasnosť
|}

== Volebné výsledky a preferencie ==

=== Národná rada Slovenskej republiky ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Rok
!Líder
!Hlasy
!%
!Mandáty
!Poradie
!Postavenie
|-
|[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2002|2002]]
| rowspan=&quot;6&quot; |[[Robert Fico]]
|387,100
|13,46
|{{Infobox politická strana/mandáty|25|150|hex=#ee3a43}}
|3.
| style=&quot;background:#ffd9d9&quot; |Opozícia
|-
|[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|2006]]
|671,185
|{{Rast}}29,14
|{{Infobox politická strana/mandáty|50|150|hex=#ee3a43}}
|{{Rast}}1.
| style=&quot;background:#e6ffd9&quot; |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|Koalícia - Fico I.]]
|-
|[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|2010]]
|880,111
|{{Rast}}34,80
|{{Infobox politická strana/mandáty|62|150|hex=#ee3a43}}
|{{Bezzmeny}} 1.
| style=&quot;background:#ffd9d9&quot; |Opozícia
|-
|[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]]
|1,134,280
|{{Rast}}44,42
|{{Infobox politická strana/mandáty|83|150|hex=#ee3a43}}
|{{Bezzmeny}} 1.
| style=&quot;background:#e6ffd9&quot; |[[Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016|Vláda - Fico II.]] 
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016|2016]]
| rowspan=&quot;2&quot; |737,481
| rowspan=&quot;2&quot; |{{Pokles}}28,28
| rowspan=&quot;2&quot; |{{Infobox politická strana/mandáty|49|150|hex=#ee3a43}}
| rowspan=&quot;2&quot; |{{Bezzmeny}} 1.
| style=&quot;background:#e6ffd9&quot; |[[Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018|Koalícia - Fico III.]]
(2016 - 2018)
|-
| style=&quot;background:#e6ffd9&quot; | [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|Koalícia - Pellegrini]]
(2018 - 2020)
|-
|[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]]
|[[Peter Pellegrini]]
|527,172
|{{Pokles}}18,29
|{{Infobox politická strana/mandáty|38|150|hex=#ee3a43}}
| {{Pokles}}2.
| style=&quot;background:#ffd9d9&quot; |Opozícia
|-
|[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|2023]]
|[[Robert Fico]]
|681,017
|{{Rast}}22,95
|{{Infobox politická strana/mandáty|42|150|hex=#ee3a43}}
| {{Rast}}1.
| style=&quot;background:#e6ffd9&quot; |[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Koalícia - Fico IV.]]
|}

=== Mapy volebných výsledkov ===
&lt;gallery&gt;
Súbor:Results Slovak parliament elections 2010 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010
Súbor:Results Slovak parliament elections 2012 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012
Súbor:Results Slovak parliament elections 2016 SMER.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016
Súbor:2020 nrsr smer.svg|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020
Súbor:Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SMER-SD.png|Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023
&lt;/gallery&gt;

=== Európsky parlament ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Rok
!Líder(-ka)
!Hlasy
!%
!Mandáty
!Poradie
!Postavenie
|-
|[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|2004]]
|[[Monika Beňová]]
|118,535
|16,90
|{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}}
|{{Bezzmeny}} 3.
| rowspan=&quot;4&quot; style=&quot;background:#e6ffd9&quot; | Účasť vo frakcii [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|S&amp;D]] 
|-
|[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2009|2009]]
|[[Boris Zala]]
|264,722
|{{Rast}}32,02
|{{Infobox politická strana/mandáty|5|13|hex=#ee3a43}}
|{{Rast}}1.
|-
|[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]]
|[[Maroš Šefčovič]]
|135,089
|{{Pokles}}24,10
|{{Infobox politická strana/mandáty|4|13|hex=#ee3a43}}
|{{Bezzmeny}} 1.
|-
|[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|2019]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Monika Beňová]]
|154,996
|{{Pokles}}15,72
|{{Infobox politická strana/mandáty|3|14|hex=#ee3a43}}
|{{Pokles}}2.
|-
|[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]]
|365,794
|{{Rast}}24,76
|{{Infobox politická strana/mandáty|5|15|hex=#ee3a43}}
|{{Bezzmeny}} 2.
| style=&quot;background:#ffd9d9&quot; | Neúčasť vo frakcii
|}

=== Voľba prezidenta Slovenskej republiky ===
{| class=wikitable style=text-align:center
! rowspan=&quot;2&quot; |Rok
! rowspan=&quot;2&quot; |Kandidát
! colspan=&quot;3&quot; |Prvé kolo
! colspan=&quot;3&quot; |Druhé kolo
|-
!Hlasy
!%
!Poradie
!Hlasy
!%
!Výsledok
|-
|[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2004|2004]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Ivan Gašparovič]]{{#tag:ref|kandidát strany [[REPUBLIKA|HZD]] podporovaný stranou|group=pozn}}
|442,564
|22,28
|2.
|1,079,592
|59,91
| style=&quot;background:#e6ffd9&quot; | Zvolený
|-
|[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|2009]]
|876,061
|46,71
|1.
|1,234,787
|55,53
| style=&quot;background:#e6ffd9&quot; | Zvolený
|-
|[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|2014]]
|[[Robert Fico]]
|531,919
|28,01
|1.
|893,841
|40.61
| style=&quot;background:#ffd9d9&quot; | Nezvolený
|-
|[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019|2019]]
|[[Maroš Šefčovič]]{{#tag:ref|nezávislý kandidát podporovaný stranou|group=pozn}}
|400,379
|18,66
|2.
|752,403
|41,59
| style=&quot;background:#ffd9d9&quot; | Nezvolený
|-
|[[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2024|2024]]
|[[Peter Pellegrini]]{{#tag:ref|kandidát strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] podporovaný stranou|group=pozn}}
|834,718
|37,02
|2.
|1,409,255
|53,12
| style=&quot;background:#e6ffd9&quot; | Zvolený
|}

=== Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS ===

{{#chart:SMER Opinion polls FOCUS.chart}}

=== Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO ===

{{#chart:SMER_Opinion_polls_AKO.chart}}

=== Volebné preferencie strany v percentách podľa SUSR (historické dáta) ===

{{#chart:SMER Opinion polls SUSR.chart}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006]]
* [[:Kategória:Politici Smeru|Politici Smeru]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=SMER-SD}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Slovensko|Slovenský|Politika|Politický}}
* [http://www.strana-smer.sk/ oficiálna stránka strany]
* [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097 SMER v registri strán MV SR]

{{Politické strany na Slovensku}}

[[Kategória:SMER – sociálna demokracia| ]]
[[Kategória:Politické strany na Slovensku – funkčné]]
[[Kategória:Sociálnodemokratické strany]]</text>
      <sha1>hqpjmuc1px5r5hhdszs2iq5exdrteh1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Charón</title>
    <ns>0</ns>
    <id>23121</id>
    <revision>
      <id>8213452</id>
      <parentid>5585232</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T04:16:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8213452</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="815" sha1="brm1194z26mfrvac8akunvtbm6ez6vl" xml:space="preserve">'''Charón''' alebo '''Cháron''' alebo zastarano (či latinsky) '''Charon''' môže byť:
* v mytológii: postava z gréckej mytológie, pozri [[Charón (mytológia)]] 
* názov viacerých umeleckých diel
* grécky logograf z 5. stor. pred Kr., pozri [[Charón z Lampsaku]]
* starogrécky inžinier a staviteľ vojenských strojov v 3. alebo 2. stor. pred Kr., pozri [[Charón z Magnésie]]

'''Charón''' môže byť aj typ vektora používaný pri klonovaní deoxyribonukleovej kyseliny, pozri [[charón (vektor)]]

'''Charón''' alebo '''Charon''' môže byť aj mesiac Pluta, pozri [[Cháron (mesiac)]]

'''Charon''' môže byť aj:
* [[Charon (nemecká hudobná skupina)]]
* [[Charon (fínska hudobná skupina)]]
* [[Charon (softvér)]]
* [[Charon (časopis)]]
* [[Charon-Verlag]]

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>brm1194z26mfrvac8akunvtbm6ez6vl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Drienov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>25647</id>
    <revision>
      <id>8213408</id>
      <parentid>8209822</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T22:56:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28949-19</username>
        <id>294818</id>
      </contributor>
      <comment>/* Obecné zastupiteľstvo */  Voľby v roku 2026 ešte len budú v jeseni</comment>
      <origin>8213408</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11956" sha1="rio09ksn3i4w2uieshnex5cvwqs27mc" xml:space="preserve">{{pozri|rovnomennom hrade|Obišovský hrad}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Drienov
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Slovakia Drienov 7.JPG
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = SVK Obec Drienov COA.png
 | Vlajka           = Drienov-presov-flag.svg
 | Kraj             = Prešovský
 | Okres            = Prešov
 | Región           = Šariš
 | Časti            = 
 | Rieka            = Drienovský potok
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.873333
 | Zemepisná dĺžka  = 21.270556
 | Nadmorská výška  = 219
 | Prvá zmienka     = 1283
 | Starosta         = Peter Tomko&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
 | PSČ              = 082 04
 | Kód              = 524352
 | EČV              = PO
 | Predvoľba        = +421-51
 | Adresa           = Mierová 1
 | E-mail           = ocu@drienov.sk
 | Telefón          = 749 81 61
 | Fax              = 793 12 22
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.Drienov.sk
 | Commons          = Drienov
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Drienov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Prešov (okres)|okrese Prešov]].

== Polohopis ==
Obec leží v Košickej kotline medzi [[Košice|Košicami]] a [[Prešov]]om. 

=== Ulice ===
Kvetná, Revolučná, Žižkova, Jarná, Záhradná, Krátka, Májová, Mierová, Osloboditeľov, Partizánska, Tehelná, Námestie Kapitána Nálepku, Košická, Okružná, Jarková, Mlynská, Letná, Pod Dvorom

=== Vodné toky ===
rieka [[Torysa (rieka)|Torysa]], [[Drienovský potok]]

== Symboly obce ==
Erb obce tvorí v modrom štíte v zelenej pažiti stojaca žena v strieborných šatoch s červeným ľajblíkom a červenou, zlato prepásanou zásterou, v zlatej šatke a zlatých čižmičkách, s ľavicou vbok, v pravici so zelenolistou vetvičkou s dvomi červenými drienkami.

== Dejiny ==
Podľa archeologických nálezov a historických prameňov, patrí obec Drienov k najstarším a najvýznamnejším obciam [[Šariš (región)|Šariša]]. Existovala už vo [[Veľká Morava|veľkomoravskom období]], aj keď prvá písomná zmienka o nej je z roku [[1283]]/[[1284]], pod názvom Somus. Predpokladá sa, že názov Drienov je odvodený od pomenovania krovitého stromu drieňa čiže [[Drieň obyčajný|drienky]].

V prvom období [[Uhorsko|Uhorského štátu]] obec patrila šľachticom z [[Chazari|chazarskeho]] etnika (Kabari), rodu [[Abovci|Abovcov]]. Abovci dali pred rokom 1300 postaviť hrad Drienov (castrum Somus), nachádzajúci sa v katastri obce [[Obišovce]], na kopci Zamčisko nad údolím rieky [[Svinka|Svinky]].

5. septembra [[1449]] sa odohrala pri Drienove [[Bitka pri Somoši|bitka]], v ktorej [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jiskrovi]] vojaci porazili [[Ján Huňady|Huňadyho]] oddiely vedené Tomášom Székelym.

Pravdepodobne na rozhraní 17. a 18. storočia splynulo s Drienovom osídlenie Židova, nachádzajúce sa na hornom konci obce.

V 2. svetovej vojne bola obec oslobodená sovietskou armádou dňa 19. januára [[1945]].

== Politika ==
=== Obecné zastupiteľstvo ===
'''Voľby starostu obce a poslancov Obecného zastupiteľstva z roku 2022'''

Zvolený starosta: '''Peter Tomko''', získal 47,35% hlasov oprávnených voličov

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* Mohylník, archeologická lokalita z obdobia [[eneolit]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-nnkp/detail-nnkp?code=RNNKP&amp;detail_id=5de76582-70c0-45cc-9abf-6e25773931db
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt;

* [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|Rímskokatolícky]] Kostol [[Šimon Horlivec|sv. Šimona]] a [[Júda Tadeáš|Júdu]], jednoloďová [[gotika|gotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z prelomu [[13. storočie|13.]] a  [[14. storočia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&amp;detail_id=a9402870-98f1-4aeb-8231-fc2052ebe883&amp;cHash=4fc3b9a8c22c1737d0d51e45a9dd525a
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt; Pôvodné patrocínium bolo [[Martin z Tours|sv. Martina]]. Po roku [[1470]] bola zbúraná loď a nahradená novou, presbytérium bolo novo zaklenuté krížovou rebrovou [[klenba|klenbou]]. Od [[reformácia|reformácie]] do roku [[1759]] bol kostol [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovaný]]. V [[17. storočí]] bola pristavaná veža. Okolo roku [[1709]] bol kostol upravovaný, keď bola novo zaklenutá loď. Nová sakristia bola vybudovaná v roku [[1800]]. Veža prešla obnovou v rokoch [[1889]] – [[1892]]. V roku [[1945]] bola klenba lode zbúraná a nahradená železobetónovým stropom. V roku [[1965]] prešiel obnovou. Obnovou prešiel ďalej v roku [[2001]], keď bol obnovený interiér, v rokoch [[2017]] – [[2018]] exteriér. Zo [[stredovek]]ých detailov sa v kostole dochovala rebrová krížová klenba presbytéria z [[15. storočia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Drienov
  | url = https://apsida.sk/c/1953/drienov
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Apsida.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Fasády kostola sú členené oknami so segmentovým záklenkom s podseknutím a opornými piliermi. Veža je členená kordónovými rímsami a priebežnými lizénami a ukončená ihlancovou helmicou.

* [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku |Grékokatolícky]] Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky, jednoloďová [[eklekticizmus|eklektická]] stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku [[1902]]. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Drienov – Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky
  | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/drienov-chram-zosnutia-presvatej-bohorodicky
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
  | jazyk =
}}&lt;/ref&gt; Zariadenie pochádza z doby vzniku chrámu. Fasády sú členené lizénami a oknami s polkruhovým záklenkom so šambránami. Priečelie je lemované [[pilaster|pilastrami]], veža je členená lizénami a ukončená barokovou helmicou.

* Pomník obetiam I. svetovej vojny z roku [[1938]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&amp;detail_id=cf923e96-4b29-4fd0-8298-4512d2568d57&amp;cHash=9650430b33d07810ce22e84b176a377b
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
  | jazyk = 
}} &lt;/ref&gt;
&lt;gallery&gt;
Súbor:Slovakia Drienov 3.JPG|Kostol sv. Šimona a Júdu
Súbor:Villages14Slovakia166.JPG
Súbor:Slovakia Drienov 8.JPG|Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky
Súbor:Slovakia Drienov 6.JPG|Pomník obetiam prvej svetovej vojny
&lt;/gallery&gt;

=== Pomníky ===
Pomník vojakom padlým v 1. a 2. sv. vojne

=== Hudba ===
Nachádza sa tu pobočka CZUŠ sv.Mikuláša. Každý rok usporadúva koncerty, na ktorých si môžete vypočuť nielen krásne skladby od rôznych autorov na rôznych nástrojoch, ale ponuka sa vám aj vstup do galérie umeleckých prác študentov a taktiež tanečné predstavenia.

V máji sa koná Chrámový koncert - v kostole sv. Šimona a Júdy.

=== Prírodné pamiatky ===
'''Národná prírodná rezervácia Gýmešský jarok''' je [[národná prírodná rezervácia]] v správe štátnej ochrany prírody Prešov.
[[Súbor:NPR Gymešský jarok.jpg|náhľad|NPR Gymešský jarok]]
Nachádza sa v katastrálnom území obce Drienov v [[Prešov (okres)|okrese Prešov]] v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Územie bolo vyhlásené v roku [[1981]] na rozlohe 20,6200 ha. Ochranné pásmo nebolo určené.

Predmetom ochrany je: ''NPR je vyhlásená na ochranu lesných spoločenstiev brezových dúbrav a oglejených bukových dúbrav v Košickej kotline na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.''&lt;sup&gt;[[Gýmešský jarok#cite note-1|[1]]]&lt;/sup&gt;
[[Súbor:NPR Gymešský járok 1.jpg|náhľad|NPR Gymešský járok]]
[[Súbor:NPR Gymešský jarok 2.jpg|náhľad|Národná prírodná rezervácia Gymešský jarok Drienov]]

Referencie:

Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR

http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/535

=== Pravidelné podujatia ===
Hudobné koncerty, plesy, ...

== Školstvo ==
* MŠ Drienov
* Základná škola Drienov je plnoorganizovaná základná škola s rozšíreným vyučovaním jazykov.
* Jedáleň Drienov

== Doprava ==
* Autobusová doprava: SAD Košice, SAD Prešov. 
* Diaľničná doprava: 1 km od dediny - spojenie s Prešovom a Košicami. 
* Vlaková doprava: po blízkosti Kysak a príp. Obišovce. 
* Letecká doprava: letisko Košice.

== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Jolana Kirczová]] rodená Schwartzová (* [[1909]] – † [[1936]]), umelecká [[keramička]]
* [[Albín Korem]] (* [[1941]] – † [[2006]]), [[spisovateľ]] (Africké rozprávky; Ghana, Ghančania a ja; Šarišsko-slovenský slovník z obce Drienov a ďalšie), [[cestovateľ]]. V roku [[1971]] začal svoje vyše tridsaťročné pôsobenie v [[Ghana|Ghane]]. V roku [[1984]] ghanský [[prezident]] Jerry John Rawlings napí­sal jeho rodičom list kde píše: „Jeho práca tu ho odlučuje od Vás na dlhý čas, ale rád by som Vám dal vedieť, ako veľmi oceňujeme túto jeho obetavosť.“ Prezident pomenoval Albína Korema obhajcom vidieckych farmárov, [[Učiteľ|učiteľom]] a priateľom, ktorého články otvárali myslenie ľudí­. Neskôr Korem aj vďaka listu od ghanského prezidenta získal naspäť [[cestovný pas]] a po rokoch emigrácie navštívil svojich rodičov. V miestnej základnej [[Škola|škole]] v Drienove sa s Albínom Koremom uskutočnili opakované besedy, kde Ghanu predstavil prostredníctvom exponátov cudzokrajných ozdobných nástrojov či obrazového materiálu. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Pútnik svätovojtešský 2019|vydavateľ=Spolok sv. Vojtecha|miesto=Trnava|rok=2018|isbn=978-80-8161-319-7|strany=131 – 133|jazyk=slovenský}}&lt;/ref&gt;

=== Pôsobili tu ===
* Peter a Ivanka († [[1285]]/[[1287]]) z rodu Aba, synovia Juraja z Drienova, miestni šľachtici a bojovníci proti [[Druhý mongolský vpád do Uhorska|druhému mongolskému vpádu]] 1285 – 1287, spomínaní v listine [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislava IV.]] ([[1288]]).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Roháč|meno=Peter|titul=Tatári opäť v Uhorsku (1285 a 1287)|periodikum=Historická revue 4/2009|ročník=2009|číslo=4|strany=49|url archívu=https://historickarevue.com/}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

{{Obce okresu Prešov}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Drienov| ]]
[[Kategória:Obce okresu Prešov]]</text>
      <sha1>rio09ksn3i4w2uieshnex5cvwqs27mc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pomlčková vojna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>26512</id>
    <revision>
      <id>8213214</id>
      <parentid>8015138</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:36:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213214</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6220" sha1="4nhi2ed94fnxwusfsxhor6xtsb1re1n" xml:space="preserve">{{bez zdroja}}

Tzv. '''pomlčková vojna''' ({{ces|''pomlčková válka''}}) je spor o názov [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], ktorý prebiehal od začiatku roka [[1990]].

Začiatkom roka [[1990]] bol oficiálny názov krajiny stále ešte „''[[Československá socialistická republika]]''“ (''ČSSR''). [[Václav Havel]] navrhol [[23. január]]a odstrániť z názvu slovo „socialistická“. To sa uskutočnilo v názvoch oboch republík (na [[Slovensko|Slovensku]] [[1. marec|1. marca]]), ale pri názve celého štátu politici (najmä slovenskí) Havlov návrh „Československá republika“ (ČSR) odmietli. Na Slovensku návrh pripomínal návrat k už prekonanému centralistickému zriadeniu „Československej republiky“ ([[1918]] – [[1938]] a [[1945]] – [[1968]]). 

Vláda Slovenska preto [[14. február]]a navrhla, aby sa názov krajiny písal so spojovníkom, konkrétne „Republika Česko-Slovensko“ alebo „Federácia Česko-Slovensko“ podobne, ako to bolo v rokoch [[1918]] až [[1920]], keď vzniklo Česko-Slovensko, a znova v rokoch [[1938]] – [[1939]]. Na inkriminovanej schôdzi federálneho parlamentu (Federálneho zhromaždenia) sa potom [[29. marec|29. marca]] okrem tohto návrhu prerokúval zmenený Havlov návrh „Republika Česko-Slovensko“ a návrh poslancov „Československá federatívna republika“.&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20230322141840/https://www.tyden.cz/rubriky/domaci/15-let-od-rozpadu-csfr/pomlckova-valka-kdyz-spojovnik-rozdeluje_21158.html Pomlčková válka: když spojovník rozděluje]&lt;/ref&gt; 

Jadrom sporu bol problém písania [[spojovník]]a, ktorý českí poslanci nesprávne označovali ako [[pomlčka]] (preto aj názov „pomlčková vojna“ je „nesprávny“ v tom zmysle, že išlo o Spojovníkovú vojnu). Spojovník má podľa pravidiel slovenského a českého pravopisu inú grafickú podobu a inú funkciu ako pomlčka. Kým spojovník sa používa na spájanie slov (napríklad Rakúsko-Uhorsko), pomlčka sa používa na oddeľovanie (napr. časové rozsahy typu ''1918 – 1938'', sústavy zemepisných bodov tvoriacich jeden celok, napríklad ''trať Bratislava – Košice'') i na ostatné účely. Slovenská strana písanie spojovníka chápala jednak ako návrat k pôvodnému historickému písaniu názvu štátu, a jednak ako vyjadrenie federatívneho usporiadania štátu. Česká strana, ktorá si spojovník interpretovala na pomlčku, ho chápala ako symbol rozdelenia.

Nakoniec [[29. marec|29. marca]] federálny parlament rozhodol,&lt;ref&gt;[https://www.psp.cz/eknih/1986fs/slsn/stenprot/026schuz/s026039.htm Stenoprotokoly zo Spoločnej schôdze Snemovne ľudu a Snemovne národov, štvrtok 29. marca 1990]&lt;/ref&gt; že (dlhý) názov krajiny bude v českom jazyku bez spojovníka, teda „''Československá federativní republika''“ (''ČSFR''),&lt;ref&gt;[https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-81 Ústavní zákon č. 81/1990 Sb., o změně názvu Československé socialistické republiky]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; a so spojovníkom v slovenskom jazyku, teda „''Česko-slovenská federatívna republika''“ (''ČSFR'').&lt;ref&gt;[https://www.epi.sk/zz/1990-81 Ústavný zákon č. 81/1990 Zb., o zmene názvu Československej socialistickej republiky]&lt;/ref&gt; Toto riešenie bolo neuspokojivé a po dlhých rokovaniach a menej ako mesiaci [[20. apríl]]a [[1990]] federálny parlament zmenil znova (dlhý) názov krajiny na „''Česká a Slovenská Federativní Republika''“ (''ČSFR'')&lt;ref&gt;[https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-101 Ústavní zákon č. 101/1990 Sb., o změně názvu Československé federativní republiky]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; v češtine, a „''[[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]''“ (''ČSFR'')&lt;ref&gt;[https://www.epi.sk/zz/1990-101 Ústavný zákon č. 101/1990 Zb., o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky]&lt;/ref&gt; v slovenčine. Problémom tohto kompromisu však bola skutočnosť, že v slovenskom a českom jazyku sa zvyčajne píše veľkým písmenom len prvé slovo názvov krajín. To, že sa celý názov krajiny bude písať veľkými písmenami, však odstránilo problém, či písať slovo „Slovenská“ v názve veľkým písmenom.&lt;ref&gt;[https://radiozurnal.rozhlas.cz/pomlckova-valka-ceskoslovensko-nebo-cesko-slovensko-jak-se-valcilo-o-pomlcku-a-6233718 Pomlčková válka: Československo nebo Česko-Slovensko? Jak se válčilo o pomlčku a ignoroval pravopis]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.rozhlas.cz/cesky/jakspravne/_zprava/ceska-a-slovenska-federativni-republika-zda-se-vam-ze-vidite-pravopisnou-chybu--1621513 Česká a Slovenská Federativní Republika. Zdá se vám, že vidíte pravopisnou chybu?]&lt;/ref&gt; 

Zemepisný názov ČSFR znel v češtine ''Československo'' a v slovenčine ''Česko-Slovensko'', pretože podľa slovenskej reformy pravopisu z roku 1991 sa v slovoch obsahujúcich „Československo“ alebo „československý“ začal písať spojovník, teda „Česko-Slovensko“ a „česko-slovenský“. ČSFR mala v rokoch [[1990]] – [[1992]] dve zemepisné mená i pri prekladoch do cudzích jazykov: so spojovníkom v prekladoch zo slovenčiny (napr. anglicky ''Czecho-Slovakia''&lt;ref group=&quot;Pozn.&quot;&gt;Napríklad [http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S027323008371007X?via%3Dihub Health and chemical environment in Czecho-Slovakia, international cooperation context]&lt;/ref&gt;, francúzsky ''Tchéco-Slovaquie'', nemecky ''Tschecho-Slowakei'' atď.) a bez spojovníka v prekladoch z češtiny (napr. anglicky ''Czechoslovakia'', francúzsky ''Tchécoslovaquie'', nemecky ''Tschechoslowakei'' atď.).

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;Pozn.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Nežná revolúcia]]
* [[Rozdelenie Česko-Slovenska]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.e-polis.cz/politicke-teorie/583-deleni-ceskoslovenska-aneb-vztahy-mezi-cechy-a-slovaky-v-letech-1989-az-1992.html Dělení Československa aneb vztahy mezi Čechy a Slováky v letech 1989 až 1992]

[[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Politika v Česko-Slovensku]]</text>
      <sha1>4nhi2ed94fnxwusfsxhor6xtsb1re1n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kalinovo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>27453</id>
    <revision>
      <id>8213352</id>
      <parentid>8201647</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T19:02:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28994-59</username>
        <id>294796</id>
      </contributor>
      <origin>8213352</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5601" sha1="gkfokfxohrxyhsszqwvufov4oizejpp" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Kalinovo
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Kalinovo3.jpg
 | Popis obrázku    = Evanjelický kostol
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Kalinovo-poltar-flag.svg
 | Kraj             = Banskobystrický
 | Okres            = Poltár
 | Región           = Novohrad
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.390278
 | Zemepisná dĺžka  = 19.708333
 | Nadmorská výška  = 207
 | Prvá zmienka     = [[1279]] (časť Hrabovo [[1271]])
 | Starosta         = Ján Šárkan&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 985 01
 | Kód              = 511471
 | EČV              = PT
 | Predvoľba        = +421-47
 | Adresa           = Obecný úrad Kalinovo, SNP 138/14
 | E-mail           = obec@kalinovo.sk
 | Telefón          = 047 439 02 05
 | Fax              = 047 439 02 05
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.kalinovo.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Kalinovo''' ({{v jazyku|deu|Kalnau}}, {{V jazyku|hun|Kálnó}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Poltár (okres)|Poltár]].

== Časti obce ==
K obci patria časti Briežky, Hrabovo, Močiar, Petrovec a Priekopa. V obci sa nachádzajú pramene minerálnej vody.

== Dejiny ==
Obec vznikla asi v [[13. storočí]], prvá písomná zmienka je z roku [[1279]]. Bola okupovaná [[Osmanská ríša|Turkami]] v rokoch [[1554]]-[[1593]]. Známa bola hrnčiarstvom, boli tu šamotárne.

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol v časti Hrabovo, jednoloďová pôvodne [[románske umenie|románska]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], [[transept]]om a predstavanou vežou, z prvej polovice 13. storočia. Donátormi kostola boli príslušníci miestneho rodu Ettre. Kostol prešiel viacerými prestavbami, po ktorých sa z pôvodnej stavby dochovala len južná a východná stena svätyne so štrbinovými oknami. Archeologický výskum odhalil základové murivo lode, ktorá bola zbúraná v neskoršom období. Od [[reformácia|reformácie]] je kostol evanjelický. Loď kostola bola rozšírená v rokoch [[1703]]-[[1711]]. Ďalšia úprava sa uskutočnila v rokoch [[1781]]-[[1783]], keď bola vybudovaná priečna loď, v tomto období doslo k zbúraniu románskej lode. V roku [[1785]] postavili murovanú vežu, ktorá nahradila staršiu drevenú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kalinovo-Hrabovo
  | url = https://apsida.sk/c/13260/kalinovo-hrabovo
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Apsida.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Presbytérium je zaklenuté [[koncha|konchou]], loď českými plackami. Nachádza sa tu barokový [[ambit]]ový oltár z roku [[1744]], baroková [[kazateľnica]] z roku [[1771]] a priebežná [[empora]]. Fasády barokovej časti kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami, veža je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou.

* [[Zvonica]], [[barok]]ovo-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse štvorca so zvonovitou helmicou z druhej polovice [[18. storočia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zvonice v okrese Poltár
  | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/zvonice-v-okrese-poltar
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Krížom-krážom
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20211202123204/https://krizom-krazom.eu/regiony/zvonice-v-okrese-poltar
  | dátum archivácie = 2021-12-02
  }}&lt;/ref&gt; Fasády zvonice s nárožným skosením sú členené kordónovou rímsou. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou.

* V obci sa nachádzal dnes už zbúraný [[Renesancia|neskororenesančný]] kaštieľ zo [[17. storočia]], prestavaný barokovo-klasicisticky v 18. storočí. 
&lt;gallery&gt;
Súbor:Kalinovo1.jpg|Evanjelický kostol 
Súbor:Kalinovo2.jpg
Súbor:Kalinovo6.jpg|Interiér kostola
Súbor:Kalinovo4.jpg|Priebežn empora
Súbor:Kalinovo - zvonica.jpg|Obecná zvonica
&lt;/gallery&gt;

== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Milan Cerovský]] (* [[1949]] - † [[2005]]), [[generál]], bývalý náčelník Generálneho štábu [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|ozbrojených síl Slovenskej republiky]]
* [[Stano Radič]] (* [[1955]] - † [[2005]]), scenárista, moderátor, humorista

=== Pôsobili tu ===
* [[Jozef Trtol]] (* [[1956]]), [[básnik]] a [[učiteľ]]
* [[Ján Glosius]] (* [[1670]] – † [[1729]]), [[spisovateľ]], pôdobil ako miestny [[evanjelický farár]]

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Kalinovo}}

== Externé odkazy ==
* {{oficiálna stránka}}
* [http://www.najkrajsikraj.sk/kalinovo/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci
* [https://apsida.sk/c/13260/kalinovo-hrabovo Apsida.sk]- profil románskeho kostola

{{Slovenský výhonok}}

{{Obce okresu Poltár}}

[[Kategória:Kalinovo| ]]
[[Kategória:Obce okresu Poltár]]</text>
      <sha1>gkfokfxohrxyhsszqwvufov4oizejpp</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213356</id>
      <parentid>8213352</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T19:06:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28994-59</username>
        <id>294796</id>
      </contributor>
      <origin>8213356</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5593" sha1="ik8r6bo178nmnwqe8d7om4wlhfz23iw" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Kalinovo
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Kalinovo3.jpg
 | Popis obrázku    = Evanjelický kostol
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Kalinovo-poltar-flag.svg
 | Kraj             = Banskobystrický
 | Okres            = Poltár
 | Región           = Novohrad
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          =Ipeľ 
 | Zemepisná šírka  = 48.390278
 | Zemepisná dĺžka  = 19.708333
 | Nadmorská výška  = 207
 | Prvá zmienka     = [[1279]] (časť Hrabovo [[1271]])
 | Starosta         = Ján Šárkan&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 985 01
 | Kód              = 511471
 | EČV              = PT
 | Predvoľba        = +421-47
 | Adresa           = Obecný úrad Kalinovo, SNP 138/14
 | E-mail           = obec@kalinovo.sk
 | Telefón          = 047 439 02 05
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.kalinovo.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Kalinovo''' ({{v jazyku|deu|Kalnau}}, {{V jazyku|hun|Kálnó}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Poltár (okres)|Poltár]].

== Časti obce ==
K obci patria časti Briežky, Hrabovo, Močiar, Petrovec a Priekopa. V obci sa nachádzajú pramene minerálnej vody.

== Dejiny ==
Obec vznikla asi v [[13. storočí]], prvá písomná zmienka je z roku [[1279]]. Bola okupovaná [[Osmanská ríša|Turkami]] v rokoch [[1554]]-[[1593]]. Známa bola hrnčiarstvom, boli tu šamotárne.

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol v časti Hrabovo, jednoloďová pôvodne [[románske umenie|románska]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]], [[transept]]om a predstavanou vežou, z prvej polovice 13. storočia. Donátormi kostola boli príslušníci miestneho rodu Ettre. Kostol prešiel viacerými prestavbami, po ktorých sa z pôvodnej stavby dochovala len južná a východná stena svätyne so štrbinovými oknami. Archeologický výskum odhalil základové murivo lode, ktorá bola zbúraná v neskoršom období. Od [[reformácia|reformácie]] je kostol evanjelický. Loď kostola bola rozšírená v rokoch [[1703]]-[[1711]]. Ďalšia úprava sa uskutočnila v rokoch [[1781]]-[[1783]], keď bola vybudovaná priečna loď, v tomto období doslo k zbúraniu románskej lode. V roku [[1785]] postavili murovanú vežu, ktorá nahradila staršiu drevenú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kalinovo-Hrabovo
  | url = https://apsida.sk/c/13260/kalinovo-hrabovo
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Apsida.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Presbytérium je zaklenuté [[koncha|konchou]], loď českými plackami. Nachádza sa tu barokový [[ambit]]ový oltár z roku [[1744]], baroková [[kazateľnica]] z roku [[1771]] a priebežná [[empora]]. Fasády barokovej časti kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami, veža je členená lizénovými rámami a ukončená ihlancovou helmicou.

* [[Zvonica]], [[barok]]ovo-[[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse štvorca so zvonovitou helmicou z druhej polovice [[18. storočia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Zvonice v okrese Poltár
  | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/zvonice-v-okrese-poltar
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Krížom-krážom
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20211202123204/https://krizom-krazom.eu/regiony/zvonice-v-okrese-poltar
  | dátum archivácie = 2021-12-02
  }}&lt;/ref&gt; Fasády zvonice s nárožným skosením sú členené kordónovou rímsou. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou s laternou.

* V obci sa nachádzal dnes už zbúraný [[Renesancia|neskororenesančný]] kaštieľ zo [[17. storočia]], prestavaný barokovo-klasicisticky v 18. storočí. 
&lt;gallery&gt;
Súbor:Kalinovo1.jpg|Evanjelický kostol 
Súbor:Kalinovo2.jpg
Súbor:Kalinovo6.jpg|Interiér kostola
Súbor:Kalinovo4.jpg|Priebežn empora
Súbor:Kalinovo - zvonica.jpg|Obecná zvonica
&lt;/gallery&gt;

== Osobnosti obce ==
=== Rodáci ===
* [[Milan Cerovský]] (* [[1949]] - † [[2005]]), [[generál]], bývalý náčelník Generálneho štábu [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|ozbrojených síl Slovenskej republiky]]
* [[Stano Radič]] (* [[1955]] - † [[2005]]), scenárista, moderátor, humorista

=== Pôsobili tu ===
* [[Jozef Trtol]] (* [[1956]]), [[básnik]] a [[učiteľ]]
* [[Ján Glosius]] (* [[1670]] – † [[1729]]), [[spisovateľ]], pôdobil ako miestny [[evanjelický farár]]

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Kalinovo}}

== Externé odkazy ==
* {{oficiálna stránka}}
* [http://www.najkrajsikraj.sk/kalinovo/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci
* [https://apsida.sk/c/13260/kalinovo-hrabovo Apsida.sk]- profil románskeho kostola

{{Slovenský výhonok}}

{{Obce okresu Poltár}}

[[Kategória:Kalinovo| ]]
[[Kategória:Obce okresu Poltár]]</text>
      <sha1>ik8r6bo178nmnwqe8d7om4wlhfz23iw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Laura</title>
    <ns>0</ns>
    <id>28510</id>
    <revision>
      <id>8213261</id>
      <parentid>8161132</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:18:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28709-71</username>
        <id>294766</id>
      </contributor>
      <comment>...</comment>
      <origin>8213261</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="760" sha1="12hzk67acv348pcmb6hfqveokl08snh" xml:space="preserve">'''Laura''' je ženské krstné [[Meno (prvé meno)|meno]]. Má latinský pôvod a význam mena je „vavrínový strom“. Nositeľky tohto mena oslovujeme Lauri, Lala, Laurinka, Lauruš . Na Slovensku má [[meniny]] [[5. jún]]a.&lt;ref&gt;{{Kalendárium}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Meno kráľovien v 17. storočí. Meno Laurinka
je feminizovaná forma slova laurus, latinsky „vavrínový strom“, ktorý sa v grécko-rímskej ére používal ako symbol víťazstva, cti alebo slávy. Meno predstavuje stelesnenie víťazstva a sily. Meno Daphne, odvodený zo starogréčtiny, má rovnaký význam.

== Referencie ==
{{Referencie}}


{{Menný výhonok}}

[[Kategória:Krstné mená]]
[[Kategória:Ženské mená]]
[[Kategória:Ženské mená latinského pôvodu]]</text>
      <sha1>12hzk67acv348pcmb6hfqveokl08snh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pásmo planétok</title>
    <ns>0</ns>
    <id>31718</id>
    <revision>
      <id>8213390</id>
      <parentid>8205525</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T21:11:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213390</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="66251" sha1="jvwe4y4pa4q48j3ai4sfpwhgsohdkqr" xml:space="preserve">{{Dobrý článok}}

[[Súbor:InnerSolarSystem-sk.png|thumb|right|Pásmo planétok (biela) sa nachádza medzi obežnými dráhami [[Mars]]u a [[Jupiter]]a]]

'''Pásmo planétok''' (správ. ''hlavný pás planétok'' alebo ''hlavný pás asteroidov'') je oblasť v [[Slnečná sústava|slnečnej sústave]], ktorá sa nachádza približne medzi [[Obežná dráha|obežnými dráhami]] [[Planéta|planét]] [[Mars]] a [[Jupiter]]. Nachádza sa tu množstvo nepravidelných telies nazývaných [[planétka|asteroidy]] alebo [[Planétka|planétky]]. Tento región je často označovaný aj ako '''Hlavné pásmo''' a '''Pásmo asteroidov''' pre rozlíšenie od iných oblastí s vyššou koncentráciou planétok vo vnútri slnečnej sústavy, ako sú [[Kuiperov pás]] a [[rozptýlený disk]].

Viac ako polovica hmoty Pásma planétok je obsiahnutá v štyroch najväčších objektoch: [[1 Ceres]], [[4 Vesta]], [[2 Pallas]] a [[10 Hygiea]]. Všetky tieto telesá majú stredný [[priemer]] viac ako {{km|400|m|w}}, okrem 1 Ceres, ktorý je jedinou [[Trpasličia planéta|trpasličou planétou]] v Pásme planétok, a jeho priemer je približne {{km|950|m}}.&lt;ref name=&quot;aldebaran&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = Krasinsky, G. A.; Pitjeva, E. V.; Vasilyev, M. V.; Yagudina, E. I.
  | odkaz na autora = 
  | titul = Skrytá hmota v Pásme asteroidov
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2002Icar..158...98K
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = &lt;!--júl 2002--&gt;
  | vydavateľ = www.sciencedirect.com
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;solar system research&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Pitjeva
  | meno = E. V.
  | odkaz na autora = 
  | titul = High-Precision Ephemerides of Planets—EPM and Determination of Some Astronomical Constants
  | url = http://iau-comm4.jpl.nasa.gov/EPM2004.pdf
  | dátum vydania = 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 10.1.2010
  | vydavateľ = nasa.com
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120907164956/http://iau-comm4.jpl.nasa.gov/EPM2004.pdf
  | dátum archivácie = 2012-09-07
  }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Nasa small bodies&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Yeomans
  | meno = Donald K.
  | odkaz na autora = 
  | titul = Databáza malyćh telies
  | url = http://ssd.jpl.nasa.gov/sbdb.cgi 
  | dátum vydania = 13. júl 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 10.1.2010
  | vydavateľ = nasa.com
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Veľkosť ostatných telies sa zmenšuje až po častice [[medziplanetárny prach|prachu]]. Asteroidy v tejto oblasti sú natoľko roztiahnuté, že zatiaľ všetky [[Vesmírna sonda|vesmírne sondy]] vyslané do týchto oblastí tadiaľ preleteli bez problémov. Napriek tomu občas nastávajú kolízie medzi väčšími asteroidmi, pričom sa môžu vytvoriť [[rodina planétok|rodiny planétok]], ktorých členovia majú rovnaké [[obežné charakteristiky]] a zloženie. Zrážky sú tiež zdrojom prachu, ktorý spôsobuje vznik [[Zodiakálne svetlo|zodiakálneho svetla]]. Jednotlivé asteroidy vo vnútri Pásma planétok sú kategorizované podľa [[Spektrum|spektra]], pričom väčšina z nich spadá do troch základných skupín: [[uhlík]]até ([[Planétka typu C|C-typy]]), [[Kremičitan|kremičité]] ([[Planétka typu S|S-typy]]) a bohaté na [[kov]]y ([[Planétka typu M|M-typy]]).

Pásmo planétok vzniklo z prvotnej [[slnečná hmlovina|slnečnej hmloviny]] ako skupina [[Planetezimála|planetezimál]], malých predchodcov planét. [[Gravitácia|Gravitačné]] poruchy, ktoré spôsobovali [[Plynný obor|plynné obry]], [[Akrécia (astronómia)|pohltili]] planetezimály s príliš veľkou obežnou energiou. Kolízie začali byť príliš silné a namiesto spájania sa začali planetezimály trhať. Dôsledkom bola strata väčšiny hmoty Pásma planétok od [[Vznik a vývoj slnečnej sústavy|vzniku slnečnej sústavy]]. Niektoré úlomky je možné nájsť vo vnútornej časti slnečnej sústavy, pričom často končia ako [[meteorit]]y na niektorej z vnútorných [[planéta|planét]]. Obežné dráhy asteroidov sú aj naďalej značne [[Porucha obežnej dráhy|rušené]] vždy, keď sa nachádzajú v [[Dráhová rezonancia|dráhovej rezonancii]] s Jupiterom. V tejto oblasti vzniká [[Kirkwoodova medzera]] pri presúvaní asteroidov na iné obežné dráhy.

== Pôvod ==
=== Formovanie ===
[[Súbor:Main belt i vs a.png|thumb|right|Pásmo asteroidov (zobrazenie inklinácií) v červenej a modrej (hlavná oblasť modrou)]]
V roku [[1802]], krátko po objavení 2 Pallas, [[Heinrich Wilhelm Olbers]] navrhol [[Frederick William Herschel|Frederickovi Williamovi Herschelovi]] hypotézu, že planétky Ceres a Pallas sú úlomkami väčšieho telesa, ktoré sa kedysi nachádzalo v oblasti medzi Marsom a Jupiterom, pričom ho pred mnohými miliónmi rokov zasiahla vnútorná [[explózia]] alebo utrpelo povrchový náraz. Po čase sa však od tejto hypotézy upustilo. Na zničenie takejto planéty by bolo potrebné obrovské množstvo energie a celková hmotnosť Pásma planétok je približne iba 4 % hmotnosti zemského [[Mesiac]]a. Tieto fakty sú v protiklade s vyslovenou hypotézou. Jednotlivé asteroidy majú tiež výrazné rozdiely v [[chemické zloženie|chemickom zložení]], čo nepodporuje teóriu, že pochádzajú z jednej veľkej planéty. Dnes sa väčšina vedcov zhoduje v názore, že tieto asteroidy nikdy netvorili jednu väčšiu planétu.

Slnečná sústava sa kedysi pravdepodobne [[Vznik a vývoj slnečnej sústavy|sformovala]] zo slnečnej hmloviny, mraku [[medzihviezdna hmota|medzihviezdneho prachu a plynu]] stlačeného vplyvom [[gravitácia|gravitácie]]. Z neho sa utvoril rotujúci disk materiálu, tzv. [[protoplanetárny disk]], z ktorého neskôr vzniklo [[Slnko]] a planéty. Počas prvých niekoľkých miliónov rokov histórie slnečnej sústavy nastával proces [[Akrécia (astronómia)|akrécie]], čiže zhlukovanie spôsobované kolíziami malých častíc, pričom vznikali väčšie. Keď zhluky získali dostatočnú hmotu, vyformovali sa z nich pôsobením gravitácie telesá [[Planetezimála|planetezimál]]. Takáto gravitačná akrécia viedla k vytvoreniu [[terestrická planéta|kamenných planét]] a [[Plynný obor|plynných obrov]].

Planetezimály vo vnútri oblasti, z ktorej vzniklo Pásmo planétok, boli príliš silne rušené gravitáciou Jupitera, aby sa z nich sformovali planéty. Namiesto toho pokračovali v obehu okolo Slnka s občasnými kolíziami. V oblastiach, kde bola priemerná rýchlosť kolízií príliš vysoká, sa planetezimály viac trhali ako vznikali, čo zamedzovalo vzniku planétam podobných telies. [[Dráhová rezonancia]] nastávala tam, kde obežná doba telesa sformovaného v Pásme planétok bola len zlomkom obežnej doby Jupitera, čím sa zmenila obežná dráha takéhoto telesa. Oblasť medzi Marsom a Jupiterom obsahuje množstvo takýchto dráhových rezonancií.

Počas skorej histórie slnečnej sústavy sa asteroidy roztavili, čím sa umožnilo čiastočné alebo úplné [[gravitačná diferenciácia|rozlíšenie]] jednotlivých prvkov v ich hmote. Niektoré z prvotných telies mohli prejsť periódou [[Vulkanizmus|vulkanizmu]], pričom sa vytvorili [[Magmatický oceán|magmatické oceány]]. Kvôli relatívne malej veľkosti týchto telies bola doba tavenia nevyhnutne krátka (v porovnaní s väčšími planétami) a skončila približne pred 4,5 miliardami rokov, v niekoľkých prvých desiatkach miliónoch rokov formovania. V [[august]]e [[2007]] štúdium [[zirkón]]ových kryštálov v antarktickom [[meteorit]]e, o ktorom sa predpokladá, že pochádza z asteroidu 4 Vesta, poukázalo na to, že rozšírenie zvyšku Pásma planétok prebehlo celkom rýchlo, už v prvých desiatkach miliónoch rokov slnečnej sústavy.

=== Vývoj ===
Asteroidy hlavného pásma nie sú vzorkami prvotnej slnečnej sústavy. Od svojho sformovania prešli značným vývojom, ktorý zahŕňa vnútorné roztavenie (prvých niekoľko desiatok miliónov rokov), povrchové roztavenie kvôli nárazom zvonku, vesmírna [[erózia]] z radiácie a bombardovanie [[mikrometeorit]]mi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = Clark, B. E.; Hapke, B.; Pieters, C.; Britt, D.
  | odkaz na autora = 
  | titul = Asteroid Space Weathering and Regolith Evolution
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2002aste.conf..585C
  | dátum vydania = júl 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 8. november 2007
  | vydavateľ = University of Arizona
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Gaffey
  | meno = Michael J.
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Spectral and Physical Properties of Metal in Meteorite Assemblages: Implications for Asteroid Surface Materials
  | url = http://observatory.space.edu/f3_research/f4_faculty%20research/gaffeyResumePDFs/1986/Gaffey%201986%20Spectra%20of%20Metal%20in%20Meteorites.pdf
  | dátum vydania = 1996
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 8. november 2007
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Keil
  | meno = K.
  | odkaz na autora = 
  | titul = Thermal alteration of asteroids: evidence from meteorites
  | url = http://www.ingentaconnect.com/content/els/00320633/2000/00000048/00000010/art00054
  | dátum vydania = 2000
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 8. november 2007
  | vydavateľ = Planetary and Space Science
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = Baragiola, R. A.; Duke, C. A.; Loeffler, M.; McFadden, L. A.; Sheffield, J.
  | odkaz na autora = 
  | titul = Impact of ions and micrometeorites on mineral surfaces: Reflectance changes and production of atmospheric species in airless solar system bodies
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2003EAEJA.....7709B
  | dátum vydania = 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 8. november 2007
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Niektorí vedci pokladajú asteroidy za pozostatky planetezimál&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = From Dust to Planetesimals: Workshop at Ringberg Castle Germany
  | url = http://www.mpia-hd.mpg.de/homes/fdtp/talks/index.html
  | dátum vydania = 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 8. november 2007
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120426113409/http://www.mpia-hd.mpg.de/homes/fdtp/talks/index.html
  | dátum archivácie = 2012-04-26
  }}&lt;/ref&gt;, iní ich pokladajú za odlišné.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Kracher
  | meno = A.
  | odkaz na autora = 
  | titul = Asteroid 433 Eros and partially differentiated planetesimals: bulk depletion versus surface depletion of sulfur
  | url = http://www.cosis.net/abstracts/EGU05/03788/EGU05-J-03788.pdf
  | dátum vydania = 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 8. november 2007
  | vydavateľ = Ames Laboratory
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20071128200221/http://www.cosis.net/abstracts/EGU05/03788/EGU05-J-03788.pdf
  | dátum archivácie = 2007-11-28
  }}&lt;/ref&gt;

Predpokladá sa, že dnešné Pásmo planétok obsahuje iba zlomok hmoty prvotného pásma. Počítačové simulácie ukazujú, že prvotné Pásmo asteroidov mohlo obsahovať hmotu zodpovedajúcu hmote [[Zem]]e. Hlavne kvôli gravitačným poruchám bola väčšina materiálu vyvrhnutá z tejto oblasti počas miliónov rokov formovania, pričom v pásme ostalo menej ako 0,1 % pôvodnej hmoty.

Planétky v dráhovej rezonancii 4:1 s Jupiterom, ktoré majú polomer dráhy 2,06 [[AU]], môžu byť považované za vnútornú hranicu Pásma planétok. Poruchy spôsobované Jupiterom posielajú telesá na nestále obežné dráhy. Väčšina telies sformovaných vo vnútri polomeru tejto medzery bola pritiahnutá Marsom, ktorý má [[veľká polos|veľkú polos]] 1,5 AU, alebo vyvrhnutá gravitačnými poruchami v skorej histórii slnečnej sústavy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Alfvén
  | meno = H.
  | odkaz na autora = 
  | priezvisko2 = Arrhenius
  | meno2 = G.
  | autor2 = 
  | odkaz na autora2 = 
  | titul = The Small Bodies
  | url = http://history.nasa.gov/SP-345/ch4.htm
  | dátum vydania = 1976
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 12.4.2007
  | vydavateľ = SP-345 Evolution of the Solar System; NASA
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Asteroidy [[Maďarská rodina (astronómia)|Maďarskej rodiny]] ležia bližšie k Slnku ako je dráhová rezonancia 4:1, ale pred poruchami sú chránené ich vysokou [[Inklinácia|inklináciou]] (sklonom dráhy k rovine [[ekliptika|ekliptiky]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Spratt
  | meno = Christopher E.
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Hungaria group of minor planets
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1990JRASC..84..123S The Hungaria group of minor planets
  | dátum vydania = apríl 1990
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Royal Astronomical Society of Canada, Journal (ISSN 0035-872X)
  | strany = 123-131
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Keď sa Pásmo planétok prvýkrát sformovalo, teplota vo vzdialenosti 2,7 AU od Slnka vytvorila tzv. „''snežnú líniu''“ pod bodom [[kondenzácia vody|kondenzácie]] vody. Planetezimály za týmto bodom boli schopné kumulovať [[ľad]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = Lecar, M.; Podolak, M.; Sasselov, D.; Chiang, E.
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Infrared cirrus - New components of the extended infrared emission
  | periodikum = The Astrophysical Journal
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 2006
  | mesiac = 
  | ročník = 640
  | číslo = 
  | strany = 1115–1118
  | doi = 10.1086/500287
  | url = http://www.journals.uchicago.edu/cgi-bin/resolve?id=doi:10.1086/500287
  | dátum prístupu = 11.4.2007
  | issn = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
  | priezvisko = Berardelli
  | meno = Phil
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Main-Belt Comets May Have Been Source Of Earths Water
  | periodikum = Space Daily
  | odkaz na periodikum = 
  | dátum = 23. marec 2006
  | dátum prístupu = 27.10.2007
  | rok = 
  | mesiac = 
  | ročník = 
  | číslo = 
  | strany = 
  | url = http://www.spacedaily.com/reports/Main_Belt_Comets_May_Have_Been_Source_Of_Earths_Water.html
  | issn = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20110816083413/http://www.spacedaily.com/reports/Main_Belt_Comets_May_Have_Been_Source_Of_Earths_Water.html
  | dátum archivácie = 2011-08-16
  }}&lt;/ref&gt; V roku [[2006]] bol zverejnený objav populácie [[Kométa|komét]] za „snežnou líniou“, ktoré môžu byť zdrojom vody pozemských [[oceán]]ov. Podľa niektorých modelov v dobách [[vznik a vývoj Zeme|formovania Zeme]] nemala Zem dostatočné množstvo [[vodná para|vody v plynnom skupenstve]] na to, aby sa z nej vytvorili oceány. To si vyžadovalo vonkajší zdroj, akým môže byť bombardovanie kométami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Lakdawalla
  | meno = Emily
  | odkaz na autora = 
  | titul = Discovery of a Whole New Type of Comet
  | url = http://www.planetary.org/blog/article/00000551/
  | dátum vydania = 28. apríl 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 20.4.2007
  | vydavateľ = The Planetary Society
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20070501211319/http://www.planetary.org/blog/article/00000551/
  | dátum archivácie = 2007-05-01
  }}&lt;/ref&gt;

== Charakteristika ==
[[Súbor:951 Gaspra.jpg|thumb|right|Planétka [[951 Gaspra]], úplne prvá planétka vyfotografovaná [[Vesmírna sonda|vesmírnou sondou]]. Obrázok od sondy [[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]] z roku [[1991]] v nepravých farbách.]]
Napriek populárnej predstave je Pásmo planétok tvorené väčšinou prázdnym priestorom. Asteroidy sú rozšírené na veľkom priestore, pričom by bolo veľmi ťažké niektorý z nich trafiť alebo zahliadnuť bez poriadneho mierenia. Aj napriek tomu sú dnes známe stotisíce asteroidov a konečné číslo sa pohybuje v miliónoch alebo viac, v závislosti na veľkosti dolnej hranice. Je známych viac ako 200 asteroidov, ktoré majú priemer väčší ako {{km|100|m|w}}.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Yeomans
  | meno = Donald K.
  | odkaz na autora = 
  | titul = 
  | url = http://ssd.jpl.nasa.gov/sbdb_query.cgi
  | dátum vydania = 26. apríl 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 26.4.2007
  | vydavateľ = NASA JPL
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}} — search for asteroids in the main belt regions with a diameter&amp;nbsp;&gt;100.&lt;/ref&gt; [[Infračervené žiarenie|Infračervené]] pozorovanie naznačuje, že Pásmo planétok má od 700 000 do 1,7 milióna asteroidov s priemerom {{km|1|m}} a viac.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = Tedesco
  | meno = E. F.
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | priezvisko2 = Desert
  | meno2 = F.-X.
  | autor2 = 
  | odkaz na autora2 = 
  | spoluautori = 
  | titul = The Infrared Space Observatory Deep Asteroid Search
  | periodikum = The Astronomical Journal
  | odkaz na periodikum = 
  | dátum = 2002
  | dátum prístupu = 14.9.2008
  | rok = 
  | mesiac = 
  | ročník = 123
  | číslo = 4
  | strany = 2070–2082
  | url = http://www.iop.org/EJ/article/1538-3881/123/4/2070/201426.html
  | issn = 
  | doi = 10.1086/339482
}}&lt;/ref&gt; [[Zdanlivá hviezdna veľkosť]] väčšiny známych asteroidov je 11 – 19 s [[medián]]om okolo 16.&lt;ref name=&quot;mpc&quot; /&gt;

Celková hmota Pásma planétok je vypočítaná na 3,0×10&lt;sup&gt;21&lt;/sup&gt; až 3.6×10&lt;sup&gt;21&lt;/sup&gt; [[Kilogram|kg]], čo je približne 4 % hmoty [[Mesiac]]a.&lt;ref name=Krasinskyetal2002&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = Krasinsky
  | meno = Georgij A. Krasinsky
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = Elena V. Pitjeva; Vasilyev, M. V.; Yagudina, E. I.
  | titul = Hidden Mass in the Asteroid Belt
  | periodikum = Icarus
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 2002
  | mesiac = júl
  | ročník = 158
  | číslo = 1
  | strany = 98–105 
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2002Icar..158...98K
  | issn = 
  | doi=10.1006/icar.2002.6837
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Pitjeva2005&gt;{{Citácia periodika
  | priezvisko = Pitjeva
  | meno = E. V.
  | autor = 
  | odkaz na autora = Elena V. Pitjeva
  | spoluautori = 
  | titul = High-Precision Ephemerides of Planets—EPM and Determination of Some Astronomical Constants
  | periodikum = Solar System Research
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 2005
  | mesiac = 
  | ročník = 39
  | číslo = 3
  | strany = 176
  | url = http://iau-comm4.jpl.nasa.gov/EPM2004.pdf
  | issn = 
  | doi = 10.1007/s11208-005-0033-2
  | dátum prístupu = 2010-01-10
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120907164956/http://iau-comm4.jpl.nasa.gov/EPM2004.pdf
  | dátum archivácie = 2012-09-07
  }}&lt;/ref&gt; Štyri najväčšie objekty [[1 Ceres]], [[4 Vesta]], [[2 Pallas]] a [[10 Hygiea]] tvoria viac ako polovicu celkovej hmotnosti Pásma asteroidov, pričom takmer jednu tretinu tvorí Ceres sám.&lt;ref name=halfmass&gt;For recent estimates of the masses of [[Ceres (dwarf planet)|Ceres]], [[4 Vesta]], [[2 Pallas]] and [[10 Hygiea]], see the references in the infoboxes of their respective articles.&lt;/ref&gt; Obežná vzdialenosť Ceresu 2,8 AU je rovnaká ako obežná vzdialenosť [[Ťažisko (fyzika)|ťažiska]] Pásma planétok.&lt;ref name=&quot;mnras244&quot;&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = McBride
  | meno = N.
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | priezvisko2 = Hughes
  | meno2 = D. W.
  | autor2 = 
  | odkaz na autora2 = 
  | spoluautori = 
  | titul = The spatial density of asteroids and its variation with asteroidal mass
  | periodikum = Monthly Notices of the Royal Astronomical Society
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 1990
  | mesiac = 
  | ročník = 244
  | číslo = 
  | strany = 513–520
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1990MNRAS.244..513M
  | issn = 
  | dátum prístupu = 19.4.2007
}}&lt;/ref&gt;

=== Zloženie ===
Dnešné Pásmo planétok pozostáva prevažne z troch hlavných skupín asteroidov: [[uhlík]]até ([[Planétka typu C|C-typy]]), [[Kremičitan|kremičité]] ([[Planétka typu S|S-typy]]) a bohaté na kovy ([[Planétka typu M|M-typy]]).

Uhlíkaté asteroidy, ako napovedá názov, sú bohaté na uhlík a prevažujú vo vonkajších oblastiach pásma.&lt;ref name=&quot;ApJ133&quot;&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = Wiegert, P.; Balam, D.; Moss, A.; Veillet, C.; Connors, M.; Shelton, I.
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Evidence for a Color Dependence in the Size Distribution of Main-Belt Asteroids
  | periodikum = The Astronomical Journal
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 2007
  | mesiac = 
  | ročník = 133
  | číslo = 4
  | strany = 1609–1614
  | url = http://www.iop.org/EJ/abstract/1538-3881/133/4/1609/
  | issn = 
  | dátum prístupu = 6.9.2008
}}&lt;/ref&gt; V tejto skupine sa nachádza približne 75 % viditeľných asteroidov. Sú viac [[červená|červené]] ako ostatné asteroidy a majú veľmi nízke [[albedo]]. Ich povrchové zloženie je podobné ako pri uhlíkato-chondritových [[meteorit]]och. Chemicky je ich [[spektrum]] podobné [[protoplanetárny disk|protoplanetárnemu disku]], z ktorého sa formovala slnečná sústava, s absenciou ľahkých a prchavých [[chemický prvok|prvkov]].

S-typy alebo kremičité asteroidy sa častejšie nachádzajú smerom k vnútorným oblastiam pásma, vo vnútri hranice 2,5 AU od Slnka.&lt;ref name=&quot;ApJ133&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = Clark
  | meno = B. E.
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = New News and the Competing Views of Asteroid Belt Geology
  | periodikum = Lunar and Planetary Science
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 1996
  | mesiac = 
  | ročník = 27
  | číslo = 
  | strany = 225–226
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1996LPI....27..225C
  | issn = 
  | dátum prístupu = 2007-03-27
}}&lt;/ref&gt; Spektrum ich povrchu prezrádza prítomnosť kremičitanov a nejakého [[kov]]u, ale bez významného obsahu uhlíka. Toto naznačuje, že ich prvotné zloženie bolo významne zmenené, pravdepodobne cez [[tavenie]]. Majú relatívne vysoké albedo a tvoria približne 17 % celkovej populácie asteroidov Pásma planétok.

M-typy (bohaté na kovy) tvoria približne 10 % celkovej populácie asteroidov. Ich spektrum pripomína železo-niklové spektrum. Predpokladá sa, že niektoré vznikli z kovových jadier telies zničených pri kolízii. Nachádza sa tu však aj silikátová zložka, ktorá vytvára podobný vzhľad. Napríklad zloženie veľkého asteroidu typu M [[22 Kalliope]] sa nejaví ako kovové.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = Margot
  | meno = J. L.
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | priezvisko2 = Brown
  | meno2 = M. E.
  | autor2 = 
  | odkaz na autora2 = 
  | spoluautori = 
  | titul = A Low-Density M-type Asteroid in the Main Belt
  | periodikum = Science
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 2003
  | mesiac = 
  | ročník = 300
  | číslo = 5627
  | strany = 1939–1942
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2003Sci...300.1939M
  | issn = 
  | dátum prístupu = 2007-04-10
  | doi = 10.1126/science.1085844
  | pmid = 12817147
}}&lt;/ref&gt; Nie je úplne jasné, či sú všetky M-typy zložením rovnaké, alebo či je tu niekoľko podskupín, ktoré sa nedajú zaradiť ani do C- a S-typov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = Mueller, M.; Harris, A. W.; Delbo, M.; MIRSI Team
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = 21 Lutetia and other M-types: Their sizes, albedos, and thermal properties from new IRTF measurements
  | periodikum = Bulletin of the American Astronomical Society
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 2005
  | mesiac = 
  | ročník = 37
  | číslo = 
  | strany = 627
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2005DPS....37.0702M
  | issn = 
  | dátum prístupu = 2007-07-23
}}&lt;/ref&gt;

Záhadou Pásma planétok sú relatívne vzácne [[Planétka typu V|V-typy]] alebo [[bazalt]]ické asteroidy.&lt;ref name=Duffard&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Duffard
  | meno = R.
  | odkaz na autora = 
  | priezvisko2 = Roig
  | meno2 = F.
  | autor2 = 
  | odkaz na autora2 = 
  | titul = Two new basaltic asteroids in the Outer Main Belt
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2007arXiv0704.0230D
  | dátum vydania = 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-10-14
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Teórie formovania asteroidov predpokladajú, že objekty veľkosti 4 Vesta alebo väčšie pozostávajú z [[Planetárna kôra|kôry]] a plášťa, ktoré sa skladajú prevažne z bazaltických hornín. Toto vyplýva z faktu, že viac ako polovica asteroidov je zložená z bazaltu ([[Skupina živca|živcov]]) alebo [[olivín]]u. Pozorovania ale zistili, že 99 % predpokladaného bazaltického materiálu chýba.&lt;ref name=olivine&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Ker Than
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Strange Asteroids Baffle Scientists 
  | url = http://www.space.com/scienceastronomy/070821_basalt_asteroid.html
  | dátum vydania = 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-10-14
  | vydavateľ = space.com
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Do roku [[2001]] sa verilo, že väčšina bazaltických telies objavených vo vnútri Pásma planétok pochádza z Vesty (odtiaľ je odvodené aj písmeno „V“ vo V-typoch). Ale objav asteroidu [[1459 Magnya]] odhalil mierne rozdiely chemického zloženia, čo naznačuje odlišný pôvod.&lt;ref name=olivine /&gt; Táto hypotéza bola posilnená ďalším objavom dvoch asteroidov [[7472 Kumakiri]] a [[(10537) 1991 RY16]] v roku [[2007]] s rozdielnym bazaltickým zložením, ktoré nemôže pochádzať od Vesty. Tieto dva asteroidy sú jediné V-typy objavené vo vnútornom Pásme planétok.&lt;ref name=Duffard /&gt;

[[Teplota]] Pásma asteroidov sa mení v závislosti od vzdialenosti od Slnka. Pre prachové častice vo vnútri pásma je typické teplotné rozhranie od −73 [[stupeň Celzia|°C]] (200 [[Kelvin|K]]) na 2,2 [[AU]] nadol až po −108 °C (165 K) vo vzdialenosti 3,2 AU.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = Low, F. J. ''et al.''
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Infrared cirrus - New components of the extended infrared emission
  | periodikum = Astrophysical Journal, Part 2 – Letters to the Editor
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 1984
  | mesiac = 
  | ročník = 278
  | číslo = 
  | strany = L19–L22
  | url = http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/bib_query?1984ApJ...278L..19L
  | issn = 
  | doi=10.1086/184213 
  | dátum prístupu = 2007-04-11
}}&lt;/ref&gt; Kvôli [[rotácia|rotácii]] sa môže povrchová teplota asteroidov podstatne meniť, čo závisí od toho či je daná oblasť vystavená Slnku alebo hviezdnemu pozadiu.

=== Kométy Pásma planétok ===
[[Súbor:Main belt e vs a.png|thumb|right|Znázornenie [[excentricita|excentricít]] Pásma planétok, hlavná oblasť je znázornená červenou]]
{{hlavný článok|Kométy Pásma planétok}}

Niekoľko na prvý pohľad obyčajných objektov vo vonkajšej oblasti pásma vykazuje [[kométa]]rnu aktivitu. Pretože ich obežná dráha sa nepodobá dráham klasických komét, predpokladá sa, že mnohé z asteroidov pásma môžu mať ľadové zloženie s občasným roztápaním sa pri malých zrážkach. Kométy Pásma planétok môžu byť hlavným zdrojom vody pozemských [[oceán]]ov, pretože [[deutérium|deutério]]-[[vodík]]ové percento klasických komét je príliš nízke na to, aby mohli byť ich hlavným zdrojom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Interview s profesorom Davido Jewittom
  | url = http://www.youtube.com/watch?v=B1W4NTmI5Bk
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; [[Astronóm]]ovia túto skupinu telies zatiaľ neoficiálne nazývajú „kométy hlavného pásu“.&lt;ref&gt;{{citácia periodika
| meno = Jana
| priezvisko = Pittichová
| titul = Pozorovanie komét z Mauna Kea
| periodikum = [[KOZMOS]]
| rok = 2008
| ročník = XXXIX
| číslo = 5
| strany=  30
| issn=
}}&lt;/ref&gt;

=== Obežná dráha a rotácia ===
Väčšina asteroidov Pásma planétok má obežnú [[Excentricita|excentricitu]] menšiu ako 0,4 a [[Inklinácia|inklináciu]] menšiu ako 30°. Rozdelenie [[Obežná dráha|obežných dráh]] asteroidov dosahuje maximum s excentricitou približne 0,07 a inklináciou pod 4°.&lt;ref name=&quot;mpc&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Williams
  | meno = Gareth
  | odkaz na autora = 
  | titul = Distribution of the Minor Planets
  | url = http://cfa-www.harvard.edu/iau/lists/MPDistribution.html
  | dátum vydania = 3. apríl 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-04-15
  | vydavateľ = Minor Planets Center
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Zatiaľ čo klasické asteroidy majú relatívne [[kruh]]ovú obežnú dráhu a ležia v blízkosti roviny ekliptiky, niektoré obežné dráhy môžu byť vysoko excentrické alebo sa môžu nachádzať mimo roviny ekliptiky.

Názov ''hlavný pás'' sa niekedy používa na ohraničenie ''hlavnej'' oblasti s vysokou koncentráciou telies. Táto oblasť sa nachádza medzi Kirkwoodovymi medzerami s rezonanciami 4:1 a 2:1, vo vzdialenosti 2,6 až 3,27 [[AU]] od Slnka. Excentricity dráh v hlavnej oblasti majú hodnoty menej ako 0,33 a inklinácie menej ako 20°. Táto „hlavná“ oblasť obsahuje približne 93,4 % všetkých planétok v slnečnej sústave.&lt;ref name=&quot;basedon1&quot;&gt;This value was obtained by a simple count up of all bodies in that region using data for 120437 numbered minor planets from the [http://cfa-www.harvard.edu/iau/MPCORB.html Minor Planet Center orbit database], dated February 8, 2006.&lt;/ref&gt;

Merania doby rotácie veľkých asteroidov v Pásme planétok zistili, že tu existuje dolná hranica. Žiaden asteroid s priemerom väčším ako {{m|100|m|w}} nemá periódu otáčania menšiu ako 2,2 hodiny. Pre asteroidy otáčajúce sa rýchlejšie, ako je približné táto hranica platí, že [[odstredivá sila]] na povrchu je väčšia ako [[gravitácia]], takže každý voľný materiál bude odhodený do priestoru. Ale pevné objekty môžu byť schopné ešte rýchlejšieho otáčania. Z toho vyplýva, že väčšina asteroidov s priemerom väčším ako {{m|100|m}} sú hromady suti vytvorené akumuláciou úlomkov a odpadu po zrážkach medzi asteroidmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rossi
  | meno = Alessandro
  | odkaz na autora = 
  | titul = The mysteries of the asteroid rotation day
  | url = http://spaceguard.iasf-roma.inaf.it/tumblingstone/issues/current/eng/ast-day.htm
  | dátum vydania = 20. máj 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-04-09
  | vydavateľ = The Spaceguard Foundation
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20060512060350/http://spaceguard.iasf-roma.inaf.it/tumblingstone/issues/current/eng/ast-day.htm
  | dátum archivácie = 2006-05-12
  }}&lt;/ref&gt;

==== Kirkwoodove medzery ====
{{hlavný článok|Kirkwoodova medzera}}
[[Súbor:Kirkwood Gaps.svg|thumb|right|Tento graf znázorňuje rozmiestnenie asteroidov v hlavnej oblasti Pásma planétok. Šípky ukazujú Kirkwoodove medzery, kde dráhové rezonancie s [[Jupiter]]om destabilizujú obežné dráhy.]]
[[Veľká polos]] asteroidov slúži na popísanie rozmerov obežnej dráhy okolo Slnka a jej hodnoty určujú [[Doba obehu|dobu obehu]]. V roku [[1866]] [[Daniel Kirkwood]] zverejnil objav medzier v určitých vzdialenostiach obežných dráh asteoridov od Slnka. Nachádzajú sa v miestach, kde doba obehu asteroidov okolo Slnka je celočíselným [[zlomok|zlomkom]] obežnej doby Jupitera. Podľa Kirkwooda gravitačné poruchy planét viedli k vyčisteniu týchto regiónov od asteroidov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
  | priezvisko = Fernie
  | meno = J. Donald
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = The American Kepler
  | periodikum = The Americal Scientist
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 1999
  | mesiac = 
  | ročník = 87
  | číslo = 5
  | strany = 398
  | url = http://www.americanscientist.org/template/AssetDetail/assetid/26603
  | issn = 
  | dátum prístupu = 2007-02-04
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160612174344/http://www.americanscientist.org/template/AssetDetail/assetid/26603
  | dátum archivácie = 2016-06-12
  }}&lt;/ref&gt; 

Ak stredná doba obehu asteroidu je celočíselným [[zlomok|zlomkom]] obežnej doby Jupitera, vzniká dráhová rezonancia s [[Plynový obor|plynovým obrom]], ktorá je schopná zmeniť [[elementy dráhy]] asteroidu. Asteroidy, ktoré sa dostanú na obežnú dráhu v medzere,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = Liou, Jer-Chyi; Malhotra, Renu
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Depletion of the Outer Asteroid Belt 
  | periodikum = Science
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 1997
  | mesiac = 
  | ročník = 275
  | číslo = 5298
  | strany = 375–377
  | url = http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/275/5298/375
  | issn = 
  | doi = 10.1126/science.275.5298.375
  | pmid = 8994031
  | dátum prístupu = 2007-08-01
}}&lt;/ref&gt; sú postupne vtláčané do iných obežných dráh s väčšou alebo menšou polosou obehu.

Hlavné medzery sa nachádzajú na 3:1, 5:2, 7:3 a 2:1 rezonancii s Jupiterom. Napríklad asteroid v 3:1 Kirkwoodovej medzere by počas jedného obehu Jupitera okolo Slnka obehol okolo Slnka presne trikrát. Slabšie rezonancie nastávajú na polosiach s menším počtom asteroidov v okolí, ako je 8:3 rezonancia pre asteroidy s polosou 2,71 [[AU]].&lt;ref name=&quot;iau160&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Ferraz-Mello
  | meno = S.
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kirkwood Gaps and Resonant Groups
  | strany = 175–188
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1994IAUS..160..175F
  | dátum vydania = 14.-18. jún 1993
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-03-28
  | vydavateľ = Kluwer Academic Publishers
  | lokácia = Belgirate, Taliansko
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Hlavná populácia asteroidov Pásma planétok je niekedy rozdelená do troch zón, čoho základom sú hlavné Kirkwoodove medzery. '''Zóna I''' leží medzi rezonanciou 4:1 (2,06 AU) a rezonanciou 3:1 (2,5 AU) Kirkwoodovych medzier. '''Zóna II''' pokračuje od konca zóny I až po medzeru spôsobenú rezonanciou 5:2 (2,82 AU). '''Zóna III''' sa ďalej tiahne od konca vonkajšej hrany zóny II až po medzeru spôsobenú rezonanciou 2:1 (3,28 AU).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = Klacka
  | meno = Jozef
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Mass distribution in the asteroid belt
  | periodikum = Earth, Moon, and Planets
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 1992
  | mesiac = 
  | ročník = 56
  | číslo = 1
  | strany = 47–52
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1992EM&amp;P...56...47K
  | issn = 
  | doi=10.1007/BF00054599
  | dátum prístupu = 2007-04-12
}}&lt;/ref&gt;

Pásmo planétok môže byť rozdelené aj na vnútorný a vonkajší pás, pričom vnútorný pás sa sformoval z asteroidov obiehajúcich bližšie k Marsu na Kirkwoodovej medzere 3:1 (2,5 AU) a vonkajší pás sa sformoval z asteroidov bližšie k obežnej dráhe Jupitera.

== Kolízie ==
[[Súbor:Zodiacal.jpg|thumb|right|Zodiakálne svetlo, ktoré vzniká aj z častíc prachu vytvorených pri kolíziách asteroidov]] 
V Pásme planétok kvôli väčšej hustote telies dochádza častejšie ku kolíziám asteroidov, ako v iných oblastiach slnečnej sústavy. Napriek tomu sú veľmi zriedkavé. Zrážky medzi telesami pásma so stredným polomerom {{km|10|m|w}} sa vyskytujú približne raz za 10 miliónov rokov.&lt;ref name=&quot;backman_report&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Backman
  | meno = D. E.
  | odkaz na autora = 
  | titul = Fluctuations in the General Zodiacal Cloud Density
  | url = http://astrobiology.arc.nasa.gov/workshops/zodiac/backman/backman_toc.html
  | dátum vydania = 6. marec 1998
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-04-04
  | vydavateľ = NASA Ames Research Center
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20130429202444/http://astrobiology.arc.nasa.gov/workshops/zodiac/backman/backman_toc.html
  | dátum archivácie = 2013-04-29
  }}&lt;/ref&gt; Kolízia môže roztrhať asteroid na viac menších kusov (čo môže viesť k vytvoreniu novej [[Rodina planétok|rodiny planétok]]). Pri relatívne malých rýchlostiach môže kolízia naopak spojiť dve telesá, z ktorých sa vytvorí jeden väčší asteroid. Po viac ako 4 miliardách rokov takýchto procesov sa členovia Pásma asteroidov len veľmi málo podobajú pôvodným telesám.

Pásmo planétok tiež obsahuje veľké množstvo častíc veľkosti [[medziplanetárny prach|prachu]]. Tento materiál z časti vzniká pri kolíziách medzi asteroidmi a pri dopade [[miktometeorit]]ov na asteroidy. Vzhľadom na [[Poyntingov-Robertsonov efekt]], tlak [[Slnečná radiácia|slnečnej radiácie]] spôsobuje [[špirála|špirálové]] stáčanie tohto prachu smerom k Slnku.&lt;ref name=&quot;apj392&quot;&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = Reach
  | meno = William T.
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Zodiacal emission. III - Dust near the asteroid belt
  | periodikum = Astrophysical Journal
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 1992
  | mesiac = 
  | ročník = 392
  | číslo = 1
  | strany = 289–299
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1992ApJ...392..289R
  | issn = 
  | doi = 10.1086/171428
  | dátum prístupu = 2007-04-04
}}&lt;/ref&gt;

Kombinácia prachu asteroidov, podobne ako aj vyvrhnutý materiál komét, je zdrojom [[Zodiakálne svetlo|zodiakálneho svetla]]. Toto ružovkasté svetlo sa dá pozorovať v noci zo smeru Slnka v rovine ekliptiky. Častice, ktoré vytvárajú viditeľné zodiakálne svetlo, majú veľkosť v priemere približne 40 μm. Životnosť týchto častíc je približne 700 000 rokov. Pre zachovanie množstva častíc musia vznikať nové vo vnútri Pásma planétok.&lt;ref name=&quot;apj392&quot; /&gt;

=== Meteority ===
[[File:Ceres - RC3 - Haulani Crater (22381131691) (cropped).jpg|thumb|right|[[Trpasličia planéta]] [[1 Ceres]], najväčší objekt Pásma planétok]]
Z niektorých častí odpadu z kolízií môžu vzniknúť [[meteorit]]y, ktoré vstúpia do [[Atmosféra Zeme|atmosféry Zeme]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Kingsley
  | meno = Danny
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mysterious meteorite dust mismatch solved
  | url = http://abc.net.au/science/news/stories/s843594.htm
  | dátum vydania = 1. máj 2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-04-04
  | vydavateľ = ABC Science
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Predpokladá sa, že viac ako 99,8 % z 30 000 meteoritov nájdených na Zemi pochádza z Pásma planétok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Meteors and Meteorites
  | url = http://www.nasa.gov/pdf/145945main_Meteors.Meteorites.Lithograph.pdf
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-10-17
  | vydavateľ = NASA
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20100113071432/http://www.nasa.gov/pdf/145945main_Meteors.Meteorites.Lithograph.pdf
  | dátum archivácie = 2010-01-13
  }}&lt;/ref&gt; Výskumom spojeného americko-českého tímu zo [[September|septembra]] [[2007]] sa zistilo, že kolízia veľkého telesa s asteroidom [[298 Baptistina]] poslala do vnútornej slnečnej sústavy množstvo malých úlomkov. Predpokladá sa, že dopadmi týchto úlomkov vznikli [[kráter]]y [[Tycho (kráter)|Tycho]] na [[Mesiac]]i a [[Chicxulub (kráter)|Chicxulub]] v [[Mexiko|Mexiku]], ktorý je pozostatkom obrovskej zrážky, o ktorej sa predpokladá, že spôsobila [[Vymieranie na konci kriedy|vyhynutie dinosaurov]] pred 65 miliónmi rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Breakup event in the main asteroid belt likely caused dinosaur extinction 65 million years ago
  | url = http://www.physorg.com/news108218928.html
  | dátum vydania = 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-10-14
  | vydavateľ = Southwest Research Institute
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

== Najväčšie asteroidy ==
Aj napriek tomu, že ich poloha v Pásme asteroidov ich vylučuje zo skupiny [[Planéta|planét]], štyri najväčšie objekty [[1 Ceres]], [[4 Vesta]], [[2 Pallas]] a [[10 Hygiea]] sa nachádzajú na okraji [[Hydrostatická rovnováha|hydrostatickej rovnováhy]], ktorá je hranicou medzi telesami a planétami. Ich charakteristiky sú veľmi podobné [[terestrická planéta|terestrickým planétam]], ale aj kamenným asteroidom.

1 Ceres je jediný objekt v Pásme planétok s dostatočne veľkou gravitáciou na to, aby ho vymodelovala do [[guľa]]tého tvaru. Preto je podľa rozhodnutia [[IAU]] z roku [[2006]] o definícii planéty dnes zaraďovaný medzi [[Trpasličia planéta|trpasličie planéty]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Final IAU Resolution on the Definition of &quot;Planet&quot; Ready for Voting
  | url = http://www.iau2006.org/mirror/www.iau.org/iau0602/index.html
  | dátum vydania = 24. august 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-03-02
  | vydavateľ = IAU
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Tri ďalšie veľké objekty budú v budúcnosti možno tiež preklasifikované.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = IAU draft resolution
  | url = http://www.iau.org/iau0601.424.0.html
  | dátum vydania = 2006
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-10-20
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20080827210426/http://www.iau.org/iau0601.424.0.html
  | dátum archivácie = 2008-08-27
  }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=dwarf&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = IAU 2006 General Assembly: Result of the IAU Resolution votes
  | url = http://www.iau2006.org/mirror/www.iau.org/iau0603/index.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-03-29
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20061107022302/http://www.iau2006.org/mirror/www.iau.org/iau0603/index.html
  | dátum archivácie = 2006-11-07
  }}&lt;/ref&gt; &lt;!--

Ceres má oveľa väčšiu zdanlivú hviezdnu veľkosť ako ostatné, približne 3,32.&lt;ref&gt;{{cite journal
  | author=Parker, J. W.; Stern, S. A.; Thomas, P. C.; Festou, M. C.; Merline, W. J.; Young, E. F.; Binzel, R. P.; Lebofsky, L. A.
  | title=Analysis of the First Disk-resolved Images of Ceres from Ultraviolet Observations with the Hubble Space Telescope
  | journal=The Astronomical Journal
  | year=2002
  | volume=123
  | issue=1
  | pages=549–557 
  | url=http://www.iop.org/EJ/article/1538-3881/123/1/549/201349.html
  | accessdate=2008-09-06  | doi = 10.1086/338093
}}&lt;/ref&gt; Dôvodom tohto môže byť povrchová pokrývka [[ľad]]u.&lt;ref name=planetary&gt;{{cite web|title=Asteroid 1 Ceres|work=The Planetary Society|url=http://www.planetary.org/explore/topics/asteroids_and_comets/ceres.html 
|accessdate=2007-10-20}}&lt;/ref&gt;

--&gt; Podobne ako planéty je Ceres rozdelený, obsahuje [[Planetárna kôra|kôru]], [[planetárny plášť|plášť]] a [[Jadro planéty|jadro]]. Vesta je podobne rozdelená, ale vznikla vo vnútri „snežnej línie“, čo znamená, že neobsahuje žiadnu vodu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Key Stages in the Evolution of the Asteroid Vesta
  | url = http://hubblesite.org/newscenter/newsdesk/archive/releases/1995/20/image/c
  | dátum vydania = 1995
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-10-20
  | vydavateľ = Hubble Space Telescope news release
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = CT Russel et al.
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Dawn mission and operations
  | url = http://journals.cambridge.org/action/displayAbstract?fromPage=online&amp;aid=414750
  | dátum vydania = 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-10-20
  | vydavateľ = NASA/JPL
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Skladá sa hlavne z [[čadič]]ových minerálov ako je [[olivín]]. Pallas je nezvyčajný, pretože podobne ako planéta [[Urán (planéta)|Urán]], rotuje na strane, jedným [[Pól (vesmírne teleso)|pólom]] otočeným k Slnku a druhým smerom von zo slnečnej sústavy.&lt;ref name=&quot;Torppa1996&quot;&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = J. Torppa ''et al.''
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Shapes and rotational properties of thirty asteroids from photometric data
  | periodikum = Icarus
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 1996
  | mesiac = 
  | ročník = 164
  | číslo = 2
  | strany = 346–383
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2003Icar..164..346T
  | issn = 
  | doi=10.1016/S0019-1035(03)00146-5 
  | dátum prístupu = 2007-03-15
}}&lt;/ref&gt; Zložený je prevažne z [[uhlík]]a a [[kremík]]a (podobne ako Ceres).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Larson
  | meno = H. P.
  | odkaz na autora = 
  | priezvisko2 = Feierberg
  | meno2 = M. A.
  | autor2 = 
  | odkaz na autora2 = 
  | priezvisko3 = Lebofsky
  | meno3 = L. A.
  | autor3 = 
  | odkaz na autora3 = 
  | titul = The composition of asteroid 2 Pallas and its relation to primitive meteorites
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1983Icar...56..398L
  | dátum vydania = 1983
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-10-20
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Hygiea je uhlíkatý asteroid, ale na rozdiel od ostatných veľkých asteroidov leží relatívne blízko k rovine ekliptiky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = M. A. Barucci et al.
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 10 Hygiea: ISO Infrared Observations
  | url = http://www.lesia.obspm.fr/~crovisier/biblio/preprint/bar02_icarus.pdf
  | dátum vydania = 2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-10-21
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20071128200223/http://www.lesia.obspm.fr/~crovisier/biblio/preprint/bar02_icarus.pdf
  | dátum archivácie = 2007-11-28
  }}{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Ceres the Planet
  | url = http://www.orbitsimulator.com/gravity/articles/ceres.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-10-20
  | vydavateľ = orbitsimulator.com
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
  }}&lt;/ref&gt;

== Rodiny a skupiny ==
[[Súbor:Asteroid proper elements i vs e.png|thumb|right|Tento graf obežných inklinácií (I&lt;sub&gt;p&lt;/sub&gt;) a excentricít (E&lt;sub&gt;p&lt;/sub&gt;) pre viaceré asteroidy Pásma planétok jasne ukazuje niekoľko rodín planétok]]
{{hlavný článok|Rodina planétok}}

V roku [[1918]] japonský [[astronóm]] [[Kiyotsugu Hirayama]] zistil, že obežné dráhy niektorých asteroidov majú podobné vlastnosti, čo z nich vytvára rodiny a skupiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Hughes
  | meno = David W.
  | odkaz na autora = 
  | titul = Finding Asteroids In Space
  | url = http://www.open2.net/sciencetechnologynature/planetsbeyond/asteroids/finding.html
  | dátum vydania = 2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-04-20
  | vydavateľ = BBC
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Približne jedna tretina všetkých asteroidov Pásma planétok je členom niektorej rodiny planétok. Tieto podobné obežné vlastnosti, ako sú stredná polos, [[excentricita]], obežná [[inklinácia]] ako aj spektrálne vlastnosti, naznačujú, že vznikli z pôvodne jedného telesa, ktoré sa rozpadlo pri zrážke. Existuje 20 – 30 zoskupení, kde takmer určite ide o rodiny. Rodiny planétok môžu byť potvrdené až vtedy, keď sú určené ich rovnaké črty.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Lemaitre
  | meno = Anne
  | odkaz na autora = 
  | titul = Proceedings Dynamics of Populations of Planetary Systems
  | vydavateľ = Cambridge University Press
  | miesto = Belehrad, Srbsko a Čierna Hora
  | rok = 31. august - 4. september 2004
  | isbn = 
  | kapitola = Asteroid family classification from very large catalogues
  | strany = 135–144
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2005dpps.conf..135L
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Menšie zoskupenia asteroidov sa nazývajú skupiny alebo kopy.

Niektoré z najväčších rodín v Pásme planétok (postupne podľa zväčšujúcej sa hlavnej polosi) sú [[rodina Flora]], [[rodina Eunoma]], [[rodina Koronis]], [[rodina Eos]] a [[rodina Themis]]. Rodina Flora, jedna z najväčších, s viac ako 800 známymi členmi sa mohla sformovať pri zrážke menej ako pred 1 miliardou rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Martel
  | meno = Linda M. V.
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tiny Traces of a Big Asteroid Breakup
  | url = http://www.psrd.hawaii.edu/Mar04/fossilMeteorites.html
  | dátum vydania = 9. marec 2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2007-04-02
  | vydavateľ = Planetary Science Research Discoveries
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Najväčším asteroidom, ktorý je skutočným členom rodiny je [[4 Vesta]]. [[1 Ceres]] je iba votrelcom v [[Rodina Gefion|rodine Gefion]]. [[Rodina Vesta]] vznikla pri zrážke, po ktorej ostal na 4 Veste veľký kráter. [[HED meteorit]]y môžu mať tiež pôvod v tejto kolízii.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = Drake
  | meno = Michael J.
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = The eucrite/Vesta story
  | periodikum = Meteoritics &amp; Planetary Science
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 2001
  | mesiac = 
  | ročník = 36
  | číslo = 4
  | strany = 501–513
  | url = http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-bib_query?bibcode=2001M%26PS...36..501D
  | issn = 
  | dátum prístupu = 2007-02-04 
}}&lt;/ref&gt;

V Pásme planétok boli objavené tri hlavné skupiny prachu. Majú podobné sklony dráh ako rodiny Eos, Koronis a Themis a pravdepodobne sú spojené s týmito rodinami.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = Love, S. G.; Brownlee, D. E.
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = The [[IRAS]] dust band contribution to the interplanetary dust complex - Evidence seen at 60 and 100 microns
  | periodikum = Astronomical Journal
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 1992
  | mesiac = 
  | ročník = 104
  | číslo = 6
  | strany = 2236–2242
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1992AJ....104.2236L
  | issn = 
  | doi = 10.1086/116399
  | dátum prístupu = 2007-04-11
}}&lt;/ref&gt;

=== Okraj ===
Okraj vnútornej hrany Pásma asteroidov (medzi 1,78 a 2,0 AU, so strednou polosou 1,9 AU) tvorí [[Maďarská rodina (astronómia)|Maďarská rodina]] planétok. Sú pomenované po hlavnom členovi [[434 Hungaria]] a táto rodina obsahuje najmenej 52 pomenovaných členov. Maďarská rodina je od zvyšku Pásma asteroidov oddelená Kirkwoodovou medzerou s rezonanciou 4:1 a obežné dráhy týchto asteroidov majú vysokú inklináciu. Niektorí členovia patria medzi [[Mars križujúce asteroidy]] a gravitačné poruchy vytvárané Marsom sú pravdepodobne dôvodom zmenšovania tejto rodiny.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = Spratt
  | meno = Christopher E.
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = The Hungaria group of minor planets
  | periodikum = Journal of the Royal Astronomical Society of Canada
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 1990
  | mesiac = 
  | ročník = 84
  | číslo = 2
  | strany = 123–131
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/1990JRASC..84..123S
  | issn = 
  | dátum prístupu = 2007-02-04
}}&lt;/ref&gt;

Ďalšou skupinou Pásma planétok s vysokou inklináciou je [[rodina Phocaea]], ktorá sa skladá prevažne z [[Planétka typu S|S-typov]] asteroidov, zatiaľ čo susediaca Maďarská rodina obsahuje aj nejaké [[Planétka typu E|E-typy]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = Carvano, J. M.; Lazzaro, D.; Mothé-Diniz, T.; Angeli, C. A.; Florczak, M.
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Spectroscopic Survey of the Hungaria and Phocaea Dynamical Groups
  | periodikum = Icarus
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 2001
  | mesiac = 
  | ročník = 149
  | číslo = 1
  | strany = 173–189
  | url = http://adsabs.harvard.edu/abs/2001Icar..149..173C
  | issn = 
  | doi = 10.1006/icar.2000.6512
  | dátum prístupu = 2007-02-04
}}&lt;/ref&gt; Rodina Phocaea obieha medzi 2,25 a 2,5 AU od Slnka.

Okraj vonkajšej hrany Pásma asteroidov tvorí [[65 Cybele|skupina Cybele]] obiehajúca medzi 3,3 a 3,5 AU, ktorá má rezonanciu 7:4 s Jupiterom. [[Skupina Hilda]] sa nachádza medzi 3,5 a 4,2 AU, má relatívne kruhovú obežnú dráhu a stabilnú dráhovú rezonanciu 3:2 s Jupiterom. Nachádza sa tu niekoľko asteroidov aj za vzdialenosťou 4,2 AU až po Jupiterovu obežnú dráhu. Na samotnej Jupiterovej dráhe sa nachádzajú dve rodiny [[libračný bod|zvláštnym spôsobom]] stabilných planétok, tzv. [[Trójan (planétka)|Trójanov]], ktoré sa počtom približujú množstvu asteroidov Pásma planétok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Sheppard
  | meno = Scott
  | odkaz na autora = 
  | titul = The Trojan Page
  | url = http://www.dtm.ciw.edu/users/sheppard/satellites/trojan.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120112085631/http://www.dtm.ciw.edu/users/sheppard/satellites/trojan.html
  | dátum archivácie = 2012-01-12
  }}&lt;/ref&gt;

=== Nové rodiny ===
Niektoré rodiny planétok sa sformovali v astronomickej mierke len nedávno. [[Kopa Karin]] vznikla približne pred 5,7 miliónmi rokov pri kolízii asteroidu s polomerom {{km|16|m|w}}.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = SwRI researchers identify asteroid breakup event in the main asteroid belt
  | periodikum = SpaceRef.com
  | odkaz na periodikum = 
  | dátum = 12. jún 2002
  | mesiac = 
  | ročník = 
  | číslo = 
  | strany = 
  | url = http://www.spaceref.com/news/viewpr.html?pid=8627
  | issn = 
  | dátum prístupu = 2007-04-15
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; [[490 Veritas|Rodina Veritas]] vznikla pred 8,3 miliónmi rokov, čoho dôkazom sú [[sediment]]y získané z usadenín na [[ocenánske dno|dne oceánov]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = McKee
  | meno = Maggie
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Eon of dust storms traced to asteroid smash
  | periodikum = New Scientist Space
  | odkaz na periodikum = 
  | dátum = 18. január 2006
  | rok = 
  | mesiac = 
  | ročník = 
  | číslo = 
  | strany = 
  | url = http://space.newscientist.com/channel/solar-system/comets-asteroids/dn8603
  | issn = 
  | dátum prístupu = 2007-04-15 
}}&lt;/ref&gt;

Vo vzdialenejšej minulosti, pred 450 miliónmi rokov, sa pravdepodobne sformovala [[1270 Datura|kopa Datura]] pri kolízii s asteroidom Pásma planétok. Tento vek sa viac odhaduje na základe ich dnešných obežných dráh ako z ich zloženia. Táto kopa bola zdrojom zodiakálneho prachového materiálu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = Nesvorný, D.; Vokrouhlick, D.; Bottke, W. F.
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = The Breakup of a Main-Belt Asteroid 450 Thousand Years Ago 
  | periodikum = Science
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 2006
  | mesiac = 
  | ročník = 312
  | číslo = 5779
  | strany = 1490 
  | url = http://www.sciencemag.org/cgi/content/full/312/5779/1490
  | issn = 
  | doi = 10.1126/science.1126175
  | pmid=16763141
  | dátum prístupu = 2007-04-15
}}&lt;/ref&gt; Ďalšie nedávno sformované kopy, ako je [[4652 Iannini|kopa Iannini]] (približne pred 1-5 miliónmi rokov), mohli byť tiež zdrojom prachového materiálu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = Nesvorný, D.; Bottke, W. F.; Levison, H. F.; Dones, L.
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Recent Origin of the Solar System Dust Bands
  | periodikum = The Astrophysical Journal
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 2003
  | mesiac = 
  | ročník = 591
  | číslo = 
  | strany = 486–497
  | url = http://www.journals.uchicago.edu/cgi-bin/resolve?id=doi:10.1086/374807
  | issn = 
  | doi = 10.1086/374807
  | dátum prístupu = 2007-04-15
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== Prieskum ==
[[Súbor:Dawn Flight Configuration 2.jpg|thumb|right|Umelcov koncept sondy [[Dawn (sonda)|Dawn]] s asteroidmi [[4 Vesta]] (vľavo) a [[1 Ceres]] (vpravo)]]
Prvou [[Vesmírna sonda|vesmírnou sondou]], ktorá križovala Pásmo planétok, bol [[Pioneer 10]], ktorý do tejto oblasti vstúpil [[16. júl]]a [[1972]]. V tej dobe prevládala obava, že úlomky v pásme môžu predstavovať veľké nebezpečenstvo pre sondu, ale odvtedy tadiaľ preletelo jedenásť sond bez nehody. [[Pioneer 11]], [[Voyager 1]], [[Voyager 2]], [[Ulysses (sonda)|Ulysses]] a [[Juno (sonda)|Juno]] preleteli cez pásmo bez fotografovania asteroidov. [[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]] v roku [[1991]] vyfotografoval asteroid [[951 Gaspra]] a v roku [[1993]] asteroid [[243 Ida]], [[NEAR Shoemaker]] v roku [[1997]] vyfotografoval [[253 Mathilde]], [[Cassini-Huygens]] v roku [[2000]] vyfotografoval [[2685 Masursky]], [[Stardust]] v roku [[2002]] vyfotografoval [[5535 Annefrank]], [[New Horizons]] v roku [[2006]] vyfotografoval [[132524 APL]], sonda [[Rosetta (sonda)|Rosetta]] v roku [[2008]] vyfotografovala asteroid [[2867 Šteins]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = M. A. Barucci, M. Fulchignoni and A. Rossi 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Rosetta Asteroid Targets: 2867 Steins and 21 Lutetia 
  | periodikum = Space Science Reviews
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 2007
  | mesiac = 
  | ročník = 128
  | číslo = 1–4 
  | strany = 67–78 
  | url = 
  | issn = 
  | doi = 10.1007/s11214-006-9029-6 
}}&lt;/ref&gt; a sonda Dawn podrobne skúmala Vestu a Ceres. Vďaka malej hustote materiálu vo vnútri pásma je pravdepodobnosť, že sa sonda s niektorým asteroidom zrazí, menšia ako jedna k miliarde.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
  | priezvisko = Stern
  | meno = Alan
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = New Horizons Crosses The Asteroid Belt
  | periodikum = Space Daily
  | odkaz na periodikum = 
  | dátum = 2. jún 2006
  | rok = 
  | mesiac = 
  | ročník = 
  | číslo = 
  | strany = 
  | url = http://www.spacedaily.com/reports/New_Horizons_Crosses_The_Asteroid_Belt.html
  | issn = 
  | dátum prístupu = 2007-04-14
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120328200542/http://www.spacedaily.com/reports/New_Horizons_Crosses_The_Asteroid_Belt.html
  | dátum archivácie = 2012-03-28
  }}&lt;/ref&gt;

Všetky fotografie asteroidov urobené vesmírnymi sondami boli urobené podľa letových možností sond a vzdialeností daných asteroidov. Viaceré sondy mali výskum planétok pri prelete okolo nich len ako vedľajší cieľ misie. Iba sondy NEAR Shoemaker, [[Hajabusa]] a [[Dawn (sonda)|Dawn]] mali prieskum asteroidov ako hlavnú náplň. V prípade prvých dvoch zmienených sond preskúmané asteroidy patria medzi objekty, ktoré sa v určitej fáze obehu okolo Slnka nachádzajú blízko Zeme. Sonda Dawn sa zase zamerala na dva zo štvorice najväčších objektov pásma planétok. Odštartovala v roku 2007 a jej prílet k prvému cieľu, planétke 4 Vesta, nastal v roku 2011. O rok neskôr sa od Vesty vypravila na druhú časť svojej cesty a v januári [[2015]] dorazila na obežnú dráhu planéty Ceres. Počas svojich orbitálnych misií zhromažďovala dáta charakterizujúce obe telesá (snímky povrchu, merania [[gravitačné pole|gravitačného poľa]], spektrometria hornín) a prispela tak k poznanie tejto významnej oblasti slnečnej sústavy. Sonda fungovala až do vyčerpania pohonných hmôt, ku ktorému došlo [[31. október|31. októbra]] [[2018]] na obežnej dráhe okolo Ceres.

== Pásmo planétok v literatúre ==
* Pásmo planétok sa objavuje v [[Arthur C. Clarke|Clarkovom]] románe [[2001: Vesmírna odysea]]. Vesmírna loď ''Discovery'' pri svojom lete k Saturnu sa počas preletu týmto pásmom priblíži k fiktívnemu asteroidu 7794. Je opisovaný ako päťdesiatmetrový balvan veľmi nepravidelného tvaru, zvoľna sa prevaľujúci, s rôznofarebnými svetlejšími a tmavšími škvrnami na povrchu. Posádka Discovery naň vyslala projektil (podobný postup bol použitý o 37 rokov neskôr sondou [[Deep Impact]]) a po náraze merala spektrum vyvrhnutého materiálu. Po tomto románe bol po Arthurovi C. Clarkovi pomenovaný asteroid [[4923 Clarke]].
* V postskripte [[3001: Posledná vesmírna odysea]] Clarke vtipne vyjadril svoje sklamanie nad tým, že [[2001 Einstein|asteroid 2001]] nedostal názov podľa neho, ale namiesto toho bol pomenovaný podľa [[Albert Einstein|Alberta Einsteina]]. Asteroid 3001 bol pomenovaný [[3001 Michelangelo]].

== Pozri aj ==
{{portál|Slnečná sústava|}}
* [[Planétka|Asteroid]]
* [[Kentaur (planétka)]]
* [[1 Ceres]]
* [[Trójan (planétka)]]
* [[4 Vesta]]
* [[Mars]]
* [[Jupiter]]
* [[Zodiakálne svetlo]]
* [[Kirkwoodova medzera]]
* [[Dráhová rezonancia]]
* [[Planetezimála]]
* [[Slnečná hmlovina]]

== Zdroj ==
{{preklad|en|Asteroid belt|318724542}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.nineplanets.org/asteroids.html Planétky] {{eng icon}}
* [http://solarsystem.nasa.gov/planets/profile.cfm?Object=Asteroids NASA - asteroidy] {{eng icon}}
* [http://www.astronomycast.com/astronomy/episode-55-the-asteroid-belt/ Pásmo planétok] {{eng icon}}
* [http://www.solstation.com/stars/asteroid.htm Hlavné pásmo asteroidov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070515163455/http://www.solstation.com/stars/asteroid.htm |date=2007-05-15 }} {{eng icon}}
* [http://solarsystem.nasa.gov/index.cfm NASA - prieskum Slnečnej sústavy] {{eng icon}}
* [http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/planets/asteroidpage.html NASA - mesačná a planetárna veda - asteroidy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070411201013/http://nssdc.gsfc.nasa.gov/planetary/planets/asteroidpage.html |date=2007-04-11 }} {{eng icon}}
* [http://www.planetary.org/explore/topics/asteroids_and_comets/facts.html Asteroidy a kométy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070428143402/http://www.planetary.org/explore/topics/asteroids_and_comets/facts.html |date=2007-04-28 }} {{eng icon}}
* [http://dawn.jpl.nasa.gov/ Misia sondy Dawn] {{eng icon}}
* [http://www.spacedaily.com/reports/New_Horizons_Crosses_The_Asteroid_Belt.html New Horizons križuje Pásmo planétok] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120328200542/http://www.spacedaily.com/reports/New_Horizons_Crosses_The_Asteroid_Belt.html |date=2012-03-28 }} {{eng icon}}
* [http://www.dtm.ciw.edu/users/sheppard/satellites/trojan.html Trojanske planétky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120112085631/http://www.dtm.ciw.edu/users/sheppard/satellites/trojan.html |date=2012-01-12 }} {{eng icon}}
* [http://adsabs.harvard.edu/abs/1990JRASC..84..123S Maďarská rodina planétok] {{eng icon}}
* [http://history.nasa.gov/SP-345/ch4.htm Malé objekty] {{eng icon}}
* [http://adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-bib_query?bibcode=2001M%26PS...36..501D Príbeh Vesty] {{eng icon}}
* [http://www.open2.net/sciencetechnologynature/planetsbeyond/asteroids/history.html História pozorovaní asteroidov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110611093414/http://www.open2.net/sciencetechnologynature/planetsbeyond/asteroids/history.html |date=2011-06-11 }} {{eng icon}}
* [http://ssd.jpl.nasa.gov/sbdb.cgi NASA - databáza malých objektov] {{eng icon}}
* [http://www.jpl.nasa.gov/news/features.cfm?feature=520 Záhady slnečnej hmloviny] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120117093701/http://www.jpl.nasa.gov/news/features.cfm?feature=520 |date=2012-01-17 }} {{eng icon}}

{{Planétky}}
{{Slnečná sústava}}

[[Kategória:Slnečná sústava]]
[[Kategória:Planétky hlavného pásma| ]]</text>
      <sha1>jvwe4y4pa4q48j3ai4sfpwhgsohdkqr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pribina</title>
    <ns>0</ns>
    <id>32019</id>
    <revision>
      <id>8213305</id>
      <parentid>8109130</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T17:09:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213305</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18829" sha1="3tlggv73rojmxxbpfgwlphlm4ete650" xml:space="preserve">{{pozri|rovnomennej planétke|10293 Pribina}}
{{Infobox Osobnosť 
| Popis osoby = nitrianske knieža
| Portrét = Pribina, Nitra (2008).jpg |
Popis portrétu = Socha kniežaťa Pribinu v Nitre |
Dátum narodenia = okolo [[800]] |
Dátum úmrtia = [[861]] |
Miesto narodenia = |
Miesto úmrtia = |

}}
'''Pribina''' (názvy v historických textoch: ''Privina, Priwina, Priuuinna, Briuuinus, Briwinus, Privuina, Priuina, Pruno, Bryno, Brynno''; * okolo r. [[800]] – † [[861]]) bol prvé historicky známe [[knieža]] priamych predkov dnešných Slovákov. V rokoch [[825]] až [[833]] bol posledným kniežaťom samostatného [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskeho kniežatstva]] a asi od roku [[840]] do [[861]] prvým kniežaťom [[Blatenské kniežatstvo|Blatenského kniežatstva]] na území dnešného [[Maďarsko|Maďarska]]. Bol ženatý, mal syna [[Koceľ|Koceľa]] s manželkou, pochádzajúcou z [[Bavorsko|Bavorska]].&lt;ref name=&quot;Dejiny kráľovstva Uhorského&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Záborský
 | meno = Jonáš 
 | odkaz na autora = Jonáš Záborský
 | prepis = Timotej Kubiš
 | titul = Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Slovart
 | miesto = Bratislava 
 | rok = 2012
 | isbn = 978-80-556-0407-7
 | počet strán = 671
 | strany = 26
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Stopy dávnej minulosti 3.&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Dvořák
 | meno = Pavel 
 | odkaz na autora = Pavel Dvořák
 | spoluautori = 
 | titul = Stopy dávnej minulosti
 | zväzok = 3 : Zrod národa
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Rak Budmerice
 | miesto = Budmerice 
 | rok = 2013
 | isbn = 978-80-85501-59-9
 | počet strán = 270
 | strany = 86
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Kostol v Nitre ==
Či bol Pribina pôvodne [[Pohanstvo|pohanom]] je dnes sporné, častejšie sa usudzuje, že ním bol. Vo svojom kniežatstve dal v každom prípade už okolo roku [[828]] postaviť [[Kresťanstvo|kresťanský]] [[kostol]], ktorý mu vysvätil osobne [[Salzburg|salzburský]] [[arcibiskup]] [[Adalram]]. Bol to prvý známy kostol [[Západní Slovania|západných]] a [[Východní Slovania|východných Slovanov]]. Skutočnosť, že to Pribina vykonal nezávisle od susedného vládcu [[Mojmír I.|Mojmíra]], je jedným z dôkazov o vtedy ešte samostatnom postavení Nitrianskeho kniežatstva. Táto udalosť je dôležitá aj preto, lebo vysvätenie kostola bol úkon, spadajúci do právomocí [[Passau|pasovského]] [[biskup]]a. Predpokladá sa, že Pribina  mal veľmi blízky vzťah k salzburskému arcibiskupovi Adalramovi, ktorý ho pokrstil až po vyhnaní z Nitry v mestečku Traismauer (pamätná tabuľa na kostole a fontána pripomínajúca krstenie svätenou vodou)&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Kučera
| meno = Matúš
| odkaz na autora = Matúš Kučera
| titul = Slovenské dejiny
| zväzok = I : od príchodu Slovanov do roku 1526
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]]
| rok = 2008
| isbn = 978-80-89222-58-2
| počet strán = 368
| strany = 69{{--}}70
}}&lt;/ref&gt;.

Príčiny vysvätenia kresťanského kostola v [[Nitra|Nitre]], nie sú ešte úplne jasné. Jestvuje niekoľko názorov, z ktorých dva sú najpravdepodobnejšie:
* Pribina dal vysvätiť kostolík pre nemeckých osadníkov, ktorí už boli kresťania pod svojím hradom (toto tvrdí napríklad Cibulka);
* Kostolík dal Pribina vysvätiť pre svoju manželku, ktorá bola pravdepodobne kresťanka, alebo aspoň zo spoločensky vysokopostavených soľnohradských vrstiev (toto tvrdí napríklad [[Daniel Rapant|Rapant]]).

O Pribinovi treba predpokladať, že bol pod vplyvom svojej manželky a stykom s [[Bavorsko|bavorským]] nemeckým prostredím naklonený kresťanskej kultúre.

==Vyhnanie z Nitry ==  	 
V roku [[833]] dobyl Mojmír, vládca susedného Moravského kniežatstva, Pribinovo Nitrianske kniežatstvo, Pribinu vyhnal a premenil Nitrianske kniežatstvo na [[údelné kniežatstvo]] v rámci svojho vlastného štátu, ktorý odvtedy nazývame [[Veľká Morava]].

Bližšie okolnosti a príčiny tejto udalosti nie sú známe. Jediný písomný prameň tu je spis ''[[O obrátení Bavorov a Korutáncov]]'' z roku 870, ktorý spomína okrem vysviacky kostola v Nitre (asi v roku 828) aj neskoršie Pribinovo vyhnanie z Nitry (z historických súvislostí vyplýva, že sa odohralo v prvej polovici roka 833). Túto udalosť však potvrdzujú aj archeologické nálezy. Útok Moravanov bol prudký, neodolali mu viaceré hrady Pribinovho kniežatstva. Pobedim, Majcichov a Čingov práve niekedy v tomto období zničil oheň. Zanikla aj Ostrá Skala na Orave.

V minulosti historici zvykli tvrdiť, že príčinou vyhnania Pribinu z Nitry bol odpor Mojmíra ku kristianizačnej a germanofilnej orientácii Pribinu. Kým jeho germanofilstvo asi dnes ťažko posúdiť, pohanskej orientácii Mojmíra protirečí údaj o prijatí kresťanstva Moravanmi v roku 831 a početné nálezy kresťanských stavieb spred roku 833 v Moravskom kniežatstve v [[Mikulčice|Mikulčiciach]]. 
			
Pribina ušiel s družinou k markgrófovi franských „východných oblastí“ (Avarská marka a Korutánska marka) [[Ratbod]]ovi (Radbod, Rathbod), ktorý ho v polovici roka 833 (asi v máji) v Rezne predstavil kráľovi Ľudovítovi Nemcovi. Na príkaz tohto kráľa potom Pribinu pokrstili, resp. podľa niektorých bádateľov len znova pokrstili (lebo nevedel dokázať, či nebol svoho času pokrstený len nesvätenou vodou, ako to robili íroškótski misionári, a vtedy sa – napríklad podľa nariadenia synody z roku 796 – musel krst zopakovať). O slabosti Ľudovíta Pobožného v tom čase (vnútropolitické problémy) alebo o slabosti vplyvu Pribinu svedčí, že Ľudovít Pobožný neurobil pokus (ak áno, tak bezvýsledne) vrátiť Pribinovi jeho panstvo, z ktorého ho vyhnal Mojmír (takéto pokusy bývali vtedy pomerne bežné).

Pre spory s Ratbodom (možno pre jeho neochotu poskytnúť mu pomoc v boji proti Mojmírovi) čoskoro Pribina utiekol z „východných oblastí“ do Bulharska a neskôr do Chorvátska (presnejšie do Slavónska) k svojmu príbuznému, kniežaťu [[Ratimir]]ovi. V roku 838 však Ratbod dobyl Ratimirovo kniežatstvo, takže Pribina utiekol k [[Salacho]]vi, kniežaťu Kranska, ktorého územie vtedy už pravdepodobne patrilo do franského Korutánska, ovládaného Radbodom. Salacho zmieril Pribinu s Radbodom a pomohol mu získať priazeň kráľa [[Ľudovít Nemec|Ľudovíta Nemca]].

== Vláda v Panónskom kniežatstve ==
V roku [[839]] alebo [[840]] Pribina dostal od Ľudovíta Nemca do správy územie, ktoré dnes nazývame  [[Panónske kniežatstvo]], ktoré bolo dovtedy časť Korutánskej marky spravovanej Ratbodom. V roku [[846]] alebo 847 dostal toto kniežatstvo do doživotnej a okolo roku [[848]] do dedičnej držby.V kniežatstve Pribina spustil rozsiahlu kolonizáciu a bol horlivým kristianizátorom. Hlavné mesto [[Blatnohrad]] dal prestavať na obrovskú pevnosť a postavil najmenej 15 kostolov. Pribinovo panstvo bolo cieľom misijnej činnosti franských kňazov, ktorí okrem počtu kostolov rozmnožovali aj svetskú moc Franskej ríše. Do poslednej chvíle bol Pribina verným vazalom franských kráľov, ochraňoval Franskú ríšu pred útokmi Veľkej Moravy, Bulharska a juhozápadných Slovanov. V christianizačnej činnosti Pribinovi veľmi pomáhal aj jeho syn Koceľ.

24. januára [[850]] Pribinovi salzburgský arcibiskup [[Liutprand]] (Liupram) vysvätil na kniežacom hrade v Blatnohrade prvý zo série kostolov. Text Conversio explitne uvádza zaujímavú informáciu – menný zoznam významných ľudí, ktorí sa na tomto akte zúčastnili. Zoznam začína 14 slovanskými menami (podľa J. Stanislava sú všetky okrem troch západoslovanské a zvyšné tri sú južnoslovanské) „Chezil [Koceľ], Unzat, Chotemir, Liutemir, Zcurben, Siliz, Wlkina, Witemir, Trebiz, Brisnuz, Zuemir, Zeska, Crimisin, Goimer, Zistilo“, ktorých môžeme považovať za členov Pribinovej družiny (teda osoby, ktoré spolu s Pribinom ušli z Nitry), a pokračuje 17 čisto nemeckými menami „Amalrih, Altwart, Wellehelm, Fridepercht, Scrot, Gunther, Gunther [2 Guntherovia], Arfrid, Nidrih, Isanpero, Rato, Deotrih, Madalperht, Engilhast, Waltker, Deotpald“. Podľa názoru Jána Stanislava názvy obcí spojené s týmito menami rozširujú hranice Pribinovho kniežatstva ďaleko na sever aj na juh (napr. Silic – Žilic- Žilina, Wlkina – dnešná Vlkonya v Maďarsku a pod.).&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Steinhübel
  | meno = Ján
  | odkaz na autora = Ján Steinhübel
  | titul = Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia
  | vydavateľ = [[Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
  | miesto = Bratislava
  | vydanie = 1
  | rok = 2004
  | isbn = 80-224-0812-3 
  | kapitola = 
  | strany = 101
}}; {{Citácia knihy
| priezvisko = Dvořák
| meno = Pavel
| titul = Stopy dávnej minulosti
| zväzok = 3, Zrod národa
| vydanie = 1
| miesto = Budmerice
| vydavateľ = Rak
| rok = 2004
| isbn = 80-85501-28-7
| počet strán = 287
| strany = 157
}}&lt;/ref&gt;

==Smrť ==
Pribina padol v bojoch [[Karloman]]a s [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislavom]] za nevyjasnených okolností. Jeho nástupcom sa stal jeho syn [[Koceľ]].

==Primárne zdroje o Pribinovi ==
Primárne pramene o Pribinovi sú:
*[[O obrátení Bavorov a Korutáncov]], t. j. tzv. Conversio, ktorý vznikol okolo roku 870 (linky pozri dole)
*[[Aventinus|Aventinove]] texty, ktoré vznikli začiatkom 16. storočia na základe starších, často dnes už stratených, prameňov  (linky pozri dole)
*uvedenie v mníšskom zozname pútnikov, ktorí sa na ceste do Ríma zastavili v kláštore v Cividale ([[Cividalský evanjeliár]]; v tvare ''Priuuinna'' a možno aj ''Bribina'')&lt;ref&gt;pozri napr. {{Citácia knihy
| priezvisko = Dvořák
| meno = Pavel
| titul = Stopy dávnej minulosti
| zväzok = 3, Zrod národa
| vydanie = 1
| miesto = Budmerice
| vydavateľ = Rak
| rok = 2004
| isbn = 80-85501-28-7
| počet strán = 287
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;
*listiny&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|editori=[[Lubomír Emil Havlík]] et al|titul=Magnae Moraviae fontes historici|zväzok=III : Diplomata, epistolae, textus historici varii|vydanie text=Vyd. 1.|miesto=Brno|vydavateľ=Universita J. E. Purkyně v Brně{{--}}filosofická fakulta|rok=1969|edícia=Spisy filosofické fakulty|zväzok edície=134|počet strán=470|strany=}} [http://www.cormierop.cz/Magnae-Moraviae-Fontes-Historici.html]; v Dvořák 2004 je tretia listina aj farebne odfotená&lt;/ref&gt;:  
**Ľudovít Nemec daroval Pribinovi (''Briwinus'') mansy pri rieke Valchau (rok 846): [http://www.dmgh.de/de/fs1/object/display/bsb00000362_00104.html?sortIndex=030%3A030%3A0001%3A010%3A00%3A00&amp;sort=score&amp;order=desc&amp;context=priwina&amp;subSeriesTitle_str=&amp;hl=false&amp;fulltext=priwina], [http://regesten.regesta-imperii.de/anzeige.php?pk=3114&amp;bandanzeige=]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
**Ľudovít Nemec daroval Pribinovi (''Priwina'') všetky benefíciá do vlastníctva (rok 847): [http://www.dmgh.de/de/fs1/object/display/bsb00000362_00105.html?sortIndex=030%3A030%3A0001%3A010%3A00%3A00&amp;sort=score&amp;order=desc&amp;context=priwina&amp;subSeriesTitle_str=&amp;hl=false&amp;fulltext=priwina], [http://regesten.regesta-imperii.de/anzeige.php?pk=3122&amp;bandanzeige=]
**Ľudovít Nemec potvrdzuje Pribinovo (''Briuuinus'') darovanie územia pri Sále Nieder-Altaichu (rok 860): [http://www.dmgh.de/de/fs1/object/goToPage/bsb00000362.html?pageNo=144&amp;sortIndex=030%3A030%3A0001%3A010%3A00%3A00&amp;sort=score&amp;order=desc&amp;context=priwina&amp;hl=false&amp;fulltext=priwina], [http://regesten.regesta-imperii.de/anzeige.php?pk=3247&amp;bandanzeige=]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, [http://slusny.aspone.cz/default.aspx?pg=0ef2b0fb-c936-473a-aa14-91666028314d (v slovenčine)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141102031641/http://slusny.aspone.cz/default.aspx?pg=0ef2b0fb-c936-473a-aa14-91666028314d |date=2014-11-02 }}; v tejto listine sa nachádza aj známy sporný výraz [[Slougenzinmarcha]] (? slovenská marka)

Pribinove osudy (tak aj v tomto článku vyššie) sa obyčajne opisujú najmä podľa Conversia; Aventinove texty (vo viacerých bodoch od Conversia odchylné) sa v súvislosti s Pribinom v bežnej literatúre obyčajne ignoruje, pretože sú neskoršieho dáta a nie všetci historici Aventina považujú za spoľahlivý zdroj. O Aventinovi pozri nižšie.

===Pribina podľa textu O obrátení Bavorov...===
*latinský originál celého textu (&quot;Priwina&quot; sa prvý raz vyskytuje na str. 11): [http://www.dmgh.de/de/fs1/object/display/bsb00000942_00020.html]
*slovenský preklad časti týkajúcej sa slovenských dejín: [http://sclabonia.sk/2010/05/spravy-o-starych-slovanoch-iv/], iný preklad [http://www.hradiska.sk/2011/06/spis-o-obrateni-bavorov-korutancov-na.html]

Meno sa tu vyskytuje v tvaroch: ''Priwina, Privuina, Priuina, Pruno''.

===Pribina podľa Aventina ===
[[Aventinus]] uvádza o Pribinovi (''Bryn(n)o..., qui et Privina'') o.i. nasledovné významné informácie neuvedené v Conversiu &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Stanislav|meno=Ján|odkaz na autora=Ján Stanislav (1904)|titul=Slovenský juh v stredoveku II|odkaz na titul=Slovenský juh v stredoveku|vydanie=2|vydavateľ=Národné literárne centrum|miesto=Bratislava|rok=2004|isbn=80-88878-89-6|počet strán=533|strany=370}}; a Aventinus: ''Annales Boiorum'', vydanie z roku 1710 - kniha IV - cap. X 27 a XII 7 a XII 13,14 a XIII 14 a XIII 20 a XIV 7 a XIV 43 - český preklad tu [http://www.cormierop.cz/Magnae-Moraviae-Fontes-Historici.html], latinský originál tu [http://books.google.sk/books?id=Mcg-AAAAcAAJ&amp;printsec=frontcover&amp;dq=inauthor:%22Johann+Turmair%22&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ei=5J-MUKGfNMHCtAadroCgCg&amp;ved=0CEEQ6AEwAw#v=onepage&amp;q=Brynno&amp;f=false str. 352 a nasl.], latinské vydanie z roku 1882 tu [http://daten.digitale-sammlungen.de/~db/0001/bsb00016718/images/index.html?id=00016718&amp;nativeno=527 str. 527 dole] ďalšie verzie Aventinovho textu pozri napr. v článku [[bitka pri Bratislave]]&lt;/ref&gt;:
*Pribinovi patrili mestá (zdroj: viacero miest v Annales Boiorum):
** [[Nitra]] (vydanie 1710: ''Nitrauia''/vydanie 1882:''Nitrava'') a
** [[Bratislava]] (vydanie 1710: ''Pisonium quae &amp; Vratislaburgium''/vydanie 1882: ''Pisonium, quae et Vratissolaoburgium'') a 
** [[Brno]] (''Brynna'') 
*podľa Pribinu bolo pomenované mesto Brno (zdroj: Annales Boiorum – kniha IV – cap. X 27)
*Pribina posvätil kostol nielen v Nitre, ale aj v Bratislave (zdroj: podľa J. Stanislava sa Aventinus  pri tejto informácii odvoláva na rukopis M dvornej štátnej knižnice v Mníchove a na rukupis A mestského archívu v Augsburgu – vydanie z roku 1886 – V. Band – IV. Buch – cap. 59. str. 172 – 3)

== Pôvod mena Pribina ==
Väčšina vedcov zastáva názor, že meno Pribina vzniklo buď zo slova prvina, čiže prvorodený syn, prvý z rodu alebo je odvodené od slova pribúdať, pribývať.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://old.kniznica-rv.sk/publikacie/slovensko_v_historii.htm |dátum prístupu=2012-10-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121015172558/http://old.kniznica-rv.sk/publikacie/slovensko_v_historii.htm |dátum archivácie=2012-10-15 }}&lt;/ref&gt; Podľa [[Šimon Ondruš|Šimona Ondruša]] meno Pribina asi znamená prvotne &quot;predný, prvý&quot; a vzniklo alternáciou b a m (staré pr(e)im- sa zmenilo na prib-). Autor dodáva, že ''O väčšom výskyte základu Prib- svedčí jeho výskyt v zemepisných názvoch na Slovensku. Pribeta v Podunajskej nížine, Príbovce v Turci, Pribeník pri Kráľovskom Chlmci, Príbelce pri Lučenci...Prekvapuje zistenie, že na území iných Slovanov nie sú známe zemepisné mená so základom Prib-. Ale iní Slovania nemali ani knieža Pribinu.''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Ondruš
 | meno = Šimon
 | autor = 
 | odkaz na autora = Šimon Ondruš
 | titul = Odtajnené trezory slov II
 | vydanie = 
 | vydavateľ = [[Matica slovenská]]
 | miesto = Martin
 | rok = 2002
 | isbn = 80-7090-659-6
 | kapitola = 
 | strany = 
 | jazyk = 
}}
&lt;/ref&gt;

Významný ruský jazykovedec [[Oleg Trubačev]] vysvetľuje pôvod mena skrátením tvaru ''Prijebina'' (ľavoboček, nemanželský syn).&lt;ref name=&quot;merinsky147&quot;&gt;
{{Citácia knihy
| priezvisko = Měřínský
| meno = Zdeněk
| odkaz na autora = Zdeněk Měřínský
| titul = České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu
| zväzok = II
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = [[Libri]]
| rok = 2006
| isbn = 80-7277-105-1
| počet strán = 967
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|147}}. V [[latinčina|latinčine]] mu zodpovedá slovo ''privignus'' s rovnakým významom.&lt;ref name=&quot;merinsky147&quot;/&gt;{{rp|147}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

==Externé odkazy ==
*[http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvp/pribina.html Pribina in: FILIT (po slovensky)]
*[http://www.pr1bina.sk/sk/o-projekte/knieza-pribina Ruttkay, M.:Pribina – zakladateľ kresťanskej tradície, silný muž Nitrianska]
*[http://www.staramorava.euweb.cz/Blatnohrad.htm Chreňo, O.: Dejinná súvislosť Blatnohradu a starej Moravy (autor nie je historik)]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
*[http://leccos.com/index.php/clanky/pribina Pribina in: Ottuv slovník naučný (po česky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121125065927/http://leccos.com/index.php/clanky/pribina |date=2012-11-25 }}
*[http://nl.ijs.si/fedora/get/sbl:2312/VIEW/ Pribina in: Slovenski biografski lexikon (po slovinsky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130927102745/http://nl.ijs.si/fedora/get/sbl:2312/VIEW/ |date=2013-09-27 }}
*[http://www.manfred-hiebl.de/genealogie-mittelalter/grossmaehrisches_reich/privina_fuerst_in_pannonien_860/privina_fuerst_in_pannonien_+_860.html sekcie o Pribinovi v &quot;Lexikon des Mittelalters&quot; a ostatnej významnej nemeckej sekundárnej literatúre (po nemecky)]
*[http://eeo.uni-klu.ac.at/index.php?title=Pribina Pribina in: Enzykopädie des europäischen Ostens (po nemecky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160106012155/http://eeo.uni-klu.ac.at/index.php?title=Pribina |date=2016-01-06 }}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Pribina}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Pribina| ]]
[[Kategória:Veľkomoravské osobnosti]]
[[Kategória:Vládcovia Nitrianskeho kniežatstva]]
[[Kategória:Úmrtia v 861]]
[[Kategória:Osobnosti na slovenských bankovkách]]
[[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]]</text>
      <sha1>3tlggv73rojmxxbpfgwlphlm4ete650</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Roháče</title>
    <ns>0</ns>
    <id>32353</id>
    <revision>
      <id>8213492</id>
      <parentid>8170141</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:13:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213492</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11740" sha1="brwz1j9oyxqgi259kb01etnde6jvsbu" xml:space="preserve">{{Geobox| Mountain Range
&lt;!-- *** Name section *** --&gt;
| name                        = Roháče
| native_name                 = 
| other_name                  = 
| category                    = geomorfologická časť
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                       = Rohacze a4.jpg
| image_size                  = 
| image_caption               = [[Plačlivé]], {{mnm|2125}}
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                     = Slovensko
| country_flag                = 1
| state                       = 
| state1                      = 
| region                      = [[Orava (región)|Orava]]
| region1                     = 
| district                    = [[Tvrdošín (okres)|Tvrdošín]]
| district1                   = 
| district2                   = 
| district3                   = 
| city                        = 
| city1                       = 
| lat_d                       = 49.218
| long_d                      = 19.69
&lt;!-- *** Orography *** --&gt;
| parent_type                 = Nadradená &lt;br/&gt;jednotka
| parent                      = [[Západné Tatry]]
| unit1                       = 
| border_type                 = Susedné &lt;br/&gt;jednotky
| border                      = [[Osobitá (geomorfologická časť)|Osobitá]]&lt;br/&gt;[[Zuberská brázda]]&lt;br/&gt;[[Sivý vrch (geomorfologická časť)|Sivý vrch]]&lt;br/&gt;[[Liptovské Tatry]]
| border1                     = 
| part_type                   = Podradené &lt;br/&gt;jednotky
| part                        = 
| geology                     = 
| geology1                    = 
| period                      = 
| period1                     =
| orogeny                     = 
| orogeny1                    =
&lt;!-- *** Geography *** --&gt;
| area                        = 
| length                      = 
| length_orientation          = 
| length_round                =
| width                       = 
| width_orientation           = 
| width_round                 =
| highest                     = [[Baníkov]]
| highest location            =
| highest_country             =
| highest_state               =
| highest_region              =
| highest_district            =
| highest_elevation           = 2178
| highest_lat_d               = 49.19805
| highest_long_d              = 19.71083
| lowest                      = 
| lowest_location             =
| lowest_country              =
| lowest_state                =
| lowest_region               =
| lowest_district             =
| lowest_elevation            = 
| lowest_lat_d                =         
| lowest_lat_m                = 
| lowest_lat_s                = 
| lowest_lat_NS               = 
| lowest_long_d               =         
| lowest_long_m               = 
| lowest_long_s               = 
| lowest_long_WE              = 
| woods                       =
&lt;!-- *** Free fields *** --&gt;
| free_name                   =  
| free_value                  = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = 
| map_locator = Slovensko-reliéf
| map_background     = 
| map_caption        = Poloha celku
| map1                = 
| map1_background     = 
| map1_caption        = Poloha v rámci Tatier
| map1_locator        = Tatry
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Roháče
| statistics         = 
| website            =  
}}

'''Roháče''' sú [[Časť (geomorfológia)|geomorfologická časť]] [[Západné Tatry|Západných Tatier]]&lt;ref&gt;Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava&lt;/ref&gt;. 

Roháčom kraľujú mohutné končiare [[Ostrý Roháč|Ostrého Roháča]] a [[Plačlivé|Plačlivého]], [[Volovec (vrch v Západných Tatrách)|Volovca]], [[Rákoň]]a, [[Tri kopy|Troch kôp]], [[Baníkov]]a, [[Skriniarky|Skriniarok]], [[Salatín (Roháče)|Salatína]], [[Brestová (vrch v Západných Tatrách)|Brestovej]], ktoré tvoria typickú vysokohorskú skupinu s dokonale vyvinutými glaciálnymi formami. Ich najvyššie štíty vytvárajú nerozlučnú dvojicu štíhlych skalnatých vrchov, ktoré sa podobajú dvom čertovým rohom a azda aj preto dostali toto výstižné pomenovanie.

[[Horská služba]] tu začala vykonávať svoju činnosť [[15. mája]] [[1954]]&lt;ref&gt;http://abcrohace.sk/wp-content/themes/abc/clanok.php?id=108 Horská služba Západné Tatry - sever&lt;/ref&gt; .

== Vymedzenie ==
Roháče ležia v západnej časti [[Západné Tatry|Západných Tatier]], obklopené zo severu [[Osobitá (geomorfologická časť)|Osobitou]] a z juhu [[Sivý vrch (geomorfologická časť)|Sivým vrchom]] a [[Liptovské Tatry|Liptovskými Tatrami]]. Západným smerom leží [[Zuberská brázda]], podcelok [[Podtatranská brázda|Podtatranskej brázdy]], východný okraj vymedzuje štátna hranica.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-24| miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt;

== Vrcholy ==
* [[Baníkov]] ({{mnm|2178|w}})
* [[Pachoľa]] ({{mnm|2167}})
* [[Hrubá kopa]] ({{mnm|2166}})
* [[Hrubý vrch (Západné Tatry)|Hrubý vrch]] (2 137 m.n.m.)
* [[Tri kopy]] ({{mnm|2136}})
* [[Plačlivé]] ({{mnm|2125}})
* [[Ostrý Roháč]] ({{mnm|2088}})
* [[Spálená (vrch v Západných Tatrách)|Spálená]] ({{mnm|2083}})
* [[Volovec (vrch v Západných Tatrách)|Volovec]] ({{mnm|2063}})
* [[Salatín (Roháče)|Salatín]] ({{mnm|2048}})
* [[Brestová (vrch v Západných Tatrách)|Brestová]] ({{mnm|1903}})
* [[Zuberec (vrch v Západných Tatrách)|Zuberec]] ({{mnm|1806}})
* [[Pálenica (vrch v Západných Tatrách)|Pálenica]] ({{mnm|1753}})&lt;ref name=M&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ | url = https://www.vku-mapy.sk/online-mapa/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | vydavateľ = vku-mapy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Významné sedlá ==
* [[Baníkovské sedlo]] ({{mnm|2040}})
* [[Smutné sedlo]] ({{mnm|1963}})
* [[Jamnícke sedlo]] ({{mnm|1908}})
* [[Parichvost (sedlo)|Parichvost]] ({{mnm|1855}})
* [[Pálenica (sedlo v Západných Tatrách)|Pálenica]] ({{mnm|1573}})

== Plesá ==
* [[Vyšné Jamnícke pleso]] ({{mnm|1839}})
* [[Nižné Jamnícke pleso]] ({{mnm|1732}})
* [[Roháčske plesá]] ({{mnm|1719}})
* [[Bobrovecké pleso]] ({{mnm|1497}})&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.hiking.sk/?x=19.72855&amp;y=49.21492&amp;ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Ochrana prírody ==
Územie Roháčov je súčasťou [[Tatranský národný park|Tatranského národného parku]], z maloplošných chránených území sa tu nachádza národná prírodná rezervácia [[Roháčske plesá (národná prírodná rezervácia)|Roháčske plesá]] a národná prírodná pamiatka [[Brestovská jaskyňa]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Turizmus ==
Roháče patria k najatraktívnejším lokalitám turistiky na Slovensku. [[Roháčska dolina]] ponúka široké možnosti aktívneho oddychu a v jej dolnej časti situovaný [[Zuberec]] s rekreačnými osadami [[Brestová (osada)|Brestová]] a [[Zverovka]] disponujú komplexným zázemím pre letné i zimné aktivity. Priamo v Tatranskom národnom parku sa nachádza lyžiarske stredisko (Roháče – [[Spálená (vrch v Západných Tatrách)|Spálená]]) so sedačkovou lanovkou, ktoré patrí medzi najvyššie položené lyžiarske strediská na Slovensku. V okolí sú upravované bežkárske trate.&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt; Dolinou vedie asfaltová cesta a červeno-značkovaný chodník (vhodný pre ľudí so zníženou mobilitou a imobilných&lt;ref&gt;http://www.rodinka.sk/ked-je-volno/prazdniny-vikendy-dovolenky/bezbarierove-turisticke-chodniky-v-tatrach/&lt;/ref&gt;) zo [[Zuberec|Zuberca]] až ku [[Ťatliakovo jazero|Ťatliakovmu jazeru]] a [[Ťatliakova chata|Ťatliakovej chate]], odkiaľ vedie turistický chodník k piatim [[Roháčske plesá|Roháčskym plesám]].

V letnom období je prístupný celý [[Hlavný hrebeň Západných Tatier|horský hrebeň]], na ktorý vedie niekoľko trás. Ide však už o náročné celodenné túry. Okrem Roháčskych plies sú obľúbené trasy na [[Sivý vrch (Západné Tatry)|Sivý vrch]], [[Brestová (vrch v Západných Tatrách)|Brestovú]], [[Ostrý Roháč]], [[Tri kopy]] či [[Baníkov]].&lt;ref&gt;http://ubytkorohace.wz.sk/zaklad.php?stranka=okolie Okolie Roháčov&lt;/ref&gt;

== Literatúra ==
* [[Milan Šaradin|Šaradin, Milan]]: ''Roháče'', Slovtour (Slovtour, nakladateľstvo složiek cestovného ruchu, spoločnosť s r. o.), Liptovský Sv. Mikuláš, 1949, podtitul - ''Zima v lyžiarskom raji'', fotografie: A. Ftorek, G. Karger, J. Košťál, Š. Maron, K. Pekárek, M. Šaradín.
* [[Milan Šaradin|Šaradin, Milan]]: ''Roháče v zime'', Osveta, Martin, [[1953]] &lt;ref&gt;[http://slavni.terchova-info.sk/osobnost/milan-saradin/ Milan Šaradin, Terchovská sieň slávy]&lt;/ref&gt;
* [[Vlado Medzihradský|Medzihradský, Vlado]]: ''Roháče-Oravice'', Šport, Bratislava, [[1978]] &lt;ref&gt;[https://sclib.svkk.sk/sck01/Record/000225324 Roháče - Oravice : stručný sprievodca, https://sclib.svkk.sk]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
* Adamec, Vladimír, [[Zdena Čaplovičová|Čaplovičová, Zdena]], [[Karol Kállay (fotograf)|Kállay, Karol]]: ''[[Múzeum oravskej dediny]] a Roháče'', Erpo, Bratislava, [[1987]] &lt;ref&gt;[https://sclib.svkk.sk/sck01/Record/000218478 Múzeum oravskej dediny a Roháče, https://sclib.svkk.sk]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
* [[Ján Jurina|Jurina, Ján]], [[Emanuel Hučala|Hučala, Emanuel]], [[Vladimír Bárta|Bárta, Vladimír]]: ''Roháče'', AB ART press, [[1998]], podtitul - ''Perla Tatier, A pearl of the Tatras, Die Perle der Tatra, Perła Tatr'', ISBN 80-88817-13-7, EAN 9788088817130, preklady: Mária Spišiaková &lt;ref&gt;[https://www.litcentrum.sk/recenzia/romanticke-zakutia Romantické zákutia, litcentrum.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Roháče : perla Tatier, infogate.sk |url=https://www.infogate.sk/?fn=detailBiblioFormChildI343&amp;sid=52C71344BE78FE371A55575A&amp;seo=Kniha:-Roh%C3%A1%C4%8De-:-perla-Tatier-Vladim%C3%ADr-B%C3%A1rta-J%C3%A1n-Jurina-Emanuel-Hu%C4%8Dala- |3=-InfoGate |dátum prístupu=2025-10-10 }}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Galéria ==
&lt;gallery mode=&quot;packed&quot;&gt;
Súbor:Ostry Rohac.jpg|[[Ostrý Roháč]]
Súbor:Banikov.jpg|[[Baníkov]]
Súbor:Trzy Kopy, Rohacze a1.jpg|[[Tri kopy]]
Súbor:Smutné sedlo.jpg|[[Smutné sedlo]]
Súbor:Rohacske_pleso2-3.jpg|[[Roháčske plesá|Roháčske pleso]]
&lt;/gallery&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20080420135047/http://www.zuberec.net/index.html Zuberec - Roháče]
* [http://www.irohace.cz/ Roháče, irohace.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200611091706/http://www.irohace.cz/ |date=2020-06-11 }}

{{Tatry}}
{{Autoritné údaje}}
[[Kategória:Roháče| ]]
[[Kategória:Západné Tatry]]
[[Kategória:Pohoria na Slovensku]]
[[Kategória:Orava]]
[[Kategória:Geomorfologické časti na Slovensku]]</text>
      <sha1>brwz1j9oyxqgi259kb01etnde6jvsbu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Marián Geišberg</title>
    <ns>0</ns>
    <id>33089</id>
    <revision>
      <id>8213207</id>
      <parentid>8203997</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:23:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>rodina, ref., wl.</comment>
      <origin>8213207</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8882" sha1="giotf9spqgm7xbk73i9ysvll4e3vev0" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
 | meno                             = Marián Geišberg
 | fotka                            = Marián Geišberg; 2017.jpg
 | veľkosť fotky                    = 
 | komentár                         = 
 | celé meno                        = 
 | dátum narodenia                  = [[23. december]] [[1953]]
 | miesto narodenia                 = [[Piešťany]], [[Česko-Slovensko]]
 | dátum úmrtia                     = {{dúv|2018|11|10|1953|12|23}}
 | miesto úmrtia                    = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | prezývky                         = 
 | povolanie                        = herec, pesničkár a spisovateľ
 | roky pôsobenia                   = 
 | manželka                         = Anna Geišbergová
 | priateľka                        = 
 | sestra                           = [[Jana Oľhová]]
 | deti                             = [[Martin Geišberg]] (* 1978) {{break}} [[Marek Geišberg]] (* 1982)
 | rodičia                          = 
 | ovplyvnenie                      = 
 | webstránka                       = 
}}

'''Marián Geišberg''' (* [[23. december]] [[1953]], [[Piešťany]] – † [[10. november]] [[2018]], [[Bratislava]])&lt;ref name=&quot;sme-umrtie&quot; /&gt; bol slovenský [[herec]], [[pesničkár]], [[spisovateľ]] a [[humor]]ista.&lt;ref name=&quot;lic-marian-geisberg&quot; /&gt; Bol bratom herečky [[Jana Oľhová|Jany Oľhovej]].

== Životopis ==
Vyrastal na [[Myjava (mesto)|Myjave]]. Vyštudoval herectvo na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]], absolvoval v roku [[1979]]. Najskôr pôsobil v [[Divadlo Jonáša Záborského|Divadle Jonáša Záborského]] v [[Prešov]]e (1979{{--}}[[1984]]), potom v [[Slovenské komorné divadlo|Divadle SNP]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e a od roku [[1988]] v [[Divadlo Jána Palárika|Trnavskom divadle]]. Od roku [[1992]] bol členom Činohry [[Slovenské národné divadlo|SND]]. Od začiatku svojej divadelnej kariéry hrával charakterové úlohy v dramaticky vypätých situáciách. Bratislavskí diváci ho poznajú ako hosťa [[Divadlo a.ha.|Divadla a.ha.]] Okrem toho účinkoval v niekoľkých filmoch a viacerých televíznych inscenáciách.

Bol známy aj ako [[folk]]ový [[pesničkár]] – autor aj interpret. Okrem CD ''Nápoky'' a ''Neladí – nevadí'' mu vyšli zbierky poviedok ''Ono ma to poje'' a ''Prejsť prahom a zavrieť dvere''.

Účinkoval aj ako [[glosa (žurnalistika)|glosátor]] v humoristickej relácii [[Sedem s r.o.]] v [[TV Markíza]].

Bol ženatý, s manželkou Annou mali synov [[Martin Geišberg|Martina]] (* 1978) a [[Marek Geišberg|Mareka]] (* 1982). S rodinou žil vo [[Vlčkovce|Vlčkovciach]] pri [[Trnava|Trnave]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marián Geišberg | url = https://www.vlckovce.sk/obec-2/o-obci/osobnosti/marian-geisberg/ | vydavateľ = Obec Vlčkovce | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Ocenenia ==
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! width=&quot;5&quot;|Rok
! style=&quot;width:130px;&quot;|Nominované dielo
! style=&quot;width:130px;&quot;|Cena
! style=&quot;width:320px;&quot;|Kategória
! style=&quot;width:70px;&quot;|Výsledok
! width=&quot;1&quot;|Ref
|-
|2000
|align=&quot;left&quot;|''Na konci hry''
|Cena [[Jozef Kroner|Jozefa Kronera]]
|align=&quot;left&quot;|
* Najpozoruhodnejší výkon roka
|style=&quot;background:#98FB98;&quot;| Víťaz
| style=&quot;text-align:center;&quot;|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = DÚB
  | titul = Divadelné ceny &gt; Cena Jozefa Kronera
  | url = http://www.theatre.sk/sk/divadlo-na-slovensku/divadelne-ceny/cena-jozefa-kronera/
  | dátum vydania = 2010
  | dátum prístupu = 23.2.2014
  | vydavateľ = Divadelný ústav Bratislava
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20140227221333/http://www.theatre.sk/sk/divadlo-na-slovensku/divadelne-ceny/cena-jozefa-kronera/
  | dátum archivácie = 2014-02-27
  }}&lt;/ref&gt;
|-
|2013
|align=&quot;left&quot;|''[[Revival (film)|Revival]]''
|[[Český lev]]
|align=&quot;left&quot;|
* Najlepší mužský herecký výkon vo hlavnej úlohe
|style=&quot;background:#FFE4E1;&quot;|Nominácia
| style=&quot;text-align:center;&quot;|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = [[Česká televize|ČT]]
  | titul = Český lev : Nominace : Nejlepší mužský herecký výkon v hlavní roli
  | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10745766540-cesky-lev/21452216071/
  | dátum vydania = 2014
  | dátum prístupu = 22.2.2014
  | vydavateľ = [[Česká televize]]
  | jazyk = po česky
}}&lt;/ref&gt;
|}

== Filmografia ==
* 1982: ''[[Na konci diaľnice]]'' (Cyro)
* 1982: ''[[Pásla kone na betóne]]'' (Feri Dyha)
* 1985: ''[[Kára plná bolesti]] (Jakub Hryzoň)
* 1986: ''[[Alžbetin dvor (seriál)|Alžbetin dvor]]
* 1987: ''[[Úsmev diabla]] (Dušan Kriško)
* 1989: ''[[Rabaka (film)|Rabaka]] (Omego)
* 1996: ''[[Suzanne (film)|Suzanne]]'' (Chappi)
* 2005: ''[[Konečná stanica (film)|Konečná stanica]]'' (Timur)
* 2006: ''[[Jak se krotí krokodýli]]'' (poštár)
* 2008: ''[[Muzika]]''
* 2010: ''[[Mafstory]]'' (Milan Šoóš)
* 2011: ''[[Mŕtvola musí zomrieť]]''
* 2013: ''[[Revival (film)|Revival]]''
* 2014: ''[[Tři bratři]]''
* 2016: ''[[Rudý kapitán]]'' (detektív Eduard Burger)
* 2016: ''[[Hlas pro římského krále]]'' – TV film (Balduin Lucemburský)
* 2018: ''[[Čertovské pero]]'' (Špilka)
* 2022: ''[[Piargy]]''

== Diskografia ==
* [[1998]] ''[[Nápoky]]''
* [[2002]] ''[[Neladí – nevadí]]'', [[Slovak Radio Records]] &lt;small&gt;EAN 8585014 222782&lt;/small&gt;, CD
* [[2003]] ''[[Aha live: Marián Geišberg a Daniela Danišková...]]''
* [[2010]] ''[[Piate ročné obdobie]]''

=== Kompilácie ===
* [[2008]] – ''Veľkí herci spievajú malým deťom 2'' – Kniha s CD – Enigma, ISBN 978-80-969830-1-8, Texty: Peter Konečný – [[Alena Michalidesová]] – [[Oľga Záblacká]] – [[Svetozár Sprušanský]], Hudba: [[Sisa Michalidesová]], (na CD spievajú: [[Stano Dančiak]], [[Marián Labuda]], Marián Geišberg, [[Martin Huba]], [[Monika Hilmerová]], [[Robert Roth]], [[Petra Polnišová]], [[Ladislav Kerata]], [[Oľga Belešová]], [[Alexander Bárta]], [[Ivo Gogál]] a [[Gabriela Dzuríková]]

== Knižná tvorba ==

=== Próza ===
* {{Citácia knihy | priezvisko = Geišberg | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Ono ma to poje | vydanie = | vydavateľ = Nebojsa | miesto = Bratislava | rok = 1998 | počet strán = 68 | url = | isbn = 80-968094-0-7}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Geišberg | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Prejsť prahom a zavrieť dvere | vydanie = 1 | vydavateľ = Petrus | miesto = Bratislava | rok = 2005 | počet strán = 177 | url = | isbn = 80-88939-86-0}}

=== Poézia ===
* {{Citácia knihy | priezvisko = Geišberg | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Geišberg | meno2 = Martin | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Piate ročné obdobie | vydanie = | vydavateľ = Kniha do ucha | miesto = Bratislava | rok = 2010 | počet strán = 54 | url = | isbn = 978-80-970543-4-2}}

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;lic-marian-geisberg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Marián Geišberg
 | url = http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/marian-geisberg
 | vydavateľ = Literárne informačné centrum
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-11-11
 | miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;sme-umrtie&quot;&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Zomrel herec Marián Geišberg
 | periodikum = SME
 | odkaz na periodikum = SME
 | url = https://domov.sme.sk/c/20958332/zomrel-herec-marian-geisberg.html
 | issn = 1335-4418
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2018-11-10
 | dátum prístupu = 2018-11-11
}}&lt;/ref&gt;
}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{csfd meno|12810}}
* {{imdb meno|nm0312008}}
* {{slc autor|marian-geisberg}}
* [https://hc.sk/hudba/osobnost-detail/938-marian-geisberg ''Marián Geišberg''] – Hudobné centrum
{{Slnko v sieti za Najlepší vedľajší mužský herecký výkon}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Geišberg, Marián}}
[[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní herci]]
[[Kategória:Slovenskí filmoví herci]]
[[Kategória:Slovenskí televízni herci]]
[[Kategória:Slovenskí folkoví speváci]]
[[Kategória:Slovenskí speváci-skladatelia]]
[[Kategória:Slovenskí humoristi]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Členovia Slovenského komorného divadla]]
[[Kategória:Členovia Činohry Slovenského národného divadla]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]]
[[Kategória:Súrodenci v herectve]]
[[Kategória:Osobnosti z Piešťan]]
[[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]]</text>
      <sha1>giotf9spqgm7xbk73i9ysvll4e3vev0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Leopold II. (Svätá rímska ríša)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>33202</id>
    <revision>
      <id>8213306</id>
      <parentid>8213085</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T17:12:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28816-87</username>
        <id>294711</id>
      </contributor>
      <origin>8213306</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="48172" sha1="oo7z434hy66g5qpdqivwqru4u6wtcm5" xml:space="preserve">{{Infobox Panovník
|meno              = Leopold II.
|titul             = ''Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, haličsko-ladomerský, arcivojvoda rakúsky, veľkovojvoda toskánsky, vojvoda luxemburský, milánsky, gróf flámsky''
|obrázok           = Mengs, Anton Raphael - Pietro Leopoldo d'Asburgo Lorena, granduca di Toscana - 1770 - PradoFXD.jpg
|popis obrázku     = Leopold II. v roku 1770
|pôvodné meno      = Peter Leopold Josef Anton Joachim Pius Gotthard
|obrázok erbu      = Greater Coat of Arms of Leopold II and Francis II, Holy Roman Emperors.svg 
|dátum narodenia   = [[5. máj]] [[1747]]
|miesto narodenia  = [[Viedeň]], [[Rakúske arcivojvodstvo]], [[Habsburská monarchia]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]] 
|dátum úmrtia      = {{dúv|1792|3|1|1747|5|5}}
|miesto úmrtia     = Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa
|miesto pochovania = [[Kapucínska krypta]]
|manželka          = [[Mária Ludovika Španielska]]
|potomstvo         = pozri [[#Rodinné pomery|rodinné pomery]]
|dynastia          = [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinská]]
|otec              = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I.]]
|matka             = [[Mária Terézia]]
|titul0            = cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa&lt;br /&gt;kráľ rímsky
|panovanie0        = [[1790]] – [[1792]]
|predchodca0       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]]
|nástupca0         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]
|titul1            = kráľ český
|panovanie1        = [[1790]] – [[1792]] 
|predchodca1       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca1         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] 
|titul2            = kráľ uhorský a chorvátsky 
|panovanie2        = [[1790]] – [[1792]]
|predchodca2       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca2         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]  
|titul3            = arcivojvoda rakúsky
|panovanie3        = [[1790]] – [[1792]] 
|predchodca3       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca3         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]  
|titul4            = veľkovojvoda toskánsky
|panovanie4        = [[1765]] – [[1790]]
|predchodca4       = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František II.]]
|nástupca4         = [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand III.]]
|portál1           = 
|portál2           = 
}}

'''Leopold II. Habsburský''' (* [[5. máj]] [[1747]], [[Viedeň]] – † [[1. marec]] [[1792]], Viedeň) bol v rokoch 1790 - 1792 cisár [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej národa nemeckého]], kráľ uhorský, český a chorvátsko-slavónsky, v rokoch 1765 – 1790 (ako Peter Leopold I.) toskánsky veľkovojvoda a od narodenia arcivojvoda rakúsky. Ako deviaty potomok a tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a cisára [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]] sa stal zakladateľom toskánskej línie habsbursko-lotrinskej dynastie a jedným z najvýznamnejších predstaviteľov európskeho osvietenstva. Hoci jeho vláda nad celou [[Habsburská monarchia|habsburskou monarchiou]] trvala len dva roky, v historiografii je vnímaný ako brilantný politik, diplomat a reformátor, ktorému sa podarilo zachrániť ríšu pred hroziacim rozpadom a občianskou vojnou.

Leopoldova politická dráha sa začala formovať v [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskom veľkovojvodstve]], ktoré spravoval celých dvadsaťpäť rokov. Na rozdiel od svojho staršieho brata [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý presadzoval reformy cestou direktívneho a často necitlivého [[Absolutizmus|absolutizmu]], Leopold v Toskánsku uplatňoval metódu postupných zmien založených na hlbokej analýze spoločenských a hospodárskych pomerov. Jeho toskánske obdobie je považované za vrchol [[Osvietenstvo|osvietenského]] vládnutia v Európe. Medzi jeho najrevolučnejšie činy patrila reforma trestného práva z roku 1786, známa ako ''Leopoldina'', ktorou bolo v Toskánsku ako v prvom modernom štáte na svete úplne zrušené mučenie a trest smrti. Okrem toho inicioval hlboké hospodárske reformy vrátane zrušenia cechov, zavedenia voľného obchodu s obilím a pokusov o zavedenie ústavného systému, ktorý by obmedzil panovnícku moc v prospech volených orgánov.

Keď vo februári 1790 Leopold nastúpil na trón po bezdetnom bratovi Jozefovi II., prevzal monarchiu v stave hlbokej vnútornej a medzinárodnej krízy. Jozefove radikálne reformy viedli k otvorenému povstaniu v [[Rakúske Nizozemsko|Rakúskom]] [[Rakúske Nizozemsko|Nizozemsku]] (dnešné Belgicko) a k hrozbe ozbrojenej revolty uhorskej šľachty. Štát bol navyše vyčerpaný nepopulárnou vojnou s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a čelil nepriateľskému spojenectvu [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] a [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británie]]. Leopold II. preukázal mimoriadny diplomatický takt, keď v priebehu niekoľkých mesiacov dokázal upokojiť domáce stavy kombináciou formálnych ústupkov a rázneho postupu. Uhorskú šľachtu si naklonil obnovením platnosti starej ústavy a uskutočnením okázalej korunovácie v [[Bratislava|Bratislave]] (v tom čase Prešporok) v novembri 1790, čím stabilizoval integritu krajiny bez toho, aby sa vzdal kľúčových štátnych vymožeností.

V zahraničnej politike dosiahol Leopold II. sériu úspechov, ktoré zabránili európskej izolácii Rakúska. [[Reichenbachský mier (1790)|Reichenbachským mierom]] z roku 1790 eliminoval hrozbu vojny s Pruskom a následne uzavrel [[Svištovský mier]] s Osmanmi, čím ukončil nákladný konflikt na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. Jeho postoj k prebiehajúcej [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcii]] bol spočiatku zdržanlivý a racionálny. Napriek tomu, že jeho sestra [[Mária Antoinetta]] bola francúzskou kráľovnou, Leopold sa dlho vyhýbal vojenskej intervencii, ktorú považoval za nebezpečnú pre stabilitu Európy. Až radikalizácia revolučných udalostí a ohrozenie kráľovskej rodiny ho v auguste 1791 viedli k podpisu [[Pilnická deklarácia|Pilnickej deklarácie]]. Tá mala slúžiť skôr ako diplomatický nátlak na francúzskych revolucionárov než ako priama vyhláška vojny, no po jeho smrti sa stala jedným z formálnych dôvodov na začatie dlhoročných koaličných vojen.

Leopold II. zomrel nečakane 1. marca 1792 vo veku 44 rokov, práve vo chvíli, keď sa mu podarilo konsolidovať moc a pripraviť pôdu pre novú éru stabilného osvietenského vládnutia. Jeho smrť znamenala prelom v dejinách monarchie, keďže jeho syn a nástupca [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] pod vplyvom vojnových udalostí a strachu z revolúcie nastúpil cestu konzervativizmu a policajného štátu. Leopold II. zostáva v dejinách zapísaný ako panovník-filozof, ktorý veril v silu zákona a inštitúcií, a ako štátnik, ktorý dokázal v kritických okamihoch uprednostniť pragmatický kompromis pred ideologickou neústupnosťou. Jeho rozsiahle potomstvo (celkovo 16 detí) zabezpečilo dynastickú kontinuitu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] až do zániku monarchie v roku 1918.

== Pôvod a raná mladosť (1747 – 1765) ==

=== Narodenie a politický kontext dynastie ===
Arcivojvoda Peter Leopold sa narodil v stredu 5. mája 1747 o 11:30 predpoludním v cisárskej letnej rezidencii [[Zámok Schönbrunn|Schönbrunn]] vo [[Viedeň|Viedni]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Leopold II.: Erzherzog von Österreich, Grossherzog von Toskana, König von Ungarn und Böhmen, römischer Kaiser|url=https://books.google.sk/books/about/Leopold_II.html?id=eCsGAQAAIAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Herold|rok=1963|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: eCsGAQAAIAAJ|meno=Adam|priezvisko=Wandruszka}}&lt;/ref&gt; Bol deviate dieťa a v poradí tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]], čo v čase jeho narodenia znamenalo relatívne nízku pravdepodobnosť priameho nástupu na hlavný trón monarchie. Geopolitický kontext jeho narodenia bol determinovaný finálnou fázou [[Vojna o rakúske dedičstvo|vojny o rakúske dedičstvo]] (1740 – 1748), v ktorej sa jeho matka, Mária Terézia, snažila legitimizovať svoje nástupnícke práva a upevniť integritu habsburských dŕžav proti koalícii vedenej [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]] a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskom]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Enlightenment and Reform in Eighteenth-century Europe|url=https://books.google.sk/books/about/Enlightenment_and_Reform_in_Eighteenth_C.html?id=Fx5alkfMc2AC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Bloomsbury Academic|rok=2005-03-24|isbn=978-1-86064-950-9|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Fx5alkfMc2AC|meno=Derek|priezvisko=Beales}}&lt;/ref&gt; Narodenie ďalšieho zdravého mužského potomka bolo vnímané ako dôležitý prvok dynastickej stability a biologického zabezpečenia [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinského]] rodu, ktorého existencia bola ešte niekoľko rokov predtým vážne ohrozená absenciou mužských dedičov po smrti [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]]&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Die Lebenswelt der Habsburger: Kultur- und Mentalitätsgeschichte einer Familie|url=https://books.google.sk/books/about/Die_Lebenswelt_der_Habsburger.html?id=C660AAAAIAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Styria|rok=1997|isbn=978-3-222-12424-2|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: C660AAAAIAAJ|meno=Karl|priezvisko=Vocelka|meno2=Lynne|priezvisko2=Heller}}&lt;/ref&gt;

Samotný akt narodenia a následné ceremoniálne úkony podliehali prísnemu dvoru a etikete španielskeho dvornému protokolu. Ešte v deň narodenia bol novorodenec pokrstený v Rytierskej sále paláca Schönbrunn viedenským [[Apoštolský nuncius|nunciom]], pričom mu bola udelená nezvyčajne dlhá séria mien: ''Petrus Leopoldus Ioannes Antonius Ioachimus Pius Gotthardus''. Výber krstného mena Peter bol v habsburskej tradícii netypický a predstavoval priamy politický signál smerom k [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskemu veľkovojvodstvu]]. Na základe [[Viedenský mier (1738)|Viedenského mieru]] (1738) bolo toto územie pridelené Františkovi I. Lotrinskému ako kompenzácia za stratu [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]], avšak s podmienkou, že sa z neho stane sekundogenitúra, teda dŕžava určená pre druhorodeného syna, aby sa zabránilo trvalej personálnej únii s Rakúskom.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Franz Pesendorfer, Die Habsburger in der Toskana“ – Bücher gebraucht, antiquarisch &amp; neu kaufen | url = https://www.booklooker.de/B%C3%BCcher/Angebote/autor=Franz+Pesendorfer&amp;titel=Die+Habsburger+in+der+Toskana | vydavateľ = www.booklooker.de | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = de}}&lt;/ref&gt; Meno Peter malo evokovať pamiatku na posledných vládcov z rodu [[Mediciovci|Mediciovcov]] a demonštrovať pripravenosť novej dynastie rešpektovať lokálne tradície tohto talianskeho štátu.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Florence in the Forgotten Centuries, 1527–1800: A History of Florence and the Florentines in the Age of the Grand Dukes|url=https://books.google.sk/books/about/Florence_in_the_Forgotten_Centuries_1527.html?id=4a7tAAAAQBAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=University of Chicago Press|rok=2013-10-30|isbn=978-0-226-11595-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 4a7tAAAAQBAJ|meno=Eric|priezvisko=Cochrane}}&lt;/ref&gt; Meno Leopold zasa odkazovalo na rakúskeho patróna a dynastickú kontinuitu s viedenským dvorom.

Z hľadiska dynastického práva bol Leopold od momentu narodenia subjektom tzv. rodinných paktov, ktoré definovali jeho budúce postavenie ako suverénneho vládcu v Taliansku, zatiaľ čo jeho starší bratia, Jozef a [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karol Jozef]], mali zabezpečiť správu [[Dedičné krajiny (Rakúsko)|dedičných krajín]] a [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Táto predurčenosť na „vedľajšiu“ rolu panovníka v Toskánsku umožnila, aby sa v jeho výchove v porovnaní s Jozefom II. kládol menší dôraz na vojenskú reprezentáciu a viac na civilnú správu a teoretické vedy. Napriek tomu, že bol v poradí až tretím synom, jeho matka Mária Terézia venovala jeho fyzickému a mentálnemu vývoju zvýšenú pozornosť, o čom svedčí aj zachovaná korešpondencia a lekárske správy o jeho zdravotnom stave v ranom veku, ktorý bol na rozdiel od viacerých jeho súrodencov, ktorí podľahli detským chorobám, veľmi stabilný.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Hoci sa v prvých rokoch Leopoldovho života neočakávalo, že by kedykoľvek zasadol na cisársky trón, politická realita viedenského dvora v polovici 18. storočia vyžadovala, aby bol každý mužský člen rodiny pripravený na komplexnú diplomatickú a administratívnu rolu. Obdobie jeho raného detstva bolo poznačené tzv. diplomatickou revolúciou z roku 1756, kedy sa Rakúsko spojilo so svojím dlhoročným nepriateľom Francúzskom proti Prusku, čo neskôr priamo ovplyvnilo aj Leopoldovu svadobnú politiku a výber jeho manželky zo španielskej línie [[Bourbonovci|Bourbonovcov]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=A History of the Habsburg Empire, 1526-1918|url=https://books.google.sk/books/about/A_History_of_the_Habsburg_Empire_1526_19.html?id=XavXBlL74ScC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=University of California Press|rok=1974|isbn=978-0-520-02408-3|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: XavXBlL74ScC|meno=Robert A.|priezvisko=Kann}}&lt;/ref&gt;

=== Výchovný systém a pedagogické vedenie ===
Výchova arcivojvodu Petra Leopolda nepredstavovala len štandardnú prípravu aristokrata, ale bola precízne navrhnutým politickým procesom, ktorý Mária Terézia riadila prostredníctvom svojho povestného manuálu ''Instruktion''. Tento dokument, písaný vlastnou rukou panovníčky, slúžil ako záväzná metodika pre všetkých vychovávateľov a detailne určoval nielen rozsah vedomostí, ale aj formovanie morálneho profilu mladého arcivojvodu. Na rozdiel od výchovy staršieho brata Jozefa II., ktorá bola často poznačená konfliktami s autoritárskymi tútormi a matkinou snahou o úplné zlomenie vôle následníka, sa pri Leopoldovi uplatňoval o niečo flexibilnejší, hoci stále prísne asketický prístup. Systém bol založený na predpoklade, že panovník musí v prvom rade ovládať sám seba, svoje vášne a emócie, aby mohol racionálne vládnuť iným. Táto neustála sebareflexia a potláčanie vonkajších prejavov hnevu či radosti sa neskôr stali základným rysom Leopoldovej uzavretej a analytickej povahy.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Zlomovým momentom v jeho formovaní bolo menovanie grófa [[Franz Thurn-Valsassin|Franza Thurna-Valsassinu]] za hlavného vychovávateľa (''Ajo'') v roku 1753. Thurn bol skutočným mentorom, ktorý dokázal odhadnúť Leopoldov prirodzený sklon k tichému pozorovaniu. Pod jeho vedením sa výchova presunula z roviny mechanického učenia sa faktov do roviny analýzy spoločenských procesov. Leopold si osvojil schopnosť viesť si podrobné záznamy o ľuďoch vo svojom okolí, čo v dospelosti vyústilo do jeho povestnej siete informátorov a tajných denníkov, v ktorých si metodicky klasifikoval charaktery a schopnosti svojich úradníkov. Denný režim bol rozvrhnutý na minúty: začínal sa rannou [[Omša (bohoslužba)|omšou]] a [[Modlitba|modlitbami]], po ktorých nasledovali dopoludňajšie bloky [[Latinčina|latinčiny]] a [[Teológia|teológie]]. Popoludnia boli vyhradené pre praktické disciplíny, no i tie mali politický podtón – napríklad [[tanec]] nebol vnímaný ako kratochvíľa, ale ako nácvik dvorskej reprezentácie a ovládania vlastného tela pred verejnosťou.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Intelektuálny pilier jeho vzdelávania tvorili prednášky [[Karl Anton von Martini|Karla Antona von Martiniho]], popredného predstaviteľa viedenského osvietenstva a profesora prirodzeného práva. Martini ho zasvätil do teórie spoločenskej zmluvy. Leopold sa tak už v ranom veku stotožnil s myšlienkou, že legitimita panovníka nevyviera len z božej milosti, ale predovšetkým z jeho schopnosti zabezpečiť blaho poddaných prostredníctvom spravodlivých a všeobecne platných zákonov. Tento právny racionalizmus bol vyvažovaný vplyvom jezuitu [[Ignác Müller|Ignáca Müllera]], ktorý arcivojvodu učil históriu a náboženstvo. Müller v Leopoldovi prebudil záujem o rannokresťanské ideály a jansenistickú morálku, čo neskôr viedlo k jeho presvedčeniu, že [[cirkev]] by mala byť chudobná, pokorná a podriadená štátu v civilných záležitostiach. Táto kombinácia Martiniho legality a Müllerovho jansenizmu vytvorila z Leopolda panovníka, ktorý sa na cirkevné inštitúcie pozeral s vysokou mierou skepticizmu a pragmatizmu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Osobitné postavenie v Leopoldovom kurikulu mali prírodné vedy, ktoré v tom čase neboli bežnou súčasťou prípravy katolíckeho princa. Pod vedením [[Jean-Nathaniel Laugier|Jeana-Nathaniela Laugiera]] sa Leopold systematicky zaoberal [[Chémia|chémiou]] a experimentálnou fyzikou. V paláci Schönbrunn mal k dispozícii vybavené laboratórium, kde vykonával pokusy s elektrinou, metalurgiou a botanickými extraktmi. Leopold hľadal v prírodných vedách zákonitosti a poriadok, ktoré chcel neskôr aplikovať v sociálnom inžinierstve svojej ríše. Veda ho naučila trpezlivosti pri pozorovaní procesov a opatrnosti pred unáhlenými závermi. Keď sa po roku 1761 musel v dôsledku smrti brata Karola Jozefa rýchlo preorientovať na rolu toskánskeho následníka, jeho vzdelávanie sa doplnilo o intenzívne štúdium talianskej ekonómie a správy financií. 

=== Transformácia následníctva a právna úprava sekundogenitúry ===
Zásadný obrat v Leopoldovej životnej dráhe vyvolala smrť jeho staršieho brata [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karola Jozefa]], ktorý 26. januára 1761 podľahol [[Kiahne|kiahňam]]. Táto udalosť definitívne zrušila pôvodné plány na jeho cirkevnú kariéru a posunula ho na miesto priameho následníka Toskánskeho veľkovojvodstva. Status tohto územia bol medzinárodnoprávne ukotvený vo Viedenskom mieri z roku 1738, ktorý definoval krajinu ako sekundogenitúru habsbursko-lotrinskej dynastie. Hlavným politickým cieľom tohto ustanovenia bolo zabrániť trvalej personálnej únii s rakúskymi dedičnými krajinami a Svätou ríšou rímskou. Európske mocnosti, predovšetkým Francúzsko a španielski Bourbonovci, trvali na tom, aby Toskánsko zostalo samostatným štátnym celkom pod vládou druhorodeného syna, čím sa mala udržať mocenská rovnováha na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Leopoldova nová rola si vyžiadala okamžitú a radikálnu zmenu vzdelávacieho programu. V krátkom čase musel absolvovať intenzívny kurz talianskej konverzácie a právnej terminológie pod dohľadom odborníkov na toskánsku administratívu. Do jeho učebných osnov pribudli analýzy finančných výkazov florentskej pokladnice a štúdium agrárnej politiky v oblastiach Maremma a Val di Chiana. Jeho mentori v tomto období kládli dôraz na pochopenie špecifík toskánskeho systému, ktorý sa po vymretí rodu Mediciovcov nachádzal v stave hlbokej hospodárskej stagnácie. Leopold študoval správy regentskej rady, ktorá krajinu spravovala v mene jeho otca Františka I. Lotrinského, a postupne si vytváral vlastnú predstavu o nevyhnutných reformách.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Zmena následníckej línie so sebou priniesla aj nutnosť právneho ošetrenia Leopoldovho postavenia v rámci habsburského domu. V roku 1763 bol oficiálne vyhlásený za následníka toskánskeho trónu a boli vypracované dokumenty, ktoré presne špecifikovali jeho kompetencie a budúci vzťah k viedenskému dvoru. Táto fáza života v ňom upevnila sklon k politickej opatrnosti a metodickosti. Začal si viesť detailné personálne zoznamy a charakteristiky osôb, s ktorými by mohol vo Florencii prísť do styku, pričom využíval informácie z diplomatických hlásení. Viedenský dvor sledoval tento proces s uspokojením, keďže Leopold preukazoval schopnosť rýchlo si osvojiť zložité administratívne nuansy potrebné pre výkon suverénnej moci.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Paralelne s administratívnou prípravou prebiehali diplomatické rokovania o jeho sobáši, ktorý mal spečatiť spojenectvo s bourbonovským Španielskom. Výber infantky [[Mária Ludovika Španielska|Márie Ludoviky]] bol strategickým ťahom Márie Terézie, zameraným na elimináciu pruského vplyvu v južnej Európe. Leopold prijal túto dynastickú povinnosť s pragmatizmom, ktorý bol preňho typický. Venoval sa štúdiu španielskych dvorských zvyklostí a nadviazal korešpondenciu so svojím budúcim svokrom [[Karol III. (Španielsko)|Karolom III.]] Celý tento proces transformácie z mladšieho arcivojvodu na suverénneho vládcu talianskeho štátu prebehol v priebehu štyroch rokov a pripravil Leopolda na rolu reformátora, ktorý mal z Toskánska vytvoriť modelový štát osvietenského absolutizmu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Svadba v Innsbrucku a tragický zlom roku 1765 ===
Zavŕšenie Leopoldovej mladosti a jeho prechod k samostatnému výkonu moci sa spája s diplomaticky motivovaným sobášom, ktorý mal upevniť vzťahy medzi habsburskou monarchiou a španielskymi Bourbonovcami. Sobáš s infantkou Máriou Ludovikou, dcérou španielskeho kráľa Karola III., predstavoval kľúčovú súčasť politiky Márie Terézie zameranej na vytvorenie pevného bloku katolíckych mocností v Európe. Po predbežných rokovaniach bol zväzok potvrdený v zastúpení (''per procurationem'') v [[Madrid|Madride]], no osobné stretnutie novomanželov a hlavné slávnosti boli naplánované na leto 1765 v [[Innsbruck|Innsbrucku]]. Voľba tirolskej metropoly mala demonštrovať jednotu ríše a blízkosť k rakúskym dŕžavám v Taliansku. Prípravy na slávnosti trvali niekoľko mesiacov a zahŕňali výstavbu dočasných architektonických štruktúr, vrátane víťazného oblúka, ktorý dodnes stojí na južnom konci ulice Maria-Theresien-Straße.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Cisárska rodina dorazila do Innsbrucku v júli 1765, kde očakávala príchod španielskej infantky. Mária Ludovika cestovala loďou z [[Cartagena (Španielsko)|Cartageny]] do [[Janov (Taliansko)|Janova]] a následne pokračovala pozemnou cestou cez severné Taliansko. Slávnostný obrad sa uskutočnil 5. augusta 1765 v innsbruckom farskom kostole svätého Jakuba. Leopold mal v čase svadby osemnásť rokov a jeho manželka devätnásť. Program osláv bol navrhnutý ako veľkolepá prezentácia dynastickej moci, pričom zahŕňal operné predstavenia, verejné hostiny pre tisíce hostí a bály v priestoroch innsbruckého Hofburgu. Tieto udalosti však boli náhle prerušené tragickou udalosťou, ktorá zásadne zmenila politické usporiadanie strednej Európy.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Maria Louise, Erzherzogin von Oesterreich, Kaiserin der Franzosen|url=https://books.google.sk/books/about/Maria_Louise_erzherzogin_von_Oesterreich.html?id=28E745fhyk4C&amp;redir_esc=y|vydavateľ=W. Braumüller|rok=1873|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: 28E745fhyk4C|meno=Joseph Alexander freiherr von|priezvisko=Helfert}}&lt;/ref&gt;

Dňa 18. augusta 1765, počas návratu z divadelného predstavenia v neskorých večerných hodinách, postihla Leopoldovho otca, cisára Františka I. Lotrinského, náhla nevoľnosť. Cisár skonal na následky [[Cievna mozgová príhoda|mŕtvice]] v náručí svojho najstaršieho syna Jozefa II. priamo v priestoroch paláca. Smrť panovníka vyvolala na dvore hlboký šok a okamžite ukončila všetky svadobné radovánky. Z hľadiska ústavného práva táto udalosť spustila okamžitý transfer moci. Jozef II. bol vyhlásený za cisára Svätej ríše rímskej a stal sa spoluvladárom svojej matky v rakúskych dedičných krajinách. Zároveň podľa vopred dohodnutých ustanovení o sekundogenitúre prešlo suverénne právo nad Toskánskym veľkovojvodstvom priamo na Petra Leopolda.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Leopold sa tak stal vládcom Toskánska v situácii poznačenej rodinnou tragédiou a nutnosťou urýchlene prevziať administratívnu zodpovednosť. Mária Terézia v stave hlbokého vdovského smútku rozhodla o transformácii miestnosti, v ktorej jej manžel zomrel, na kaplnku a nariadila vybudovanie kláštora pre šľachtičné, ktoré sa mali modliť za spásu jeho duše. Leopold bol v tejto krízovej chvíli nútený preukázať vysokú mieru sebaovládania a politickej zrelosti. Už 21. augusta 1765, len tri dni po smrti otca a šestnásť dní po vlastnej svadbe, opustil Innsbruck, aby sa vydal na cestu do svojej novej rezidencie vo [[Florencia|Florencii]]. Cesta cez [[Brennerský priesmyk]] a severotalianske nížiny prebehla bez väčších ceremónií, v súlade s oficiálnym štátnym smútkom.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Toskánsky veľkovojvoda (1765 – 1790) ==

=== Prevzatie moci a počiatočná administratívna reorganizácia ===
Peter Leopold dorazil do Florencie 13. septembra 1765, čím sa fakticky skončilo dvadsaťosemročné obdobie [[Regent|regentstva]], počas ktorého bolo Toskánsko spravované ako sekundogenitúra závislá od politických rozhodnutí Viedne.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Po smrti posledného veľkovojvodu z rodu Mediciovcov, [[Gian Gastone de' Medici|Giana Gastoneho]], v roku 1737, krajinu riadila Regentská rada ([[Consiglio di Reggenza]]) pod vedením lotrinských šľachticov a viedenských úradníkov. Tento systém viedol k odlevu kapitálu do rakúskych krajín a k stagnácii miestnych inštitúcií. Leopoldov nástup znamenal transformáciu Toskánska na suverénny štát s vlastným administratívnym centrom, pričom jeho prvoradým cieľom bolo odstránenie vplyvu Regentskej rady a nastolenie priameho kabinetného štýlu vládnutia.

Bezprostredne po usadení sa v paláci Pitti Leopold inicioval hĺbkovú revíziu štátnych štruktúr.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Zrušil kompetencie starých regentských orgánov a moc sústredil v rukách úzkeho okruhu poradcov, ktorých si vybral na základe ich odborných schopností a lojality k reformným ideálom. Medzi kľúčové postavy tejto ranej fázy patrili [[Pompeo Neri]], skúsený právnik a ekonóm, ktorého Leopold povolal späť z [[Miláno|Milána]], a [[Francesco Maria Gianni]], ktorý sa stal hlavným architektom hospodárskych zmien. Leopold zaviedol systém piatich štátnych sekretariátov (vojenský, zahraničný, vnútorný, finančný a cirkevný), ktoré podliehali jeho priamemu dohľadu.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Každý sekretár bol povinný predkladať denné hlásenia, ktoré veľkovojvoda osobne analyzoval v ranných hodinách.

Dôležitým krokom k dosiahnutiu administratívnej nezávislosti bolo oddelenie toskánskych štátnych financií od súkromného majetku habsbursko-lotrinskej dynastie. Leopold presadil vytvorenie samostatnej štátnej pokladnice (''erario''), čím zabránil ďalšiemu využívaniu toskánskych daňových výnosov na financovanie rakúskych vojenských kampaní alebo viedenského dvora. Táto finančná autonómia umožnila alokáciu prostriedkov do rozvoja miestnej infraštruktúry a poľnohospodárstva. Súčasne s tým nariadil vypracovanie podrobného [[Kataster nehnuteľností|katastra]] a inventarizáciu štátnych pozemkov, čo slúžilo ako podklad pre neskoršiu daňovú reformu a liberalizáciu trhu s pôdou.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=La Costituzione toscana immaginata dal granduca Pietro Leopoldo memoria del senatore F.M. Gianni, scritta nell'anno 1805|url=https://books.google.sk/books/about/La_Costituzione_toscana_immaginata_dal_g.html?id=ARY1AAAAIAAJ&amp;redir_esc=y|rok=1847|jazyk=it|poznámka=Google-Books-ID: ARY1AAAAIAAJ|meno=Francesco Maria|priezvisko=Gianni}}&lt;/ref&gt;

Leopoldov prístup k správe štátu sa vyznačoval extrémnou metodickosťou a využívaním nástrojov systematického dozoru. Vybudoval aparát informátorov a úradníkov, ktorí mali za úlohu zhromažďovať informácie o fungovaní súdov, charitatívnych inštitúcií a miestnych samospráv. Sám si viedol tajné archívy a denníky, do ktorých si zaznamenával podrobné charakteristiky každého vyššieho úradníka, vrátane informácií o ich rodinných väzbách, majetkových pomeroch a morálnom profile. Tento systém mu umožnil eliminovať korupciu v štátnom aparáte a nahradiť neefektívnych predstaviteľov aristokracie vzdelanými byrokratmi z radov strednej vrstvy. Týmto spôsobom podkopal tradičné mocenské postavenie florentskej šľachty a vytvoril modernú byrokraciu oddanú panovníkovi.

Reorganizácia sa dotkla aj súdnej moci, kde Leopold začal s postupným obmedzovaním právomocí starých feudálnych súdov v prospech centrálnych justičných orgánov. Nariadil revíziu legislatívnych noriem z obdobia Mediciovcov, ktoré boli v mnohých prípadoch protichodné a neprehľadné. Hoci k vydaniu komplexného trestného zákonníka došlo až v roku 1786, základy právnej stability boli položené už v prvých piatich rokoch jeho vlády prostredníctvom série menších dekrétov upravujúcich procesné právo a väzenstvo. V roku 1770 zaviedol novú štruktúru mestskej samosprávy vo Florencii, čím zjednodušil správu mesta a posilnil vplyv štátnej exekutívy na komunálnej úrovni.

=== Hospodárska politika a fyziokratické reformy ===
Hospodárska transformácia Toskánska pod vedením Petra Leopolda predstavovala jeden z najkonzistentnejších pokusov o aplikáciu [[Fyziokratizmus|fyziokratických]] teórií v praxi osemnásteho storočia. Panovník vychádzal z presvedčenia, že primárnym zdrojom národného bohatstva je poľnohospodárska produkcia, ktorej rozvoj brzdili prežitky [[Merkantilizmus|merkantilizmu]] a [[Feudalizmus|feudálne]] reštrikcie. V úzkej spolupráci s hlavným ekonomickým poradcom Francescom Mariom Giannim inicioval Leopold prechod k systému voľného trhu, pričom eliminoval štátne zásahy do obehu tovarov a cien. Tento proces sa začal radikálnou reformou obchodu s obilím, ktorá mala vyriešiť chronický nedostatok potravín a stimulovať investície do agrárneho sektora.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Kľúčovým legislatívnym nástrojom tejto zmeny sa stal dekrét z 18. septembra 1767, ktorý zaviedol takmer úplnú slobodu vnútorného obchodu s obilninami. Leopold zrušil kompetencie starého úradu ''Abbondanza'', ktorý dovtedy kontroloval zásobovanie a umelo udržiaval nízke ceny, čo však viedlo k úpadku pestovateľov a rozmachu čierneho trhu. Nová legislatíva umožnila poľnohospodárom predávať úrodu za trhové ceny a voľne ju prepravovať medzi jednotlivými provinciami veľkovojvodstva. V roku 1775 bola táto sloboda rozšírená aj na zahraničný obchod, čím sa Toskánsko stalo prvým európskym štátom, ktorý plne realizoval zásadu ''laissez-faire'' v oblasti základných potravín.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Tieto opatrenia viedli k stabilizácii cien, zvýšeniu produkcie a odstráneniu hladomorov, ktoré predtým krajinu pravidelne postihovali.

Paralelne s liberalizáciou obchodu Leopold pristúpil k systematickej likvidácii korporatívnych bariér v priemysle a remeslách. Dekrétom z roku 1770 definitívne zrušil [[Cech|cechový systém]] vo Florencii a následne v celom štáte. Cechy vnímal ako prežitky [[Stredovek|stredoveku]], ktoré svojimi monopolmi a prísnymi pravidlami bránili inováciám, zvyšovali ceny výrobkov a obmedzovali prístup obyvateľstva k práci. Majetok zrušených cechov bol skonfiškovaný v prospech štátu alebo využitý na charitatívne účely, zatiaľ čo remeselná výroba sa stala slobodnou živnosťou prístupnou pre každého občana bez ohľadu na pôvod či predchádzajúce výsady. Tento krok podporil vznik drobného podnikania a zvýšil konkurencieschopnosť toskánskeho textilu a umeleckých remesiel na európskych trhoch.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Ďalším pilierom hospodárskeho rozvoja bolo odstránenie vnútorných colných bariér a zjednotenie daňového systému. Leopold zrušil množstvo lokálnych mýt a poplatkov, ktoré zaťažovali prepravu tovaru medzi mestami a zvyšovali transakčné náklady obchodníkov. Miesto neprehľadnej spleti feudálnych dávok zaviedol jednotnejšie zdaňovanie pozemkov, ktoré vychádzalo z nového katastrálneho vymeriavania. Tento proces bol sprevádzaný reformou obeživa a zjednotením mier a váh, čo uľahčilo obchodnú kalkuláciu a posilnilo integráciu toskánskeho trhu. Vláda súčasne investovala do budovania a opravy ciest, ktoré spájali vnútrozemské poľnohospodárske oblasti s prístavom [[Livorno]], kľúčovým uzlom pre export toskánskeho tovaru.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Najambicióznejšou časťou Leopoldovho ekonomického programu bola reforma vlastníctva pôdy, známa ako ''allivellazione''. Cieľom bolo vytvorenie vrstvy nezávislých roľníkov prostredníctvom rozpredaja štátnych a cirkevných pozemkov do dedičného prenájmu za fixný poplatok. Týmto spôsobom sa panovník snažil rozbiť neefektívne veľkostatky aristokracie a motivovať roľníkov k intenzívnejšiemu obhospodarovaniu pôdy, ktorú mohli považovať za vlastnú. Hoci táto reforma narazila na odpor šľachty a v niektorých oblastiach viedla k opätovnému skupovaniu pozemkov bohatými mešťanmi, viedla k výraznému zvýšeniu agrárnej produktivity a k celkovému rastu životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva. Leopoldova hospodárska politika tak premenila Toskánsko z hospodársky upadajúceho regiónu na dynamickú a prosperujúcu krajinu, ktorá slúžila ako inšpirácia pre osvietenských reformátorov v celej Európe.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Meliorácie a rozvoj poľnohospodárstva ===
Rozsiahle melioračné práce a systematické vysušovanie močiarov tvorili integrálnu súčasť Leopoldovho plánu na celkovú revitalizáciu toskánskeho hospodárstva. Panovník vnímal nehostinné a [[Malária|maláriou]] zamorené oblasti ako nevyužitý ekonomický potenciál a bezpečnostné riziko pre obyvateľstvo. Prioritu v tomto úsilí predstavovala oblasť [[Val di Chiana]] a prímorské územie Maremma, ktoré boli po stáročia zanedbávané a takmer vyľudnené. Leopoldov prístup k týmto projektom sa vyznačoval technokratickou precíznosťou, pričom sa opieral o najnovšie poznatky vtedajšej hydrologickej vedy a inžinierstva.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Vo Val di Chiana poveril veľkovojvoda vedením prác popredného matematika a inžiniera [[Vittorio Fossombroni|Vittoria Fossombroniho]]. Fossombroni presadil inovatívnu metódu známu ako ''bonifica per colmata'', ktorá spočívala v riadenom zaplavovaní depresií riečnymi nánosmi. Tento proces postupne zvyšoval úroveň terénu, čím dochádzalo k prirodzenému vysušovaniu pôdy bez potreby nákladných čerpacích systémov. Výsledkom viacročného úsilia bola premena neúrodných močiarov na jednu z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí v strednom Taliansku. Na získanej pôde nechal Leopold vybudovať sieť modelových fariem a ciest, ktoré uľahčili prepravu produktov na trhy vo Florencii a [[Arezzo|Arezze]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Memorie idraulico-storiche sopra la Val-di-Chiana|url=https://books.google.com.ec/books?id=KzGKxPg0bigC&amp;printsec=frontcover&amp;source=gbs_vpt_read#v=onepage&amp;q&amp;f=false|vydavateľ=A. Fumi|rok=1835|jazyk=it|poznámka=Google-Books-ID: KzGKxPg0bigC|meno=Vittorio|priezvisko=Fossombroni}}&lt;/ref&gt;

Ešte ambicióznejší, no zároveň problematickejší projekt predstavovala meliorácia Maremmy na západnom pobreží. Táto oblasť bola sužovaná endemickou maláriou, ktorá znemožňovala trvalé osídlenie a nútila roľníkov k sezónnej migrácii. Leopold investoval obrovské sumy do výstavby kanálov a hrádzí, pričom sa snažil o kolonizáciu územia prostredníctvom osadníkov z vnútrozemia. Napriek čiastočným úspechom pri vysušovaní jazera [[Castiglione (jazero)|Castiglione]] narážal projekt na technologické limity doby a vysokú úmrtnosť robotníkov. Panovník však trval na pokračovaní prác a osobne navštevoval staveniská, aby kontroloval priebeh vysušovania a podmienky v novovznikajúcich osadách.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Podpora poľnohospodárstva presahovala rámec inžinierskych stavieb a zahŕňala transfer technologických a botanických inovácií. Leopold úzko spolupracoval s ''Accademia dei Georgofili'', najstaršou poľnohospodárskou akadémiou v Európe, ktorej poskytoval štátne dotácie a priestory pre experimentálne pestovanie. Akadémia slúžila ako vedecké centrum pre testovanie nových odrôd plodín, moderných metód hnojenia a efektívnejších typov pluhov. Veľkovojvoda podporoval pestovanie kukurice, zemiakov a moruší pre rozvoj hodvábnictva, pričom nariadil vydávanie praktických príručiek pre roľníkov v ľudovom jazyku, aby sa nové poznatky dostali k priamym producentom.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Sociálny rozmer meliorácií bol úzko prepojený s reformou ''allivellazione'', kedy bola získaná pôda rozdeľovaná do dedičného nájmu. Leopold sledoval cieľ vytvoriť stabilnú vrstvu malých a stredných vlastníkov, ktorí by boli priamo zainteresovaní na dlhodobom zúrodňovaní pôdy. Hoci tento proces čelil sabotážam zo strany veľkostatkárov a komplikovanej byrokracii, viedol k výraznému nárastu populácie v predtým opustených regiónoch. Celkovo tieto agrárne a technické zásahy transformovali toskánsku krajinu, odstránili periodické hladomory a položili základy pre moderné poľnohospodárstvo, ktoré sa stalo dominantným odvetvím štátu až do polovice 19. storočia.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Cisár ==
Po príchode do Viedne, ako následne korunovaný cisár [[Rímskonemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] a [[Uhorsko|uhorský]] kráľ (korunovaný [[11. novembra]] [[1790]]), sa rozhodol rýchle riešiť zdedené problémy, ktoré sa nahromadili predovšetkým v poslednom roku. Pre upokojenie [[šľachta|šľachty]] potvrdil zrušenie berného a urbariálneho patentu, a [[rímskokatolícka cirkev|cirkev]] si priblížil, keď vrátil výchovu kňazov z generálnych seminárov do jej rúk. Uvoľnil tiež poriadanie pre ľud skôr obvyklých procesií a pútí.

Pokoj sa snažil Leopold II. nastoliť i na ďalších miestach, kde jeho predchodca vyvolal rozpory. Rýchlo ukončil mierom vo Sviščove vojnu na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] proti [[Osmanská ríša|Turkom]], pretože potreboval upokojiť [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]]. Podarilo sa mu rýchlo zvládnuť nepokojnú situáciu na území Uhorska a povstanie na území Rakúskeho Holandska (dnešné [[Belgicko]]). 
Časom stále viac upieral zrak k Francúzsku, kde zúrila revolúcia, ktorá sa dotýkala jeho sestry [[Mária Antoinetta|Márie Antoinetty]] a predovšetkým hrozila prekročením hraníc i do iných krajín. Vydal teda s pruským kráľom [[Fridrich Viliam II. (Prusko)|Fridrichom Viliamom II.]] a saským kurfirstom [[Fridrich Albert II.|Fridrichom Albertom II.]] v [[Pilnitz]]i (blízko [[Drážďany|Drážďan]]) v auguste [[1791]] [[Pilnická deklarácia|Pilnickú deklaráciu]], na ktorej základe bola na ďalší rok vo februári medzi Pruskom a Habsburskou monarchiou uzatvorená spojenecká zmluva namierená proti revolučnému Francúzsku.

Leopold II. sa od svojho brata odlišoval aj tým, že vrátil Čechom svätováclavské klenoty do [[Praha|Prahy]] a [[6. septembra]] [[1791]] prijal pri obrade v [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrále sv. Víta]] titul českého kráľa. Cisár rozumel po [[čeština|česky]] a v centre Čiech vtedy dokonca pobudol niekoľko týždňov. Nielen [[Praha]] žila touto udalosťou niekoľko mesiacov. Technika sa pri príležitosti takejto vzácnej návštevy predháňala s umením, keď sa v [[Klementinum|Klementine]] konala prvá česká priemyselná výstava a v Nosticovom divadle pre zmenu bola hraná objednaná [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartova]] opera [[La Clemenza di Tito]].

== Smrť a nástupníctvo ==
Cisár Leopold II. zomrel nečakane rýchlo, sotva stačil stabilizovať pomery v krajine a jej vonkajšie vzťahy. Na cisársky stolec zasadol jeho syn František Jozef Karol, ako [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]

== Rodinné pomery ==
Leopold II. sa v r. [[1765]] oženil so španielskou infantkou [[Mária Ludovika Španielska|Máriou Ludovikou]], dcérou španielskeho kráľa [[Karol III. (Španielsko)|Karola III.]] a [[Mária Amália Saská|Márie Amálie Saskej]]. Počas ich dvadsaťsedemročného manželstva sa im narodilo šestnásť detí:
* [[Mária Terézia Habsbursko-lotrinská (1767)|Mária Terézia]] (* [[14. január]] [[1767]] – † [[7. november]] [[1827]]) ∞ [[1787]] [[Anton (Sasko)|Anton]] (* [[1755]] – † [[1836]]), saský kráľ
* [[František II. (Svätá rímska ríša)|František]] (* [[12. február]] [[1768]] – † [[2. marec]] [[1835]]), neskorší cisár František II. ∞
** 1/ [[1788]] [[Alžbeta Wilhelmína Württemberská]] (* [[1767]] – † [[1790]])
** 2/ [[1790]] [[Mária Terézia Neapolsko-sicílska]] (* [[1772]] – † [[1807]])
** 3/ [[1808]] [[Mária Ludovika Modenská]] (* [[1787]] – † [[1816]])
** 4/ [[1816]] [[Karolína Augusta Bavorská]] (* [[1792]] – † [[1873]])
* [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand]] (* [[6. máj]] [[1769]] – † [[16. jún]] [[1824]]) ∞
** 1/ [[1790]] [[Lujza Mária Neapolsko-sicílska]] (* [[1773]] – † [[1802]])
** 2/ [[1821]] [[Mária Ferdinanda Saská]] (* [[1796]] – † [[1865]])
* Mária Anna (* [[21. apríl]] [[1770]] – † [[1. október]] [[1809]]), opátka v Prahe
* [[Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky|Karol Ľudovít]] (* [[5. september]] [[1771]] – † [[30. apríl]] [[1847]]) ∞ [[1815]] [[Henrietta Nasavsko-weilburská]] (* [[1797]] – † 1[[829]])
* [[Alexander Leopold Habsburský (1772 – 1795)|Alexander Leopold]] (* [[14. august]] [[1772]] – † [[12. júl]] [[1795]]), uhorský palatín
* Albert Ján (* [[19. september]] [[1773]] – † [[22. júl]] [[1774]])
* Maximilián (* [[23. december]] [[1774]] – † [[10. marec]] [[1778]])
* [[Jozef Anton Habsbursko-lotrinský|Jozef Anton]] (* [[9. marec]] [[1776]] – † [[13. január]] [[1847]]), uhorský palatín ∞
** 1/ [[1799]] [[Alexandra Pavlovna Romanovová]] (* [[1783]] – † [[1801]])
** 2/ [[1815]] [[Hermína Anhaltská]] (* [[1797]] – † [[1817]])
** 3/ [[1819]] [[Mária Dorota Württemberská]] (* [[1797]] – † [[1855]])
* [[Mária Klementína Habsbursko-lotrinská|Mária Klementína]] (* [[24. apríl]] [[1777]] – † [[15. november]] [[1801]]) ∞ 1797 [[František I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|František I.]] (* [[1777]] – † [[1830]]), kalábrijský vojvoda a kráľ oboch Sicílií
* Anton Viktor (* [[31. august]] [[1779]] – † [[2. apríl]] [[1835]]), veľmajster rádu
* Mária Amália (* [[15. október]] [[1780]] – † [[25. december]] [[1798]])
* [[Ján Habsbursko-lotrinský|Ján]] (* [[20. február]] [[1782]] – † [[10. máj]] [[1859]]), generál a krátko cisársky zástupca v parlamente vo Frankfurte v r. [[1848]] ∞ [[1829]] morganatická manželka [[Anna Plochlová]] (* [[1804]] – † [[1885]])
* [[Rainer Jozef Habsbursko-lotrinský|Rainer Jozef]] (* [[30. september]] [[1783]] – † [[16. január]] [[1853]]), lombardsko-benátsky vicekráľ ∞ [[1820]] [[Mária Alžbeta Savojská]] (* [[1800]] – † [[1856]])
* [[Ľudovít Jozef Habsbursko-lotrinský|Ľudovít Jozef]] (* [[13. december]] [[1784]] – † [[21. december]] [[1864]]), člen rakúskej štátnej rady a regent v období vlády cisára [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinanda I.]]
* [[Rudolf Ján Habsbursko-lotrinský|Rudolf Ján]] (* [[8. január]] [[1788]] – † [[24. júl]] [[1831]]), olomoucký [[arcibiskup]] a [[kardinál]]

== Genealógia ==
{{Rodokmeň predkov
|1 = '''Leopold II.'''
|2 = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Lotrinský]]
|3 = [[Mária Terézia]]
|4 = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I.]]
|5 = [[Alžbeta Šarlota Orleánska]]
|6 = [[Karol VI. Habsburský]]
|7 = [[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská]]
|8 = [[Karol V. Lotrinský]]
|9 = [[Eleonóra Magdaléna Gonzagová]]
|10 = [[Filip I. Orleánsky]]
|11 = [[Alžbeta Šarlota Falcká]]
|12 = [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]]
|13 = [[Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská]]
|14 = [[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský]]
|15 = [[Kristína Lujza Öttingenská]]
|16 = [[Mikuláš II. (Lotrinsko)|Mikuláš II. Lotrinský]]
|17 = [[Klaudia Lotrinská]]
|18 = [[Karol II. Gonzaga]]
|19 = [[Mária Gonzaga]]
|20 = [[Ľudovít XIII.]]
|21 = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]]
|22 = [[Karol Ľudovít Falcký]]
|23 = [[Šarlota Hessensko-Kasselská]]
|24 = [[Ferdinand III. Habsburský]]
|25 = [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]]
|26 = [[Filip Viliam Falcký]]
|27 = [[Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská]]
|28 = 
|29 = 
|30 = [[Albrecht Arnošt I. Öttingenský]]
|31 = [[Kristína Frederika Württemberská]]
}}

== Panovnícke pomery ==
{{s-start}}
{{s-hou|meno='''Leopold II. Habsbursko-Lotrinský'''|[[Habsburgovci]]}}
{{s-pred|riadky=3|pred=[[Jozef II. Habsburský]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|Cisár Svätej rímskej ríše]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
{{s-potom|riadky=3|potom=[[František II. (Svätá rímska ríša)|František II. Habsburský]]}}
|-
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Česka|Český kráľ]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
|-
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Uhorska|Uhorský kráľ]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
{{s-end}}

== Literatúra ==
* [http://digitalna.kniznica.info/s/sXgMZqR4Xb ''Beschreibung der königl. hungarischen Krönung als Seine Apostolische Majestät Leopold der Zweyte zu Pressburg zum hungarischen Könige gekrönt wurde ...''] Wien: Hieronymus Löschenkohl, 1790. 57 s. -  Dielo opisujúce korunováciu Leopolda II.; dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]]
* KUNEC, Patrik: Leopold II. - reformátor v tieni staršieho brata. In: ''Historická revue'', roč. XXXI, 2020, č. 1, s. 46 - 53.
* PETRÁŇ, Josef: ''Kalendář : Velký stavovský ples v Nosticově Národním divadle v Praze dne 12. září 1791.'' Praha : Československý spisovatel, 1988, 304 s. [kniha o politických a kultúrnych súvislostiach korunovácie Leopolda II. na českého kráľa dňa 6. 9. 1791]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Leopold II, Holy Roman Emperor}}


{{Deti Márie Terézie}}{{Cisári Svätej rímskej ríše}}{{Uhorskí panovníci}}{{Autoritné údaje}}

== Referencie ==
[[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]]
[[Kategória:Rímskonemeckí cisári]]
[[Kategória:Arcivojvodovia Rakúska]]
[[Kategória:Králi Česka]]
[[Kategória:Králi Uhorska]]
[[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti z Viedne]]
[[Kategória:Rytieri Radu čiernej orlice]]
[[Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana]]
[[Kategória:Pochovaní v kapucínskej krypte vo Viedni]]
[[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]]</text>
      <sha1>oo7z434hy66g5qpdqivwqru4u6wtcm5</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213317</id>
      <parentid>8213306</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:15:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28816-87</username>
        <id>294711</id>
      </contributor>
      <origin>8213317</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="78760" sha1="q1oecbt1m9phhwqqt98e0s2ce2fogmb" xml:space="preserve">{{Infobox Panovník
|meno              = Leopold II.
|titul             = ''Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, haličsko-ladomerský, arcivojvoda rakúsky, veľkovojvoda toskánsky, vojvoda luxemburský, milánsky, gróf flámsky''
|obrázok           = Mengs, Anton Raphael - Pietro Leopoldo d'Asburgo Lorena, granduca di Toscana - 1770 - PradoFXD.jpg
|popis obrázku     = Leopold II. v roku 1770
|pôvodné meno      = Peter Leopold Josef Anton Joachim Pius Gotthard
|obrázok erbu      = Greater Coat of Arms of Leopold II and Francis II, Holy Roman Emperors.svg 
|dátum narodenia   = [[5. máj]] [[1747]]
|miesto narodenia  = [[Viedeň]], [[Rakúske arcivojvodstvo]], [[Habsburská monarchia]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]] 
|dátum úmrtia      = {{dúv|1792|3|1|1747|5|5}}
|miesto úmrtia     = Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa
|miesto pochovania = [[Kapucínska krypta]]
|manželka          = [[Mária Ludovika Španielska]]
|potomstvo         = pozri [[#Rodinné pomery|rodinné pomery]]
|dynastia          = [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinská]]
|otec              = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I.]]
|matka             = [[Mária Terézia]]
|titul0            = cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa&lt;br /&gt;kráľ rímsky
|panovanie0        = [[1790]] – [[1792]]
|predchodca0       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]]
|nástupca0         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]
|titul1            = kráľ český
|panovanie1        = [[1790]] – [[1792]] 
|predchodca1       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca1         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] 
|titul2            = kráľ uhorský a chorvátsky 
|panovanie2        = [[1790]] – [[1792]]
|predchodca2       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca2         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]  
|titul3            = arcivojvoda rakúsky
|panovanie3        = [[1790]] – [[1792]] 
|predchodca3       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca3         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]  
|titul4            = veľkovojvoda toskánsky
|panovanie4        = [[1765]] – [[1790]]
|predchodca4       = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František II.]]
|nástupca4         = [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand III.]]
|portál1           = 
|portál2           = 
}}

'''Leopold II. Habsburský''' (* [[5. máj]] [[1747]], [[Viedeň]] – † [[1. marec]] [[1792]], Viedeň) bol v rokoch 1790 - 1792 cisár [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej národa nemeckého]], kráľ uhorský, český a chorvátsko-slavónsky, v rokoch 1765 – 1790 (ako Peter Leopold I.) toskánsky veľkovojvoda a od narodenia arcivojvoda rakúsky. Ako deviaty potomok a tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a cisára [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]] sa stal zakladateľom toskánskej línie habsbursko-lotrinskej dynastie a jedným z najvýznamnejších predstaviteľov európskeho osvietenstva. Hoci jeho vláda nad celou [[Habsburská monarchia|habsburskou monarchiou]] trvala len dva roky, v historiografii je vnímaný ako brilantný politik, diplomat a reformátor, ktorému sa podarilo zachrániť ríšu pred hroziacim rozpadom a občianskou vojnou.

Leopoldova politická dráha sa začala formovať v [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskom veľkovojvodstve]], ktoré spravoval celých dvadsaťpäť rokov. Na rozdiel od svojho staršieho brata [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý presadzoval reformy cestou direktívneho a často necitlivého [[Absolutizmus|absolutizmu]], Leopold v Toskánsku uplatňoval metódu postupných zmien založených na hlbokej analýze spoločenských a hospodárskych pomerov. Jeho toskánske obdobie je považované za vrchol [[Osvietenstvo|osvietenského]] vládnutia v Európe. Medzi jeho najrevolučnejšie činy patrila reforma trestného práva z roku 1786, známa ako ''Leopoldina'', ktorou bolo v Toskánsku ako v prvom modernom štáte na svete úplne zrušené mučenie a trest smrti. Okrem toho inicioval hlboké hospodárske reformy vrátane zrušenia cechov, zavedenia voľného obchodu s obilím a pokusov o zavedenie ústavného systému, ktorý by obmedzil panovnícku moc v prospech volených orgánov.

Keď vo februári 1790 Leopold nastúpil na trón po bezdetnom bratovi Jozefovi II., prevzal monarchiu v stave hlbokej vnútornej a medzinárodnej krízy. Jozefove radikálne reformy viedli k otvorenému povstaniu v [[Rakúske Nizozemsko|Rakúskom]] [[Rakúske Nizozemsko|Nizozemsku]] (dnešné Belgicko) a k hrozbe ozbrojenej revolty uhorskej šľachty. Štát bol navyše vyčerpaný nepopulárnou vojnou s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a čelil nepriateľskému spojenectvu [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] a [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británie]]. Leopold II. preukázal mimoriadny diplomatický takt, keď v priebehu niekoľkých mesiacov dokázal upokojiť domáce stavy kombináciou formálnych ústupkov a rázneho postupu. Uhorskú šľachtu si naklonil obnovením platnosti starej ústavy a uskutočnením okázalej korunovácie v [[Bratislava|Bratislave]] (v tom čase Prešporok) v novembri 1790, čím stabilizoval integritu krajiny bez toho, aby sa vzdal kľúčových štátnych vymožeností.

V zahraničnej politike dosiahol Leopold II. sériu úspechov, ktoré zabránili európskej izolácii Rakúska. [[Reichenbachský mier (1790)|Reichenbachským mierom]] z roku 1790 eliminoval hrozbu vojny s Pruskom a následne uzavrel [[Svištovský mier]] s Osmanmi, čím ukončil nákladný konflikt na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. Jeho postoj k prebiehajúcej [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcii]] bol spočiatku zdržanlivý a racionálny. Napriek tomu, že jeho sestra [[Mária Antoinetta]] bola francúzskou kráľovnou, Leopold sa dlho vyhýbal vojenskej intervencii, ktorú považoval za nebezpečnú pre stabilitu Európy. Až radikalizácia revolučných udalostí a ohrozenie kráľovskej rodiny ho v auguste 1791 viedli k podpisu [[Pilnická deklarácia|Pilnickej deklarácie]]. Tá mala slúžiť skôr ako diplomatický nátlak na francúzskych revolucionárov než ako priama vyhláška vojny, no po jeho smrti sa stala jedným z formálnych dôvodov na začatie dlhoročných koaličných vojen.

Leopold II. zomrel nečakane 1. marca 1792 vo veku 44 rokov, práve vo chvíli, keď sa mu podarilo konsolidovať moc a pripraviť pôdu pre novú éru stabilného osvietenského vládnutia. Jeho smrť znamenala prelom v dejinách monarchie, keďže jeho syn a nástupca [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] pod vplyvom vojnových udalostí a strachu z revolúcie nastúpil cestu konzervativizmu a policajného štátu. Leopold II. zostáva v dejinách zapísaný ako panovník-filozof, ktorý veril v silu zákona a inštitúcií, a ako štátnik, ktorý dokázal v kritických okamihoch uprednostniť pragmatický kompromis pred ideologickou neústupnosťou. Jeho rozsiahle potomstvo (celkovo 16 detí) zabezpečilo dynastickú kontinuitu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] až do zániku monarchie v roku 1918.

== Pôvod a raná mladosť (1747 – 1765) ==

=== Narodenie a politický kontext dynastie ===
Arcivojvoda Peter Leopold sa narodil v stredu 5. mája 1747 o 11:30 predpoludním v cisárskej letnej rezidencii [[Zámok Schönbrunn|Schönbrunn]] vo [[Viedeň|Viedni]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Leopold II.: Erzherzog von Österreich, Grossherzog von Toskana, König von Ungarn und Böhmen, römischer Kaiser|url=https://books.google.sk/books/about/Leopold_II.html?id=eCsGAQAAIAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Herold|rok=1963|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: eCsGAQAAIAAJ|meno=Adam|priezvisko=Wandruszka}}&lt;/ref&gt; Bol deviate dieťa a v poradí tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]], čo v čase jeho narodenia znamenalo relatívne nízku pravdepodobnosť priameho nástupu na hlavný trón monarchie. Geopolitický kontext jeho narodenia bol determinovaný finálnou fázou [[Vojna o rakúske dedičstvo|vojny o rakúske dedičstvo]] (1740 – 1748), v ktorej sa jeho matka, Mária Terézia, snažila legitimizovať svoje nástupnícke práva a upevniť integritu habsburských dŕžav proti koalícii vedenej [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]] a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskom]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Enlightenment and Reform in Eighteenth-century Europe|url=https://books.google.sk/books/about/Enlightenment_and_Reform_in_Eighteenth_C.html?id=Fx5alkfMc2AC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Bloomsbury Academic|rok=2005-03-24|isbn=978-1-86064-950-9|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Fx5alkfMc2AC|meno=Derek|priezvisko=Beales}}&lt;/ref&gt; Narodenie ďalšieho zdravého mužského potomka bolo vnímané ako dôležitý prvok dynastickej stability a biologického zabezpečenia [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinského]] rodu, ktorého existencia bola ešte niekoľko rokov predtým vážne ohrozená absenciou mužských dedičov po smrti [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]]&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Die Lebenswelt der Habsburger: Kultur- und Mentalitätsgeschichte einer Familie|url=https://books.google.sk/books/about/Die_Lebenswelt_der_Habsburger.html?id=C660AAAAIAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Styria|rok=1997|isbn=978-3-222-12424-2|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: C660AAAAIAAJ|meno=Karl|priezvisko=Vocelka|meno2=Lynne|priezvisko2=Heller}}&lt;/ref&gt;

Samotný akt narodenia a následné ceremoniálne úkony podliehali prísnemu dvoru a etikete španielskeho dvornému protokolu. Ešte v deň narodenia bol novorodenec pokrstený v Rytierskej sále paláca Schönbrunn viedenským [[Apoštolský nuncius|nunciom]], pričom mu bola udelená nezvyčajne dlhá séria mien: ''Petrus Leopoldus Ioannes Antonius Ioachimus Pius Gotthardus''. Výber krstného mena Peter bol v habsburskej tradícii netypický a predstavoval priamy politický signál smerom k [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskemu veľkovojvodstvu]]. Na základe [[Viedenský mier (1738)|Viedenského mieru]] (1738) bolo toto územie pridelené Františkovi I. Lotrinskému ako kompenzácia za stratu [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]], avšak s podmienkou, že sa z neho stane sekundogenitúra, teda dŕžava určená pre druhorodeného syna, aby sa zabránilo trvalej personálnej únii s Rakúskom.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Franz Pesendorfer, Die Habsburger in der Toskana“ – Bücher gebraucht, antiquarisch &amp; neu kaufen | url = https://www.booklooker.de/B%C3%BCcher/Angebote/autor=Franz+Pesendorfer&amp;titel=Die+Habsburger+in+der+Toskana | vydavateľ = www.booklooker.de | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = de}}&lt;/ref&gt; Meno Peter malo evokovať pamiatku na posledných vládcov z rodu [[Mediciovci|Mediciovcov]] a demonštrovať pripravenosť novej dynastie rešpektovať lokálne tradície tohto talianskeho štátu.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Florence in the Forgotten Centuries, 1527–1800: A History of Florence and the Florentines in the Age of the Grand Dukes|url=https://books.google.sk/books/about/Florence_in_the_Forgotten_Centuries_1527.html?id=4a7tAAAAQBAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=University of Chicago Press|rok=2013-10-30|isbn=978-0-226-11595-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 4a7tAAAAQBAJ|meno=Eric|priezvisko=Cochrane}}&lt;/ref&gt; Meno Leopold zasa odkazovalo na rakúskeho patróna a dynastickú kontinuitu s viedenským dvorom.

Z hľadiska dynastického práva bol Leopold od momentu narodenia subjektom tzv. rodinných paktov, ktoré definovali jeho budúce postavenie ako suverénneho vládcu v Taliansku, zatiaľ čo jeho starší bratia, Jozef a [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karol Jozef]], mali zabezpečiť správu [[Dedičné krajiny (Rakúsko)|dedičných krajín]] a [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Táto predurčenosť na „vedľajšiu“ rolu panovníka v Toskánsku umožnila, aby sa v jeho výchove v porovnaní s Jozefom II. kládol menší dôraz na vojenskú reprezentáciu a viac na civilnú správu a teoretické vedy. Napriek tomu, že bol v poradí až tretím synom, jeho matka Mária Terézia venovala jeho fyzickému a mentálnemu vývoju zvýšenú pozornosť, o čom svedčí aj zachovaná korešpondencia a lekárske správy o jeho zdravotnom stave v ranom veku, ktorý bol na rozdiel od viacerých jeho súrodencov, ktorí podľahli detským chorobám, veľmi stabilný.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Hoci sa v prvých rokoch Leopoldovho života neočakávalo, že by kedykoľvek zasadol na cisársky trón, politická realita viedenského dvora v polovici 18. storočia vyžadovala, aby bol každý mužský člen rodiny pripravený na komplexnú diplomatickú a administratívnu rolu. Obdobie jeho raného detstva bolo poznačené tzv. diplomatickou revolúciou z roku 1756, kedy sa Rakúsko spojilo so svojím dlhoročným nepriateľom Francúzskom proti Prusku, čo neskôr priamo ovplyvnilo aj Leopoldovu svadobnú politiku a výber jeho manželky zo španielskej línie [[Bourbonovci|Bourbonovcov]].&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=A History of the Habsburg Empire, 1526-1918|url=https://books.google.sk/books/about/A_History_of_the_Habsburg_Empire_1526_19.html?id=XavXBlL74ScC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=University of California Press|rok=1974|isbn=978-0-520-02408-3|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: XavXBlL74ScC|meno=Robert A.|priezvisko=Kann}}&lt;/ref&gt;

=== Výchovný systém a pedagogické vedenie ===
Výchova arcivojvodu Petra Leopolda nepredstavovala len štandardnú prípravu aristokrata, ale bola precízne navrhnutým politickým procesom, ktorý Mária Terézia riadila prostredníctvom svojho povestného manuálu ''Instruktion''. Tento dokument, písaný vlastnou rukou panovníčky, slúžil ako záväzná metodika pre všetkých vychovávateľov a detailne určoval nielen rozsah vedomostí, ale aj formovanie morálneho profilu mladého arcivojvodu. Na rozdiel od výchovy staršieho brata Jozefa II., ktorá bola často poznačená konfliktami s autoritárskymi tútormi a matkinou snahou o úplné zlomenie vôle následníka, sa pri Leopoldovi uplatňoval o niečo flexibilnejší, hoci stále prísne asketický prístup. Systém bol založený na predpoklade, že panovník musí v prvom rade ovládať sám seba, svoje vášne a emócie, aby mohol racionálne vládnuť iným. Táto neustála sebareflexia a potláčanie vonkajších prejavov hnevu či radosti sa neskôr stali základným rysom Leopoldovej uzavretej a analytickej povahy.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Zlomovým momentom v jeho formovaní bolo menovanie grófa [[Franz Thurn-Valsassin|Franza Thurna-Valsassinu]] za hlavného vychovávateľa (''Ajo'') v roku 1753. Thurn bol skutočným mentorom, ktorý dokázal odhadnúť Leopoldov prirodzený sklon k tichému pozorovaniu. Pod jeho vedením sa výchova presunula z roviny mechanického učenia sa faktov do roviny analýzy spoločenských procesov. Leopold si osvojil schopnosť viesť si podrobné záznamy o ľuďoch vo svojom okolí, čo v dospelosti vyústilo do jeho povestnej siete informátorov a tajných denníkov, v ktorých si metodicky klasifikoval charaktery a schopnosti svojich úradníkov. Denný režim bol rozvrhnutý na minúty: začínal sa rannou [[Omša (bohoslužba)|omšou]] a [[Modlitba|modlitbami]], po ktorých nasledovali dopoludňajšie bloky [[Latinčina|latinčiny]] a [[Teológia|teológie]]. Popoludnia boli vyhradené pre praktické disciplíny, no i tie mali politický podtón – napríklad [[tanec]] nebol vnímaný ako kratochvíľa, ale ako nácvik dvorskej reprezentácie a ovládania vlastného tela pred verejnosťou.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Intelektuálny pilier jeho vzdelávania tvorili prednášky [[Karl Anton von Martini|Karla Antona von Martiniho]], popredného predstaviteľa viedenského osvietenstva a profesora prirodzeného práva. Martini ho zasvätil do teórie spoločenskej zmluvy. Leopold sa tak už v ranom veku stotožnil s myšlienkou, že legitimita panovníka nevyviera len z božej milosti, ale predovšetkým z jeho schopnosti zabezpečiť blaho poddaných prostredníctvom spravodlivých a všeobecne platných zákonov. Tento právny racionalizmus bol vyvažovaný vplyvom jezuitu [[Ignác Müller|Ignáca Müllera]], ktorý arcivojvodu učil históriu a náboženstvo. Müller v Leopoldovi prebudil záujem o rannokresťanské ideály a jansenistickú morálku, čo neskôr viedlo k jeho presvedčeniu, že [[cirkev]] by mala byť chudobná, pokorná a podriadená štátu v civilných záležitostiach. Táto kombinácia Martiniho legality a Müllerovho jansenizmu vytvorila z Leopolda panovníka, ktorý sa na cirkevné inštitúcie pozeral s vysokou mierou skepticizmu a pragmatizmu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Osobitné postavenie v Leopoldovom kurikulu mali prírodné vedy, ktoré v tom čase neboli bežnou súčasťou prípravy katolíckeho princa. Pod vedením [[Jean-Nathaniel Laugier|Jeana-Nathaniela Laugiera]] sa Leopold systematicky zaoberal [[Chémia|chémiou]] a experimentálnou fyzikou. V paláci Schönbrunn mal k dispozícii vybavené laboratórium, kde vykonával pokusy s elektrinou, metalurgiou a botanickými extraktmi. Leopold hľadal v prírodných vedách zákonitosti a poriadok, ktoré chcel neskôr aplikovať v sociálnom inžinierstve svojej ríše. Veda ho naučila trpezlivosti pri pozorovaní procesov a opatrnosti pred unáhlenými závermi. Keď sa po roku 1761 musel v dôsledku smrti brata Karola Jozefa rýchlo preorientovať na rolu toskánskeho následníka, jeho vzdelávanie sa doplnilo o intenzívne štúdium talianskej ekonómie a správy financií. 

=== Transformácia následníctva a právna úprava sekundogenitúry ===
Zásadný obrat v Leopoldovej životnej dráhe vyvolala smrť jeho staršieho brata [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karola Jozefa]], ktorý 26. januára 1761 podľahol [[Kiahne|kiahňam]]. Táto udalosť definitívne zrušila pôvodné plány na jeho cirkevnú kariéru a posunula ho na miesto priameho následníka Toskánskeho veľkovojvodstva. Status tohto územia bol medzinárodnoprávne ukotvený vo Viedenskom mieri z roku 1738, ktorý definoval krajinu ako sekundogenitúru habsbursko-lotrinskej dynastie. Hlavným politickým cieľom tohto ustanovenia bolo zabrániť trvalej personálnej únii s rakúskymi dedičnými krajinami a Svätou ríšou rímskou. Európske mocnosti, predovšetkým Francúzsko a španielski Bourbonovci, trvali na tom, aby Toskánsko zostalo samostatným štátnym celkom pod vládou druhorodeného syna, čím sa mala udržať mocenská rovnováha na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Leopoldova nová rola si vyžiadala okamžitú a radikálnu zmenu vzdelávacieho programu. V krátkom čase musel absolvovať intenzívny kurz talianskej konverzácie a právnej terminológie pod dohľadom odborníkov na toskánsku administratívu. Do jeho učebných osnov pribudli analýzy finančných výkazov florentskej pokladnice a štúdium agrárnej politiky v oblastiach Maremma a Val di Chiana. Jeho mentori v tomto období kládli dôraz na pochopenie špecifík toskánskeho systému, ktorý sa po vymretí rodu Mediciovcov nachádzal v stave hlbokej hospodárskej stagnácie. Leopold študoval správy regentskej rady, ktorá krajinu spravovala v mene jeho otca Františka I. Lotrinského, a postupne si vytváral vlastnú predstavu o nevyhnutných reformách.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Zmena následníckej línie so sebou priniesla aj nutnosť právneho ošetrenia Leopoldovho postavenia v rámci habsburského domu. V roku 1763 bol oficiálne vyhlásený za následníka toskánskeho trónu a boli vypracované dokumenty, ktoré presne špecifikovali jeho kompetencie a budúci vzťah k viedenskému dvoru. Táto fáza života v ňom upevnila sklon k politickej opatrnosti a metodickosti. Začal si viesť detailné personálne zoznamy a charakteristiky osôb, s ktorými by mohol vo Florencii prísť do styku, pričom využíval informácie z diplomatických hlásení. Viedenský dvor sledoval tento proces s uspokojením, keďže Leopold preukazoval schopnosť rýchlo si osvojiť zložité administratívne nuansy potrebné pre výkon suverénnej moci.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Paralelne s administratívnou prípravou prebiehali diplomatické rokovania o jeho sobáši, ktorý mal spečatiť spojenectvo s bourbonovským Španielskom. Výber infantky [[Mária Ludovika Španielska|Márie Ludoviky]] bol strategickým ťahom Márie Terézie, zameraným na elimináciu pruského vplyvu v južnej Európe. Leopold prijal túto dynastickú povinnosť s pragmatizmom, ktorý bol preňho typický. Venoval sa štúdiu španielskych dvorských zvyklostí a nadviazal korešpondenciu so svojím budúcim svokrom [[Karol III. (Španielsko)|Karolom III.]] Celý tento proces transformácie z mladšieho arcivojvodu na suverénneho vládcu talianskeho štátu prebehol v priebehu štyroch rokov a pripravil Leopolda na rolu reformátora, ktorý mal z Toskánska vytvoriť modelový štát osvietenského absolutizmu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Svadba v Innsbrucku a tragický zlom roku 1765 ===
Zavŕšenie Leopoldovej mladosti a jeho prechod k samostatnému výkonu moci sa spája s diplomaticky motivovaným sobášom, ktorý mal upevniť vzťahy medzi habsburskou monarchiou a španielskymi Bourbonovcami. Sobáš s infantkou Máriou Ludovikou, dcérou španielskeho kráľa Karola III., predstavoval kľúčovú súčasť politiky Márie Terézie zameranej na vytvorenie pevného bloku katolíckych mocností v Európe. Po predbežných rokovaniach bol zväzok potvrdený v zastúpení (''per procurationem'') v [[Madrid|Madride]], no osobné stretnutie novomanželov a hlavné slávnosti boli naplánované na leto 1765 v [[Innsbruck|Innsbrucku]]. Voľba tirolskej metropoly mala demonštrovať jednotu ríše a blízkosť k rakúskym dŕžavám v Taliansku. Prípravy na slávnosti trvali niekoľko mesiacov a zahŕňali výstavbu dočasných architektonických štruktúr, vrátane víťazného oblúka, ktorý dodnes stojí na južnom konci ulice Maria-Theresien-Straße.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Cisárska rodina dorazila do Innsbrucku v júli 1765, kde očakávala príchod španielskej infantky. Mária Ludovika cestovala loďou z [[Cartagena (Španielsko)|Cartageny]] do [[Janov (Taliansko)|Janova]] a následne pokračovala pozemnou cestou cez severné Taliansko. Slávnostný obrad sa uskutočnil 5. augusta 1765 v innsbruckom farskom kostole svätého Jakuba. Leopold mal v čase svadby osemnásť rokov a jeho manželka devätnásť. Program osláv bol navrhnutý ako veľkolepá prezentácia dynastickej moci, pričom zahŕňal operné predstavenia, verejné hostiny pre tisíce hostí a bály v priestoroch innsbruckého Hofburgu. Tieto udalosti však boli náhle prerušené tragickou udalosťou, ktorá zásadne zmenila politické usporiadanie strednej Európy.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Maria Louise, Erzherzogin von Oesterreich, Kaiserin der Franzosen|url=https://books.google.sk/books/about/Maria_Louise_erzherzogin_von_Oesterreich.html?id=28E745fhyk4C&amp;redir_esc=y|vydavateľ=W. Braumüller|rok=1873|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: 28E745fhyk4C|meno=Joseph Alexander freiherr von|priezvisko=Helfert}}&lt;/ref&gt;

Dňa 18. augusta 1765, počas návratu z divadelného predstavenia v neskorých večerných hodinách, postihla Leopoldovho otca, cisára Františka I. Lotrinského, náhla nevoľnosť. Cisár skonal na následky [[Cievna mozgová príhoda|mŕtvice]] v náručí svojho najstaršieho syna Jozefa II. priamo v priestoroch paláca. Smrť panovníka vyvolala na dvore hlboký šok a okamžite ukončila všetky svadobné radovánky. Z hľadiska ústavného práva táto udalosť spustila okamžitý transfer moci. Jozef II. bol vyhlásený za cisára Svätej ríše rímskej a stal sa spoluvladárom svojej matky v rakúskych dedičných krajinách. Zároveň podľa vopred dohodnutých ustanovení o sekundogenitúre prešlo suverénne právo nad Toskánskym veľkovojvodstvom priamo na Petra Leopolda.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Leopold sa tak stal vládcom Toskánska v situácii poznačenej rodinnou tragédiou a nutnosťou urýchlene prevziať administratívnu zodpovednosť. Mária Terézia v stave hlbokého vdovského smútku rozhodla o transformácii miestnosti, v ktorej jej manžel zomrel, na kaplnku a nariadila vybudovanie kláštora pre šľachtičné, ktoré sa mali modliť za spásu jeho duše. Leopold bol v tejto krízovej chvíli nútený preukázať vysokú mieru sebaovládania a politickej zrelosti. Už 21. augusta 1765, len tri dni po smrti otca a šestnásť dní po vlastnej svadbe, opustil Innsbruck, aby sa vydal na cestu do svojej novej rezidencie vo [[Florencia|Florencii]]. Cesta cez [[Brennerský priesmyk]] a severotalianske nížiny prebehla bez väčších ceremónií, v súlade s oficiálnym štátnym smútkom.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Veľkovojvoda toskánsky (1765 – 1790) ==

=== Prevzatie moci a počiatočná administratívna reorganizácia ===
Peter Leopold dorazil do Florencie 13. septembra 1765, čím sa fakticky skončilo dvadsaťosemročné obdobie [[Regent|regentstva]], počas ktorého bolo Toskánsko spravované ako sekundogenitúra závislá od politických rozhodnutí Viedne.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Po smrti posledného veľkovojvodu z rodu Mediciovcov, [[Gian Gastone de' Medici|Giana Gastoneho]], v roku 1737, krajinu riadila Regentská rada ([[Consiglio di Reggenza]]) pod vedením lotrinských šľachticov a viedenských úradníkov. Tento systém viedol k odlevu kapitálu do rakúskych krajín a k stagnácii miestnych inštitúcií. Leopoldov nástup znamenal transformáciu Toskánska na suverénny štát s vlastným administratívnym centrom, pričom jeho prvoradým cieľom bolo odstránenie vplyvu Regentskej rady a nastolenie priameho kabinetného štýlu vládnutia.

Bezprostredne po usadení sa v paláci Pitti Leopold inicioval hĺbkovú revíziu štátnych štruktúr.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Zrušil kompetencie starých regentských orgánov a moc sústredil v rukách úzkeho okruhu poradcov, ktorých si vybral na základe ich odborných schopností a lojality k reformným ideálom. Medzi kľúčové postavy tejto ranej fázy patrili [[Pompeo Neri]], skúsený právnik a ekonóm, ktorého Leopold povolal späť z [[Miláno|Milána]], a [[Francesco Maria Gianni]], ktorý sa stal hlavným architektom hospodárskych zmien. Leopold zaviedol systém piatich štátnych sekretariátov (vojenský, zahraničný, vnútorný, finančný a cirkevný), ktoré podliehali jeho priamemu dohľadu.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Každý sekretár bol povinný predkladať denné hlásenia, ktoré veľkovojvoda osobne analyzoval v ranných hodinách.

Dôležitým krokom k dosiahnutiu administratívnej nezávislosti bolo oddelenie toskánskych štátnych financií od súkromného majetku habsbursko-lotrinskej dynastie. Leopold presadil vytvorenie samostatnej štátnej pokladnice (''erario''), čím zabránil ďalšiemu využívaniu toskánskych daňových výnosov na financovanie rakúskych vojenských kampaní alebo viedenského dvora. Táto finančná autonómia umožnila alokáciu prostriedkov do rozvoja miestnej infraštruktúry a poľnohospodárstva. Súčasne s tým nariadil vypracovanie podrobného [[Kataster nehnuteľností|katastra]] a inventarizáciu štátnych pozemkov, čo slúžilo ako podklad pre neskoršiu daňovú reformu a liberalizáciu trhu s pôdou.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=La Costituzione toscana immaginata dal granduca Pietro Leopoldo memoria del senatore F.M. Gianni, scritta nell'anno 1805|url=https://books.google.sk/books/about/La_Costituzione_toscana_immaginata_dal_g.html?id=ARY1AAAAIAAJ&amp;redir_esc=y|rok=1847|jazyk=it|poznámka=Google-Books-ID: ARY1AAAAIAAJ|meno=Francesco Maria|priezvisko=Gianni}}&lt;/ref&gt;

Leopoldov prístup k správe štátu sa vyznačoval extrémnou metodickosťou a využívaním nástrojov systematického dozoru. Vybudoval aparát informátorov a úradníkov, ktorí mali za úlohu zhromažďovať informácie o fungovaní súdov, charitatívnych inštitúcií a miestnych samospráv. Sám si viedol tajné archívy a denníky, do ktorých si zaznamenával podrobné charakteristiky každého vyššieho úradníka, vrátane informácií o ich rodinných väzbách, majetkových pomeroch a morálnom profile. Tento systém mu umožnil eliminovať korupciu v štátnom aparáte a nahradiť neefektívnych predstaviteľov aristokracie vzdelanými byrokratmi z radov strednej vrstvy. Týmto spôsobom podkopal tradičné mocenské postavenie florentskej šľachty a vytvoril modernú byrokraciu oddanú panovníkovi.

Reorganizácia sa dotkla aj súdnej moci, kde Leopold začal s postupným obmedzovaním právomocí starých feudálnych súdov v prospech centrálnych justičných orgánov. Nariadil revíziu legislatívnych noriem z obdobia Mediciovcov, ktoré boli v mnohých prípadoch protichodné a neprehľadné. Hoci k vydaniu komplexného trestného zákonníka došlo až v roku 1786, základy právnej stability boli položené už v prvých piatich rokoch jeho vlády prostredníctvom série menších dekrétov upravujúcich procesné právo a väzenstvo. V roku 1770 zaviedol novú štruktúru mestskej samosprávy vo Florencii, čím zjednodušil správu mesta a posilnil vplyv štátnej exekutívy na komunálnej úrovni.

=== Hospodárska politika a fyziokratické reformy ===
Hospodárska transformácia Toskánska pod vedením Petra Leopolda predstavovala jeden z najkonzistentnejších pokusov o aplikáciu [[Fyziokratizmus|fyziokratických]] teórií v praxi osemnásteho storočia. Panovník vychádzal z presvedčenia, že primárnym zdrojom národného bohatstva je poľnohospodárska produkcia, ktorej rozvoj brzdili prežitky [[Merkantilizmus|merkantilizmu]] a [[Feudalizmus|feudálne]] reštrikcie. V úzkej spolupráci s hlavným ekonomickým poradcom Francescom Mariom Giannim inicioval Leopold prechod k systému voľného trhu, pričom eliminoval štátne zásahy do obehu tovarov a cien. Tento proces sa začal radikálnou reformou obchodu s obilím, ktorá mala vyriešiť chronický nedostatok potravín a stimulovať investície do agrárneho sektora.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Kľúčovým legislatívnym nástrojom tejto zmeny sa stal dekrét z 18. septembra 1767, ktorý zaviedol takmer úplnú slobodu vnútorného obchodu s obilninami. Leopold zrušil kompetencie starého úradu ''Abbondanza'', ktorý dovtedy kontroloval zásobovanie a umelo udržiaval nízke ceny, čo však viedlo k úpadku pestovateľov a rozmachu čierneho trhu. Nová legislatíva umožnila poľnohospodárom predávať úrodu za trhové ceny a voľne ju prepravovať medzi jednotlivými provinciami veľkovojvodstva. V roku 1775 bola táto sloboda rozšírená aj na zahraničný obchod, čím sa Toskánsko stalo prvým európskym štátom, ktorý plne realizoval zásadu ''laissez-faire'' v oblasti základných potravín.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Tieto opatrenia viedli k stabilizácii cien, zvýšeniu produkcie a odstráneniu hladomorov, ktoré predtým krajinu pravidelne postihovali.

Paralelne s liberalizáciou obchodu Leopold pristúpil k systematickej likvidácii korporatívnych bariér v priemysle a remeslách. Dekrétom z roku 1770 definitívne zrušil [[Cech|cechový systém]] vo Florencii a následne v celom štáte. Cechy vnímal ako prežitky [[Stredovek|stredoveku]], ktoré svojimi monopolmi a prísnymi pravidlami bránili inováciám, zvyšovali ceny výrobkov a obmedzovali prístup obyvateľstva k práci. Majetok zrušených cechov bol skonfiškovaný v prospech štátu alebo využitý na charitatívne účely, zatiaľ čo remeselná výroba sa stala slobodnou živnosťou prístupnou pre každého občana bez ohľadu na pôvod či predchádzajúce výsady. Tento krok podporil vznik drobného podnikania a zvýšil konkurencieschopnosť toskánskeho textilu a umeleckých remesiel na európskych trhoch.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Ďalším pilierom hospodárskeho rozvoja bolo odstránenie vnútorných colných bariér a zjednotenie daňového systému. Leopold zrušil množstvo lokálnych mýt a poplatkov, ktoré zaťažovali prepravu tovaru medzi mestami a zvyšovali transakčné náklady obchodníkov. Miesto neprehľadnej spleti feudálnych dávok zaviedol jednotnejšie zdaňovanie pozemkov, ktoré vychádzalo z nového katastrálneho vymeriavania. Tento proces bol sprevádzaný reformou obeživa a zjednotením mier a váh, čo uľahčilo obchodnú kalkuláciu a posilnilo integráciu toskánskeho trhu. Vláda súčasne investovala do budovania a opravy ciest, ktoré spájali vnútrozemské poľnohospodárske oblasti s prístavom [[Livorno]], kľúčovým uzlom pre export toskánskeho tovaru.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Najambicióznejšou časťou Leopoldovho ekonomického programu bola reforma vlastníctva pôdy, známa ako ''allivellazione''. Cieľom bolo vytvorenie vrstvy nezávislých roľníkov prostredníctvom rozpredaja štátnych a cirkevných pozemkov do dedičného prenájmu za fixný poplatok. Týmto spôsobom sa panovník snažil rozbiť neefektívne veľkostatky aristokracie a motivovať roľníkov k intenzívnejšiemu obhospodarovaniu pôdy, ktorú mohli považovať za vlastnú. Hoci táto reforma narazila na odpor šľachty a v niektorých oblastiach viedla k opätovnému skupovaniu pozemkov bohatými mešťanmi, viedla k výraznému zvýšeniu agrárnej produktivity a k celkovému rastu životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva. Leopoldova hospodárska politika tak premenila Toskánsko z hospodársky upadajúceho regiónu na dynamickú a prosperujúcu krajinu, ktorá slúžila ako inšpirácia pre osvietenských reformátorov v celej Európe.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Meliorácie a rozvoj poľnohospodárstva ===
Rozsiahle melioračné práce a systematické vysušovanie močiarov tvorili integrálnu súčasť Leopoldovho plánu na celkovú revitalizáciu toskánskeho hospodárstva. Panovník vnímal nehostinné a [[Malária|maláriou]] zamorené oblasti ako nevyužitý ekonomický potenciál a bezpečnostné riziko pre obyvateľstvo. Prioritu v tomto úsilí predstavovala oblasť [[Val di Chiana]] a prímorské územie Maremma, ktoré boli po stáročia zanedbávané a takmer vyľudnené. Leopoldov prístup k týmto projektom sa vyznačoval technokratickou precíznosťou, pričom sa opieral o najnovšie poznatky vtedajšej hydrologickej vedy a inžinierstva.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Vo Val di Chiana poveril veľkovojvoda vedením prác popredného matematika a inžiniera [[Vittorio Fossombroni|Vittoria Fossombroniho]]. Fossombroni presadil inovatívnu metódu známu ako ''bonifica per colmata'', ktorá spočívala v riadenom zaplavovaní depresií riečnymi nánosmi. Tento proces postupne zvyšoval úroveň terénu, čím dochádzalo k prirodzenému vysušovaniu pôdy bez potreby nákladných čerpacích systémov. Výsledkom viacročného úsilia bola premena neúrodných močiarov na jednu z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí v strednom Taliansku. Na získanej pôde nechal Leopold vybudovať sieť modelových fariem a ciest, ktoré uľahčili prepravu produktov na trhy vo Florencii a [[Arezzo|Arezze]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Memorie idraulico-storiche sopra la Val-di-Chiana|url=https://books.google.com.ec/books?id=KzGKxPg0bigC&amp;printsec=frontcover&amp;source=gbs_vpt_read#v=onepage&amp;q&amp;f=false|vydavateľ=A. Fumi|rok=1835|jazyk=it|poznámka=Google-Books-ID: KzGKxPg0bigC|meno=Vittorio|priezvisko=Fossombroni}}&lt;/ref&gt;

Ešte ambicióznejší, no zároveň problematickejší projekt predstavovala meliorácia Maremmy na západnom pobreží. Táto oblasť bola sužovaná endemickou maláriou, ktorá znemožňovala trvalé osídlenie a nútila roľníkov k sezónnej migrácii. Leopold investoval obrovské sumy do výstavby kanálov a hrádzí, pričom sa snažil o kolonizáciu územia prostredníctvom osadníkov z vnútrozemia. Napriek čiastočným úspechom pri vysušovaní jazera [[Castiglione (jazero)|Castiglione]] narážal projekt na technologické limity doby a vysokú úmrtnosť robotníkov. Panovník však trval na pokračovaní prác a osobne navštevoval staveniská, aby kontroloval priebeh vysušovania a podmienky v novovznikajúcich osadách.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Podpora poľnohospodárstva presahovala rámec inžinierskych stavieb a zahŕňala transfer technologických a botanických inovácií. Leopold úzko spolupracoval s ''Accademia dei Georgofili'', najstaršou poľnohospodárskou akadémiou v Európe, ktorej poskytoval štátne dotácie a priestory pre experimentálne pestovanie. Akadémia slúžila ako vedecké centrum pre testovanie nových odrôd plodín, moderných metód hnojenia a efektívnejších typov pluhov. Veľkovojvoda podporoval pestovanie kukurice, zemiakov a moruší pre rozvoj hodvábnictva, pričom nariadil vydávanie praktických príručiek pre roľníkov v ľudovom jazyku, aby sa nové poznatky dostali k priamym producentom.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Sociálny rozmer meliorácií bol úzko prepojený s reformou ''allivellazione'', kedy bola získaná pôda rozdeľovaná do dedičného nájmu. Leopold sledoval cieľ vytvoriť stabilnú vrstvu malých a stredných vlastníkov, ktorí by boli priamo zainteresovaní na dlhodobom zúrodňovaní pôdy. Hoci tento proces čelil sabotážam zo strany veľkostatkárov a komplikovanej byrokracii, viedol k výraznému nárastu populácie v predtým opustených regiónoch. Celkovo tieto agrárne a technické zásahy transformovali toskánsku krajinu, odstránili periodické hladomory a položili základy pre moderné poľnohospodárstvo, ktoré sa stalo dominantným odvetvím štátu až do polovice 19. storočia.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Reforma trestného práva a zákonník ''Leopoldina'' (1786) ===
Reforma trestného zákonodarstva v Toskánsku predstavuje najradikálnejší a v celoeurópskom kontexte najvýznamnejší legislatívny počin Petra Leopolda, ktorým premenil veľkovojvodstvo na svetový precedens osvietenskej jurisdikcie. Panovníkove úvahy o transformácii justičného systému boli vyvrcholením dvadsaťročného systematického pozorovania justičnej praxe, zhromažďovania kriminálnych štatistík a štúdia dobovej právnej filozofie. Kľúčovým intelektuálnym impulzom bolo dielo milánskeho právnika [[Cesare Beccaria|Cesareho Beccariu]], predovšetkým jeho traktát ''Dei delitti e delle pene'' (O zločinoch a trestoch) z roku 1764. Leopold sa plne stotožnil s Beccariovou tézou, že krutosť trestov neznižuje mieru kriminality a že štát nemá morálne právo siahnuť na život svojich občanov v rámci aktu pomsty.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Pred vydaním definitívnej reformy panovník osobne preveroval tisíce súdnych spisov a nariadil sudcom, aby mu predkladali správy o účinnosti jednotlivých typov trestov, pričom dospel k záveru, že neistota trestu a korupcia v súdnictve sú pre spoločnosť nebezpečnejšie než samotná miernosť zákonov.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Beccaria: 'On Crimes and Punishments' and Other Writings|url=https://books.google.sk/books/about/Beccaria_On_Crimes_and_Punishments_and_O.html?id=HwbvF8ymZawC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1995-04-13|isbn=978-0-521-47982-0|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: HwbvF8ymZawC|meno=Cesare marchese di|priezvisko=Beccaria}}&lt;/ref&gt;

Zavŕšením týchto príprav bolo vydanie ediktu o reforme trestného práva dňa 30. novembra 1786, ktorý je v historiografii známy pod názvom ''[[Zákonník Leopoldina|Leopoldina]]'' (formálne ''Riforma della legislazione criminale toscana''). Tento dokument pozostávajúci zo 119 článkov znamenal totálnu dekonštrukciu stredovekého a [[Barok|barokového]] právneho myslenia. Článok 51 tohto zákonníka vošiel do svetových dejín, nakoľko ním bolo v Toskánsku úplne a bez výnimky zrušené uplatňovanie [[Trest smrti|trestu smrti]]. Toskánsko sa tým stalo prvým suverénnym štátom na svete, ktorý tento inštitút ''[[De iure|de jure]]'' eliminoval zo svojho právneho poriadku, čím predbehlo všetky ostatné európske monarchie aj rodiace sa demokratické systémy.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Leopold v zdôvodnení uviedol, že trest smrti je barbarský relikt, ktorý neodráža kresťanské ani osvietenské hodnoty a je v ostrom rozpore s princípom prirodzeného práva na život. Namiesto popráv zaviedol systém doživotných [[Nútená práca|nútených prác]], ktoré mali páchateľovi umožniť aspoň čiastočnú spoločenskú nápravu a štátu priniesť ekonomický úžitok.

Paralelne so zrušením trestu smrti ''Leopoldina'' v článku 50 definitívne zakázala akékoľvek formy [[Mučenie|mučenia]], ktoré sa v toskánskom súdnictve bežne využívali na vynútenie priznania obvineného. Panovník vnímal útrpné právo ako neefektívny a krutý nástroj, ktorý viedol skôr k odsúdeniu nevinných než k odhaleniu pravdy. Zákaz mučenia si vyžiadal radikálnu zmenu v metodike vyšetrovania; sudcovia boli odteraz povinní zakladať svoje rozsudky na racionálnych dôkazoch, svedeckých výpovediach a materiálnych stopách, a nie na psychickom či fyzickom zlomení vyšetrovanej osoby.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Zákonník rovnako odstránil inštitút [[Konfiškácia|konfiškácie]] majetku odsúdených, ktorý Leopold považoval za hlboko nespravodlivý kolektívny trest postihujúci nevinných rodinných príslušníkov, čím fakticky chránil [[súkromné vlastníctvo]] pred svojvôľou štátnej moci. Zrušené boli aj ponižujúce telesné tresty, ako bolo biľagovanie žeravým železom či verejné mrzačenie, ktoré boli nahradené väzenskými trestami a peňažnými pokutami.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Reforma zásadným spôsobom zasiahla aj do procesného práva a postavenia obvineného v trestnom konaní. Leopold zaviedol princíp verejnosti súdneho procesu, čím ukončil éru tajných inkvizičných konaní, ktoré boli typické pre medicejské obdobie. Obvinený získal právo na právnu obhajobu a sudcovia boli povinní zverejňovať písomné odôvodnenia svojich verdiktov, čo malo slúžiť ako poistka proti justičným omylom a korupcii. Zákonník eliminoval kategóriu zločinu urážky veličenstva (''lèse-majesté'') v jej extrémnej podobe, čím sa výrazne obmedzil priestor pre politické zneužívanie trestného práva na elimináciu oponentov režimu. Panovník kládol dôraz na prevenciu kriminality a vnímal vzdelávanie a sociálnu starostlivosť ako účinnejšie nástroje boja proti zločinu než samotnú represiu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Inštitucionálne zastrešenie reformy zabezpečilo vytvorenie Najvyššieho tribunálu spravodlivosti (''Supremo Tribunale di Giustizia''), ktorý mal dohliadať na jednotnú aplikáciu zákonníka v celom veľkovojvodstve a slúžiť ako odvolacia inštancia. Leopold osobne dozeral na obsadzovanie sudcovských postov a preferoval právnikov oddaných osvietenským ideálom, pričom systematicky odstraňoval predstaviteľov starej aristokracie, ktorí bránili humanizácii práva. Hoci po Leopoldovom odchode na cisársky trón do Viedne a pod tlakom revolučných otrasov došlo v roku 1795 k dočasnému a čiastočnému obnoveniu trestu smrti pre výnimočné prípady ohrozenia štátu, duch ''Leopoldiny'' zostal v Toskánsku prítomný počas celého 19. storočia a stal sa základným pilierom moderného európskeho trestného práva. Medzinárodný význam tohto zákonníka podčiarkuje skutočnosť, že slúžil ako vzor pre reformy v Rakúsku, Rusku a neskôr aj v zjednotenom Taliansku, pričom dodnes je vnímaný ako jeden z dôležitých míľnikov v dejinách ľudských práv.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Cirkevná politika a synoda v Pistoii ===
Cirkevná politika Petra Leopolda v Toskánsku predstavovala jeden z najradikálnejších pokusov o podriadenie náboženských inštitúcií štátnemu dohľadu a o vnútornú očistu cirkvi v duchu [[Jansenizmus|jansenizmu]]. Panovník vychádzal z presvedčenia, že cirkev má plniť predovšetkým morálnu a vzdelávaciu funkciu, zatiaľ čo jej svetská moc, majetky a politický vplyv rímskej kúrie predstavujú prekážku modernizácie štátu. Leopold sa v tomto smere inšpiroval [[Galikanizmus|galikanizmom]] a [[Febronianizmus|febronianizmom]], ktoré zdôrazňovali autonómiu národných cirkví a moc [[Biskup|biskupov]] na úkor [[Pápež|pápežského]] absolutizmu. Jeho úsilie o reformu sa opieralo o presvedčenie, že panovník má právo a povinnosť zasahovať do cirkevných záležitostí (''ius majestas circa sacra''), ak ide o verejný poriadok a blaho poddaných.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Kľúčovým spojencom veľkovojvodu sa stal [[Scipione de' Ricci]], ktorého Leopold v roku 1780 vymenoval za biskupa v [[Pistoia|Pistoii]] a [[Prato|Prate]]. Ricci bol horlivým zástancom jansenizmu a spoločne s panovníkom vypracoval plán na hlbokú transformáciu náboženského života. Ich cieľom bolo zjednodušenie liturgie, odstránenie prepychu z kostolov a presun dôrazu z vonkajších prejavov zbožnosti na vnútornú vieru a štúdium [[Biblia|Písma]]. Leopold nariadil zrušenie početných náboženských bratstiev, ktoré považoval za neefektívne a finančne netransparentné. Súčasne pristúpil k redukcii počtu cirkevných sviatkov, nakoľko ich vysoký počet negatívne ovplyvňoval hospodársku produktivitu a zvádzal pracujúce obyvateľstvo k nečinnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Peter Hersche, Der Spätjansenismus in Österreich, Vienne, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1977, 451 p.|url=https://www.cambridge.org/core/journals/annales-histoire-sciences-sociales/article/abs/peter-hersche-der-spatjansenismus-in-osterreich-vienne-verlag-der-osterreichischen-akademie-der-wissenschaften-1977-451-p/04EFA113E4293DB64C4ED53A40E369CA|periodikum=Annales. Histoire, Sciences Sociales|dátum=1977-12|dátum prístupu=2026-05-13|ročník=32|číslo=6|strany=1110–1112|issn=0395-2649|doi=10.1017/S0395264900156793|jazyk=en|meno=Claude|priezvisko=Michaud}}&lt;/ref&gt;

Významným krokom bolo rušenie kláštorov, ktoré sa podľa panovníka nevenovali užitočnej činnosti, ako je vzdelávanie alebo starostlivosť o chorých. Majetok týchto inštitúcií bol sekularizovaný a presunutý do novovzniknutého fondu ''Patrimonio Ecclesiastico'', z ktorého sa financovali platy farárov a charitatívne projekty. Leopold presadil zásadu, že farári sú štátnymi úradníkmi zodpovednými za morálnu výchovu obyvateľstva, a preto musia absolvovať vzdelanie na štátom kontrolovaných seminároch. V roku 1786 vydal zoznam päťdesiatich siedmich bodov, ktoré mali slúžiť ako základ pre diskusiu o reforme na národnom cirkevnom koncile, pričom navrhoval zavedenie národného jazyka do liturgie namiesto latinčiny a zrušenie pápežskej jurisdikcie nad toskánskym duchovenstvom.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Vrcholom týchto snáh bola synoda v Pistoii, ktorá sa konala v septembri 1786 pod Ricciho vedením. Synoda schválila radikálne dekréty, ktoré spochybňovali neomylnosť pápeža a presadzovali demokratizáciu cirkevnej správy. Tieto rozhodnutia však vyvolali vlnu odporu nielen v Ríme, ale aj medzi toskánskym konzervatívnym episkopátom a prostým ľudom. Keď sa Leopold pokúsil v roku 1787 presadiť závery synody na celoštátnom zhromaždení biskupov vo Florencii, narazil na nečakaný odpor väčšiny hierarchov, ktorí odmietli akceptovať jansenistické doktríny. Neúspech tohto zhromaždenia ukázal limity panovníckej moci v náboženských otázkach a hlbokú zakorenenosť tradičného katolicizmu v toskánskej spoločnosti.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Odpor voči cirkevným reformám prerástol v máji 1787 do otvorených nepokojov v Prate a Pistoii, kde dav, podnecovaný konzervatívnym duchovenstvom, zaútočil na Ricciho rezidenciu a vynútil si návrat k tradičným náboženským rituálom. Leopold bol nútený použiť armádu na obnovenie poriadku, no pochopil, že príliš rýchle tempo [[Sekularizácia (sociológia náboženstva)|sekularizácie]] ohrozuje stabilitu štátu. Hoci v nasledujúcich rokoch poľavil v tlaku na radikálne jansenistické zmeny, základné inštitucionálne reformy, ako bolo podriadenie cirkvi štátnemu zákonodarstvu a finančná kontrola kláštorov, zostali v platnosti. Pápež [[Pius VI.]] neskôr v roku 1794 bulou ''Auctorem fidei'' formálne odsúdil osemdesiatpäť téz pistoiskej synody ako [[Hermetizmus (filozofia)|heretické]], čím sa definitívne skončil toskánsky experiment s jansenistickou štátnou cirkvou. Napriek tomu Leopoldova politika výrazne prispela k sekularizácii verejného života a k vytvoreniu moderného modelu vzťahu medzi štátom a cirkvou.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Projekt toskánskej ústavy ===
Ústavný projekt vypracovaný v rokoch 1779 – 1782 predstavuje v dejinách európskeho politického myslenia ojedinelý pokus o transformáciu absolutistického štátu na [[Konštitučná monarchia|konštitučnú monarchiu]] z vôle samotného panovníka. Peter Leopold dospel k presvedčeniu, že osvietenské reformy sú bez pevného právneho zakotvenia v inštitúciách štátu zraniteľné a závislé od osobnostných kvalít nástupcu. Filozofickým východiskom návrhu bola teória spoločenskej zmluvy, pričom text reflektoval Leopoldovo štúdium diel [[John Locke|Johna Locka]], [[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu|Montesquieua]] a dobové správy o [[Americká vojna za nezávislosť|americkej vojne za nezávislosť]]. Hlavným spolutvorcom a redaktorom viacerých verzií textu bol Francesco Maria Gianni, ktorý pôsobil ako panovníkov najbližší poradca pre legislatívne otázky.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Štruktúra navrhovaného politického systému vychádzala z hierarchie reprezentatívnych zhromaždení rozdelených do troch úrovní. Základným článkom mali byť obecné rady, ktoré by spravovali lokálne záležitosti a z ktorých by boli delegovaní zástupcovia do provinčných zhromaždení. Vrcholom systému malo byť celoštátne zhromaždenie označované ako ''Stati Generali'' (Generálne stavy). Na rozdiel od tradičných stavovských inštitúcií stredoveku nemalo byť toto zhromaždenie založené na príslušnosti k šľachte či duchovenstvu, ale na princípe majetkového cenzu a daňovej zodpovednosti. Právo voliť a byť volený mali získať takzvaní ''allivellati'' – nová vrstva dedičných nájomcov pôdy a majiteľov nehnuteľností, ktorú Leopold vytvoril svojimi agrárnymi reformami. Týmto krokom panovník sledoval cieľ oslabiť politický vplyv dedičnej aristokracie a nahradiť ho politicky aktívnym meštianstvom a hospodársky nezávislým roľníctvom.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

Právomoci Generálnych stavov boli definované ako kľúčové pre fungovanie štátu, pričom by výrazne obmedzovali panovníkovu doterajšiu svojvôľu. Zhromaždenie malo mať výlučné právo schvaľovať zavedenie nových daní a rozhodovať o navyšovaní štátneho dlhu. V legislatívnej oblasti sa predpokladalo, že panovník nebude môcť vydať nový zákon bez predchádzajúcej konzultácie a súhlasu reprezentantov. Leopold v sprievodných dokumentoch k návrhu definoval rolu panovníka ako „prvého úradníka“ a „delegáta ľudu“, ktorého moc nie je odvodená z božej milosti, ale z plnenia záväzkov voči občanom. V prípade, že by panovník opustil cestu zákonnosti, ústava predpokladala právo národa na odpor, čím Leopold fakticky pripustil možnosť vlastného odvolania v prípade porušenia ústavného sľubu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Realizácia tohto projektu narazila na intenzívny odpor na domácej i zahraničnej scéne. Najvýznamnejším vonkajším faktorom bol postoj cisára Jozefa II., ktorý vnímal bratove ústavné experimenty ako priame ohrozenie celistvosti a autority habsburskej monarchie. V ich vzájomnej korešpondencii Jozef II. opakovane varoval Leopolda, že politická emancipácia poddaných povedie k rozkladu štátnej disciplíny a k nárastu revolučných tendencií. Jozef zastával koncepciu centralizovaného byrokratického štátu, v ktorom panovník vládne v mene rozumu, ale nepripúšťa kontrolu zo strany spoločnosti. Leopold naproti tomu argumentoval, že stabilita štátu je priamo úmerná miere stotožnenia sa občanov s jeho inštitúciami.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Joseph II: Volume 2, Against the World, 1780-1790|url=https://books.google.sk/books/about/Joseph_II_Volume_2_Against_the_World_178.html?id=JjycG35xALgC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1987|isbn=978-0-521-32488-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: JjycG35xALgC|meno=Derek Edward Dawson|priezvisko=Beales}}&lt;/ref&gt;

V rámci Toskánska proti ústave vystupovala konzervatívna šľachta a vyššie duchovenstvo, ktoré v nej správne identifikovali nástroj na definitívnu likvidáciu svojich zvyšných privilégií. Aristokracia odmietala prijať fakt, že o štátnych záležitostiach by mali spolurozhodovať vrstvy definované výlučne majetkom a vzdelaním, bez ohľadu na rodový pôvod. Zároveň sa ukázala politická nezrelosť nižších vrstiev obyvateľstva, ktoré po stáročiach absolutizmu nedisponovali dostatočným vedomím o význame ústavných záruk. Prostý ľud vnímal Leopolda skôr ako spravodlivého „otca vlasti“, od ktorého očakával sociálne istoty a stabilné ceny potravín, zatiaľ čo abstraktné kategórie ako deľba moci zostávali mimo jeho záujmu. Gianni vo svojich neskorších analýzach konštatoval, že panovník sa pokúsil o skok do politického systému, pre ktorý v Toskánsku chýbala širšia spoločenská základňa.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Nerealizovanie ústavného návrhu do roku 1790, kedy musel Leopold náhle odísť do Viedne prevziať cisársky trón, znamenalo koniec tohto experimentu. Po jeho odchode z Florencie sa text ústavy stal predmetom odborných diskusií medzi európskymi právnikmi a neskôr poslúžil ako jeden z referenčných zdrojov pre liberálne hnutia v Taliansku počas 19. storočia.

=== Sociálne reformy, zdravotníctvo a školstvo ===
Sociálna a zdravotná politika Petra Leopolda v Toskánsku predstavovala ucelený systém založený na racionálnom [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizme]] a štátnom [[Utilitarizmus|utilitarizme]]. Panovník vnímal fyzické a duševné zdravie obyvateľstva ako nevyhnutný predpoklad pre ekonomickú prosperitu a stabilitu veľkovojvodstva. V oblasti zdravotníctva sa zameral na radikálnu reorganizáciu nemocničnej siete, pričom ústredným bodom sa stala florentská nemocnica Santa Maria Nuova. Leopold nariadil jej vyňatie spod cirkevnej správy a transformáciu na modernú štátnu inštitúciu riadenú vedeckými protokolmi. Zaviedol prísne hygienické normy, povinné vetranie miestností a oddelenie pacientov podľa druhu ochorenia, čím sa mu podarilo výrazne znížiť úmrtnosť v mestských aglomeráciách. Financovanie zdravotníctva stabilizoval prostredníctvom výnosov zo sekularizovaného majetku zrušených kláštorov, čím zabezpečil bezplatnú starostlivosť pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Mimoriadny význam v celoeurópskom kontexte malo Leopoldovo rozhodnutie zmeniť prístup k starostlivosti o duševne chorých. V roku 1788 nariadil sústrediť všetkých pacientov s duševnými poruchami do nemocnice Bonifazio, ktorú dal na tento účel zrekonštruovať. Do čela inštitúcie vymenoval lekára Vincenza Chiarugiho, ktorý pod Leopoldovým patronátom vypracoval a zaviedol prvý moderný humánny prístup k [[Psychiatria|psychiatrii]]. Nové nariadenia zakazovali používanie pút, reťazí a akékoľvek formy fyzických trestov pre pacientov. Chiarugiho metóda, známa ako morálna liečba, kládla dôraz na čistotu, pravidelnú stravu a dôstojné zaobchádzanie, čím Toskánsko predbehlo reformy [[Philippe Pinel|Philippa Pinela]] vo Francúzsku. Leopold v tomto prípade aplikoval svoje presvedčenie, že duševná choroba je medicínsky problém a nie prejav božieho trestu či posadnutosti, čo si vyžadovalo odborný lekársky dohľad namiesto väzenského dozoru.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

V sfére preventívnej medicíny sa veľkovojvoda angažoval v boji proti epidémiám kiahní, ktoré predstavovali hlavnú príčinu detskej úmrtnosti. Napriek silným predsudkom vidieckeho obyvateľstva a konzervatívneho duchovenstva presadil zavádzanie variolácie, teda včasného [[Očkovanie|očkovania]] oslabeným vírusom. Na podporu tejto metódy dal zriadiť špecializované očkovacie stanice a motivoval lekárov k osvetovej činnosti v teréne. Na demonštráciu bezpečnosti postupu nechal v roku 1769 zaočkovať svoje vlastné deti, čím využil autoritu panovníka na presadenie vedeckého pokroku v praxi. Súčasne s tým inicioval sanitárnu reformu v mestách, ktorá zahŕňala zákaz pochovávania v kostoloch a kryptách uprostred obytných zón. Nariadil výstavbu moderných cintorínov za hradbami miest, čo sa stretlo s prudkým odporom tradičných vrstiev, no viedlo k preukázateľnému zlepšeniu kvality podzemných vôd a obmedzeniu šírenia nákaz.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Školstvo podstúpilo pod Leopoldovým vedením proces sekularizácie a orientácie na praktickú prípravu pre štátnu službu a hospodársky život. Panovník obmedzil vplyv rehoľných rádov na vzdelávanie a podriadil učebné osnovy štátnemu dohľadu. Gymnáziá a univerzity v [[Pisa|Pise]] a [[Siena (mesto)|Siene]] boli transformované tak, aby kládli väčší dôraz na matematiku, fyziku, moderné právo a agronómiu na úkor teologickej scholastiky. Leopold podporoval zakladanie odborných škôl pre remeselníkov a zaviedol základné vzdelanie pre deti z nižších vrstiev v novozriadených komunálnych školách. Významnou inováciou bolo zriaďovanie dievčenských škôl, ktoré mali pripraviť ženy na racionálnu správu domácnosti a výchovu detí v duchu osvietenských ideálov. Celý systém bol navrhnutý tak, aby zvyšoval gramotnosť a technickú zdatnosť obyvateľstva, čo bolo v súlade s Leopoldovým plánom na manufaktúrny rozvoj krajiny.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Vedecký život v Toskánsku získal v roku 1775 monumentálnu základňu v podobe Múzea fyziky a prírodnej histórie (''La Specola'') vo Florencii. Leopold do tejto inštitúcie, ktorej budovu osobne vybral, sústredil rozsiahle zbierky vedeckých prístrojov, minerálov a botanických exemplárov. Unikátnou súčasťou múzea sa stala zbierka voskových anatomických modelov, ktorú vytvorili modelári pod vedením Feliceho Fontanu a Clementa Susiniho. Tieto modely umožňovali štúdium ľudskej anatómie lekárom a študentom bez nutnosti vykonávať pitvy, čo bolo v danej dobe prelomové riešenie. Múzeum bolo od svojho vzniku otvorené pre širokú verejnosť bez ohľadu na sociálny status, čo Leopold považoval za kľúč k šíreniu osvety a k formovaniu moderného občana. 

=== Štýl vládnutia, osobný život a florentský dvor ===
Vládny štýl Petra Leopolda sa vyznačoval extrémnou pracovitosťou, neustálym dohľadom nad byrokratickým aparátom a hlbokou nedôverou voči tradičným aristokratickým formám reprezentácie. Panovník vnímal svoju rolu ako funkciu najvyššieho úradníka štátu, čo sa prejavovalo v jeho dennom režime začínajúcom o šiestej hodine ráno. Väčšinu pracovného času trávil v súkromnom kabinete v paláci Pitti, kde osobne čítal každú petíciu, sťažnosť či úradné hlásenie. Tento spôsob riadenia minimalizoval vplyv sprostredkovateľov a dvoranov, čím Leopold fakticky zlikvidoval klasický barokový dvor. Náklady na prevádzku dvora zredukoval na nevyhnutné minimum, zrušil väčšinu čestných postov a sinekúr, ktoré dovtedy slúžili na udržiavanie lojality šľachty.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Dôležitým nástrojom Leopoldovho vládnutia bol prepracovaný systém vnútornej bezpečnosti a sledovania. Veľkovojvoda nechal v mestách a dedinách inštalovať takzvané ''cassette di suppliche'' (schránky na prosby), do ktorých mohol ktokoľvek anonymne vhodiť sťažnosť na úradníka, kňaza či suseda. Obsah týchto schránok putoval priamo na panovníkov stôl, čím získaval prehľad o náladách v spoločnosti a o prípadných pochybeniach svojej byrokracie. Súbežne s tým vybudoval sieť tajných agentov, ktorí monitorovali verejné miesta, hostince a kaviarne. Informácie získané touto cestou si Leopold metodicky zapisoval do vlastných archívov. Tieto záznamy obsahovali podrobné charakteristiky osôb vrátane ich slabostí, rodinných pomerov a majetkového stavu, čo mu umožňovalo efektívne manipulovať s personálnym obsadením štátnych úradov a predchádzať vzniku mocenských klik.

Osobný život Petra Leopolda bol podriadený dynastickým záujmom a zásadám prísnej disciplíny, ktoré si osvojil počas viedenskej výchovy. S manželkou [[Mária Ludovika Španielska|Máriou Ludovikou Španielskou]] udržiaval vzťah založený na vzájomnom rešpekte a spoločnej zodpovednosti za výchovu potomstva. Ich manželstvo bolo mimoriadne plodné a vzišlo z neho celkovo 16 detí, čo predstavovalo významnú demografickú základňu pre budúce smerovanie habsburskej dynastie. Leopold venoval výchove svojich detí rovnakú pozornosť ako správe štátu, pričom pre ne vypracoval podrobný vzdelávací plán. Deti vyrastali v relatívnej skromnosti, ďaleko od viedenského či madridského prepychu, a boli vedené k metodickému štúdiu a praktickým zručnostiam. Ich hlavným sídlom bol palác Pitti, no panovník preferoval pobyty vo vidieckych vilách, najmä v Poggio a Caiano, kde sa mohol nerušene venovať rodine a vedeckým experimentom.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Synové Marie Terezie|url=https://books.google.sk/books/about/Synov%C3%A9_Marie_Terezie.html?id=8bbRBRnfSmwC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Ikar|rok=2005|isbn=978-80-249-0594-5|jazyk=cs|poznámka=Google-Books-ID: 8bbRBRnfSmwC|meno=Friedrich|priezvisko=Weissensteiner}}&lt;/ref&gt;

Mimo politických povinností sa Leopold intenzívne zaoberal chémiou, mechanikou a botanikou. V paláci mal zriadené špičkovo vybavené laboratórium, v ktorom vykonával pokusy zamerané na [[Metalurgia|metalurgiu]] a výrobu farbív. Jeho záľuba v technických novinkách viedla k podpore vedeckých inštitúcií a k zhromažďovaniu unikátnych prístrojov v múzeu ''La Specola''. Leopoldova povaha bola introvertná, analytická a v neskorších rokoch jeho toskánskeho pobytu až podozrievavá. Vyhýbal sa verejným slávnostiam, bálom a divadelným predstaveniam, ak to nevyžadoval protokol. Táto izolovanosť od spoločenského života Florencie spolu s jeho represívnym dohľadom viedla k postupnému ochladnutiu vzťahov medzi ním a toskánskou populáciou, ktorá síce uznávala prínos jeho reforiem, no vnímala ho ako cudzieho a chladného technokrata moci.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Hospodárnosť sa prejavovala aj v panovníkovom odievaní a stravovaní. Leopold uprednostňoval jednoduché civilné odevy pred drahými uniformami a okázalými šperkami, čím sa snažil demonštrovať obraz občianskeho vládcu. Jeho stôl bol skromný a výdavky na stravovanie dvoranov boli pod neustálou kontrolou finančných úradníkov. Táto politika šetrenia umožnila akumulovať prostriedky pre štátne investície, no zároveň oslabila reprezentatívnu funkciu veľkovojvodstva na medzinárodnom poli. Vo Florencii sa Leopold obklopoval skôr vzdelancami a vedcami než príslušníkmi nobility, čo ešte viac prehlbovalo priepasť medzi dvorom a miestnou šľachtou.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Vzťah k Viedni a mocenská dualita s Jozefom II. ===
Vzťah Petra Leopolda k viedenskému dvoru a k jeho staršiemu bratovi, cisárovi Jozefovi II., bol definovaný napätím medzi rodinnou lojalitou a snahou o udržanie suverenity Toskánskeho veľkovojvodstva. Právny rámec sekundogenitúry z roku 1738 a následné rodinné pakty Habsburgovcov určovali, že Toskánsko musí ostať administratívne oddelené od rakúskych dedičných krajín. Leopold tento status dôsledne bránil pred snahami Jozefa II. o užšiu integráciu veľkovojvodstva do celoštátneho systému monarchie. Cisár vnímal Toskánsko ako experimentálne pole pre svoje radikálne reformy, kým Leopold trval na tom, že toskánske pomery si vyžadujú špecifický prístup odlišný od centralistických snáh Viedne. Ich vzájomná korešpondencia, ktorá prebiehala takmer denne, odhaľuje hlboké rozdiely v ich vnímaní štátnej moci a metodiky vládnutia.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Mocenská dualita medzi bratmi sa naplno prejavila v prístupe k reformám. Jozef II. presadzoval zmeny prostredníctvom direktívnych výnosov a vojenskej disciplíny, pričom ignoroval lokálne tradície a odpor stavov. Leopold v Toskánsku volil cestu postupnej transformácie podloženej štúdiom miestnych reálií a hľadaním konsenzu s časťou vzdelaných elít. Počas svojich návštev Viedne v rokoch 1770, 1778 a 1784 Leopold podroboval bratovu politiku ostrej kritike vo svojich tajných denníkoch. Jozefa obviňoval z despotizmu a z necitlivého narúšania spoločenských štruktúr, čo podľa neho viedlo k nestabilite ríše. Leopold vnímal [[jozefinizmus]] ako nebezpečný radikalizmus, ktorý ohrozuje samotnú existenciu dynastie, a vo Florencii sa snažil o vytvorenie alternatívneho modelu osvietenského vládnutia založeného na zákonnosti a inštitucionálnych zárukách.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Napriek politickým nezhodám zostával Leopold dôležitým konzultantom pre Máriu Teréziu až do jej smrti v roku 1780. Panovníčka často využívala Leopoldov analytický talent na vyvažovanie Jozefovej impulzívnosti. Po roku 1780 sa však tlak Jozefa II. na Leopolda stupňoval, najmä v otázkach zahraničnej politiky a vojenskej spolupráce. Jozef požadoval, aby Toskánsko finančne prispievalo na rakúske vojny s Osmanskou ríšou a aby koordinovalo svoje diplomatické kroky výhradne s Viedňou. Leopold sa týmto snahám bránil argumentom o finančnej vyčerpanosti veľkovojvodstva a o potrebe neutrality v stredomorskom priestore. Táto rezistencia viedla k dočasnému ochladeniu vzťahov, ktoré trvalo až do vypuknutia vážnej vnútornej krízy v monarchii na konci 80. rokov 18. storočia.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Kríza v Rakúskom Nizozemsku a narastajúci odpor uhorskej šľachty voči Jozefovým reformám v roku 1789 prinútili cisára k užšej spolupráci s bratom. Jozef II., ktorého zdravie sa rapídne zhoršovalo, začal Leopolda vnímať ako jediného možného záchrancu dynastického dedičstva. Leopold z Florencie pozorne sledoval rozklad štátnej moci v ríši a bratovi adresoval memorandum, v ktorom mu odporúčal okamžité odvolanie najkontroverznejších reforiem v záujme upokojenia situácie. Zároveň začal pripravovať plány na prevzatie moci, pričom analyzoval chyby Jozefovej administratívy. Toskánsko v tomto období slúžilo ako bezpečné útočisko pre konzervatívnych aj osvietenských kritikov jozefinizmu, ktorí v Leopoldovi videli nádej na návrat k stabilnejšiemu a právne podloženému kurzu.

Vzťah oboch bratov sa definitívne uzavrel vo februári 1790, kedy umierajúci Jozef II. povolal Leopolda do Viedne, aby prevzal regentstvo. Leopold však do Viedne dorazil až po bratovej smrti, čo mu umožnilo dištancovať sa od Jozefovho odkazu a vystupovať ako nezávislý arbiter schopný vyriešiť nahromadené konflikty. Roky strávené v Toskánsku a neustála konfrontácia s bratovým štýlom vládnutia vybavili Leopolda politickou skúsenosťou, ktorá bola v momente jeho nástupu na cisársky trón kľúčová pre záchranu habsburskej monarchie pred úplným kolapsom. Rozdielnosť ich prístupov k moci zostáva jednou z hlavných tém komparatívnej histórie osvietenského absolutizmu, kde Leopoldova toskánska éra predstavuje pragmatický protipól k jozefínskemu vizionárstvu.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

== Cisár (1790 - 1792) ==
Po príchode do Viedne, ako následne korunovaný cisár [[Rímskonemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] a [[Uhorsko|uhorský]] kráľ (korunovaný [[11. novembra]] [[1790]]), sa rozhodol rýchle riešiť zdedené problémy, ktoré sa nahromadili predovšetkým v poslednom roku. Pre upokojenie [[šľachta|šľachty]] potvrdil zrušenie berného a urbariálneho patentu, a [[rímskokatolícka cirkev|cirkev]] si priblížil, keď vrátil výchovu kňazov z generálnych seminárov do jej rúk. Uvoľnil tiež poriadanie pre ľud skôr obvyklých procesií a pútí.

Pokoj sa snažil Leopold II. nastoliť i na ďalších miestach, kde jeho predchodca vyvolal rozpory. Rýchlo ukončil mierom vo Sviščove vojnu na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] proti [[Osmanská ríša|Turkom]], pretože potreboval upokojiť [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]]. Podarilo sa mu rýchlo zvládnuť nepokojnú situáciu na území Uhorska a povstanie na území Rakúskeho Holandska (dnešné [[Belgicko]]). 
Časom stále viac upieral zrak k Francúzsku, kde zúrila revolúcia, ktorá sa dotýkala jeho sestry [[Mária Antoinetta|Márie Antoinetty]] a predovšetkým hrozila prekročením hraníc i do iných krajín. Vydal teda s pruským kráľom [[Fridrich Viliam II. (Prusko)|Fridrichom Viliamom II.]] a saským kurfirstom [[Fridrich Albert II.|Fridrichom Albertom II.]] v [[Pilnitz]]i (blízko [[Drážďany|Drážďan]]) v auguste [[1791]] [[Pilnická deklarácia|Pilnickú deklaráciu]], na ktorej základe bola na ďalší rok vo februári medzi Pruskom a Habsburskou monarchiou uzatvorená spojenecká zmluva namierená proti revolučnému Francúzsku.

Leopold II. sa od svojho brata odlišoval aj tým, že vrátil Čechom svätováclavské klenoty do [[Praha|Prahy]] a [[6. septembra]] [[1791]] prijal pri obrade v [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrále sv. Víta]] titul českého kráľa. Cisár rozumel po [[čeština|česky]] a v centre Čiech vtedy dokonca pobudol niekoľko týždňov. Nielen [[Praha]] žila touto udalosťou niekoľko mesiacov. Technika sa pri príležitosti takejto vzácnej návštevy predháňala s umením, keď sa v [[Klementinum|Klementine]] konala prvá česká priemyselná výstava a v Nosticovom divadle pre zmenu bola hraná objednaná [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartova]] opera [[La Clemenza di Tito]].

== Smrť a nástupníctvo ==
Cisár Leopold II. zomrel nečakane rýchlo, sotva stačil stabilizovať pomery v krajine a jej vonkajšie vzťahy. Na cisársky stolec zasadol jeho syn František Jozef Karol, ako [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]

== Rodinné pomery ==
Leopold II. sa v r. [[1765]] oženil so španielskou infantkou [[Mária Ludovika Španielska|Máriou Ludovikou]], dcérou španielskeho kráľa [[Karol III. (Španielsko)|Karola III.]] a [[Mária Amália Saská|Márie Amálie Saskej]]. Počas ich dvadsaťsedemročného manželstva sa im narodilo šestnásť detí:
* [[Mária Terézia Habsbursko-lotrinská (1767)|Mária Terézia]] (* [[14. január]] [[1767]] – † [[7. november]] [[1827]]) ∞ [[1787]] [[Anton (Sasko)|Anton]] (* [[1755]] – † [[1836]]), saský kráľ
* [[František II. (Svätá rímska ríša)|František]] (* [[12. február]] [[1768]] – † [[2. marec]] [[1835]]), neskorší cisár František II. ∞
** 1/ [[1788]] [[Alžbeta Wilhelmína Württemberská]] (* [[1767]] – † [[1790]])
** 2/ [[1790]] [[Mária Terézia Neapolsko-sicílska]] (* [[1772]] – † [[1807]])
** 3/ [[1808]] [[Mária Ludovika Modenská]] (* [[1787]] – † [[1816]])
** 4/ [[1816]] [[Karolína Augusta Bavorská]] (* [[1792]] – † [[1873]])
* [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand]] (* [[6. máj]] [[1769]] – † [[16. jún]] [[1824]]) ∞
** 1/ [[1790]] [[Lujza Mária Neapolsko-sicílska]] (* [[1773]] – † [[1802]])
** 2/ [[1821]] [[Mária Ferdinanda Saská]] (* [[1796]] – † [[1865]])
* Mária Anna (* [[21. apríl]] [[1770]] – † [[1. október]] [[1809]]), opátka v Prahe
* [[Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky|Karol Ľudovít]] (* [[5. september]] [[1771]] – † [[30. apríl]] [[1847]]) ∞ [[1815]] [[Henrietta Nasavsko-weilburská]] (* [[1797]] – † 1[[829]])
* [[Alexander Leopold Habsburský (1772 – 1795)|Alexander Leopold]] (* [[14. august]] [[1772]] – † [[12. júl]] [[1795]]), uhorský palatín
* Albert Ján (* [[19. september]] [[1773]] – † [[22. júl]] [[1774]])
* Maximilián (* [[23. december]] [[1774]] – † [[10. marec]] [[1778]])
* [[Jozef Anton Habsbursko-lotrinský|Jozef Anton]] (* [[9. marec]] [[1776]] – † [[13. január]] [[1847]]), uhorský palatín ∞
** 1/ [[1799]] [[Alexandra Pavlovna Romanovová]] (* [[1783]] – † [[1801]])
** 2/ [[1815]] [[Hermína Anhaltská]] (* [[1797]] – † [[1817]])
** 3/ [[1819]] [[Mária Dorota Württemberská]] (* [[1797]] – † [[1855]])
* [[Mária Klementína Habsbursko-lotrinská|Mária Klementína]] (* [[24. apríl]] [[1777]] – † [[15. november]] [[1801]]) ∞ 1797 [[František I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|František I.]] (* [[1777]] – † [[1830]]), kalábrijský vojvoda a kráľ oboch Sicílií
* Anton Viktor (* [[31. august]] [[1779]] – † [[2. apríl]] [[1835]]), veľmajster rádu
* Mária Amália (* [[15. október]] [[1780]] – † [[25. december]] [[1798]])
* [[Ján Habsbursko-lotrinský|Ján]] (* [[20. február]] [[1782]] – † [[10. máj]] [[1859]]), generál a krátko cisársky zástupca v parlamente vo Frankfurte v r. [[1848]] ∞ [[1829]] morganatická manželka [[Anna Plochlová]] (* [[1804]] – † [[1885]])
* [[Rainer Jozef Habsbursko-lotrinský|Rainer Jozef]] (* [[30. september]] [[1783]] – † [[16. január]] [[1853]]), lombardsko-benátsky vicekráľ ∞ [[1820]] [[Mária Alžbeta Savojská]] (* [[1800]] – † [[1856]])
* [[Ľudovít Jozef Habsbursko-lotrinský|Ľudovít Jozef]] (* [[13. december]] [[1784]] – † [[21. december]] [[1864]]), člen rakúskej štátnej rady a regent v období vlády cisára [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinanda I.]]
* [[Rudolf Ján Habsbursko-lotrinský|Rudolf Ján]] (* [[8. január]] [[1788]] – † [[24. júl]] [[1831]]), olomoucký [[arcibiskup]] a [[kardinál]]

== Genealógia ==
{{Rodokmeň predkov
|1 = '''Leopold II.'''
|2 = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Lotrinský]]
|3 = [[Mária Terézia]]
|4 = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I.]]
|5 = [[Alžbeta Šarlota Orleánska]]
|6 = [[Karol VI. Habsburský]]
|7 = [[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská]]
|8 = [[Karol V. Lotrinský]]
|9 = [[Eleonóra Magdaléna Gonzagová]]
|10 = [[Filip I. Orleánsky]]
|11 = [[Alžbeta Šarlota Falcká]]
|12 = [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]]
|13 = [[Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská]]
|14 = [[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský]]
|15 = [[Kristína Lujza Öttingenská]]
|16 = [[Mikuláš II. (Lotrinsko)|Mikuláš II. Lotrinský]]
|17 = [[Klaudia Lotrinská]]
|18 = [[Karol II. Gonzaga]]
|19 = [[Mária Gonzaga]]
|20 = [[Ľudovít XIII.]]
|21 = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]]
|22 = [[Karol Ľudovít Falcký]]
|23 = [[Šarlota Hessensko-Kasselská]]
|24 = [[Ferdinand III. Habsburský]]
|25 = [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]]
|26 = [[Filip Viliam Falcký]]
|27 = [[Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská]]
|28 = 
|29 = 
|30 = [[Albrecht Arnošt I. Öttingenský]]
|31 = [[Kristína Frederika Württemberská]]
}}

== Panovnícke pomery ==
{{s-start}}
{{s-hou|meno='''Leopold II. Habsbursko-Lotrinský'''|[[Habsburgovci]]}}
{{s-pred|riadky=3|pred=[[Jozef II. Habsburský]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|Cisár Svätej rímskej ríše]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
{{s-potom|riadky=3|potom=[[František II. (Svätá rímska ríša)|František II. Habsburský]]}}
|-
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Česka|Český kráľ]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
|-
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Uhorska|Uhorský kráľ]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
{{s-end}}

== Literatúra ==
* [http://digitalna.kniznica.info/s/sXgMZqR4Xb ''Beschreibung der königl. hungarischen Krönung als Seine Apostolische Majestät Leopold der Zweyte zu Pressburg zum hungarischen Könige gekrönt wurde ...''] Wien: Hieronymus Löschenkohl, 1790. 57 s. -  Dielo opisujúce korunováciu Leopolda II.; dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]]
* KUNEC, Patrik: Leopold II. - reformátor v tieni staršieho brata. In: ''Historická revue'', roč. XXXI, 2020, č. 1, s. 46 - 53.
* PETRÁŇ, Josef: ''Kalendář : Velký stavovský ples v Nosticově Národním divadle v Praze dne 12. září 1791.'' Praha : Československý spisovatel, 1988, 304 s. [kniha o politických a kultúrnych súvislostiach korunovácie Leopolda II. na českého kráľa dňa 6. 9. 1791]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Leopold II, Holy Roman Emperor}}


{{Deti Márie Terézie}}{{Cisári Svätej rímskej ríše}}{{Uhorskí panovníci}}{{Autoritné údaje}}

== Referencie ==
[[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]]
[[Kategória:Rímskonemeckí cisári]]
[[Kategória:Arcivojvodovia Rakúska]]
[[Kategória:Králi Česka]]
[[Kategória:Králi Uhorska]]
[[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti z Viedne]]
[[Kategória:Rytieri Radu čiernej orlice]]
[[Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana]]
[[Kategória:Pochovaní v kapucínskej krypte vo Viedni]]
[[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]]</text>
      <sha1>q1oecbt1m9phhwqqt98e0s2ce2fogmb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213318</id>
      <parentid>8213317</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:19:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Doplnenie záverečnej sekcie.</comment>
      <origin>8213318</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="78778" sha1="00dafznig6p2ab6g9xvjh8hcfegjuni" xml:space="preserve">{{Infobox Panovník
|meno              = Leopold II.
|titul             = ''Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, haličsko-ladomerský, arcivojvoda rakúsky, veľkovojvoda toskánsky, vojvoda luxemburský, milánsky, gróf flámsky''
|obrázok           = Mengs, Anton Raphael - Pietro Leopoldo d'Asburgo Lorena, granduca di Toscana - 1770 - PradoFXD.jpg
|popis obrázku     = Leopold II. v roku 1770
|pôvodné meno      = Peter Leopold Josef Anton Joachim Pius Gotthard
|obrázok erbu      = Greater Coat of Arms of Leopold II and Francis II, Holy Roman Emperors.svg 
|dátum narodenia   = [[5. máj]] [[1747]]
|miesto narodenia  = [[Viedeň]], [[Rakúske arcivojvodstvo]], [[Habsburská monarchia]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]] 
|dátum úmrtia      = {{dúv|1792|3|1|1747|5|5}}
|miesto úmrtia     = Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa
|miesto pochovania = [[Kapucínska krypta]]
|manželka          = [[Mária Ludovika Španielska]]
|potomstvo         = pozri [[#Rodinné pomery|rodinné pomery]]
|dynastia          = [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinská]]
|otec              = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I.]]
|matka             = [[Mária Terézia]]
|titul0            = cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa&lt;br /&gt;kráľ rímsky
|panovanie0        = [[1790]] – [[1792]]
|predchodca0       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]]
|nástupca0         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]
|titul1            = kráľ český
|panovanie1        = [[1790]] – [[1792]] 
|predchodca1       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca1         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] 
|titul2            = kráľ uhorský a chorvátsky 
|panovanie2        = [[1790]] – [[1792]]
|predchodca2       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca2         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]  
|titul3            = arcivojvoda rakúsky
|panovanie3        = [[1790]] – [[1792]] 
|predchodca3       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca3         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]  
|titul4            = veľkovojvoda toskánsky
|panovanie4        = [[1765]] – [[1790]]
|predchodca4       = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František II.]]
|nástupca4         = [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand III.]]
|portál1           = 
|portál2           = 
}}

'''Leopold II. Habsburský''' (* [[5. máj]] [[1747]], [[Viedeň]] – † [[1. marec]] [[1792]], Viedeň) bol v rokoch 1790 - 1792 cisár [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej národa nemeckého]], kráľ uhorský, český a chorvátsko-slavónsky, v rokoch 1765 – 1790 (ako Peter Leopold I.) toskánsky veľkovojvoda a od narodenia arcivojvoda rakúsky. Ako deviaty potomok a tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a cisára [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]] sa stal zakladateľom toskánskej línie habsbursko-lotrinskej dynastie a jedným z najvýznamnejších predstaviteľov európskeho osvietenstva. Hoci jeho vláda nad celou [[Habsburská monarchia|habsburskou monarchiou]] trvala len dva roky, v historiografii je vnímaný ako brilantný politik, diplomat a reformátor, ktorému sa podarilo zachrániť ríšu pred hroziacim rozpadom a občianskou vojnou.

Leopoldova politická dráha sa začala formovať v [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskom veľkovojvodstve]], ktoré spravoval celých dvadsaťpäť rokov. Na rozdiel od svojho staršieho brata [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý presadzoval reformy cestou direktívneho a často necitlivého [[Absolutizmus|absolutizmu]], Leopold v Toskánsku uplatňoval metódu postupných zmien založených na hlbokej analýze spoločenských a hospodárskych pomerov. Jeho toskánske obdobie je považované za vrchol [[Osvietenstvo|osvietenského]] vládnutia v Európe. Medzi jeho najrevolučnejšie činy patrila reforma trestného práva z roku 1786, známa ako ''Leopoldina'', ktorou bolo v Toskánsku ako v prvom modernom štáte na svete úplne zrušené mučenie a trest smrti. Okrem toho inicioval hlboké hospodárske reformy vrátane zrušenia cechov, zavedenia voľného obchodu s obilím a pokusov o zavedenie ústavného systému, ktorý by obmedzil panovnícku moc v prospech volených orgánov.

Keď vo februári 1790 Leopold nastúpil na trón po bezdetnom bratovi Jozefovi II., prevzal monarchiu v stave hlbokej vnútornej a medzinárodnej krízy. Jozefove radikálne reformy viedli k otvorenému povstaniu v [[Rakúske Nizozemsko|Rakúskom]] [[Rakúske Nizozemsko|Nizozemsku]] (dnešné Belgicko) a k hrozbe ozbrojenej revolty uhorskej šľachty. Štát bol navyše vyčerpaný nepopulárnou vojnou s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a čelil nepriateľskému spojenectvu [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] a [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británie]]. Leopold II. preukázal mimoriadny diplomatický takt, keď v priebehu niekoľkých mesiacov dokázal upokojiť domáce stavy kombináciou formálnych ústupkov a rázneho postupu. Uhorskú šľachtu si naklonil obnovením platnosti starej ústavy a uskutočnením okázalej korunovácie v [[Bratislava|Bratislave]] (v tom čase Prešporok) v novembri 1790, čím stabilizoval integritu krajiny bez toho, aby sa vzdal kľúčových štátnych vymožeností.

V zahraničnej politike dosiahol Leopold II. sériu úspechov, ktoré zabránili európskej izolácii Rakúska. [[Reichenbachský mier (1790)|Reichenbachským mierom]] z roku 1790 eliminoval hrozbu vojny s Pruskom a následne uzavrel [[Svištovský mier]] s Osmanmi, čím ukončil nákladný konflikt na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. Jeho postoj k prebiehajúcej [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcii]] bol spočiatku zdržanlivý a racionálny. Napriek tomu, že jeho sestra [[Mária Antoinetta]] bola francúzskou kráľovnou, Leopold sa dlho vyhýbal vojenskej intervencii, ktorú považoval za nebezpečnú pre stabilitu Európy. Až radikalizácia revolučných udalostí a ohrozenie kráľovskej rodiny ho v auguste 1791 viedli k podpisu [[Pilnická deklarácia|Pilnickej deklarácie]]. Tá mala slúžiť skôr ako diplomatický nátlak na francúzskych revolucionárov než ako priama vyhláška vojny, no po jeho smrti sa stala jedným z formálnych dôvodov na začatie dlhoročných koaličných vojen.

Leopold II. zomrel nečakane 1. marca 1792 vo veku 44 rokov, práve vo chvíli, keď sa mu podarilo konsolidovať moc a pripraviť pôdu pre novú éru stabilného osvietenského vládnutia. Jeho smrť znamenala prelom v dejinách monarchie, keďže jeho syn a nástupca [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] pod vplyvom vojnových udalostí a strachu z revolúcie nastúpil cestu konzervativizmu a policajného štátu. Leopold II. zostáva v dejinách zapísaný ako panovník-filozof, ktorý veril v silu zákona a inštitúcií, a ako štátnik, ktorý dokázal v kritických okamihoch uprednostniť pragmatický kompromis pred ideologickou neústupnosťou. Jeho rozsiahle potomstvo (celkovo 16 detí) zabezpečilo dynastickú kontinuitu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] až do zániku monarchie v roku 1918.

== Pôvod a raná mladosť (1747 – 1765) ==

=== Narodenie a politický kontext dynastie ===
Arcivojvoda Peter Leopold sa narodil v stredu 5. mája 1747 o 11:30 predpoludním v cisárskej letnej rezidencii [[Zámok Schönbrunn|Schönbrunn]] vo [[Viedeň|Viedni]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Leopold II.: Erzherzog von Österreich, Grossherzog von Toskana, König von Ungarn und Böhmen, römischer Kaiser|url=https://books.google.sk/books/about/Leopold_II.html?id=eCsGAQAAIAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Herold|rok=1963|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: eCsGAQAAIAAJ|meno=Adam|priezvisko=Wandruszka}}&lt;/ref&gt; Bol deviate dieťa a v poradí tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]], čo v čase jeho narodenia znamenalo relatívne nízku pravdepodobnosť priameho nástupu na hlavný trón monarchie. Geopolitický kontext jeho narodenia bol determinovaný finálnou fázou [[Vojna o rakúske dedičstvo|vojny o rakúske dedičstvo]] (1740 – 1748), v ktorej sa jeho matka, Mária Terézia, snažila legitimizovať svoje nástupnícke práva a upevniť integritu habsburských dŕžav proti koalícii vedenej [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]] a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskom]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Enlightenment and Reform in Eighteenth-century Europe|url=https://books.google.sk/books/about/Enlightenment_and_Reform_in_Eighteenth_C.html?id=Fx5alkfMc2AC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Bloomsbury Academic|rok=2005-03-24|isbn=978-1-86064-950-9|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Fx5alkfMc2AC|meno=Derek|priezvisko=Beales}}&lt;/ref&gt; Narodenie ďalšieho zdravého mužského potomka bolo vnímané ako dôležitý prvok dynastickej stability a biologického zabezpečenia [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinského]] rodu, ktorého existencia bola ešte niekoľko rokov predtým vážne ohrozená absenciou mužských dedičov po smrti [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]]&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Die Lebenswelt der Habsburger: Kultur- und Mentalitätsgeschichte einer Familie|url=https://books.google.sk/books/about/Die_Lebenswelt_der_Habsburger.html?id=C660AAAAIAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Styria|rok=1997|isbn=978-3-222-12424-2|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: C660AAAAIAAJ|meno=Karl|priezvisko=Vocelka|meno2=Lynne|priezvisko2=Heller}}&lt;/ref&gt;

Samotný akt narodenia a následné ceremoniálne úkony podliehali prísnemu dvoru a etikete španielskeho dvornému protokolu. Ešte v deň narodenia bol novorodenec pokrstený v Rytierskej sále paláca Schönbrunn viedenským [[Apoštolský nuncius|nunciom]], pričom mu bola udelená nezvyčajne dlhá séria mien: ''Petrus Leopoldus Ioannes Antonius Ioachimus Pius Gotthardus''. Výber krstného mena Peter bol v habsburskej tradícii netypický a predstavoval priamy politický signál smerom k [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskemu veľkovojvodstvu]]. Na základe [[Viedenský mier (1738)|Viedenského mieru]] (1738) bolo toto územie pridelené Františkovi I. Lotrinskému ako kompenzácia za stratu [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]], avšak s podmienkou, že sa z neho stane sekundogenitúra, teda dŕžava určená pre druhorodeného syna, aby sa zabránilo trvalej personálnej únii s Rakúskom.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Franz Pesendorfer, Die Habsburger in der Toskana“ – Bücher gebraucht, antiquarisch &amp; neu kaufen | url = https://www.booklooker.de/B%C3%BCcher/Angebote/autor=Franz+Pesendorfer&amp;titel=Die+Habsburger+in+der+Toskana | vydavateľ = www.booklooker.de | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = de}}&lt;/ref&gt; Meno Peter malo evokovať pamiatku na posledných vládcov z rodu [[Mediciovci|Mediciovcov]] a demonštrovať pripravenosť novej dynastie rešpektovať lokálne tradície tohto talianskeho štátu.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Florence in the Forgotten Centuries, 1527–1800: A History of Florence and the Florentines in the Age of the Grand Dukes|url=https://books.google.sk/books/about/Florence_in_the_Forgotten_Centuries_1527.html?id=4a7tAAAAQBAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=University of Chicago Press|rok=2013-10-30|isbn=978-0-226-11595-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 4a7tAAAAQBAJ|meno=Eric|priezvisko=Cochrane}}&lt;/ref&gt; Meno Leopold zasa odkazovalo na rakúskeho patróna a dynastickú kontinuitu s viedenským dvorom.

Z hľadiska dynastického práva bol Leopold od momentu narodenia subjektom tzv. rodinných paktov, ktoré definovali jeho budúce postavenie ako suverénneho vládcu v Taliansku, zatiaľ čo jeho starší bratia, Jozef a [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karol Jozef]], mali zabezpečiť správu [[Dedičné krajiny (Rakúsko)|dedičných krajín]] a [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Táto predurčenosť na „vedľajšiu“ rolu panovníka v Toskánsku umožnila, aby sa v jeho výchove v porovnaní s Jozefom II. kládol menší dôraz na vojenskú reprezentáciu a viac na civilnú správu a teoretické vedy. Napriek tomu, že bol v poradí až tretím synom, jeho matka Mária Terézia venovala jeho fyzickému a mentálnemu vývoju zvýšenú pozornosť, o čom svedčí aj zachovaná korešpondencia a lekárske správy o jeho zdravotnom stave v ranom veku, ktorý bol na rozdiel od viacerých jeho súrodencov, ktorí podľahli detským chorobám, veľmi stabilný.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Hoci sa v prvých rokoch Leopoldovho života neočakávalo, že by kedykoľvek zasadol na cisársky trón, politická realita viedenského dvora v polovici 18. storočia vyžadovala, aby bol každý mužský člen rodiny pripravený na komplexnú diplomatickú a administratívnu rolu. Obdobie jeho raného detstva bolo poznačené tzv. diplomatickou revolúciou z roku 1756, kedy sa Rakúsko spojilo so svojím dlhoročným nepriateľom Francúzskom proti Prusku, čo neskôr priamo ovplyvnilo aj Leopoldovu svadobnú politiku a výber jeho manželky zo španielskej línie [[Bourbonovci|Bourbonovcov]].&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=A History of the Habsburg Empire, 1526-1918|url=https://books.google.sk/books/about/A_History_of_the_Habsburg_Empire_1526_19.html?id=XavXBlL74ScC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=University of California Press|rok=1974|isbn=978-0-520-02408-3|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: XavXBlL74ScC|meno=Robert A.|priezvisko=Kann}}&lt;/ref&gt;

=== Výchovný systém a pedagogické vedenie ===
Výchova arcivojvodu Petra Leopolda nepredstavovala len štandardnú prípravu aristokrata, ale bola precízne navrhnutým politickým procesom, ktorý Mária Terézia riadila prostredníctvom svojho povestného manuálu ''Instruktion''. Tento dokument, písaný vlastnou rukou panovníčky, slúžil ako záväzná metodika pre všetkých vychovávateľov a detailne určoval nielen rozsah vedomostí, ale aj formovanie morálneho profilu mladého arcivojvodu. Na rozdiel od výchovy staršieho brata Jozefa II., ktorá bola často poznačená konfliktami s autoritárskymi tútormi a matkinou snahou o úplné zlomenie vôle následníka, sa pri Leopoldovi uplatňoval o niečo flexibilnejší, hoci stále prísne asketický prístup. Systém bol založený na predpoklade, že panovník musí v prvom rade ovládať sám seba, svoje vášne a emócie, aby mohol racionálne vládnuť iným. Táto neustála sebareflexia a potláčanie vonkajších prejavov hnevu či radosti sa neskôr stali základným rysom Leopoldovej uzavretej a analytickej povahy.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Zlomovým momentom v jeho formovaní bolo menovanie grófa [[Franz Thurn-Valsassin|Franza Thurna-Valsassinu]] za hlavného vychovávateľa (''Ajo'') v roku 1753. Thurn bol skutočným mentorom, ktorý dokázal odhadnúť Leopoldov prirodzený sklon k tichému pozorovaniu. Pod jeho vedením sa výchova presunula z roviny mechanického učenia sa faktov do roviny analýzy spoločenských procesov. Leopold si osvojil schopnosť viesť si podrobné záznamy o ľuďoch vo svojom okolí, čo v dospelosti vyústilo do jeho povestnej siete informátorov a tajných denníkov, v ktorých si metodicky klasifikoval charaktery a schopnosti svojich úradníkov. Denný režim bol rozvrhnutý na minúty: začínal sa rannou [[Omša (bohoslužba)|omšou]] a [[Modlitba|modlitbami]], po ktorých nasledovali dopoludňajšie bloky [[Latinčina|latinčiny]] a [[Teológia|teológie]]. Popoludnia boli vyhradené pre praktické disciplíny, no i tie mali politický podtón – napríklad [[tanec]] nebol vnímaný ako kratochvíľa, ale ako nácvik dvorskej reprezentácie a ovládania vlastného tela pred verejnosťou.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Intelektuálny pilier jeho vzdelávania tvorili prednášky [[Karl Anton von Martini|Karla Antona von Martiniho]], popredného predstaviteľa viedenského osvietenstva a profesora prirodzeného práva. Martini ho zasvätil do teórie spoločenskej zmluvy. Leopold sa tak už v ranom veku stotožnil s myšlienkou, že legitimita panovníka nevyviera len z božej milosti, ale predovšetkým z jeho schopnosti zabezpečiť blaho poddaných prostredníctvom spravodlivých a všeobecne platných zákonov. Tento právny racionalizmus bol vyvažovaný vplyvom jezuitu [[Ignác Müller|Ignáca Müllera]], ktorý arcivojvodu učil históriu a náboženstvo. Müller v Leopoldovi prebudil záujem o rannokresťanské ideály a jansenistickú morálku, čo neskôr viedlo k jeho presvedčeniu, že [[cirkev]] by mala byť chudobná, pokorná a podriadená štátu v civilných záležitostiach. Táto kombinácia Martiniho legality a Müllerovho jansenizmu vytvorila z Leopolda panovníka, ktorý sa na cirkevné inštitúcie pozeral s vysokou mierou skepticizmu a pragmatizmu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Osobitné postavenie v Leopoldovom kurikulu mali prírodné vedy, ktoré v tom čase neboli bežnou súčasťou prípravy katolíckeho princa. Pod vedením [[Jean-Nathaniel Laugier|Jeana-Nathaniela Laugiera]] sa Leopold systematicky zaoberal [[Chémia|chémiou]] a experimentálnou fyzikou. V paláci Schönbrunn mal k dispozícii vybavené laboratórium, kde vykonával pokusy s elektrinou, metalurgiou a botanickými extraktmi. Leopold hľadal v prírodných vedách zákonitosti a poriadok, ktoré chcel neskôr aplikovať v sociálnom inžinierstve svojej ríše. Veda ho naučila trpezlivosti pri pozorovaní procesov a opatrnosti pred unáhlenými závermi. Keď sa po roku 1761 musel v dôsledku smrti brata Karola Jozefa rýchlo preorientovať na rolu toskánskeho následníka, jeho vzdelávanie sa doplnilo o intenzívne štúdium talianskej ekonómie a správy financií. 

=== Transformácia následníctva a právna úprava sekundogenitúry ===
Zásadný obrat v Leopoldovej životnej dráhe vyvolala smrť jeho staršieho brata [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karola Jozefa]], ktorý 26. januára 1761 podľahol [[Kiahne|kiahňam]]. Táto udalosť definitívne zrušila pôvodné plány na jeho cirkevnú kariéru a posunula ho na miesto priameho následníka Toskánskeho veľkovojvodstva. Status tohto územia bol medzinárodnoprávne ukotvený vo Viedenskom mieri z roku 1738, ktorý definoval krajinu ako sekundogenitúru habsbursko-lotrinskej dynastie. Hlavným politickým cieľom tohto ustanovenia bolo zabrániť trvalej personálnej únii s rakúskymi dedičnými krajinami a Svätou ríšou rímskou. Európske mocnosti, predovšetkým Francúzsko a španielski Bourbonovci, trvali na tom, aby Toskánsko zostalo samostatným štátnym celkom pod vládou druhorodeného syna, čím sa mala udržať mocenská rovnováha na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Leopoldova nová rola si vyžiadala okamžitú a radikálnu zmenu vzdelávacieho programu. V krátkom čase musel absolvovať intenzívny kurz talianskej konverzácie a právnej terminológie pod dohľadom odborníkov na toskánsku administratívu. Do jeho učebných osnov pribudli analýzy finančných výkazov florentskej pokladnice a štúdium agrárnej politiky v oblastiach Maremma a Val di Chiana. Jeho mentori v tomto období kládli dôraz na pochopenie špecifík toskánskeho systému, ktorý sa po vymretí rodu Mediciovcov nachádzal v stave hlbokej hospodárskej stagnácie. Leopold študoval správy regentskej rady, ktorá krajinu spravovala v mene jeho otca Františka I. Lotrinského, a postupne si vytváral vlastnú predstavu o nevyhnutných reformách.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Zmena následníckej línie so sebou priniesla aj nutnosť právneho ošetrenia Leopoldovho postavenia v rámci habsburského domu. V roku 1763 bol oficiálne vyhlásený za následníka toskánskeho trónu a boli vypracované dokumenty, ktoré presne špecifikovali jeho kompetencie a budúci vzťah k viedenskému dvoru. Táto fáza života v ňom upevnila sklon k politickej opatrnosti a metodickosti. Začal si viesť detailné personálne zoznamy a charakteristiky osôb, s ktorými by mohol vo Florencii prísť do styku, pričom využíval informácie z diplomatických hlásení. Viedenský dvor sledoval tento proces s uspokojením, keďže Leopold preukazoval schopnosť rýchlo si osvojiť zložité administratívne nuansy potrebné pre výkon suverénnej moci.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Paralelne s administratívnou prípravou prebiehali diplomatické rokovania o jeho sobáši, ktorý mal spečatiť spojenectvo s bourbonovským Španielskom. Výber infantky [[Mária Ludovika Španielska|Márie Ludoviky]] bol strategickým ťahom Márie Terézie, zameraným na elimináciu pruského vplyvu v južnej Európe. Leopold prijal túto dynastickú povinnosť s pragmatizmom, ktorý bol preňho typický. Venoval sa štúdiu španielskych dvorských zvyklostí a nadviazal korešpondenciu so svojím budúcim svokrom [[Karol III. (Španielsko)|Karolom III.]] Celý tento proces transformácie z mladšieho arcivojvodu na suverénneho vládcu talianskeho štátu prebehol v priebehu štyroch rokov a pripravil Leopolda na rolu reformátora, ktorý mal z Toskánska vytvoriť modelový štát osvietenského absolutizmu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Svadba v Innsbrucku a tragický zlom roku 1765 ===
Zavŕšenie Leopoldovej mladosti a jeho prechod k samostatnému výkonu moci sa spája s diplomaticky motivovaným sobášom, ktorý mal upevniť vzťahy medzi habsburskou monarchiou a španielskymi Bourbonovcami. Sobáš s infantkou Máriou Ludovikou, dcérou španielskeho kráľa Karola III., predstavoval kľúčovú súčasť politiky Márie Terézie zameranej na vytvorenie pevného bloku katolíckych mocností v Európe. Po predbežných rokovaniach bol zväzok potvrdený v zastúpení (''per procurationem'') v [[Madrid|Madride]], no osobné stretnutie novomanželov a hlavné slávnosti boli naplánované na leto 1765 v [[Innsbruck|Innsbrucku]]. Voľba tirolskej metropoly mala demonštrovať jednotu ríše a blízkosť k rakúskym dŕžavám v Taliansku. Prípravy na slávnosti trvali niekoľko mesiacov a zahŕňali výstavbu dočasných architektonických štruktúr, vrátane víťazného oblúka, ktorý dodnes stojí na južnom konci ulice Maria-Theresien-Straße.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Cisárska rodina dorazila do Innsbrucku v júli 1765, kde očakávala príchod španielskej infantky. Mária Ludovika cestovala loďou z [[Cartagena (Španielsko)|Cartageny]] do [[Janov (Taliansko)|Janova]] a následne pokračovala pozemnou cestou cez severné Taliansko. Slávnostný obrad sa uskutočnil 5. augusta 1765 v innsbruckom farskom kostole svätého Jakuba. Leopold mal v čase svadby osemnásť rokov a jeho manželka devätnásť. Program osláv bol navrhnutý ako veľkolepá prezentácia dynastickej moci, pričom zahŕňal operné predstavenia, verejné hostiny pre tisíce hostí a bály v priestoroch innsbruckého Hofburgu. Tieto udalosti však boli náhle prerušené tragickou udalosťou, ktorá zásadne zmenila politické usporiadanie strednej Európy.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Maria Louise, Erzherzogin von Oesterreich, Kaiserin der Franzosen|url=https://books.google.sk/books/about/Maria_Louise_erzherzogin_von_Oesterreich.html?id=28E745fhyk4C&amp;redir_esc=y|vydavateľ=W. Braumüller|rok=1873|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: 28E745fhyk4C|meno=Joseph Alexander freiherr von|priezvisko=Helfert}}&lt;/ref&gt;

Dňa 18. augusta 1765, počas návratu z divadelného predstavenia v neskorých večerných hodinách, postihla Leopoldovho otca, cisára Františka I. Lotrinského, náhla nevoľnosť. Cisár skonal na následky [[Cievna mozgová príhoda|mŕtvice]] v náručí svojho najstaršieho syna Jozefa II. priamo v priestoroch paláca. Smrť panovníka vyvolala na dvore hlboký šok a okamžite ukončila všetky svadobné radovánky. Z hľadiska ústavného práva táto udalosť spustila okamžitý transfer moci. Jozef II. bol vyhlásený za cisára Svätej ríše rímskej a stal sa spoluvladárom svojej matky v rakúskych dedičných krajinách. Zároveň podľa vopred dohodnutých ustanovení o sekundogenitúre prešlo suverénne právo nad Toskánskym veľkovojvodstvom priamo na Petra Leopolda.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Leopold sa tak stal vládcom Toskánska v situácii poznačenej rodinnou tragédiou a nutnosťou urýchlene prevziať administratívnu zodpovednosť. Mária Terézia v stave hlbokého vdovského smútku rozhodla o transformácii miestnosti, v ktorej jej manžel zomrel, na kaplnku a nariadila vybudovanie kláštora pre šľachtičné, ktoré sa mali modliť za spásu jeho duše. Leopold bol v tejto krízovej chvíli nútený preukázať vysokú mieru sebaovládania a politickej zrelosti. Už 21. augusta 1765, len tri dni po smrti otca a šestnásť dní po vlastnej svadbe, opustil Innsbruck, aby sa vydal na cestu do svojej novej rezidencie vo [[Florencia|Florencii]]. Cesta cez [[Brennerský priesmyk]] a severotalianske nížiny prebehla bez väčších ceremónií, v súlade s oficiálnym štátnym smútkom.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Veľkovojvoda toskánsky (1765 – 1790) ==

=== Prevzatie moci a počiatočná administratívna reorganizácia ===
Peter Leopold dorazil do Florencie 13. septembra 1765, čím sa fakticky skončilo dvadsaťosemročné obdobie [[Regent|regentstva]], počas ktorého bolo Toskánsko spravované ako sekundogenitúra závislá od politických rozhodnutí Viedne.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Po smrti posledného veľkovojvodu z rodu Mediciovcov, [[Gian Gastone de' Medici|Giana Gastoneho]], v roku 1737, krajinu riadila Regentská rada ([[Consiglio di Reggenza]]) pod vedením lotrinských šľachticov a viedenských úradníkov. Tento systém viedol k odlevu kapitálu do rakúskych krajín a k stagnácii miestnych inštitúcií. Leopoldov nástup znamenal transformáciu Toskánska na suverénny štát s vlastným administratívnym centrom, pričom jeho prvoradým cieľom bolo odstránenie vplyvu Regentskej rady a nastolenie priameho kabinetného štýlu vládnutia.

Bezprostredne po usadení sa v paláci Pitti Leopold inicioval hĺbkovú revíziu štátnych štruktúr.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Zrušil kompetencie starých regentských orgánov a moc sústredil v rukách úzkeho okruhu poradcov, ktorých si vybral na základe ich odborných schopností a lojality k reformným ideálom. Medzi kľúčové postavy tejto ranej fázy patrili [[Pompeo Neri]], skúsený právnik a ekonóm, ktorého Leopold povolal späť z [[Miláno|Milána]], a [[Francesco Maria Gianni]], ktorý sa stal hlavným architektom hospodárskych zmien. Leopold zaviedol systém piatich štátnych sekretariátov (vojenský, zahraničný, vnútorný, finančný a cirkevný), ktoré podliehali jeho priamemu dohľadu.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Každý sekretár bol povinný predkladať denné hlásenia, ktoré veľkovojvoda osobne analyzoval v ranných hodinách.

Dôležitým krokom k dosiahnutiu administratívnej nezávislosti bolo oddelenie toskánskych štátnych financií od súkromného majetku habsbursko-lotrinskej dynastie. Leopold presadil vytvorenie samostatnej štátnej pokladnice (''erario''), čím zabránil ďalšiemu využívaniu toskánskych daňových výnosov na financovanie rakúskych vojenských kampaní alebo viedenského dvora. Táto finančná autonómia umožnila alokáciu prostriedkov do rozvoja miestnej infraštruktúry a poľnohospodárstva. Súčasne s tým nariadil vypracovanie podrobného [[Kataster nehnuteľností|katastra]] a inventarizáciu štátnych pozemkov, čo slúžilo ako podklad pre neskoršiu daňovú reformu a liberalizáciu trhu s pôdou.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=La Costituzione toscana immaginata dal granduca Pietro Leopoldo memoria del senatore F.M. Gianni, scritta nell'anno 1805|url=https://books.google.sk/books/about/La_Costituzione_toscana_immaginata_dal_g.html?id=ARY1AAAAIAAJ&amp;redir_esc=y|rok=1847|jazyk=it|poznámka=Google-Books-ID: ARY1AAAAIAAJ|meno=Francesco Maria|priezvisko=Gianni}}&lt;/ref&gt;

Leopoldov prístup k správe štátu sa vyznačoval extrémnou metodickosťou a využívaním nástrojov systematického dozoru. Vybudoval aparát informátorov a úradníkov, ktorí mali za úlohu zhromažďovať informácie o fungovaní súdov, charitatívnych inštitúcií a miestnych samospráv. Sám si viedol tajné archívy a denníky, do ktorých si zaznamenával podrobné charakteristiky každého vyššieho úradníka, vrátane informácií o ich rodinných väzbách, majetkových pomeroch a morálnom profile. Tento systém mu umožnil eliminovať korupciu v štátnom aparáte a nahradiť neefektívnych predstaviteľov aristokracie vzdelanými byrokratmi z radov strednej vrstvy. Týmto spôsobom podkopal tradičné mocenské postavenie florentskej šľachty a vytvoril modernú byrokraciu oddanú panovníkovi.

Reorganizácia sa dotkla aj súdnej moci, kde Leopold začal s postupným obmedzovaním právomocí starých feudálnych súdov v prospech centrálnych justičných orgánov. Nariadil revíziu legislatívnych noriem z obdobia Mediciovcov, ktoré boli v mnohých prípadoch protichodné a neprehľadné. Hoci k vydaniu komplexného trestného zákonníka došlo až v roku 1786, základy právnej stability boli položené už v prvých piatich rokoch jeho vlády prostredníctvom série menších dekrétov upravujúcich procesné právo a väzenstvo. V roku 1770 zaviedol novú štruktúru mestskej samosprávy vo Florencii, čím zjednodušil správu mesta a posilnil vplyv štátnej exekutívy na komunálnej úrovni.

=== Hospodárska politika a fyziokratické reformy ===
Hospodárska transformácia Toskánska pod vedením Petra Leopolda predstavovala jeden z najkonzistentnejších pokusov o aplikáciu [[Fyziokratizmus|fyziokratických]] teórií v praxi osemnásteho storočia. Panovník vychádzal z presvedčenia, že primárnym zdrojom národného bohatstva je poľnohospodárska produkcia, ktorej rozvoj brzdili prežitky [[Merkantilizmus|merkantilizmu]] a [[Feudalizmus|feudálne]] reštrikcie. V úzkej spolupráci s hlavným ekonomickým poradcom Francescom Mariom Giannim inicioval Leopold prechod k systému voľného trhu, pričom eliminoval štátne zásahy do obehu tovarov a cien. Tento proces sa začal radikálnou reformou obchodu s obilím, ktorá mala vyriešiť chronický nedostatok potravín a stimulovať investície do agrárneho sektora.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Kľúčovým legislatívnym nástrojom tejto zmeny sa stal dekrét z 18. septembra 1767, ktorý zaviedol takmer úplnú slobodu vnútorného obchodu s obilninami. Leopold zrušil kompetencie starého úradu ''Abbondanza'', ktorý dovtedy kontroloval zásobovanie a umelo udržiaval nízke ceny, čo však viedlo k úpadku pestovateľov a rozmachu čierneho trhu. Nová legislatíva umožnila poľnohospodárom predávať úrodu za trhové ceny a voľne ju prepravovať medzi jednotlivými provinciami veľkovojvodstva. V roku 1775 bola táto sloboda rozšírená aj na zahraničný obchod, čím sa Toskánsko stalo prvým európskym štátom, ktorý plne realizoval zásadu ''laissez-faire'' v oblasti základných potravín.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Tieto opatrenia viedli k stabilizácii cien, zvýšeniu produkcie a odstráneniu hladomorov, ktoré predtým krajinu pravidelne postihovali.

Paralelne s liberalizáciou obchodu Leopold pristúpil k systematickej likvidácii korporatívnych bariér v priemysle a remeslách. Dekrétom z roku 1770 definitívne zrušil [[Cech|cechový systém]] vo Florencii a následne v celom štáte. Cechy vnímal ako prežitky [[Stredovek|stredoveku]], ktoré svojimi monopolmi a prísnymi pravidlami bránili inováciám, zvyšovali ceny výrobkov a obmedzovali prístup obyvateľstva k práci. Majetok zrušených cechov bol skonfiškovaný v prospech štátu alebo využitý na charitatívne účely, zatiaľ čo remeselná výroba sa stala slobodnou živnosťou prístupnou pre každého občana bez ohľadu na pôvod či predchádzajúce výsady. Tento krok podporil vznik drobného podnikania a zvýšil konkurencieschopnosť toskánskeho textilu a umeleckých remesiel na európskych trhoch.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Ďalším pilierom hospodárskeho rozvoja bolo odstránenie vnútorných colných bariér a zjednotenie daňového systému. Leopold zrušil množstvo lokálnych mýt a poplatkov, ktoré zaťažovali prepravu tovaru medzi mestami a zvyšovali transakčné náklady obchodníkov. Miesto neprehľadnej spleti feudálnych dávok zaviedol jednotnejšie zdaňovanie pozemkov, ktoré vychádzalo z nového katastrálneho vymeriavania. Tento proces bol sprevádzaný reformou obeživa a zjednotením mier a váh, čo uľahčilo obchodnú kalkuláciu a posilnilo integráciu toskánskeho trhu. Vláda súčasne investovala do budovania a opravy ciest, ktoré spájali vnútrozemské poľnohospodárske oblasti s prístavom [[Livorno]], kľúčovým uzlom pre export toskánskeho tovaru.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Najambicióznejšou časťou Leopoldovho ekonomického programu bola reforma vlastníctva pôdy, známa ako ''allivellazione''. Cieľom bolo vytvorenie vrstvy nezávislých roľníkov prostredníctvom rozpredaja štátnych a cirkevných pozemkov do dedičného prenájmu za fixný poplatok. Týmto spôsobom sa panovník snažil rozbiť neefektívne veľkostatky aristokracie a motivovať roľníkov k intenzívnejšiemu obhospodarovaniu pôdy, ktorú mohli považovať za vlastnú. Hoci táto reforma narazila na odpor šľachty a v niektorých oblastiach viedla k opätovnému skupovaniu pozemkov bohatými mešťanmi, viedla k výraznému zvýšeniu agrárnej produktivity a k celkovému rastu životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva. Leopoldova hospodárska politika tak premenila Toskánsko z hospodársky upadajúceho regiónu na dynamickú a prosperujúcu krajinu, ktorá slúžila ako inšpirácia pre osvietenských reformátorov v celej Európe.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Meliorácie a rozvoj poľnohospodárstva ===
Rozsiahle melioračné práce a systematické vysušovanie močiarov tvorili integrálnu súčasť Leopoldovho plánu na celkovú revitalizáciu toskánskeho hospodárstva. Panovník vnímal nehostinné a [[Malária|maláriou]] zamorené oblasti ako nevyužitý ekonomický potenciál a bezpečnostné riziko pre obyvateľstvo. Prioritu v tomto úsilí predstavovala oblasť [[Val di Chiana]] a prímorské územie Maremma, ktoré boli po stáročia zanedbávané a takmer vyľudnené. Leopoldov prístup k týmto projektom sa vyznačoval technokratickou precíznosťou, pričom sa opieral o najnovšie poznatky vtedajšej hydrologickej vedy a inžinierstva.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Vo Val di Chiana poveril veľkovojvoda vedením prác popredného matematika a inžiniera [[Vittorio Fossombroni|Vittoria Fossombroniho]]. Fossombroni presadil inovatívnu metódu známu ako ''bonifica per colmata'', ktorá spočívala v riadenom zaplavovaní depresií riečnymi nánosmi. Tento proces postupne zvyšoval úroveň terénu, čím dochádzalo k prirodzenému vysušovaniu pôdy bez potreby nákladných čerpacích systémov. Výsledkom viacročného úsilia bola premena neúrodných močiarov na jednu z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí v strednom Taliansku. Na získanej pôde nechal Leopold vybudovať sieť modelových fariem a ciest, ktoré uľahčili prepravu produktov na trhy vo Florencii a [[Arezzo|Arezze]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Memorie idraulico-storiche sopra la Val-di-Chiana|url=https://books.google.com.ec/books?id=KzGKxPg0bigC&amp;printsec=frontcover&amp;source=gbs_vpt_read#v=onepage&amp;q&amp;f=false|vydavateľ=A. Fumi|rok=1835|jazyk=it|poznámka=Google-Books-ID: KzGKxPg0bigC|meno=Vittorio|priezvisko=Fossombroni}}&lt;/ref&gt;

Ešte ambicióznejší, no zároveň problematickejší projekt predstavovala meliorácia Maremmy na západnom pobreží. Táto oblasť bola sužovaná endemickou maláriou, ktorá znemožňovala trvalé osídlenie a nútila roľníkov k sezónnej migrácii. Leopold investoval obrovské sumy do výstavby kanálov a hrádzí, pričom sa snažil o kolonizáciu územia prostredníctvom osadníkov z vnútrozemia. Napriek čiastočným úspechom pri vysušovaní jazera [[Castiglione (jazero)|Castiglione]] narážal projekt na technologické limity doby a vysokú úmrtnosť robotníkov. Panovník však trval na pokračovaní prác a osobne navštevoval staveniská, aby kontroloval priebeh vysušovania a podmienky v novovznikajúcich osadách.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Podpora poľnohospodárstva presahovala rámec inžinierskych stavieb a zahŕňala transfer technologických a botanických inovácií. Leopold úzko spolupracoval s ''Accademia dei Georgofili'', najstaršou poľnohospodárskou akadémiou v Európe, ktorej poskytoval štátne dotácie a priestory pre experimentálne pestovanie. Akadémia slúžila ako vedecké centrum pre testovanie nových odrôd plodín, moderných metód hnojenia a efektívnejších typov pluhov. Veľkovojvoda podporoval pestovanie kukurice, zemiakov a moruší pre rozvoj hodvábnictva, pričom nariadil vydávanie praktických príručiek pre roľníkov v ľudovom jazyku, aby sa nové poznatky dostali k priamym producentom.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Sociálny rozmer meliorácií bol úzko prepojený s reformou ''allivellazione'', kedy bola získaná pôda rozdeľovaná do dedičného nájmu. Leopold sledoval cieľ vytvoriť stabilnú vrstvu malých a stredných vlastníkov, ktorí by boli priamo zainteresovaní na dlhodobom zúrodňovaní pôdy. Hoci tento proces čelil sabotážam zo strany veľkostatkárov a komplikovanej byrokracii, viedol k výraznému nárastu populácie v predtým opustených regiónoch. Celkovo tieto agrárne a technické zásahy transformovali toskánsku krajinu, odstránili periodické hladomory a položili základy pre moderné poľnohospodárstvo, ktoré sa stalo dominantným odvetvím štátu až do polovice 19. storočia.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Reforma trestného práva a zákonník ''Leopoldina'' (1786) ===
Reforma trestného zákonodarstva v Toskánsku predstavuje najradikálnejší a v celoeurópskom kontexte najvýznamnejší legislatívny počin Petra Leopolda, ktorým premenil veľkovojvodstvo na svetový precedens osvietenskej jurisdikcie. Panovníkove úvahy o transformácii justičného systému boli vyvrcholením dvadsaťročného systematického pozorovania justičnej praxe, zhromažďovania kriminálnych štatistík a štúdia dobovej právnej filozofie. Kľúčovým intelektuálnym impulzom bolo dielo milánskeho právnika [[Cesare Beccaria|Cesareho Beccariu]], predovšetkým jeho traktát ''Dei delitti e delle pene'' (O zločinoch a trestoch) z roku 1764. Leopold sa plne stotožnil s Beccariovou tézou, že krutosť trestov neznižuje mieru kriminality a že štát nemá morálne právo siahnuť na život svojich občanov v rámci aktu pomsty.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Pred vydaním definitívnej reformy panovník osobne preveroval tisíce súdnych spisov a nariadil sudcom, aby mu predkladali správy o účinnosti jednotlivých typov trestov, pričom dospel k záveru, že neistota trestu a korupcia v súdnictve sú pre spoločnosť nebezpečnejšie než samotná miernosť zákonov.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Beccaria: 'On Crimes and Punishments' and Other Writings|url=https://books.google.sk/books/about/Beccaria_On_Crimes_and_Punishments_and_O.html?id=HwbvF8ymZawC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1995-04-13|isbn=978-0-521-47982-0|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: HwbvF8ymZawC|meno=Cesare marchese di|priezvisko=Beccaria}}&lt;/ref&gt;

Zavŕšením týchto príprav bolo vydanie ediktu o reforme trestného práva dňa 30. novembra 1786, ktorý je v historiografii známy pod názvom ''[[Zákonník Leopoldina|Leopoldina]]'' (formálne ''Riforma della legislazione criminale toscana''). Tento dokument pozostávajúci zo 119 článkov znamenal totálnu dekonštrukciu stredovekého a [[Barok|barokového]] právneho myslenia. Článok 51 tohto zákonníka vošiel do svetových dejín, nakoľko ním bolo v Toskánsku úplne a bez výnimky zrušené uplatňovanie [[Trest smrti|trestu smrti]]. Toskánsko sa tým stalo prvým suverénnym štátom na svete, ktorý tento inštitút ''[[De iure|de jure]]'' eliminoval zo svojho právneho poriadku, čím predbehlo všetky ostatné európske monarchie aj rodiace sa demokratické systémy.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Leopold v zdôvodnení uviedol, že trest smrti je barbarský relikt, ktorý neodráža kresťanské ani osvietenské hodnoty a je v ostrom rozpore s princípom prirodzeného práva na život. Namiesto popráv zaviedol systém doživotných [[Nútená práca|nútených prác]], ktoré mali páchateľovi umožniť aspoň čiastočnú spoločenskú nápravu a štátu priniesť ekonomický úžitok.

Paralelne so zrušením trestu smrti ''Leopoldina'' v článku 50 definitívne zakázala akékoľvek formy [[Mučenie|mučenia]], ktoré sa v toskánskom súdnictve bežne využívali na vynútenie priznania obvineného. Panovník vnímal útrpné právo ako neefektívny a krutý nástroj, ktorý viedol skôr k odsúdeniu nevinných než k odhaleniu pravdy. Zákaz mučenia si vyžiadal radikálnu zmenu v metodike vyšetrovania; sudcovia boli odteraz povinní zakladať svoje rozsudky na racionálnych dôkazoch, svedeckých výpovediach a materiálnych stopách, a nie na psychickom či fyzickom zlomení vyšetrovanej osoby.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Zákonník rovnako odstránil inštitút [[Konfiškácia|konfiškácie]] majetku odsúdených, ktorý Leopold považoval za hlboko nespravodlivý kolektívny trest postihujúci nevinných rodinných príslušníkov, čím fakticky chránil [[súkromné vlastníctvo]] pred svojvôľou štátnej moci. Zrušené boli aj ponižujúce telesné tresty, ako bolo biľagovanie žeravým železom či verejné mrzačenie, ktoré boli nahradené väzenskými trestami a peňažnými pokutami.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Reforma zásadným spôsobom zasiahla aj do procesného práva a postavenia obvineného v trestnom konaní. Leopold zaviedol princíp verejnosti súdneho procesu, čím ukončil éru tajných inkvizičných konaní, ktoré boli typické pre medicejské obdobie. Obvinený získal právo na právnu obhajobu a sudcovia boli povinní zverejňovať písomné odôvodnenia svojich verdiktov, čo malo slúžiť ako poistka proti justičným omylom a korupcii. Zákonník eliminoval kategóriu zločinu urážky veličenstva (''lèse-majesté'') v jej extrémnej podobe, čím sa výrazne obmedzil priestor pre politické zneužívanie trestného práva na elimináciu oponentov režimu. Panovník kládol dôraz na prevenciu kriminality a vnímal vzdelávanie a sociálnu starostlivosť ako účinnejšie nástroje boja proti zločinu než samotnú represiu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Inštitucionálne zastrešenie reformy zabezpečilo vytvorenie Najvyššieho tribunálu spravodlivosti (''Supremo Tribunale di Giustizia''), ktorý mal dohliadať na jednotnú aplikáciu zákonníka v celom veľkovojvodstve a slúžiť ako odvolacia inštancia. Leopold osobne dozeral na obsadzovanie sudcovských postov a preferoval právnikov oddaných osvietenským ideálom, pričom systematicky odstraňoval predstaviteľov starej aristokracie, ktorí bránili humanizácii práva. Hoci po Leopoldovom odchode na cisársky trón do Viedne a pod tlakom revolučných otrasov došlo v roku 1795 k dočasnému a čiastočnému obnoveniu trestu smrti pre výnimočné prípady ohrozenia štátu, duch ''Leopoldiny'' zostal v Toskánsku prítomný počas celého 19. storočia a stal sa základným pilierom moderného európskeho trestného práva. Medzinárodný význam tohto zákonníka podčiarkuje skutočnosť, že slúžil ako vzor pre reformy v Rakúsku, Rusku a neskôr aj v zjednotenom Taliansku, pričom dodnes je vnímaný ako jeden z dôležitých míľnikov v dejinách ľudských práv.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Cirkevná politika a synoda v Pistoii ===
Cirkevná politika Petra Leopolda v Toskánsku predstavovala jeden z najradikálnejších pokusov o podriadenie náboženských inštitúcií štátnemu dohľadu a o vnútornú očistu cirkvi v duchu [[Jansenizmus|jansenizmu]]. Panovník vychádzal z presvedčenia, že cirkev má plniť predovšetkým morálnu a vzdelávaciu funkciu, zatiaľ čo jej svetská moc, majetky a politický vplyv rímskej kúrie predstavujú prekážku modernizácie štátu. Leopold sa v tomto smere inšpiroval [[Galikanizmus|galikanizmom]] a [[Febronianizmus|febronianizmom]], ktoré zdôrazňovali autonómiu národných cirkví a moc [[Biskup|biskupov]] na úkor [[Pápež|pápežského]] absolutizmu. Jeho úsilie o reformu sa opieralo o presvedčenie, že panovník má právo a povinnosť zasahovať do cirkevných záležitostí (''ius majestas circa sacra''), ak ide o verejný poriadok a blaho poddaných.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Kľúčovým spojencom veľkovojvodu sa stal [[Scipione de' Ricci]], ktorého Leopold v roku 1780 vymenoval za biskupa v [[Pistoia|Pistoii]] a [[Prato|Prate]]. Ricci bol horlivým zástancom jansenizmu a spoločne s panovníkom vypracoval plán na hlbokú transformáciu náboženského života. Ich cieľom bolo zjednodušenie liturgie, odstránenie prepychu z kostolov a presun dôrazu z vonkajších prejavov zbožnosti na vnútornú vieru a štúdium [[Biblia|Písma]]. Leopold nariadil zrušenie početných náboženských bratstiev, ktoré považoval za neefektívne a finančne netransparentné. Súčasne pristúpil k redukcii počtu cirkevných sviatkov, nakoľko ich vysoký počet negatívne ovplyvňoval hospodársku produktivitu a zvádzal pracujúce obyvateľstvo k nečinnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Peter Hersche, Der Spätjansenismus in Österreich, Vienne, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1977, 451 p.|url=https://www.cambridge.org/core/journals/annales-histoire-sciences-sociales/article/abs/peter-hersche-der-spatjansenismus-in-osterreich-vienne-verlag-der-osterreichischen-akademie-der-wissenschaften-1977-451-p/04EFA113E4293DB64C4ED53A40E369CA|periodikum=Annales. Histoire, Sciences Sociales|dátum=1977-12|dátum prístupu=2026-05-13|ročník=32|číslo=6|strany=1110–1112|issn=0395-2649|doi=10.1017/S0395264900156793|jazyk=en|meno=Claude|priezvisko=Michaud}}&lt;/ref&gt;

Významným krokom bolo rušenie kláštorov, ktoré sa podľa panovníka nevenovali užitočnej činnosti, ako je vzdelávanie alebo starostlivosť o chorých. Majetok týchto inštitúcií bol sekularizovaný a presunutý do novovzniknutého fondu ''Patrimonio Ecclesiastico'', z ktorého sa financovali platy farárov a charitatívne projekty. Leopold presadil zásadu, že farári sú štátnymi úradníkmi zodpovednými za morálnu výchovu obyvateľstva, a preto musia absolvovať vzdelanie na štátom kontrolovaných seminároch. V roku 1786 vydal zoznam päťdesiatich siedmich bodov, ktoré mali slúžiť ako základ pre diskusiu o reforme na národnom cirkevnom koncile, pričom navrhoval zavedenie národného jazyka do liturgie namiesto latinčiny a zrušenie pápežskej jurisdikcie nad toskánskym duchovenstvom.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Vrcholom týchto snáh bola synoda v Pistoii, ktorá sa konala v septembri 1786 pod Ricciho vedením. Synoda schválila radikálne dekréty, ktoré spochybňovali neomylnosť pápeža a presadzovali demokratizáciu cirkevnej správy. Tieto rozhodnutia však vyvolali vlnu odporu nielen v Ríme, ale aj medzi toskánskym konzervatívnym episkopátom a prostým ľudom. Keď sa Leopold pokúsil v roku 1787 presadiť závery synody na celoštátnom zhromaždení biskupov vo Florencii, narazil na nečakaný odpor väčšiny hierarchov, ktorí odmietli akceptovať jansenistické doktríny. Neúspech tohto zhromaždenia ukázal limity panovníckej moci v náboženských otázkach a hlbokú zakorenenosť tradičného katolicizmu v toskánskej spoločnosti.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Odpor voči cirkevným reformám prerástol v máji 1787 do otvorených nepokojov v Prate a Pistoii, kde dav, podnecovaný konzervatívnym duchovenstvom, zaútočil na Ricciho rezidenciu a vynútil si návrat k tradičným náboženským rituálom. Leopold bol nútený použiť armádu na obnovenie poriadku, no pochopil, že príliš rýchle tempo [[Sekularizácia (sociológia náboženstva)|sekularizácie]] ohrozuje stabilitu štátu. Hoci v nasledujúcich rokoch poľavil v tlaku na radikálne jansenistické zmeny, základné inštitucionálne reformy, ako bolo podriadenie cirkvi štátnemu zákonodarstvu a finančná kontrola kláštorov, zostali v platnosti. Pápež [[Pius VI.]] neskôr v roku 1794 bulou ''Auctorem fidei'' formálne odsúdil osemdesiatpäť téz pistoiskej synody ako [[Hermetizmus (filozofia)|heretické]], čím sa definitívne skončil toskánsky experiment s jansenistickou štátnou cirkvou. Napriek tomu Leopoldova politika výrazne prispela k sekularizácii verejného života a k vytvoreniu moderného modelu vzťahu medzi štátom a cirkvou.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Projekt toskánskej ústavy ===
Ústavný projekt vypracovaný v rokoch 1779 – 1782 predstavuje v dejinách európskeho politického myslenia ojedinelý pokus o transformáciu absolutistického štátu na [[Konštitučná monarchia|konštitučnú monarchiu]] z vôle samotného panovníka. Peter Leopold dospel k presvedčeniu, že osvietenské reformy sú bez pevného právneho zakotvenia v inštitúciách štátu zraniteľné a závislé od osobnostných kvalít nástupcu. Filozofickým východiskom návrhu bola teória spoločenskej zmluvy, pričom text reflektoval Leopoldovo štúdium diel [[John Locke|Johna Locka]], [[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu|Montesquieua]] a dobové správy o [[Americká vojna za nezávislosť|americkej vojne za nezávislosť]]. Hlavným spolutvorcom a redaktorom viacerých verzií textu bol Francesco Maria Gianni, ktorý pôsobil ako panovníkov najbližší poradca pre legislatívne otázky.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Štruktúra navrhovaného politického systému vychádzala z hierarchie reprezentatívnych zhromaždení rozdelených do troch úrovní. Základným článkom mali byť obecné rady, ktoré by spravovali lokálne záležitosti a z ktorých by boli delegovaní zástupcovia do provinčných zhromaždení. Vrcholom systému malo byť celoštátne zhromaždenie označované ako ''Stati Generali'' (Generálne stavy). Na rozdiel od tradičných stavovských inštitúcií stredoveku nemalo byť toto zhromaždenie založené na príslušnosti k šľachte či duchovenstvu, ale na princípe majetkového cenzu a daňovej zodpovednosti. Právo voliť a byť volený mali získať takzvaní ''allivellati'' – nová vrstva dedičných nájomcov pôdy a majiteľov nehnuteľností, ktorú Leopold vytvoril svojimi agrárnymi reformami. Týmto krokom panovník sledoval cieľ oslabiť politický vplyv dedičnej aristokracie a nahradiť ho politicky aktívnym meštianstvom a hospodársky nezávislým roľníctvom.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

Právomoci Generálnych stavov boli definované ako kľúčové pre fungovanie štátu, pričom by výrazne obmedzovali panovníkovu doterajšiu svojvôľu. Zhromaždenie malo mať výlučné právo schvaľovať zavedenie nových daní a rozhodovať o navyšovaní štátneho dlhu. V legislatívnej oblasti sa predpokladalo, že panovník nebude môcť vydať nový zákon bez predchádzajúcej konzultácie a súhlasu reprezentantov. Leopold v sprievodných dokumentoch k návrhu definoval rolu panovníka ako „prvého úradníka“ a „delegáta ľudu“, ktorého moc nie je odvodená z božej milosti, ale z plnenia záväzkov voči občanom. V prípade, že by panovník opustil cestu zákonnosti, ústava predpokladala právo národa na odpor, čím Leopold fakticky pripustil možnosť vlastného odvolania v prípade porušenia ústavného sľubu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Realizácia tohto projektu narazila na intenzívny odpor na domácej i zahraničnej scéne. Najvýznamnejším vonkajším faktorom bol postoj cisára Jozefa II., ktorý vnímal bratove ústavné experimenty ako priame ohrozenie celistvosti a autority habsburskej monarchie. V ich vzájomnej korešpondencii Jozef II. opakovane varoval Leopolda, že politická emancipácia poddaných povedie k rozkladu štátnej disciplíny a k nárastu revolučných tendencií. Jozef zastával koncepciu centralizovaného byrokratického štátu, v ktorom panovník vládne v mene rozumu, ale nepripúšťa kontrolu zo strany spoločnosti. Leopold naproti tomu argumentoval, že stabilita štátu je priamo úmerná miere stotožnenia sa občanov s jeho inštitúciami.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Joseph II: Volume 2, Against the World, 1780-1790|url=https://books.google.sk/books/about/Joseph_II_Volume_2_Against_the_World_178.html?id=JjycG35xALgC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1987|isbn=978-0-521-32488-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: JjycG35xALgC|meno=Derek Edward Dawson|priezvisko=Beales}}&lt;/ref&gt;

V rámci Toskánska proti ústave vystupovala konzervatívna šľachta a vyššie duchovenstvo, ktoré v nej správne identifikovali nástroj na definitívnu likvidáciu svojich zvyšných privilégií. Aristokracia odmietala prijať fakt, že o štátnych záležitostiach by mali spolurozhodovať vrstvy definované výlučne majetkom a vzdelaním, bez ohľadu na rodový pôvod. Zároveň sa ukázala politická nezrelosť nižších vrstiev obyvateľstva, ktoré po stáročiach absolutizmu nedisponovali dostatočným vedomím o význame ústavných záruk. Prostý ľud vnímal Leopolda skôr ako spravodlivého „otca vlasti“, od ktorého očakával sociálne istoty a stabilné ceny potravín, zatiaľ čo abstraktné kategórie ako deľba moci zostávali mimo jeho záujmu. Gianni vo svojich neskorších analýzach konštatoval, že panovník sa pokúsil o skok do politického systému, pre ktorý v Toskánsku chýbala širšia spoločenská základňa.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Nerealizovanie ústavného návrhu do roku 1790, kedy musel Leopold náhle odísť do Viedne prevziať cisársky trón, znamenalo koniec tohto experimentu. Po jeho odchode z Florencie sa text ústavy stal predmetom odborných diskusií medzi európskymi právnikmi a neskôr poslúžil ako jeden z referenčných zdrojov pre liberálne hnutia v Taliansku počas 19. storočia.

=== Sociálne reformy, zdravotníctvo a školstvo ===
Sociálna a zdravotná politika Petra Leopolda v Toskánsku predstavovala ucelený systém založený na racionálnom [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizme]] a štátnom [[Utilitarizmus|utilitarizme]]. Panovník vnímal fyzické a duševné zdravie obyvateľstva ako nevyhnutný predpoklad pre ekonomickú prosperitu a stabilitu veľkovojvodstva. V oblasti zdravotníctva sa zameral na radikálnu reorganizáciu nemocničnej siete, pričom ústredným bodom sa stala florentská nemocnica Santa Maria Nuova. Leopold nariadil jej vyňatie spod cirkevnej správy a transformáciu na modernú štátnu inštitúciu riadenú vedeckými protokolmi. Zaviedol prísne hygienické normy, povinné vetranie miestností a oddelenie pacientov podľa druhu ochorenia, čím sa mu podarilo výrazne znížiť úmrtnosť v mestských aglomeráciách. Financovanie zdravotníctva stabilizoval prostredníctvom výnosov zo sekularizovaného majetku zrušených kláštorov, čím zabezpečil bezplatnú starostlivosť pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Mimoriadny význam v celoeurópskom kontexte malo Leopoldovo rozhodnutie zmeniť prístup k starostlivosti o duševne chorých. V roku 1788 nariadil sústrediť všetkých pacientov s duševnými poruchami do nemocnice Bonifazio, ktorú dal na tento účel zrekonštruovať. Do čela inštitúcie vymenoval lekára Vincenza Chiarugiho, ktorý pod Leopoldovým patronátom vypracoval a zaviedol prvý moderný humánny prístup k [[Psychiatria|psychiatrii]]. Nové nariadenia zakazovali používanie pút, reťazí a akékoľvek formy fyzických trestov pre pacientov. Chiarugiho metóda, známa ako morálna liečba, kládla dôraz na čistotu, pravidelnú stravu a dôstojné zaobchádzanie, čím Toskánsko predbehlo reformy [[Philippe Pinel|Philippa Pinela]] vo Francúzsku. Leopold v tomto prípade aplikoval svoje presvedčenie, že duševná choroba je medicínsky problém a nie prejav božieho trestu či posadnutosti, čo si vyžadovalo odborný lekársky dohľad namiesto väzenského dozoru.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

V sfére preventívnej medicíny sa veľkovojvoda angažoval v boji proti epidémiám kiahní, ktoré predstavovali hlavnú príčinu detskej úmrtnosti. Napriek silným predsudkom vidieckeho obyvateľstva a konzervatívneho duchovenstva presadil zavádzanie variolácie, teda včasného [[Očkovanie|očkovania]] oslabeným vírusom. Na podporu tejto metódy dal zriadiť špecializované očkovacie stanice a motivoval lekárov k osvetovej činnosti v teréne. Na demonštráciu bezpečnosti postupu nechal v roku 1769 zaočkovať svoje vlastné deti, čím využil autoritu panovníka na presadenie vedeckého pokroku v praxi. Súčasne s tým inicioval sanitárnu reformu v mestách, ktorá zahŕňala zákaz pochovávania v kostoloch a kryptách uprostred obytných zón. Nariadil výstavbu moderných cintorínov za hradbami miest, čo sa stretlo s prudkým odporom tradičných vrstiev, no viedlo k preukázateľnému zlepšeniu kvality podzemných vôd a obmedzeniu šírenia nákaz.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Školstvo podstúpilo pod Leopoldovým vedením proces sekularizácie a orientácie na praktickú prípravu pre štátnu službu a hospodársky život. Panovník obmedzil vplyv rehoľných rádov na vzdelávanie a podriadil učebné osnovy štátnemu dohľadu. Gymnáziá a univerzity v [[Pisa|Pise]] a [[Siena (mesto)|Siene]] boli transformované tak, aby kládli väčší dôraz na matematiku, fyziku, moderné právo a agronómiu na úkor teologickej scholastiky. Leopold podporoval zakladanie odborných škôl pre remeselníkov a zaviedol základné vzdelanie pre deti z nižších vrstiev v novozriadených komunálnych školách. Významnou inováciou bolo zriaďovanie dievčenských škôl, ktoré mali pripraviť ženy na racionálnu správu domácnosti a výchovu detí v duchu osvietenských ideálov. Celý systém bol navrhnutý tak, aby zvyšoval gramotnosť a technickú zdatnosť obyvateľstva, čo bolo v súlade s Leopoldovým plánom na manufaktúrny rozvoj krajiny.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Vedecký život v Toskánsku získal v roku 1775 monumentálnu základňu v podobe Múzea fyziky a prírodnej histórie (''La Specola'') vo Florencii. Leopold do tejto inštitúcie, ktorej budovu osobne vybral, sústredil rozsiahle zbierky vedeckých prístrojov, minerálov a botanických exemplárov. Unikátnou súčasťou múzea sa stala zbierka voskových anatomických modelov, ktorú vytvorili modelári pod vedením Feliceho Fontanu a Clementa Susiniho. Tieto modely umožňovali štúdium ľudskej anatómie lekárom a študentom bez nutnosti vykonávať pitvy, čo bolo v danej dobe prelomové riešenie. Múzeum bolo od svojho vzniku otvorené pre širokú verejnosť bez ohľadu na sociálny status, čo Leopold považoval za kľúč k šíreniu osvety a k formovaniu moderného občana. 

=== Štýl vládnutia, osobný život a florentský dvor ===
Vládny štýl Petra Leopolda sa vyznačoval extrémnou pracovitosťou, neustálym dohľadom nad byrokratickým aparátom a hlbokou nedôverou voči tradičným aristokratickým formám reprezentácie. Panovník vnímal svoju rolu ako funkciu najvyššieho úradníka štátu, čo sa prejavovalo v jeho dennom režime začínajúcom o šiestej hodine ráno. Väčšinu pracovného času trávil v súkromnom kabinete v paláci Pitti, kde osobne čítal každú petíciu, sťažnosť či úradné hlásenie. Tento spôsob riadenia minimalizoval vplyv sprostredkovateľov a dvoranov, čím Leopold fakticky zlikvidoval klasický barokový dvor. Náklady na prevádzku dvora zredukoval na nevyhnutné minimum, zrušil väčšinu čestných postov a sinekúr, ktoré dovtedy slúžili na udržiavanie lojality šľachty.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Dôležitým nástrojom Leopoldovho vládnutia bol prepracovaný systém vnútornej bezpečnosti a sledovania. Veľkovojvoda nechal v mestách a dedinách inštalovať takzvané ''cassette di suppliche'' (schránky na prosby), do ktorých mohol ktokoľvek anonymne vhodiť sťažnosť na úradníka, kňaza či suseda. Obsah týchto schránok putoval priamo na panovníkov stôl, čím získaval prehľad o náladách v spoločnosti a o prípadných pochybeniach svojej byrokracie. Súbežne s tým vybudoval sieť tajných agentov, ktorí monitorovali verejné miesta, hostince a kaviarne. Informácie získané touto cestou si Leopold metodicky zapisoval do vlastných archívov. Tieto záznamy obsahovali podrobné charakteristiky osôb vrátane ich slabostí, rodinných pomerov a majetkového stavu, čo mu umožňovalo efektívne manipulovať s personálnym obsadením štátnych úradov a predchádzať vzniku mocenských klik.

Osobný život Petra Leopolda bol podriadený dynastickým záujmom a zásadám prísnej disciplíny, ktoré si osvojil počas viedenskej výchovy. S manželkou [[Mária Ludovika Španielska|Máriou Ludovikou Španielskou]] udržiaval vzťah založený na vzájomnom rešpekte a spoločnej zodpovednosti za výchovu potomstva. Ich manželstvo bolo mimoriadne plodné a vzišlo z neho celkovo 16 detí, čo predstavovalo významnú demografickú základňu pre budúce smerovanie habsburskej dynastie. Leopold venoval výchove svojich detí rovnakú pozornosť ako správe štátu, pričom pre ne vypracoval podrobný vzdelávací plán. Deti vyrastali v relatívnej skromnosti, ďaleko od viedenského či madridského prepychu, a boli vedené k metodickému štúdiu a praktickým zručnostiam. Ich hlavným sídlom bol palác Pitti, no panovník preferoval pobyty vo vidieckych vilách, najmä v Poggio a Caiano, kde sa mohol nerušene venovať rodine a vedeckým experimentom.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Synové Marie Terezie|url=https://books.google.sk/books/about/Synov%C3%A9_Marie_Terezie.html?id=8bbRBRnfSmwC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Ikar|rok=2005|isbn=978-80-249-0594-5|jazyk=cs|poznámka=Google-Books-ID: 8bbRBRnfSmwC|meno=Friedrich|priezvisko=Weissensteiner}}&lt;/ref&gt;

Mimo politických povinností sa Leopold intenzívne zaoberal chémiou, mechanikou a botanikou. V paláci mal zriadené špičkovo vybavené laboratórium, v ktorom vykonával pokusy zamerané na [[Metalurgia|metalurgiu]] a výrobu farbív. Jeho záľuba v technických novinkách viedla k podpore vedeckých inštitúcií a k zhromažďovaniu unikátnych prístrojov v múzeu ''La Specola''. Leopoldova povaha bola introvertná, analytická a v neskorších rokoch jeho toskánskeho pobytu až podozrievavá. Vyhýbal sa verejným slávnostiam, bálom a divadelným predstaveniam, ak to nevyžadoval protokol. Táto izolovanosť od spoločenského života Florencie spolu s jeho represívnym dohľadom viedla k postupnému ochladnutiu vzťahov medzi ním a toskánskou populáciou, ktorá síce uznávala prínos jeho reforiem, no vnímala ho ako cudzieho a chladného technokrata moci.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Hospodárnosť sa prejavovala aj v panovníkovom odievaní a stravovaní. Leopold uprednostňoval jednoduché civilné odevy pred drahými uniformami a okázalými šperkami, čím sa snažil demonštrovať obraz občianskeho vládcu. Jeho stôl bol skromný a výdavky na stravovanie dvoranov boli pod neustálou kontrolou finančných úradníkov. Táto politika šetrenia umožnila akumulovať prostriedky pre štátne investície, no zároveň oslabila reprezentatívnu funkciu veľkovojvodstva na medzinárodnom poli. Vo Florencii sa Leopold obklopoval skôr vzdelancami a vedcami než príslušníkmi nobility, čo ešte viac prehlbovalo priepasť medzi dvorom a miestnou šľachtou.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Vzťah k Viedni a mocenská dualita s Jozefom II. ===
Vzťah Petra Leopolda k viedenskému dvoru a k jeho staršiemu bratovi, cisárovi Jozefovi II., bol definovaný napätím medzi rodinnou lojalitou a snahou o udržanie suverenity Toskánskeho veľkovojvodstva. Právny rámec sekundogenitúry z roku 1738 a následné rodinné pakty Habsburgovcov určovali, že Toskánsko musí ostať administratívne oddelené od rakúskych dedičných krajín. Leopold tento status dôsledne bránil pred snahami Jozefa II. o užšiu integráciu veľkovojvodstva do celoštátneho systému monarchie. Cisár vnímal Toskánsko ako experimentálne pole pre svoje radikálne reformy, kým Leopold trval na tom, že toskánske pomery si vyžadujú špecifický prístup odlišný od centralistických snáh Viedne. Ich vzájomná korešpondencia, ktorá prebiehala takmer denne, odhaľuje hlboké rozdiely v ich vnímaní štátnej moci a metodiky vládnutia.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Mocenská dualita medzi bratmi sa naplno prejavila v prístupe k reformám. Jozef II. presadzoval zmeny prostredníctvom direktívnych výnosov a vojenskej disciplíny, pričom ignoroval lokálne tradície a odpor stavov. Leopold v Toskánsku volil cestu postupnej transformácie podloženej štúdiom miestnych reálií a hľadaním konsenzu s časťou vzdelaných elít. Počas svojich návštev Viedne v rokoch 1770, 1778 a 1784 Leopold podroboval bratovu politiku ostrej kritike vo svojich tajných denníkoch. Jozefa obviňoval z despotizmu a z necitlivého narúšania spoločenských štruktúr, čo podľa neho viedlo k nestabilite ríše. Leopold vnímal [[jozefinizmus]] ako nebezpečný radikalizmus, ktorý ohrozuje samotnú existenciu dynastie, a vo Florencii sa snažil o vytvorenie alternatívneho modelu osvietenského vládnutia založeného na zákonnosti a inštitucionálnych zárukách.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Napriek politickým nezhodám zostával Leopold dôležitým konzultantom pre Máriu Teréziu až do jej smrti v roku 1780. Panovníčka často využívala Leopoldov analytický talent na vyvažovanie Jozefovej impulzívnosti. Po roku 1780 sa však tlak Jozefa II. na Leopolda stupňoval, najmä v otázkach zahraničnej politiky a vojenskej spolupráce. Jozef požadoval, aby Toskánsko finančne prispievalo na rakúske vojny s Osmanskou ríšou a aby koordinovalo svoje diplomatické kroky výhradne s Viedňou. Leopold sa týmto snahám bránil argumentom o finančnej vyčerpanosti veľkovojvodstva a o potrebe neutrality v stredomorskom priestore. Táto rezistencia viedla k dočasnému ochladeniu vzťahov, ktoré trvalo až do vypuknutia vážnej vnútornej krízy v monarchii na konci 80. rokov 18. storočia.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Kríza v Rakúskom Nizozemsku a narastajúci odpor uhorskej šľachty voči Jozefovým reformám v roku 1789 prinútili cisára k užšej spolupráci s bratom. Jozef II., ktorého zdravie sa rapídne zhoršovalo, začal Leopolda vnímať ako jediného možného záchrancu dynastického dedičstva. Leopold z Florencie pozorne sledoval rozklad štátnej moci v ríši a bratovi adresoval memorandum, v ktorom mu odporúčal okamžité odvolanie najkontroverznejších reforiem v záujme upokojenia situácie. Zároveň začal pripravovať plány na prevzatie moci, pričom analyzoval chyby Jozefovej administratívy. Toskánsko v tomto období slúžilo ako bezpečné útočisko pre konzervatívnych aj osvietenských kritikov jozefinizmu, ktorí v Leopoldovi videli nádej na návrat k stabilnejšiemu a právne podloženému kurzu.

Vzťah oboch bratov sa definitívne uzavrel vo februári 1790, kedy umierajúci Jozef II. povolal Leopolda do Viedne, aby prevzal regentstvo. Leopold však do Viedne dorazil až po bratovej smrti, čo mu umožnilo dištancovať sa od Jozefovho odkazu a vystupovať ako nezávislý arbiter schopný vyriešiť nahromadené konflikty. Roky strávené v Toskánsku a neustála konfrontácia s bratovým štýlom vládnutia vybavili Leopolda politickou skúsenosťou, ktorá bola v momente jeho nástupu na cisársky trón kľúčová pre záchranu habsburskej monarchie pred úplným kolapsom. Rozdielnosť ich prístupov k moci zostáva jednou z hlavných tém komparatívnej histórie osvietenského absolutizmu, kde Leopoldova toskánska éra predstavuje pragmatický protipól k jozefínskemu vizionárstvu.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

== Cisár (1790 - 1792) ==
Po príchode do Viedne, ako následne korunovaný cisár [[Rímskonemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] a [[Uhorsko|uhorský]] kráľ (korunovaný [[11. novembra]] [[1790]]), sa rozhodol rýchle riešiť zdedené problémy, ktoré sa nahromadili predovšetkým v poslednom roku. Pre upokojenie [[šľachta|šľachty]] potvrdil zrušenie berného a urbariálneho patentu, a [[rímskokatolícka cirkev|cirkev]] si priblížil, keď vrátil výchovu kňazov z generálnych seminárov do jej rúk. Uvoľnil tiež poriadanie pre ľud skôr obvyklých procesií a pútí.

Pokoj sa snažil Leopold II. nastoliť i na ďalších miestach, kde jeho predchodca vyvolal rozpory. Rýchlo ukončil mierom vo Sviščove vojnu na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] proti [[Osmanská ríša|Turkom]], pretože potreboval upokojiť [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]]. Podarilo sa mu rýchlo zvládnuť nepokojnú situáciu na území Uhorska a povstanie na území Rakúskeho Holandska (dnešné [[Belgicko]]). 
Časom stále viac upieral zrak k Francúzsku, kde zúrila revolúcia, ktorá sa dotýkala jeho sestry [[Mária Antoinetta|Márie Antoinetty]] a predovšetkým hrozila prekročením hraníc i do iných krajín. Vydal teda s pruským kráľom [[Fridrich Viliam II. (Prusko)|Fridrichom Viliamom II.]] a saským kurfirstom [[Fridrich Albert II.|Fridrichom Albertom II.]] v [[Pilnitz]]i (blízko [[Drážďany|Drážďan]]) v auguste [[1791]] [[Pilnická deklarácia|Pilnickú deklaráciu]], na ktorej základe bola na ďalší rok vo februári medzi Pruskom a Habsburskou monarchiou uzatvorená spojenecká zmluva namierená proti revolučnému Francúzsku.

Leopold II. sa od svojho brata odlišoval aj tým, že vrátil Čechom svätováclavské klenoty do [[Praha|Prahy]] a [[6. septembra]] [[1791]] prijal pri obrade v [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrále sv. Víta]] titul českého kráľa. Cisár rozumel po [[čeština|česky]] a v centre Čiech vtedy dokonca pobudol niekoľko týždňov. Nielen [[Praha]] žila touto udalosťou niekoľko mesiacov. Technika sa pri príležitosti takejto vzácnej návštevy predháňala s umením, keď sa v [[Klementinum|Klementine]] konala prvá česká priemyselná výstava a v Nosticovom divadle pre zmenu bola hraná objednaná [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartova]] opera [[La Clemenza di Tito]].

== Smrť a nástupníctvo ==
Cisár Leopold II. zomrel nečakane rýchlo, sotva stačil stabilizovať pomery v krajine a jej vonkajšie vzťahy. Na cisársky stolec zasadol jeho syn František Jozef Karol, ako [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]

== Rodinné pomery ==
Leopold II. sa v r. [[1765]] oženil so španielskou infantkou [[Mária Ludovika Španielska|Máriou Ludovikou]], dcérou španielskeho kráľa [[Karol III. (Španielsko)|Karola III.]] a [[Mária Amália Saská|Márie Amálie Saskej]]. Počas ich dvadsaťsedemročného manželstva sa im narodilo šestnásť detí:
* [[Mária Terézia Habsbursko-lotrinská (1767)|Mária Terézia]] (* [[14. január]] [[1767]] – † [[7. november]] [[1827]]) ∞ [[1787]] [[Anton (Sasko)|Anton]] (* [[1755]] – † [[1836]]), saský kráľ
* [[František II. (Svätá rímska ríša)|František]] (* [[12. február]] [[1768]] – † [[2. marec]] [[1835]]), neskorší cisár František II. ∞
** 1/ [[1788]] [[Alžbeta Wilhelmína Württemberská]] (* [[1767]] – † [[1790]])
** 2/ [[1790]] [[Mária Terézia Neapolsko-sicílska]] (* [[1772]] – † [[1807]])
** 3/ [[1808]] [[Mária Ludovika Modenská]] (* [[1787]] – † [[1816]])
** 4/ [[1816]] [[Karolína Augusta Bavorská]] (* [[1792]] – † [[1873]])
* [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand]] (* [[6. máj]] [[1769]] – † [[16. jún]] [[1824]]) ∞
** 1/ [[1790]] [[Lujza Mária Neapolsko-sicílska]] (* [[1773]] – † [[1802]])
** 2/ [[1821]] [[Mária Ferdinanda Saská]] (* [[1796]] – † [[1865]])
* Mária Anna (* [[21. apríl]] [[1770]] – † [[1. október]] [[1809]]), opátka v Prahe
* [[Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky|Karol Ľudovít]] (* [[5. september]] [[1771]] – † [[30. apríl]] [[1847]]) ∞ [[1815]] [[Henrietta Nasavsko-weilburská]] (* [[1797]] – † 1[[829]])
* [[Alexander Leopold Habsburský (1772 – 1795)|Alexander Leopold]] (* [[14. august]] [[1772]] – † [[12. júl]] [[1795]]), uhorský palatín
* Albert Ján (* [[19. september]] [[1773]] – † [[22. júl]] [[1774]])
* Maximilián (* [[23. december]] [[1774]] – † [[10. marec]] [[1778]])
* [[Jozef Anton Habsbursko-lotrinský|Jozef Anton]] (* [[9. marec]] [[1776]] – † [[13. január]] [[1847]]), uhorský palatín ∞
** 1/ [[1799]] [[Alexandra Pavlovna Romanovová]] (* [[1783]] – † [[1801]])
** 2/ [[1815]] [[Hermína Anhaltská]] (* [[1797]] – † [[1817]])
** 3/ [[1819]] [[Mária Dorota Württemberská]] (* [[1797]] – † [[1855]])
* [[Mária Klementína Habsbursko-lotrinská|Mária Klementína]] (* [[24. apríl]] [[1777]] – † [[15. november]] [[1801]]) ∞ 1797 [[František I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|František I.]] (* [[1777]] – † [[1830]]), kalábrijský vojvoda a kráľ oboch Sicílií
* Anton Viktor (* [[31. august]] [[1779]] – † [[2. apríl]] [[1835]]), veľmajster rádu
* Mária Amália (* [[15. október]] [[1780]] – † [[25. december]] [[1798]])
* [[Ján Habsbursko-lotrinský|Ján]] (* [[20. február]] [[1782]] – † [[10. máj]] [[1859]]), generál a krátko cisársky zástupca v parlamente vo Frankfurte v r. [[1848]] ∞ [[1829]] morganatická manželka [[Anna Plochlová]] (* [[1804]] – † [[1885]])
* [[Rainer Jozef Habsbursko-lotrinský|Rainer Jozef]] (* [[30. september]] [[1783]] – † [[16. január]] [[1853]]), lombardsko-benátsky vicekráľ ∞ [[1820]] [[Mária Alžbeta Savojská]] (* [[1800]] – † [[1856]])
* [[Ľudovít Jozef Habsbursko-lotrinský|Ľudovít Jozef]] (* [[13. december]] [[1784]] – † [[21. december]] [[1864]]), člen rakúskej štátnej rady a regent v období vlády cisára [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinanda I.]]
* [[Rudolf Ján Habsbursko-lotrinský|Rudolf Ján]] (* [[8. január]] [[1788]] – † [[24. júl]] [[1831]]), olomoucký [[arcibiskup]] a [[kardinál]]

== Genealógia ==
{{Rodokmeň predkov
|1 = '''Leopold II.'''
|2 = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Lotrinský]]
|3 = [[Mária Terézia]]
|4 = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I.]]
|5 = [[Alžbeta Šarlota Orleánska]]
|6 = [[Karol VI. Habsburský]]
|7 = [[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská]]
|8 = [[Karol V. Lotrinský]]
|9 = [[Eleonóra Magdaléna Gonzagová]]
|10 = [[Filip I. Orleánsky]]
|11 = [[Alžbeta Šarlota Falcká]]
|12 = [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]]
|13 = [[Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská]]
|14 = [[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský]]
|15 = [[Kristína Lujza Öttingenská]]
|16 = [[Mikuláš II. (Lotrinsko)|Mikuláš II. Lotrinský]]
|17 = [[Klaudia Lotrinská]]
|18 = [[Karol II. Gonzaga]]
|19 = [[Mária Gonzaga]]
|20 = [[Ľudovít XIII.]]
|21 = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]]
|22 = [[Karol Ľudovít Falcký]]
|23 = [[Šarlota Hessensko-Kasselská]]
|24 = [[Ferdinand III. Habsburský]]
|25 = [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]]
|26 = [[Filip Viliam Falcký]]
|27 = [[Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská]]
|28 = 
|29 = 
|30 = [[Albrecht Arnošt I. Öttingenský]]
|31 = [[Kristína Frederika Württemberská]]
}}

== Panovnícke pomery ==
{{s-start}}
{{s-hou|meno='''Leopold II. Habsbursko-Lotrinský'''|[[Habsburgovci]]}}
{{s-pred|riadky=3|pred=[[Jozef II. Habsburský]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|Cisár Svätej rímskej ríše]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
{{s-potom|riadky=3|potom=[[František II. (Svätá rímska ríša)|František II. Habsburský]]}}
|-
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Česka|Český kráľ]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
|-
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Uhorska|Uhorský kráľ]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
{{s-end}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* [http://digitalna.kniznica.info/s/sXgMZqR4Xb ''Beschreibung der königl. hungarischen Krönung als Seine Apostolische Majestät Leopold der Zweyte zu Pressburg zum hungarischen Könige gekrönt wurde ...''] Wien: Hieronymus Löschenkohl, 1790. 57 s. -  Dielo opisujúce korunováciu Leopolda II.; dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]]
* KUNEC, Patrik: Leopold II. - reformátor v tieni staršieho brata. In: ''Historická revue'', roč. XXXI, 2020, č. 1, s. 46 - 53.
* PETRÁŇ, Josef: ''Kalendář : Velký stavovský ples v Nosticově Národním divadle v Praze dne 12. září 1791.'' Praha : Československý spisovatel, 1988, 304 s. [kniha o politických a kultúrnych súvislostiach korunovácie Leopolda II. na českého kráľa dňa 6. 9. 1791]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Leopold II, Holy Roman Emperor}}

{{Deti Márie Terézie}}
{{Cisári Svätej rímskej ríše}}
{{Uhorskí panovníci}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]]
[[Kategória:Rímskonemeckí cisári]]
[[Kategória:Arcivojvodovia Rakúska]]
[[Kategória:Králi Česka]]
[[Kategória:Králi Uhorska]]
[[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti z Viedne]]
[[Kategória:Rytieri Radu čiernej orlice]]
[[Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana]]
[[Kategória:Pochovaní v kapucínskej krypte vo Viedni]]
[[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]]</text>
      <sha1>00dafznig6p2ab6g9xvjh8hcfegjuni</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213342</id>
      <parentid>8213318</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:52:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <origin>8213342</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="78753" sha1="t8h17iad011arcyh6fl2mxt2u16jl27" xml:space="preserve">{{Infobox Panovník
|meno              = Leopold II.
|titul             = ''Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, haličsko-ladomerský, arcivojvoda rakúsky, veľkovojvoda toskánsky, vojvoda luxemburský, milánsky, gróf flámsky''
|obrázok           = Mengs, Anton Raphael - Pietro Leopoldo d'Asburgo Lorena, granduca di Toscana - 1770 - PradoFXD.jpg
|popis obrázku     = Leopold II. v roku 1770
|pôvodné meno      = Peter Leopold Josef Anton Joachim Pius Gotthard
|obrázok erbu      = Greater Coat of Arms of Leopold II and Francis II, Holy Roman Emperors.svg 
|dátum narodenia   = [[5. máj]] [[1747]]
|miesto narodenia  = [[Viedeň]], [[Rakúske arcivojvodstvo]], [[Habsburská monarchia]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]]
|dátum úmrtia      = {{dúv|1792|3|1|1747|5|5}}
|miesto úmrtia     = [[Viedeň]], [[Rakúske arcivojvodstvo]], [[Habsburská monarchia]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]]
|miesto pochovania = [[Kapucínska krypta]]
|manželka          = [[Mária Ludovika Španielska]]
|potomstvo         = pozri [[#Rodinné pomery|rodinné pomery]]
|dynastia          = [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinská]]
|otec              = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I.]]
|matka             = [[Mária Terézia]]
|titul0            = cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa&lt;br /&gt;kráľ rímsky
|panovanie0        = [[1790]] – [[1792]]
|predchodca0       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]]
|nástupca0         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]
|titul1            = kráľ český
|panovanie1        = [[1790]] – [[1792]] 
|predchodca1       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca1         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] 
|titul2            = kráľ uhorský a chorvátsky 
|panovanie2        = [[1790]] – [[1792]]
|predchodca2       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca2         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]  
|titul3            = arcivojvoda rakúsky
|panovanie3        = [[1790]] – [[1792]] 
|predchodca3       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca3         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]  
|titul4            = veľkovojvoda toskánsky
|panovanie4        = [[1765]] – [[1790]]
|predchodca4       = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František II.]]
|nástupca4         = [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand III.]]
|portál1           = 
|portál2           = 
}}

'''Leopold II. Habsburský''' (* [[5. máj]] [[1747]], [[Viedeň]] – † [[1. marec]] [[1792]], Viedeň) bol v rokoch 1790 – 1792 cisár [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej národa nemeckého]], kráľ uhorský, český a chorvátsko-slavónsky, v rokoch 1765 – 1790 (ako Peter Leopold I.) toskánsky veľkovojvoda a od narodenia arcivojvoda rakúsky. Ako deviaty potomok a tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a cisára [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]] sa stal zakladateľom toskánskej línie habsbursko-lotrinskej dynastie a jedným z najvýznamnejších predstaviteľov európskeho osvietenstva. Hoci jeho vláda nad celou [[Habsburská monarchia|habsburskou monarchiou]] trvala len dva roky, v historiografii je vnímaný ako brilantný politik, diplomat a reformátor, ktorému sa podarilo zachrániť ríšu pred hroziacim rozpadom a občianskou vojnou.

Leopoldova politická dráha sa začala formovať v [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskom veľkovojvodstve]], ktoré spravoval celých dvadsaťpäť rokov. Na rozdiel od svojho staršieho brata [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý presadzoval reformy cestou direktívneho a často necitlivého [[Absolutizmus|absolutizmu]], Leopold v Toskánsku uplatňoval metódu postupných zmien založených na hlbokej analýze spoločenských a hospodárskych pomerov. Jeho toskánske obdobie je považované za vrchol [[Osvietenstvo|osvietenského]] vládnutia v Európe. Medzi jeho najrevolučnejšie činy patrila reforma trestného práva z roku 1786, známa ako ''Leopoldina'', ktorou bolo v Toskánsku ako v prvom modernom štáte na svete úplne zrušené mučenie a trest smrti. Okrem toho inicioval hlboké hospodárske reformy vrátane zrušenia cechov, zavedenia voľného obchodu s obilím a pokusov o zavedenie ústavného systému, ktorý by obmedzil panovnícku moc v prospech volených orgánov.

Keď vo februári 1790 Leopold nastúpil na trón po bezdetnom bratovi Jozefovi II., prevzal monarchiu v stave hlbokej vnútornej a medzinárodnej krízy. Jozefove radikálne reformy viedli k otvorenému povstaniu v [[Rakúske Nizozemsko|Rakúskom]] [[Rakúske Nizozemsko|Nizozemsku]] (dnešné Belgicko) a k hrozbe ozbrojenej revolty uhorskej šľachty. Štát bol navyše vyčerpaný nepopulárnou vojnou s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a čelil nepriateľskému spojenectvu [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] a [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británie]]. Leopold II. preukázal mimoriadny diplomatický takt, keď v priebehu niekoľkých mesiacov dokázal upokojiť domáce stavy kombináciou formálnych ústupkov a rázneho postupu. Uhorskú šľachtu si naklonil obnovením platnosti starej ústavy a uskutočnením okázalej korunovácie v [[Bratislava|Bratislave]] (v tom čase Prešporok) v novembri 1790, čím stabilizoval integritu krajiny bez toho, aby sa vzdal kľúčových štátnych vymožeností.

V zahraničnej politike dosiahol Leopold II. sériu úspechov, ktoré zabránili európskej izolácii Rakúska. [[Reichenbachský mier (1790)|Reichenbachským mierom]] z roku 1790 eliminoval hrozbu vojny s Pruskom a následne uzavrel [[Svištovský mier]] s Osmanmi, čím ukončil nákladný konflikt na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. Jeho postoj k prebiehajúcej [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcii]] bol spočiatku zdržanlivý a racionálny. Napriek tomu, že jeho sestra [[Mária Antoinetta]] bola francúzskou kráľovnou, Leopold sa dlho vyhýbal vojenskej intervencii, ktorú považoval za nebezpečnú pre stabilitu Európy. Až radikalizácia revolučných udalostí a ohrozenie kráľovskej rodiny ho v auguste 1791 viedli k podpisu [[Pilnická deklarácia|Pilnickej deklarácie]]. Tá mala slúžiť skôr ako diplomatický nátlak na francúzskych revolucionárov než ako priama vyhláška vojny, no po jeho smrti sa stala jedným z formálnych dôvodov na začatie dlhoročných koaličných vojen.

Leopold II. zomrel nečakane 1. marca 1792 vo veku 44 rokov, práve vo chvíli, keď sa mu podarilo konsolidovať moc a pripraviť pôdu pre novú éru stabilného osvietenského vládnutia. Jeho smrť znamenala prelom v dejinách monarchie, keďže jeho syn a nástupca [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] pod vplyvom vojnových udalostí a strachu z revolúcie nastúpil cestu konzervativizmu a policajného štátu. Leopold II. zostáva v dejinách zapísaný ako panovník-filozof, ktorý veril v silu zákona a inštitúcií, a ako štátnik, ktorý dokázal v kritických okamihoch uprednostniť pragmatický kompromis pred ideologickou neústupnosťou. Jeho rozsiahle potomstvo (celkovo 16 detí) zabezpečilo dynastickú kontinuitu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] až do zániku monarchie v roku 1918.

== Pôvod a raná mladosť (1747 – 1765) ==

=== Narodenie a politický kontext dynastie ===
Arcivojvoda Peter Leopold sa narodil v stredu 5. mája 1747 o 11:30 predpoludním v cisárskej letnej rezidencii [[Zámok Schönbrunn|Schönbrunn]] vo [[Viedeň|Viedni]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Leopold II.: Erzherzog von Österreich, Grossherzog von Toskana, König von Ungarn und Böhmen, römischer Kaiser|url=https://books.google.sk/books/about/Leopold_II.html?id=eCsGAQAAIAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Herold|rok=1963|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: eCsGAQAAIAAJ|meno=Adam|priezvisko=Wandruszka}}&lt;/ref&gt; Bol deviate dieťa a v poradí tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]], čo v čase jeho narodenia znamenalo relatívne nízku pravdepodobnosť priameho nástupu na hlavný trón monarchie. Geopolitický kontext jeho narodenia bol determinovaný finálnou fázou [[Vojna o rakúske dedičstvo|vojny o rakúske dedičstvo]] (1740 – 1748), v ktorej sa jeho matka, Mária Terézia, snažila legitimizovať svoje nástupnícke práva a upevniť integritu habsburských dŕžav proti koalícii vedenej [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]] a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskom]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Enlightenment and Reform in Eighteenth-century Europe|url=https://books.google.sk/books/about/Enlightenment_and_Reform_in_Eighteenth_C.html?id=Fx5alkfMc2AC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Bloomsbury Academic|rok=2005-03-24|isbn=978-1-86064-950-9|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Fx5alkfMc2AC|meno=Derek|priezvisko=Beales}}&lt;/ref&gt; Narodenie ďalšieho zdravého mužského potomka bolo vnímané ako dôležitý prvok dynastickej stability a biologického zabezpečenia [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinského]] rodu, ktorého existencia bola ešte niekoľko rokov predtým vážne ohrozená absenciou mužských dedičov po smrti [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]]&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Die Lebenswelt der Habsburger: Kultur- und Mentalitätsgeschichte einer Familie|url=https://books.google.sk/books/about/Die_Lebenswelt_der_Habsburger.html?id=C660AAAAIAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Styria|rok=1997|isbn=978-3-222-12424-2|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: C660AAAAIAAJ|meno=Karl|priezvisko=Vocelka|meno2=Lynne|priezvisko2=Heller}}&lt;/ref&gt;

Samotný akt narodenia a následné ceremoniálne úkony podliehali prísnemu dvoru a etikete španielskeho dvornému protokolu. Ešte v deň narodenia bol novorodenec pokrstený v Rytierskej sále paláca Schönbrunn viedenským [[Apoštolský nuncius|nunciom]], pričom mu bola udelená nezvyčajne dlhá séria mien: ''Petrus Leopoldus Ioannes Antonius Ioachimus Pius Gotthardus''. Výber krstného mena Peter bol v habsburskej tradícii netypický a predstavoval priamy politický signál smerom k [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskemu veľkovojvodstvu]]. Na základe [[Viedenský mier (1738)|Viedenského mieru]] (1738) bolo toto územie pridelené Františkovi I. Lotrinskému ako kompenzácia za stratu [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]], avšak s podmienkou, že sa z neho stane sekundogenitúra, teda dŕžava určená pre druhorodeného syna, aby sa zabránilo trvalej personálnej únii s Rakúskom.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Franz Pesendorfer, Die Habsburger in der Toskana“ – Bücher gebraucht, antiquarisch &amp; neu kaufen | url = https://www.booklooker.de/B%C3%BCcher/Angebote/autor=Franz+Pesendorfer&amp;titel=Die+Habsburger+in+der+Toskana | vydavateľ = www.booklooker.de | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = de}}&lt;/ref&gt; Meno Peter malo evokovať pamiatku na posledných vládcov z rodu [[Mediciovci|Mediciovcov]] a demonštrovať pripravenosť novej dynastie rešpektovať lokálne tradície tohto talianskeho štátu.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Florence in the Forgotten Centuries, 1527–1800: A History of Florence and the Florentines in the Age of the Grand Dukes|url=https://books.google.sk/books/about/Florence_in_the_Forgotten_Centuries_1527.html?id=4a7tAAAAQBAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=University of Chicago Press|rok=2013-10-30|isbn=978-0-226-11595-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 4a7tAAAAQBAJ|meno=Eric|priezvisko=Cochrane}}&lt;/ref&gt; Meno Leopold zasa odkazovalo na rakúskeho patróna a dynastickú kontinuitu s viedenským dvorom.

Z hľadiska dynastického práva bol Leopold od momentu narodenia subjektom tzv. rodinných paktov, ktoré definovali jeho budúce postavenie ako suverénneho vládcu v Taliansku, zatiaľ čo jeho starší bratia, Jozef a [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karol Jozef]], mali zabezpečiť správu [[Dedičné krajiny (Rakúsko)|dedičných krajín]] a [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Táto predurčenosť na „vedľajšiu“ rolu panovníka v Toskánsku umožnila, aby sa v jeho výchove v porovnaní s Jozefom II. kládol menší dôraz na vojenskú reprezentáciu a viac na civilnú správu a teoretické vedy. Napriek tomu, že bol v poradí až tretím synom, jeho matka Mária Terézia venovala jeho fyzickému a mentálnemu vývoju zvýšenú pozornosť, o čom svedčí aj zachovaná korešpondencia a lekárske správy o jeho zdravotnom stave v ranom veku, ktorý bol na rozdiel od viacerých jeho súrodencov, ktorí podľahli detským chorobám, veľmi stabilný.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Hoci sa v prvých rokoch Leopoldovho života neočakávalo, že by kedykoľvek zasadol na cisársky trón, politická realita viedenského dvora v polovici 18. storočia vyžadovala, aby bol každý mužský člen rodiny pripravený na komplexnú diplomatickú a administratívnu rolu. Obdobie jeho raného detstva bolo poznačené tzv. diplomatickou revolúciou z roku 1756, kedy sa Rakúsko spojilo so svojím dlhoročným nepriateľom Francúzskom proti Prusku, čo neskôr priamo ovplyvnilo aj Leopoldovu svadobnú politiku a výber jeho manželky zo španielskej línie [[Bourbonovci|Bourbonovcov]].&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=A History of the Habsburg Empire, 1526-1918|url=https://books.google.sk/books/about/A_History_of_the_Habsburg_Empire_1526_19.html?id=XavXBlL74ScC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=University of California Press|rok=1974|isbn=978-0-520-02408-3|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: XavXBlL74ScC|meno=Robert A.|priezvisko=Kann}}&lt;/ref&gt;

=== Výchovný systém a pedagogické vedenie ===
Výchova arcivojvodu Petra Leopolda nepredstavovala len štandardnú prípravu aristokrata, ale bola precízne navrhnutým politickým procesom, ktorý Mária Terézia riadila prostredníctvom svojho povestného manuálu ''Instruktion''. Tento dokument, písaný vlastnou rukou panovníčky, slúžil ako záväzná metodika pre všetkých vychovávateľov a detailne určoval nielen rozsah vedomostí, ale aj formovanie morálneho profilu mladého arcivojvodu. Na rozdiel od výchovy staršieho brata Jozefa II., ktorá bola často poznačená konfliktami s autoritárskymi tútormi a matkinou snahou o úplné zlomenie vôle následníka, sa pri Leopoldovi uplatňoval o niečo flexibilnejší, hoci stále prísne asketický prístup. Systém bol založený na predpoklade, že panovník musí v prvom rade ovládať sám seba, svoje vášne a emócie, aby mohol racionálne vládnuť iným. Táto neustála sebareflexia a potláčanie vonkajších prejavov hnevu či radosti sa neskôr stali základným rysom Leopoldovej uzavretej a analytickej povahy.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Zlomovým momentom v jeho formovaní bolo menovanie grófa [[Franz Thurn-Valsassin|Franza Thurna-Valsassinu]] za hlavného vychovávateľa (''Ajo'') v roku 1753. Thurn bol skutočným mentorom, ktorý dokázal odhadnúť Leopoldov prirodzený sklon k tichému pozorovaniu. Pod jeho vedením sa výchova presunula z roviny mechanického učenia sa faktov do roviny analýzy spoločenských procesov. Leopold si osvojil schopnosť viesť si podrobné záznamy o ľuďoch vo svojom okolí, čo v dospelosti vyústilo do jeho povestnej siete informátorov a tajných denníkov, v ktorých si metodicky klasifikoval charaktery a schopnosti svojich úradníkov. Denný režim bol rozvrhnutý na minúty: začínal sa rannou [[Omša (bohoslužba)|omšou]] a [[Modlitba|modlitbami]], po ktorých nasledovali dopoludňajšie bloky [[Latinčina|latinčiny]] a [[Teológia|teológie]]. Popoludnia boli vyhradené pre praktické disciplíny, no i tie mali politický podtón – napríklad [[tanec]] nebol vnímaný ako kratochvíľa, ale ako nácvik dvorskej reprezentácie a ovládania vlastného tela pred verejnosťou.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Intelektuálny pilier jeho vzdelávania tvorili prednášky [[Karl Anton von Martini|Karla Antona von Martiniho]], popredného predstaviteľa viedenského osvietenstva a profesora prirodzeného práva. Martini ho zasvätil do teórie spoločenskej zmluvy. Leopold sa tak už v ranom veku stotožnil s myšlienkou, že legitimita panovníka nevyviera len z božej milosti, ale predovšetkým z jeho schopnosti zabezpečiť blaho poddaných prostredníctvom spravodlivých a všeobecne platných zákonov. Tento právny racionalizmus bol vyvažovaný vplyvom jezuitu [[Ignác Müller|Ignáca Müllera]], ktorý arcivojvodu učil históriu a náboženstvo. Müller v Leopoldovi prebudil záujem o rannokresťanské ideály a jansenistickú morálku, čo neskôr viedlo k jeho presvedčeniu, že [[cirkev]] by mala byť chudobná, pokorná a podriadená štátu v civilných záležitostiach. Táto kombinácia Martiniho legality a Müllerovho jansenizmu vytvorila z Leopolda panovníka, ktorý sa na cirkevné inštitúcie pozeral s vysokou mierou skepticizmu a pragmatizmu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Osobitné postavenie v Leopoldovom kurikulu mali prírodné vedy, ktoré v tom čase neboli bežnou súčasťou prípravy katolíckeho princa. Pod vedením [[Jean-Nathaniel Laugier|Jeana-Nathaniela Laugiera]] sa Leopold systematicky zaoberal [[Chémia|chémiou]] a experimentálnou fyzikou. V paláci Schönbrunn mal k dispozícii vybavené laboratórium, kde vykonával pokusy s elektrinou, metalurgiou a botanickými extraktmi. Leopold hľadal v prírodných vedách zákonitosti a poriadok, ktoré chcel neskôr aplikovať v sociálnom inžinierstve svojej ríše. Veda ho naučila trpezlivosti pri pozorovaní procesov a opatrnosti pred unáhlenými závermi. Keď sa po roku 1761 musel v dôsledku smrti brata Karola Jozefa rýchlo preorientovať na rolu toskánskeho následníka, jeho vzdelávanie sa doplnilo o intenzívne štúdium talianskej ekonómie a správy financií. 

=== Transformácia následníctva a právna úprava sekundogenitúry ===
Zásadný obrat v Leopoldovej životnej dráhe vyvolala smrť jeho staršieho brata [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karola Jozefa]], ktorý 26. januára 1761 podľahol [[Kiahne|kiahňam]]. Táto udalosť definitívne zrušila pôvodné plány na jeho cirkevnú kariéru a posunula ho na miesto priameho následníka Toskánskeho veľkovojvodstva. Status tohto územia bol medzinárodnoprávne ukotvený vo Viedenskom mieri z roku 1738, ktorý definoval krajinu ako sekundogenitúru habsbursko-lotrinskej dynastie. Hlavným politickým cieľom tohto ustanovenia bolo zabrániť trvalej personálnej únii s rakúskymi dedičnými krajinami a Svätou ríšou rímskou. Európske mocnosti, predovšetkým Francúzsko a španielski Bourbonovci, trvali na tom, aby Toskánsko zostalo samostatným štátnym celkom pod vládou druhorodeného syna, čím sa mala udržať mocenská rovnováha na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Leopoldova nová rola si vyžiadala okamžitú a radikálnu zmenu vzdelávacieho programu. V krátkom čase musel absolvovať intenzívny kurz talianskej konverzácie a právnej terminológie pod dohľadom odborníkov na toskánsku administratívu. Do jeho učebných osnov pribudli analýzy finančných výkazov florentskej pokladnice a štúdium agrárnej politiky v oblastiach Maremma a Val di Chiana. Jeho mentori v tomto období kládli dôraz na pochopenie špecifík toskánskeho systému, ktorý sa po vymretí rodu Mediciovcov nachádzal v stave hlbokej hospodárskej stagnácie. Leopold študoval správy regentskej rady, ktorá krajinu spravovala v mene jeho otca Františka I. Lotrinského, a postupne si vytváral vlastnú predstavu o nevyhnutných reformách.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Zmena následníckej línie so sebou priniesla aj nutnosť právneho ošetrenia Leopoldovho postavenia v rámci habsburského domu. V roku 1763 bol oficiálne vyhlásený za následníka toskánskeho trónu a boli vypracované dokumenty, ktoré presne špecifikovali jeho kompetencie a budúci vzťah k viedenskému dvoru. Táto fáza života v ňom upevnila sklon k politickej opatrnosti a metodickosti. Začal si viesť detailné personálne zoznamy a charakteristiky osôb, s ktorými by mohol vo Florencii prísť do styku, pričom využíval informácie z diplomatických hlásení. Viedenský dvor sledoval tento proces s uspokojením, keďže Leopold preukazoval schopnosť rýchlo si osvojiť zložité administratívne nuansy potrebné pre výkon suverénnej moci.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Paralelne s administratívnou prípravou prebiehali diplomatické rokovania o jeho sobáši, ktorý mal spečatiť spojenectvo s bourbonovským Španielskom. Výber infantky [[Mária Ludovika Španielska|Márie Ludoviky]] bol strategickým ťahom Márie Terézie, zameraným na elimináciu pruského vplyvu v južnej Európe. Leopold prijal túto dynastickú povinnosť s pragmatizmom, ktorý bol preňho typický. Venoval sa štúdiu španielskych dvorských zvyklostí a nadviazal korešpondenciu so svojím budúcim svokrom [[Karol III. (Španielsko)|Karolom III.]] Celý tento proces transformácie z mladšieho arcivojvodu na suverénneho vládcu talianskeho štátu prebehol v priebehu štyroch rokov a pripravil Leopolda na rolu reformátora, ktorý mal z Toskánska vytvoriť modelový štát osvietenského absolutizmu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Svadba v Innsbrucku a tragický zlom roku 1765 ===
Zavŕšenie Leopoldovej mladosti a jeho prechod k samostatnému výkonu moci sa spája s diplomaticky motivovaným sobášom, ktorý mal upevniť vzťahy medzi habsburskou monarchiou a španielskymi Bourbonovcami. Sobáš s infantkou Máriou Ludovikou, dcérou španielskeho kráľa Karola III., predstavoval kľúčovú súčasť politiky Márie Terézie zameranej na vytvorenie pevného bloku katolíckych mocností v Európe. Po predbežných rokovaniach bol zväzok potvrdený v zastúpení (''per procurationem'') v [[Madrid|Madride]], no osobné stretnutie novomanželov a hlavné slávnosti boli naplánované na leto 1765 v [[Innsbruck|Innsbrucku]]. Voľba tirolskej metropoly mala demonštrovať jednotu ríše a blízkosť k rakúskym dŕžavám v Taliansku. Prípravy na slávnosti trvali niekoľko mesiacov a zahŕňali výstavbu dočasných architektonických štruktúr, vrátane víťazného oblúka, ktorý dodnes stojí na južnom konci ulice Maria-Theresien-Straße.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Cisárska rodina dorazila do Innsbrucku v júli 1765, kde očakávala príchod španielskej infantky. Mária Ludovika cestovala loďou z [[Cartagena (Španielsko)|Cartageny]] do [[Janov (Taliansko)|Janova]] a následne pokračovala pozemnou cestou cez severné Taliansko. Slávnostný obrad sa uskutočnil 5. augusta 1765 v innsbruckom farskom kostole svätého Jakuba. Leopold mal v čase svadby osemnásť rokov a jeho manželka devätnásť. Program osláv bol navrhnutý ako veľkolepá prezentácia dynastickej moci, pričom zahŕňal operné predstavenia, verejné hostiny pre tisíce hostí a bály v priestoroch innsbruckého Hofburgu. Tieto udalosti však boli náhle prerušené tragickou udalosťou, ktorá zásadne zmenila politické usporiadanie strednej Európy.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Maria Louise, Erzherzogin von Oesterreich, Kaiserin der Franzosen|url=https://books.google.sk/books/about/Maria_Louise_erzherzogin_von_Oesterreich.html?id=28E745fhyk4C&amp;redir_esc=y|vydavateľ=W. Braumüller|rok=1873|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: 28E745fhyk4C|meno=Joseph Alexander freiherr von|priezvisko=Helfert}}&lt;/ref&gt;

Dňa 18. augusta 1765, počas návratu z divadelného predstavenia v neskorých večerných hodinách, postihla Leopoldovho otca, cisára Františka I. Lotrinského, náhla nevoľnosť. Cisár skonal na následky [[Cievna mozgová príhoda|mŕtvice]] v náručí svojho najstaršieho syna Jozefa II. priamo v priestoroch paláca. Smrť panovníka vyvolala na dvore hlboký šok a okamžite ukončila všetky svadobné radovánky. Z hľadiska ústavného práva táto udalosť spustila okamžitý transfer moci. Jozef II. bol vyhlásený za cisára Svätej ríše rímskej a stal sa spoluvladárom svojej matky v rakúskych dedičných krajinách. Zároveň podľa vopred dohodnutých ustanovení o sekundogenitúre prešlo suverénne právo nad Toskánskym veľkovojvodstvom priamo na Petra Leopolda.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Leopold sa tak stal vládcom Toskánska v situácii poznačenej rodinnou tragédiou a nutnosťou urýchlene prevziať administratívnu zodpovednosť. Mária Terézia v stave hlbokého vdovského smútku rozhodla o transformácii miestnosti, v ktorej jej manžel zomrel, na kaplnku a nariadila vybudovanie kláštora pre šľachtičné, ktoré sa mali modliť za spásu jeho duše. Leopold bol v tejto krízovej chvíli nútený preukázať vysokú mieru sebaovládania a politickej zrelosti. Už 21. augusta 1765, len tri dni po smrti otca a šestnásť dní po vlastnej svadbe, opustil Innsbruck, aby sa vydal na cestu do svojej novej rezidencie vo [[Florencia|Florencii]]. Cesta cez [[Brennerský priesmyk]] a severotalianske nížiny prebehla bez väčších ceremónií, v súlade s oficiálnym štátnym smútkom.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Veľkovojvoda toskánsky (1765 – 1790) ==

=== Prevzatie moci a počiatočná administratívna reorganizácia ===
Peter Leopold dorazil do Florencie 13. septembra 1765, čím sa fakticky skončilo dvadsaťosemročné obdobie [[Regent|regentstva]], počas ktorého bolo Toskánsko spravované ako sekundogenitúra závislá od politických rozhodnutí Viedne.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Po smrti posledného veľkovojvodu z rodu Mediciovcov, [[Gian Gastone de' Medici|Giana Gastoneho]], v roku 1737, krajinu riadila Regentská rada ([[Consiglio di Reggenza]]) pod vedením lotrinských šľachticov a viedenských úradníkov. Tento systém viedol k odlevu kapitálu do rakúskych krajín a k stagnácii miestnych inštitúcií. Leopoldov nástup znamenal transformáciu Toskánska na suverénny štát s vlastným administratívnym centrom, pričom jeho prvoradým cieľom bolo odstránenie vplyvu Regentskej rady a nastolenie priameho kabinetného štýlu vládnutia.

Bezprostredne po usadení sa v paláci Pitti Leopold inicioval hĺbkovú revíziu štátnych štruktúr.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Zrušil kompetencie starých regentských orgánov a moc sústredil v rukách úzkeho okruhu poradcov, ktorých si vybral na základe ich odborných schopností a lojality k reformným ideálom. Medzi kľúčové postavy tejto ranej fázy patrili [[Pompeo Neri]], skúsený právnik a ekonóm, ktorého Leopold povolal späť z [[Miláno|Milána]], a [[Francesco Maria Gianni]], ktorý sa stal hlavným architektom hospodárskych zmien. Leopold zaviedol systém piatich štátnych sekretariátov (vojenský, zahraničný, vnútorný, finančný a cirkevný), ktoré podliehali jeho priamemu dohľadu.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Každý sekretár bol povinný predkladať denné hlásenia, ktoré veľkovojvoda osobne analyzoval v ranných hodinách.

Dôležitým krokom k dosiahnutiu administratívnej nezávislosti bolo oddelenie toskánskych štátnych financií od súkromného majetku habsbursko-lotrinskej dynastie. Leopold presadil vytvorenie samostatnej štátnej pokladnice (''erario''), čím zabránil ďalšiemu využívaniu toskánskych daňových výnosov na financovanie rakúskych vojenských kampaní alebo viedenského dvora. Táto finančná autonómia umožnila alokáciu prostriedkov do rozvoja miestnej infraštruktúry a poľnohospodárstva. Súčasne s tým nariadil vypracovanie podrobného [[Kataster nehnuteľností|katastra]] a inventarizáciu štátnych pozemkov, čo slúžilo ako podklad pre neskoršiu daňovú reformu a liberalizáciu trhu s pôdou.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=La Costituzione toscana immaginata dal granduca Pietro Leopoldo memoria del senatore F.M. Gianni, scritta nell'anno 1805|url=https://books.google.sk/books/about/La_Costituzione_toscana_immaginata_dal_g.html?id=ARY1AAAAIAAJ&amp;redir_esc=y|rok=1847|jazyk=it|poznámka=Google-Books-ID: ARY1AAAAIAAJ|meno=Francesco Maria|priezvisko=Gianni}}&lt;/ref&gt;

Leopoldov prístup k správe štátu sa vyznačoval extrémnou metodickosťou a využívaním nástrojov systematického dozoru. Vybudoval aparát informátorov a úradníkov, ktorí mali za úlohu zhromažďovať informácie o fungovaní súdov, charitatívnych inštitúcií a miestnych samospráv. Sám si viedol tajné archívy a denníky, do ktorých si zaznamenával podrobné charakteristiky každého vyššieho úradníka, vrátane informácií o ich rodinných väzbách, majetkových pomeroch a morálnom profile. Tento systém mu umožnil eliminovať korupciu v štátnom aparáte a nahradiť neefektívnych predstaviteľov aristokracie vzdelanými byrokratmi z radov strednej vrstvy. Týmto spôsobom podkopal tradičné mocenské postavenie florentskej šľachty a vytvoril modernú byrokraciu oddanú panovníkovi.

Reorganizácia sa dotkla aj súdnej moci, kde Leopold začal s postupným obmedzovaním právomocí starých feudálnych súdov v prospech centrálnych justičných orgánov. Nariadil revíziu legislatívnych noriem z obdobia Mediciovcov, ktoré boli v mnohých prípadoch protichodné a neprehľadné. Hoci k vydaniu komplexného trestného zákonníka došlo až v roku 1786, základy právnej stability boli položené už v prvých piatich rokoch jeho vlády prostredníctvom série menších dekrétov upravujúcich procesné právo a väzenstvo. V roku 1770 zaviedol novú štruktúru mestskej samosprávy vo Florencii, čím zjednodušil správu mesta a posilnil vplyv štátnej exekutívy na komunálnej úrovni.

=== Hospodárska politika a fyziokratické reformy ===
Hospodárska transformácia Toskánska pod vedením Petra Leopolda predstavovala jeden z najkonzistentnejších pokusov o aplikáciu [[Fyziokratizmus|fyziokratických]] teórií v praxi osemnásteho storočia. Panovník vychádzal z presvedčenia, že primárnym zdrojom národného bohatstva je poľnohospodárska produkcia, ktorej rozvoj brzdili prežitky [[Merkantilizmus|merkantilizmu]] a [[Feudalizmus|feudálne]] reštrikcie. V úzkej spolupráci s hlavným ekonomickým poradcom Francescom Mariom Giannim inicioval Leopold prechod k systému voľného trhu, pričom eliminoval štátne zásahy do obehu tovarov a cien. Tento proces sa začal radikálnou reformou obchodu s obilím, ktorá mala vyriešiť chronický nedostatok potravín a stimulovať investície do agrárneho sektora.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Kľúčovým legislatívnym nástrojom tejto zmeny sa stal dekrét z 18. septembra 1767, ktorý zaviedol takmer úplnú slobodu vnútorného obchodu s obilninami. Leopold zrušil kompetencie starého úradu ''Abbondanza'', ktorý dovtedy kontroloval zásobovanie a umelo udržiaval nízke ceny, čo však viedlo k úpadku pestovateľov a rozmachu čierneho trhu. Nová legislatíva umožnila poľnohospodárom predávať úrodu za trhové ceny a voľne ju prepravovať medzi jednotlivými provinciami veľkovojvodstva. V roku 1775 bola táto sloboda rozšírená aj na zahraničný obchod, čím sa Toskánsko stalo prvým európskym štátom, ktorý plne realizoval zásadu ''laissez-faire'' v oblasti základných potravín.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Tieto opatrenia viedli k stabilizácii cien, zvýšeniu produkcie a odstráneniu hladomorov, ktoré predtým krajinu pravidelne postihovali.

Paralelne s liberalizáciou obchodu Leopold pristúpil k systematickej likvidácii korporatívnych bariér v priemysle a remeslách. Dekrétom z roku 1770 definitívne zrušil [[Cech|cechový systém]] vo Florencii a následne v celom štáte. Cechy vnímal ako prežitky [[Stredovek|stredoveku]], ktoré svojimi monopolmi a prísnymi pravidlami bránili inováciám, zvyšovali ceny výrobkov a obmedzovali prístup obyvateľstva k práci. Majetok zrušených cechov bol skonfiškovaný v prospech štátu alebo využitý na charitatívne účely, zatiaľ čo remeselná výroba sa stala slobodnou živnosťou prístupnou pre každého občana bez ohľadu na pôvod či predchádzajúce výsady. Tento krok podporil vznik drobného podnikania a zvýšil konkurencieschopnosť toskánskeho textilu a umeleckých remesiel na európskych trhoch.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Ďalším pilierom hospodárskeho rozvoja bolo odstránenie vnútorných colných bariér a zjednotenie daňového systému. Leopold zrušil množstvo lokálnych mýt a poplatkov, ktoré zaťažovali prepravu tovaru medzi mestami a zvyšovali transakčné náklady obchodníkov. Miesto neprehľadnej spleti feudálnych dávok zaviedol jednotnejšie zdaňovanie pozemkov, ktoré vychádzalo z nového katastrálneho vymeriavania. Tento proces bol sprevádzaný reformou obeživa a zjednotením mier a váh, čo uľahčilo obchodnú kalkuláciu a posilnilo integráciu toskánskeho trhu. Vláda súčasne investovala do budovania a opravy ciest, ktoré spájali vnútrozemské poľnohospodárske oblasti s prístavom [[Livorno]], kľúčovým uzlom pre export toskánskeho tovaru.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Najambicióznejšou časťou Leopoldovho ekonomického programu bola reforma vlastníctva pôdy, známa ako ''allivellazione''. Cieľom bolo vytvorenie vrstvy nezávislých roľníkov prostredníctvom rozpredaja štátnych a cirkevných pozemkov do dedičného prenájmu za fixný poplatok. Týmto spôsobom sa panovník snažil rozbiť neefektívne veľkostatky aristokracie a motivovať roľníkov k intenzívnejšiemu obhospodarovaniu pôdy, ktorú mohli považovať za vlastnú. Hoci táto reforma narazila na odpor šľachty a v niektorých oblastiach viedla k opätovnému skupovaniu pozemkov bohatými mešťanmi, viedla k výraznému zvýšeniu agrárnej produktivity a k celkovému rastu životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva. Leopoldova hospodárska politika tak premenila Toskánsko z hospodársky upadajúceho regiónu na dynamickú a prosperujúcu krajinu, ktorá slúžila ako inšpirácia pre osvietenských reformátorov v celej Európe.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Meliorácie a rozvoj poľnohospodárstva ===
Rozsiahle melioračné práce a systematické vysušovanie močiarov tvorili integrálnu súčasť Leopoldovho plánu na celkovú revitalizáciu toskánskeho hospodárstva. Panovník vnímal nehostinné a [[Malária|maláriou]] zamorené oblasti ako nevyužitý ekonomický potenciál a bezpečnostné riziko pre obyvateľstvo. Prioritu v tomto úsilí predstavovala oblasť [[Val di Chiana]] a prímorské územie Maremma, ktoré boli po stáročia zanedbávané a takmer vyľudnené. Leopoldov prístup k týmto projektom sa vyznačoval technokratickou precíznosťou, pričom sa opieral o najnovšie poznatky vtedajšej hydrologickej vedy a inžinierstva.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Vo Val di Chiana poveril veľkovojvoda vedením prác popredného matematika a inžiniera [[Vittorio Fossombroni|Vittoria Fossombroniho]]. Fossombroni presadil inovatívnu metódu známu ako ''bonifica per colmata'', ktorá spočívala v riadenom zaplavovaní depresií riečnymi nánosmi. Tento proces postupne zvyšoval úroveň terénu, čím dochádzalo k prirodzenému vysušovaniu pôdy bez potreby nákladných čerpacích systémov. Výsledkom viacročného úsilia bola premena neúrodných močiarov na jednu z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí v strednom Taliansku. Na získanej pôde nechal Leopold vybudovať sieť modelových fariem a ciest, ktoré uľahčili prepravu produktov na trhy vo Florencii a [[Arezzo|Arezze]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Memorie idraulico-storiche sopra la Val-di-Chiana|url=https://books.google.com.ec/books?id=KzGKxPg0bigC&amp;printsec=frontcover&amp;source=gbs_vpt_read#v=onepage&amp;q&amp;f=false|vydavateľ=A. Fumi|rok=1835|jazyk=it|poznámka=Google-Books-ID: KzGKxPg0bigC|meno=Vittorio|priezvisko=Fossombroni}}&lt;/ref&gt;

Ešte ambicióznejší, no zároveň problematickejší projekt predstavovala meliorácia Maremmy na západnom pobreží. Táto oblasť bola sužovaná endemickou maláriou, ktorá znemožňovala trvalé osídlenie a nútila roľníkov k sezónnej migrácii. Leopold investoval obrovské sumy do výstavby kanálov a hrádzí, pričom sa snažil o kolonizáciu územia prostredníctvom osadníkov z vnútrozemia. Napriek čiastočným úspechom pri vysušovaní jazera [[Castiglione (jazero)|Castiglione]] narážal projekt na technologické limity doby a vysokú úmrtnosť robotníkov. Panovník však trval na pokračovaní prác a osobne navštevoval staveniská, aby kontroloval priebeh vysušovania a podmienky v novovznikajúcich osadách.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Podpora poľnohospodárstva presahovala rámec inžinierskych stavieb a zahŕňala transfer technologických a botanických inovácií. Leopold úzko spolupracoval s ''Accademia dei Georgofili'', najstaršou poľnohospodárskou akadémiou v Európe, ktorej poskytoval štátne dotácie a priestory pre experimentálne pestovanie. Akadémia slúžila ako vedecké centrum pre testovanie nových odrôd plodín, moderných metód hnojenia a efektívnejších typov pluhov. Veľkovojvoda podporoval pestovanie kukurice, zemiakov a moruší pre rozvoj hodvábnictva, pričom nariadil vydávanie praktických príručiek pre roľníkov v ľudovom jazyku, aby sa nové poznatky dostali k priamym producentom.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Sociálny rozmer meliorácií bol úzko prepojený s reformou ''allivellazione'', kedy bola získaná pôda rozdeľovaná do dedičného nájmu. Leopold sledoval cieľ vytvoriť stabilnú vrstvu malých a stredných vlastníkov, ktorí by boli priamo zainteresovaní na dlhodobom zúrodňovaní pôdy. Hoci tento proces čelil sabotážam zo strany veľkostatkárov a komplikovanej byrokracii, viedol k výraznému nárastu populácie v predtým opustených regiónoch. Celkovo tieto agrárne a technické zásahy transformovali toskánsku krajinu, odstránili periodické hladomory a položili základy pre moderné poľnohospodárstvo, ktoré sa stalo dominantným odvetvím štátu až do polovice 19. storočia.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Reforma trestného práva a zákonník ''Leopoldina'' (1786) ===
Reforma trestného zákonodarstva v Toskánsku predstavuje najradikálnejší a v celoeurópskom kontexte najvýznamnejší legislatívny počin Petra Leopolda, ktorým premenil veľkovojvodstvo na svetový precedens osvietenskej jurisdikcie. Panovníkove úvahy o transformácii justičného systému boli vyvrcholením dvadsaťročného systematického pozorovania justičnej praxe, zhromažďovania kriminálnych štatistík a štúdia dobovej právnej filozofie. Kľúčovým intelektuálnym impulzom bolo dielo milánskeho právnika [[Cesare Beccaria|Cesareho Beccariu]], predovšetkým jeho traktát ''Dei delitti e delle pene'' (O zločinoch a trestoch) z roku 1764. Leopold sa plne stotožnil s Beccariovou tézou, že krutosť trestov neznižuje mieru kriminality a že štát nemá morálne právo siahnuť na život svojich občanov v rámci aktu pomsty.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Pred vydaním definitívnej reformy panovník osobne preveroval tisíce súdnych spisov a nariadil sudcom, aby mu predkladali správy o účinnosti jednotlivých typov trestov, pričom dospel k záveru, že neistota trestu a korupcia v súdnictve sú pre spoločnosť nebezpečnejšie než samotná miernosť zákonov.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Beccaria: 'On Crimes and Punishments' and Other Writings|url=https://books.google.sk/books/about/Beccaria_On_Crimes_and_Punishments_and_O.html?id=HwbvF8ymZawC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1995-04-13|isbn=978-0-521-47982-0|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: HwbvF8ymZawC|meno=Cesare marchese di|priezvisko=Beccaria}}&lt;/ref&gt;

Zavŕšením týchto príprav bolo vydanie ediktu o reforme trestného práva dňa 30. novembra 1786, ktorý je v historiografii známy pod názvom ''[[Zákonník Leopoldina|Leopoldina]]'' (formálne ''Riforma della legislazione criminale toscana''). Tento dokument pozostávajúci zo 119 článkov znamenal totálnu dekonštrukciu stredovekého a [[Barok|barokového]] právneho myslenia. Článok 51 tohto zákonníka vošiel do svetových dejín, nakoľko ním bolo v Toskánsku úplne a bez výnimky zrušené uplatňovanie [[Trest smrti|trestu smrti]]. Toskánsko sa tým stalo prvým suverénnym štátom na svete, ktorý tento inštitút ''[[De iure|de jure]]'' eliminoval zo svojho právneho poriadku, čím predbehlo všetky ostatné európske monarchie aj rodiace sa demokratické systémy.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Leopold v zdôvodnení uviedol, že trest smrti je barbarský relikt, ktorý neodráža kresťanské ani osvietenské hodnoty a je v ostrom rozpore s princípom prirodzeného práva na život. Namiesto popráv zaviedol systém doživotných [[Nútená práca|nútených prác]], ktoré mali páchateľovi umožniť aspoň čiastočnú spoločenskú nápravu a štátu priniesť ekonomický úžitok.

Paralelne so zrušením trestu smrti ''Leopoldina'' v článku 50 definitívne zakázala akékoľvek formy [[Mučenie|mučenia]], ktoré sa v toskánskom súdnictve bežne využívali na vynútenie priznania obvineného. Panovník vnímal útrpné právo ako neefektívny a krutý nástroj, ktorý viedol skôr k odsúdeniu nevinných než k odhaleniu pravdy. Zákaz mučenia si vyžiadal radikálnu zmenu v metodike vyšetrovania; sudcovia boli odteraz povinní zakladať svoje rozsudky na racionálnych dôkazoch, svedeckých výpovediach a materiálnych stopách, a nie na psychickom či fyzickom zlomení vyšetrovanej osoby.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Zákonník rovnako odstránil inštitút [[Konfiškácia|konfiškácie]] majetku odsúdených, ktorý Leopold považoval za hlboko nespravodlivý kolektívny trest postihujúci nevinných rodinných príslušníkov, čím fakticky chránil [[súkromné vlastníctvo]] pred svojvôľou štátnej moci. Zrušené boli aj ponižujúce telesné tresty, ako bolo biľagovanie žeravým železom či verejné mrzačenie, ktoré boli nahradené väzenskými trestami a peňažnými pokutami.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Reforma zásadným spôsobom zasiahla aj do procesného práva a postavenia obvineného v trestnom konaní. Leopold zaviedol princíp verejnosti súdneho procesu, čím ukončil éru tajných inkvizičných konaní, ktoré boli typické pre medicejské obdobie. Obvinený získal právo na právnu obhajobu a sudcovia boli povinní zverejňovať písomné odôvodnenia svojich verdiktov, čo malo slúžiť ako poistka proti justičným omylom a korupcii. Zákonník eliminoval kategóriu zločinu urážky veličenstva (''lèse-majesté'') v jej extrémnej podobe, čím sa výrazne obmedzil priestor pre politické zneužívanie trestného práva na elimináciu oponentov režimu. Panovník kládol dôraz na prevenciu kriminality a vnímal vzdelávanie a sociálnu starostlivosť ako účinnejšie nástroje boja proti zločinu než samotnú represiu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Inštitucionálne zastrešenie reformy zabezpečilo vytvorenie Najvyššieho tribunálu spravodlivosti (''Supremo Tribunale di Giustizia''), ktorý mal dohliadať na jednotnú aplikáciu zákonníka v celom veľkovojvodstve a slúžiť ako odvolacia inštancia. Leopold osobne dozeral na obsadzovanie sudcovských postov a preferoval právnikov oddaných osvietenským ideálom, pričom systematicky odstraňoval predstaviteľov starej aristokracie, ktorí bránili humanizácii práva. Hoci po Leopoldovom odchode na cisársky trón do Viedne a pod tlakom revolučných otrasov došlo v roku 1795 k dočasnému a čiastočnému obnoveniu trestu smrti pre výnimočné prípady ohrozenia štátu, duch ''Leopoldiny'' zostal v Toskánsku prítomný počas celého 19. storočia a stal sa základným pilierom moderného európskeho trestného práva. Medzinárodný význam tohto zákonníka podčiarkuje skutočnosť, že slúžil ako vzor pre reformy v Rakúsku, Rusku a neskôr aj v zjednotenom Taliansku, pričom dodnes je vnímaný ako jeden z dôležitých míľnikov v dejinách ľudských práv.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Cirkevná politika a synoda v Pistoii ===
Cirkevná politika Petra Leopolda v Toskánsku predstavovala jeden z najradikálnejších pokusov o podriadenie náboženských inštitúcií štátnemu dohľadu a o vnútornú očistu cirkvi v duchu [[Jansenizmus|jansenizmu]]. Panovník vychádzal z presvedčenia, že cirkev má plniť predovšetkým morálnu a vzdelávaciu funkciu, zatiaľ čo jej svetská moc, majetky a politický vplyv rímskej kúrie predstavujú prekážku modernizácie štátu. Leopold sa v tomto smere inšpiroval [[Galikanizmus|galikanizmom]] a [[Febronianizmus|febronianizmom]], ktoré zdôrazňovali autonómiu národných cirkví a moc [[Biskup|biskupov]] na úkor [[Pápež|pápežského]] absolutizmu. Jeho úsilie o reformu sa opieralo o presvedčenie, že panovník má právo a povinnosť zasahovať do cirkevných záležitostí (''ius majestas circa sacra''), ak ide o verejný poriadok a blaho poddaných.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Kľúčovým spojencom veľkovojvodu sa stal [[Scipione de' Ricci]], ktorého Leopold v roku 1780 vymenoval za biskupa v [[Pistoia|Pistoii]] a [[Prato|Prate]]. Ricci bol horlivým zástancom jansenizmu a spoločne s panovníkom vypracoval plán na hlbokú transformáciu náboženského života. Ich cieľom bolo zjednodušenie liturgie, odstránenie prepychu z kostolov a presun dôrazu z vonkajších prejavov zbožnosti na vnútornú vieru a štúdium [[Biblia|Písma]]. Leopold nariadil zrušenie početných náboženských bratstiev, ktoré považoval za neefektívne a finančne netransparentné. Súčasne pristúpil k redukcii počtu cirkevných sviatkov, nakoľko ich vysoký počet negatívne ovplyvňoval hospodársku produktivitu a zvádzal pracujúce obyvateľstvo k nečinnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Peter Hersche, Der Spätjansenismus in Österreich, Vienne, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1977, 451 p.|url=https://www.cambridge.org/core/journals/annales-histoire-sciences-sociales/article/abs/peter-hersche-der-spatjansenismus-in-osterreich-vienne-verlag-der-osterreichischen-akademie-der-wissenschaften-1977-451-p/04EFA113E4293DB64C4ED53A40E369CA|periodikum=Annales. Histoire, Sciences Sociales|dátum=1977-12|dátum prístupu=2026-05-13|ročník=32|číslo=6|strany=1110–1112|issn=0395-2649|doi=10.1017/S0395264900156793|jazyk=en|meno=Claude|priezvisko=Michaud}}&lt;/ref&gt;

Významným krokom bolo rušenie kláštorov, ktoré sa podľa panovníka nevenovali užitočnej činnosti, ako je vzdelávanie alebo starostlivosť o chorých. Majetok týchto inštitúcií bol sekularizovaný a presunutý do novovzniknutého fondu ''Patrimonio Ecclesiastico'', z ktorého sa financovali platy farárov a charitatívne projekty. Leopold presadil zásadu, že farári sú štátnymi úradníkmi zodpovednými za morálnu výchovu obyvateľstva, a preto musia absolvovať vzdelanie na štátom kontrolovaných seminároch. V roku 1786 vydal zoznam päťdesiatich siedmich bodov, ktoré mali slúžiť ako základ pre diskusiu o reforme na národnom cirkevnom koncile, pričom navrhoval zavedenie národného jazyka do liturgie namiesto latinčiny a zrušenie pápežskej jurisdikcie nad toskánskym duchovenstvom.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Vrcholom týchto snáh bola synoda v Pistoii, ktorá sa konala v septembri 1786 pod Ricciho vedením. Synoda schválila radikálne dekréty, ktoré spochybňovali neomylnosť pápeža a presadzovali demokratizáciu cirkevnej správy. Tieto rozhodnutia však vyvolali vlnu odporu nielen v Ríme, ale aj medzi toskánskym konzervatívnym episkopátom a prostým ľudom. Keď sa Leopold pokúsil v roku 1787 presadiť závery synody na celoštátnom zhromaždení biskupov vo Florencii, narazil na nečakaný odpor väčšiny hierarchov, ktorí odmietli akceptovať jansenistické doktríny. Neúspech tohto zhromaždenia ukázal limity panovníckej moci v náboženských otázkach a hlbokú zakorenenosť tradičného katolicizmu v toskánskej spoločnosti.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Odpor voči cirkevným reformám prerástol v máji 1787 do otvorených nepokojov v Prate a Pistoii, kde dav, podnecovaný konzervatívnym duchovenstvom, zaútočil na Ricciho rezidenciu a vynútil si návrat k tradičným náboženským rituálom. Leopold bol nútený použiť armádu na obnovenie poriadku, no pochopil, že príliš rýchle tempo [[Sekularizácia (sociológia náboženstva)|sekularizácie]] ohrozuje stabilitu štátu. Hoci v nasledujúcich rokoch poľavil v tlaku na radikálne jansenistické zmeny, základné inštitucionálne reformy, ako bolo podriadenie cirkvi štátnemu zákonodarstvu a finančná kontrola kláštorov, zostali v platnosti. Pápež [[Pius VI.]] neskôr v roku 1794 bulou ''Auctorem fidei'' formálne odsúdil osemdesiatpäť téz pistoiskej synody ako [[Hermetizmus (filozofia)|heretické]], čím sa definitívne skončil toskánsky experiment s jansenistickou štátnou cirkvou. Napriek tomu Leopoldova politika výrazne prispela k sekularizácii verejného života a k vytvoreniu moderného modelu vzťahu medzi štátom a cirkvou.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Projekt toskánskej ústavy ===
Ústavný projekt vypracovaný v rokoch 1779 – 1782 predstavuje v dejinách európskeho politického myslenia ojedinelý pokus o transformáciu absolutistického štátu na [[Konštitučná monarchia|konštitučnú monarchiu]] z vôle samotného panovníka. Peter Leopold dospel k presvedčeniu, že osvietenské reformy sú bez pevného právneho zakotvenia v inštitúciách štátu zraniteľné a závislé od osobnostných kvalít nástupcu. Filozofickým východiskom návrhu bola teória spoločenskej zmluvy, pričom text reflektoval Leopoldovo štúdium diel [[John Locke|Johna Locka]], [[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu|Montesquieua]] a dobové správy o [[Americká vojna za nezávislosť|americkej vojne za nezávislosť]]. Hlavným spolutvorcom a redaktorom viacerých verzií textu bol Francesco Maria Gianni, ktorý pôsobil ako panovníkov najbližší poradca pre legislatívne otázky.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Štruktúra navrhovaného politického systému vychádzala z hierarchie reprezentatívnych zhromaždení rozdelených do troch úrovní. Základným článkom mali byť obecné rady, ktoré by spravovali lokálne záležitosti a z ktorých by boli delegovaní zástupcovia do provinčných zhromaždení. Vrcholom systému malo byť celoštátne zhromaždenie označované ako ''Stati Generali'' (Generálne stavy). Na rozdiel od tradičných stavovských inštitúcií stredoveku nemalo byť toto zhromaždenie založené na príslušnosti k šľachte či duchovenstvu, ale na princípe majetkového cenzu a daňovej zodpovednosti. Právo voliť a byť volený mali získať takzvaní ''allivellati'' – nová vrstva dedičných nájomcov pôdy a majiteľov nehnuteľností, ktorú Leopold vytvoril svojimi agrárnymi reformami. Týmto krokom panovník sledoval cieľ oslabiť politický vplyv dedičnej aristokracie a nahradiť ho politicky aktívnym meštianstvom a hospodársky nezávislým roľníctvom.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

Právomoci Generálnych stavov boli definované ako kľúčové pre fungovanie štátu, pričom by výrazne obmedzovali panovníkovu doterajšiu svojvôľu. Zhromaždenie malo mať výlučné právo schvaľovať zavedenie nových daní a rozhodovať o navyšovaní štátneho dlhu. V legislatívnej oblasti sa predpokladalo, že panovník nebude môcť vydať nový zákon bez predchádzajúcej konzultácie a súhlasu reprezentantov. Leopold v sprievodných dokumentoch k návrhu definoval rolu panovníka ako „prvého úradníka“ a „delegáta ľudu“, ktorého moc nie je odvodená z božej milosti, ale z plnenia záväzkov voči občanom. V prípade, že by panovník opustil cestu zákonnosti, ústava predpokladala právo národa na odpor, čím Leopold fakticky pripustil možnosť vlastného odvolania v prípade porušenia ústavného sľubu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Realizácia tohto projektu narazila na intenzívny odpor na domácej i zahraničnej scéne. Najvýznamnejším vonkajším faktorom bol postoj cisára Jozefa II., ktorý vnímal bratove ústavné experimenty ako priame ohrozenie celistvosti a autority habsburskej monarchie. V ich vzájomnej korešpondencii Jozef II. opakovane varoval Leopolda, že politická emancipácia poddaných povedie k rozkladu štátnej disciplíny a k nárastu revolučných tendencií. Jozef zastával koncepciu centralizovaného byrokratického štátu, v ktorom panovník vládne v mene rozumu, ale nepripúšťa kontrolu zo strany spoločnosti. Leopold naproti tomu argumentoval, že stabilita štátu je priamo úmerná miere stotožnenia sa občanov s jeho inštitúciami.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Joseph II: Volume 2, Against the World, 1780-1790|url=https://books.google.sk/books/about/Joseph_II_Volume_2_Against_the_World_178.html?id=JjycG35xALgC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1987|isbn=978-0-521-32488-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: JjycG35xALgC|meno=Derek Edward Dawson|priezvisko=Beales}}&lt;/ref&gt;

V rámci Toskánska proti ústave vystupovala konzervatívna šľachta a vyššie duchovenstvo, ktoré v nej správne identifikovali nástroj na definitívnu likvidáciu svojich zvyšných privilégií. Aristokracia odmietala prijať fakt, že o štátnych záležitostiach by mali spolurozhodovať vrstvy definované výlučne majetkom a vzdelaním, bez ohľadu na rodový pôvod. Zároveň sa ukázala politická nezrelosť nižších vrstiev obyvateľstva, ktoré po stáročiach absolutizmu nedisponovali dostatočným vedomím o význame ústavných záruk. Prostý ľud vnímal Leopolda skôr ako spravodlivého „otca vlasti“, od ktorého očakával sociálne istoty a stabilné ceny potravín, zatiaľ čo abstraktné kategórie ako deľba moci zostávali mimo jeho záujmu. Gianni vo svojich neskorších analýzach konštatoval, že panovník sa pokúsil o skok do politického systému, pre ktorý v Toskánsku chýbala širšia spoločenská základňa.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Nerealizovanie ústavného návrhu do roku 1790, kedy musel Leopold náhle odísť do Viedne prevziať cisársky trón, znamenalo koniec tohto experimentu. Po jeho odchode z Florencie sa text ústavy stal predmetom odborných diskusií medzi európskymi právnikmi a neskôr poslúžil ako jeden z referenčných zdrojov pre liberálne hnutia v Taliansku počas 19. storočia.

=== Sociálne reformy, zdravotníctvo a školstvo ===
Sociálna a zdravotná politika Petra Leopolda v Toskánsku predstavovala ucelený systém založený na racionálnom [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizme]] a štátnom [[Utilitarizmus|utilitarizme]]. Panovník vnímal fyzické a duševné zdravie obyvateľstva ako nevyhnutný predpoklad pre ekonomickú prosperitu a stabilitu veľkovojvodstva. V oblasti zdravotníctva sa zameral na radikálnu reorganizáciu nemocničnej siete, pričom ústredným bodom sa stala florentská nemocnica Santa Maria Nuova. Leopold nariadil jej vyňatie spod cirkevnej správy a transformáciu na modernú štátnu inštitúciu riadenú vedeckými protokolmi. Zaviedol prísne hygienické normy, povinné vetranie miestností a oddelenie pacientov podľa druhu ochorenia, čím sa mu podarilo výrazne znížiť úmrtnosť v mestských aglomeráciách. Financovanie zdravotníctva stabilizoval prostredníctvom výnosov zo sekularizovaného majetku zrušených kláštorov, čím zabezpečil bezplatnú starostlivosť pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Mimoriadny význam v celoeurópskom kontexte malo Leopoldovo rozhodnutie zmeniť prístup k starostlivosti o duševne chorých. V roku 1788 nariadil sústrediť všetkých pacientov s duševnými poruchami do nemocnice Bonifazio, ktorú dal na tento účel zrekonštruovať. Do čela inštitúcie vymenoval lekára Vincenza Chiarugiho, ktorý pod Leopoldovým patronátom vypracoval a zaviedol prvý moderný humánny prístup k [[Psychiatria|psychiatrii]]. Nové nariadenia zakazovali používanie pút, reťazí a akékoľvek formy fyzických trestov pre pacientov. Chiarugiho metóda, známa ako morálna liečba, kládla dôraz na čistotu, pravidelnú stravu a dôstojné zaobchádzanie, čím Toskánsko predbehlo reformy [[Philippe Pinel|Philippa Pinela]] vo Francúzsku. Leopold v tomto prípade aplikoval svoje presvedčenie, že duševná choroba je medicínsky problém a nie prejav božieho trestu či posadnutosti, čo si vyžadovalo odborný lekársky dohľad namiesto väzenského dozoru.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

V sfére preventívnej medicíny sa veľkovojvoda angažoval v boji proti epidémiám kiahní, ktoré predstavovali hlavnú príčinu detskej úmrtnosti. Napriek silným predsudkom vidieckeho obyvateľstva a konzervatívneho duchovenstva presadil zavádzanie variolácie, teda včasného [[Očkovanie|očkovania]] oslabeným vírusom. Na podporu tejto metódy dal zriadiť špecializované očkovacie stanice a motivoval lekárov k osvetovej činnosti v teréne. Na demonštráciu bezpečnosti postupu nechal v roku 1769 zaočkovať svoje vlastné deti, čím využil autoritu panovníka na presadenie vedeckého pokroku v praxi. Súčasne s tým inicioval sanitárnu reformu v mestách, ktorá zahŕňala zákaz pochovávania v kostoloch a kryptách uprostred obytných zón. Nariadil výstavbu moderných cintorínov za hradbami miest, čo sa stretlo s prudkým odporom tradičných vrstiev, no viedlo k preukázateľnému zlepšeniu kvality podzemných vôd a obmedzeniu šírenia nákaz.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Školstvo podstúpilo pod Leopoldovým vedením proces sekularizácie a orientácie na praktickú prípravu pre štátnu službu a hospodársky život. Panovník obmedzil vplyv rehoľných rádov na vzdelávanie a podriadil učebné osnovy štátnemu dohľadu. Gymnáziá a univerzity v [[Pisa|Pise]] a [[Siena (mesto)|Siene]] boli transformované tak, aby kládli väčší dôraz na matematiku, fyziku, moderné právo a agronómiu na úkor teologickej scholastiky. Leopold podporoval zakladanie odborných škôl pre remeselníkov a zaviedol základné vzdelanie pre deti z nižších vrstiev v novozriadených komunálnych školách. Významnou inováciou bolo zriaďovanie dievčenských škôl, ktoré mali pripraviť ženy na racionálnu správu domácnosti a výchovu detí v duchu osvietenských ideálov. Celý systém bol navrhnutý tak, aby zvyšoval gramotnosť a technickú zdatnosť obyvateľstva, čo bolo v súlade s Leopoldovým plánom na manufaktúrny rozvoj krajiny.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Vedecký život v Toskánsku získal v roku 1775 monumentálnu základňu v podobe Múzea fyziky a prírodnej histórie (''La Specola'') vo Florencii. Leopold do tejto inštitúcie, ktorej budovu osobne vybral, sústredil rozsiahle zbierky vedeckých prístrojov, minerálov a botanických exemplárov. Unikátnou súčasťou múzea sa stala zbierka voskových anatomických modelov, ktorú vytvorili modelári pod vedením Feliceho Fontanu a Clementa Susiniho. Tieto modely umožňovali štúdium ľudskej anatómie lekárom a študentom bez nutnosti vykonávať pitvy, čo bolo v danej dobe prelomové riešenie. Múzeum bolo od svojho vzniku otvorené pre širokú verejnosť bez ohľadu na sociálny status, čo Leopold považoval za kľúč k šíreniu osvety a k formovaniu moderného občana. 

=== Štýl vládnutia, osobný život a florentský dvor ===
Vládny štýl Petra Leopolda sa vyznačoval extrémnou pracovitosťou, neustálym dohľadom nad byrokratickým aparátom a hlbokou nedôverou voči tradičným aristokratickým formám reprezentácie. Panovník vnímal svoju rolu ako funkciu najvyššieho úradníka štátu, čo sa prejavovalo v jeho dennom režime začínajúcom o šiestej hodine ráno. Väčšinu pracovného času trávil v súkromnom kabinete v paláci Pitti, kde osobne čítal každú petíciu, sťažnosť či úradné hlásenie. Tento spôsob riadenia minimalizoval vplyv sprostredkovateľov a dvoranov, čím Leopold fakticky zlikvidoval klasický barokový dvor. Náklady na prevádzku dvora zredukoval na nevyhnutné minimum, zrušil väčšinu čestných postov a sinekúr, ktoré dovtedy slúžili na udržiavanie lojality šľachty.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Dôležitým nástrojom Leopoldovho vládnutia bol prepracovaný systém vnútornej bezpečnosti a sledovania. Veľkovojvoda nechal v mestách a dedinách inštalovať takzvané ''cassette di suppliche'' (schránky na prosby), do ktorých mohol ktokoľvek anonymne vhodiť sťažnosť na úradníka, kňaza či suseda. Obsah týchto schránok putoval priamo na panovníkov stôl, čím získaval prehľad o náladách v spoločnosti a o prípadných pochybeniach svojej byrokracie. Súbežne s tým vybudoval sieť tajných agentov, ktorí monitorovali verejné miesta, hostince a kaviarne. Informácie získané touto cestou si Leopold metodicky zapisoval do vlastných archívov. Tieto záznamy obsahovali podrobné charakteristiky osôb vrátane ich slabostí, rodinných pomerov a majetkového stavu, čo mu umožňovalo efektívne manipulovať s personálnym obsadením štátnych úradov a predchádzať vzniku mocenských klik.

Osobný život Petra Leopolda bol podriadený dynastickým záujmom a zásadám prísnej disciplíny, ktoré si osvojil počas viedenskej výchovy. S manželkou [[Mária Ludovika Španielska|Máriou Ludovikou Španielskou]] udržiaval vzťah založený na vzájomnom rešpekte a spoločnej zodpovednosti za výchovu potomstva. Ich manželstvo bolo mimoriadne plodné a vzišlo z neho celkovo 16 detí, čo predstavovalo významnú demografickú základňu pre budúce smerovanie habsburskej dynastie. Leopold venoval výchove svojich detí rovnakú pozornosť ako správe štátu, pričom pre ne vypracoval podrobný vzdelávací plán. Deti vyrastali v relatívnej skromnosti, ďaleko od viedenského či madridského prepychu, a boli vedené k metodickému štúdiu a praktickým zručnostiam. Ich hlavným sídlom bol palác Pitti, no panovník preferoval pobyty vo vidieckych vilách, najmä v Poggio a Caiano, kde sa mohol nerušene venovať rodine a vedeckým experimentom.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Synové Marie Terezie|url=https://books.google.sk/books/about/Synov%C3%A9_Marie_Terezie.html?id=8bbRBRnfSmwC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Ikar|rok=2005|isbn=978-80-249-0594-5|jazyk=cs|poznámka=Google-Books-ID: 8bbRBRnfSmwC|meno=Friedrich|priezvisko=Weissensteiner}}&lt;/ref&gt;

Mimo politických povinností sa Leopold intenzívne zaoberal chémiou, mechanikou a botanikou. V paláci mal zriadené špičkovo vybavené laboratórium, v ktorom vykonával pokusy zamerané na [[Metalurgia|metalurgiu]] a výrobu farbív. Jeho záľuba v technických novinkách viedla k podpore vedeckých inštitúcií a k zhromažďovaniu unikátnych prístrojov v múzeu ''La Specola''. Leopoldova povaha bola introvertná, analytická a v neskorších rokoch jeho toskánskeho pobytu až podozrievavá. Vyhýbal sa verejným slávnostiam, bálom a divadelným predstaveniam, ak to nevyžadoval protokol. Táto izolovanosť od spoločenského života Florencie spolu s jeho represívnym dohľadom viedla k postupnému ochladnutiu vzťahov medzi ním a toskánskou populáciou, ktorá síce uznávala prínos jeho reforiem, no vnímala ho ako cudzieho a chladného technokrata moci.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Hospodárnosť sa prejavovala aj v panovníkovom odievaní a stravovaní. Leopold uprednostňoval jednoduché civilné odevy pred drahými uniformami a okázalými šperkami, čím sa snažil demonštrovať obraz občianskeho vládcu. Jeho stôl bol skromný a výdavky na stravovanie dvoranov boli pod neustálou kontrolou finančných úradníkov. Táto politika šetrenia umožnila akumulovať prostriedky pre štátne investície, no zároveň oslabila reprezentatívnu funkciu veľkovojvodstva na medzinárodnom poli. Vo Florencii sa Leopold obklopoval skôr vzdelancami a vedcami než príslušníkmi nobility, čo ešte viac prehlbovalo priepasť medzi dvorom a miestnou šľachtou.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Vzťah k Viedni a mocenská dualita s Jozefom II. ===
Vzťah Petra Leopolda k viedenskému dvoru a k jeho staršiemu bratovi, cisárovi Jozefovi II., bol definovaný napätím medzi rodinnou lojalitou a snahou o udržanie suverenity Toskánskeho veľkovojvodstva. Právny rámec sekundogenitúry z roku 1738 a následné rodinné pakty Habsburgovcov určovali, že Toskánsko musí ostať administratívne oddelené od rakúskych dedičných krajín. Leopold tento status dôsledne bránil pred snahami Jozefa II. o užšiu integráciu veľkovojvodstva do celoštátneho systému monarchie. Cisár vnímal Toskánsko ako experimentálne pole pre svoje radikálne reformy, kým Leopold trval na tom, že toskánske pomery si vyžadujú špecifický prístup odlišný od centralistických snáh Viedne. Ich vzájomná korešpondencia, ktorá prebiehala takmer denne, odhaľuje hlboké rozdiely v ich vnímaní štátnej moci a metodiky vládnutia.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Mocenská dualita medzi bratmi sa naplno prejavila v prístupe k reformám. Jozef II. presadzoval zmeny prostredníctvom direktívnych výnosov a vojenskej disciplíny, pričom ignoroval lokálne tradície a odpor stavov. Leopold v Toskánsku volil cestu postupnej transformácie podloženej štúdiom miestnych reálií a hľadaním konsenzu s časťou vzdelaných elít. Počas svojich návštev Viedne v rokoch 1770, 1778 a 1784 Leopold podroboval bratovu politiku ostrej kritike vo svojich tajných denníkoch. Jozefa obviňoval z despotizmu a z necitlivého narúšania spoločenských štruktúr, čo podľa neho viedlo k nestabilite ríše. Leopold vnímal [[jozefinizmus]] ako nebezpečný radikalizmus, ktorý ohrozuje samotnú existenciu dynastie, a vo Florencii sa snažil o vytvorenie alternatívneho modelu osvietenského vládnutia založeného na zákonnosti a inštitucionálnych zárukách.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Napriek politickým nezhodám zostával Leopold dôležitým konzultantom pre Máriu Teréziu až do jej smrti v roku 1780. Panovníčka často využívala Leopoldov analytický talent na vyvažovanie Jozefovej impulzívnosti. Po roku 1780 sa však tlak Jozefa II. na Leopolda stupňoval, najmä v otázkach zahraničnej politiky a vojenskej spolupráce. Jozef požadoval, aby Toskánsko finančne prispievalo na rakúske vojny s Osmanskou ríšou a aby koordinovalo svoje diplomatické kroky výhradne s Viedňou. Leopold sa týmto snahám bránil argumentom o finančnej vyčerpanosti veľkovojvodstva a o potrebe neutrality v stredomorskom priestore. Táto rezistencia viedla k dočasnému ochladeniu vzťahov, ktoré trvalo až do vypuknutia vážnej vnútornej krízy v monarchii na konci 80. rokov 18. storočia.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Kríza v Rakúskom Nizozemsku a narastajúci odpor uhorskej šľachty voči Jozefovým reformám v roku 1789 prinútili cisára k užšej spolupráci s bratom. Jozef II., ktorého zdravie sa rapídne zhoršovalo, začal Leopolda vnímať ako jediného možného záchrancu dynastického dedičstva. Leopold z Florencie pozorne sledoval rozklad štátnej moci v ríši a bratovi adresoval memorandum, v ktorom mu odporúčal okamžité odvolanie najkontroverznejších reforiem v záujme upokojenia situácie. Zároveň začal pripravovať plány na prevzatie moci, pričom analyzoval chyby Jozefovej administratívy. Toskánsko v tomto období slúžilo ako bezpečné útočisko pre konzervatívnych aj osvietenských kritikov jozefinizmu, ktorí v Leopoldovi videli nádej na návrat k stabilnejšiemu a právne podloženému kurzu.

Vzťah oboch bratov sa definitívne uzavrel vo februári 1790, kedy umierajúci Jozef II. povolal Leopolda do Viedne, aby prevzal regentstvo. Leopold však do Viedne dorazil až po bratovej smrti, čo mu umožnilo dištancovať sa od Jozefovho odkazu a vystupovať ako nezávislý arbiter schopný vyriešiť nahromadené konflikty. Roky strávené v Toskánsku a neustála konfrontácia s bratovým štýlom vládnutia vybavili Leopolda politickou skúsenosťou, ktorá bola v momente jeho nástupu na cisársky trón kľúčová pre záchranu habsburskej monarchie pred úplným kolapsom. Rozdielnosť ich prístupov k moci zostáva jednou z hlavných tém komparatívnej histórie osvietenského absolutizmu, kde Leopoldova toskánska éra predstavuje pragmatický protipól k jozefínskemu vizionárstvu.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

== Cisár (1790 - 1792) ==
Po príchode do Viedne, ako následne korunovaný cisár [[Rímskonemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] a [[Uhorsko|uhorský]] kráľ (korunovaný [[11. novembra]] [[1790]]), sa rozhodol rýchle riešiť zdedené problémy, ktoré sa nahromadili predovšetkým v poslednom roku. Pre upokojenie [[šľachta|šľachty]] potvrdil zrušenie berného a urbariálneho patentu, a [[rímskokatolícka cirkev|cirkev]] si priblížil, keď vrátil výchovu kňazov z generálnych seminárov do jej rúk. Uvoľnil tiež poriadanie pre ľud skôr obvyklých procesií a pútí.

Pokoj sa snažil Leopold II. nastoliť i na ďalších miestach, kde jeho predchodca vyvolal rozpory. Rýchlo ukončil mierom vo Sviščove vojnu na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]] proti [[Osmanská ríša|Turkom]], pretože potreboval upokojiť [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Prusko]]. Podarilo sa mu rýchlo zvládnuť nepokojnú situáciu na území Uhorska a povstanie na území Rakúskeho Holandska (dnešné [[Belgicko]]). 
Časom stále viac upieral zrak k Francúzsku, kde zúrila revolúcia, ktorá sa dotýkala jeho sestry [[Mária Antoinetta|Márie Antoinetty]] a predovšetkým hrozila prekročením hraníc i do iných krajín. Vydal teda s pruským kráľom [[Fridrich Viliam II. (Prusko)|Fridrichom Viliamom II.]] a saským kurfirstom [[Fridrich Albert II.|Fridrichom Albertom II.]] v [[Pilnitz]]i (blízko [[Drážďany|Drážďan]]) v auguste [[1791]] [[Pilnická deklarácia|Pilnickú deklaráciu]], na ktorej základe bola na ďalší rok vo februári medzi Pruskom a Habsburskou monarchiou uzatvorená spojenecká zmluva namierená proti revolučnému Francúzsku.

Leopold II. sa od svojho brata odlišoval aj tým, že vrátil Čechom svätováclavské klenoty do [[Praha|Prahy]] a [[6. septembra]] [[1791]] prijal pri obrade v [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrále sv. Víta]] titul českého kráľa. Cisár rozumel po [[čeština|česky]] a v centre Čiech vtedy dokonca pobudol niekoľko týždňov. Nielen [[Praha]] žila touto udalosťou niekoľko mesiacov. Technika sa pri príležitosti takejto vzácnej návštevy predháňala s umením, keď sa v [[Klementinum|Klementine]] konala prvá česká priemyselná výstava a v Nosticovom divadle pre zmenu bola hraná objednaná [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartova]] opera [[La Clemenza di Tito]].

== Smrť a nástupníctvo ==
Cisár Leopold II. zomrel nečakane rýchlo, sotva stačil stabilizovať pomery v krajine a jej vonkajšie vzťahy. Na cisársky stolec zasadol jeho syn František Jozef Karol, ako [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]

== Rodinné pomery ==
Leopold II. sa v r. [[1765]] oženil so španielskou infantkou [[Mária Ludovika Španielska|Máriou Ludovikou]], dcérou španielskeho kráľa [[Karol III. (Španielsko)|Karola III.]] a [[Mária Amália Saská|Márie Amálie Saskej]]. Počas ich dvadsaťsedemročného manželstva sa im narodilo šestnásť detí:
* [[Mária Terézia Habsbursko-lotrinská (1767)|Mária Terézia]] (* [[14. január]] [[1767]] – † [[7. november]] [[1827]]) ∞ [[1787]] [[Anton (Sasko)|Anton]] (* [[1755]] – † [[1836]]), saský kráľ
* [[František II. (Svätá rímska ríša)|František]] (* [[12. február]] [[1768]] – † [[2. marec]] [[1835]]), neskorší cisár František II. ∞
** 1/ [[1788]] [[Alžbeta Wilhelmína Württemberská]] (* [[1767]] – † [[1790]])
** 2/ [[1790]] [[Mária Terézia Neapolsko-sicílska]] (* [[1772]] – † [[1807]])
** 3/ [[1808]] [[Mária Ludovika Modenská]] (* [[1787]] – † [[1816]])
** 4/ [[1816]] [[Karolína Augusta Bavorská]] (* [[1792]] – † [[1873]])
* [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand]] (* [[6. máj]] [[1769]] – † [[16. jún]] [[1824]]) ∞
** 1/ [[1790]] [[Lujza Mária Neapolsko-sicílska]] (* [[1773]] – † [[1802]])
** 2/ [[1821]] [[Mária Ferdinanda Saská]] (* [[1796]] – † [[1865]])
* Mária Anna (* [[21. apríl]] [[1770]] – † [[1. október]] [[1809]]), opátka v Prahe
* [[Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky|Karol Ľudovít]] (* [[5. september]] [[1771]] – † [[30. apríl]] [[1847]]) ∞ [[1815]] [[Henrietta Nasavsko-weilburská]] (* [[1797]] – † 1[[829]])
* [[Alexander Leopold Habsburský (1772 – 1795)|Alexander Leopold]] (* [[14. august]] [[1772]] – † [[12. júl]] [[1795]]), uhorský palatín
* Albert Ján (* [[19. september]] [[1773]] – † [[22. júl]] [[1774]])
* Maximilián (* [[23. december]] [[1774]] – † [[10. marec]] [[1778]])
* [[Jozef Anton Habsbursko-lotrinský|Jozef Anton]] (* [[9. marec]] [[1776]] – † [[13. január]] [[1847]]), uhorský palatín ∞
** 1/ [[1799]] [[Alexandra Pavlovna Romanovová]] (* [[1783]] – † [[1801]])
** 2/ [[1815]] [[Hermína Anhaltská]] (* [[1797]] – † [[1817]])
** 3/ [[1819]] [[Mária Dorota Württemberská]] (* [[1797]] – † [[1855]])
* [[Mária Klementína Habsbursko-lotrinská|Mária Klementína]] (* [[24. apríl]] [[1777]] – † [[15. november]] [[1801]]) ∞ 1797 [[František I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|František I.]] (* [[1777]] – † [[1830]]), kalábrijský vojvoda a kráľ oboch Sicílií
* Anton Viktor (* [[31. august]] [[1779]] – † [[2. apríl]] [[1835]]), veľmajster rádu
* Mária Amália (* [[15. október]] [[1780]] – † [[25. december]] [[1798]])
* [[Ján Habsbursko-lotrinský|Ján]] (* [[20. február]] [[1782]] – † [[10. máj]] [[1859]]), generál a krátko cisársky zástupca v parlamente vo Frankfurte v r. [[1848]] ∞ [[1829]] morganatická manželka [[Anna Plochlová]] (* [[1804]] – † [[1885]])
* [[Rainer Jozef Habsbursko-lotrinský|Rainer Jozef]] (* [[30. september]] [[1783]] – † [[16. január]] [[1853]]), lombardsko-benátsky vicekráľ ∞ [[1820]] [[Mária Alžbeta Savojská]] (* [[1800]] – † [[1856]])
* [[Ľudovít Jozef Habsbursko-lotrinský|Ľudovít Jozef]] (* [[13. december]] [[1784]] – † [[21. december]] [[1864]]), člen rakúskej štátnej rady a regent v období vlády cisára [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinanda I.]]
* [[Rudolf Ján Habsbursko-lotrinský|Rudolf Ján]] (* [[8. január]] [[1788]] – † [[24. júl]] [[1831]]), olomoucký [[arcibiskup]] a [[kardinál]]

== Genealógia ==
{{Rodokmeň predkov
|1 = '''Leopold II.'''
|2 = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Lotrinský]]
|3 = [[Mária Terézia]]
|4 = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I.]]
|5 = [[Alžbeta Šarlota Orleánska]]
|6 = [[Karol VI. Habsburský]]
|7 = [[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská]]
|8 = [[Karol V. Lotrinský]]
|9 = [[Eleonóra Magdaléna Gonzagová]]
|10 = [[Filip I. Orleánsky]]
|11 = [[Alžbeta Šarlota Falcká]]
|12 = [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]]
|13 = [[Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská]]
|14 = [[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský]]
|15 = [[Kristína Lujza Öttingenská]]
|16 = [[Mikuláš II. (Lotrinsko)|Mikuláš II. Lotrinský]]
|17 = [[Klaudia Lotrinská]]
|18 = [[Karol II. Gonzaga]]
|19 = [[Mária Gonzaga]]
|20 = [[Ľudovít XIII.]]
|21 = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]]
|22 = [[Karol Ľudovít Falcký]]
|23 = [[Šarlota Hessensko-Kasselská]]
|24 = [[Ferdinand III. Habsburský]]
|25 = [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]]
|26 = [[Filip Viliam Falcký]]
|27 = [[Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská]]
|28 = 
|29 = 
|30 = [[Albrecht Arnošt I. Öttingenský]]
|31 = [[Kristína Frederika Württemberská]]
}}

== Panovnícke pomery ==
{{s-start}}
{{s-hou|meno='''Leopold II. Habsbursko-Lotrinský'''|[[Habsburgovci]]}}
{{s-pred|riadky=3|pred=[[Jozef II. Habsburský]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|Cisár Svätej rímskej ríše]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
{{s-potom|riadky=3|potom=[[František II. (Svätá rímska ríša)|František II. Habsburský]]}}
|-
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Česka|Český kráľ]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
|-
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Uhorska|Uhorský kráľ]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
{{s-end}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* [http://digitalna.kniznica.info/s/sXgMZqR4Xb ''Beschreibung der königl. hungarischen Krönung als Seine Apostolische Majestät Leopold der Zweyte zu Pressburg zum hungarischen Könige gekrönt wurde ...''] Wien: Hieronymus Löschenkohl, 1790. 57 s. -  Dielo opisujúce korunováciu Leopolda II.; dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]]
* KUNEC, Patrik: Leopold II. - reformátor v tieni staršieho brata. In: ''Historická revue'', roč. XXXI, 2020, č. 1, s. 46 - 53.
* PETRÁŇ, Josef: ''Kalendář : Velký stavovský ples v Nosticově Národním divadle v Praze dne 12. září 1791.'' Praha : Československý spisovatel, 1988, 304 s. [kniha o politických a kultúrnych súvislostiach korunovácie Leopolda II. na českého kráľa dňa 6. 9. 1791]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Deti Márie Terézie}}
{{Cisári Svätej rímskej ríše}}
{{Uhorskí panovníci}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]]
[[Kategória:Rímskonemeckí cisári]]
[[Kategória:Arcivojvodovia Rakúska]]
[[Kategória:Králi Česka]]
[[Kategória:Králi Uhorska]]
[[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]]
[[Kategória:Rytieri Radu čiernej orlice]]
[[Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana]]
[[Kategória:Pochovaní v kapucínskej krypte vo Viedni]]
[[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti z Viedne]]</text>
      <sha1>t8h17iad011arcyh6fl2mxt2u16jl27</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213368</id>
      <parentid>8213342</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T19:48:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28816-87</username>
        <id>294711</id>
      </contributor>
      <origin>8213368</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="105687" sha1="gcdu3dp8qidc7w7x31kkzhu3c5nv6lc" xml:space="preserve">{{Infobox Panovník
|meno              = Leopold II.
|titul             = ''Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, haličsko-ladomerský, arcivojvoda rakúsky, veľkovojvoda toskánsky, vojvoda luxemburský, milánsky, gróf flámsky''
|obrázok           = Mengs, Anton Raphael - Pietro Leopoldo d'Asburgo Lorena, granduca di Toscana - 1770 - PradoFXD.jpg
|popis obrázku     = Leopold II. v roku 1770
|pôvodné meno      = Peter Leopold Josef Anton Joachim Pius Gotthard
|obrázok erbu      = Greater Coat of Arms of Leopold II and Francis II, Holy Roman Emperors.svg 
|dátum narodenia   = [[5. máj]] [[1747]]
|miesto narodenia  = [[Viedeň]], [[Rakúske arcivojvodstvo]], [[Habsburská monarchia]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]]
|dátum úmrtia      = {{dúv|1792|3|1|1747|5|5}}
|miesto úmrtia     = [[Viedeň]], [[Rakúske arcivojvodstvo]], [[Habsburská monarchia]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]]
|miesto pochovania = [[Kapucínska krypta]]
|manželka          = [[Mária Ludovika Španielska]]
|potomstvo         = pozri [[#Rodinné pomery|rodinné pomery]]
|dynastia          = [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinská]]
|otec              = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I.]]
|matka             = [[Mária Terézia]]
|titul0            = cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa&lt;br /&gt;kráľ rímsky
|panovanie0        = [[1790]] – [[1792]]
|predchodca0       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]]
|nástupca0         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]
|titul1            = kráľ český
|panovanie1        = [[1790]] – [[1792]] 
|predchodca1       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca1         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] 
|titul2            = kráľ uhorský a chorvátsky 
|panovanie2        = [[1790]] – [[1792]]
|predchodca2       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca2         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]  
|titul3            = arcivojvoda rakúsky
|panovanie3        = [[1790]] – [[1792]] 
|predchodca3       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca3         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]  
|titul4            = veľkovojvoda toskánsky
|panovanie4        = [[1765]] – [[1790]]
|predchodca4       = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František II.]]
|nástupca4         = [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand III.]]
|portál1           = 
|portál2           = 
}}

'''Leopold II. Habsburský''' (* [[5. máj]] [[1747]], [[Viedeň]] – † [[1. marec]] [[1792]], Viedeň) bol v rokoch 1790 – 1792 cisár [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej národa nemeckého]], kráľ uhorský, český a chorvátsko-slavónsky, v rokoch 1765 – 1790 (ako Peter Leopold I.) toskánsky veľkovojvoda a od narodenia arcivojvoda rakúsky. Ako deviaty potomok a tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a cisára [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]] sa stal zakladateľom toskánskej línie habsbursko-lotrinskej dynastie a jedným z najvýznamnejších predstaviteľov európskeho osvietenstva. Hoci jeho vláda nad celou [[Habsburská monarchia|habsburskou monarchiou]] trvala len dva roky, v historiografii je vnímaný ako brilantný politik, diplomat a reformátor, ktorému sa podarilo zachrániť ríšu pred hroziacim rozpadom a občianskou vojnou.

Leopoldova politická dráha sa začala formovať v [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskom veľkovojvodstve]], ktoré spravoval celých dvadsaťpäť rokov. Na rozdiel od svojho staršieho brata [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý presadzoval reformy cestou direktívneho a často necitlivého [[Absolutizmus|absolutizmu]], Leopold v Toskánsku uplatňoval metódu postupných zmien založených na hlbokej analýze spoločenských a hospodárskych pomerov. Jeho toskánske obdobie je považované za vrchol [[Osvietenstvo|osvietenského]] vládnutia v Európe. Medzi jeho najrevolučnejšie činy patrila reforma trestného práva z roku 1786, známa ako ''Leopoldina'', ktorou bolo v Toskánsku ako v prvom modernom štáte na svete úplne zrušené mučenie a trest smrti. Okrem toho inicioval hlboké hospodárske reformy vrátane zrušenia cechov, zavedenia voľného obchodu s obilím a pokusov o zavedenie ústavného systému, ktorý by obmedzil panovnícku moc v prospech volených orgánov.

Keď vo februári 1790 Leopold nastúpil na trón po bezdetnom bratovi Jozefovi II., prevzal monarchiu v stave hlbokej vnútornej a medzinárodnej krízy. Jozefove radikálne reformy viedli k otvorenému povstaniu v [[Rakúske Nizozemsko|Rakúskom]] [[Rakúske Nizozemsko|Nizozemsku]] (dnešné Belgicko) a k hrozbe ozbrojenej revolty uhorskej šľachty. Štát bol navyše vyčerpaný nepopulárnou vojnou s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a čelil nepriateľskému spojenectvu [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] a [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británie]]. Leopold II. preukázal mimoriadny diplomatický takt, keď v priebehu niekoľkých mesiacov dokázal upokojiť domáce stavy kombináciou formálnych ústupkov a rázneho postupu. Uhorskú šľachtu si naklonil obnovením platnosti starej ústavy a uskutočnením okázalej korunovácie v [[Bratislava|Bratislave]] (v tom čase Prešporok) v novembri 1790, čím stabilizoval integritu krajiny bez toho, aby sa vzdal kľúčových štátnych vymožeností.

V zahraničnej politike dosiahol Leopold II. sériu úspechov, ktoré zabránili európskej izolácii Rakúska. [[Reichenbachský mier (1790)|Reichenbachským mierom]] z roku 1790 eliminoval hrozbu vojny s Pruskom a následne uzavrel [[Svištovský mier]] s Osmanmi, čím ukončil nákladný konflikt na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. Jeho postoj k prebiehajúcej [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcii]] bol spočiatku zdržanlivý a racionálny. Napriek tomu, že jeho sestra [[Mária Antoinetta]] bola francúzskou kráľovnou, Leopold sa dlho vyhýbal vojenskej intervencii, ktorú považoval za nebezpečnú pre stabilitu Európy. Až radikalizácia revolučných udalostí a ohrozenie kráľovskej rodiny ho v auguste 1791 viedli k podpisu [[Pilnická deklarácia|Pilnickej deklarácie]]. Tá mala slúžiť skôr ako diplomatický nátlak na francúzskych revolucionárov než ako priama vyhláška vojny, no po jeho smrti sa stala jedným z formálnych dôvodov na začatie dlhoročných koaličných vojen.

Leopold II. zomrel nečakane 1. marca 1792 vo veku 44 rokov, práve vo chvíli, keď sa mu podarilo konsolidovať moc a pripraviť pôdu pre novú éru stabilného osvietenského vládnutia. Jeho smrť znamenala prelom v dejinách monarchie, keďže jeho syn a nástupca [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] pod vplyvom vojnových udalostí a strachu z revolúcie nastúpil cestu konzervativizmu a policajného štátu. Leopold II. zostáva v dejinách zapísaný ako panovník-filozof, ktorý veril v silu zákona a inštitúcií, a ako štátnik, ktorý dokázal v kritických okamihoch uprednostniť pragmatický kompromis pred ideologickou neústupnosťou. Jeho rozsiahle potomstvo (celkovo 16 detí) zabezpečilo dynastickú kontinuitu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] až do zániku monarchie v roku 1918.

== Pôvod a raná mladosť (1747 – 1765) ==

=== Narodenie a politický kontext dynastie ===
[[Súbor:La famille de Marie-Thérèse d'Autriche et François de Lorraine en 1756.jpg|náhľad|Rodina [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]] v roku 1756 (Leopold stojaci vedľa Márie Terézie po jej pravej ruke (na obraze naľavo od nej)]]
Arcivojvoda Peter Leopold sa narodil v stredu 5. mája 1747 o 11:30 predpoludním v cisárskej letnej rezidencii [[Zámok Schönbrunn|Schönbrunn]] vo [[Viedeň|Viedni]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Leopold II.: Erzherzog von Österreich, Grossherzog von Toskana, König von Ungarn und Böhmen, römischer Kaiser|url=https://books.google.sk/books/about/Leopold_II.html?id=eCsGAQAAIAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Herold|rok=1963|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: eCsGAQAAIAAJ|meno=Adam|priezvisko=Wandruszka}}&lt;/ref&gt; Bol deviate dieťa a v poradí tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]], čo v čase jeho narodenia znamenalo relatívne nízku pravdepodobnosť priameho nástupu na hlavný trón monarchie. Geopolitický kontext jeho narodenia bol determinovaný finálnou fázou [[Vojna o rakúske dedičstvo|vojny o rakúske dedičstvo]] (1740 – 1748), v ktorej sa jeho matka, Mária Terézia, snažila legitimizovať svoje nástupnícke práva a upevniť integritu habsburských dŕžav proti koalícii vedenej [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]] a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskom]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Enlightenment and Reform in Eighteenth-century Europe|url=https://books.google.sk/books/about/Enlightenment_and_Reform_in_Eighteenth_C.html?id=Fx5alkfMc2AC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Bloomsbury Academic|rok=2005-03-24|isbn=978-1-86064-950-9|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Fx5alkfMc2AC|meno=Derek|priezvisko=Beales}}&lt;/ref&gt; Narodenie ďalšieho zdravého mužského potomka bolo vnímané ako dôležitý prvok dynastickej stability a biologického zabezpečenia [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinského]] rodu, ktorého existencia bola ešte niekoľko rokov predtým vážne ohrozená absenciou mužských dedičov po smrti [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]]&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Die Lebenswelt der Habsburger: Kultur- und Mentalitätsgeschichte einer Familie|url=https://books.google.sk/books/about/Die_Lebenswelt_der_Habsburger.html?id=C660AAAAIAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Styria|rok=1997|isbn=978-3-222-12424-2|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: C660AAAAIAAJ|meno=Karl|priezvisko=Vocelka|meno2=Lynne|priezvisko2=Heller}}&lt;/ref&gt;

Samotný akt narodenia a následné ceremoniálne úkony podliehali prísnemu dvoru a etikete španielskeho dvornému protokolu. Ešte v deň narodenia bol novorodenec pokrstený v Rytierskej sále paláca Schönbrunn viedenským [[Apoštolský nuncius|nunciom]], pričom mu bola udelená nezvyčajne dlhá séria mien: ''Petrus Leopoldus Ioannes Antonius Ioachimus Pius Gotthardus''. Výber krstného mena Peter bol v habsburskej tradícii netypický a predstavoval priamy politický signál smerom k [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskemu veľkovojvodstvu]]. Na základe [[Viedenský mier (1738)|Viedenského mieru]] (1738) bolo toto územie pridelené Františkovi I. Lotrinskému ako kompenzácia za stratu [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]], avšak s podmienkou, že sa z neho stane sekundogenitúra, teda dŕžava určená pre druhorodeného syna, aby sa zabránilo trvalej personálnej únii s Rakúskom.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Franz Pesendorfer, Die Habsburger in der Toskana“ – Bücher gebraucht, antiquarisch &amp; neu kaufen | url = https://www.booklooker.de/B%C3%BCcher/Angebote/autor=Franz+Pesendorfer&amp;titel=Die+Habsburger+in+der+Toskana | vydavateľ = www.booklooker.de | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = de}}&lt;/ref&gt; Meno Peter malo evokovať pamiatku na posledných vládcov z rodu [[Mediciovci|Mediciovcov]] a demonštrovať pripravenosť novej dynastie rešpektovať lokálne tradície tohto talianskeho štátu.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Florence in the Forgotten Centuries, 1527–1800: A History of Florence and the Florentines in the Age of the Grand Dukes|url=https://books.google.sk/books/about/Florence_in_the_Forgotten_Centuries_1527.html?id=4a7tAAAAQBAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=University of Chicago Press|rok=2013-10-30|isbn=978-0-226-11595-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 4a7tAAAAQBAJ|meno=Eric|priezvisko=Cochrane}}&lt;/ref&gt; Meno Leopold zasa odkazovalo na rakúskeho patróna a dynastickú kontinuitu s viedenským dvorom.
[[Súbor:Archduke Peter Leopold, later Leopold II, 1762 by Liotard.jpg|vľavo|náhľad|Obraz Leopolda II. z roku 1762]]
Z hľadiska dynastického práva bol Leopold od momentu narodenia subjektom tzv. rodinných paktov, ktoré definovali jeho budúce postavenie ako suverénneho vládcu v Taliansku, zatiaľ čo jeho starší bratia, Jozef a [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karol Jozef]], mali zabezpečiť správu [[Dedičné krajiny (Rakúsko)|dedičných krajín]] a [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Táto predurčenosť na „vedľajšiu“ rolu panovníka v Toskánsku umožnila, aby sa v jeho výchove v porovnaní s Jozefom II. kládol menší dôraz na vojenskú reprezentáciu a viac na civilnú správu a teoretické vedy. Napriek tomu, že bol v poradí až tretím synom, jeho matka Mária Terézia venovala jeho fyzickému a mentálnemu vývoju zvýšenú pozornosť, o čom svedčí aj zachovaná korešpondencia a lekárske správy o jeho zdravotnom stave v ranom veku, ktorý bol na rozdiel od viacerých jeho súrodencov, ktorí podľahli detským chorobám, veľmi stabilný.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Hoci sa v prvých rokoch Leopoldovho života neočakávalo, že by kedykoľvek zasadol na cisársky trón, politická realita viedenského dvora v polovici 18. storočia vyžadovala, aby bol každý mužský člen rodiny pripravený na komplexnú diplomatickú a administratívnu rolu. Obdobie jeho raného detstva bolo poznačené tzv. diplomatickou revolúciou z roku 1756, kedy sa Rakúsko spojilo so svojím dlhoročným nepriateľom Francúzskom proti Prusku, čo neskôr priamo ovplyvnilo aj Leopoldovu svadobnú politiku a výber jeho manželky zo španielskej línie [[Bourbonovci|Bourbonovcov]].&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=A History of the Habsburg Empire, 1526-1918|url=https://books.google.sk/books/about/A_History_of_the_Habsburg_Empire_1526_19.html?id=XavXBlL74ScC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=University of California Press|rok=1974|isbn=978-0-520-02408-3|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: XavXBlL74ScC|meno=Robert A.|priezvisko=Kann}}&lt;/ref&gt;

=== Výchovný systém a pedagogické vedenie ===
Výchova arcivojvodu Petra Leopolda nepredstavovala len štandardnú prípravu aristokrata, ale bola precízne navrhnutým politickým procesom, ktorý Mária Terézia riadila prostredníctvom svojho povestného manuálu ''Instruktion''. Tento dokument, písaný vlastnou rukou panovníčky, slúžil ako záväzná metodika pre všetkých vychovávateľov a detailne určoval nielen rozsah vedomostí, ale aj formovanie morálneho profilu mladého arcivojvodu. Na rozdiel od výchovy staršieho brata Jozefa II., ktorá bola často poznačená konfliktami s autoritárskymi tútormi a matkinou snahou o úplné zlomenie vôle následníka, sa pri Leopoldovi uplatňoval o niečo flexibilnejší, hoci stále prísne asketický prístup. Systém bol založený na predpoklade, že panovník musí v prvom rade ovládať sám seba, svoje vášne a emócie, aby mohol racionálne vládnuť iným. Táto neustála sebareflexia a potláčanie vonkajších prejavov hnevu či radosti sa neskôr stali základným rysom Leopoldovej uzavretej a analytickej povahy.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Zlomovým momentom v jeho formovaní bolo menovanie grófa [[Franz Thurn-Valsassin|Franza Thurna-Valsassinu]] za hlavného vychovávateľa (''Ajo'') v roku 1753. Thurn bol skutočným mentorom, ktorý dokázal odhadnúť Leopoldov prirodzený sklon k tichému pozorovaniu. Pod jeho vedením sa výchova presunula z roviny mechanického učenia sa faktov do roviny analýzy spoločenských procesov. Leopold si osvojil schopnosť viesť si podrobné záznamy o ľuďoch vo svojom okolí, čo v dospelosti vyústilo do jeho povestnej siete informátorov a tajných denníkov, v ktorých si metodicky klasifikoval charaktery a schopnosti svojich úradníkov. Denný režim bol rozvrhnutý na minúty: začínal sa rannou [[Omša (bohoslužba)|omšou]] a [[Modlitba|modlitbami]], po ktorých nasledovali dopoludňajšie bloky [[Latinčina|latinčiny]] a [[Teológia|teológie]]. Popoludnia boli vyhradené pre praktické disciplíny, no i tie mali politický podtón – napríklad [[tanec]] nebol vnímaný ako kratochvíľa, ale ako nácvik dvorskej reprezentácie a ovládania vlastného tela pred verejnosťou.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Intelektuálny pilier jeho vzdelávania tvorili prednášky [[Karl Anton von Martini|Karla Antona von Martiniho]], popredného predstaviteľa viedenského osvietenstva a profesora prirodzeného práva. Martini ho zasvätil do teórie spoločenskej zmluvy. Leopold sa tak už v ranom veku stotožnil s myšlienkou, že legitimita panovníka nevyviera len z božej milosti, ale predovšetkým z jeho schopnosti zabezpečiť blaho poddaných prostredníctvom spravodlivých a všeobecne platných zákonov. Tento právny racionalizmus bol vyvažovaný vplyvom jezuitu [[Ignác Müller|Ignáca Müllera]], ktorý arcivojvodu učil históriu a náboženstvo. Müller v Leopoldovi prebudil záujem o rannokresťanské ideály a jansenistickú morálku, čo neskôr viedlo k jeho presvedčeniu, že [[cirkev]] by mala byť chudobná, pokorná a podriadená štátu v civilných záležitostiach. Táto kombinácia Martiniho legality a Müllerovho jansenizmu vytvorila z Leopolda panovníka, ktorý sa na cirkevné inštitúcie pozeral s vysokou mierou skepticizmu a pragmatizmu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Osobitné postavenie v Leopoldovom kurikulu mali prírodné vedy, ktoré v tom čase neboli bežnou súčasťou prípravy katolíckeho princa. Pod vedením [[Jean-Nathaniel Laugier|Jeana-Nathaniela Laugiera]] sa Leopold systematicky zaoberal [[Chémia|chémiou]] a experimentálnou fyzikou. V paláci Schönbrunn mal k dispozícii vybavené laboratórium, kde vykonával pokusy s elektrinou, metalurgiou a botanickými extraktmi. Leopold hľadal v prírodných vedách zákonitosti a poriadok, ktoré chcel neskôr aplikovať v sociálnom inžinierstve svojej ríše. Veda ho naučila trpezlivosti pri pozorovaní procesov a opatrnosti pred unáhlenými závermi. Keď sa po roku 1761 musel v dôsledku smrti brata Karola Jozefa rýchlo preorientovať na rolu toskánskeho následníka, jeho vzdelávanie sa doplnilo o intenzívne štúdium talianskej ekonómie a správy financií. 

=== Transformácia následníctva a právna úprava sekundogenitúry ===
Zásadný obrat v Leopoldovej životnej dráhe vyvolala smrť jeho staršieho brata [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karola Jozefa]], ktorý 26. januára 1761 podľahol [[Kiahne|kiahňam]]. Táto udalosť definitívne zrušila pôvodné plány na jeho cirkevnú kariéru a posunula ho na miesto priameho následníka Toskánskeho veľkovojvodstva. Status tohto územia bol medzinárodnoprávne ukotvený vo Viedenskom mieri z roku 1738, ktorý definoval krajinu ako sekundogenitúru habsbursko-lotrinskej dynastie. Hlavným politickým cieľom tohto ustanovenia bolo zabrániť trvalej personálnej únii s rakúskymi dedičnými krajinami a Svätou ríšou rímskou. Európske mocnosti, predovšetkým Francúzsko a španielski Bourbonovci, trvali na tom, aby Toskánsko zostalo samostatným štátnym celkom pod vládou druhorodeného syna, čím sa mala udržať mocenská rovnováha na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Leopoldova nová rola si vyžiadala okamžitú a radikálnu zmenu vzdelávacieho programu. V krátkom čase musel absolvovať intenzívny kurz talianskej konverzácie a právnej terminológie pod dohľadom odborníkov na toskánsku administratívu. Do jeho učebných osnov pribudli analýzy finančných výkazov florentskej pokladnice a štúdium agrárnej politiky v oblastiach Maremma a Val di Chiana. Jeho mentori v tomto období kládli dôraz na pochopenie špecifík toskánskeho systému, ktorý sa po vymretí rodu Mediciovcov nachádzal v stave hlbokej hospodárskej stagnácie. Leopold študoval správy regentskej rady, ktorá krajinu spravovala v mene jeho otca Františka I. Lotrinského, a postupne si vytváral vlastnú predstavu o nevyhnutných reformách.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Zmena následníckej línie so sebou priniesla aj nutnosť právneho ošetrenia Leopoldovho postavenia v rámci habsburského domu. V roku 1763 bol oficiálne vyhlásený za následníka toskánskeho trónu a boli vypracované dokumenty, ktoré presne špecifikovali jeho kompetencie a budúci vzťah k viedenskému dvoru. Táto fáza života v ňom upevnila sklon k politickej opatrnosti a metodickosti. Začal si viesť detailné personálne zoznamy a charakteristiky osôb, s ktorými by mohol vo Florencii prísť do styku, pričom využíval informácie z diplomatických hlásení. Viedenský dvor sledoval tento proces s uspokojením, keďže Leopold preukazoval schopnosť rýchlo si osvojiť zložité administratívne nuansy potrebné pre výkon suverénnej moci.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Paralelne s administratívnou prípravou prebiehali diplomatické rokovania o jeho sobáši, ktorý mal spečatiť spojenectvo s bourbonovským Španielskom. Výber infantky [[Mária Ludovika Španielska|Márie Ludoviky]] bol strategickým ťahom Márie Terézie, zameraným na elimináciu pruského vplyvu v južnej Európe. Leopold prijal túto dynastickú povinnosť s pragmatizmom, ktorý bol preňho typický. Venoval sa štúdiu španielskych dvorských zvyklostí a nadviazal korešpondenciu so svojím budúcim svokrom [[Karol III. (Španielsko)|Karolom III.]] Celý tento proces transformácie z mladšieho arcivojvodu na suverénneho vládcu talianskeho štátu prebehol v priebehu štyroch rokov a pripravil Leopolda na rolu reformátora, ktorý mal z Toskánska vytvoriť modelový štát osvietenského absolutizmu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Svadba v Innsbrucku a tragický zlom roku 1765 ===
[[Súbor:Mengs - Maria Luisa of Spain, later Holy Roman Empress, Prado.jpg|vľavo|náhľad|[[Mária Ludovika Španielska]], manželka Leopolda II.]]
Zavŕšenie Leopoldovej mladosti a jeho prechod k samostatnému výkonu moci sa spája s diplomaticky motivovaným sobášom, ktorý mal upevniť vzťahy medzi habsburskou monarchiou a španielskymi Bourbonovcami. Sobáš s infantkou Máriou Ludovikou, dcérou španielskeho kráľa Karola III., predstavoval kľúčovú súčasť politiky Márie Terézie zameranej na vytvorenie pevného bloku katolíckych mocností v Európe. Po predbežných rokovaniach bol zväzok potvrdený v zastúpení (''per procurationem'') v [[Madrid|Madride]], no osobné stretnutie novomanželov a hlavné slávnosti boli naplánované na leto 1765 v [[Innsbruck|Innsbrucku]]. Voľba tirolskej metropoly mala demonštrovať jednotu ríše a blízkosť k rakúskym dŕžavám v Taliansku. Prípravy na slávnosti trvali niekoľko mesiacov a zahŕňali výstavbu dočasných architektonických štruktúr, vrátane víťazného oblúka, ktorý dodnes stojí na južnom konci ulice Maria-Theresien-Straße.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Cisárska rodina dorazila do Innsbrucku v júli 1765, kde očakávala príchod španielskej infantky. Mária Ludovika cestovala loďou z [[Cartagena (Španielsko)|Cartageny]] do [[Janov (Taliansko)|Janova]] a následne pokračovala pozemnou cestou cez severné Taliansko. Slávnostný obrad sa uskutočnil 5. augusta 1765 v innsbruckom farskom kostole svätého Jakuba. Leopold mal v čase svadby osemnásť rokov a jeho manželka devätnásť. Program osláv bol navrhnutý ako veľkolepá prezentácia dynastickej moci, pričom zahŕňal operné predstavenia, verejné hostiny pre tisíce hostí a bály v priestoroch innsbruckého Hofburgu. Tieto udalosti však boli náhle prerušené tragickou udalosťou, ktorá zásadne zmenila politické usporiadanie strednej Európy.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Maria Louise, Erzherzogin von Oesterreich, Kaiserin der Franzosen|url=https://books.google.sk/books/about/Maria_Louise_erzherzogin_von_Oesterreich.html?id=28E745fhyk4C&amp;redir_esc=y|vydavateľ=W. Braumüller|rok=1873|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: 28E745fhyk4C|meno=Joseph Alexander freiherr von|priezvisko=Helfert}}&lt;/ref&gt;

Dňa 18. augusta 1765, počas návratu z divadelného predstavenia v neskorých večerných hodinách, postihla Leopoldovho otca, cisára Františka I. Lotrinského, náhla nevoľnosť. Cisár skonal na následky [[Cievna mozgová príhoda|mŕtvice]] v náručí svojho najstaršieho syna Jozefa II. priamo v priestoroch paláca. Smrť panovníka vyvolala na dvore hlboký šok a okamžite ukončila všetky svadobné radovánky. Z hľadiska ústavného práva táto udalosť spustila okamžitý transfer moci. Jozef II. bol vyhlásený za cisára Svätej ríše rímskej a stal sa spoluvladárom svojej matky v rakúskych dedičných krajinách. Zároveň podľa vopred dohodnutých ustanovení o sekundogenitúre prešlo suverénne právo nad Toskánskym veľkovojvodstvom priamo na Petra Leopolda.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Leopold sa tak stal vládcom Toskánska v situácii poznačenej rodinnou tragédiou a nutnosťou urýchlene prevziať administratívnu zodpovednosť. Mária Terézia v stave hlbokého vdovského smútku rozhodla o transformácii miestnosti, v ktorej jej manžel zomrel, na kaplnku a nariadila vybudovanie kláštora pre šľachtičné, ktoré sa mali modliť za spásu jeho duše. Leopold bol v tejto krízovej chvíli nútený preukázať vysokú mieru sebaovládania a politickej zrelosti. Už 21. augusta 1765, len tri dni po smrti otca a šestnásť dní po vlastnej svadbe, opustil Innsbruck, aby sa vydal na cestu do svojej novej rezidencie vo [[Florencia|Florencii]]. Cesta cez [[Brennerský priesmyk]] a severotalianske nížiny prebehla bez väčších ceremónií, v súlade s oficiálnym štátnym smútkom.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Veľkovojvoda toskánsky (1765 – 1790) ==

=== Prevzatie moci a počiatočná administratívna reorganizácia ===
[[Súbor:Pompeo Batoni 002.jpg|náhľad|Leopold (vľavo) s jeho bratom [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefom II.]] Obraz z roku 1769]]
Peter Leopold dorazil do Florencie 13. septembra 1765, čím sa fakticky skončilo dvadsaťosemročné obdobie [[Regent|regentstva]], počas ktorého bolo Toskánsko spravované ako sekundogenitúra závislá od politických rozhodnutí Viedne.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Po smrti posledného veľkovojvodu z rodu Mediciovcov, [[Gian Gastone de' Medici|Giana Gastoneho]], v roku 1737, krajinu riadila Regentská rada ([[Consiglio di Reggenza]]) pod vedením lotrinských šľachticov a viedenských úradníkov. Tento systém viedol k odlevu kapitálu do rakúskych krajín a k stagnácii miestnych inštitúcií. Leopoldov nástup znamenal transformáciu Toskánska na suverénny štát s vlastným administratívnym centrom, pričom jeho prvoradým cieľom bolo odstránenie vplyvu Regentskej rady a nastolenie priameho kabinetného štýlu vládnutia.

Bezprostredne po usadení sa v paláci Pitti Leopold inicioval hĺbkovú revíziu štátnych štruktúr.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Zrušil kompetencie starých regentských orgánov a moc sústredil v rukách úzkeho okruhu poradcov, ktorých si vybral na základe ich odborných schopností a lojality k reformným ideálom. Medzi kľúčové postavy tejto ranej fázy patrili [[Pompeo Neri]], skúsený právnik a ekonóm, ktorého Leopold povolal späť z [[Miláno|Milána]], a [[Francesco Maria Gianni]], ktorý sa stal hlavným architektom hospodárskych zmien. Leopold zaviedol systém piatich štátnych sekretariátov (vojenský, zahraničný, vnútorný, finančný a cirkevný), ktoré podliehali jeho priamemu dohľadu.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Každý sekretár bol povinný predkladať denné hlásenia, ktoré veľkovojvoda osobne analyzoval v ranných hodinách.

Dôležitým krokom k dosiahnutiu administratívnej nezávislosti bolo oddelenie toskánskych štátnych financií od súkromného majetku habsbursko-lotrinskej dynastie. Leopold presadil vytvorenie samostatnej štátnej pokladnice (''erario''), čím zabránil ďalšiemu využívaniu toskánskych daňových výnosov na financovanie rakúskych vojenských kampaní alebo viedenského dvora. Táto finančná autonómia umožnila alokáciu prostriedkov do rozvoja miestnej infraštruktúry a poľnohospodárstva. Súčasne s tým nariadil vypracovanie podrobného [[Kataster nehnuteľností|katastra]] a inventarizáciu štátnych pozemkov, čo slúžilo ako podklad pre neskoršiu daňovú reformu a liberalizáciu trhu s pôdou.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=La Costituzione toscana immaginata dal granduca Pietro Leopoldo memoria del senatore F.M. Gianni, scritta nell'anno 1805|url=https://books.google.sk/books/about/La_Costituzione_toscana_immaginata_dal_g.html?id=ARY1AAAAIAAJ&amp;redir_esc=y|rok=1847|jazyk=it|poznámka=Google-Books-ID: ARY1AAAAIAAJ|meno=Francesco Maria|priezvisko=Gianni}}&lt;/ref&gt;

Leopoldov prístup k správe štátu sa vyznačoval extrémnou metodickosťou a využívaním nástrojov systematického dozoru. Vybudoval aparát informátorov a úradníkov, ktorí mali za úlohu zhromažďovať informácie o fungovaní súdov, charitatívnych inštitúcií a miestnych samospráv. Sám si viedol tajné archívy a denníky, do ktorých si zaznamenával podrobné charakteristiky každého vyššieho úradníka, vrátane informácií o ich rodinných väzbách, majetkových pomeroch a morálnom profile. Tento systém mu umožnil eliminovať korupciu v štátnom aparáte a nahradiť neefektívnych predstaviteľov aristokracie vzdelanými byrokratmi z radov strednej vrstvy. Týmto spôsobom podkopal tradičné mocenské postavenie florentskej šľachty a vytvoril modernú byrokraciu oddanú panovníkovi.

Reorganizácia sa dotkla aj súdnej moci, kde Leopold začal s postupným obmedzovaním právomocí starých feudálnych súdov v prospech centrálnych justičných orgánov. Nariadil revíziu legislatívnych noriem z obdobia Mediciovcov, ktoré boli v mnohých prípadoch protichodné a neprehľadné. Hoci k vydaniu komplexného trestného zákonníka došlo až v roku 1786, základy právnej stability boli položené už v prvých piatich rokoch jeho vlády prostredníctvom série menších dekrétov upravujúcich procesné právo a väzenstvo. V roku 1770 zaviedol novú štruktúru mestskej samosprávy vo Florencii, čím zjednodušil správu mesta a posilnil vplyv štátnej exekutívy na komunálnej úrovni.

=== Hospodárska politika a fyziokratické reformy ===
[[Súbor:Mengs, Anton Raphael - Pietro Leopoldo d'Asburgo Lorena, granduca di Toscana - 1770 - PradoFXD.jpg|vľavo|náhľad|Leopold ako veľkovojvoda toskánsky, obraz z roku 1770]]
Hospodárska transformácia Toskánska pod vedením Petra Leopolda predstavovala jeden z najkonzistentnejších pokusov o aplikáciu [[Fyziokratizmus|fyziokratických]] teórií v praxi osemnásteho storočia. Panovník vychádzal z presvedčenia, že primárnym zdrojom národného bohatstva je poľnohospodárska produkcia, ktorej rozvoj brzdili prežitky [[Merkantilizmus|merkantilizmu]] a [[Feudalizmus|feudálne]] reštrikcie. V úzkej spolupráci s hlavným ekonomickým poradcom Francescom Mariom Giannim inicioval Leopold prechod k systému voľného trhu, pričom eliminoval štátne zásahy do obehu tovarov a cien. Tento proces sa začal radikálnou reformou obchodu s obilím, ktorá mala vyriešiť chronický nedostatok potravín a stimulovať investície do agrárneho sektora.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Kľúčovým legislatívnym nástrojom tejto zmeny sa stal dekrét z 18. septembra 1767, ktorý zaviedol takmer úplnú slobodu vnútorného obchodu s obilninami. Leopold zrušil kompetencie starého úradu ''Abbondanza'', ktorý dovtedy kontroloval zásobovanie a umelo udržiaval nízke ceny, čo však viedlo k úpadku pestovateľov a rozmachu čierneho trhu. Nová legislatíva umožnila poľnohospodárom predávať úrodu za trhové ceny a voľne ju prepravovať medzi jednotlivými provinciami veľkovojvodstva. V roku 1775 bola táto sloboda rozšírená aj na zahraničný obchod, čím sa Toskánsko stalo prvým európskym štátom, ktorý plne realizoval zásadu ''laissez-faire'' v oblasti základných potravín.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Tieto opatrenia viedli k stabilizácii cien, zvýšeniu produkcie a odstráneniu hladomorov, ktoré predtým krajinu pravidelne postihovali.

Paralelne s liberalizáciou obchodu Leopold pristúpil k systematickej likvidácii korporatívnych bariér v priemysle a remeslách. Dekrétom z roku 1770 definitívne zrušil [[Cech|cechový systém]] vo Florencii a následne v celom štáte. Cechy vnímal ako prežitky [[Stredovek|stredoveku]], ktoré svojimi monopolmi a prísnymi pravidlami bránili inováciám, zvyšovali ceny výrobkov a obmedzovali prístup obyvateľstva k práci. Majetok zrušených cechov bol skonfiškovaný v prospech štátu alebo využitý na charitatívne účely, zatiaľ čo remeselná výroba sa stala slobodnou živnosťou prístupnou pre každého občana bez ohľadu na pôvod či predchádzajúce výsady. Tento krok podporil vznik drobného podnikania a zvýšil konkurencieschopnosť toskánskeho textilu a umeleckých remesiel na európskych trhoch.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Ďalším pilierom hospodárskeho rozvoja bolo odstránenie vnútorných colných bariér a zjednotenie daňového systému. Leopold zrušil množstvo lokálnych mýt a poplatkov, ktoré zaťažovali prepravu tovaru medzi mestami a zvyšovali transakčné náklady obchodníkov. Miesto neprehľadnej spleti feudálnych dávok zaviedol jednotnejšie zdaňovanie pozemkov, ktoré vychádzalo z nového katastrálneho vymeriavania. Tento proces bol sprevádzaný reformou obeživa a zjednotením mier a váh, čo uľahčilo obchodnú kalkuláciu a posilnilo integráciu toskánskeho trhu. Vláda súčasne investovala do budovania a opravy ciest, ktoré spájali vnútrozemské poľnohospodárske oblasti s prístavom [[Livorno]], kľúčovým uzlom pre export toskánskeho tovaru.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Najambicióznejšou časťou Leopoldovho ekonomického programu bola reforma vlastníctva pôdy, známa ako ''allivellazione''. Cieľom bolo vytvorenie vrstvy nezávislých roľníkov prostredníctvom rozpredaja štátnych a cirkevných pozemkov do dedičného prenájmu za fixný poplatok. Týmto spôsobom sa panovník snažil rozbiť neefektívne veľkostatky aristokracie a motivovať roľníkov k intenzívnejšiemu obhospodarovaniu pôdy, ktorú mohli považovať za vlastnú. Hoci táto reforma narazila na odpor šľachty a v niektorých oblastiach viedla k opätovnému skupovaniu pozemkov bohatými mešťanmi, viedla k výraznému zvýšeniu agrárnej produktivity a k celkovému rastu životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva. Leopoldova hospodárska politika tak premenila Toskánsko z hospodársky upadajúceho regiónu na dynamickú a prosperujúcu krajinu, ktorá slúžila ako inšpirácia pre osvietenských reformátorov v celej Európe.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Meliorácie a rozvoj poľnohospodárstva ===
Rozsiahle melioračné práce a systematické vysušovanie močiarov tvorili integrálnu súčasť Leopoldovho plánu na celkovú revitalizáciu toskánskeho hospodárstva. Panovník vnímal nehostinné a [[Malária|maláriou]] zamorené oblasti ako nevyužitý ekonomický potenciál a bezpečnostné riziko pre obyvateľstvo. Prioritu v tomto úsilí predstavovala oblasť [[Val di Chiana]] a prímorské územie Maremma, ktoré boli po stáročia zanedbávané a takmer vyľudnené. Leopoldov prístup k týmto projektom sa vyznačoval technokratickou precíznosťou, pričom sa opieral o najnovšie poznatky vtedajšej hydrologickej vedy a inžinierstva.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Vo Val di Chiana poveril veľkovojvoda vedením prác popredného matematika a inžiniera [[Vittorio Fossombroni|Vittoria Fossombroniho]]. Fossombroni presadil inovatívnu metódu známu ako ''bonifica per colmata'', ktorá spočívala v riadenom zaplavovaní depresií riečnymi nánosmi. Tento proces postupne zvyšoval úroveň terénu, čím dochádzalo k prirodzenému vysušovaniu pôdy bez potreby nákladných čerpacích systémov. Výsledkom viacročného úsilia bola premena neúrodných močiarov na jednu z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí v strednom Taliansku. Na získanej pôde nechal Leopold vybudovať sieť modelových fariem a ciest, ktoré uľahčili prepravu produktov na trhy vo Florencii a [[Arezzo|Arezze]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Memorie idraulico-storiche sopra la Val-di-Chiana|url=https://books.google.com.ec/books?id=KzGKxPg0bigC&amp;printsec=frontcover&amp;source=gbs_vpt_read#v=onepage&amp;q&amp;f=false|vydavateľ=A. Fumi|rok=1835|jazyk=it|poznámka=Google-Books-ID: KzGKxPg0bigC|meno=Vittorio|priezvisko=Fossombroni}}&lt;/ref&gt;

Ešte ambicióznejší, no zároveň problematickejší projekt predstavovala meliorácia Maremmy na západnom pobreží. Táto oblasť bola sužovaná endemickou maláriou, ktorá znemožňovala trvalé osídlenie a nútila roľníkov k sezónnej migrácii. Leopold investoval obrovské sumy do výstavby kanálov a hrádzí, pričom sa snažil o kolonizáciu územia prostredníctvom osadníkov z vnútrozemia. Napriek čiastočným úspechom pri vysušovaní jazera [[Castiglione (jazero)|Castiglione]] narážal projekt na technologické limity doby a vysokú úmrtnosť robotníkov. Panovník však trval na pokračovaní prác a osobne navštevoval staveniská, aby kontroloval priebeh vysušovania a podmienky v novovznikajúcich osadách.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Podpora poľnohospodárstva presahovala rámec inžinierskych stavieb a zahŕňala transfer technologických a botanických inovácií. Leopold úzko spolupracoval s ''Accademia dei Georgofili'', najstaršou poľnohospodárskou akadémiou v Európe, ktorej poskytoval štátne dotácie a priestory pre experimentálne pestovanie. Akadémia slúžila ako vedecké centrum pre testovanie nových odrôd plodín, moderných metód hnojenia a efektívnejších typov pluhov. Veľkovojvoda podporoval pestovanie kukurice, zemiakov a moruší pre rozvoj hodvábnictva, pričom nariadil vydávanie praktických príručiek pre roľníkov v ľudovom jazyku, aby sa nové poznatky dostali k priamym producentom.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Sociálny rozmer meliorácií bol úzko prepojený s reformou ''allivellazione'', kedy bola získaná pôda rozdeľovaná do dedičného nájmu. Leopold sledoval cieľ vytvoriť stabilnú vrstvu malých a stredných vlastníkov, ktorí by boli priamo zainteresovaní na dlhodobom zúrodňovaní pôdy. Hoci tento proces čelil sabotážam zo strany veľkostatkárov a komplikovanej byrokracii, viedol k výraznému nárastu populácie v predtým opustených regiónoch. Celkovo tieto agrárne a technické zásahy transformovali toskánsku krajinu, odstránili periodické hladomory a položili základy pre moderné poľnohospodárstvo, ktoré sa stalo dominantným odvetvím štátu až do polovice 19. storočia.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Reforma trestného práva a zákonník ''Leopoldina'' (1786) ===
Reforma trestného zákonodarstva v Toskánsku predstavuje najradikálnejší a v celoeurópskom kontexte najvýznamnejší legislatívny počin Petra Leopolda, ktorým premenil veľkovojvodstvo na svetový precedens osvietenskej jurisdikcie. Panovníkove úvahy o transformácii justičného systému boli vyvrcholením dvadsaťročného systematického pozorovania justičnej praxe, zhromažďovania kriminálnych štatistík a štúdia dobovej právnej filozofie. Kľúčovým intelektuálnym impulzom bolo dielo milánskeho právnika [[Cesare Beccaria|Cesareho Beccariu]], predovšetkým jeho traktát ''Dei delitti e delle pene'' (O zločinoch a trestoch) z roku 1764. Leopold sa plne stotožnil s Beccariovou tézou, že krutosť trestov neznižuje mieru kriminality a že štát nemá morálne právo siahnuť na život svojich občanov v rámci aktu pomsty.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Pred vydaním definitívnej reformy panovník osobne preveroval tisíce súdnych spisov a nariadil sudcom, aby mu predkladali správy o účinnosti jednotlivých typov trestov, pričom dospel k záveru, že neistota trestu a korupcia v súdnictve sú pre spoločnosť nebezpečnejšie než samotná miernosť zákonov.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Beccaria: 'On Crimes and Punishments' and Other Writings|url=https://books.google.sk/books/about/Beccaria_On_Crimes_and_Punishments_and_O.html?id=HwbvF8ymZawC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1995-04-13|isbn=978-0-521-47982-0|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: HwbvF8ymZawC|meno=Cesare marchese di|priezvisko=Beccaria}}&lt;/ref&gt;

Zavŕšením týchto príprav bolo vydanie ediktu o reforme trestného práva dňa 30. novembra 1786, ktorý je v historiografii známy pod názvom ''[[Zákonník Leopoldina|Leopoldina]]'' (formálne ''Riforma della legislazione criminale toscana''). Tento dokument pozostávajúci zo 119 článkov znamenal totálnu dekonštrukciu stredovekého a [[Barok|barokového]] právneho myslenia. Článok 51 tohto zákonníka vošiel do svetových dejín, nakoľko ním bolo v Toskánsku úplne a bez výnimky zrušené uplatňovanie [[Trest smrti|trestu smrti]]. Toskánsko sa tým stalo prvým suverénnym štátom na svete, ktorý tento inštitút ''[[De iure|de jure]]'' eliminoval zo svojho právneho poriadku, čím predbehlo všetky ostatné európske monarchie aj rodiace sa demokratické systémy.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Leopold v zdôvodnení uviedol, že trest smrti je barbarský relikt, ktorý neodráža kresťanské ani osvietenské hodnoty a je v ostrom rozpore s princípom prirodzeného práva na život. Namiesto popráv zaviedol systém doživotných [[Nútená práca|nútených prác]], ktoré mali páchateľovi umožniť aspoň čiastočnú spoločenskú nápravu a štátu priniesť ekonomický úžitok.

Paralelne so zrušením trestu smrti ''Leopoldina'' v článku 50 definitívne zakázala akékoľvek formy [[Mučenie|mučenia]], ktoré sa v toskánskom súdnictve bežne využívali na vynútenie priznania obvineného. Panovník vnímal útrpné právo ako neefektívny a krutý nástroj, ktorý viedol skôr k odsúdeniu nevinných než k odhaleniu pravdy. Zákaz mučenia si vyžiadal radikálnu zmenu v metodike vyšetrovania; sudcovia boli odteraz povinní zakladať svoje rozsudky na racionálnych dôkazoch, svedeckých výpovediach a materiálnych stopách, a nie na psychickom či fyzickom zlomení vyšetrovanej osoby.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Zákonník rovnako odstránil inštitút [[Konfiškácia|konfiškácie]] majetku odsúdených, ktorý Leopold považoval za hlboko nespravodlivý kolektívny trest postihujúci nevinných rodinných príslušníkov, čím fakticky chránil [[súkromné vlastníctvo]] pred svojvôľou štátnej moci. Zrušené boli aj ponižujúce telesné tresty, ako bolo biľagovanie žeravým železom či verejné mrzačenie, ktoré boli nahradené väzenskými trestami a peňažnými pokutami.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Reforma zásadným spôsobom zasiahla aj do procesného práva a postavenia obvineného v trestnom konaní. Leopold zaviedol princíp verejnosti súdneho procesu, čím ukončil éru tajných inkvizičných konaní, ktoré boli typické pre medicejské obdobie. Obvinený získal právo na právnu obhajobu a sudcovia boli povinní zverejňovať písomné odôvodnenia svojich verdiktov, čo malo slúžiť ako poistka proti justičným omylom a korupcii. Zákonník eliminoval kategóriu zločinu urážky veličenstva (''lèse-majesté'') v jej extrémnej podobe, čím sa výrazne obmedzil priestor pre politické zneužívanie trestného práva na elimináciu oponentov režimu. Panovník kládol dôraz na prevenciu kriminality a vnímal vzdelávanie a sociálnu starostlivosť ako účinnejšie nástroje boja proti zločinu než samotnú represiu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Inštitucionálne zastrešenie reformy zabezpečilo vytvorenie Najvyššieho tribunálu spravodlivosti (''Supremo Tribunale di Giustizia''), ktorý mal dohliadať na jednotnú aplikáciu zákonníka v celom veľkovojvodstve a slúžiť ako odvolacia inštancia. Leopold osobne dozeral na obsadzovanie sudcovských postov a preferoval právnikov oddaných osvietenským ideálom, pričom systematicky odstraňoval predstaviteľov starej aristokracie, ktorí bránili humanizácii práva. Hoci po Leopoldovom odchode na cisársky trón do Viedne a pod tlakom revolučných otrasov došlo v roku 1795 k dočasnému a čiastočnému obnoveniu trestu smrti pre výnimočné prípady ohrozenia štátu, duch ''Leopoldiny'' zostal v Toskánsku prítomný počas celého 19. storočia a stal sa základným pilierom moderného európskeho trestného práva. Medzinárodný význam tohto zákonníka podčiarkuje skutočnosť, že slúžil ako vzor pre reformy v Rakúsku, Rusku a neskôr aj v zjednotenom Taliansku, pričom dodnes je vnímaný ako jeden z dôležitých míľnikov v dejinách ľudských práv.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Cirkevná politika a synoda v Pistoii ===
Cirkevná politika Petra Leopolda v Toskánsku predstavovala jeden z najradikálnejších pokusov o podriadenie náboženských inštitúcií štátnemu dohľadu a o vnútornú očistu cirkvi v duchu [[Jansenizmus|jansenizmu]]. Panovník vychádzal z presvedčenia, že cirkev má plniť predovšetkým morálnu a vzdelávaciu funkciu, zatiaľ čo jej svetská moc, majetky a politický vplyv rímskej kúrie predstavujú prekážku modernizácie štátu. Leopold sa v tomto smere inšpiroval [[Galikanizmus|galikanizmom]] a [[Febronianizmus|febronianizmom]], ktoré zdôrazňovali autonómiu národných cirkví a moc [[Biskup|biskupov]] na úkor [[Pápež|pápežského]] absolutizmu. Jeho úsilie o reformu sa opieralo o presvedčenie, že panovník má právo a povinnosť zasahovať do cirkevných záležitostí (''ius majestas circa sacra''), ak ide o verejný poriadok a blaho poddaných.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Kľúčovým spojencom veľkovojvodu sa stal [[Scipione de' Ricci]], ktorého Leopold v roku 1780 vymenoval za biskupa v [[Pistoia|Pistoii]] a [[Prato|Prate]]. Ricci bol horlivým zástancom jansenizmu a spoločne s panovníkom vypracoval plán na hlbokú transformáciu náboženského života. Ich cieľom bolo zjednodušenie liturgie, odstránenie prepychu z kostolov a presun dôrazu z vonkajších prejavov zbožnosti na vnútornú vieru a štúdium [[Biblia|Písma]]. Leopold nariadil zrušenie početných náboženských bratstiev, ktoré považoval za neefektívne a finančne netransparentné. Súčasne pristúpil k redukcii počtu cirkevných sviatkov, nakoľko ich vysoký počet negatívne ovplyvňoval hospodársku produktivitu a zvádzal pracujúce obyvateľstvo k nečinnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Peter Hersche, Der Spätjansenismus in Österreich, Vienne, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1977, 451 p.|url=https://www.cambridge.org/core/journals/annales-histoire-sciences-sociales/article/abs/peter-hersche-der-spatjansenismus-in-osterreich-vienne-verlag-der-osterreichischen-akademie-der-wissenschaften-1977-451-p/04EFA113E4293DB64C4ED53A40E369CA|periodikum=Annales. Histoire, Sciences Sociales|dátum=1977-12|dátum prístupu=2026-05-13|ročník=32|číslo=6|strany=1110–1112|issn=0395-2649|doi=10.1017/S0395264900156793|jazyk=en|meno=Claude|priezvisko=Michaud}}&lt;/ref&gt;

Významným krokom bolo rušenie kláštorov, ktoré sa podľa panovníka nevenovali užitočnej činnosti, ako je vzdelávanie alebo starostlivosť o chorých. Majetok týchto inštitúcií bol sekularizovaný a presunutý do novovzniknutého fondu ''Patrimonio Ecclesiastico'', z ktorého sa financovali platy farárov a charitatívne projekty. Leopold presadil zásadu, že farári sú štátnymi úradníkmi zodpovednými za morálnu výchovu obyvateľstva, a preto musia absolvovať vzdelanie na štátom kontrolovaných seminároch. V roku 1786 vydal zoznam päťdesiatich siedmich bodov, ktoré mali slúžiť ako základ pre diskusiu o reforme na národnom cirkevnom koncile, pričom navrhoval zavedenie národného jazyka do liturgie namiesto latinčiny a zrušenie pápežskej jurisdikcie nad toskánskym duchovenstvom.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Vrcholom týchto snáh bola synoda v Pistoii, ktorá sa konala v septembri 1786 pod Ricciho vedením. Synoda schválila radikálne dekréty, ktoré spochybňovali neomylnosť pápeža a presadzovali demokratizáciu cirkevnej správy. Tieto rozhodnutia však vyvolali vlnu odporu nielen v Ríme, ale aj medzi toskánskym konzervatívnym episkopátom a prostým ľudom. Keď sa Leopold pokúsil v roku 1787 presadiť závery synody na celoštátnom zhromaždení biskupov vo Florencii, narazil na nečakaný odpor väčšiny hierarchov, ktorí odmietli akceptovať jansenistické doktríny. Neúspech tohto zhromaždenia ukázal limity panovníckej moci v náboženských otázkach a hlbokú zakorenenosť tradičného katolicizmu v toskánskej spoločnosti.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Odpor voči cirkevným reformám prerástol v máji 1787 do otvorených nepokojov v Prate a Pistoii, kde dav, podnecovaný konzervatívnym duchovenstvom, zaútočil na Ricciho rezidenciu a vynútil si návrat k tradičným náboženským rituálom. Leopold bol nútený použiť armádu na obnovenie poriadku, no pochopil, že príliš rýchle tempo [[Sekularizácia (sociológia náboženstva)|sekularizácie]] ohrozuje stabilitu štátu. Hoci v nasledujúcich rokoch poľavil v tlaku na radikálne jansenistické zmeny, základné inštitucionálne reformy, ako bolo podriadenie cirkvi štátnemu zákonodarstvu a finančná kontrola kláštorov, zostali v platnosti. Pápež [[Pius VI.]] neskôr v roku 1794 bulou ''Auctorem fidei'' formálne odsúdil osemdesiatpäť téz pistoiskej synody ako [[Hermetizmus (filozofia)|heretické]], čím sa definitívne skončil toskánsky experiment s jansenistickou štátnou cirkvou. Napriek tomu Leopoldova politika výrazne prispela k sekularizácii verejného života a k vytvoreniu moderného modelu vzťahu medzi štátom a cirkvou.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Projekt toskánskej ústavy ===
Ústavný projekt vypracovaný v rokoch 1779 – 1782 predstavuje v dejinách európskeho politického myslenia ojedinelý pokus o transformáciu absolutistického štátu na [[Konštitučná monarchia|konštitučnú monarchiu]] z vôle samotného panovníka. Peter Leopold dospel k presvedčeniu, že osvietenské reformy sú bez pevného právneho zakotvenia v inštitúciách štátu zraniteľné a závislé od osobnostných kvalít nástupcu. Filozofickým východiskom návrhu bola teória spoločenskej zmluvy, pričom text reflektoval Leopoldovo štúdium diel [[John Locke|Johna Locka]], [[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu|Montesquieua]] a dobové správy o [[Americká vojna za nezávislosť|americkej vojne za nezávislosť]]. Hlavným spolutvorcom a redaktorom viacerých verzií textu bol Francesco Maria Gianni, ktorý pôsobil ako panovníkov najbližší poradca pre legislatívne otázky.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Štruktúra navrhovaného politického systému vychádzala z hierarchie reprezentatívnych zhromaždení rozdelených do troch úrovní. Základným článkom mali byť obecné rady, ktoré by spravovali lokálne záležitosti a z ktorých by boli delegovaní zástupcovia do provinčných zhromaždení. Vrcholom systému malo byť celoštátne zhromaždenie označované ako ''Stati Generali'' (Generálne stavy). Na rozdiel od tradičných stavovských inštitúcií stredoveku nemalo byť toto zhromaždenie založené na príslušnosti k šľachte či duchovenstvu, ale na princípe majetkového cenzu a daňovej zodpovednosti. Právo voliť a byť volený mali získať takzvaní ''allivellati'' – nová vrstva dedičných nájomcov pôdy a majiteľov nehnuteľností, ktorú Leopold vytvoril svojimi agrárnymi reformami. Týmto krokom panovník sledoval cieľ oslabiť politický vplyv dedičnej aristokracie a nahradiť ho politicky aktívnym meštianstvom a hospodársky nezávislým roľníctvom.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

Právomoci Generálnych stavov boli definované ako kľúčové pre fungovanie štátu, pričom by výrazne obmedzovali panovníkovu doterajšiu svojvôľu. Zhromaždenie malo mať výlučné právo schvaľovať zavedenie nových daní a rozhodovať o navyšovaní štátneho dlhu. V legislatívnej oblasti sa predpokladalo, že panovník nebude môcť vydať nový zákon bez predchádzajúcej konzultácie a súhlasu reprezentantov. Leopold v sprievodných dokumentoch k návrhu definoval rolu panovníka ako „prvého úradníka“ a „delegáta ľudu“, ktorého moc nie je odvodená z božej milosti, ale z plnenia záväzkov voči občanom. V prípade, že by panovník opustil cestu zákonnosti, ústava predpokladala právo národa na odpor, čím Leopold fakticky pripustil možnosť vlastného odvolania v prípade porušenia ústavného sľubu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Realizácia tohto projektu narazila na intenzívny odpor na domácej i zahraničnej scéne. Najvýznamnejším vonkajším faktorom bol postoj cisára Jozefa II., ktorý vnímal bratove ústavné experimenty ako priame ohrozenie celistvosti a autority habsburskej monarchie. V ich vzájomnej korešpondencii Jozef II. opakovane varoval Leopolda, že politická emancipácia poddaných povedie k rozkladu štátnej disciplíny a k nárastu revolučných tendencií. Jozef zastával koncepciu centralizovaného byrokratického štátu, v ktorom panovník vládne v mene rozumu, ale nepripúšťa kontrolu zo strany spoločnosti. Leopold naproti tomu argumentoval, že stabilita štátu je priamo úmerná miere stotožnenia sa občanov s jeho inštitúciami.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Joseph II: Volume 2, Against the World, 1780-1790|url=https://books.google.sk/books/about/Joseph_II_Volume_2_Against_the_World_178.html?id=JjycG35xALgC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1987|isbn=978-0-521-32488-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: JjycG35xALgC|meno=Derek Edward Dawson|priezvisko=Beales}}&lt;/ref&gt;

V rámci Toskánska proti ústave vystupovala konzervatívna šľachta a vyššie duchovenstvo, ktoré v nej správne identifikovali nástroj na definitívnu likvidáciu svojich zvyšných privilégií. Aristokracia odmietala prijať fakt, že o štátnych záležitostiach by mali spolurozhodovať vrstvy definované výlučne majetkom a vzdelaním, bez ohľadu na rodový pôvod. Zároveň sa ukázala politická nezrelosť nižších vrstiev obyvateľstva, ktoré po stáročiach absolutizmu nedisponovali dostatočným vedomím o význame ústavných záruk. Prostý ľud vnímal Leopolda skôr ako spravodlivého „otca vlasti“, od ktorého očakával sociálne istoty a stabilné ceny potravín, zatiaľ čo abstraktné kategórie ako deľba moci zostávali mimo jeho záujmu. Gianni vo svojich neskorších analýzach konštatoval, že panovník sa pokúsil o skok do politického systému, pre ktorý v Toskánsku chýbala širšia spoločenská základňa.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Nerealizovanie ústavného návrhu do roku 1790, kedy musel Leopold náhle odísť do Viedne prevziať cisársky trón, znamenalo koniec tohto experimentu. Po jeho odchode z Florencie sa text ústavy stal predmetom odborných diskusií medzi európskymi právnikmi a neskôr poslúžil ako jeden z referenčných zdrojov pre liberálne hnutia v Taliansku počas 19. storočia.

=== Sociálne reformy, zdravotníctvo a školstvo ===
Sociálna a zdravotná politika Petra Leopolda v Toskánsku predstavovala ucelený systém založený na racionálnom [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizme]] a štátnom [[Utilitarizmus|utilitarizme]]. Panovník vnímal fyzické a duševné zdravie obyvateľstva ako nevyhnutný predpoklad pre ekonomickú prosperitu a stabilitu veľkovojvodstva. V oblasti zdravotníctva sa zameral na radikálnu reorganizáciu nemocničnej siete, pričom ústredným bodom sa stala florentská nemocnica Santa Maria Nuova. Leopold nariadil jej vyňatie spod cirkevnej správy a transformáciu na modernú štátnu inštitúciu riadenú vedeckými protokolmi. Zaviedol prísne hygienické normy, povinné vetranie miestností a oddelenie pacientov podľa druhu ochorenia, čím sa mu podarilo výrazne znížiť úmrtnosť v mestských aglomeráciách. Financovanie zdravotníctva stabilizoval prostredníctvom výnosov zo sekularizovaného majetku zrušených kláštorov, čím zabezpečil bezplatnú starostlivosť pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Mimoriadny význam v celoeurópskom kontexte malo Leopoldovo rozhodnutie zmeniť prístup k starostlivosti o duševne chorých. V roku 1788 nariadil sústrediť všetkých pacientov s duševnými poruchami do nemocnice Bonifazio, ktorú dal na tento účel zrekonštruovať. Do čela inštitúcie vymenoval lekára Vincenza Chiarugiho, ktorý pod Leopoldovým patronátom vypracoval a zaviedol prvý moderný humánny prístup k [[Psychiatria|psychiatrii]]. Nové nariadenia zakazovali používanie pút, reťazí a akékoľvek formy fyzických trestov pre pacientov. Chiarugiho metóda, známa ako morálna liečba, kládla dôraz na čistotu, pravidelnú stravu a dôstojné zaobchádzanie, čím Toskánsko predbehlo reformy [[Philippe Pinel|Philippa Pinela]] vo Francúzsku. Leopold v tomto prípade aplikoval svoje presvedčenie, že duševná choroba je medicínsky problém a nie prejav božieho trestu či posadnutosti, čo si vyžadovalo odborný lekársky dohľad namiesto väzenského dozoru.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

V sfére preventívnej medicíny sa veľkovojvoda angažoval v boji proti epidémiám kiahní, ktoré predstavovali hlavnú príčinu detskej úmrtnosti. Napriek silným predsudkom vidieckeho obyvateľstva a konzervatívneho duchovenstva presadil zavádzanie variolácie, teda včasného [[Očkovanie|očkovania]] oslabeným vírusom. Na podporu tejto metódy dal zriadiť špecializované očkovacie stanice a motivoval lekárov k osvetovej činnosti v teréne. Na demonštráciu bezpečnosti postupu nechal v roku 1769 zaočkovať svoje vlastné deti, čím využil autoritu panovníka na presadenie vedeckého pokroku v praxi. Súčasne s tým inicioval sanitárnu reformu v mestách, ktorá zahŕňala zákaz pochovávania v kostoloch a kryptách uprostred obytných zón. Nariadil výstavbu moderných cintorínov za hradbami miest, čo sa stretlo s prudkým odporom tradičných vrstiev, no viedlo k preukázateľnému zlepšeniu kvality podzemných vôd a obmedzeniu šírenia nákaz.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Školstvo podstúpilo pod Leopoldovým vedením proces sekularizácie a orientácie na praktickú prípravu pre štátnu službu a hospodársky život. Panovník obmedzil vplyv rehoľných rádov na vzdelávanie a podriadil učebné osnovy štátnemu dohľadu. Gymnáziá a univerzity v [[Pisa|Pise]] a [[Siena (mesto)|Siene]] boli transformované tak, aby kládli väčší dôraz na matematiku, fyziku, moderné právo a agronómiu na úkor teologickej scholastiky. Leopold podporoval zakladanie odborných škôl pre remeselníkov a zaviedol základné vzdelanie pre deti z nižších vrstiev v novozriadených komunálnych školách. Významnou inováciou bolo zriaďovanie dievčenských škôl, ktoré mali pripraviť ženy na racionálnu správu domácnosti a výchovu detí v duchu osvietenských ideálov. Celý systém bol navrhnutý tak, aby zvyšoval gramotnosť a technickú zdatnosť obyvateľstva, čo bolo v súlade s Leopoldovým plánom na manufaktúrny rozvoj krajiny.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Vedecký život v Toskánsku získal v roku 1775 monumentálnu základňu v podobe Múzea fyziky a prírodnej histórie (''La Specola'') vo Florencii. Leopold do tejto inštitúcie, ktorej budovu osobne vybral, sústredil rozsiahle zbierky vedeckých prístrojov, minerálov a botanických exemplárov. Unikátnou súčasťou múzea sa stala zbierka voskových anatomických modelov, ktorú vytvorili modelári pod vedením Feliceho Fontanu a Clementa Susiniho. Tieto modely umožňovali štúdium ľudskej anatómie lekárom a študentom bez nutnosti vykonávať pitvy, čo bolo v danej dobe prelomové riešenie. Múzeum bolo od svojho vzniku otvorené pre širokú verejnosť bez ohľadu na sociálny status, čo Leopold považoval za kľúč k šíreniu osvety a k formovaniu moderného občana. 

=== Štýl vládnutia, osobný život a florentský dvor ===
Vládny štýl Petra Leopolda sa vyznačoval extrémnou pracovitosťou, neustálym dohľadom nad byrokratickým aparátom a hlbokou nedôverou voči tradičným aristokratickým formám reprezentácie. Panovník vnímal svoju rolu ako funkciu najvyššieho úradníka štátu, čo sa prejavovalo v jeho dennom režime začínajúcom o šiestej hodine ráno. Väčšinu pracovného času trávil v súkromnom kabinete v paláci Pitti, kde osobne čítal každú petíciu, sťažnosť či úradné hlásenie. Tento spôsob riadenia minimalizoval vplyv sprostredkovateľov a dvoranov, čím Leopold fakticky zlikvidoval klasický barokový dvor. Náklady na prevádzku dvora zredukoval na nevyhnutné minimum, zrušil väčšinu čestných postov a sinekúr, ktoré dovtedy slúžili na udržiavanie lojality šľachty.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Dôležitým nástrojom Leopoldovho vládnutia bol prepracovaný systém vnútornej bezpečnosti a sledovania. Veľkovojvoda nechal v mestách a dedinách inštalovať takzvané ''cassette di suppliche'' (schránky na prosby), do ktorých mohol ktokoľvek anonymne vhodiť sťažnosť na úradníka, kňaza či suseda. Obsah týchto schránok putoval priamo na panovníkov stôl, čím získaval prehľad o náladách v spoločnosti a o prípadných pochybeniach svojej byrokracie. Súbežne s tým vybudoval sieť tajných agentov, ktorí monitorovali verejné miesta, hostince a kaviarne. Informácie získané touto cestou si Leopold metodicky zapisoval do vlastných archívov. Tieto záznamy obsahovali podrobné charakteristiky osôb vrátane ich slabostí, rodinných pomerov a majetkového stavu, čo mu umožňovalo efektívne manipulovať s personálnym obsadením štátnych úradov a predchádzať vzniku mocenských klik.

Osobný život Petra Leopolda bol podriadený dynastickým záujmom a zásadám prísnej disciplíny, ktoré si osvojil počas viedenskej výchovy. S manželkou [[Mária Ludovika Španielska|Máriou Ludovikou Španielskou]] udržiaval vzťah založený na vzájomnom rešpekte a spoločnej zodpovednosti za výchovu potomstva. Ich manželstvo bolo mimoriadne plodné a vzišlo z neho celkovo 16 detí, čo predstavovalo významnú demografickú základňu pre budúce smerovanie habsburskej dynastie. Leopold venoval výchove svojich detí rovnakú pozornosť ako správe štátu, pričom pre ne vypracoval podrobný vzdelávací plán. Deti vyrastali v relatívnej skromnosti, ďaleko od viedenského či madridského prepychu, a boli vedené k metodickému štúdiu a praktickým zručnostiam. Ich hlavným sídlom bol palác Pitti, no panovník preferoval pobyty vo vidieckych vilách, najmä v Poggio a Caiano, kde sa mohol nerušene venovať rodine a vedeckým experimentom.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Synové Marie Terezie|url=https://books.google.sk/books/about/Synov%C3%A9_Marie_Terezie.html?id=8bbRBRnfSmwC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Ikar|rok=2005|isbn=978-80-249-0594-5|jazyk=cs|poznámka=Google-Books-ID: 8bbRBRnfSmwC|meno=Friedrich|priezvisko=Weissensteiner}}&lt;/ref&gt;

Mimo politických povinností sa Leopold intenzívne zaoberal chémiou, mechanikou a botanikou. V paláci mal zriadené špičkovo vybavené laboratórium, v ktorom vykonával pokusy zamerané na [[Metalurgia|metalurgiu]] a výrobu farbív. Jeho záľuba v technických novinkách viedla k podpore vedeckých inštitúcií a k zhromažďovaniu unikátnych prístrojov v múzeu ''La Specola''. Leopoldova povaha bola introvertná, analytická a v neskorších rokoch jeho toskánskeho pobytu až podozrievavá. Vyhýbal sa verejným slávnostiam, bálom a divadelným predstaveniam, ak to nevyžadoval protokol. Táto izolovanosť od spoločenského života Florencie spolu s jeho represívnym dohľadom viedla k postupnému ochladnutiu vzťahov medzi ním a toskánskou populáciou, ktorá síce uznávala prínos jeho reforiem, no vnímala ho ako cudzieho a chladného technokrata moci.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Hospodárnosť sa prejavovala aj v panovníkovom odievaní a stravovaní. Leopold uprednostňoval jednoduché civilné odevy pred drahými uniformami a okázalými šperkami, čím sa snažil demonštrovať obraz občianskeho vládcu. Jeho stôl bol skromný a výdavky na stravovanie dvoranov boli pod neustálou kontrolou finančných úradníkov. Táto politika šetrenia umožnila akumulovať prostriedky pre štátne investície, no zároveň oslabila reprezentatívnu funkciu veľkovojvodstva na medzinárodnom poli. Vo Florencii sa Leopold obklopoval skôr vzdelancami a vedcami než príslušníkmi nobility, čo ešte viac prehlbovalo priepasť medzi dvorom a miestnou šľachtou.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Vzťah k Viedni a mocenská dualita s Jozefom II. ===
Vzťah Petra Leopolda k viedenskému dvoru a k jeho staršiemu bratovi, cisárovi Jozefovi II., bol definovaný napätím medzi rodinnou lojalitou a snahou o udržanie suverenity Toskánskeho veľkovojvodstva. Právny rámec sekundogenitúry z roku 1738 a následné rodinné pakty Habsburgovcov určovali, že Toskánsko musí ostať administratívne oddelené od rakúskych dedičných krajín. Leopold tento status dôsledne bránil pred snahami Jozefa II. o užšiu integráciu veľkovojvodstva do celoštátneho systému monarchie. Cisár vnímal Toskánsko ako experimentálne pole pre svoje radikálne reformy, kým Leopold trval na tom, že toskánske pomery si vyžadujú špecifický prístup odlišný od centralistických snáh Viedne. Ich vzájomná korešpondencia, ktorá prebiehala takmer denne, odhaľuje hlboké rozdiely v ich vnímaní štátnej moci a metodiky vládnutia.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Mocenská dualita medzi bratmi sa naplno prejavila v prístupe k reformám. Jozef II. presadzoval zmeny prostredníctvom direktívnych výnosov a vojenskej disciplíny, pričom ignoroval lokálne tradície a odpor stavov. Leopold v Toskánsku volil cestu postupnej transformácie podloženej štúdiom miestnych reálií a hľadaním konsenzu s časťou vzdelaných elít. Počas svojich návštev Viedne v rokoch 1770, 1778 a 1784 Leopold podroboval bratovu politiku ostrej kritike vo svojich tajných denníkoch. Jozefa obviňoval z despotizmu a z necitlivého narúšania spoločenských štruktúr, čo podľa neho viedlo k nestabilite ríše. Leopold vnímal [[jozefinizmus]] ako nebezpečný radikalizmus, ktorý ohrozuje samotnú existenciu dynastie, a vo Florencii sa snažil o vytvorenie alternatívneho modelu osvietenského vládnutia založeného na zákonnosti a inštitucionálnych zárukách.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Napriek politickým nezhodám zostával Leopold dôležitým konzultantom pre Máriu Teréziu až do jej smrti v roku 1780. Panovníčka často využívala Leopoldov analytický talent na vyvažovanie Jozefovej impulzívnosti. Po roku 1780 sa však tlak Jozefa II. na Leopolda stupňoval, najmä v otázkach zahraničnej politiky a vojenskej spolupráce. Jozef požadoval, aby Toskánsko finančne prispievalo na rakúske vojny s Osmanskou ríšou a aby koordinovalo svoje diplomatické kroky výhradne s Viedňou. Leopold sa týmto snahám bránil argumentom o finančnej vyčerpanosti veľkovojvodstva a o potrebe neutrality v stredomorskom priestore. Táto rezistencia viedla k dočasnému ochladeniu vzťahov, ktoré trvalo až do vypuknutia vážnej vnútornej krízy v monarchii na konci 80. rokov 18. storočia.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Kríza v Rakúskom Nizozemsku a narastajúci odpor uhorskej šľachty voči Jozefovým reformám v roku 1789 prinútili cisára k užšej spolupráci s bratom. Jozef II., ktorého zdravie sa rapídne zhoršovalo, začal Leopolda vnímať ako jediného možného záchrancu dynastického dedičstva. Leopold z Florencie pozorne sledoval rozklad štátnej moci v ríši a bratovi adresoval memorandum, v ktorom mu odporúčal okamžité odvolanie najkontroverznejších reforiem v záujme upokojenia situácie. Zároveň začal pripravovať plány na prevzatie moci, pričom analyzoval chyby Jozefovej administratívy. Toskánsko v tomto období slúžilo ako bezpečné útočisko pre konzervatívnych aj osvietenských kritikov jozefinizmu, ktorí v Leopoldovi videli nádej na návrat k stabilnejšiemu a právne podloženému kurzu.

Vzťah oboch bratov sa definitívne uzavrel vo februári 1790, kedy umierajúci Jozef II. povolal Leopolda do Viedne, aby prevzal regentstvo. Leopold však do Viedne dorazil až po bratovej smrti, čo mu umožnilo dištancovať sa od Jozefovho odkazu a vystupovať ako nezávislý arbiter schopný vyriešiť nahromadené konflikty. Roky strávené v Toskánsku a neustála konfrontácia s bratovým štýlom vládnutia vybavili Leopolda politickou skúsenosťou, ktorá bola v momente jeho nástupu na cisársky trón kľúčová pre záchranu habsburskej monarchie pred úplným kolapsom. Rozdielnosť ich prístupov k moci zostáva jednou z hlavných tém komparatívnej histórie osvietenského absolutizmu, kde Leopoldova toskánska éra predstavuje pragmatický protipól k jozefínskemu vizionárstvu.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

== Nástup na cisársky trón (1790) ==

=== Vnútropolitická a medzinárodná kríza monarchie v roku 1790 ===
Smrť Jozefa II. dňa 20. februára 1790 zastihla habsburskú monarchiu v stave hlbokej vnútornej dezintegrácie a medzinárodnej izolácie. Desaťročie radikálnych osvietenských reforiem, presadzovaných cestou direktívneho centralizmu, viedlo k vyhroteniu konfliktov so všetkými tradičnými mocenskými piliermi štátu, predovšetkým so šľachtou a katolíckou cirkvou. V Rakúskom Nizozemsku prerástol odpor k jozefínskym cirkevným a administratívnym zásahom do otvorenej revolúcie ([[Brabantské povstanie]]), ktorá vyústila do vyhlásenia [[Spojené belgické štáty|Spojených belgických štátov]] v januári 1790, čím Viedeň stratila kontrolu nad svojou hospodársky najrozvinutejšou provinciou.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Situácia v [[Uhorsko|Uhorsku]] bola rovnako kritická, nakoľko uhorská šľachta vnímala jozefínske reformy, najmä berný a urbariálny patent, ako priamy útok na svoje stavovské privilégiá a daňovú imunitu. Odpor bol umocnený snahou o germanizáciu správy a odmietaním Jozefa II. nechať sa korunovať za uhorského kráľa. V čase Leopoldovho nástupu sa v Uhorsku formovala ozbrojená opozícia, ktorá nadviazala kontakty s Pruskom a uvažovala o odtrhnutí krajiny od habsburského súštátia. Štátna pokladnica bola vyčerpaná nákladnou vojnou s Osmanskou ríšou, ktorá prebiehala od roku 1788 a napriek dobytia Belehradu nepriniesla očakávané územné zisky, skôr prehĺbila sociálnu nespokojnosť v dôsledku rekvirácií a mimoriadnych vojnových daní.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Na medzinárodnom poli čelila monarchia nepriateľskému spojenectvu Pruska, Veľkej Británie a Spojených provincií (tzv. Trojspolok), ktoré sa snažilo využiť rakúske vnútroštátne ťažkosti na prekreslenie mapy strednej Európy. Pruský kráľ [[Fridrich Viliam II.]] zhromaždil armádu v Sliezsku a otvorene podporoval separatistické tendencie v Uhorsku a Belgicku. Leopold II. tak preberal moc v situácii, kedy hrozil súbežný útok zvonku a totálny rozpad ríše zvnútra. Táto kríza si vyžadovala okamžitú zmenu politického kurzu, ktorú Leopold začal realizovať ešte pred svojím príchodom do Viedne prostredníctvom intenzívnej korešpondencie s kancelárom [[Václav Anton z Kounic-Rietbergu|Kounicom]] a ďalšími kľúčovými diplomatmi.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Prvým strategickým krokom nového panovníka bolo zmiernenie napätia so stavovskými reprezentáciami. Leopold pochopil, že udržanie celistvosti monarchie je možné len za cenu dočasných ústupkov a obnovenia dialógu so šľachtou. Jozef II. krátko pred smrťou odvolal väčšinu svojich nariadení okrem [[Tolerančný patent|tolerančného patentu]] a [[Patent o zrušení nevoľníctva|zrušenia nevoľníctva]], no Leopold musel tento proces právne stabilizovať a doplniť o reálne politické záruky.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

=== Ukončenie toskanskej misie a prevzatie vlády vo Viedni ===
Peter Leopold prijal správu o bratovej smrti 1. marca 1790 vo Florencii. Hoci ho Jozef II. už v predchádzajúcich týždňoch opakovane vyzýval k návratu do Viedne, Leopold odkladal svoj odchod, aby sa vyhol priamej zodpovednosti za posledné, často chaotické kroky zomierajúceho cisára. Pred opustením Toskánska musel vyriešiť otázku následníctva vo veľkovojvodstve, ktoré podľa pravidiel sekundogenitúry odovzdal svojmu druhorodenému synovi [[Ferdinand III. Toskánsky|Ferdinandovi]]. Leopoldov odchod z Florencie 1. apríla 1790 ukončil jeho dvadsaťpäťročné pôsobenie v Taliansku a znamenal začiatok diplomaticky náročnej cesty do centra monarchie. Cesta trvala dva týždne, počas ktorých sa panovník zastavoval v dôležitých mestách a prijímal delegácie, čím demonštroval zmenu štýlu vládnutia smerom k väčšej prístupnosti a ochote k dialógu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Do Viedne dorazil Leopold 14. apríla 1790. Jeho prvé administratívne kroky boli zamerané na upokojenie rozbúrenej verejnej mienky a na stabilizáciu byrokratického aparátu, ktorý bol paralyzovaný jozefínskymi reformami a vojnovým stavom. Leopold sa od začiatku dištancoval od bratovho direktívneho štýlu, čo podčiarkol aj faktom, že sa neusadil priamo v priestoroch, ktoré obýval Jozef II., ale zvolil si skromnejšie apartmány. Okamžite po príchode potvrdil vo funkcii štátneho kancelára knieža [[Václav Anton z Kounic-Rietbergu|Václava Antona Kounica]], čím deklaroval kontinuitu v zahraničnej politike a využil Kounicove hlboké skúsenosti s európskou diplomaciou. Kounic sa stal Leopoldovým hlavným mentorom v otázkach vzťahu k Prusku a v riešení krízy v Rakúskom Nizozemsku, hoci Leopold si zachoval konečné slovo v zásadných politických rozhodnutiach.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Kaunitz and Enlightened Absolutism 1753-1780|url=https://books.google.sk/books/about/Kaunitz_and_Enlightened_Absolutism_1753.html?id=cYdcr2h1aYYC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1994-03-31|isbn=978-0-521-46690-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: cYdcr2h1aYYC|meno=Franz A. J.|priezvisko=Szabo}}&lt;/ref&gt;

Proces odvolávania radikálnych jozefínskych nariadení prebiehal v dvoch rovinách. V prvej fáze Leopold potvrdil platnosť jozefínskeho odvolacieho dekrétu z januára 1790, ktorým sa vracal stav v správe ríše pred rok 1780, s výnimkou tolerančného patentu a zrušenia nevoľníctva. V druhej fáze, ktorá začala bezprostredne po jeho príchode, sa zameral na technické aspekty správy. Zrušil nenávidený systém generálnych seminárov, čím si naklonil katolícku hierarchiu, a zmiernil cenzúrne predpisy, aby umožnil diskusiu o budúcich reformách. Leopold zastavil vykonávanie berného a urbariálneho patentu, ktorý vyvolával nepokoje na vidieku, a vrátil sa k tereziánskym modelom zdanenia, čo dočasne stabilizovalo vzťahy so šľachtou a roľníctvom.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Personálna politika nového panovníka smerovala k rehabilitácii úradníkov, ktorí boli za Jozefa II. odsunutí na vedľajšiu koľaj pre svoj opatrný postoj k radikálnym zmenám. Leopold obklopil svoj kabinet mužmi ako bol gróf [[František Anton Kolovrat]], ktorí preferovali právnu cestu reforiem pred direktívnym absolutizmom. Zároveň začal s reorganizáciou tajnej polície, ktorú premenil na efektívny nástroj monitorovania opozície, pričom využil svoje skúsenosti z budovania informačnej siete v Toskánsku. Tento prístup mu umožnil získať kontrolu nad štátnym aparátom bez toho, aby vyvolal odpor byrokracie.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Osobitnú pozornosť venoval Leopold finančnej situácii štátu, ktorá bola v dôsledku vojny s Osmanmi katastrofálna. Nariadil prísne revízie vojenských výdavkov a začal hľadať cesty k mierovému urovnaniu konfliktov na Balkáne, aby uvoľnil prostriedky pre vnútornú konsolidáciu.  Leopold II. sa počas jari 1790 prezentoval ako rozvážny a zákonný panovník, ktorý neprišiel ničiť bratovo dielo, ale zachrániť ho prostredníctvom nevyhnutných korekcií a politických kompromisov. Tento štýl vládnutia mu v krátkom čase priniesol rešpekt u stavovských elít a pripravil pôdu pre jeho nastávajúce korunovácie.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

=== Vyjednávanie so stavovskou opozíciou a diplomatická ofenzíva ===
Stabilizácia habsburskej monarchie v roku 1790 závisela od schopnosti Leopolda II. eliminovať hrozbu pruskej intervencie a súčasne rozbiť jednotu vnútornej opozície v Uhorsku a Rakúskom Nizozemsku. Leopoldova stratégia sa opierala o kombináciu diplomatického nátlaku a cielených ústupkov, ktoré mali izolovať radikálne krídla stavovského hnutia od umiernenej väčšiny. V Uhorsku čelil panovník požiadavkám na obnovenie starobylej ústavy a na uznanie suverenity uhorských stavov v otázkach daní a vojska. Leopold na tieto požiadavky reagoval gestom vysokej symbolickej hodnoty, keď nariadil okamžité navrátenie [[Uhorská koruna (klenot)|uhorskej kráľovskej koruny]] z Viedne do [[Budín|Budína]], čím deklaroval rešpekt k historickej kontinuite kráľovstva. Zároveň však začal s postupným presunom vojenských jednotiek k uhorským hraniciam, aby dal jasne najavo, že nepripustí ozbrojenú revoltu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Kľúčovým úspechom Leopoldovej zahraničnej politiky bol [[Reichenbachský mier (1790)|Reichenbachský mier]], uzavretý 27. júla 1790 s pruským kráľom Fridrichom Viliamom II. Prusko sa predtým snažilo využiť rakúske ťažkosti na Balkáne a v Belgicku na posilnenie vlastnej pozície v strednej Európe, pričom otvorene podporovalo uhorských separatistov. Leopold prostredníctvom svojich vyjednávačov v Reichenbachu preukázal mimoriadny pragmatizmus, keď súhlasil s ukončením vojny proti Osmanskej ríši na báze ''status quo ante bellum''. Tým, že sa vzdal územných ziskov na Balkáne, vyrazil Prusku z rúk hlavný dôvod na vojenskú intervenciu a izoloval uhorskú šľachtu od jej zahraničného spojenca. Pruský kráľ výmenou za rakúske ústupky prisľúbil zastavenie podpory pre belgických a uhorských povstalcov, čo viedlo k okamžitému kolapsu najradikálnejších plánov stavovskej opozície.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Po eliminácii pruského nebezpečenstva sa Leopold zameral na riešenie situácie v Rakúskom Nizozemsku, kde po vypuknutí Brabantského povstania vznikli Spojené belgické štáty. Panovník zvolil cestu rozdelenia opozičných síl, ktoré boli vnútorne rozštiepené na konzervatívnych etatistov, brániacich cirkevné a stavovské privilégiá, a liberálnych vonckistov, inšpirovaných francúzskymi revolučnými ideálmi. Leopold adresoval belgickým stavom manifest, v ktorom ponúkol úplnú amnestiu a obnovenie tradičnej ústavy známej ako ''Joyeuse Entrée'', ak uznajú jeho zvrchovanosť. Keď umiernené krídlo na túto ponuku zareagovalo pozitívne a radikáli ju odmietli, Leopold využil diplomatické krytie z Reichenbachu a vyslal do provincie armádu pod velením poľného maršala Bendera. Do decembra 1790 bola rakúska moc v Belgicku obnovená s relatívne malými obeťami, pričom panovník dodržal sľub a vrátil krajine jej tradičné slobody, čím eliminoval vplyv francúzskej revolučnej propagandy v tomto regióne.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Vzťah k uhorskej šľachte v druhej polovici roku 1790 definovali náročné rokovania pred zvolaním [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Leopold odmietol prijať ultimátne požiadavky uhorských stavov, ktoré by z neho urobili len ceremoniálneho vládcu podriadeného snemu, no súhlasil s návratom k správe krajiny prostredníctvom uhorských úradných orgánov (Diktastérií). Využil rozpor medzi magnátmi a nižšou šľachtou, pričom umne naznačoval podporu roľníckym požiadavkám, čím vyvolal u šľachty obavy z opakovania sedliackych vzbúr. Tento politický manéver prinútil uhorské stavy k ústupu a k akceptovaniu kompromisu, ktorý bol potvrdený zákonnými článkami snemu v rokoch 1790 a 1791. Leopold tak dosiahol uznanie svojich nástupníckych práv a stabilizáciu Uhorska bez toho, aby sa musel vzdať kľúčových štátnych kompetencií v oblasti armády a zahraničných vecí.&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Újjáépítés és polgárosodás, 1711-1867 | url = https://mandadb.hu/tetel/242262/Ujjaepites_es_polgarosodas_17111867 | vydavateľ = mandadb.hu | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

V českých krajinách prebiehala pacifikácia plynulejšie, nakoľko česká šľachta bola v porovnaní s uhorskou menej radikálna a viac integrovaná do viedenských dvorských štruktúr. Leopold vyhovel českej opozícii v otázke obnovenia zemskej správy a prisľúbil uskutočnenie korunovácie v Prahe, čo vnímal ako dôležitý akt zmierenia a potvrdenia historických práv českého kráľovstva. Nariadil tiež navrátenie českých korunovačných klenotov z Viedne do Prahy, čím si získal sympatie nielen šľachty, ale aj rodiacej sa českej inteligencie. Táto diplomatická ofenzíva, kombinujúca symbolické gestá s tvrdým vyjednávaním, umožnila Leopoldovi v priebehu jediného roka premeniť ríšu nachádzajúcu sa na pokraji občianskej vojny na opäť fungujúci štátny celok pripravený na jeho oficiálne uvedenie do úradu cisára.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

=== Cisárska voľba a korunovácia vo Frankfurte nad Mohanom ===
Uvoľnenie cisárskeho trónu po smrti Jozefa II. dňa 20. februára 1790 aktivovalo zložité právne a diplomatické mechanizmy Svätej ríše rímskej. Podľa ustanovení [[Zlatá bula Karola IV.|Zlatej buly]] [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] z roku 1356 prešla správa ríše počas interregna do rúk dvoch ríšskych vikárov – saského [[Kurfirst|kurfirsta]] [[Fridricha August III. Saský|Fridricha Augusta III.]] pre oblasti saského práva a falcko-bavorského kurfirsta [[Karol Teodor Falcký|Karola Teodora]] pre oblasti franského práva. Leopold II. sa musel ako rakúsky arcivojvoda a český kráľ uchádzať o priazeň kolégia kurfirstov v čase, keď stabilitu ríše ohrozovala pruská diplomacia a vplyv francúzskej revolúcie. Diplomatický úspech v Reichenbachu v júli 1790, kde došlo k neutralizácii pruského odporu, otvoril cestu k formálnemu volebnému procesu vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Samotná volebná diplomatická aktivita vyvrcholila v septembri 1790. Leopoldova volebná stratégia sa opierala o úzku spoluprácu s mohučským arcibiskupom a ríšskym arciostariarom [[Friedrich Karl Jozef von Erthal|Friedrichom Karlom Jozefom von Erthalom]], ktorý vnímal Leopolda ako garanta zachovania tradičných ríšskych inštitúcií. Dňa 30. septembra 1790 kolégium kurfirstov jednomyseľne zvolilo Petra Leopolda za rímsko-nemeckého kráľa. Súčasťou volebného aktu bolo prijatie volebnej kapitulácie (''Wahlkapitulation''), rozsiahleho právneho dokumentu, v ktorom sa zvolený panovník zaviazal rešpektovať práva a privilégiá ríšskych stavov. Táto kapitulácia bola v porovnaní s predchádzajúcimi verziami omnoho podrobnejšia a obsahovala ustanovenia obmedzujúce cisárovu právomoc v oblasti vyhlasovania vojny, uzatvárania mieru a v správe ríšskeho súdnictva. Týmto spôsobom ríšske kniežatá reagovali na jozefínsky centralizmus a snažili sa o návrat k rovnováhe moci medzi cisárom a ríšskymi stavmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://journals.openedition.org/ifha/1336 | vydavateľ = journals.openedition.org | dátum prístupu = 2026-05-13}}&lt;/ref&gt;

Slávnostná korunovácia sa uskutočnila 9. októbra 1790 v [[Katedrála svätého Bartolomeja (Frankfurt nad Mohanom)|katedrále svätého Bartolomeja]] vo Frankfurte. Obrad prebiehal podľa stáročného rituálu, ktorý zdôrazňoval sakrálny a univerzálny charakter cisárskej moci. Korunovačné insígnie, vrátane ríšskej koruny, meča a jablka, boli na tento účel dopravené z [[Norimberg|Norimbergu]] pod prísnym vojenským dozorom. Leopold bol do katedrály vovedený v slávnostnom sprievode, v ktorom kurfirsti niesli jednotlivé atribúty moci. Akt korunovácie vykonal mohučský arcibiskup v prítomnosti vyslancov európskych mocností a ríšskych hodnostárov. Symbolickým vyvrcholením bola hostina v cisárskej sále frankfurtskej radnice (''Römer''), kde kurfirsti vykonávali svoje čestné úrady arcičašníka, arcistolníka a arcikomorníka. Tento rituál mal demonštrovať obnovenú jednotu ríše pod vedením habsbursko-lotrinskej dynastie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Das Heilige Römische Reich Deutscher Nation in der Neuzeit 1486-1806 von Peter Claus Hartmann (2005, Taschenbuch) online kaufen | url = https://www.ebay.de/p/44022669 | vydavateľ = eBay.de | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = de-de}}&lt;/ref&gt;

Politický význam frankfurtskej korunovácie presahoval rámec ceremoniálu. Pre Leopolda II. predstavovala medzinárodné uznanie jeho legitimity a definitívne potvrdenie jeho postavenia ako vedúceho európskeho monarchu. Zároveň korunovácia slúžila ako mocná ideologická odpoveď na dianie vo Francúzsku. Kým v [[Paríž|Paríži]] dochádzalo k deštrukcii tradičného poriadku, frankfurtský akt demonštroval životaschopnosť stredoeurópskeho legitimizmu a historických inštitúcií. Leopold využil pobyt vo Frankfurte na sériu bilaterálnych rokovaní s nemeckými kniežatami, ktorým prisľúbil ochranu ich práv výmenou za lojalitu v prípade konfliktu s revolučným Francúzskom. Tento diplomatický úspech mu umožnil vrátiť sa do Viedne s posilnenou autoritou, ktorá bola nevyhnutná pre vyriešenie vnútorných konfliktov v Uhorsku a v českých krajinách.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Korunovácia vo Frankfurte bola posledným veľkým ceremoniálnym aktom Svätej ríše rímskej pred jej postupným úpadkom v dôsledku [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]]. V historiografii je Leopoldova voľba vnímaná ako moment stabilizácie ríše, ktorá sa pod jozefínskym tlakom ocitla na hranici rozkladu. Leopold II. sa počas celého procesu prezentoval ako panovník zákona a kompromisu, čo mu umožnilo získať dôveru aj tých kurfirstov, ktorí predtým inklinovali k spojenectvu s Pruskom. Po ukončení frankfurtských osláv sa pozornosť cisára presunula na východ ríše, kde ho čakala nemenej dôležitá úloha potvrdiť svoju moc v rámci uhorskej a českej koruny.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

=== Uhorská korunovácia v Bratislave (Prešporku) a stabilizácia Uhorska ===
Stabilizácia pomerov v [[Uhorsko|Uhorskom kráľovstve]] predstavovala jednu z najkomplexnejších úloh prvej fázy Leopoldovej vlády. Po desaťročí jozefínskeho absolutizmu, počas ktorého sa panovník odmietal nechať korunovať a vládlo sa prostredníctvom direktívnych dekrétov, sa uhorská šľachta nachádzala v stave otvorenej rezistencie. Uhorský snem, zvolaný do Bratislavy (vtedajšieho Prešporku) v júni 1790, sa stal arénou ostrého ústavného zápasu. Radikálne krídlo šľachty požadovalo od Leopolda prijatie podmienok, ktoré by fakticky premenili monarchiu na volebné kráľovstvo a výrazne obmedzili panovnícku moc v prospech stavovských orgánov. Leopold na tento tlak odpovedal kombináciou strategickej trpezlivosti a politického realizmu, pričom využil oslabenie opozície po uzavretí Reichenbachského mieru.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Kľúčovým bodom rokovaní bolo znenie inauguračného diplomu, právneho dokumentu, ktorým sa panovník zaväzuje dodržiavať zákony a výsady krajiny. Leopold odmietol pôvodný stavovský návrh, ktorý obsahoval ustanovenia o práve na odpor a o podmienenosti daní výlučným súhlasom snemu v extrémnej forme. Po mesiacoch diplomatických manévrov bol dosiahnutý kompromis, v ktorom panovník uznal Uhorsko za slobodné a nezávislé kráľovstvo spravované vlastnými zákonmi, nie podľa všeobecných noriem ríše. Tento ústupok bol vyvážený potvrdením dedičného práva habsbursko-lotrinskej dynastie na uhorský trón a zachovaním kráľovských kompetencií v oblasti zahraničnej politiky a velenia armáde. Zákonný článok č. 10 z roku 1790 sa tak stal základným kameňom uhorského konštitucionalizmu na ďalšie polstoročie.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

Samotný akt korunovácie sa uskutočnil 15. novembra 1790 v [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme svätého Martina]] v Bratislave. Obrad prebiehal s mimoriadnou pompou, ktorá mala demonštrovať zmierenie medzi dynastiou a národom. Korunováciu vykonal [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomský arcibiskup]] a prímas Uhorska [[Jozef Baťán|Jozef Batthyány]] za asistencie najvyšších krajinských hodnostárov. Leopold prijal svätoštefanskú korunu, plášť a ďalšie insígnie, ktoré boli predtým na jeho príkaz vrátené z Viedne do Budína a následne prevezené do Bratislavy. Súčasťou rituálu bola aj prísaha pod holým nebom na korunovačnom kopčeku pri Dunaji, kde kráľ mečom symbolicky zaťal do štyroch svetových strán, čím deklaroval odhodlanie brániť hranice kráľovstva pred akýmkoľvek nepriateľom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava v 18. storočí - Anton Špiesz (kniha) | url = https://www.antikvariatik.sk/kniha/bratislava-v-18-storoci-1 | vydavateľ = Antikvariatik.sk | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Dôležitým politickým víťazstvom Leopolda II. počas bratislavského snemu bolo presadenie voľby jeho štvrtého syna, arcivojvodu [[Alexander Leopold Habsbursko-Lotrinský|Alexandra Leopolda]], za uhorského [[Palatín|palatína]]. Úrad palatína, ktorý bol najvyšším krajinským hodnostárom a sprostredkovateľom medzi kráľom a stavmi, bol od roku 1765 neobsadený. Leopoldovým cieľom bolo obsadiť tento post členom vlastnej rodiny, aby zabezpečil priamy vplyv dynastie na uhorskú správu a zároveň vyšiel v ústrety túžbe šľachty po obnovení tradičných úradov. Alexander Leopold sa stal mimoriadne populárnym a efektívnym palatínom, čo prispelo k stabilizácii vzťahov medzi Viedňou a Budínom. Tento krok umožnil panovníkovi postupne implementovať umiernené reformy bez vyvolávania ďalších konfliktov so stavmi.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Stabilizácia Uhorska zahŕňala aj riešenie náboženských a národnostných otázok. Leopold potvrdil platnosť Tolerančného patentu, no zároveň ho prispôsobil uhorským reáliám tak, aby uspokojil protestantské stavy bez toho, aby si znepriatelil katolícku hierarchiu. Podporil tiež kultúrne požiadavky uhorskej šľachty týkajúce sa používania [[Maďarčina|maďarského jazyka]] v správe a školstve, čím predchádzal nárastu radikálneho nacionalizmu. Výsledkom jeho politiky v roku 1790 bolo preformovanie Uhorska z nepokojnej provincie na lojálnu súčasť monarchie, ktorá bola ochotná poskytnúť finančné a vojenské zdroje pre nastávajúce konflikty s revolučným Francúzskom. Leopold tak v Bratislave úspešne zavŕšil proces obnovy zákonného poriadku, ktorý bol v jozefínskom období vážne narušený.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

=== Česká korunovácia v Prahe a vzťah k českým krajinám ===
Korunovácia Leopolda II. za českého kráľa, ktorá sa uskutočnila 6. septembra 1791, predstavovala kľúčový moment zmierenia medzi habsburskou dynastiou a českými stavmi po období jozefínskeho centralizmu. Na rozdiel od svojho brata Jozefa II., ktorý českú korunováciu odmietol a vnímal ju ako prekonaný stredoveký rituál, Leopold II. pochopil jej zásadný politický a štátnoprávny význam. Pre českú šľachtu a rodiacu sa inteligenciu nebol tento akt len ceremóniou, ale formálnym potvrdením historickej štátnej individuality [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]] v rámci monarchie. Prípravy na panovníkov príchod do Prahy prebiehali od jari 1791 a zahŕňali opravy [[Pražský hrad|Pražského hradu]] a aj intenzívne diplomatické rokovania o obnovení zemskej samosprávy a kompetencií českého snemu.&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Velké dějiny zemí Koruny české. Svazek X., 1740–1792 - kniha | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/velke-dejiny-zemi-koruny-ceske-velke-dejiny-zemi-koruny-ceske-svazek-x-1740-1792-75040 | vydavateľ = www.databazeknih.cz | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = cs-CZ | priezvisko = Databazeknih.cz}}&lt;/ref&gt;

Symbolickým vrcholom predkorunovačného obdobia bol návrat českých korunovačných klenotov z Viedne do Prahy v auguste 1791. Klenoty boli v roku 1784 na príkaz Jozefa II. odvezené do viedenskej klenotnice, čo česká verejnosť vnímala ako hlbokú národnú urážku. Leopold II. vyhovel žiadosti českých stavov a nariadil ich slávnostný prevoz späť do metropoly nad [[Vltava|Vltavou]]. Pri tejto príležitosti bola ustanovená tradícia siedmich kľúčov od korunnej komory v [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrále svätého Víta]], ktoré boli zverené do opatery popredným svetským a cirkevným hodnostárom. Tento krok dramaticky zvýšil Leopoldovu popularitu medzi všetkými vrstvami obyvateľstva a vytvoril priaznivú atmosféru pre nadchádzajúce oslavy, ktoré Praha nezažila od korunovácie Márie Terézie.

Vlastný korunovačný obrad v katedrále svätého Víta vykonal pražský arcibiskup [[Antonín Petr Příchovský]] z [[Příchovice|Příchovic]]. Leopold II. prijal [[Svätováclavská koruna|svätováclavskú korunu]] za prítomnosti výkvetu českej aristokracie a zahraničných diplomatov. O dva dni neskôr, 8. septembra 1791, bola za českú kráľovnú korunovaná aj jeho manželka Mária Ludovika. Panovník počas ceremoniálu demonštroval svoju znalosť [[Čeština|českého jazyka]], čo malo silný emotívny účinok na prítomných zástupcov [[Formovanie moderného českého národa|českého národného obrodenia]]. Leopoldov pobyt v Prahe trval niekoľko týždňov, počas ktorých sa panovník prezentoval ako prístupný vládca, zúčastňoval sa na verejných báloch, navštevoval divadelné predstavenia a prijímal delegácie z radov meštianstva a učencov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = České země v letech 1705–1792: Věk absolutismu, osvícenství, paruk a třírohých klobouků - kniha | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/ceske-zeme-v-letech-1705-1792-vek-absolutismu-osvicenstvi-paruk-a-trirohych-klobouku-56640 | vydavateľ = www.databazeknih.cz | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = cs-CZ | priezvisko = Databazeknih.cz}}&lt;/ref&gt;

Kultúrny a spoločenský rozmer korunovácie bol umocnený dvoma mimoriadnymi udalosťami. Prvou bola premiéra opery ''La clemenza di Tito'' (Zľutovanie Titovo), ktorú na objednávku českých stavov zložil [[Wolfgang Amadeus Mozart]]. Hoci dielo, oslavujúce panovnícku miernosť a odpustenie, bolo dobovou kritikou (vrátane kráľovnej Márie Ludoviky) prijaté chladne, dnes je vnímané ako jeden z vrcholov Mozartovej tvorby spätý s Prahou. Druhou významnou udalosťou bola prvá priemyselná výstava na európskom kontinente, usporiadaná v priestoroch pražského [[Klementinum|Klementina]]. Výstava mala demonštrovať hospodársku vyspelosť českých krajín a Leopold II. ju osobne navštívil, pričom prejavil živý záujem o technické inovácie a manufaktúrnu výrobu, čím nadviazal na svoje skúsenosti z Toskánska.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Vzťah Leopolda II. k českým krajinám sa prejavil aj v jeho podpore vedeckých a vzdelávacích inštitúcií. Panovník potvrdil privilégiá [[Karlova univerzita|Karlo-Ferdinandovej univerzity]] a Kráľovskej českej spoločnosti náuk. Významným gestom bolo zriadenie katedry českého jazyka a literatúry na pražskej univerzite, do čela ktorej bol menovaný [[František Martin Pelcl]]. Leopold II. udržiaval kontakty s poprednými osobnosťami českého obrodenia, ako bol [[Josef Dobrovský]], ktorý pred panovníkom predniesol slávnu reč o lojalite slovanských národov k habsburskému domu. Tento ústretový postoj k národným a kultúrnym požiadavkám Čechov prispel k stabilizácii krajiny a k vytvoreniu lojálneho postoja českej elity voči Viedni v období nastávajúcich napoleonských vojen.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Politickým výsledkom korunovácie a súvisiacich rokovaní bolo vydanie tzv. Korunovačného diplomu, ktorým kráľ potvrdil integritu českého štátu a sľúbil rešpektovať zemské zriadenie. Hoci Leopold nestihol pre svoju predčasnú smrť realizovať všetky plánované administratívne reformy, jeho krátka vláda v českých krajinách je vnímaná ako &quot;zlatý vek&quot; osvietenského zmierenia. Navrátenie klenotov a formálne uznanie českých štátnoprávnych nárokov vytvorilo precedens, na ktorý sa česká politická reprezentácia odvolávala počas celého 19. storočia. Praha sa vďaka Leopoldovi II. nakrátko opäť stala centrom európskej diplomacie a kultúry, čo posilnilo sebavedomie českej spoločnosti v rámci habsburského súštátia.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Smrť a nástupníctvo ==
Cisár Leopold II. zomrel nečakane rýchlo, sotva stačil stabilizovať pomery v krajine a jej vonkajšie vzťahy. Na cisársky stolec zasadol jeho syn František Jozef Karol, ako [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]

== Rodinné pomery ==
Leopold II. sa v r. [[1765]] oženil so španielskou infantkou [[Mária Ludovika Španielska|Máriou Ludovikou]], dcérou španielskeho kráľa [[Karol III. (Španielsko)|Karola III.]] a [[Mária Amália Saská|Márie Amálie Saskej]]. Počas ich dvadsaťsedemročného manželstva sa im narodilo šestnásť detí:
* [[Mária Terézia Habsbursko-lotrinská (1767)|Mária Terézia]] (* [[14. január]] [[1767]] – † [[7. november]] [[1827]]) ∞ [[1787]] [[Anton (Sasko)|Anton]] (* [[1755]] – † [[1836]]), saský kráľ
* [[František II. (Svätá rímska ríša)|František]] (* [[12. február]] [[1768]] – † [[2. marec]] [[1835]]), neskorší cisár František II. ∞
** 1/ [[1788]] [[Alžbeta Wilhelmína Württemberská]] (* [[1767]] – † [[1790]])
** 2/ [[1790]] [[Mária Terézia Neapolsko-sicílska]] (* [[1772]] – † [[1807]])
** 3/ [[1808]] [[Mária Ludovika Modenská]] (* [[1787]] – † [[1816]])
** 4/ [[1816]] [[Karolína Augusta Bavorská]] (* [[1792]] – † [[1873]])
* [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand]] (* [[6. máj]] [[1769]] – † [[16. jún]] [[1824]]) ∞
** 1/ [[1790]] [[Lujza Mária Neapolsko-sicílska]] (* [[1773]] – † [[1802]])
** 2/ [[1821]] [[Mária Ferdinanda Saská]] (* [[1796]] – † [[1865]])
* Mária Anna (* [[21. apríl]] [[1770]] – † [[1. október]] [[1809]]), opátka v Prahe
* [[Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky|Karol Ľudovít]] (* [[5. september]] [[1771]] – † [[30. apríl]] [[1847]]) ∞ [[1815]] [[Henrietta Nasavsko-weilburská]] (* [[1797]] – † 1[[829]])
* [[Alexander Leopold Habsburský (1772 – 1795)|Alexander Leopold]] (* [[14. august]] [[1772]] – † [[12. júl]] [[1795]]), uhorský palatín
* Albert Ján (* [[19. september]] [[1773]] – † [[22. júl]] [[1774]])
* Maximilián (* [[23. december]] [[1774]] – † [[10. marec]] [[1778]])
* [[Jozef Anton Habsbursko-lotrinský|Jozef Anton]] (* [[9. marec]] [[1776]] – † [[13. január]] [[1847]]), uhorský palatín ∞
** 1/ [[1799]] [[Alexandra Pavlovna Romanovová]] (* [[1783]] – † [[1801]])
** 2/ [[1815]] [[Hermína Anhaltská]] (* [[1797]] – † [[1817]])
** 3/ [[1819]] [[Mária Dorota Württemberská]] (* [[1797]] – † [[1855]])
* [[Mária Klementína Habsbursko-lotrinská|Mária Klementína]] (* [[24. apríl]] [[1777]] – † [[15. november]] [[1801]]) ∞ 1797 [[František I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|František I.]] (* [[1777]] – † [[1830]]), kalábrijský vojvoda a kráľ oboch Sicílií
* Anton Viktor (* [[31. august]] [[1779]] – † [[2. apríl]] [[1835]]), veľmajster rádu
* Mária Amália (* [[15. október]] [[1780]] – † [[25. december]] [[1798]])
* [[Ján Habsbursko-lotrinský|Ján]] (* [[20. február]] [[1782]] – † [[10. máj]] [[1859]]), generál a krátko cisársky zástupca v parlamente vo Frankfurte v r. [[1848]] ∞ [[1829]] morganatická manželka [[Anna Plochlová]] (* [[1804]] – † [[1885]])
* [[Rainer Jozef Habsbursko-lotrinský|Rainer Jozef]] (* [[30. september]] [[1783]] – † [[16. január]] [[1853]]), lombardsko-benátsky vicekráľ ∞ [[1820]] [[Mária Alžbeta Savojská]] (* [[1800]] – † [[1856]])
* [[Ľudovít Jozef Habsbursko-lotrinský|Ľudovít Jozef]] (* [[13. december]] [[1784]] – † [[21. december]] [[1864]]), člen rakúskej štátnej rady a regent v období vlády cisára [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinanda I.]]
* [[Rudolf Ján Habsbursko-lotrinský|Rudolf Ján]] (* [[8. január]] [[1788]] – † [[24. júl]] [[1831]]), olomoucký [[arcibiskup]] a [[kardinál]]

== Genealógia ==
{{Rodokmeň predkov
|1 = '''Leopold II.'''
|2 = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Lotrinský]]
|3 = [[Mária Terézia]]
|4 = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I.]]
|5 = [[Alžbeta Šarlota Orleánska]]
|6 = [[Karol VI. Habsburský]]
|7 = [[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská]]
|8 = [[Karol V. Lotrinský]]
|9 = [[Eleonóra Magdaléna Gonzagová]]
|10 = [[Filip I. Orleánsky]]
|11 = [[Alžbeta Šarlota Falcká]]
|12 = [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]]
|13 = [[Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská]]
|14 = [[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský]]
|15 = [[Kristína Lujza Öttingenská]]
|16 = [[Mikuláš II. (Lotrinsko)|Mikuláš II. Lotrinský]]
|17 = [[Klaudia Lotrinská]]
|18 = [[Karol II. Gonzaga]]
|19 = [[Mária Gonzaga]]
|20 = [[Ľudovít XIII.]]
|21 = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]]
|22 = [[Karol Ľudovít Falcký]]
|23 = [[Šarlota Hessensko-Kasselská]]
|24 = [[Ferdinand III. Habsburský]]
|25 = [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]]
|26 = [[Filip Viliam Falcký]]
|27 = [[Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská]]
|28 = 
|29 = 
|30 = [[Albrecht Arnošt I. Öttingenský]]
|31 = [[Kristína Frederika Württemberská]]
}}

== Panovnícke pomery ==
{{s-start}}
{{s-hou|meno='''Leopold II. Habsbursko-Lotrinský'''|[[Habsburgovci]]}}
{{s-pred|riadky=3|pred=[[Jozef II. Habsburský]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|Cisár Svätej rímskej ríše]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
{{s-potom|riadky=3|potom=[[František II. (Svätá rímska ríša)|František II. Habsburský]]}}
|-
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Česka|Český kráľ]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
|-
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Uhorska|Uhorský kráľ]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
{{s-end}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* [http://digitalna.kniznica.info/s/sXgMZqR4Xb ''Beschreibung der königl. hungarischen Krönung als Seine Apostolische Majestät Leopold der Zweyte zu Pressburg zum hungarischen Könige gekrönt wurde ...''] Wien: Hieronymus Löschenkohl, 1790. 57 s. -  Dielo opisujúce korunováciu Leopolda II.; dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]]
* KUNEC, Patrik: Leopold II. - reformátor v tieni staršieho brata. In: ''Historická revue'', roč. XXXI, 2020, č. 1, s. 46 - 53.
* PETRÁŇ, Josef: ''Kalendář : Velký stavovský ples v Nosticově Národním divadle v Praze dne 12. září 1791.'' Praha : Československý spisovatel, 1988, 304 s. [kniha o politických a kultúrnych súvislostiach korunovácie Leopolda II. na českého kráľa dňa 6. 9. 1791]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Deti Márie Terézie}}
{{Cisári Svätej rímskej ríše}}
{{Uhorskí panovníci}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]]
[[Kategória:Rímskonemeckí cisári]]
[[Kategória:Arcivojvodovia Rakúska]]
[[Kategória:Králi Česka]]
[[Kategória:Králi Uhorska]]
[[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]]
[[Kategória:Rytieri Radu čiernej orlice]]
[[Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana]]
[[Kategória:Pochovaní v kapucínskej krypte vo Viedni]]
[[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti z Viedne]]</text>
      <sha1>gcdu3dp8qidc7w7x31kkzhu3c5nv6lc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213380</id>
      <parentid>8213368</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T20:47:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28816-87</username>
        <id>294711</id>
      </contributor>
      <origin>8213380</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="133959" sha1="5rn5dyydzpjvpjpwfflc8ne9tpysj7p" xml:space="preserve">{{Infobox Panovník
|meno              = Leopold II.
|titul             = ''Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, haličsko-ladomerský, arcivojvoda rakúsky, veľkovojvoda toskánsky, vojvoda luxemburský, milánsky, gróf flámsky''
|obrázok           = Mengs, Anton Raphael - Pietro Leopoldo d'Asburgo Lorena, granduca di Toscana - 1770 - PradoFXD.jpg
|popis obrázku     = Leopold II. v roku 1770
|pôvodné meno      = Peter Leopold Josef Anton Joachim Pius Gotthard
|obrázok erbu      = Greater Coat of Arms of Leopold II and Francis II, Holy Roman Emperors.svg 
|dátum narodenia   = [[5. máj]] [[1747]]
|miesto narodenia  = [[Viedeň]], [[Rakúske arcivojvodstvo]], [[Habsburská monarchia]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]]
|dátum úmrtia      = {{dúv|1792|3|1|1747|5|5}}
|miesto úmrtia     = [[Viedeň]], [[Rakúske arcivojvodstvo]], [[Habsburská monarchia]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]]
|miesto pochovania = [[Kapucínska krypta]]
|manželka          = [[Mária Ludovika Španielska]]
|potomstvo         = pozri [[#Rodinné pomery|rodinné pomery]]
|dynastia          = [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinská]]
|otec              = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I.]]
|matka             = [[Mária Terézia]]
|titul0            = cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa&lt;br /&gt;kráľ rímsky
|panovanie0        = [[1790]] – [[1792]]
|predchodca0       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]]
|nástupca0         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]
|titul1            = kráľ český
|panovanie1        = [[1790]] – [[1792]] 
|predchodca1       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca1         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] 
|titul2            = kráľ uhorský a chorvátsky 
|panovanie2        = [[1790]] – [[1792]]
|predchodca2       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca2         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]  
|titul3            = arcivojvoda rakúsky
|panovanie3        = [[1790]] – [[1792]] 
|predchodca3       = [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] 
|nástupca3         = [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]]  
|titul4            = veľkovojvoda toskánsky
|panovanie4        = [[1765]] – [[1790]]
|predchodca4       = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František II.]]
|nástupca4         = [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand III.]]
|portál1           = 
|portál2           = 
}}

'''Leopold II. Habsburský''' (* [[5. máj]] [[1747]], [[Viedeň]] – † [[1. marec]] [[1792]], Viedeň) bol v rokoch 1790 – 1792 cisár [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej národa nemeckého]], kráľ uhorský, český a chorvátsko-slavónsky, v rokoch 1765 – 1790 (ako Peter Leopold I.) toskánsky veľkovojvoda a od narodenia arcivojvoda rakúsky. Ako deviaty potomok a tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a cisára [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]] sa stal zakladateľom toskánskej línie habsbursko-lotrinskej dynastie a jedným z najvýznamnejších predstaviteľov európskeho osvietenstva. Hoci jeho vláda nad celou [[Habsburská monarchia|habsburskou monarchiou]] trvala len dva roky, v historiografii je vnímaný ako brilantný politik, diplomat a reformátor, ktorému sa podarilo zachrániť ríšu pred hroziacim rozpadom a občianskou vojnou.

Leopoldova politická dráha sa začala formovať v [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskom veľkovojvodstve]], ktoré spravoval celých dvadsaťpäť rokov. Na rozdiel od svojho staršieho brata [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]], ktorý presadzoval reformy cestou direktívneho a často necitlivého [[Absolutizmus|absolutizmu]], Leopold v Toskánsku uplatňoval metódu postupných zmien založených na hlbokej analýze spoločenských a hospodárskych pomerov. Jeho toskánske obdobie je považované za vrchol [[Osvietenstvo|osvietenského]] vládnutia v Európe. Medzi jeho najrevolučnejšie činy patrila reforma trestného práva z roku 1786, známa ako ''Leopoldina'', ktorou bolo v Toskánsku ako v prvom modernom štáte na svete úplne zrušené mučenie a trest smrti. Okrem toho inicioval hlboké hospodárske reformy vrátane zrušenia cechov, zavedenia voľného obchodu s obilím a pokusov o zavedenie ústavného systému, ktorý by obmedzil panovnícku moc v prospech volených orgánov.

Keď vo februári 1790 Leopold nastúpil na trón po bezdetnom bratovi Jozefovi II., prevzal monarchiu v stave hlbokej vnútornej a medzinárodnej krízy. Jozefove radikálne reformy viedli k otvorenému povstaniu v [[Rakúske Nizozemsko|Rakúskom]] [[Rakúske Nizozemsko|Nizozemsku]] (dnešné Belgicko) a k hrozbe ozbrojenej revolty uhorskej šľachty. Štát bol navyše vyčerpaný nepopulárnou vojnou s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] a čelil nepriateľskému spojenectvu [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] a [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británie]]. Leopold II. preukázal mimoriadny diplomatický takt, keď v priebehu niekoľkých mesiacov dokázal upokojiť domáce stavy kombináciou formálnych ústupkov a rázneho postupu. Uhorskú šľachtu si naklonil obnovením platnosti starej ústavy a uskutočnením okázalej korunovácie v [[Bratislava|Bratislave]] (v tom čase Prešporok) v novembri 1790, čím stabilizoval integritu krajiny bez toho, aby sa vzdal kľúčových štátnych vymožeností.

V zahraničnej politike dosiahol Leopold II. sériu úspechov, ktoré zabránili európskej izolácii Rakúska. [[Reichenbachský mier (1790)|Reichenbachským mierom]] z roku 1790 eliminoval hrozbu vojny s Pruskom a následne uzavrel [[Svištovský mier]] s Osmanmi, čím ukončil nákladný konflikt na [[Balkánsky polostrov|Balkáne]]. Jeho postoj k prebiehajúcej [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcii]] bol spočiatku zdržanlivý a racionálny. Napriek tomu, že jeho sestra [[Mária Antoinetta]] bola francúzskou kráľovnou, Leopold sa dlho vyhýbal vojenskej intervencii, ktorú považoval za nebezpečnú pre stabilitu Európy. Až radikalizácia revolučných udalostí a ohrozenie kráľovskej rodiny ho v auguste 1791 viedli k podpisu [[Pilnická deklarácia|Pilnickej deklarácie]]. Tá mala slúžiť skôr ako diplomatický nátlak na francúzskych revolucionárov než ako priama vyhláška vojny, no po jeho smrti sa stala jedným z formálnych dôvodov na začatie dlhoročných koaličných vojen.

Leopold II. zomrel nečakane 1. marca 1792 vo veku 44 rokov, práve vo chvíli, keď sa mu podarilo konsolidovať moc a pripraviť pôdu pre novú éru stabilného osvietenského vládnutia. Jeho smrť znamenala prelom v dejinách monarchie, keďže jeho syn a nástupca [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] pod vplyvom vojnových udalostí a strachu z revolúcie nastúpil cestu konzervativizmu a policajného štátu. Leopold II. zostáva v dejinách zapísaný ako panovník-filozof, ktorý veril v silu zákona a inštitúcií, a ako štátnik, ktorý dokázal v kritických okamihoch uprednostniť pragmatický kompromis pred ideologickou neústupnosťou. Jeho rozsiahle potomstvo (celkovo 16 detí) zabezpečilo dynastickú kontinuitu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] až do zániku monarchie v roku 1918.

== Pôvod a raná mladosť (1747 – 1765) ==

=== Narodenie a politický kontext dynastie ===
[[Súbor:La famille de Marie-Thérèse d'Autriche et François de Lorraine en 1756.jpg|náhľad|Rodina [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]] v roku 1756 (Leopold stojaci vedľa Márie Terézie po jej pravej ruke (na obraze naľavo od nej)]]
Arcivojvoda Peter Leopold sa narodil v stredu 5. mája 1747 o 11:30 predpoludním v cisárskej letnej rezidencii [[Zámok Schönbrunn|Schönbrunn]] vo [[Viedeň|Viedni]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Leopold II.: Erzherzog von Österreich, Grossherzog von Toskana, König von Ungarn und Böhmen, römischer Kaiser|url=https://books.google.sk/books/about/Leopold_II.html?id=eCsGAQAAIAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Herold|rok=1963|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: eCsGAQAAIAAJ|meno=Adam|priezvisko=Wandruszka}}&lt;/ref&gt; Bol deviate dieťa a v poradí tretí syn [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka I. Lotrinského]], čo v čase jeho narodenia znamenalo relatívne nízku pravdepodobnosť priameho nástupu na hlavný trón monarchie. Geopolitický kontext jeho narodenia bol determinovaný finálnou fázou [[Vojna o rakúske dedičstvo|vojny o rakúske dedičstvo]] (1740 – 1748), v ktorej sa jeho matka, Mária Terézia, snažila legitimizovať svoje nástupnícke práva a upevniť integritu habsburských dŕžav proti koalícii vedenej [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]] a [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskom]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Enlightenment and Reform in Eighteenth-century Europe|url=https://books.google.sk/books/about/Enlightenment_and_Reform_in_Eighteenth_C.html?id=Fx5alkfMc2AC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Bloomsbury Academic|rok=2005-03-24|isbn=978-1-86064-950-9|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Fx5alkfMc2AC|meno=Derek|priezvisko=Beales}}&lt;/ref&gt; Narodenie ďalšieho zdravého mužského potomka bolo vnímané ako dôležitý prvok dynastickej stability a biologického zabezpečenia [[Habsbursko-lotrinská dynastia|Habsbursko-lotrinského]] rodu, ktorého existencia bola ešte niekoľko rokov predtým vážne ohrozená absenciou mužských dedičov po smrti [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]]&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Die Lebenswelt der Habsburger: Kultur- und Mentalitätsgeschichte einer Familie|url=https://books.google.sk/books/about/Die_Lebenswelt_der_Habsburger.html?id=C660AAAAIAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Verlag Styria|rok=1997|isbn=978-3-222-12424-2|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: C660AAAAIAAJ|meno=Karl|priezvisko=Vocelka|meno2=Lynne|priezvisko2=Heller}}&lt;/ref&gt;

Samotný akt narodenia a následné ceremoniálne úkony podliehali prísnemu dvoru a etikete španielskeho dvornému protokolu. Ešte v deň narodenia bol novorodenec pokrstený v Rytierskej sále paláca Schönbrunn viedenským [[Apoštolský nuncius|nunciom]], pričom mu bola udelená nezvyčajne dlhá séria mien: ''Petrus Leopoldus Ioannes Antonius Ioachimus Pius Gotthardus''. Výber krstného mena Peter bol v habsburskej tradícii netypický a predstavoval priamy politický signál smerom k [[Toskánske veľkovojvodstvo|Toskánskemu veľkovojvodstvu]]. Na základe [[Viedenský mier (1738)|Viedenského mieru]] (1738) bolo toto územie pridelené Františkovi I. Lotrinskému ako kompenzácia za stratu [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]], avšak s podmienkou, že sa z neho stane sekundogenitúra, teda dŕžava určená pre druhorodeného syna, aby sa zabránilo trvalej personálnej únii s Rakúskom.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „Franz Pesendorfer, Die Habsburger in der Toskana“ – Bücher gebraucht, antiquarisch &amp; neu kaufen | url = https://www.booklooker.de/B%C3%BCcher/Angebote/autor=Franz+Pesendorfer&amp;titel=Die+Habsburger+in+der+Toskana | vydavateľ = www.booklooker.de | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = de}}&lt;/ref&gt; Meno Peter malo evokovať pamiatku na posledných vládcov z rodu [[Mediciovci|Mediciovcov]] a demonštrovať pripravenosť novej dynastie rešpektovať lokálne tradície tohto talianskeho štátu.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Florence in the Forgotten Centuries, 1527–1800: A History of Florence and the Florentines in the Age of the Grand Dukes|url=https://books.google.sk/books/about/Florence_in_the_Forgotten_Centuries_1527.html?id=4a7tAAAAQBAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=University of Chicago Press|rok=2013-10-30|isbn=978-0-226-11595-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: 4a7tAAAAQBAJ|meno=Eric|priezvisko=Cochrane}}&lt;/ref&gt; Meno Leopold zasa odkazovalo na rakúskeho patróna a dynastickú kontinuitu s viedenským dvorom.
[[Súbor:Archduke Peter Leopold, later Leopold II, 1762 by Liotard.jpg|vľavo|náhľad|Obraz Leopolda II. z roku 1762]]
Z hľadiska dynastického práva bol Leopold od momentu narodenia subjektom tzv. rodinných paktov, ktoré definovali jeho budúce postavenie ako suverénneho vládcu v Taliansku, zatiaľ čo jeho starší bratia, Jozef a [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karol Jozef]], mali zabezpečiť správu [[Dedičné krajiny (Rakúsko)|dedičných krajín]] a [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Táto predurčenosť na „vedľajšiu“ rolu panovníka v Toskánsku umožnila, aby sa v jeho výchove v porovnaní s Jozefom II. kládol menší dôraz na vojenskú reprezentáciu a viac na civilnú správu a teoretické vedy. Napriek tomu, že bol v poradí až tretím synom, jeho matka Mária Terézia venovala jeho fyzickému a mentálnemu vývoju zvýšenú pozornosť, o čom svedčí aj zachovaná korešpondencia a lekárske správy o jeho zdravotnom stave v ranom veku, ktorý bol na rozdiel od viacerých jeho súrodencov, ktorí podľahli detským chorobám, veľmi stabilný.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Hoci sa v prvých rokoch Leopoldovho života neočakávalo, že by kedykoľvek zasadol na cisársky trón, politická realita viedenského dvora v polovici 18. storočia vyžadovala, aby bol každý mužský člen rodiny pripravený na komplexnú diplomatickú a administratívnu rolu. Obdobie jeho raného detstva bolo poznačené tzv. diplomatickou revolúciou z roku 1756, kedy sa Rakúsko spojilo so svojím dlhoročným nepriateľom Francúzskom proti Prusku, čo neskôr priamo ovplyvnilo aj Leopoldovu svadobnú politiku a výber jeho manželky zo španielskej línie [[Bourbonovci|Bourbonovcov]].&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=A History of the Habsburg Empire, 1526-1918|url=https://books.google.sk/books/about/A_History_of_the_Habsburg_Empire_1526_19.html?id=XavXBlL74ScC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=University of California Press|rok=1974|isbn=978-0-520-02408-3|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: XavXBlL74ScC|meno=Robert A.|priezvisko=Kann}}&lt;/ref&gt;

=== Výchovný systém a pedagogické vedenie ===
Výchova arcivojvodu Petra Leopolda nepredstavovala len štandardnú prípravu aristokrata, ale bola precízne navrhnutým politickým procesom, ktorý Mária Terézia riadila prostredníctvom svojho povestného manuálu ''Instruktion''. Tento dokument, písaný vlastnou rukou panovníčky, slúžil ako záväzná metodika pre všetkých vychovávateľov a detailne určoval nielen rozsah vedomostí, ale aj formovanie morálneho profilu mladého arcivojvodu. Na rozdiel od výchovy staršieho brata Jozefa II., ktorá bola často poznačená konfliktami s autoritárskymi tútormi a matkinou snahou o úplné zlomenie vôle následníka, sa pri Leopoldovi uplatňoval o niečo flexibilnejší, hoci stále prísne asketický prístup. Systém bol založený na predpoklade, že panovník musí v prvom rade ovládať sám seba, svoje vášne a emócie, aby mohol racionálne vládnuť iným. Táto neustála sebareflexia a potláčanie vonkajších prejavov hnevu či radosti sa neskôr stali základným rysom Leopoldovej uzavretej a analytickej povahy.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Zlomovým momentom v jeho formovaní bolo menovanie grófa [[Franz Thurn-Valsassin|Franza Thurna-Valsassinu]] za hlavného vychovávateľa (''Ajo'') v roku 1753. Thurn bol skutočným mentorom, ktorý dokázal odhadnúť Leopoldov prirodzený sklon k tichému pozorovaniu. Pod jeho vedením sa výchova presunula z roviny mechanického učenia sa faktov do roviny analýzy spoločenských procesov. Leopold si osvojil schopnosť viesť si podrobné záznamy o ľuďoch vo svojom okolí, čo v dospelosti vyústilo do jeho povestnej siete informátorov a tajných denníkov, v ktorých si metodicky klasifikoval charaktery a schopnosti svojich úradníkov. Denný režim bol rozvrhnutý na minúty: začínal sa rannou [[Omša (bohoslužba)|omšou]] a [[Modlitba|modlitbami]], po ktorých nasledovali dopoludňajšie bloky [[Latinčina|latinčiny]] a [[Teológia|teológie]]. Popoludnia boli vyhradené pre praktické disciplíny, no i tie mali politický podtón – napríklad [[tanec]] nebol vnímaný ako kratochvíľa, ale ako nácvik dvorskej reprezentácie a ovládania vlastného tela pred verejnosťou.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Intelektuálny pilier jeho vzdelávania tvorili prednášky [[Karl Anton von Martini|Karla Antona von Martiniho]], popredného predstaviteľa viedenského osvietenstva a profesora prirodzeného práva. Martini ho zasvätil do teórie spoločenskej zmluvy. Leopold sa tak už v ranom veku stotožnil s myšlienkou, že legitimita panovníka nevyviera len z božej milosti, ale predovšetkým z jeho schopnosti zabezpečiť blaho poddaných prostredníctvom spravodlivých a všeobecne platných zákonov. Tento právny racionalizmus bol vyvažovaný vplyvom jezuitu [[Ignác Müller|Ignáca Müllera]], ktorý arcivojvodu učil históriu a náboženstvo. Müller v Leopoldovi prebudil záujem o rannokresťanské ideály a jansenistickú morálku, čo neskôr viedlo k jeho presvedčeniu, že [[cirkev]] by mala byť chudobná, pokorná a podriadená štátu v civilných záležitostiach. Táto kombinácia Martiniho legality a Müllerovho jansenizmu vytvorila z Leopolda panovníka, ktorý sa na cirkevné inštitúcie pozeral s vysokou mierou skepticizmu a pragmatizmu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Osobitné postavenie v Leopoldovom kurikulu mali prírodné vedy, ktoré v tom čase neboli bežnou súčasťou prípravy katolíckeho princa. Pod vedením [[Jean-Nathaniel Laugier|Jeana-Nathaniela Laugiera]] sa Leopold systematicky zaoberal [[Chémia|chémiou]] a experimentálnou fyzikou. V paláci Schönbrunn mal k dispozícii vybavené laboratórium, kde vykonával pokusy s elektrinou, metalurgiou a botanickými extraktmi. Leopold hľadal v prírodných vedách zákonitosti a poriadok, ktoré chcel neskôr aplikovať v sociálnom inžinierstve svojej ríše. Veda ho naučila trpezlivosti pri pozorovaní procesov a opatrnosti pred unáhlenými závermi. Keď sa po roku 1761 musel v dôsledku smrti brata Karola Jozefa rýchlo preorientovať na rolu toskánskeho následníka, jeho vzdelávanie sa doplnilo o intenzívne štúdium talianskej ekonómie a správy financií. 

=== Transformácia následníctva a právna úprava sekundogenitúry ===
Zásadný obrat v Leopoldovej životnej dráhe vyvolala smrť jeho staršieho brata [[Karol Jozef Habsbursko-lotrinský|Karola Jozefa]], ktorý 26. januára 1761 podľahol [[Kiahne|kiahňam]]. Táto udalosť definitívne zrušila pôvodné plány na jeho cirkevnú kariéru a posunula ho na miesto priameho následníka Toskánskeho veľkovojvodstva. Status tohto územia bol medzinárodnoprávne ukotvený vo Viedenskom mieri z roku 1738, ktorý definoval krajinu ako sekundogenitúru habsbursko-lotrinskej dynastie. Hlavným politickým cieľom tohto ustanovenia bolo zabrániť trvalej personálnej únii s rakúskymi dedičnými krajinami a Svätou ríšou rímskou. Európske mocnosti, predovšetkým Francúzsko a španielski Bourbonovci, trvali na tom, aby Toskánsko zostalo samostatným štátnym celkom pod vládou druhorodeného syna, čím sa mala udržať mocenská rovnováha na [[Apeninský polostrov|Apeninskom polostrove]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Leopoldova nová rola si vyžiadala okamžitú a radikálnu zmenu vzdelávacieho programu. V krátkom čase musel absolvovať intenzívny kurz talianskej konverzácie a právnej terminológie pod dohľadom odborníkov na toskánsku administratívu. Do jeho učebných osnov pribudli analýzy finančných výkazov florentskej pokladnice a štúdium agrárnej politiky v oblastiach Maremma a Val di Chiana. Jeho mentori v tomto období kládli dôraz na pochopenie špecifík toskánskeho systému, ktorý sa po vymretí rodu Mediciovcov nachádzal v stave hlbokej hospodárskej stagnácie. Leopold študoval správy regentskej rady, ktorá krajinu spravovala v mene jeho otca Františka I. Lotrinského, a postupne si vytváral vlastnú predstavu o nevyhnutných reformách.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Zmena následníckej línie so sebou priniesla aj nutnosť právneho ošetrenia Leopoldovho postavenia v rámci habsburského domu. V roku 1763 bol oficiálne vyhlásený za následníka toskánskeho trónu a boli vypracované dokumenty, ktoré presne špecifikovali jeho kompetencie a budúci vzťah k viedenskému dvoru. Táto fáza života v ňom upevnila sklon k politickej opatrnosti a metodickosti. Začal si viesť detailné personálne zoznamy a charakteristiky osôb, s ktorými by mohol vo Florencii prísť do styku, pričom využíval informácie z diplomatických hlásení. Viedenský dvor sledoval tento proces s uspokojením, keďže Leopold preukazoval schopnosť rýchlo si osvojiť zložité administratívne nuansy potrebné pre výkon suverénnej moci.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Paralelne s administratívnou prípravou prebiehali diplomatické rokovania o jeho sobáši, ktorý mal spečatiť spojenectvo s bourbonovským Španielskom. Výber infantky [[Mária Ludovika Španielska|Márie Ludoviky]] bol strategickým ťahom Márie Terézie, zameraným na elimináciu pruského vplyvu v južnej Európe. Leopold prijal túto dynastickú povinnosť s pragmatizmom, ktorý bol preňho typický. Venoval sa štúdiu španielskych dvorských zvyklostí a nadviazal korešpondenciu so svojím budúcim svokrom [[Karol III. (Španielsko)|Karolom III.]] Celý tento proces transformácie z mladšieho arcivojvodu na suverénneho vládcu talianskeho štátu prebehol v priebehu štyroch rokov a pripravil Leopolda na rolu reformátora, ktorý mal z Toskánska vytvoriť modelový štát osvietenského absolutizmu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Svadba v Innsbrucku a tragický zlom roku 1765 ===
[[Súbor:Mengs - Maria Luisa of Spain, later Holy Roman Empress, Prado.jpg|vľavo|náhľad|[[Mária Ludovika Španielska]], manželka Leopolda II.]]
Zavŕšenie Leopoldovej mladosti a jeho prechod k samostatnému výkonu moci sa spája s diplomaticky motivovaným sobášom, ktorý mal upevniť vzťahy medzi habsburskou monarchiou a španielskymi Bourbonovcami. Sobáš s infantkou Máriou Ludovikou, dcérou španielskeho kráľa Karola III., predstavoval kľúčovú súčasť politiky Márie Terézie zameranej na vytvorenie pevného bloku katolíckych mocností v Európe. Po predbežných rokovaniach bol zväzok potvrdený v zastúpení (''per procurationem'') v [[Madrid|Madride]], no osobné stretnutie novomanželov a hlavné slávnosti boli naplánované na leto 1765 v [[Innsbruck|Innsbrucku]]. Voľba tirolskej metropoly mala demonštrovať jednotu ríše a blízkosť k rakúskym dŕžavám v Taliansku. Prípravy na slávnosti trvali niekoľko mesiacov a zahŕňali výstavbu dočasných architektonických štruktúr, vrátane víťazného oblúka, ktorý dodnes stojí na južnom konci ulice Maria-Theresien-Straße.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Cisárska rodina dorazila do Innsbrucku v júli 1765, kde očakávala príchod španielskej infantky. Mária Ludovika cestovala loďou z [[Cartagena (Španielsko)|Cartageny]] do [[Janov (Taliansko)|Janova]] a následne pokračovala pozemnou cestou cez severné Taliansko. Slávnostný obrad sa uskutočnil 5. augusta 1765 v innsbruckom farskom kostole svätého Jakuba. Leopold mal v čase svadby osemnásť rokov a jeho manželka devätnásť. Program osláv bol navrhnutý ako veľkolepá prezentácia dynastickej moci, pričom zahŕňal operné predstavenia, verejné hostiny pre tisíce hostí a bály v priestoroch innsbruckého Hofburgu. Tieto udalosti však boli náhle prerušené tragickou udalosťou, ktorá zásadne zmenila politické usporiadanie strednej Európy.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Maria Louise, Erzherzogin von Oesterreich, Kaiserin der Franzosen|url=https://books.google.sk/books/about/Maria_Louise_erzherzogin_von_Oesterreich.html?id=28E745fhyk4C&amp;redir_esc=y|vydavateľ=W. Braumüller|rok=1873|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: 28E745fhyk4C|meno=Joseph Alexander freiherr von|priezvisko=Helfert}}&lt;/ref&gt;

Dňa 18. augusta 1765, počas návratu z divadelného predstavenia v neskorých večerných hodinách, postihla Leopoldovho otca, cisára Františka I. Lotrinského, náhla nevoľnosť. Cisár skonal na následky [[Cievna mozgová príhoda|mŕtvice]] v náručí svojho najstaršieho syna Jozefa II. priamo v priestoroch paláca. Smrť panovníka vyvolala na dvore hlboký šok a okamžite ukončila všetky svadobné radovánky. Z hľadiska ústavného práva táto udalosť spustila okamžitý transfer moci. Jozef II. bol vyhlásený za cisára Svätej ríše rímskej a stal sa spoluvladárom svojej matky v rakúskych dedičných krajinách. Zároveň podľa vopred dohodnutých ustanovení o sekundogenitúre prešlo suverénne právo nad Toskánskym veľkovojvodstvom priamo na Petra Leopolda.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Leopold sa tak stal vládcom Toskánska v situácii poznačenej rodinnou tragédiou a nutnosťou urýchlene prevziať administratívnu zodpovednosť. Mária Terézia v stave hlbokého vdovského smútku rozhodla o transformácii miestnosti, v ktorej jej manžel zomrel, na kaplnku a nariadila vybudovanie kláštora pre šľachtičné, ktoré sa mali modliť za spásu jeho duše. Leopold bol v tejto krízovej chvíli nútený preukázať vysokú mieru sebaovládania a politickej zrelosti. Už 21. augusta 1765, len tri dni po smrti otca a šestnásť dní po vlastnej svadbe, opustil Innsbruck, aby sa vydal na cestu do svojej novej rezidencie vo [[Florencia|Florencii]]. Cesta cez [[Brennerský priesmyk]] a severotalianske nížiny prebehla bez väčších ceremónií, v súlade s oficiálnym štátnym smútkom.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Veľkovojvoda toskánsky (1765 – 1790) ==

=== Prevzatie moci a počiatočná administratívna reorganizácia ===
[[Súbor:Pompeo Batoni 002.jpg|náhľad|Leopold (vľavo) s jeho bratom [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefom II.]] Obraz z roku 1769]]
Peter Leopold dorazil do Florencie 13. septembra 1765, čím sa fakticky skončilo dvadsaťosemročné obdobie [[Regent|regentstva]], počas ktorého bolo Toskánsko spravované ako sekundogenitúra závislá od politických rozhodnutí Viedne.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Po smrti posledného veľkovojvodu z rodu Mediciovcov, [[Gian Gastone de' Medici|Giana Gastoneho]], v roku 1737, krajinu riadila Regentská rada ([[Consiglio di Reggenza]]) pod vedením lotrinských šľachticov a viedenských úradníkov. Tento systém viedol k odlevu kapitálu do rakúskych krajín a k stagnácii miestnych inštitúcií. Leopoldov nástup znamenal transformáciu Toskánska na suverénny štát s vlastným administratívnym centrom, pričom jeho prvoradým cieľom bolo odstránenie vplyvu Regentskej rady a nastolenie priameho kabinetného štýlu vládnutia.

Bezprostredne po usadení sa v paláci Pitti Leopold inicioval hĺbkovú revíziu štátnych štruktúr.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Zrušil kompetencie starých regentských orgánov a moc sústredil v rukách úzkeho okruhu poradcov, ktorých si vybral na základe ich odborných schopností a lojality k reformným ideálom. Medzi kľúčové postavy tejto ranej fázy patrili [[Pompeo Neri]], skúsený právnik a ekonóm, ktorého Leopold povolal späť z [[Miláno|Milána]], a [[Francesco Maria Gianni]], ktorý sa stal hlavným architektom hospodárskych zmien. Leopold zaviedol systém piatich štátnych sekretariátov (vojenský, zahraničný, vnútorný, finančný a cirkevný), ktoré podliehali jeho priamemu dohľadu.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Každý sekretár bol povinný predkladať denné hlásenia, ktoré veľkovojvoda osobne analyzoval v ranných hodinách.

Dôležitým krokom k dosiahnutiu administratívnej nezávislosti bolo oddelenie toskánskych štátnych financií od súkromného majetku habsbursko-lotrinskej dynastie. Leopold presadil vytvorenie samostatnej štátnej pokladnice (''erario''), čím zabránil ďalšiemu využívaniu toskánskych daňových výnosov na financovanie rakúskych vojenských kampaní alebo viedenského dvora. Táto finančná autonómia umožnila alokáciu prostriedkov do rozvoja miestnej infraštruktúry a poľnohospodárstva. Súčasne s tým nariadil vypracovanie podrobného [[Kataster nehnuteľností|katastra]] a inventarizáciu štátnych pozemkov, čo slúžilo ako podklad pre neskoršiu daňovú reformu a liberalizáciu trhu s pôdou.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=La Costituzione toscana immaginata dal granduca Pietro Leopoldo memoria del senatore F.M. Gianni, scritta nell'anno 1805|url=https://books.google.sk/books/about/La_Costituzione_toscana_immaginata_dal_g.html?id=ARY1AAAAIAAJ&amp;redir_esc=y|rok=1847|jazyk=it|poznámka=Google-Books-ID: ARY1AAAAIAAJ|meno=Francesco Maria|priezvisko=Gianni}}&lt;/ref&gt;

Leopoldov prístup k správe štátu sa vyznačoval extrémnou metodickosťou a využívaním nástrojov systematického dozoru. Vybudoval aparát informátorov a úradníkov, ktorí mali za úlohu zhromažďovať informácie o fungovaní súdov, charitatívnych inštitúcií a miestnych samospráv. Sám si viedol tajné archívy a denníky, do ktorých si zaznamenával podrobné charakteristiky každého vyššieho úradníka, vrátane informácií o ich rodinných väzbách, majetkových pomeroch a morálnom profile. Tento systém mu umožnil eliminovať korupciu v štátnom aparáte a nahradiť neefektívnych predstaviteľov aristokracie vzdelanými byrokratmi z radov strednej vrstvy. Týmto spôsobom podkopal tradičné mocenské postavenie florentskej šľachty a vytvoril modernú byrokraciu oddanú panovníkovi.

Reorganizácia sa dotkla aj súdnej moci, kde Leopold začal s postupným obmedzovaním právomocí starých feudálnych súdov v prospech centrálnych justičných orgánov. Nariadil revíziu legislatívnych noriem z obdobia Mediciovcov, ktoré boli v mnohých prípadoch protichodné a neprehľadné. Hoci k vydaniu komplexného trestného zákonníka došlo až v roku 1786, základy právnej stability boli položené už v prvých piatich rokoch jeho vlády prostredníctvom série menších dekrétov upravujúcich procesné právo a väzenstvo. V roku 1770 zaviedol novú štruktúru mestskej samosprávy vo Florencii, čím zjednodušil správu mesta a posilnil vplyv štátnej exekutívy na komunálnej úrovni.

=== Hospodárska politika a fyziokratické reformy ===
[[Súbor:Mengs, Anton Raphael - Pietro Leopoldo d'Asburgo Lorena, granduca di Toscana - 1770 - PradoFXD.jpg|vľavo|náhľad|Leopold ako veľkovojvoda toskánsky, obraz z roku 1770]]
Hospodárska transformácia Toskánska pod vedením Petra Leopolda predstavovala jeden z najkonzistentnejších pokusov o aplikáciu [[Fyziokratizmus|fyziokratických]] teórií v praxi osemnásteho storočia. Panovník vychádzal z presvedčenia, že primárnym zdrojom národného bohatstva je poľnohospodárska produkcia, ktorej rozvoj brzdili prežitky [[Merkantilizmus|merkantilizmu]] a [[Feudalizmus|feudálne]] reštrikcie. V úzkej spolupráci s hlavným ekonomickým poradcom Francescom Mariom Giannim inicioval Leopold prechod k systému voľného trhu, pričom eliminoval štátne zásahy do obehu tovarov a cien. Tento proces sa začal radikálnou reformou obchodu s obilím, ktorá mala vyriešiť chronický nedostatok potravín a stimulovať investície do agrárneho sektora.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Kľúčovým legislatívnym nástrojom tejto zmeny sa stal dekrét z 18. septembra 1767, ktorý zaviedol takmer úplnú slobodu vnútorného obchodu s obilninami. Leopold zrušil kompetencie starého úradu ''Abbondanza'', ktorý dovtedy kontroloval zásobovanie a umelo udržiaval nízke ceny, čo však viedlo k úpadku pestovateľov a rozmachu čierneho trhu. Nová legislatíva umožnila poľnohospodárom predávať úrodu za trhové ceny a voľne ju prepravovať medzi jednotlivými provinciami veľkovojvodstva. V roku 1775 bola táto sloboda rozšírená aj na zahraničný obchod, čím sa Toskánsko stalo prvým európskym štátom, ktorý plne realizoval zásadu ''laissez-faire'' v oblasti základných potravín.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; Tieto opatrenia viedli k stabilizácii cien, zvýšeniu produkcie a odstráneniu hladomorov, ktoré predtým krajinu pravidelne postihovali.

Paralelne s liberalizáciou obchodu Leopold pristúpil k systematickej likvidácii korporatívnych bariér v priemysle a remeslách. Dekrétom z roku 1770 definitívne zrušil [[Cech|cechový systém]] vo Florencii a následne v celom štáte. Cechy vnímal ako prežitky [[Stredovek|stredoveku]], ktoré svojimi monopolmi a prísnymi pravidlami bránili inováciám, zvyšovali ceny výrobkov a obmedzovali prístup obyvateľstva k práci. Majetok zrušených cechov bol skonfiškovaný v prospech štátu alebo využitý na charitatívne účely, zatiaľ čo remeselná výroba sa stala slobodnou živnosťou prístupnou pre každého občana bez ohľadu na pôvod či predchádzajúce výsady. Tento krok podporil vznik drobného podnikania a zvýšil konkurencieschopnosť toskánskeho textilu a umeleckých remesiel na európskych trhoch.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Ďalším pilierom hospodárskeho rozvoja bolo odstránenie vnútorných colných bariér a zjednotenie daňového systému. Leopold zrušil množstvo lokálnych mýt a poplatkov, ktoré zaťažovali prepravu tovaru medzi mestami a zvyšovali transakčné náklady obchodníkov. Miesto neprehľadnej spleti feudálnych dávok zaviedol jednotnejšie zdaňovanie pozemkov, ktoré vychádzalo z nového katastrálneho vymeriavania. Tento proces bol sprevádzaný reformou obeživa a zjednotením mier a váh, čo uľahčilo obchodnú kalkuláciu a posilnilo integráciu toskánskeho trhu. Vláda súčasne investovala do budovania a opravy ciest, ktoré spájali vnútrozemské poľnohospodárske oblasti s prístavom [[Livorno]], kľúčovým uzlom pre export toskánskeho tovaru.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Najambicióznejšou časťou Leopoldovho ekonomického programu bola reforma vlastníctva pôdy, známa ako ''allivellazione''. Cieľom bolo vytvorenie vrstvy nezávislých roľníkov prostredníctvom rozpredaja štátnych a cirkevných pozemkov do dedičného prenájmu za fixný poplatok. Týmto spôsobom sa panovník snažil rozbiť neefektívne veľkostatky aristokracie a motivovať roľníkov k intenzívnejšiemu obhospodarovaniu pôdy, ktorú mohli považovať za vlastnú. Hoci táto reforma narazila na odpor šľachty a v niektorých oblastiach viedla k opätovnému skupovaniu pozemkov bohatými mešťanmi, viedla k výraznému zvýšeniu agrárnej produktivity a k celkovému rastu životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva. Leopoldova hospodárska politika tak premenila Toskánsko z hospodársky upadajúceho regiónu na dynamickú a prosperujúcu krajinu, ktorá slúžila ako inšpirácia pre osvietenských reformátorov v celej Európe.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Meliorácie a rozvoj poľnohospodárstva ===
Rozsiahle melioračné práce a systematické vysušovanie močiarov tvorili integrálnu súčasť Leopoldovho plánu na celkovú revitalizáciu toskánskeho hospodárstva. Panovník vnímal nehostinné a [[Malária|maláriou]] zamorené oblasti ako nevyužitý ekonomický potenciál a bezpečnostné riziko pre obyvateľstvo. Prioritu v tomto úsilí predstavovala oblasť [[Val di Chiana]] a prímorské územie Maremma, ktoré boli po stáročia zanedbávané a takmer vyľudnené. Leopoldov prístup k týmto projektom sa vyznačoval technokratickou precíznosťou, pričom sa opieral o najnovšie poznatky vtedajšej hydrologickej vedy a inžinierstva.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Vo Val di Chiana poveril veľkovojvoda vedením prác popredného matematika a inžiniera [[Vittorio Fossombroni|Vittoria Fossombroniho]]. Fossombroni presadil inovatívnu metódu známu ako ''bonifica per colmata'', ktorá spočívala v riadenom zaplavovaní depresií riečnymi nánosmi. Tento proces postupne zvyšoval úroveň terénu, čím dochádzalo k prirodzenému vysušovaniu pôdy bez potreby nákladných čerpacích systémov. Výsledkom viacročného úsilia bola premena neúrodných močiarov na jednu z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí v strednom Taliansku. Na získanej pôde nechal Leopold vybudovať sieť modelových fariem a ciest, ktoré uľahčili prepravu produktov na trhy vo Florencii a [[Arezzo|Arezze]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Memorie idraulico-storiche sopra la Val-di-Chiana|url=https://books.google.com.ec/books?id=KzGKxPg0bigC&amp;printsec=frontcover&amp;source=gbs_vpt_read#v=onepage&amp;q&amp;f=false|vydavateľ=A. Fumi|rok=1835|jazyk=it|poznámka=Google-Books-ID: KzGKxPg0bigC|meno=Vittorio|priezvisko=Fossombroni}}&lt;/ref&gt;

Ešte ambicióznejší, no zároveň problematickejší projekt predstavovala meliorácia Maremmy na západnom pobreží. Táto oblasť bola sužovaná endemickou maláriou, ktorá znemožňovala trvalé osídlenie a nútila roľníkov k sezónnej migrácii. Leopold investoval obrovské sumy do výstavby kanálov a hrádzí, pričom sa snažil o kolonizáciu územia prostredníctvom osadníkov z vnútrozemia. Napriek čiastočným úspechom pri vysušovaní jazera [[Castiglione (jazero)|Castiglione]] narážal projekt na technologické limity doby a vysokú úmrtnosť robotníkov. Panovník však trval na pokračovaní prác a osobne navštevoval staveniská, aby kontroloval priebeh vysušovania a podmienky v novovznikajúcich osadách.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Podpora poľnohospodárstva presahovala rámec inžinierskych stavieb a zahŕňala transfer technologických a botanických inovácií. Leopold úzko spolupracoval s ''Accademia dei Georgofili'', najstaršou poľnohospodárskou akadémiou v Európe, ktorej poskytoval štátne dotácie a priestory pre experimentálne pestovanie. Akadémia slúžila ako vedecké centrum pre testovanie nových odrôd plodín, moderných metód hnojenia a efektívnejších typov pluhov. Veľkovojvoda podporoval pestovanie kukurice, zemiakov a moruší pre rozvoj hodvábnictva, pričom nariadil vydávanie praktických príručiek pre roľníkov v ľudovom jazyku, aby sa nové poznatky dostali k priamym producentom.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Sociálny rozmer meliorácií bol úzko prepojený s reformou ''allivellazione'', kedy bola získaná pôda rozdeľovaná do dedičného nájmu. Leopold sledoval cieľ vytvoriť stabilnú vrstvu malých a stredných vlastníkov, ktorí by boli priamo zainteresovaní na dlhodobom zúrodňovaní pôdy. Hoci tento proces čelil sabotážam zo strany veľkostatkárov a komplikovanej byrokracii, viedol k výraznému nárastu populácie v predtým opustených regiónoch. Celkovo tieto agrárne a technické zásahy transformovali toskánsku krajinu, odstránili periodické hladomory a položili základy pre moderné poľnohospodárstvo, ktoré sa stalo dominantným odvetvím štátu až do polovice 19. storočia.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Reforma trestného práva a zákonník ''Leopoldina'' (1786) ===
Reforma trestného zákonodarstva v Toskánsku predstavuje najradikálnejší a v celoeurópskom kontexte najvýznamnejší legislatívny počin Petra Leopolda, ktorým premenil veľkovojvodstvo na svetový precedens osvietenskej jurisdikcie. Panovníkove úvahy o transformácii justičného systému boli vyvrcholením dvadsaťročného systematického pozorovania justičnej praxe, zhromažďovania kriminálnych štatistík a štúdia dobovej právnej filozofie. Kľúčovým intelektuálnym impulzom bolo dielo milánskeho právnika [[Cesare Beccaria|Cesareho Beccariu]], predovšetkým jeho traktát ''Dei delitti e delle pene'' (O zločinoch a trestoch) z roku 1764. Leopold sa plne stotožnil s Beccariovou tézou, že krutosť trestov neznižuje mieru kriminality a že štát nemá morálne právo siahnuť na život svojich občanov v rámci aktu pomsty.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Pred vydaním definitívnej reformy panovník osobne preveroval tisíce súdnych spisov a nariadil sudcom, aby mu predkladali správy o účinnosti jednotlivých typov trestov, pričom dospel k záveru, že neistota trestu a korupcia v súdnictve sú pre spoločnosť nebezpečnejšie než samotná miernosť zákonov.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Beccaria: 'On Crimes and Punishments' and Other Writings|url=https://books.google.sk/books/about/Beccaria_On_Crimes_and_Punishments_and_O.html?id=HwbvF8ymZawC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1995-04-13|isbn=978-0-521-47982-0|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: HwbvF8ymZawC|meno=Cesare marchese di|priezvisko=Beccaria}}&lt;/ref&gt;

Zavŕšením týchto príprav bolo vydanie ediktu o reforme trestného práva dňa 30. novembra 1786, ktorý je v historiografii známy pod názvom ''[[Zákonník Leopoldina|Leopoldina]]'' (formálne ''Riforma della legislazione criminale toscana''). Tento dokument pozostávajúci zo 119 článkov znamenal totálnu dekonštrukciu stredovekého a [[Barok|barokového]] právneho myslenia. Článok 51 tohto zákonníka vošiel do svetových dejín, nakoľko ním bolo v Toskánsku úplne a bez výnimky zrušené uplatňovanie [[Trest smrti|trestu smrti]]. Toskánsko sa tým stalo prvým suverénnym štátom na svete, ktorý tento inštitút ''[[De iure|de jure]]'' eliminoval zo svojho právneho poriadku, čím predbehlo všetky ostatné európske monarchie aj rodiace sa demokratické systémy.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Leopold v zdôvodnení uviedol, že trest smrti je barbarský relikt, ktorý neodráža kresťanské ani osvietenské hodnoty a je v ostrom rozpore s princípom prirodzeného práva na život. Namiesto popráv zaviedol systém doživotných [[Nútená práca|nútených prác]], ktoré mali páchateľovi umožniť aspoň čiastočnú spoločenskú nápravu a štátu priniesť ekonomický úžitok.

Paralelne so zrušením trestu smrti ''Leopoldina'' v článku 50 definitívne zakázala akékoľvek formy [[Mučenie|mučenia]], ktoré sa v toskánskom súdnictve bežne využívali na vynútenie priznania obvineného. Panovník vnímal útrpné právo ako neefektívny a krutý nástroj, ktorý viedol skôr k odsúdeniu nevinných než k odhaleniu pravdy. Zákaz mučenia si vyžiadal radikálnu zmenu v metodike vyšetrovania; sudcovia boli odteraz povinní zakladať svoje rozsudky na racionálnych dôkazoch, svedeckých výpovediach a materiálnych stopách, a nie na psychickom či fyzickom zlomení vyšetrovanej osoby.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Zákonník rovnako odstránil inštitút [[Konfiškácia|konfiškácie]] majetku odsúdených, ktorý Leopold považoval za hlboko nespravodlivý kolektívny trest postihujúci nevinných rodinných príslušníkov, čím fakticky chránil [[súkromné vlastníctvo]] pred svojvôľou štátnej moci. Zrušené boli aj ponižujúce telesné tresty, ako bolo biľagovanie žeravým železom či verejné mrzačenie, ktoré boli nahradené väzenskými trestami a peňažnými pokutami.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Reforma zásadným spôsobom zasiahla aj do procesného práva a postavenia obvineného v trestnom konaní. Leopold zaviedol princíp verejnosti súdneho procesu, čím ukončil éru tajných inkvizičných konaní, ktoré boli typické pre medicejské obdobie. Obvinený získal právo na právnu obhajobu a sudcovia boli povinní zverejňovať písomné odôvodnenia svojich verdiktov, čo malo slúžiť ako poistka proti justičným omylom a korupcii. Zákonník eliminoval kategóriu zločinu urážky veličenstva (''lèse-majesté'') v jej extrémnej podobe, čím sa výrazne obmedzil priestor pre politické zneužívanie trestného práva na elimináciu oponentov režimu. Panovník kládol dôraz na prevenciu kriminality a vnímal vzdelávanie a sociálnu starostlivosť ako účinnejšie nástroje boja proti zločinu než samotnú represiu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Inštitucionálne zastrešenie reformy zabezpečilo vytvorenie Najvyššieho tribunálu spravodlivosti (''Supremo Tribunale di Giustizia''), ktorý mal dohliadať na jednotnú aplikáciu zákonníka v celom veľkovojvodstve a slúžiť ako odvolacia inštancia. Leopold osobne dozeral na obsadzovanie sudcovských postov a preferoval právnikov oddaných osvietenským ideálom, pričom systematicky odstraňoval predstaviteľov starej aristokracie, ktorí bránili humanizácii práva. Hoci po Leopoldovom odchode na cisársky trón do Viedne a pod tlakom revolučných otrasov došlo v roku 1795 k dočasnému a čiastočnému obnoveniu trestu smrti pre výnimočné prípady ohrozenia štátu, duch ''Leopoldiny'' zostal v Toskánsku prítomný počas celého 19. storočia a stal sa základným pilierom moderného európskeho trestného práva. Medzinárodný význam tohto zákonníka podčiarkuje skutočnosť, že slúžil ako vzor pre reformy v Rakúsku, Rusku a neskôr aj v zjednotenom Taliansku, pričom dodnes je vnímaný ako jeden z dôležitých míľnikov v dejinách ľudských práv.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Cirkevná politika a synoda v Pistoii ===
Cirkevná politika Petra Leopolda v Toskánsku predstavovala jeden z najradikálnejších pokusov o podriadenie náboženských inštitúcií štátnemu dohľadu a o vnútornú očistu cirkvi v duchu [[Jansenizmus|jansenizmu]]. Panovník vychádzal z presvedčenia, že cirkev má plniť predovšetkým morálnu a vzdelávaciu funkciu, zatiaľ čo jej svetská moc, majetky a politický vplyv rímskej kúrie predstavujú prekážku modernizácie štátu. Leopold sa v tomto smere inšpiroval [[Galikanizmus|galikanizmom]] a [[Febronianizmus|febronianizmom]], ktoré zdôrazňovali autonómiu národných cirkví a moc [[Biskup|biskupov]] na úkor [[Pápež|pápežského]] absolutizmu. Jeho úsilie o reformu sa opieralo o presvedčenie, že panovník má právo a povinnosť zasahovať do cirkevných záležitostí (''ius majestas circa sacra''), ak ide o verejný poriadok a blaho poddaných.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Kľúčovým spojencom veľkovojvodu sa stal [[Scipione de' Ricci]], ktorého Leopold v roku 1780 vymenoval za biskupa v [[Pistoia|Pistoii]] a [[Prato|Prate]]. Ricci bol horlivým zástancom jansenizmu a spoločne s panovníkom vypracoval plán na hlbokú transformáciu náboženského života. Ich cieľom bolo zjednodušenie liturgie, odstránenie prepychu z kostolov a presun dôrazu z vonkajších prejavov zbožnosti na vnútornú vieru a štúdium [[Biblia|Písma]]. Leopold nariadil zrušenie početných náboženských bratstiev, ktoré považoval za neefektívne a finančne netransparentné. Súčasne pristúpil k redukcii počtu cirkevných sviatkov, nakoľko ich vysoký počet negatívne ovplyvňoval hospodársku produktivitu a zvádzal pracujúce obyvateľstvo k nečinnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Peter Hersche, Der Spätjansenismus in Österreich, Vienne, Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1977, 451 p.|url=https://www.cambridge.org/core/journals/annales-histoire-sciences-sociales/article/abs/peter-hersche-der-spatjansenismus-in-osterreich-vienne-verlag-der-osterreichischen-akademie-der-wissenschaften-1977-451-p/04EFA113E4293DB64C4ED53A40E369CA|periodikum=Annales. Histoire, Sciences Sociales|dátum=1977-12|dátum prístupu=2026-05-13|ročník=32|číslo=6|strany=1110–1112|issn=0395-2649|doi=10.1017/S0395264900156793|jazyk=en|meno=Claude|priezvisko=Michaud}}&lt;/ref&gt;

Významným krokom bolo rušenie kláštorov, ktoré sa podľa panovníka nevenovali užitočnej činnosti, ako je vzdelávanie alebo starostlivosť o chorých. Majetok týchto inštitúcií bol sekularizovaný a presunutý do novovzniknutého fondu ''Patrimonio Ecclesiastico'', z ktorého sa financovali platy farárov a charitatívne projekty. Leopold presadil zásadu, že farári sú štátnymi úradníkmi zodpovednými za morálnu výchovu obyvateľstva, a preto musia absolvovať vzdelanie na štátom kontrolovaných seminároch. V roku 1786 vydal zoznam päťdesiatich siedmich bodov, ktoré mali slúžiť ako základ pre diskusiu o reforme na národnom cirkevnom koncile, pričom navrhoval zavedenie národného jazyka do liturgie namiesto latinčiny a zrušenie pápežskej jurisdikcie nad toskánskym duchovenstvom.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Vrcholom týchto snáh bola synoda v Pistoii, ktorá sa konala v septembri 1786 pod Ricciho vedením. Synoda schválila radikálne dekréty, ktoré spochybňovali neomylnosť pápeža a presadzovali demokratizáciu cirkevnej správy. Tieto rozhodnutia však vyvolali vlnu odporu nielen v Ríme, ale aj medzi toskánskym konzervatívnym episkopátom a prostým ľudom. Keď sa Leopold pokúsil v roku 1787 presadiť závery synody na celoštátnom zhromaždení biskupov vo Florencii, narazil na nečakaný odpor väčšiny hierarchov, ktorí odmietli akceptovať jansenistické doktríny. Neúspech tohto zhromaždenia ukázal limity panovníckej moci v náboženských otázkach a hlbokú zakorenenosť tradičného katolicizmu v toskánskej spoločnosti.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Odpor voči cirkevným reformám prerástol v máji 1787 do otvorených nepokojov v Prate a Pistoii, kde dav, podnecovaný konzervatívnym duchovenstvom, zaútočil na Ricciho rezidenciu a vynútil si návrat k tradičným náboženským rituálom. Leopold bol nútený použiť armádu na obnovenie poriadku, no pochopil, že príliš rýchle tempo [[Sekularizácia (sociológia náboženstva)|sekularizácie]] ohrozuje stabilitu štátu. Hoci v nasledujúcich rokoch poľavil v tlaku na radikálne jansenistické zmeny, základné inštitucionálne reformy, ako bolo podriadenie cirkvi štátnemu zákonodarstvu a finančná kontrola kláštorov, zostali v platnosti. Pápež [[Pius VI.]] neskôr v roku 1794 bulou ''Auctorem fidei'' formálne odsúdil osemdesiatpäť téz pistoiskej synody ako [[Hermetizmus (filozofia)|heretické]], čím sa definitívne skončil toskánsky experiment s jansenistickou štátnou cirkvou. Napriek tomu Leopoldova politika výrazne prispela k sekularizácii verejného života a k vytvoreniu moderného modelu vzťahu medzi štátom a cirkvou.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Projekt toskánskej ústavy ===
Ústavný projekt vypracovaný v rokoch 1779 – 1782 predstavuje v dejinách európskeho politického myslenia ojedinelý pokus o transformáciu absolutistického štátu na [[Konštitučná monarchia|konštitučnú monarchiu]] z vôle samotného panovníka. Peter Leopold dospel k presvedčeniu, že osvietenské reformy sú bez pevného právneho zakotvenia v inštitúciách štátu zraniteľné a závislé od osobnostných kvalít nástupcu. Filozofickým východiskom návrhu bola teória spoločenskej zmluvy, pričom text reflektoval Leopoldovo štúdium diel [[John Locke|Johna Locka]], [[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu|Montesquieua]] a dobové správy o [[Americká vojna za nezávislosť|americkej vojne za nezávislosť]]. Hlavným spolutvorcom a redaktorom viacerých verzií textu bol Francesco Maria Gianni, ktorý pôsobil ako panovníkov najbližší poradca pre legislatívne otázky.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Štruktúra navrhovaného politického systému vychádzala z hierarchie reprezentatívnych zhromaždení rozdelených do troch úrovní. Základným článkom mali byť obecné rady, ktoré by spravovali lokálne záležitosti a z ktorých by boli delegovaní zástupcovia do provinčných zhromaždení. Vrcholom systému malo byť celoštátne zhromaždenie označované ako ''Stati Generali'' (Generálne stavy). Na rozdiel od tradičných stavovských inštitúcií stredoveku nemalo byť toto zhromaždenie založené na príslušnosti k šľachte či duchovenstvu, ale na princípe majetkového cenzu a daňovej zodpovednosti. Právo voliť a byť volený mali získať takzvaní ''allivellati'' – nová vrstva dedičných nájomcov pôdy a majiteľov nehnuteľností, ktorú Leopold vytvoril svojimi agrárnymi reformami. Týmto krokom panovník sledoval cieľ oslabiť politický vplyv dedičnej aristokracie a nahradiť ho politicky aktívnym meštianstvom a hospodársky nezávislým roľníctvom.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

Právomoci Generálnych stavov boli definované ako kľúčové pre fungovanie štátu, pričom by výrazne obmedzovali panovníkovu doterajšiu svojvôľu. Zhromaždenie malo mať výlučné právo schvaľovať zavedenie nových daní a rozhodovať o navyšovaní štátneho dlhu. V legislatívnej oblasti sa predpokladalo, že panovník nebude môcť vydať nový zákon bez predchádzajúcej konzultácie a súhlasu reprezentantov. Leopold v sprievodných dokumentoch k návrhu definoval rolu panovníka ako „prvého úradníka“ a „delegáta ľudu“, ktorého moc nie je odvodená z božej milosti, ale z plnenia záväzkov voči občanom. V prípade, že by panovník opustil cestu zákonnosti, ústava predpokladala právo národa na odpor, čím Leopold fakticky pripustil možnosť vlastného odvolania v prípade porušenia ústavného sľubu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Realizácia tohto projektu narazila na intenzívny odpor na domácej i zahraničnej scéne. Najvýznamnejším vonkajším faktorom bol postoj cisára Jozefa II., ktorý vnímal bratove ústavné experimenty ako priame ohrozenie celistvosti a autority habsburskej monarchie. V ich vzájomnej korešpondencii Jozef II. opakovane varoval Leopolda, že politická emancipácia poddaných povedie k rozkladu štátnej disciplíny a k nárastu revolučných tendencií. Jozef zastával koncepciu centralizovaného byrokratického štátu, v ktorom panovník vládne v mene rozumu, ale nepripúšťa kontrolu zo strany spoločnosti. Leopold naproti tomu argumentoval, že stabilita štátu je priamo úmerná miere stotožnenia sa občanov s jeho inštitúciami.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Joseph II: Volume 2, Against the World, 1780-1790|url=https://books.google.sk/books/about/Joseph_II_Volume_2_Against_the_World_178.html?id=JjycG35xALgC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1987|isbn=978-0-521-32488-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: JjycG35xALgC|meno=Derek Edward Dawson|priezvisko=Beales}}&lt;/ref&gt;

V rámci Toskánska proti ústave vystupovala konzervatívna šľachta a vyššie duchovenstvo, ktoré v nej správne identifikovali nástroj na definitívnu likvidáciu svojich zvyšných privilégií. Aristokracia odmietala prijať fakt, že o štátnych záležitostiach by mali spolurozhodovať vrstvy definované výlučne majetkom a vzdelaním, bez ohľadu na rodový pôvod. Zároveň sa ukázala politická nezrelosť nižších vrstiev obyvateľstva, ktoré po stáročiach absolutizmu nedisponovali dostatočným vedomím o význame ústavných záruk. Prostý ľud vnímal Leopolda skôr ako spravodlivého „otca vlasti“, od ktorého očakával sociálne istoty a stabilné ceny potravín, zatiaľ čo abstraktné kategórie ako deľba moci zostávali mimo jeho záujmu. Gianni vo svojich neskorších analýzach konštatoval, že panovník sa pokúsil o skok do politického systému, pre ktorý v Toskánsku chýbala širšia spoločenská základňa.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Nerealizovanie ústavného návrhu do roku 1790, kedy musel Leopold náhle odísť do Viedne prevziať cisársky trón, znamenalo koniec tohto experimentu. Po jeho odchode z Florencie sa text ústavy stal predmetom odborných diskusií medzi európskymi právnikmi a neskôr poslúžil ako jeden z referenčných zdrojov pre liberálne hnutia v Taliansku počas 19. storočia.

=== Sociálne reformy, zdravotníctvo a školstvo ===
Sociálna a zdravotná politika Petra Leopolda v Toskánsku predstavovala ucelený systém založený na racionálnom [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizme]] a štátnom [[Utilitarizmus|utilitarizme]]. Panovník vnímal fyzické a duševné zdravie obyvateľstva ako nevyhnutný predpoklad pre ekonomickú prosperitu a stabilitu veľkovojvodstva. V oblasti zdravotníctva sa zameral na radikálnu reorganizáciu nemocničnej siete, pričom ústredným bodom sa stala florentská nemocnica Santa Maria Nuova. Leopold nariadil jej vyňatie spod cirkevnej správy a transformáciu na modernú štátnu inštitúciu riadenú vedeckými protokolmi. Zaviedol prísne hygienické normy, povinné vetranie miestností a oddelenie pacientov podľa druhu ochorenia, čím sa mu podarilo výrazne znížiť úmrtnosť v mestských aglomeráciách. Financovanie zdravotníctva stabilizoval prostredníctvom výnosov zo sekularizovaného majetku zrušených kláštorov, čím zabezpečil bezplatnú starostlivosť pre najchudobnejšie vrstvy obyvateľstva.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Mimoriadny význam v celoeurópskom kontexte malo Leopoldovo rozhodnutie zmeniť prístup k starostlivosti o duševne chorých. V roku 1788 nariadil sústrediť všetkých pacientov s duševnými poruchami do nemocnice Bonifazio, ktorú dal na tento účel zrekonštruovať. Do čela inštitúcie vymenoval lekára Vincenza Chiarugiho, ktorý pod Leopoldovým patronátom vypracoval a zaviedol prvý moderný humánny prístup k [[Psychiatria|psychiatrii]]. Nové nariadenia zakazovali používanie pút, reťazí a akékoľvek formy fyzických trestov pre pacientov. Chiarugiho metóda, známa ako morálna liečba, kládla dôraz na čistotu, pravidelnú stravu a dôstojné zaobchádzanie, čím Toskánsko predbehlo reformy [[Philippe Pinel|Philippa Pinela]] vo Francúzsku. Leopold v tomto prípade aplikoval svoje presvedčenie, že duševná choroba je medicínsky problém a nie prejav božieho trestu či posadnutosti, čo si vyžadovalo odborný lekársky dohľad namiesto väzenského dozoru.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

V sfére preventívnej medicíny sa veľkovojvoda angažoval v boji proti epidémiám kiahní, ktoré predstavovali hlavnú príčinu detskej úmrtnosti. Napriek silným predsudkom vidieckeho obyvateľstva a konzervatívneho duchovenstva presadil zavádzanie variolácie, teda včasného [[Očkovanie|očkovania]] oslabeným vírusom. Na podporu tejto metódy dal zriadiť špecializované očkovacie stanice a motivoval lekárov k osvetovej činnosti v teréne. Na demonštráciu bezpečnosti postupu nechal v roku 1769 zaočkovať svoje vlastné deti, čím využil autoritu panovníka na presadenie vedeckého pokroku v praxi. Súčasne s tým inicioval sanitárnu reformu v mestách, ktorá zahŕňala zákaz pochovávania v kostoloch a kryptách uprostred obytných zón. Nariadil výstavbu moderných cintorínov za hradbami miest, čo sa stretlo s prudkým odporom tradičných vrstiev, no viedlo k preukázateľnému zlepšeniu kvality podzemných vôd a obmedzeniu šírenia nákaz.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Školstvo podstúpilo pod Leopoldovým vedením proces sekularizácie a orientácie na praktickú prípravu pre štátnu službu a hospodársky život. Panovník obmedzil vplyv rehoľných rádov na vzdelávanie a podriadil učebné osnovy štátnemu dohľadu. Gymnáziá a univerzity v [[Pisa|Pise]] a [[Siena (mesto)|Siene]] boli transformované tak, aby kládli väčší dôraz na matematiku, fyziku, moderné právo a agronómiu na úkor teologickej scholastiky. Leopold podporoval zakladanie odborných škôl pre remeselníkov a zaviedol základné vzdelanie pre deti z nižších vrstiev v novozriadených komunálnych školách. Významnou inováciou bolo zriaďovanie dievčenských škôl, ktoré mali pripraviť ženy na racionálnu správu domácnosti a výchovu detí v duchu osvietenských ideálov. Celý systém bol navrhnutý tak, aby zvyšoval gramotnosť a technickú zdatnosť obyvateľstva, čo bolo v súlade s Leopoldovým plánom na manufaktúrny rozvoj krajiny.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Vedecký život v Toskánsku získal v roku 1775 monumentálnu základňu v podobe Múzea fyziky a prírodnej histórie (''La Specola'') vo Florencii. Leopold do tejto inštitúcie, ktorej budovu osobne vybral, sústredil rozsiahle zbierky vedeckých prístrojov, minerálov a botanických exemplárov. Unikátnou súčasťou múzea sa stala zbierka voskových anatomických modelov, ktorú vytvorili modelári pod vedením Feliceho Fontanu a Clementa Susiniho. Tieto modely umožňovali štúdium ľudskej anatómie lekárom a študentom bez nutnosti vykonávať pitvy, čo bolo v danej dobe prelomové riešenie. Múzeum bolo od svojho vzniku otvorené pre širokú verejnosť bez ohľadu na sociálny status, čo Leopold považoval za kľúč k šíreniu osvety a k formovaniu moderného občana. 

=== Štýl vládnutia, osobný život a florentský dvor ===
Vládny štýl Petra Leopolda sa vyznačoval extrémnou pracovitosťou, neustálym dohľadom nad byrokratickým aparátom a hlbokou nedôverou voči tradičným aristokratickým formám reprezentácie. Panovník vnímal svoju rolu ako funkciu najvyššieho úradníka štátu, čo sa prejavovalo v jeho dennom režime začínajúcom o šiestej hodine ráno. Väčšinu pracovného času trávil v súkromnom kabinete v paláci Pitti, kde osobne čítal každú petíciu, sťažnosť či úradné hlásenie. Tento spôsob riadenia minimalizoval vplyv sprostredkovateľov a dvoranov, čím Leopold fakticky zlikvidoval klasický barokový dvor. Náklady na prevádzku dvora zredukoval na nevyhnutné minimum, zrušil väčšinu čestných postov a sinekúr, ktoré dovtedy slúžili na udržiavanie lojality šľachty.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Dôležitým nástrojom Leopoldovho vládnutia bol prepracovaný systém vnútornej bezpečnosti a sledovania. Veľkovojvoda nechal v mestách a dedinách inštalovať takzvané ''cassette di suppliche'' (schránky na prosby), do ktorých mohol ktokoľvek anonymne vhodiť sťažnosť na úradníka, kňaza či suseda. Obsah týchto schránok putoval priamo na panovníkov stôl, čím získaval prehľad o náladách v spoločnosti a o prípadných pochybeniach svojej byrokracie. Súbežne s tým vybudoval sieť tajných agentov, ktorí monitorovali verejné miesta, hostince a kaviarne. Informácie získané touto cestou si Leopold metodicky zapisoval do vlastných archívov. Tieto záznamy obsahovali podrobné charakteristiky osôb vrátane ich slabostí, rodinných pomerov a majetkového stavu, čo mu umožňovalo efektívne manipulovať s personálnym obsadením štátnych úradov a predchádzať vzniku mocenských klik.

Osobný život Petra Leopolda bol podriadený dynastickým záujmom a zásadám prísnej disciplíny, ktoré si osvojil počas viedenskej výchovy. S manželkou [[Mária Ludovika Španielska|Máriou Ludovikou Španielskou]] udržiaval vzťah založený na vzájomnom rešpekte a spoločnej zodpovednosti za výchovu potomstva. Ich manželstvo bolo mimoriadne plodné a vzišlo z neho celkovo 16 detí, čo predstavovalo významnú demografickú základňu pre budúce smerovanie habsburskej dynastie. Leopold venoval výchove svojich detí rovnakú pozornosť ako správe štátu, pričom pre ne vypracoval podrobný vzdelávací plán. Deti vyrastali v relatívnej skromnosti, ďaleko od viedenského či madridského prepychu, a boli vedené k metodickému štúdiu a praktickým zručnostiam. Ich hlavným sídlom bol palác Pitti, no panovník preferoval pobyty vo vidieckych vilách, najmä v Poggio a Caiano, kde sa mohol nerušene venovať rodine a vedeckým experimentom.&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Synové Marie Terezie|url=https://books.google.sk/books/about/Synov%C3%A9_Marie_Terezie.html?id=8bbRBRnfSmwC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Ikar|rok=2005|isbn=978-80-249-0594-5|jazyk=cs|poznámka=Google-Books-ID: 8bbRBRnfSmwC|meno=Friedrich|priezvisko=Weissensteiner}}&lt;/ref&gt;

Mimo politických povinností sa Leopold intenzívne zaoberal chémiou, mechanikou a botanikou. V paláci mal zriadené špičkovo vybavené laboratórium, v ktorom vykonával pokusy zamerané na [[Metalurgia|metalurgiu]] a výrobu farbív. Jeho záľuba v technických novinkách viedla k podpore vedeckých inštitúcií a k zhromažďovaniu unikátnych prístrojov v múzeu ''La Specola''. Leopoldova povaha bola introvertná, analytická a v neskorších rokoch jeho toskánskeho pobytu až podozrievavá. Vyhýbal sa verejným slávnostiam, bálom a divadelným predstaveniam, ak to nevyžadoval protokol. Táto izolovanosť od spoločenského života Florencie spolu s jeho represívnym dohľadom viedla k postupnému ochladnutiu vzťahov medzi ním a toskánskou populáciou, ktorá síce uznávala prínos jeho reforiem, no vnímala ho ako cudzieho a chladného technokrata moci.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Hospodárnosť sa prejavovala aj v panovníkovom odievaní a stravovaní. Leopold uprednostňoval jednoduché civilné odevy pred drahými uniformami a okázalými šperkami, čím sa snažil demonštrovať obraz občianskeho vládcu. Jeho stôl bol skromný a výdavky na stravovanie dvoranov boli pod neustálou kontrolou finančných úradníkov. Táto politika šetrenia umožnila akumulovať prostriedky pre štátne investície, no zároveň oslabila reprezentatívnu funkciu veľkovojvodstva na medzinárodnom poli. Vo Florencii sa Leopold obklopoval skôr vzdelancami a vedcami než príslušníkmi nobility, čo ešte viac prehlbovalo priepasť medzi dvorom a miestnou šľachtou.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Vzťah k Viedni a mocenská dualita s Jozefom II. ===
Vzťah Petra Leopolda k viedenskému dvoru a k jeho staršiemu bratovi, cisárovi Jozefovi II., bol definovaný napätím medzi rodinnou lojalitou a snahou o udržanie suverenity Toskánskeho veľkovojvodstva. Právny rámec sekundogenitúry z roku 1738 a následné rodinné pakty Habsburgovcov určovali, že Toskánsko musí ostať administratívne oddelené od rakúskych dedičných krajín. Leopold tento status dôsledne bránil pred snahami Jozefa II. o užšiu integráciu veľkovojvodstva do celoštátneho systému monarchie. Cisár vnímal Toskánsko ako experimentálne pole pre svoje radikálne reformy, kým Leopold trval na tom, že toskánske pomery si vyžadujú špecifický prístup odlišný od centralistických snáh Viedne. Ich vzájomná korešpondencia, ktorá prebiehala takmer denne, odhaľuje hlboké rozdiely v ich vnímaní štátnej moci a metodiky vládnutia.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Mocenská dualita medzi bratmi sa naplno prejavila v prístupe k reformám. Jozef II. presadzoval zmeny prostredníctvom direktívnych výnosov a vojenskej disciplíny, pričom ignoroval lokálne tradície a odpor stavov. Leopold v Toskánsku volil cestu postupnej transformácie podloženej štúdiom miestnych reálií a hľadaním konsenzu s časťou vzdelaných elít. Počas svojich návštev Viedne v rokoch 1770, 1778 a 1784 Leopold podroboval bratovu politiku ostrej kritike vo svojich tajných denníkoch. Jozefa obviňoval z despotizmu a z necitlivého narúšania spoločenských štruktúr, čo podľa neho viedlo k nestabilite ríše. Leopold vnímal [[jozefinizmus]] ako nebezpečný radikalizmus, ktorý ohrozuje samotnú existenciu dynastie, a vo Florencii sa snažil o vytvorenie alternatívneho modelu osvietenského vládnutia založeného na zákonnosti a inštitucionálnych zárukách.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Napriek politickým nezhodám zostával Leopold dôležitým konzultantom pre Máriu Teréziu až do jej smrti v roku 1780. Panovníčka často využívala Leopoldov analytický talent na vyvažovanie Jozefovej impulzívnosti. Po roku 1780 sa však tlak Jozefa II. na Leopolda stupňoval, najmä v otázkach zahraničnej politiky a vojenskej spolupráce. Jozef požadoval, aby Toskánsko finančne prispievalo na rakúske vojny s Osmanskou ríšou a aby koordinovalo svoje diplomatické kroky výhradne s Viedňou. Leopold sa týmto snahám bránil argumentom o finančnej vyčerpanosti veľkovojvodstva a o potrebe neutrality v stredomorskom priestore. Táto rezistencia viedla k dočasnému ochladeniu vzťahov, ktoré trvalo až do vypuknutia vážnej vnútornej krízy v monarchii na konci 80. rokov 18. storočia.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Kríza v Rakúskom Nizozemsku a narastajúci odpor uhorskej šľachty voči Jozefovým reformám v roku 1789 prinútili cisára k užšej spolupráci s bratom. Jozef II., ktorého zdravie sa rapídne zhoršovalo, začal Leopolda vnímať ako jediného možného záchrancu dynastického dedičstva. Leopold z Florencie pozorne sledoval rozklad štátnej moci v ríši a bratovi adresoval memorandum, v ktorom mu odporúčal okamžité odvolanie najkontroverznejších reforiem v záujme upokojenia situácie. Zároveň začal pripravovať plány na prevzatie moci, pričom analyzoval chyby Jozefovej administratívy. Toskánsko v tomto období slúžilo ako bezpečné útočisko pre konzervatívnych aj osvietenských kritikov jozefinizmu, ktorí v Leopoldovi videli nádej na návrat k stabilnejšiemu a právne podloženému kurzu.

Vzťah oboch bratov sa definitívne uzavrel vo februári 1790, kedy umierajúci Jozef II. povolal Leopolda do Viedne, aby prevzal regentstvo. Leopold však do Viedne dorazil až po bratovej smrti, čo mu umožnilo dištancovať sa od Jozefovho odkazu a vystupovať ako nezávislý arbiter schopný vyriešiť nahromadené konflikty. Roky strávené v Toskánsku a neustála konfrontácia s bratovým štýlom vládnutia vybavili Leopolda politickou skúsenosťou, ktorá bola v momente jeho nástupu na cisársky trón kľúčová pre záchranu habsburskej monarchie pred úplným kolapsom. Rozdielnosť ich prístupov k moci zostáva jednou z hlavných tém komparatívnej histórie osvietenského absolutizmu, kde Leopoldova toskánska éra predstavuje pragmatický protipól k jozefínskemu vizionárstvu.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

== Nástup na cisársky trón (1790) ==

=== Vnútropolitická a medzinárodná kríza monarchie v roku 1790 ===
Smrť Jozefa II. dňa 20. februára 1790 zastihla habsburskú monarchiu v stave hlbokej vnútornej dezintegrácie a medzinárodnej izolácie. Desaťročie radikálnych osvietenských reforiem, presadzovaných cestou direktívneho centralizmu, viedlo k vyhroteniu konfliktov so všetkými tradičnými mocenskými piliermi štátu, predovšetkým so šľachtou a katolíckou cirkvou. V Rakúskom Nizozemsku prerástol odpor k jozefínskym cirkevným a administratívnym zásahom do otvorenej revolúcie ([[Brabantské povstanie]]), ktorá vyústila do vyhlásenia [[Spojené belgické štáty|Spojených belgických štátov]] v januári 1790, čím Viedeň stratila kontrolu nad svojou hospodársky najrozvinutejšou provinciou.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Situácia v [[Uhorsko|Uhorsku]] bola rovnako kritická, nakoľko uhorská šľachta vnímala jozefínske reformy, najmä berný a urbariálny patent, ako priamy útok na svoje stavovské privilégiá a daňovú imunitu. Odpor bol umocnený snahou o germanizáciu správy a odmietaním Jozefa II. nechať sa korunovať za uhorského kráľa. V čase Leopoldovho nástupu sa v Uhorsku formovala ozbrojená opozícia, ktorá nadviazala kontakty s Pruskom a uvažovala o odtrhnutí krajiny od habsburského súštátia. Štátna pokladnica bola vyčerpaná nákladnou vojnou s Osmanskou ríšou, ktorá prebiehala od roku 1788 a napriek dobytia Belehradu nepriniesla očakávané územné zisky, skôr prehĺbila sociálnu nespokojnosť v dôsledku rekvirácií a mimoriadnych vojnových daní.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Na medzinárodnom poli čelila monarchia nepriateľskému spojenectvu Pruska, Veľkej Británie a Spojených provincií (tzv. Trojspolok), ktoré sa snažilo využiť rakúske vnútroštátne ťažkosti na prekreslenie mapy strednej Európy. Pruský kráľ [[Fridrich Viliam II.]] zhromaždil armádu v Sliezsku a otvorene podporoval separatistické tendencie v Uhorsku a Belgicku. Leopold II. tak preberal moc v situácii, kedy hrozil súbežný útok zvonku a totálny rozpad ríše zvnútra. Táto kríza si vyžadovala okamžitú zmenu politického kurzu, ktorú Leopold začal realizovať ešte pred svojím príchodom do Viedne prostredníctvom intenzívnej korešpondencie s kancelárom [[Václav Anton z Kounic-Rietbergu|Kounicom]] a ďalšími kľúčovými diplomatmi.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Prvým strategickým krokom nového panovníka bolo zmiernenie napätia so stavovskými reprezentáciami. Leopold pochopil, že udržanie celistvosti monarchie je možné len za cenu dočasných ústupkov a obnovenia dialógu so šľachtou. Jozef II. krátko pred smrťou odvolal väčšinu svojich nariadení okrem [[Tolerančný patent|tolerančného patentu]] a [[Patent o zrušení nevoľníctva|zrušenia nevoľníctva]], no Leopold musel tento proces právne stabilizovať a doplniť o reálne politické záruky.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

=== Ukončenie toskanskej misie a prevzatie vlády vo Viedni ===
Peter Leopold prijal správu o bratovej smrti 1. marca 1790 vo Florencii. Hoci ho Jozef II. už v predchádzajúcich týždňoch opakovane vyzýval k návratu do Viedne, Leopold odkladal svoj odchod, aby sa vyhol priamej zodpovednosti za posledné, často chaotické kroky zomierajúceho cisára. Pred opustením Toskánska musel vyriešiť otázku následníctva vo veľkovojvodstve, ktoré podľa pravidiel sekundogenitúry odovzdal svojmu druhorodenému synovi [[Ferdinand III. Toskánsky|Ferdinandovi]]. Leopoldov odchod z Florencie 1. apríla 1790 ukončil jeho dvadsaťpäťročné pôsobenie v Taliansku a znamenal začiatok diplomaticky náročnej cesty do centra monarchie. Cesta trvala dva týždne, počas ktorých sa panovník zastavoval v dôležitých mestách a prijímal delegácie, čím demonštroval zmenu štýlu vládnutia smerom k väčšej prístupnosti a ochote k dialógu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Do Viedne dorazil Leopold 14. apríla 1790. Jeho prvé administratívne kroky boli zamerané na upokojenie rozbúrenej verejnej mienky a na stabilizáciu byrokratického aparátu, ktorý bol paralyzovaný jozefínskymi reformami a vojnovým stavom. Leopold sa od začiatku dištancoval od bratovho direktívneho štýlu, čo podčiarkol aj faktom, že sa neusadil priamo v priestoroch, ktoré obýval Jozef II., ale zvolil si skromnejšie apartmány. Okamžite po príchode potvrdil vo funkcii štátneho kancelára knieža [[Václav Anton z Kounic-Rietbergu|Václava Antona Kounica]], čím deklaroval kontinuitu v zahraničnej politike a využil Kounicove hlboké skúsenosti s európskou diplomaciou. Kounic sa stal Leopoldovým hlavným mentorom v otázkach vzťahu k Prusku a v riešení krízy v Rakúskom Nizozemsku, hoci Leopold si zachoval konečné slovo v zásadných politických rozhodnutiach.&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Kaunitz and Enlightened Absolutism 1753-1780|url=https://books.google.sk/books/about/Kaunitz_and_Enlightened_Absolutism_1753.html?id=cYdcr2h1aYYC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=1994-03-31|isbn=978-0-521-46690-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: cYdcr2h1aYYC|meno=Franz A. J.|priezvisko=Szabo}}&lt;/ref&gt;

Proces odvolávania radikálnych jozefínskych nariadení prebiehal v dvoch rovinách. V prvej fáze Leopold potvrdil platnosť jozefínskeho odvolacieho dekrétu z januára 1790, ktorým sa vracal stav v správe ríše pred rok 1780, s výnimkou tolerančného patentu a zrušenia nevoľníctva. V druhej fáze, ktorá začala bezprostredne po jeho príchode, sa zameral na technické aspekty správy. Zrušil nenávidený systém generálnych seminárov, čím si naklonil katolícku hierarchiu, a zmiernil cenzúrne predpisy, aby umožnil diskusiu o budúcich reformách. Leopold zastavil vykonávanie berného a urbariálneho patentu, ktorý vyvolával nepokoje na vidieku, a vrátil sa k tereziánskym modelom zdanenia, čo dočasne stabilizovalo vzťahy so šľachtou a roľníctvom.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Personálna politika nového panovníka smerovala k rehabilitácii úradníkov, ktorí boli za Jozefa II. odsunutí na vedľajšiu koľaj pre svoj opatrný postoj k radikálnym zmenám. Leopold obklopil svoj kabinet mužmi ako bol gróf [[František Anton Kolovrat]], ktorí preferovali právnu cestu reforiem pred direktívnym absolutizmom. Zároveň začal s reorganizáciou tajnej polície, ktorú premenil na efektívny nástroj monitorovania opozície, pričom využil svoje skúsenosti z budovania informačnej siete v Toskánsku. Tento prístup mu umožnil získať kontrolu nad štátnym aparátom bez toho, aby vyvolal odpor byrokracie.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Osobitnú pozornosť venoval Leopold finančnej situácii štátu, ktorá bola v dôsledku vojny s Osmanmi katastrofálna. Nariadil prísne revízie vojenských výdavkov a začal hľadať cesty k mierovému urovnaniu konfliktov na Balkáne, aby uvoľnil prostriedky pre vnútornú konsolidáciu.  Leopold II. sa počas jari 1790 prezentoval ako rozvážny a zákonný panovník, ktorý neprišiel ničiť bratovo dielo, ale zachrániť ho prostredníctvom nevyhnutných korekcií a politických kompromisov. Tento štýl vládnutia mu v krátkom čase priniesol rešpekt u stavovských elít a pripravil pôdu pre jeho nastávajúce korunovácie.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

=== Vyjednávanie so stavovskou opozíciou a diplomatická ofenzíva ===
Stabilizácia habsburskej monarchie v roku 1790 závisela od schopnosti Leopolda II. eliminovať hrozbu pruskej intervencie a súčasne rozbiť jednotu vnútornej opozície v Uhorsku a Rakúskom Nizozemsku. Leopoldova stratégia sa opierala o kombináciu diplomatického nátlaku a cielených ústupkov, ktoré mali izolovať radikálne krídla stavovského hnutia od umiernenej väčšiny. V Uhorsku čelil panovník požiadavkám na obnovenie starobylej ústavy a na uznanie suverenity uhorských stavov v otázkach daní a vojska. Leopold na tieto požiadavky reagoval gestom vysokej symbolickej hodnoty, keď nariadil okamžité navrátenie [[Uhorská koruna (klenot)|uhorskej kráľovskej koruny]] z Viedne do [[Budín|Budína]], čím deklaroval rešpekt k historickej kontinuite kráľovstva. Zároveň však začal s postupným presunom vojenských jednotiek k uhorským hraniciam, aby dal jasne najavo, že nepripustí ozbrojenú revoltu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Kľúčovým úspechom Leopoldovej zahraničnej politiky bol [[Reichenbachský mier (1790)|Reichenbachský mier]], uzavretý 27. júla 1790 s pruským kráľom Fridrichom Viliamom II. Prusko sa predtým snažilo využiť rakúske ťažkosti na Balkáne a v Belgicku na posilnenie vlastnej pozície v strednej Európe, pričom otvorene podporovalo uhorských separatistov. Leopold prostredníctvom svojich vyjednávačov v Reichenbachu preukázal mimoriadny pragmatizmus, keď súhlasil s ukončením vojny proti Osmanskej ríši na báze ''status quo ante bellum''. Tým, že sa vzdal územných ziskov na Balkáne, vyrazil Prusku z rúk hlavný dôvod na vojenskú intervenciu a izoloval uhorskú šľachtu od jej zahraničného spojenca. Pruský kráľ výmenou za rakúske ústupky prisľúbil zastavenie podpory pre belgických a uhorských povstalcov, čo viedlo k okamžitému kolapsu najradikálnejších plánov stavovskej opozície.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Po eliminácii pruského nebezpečenstva sa Leopold zameral na riešenie situácie v Rakúskom Nizozemsku, kde po vypuknutí Brabantského povstania vznikli Spojené belgické štáty. Panovník zvolil cestu rozdelenia opozičných síl, ktoré boli vnútorne rozštiepené na konzervatívnych etatistov, brániacich cirkevné a stavovské privilégiá, a liberálnych vonckistov, inšpirovaných francúzskymi revolučnými ideálmi. Leopold adresoval belgickým stavom manifest, v ktorom ponúkol úplnú amnestiu a obnovenie tradičnej ústavy známej ako ''Joyeuse Entrée'', ak uznajú jeho zvrchovanosť. Keď umiernené krídlo na túto ponuku zareagovalo pozitívne a radikáli ju odmietli, Leopold využil diplomatické krytie z Reichenbachu a vyslal do provincie armádu pod velením poľného maršala Bendera. Do decembra 1790 bola rakúska moc v Belgicku obnovená s relatívne malými obeťami, pričom panovník dodržal sľub a vrátil krajine jej tradičné slobody, čím eliminoval vplyv francúzskej revolučnej propagandy v tomto regióne.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Vzťah k uhorskej šľachte v druhej polovici roku 1790 definovali náročné rokovania pred zvolaním [[Uhorský snem|uhorského snemu]]. Leopold odmietol prijať ultimátne požiadavky uhorských stavov, ktoré by z neho urobili len ceremoniálneho vládcu podriadeného snemu, no súhlasil s návratom k správe krajiny prostredníctvom uhorských úradných orgánov (Diktastérií). Využil rozpor medzi magnátmi a nižšou šľachtou, pričom umne naznačoval podporu roľníckym požiadavkám, čím vyvolal u šľachty obavy z opakovania sedliackych vzbúr. Tento politický manéver prinútil uhorské stavy k ústupu a k akceptovaniu kompromisu, ktorý bol potvrdený zákonnými článkami snemu v rokoch 1790 a 1791. Leopold tak dosiahol uznanie svojich nástupníckych práv a stabilizáciu Uhorska bez toho, aby sa musel vzdať kľúčových štátnych kompetencií v oblasti armády a zahraničných vecí.&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Újjáépítés és polgárosodás, 1711-1867 | url = https://mandadb.hu/tetel/242262/Ujjaepites_es_polgarosodas_17111867 | vydavateľ = mandadb.hu | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

V českých krajinách prebiehala pacifikácia plynulejšie, nakoľko česká šľachta bola v porovnaní s uhorskou menej radikálna a viac integrovaná do viedenských dvorských štruktúr. Leopold vyhovel českej opozícii v otázke obnovenia zemskej správy a prisľúbil uskutočnenie korunovácie v Prahe, čo vnímal ako dôležitý akt zmierenia a potvrdenia historických práv českého kráľovstva. Nariadil tiež navrátenie českých korunovačných klenotov z Viedne do Prahy, čím si získal sympatie nielen šľachty, ale aj rodiacej sa českej inteligencie. Táto diplomatická ofenzíva, kombinujúca symbolické gestá s tvrdým vyjednávaním, umožnila Leopoldovi v priebehu jediného roka premeniť ríšu nachádzajúcu sa na pokraji občianskej vojny na opäť fungujúci štátny celok pripravený na jeho oficiálne uvedenie do úradu cisára.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

=== Cisárska voľba a korunovácia vo Frankfurte nad Mohanom ===
Uvoľnenie cisárskeho trónu po smrti Jozefa II. dňa 20. februára 1790 aktivovalo zložité právne a diplomatické mechanizmy Svätej ríše rímskej. Podľa ustanovení [[Zlatá bula Karola IV.|Zlatej buly]] [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] z roku 1356 prešla správa ríše počas interregna do rúk dvoch ríšskych vikárov – saského [[Kurfirst|kurfirsta]] [[Fridricha August III. Saský|Fridricha Augusta III.]] pre oblasti saského práva a falcko-bavorského kurfirsta [[Karol Teodor Falcký|Karola Teodora]] pre oblasti franského práva. Leopold II. sa musel ako rakúsky arcivojvoda a český kráľ uchádzať o priazeň kolégia kurfirstov v čase, keď stabilitu ríše ohrozovala pruská diplomacia a vplyv francúzskej revolúcie. Diplomatický úspech v Reichenbachu v júli 1790, kde došlo k neutralizácii pruského odporu, otvoril cestu k formálnemu volebnému procesu vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Samotná volebná diplomatická aktivita vyvrcholila v septembri 1790. Leopoldova volebná stratégia sa opierala o úzku spoluprácu s mohučským arcibiskupom a ríšskym arciostariarom [[Friedrich Karl Jozef von Erthal|Friedrichom Karlom Jozefom von Erthalom]], ktorý vnímal Leopolda ako garanta zachovania tradičných ríšskych inštitúcií. Dňa 30. septembra 1790 kolégium kurfirstov jednomyseľne zvolilo Petra Leopolda za rímsko-nemeckého kráľa. Súčasťou volebného aktu bolo prijatie volebnej kapitulácie (''Wahlkapitulation''), rozsiahleho právneho dokumentu, v ktorom sa zvolený panovník zaviazal rešpektovať práva a privilégiá ríšskych stavov. Táto kapitulácia bola v porovnaní s predchádzajúcimi verziami omnoho podrobnejšia a obsahovala ustanovenia obmedzujúce cisárovu právomoc v oblasti vyhlasovania vojny, uzatvárania mieru a v správe ríšskeho súdnictva. Týmto spôsobom ríšske kniežatá reagovali na jozefínsky centralizmus a snažili sa o návrat k rovnováhe moci medzi cisárom a ríšskymi stavmi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://journals.openedition.org/ifha/1336 | vydavateľ = journals.openedition.org | dátum prístupu = 2026-05-13}}&lt;/ref&gt;

Slávnostná korunovácia sa uskutočnila 9. októbra 1790 v [[Katedrála svätého Bartolomeja (Frankfurt nad Mohanom)|katedrále svätého Bartolomeja]] vo Frankfurte. Obrad prebiehal podľa stáročného rituálu, ktorý zdôrazňoval sakrálny a univerzálny charakter cisárskej moci. Korunovačné insígnie, vrátane ríšskej koruny, meča a jablka, boli na tento účel dopravené z [[Norimberg|Norimbergu]] pod prísnym vojenským dozorom. Leopold bol do katedrály vovedený v slávnostnom sprievode, v ktorom kurfirsti niesli jednotlivé atribúty moci. Akt korunovácie vykonal mohučský arcibiskup v prítomnosti vyslancov európskych mocností a ríšskych hodnostárov. Symbolickým vyvrcholením bola hostina v cisárskej sále frankfurtskej radnice (''Römer''), kde kurfirsti vykonávali svoje čestné úrady arcičašníka, arcistolníka a arcikomorníka. Tento rituál mal demonštrovať obnovenú jednotu ríše pod vedením habsbursko-lotrinskej dynastie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Das Heilige Römische Reich Deutscher Nation in der Neuzeit 1486-1806 von Peter Claus Hartmann (2005, Taschenbuch) online kaufen | url = https://www.ebay.de/p/44022669 | vydavateľ = eBay.de | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = de-de}}&lt;/ref&gt;

Politický význam frankfurtskej korunovácie presahoval rámec ceremoniálu. Pre Leopolda II. predstavovala medzinárodné uznanie jeho legitimity a definitívne potvrdenie jeho postavenia ako vedúceho európskeho monarchu. Zároveň korunovácia slúžila ako mocná ideologická odpoveď na dianie vo Francúzsku. Kým v [[Paríž|Paríži]] dochádzalo k deštrukcii tradičného poriadku, frankfurtský akt demonštroval životaschopnosť stredoeurópskeho legitimizmu a historických inštitúcií. Leopold využil pobyt vo Frankfurte na sériu bilaterálnych rokovaní s nemeckými kniežatami, ktorým prisľúbil ochranu ich práv výmenou za lojalitu v prípade konfliktu s revolučným Francúzskom. Tento diplomatický úspech mu umožnil vrátiť sa do Viedne s posilnenou autoritou, ktorá bola nevyhnutná pre vyriešenie vnútorných konfliktov v Uhorsku a v českých krajinách.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Korunovácia vo Frankfurte bola posledným veľkým ceremoniálnym aktom Svätej ríše rímskej pred jej postupným úpadkom v dôsledku [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]]. V historiografii je Leopoldova voľba vnímaná ako moment stabilizácie ríše, ktorá sa pod jozefínskym tlakom ocitla na hranici rozkladu. Leopold II. sa počas celého procesu prezentoval ako panovník zákona a kompromisu, čo mu umožnilo získať dôveru aj tých kurfirstov, ktorí predtým inklinovali k spojenectvu s Pruskom. Po ukončení frankfurtských osláv sa pozornosť cisára presunula na východ ríše, kde ho čakala nemenej dôležitá úloha potvrdiť svoju moc v rámci uhorskej a českej koruny.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

=== Uhorská korunovácia v Bratislave (Prešporku) a stabilizácia Uhorska ===
Stabilizácia pomerov v [[Uhorsko|Uhorskom kráľovstve]] predstavovala jednu z najkomplexnejších úloh prvej fázy Leopoldovej vlády. Po desaťročí jozefínskeho absolutizmu, počas ktorého sa panovník odmietal nechať korunovať a vládlo sa prostredníctvom direktívnych dekrétov, sa uhorská šľachta nachádzala v stave otvorenej rezistencie. Uhorský snem, zvolaný do Bratislavy (vtedajšieho Prešporku) v júni 1790, sa stal arénou ostrého ústavného zápasu. Radikálne krídlo šľachty požadovalo od Leopolda prijatie podmienok, ktoré by fakticky premenili monarchiu na volebné kráľovstvo a výrazne obmedzili panovnícku moc v prospech stavovských orgánov. Leopold na tento tlak odpovedal kombináciou strategickej trpezlivosti a politického realizmu, pričom využil oslabenie opozície po uzavretí Reichenbachského mieru.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Kľúčovým bodom rokovaní bolo znenie inauguračného diplomu, právneho dokumentu, ktorým sa panovník zaväzuje dodržiavať zákony a výsady krajiny. Leopold odmietol pôvodný stavovský návrh, ktorý obsahoval ustanovenia o práve na odpor a o podmienenosti daní výlučným súhlasom snemu v extrémnej forme. Po mesiacoch diplomatických manévrov bol dosiahnutý kompromis, v ktorom panovník uznal Uhorsko za slobodné a nezávislé kráľovstvo spravované vlastnými zákonmi, nie podľa všeobecných noriem ríše. Tento ústupok bol vyvážený potvrdením dedičného práva habsbursko-lotrinskej dynastie na uhorský trón a zachovaním kráľovských kompetencií v oblasti zahraničnej politiky a velenia armáde. Zákonný článok č. 10 z roku 1790 sa tak stal základným kameňom uhorského konštitucionalizmu na ďalšie polstoročie.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

Samotný akt korunovácie sa uskutočnil 15. novembra 1790 v [[Katedrála svätého Martina (Bratislava)|Dóme svätého Martina]] v Bratislave. Obrad prebiehal s mimoriadnou pompou, ktorá mala demonštrovať zmierenie medzi dynastiou a národom. Korunováciu vykonal [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomský arcibiskup]] a prímas Uhorska [[Jozef Baťán|Jozef Batthyány]] za asistencie najvyšších krajinských hodnostárov. Leopold prijal svätoštefanskú korunu, plášť a ďalšie insígnie, ktoré boli predtým na jeho príkaz vrátené z Viedne do Budína a následne prevezené do Bratislavy. Súčasťou rituálu bola aj prísaha pod holým nebom na korunovačnom kopčeku pri Dunaji, kde kráľ mečom symbolicky zaťal do štyroch svetových strán, čím deklaroval odhodlanie brániť hranice kráľovstva pred akýmkoľvek nepriateľom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bratislava v 18. storočí - Anton Špiesz (kniha) | url = https://www.antikvariatik.sk/kniha/bratislava-v-18-storoci-1 | vydavateľ = Antikvariatik.sk | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Dôležitým politickým víťazstvom Leopolda II. počas bratislavského snemu bolo presadenie voľby jeho štvrtého syna, arcivojvodu [[Alexander Leopold Habsbursko-Lotrinský|Alexandra Leopolda]], za uhorského [[Palatín|palatína]]. Úrad palatína, ktorý bol najvyšším krajinským hodnostárom a sprostredkovateľom medzi kráľom a stavmi, bol od roku 1765 neobsadený. Leopoldovým cieľom bolo obsadiť tento post členom vlastnej rodiny, aby zabezpečil priamy vplyv dynastie na uhorskú správu a zároveň vyšiel v ústrety túžbe šľachty po obnovení tradičných úradov. Alexander Leopold sa stal mimoriadne populárnym a efektívnym palatínom, čo prispelo k stabilizácii vzťahov medzi Viedňou a Budínom. Tento krok umožnil panovníkovi postupne implementovať umiernené reformy bez vyvolávania ďalších konfliktov so stavmi.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Stabilizácia Uhorska zahŕňala aj riešenie náboženských a národnostných otázok. Leopold potvrdil platnosť Tolerančného patentu, no zároveň ho prispôsobil uhorským reáliám tak, aby uspokojil protestantské stavy bez toho, aby si znepriatelil katolícku hierarchiu. Podporil tiež kultúrne požiadavky uhorskej šľachty týkajúce sa používania [[Maďarčina|maďarského jazyka]] v správe a školstve, čím predchádzal nárastu radikálneho nacionalizmu. Výsledkom jeho politiky v roku 1790 bolo preformovanie Uhorska z nepokojnej provincie na lojálnu súčasť monarchie, ktorá bola ochotná poskytnúť finančné a vojenské zdroje pre nastávajúce konflikty s revolučným Francúzskom. Leopold tak v Bratislave úspešne zavŕšil proces obnovy zákonného poriadku, ktorý bol v jozefínskom období vážne narušený.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

=== Česká korunovácia v Prahe a vzťah k českým krajinám ===
Korunovácia Leopolda II. za českého kráľa, ktorá sa uskutočnila 6. septembra 1791, predstavovala kľúčový moment zmierenia medzi habsburskou dynastiou a českými stavmi po období jozefínskeho centralizmu. Na rozdiel od svojho brata Jozefa II., ktorý českú korunováciu odmietol a vnímal ju ako prekonaný stredoveký rituál, Leopold II. pochopil jej zásadný politický a štátnoprávny význam. Pre českú šľachtu a rodiacu sa inteligenciu nebol tento akt len ceremóniou, ale formálnym potvrdením historickej štátnej individuality [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]] v rámci monarchie. Prípravy na panovníkov príchod do Prahy prebiehali od jari 1791 a zahŕňali opravy [[Pražský hrad|Pražského hradu]] a aj intenzívne diplomatické rokovania o obnovení zemskej samosprávy a kompetencií českého snemu.&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Velké dějiny zemí Koruny české. Svazek X., 1740–1792 - kniha | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/velke-dejiny-zemi-koruny-ceske-velke-dejiny-zemi-koruny-ceske-svazek-x-1740-1792-75040 | vydavateľ = www.databazeknih.cz | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = cs-CZ | priezvisko = Databazeknih.cz}}&lt;/ref&gt;

Symbolickým vrcholom predkorunovačného obdobia bol návrat českých korunovačných klenotov z Viedne do Prahy v auguste 1791. Klenoty boli v roku 1784 na príkaz Jozefa II. odvezené do viedenskej klenotnice, čo česká verejnosť vnímala ako hlbokú národnú urážku. Leopold II. vyhovel žiadosti českých stavov a nariadil ich slávnostný prevoz späť do metropoly nad [[Vltava|Vltavou]]. Pri tejto príležitosti bola ustanovená tradícia siedmich kľúčov od korunnej komory v [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrále svätého Víta]], ktoré boli zverené do opatery popredným svetským a cirkevným hodnostárom. Tento krok dramaticky zvýšil Leopoldovu popularitu medzi všetkými vrstvami obyvateľstva a vytvoril priaznivú atmosféru pre nadchádzajúce oslavy, ktoré Praha nezažila od korunovácie Márie Terézie.

Vlastný korunovačný obrad v katedrále svätého Víta vykonal pražský arcibiskup [[Antonín Petr Příchovský]] z [[Příchovice|Příchovic]]. Leopold II. prijal [[Svätováclavská koruna|svätováclavskú korunu]] za prítomnosti výkvetu českej aristokracie a zahraničných diplomatov. O dva dni neskôr, 8. septembra 1791, bola za českú kráľovnú korunovaná aj jeho manželka Mária Ludovika. Panovník počas ceremoniálu demonštroval svoju znalosť [[Čeština|českého jazyka]], čo malo silný emotívny účinok na prítomných zástupcov [[Formovanie moderného českého národa|českého národného obrodenia]]. Leopoldov pobyt v Prahe trval niekoľko týždňov, počas ktorých sa panovník prezentoval ako prístupný vládca, zúčastňoval sa na verejných báloch, navštevoval divadelné predstavenia a prijímal delegácie z radov meštianstva a učencov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = České země v letech 1705–1792: Věk absolutismu, osvícenství, paruk a třírohých klobouků - kniha | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/ceske-zeme-v-letech-1705-1792-vek-absolutismu-osvicenstvi-paruk-a-trirohych-klobouku-56640 | vydavateľ = www.databazeknih.cz | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = cs-CZ | priezvisko = Databazeknih.cz}}&lt;/ref&gt;

Kultúrny a spoločenský rozmer korunovácie bol umocnený dvoma mimoriadnymi udalosťami. Prvou bola premiéra opery ''La clemenza di Tito'' (Zľutovanie Titovo), ktorú na objednávku českých stavov zložil [[Wolfgang Amadeus Mozart]]. Hoci dielo, oslavujúce panovnícku miernosť a odpustenie, bolo dobovou kritikou (vrátane kráľovnej Márie Ludoviky) prijaté chladne, dnes je vnímané ako jeden z vrcholov Mozartovej tvorby spätý s Prahou. Druhou významnou udalosťou bola prvá priemyselná výstava na európskom kontinente, usporiadaná v priestoroch pražského [[Klementinum|Klementina]]. Výstava mala demonštrovať hospodársku vyspelosť českých krajín a Leopold II. ju osobne navštívil, pričom prejavil živý záujem o technické inovácie a manufaktúrnu výrobu, čím nadviazal na svoje skúsenosti z Toskánska.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Vzťah Leopolda II. k českým krajinám sa prejavil aj v jeho podpore vedeckých a vzdelávacích inštitúcií. Panovník potvrdil privilégiá [[Karlova univerzita|Karlo-Ferdinandovej univerzity]] a Kráľovskej českej spoločnosti náuk. Významným gestom bolo zriadenie katedry českého jazyka a literatúry na pražskej univerzite, do čela ktorej bol menovaný [[František Martin Pelcl]]. Leopold II. udržiaval kontakty s poprednými osobnosťami českého obrodenia, ako bol [[Josef Dobrovský]], ktorý pred panovníkom predniesol slávnu reč o lojalite slovanských národov k habsburskému domu. Tento ústretový postoj k národným a kultúrnym požiadavkám Čechov prispel k stabilizácii krajiny a k vytvoreniu lojálneho postoja českej elity voči Viedni v období nastávajúcich napoleonských vojen.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Politickým výsledkom korunovácie a súvisiacich rokovaní bolo vydanie tzv. Korunovačného diplomu, ktorým kráľ potvrdil integritu českého štátu a sľúbil rešpektovať zemské zriadenie. Hoci Leopold nestihol pre svoju predčasnú smrť realizovať všetky plánované administratívne reformy, jeho krátka vláda v českých krajinách je vnímaná ako &quot;zlatý vek&quot; osvietenského zmierenia. Navrátenie klenotov a formálne uznanie českých štátnoprávnych nárokov vytvorilo precedens, na ktorý sa česká politická reprezentácia odvolávala počas celého 19. storočia. Praha sa vďaka Leopoldovi II. nakrátko opäť stala centrom európskej diplomacie a kultúry, čo posilnilo sebavedomie českej spoločnosti v rámci habsburského súštátia.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;

== Vrchol moci a konfrontácia s revolučnou Európou (1790 – 1792) ==

=== Konsolidácia centrálnej správy a štátneho aparátu ===
Po zavŕšení koronovačných ciest v roku 1791 sa Leopold II. sústredil na hĺbkovú prestavbu ústredných orgánov habsburskej monarchie, pričom jeho primárnym cieľom bolo odstrániť inštitucionálny chaos spôsobený bratom Jozefom II. Panovník pristúpil k obnoveniu funkcie Štátnej rady (''Staatsrat'') ako najvyššieho poradného orgánu, no na rozdiel od tereziánskeho obdobia ju zbavil čisto formálneho charakteru. Do rady menoval skúsených administrátorov, ktorí reprezentovali rôzne prúdy [[Osvietenský absolutizmus|osvietenského absolutizmu]], čím vytvoril priestor pre odbornú diskusiu pred definitívnym schválením legislatívnych noriem. Tento krok mal obmedziť vydávanie impulzívnych a nepremyslených dekrétov, ktoré v predchádzajúcom desaťročí destabilizovali štátnu správu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Leopoldova administratívna technika vychádzala z modelu osobného kabinetu, ktorý zdokonalil počas svojho pôsobenia vo Florencii. Panovník vyžadoval od všetkých rezortných šéfov a dvorských kancelárií predkladanie podrobných analýz (''vota''), ktoré následne osobne korigoval. Týmto spôsobom eliminoval mocenské ambície jednotlivých ministrov a sústredil reálne rozhodovacie právomoci vo svojich rukách. Kľúčovou postavou správy zostával knieža Václav Anton Kounic, ktorého vplyv sa však Leopold snažil vyvažovať mladšími úradníkmi z toskánskej „školy“, čím vnášal do viedenskej byrokracie prvky talianskeho pragmatizmu a dôrazu na presnú štatistiku a hospodársku efektivitu.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;

V personálnej oblasti Leopold realizoval opatrné, ale dôsledné čistky v štátnom aparáte. Zameriaval sa predovšetkým na odstránenie radikálnych jozefinistov, ktorí presadzovali reformy bez ohľadu na politické náklady a odpor spoločnosti. Panovník preferoval úradníkov, ktorí boli schopní spájať osvietenské princípy s rešpektom k historickým právam provincií. Zároveň však potláčal snahy vysokej aristokracie o úplné ovládnutie kľúčových úradov, pričom dbal na to, aby byrokracia zostala lojálna predovšetkým trónu a nie stavovským záujmom. Tento balans medzi centralizmom a regionalizmom sa stal charakteristickým znakom jeho krátkej cisárskej vlády a viedol k stabilizácii vnútornej správy vo všetkých dedičných krajinách.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Dôležitou súčasťou reorganizácie bolo oddelenie súdnej moci od administratívy na najvyššej úrovni, čím Leopold nadviazal na svoje toskánske reformy. Posilnil postavenie Najvyššieho súdneho úradu (''Oberste Justizstelle'') a nariadil revíziu jozefínskeho civilného zákonníka tak, aby viac zodpovedal právnej tradícii a spoločenskej realite monarchie. Leopoldov prístup k štátnemu aparátu bol technokratický; vnímal byrokraciu ako stroj, ktorý musí byť presne nastavený a pravidelne kontrolovaný panovníkom. Táto inštitucionálna konsolidácia umožnila monarchii prežiť otrasy spôsobené neskoršími vojenskými porážkami a stala sa základom, na ktorom neskorší ministri (ako napr. gróf Stadion) stavali v období napoleonských vojen.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

=== Hospodárska a sociálna politika cisárstva ===
Hospodárska stratégia Leopolda II. po nástupe na cisársky trón predstavovala pragmatický odklon od radikálneho fyziokratizmu, ktorý uplatňoval v Toskánsku, smerom k hybridnému modelu kombinujúcemu osvietenské sociálne ciele s prvkami umierneného merkantilizmu. Tento posun bol vynútený katastrofálnym stavom štátnych financií po vojne s Osmanskou ríšou a potrebou pacifikovať vnútroštátne napätie vyvolané jozefínskymi experimentmi. Kľúčovou prioritou v sociálnej oblasti bola stabilizácia pomerov na vidieku, kde Leopold musel čeliť protichodným tlakom aristokracie požadujúcej návrat k starým feudálnym poriadkom a roľníctva, ktoré očakávalo ďalšie prehlbovanie reforiem.

V máji 1790 Leopold vydal dekrét, ktorým formálne zrušil jozefínsky berný a urbariálny patent z roku 1789. Tento krok bol nevyhnutný na zastavenie hroziacej šľachtickej revolty v Uhorsku a českých krajinách, nakoľko jozefínsky systém zjednocujúci daň z pôdy s urbariálnymi dávkami hlboko zasahoval do majetkových práv nobility. Leopold sa však odmietol vrátiť k predreformnému stavu a trval na zachovaní patentu o zrušení nevoľníctva z roku 1781. Poddaní si tak udržali osobnú slobodu, právo na sťahovanie a slobodnú voľbu povolania, pričom panovník nariadil návrat k [[Tereziánsky urbár|tereziánskemu urbáru]] ako k dočasnému právnemu základu pre vzťahy medzi vrchnosťou a roľníkmi. Týmto manévrom Leopold dosiahol sociálny zmier, pričom v tajných inštrukciách pre krajské úrady zdôrazňoval potrebu chrániť roľníkov pred excesmi zo strany šľachty.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Priemyselná politika cisárstva podstúpila v roku 1791 korekciu v prospech ochranných ciel a podpory domácej produkcie. Na rozdiel od svojej toskánskej éry, kde presadzoval úplnú slobodu obchodu, Leopold v rakúskych krajinách pochopil, že nekontrolovaný dovoz lacného tovaru z Veľkej Británie by viedol ku kolapsu vznikajúcich manufaktúr. Zaviedol preto nové colné tarify, ktoré zaťažovali dovoz luxusného tovaru a polotovarov, ktoré bolo možné vyrobiť v monarchii. Zároveň však pokračoval v politike obmedzovania cechových monopolov, hoci postupoval opatrnejšie než jeho brat. Podporoval zakladanie priemyselných škôl a technických kabinetov, pričom využil svoje kontakty s vedcami na transfer technológií, najmä v oblasti textilnej výroby a metalurgie.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Finančná situácia štátu v roku 1790 vykazovala známky hlbokej krízy s deficitom presahujúcim 40 miliónov zlatých. Leopold inicioval prísny úsporný program zameraný na redukciu dvorských a administratívnych výdavkov. Reorganizoval Dvorskú komoru (''Hofkammer'') a zaviedol transparentnejší systém kontroly štátneho dlhu. Významným krokom bola stabilizácia obehu papierových peňazí (''Bankozettel''), ktorých hodnota v dôsledku vojnovej inflácie prudko klesala. Leopoldovi sa podarilo prostredníctvom vnútornej pôžičky a čiastočnej devalvácie stabilizovať menu bez toho, aby vyvolal masové nepokoje v mestách. Finančná sanácia bola podporená aj sekularizáciou ďalších cirkevných majetkov, ktorých výnosy už nesmerovali do náboženského fondu, ale priamo na krytie [[Štátny dlhopis|štátnych dlhopisov]].&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Obchodná politika smerovala k posilneniu postavenia [[Terst|Terstu]] a [[Rijeka|Rijeky]] ako kľúčových námorných uzlov monarchie. Leopold nariadil modernizáciu prístavnej infraštruktúry a podporil vznik nových obchodných spoločností orientovaných na [[Levanta|Levantu]] a [[Ruská ríša|Rusko]]. V rámci vnútrozemského obchodu presadzoval odstraňovanie mýtnych bariér medzi jednotlivými dedičnými krajinami, čím sledoval vytvorenie jednotného hospodárskeho priestoru, čo vnímal ako nevyhnutný predpoklad pre hospodársku súťaž s Pruskom. Hoci jeho vláda trvala príliš krátko na to, aby sa všetky tieto opatrenia naplno prejavili, jeho prístup k hospodárstvu ako k systému vyžadujúcemu citlivú reguláciu a ochranu strategických záujmov definoval rakúsku ekonomickú politiku po celé nasledujúce desaťročie.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V oblasti sociálnej starostlivosti Leopold nadviazal na svoje toskánske reformy zdravotníctva. Vo Viedni podporoval rozvoj Všeobecnej nemocnice (''Allgemeines Krankenhaus'') a nariadil vypracovanie plánu na sieť chudobincov v krajských mestách, ktoré mali byť financované z kombinácie štátnych príspevkov a miestnych daní. Jeho sociálny program mal výrazne preventívny charakter; veril, že investície do vzdelania a zdravia nižších vrstiev znižujú náklady na represiu a udržiavanie verejného poriadku. Tento prístup k štátu ako k sociálnemu regulátorovi zostal zachovaný aj po jeho smrti, hoci jeho nástupca František II. sa v dôsledku vojnových udalostí sústredil skôr na bezpečnostné aspekty správy.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

=== Vnútorná bezpečnosť a kontrola spoločnosti ===
Vnútorná bezpečnosť habsburskej monarchie podliehala v rokoch 1790 – 1792 zásadnej transformácii, ktorá v sebe spájala Leopoldove toskánske skúsenosti s budovaním informačných sietí a narastajúcu paranoju z exportu francúzskych revolučných ideálov. Panovník vnímal vnútorný poriadok ako kľúčový stabilizačný prvok, ktorý mal zabrániť radikalizácii nespokojných vrstiev, či už išlo o konzervatívnu aristokraciu alebo prorevolučne naladenú inteligenciu. Ústrednou postavou tejto politiky sa stal gróf [[Johann Anton Pergen]], ktorého Leopold povolal späť do funkcie policajného ministra, čím dal jasný signál k návratu k centralizovanému a prísne riadenému bezpečnostnému aparátu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Leopold II. na rozdiel od svojho brata neveril v spontánnu lojalitu poddaných a presadil vytvorenie sofistikovanej siete dôverníkov a informátorov, ktorá prenikala do všetkých spoločenských vrstiev. Tento systém, známy ako tajná polícia, mal za úlohu monitorovať verejnú mienku v kaviarňach, hostincoch a na univerzitách. Zvláštna pozornosť bola venovaná sledovaniu takzvaných „jakobínskych“ sympatizantov a členov [[Slobodomurárstvo|slobodomurárskych lóží]], ktorých Leopold vnímal ako potenciálne ohniská podvratnej činnosti. Hoci sám bol v minulosti k osvietenským tajným spolkom tolerantný, v kontexte diania v Paríži ich začal považovať za nebezpečné medzinárodné siete ohrozujúce legitimitu trónu. Pergenov aparát metodicky zhromažďoval informácie o zahraničných kontaktoch viedenských intelektuálov a o šírení ilegálnych tlačovín inšpirovaných francúzskou [[Deklarácia práv človeka a občana (1789)|Deklaráciou práv človeka a občana]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=From Joseph II to the Jacobin Trials: Government Policy and Public Opinion in the Habsburg Dominions in the Period of the French Revolution|url=https://books.google.sk/books/about/From_Joseph_II_to_the_Jacobin_Trials.html?id=-OyxAAAAIAAJ&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Oxford University Press|rok=1959|jazyk=en|meno=Ernst|priezvisko=Wangermann}}&lt;/ref&gt;

[[Cenzúra (kontrola informácií)|Cenzúra]] prešla počas Leopoldovej krátkej vlády procesom opätovného sprísnenia, čím sa definitívne skončilo obdobie jozefínskej tlačovej slobody. V roku 1791 panovník nariadil zriadenie revíznych komisií, ktoré mali dohliadať taknako  na politické texty,take aj na divadelné hry a akademické prednášky. Kritika panovníka, dynastie alebo náboženstva bola prísne postihovaná, pričom dôraz sa kládol na prevenciu – publikovanie akýchkoľvek správ o udalostiach vo Francúzsku bolo povolené len v oficiálnej interpretácii dvorských novín. Tento „preventívny štátny dozor“ mal za cieľ vytvoriť informačnú bariéru medzi revolučným západom a stredoeurópskym priestorom. Leopold však postupoval strategicky; kým v politických otázkach bol nekompromisný, v oblastiach vedeckého a technického bádania ponechával relatívnu voľnosť, aby nebrzdil hospodársky rozvoj krajín.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Kontrola univerzitného prostredia a vzdelávacích inštitúcií bola integrálnou súčasťou bezpečnostnej politiky. Leopold podriadil univerzity prísnemu štátnemu dohľadu, pričom profesori boli vnímaní ako štátni úradníci zodpovední za morálnu a politickú formáciu mládeže. Do učebných osnov boli zavedené prvky občianskej výchovy, ktoré mali zdôrazňovať výhody monarchistického zriadenia a nebezpečenstvá „anarchie“ spojenej s ľudovou suverenitou. Panovník osobne preveroval kandidátov na dôležité akademické posty a nariadil sledovanie študentských spolkov, v ktorých videl potenciálne zdroje revolučného nepokoja. Tento systém kontroly akademických slobôd predznamenal neskorší [[metternichovský absolutizmus]], hoci Leopold ho stále vnímal ako nevyhnutný prostriedok na ochranu osvietenského právneho štátu pred chaosom.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Napriek represívnemu charakteru týchto opatrení Leopold II. dbal na to, aby polícia konala v medziach zákona a vyhýbala sa svojvôli, ktorá by mohla vyvolať masový odpor. Jeho cieľom nebol teror, ale systém totálnej informovanosti, ktorý by panovníkovi umožnil včas identifikovať a neutralizovať hrozby prostredníctvom administratívnych a právnych krokov. Informácie od tajnej polície využíval aj pri svojich personálnych rozhodnutiach v štátnej správe, čím eliminoval korupciu a nelojálnosť.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Zahraničná politika a postoj k Francúzskej revolúcii ===
Zahraničná politika Leopolda II. v rokoch 1791 – 1792 bola definovaná snahou o udržanie európskej rovnováhy a hľadaním pragmatického riešenia „francúzskej otázky“. Na rozdiel od emigrantskej šľachty a vlastného syna, arcivojvodu [[Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky|Karola]], Leopold nevnímal revolúciu v Paríži primárne ako ideologickú hrozbu, ktorú treba okamžite potlačiť silou, ale ako geopolitický problém, ktorý dočasne vyradil Francúzsko z mocenskej súťaže. Jeho postoj sa však radikálne zmenil po neúspešnom pokuse kráľovskej rodiny o útek z Paríža v júni 1791 (útek do Varennes), po ktorom bola jeho sestra [[Mária Antoinetta]] s manželom [[Ľudovít XVI.|Ľudovítom XVI.]] fakticky uväznená v Tuileriách. Leopold, hoci bol v súkromí k politickým schopnostiam svojej sestry kritický, nemohol ako hlava habsburskej dynastie a cisár ignorovať takéto poníženie kráľovského majestátu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V snahe vytvoriť jednotný medzinárodný nátlak na revolučnú vládu inicioval Leopold vyhlásenie Padovskeho manifestu (júl 1791), v ktorom vyzval európskych monarchov na spoločnú ochranu francúzskej kráľovskej rodiny. Tento diplomatický tlak vyvrcholil 27. augusta 1791 stretnutím s pruským kráľom Fridrichom Viliamom II. na zámku Pillnitz v Sasku. Výsledkom bola slávna [[Pilnická deklarácia]], v ktorej obaja panovníci vyhlásili, že situácia francúzskeho kráľa je predmetom spoločného záujmu všetkých európskych suverénov. Dokument však obsahoval dôležitú doložku: vojenská intervencia sa uskutoční len vtedy, ak sa k nej pripoja všetky významné mocnosti vrátane Veľkej Británie. Keďže Leopold vedel, že Londýn si želá zachovať neutralitu, deklarácia bola v skutočnosti skôr prázdnou hrozbou určenou na upokojenie emigrantov a zastrašenie Paríža, než reálnym plánom na vojnu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=The Transformation of European Politics, 1763-1848|url=https://books.google.sk/books/about/The_Transformation_of_European_Politics.html?id=BS2z3iGPCigC&amp;redir_esc=y|vydavateľ=Clarendon Press|rok=1994|isbn=978-0-19-820654-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: BS2z3iGPCigC|meno=Paul W.|priezvisko=Schroeder}}&lt;/ref&gt;

Leopoldov „pacifistický absolutizmus“ narážal na rastúcu agresivitu francúzskych [[Girondisti|Girondistov]], ktorí vnímali rakúsky tlak ako ideálnu zámienku na zjednotenie národa prostredníctvom vojny. Cisár sa do poslednej chvíle snažil vyhnúť otvorenému konfliktu, nakoľko si uvedomoval finančnú vyčerpanosť monarchie a riziká spojené s prípadnou porážkou. V januári 1792 dokonca poslal do Paríža diplomatickú nótu, v ktorej rozlišoval medzi „rozumnou väčšinou“ Francúzov a „republikánskymi extrémistami“, čím sa snažil o vnútornú destabilizáciu revolučného tábora. Tento sofistikovaný prístup však v Paríži vyvolal opačný účinok a viedol k obvineniam z viedenského sprisahania proti francúzskej slobode.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

V rámci ríšskej politiky musel Leopold riešiť otázku lénnych práv nemeckých kniežat v [[Alsasko|Alsasku]], ktoré boli revolučnými dekrétmi zrušené bez náhrady. Leopold ako ochranca ríšskeho práva musel tieto nároky podporiť, čím sa dostal do priameho právneho sporu s Parížom. Súbežne s tým prehlboval spojenectvo s Pruskom, ktoré bolo spečatené formálnou obrannou zmluvou vo februári 1792. Táto dohoda mala slúžiť ako odstrašujúci prostriedok, no v skutočnosti sa stala základom pre 1. koalíciu. Leopold však už nestihol ovplyvniť jej vojenské nasadenie, nakoľko vojna bola vyhlásená až šesť týždňov po jeho smrti.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=The French Revolutionary Wars, 1787-1802|url=http://archive.org/details/frenchrevolution0000blan_g4s3|vydavateľ=London ; New York : Arnold ; New York : Distributed exclusively in the USA by St. Martin's Press|rok=1996|isbn=978-0-340-64533-8|meno=T. C. W.|priezvisko=Blanning}}&lt;/ref&gt;

Kritici Leopoldovi vyčítali, že jeho váhavá diplomacia dala Francúzom čas na vybudovanie armády, zatiaľ čo jeho obhajcovia zdôrazňujú, že sa mu podarilo oddialiť konflikt v čase, keď monarchia nebola na vojnu pripravená. V kontexte európskych dejín bol Leopold II. posledným panovníkom, ktorý sa pokúsil udržať starý poriadok prostredníctvom racionálneho vyjednávania a kabinetnej politiky, kým jeho nástupca František II. už musel čeliť ére totálnej vojny a nacionalizmu, ktoré definitívne pochovali osvietenský svet jeho otca.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

=== Záver vlády, náhla smrť a otázka nástupníctva ===
Záver vlády Leopolda II. vo februári 1792 sa niesol v znamení extrémneho pracovného vyťaženia a narastajúceho tlaku zo strany revolučného Francúzska. Panovník, ktorý trpel chronickými zažívacími problémami a celkovým vyčerpaním organizmu v dôsledku radikálnej zmeny životného štýlu po príchode z Florencie, ignoroval varovné signály svojho tela. Napriek zhoršujúcemu sa zdraviu trávil hodiny v kabinete, kde pripravoval diplomatické inštrukcie a revidoval vnútropolitické reformy. Jeho posledné veľké politické rozhodnutia sa týkali definitívneho potvrdenia spojenectva s Pruskom a snahy o vytvorenie spoločnej európskej fronty, ktorá by prinútila Paríž k diplomatickému riešeniu krízy bez nutnosti vojenskej intervencie.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Dňa 28. februára 1792 sa u cisára prejavili prvé príznaky akútneho ochorenia, ktoré sprevádzali silné kŕče v brušnej dutine a neustále vracanie. Dvorskí lekári, vedení doktorom Lagusiusom, nasadili vtedajšiu štandardnú liečbu – opakované púšťanie žilou, čo však panovníka v stave ťažkej dehydratácie len kriticky oslabilo. Po troch dňoch agónie, 1. marca 1792 popoludní, Leopold II. vo veku 44 rokov zomrel v náručí svojej manželky Márie Ludoviky. Oficiálna lekárska správa určila ako príčinu smrti „zápal pohrudnice“ kombinovaný s „neurčitou brušnou kolikou“, čo viedlo k okamžitým špekuláciám o neprirodzenom skone.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

Náhla smrť vitálneho panovníka v tak kritickom historickom momente vyvolala vlnu konšpiračných teórií, ktoré zaplavili viedenské kaviarne aj európske dvory. Najrozšírenejšou bola téza o travičstve, pričom podozrenie padalo na dve opačné strany politického spektra:

* [[Jakobíni|Francúzski jakobíni]]: Podľa tejto teórie bol Leopold odstránený ako najschopnejší nepriateľ revolúcie, ktorého diplomatický talent bránil Francúzsku vyprovokovať vojnu potrebnú na upevnenie moci v Paríži.
* Konzervatívna aristokracia a radikálni jozefinisti: Niektorí súčasníci verili, že panovníka otrávili domáce elity, ktoré sa obávali jeho ďalších reforiem alebo, naopak, nespokojní byrokratia, ktorým Leopold ubral z vplyvu.
* '''Bizarné fámy:''' Objavili sa aj nepodložené tvrdenia o predávkovaní afrodiziakami, ktoré mali diskreditovať panovníkov osobný profil, no pitva vykonaná za prítomnosti viacerých svedkov nepreukázala prítomnosť známych jedov ani iné známky cudzieho zavinenia.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Nástup na trón prešiel okamžite na jeho najstaršieho syna, [[František II. (Svätá rímska ríša)|Františka II.]], ktorý bol v momente otcovej smrti politicky neskúsený a pod silným vplyvom konzervatívnych poradcov. Kým Leopold predstavoval vrchol osvietenského pragmatizmu a schopnosť udržať dialóg so spoločnosťou, František II. sa v reakcii na vypuknutie vojny s Francúzskom (len pár týždňov po otcovej smrti) uchýlil k tvrdej represii a policajnému absolutizmu. Tým sa definitívne uzavrela éra osvietenských reforiem v habsburskej monarchii a nastúpilo obdobie dlhotrvajúcich koaličných vojen a politickej stagnácie spojenej s menom kancelára [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Metternicha]].&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Hodnotenie Leopoldovho politického odkazu v historiografii je mimoriadne pozitívne. Za necelé dva roky vlády dokázal to, čo sa zdalo v roku 1790 nemožné: zachránil habsburskú monarchiu pred úplným kolapsom, pacifikoval povstania v Belgicku a Uhorsku, ukončil vojnu s Osmanmi a zneutralizoval pruské nebezpečenstvo. Jeho schopnosť vládnuť prostredníctvom zákona a kompromisu namiesto direktívneho násilia z neho urobila jedného z najúspešnejších panovníkov v dejinách rodu. Hoci mnohé z jeho ambicióznych plánov (vrátane ústavných návrhov) zostali nerealizované, základy štátnej správy a sociálneho zmieru, ktoré položil, umožnili monarchii prežiť nasledujúce dve dekády existenčných bojov s [[Napoleon Bonaparte|napoleonským]] Francúzskom.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Historický odkaz a zhodnotenie vlády ==

=== Komparácia vládnych modelov: Jozef II. verzus Leopold II. ===
Vedecká analýza politických systémov habsburskej monarchie v závere 18. storočia identifikuje dva fundamentálne odlišné prístupy k realizácii osvietenského absolutizmu. Hoci obaja bratia, Jozef II. a Leopold II., zdieľali ciele modernizácie, sekularizácie a zefektívnenia štátu, ich metodika a filozofia moci sa zásadne rozchádzali. Jozefínsky model je v historiografii definovaný ako radikálna „revolúcia zhora“, kým leopoldínsky prístup predstavoval evolučnú transformáciu štátu založenú na právnom legalizme a politickom konsenze.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Jozef II. presadzoval reformy ako dogmatický vizionár, ktorý vnímal štát ako mechanický celok riadený výhradne racionálnymi princípmi. Jeho vládna metóda sa opierala o direktívne patenty a dekréty, ktoré vydával bez konzultácie so stavovskými orgánmi. Tento prístup vedome ignoroval historické tradície, lokálne špecifiká a privilégiá jednotlivých korunných krajín v prospech radikálneho centralizmu a administratívnej unifikácie. Jozefínsky štát vyžadoval absolútnu poslušnosť byrokratického aparátu a armády, pričom akýkoľvek stavovský odpor vnímal ako spiatočníctvo. Výsledkom tohto postupu bolo vyostrenie sociálnych a politických konfliktov, ktoré v roku 1790 priviedlo monarchiu na okraj rozpadu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Leopold II. po nástupe na trón nerevidoval osvietenské ideály, ale podriadil ich politickému pragmatizmu. Jeho vládny model, vypracovaný počas pôsobenia v Toskánsku, vychádzal z koncepcie panovníka ako prvého úradníka štátu, ktorého autorita je viazaná právnym poriadkom a nepísanou spoločenskou zmluvou. Leopold nahradil jozefínsky diktát metódou negociačnej politiky. Uvedomoval si, že reformy sú dlhodobo udržateľné len vtedy, ak získajú podporu aspoň časti spoločenských elít. Preto pristúpil k obnoveniu činnosti krajinských snemov a k realizácii korunovácií, čím formálne uznal historickú individualitu krajín, no zároveň tento proces využil na legitimizáciu jadra modernizačných zmien, ako bola osobná sloboda poddaných a náboženská tolerancia.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Zásadný rozdiel spočíval aj v prístupe k správe štátu. Kým Jozef II. budoval štátny aparát ako monolitickú štruktúru podriadenú jedinej vôli, Leopold II. presadzoval systém vzájomných váh a protiváh. Využíval sofistikované informačné siete a tajnú políciu nie k teroru, ale k získavaniu analytických podkladov pre rozhodovanie. Leopoldov model vládnutia bol viac inštitucionálny než personálny; snažil sa o vytvorenie právneho rámca, v ktorom by štát fungoval efektívne bez ohľadu na osobu panovníka. Tento prechod od jozefínskeho direktívneho absolutizmu k leopoldínskemu právnemu štátu umožnil monarchii prekonať vnútornú krízu a stabilizovať vzťahy so šľachtou a cirkvou.

Hoci Leopoldova vláda trvala len dva roky, jeho model sa ukázal ako životaschopnejší v čase vonkajšieho ohrozenia reprezentovaného Francúzskou revolúciou. Kým jozefinizmus svojou neústupčivosťou provokoval revolučné nálady, leopoldinizmus ich dokázal absorbovať prostredníctvom riadených ústupkov a administratívnej racionality. Z hľadiska historického vývoja tak Leopold II. predstavoval vrcholnú a najvyzretejšiu formu osvietenského absolutizmu, ktorá pripravila pôdu pre transformáciu habsburskej ríše na modernú politickú entitu 19. storočia.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

=== Vplyv na formovanie rakúskeho ústavného práva v 19. storočí ===
Odkaz Leopolda II. v oblasti ústavného práva predstavuje jeden z najvýznamnejších teoretických základov pre neskoršiu transformáciu habsburskej monarchie na konštitučný štát. Hoci jeho vláda v rakúskych krajinách trvala príliš krátko na to, aby mohol plne realizovať svoje reformné zámery, jeho toskánsky ústavný projekt z rokov 1779 – 1782 zostal v právnom vedomí európskych elít ako prvý pokus o kodifikované obmedzenie absolutistickej moci v rámci habsbursko-lotrinskej dynastie. Leopoldov koncept vychádzal z osvietenskej teórie spoločenskej zmluvy, podľa ktorej panovník nie je vlastníkom štátu, ale jeho najvyšším reprezentantom, ktorého právomoci sú definované a limitované zákonom v záujme verejného blaha.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Počas rokovaní s uhorskými a českými stavmi v roku 1790 Leopold II. prakticky aplikoval princípy moderného štátneho práva, keď uznal historickú individualitu kráľovstiev ako zmluvných partnerov koruny. Tento akt bol vnímaný ako vytvorenie nového rámca pre dialóg medzi centrálnou vládou a zastupiteľskými orgánmi. Leopold presadzoval myšlienku, že stavy by mali mať reálny vplyv na legislatívny proces a schvaľovanie daní, čo v mnohom predznamenalo štruktúru neskorších rakúskych ústav z polovice 19. storočia. Právni historici zdôrazňujú, že Leopoldov prístup k „stavovskému konštitucionalizmu“ slúžil ako dôležitý argument pre liberálne sily počas [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolučného roku 1848]], ktoré sa odvolávali na jeho sľuby a právne precedensy.

Výrazný vplyv Leopolda II. sa prejavil aj v oblasti kodifikácie súkromného práva. Pod jeho patronátom pokračovali práce na Všeobecnom občianskom zákonníku (''ABGB''), pričom kľúčovú úlohu zohral Leopoldov blízky spolupracovník a právny teoretik Karl Anton von Martini. Zákonník absorboval leopoldínske ideály o rovnosti pred zákonom, ochrane osobného vlastníctva a nezávislosti súdnictva od administratívnej moci. Tieto princípy sa stali integrálnou súčasťou rakúskeho právneho poriadku a prežili pád absolutizmu aj zánik monarchie, pričom mnohé z nich tvoria základ súčasnej rakúskej a stredoeurópskej právnej kultúry.

V rámci správy štátu Leopold presadzoval oddelenie súdnej moci od výkonnej na všetkých úrovniach, čo vnímal ako nevyhnutnú záruku proti despotizmu. Jeho dôraz na procesné právo a transparentnosť úradných postupov položil základy pre modernú rakúsku byrokraciu, ktorá sa v 19. storočí stala jedným z najstabilnejších pilierov ríše. Jeho dedičstvo v podobe prepojenia monarchistickej tradície s prvkami právneho štátu zostalo určujúcim faktorom rakúskeho politického vývoja až do prijatia decembrovej ústavy v roku 1867.

== Rodinné pomery ==
Leopold II. sa v r. [[1765]] oženil so španielskou infantkou [[Mária Ludovika Španielska|Máriou Ludovikou]], dcérou španielskeho kráľa [[Karol III. (Španielsko)|Karola III.]] a [[Mária Amália Saská|Márie Amálie Saskej]]. Počas ich dvadsaťsedemročného manželstva sa im narodilo šestnásť detí:
* [[Mária Terézia Habsbursko-lotrinská (1767)|Mária Terézia]] (* [[14. január]] [[1767]] – † [[7. november]] [[1827]]) ∞ [[1787]] [[Anton (Sasko)|Anton]] (* [[1755]] – † [[1836]]), saský kráľ
* [[František II. (Svätá rímska ríša)|František]] (* [[12. február]] [[1768]] – † [[2. marec]] [[1835]]), neskorší cisár František II. ∞
** 1/ [[1788]] [[Alžbeta Wilhelmína Württemberská]] (* [[1767]] – † [[1790]])
** 2/ [[1790]] [[Mária Terézia Neapolsko-sicílska]] (* [[1772]] – † [[1807]])
** 3/ [[1808]] [[Mária Ludovika Modenská]] (* [[1787]] – † [[1816]])
** 4/ [[1816]] [[Karolína Augusta Bavorská]] (* [[1792]] – † [[1873]])
* [[Ferdinand III. (Toskánsko)|Ferdinand]] (* [[6. máj]] [[1769]] – † [[16. jún]] [[1824]]) ∞
** 1/ [[1790]] [[Lujza Mária Neapolsko-sicílska]] (* [[1773]] – † [[1802]])
** 2/ [[1821]] [[Mária Ferdinanda Saská]] (* [[1796]] – † [[1865]])
* Mária Anna (* [[21. apríl]] [[1770]] – † [[1. október]] [[1809]]), opátka v Prahe
* [[Karol Ľudovít Rakúsko-tešínsky|Karol Ľudovít]] (* [[5. september]] [[1771]] – † [[30. apríl]] [[1847]]) ∞ [[1815]] [[Henrietta Nasavsko-weilburská]] (* [[1797]] – † 1[[829]])
* [[Alexander Leopold Habsburský (1772 – 1795)|Alexander Leopold]] (* [[14. august]] [[1772]] – † [[12. júl]] [[1795]]), uhorský palatín
* Albert Ján (* [[19. september]] [[1773]] – † [[22. júl]] [[1774]])
* Maximilián (* [[23. december]] [[1774]] – † [[10. marec]] [[1778]])
* [[Jozef Anton Habsbursko-lotrinský|Jozef Anton]] (* [[9. marec]] [[1776]] – † [[13. január]] [[1847]]), uhorský palatín ∞
** 1/ [[1799]] [[Alexandra Pavlovna Romanovová]] (* [[1783]] – † [[1801]])
** 2/ [[1815]] [[Hermína Anhaltská]] (* [[1797]] – † [[1817]])
** 3/ [[1819]] [[Mária Dorota Württemberská]] (* [[1797]] – † [[1855]])
* [[Mária Klementína Habsbursko-lotrinská|Mária Klementína]] (* [[24. apríl]] [[1777]] – † [[15. november]] [[1801]]) ∞ 1797 [[František I. (Kráľovstvo oboch Sicílií)|František I.]] (* [[1777]] – † [[1830]]), kalábrijský vojvoda a kráľ oboch Sicílií
* Anton Viktor (* [[31. august]] [[1779]] – † [[2. apríl]] [[1835]]), veľmajster rádu
* Mária Amália (* [[15. október]] [[1780]] – † [[25. december]] [[1798]])
* [[Ján Habsbursko-lotrinský|Ján]] (* [[20. február]] [[1782]] – † [[10. máj]] [[1859]]), generál a krátko cisársky zástupca v parlamente vo Frankfurte v r. [[1848]] ∞ [[1829]] morganatická manželka [[Anna Plochlová]] (* [[1804]] – † [[1885]])
* [[Rainer Jozef Habsbursko-lotrinský|Rainer Jozef]] (* [[30. september]] [[1783]] – † [[16. január]] [[1853]]), lombardsko-benátsky vicekráľ ∞ [[1820]] [[Mária Alžbeta Savojská]] (* [[1800]] – † [[1856]])
* [[Ľudovít Jozef Habsbursko-lotrinský|Ľudovít Jozef]] (* [[13. december]] [[1784]] – † [[21. december]] [[1864]]), člen rakúskej štátnej rady a regent v období vlády cisára [[Ferdinand I. (rakúsky cisár)|Ferdinanda I.]]
* [[Rudolf Ján Habsbursko-lotrinský|Rudolf Ján]] (* [[8. január]] [[1788]] – † [[24. júl]] [[1831]]), olomoucký [[arcibiskup]] a [[kardinál]]

== Genealógia ==
{{Rodokmeň predkov
|1 = '''Leopold II.'''
|2 = [[František I. (Svätá rímska ríša)|František I. Lotrinský]]
|3 = [[Mária Terézia]]
|4 = [[Leopold I. (Lotrinsko)|Leopold I.]]
|5 = [[Alžbeta Šarlota Orleánska]]
|6 = [[Karol VI. Habsburský]]
|7 = [[Alžbeta Kristína Brunšvicko-wolfenbüttelská]]
|8 = [[Karol V. Lotrinský]]
|9 = [[Eleonóra Magdaléna Gonzagová]]
|10 = [[Filip I. Orleánsky]]
|11 = [[Alžbeta Šarlota Falcká]]
|12 = [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]]
|13 = [[Eleonóra Magdaléna Falcko-Neuburská]]
|14 = [[Ľudovít Rudolf Brunšvicko-wolfenbüttelský]]
|15 = [[Kristína Lujza Öttingenská]]
|16 = [[Mikuláš II. (Lotrinsko)|Mikuláš II. Lotrinský]]
|17 = [[Klaudia Lotrinská]]
|18 = [[Karol II. Gonzaga]]
|19 = [[Mária Gonzaga]]
|20 = [[Ľudovít XIII.]]
|21 = [[Anna Habsburská (1601 – 1666)|Anna Habsburská]]
|22 = [[Karol Ľudovít Falcký]]
|23 = [[Šarlota Hessensko-Kasselská]]
|24 = [[Ferdinand III. Habsburský]]
|25 = [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Mária Anna Španielska]]
|26 = [[Filip Viliam Falcký]]
|27 = [[Alžbeta Amália Hesensko-darmstadtská]]
|28 = 
|29 = 
|30 = [[Albrecht Arnošt I. Öttingenský]]
|31 = [[Kristína Frederika Württemberská]]
}}

== Panovnícke pomery ==
{{s-start}}
{{s-hou|meno='''Leopold II. Habsbursko-Lotrinský'''|[[Habsburgovci]]}}
{{s-pred|riadky=3|pred=[[Jozef II. Habsburský]]}}
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov|Cisár Svätej rímskej ríše]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
{{s-potom|riadky=3|potom=[[František II. (Svätá rímska ríša)|František II. Habsburský]]}}
|-
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Česka|Český kráľ]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
|-
{{s-teraz|teraz=[[Zoznam panovníkov Uhorska|Uhorský kráľ]]
|roky= [[1790]]{{--}}[[1792]]}}
{{s-end}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* [http://digitalna.kniznica.info/s/sXgMZqR4Xb ''Beschreibung der königl. hungarischen Krönung als Seine Apostolische Majestät Leopold der Zweyte zu Pressburg zum hungarischen Könige gekrönt wurde ...''] Wien: Hieronymus Löschenkohl, 1790. 57 s. -  Dielo opisujúce korunováciu Leopolda II.; dostupné v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]]
* KUNEC, Patrik: Leopold II. - reformátor v tieni staršieho brata. In: ''Historická revue'', roč. XXXI, 2020, č. 1, s. 46 - 53.
* PETRÁŇ, Josef: ''Kalendář : Velký stavovský ples v Nosticově Národním divadle v Praze dne 12. září 1791.'' Praha : Československý spisovatel, 1988, 304 s. [kniha o politických a kultúrnych súvislostiach korunovácie Leopolda II. na českého kráľa dňa 6. 9. 1791]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Deti Márie Terézie}}
{{Cisári Svätej rímskej ríše}}
{{Uhorskí panovníci}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Habsbursko-lotrinská dynastia]]
[[Kategória:Rímskonemeckí cisári]]
[[Kategória:Arcivojvodovia Rakúska]]
[[Kategória:Králi Česka]]
[[Kategória:Králi Uhorska]]
[[Kategória:Nositelia Rádu zlatého rúna]]
[[Kategória:Rytieri Radu čiernej orlice]]
[[Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana]]
[[Kategória:Pochovaní v kapucínskej krypte vo Viedni]]
[[Kategória:Nositelia rakúskeho Rádu zlatého rúna]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti z Viedne]]</text>
      <sha1>5rn5dyydzpjvpjpwfflc8ne9tpysj7p</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam periodických komét</title>
    <ns>0</ns>
    <id>35100</id>
    <revision>
      <id>8213532</id>
      <parentid>7842684</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:47:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odkaz fix.</comment>
      <origin>8213532</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14041" sha1="5cjs0nzdtruy91vhoxvv7l9zau4atcc" xml:space="preserve">{| class=&quot;wikitable&quot;
! bgcolor=lightgrey align=&quot;left&quot;|Kométa !! bgcolor=lightgrey align=&quot;left&quot;|Objaviteľ/-lia alebo prevzaté meno !! bgcolor=lightgrey | Rok objavenia
|-
|   [[1P/Halley]] || [[Edmond Halley|Halley]] || [[467 pred Kr.]]
|-
|   [[2P/Encke]] || [[Johann Franz Encke|Encke]] || [[1786]]
|-
|   [[3D/Biela]] || [[Vilém von Biela|Biela]]
|-
|   [[4P/Faye]] || [[Hervé Auguste Étienne Albans Faye|Faye]] || [[1843]]
|-
|   [[5D/Brorsen]] || [[Theodor Johan Christian Ambders Brorsen|Brorsen]]
|-
|   [[6P/d’Arrest]] || [[Heinrich Louis d’Arrest|d’Arrest]] || [[1851]]
|-
|   [[7P/Pons-Winnecke]] || [[Jean-Louis Pons|Pons]] &amp; [[Friedrich August Theodor Winnecke|Winnecke]] || [[1819]]
|-
|   [[8P/Tuttle]] || [[Horace Parnell Tuttle|Tuttle]] || [[1790]]
|-
|   [[9P/Tempel]] || [[Ernst Wilhelm Leberecht Tempel|Tempel]] || [[1867]]
|-
|  [[10P/Tempel]] || [[Ernst Wilhelm Leberecht Tempel|Tempel]] || [[1873]]
|-
|  [[11P/Tempel-Swift-LINEAR]] || [[Ernst Wilhelm Leberecht Tempel|Tempel]] &amp; [[Lewis A. Swift|Swift]] &amp; [[LINEAR]]
|-
|  [[12P/Pons-Brooks]] || [[Jean-Louis Pons|Pons]] &amp; [[William Robert Brooks|Brooks]] || [[1812]]
|-
|  [[13P/Olbers]] || [[Heinrich Wilhelm Matthäus Olbers|Olbers]] || [[1815]]
|-
|  [[14P/Wolf]] || [[Maximilian Franz Joseph Cornelius Wolf|Wolf]] || [[1884]]
|-
|  [[15P/Finlay]] || [[William Henry Finlay|Finlay]] || [[1886]]
|-
|  [[16P/Brooks]] || [[William Robert Brooks|Brooks]] || [[1889]]
|-
|  [[17P/Holmes]] || [[Edwin Holmes|Holmes]]
|-
|  [[18D/Perrine-Mrkos]] || [[Charles Dillon Perrine|Perrine]] &amp; [[Antonín Mrkos|Mrkos]]
|-
|  [[19P/Borrelly]] || [[Alphonse Louis Nicolas Borrelly|Borrelly]] || [[1905]]
|-
|  [[20D/Westphal]] || [[J. G. Westphal|Westphal]] || [[1852]]
|-
|  [[21P/Giacobini-Zinner]] || [[Michel Giacobini|Giacobini]] &amp; [[Ernst Zinner|Zinner]] || [[1900]]
|-
|  [[22P/Kopff]] || [[August Kopff|Kopff]] || [[1906]]
|-
|  [[23P/Brorsen-Metcalf]] || [[Theodor Johan Christian Ambders Brorsen|Brorsen]] &amp; [[Joel Hastings Metcalf|Metcalf]] || [[1847]]
|-
|  [[24P/Schaumasse]] || [[Alexandre Schaumasse|Schaumasse]] || [[1911]]
|-
|  [[25D/Neujmin]] || [[Grigoriy N. Neujmin|Neujmin]] || [[1916]]
|-
|  [[26P/Grigg-Skjellerup]] || [[John Grigg (astronomer)|Grigg]] &amp; [[John Francis Skjellerup|Skjellerup]] || [[1902]]
|-
|  [[27P/Crommelin]] || [[Andrew Claude de la Cherois Crommelin|Crommelin]] || [[1457]]
|-
|  [[28P/Neujmin]] || [[Grigoriy N. Neujmin|Neujmin]] || [[1913]]
|-
|  [[29P/Schwassmann-Wachmann]] || [[Friedrich Karl Arnold Schwassmann|Schwassmann]] &amp; [[Arno Arthur Wachmann|Wachmann]] || [[1925]]
|-
|  [[30P/Reinmuth]] || [[Karl Wilhelm Reinmuth|Reinmuth]]
|-
|  [[31P/Schwassmann-Wachmann]] || [[Friedrich Karl Arnold Schwassmann|Schwassmann]] &amp; [[Arno Arthur Wachmann|Wachmann]] || [[1929]]
|-
|  [[32P/Comas Sola]] || [[Josep Comas Solá|Comas Sola]]
|-
|  [[33P/Daniel]] || [[Zaccheus Daniel|Daniel]]
|-
|  [[34D/Gale]] || [[Walter Frederick Gale|Gale]]
|-
|  [[35P/Herschel-Rigollet]] || [[Caroline Herschelová|Herschel]] &amp; [[Roger Rigollet|Rigollet]] || [[1788]]
|-
|  [[36P/Whipple]] || [[Fred Lawrence Whipple|Whipple]]
|-
|  [[37P/Forbes]] || [[Alexander F. I. Forbes|Forbes]]
|-
|  [[38P/Stephan-Oterma]] || [[Édouard Stephan|Stephan]] &amp; [[Liisi Otermová|Otermová]]
|-
|  [[39P/Oterma]] || [[Liisi Otermová|Otermová]] || [[1943]]
|-
|  [[40P/Vaisala]] || [[Yrjö Väisälä|Väisälä]]
|-
|  [[41P/Tuttle-Giacobini-Kresák]] || [[Horace Parnell Tuttle|Tuttle]] &amp; [[Michel Giacobini|Giacobini]] &amp; [[Ľubor Kresák|Kresák]]
|-
|  [[42P/Neujmin]] || [[Grigoriy N. Neujmin|Neujmin]]
|-
|  [[43P/Wolf-Harrington]] || [[Maximilian Franz Joseph Cornelius Wolf|Wolf]] &amp; [[Robert G. Harrington|Harrington]]
|-
|  [[44P/Reinmuth]] || [[Karl Wilhelm Reinmuth|Reinmuth]]
|-
|  [[45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková]] || [[Minoru Honda|Honda]] &amp; [[Antonín Mrkos|Mrkos]] &amp; [[Ľudmila Pajdušáková|Pajdušáková]] || [[1948]]
|-
|  [[46P/Wirtanen]] || [[Carl Alvar Wirtanen|Wirtanen]]
|-
|  [[47P/Ashbrook-Jackson]] || [[Joseph Ashbrook|Ashbrook]] &amp; [[Cyril V. Jackson|Jackson]]
|-
|  [[48P/Johnson]] || [[Ernest Leonard Johnson|Johnson]]
|-
|  [[49P/Arend-Rigaux]] || [[Sylvain Julien Victor Arend|Arend]] &amp; [[Fernand Rigaux|Rigaux]]
|-
|  [[50P/Arend]] || [[Sylvain Julien Victor Arend|Arend]]
|-
|  [[51P/Harrington]] || [[Robert G. Harrington|Harrington]]
|-
|  [[52P/Harrington-Abell]] || [[Robert G. Harrington|Harrington]] &amp; [[George Ogden Abell|Abell]]
|-
|  [[53P/Van Biesbroeck]] || [[George Van Biesbroeck|Van Biesbroeck]]
|-
|  [[54P/de Vico-Swift-NEAT]] || [[Francesco de Vico|de Vico]] &amp; [[Edward D. Swift|Swift]] &amp; [[Near Earth Asteroid Tracking|NEAT]]
|-
|  [[55P/Tempel-Tuttle]] || [[Ernst Wilhelm Leberecht Tempel|Tempel]] &amp; [[Horace Parnell Tuttle|Tuttle]]
|-
|  [[56P/Slaughter-Burnham]] || [[Charles D. Slaughter|Slaughter]] &amp; [[Robert Burnham, Jr.|Burnham]]
|-
|  [[57P/du Toit-Neujmin-Delporte]] || [[Daniel du Toit|du Toit]] &amp; [[Grigoriy N. Neujmin|Neujmin]] &amp; [[Eugène Joseph Delporte|Delporte]]
|-
|  [[58P/Jackson-Neujmin]] || [[Cyril V. Jackson|Jackson]] &amp; [[Grigoriy N. Neujmin|Neujmin]]
|-
|  [[59P/Kearns-Kwee]] || [[Charles E. Kearns|Kearns]] &amp; [[Kiem King Kwee|Kwee]]
|-
|  [[60P/Tsuchinshan]] || [[Purple Mountain Observatory|Tsuchinshan]]
|-
|  [[61P/Shajn-Schaldach]] || [[Pelageja F. Shajn|Shajn]] &amp; [[Robert D. Schaldach|Schaldach]]
|-
|  [[62P/Tsuchinshan]] || [[Purple Mountain Observatory|Tsuchinshan]]
|-
|  [[63P/Wild]] || [[Paul Wild|Wild]]
|-
|  [[64P/Swift-Gehrels]] || [[Lewis A. Swift|Swift]] &amp; [[Tom Gehrels|Gehrels]]
|-
|  [[65P/Gunn]] || [[James E. Gunn|Gunn]]
|-
|  [[66P/du Toit]] || [[Daniel du Toit|du Toit]]
|-
|  [[67P/Churyumov-Gerasimenko]] || [[Klim Ivanovic Churyumov|Churyumov]] &amp; [[Svetlana Ivanovna Gerasimenko|Gerasimenko]]
|-
|  [[68P/Klemola]] || [[Arnold R. Klemola|Klemola]]
|-
|  [[69P/Taylor]] || [[Clement Jennings Taylor|Taylor]]
|-
|  [[70P/Kojima]] || [[Nobuhisa Kojima|Kojima]]
|-
|  [[71P/Clark]] || [[Michael Clark|Clark]]
|-
|  [[72P/Denning-Fujikawa]] || [[William Frederick Denning|Denning]] &amp; [[Shigehisa Fujikawa|Fujikawa]]
|-
|  [[73P/Schwassmann-Wachmann]] || [[Friedrich Karl Arnold Schwassmann|Schwassmann]] &amp; [[Arno Arthur Wachmann|Wachmann]]
|-
|  [[74P/Smirnovová-Černych]] || [[Tamara Michajlovna Smirnovová|Smirnovová]] &amp; [[Nikolaj Stepanovič Černych|Černych]]
|-
|  [[75P/Kohoutek]] || [[Luboš Kohoutek|Kohoutek]]
|-
|  [[76P/West-Kohoutek-Ikemura]] || [[Richard M. West|West]] &amp; [[Luboš Kohoutek|Kohoutek]] &amp; [[Toshihiko Ikemura|Ikemura]]
|-
|  [[77P/Longmore]] || [[Andrew Jonathan Longmore|Longmore]]
|-
|  [[78P/Gehrels]] || [[Tom Gehrels|Gehrels]]
|-
|  [[79P/du Toit-Hartley]] || [[Daniel du Toit|du Toit]] &amp; [[Malcolm Hartley|Hartley]]
|-
|  [[80P/Peters-Hartley]] || [[Christian Heinrich Friedrich Peters|Peters]] &amp; [[Malcolm Hartley|Hartley]]
|-
|  [[81P/Wild]] || [[Paul Wild|Wild]]
|-
|  [[82P/Gehrels]] || [[Tom Gehrels|Gehrels]]
|-
|  [[83P/Russell]] || [[Kenneth S. Russell|Russell]]
|-
|  [[84P/Giclas]] || [[Henry L. Giclas|Giclas]]
|-
|  [[85P/Boethin]] || [[Leo Maximilian Boethin|Boethin]]
|-
|  [[86P/Wild]] || [[Paul Wild|Wild]]
|-
|  [[87P/Bus]] || [[Schelte John Bus|Bus]]
|-
|  [[88P/Howell]] || [[Ellen Howell|Howell]] &lt;!--- Not the same as E. S. Howell, who was E. S. Bus before 1990 ---&gt;
|-
|  [[89P/Russell]] || [[Kenneth S. Russell|Russell]]
|-
|  [[90P/Gehrels]] || [[Tom Gehrels|Gehrels]]
|-
|  [[91P/Russell]] || [[Kenneth S. Russell|Russell]]
|-
|  [[92P/Sanguin]] || [[Juan G. Sanguin|Sanguin]]
|-
|  [[93P/Lovas]] || [[Miklos Lovas|Lovas]]
|-
|  [[94P/Russell]] || [[Kenneth S. Russell|Russell]]
|-
|  [[95P/Chiron]] || [[Charles Thomas Kowal|Kowal]]
|-
|  [[96P/Machholz]] || [[Donald E. Machholz|Machholz]]
|-
|  [[97P/Metcalf-Brewington]] || [[Joel Hastings Metcalf|Metcalf]] &amp; [[Howard J. Brewington|Brewington]]
|-
|  [[98P/Takamizawa]] || [[Kesao Takamizawa|Takamizawa]]
|-
|  [[99P/Kowal]] || [[Charles Thomas Kowal|Kowal]]
|-
| [[100P/Hartley]] || [[Malcolm Hartley|Hartley]]
|-
| [[101P/Černyk]] || [[Nikolaj Stepanovič Černyk|Černyk]]
|-
| [[102P/Shoemaker]] || [[Carolyn Jean Spellman Shoemakerová|C. Shoemaker]] &amp; [[Eugene M. Shoemaker|E. Shoemaker]]
|-
| [[103P/Hartley]] || [[Malcolm Hartley|Hartley]]
|-
| [[104P/Kowal]] || [[Charles Thomas Kowal|Kowal]]
|-
| [[105P/Singer Brewster]] || [[Stephen Singer-Brewster|Singer Brewster]]
|-
| [[106P/Schuster]] || [[Hans-Emil Schuster|Schuster]]
|-
| [[107P/Wilson-Harrington]] || [[Eleanor F. Helinová|Helinová]] &amp; [[Albert George Wilson|Wilson]] &amp; [[Robert G. Harrington|Harrington]]
|-
| [[108P/Ciffreo]] || [[Jacqueline Ciffreo|Ciffreo]]
|-
| [[109P/Swift-Tuttle]] || [[Lewis A. Swift|Swift]] &amp; [[Horace Parnell Tuttle|Tuttle]]
|-
| [[110P/Hartley]] || [[Malcolm Hartley|Hartley]]
|-
| [[111P/Helin-Roman-Crockett]] || [[Eleanor F. Helinová|Helinová]] &amp; [[Brian P. Roman|Roman]] &amp; [[Randy L. Crockett|Crockett]]
|-
| [[112P/Urata-Niijima]] || [[Takeshi Urata|Urata]] &amp; [[Tsuneo Niijima|Niijima]]
|-
| [[113P/Spitaler]] || [[Rudolph Spitaler|Spitaler]]
|-
| [[114P/Wiseman-Skiff]] || [[Jennifer J. Wiseman|Wiseman]] &amp; [[Brian A. Skiff|Skiff]]
|-
| [[115P/Maury]] || [[Alain Maury|Maury]]
|-
| [[116P/Wild]] || [[Paul Wild (Swiss astronomer)|Wild]]
|-
| [[117P/Helin-Roman-Alu]] || [[Eleanor F. Helinová|Helinová]] &amp; [[Brian P. Roman|Roman]] &amp; [[Jeff Alu|Alu]]
|-
| [[118P/Shoemaker-Levy]] || [[Carolyn Jean Spellman Shoemakerová|C. Shoemaker]], [[Eugene M. Shoemaker|E. Shoemaker]] &amp; [[David H. Levy|Levy]]
|-
| [[119P/Parker-Hartley]] || [[Quentin A. Parker|Parker]] &amp; [[Malcolm Hartley|Hartley]]
|-
| [[120P/Mueller]] || [[Jean Mueller|Mueller]]
|-
| [[121P/Shoemaker-Holt]] || [[Carolyn Jean Spellman Shoemakerová|C.Shoemaker]], [[Eugene M. Shoemaker|E.Shoemaker]] &amp; [[Henry E. Holt|Holt]]
|-
| [[122P/de Vico]] || [[Francesco de Vico|de Vico]]
|-
| [[123P/West-Hartley]] || [[Richard M. West|West]] &amp; [[Malcolm Hartley|Hartley]]
|-
| [[124P/Mrkos]] || [[Antonín Mrkos|Mrkos]]
|-
| [[125P/Spacewatch]] || [[Spacewatch]]
|-
| [[126P/IRAS]] || [[IRAS]]
|-
| [[127P/Holt-Olmstead]] || [[Henry E. Holt|Holt]] &amp; [[C. Michelle Olmstead|Olmstead]]
|-
| [[128P/Shoemaker-Holt]] || [[Carolyn Jean Spellman Shoemakerová|C. Shoemaker]], [[Eugene M. Shoemaker|E. Shoemaker]] &amp; [[Henry E. Holt|Holt]]
|-
| [[129P/Shoemaker-Levy]] || [[Carolyn Jean Spellman Shoemakerová|C. Shoemaker]], [[Eugene M. Shoemaker|E. Shoemaker]] &amp; [[David H. Levy|Levy]]
|-
| [[130P/McNaught-Hughes]] || [[Robert H. McNaught|McNaught]] &amp; [[Shaun M. Hughes|Hughes]]
|-
| [[131P/Mueller]] || [[Jean Mueller|Mueller]]
|-
| [[132P/Helin-Roman-Alu]] || [[Eleanor F. Helinová|Helinová]] &amp; [[Brian P. Roman|Roman]] &amp; [[Jeff Alu|Alu]]
|-
| [[133P/Elst-Pizarro]] || [[Eric Walter Elst|Elst]] &amp; [[Guido Pizarro|Pizarro]]
|-
| [[134P/Kowal-Vávrová]] || [[Charles Thomas Kowal|Kowal]] &amp; [[Zdenka Vávrová|Vávrová]]
|-
| [[135P/Shoemaker-Levy]] || [[Carolyn Jean Spellman Shoemakerová|C. Shoemaker]], [[Eugene M. Shoemaker|E. Shoemaker]] &amp; [[David H. Levy|Levy]]
|-
| [[136P/Mueller]] || [[Jean Mueller|Mueller]]
|-
| [[137P/Shoemaker-Levy]] || [[Carolyn Jean Spellman Shoemakerová|C. Shoemaker]], [[Eugene M. Shoemaker|E. Shoemaker]] &amp; [[David H. Levy|Levy]]
|-
| [[138P/Shoemaker-Levy]] || [[Carolyn Jean Spellman Shoemakerová|C. Shoemaker]], [[Eugene M. Shoemaker|E. Shoemaker]] &amp; [[David H. Levy|Levy]]
|-
| [[139P/Vaisala-Oterma]] || [[Yrjö Väisälä|Väisälä]] &amp; [[Liisi Otermová|Otermová]]
|-
| [[140P/Bowell-Skiff]] || [[Edward L. G. Bowell|Bowell]] &amp; [[Brian A. Skiff|Skiff]]
|-
| [[141P/Machholz]] || [[Donald E. Machholz|Machholz]]
|-
| [[142P/Ge-Wang]] || [[Ge Yongliang|Ge]] &amp; [[Wang Qi|Wang]]
|-
| [[143P/Kowal-Mrkos]] || [[Charles Thomas Kowal|Kowal]] &amp; [[Antonín Mrkos|Mrkos]]
|-
| [[144P/Kushida]] || [[Yoshio Kushida|Kushida]]
|-
| [[145P/Shoemaker-Levy]] || [[Carolyn Jean Spellman Shoemakerová|C. Shoemaker]], [[Eugene M. Shoemaker|E. Shoemaker]] &amp; [[David H. Levy|Levy]]
|-
| [[146P/Shoemaker-LINEAR]] || [[Carolyn Jean Spellman Shoemakerová|C. Shoemaker]], [[Eugene M. Shoemaker|E. Shoemaker]] &amp; [[LINEAR]]
|-
| [[147P/Kushida-Muramatsu]] || [[Yoshio Kushida|Kushida]] &amp; [[Osamu Muramatsu|Muramatsu]]
|-
| [[148P/Anderson-LINEAR]] || [[Jean H. Anderson|Anderson]] &amp; [[LINEAR]]
|-
| [[149P/Mueller]] || [[Jean Mueller|Mueller]]
|-
| [[150P/LONEOS]] || [[LONEOS]]
|-
| [[151P/Helin]] || [[Eleanor F. Helinová|Helinová]]
|-
| [[152P/Helin-Lawrence]] || [[Eleanor F. Helinová|Helinová]] &amp; [[Kenneth J. Lawrence|Lawrence]]
|-
| [[153P/Ikeya-Zhang]] || [[Kaoru Ikeya|Ikeya]] &amp; [[Zhang Daqing|Zhang]]
|-
| [[154P/Brewington]] || [[Howard J. Brewington|Brewington]]
|-
| [[155P/Shoemaker]] || [[Carolyn Jean Spellman Shoemakerová|C. Shoemaker]] &amp; [[Eugene M. Shoemaker|E. Shoemaker]]
|-
| [[156P/Russell-LINEAR]] || [[Kenneth S. Russell|Russell]] &amp; [[LINEAR]]
|-
| [[157P/Tritton]] || [[Keith P. Tritton|Tritton]]
|-
| [[158P/Kowal-LINEAR]] || [[Charles Thomas Kowal|Kowal]] &amp; [[LINEAR]]
|-
| [[159P/LONEOS]] || [[LONEOS]]
|-
| [[160P/LINEAR]] || [[LINEAR]]
|-
| [[161P/Hartley-IRAS]] || [[Malcolm Hartley|Hartley]] &amp; [[IRAS]]
|-
| [[162P/Siding Spring]] || [[Siding Spring Observatory|Siding Spring]]
|-
| [[163P/NEAT]] || [[NEAT]]
|-
| [[164P/Christensen]] || [[Eric J. Christensen|Christensen]]
|-
| [[165P/LINEAR]] || [[LINEAR]]
|-
| [[166P/NEAT]] || [[NEAT]]
|-
| [[167P/CINEOS]] || [[CINEOS]]
|-
| [[168P/Hergenrother]] || [[Carl W. Hergenrother|Hergenrother]]
|-
| [[169P/NEAT]] || [[NEAT]]
|-
| [[170P/Christensen]] || [[Eric J. Christensen|Christensen]]
|-
| [[171P/Spahr]] || [[Timothy B. Spahr|Spahr]]
|-
|[[172P/Yeung]] || [[William Kwong Yu Yeung|Yeung]]
|-
|[[173P/Mueller]] || [[Jean Mueller|Mueller]]
|}

== Pozri aj ==
{{Portál|Astronómia||Slnečná sústava}}
* [[Zoznam neperiodických komét]]
* [[Dlhoperiodická kométa|Dlhoperiodické kométy]]

[[Kategória:Zoznamy komét]]
[[Kategória:Periodické kométy| ]]

[[de:Liste der Kometen#Periodische Kometen]]
[[lb:Koméitelëschten#Periodesch Koméiten]]</text>
      <sha1>5cjs0nzdtruy91vhoxvv7l9zau4atcc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Heterocyklická zlúčenina</title>
    <ns>0</ns>
    <id>35631</id>
    <revision>
      <id>8213456</id>
      <parentid>7592349</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T04:30:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Д.Ильин</username>
        <id>77724</id>
      </contributor>
      <origin>8213456</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6838" sha1="91cq7d4xe6ib4ob9e33two5qxxen746" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}{{Na revíziu|Článok potrebuje faktické overenie obsahu článku a i formátovacie úpravy}}[[Image:Piperidin.svg|80px|frame|right|Štruktúra [[piperidín]]u]]
'''Heterocyklická zlúčenina''' je pomenovanie [[organická zlúčenina|organickej zlúčeniny]], ktorej molekula je tvorená aspoň jedným [[uhlík]]ovým cyklom, v ktorom sa však priamo v cykle okrem uhlíka nachádza aj iný [[Chemický prvok|prvok]], napríklad [[kyslík]], [[síra]], [[dusík]] (najčastejšie), vzácnejšie aj [[fosfor]], [[selén]], [[telúr]] a iné. Takýto cyklus sa nazýva '''heterocyklus''' a neuhlíkový atóm v ňom sa nazýva [[heteroatóm]]; slovo heterocyklus sa alternatívne používa aj ako synonymum výrazu heterocyklická zlúčenina.

== Delenie heterocyklických zlúčenín ==
Heterocyklické zlúčeniny možno rozdeliť z viacerých hľadísk, čo vyplýva z toho, že v heterocykle môže byť nielen jeden, ale aj viac heteroatómov, ktoré môžu byť vo vzájomných rôznych polohách. Heterocyklické zlúčeniny môžu obsahovať aj viacej cyklov, z ktorých nie každý (ale aspoň jeden) musí obsahovať heteroatóm.

Zlúčeniny s heteroatómami len jedného prvku, môžeme ich rozdeliť na:
* kyslíkaté
* sírnaté
* dusíkaté

Ak zlúčenina obsahuje len jeden heterocyklus, podľa počtu atómov v tomto cykle rozlišujeme:
* trojčlánkové
* štvorčlánkové
* päťčlánkové
* šesťčlánkové

Ich chemické vlastnosti sú podobné vlastnostiam [[benzén]]u.

== Využitie ==
Skoro všetky heterocykly sú prírodného pôvodu. tvoria základné štruktúry živého organizmu. Všetky syntetické heterocykly sa získavajú z [[ropa|ropy]].


== Trojčlánkové heterocykly ==
[[Image:Ethylene-sulfide-2D-skeletal.png|80px|thumb|right|Štruktúra [[Etylénsulfid]]u]]
Z trojčlánkových heterocyklov sú stabilné len tie, ktoré obsahujú jeden heteroatóm. V porovnaní s inými heterocyklami sú veľmi reaktívne. Najbežnejšie trojčlánkové heterocykly sú:
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! heteroatóm
! nasýtený
! nenasýtený
|-
| Dusík
| [[aziridín]]
| 
|-
| Kyslík
| [[etylénoxid|oxirán]] (etylénoxid)
| 
|-
| Síra
| [[etylénsulfid]]
| 
|}

== Štvorčlánkové heterocykly ==
[[Image:Azetidine structure.svg|thumb|80px|Štruktúra [[azetidín]]u]]
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! heteroatóm
! nasýtené
! nenasýtené
|-
| Dusík
| [[azetidín]]
| 
|-
| Kyslík
| [[oxetán]]
|
|}

== Päťčlánkové heterocykly ==
=== Päťčlánkové s 1 heteroatómom ===
[[Image:Arsole.png|thumb|80px|right|Štruktúra [[arzol]]u]]
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! heteroatóm
! nasýtené
! nenasýtené
|-
| Dusík
| [[pyrolidín]]
| [[pyrol]]
|-
| Kyslík
| [[tetrahydrofurán]]
| [[furán]]
|-
| Síra
| [[tetrahydrotiofén]]
| [[tiofén]]
|-
| Arzén
| 
| [[arzol]]
|}
====Furán====
[[Obrázok:Furan_structure.svg|80px|right|thumb|Štruktúra [[furán]]u]]
:''Hlavný článok, pozri [[Furán]].''

V heterocykle obsahuje atóm [[kyslík]]a. Je bezfarebný, kvapalný, vo vode málo rozpustný. Zápach má podobný ako [[chloroform]]. Obsahuje atóm [[kyslík]]a a preto sa ľahko poskytuje voľný [[elektrón]] do reakcie. Využíva sa na tvorbu [[polymér]]ov.

====Tiofén====
[[Obrázok:Thiophen.svg|80px|right|thumb|Štruktúra [[tiofén]]u]]
:''Hlavný článok, pozri [[Tiofén]].''

Nachádza sa v čiernouhoľnom dechte.

====Pyrol====
{{Hlavný článok|Pyrol}}
[[Obrázok:Porphin.svg|left|150px|thumb|Štruktúra [[porfín]]u]]
[[Obrázok:Pyrrol2.svg|right|80px|thumb|Štruktúra [[pyrol]]u]]

Z gréčtiny ''Phyros'' - [[červený]]. Nachádza sa v [[decht]]e, v kostiach, rohovine a prakticky vo všetkých látkach ktoré sú obsiahnuté v [[bielkoviny|bielkovinách]]. Je veľmi slabá zásada až kyselina. Má schopnosť zafarbiť pravé smrekové drevo na ohnivú červeň aj napriek tomu, že drevo bolo namočené v kyseline chlorovodíkovej ([[HCl]]).

Z pyrolového kruhu sa odvodzujú deriváty pyrolu:
* [[Porfín]](aj ako Prolín) (základ pre zlúčeninu [[HEM]] (krvné farbivo), tvoriacu [[hemoglobín]])
* 4 hydroxyprolín
* [[Indol]] (súčasť [[Indigo (chemická látka)|indiga]], aminokyseliny [[Tryptofánu]] a alkaloidov; vôňa ako [[jazmín]])

=== Päťčlánkové s 2 a viac heteroatómami ===
&lt;gallery&gt;
Image:Pyrazole_structure.svg|[[Pyrazol]]
Image:Imidazole_structure.svg|[[Imidazol]]
image:1,2,3-Triazole structure.svg|[[1,2,3-triazol]]
image:1,2,4-Triazole structure.svg|[[1,2,4-triazol]]
image:1H-Tetrazole.svg|[[tetrazol]]
image:Oxazole_structure.svg|[[oxazol]]
image:Isoxazole_structure.svg|[[izoxazol]]
image:Thiazole_structure.svg|[[tiazol]]
&lt;/gallery&gt;

== Šesťčlánkové heterocykly ==
=== Šesťčlánkové s 1 heteroatómom ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! heteroatóm
! nasýtené
! nenasýtené
|-
| Dusík
| [[piperidín]]
| [[pyridín]]
|-
| Kyslík
|
| [[pyrán]]
|-
| Síra
|
| [[tiopyrán]]
|}
==== Pyridín ====
[[Obrázok:Pyridin.svg|right|thumb|Štruktúra [[pyridín]]u]]
:''Hlavný článok, pozri [[Pyridín]].''

Pyridín je zásaditý, kvapalný a vo vode rozpustný. Nachádza sa v čiernouhoľnom [[decht]]e. Zúčastnuje sa na elektrofilných substitúciach. Pyridínový kruh sa nachádza aj napríklad v [[kyselina barbiturová|kyseline barbiturovej]], ktorá je súčasťou [[barbiturát]]ov.

Deriváty pyridínu sú:
* [[kyselina nikotínová]]
* [[kyselina izonikotínová]]
* [[Tymín]]
* [[Cytozín]]

==== Chinolín ====
[[Obrázok:Chinolin.svg|right|thumb|Štruktúra [[chinolín]]u]]
:''Hlavný článok, pozri [[Chinolín]].''

Nachádza sa v dechte. Je zle rozpustný vo vode.

Derivát chinolínu je [[chinilín]].

=== Šesťčlánkové s 2 a viac heteroatómami ===
&lt;gallery&gt;
Image:Pyridazin.svg|[[Pyridazín]]
Image:Pyrimidin.svg|[[Pyrimidín]]
image:Pyrazin.svg|[[Pyrazín]]
image:Piperazine_structure.svg|[[Piperazín]]
image:1,2,3-Triazin_-_1,2,3-triazine.svg|[[1,2,3-triazín]]
image:1,2,4-Triazin_-_1,2,4-triazine.svg|[[1,2,4-triazín]]
image:1,3,5-Triazin_-_1,3,5-triazine.svg|[[1,3,5-triazín]]
image:Structural formula of morpholine.svg|[[morfolín]]
image:1-4-Dioxane.svg|[[Dioxán]]
&lt;/gallery&gt;

== Zložitejšie heterocykly ==
Existuje veľké množstvo zložitejších heterocyklov. Mnohé sú základom [[alkaloidy|alkaloidov]] Tu je prehľad niektorých z nich:
&lt;gallery&gt;
Súbor:Pteridin - Pteridine.svg|[[Pteridín]]
Súbor:Adenine.svg|[[Adenín]]
Súbor:Guanine chemical structure.png|[[Guanín]]
Súbor:Thymine chemical structure.png|[[Tymín]]
Súbor:Uracil.svg|[[Uracil]]
Súbor:Cytosine chemical structure.png|[[Cytozín]]
Súbor:Caffeine.svg|[[Kofeín]]
Súbor:UricAcid.png|[[Kyselina močová]]
Súbor:Nikotin - Nicotine.svg|[[Nikotín]]
Súbor:Barbituric acid.png|[[Kyselina barbiturová]]
&lt;/gallery&gt;

{{Portál|Chémia}}

[[Kategória:Heterocyklické zlúčeniny| ]]</text>
      <sha1>91cq7d4xe6ib4ob9e33two5qxxen746</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Oxid uhoľnatý</title>
    <ns>0</ns>
    <id>36683</id>
    <revision>
      <id>8213495</id>
      <parentid>8186008</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:19:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Erik.wagner6666</username>
        <id>294834</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Oprava pravopisu</comment>
      <origin>8213495</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8534" sha1="k6t6j3eyxwqu82puwq48qh0jkxv3w28" xml:space="preserve">{{Infobox Chemická zlúčenina
| Názov = Oxid uhoľnatý
| Obrázok = Carbon-monoxide-2D-dimensions.png
| Obrázok2 = Carbon-monoxide-3D-vdW.png
| Obrázok3                       = 
| Vzorec = CO
| Systematický názov = oxid uhoľnatý
| Synonymá                       = 
| Vzhľad = bezfarebný plyn bez vône
| Molekulová hmotnosť = 28,01 g/mol
| Molárna hmotnosť               = 
| Teplota topenia = -205&amp;nbsp;°C
| Teplota varu = -191,5&amp;nbsp;°C 
| Teplota sublimácie             = 
| Teplota rozkladu               = 
| Trojný bod                     = 
| Kritický bod                   = 
| Kritická teplota               = 
| Kritický tlak                  = 
| Kritická hustota               = 
| Hustota = 0,789 g/cm³, kvapalný&lt;br /&gt;1,250 g/l pri 0&amp;nbsp;°C, 1 atm.&lt;br /&gt;1.145 g/l pri 25&amp;nbsp;°C, 1 atm. (ľahší než vzduch)
| Rozpustnosť vo vode = 0,0026 g/100 ml (20&amp;nbsp;°C) 
| Rozpustnosť                    = 
| Skupenské teplo topenia        = 
| Entropia topenia               = 
| Entropia varu                  = 
| Entropia rozpúšťania           = 
| Entropia sublimácie            = 
| Skupenské teplo vyparovania    = 
| Štandardná zlučovacia entalpia = 
| Štandardná entropia            = 
| Štandardná Gibbsová energia    = 
| Merná tepelná kapacita         = 
| Teplota vzplanutia             = 
| Teplota vznietenia             = 
| Medze výbušnosti               = 
| pKA                            = 
| pKB                            = 
| externé dáta MSDS              = 
| GHS zdroj                      = 
| GHS piktogram                  = {{GHS|02|06|08}}
| heslo GHS                      = 
| vety H = {{vety H|220}}, {{vety H|331}}, {{vety H|360}}, {{vety H|372}}, {{vety H|420}}
| vety EUH                       = 
| vety P                         = {{vety P|201}}, {{vety P|202}}, {{vety P|210}}, {{vety P|233}}, {{vety P|251}}, {{vety P|260}}, {{vety P|261}}, {{vety P|264}}, {{vety P|270}}, {{vety P|281}}, {{vety P|304}}, {{vety P|308}}, {{vety P|311}}, {{vety P|313}}, {{vety P|314}}, {{vety P|321}}, {{vety P|377}}, {{vety P|381}}, {{vety P|403}}, {{vety P|405}}, {{vety P|501}}
| EÚ zdroj                       = 
| EÚ piktogram = {{Výstraha|F+|T}}
| vety R = {{vety R|12}}, {{vety R|23}}, {{vety R|33}}, {{vety R|48}}, {{vety R|61}}
| vety S = {{vety S|9}}, {{vety S|16}}, {{vety S|33}}, {{vety S|45}}, {{vety S|53}}
| NFPA 704                       = {{NFPA 704|Horľavosť = 2 |Zdravie = 4|Reaktivita = 2|Ostatné =  }}
| NFPA 704 zdroj                 = 
| CAS = 630-08-0
| UN                             = 
| EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP)   = 
| Číslo RTECS                    = 
| PubChem                        = 
| ChemSpider                     = 
| SMILES                         = 
| ulr                            = 
}}
[[Súbor:Mopitt first year carbon monoxide.jpg|thumb|Rozšírenie oxidu uhoľnatého]]
'''Oxid uhoľnatý''' (&lt;small&gt;mimo odborných kontextov alebo staršie (t.j. do začiatku 80. rokov 20. stor.) odborne:&lt;/small&gt; '''kysličník uhoľnatý'''&lt;ref&gt;kysličník uhoľnatý. In: [[Malá encyklopédia chémie]]. 1981. S. 420&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;PÍCHA, E. Oxid a kysličník. In: Kultúra slova 1988, č. 4 [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1988/4/ks1988-4.lq.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;kysličník. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]]&lt;/ref&gt;) je bezfarebný [[plyn]] bez chuti a zápachu, je ľahší ako [[vzduch]], nedráždivý. Vo [[voda|vode]] je málo rozpustný. Je obsiahnutý vo [[svietiplyn]]e, v [[generátorový plyn|generátorovom]] a vo [[vodný plyn|vodnom plyne]]. Má silné [[redukcia|redukčné]] vlastnosti, pri vysokej teplote odčerpáva [[kyslík]] viazaný v oxidoch kovov. V prírode je prítomný v nepatrnom množstve v [[atmosféra|atmosfére]], kde vzniká predovšetkým [[fotolýza|fotolýzou]] [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] pôsobením [[ultrafialové žiarenie|ultrafialového žiarenia]], ako produkt nedokonalého spaľovania [[fosílne palivo|fosílnych palív]] či [[biomasa|biomasy]]. Je tiež obsiahnutý v [[sopka|sopečných]] plynoch. V medzihviezdnom priestore sa vyskytuje v značnom množstve. Našiel sa aj v atmosfére [[Mars (planéta)|Marsu]] (0,08 %) a [[spektroskop]]iou bol preukázaný v [[kométa]]ch. 

Oxid uhoľnatý je jed, ktorý zapríčinil pravdepodobne najviac otráv v histórii ľudstva.

== Príprava ==
Oxid uhoľnatý sa pripravuje spaľovaním [[uhlík]]a s malým množstvom [[kyslík]]a:
:2 C + O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; → 2 CO,

prípadne reakciou vodných pár s [[uhlík]]om pri vysokých teplotách (príprava vodného plynu):
:C + H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O → CO + H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;.

V nepatrnom množstve vzniká aj [[metabolizmus|metabolickými procesmi]] v živých organizmoch, a preto je obsiahnutý v stopových množstvách vo vydychovanom vzduchu z [[pľúca|pľúc]].

S kyslíkom sa prudko zlučuje (horí modrým plameňom) na [[oxid uhličitý]]:
:2 CO + O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; → 2 CO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;
za uvoľnenia značného množstva tepla. V zmesi so vzduchom, obsahujúci od 12,5 až 74,2 % oxidu uhoľnatého, vybuchuje.

== Škodlivosť pre človeka ==
Oxid uhoľnatý je značne [[jed]]ovatý, jeho jedovatosť je spôsobená silnou [[afinita|afinitou]] k [[hemoglobín]]u, vytvára s ním [[karbonylhemoglobín]], čím znemožnuje prenos [[kyslík]]a v podobe [[oxyhemoglobín]]u z pľúc do tkanív. Väzba oxidu uhoľnatého na hemoglobín je približne tristokrát silnejšia ako s kyslíkom a preto jeho odstránenie z [[krv]]i trvá mnoho hodín až dní. Príznaky otravy sa objavujú už pri premene 10 % hemoglobínu na karboxyhemoglobín. Toto je jednou z príčin škodlivosti [[fajčenie|fajčenia]]. Na oxid uhoľnatý sú najcitlivejšie tehotné ženy a ich plody, ďalej malé deti, osoby s ochoreniami srdcovo-cievneho aparátu a staré osoby. Otrava oxidom uhoľnatým sa prejavuje najčastejšie bolesťami hlavy, závratmi, hučaním v ušiach, sčervenaním v tvári, bolesťami končatín, búšením srdca.

K významnému uvoľneniu oxidu uhoľnatého došlo vo [[Východoslovenské železiarne|Východoslovenských železiarňach]] 27. októbra [[1995]]. V blízkej obci [[Veľká Ida]] dosahovala koncentrácia oxidu uhoľnatého až 50 mg·m&lt;sup&gt;−3&lt;/sup&gt;, preto museli byť obyvatelia tejto obce evakuovaní. Usmrtených bolo 11 ľudí. Ozdravenie po akútnej otrave oxidom uhoľnatým môže nastať v priebehu niekoľkých dní, nervové alebo psychické poruchy trvajú dlhšie. V niektorých prípadoch dochádza aj k celoživotným poruchám. Podľa najnovších vedeckých výskumov môže človek kvôli oxidu uhoľnatému dostať rakovinu pohlavných orgánov.

== Použitie ==
Oxid uhoľnatý sa najprv používal ako plynné [[palivo]] (svietivý plyn). Jeho zmes s vodíkom (vodný plyn) je jedným z medziproduktov používaných v ťažkom chemickom priemysle.

== Ekologický význam ==
Vzhľadom na jedovatosť je jednou z významných [[ekológia|ekologických]] škodlivín. Pretože vzniká pri nedokonalom spaľovaní uhlíka a organických látok, je napríklad vylučovaný automobilmi, hlavne keď:
* je teplota spaľovania príliš nízka, aby mohlo dôjsť k úplnej oxidácii pohonných látok na oxid uhličitý
* čas horenia v spaľovacej komore je príliš krátky
* alebo nie je k dispozícií dostatok kyslíka
Vďaka pokroku v konštrukcií [[spaľovací motor|spaľovacích motorov]] sa emisie oxidu uhoľnatého v poslednom čase znižujú. 

=== Dopad na atmosféru ===
Oxid uhoľnatý má nekontrolovateľný radiačný dopad na [[atmosféra|atmosféru]] aj kvôli zvyšovaniu koncentrácie [[metán]]u a zväčšovaniu [[ozónová diera|ozónovej diery]] kvôli zreagovaniu chemických prvkov s ostatnými prírodnými prvkami v atmosfére. Oxid uhoľnatý sa vytvára počas nedokonalého spaľovania [[palivo|paliva]]. Oxid uhoľnatý sa samovoľne oxiduje na stabilnejšiu formu [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]]. Oxid uhoľnatý sa v atmosfére nachádza iba krátku dobu.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://primar.sme.sk/c/23533080/nasli-prvy-protijed-na-otravu-oxidom-uholnatym-krv-vycisti-za-par-minut.html Našli prvý protijed na otravu oxidom uhoľnatým. Krv vyčistí za  pár minút] (sme.sk)

[[Kategória:Oxidy uhlíka|Uhoľnatý]]
[[Kategória:Oxidy|Uhoľnatý]]
[[Kategória:Zlúčeniny uhlíka]]
[[Kategória:Emisie dopravných prostriedkov]]
[[Kategória:Plyny]]
[[Kategória:Redukčné činidlá]]</text>
      <sha1>k6t6j3eyxwqu82puwq48qh0jkxv3w28</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Sudoku</title>
    <ns>0</ns>
    <id>37027</id>
    <revision>
      <id>8213483</id>
      <parentid>8196146</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:59:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SZHaK</username>
        <id>256533</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>doplnenie chýbajúcich výsledkov za roky 2024 a 2025</comment>
      <origin>8213483</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10687" sha1="m9euj2j2tjgepbn7dx05aszq29xh6a5" xml:space="preserve">[[Súbor:Sudoku-by-L2G-20050714.gif|thumb|''Sudoku'' – Logická hra]]

'''Sudoku''' je [[logická hra]] amerického pôvodu (mylne japonského kvôli osvedčenému názvu) pre jedného hráča. Jej vynálezcom bol architekt Howard Garns.

Cieľom je doplniť chýbajúce číslice od 1 do 9 podľa nasledujúcich pravidiel:

Na začiatku riešenia sú niektoré políčka vyplnené číslicami. Vyplnené číslice sú rozmiestnené tak, aby pre dané rozmiestnenie existovalo iba jediné riešenie.

#Hrací plán sa skladá z 9x9 políčok rozdelených na 9 podoblastí s 3x3 políčkami.
#V každej podoblasti sa každá číslica má vyskytnúť práve raz (podoblasti su vyznačené hrubou čiarou).
#V každom stĺpci a v každom riadku sa má každá číslica vyskytnúť práve raz.

Existuje aj písmenový variant Sudoku, hrací plán má rozmery 16x16 a je rozdelený na 16 podoblastí so 4x4 políčkami. Vypĺňajú sa písmená od '''A''' až '''O''', pričom platia analogické pravidlá ako v číselnom Sudoku.

V princípe možno hrať sudoku aj na plánoch 25x25, 36x36 atď. Aký je rozmer hracieho plánu, toľko potrebujeme symbolov.

== Sudoku a história ==
Koncom 19. storočia sa v novinách (hlavne Francúzskych) začalo objavovať veľké množstvo rôznych hlavolamov ktoré boli založené na experimentovaní s
odstraňovaním čísel z magických štvorčekov. Parížsky denník Le Siècle publikoval ako prvý čiastočne vyplnený magický štvorec o veľkosti 9x9 s vnorenými štvorcami 3x3 už v novembri [[1892]]. To však ešte nemôžeme považovať za Sudoku, pretože na vyriešenie bola potrebná skôr aritmetika ako logika a v štvorčekoch sa mohli objavovať aj dvoj a viac ciferné čísla. Každopádne bol tento hlavolam veľmi podobný súčasnému Sudoku minimálne v tom, že súčet každého riadku, stĺpca a subštvorca musel dávať rovnaký výsledok.

V júli [[1895]] začali tieto, ale aj iné Francúzske noviny publikovať čiastočne pozmenené sudoku, ktoré sa už podobá na súčasné moderné Sudoku. Určilo sa, že celý štvorec 9x9 môže obsahovať len čísla 1-9, ale prestali sa vyznačovať subštvorce 3x3. Tieto týždenné hlavolamy sa objavovali vo Francúzskych novinách ako napríklad L'Echo de Paris približne dekádu, ale počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bohužiaľ úplne zanikli.

Podľa Willa Shortza, známeho amerického experta na oblasť hlavolamov, moderné Sudoku bolo s veľkou pravdepodobnosťou prvýkrát vytvorené anonymne Howardom Garnsom. Tento 74 ročný bývalý architekt a nadšenec hlavolamov z Indiany svoj výtvor prvýkrát publikoval v roku [[1979]] v magazíne Dell pod názvom &quot;miesto pre čísla&quot;. So svojím Sudoku prispieval niekoľko rokov do viacerých časopisov ako Dell Pencil Puzzles alebo Word Games, ktoré publikovali jeho &quot;miesto pre čísla&quot;. Garson umrel v roku [[1989]] predtým ako sa stal z jeho výtvoru svetový fenomén. Nie je známe, či Garns poznal niektoré z tu opisovaných Francúzskych novinových Sudoku.

Do Japonska sa Sudoku dostalo v apríli [[1984]] keď ho ako prvé publikovali noviny Monthly Nikolist pod názvom „súdži wa dokušin ni kagiru&quot; (数字は独身に限る), ktorý sa dá voľne preložiť ako „číslice musia zostať po jednej“. Neskôr ho Maki Kadži (鍜治 真起) premenoval na Sudoku. V [[Japonsko|Japonsku]] následne hra získala nesmiernu popularitu a postupne sa stala populárnou na celom svete.

== Sudoku a matematika ==
Riešenie Sudoku na hracom poli n² x n² rozdelenom na podoblastí n x n je z matematického hľadiska [[NP-úplný problém|NP-úplným problémom]]. Všetkých možných rôznych rozmiestnení vyhovujúcich pravidlám sudoku na hracom poli s rozmermi 9x9 je 6 670 903 752 021 072 936 960, ak sa odrátajú symetrické pozície, tak ich je len 5 472 730 538. Pre hrací plán rozmerov 16x16 zatiaľ počet kombinácií vyčíslený nebol.

== Sudoku súťaže ==
Hoci je Sudoku hrou jedného hráča, možno organizovať aj súťaže v riešení Sudoku na čas.
Slovenský zväz hádankárov a krížovkárov pod vedením Jána Farkaša, ktorý stál za myšlienkou ich zrodu, zorganizoval [[10. február|10. 2.]] [[2007]] prvé Majstrovstvá Slovenska, pričom Slovensko v poriadaní národných šampionátov bolo len ôsmou krajinou sveta. V apríli [[2007]] sa slovenský majster Peter Hudák stal v [[Prahe]] na 2. Majstrovstvách sveta bronzovým šampiónom. SZHaK [[23. február|23. februára]] [[2008]] uskutočnil opäť v [[Žilina|Žiline]] druhý ročník, ktorý sa stal medzníkom v celosvetovom meradle. Súčasťou majstrovstiev bol totiž pokus o ustanovujúci rekord v najrýchlejšom lúštení podľa vopred zadaných kritérií. Zadanie totiž muselo splniť tieto pravidlá. V každom riadku, stĺpci i vnútorných 9 štvorcoch sa nachádzali presne 3 čísla. Zároveň každé číslo od 1 po 9 bolo použité presne trikrát. Tieto pravidlá a pokus boli zaregistrované v Nadácii Guinessových rekordov a v súčasnosti sa čaká na jeho overenie. Rozhodcovia uznali najlepší čas 5 min a 25 sek. a riešenie sudoku určeného k pokusu o svetový rekord Pavlovi Jaselskému z [[Vojtovce|Vojtoviec]] ([[Slovensko]]). Pre zaujímavosť obdobne náročnú úlohu zvládol aktuálny majster sveta Thomas Snyder na jesenných Majstrovstvách [[Spojené štáty|USA]] za 7,5 minúty. O pokus bol naozaj záujem. Pritiahol totiž riešiteľov z [[Poľsko|Poľska]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Česko|Česka]], z ktorých väčšina navyše v tejto oblasti patrí k svetovej špičke. Úloha bola naozaj náročná, pretože ju v stanovenom limite 15 minút vyriešilo z celkového počtu 195 riešiteľov len 11 súťažiacich (z toho len dvaja zo zahraničia).
III. Majstrovstvá Slovenska v sudoku zorganizoval Slovenský zväz hádankárov a krížovkárov opäť v Žiline. Dňom D sa stal [[28. február]] [[2009]], pričom všetko prebehlo v hoteli Slovakia. Titul najlepšieho &quot;sudokáča&quot; si v dramatickej súťaži opäť vylúštil Košičan Peter Hudák, ktorý bol po prvom kole len na 11. mieste. O niekoľko týždňov na to privítala Žilina účastníkov IV. Majstrovstiev sveta, ktoré prieniesli niekoľko medzníkov v tejto oblasti. Prvýkrát v histórii medzinárodných súťaží v logike alebo sudoku bol zastúpený africký kontinent, Žilina bola miestom, kde oficiálne uzrelo svetlo sveta štvorrozmerné sudoku, kde bol vytvorený nový svetový rekord v najrýchlejšom lúštení sudoku, ktorý v čase 3:06 dosiahol 18-ročný Belgičan Vincent Bertrand a kde Slováci získali zlato v súťaži družstiev. V roku [[2010]] sa slovenský šampionát presunul do Zvolena, kde Peter Hudák predal titul šampióna Pavlovi Jaselskému. [[11. jún|11. 6.]] [[2011]] si však Peter Hudák vo [[Zvolen|Zvolene]] titul zobral späť, navyše prekonal súčasný slovenský rekord v najrýchlejšom lúštení sudoku a stanovil tak novú hranicu na čas 2:47. O rok na to sa národnou šampiónkou stala len 17 ročná Zuzana Hromcová z [[Bytča|Bytče]], ktorá navyše posunula rekordný čas na hranicu 2:40. V roku [[2013]] sa šampionát opäť vrátil do Žiliny a tam je &quot;doma&quot; Peter Hudák, ktorý sa tak stal majstrom SR už po piatykrát. Postupne sa vďaka vyhláseným vekovým kategóriám začala presadzovať mladšia generácia a ďalšie roky sa víťaz vždy menil.

{| class=&quot;wikitable&quot;
!ročník
!dátum
!miesto
!majster SR
!sídlo
!do 15 rokov
!sídlo
!do 18 rokov
!sídlo
!nad 45 rokov
!sídlo
|-
|I.
|10.02.2007
|Žilina
|Hudák Peter
|Košice
|
|
|
|
|
|
|-
|II.
|23.02.2008
|Žilina
|Hudák Peter
|Košice
|
|
|Hromcová Zuzana
|Bytča
|
|
|-
|III.
|28.02.2009
|Žilina
|Hudák Peter
|Košice
|
|
|Žubrietovská Naďa
|Halič
|
|
|-
|IV.
|13.03.2010
|Zvolen
|Jaselský Pavel
|Vojtovce
|
|
| colspan=&quot;2&quot; |nebolo vyhlásené
|
|
|-
|V.
|11.06.2011
|Zvolen
|Hudák Peter
|Košice
|
|
|Hromcová Zuzana
|Bytča
|
|
|-
|VI.
|02.06.2012
|Zvolen
|Hromcová Zuzana
|Bytča
|Branišová Eva
|Bytča
|Hromcová Zuzana
|Bytča
|Fundárek Martin
|Báhoň
|-
|VII.
|18.05.2013
|Žilina
|Hudák Peter
|Košice
|Chanová Natália
|Púchov
|Hromcová Zuzana
|Bytča
|Balko Viliam
|Martin
|-
|VIII.
|21.06.2014
|Martin
|Demiger Matúš
|Zlaté Moravce
|Škrhová Diana
|Bratislava
|Škrhová Diana
|Bratislava
|Balko Viliam
|Martin
|-
|IX.
|13.06.2015
|Bytča
|Hudák Peter
|Košice
|Chanová Natália
|Púchov
|Škrhová Diana
|Bratislava
|Fundárek Martin
|Báhoň
|-
|X.
|18.06.2016
|Žilina
|Hromcová Zuzana
|Bytča
|Chanová Natália
|Púchov
|Chanová Natália
|Púchov
|Prinerová Martina
|Zvolen
|-
!ročník
!dátum
!miesto
!majster SR
!sídlo
!do 15 rokov
!sídlo
!do 18 rokov
!sídlo
!nad 45 rokov
!sídlo
|-
|XI.
|20.05.2017
|Martin
|Hromcová Zuzana
|Bytča
| colspan=&quot;2&quot; |nebolo vyhlásené
|Chanová Natália
|Púchov
|Šalaga Miroslav
|Martin
|-
|XII.
|16.06.2018
|Bratislava
|Hudák Peter
|Košice
| colspan=&quot;2&quot; |nebolo vyhlásené
|Chanová Natália
|Púchov
|Šalaga Miroslav
|Martin
|-
|XIII.
|15.06.2019
|Žilina
|Demiger Matúš
|Zlaté Moravce
| colspan=&quot;2&quot; |nebolo vyhlásené
|Chanová Natália
|Púchov
|Fundárek Martin
|Báhoň
|-
|XIV.
|27.06.2020
|Martin
|
|
|
|
|
|
|
|
|-
|
|2021
| colspan=&quot;9&quot; |pre COVID-19 sa nekonali
|-
|XV.
|12.06.2022
|Púchov
|Demiger Matúš
|Zlaté Moravce
| colspan=&quot;2&quot; |nebolo vyhlásené
| colspan=&quot;2&quot; |nebolo vyhlásené
|Šalaga Miroslav
|Martin
|-
|XVI.
|03.06.2023
|Púchov
|Hudák Peter
|Košice
|Húževková Ester
|Púchov
| colspan=&quot;2&quot; |nebolo vyhlásené
|Šalaga Miroslav
|Martin
|-
!ročník
!dátum
!miesto
!majster SR
!sídlo
!do 15 rokov
!sídlo
!do 18 rokov
!sídlo
!nad 50 rokov
!sídlo
|-
|XVII.
|21.05.2024
|Púchov
|Jaselský Pavel
|Bernolákovo
|Gašpár Marek
|Lusaka
|Pintrava Martin
|Žilina
|Šalaga Miroslav
|Martin
|-
|XVIII.
|10.05.2025
|Bratislava
|Gašpár Štefan
|Lusaka
| colspan=&quot;2&quot; |nebolo vyhlásené
|Gašpár Marek
|Lusaka
|Prinerová Martina
|Zvolen
|-
|
| colspan=&quot;2&quot; |
|
|
|
|
|
|
|
|
|}

== Varianty sudoku ==
Existujú rôzne varianty klasického sudoku, kde je zadanie obmenené. Napríklad v ''diagonálnom ''sudoku sa žiadne číslo nesmie opakovať v úhlopriečkach&lt;ref&gt;http://mojesudoku.sk/diagonalne.html&lt;/ref&gt;. V tzv &quot;''killer sudoku''&quot; sú označené súčty číslic v niektorých políčkach.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://szhk.sk/sudoku/msr-sudoku Sudoku na stránke Slovenského zväzu hádankárov a krížovkárov]
* [http://sudokuonline.sk http://sudokuonline.sk/]

[[Kategória:Logické hry]]
[[Kategória:Hlavolamy]]</text>
      <sha1>m9euj2j2tjgepbn7dx05aszq29xh6a5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Populárna hudba</title>
    <ns>0</ns>
    <id>37436</id>
    <revision>
      <id>8213229</id>
      <parentid>8177312</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:06:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213229</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="36728" sha1="bswgh3nj7p87xnq9ozxdqitd051mmxj" xml:space="preserve">{{portál|Hudba|Hudobný}}

[[Súbor:The Beatles arrive at JFK Airport.jpg|náhľad|[[The Beatles]], „najpopulárnejšia a najvplyvnejšia hudobná skupina všetkých čias“, ktorej tvorba znamenala revolúciu v populárnej hudbe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Beatles. Biography &amp; History|url=http://www.allmusic.com/artist/the-beatles-mn0000754032/biography|vydavateľ=AllMusic.com|dátum prístupu=2017-07-27|meno=Richie|priezvisko=Unterberger}}&lt;/ref&gt;
]]

'''Populárna hudba''' je [[hudba]] určená širokým masám poslucháčov,&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Grove Music Online|priezvisko=Middleton|meno=Richard|vydavateľ=Oxford Index|rok=2001|isbn=9781561592630|priezvisko2=Manuel|meno2=Peter|kapitola=Popular Music}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definition of &quot;popular music&quot; {{!}} Collins English Dictionary|url=http://www.collinsdictionary.com/dictionary/english/popular-music|Vydavateľ=www.collinsdictionary.com|dátum prístupu=2017-05-26}}&lt;/ref&gt; a ktorá je obyčajne distribuovaná k poslucháčom pomocou [[Hudobný priemysel|hudobného priemyslu]]. Formy a štýly spadajúce pod toto označenie si môžu užívať a vykonávať ľudia s malým alebo žiadnym [[Hudobné vzdelanie|hudobným vzdelaním]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;Popular Music. (2015). ''Funk &amp; Wagnalls New World Encyclopedia''&lt;/ref&gt; Stojí v opozícii voči [[Klasická hudba|vážnej hudbe]]&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=The New Oxford Companion Music, Volume 1: A-J|priezvisko=Arnold|meno=Denis|vydavateľ=Oxford University Press|rok=1983|isbn = 0-19-311316-3|strany=111}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=The New Oxford Companion to Music, Volume 2: K-Z|priezvisko=Arnold|meno=Denis|vydavateľ=Oxford University Press|rok=1983|isbn=0-19-311316-3|strany=1467}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Analysing popular music: theory, method and practice|priezvisko=Tagg|meno=Philip|dátum=1982|periodikum=Popular Music|doi = 10.1017/S0261143000001227|issn=0261-1430}}&lt;/ref&gt; a voči [[Ľudová hudba|tradičnej alebo „ľudovej“ hudbe]]. Vážna hudba sa historicky šírila pomocou predstavení založených na [[Notácia (hudba)|notových zápisoch]], aj keď od vzniku [[Hudobný priemysel|nahrávacieho priemyslu]] býva rozširovaná aj pomocou [[Hudobný album|hudobných nahrávok]]. Tradičné hudobné formy ako napríklad ranné [[blues]]ové piesne alebo [[Hymna|hymny]] sa predávali ústne alebo v rámci malého, miestneho poslucháčstva.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

Pôvodne sa toto označenie používalo v 80. rokoch 19. storočia v súvislosti s hudobnou scénou [[Tin Pan Alley]] v Spojených štátoch.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Populárna hudba sa síce niekedy označuje aj pojmom „pop music“, v skutočnosti ale ide o dva odlišné pojmy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://top40.about.com/od/popmusic101/a/popmusic.htm|titul=Pop Music Defined|dátum=24. august 2016|dátum prístupu=2017-05-26|vydavateľ=About Entertainment|priezvisko=Lamb|meno=Bill|url archívu=https://web.archive.org/web/20051020042544/http://top40.about.com/od/popmusic101/a/popmusic.htm|dátum archivácie=2005-10-20}}&lt;/ref&gt; Populárna hudba je všeobecný pojem slúžiaci na označenie širokej škály hudobných žánrov, ktoré sú obľúbené u veľkej časti populácie,&lt;ref&gt;Allen, Robert. &quot;Popular music&quot;. ''Pocket Fowler's Modern English Usage''. 2004.&lt;/ref&gt; zatiaľ čo pod pojmom [[Pop (hudobný žáner)|pop music]] sa obyčajne myslí špecifický hudobný žáner ''v rámci'' populárnej hudby.&lt;ref&gt;Laurie, Timothy (2014). „Music Genre As Method“. ''Cultural Studies Review.'' 20 (2), str. 283 – 292.&lt;/ref&gt; Populárne hudobné skladby a diela obsahujú spravidla chytľavé, ľubozvučné [[Melódia (hudba)|melódie]]. V populárnej hudbe sa zväčša používa štruktúra skladieb s opakovanými sekciami – slohami a refrénmi – medzi ktoré sa vkladajú prechody, poskytujúce v rámci skladby kontrastný a tranzitný prvok.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

V období po roku 2000 sa zjednodušilo digitálne zdieľanie hudobných súborov, čím sa uľahčilo šírenie rôznych hudobných foriem medzi rôznymi štátmi či regiónmi. Niektoré populárne hudobné formy sa stali globálnymi, zatiaľ čo iné majú veľký ohlas v rámci svojich kultúr, odkiaľ pochádzajú.&lt;ref name=&quot;:15&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Sounds and the City: Popular Music, Place and Globalization|priezvisko=Lashua|meno=Brett|vydavateľ=Palgrave Macmillan|rok=2014|isbn=9781137283115|miesto=Basingstoke|strany=19}}&lt;/ref&gt; Prostredníctvom zmesi hudobných žánrov sa vytvárajú nové hudobné formy, ktoré odrážajú „ideály globálnej kultúry“.&lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Youth Studies: An Introduction|priezvisko=Furlong|meno=Andy|vydavateľ=Routledge|rok=2013|isbn=9780203862094|miesto=London|strany=237}}&lt;/ref&gt; Na príklade Afriky, Indonézie či Stredného východu vidieť, že západná populárna hudba sa môže zmiesiť s miestnymi tradíciami a vytvoriť nové hybridné formy.&lt;ref name=&quot;spark&quot;&gt;{{Citácia periodika|periodikum=Spark. Rock magazine|jazyk=čeština|priezvisko=Chržová|meno=Jana|titul=Punx z Banda Aceh|rok=2017|mesiac=máj|ročník=26|vydavateľ=Smile Music s. r. o.|strany=78 – 79}}&lt;/ref&gt;

== Definícia ==
Samotný pojem „populárna hudba“ je veľmi neurčitý, keďže zahŕňa široké pole hudobného pôsobenia a taktiež zahŕňa veľmi dlhé časové obdobie – populárna hudba existuje odvtedy, kedy človek prvýkrát vytvoril hudbu pre svoje vlastné potešenie.&lt;ref name=&quot;def&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Definition of Popular Music|url=https://www.iasa-web.org/selection/definition-popular-music|vydavateľ=International Association of Sound and Audiovisual Archives|datum prístupu=2017-05-27}}&lt;/ref&gt; Keďže množstvo ľudí berie vážne i populárne hudobné diela, je veľmi ťažké načrtnúť presnú deliacu čiaru medzi vážnou, čiže klasickou hudbou a inými existujúci hudobnými formami.&lt;ref name=&quot;def&quot;/&gt; Preto sa niekedy používa aj pojem „light music“ (ľahká hudba), čím sa myslí „menej vážna“ forma klasickej hudby. Týmto pojmom možno pomenovať veľmi širokú škálu žánrov: od folk po [[heavy metal]] a [[rock]], od [[Opereta|operet]]u po [[džez]], od [[country and western]] po [[big band]] a filmové [[muzikál]]y.

== Hudobné formy v Západnej populárnej hudbe ==
Hudobná forma v populárnej hudbe je zväčša rozdelená do jednotlivých sekcií, obyčajne pozostáva zo strofy, refrénu a prechodu. Medzi ďalšie používané hudobné formy patria 32-taktová harmonická forma, strofická forma&lt;ref&gt;Middleton (1990), str. 30&lt;/ref&gt; a 12-taktové [[blues]]. V populárnych piesňach býva zväčša hudobné spracovanie pre jednotlivé strofy rovnaké, v opačnom prípade hovoríme o tom, že hudba je „prekomponovaná“.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Ústrednými prvkami sú sloha a refrén. Každá sloha obyčajne obsahuje rovnakú melódiu (prípadne s miernymi modifikáciami), ale texty sa zväčša obmieňajú. Refrén zvyčajne obsahuje melodickú frázu a základnú lyrickú linku, ktorá sa opakuje. Popové skladby môžu obsahovať tiež intro a codu, vo väčšine piesní tieto prvky ale nepatria medzi základné prvky. Popové skladby, ktoré majú slohy a refrény, spravidla obsahujú tiež prechod, čo ako názov naznačuje je sekcia, ktorá slúži ako prepojenie medzi refrénom a slohami na jednom či viacerých miestach piesne.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

Sloha a refrén sa v priebehu skladby zväčša opakujú, zatiaľ čo prechod, intro a coda (známa aj pod názvom „outro“) sa objavujú iba jednorazovo. Niektoré populárne skladby môžu obsahovať tiež sólovú sekciu, čo je bežné predovšetkým v rocku a bluesom ovplyvnených štýloch. Počas sólovej sekcie jeden alebo viacero nástrojov hrajú samostatnú melodickú linku, čo môže byť melódia používaná spevákom alebo, ako je bežné v štýloch inklinujúcim k džezu, sólo môže byť improvizované, založené na akordovej progresii. Sólo zväčša predvádza jeden hudobník (napr. gitarista alebo [[harmonika (hudobný nástroj)|harmonikár]]), menej častým javom je sólo pre viacerých inštrumentalistov (napr. [[trúbka]] v spojení so [[saxofón]]om).&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

32-taktová harmonická forma sa skladá zo štyroch sekcií, ktoré majú každá po osem taktov (4×8=32), dvoch veršov alebo A sekcií, kontrastnej B sekcie (prechod) a návratu verša v poslednej A sekcii (AABA).&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Studying Popular Music|priezvisko=Middleton|meno=Richard|vydavateľ=Open University Press|rok=1990|isbn=0335152759|miesto=Philadelphia|strany=46}}&lt;/ref&gt; Forma verš-refrén čiže ABA sa môžu skombinovať s AABA formou, čím vzniká AABA formy. Bežné bývajú tiež variácie typu a1 a a2. Opakovaním jednej akordovej progresie možno vyznačiť samostatnú sekciu v jednoduchých hudobných formách, medzi ktoré patrí 12-taktové blues.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=The New Grove Dictionary of Music and Musicians|priezvisko=Sadie|meno=Stanley|vydavateľ=Grove|rok=2001|isbn=0333608003|miesto=New York|strany=142 – 144|kapitola=Popular Music: Form|zväzok=20}}&lt;/ref&gt;

== Vývoj v Európe a Severnej Amerike ==
=== Hudobný priemysel ===
[[Súbor:AmazingGraceFamiliarStyle.png|thumb|right|200px|Príklad tlačeného hudobného zápisu.]]
Na prelome 18. a 19. storočia bolo najvýraznejšou črtou vznikajúceho hudobného priemyslu zameranie sa na hudbu ako ekonomickú [[Komodita|komoditu]] dostupnú vo forme [[Partitúra|notového zápisu]].&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;Middleton, Richard and Peter Manuel. &quot;Popular music&quot; in ''Grove Music Online''.&lt;/ref&gt; Dostupnosť lacných a vcelku dobre dostupných notových zápisov populárnych piesní a inštrumentálnych kúskov spôsobila rozšírenie hudby medzi široké publikum amatérskych hudobníkov zo strednej triedy, ktorí mohli hrať a spievať populárne skladby vo svojich domovoch.&lt;ref name=&quot;:6&quot;/&gt;

Centrum hudobného diania v USA koncom 19. storočia bolo sústredené v „[[Tin Pan Alley]]“ v [[New York (mesto)|New Yorku]]. Hudobní vydavatelia zo scény Tin Pan Alley vyvinuli novú metódu na podporu hudby: neustále presadzovanie nových piesní. Jednou z technologických inovácií, ktoré pomohli šíriť populárnu hudbu okolo prelomu storočia, boli mechanické pianá. Zručný klavirista nahral na takéto piano záznam, ktorý sa potom mohol „prehrať“ na inom mechanickom piane. To umožnilo väčšiemu počtu milovníkov hudby vypočuť si nové populárne klavírne melódie.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Na začiatku 20. storočia boli veľkým trendom v populárnej hudbe rastúca popularita vaudeville divadiel a tanečných sál, a najmä nový vynález – [[fonograf]]. Nahrávací priemysel rástol veľmi prudko; do roku 1920 bolo v Británii takmer 80 nahrávacích spoločností a takmer 200 v USA.

Vysielanie hudby pomocou [[rozhlas]]u, ktoré sa začalo na začiatku 20. rokov 20. storočia, umožnilo rozširovať populárne piesne profesionálnych spevákov a hudobných súborov pomedzi oveľa väčšiu časť obyvateľstva, vrátane jednotlivcov z nižších príjmových skupín, ktorí si nemohli dovoliť vstupenky na koncerty. Rozhlasové vysielanie zvýšilo šancu skladateľov, spevákov a frontmanov, aby sa stali celonárodne známymi. Ďalším faktorom, ktorý pomohol rozširovať populárnu hudbu, bolo zavedenie [[Zvukový film|zvukových filmov]] koncom 20. rokov 20. storočia, ktoré zahŕňali aj hudbu a piesne. Na prelome 20. a 30. rokov sa nahrávací priemysel skonsolidoval, čo viedlo niekoľko veľkých spoločností k dominancii nad nahrávacím priemyslom.&lt;ref name=&quot;:6&quot;/&gt;

[[Súbor:Sound_Gobo.jpg|thumb|right|Hudobník v nahrávacom štúdiu.]]
V 50. a 60. rokoch začal zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu pri šírení novej populárnej hudby nový vynález – [[televízia]], a tiež vývoj nových nahrávacích technológií.&lt;ref name=&quot;:6&quot;/&gt; Pomocou viacstopových nahrávacích techník mohli zvukoví technici vytvárať nové zvuky a zvukové efekty, ktoré neboli možné s použitím tradičných „živých“ nahrávacích techník.&lt;ref name=&quot;:6&quot;/&gt; 70. roky sa začali ako dekáda rockových superhviezd. Pre kapely ako [[Rolling Stones]] sa stala normou extravagancia, a to nie len z hľadiska ich súkromného bohatstva a dekadentného obrazu, ktorý prezentovali média, ale aj z hľadiska koncertných vystúpení a štúdiových efektov.&lt;ref name=&quot;brit1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rock Music|vydavateľ=Encyclopædia Britannica|meno=Simon|priezvisko=Frith|dátum vydania=2010|dátum prístupu=2017-01-22|url=https://www.britannica.com/art/rock-music|kapitola=''Corporate rock”''|url kapitoly=https://www.britannica.com/art/rock-music/Folk-rock-the-hippie-movement-and-the-rock-paradox#toc93495}}&lt;/ref&gt; Samotný rozsah predaja rockových albumov poskytol hudobníkom – a ich rastúcemu zástupu manažérov, právnikov a účtovníkov – možnosť určovať si podmienky pri rokovaní s nahrávacími spoločnosťami, a na okamih sa zdalo, že čím väčšia je bezuzdnosť hudobníkov, tým väčší je finančný obrat.&lt;ref name=&quot;brit1&quot;/&gt; Keď sa koncom desaťročia štvrťstoročie trvajúci vzostupný trend predaja nahrávok zastavil, hudobný priemysel pocítil prvýkrát skutočnú krízu.&lt;ref name=&quot;brit1&quot;/&gt;

Krízu hudobného priemyslu zažehnala začiatkom 80. rokov nová technológia – digitálne nahrávanie. [[Gramofónová platňa|Gramoplatne]] nahradili technicky revolučné [[Kompaktný disk|kompaktné disky]] (CD).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.nbcnews.com/tech/gadgets/30-years-ago-cd-started-digital-music-revolution-f6167906|titul= 30 years ago, the CD started the digital music revolution|priezvisko=Coldewey|meno=Devin|vydavateľ=NBC News|dátum=28. septembra 2012|dátum prístupu=2016-11-20}}&lt;/ref&gt; Novinkou boli tiež [[Alternatívny rock|alternatívne]], nezávislé kapely a s tým súvisiace študentské rádiové stanice, nezávislé [[Hudobné vydavateľstvo|vydavateľstvá]] a sieť miestnych predajcov.&lt;ref name=AllMusicIndie&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Indie rock|vydavateľ=Allmusic|url =http://www.allmusic.com/explore/style/d2687|dátum prístupu=2016-11-20}}&lt;/ref&gt; Znovu oživenie kultúry DIY (Do It Yourself – Urob si sám) ako formy protesty proti konzumného spôsobu života ostro kontrastovalo s novými možnosťami globálneho hudobného trhu.&lt;ref&gt;A. Rodel, &quot;Extreme Noise Terror: Punk Rock and the Aesthetics of Badness&quot;, in C. Washburne and M. Derno, eds, ''Bad Music: The Music We Love to Hate'' (New York, NY: Routledge), ISBN 0-415-94365-5, str. 235 – 56.&lt;/ref&gt;

V 1. dekáde 21. storočia sa klasický [[podnikateľský model]], ktorý fungoval v rockovej hudbe od konca 60. rokov, začal rúcať; vysoko ziskový priemysel sa vinou digitalizácie ocitol v dočasnej kríze.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The Music Industry|url=http://www.economist.com/background/displayBackground.cfm?story_id=10498664|dátum=15. október 2008|periodikum=The Economist}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;CNN&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Goldman|meno=David|dátum=3. február 2010|titul=Music's lost decade: Sales cut in half.|url=http://money.cnn.com/2010/02/02/news/companies/napster_music_industry/}}&lt;/ref&gt; Na druhej strane [[Rockový festival|živé vystúpenia]], predtým považované za ekonomicky nezaujímavé, prekvitali v dovtedy nevídanej miere.&lt;ref name=&quot;Live Nation&quot;&gt;{{Citácia periodika|Priezvisko=Seabrook|meno=John|odkaz na autora=John Seabrook|titul=The Price of the Ticket|dátum=10. august 2009|periodikum=[[The New Yorker]]| url=http://www.newyorker.com/reporting/2009/08/10/090810fa_fact_seabrook|strany=34}}&lt;/ref&gt; Rastúce ceny vstupeniek vykryli nahrávacím spoločnostiam aspoň čiastočne výpadok príjmov spôsobený poklesom predaja hudobných nosičov. Zatiaľ čo v predošlých dekádach kapely vyrážali na koncertné turné s cieľom podporiť predaj svojich nosičov, v novom miléniu sa práve koncerty stali hlavným zdrojom príjmov pre hudobníkov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nine Ways Musicians Actually Make Money Today|url=http://www.rollingstone.com/music/lists/9-ways-musicians-actually-make-money-today-20120828|meno=Steve|priezvisko=Knopper|vydavateľ=Rolling Stone|dátum=28. august 2012|dátum prístupu=2016-12-25}}&lt;/ref&gt;

=== Hudobná kritika ===
[[Súbor:151  Franck Hector Berlioz.JPG|right|thumb|120px|[[Hector Berlioz]], hudobný kritik aktívny v [[Paríž]]i v 30. a 40. rokoch 19. storočia.]] Moderná hudobná kritika vychádza z tradície hudobnej kritiky klasickej hudby, ktorá tradične zahŕňala štúdium, diskusiu, hodnotenie a interpretáciu hudby, ktorá bola zaznamenaná pomocou [[partitúra|notového zápisu]], a taktiež hodnotila živý prednes klasických skladieb a kompozícií, ako sú napríklad [[Symfónia|symfónie]] a [[koncert]]y.

[[Súbor:Robert Christgau 05 (cropped).jpg|thumb|upright=0.7|Hudobný kritik [[Robert Christgau]], 2005]]
Základy modernej hudobnej kritiky populárnej hudby položili v 60 a 70. rokoch 20. storočia britské časopisy ako ''[[Rolling Stone]]'' a ''[[Creem]]'',&lt;ref name=&quot;Wolk05&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Wolk|meno=Douglas|titul=Thinking About Rockism|url=http://www.seattleweekly.com/features/0518/050504_music_smallmouth.php|website=''[[Seattle Weekly]]''|archiveurl=https://web.archive.org/web/20050604021323/http://www.seattleweekly.com/features/0518/050504_music_smallmouth.php|dátum=4. máj 2005|Dátum prístupu=2017-06-16|dátum prístupu=2017-06-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20050604021323/http://www.seattleweekly.com/features/0518/050504_music_smallmouth.php|dátum archivácie=2005-06-04}}&lt;/ref&gt; keď sa pokúšali spraviť populárnu hudbu „hodnou štúdia“.&lt;ref name=&quot;PMLoss2015&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Loss|meno=Robert|titul=No Apologies: A Critique of the Rockist v. Poptimist Paradigm|url=http://www.popmatters.com/column/196122-no-apologies-a-critique-of-the-rockist-v.-poptimist-paradigm/|vydavateľ=[[PopMatters]]|dátum=10. august 2015|dátum prístupu=2017-07-27}}&lt;/ref&gt; Viacero z týchto smerodajných kritikov poukazovalo na fakt, že trvácnosť populárnej hudby majú na svedomí speváci a skladatelia používajúci tradičné rockové nástroje, vydávajúci dlhohrajúce albumy, a že popové hity nepatria medzi esteticky príliš hodnotné, bývajúc zdrojom „previnilej zábavy“.&lt;ref name=&quot;Rosen2006&quot;&gt;{{Citácia periodika|url=http://www.slate.com/articles/arts/music_box/2006/05/the_perils_of_poptimism.html|titul=The Perils of Poptimism - Does hating rock make you a music critic?|periodikum=Slate|meno=Jody|priezvisko=Rosen|dátum=9. máj 2006|dátum prístupu=2017-07-27}}&lt;/ref&gt; Rozširujúce sa rady hudobných kritikov populárnej hudby spôsobili, že „pop sa legitimizoval ako forma umenia“, a tým pádom „noviny začali väčšmi vnímať pop ako hudbu, než ako spoločenský fenomén“.&lt;ref name=jones2002&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jones|meno=Steve|titul=Pop Music and the Press|year=2002|url= https://books.google.com/books?vid=N-ViwZnnR3oC |isbn=9781566399661|asin=B00EKYXY0K|vydavateľ=Temple University Press|dátum prístupu=2017-07-27}}&lt;/ref&gt;

V roku 1976 napísal hudobný kritik [[Robert Christgau]] článok nazvaný „Yes, There Is a Rock-Critic Establishment (But Is That Bad for Rock?)“ [„Áno, existuje tu zavedená rocková kritika. (Ale je to pre Rock zlé?)]. Vyzdvihujúc rozdiel medzi „rockovými kritikmi“ a „rockovou tlačou“, medzi „zavedených“ členov rockovej kritiky zaradil okrem seba takých žurnalistov ako sú [[Jon Landau]], [[Dave Marsh]], [[Paul Nelson]] a [[John Rockwell]]. Ako Christgau taktiež pripúšťa, „keďže každý z nás je samouk (z nevyhnutnosti, keďže naša akadémia je neformálna), aj naše najlepšie práce trpia nedostatkami typickými pre samoukov: extravaganciou, nekompletnosťou a samoľúbosťou. A najhoršie z našich prác majú nedostatky typické pre tárajov“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Christgau|meno=Robert|titul=Yes, There Is a Rock-Critic Establishment (But Is That Bad for Rock?)|url=https://www.robertchristgau.com/xg/rock/critics-76.php|periodikum=[[Village Voice]]|dátum=26. január 1976}}&lt;/ref&gt; Christgau neskôr obvinil magazín ''Rolling Stone'' z propagovania „nudného mýtu o rockovom idealizme“, a z toho, že už od svojho založenia v roku 1967 sa časopis „tvári, ako keby mal zvrchované právo na muziku“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Christgau|meno=Robert|dátum=November 1989|url=https://www.robertchristgau.com/xg/vr/rolling-119.php|titul=Rolling Stone Presents Twenty Years of Rock &amp; Roll|periodikum=Video Review|dátum prístupu=2017-04-02}}&lt;/ref&gt;

== Globálna perspektíva ==
Na rozdiel od západnej populárnej hudby, hudobný žáner populárny mimo západného sveta, je kategorizovaný ako [[World music]]. Týmto označením sa inak obľúbené hudobné štýly menia v očiach verejnosti na exotickú a neznámu kategóriu. Západná koncepcia „World music“ homogenizuje množstvo rôznych žánrov populárnej hudby do jedného pojmu, čo je pre západné publikum prístupnejšie.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=The Accessibility of Music: Participation, Reception and Contact.|priezvisko=Eisentraut|meno=Jochen|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2012|isbn=9781139616294|miesto=Cambridge|strany=41 – 42, 197 – 198}}&lt;/ref&gt; Pomocou nových technológií sa mestské hudobné štýly dostali aj do odľahlých vidieckych oblastí na celom svete. Vidiecke oblasti sú na druhej strane schopné poskytnúť mestským centrám spätnú väzbu o nových štýloch hudby.&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Studying Popular Music|priezvisko=Middleton|meno=Richard|vydavateľ=Open University Press|rok=1990|isbn= 0335152759|miesto=Philadelphia|strany=46, 136, 155, 249, 293}}&lt;/ref&gt; Urbanizácia, modernizácia, expozícia zahraničnej hudby a masmédií prispeli k vytvoreniu hybridných urbanistických popových štýlov. Hybridné štýly tiež našli priestor v západnej populárnej hudbe prostredníctvom prejavov ich národnej kultúry.&lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Popular Musics of the Non-Western World|priezvisko=Manuel|meno=Peter|vydavateľ=Oxford University Press|rok=1988|isbn=0195053427|miesto=New York|strany=7, 11 – 12, 20, 85 – 86, 88, 205, 210, 212, 220}}&lt;/ref&gt; Prijímajúce kultúry si vypožičiavajú prvky z hostiteľských kultúr a menia význam a kontext nachádzajúce sa v hostiteľskej kultúre. Mnohé západné štýly sa na druhej strane tiež stali medzinárodnými štýlmi, k čomu prispeli nadnárodné nahrávacie štúdiá.&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;

=== Afrika ===
[[Súbor:Didier Awadi.jpg|thumb|Senegalský raper [[Didier Awadi]].]]
Namiesto toho, aby sa vyvíjali z hudby používanej pri určitých tradičných obradoch, ako sú svadby, narodenia alebo pohreby, populárne africké hudobné štýly vychádzajú z tradičných zábavných žánrov.&lt;ref name=&quot;:17&quot;/&gt; Africká populárna hudba ako celok bola ovplyvnená európskymi krajinami, afro-americkou a afro-latinskou hudbou, a rovnako tiež štýlmi špecifickými pre jednotlivé regióny, ktoré sa stali obľúbenými u väčšej skupiny ľudí.

V mnohých afrických spoločnostiach hrali dôležitú úlohu politické piesne. Napríklad v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]] boli politické piesne počas Anti-[[apartheid]]ového hnutia založené na tradičnej kmeňovej hudbe, skĺbenej s hybridnými formami importovaných žánrov.&lt;ref name=&quot;:17&quot;/&gt; Aktivisti používali protestné a osloboditeľské skladby, aby primäli jednotlivcov konať, získavať bojom skúsenosti, a aby u nich vybudovali politické povedomie.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Sounds of Resistance: The Role of Music in Multicultural Activism|priezvisko=Rojas|meno = Eunice|vydavateľ=ABC-CLIO|rok=2013|isbn=9780313398063|miesto=Santa Barbara|strany=266 – 267}}&lt;/ref&gt; Tieto piesne odrážali jemné nuansy medzi rôznymi spoločenskými triedami zapojenými do oslobodzovacieho boja.&lt;ref name=&quot;:17&quot;/&gt;

Jedným zo žánrov, ktoré sa v Afrike používajú v politickom kontexte, je [[Hip-hop (subkultúra)|hip hop]].&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Sounds and the City: Popular Music, Place and Globalization|priezvisko=Saucier|meno=Paul Khalil|vydavateľ=Palgrave Macmillan|rok=2014|isbn=9781137283108|miesto=Basingstoke|strany=196 – 197, 199, 201, 203 – 204, 206|kapitola=Continental Drift: The Politics and Poetics of African Hip Hop|priezvisko2=Lashua|meno2=Brett}}&lt;/ref&gt; Napriek tomu, že hip hop vychádza zo severoamerickej kultúrnej tradície, v Afrike mu dali novú tvár, aby dokázal osloviť africkú mládež. Do Afriky sa dostal v 80. rokoch, kedy bol populárny najmä v Senegale, a postupne sa rozšíril po celom kontinente, takže v každom regióne sa vytvorila lokálna scéna podporujúca „kultúru mládeže, komunitnú inteligenciu a globálnu solidaritu“.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

=== Ázia ===
==== Indonézia ====
[[Súbor:KRAS.jpeg|thumb|KRAS, indonézska [[Heavy metal|heavymetalová]] skupina.&lt;ref&gt;https://www.metal-archives.com/bands/Kras/3540420458&lt;/ref&gt;]]
Populárnu hudbu v [[Indonézia|Indonézii]] možno vnímať ako hybrid západných hudobných štýlov a pôvodných, veľmi osobitých indonézskych štýlov.&lt;ref name=&quot;:17&quot;/&gt; K takýmto špecifickým žánrom patrí aj ''Dangput'', ktorý je v Indonézii veľmi obľúbený, a z ktorého sa vyvinuli štýly ''Indo-Pop'' a ''Underground''.&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Sounds and the City: Popular Music, Place and Globalization|priezvisko=Wallach|meno=Jeremy|vydavateľ=Palgrave Macmillan|rok=2014|isbn=9781137283108|miesto=Basingstoke|strany=149, 151 – 152, 157|editori=Brett Lashua|kapitola=Indieglobalization and the Triumph of Punk in Indonesia}}&lt;/ref&gt; Tento žáner sa vyformoval do väčšieho spoločenského hnutia, charakteristického oblečením, kultom mládeže, oživením islamských tradícií a taktiež kapitalistickým zábavným priemyslom.&lt;ref name=&quot;:17&quot;/&gt;

[[Súbor:Punk_-_panoramio.jpg|thumb|left|Indonézski punkeri zo scény Banda Aceh.]]
Ďalším veľmi obľúbeným žánrom v Indonézii je [[Punk rock]]. Ako si všíma česká hudobná publicistka Jana Chržová, „Indonézia sa môže pýšiť [[underground]]ovými punkovými komunitami, ktoré patria k najväčším na svete“.&lt;ref name=&quot;spark&quot;/&gt; Miestna scéna sa začala rozvíjať predovšetkým v polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]], a to hlavne v [[Jakarta|Jakarte]], keď miestna mládež objavila klasický punk a s ním skupiny ako [[Dead Kennedys]], [[The Exploited]] alebo [[Discharge]].&lt;ref name=&quot;spark&quot;/&gt; Medzinárodnú pozornosť pritiahla komunita punkerov z indonézskej provincie [[Aceh]] v roku 2011, kedy miestna náboženská polícia počas koncertu zadržala 64 punkerov, „oholila im násilím hlavy, spálila ich oblečenie a nahnala ich do jazera, v ktorom sa mali očistiť z morálneho bahna“.&lt;ref name=&quot;spark&quot;/&gt;

==== Čína ====
V čínskej kultúrnej oblasti, ktoré zahŕňa okrem [[ČĽR]] aj [[Hongkong]], [[Taiwan]], krajiny [[Juhovýchodná Ázia|Juhovýchodnej Ázie]] a [[Západ (USA)|západ USA]], udáva mainstreamovej populárnej hudbe tón predovšetkým periféria. Počtom obyvateľov trpaslíci, Hong Kong (6 mil.) a Taiwan (22 mil.) vďaka svojej pomerne liberálnej politickej klíme a otvorenosti svetu od 70. rokov minulého storočia produkovali a stále produkujú piesne, ktoré dominujú hudobnej scéne v jedenapolmiliardovej pevninskej Číne.&lt;ref name=&quot;Keane&quot;&gt;Keane, Michael. Donald, Stephanie. Hong, Yin. [2002] (2002). Media in China: Consumption, Content and Crisis. Routledge Publishing. {{ISBN|0-7007-1614-9}}&lt;/ref&gt; V rámci stredného prúdu sú tu populárne predvošetkým žánre zvané ''c-pop'', ''cantopop'' a ''mandopop''.

[[Súbor:CuiJian2_2007_Hohaiyan.jpg|thumb|Cui Jian, priekopník čínskeho rocku.&lt;ref&gt;Gunde, Richard. (2002) Culture and Customs of China. Greenwood Press. {{ISBN|0-313-30876-4}}&lt;/ref&gt;]]

V roku 1979 vznikla v Pekingu skupina [[The Peking All-Stars]]. Išlo síce o prvú rockovú kapelu v Číne, ale jej členovia neboli rodení Číňania – išlo o cudzincov pobývajúcich vtedy v Pekingu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.earnshaw.com/peking-music|titul=Peking Music|vydavateľ=Graham Earnshaw|dátum prístupu=2017-05-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20170608105857/http://www.earnshaw.com/peking-music|dátum archivácie=2017-06-08}}&lt;/ref&gt; Koncom leta 1979 odohrala skupina historicky prvý rockový koncert v Číne. Prvým rockovým albumom vydaným v Číne bola nahrávka nazvaná ''Rock 'N' Roll on the New Long March'', ktorú vydal miestny hudobník Cui Jian.&lt;ref name=Steen&gt;{{Citácia periodika|titul=Sound, Protest and Business. Modern Sky Co. and the New Ideology of Chinese Rock|priezvisko=Steen|meno=Andreas|rok=2000|periodikum=Berliner China-Hefte|vydanie=19|url=http://www.alternativearchive.com/cn/archives/rock.pdf|dátum prístupu=2017-07-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20111130120429/http://www.alternativearchive.com/cn/archives/rock.pdf|dátum archivácie=2011-11-30}}&lt;/ref&gt;  Ale rock západného strihu malo možnosť čínske publikum prvýkrát verejne ochutnať až v roku 1985, kedy sa na pekinskom Štadióne pracujúcich odohral koncert anglickej pop/rockovej skupiny [[Wham!]]&lt;ref name=&quot;cina&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The tragic story of He Yong, China's first punk star|dátum=6. september 2016|dátum prístupu=2017-07-22|url=http://www.abc.net.au/radionational/programs/insidesleeve/the-tragic-story-of-he-yong-chinas-first-punk-star/7816292|vydavateľ=ABC Austrália|priezvisko=Gough|meno=Paul}}&lt;/ref&gt; Až dovtedy boli populárna hudba a rock len okrajovým fenonémom pre zopár nadšencov a šírili sa pomocou pirátskych nahrávok na kazetách, ktoré do krajiny priniesli zahraniční návštevníci a študenti.&lt;ref name=&quot;cina&quot;/&gt;

Za prvú [[Heavy metal|heavymetalovú]] skupinu sa poväčšine považuje Tang Chao, ktorá vznikla v roku 1988.&lt;ref&gt;http://china.org.cn/arts/2010-02/26/content_19481932.htm. Dátum prístupu: 22. júla 2017&lt;/ref&gt; V polovici 90. rokov sa tiež začínajú formovať prvé [[Thrash metal|thrashmetalové]] a [[Nu metal|nu metalové skupiny]], takisto sú obľúbené aj ďalšie heavymetalové odnože, napríklad [[black metal]], obyčajne obohatené o prvky tradičnej čínskej hudby. V tomto období sa tiež začína formovať miestna [[Punk rock|punkrocková]] scéna, reprezentovaná interpretmi ako He Yong či Brain Failure.&lt;ref name=&quot;cina&quot;/&gt;

Relatívne novým fenoménom na čínskej hudobnej scéne je [[Hip hop (hudba)|Hip hop]], ktorý sa prvýkrát udomácnil v Pekingu okolo roku 2000, aj keď jeho korene v tejto krajine siahajú až do 80. rokov.&lt;ref name=&quot;steele&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zai Beijing: A Cultural Study of Hip Hop|meno=Angela Diane|priezvisko=Steele|dátum vydania=2006|url=http://wiki.rockinchina.com/w/Zai_Beijing:_A_Cultural_Study_of_Hip_Hop|dátum prístupu=2017-07-26}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; V súčasnosti čínska hip-hopová kultúra prekvitá vďaka podpore niekoľkých príležitostných konzumentov a kultúrnych producentov.&lt;ref name=&quot;steele&quot;/&gt; Napriek tomu, že hip-hop je na čínskom trhu stále relatívnou novinkou, stihol už ovplyvniť populárnu hudbu, mládežníčku módu i firemný marketing.&lt;ref name=&quot;steele&quot;/&gt;

==== Stredný východ ====
V arabskom svete modernizácia hudby v sebe zahŕňala inšpirácie z tureckej hudby a západných hudobných štýlov.&lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Popular Musics of the Non-Western World|priezvisko=Danielson|meno=Virginia|vydavateľ=Oxford University Press|rok=1988|isbn=0195053427|miesto=New York|strany=151, 156 – 158|priezvisko2=Manuel|meno2=Peter Lamarche|kapitola=The Arab Middle East}}&lt;/ref&gt; Miestni hudobníci sa učili západné inštrumentálne štýly, aby vytvorili svoje vlastné populárne štýly, do ktorých zakomponovali svoje rodné jazyky a domáce hudobné prvky.&lt;ref name=&quot;:18&quot;/&gt; Komunity v rámci celého arabského sveta pripisujú veľký význam svojej domácej hudobnej identite, zatiaľ čo sa prispôsobujú novým hudobným štýlom prevzatých zo susedných krajín alebo masovokomunikačných prostriedkov.&lt;ref name=&quot;:18&quot;/&gt;

V priebehu 80. a 90. rokov bola populárna hudba [[irán]]skou vládou vnímaná ako problém, keďže panovali obavy zo svetských posolstiev a taktiež z netradičných tanečných pohybov, predovšetkým z [[headbanging|metlenia]].&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Underground, overground: Rock music and youth discourses in Iran|url=http://dx.doi.org/10.1080/00210860500300820|periodikum=Iranian Studies|dátum=1. september 2005|issn=0021 – 0862|strany=463 – 494|zväzok=38|vydanie=3|meno=Laudan|priezvisko=Nooshin|dátum prístupu=2017-07-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;spark1&quot;&gt;{{Citácia periodika|periodikum=Spark. Rock magazine|vydavateľ=Smile Music, s. r. o.|titul=Heavy metal &amp; islám|priezvisko=Levine|meno=Mark|priezvisko2=Vítek|meno2=Tomáš|strany=87 – 89|dátum=Marec 2016}}&lt;/ref&gt; V tomto období sa na Strednom vyvinuli [[underground]]ové [[Heavy metal|heavymetalové]] scény, ktoré boli v niektorých prípadoch prenasledované miestnymi vládami.&lt;ref name=&quot;spark1&quot;/&gt; Rovnako ako ich západní náprotivníci, metaloví nadšenci na Strednom východe vyjadrovali svoje pocity odcudzenia. Ibaže ich myšlienky sú poznačené vojnami a sociálnymi obmedzeniami, ktoré tu mládež zažíva.&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Sounds and the City: Popular Music, Place and Globalization|priezvisko=Wagg|meno=Stephen|vydavateľ=Palgrave Macmillan|rok=2014|isbn=9781137283108|miesto=Basingstoke|strany=136, 141|priezvisko2=Lashua|meno2=Brett|kapitola='How Many Divisions Does Ozzy Osbourne Have?' Some Thoughts on Politics, Heavy Metal Music, and the 'Clash of Civilizations'}}&lt;/ref&gt; V rozhovoroch s iránskymi tínedžermi v rokoch 1990 až 2004 mládež celkovo uprednostňovala západnú populárnu hudbu, aj keď bola zakázaná vládou.&lt;ref name=&quot;:12&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{reflist}}

=== Zdroje ===
* {{Preklad
| jazyk = en
| článok = Popular music
| revízia = 787512643
| jazyk2 = en
| článok2 = Music journalism
| revízia2 = 780751676
| jazyk3 = en
| článok3 = Rockism and poptimism
| revízia3 = 785300190
}}

== Externá literatúra ==
* T.W. Adorno with G. Simpson: ‘On Popular Music’, ''Studies in Philosophy and Social Science'', ix (1941), 17 – 48 
* R. Iwaschkin: ''Popular Music: a Reference Guide'' (New York, 1986)
*P. Hardy and D. Laing: ''The Faber Companion to 20th-Century Popular Music'' (London, 1990/R)
*Larry Freeman: ''The Melody Lingers on: 50 Years of Popular Song'' (Watkins Glen, N.Y.: Century House, 1951). 212 str. ''N.B''. Strany 193 – 215.
* Haddix, Chuck. ''Rags to Be-bop: the Sounds of Kansas City Music, 1890-1945''. [Text by] Chuck Haddix (Kansas City, Mo.: University of Missouri at Kansas City, University Libraries, Marr Sound Archives, 1991). Nemá ISBN
* J. Kotarba, B. Merrill, J. P. Williams, a P. Vannini ''Understanding Society through Popular Music.''  NY:Routledge, 2013 (2. vyd.) {{ISBN|9780415 641951}}
* R. Middleton: ''Studying Popular Music'' (Milton Keynes, 1990)
*P. Gammond: ''The Oxford Companion to Popular Music'' (Oxford, 1991)
* D. Brackett: ''Interpreting Popular Music'' (Cambridge, 1995)

== Pozri aj ==
* [[Pop (hudobný žáner)|Pop music]]
* [[Populárna kultúra]]
* [[Hudba]]
* [[Rock]]
* [[Hudobný žáner]]

== Externé odkazy ==
* http://hudba.zoznam.sk/rozhovory/2011-09-10-pavol-hammel-popularna-hudba-by-mala-byt-generacnou-zalezitostou/
* http://www.google.sk/search?q=popul%C3%A1rna+hudba&amp;hl=sk&amp;sa=G&amp;prmd=imvns&amp;tbm=isch&amp;tbo=u&amp;source=univ&amp;ei=bNRxT-jZIqGm4gST4tmGDw&amp;ved=0CGMQsAQ&amp;biw=1280&amp;bih=709
* http://www.cdobchod.sk/kategoria/15887/Popularna-hudba/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120307153930/http://cdobchod.sk/kategoria/15887/Popularna-hudba/ |date=2012-03-07 }}

[[Kategória:Hudobné žánre]]
[[Kategória:Populárna hudba]]
[[Kategória:Hudba]]
[[Kategória:Masmédiá]]
[[Kategória:Populárna kultúra]]</text>
      <sha1>bswgh3nj7p87xnq9ozxdqitd051mmxj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>San Maríno</title>
    <ns>0</ns>
    <id>37745</id>
    <revision>
      <id>8213349</id>
      <parentid>8210790</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:58:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>pridaný link na wikislovník</comment>
      <origin>8213349</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5946" sha1="f7lb10gnamccquu71exrrrdfx28mm33" xml:space="preserve">{{pozri|rovnomennom hlavnom meste|San Maríno (mesto)}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Sanmarínska republika
| 2. pád názvu = San Marína
| Vlajka = Flag of San Marino.svg
| Znak = Coat of arms of San Marino.svg
| Poloha = San Marino Europe Location.svg
| Motto = Libertas (Sloboda)
| Hymna = Inno Nazionale
| Dlhý miestny názov = (Serenissima) Repubblica di San Marino
| Krátky miestny názov = San Marino
| Hlavné mesto = [[San Maríno (mesto)|San Maríno]]
| ŠírkaSt = 43
| ŠírkaMin = 56
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 12
| DĺžkaMin = 27
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = San Maríno
| Úradné jazyky = [[taliančina]]
| Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu|kapitáni regenti]]
| Politickí predstavitelia = [[Denise Bronzetti]]&lt;br /&gt;[[Italo Righi]]
| Vznik = [[3. september]] [[301]]
| Susedia = [[Taliansko]]
| Rozloha = 61,2
| Poradie rozloha = 191
| Rozloha vody = 0
| Percento vody = 0
| Odhad počtu obyvateľov = 34 010
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2021
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 188
| Sčítanie počtu obyvateľov = 34 010
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021
| Hustota obyvateľstva = 472
| Poradie hustota = 21
| HDP =1,83 miliardy 
| Rok HDP = 2020
| Poradie HDP = 
| HDP na hlavu = 52 949
| Poradie HDP na hlavu = 
| HDI = 
| Rok HDI = 
| Poradie (HDI) = 
| Kategória HDI = 
| Mena = [[Euro]] (€) (= 100 centov)
| Kód meny = EUR
| Časové pásmo = 
| UTC posun = +1
| Letný čas = 
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = SMR / SM
| Kód motorových vozidiel = RSM
| Internetová doména = .sm
| Smerové telefónne číslo = 378
| Poznámky = Gramotnosť: 100%
| Regionálne jazyky=[[Romagnol]]
|Demonym=Sanmarínec, Sanmarínčanka
}}

'''San Maríno''' (v slovenčine staršie: ''San Marino''&lt;ref&gt;[[Pravidlá slovenského pravopisu]] z roku 1991 (S. 359)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;San Marino. In: {{Citácia knihy | titul = Malá slovenská encyklopédia | odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1
| miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers | rok = 1993 | isbn = 80-85584-12-3 | počet strán = 822 | strany = 634}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=MEZS&gt;''[[Malá encyklopédia zemepisu sveta|Malá encyklopédia zemepisu sveta: Svetadiely, štáty, mestá, moria, rieky, jazerá, vrchy, nižiny, ostrovy]]''. Bratislava: Obzor, 1977, S. 417&lt;/ref&gt;; po taliansky: ''San Marino'' [vyslov: sanmaríno]), dlhý tvar '''Sanmarínska republika''' (staršie: ''Sanmarinská republika''&lt;ref name=MEZS/&gt;), je [[vnútrozemský štát]] v [[južná Európa|južnej Európe]], ktorý je úplne obklopený [[Taliansko]]m. Patrí medzi veľmi malé štáty Európy. Hlavné mesto je [[San Maríno (mesto)|San Maríno]].

San Maríno je najmenšia [[republika]] a tretí najmenší štát v Európe a je piatym najmenším samosprávnym štátom na svete. Sanmarínska republika je pokojná [[enkláva (politická geografia)|enkláva]] ležiaca na východných svahoch [[Apeniny|Apenín]]. San Maríno nie je členom [[Európska únia|Európskej únie]], no napriek tomu používa ako svoju menu [[euro]]. S Talianskom vytvorili [[Colná únia|colnú]] a menovú úniu a medzi oboma krajinami neexistujú hraničné kontroly. 

Úradným jazykom je [[taliančina]], aj napriek tomu, že väčšina obyvateľov rozpráva starším [[dialekt]]om.

== Dejiny ==
Legendy kladú počiatok San Marína do obdobia okolo roku [[301]], keď tu [[Svätý Marinus]], [[Dalmácia|dalmátsky]] kamenár so svojimi kresťanskými následníkmi založil opevnený [[kláštor]].  Vznik štátu je doložený listinami z roku [[1253]].

V roku [[1600]] bola zavedená ústava, ktorá zostala platná až dodnes. [[Viedenský kongres]], ktorý rozhodoval o budúcom usporiadaní Európy po [[Napoleonské vojny|napoleonských vojnách]], súhlasil so zachovaním nezávislosti San Marína. V [[19. storočie|19. storočí]] našli v San Maríne útočisko vodcovia hnutia za zjednotené Taliansko, medzi nimi aj [[Giuseppe Garibaldi]]. Pevnejšie postavenie spolu s výstavbou nových komunikácií odstránilo niekdajšiu izoláciu krajiny. Mnohí pôvodní obyvatelia sa odsťahovali do Talianska alebo [[Spojené štáty|USA]], ale veľké množstvo Talianov sa zase nasťahovalo do San Marína. 

[[Súbor:San Marino.png|left|thumb|Mapa San Marína]]

* Najvyššie položený bod: [[Monte Titano]] ({{mnm|756}})
* Najväčšie mestá: [[Serravalle]] ([[Serravalle|8 700 obyv.]]), [[San Maríno (mesto)|San Maríno]] ([[San Maríno (mesto)|4 252 obyv.]])
* Národnostné zloženie: Sanmarínci 80 %, Taliani 17,5 %
* Náboženská príslušnosť: rímski katolíci 95%

== Administratívne členenie ==
{{Hlavný článok|Kastel (San Maríno)}}
San Maríno sa delí na 9 cirkevných obcí nazývaných [[Kastel (San Maríno)|kastely]].

== Hospodárstvo ==
Turistika tvorí v San Maríne 62,24% [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. V roku [[1997]] navštívilo San Maríno viac ako 3,3 milióna turistov. Väčšina návštevníkov prichádza z neďalekého letoviska [[Rimini]], s ktorým ho spája autobusová linka. Poľnohospodárstvo nemá veľký význam. Pestuje sa obilie, vínna réva a olivy, vyrábajú sa syry, rozšírený je chov kôz. Tradičná je výroba keramiky, textilný priemysel - výroba vlny a trikotáže, ďalej papier, sklo. Vydáva cenné zberateľské známky a mince.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:SM2X.jpg|Jedna z troch veží na hore Monte Titano.
Súbor:SM3X.jpg|Historické centrum.
Súbor:SM4X.jpg|Uličky v starom meste.
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam miest v San Maríne]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=San Maríno}}

{{Eurozóna}}
{{Európa}}
{{OBSE}}
{{Schengenský priestor}}

[[Kategória:San Maríno (štát)| ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Európske mikroštáty]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]</text>
      <sha1>f7lb10gnamccquu71exrrrdfx28mm33</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>San Maríno (mesto)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>37746</id>
    <revision>
      <id>8213358</id>
      <parentid>8019388</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T19:09:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>pridaný link na wikislovník, upravený externý odkaz</comment>
      <origin>8213358</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3830" sha1="lj1z1e0nlkjhpelepda0c8czq3c6g3o" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name       = San Maríno
| other_name =
| category   = [[Hlavné mesto]] San Marína
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image         = Collage San Marino.jpg
| image_caption =
| image_size    =
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag   = Flag of the City of San Marino.svg
| symbol = Città di San Marino coat.svg
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology     =
| official_name =
| motto         =
| nickname      =
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country      = San Maríno
| country_flag = 1
| state        =
| region       =
| region_type  =
| histregion   =
| district     =
| municipality =
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| part   =
| river  =
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           =
| elevation          = 749
| elevation_note     =
| lat_d = 43 | lat_m = 56 | lat_s = 4.56 | lat_NS = S
| long_d = 12 | long_m = 26 | long_s = 50.28 | long_EW = V
| coordinates        =
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area       = 7.09
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population          = 4071
| population_date     = august 2020
| population_note     = &lt;ref&gt;https://www.statistica.sm/contents/instance15/files/document/14119443tav_popolazione_.pdf&lt;/ref&gt;
| population_density  = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established_type = Založenie
| established      = 3. september 301
| mayor_type       =
| mayor            =
| mayor_party      =
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone       = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST   = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code    = RSM-47890
| area_code_type =
| area_code      =
| code           =
| code1          =
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Italy relief location map.jpg
| map_background     =
| map_caption        = Poloha mesta na mape Talianska
| map_locator        = Taliansko
| map1               = City of San Marino in San Marino (+pop areas).svg
| map1_background    =
| map1_caption       = Poloha v rámci San Marína
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons    = San Marino (city)
| statistics =
| website    =
}}

'''San Maríno''' (v slovenčine staršie: ''San Marino''&lt;ref&gt;San Marino. In: {{Citácia knihy | titul = Malá slovenská encyklopédia | odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers | rok = 1993 | isbn = 80-85584-12-3 | počet strán = 822 | strany = 634}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | titul = Malá encyklopédia zemepisu sveta : Svetadiely, štáty, mestá, moria, rieky, jazerá, vrchy, nížiny, ostrovy | odkaz na titul = Malá encyklopédia zemepisu sveta | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1977 | zväzok edície = Malé encyklopédie | počet strán = 558 | strany = 417}}&lt;/ref&gt; ; po taliansky: ''San Marino'') je hlavné mesto štátu [[San Maríno (štát)|San Maríno]]. Administratívne je to [[kastel (San Maríno)|kastel]] (obec). Mesto má 4 071 obyvateľov (august [[2020]]).

== Osobnosti mesta ==
* [[Renata Tebaldi]] (* [[1922]]{{--}}† [[2004]]), talianska sopranistka

== Šport ==
Mesto má dva futbalové kluby:
* [[S.S. Murata]]
* [[S.P. Tre Penne]]

== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|Chorvátsko}} [[Rab]], [[Chorvátsko]]
* {{minivlajka|Taliansko}} [[San Leo]], [[Taliansko]]
* {{flagicon|Denmark}} [[Rønne]], [[Dánsko]]

== Panoráma ==
[[File:Panoramic SanMarino Adriatic matl.jpg|1200px|center|Panoramatická fotografia mesta San Maríno]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=San Maríno}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}} {{Ita icon}}

{{Geografický výhonok}}

{{Kastely v San Maríne}}
{{Hlavné mestá Európy}}

[[Kategória:Hlavné mestá v Európe]]
[[Kategória:Mestá v San Maríne]]</text>
      <sha1>lj1z1e0nlkjhpelepda0c8czq3c6g3o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chartúm (mesto)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>37790</id>
    <revision>
      <id>8213488</id>
      <parentid>7305502</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:08:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8213488</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9035" sha1="08x5rz1fen7ixwap9motwl0nmtmrywi" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Chartúm
| other_name         =  الخرطوم
| local_name         =
| category           = hlavné mesto
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = khartoum.jpg
| image_caption      = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = 
| symbol             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Sudán
| country_flag       = 1
| region             = Chartúm
| region_type        = 
| state              = 
| state_type         = 
| district           = 
| district_type      =
| municipality       = 
| municipality_type  =
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| part               = 
| river              = Níl
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| coordinates_no_title = 
| elevation          = 382
| lat_d              = 15
| lat_m              = 38
| lat_s              = 
| lat_NS             = S
| long_d             = 32
| long_m             = 32
| long_s             = 
| long_EW            = V
| coordinates_type   = 
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_long_d     = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d       = 
| lowest_long_d      = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 
| area_metro         = 
| area_metro_type = metropolitnej oblasti
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 2682431
| population_note    =
| population_date    = 2012
| population_density = 
| population1_type         = metropolitnej oblasti
| population1              = 8363915
| population1_date    = 
| population1_note         = 
| population1_density_type = 
| population1_density      = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| established_type   = 
| established1       = 
| established1_type  = 
| mayor              = [[Abdul Rahman Alkheder]]
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** UNESCO etc. *** --&gt;
| whs_name = 
| whs_type = 
| whs_year = 
| whs_extensions =  
| whs_number = 
| whs_region = 
| whs_criteria = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = 
| timezone_DST       = 
| postal_code        = 
| area_code          = 
| area_code_type     = Telefónna predvoľba
| code               = 
| code1              = 
| free_type          = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Sudan location map.svg
| map_background     = 
| map_caption        = Poloha mesta v Sudáne
| map_locator        = Sudán
| map1               = 
| map1_background    = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Khartoum
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Chartúm'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; ({{V jazyku|ara|الخرطوم}} - Al-Chartúm alebo Al-Churtúm&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = &quot;+ sID+&quot; | url = https://geonames.nga.mil/namesgaz/ | vydavateľ = geonames.nga.mil | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-01-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;) je hlavné mesto [[Sudán]]u. 

== Poloha a prírodné podmienky ==
Chartúm leží v údolí rieky Níl v mieste, kde do [[Biely Níl|Bieleho Nílu]] ústi jeden z jeho posledných prítokov, [[Modrý Níl]]. Práve tieto dve rieky tvoria prirodzenú hranicu s dvoma jeho najväčšími predmestiami. Na západnom brehu [[Níl]]u je to [[Umm Durmán]], často uvádzaný ako najväčšie mesto krajiny, a na severnom brehu Modrého Nílu [[Al-Chartúm Bahrí]] (Severný Chartúm). Mesto leží v tropickom páse vo výške {{Mnm|382}}, na juhovýchodnom okraji [[Sahara|Sahary]]. Vládne tu suché [[Kontinentálne podnebie|kontinentálne]] [[Podnebie (klíma)|podnebie]]. Ročný úhrn zrážok činí iba 156 mm, pritom 89% všetkých zrážok spadne v období od júla do septembra. Miestnu spotrebu [[Voda|vody]] pokrýva zo 45% Níl, zvyšok pripadá na podzemné zdroje vody. Priemerná mesačná teplota činí v januári 22,7[[°C]] a 31,6[[°C]] v júli. Najteplejšie mesiace sú ale máj a jún.

== Charakteristika sídelnej aglomerácie ==
[[Súbor:Map_Sudan_Khartoum.png|thumb|upright 0.6|left|Orientačná schéma trojmestia]]
Charakteristika sídelnej [[Aglomerácia|aglomerácie]] je daná prírodnými podmienkami [[Púšť|púštnej]] krajiny, ktorou preteká mohutná rieka [[Níl]]. Sútok [[Biely Níl|Bieleho]] a [[Modrý Níl|Modrého Nílu]] vytvára tri, respektíve (vďaka rozľahlému ostrovu, ktorý sa v mieste sútoku nachádza) štyri samostatné miesta, vhodné na vybudovanie ľudského sídla. Najstaršie osídlenie sa nachádza na úrodnom a zelenom [[Ostrov|ostrove]] zvanom ''Tuti''. Neskôr vznikli na brehoch riek tri samostatné mestá ''Chartúm'', ''Omdurman'' a ''Bahri'' (tiež ''Severný Chartúm''). Historické centrum Omdurman a Bahri, rovnako ako zástavba ostrova Tuti dodnes tvoria typické hlinené domy z nepálených tehál, vytvárajúcich labyrintickú štruktúru, ktorá však bola v druhej polovici [[20. storočie|20. storočia]] vďaka rozvoju automobilizmu pozmenená reguláciou ulíc. 

Samotný Chartúm bol na sklonku [[19. storočie|19. storočia]] úplne novo vybudovaný v koloniálnom štýle. Charakteristické sú pre neho široké [[Bulvár|bulváre]], tvoriace štvorcovú sieť, doplnenú diagonálnymi ulicami. V 20. storočí došlo postupne k vybudovaniu trojice [[Most|mostov]], ktoré uľahčili spojenie samostatných mestských celkov do jednej mohutnej sídelnej aglomerácie. Rozsiahla zástavba budovaná v druhej polovici 20. storočia má spravidla jednoduchú štruktúru pravidelných ulíc, budovaných v zhruba štvorcovom rastri.&lt;ref name=&quot;gen&quot;&gt;[[Christian Norberg-Schulz|NORGERG-SCHULZ, Christian]]: ''Genius Loci'', Odeon, Praha 1994. S. 113–138.&lt;/ref&gt;

== História ==
[[Súbor:Sudan_Khartoum_Government_Offices_And_Kitchner_Statue_1936.jpg|thumb|left|Vládny palác a pomník [[lord|lorda]] Kitchnera]]
[[Súbor:Khartoum_32.53706E_15.60754N.jpg|thumb|Satelitná obrázok miest Chartúm, Omdurman a Bahri]]
Chartúm je pomerne mladé mesto, keďže bolo založené ako vojenský tábor Egypťanmi až v roku [[1821]]. Čoskoro získal na význame a už o trinásť rokov neskôr sa stal hlavným mestom Sudánu. Prekvital tu obchod s otrokmi a v druhej polovici 19. storočia zohral Chartúm dôležitú úlohu v boji sudánskych povstalcov proti Britom a Egypťanom. V roku [[1885]] bolo mesto dobyté a zničené povstaleckými vojskami, ktoré viedol [[Al-Mahdí|Muhammad Ahmad ibn Abd Allah al-Mahdí]]. V roku [[1898]] boli tieto povstalecké vojská porazené Britmi, ktorí krajinu ovládli a urobili z nej svoju [[kolónia (geopolitika)|kolóniu]]. Mesto bolo po roku 1898 úplne novo vybudované podľa jednotného, architektonicky pozoruhodne komponovaného [[Urbanizmus (architektúra)|urbanistického]] plánu v koloniálnom štýle, ktorý čiastočne rešpektoval miestnu architektúru a čiastočne vychádzal z európskej architektúry 19. storočia. Mesto budované podľa tohto plánu malo charakter správneho centra s [[Univerzita|univerzitou]], [[Ministerstvo|ministerstvami]], [[Palác (reprezentatívna budova)|palácom]] miestodržiteľa atp.&lt;ref name=&quot;gen&quot; /&gt; Túto funkciu plnil Chartúm aj po roku [[1956]], kedy sa pri vyhlásení samostatnej [[Sudán|Sudánskej]] [[Republika|republiky]] stal hlavným mestom nezávislého Sudánu.

== Etnické zloženie obyvateľstva ==
[[Súbor:Sudan_Khartoum_View_with_Traffic_2003.jpg|thumb|Dopravná špička v Chartúme]]
V Chartúme sa arabský sever [[Afrika|Afriky]] stretáva s čiernou Afrikou a žijú tu vedľa seba Arabi a sudánski černosi. V meste dnes prevažujú dve náboženské skupiny, a to moslimovia a kresťania. Arabizácia a islamizácia začala už po získaní samostatnosti v roku [[1956]]. Moslimovia sú v súčasnosti podporovaní aj vládou Sudánu.

== Hospodárstvo ==
Priemysel: potravinársky, kožiarsky, textilný, kovospracujúci, farmaceutický, sklársky, elektrotechnický, polygrafický.

== Pamiatky ==
Katolícka a anglikánska katedrála, miestodržiteľský palác, mešita, Mahdího mauzóleum.

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 14.05.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Chartúm|11791581}}

[[Kategória:Hlavné mestá v Afrike]]
[[Kategória:Mestá v Sudáne]]</text>
      <sha1>08x5rz1fen7ixwap9motwl0nmtmrywi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Disketová jednotka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>43223</id>
    <revision>
      <id>8213603</id>
      <parentid>7730493</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:28:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-23397-85</username>
        <id>292066</id>
      </contributor>
      <origin>8213603</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8238" sha1="6vckqeffo1y5zell3cyvonr986wg1an" xml:space="preserve">[[Súbor:Fdd3x.jpg|right|thumb|3.5-palcové disketové jednotky]]
[[Súbor:5.25 in. floppy disk drive top.jpg|right|thumb|5.25-palcová disketová jednotka]]

'''Disketová jednotka''' alebo hovorovo '''disketová mechanika''' (skratka '''FDD''', z angl. ''floppy disk drive'') je vstupno-výstupné zariadenie (počítačový [[komponent]]), slúžiace na dlhodobé ukladanie dát na vymeniteľné magnetické [[Záznamové médium|dátové médium]] - [[Disketa|disketu]].

== Všeobecne ==
Disketová mechanika (FDD) je zariadenie pre čítanie a zapisovanie dát na [[Disketa|pružné disky]] (inak disketa, floppy disk ...). Pripája sa na [[Radič (počítač)|radič]] FDD, ktorý je buď súčasťou [[Základná doska (počítač)|matičnej dosky]] [[počítač]]a, alebo ako samostatný - na [[Rozširujúca karta|rozširujúcej karte]]. V súčasnosti sa pre svoju jednoduchosť a kompaktnosť používajú výhradne 3.5&quot; mechaniky. Najnovšia generácia počítačov už FDD nepoužíva, napriek tomu je disketa jediné prenosové médium 100% kompatibilné so staršími počítačmi nemajúcimi [[Univerzálna sériová zbernica|USB]].

== Konštrukcia 3.5&quot; FDD ==
Mechanika FDD je zariadenie určené mechanicky do tzv. 3.5&quot; šachty skrinky počítača (podobne ako [[pevný disk]]). V prednej časti je štrbina pre vloženie [[disketa|diskety]], tlačidlo, pomocou ktorého je možné disketu vybrať a [[Luminiscenčná dióda|LED]] kontrolka indikujúca činnosť mechaniky.

Disketa je vlastne tenký pružný [[plast]]ový kotúč o priemere 3.5&quot; s nanesenou [[magnetizmus|magnetickou]] vrstvou (obvykle oxid železa, alebo chrómu). Kotúč je uzatvorený v [[plast]]ovom obale, ktorý ho chráni pred nečistotou a mechanickým poškodením. Puzdro je vystlané mäkkou vrstvou zabraňujúcou odieraniu kotúča. Pri zápise alebo čítaní sa kotúč otáča. V obale je vytvorená čítacia štrbina, zakrytá odsúvateľnými dvierkami, ktoré automaticky odkryjú štrbinu pri vložení diskety do mechaniky FDD. 

[[Súbor:FDD head 2.jpg|thumb|Detail čítacej a záznamovej hlavy]]

Cez túto štrbinu sa na kotúč pritlačia kombinované (čítacie-mazacie-záznamové) magnetické hlavy, z každej strany kotúča jedna. Hlavy sa automaticky prisunú pri vložení diskety a odsunú pri jej vybraní. [[Dáta]] sú na diskete uložené [[magnet]]ickým záznamom v sústredených kružniciach - stopách (track). Kružnice sú na oboch stranách média. Každá stopa je rozdelená ešte na sektory (sector), ktoré tvoria najmenší diel, na ktorý je možné zapisovať. Základnými parametrami diskiet sú ich veľkosť, hustota záznamu dát a z toho vyplývajúca kapacita. Pozri [[formátovanie (médium)|formátovanie]].

Pre 3.5&quot; mechaniky sa požívali tri typy diskiet: DD - formátovaná kapacita 720 kB, HD - formátovaná kapacita 1.44 MB, HHD - formátovaná kapacita 2.88 MB. Dnes sa používajú iba diskety s formátovanou kapacitou 1.44 MB.

Parametrami diskiet sú: Veľkost diskety, hustota záznamu, počet sektorov, počet strán, kapacita sektoru, kapacita diskety (napr. 3.5&quot; disketa HD: 80 stôp, 18 sektorov, 2 strany, 512 dátových byte v sektore, celková [[formátovanie|formátovaná]] kapacita 1.44 MB) 
Mechanika FDD sa pripája na štandardný [[radič (počítač)|radič]] diskiet. Radič obvykle podporuje pripojenie dvoch FDD mechaník pružných diskov pomocou jediného plochého 34 vodičového kábla.

Princíp čítania: Zasunutím diskety sa prisunú čítacie hlavy. Kotúč v diskete sa roztočí a hlava zaujme východiskovú pozíciu (v blízkosti vonkajšieho okraja kotúča, tzv. nultá stopa). Hlavy sa vysunú na požadovanú stopu pomocou krokového motora a závitovej tyče. Disketa sa pootočí na zadaný sektor a začne čítanie sektora.

Proti neželanému prepísaniu obsahu diskety má 3.5&quot; disketa otvor s mechanickým zakrytím. Zakrytie otvoru umožňuje zápis, jeho odkrytie bráni zápisu na disketu. Otvor na druhej strane diskety oznamuje mechanike FDD druh záznamu (DD, HD).

== História ==
[[Súbor:1.2 MB floppy disk drive.jpg|right|thumbnail|Integrovaná 5¼-palcová disketová jednotka 1.2MB]]
[[Súbor:1.2 MB 2.88 MB floppy disk drive.jpg|right|thumbnail|Integrovaná 5¼-palcová disketová jednotka 1.2MB a 2.88MB]]
[[Súbor:2.88 MB floppy disk drive.jpg|right|thumbnail|Integrovaná 3½-palcová disketová jednotka 2.88MB]]

V minulosti sa používalo viacero typov pružných diskov. Podľa veľkosti diskety poznáme 12“, 8“, 5,25“, a 3,5“ diskety, podľa počtu záznamových strán: jednostranné a dvojstranné (single side SS, double side DS), podľa hustoty záznamu: SD - single density – jednoduchá hustota, DD - double density – dvojnásobná hustota, HD - high density - vysoká hustota. Pre vyjadrenie hustoty záznamu sa tiež niekedy používa jednotka TPI (Tracks Per Inch), ktorá udáva počet stôp na jeden palec. Diskety 5.25&quot; HD majú hustotu záznamu 96 TPI a diskety 3.5&quot; HD majú hustotu 136 TPI. Disketové mechaniky boli dlho jediné prenosné záznamové média. Dnes však už nevyhovujú hlavne pre svoju kapacitu, a neujalo sa ani ich „vzkriesenie“ zvýšením kapacity na 2.88 MB, kombináciami s optickými mechanikami a pod. pretože tieto neboli 100% kompatibilné so staršími typmi. 

[[Súbor:Fdd usb.jpg|thumb|3.5 palcová externá USB jednotka]]

Dnes existujú aj mechaniky FDD s pripojením pomocou zbernice USB.

== Rozloženie konektora ==
[[Súbor:Fdd back.jpg|thumb|Zadná strana 3.5 palcovej disketovej jednotky]]
Rozloženie konektora pre FDD v PC je rovnaké pre 3.5&quot; aj 5.25&quot; disketové mechaniku, aj keď konektory sú fyzicky odlišné. Väčšinou bola možnosť pripojiť dve mechaniky na jeden radič FDD (často integrovaný na [[základná doska|základnej doske]]), pričom kábel mal medzi dvomi konektormi „pretočené“ žily určujúce poradie mechaniky (10-16).

{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|- 
!Pin||Meno||Smer (PC→FDD)||Popis
|-
|2|| /REDWC || → ||Výber hustoty zápisu
|-
|4|| NC || ||Nezapojený
|-
|6|| NC || ||Nezapojený
|-
|8|| /INDEX || ← ||Indexový impulz (začiatok stopy)
|-
|10|| /MOTEA || → ||Spustenie motora A
|-
|12|| /DRVSB || → ||Výber mechaniky B
|-
|14|| /DRVSA || → ||Výber mechaniky A
|-
|16|| /MOTEB || → ||Spustenie motora B
|-
|18|| /DIR || → ||Smer krokovania hlavy
|-
|20|| /STEP || → ||Krok hlavy
|-
|22|| /WDATA || → ||Zapisované dáta
|-
|24|| /WGATE || → ||Povolenie zápisu na disketu
|-
|26|| /TRK00 || ← ||Nultá stopa (koncová poloha hlavy)
|-
|28|| /WPT || ← ||Zákaz zápisu (&quot;prepnuté&quot; na diskete)
|-
|30|| /RDATA || ← ||Čítané dáta
|-
|32|| /SIDE1 || → ||Výber hlavy (strany)
|-
|34|| /DSKCHG || ← ||Výmena diskety (disketa vybraná z mechaniky)
|-
|}

Všetky nepárne piny sú zapojené na GND (zem).

== Spôsob zápisu ==
Diskety používajú podobný spôsob zápisu ako [[Pevný disk|pevné disky]]. Zapisovacia hlava upravuje magnetickú vrstvu na povrchu diskety. Výhodou diskiet je prepisovateľnosť. Magnetická vrstva sa jednoducho „prepíše“ novými dátami.

V súčasnej dobe už táto výhoda nie je taká zrejmá vďaka rozšírenosti zapisovateľných a prepisovateľných [[Optický disk|optických diskov]] ([[CD-R]], [[CD-RW]], [[DVD|DVD-R]], DVD-RW, DVD+R, DVD+RW a [[DVD-RAM]]) a tiež [[Jednotka USB flash|USB diskov]]. Magnetický záznam má jednu veľkú nevýhodu – obyčajný magnet môže poškodiť záznam.

== Používanie v súčasnosti ==
Diskety sa v poslednej dobe takmer nepoužívajú. Môže za to predovšetkým ich nízka kapacita – jedna 3½″ disketa má kapacitu 1,44 MiB. Také množstvo dát je rýchlejšie poslať [[E-mail|e-mailom]]. Väčšie množstvo dát je pohodlnejšie uložiť na flash disk, alebo napáliť na CD či DVD. diskety sú tiež náchylné na poškodenie a pri dlhšom používaní dochádza k ich opotrebovaniu. To sa prejavuje znížením kapacity a môže dôjsť aj k samovoľnému zmazaniu dát.

== Pozri aj ==
* [[disketa]]
* [[pevný disk]]

[[Kategória:Dátové nosiče]]
[[Kategória:Výstupné zariadenia]]
[[Kategória:Vstupné zariadenia]]</text>
      <sha1>6vckqeffo1y5zell3cyvonr986wg1an</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Organizácia Varšavskej zmluvy</title>
    <ns>0</ns>
    <id>44188</id>
    <revision>
      <id>8213608</id>
      <parentid>7858137</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:39:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29001-88</username>
        <id>294849</id>
      </contributor>
      <comment>sadada</comment>
      <origin>8213608</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14324" sha1="dqng1iyfydcwdiubh8d21jdt0nvu7do" xml:space="preserve">{{Na úpravu}}
{{Infobox Organizácia
 | ŠtýlTela              = 
 | Názov                 = Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci
 | ŠtýlNázvu             = 
 | Obrázok               = Warsaw Pact Logo.svg
 | ŠírkaObrázku          = 
 | AltTextObrázku        = 
 | KomentárObrázku       = 
 | ŠtýlKomentáruObrázku  = 
 | ŠtýlHlavičiek         = 
 | ŠtýlPopisov           = 
 | ŠtýlDát               = 
 | Mapa                  = Warsaw Pact in 1990 (orthographic projection).svg
 | ŠírkaMapy             = 
 | AltTextMapy           = 
 | KomentárMapy          = 
 | Mapa2                 = 
 | OficiálnyNázov        = Organizácia Varšavskej zmluvy
 | KrátkyNázov           = Varšavská zmluva
 | Motto                 = ''„Союз мира и социализма“''
 | Predchodca            = 
 | Nasledovník           = 
 | Vznik                 = [[14. máj]] [[1955]]
 | Zánik                 = [[1. júl]] [[1991]]
 | Typ                   = vojenská aliancia
 | PrávnePostavenie      = 
 | Zameranie             = 
 | Ústredie              = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]
 | Miesto                = 
 | Súradnice             = 
 | OblasťPôsobenia       = 
 | Členstvo              = {{Minivlajka|Sovietsky zväz|w}}&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Východné Nemecko|w}}&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}}&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľská ľudová republika|Poľsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Bulharsko (1971-1990)}} [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Rumunská socialistická republika}} [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánska ľudová republika|Albánsko]] (odstúpenie v roku 1968)
 | RokovacíJazyk         = 
 | GenerálnyTajomník     = 
 | Prezident             = 
 | TitulLídra            = 
 | MenoLídra             = 
 | TitulLídra2           = 
 | MenoLídra2            = 
 | TitulLídra3           = 
 | MenoLídra3            = 
 | KľúčovíĽudia          = 
 | HlavnýOrgán           = 
 | RodičovskáOrganizacia = 
 | Vzťah                 = 
 | Rozpočet              = 
 | OrganizačnáZložka     = 
 | Dobrobolníci          = 
 | Webstránka            = 
 | PredchádzajúciNázov   = 
 | Poznámka              = 
 | Portál                = 
}}

'''Organizácia Varšavskej zmluvy'''&lt;ref&gt;Organizácia Varšavskej zmluvy. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]].&lt;/ref&gt; alebo '''Varšavská zmluva''', novšie neoficiálne aj: '''Varšavský pakt'''&lt;ref&gt;„Varšavský pakt“. In: {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = Slovenské pohľady | odkaz na periodikum = | url = https://books.google.sk/books?id=ZVdQAQAAIAAJ&amp;q=%22Var%C5%A1avsk%C3%BD+pakt%22&amp;dq=%22Var%C5%A1avsk%C3%BD+pakt%22&amp;hl=en&amp;sa=X&amp;ei=07SgU6PqCOag0QX7hoGQDg&amp;redir_esc=y | issn = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = | dátum = | rok = 1997 | mesiac = | deň = | ročník = | číslo = | strany = | dátum prístupu = 2023-04-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;tasr-2021-07-01&quot; /&gt; bola vojenská aliancia štátov strednej a východnej [[Európa|Európy]] pod vedením [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], založená ako odpoveď na vytvorenie [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]] (NATO) pod vedením [[Spojené štáty|USA]].&lt;ref name=&quot;Yoder1993&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Yoder | meno = Amos | titul = Communism in Transition : The End of the Soviet Empires | url = https://archive.org/details/communismintrans00yode/page/58 | rok = 1993 | vydavateľ = Taylor &amp; Francis | isbn = 978-0-8448-1738-5 | strany = 58}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Reinalda2009&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Reinalda | meno = Bob | titul = Routledge History of International Organizations : From 1815 to the Present Day | url = https://books.google.com/books?id=Ln19AgAAQBAJ&amp;pg=PA369 | rok = 2009 | vydavateľ = Routledge | isbn = 978-1-134-02405-6 | strany = 369}}&lt;/ref&gt;

Zmluva bola podpísaná [[14. máj]]a [[1955]] vo [[Varšava|Varšave]] pod plným názvom ''„Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Albánskou ľudovou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou ľudovou republikou, Sväzom sovietskych socialistických republík a Československou republikou“''.&lt;ref name=&quot;45/1955 Zb.&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vládna vyhláška č. 45/1955 Zb. o Zmluve o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Albánskou ľudovou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou ľudovou republikou, Sväzom sovietskych socialistických republík a ČeskoSlovenskou republikou, dojednanej vo Varšave 14. mája 1955 | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1955/45/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 1955-08-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;


[https://minderatolyesi.com/ https://www.minderatolyesi.com/]

[https://minderatolyesi.com/ minder]

[https://minderatolyesi.com/ minderci]

[https://minderatolyesi.com/ palet minderi]

[https://minderatolyesi.com/ balkon minderi]

[https://minderatolyesi.com/ bahçe mobilya minderi]

Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú.&lt;ref name=&quot;45/1955 Zb.&quot; /&gt; [[Albánsko]] sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku [[1962]] a [[13. september|13. septembra]] [[1968]] ju na protest proti [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|intervencii armád piatich členských krajín do Česko-Slovenska]] vypovedalo. Na intervencii sa nezúčastnilo ani [[Rumunsko]].

V máji [[1985]] bola zmluva predĺžená o ďalších 20 rokov, no po rozpade Sovietskeho zväzu a zániku [[Nemecká demokratická republika|NDR]] bola na konferencii hlavných predstaviteľov šiestich zostávajúcich štátov v [[Budapešť|Budapešti]] [[25. február]]a [[1991]] zrušená vojenská organizácia a štruktúry paktu, pričom protokol nadobudol účinnosť [[31. marec|31. marca]] [[1991]]. Na zasadaní Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v [[Praha|Prahe]] potom [[1. júl]]a [[1991]] členské krajiny rozhodli o rozpustení paktu.&lt;ref name=&quot;tasr-2021-07-01&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pred 30 rokmi definitívne zanikla Varšavská zmluva | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/pred-30-rokmi-definitivne-zanikla-vars/559869-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-01 | dátum prístupu = 2023-04-04}}&lt;/ref&gt;

== Zúčastnené krajiny ==
* {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|Zväz sovietskych socialistických republík]]
* [[Súbor:Flag of Albania 1946.svg|22px|border]] [[Albánsko|Albánska ľudová republika]] (vystúpila v roku [[1968]], avšak nezúčastňovala sa už od roku [[1961]])
* [[Súbor:Flag of Bulgaria (1971-1990).svg|22px|border]] [[Bulharská ľudová republika]]
* {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1960|Česko-slovenská republika]] (od roku [[1960]] [[Československá socialistická republika]])
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarská ľudová republika]]
* {{minivlajka|NDR}} [[Nemecká demokratická republika]] (vstúpila v roku [[1956]], vystúpila v októbri [[1990]])
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Poľská ľudová republika]]
* [[Súbor:Flag of Romania (1948-1952).svg|22px|border]] [[Rumunská ľudová republika]] (od roku [[1965]] [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|22px|border]] [[Rumunská socialistická republika]])

== Účel ==
Formálne to bola reakcia na zriadenie [[Západoeurópska únia|Západoeurópskej únie]] a [[Parížska dohoda|Parížskej dohody]] umožňujúcej vstúpenie [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|NSR]] do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. No v skutočnosti bol cieľ upevnenie si kontroly [[Sovietsky zväz|ZSSR]] nad [[Východný blok|Východným blokom]].{{chýba zdroj}}.

Deklaratívne bola cieľom Varšavskej zmluvy koordinácia politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe,{{chýba zdroj}} resp. spolupráca vo vojenskej oblasti pri spoločnej obrane socializmu, suverenity a nezávislosti, v skutočnosti bola najmä mocenským nástrojom ZSSR, zaisťujúcim jeho hegemóniu vo východoeurópskom priestore, ako protipól severoatlantického paktu vedeného USA. Najvyšší politický orgán Varšavskej zmluvy bol oficiálne Politický poradný výbor zložený z najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov členských krajín. 

== Velenie ==
Velenie sídlilo v [[Moskva|Moskve]] a na jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styční dôstojníci, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky vo všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl.

Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli [[maršal Sovietskeho zväzu|maršali ZSSR]]:
* 1955{{--}}1960: [[Ivan Stepanovič Konev]],
* 1960{{--}}1967: [[Andrej Antonovič Grečko]],
* 1967{{--}}1976: [[Ivan Ignatievič Jakubovskij]],
* 1977{{--}}1986: [[Viktor Georgijevič Kulikov]],
* 1986{{--}}1991: [[Nikolaj Vasilievič Ogarkov]].

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1987-0529-029, Berlin, Tagung Warschauer Pakt, Gruppenfoto.jpg|náhľad|500px|stred|Fotografia zo zjazdu vodcov štátov Varšavskej zmluvy v roku [[1987]]. Zľava: [[Gustáv Husák]], [[Todor Živkov]], [[Erich Honecker]], [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]], [[Nicolae Ceaușescu]], [[Wojciech Jaruzelski]] a [[János Kádár]].]]

== Ozbrojené operácie ==
Ozbrojené ukončenie [[Pražská jar|Pražskej jari]] obsadením Česko-Slovenska [[21. august]]a [[1968]] sovietskymi, nemeckými, poľskými, bulharskými a maďarskými jednotkami (pozri [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]]).

== Zánik ==
Na konci roka [[1989]] stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku [[1991]] nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali [[25. február]]a 1991 v Prahe ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody.

Na zasadnutí Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Prahe [[1. júl]]a 1991 jej členské štáty rozhodli o definitívnom rozpustení paktu. Zrušenie malo nadobudnúť platnosť ratifikáciou parlamentmi všetkých bývalých členov.

Definitívne potvrdenie zániku nastalo integráciou pôvodných členských štátov do NATO a [[Európska únia|EÚ]]. [[12. marec|12. marca]] [[1999]] vstúpilo do NATO Česko, Maďarsko a Poľsko. Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a [[Slovinsko]] ich nasledovali v marci 2004.

V novembri [[2005]] Poľsko ohlásilo, že zverejní podstatnú časť vojenských archívov týkajúcich sa Varšavskej zmluvy. 1 300 bolo označených v januári [[2006]] ako prístupných a obsah časti dokumentov (približne 100) ostane zatiaľ v utajení.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Varšavská smlouva | vydanie = | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství | miesto = Praha | rok = 1976 | počet strán = 182 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Vladimirov | meno = S. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Těplov | meno2 = L. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Varšavská smlouva a NATO | vydanie = 1 | vydavateľ = Naše vojsko | miesto = Praha | rok = 1980 | počet strán = 233 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Pejčoch | meno = Ivo | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = ČSLA a NLA v rámci Varšavské smlouvy | vydanie = 1 | vydavateľ = Ministerstvo obrany České republiky | miesto = Praha | rok = 2014 | počet strán = 102 | url = | isbn = 978-80-7278-622-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Bílý | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = Varšavská smlouva 1969–1985 : vrchol a cesta k zániku | vydanie = | vydavateľ = Ústav pro studium totalitních režimů | miesto = Praha | rok = 2016 | počet strán = 430 | url = | isbn = 978-80-87912-69-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Povolný | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Operace Dunaj : krvavá odpovĕď Varšavské smlouvy na pražské jaro 1968 | vydanie = první | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2018 | počet strán = 455 | url = | isbn = 978-80-200-2836-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Bílý | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = Varšavská smlouva 1985–1991 : dezintegrace a rozpad | vydanie = | vydavateľ = Ústav pro studium totalitních režimů | miesto = Praha | rok = 2021 | počet strán = 510 | url = | isbn = 978-80-88292-94-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Studená vojna}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Medzinárodné organizácie]]
[[Kategória:Vojenské spojenectvá]]
[[Kategória:Medzinárodné vzťahy Sovietskeho zväzu]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1955]]
[[Kategória:Studená vojna]]</text>
      <sha1>dqng1iyfydcwdiubh8d21jdt0nvu7do</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213609</id>
      <parentid>8213608</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:39:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29001-88|~2026-29001-88]] ([[User_talk:~2026-29001-88|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 212.47.29.6</comment>
      <origin>7858137</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14037" sha1="epeuwesr1iecjxj0jlc2u229508or0m" xml:space="preserve">{{Na úpravu}}
{{Infobox Organizácia
 | ŠtýlTela              = 
 | Názov                 = Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci
 | ŠtýlNázvu             = 
 | Obrázok               = Warsaw Pact Logo.svg
 | ŠírkaObrázku          = 
 | AltTextObrázku        = 
 | KomentárObrázku       = 
 | ŠtýlKomentáruObrázku  = 
 | ŠtýlHlavičiek         = 
 | ŠtýlPopisov           = 
 | ŠtýlDát               = 
 | Mapa                  = Warsaw Pact in 1990 (orthographic projection).svg
 | ŠírkaMapy             = 
 | AltTextMapy           = 
 | KomentárMapy          = 
 | Mapa2                 = 
 | OficiálnyNázov        = Organizácia Varšavskej zmluvy
 | KrátkyNázov           = Varšavská zmluva
 | Motto                 = ''„Союз мира и социализма“''
 | Predchodca            = 
 | Nasledovník           = 
 | Vznik                 = [[14. máj]] [[1955]]
 | Zánik                 = [[1. júl]] [[1991]]
 | Typ                   = vojenská aliancia
 | PrávnePostavenie      = 
 | Zameranie             = 
 | Ústredie              = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]
 | Miesto                = 
 | Súradnice             = 
 | OblasťPôsobenia       = 
 | Členstvo              = {{Minivlajka|Sovietsky zväz|w}}&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Východné Nemecko|w}}&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}}&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarská ľudová republika|Maďarsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľská ľudová republika|Poľsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Bulharsko (1971-1990)}} [[Bulharská ľudová republika|Bulharsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Rumunská socialistická republika}} [[Rumunská socialistická republika|Rumunsko]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánska ľudová republika|Albánsko]] (odstúpenie v roku 1968)
 | RokovacíJazyk         = 
 | GenerálnyTajomník     = 
 | Prezident             = 
 | TitulLídra            = 
 | MenoLídra             = 
 | TitulLídra2           = 
 | MenoLídra2            = 
 | TitulLídra3           = 
 | MenoLídra3            = 
 | KľúčovíĽudia          = 
 | HlavnýOrgán           = 
 | RodičovskáOrganizacia = 
 | Vzťah                 = 
 | Rozpočet              = 
 | OrganizačnáZložka     = 
 | Dobrobolníci          = 
 | Webstránka            = 
 | PredchádzajúciNázov   = 
 | Poznámka              = 
 | Portál                = 
}}

'''Organizácia Varšavskej zmluvy'''&lt;ref&gt;Organizácia Varšavskej zmluvy. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]].&lt;/ref&gt; alebo '''Varšavská zmluva''', novšie neoficiálne aj: '''Varšavský pakt'''&lt;ref&gt;„Varšavský pakt“. In: {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | periodikum = Slovenské pohľady | odkaz na periodikum = | url = https://books.google.sk/books?id=ZVdQAQAAIAAJ&amp;q=%22Var%C5%A1avsk%C3%BD+pakt%22&amp;dq=%22Var%C5%A1avsk%C3%BD+pakt%22&amp;hl=en&amp;sa=X&amp;ei=07SgU6PqCOag0QX7hoGQDg&amp;redir_esc=y | issn = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = | dátum = | rok = 1997 | mesiac = | deň = | ročník = | číslo = | strany = | dátum prístupu = 2023-04-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;tasr-2021-07-01&quot; /&gt; bola vojenská aliancia štátov strednej a východnej [[Európa|Európy]] pod vedením [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], založená ako odpoveď na vytvorenie [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]] (NATO) pod vedením [[Spojené štáty|USA]].&lt;ref name=&quot;Yoder1993&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Yoder | meno = Amos | titul = Communism in Transition : The End of the Soviet Empires | url = https://archive.org/details/communismintrans00yode/page/58 | rok = 1993 | vydavateľ = Taylor &amp; Francis | isbn = 978-0-8448-1738-5 | strany = 58}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Reinalda2009&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Reinalda | meno = Bob | titul = Routledge History of International Organizations : From 1815 to the Present Day | url = https://books.google.com/books?id=Ln19AgAAQBAJ&amp;pg=PA369 | rok = 2009 | vydavateľ = Routledge | isbn = 978-1-134-02405-6 | strany = 369}}&lt;/ref&gt;

Zmluva bola podpísaná [[14. máj]]a [[1955]] vo [[Varšava|Varšave]] pod plným názvom ''„Zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Albánskou ľudovou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou ľudovou republikou, Sväzom sovietskych socialistických republík a Československou republikou“''.&lt;ref name=&quot;45/1955 Zb.&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vládna vyhláška č. 45/1955 Zb. o Zmluve o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi Albánskou ľudovou republikou, Bulharskou ľudovou republikou, Maďarskou ľudovou republikou, Nemeckou demokratickou republikou, Poľskou ľudovou republikou, Rumunskou ľudovou republikou, Sväzom sovietskych socialistických republík a ČeskoSlovenskou republikou, dojednanej vo Varšave 14. mája 1955 | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1955/45/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 1955-08-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;

Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú.&lt;ref name=&quot;45/1955 Zb.&quot; /&gt; [[Albánsko]] sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku [[1962]] a [[13. september|13. septembra]] [[1968]] ju na protest proti [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|intervencii armád piatich členských krajín do Česko-Slovenska]] vypovedalo. Na intervencii sa nezúčastnilo ani [[Rumunsko]].

V máji [[1985]] bola zmluva predĺžená o ďalších 20 rokov, no po rozpade Sovietskeho zväzu a zániku [[Nemecká demokratická republika|NDR]] bola na konferencii hlavných predstaviteľov šiestich zostávajúcich štátov v [[Budapešť|Budapešti]] [[25. február]]a [[1991]] zrušená vojenská organizácia a štruktúry paktu, pričom protokol nadobudol účinnosť [[31. marec|31. marca]] [[1991]]. Na zasadaní Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v [[Praha|Prahe]] potom [[1. júl]]a [[1991]] členské krajiny rozhodli o rozpustení paktu.&lt;ref name=&quot;tasr-2021-07-01&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pred 30 rokmi definitívne zanikla Varšavská zmluva | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/pred-30-rokmi-definitivne-zanikla-vars/559869-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-01 | dátum prístupu = 2023-04-04}}&lt;/ref&gt;

== Zúčastnené krajiny ==
* {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|Zväz sovietskych socialistických republík]]
* [[Súbor:Flag of Albania 1946.svg|22px|border]] [[Albánsko|Albánska ľudová republika]] (vystúpila v roku [[1968]], avšak nezúčastňovala sa už od roku [[1961]])
* [[Súbor:Flag of Bulgaria (1971-1990).svg|22px|border]] [[Bulharská ľudová republika]]
* {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989#Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1960|Česko-slovenská republika]] (od roku [[1960]] [[Československá socialistická republika]])
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarská ľudová republika]]
* {{minivlajka|NDR}} [[Nemecká demokratická republika]] (vstúpila v roku [[1956]], vystúpila v októbri [[1990]])
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Poľská ľudová republika]]
* [[Súbor:Flag of Romania (1948-1952).svg|22px|border]] [[Rumunská ľudová republika]] (od roku [[1965]] [[Súbor:Flag of Romania (1965-1989).svg|22px|border]] [[Rumunská socialistická republika]])

== Účel ==
Formálne to bola reakcia na zriadenie [[Západoeurópska únia|Západoeurópskej únie]] a [[Parížska dohoda|Parížskej dohody]] umožňujúcej vstúpenie [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|NSR]] do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. No v skutočnosti bol cieľ upevnenie si kontroly [[Sovietsky zväz|ZSSR]] nad [[Východný blok|Východným blokom]].{{chýba zdroj}}.

Deklaratívne bola cieľom Varšavskej zmluvy koordinácia politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe,{{chýba zdroj}} resp. spolupráca vo vojenskej oblasti pri spoločnej obrane socializmu, suverenity a nezávislosti, v skutočnosti bola najmä mocenským nástrojom ZSSR, zaisťujúcim jeho hegemóniu vo východoeurópskom priestore, ako protipól severoatlantického paktu vedeného USA. Najvyšší politický orgán Varšavskej zmluvy bol oficiálne Politický poradný výbor zložený z najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov členských krajín. 

== Velenie ==
Velenie sídlilo v [[Moskva|Moskve]] a na jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styční dôstojníci, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky vo všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl.

Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli [[maršal Sovietskeho zväzu|maršali ZSSR]]:
* 1955{{--}}1960: [[Ivan Stepanovič Konev]],
* 1960{{--}}1967: [[Andrej Antonovič Grečko]],
* 1967{{--}}1976: [[Ivan Ignatievič Jakubovskij]],
* 1977{{--}}1986: [[Viktor Georgijevič Kulikov]],
* 1986{{--}}1991: [[Nikolaj Vasilievič Ogarkov]].

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1987-0529-029, Berlin, Tagung Warschauer Pakt, Gruppenfoto.jpg|náhľad|500px|stred|Fotografia zo zjazdu vodcov štátov Varšavskej zmluvy v roku [[1987]]. Zľava: [[Gustáv Husák]], [[Todor Živkov]], [[Erich Honecker]], [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michail Gorbačov]], [[Nicolae Ceaușescu]], [[Wojciech Jaruzelski]] a [[János Kádár]].]]

== Ozbrojené operácie ==
Ozbrojené ukončenie [[Pražská jar|Pražskej jari]] obsadením Česko-Slovenska [[21. august]]a [[1968]] sovietskymi, nemeckými, poľskými, bulharskými a maďarskými jednotkami (pozri [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]]).

== Zánik ==
Na konci roka [[1989]] stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku [[1991]] nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali [[25. február]]a 1991 v Prahe ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody.

Na zasadnutí Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Prahe [[1. júl]]a 1991 jej členské štáty rozhodli o definitívnom rozpustení paktu. Zrušenie malo nadobudnúť platnosť ratifikáciou parlamentmi všetkých bývalých členov.

Definitívne potvrdenie zániku nastalo integráciou pôvodných členských štátov do NATO a [[Európska únia|EÚ]]. [[12. marec|12. marca]] [[1999]] vstúpilo do NATO Česko, Maďarsko a Poľsko. Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a [[Slovinsko]] ich nasledovali v marci 2004.

V novembri [[2005]] Poľsko ohlásilo, že zverejní podstatnú časť vojenských archívov týkajúcich sa Varšavskej zmluvy. 1 300 bolo označených v januári [[2006]] ako prístupných a obsah časti dokumentov (približne 100) ostane zatiaľ v utajení.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Kučera | meno = Jaroslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Varšavská smlouva | vydanie = | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství | miesto = Praha | rok = 1976 | počet strán = 182 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Vladimirov | meno = S. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Těplov | meno2 = L. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Varšavská smlouva a NATO | vydanie = 1 | vydavateľ = Naše vojsko | miesto = Praha | rok = 1980 | počet strán = 233 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Pejčoch | meno = Ivo | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = ČSLA a NLA v rámci Varšavské smlouvy | vydanie = 1 | vydavateľ = Ministerstvo obrany České republiky | miesto = Praha | rok = 2014 | počet strán = 102 | url = | isbn = 978-80-7278-622-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Bílý | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = Varšavská smlouva 1969–1985 : vrchol a cesta k zániku | vydanie = | vydavateľ = Ústav pro studium totalitních režimů | miesto = Praha | rok = 2016 | počet strán = 430 | url = | isbn = 978-80-87912-69-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Povolný | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Operace Dunaj : krvavá odpovĕď Varšavské smlouvy na pražské jaro 1968 | vydanie = první | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 2018 | počet strán = 455 | url = | isbn = 978-80-200-2836-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Bílý | meno = Matěj | autor = | odkaz na autora = | titul = Varšavská smlouva 1985–1991 : dezintegrace a rozpad | vydanie = | vydavateľ = Ústav pro studium totalitních režimů | miesto = Praha | rok = 2021 | počet strán = 510 | url = | isbn = 978-80-88292-94-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Studená vojna}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Medzinárodné organizácie]]
[[Kategória:Vojenské spojenectvá]]
[[Kategória:Medzinárodné vzťahy Sovietskeho zväzu]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1955]]
[[Kategória:Studená vojna]]</text>
      <sha1>epeuwesr1iecjxj0jlc2u229508or0m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hinduizmus</title>
    <ns>0</ns>
    <id>45402</id>
    <revision>
      <id>8213220</id>
      <parentid>7937583</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:52:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28928-09</username>
        <id>294756</id>
      </contributor>
      <comment>/* Heterogénnosť */</comment>
      <origin>8213220</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7991" sha1="lm2vwuhte43dix3kgnlcoelfom47d3w" xml:space="preserve">[[Súbor:Flickr - dalbera - Shiva Natarâdja, Seigneur de la Danse (musée Guimet).jpg|náhľad|[[Šiva]]]]
'''Hinduizmus''' (prívrženec sa volá '''hinduista''' alebo '''hind'''; po hindsky sa hinduizmus povie ''hindúdharma'' alebo ''sanátanadharma'') alebo zriedkavo '''sanátadharma''' je jedno z najstarších a počtom prívržencov najväčších [[náboženstvo|náboženstiev]] sveta. Je založené na [[Véda|védách]] a je pravdepodobne pokračovateľom [[védske náboženstvo|védskeho náboženstva]].

== Rozšírenie ==
Má okolo 900 miliónov vyznávačov. Väčšina z nich žije v [[India|Indii]], menšie skupiny v [[Nepál|Nepále]], [[Pakistan|Pakistane]], [[Bangladéš|Bangladéši]], [[Srí Lanka|Srí Lanke]], v juhovýchodnej [[Ázia|Ázii]], v Kórei, ako aj v [[Európa|Európe]] (najmä v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]), [[Afrika|Afrike]] a [[Amerika (svetadiel)|Amerike]].&lt;ref name=&quot;bel&quot;&gt;{{beliana|5|hinduizmus|}}&lt;/ref&gt;

== Názov ==
Termín hinduizmus prvýkrát použili [[anglicko|anglickí]] kolonizátori ako názov pre súbor všetkých indických náboženstiev uznávajúcich hlavnú trojicu božstiev [[Brahma (hinduistický boh)|Brahmu]], [[Višnu]] a [[Šiva|Šivu]], pričom spomínaný termín prebrali z [[perzština|perzštiny]]. V [[India|Indii]], kde hinduizmus vznikol, tento názov pôvodne vôbec nepoužívali, ale používali názov „sanátanadharma“, čo znamená „večná [[dharma]], večný poriadok“. 

== Všeobecná charakteristika  ==
Základné charakteristiky sú viera:&lt;ref name=&quot;bel&quot; /&gt;
*v existenciu božského princípu [[Brahman (filozofia)|brahman]]
*v [[karma|karmu]] a [[reinkarnácia|reinkarnáciu]]
*v nepretržitý kolobeh života ([[sansára]]) a v konečné vyslobodenie z tohto kolobehu ([[mókša]])
*že človek musí zachovávať pravidlá ([[dharma]]), ktoré vyplývajú z jeho kasty ([[Varna (kasta)|varna]]) 

Hinduisti môžu byť [[polyteizmus|polyteisti]], [[monoteizmus|monoteisti]] alebo [[monizmus|monisti]]. Hinduistický panteón je veľmi rozsiahly. Hinduista má často vybrané božstvo ([[ištadéva]]), ktoré môže preňho mať aspekty najvyššieho boha. Niektorí hinduisti ale považujú všetkých bohov len za prejavy princípu nazývaného [[Brahman (filozofia)|brahman]].&lt;ref name=&quot;bel&quot;/&gt;

Na hinduizmus nemožno konvertovať, hinduistom sa človek stáva pri narodení, aj keď niektorí moderní predstavitelia konverziu pripúšťajú.

Typická pre hinduistov je [[Tolerancia (znášanlivosť)|tolerancia]]. Sú rozčlenení na veľa [[sekta|siekt]] a hnutí a je tam aj súperenie, ale typickému dogmatizmu sa vyhýba. Rešpektuje sa osobný výber v náboženstve. Náboženské vojny medzi hinduistami sú prakticky neznáme. Iné náboženské formy sú iba iné cesty na tú istú horu. Nemajú potrebu obracať iných na svoju vieru. Teda žiadna misia. Nie je to ľahostajnosť. Vyplýva to z hinduistickej metafyziky: všetky formy sú dočasné a preto nereálne. Dokonca aj védy sú bezcenné pri dosiahnutí [[mókša|mókše]], teda vyslobodení. Hinduizmus sa neuzatvára do seba, ale neustálym pripomínaním, že aj naša myseľ je svetovou ilúziou, nás núti, aby sme zostali otvorení k tomu, čo leží za mysľou a svetom, v ktorom žije.

Napokon sa hinduizmus líši aj tým, že nemá zakladateľa a nemôžeme nájsť ani časový začiatok.

Tri základné božstvá [[Brahma]] - stvoriteľ, [[Višnu]] - uchovávateľ a [[Šiva]] - ničiteľ, tvoria [[Trimúrti]] - trojicu stvoriteľských bohov, akúsi „svätú trojicu“. Bohovia sú často zobrazovaní s viacerými hlavami a rukami, čo reprezentuje ich rozličné moci. Hinduizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov ([[karma]]) a učenie o kolobehu životov ([[reinkarnácia]]). 

Cieľom hinduizmu je [[mókša]] - čo je stav, kedy človek sa vymaní z kolotoča večného prevteľovania sa. Pre dosiahnutie tohto používajú hinduisti rôzne techniky, z ktorých jedna je [[joga]], druhá [[meditácia]], ale spôsobov je veľa a každý si môže vybrať.

Hinduizmus verí v reinkarnáciu, večné prevteľovanie teda veriaci ukončia [[mókša|mókšou]]. Dôležité je povedať, aký je rozdiel medzi hinduizmom a [[budhizmus|budhizmom]] – opäť je to väčšia heterogénnosť hinduizmu, väčšia homogénnosť budhizmu, ale pre hinduistov nie je možné mokšu dosiahnuť bez pristúpenia k božstvám, zatiaľ čo v budhizme nie sú bohovia natoľko dôležití.

== Heterogénnosť ==
NNajvýznamnejšie hinduistické náboženstvá sú [[šivaizmus]], [[višnuizmus]], [[šaktizmus]] a [[smartizmus]].

Základnou vlastnosťou hinduizmu je heterogénnosť - tým sa významne líši od [[Judaizmus|judaizmu]] alebo [[Kresťanstvo|kresťanstva]]. Ide teda o súbor myšlienok a praktík, ktoré si môžu vzájomne protirečiť, ale až do takej miery, aká by bola v kresťanskom či moslimskom svete úplne nemožná. Pre šivaistov je absolútnym Bohom [[Šiva]], pre višnuistov [[Višnu]], pre šaktistov matka Zeme - [[Šakti]] alebo [[Párvatí]].

== Zhrnutie panteónu indických božstiev ==
Popri troch najväčších bohoch ([[Brahma]], [[Višnu]], [[Šiva]]) ešte existujú aj vyznavači boha [[Ganéša|Ganéšu]] či [[Skanda|Skandu]] (obaja sú deťmi [[Šiva|Šivu]] a [[Šakti]]), ktorí zase týchto považujú za najvyšších bohov. Popri nich existujú aj vyznavači boha slnka, ktorým je [[Súrja]] – sú to samostatné prúdy.Gugugaga 

[[Brahma]] ako boh z indickej svätej trojice bol prekliaty a v hinduistickej mytológii sú príbehy, ktoré vysvetľujú, prečo sa toto stalo. Podľa jednej takejto mytológie Brahmu preklial veľký brahman [[Bhrigus]], ktorý kedysi existoval a ktorého prezývali aj ako Bhargavas. Bhrigus usporiadal obrovskú obetnú udalosť na Zemi kedysi veľmi dávno a pozval aj tých najväčších zo svätej Trojice. Ale keď prišiel k Brahmovi, ten bol tak pohrúžený do hudby, ktorú hrala [[Sarasvatí]] (jeho družka), že ho ani nepočul. Nazlostený Bhrigus ho preklial s tým, že ho už nikto nebude na tejto Zemi uctievať. 

Družkou Brahmu je [[Sarasvatí]], ktorú považujú za bohyňu múdrosti a poznania. Višnu má za družku [[Lakšmí]], družkou Boha Šivu je [[Šakti]].

== Delenie času ==
{{Hlavný článok|Kalpa|Manvantara|Juga}}
V hinduizme sa čas delí na kalpy, tie sa delia na manvantary, tie zas na cykly júg a tie na jugy. Jugy sú vždy 4, aktuálne žijeme v štvrtej.

== Posvätné texty ==
===Šruti ===
{{Hlavný článok|Védy}}
Základné posvätné knihy sú tzv. [[šruti]], čo sú vlastne [[védy]] (v širšom zmysle, teda vrátane bráhman, áranjak a upanišád). 

V Bhágavata Puráne sa uvádza, že do písomnej podoby boli Védy prenesené pred 5000 rokmi, kedy nastával prelom vekov [[dváparajuga]] a [[kalijuga]] (vek temna).

===Smr(i)ti ===
{{Hlavný článok|Smrti}}
Medzi odkazy na védske písma sa zaraďujú aj všetky doplnkové texty, známe ako [[smrti]] - zapamätané božie slovo, o ktorom referovali (autormi boli) ľudia.

== Spoločenský systém ==
{{hlavný článok|Varnášrama dharma}}
V staroindickej spoločnosti bol zavedený systém varnášrama dharma, čo je rozdelenie spoločnosti na štyri varny (spoločenské triedy) a štyri ášramy (duchovné stavy).

== Referencie ==
{{referencie}}

== Literatúra ==
* [[Dušan Zbavitel|ZBAVITEL, Dušan]] a kol.: ''Bozi, bráhmani, lidé : Čtyři tisíciletí hinduismu.'' Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1964. 296 s. + 33 s. obrazových príloh.

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Hinduizmus|commonscat=Hinduism}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.freebsd.nfo.sk/hinduizmus/ Zdroj, odkiaľ bol text čerpaný] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071211185508/http://www.freebsd.nfo.sk/hinduizmus/ |date=2007-12-11 }}

[[Kategória:Hinduizmus| ]]
[[Kategória:Indické náboženstvá]]</text>
      <sha1>lm2vwuhte43dix3kgnlcoelfom47d3w</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213221</id>
      <parentid>8213220</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:52:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28928-09|~2026-28928-09]] ([[User_talk:~2026-28928-09|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA</comment>
      <origin>7855004</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7982" sha1="l1mwq6vauucupj3nn4sy52gm8s4pxi4" xml:space="preserve">[[Súbor:Flickr - dalbera - Shiva Natarâdja, Seigneur de la Danse (musée Guimet).jpg|náhľad|[[Šiva]]]]
'''Hinduizmus''' (prívrženec sa volá '''hinduista''' alebo '''hind'''; po hindsky sa hinduizmus povie ''hindúdharma'' alebo ''sanátanadharma'') alebo zriedkavo '''sanátadharma''' je jedno z najstarších a počtom prívržencov najväčších [[náboženstvo|náboženstiev]] sveta. Je založené na [[Véda|védách]] a je pravdepodobne pokračovateľom [[védske náboženstvo|védskeho náboženstva]].

== Rozšírenie ==
Má okolo 900 miliónov vyznávačov. Väčšina z nich žije v [[India|Indii]], menšie skupiny v [[Nepál|Nepále]], [[Pakistan|Pakistane]], [[Bangladéš|Bangladéši]], [[Srí Lanka|Srí Lanke]], v juhovýchodnej [[Ázia|Ázii]], v Kórei, ako aj v [[Európa|Európe]] (najmä v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]), [[Afrika|Afrike]] a [[Amerika (svetadiel)|Amerike]].&lt;ref name=&quot;bel&quot;&gt;{{beliana|5|hinduizmus|}}&lt;/ref&gt;

== Názov ==
Termín hinduizmus prvýkrát použili [[anglicko|anglickí]] kolonizátori ako názov pre súbor všetkých indických náboženstiev uznávajúcich hlavnú trojicu božstiev [[Brahma (hinduistický boh)|Brahmu]], [[Višnu]] a [[Šiva|Šivu]], pričom spomínaný termín prebrali z [[perzština|perzštiny]]. V [[India|Indii]], kde hinduizmus vznikol, tento názov pôvodne vôbec nepoužívali, ale používali názov „sanátanadharma“, čo znamená „večná [[dharma]], večný poriadok“. 

== Všeobecná charakteristika  ==
Základné charakteristiky sú viera:&lt;ref name=&quot;bel&quot; /&gt;
*v existenciu božského princípu [[Brahman (filozofia)|brahman]]
*v [[karma|karmu]] a [[reinkarnácia|reinkarnáciu]]
*v nepretržitý kolobeh života ([[sansára]]) a v konečné vyslobodenie z tohto kolobehu ([[mókša]])
*že človek musí zachovávať pravidlá ([[dharma]]), ktoré vyplývajú z jeho kasty ([[Varna (kasta)|varna]]) 

Hinduisti môžu byť [[polyteizmus|polyteisti]], [[monoteizmus|monoteisti]] alebo [[monizmus|monisti]]. Hinduistický panteón je veľmi rozsiahly. Hinduista má často vybrané božstvo ([[ištadéva]]), ktoré môže preňho mať aspekty najvyššieho boha. Niektorí hinduisti ale považujú všetkých bohov len za prejavy princípu nazývaného [[Brahman (filozofia)|brahman]].&lt;ref name=&quot;bel&quot;/&gt;

Na hinduizmus nemožno konvertovať, hinduistom sa človek stáva pri narodení, aj keď niektorí moderní predstavitelia konverziu pripúšťajú.

Typická pre hinduistov je [[Tolerancia (znášanlivosť)|tolerancia]]. Sú rozčlenení na veľa [[sekta|siekt]] a hnutí a je tam aj súperenie, ale typickému dogmatizmu sa vyhýba. Rešpektuje sa osobný výber v náboženstve. Náboženské vojny medzi hinduistami sú prakticky neznáme. Iné náboženské formy sú iba iné cesty na tú istú horu. Nemajú potrebu obracať iných na svoju vieru. Teda žiadna misia. Nie je to ľahostajnosť. Vyplýva to z hinduistickej metafyziky: všetky formy sú dočasné a preto nereálne. Dokonca aj védy sú bezcenné pri dosiahnutí [[mókša|mókše]], teda vyslobodení. Hinduizmus sa neuzatvára do seba, ale neustálym pripomínaním, že aj naša myseľ je svetovou ilúziou, nás núti, aby sme zostali otvorení k tomu, čo leží za mysľou a svetom, v ktorom žije.

Napokon sa hinduizmus líši aj tým, že nemá zakladateľa a nemôžeme nájsť ani časový začiatok.

Tri základné božstvá [[Brahma]] - stvoriteľ, [[Višnu]] - uchovávateľ a [[Šiva]] - ničiteľ, tvoria [[Trimúrti]] - trojicu stvoriteľských bohov, akúsi „svätú trojicu“. Bohovia sú často zobrazovaní s viacerými hlavami a rukami, čo reprezentuje ich rozličné moci. Hinduizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov ([[karma]]) a učenie o kolobehu životov ([[reinkarnácia]]). 

Cieľom hinduizmu je [[mókša]] - čo je stav, kedy človek sa vymaní z kolotoča večného prevteľovania sa. Pre dosiahnutie tohto používajú hinduisti rôzne techniky, z ktorých jedna je [[joga]], druhá [[meditácia]], ale spôsobov je veľa a každý si môže vybrať.

Hinduizmus verí v reinkarnáciu, večné prevteľovanie teda veriaci ukončia [[mókša|mókšou]]. Dôležité je povedať, aký je rozdiel medzi hinduizmom a [[budhizmus|budhizmom]] – opäť je to väčšia heterogénnosť hinduizmu, väčšia homogénnosť budhizmu, ale pre hinduistov nie je možné mokšu dosiahnuť bez pristúpenia k božstvám, zatiaľ čo v budhizme nie sú bohovia natoľko dôležití.

== Heterogénnosť ==
Najvýznamnejšie hinduistické náboženstvá sú [[šivaizmus]], [[višnuizmus]], [[šaktizmus]] a [[smartizmus]].

Základnou vlastnosťou hinduizmu je heterogénnosť - tým sa významne líši od [[Judaizmus|judaizmu]] alebo [[Kresťanstvo|kresťanstva]]. Ide teda o súbor myšlienok a praktík, ktoré si môžu vzájomne protirečiť, ale až do takej miery, aká by bola v kresťanskom či moslimskom svete úplne nemožná. Pre šivaistov je absolútnym Bohom [[Šiva]], pre višnuistov [[Višnu]], pre šaktistov matka Zeme - [[Šakti]] alebo [[Párvatí]].

== Zhrnutie panteónu indických božstiev ==
Popri troch najväčších bohoch ([[Brahma]], [[Višnu]], [[Šiva]]) ešte existujú aj vyznavači boha [[Ganéša|Ganéšu]] či [[Skanda|Skandu]] (obaja sú deťmi [[Šiva|Šivu]] a [[Šakti]]), ktorí zase týchto považujú za najvyšších bohov. Popri nich existujú aj vyznavači boha slnka, ktorým je [[Súrja]] – sú to samostatné prúdy. 

[[Brahma]] ako boh z indickej svätej trojice bol prekliaty a v hinduistickej mytológii sú príbehy, ktoré vysvetľujú, prečo sa toto stalo. Podľa jednej takejto mytológie Brahmu preklial veľký brahman [[Bhrigus]], ktorý kedysi existoval a ktorého prezývali aj ako Bhargavas. Bhrigus usporiadal obrovskú obetnú udalosť na Zemi kedysi veľmi dávno a pozval aj tých najväčších zo svätej Trojice. Ale keď prišiel k Brahmovi, ten bol tak pohrúžený do hudby, ktorú hrala [[Sarasvatí]] (jeho družka), že ho ani nepočul. Nazlostený Bhrigus ho preklial s tým, že ho už nikto nebude na tejto Zemi uctievať. 

Družkou Brahmu je [[Sarasvatí]], ktorú považujú za bohyňu múdrosti a poznania. Višnu má za družku [[Lakšmí]], družkou Boha Šivu je [[Šakti]].

== Delenie času ==
{{Hlavný článok|Kalpa|Manvantara|Juga}}
V hinduizme sa čas delí na kalpy, tie sa delia na manvantary, tie zas na cykly júg a tie na jugy. Jugy sú vždy 4, aktuálne žijeme v štvrtej.

== Posvätné texty ==
===Šruti ===
{{Hlavný článok|Védy}}
Základné posvätné knihy sú tzv. [[šruti]], čo sú vlastne [[védy]] (v širšom zmysle, teda vrátane bráhman, áranjak a upanišád). 

V Bhágavata Puráne sa uvádza, že do písomnej podoby boli Védy prenesené pred 5000 rokmi, kedy nastával prelom vekov [[dváparajuga]] a [[kalijuga]] (vek temna).

===Smr(i)ti ===
{{Hlavný článok|Smrti}}
Medzi odkazy na védske písma sa zaraďujú aj všetky doplnkové texty, známe ako [[smrti]] - zapamätané božie slovo, o ktorom referovali (autormi boli) ľudia.

== Spoločenský systém ==
{{hlavný článok|Varnášrama dharma}}
V staroindickej spoločnosti bol zavedený systém varnášrama dharma, čo je rozdelenie spoločnosti na štyri varny (spoločenské triedy) a štyri ášramy (duchovné stavy).

== Referencie ==
{{referencie}}

== Literatúra ==
* [[Dušan Zbavitel|ZBAVITEL, Dušan]] a kol.: ''Bozi, bráhmani, lidé : Čtyři tisíciletí hinduismu.'' Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1964. 296 s. + 33 s. obrazových príloh.

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Hinduizmus|commonscat=Hinduism}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.freebsd.nfo.sk/hinduizmus/ Zdroj, odkiaľ bol text čerpaný] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071211185508/http://www.freebsd.nfo.sk/hinduizmus/ |date=2007-12-11 }}

[[Kategória:Hinduizmus| ]]
[[Kategória:Indické náboženstvá]]</text>
      <sha1>l1mwq6vauucupj3nn4sy52gm8s4pxi4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Marek Geišberg</title>
    <ns>0</ns>
    <id>45861</id>
    <revision>
      <id>8213205</id>
      <parentid>8030248</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:21:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>IB norm., úvod, fixy, rodina, ocenenia, chronológie vzostupne, ref., wl., ext.o., kat., typografia</comment>
      <origin>8213205</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6162" sha1="etgrrgxo7xipqlq42rxppl212jskg8o" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
 | meno             = Marek Geišberg
 | fotka            = 
 | veľkosť fotky    = 
 | komentár         = 
 | celé meno        = 
 | dátum narodenia  = {{dnv|1982|5|4}}
 | miesto narodenia = [[Rimavská Sobota]], [[Česko-Slovensko]]
 | dátum úmrtia     = &lt;!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} --&gt;
 | miesto úmrtia    = 
 | prezývky         = 
 | alma mater       = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]]
 | povolanie        = herec
 | roky pôsobenia   = 
 | manželka         = 
 | priateľka        = 
 | deti             = 
 | rodičia          = [[Marián Geišberg]] {{break}} Anna Geišbergová
 | brat             = [[Martin Geišberg]]
 | ovplyvnenie      = 
 | webstránka       = 
 | ostatné ocenenia = 
}}

'''Marek Geišberg''' (* [[4. máj]] [[1982]], [[Rimavská Sobota]])&lt;ref name=&quot;skcinema&quot; /&gt; je [[Slováci|slovenský]] [[divadlo (umenie)|divadelný]], [[filmové umenie|filmový]] a [[televízia (prenos)|televízny]] [[herectvo|herec]]. Syn herca [[Marián Geišberg|Mariána Geišberga]].&lt;ref name=&quot;skcinema&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Geišberg, Marek, 1982- | titul = Heslár SFÚ | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0050382-Geisberg-Marek-1982 | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt;

V roku [[2005]] absolvoval [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]]. Od roku [[2004]] je členom [[Slovenské komorné divadlo|Slovenského komorného divadla]] (SKD) v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Obsadený v hlavnej úlohe úspešného muzikálu František z Assisi na scéne [[Divadlo Jonáša Záborského|Divadla Jonáša Záborského]] v [[Prešov|Prešove]]. Hral v slovenských filmoch ''Muzika'' a ''Polčas rozpadu'', ''Iba taká hra'' (1995).&lt;ref name=&quot;sme-2008&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Uličianska | meno = Zuzana | autor = | odkaz na autora = Zuzana Uličianska | titul = M. Geišberg: Alternatívne sa dá žiť. V divadle | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/kultura/c/m-geisberg-alternativne-sa-da-zit-v-divadle | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2008-05-19 | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;csfd&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Marek Geišberg | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/tvorca/51189-marek-geisberg/prehlad/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt;

== Filmografia ==
* [[2020]]: ''[[Pán profesor]]''
* [[2023]]: ''[[Lieta v tom]]''
* [[2023]]: ''[[Nikdy nehovor nikdy (film z roku 2023)|Nikdy nehovor nikdy]]''
* [[2023]]: ''[[A máme, čo sme chceli]]''
* [[2025]]: ''[[Dotyk života]]'' ako Filip anesteziológ
* 2025: [[Vina (slovenský seriál)|Vina]]

== Ocenenia a nominácie ==
* [[2008]]: [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY|DOSKY]] 2008, nominácia v kategórii Najlepší mužský herecký výkon sezóny za postavu Eda v inscenácii ''Tango'', SKD Martin.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Lazániová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = V Divadle Andreja Bagara sa udeľovali DOSKY 2008 | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://my.sme.sk/nitra/c/v-divadle-andreja-bagara-sa-udelovali-dosky-2008-2 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2008-10-01 | dátum prístupu = 2026-05-13}}&lt;/ref&gt;
* [[2012]]: [[Slnko v sieti 2012]] v kategórii Najlepší herec vo vedľajšej úlohe za postavu Milana vo filme ''[[Dom (film)|Dom]]''. &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Snímka Dom získala národnú filmovú cenu Slnko v sieti 2012 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/kultura/snimka-dom-ziskala-narodnu-filmovu/5278-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2012-04-18 | dátum prístupu = 2026-05-13}}&lt;/ref&gt;
* [[2013]]: DOSKY 2013 v kategórii Najlepšia scénická hudba (spolu s [[Róbert Mankovecký|Róbertom Mankoveckým]] a [[Daniel Heriban|Danielom Heribanom]]) za hudbu v inscenácii ''www.narodnycintorin.sk'', SKD Martin.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Najlepší mužský a ženský herecký výkon predviedli Heriban a Javorková | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/kultura/divadlo-dosky-2013-ocenenie/59608-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-09-28 | dátum prístupu = 2026-05-13}}&lt;/ref&gt;
* [[2023]]: DOSKY 2023 v kategórii Najlepší mužský herecký výkon sezóny za postavu Agamemnona v inscenácii ''Hekuba'', SKD Martin.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Jánošová | meno = Soňa | autor = | odkaz na autora = | titul = Jeho premiéra vyvolala škandál, teraz je inscenáciou sezóny. Dosky ovládlo Kocúrkovo | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/kultura/c/dosky-2023-vysledky-divadlo-ceny-ocenie | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-13 | dátum prístupu = 2026-05-13}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{csfd meno|51189}}
* {{imdb meno|nm3374027}}

{{Slnko v sieti za Najlepší vedľajší mužský herecký výkon}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Geišberg, Marek}}
[[Kategória:Osobnosti z Rimavskej Soboty]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní herci]]
[[Kategória:Slovenskí filmoví herci]]
[[Kategória:Slovenskí herci divadelných muzikálov]]
[[Kategória:Členovia Slovenského komorného divadla]]
[[Kategória:Členovia Divadla Jonáša Záborského]]
[[Kategória:Slovenskí televízni herci]]
[[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]]</text>
      <sha1>etgrrgxo7xipqlq42rxppl212jskg8o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fobos</title>
    <ns>0</ns>
    <id>46325</id>
    <revision>
      <id>8213461</id>
      <parentid>7614279</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T04:48:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8213461</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="361" sha1="4eujy62gso99m6dxieyoaq0skg062a3" xml:space="preserve">'''Fobos''' môže byť:

* v gréckej mytológii syn boha Area, pozri [[Fobos (mytológia)]]
* mesiac planéty Mars, pozri [[Fobos (mesiac)]]
* kozmické sondy [[Program Fobos|programu Fobos]] k mesiacu planéty Mars, pozri [[Fobos 1]] a [[Fobos 2]]
* letecká bomba na ničenie letísk a vzletových dráh, pozri [[Fobos (bomba)]] 

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>4eujy62gso99m6dxieyoaq0skg062a3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Deimos</title>
    <ns>0</ns>
    <id>46326</id>
    <revision>
      <id>8213639</id>
      <parentid>7614291</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:31:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8213639</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="173" sha1="fldxl2fqzm5cjjmv3p1aco6mqski68s" xml:space="preserve">'''Deimos''' môže byť:

* v gréckej mytológii syn boha Area, pozri [[Deimos (mytológia)]]
* mesiac planéty Mars, pozri [[Deimos (mesiac)]]

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>fldxl2fqzm5cjjmv3p1aco6mqski68s</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prsník</title>
    <ns>0</ns>
    <id>47032</id>
    <revision>
      <id>8213360</id>
      <parentid>8156826</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T19:10:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213360</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12070" sha1="qin6rgu30glqc2f7oixobdqivd7zaqa" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
[[Súbor:Breast Anatomy Sagittal Cut Unlabeled.jpg|thumb|Prierez ženským prsníkom.]]
'''Prsník''' ({{lat|''mamma''}}, hrubo: ''[[cecok]]'', ''koza'', poeticky: ''ňadro'', knižne: ''prs'') je párový [[žľaza|žľazový]] orgán na prednej strane hrudníka. Dobre je vyvinutý najmä u žien, resp. samíc, a jeho hlavnou zložkou je [[mliečna žľaza]]. U mužov, resp. samcov je rudimentárny (zakrpatený).

== Anatómia prsníka ==

=== Ženský prsník ===
Prsník je uložený na veľkom prsnom svale (''[[musculus pectoralis major]]''), čiastočne i na prednom pílovitom svale (''[[musculus serratus anterior]]''). Oblasť jeho uloženia je ohraničená priebehom III. rebra zhora, VI. rebra zdola, laterálnym (bočným) okrajom hrudnej kosti (''[[sternum]]'') z vnútornej a [[predná axilárna čiara|prednou axilárnou čiarou]] z vonkajšej strany.
&lt;br /&gt;Priehlbina v strednej čiare medzi pravým a ľavým prsníkom sa nazýva ''sinus mammarum''. Kožná ryha medzi spodným okrajom prsníka a stenou hrudníka sa označuje ako ''sulcus inframammalis – podprsníkový záhyb''. V strede prsníka sa nachádza [[Dvorec prsníka|prsný dvorec]] – areola mammae, ktorého centrum tvorí ''prsná bradavka – papilla mammae''. Dvorec i bradavka sú výrazne [[pigment]]ované, na rozdiel od kože na povrchu prsníka, ktorá je tenká a svetlá. Prsný dvorec má na povrchu drobné hrbolčeky, ktoré vytvárajú a na ktorých povrch ústia rudimentárne mliečne žľazy – ''glandulae areolares''. Nachádza sa tu i menší počet potných a mazových žliazok. Dvorec i bradavka obsahujú bunky [[hladký sval|hladkého svalstva]] – v dvorci sú usporiadané lúčovito, v papile špirálovito a upínajú sa do kože – pri podráždení sa preto dvorec zmenšuje a bradavka výraznejšie vyklenuje nad jej povrch.

Hlavnou štruktúrou prsníka je ''mliečna žľaza – glandula'' alebo ''corpus mammae''. Tvorí ju 15 až 20 lúčovito usporiadaných lalôčikov (''lobi mammae''), ktoré sú uložené v tukovom tkanive a ktoré tvoria ešte menšie žľazové podjednotky – ''lobuli mammae'', zložené zo žľazových alveol. Rovnako i samotná mliečna žľaza je ako celok obklopená [[tukové tkanivo|tukovým tkanivom]], ktoré určuje celkovú veľkosť a tvar prsníka. Ten je ďalej ovplyvnený vekom a hormonálnymi vplyvmi (pohlavné dozrievanie, [[tehotenstvo]], [[dojčenie]], [[menopauza]] a pod.).
&lt;br /&gt;Z každého lalôčika sa zbieha mliekovod (''ductus lactiferus''), ktorý ústi na prsnej bradavke v podobe drobného otvoru (''porus lactiferus'') – spoločne tak na bradavke vytvárajú plôšku posiatu pórmi – ''area cribriformis papillae''. Pred samotným vyústením je každý mliekovod vretenovito rozšírený (''sinus lactiferus''). Niektoré mliekovody spolu splývajú, preto je počet pórov na bradavke menší ako počet mliekovodov – asi 7 až 15.
&lt;br /&gt;Od predného obvodu mliečnej žľazy smerujú k povrchu [[koža|kože]] fibrózne septá. Zadnú plochu žľazy oddeľuje od fascie (obalu) veľkého prsného svalu väzivové puzdro. Toto celú žľazu obaľuje a fixuje ju ku [[kľúčna kosť|kľúčnej kosti]]. Z obalu vybiehajú dovnútra žľazy septá, ktoré čiastočne oddeľujú jej jednotlivé lalôčiky.
&lt;br /&gt;Mliečna žľaza nie je okrúhla a smerom k pazuche z nej vybieha menší výbežok – ''processus axillaris''.

==== Tvarové typy prsníka ====
* ''infantilná mamma'', ''areolomamma'' a ''mamma papillata'' – postupný vývoj v období pred [[puberta|pubertou]]
* ''mamma disciformis'' – plochý, nízky prsník 
* ''mamma sphaeroidea'' – poľguľovitý, „klasický“ typ
* ''mamma piriformis'' – hruškovitý prsník
* ''mamma pendula'' – ochabnutý (starecký) prsník, podmienený stratou tukového tkaniva
Veľkosť prsníka nie je priamo úmerná veľkosti prsnej žľazy.

=== Mužský prsník ===
Mužská mliečna žľaza – ''mamma masculina'' – je rudimentárna. Tvorí ju malé množstvo spojivového tkaniva, v ktorom sú riedko roztrúsené drobné žliazky bez vývodov.

=== Nervové zásobenie ===
Prsník je inervovaný cestou senzitívnych ''[[nervus intercostalis|nervi intercostales]] Th2 až Th7'' a vegetatívnymi pleteňami, idúcimi pozdĺž stien tepien.

=== Cievne zásobenie ===

==== Tepny ====
Prsník je zásobený krvou cez vnútorné (ako ''rami mammarii mediales'') a laterálne (ako ''rami mamarii laterales'') tepny hrudníka (''[[arteria thoracica interna|a.thoracica interna]] et [[arteria thoracica lateralis|lateralis]]'') a cez zadné interkostálne artérie (''[[arteria intercostalis|aa.intercostales posteriores]]'') – tiež ako rami mamarii laterales. Vetvičky sa zbiehajú pozdĺž lalokov a mliekovodov lúčovito k bradavke, čo je i dôvodom, že rezy prsníkom v prípade nutnosti operačného zákroku sa vedú smerom od bradavky k obvodu žľazy.

==== Žily ====
Žily tvoria kruhovitú spleť pod dvorcom – tzv. ''circulus venosus Halleri'', odkiaľ odtekajú povrchovo do vnútornej (''[[vena thoracica interna]]'') a bočnej hrudníkovej žily (''[[vena thoracica lateralis]]'') a do hĺbky do medzirebrových žíl (''[[vena intercostalis|venae intercostales]]'').

=== Lymfatická drenáž ===
Miazgové cievy vytvárajú rovnako ako žily pleteň pod dvorcom – ''plexus subareolaris Sappey'', priberajú ďalšie pletene zo žľazy a pokračujú k jej spodine, odkiaľ časť vedie do [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlín]](LU) pri veľkom prsnom svale (m.pectoralis major) a do uzlín v pazuche (axile) – dôležitá je najmä ''Sorgiusova uzlina'' ležiaca na prednom pílovitom svale (m.serratus anterior), ktorá tvorí prvý „filter“ pri šírení sa [[rakovina prsníka|zhubných nádorov prsníka]]. Ďalšia časť ciev prechádza cez veľký prsný sval až do uzlín nad kľúčnou kosťou (''supraklavikulárne LU'').

== Embryológia prsníka ==
U všetkých [[cicavec|cicavcov]] oboch pohlaví sa zakladá epitelový pruh – tzv. ''mliečna lišta'', ktorá prebieha v čiare spájajúcej pazuchy a slabiny. V nej sa vytvárajú základy žliaz, z ktorých sa nakoniec vyvinú kompletné prsníky – u rôznych skupín cicavcov v rôznom počte a lokalizácií pozdĺž tejto lišty. U [[primát]]ov a človeka za normálnych okolností vzniká len jeden pár na prednej strane hrudníka.

== Funkcia prsníka ==
U ženy je jeho biologickým účelom byť zdrojom potravy pre [[novorodenec|novorodenca]] a [[dojča]]. Mliečna žľaza sa v čase tehotenstva a produkcie mlieka (laktácie) zväčšuje a zvyšuje svoju hmotnosť – a to zo 150g niekedy až na 900g. Na funkciu žľazy majú výrazný vplyv [[hormón]]y – a to najmä hormón [[žlté teliesko|žltého telieska]], hormóny placenty a [[prolaktín]]. Mliečna žľaza prekonáva určité zmeny i v rámci menštruačného cyklu.

== Choroby prsníka/mliečnej žľazy ==
* [[vrodené chyby prsníka|Vrodené poruchy]]
* [[poruchy laktácie|Poruchy tvorby materského mlieka (laktácie)]]
* [[zápal prsníka|Zápaly]]
* [[mastopatia|Mastopatie]]
* [[nádory prsníka|Nádory]]

Prsia sú náchylné na mnohé benígne a malígne ochorenia. Najbežnejšími benígnymi ochoreniami sú popôrodná mastitída, fibrózno-cystické zmeny prsnej žľazy a mastalgia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Benign Breast Disease in Women|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6794703/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}&lt;/ref&gt;

Laktácia, ktorá nie je spojená s tehotenstvom, sa nazýva [[galaktorea]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Causes of Galactorrhea or Lactation|url=https://www.verywellhealth.com/what-is-galactorrhea-2721950|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.verywellhealth.com}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Galactorrhea|url=https://www.britannica.com/science/galactorrhea|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.britannica.com}}&lt;/ref&gt; Môže byť vyvolaná užívaním určitých liekov (napríklad neuroleptík), silným fyzickým stresom alebo endokrinnými poruchami.

=== Rakovina prsníka ===
[[Rakovina]] prsníka je najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu medzi ženami a jednou z hlavných príčin úmrtia medzi ženami. Riziko vzniku rakoviny prsníka počas života je 13%.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=9 Breast Cancer Risk Factors I Didn't Know I Had|url=https://health.usnews.com/wellness/articles/surprising-breast-cancer-risk-factors|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=health.usnews.com}}&lt;/ref&gt; Faktory, ktoré zrejme znižujú riziko vzniku rakoviny prsníka, sú pravidelné prehliadky prsníkov zdravotníckymi pracovníkmi, pravidelné mamografy, samovyšetrenie prsníkov, zdravá výživa, fyzické cvičenie na zníženie nadváhy a dojčenie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Abstract IA23: Reducing cancer risk by enabling women to breastfeed|url=https://aacrjournals.org/cebp/article/26/5_Supplement/IA23/177401/Abstract-IA23-Reducing-cancer-risk-by-enabling|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=aacrjournals.org}}&lt;/ref&gt;

=== Mužské prsia ===
Aj u žien, aj u mužov sa prsia vyvíjajú z rovnakých embryonálnych tkanív.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Breast Anatomy|url=https://www.medicinenet.com/breast_anatomy/article.htm|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.medicinenet.com}}&lt;/ref&gt; Anatomicky mužské prsia zvyčajne neobsahujú lalôčiky a acini, ktoré sú prítomné u žien. V ojedinelých prípadoch môže byť prítomné veľmi malé množstvo lalôčikov, čo umožňuje niektorým mužom ochorieť na lobulárny karcinóm prsníka.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Invasive lobular carcinoma of the male breast|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3207588/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}&lt;/ref&gt; Muži obvykle produkujú menej estrogénov a viac androgénov, konkrétne testosterón, ktorý potláča vplyv estrogénov na vývoj nadmerného tkaniva prsníka. U chlapcov a mužov sa abnormálny vývoj prsníkov prejavuje ako gynekomastia, ktorá je dôsledkom biochemickej nerovnováhy medzi normálnou hladinou estrogénov a testosterónu v mužskom tele.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bathsheba's breast : women, cancer, and history|url=https://search.worldcat.org/title/186453370|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=search.worldcat.org}}&lt;/ref&gt; Približne u 70% chlapcov v období puberty sa dočasne vyvíja prsné tkanivo. Tento stav zvyčajne odznie sám do dvoch rokov. Ak sa vyskytne mužská laktácia, považuje sa to za príznak poruchy funkcie hypofýzy.

== Prsníky pri fyzickej aktivite ==
Biomechanické štúdie preukázali, že v závislosti od aktivity a veľkosti [[žena|ženského]] prsníka sa pri [[Chôdza|chôdzi]] alebo [[beh]]u [[bez podprsenky]] jej prsníky môžu pohybovať hore a dole o 4 až 18 centimetrov alebo viac a tiež kmitať zo strany na stranu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How a well-fitted sports bra can reduce breast pain | url = https://web.archive.org/web/20180901000000*/https://www.nhs.uk/live-well/exercise/right-sports-bra-can-reduce-breast-pain/ | vydavateľ = nhs.uk | dátum vydania = 2017-10-17 | dátum prístupu = 2025-06-21 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Výskumníci tiež zistili, že so zväčšujúcou sa veľkosťou ženských prsníkov sa ženy menej fyzicky zapájali, najmä do intenzívneho cvičenia. Napríklad len málo žien s [[makromastia|veľmi veľkými prsníkmi]] vykonávalo beh. Aby sa predišlo nepohodliu a bolesti súvisiacej s cvičením, lekárski odborníci ženám odporúčajú nosiť počas aktivity dobre padnúcu [[Športová podprsenka|športovú podprsenku]].

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

[[Kategória:Prsník| ]]
[[Kategória:Rozmnožovacia sústava]]
[[Kategória:Anatómia človeka]]
[[Kategória:Žena]]
[[Kategória:Materstvo]]</text>
      <sha1>qin6rgu30glqc2f7oixobdqivd7zaqa</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>39P/Oterma</title>
    <ns>0</ns>
    <id>47316</id>
    <revision>
      <id>8213536</id>
      <parentid>7278434</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:55:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odkaz fix.</comment>
      <origin>8213536</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="317" sha1="ozt0g7z84ybew9rp9tu4fnhg1n1xw47" xml:space="preserve">'''39P/Oterma''' je periodická [[kométa]], ktorú objavila [[Liisi Otermová]] [[8. apríl]]a [[1943]]. Jej orbitálna perióda je 19,43 rokov.

{{Portál|Astronómia||Slnečná sústava}}
{{výhonok slnečná sústava}}

[[Kategória:Periodické kométy]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1943]]</text>
      <sha1>ozt0g7z84ybew9rp9tu4fnhg1n1xw47</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>139P/Vaisala-Oterma</title>
    <ns>0</ns>
    <id>49256</id>
    <revision>
      <id>8213537</id>
      <parentid>7278506</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:55:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odkaz fix.</comment>
      <origin>8213537</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="338" sha1="koufszghkics07sk3s9uvuh3hpoyu5e" xml:space="preserve">'''139P/Vaisala-Oterma''' je periodická [[kométa]], ktorú objavili [[Yrjö Väisälä]] a [[Liisi Otermová]]. Bola objavená [[7. október|7. októbra]] [[1939]].

{{Portál|Astronómia||Slnečná sústava}}
{{výhonok slnečná sústava}}

[[Kategória:Periodické kométy]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1939]]</text>
      <sha1>koufszghkics07sk3s9uvuh3hpoyu5e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>38P/Stephan-Oterma</title>
    <ns>0</ns>
    <id>49413</id>
    <revision>
      <id>8213538</id>
      <parentid>6907282</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:55:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odkaz fix.</comment>
      <origin>8213538</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="570" sha1="dadfte506mg36jer6x7htnnudr5nxyc" xml:space="preserve">{{Infobox Kométa|
názov = 38P/Stephan-Oterma |
obrázok = |
objaviteľ = [[Édouard Jean-Marie Stephan]]&lt;br /&gt;[[Liisi Otermová]]|
dátum objavu = |
označenia = |
epocha = |
excentricita = |
polos = |
perihélium = |
afélium = |
doba obehu = |
inklinácia = |
posledné perihélium = |
najbližšie perihélium = |
}}

'''38P/Stephan-Oterma''' je periodická kométa, ktorú objavili [[Édouard Jean-Marie Stephan]] a [[Liisi Otermová]].

{{výhonok slnečná sústava}}

[[Kategória:Periodické kométy]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1867]]</text>
      <sha1>dadfte506mg36jer6x7htnnudr5nxyc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam politických strán a politických hnutí na Slovensku</title>
    <ns>0</ns>
    <id>50615</id>
    <revision>
      <id>8213194</id>
      <parentid>8213188</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:04:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28861-63|~2026-28861-63]] ([[User_talk:~2026-28861-63|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton</comment>
      <origin>8184734</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="52337" sha1="8tioppwhrf4xq40vz35l7xx6xlg257l" xml:space="preserve">{{Politika na Slovensku}}

Toto je '''zoznam [[politická strana|politických strán]] a [[politické hnutie|politických hnutí]] na [[Slovensko|Slovensku]]'''.

== Aktívne politické strany a hnutia ==
Register politických strán a politických hnutí vedie v zmysle ''Zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach ''[[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstvo vnútra SR]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach
 | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/
 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR
 | dátum vydania = 2005-02-04
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-09-18
 | miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt; K 21. marcu 2026 pôsobilo podľa registra na Slovensku nasledovných '''52''' politických strán a hnutí, ktoré pred týmto dátumom nezanikli a neboli v likvidácii alebo v [[konkurz (konkurzné právo)|konkurze]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky : Abecedný zoznam
 | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/Vyber?full=1
 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-21
 | miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable sortable numbered firstright&quot;
|-
! class=&quot;unsortable&quot; | #
! Názov
! Skratka
! Dátum reg.
! [[Štatutárny orgán]]
! Staršie názvy
! Zdroj
|-
| 
| [[Alternatíva pre Slovensko]]
| ApS
| 18. 10. 2011
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Anna Belousovová]]&lt;sup title=&quot;predsedníčka&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;, [[Anton Železník]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Národ a Spravodlivosť]],&lt;br /&gt;[[Národ a Spravodlivosť – naša strana]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201296]
|-
| 
| [[Bratia Slovenska]]
| 
| 14. 01. 1991
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Peter Pčolinský]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA]],&lt;br /&gt;[[Kresťanská SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA]],&lt;br /&gt;[[SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA – strana vlastencov]],&lt;br /&gt;[[SRDCE – SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA – strana vlastencov]],&lt;br /&gt;[[SRDCE vlastenci a dôchodcovia – SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153006]
|-
| 
| [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]]
| 
| 25. 01. 2018
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Jaroslav Naď]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[SPOLU – občianska demokracia]],&lt;br /&gt;[[Modrá koalícia]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=219453]
|-
| 
| [[Demokrati Slovenska]]
| 
| 23. 05. 2005
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Ľudovít Kaník]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Prosperita Slovenska]],&lt;br /&gt;[[Demokrati Slovenska – Ľudo Kaník]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152952]
|-
| 
| [[Demokratická strana – Občianski demokrati Slovenska]]
| DS-ODS
| 04. 08. 2014
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Pavel Macko]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[TREBIŠOV NAHLAS]],&lt;br /&gt;[[ODS – Občianski demokrati Slovenska]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208879]
|-
| 
| [[DOMOV národná strana]]
| DOMOV-NS
| 01. 07. 2005
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Pavol Slota]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Pravá Slovenská národná strana (2005 – 2006)|Pravá Slovenská národná strana]],&lt;br /&gt;[[Slovenská národná koalícia – Slovenská vzájomnosť]],&lt;br /&gt;[[Obyčajní ľudia (Moric)|Obyčajní ľudia]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152953]
|-
| 
| [[Dunaj (politická strana)|Dunaj]]
| 
| 17. 11. 2025
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Martin Winkler]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=302089]
|-
| 
| [[HLAS – sociálna demokracia]]
| 
| 11. 09. 2020
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Matúš Šutaj Eštok]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=227017]
|-
| 
| [[Hnutie SLOVENSKO]]
| SLOVENSKO
| 11. 11. 2011
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Igor Matovič]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]],&lt;br /&gt;[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO – NOVA)]],&lt;br /&gt;[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO)]],&lt;br /&gt;[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA]],&lt;br /&gt;[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti – OĽANO]],&lt;br /&gt;[[OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK]],&lt;br /&gt;[[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK]],&lt;br /&gt;[[SLOVENSKO (politické hnutie)|SLOVENSKO]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201471]
|-
| 
| [[Jednota Slovanov]]
| 
| 17. 05. 2023
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Peter Marček]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;, [[Ľudovít Líška]], [[Patrik Kraus]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[KARMA]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228467]
|-
| 
| [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie]]
| KDH
| 23. 02. 1990
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Milan Majerský]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Kresťanskodemokratické hnutie]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152973]
|-
| 
| [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistická strana Slovenska]]
| KSS
| 19. 03. 1991
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Jozef Hrdlička]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Zväz komunistov Slovenska]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153013]
|-
| 
| [[Konzervatívci – Kresťanská únia]]
| Konzervatívci
| 27. 08. 1998
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Milan Krajniak]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Nezávislé fórum]],&lt;br /&gt;[[Kresťanská únia]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153164]
|-
| 
| [[Košická strana]]
| 
| 19. 01. 2023
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Ladislav Lörinc]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228423]
|-
| 
| [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko]]
| ĽS Naše Slovensko
| 20. 10. 2000
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Marian Kotleba]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Strana priateľov vína]],&lt;br /&gt;[[Ľudová strana sociálnej solidarity]],&lt;br /&gt;[[Ľudová strana Naše Slovensko]],&lt;br /&gt;[[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153101]
|-
| 
| [[KRAJINA]]
| 
| 20. 06. 2023
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Ivan Lacho]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[JABLKO]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228472]
|-
| 
| [[Maďarské fórum]]
| 
| 28. 02. 2019
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Zsolt Simon]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Magyar Fórum – Maďarské fórum]],&lt;br /&gt;[[Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana]],&lt;br /&gt;[[FÓRUM]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=222639]
|-
| 
| [[Magyar Szövetség – Maďarská aliancia]]
| 
| 22. 10. 2019
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[László Gubík]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Összefogás-Spolupatričnosť]],&lt;br /&gt;[[Magyar Közösségi Összefogás – Maďarská komunitná spolupatričnosť]],&lt;br /&gt;[[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. &amp;vert; ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224412]
|-
| 
| [[MySlovensko]]
| 
| 05. 03. 2015
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Štefan Panenka]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Slovenská občianska koalícia]],&lt;br /&gt;[[SKOK – Európski liberálni demokrati]],&lt;br /&gt;[[SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby]],&lt;br /&gt;[[Dôstojný život]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=210781]
|-
| 
| [[NOVA (politická strana)|NOVA]]
| NOVA
| 25. 10. 2012
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Gábor Grendel]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Nová väčšina]],&lt;br /&gt;[[Nová väčšina (Daniel Lipšic)]],&lt;br /&gt;[[Nová väčšina – Dohoda (D. Lipšic)]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=203999]
|-
| 
| [[Občianska konzervatívna strana]]
| OKS
| 07. 12. 2001
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Ondrej Dostál]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153111]
|-
| 
| [[Pirátska strana – Slovensko]]
| Piráti
| 02. 09. 2010
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Zuzana Šubová]]&lt;sup title=&quot;predsedníčka&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;, [[Michal Pírek]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[NÁŠ KRAJ]],&lt;br /&gt;[[SME RODINA]],&lt;br /&gt;[[VÁŠ KRAJ]],&lt;br /&gt;[[KOREKTÚRA – Andrej Hryc]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=159071]
|-
| 
| [[Práca slovenského národa]]
| PSN
| 06. 04. 2010
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Roman Stopka]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Demokratická aliancia Slovenska]],&lt;br /&gt;[[HLAS – Demokratická aliancia Slovenska]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153197]
|-
| 
| [[Právo na pravdu]]
| PRAVDA
| 03. 11. 2025
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Zoroslav Kollár]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=302087]
|-
| 
| [[Progresívne Slovensko]]
| 
| 27. 11. 2017
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Michal Truban (politik)|Michal Truban]], [[Michal Šimečka]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;, [[Tomáš Valášek]], [[Ivan Štefunko]], [[Simona Petrík]], [[Zora Jaurová]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=218725]
|-
| 
| [[REPUBLIKA]]
| 
| 12. 07. 2002
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Milan Uhrík]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Hnutie za demokraciu]],&lt;br /&gt;[[HLAS ĽUDU]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153121]
|-
| 
| [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ – DS – Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana]]
| SDKÚ – DS
| 18. 02. 2000
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Jozef Sobčák]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia]],&lt;br /&gt;[[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153099]
|-
| 
| [[Sloboda a Solidarita]]
| SaS
| 27. 02. 2009
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Branislav Gröhling]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153180]
|-
| 
| [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]]
| SNS
| 07. 03. 1990
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Andrej Danko]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152976]
|-
| 
| [[Slovenské Hnutie Obrody]]
| 
| 15. 05. 2019
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Róbert Švec]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;, [[Štefan Polačik]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=223281]
|-
| 
| [[SLOVEXIT]]
| SLOVEXIT
| 07. 03. 1995
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Martin Beluský]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;, [[Rastislav Kysel]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Ľudová strana (Slovensko)|Ľudová strana]],&lt;br /&gt;[[Ľudová strana Pevnosť Slovensko]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153159]
|-
| 
| [[SME RODINA]]
| 
| 06. 07. 2011
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Boris Kollár]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Strana občanov Slovenska]],&lt;br /&gt;[[SME RODINA – Boris Kollár]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=200623]
|-
| 
| [[SMER – sociálna demokracia]]
| SMER – SD
| 08. 11. 1999
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Robert Fico]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[SMER]],&lt;br /&gt;[[SMER (tretia cesta)]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153097]
|-
| 
| [[Socialisti.sk]]
| 
| 08. 10. 2019
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Artúr Bekmatov]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;, [[Jaroslav Císar]], [[Miroslav Pomajdík]], [[Lucia Hubinská]], [[Sely Papanová]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224262]
|-
| 
| [[SOM SLOVENSKO – Strana obcí a miest]]
| SOM SLOVENSKO
| 10. 08. 2022
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Jozef Krúpa]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Strana obcí a miest – SOM SLOVENSKO]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228392]
|-
| 
| [[Spájame Občanov Slovenska – SOSK]]
| SOSK
| 26. 06. 2023
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Marian Kollár]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228473]
|-
| 
| [[SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA]]
| SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA
| 16. 02. 1998
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Tibor Hanuliak]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Béčko-Revolučná robotnícka strana]],&lt;br /&gt;[[Živnostenská strana SR]],&lt;br /&gt;[[Živnostenská strana]],&lt;br /&gt;[[Socialistická strana občianskej slobody]],&lt;br /&gt;[[SLOBODA]],&lt;br /&gt;[[VZDOR – strana práce]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153080]
|-
| 
| [[SPRAVODLIVOSŤ]]
| 
| 06. 12. 2011
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Vladimír Chlebo]], [[Soňa Gosťová]], [[Miroslava Šuttová]]&lt;sup title=&quot;predsedníčka&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[99 % – občiansky hlas]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201622]
|-
| 
| [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]]
| 
| 22. 09. 2009
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[František Gőgh]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[OBČIANSKI KANDIDÁTI]],&lt;br /&gt;[[Únia – Strana pre Slovensko]],&lt;br /&gt;[[STRANA +1 HLAS]],&lt;br /&gt;[[LEPŠIA ŠTVRŤ]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153188]
|-
| 
| [[STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS)]]
| 
| 19. 02. 2008
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Andrej Sliacky]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Demokrati a Vlastenci]],&lt;br /&gt;[[Strana moderného Slovenska]],&lt;br /&gt;[[Strana moderného Slovenska – SMS]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153175]
|-
| 
| [[Strana rómskej koalície – SRK]]
| SRK
| 19. 06. 2009
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Gejza Adam]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153184]
|-
| 
| [[STRANA VIDIEKA]]
| SV
| 05. 03. 2014
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Rudolf Huliak]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;, [[Pavel Zacharovský]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Strana demokratického Slovenska]],&lt;br /&gt;[[NÁRODNÁ KOALÍCIA]],&lt;br /&gt;[[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208014]
|-
| 
| [[Team Bratislava]]
| 
| 29. 04. 2022
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Matúš Vallo]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228341]
|-
| 
| [[Tím Kraj Nitra – Združenie kandidátov Nitrianskeho kraja]]
| Tím Kraj Nitra
| 21. 07. 2022
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Marek Hattas]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228363]
|-
| 
| [[TÍM RUŽINOV]]
| 
| 06. 08. 2014
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Martin Chren]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[MLADÁ PETRŽALKA]],&lt;br /&gt;[[MLADÁ BRATISLAVA]],&lt;br /&gt;[[MLADÁ PETRŽALKA – lokálna strana]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208906]
|-
| 
| [[Trnava pre každého]]
| TPK
| 24. 01. 2019
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Miloš Krištofík]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[DOPRAVA]],&lt;br /&gt;[[Hlas pravice]],&lt;br /&gt;[[Skúsme to inak]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=222454]
|-
| 
| [[ÚSVIT (politická strana)|ÚSVIT]]
| ÚSVIT
| 25. 05. 2005
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Luciána Hoptová]]&lt;sup title=&quot;predsedníčka&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153133]
|-
| 
| [[Vlastenecký blok]]
| VLASTENCI SK
| 13. 08. 2014
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Ivan Stanovič]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[JEDNOTA – ľavicová strana Slovenska]],&lt;br /&gt;[[Hnutie Občan Národ Spravodlivosť]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208945]
|-
| 
| [[Volt Slovensko]]
| Volt SK
| 12. 02. 2024
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Richard Edward Zednik]], [[Lucia Kleštincová]]
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228531]
|-
| 
| [[ZA ĽUDÍ]]
| 
| 02. 09. 2019
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Veronika Remišová]]&lt;sup title=&quot;predsedníčka&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | 
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=223985]
|-
| 
| [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska]]
| Zmena zdola, DÚ
| 07. 09. 2000
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Ján Budaj]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Liberálnodemokratická únia]],&lt;br /&gt;[[Demokratická únia Slovenska (2000)|Demokratická únia Slovenska]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153102]
|-
| 
| [[ŽIVOT – národná strana]]
| ŽIVOT
| 04. 02. 2019
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Tibor Pénzeš]]&lt;sup title=&quot;predseda&quot;&gt;[P]&lt;/sup&gt;
| style=&quot;font-size: 90%&quot; | [[Kresťanská demokracia – Život a prosperita]],&lt;br /&gt;[[KDŽP – Aliancia za Slovensko]]
| [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=222528]
|-
|}

Poznámky:
* ''[P]'': predseda/predsedníčka
* názvy a skratky strán a hnutí sú uvedené v tvare podľa registra s nasledovnou výnimkou: nesprávne použité [[spojovník]]y („ - “) sú nahradené [[pomlčka]]mi („ – “) v zmysle [[Pravidlá slovenského pravopisu|Pravidiel slovenského pravopisu]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Považaj
 | meno = Matej (ed.)
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Pravidlá slovenského pravopisu
 | vydanie = 3. upr. a dopl
 | vydavateľ = Veda
 | miesto = Bratislava
 | rok = 2000
 | počet strán = 590
 | url = http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf
 | isbn = 80-224-0655-4
 | kapitola = VIII. Interpunkcia
 | strany = 
}}&lt;/ref&gt;

== Zaniknuté politické strany a hnutia ==
=== Zaniknuté de iure (zlúčením, vstupom do likvidácie, zrušením) ===
==== Zánik do 1990 ====
''Zoznam nie je úplný''
* [[Hlinkova slovenská ľudová strana]] – vznik 1906 ako Slovenská ľudová strana, zánik 1945 zakázaním 
* [[Slovenská národná strana (historická)]] – 1871{{--}}1938

==== Zánik 1991 – 1995 ====
* [[Aliancia demokratov Slovenska]] (ADS) – odštiepenie z HZDS v marci 1993, zánik vytvorením [[DEÚS]] v apríli 1994
* [[Alternatíva politického realizmu]] (APR) – odštiepenie z HZDS v marci 1994, zánik vytvorením [[DEÚS]] v apríli 1994 
* [[Asociácia radikálov za Spojené štáty európske]] (ARSŠE) – vznik v júni 1990, zánik vo februári 1993
* [[Asociácia sociálnych demokratov]] (ASD) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993
* [[Celoštátny aktív občanov]] (CAO) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Česká strana sociálnodemokratická|Česko-slovenská sociálna demokracia]] (ČSSD) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993 výmazom
* [[Česko-slovenská strana integrácie]] (ČSSI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Česko-slovenské demokratické fórum]] (ČSDF) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Demokrati 92 za spoločný štát]] (D 92) – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993
* [[Demokratická ľavica Českej a Slovenskej Federatívnej republiky]] (DĽ ČSFR) – vznik v máji 1990, zánik vo februári 1993
* [[Demokratická strana Česko-Slovenska]] (DSČS) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Demokratická únia zdravia a športu]] (DÚZAŠ) – vznik v júli 1990, zánik vo februári 1993
* [[Hnutie angažovaných Rómov]] (HAR) – vznik v septembri 1991, zánik vo februári 1993
* [[Hnutie česko-slovenského porozumenia]] (HČSP) – vznik v marci 1990, zánik v novembri 1993
* [[Hnutie dôchodcov za životné istoty]] (HDŽI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Hnutie ekonomickej obrody - hnutie mladých]] (HEO) – vznik v októbri 1991, zánik v apríli 1992
* [[Hnutie Tolerancia]] (HT) – vznik v máji 1994, zánik v júli 1994
* [[Hnutie za nezávislé Slovensko]] (HZNS) – vznik v júli 1990, zánik v apríli 1992
* [[Hnutie za občiansku slobodu]] (HOS) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Hnutie za samosprávnu demokraciu – Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko]] (HSD-SMS) – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993
* [[Hnutie za sociálnu spravodlivosť]] (HSS) – vznik v apríli 1992, zánik vo februári 1993
* [[Klub angažovaných nestraníkov]] (KAN) – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993
* [[Komunistická strana Slovenska – 91]] (KSS 91) – vznik v marci 1991, zánik v septembri 1992 zlúčením so [[Zväz komunistov Slovenska|ZKS]] na [[Komunistická strana Slovenska|KSS]]
* [[Konzervatívna demokratická strana]] (KDS) (predtým &quot;Strana konzervatívnych demokratov&quot;) – vznik v decembri 1992, zánik v apríli 1994
* [[Konzervatívna strana – Slobodný blok]] (KSSB) (predtým &quot;Strana ústavnej demokracie&quot;, resp. &quot;Slobodný blok&quot;) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Konzervatívna strana generála Milana Rastislava Štefánika]] (KSGMRŠ) – vznik v novembri 1992, zánik v októbri 1995
* [[Kresťanská a demokratická únia]] (KDU) – vznik v marci 1992, zánik v apríli 1992
* [[Kresťansko-demokratická strana]] (KDS) – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993
* [[Liberálna sociálna únia]] (LSÚ) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993
* [[Liberálna únia (zoskup.strán Liberálnodemokratická strana na Slov. a Strana nezávislých demokratov)]] – vznik v auguste 1990, zánik v marci 1992
* [[Liberálny kongres]] – vznik v marci 1990, zánik v septembri 1992
* [[Moravská národná strana]] (MNS) – vznik v januári 1991, zánik vo februári 1993
* [[Národno demokratická strana]] (NDS) – vznik v apríli 1991, zánik vo februári 1993
* [[Národnodemokratická strana – Nová Alternatíva|Národno-demokratická strana]] (NDS) – vznik odštiepením z SNS vo februári, resp. marci 1994, zánik vytvorením [[Demokratická únia|DÚ]] v marci, resp. apríli 1995
* [[Národno-sociálna strana – Česko-slovenská strana národno-socialistická]] – vznik vo februári 1991, zánik vo februári 1993
* [[Nezávislá erotická iniciatíva]] (NEI) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Nezávislá ľavica]] – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993
* [[Nezávislá strana Slovákov]] – vznik v marci 1990, zánik v júni 1991
* [[Občianska demokratická aliancia]] (ODA) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Občianska demokratická strana]] (ODS) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993
* [[Občianska demokratická strana Slovenska]] – vznik v decembri 1992, zánik v auguste 1993
* [[Občianska spoločenská aktivita]] (OSA) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993
* [[Organizácia nezávislých Rumunov]] (ONR) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993
* [[Politická strana žien a matiek Česko-Slovenska]] – vznik v marci 1991, zánik vo februári 1993
* [[Republikáni]] – vznik v marci 1992, zánik vo februári 1993
* [[Republikánska únia]] – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Rómska občianska iniciatíva v Česko-Slovensku]] – vznik vo februári 1990, zánik vo februári 1993
* [[Slovenské národnodemokratické hnutie]] (SNDH) – vznik v novembri 1990, zánik v januári 1995
* [[Strana česko-slovenských podnikateľov, živnostníkov a roľníkov]] – vznik v máji 1992, zánik vo februári 1993
* [[Strana demokratických socialistov]] (SDS) – vznik vo februári 1990, zánik v júni 1992 
* [[Strana európskeho domu]] (SED) – vznik v apríli 1990, zánik vo februári 1993
* [[Strana národného zjednotenia Slovákov]] – vznik v máji 1991, zánik v apríli 1992
* [[Strana nezávislých demokratov]] (SND) – vznik vo februári 1990, zánik v júli 1992
* [[Strana republikánskej a národnodemokratickej jednoty]] – vznik v apríli 1991, zánik vo februári 1993
* [[Strana zdravotne postihnutých]] (SZP) – vznik vo februári 1992, zánik vo februári 1993
* [[Strana zelených (1990 – 1993)|Strana zelených]] (SZ) – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Verejnosť proti násiliu]] (neskôr [[Občianska demokratická únia – Verejnosť proti násiliu]], neskôr [[Občianska demokratická únia]]) – vznik v novembri 1989, zánik rozpustením v novembri 1992
* [[Všeľudová demokratická strana]] – vznik vo februári 1990, zánik vo februári 1993
* [[Združenie pre republiku – Republikánska strana Česko-Slovenska]] – vznik v marci 1990, zánik vo februári 1993
* [[Zelená liga]] – vznik v máji 1993, zánik v októbri 1993
* [[Zväz komunistov Slovenska]] – vznik 1991, zánik 1992 zlúčením s [[KSS ’91]] na [[Komunistická strana Slovenska|KSS]]

==== Zánik 1996 – 2000 ====
* [[Demokratická únia]] (DÚ) – vznik v marci 1995 zlúčením DEÚS a NDS, zánik zlúčením s SDKÚ v auguste 2000
* [[Demokratická únia Slovenska (1994)]] (DEÚS) – vznik v apríli 1994 zlúčením ADS a APR, zánik v septembri 2000 zlúčením s NDS a premenou na Demokratickú úniu
* [[Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky]] – vznik v októbri 1990, zánik v novembri 1997 zlúčením s [[Roľnícka strana Slovenska|RSS]] do [[Nová agrárna strana|NAS]]
* [[Kresťanská sociálna únia]] (KSÚ) (predtým „Slovenské kresťanskodemokratické hnutie“) – vznik odštiepením z [[KDH]] v marci 1992, zánik v júni 1998 zlúčením s [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]

* [[Maďarská občianska strana]] – zánik v júni 1998 zlúčením s [[MKDH]] a [[Spolužitie|Spolužitím]] na [[SMK]]
* [[Nová agrárna strana]] (NAS) – zánik v júli 1998 zlúčením s HZDS
* [[Roľnícka strana Slovenska]] – zánik v novembri 1997 zlúčením s [[Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky|HP SR]] do [[Nová agrárna strana|NAS]]
* [[Spolužitie]] – vznik v marci 1990, zánik v júni 1998 zlúčením s [[MKDH]] a [[MOS]] na [[SMK]]

==== Zánik 2001 – 2005 ====
* [[Aktívne ženy – OS Slovenska]] (AŽ-OS) – vznik v júli 2002, zánik v októbri 2005
* [[Aliancia demokratických žien]] (ADŽ) – vznik v júni 2002, zánik v októbri 2005
* [[Bratislavská občianska strana]] (BOS) – vznik v septembri 1998, zánik v októbri 2005
* [[Československí demokrati]] (ČSD) – vznik v júni 1994, zánik v októbri 2005
* [[Demokratická aliancia Rómov v SR]] (DAR) – vznik v októbri 1995, zánik v októbri 2005
* [[Demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike]] (DHR) – vznik v apríli 1993, zánik v októbri 2005
* [[Hnutie ľudí s najnižšou životnou úrovňou]] (HĽNŽÚ) – vznik v januári 1994, zánik v októbri 2005
* [[Hnutie olaských Rómov Slovenska]] (HORS) – vznik v apríli 2000, zánik v októbri 2005
* [[Hnutie Sattech]] (HS) – vznik v decembri 1995, zánik v októbri 2005
* [[Hnutie sociálnych istôt občanov]] (HSOI) – vznik v júli 1998, zánik v októbri 2005
* [[Hnutie tretej cesty]] (HTC) – vznik v júli 1998, zánik v októbri 2005
* [[Hnutie za oslobodenie Slovenska]] (HzOS) – vznik v septembri 1990, zánik v júni 2004
* [[Hnutie za slobodu prejavu]] (HZSP) – vznik v máji 1991, zánik v októbri 2005
* [[Iniciatíva za občiansku spoločnosť]] (IOS) – vznik v septembri 2001, zánik v októbri 2005
* [[Jednota slovenskej ľavice]] (JSĽ) – vznik v marci 2002, zánik v máji 2002
* [[Jednotná strana pracujúcich Slovenska]] (JSP) – vznik v marci 1997, zánik v januári 2002
* [[Koalícia Čechov a Slovákov]] (KČaS) – vznik v júni 2002, zánik v októbri 2005
* [[Košická občianska strana]] (KOS) – vznik v januári 1997, zánik vo februári 2003
* [[Kresťanská socialistická strana Slovenska]] (KSOSS) – vznik v máji 2005, zánik v októbri 2005

* [[Pravá Slovenská národná strana]] – zánik v apríli 2005 zlúčením s SNS
* [[Slovenská demokratická koalícia]] – rozpad vo februári 2003 na [[KDH]], [[SDKÚ]], [[OKS]], [[SDSS]] a [[Strana zelených (Slovensko)|Stranu zelených na Slovensku]]
* [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]] (SDA) – zánik [[31. december|31. decembra]] [[2005]] zlúčením so [[SMER]]om
* [[Sociálnodemokratická strana Slovenska]] (SDSS) – zlúčila sa so [[SMER]]om [[31. december|31. decembra]] [[2005]] 
* [[Strana demokratickej ľavice (1990)|Strana demokratickej ľavice]] (SDĽ) – zánik [[31. december|31. decembra]] [[2005]] zlúčením so [[SMER]]om  
* [[Strana občianskeho porozumenia]] (SOP) – zánik v roku 2003 zlúčením so [[SMER]]om

==== Zánik 2006 – 2010 ====
* [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]] ([[Demokratická strana (1989 – 2006)|DS]]) – zánik vo februári 2006 zlúčením s [[SDKÚ]]
* [[Hnutie Vpred]] (VPRED) – vznik v máji 2005, zánik v júli 2007

* [[Slovenská pospolitosť – národná strana]] ([[SP-NS]]) – vznik v roku 2005, zánik zrušením na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v marci 2006

==== Zánik 2011 – 2015 ====
* [[Konzervatívni demokrati Slovenska]] (KDS) – vznik v júli 2008, zánik v decembri 2014
* [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko]] (ĽS-HZDS) – vznik v apríli 1991, zánik v januári 2014

==== Zánik 2016 – 2020 ====
* [[EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA]] (starší názov [[NÁDEJ]]) – vznik v marci 2006, zánik v októbri 2019 dobrovoľným zrušením bez likvidácie&lt;ref&gt;EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153171 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-10-31 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;
* [[Hnutie za demokratické Slovensko]] (HZDS) (predtým &quot;Nezávislá občianska strana nezamestnaných&quot;, resp. &quot;Slovenská moderná spoločnosť&quot; – vznik v  auguste 2001, zánik v novembri 2017
* [[IDEA]] (IDEA) (predtým &quot;Aliancia nového občana&quot;, &quot;STRANA SLOBODNÉ SLOVO- NORY MOJSEJOVEJ&quot;, resp. &quot;OBČANIA&quot;) – vznik v máji 2001, zánik v novembri 2017
* [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]] (JS) (predtým &quot;Strana rómskej koalície v Slovenskej republike&quot;) – vznik v auguste 2000, zánik v októbri 2018 vstupom do likvidácie podľa § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z.
* [[Kresťanskí demokrati]] (predtým „Občania Slovenska“) – vznik v septembri 2014, zánik v apríli 2018
* [[NOVÁ DEMOKRACIA]] (ND) – vznik v januári 2009, zánik v máji 2016
* [[Občianski liberáli]] – zánik v októbri 2020 vstupom do likvidácie v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. &lt;ref&gt;Občianski liberáli – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153129 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-10-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ]] (PaS) – vznik v septembri 2011, zánik v novembri 2017
* [[Robíme to pre deti – SF]] (v rokoch 2004{{--}}2011 [[Slobodné fórum]] (SF)) – vznik v januári 2004, zánik v júli 2016
* [[Strana patriotov]] (PATRIOTI) – zánik v marci 2018 vstupom do likvidácie v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153193 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt;
* [[Strana TIP]] (TIP) – vznik v novembri 2013, zánik v máji 2016
* [[Strana zdravotne a sociálne znevýhodnených občanov]] (predtým &quot;Kresťanská ľudová strana, skratka KĽS, resp. ZVON&quot; – zánik v januári 2018 vstupom do likvidácie  v zmysle § 30 ods. 8 zákona č. 85/2005 Z. z. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153165 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum prístupu = 2019-11-13 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;
* [[Združenie robotníkov Slovenska]] (ZRS) – vznik v apríli 1994, zánik v novembri 2017
* [[Zelená vlna (strana)|Zelená vlna]] – vznik v októbri 2009, zánik v novembri 2017
* [[Zelení-Strana národnej prosperity]] (predtým &quot;Strana národnej prosperity&quot;, skratka SNP) (Z-SNP) – vznik v marci 1990, zánik v novembri 2017

==== Zánik po roku 2020 ====
* [[Demokratická strana (2006)|Demokratická strana]] – vznik v auguste 2006, zánik v apríli 2024 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Demokratická strana - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153172 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2024-04-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[DOBRÁ VOĽBA (DV)]] – vznik v októbri 2019, zánik v októbri 2023 zlúčením s inou politickou stranou ([[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]])&lt;ref&gt;DOBRÁ VOĽBA (DV). In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224263 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-10-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Dobrá voľba sa spojila so stranou Hlas-SD | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/dobra-volba-sa-spojila-so-stranou-hlas/720482-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-10 | dátum prístupu = 2023-10-07}}&lt;/ref&gt;
* [[DOMA DOBRE]] (predtým [[AGRÁRNA STRANA VIDIEKA]]) – vznik v novembri 2003, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;DOMA DOBRE – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153126 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[MÁME TOHO DOSŤ !]] – vznik v októbri 2019, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;MÁME TOHO DOSŤ ! – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=224448 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[MODRÍ – ES]] – vznik v máji 2023, zánik vo februári 2025 vyhlásením konkurzu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = MODRÍ - ES - v konkurze | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228462 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[MOST – HÍD]] – vznik v júli 2009, zánik v septembri 2021
* [[MOST – HÍD 2023]] (predtým [[Strana regiónov Slovenska]], [[Strana živnostníkov Slovenska]], [[Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség]]) – vznik v júni 2004, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = MOST - HÍD 2023 - v likvidácii | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152949 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[NAJ – Nezávislosť a Jednota]] – vznik v júni 2017, zánik v júni 2021 dobrovoľným zrušením bez likvidácie&lt;ref&gt;NAJ - Nezávislosť a Jednota. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=217588 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2021-09-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[PRIAMA DEMOKRACIA]] (predtým [[LIGA, občiansko-liberálna strana]], [[Nová alternatíva Slovenska, občiansko-liberálna strana]]) – vznik v decembri 2008, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;PRIAMA DEMOKRACIA – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153178 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[PRINCÍP]] (predtým [[Strana Rómskej únie na Slovensku]], [[Šport do Košíc a na Východ]], [[MORÁLNY PRINCÍP SLOVENSKA]]) – vznik v novembri 2010, zánik v decembri 2024 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = PRINCÍP - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=159184 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Rómska iniciatíva Slovenska]] (predtým [[Rómska inteligencia za spolunažívanie v Slovenskej republike]]) – vznik v októbri 1996, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;Rómska iniciatíva Slovenska – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153075 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[SLOVENSKÁ INICIATÍVA MENŠÍN]] – vznik v júni 2022, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = SLOVENSKÁ INICIATÍVA MENŠÍN - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228349 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA]] (predtým [[SIEŤ]]) – vznik v júni 2014, zánik v decembri 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA - v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=208603 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-01-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Slovenská liga (politická strana)|Slovenská liga]] (predtým [[Socialisti]], [[Strana občianskej solidarity]], [[NOVÝ PARLAMENT]]) – vznik vo februári 2005, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;Slovenská liga – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153130 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku]] (predtym [[Slovenská ľudová strana]], [[SĽS – Slovensky ľudový blok]]) – vznik v apríli 1990, zánik v júli 2024 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=152991 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[SLOVENSKO DO TOHO !]] (predtým  [[Koalícia občanov Slovenska]], [[Hnutie O2H]], [[Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia]]) – vznik v júni 2012, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;SLOVENSKO DO TOHO ! – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=202652 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Slovenský PATRIOT]] (predtým [[Reálna Národná Strana – PATRIOT]]) – vznik vo februári 2021, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Slovenský PATRIOT - v likvidácii | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=228223 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-07 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja]] (predtým &quot;[[Maďarské kresťanskodemokratické hnutie – Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom|Maďarské kresťanskodemokratické hnutie]]&quot; (MKDH-MKDM) a &quot;Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja&quot; (SMK-MKP) – vznik v marci 1990, zánik v septembri 2021
* [[Strana mladých ľudí]] (predtým [[Ľudová únia]], [[Liberálna strana]]) – vznik v marci 2003, zánik v októbri 2021 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;Strana mladých ľudí – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153124 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2021-10-27 | dátum prístupu = 2021-11-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Strana práce (1991)|Strana práce]] – vznik v auguste 1991, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;Strana práce – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153020 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Strana tolerancie a spolunažívania]] (STS) – vznik v novembri 2003, zánik v septembri 2021
* [[Strana zelených (Slovensko)|Strana zelených]] (predtým [[Strana zelených na Slovensku]]) – vznik v októbri 1991, zánik v marci 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;Strana zelených – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153030 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-03-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Strana zelených Slovenska]] (predtým [[Strana zelenej alternatívy]]) – vznik vo auguste 2006, zánik v januári 2022 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;Strana zelených Slovenska – v likvidácii. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=153173 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie = 2022-01-19 | dátum prístupu = 2022-01-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[ŠANCA]] – vznik v marci 2015, zánik v decembri 2024 zlúčením so stranou [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = ŠANCA | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=210950 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mimoparlamentné strany Šanca a Demokrati sa zlúčia | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/698296-mimoparlamentne-strany-sanca-a-demokrati-sa-zlucia/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-03 | dátum prístupu = 2025-01-24 }}&lt;/ref&gt;
* [[VLASŤ]] (predtým &quot;DNES&quot;, &quot;Občianska strana DNES&quot; a &quot;Strana občianskej ľavice&quot;, skratka SOĽ) – vznik v novembri 2011, zánik v apríli 2021 vyhlásením konkurzu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Register politických strán a politických hnutí Slovenskej republiky | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=201625 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2021-10-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[ZDRAVÝ ROZUM]] (predtým [[7 STATOČNÝCH REGIONÁLNA STRANA SLOVENSKA]], [[CESTA Strana vlastencov a odborníkov]], [[7 STATOČNÝCH je CESTA]]) – vznik v apríli 2013, zánik vo februári 2026 vstupom do likvidácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = ZDRAVÝ ROZUM - v likvidácii | titul = Register politických strán a politických hnutí SR | url = https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany/detail?id_spolok=205558 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Zaniknuté de facto (premenovaním) ===
''Zoznam je úplný'' 
* [[Aliancia nového občana]] ([[ANO]]) – premenovanie v roku 2011 na [[STRANA SLOBODNÉ SLOVO – NORY MOJSEJOVEJ]]
* [[Liga (strana)|LIGA, občiansko-liberálna strana]] – zánik v roku 2011 premenovaním na [[PRIAMA DEMOKRACIA|Nová alternatíva Slovenska, občiansko-liberálna strana]]
* [[Ľudová strana (Slovensko)|Ľudová strana]] (ĽS) – vznik v marci 1995, zánik v júni 2017 premenovaním na [[Ľudová strana Pevnosť Slovensko]]
* [[Maďarské kresťanskodemokratické hnutie]] – zánik v máji 1998 zlúčením s [[MOS]] a [[Spolužitie|Spolužitím]] premenovaním na [[SMK]]
* [[NÁDEJ (politická strana)|NÁDEJ]] – vznik v marci 2006, zánik v auguste 2009 premenovaním na [[EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA]]
* [[Občianska strana DNES]] (OS DNES) – zánik 21. septembra 2013 po dohode o spolupráci s časťou členov SDĽ premenovaním na Strana občianskej ľavice – SOĽ) 
* [[SLOBODA (strana)|SLOBODA]] – zánik vo februári 2014 premenovaním na [[VZDOR – strana práce]]
* [[Slovenská národná jednota]] (SNJ) – premenovanie v roku 2014 na [[Kresťanská SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA]]
* [[Strana občianskej solidarity]] (SOS) – premenovanie v roku 2011 na [[Slovenská liga|NOVÝ PARLAMENT]]
* [[Strana rómskej koalície v Slovenskej republike]] (SRK) – názov strany [[JEDNOTNÉ SLOVENSKO]] v rokoch 2001{{--}}2006
* [[Strana Rómskej únie na Slovensku]] (SRÚS) – premenovanie v roku 2016 na [[MORÁLNY PRINCÍP SLOVENSKA|Šport do Košíc a na Východ]]
* [[STRANA SLOBODNÉ SLOVO – NORY MOJSEJOVEJ]] – premenovanie v roku 2013 na [[IDEA]]
* [[Strana slovenskej obrody]] (SSO) – vznik 1948, zánik 1989 zmenou názvu na [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]]
* [[Strana živnostníkov Slovenska]] (SŽS) – premenovanie v roku 2013 na [[Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség]]
* [[Zjednotená Slovenská národná strana]] (ZSNS) – zánik v januári 2013 premenovaním na [[DEMOKRATICKÁ OBČIANSKA STRANA]]

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Politická strana]]
* [[Politické hnutie]]
* [[Politický vývoj Slovenska od roku 1989]]
* [[Politika]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Political parties in Slovakia|štítok=Politické strany a politické hnutia na Slovensku}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.minv.sk/?psph-uvod Politické strany a politické hnutia] – Ministerstvo vnútra SR
* [https://rez.vs.minv.sk/PolitickeStrany Register politických strán a politických hnutí]

{{Politické strany na Slovensku}}

[[Kategória:Slovenské zoznamy|Politické strany]]
[[Kategória:Zoznamy v politike Slovenska|Politické strany a hnutia na Slovensku]]
[[Kategória:Politické strany na Slovensku| ]]</text>
      <sha1>8tioppwhrf4xq40vz35l7xx6xlg257l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1504 Lappeenranta</title>
    <ns>0</ns>
    <id>53920</id>
    <revision>
      <id>8213539</id>
      <parentid>7799091</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:56:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213539</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1345" sha1="ibmckcuwkrfw738jmy0mdqxxrxrdwja" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 1504 Lappeenranta |
  Absolútna veľkosť     = 11,88 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 16 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[23. marec]] [[1939]] |
  Označenie             = 1939 FM |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1553493 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,0269006 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 11,0461308° |
  Dĺžka výstupného uzla = 94,4492429° |
  Argument perihélia    = 51,0482604° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''1504 Lappeenranta''' je [[planétka]] s priemerom približne 16 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[23. marec|23. marca]] [[1939]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0001504}}
[[Kategória:Planétky 1501 – 1750]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1939]]</text>
      <sha1>ibmckcuwkrfw738jmy0mdqxxrxrdwja</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1507 Vaasa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>53924</id>
    <revision>
      <id>8213540</id>
      <parentid>7799094</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:56:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213540</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1343" sha1="pe6q1juchwyqs7gzapala9lge4vp9hz" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 1507 Vaasa |
  Absolútna veľkosť     = 12,90 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 35 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[12. september]] [[1939]] |
  Označenie             = 1939 RD |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,2443175 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 1,7617899 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 9,2387820° |
  Dĺžka výstupného uzla = 292,5574067° |
  Argument perihélia    = 49,7865743° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''1507 Vaasa''' je [[planétka]] s priemerom približne 35 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[12. september|12. septembra]] [[1939]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0001507}}
[[Kategória:Planétky 1501 – 1750]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1939]]</text>
      <sha1>pe6q1juchwyqs7gzapala9lge4vp9hz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1522 Kokkola</title>
    <ns>0</ns>
    <id>53941</id>
    <revision>
      <id>8213541</id>
      <parentid>7799109</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:56:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213541</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1343" sha1="jz77hr3crq1k3djdg0bofye10aomtjm" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 1522 Kokkola |
  Absolútna veľkosť     = 12,43 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 43 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[18. november]] [[1938]] |
  Označenie             = 1938 WO |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0717224 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,1979721 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 5,3568277° |
  Dĺžka výstupného uzla = 60,2499864° |
  Argument perihélia    = 29,5327210° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''1522 Kokkola''' je [[planétka]] s priemerom približne 43 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[18. november|18. novembra]] [[1938]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0001522}}
[[Kategória:Planétky 1501 – 1750]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1938]]</text>
      <sha1>jz77hr3crq1k3djdg0bofye10aomtjm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1540 Kevola</title>
    <ns>0</ns>
    <id>53959</id>
    <revision>
      <id>8213542</id>
      <parentid>7799127</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:56:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213542</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1565" sha1="mklp23d148xvzyjft17bvdl77y2523e" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 1540 Kevola |
  Obrázok               = 001540-asteroid shape model (1540) Kevola.png |
  Popis obrázka         = 3D model planétky, aproximácia inverziou [[svetelná krivka|svetelných krivek]] |
  Absolútna veľkosť     = 10,80 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 47 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[16. november]] [[1938]] |
  Označenie             = 1938 WK |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0798023 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,6227297 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 11,9803122° |
  Dĺžka výstupného uzla = 52,5769390° |
  Argument perihélia    = 110,4873570° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''1540 Kevola''' je [[planétka]] s priemerom približne 47 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[16. november|16. novembra]] [[1938]].

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0001540}}
[[Kategória:Planétky 1501 – 1750]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1938]]</text>
      <sha1>mklp23d148xvzyjft17bvdl77y2523e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1544 Vinterhansenia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>53963</id>
    <revision>
      <id>8213543</id>
      <parentid>7799131</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:57:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213543</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1358" sha1="qklo67lhbekiy59h3q0t3waybggl1hu" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 1544 Vinterhansenia |
  Absolútna veľkosť     = 11,70 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 24 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[15. október]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 UK |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1046289 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,1250486 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 3,3374690° |
  Dĺžka výstupného uzla = 59,6027506° |
  Argument perihélia    = 355,3043923° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''1544 Vinterhansenia''' je [[planétka]] s priemerom približne 24 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[15. október|15. októbra]] [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0001544}}
[[Kategória:Planétky 1501 – 1750]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>qklo67lhbekiy59h3q0t3waybggl1hu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1545 Thernoe</title>
    <ns>0</ns>
    <id>53964</id>
    <revision>
      <id>8213544</id>
      <parentid>7799132</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:57:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213544</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1567" sha1="q6agd1tnsez9tcat0pudtdgd48e2gm7" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 1545 Thernoe |
  Obrázok               = 001545-asteroid shape model (1545) Thernöe.png |
  Popis obrázka         = 3D model planétky, aproximácia inverziou [[svetelná krivka|svetelných krivek]] |
  Absolútna veľkosť     = 11,80 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 21 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[15. október]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 UW |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,2425616 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,0959416 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 2,9551895° |
  Dĺžka výstupného uzla = 52,2769933° |
  Argument perihélia    = 87,2082497° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''1545 Thernoe''' je [[planétka]] s priemerom približne 21 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[15. október|15. októbra]] [[1941]].

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0001545}}
[[Kategória:Planétky 1501 – 1750]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>q6agd1tnsez9tcat0pudtdgd48e2gm7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1558 Jarnefelt</title>
    <ns>0</ns>
    <id>53981</id>
    <revision>
      <id>8213545</id>
      <parentid>7799145</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:57:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213545</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1336" sha1="p078e3wmqupegdk3u1gr4txfnwe7fos" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 1558 Jarnefelt |
  Absolútna veľkosť     = 10,20 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 68 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[20. január]] [[1942]] |
  Označenie             = 1942 BD |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0560966 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 3,0379272 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 10,5064899° |
  Dĺžka výstupného uzla = 110,7372875° |
  Argument perihélia    = 284,8432682° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''1558 Jarnefelt''' je [[planétka]] s priemerom približne 68 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[20. január]]a [[1942]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0001558}}
[[Kategória:Planétky 1501 – 1750]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1942]]</text>
      <sha1>p078e3wmqupegdk3u1gr4txfnwe7fos</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1559 Kustaanheimo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>53982</id>
    <revision>
      <id>8213546</id>
      <parentid>7799146</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:58:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213546</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1528" sha1="olcppeanuzcuvcoqzkdvlgpa4swult9" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 1559 Kustaanheimo |
  Obrázok               = 1559Kustaanheimo (Lightcurve Inversion).png |
  Popis obrázka         = 3D model planétky, aproximácia inverziou [[svetelná krivka|svetelných krivek]] |
  Absolútna veľkosť     = 11,90 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 55 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[20. január]] [[1942]] |
  Označenie             = 1942 BF |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1362432 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,0645478 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 3,1997266° |
  Dĺžka výstupného uzla = 327,8598711° |
  Argument perihélia    = 215,4560862° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''1559 Kustaanheimo''' je [[planétka]] s priemerom približne 55 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[20. január]]a [[1942]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0001559}}
[[Kategória:Planétky 1501 – 1750]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1942]]</text>
      <sha1>olcppeanuzcuvcoqzkdvlgpa4swult9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1679 Nevanlinna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>54120</id>
    <revision>
      <id>8213548</id>
      <parentid>7799266</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:58:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213548</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1344" sha1="h71s7326knz08c6zhmxpzdnnet0u9v1" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 1679 Nevanlinna |
  Absolútna veľkosť     = 10,60 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 101 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[18. marec]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 FR |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1376180 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,6985890 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 17,9925320° |
  Dĺžka výstupného uzla = 177,5793615° |
  Argument perihélia    = 89,4797333° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''1679 Nevanlinna''' je [[planétka]] s priemerom približne 101 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[18. marec|18. marca]] [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0001679}}
[[Kategória:Planétky 1501 – 1750]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>h71s7326knz08c6zhmxpzdnnet0u9v1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1680 Per Brahe</title>
    <ns>0</ns>
    <id>54121</id>
    <revision>
      <id>8213549</id>
      <parentid>7799267</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:58:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213549</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1336" sha1="lp75lhvd1b3nft3qx2mokoyolfxfkhj" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 1680 Per Brahe |
  Absolútna veľkosť     = 11,20 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 16 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[12. február]] [[1942]] |
  Označenie             = 1942 CH |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1842642 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,2219831 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 4,2639332° |
  Dĺžka výstupného uzla = 83,1155378° |
  Argument perihélia    = 157,0695144° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''1680 Per Brahe''' je [[planétka]] s priemerom približne 16 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[12. február]]a [[1942]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0001680}}
[[Kategória:Planétky 1501 – 1750]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1942]]</text>
      <sha1>lp75lhvd1b3nft3qx2mokoyolfxfkhj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1695 Walbeck</title>
    <ns>0</ns>
    <id>54136</id>
    <revision>
      <id>8213550</id>
      <parentid>7799282</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:59:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213550</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1346" sha1="09uishj5o0q3akr38cqu5jfzjxdm35u" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 1695 Walbeck |
  Absolútna veľkosť     = 12,40 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 21 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[15. október]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 UO |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,2897919 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 1,9778732 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 16,6406484° |
  Dĺžka výstupného uzla = 218,3039945° |
  Argument perihélia    = 138,9474366° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''1695 Walbeck''' je [[planétka]] s priemerom približne 21 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[15. október|15. októbra]] [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0001695}}
[[Kategória:Planétky 1501 – 1750]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>09uishj5o0q3akr38cqu5jfzjxdm35u</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Liisi Otermová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>54142</id>
    <revision>
      <id>8213523</id>
      <parentid>7467764</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:36:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <comment>prechýlenie</comment>
      <origin>8213523</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1383" sha1="3y0fcjl45jifv9am4wro7quwapa7ggi" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
   |Meno             = Liisi Otermová
   |Portrét          = 
   |Veľkosť obrázka  = 
   |Popis            = fínska astronómka
   |Dátum narodenia  = [[6. január]] [[1915]]
   |Miesto narodenia = [[Turku]], [[Fínsko]]
   |Dátum úmrtia     = {{dúv|2001|4|4|1915|1|6}}
   |Miesto úmrtia    = [[Turku]], [[Fínsko]]
   |Podpis           =
 }}
'''Liisi Otermová''' ({{vjz|fin|Liisi Oterma}}, [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]]: /ˈliːsi ˈotermɑ/; * [[6. január]] [[1915]], [[Turku]], [[Fínsko]] – † [[4. apríl]] [[2001]], tamže) bola fínska astronómka, prvá žena, ktorá získala titul PhD. v astronómii vo Fínsku.

Objavila, alebo sa podieľala na objave niekoľkých komét, vrátane periodickej kométy [[38P/Stephan-Oterma]] a [[39P/Oterma]] a niekoľko planétok.

Je po nej pomenovaná planétka [[1529 Oterma]].

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.helsinki.fi/akka-info/tiedenaiset/english/oterma.html Liisi Oterma]
{{Portál|Fínsko|Fínsky|Astronómia|Astronomický|Ľudia|Biografický}}


{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Otermová, Liisi}}
[[Kategória:Fínski astronómovia]]
[[Kategória:Objavitelia planétok]]
[[Kategória:Objavitelia asteroidov]]
[[Kategória:Objavitelia komét]]
[[Kategória:Ženy v astronómii]]
[[Kategória:Osobnosti z Turku]]</text>
      <sha1>3y0fcjl45jifv9am4wro7quwapa7ggi</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213524</id>
      <parentid>8213523</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:36:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Vasiľ premiestnil stránku [[Liisi Oterma]] na [[Liisi Otermová]]: prechyľovanie</comment>
      <origin>8213523</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1383" sha1="3y0fcjl45jifv9am4wro7quwapa7ggi" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
   |Meno             = Liisi Otermová
   |Portrét          = 
   |Veľkosť obrázka  = 
   |Popis            = fínska astronómka
   |Dátum narodenia  = [[6. január]] [[1915]]
   |Miesto narodenia = [[Turku]], [[Fínsko]]
   |Dátum úmrtia     = {{dúv|2001|4|4|1915|1|6}}
   |Miesto úmrtia    = [[Turku]], [[Fínsko]]
   |Podpis           =
 }}
'''Liisi Otermová''' ({{vjz|fin|Liisi Oterma}}, [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]]: /ˈliːsi ˈotermɑ/; * [[6. január]] [[1915]], [[Turku]], [[Fínsko]] – † [[4. apríl]] [[2001]], tamže) bola fínska astronómka, prvá žena, ktorá získala titul PhD. v astronómii vo Fínsku.

Objavila, alebo sa podieľala na objave niekoľkých komét, vrátane periodickej kométy [[38P/Stephan-Oterma]] a [[39P/Oterma]] a niekoľko planétok.

Je po nej pomenovaná planétka [[1529 Oterma]].

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.helsinki.fi/akka-info/tiedenaiset/english/oterma.html Liisi Oterma]
{{Portál|Fínsko|Fínsky|Astronómia|Astronomický|Ľudia|Biografický}}


{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Otermová, Liisi}}
[[Kategória:Fínski astronómovia]]
[[Kategória:Objavitelia planétok]]
[[Kategória:Objavitelia asteroidov]]
[[Kategória:Objavitelia komét]]
[[Kategória:Ženy v astronómii]]
[[Kategória:Osobnosti z Turku]]</text>
      <sha1>3y0fcjl45jifv9am4wro7quwapa7ggi</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213619</id>
      <parentid>8213524</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:02:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>Upravený infobox, pridané wikilinky, odstránená nadbytočná šablóna Portál, malá úprava textu</comment>
      <origin>8213619</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2278" sha1="j9z01ur4rdkgjavtqhx2vfdpqndx956" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Liisi Otermová
 | Rodné meno         = Liisi Oterma
 | Popis osoby        = fínska astronómka
 | Portrét            = Liisi Oterma.jpg
 | Veľkosť portrétu   = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;
 | Popis portrétu     = Liisi Otermová pred rokom 1966
 | Dátum narodenia    = {{dn|1915|01|06}}
 | Miesto narodenia   = [[Turku]], [[Fínske veľkovojvodstvo]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|2001|04|04|1915|01|06}}
 | Miesto úmrtia      = [[Turku]], [[Fínsko]]
 | Dátum pochovania   = 
 | Miesto pochovania  = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Pseudonym          = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- RRRR{{--}}RRRR --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Partner            = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = Signature of Liisi Oterma.png
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Astronómia
 | Portál2            = Fínsko
 | Portál3            = 
}}

'''Liisi Otermová''' ({{vjz|fin|Liisi Oterma}}, [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]]: /ˈliːsi ˈotermɑ/; * [[6. január]] [[1915]], [[Turku]], [[Fínsko]] – † [[4. apríl]] [[2001]], tamže) bola fínska [[Astronómia|astronómka]], prvá žena, ktorá získala titul [[Doktor (PhD.)|PhD.]] v astronómii vo Fínsku.

Objavila, alebo sa podieľala na objave niekoľkých [[Kométa|komét]] a [[Planétka|planétok]], vrátane periodických komét [[38P/Stephan-Oterma]], [[139P/Vaisala-Oterma]] a [[39P/Oterma]].

Je po nej pomenovaná planétka [[1529 Oterma]].

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.helsinki.fi/akka-info/tiedenaiset/english/oterma.html Liisi Oterma]

{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Otermová, Liisi}}
[[Kategória:Fínski astronómovia]]
[[Kategória:Objavitelia planétok]]
[[Kategória:Objavitelia asteroidov]]
[[Kategória:Objavitelia komét]]
[[Kategória:Ženy v astronómii]]
[[Kategória:Osobnosti z Turku]]</text>
      <sha1>j9z01ur4rdkgjavtqhx2vfdpqndx956</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1705 Tapio</title>
    <ns>0</ns>
    <id>54149</id>
    <revision>
      <id>8213551</id>
      <parentid>7799292</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:59:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213551</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1345" sha1="fqe8agzvl5l97kggsl8chmowjrba80c" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 1705 Tapio |
  Absolútna veľkosť     = 12,80 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 11 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[26. september]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 SL1 |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,2451408 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 1,7357215 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 7,6936406° |
  Dĺžka výstupného uzla = 188,2536684° |
  Argument perihélia    = 155,6823784° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''1705 Tapio''' je [[planétka]] s priemerom približne 11 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[26. september|26. septembra]] [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0001705}}
[[Kategória:Planétky 1501 – 1750]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>fqe8agzvl5l97kggsl8chmowjrba80c</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1758 Naantali</title>
    <ns>0</ns>
    <id>54214</id>
    <revision>
      <id>8213552</id>
      <parentid>7799345</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:59:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213552</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1336" sha1="54h3rkrjvrwt0m10djghh55dshtyub0" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 1758 Naantali |
  Absolútna veľkosť     = 10,90 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 28 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[18. február]] [[1942]] |
  Označenie             = 1942 DK |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0311932 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,9125487 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 10,8397945° |
  Dĺžka výstupného uzla = 113,5529445° |
  Argument perihélia    = 121,7982980° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''1758 Naantali''' je [[planétka]] s priemerom približne 28 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[18. február]]a [[1942]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0001758}}
[[Kategória:Planétky 1751 – 2000]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1942]]</text>
      <sha1>54h3rkrjvrwt0m10djghh55dshtyub0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1882 Rauma</title>
    <ns>0</ns>
    <id>54446</id>
    <revision>
      <id>8213553</id>
      <parentid>7799469</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:00:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213553</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1341" sha1="iy8sm21zb3pm2x4olb30gjf0g6u1ung" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 1882 Rauma |
  Absolútna veľkosť     = 11,10 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 23 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[15. október]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 UJ |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0919270 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,7319408 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 9,4883998° |
  Dĺžka výstupného uzla = 201,1913157° |
  Argument perihélia    = 127,4186796° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''1882 Rauma''' je [[planétka]] s priemerom približne 23 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[15. október|15. októbra]] [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0001882}}
[[Kategória:Planétky 1751 – 2000]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>iy8sm21zb3pm2x4olb30gjf0g6u1ung</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2064 Thomsen</title>
    <ns>0</ns>
    <id>54649</id>
    <revision>
      <id>8213554</id>
      <parentid>7799681</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:00:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213554</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1566" sha1="10602yady9kqwdnqb6k4x4u4pnq234m" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2064 Thomsen |
  Obrázok               = 002064-asteroid shape model (2064) Thomsen.png |
  Popis obrázka         = 3D model planétky, aproximácia inverziou [[svetelná krivka|svetelných krivek]] |
  Absolútna veľkosť     = 13,10 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 42 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[8. september]] [[1942]] |
  Označenie             = 1942 RQ |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,3294711 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 1,4605620 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 5,6946259° |
  Dĺžka výstupného uzla = 301,7807013° |
  Argument perihélia    = 2,0768525° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2064 Thomsen''' je [[planétka]] s priemerom približne 42 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[8. september|8. septembra]] [[1942]].

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002064}}
[[Kategória:Planétky 2001 – 2250]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1942]]</text>
      <sha1>10602yady9kqwdnqb6k4x4u4pnq234m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2107 Ilmari</title>
    <ns>0</ns>
    <id>54695</id>
    <revision>
      <id>8213555</id>
      <parentid>7799724</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:00:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213555</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1343" sha1="q0uqft8v37m88y06wmrjmsirlgm95nn" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2107 Ilmari |
  Absolútna veľkosť     = 11,40 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 17 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[12. november]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 VA |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0774666 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,4229389 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 8,8433496° |
  Dĺžka výstupného uzla = 221,0226634° |
  Argument perihélia    = 177,3021154° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2107 Ilmari''' je [[planétka]] s priemerom približne 17 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[12. november|12. novembra]] [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002107}}
[[Kategória:Planétky 2001 – 2250]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>q0uqft8v37m88y06wmrjmsirlgm95nn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2159 Kukkamaki</title>
    <ns>0</ns>
    <id>54747</id>
    <revision>
      <id>8213556</id>
      <parentid>7799776</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:00:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213556</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1349" sha1="3sr159x774oqt8nasnzkkf2k6d8gf9e" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2159 Kukkamaki |
  Absolútna veľkosť     = 12,07 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 51 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[16. október]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 UX |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0407740 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,3802232 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 3,2790445° |
  Dĺžka výstupného uzla = 351,0268182° |
  Argument perihélia    = 125,9347388° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2159 Kukkamaki''' je [[planétka]] s priemerom približne 51 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[16. október|16. októbra]] [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002159}}
[[Kategória:Planétky 2001 – 2250]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>3sr159x774oqt8nasnzkkf2k6d8gf9e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2195 Tengstrom</title>
    <ns>0</ns>
    <id>54786</id>
    <revision>
      <id>8213558</id>
      <parentid>7799812</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:01:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213558</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1353" sha1="9sknz9uh43inbf7po9peruo1cgotzbv" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2195 Tengstrom |
  Absolútna veľkosť     = 12,60 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 40 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[27. september]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 SP1 |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1052100 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 1,9887831 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 4,5760095° |
  Dĺžka výstupného uzla = 100,5890007° |
  Argument perihélia    = 294,8091134° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2195 Tengstrom''' je [[planétka]] s priemerom približne 40 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[27. september|27. septembra]] [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002195}}
[[Kategória:Planétky 2001 – 2250]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>9sknz9uh43inbf7po9peruo1cgotzbv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2268 Szmytowna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>54861</id>
    <revision>
      <id>8213559</id>
      <parentid>7799885</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:01:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213559</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1345" sha1="eaabppexfeghvtystwy4emhj2grywnm" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2268 Szmytowna |
  Absolútna veľkosť     = 11,40 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 70 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[6. november]] [[1942]] |
  Označenie             = 1942 VW |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1162333 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,5977657 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 3,3077804° |
  Dĺžka výstupného uzla = 89,4355887° |
  Argument perihélia    = 323,6174684° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2268 Szmytowna''' je [[planétka]] s priemerom približne 70 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[6. november|6. novembra]] [[1942]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002268}}
[[Kategória:Planétky 2251 – 2500]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1942]]</text>
      <sha1>eaabppexfeghvtystwy4emhj2grywnm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2291 Kevo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>54885</id>
    <revision>
      <id>8213560</id>
      <parentid>7799908</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:01:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213560</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1331" sha1="g2gksa8bdd70z61l81xij5ezghzz491" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2291 Kevo |
  Absolútna veľkosť     = 10,80 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 38 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[19. marec]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 FS |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0595720 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,8643017 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 24,4375500° |
  Dĺžka výstupného uzla = 169,3386310° |
  Argument perihélia    = 293,4337493° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2291 Kevo''' je [[planétka]] s priemerom približne 38 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[19. marec|19. marca]] [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002291}}
[[Kategória:Planétky 2251 – 2500]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>g2gksa8bdd70z61l81xij5ezghzz491</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2332 Kalm</title>
    <ns>0</ns>
    <id>54926</id>
    <revision>
      <id>8213561</id>
      <parentid>7799950</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:01:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213561</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1321" sha1="hnqrfm6kbf5055drehjte3voc3yqju2" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2332 Kalm |
  Absolútna veľkosť     = 10,60 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 34 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[4. apríl]] [[1940]] |
  Označenie             = 1940 GH |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0696810 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,8567335 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 14,5937905° |
  Dĺžka výstupného uzla = 61,2191699° |
  Argument perihélia    = 238,2287698° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2332 Kalm''' je [[planétka]] s priemerom približne 34 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[4. apríl]]a [[1940]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002332}}
[[Kategória:Planétky 2251 – 2500]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1940]]</text>
      <sha1>hnqrfm6kbf5055drehjte3voc3yqju2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2501 Lohja</title>
    <ns>0</ns>
    <id>55121</id>
    <revision>
      <id>8213562</id>
      <parentid>7800119</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:02:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213562</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1324" sha1="i90408enmss3e7lkx9ejmv7a8d0a0vl" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2501 Lohja |
  Absolútna veľkosť     = 12,08 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 51 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[14. apríl]] [[1942]] |
  Označenie             = 1942 GD |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1985089 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 1,9393447 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 3,3261596° |
  Dĺžka výstupného uzla = 11,0301171° |
  Argument perihélia    = 227,2748648° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2501 Lohja''' je [[planétka]] s priemerom približne 51 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[14. apríl]]a [[1942]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002501}}
[[Kategória:Planétky 2501 – 2750]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1942]]</text>
      <sha1>i90408enmss3e7lkx9ejmv7a8d0a0vl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2640 Hallstrom</title>
    <ns>0</ns>
    <id>55263</id>
    <revision>
      <id>8213563</id>
      <parentid>7800258</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:02:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213563</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1371" sha1="b8on9r6r1makk1hrklxfbks5wjdorch" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2640 Hallstrom |
  Absolútna veľkosť     = 13,00 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 33 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[18. marec]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 FN |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0880278 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,1864605 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 6,6556561° |
  Dĺžka výstupného uzla = 4,1090826° |
  Argument perihélia    = 189,8863809° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2640 Hallstrom''' je [[planétka]] s priemerom približne 33 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[18. marec|18. marca]] [[1941]].

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002640}}
[[Kategória:Planétky 2501 – 2750]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>b8on9r6r1makk1hrklxfbks5wjdorch</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2717 Tellervo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>55340</id>
    <revision>
      <id>8213564</id>
      <parentid>7800335</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:02:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213564</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1347" sha1="ekmjbo3kkvsryqvw90lw5afjxd1w01g" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2717 Tellervo |
  Absolútna veľkosť     = 12,60 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 40 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[29. november]] [[1940]] |
  Označenie             = 1940 WJ |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,2175715 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 1,7330715 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 3,2791637° |
  Dĺžka výstupného uzla = 164,4690143° |
  Argument perihélia    = 162,8842970° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2717 Tellervo''' je [[planétka]] s priemerom približne 40 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[29. november|29. novembra]] [[1940]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002717}}
[[Kategória:Planétky 2501 – 2750]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1940]]</text>
      <sha1>ekmjbo3kkvsryqvw90lw5afjxd1w01g</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2774 Tenojoki</title>
    <ns>0</ns>
    <id>55400</id>
    <revision>
      <id>8213565</id>
      <parentid>7800394</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:02:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213565</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1344" sha1="th6k8p5ogzuhnqn4xzk1t04m5zajr3l" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2774 Tenojoki |
  Absolútna veľkosť     = 11,10 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 39 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[3. október]] [[1942]] |
  Označenie             = 1942 TJ |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1439193 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,7245414 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 8,5235189° |
  Dĺžka výstupného uzla = 290,8120722° |
  Argument perihélia    = 113,7950992° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2774 Tenojoki''' je [[planétka]] s priemerom približne 39 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[3. október|3. októbra]] [[1942]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002774}}
[[Kategória:Planétky 2751 – 3000]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1942]]</text>
      <sha1>th6k8p5ogzuhnqn4xzk1t04m5zajr3l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2803 Vilho</title>
    <ns>0</ns>
    <id>55429</id>
    <revision>
      <id>8213567</id>
      <parentid>7800423</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:02:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213567</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1339" sha1="s6c4erto1ozywqegng55b1lv2x35k2q" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2803 Vilho |
  Absolútna veľkosť     = 11,80 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 58 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[29. november]] [[1940]] |
  Označenie             = 1940 WG |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1618164 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,6472678 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 1,3384660° |
  Dĺžka výstupného uzla = 20,7784426° |
  Argument perihélia    = 41,8708488° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2803 Vilho''' je [[planétka]] s priemerom približne 58 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[29. november|29. novembra]] [[1940]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002803}}
[[Kategória:Planétky 2751 – 3000]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1940]]</text>
      <sha1>s6c4erto1ozywqegng55b1lv2x35k2q</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2804 Yrjo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>55430</id>
    <revision>
      <id>8213568</id>
      <parentid>7800424</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:02:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213568</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1324" sha1="3t77x64cqnmy85tcodummu48xe5hiaj" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2804 Yrjo |
  Absolútna veľkosť     = 11,70 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 26 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[19. apríl]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 HF |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0794577 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,7755028 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 11,2196469° |
  Dĺžka výstupného uzla = 109,1547950° |
  Argument perihélia    = 168,9636764° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2804 Yrjo''' je [[planétka]] s priemerom približne 26 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[19. apríl]]a [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002804}}
[[Kategória:Planétky 2751 – 3000]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>3t77x64cqnmy85tcodummu48xe5hiaj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2805 Kalle</title>
    <ns>0</ns>
    <id>55431</id>
    <revision>
      <id>8213571</id>
      <parentid>7800425</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:03:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213571</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1340" sha1="83utafo1mtxadykb4jyl01oxrh5s9iz" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2805 Kalle |
  Absolútna veľkosť     = 12,20 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 48 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[15. október]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 UM |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1463579 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,2983927 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 6,8885427° |
  Dĺžka výstupného uzla = 48,9845011° |
  Argument perihélia    = 309,2140555° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2805 Kalle''' je [[planétka]] s priemerom približne 48 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[15. október|15. októbra]] [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002805}}
[[Kategória:Planétky 2751 – 3000]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>83utafo1mtxadykb4jyl01oxrh5s9iz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2827 Vellamo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>55453</id>
    <revision>
      <id>8213572</id>
      <parentid>7800447</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:03:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213572</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1333" sha1="1myckte2rxr5bpgocdareazydnehxpy" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2827 Vellamo |
  Absolútna veľkosť     = 12,00 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 53 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[11. február]] [[1942]] |
  Označenie             = 1942 CC |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0303138 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,2393263 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 8,6223326° |
  Dĺžka výstupného uzla = 345,1481104° |
  Argument perihélia    = 203,9481869° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2827 Vellamo''' je [[planétka]] s priemerom približne 53 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[11. február]]a [[1942]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002827}}
[[Kategória:Planétky 2751 – 3000]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1942]]</text>
      <sha1>1myckte2rxr5bpgocdareazydnehxpy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2828 Iku-Turso</title>
    <ns>0</ns>
    <id>55454</id>
    <revision>
      <id>8213573</id>
      <parentid>7800448</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:03:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213573</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1335" sha1="8tetkphnsit7ve6vfoa6oixx85uq4p4" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2828 Iku-Turso |
  Absolútna veľkosť     = 13,30 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 29 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[18. február]] [[1942]] |
  Označenie             = 1942 DL |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0904426 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,0391116 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 3,3075469° |
  Dĺžka výstupného uzla = 74,0441643° |
  Argument perihélia    = 23,6971656° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2828 Iku-Turso''' je [[planétka]] s priemerom približne 29 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[18. február]]a [[1942]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002828}}
[[Kategória:Planétky 2751 – 3000]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1942]]</text>
      <sha1>8tetkphnsit7ve6vfoa6oixx85uq4p4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2840 Kallavesi</title>
    <ns>0</ns>
    <id>55466</id>
    <revision>
      <id>8213574</id>
      <parentid>7800460</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:03:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213574</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1348" sha1="fsn8d7lgmwl40o36m6h3112gvf22ihz" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2840 Kallavesi |
  Absolútna veľkosť     = 12,80 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 37 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[15. október]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 UP |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0929899 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,1751882 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 8,5282345° |
  Dĺžka výstupného uzla = 58,7483813° |
  Argument perihélia    = 262,5933068° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2840 Kallavesi''' je [[planétka]] s priemerom približne 37 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[15. október|15. októbra]] [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002840}}
[[Kategória:Planétky 2751 – 3000]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>fsn8d7lgmwl40o36m6h3112gvf22ihz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2841 Puijo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>55467</id>
    <revision>
      <id>8213575</id>
      <parentid>7800461</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:03:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213575</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1327" sha1="jx9haalduy3kf1u0q4vyphgjiblwyix" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2841 Puijo |
  Absolútna veľkosť     = 12,70 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 38 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[26. február]] [[1943]] |
  Označenie             = 1943 DM |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0839804 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,0631445 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 4,9172820° |
  Dĺžka výstupného uzla = 91,1975841° |
  Argument perihélia    = 88,9067025° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2841 Puijo''' je [[planétka]] s priemerom približne 38 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[26. február]]a [[1943]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002841}}
[[Kategória:Planétky 2751 – 3000]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1943]]</text>
      <sha1>jx9haalduy3kf1u0q4vyphgjiblwyix</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2846 Ylppo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>55472</id>
    <revision>
      <id>8213576</id>
      <parentid>7800466</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:04:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213576</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1329" sha1="4rto07vpbdjlxz6fe1jqbkrxcks3b22" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2846 Ylppo |
  Absolútna veľkosť     = 10,70 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 31 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[12. február]] [[1942]] |
  Označenie             = 1942 CJ |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0590222 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 3,0393053 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 11,3642013° |
  Dĺžka výstupného uzla = 144,5489758° |
  Argument perihélia    = 86,2305221° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2846 Ylppo''' je [[planétka]] s priemerom približne 31 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[12. február]]a [[1942]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002846}}
[[Kategória:Planétky 2751 – 3000]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1942]]</text>
      <sha1>4rto07vpbdjlxz6fe1jqbkrxcks3b22</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2857 NOT</title>
    <ns>0</ns>
    <id>55483</id>
    <revision>
      <id>8213577</id>
      <parentid>7800477</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:04:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213577</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1325" sha1="e3k6185ibk6z7d3abr2lo1j3zx2pex9" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2857 NOT |
  Absolútna veľkosť     = 12,70 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 38 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[17. február]] [[1942]] |
  Označenie             = 1942 DA |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0940144 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,1748427 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 5,7314987° |
  Dĺžka výstupného uzla = 149,6049172° |
  Argument perihélia    = 331,5548587° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2857 NOT''' je [[planétka]] s priemerom približne 38 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[17. február]]a [[1942]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002857}}
[[Kategória:Planétky 2751 – 3000]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1942]]</text>
      <sha1>e3k6185ibk6z7d3abr2lo1j3zx2pex9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2912 Lapalma</title>
    <ns>0</ns>
    <id>55540</id>
    <revision>
      <id>8213578</id>
      <parentid>7800532</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:04:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213578</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1332" sha1="ad4oqnxmwosz7nwcpu9elyec19yfs1z" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2912 Lapalma |
  Absolútna veľkosť     = 12,70 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 38 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[18. február]] [[1942]] |
  Označenie             = 1942 DM |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0703163 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,1280940 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 7,2798017° |
  Dĺžka výstupného uzla = 107,7699317° |
  Argument perihélia    = 75,6310512° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2912 Lapalma''' je [[planétka]] s priemerom približne 38 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[18. február]]a [[1942]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002912}}
[[Kategória:Planétky 2751 – 3000]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1942]]</text>
      <sha1>ad4oqnxmwosz7nwcpu9elyec19yfs1z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2946 Muchachos</title>
    <ns>0</ns>
    <id>55574</id>
    <revision>
      <id>8213580</id>
      <parentid>7800566</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:04:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213580</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1349" sha1="4vnonlrhpomnwzypgwiqh3wrimc75dr" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2946 Muchachos |
  Absolútna veľkosť     = 13,00 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 33 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[15. október]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 UV |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1743009 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,0258866 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 0,5842505° |
  Dĺžka výstupného uzla = 321,8172137° |
  Argument perihélia    = 102,9732292° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2946 Muchachos''' je [[planétka]] s priemerom približne 33 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[15. október|15. októbra]] [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002946}}
[[Kategória:Planétky 2751 – 3000]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>4vnonlrhpomnwzypgwiqh3wrimc75dr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>2988 Korhonen</title>
    <ns>0</ns>
    <id>55614</id>
    <revision>
      <id>8213581</id>
      <parentid>7800608</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:04:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213581</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1336" sha1="m0pmeo2wza4a6vjdoj9ej5hr4axuul9" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 2988 Korhonen |
  Absolútna veľkosť     = 11,70 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 61 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[1. marec]] [[1943]] |
  Označenie             = 1943 EM |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1258334 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,2796085 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 14,6890664° |
  Dĺžka výstupného uzla = 100,7158153° |
  Argument perihélia    = 130,7486114° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''2988 Korhonen''' je [[planétka]] s priemerom približne 61 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[1. marec|1. marca]] [[1943]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0002988}}
[[Kategória:Planétky 2751 – 3000]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1943]]</text>
      <sha1>m0pmeo2wza4a6vjdoj9ej5hr4axuul9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>3132 Landgraf</title>
    <ns>0</ns>
    <id>55763</id>
    <revision>
      <id>8213582</id>
      <parentid>7800752</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:04:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213582</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1347" sha1="o13na1hahbyy377pafgrz0g1gep2b7i" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 3132 Landgraf |
  Absolútna veľkosť     = 11,60 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 38 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[29. november]] [[1940]] |
  Označenie             = 1940 WL |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1147822 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,7924408 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 4,4698838° |
  Dĺžka výstupného uzla = 113,1672326° |
  Argument perihélia    = 257,4397283° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''3132 Landgraf''' je [[planétka]] s priemerom približne 38 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[29. november|29. novembra]] [[1940]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0003132}}
[[Kategória:Planétky 3001 – 3250]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1940]]</text>
      <sha1>o13na1hahbyy377pafgrz0g1gep2b7i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>3381 Mikkola</title>
    <ns>0</ns>
    <id>56082</id>
    <revision>
      <id>8213583</id>
      <parentid>7801003</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:05:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213583</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1345" sha1="o2jg7z48g2e0clxpccfs8tve64268et" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 3381 Mikkola |
  Absolútna veľkosť     = 13,20 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 30 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[15. október]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 UG |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,2035671 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 1,9544788 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 4,1894956° |
  Dĺžka výstupného uzla = 257,8364707° |
  Argument perihélia    = 133,4158608° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''3381 Mikkola''' je [[planétka]] s priemerom približne 30 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[15. október|15. októbra]] [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0003381}}
[[Kategória:Planétky 3251 – 3500]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>o2jg7z48g2e0clxpccfs8tve64268et</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>3497 Innanen</title>
    <ns>0</ns>
    <id>56126</id>
    <revision>
      <id>8213584</id>
      <parentid>7801119</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:05:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213584</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1329" sha1="k8at4ybbtzxcfcsn80dmc0qvpy8wkvq" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 3497 Innanen |
  Absolútna veľkosť     = 12,00 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 50 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[19. apríl]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 HJ |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1503085 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,2848603 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 11,3277732° |
  Dĺžka výstupného uzla = 161,8283652° |
  Argument perihélia    = 60,9557945° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''3497 Innanen''' je [[planétka]] s priemerom približne 50 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[19. apríl]]a [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0003497}}
[[Kategória:Planétky 3251 – 3500]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>k8at4ybbtzxcfcsn80dmc0qvpy8wkvq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>3597 Kakkuri</title>
    <ns>0</ns>
    <id>56270</id>
    <revision>
      <id>8213585</id>
      <parentid>7801219</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:05:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213585</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1344" sha1="8ge22z12v5ua07nf46s7bgbv0lwukht" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 3597 Kakkuri |
  Absolútna veľkosť     = 11,60 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 67 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[15. október]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 UL |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,2042462 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,5043132 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 2,5158744° |
  Dĺžka výstupného uzla = 86,4966523° |
  Argument perihélia    = 294,6340594° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''3597 Kakkuri''' je [[planétka]] s priemerom približne 67 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[15. október|15. októbra]] [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0003597}}
[[Kategória:Planétky 3501 – 3750]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>8ge22z12v5ua07nf46s7bgbv0lwukht</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>3811 Karma</title>
    <ns>0</ns>
    <id>56482</id>
    <revision>
      <id>8213586</id>
      <parentid>7801433</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:05:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213586</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1341" sha1="0rjijlmpbmvng42oh8rdwdu542ejvwz" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 3811 Karma |
  Absolútna veľkosť     = 11,70 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 61 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[13. október]] [[1953]] |
  Označenie             = 1953 TH |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1302772 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,2404467 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 10,2260107° |
  Dĺžka výstupného uzla = 338,5482559° |
  Argument perihélia    = 67,8222922° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''3811 Karma''' je [[planétka]] s priemerom približne 61 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[13. október|13. októbra]] [[1953]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0003811}}
[[Kategória:Planétky 3751 – 4000]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1953]]</text>
      <sha1>0rjijlmpbmvng42oh8rdwdu542ejvwz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>3892 Dezso</title>
    <ns>0</ns>
    <id>56563</id>
    <revision>
      <id>8213587</id>
      <parentid>7801514</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:05:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213587</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1325" sha1="i6xkc07b3u4p6yzn1bfjf2287dzr08p" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 3892 Dezso |
  Absolútna veľkosť     = 12,70 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 35 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[19. apríl]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 HD |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1409147 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,2392706 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 13,7346179° |
  Dĺžka výstupného uzla = 159,1534030° |
  Argument perihélia    = 73,0685800° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''3892 Dezso''' je [[planétka]] s priemerom približne 35 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[19. apríl]]a [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0003892}}
[[Kategória:Planétky 3751 – 4000]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>i6xkc07b3u4p6yzn1bfjf2287dzr08p</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>4133 Heureka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>56807</id>
    <revision>
      <id>8213588</id>
      <parentid>7801755</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:05:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213588</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1334" sha1="84l2zp1eyh0gkxly8vq3mq34fuhj77l" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 4133 Heureka |
  Absolútna veľkosť     = 12,80 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 55 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[17. február]] [[1942]] |
  Označenie             = 1942 DB |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1149279 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,2864587 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 12,0868333° |
  Dĺžka výstupného uzla = 324,2802100° |
  Argument perihélia    = 246,8211854° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''4133 Heureka''' je [[planétka]] s priemerom približne 55 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[17. február]]a [[1942]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0004133}}
[[Kategória:Planétky 4001 – 4250]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1942]]</text>
      <sha1>84l2zp1eyh0gkxly8vq3mq34fuhj77l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>4163 Saaremaa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>56838</id>
    <revision>
      <id>8213589</id>
      <parentid>7801785</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:05:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213589</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1330" sha1="gp2fqqom1f3bx9lw8xc7xf3yl76ale9" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 4163 Saaremaa |
  Absolútna veľkosť     = 11,40 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 88 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[19. apríl]] [[1941]] |
  Označenie             = 1941 HC |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,0443153 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,8911717 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 11,0746048° |
  Dĺžka výstupného uzla = 128,8856612° |
  Argument perihélia    = 9,9115896° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''4163 Saaremaa''' je [[planétka]] s priemerom približne 88 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[19. apríl]]a [[1941]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0004163}}
[[Kategória:Planétky 4001 – 4250]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1941]]</text>
      <sha1>gp2fqqom1f3bx9lw8xc7xf3yl76ale9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>4227 Kaali</title>
    <ns>0</ns>
    <id>56903</id>
    <revision>
      <id>8213590</id>
      <parentid>7801849</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:05:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213590</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1328" sha1="hol4c0xhj9mbcfzcaur98uod90rj1ec" xml:space="preserve">{{Infobox Planétka |
  Meno                  = 4227 Kaali |
  Absolútna veľkosť     = 13,40 |
  Albedo                = 0,15 |
  Rozmery               = 26 km |
  Objaviteľ             = [[Liisi Otermová]] |
  Dátum objavenia       = [[17. február]] [[1942]] |
  Označenie             = 1942 DC |
  Kategória             = |
  Epocha                = [[Juliánsky dátum|JD]] 2 445 600,5 |
  Excentricita          = 0,1540022 |
  Veľká polos           = |
  Perihélium            = 2,0266826 [[AU]] |
  Afélium               = |
  Obežná doba           = |
  Obežná rýchlosť       = |
  Uhol sklonu dráhy     = 2,7091239° |
  Dĺžka výstupného uzla = 132,7009940° |
  Argument perihélia    = 20,3915974° |
  Stredná anomália      = |
  Hmotnosť              = |
  Hustota               = |
  Gravitácia            = |
  Úniková rýchlosť      = |
  Rotačná perióda       = |
  Spektrálna trieda     = |
  Teplota               = |
}}

'''4227 Kaali''' je [[planétka]] s priemerom približne 26 km, ktorú objavila fínska astronómka [[Liisi Otermová]] [[17. február]]a [[1942]].

== Externé odkazy ==
{{Odkazy planétka}}

{{navigátor}}
{{výhonok planétka}}

{{DEFAULTSORT:0004227}}
[[Kategória:Planétky 4001 – 4250]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1942]]</text>
      <sha1>hol4c0xhj9mbcfzcaur98uod90rj1ec</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chabarovsk</title>
    <ns>0</ns>
    <id>74168</id>
    <revision>
      <id>8213481</id>
      <parentid>7704095</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:57:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8213481</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4710" sha1="574h66dahatjtew57h1rbds0mjolxxq" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Chabarovsk
| other_name         = {{V jazyku|rus|Хабаровск}}
| category           = mesto
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              =
| image_caption      = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = Flag of Khabarovsk (Khabarovsk kray).png
| symbol             = Coat of Arms of Khabarovsk.svg
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Rusko
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = [[Chabarovský kraj|Chabarovský]]
| region_type        = Kraj
| histregion         = 
| district           = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| part               = 
| river              = [[Amur (rieka)|Amur]]
| river1             = Ussuri
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 
| lat_d              = 49
| lat_m              = 29
| lat_s              = 00
| lat_NS             = S
| long_d             = 135
| long_m             = 04
| long_s             = 00
| long_EW            = V
| coordinates_type   = 
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_long_d     = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d       = 
| lowest_long_d      = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 386.4
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 577668
| population_date    = 2010
| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 1880
| established_type   = Mesto od roku
| mayor              = 
| mayor_type         = 
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = [[Moskovský čas|MSK]]+7 | utc_offset =+11
| timezone_DST       = &lt;!-- [[Moskovský letný čas|MSK+1]] | utc_offset_DST =+4 --&gt;
| postal_code        = 6800xx
| area_code          = +7 4212
| area_code_type     = Telefónna predvoľba
| code               = 
| code1              =  
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption        = Poloha mesta v Rusku
| map_locator        = Rusko
| map1               = 
| map1_background    = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Khabarovsk
| statistics         = 
| website            = [http://khabarovskadm.ru/ khabarovskadm.ru]
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Chabarovsk'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; ({{v jazyku|rus|Хабаровск}}) je mesto v [[Rusko|Rusku]], je administratívnym centrom [[Chabarovský kraj|Chabarovského kraja]]. Mesto leží na pravom brehu rieky [[Amur (rieka)|Amur]] blízko sútoku s riekou [[Ussuri]], asi 30 km od hranice s [[Čína|Čínou]].

Mesto bolo založené v roku [[1858]] ako vojenská stanica Chabarovka, nesie názov na počesť ruského cestovateľa [[17. storočia]] [[Jerofej Pavlovič Chabarov|Jerofeja Chabarova]].

Od roku [[1926]] je mesto administratívnym centrom Ďalekovýchodného kraja, a od roku [[1938]] - Chabarovského kraja. Je významným centrom Ďalekého východu Ruska.

== Partnerské mestá ==
* {{Flagicon|Japonsko}} [[Niigata]], Japonsko (1965)
* {{Flagicon|USA}} [[Portland (Oregon)|Portland]], USA (1988)
* {{Flagicon|Kanada}} [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]], Kanada (1990)
* {{Flagicon|Čína}} [[Charbin]], Čína (1993)
* {{Flagicon|Južná Kórea}} [[Bucheon]], Južná Kórea (2002)
* {{Flagicon|Čína}} [[Sanya]], Čína (2011)
* {{Flagicon|Severná Kórea}} [[Chongjin]], Severná Kórea (2011)

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 14.05.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://khabarovsk.kht.ru/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051228043722/http://khabarovsk.kht.ru/ |date=2005-12-28 }}

[[Súbor:1981. Чемпионат мира по хоккею с мячом.jpg|left|thumb|[[Majstrovstvá sveta v bandy hokeji]] 1981]]

{{Mestá v Rusku}}
{{ruský výhonok}}

[[Kategória:Chabarovsk| ]]
[[Kategória:Mestá v Rusku]]
[[Kategória:Geografia Chabarovského kraja]]</text>
      <sha1>574h66dahatjtew57h1rbds0mjolxxq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hesensko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>80267</id>
    <revision>
      <id>8213630</id>
      <parentid>8052929</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:23:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29043-72</username>
        <id>294854</id>
      </contributor>
      <comment>Kontrolle</comment>
      <origin>8213630</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5685" sha1="tiwvg1n45scpd30bqmkgdcrvqsr4gxy" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Hesensko
| native_name        = Hessen
| other_name         = 
| category           = [[krajina (Nemecko)|Spolková krajina]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Roemertor-Alter Friedhof-220511.jpg
| image_caption      = Letecký záber na mesto Wiesbaden
| image_compl        = {{Klikacia mapa Nemecka|krajina=Hesensko}}
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = Flag of Hesse.svg
| symbol             = Coat of arms of Hesse.svg
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Nemecko
| country_flag       = 1
| state_type         = 
| state              = 
| region             = 
| histregion         = 
| district           = 
| commune            = 
| municipality       = 
| capital            = Wiesbaden
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| range              = 
| road               = 
| border             = 
| part               = 
| tributary_left     = 
| tributary_right    = 
| city               = 
| landmark           = 
| building           = 
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| coordinates_no_title = 
| elevation          = 
| lat_d              = 
| lat_m              = 
| lat_s              = 
| lat_NS             = 
| long_d             = 
| long_m             = 
| long_s             = 
| long_EW            = 
| coordinates_type   = 
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_lat_m      = 
| highest_lat_s      = 
| highest_lat_NS     = 
| highest_long_d     = 
| highest_long_m     = 
| highest_long_s     = 
| highest_long_EW    = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d   = 
| lowest_lat_m   = 
| lowest_lat_s   = 
| lowest_lat_NS  = 
| lowest_long_d  = 
| lowest_long_m  = 
| lowest_long_s  = 
| lowest_long_EW = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 	21114.72
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 6 060 841
| population_date    = 31.3.2009
| population_density = 287
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| established_type   = 
| mayor              = Boris Rhein
| mayor_type         = Premiér
| mayor_party        = [[CDU]]
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = 
| timezone_DST       = 
| postal_code        = 
| area_code          = 
| area_code_type     = 
| code               = 
| code1              = DE-HE
| code1_type         = Kód ISO
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = 
| map_background     = 
| map_caption        = 
| map_locator        = 
| map1               = 
| map1_background    = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
| map2               = 
| freemap_zoom       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Hesse
| statistics         = 
| website            = [http://www.hessen.de/ hessen.de]
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}
'''Hesensko''' (staršie ''Hessensko''; {{v jazyku|deu|''Hessen''}}) je [[Nemecko|nemecká]] [[krajina (Nemecko)|spolková krajina]]. Hlavným mestom Hesenska je [[Wiesbaden]] s 271 995 obyvateľmi. Hospodárskym centrom Hesenska je metropolitná oblasť [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurtu nad Mohanom]].

== Mestá ==
# [[Frankfurt nad Mohanom]]: 643&amp;nbsp;432
# [[Wiesbaden]]: 271&amp;nbsp;995
# [[Kassel]]: 194&amp;nbsp;322
# [[Darmstadt (mesto)|Darmstadt]]: 139&amp;nbsp;698
# [[Offenbach am Main]]: 119&amp;nbsp;208
# [[Hanau]]: 88&amp;nbsp;897
# [[Marburg]]: 79&amp;nbsp;300
# [[Gießen]]: 74&amp;nbsp;001
# [[Fulda]]: 63&amp;nbsp;447
# [[Rüsselsheim]]: 59&amp;nbsp;703
# [[Wetzlar]]: 52&amp;nbsp;684
# [[Bad Homburg vor der Höhe]]: 52&amp;nbsp;171
# [[Rodgau]]: 43&amp;nbsp;345
# [[Oberursel (Taunus)]]: 42&amp;nbsp;481
# [[Dreieich]]: 40&amp;nbsp;390
# [[Bensheim]]: 39&amp;nbsp;205
# [[Maintal]]: 38&amp;nbsp;370
# [[Hofheim am Taunus]]: 37&amp;nbsp;827
# [[Neu-Isenburg]]: 35&amp;nbsp;453
# [[Langen]]: 35&amp;nbsp;445
# [[Limburg an der Lahn]]: 33&amp;nbsp;722
# [[Dietzenbach]]: 33&amp;nbsp;211
# [[Mörfelden-Walldorf]]: 32&amp;nbsp;958
# [[Viernheim]]: 32&amp;nbsp;615
# [[Lampertheim]]: 31&amp;nbsp;833

== Krajinské okresy ==
[[Súbor:Map of Hesse with districts (with numbers).svg|right|thumb|Okresy]]
{|
! width=&quot;35%&quot;|
! width=&quot;31%&quot;|
! width=&quot;36%&quot;|
|-
| valign=&quot;top&quot; | &lt;ol start=1&gt;
&lt;li&gt;[[Kreis Bergstraße|Bergstraße]] (HP)
&lt;li&gt;[[Landkreis Darmstadt-Dieburg|Darmstadt-Dieburg]] (DA)
&lt;li&gt;[[Kreis Groß-Gerau|Groß-Gerau]] (GG)
&lt;li&gt;[[Hochtaunuskreis]] (HG)
&lt;li&gt;[[Main-Kinzig-Kreis]] (MKK) (HU)
&lt;li&gt;[[Main-Taunus-Kreis]] (MTK)
&lt;li&gt;[[Odenwaldkreis]] (ERB)
&lt;li&gt;[[Kreis Offenbach|Offenbach]] (OF)
&lt;li&gt;[[Rheingau-Taunus-Kreis]] (RÜD)
&lt;li&gt;[[Wetteraukreis]] (FB)&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&lt;/ol&gt;
| valign=&quot;top&quot; | 
&lt;ol start=11&gt;
&lt;li&gt;[[Landkreis Gießen|Gießen]] (GI)
&lt;li&gt;[[Lahn-Dill-Kreis]] (LDK)
&lt;li&gt;[[Landkreis Limburg-Weilburg|Limburg-Weilburg]] (LM)
&lt;li&gt;[[Landkreis Marburg-Biedenkopf|Marburg-Biedenkopf]] (MR)
&lt;li&gt;[[Vogelsbergkreis]] (VB)
&lt;br /&gt;
&lt;/ol&gt;
| valign=&quot;top&quot; | 
&lt;ol start=16&gt;
&lt;li&gt;[[Landkreis Fulda|Fulda]] (FD)
&lt;li&gt;[[Landkreis Hersfeld-Rotenburg|Hersfeld-Rotenburg]] (HEF)
&lt;li&gt;[[Landkreis Kassel|Kassel]] (KS)
&lt;li&gt;[[Schwalm-Eder-Kreis]] (HR)
&lt;li&gt;[[Werra-Meißner-Kreis]] (ESW)
&lt;li&gt;[[Landkreis Waldeck-Frankenberg|Waldeck-Frankenberg]] (KB)
&lt;/ol&gt;
|}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Hesse|wikt=Hesensko}}

== Externé odkazy ==
* http://www.hessen.de {{deu icon}}
* http://www.hessischer-landtag.de {{deu icon}}
* http://atlas.umwelt.hessen.de/ {{deu icon}}
* http://www.stadtplandienst.de/hessen.asp {{deu icon}}
* diddy

{{Nemecké spolkové krajiny}}

[[Kategória:Hesensko| ]]</text>
      <sha1>tiwvg1n45scpd30bqmkgdcrvqsr4gxy</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213632</id>
      <parentid>8213630</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:24:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29043-72|~2026-29043-72]] ([[User_talk:~2026-29043-72|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 85.237.234.252</comment>
      <origin>8052929</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5677" sha1="6auahgvukfzx12jea5rwrrd6m70sie7" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Hesensko
| native_name        = Hessen
| other_name         = 
| category           = [[krajina (Nemecko)|Spolková krajina]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Roemertor-Alter Friedhof-220511.jpg
| image_caption      = Letecký záber na mesto Wiesbaden
| image_compl        = {{Klikacia mapa Nemecka|krajina=Hesensko}}
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = Flag of Hesse.svg
| symbol             = Coat of arms of Hesse.svg
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Nemecko
| country_flag       = 1
| state_type         = 
| state              = 
| region             = 
| histregion         = 
| district           = 
| commune            = 
| municipality       = 
| capital            = Wiesbaden
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| range              = 
| road               = 
| border             = 
| part               = 
| tributary_left     = 
| tributary_right    = 
| city               = 
| landmark           = 
| building           = 
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| coordinates_no_title = 
| elevation          = 
| lat_d              = 
| lat_m              = 
| lat_s              = 
| lat_NS             = 
| long_d             = 
| long_m             = 
| long_s             = 
| long_EW            = 
| coordinates_type   = 
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_lat_m      = 
| highest_lat_s      = 
| highest_lat_NS     = 
| highest_long_d     = 
| highest_long_m     = 
| highest_long_s     = 
| highest_long_EW    = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d   = 
| lowest_lat_m   = 
| lowest_lat_s   = 
| lowest_lat_NS  = 
| lowest_long_d  = 
| lowest_long_m  = 
| lowest_long_s  = 
| lowest_long_EW = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 	21114.72
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 6 060 841
| population_date    = 31.3.2009
| population_density = 287
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| established_type   = 
| mayor              = Boris Rhein
| mayor_type         = Premiér
| mayor_party        = [[CDU]]
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = 
| timezone_DST       = 
| postal_code        = 
| area_code          = 
| area_code_type     = 
| code               = 
| code1              = DE-HE
| code1_type         = Kód ISO
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = 
| map_background     = 
| map_caption        = 
| map_locator        = 
| map1               = 
| map1_background    = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
| map2               = 
| freemap_zoom       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Hesse
| statistics         = 
| website            = [http://www.hessen.de/ hessen.de]
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}
'''Hesensko''' (staršie ''Hessensko''; {{v jazyku|deu|''Hessen''}}) je [[Nemecko|nemecká]] [[krajina (Nemecko)|spolková krajina]]. Hlavným mestom Hesenska je [[Wiesbaden]] s 271 995 obyvateľmi. Hospodárskym centrom Hesenska je metropolitná oblasť [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurtu nad Mohanom]].

== Mestá ==
# [[Frankfurt nad Mohanom]]: 643&amp;nbsp;432
# [[Wiesbaden]]: 271&amp;nbsp;995
# [[Kassel]]: 194&amp;nbsp;322
# [[Darmstadt (mesto)|Darmstadt]]: 139&amp;nbsp;698
# [[Offenbach am Main]]: 119&amp;nbsp;208
# [[Hanau]]: 88&amp;nbsp;897
# [[Marburg]]: 79&amp;nbsp;300
# [[Gießen]]: 74&amp;nbsp;001
# [[Fulda]]: 63&amp;nbsp;447
# [[Rüsselsheim]]: 59&amp;nbsp;703
# [[Wetzlar]]: 52&amp;nbsp;684
# [[Bad Homburg vor der Höhe]]: 52&amp;nbsp;171
# [[Rodgau]]: 43&amp;nbsp;345
# [[Oberursel (Taunus)]]: 42&amp;nbsp;481
# [[Dreieich]]: 40&amp;nbsp;390
# [[Bensheim]]: 39&amp;nbsp;205
# [[Maintal]]: 38&amp;nbsp;370
# [[Hofheim am Taunus]]: 37&amp;nbsp;827
# [[Neu-Isenburg]]: 35&amp;nbsp;453
# [[Langen]]: 35&amp;nbsp;445
# [[Limburg an der Lahn]]: 33&amp;nbsp;722
# [[Dietzenbach]]: 33&amp;nbsp;211
# [[Mörfelden-Walldorf]]: 32&amp;nbsp;958
# [[Viernheim]]: 32&amp;nbsp;615
# [[Lampertheim]]: 31&amp;nbsp;833

== Krajinské okresy ==
[[Súbor:Map of Hesse with districts (with numbers).svg|right|thumb|Okresy]]
{|
! width=&quot;35%&quot;|
! width=&quot;31%&quot;|
! width=&quot;36%&quot;|
|-
| valign=&quot;top&quot; | &lt;ol start=1&gt;
&lt;li&gt;[[Kreis Bergstraße|Bergstraße]] (HP)
&lt;li&gt;[[Landkreis Darmstadt-Dieburg|Darmstadt-Dieburg]] (DA)
&lt;li&gt;[[Kreis Groß-Gerau|Groß-Gerau]] (GG)
&lt;li&gt;[[Hochtaunuskreis]] (HG)
&lt;li&gt;[[Main-Kinzig-Kreis]] (MKK) (HU)
&lt;li&gt;[[Main-Taunus-Kreis]] (MTK)
&lt;li&gt;[[Odenwaldkreis]] (ERB)
&lt;li&gt;[[Kreis Offenbach|Offenbach]] (OF)
&lt;li&gt;[[Rheingau-Taunus-Kreis]] (RÜD)
&lt;li&gt;[[Wetteraukreis]] (FB)&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
&lt;/ol&gt;
| valign=&quot;top&quot; | 
&lt;ol start=11&gt;
&lt;li&gt;[[Landkreis Gießen|Gießen]] (GI)
&lt;li&gt;[[Lahn-Dill-Kreis]] (LDK)
&lt;li&gt;[[Landkreis Limburg-Weilburg|Limburg-Weilburg]] (LM)
&lt;li&gt;[[Landkreis Marburg-Biedenkopf|Marburg-Biedenkopf]] (MR)
&lt;li&gt;[[Vogelsbergkreis]] (VB)
&lt;br /&gt;
&lt;/ol&gt;
| valign=&quot;top&quot; | 
&lt;ol start=16&gt;
&lt;li&gt;[[Landkreis Fulda|Fulda]] (FD)
&lt;li&gt;[[Landkreis Hersfeld-Rotenburg|Hersfeld-Rotenburg]] (HEF)
&lt;li&gt;[[Landkreis Kassel|Kassel]] (KS)
&lt;li&gt;[[Schwalm-Eder-Kreis]] (HR)
&lt;li&gt;[[Werra-Meißner-Kreis]] (ESW)
&lt;li&gt;[[Landkreis Waldeck-Frankenberg|Waldeck-Frankenberg]] (KB)
&lt;/ol&gt;
|}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Hesse|wikt=Hesensko}}

== Externé odkazy ==
* http://www.hessen.de {{deu icon}}
* http://www.hessischer-landtag.de {{deu icon}}
* http://atlas.umwelt.hessen.de/ {{deu icon}}
* http://www.stadtplandienst.de/hessen.asp {{deu icon}}

{{Nemecké spolkové krajiny}}

[[Kategória:Hesensko| ]]</text>
      <sha1>6auahgvukfzx12jea5rwrrd6m70sie7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Roger Waters</title>
    <ns>0</ns>
    <id>81083</id>
    <revision>
      <id>8213482</id>
      <parentid>8205699</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:58:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213482</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="94709" sha1="66m50rsqxlz8yh1z31zgkdu3xymlqst" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Roger Waters
 | Obrázok             = Roger Waters Morumbi.jpg 
 | Popis obrázku       = 
 | Popis umelca        = anglický spevák a bývalý basgitarista skupiny [[Pink Floyd]]
 | Rodné meno          = George Roger Waters
 | Umelecké mená       = 
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1943|9|6}}
 | Miesto narodenia    = {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} {{minivlajka|Anglicko}} [[Great Bookham]], [[Anglicko]]
 | Dátum úmrtia        = 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Žáner               = [[progresívny rock]], [[psychedelický rock]], [[art rock]], [[folk rock]], [[blues rock]], [[opera]]
 | Roky pôsobenia      = 1964–súčasnosť
 | Hrá na nástroje     = [[basová gitara]], [[gitara]], [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátor]]
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = [[Pink Floyd]]&lt;br /&gt;[[Jeff Beck]]
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[Capitol Records|Capitol]], [[Columbia Records|Columbia]], [[Sony Records|Sony]], [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]], [[Harvest Records|Harvest]]
 | Webstránka          = https://rogerwaters.com
 | Portál 1            = Spojené kráľovstvo
}}
'''George Roger Waters''' (* [[6. september]] [[1943]], [[Great Bookham]], [[Spojené kráľovstvo]]) je britský hudobník, basgitarista a skladateľ. V roku [[1965]] bol jedným zo spoluzakladateľov skupiny [[Pink Floyd]]. Zo začiatku bol iba basgitarista, no po odchode skladateľa [[Syd Barrett|Syda Barreta]] v roku 1968 sa stal aj ich textárom, jedným zo spevákov a lídrom v tvorbe konceptov projektov kapely Pink Floyd.

Svoj najväčší medzinárodný úspech získala kapela Pink Floyd svojimi  [[Konceptuálny album|konceptuálnymi albumami]] ''[[The Dark Side of the Moon]]'' (1973), ''[[Wish You Were Here (album, Pink Floyd)|Wish You Were Here]]'' (1975), ''[[Animals (album)|Animals]]'' (1977) a ''[[The Wall]]'' (1979). Na začiatku 80. rokov sa stali jednou z kritikou najuznávanejších a komerčne najúspešnejších skupín populárnej hudby. Do roku 2013 na celom svete predali viac ako 250 miliónov albumov. Po vnútorných sporoch v roku 1985, Waters kapelu opustil. Po jeho odchode nasledovali súdne spory o používanie názvu a hudobného materiálu skupiny. V roku 1987 boli tieto spory mimosúdnou cestou vyrovnané.

Medzi sólové projekty Rogera Watersa patria štúdiové albumy ''[[The Pros and Cons of Hitch Hiking]]'' (1984), ''[[Radio K.A.O.S.]]'' (1987)'', [[Amused to Death]] (1992)'' a ''[[Is This the Life We Really Want?]]'' (2017). V roku 2005 vydal album ''[[Ça Ira]]'', [[opera|operné dielo]], komponované podľa [[libreto|libreta]], autorov [[Étienne Roda-Gil|Étienne]] a Nadine Roda-Gilsovcov. Motívom libreta je [[Veľká francúzska revolúcia]].   

V roku 1990 Waters organizoval jeden z najväčších koncertov rockovej histórie, ''[[The Wall&amp;nbsp;– Live in Berlin]]'', ktorý navštívilo 450&amp;nbsp;tísícové publikum. V roku 1996 bol Roger Waters ako jeden z členov kapely Pink Floyd uvedený do [[Rock and Roll Hall of Fame]] v roku 2005 do [[UK Music Hall of Fame]]. Neskôr v tom istom roku, jediný raz po jeho odchode zo skupiny, vystúpili spolu štyria členovia, Roger Waters, [[Nick Mason]], [[Richard Wright]] a [[David Gilmour]] na globálnej charitatívnej akcii [[Live 8]]. Bol to ich prvý spoločný koncert po roku 1981.

Od roku 1999 absolvoval Waters rozsiahle sólové turné. V rokoch 2006-2008 hral kompletný program albumu ''The Dark Side of the Moon'', v rokoch 2010 až 2013 obnovil koncertné turné s programom k albumu ''[[The Wall]]''. Roger Waters je v súčasnosti v prvej desiatke [[List of highest-grossing concert tours|Najlepšie zarábajúcich koncertných hudobníkov sveta]].

== Detstvo a mladosť ==
Roger Waters sa narodil 6. septembra 1943 v Great Bookham, [[Surrey (Anglicko)|Surrey]] blízko mesta [[Dorking]] asi 32 [[kilometer|kilometrov]] južne od [[Londýn]]a. Mal staršieho brata, Johna, jeho matka sa volala Mary (rodená Whyte, *1913-†2009), otec Eric Fletcher Waters (*1914–†1944).{{sfn|Thompson|2013|p=7}} Jeho otec, syn uhoľného baníka a aktivistu [[Labouristická strana (Spojené kráľovstvo)|Labour Party]], bol učiteľom, oddaným kresťanom a členom Komunistickej strany Veľkej Británie.{{sfn|Blake|2008|p=13}} V začiatkoch [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] bol Watersov otec odporcom výkonu vojenskej služby a počas Hitlerovej operácie [[the Blitz]] (Bleskovej vojný proti Britským ostrovom) slúžil ako vodič sanitky.{{sfn|Blake|2008|p=13}}

Watersov otec neskôr zmenil svoj postoj, stal sa [[Pacifizmus|pacifistom]], vstúpil do Britskej armády a dňa 11. septembra 1943 bol zaradený do služby ako podporučík 8. práporu kráľovských strelcov.&lt;ref&gt;{{cite web |issue=36253 |date=16 November 1943 |page=5071 |supp=y}}&lt;/ref&gt; O päť mesiacov neskôr, 18. februára 1944 bol zabitý v meste [[Aprilia (mesto)|Aprilia]] počas [[Operácia Shingle|Operácie Shingle]] (vylodenie pri Anziu). Roger Waters mal vtedy päť mesiacov.&lt;ref&gt;{{harvbz|Blake|2008|pp=13–14}}&lt;/ref&gt; Jeho meno sa nachádza v zozname padlých na vojenskom cintoríne Cassino v meste Aprilia.&lt;ref&gt;{{cite web |title=WATERS, ERIC FLETCHER |publisher=[[Commonwealth War Graves Commission]] |url=http://www.cwgc.org/find-war-dead/casualty/2099066/WATERS,%20ERIC%20FLETCHER |access-date=1 March 2013}}&lt;/ref&gt; Waters dňa 18. februára 2014 odhalil svojmu otcovi a ďalším vojnovým obetiam v Aprilii pomník a stal sa tiež čestným občanom Anzia.&lt;ref&gt;{{cite web |title=Wanted in Rome |url=http://www.wantedinrome.com/news/roger-waters-made-honorary-citizen-of-anzio/ |date=18 February 2014}}&lt;/ref&gt; Po smrti svojho manžela sa Mary Watersová, ktorá bola tiež učiteľka, presťahovala so svojimi dvoma synmi do Cambridge, kde pokračovala s ich výchovou.{{sfn|Manning|2006|pp=5–6}} Prvé spomienky Rogera Watersa z jeho detstva pochádzajú z osláv víťazstva vojny nad Japonskom, ktoré sa konali na konci druhej svetovej vojny.&lt;ref name=&quot;DID&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/programmes/b011j39v|title=Desert Island Discs, Roger Waters|date=29 May 2011|publisher=BBC Radio 4|access-date=29 May 2011}}&lt;/ref&gt;

Waters spol so [[Syd Barrett|Sydom Barrettom]] navštevovali školu Morley Memorial Junior School v Cambridge, neskôr Cambridgeshire High School for Boys (teraz Hills Road Sixth Form College), zatiaľ čo budúci gitarista skupiny Pink Floyd, [[David Gilmour]], býval neďaleko na Mill Road a navštevoval školu Perse School.{{sfn|Watkinson|Anderson|1991|pp=15–18}} Na ''Cambridge High School for Boys'' bol Rogerovým spolužiakom aj [[Storm Thorgerson]], ktorý sa, vďaka svojim grafickým návrhom veľkej časti projektov, neskôr stal jedným z významných spolupracovníkov skupiny Pink Floyd.&lt;ref name=&quot;insideout&quot; /&gt; Ako 15 ročný bol Waters v predsedníctve združenia za nukleárne odzbrojenie ([[Campaign for Nuclear Disarmament|YCND]]) v Cambridge.&lt;ref name=&quot;rwonline&quot; /&gt; Spolu so svojou vtedajšou priateľkou Judy sa pravidelne zúčastňoval protestných pochodov z [[Aldermaston]]u do Londýna.&lt;ref name=&quot;insideout&quot; /&gt;{{sfn|Mason|2005|pp= 12–13}}{{sfn|Povey|2008|p=13}} Bol vášnivým športovcom a veľmi uznávaným členom stredoškolských [[kriket]]ových a [[rugby]]ových tímov.{{sfn|Watkinson|Anderson|1991|p=23}} Okrem toho súťažne plával v [[River Cam]] v [[Grantchester Meadows]]. Waters školu nemal rád, hovorieval: „Neznášal som každú sekundu, okrem hier. Režim v škole bol veľmi represívny... rovnaké deti, ktoré sú náchylné na šikanovanie inými deťmi, sú tiež náchylné na šikanovanie zo strany učitelia.“{{sfn|Blake|2008|pp= 14–19}} Zatiaľ čo Waters poznal Barretta a Gilmoura už od detstva v Cambridgei, s budúcimi zakladateľmi skupiny [[Pink Floyd]], [[Nick Mason|Nickom Masonom]] a [[Richard Wright|Rickom Wrightom]], sa stretol v Londýne počas štúdia [[Architektúra|architektúry]] na polytechnickej univerzite v Regent Street (neskôr University of Westminster). Waters sa tam prihlásil v roku 1962, potom, ako sa niekoľkými skúškami potvrdilo, že sa pre neho dané štúdium hodí.{{sfn|Povey|2008|p=320}} Spočiatku uvažoval o profesionálnej kariére v strojárstve.{{sfn|Blake|2008|p=36}}

Nedôvera k autoritám, hlavne k vláde, školskému systému a armáde sa neustále objavuje vo Watersových dielach. Najjasnejšie to opisuje v „When the Tigers Broke Free“, kde sú vyjadrené autorove pocity prázdnoty nad vlastenectvom pri otcovom náhrobnom kríži v Anzii&lt;ref name=&quot;rwonline&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Roger Waters Online- Early Years |url=http://www.rogerwatersonline.com/early-years.html |dátum prístupu=2009-02-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081216010348/http://www.rogerwatersonline.com/early-years.html |dátum archivácie=2008-12-16 }}&lt;/ref&gt;:
{{Citát|And kind old [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|King George]] sent Mother a note when he heard that Father was gone.&lt;br /&gt;It was, as I recall, in a form of a scroll, with gold leaf and all.&lt;br /&gt;And I found it one day in a drawer of old photographs, hidden away.&lt;br /&gt;And my eyes still grow damp to remember, His Majesty signed with his own rubber stamp.“|Roger Waters: „When the Tigers Broke Free“ (úryvok)}}

==1965–1985: Pink Floyd==
{{Hlavný článok|Pink Floyd}}

=== Formovanie a obdobie pod vedením Barretta ===
[[Súbor:Roger waters leeds 1970.jpg|thumb|upright=.75|left|Waters počas v roku 1970 vystúpenia kapely Pink Floyd na [[University of Leeds]].]]
V septembri 1963 strácali Waters a Mason záujem o štúdium. V tomto období sa presťahovali do prízemného bytu pri Stanhope Gardens, ktorý vlastnil Mike Leonard, ktorý na čiastočný úväzok pracoval ako lektor na Polytechnike na Regent Street.&lt;ref&gt;{{harvbz|Blake|2008|p=40}}: (secondary source); {{harvbz|Mason|2005|p=20}}: (primary source).&lt;/ref&gt; Leonard vo svojom domácom ateliéri experimentoval s umeleckým prepojením medzi svetelnými efektami a hudbou. Waters, Mason spolu s Wrightom prvýkrát hrali koncom roka 1963 v skupine, ktorú založil spevák [[Keith Noble]] spolu s basgitaristom [[Clive Metcalfe]]om.&lt;ref&gt;{{harvbz|Manning|2006|p=13}}: (secondary source); {{harvbz|Mason|2005|p=17}}: (primary source).&lt;/ref&gt; Skupina sa volala Sigma&amp;nbsp;6, no niekedy sa nazývala aj The Meggadeaths.{{sfn|Povey|2008|p=13}} Waters v nej hral na rytmickej gitare a Mason hral na bicie, Wright hrával na akýchkoľvek klávesách, ktoré vedel zohnať. S kapelou ako príležitostná vokalistka občas účinkovala aj Nobleho sestra, Sheilagh.{{sfn|Mason|2005|pp=17–18}} V prvých rokoch skupina vystupovala počas súkromných akcií a skúšala v [[Čajovňa|čajovni]] v suteréne školy  Regent Street Polytechnic.{{sfn|Mason|2005|pp=13–18}} Skupina hrala hudbu v štýle ''[[R&amp;B|Rhytm &amp; Blues]]''. 

Keď Metcalfe a Noble v septembri 1963 odišli, aby si založili svoju vlastnú skupinu, zvyšní členovia kapely oslovili na spoluprácu Syda Barretta a gitaristu [[Bob Klose|Boba Kloseho]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Mason|2005|p=18}}: (primary source); {{harvbz|Povey|2008|p=14}}: (secondary source).&lt;/ref&gt; Waters začal hrať na basovú gitaru a od januára 1964 sa skupina stala známou ako The Abdabs, či The Screaming Abdabs.{{sfn|Povey|2008|p=14}} Koncom roku 1965 si kapela zmenila názov na The Pink Floyd Sound, neskôr na The Pink Floyd Blues Band, začiatko roku 1966 sa názov skrátil na Pink Floyd.&lt;ref&gt;{{harvbz|Mason|2005|pp=30–37}}: (primary source); {{harvbz|Povey|2008|p=32}}: (secondary source).&lt;/ref&gt; 

Na začiatku roku 1966 bol Barrett frontmanom, gitaristom a skladateľom hudby kapely Pink Floyd.{{sfn|Mason|2005|p=87}} Napísal, či bol spoluautorom všetkého hudobného materiálu, s výnimkou jednej skladby, ktorý vyšiel na debutovom albume skupiny Pin Floyd s názvom ''[[The Piper at the Gates of Dawn]]''.{{sfn|Mason|2005|pp= 87–107}} Autorom tejto jedinej skladby, „Take Up Thy Stethoscope and Walk“. bol Roger Waters. Bola to prvá pieseň, ktorú Waters ako sólový autor nahral na album.{{sfn|Blake|2008|p= 91}} V polovici roku [[1966]] sa skupina prezentovala v [[underground]]ových kluboch ako UFO a [[Marquee|Marquee Club]] štýlom tzv. spontánneho undergroundu. Bolo to v období keď ich hudobný štýl prechádzal od hrania [[psychedelický rock|psychedelickej]] hudby [[R&amp;B]] [[coververzia|coververzií]] po ich vlastnú tvorbu, takmer výlučne tvorenú Sydom Barretom. Barrett mal gitarový efekt ''Bison Echorec'' a vo svojej hre na gitaru experimentoval so spätnou väzbou, produkoval zvuky, ktoré boli sprevádzané zvláštnou hrou premenlivých akordov klávesistu, samouka, [[Richard Wright|Richarda Wrighta]].&lt;ref name=&quot;insideout&quot; /&gt; Syd postupne prepadal ľahkým drogám a v spojení s obdivom ku východným vieram sa táto kombinácia prepájala do jeho predstavivosti a komponovaných diel. Koncom roku 1967, Barrettovo zhoršujúce sa duševné zdravie a stále viac nekontrolovateľné správanie,{{sfn|Blake|2008|pp=90–114}} spôsobili, že bol „neschopný, alebo neochotný“{{sfn|Mason|2005|p=129}} pokračovať vo jeho pozícii speváka, skladateľa a vedúceho gitaristu skupiny Pink Floyd.{{sfn|Mason|2005|pp=87–107}} Začiatkom marca 1968 sa Barrett, Mason, Waters a Wright stretli s manažérmi skupiny, [[Peter Jenner|Petrom Jennerom]] a [[Andrew King|Andrewom Kingom]] aby ako členovia ich vlastnej hudobnej spoločnosti [[Blackhill Enterprises]] prediskutovali budúce existovanie skupiny. Barrett súhlasil s odchodom z Pink Floyd a skupina „súhlasila s výhradným právom Blackhill Enterprises“ na materiál, ktorý vznikol počas aktivít kapely v minulosti.{{sfn|Mason|2005|p=105}} Nový manažér skupiny [[Steve O'Rourke]] oficiálne oznámil odchod Barretta a nástup [[David Gilmour|Davida Gilmoura]] v apríli 1968.{{sfn|Mason|2005|p=106}} Gilmour bol známy ako gitarista a spevák skupiny [[The Jokers Wild]]. Barret ešte nahral dva sólové albumy (na ktorých spolupracovali aj členovia skupiny) no nedosiahol s nimi nikdy taký úspech a popularitu ako so skladbami skupiny [[Pink Floyd|The Pink Floyd]].

=== Obdobie pod vedením Watersa ===
[[Súbor:DarkSideOfTheMoon1973.jpg|thumb|Koncertné vystúpenie s repertoárom albumu ''The Dark Side of the Moon'' v [[Earls Court Exhibition Centre]]. Bolo to krátko po vydaní albumu v roku 1973: (zľava) David Gilmour, Nick Mason, [[Dick Parry]], Roger Waters]]
Po Barrettovom dochode skupina Pink Floyd nahrala albumy ''[[A Saucerful of Secrets]]'', ''[[Ummagumma]]'', ''[[Atom Heart Mother]]'', k „''barretovskej ére''“ sa ešte vrátili výberovkou ''[[Relics]],'' a niekoľkými [[soundtrack]]ami ku filmom (''[[More (soundtrack)|More]]'', ''[[Obscured by Clouds]]'', ''[[Zabriskie Point (soundtrack)|Zabriskie Point]]''…). Prázdne miesto, ktoré zostalo v marci 1968 po Barrettovom odchode nahradil Roger Waters. Na dlhú dobu určoval umelecké smerovanie kapely Pink Floyd. Bol dominantným skladateľom a hlavným textárom skupiny. Spolu s Davidom Gilmourom boli hlavnýmni vokalistami kapely, spev Richarda Wrighta bol v piesňach kapely zastúpený iba sporadicky. Od druhej polovice 70. rokov až do jeho odchodu v roku 1985, sa Roger Waters stal dominantnou tvorivou osobnosťou skupiny.{{sfn|Mason|2005|pp= 106–107, 160–161, 265, 278}} Napísal väčšinu textov, mal kontrolu nad výberom hudobných nápadov, ako aj kreatívne viedol [[Konceptuálny album|konceptuálne obsahy]] piatich albumov kapely počínajúc od ''The Dark Side of the Moon'' (z roku 1973) po posledný projekt pred jeho odchodom, album ''The Final Cut'' (z roku 1983).{{sfn|Blake|2008|pp= 3, 9, 113, 156, 242, 279, 320, 398}} Všeobecne uznávaný ako jeden z najúspešnejších albumov rockovej histórie, ''The Dark Side of the Moon'', má všetky texty napísané Rogerom Watersom. Album ''The Dark Side of the Moon'' bol od  svojho vydania v marci roku 1973 až do júla 1988 celých 736&amp;nbsp;týždňov v rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] a na celom svete sa z neho predalo viach ako 40&amp;nbsp;miliónov nosičov. Od roku 2005 pokračoval jeho predaj v počte viac ako 8&amp;nbsp;000&amp;nbsp;kusov/ týždeň.&lt;ref&gt;{{cite web|url= https://www.billboard.com/articles/news/58524/floyds-dark-side-celebrates-chart-milestone|title= Floyd's ''Dark Side'' Celebrates Chart Milestone|last1=Titus|first1=Christa|last2=Waddell|first2=Ray|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|year=2005|access-date=24 October 2011}}&lt;/ref&gt; Podľa biografa kapely Pink Floyd, Glena Poveyho, je ''Dark Side of the Moon'' druhým najpredávanejším albumom na svete a 21.&amp;nbsp;najpredávanejším albumom v Spojených štátoch.
{{sfn|Povey|2008|p= 345}} V roku 1970 Roger Waters spolu so škótskym hudobníkom a skladateľom, [[Ron Geesin|Ronom Geesinom]] (ktorý sa podieľal na komponovaní skladby „Atom Heart Mother Suite“ z albumu ''[[Atom Heart Mother]]''), spolupracovali na albume ''[[Music from The Body]]'', soundtracku k dokumentárnemu filmu ''[[The Body]]'' režiséra [[Roy Battersby|Roya Battersbyho]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.roger-waters.com/musicfromthebody.php|title=Roger Waters discography|website=rogerwaters.com|access-date=18 November 2019|accessdate=2021-01-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170902131056/http://www.roger-waters.com/musicfromthebody.php|archivedate=2017-09-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.headheritage.co.uk/unsung/thebookofseth/ron-geesin-roger-waters-music-from-the-body|title=Ron Geesin/Roger Waters – Music from The Body|access-date=18 November 2019|date=November 2001|website=Head Heritage}}&lt;/ref&gt; Album ''[[Meddle]]'' bol priamym predchodcom  albumu ''[[Dark Side of the Moon]]''. Na celej jednej strane platne bola jedna skladba nazvaná ''Echoes''. Z tohoto albumu je známa skladba „[[One of These Days]]“ s hlasom [[Nick Mason|Nicka Masona]], ktorá sa na koncertoch skupiny [[Pink Floyd]] hrá dodnes.

Waters produkoval tématické nápady, ktoré ovplyvnili konceptuálne albumy, z väčšej časti napísal a koncipoval obsah albumov ''The Dark Side of the Moon'' (1973), ''[[Wish You Were Here (album, Pink Floyd)|Wish You Were Here]]'' (1975), ''[[Animals (album)|Animals]]'' (1977) a ''[[The Wall]]'' (1979) a bol exkluzívnym autorom obsahu albumu ''[[The Final Cut (album)|The Final Cut]]'' (1983).{{sfn|Mason|2005|pp= 265–269}} Sám David Gilmour sa vyjadril, že poslednou „výraznou iskrou“ jeho spolupráce s Rogerom bola nahrávka „[[Comfortably Numb]]“. Častou témou Watersových textou boli narážky na dôsledky vojen, ako aj jeho traumy zo straty otca v druhej svetovej vojne. Začalo to už skladbou „[[Corporal Clegg]]“ (z albumu ''[[A Saucerful of Secrets]]'', 1968), neskôr „[[Free Four]]“ (zo soundtracku ''[[Obscured by Clouds]]'', 1972), ale aj „[[Us and Them]]“ na albume ''The Dark Side of the Moon'', či skladbou „[[When the Tigers Broke Free]]“, ktorá najprv zaznela vo filme ''[[Pink Floyd: The Wall|The Wall]]'' (1982), neskôr ju pripojil ku piesni „[[The Fletcher Memorial Home]]“ v reedícii albumu ''The Final Cut'', ktorý bol venovaný pamiatke jeho otca, Erica Fletchera Watersa.{{sfn|Blake|2008|p=294}} Téma a zloženie filmu ''The Wall'' bolo ovplyvnené jeho výchovou v anglickej spoločnosti ochudobnenej o mužov, z ktorých veľká časť padla za obeť v [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojne]].{{sfn|Blake|2008|pp= 294–295, 351}}

Dvojalbum ''The Wall'' takmer celý napísal Waters a vo veľkej miere v ňom vychádzal zo svojho životného príbehu.{{sfn|Blake|2008|p= 260}} Podľa [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|certifikácie]] RIAA bol tento album s predajom 23&amp;nbsp;milliónov kópií v roku 2013 v prvej trojke napredávanejších albumov v USA.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=tblTop100 |publisher=Recording Industry Association of America |title=RIAA GOLD &amp; PLATINUM Top 100 Albums |access-date=17 October 2010 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20070701162536/http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=tblTop100 |archive-date=1 July 2007 }}&lt;/ref&gt; Hudobným koproducentom projektu bol [[Bob Ezrin]], autorom jeho grafických návrhov bol ilustrátor [[Gerald Scarfe]].{{sfn|Blake|2008|pp=260–261}} Súčasťou projektu bolo aj veľmi špeificky koncipované [[The Wall Tour (1980-81)|The Wall Tour]], séria koncertov, ktorá sa konala v rokoch 1980-81 v Los Angeles, New Yorku, Londýne a v Dortmunde. [[Nick Mason]] v životopisnej knihe ''[[Inside Out: A personal History of Pink Floyd]]'' charakterizuje Watersa v ére ''[[The Wall]]'' ako ''egomaniaka''. Bolo to v čase, keď sa rozhodol vyhodiť zo skupiny Wrighta po jeho osobných problémoch, ktoré začali narušovať výrobu albumu. [[Richard Wright|Wright]] zostal so skupinou ako externe platený hudobník, kým Waters viedol kompletnú zostavu skupiny v činnosti počas celej koncertnej šnúry, ktorá nasledovala. Gilmour mal postavenie hudobného dramaturga. Posledné vystúpenie skupiny s programom ''The Wall'' sa uskutočnilo 16. júna 1981 v Earls Court London. Bolo posledné oficiálne koncertné vystúpenie kapely Pink Floyd s Rogerom Watersom. Výnimkou bolo krátke stretnutie skupiny o 24 rokov neskôr, dňa 2. júla 2005 v londýnskom Hyde Parku na charitatívnom podujatí [[Live 8]].{{sfn|Povey|Russell|1997|p= 185}}

V marci roku 1983 vyšiel posledný výsledok spolupráce trojice hudobníkov, Waters–Gilmour–Mason, album ''The Final Cut'', ktorý si vyslúžil podtitul „Rekviem za povojnový sen Rogera Watersa v podaní skupiny Pink Floyd“.{{sfn|Povey|2008|p=230}} Waters kompletne napísal k tomuto projektu hudbu aj text. Kriticky sa v ňom vyjadril k vtedajšej politike [[Konzervatívna strana (Spojené kráľovstvo)|Konzervatívnej strany vo Veľkej Británii]]  menovite aj ku osobe [[Margaret Thatcherová|Margaret Thatcherovej]].{{sfn|Blake|2008|pp= 294–299}} Gilmour nebol v tom čase na tvorbu pripravený, nemal žiadny vlastný hudobný materiál, žiadal Watersa o chvíľu času aby stihol niečo napísať, no Waters jeho požiadavku odmietol.{{sfn|Blake|2008|p= 295}} David Gilmour na ''The Final Cut'' naspieval iba jeden skladbu, „[[Not Now John]]“. Podľa Masona po bojoch o moc v kapele a kreatívnych hádkach k albumu Gilmourovo meno „zmizlo“ z kreditov k jeho výrobe, ale plat mu zostal.{{sfn|Mason|2005|pp= 264–270}} Časopis ''[[Rolling Stone]]'' albumu udelil päť hviezdičiek, pričom [[Kurt Loder]] ho označil ako „vynikajúci počin“ a vrcholné „[[artrock]]ové dielo“.&lt;ref&gt;{{harvbz|Blake|2008|p=300}}: &quot;art rock's crowning masterpiece&quot;; {{harvbz|Schaffner|1991|p=262}}: &quot;a superlative achievement&quot;.&lt;/ref&gt; Loder považoval toto dielo za „v podstate sólový album Rogera Watersa“.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Loder|first=Kurt|author-link=Kurt Loder|title= Pink Floyd: ''The Final Cut'' (Toshiba)|url=https://www.rollingstone.com/music/albumreviews/the-final-cut-19830414 |work=[[Rolling Stone]]|date=14 April 1983 |access-date=6 May 2012}}&lt;/ref&gt;

=== Odchod a súdne spory ===
Uprostred tvorivých sporov sa Waters v roku 1985 rozhodol opustiť kapelu Pink Floyd a začal so zvyšnými dvoma jej členmi súdny spor o ďalšie používanie ich názvu a hudobného materiálu.{{sfn|Povey|2008|pp=240–241}} V decembri 1985 vydal Waters vyhlásenie pre [[EMI]] a [[CBS]], v ktorom sa odvolal na doložku „Odchádzajúci člen“ uvedenú v jeho zmluve. V októbri 1986 začal konanie pred najvyšším súdom o formálnom rozpustenie partnerstva v skupine Pink Floyd. Vo svojom podaní na Vrchnom súde nazval Pink Floyd „kreatívnou silou“.{{sfn|Povey|2008|pp=221, 237, 240–241, 246}} Gilmour a Mason boli proti tomuto podaniu a oznámili svoj úmysel pokračovať ako kapela Pink Floyd ďalej. Waters tvrdil, že bol tak, ako pred rokmi Wright, prinútený rezignovať a rozhodol sa kapelu Pink Floyd na základe právnych rozhodnutí opustiť, dodal: „Keby som to neurobil, finančné dôsledky by ma úplne odrovnali.“{{sfn|Blake|2008|pp= 312–313}}

V decembri 1987 sa Waters a skupina Pink Floyd dohodli.{{sfn|Povey|2008|pp=240–241}} Waters bol zbavený svojich zmluvných záväzkov s manažérom [[Steve O'Rourke|Stevem O’Rourkeom]] a ponechal si autorské práva ku konceptu ''The Wall'' a k nafukovaciemu prasaťu, Algie,&lt;ref name=&quot;insideout&quot;&gt;[[Nick Mason]]: Pink Floyd (2007- český preklad knihy ''[[Inside Out]]'') ISBN 978-80-7381-111-2&lt;/ref&gt; ktoré bolo súčasťou projektu ''Animals''.{{sfn|Manning|2006|pp= 139}} Celkovo boli osemdesiate a deväťdesiate roky v histórii skupiny poznačené spormi o značku. Waters bol presvedčený, že právo používať názov Pink Floyd majú iba pôvodní členovia: [[Syd Barrett]], Roger Waters, [[Nick Mason]] a [[Richard Wright]]. [[David Gilmour|Gilmour]] nemal podľa neho na meno skupiny bez súhlasu ostatných troch členov skupiny nárok. V podstate sa dá povedať, že Gilmour, Mason a neskôr aj Wright „''vojnu''“ o značku [[Pink Floyd]] vyhrali. Bez Watersa kapela Pink Floyd vydala tri štúdiové projekty, albumy ''[[A Momentary Lapse of Reason]]'' (1987), ''[[The Division Bell]]'' (1994) a ''[[The Endless River]]'' (2014).&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/news/roger-waters-reminds-curious-fans-i-am-not-part-of-pink-floyd-20141002|title=Roger Waters Reminds Fans: 'I Am Not Part of Pink Floyd'|work=Rolling Stone|access-date=1 April 2018}}&lt;/ref&gt; V roku 2005 Waters o svojich takmer 20&amp;nbsp;rokoch nevraživosti povedal: „Nemyslím si už, že niekto z nás od roku 1985 vyšiel zo sporov s akýmkoľvek kreditom... Bolo to zlé, tienisté obdobie a ľutujem svoju vtedajšiu negatívnu účasť v týchto sporoch.“{{sfn|Blake|2008|p=395}} V roku 2013 uviedol, že žalobu ľutuje slovami: Mýlil som sa. Samozrejme, že som bol... Je to jeden z mála prípadov, keď ma právnické povolanie niečo naučilo. Pretože keď som išiel do týchto skupín a povedal: „Počúvajte, rozpadli sme sa, toto už to nie je Pink Floyd,“ právnici mi na to odvetili: „Čo si vy myslíte je irelevantné. Pink Floyd je značka a má komerčnú hodnotu. Nemôžete povedať, že prestala existovať... zjavne nerozumiete anglickému právnemu systému. “&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-24160584|title=Pink Floyd star Roger Waters regrets suing band|date=19 September 2013|work=BBC News|access-date=10 March 2016}}&lt;/ref&gt;

==1984–súčasnosť: sólová kariéra==

=== 1984–1989: ''The Pros and Cons of Hitch Hiking'' a ''Radio K.A.O.S.'' ===
{{Hlavný článok|The Pros and Cons of Hitch Hiking|Radio K. A. O. S.}}
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1990-0722-405, Berlin, Aufführung der Rockoper &quot;The Wall&quot;.jpg|thumb|Waters na koncerte ''The Wall&amp;nbsp;– Live in Berlin'', Nemecko, 21. júla 1990]]
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1990-0722-401, Berlin, Aufführung der Rockoper &quot;The Wall&quot;.jpg|thumb|upright|''The Wall&amp;nbsp;– Live in Berlin'', Nemecko, 21. júla 1990]]
V roku 1984 Roger Waters vydal svoj prvý oficiálny štúdiový album, ''[[The Pros and Cons of Hitch Hiking]]''. Jeho koncept sa zaoberal témou autorových pocitov z monogamného rodinného života v protiklade s pokušeniami, tzv. „volaním divočiny“.{{sfn|Schaffner|1991|pp= 272–273}} Hlavný hrdina Reg nakoniec pred promiskuitou uprednostní lásku a manželstvo. Na nahrávke spolupracoval gitarista [[Eric Clapton]], jazzový saxofonista [[David Sanborn]], dizajn obalu graficky spracoval  Gerald Scarfe.{{sfn|Schaffner|1991|pp= 272–273}} Kurt Loder opísuje ''The Pros And Cons of Hitch Hiking'' ako „zvláštne statickú, mierne ohavnú nahrávku“.{{sfn|Blake|2008|pp= 305–306}} Za rockovo podpriemerný označuje tento album aj časopis ''Rolling Stone''.{{sfn|Schaffner|1991|pp= 272–273}} Neskôr po rokoch, ocenil Mike DeGagne z [[AllMusic]] pri tomto albume „dômyselnú symboliku“ a „brilantné využitie toku vedomia v sfére podvedomia“ a dal mu štyri z piatich hviezdičiek.&lt;ref&gt;{{cite web|url= AllMusic.com |title= The Pros and Cons of Hitch Hiking |first= Mike|last= DeGagne|work= AllMusic |access-date=17 October 2010 }}&lt;/ref&gt;

Na následnom turné, na ktorom spoluúčinoval Clapton, hrali výber repertoáru kapely Pink Floyd a setlist skladieb z albumu ''The Pros and Cons of Hitch Hiking''. Turné začalo 14. júna 1984 v [[Štokholm]]e, malo slabú predajnosť vstupeniek a na niektorých väčších štáciách boli koncerty predčasne zrušené.{{sfn|Blake|2008|pp= 332–333}} Watersov odhad strát z tejto akcie bol 400&amp;nbsp;tisíc Libier.{{sfn|Blake|2008|p= 309}} V marci 1985 odišiel Waters do Severnej Ameriky, kde hral na menších koncertoch ''Pros and Cons''. Album  ''The Pros and Cons of Hitch Hiking'' získal v Štátoch zlatú certifikáciu od RIAA.&lt;ref name=&quot;RIAAGPC&quot;&gt;{{cite web| url=https://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=1&amp;table=SEARCH_RESULTS&amp;action=&amp;title=&amp;artist=Roger%20Waters&amp;format=&amp;debutLP=&amp;category=&amp;sex=&amp;releaseDate=&amp;requestNo=&amp;type=&amp;level=&amp;label=&amp;company=&amp;certificationDate=&amp;awardDescription=&amp;catalogNo=&amp;aSex=&amp;rec_id=&amp;charField=&amp;gold=&amp;platinum=&amp;multiPlat=&amp;level2=&amp;certDate=&amp;album=&amp;id=&amp;after=&amp;before=&amp;startMonth=1&amp;endMonth=1&amp;startYear=1958&amp;endYear=2010&amp;sort=Artist&amp;perPage=25| title=RIAA Certifications| publisher=Recording Industry Association of America| access-date=17 November 2010| url-status=dead| archive-url=https://web.archive.org/web/20130724172824/http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=1&amp;table=SEARCH_RESULTS&amp;action=&amp;title=&amp;artist=Roger%20Waters&amp;format=&amp;debutLP=&amp;category=&amp;sex=&amp;releaseDate=&amp;requestNo=&amp;type=&amp;level=&amp;label=&amp;company=&amp;certificationDate=&amp;awardDescription=&amp;catalogNo=&amp;aSex=&amp;rec_id=&amp;charField=&amp;gold=&amp;platinum=&amp;multiPlat=&amp;level2=&amp;certDate=&amp;album=&amp;id=&amp;after=&amp;before=&amp;startMonth=1&amp;endMonth=1&amp;startYear=1958&amp;endYear=2010&amp;sort=Artist&amp;perPage=25| archive-date=24 July 2013| df=dmy-all}}&lt;/ref&gt;

V roku 1986 spolupracoval Waters nahrávkami skladieb a filmovou hudbou do soundtracku k animovanému filmu ''[[When the Wind Blows]]''. Film bol nakrútený na motív rovnomenného [[komix]]u [[Raymond Briggs|Raymonda Briggsa]]. Kapela, ktorá spolu s Watersom a [[Paul Carrack|Paulom Carrackom]] nahrávala hudbu k tomuto filmu, dostala názov The Bleeding Heart Band.{{sfn|Fitch|2005|p=36}} So skupinou ''The Bleeding Hearts Band'' vydal Roger Waters [[15. júl]]a [[1987]] ďalší sólový štúdiový album ''[[Radio K.A.O.S.]]''. Ide o konceptuálny album, ktorého nosnou témou je nemý muž menom Billy, pochádzajúci z chudobného [[wales]]kého banského mesta. Billy má mentálnu schopnosť fyzicky sa naladiť na rádiové vlny. Učí sa komunikovať s rádiovým [[Diskotekár|DJ]]-om, neskôr sa napojí a ovláda svetovú počítačovú sieť. Nahnevaný na jeho aktuálnu celosvetovú situáciu v závere v systéme nasimuluje jadrový útok. Aj v roku 1987, po vydaní tohto albumu Waters zorganizoval koncertné turné.{{sfn|Manning|2006|p= 131}} Okrem iného môžete v skladbe ''Four Minutes'' začuť aj hlas vtedajšej britskej premiérky [[Margaret Thatcherová|Margaret Tchatcherovej]]. Medzi najhranejšie skladby z tohto albumu patrí záverečná skladba „[[The Tide is Turning]]“, ktorú Roger o tri roky neskôr „nenápadne“ doplnil do playlistu počas koncertu ''[[The Wall – Live in Berlin]]''. Spätne Roger tento album nehodnotí pozitívne, nedosiahol pri ňom to, čo očakával. V tom období „powatersovský Pink Floyd“ vydal album ''[[A Momentary Lapse of Reason]]'' a Waters sa tak stal (podľa jeho vlastných slov) „neúspešným konkurentom seba samého“.

=== 1989–1999: ''The Wall – Live in Berlin'' a ''Amused to Death'' ===
{{Hlavný článok|Amused to Death|The Wall – Live in Berlin}}
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1990-0722-402, Berlin, Aufführung der Rockoper &quot;The Wall&quot;.jpg|thumb|left|Pohľad na múr počas berlínskeho koncertu.]]
[[Súbor:PotsdamerPlatz Vogelperspektive 2004 2.jpg|thumb|200px|Potsdamerské námestie v súčasnosti]]
V novembri 1989 padol [[Berlínsky múr]] a v nasledujúcom roku, v júli 1990, usporiadal Roger Waters jeden z najväčších a najkomplikovanejších koncertov v histórii rocku,{{sfn|Povey|Russell|1997|pp=246–247}} s názvom ''[[The Wall&amp;nbsp;– Live in Berlin]]'', ktorý sa konal na území nikoho, v demarkačnej línii medzi [[Potsdamer Platz|Postupimským námestím]] a [[Brandenburská brána|Brandenburskou bránou]] Koncert mal oficiálnu účasť 200&amp;nbsp;tisíc návštevníkov (neoficiálne odhady sú dvojnásobné), a na televíznych obrazovkách bol v priamom prenose k dispozícii približne pre miliardu divákov.{{sfn|Blake|2008|p=346}} Cieľom koncertu, ktorý sa konal na podnet vojnového veterána a [[filantrop]]a [[Leonard Cheshire|Leonarda Cheshireho]], bol zisk finančných prostriedkov pre charitu. Waters vystúpil so skupinou umelcov, medzi ktorými boli mená ako [[Joni Mitchell]], [[Van Morrison]], [[Cyndi Lauper]], [[Bryan Adams]], kapela [[Scorpions]], [[Van Morrison]], [[Snowy White]], [[Andy Fairweather-Low]], [[Michael Kamen]] a [[Jerry Hall]] a [[Sinéad O'Connor]]. Na koncerte účinkoval aj vtedajší Východonemecký symfonický orchester a zbor, armádny sovietsky pochodový orchester a dvojicu vrtuľníkov zo 7.&amp;nbsp;výsadkovej a riadiacej letky Spojených štátov severoamerických. Múr, ktorý navrhol Mark Fisher, bol 25&amp;nbsp;metrov vysoký a 170&amp;nbsp;metrov dlhý a bol postavený naprieč územím. Nafukovacie bábky Gearlda Scarfeho boli znovu vytvorené v obnovenej verzii a vo zväčšenej mierke. Napriek tomu, že Waters na akciu pozval značný počet umelcov, Gilmoua, Masona a Wrighta zo zoznamu vynechal.{{sfn|Blake|2008|pp= 342–347}} Z projektu bol vydaný koncertný dvojalbum, ktorý za svoj predaj v USA získal od RIAA platinovú certifikáciu.&lt;ref name=&quot;RIAAGPC&quot;/&gt; 

V roku 1990 najal Roger Waters manažéra, [[Mark Fenwick|Marka Fenwicka]], odišiel od značky EMI a pre celosvetovú distribúciu svojich hudobných projektov podpísal zmluvu s hudobným vydavateľstvom Columbia. V roku 1992 vydal svoj tretí oficiálny štúdiový album, ''[[Amused to Death]]''. Koncept hudobného albumu je výrazne ovplyvnený udalosťami okolo [[Protesty na námestí Tchien-an-men|protestov na Námestí nebeského pokoja]] v roku 1989 a [[Druhá vojna v Perzskom zálive|vojnou v Zálive]] (v auguste 1990). a kritikou pojmu vojna sa stáva predmetom zábavy, najmä v televízii. Kriticky sa postavil k trendu, kedy sa reálne násilie, útlak a zabíjanie stalo programovým subjektom pútania pozornosti divákov, teda aj zábavy vo vtedajšom najsilnejšom masmédiu, v televízii. Titul albumu je parafrázou názvu knihy ''[[Amusing Ourselves to Death]]'' od [[Neil Postman|Neila Postmana]]. Koproducentom albumu bol [[Patrick Leonard]], ktorý spolupracoval aj na nahrávaní projektu ''A Momentary Lapse of Reason'' skupiny Pink Floyd. Album bol nahrávaný viacerými hudobníkmi v desiatich rôznych hudobných štúdiách. Sólovú gitaru do skladieb z väčšej časti nahral [[Jeff Beck]].{{sfn|Blake|2008|pp= 348–349}} Je to Watersov hudobnou kritikou najviac uznávaný sólový projekt, ktorý je porovnávaný s tým, čo nahral s kapelou Pink Floyd.{{sfn|Blake|2008|pp= 347–352}} Sám Waters označuje toto dielo za „ohromujúci kúsok práce“ a zaradil ho spolu s ''Dark Side of the Moon'' a s ''The Wall'' medzi to najlepšie z jeho hudobnej kariéry.{{sfn|Manning|2006|pp= 141, 252}} Nachádza sa na ňom aj jeden hit, „[[What God Wants]], Pt. 1“, ktorý sa v rebríčkoch Spojeného kráľovstva dostal na 35.&amp;nbsp;pozíciu a bol piaty v americkom rebríčku [[Mainstream Rock Tracks|Mainstream Rock Tracks]] časopisu ''Billboard''.&lt;ref name=&quot;RWAM&quot;&gt;{{cite web|url={{AllMusic|class=artist|id=roger-waters-p5795/charts-awards/billboard-singles|pure_url=yes}}|title=Roger Waters: Billboard Singles |work= AllMusic|access-date=20 November 2010}}&lt;/ref&gt; Nezisková organizácia, reprezentujúca záujmy hudobného priemyslu, [[British Phonographic Industry]], certifikovala ''Amused to Death'' striebrom.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.bpi.co.uk/certified-awards.aspx|title=BPI Certifications|publisher=[[British Phonographic Industry]]|access-date=2 October 2010|accessdate=2021-01-05|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190627040702/https://www.bpi.co.uk/certified-awards.aspx|archivedate=2019-06-27}}&lt;/ref&gt; Napriek tomu, že sa k tomuto albumu nekonalo žiadne koncertné turné jeho predaj dosiahol milión hudobných nosičov. Waters hudobný materiál z tohto albumu hral na koncertoch až medzi rokmi 1999-2002 na svojom turné, ktoré nazval [[In the Flesh (Roger Waters Tour)|In the Flesh tour]].{{sfn|Povey|2008|pp= 323–324}} V roku 1996 bol Roger Waters ako bývalý člen spolu so skupinou Pink Floyd uvedený do britskej aj americkej [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej sieni slávy]].&lt;ref&gt;{{cite web|url= http://rockhall.com/inductees/pink-floyd/timeline/ |title= Rock &amp; Roll Hall of Fame Pink Floyd |publisher= Rock &amp; Roll Hall of Fame|access-date=2 October 2010}}&lt;/ref&gt;

=== 1999–2004: In the Flesh tour a produkcia ''The Wall'' na Broadwayi ===
{{Hlavný článok|In the Flesh: Live}}
V roku 1999, dvanásť rokov od posledného oficiálneho koncertného turné a po siedmich rokoch absencie v hudobnom priemysle, sa Waters sa vydal na  [[In the Flesh (Roger Waters Tour)|In the Flesh tour]], na ktorom zahral svoj sólový hudobný materiál, ako aj repertoár kapely Pink Floyd. Napriek tomu, že Waters preferoval vystúpenia na miestach s nižšou kapacitou, bolo turné v USA finančne úspešné. Vstupenky sa naň sa predávali tak dobre, že k sa mnohým koncertom dodatočne navyšovala kapacita.{{sfn|Povey|2008|pp= 329–334}} Turné, ktoré nakoniec pokračovalo v mestách celého sveta trvalo tri roky. Z projektu vzniklo koncertné CD a DVD, ''[[In the Flesh: Live|In the Flesh – Live]]''. V závere viacerých vystúpení Waters zahral aj dve nové skladby, „Flickering Flame“ a „Each Small Candle“. V júni 2002 Waters ukončil turné koncertom pred 70&amp;nbsp;tisícovým publikom na festivale [[Festival Glastonbury|Glastonbury Festival of Performing Arts]]. Zahral pätnásť skladieb od kapely Pink Floyd a päť skladieb z katalógu svojich sólových projektov.{{sfn|Povey|2008|pp=329–334}}

Americká spoločnosť vyrábajúca a distribujúca filmy a televízne programy, [[Miramax]], v roku 2004 oznámila že sa pre [[Broadway]] pripravuje produkcia ''The Wall'', pričom v kreatívnom smere mal hrať v tomto projekte prominentnú rolu Roger Waters. V správe bolo publikované, že v playliste nebudú len pôvodné skladby z albumu ''The Wall'', ale aj piesne z ''Dark Side of the Moon'', ''Wish You Were Here'' ako aj ďalších albumov Pink Floyd. Pripavený bol nový hudobný materiál určený pre tento projekt.&lt;ref&gt;{{cite news|url= http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/3539908.stm |title= Pink Floyd's Wall Broadway bound |work= BBC News|date= 5 August 2004 |access-date=2 October 2010}}&lt;/ref&gt; V noci 1. mája 2004 sa na [[Malta|Malte]] pri príležitosti osláv  pristupovania nových krajín do [[Európska únia|EU]]  (vrátane [[Slovensko|Slovenska]]), ''[[Rozširovanie Európskej únie|Welcome Europe]]'', hrali zaznamenané výňatky z opery vrátane jej [[Ouvertúra|ouvertúry]]. Gert Hof zmiešal nahrané úryvky z opery do súvislej hudby, ktorá sa hrala ako sprievod k svetelnej šou a k ohňostroju nad [[Grand Harbour]], veľkým prístavom s pevnosťou v hlavnom meste [[Malta|Malty]], vo [[Valletta|Vallette]].{{sfn|Povey|2008|p= 334}}  Hudobný materiál pochádzal z opery ''Ça Ira'' od Rogera Watersa, ktorý vyšiel v nasledovnom roku. V júli 2004 vydal Roger Waters dve nové nahrávky: „To Kill the Child“, ktorá bola inšpirovaná inváziou v Iraku v roku 2003 a „Leaving Beirut“, ktorá je protivojnovým songom, inšpirovaný jeho cestovou po [[Stredný východ|Strednom východe]], ktorú absolvoval ešte ako [[tínedžer]].{{sfn|Blake|2008|p=391}}

V roku [[2002]] Waters vystúpil na koncerte organizovanom združením ''Countryside Aliance'', zameraným na boj proti tradičnej anglickej zábave – hone na líšku. V [[jún]]i [[2002]] Roger vystúpil na Glastoburskom festivale s množstvom klasických floydovských skladieb. Na tomto festivale bol prvýkrát použitý špeciálny reproduktorový systém, rozmiestnený medzi publikom, ktorý umožnil aby sa zvuk „premiestňoval“ medzi ľuďmi. Po katastrofe [[cunami]] v [[Indický oceán|Indickom Oceáne]] [[26. september|26. decembra]], [[2004]] Waters vystúpil s [[Eric Clapton|Ericom Claptonom]] na benefičnom koncerte [[NBC]] so skladbou „Wish You Were Here“.

=== 2005–2015: spojenie členov Pink Floyd, ''Ça Ira'' a ďalšie koncerty  ===
[[Súbor:Pink floyd live 8 london.jpg|thumb|right|Waters (úplne vpravo) účinkujúci s kapelou Pink Floyd na koncerte Live 8 (2. júl 2005)]]
[[Súbor:RogerWaters03.jpg|thumb|upright|right|Waters na Viking Stadion, Stavanger, hrá skladbu „[[In the Flesh]]“ na jeho turné [[Dark Side of the Moon Tour]] (26. jún 2006)]]
V júli roku 2005 sa Waters spojil s Masonom, Wrightom a Gilmourom a vystúpili spolu na definitívne poslednom spoločnom koncerte, ktorý sa konal v londýnskom [[Hyde Park]]u v rámci benefičnej akcie [[Live 8]]. Boloto prvýkrát po 24&amp;nbsp;rokoch, kedy všetci štyria naposledy spolu účinovali na poslednom z koncertov ''The Wall'' v Earls Court v Londýne.{{sfn|Povey|2008|pp=237, 266–267}} Ich program trva 23&amp;nbsp;minút. Hrali skladby „[[Speak to Me (pieseň, Pink Floyd)|Speak to Me]]/[[Breathe (Pink Floyd)|Breathe]]“, „[[Money (Pink Floyd)|Money]]“, „[[Wish You Were Here (skladba, Pink Floyd)|Wish You Were Here]]“ a „[[Comfortably Numb]]“. Waters pre [[Associated Press]] povedal, že zatiaľ čo skúsenosti s hraním s Pink Floyd vníma stále pozitívne, šanca že sa opäť spolu v dobrom stretnú je, vzhľadom na názorové rozpory s Gimourom, mizivá.{{sfn|Schaffner|1991|p= 308}} Waters mal inú predstavu o tom, ktoré skladby budú spolu hrať, no pre túto jednu príležitosť sa nakoniec podriadil.{{sfn|Blake|2008|pp= 382–383}} V roku 2005 skupinu Pink Floyd uviedol [[Pete Townshend]] z kapely [[The Who]] do [[UK Music Hall of Fame]].&lt;ref&gt;{{harvbz|Blake|2008|p= 386}}&lt;/ref&gt;

V septembri 2005 Waters vydal album ''[[Ça Ira]]'', s podtitulom „There is Hope“, operu v troch dejstvách, ktorá bola preložená podľa pôvodne francúzskeho [[Libreto|libreta]] [[Étienne Roda-Gil]]a. Témou, hlavným subjektom tejto opery boli udalosti okolo [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej francúzskej revolúcii]].&lt;ref&gt;{{cite web|last1= Tsioulcas|first1= Anastasia|title= Waters' New Concept |magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date= 27 August 2005|page=45 |url= https://books.google.com/books?id=-BIEAAAAMBAJ&amp;q=ca+ira+Nadine+Roda-Gil&amp;pg=PA45 |access-date=6 May 2012}}&lt;/ref&gt; Opera vyšla na 2-CD&amp;nbsp;albume. Naspievali ho: [[Bryn Terfel]] ([[barytón]]), [[Ying Huang]] ([[soprán]]) a [[tenor]]ista [[Paul Groves]].{{sfn|Povey|2008|pp= 324–325}} Originálne libreto, situované do ranného obdobia francúzskej revolúcie, pochádzalo z spoločného francúzskeho rukopisu Roda-Gil a jeho manželky Nadine Delahaye. Waters začal prepisovať libreto do Angličtiny v roku 1989.{{sfn|Manning|2006|p= 256}} O kompozícii povedal: „Vždy som bol veľkým fanúšikom [[Ludwig van Beethoven|Beethovenovej]] zborovej hudby, bol som obdivovateľom tvorby [[Hector Berlioz|Berlioza]] a [[Alexander Borodin|Borodina]]... Je bezostyšne romantická a spočíva v tradícii zo začiatku 19. storočia, pretože práve tu spočíva môj vkus ku [[Klasická hudba|klasickej]] a zborovej hudbe.“{{sfn|Blake|2008|p= 392}} Waters bol aj v televízii, aby diskutoval o opere, ale rozhovor sa často otáčal skôr smerom na jeho vzťah s Pink Floyd, o tom, čo by teraz Waters „urobil s rozvahou“.{{sfn|Blake|2008|p=392}} V americkom rebríčku Classical Music Chart časopisu ''Billboard'' mal album ''Ça Ira'' po svojom vyfaní vrchol na jeho piatej pozícii.&lt;ref&gt;{{cite web|url= https://www.billboard.com/charts/2005-10-15/classical-albums |title=Roger Waters: ''Ça Ira''|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=17 February 2013}}&lt;/ref&gt;

V júni 2006 Rogers Waters začal turné, ktoré nazval [[The Dark Side of the Moon Live]]. Trvalo dva roky, naštartoval ho v júni v Európe a skončil v septembri v Severnej Amerike. Prvá polovica šou obsahovala piesne skupiny Pink Floyd, ako aj Watersov sólový materiál, zatiaľ čo druhá polovica obsahovala kompletné živé vystúpenie z roku 1973, ktoré malo rpeprtoár k albumu Pink Floyd ''The Dark Side of the Moon''. Bolo to prvýkrát po tridsiatich rokoch, že Waters zahral na koncerte kompletný album. Koncerty mali prídavky zo skladieb z tretej strany dvojalbumu ''The Wall''. Využil prepracované naštudovanie dizajnéra koncertného osvetlenia [[Marc Brickman|Marca Brickmana]] s laserovými svetlami, hmlovými prístrojmi, pyrotechnikou, psychedelickými projekciami a nafukovacími plávajúcimi bábkami (Spaceman a Pig) ovládanými „psovodom“ oblečeným ako mäsiar a bol použitý zvukový systém s plnou 360-stupňovou kvadrofónnou technikou. V niektorých vybraných koncertoch v roku 2006 sa na tomto turné na koncertoch predstavil aj Nick Mason.{{sfn|Povey|2008|pp=319, 334–338}} V januári 2007 Waters pokračoval v turné po Austrálii a Novom Zélande, potom cez Áziu, Európu, Južnú Ameriku prešiel v júni späť do Svernej Ameriky.

Dňa [[20. máj]]a 2006 Roger Waters spolu s [[Roger Taylor|Rogerom Taylorom]] ([[Queen]]), [[Eric Clapton|Ericom Claptonom]] a [[Nick Mason|Nickom Masonom]] a nahrali dve skladby: „Wish You Were Here“ a „[[Comfortably Numb]]“.

V marci 2007 bol do [[Vedecká fantastika|vedeckofantatstického]] filmu ''[[The Last Mimzy]]'' nahratý Watersov song „[[Hello (I Love You)]]“. Pieseň, ktorá ma 6&amp;nbsp;minút, hrá počas premietania záverečných titulkov. Vyšla aj na singlovom CD a bola na internete k dispozícii pre elektronické stiahnutie. Waters o nej hovorí, že je to „pieseň, ktorá zachytáva témy filmu, stret najlepších a najhorších inštinktov ľudstva a to, ako môže nad dňom zvíťaziť detská nevinnosť“.&lt;ref&gt;{{cite news |url= http://www.marketwired.com/press-release/reminder-pink-floyd-rock-icon-roger-waters-records-hello-i-love-you-original-song-new-712330.htm |title= Reminder&amp;nbsp;– Pink Floyd Rock Icon Roger Waters Records &quot;Hello (I Love You)&quot;, an Original Song for New Line Cinema's &quot;The Last Mimzy&quot; |publisher= [[Marketwire]] |date= January 2007 |access-date= 29 June 2015 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304052921/http://www.marketwired.com/press-release/reminder-pink-floyd-rock-icon-roger-waters-records-hello-i-love-you-original-song-new-712330.htm |date=2016-03-04 }}&lt;/ref&gt; V apríli 2008 bol Waters vystúpil v Kalifornii na podujatí [[Coachella (festival)|Coachella Festival]], mal byť v decembri 2008 jedným z hlavných účinkujúcich na jednej z akcií [[Live Earth|Live Earth 2008]] v Bombaji,&lt;ref&gt;{{cite web|url= https://www.nme.com/news/roger-waters/41209|title=Pink Floyd's Roger Waters to join Bon Jovi at Live Earth India|work=[[NME]]|date=21 November 2008|access-date=2 October 2010}}&lt;/ref&gt; no kncert bol po  [[Teroristické útoky v Bombaji v novembri 2008|novembrových terroristických útokoch]] na tomto území zrušený.&lt;ref&gt;{{cite news|url= https://www.theguardian.com/music/2008/dec/01/live-earth-india-cancelled|title=Live Earth India cancelled after Mumbai attacks|first= Sean |last= Michaels|date= 1 December 2008|work=[[The Guardian]]|access-date=18 October 2010|location=London}}&lt;/ref&gt; V apríli 2008 Waters diskutoval o možnom novom albume s pracovným názvom ''Heartland''.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://blogs.rockymountainnews.com/rocky_mountain_music/2008/04/read_the_complete_roger_waters.html|title=Read the complete Roger Waters interview|first=Mark|last=Brown|work=Rocky Mountain News|date=25 April 2008|access-date=17 October 2010|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20100429170452/http://blogs.rockymountainnews.com/rocky_mountain_music/2008/04/read_the_complete_roger_waters.html|archive-date=29 April 2010}}&lt;/ref&gt;

===2010–súčasnosť: Projekt The Wall Live a album ''Is This the Life We Really Want?'' ===
[[Súbor:Roger Waters en el Palau Sant Jordi de Barcelona (The Wall Live) - 01.jpg|thumb|left|Waters v [[Barcelona|Barcelone]] v roku 2011 na jeho koncertnom turné [[The Wall Live (concert tour)|The Wall Live]]]]
V júni 2010 Waters vydal coververziu [[gospel]]ovej piesne, „[[We Shall Overcome]]“, ktorú prearanžoval a nanovo napísali [[Guy Carawan]] a [[Pete Seeger]]. V júli 2010 vystúpil s Gilmourom na benefičnom večeri Nadácie Hoping Foundation.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-11556101|title=Pink Floyd may get back together for charity|last=Youngs|first=Ian|date=15 October 2010|access-date=19 October 2010|work=BBC News}}&lt;/ref&gt; Zahrali spolu [[Phil Spector|Spectorovu]] coververziu piesne „To Know Him Is to Love Him“, ktorú hrávali predtým v minulosti pri zvukových skúškach skupiny Pink Floyd, po nej nasledovali piesne „Wish You Were Here“, „Comfortably Numb“ a „Another Brick in the Wall (Part Two)“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/pink-floyds-gilmour-and-waters-stun-crowd-with-surprise-reunion-20100712|title=Pink Floyd's Gilmour and Waters Stun Crowd With Surprise Reunion|last=Kreps|first=Daniel|date=12 July 2010|work=Rolling Stone|access-date=30 May 2011}}&lt;/ref&gt; V septembri 2010 zahájil Waters turné  [[The Wall Live (concert tour)|Wall Live]], aktualizovanú verziu pôvodných koncertov skupiny Pink Floyd, ktorá obsahuje kompletné predstavenie obsahu projektu ''The Wall''.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/8707442.stm|title=Pink Floyd's Roger Waters revisits The Wall |first= Rebecca |last=Jones |work= BBC News |date= 27 May 2010 |access-date=19 October 2010}}&lt;/ref&gt; Waters v tom čase pre agentúru Associated Press uviedol, že turné bude pravdepodobne jeho posledné, dodal: „Už nie som taký mladý, ako som býval. Nie som ako [[BB King]] alebo [[Muddy Waters]]. Nie som veľký spevák, inštrumentalista alebo čokoľvek iné, ale stále mám oheň v bruchu a mám potrebu niečo povedať. Mám v sebe labutiu pieseň a myslím si, že to asi bude ono.“&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.npr.org/blogs/allsongs/2010/04/roger_waters_revisits_the_wall.html|title=Roger Waters Revisits 'The Wall' For Final Anniversary Tour|last=Butler|first=Will|publisher=NPR|date= 12 April 2010|access-date=26 November 2010}}&lt;/ref&gt; Dňa 12. mája sa na koncert k Watersovi pripojili aj Gilmour s Masonom. Gilmour zahral v skladbe „Comfortably Numb“ a potom sa spolu s Masonom a s Watersom spojil v skladbe „Outside the Wall“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.viagogo.co.uk/News/Pink-Floyd-bandmates-reunite-at-Roger-Waters-concert/_A-1710 |title=Pink Floyd bandmates reunite at Roger Waters concert |date=16 May 2011 |publisher=[[viagogo]] |access-date=16 May 2011 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20131020033144/http://www.viagogo.co.uk/News/Pink-Floyd-bandmates-reunite-at-Roger-Waters-concert/_A-1710 |archive-date=20 October 2013 }}&lt;/ref&gt; V prvej polovici roku 2012 skončilo turné skupiny Waters na vrchole svetového predaja vstupeniek, na koncerty a celkovo sa na celom svete predalo viac ako 1,4 milióna lístkov.&lt;ref&gt;[https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-18826218 &quot;Roger Waters tops worldwide ticket sales for 2012&quot;]. BBC News. Retrieved 14 July 2012&lt;/ref&gt; Do roku 2013 bolo The Wall Live doposiaľ najvyššie zarábajúcim turné sólového umelca.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.billboard.com/biz/articles/news/5748070/roger-waters-passes-madonna-for-solo-boxscore-record-with-459m-wall-live|title=Roger Waters Passes Madonna for Solo Boxscore Record with $459M Wall Live Tour|date=4 October 2013|access-date=5 October 2013|last= Allen| first= Bob|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]}}&lt;/ref&gt; Dňa 12. decembra 2012 (12-12-12) vystúpil Roger Waters v [[Madison Square Garden]] na podujatí [[The Concert for Sandy Relief]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://entertainment.time.com/2012/12/13/sprinsteen-jagger-clapton-sandy-concert/|title=12 Unforgettable Photos from the Epic 12–12–12 Sandy Benefit Concert|magazine=Time|access-date=15 December 2012|date=13 December 2012}}&lt;/ref&gt; Dňa 24. júla 2015 bol v [[Newport (Rhode Island)]] Waters hlavným účinkujúcim na festivale [[Newport Folk Festival]]. Watersa sprevádzala kapela [[My Morning Jacket]] a dve speváčky, [[Jess Wolfe]] a [[Holly Laessig]], z americkej [[indie-pop]]ovej kapely [[Lucius]].&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Kreps|first1=Daniel|title=Watch Roger Waters Perform With My Morning Jacket at Newport Folk Fest|url=https://www.rollingstone.com/music/news/watch-roger-waters-perform-with-my-morning-jacket-at-newport-folk-fest-20150725|work=Rolling Stone|access-date=27 July 2015|date=25 July 2015}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Roger Waters en el Zócalo 05.jpg|thumb|Waters uskutočnil v [[Mexico City]] v októbri 2016 sériu koncertov]]
Dňa 3. mája 2016 bol Waters vyhlásený za jedného z hlavných účinkujúcich hudobného festivalu [[Desert Trip]] a vystúpil na ňom dvakrát: 9. a 16. októbra 2016.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Grow|first1=Kory|title=Stones, McCartney, Dylan, the Who, Waters, Young Confirm Mega-Fest|url=https://www.rollingstone.com/music/news/stones-mccartney-dylan-the-who-waters-young-confirm-mega-fest-20160503|work=Rolling Stone|access-date=4 May 2016|date=3 May 2016}}&lt;/ref&gt; V októbri 2016 Waters oznámil, že sa v roku 2017 príde do Severnej Ameriky s novým turné nazvaným „[[Us + Them Tour|Us + Them]]“, ktoré bude zmesou jeho materiálu, ktorý nahral pre skupinu Pink Floyd a pre svoje sólové projekty.&lt;ref name=&quot;roger-waters.com Roger Waters Us + Them&quot;&gt;{{cite web |url=http://www.roger-waters.com/ |title=Roger Waters – Us + Them |date= October 2016 |website=roger-waters.com |access-date= 24 October 2016}}&lt;/ref&gt; Názov turné pochádza z názvu piesne „[[Us and Them]]“, ktorá sa nachádza na albume''The Dark Side of the Moon''.&lt;ref name=&quot;npr.org Roger Waters Us + Them&quot;&gt;{{Cite book|last=Hilton |first=Robin |date= 13 October 2016 |title=Roger Waters Announces 'Us And Them' Live Tour |website=npr.org |url=https://www.npr.org/sections/allsongs/2016/10/13/497692379/roger-waters-announces-us-them-live-tour |access-date= 23 October 2016}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;washingtonpost.com Roger Waters Us + Them tour 2017&quot;&gt;{{Cite web |last=Cohen |first=Sandy |date= 13 October 2016 |title=Roger Waters announces 2017 North American 'Us + Them' tour |website=washingtonpost.com |url=https://www.washingtonpost.com/entertainment/music/roger-waters-announces-2017-north-american-us--them-tour/2016/10/13/a62ec99c-9146-11e6-bc00-1a9756d4111b_story.html |access-date= 23 October 2016}}&lt;/ref&gt;

Dňa 2. júna 2017 vyšiel takmer po 25&amp;nbsp;rokoch Rogerovi Watersovi je štvrtý sólový štúdiový album, ''[[Is This the Life We Really Want?]]''.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.billboard.com/articles/columns/rock/7710092/roger-waters-teases-solo-album-is-this-the-life-we-really-want |title=Roger Waters Posts New Tease of First Solo Rock Album in 25 Years, ''Is This the Life We Really Want?''|author=Gil Kaufman |work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=22 March 2017}}&lt;/ref&gt; Produkoval ho [[Nigel Godrich]], ktorý je známy spoluprácou s kapelou [[Radiohead]]. Godrich kritizoval predchádzajúcu Watersovu sólovú tvorbu a vyzval ho, aby vytvoril stručný autorský album.&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Cite news|url=http://www.nationmultimedia.com/news/life/music/30315906|title=How Pink Floyd's Roger Waters refound his fire at 72 – The Nation|work=The Nation|access-date=25 April 2018|language=en|archive-url=https://web.archive.org/web/20180426075819/http://www.nationmultimedia.com/news/life/music/30315906|archive-date=26 April 2018|url-status=dead}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180426075819/http://www.nationmultimedia.com/news/life/music/30315906 |date=2018-04-26 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/features/roger-waters-talks-new-album-moving-past-spectacle-for-tour-w444785|title=Roger Waters Talks New Album, Moving Past 'Spectacle' for Tour|work=Rolling Stone|access-date=25 April 2018}}&lt;/ref&gt; Obsah tohto albumu sa stal súčasťou [[Us + Them Tour]].&lt;ref name=&quot;npr.org Roger Waters Us + Them&quot;/&gt; V roku 2018 Waters nahovoril všetky postavy adaptácii [[Igor Fiodorovič Stravinskij|Stravinského]] divadelného diela''[[The Soldier's Tale]]'', ktoré bolo nahrané na festivale komornej hudby Bridgehampton. Album vyšiel prostredníctvom Sony Classical Masterworks dňa 26. októbra 2018.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://consequenceofsound.net/2018/10/roger-waters-soldiers-tale-stravinsky/|title=Roger Waters to release adaptation of Stravinsky's The Soldier's Tale|date=4 October 2018|work=Consequence of Sound|access-date=11 November 2018|language=en-US}}&lt;/ref&gt; Dňa 18. apríla 2019 sa Waters v divadle Beacon Theatre pripojil na pódium na koncerte skupiny [[Nick Mason's Saucerful of Secrets]], aby naspieval hlavný vokál skladby „[[Set the Controls for the Heart of the Sun]]“.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.brooklynvegan.com/roger-water-joined-nick-mason-to-play-pink-floyd-at-beacon-theatre-watch/|title=Roger Waters joined Nick Mason to play Pink Floyd at Beacon Theatre (watch)|website=BrooklynVegan|language=en-US|access-date=19 April 2019}}&lt;/ref&gt;

V roku 2019, obchodná publikácia pre koncertný priemysel [[Pollstar]], dala Watersa do prvej desiatky najlepšie zarábajúcich koncertných umelcov dekády.&lt;ref&gt;{{cite news |title=Pollstar says U2 top touring act over the last decade |url=https://apnews.com/54c9d0998b7b44cb99cd7c019f1844ce |access-date=20 August 2020 |work=AP NEWS |agency=AP |date=22 November 2019}}&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==
V roku 1969 sa Roger Waters oženil so svojou láskou z detstva, [[Judith Trim]], ktorá bola úspešnou umeleckou hrnčiarkou. Jej fotografia bola v pôvodnom prebale dvojalbumu ''[[Ummagumma]]'', no na nasledujúcich edíciách na CD sa už nenachádza.{{sfn|Mabbett|2010|p=50}} Manželia, ktorí nemali spoločné deti sa v roku 1975 rozviedli.{{sfn|Fitch|2005|p=335}} Judith Trim zomrela v roku 2001.{{sfn|Blake|2008|p=376}}

V roku 1976 sa Waters oženil s [[Carolyne Christie|Lady Carolyne Christie]], predtým manželku [[Rock Scully|Rocka Scullyho]] manažéra [[The Grateful Dead]]. Carolyne má šlachtický pôvod, je neterou Lawrence Dundasa, tretieho markíza zo Zetlandu.{{sfn|Fitch|2005|p=335}} Z tohto manželstva pochádza jeho syn, [[Harry Waters]], džezový hudobník ktorý hráva na klávesové nástroje na otcových koncertoch od roku 2002 a dcéra, [[India Waters]], ktorá pracuje ako modelka.&lt;ref&gt;{{harvbz|Blake|2008|p=258}}: India Waters; {{harvbz|Povey|2008|pp=335–339}}: Harry has performed with Waters since 2006.&lt;/ref&gt; Christie a Roger Waters sa rozviedli v roku 1992 .{{sfn|Fitch|2005|p=335}} 

V roku 1993, sa Waters oženil s [[Priscilla Phillips|Priscillou Phillipsovou]]. Mali spolu jedného syna, Jacka Fletchera. Rozviedli sa v roku 2001.&lt;ref&gt;{{harvbz|Blake|2008|p=348}}; {{harvbz|Thompson|2013|p=109}}: Jack Fletcher.&lt;/ref&gt;  

V roku 2004 sa Waters zasnúbil s herečkou a filmárkou [[Laurie Durning|Laurie Durningovou]] (nar. 1963&lt;ref&gt;{{cite web|last=Marsh |first=Julia |url=http://pagesix.com/2015/12/18/roger-waters-estranged-wife-wants-her-35k-rolex-back/ |title=Roger Waters' estranged wife just wants her Rolex back |publisher=Page Six |date=18 December 2015 |access-date=14 March 2016}}&lt;/ref&gt;) Pár spolu uzavrel manželstvo 14. januára 2012&lt;ref&gt;{{cite web|url= https://www.nme.com/news/pink-floyd/61568 |title=Pink Floyd's Roger Waters marries for a fourth time|work=[[NME]]|access-date=6 September 2013|date=21 January 2013}}&lt;/ref&gt; a rozviedli sa v septembri 2015.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.closerweekly.com/posts/pink-floyd-roger-waters-divorce-wife-laurie-durning-report-71953|title=Pink Floyd's Roger Waters Files for Divorce from Wife Laurie Durning|publisher=[[Closer Weekly]]|access-date=8 October 2015|date=28 September 2015|accessdate=2021-01-06|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151002000439/http://www.closerweekly.com/posts/pink-floyd-roger-waters-divorce-wife-laurie-durning-report-71953|archivedate=2015-10-02}}&lt;/ref&gt;

Roger Waters je [[Ateizmus|ateista]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Roger Waters – Freedom From Religion Foundation |url=https://ffrf.org/news/day/dayitems/item/14784-roger-waters |dátum prístupu=2021-01-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20210313052536/https://ffrf.org/news/day/dayitems/item/14784-roger-waters |dátum archivácie=2021-03-13 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://www.youtube.com/watch?v=asFm7lA32k0 Roger Waters Weighs In On Politics, Religion, &amp; Money | On The Table Ep. 5 Full | Reserve Channel]&lt;/ref&gt;

== Aktivizmus ==
===Izrael a Palestína===
Waters videl  [[Izraelská bezpečnostná bariéra|bariéru medzi izraelom a Predjordánskom]] prvýkrát v roku 2006. Bolo to na žiadosť palestínskych fanúšikov predtým, ako mal mať koncert v [[Tel Aviv]]e. Po prehliadke bariéry presunul svoj koncert v Tel Avive do [[Neve Shalom]], pretože uveril, že jeho prítomnosť v Tel Avive „neúmyselne legitimizuje útlak, ktorý videl“. Bariéru označil za „otrasnú stavbu, ktorú treba vidieť“, ktorá z [[Gaza|Gazy]] urobila „virtuálne väzenie“. Táto skúsenosť ho presvedčila, že je potrebný kultúrny bojkot [[Izrael]]a. Odvtedy sa vyslovil proti bariére na [[Západný breh Jordánu|Západnom brehu]] a v roku 2011 vyhlásil: „Drsná a drakonická kontrola, ktorú Izrael má nad obkľúčenými Palestínčanmi v Gaze a Palestínčanmi na okupovanom Západnom brehu Jordánu (vrátane východného [[Jeruzalem]]a), spojená s popieraním práv utečencov na návrat do svojich domovov v Izraeli, vyžaduje spravodlivú správu. Slobodne uvažujúci ľudia na celom svete podporujú Palestínčanov v ich občianskom, nenásilnom odpore“.&lt;ref name=&quot;guardian110311&quot;&gt;{{cite news |last1=Waters |first1=Roger |title=Tear down this Israeli wall {{!}} Roger Waters |url=https://www.theguardian.com/commentisfree/2011/mar/11/cultural-boycott-west-bank-wall |access-date=21 August 2020 |work=The Guardian |date=11 March 2011}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url= https://www.wired.com/underwire/2009/06/roger-waters-to-israel-tear-down-the-wall/ |title= Roger Waters to Israel: Tear Down the Wall |first= Scott |last= Thil |magazine=[[Wired News]] |date= 2 June 2009|access-date=14 October 2010}}&lt;/ref&gt; V decembri 2009 sa Waters zaviazal, že podporí plánovaný Pochod pre oslobodenie Gazy, ktorý bol blokovaný Egyptom.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.democracynow.org/2009/12/30/roger_waters |title= EXCLUSIVE...Pink Floyd's Roger Waters Speaks Out in Support of Gaza Freedom March, Blasts Israeli-Egyptian &quot;Siege&quot; of Gaza by Amy Goodman |publisher=Democracy Now! |date=30 December 2009 |access-date= 12 October 2010}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;mondo281119&quot;&gt;{{cite web |last1=Eid |first1=Haidar |title=Reflections on the International Day of Solidarity with the Palestinian people |url=https://mondoweiss.net/2019/11/reflections-on-the-international-day-of-solidarity-with-the-palestinian-people/ |website=Mondoweiss |access-date=21 August 2020 |date=28 November 2019}}&lt;/ref&gt;

V roku 2011 Waters oznámil, že sa hlási k hnutiu Bojkot,  Stiahnutie investícií a Sankcie ([[Boycott, Divestment and Sanctions]]-BDS) a vyzval Izrael, aby ukončil [[Izraelom okupované územia|izraelskú okupáciu]] [[Palestínske okupované územia|palestínskych území]], odstránil bariéru Západného brehu Jordánu, zaručil úplnú rovnosť a práva arabským občanom Izraela a umožniť všetkým palestínskym utečencom návrat do svojich domovov.&lt;ref name=&quot;haaretz060311&quot;&gt;{{cite news |title=Roger Waters voices support for Israel boycott |url=https://www.haaretz.com/israel-news/culture/1.5132282 |access-date=21 August 2020 |work=Haaretz.com |date=6 March 2011 |language=en}}&lt;/ref&gt; V decembri 2013 v rozhovore pre ''CounterPunch'' Waters uviedol, že je súčasťou hnutia BDS, pretože je presvedčený, že je nesprávne, „aby umelec išiel hrať do krajiny, ktorá zaberá pôdu iných ľudí a utláča ich tak, ako to robí Izrael“. Povedal, že veľa ľudí predstieralo, že útlak Židov v rokoch 1933 až 1946 nepokračoval. „Takže nejde o nový scenár. Ibaže tentoraz ide o vraždenie Palestínčanov“&lt;ref name=&quot;counterpunch061213&quot;&gt;{{cite web |last1=Barat |first1=Frank |title=An Interview with Roger Waters |url=https://www.counterpunch.org/2013/12/06/an-interview-with-pink-floyds-roger-waters/ |website=CounterPunch.org |access-date=21 August 2020 |date=6 December 2013}}&lt;/ref&gt; [[Abraham Foxman]], riaditeľ [[Anti-Defamation League|Ligy proti hanobeniu]], obvinil Watersa pretože porovnal palestínsku situáciu s [[holokaust]]om z [[Antisemitizmus|antisemitizmu]].&lt;ref name=&quot;toi311015&quot;&gt;{{cite web|title = ADL sadly concludes that Roger Waters is an anti-Semite|url = http://www.timesofisrael.com/adl-sadly-concludes-that-roger-waters-is-an-anti-semite/|website = The Times of Israel|access-date = 31 October 2015}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.adl.org/press-center/press-releases/israel-middle-east/adl-open-letter-to-roger-waters.html?referrer=https://www.google.co.uk/#.VhhpG_lViko|title=ADL Open Letter to Roger Waters|work=ADL|date=22 August 2013|access-date=18 October 2015}}&lt;/ref&gt;

V októbri 2016 prišiel Waters o sponzoring vo výške 4 milióny dolárov po tom, ako [[American Express]] kvôli jeho „antiizraelskej rétorike“ na predchádzajúcom festivale odmietol financovať jeho turné po Severnej Amerike.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.haaretz.com/world-news/americas/1.749777|title=Roger Waters Loses $4 Million Sponsorship Over 'anti-Israel Rhetoric'|work=[[Haaretz]]|date=30 October 2016}}&lt;/ref&gt; V novembri 2016 sa pri znižovaní väzieb s Watersom pripojila k spoločnosti American Express aj spoločnosť [[Citibank]].&lt;ref&gt;{{cite web|title=Wish You Weren't Here: Citibank Joins American Express in Cutting Ties to Roger Waters|url=http://www.thetower.org/4106-wish-you-werent-here-citibank-joins-american-express-in-cutting-ties-to-roger-waters/|website=The Tower}}&lt;/ref&gt;

V roku 2016 Waters nahovoril komentár k dokumentárnemu filmu ''The Occupation of the American Mind: Israel’s Public Relations War in the United States'' (Izraelská vojna s public relations v Spojených štátoch) o metódach, ktoré používa Izrael na formovanie americkej verejnej mienky..&lt;ref&gt;{{cite news|date=14 September 2017|title=&quot;The Occupation of the American Mind&quot;: Documentary Looks at Israel's PR War in the United States|publisher=Democracy Now|url=https://www.democracynow.org/2017/9/14/the_occupation_of_the_american_mind|access-date=17 March 2019}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Occupation of the American Mind|url=https://www.aljazeera.com/programmes/specialseries/2017/03/occupation-american-mind-170304122330451.html|access-date=24 August 2018|website=www.aljazeera.com}}&lt;/ref&gt; V júni 2017 začala organizácia známa ako We Don't Need No Roger Waters bojkotovať Watersa za jeho podporu palestínskemu protiizraelskému hnutiu BDS.&lt;ref&gt;{{cite news|last1=Spiro|first1=Amy|title=The battle against BDS proponent Roger Waters|url=http://www.jpost.com/BDS-THREAT/The-battle-against-BDS-proponent-Roger-Waters-496639|work=[[The Jerusalem Post]]|date=12 June 2017}}&lt;/ref&gt; Koncerty Rogera Watersa v Nemecku bojkotovala nemecké združenie verejnoprávnych vysielateľov [[ARD]].&lt;ref name=&quot;alj291117&quot;&gt;{{cite news|title=German broadcasters drop Roger Waters over BDS stance|url=https://www.aljazeera.com/news/2017/11/german-broadcasters-drop-roger-waters-bds-stance-171129101108540.html|publisher=Al-Jazeera|date=29 November 2017}}&lt;/ref&gt;  Dňa 14. mája 2019 sa Roger Waters na univerzite v Massachusetts Amherst zúčastnil panelovej diskusie s názvom „Izrael, slobodný prejav a boj za palestínske ľudské práva“. Na znemožnenie konania tejto diskusie dala skupina študentov žiadosť o súdne rozhodnutie s udaním dôvodu, že je antisemitské a jej konaním by „utrpeli by nenapraviteľnú ujmu“, no sudca vyššieho súdu rozhodol, že sa táto udalosť môže konať. Waters žalobu na súde uvítal ako dobrý spôsob propagácie palestínskeho problému a uviedol, že „kritika izraelskej vlády, jej rozporu s medzinárodným právom a porušovaním ľudských práv nemá nič spoločné so židovskou vierou alebo židovským ľudom“.&lt;ref&gt;{{cite news|date=2 May 2019|title=Judge Declines to Block Pro-Palestinian Panel at UMass|agency=AP|url=https://www.usnews.com/news/us/articles/2019-05-02/judge-declines-to-block-pro-palestinian-panel-at-umass|access-date=6 May 2019}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|date=3 May 2019|title=Roger Waters on Palestine: &quot;You Have to Stand Up for People's Human Rights All Over the World&quot;|publisher=Democracy Now|url=https://www.democracynow.org/2019/5/3/roger_waters_on_palestine_you_have|access-date=6 May 2019}}&lt;/ref&gt; Vo februári 2020, po uvedení reklám na jeho pripravované koncertné turné ''[[This Is Not a Drill]]'' v rámci niektorých platforiem súťaže  [[Major League Baseball]], židovská organizácia [[B'nai B'rith]] kritizovala rozhodnutie ligy ukázať reklamy a sponzorovať toto turné. Organizácia napísala list komisárovi [[Rob Manfred|Robovi Manfredovi]], v ktorom uviedla, že Watersove názory na Izrael „ďaleko presahujú hranice civilného diskurzu“.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Kreps|first1=Daniel|date=8 February 2020|title=Major League Baseball Halts Roger Waters Ads After Advocacy Group's Criticism|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/major-league-baseball-roger-waters-tour-949814/|access-date=28 March 2020|website=[[Rolling Stone]]}}&lt;/ref&gt; Po kritike sa liga rozhodla zverejňovanie reklám na Watersove turné zastaviť.&lt;ref&gt;{{cite web|date=9 February 2020|title=MLB cancels promotion of Roger Waters' tour due to BDS support|url=https://www.jpost.com/BDS-THREAT/MLB-cancels-promotion-of-Roger-Waters-tour-due-to-Israel-boycott-616966/|access-date=28 March 2020|website=[[The Jerusalem Post]]|publisher=The Jerusalem Post Group}}&lt;/ref&gt;

Dňa 20. júna 2020, počas rozhovoru so spravodajskou agentúrou Shehab,&lt;ref name=&quot;memri2020&quot;&gt;{{cite web |title=Musician Roger Waters On Hamas-Affiliated News Agency: Crazy Puppet Master Adelson Has Donald Trump's Tiny Little Prick In His Pocket; Israelis Teach U.S. Police How To Murder Blacks |website=[[Middle East Media Research Institute|MEMRI]] |date=20 June 2020 |url=https://www.memri.org/tv/pink-floyd-musician-roger-waters-sheldon-adelson-puppet-master-police-idf-murder-blacks |access-date=14 July 2020}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;JJ2020&quot;&gt;{{cite web |last=Bandler |first=Aaron |title=Roger Waters Apologizes for Accusing Adelson of Being 'Puppet Master' Behind Trump Admin |website=[[The Jewish Journal of Greater Los Angeles|Jewish Journal]] |date=25 June 2020 |url=https://jewishjournal.com/culture/318047/roger-waters-apologizes-for-accusing-adelson-of-being-puppet-master-behind-trump-admin/ |access-date=14 July 2020}}&lt;/ref&gt; Waters označil amerického obchodného magnáta [[Sheldon Adelson|Sheldona Adelsona]] za „bábkara ťahajúceho za nitky [[Donald Trump|Donalda Trumpa]], [[Mike Pompeo|Mika Pompea]] a ... veľvyslanca [v Izraeli]“ a sionizmus označil za „škaredú škvrnu“, ktorú „treba jemne odstrániť“. . Uviedol, že Izrael je nepriamo zodpovedný za [[Smrť Georga Floyda|zabitie Američana Georga Floyda]], pretože „izraelské obranné sily vynašli obmedzovaciu techniku kľačania na krku“. Watersa na to niekoľko publikácií obvinilo z antisemitských komentárov.&lt;ref&gt;{{Cite web|date=24 June 2020|title=Roger Waters under fire for anti-Semitic comments|url=https://consequenceofsound.net/2020/06/roger-waters-anti-semitic-comments/|access-date=12 July 2020|website=Consequence of Sound|language=en-US}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|date=25 June 2020|title=Roger Waters accused of anti-semitism from comments in new interview|url=https://www.nme.com/news/music/roger-waters-accused-of-anti-semitism-from-comments-in-new-interview-2695522|access-date=12 July 2020|website=NME|language=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Strimpel|first=Zoe|date=28 June 2020|title=In calling out the anti-Semitic elements of a mass movement, I invited spitting derision|language=en-GB|work=The Telegraph|url=https://www.telegraph.co.uk/women/life/calling-anti-semitic-elements-mass-movement-invited-spitting/|access-date=12 July 2020|issn=0307-1235}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|last=Ryvchin|first=Alex|title=Newsweek: How Blindness to Anti-Semitism Threatens Parties and Movements|url=https://www.newsweek.com/how-blindness-anti-semitism-threatens-parties-movements-opinion-1514469|publisher=Newsweek}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|date=25 June 2020|title=Roger Waters indirectly blames Israel for the death of George Floyd|url=https://faroutmagazine.co.uk/roger-waters-blames-israel-george-floyd-death/|access-date=12 July 2020|website=Far Out Magazine|language=en-GB}}&lt;/ref&gt; Waters 25. júna zverejnil ospravedlnenie, v ktorom vyjadril poľutovanie nad tým, že použil „slová vyvolávajúce metaforické obrazy, ktoré(...) boli škodlivé pre židovský ľud a hnutie za palestínske práva. Dodal, že jeho tvrdenie, že Izrael zaviedol techniku pokľaknutia na krk v americkej polícii bolo nesprávne.&lt;ref name=&quot;waters2020&quot;&gt;{{cite web |last=Waters |first=Roger |title=A note from Roger: Just to be clear. |website=RogerWaters.com |date=25 June 2020 |url=https://rogerwaters.com/just-to-be-clear/ |access-date=14 July 2020 |accessdate=2021-01-19 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20210122183525/https://rogerwaters.com/just-to-be-clear/ |archivedate=2021-01-22 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;JJ2020&quot; /&gt;
===Iné aktivity===
[[Súbor:Roger Waters The Wall Live Kansas City 30 October 2010 2.jpeg|thumb|upright=1.25|Roger Waters pri koncertnom vystúpení so skladbou &quot;Comfortably Numb&quot; (turné [[The Wall Live (2010–13)|The Wall Live]], [[Kansas City (Missouri)|Kansas City]], 30. október 2010)]]
Po [[Zemetrasenie v Indickom oceáne 26. decembra 2004|zemetrasení v Indickom oceáne v roku 2004]] a následnej katastrofe [[cunami]] vystúpil Waters s Ericom Claptonom počas benefičného koncertu v americkej televízii [[NBC]] a zahrali spolu skladbu „Wish You Were Here“.&lt;ref&gt;{{cite web|url= http://www.today.com/id/6828271/site/todayshow/ns/today-entertainment/t/stars-lend-hand-tsunami-relief/ |title=Stars lend a hand for tsunami relief |publisher=MSNBC|access-date=2 October 2010}}&lt;/ref&gt; Waters vystupoval proti zákonu o poľovníctve z roku 2004. Pre Alianciu života na vidieku uskutočnil koncert a zúčastňoval sa na pochodoch. Waters vysvetlil, že či už podporuje lov, alebo nie, je dôležité brániť ho ako právo. Krátko nato Spojené kráľovstvo opustil.{{sfn|Blake|2008|p= 391}} V októbri 2005 objasnil, že neopustil krajinu na protest proti právnym predpisom o poľovníctve, ale z rodinných dôvodov, a že do Spojeného kráľovstva sa často vracia.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/features/roger-waters-french-revolution-509524.html |work=[[The Independent]] |title=Roger Waters: French Revolution |date=4 October 2005 |access-date=29 May 2014 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20101005013607/http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/features/roger-waters-french-revolution-509524.html |archive-date=5 October 2010 }}&lt;/ref&gt; Po odchode z Británie sa Waters spolu so snúbenicou [[Laurie Durningová|Laurie Durningovou]] presťahoval na [[Long Island]] v [[New York (štát USA)|New Yorku..{{sfn|Blake|2008|pp= 391–392}}]] 

V júni 2007 sa Roger Waters stal hovorcom neziskovej organizácie bojujúcej proti chudobe a [[Malária|malárii]], Millennium Promise, a na podporu tejto témy napísal vyhlásenie pre [[CNN]].&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://edition.cnn.com/2007/WORLD/africa/06/08/waters.commentary/index.html|title=Waters: Something can be done about extreme poverty|publisher=CNN|first=Roger|last=Waters|date=11 June 2007|access-date=18 October 2010}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210224090506/http://edition.cnn.com/2007/WORLD/africa/06/08/waters.commentary/index.html |date=2021-02-24 }}&lt;/ref&gt; V júli sa zúčastnil amerického koncertu usporiadaného počas akcie [[Live Earth]]. Tento medzinárodný koncertný projekt s viacerými dejiskami bol zameraný na zvýšenie povedomia o globálnych klimatických zmenách.

Waters podporuje vojnových veteránov. Je to čiastočne aj pre smrť jeho otca v druhej svetovej vojne. Na každú zo svojich prehliadok prideľuje blok lístkov pre veteránov. Niekoľko rokov vystupoval pre skupinou zranených veteránov, ktorú sprostredkovalo Národné vojenské vojenské stredisko Spojených štátov.&lt;ref&gt;{{cite news |title=Roger Waters on veterans, touring and his new, solo album |url=https://apnews.com/aea9a7b09de746bc8f5b5e44ae7f2338 |access-date=20 August 2020 |work=AP NEWS |agency=AP |date=2 June 2017}}&lt;/ref&gt; V roku 2012 dal Waters príspevok pre amerických vojenských veteránov, ktorý sa nazýva [[Stand Up for Heroes]]. Na vystúpenie si pozval hudobnú skupinu v boji zranených veteránov s názvom MusiCorps.&lt;ref&gt;{{cite news|url= https://www.huffingtonpost.com/2012/11/09/roger-waters-veterans-stand-up-for-heroes-benefit_n_2099380.html|last=Carucci|first=John|title=Roger Waters &amp; Veterans Perform Together At Stand Up for Heroes Benefit|work=Huffington Post|date=9 November 2012|access-date=19 May 2013}}&lt;/ref&gt; V júni 2013 sa Waters a mnoho ďalších celebrít predstavil vo videu, ktoré podporuje [[Chelsea Manningová|Chelseu Manningovú]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.politico.com/story/2013/06/celebrity-bradley-manning-video-93041.html#ixzz2WgfpNmys|last=Gavin|first=Patrick|date=19 June 2013|title=Celeb video: 'I am Bradley Manning'|publisher=Politico}}&lt;/ref&gt;

Waters je odporcom [[Brexit|Brexitu]]. Po [[Referendum o členstve Spojeného kráľovstva v Európskej únii 2016|referende z júna 2016]], v ktorom sa v britskej verejnosti hlasovalo medzi o vystúpení z [[Európska únia|EÚ]], uviedol: „Keby som hlasoval, bol by som zjavne hlasoval za to, aby som zostal v Európskej únii... Myslel som si, že sme na tom lepšie. Mýlil som sa “.&lt;ref&gt;{{cite news |title=Roger Waters on Political 'Runaway Train' That Inspired New Album |url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/roger-waters-on-political-runaway-train-that-inspired-new-album-122405/ |work=Rolling Stone |date=22 August 2017}}&lt;/ref&gt;

Roger Waters bol kritikom amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] a jeho politiky.&lt;ref&gt;{{cite news |title=Pink Floyd's Roger Waters considers performing &quot;The Wall&quot; on US-Mexico border |url=https://www.euronews.com/2017/02/16/pink-floyd-s-roger-waters-considers-performing-the-wall-on-us-mexico-border |publisher=[[Euronews]] |date=16 February 2017}}&lt;/ref&gt; V roku 2017 Waters odsúdil Trumpov plán postaviť múr oddeľujúci USA a [[Mexiko|Mexikom]]. Komentoval to slovami, že album skupiny Pink Floyd ''The Wall'' „teraz súvisí s pánom Trumpom a so všetkými  rečami o budovaní múrov a vytváraní nevraživosti medzi rasami a náboženstvami“.&lt;ref&gt;{{cite news |title=Roger Waters speculates performing 'The Wall' at US-Mexico border |url=https://www.dhakatribune.com/around-the-web/2017/02/23/roger-waters-speculates-performing-wall-us-mexico-border |work=[[Dhaka Tribune]] |date=23 February 2017}}&lt;/ref&gt; Po chemickom útoku Douma v Sýrii v apríli 2018 Waters označil dobrovoľnícku bojovú skupinu Biele prilby, ktorá tento útok najskôr nahlásila, za „falošnú organizáciu“, ktorá podporila propagandu pre „džihádistov a teroristov“.&lt;ref&gt;{{cite news|last=Frantzman|first=Seth J.|url=http://www.jpost.com/International/Roger-Waters-slams-Syria-intervention-attacks-White-Helmets-as-fake-549894|title=Roger Waters Slams Syria Intervention, Attacks 'white Helmets' As 'fake'|work=The Jerusalem Post|date=15 April 2018|access-date=8 December 2019}}&lt;/ref&gt; [[Jonathan Freedland]] v denníku ''[[The Guardian]]'' napísal: „Toto tvrdenie, ktoré bolo opakovane vyvracané, vyvolalo potlesk od davov proruskej krajnej ľavice a aj krajnej pravice, ktoré poslušne slúžili ako Assadove roztlieskavačky.“&lt;ref&gt;{{cite news|last=Freedland|first=Jonathan|author-link=Jonathan Freedland|url=https://www.theguardian.com/commentisfree/2018/apr/20/trump-us-syria-truth-tribal-robert-mueller-white-helmets-factse|title=The great divide of our times is not left v right, but true v false|work=The Guardian|date=20 April 2018|access-date=8 December 2019}}&lt;/ref&gt; V októbri 2018 si Waters vyslúžil chválu aj kritiku, keď na svojom koncerte v [[São Paulo|São Paule]], vtedajšieho [[Brazília|brazílskeho]] krajne pravicového kandidáta na prezidenta, [[Jair Bolsonaro|Jaira Bolsonara]], na veľkej obrazovke zaradil do zobrazených mien v zozname „neofašistov“.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/music/2018/oct/10/roger-waters-jair-bolsonaro-brazil-concert|title=Roger Waters divides crowd with anti-Bolsonaro comments at Brazil concert|newspaper=The Guardian|date=10 October 2018|last1=Phillips|first1=Tom}}&lt;/ref&gt; Na koncerte v [[Rio de Janeiro|Riu de Janeiro]], ktorý sa konal neskôr v októbri, vzdal Waters hold zavraždenej brazílskej radnej, [[Marielle Francová|Marielle Francovej]], a počas svojho koncertu priviedol na pódium jej dcéru, sestru a bývalého manžela.&lt;ref&gt;{{cite news |title=Roger Waters honors murdered Brazil councilwoman |url=https://apnews.com/f94fb3e0649549c0855d7353a246d73a |access-date=20 August 2020 |work=AP NEWS |agency=AP |date=25 October 2018}}&lt;/ref&gt;

Vo februári 2019 Waters pomocou svojho účtu na [[Twitter|Twitteri]] zverejnil „núdzovú demonštráciu“ proti americkej misii pri OSN v [[New York (mesto)|New Yorku]] proti zasahovaniu USA vo [[Venezuela|Venezuele]]. Tvrdil tiež, že USA sa snažia zničiť venezuelskú demokraciu, aby „1% mohlo drancovať ich ropu“. Používatelia Twitteru, vrátane venezuelskej skupiny [[La Vida Bohème]], ho kritizovali za podporu venezuelskej vlády uprostred prezidentskej krízy a tvrdili, že Venezuela sa teší „skutočnej demokracii“.&lt;ref name=&quot;clarin.com&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.clarin.com/espectaculos/musica/roger-waters-convoco-marchar-apoyo-nicolas-maduro-llovieron-criticas_0_m-eYt5ruv.html|title=Para parar el &quot;Golpe de Trump&quot; Roger Waters convocó a marchar en apoyo a Nicolás Maduro y le llovieron las críticas|newspaper=[[Clarín (Argentine newspaper)]]|date=4 February 2019}}&lt;/ref&gt; Waters kritizoval [[Richard Branson|Richarda Bransona]] za organizáciu koncertu [[Venezuela Live Aid]] a uviedol, že koncert „nemá nič spoločné s potrebami obyvateľov Venezuely, nemá nič spoločné s demokraciou, nemá nič spoločné so slobodou a nemá nič spoločné s pomocou “.&lt;ref&gt;{{cite news |last1=Norman |first1=Greg |title=Roger Waters tells Richard Branson to 'back off' over Venezuela in bizarre dispute over benefit concert |url=https://www.foxnews.com/world/roger-waters-tells-richard-branson-to-back-off-over-venezuela-in-bizarre-dispute-over-benefit-concert |access-date=20 August 2020 |work=Fox News |date=20 February 2019}}&lt;/ref&gt;

Dňa 2. septembra 2019 vystúpil Waters na zhromaždení pred londýnskou budovou ministerstva vnútra, kde žiadal prepustenie zakladateľa [[WikiLeaks]], [[Julian Assange|Juliana Assangea]], a venoval mu pieseň „Wish You Were Here“.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/roger-waters-sing-with-you-were-here-at-london-julian-assange-rally-879490/|title=Watch Roger Waters Sing 'Wish You Were Here' at Julian Assange Rally|last1=Greene|first1=Andy|date=3 September 2019|website=Rolling Stone|language=en-US|access-date=7 September 2019}}&lt;/ref&gt; Waters vystúpil 22. februára 2020 aj na zhromaždení na podporu Assangeho pred parlamentom v Londýne.&lt;ref&gt;{{cite news |title=Marchers support Assange ahead of London extradition hearing |url=https://apnews.com/bb8d93bb1c1510b70b0f2c71e93879ca |access-date=20 August 2020 |work=AP NEWS |agency=AP |date=22 February 2020}}&lt;/ref&gt; Waters je prívržencom [[Steven Donziger|Stevena Donzigera]], amerického právnika, ktorý je zapojený do súdnych sporov proti spoločnosti [[Chevron]], a  ktorého označilo aj 29 nositeľov [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] za obeť obťažovania.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.motherjones.com/environment/2020/08/how-did-a-lawyer-who-took-on-big-oil-and-won-end-up-under-house-arrest/|title=How did a lawyer who took on big oil and won end up under house arrest?|first=Rex|last=Weyler|publisher=Mother Jones|year=2020|access-date=2020-09-09}}&lt;/ref&gt;

V novembri 2019 Waters spolu s ďalšími verejnými činiteľmi podpísal list podporujúci vodcu [[Labouristická strana (Spojené kráľovstvo)|Labouristickej strany]], [[Jeremy Corbyn|Jeremyho Corbyna]], v ktorom bol Corbyn opísaný ako „svetielko nádeje v boji proti vznikajúcemu krajne pravicovému nacionalizmu, xenofóbii a rasizmu vo veľkej časti demokratického sveta“ a podporil ho vo všeobecných voľbách v roku 2019.&lt;ref name=&quot;nme&quot;&gt;{{cite news |last=Neale|first=Matthew|url=https://www.nme.com/news/music/new-letter-supporting-jeremy-corbyn-2568734|title=Exclusive: New letter supporting Jeremy Corbyn signed by Roger Waters, Robert Del Naja and more |work=[[NME]]|date=16 November 2019|access-date=27 November 2019}}&lt;/ref&gt; V decembri 2019 podpísal Waters spolu so 42 ďalšími poprednými kultúrnymi osobnosťami list, ktorý pod Corbynovým vedením vo všeobecných voľbách 2019 podporil Labouristickú stranu. V liste sa uvádza, že „Labouristický volebný program pod vedením Jeremyho Corbyna ponúka transformačný plán, ktorý uprednostňuje potreby ľudí a planéty pred súkromným ziskom a vlastnými záujmami bohatej menšiny.“&lt;ref name=&quot;theguardian1&quot;&gt;{{cite news |url=https://www.theguardian.com/politics/2019/dec/03/vote-for-hope-and-a-decent-future|title= Vote for hope and a decent future |work=[[The Guardian]]|date=3 December 2019|access-date=4 December 2019}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;theguardian2&quot;&gt;{{cite news |last=Proctor|first=Kate|url=https://www.theguardian.com/politics/2019/dec/03/coogan-klein-lead-cultural-figures-backing-corbyn-labour|title=Coogan and Klein lead cultural figures backing Corbyn and Labour|work=[[The Guardian]]|date=3 December 2019|access-date=4 December 2019}}&lt;/ref&gt;

Vo februári 2020 sa Waters zúčastnil protestu v Londýne proti vydaniu Juliana Assangeho. Počas predstavenia indického básnika a aktivistu Aamira Aziza z organizácie Jamia Milllia Islamia na zhromaždení Waters označil kontroverzný dodatok zákona o občianstve (z decembra 2019), za „fašistický“ a „rasistický“.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.ndtv.com/india-news/pink-floyds-roger-waters-says-citizenship-amendment-act-caa-fascist-reads-delhi-activists-poem-2186640|title=Pink Floyd's Roger Waters Says CAA &quot;Fascist&quot;, Reads Delhi Activist's Poem|website=NDTV.com|access-date=27 February 2020}}&lt;/ref&gt;

== Vybavenie a hudobné nástroje ==
Aj keď je Waters vo všeobecnosti označovaný za [[Basová gitara|basgitaristu]] a [[spev]]áka skupiny, hráva aj na [[Elektrická gitara|elektrickej gitare]] (hral na rytmickú gitaru na platni ''[[Animals (album)|Animals]]'' v skladbách ''Pigs (Three Different Ones)'' a ''Sheep'') takisto na syntetizátoroch, vytváral samplovacie efekty zvukových slučiek. Tiež hrá na vystúpeniach na [[Akustická gitara|akustickú gitaru]] najviac v skladbách z albumu ''[[The Final Cut]]''.

Krátko hral na basgitaru značky [[Höfner]], no nahradil ju značkou [[Rickenbacker 4001|Rickenbacker RM-1999/4001S]]. Túto gitaru používal až do roku 1970, keď ju spolu s ostatnou aparatúrou ukradli v [[New Orleans]].{{sfn|Povey|2008|p=14}} Model [[Fender Precision Bass|Fender Precision Basses]] začal používať v roku 1968. Pôvodne túto basovú gitaru striedal striedal s gitarou Rickenbacker 4001, no po strate v roku 1970 prestal gitaru značky Rickenbacker používať. Čierny model gitary Fender P-Bass bolo vidieť prvýkrát na pódiu v júli 1970 v lodýnskom Hyde Parku, neskôr zriedkavejšie až do apríla 1972, kedy sa tento model stal Rogerovou základnou pódiovou gitarou.&lt;ref&gt;{{cite web |url= http://www.fender.com/series/artist/roger-waters-precision-bass/ |title= Roger Waters Precision Bass |publisher= [[Fender Musical Instruments Corporation]] |access-date= 9 October 2010 |url-status= dead |archive-url= https://web.archive.org/web/20130112075529/http://www.fender.com/series/artist/roger-waters-precision-bass/ |archive-date= 12 January 2013 |df= dmy-all }}&lt;/ref&gt; Waters v gitare používa struny s plochým vinutím model [[RotoSound]] Jazz Bass 77.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.rotosound.com/endorsees.php|title=Rotosound Endorsees|publisher=Rotosound|access-date=23 November 2010|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20110205210630/http://www.rotosound.com/endorsees.php|archive-date=5 February 2011}}&lt;/ref&gt; Počas svojej kariéry používal zosilňovače značiek [[Selmer]], [[Watkins Electric Music|WEM]], [[Hiwatt]] a [[Ashdown Engineering|Ashdown]], ale na niekoľkých posledných turné používal zosilňovač [[Ampeg]]. Pri hraní na basu použil efekty [[delay]], [[tremolo]], [[Chorus effect|chorus]], [[stereo panning]] a [[phaser]].{{sfn|Fitch|2005|pp=416–430, 441–445}}

V skladbách kapely Pink Floyd, „[[On the Run]]“,,{{sfn|Mason|2005|p= 169}} „[[Welcome to the Machine]]“{{sfn|Fitch|2005|p= 324}} a „[[In the Flesh|In the Flesh?“]],{{sfn|Fitch|Mahon|2006|p=71}} Roger Waters experimentoval so syntetizátormi [[EMS VCS 3|EMS Synthi A]] a [[EMS VCS 3|VCS 3]]. V skladbách kapely Pink Floyd hrá na elektrických a akustických gitarách značiek Fender, Martin, [[Ovation Guitar Company|Ovation]] a [[Washburn]].{{sfn|Fitch|2005|pp=416–430, 441–445}} Hral na elektrickej gitare na piesni „[[Sheep (Pink Floyd)|Sheep]]“ z albumu ''Animals'' od od skupiny Pink Floyd,{{sfn|Fitch|2005|p=285}} na akustickej gitare hrá vo viacerých skladbách ako sú napríklad [[Pigs on the Wing|„Pigs on the Wing 1 &amp; 2]]“, tiež z albumu ''Animals'',{{sfn|Fitch|2005|pp=241–242}} „[[Southampton Dock]]“ z albumu ''Final Cut{{sfn|Fitch|2005|p=295}}'' a v nahrávke „[[Mother (Pink Floyd)|Mother]]“ z albumu ''The Wall''.{{sfn|Fitch|2005|p=213}} V skladbe „[[One of These Days]]“ použil Roger Watters k basovej linke efekt [[Binson Echorec|Binson Echorec 2]].{{sfn|Mabbett|1995|p=39}}  Počas koncertných vystúpení Waters hrá v záverečnej skladbe „[[Outside the Wall]]“ na [[Trúbka (hudobný nástroj)|trúbku]].{{sfn|Fitch|2005|p=232}}

== Hity a ocenenia ==
Watersove sólové projekty boli viditeľné v rebríčkoch popularity.

Najúspešnejšia bola pieseň ''What God Wants pt. 1'' z´albumu ''[[Amused to Death]]'', ktorá dosiahla 4. miesto v [[Spojené kráľovstvo|Británii]].
 
Jeho tri hlavné sólové albumy dostali od [[RIAA]] zlato a jeho opera [[Ça Ira]] dosiahla prvú pozíciu v rebríčku albumov klasickej hudby v Británii a v [[Spojené štáty|USA]].

Roger bol ako člen skupiny [[Pink Floyd]] uvedený do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rock'n'rollovej siene slávy]]. Získal aj ocenenie za udalosť roka za koncert ''The Wall – Live in Berlin''.

== Diskografia ==
{{Pozri aj|Diskografia skupiny Pink Floyd}}
;Štúdiové albumy
* [[1984]] – ''[[The Pros And Cons Of Hitch Hiking]]''
* [[1987]] – ''[[Radio K.A.O.S.]]''
* [[1992]] – ''[[Amused to Death]]''
* [[2017]] – ''[[Is This the Life We Really Want?]]''
* [[2022]] – ''[[The Lockdown Sessions]]''
* [[2023]] – ''[[The Dark Side of the Moon Redux]]''

;Soundtracky
* [[1970]] – ''[[Music From The Body]]''
* [[1986]] – ''[[When the Wind Blows]]''

;Koncertné albumy
* [[1990]] – ''[[The Wall – Live in Berlin]]''
* [[2000]] – ''[[In the Flesh: Live]]''
* [[2015]] - ''[[Roger Waters: The Wall]]''
* [[2020]] - ''[[Roger Waters: Us + Them]]''

;Opery
* [[2005]] – ''[[Ça Ira|Ça Ira (There Is Hope)]]''
* [[2018]] - ''[[Igor Stravinsky's The Soldier's Tale]]''

;Kompilácie
* [[2002]] – ''[[Flickering Flame - The Solo Years Volume 1]]''

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.tourdates.co.uk/rogerwaters Informácie o koncertných šnúrach] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070305214503/http://www.tourdates.co.uk/rogerwaters/ |date=2007-03-05 }}
* [http://www.rogerwaters.org REG - Oficiálny web fanklubu Rogera Watersa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091130123911/http://www.rogerwaters.org/ |date=2009-11-30 }}
* [http://tourbuslive.com/Roger%20Waters.html Fotografie Rogera Watersa z The Dark Side of the Moon Tour] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070111005002/http://www.tourbuslive.com/Roger%20Waters.html |date=2007-01-11}}

== Zdroj ==
* {{preklad|en|Roger Waters|991385436}}
* Frequently Asked Question (FAQ) – Pink Floyd Internet Reference List, Version 3.6  (August 1995), Originally compiled by David Schuetz, Currently maintained by Matt Denault


{{Roger Waters}}

{{Pink Floyd}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Waters, Roger}}
[[Kategória:Roger Waters| ]]
[[Kategória:Anglickí rockoví speváci]]
[[Kategória:Anglickí rockoví gitaristi]]
[[Kategória:Anglickí rockoví basgitaristi]]
[[Kategória:Anglickí rockoví klávesisti]]
[[Kategória:Anglickí speváci-skladatelia]]
[[Kategória:Anglickí skladatelia modernej hudby]]
[[Kategória:Pink Floyd]]
[[Kategória:Anglickí ateisti]]
[[Kategória:Osobnosti zo Surrey]]</text>
      <sha1>66m50rsqxlz8yh1z31zgkdu3xymlqst</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Požiar v Matadore v roku 2006</title>
    <ns>0</ns>
    <id>81614</id>
    <revision>
      <id>8213289</id>
      <parentid>7762475</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T15:53:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28852-43</username>
        <id>294776</id>
      </contributor>
      <comment>zmeneny nazov</comment>
      <origin>8213289</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3359" sha1="t2aruy04y5mu7vg76nbfbrgijps9p89" xml:space="preserve">{{Súradnice|48.12|17.093|type:landmark|display=title}}
[[Obrázok:POZIAR V MATADORKE.JPG|thumb|Hustý dym z požiaru]]

'''Požiar v Matavore v roku 2006''' bol silný [[požiar]], ktorý vypukol [[18. jún]]a [[2006]] krátko pred osemnástou hodinou v areáli bývalej chemickej továrne [[Matador (Bratislava)|Matador]] v [[Bratislava|Bratislave]] v [[Matador (lokalita)|rovnomennej lokalite]] v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]. Zachvátil sklad chemikálií a pneumatík, patriaci súkromnej firme ''Detox.'' Oheň sa šíril veľmi rýchlo, na miesto dorazili všetci bratislavskí hasiči s dostupnou technikou, i posily z okolitých obcí, no dlho sa im ho nedarilo uhasiť. Niekoľko hasičov dokonca utrpelo popáleniny vplyvom sálavého tepla, mnohým chemikálie rozleptali skafandre. V sklade došlo i k mohutným explóziám, ktoré bolo počuť až do [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starého Mesta]]. Polícia odklonila [[doprava|dopravu]] a uzavrela miesto v okruhu 500 metrov. Na miesto sa dostavil primátor Bratislavy [[Andrej Ďurkovský]].

Šéf civilnej ochrany bratislavského Krajského úradu Jozef Polák vyzval všetkých obyvateľov Bratislavy, aby pozatvárali okná a obmedzili pohyb v smere mraku. Ten podľa neho postupoval na [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]], [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Vrakuňu]] a [[Bernolákovo]]. Vzniklo podozrenie, ktoré zverejnili médiá, že unikol vysoko jedovatý kyanid, čo sa následne nepotvrdilo, podľa odborníkov išlo o chlórované uhľovodíky a [[benzén]]y, v takom množstve, ktoré neohrozilo [[zdravie]] občanov.

Oheň sa podarilo uhasiť hodinu pred polnocou, avšak trosky tleli až do večera nasledujúceho dňa a preto hasiči dovtedy pokračovali v polievaní [[voda|vodou]]. Polícia na základe obhliadky miesta požiaru zisťovala, či nedošlo k spáchaniu trestného činu všeobecného ohrozenia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Požiar v Petržalke: K úniku nebezpečných látok nedošlo | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://bratislava.sme.sk/c/2788693/poziar-v-petrzalke-k-uniku-nebezpecnych-latok-nedoslo.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-07-01 | dátum prístupu = 2023-03-18 }}&lt;/ref&gt; Súbežne so vznikom požiaru Petržalku postihlo silné krupobitie.

O necelý mesiac – [[13. júl]]a, vypukol požiar v sklade horľavých kvapalín v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], ktorý tiež patrí firme ''Detox''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Požiar Detoxu v R. Sobote spôsobil nedbanlivosťou vlastný zamestnanec | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/3296888/poziar-detoxu-v-r-sobote-sposobil-nedbanlivostou-vlastny-zamestnanec.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-05-15 | dátum prístupu = 2023-03-18}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Požiar v Matadore v roku 2011]]

{{Bratislavský výhonok}}

[[Kategória:Požiare na Slovensku]]
[[Kategória:Udalosti v Petržalke]]
[[Kategória:18. jún]]
[[Kategória:2006 na Slovensku]]</text>
      <sha1>t2aruy04y5mu7vg76nbfbrgijps9p89</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213290</id>
      <parentid>8213289</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T15:54:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28852-43</username>
        <id>294776</id>
      </contributor>
      <comment>oprava nayvu</comment>
      <origin>8213290</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3359" sha1="s04yiy4murbecbeahcvsbfxohcs3cvm" xml:space="preserve">{{Súradnice|48.12|17.093|type:landmark|display=title}}
[[Obrázok:POZIAR V MATADORKE.JPG|thumb|Hustý dym z požiaru]]

'''Požiar v Matadore v roku 2006''' bol silný [[požiar]], ktorý vypukol [[18. jún]]a [[2006]] krátko pred osemnástou hodinou v areáli bývalej chemickej továrne [[Matador (Bratislava)|Matador]] v [[Bratislava|Bratislave]] v [[Matador (lokalita)|rovnomennej lokalite]] v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]. Zachvátil sklad chemikálií a pneumatík, patriaci súkromnej firme ''Detox.'' Oheň sa šíril veľmi rýchlo, na miesto dorazili všetci bratislavskí hasiči s dostupnou technikou, i posily z okolitých obcí, no dlho sa im ho nedarilo uhasiť. Niekoľko hasičov dokonca utrpelo popáleniny vplyvom sálavého tepla, mnohým chemikálie rozleptali skafandre. V sklade došlo i k mohutným explóziám, ktoré bolo počuť až do [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Starého Mesta]]. Polícia odklonila [[doprava|dopravu]] a uzavrela miesto v okruhu 500 metrov. Na miesto sa dostavil primátor Bratislavy [[Andrej Ďurkovský]].

Šéf civilnej ochrany bratislavského Krajského úradu Jozef Polák vyzval všetkých obyvateľov Bratislavy, aby pozatvárali okná a obmedzili pohyb v smere mraku. Ten podľa neho postupoval na [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Nové Mesto]], [[Bratislava – mestská časť Vrakuňa|Vrakuňu]] a [[Bernolákovo]]. Vzniklo podozrenie, ktoré zverejnili médiá, že unikol vysoko jedovatý kyanid, čo sa následne nepotvrdilo, podľa odborníkov išlo o chlórované uhľovodíky a [[benzén]]y, v takom množstve, ktoré neohrozilo [[zdravie]] občanov.

Oheň sa podarilo uhasiť hodinu pred polnocou, avšak trosky tleli až do večera nasledujúceho dňa a preto hasiči dovtedy pokračovali v polievaní [[voda|vodou]]. Polícia na základe obhliadky miesta požiaru zisťovala, či nedošlo k spáchaniu trestného činu všeobecného ohrozenia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Požiar v Petržalke: K úniku nebezpečných látok nedošlo | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://bratislava.sme.sk/c/2788693/poziar-v-petrzalke-k-uniku-nebezpecnych-latok-nedoslo.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-07-01 | dátum prístupu = 2023-03-18 }}&lt;/ref&gt; Súbežne so vznikom požiaru Petržalku postihlo silné krupobitie.

O necelý mesiac – [[13. júl]]a, vypukol požiar v sklade horľavých kvapalín v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], ktorý tiež patrí firme ''Detox''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Požiar Detoxu v R. Sobote spôsobil nedbanlivosťou vlastný zamestnanec | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/3296888/poziar-detoxu-v-r-sobote-sposobil-nedbanlivostou-vlastny-zamestnanec.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-05-15 | dátum prístupu = 2023-03-18}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Požiar v Matadore v roku 2011]]

{{Bratislavský výhonok}}

[[Kategória:Požiare na Slovensku]]
[[Kategória:Udalosti v Petržalke]]
[[Kategória:18. jún]]
[[Kategória:2006 na Slovensku]]</text>
      <sha1>s04yiy4murbecbeahcvsbfxohcs3cvm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Národný front oslobodenia Južného Vietnamu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>88280</id>
    <revision>
      <id>8213441</id>
      <parentid>6934664</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T02:22:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor FNL_Flag.svg bol nahradený odkazom Flag_of_the_National_Liberation_Front_of_South_Vietnam,_Flag_of_South_Vietnam_(1975–1976).svg.</comment>
      <origin>8213441</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4342" sha1="pgbepwzme8m6ahowhphl7eawm5i7s34" xml:space="preserve">{{Infobox Ozbrojená frakcia
|name= Việt Cộng
|native_name
|native_name_lang
|war= [[Vietnamská vojna|Vojne vo Vietname]]
|image= [[Súbor:Flag of the National Liberation Front of South Vietnam, Flag of South Vietnam (1975–1976).svg|250px]]
|caption= 
|map=
|map_size=
|description=
|active= [[1954]]{{--}}[[1976]]
|previous= [[Viet Minh]]
|next= [[Vietnamský vlastenecký front]]
|ideology= [[Komunizmus]]&lt;br/&gt;[[Marxizmus-leninizmus]]&lt;br/&gt;[[Ľavicový nacionalizmus]]&lt;br/&gt;[[Vietnam|Vietnamský]] [[nacionalizmus]]&lt;br/&gt;[[Ho Či Minovo myslenie]]&lt;br/&gt;[[Antirevizionizmus]]
|area= [[Indočína]]
|leaders=
|groups=
|headquarters= 
|strength=
|partof=
|allies= [[Severný Vietnam]]&lt;br/&gt;[[Sovietsky zväz]]&lt;br/&gt;[[Čína]]
|opponents= [[Južný Vietnam]]&lt;br/&gt;[[Spojené štáty]]
|battles=
|url=
}}

[[Obrázok:Viet Cong soldier DD-ST-99-04298.jpg|thumb|Príslušník Vietkongu s puškou [[AK-47]]]]

'''Národný front oslobodenia Južného Vietnamu''' (NFOJV), prekladaný aj ako '''Front národného oslobodenia Južného Vietnamu''' (FNOJV), [[vietnamčina|viet]]. ''Mặt trận Dân tộc Giải phóng miền Nam Việt Nam'', známy aj ako '''Vietkong''' ([[vietnamčina|viet]]. Việt Cộng, doslova „vietnamskí komunisti“; túto prezývku im vymyslel Južný Vietnam, toto pomenovanie znie po vietnamsky pohŕdavo) bola partizánska organizácia pôsobiaca na území Južného Vietnamu a čiastočne aj v [[Laos]]e a [[Kambodža|Kambodži]], jej cieľom bolo nastolenie [[komunizmus|komunizmu]] v krajine a jej spojenie so Severným Vietnamom počas [[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojny]]. Svoj cieľ vybojovala v 15 rokov trvajúcej krvavej vojne, ktorú viedol Vietkong pomocou konvenčného boja s regulárnou juhovietnamskou armádou ([[ARVN]]) a [[United States Armed Forces|americkou armádou]] a jej spojencami, ako aj partizánskym bojom a teroristickými akciami, často namierenými proti samotným juhovietnamským civilistom.

== Dejiny ==
V [[január]]i [[1960]] v provincii Ben Tre, v delte [[Mekong]]u, vznikala prvá „oslobodená oblasť“. [[20. október|20. októbra]] [[1960]] na jej území vznikol Národný front oslobodenia Južného Vietnamu (NFOJV). Ľudová oslobodenecká armáda mala v roku [[1961]] už okolo 100 000 príslušníkov. 

Organizácia Vietkongu bola pomerne komplikovaná, v zásade sa členil na 2 zložky:&lt;ref&gt;Daniel Kamas: ''Válka ve Vietnamu /1964-1975/'' ISBN 80-7198-247-4. Olomouc, Votobia 1997, s. 247-248&lt;/ref&gt;
# „Thanh Phan Dan Su“ ([[vietnamčina|viet]]. Thành Phần Dân Sự- civilná zložka) boli bunky rôznej veľkosti, ktorých úlohou bolo zásobovať bojujúce jednotky; bojov sa tieto jednotky zúčastnili iba zriedka. 
# „Thanh Phan Quan Su“ ([[vietnamčina|viet]]. Thành Phần Quân Sự- bojová zložka) mala prevažne bojové poslanie, ale iba najelitnejšie jednotky sa venovali výhradne bojovým akciám, ostatné sa podieľali aj na zbere úrody a zásobovaní.

Jednou z najobávanejších zložiek Vietkongu boli okrem prieskumníkov tzv. Útoční ženisti. Títo vojaci obvykle prešli najmenej pol až jedenapolročným výcvikom, pritom výcvik obyčajných vojakov trval iba mesiac. Útoční ženisti boli zruční pri zneškodňovaní a kradnutí amerických mín a výbušnín. Známi sa však stali preto, že svoje ciele (ak už situácia nedovoľovala ďalšie pokusy) likvidovali aj tak, že sa s batohom naplneným výbušninami priblížili k svojmu cieľu, krytí paľbou svojich spolubojovníkov a v jeho tesnej blízkosti nálož na svojom tele odpálili. Pri útokoch na nepriateľské základne bežne útočili vojaci iba ľahko oblečení, aby ich odev nevydával pri pohybe podozrivé zvuky. Straty v jednotkách útočných ženistov ale bývali veľké.

Vietkong spolupracoval až do konca vojny so (severovietnamskou) Vietnamskou ľudovou armádou ([[VĽA]]), jeho členovia infiltrovali aj juhovietnamskú [[ARVN]]. Po [[Ofenzíva Tet|ofenzíve Tet]] začiatkom roka [[1968]] však Vietkong utrpel ťažké straty a v nasledujúcich bojoch o krajinu sa stal iba podporným prostriedkom severného Vietnamu v bojoch o nadvládu na juhu krajiny.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Vietcong}}

[[Kategória:Dejiny Vietnamu]]
[[Kategória:Vietnamská vojna]]</text>
      <sha1>pgbepwzme8m6ahowhphl7eawm5i7s34</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>U. S. Steel Košice</title>
    <ns>0</ns>
    <id>89868</id>
    <revision>
      <id>8213230</id>
      <parentid>8099051</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:07:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>RickRichards</username>
        <id>153041</id>
      </contributor>
      <comment>+ nová sekcia</comment>
      <origin>8213230</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19377" sha1="rroenyipe8xdwyb762ffw2qf7mqkjys" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = U. S. Steel Košice, s.r.o.
| Logo spoločnosti     = US-Steel-Logo.svg
| Právna forma         = [[Spoločnosť s ručením obmedzeným]]
| IČO                  = 36199222&lt;ref name=&quot;fin23&quot;/&gt;
| Odvetvie             = [[Hutníctvo]]
| Založená             = november [[2000]]&lt;br /&gt;(súčasná forma)
| Zakladateľ           = 
| Sídlo                = Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice
| Štát sídla           = Slovensko
| Pôvod                = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]
| Vedenie              = James E. Bruno (prezident)
| Územný rozsah        = [[Európa]]
| Priemysel            = [[Hutníctvo|hutnický]]
| Produkcia            = 3,987 mil. ton ocele v bramách {{small|(2023)}}&lt;ref name=&quot;vyk23&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = U. S. Steel Košice| odkaz na autora =| titul = Výročná správa a IFRS účtovná závierka| url = https://www.usske.sk/svc/stream/media/downloads/sk/vyrocne-spravy/USSK_AR_2023_sk| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = 2023-12-31| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-09-04| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| Výnosy               = {{pokles}} 3 773 807 000 € {{small|(2023)}}&lt;ref name=&quot;fin23&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Finstat| odkaz na autora = | titul = U. S. Steel Košice, s.r.o. (Historický názov: U.S. Steel Košice, s.r.o.)| url = https://finstat.sk/36199222| vydavateľ = finstat.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-04| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| Zisk                 = {{pokles}} -31 405 000 € {{small|(2023)}}&lt;ref name=&quot;fin23&quot;/&gt;
| Prevádzkový príjem   = {{rast}} 21 000 000 € {{small|(2017)}}&lt;ref name=vyk17&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FInančné výkazy| url = https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/financne-vykazy| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| Člen skupiny         = United States Steel Corporation
| Počet zamestnancov   = 7 712 {{small|(2023)}}&lt;ref name=&quot;vyk23&quot;/&gt;
| Divízie              =
| Dcérske spoločnosti  = U. S. Steel Košice – Labortest, s.r.o.&lt;br /&gt;U. S. Steel Košice – SBS, s.r.o.&lt;br /&gt;Ferroenergy s.r.o.&lt;br /&gt;RMS Košice, s.r.o.&lt;br /&gt;a zahraničné zastúpenia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = U. S. Steel Košice| odkaz na autora = | titul = Dcérske spoločnosti| url = https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/dcerske-spolocnosti/index| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-07| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| Vlastník             = United States Steel
| Slogan spoločnosti   = ''&quot;Kvalitná oceľ, bezpečná jazda&quot;''
| Domáca stránka       = https://www.usske.sk/
| Zánik                = 
| Poznámka             = 
}}

[[Súbor:Ussteel kosice slovakia.JPG|right|thumb|U. S. Steel Košice]]
[[Súbor:Košice, U.S. Steel administratívna budova.jpg|right|thumb|Pohľad na jednu z budov]]

'''U. S. Steel Košice, s. r. o.''' (jún{{--}}nov. 2000 ''STEEL Košice, s. r. o.'' a jan.{{--}}nov. 2000 ''VSŽ OCEĽ, a. s. Košice''; sep. 1992{{--}}dec. 1999 ''VSŽ OCEĽ, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice''; apr. 1991{{--}}sep. 1992 ''OCEĽ VSŽ, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice''; nov. 1990{{--}}apr. 1991 divízia ''Oceľ'' podniku ''VSŽ, akciová spoločnosť Košice'') je najväčší výrobca [[oceľ|ocele]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Sídli v katastrálnom území mestskej časti [[Šaca|Košice – Šaca]]. Spoločnosť je najväčším [[zamestnávateľ]]om [[Východné Slovensko|východoslovenského]] regiónu.&lt;ref name=vyk17 /&gt;

== Dejiny ==
[[De iure]] podnik U. S. Steel Košice vznikol v júni 2000 ako spoločnosť ''STEEL Košice, s. r. o.''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Grman| meno = Miro| autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Odkladal| meno2 = Martin| autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Príbeh podniku, ktorý formoval Košice a ovplyvnil celé Slovensko| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/410309/pribeh-podniku-ktory-formoval-kosice-a-ovplyvnil-cele-slovensko/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = Ekonomika| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt;

[[De facto]] vznikol v novembri 2000 prevzatím podniku VSŽ OCEĽ, a. s. a niektorých ďalších menších podnikov z holdingu ''VSŽ, akciová spoločnosť Košice'' (pozri nižšie), činných v oblasti oceliarstva. VSŽ OCEĽ vznikla transformáciou bývalej divízie Oceľ, teda hlavnej divízie, podniku VSŽ, akciová spoločnosť Košice, v rámci premeny tohto podniku na holding spravujúci dovtedajšie divízie tohto podniku v apríli 1991. VSŽ, akciová spoločnosť, existuje dodnes, súčasný názov podniku je [[Slovenské investičné družstvo]]. De iure je teda nástupcom pôvodných VSŽ podnik Slovenské investičné družstvo, ale de facto je ich nástupcom (aspoň pre jadro ich činnosti) U. S. Steel Košice. 

=== Východoslovenské železiarne (národný podnik, neskôr holding) ===
Východoslovenské železiarne, národný podnik, bol založený štátom [[1. apríla]] [[1959]], výstavba kombinátu začala v roku [[1960]], prvý [[plech]] vyvalcovali v roku [[1964]], [[vysoká pec]] začala prevádzku v roku [[1965]], prvú oceľ vytavili v roku [[1965]].V roku [[1979]] sa uskutočnila generálna oprava vysokej pece. VSŽ boli v 80. rokoch najmodernejší hutnícky kombinát v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Vyrábal najmä plechy, oceľové pásy a mal aj rozsiahlu strojársku výrobu.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = U. S. Steel Košice| odkaz na autora = | titul = História| url = https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/historia| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-22| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;teraz&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Profil akciovej spoločnosti VSŽ Košice| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/profil-akciova-spolocnost-vsz-kosic/43077-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2013-04-13| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt;

V júli roku [[1989]] boli Východoslovenské železiarne transformované na [[štátny podnik]]. V novembri [[1990]] boli Východoslovenské železiarne premenené na [[Akciová spoločnosť|akciovú spoločnosť]] ''VSŽ, akciová spoločnosť''.&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;

VSŽ boli súčasťou 1. vlny [[Kupónová privatizácia|kupónovej privatizácie]], ktorá začala v novembri [[1991]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;

V apríli [[1991]] bola ''VSŽ, akciová spoločnosť'', premenená na [[holding]] (feb. [[1998]] – mar. [[1999]] prechodne pod názvom ''VSŽ HOLDING, a. s.''), ktorý bol v roku [[2004]] premenovaný na ''Slovenský investičný holding, a. s.,'' a v roku [[2006]] na ''Slovenské investičné družstvo''. O súčasnosti tohto holdingu pozri [[Slovenské investičné družstvo]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;

=== Privatizácia ===
Väčšinu VSŽ počas [[Kupónová privatizácia|kupónovej privatizácie]] si ponechal [[Fond národného majetku Slovenskej republiky|Fond národného majetku]], ktorý potom akcie fondu v dvoch vlnách predal skupine manažérov a aj firme, ktorá zastupovala zamestnancov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno =| autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Podarené i nepodarené privatizácie| periodikum = Hospodárske noviny| odkaz na periodikum = Hospodárske noviny| url = https://finweb.hnonline.sk/galeria/5408-podarene-i-nepodarene-privatizacie/f3eb80bf896a8d3cea84af77f3a307b8| issn = 1336-1996| vydavateľ = MAFRA Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = | dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt; V decembri [[1993]] dozorná rada odvolala vedenie podniku a za člena predstavenstva i za viceprezidenta zvolila [[Alexander Rezeš|Alexandra Rezeša]], človeka blízkeho [[Vladimír Mečiar|Vladimírovi Mečiarovi]], čo potvrdzuje aj návrh [[HZDS]] v decembri 1994 na vymenovanie Rezeša za ministra dopravy, spojov a verejných prác SR, neskôr (do 14. apríla 1997) za ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|voľbami v roku 1998]] bol A. Rezeš vedúcim volebného tímu [[HZDS]]. Od roku 1994 HZDS umožnilo Rezešovi priamo získať [[Akcia (cenný papier)|akcie]] VSŽ. Vytváraním siete navzájom spriaznených a personálne prepojených spoločností Rezešovci postupne skupovali ďalšie akcie VSŽ a koncom roku 1996 ovládli približne polovicu akcií.&lt;!-- v roku 1994 Už po tom, keď mu Národná rada SR vyjadrila nedôveru, jeho vláda „predala“ milión a pol akcií VSŽ spoločnosti Manager. Hoci by za tento balík na trhu dostala takmer miliardu korún, spoločnosť, ktorú spoluvlastnil pán Rezeš, ho dostala za 314 miliónov Sk. 
O druhý sa postaral ako úradujúci minister privatizácie a prezident FNM. Fond poskytol prostriedky Banke Slovakia, tá ich posunula Priemyselnej banke a práve od nej dostala pôžičku na prvú splátku spoločnosť Manager. (Mimochodom, okrem prvej splátky už spoločnosť fondu príliš neplatila. Keď bol v roku 1999 na Manager vyhlásený konkurz, FNM oznámil, že mu spoločnosť dlhuje 127,5 milióna Sk.)

Manager: Otcami zakladateľmi nebol nik iný ako Alexander Rezeš, Ján Smerek, Peter Hrinko, Ferdinand Petrák a Vladimír Balánik. Mimochodom, dnes už táto spoločnosť neexistuje. Je vymazaná. Dôvod? Spoločnosť FNM za sprivatizované akcie železiarní zaplatila len jednu jedinú splátku.

pre [[Trend (slovenské periodikum)|Trend]] v marci 1997, keď  Rezeš odchádzal z vlády porátal, koľko akcií má v železiarňach pod palcom: „Počítajme: Manager 10 percent, 
Ferrimex 15 percent, 
Hutník 10 percent, 
Všeobecná 12 percent,“ 
Spolu 47%

Na začiatku roku 1997 VSŽ ovládli tretiu najväčšiu slovenskú banku a dosadili do nej svoj manažment. Rezeš starší to zdôvodnil tak, že „chceli vykonávať svoje vlastnícke práva“.

Čítajte viac: https://www.sme.sk/c/87777/meciar-by-odskodnil-rezesa-ze-prisiel-o-vsz.html --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Leško| meno = Marián| autor = | odkaz na autora = | titul = Mečiar by odškodnil Rezeša, že prišiel o VSŽ| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/87777/meciar-by-odskodnil-rezesa-ze-prisiel-o-vsz.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2001-07-30| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Nemec| meno = Marek| autor = | odkaz na autora = | titul = Pred 17 rokmi kúpili Američania od vtedajších akcionárov VSŽ oceliarsku výrobu v Košiciach| periodikum = Hospodárske noviny| odkaz na periodikum = Hospodárske noviny| url = https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1035989-pred-17-rokmi-kupili-americania-od-vtedajsich-akcionarov-vsz-oceliarsku-vyrobu-v-kosiciach| issn = 1336-1996| vydavateľ = MAFRA Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2017-09-30| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt; Po Rezešovom odchode (do [[Politika|politiky]]) prevzal riadenie železiarní jeho syn [[Július Rezeš]], najskôr ako viceprezident pre financovanie a neskôr pre obchod. Od konca februára 1998 do októbra 1998 bol na čele takzvaného [[Kindermanažment|kindermanažmentu]] ako prezident.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Zmenu vo vlastníckej štruktúre spôsobil i výsledok [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|volieb zo septembra 1998]], keď vláda Vladimíra Mečiara po dvoch obdobiach prešla do [[Opozícia (politika)|opozície]] a [[30. októbra]] 1998 [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|vládna koalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP]] vytvorila vládu na čele s [[Mikuláš Dzurinda|Mikulášom Dzurindom]]. Stalo sa verejnou témou, že železiarne dlhovali viac ako 13 miliárd [[Slovenská koruna|korún]]. Medzinárodní bankári podniku hrozili [[Konkurz (konkurzné právo)|konkurzom]] (pretože VSŽ sa dostávali podľa ministra [[Ivan Mikloš|Ivana Mikloša]] do [[Cross default|cross defaultu]]) ak vedenie nepristúpi na ich podmienky. Vláda tvrdila, že treba rázne zakročiť, a pretože Alexander Rezeš podpísal veriteľom listinu záväzkov,&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; jeho kindermanažment na čele s Júliusom Rezešom musel z VSŽ odísť a do čela spoločnosti sa dostal [[Gabriel Eichler]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 

Eichlera vybrali banky a za prezidenta VSŽ ho zvolili akcionári, medzi ktorými bol štát a aj rezešovská skupina. Dlh 13 miliárd korún predstavoval v prepočte približne 431 milionóv [[Euro|eur]] (450 miliónov [[dolár]]ov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cesta k úspěchu Gabriela Eichlera|url=https://www.klubinvestoru.com/public/cs/clanek/1756-cesta-k-uspechu-garbriela-eichlera|vydavateľ=www.klubinvestoru.com|dátum prístupu=2020-11-06|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;) a preto Eichler ako krízový manažér uvažoval o záchrane železiarní ich predajom. Eichler za pol roka firmu stabilizoval natoľko, že ju bývalí rozhodujúci [[akcionár]]i chceli znovu riadiť.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Ako prvú dostal ponuku vtedajšej [[India|indickej]] spoločnosti [[Ispat]], ktorú mu prišiel osobne do Košíc oznámiť [[Lakshmi Mittal]], majiteľ v súčasnosti najväčšej oceliarskej firmy [[ArcelorMittal]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Až neskôr sa ozvali z [[United States Steel Corporation]] (U.S. Steel) avšak ich výhodou bolo, že už mali od roku 1998 s VSŽ v Košiciach fungujúci spoločný podnik. Eichler tvrdí, že koncom roku [[1999]] sa mu podarilo presvedčiť odborársku akciovku, ktorá mala 11 až 12 percentný podiel a že nakoniec železiarne predal Američanom za 400 miliónov eur.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onuferová| meno = Marianna| autor = | odkaz na autora =| priezvisko2 = Čikovský| meno2 = Konštantín| autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Eichler po 12 rokoch: Podniková kultúra VSŽ bola kradnúť| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/6620200/eichler-po-12-rokoch-podnikova-kultura-vsz-bola-kradnut.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2012-11-28| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt; Iné zdroje tvrdia, že cena bola 80 mil. dolárov plus splatenie [[dlh]]ov, čo bolo spolu okolo 340 mil. dolárov.&lt;!-- Iné zdroje sú tie nedôveryhodné. US Steel dostal navyše 10 rokov dňové prázdniny. Eichler VSŽ zrešturalizoval a nepredával ho celý. Cena môže byť spávna pretože v tých rádoch boli aj dlhy. 
Brigita Schmögnerová vyslovila podozrenie, že premiér Mečiar vlastní podiel v košických VSŽ, lebo o tom svedčí jeho správanie. 
V septembri 1999, v predvečer mimoriadneho valného zhromaždenia akcionárov železiarní, vystúpil Mečiar v košickej TV NAŠA so závažnými tvrdeniami. Vyhlásil, že štát, čiže Dzurindova vláda, v rozpore s právnym poriadkom vstúpil do vlastníckych vzťahov vo VSŽ, takže „skutoční vlastníci nemôžu efektívne vykonávať svoje vlastnícke práva“. 
Čítajte viac: https://www.sme.sk/c/87777/meciar-by-odskodnil-rezesa-ze-prisiel-o-vsz.html --&gt; [[24. novembra]] [[2000]] sa spoločnosť U. S. Steel stala 100-percentným vlastníkom košických železiarní (VSŽ predala svoje oceliarske aktivity t. j. najmä podnik VSŽ Oceľ).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Keď sa v roku [[2017]] a [[2018]] hovorilo o opätovnom predaji inému vlastníkovi, povedal prvý šéf košického U. S. Steelu [[John Goodish]], že 1,5 miliardy dolárov za železiarne sa mu zdá málo.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kizek| meno = Marián| autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalému šéfovi košického U. S. Steelu sa 1,5 miliardy za železiarne zdá málo| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20870940/goodishovi-sa-15-miliardy-za-zeleziarne-zda-malo.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-07-16| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;teraz&quot;/&gt;

=== Nippon Steel ===
Po prevzatí materskej spoločnosti U. S. Steel [[japonsko]]u spoločnosťou [[Nippon Steel]] v roku [[2023]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = ČTK| odkaz na autora =| titul = Americkou U.S. Steel kupuje japonská Nippon Steel. Zaplatí za ni 335 miliard korun| url = https://forbes.cz/americkou-u-s-steel-kupuje-japonska-nippon-steel-zaplati-za-ni-335-miliard-korun/| vydavateľ = forbes.cz| miesto =| dátum vydania = 2023-12-18| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-05-13| jazyk = cs}}&lt;/ref&gt; bolo v máji [[2025]] bolo oznámené, že sa spoločnosť ''Nippon Steel Corporation'', rozhodla previesť U. S. Steel Košice do priameho vlastníctva. Zmena nadobudne platnosť od [[1. október|1. októbra]] [[2026]] a prinesie aj zmenu názvu spoločnosti na Nippon Steel Slovakia s.r.o. (skrat. NSSK).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Nippon Steel preberá U. S. Steel Košice do priameho vlastníctva| url = https://www.usske.sk/sk/clanok/nippon-steel-prebera-u.-s.-steel-kosice-do-priameho-vlastnictva| vydavateľ = usske.sk| miesto = Košice| dátum vydania = 2026-05-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Výroba ==
Kapacita výroby je okolo 4,5 mil. ton ocele ročne. Vyrábajú sa hlavne [[oceľ]] a [[plech]]y. Používaná [[železná ruda]] pochádza hlavne z [[Ukrajina|Ukrajiny]] ([[Kryvyj Rih]]) a [[Rusko|Ruska]] (ložiská [[kurská magnetická anomália|kurskej magnetickej anomálie]]). Slovenská železná ruda z oblasti [[Nižná Slaná|Nižnej Slanej]] momentálne nie je dodávaná. Suroviny potrebné na spracovanie železnej rudy na oceľ ako koksovateľné [[čierne uhlie]] sa dovážajú z [[Česko|Česka]], [[vápenec|vápence]] sa ťažia v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]].&lt;ref name=&quot;vyk19&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = U. S. Steel Košice, PwC| odkaz na autora = | titul = Výročná správa, individuálna IFRS a konsolidovaná IFRS účtovná závierka 2019| url = https://www.usske.sk/svc/stream/media/downloads/sk/vyrocne-spravy/ussk_annual_report_2019_sk| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = 2019-12-31| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-22| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.usske.sk/ Oficiálna webstránka U. S. Steel Košice]

{{Portál|Košice|Košický}}

[[Kategória:Podniky v Košiciach]]
[[Kategória:Slovenské hutnícke spoločnosti]]
[[Kategória:Organizácie založené v 2000]]</text>
      <sha1>rroenyipe8xdwyb762ffw2qf7mqkjys</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213313</id>
      <parentid>8213230</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T17:49:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>PeterWikiSK</username>
        <id>241458</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>oprava</comment>
      <origin>8213313</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19377" sha1="i7p1rwgjhyjmcgof0wo7eqohk1z4rnh" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = U. S. Steel Košice, s.r.o.
| Logo spoločnosti     = US-Steel-Logo.svg
| Právna forma         = [[Spoločnosť s ručením obmedzeným]]
| IČO                  = 36199222&lt;ref name=&quot;fin23&quot;/&gt;
| Odvetvie             = [[Hutníctvo]]
| Založená             = november [[2000]]&lt;br /&gt;(súčasná forma)
| Zakladateľ           = 
| Sídlo                = Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice
| Štát sídla           = Slovensko
| Pôvod                = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]
| Vedenie              = James E. Bruno (prezident)
| Územný rozsah        = [[Európa]]
| Priemysel            = [[Hutníctvo|hutnický]]
| Produkcia            = 3,987 mil. ton ocele v bramách {{small|(2023)}}&lt;ref name=&quot;vyk23&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = U. S. Steel Košice| odkaz na autora =| titul = Výročná správa a IFRS účtovná závierka| url = https://www.usske.sk/svc/stream/media/downloads/sk/vyrocne-spravy/USSK_AR_2023_sk| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = 2023-12-31| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-09-04| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| Výnosy               = {{pokles}} 3 773 807 000 € {{small|(2023)}}&lt;ref name=&quot;fin23&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Finstat| odkaz na autora = | titul = U. S. Steel Košice, s.r.o. (Historický názov: U.S. Steel Košice, s.r.o.)| url = https://finstat.sk/36199222| vydavateľ = finstat.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-04| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| Zisk                 = {{pokles}} -31 405 000 € {{small|(2023)}}&lt;ref name=&quot;fin23&quot;/&gt;
| Prevádzkový príjem   = {{rast}} 21 000 000 € {{small|(2017)}}&lt;ref name=vyk17&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FInančné výkazy| url = https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/financne-vykazy| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| Člen skupiny         = United States Steel Corporation
| Počet zamestnancov   = 7 712 {{small|(2023)}}&lt;ref name=&quot;vyk23&quot;/&gt;
| Divízie              =
| Dcérske spoločnosti  = U. S. Steel Košice – Labortest, s.r.o.&lt;br /&gt;U. S. Steel Košice – SBS, s.r.o.&lt;br /&gt;Ferroenergy s.r.o.&lt;br /&gt;RMS Košice, s.r.o.&lt;br /&gt;a zahraničné zastúpenia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = U. S. Steel Košice| odkaz na autora = | titul = Dcérske spoločnosti| url = https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/dcerske-spolocnosti/index| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-07| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| Vlastník             = United States Steel
| Slogan spoločnosti   = ''&quot;Kvalitná oceľ, bezpečná jazda&quot;''
| Domáca stránka       = https://www.usske.sk/
| Zánik                = 
| Poznámka             = 
}}

[[Súbor:Ussteel kosice slovakia.JPG|right|thumb|U. S. Steel Košice]]
[[Súbor:Košice, U.S. Steel administratívna budova.jpg|right|thumb|Pohľad na jednu z budov]]

'''U. S. Steel Košice, s. r. o.''' (jún{{--}}nov. 2000 ''STEEL Košice, s. r. o.'' a jan.{{--}}nov. 2000 ''VSŽ OCEĽ, a. s. Košice''; sep. 1992{{--}}dec. 1999 ''VSŽ OCEĽ, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice''; apr. 1991{{--}}sep. 1992 ''OCEĽ VSŽ, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice''; nov. 1990{{--}}apr. 1991 divízia ''Oceľ'' podniku ''VSŽ, akciová spoločnosť Košice'') je najväčší výrobca [[oceľ|ocele]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Sídli v katastrálnom území mestskej časti [[Šaca|Košice – Šaca]]. Spoločnosť je najväčším [[zamestnávateľ]]om [[Východné Slovensko|východoslovenského]] regiónu.&lt;ref name=vyk17 /&gt;

== Dejiny ==
[[De iure]] podnik U. S. Steel Košice vznikol v júni 2000 ako spoločnosť ''STEEL Košice, s. r. o.''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Grman| meno = Miro| autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Odkladal| meno2 = Martin| autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Príbeh podniku, ktorý formoval Košice a ovplyvnil celé Slovensko| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/410309/pribeh-podniku-ktory-formoval-kosice-a-ovplyvnil-cele-slovensko/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = Ekonomika| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt;

[[De facto]] vznikol v novembri 2000 prevzatím podniku VSŽ OCEĽ, a. s. a niektorých ďalších menších podnikov z holdingu ''VSŽ, akciová spoločnosť Košice'' (pozri nižšie), činných v oblasti oceliarstva. VSŽ OCEĽ vznikla transformáciou bývalej divízie Oceľ, teda hlavnej divízie, podniku VSŽ, akciová spoločnosť Košice, v rámci premeny tohto podniku na holding spravujúci dovtedajšie divízie tohto podniku v apríli 1991. VSŽ, akciová spoločnosť, existuje dodnes, súčasný názov podniku je [[Slovenské investičné družstvo]]. De iure je teda nástupcom pôvodných VSŽ podnik Slovenské investičné družstvo, ale de facto je ich nástupcom (aspoň pre jadro ich činnosti) U. S. Steel Košice. 

=== Východoslovenské železiarne (národný podnik, neskôr holding) ===
Východoslovenské železiarne, národný podnik, bol založený štátom [[1. apríla]] [[1959]], výstavba kombinátu začala v roku [[1960]], prvý [[plech]] vyvalcovali v roku [[1964]], [[vysoká pec]] začala prevádzku v roku [[1965]], prvú oceľ vytavili v roku [[1965]].V roku [[1979]] sa uskutočnila generálna oprava vysokej pece. VSŽ boli v 80. rokoch najmodernejší hutnícky kombinát v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Vyrábal najmä plechy, oceľové pásy a mal aj rozsiahlu strojársku výrobu.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = U. S. Steel Košice| odkaz na autora = | titul = História| url = https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/historia| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-22| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;teraz&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Profil akciovej spoločnosti VSŽ Košice| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/profil-akciova-spolocnost-vsz-kosic/43077-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2013-04-13| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt;

V júli roku [[1989]] boli Východoslovenské železiarne transformované na [[štátny podnik]]. V novembri [[1990]] boli Východoslovenské železiarne premenené na [[Akciová spoločnosť|akciovú spoločnosť]] ''VSŽ, akciová spoločnosť''.&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;

VSŽ boli súčasťou 1. vlny [[Kupónová privatizácia|kupónovej privatizácie]], ktorá začala v novembri [[1991]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;

V apríli [[1991]] bola ''VSŽ, akciová spoločnosť'', premenená na [[holding]] (feb. [[1998]] – mar. [[1999]] prechodne pod názvom ''VSŽ HOLDING, a. s.''), ktorý bol v roku [[2004]] premenovaný na ''Slovenský investičný holding, a. s.,'' a v roku [[2006]] na ''Slovenské investičné družstvo''. O súčasnosti tohto holdingu pozri [[Slovenské investičné družstvo]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;

=== Privatizácia ===
Väčšinu VSŽ počas [[Kupónová privatizácia|kupónovej privatizácie]] si ponechal [[Fond národného majetku Slovenskej republiky|Fond národného majetku]], ktorý potom akcie fondu v dvoch vlnách predal skupine manažérov a aj firme, ktorá zastupovala zamestnancov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno =| autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Podarené i nepodarené privatizácie| periodikum = Hospodárske noviny| odkaz na periodikum = Hospodárske noviny| url = https://finweb.hnonline.sk/galeria/5408-podarene-i-nepodarene-privatizacie/f3eb80bf896a8d3cea84af77f3a307b8| issn = 1336-1996| vydavateľ = MAFRA Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = | dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt; V decembri [[1993]] dozorná rada odvolala vedenie podniku a za člena predstavenstva i za viceprezidenta zvolila [[Alexander Rezeš|Alexandra Rezeša]], človeka blízkeho [[Vladimír Mečiar|Vladimírovi Mečiarovi]], čo potvrdzuje aj návrh [[HZDS]] v decembri 1994 na vymenovanie Rezeša za ministra dopravy, spojov a verejných prác SR, neskôr (do 14. apríla 1997) za ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|voľbami v roku 1998]] bol A. Rezeš vedúcim volebného tímu [[HZDS]]. Od roku 1994 HZDS umožnilo Rezešovi priamo získať [[Akcia (cenný papier)|akcie]] VSŽ. Vytváraním siete navzájom spriaznených a personálne prepojených spoločností Rezešovci postupne skupovali ďalšie akcie VSŽ a koncom roku 1996 ovládli približne polovicu akcií.&lt;!-- v roku 1994 Už po tom, keď mu Národná rada SR vyjadrila nedôveru, jeho vláda „predala“ milión a pol akcií VSŽ spoločnosti Manager. Hoci by za tento balík na trhu dostala takmer miliardu korún, spoločnosť, ktorú spoluvlastnil pán Rezeš, ho dostala za 314 miliónov Sk. 
O druhý sa postaral ako úradujúci minister privatizácie a prezident FNM. Fond poskytol prostriedky Banke Slovakia, tá ich posunula Priemyselnej banke a práve od nej dostala pôžičku na prvú splátku spoločnosť Manager. (Mimochodom, okrem prvej splátky už spoločnosť fondu príliš neplatila. Keď bol v roku 1999 na Manager vyhlásený konkurz, FNM oznámil, že mu spoločnosť dlhuje 127,5 milióna Sk.)

Manager: Otcami zakladateľmi nebol nik iný ako Alexander Rezeš, Ján Smerek, Peter Hrinko, Ferdinand Petrák a Vladimír Balánik. Mimochodom, dnes už táto spoločnosť neexistuje. Je vymazaná. Dôvod? Spoločnosť FNM za sprivatizované akcie železiarní zaplatila len jednu jedinú splátku.

pre [[Trend (slovenské periodikum)|Trend]] v marci 1997, keď  Rezeš odchádzal z vlády porátal, koľko akcií má v železiarňach pod palcom: „Počítajme: Manager 10 percent, 
Ferrimex 15 percent, 
Hutník 10 percent, 
Všeobecná 12 percent,“ 
Spolu 47%

Na začiatku roku 1997 VSŽ ovládli tretiu najväčšiu slovenskú banku a dosadili do nej svoj manažment. Rezeš starší to zdôvodnil tak, že „chceli vykonávať svoje vlastnícke práva“.

Čítajte viac: https://www.sme.sk/c/87777/meciar-by-odskodnil-rezesa-ze-prisiel-o-vsz.html --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Leško| meno = Marián| autor = | odkaz na autora = | titul = Mečiar by odškodnil Rezeša, že prišiel o VSŽ| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/87777/meciar-by-odskodnil-rezesa-ze-prisiel-o-vsz.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2001-07-30| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Nemec| meno = Marek| autor = | odkaz na autora = | titul = Pred 17 rokmi kúpili Američania od vtedajších akcionárov VSŽ oceliarsku výrobu v Košiciach| periodikum = Hospodárske noviny| odkaz na periodikum = Hospodárske noviny| url = https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1035989-pred-17-rokmi-kupili-americania-od-vtedajsich-akcionarov-vsz-oceliarsku-vyrobu-v-kosiciach| issn = 1336-1996| vydavateľ = MAFRA Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2017-09-30| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt; Po Rezešovom odchode (do [[Politika|politiky]]) prevzal riadenie železiarní jeho syn [[Július Rezeš]], najskôr ako viceprezident pre financovanie a neskôr pre obchod. Od konca februára 1998 do októbra 1998 bol na čele takzvaného [[Kindermanažment|kindermanažmentu]] ako prezident.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Zmenu vo vlastníckej štruktúre spôsobil i výsledok [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|volieb zo septembra 1998]], keď vláda Vladimíra Mečiara po dvoch obdobiach prešla do [[Opozícia (politika)|opozície]] a [[30. októbra]] 1998 [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|vládna koalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP]] vytvorila vládu na čele s [[Mikuláš Dzurinda|Mikulášom Dzurindom]]. Stalo sa verejnou témou, že železiarne dlhovali viac ako 13 miliárd [[Slovenská koruna|korún]]. Medzinárodní bankári podniku hrozili [[Konkurz (konkurzné právo)|konkurzom]] (pretože VSŽ sa dostávali podľa ministra [[Ivan Mikloš|Ivana Mikloša]] do [[Cross default|cross defaultu]]) ak vedenie nepristúpi na ich podmienky. Vláda tvrdila, že treba rázne zakročiť, a pretože Alexander Rezeš podpísal veriteľom listinu záväzkov,&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; jeho kindermanažment na čele s Júliusom Rezešom musel z VSŽ odísť a do čela spoločnosti sa dostal [[Gabriel Eichler]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 

Eichlera vybrali banky a za prezidenta VSŽ ho zvolili akcionári, medzi ktorými bol štát a aj rezešovská skupina. Dlh 13 miliárd korún predstavoval v prepočte približne 431 milionóv [[Euro|eur]] (450 miliónov [[dolár]]ov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cesta k úspěchu Gabriela Eichlera|url=https://www.klubinvestoru.com/public/cs/clanek/1756-cesta-k-uspechu-garbriela-eichlera|vydavateľ=www.klubinvestoru.com|dátum prístupu=2020-11-06|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;) a preto Eichler ako krízový manažér uvažoval o záchrane železiarní ich predajom. Eichler za pol roka firmu stabilizoval natoľko, že ju bývalí rozhodujúci [[akcionár]]i chceli znovu riadiť.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Ako prvú dostal ponuku vtedajšej [[India|indickej]] spoločnosti [[Ispat]], ktorú mu prišiel osobne do Košíc oznámiť [[Lakshmi Mittal]], majiteľ v súčasnosti najväčšej oceliarskej firmy [[ArcelorMittal]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Až neskôr sa ozvali z [[United States Steel Corporation]] (U.S. Steel) avšak ich výhodou bolo, že už mali od roku 1998 s VSŽ v Košiciach fungujúci spoločný podnik. Eichler tvrdí, že koncom roku [[1999]] sa mu podarilo presvedčiť odborársku akciovku, ktorá mala 11 až 12 percentný podiel a že nakoniec železiarne predal Američanom za 400 miliónov eur.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onuferová| meno = Marianna| autor = | odkaz na autora =| priezvisko2 = Čikovský| meno2 = Konštantín| autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Eichler po 12 rokoch: Podniková kultúra VSŽ bola kradnúť| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/6620200/eichler-po-12-rokoch-podnikova-kultura-vsz-bola-kradnut.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2012-11-28| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt; Iné zdroje tvrdia, že cena bola 80 mil. dolárov plus splatenie [[dlh]]ov, čo bolo spolu okolo 340 mil. dolárov.&lt;!-- Iné zdroje sú tie nedôveryhodné. US Steel dostal navyše 10 rokov dňové prázdniny. Eichler VSŽ zrešturalizoval a nepredával ho celý. Cena môže byť spávna pretože v tých rádoch boli aj dlhy. 
Brigita Schmögnerová vyslovila podozrenie, že premiér Mečiar vlastní podiel v košických VSŽ, lebo o tom svedčí jeho správanie. 
V septembri 1999, v predvečer mimoriadneho valného zhromaždenia akcionárov železiarní, vystúpil Mečiar v košickej TV NAŠA so závažnými tvrdeniami. Vyhlásil, že štát, čiže Dzurindova vláda, v rozpore s právnym poriadkom vstúpil do vlastníckych vzťahov vo VSŽ, takže „skutoční vlastníci nemôžu efektívne vykonávať svoje vlastnícke práva“. 
Čítajte viac: https://www.sme.sk/c/87777/meciar-by-odskodnil-rezesa-ze-prisiel-o-vsz.html --&gt; [[24. novembra]] [[2000]] sa spoločnosť U. S. Steel stala 100-percentným vlastníkom košických železiarní (VSŽ predala svoje oceliarske aktivity t. j. najmä podnik VSŽ Oceľ).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Keď sa v roku [[2017]] a [[2018]] hovorilo o opätovnom predaji inému vlastníkovi, povedal prvý šéf košického U. S. Steelu [[John Goodish]], že 1,5 miliardy dolárov za železiarne sa mu zdá málo.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kizek| meno = Marián| autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalému šéfovi košického U. S. Steelu sa 1,5 miliardy za železiarne zdá málo| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20870940/goodishovi-sa-15-miliardy-za-zeleziarne-zda-malo.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-07-16| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;teraz&quot;/&gt;

=== Nippon Steel ===
Po prevzatí materskej spoločnosti U. S. Steel [[japonsko]]u spoločnosťou [[Nippon Steel]] v roku [[2023]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = ČTK| odkaz na autora =| titul = Americkou U.S. Steel kupuje japonská Nippon Steel. Zaplatí za ni 335 miliard korun| url = https://forbes.cz/americkou-u-s-steel-kupuje-japonska-nippon-steel-zaplati-za-ni-335-miliard-korun/| vydavateľ = forbes.cz| miesto =| dátum vydania = 2023-12-18| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-05-13| jazyk = cs}}&lt;/ref&gt; bolo v máji [[2026]] bolo oznámené, že sa spoločnosť ''Nippon Steel Corporation'', rozhodla previesť U. S. Steel Košice do priameho vlastníctva. Zmena nadobudne platnosť od [[1. október|1. októbra]] [[2026]] a prinesie aj zmenu názvu spoločnosti na Nippon Steel Slovakia s.r.o. (skrat. NSSK).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Nippon Steel preberá U. S. Steel Košice do priameho vlastníctva| url = https://www.usske.sk/sk/clanok/nippon-steel-prebera-u.-s.-steel-kosice-do-priameho-vlastnictva| vydavateľ = usske.sk| miesto = Košice| dátum vydania = 2026-05-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Výroba ==
Kapacita výroby je okolo 4,5 mil. ton ocele ročne. Vyrábajú sa hlavne [[oceľ]] a [[plech]]y. Používaná [[železná ruda]] pochádza hlavne z [[Ukrajina|Ukrajiny]] ([[Kryvyj Rih]]) a [[Rusko|Ruska]] (ložiská [[kurská magnetická anomália|kurskej magnetickej anomálie]]). Slovenská železná ruda z oblasti [[Nižná Slaná|Nižnej Slanej]] momentálne nie je dodávaná. Suroviny potrebné na spracovanie železnej rudy na oceľ ako koksovateľné [[čierne uhlie]] sa dovážajú z [[Česko|Česka]], [[vápenec|vápence]] sa ťažia v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]].&lt;ref name=&quot;vyk19&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = U. S. Steel Košice, PwC| odkaz na autora = | titul = Výročná správa, individuálna IFRS a konsolidovaná IFRS účtovná závierka 2019| url = https://www.usske.sk/svc/stream/media/downloads/sk/vyrocne-spravy/ussk_annual_report_2019_sk| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = 2019-12-31| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-22| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.usske.sk/ Oficiálna webstránka U. S. Steel Košice]

{{Portál|Košice|Košický}}

[[Kategória:Podniky v Košiciach]]
[[Kategória:Slovenské hutnícke spoločnosti]]
[[Kategória:Organizácie založené v 2000]]</text>
      <sha1>i7p1rwgjhyjmcgof0wo7eqohk1z4rnh</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213346</id>
      <parentid>8213313</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:55:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <comment>/* Nippon Steel */</comment>
      <origin>8213346</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19372" sha1="83delhyq09fksl3eddv5677qraweti7" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = U. S. Steel Košice, s.r.o.
| Logo spoločnosti     = US-Steel-Logo.svg
| Právna forma         = [[Spoločnosť s ručením obmedzeným]]
| IČO                  = 36199222&lt;ref name=&quot;fin23&quot;/&gt;
| Odvetvie             = [[Hutníctvo]]
| Založená             = november [[2000]]&lt;br /&gt;(súčasná forma)
| Zakladateľ           = 
| Sídlo                = Vstupný areál U. S. Steel, 044 54 Košice
| Štát sídla           = Slovensko
| Pôvod                = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]
| Vedenie              = James E. Bruno (prezident)
| Územný rozsah        = [[Európa]]
| Priemysel            = [[Hutníctvo|hutnický]]
| Produkcia            = 3,987 mil. ton ocele v bramách {{small|(2023)}}&lt;ref name=&quot;vyk23&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = U. S. Steel Košice| odkaz na autora =| titul = Výročná správa a IFRS účtovná závierka| url = https://www.usske.sk/svc/stream/media/downloads/sk/vyrocne-spravy/USSK_AR_2023_sk| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = 2023-12-31| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-09-04| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| Výnosy               = {{pokles}} 3 773 807 000 € {{small|(2023)}}&lt;ref name=&quot;fin23&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Finstat| odkaz na autora = | titul = U. S. Steel Košice, s.r.o. (Historický názov: U.S. Steel Košice, s.r.o.)| url = https://finstat.sk/36199222| vydavateľ = finstat.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-09-04| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| Zisk                 = {{pokles}} -31 405 000 € {{small|(2023)}}&lt;ref name=&quot;fin23&quot;/&gt;
| Prevádzkový príjem   = {{rast}} 21 000 000 € {{small|(2017)}}&lt;ref name=vyk17&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FInančné výkazy| url = https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/financne-vykazy| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-22| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
| Člen skupiny         = United States Steel Corporation
| Počet zamestnancov   = 7 712 {{small|(2023)}}&lt;ref name=&quot;vyk23&quot;/&gt;
| Divízie              =
| Dcérske spoločnosti  = U. S. Steel Košice – Labortest, s.r.o.&lt;br /&gt;U. S. Steel Košice – SBS, s.r.o.&lt;br /&gt;Ferroenergy s.r.o.&lt;br /&gt;RMS Košice, s.r.o.&lt;br /&gt;a zahraničné zastúpenia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = U. S. Steel Košice| odkaz na autora = | titul = Dcérske spoločnosti| url = https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/dcerske-spolocnosti/index| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-07| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| Vlastník             = United States Steel
| Slogan spoločnosti   = ''&quot;Kvalitná oceľ, bezpečná jazda&quot;''
| Domáca stránka       = https://www.usske.sk/
| Zánik                = 
| Poznámka             = 
}}

[[Súbor:Ussteel kosice slovakia.JPG|right|thumb|U. S. Steel Košice]]
[[Súbor:Košice, U.S. Steel administratívna budova.jpg|right|thumb|Pohľad na jednu z budov]]

'''U. S. Steel Košice, s. r. o.''' (jún{{--}}nov. 2000 ''STEEL Košice, s. r. o.'' a jan.{{--}}nov. 2000 ''VSŽ OCEĽ, a. s. Košice''; sep. 1992{{--}}dec. 1999 ''VSŽ OCEĽ, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice''; apr. 1991{{--}}sep. 1992 ''OCEĽ VSŽ, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice''; nov. 1990{{--}}apr. 1991 divízia ''Oceľ'' podniku ''VSŽ, akciová spoločnosť Košice'') je najväčší výrobca [[oceľ|ocele]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Sídli v katastrálnom území mestskej časti [[Šaca|Košice – Šaca]]. Spoločnosť je najväčším [[zamestnávateľ]]om [[Východné Slovensko|východoslovenského]] regiónu.&lt;ref name=vyk17 /&gt;

== Dejiny ==
[[De iure]] podnik U. S. Steel Košice vznikol v júni 2000 ako spoločnosť ''STEEL Košice, s. r. o.''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Grman| meno = Miro| autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Odkladal| meno2 = Martin| autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Príbeh podniku, ktorý formoval Košice a ovplyvnil celé Slovensko| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/410309/pribeh-podniku-ktory-formoval-kosice-a-ovplyvnil-cele-slovensko/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = Ekonomika| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt;

[[De facto]] vznikol v novembri 2000 prevzatím podniku VSŽ OCEĽ, a. s. a niektorých ďalších menších podnikov z holdingu ''VSŽ, akciová spoločnosť Košice'' (pozri nižšie), činných v oblasti oceliarstva. VSŽ OCEĽ vznikla transformáciou bývalej divízie Oceľ, teda hlavnej divízie, podniku VSŽ, akciová spoločnosť Košice, v rámci premeny tohto podniku na holding spravujúci dovtedajšie divízie tohto podniku v apríli 1991. VSŽ, akciová spoločnosť, existuje dodnes, súčasný názov podniku je [[Slovenské investičné družstvo]]. De iure je teda nástupcom pôvodných VSŽ podnik Slovenské investičné družstvo, ale de facto je ich nástupcom (aspoň pre jadro ich činnosti) U. S. Steel Košice. 

=== Východoslovenské železiarne (národný podnik, neskôr holding) ===
Východoslovenské železiarne, národný podnik, bol založený štátom [[1. apríla]] [[1959]], výstavba kombinátu začala v roku [[1960]], prvý [[plech]] vyvalcovali v roku [[1964]], [[vysoká pec]] začala prevádzku v roku [[1965]], prvú oceľ vytavili v roku [[1965]].V roku [[1979]] sa uskutočnila generálna oprava vysokej pece. VSŽ boli v 80. rokoch najmodernejší hutnícky kombinát v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. Vyrábal najmä plechy, oceľové pásy a mal aj rozsiahlu strojársku výrobu.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = U. S. Steel Košice| odkaz na autora = | titul = História| url = https://www.usske.sk/sk/o-nas/informacie-o-spolocnosti/historia| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-22| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;teraz&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Profil akciovej spoločnosti VSŽ Košice| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/profil-akciova-spolocnost-vsz-kosic/43077-clanok.html| issn = | vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2013-04-13| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt;

V júli roku [[1989]] boli Východoslovenské železiarne transformované na [[štátny podnik]]. V novembri [[1990]] boli Východoslovenské železiarne premenené na [[Akciová spoločnosť|akciovú spoločnosť]] ''VSŽ, akciová spoločnosť''.&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;

VSŽ boli súčasťou 1. vlny [[Kupónová privatizácia|kupónovej privatizácie]], ktorá začala v novembri [[1991]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;

V apríli [[1991]] bola ''VSŽ, akciová spoločnosť'', premenená na [[holding]] (feb. [[1998]] – mar. [[1999]] prechodne pod názvom ''VSŽ HOLDING, a. s.''), ktorý bol v roku [[2004]] premenovaný na ''Slovenský investičný holding, a. s.,'' a v roku [[2006]] na ''Slovenské investičné družstvo''. O súčasnosti tohto holdingu pozri [[Slovenské investičné družstvo]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;/&gt;

=== Privatizácia ===
Väčšinu VSŽ počas [[Kupónová privatizácia|kupónovej privatizácie]] si ponechal [[Fond národného majetku Slovenskej republiky|Fond národného majetku]], ktorý potom akcie fondu v dvoch vlnách predal skupine manažérov a aj firme, ktorá zastupovala zamestnancov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno =| autor = TASR| odkaz na autora = | titul = Podarené i nepodarené privatizácie| periodikum = Hospodárske noviny| odkaz na periodikum = Hospodárske noviny| url = https://finweb.hnonline.sk/galeria/5408-podarene-i-nepodarene-privatizacie/f3eb80bf896a8d3cea84af77f3a307b8| issn = 1336-1996| vydavateľ = MAFRA Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = | dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt; V decembri [[1993]] dozorná rada odvolala vedenie podniku a za člena predstavenstva i za viceprezidenta zvolila [[Alexander Rezeš|Alexandra Rezeša]], človeka blízkeho [[Vladimír Mečiar|Vladimírovi Mečiarovi]], čo potvrdzuje aj návrh [[HZDS]] v decembri 1994 na vymenovanie Rezeša za ministra dopravy, spojov a verejných prác SR, neskôr (do 14. apríla 1997) za ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Pred [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|voľbami v roku 1998]] bol A. Rezeš vedúcim volebného tímu [[HZDS]]. Od roku 1994 HZDS umožnilo Rezešovi priamo získať [[Akcia (cenný papier)|akcie]] VSŽ. Vytváraním siete navzájom spriaznených a personálne prepojených spoločností Rezešovci postupne skupovali ďalšie akcie VSŽ a koncom roku 1996 ovládli približne polovicu akcií.&lt;!-- v roku 1994 Už po tom, keď mu Národná rada SR vyjadrila nedôveru, jeho vláda „predala“ milión a pol akcií VSŽ spoločnosti Manager. Hoci by za tento balík na trhu dostala takmer miliardu korún, spoločnosť, ktorú spoluvlastnil pán Rezeš, ho dostala za 314 miliónov Sk. 
O druhý sa postaral ako úradujúci minister privatizácie a prezident FNM. Fond poskytol prostriedky Banke Slovakia, tá ich posunula Priemyselnej banke a práve od nej dostala pôžičku na prvú splátku spoločnosť Manager. (Mimochodom, okrem prvej splátky už spoločnosť fondu príliš neplatila. Keď bol v roku 1999 na Manager vyhlásený konkurz, FNM oznámil, že mu spoločnosť dlhuje 127,5 milióna Sk.)

Manager: Otcami zakladateľmi nebol nik iný ako Alexander Rezeš, Ján Smerek, Peter Hrinko, Ferdinand Petrák a Vladimír Balánik. Mimochodom, dnes už táto spoločnosť neexistuje. Je vymazaná. Dôvod? Spoločnosť FNM za sprivatizované akcie železiarní zaplatila len jednu jedinú splátku.

pre [[Trend (slovenské periodikum)|Trend]] v marci 1997, keď  Rezeš odchádzal z vlády porátal, koľko akcií má v železiarňach pod palcom: „Počítajme: Manager 10 percent, 
Ferrimex 15 percent, 
Hutník 10 percent, 
Všeobecná 12 percent,“ 
Spolu 47%

Na začiatku roku 1997 VSŽ ovládli tretiu najväčšiu slovenskú banku a dosadili do nej svoj manažment. Rezeš starší to zdôvodnil tak, že „chceli vykonávať svoje vlastnícke práva“.

Čítajte viac: https://www.sme.sk/c/87777/meciar-by-odskodnil-rezesa-ze-prisiel-o-vsz.html --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Leško| meno = Marián| autor = | odkaz na autora = | titul = Mečiar by odškodnil Rezeša, že prišiel o VSŽ| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://www.sme.sk/c/87777/meciar-by-odskodnil-rezesa-ze-prisiel-o-vsz.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2001-07-30| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Nemec| meno = Marek| autor = | odkaz na autora = | titul = Pred 17 rokmi kúpili Američania od vtedajších akcionárov VSŽ oceliarsku výrobu v Košiciach| periodikum = Hospodárske noviny| odkaz na periodikum = Hospodárske noviny| url = https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1035989-pred-17-rokmi-kupili-americania-od-vtedajsich-akcionarov-vsz-oceliarsku-vyrobu-v-kosiciach| issn = 1336-1996| vydavateľ = MAFRA Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2017-09-30| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt; Po Rezešovom odchode (do [[Politika|politiky]]) prevzal riadenie železiarní jeho syn [[Július Rezeš]], najskôr ako viceprezident pre financovanie a neskôr pre obchod. Od konca februára 1998 do októbra 1998 bol na čele takzvaného [[Kindermanažment|kindermanažmentu]] ako prezident.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Zmenu vo vlastníckej štruktúre spôsobil i výsledok [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|volieb zo septembra 1998]], keď vláda Vladimíra Mečiara po dvoch obdobiach prešla do [[Opozícia (politika)|opozície]] a [[30. októbra]] 1998 [[Vláda Slovenskej republiky od 30. októbra 1998 do 15. októbra 2002|vládna koalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP]] vytvorila vládu na čele s [[Mikuláš Dzurinda|Mikulášom Dzurindom]]. Stalo sa verejnou témou, že železiarne dlhovali viac ako 13 miliárd [[Slovenská koruna|korún]]. Medzinárodní bankári podniku hrozili [[Konkurz (konkurzné právo)|konkurzom]] (pretože VSŽ sa dostávali podľa ministra [[Ivan Mikloš|Ivana Mikloša]] do [[Cross default|cross defaultu]]) ak vedenie nepristúpi na ich podmienky. Vláda tvrdila, že treba rázne zakročiť, a pretože Alexander Rezeš podpísal veriteľom listinu záväzkov,&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; jeho kindermanažment na čele s Júliusom Rezešom musel z VSŽ odísť a do čela spoločnosti sa dostal [[Gabriel Eichler]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 

Eichlera vybrali banky a za prezidenta VSŽ ho zvolili akcionári, medzi ktorými bol štát a aj rezešovská skupina. Dlh 13 miliárd korún predstavoval v prepočte približne 431 milionóv [[Euro|eur]] (450 miliónov [[dolár]]ov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cesta k úspěchu Gabriela Eichlera|url=https://www.klubinvestoru.com/public/cs/clanek/1756-cesta-k-uspechu-garbriela-eichlera|vydavateľ=www.klubinvestoru.com|dátum prístupu=2020-11-06|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;) a preto Eichler ako krízový manažér uvažoval o záchrane železiarní ich predajom. Eichler za pol roka firmu stabilizoval natoľko, že ju bývalí rozhodujúci [[akcionár]]i chceli znovu riadiť.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Ako prvú dostal ponuku vtedajšej [[India|indickej]] spoločnosti [[Ispat]], ktorú mu prišiel osobne do Košíc oznámiť [[Lakshmi Mittal]], majiteľ v súčasnosti najväčšej oceliarskej firmy [[ArcelorMittal]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Až neskôr sa ozvali z [[United States Steel Corporation]] (U.S. Steel) avšak ich výhodou bolo, že už mali od roku 1998 s VSŽ v Košiciach fungujúci spoločný podnik. Eichler tvrdí, že koncom roku [[1999]] sa mu podarilo presvedčiť odborársku akciovku, ktorá mala 11 až 12 percentný podiel a že nakoniec železiarne predal Američanom za 400 miliónov eur.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onuferová| meno = Marianna| autor = | odkaz na autora =| priezvisko2 = Čikovský| meno2 = Konštantín| autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Eichler po 12 rokoch: Podniková kultúra VSŽ bola kradnúť| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/6620200/eichler-po-12-rokoch-podnikova-kultura-vsz-bola-kradnut.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2012-11-28| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt; Iné zdroje tvrdia, že cena bola 80 mil. dolárov plus splatenie [[dlh]]ov, čo bolo spolu okolo 340 mil. dolárov.&lt;!-- Iné zdroje sú tie nedôveryhodné. US Steel dostal navyše 10 rokov dňové prázdniny. Eichler VSŽ zrešturalizoval a nepredával ho celý. Cena môže byť spávna pretože v tých rádoch boli aj dlhy. 
Brigita Schmögnerová vyslovila podozrenie, že premiér Mečiar vlastní podiel v košických VSŽ, lebo o tom svedčí jeho správanie. 
V septembri 1999, v predvečer mimoriadneho valného zhromaždenia akcionárov železiarní, vystúpil Mečiar v košickej TV NAŠA so závažnými tvrdeniami. Vyhlásil, že štát, čiže Dzurindova vláda, v rozpore s právnym poriadkom vstúpil do vlastníckych vzťahov vo VSŽ, takže „skutoční vlastníci nemôžu efektívne vykonávať svoje vlastnícke práva“. 
Čítajte viac: https://www.sme.sk/c/87777/meciar-by-odskodnil-rezesa-ze-prisiel-o-vsz.html --&gt; [[24. novembra]] [[2000]] sa spoločnosť U. S. Steel stala 100-percentným vlastníkom košických železiarní (VSŽ predala svoje oceliarske aktivity t. j. najmä podnik VSŽ Oceľ).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Keď sa v roku [[2017]] a [[2018]] hovorilo o opätovnom predaji inému vlastníkovi, povedal prvý šéf košického U. S. Steelu [[John Goodish]], že 1,5 miliardy dolárov za železiarne sa mu zdá málo.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kizek| meno = Marián| autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalému šéfovi košického U. S. Steelu sa 1,5 miliardy za železiarne zdá málo| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20870940/goodishovi-sa-15-miliardy-za-zeleziarne-zda-malo.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-07-16| dátum prístupu = 2021-02-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;teraz&quot;/&gt;

=== Nippon Steel ===
Po prevzatí materskej spoločnosti U. S. Steel [[japonsko]]u spoločnosťou [[Nippon Steel]] v roku [[2023]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = ČTK| odkaz na autora =| titul = Americkou U.S. Steel kupuje japonská Nippon Steel. Zaplatí za ni 335 miliard korun| url = https://forbes.cz/americkou-u-s-steel-kupuje-japonska-nippon-steel-zaplati-za-ni-335-miliard-korun/| vydavateľ = forbes.cz| miesto =| dátum vydania = 2023-12-18| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-05-13| jazyk = cs}}&lt;/ref&gt; bolo v máji [[2026]] oznámené, že sa spoločnosť ''Nippon Steel Corporation'', rozhodla previesť U. S. Steel Košice do priameho vlastníctva. Zmena nadobudne platnosť od [[1. október|1. októbra]] [[2026]] a prinesie aj zmenu názvu spoločnosti na Nippon Steel Slovakia s.r.o. (skrat. NSSK).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Nippon Steel preberá U. S. Steel Košice do priameho vlastníctva| url = https://www.usske.sk/sk/clanok/nippon-steel-prebera-u.-s.-steel-kosice-do-priameho-vlastnictva| vydavateľ = usske.sk| miesto = Košice| dátum vydania = 2026-05-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Výroba ==
Kapacita výroby je okolo 4,5 mil. ton ocele ročne. Vyrábajú sa hlavne [[oceľ]] a [[plech]]y. Používaná [[železná ruda]] pochádza hlavne z [[Ukrajina|Ukrajiny]] ([[Kryvyj Rih]]) a [[Rusko|Ruska]] (ložiská [[kurská magnetická anomália|kurskej magnetickej anomálie]]). Slovenská železná ruda z oblasti [[Nižná Slaná|Nižnej Slanej]] momentálne nie je dodávaná. Suroviny potrebné na spracovanie železnej rudy na oceľ ako koksovateľné [[čierne uhlie]] sa dovážajú z [[Česko|Česka]], [[vápenec|vápence]] sa ťažia v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]].&lt;ref name=&quot;vyk19&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = U. S. Steel Košice, PwC| odkaz na autora = | titul = Výročná správa, individuálna IFRS a konsolidovaná IFRS účtovná závierka 2019| url = https://www.usske.sk/svc/stream/media/downloads/sk/vyrocne-spravy/ussk_annual_report_2019_sk| vydavateľ = usske.sk| dátum vydania = 2019-12-31| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-22| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.usske.sk/ Oficiálna webstránka U. S. Steel Košice]

{{Portál|Košice|Košický}}

[[Kategória:Podniky v Košiciach]]
[[Kategória:Slovenské hutnícke spoločnosti]]
[[Kategória:Organizácie založené v 2000]]</text>
      <sha1>83delhyq09fksl3eddv5677qraweti7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Beliansky potok (prítok Varínky)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>92803</id>
    <revision>
      <id>8213499</id>
      <parentid>7869815</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:42:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Dolná Tižina]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8213499</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5915" sha1="ommkpq33sorzfw3y3idsuorojlslzik" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Beliansky potok
| other_name                = 
| category                  = potok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = Beliansky potok.JPG
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
| district                  = [[Žilina (okres)|Žilina]]
| commune                   = 
| municipality              = [[Belá (okres Žilina)|Belá]]
| municipality1             = Dolná Tižina
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| city                      = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = 
| source_type               = Prameň
| source_location           = [[Malý Kriváň (vrch v Malej Fatre)|Malý Kriváň]], [[Krivánska Fatra]]
| source_elevation          = 1 420
| source_lat_d              = 
| source_long_d             = 
| mouth                     = [[Varínka]]
| mouth_location            = [[Belá (okres Žilina)|Belá]]
| mouth_elevation           = 435
| mouth_lat_d               = 49.242398
| mouth_long_d              = 18.941312
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = 8.2
| length_note            = &lt;ref name=&quot;Pagáč&quot;&gt;Ing. Pagáč, Ján; Ing. Vološčuk, Ivan (1983), Malá Fatra, Bratislava: Príroda&lt;/ref&gt;
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 12.7
| watershed_note            = &lt;ref name=&quot;Pagáč&quot;/&gt;
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Žilinský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = Beliansky potok (Malá Fatra)
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 4-21-05-123
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 4-21-05-6534
| free2_type                = Číslo recipienta
| free2_label               = Číslo recipienta
| free3                     = [[Povodie Váhu|Váh]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}

'''Beliansky potok''' je ľavostranný prítok [[Varínka|Varínky]], meria 8,2 km a je tokom IV. rádu. Tečie vo východnej časti [[Žilina (okres)|okresu Žilina]].&lt;ref name=N&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Prameň ==
Pramení v [[Malá Fatra|Malej Fatre]], v podcelku [[Krivánska Fatra]],&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-18 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; na severných stráňach [[Malý Kriváň (vrch v Malej Fatre)|Malého Kriváňa]] (1 670,9 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 420 m n. m. V nadmorskej výške cca 650 m, napája potok jeden s najvýdatnejších prameňov podzemnej vody v Malej Fatre s výdatnosťou niekoľko desiatok litrov za sekundu.&lt;ref name=&quot;Pagáč&quot;/&gt;

== Opis toku ==
Preteká severozápadným a severným smerom [[Belianska dolina (Malá Fatra)|Belianskou dolinou]] v [[Malá Fatra|Malej Fatre]] a obcou [[Belá (okres Žilina)|Belá]] v [[Žilinská kotlina|Žilinskej kotline]]. Pramenná oblasť s vejárom prítokov je súčasťou [[Prípor (národná prírodná rezervácia)|Národnej prírodnej rezervácie Prípor]]. Do [[Varínka|Varínky]] ústi pri obci [[Belá (okres Žilina)|Belá]] v nadmorskej výške cca 435 m n. m.&lt;ref name=mapa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.941312&amp;y=49.242398&amp;ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-18 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Image:Beliansky potok.JPG
Image:Beliansky potok2.JPG
Image:Beliansky potok1.JPG
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Vodné toky v povodí Varínky}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Povodie Váhu]]
[[Kategória:Vodné toky v Krivánskej Fatre]]
[[Kategória:Belá (okres Žilina)]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]]
[[Kategória:Dolná Tižina]]</text>
      <sha1>ommkpq33sorzfw3y3idsuorojlslzik</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213500</id>
      <parentid>8213499</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:45:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Vodné toky v Žilinskej kotline]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8213500</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5963" sha1="j5jszna4ah4j4um3ee4o0refa6nir7j" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Beliansky potok
| other_name                = 
| category                  = potok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = Beliansky potok.JPG
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
| district                  = [[Žilina (okres)|Žilina]]
| commune                   = 
| municipality              = [[Belá (okres Žilina)|Belá]]
| municipality1             = Dolná Tižina
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| city                      = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = 
| source_type               = Prameň
| source_location           = [[Malý Kriváň (vrch v Malej Fatre)|Malý Kriváň]], [[Krivánska Fatra]]
| source_elevation          = 1 420
| source_lat_d              = 
| source_long_d             = 
| mouth                     = [[Varínka]]
| mouth_location            = [[Belá (okres Žilina)|Belá]]
| mouth_elevation           = 435
| mouth_lat_d               = 49.242398
| mouth_long_d              = 18.941312
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = 8.2
| length_note            = &lt;ref name=&quot;Pagáč&quot;&gt;Ing. Pagáč, Ján; Ing. Vološčuk, Ivan (1983), Malá Fatra, Bratislava: Príroda&lt;/ref&gt;
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 12.7
| watershed_note            = &lt;ref name=&quot;Pagáč&quot;/&gt;
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Žilinský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = Beliansky potok (Malá Fatra)
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 4-21-05-123
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 4-21-05-6534
| free2_type                = Číslo recipienta
| free2_label               = Číslo recipienta
| free3                     = [[Povodie Váhu|Váh]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}

'''Beliansky potok''' je ľavostranný prítok [[Varínka|Varínky]], meria 8,2 km a je tokom IV. rádu. Tečie vo východnej časti [[Žilina (okres)|okresu Žilina]].&lt;ref name=N&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Prameň ==
Pramení v [[Malá Fatra|Malej Fatre]], v podcelku [[Krivánska Fatra]],&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-18 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; na severných stráňach [[Malý Kriváň (vrch v Malej Fatre)|Malého Kriváňa]] (1 670,9 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 420 m n. m. V nadmorskej výške cca 650 m, napája potok jeden s najvýdatnejších prameňov podzemnej vody v Malej Fatre s výdatnosťou niekoľko desiatok litrov za sekundu.&lt;ref name=&quot;Pagáč&quot;/&gt;

== Opis toku ==
Preteká severozápadným a severným smerom [[Belianska dolina (Malá Fatra)|Belianskou dolinou]] v [[Malá Fatra|Malej Fatre]] a obcou [[Belá (okres Žilina)|Belá]] v [[Žilinská kotlina|Žilinskej kotline]]. Pramenná oblasť s vejárom prítokov je súčasťou [[Prípor (národná prírodná rezervácia)|Národnej prírodnej rezervácie Prípor]]. Do [[Varínka|Varínky]] ústi pri obci [[Belá (okres Žilina)|Belá]] v nadmorskej výške cca 435 m n. m.&lt;ref name=mapa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.941312&amp;y=49.242398&amp;ref=permalink | vydavateľ = mapy.hiking.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-18 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Image:Beliansky potok.JPG
Image:Beliansky potok2.JPG
Image:Beliansky potok1.JPG
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Vodné toky v povodí Varínky}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Povodie Váhu]]
[[Kategória:Vodné toky v Krivánskej Fatre]]
[[Kategória:Belá (okres Žilina)]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]]
[[Kategória:Dolná Tižina]]
[[Kategória:Vodné toky v Žilinskej kotline]]</text>
      <sha1>j5jszna4ah4j4um3ee4o0refa6nir7j</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prostitúcia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>99550</id>
    <revision>
      <id>8213340</id>
      <parentid>8154317</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:46:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213340</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="82859" sha1="t4xfd9677rbctfuxuam9323d2xwp1z9" xml:space="preserve">{{na revíziu|potreba kontroly gramatiky a doplnenie referencií}}
[[Súbor:Wiki-prostitute.png|náhľad|Prostitútka sa dohaduje s potenciálnym zákazníkom]]
'''Prostitúcia''' (z lat. ''pro-stituere'' zložené z ''pro'' a ''statuere'' – vystaviť dopredu, ukázať, odhaliť) je poskytovanie [[Pohlavný styk|pohlavného styku]] alebo iných sexuálnych služieb za finančnú a/alebo naturálnu odmenu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|edícia=4., doplnené a upravené vyd.|titul=Krátky slovník slovenského jazyka|url=https://www.worldcat.org/oclc/54489103|vydavateľ=Veda|rok=2003|miesto=Bratislava|isbn=978-80-224-0750-2}}&lt;/ref&gt; Vyskytuje sa v každej kultúre a jej spoločenské hodnotenie závisí od kultúrnych, etických a náboženských hodnôt danej kultúry. Toto hodnotenie dodatočne podlieha častým premenám. Prostitúcia sa rozdeľuje na nedobrovoľnú prostitúciu a dobrovoľnú prostitúciu, ako aj na ženskú prostitúciu, [[Mužská prostitúcia|mužskú prostitúciu]] a [[detská prostitúcia|detskú prostitúciu]].

== Dejiny prostitúcie v kultúre a spoločnosti ==
Dejiny prostitúcie sú integrovaná zložka kultúrnych dejín ľudstva. Dejiny sexuality ľudstva a jednotlivých národov sú zároveň dejinami prostitúcie. Stredoveké a novoveké dejiny prostitúcie tvoria súčasť pre doplnenie vedeckých vedomostí a rozsiahleho vyobrazenia celkovej kultúry danej epochy.&lt;ref name=&quot;WDP 2&quot;&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = F.S. Pierre Dufour
  | titul = Weltgeschichte der Prostitution
  | odkaz na titul = 
  | prekladatelia = Adolf Stille
  | vydanie = 5
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = DR. P. LANGENSCHEIDT
  | miesto = Frankfurt am Main
  | rok = 1995
  | mesiac = 
  | deň = 
  | rok tlače = 2000
  | mesiac tlače = 
  | deň tlače = 
  | rok copyrightu = 1995
  | počet zväzkov = 2
  | počet strán = 
  | kapitola = 
  | strany = 
  | zväzok = 1
  | typ zväzku = 
  | url = 
  | isbn = 
  | doi = 
  | id = 
  | poznámka = dielo bolo najprv zakázané, nemecký preklad z francúzštiny
  | jazyk = po nemecky
}}&lt;/ref&gt;
=== Prostitúcia v staroveku a antike ===

Na severe [[Starobabylonská ríša|Starobabylonskej ríše]], medzi prevažne loveckým ľudom, existovala na začiatku tzv. [[hosťovská prostitúcia]],&lt;ref name=&quot;WDP 2&quot;/&gt; dodnes zaužívaná v niektorých afrických kmeňoch a u rodoverných [[Inuiti|Inuitov]] (eskimákov). Zo strany domáceho pána, ktorý „vlastnil“ dcéru, ženu alebo slúžku ako majetok, išlo o dar pre hosťa alebo pocestného. Hosť mohol pri žene ležať a vykonávať s ňou rovnaký styk ako pán domu, pričom ak otehotnela, nepovažovalo sa to za nevýhodu. Za takúto službu táto žena dostala od hosťa zvyčajne dar. Často išlo o pocestných obchodníkov, ktorí so sebou nosili zaujímavé predmety (a popri tom sa udával dôraz na tzv „prečistenie krvi“, čo nebolo nič iné ako prínos do rodového genofondu – v rámci kmeňa boli vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi a degenerácia či mentálne poruchy bežné).

Hosťovská prostitúcia nebola pracovná činnosť ako prostitúcia dnešnej doby. Takouto pohostinnosťou sa, teoreticky, snažilo zamedziť nekontrolovateľným znásilneniam.&lt;ref&gt;MITROVIČ, E.:''Od kultovej prostitúcie až po &quot;Tippelzone&quot; – Náhľady do dejín prostitúcie. (Von der Tempelprostitution bis zur Tippelzone - Einblicke in die Geschichte der Prostitution.)''; Prednáška E. Mitrovičovej z 22. februára 2005 na Vysokej škole hudby a divadla v Hamburgu.&lt;/ref&gt; Na juhu [[Mezopotámia|Mezopotámie]] medzi pastierskym ľudom súčasne prevládala posvätná prostitúcia, spojená s kultom uznávania božstva. Po tom, ako biblický kráľ [[Nimrod (kráľ)|Nimrod]] krajinu zjednotil a po založení mesta [[Babylon]], ktoré mierovým spôsobom zjednotilo kultúru a náboženstvá rôznych kmeňov Mezopotámie, sa hosťovská prostitúcia spojila s [[posvätná prostitúcia|posvätnou prostitúciou]], ktorá je spomenutá napríklad v [[Epos o Gilgamešovi|Epose o Gilgamešovi]]. Pri posvätnej prostitúcii ženy v meste [[Babylon]] za dary pre chrám a obete pre božstvo vykonávali sexuálnu činnosť. Táto činnosť vždy súvisela s kultom a bola vnímaná ako bohom priaznivá. [[Hérodotos]] opisuje historické podanie posvätnej prostitúcie.&lt;ref name=&quot;WDP 3&quot;&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = F.S. Pierre Dufour
  | titul = Weltgeschichte der Prostitution
  | odkaz na titul = 
  | prekladatelia = Adolf Stille
  | vydanie = 5
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = DR. P. LANGENSCHEIDT
  | miesto = Frankfurt am Main
  | rok = 1995
  | mesiac = 
  | deň = 
  | rok tlače = 2000
  | mesiac tlače = 
  | deň tlače = 
  | rok copyrightu = 1995
  | počet zväzkov = 2
  | počet strán = 
  | kapitola =
  | strany = 
  | zväzok = 1
  | typ zväzku = 
  | url = 
  | isbn = 
  | doi = 
  | id = 
  | poznámka = dielo bolo najprv zakázané, nemecký preklad z francúzštiny
  | jazyk = po nemecky
}}&lt;/ref&gt;
{{Citát|Každá žena, ktorá sa narodí na území krajiny, sa raz za život musí dostaviť do Venušinho chrámu a obetovať svoje telo cudziemu. Niektoré ženy, z hrdosti a stavu, ktorý im umožňuje bohatstvo, to považujú za neprimerané ich stavu, preto sa v uzavretých vozoch nechajú doviesť s početným služobníctvom pred chrám, kde zotrvajú. Väčšina žien, ale posadí sa ovešaná pletenými vencami do chrámovej záhrady. Je to stále prichádzanie a odchádzanie. Na všetky svetové strany vedú lanami oddelené priechody, ktorými sa prechádzajú muži, s cieľom vybrať si jednu zo žien, ktorá sa im najviac páči. Pokiaľ sem niektorá zo žien prišla, nesmie sa vrátiť domov až pokiaľ jej cudzinec nehodí do lona peniaze a pokiaľ s ním neprebehol styk v na to určených priestoroch. Keď cudzinec hodí žene do lona peniaze musí zvolať: V mene bohyne Melity. Asýrčania volajú bohyňu Venušu totižto Melita. Obetovaná suma musí nesmie byť odmietnutá, zákon to zakazuje, nech je akokoľvek nízka ide o obetu pre chrám. Potom ako žena splnila svoju povinnosť voči bohyni Venuši, smie sa vrátiť domov a už nikdy sa neponúkne cudziemu mužovi, nezávisle od toho koľko jej bude ponúkať. Tie ženy, ktoré majú peknú postavu, sa v chráme dlho nezdržia, nepekné ženy, tým že nevedia vyhovieť zákonu, sa v chráme zdržia dlhšie, niektoré sa zdržia dokonca 3 až 4 roky.|Heródotos|200}} Výpravy [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] boli mnohopočetne sprevádzané prostitútkami. Pri vychádzání z biblického textu možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že [[Ježiš]]a, ktorý svojou prítomnosťou priťahoval masy ľudí, sprevádzali početne i ženy, ktoré vedeli tento stav patrične premeniť vo svoje výhody. [[Súbor:Pompeii brothel 3.jpg|right|náhľad|Zachovalá [[freska]] z [[Verejný dom|verejného domu]] v [[Pompeje|Pompejách]].]] Z gréckej antiky je známa i prostitúcia bez sakrálneho pozadia, vo forme dnešných čias. V [[Staroveké Grécko|starovekom Grécku]] sa rozlišovalo medzi zvyčajnou prostitútkou/prostitútom (''porna'') a spoločníčkou/spoločníkom (''hétera''). Takýto spoločníci boli v dionýzovskom duchu [[antika|antiky]] mecenáškami a mecenášmi umenia ako sochárstvo, maliarstvo, či básnikov a vied ako filozofia či rečníctvo. Podporovali umenie väčšími sumami peňazí a kupovali si umelecké diela alebo sa nechali sami stvárňovať. Prostitúcia existovala ako vo forme ženskej, tak aj vo forme [[mužská prostitúcia|mužskej]] (v starovekých ríšach - Grécko, Rím - bola heterosexualita v rovnosti s homosexualitou a klientela bola obrovská. Avšak, aj u [[Staroveké Grécko|starovekých Grékov]], aj u [[Staroveký Rím|starovekých Rimanov]], bolo využitie služieb prostitútok a prostitútov, teda oboch pohlaví, prípustné len pre mužov. Jeden zo [[Siedmi mudrci|siedmich mudrcov]], zakladateľ [[aténska demokracia|aténskej demokracie]] [[Solón]], v prvom návrhu aténskej Ústavy zohľadňuje reguláciu manželstiev a prostitúcie. Následné bojovanie nastupujúceho [[kresťanstvo|kresťanstva]] za potlačenie pravekého pudu na čele s prostitúciou a proti nemravnosťou napadnutému jadru antickej spoločnosti bolo neúspešné. Kňazi slúžiaci v službách prostitúcie a kláštory potápajúce sa v necudnosti sa vyskytovali naďalej.

=== Prostitúcia v Biblii ===
V [[Starý zákon|Starom zákone]] je spomenutá chrámová, metaforická i obchodná prostitúcia (Príslovia 6,26).&lt;ref name=&quot;BPSSN&quot;&gt;''BIBLIA: Písmo Sväté Starej a Novej zmluvy''; Slovenská evanjelická cirkev a. v.; Londýn; 1979, ISBN 0-564-03222-0&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/pro/006.html Biblia; Príslovia, 6,26] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091008023144/http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/pro/006.html |date=2009-10-08 }}, prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt; Zákazy prostitúcie (Tretia kniha Mojžišova 19,29&lt;ref name=BPSSN /&gt;&lt;ref&gt;[http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/lev/019.html Biblia; Tretia kniha Mojžišova 19,29] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090604011601/http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/lev/019.html |date=2009-06-04 }}, prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt; a Piata kniha Mojžišova 23,18&lt;ref name=BPSSN /&gt;
&lt;ref&gt;[http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/deu/023.html Biblia, Piata kniha Mojžišova 23,18] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080308163743/http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/deu/023.html |date=2008-03-08 }}, prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt;) sa vzťahujú len na prostitúciu chrámovú.&lt;ref&gt;KOGLER, F.: ''Herders neues Bibellexikon''; Freiburg im Bresgau 2008, ISBN 978-3-451-32150-4&lt;/ref&gt; Že vdovec konzumuje služby prostitútky, sa pokladá za normálne (v Biblii). Toto využila [[Tamar (biblická postava)|Tamar]], Júdova nevesta, ktorá sa prostituuje kvôli tomu, aby jej Júda splnil zdržiavaný [[levirát]] (Prvá kniha Mojžišova 38,12 – 30). Pritom stvorený syn Perec a jeho matka Tamar sú v [[Nový zákon|Novom zákone]] označovaní ako predkovia v [[Ježiš]]ovom rodokmeni (Evanjelium podľa Matúša 1,3).&lt;ref name=BPSSN /&gt;&lt;ref&gt;[http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/mat/001.html Biblia, Evanjelium podľa Matúša 1,3] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090210035236/http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/mat/001.html |date=2009-02-10 }}, prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt; Porozumenie prostitúcie v Biblii je sťažené vďaka používaniu obraznosti o náboženskej nevernosti k Jahvemu. Najdôraznejšie je to viditeľné v Ezechielovi, keď prorok osudzuje mesto Izrael ako „prostitujúcu sa hanebnú neviestku“ (Ezechiel 16,25 – 33).&lt;ref&gt;HOPE DITMORE, M: ''Encyclopedia of prostitution and sex work '', Greenwood Press, 2006, strana 36&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/eze/016.html Biblia, Ezechiel 16,25-33] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090707210529/http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/eze/016.html |date=2009-07-07 }}, prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt; Popri Tamar sa v rodokmeni Ježiša označuje aj ďalšia žena, [[Rachab]], (Józua 2 a Evanjelium podľa Matúša 1,5) zvyčajne ako prostitútka. V Novom zákone sa upovedomuje na to, že Ježiš s prostitútkami, ako aj s iními okrajovými spoločenskými skupinami, zaobchádzal s rešpektom.&lt;ref name=BPSSN /&gt;&lt;ref&gt;[http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/luk/007.html Biblia, Evanjelium podľa Lukáša] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090404125824/http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/luk/007.html |date=2009-04-04 }}, prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt; V Pavlových listoch je prostitúcia zakázaná (Prvý list apoštola Pavla Korintským 6,15).&lt;ref name=BPSSN /&gt;&lt;ref&gt;[http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/1co/006.html Biblia, Prvý list apoštola Pavla Korintským 6,15] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090404125723/http://www.biblia.sk/sk/1/biblia/sev/1co/006.html |date=2009-04-04 }}, prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt;

=== Prostitúcia v stredoveku a renesancii ===
Prostitúcia sprevádzala vznik a rozvoj stredovekých miest.&lt;ref name=&quot;WDP 2&quot; /&gt; Prostitútky a prostitúti boli v stredoveku označovaní ako „prostibilis“, čo v preklade znamená niečo ako „ponúkať sa za úplatu“. Tento, tak ako aj ďalšie pojmy (ako „prostibulum“ - pobehlica, verejný dom alebo „prostituta“ - pobehlica) vznikli podľa [[Lexikon des Mittelalters]] v ranom novoveku. [[Rád nemeckých rytierov]] skladal rehoľné slávnostné sľuby, napríklad sľub čistoty, čo však nebolo prekážkou tomu, že v hlavnom sídle rádu, v [[Hrad Malbork|Malborku]], existoval verejný dom oficiálne vydržiavaný [[Rád nemeckých rytierov|Rehoľou]].&lt;ref&gt;SIENKIEWICZ, H.: ''Križiaci'', Bratislava, 1972; str. 813, riadok 13 a nasl. – Citácia odborného doslovu k dielu, komentáre a vysvetlivky.&lt;/ref&gt; Do čias [[Martin Luther|Martina Luthera]] existoval v meste [[Wittenberg]] nevestinec - išlo o verejný dom v blízkosti františkánskeho kláštora. Založený bol z dôvodu, aby mesto malo prostitúciu pod kontrolou. Po Lutherových protestoch bol neskôr zatvorený.&lt;ref&gt;''Der Supersonntag''; citované z [http://www.supersonntag-web.de/ ''História mesta ožíva. Špeciálna výstava histórie spravovania mesta. (Stadthistorie wird lebendig, Sonderausstellung zur Verwaltungsgeschichte der Stadt)'' ], prístup marec 2009&lt;/ref&gt;

Obdobie [[Renesancia|renesancie]] bolo obdobím rozkvetu kurtizán - spoločensky akceptovanej formy prostitúcie. Predovšetkým v Ríme, ktorý sa nazýval „hlavou sveta“ (Roma caput mundi - doslovný preklad Rím, hlavné mesto sveta), podstatne určovala táto forma prostitúcie povesť a vzhľad mesta. Špeciálne spoločenské štruktúry a kultúrna klíma [[Rím]]a v 16. storočí vytvorili predpoklady vzájomného rozmachu klérickej krásy a predajnej lásky.

[[Súbor:Judith Leyster The Proposition.jpg|thumb|[[Judith Leyster]]: Muž ponúkajúci žene peniaze (okolo roku [[1640]])]]

V mestách neskorého stredoveku a raného novoveku sa prostitútky organizovali v spolkoch podobným cechom, ktoré podliehali osobitej kontrole.

Z dôvodu nárastu obyvateľstva v období [[priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]] vzrástol, najmä v 19. storočí, aj počet prostitútok a prostitútov. Väčšia časť mestského obyvateľstva žila v chudobe. Postihnuté chudobou boli ženy, ktoré mali len minimálne vzdelanie a pre ktoré vykonávali práce, v ktorých dosahovali len nízke zárobky. K príležitostným prostitútkam tejto doby patrili služobné, klobučníčky, kvetinárky a práčky, ktoré si týmto spôsobom vylepšovali príjmy. Mnohé ženy boli schopné zarobiť si na živobytie len takýmto spôsobom. Viaceré štáty v tejto dobe pristúpili k legislatívnej regulácii prostitúcie. Takáto regulácia, zdôvodnená s úmyselnou sociálnou, zdravotnou a morálnou kontrolou, znemožňovala prostitútkam a prostitútom zo svojho prostredia uniknúť. [[Reglementácia]] (úradná úprava, dozor, opatrenie) utvrdzovala dvojitú morálku prostitúcie, ktorá ženy vyhnala na kraj spoločnosti, ale zároveň s pohľadom mužov bola nutným zlom a želaným zjavom pre experimentovanie.

Veľa žien strednej vrstvy sa proti tejto dvojitej morálke bránilo. [[Josefína Butler]]ová, bojovníčka zo Spojeného kráľovstva, viedla boj organizácie [[Ladies National Organisation]] proti nariadeniam ''[[Contagious Diseases Acts]]'' (Zákon o pohlavných chorobách). Táto kampaň, ktorá v prostitútkach nevidela vinníčky, ale skôr obete vystavené mužskej chtivosti, podľa sociológa Phillipsa zmenila politické prostredie neskoršej viktoriánskej doby a prostredníctvom tejto kampane bolo upozornené na sociálne a sexuálne konvencie, o ktorých sa dovtedy verejne nediskutovalo. Táto kampaň zradikalizovala mnohé ženy, obrnila ich voči verejným útokom a vytvorila infraštruktúru politického protestu. Nakoniec v roku 1886 dosiahla zrušenie nariadení, ktoré z prostitútok robili obete štátnej svojvôle. Toto však tento problém nevyriešilo, pretože nariadenia o zdravotnej kontrole a prevencii rozširujúcich sa pohlavných chorôb boli dôležité. Potom ako hnutie žien dosiahlo svoje ciele sa znížil aj záujem o úpravu práv prostitútok. Pod nátlakom rôznych ženských spolkov boli verejné domy zatvorené a prostitútky boli nútené ísť na ulicu, kde boli vystavené policajnej svojvôli a násiliu zo strany zákazníkov a hlavne konkurujúcich si pasákov. Výsledkom týchto udalostí bol prudký nárast kriminality v prostitúcii. [[pohlavná choroba|Pohlavné choroby]] sa bez zábran rozširovali kvôli nekontrolovateľnosti takejto prostitúcie. Postupne prenikli medzi meštianstvo, pretože paradoxne zákazníkmi prostitútok boli práve muži a synovia meštianskych žien, ktoré sa angažovali v spolkoch, ktoré proti prostitúcii bojovali.

[[Súbor:Hermann Vogel Gefällt Sie ihnen.jpg|thumb|[[Hermann Vogel]]: Páči sa vám? (okolo roku [[1900]])]]

V umení 19. storočia je možné pozorovať zmenu hodnotenia prostitúcie. Z politických dôvodov bol tento fakt naďalej odmietaný. „Zástupcovia školy [[naturalizmus|naturalismu]] ako [[Richard Dehmel]], [[Max Dauthendey]], [[Otto Erich Hartleben]], [[Otto Julius Bierbaum]] a [[Karl Bleibtreu]] sa venovali oslobodeniu ženy od morálnych konvencií, voľnej lásky a povýšenie prostitútky na 'venus vulgivaga' (pozdvihnutie „nad ľud“ alebo „nad ostatných“), spôsobom, ktorý sa dal nazvať skôr žiadostivý, chtivý ako politický.&quot; ([[Gordon A. Craig]]).

=== Prostitúcia v 20. storočí ===

Počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] zaviedli ozbrojené sily [[Wehrmacht]]e a [[SS]] tzv. „Verejné domy pre Wehrmacht“. Pracovali v nich prevažne ženy z koncentračných táborov alebo politicky nežiadané osoby. Ženy, ktoré sa pri nútenej nedobrovoľnej práci nakazili pohlavnými chorobami boli formou popravy alebo v koncentračných táboroch zavraždené. V koncentračných táboroch existovali ''táborové verejné domy''. Aj pre všetky ostatné vojenské protistrany bolo bežnou vecou zavádzať ''vojenské verejné domy''.

V [[Nemecká demokratická republika|NDR]] od roku [[1968]] nezákonnú prostitúciu používalo ''Ministerstvo na ochranu štátu, tzv. Stasi'' (tajná služba NDR), na získavanie informácii o triednom nepriateľovi. V rozviedke boli použité tak ženské prostitútky ako aj mužskí prostitúti. S informáciami o sexuálnych deviáciách cieľových osôb sa disidenti stávali vydierateľnými. Hlavné miesta využitia boli Intershopy, Lipské veľtrhy, ako aj medzinárodné kongresy a podujatia a devízové hotely.

V súvislosti so sexuálnou revolúciou sa prostitúcia v spoločnosti z tabuizovanej pozície čiastočne premiestnila do pozície fenoménu všedných dní.

Na Slovensku sú z 90. rokov [[20. storočie|20. storočia]] známe prípady odpočúvania verejných domov na objednávku [[SIS]]. Týmito zariadeniami boli erotický salón v hoteli Junior a erotický salón Evelyn, v ktorých sa prostredníctvom kamier zhromažďovali kompromitujúce materiály o dôstojníkoch tajnej služby a konalo sa tajné nakrúcanie známych i dôležitých ľudí v krajine.{{Bez citácie}}

== Prostitúcia v literatúre==
{{Sekcia na rozšírenie}}
V románe ''The Valley of Decision'' ({{ces|''Údolí rozhodnutí''}}) americkej spisovateľky [[Marcia Davenportová|Marcie Davenportovej]] nájdeme zmienku o prostitúci v [[Pittsburgh]]u z polovice 19. storočia. Hlavná postava Mária hodnotí pomery vtedajšej doby, s ohľadom na nezvestnosť svojej sestry. Voľný preklad z češtiny.

{{citát|&lt;nowiki&gt;[...]&lt;/nowiki&gt;Toto zmiznutie dievčaťa z barákovej kolónie s povesťou pouličnej ľahkej ženy nepokladala pittsburghská polícia za žiadny zvláštny prípad. To v periférii nebolo nič zvláštneho. Polícia nikdy zvlášť neoťažovala také domy a ani ich vlastníkov a obyvateľov. Bolo starou pittsburghskou tradíciou &lt;nowiki&gt;[...]&lt;/nowiki&gt;, že obchod je obchod a morálka je morálka. V Pittsburgu vládla strnulá verejná mravnosť, ktorú na mesto uvalili presbyteriánsky občania, ľudia, ktorí do krajnosti svätili nedeľu a pri tom s pokojným svedomím prenechávali chlapcov z opatrovien a dievčatá z Hillu na starosť polícii. Pohyblivosť obchodu s neresťou bola jedna z okolností, ktoré sťažovali prácu pri hľadaní ľudí, ktorí za ním stáli.&lt;nowiki&gt;[...]&lt;/nowiki&gt;|Marcia Davenportová|200}}

== Hodnotové stupne vnímania prostitúcie ==
=== Štátne vnímanie ===

* 1. ''Princíp prohibície'' – všetky skutky alebo osoby v spojitosti s prostitúciou sú trestané.
* 2. ''Princíp abolície'' – dlhodobým cieľom je odstránenie prostitúcie, pričom prostitútky nie sú obžalované a hnané pred súd, ale sú vnímané ako obete. Ale akákoľvek forma skutkov, týkajúca sa v súvislosti s prostitúciou spojených činov, ako napr. pasáctvo, vedenie verejných domov a obchodovanie so ženami, je trestaná. Na niektorých miestach sú trestaní i klienti a zákazníci prostitútok.
* 3. ''Princíp regulácie'' – toleruje prostitúciu ako nutné zlo a podmaňuje prostitúciu štátnej kontrole. Zákonom predpísané sú povolenia pre verejné domy a povinnosť pre prostitútky registrovať sa, chodiť pravidelne na zdravotné kontroly a odvádzať dane.
* 4. ''Princíp odkriminalizovania'' – považuje sexuálnu prácu za živnosť, prostitúcia je postavená mimo kriminálne prostredie.

=== Etické vnímanie ===

Prostitúcia je:

* 1. porušovanie ľudskej dôstojnosti
* 2. len prečin voči morálke a dobrým mravom
* 3. etickoprávne neutrálna, ale riskantná práca
* 4. povolanie ako každé iné

=== Náboženské vnímanie ===
==== Prostitúcia podľa katolicizmu ====

Podľa katolicizmu prostitúcia uráža dôstojnosť osoby, ktorá sa predáva, pretože sa znižuje na pohlavnú rozkoš, pre ktorú je využívaná. Ten, kto platí, ťažko hreší proti sebe samému: porušuje čistotu, ku ktorej ho zaväzuje krst, poškvrňuje svoje telo, chrám Ducha svätého. Prostitúcia je metla spoločnosti. Bežne postihuje ženy, ale aj mužov, deti alebo dospievajúcu mládež (v týchto dvoch posledných prípadoch je hriech zároveň pohoršením). Oddať sa prostitúcii je vždy hriešne, no zodpovednosť za vinu môže byť zmenšená biedou, vydieraním alebo spoločenským tlakom.{{Bez citácie}}

== Nedobrovoľná prostitúcia a kriminálne aspekty ==
=== Dôvody nedobrovoľnej sexpráce ===
Dôvody, kvôli ktorým sa ľudia cítia byť nútení vykonávať sex ako prácu, môžu byť rôzne a väčšinou sú viacvrstvové. Ohraničenie dobrovoľnej a nedobrovoľnej činnosti je preto ťažké. Dobrovoľne pracujúce prostitútky a prostitúti sa vďaka nedostatočnej podpore okolia, či už materiálne, sociálne alebo spoločensky, môžu ľahko dostať do situácií, kedy svoju prácu vykonávajú nedobrovoľne a východiská z takýchto situácií bývajú zdĺhavé a ťažké. V chudobných krajinách a v krajinách tretieho sveta sa ľudia uchyľujú k takejto činnosti, pretože často nemajú iné možnosti - táto činnosť je zdrojom ich obživy. Nezriedka je takáto nedobrovoľná prostitúcia spojená so skutkami, ktoré napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu.

=== Kupliarstvo ===
Na Slovensku kupliarstvo upravuje §367 [[Trestné právo|Trestného zákona]] podľa závažnosti trestom odňatia slobody od 3 do 15 rokov. 

Pasák/čka je osoba, ktorá poskytuje prostitútkam zdanlivú ochranu v nebezpečnom prostredí, za rôzne protihodnoty, hlavne províziu, ktorá môže neraz dosiahnuť až výšku kompletného zárobku prostitútky. V takom prípade ide o vykorisťovanie. Pasáci často vyvíjajú na prostitútky nátlak, aby sa prostituovali alebo aby z činnosti prostitúcie odovzdávali značnú časť. Pasáctvo sa vyskytuje pri všetkých formách prostitúcie. Pasáci použitím násilia alebo psychickou manipuláciou (cieleným využívaním ľudských slabostí), príležitostne i nasadením drog vytvárajúcich závislosť a udržujú prostitútky a prostitútov v stave závislosti. Výnimočne násilne vytvorená závislosť je tá, ktorá vzniká pri [[obchodovanie s ľuďmi|obchodovaní s ľuďmi]] ([[otroctvo|moderné otroctvo]]). Obetami sú prevažne nevzdelaní ľudia z krajín tretieho sveta. Ani tu neexistujú pevné hranice: Napríklad manželka/manžel alebo kamarátka/kamarát sa môže výnosmi z prostitúcie podieľať na financovaní režijných nákladov a potrieb života bez toho, aby sa tento participačný partner dal nazvať pasákom. Kupliarom, na rozdiel od pasáctva, nazývame osobu, ktorá aranžuje alebo sprostredkuje erotické stretnutia za províziu.

=== Prostitúcia podmienená konzumom drog ===
Pod takýmto pojmom rozumieme prostitúciu, vykonávanú pre zaobstaranie peňazí na kúpu drog. Ide o takzvanú zaobstarávaciu prostitúciu a drogovú kriminalitu.

=== Obchodovanie s ľuďmi ===
Práve v spojení s obchodovaním s ľudmi môžu byť pasáci časťou organizovaného zločinu a pod kontrolou organizácie, napríklad [[mafia|mafie]] a podobne. Pri vynútenej prostitúcii sú ľudia prevažne z ekonomicky slabých krajín obchodníkmi s ľuďmi, pod zámienkou ponuky legálnej práce, odvlečení na iné miesta, kde je prostredníctvom fyzického a psychického násilia a odobratia slobody vytvorená osobná závislosť a títo ľudia sú nútený k prostitúcii. V takomto prípade ide o mimoriadne závažný [[trestný čin]].

=== Detská prostitúcia ===
Detská prostitúcia je známa od [[starovek]]u. Rímsky básnik [[Martial]] vo svojich [[epigram]]och podal správu o tom, že cisár [[Domicián]] vydal zákon proti prostitúcii mladistvých. [[UNICEF]] odhaduje, že 3 – 4 miliónov detí na svete je komerčne sexuálne vykorisťovaných. Pritom sa pojem „dieťa“ väčšinou rozumie ako „osoba mladšia ako 18 rokov“. Prostitúcia osôb mladších ako 14 rokov – dieťa podľa zákona – sa vyskytuje tiež, ale zriedka.

== Spolky, združenia a svojpomocné skupiny ==
Hnutia za práva prostitútiek, ktoré sa zviditeľnili v 20. storočí, sú decentralizované. V Nemecku sa odborové spoločné hnutie služieb [[ver.di]] snaží zastupovať prostitútky hlavne v pracovno-právnych vzťahoch aj tým, že pre ne vypracovali vzorové zmluvy, ktoré sú k práci prostitútky potrebné a existujú aj viaceré združenia, spolky a svojpomocné skupiny. Inde v zahraničí vznikajú a existujú viaceré centrá, spolky, združenia, svojpomocné skupiny, ktoré v mnohých prípadoch nenadväzujú na svoju prácu a existenciu. Medzinárodne sú poradenské centrá a zastupiteľstvá záujmov prostitútiek organizované v [[1991]] založenej [[Network of Sex Work Projects]] (NSWP), ktorej predchodcom bolo [[International Committee for Prostitutes Rights]] (ICPT), ktoré v roku [[1985]] zverejnilo ''World Charter For Prostitutes Rights'' v [[Amsterdam]]e. Na Slovensku sa s osobami činnými v prostitúcii nízkoprahovo zaoberá ''Občianske združenie Odyseus'' z Bratislavy.&lt;ref&gt;[http://www.ozodyseus.sk/ Občianske združenie Odyseus], prístup 6. marec 2010&lt;/ref&gt;

== Legálna prostitúcia ==
Viaceré krajiny [[Európska únia|Európskej Únie]] napríklad [[Holandsko]], [[Belgicko]], [[Dánsko]] alebo [[Nemecko]] zlegalizovali prostitúciu a osoby činné v prostitúcii odvtedy majú povinnosť zaregistrovať svoju činnosť ako živnosť. Prostitúcia na území týchto štátov je plnohodnotné povolanie a tieto štáty majú tendenciu k princípu odkriminalizovania. Zaužívaný medzinárodný výraz pre prácu osoby, ktorá poskytuje sexuálne služby za finančnú, respektívne inú, odmenu je sexworker.

== Konzumenti prostitúcie ==
Konzumenti prostitúcie teda klienti, hostia alebo zákazníci, pochádzajú zo všetkých spoločenských vrstiev a skoro zo všetkých vekových kategórií. Aj pre konzumentov ženského rodu sa udomácnili rôzne pomenovania ako zákazníčka, klientka a pod.

Priamy kontakt sa hľadá a nadväzuje prostredníctvom médií (kontaktné inzeráty v novinách, časopisoch i televízii), ale môže sa vyskytnúť i v každodennom živote a na pracovisku. V súčasnej dobe sa kontakty nadväzujú aj v rôznych internetových fórach a erotických portáloch. V týchto sa udomácnili rôzne skratky, ktoré označujú rôzne sexuálne praktiky.

== Formy výkonu prostitúcie ==
=== Spoločenstvá viacerých pracujúcich ===
==== Verejný dom ====
[[Verejný dom]] (ako príklad verejný dom [[Bel Ami (verejný dom)|Bel Ami]] v [[Berlín]]e) je špeciálne zariadenie, ktoré disponuje miestnosťou, v ktorej si klient môže vybrať z prítomných prostitútok resp. prostitútov (v takom prípade [[House of Boys]]), aby potom šli spolu na izbu, na hodinový hotel alebo do hotela nižšej kategórie. Existujú rôzne varianty verejných domov od luxusných po obyčajné. Typovo napríklad {{deu|Laufhaus}}, v ktorom sa klienti smú voľne pohybovať medzi vo dverách apartmánov stojacimi prostitútkami alebo celé rady domov s presklenými výkladmi na prízemí, v ktorých prostitútky sedia ([[Herbertstrasse]] v [[Hamburg]]u, [[Linienstrasse]] v [[Dortmund]]e alebo [[De Wallen]] v [[Amsterdam]]).

==== Na telefóne ====
Pri prostitúcii na telefón sa prostitútky a prostitúti objednávajú priamo alebo prostredníctvom agentúry. Požadovaná služba sa pritom vykoná u klienta doma, na hoteli alebo na to špeciálne prenajatých bytoch. Pri escortných službách na úrovni sprevádzajú objednané dámy alebo páni i pri dlhších cestách a lietajú i do i zo zahraničia.

==== Sexklub ====
V klube sedia prostitútky v pohodlnej atmosfére spoločne s klientmi. Na výkon sexuálnych praktík sú vymedzené špeciálne miestnosti alebo ležadlové priestory, na ktorých môžu – alebo majú – vykonávať pohlavný styk viaceré páry (až po [[skupinový sex]]). V porovnaní so swingers klubom v sexklube pracujú prevažne profesionálne prostitútky, ale účasť ženských návštevníčok nie je vylúčená a dokonca niektorými hosťami dokonca očakávaná. Klienti si prevažne zaplatia paušálnu cenu, za ktorú je potom možné určitý čas sa zdržovať v klube a stýkať sa s viacerými z prítomných dám. V cene býva i občerstvenie, ale alkoholické nápoje sa všade neponúkajú, aby sa predišlo komplikáciám s hosťami.

Takisto je mnoho klubov vybavených whirpoolom a k ponuke v programe patrí i sauna a masáž. Sexkluby sú neanonymné, nakoľko sa klient zdržuje a sedí bezprostredne priamo medzi prostitútkami.

==== Bytová prostitúcia ====
Pri bytovej prostitúcii si prostitútky a prostitúti na výkon činnosti prenajímajú bytové alebo bytom podobné obchodné priestory alebo len izbu v takýchto zariadeniach. Napríklad v Taliansku, kde je výkon prostitúcie povolený len samostatným prostitútkam a prostitútom, a zdržiavanie sa dvoch prostitútok v jednom byte napĺňa podstatu trestného činu, to prostitútky riešia tak, že sa v byte striedajú a takto je byt nonstop obsadený, ale zakaždým sa v ňom nachádza len jedna pracujúca osoba. Špeciálna forma bytovej prostitúcie sú termínové byty a cestovná prostitúcia. Pri termínových bytoch ide o bytový priestor, ktorý si prostitútka môže na kratšiu dobu (pár dní, týždeň – dva) prenajať. Výhodou prevádzkovateľov týchto bytov je často meniaci sa personál a tým garantovaný prísun klientov. Z dôvodu stáleho zabezpečenia sú poskytovatelia termínových bytov často medzi sebou prepojení a využívajú rotačný princíp obsadzovania. Pritom bývajú nasadené takzvané pevné rotátory – prostitútky a prostitúti na čiastočný úväzok, ktoré sú regionálne priestorovo viazané napríklad kvôli rodinným záväzkom, alebo ďalšej inej pracovnej činnosti a spontánne rotátory – prostitútky a prostitúti, ktorí pracujú na plný úväzok a majú možnosť podľa potreby byť nasadené aj nadregionálne.

=== Individuálne pracujúci ===
==== Pouličná prostitúcia ====
Pri verejnej pouličnej prostitúcii väčšinou ide o samostatné osoby, ktoré stoja na určitom alebo pre tento účel neoficiálne zaužívanom priestranstve a tam sa ponúkajú potenciálnym klientom. Obmenami takejto prostitúcie je prostitúcia popri cestách, na odpočívadlách, v hotelových baroch a podobne. Pomernou novinkou v tomto je kontrolovaný variant pouličného sexu vo „vykonávacích boxoch“. Pri pouličnej prostitúcii sa sex vykonáva väčšinou v aute alebo v takzvaných hodinových hoteloch, ktoré sa špecializujú na tento druh klientely.

==== Obytný voz ====
Prostitúcia v obytných vozoch sa vyskytuje hlavne na veľkých parkoviskách, odpočívadlách a okrajových cestách popri hlavných ťahoch, najmä v prostredí mimo veľkých miest. Prostitútky a prostitúti čakajú na svojich klientov v obytných vozoch.{{Bez citácie}}

== Súčasná prostitúcia v medzinárodnom porovnaní ==
=== Globálny grafický prehľad ===

{|width=80%
| 
[[Image:Prostitution in Africa.PNG|thumb|left|Prostitúcia v rôznych častiach Afriky:&lt;br /&gt;
{{legend|#336600|prostitúcia legálna a regulovaná}} 
{{legend|#336699|prostitúcia (výmena sexu za peniaze) legálna, verejné domy sú ilegálne, prostitúcia nie je regulovaná}}
{{legend|#993333|prostitúcia ilegálna}}
{{legend|#ababab|bez údajov}}]]
| 
[[Súbor:Prostitution in Asia.PNG|thumb|center|Prostitúcia v rôznych častiach Ázie:&lt;br /&gt;
{{legend|#336600|prostitúcia legálna a regulovaná}}
{{legend|#336699|prostitúcia (výmena sexu za peniaze) legálna, verejné domy sú ilegálne, prostitúcia nie je regulovaná}}
{{legend|#993333|prostitúcia je ilegálna}}
{{legend|#ababab|bez údajov}}]]
| 
[[Image:Prostitution in Europe.png|thumb|right|Prostitúcia v rôznych častiach Európy:&lt;br /&gt;
{{legend|#336600|prostitúcia je legálna a regulovaná}}
{{legend|#336699|prostitúcia (výmena sexu za peniaze) legálna, verejné domy sú ilegálne, prostitúcia nie je regulovaná}}
{{legend|#993333|prostitúcia je ilegálna}}
{{legend|#ababab|bez údajov}}]]
|}
&lt;br /&gt;
{|width=80%
|
[[Súbor:Prostitution in Australia.png|thumb|left|Prostitúcia v rôznych častiach Austrálie:&lt;br /&gt;
{{legend|#336600|prostitúcia je legálna a regulovaná}} 
{{legend|#336699|prostitúcia (výmena sexu za peniaze) legálna, verejné domy sú ilegálne, prostitúcia nie je regulovaná}}]]
|
[[Image:Prostitution in North America.png|thumb|center|Prostitúcia v rôznych častiach Severnej Ameriky:&lt;br /&gt;
{{legend|#336600|prostitúcia je legálna a regulovaná}}
{{legend|#336699|prostitúcia (výmena sexu za peniaze) legálna, verejné domy sú ilegálne, prostitúcia nie je regulovaná}}
{{legend|#993333|prostitúcia je ilegálna}}
{{legend|#ababab|bez údajov}}]]
|
[[Image:Prostitution in South America.png|thumb|right|Prostitúcia v rôznych častiach Južnej Ameriky:&lt;br /&gt;
{{legend|#336600|prostitúcia je legálna a regulovaná}}
{{legend|#336699|prostitúcia (výmena sexu za peniaze) legálna, verejné domy sú ilegálne, prostitúcia nie je regulovaná}}
{{legend|#993333|prostitúcia je ilegálna}}
{{legend|#ababab|bez údajov}}]]
|}

=== Afrika ===
==== Maroko ====
Prostitúcia je od roku [[1970]] zakázaná. ale tolerovaná. Prebieha diskusia sa o jej regulácii. Napriek trestnosti homosexuálnych aktivít je [[Maroko]] cieľom [[homosexuálny sexturizmus|homosexuálneho sexturizmu]]. Ide pritom hlavne o mesto [[Agadir]] a taktiež všetky väčšie mestá kráľovstva ako [[Casablanca]], [[Rabat (mesto)|Rabat]] a [[Marakeš]]. Maroko je cieľom [[sexturizmus detskej prostitúcie|sexturizmu detskej prostitúcie]] a adopcie, rozšírenej prevažne v odľahleších regiónoch s nízkou gramotnosťou a s úplne dominantným postavením mužov v spoločnosti.

==== Sudán ====
V roku [[1997]] boli v [[Sudán]]e odsúdené islamským súdom na trest smrti štyri prostitujúce sa ženy, dôvodom bol spôsob ich života.&lt;ref&gt;http://www.uri.edu/artsci/wms/hughes/sudan.htm, prístup 01.03.2011 {{eng icon}}&lt;/ref&gt;
=== Ázia ===
==== Arménsko ====
Po rozpade bývalého Sovietskeho Zväzu sa [[Arménsko]] stalo zdrojovou krajinou obetí obchodovania s ľudmi.
==== Azerbajdžan ====
Po rozpade bývalého Sovietskeho Zväzu sa [[Azerbajdžan]] stal zdrojovou krajinou obetí obchodovania s ľudmi.&lt;!-- 
====Japonsko====
    * Alžírsko
    * Angola

B

    * Benin
    * Botswana
    * Burkina
    * Burundi

D

    * Džibutsko

E

    * Egypt
    * Eritrea
    * Etiópia

G

    * Gabon
    * Gambia (štát)
    * Ghana
    * Guinea (štát)
    * Guinea-Bissau

J

    * Južná Afrika (štát)

K

    * Kamerun
    * Kapverdy
    * Keňa
    * Komory
    * Kongo (býv. Zair)
    * Kongo (štát)

L

    * Lesotho
    * Libéria
    * Líbya

M

    * Madagaskar
    * Malawi (štát)
    * Mali
    * Maroko
    * Mauritánia
    * Maurícius
    * Mozambik

N

    * Namíbia
    * Niger
    * Nigéria

P

    * Pobrežie Slonoviny

R

    * Rovníková Guinea
    * Rwanda

S

    * Senegal
    * Seychely
    * Sierra Leone
    * Somálsko
    * Stredoafrická republika
    * Svazijsko
    * Svätý Tomáš a Princov ostrov

T

    * Tanzánia
    * Togo
    * Tunisko

U

    * Uganda

Z

    * Zambia
    * Zimbabwe
    * Západná Sahara

Č

    * Čad

Amrika:

Severná Amerika

    * Antigua a Barbuda

B

    * Bahamy
    * Barbados
    * Belize

D

    * Dominika (štát)
    * Dominikánska republika

G

    * Grenada
    * Guatemala (štát)

H

    * Haiti (štát)
    * Honduras

J

    * Jamajka

K

    * Kanada
    * Kostarika
    * Kuba

M

    * Mexiko

	
N

    * Nikaragua

P

    * Panama (štát)

S

    * Salvádor
    * Spojené štáty
    * Svätá Lucia (štát)
    * Svätý Krištof a Nevis
    * Svätý Vincent a Grenadíny

T

    * Trinidad a Tobago

Južná Amerika

A

    * Argentína

B

    * Bolívia
    * Brazília

E

    * Ekvádor

	
G

    * Guyana (štát)

K

    * Kolumbia

P

    * Paraguaj
    * Peru

S

    * Surinam

	
U

    * Uruguaj

V

    * Venezuela

Č

    * Čile

ˇazia:

    * Afganistan
    * Arménsko

B

    * Bahrajn
    * Bangladéš
    * Bhután
    * Brunej

C

    * Cyprus

F

    * Filipíny

G

    * Gruzínsko

I

    * India
    * Indonézia
    * Irak
    * Irán
    * Izrael

J

    * Japonsko
    * Jemen

K

    * Kambodža
    * Katar (štát)
    * Kazachstan
    * Kirgizsko
    * Kuvajt (štát)
    * Kórejská republika
    * Kórejská ľudovodemokratická republika

L

    * Laos
    * Libanon

M

    * Malajzia
    * Maldivy
    * Mjanmarsko
    * Mongolsko

N

    * Nepál

O

    * Omán

	
P

    * Pakistan

R

    * Rusko

S

    * Saudská Arábia
    * Singapur (štát)
    * Spojené arabské emiráty
    * Srí Lanka
    * Sýria

T

    * Tadžikistan
    * Taiwan
    * Thajsko
    * Turecko
    * Turkménsko

U

    * Uzbekistan

V

    * Vietnam
    * Východný Timor

Č

    * Čína
--&gt;

=== Austrália a Oceánia ===
==== Austrália (štát) ====
[[Austrália (svetadiel)|Austrálsky kontinent]] pozostáva z viacerých spolkových štátov s rôznym prístupom k politike a zákonodárstvu prostitúcie. V [[Nový Južný Wales|Novom Južnom Walese]] musia mať verejné domy licenciu a vláda preto poskytuje praktické rady a tipy pre správne vedenie verejných domov. Na jednej strane tam sú nahlásené oficiálne verejné domy a na strane druhej aj „underground“-verejné domy, v ktorých sú prekérne pracovné podmienky. Fenoménom nelegálnej prostitúcie v Austrálii sú mladí turisti z iných svetadielov tzv. „backpackers“, ktorí majú väčšinou málo peňazí a krátkodobo ponúkajú sexuálne služby s cieľom zarobiť si na spiatočný let. Hlavne na severe [[Queensland]]u bol zaznamenaný vyšší počet backpackerov pracujúcich v ilegálnych nelincencovaných escortných agentúrach. Takisto existuje aj podozrenie, že študentky z krajín Ázie si na drahé študijné poplatky privyrábajú nelegálnou prostitúciou. V Queenslande je 23 licencovaných verejných domov, a ani v jednom sa za posledných 9 rokov nevyskytol ani jeden prípad obchodovania s ľuďmi a ani nútenej prostitúcie. Agentúram, ktoré ponúkajú len spoločníčky a spoločnosť nie je dovolené ponúkať aj služby sexuálneho charakteru, pretože toto právo prináleží len oficiálne nahláseným prostitútkam.&lt;ref&gt;[http://www.spiegel.de/reise/aktuell/0,1518,463475,00.html Der Spiegel: Sex-Dienstleistungen fuer das nächste Flugticket (po nemecky)], prístup 12. február 2010&lt;/ref&gt; Vláda dokonca nasadzuje klientov-testérov aby tak odhalili skutočné podmienky vo verejných domoch, ktoré nie sú licencované.&lt;ref&gt;[http://www.theage.com.au/news/national/council-may-again-pay-for-sex-spies/2007/06/27/1182623991777.html The Age: Council may agayin pay for sex spies (po anglicky)], prístup 12. február 2010&lt;/ref&gt; V austrálskej televízii bol taktiež odvysielaný anglický komediálny seriál ''Power Prostitutes''. Austrália má vynikajúcu sieť občianskych združení, mimovládnych organizácií podporujúcich prostitútky a prostitútov. Aj prostitútky a prostitúti sa príkladne organizujú a majú vlastnú politickú stranu ''The Australian Sex Party'', ktorá bola založená na veľkom sex-veľtrhu a jej líderkou je bývalá prostitútka [[Fiona Patten]].&lt;ref&gt;[http://www.sexparty.org.au/ Oficiálna stránka politickej strany ''The Australian Sex Party'' (po anglicky)], prístup 12. február 2010&lt;/ref&gt; Pri návšteve pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] manažér verejného domu Xclusive využil túto príležitosť a pútnikom rozdával balíčky na občerstvenie s reklamným obalom verejného domu. Pri tejto príležitosti boli znížené i ceny za sexuálne služby v jeho zariadení pričom obrat stúpol na dvojnásobok. Austrálsky časopis ''LOTL'' sa s témou sexpráce zaoberal na titulnej stránke.
&lt;!-- 
 je F

    * Fidži

K

    * Kiribati

M

    * Marshallove ostrovy
    * Mikronézia (štát)

N

    * Nauru
    * Nový Zéland

P

    * Palau
    * Papua-Nová Guinea

	
S

    * Samoa (nezávislý štát)

T

    * Tonga
    * Tuvalu

V

    * Vanuatu

Š

    * Šalamúnove ostrovy --&gt;

=== Európa ===
==== Albánsko ====

V [[Albánsko|Albánsku]] je prostitúcia zakázaná, no tento [[štát]] je výraznou zdrojovou krajinou obetí obchodovania s ľuďmi.

==== Andorra ====
Prostitúcia v [[Andorra|Andorre]] je ilegálna.&lt;ref name=USA&gt;[http://www.state.gov/g/drl/rls/hrrpt/2007/100545.htm Informácie na stránke ministerstva zahraničných vecí USA], prístup júl 2009&lt;/ref&gt;

==== Bielorusko ====
Prostitúcia je v [[Bielorusko|Bielorusku]] ilegálna, ale aj tak sa vyskytuje na okrajoch väčších miest a v hoteloch.&lt;ref name=USA /&gt;

==== Belgicko ====

V [[Belgicko|Belgicku]] je zavedená podobná úprava ako v [[Holandsko|Holandsku]], akurát sú verejné domy a zariadenia podobné verejným domom úradmi prísnejšie kontrolované.

==== Bulharsko ====

Prostitúcia v [[Bulharsko|Bulharsku]] je ilegálna, ale [[obyvateľstvo]] a [[polícia]] ju schvaľuje a povoľuje. V roku [[1989]] bolo v Bulharsku 3 149 registrovaných prostitútok a v roku [[2007]] sa ich počet zdvojnásobil.&lt;ref name=&quot;BglWbl&quot;&gt;[http://www.wirtschaftsblatt-bg.com/ Hospodársky denník BG]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, prístup 2007&lt;/ref&gt; Od roku 2007 sa verejne diskutuje o tom, či prostitúcia bude úplne zakázaná alebo právne ohraničená.&lt;ref name=&quot;BglWbl&quot;/&gt;&lt;ref name=RB&gt;[http://www.bnr.bg/RadioBulgaria/Emission_German/Theme_Gesellschaft/Material/an070317.htm Článok v bulharskom rádiu (po nemecky) zo 17. marca 2007]{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, prístup 19. marec 2007&lt;/ref&gt; Väčšina Bulharov je však proti legalizácii prostitúcie.&lt;ref name=RB /&gt;

==== Bosna a Hercegovina ====

Prostitúcia je v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Herzegovine]] zakázaná, no veľa žien a dievčat je nútených k prostitúcii.

==== Česko ====

[[Česko]] patrí medzi obľúbené ciele [[sexturistov]]. Najrožšírenejšia je prostitúcia na hranici s Nemeckom ([[Dubí]], [[Hora Svatého Šebestiána]], [[Cheb]], [[Domažlice]], [[Děčín]]), Rakúskom a na medzinárodných cestných ťahoch do Polska ([[Náchod]], [[Karviná]]) a v [[Brno|Brne]] a [[Praha|Prahe]].&lt;ref&gt;[http://web.mvcr.cz/archiv2008/prevence/priority/prostituce/mapa_2.html Správa českého Ministerstva vnútra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090427041845/http://web.mvcr.cz/archiv2008/prevence/priority/prostituce/mapa_2.html |date=2009-04-27 }}, prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt; Orgány štátnej správy sú podľa zákona oprávnené zriaďovať ústavy pre remeselné prostitútky, na poskytnutie dočasného útulku a príležitosti k náprave. Trestný zákon reguluje prostitúciu ustanovením o trestnosti kupliarstva a obchodovania s ľudmi. Takisto existuje i sociálno-právny zákon o ochrane, ktorý sa zameriava medziiným na deti, ktoré sa živia prostitúciou.

Homosexuálna prostitúcia sa vyskytuje hlavne v oblasti a v rázovitých gaykluboch v blízkosti Hlavního Nádraží v Prahe. Novinkou poslednej doby sú verejné domy vyhradené pre výlučne homosexuálnu klientelu, hlavne v Prahe a v pohraničných oblastiach. Prevenciou homosexuálnej prostitúcie v Česku sa zaoberá projekt Šance o.s.&lt;ref&gt;''&quot;004&quot;'' citované z [http://www.004.cz/view.php?cisloclanku=2005071205-kl--kolize-prostituce Kolize: Téma Prostituce], prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.sance.info/index.php Oficiálne stránky projektu Šance o.s.], prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt; Jedinečným na svete bol verejný dom ''Big Sister'' v Prahe (2005 – 2010), v ktorom bol vstup zadarmo (len nízky poplatok za obuv a uterák ako v bežnej plavárni/saune), pokiaľ bol udelený písomný súhlas na natáčanie svojej osoby a následné zverejnenie všetkých týchto aktivít v priestoroch na internete. Prostitútky pracujúce v tomto verejnom dome boli platené výlučne z výnosov užívateľov internetovej stránky verejného domu, ktorého ekonomickým zameraním bol [[Voyeurizmus|voyerizmus]].

==== Čierna Hora ====
Podobne ako v Albánsku, je [[Čierna Hora]] zdrojovou krajinou prostitúcie a obchodovania s ľuďmi. Prostitúcia je v Čiernej Hore ilegálna.

==== Dánsko ====
[[Dánsko]] prostitúciu nezakazuje. Verejné domy, pasáctvo a ostatné obchodné organizovanie prostitúcie sú postavené mimo zákon (Čl. § 228, § 229&lt;ref&gt;https://www.retsinformation.dk/Forms/R0710.aspx?id=2135&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.interpol.int/Public/Children/SexualAbuse/NationalLaws/csaDenmark.asp |dátum prístupu=2011-03-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110604101145/http://www.interpol.int/Public/Children/SexualAbuse/NationalLaws/csaDenmark.asp |dátum archivácie=2011-06-04 }}&lt;/ref&gt;). Prostitúcia v Dánsku je spoločensky akceptovanejšia, ako v ostatných škandinávskych krajinách.

==== Estónsko ====
Prostitúcia v [[Estónsko|Estónsku]] nie je zakázaná.&lt;ref name=USA /&gt; Pasáctvo a ostatné obchodné organizovanie prostitúcie sú mimo zákon.

==== Fínsko ====

[[Fínsko|Fínska]] vláda pôvodne plánovala v roku [[2006]] absolútny zákaz prostitúcie, s trestnosťou klientov podľa švédskeho vzoru. V [[parlament]]e bolo však väčšinové hlasovanie neúspešné, takže [[21. jún]]a [[2006]] vstúpil do platnosti modifikovaný zákon. Podľa tohto sa klienti dopúšťajú trestného činu v prípade ak využívajú služby prostitútok/prostitútov, ktorí podliehajú pasáctvu alebo sú obeťami obchodovania s ľuďmi. Zákon ukladá v takýchto prípadoch trest odňatia slobody do výšky 6 mesiacov alebo peňažnú pokutu. Už dlhšiu dobu je vo Fínsku zakázaná verejná [[reklama]] prostitúcie a nadväzovanie kontaktov za týmto účelom na verejných priestranstvách a gastronomických zariadeniach.

==== Francúzsko ====

[[Francúzsko]] malo svetoznámu kultúru verejných domov. Vo všetkých francúzskych kolóniách bola prostitúcia súčasť francúzskeho spôsobu života, ako napríklad v [[New Orleans]]. Verejné domy ako ''[[One Two Two]]'' alebo ''[[La Chabanais]]'' neboli len všednými miestami ukájania sa, ale miesta pre umelecké a kultúrne stretnutia, a počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] dôležité oporné body a skrýše [[Résistance]]. V roku [[1946]] boli verejné domy kresťanskými demokratmi a komunistami vo Francúzsku zákonom („La lois Marthe Richard“) zakázané. Prostitúcia však ostala dovolená a v súčasnosti sa koná hlavne vo veľkých mestách na uliciach alebo diskrétne v [[hotel]]och či rázových zariadeniach, kde záujemkyne sedia ako normálne návštevníčky baru pri bare a oslovujú potencionálnych klientov. Od konca [[90. roky 20. storočia|90. rokov]] zaznamenávame čoraz ostrejšie reštrikcie zo strany komunálnych úradov a legislatívy. Aktívne získavanie klientov (napríklad priame oslovenie) je na verejných miestach pre prostitútky, prostitútov a aj ich klientov trestné. Od sprísnenia zákonov z marca [[2003]] („La loi Sarkozy“) môžu byť prostitúti a prostitútky aj za pasívne získavanie klientov (napríklad úsmev, nadviazanie pohľadu) potrestaní dvojmesačným odňatím slobody alebo pokutou do výšky 3 750 [[Euro|eur]]. Tak prostitútky, ako aj klienti prostitútok sú v záťahoch policajných kontrol obviňovaní z naplnenia skutkovej podstaty „sexuálneho exhibicionizmu“; zadržiavaní do 15 hodín v celách a odsudzovaní na finančné pokuty. Verejne sa diskutuje návrh, podobne ako podľa švédskeho modelu prostitúciu zakázať a okrem klientov trestať. Názor, že prostitúcia je „proti ľudskej dôstojnosti“ a musí byť odstránená, sa zjavne vo francúzskej spoločnosti čím ďalej rozširuje. Ako problematické sa však javí, že reštriktívnymi opatreniami sa prostitúcia stiahla do ilegality a [[internet]]u a kontrola šírenia [[Pohlavne prenosná choroba|pohlavných chorôb]] sa stáva nekontrolovateľnou.

==== Grécko ====

[[Grécko]] má liberálne zákonodarstvo, ktoré sa predpismi podobá tomu nemeckému, švajčiarskemu či holandskému. Všetky prostitútky sa musia nahlásiť na úrade a chodiť pravidelne na lekárske vyšetrenia.

==== Holandsko ====
[[Súbor:Tippelzone amsterdam.jpg|thumb|left|Zóna pre odparkovanie áut pri službách prostitútky v [[Amsterdam]]e]]
[[Holandsko]] má takisto podobné liberálne zákony ako Nemecko a Švajčiarsko. Najmä vo veľkomestách patria štvrte s prostitútkami a prostitútmi medzi turistické atrakcie (napríklad štvrť [[Walletjes]] v [[Amsterdam]]e). Typické sú pre tieto štvrte (z časti aj v [[Belgicko|Belgicku]]) aj výkladové okná, z ktorých prostitútky a prostitúti lákajú klientov. Od roku [[1988]] je [[prostitútka]] zákonom definovaná profesia a od roku [[2000]] môžu v kluboch alebo domoch pracovať ako živnostníčky, pričom odvádzajú [[Daň|dane]] a majú vlastné [[odbory]].&lt;ref&gt;''Časopis Žurnál č. 51/2008'', dostupné na [http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&amp;task=view&amp;id=2803&amp;Itemid=89 http://www.izurnal.sk]{{Nedostupný zdroj|date=december 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, prístup 3. február 2008&lt;/ref&gt;

==== Chorvátsko ====
Prostitúcia je v [[Chorvátsko|Chorvátsku]] ilegálna a ako vo väčšine juhoeurópskych krajín je problematika obchodovania s ľuďmi veľká. Podľa záznamov amerického ministerstva zahraničných vecí je Chorvátsko krajinou, ktorá je v boji proti obchodovaniu s ľuďmi spomedzi krajín južnej Európy na prvom mieste.&lt;ref name=croatia_illegal&gt;{{cite web
| url = http://www.state.gov/g/drl/rls/hrrpt/2006/78806.htm
| title = Country Report on Human Rights Practices in Croatia
| date = 2007-03-06
| accessdate = 2008-10-10
| work = [[United States Department of State]]
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=bulgaria_trafficking&gt;{{cite web
| url = http://www.sofiaecho.com/article/mixed-results-against-people-trafficking-in-south-eastern-europe/id_29987/catid_68
| title = Mixed results against people trafficking in South-Eastern Europe
| date = 2008-06-17
| last = Leviev-Sawyer
| first = Clive
| accessdate = 2008-10-10
| work = SofiaEcho.com
}}&lt;/ref&gt;

==== Írsko ====

V [[Írsko|Írsku]] je [[sex]] za odplatu prísne zakázaný a klienti i prostitútky sa dopúšťajú trestného činu. Napriek tomu sa ilegálna prostitúcia vyskytuje hlavne v [[Dublin]]e. Kontakty sa nadväzujú v [[pub]]och.

==== Island ====

Do [[90. roky 20. storočia|1990-tich rokov]] na [[Island]]e neexistovala zjavná prostitúcia, preto neboli inicializované ani zákony, ktoré by prostitúciu regulovali. V strede tohto desaťročia vznikli, hlavne v [[Reykjavík]]u, početné nočné kluby, v ktorých ako bardámy, tanečníčky a prostitútky pracovali východoeurópanky. Islandskej vláde sa zdalo nutné regulovať aj túto oblasť a v roku 2005 zaviedla reštriktívne trestné právo. ''Článok 206'' islandského trestného zákona ''Almenn hegningarlög'' uvádza: „Každému, kto na pokrytie svojich životných nákladov využíva prostitúciu, bude uložený trest odňatia slobody do dvoch rokov.“ (voľný preklad). Týmto nákup služieb prostitúcie ostal legálny, ale prostitúti a prostitútky sa ocitli v ilegalite. Toto ustanovenie bolo zmenené [[17. marec|17. marca]] [[2007]]; 2009 absolútny zákaz prostitúcie, s trestnosťou klientov podľa švédskeho vzoru.&lt;ref&gt;[http://www.jafnretti.is/jafnretti/?D10cID=ReadNews&amp;ID=523 Fréttir / A new law makes purchase of sex illegal in Iceland] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150709124826/http://www.jafnretti.is/jafnretti/?D10cID=ReadNews&amp;ID=523 |date=2015-07-09 }} 21.4.2009 Jafnréttisstofa&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=News from Iceland: it is now criminalised to buy women in prostitution! European Policy Action Centre on Violence against Women |url=http://www.epacvaw.org/spip.php?article314 |dátum prístupu=2011-03-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120312030046/http://www.epacvaw.org/spip.php?article314 |dátum archivácie=2012-03-12 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Iceland to ban sex purchases, strip clubs AFP March 18 2009 |url=http://www.google.com/hostednews/afp/article/ALeqM5jxP4gbezOtEvICukHyg3_xbF8ZWg |dátum prístupu=2009-03-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090322122315/http://www.google.com/hostednews/afp/article/ALeqM5jxP4gbezOtEvICukHyg3_xbF8ZWg |dátum archivácie=2009-03-22 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Buying sex punishable in Iceland. NIKK June 3 2009 |url=http://www.nikk.no/English/Subjects/Prostitution/News/?module=Articles;action=Article.publicShow;ID=920 |dátum prístupu=2011-03-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110724182318/http://www.nikk.no/English/Subjects/Prostitution/News/?module=Articles%3Baction%3DArticle.publicShow%3BID%3D920 |dátum archivácie=2011-07-24 }}&lt;/ref&gt;

==== Lichtenštajnsko ====

Prostitúcia je v [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]] zakázaná, ale policajnými úradmi s výnimkou pouličnej prostitúcie tolerovaná.

==== Litva ====
Prostitúcia je v [[Litva|Litve]] dovolená a regulovaná. Prostitúti a prostitútky sa v Litve musia registrovať, podrobiť sa každý mesiac prehliadkam a nosiť pri sebe zdravotnú kartu. Pokiaľ tak neurobia môžu byť postihované.&lt;ref&gt;[http://prostitution.procon.org/sourcefiles/latvia.pdf Regulations To Limit Prostitution (anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081127032015/http://prostitution.procon.org/sourcefiles/latvia.pdf |date=2008-11-27 }}, prístup 21.08.2009&lt;/ref&gt; Verejné domy sú zakázané a aj organizovanie prostitúcie treťou osobou je zakázané a trestné.

==== Lotyšsko ====
Prostitúcia v [[Lotyšsko|Lotyšsku]] je ilegálna, ale bežná. Trest za prostitúciu je pokuta od 300 až do 500 [[Lotyšský lats|latsov]] (v prepočte od 120 do 200 [[dolár]]ov) za jednorazový priestupok a za opakované priestupky až do 1 000 [[Lotyšský lats|latsov]] (v prepočte až do 400 [[dolár]]ov).

==== Luxembursko ====

V [[Luxembursko|Luxembursku]] sú verejné domy zakázané, pouličná a bytová prostitúcia je napriek tomu dovolená.

==== Severné Macedónsko ====
Prostitúcia v [[Severné Macedónsko|Macedónsku]] je ilegálna. V roku [[2008]] sa v meste [[Skopje]] uskutočnila nútená deportácia na zdravotnú prehliadku a policajné represálie voči prostitútkam a ich okoliu iniciované macedónskym ministerstvom vnútra, ktoré vyvolali vlnu pobúrenia aj za hranicami krajiny.

==== Maďarsko ====

V [[Maďarsko|Maďarsku]] je prostitúcia od roku [[1999]] legálna a v povolených zónach sa smie vykonávať. Dodnes neexistujú zákonné „štvrte červených svetiel“, pretože starostovia miest sa voči takýmto zariadeniam bránia. Prostitúcia je v Maďarsku zákonná, ale dá sa v praxi vykonávať len nezákonne. Odhadom sa v Budapešti nachádza 500 ilegálnych verejných domov a na území Maďarska sa zdržuje 100.000 osôb činných v prostitúcii.&lt;ref&gt;[http://www.tagesschau.de/ ''Tagesschau (Prehľad dňa - Hlavná nemecká televízna spravodajská relácia)'']&lt;/ref&gt; Podľa súdneho rozsudku v [[Baranská župa|Baranskej župe]] podliehajú príjmy z prostitúcie zdaneniu a osoby činné v prostitúcii sú povinné svoje prímy z prostitúcie zdaniť.&lt;ref&gt;''dieStandard'', 28. jún 2006, citované z [http://diestandard.at/?url=/?id=2496907 Online verzia], prístup 5. august 2006&lt;/ref&gt;

==== Malta ====
Žiadny zákon v [[Malta|Malte]] prostitúciu nezakazuje, ale organizačná činnosť (verejný dom, atď.) je zákonom zakázaná.

==== Moldavsko ====

Prostitúcia v [[Moldavsko|Moldavsku]] je ilegálna, ale nakoľko ide o jednu z najchudobnejších krajín v Európe, je hlavným exportérom obetí obchodovania s ľudmi.&lt;ref&gt;[http://www.state.gov/g/drl/rls/hrrpt/2007/100573.htm Country Reports on Human Rights Practices in Moldova], 11. marec 2008, prístup 21. august 2009&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.pbs.org/frontlineworld/flash_point/001moldova/ FRONTLINE WORLD Moldava:The Price of Sex], prístup 21. august 2009&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://archive.is/20120530064722/www.washingtonpost.com/ac2/wp-dyn/A20602-2002Nov6?language=printer In Struggling Moldova, Desperation Drives Decisions], prístup 21. august 2009&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/europe/3243679.stm Trafficking troubles poor Moldova],7. november 2002, prístup 21. august 2009&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.tiraspoltimes.com/node/1745 Moldovan sex slaves released in U.K. human trafficking raids] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080501150350/http://www.tiraspoltimes.com/node/1745 |date=2008-05-01 }}, 7. november 2003, prístup 21. august 2009&lt;/ref&gt;

==== Nemecko ====
[[Súbor:Pascha Köln.jpg|thumb|right|Veľký verejný dom v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]]]]
Neexistujú spoľahlivé zdroje, podľa ktorých by sa dalo povedať, koľko osôb činných v prostitúcii sa na území Nemecka zdržuje. Odhadom by to mohlo byť 400 000 osôb.&lt;ref&gt;[http://www.bmfsfj.de/Kategorien/aktuelles,did=93316.html ''Spolkové ministerstvo pre rodinu, seniorov, ženy a mládež, Prvé empirické údaje k prostitúcii v Nemecku, 24. január 2007 (Bundesministerium für Familie, Senioren, Frauen und Jugend, 1. Empirische Daten zu Prostitution in Deutschland)''], prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://dipbt.bundestag.de/dip21/btd/14/059/1405958.pdf ''Nemecký spolkový snem, Tlačivo 14/5958, 8. máj 2001 (Deutscher Bundestag, Drucksache 14/5958)''], prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;''Monatszeitschrift Deutscher Frauenrat 5/97'', citované z [http://www.gsa-essen.de/gsa/analysen/analysen1999/analysen_99-33_prostitution.htm ''Mesačníka Nemecká Rada žien (po nemecky)''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090106103621/http://www.gsa-essen.de/gsa/analysen/analysen1999/analysen_99-33_prostitution.htm |date=2009-01-06 }}, prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt; Toto číslo zahŕňa aj príležitostné prostitútky a prostitútov, ktorých počet sa mení podľa definície. 95 % osôb v prostitúcii sú ženy. Podľa odhadov spolku na zastupovanie prostitútok Hydra a iných pomocných organizácií pochádza polovica zo zahraničia, väčšinou z krajín strednej a východnej Európy. [[Thajsko]] a [[Afrika]] sú ďalšie významné krajiny pôvodu. Značné množstvo žien je prepašovaných alebo zavlečených do krajiny kriminálnymi skupinami, následne sú nútené k prostitúcii. Tieto ženy začnú z psychických dôvodov užívať drogy, ktoré im predávajú tie isté skupiny. Výsledkom je začarovaný kruh, z ktorého je ťažké sa vymaniť. V deväťdesiatych rokoch upútali na bezprávnu situáci prostitútiek a prostitútov rôzne svojpomocné odborom sa podobajúce skupiny a žiadali uznanie činnosť prostitútka/prostitút ako profesiu. S parlamentným zákonom z [[20. december|20. decembra]] [[2001]] bola prostitúcia zákonom upravená. Nakoľko prostitútkam a prostitútom odvtedy za služby prináleží zákonný nárok na odmenu, je kontroverzne diskutovaná téma o protimravnosti prostitúcie, vlastne dopredu zodpovedaná. Prostitútky sú ako zamestnankyne bordelov prostredníctvom zamestnávateľa poistené v štátnych zdravotných poisťovniach. V [[súkromná zdravotná poisťovňa|súkromných zdravotných poisťovniach]] sa stáva, že sú odmietnuté kvôli zvýšeným zdravotným rizikám. Vykonávanie prostitúcie v zákonom definovaných takzvaných uzavretých zónach ({{deu|Sperrbezirk}}) je kvalifikované ako priestupok a pri po viacerých opakovaniach ako trestný čin. Zámerom uzavretých zón je udržať prostitúciu mimo centier miest, blízkosti kostolov a škôl. Deti a mládež ochraňuje pred prostitúciou rada zákonov. Medzi najznámejšie „inštitúcie“ v Nemecku patrí napr. verejný dom [[Bel Ami (verejný dom)|Bel Ami]] v [[Berlín]]e alebo [[Pascha (verejný dom)|Pascha]] v Kolíne nad Rýnom.

==== Nórsko ====

Verejné domy boli v [[Nórsko|Nórsku]] zakázané už v roku [[1884]]. V roku [[1893]] bola povinnosť a povinné lekárske prehliadky pre prostitútky zrušené. Ale prostitúcia ako taká zakázaná nebola. Od roku [[1995]] je trestné prenajímať priestory k účelu prostitúcie. Protizákonná je pouličná prostitúcia i reklama prostitúcie, ale vyskytuje sa. Väčšina prostitútok a prostitútov ponúka sexuálne služby vo vlastných bytoch a inzeruje v [[časopis]]och a na [[internet]]e. Ženské a sociálne spolky žiadali zavedenie „švédskeho modelu“. Podporu v obyvateľstve získali v poslednom čase hlavne čoraz viac sa rozmáhajúcej pouličnej prostitúcii a správach o obchodovaní s ľuďmi. V apríli [[2007]] ohlásila vládna koalícia pozostávajúca zo sociálnodemokratickej strany robotníkov, ľavicových socialistov a strany ''Zentrum'' návrh zákona, ktorý navrhuje trestnosť klientov podľa takzvaného „švédskeho modelu“, pričom výkon služieb ostane pre prostitútky / prostitútov beztrestný. Aj kresťanský demokrati z opozície signalizovali súhlas. Nórske združenie na zastupovanie záujmov prostitútok a prostitútov ''Pion''&lt;ref&gt;[http://www.pion-norge.no/index.php ''PION - Nórske združenie na zastupovanie záujmov prostitútok a prostitútov''], prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt; v návrhu vyčítalo nedostatky. Prostitútky a prostitúti budú zákonom zatlačení do [[podsvetie|podsvetia]] a tým vystavené násilným klientom a iným nebezpečenstvám než to bolo doteraz.&lt;ref&gt;''die tageszeitung'', 30. apríl 2007, citované z článku [http://www.taz.de/dx/2007/04/30/a0119.1/text.ges,1 ''V pásme (pouličnej prostitúcie) začína byť horúco. (Straßenstrich wird zum heißen Pflaster)''], prístup 1. máj 2007&lt;/ref&gt; Nový predpis, ktorý je časťou verejnosti a niektorými koaličnými [[politik]]mi vnímaný [[Skepsa|skepticky]], nadobudol platnosť [[1. január]]a [[2009]]. Mnohé zahraničné prostitútky a prostitúti opustili krajinu. [[4. január]]a [[2009]] bol v [[Oslo|Osle]] zadržaný prvý platiaci klient prostitútky.

==== Portugalsko ====

Do roku [[1962]] boli v [[Portugalsko|Portugalsku]] štátne koncesiované verejné domy. Kto tam pracoval ako prostitútka/prostitút, bol povinný sa registrovať a podrobiť sa pravidelným lekárskym prehliadkam kvôli prevencii pohlavných chorôb. V roku [[1963]] zakázala vojenská vláda akúkoľvek formu prostitúcie. Po návrate k demokracii bol zákaz k [[1. január]]u [[1983]] zrušený, ale zavedenie povinnosti pravidelných lekárskych prehliadok a registrácií nebola obnovená. Podľa okolností môžu byť v niektorých prípadoch prostitútky/prostitúti zažalované za „prečin proti verejnej morálke“, ale takéto procesy sú zriedkavé. Pasáctvo a ostatné obchodné organizovanie prostitúcie sú mimo zákon (Článok 170&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.portolegal.com/CPENAL.htm |dátum prístupu=2011-03-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110618065708/http://www.portolegal.com/CPENAL.htm |dátum archivácie=2011-06-18 }}&lt;/ref&gt;). Veľkú rolu zohráva pouličná prostitúcia, popritom sa prostitúcia vykonáva vo verejných domoch, nočných lokáloch a na privátoch (v bytoch). V hlavnom meste [[Lisabon]] pracuje v prostitúcii odhadom 6 500 osôb.&lt;ref&gt;[http://users.ugent.be/~rmak/europap/rappor.html ''Správa Univerzity Gent o krajine Portugalsko (Country Report Of Portugal from University Gent)''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060129021655/http://users.ugent.be/~rmak/europap/rappor.html |date=2006-01-29 }}, prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt;

==== Rakúsko ====

Od roku [[1986]] podliehajú v [[Rakúsko|Rakúsku]] prostitútky a prostitúti dani z príjmu.&lt;ref&gt;[http://www.frauenratgeberin.at/cms/frauenratgeberin/stichwort_thema.htm?doc=CMS1174648057771 ''Poradkyňa pre ženy Ministerstva pre zdravie a ženy, oblasť tém Ženy a násilie, Prostitúcia (Frauenratgeberin der Bundesministerium für Gesundheit und Frauen, Themengebiet Frauen und Gewalt, Prostitution)''], prístup 28. jún 2007&lt;/ref&gt; Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Rakúska z roku [[1989]] pri prostitúcii ide o „zmluvu v rozpore s morálkou“ a pre prostitútky a prostitútov neexistuje zákonná možnosť vymáhania poplatku, ak klient nechce platiť.&lt;ref&gt;[http://homepage.univie.ac.at/elisabeth.holzleithner/OGHProstitution.htm Univerzita Viedeň] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101009215143/http://homepage.univie.ac.at/elisabeth.holzleithner/OGHProstitution.htm |date=2010-10-09 }}, prístup 31. júl 2006&lt;/ref&gt; Po zrušení úplného zákazu sexuálnych kontaktov rovnakého pohlavia v roku [[1971]] bol zrušený aj zákaz homosexuálnej mužskej prostitúcie.&lt;ref&gt;''Viedenské antidiskriminačné pracovisko: Právna situácia v Rakúsku'', citované z [https://www.wien.gv.at/queerwien/recht.htm ''(Wiener Antidiskriminierungsstelle: Die Rechtslage in Österreich)''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070929130754/https://www.wien.gv.at/queerwien/recht.htm |date=2007-09-29 }}, prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt; Podstatný dôvod pre legalizáciu mužskej homosexuálnej prostitúcie bol, aby úrady mohli vykonávať lepšiu kontrolu vďaka registrácii a pravidelným zdravotným prehliadkam, čím bol uľahčený boj proti [[AIDS]]. V roku 2008 bolo v Rakúsku väčšie množstvo prostitútok a prostitútov, ktorí sú migrantmi z krajín bývalého východného bloku. Patria k nim aj „denne cezpoľne“ činné osoby v prostitúcii zo susedného Slovenska. Na miestach, kde sa vykonáva pouličná prostitúcia, bolo napríklad zaznamenaných viacero zdravotných sestier z Bratislavy, ktoré si týmto spôsobom zarobili za jednu noc viac ako za celý mesiac v bratislavskej nemocnici. Registrované prostitútky a prostitúti majú v Rakúsku povinnosť sa pravidelne, jedenkrát týždenne, podrobiť lekárskym prehliadkam v Zdravotnom úrade [[Viedeň]], Schnirchgasse 14,&lt;ref&gt;''Das Ambulatorium'' citované z [http://sozialinfo.wien.gv.at/content/de/10/InstitutionDetail.do?it_1=2097613&amp;senseid=222 ''Sozialinfo Wien -Adresa pracoviska'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt; čo vedie k masívnej kritike zo strany organizácií na ochranu ľudských práv, združení a odborov prostitútiek a prostitútov. Čakacia doba na prehliadke býva dlhšia než 3 hodiny. Po prehliadke prostitútka a prostitút obdrží potvrdenie o kontrole (hovorovo „Bockschein – čítaj Bokšajn“ alebo „Zelená karta“), s ktorým môžu prostitúciu legálne vykonávať.

==== Rumunsko ====

Prostitúcia je v [[Rumunsko|Rumunsku]] zákonom zakázaná, ale napriek tomu značne rozšírená. Nakoľko nie sú bežné ani zdravotné prehliadky, je značný počet prostitútiek a prostitútov nakazených [[Pohlavne prenosná choroba|pohlavnými chorobami]]. Ojedinelo je teda legalizácia podporovaná, ale pre väčšinu politikov je táto téma háklivá.&lt;ref&gt;''Nemecký rozhlas – Európa dnes – V Rumunsku prekvitá ilegálny obchod s prostitúciou.'', 10. október 2005; citované z [http://www.dradio.de/dlf/sendungen/europaheute/427142/ ''(Deutschlandfunk - Europa heute - In Rumänien blüht das illegale Geschäft mit der Prostitution)''], prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt;

==== Rusko ====

Za vykonávanie prostitúcie hrozí v [[Rusko|Rusku]] pokuta a prostitúcia je zväčša tolerovaná. Akákoľvek forma napomáhania („pasáctvo“, kupliarstvo, vedenie verejného domu, atď.) je trestným činom.

==== Slovensko ====
Prostitúcia na [[Slovensko|Slovensku]] sa nachádza v takzvanej „sivej zóne“. Zákon ju nepovoľuje, ale ani nezakazuje. Organizovaný obchod s prostitúciou je nezákonný a trestný. Reguluje to najmä zákon o kupliarstve a zákon o obchodovaní s ľuďmi. Známymi ulicami v [[Bratislava|Bratislave]] kde sa vyskytuje a koná pouličná ženská prostitúcia sú [[Krížna (Bratislava)|Krížna ulica]], diaľničný privádzač [[Panónska cesta]] a cesta pri rafinérii [[Slovnaft]]. Mužská pouličná prostitúcia sa vyskytuje v blízkosti [[Blumentálsky kostol|Blumentálskeho kostola]] na [[Blumentálska ulica|Blumentálskej ulici]] (v okolí Caffe Trieste) v Bratislave. Na Slovensku existujú priváty, escortservisy, rôzne nevestince a verejné domy, ktoré figurujú ako masážne salóny. Niektoré z týchto zariadení sú aj neseriózne organizácie, s úmyslom okradnúť a obrať konzumenta sexuálnych služieb o peniaze. Taxikári a hoteloví recepční v hoteloch nižších kategórií spravidla vedia poskytnúť potrebné informácie.&lt;ref&gt;''Bratislavaguide – Informačný portál pre turistov v Bratislave'' [http://www.bratislavaguide.com/prostitucia-v-bratislave Bratislavaguide] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090301054639/http://www.bratislavaguide.com/prostitucia-v-bratislave |date=2009-03-01 }}, prístup júl 2009&lt;/ref&gt;

==== Spojené kráľovstvo ====
Spojené kráľovstvo prostitúciu nezakazuje. Verejné domy zakázané.&lt;ref&gt;http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/7736436.stm&lt;/ref&gt; Klienti sa dopúšťajú trestného činu v prípade, ak využívajú služby prostitútok/prostitútov, ktorí podliehajú pasáctvu alebo sú obeťami obchodovania s ľuďmi.&lt;ref name=&quot;opsi.gov.uk&quot;&gt;[http://www.opsi.gov.uk/acts/acts2009/ukpga_20090026_en_4#pt2-pb1-l1g14]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;nodo50.org&quot;&gt;[http://www.nodo50.org/Laura_Agustin/unworkable-ways-to-stop-trafficking-uk-law-on-exploitation-and-gain]&lt;/ref&gt; Spojené kráľovstvo dovoľuje výkon prostitúcie v bytoch a domoch, v ktorých súčasne poskytujú iba jedna osoba. Väčšie podniky nie sú dovolené. Reklama na verejnosti je zakázaná, preto prostitútky a prostitúti lepia svoje meno a telefónne číslo na malých lístkoch do telefónnych búdiek. Známe londýnske „štvrte červených svetiel“ sú medziiným londýnska štvrť [[Soho (Londýn)|Soho]] alebo okolie stanice [[King's Cross]].

==== Srbsko ====
Prostitúcia je v [[Srbsko|Srbsku]], ako vo väčšine krajín bývalej Juhoslávie ilegálna. Miesta kde sa popri bytovej prostitúcii a prostitúcii v rôznych masážnych salónoch v [[Belehrad]]e vykonáva pouličná prostitúcia sú Hlavná stanica, Omnibusová stanica, „Plavi Most“ v jednej z belehradských štvrtí, Obrenovacki put a na ďalších miestach.&lt;ref&gt;[http://glassrbije.org/N/index.php?option=com_content&amp;task=view&amp;id=5626&amp;Itemid=28 ''Rádio Srbija:Prostitúcia v Belehrade (Radio Srbija:Prostitution in Belgrad)'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}, 5. apríl 2009, prístup 25. august 2009&lt;/ref&gt;

==== Španielsko ====

V [[Španielsko|Španielsku]] je prostitúcia dovolená úplne a vykonáva sa na uliciach, zriedkavejšie vo verejných domoch a privátoch. Podobne ako v Taliansku pozorujú v Španielsku sa zväčšujúci prílev ilegálnych prostitútiek predovšetkým z Afriky so starosťami. Katalánska vláda plánuje zavedenie zákona, ktorým by sa zakázala pouličná prostitúcia v [[Katalánsko|Katalánsku]] a bola by obmedzená len na štátom kontrolované verejné domy.

==== Švajčiarsko ====

Vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] sú sexuálne služby a konzumácia plateného sexu zákonom dovolené. Z tohto dôvodu je krajina potiahnutá hustou sieťou verejných domov, ktoré na seba intenzívne upozorňujú reklamou v dennej tlači, príslušných časopisoch a na internete. Zahraničné prostitútky a prostitúti potrebujú pracovné vízum. Podľa článku 195 švajčiarskeho trestného zákona je trestné priviesť neplnoletú osobu, to znamená osobu pod 18 rokov k prostitúcii. Konzum plateného sexu s osobou staršou ako 16 rokov je beztrestný.&lt;ref&gt;''Frag einen Anwalt: Annahme sexueller Dienstleistungen Minderjähriger...'' [http://www.frag-einen-anwalt.de/Annahme-sexueller-Dienstleistungen-Minderjähriger-(16-Jahre)-in-der-Schweiz-erlaubt?__f15389.html Prijatie výkonu sexuálnych služieb mladistvých (16 rokov) je vo Švajčiarsku povolené?] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070928040149/http://www.frag-einen-anwalt.de/Annahme-sexueller-Dienstleistungen-Minderj%C3%A4hriger-(16-Jahre)-in-der-Schweiz-erlaubt?__f15389.html|date=2007-09-28}}, prístup 19. august 2006&lt;/ref&gt;

==== Švédsko ====

Vo [[Švédsko|Švédsku]] vstúpil [[1. január]]a [[1999]] do platnosti „Zákon zakazujúci kúpu sexuálnych služieb“. Tomu, kto kupuje sex, hrozí pokuta alebo trest odňatia slobody do výšky 6 mesiacov.{{Bez citácie}} Na rozdiel od predpisov v iných krajinách, sa v tomto prípade dopúšťajú trestného činu len klienti, prostitútky a prostitúti nie. Zákaz prostitúcie bol zdôvodnený tým, že to je nezlučiteľné s dôstojnosťou ženy. Od januára 1999 do januára 2002 sa vyskytlo 249 trestných oznámení týkajúcich sa tohto zákona. 26-krát bola vyrubená pokuta, v 33 prípadoch došlo k súdnym pojednávaniam, ktoré všetky skončili peňažným trestom. Ani v jednom procese nedošlo k oslobodeniu.&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20050307090830/http://www.donacarmen.de/Internationales.html Združenie na ochranu prostitútiek Donacarmen], prístup 5. august 2009&lt;/ref&gt; Podľa prieskumu z roku [[2004]] inicializovaného švédskou vládou viedol tento zákon k takmer celkovému zániku pouličnej prostitúcie. Na druhej strane naďalej existuje pre políciu a justíciu takmer nekontrolovateľná ponuka, ktorá sa opiera o kontaktné prostriedky ako mobilný telefón a internet. Nemálo švédskych mužov cestuje ako sexturisti do susedných baltských štátov. V roku [[2005]] začali proti klientom prostitútok a prostitútov vyšetrovacie orgány postupovať s zložitými a systematickými vyšetrovacími metódami (domové prehliadky a podobne). Toto samotné viedlo v tom istom roku k rekordným 460 prípadom vyšetrovania a 94 odsúdeniam (48 vo verbálnych konaniach a 46 v úradne-písomných konaniach). 366 konaní muselo byť z dôvodu nedostatku dôkazov zastavených.&lt;ref&gt;[[Die Zeit]], 28. september 2006, citované z [http://www.zeit.de/2006/40/Schwedens-Freier?page=all ''Koniec pásma pouličnej prostitúcie (Ende des Straßenstrichs)''], prístup 19. január 2007&lt;/ref&gt; Takzvaný „švédsky model“ je vo viacerých krajinách verejne diskutovaný a viacerí ho podporujú. V apríli [[2006]] vyzvala švédska zastupiteľka za rovnoprávnosť mužov a žien [[Claes Borgsröm]], švédske mužstvo k bojkotu [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstiev sveta vo futbale]] v [[Nemecko|Nemecku]], pretože nemecký štát svojou legalizáciou prostitúcie zapríčiňuje permanentné porušovanie ľudských práv na ženách. Švédske mužstvo sa Majstrostiev sveta vo futbale zúčastnilo.

==== Taliansko ====

V [[Taliansko|Taliansku]] po totálnom zákaze v období [[fašizmus|fašizmu]] boli verejné domy v roku [[1948]] najskôr dovolené. Podľa zákona z roku [[1958]] museli byť opäť zatvorené. Prostitúcia na uliciach sa zachovala ďalej a odohráva sa na hlavných cestách na okrajoch veľkých miest. Aj bytová prostitúcia je dovolená, pokiaľ byt neposkytuje na činnosť tretia osoba. Pokiaľ je pri kontrole v byte prostitútky / prostitúta prítomná viac než jedna osoba je väčšinou vznesené obvinenie z pasáctva alebo obchodovania s ľuďmi. Zakázaná pre prostitútky je priama [[reklama]] (priame oslovovanie na ulici a podobne). Trestné sú sexuálne aktivity na verejnom území a verejných miestach (aj v aute). Najnovšie sú v Taliansku problémom ilegálne prostitútky z [[Afrika|Afriky]] a [[východná Európa|východnej Európy]], ktorých počet narastá. Návrh ministerky sociálnych vecí [[Lívia Turco|Lívie Turco]], opäť zaviesť kontrolované verejné domy, aby sa tým zmenil základ nekontrolovateľnej pouličnej prostitúcie, narazil na odmietavý postoj [[spoločnosť|spoločnosti]] dokonca na rozhorčenie. [[Feminizmus|Feministické]] spolky a kresťanskí [[biskup]]i podporujú trestnosť klientov podľa švédskeho vzoru. V roku [[2008]] sa v Taliansku uskutočnilo viacero demonštrácii a vystúpení za práva prostitútov a prostitútiek.&lt;ref&gt;''Youtube.com'' video z [http://de.youtube.com/watch?v=TUVCpjeoqPw Vystúpenie a demonštrácia za práva prostitútiek a prostitútov v Taliansku]&lt;/ref&gt;

==== Turecko ====

V [[Turecko|Turecku]] sú štátom koncesiované verejné domy. Mimo týchto je prostitúcia oficiálne zakázaná. Pouličná prostitúcia vyskytujúca sa na veľa miestach je tolerovaná.

==== Ukrajina ====
Prostitúcia je v [[Ukrajina|Ukrajine]] zákonom zakázaná. Ukrajinský boxer a politik [[Vitalij Kličko]] navrhuje pri príležitosti Majstrovstiev Európy vo futbale 2012 v Ukrajine prostitúciu legalizovať.&lt;ref&gt;[http://www.aktuell.ru/russland/news/klitschko_will_bei_fussball-em_2012_prostitution_erlauben_18592.html Klitschko chce povoliť na Majstrostvách Európy prostitúciu (Klitschko will bei Fussbal EM 2012 Prostitution erlauben)] (po nemecky),11-07-2007, prístup 25. august 2009&lt;/ref&gt; V Ukrajine je už teraz zvýšený výskyt pohlavných chorôb, poukazuje nato skupina feministiek, ktorá organizuje demonštrácie s mottom &quot;Ukrajina nie je bordel!&quot;.&lt;ref&gt;[http://www.spiegel.de/unispiegel/wunderbar/0,1518,639108,00.html S hurhajom proti sexturizmu. (Mit Krawall gegen Sexturismus)] (po nemecky) 30-07-2009, prístup 25. august 2009&lt;/ref&gt;

=== Krajiny Islámu (krátky prehľad) ===

{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Krajina || Zákaz || Trest
|-
| [[Saudská Arábia]] ||áno || trest smrti pre všetky zainteresované osoby&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;[[Saudská Arábia]]: Za &quot;zainteresované&quot; sa považujú klienti, prostitúti a prostitútky a pasáci. Osoby, ktoré mali vedomosť o naplnení podstaty trestného činu a neohlásili ho sú tiež trestané.&lt;/ref&gt;
|-
| [[Sudán]] || áno || väzenie alebo trest smrti
|-
| [[Jemen]] || áno || väzenie alebo trest smrti
|-
| [[Mauritánia]] || áno || nie je známe
|-
| [[Maldivy]] || áno || väzenie
|-
| [[Spojené arabské emiráty]] || áno || čiastočne&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;[[Spojené arabské emiráty]]: Prostitúcia je oficiálne zakázaná ale v provinciách Abú Zabí a Dubai dosť rozšírená a vo väčšine prípadov beztrestná.&lt;/ref&gt;
|-
| [[Pakistan]] || čiastočne&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;[[Pakistan]]: V šiitských provinciách dovolená, v sunitských nie.&lt;/ref&gt; || žiadny alebo peňažný trest
|-
| [[Omán]] || áno || peňažný trest
|-
| [[Egypt]] || áno || žiadny alebo peňažný trest
|-
|}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|3}}

== Zdroje ==
{{Preklad
| jazyk = de
| článok = Prostitution
| revízia = 85311109
| jazyk2 = en
| článok2 =Prostitution
| revízia2 = 414104302
| jazyk3 = cs
| článok3 = Prostituce
| revízia3 = 6528117
}}

== Pozri aj ==
* [[Sex]]
* [[Prezervatív]]
* [[Mužská prostitúcia]]

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Prostitúcia|commons=Category:Prostitution}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.odyseus.org/ Bratislava Odyseus - Organizácia pre pomoc ľudom poskytujúcim sexuálne služby]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://de.sophie.or.at/slovensky Viedeň - SOPH!E Vzdelávacie stredisko pre prostitútky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081222035950/http://de.sophie.or.at/slovensky |date=2008-12-22 }}
* [http://www.sance.info/ Praha Šance o.s. - Humanitárny program pre komerčne sexuálne zneužívané deti a mládež] {{ces icon}}

[[Kategória:Prostitúcia| ]]
[[Kategória:Sexuológia]]
[[Kategória:Sexualita]]
[[Kategória:Sociálna práca]]</text>
      <sha1>t4xfd9677rbctfuxuam9323d2xwp1z9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Replikácia DNA</title>
    <ns>0</ns>
    <id>100196</id>
    <revision>
      <id>8213448</id>
      <parentid>7389207</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T03:11:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213448</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17784" sha1="65510yreoz5dq7eneymzjwe9ya2xek6" xml:space="preserve">[[Súbor:DNA replication split.svg|thumb|Replikácia DNA: Pred replikáciou je charakteristická dvojzávitnica rozdelená na dva samostatné reťazce]]

'''Replikácia DNA''' alebo reduplikácia – zdvojenie [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] je proces, pri ktorom sa z materskej molekuly DNA (deoxyribonukleovej kyseliny) vytvoria dve rovnaké dcérske molekuly DNA. [[Genetická informácia]] sa replikáciou prenáša z jednej molekuly DNA (templát, matrica) do inej rovnakej molekuly (tzv. replika).

Celý proces je [[semikonzervatívny]], tzn. každá novo vytvorená molekula DNA má jeden reťazec z pôvodnej molekuly a jeden nový, syntetizovaný.Pri replikácii dochádza pomocou zložitého [[enzým|enzymatického]] procesu k radeniu [[deoxyribonukleotid]]ov (základných stavebných častíc DNA) jeden za druhým, a to podľa vzorovej pôvodnej molekuly DNA. Výsledkom tohto radenia nukleotidov je nakoniec kompletná DNA daného organizmu, v podstate identická kópia pôvodnej DNA. Replikácia DNA je nevyhnutným predpokladom pre [[delenie bunky]] a množenie jej [[semiautonómna organela|semiautonómnych organel]].

Do tajomstva tohto procesu začali vedci bližšie prenikať až v 60. a 70. rokoch minulého storočia a dodnes boli odhalené do pomerne veľkých podrobností molekulárne pochody, ktoré sa pri replikácii odohrávajú. Je napríklad známe, že u [[baktérie|baktérií]] prebieha replikácia mierne odlišne, ako u [[eukaryota|eukaryotických]] organizmov, ako je napríklad [[človek]], [[rastliny]] či [[huby]]. Praktický význam majú výskumné metódy odvodené od procesu replikácie, ako je [[polymerázová reťazová reakcia|PCR]] a [[sekvencovanie DNA|sekvenovanie]].

== Chybovosť a rýchlosť ==
U baktérií sa chybovosť pri replikácii odhaduje na jednu chybu za 10&lt;sup&gt;9&lt;/sup&gt;–10&lt;sup&gt;10&lt;/sup&gt; [[nukleotid]]ov (po prebehnutom proofreadingu a korekcii párovania báz, tzv. ''mismatch repair'').&lt;ref name=essential&gt;{{citácia knihy| priezvisko=Alberts | meno=Bruce| spoluautori = et al| vydanie = 2 | titul = Essential Cell Biology | vydavateľ = Garland Science| rok=2004 | miesto=New York}}&lt;/ref&gt; Oprava DNA je zrejme dôvod, prečo pracuje DNA polymeráza len v jednom smere (tzv. 5'—&gt;3'), v opačnom smeru by nemohlo dosť dobre dochádzať k opravným mechanizmom.&lt;!-- &lt;ref name=molbio /&gt; --&gt;

Rýchlosť replikácie genómu je u baktérie druhu ''[[Escherichia coli]]'' asi 50 000 [[Báza (nukleová kyselina)|báz]] za minútu, zatiaľ čo u [[eukaryoty|eukaryotov]] je omnoho nižšia. U [[Saccharomyces cerevisiae|pivnej kvasinky]] je to 3 600 báz za minútu, u [[myši]] len 2 200 báz za minútu. Hoci eukaryoty majú viacero [[replikačný začiatok|začiatok miest replikácie]] (kvasinka 400, myš okolo 2 500), napriek tomu je tempo replikácie ich genómu pomalšie.&lt;!-- &lt;ref name=redei /&gt; --&gt; Keby bol u eukaryotov k dispozícii iba jeden replikačný začiatok, trvalo by neúnosne dlho, kým by sa celý [[genóm]] replikoval: u človeka totiž rýchlosť DNA polymerázy činí iba 50 nukleotidov za sekundu.&lt;ref&gt;{{citácia elektronického dokumentu| titul = Speed of DNA Replication| url = http://www.dnareplication.info/speedofdnareplication.php}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== Všeobecný priebeh ==
{| class=&quot;infobox&quot;
|-
! Priebeh replikácie DNA u eukaryotov s názvami príslušných enzýmov
|-
| &lt;div style=&quot;position: relative;&quot;&gt;
[[Súbor:DNA replication blank.svg|600px]]
{{Image label|x=-260.0|y=-25.0|scale=-1|text=[[Primér (nukleové kyseliny)|Primer]]}}
{{Image label|x=-80.0|y=-40.0|scale=-1|text=[[DNA polymeráza α]]}}
{{Image label|x=-129.0|y=-149.0|scale=-1|text=[[Okazakiho fragment]]}}
{{Image label|x=-490.0|y=-210.0|scale=-1|text=[[Topoizomeráza]]}}
{{Image label|x=-202.0|y=-10.0|scale=-1|text=[[DNA ligáza|DNA&lt;br /&gt;ligáza]]}}
{{Image label|x=-295.0|y=-8.0|scale=-1|text=[[Primáza]]}}
{{Image label|x=-280.0|y=-245.0|scale=-1|text=[[Helikáza]]}}
{{Image label|x=-310.0|y=-265.0|scale=-1|text=[[SSB proteín]]y}}
{{Image label|x=-190.0|y=-224.0|scale=-1|text=[[DNA polymeráza δ]]}}
&lt;/div&gt;
|}
Pri replikácii [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] vznikajú v typickom prípade z jednej dvojzávitnice DNA dve dvojzávitnice. Pôvodná DNA sa označuje ako ''matrica'' či ''templát'', novo vytvorená DNA je niekedy označovaná ako ''replika''.

Replikácia je tzv. semikonzervatívna, čo znamená, že každý nový DNA reťazec sa skladá z jedného starého vlákna a jedného nového vlákna. Do celého procesu je zapojených množstvo enzýmov, predovšetkým [[DNA polymeráza]], ďalej napr. [[DNA ligáza]], [[helikáza]] či [[topoizomeráza]]. Každé z vlákien pôvodnej dvojzávitnice sa replikuje odlišným spôsobom z toho dôvodu, že  molekula DNA je tzv. antiparalelná. Zjednodušene povedané, skladá sa z dvoch vlákien, každé však „beží“ opačným smerom. DNA polymeráza však dokáže pracovať len v jednom smere, čo je v bunke vyriešené elegantným spôsobom. V každom prípade však dochádza k tomu, že je podľa vzoru (pôvodná DNA) vytváraná nová DNA, ktorá je k pôvodnému reťazcu [[Komplementarita (molekulárna biológia)|komplementárna]]. To znamená, že keď je v pôvodnej DNA detegovaná báza [[adenín]], na novú DNA sa pridá nukleotid obsahujúci [[tymín]] (a naopak). Pokiaľ bol na vzorovej DNA nájdený napríklad [[guanín]], je na nový reťazec pripojený podľa pravidiel komplementarity [[cytozín]]ový nukleotid.&lt;!-- &lt;ref name=harperova /&gt; --&gt;

Replikácia je v základných rysoch rovnaká u všetkých organizmov&lt;!-- &lt;ref name=molbio /&gt; --&gt; a všeobecne je možné jej priebeh rozdeliť do troch základných krokov:
* Iniciácia – rozpletenie dvojzávitnice DNA, vznik tzv. replikačnej vidlice a naviazanie enzymatického komplexu
* Elongácia – pridávanie nukleotidov a postup replikačnej vidlice
* Terminácia – ukončenie replikácie

=== Iniciácia ===
Replikácia sa nezačína na náhodnom mieste genómu, ale na presne určenom mieste, ktoré sa označuje ako [[replikačný začiatok]]. Niektoré organizmy týchto začiatkov majú niekoľko tisíc (a tak vedľa seba pri replikácii prebieha niekoľko nezávislých polymerizácií), jednoduchším organizmom s menším genómom stačí niekedy len jeden replikačný začiatok.

Na replikáciu je na začiatku potrebná krátka molekula [[RNA]] s dĺžkou 10 – 200 [[nukleotid]]ov, tzv. [[Primér (nukleové kyseliny)|primer]] (čítaj prajmer).&lt;!-- &lt;ref name=harperova /&gt; --&gt; Túto sekvenciu vytvára špeciálny [[RNA polymeráza|RNA-polymerizačný]] enzým označovaný ako [[primáza]].&lt;!-- &lt;ref name=molbio /&gt; --&gt; Primer sa síce neskôr odstráni a nahradí DNA, ale hrá významnú úlohu v iniciácii replikácie. Celý replikačný proces totiž začína [[nukleofil]]ným atakom 3'-[[hydroxylová skupina|hydroxylovej skupiny]] tohto primeru na fosfátovú skupinu prvého [[deoxyribonukleotid]]u. Ďalej sa už deoxyribonukleotidy viažu na 3' uhlík predchádzajúceho deoxyribonukleotidu a nie na primer; ten má teda iba jednorazovú úlohu&lt;!-- &lt;ref name=harperova /&gt; --&gt; (to sa však netýka tzv. oneskorujúceho sa reťazca, pozri kapitolu Elongácia).

Vzniku replikačnej vidlice sa zúčastňujú [[hexamér]]ické enzýmy [[helikáza|helikázy]], schopné oddialiť obe molekuly dvojzávitnice a vytvoriť charakteristickú štruktúru v tvare písmena Y, aby medzi nimi vznikol priestor pre syntézu DNA. Udržať vlákna od seba oddelené pomáhajú proteíny [[SSB proteín]]y. Helikázy však síce oddialia obe vlákna, ale dvojzávitnica sa na konci replikačnej vidlice čím ďalej tým viac uťahuje a vzniká tam príliš veľký tlak. Tento problém riešia [[topoizomeráza|topoizomerázy]], ktoré sú schopné prestrihnúť jedno z vlákien, uvoľniť tlak a potom ho opäť zlepiť.&lt;!-- &lt;ref name=molbio /&gt;&lt;ref name=redei /&gt; --&gt;

=== Elongácia ===
[[Súbor:Helicase.png|thumb|Enzým [[helikáza]] rozmotáva dvojzávitnicu DNA, aby mohla [[DNA polymeráza]] postupovať pozdĺž reťazca]]
Potom, čo je pôvodná dvojzávitnica DNA rozvinutá a na jej vlákna prisadnú [[DNA polymeráza|DNA polymerázy]], je možné začať samotnú replikáciu. Aby v priebehu tejto činnosti DNA polymeráza pevne držala na svojom mieste, pomáhajú jej k tomu tzv. [[svorkové proteíny]] (''DNA clamps'').&lt;!-- &lt;ref name=molbio /&gt; --&gt;

Dôležitý je fakt, že každé z vlákien pôvodnej templátovej DNA sa replikuje odlišným spôsobom. Dôvodom je skutočnost, že každá známa DNA polymeráza je schopná pracovať len v smere 5'—&gt;3', teda od piateho [[uhlík]]a [[deoxyribóza|deoxyribózy]]. Tento enzým totiž vie pripojiť nové [[nukleotid]]y iba na [[3' uhlík]] deoxyribózy. Toto obmedzenie dosť komplikuje celý proces, pretože DNA je [[antiparalelná]], teda jeden jej reťazec smeruje 5'—&gt;3' smerom, ale druhý 3'—&gt;5' smerom. Bunky tento problém riešia tak, že po jenom reťazci (tzv. vedúcom reťazci,  [[angličtina|angl]]. ''leading strand'') postupuje DNA polymeráza celkom bežným spôsobom. Druhý reťazec, ktorý je orientovaný v smere 3'—&gt;5', sa označuje ako oneskorujúci sa reťazec ([[angličtina|angl]]. ''lagging strand''). Tento reťazec sa však musí zreplikovať tiež v 5'—&gt;3' smere, a tak DNA polymeráza replikuje tento reťazec po malých častiach, tzv. [[Okazakiho fragment]]och s dĺžkou asi 100 – 200 nukleotidov (ale u prokaryotov sú tieto fragmenty asi 10-krát dlhšie). Na začiatku každého Okazakiho fragmentu sa musí zakaždým vytvoriť nový RNA primer, ktorý sa neskôr po splnení svojej funkcie vystrihne a enzým [[DNA ligáza]] zlepí Okazakiho fragmenty do súvislého vlákna, ktorý je na nerozoznanie od vedúceho (''leading'') reťazca.&lt;!-- &lt;ref name=molbio /&gt; --&gt;

=== Terminácia ===
Replikácia končí vtedy, keď je zhotovená kópia celej DNA. U baktérií sa v tomto okamihu zídu obe replikačné vidlice a splynú spolu, u eukaryotov splývajú replikačné vidlice vtedy, keď dosyntetizujú „svoju“ časť genómu. Pretože eukaryotické chromozómy sú lineárne, DNA polymerázy nie sú schopné replikovať ich koncové časti, tzv. [[teloméra|teloméry]], a tak je ich replikovaná DNA nepatrne kratšia, než pôvodná. Po určitom počte bunkových delení  ([[Hayflickov limit]]) by to začalo vadiť; v praxi to však nepredstavuje problém, pretože v priebehu [[meióza|meiózy]] sa veľkosť telomér obnovuje pomocou enzýmov [[telomeráza|telomeráz]].

== Rozdiely v priebehu replikácie ==
=== U prokaryotov ===
Replikácia u prokaryotov je relatívne dobre preskúmaná, pretože baktérie (a ich menší genóm) predstavujú jednoduchší model než komplexné eukaryotické organizmy. Dôležitá je skutočnosť, že prokaryoty obvykle majú kruhovú molekulu DNA, tzv. [[nukleoid]].

Baktéria ''Escherichia coli'' má jediný replikačný začiatok, a to v génovom [[lokus]]e zvanom [[OriC]]. Z tohto miesta sa pohybujú oboma smermi replikačné vidlice, v ktorých dochádza k syntéze DNA podľa vzoru. Hlavnou polymerázou baktérií je [[DNA polymeráza III]] obsahujúca veľké množstvo rôznych [[podjednotka|podjednotiek]]. Polymerázy [[DNA polymeráza I|I]] a [[DNA polymeráza II|II]] majú len menej významné úlohy.&lt;!-- &lt;ref name=&quot;redei&quot; /&gt; --&gt;

Pretože z lokusu [[OriC]] boli vyslané dve replikačné vidlice po kruhovej molekule DNA, tieto vidlice sa logicky stretnú približne „na polceste“ dookola. Asi 100 kB od tohto stredu sa nachádzajú terminačné (ukončovacie) oblasti o dĺžke 23 párov báz. Tieto terminačné sekvencie existujú celkove štyri (dve na každom z vlákien dvojzávitnice) a označujú sa [[TerA]], [[TerB]], [[TerC]] a [[TerD]]. Tieto sekvencie rozoznáva proteín [[tus]], schopný ukončiť replikáciu v momente, keď sa replikačná vidlica dostane k terminačným sekvenciám.&lt;!-- &lt;ref name=&quot;redei&quot; /&gt; --&gt;

Replikácia [[mitochondriálna DNA|mitochondriálnej DNA]] a [[plastidová DNA|plastidovej DNA]] sa veľmi podobá na replikáciu DNa u prokaryotov.&lt;!-- &lt;ref name=&quot;redei&quot; /&gt; --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |meno=Yoko |priezvisko=Mori |meno2=Seisuke |priezvisko2=Kimura |meno3=Ai |priezvisko3=Saotome |spoluautori=et al. |mesiac=august |rok=2005 |titul=Plastid DNA polymerases from higher plants, Arabidopsis thaliana |periodikum=Biochemical and Biophysical Research Communications |ročník=334 |číslo=1 |strany=43 – 50 |pmid=15993837 |doi=10.1016/j.bbrc.2005.06.052 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; Zato [[archebaktérie]] (''Archaea''), ktoré sú zaradené medzi prokaryota, vykazujú pomerne značné rozdiely v porovnaní s replikáciou baktérií. Zatiaľ čo u baktérií replikácia prebieha len z jedného replikačného začiatku, u archeí je týchto miest spravidla viac (podobne ako u eukaryotov). Taktiež príslušné DNA polymerázy sú podobné skôr eukaryotickým DNA polymerázám.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |meno=Lori M. |priezvisko=Kelman |meno2=Zvi |priezvisko2=Kelman |mesiac=september |rok=2004 |titul=Multiple origins of replication in archaea |periodikum=Trends in Microbiology |ročník=12 |číslo=9 |strany=399 – 401 |pmid=15337158 |doi=10.1016/j.tim.2004.07.001 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;

=== U eukaryotov ===
Eukaryotické genómy sú vo všeobecnosti väčšie než prokaryotické, čomu musí byť prispôsobený celý proces replikácie. Na rozdiel od baktérií, ktoré majú iba jeden replikačný začiatok (miesto, v ktorom začína replikácia), eukaryoty majú viac replikačných začiatkov. U kvasinky ''[[Saccharomyces cerevisiae]]'' sa tieto replikačné začiatky označujú [[ARS]] a  je ich okolo 400 (u [[obojživelníky|obojživelníkov]] však ich je až 15 000). Z týchto replikačných začiatkov smerujú oboma smermi replikačné vidlice v tvare písmena Y. Keď sa stretnú dve protiidúce replikačné vidlice, jednoducho dôjde k ich splynutiu.&lt;!-- &lt;ref name=redei /&gt; --&gt;

V replikácii eukaryotického genómu zrejme hrá úlohu väčšie množstvo rôznych proteínov. Príkladom je situácia u SSB proteínov: u baktérií sú tieto „stabilizátory jednovláknovej DNA“ zložené z jedinej podjednotky, u eukaryotov sa skladajú z troch podjednotiek.&lt;!-- &lt;ref name=molbio /&gt; --&gt; Situácia je zložitejšia aj čo sa týka počtu DNA polymeráz. U eukaryotov ich bolo nájdených najmenej 15.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy |meno=Jussi |priezvisko=Tuusa |rok=2001 |kapitola=Eukaryotic DNA polymerases |url kapitoly=http://herkules.oulu.fi/isbn9514265815/html/i276224.html |titul=Human DNA polymerase ε |vydavateľ=Oulun yliopisto |miesto=Oulu |isbn=951-42-6581-5 |strany= |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; [[DNA polymeráza α]] obsahuje podjednotku, ktorá funguje ako [[primáza]], a je schopná vytvoriť na začiatku každého [[Okazakiho fragment]]u RNA primer, pričom k nemu pridá niekoľko DNA nukleotidov. Potom zrejme uvoľní miesto na 3' konci predlžujúceho sa reťazca [[DNA polymeráza δ|DNA polymeráze δ]]. Vedúci reťazec je zrejme tiež načatý DNA polymerázou α, ale na rozdiel od oneskorujúceho sa reťazca sa tu zrejme odovzdáva vlákno [[DNA polymeráza ε|DNA polymeráze ε]] (ale stále sa o tom vedú diskusie).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |meno=Zachary F. |priezvisko=Pursell |meno2=Isabelle |priezvisko2=Isoz |meno3=Else-Britt |priezvisko3=Lundström |spoluautori=et al. |mesiac=júl |rok=2007 |titul=Yeast DNA polymerase epsilon participates in leading-strand DNA replication |periodikum=Science |ročník=317 |číslo=5834 |strany=127 – 30 |pmid=17615360 |pmc=2233713 |doi=10.1126/science.1144067 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Scott D McCulloch; Thomas A Kunkel 148 – 161&quot;&gt;{{Citácia periodika |meno=Scott D. |priezvisko=McCulloch |meno2=Thomas A. |priezvisko2=Kunkel |mesiac=januar |rok=2008 |titul=The fidelity of DNA synthesis by eukaryotic replicative and translesion synthesis polymerases |periodikum=Cell Research |ročník=18 |číslo=1 |strany=148 – 61 |pmid=18166979 |doi=10.1038/cr.2008.4 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;

=== U vírusov ===
[[Vírus]]y, ktoré stoja na hranici živého a neživého, majú pomerne špecifický typ replikácie DNA, odvíjajúci sa od ich [[parazit]]ického spôsobu života. Toto sa netýka tzv. [[RNA vírus]]ov, v ktorých rozmnožovacom cykle DNA molekuly vôbec nefigurujú. DNA replikácia sa teda týká výhradne [[DNA vírus]]ov. Niektoré DNA vírusy obsahujú [[jednovláknová DNA|jednovláknovú DNA]], a tak po infekcii musí najprv dôjsť k syntéze komplementárneho vlákna, aby vznikla klasická dvojzávitnica. U vírusov sa vyskytuje pomerne veľké množstvo ďalších odchýliek od bežnej schémy DNA replikácie.&lt;!-- &lt;ref name=redei /&gt; --&gt; Čo sa týka ''[[Polyomavírus]]u'', ktorý infikuje eukaryotické bunky, jeho DNA je replikovaná takmer rovnako ako vlastný eukaryotický genóm. Dôvod je jednoduchý: vírusy zneužívajú hostiteľské DNA polymerázy a celý ich enzymatický aparát. Jediný rozdiel spočíva v tom, že u ''Polyomavírusu'' musí dôjsť k naviazaniu tzv. [[veľký T antigén|veľkého T antigénu]] (''large T-antigen'') na replikačný začiatok.&lt;ref&gt;{{citácia elektronického dokumentu| titul = VIROLOGY – CHAPTER  THREE; DNA VIRUS REPLICATION STRATEGIES | vydavatel=University of California| url = http://pathmicro.med.sc.edu/mhunt/dna1.htm}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Preklad
| jazyk = cs
| článok = Replikace DNA
}}
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Chémia||Biológia}}
* {{filit|fvr/replikacia_dna.html}}

[[Kategória:Replikácia DNA| ]]
[[Kategória:Rozmnožovanie]]</text>
      <sha1>65510yreoz5dq7eneymzjwe9ya2xek6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Roy Wood Sellars</title>
    <ns>0</ns>
    <id>100620</id>
    <revision>
      <id>8213531</id>
      <parentid>7470046</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:47:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213531</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2050" sha1="4dmyvf034vvp0bsy9lw2im58alh3myy" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Roy Wood Sellars
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = americký filozof
 | Portrét            = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[1880]]
 | Miesto narodenia   = [[Seaforth (Ontário)|Seaforth]], [[Ontário]], [[Kanada]] 
 | Dátum úmrtia       = [[5. september]] [[1973]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ann Arbor]], [[Michigan]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         =  
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Roy Wood Sellars''' (* [[1880]], [[Seaforth (Ontário)|Seaforth]], [[Ontário]], [[Kanada]] – † [[5. september]] [[1973]], [[Ann Arbor]], [[Michigan]]) bol americký [[filozof]], stúpenec [[kritický realizmus (smer súčasnej filozofie)|kritického realizmu]].

== Externé odkazy==
*[http://www.harvardsquarelibrary.org/unitarians/sellars.html Biography] 
*[http://www.philosophyprofessor.com/philosophers/roy-wood-sellars.php Biography mirror] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051218124339/http://www.philosophyprofessor.com/philosophers/roy-wood-sellars.php |date=2005-12-18 }} 
*[http://ditext.com/rwsellars/bib-rws.html Bibliography of Roy Wood Sellars]
*[https://www.jstor.org/stable/3129927 Roy Wood Sellars 1880-1973]

== Zdroj ==
* {{filit|fvs/sellars_r_w.html}}


{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Sellars, Roy Wood}}
[[Kategória:Narodenia v 1880]]
[[Kategória:Úmrtia 5. septembra]]
[[Kategória:Úmrtia v 1973]]
[[Kategória:Filozofi USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Ontária]]</text>
      <sha1>4dmyvf034vvp0bsy9lw2im58alh3myy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>TV JOJ</title>
    <ns>0</ns>
    <id>104611</id>
    <revision>
      <id>8213347</id>
      <parentid>8211744</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:56:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Johnathen2004</username>
        <id>249232</id>
      </contributor>
      <comment>/* JOJ – zahraničné seriály */</comment>
      <origin>8213347</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="47934" sha1="cf5m34i5vcegcovq8wwqxudrj63g7cs" xml:space="preserve">{{Súradnice|48.172173|17.100112|format=dms|display=title}}
{{Infobox Televízna stanica |
  | názov = TV JOJ 
  | logo =Logo TV JOJ - 2020.svg
  | popis = 
  | príjem = satelit, káblové vysielanie, platené terestriálne, IPTV
  | krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]
  | oblasť vysielania = 
  | vysielací jazyk = [[slovenčina]]
  | typ = súkromná
  | riaditeľ = [[Marcel Grega]]
  | premiéra = [[2. marec]] [[2002]] o 19:00
  | formát obrazu = 4:3/16:9
  | program = plný program 
  | slogan = Nuda na Slovensku končí (2002)&lt;br&gt;JOJ vás baví (2002–2004)&lt;br&gt;Rozpálime vás (2004)&lt;br&gt;JOJ vás baví viac (2005)&lt;br&gt;To musíte vidieť! (2005–2007)&lt;br&gt;Viditeľne iná (2007–2012)&lt;br&gt;Viditeľne tvoja (2012–2015)&lt;br&gt;Zážitok vidieť (2015–2020)&lt;br&gt;S vami (2020–)
  | člen skupiny = JOJ Group (J&amp;T Media Enterprises)
  | webstránka = {{URL|joj.sk}}
|sesterské stanice=TV JOJ&lt;br&gt;[[JOJ Plus]]&lt;br&gt;[[TV Jojko]]&lt;br&gt;[[JOJ 24]]&lt;br&gt;[[JOJ Svet]]&lt;br&gt;[[JOJ Šport]]&lt;br&gt;[[JOJ Family]]&lt;br&gt;[[JOJ Cinema]]&lt;br&gt;[[JOJ Šport 2]]&lt;br&gt;[[JOJ Svět]]&lt;br&gt;[[JOJ Krimi]]|bývalý názov=TV Global (2000 – 2002)}}
[[Súbor:Brečtanová 1 01.jpg|náhľad|Vstup do [[Filmové ateliéry Koliba|areálu TV JOJ]] na [[Brečtanová ulica (Bratislava)|Brečtanovej]] 1 v [[Bratislava|Bratislave]]]]
'''TV JOJ''' je komerčná televízna stanica na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá patrí do portfólia televíznej skupiny JOJ Group. Televízia začala vysielať 2. marca 2002, pričom do sveta médií vstúpila už v roku 2000, pôvodne ako TV Global.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Televízia JOJ je už 13 rokov viditeľne blízka svojim divákom|url=https://www.joj.sk/tlacove-spravy/11323-televizia-joj-je-uz-13-rokov-viditelne-blizka-svojim-divakom|vydavateľ=www.joj.sk|dátum prístupu=2022-02-19|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20220219160505/https://www.joj.sk/tlacove-spravy/11323-televizia-joj-je-uz-13-rokov-viditelne-blizka-svojim-divakom|dátum archivácie=2022-02-19}}&lt;/ref&gt; Do televíznej skupiny JOJ Group dnes patrí celkovo osem slovenských a sedem českých televíznych staníc pre rôzne cieľové skupiny.

== Televízne stanice ==
Po TV JOJ, ktorá vysiela program pre celú rodinu, začala [[5. október|5. októbra]] [[2008]] vysielať druhá stanica [[JOJ Plus|PLUS]], ktorá dnes oslovuje prevažne mužov a dynamické ženy. Pre mladšie diváčky vysielala od [[15. apríl]]a [[2013]] do [[2. marec|2. marca]] [[2026]] tretia stanica [[TV WAU|WAU]]&lt;sup&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=WAU, Jojka bude mať novú stanicu!|url=https://www.joj.sk/zazi-viac/5180-wau-jojka-bude-mat-novu-stanicu|vydavateľ=www.joj.sk|dátum prístupu=2022-02-19|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;/sup&gt;, ktorú nahradila stanica [[JOJ Krimi|Krimi]]. Od septembra 2013 do novembra 2015 patril do portfólia JOJ Group tiež kanál Senzi, určený pre divákov starších ako 40 rokov. V roku 2015 vstúpila JOJ Group do segmentu payTV, keď priniesla tri nové platené televízne stanice&amp;nbsp;–&amp;nbsp;RiK, Ťuki TV a JOJ Cinema. Historicky prvá detská televízia v slovenskom jazyku Rik začala vysielať v polovici januára 2015 a jej program je určený pre deti v predškolskom a mladšom školskom veku. Od júna 2015 do marca [[2025]] vysielala druhá detská stanica Ťuki TV, ktorá bola ako prémiový kanál zaradená exkluzívne len do ponuky Magio Televízie spoločnosti Slovak Telekom. V polovici júna 2015 bola na základe českej licencie spustená JOJ Cinema, ktorá vysiela najnovšie premiéry najväčších kinohitov pre všetkých filmových fanúšikov, a to bez prerušovania filmov reklamou. Od 5. septembra 2016 začala vysielať ďalšia stanica JOJ Family výhradne pre českých divákov, nahrádzajúca materské domáce slovenské stanice JOJ, Plus a WAU, ktoré nemali pre český región potrebnú licenciu pre vysielanie zahraničných titulov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JOJ Family představila TV program. Startuje v pondělí 5.9.2016 v 16:00 hodin|url=https://www.parabola.cz/clanky/5944/joj-family-predstavila-tv-program-startuje-v-pondeli-5-9-2016-v-1600-hodin/|vydavateľ=Parabola.cz|dátum vydania=2016-08-27|dátum prístupu=2022-02-19|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; 11. februára bol oznámený nákup staníc Československej filmovej společnosti televíziou JOJ.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=JOJ Group převezme stanice CS Film, WAR TV i KinoSvět|url=https://www.parabola.cz/zpravicky/30500/joj-group-prevezme-stanice-cs-film-war-tv-i-kinosvet/|vydavateľ=Parabola.cz|dátum vydania=2019-02-11|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; 13. marca 2019 tak do portfólia JOJ Group oficiálne pribudli stanice CS film, [[CS mini]], [[Horor film]], [[WAR Svět válek|WAR TV]], [[Kinosvět]] a online videoportál [[Film popular]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skupina JOJ se již stala majitelem stanic CS Film či KinoSvět|url=https://www.parabola.cz/zpravicky/30622/skupina-joj-se-jiz-stala-majitelem-stanic-cs-film-ci-kinosvet/|vydavateľ=Parabola.cz|dátum vydania=2019-03-13|dátum prístupu=2019-07-25|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;

Od 1. januára 2020 nahradila dovtedajšiu stanicu [[TV RiK|RiK]] nová detská stanica s názvom [[TV Jojko|Jojko]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detská televízia JOJko spustila vysielanie. Nahradila RiK|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/144515/detska-televizia-jojko-spustila-vysielanie-nahradila-rik/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2020-01-01|dátum prístupu=2020-01-02|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}&lt;/ref&gt;

6. októbra 2021 TV JOJ spustila svoj 6. televízny kanál [[JOJ Šport]].

V marci roku 2022 získala licenciu na nový spravodajský kanál [[Joj 24|JOJ 24]].

15. augusta 2023 TV JOJ spustila vysielanie dokumentárneho kanálu [[JOJ Svet]].

21. januára 2025 spustila vysielanie stanice JOJ Šport 2.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spúšťame novú televíznu stanicu JOJŠPORT 2 | url = https://jojsport.joj.sk/ostatne-sporty/1014430-spustame-novu-televiznu-stanicu-joj-sport-2 | vydavateľ = jojsport.joj.sk | dátum prístupu = 2026-01-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Od 1. decembra 2025 začal vysielať na českom trhu JOJ Svět.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JOJ Group spúšťa v Českej republike novú dokumentárnu televíznu stanicu JOJ SVĚT | url = https://www.joj.sk/clanok/1140663-joj-group-spusta-v-ceskej-republike-novu-dokumentarnu-televiznu-stanicu-joj-svet | vydavateľ = www.joj.sk | dátum prístupu = 2026-01-12 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
=== Začiatky ===
Štart novej televízie JOJ mal priniesť na [[Slovensko]] konkurenčné prostredie, pretože komerčný trh ovládala [[TV Markíza]] ([[Pavol Rusko]]). Vysielanie JOJ sa začalo [[2. marca]] [[2002]] o 19:00 reláciou ''[[Noviny (relácia)|Noviny]]'' s moderátorskou dvojicou [[Dana Roháčová]] a [[Branislav Ondruš]]. Nasledoval ''[[Šport (relácia)|Šport]]'' s [[Peter Hollý|Petrom Hollým]]. Celé prípravné obdobie sa nieslo v znamení „Nuda na Slovensku končí“.

=== Súčasnosť ===
V súčasnosti je TV JOJ plnoformátová televízia na [[Slovensko|Slovensku]].

== Majitelia a riaditelia ==
V Košiciach vysielala regionálna televízia [[TV Naša]], ktorej licenciu vlastnila od roku 1996 košická spoločnosť MAC TV, ktorej konateľom a väčšinovým vlastníkom bol v tom čase práve Marcel Děkanovský. 35 % podiel (neskôr väčšinový) v televízii vlastnila, dnes už neslávne známa, spoločnosť Horizont Slovakia. V zázemí TV Naša vznikla televízia TV Global, ktorá začala vysielať v marci 2000. V novembri 2001 sa jej generálnym riaditeľom stal [[Richard Rybníček]]. Koncom toho istého roka vtedy bývalý riaditeľ [[TV Nova]] [[Vladimír Železný]] predstavil novú televíziu JOJ, ktorá sa chystala na štart ako konkurencia [[TV Markíza|Markíze]], vlastnenej [[Central European Media Enterprises]] (CME). V júli 2002 do JOJ vstúpila [[Grafobal Group]] podnikateľa [[Ivan Kmotrík|Ivana Kmotríka]] a 25. novembra 2004 sa stala jej 90-percentným vlastníkom. Česká strana z projektu postupne odišla, po tom čo sa CME dohodla so Železným v TV Nova. V januári 2007 do JOJ vstúpila vtedajšia spoločnosť [[J&amp;T]] Media Enterprises s akcionárom [[Peter Korbačka|Petrom Korbačkom]]. Ivan Kmotrík sa následne začal angažovať v spravodajskej televízii TA3, kde predtým figurovala práve J&amp;T. Obe strany si televízie de facto „vymenili“, I. Kmotrík vlastnil [[TA3]] do januára 2020&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Poláš|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Joj má 15 rokov. Šla z Košíc do Bratislavy, od Novy a Kmotríka k J&amp;T|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|url=https://medialne.trend.sk/televizia/joj-ma-15-rokov-sla-kosic-bratislavy-novy-kmotrika-j-t|issn=1336 – 2674|vydavateľ=News and Media Holding|miesto=Bratislava|dátum=2017-03-02|dátum prístupu=2020-09-23}}&lt;/ref&gt;, keď ju predal českému podnikateľovi [[Michal Voráček|Michalovi Voráčekovi]], ktorý stojí za firmou Blueberg Media.

Od roku 2002 sa v televízii JOJ vystriedalo päť generálnych riaditeľov. Prvým bol [[Richard Rybníček]], ktorého od [[28. februára]] [[2003]] na nasledujúce štyri roky nahradil [[Milan Kňažko]]. Dňa [[2. máj|2. mája 2007]] bol do najvyššej funkcie vymenovaný [[Richard Flimel]], [[26. máj]]a [[2010]] ho vystriedal dovtedajší šéf programovej divízie televízie [[František Borovský]]. Od [[20. február]]a [[2014]] je novým generálnym riaditeľom [[Marcel Grega]], ktorý bol dovtedy výkonným a finančným riaditeľom v spoločnosti Slovenská produkčná, a. s.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská produkčná, a.s. – zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky|url=https://finstat.sk/35843624|vydavateľ=finstat.sk|dátum prístupu=2021-11-19|priezvisko=}}&lt;/ref&gt;, materskej spoločnosti [[MAC TV]], ktorá vlastní licenciu na vysielanie TV JOJ.&lt;ref&gt;[http://strategie.hnonline.sk/spravy/media/frantisek-borovsky-konci-joj-ma-noveho-sefa František Borovský končí, Joj má nového šéfa]&lt;/ref&gt;

== Stanice ==
https://www.joj.sk/clanok/1140663-joj-group-spusta-v-ceskej-republike-novu-dokumentarnu-televiznu-stanicu-joj-svet
Pokrytie kanála: V súčasnosti je už pokrytie TV JOJ porovnateľné s ostatnými slovenskými televíziami, nakoľko šírenie signálu oboch staníc (JOJ i Plus) je zabezpečené v celoplošnom [[Komerčný multiplex|2. multiplexe]].

== Spravodajstvo ==
TV JOJ do roku [[2007]] disponovala štúdiom a grafikou spravodajstva, ktoré silno nadväzovalo na českú [[TV Nova]]. Od [[22. apríl]]a [[2007]] sa však uskutočnila kompletná zmena oboch týchto prvkov, aby sa zladili všetky spravodajské a publicistické relácie.

Technologické inovácie sa prejavili napríklad v sprostredkúvaní obrazových informácií cez šesť bezrámových plazmových obrazoviek, televízia bude pracovať s takzvaným matnicovým systémom (premietanie zospodu na špeciálne fólie – použité aj v relácii [[De Facto]]). TV JOJ bude ako prvá v [[Európa|Európe]] na spravodajské účely používať ''3D Musion'' systém holografického zobrazenia. Táto technológia umožňuje realisticky umiestniť do štúdia spravodajstva človeka, ktorý v ňom aktuálne nesedí.

{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! '''Názov relácie'''
! '''Vysielanie'''
! '''Moderátori'''
!Bývalí moderátori
! '''Poznámky'''
|-
| '''Ranné noviny'''
| pondelok - piatok '''06:15''' 
| Ivan Janda, [[Bibiana Ondrejková]], [[Bruno Ciberej|Branislav &quot;Bruno&quot; Ciberej]], Alena Stračiaková, Ján Mečiar, Mária Ölvedyová
|Jozef Kuriľák, Hana Zavřelová Gallová, Lucia Barmošová, Stanislava Pavolová, Klaudia Suchomel Guzová, Monika Šebová, Juraj Hajdin, Erika Hrdlicová, Dárius Haraksin
| V relácii sa pravidelne objavujú aj Lucia Wirthová, Erika Kresťanková, [[Thomas Puskailer]], [[Miriam Jarošová]], [[Peter Jurčovič]] Adam Cibula a [[Michal Hazlinger]].
|-
| '''Noviny o 12:00'''
| pondelok – piatok '''12:00'''
| Dana Čapkovičová, Andrea Pálffy Belányiová, Hana Zavřelová Gallová
|[[Bruno Ciberej|Branislav &quot;Bruno&quot; Ciberej]]
| V relácii sa pravidelne objavujú hostia, s ktorými sa rozprávajú moderátori Ján Mečiar a Ivan Janda.
|-
| '''Krimi'''
| pondelok – nedeľa '''19:00''' 
| Iveta Krupová, Michal Farkašovský, Stanislava Kováčik, Pavol Michalka
|Monika Šebová
| 
|-
|'''Noviny TV JOJ'''
| pondelok – nedeľa '''19:30'''
| Lucia Barmošová, Ján Mečiar, Aneta Parišková, Andrea Pálffy Belányiová, Ľuboš Sarnovský
|Dana Španková-Roháčová, Branislav Ondruš, Zuzana Hajdu, Adriana Kmotríková, Marcela Vošková, [[Milan Kňažko]]
| 
|-
|'''Šport'''
| pondelok – nedeľa '''20:25''' 
| [[Lenka Čviriková Hriadelová]], Radovan Ležovič, [[Boris Valábik]]
|Peter Hollý, Juraj Bača, Dárius Haraksin
| 
|-
| '''Najlepšie počasie'''
| pondelok – nedeľa '''20:30''' 
| Mgr. Michal Hazlinger, [[Miriam Jarošová|Mgr. Miriam Jarošová, PhD.]], [[Peter Jurčovič|RNDr. Peter Jurčovič]]
|–
| 
|}

== Programy ==
=== Spravodajstvo ===
:Pozri vyššie sekciu '''[[#Spravodajstvo|Spravodajstvo]]'''.
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:85%; background:#fff;&quot;
|-
! width=&quot;20%&quot; | Názov
! width=&quot;65%&quot; | Popis
|-
| ''[[Noviny TV JOJ]]''
| pondelok – nedeľa o 19:30
|-
| ''[[Noviny o 12:00]]''
| pondelok – piatok o 12:00
|-
| ''[[Ranné noviny]]''
| pondelok – piatok o 6:15
|-
| ''[[Šport (spravodajská relácia)|Šport]]''
| pondelok – nedeľa o 20:25
|-
| ''[[Najlepšie počasie]]''
| pondelok – nedeľa o 20:30
|-
| ''[[Krimi (TV JOJ)|Krimi]]''
| pondelok – nedeľa o 19:00
|}

=== Relácie ===

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:85%; background:#fff;&quot;
|-
! width=&quot;20%&quot; | Názov
! width=&quot;15%&quot; | Vysielané
! width=&quot;50%&quot; | Popis
|-
! colspan=&quot;3&quot; | Pripravované
|-
|''[[Zmenáreň]]''
|2023 – súčasnosť
|Inšpirujúci magazín o zmene vizáže pre modernú ženu. Moderátorkou bude [[Jasmina Alagič]]. V rokoch 2004 – 2011 reláciu vysielala [[Slovenská televízia|STV]].
|-
! colspan=&quot;3&quot; | Aktuálne
|-
|''[[Láska na chate]]''
| Od 30. augusta 2022 dovysielané
|zoznamovacia reality šou.
|-
|''[[Riskuj]]''
|2002 – súčasnosť
| Moderátor [[Dušan Ambroš]]
|-
| ''[[Nové bývanie]]''
| 2007 – súčasnosť
|Moderuje [[Vladimír Voštinár|Vlado Voštinár]].
|-
|''[[Nová záhrada]]''
|2015 – súčasnosť
|
|-
|''[[Top Star]]''
|2011 – súčasnosť
|
|-
|''[[Inkognito (televízna relácia)|Inkognito]]''
|2003 – súčasnosť 
|Zábavná relácia, v ktorej mediálne známi ľudia hádajú profesie pozvaných ľudí. Navyše na konci so zakrytými očami hádajú ďalšiu, tentoraz tiež mediálne známu osobu. Moderuje [[Vladimír Voštinár|Vlado Voštinár]]. Hádajú napr. [[Zdena Studenková]], [[Marián Čekovský]], [[Michal Hudák]], [[Juraj Tabaček|Juraj &quot;Šoko&quot; Tabaček]], [[Jana Kovalčíková]], [[Anna Jakab Rakovská|Anna Jakab Rákovská]], [[Peter Novák|Peter &quot;Šarkan&quot; Novák]],...
|-
|''[[V siedmom nebi (televízna relácia)|V siedmom nebi]]''
|2014 – súčasnosť
|Relácia o plnení prianí. Reláciu moderuje [[Viliam Rozboril|Vilo Rozboril]].
|-
|''[[Nové bývanie – Dizajn]]''
|2016 – súčasnosť
|Moderuje [[Vladimír Voštinár|Vlado Voštinár]]. Program sa vysiela už len v reprízach.
|-
|''[[Na chalupe]]''
|2016 – súčasnosť
|Relácia pre všetkých chalupárov. Moderuje Katarína Jesenská.
|-
|[[Sedem s r.o.|''Sedem'']]
|2009 – súčasnosť
|
|-
|[[Všetko čo mám rád (televízna relácia z roku 2017)|''Všetko čo mám rád'']]
|2017 – dovysielané
|Hudobno-zábavná talk show. Moderuje [[Štefan Skrúcaný]] a [[Ondrej Kandráč]].
|-
|''[[Miláčikovo]]''
|2019 – súčasnosť
|Relácia o zvieratkách. Moderujú [[Martin Chynoranský|Martin &quot;Chyno&quot; Chynoranský]] a [[Danka Čapkovičová]].
|-
|''[[IQ Taxi]]''
|2019  – dovysielané
|Súťažno–zábavná šou s [[Mário Kollár|Máriom &quot;Kulim&quot; Kollárom]].
|-
|[[Na hrane (televízna relácia)|''POLITIKA 24'']]
|2025 – súčasnosť
|Politická diskusná relácia na stanici JOJ 24 s moderátorkou Lenkou Ježovou. Vysielané každú nedeľu o 10:00.
|-
|''[[Čau, Lujza!]]''
|2019 – dovysielané
|[[Talkshow]] s [[Lujza Garajová Schrameková|Lujzou Garajovou Schramekovou]].
|-
|''[[Gurmáni ulice]]''
|2020 
|Moderuje [[Jaroslav Slávik (producent)|Jaro Slávik]].
|-
|''[[Bez servítky (relácia z roku 2021)]]''
|2021 – súčasnosť
|Reality show o varení. V rokoch 2009 – 2015 reláciu [[Bez servítky (relácia z roku 2009)|Bez servítky]] vysielala [[TV Markíza]].
|-
|''[[Analýzy Na hrane|Analýzy]] 24''
|2024 – súčasnosť
|Publicistický formát o politike, ekonomike a aktuálnych témach na JOJ 24.
|-
| ''[[Dom snov]]''
|2021 – dovysielané
|Reláciu moderuje [[Viliam Rozboril|Vilo Rozboril]].
|-
|''[[Vtip za stovku]]''
|2023 – dovysielané
|Moderujú [[Ondrej Kandráč]] a [[Filip Tůma]]
|-
|[[Dobre vedieť!]] 
|2025 – súčasnosť 
|[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] (moderátor), [[Juraj Loj]], [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]  (kapitáni súťažných tímov)
|-
| [[Milujem Slovensko]]
|2025 – súčasnosť
|Zábavná relácia o Slovensku s dvoma kapitánmi Adelou Vinczeovou a Matejom Sajfom Cifrom a ich hosťami. Reláciu moderuje Martin Nikodým.
|}

=== Reality show ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:85%; background:#fff;&quot;
|-
! width=&quot;20%&quot; | Názov
! width=&quot;15%&quot; | Vysielané
! width=&quot;50%&quot; | Popis
|-
| ''[[Česko Slovensko má talent]]''
|2010 – súčasnosť
|
|-
|''[[Mama, ožeň ma!]]''
| 2011 – súčasnosť
|
|}

=== Seriály ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
! style=&quot;width:23%&quot;| Názov
! style=&quot;width:24%&quot;| Premiéra – finále
! style=&quot;width:13%&quot;| Série a časti
! style=&quot;width:40%&quot;| Popis
|-
!colspan=&quot;4&quot; | Pripravované
|-
|[[Osud (slovenský seriál)|''Osud'']]
| Od 26. januára 2026 o 20:40 na JOJke
| 1. séria 42 časti 
|[[Jozef Vajda]], [[Vladimír Černý (herec)|Vladimír Černý]], [[Heňa Kecerová]], [[Kristína Vaculík Turjanová]], [[Viktória Petrášová]], [[Veronika Meszárosová]], [[Emily Bédi Drobňáková]], [[Noël Czuczor]], [[David Uzsák]], [[Ladislav Bédi]], [[Jana Kvantiková]], [[Juraj Ďurdiak]], [[Milo Kráľ]], [[Róbert Sipos]], [[Kristína Madarová]], [[Ľudmila Swanová]], [[Alexander Bárta]], [[Jakub Kuka]], [[Roman Poláčik]]
|-
|[[Sexta(slovenský seriál)|''Sexta'']]
| 2026
|
|[[Tomáš Sean Pšenička]], [[Eliška Panáčková]], [[Karin Poláková]], [[Matej Landl]], [[Ľubo Kostelný]] [[Zuzana Krónerová]]
|-
|[[Najvyšší čas (seriál)|''Najvyšší čas'']]
| 2026
|
|
|-
|[[Vôňa mora]]
| 2026
|
|[[Marián Mitaš]], [[Natália Germani]], [[Daniel Žulčák]], [[Jana Labajová]], [[Alena Pajtinková]]
|-
|[[Kočeny]]
| 2026
|
|[[Václav Vašák]], [[Zuzana Mauréry]], [[Diana Mórová]],[[Zuzana Vačková]]
|-
|[[Miša v Košiciach]]
| 2026
|
|
|-
|[[Večne mladí]]
| 2026
|
|[[Milan Kňažko]], [[Bolek Polívka]], [[Vladimír Černý (herec)|Vlado Černý]]
|-
|[[Jednotka Jastrab]]
| 2026
|
|[[Milan Ondrík]], [[Sarah Havačová]], [[Helena Krajčiová]]
|-
! colspan=&quot;4&quot; | Aktuálne
|-
| [[Miki]]
| Od 7. septembra 2025 o 22:00 na JOJke
| 1. séria, 4 časti, miniséria rozdelená na 4 časti
| Dramatický seriál o bosovi mafiánskeho podsvetia
|-
| [[Neuer]]
| Od 7. septembra 2025 o 20:40 na JOJke
| 1. séria, 8 časti
| Kriminálny seriál
|-
| [[Láska v Istanbule (slovenský seriál)|''Láska v Istanbule'']]
| Od 21. apríla 2025 o 20:40 na JOJke
|1. séria, 10. časti
| romantický seriál
|-
| ''[[PsychoSimona.sk]]''
| Od 15. februára 2025
| 1 séria, 26 častí
| komediálny seriál
|-
| [[Zmysel pre tumor]]
|Od 10. januára 2025
|1. séria, 8 časti
|rodinný seriál
|-
| [[Ranč (slovenský seriál)|''Ranč'']]
|Od 6. januára 2025
| 1 séria, 26 častí
| rodinno-komediálny seriál
|-
| ''[[Lovec]]''
|Od 27. októbra 2024
| 1 séria, 8 častí
| kriminálny seriál
|-
| [[Príliš veľa lásky]]
|Od 7. septembra 2024
|1. séria, 8 časti
|rodinný seriál
|-
| ''[[Vytoč môjho agenta]]''
|Od 20. marca 2024
| 1. séria, 8. časti
| kriminálný seriál
|-
| ''[[Na vlnách Jadranu]]''
|Od 10. januára 2024
|1. séria, 6. časti
| kriminálny seriál
|-
| ''[[Duch (seriál)|Duch]]''
| Od 18. októbra 2023
| 1 séria, 8 častí
| kriminálny seriál
|-
| ''[[Prokurátorka (seriál)|Prokurátorka]]''
| Od 6. septembra 2023 
| 1 séria, 16 častí
| kriminálny seriál podľa skutočných událostí
|-
|''[[Tomáš a Diana]]''
|Od 24. mája 2023 o 20:35
|1 séria, 26 častí
|komediálny seriál
|-
| ''[[Iveta (seriál)|Iveta]]''
|8. január 2023
|1 séria, 8 častí
|komediálny seriál z prostredia modelingu a súťaže Miss
|-
|''[[Kriminálka Kraj]]''
|Od 7. septembra 2022 o 20:35
|1 séria, 13 častí
|Kriminálny seriál
|-
| ''[[Šťastná rybka]]''
| 14. jún 2022 – súčasnosť:
| 1 séria, 10 častí
| Rodinný komediálny seriál
|-
| [[Ultimátum (seriál)|''Ultimátum'']]
| 26. marec 2022 –  súčasnosť  
| 1 séria, 8 častí
| Rukojemnícka dráma napojená na politiku
|-
| [[Nemocnica (seriál)|''Nemocnica'']]
| 24. august 2021 – súčasnosť
| 2 série, 38 častí
| Dramatický seriál
|-
| [[Uhorčík (seriál)|''Uhorčík'']]
| 3. október 2020 – súčasnosť
| 2 série, 18 častí
| Komediálny historický seriál
|-
! colspan=&quot;4&quot; | Ukončené
|-
| ''[[Einstein (slovenský seriál)|Einstein]]''
| 26. február 2023 - 16. apríl 2023
|1. séria, 8 časti
| Kriminálný seriál
|-
| [[Hranica (slovenský seriál)|''Hranica'']]
| 10. január 2022 – 18. december 2023
| 3 séria, 176 častí
| Komediálny seriál
|-
| ''[[Naši (seriál)|Naši]]''
| 7. január 2016 – 3. september 2022
| 5 sérii, 130 častí
| Komediálny seriál; vysiela sa finálna piata séria.
|-
| ''[[Delukse]]''
| 4. september 2019 – 30. jún 2021
| 2 série, 24 častí
| Komediálny seriál
|-
| [[Nový život (seriál)|''Nový život'']]
| 6. január 2020 – 22. jún 2021
| 3 série, 129 častí
| Rodinný seriál
|-
| [[Slovania (seriál)|''Slovania'']]
| 10. marec 2021 – 12. máj 2021
| 1 séria, 12 častí
| Historicko-dobrodružný seriál s prvkami fantasy
|-
| [[Bodka (seriál)|''Bodka'']]
| 9. január 2021 – 13. marec 2021
| 1 séria, 10 častí
| Komediálny seriál s hovoriacim psom
|-
| ''[[Policajti v akcii – škandalózne prípady]]''
| 1. august 2016 – 8. december 2020
| 6 sérií, 182 častí
| Polohraný seriál z policajného prostredia
|-
| ''[[Skutočné príbehy]]''
| 11. júl 2016 – 30. november 2020
| 3 série, 47 častí
| Dramatický seriál
|-
| ''[[Prázdniny (seriál)|Prázdniny]]''
| 18. január 2017 – 4. november 2020
| 4 séria, 41 časti
| Rodinný komediálny seriál
|-
| [[Jenny (slovenský seriál)|''Jenny'']]
| 1. marec 2020 – 29. apríl 2020
| 1 séria, 10 častí
| Rodinná dráma o pacientke s rakovinou
|-
|''[[Bola raz jedna škola]]''
|14. február 2020 – 15. marec 2020
|1 séria, 10 častí
|Komediálny rodinný seriál zo školského prostredia; dovysielané na [[JOJ Plus|Pluske]]
|-
|[[Hrobári (seriál)|''Hrobári'']]
|5. október 2019 – 23. november 2019
|1 séria, 8 častí
|Komediálny seriál
|-
| ''[[Za sklom (seriál)|Za sklom]]''
| 28. september 2016 – 12. november 2019
| 3 série, 26 častí
| Kriminálny seriál
|-
| ''[[Ministri (seriál)|Ministri]]''
| 4. september 2018 – 29. október 2019
| 2 série, 22 častí
| Komediálny seriál
|-
|[[Trhlina (miniséria)|''Trhlina'']]
|17. september 2019 – 24. september 2019
|1 séria, 2 časti
|Mysteriózny triler
|-
|[[Záchranári (seriál)|''Záchranári'']]
|6. január 2019 – 30. august 2021
|1 séria, 54 epizód
|Polohraný seriál z lekárskeho prostredia
|-
|[[Som mama (seriál)|''Som mama'']]
|5. september 2018 – 10. apríl 2019
|2 série, 40 častí
|Komediálny seriál
|-
|[[Hotel (seriál)|''Hotel'']]
|4. apríl 2018 – 25. apríl 2018
|1 séria, 8 častí
|Romanticko-komediálny seriál
|-
|[[Semafor (seriál)|''Semafor'']]
|13. marec 2018 – 14. apríl 2021
|1 séria, 20 častí
|Komediálny seriál
|-
|[[Vlci (seriál)|''Vlci'']]
|2. január 2018 – 25. apríl 2018
|1 séria, 40 častí
|Rodinný dramatický seriál
|-
| ''[[Dovidenia, stará mama]]''
| 16. február 2016 – 29. máj 2019
| 2 série, 42 častí
| Sitkom
|-
|''[[1890 (seriál)|1890]]''
| 5. marec 2017 – 28. máj 2017
| 1 séria, 13 častí
| Historický detektívny seriál
|-
| ''[[Zoo (seriál)|Zoo]]''
| 11. január 2016 – 28. jún 2016
| 1 séria, 72 častí
| Komediálno-dramatický seriál
|-
| ''[[Dvojičky (seriál)|Dvojičky]]''
| 19. september 2015 – 5. december 2015
| 1 séria, 12 častí
| Komediálny seriál
|-
| ''[[Svet podľa Evelyn]]''
| 14. október 2015 – 16. december 2015
| 1 séria, 10 častí
| Komediálny seriál
|-
| ''[[Divoké kone]]''
| 5. január 2015 – 8. január 2016
| 2 série, 160 častí
| Rodinný seriál
|-
| ''[[Dr. Ema]]''
| 4. september 2014 – 30. október 2014
| 1 séria, 10 častí
| Rodinný seriál
|-
| ''[[Vdova (seriál)|Vdova]]''
| 21. január 2014 – 27. máj 2014
| 1 séria, 19 častí
| Dramatický seriál z mafiánskeho prostredia
|-
| ''[[Kukátko (televízna relácia)|Kukátko]]''
| 27. január 2014 – 12. jún 2014
| 1 séria, 16 častí
| Improvizovaný sitkom
|-
| ''[[Dedičstvo (seriál)|Dedičstvo]]''
| 7. október 2013 – 16. jún 2014
| 1 séria, 34 častí
| Seriál z dedinského prostredia
|-
| ''[[Klan (seriál)|Klan]]''
| 1. september 2013 – 27. február 2014
| 1 séria, 45 častí
| Romantický seriál
|-
| ''[[Zlodeji detí]]''
| 21. máj 2013 – 23. máj 2013
| 1 séria, 2 časti
| Seriál založený na skutočnej udalosti; odvysielané iba 2 časti z 8
|-
| ''[[Rodinné záležitosti]]''
| 26. február 2013 – 16. máj 2013
| 1 séria, 15 častí
| Reality seriál
|-
| ''[[Haló (televízna relácia)|Haló]]''
| 9. september 2012 – 3. jún 2013
| 2 série, 24 častí
| Sketch-show
|-
| ''[[Dr. Dokonalý]]''
| 22. október 2012 – 18. apríl 2013
| 1 séria, 16 častí
| Dramatický seriál, de facto pokračovanie seriálu ''[[Dr. Ludsky]]''
|-
| ''[[Pod povrchom (seriál)|Pod povrchom]]''
| 20. august 2012 – 21. február 2013
| 1 séria, 52 častí
| Dramatický seriál
|-
| ''[[Hoď svišťom]]''
| 5. september 2011 – 29. október 2012
| 2 série, 25 častí
| Sitkom
|-
| ''[[Lokal TV]]''
| 1. december 2011 – 18. november 2012
| 1 séria, 8 častí
| Prvý slovenský animovaný sitkom
|-
| ''[[Nevinní (seriál)|Nevinní]]''
| 8. november 2011 – 1. marec 2012
| 1 séria, 32 častí
| Romantický seriál
|-
| ''[[Dr. Ludsky]]''
| 15. február 2011 – 17. marec 2011
| 1 séria, 10 častí
| Dramatický seriál
|-
| ''[[Aféry]]''
| 1. február 2010 – 16. jún 2011
| 2 série, 28 častí
| Seriál z právnického prostredia
|-
| ''[[Keby bolo keby]]''
| 5. október 2009 – 21. apríl 2011
| 2 série, 22 častí
| Dramatický seriál
|-
| ''[[Odsúdené]]''
| 1. september 2009 – 16. december 2010
| 3 série, 86 častí
| Dramatický seriál
|-
| ''[[Prvé oddelenie]]''
| 31. august 2009 – 30. apríl 2010
| 2 série, 117 častí
| Kriminálny seriál
|-
| ''[[Ako som prežil]]''
| 22. marec 2009 – 17. jún 2009
| 1 séria, 12 častí
| Dramatický seriál
|-
| ''[[Kutyil s.r.o.]]''
| 1. september 2008 – 31. december 2009
| 3 série, 48 častí
| Sitkom
|-
| ''[[Profesionáli (slovenský seriál)|Profesionáli]]''
| 1. september 2008 – 19. jún 2014
| 8 sérií, 123 častí
| Sitkom
|-
| ''[[Panelák (seriál)|Panelák]]''
| 18. február 2008 – 30. august 2017
| 16 sérií, 1346 častí
| Denný seriál
|-
| ''[[Mafstory]]''
| 6. september 2006 – 12. december 2012
| 11 sérií, 187 častí
| Siktom
|}

=== Už nevysielané ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:85%; background:#fff;&quot;
|-
! width=&quot;20%&quot; | Názov
! width=&quot;15%&quot; | Vysielané
! width=&quot;50%&quot; | Popis
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Spravodajstvo
|-
|''[[Črepiny]]''
|2002 – 2008
|
|-
|''[[Črepiny*]]''
|2007 – 2014
|
|-
|''[[Črepiny okolo sveta za 80 dní]]''
|2006
|
|-
|''[[Črepiny plus]]''
|2006 – 2007
|
|-
|''[[Krimi plus]]''
|2013
|
|-
|''[[Noviny plus]]''
|2007 – 2008
|
|-
|''[[Počasie (televízna relácia)|Počasie]]''
|2002 – 2008
|
|-
|''[[Práve teraz]]''
|2002 – 2004
|
|-
!colspan=&quot;3&quot;|Relácie
|-
|''[[5 proti 5]]''
|2010
|Reprízy pôvodne odvysielaných dielov na [[Slovenská televízia|STV]].
|-
|''[[Extrém]]''
|2003 – 2004
|
|-
|''[[Moja mama varí lepšie ako tvoja]]''
|2015 – 2020
|Moja mama varí lepšie ako tvoja je kulinárska šou, ktorá je nielen o varení a o súťažení, ale hlavne o rodine a zábave. Proti sebe súperia páry v zložení rodič a dieťa, prípadne iní rodinní príšlušníci. Pointou šou je, že variť môže len jeden z dvojice a druhý im pritom môže pomáhať iba verbálne prostredníctvom inštrukcii a dobrých rád. V prípade, že pomáha aj druhý z dvojice, čas plynie dvakrát rýchlejšie. Víťazi si vždy odnesú výhru 500 eur.
|-
|''[[Zostali sme doma]]''
|2020
|Relácia súvisiaca s [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|koronavírusom]].
|-
|''[[Všetko čo má Ander rád]]''
|2017 – 2020
|Hudobno-zábavná show s [[Ján Pisančin|Anderom z Košíc]]
|-
|''[[Super Karaoke]]''
|2017 – 2019
|Hudobno-zábavná talk show podľa amerického formátu '''''Carpool Karaoke'''''.
|-
|[[Nikto nie je dokonalý (televízna relácia)|''Nikto nie je dokonalý'']]
|2017 – 2019
|Relácia Nikto nie je dokonalý vznikla v roku 1989 ako rozhlasový projekt. Neskôr ju autor Oliver Andrásy pretransformoval do televíznej podoby a na dlhé roky sa stala neodmysliteľnou súčasťou televízneho vysielania. 
Televízia JOJ vám prináša populárnu sondu do znalostí slovenského národa, ktorá odkrýva smiešno-smutnú nevedomosť ľudí. Moderátori programu Junior a Marcel vás budú spolu so zaujímavými hosťami sprevádzať programom, v ktorom nebude núdza o prekvapenia a vtipné situácie. Čím jednoduchšia otázka, tým prekvapujúcejšia odpoveď. Nuž, nikto nie je dokonalý.
|-
|''[[Silné reči]]''
|2017 – 2018
|Slovenská stand-up comedy show ''Silné reči'' vznikla v roku 2009. Z jej radov sa do povedomia prepracovali zvučné mená ako herečka Lujza Garajová Schrameková, Jano Gordulič, Juraj Šoko Tabaček či zakladateľ cirkvi Svedkov Liehovovových, Gabo Žifčák.

V minulosti sa stand-up comedy show vysielala na internetovej televízii Huste.tv. V rokoch 2017 – 18 šou vysielala TV JOJ.
|-
|''[[Športmotor]]''
|2004
|V rokoch 2002 – 2003 a v 2005 – 2008 reláciu vysielala [[Slovenská televízia|STV]] na [[Dvojka (RTVS)|Dvojke]].
|-
|[[Heslo (televízna relácia)|''Heslo'']]
|2017 – 2018
|Súťažno-zábavná šou
|-
|''[[Hitparáda TOP 10 JOJ]]''
|2003 – 2004
|
|-
| ''[[Kapor na torte]]''
| 2010 – 2011
| Kuchárska show s celebritami. Relácia mala 2 série.
|-
| ''[[Tajný sen]]''
| 2011
| 
|-
| ''[[Varí vám to]]''
| 2004 – 2008, 27. 4. 2014 – 21. 12. 2014 (26 častí)
| Vysielané v nedeľu o 10:05
|-
|''[[Nakupuje vám to]]''
|2006 – 2008, 2013
|
|-
| ''[[15 minút. kuchár a hostia]]''
|12. 10. 2014 – 31. 12. 2014 (12 častí) + nové časti od 2016
|V nedeľu o 11:15.
|-
|''[[Fajnšmeker]]''
|7. 3. 2015 – 28. 3. 2015 (4 časti)
|
|-
|''[[Súdna sieň (seriál)|Súdna sieň]]''
|2008 – 2015, 2016
|Reprízy vysielané na WAU a premiéry na JOJ.
|-
|''[[Črepiny *]]''
|2007 – 2014  
|Relácia pre dospelých
|-
|''[[Črepiny PLUS]]''
|2006 – 2010
|Svet neuveriteľných skutočností
|-
|''[[Dobré ráno (televízna relácia)|Dobré ráno]]''
|2014
|Ranná relácia
|-
|''[[Srdce pre deti]]''
|2011 – 2014
|Charitatívny program na pomoc deťom
|-
|''[[Chutíš mi!]]''
|2011
|Kuchárska zoznamka
|-
|[[Exclusiv (relácia)|''Exclusiv'']]
|2009 – 2011
|Noviny úspešných s Brunom Ciberejom.
|-
!colspan=&quot;3&quot;|Reality show
|-
| ''[[Dievča za milión]]''
|2004
|Vôbec prvá slovenská reality show ktorej cieľom bolo nájsť novú moderátorku pre TV JOJ.
|-
| ''[[Miliónovy tanec]]''
|2005
|
|-
| ''[[Hviezdy na ľade]]''
|2006
| 
|-
| ''[[Ruším Ťa!]]''
|2006
|
|-
|''[[Hľadá sa supermodelka]]''
|2007
|
|-
| ''[[Celebrity Camp]]''
|2007
| 
|-
| ''[[Vyvolená: Čas zaľúbiť sa]]''
|2007
|
|-
| ''[[Čo na to Mojsejovci?]]''
| 2007 – 2008
| 
|-
| [[Šéfka (relácia)|''Šéfka'']]
| 2011
| 
|-
| ''[[Hotel Paradise]]''
| 2012
| 
|-
| ''[[Extrémne rodiny]]''
| 2012
| 
|-
| ''[[Recept na bohatstvo]]''
| 2012
| 
|-
| ''[[Farmár hľadá ženu]]''
| 2010 – 2012, 2015
| 
|-
| ''[[Bučkovci]]''
| 2013
|Reality šou o slovenskej rodine.
|-
| ''[[Najlepšie slovenské torty]]''
| 2013
| 
|-
| ''[[Zbohom, Slovensko!]]''
| 2013
| Po pár častiach stiahnuté z vysielania.
|-
| ''[[Slnko, seno, slanina]]''
| 2013
| 
|-
| [[VyVolení|''Vyvolení'']]
| 2005 – 2006, 2013 
| 3. séria Vyvolených sa vysielala pod názvom Dom snov.
|-
| ''[[Láska na celý život]]''
| 2013
| Premiéra 1. novembra 2013.
|-
| [[Experti (reality show)|''Experti'']]
| 2013
|
|-
|[[Návštevníci (reality show)|''Návštevníci'']]
|2016
|
|-
|''[[Nákupné maniačky]]''
|2013 – 2018
|
|-
|''[[Take me out]]''
|2017 – 2019
|zoznamovacia šou
|-
|''[[Zlatá maska]]''
|2020
|
|-
!colspan=&quot;3&quot;|Game show
|-
|''[[Easy Renta]]''
|2004
|
|-
|''[[Veľký Hráč]]''
|2006 – 2007
|
|-
| ''[[Vojna slov]]''
| 2007 – 2008
| 
|-
| ''[[Riskni milión]]''
| 2012 – 2013
| 
|-
|''[[Veľký balík]]''
|2018
|
|-
|''[[Uhádni môj vek]]''
|2016 – 2017
|
|-
|''[[Pošli ďalej]]''
|2018 – 2019
|Zábavná šou
|-
|''[[Po škole]]''
|2019
|Vedomostná súťaž
|-
|''[[Páli vám to?]]''
|2004 – 2008, 2013 – 2014
|
|-
|''[[Lucky Room - Izba plná peňazí]]''
|2019
|Vedomostná šou, v ktorej môžete vyhrať až 250 tisíc €. Moderátormi relácie sú [[Barbora Rakovská|Barbora Krajčírová]] a [[Marcel Forgáč]].
|-
|[[Rozum v hrsti (televízna relácia)|''Rozum v hrsti'']]
|2019 – 2020
|Gameshow, v ktorej známe osobnosti bojujú o peniaze na charitatívne účely. Moderátormi sú [[Marcel Forgáč]] a [[Milan Zimnýkoval|Milan &quot;Junior&quot; Zimnýkoval]].
|-
!colspan=&quot;3&quot;|Politika
|-
|''[[Box]]''
|2006
|
|-
| [[De Facto (televízna relácia)|''De Facto'']]
| 
| 
|-
|''[[Jóóój]]''
|2002 – 2004
|
|-
| ''[[Politika.sk]]''
| 
| 
|-
|''[[Sedmička]]''
|2004 – 2006
|
|-
!colspan=&quot;3&quot;|Talkshow
|-
| ''[[Soňa Talkshow]]''
| 2005 – 2007
| 
|-
|[[Päťka (televízna relácia)|''Päťka'']]
|2018
|zábavná talk show
|}

=== Zahraničné seriály ===
TV JOJ vysiela mnoho úspešných zahraničných seriálov. Veľkú kampaň robila na seriál [[Nezvestní]] (Lost), ktorý uvádzala ako &quot;najlepší seriál na svete&quot;. Vysielať sa začal na začiatku roku [[2006]]. Vysiela aj už druhú sériu mysteriózneho seriálu [[4400]]. V ponuke má aj tri seriály CSI. [[CSI Kriminálka Las Vegas]], [[CSI: Miami]] a od januára 2007 [[CSI: New York]]. Od [[17. január]]a [[2007]] vysiela seriál Bones pod názvom [[Kosti (seriál)|Kosti]]. [[28. január]]a [[2007]] o 20:00 bol štart úspešného seriálu [[Prison Break]]. Od začiatku roku 2009 začala uvádzať  nové seriály Women's Murder Club, ako [[Svieža štvorka]] a Dirty sexy money, ako [[Sexi špinavé prachy]]. Ďalším lákadlom pre fanúšikov sa stal seriál [[9-1-1 (seriál)|9-1-1]] a neskôr jeho spin-off [[9-1-1: Texas]], ktorý sa dostal na obrazovky američanom v jari [[2020]] a slovenským divákom v lete [[2020]].

==JOJ – zahraničné seriály==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! Slovenský názov
! Pôvodný názov
! Krajina pôvodu
! Vysielateľnosť
|-
|''[[Sestričky]]''
|''[[Nurses]]''
|{{Minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]
|1. séria od 16. júna 2022
|-
| ''[[4400]]''
| ''The 4400''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
|dovysielané
|-
|[[9-1-1 (seriál)|''9-1-1'']]
|''9-1-1''
|{{Minivlajka|USA|USA=}} [[Spojené štáty|USA]]
|5. séria
|-
|''[[9-1-1: Texas]]''
|''9-1-1: Lone Star''
|{{Minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
|3. séria
|-
| [[Agent (seriál)|''Agent'']]
| ''Burn Notice''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
|dovysielané
|-
|''[[Agenti v utajení]]''
|''Stingers''
|{{Minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]]
|dovysielané
|-
| [[Akty X|''Akty X - Návrat'']]
| ''The X-Files - Season 10''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| ''[[Bez syna neodídem]]''
| ''Missing''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
|dovysielané
|-
| ''[[Božská mrcha]]''
| ''Saving Grace''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
|dovysielané
|-
|''[[Bulvár Pacific Drive]]''
|''Pacific Drive''
|{{Minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]]
|dovysielané
|-
| ''[[Californication – Orgie v Kalifornii]]''
| ''Californication''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
|[[Dallas (seriál z roku 1978)|''Dallas'']]
|''Dallas''
|{{Minivlajka|USA}} [[USA]]
|dovysielané
|-
| ''[[C.S.I.: Kriminálka Las Vegas]]''
| ''CSI: Crime Scene Investigation''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
|dovysielané
|-
| ''[[C.S.I.: Kriminálka Miami]]''
| ''CSI: Miami''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
|dovysielané
|-
| ''[[C.S.I.: Kriminálka New York]]''
| ''CSI: NY''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
|dovysielané
|-
| [[CSI: Cyber|''C.S.I.: Cyber: Vraždy cez internet'']]
| ''CSI: Cyber''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| ''[[Čierne vlajky]]''
| ''Black Sails''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| 3. séria
|-
|''[[Dempsey a Makepeaceová]]''
|''Dempsey and Makepeace''
|{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Spojené kráľovstvo]]
|dovysielané
|-
| ''[[Deväť životov]]''
| ''The Nine Lives of Chloe King''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
|dovysielané
|-
| [[Dexter (seriál)|''Dexter'']]
| ''Dexter''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| ''[[Dobrá manželka]]''
| ''The Good Wife''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| ''[[Dvojičky]]''
| ''Ringer''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
|[[FBI (seriál)|''FBI'']]
|''FBI''
|{{Minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
|pauza
|-
|[[Najhľadanejší|''FBI: Najhľadanejší zločinci'']]
|''FBI: Most Wanted''
|{{Minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
|pauza
|-
| ''[[Flash Forward]]''
| ''FlashForward''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| ''[[Geissenovci – Ťažký život milionárov]]''
| ''Die Geissens''
| {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]
| vysiela sa 20. séria
|-
|''[[Davina a Shania: Mladé Geissenky]]''
|''Davina &amp; Shania - We Love Monaco''
|{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]
|vysiela sa
|-
| ''[[Glee]]''
| ''Glee''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| ''[[Hawaii 5.0]]''
| ''Hawaii Five-0''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
|[[Hercule Poirot (seriál)|''Hercule Poirot'']]
|''Agatha Christie's Poirot''
|{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Spojené kráľovstvo]]
|dovysielané
|-
| ''[[Kde bolo, tam bolo]]''
| ''Once Upon a Time''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| ''[[Klamári]]''
| ''Lie to Me''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| [[Knight Rider (seriál z roku 2008)|''Knight Rider'']]
| ''Knight Rider''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| [[Kosti (seriál)|''Kosti'']]
| ''Bones''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| [[Kuriér (seriál)|''Kuriér'']]
| ''Transporter: The Series''
| {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] / {{Minivlajka|Kanada}} [[Kanada]] / {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] / {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| ''[[Láska v Istanbule]]''
| ''Lale devri''
| {{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]
| dovysielané
|-
| ''[[Legenda o Pátračovi]]''
| ''Legend of the Seeker''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| ''[[Life – Najbohatší policajt]]''
| ''Life''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| ''[[Lovci väzňov]]''
| ''Breakout Kings''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| [[MacGyver (seriál z roku 2016)|''MacGyver'']]
| ''MacGyver''
| {{Minivlajka|USA|w}}
| dovysielané
|-
|''[[M*A*S*H]]''
|''M*A*S*H''
|{{Minivlajka|USA}} [[USA]]
|dovysielané
|-
|''[[Mr. Bean]]''
|''Mr. Bean''
|{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Spojené kráľovstvo]]
|1. séria
|-
|''[[Chicago Hope|Nemocnica Chicago Hope]]''
|''Chicago Hope''
|{{Minivlajka|USA}} [[USA]]
|dovysielané
|-
| ''[[Nezvestní]]''
| ''Lost''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
|''[[Nováci]]''
|''Nováci''
|{{Minivlajka|Česko}}[[Česko]]
|dovysielané
|-
| [[Ochrancovia (seriál USA)|''Ochrancovia'']]
| ''The Defenders''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
|''[[Ploštice]]''
|''Bugs''
|{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Spojené kráľovstvo]]
|dovysielané
|-
|''[[Pobrežná hliadka (seriál)|Pobrežná hliadka]]''
|''Baywatch''
|{{Minivlajka|USA}} [[USA]]
|dovysielané
|-
| ''[[Podvodníci]]''
| ''Leverage''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| [[Prison Break|''Prison Break – Útek z väzenia'']]
| ''Prison Break''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
|[[Profesionáli (seriál)|''Profesionáli'']]
|''The Professionals''
|{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}}[[Spojené kráľovstvo]]
|dovysielané
|-
| [[Rodinka úžasných (seriál)|''Rodinka úžasných'']]
| ''No Ordinary Family''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| ''[[Sexi špinavé prachy]]''
| ''Dirty Sexy Money''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| ''[[Shark]]''
| ''Shark''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
|''[[Skorumpovaní poliši]]''
|''Shades of Blue''
|{{Minivlajka|USA}} [[USA]]
|dovysielané
|-
|''[[Skutočné paničky z Budapešti]]''
|''A Város Királynői - The Real Housewives of Budapest''
|{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]
|1. séria
|-
| ''[[Stratené duše]]''
| ''Ghost Whisperer''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| ''[[Svieža štvorka]]''
| ''Women's Murder Club''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
|''[[Synovia a dcéry Jakuba sklára]]''
|''Synové a dcery Jakuba skláře''
|{{Minivlajka|Česko}}[[Česko]]
|dovysielané
|-
|''[[Štyri svadby a jeden pohreb]]''
|''Four Weddings and a Funeral''
|{{Minivlajka|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
|1. séria
|-
| ''[[Taken – Posadnutý pomstou]]''
| ''Taken''
| {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] / {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
|''[[Tele Tele]]''
|''Tele Tele''
|{{Minivlajka|Česko}}[[Česko]]
|dovysielané
|-
| [[Terra Nova (seriál)|''Terra Nova'']]
| ''Terra Nova''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| [[Vikingovia (seriál)|''Vikingovia'']]
| ''Vikings''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| pauza
|-
| ''[[V ohrození života]]''
| ''Damages''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| ''[[Vtierka Castle]]''
| ''Castle''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
|''[[Walker, texaský ranger]]''
|''Walker, Texas Ranger''
|{{Minivlajka|USA}} [[USA]]
|dovysielané
|-
| [[Zločin (seriál)|''Zločin'']]
| ''The Killing''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
| ''[[Zmena je život]]''
| ''Life Unexpected''
| {{Minivlajka|USA}} [[USA]]
| dovysielané
|-
|[[Pod hladinou (TV seriál)|Pod hladinou]] 
|''Pod hladinou''
|{{Minivlajka|Česko}}[[Česko]]
| -
|}

=== Animované seriály ===
* {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Káčerovo (seriál)|Káčerovo]] (''DuckTales'')
* {{Minivlajka|Japonsko}} [[Beyblade: Metal Fusion]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Bolek a Lolek]] (''Bolek i Lolek'')
* {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Inšpektor Gadget]] (''Inspecteur Gadget'')
* {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Poštár Pat]] (''Postman Pat'')
* {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Rýchla rota Chipa a Dala]] (''Chip 'n Dale Rescue Rangers'')
* {{Minivlajka|Spojené štáty}}[[Clifford Veľký červený pes]] (''Clifford the Big Red Dog)'' &lt;ref&gt;September 16, 2022 coming to CBC Kids&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Japonsko}} [[Pokémon]]
* {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Simpsonovci]] (''The Simpsons'')
* {{Minivlajka|Južná Kórea}} [[Malý tučniak Pororo]] (''Pororo The Little Penguin'')
* {{Minivlajka|Južná Kórea}} [[Malý autobus Tayo]] (''Tayo the Little Bus'')
* {{Minivlajka|USA}} [[Mestečko South Park]] (''South Park'')
* {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Králik Peter]] (''Peter Rabbit'')
* {{Minivlajka|Južná Kórea}} [[Doong Doong]]
*{{Minivlajka|Česko}}[[Pat &amp; Mat]]
* {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Ovečka Shaun]] (''Shaun the Sheep'')
* {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Okido]] (''Messy Goes to Okido'')
* {{Minivlajka|Kanada}} [[Malá čarodejnica]] (''Little Charmers'')
* {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Littlest Pet Shop]]
* {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Teletubbies]]
* {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Mestečko záhad]] (''Gravity Falls'')
* {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Levia stráž]] (''The Lion Guard'')
* {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Bob staviteľ]] (''Bob the Builder'')

=== Telenovely ===
* {{Minivlajka|Mexiko}} [[Búrka: Dobrodružstvo lásky]] (''La tempestad'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Brazília}} [[Čo dokáže láska]] (''Por amor'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Argentína}} [[Divoký mesiac]] (''Luna salvaje'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Venezuela}} {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Divoška Rosaura]] (''Gata salvaje'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Venezuela}} [[Farby lásky]] (''Carita pintada'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Turecko}} [[Láska v Istanbule]] (''Lale Devri'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Peru}} [[Milagros (telenovela)|Milagros]] (''Milagros'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Venezuela}} [[Najdrahší poklad]] (''Carissima'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Mexiko}} [[Navzdory osudu]] (''Alma rebelde'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Mexiko}} [[Nová láska]] (''Un nuevo amor'' , už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Mexiko}} [[Osudová láska]] (''Mi destino eres tú'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Mexiko}} [[Perla (telenovela)|Perla]] (''Perla'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Mexiko}} [[Plameň pochybnosti]] (''La duda'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Venezuela}} {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Pomsta (telenovela)|Pomsta]] (''La revancha'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Mexiko}} [[Skrytá vášeň (mexická telenovela)|Skrytá vášeň]] (''La mentira'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Kolumbia}} [[Sofia a jej láska]] (''Sofía dame tiempo'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Kolumbia}} [[Škaredá Betty (telenovela)|Škaredá Betty]] (''Yo soy Betty, la fea'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Kolumbia}} [[Škaredá Betty II: Ecomoda]] (''Ecomoda'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Mexiko}} [[Tri životy Sofie]] (''Tres veces Sofía'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Mexiko}} [[Vášnivý bozk (telenovela)|Vášnivý bozk]] (''Por un beso'', už sa nevysiela)
* {{Minivlajka|Peru}} [[Zamilovaná]] (''Pobre diabla'', už sa nevysiela)

== Sídlo ==
Televízia JOJ sídli v [[Bratislava|Bratislave]] od roku [[2002]] na bratislavskej [[Koliba (Bratislava)|Kolibe]] na [[Brečtanová ulica (Bratislava)|Brečtanovej]] 1, v priestoroch [[Filmové ateliéry Koliba|Filmových ateliérov Koliba]]. Pôvodne sídlila v [[Košice|Košiciach]] ako nástupca košickej [[TV Global]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.joj.sk/ Oficiálna stránka TV JOJ]

{{Slovenské televízne stanice}}

[[Kategória:TV JOJ| ]]
[[Kategória:Televízne stanice na Slovensku|JOJ]]
[[Kategória:Vzniklo v 2002]]</text>
      <sha1>cf5m34i5vcegcovq8wwqxudrj63g7cs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Biely potok (prítok Varínky)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>109646</id>
    <revision>
      <id>8213643</id>
      <parentid>8019445</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:36:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Terchová]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8213643</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4454" sha1="j0i30a8qmtf37yza4mxx3cbehiice26" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Biely potok
| other_name                = 
| category                  = potok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
| district                  = [[Žilina (okres)|Žilina]]
| commune                   = 
| municipality              = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| city                      = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = 
| source_type               = Prameň
| source_location           = [[Malý Rozsutec]], [[Krivánska Fatra]]
| source_elevation          = 800
| source_lat_d              = 
| source_long_d             = 
| mouth                     = [[Varínka]]
| mouth_location            = [[Terchová]]
| mouth_elevation           = 513
| mouth_lat_d               = 49.257937
| mouth_long_d              = 19.032392
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = 5.9
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = 
| map_locator               = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 4-21-05-117
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 4-21-05-6715
| free2_type                = Číslo recipienta
| free2_label               = Číslo recipienta
}}

'''Biely potok''' je potok v severovýchodnej časti [[Žilina (okres)|okresu Žilina]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Je to pravostranný prítok [[Varínka|Varínky]], má dĺžku 5,9 km a je tokom IV. rádu. 

Pramení na severnom okraji [[Malá Fatra|Malej Fatry]], v podcelku [[Krivánska Fatra]], na severnom úpätí vrchu [[Malý Rozsutec]] (1 343,5 m n. m.) v nadmorskej výške približne 800 m n. m. Najprv tečie na krátkom úseku severozápadným smerom, vstupuje do [[Kysucká vrchovina|Kysuckej vrchoviny]] a pod sedlom [[Rovná hora (sedlo)|Rovná hora]] (751,0 m n. m.) priberá pravostranný prítok spod [[Pupov|Pupova]] (Pupovho vrchu; 1 095,6 m n. m.) a ďalej pokračuje západným smerom. Preteká viacerými osadami obce [[Terchová]] (Podhorskovci, Šparengovci, Podhate, Nižní Berešovci), na dolnom toku sa niekoľkokrát stáča a v severovýchodnom výbežku [[Žilinská kotlina|Žilinskej kotliny]] (podcelok [[Varínske podolie]]), pri obci [[Terchová]], ústi v nadmorskej výške cca 513 m n. m. do [[Varínka|Varínky]]. Z prítokov vyniká ľavostranný pretekajúci tiesňavou [[Dolné diery]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Vodné toky v povodí Varínky}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Povodie Váhu]]
[[Kategória:Vodné toky v Krivánskej Fatre]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]]
[[Kategória:Terchová]]</text>
      <sha1>j0i30a8qmtf37yza4mxx3cbehiice26</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bitarovský potok</title>
    <ns>0</ns>
    <id>110027</id>
    <revision>
      <id>8213677</id>
      <parentid>7728225</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:44:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>doplnenie IB,  kategórie</comment>
      <origin>8213677</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5493" sha1="osvvvq2ywckeub1l9ro7vmxs1qc62er" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Bitarovský potok
| other_name                = 
| category                  = potok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
| district                  = [[Žilina (okres)|Žilina]]
| commune                   = 
| municipality              = Ovčiarsko
| municipality1             = Bitarová
| municipality2             = [[Hôrky (okres Žilina)|Hôrky]]
| municipality3             = Žilina
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| city                      = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = 
| source_type               = Prameň
| source_location           = Snoh, [[Žilinská pahorkatina]]
| source_elevation          = 510
| source_lat_d              = 
| source_long_d             = 
| mouth                     = [[Rajčanka]]
| mouth_location            = [[Bánová]]
| mouth_elevation           = 346
| mouth_lat_d        = 49.2
| mouth_long_d       = 18.7247
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = 7.9
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = 
| map_locator               = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 4-21-06-149
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 4-21-06-4238
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
}}

'''Bitarovský potok''' je potok na území [[Žilina (okres)|okresu Žilina]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Je to ľavostranný prítok [[Rajčanka|Rajčanky]], meria 7,9 km a je tokom IV. rádu.

== Prameň ==
Pramení v [[Žilinská pahorkatina|Žilinskej pahorkatine]] na juhovýchodnom úpätí vrchu Snoh (641,3 m n. m.) v nadmorskej výške približne 510 m n. m.

== Smer toku == 
Od prameňa tečie k obci [[Ovčiarsko]] západným smerom, potom sa stáča na juhojuhovýchod až juhovýchod. Na dolnom toku sa oblúkom stáča k ústiu na severovýchod.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.72476&amp;y=49.20088&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Geomorfologické celky == 
* [[Žilinská kotlina]] 
** podcelok [[Žilinská pahorkatina]]&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt;

== Prítoky == 
* pravostranné: prítok spod Bodova (505,5 m n. m.), dva prítoky spod Hluchej (480,4 m n. m.), prítok z obce [[Brezany]], prítok spod Osičnej (505,1 m n. m.), prítok z oblasti Malchovice
* ľavostranné: prítok z južného úpätia Snohu a prítok z obce [[Hôrky (okres Žilina)|Hôrky]]

== Ústie == 
Do [[Rajčanka|Rajčanky]] sa vlieva na území mesta [[Žilina]] (v mestskej časti [[Bánová]]) v nadmorskej výške cca 346 m n. m.

== Obce == 
* [[Ovčiarsko]] (okrajom) 
* [[Bitarová]] 
* mesto [[Žilina]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Vodné toky v povodí Rajčanky}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Povodie Váhu]]
[[Kategória:Vodné toky v Žilinskej kotline]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Žilina]]
[[Kategória:Ovčiarsko]]
[[Kategória:Bitarová]]
[[Kategória:Hôrky (okres Žilina)]]
[[Kategória:Vodné toky v Žiline]]</text>
      <sha1>osvvvq2ywckeub1l9ro7vmxs1qc62er</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Planéta X</title>
    <ns>0</ns>
    <id>113329</id>
    <revision>
      <id>8213672</id>
      <parentid>8166719</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:19:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29090-66</username>
        <id>294864</id>
      </contributor>
      <comment>/* Terminológia a história */</comment>
      <origin>8213672</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6314" sha1="rh6gy2320dfxdk250eo7gbbkzs3e0af" xml:space="preserve">[[File:Planet Nine - black background.png|náhľad|Predpokladaná obežná dráha Planéty X vypočítaná na základe záberov Batygina a Browna o jej gravitačnom účinku na objekty Kuiperovho pásu]]

'''Planéta X''' je veľká hypotetická [[planéta]] obiehajúca okolo [[Slnko|Slnka]] za obežnou dráhou [[Neptún]]a. Názov X neznamená poradové číslo 10, ale „neznáma“, pretože v čase hypotézy bolo známych len 8 planét [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]].

Jej existencia sa spočiatku predpokladala na základe nezrovnalostí v pohyboch plynových obrov, hlavne [[Urán (planéta)|Urána]] a [[Neptún]]a. Tieto nezrovnalosti boli z veľkej časti vysvetlené modernými meraniami. Hoci [[Pluto]] bolo objavené ako výsledok hľadania planéty X, nie je považované za planétu X. Nepovažuje sa za ňu ani oveľa neskôr objavená [[Eris (trpasličia planéta)|Eris]], ďalšie teleso za Neptúnom s veľkosťou Pluta. Hypotéza sa stala opäť známou potom, ako v [[január 2016|januári 2016]] astronómovia z [[California Institute of Technology|Kalifornského technologického inštitútu]] (Caltech) [[Konstantin Batygin]] a [[Michael E. Brown|Mike Brown]] oznámili výskum, ktorý poskytol dôkazy o existencii planéty vo vonkajšej časti slnečnej sústavy. Táto hypotetická planéta veľkosti Neptúna by obiehala okolo nášho Slnka veľmi ďaleko za Plutom. Vyplýva to z meraní gravitačných porúch.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Horálek
 | meno = Petr
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Další planeta objevena za drahou Pluta?
 | periodikum = astro.cz
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.astro.cz/novinky/dalsi-planeta-objevena-za-drahou-pluta.html?hledat=planeta%20X
 | issn = 
 | vydavateľ = Česká astronomická společnost
 | miesto = Ondřejov
 | dátum = 2016-01-20
 | dátum prístupu = 2026-02-16
}}&lt;/ref&gt;

Existencia tohto vzdialeného sveta je v súčasnosti aj napriek snahám o jej pozorovanie naďalej teoretická. Mohla by mať hmotnosť približne 5 až 10-krát väčšiu ako Zem a obiehať by v priemere asi 20 až 30-krát ďalej od Slnka ako Neptún. Jeden obeh okolo Slnka by jej trval 10 000 až 20 000 pozemských rokov.
Ak táto planéta existuje, mohla by pomôcť vysvetliť jedinečné obežné dráhy niektorých menších objektov vo vzdialenom Kuiperovom páse,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Hron
 | meno = Michal
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Objevena nová devátá planeta Sluneční soustavy?
 | periodikum = astro.cz
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/objevena-nova-devata-planeta-slunecni-soustavy.html?hledat=planeta%20X
 | issn = 
 | vydavateľ = Česká astronomická společnost
 | miesto = Ondřejov
 | dátum = 2016-01-21
 | dátum prístupu = 2026-02-16
}}&lt;/ref&gt; oblasti ľadových trosiek, ktorá siaha ďaleko za obežnú dráhu Neptúna. 

Existencia tohto vzdialeného sveta spočíva na gravitačných vzorcoch vo vonkajšej slnečnej sústave a opäť – planéta zostáva v tomto bode len teoretická. Vo vedeckej komunite prebieha diskusia o tom, či existuje.

Batygin a Brown prezývali hypotetický objekt „Planéta deväť“. Predstava neobjavenej veľkej planéty v oblasti za Neptúnom však bola v minulom storočí viackrát skúmaná na základe rôznych dôkazov. Niekedy sa označuje aj ako „Planéta X“.

== Terminológia a história ==
Názvy Planéta X a Planéta Deväť sa niekedy používajú zameniteľne, ale termín Planéta X sa používa už viac ako storočie. Planéta Deväť sa medzitým vzťahuje na predpoveď špecifickej hypotézy publikovanej v roku 2016.

Názov Planéta X bol pôvodne použitý pre hypotézu, ktorú v roku 1915 vyvinul astronóm [[Percival Lowell]], aby vysvetlil, čo by mohlo narúšať obežnú dráhu Uránu. „X“ je písmeno x, nie rímska číslica pre 10.

Astronómovia nakoniec zistili, že poruchy obežnej dráhy Uránu boli chybami v meraní a neboli skutočné. Hľadanie obrovskej vzdialenej planéty, ktoré Lowell začal, však nepriamo viedlo k objavu Pluta v roku 1930.

Pluto bolo považované za deviatu hlavnú planétu v našej slnečnej sústave, až kým [[Medzinárodná astronomická únia]] (IAU) v roku 2006 nezmenila definíciu „planéty“. Táto nová definícia preklasifikovala Pluto na [[Trpasličia planéta|trpasličiu planétu]]. Ešte pred akciou IAU, v čase jeho objavenia, sa predpokladalo, že Pluto má rovnakú hmotnosť ako Zem. Postupom času a s postupom informácií o Plute vedci túto chybu napravili.

Keďže Pluto bolo teraz označené za trpasličiu planétu a už sa nepovažovalo za deviatu planétu našej slnečnej sústavy, astronómovia z Caltechu označili svoju hypotetickú planétu ako Planétu deväť, keď ju v roku 2016 oznámili.

== Nepriame dôkazy existencie ==
Astronómovia študujúci Kuiperov pás si všimli, že niektoré trpasličie planéty a iné malé, ľadové objekty v tejto oblasti majú tendenciu sledovať obežné dráhy, ktoré sa zhlukujú. Analýzou týchto dráh tím z Caltechu predpovedal možnosť, že ďaleko za Plutom sa môže skrývať veľká, doteraz neobjavená planéta. Navrhli, že gravitačné interakcie s potenciálnou obrovskou planétou by mohli vysvetliť nezvyčajné obežné dráhy týchto Kuiperových objektov.

Prieskumy planét okolo iných hviezd v našej [[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxii]] zistili, že najbežnejšími typmi sú „[[Superzem|superzem]]e“ a podobné objekty – väčšie ako Zem, ale menšie ako Neptún. V našej slnečnej sústave však žiadne takéto planéty neexistujú. Deviata planéta by pomohla túto medzeru zaplniť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = NASA Science Editorial Team
 | odkaz na autora = 
 | titul = Planet Nine
 | url = https://science.nasa.gov/universe/exoplanets/planet-nine/
 | vydavateľ = science.nasa.gov
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2017-10-04
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-02-16
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

{{Portál|Astronómia||Slnečná sústava}}
{{slnečná sústava}}

[[Kategória:Planéty]]
[[Kategória:Hypotetické objekty slnečnej sústavy]]</text>
      <sha1>rh6gy2320dfxdk250eo7gbbkzs3e0af</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pozemná lanovka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>118472</id>
    <revision>
      <id>8213249</id>
      <parentid>8061968</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:09:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213249</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3589" sha1="nz7x0j5o9efuke5cx1cp7x8pfcgbn9o" xml:space="preserve">[[Súbor:CH Tessenberg-2.JPG|right|thumb|Lanová dráha vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] ]]
[[Súbor:Paris furnicular both.jpeg|right|thumb|300px|Lanová dráha na [[Montmartre]] v [[Paríž]]i]]

'''Pozemná lanovka''' alebo '''pozemná lanová dráha''' je nevisutá [[lanovka]] s lanovým pohonom vozíka (vozíkov) pohybujúceho sa po koľajovej trati, spravidla s jednostranným sklonom so stúpaním nad 10 %.

Slúži na dopravu, ak je potrebné prekonať veľké stúpanie. Často je samotná lanovka turistickým lákadlom a jazda lanovkou je považovaná za nevšedný zážitok. Okrem pozemnej lanovky existujú aj visuté lanovky, ktorých kabíny alebo sedačky sú zavesené na lanách.

Lanovka má vždy najmenej dve stanice, hornú a dolnú. Niektoré lanovky môžu mať po ceste i ďalšie stanice.

Pri lanovke obyčajne [[stúpanie]] nebýva väčšie ako 45 stupňov. Niektoré zariadenia však sú na rozmedzí medzi lanovkou a [[výťah (dopravný prostriedok)|výťahom]].

Na pozemnej lanovke sú obyčajne dve vozidlá pohybujúce sa po koľajach každý opačným smerom. Trať môže byť v celej dĺžke dvojkoľajová, alebo vo väčšine dĺžky jednokoľajová a na vyhnutie je uprostred dĺžky výhybňa s dvoma Abtovými [[výhybka]]mi.

Iným spôsobom, ako umožniť koľajovému vozidlu jazdu po strmšej dráhe, je [[ozubnicová dráha]].

== Niektoré pozemné lanovky ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Mesto
! Trať
! Trasa
! Zriadená
! Zrušená
! Prevádzkovateľ
|-
| [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]]
| [[Železničná trať 203 (Slovensko)|ŽSR 201 (od 1993 do ?)]]
| [[Starý Smokovec|Starý Smokovec lanovka]] – [[Hrebienok]]
| [[1908]]
| 
| Tatry mountain resorts, a.s.
|-
| [[Praha]]
| 
| [[Újezd (Malá Strana)|Újezd]] ([[Malá Strana]]) – [[Nebozízek]] – [[Petřín]]
| [[1891]]
| Od septembra 2024 lanovka nepremáva a čaká na rekonštrukciu 
| [[Dopravní podnik hl. m. Prahy|Dopravní podnik hlavního města Prahy, a. s.]]
|-
| [[Praha]]
| 
| [[Letenský tunel]] – [[Letenské sady]]
| [[1891]]
| [[1922]]
| 
|-
| [[Karlovy Vary]]
| 
| [[Grandhotel Pupp]] – [[Jelení skok]] – [[Výšina přátelství]]
| [[1912]]
| 
| [[Dopravní podnik Karlovy Vary, a. s.]]
|}

== Pozri aj ==
* [[Lanovka]]
* [[Visutá lanovka]]
* [[Sedačková lanovka]]
* [[Lyžiarsky vlek]]
* [[Výťah (dopravný prostriedok)|Výťah]]
* [[Ozubnicová dráha]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Funiculars}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.metroweb.cz/slovensko/starysmok/lanovka/lanovka.htm Pozemná lanovka na Hrebienok, fotky]
* [http://www.lanovky.sk/?page=video&amp;str=hrebienok Pozemná lanovka na Hrebienok, video QuickTime 3,2MB]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://www.senat.cz/cgi-bin/sqw1250.cgi/new/sqw/casopis.sqw?CID=346 Lanová dráha na Petřín] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070927215833/http://www.senat.cz/cgi-bin/sqw1250.cgi/new/sqw/casopis.sqw?CID=346 |date=2007-09-27 }} (Bohumil Dušek, časopis Senát 3/2003)
* [http://lanovky.unas.cz/petrin.htm o lanovke na Petřín] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070114030516/http://lanovky.unas.cz/petrin.htm |date=2007-01-14 }}
* [http://lanovky.ic.cz/petrinfoto.htm Lanová dráha na Petřín, fotky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070110030258/http://lanovky.ic.cz/petrinfoto.htm |date=2007-01-10 }}
* [http://www.dpkv.cz/diana/lanovdi.htm#jizd_diana Lanová dráha Diana, Karlovy Vary]

[[Kategória:Lanovky]]
[[Kategória:Koľajová doprava]]</text>
      <sha1>nz7x0j5o9efuke5cx1cp7x8pfcgbn9o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Brad Pitt</title>
    <ns>0</ns>
    <id>126988</id>
    <revision>
      <id>8213667</id>
      <parentid>8069428</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:11:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29165-15</username>
        <id>294861</id>
      </contributor>
      <origin>8213667</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10357" sha1="s8wzzaeqf7rt59xhbz2dpbc2jf2wmxx" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
| meno                             = Brad Pitt
| fotka                            = Brad Pitt-69858.jpg
| veľkosť fotky                    = 
| komentár                         = Pitt na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach]] v roku 2024
| celé meno                        = William Bradley Pitt
| dátum narodenia                  = {{dnv|1963|12|18}}
| miesto narodenia                 = [[Shawnee (Oklahoma)|Shawnee]], [[Oklahoma]], [[Spojené štáty|USA]]
| dátum úmrtia                     = &lt;!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --&gt;
| miesto úmrtia                    = 
| prezývky                         = 
| povolanie                        = 
| roky pôsobenia                   = [[1987]] – doteraz
| manželka                         = [[Jennifer Aniston]] &lt;small&gt;([[2000]] – r. [[2005]]) &lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Angelina Jolie]] &lt;small&gt;  ([[2014]] - r. [[2019]])&lt;/small&gt;
| priateľka                        = [[Angelina Jolie]] &lt;small&gt;([[2005]] – [[2014]]) &lt;/small&gt;&lt;br&gt;Ines de Ramon &lt;small&gt;(2022 -)&lt;/small&gt;
| deti                             = 6
| rodičia                          = Jane Eta, William Alvin Pitt
| ovplyvnenie                      = 
| webstránka                       = 
| Oscar                            = '''[[Cena Akadémie za najlepší film|Najlepší film]]''' &lt;br /&gt; [[86th Academy Awards|2014]] – ''[[12 rokov otrokom]]'' &lt;br /&gt; ([[Producent (umenie)|producent]])&lt;br /&gt; '''[[Cena Akadémie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]''' &lt;br /&gt; [[2020]] – ''[[Vtedy v Hollywoode]]
| Australian Film Institute Awards = 
| Ariel Awards                     = 
| BAFTA Awards                     = '''[[British Academy of Film and Television Arts|Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]''' &lt;br/&gt; [[2019]] – ''[[Vtedy v Hollywoode]]''
| Cézar                            = 
| Cena Emmy                        = 
| Filmfare Awards                  = 
| Gemini Awards                    = 
| Zlatý glóbus                     = '''[[Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]'''&lt;br/&gt;[[1995]] – ''[[Dvanásť opíc]]''&lt;br /&gt;'''[[Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]''' &lt;br /&gt; [[2019]] – ''[[Vtedy v Hollywoode]]''
| Zlatá malina                     = '''Najhorší filmový pár'''&lt;br/&gt;[[1994]] – ''[[Interview s upírom]]''
| Goya Awards                      = 
| Cena Grammy                      = 
| Laurence Olivier Awards          = 
| IFTA Awards                      = 
| NAACP Image Awards               = 
| National Film Awards             = 
| Screen Actors Guild Awards       = 
| Tony Awards                      = 
| ostatné ocenenia                 = '''[[Saturn Award]] za najlepšieho herca v hlavnej filmovej úlohe'''&lt;br/&gt;[[1995]] – ''Dvanásť opíc''&lt;br/&gt;
'''[[Volpi Cup]] za najlepšieho herca'''&lt;br/&gt;[[2007]] – ''[[Zabitie Jesseho Jamesa zbabelcom Robertom Fordom]]''
| Český lev                        = 
| Zlatý medveď                     = 
}}

'''William Bradley „Brad“ Pitt''' a Boglarka Pitt (* [[18. december]] [[1963]], [[Shawnee (Oklahoma)|Shawnee]], [[Oklahoma]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[herec]] a [[Producent (umenie)|producent]]. Stal sa slávnym v polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]], keď hral v niekoľkých veľkých [[hollywood]]skych filmoch. Vyhral [[Zlatý glóbus]] i [[Academy Awards|Oscara]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| titul = Brad Pitt {{!}} Ocenění
| periodikum = ČSFD.cz
| url = https://www.csfd.cz/tvurce/5-brad-pitt/oceneni/
| jazyk = cs-CZ
| dátum prístupu = 2024-02-17}}&lt;/ref&gt;, Oscara získal aj ako producent za film ''12 rokov otrokom'' (12 Years a Slave)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| autor = Alena Stará, TV Max
| titul = Oscara už konečně získal. Teď se chce Brad Pitt věnovat hlavně produkci
| periodikum = iDNES.cz
| url = https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/brad-pitt-herec-producent-oscar-tenkrat-v-hollywoodu.A200228_140230_filmvideo_mama
| dátum vydania = 2020-03-08
| daátum prístupu = 2024-02-17}}&lt;/ref&gt;.

== Biografia ==
Brad Pitt vyrastal v [[Springfield (Missouri)|Springfielde]] ako najstarší z troch detí vo veriacej rodine. Jeho otec sa volal William Alvin Pitt a vlastnil prepravnú spoločnosť, jeho matka bola školská poradkyňa. Vyštudoval Kickapooho strednú školu, po strednej škole začal študovať na Univerzite v Missouri žurnalistiku, grafický a reklamný design a reklamu.

Od detstva sa veľmi zaujímal o film a všetko okolo neho. Nakoniec sa rozhodol, že opustí školu a vydá sa do [[Los Angeles]], bez dokončeného vysokoškolského vzdelania, kde si zahral v jednom nie príliš úspešnom TV seriáli. Potom, aby si privyrobil na herecké kurzy, venoval sa obvyklým zamestnaniam začínajúcich hercov: predával zmrzlinu, strážil parkovisko a prezlečený za kura robil živú reklamu. Spočiatku mal možnosti vystupovať v reklame a televízii, postupne sa snažil dostať do filmu.

== Súkromie ==
Brad bol 5 rokov manželom známej americkej herečky [[Jennifer Aniston]]ovej. V roku [[2005]] oficiálne potvrdili rozchod a požiadali o rozvod. Onedlho sa Brad začal verejne objavovať po boku slávnej americkej herečky [[Angelina Jolie|Angeline Jolie]], s ktorou sa zblížil už pred svojím rozvodom. Spoznal sa s ňou pri natáčaní filmu Mr&amp;Mrs Smith. Prijal za vlastné jej dve adoptované deti (Maddoxa (8) z Kambodže, Zaharu (5) z Etiópie) a v roku [[2006]] sa im narodila dcéra Shiloh Nouvel Joliová-Pittová. Následne si adoptovali ďalšie dieťa, Paxa (6) z Vietnamu. V roku [[2008]] Angelina porodila dvojičky – Vivienne Marcheline a Knox Leona. [[19. september|19. septembra]] [[2016]] podala Angelina Jolie návrh na rozvod, v ktorom žiada o zverenie detí do svojej starostlivosti. Oficiálne sa rozviedli v roku 2019.&lt;ref&gt;[http://www.telegraph.co.uk/news/2016/09/20/angelina-jolie-and-brad-pitt-to-divorce/ Angelina Jolie and Brad Pitt divorce: Pair split over 'irreconcilable differences' as actor denies substance abuse claims]&lt;/ref&gt;

== Filmografia ==
*''F1'' - 2025
*''Ad Astra'' - 2019
* ''Vtedy v Hoollywoode'' - 2019
* ''Deadpool 2'' - 2018
* ''War Machine'' - 2017
* ''Spojenci'' - 2016
*''[[Stávka na neistotu]]'' (2015) 
* ''[[Železné srdce]]'' (2014)
* ''[[Svetová vojna Z]]'' (2013)
* ''[[12 rokov otrokom]]'' (2013)
* ''[[Moneyball]]'' (2011)
* ''[[Megamozog]]'' (2010)
* ''[[Nehanební bastardi]]'' (2009) 50.''
* ''[[Podivný prípad Benjamina Buttona]]'' (2008)
* ''[[Po prečítaní spáľte]]'' (2008)
* ''[[Dannyho trinástka]]'' (2007)
* ''[[Zabitie Jesseho Jamesa zbabelcom Robertom Fordom]]'' (2007)  
* ''[[Babel]]'' (2006)
* ''[[Pán a pani Smithovci]]'' (2005)
* ''[[Dannyho dvanástka]]'' (2004)
* ''[[Trója (film)|Trója]]'' (2004)
* ''Freedom: A History of Us'' (2003) 40.
* ''Full Frontal'' (2002)
* ''Confessions of a Dangerous Mind'' (2002)
* ''Ocean's Eleven'' (Dannyho jedenástka) (2001)
* ''[[Priatelia (seriál)|Priatelia]]'' (v epizóde 'The One with the Rumor') (2001) – TV seriál
* ''[[Spy Game]]'' (2001)
* ''[[Mexičan]]'' (2001)
* ''[[Podfu(c)k]]'' (2000)
* ''[[Klub bitkárov (film)|Klub bitkárov]]'' (1999) 30.
* ''[[V koži Johna Malkovicha]]'' (1999)
* ''[[Zoznámte sa Joe Black]]'' (1998)
* ''The Dark Side of the Sun'' (1997)
* ''Seven Years in Tibet'' (Sedem rokov v Tibete) (1997)
* ''The Devil's Own'' (1997)
* ''Sleepers'' (1996)
* ''[[Dvanásť opíc]]'' (1995)
* ''[[Sedem (film)|Se7en]]'' (Sedem) (1995)
* ''Legends of the Fall'' (Legenda o vášni) (1994)
* ''Interview with the Vampire: The Vampire Chronicles'' (Interview s upírom) (1994) 20.
* ''The Favor'' (1994)
* ''True Romance'' (1993)
* ''Kalifornia'' (1993)
* ''A River Runs Through It'' (1992)
* ''Tales from the Crypt'' (v epizóde 'King of the Road') (1992)
* ''Cool World'' (1992)
* ''Two-Fisted Tales'' (1992)
* ''Contact'' (Kontakt) (1992)
* ''Johnny Suede'' (1991) 20.
* ''Thelma &amp; Louise'' (1991)
* ''Across the Tracks'' (1991)
* ''Glory Days'' (1990)
* ''Too Young to Die?'' (1990)
* ''The Image'' (1990)
* ''thirtysomething'' (v epizóde 'Love and Sex') (1989)
* ''Cutting Class'' (1989)
* ''Happy Together'' (1989)
* ''Growing Pains'' (1989) 10.
* ''Freddy's Nightmares'' (v epizóde 'Black Tickets') (1989)
* ''Head of the Class'' (v epizóde 'Partners') (1989)
* ''A Stoning in Fulham County'' (1988)
* ''21 Jump Street'' (v epizóde 'Best Years of Your Life') (1988)
* ''Dallas'' (1987)
* ''Another World'' (1987)
* ''Less Than Zero'' (1987)
* ''No Man's Land'' (1987)
* ''No Way Out'' (1987)1.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Brad Pitt|commons=Category:Brad Pitt}}

== Externé odkazy ==
* {{csfd meno|id=5|meno=Brad Pitt}}
* {{imdb meno|id=0000093|meno=Brad Pitt}}

{{Biografický výhonok}}

{{Navboxes
|title = Ceny Brada Pitta
|list =
{{Oscar - najlepší herec vo vedľajšej úlohe 2001 - 2020}}
{{Zlatý glóbus - najlepší herec vo vedľajšej úlohe 2001 - 2020}}
{{Zlatý glóbus - najlepší herec vo vedľajšej úlohe 1981 - 2000}}
{{Cena BAFTA pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe}}
{{Držitelia ceny Critics' Choice Movie Award pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe}}
{{Držitelia ceny National Board of Review Award pre najlepšieho vedľajšieho herca}}
{{Držitelia ceny Screen Actors Guild Award za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe}}
{{Držitelia ceny Saturn Award pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe}}
}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Pitt, Brad}}
[[Kategória:Filmoví herci USA]]
[[Kategória:Televízni herci USA]]
[[Kategória:Dabingoví herci USA]]
[[Kategória:Filmoví producenti USA]]
[[Kategória:Televízni producenti USA]]
[[Kategória:Držitelia Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Držitelia ceny Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Držitelia ceny Zlatá malina za najhorší pár na plátne]]
[[Kategória:Osobnosti z Oklahomy]]</text>
      <sha1>s8wzzaeqf7rt59xhbz2dpbc2jf2wmxx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213668</id>
      <parentid>8213667</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:13:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29165-15</username>
        <id>294861</id>
      </contributor>
      <origin>8213668</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10376" sha1="354gwws9v4sed0du1jzb5x1w0ci9h84" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
| meno                             = Brad Pitt
| fotka                            = Brad Pitt-69858.jpg
| veľkosť fotky                    = 
| komentár                         = Pitt na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach]] v roku 2024
| celé meno                        = William Bradley Pitt
| dátum narodenia                  = {{dnv|1963|12|18}}
| miesto narodenia                 = [[Shawnee (Oklahoma)|Shawnee]], [[Oklahoma]], [[Spojené štáty|USA]]
| dátum úmrtia                     = &lt;!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --&gt;
| miesto úmrtia                    = 
| prezývky                         = 
| povolanie                        = 
| roky pôsobenia                   = [[1987]] – doteraz
| manželka                         = Boglarka Kiralyova [[Jennifer Aniston]] &lt;small&gt;([[2000]] – r. [[2005]]) &lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Angelina Jolie]] &lt;small&gt;  ([[2014]] - r. [[2019]])&lt;/small&gt;
| priateľka                        = [[Angelina Jolie]] &lt;small&gt;([[2005]] – [[2014]]) &lt;/small&gt;&lt;br&gt;Ines de Ramon &lt;small&gt;(2022 -)&lt;/small&gt;
| deti                             = 6
| rodičia                          = Jane Eta, William Alvin Pitt
| ovplyvnenie                      = 
| webstránka                       = 
| Oscar                            = '''[[Cena Akadémie za najlepší film|Najlepší film]]''' &lt;br /&gt; [[86th Academy Awards|2014]] – ''[[12 rokov otrokom]]'' &lt;br /&gt; ([[Producent (umenie)|producent]])&lt;br /&gt; '''[[Cena Akadémie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]''' &lt;br /&gt; [[2020]] – ''[[Vtedy v Hollywoode]]
| Australian Film Institute Awards = 
| Ariel Awards                     = 
| BAFTA Awards                     = '''[[British Academy of Film and Television Arts|Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]''' &lt;br/&gt; [[2019]] – ''[[Vtedy v Hollywoode]]''
| Cézar                            = 
| Cena Emmy                        = 
| Filmfare Awards                  = 
| Gemini Awards                    = 
| Zlatý glóbus                     = '''[[Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]'''&lt;br/&gt;[[1995]] – ''[[Dvanásť opíc]]''&lt;br /&gt;'''[[Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]''' &lt;br /&gt; [[2019]] – ''[[Vtedy v Hollywoode]]''
| Zlatá malina                     = '''Najhorší filmový pár'''&lt;br/&gt;[[1994]] – ''[[Interview s upírom]]''
| Goya Awards                      = 
| Cena Grammy                      = 
| Laurence Olivier Awards          = 
| IFTA Awards                      = 
| NAACP Image Awards               = 
| National Film Awards             = 
| Screen Actors Guild Awards       = 
| Tony Awards                      = 
| ostatné ocenenia                 = '''[[Saturn Award]] za najlepšieho herca v hlavnej filmovej úlohe'''&lt;br/&gt;[[1995]] – ''Dvanásť opíc''&lt;br/&gt;
'''[[Volpi Cup]] za najlepšieho herca'''&lt;br/&gt;[[2007]] – ''[[Zabitie Jesseho Jamesa zbabelcom Robertom Fordom]]''
| Český lev                        = 
| Zlatý medveď                     = 
}}

'''William Bradley „Brad“ Pitt''' a Boglarka Pitt (* [[18. december]] [[1963]], [[Shawnee (Oklahoma)|Shawnee]], [[Oklahoma]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[herec]] a [[Producent (umenie)|producent]]. Stal sa slávnym v polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]], keď hral v niekoľkých veľkých [[hollywood]]skych filmoch. Vyhral [[Zlatý glóbus]] i [[Academy Awards|Oscara]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| titul = Brad Pitt {{!}} Ocenění
| periodikum = ČSFD.cz
| url = https://www.csfd.cz/tvurce/5-brad-pitt/oceneni/
| jazyk = cs-CZ
| dátum prístupu = 2024-02-17}}&lt;/ref&gt;, Oscara získal aj ako producent za film ''12 rokov otrokom'' (12 Years a Slave)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| autor = Alena Stará, TV Max
| titul = Oscara už konečně získal. Teď se chce Brad Pitt věnovat hlavně produkci
| periodikum = iDNES.cz
| url = https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/brad-pitt-herec-producent-oscar-tenkrat-v-hollywoodu.A200228_140230_filmvideo_mama
| dátum vydania = 2020-03-08
| daátum prístupu = 2024-02-17}}&lt;/ref&gt;.

== Biografia ==
Brad Pitt vyrastal v [[Springfield (Missouri)|Springfielde]] ako najstarší z troch detí vo veriacej rodine. Jeho otec sa volal William Alvin Pitt a vlastnil prepravnú spoločnosť, jeho matka bola školská poradkyňa. Vyštudoval Kickapooho strednú školu, po strednej škole začal študovať na Univerzite v Missouri žurnalistiku, grafický a reklamný design a reklamu.

Od detstva sa veľmi zaujímal o film a všetko okolo neho. Nakoniec sa rozhodol, že opustí školu a vydá sa do [[Los Angeles]], bez dokončeného vysokoškolského vzdelania, kde si zahral v jednom nie príliš úspešnom TV seriáli. Potom, aby si privyrobil na herecké kurzy, venoval sa obvyklým zamestnaniam začínajúcich hercov: predával zmrzlinu, strážil parkovisko a prezlečený za kura robil živú reklamu. Spočiatku mal možnosti vystupovať v reklame a televízii, postupne sa snažil dostať do filmu.

== Súkromie ==
Brad bol 5 rokov manželom známej americkej herečky [[Jennifer Aniston]]ovej. V roku [[2005]] oficiálne potvrdili rozchod a požiadali o rozvod. Onedlho sa Brad začal verejne objavovať po boku slávnej americkej herečky [[Angelina Jolie|Angeline Jolie]], s ktorou sa zblížil už pred svojím rozvodom. Spoznal sa s ňou pri natáčaní filmu Mr&amp;Mrs Smith. Prijal za vlastné jej dve adoptované deti (Maddoxa (8) z Kambodže, Zaharu (5) z Etiópie) a v roku [[2006]] sa im narodila dcéra Shiloh Nouvel Joliová-Pittová. Následne si adoptovali ďalšie dieťa, Paxa (6) z Vietnamu. V roku [[2008]] Angelina porodila dvojičky – Vivienne Marcheline a Knox Leona. [[19. september|19. septembra]] [[2016]] podala Angelina Jolie návrh na rozvod, v ktorom žiada o zverenie detí do svojej starostlivosti. Oficiálne sa rozviedli v roku 2019.&lt;ref&gt;[http://www.telegraph.co.uk/news/2016/09/20/angelina-jolie-and-brad-pitt-to-divorce/ Angelina Jolie and Brad Pitt divorce: Pair split over 'irreconcilable differences' as actor denies substance abuse claims]&lt;/ref&gt;

== Filmografia ==
*''F1'' - 2025
*''Ad Astra'' - 2019
* ''Vtedy v Hoollywoode'' - 2019
* ''Deadpool 2'' - 2018
* ''War Machine'' - 2017
* ''Spojenci'' - 2016
*''[[Stávka na neistotu]]'' (2015) 
* ''[[Železné srdce]]'' (2014)
* ''[[Svetová vojna Z]]'' (2013)
* ''[[12 rokov otrokom]]'' (2013)
* ''[[Moneyball]]'' (2011)
* ''[[Megamozog]]'' (2010)
* ''[[Nehanební bastardi]]'' (2009) 50.''
* ''[[Podivný prípad Benjamina Buttona]]'' (2008)
* ''[[Po prečítaní spáľte]]'' (2008)
* ''[[Dannyho trinástka]]'' (2007)
* ''[[Zabitie Jesseho Jamesa zbabelcom Robertom Fordom]]'' (2007)  
* ''[[Babel]]'' (2006)
* ''[[Pán a pani Smithovci]]'' (2005)
* ''[[Dannyho dvanástka]]'' (2004)
* ''[[Trója (film)|Trója]]'' (2004)
* ''Freedom: A History of Us'' (2003) 40.
* ''Full Frontal'' (2002)
* ''Confessions of a Dangerous Mind'' (2002)
* ''Ocean's Eleven'' (Dannyho jedenástka) (2001)
* ''[[Priatelia (seriál)|Priatelia]]'' (v epizóde 'The One with the Rumor') (2001) – TV seriál
* ''[[Spy Game]]'' (2001)
* ''[[Mexičan]]'' (2001)
* ''[[Podfu(c)k]]'' (2000)
* ''[[Klub bitkárov (film)|Klub bitkárov]]'' (1999) 30.
* ''[[V koži Johna Malkovicha]]'' (1999)
* ''[[Zoznámte sa Joe Black]]'' (1998)
* ''The Dark Side of the Sun'' (1997)
* ''Seven Years in Tibet'' (Sedem rokov v Tibete) (1997)
* ''The Devil's Own'' (1997)
* ''Sleepers'' (1996)
* ''[[Dvanásť opíc]]'' (1995)
* ''[[Sedem (film)|Se7en]]'' (Sedem) (1995)
* ''Legends of the Fall'' (Legenda o vášni) (1994)
* ''Interview with the Vampire: The Vampire Chronicles'' (Interview s upírom) (1994) 20.
* ''The Favor'' (1994)
* ''True Romance'' (1993)
* ''Kalifornia'' (1993)
* ''A River Runs Through It'' (1992)
* ''Tales from the Crypt'' (v epizóde 'King of the Road') (1992)
* ''Cool World'' (1992)
* ''Two-Fisted Tales'' (1992)
* ''Contact'' (Kontakt) (1992)
* ''Johnny Suede'' (1991) 20.
* ''Thelma &amp; Louise'' (1991)
* ''Across the Tracks'' (1991)
* ''Glory Days'' (1990)
* ''Too Young to Die?'' (1990)
* ''The Image'' (1990)
* ''thirtysomething'' (v epizóde 'Love and Sex') (1989)
* ''Cutting Class'' (1989)
* ''Happy Together'' (1989)
* ''Growing Pains'' (1989) 10.
* ''Freddy's Nightmares'' (v epizóde 'Black Tickets') (1989)
* ''Head of the Class'' (v epizóde 'Partners') (1989)
* ''A Stoning in Fulham County'' (1988)
* ''21 Jump Street'' (v epizóde 'Best Years of Your Life') (1988)
* ''Dallas'' (1987)
* ''Another World'' (1987)
* ''Less Than Zero'' (1987)
* ''No Man's Land'' (1987)
* ''No Way Out'' (1987)1.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Brad Pitt|commons=Category:Brad Pitt}}

== Externé odkazy ==
* {{csfd meno|id=5|meno=Brad Pitt}}
* {{imdb meno|id=0000093|meno=Brad Pitt}}

{{Biografický výhonok}}

{{Navboxes
|title = Ceny Brada Pitta
|list =
{{Oscar - najlepší herec vo vedľajšej úlohe 2001 - 2020}}
{{Zlatý glóbus - najlepší herec vo vedľajšej úlohe 2001 - 2020}}
{{Zlatý glóbus - najlepší herec vo vedľajšej úlohe 1981 - 2000}}
{{Cena BAFTA pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe}}
{{Držitelia ceny Critics' Choice Movie Award pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe}}
{{Držitelia ceny National Board of Review Award pre najlepšieho vedľajšieho herca}}
{{Držitelia ceny Screen Actors Guild Award za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe}}
{{Držitelia ceny Saturn Award pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe}}
}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Pitt, Brad}}
[[Kategória:Filmoví herci USA]]
[[Kategória:Televízni herci USA]]
[[Kategória:Dabingoví herci USA]]
[[Kategória:Filmoví producenti USA]]
[[Kategória:Televízni producenti USA]]
[[Kategória:Držitelia Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Držitelia ceny Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Držitelia ceny Zlatá malina za najhorší pár na plátne]]
[[Kategória:Osobnosti z Oklahomy]]</text>
      <sha1>354gwws9v4sed0du1jzb5x1w0ci9h84</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213669</id>
      <parentid>8213668</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:14:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29165-15|~2026-29165-15]] ([[User_talk:~2026-29165-15|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Auto-épreuve</comment>
      <origin>8069428</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10341" sha1="ow787uj2xvarbbbak0wkxjzl0weuu88" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
| meno                             = Brad Pitt
| fotka                            = Brad Pitt-69858.jpg
| veľkosť fotky                    = 
| komentár                         = Pitt na [[Medzinárodný filmový festival v Benátkach|Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach]] v roku 2024
| celé meno                        = William Bradley Pitt
| dátum narodenia                  = {{dnv|1963|12|18}}
| miesto narodenia                 = [[Shawnee (Oklahoma)|Shawnee]], [[Oklahoma]], [[Spojené štáty|USA]]
| dátum úmrtia                     = &lt;!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --&gt;
| miesto úmrtia                    = 
| prezývky                         = 
| povolanie                        = 
| roky pôsobenia                   = [[1987]] – doteraz
| manželka                         = [[Jennifer Aniston]] &lt;small&gt;([[2000]] – r. [[2005]]) &lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Angelina Jolie]] &lt;small&gt;  ([[2014]] - r. [[2019]])&lt;/small&gt;
| priateľka                        = [[Angelina Jolie]] &lt;small&gt;([[2005]] – [[2014]]) &lt;/small&gt;&lt;br&gt;Ines de Ramon &lt;small&gt;(2022 -)&lt;/small&gt;
| deti                             = 6
| rodičia                          = Jane Eta, William Alvin Pitt
| ovplyvnenie                      = 
| webstránka                       = 
| Oscar                            = '''[[Cena Akadémie za najlepší film|Najlepší film]]''' &lt;br /&gt; [[86th Academy Awards|2014]] – ''[[12 rokov otrokom]]'' &lt;br /&gt; ([[Producent (umenie)|producent]])&lt;br /&gt; '''[[Cena Akadémie za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]''' &lt;br /&gt; [[2020]] – ''[[Vtedy v Hollywoode]]
| Australian Film Institute Awards = 
| Ariel Awards                     = 
| BAFTA Awards                     = '''[[British Academy of Film and Television Arts|Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]''' &lt;br/&gt; [[2019]] – ''[[Vtedy v Hollywoode]]''
| Cézar                            = 
| Cena Emmy                        = 
| Filmfare Awards                  = 
| Gemini Awards                    = 
| Zlatý glóbus                     = '''[[Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]'''&lt;br/&gt;[[1995]] – ''[[Dvanásť opíc]]''&lt;br /&gt;'''[[Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe|Najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]''' &lt;br /&gt; [[2019]] – ''[[Vtedy v Hollywoode]]''
| Zlatá malina                     = '''Najhorší filmový pár'''&lt;br/&gt;[[1994]] – ''[[Interview s upírom]]''
| Goya Awards                      = 
| Cena Grammy                      = 
| Laurence Olivier Awards          = 
| IFTA Awards                      = 
| NAACP Image Awards               = 
| National Film Awards             = 
| Screen Actors Guild Awards       = 
| Tony Awards                      = 
| ostatné ocenenia                 = '''[[Saturn Award]] za najlepšieho herca v hlavnej filmovej úlohe'''&lt;br/&gt;[[1995]] – ''Dvanásť opíc''&lt;br/&gt;
'''[[Volpi Cup]] za najlepšieho herca'''&lt;br/&gt;[[2007]] – ''[[Zabitie Jesseho Jamesa zbabelcom Robertom Fordom]]''
| Český lev                        = 
| Zlatý medveď                     = 
}}

'''William Bradley „Brad“ Pitt''' (* [[18. december]] [[1963]], [[Shawnee (Oklahoma)|Shawnee]], [[Oklahoma]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[herec]] a [[Producent (umenie)|producent]]. Stal sa slávnym v polovici [[90. roky 20. storočia|90. rokov]], keď hral v niekoľkých veľkých [[hollywood]]skych filmoch. Vyhral [[Zlatý glóbus]] i [[Academy Awards|Oscara]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| titul = Brad Pitt {{!}} Ocenění
| periodikum = ČSFD.cz
| url = https://www.csfd.cz/tvurce/5-brad-pitt/oceneni/
| jazyk = cs-CZ
| dátum prístupu = 2024-02-17}}&lt;/ref&gt;, Oscara získal aj ako producent za film ''12 rokov otrokom'' (12 Years a Slave)&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| autor = Alena Stará, TV Max
| titul = Oscara už konečně získal. Teď se chce Brad Pitt věnovat hlavně produkci
| periodikum = iDNES.cz
| url = https://www.idnes.cz/zpravy/revue/spolecnost/brad-pitt-herec-producent-oscar-tenkrat-v-hollywoodu.A200228_140230_filmvideo_mama
| dátum vydania = 2020-03-08
| daátum prístupu = 2024-02-17}}&lt;/ref&gt;.

== Biografia ==
Brad Pitt vyrastal v [[Springfield (Missouri)|Springfielde]] ako najstarší z troch detí vo veriacej rodine. Jeho otec sa volal William Alvin Pitt a vlastnil prepravnú spoločnosť, jeho matka bola školská poradkyňa. Vyštudoval Kickapooho strednú školu, po strednej škole začal študovať na Univerzite v Missouri žurnalistiku, grafický a reklamný design a reklamu.

Od detstva sa veľmi zaujímal o film a všetko okolo neho. Nakoniec sa rozhodol, že opustí školu a vydá sa do [[Los Angeles]], bez dokončeného vysokoškolského vzdelania, kde si zahral v jednom nie príliš úspešnom TV seriáli. Potom, aby si privyrobil na herecké kurzy, venoval sa obvyklým zamestnaniam začínajúcich hercov: predával zmrzlinu, strážil parkovisko a prezlečený za kura robil živú reklamu. Spočiatku mal možnosti vystupovať v reklame a televízii, postupne sa snažil dostať do filmu.

== Súkromie ==
Brad bol 5 rokov manželom známej americkej herečky [[Jennifer Aniston]]ovej. V roku [[2005]] oficiálne potvrdili rozchod a požiadali o rozvod. Onedlho sa Brad začal verejne objavovať po boku slávnej americkej herečky [[Angelina Jolie|Angeline Jolie]], s ktorou sa zblížil už pred svojím rozvodom. Spoznal sa s ňou pri natáčaní filmu Mr&amp;Mrs Smith. Prijal za vlastné jej dve adoptované deti (Maddoxa (8) z Kambodže, Zaharu (5) z Etiópie) a v roku [[2006]] sa im narodila dcéra Shiloh Nouvel Joliová-Pittová. Následne si adoptovali ďalšie dieťa, Paxa (6) z Vietnamu. V roku [[2008]] Angelina porodila dvojičky – Vivienne Marcheline a Knox Leona. [[19. september|19. septembra]] [[2016]] podala Angelina Jolie návrh na rozvod, v ktorom žiada o zverenie detí do svojej starostlivosti. Oficiálne sa rozviedli v roku 2019.&lt;ref&gt;[http://www.telegraph.co.uk/news/2016/09/20/angelina-jolie-and-brad-pitt-to-divorce/ Angelina Jolie and Brad Pitt divorce: Pair split over 'irreconcilable differences' as actor denies substance abuse claims]&lt;/ref&gt;

== Filmografia ==
*''F1'' - 2025
*''Ad Astra'' - 2019
* ''Vtedy v Hoollywoode'' - 2019
* ''Deadpool 2'' - 2018
* ''War Machine'' - 2017
* ''Spojenci'' - 2016
*''[[Stávka na neistotu]]'' (2015) 
* ''[[Železné srdce]]'' (2014)
* ''[[Svetová vojna Z]]'' (2013)
* ''[[12 rokov otrokom]]'' (2013)
* ''[[Moneyball]]'' (2011)
* ''[[Megamozog]]'' (2010)
* ''[[Nehanební bastardi]]'' (2009) 50.''
* ''[[Podivný prípad Benjamina Buttona]]'' (2008)
* ''[[Po prečítaní spáľte]]'' (2008)
* ''[[Dannyho trinástka]]'' (2007)
* ''[[Zabitie Jesseho Jamesa zbabelcom Robertom Fordom]]'' (2007)  
* ''[[Babel]]'' (2006)
* ''[[Pán a pani Smithovci]]'' (2005)
* ''[[Dannyho dvanástka]]'' (2004)
* ''[[Trója (film)|Trója]]'' (2004)
* ''Freedom: A History of Us'' (2003) 40.
* ''Full Frontal'' (2002)
* ''Confessions of a Dangerous Mind'' (2002)
* ''Ocean's Eleven'' (Dannyho jedenástka) (2001)
* ''[[Priatelia (seriál)|Priatelia]]'' (v epizóde 'The One with the Rumor') (2001) – TV seriál
* ''[[Spy Game]]'' (2001)
* ''[[Mexičan]]'' (2001)
* ''[[Podfu(c)k]]'' (2000)
* ''[[Klub bitkárov (film)|Klub bitkárov]]'' (1999) 30.
* ''[[V koži Johna Malkovicha]]'' (1999)
* ''[[Zoznámte sa Joe Black]]'' (1998)
* ''The Dark Side of the Sun'' (1997)
* ''Seven Years in Tibet'' (Sedem rokov v Tibete) (1997)
* ''The Devil's Own'' (1997)
* ''Sleepers'' (1996)
* ''[[Dvanásť opíc]]'' (1995)
* ''[[Sedem (film)|Se7en]]'' (Sedem) (1995)
* ''Legends of the Fall'' (Legenda o vášni) (1994)
* ''Interview with the Vampire: The Vampire Chronicles'' (Interview s upírom) (1994) 20.
* ''The Favor'' (1994)
* ''True Romance'' (1993)
* ''Kalifornia'' (1993)
* ''A River Runs Through It'' (1992)
* ''Tales from the Crypt'' (v epizóde 'King of the Road') (1992)
* ''Cool World'' (1992)
* ''Two-Fisted Tales'' (1992)
* ''Contact'' (Kontakt) (1992)
* ''Johnny Suede'' (1991) 20.
* ''Thelma &amp; Louise'' (1991)
* ''Across the Tracks'' (1991)
* ''Glory Days'' (1990)
* ''Too Young to Die?'' (1990)
* ''The Image'' (1990)
* ''thirtysomething'' (v epizóde 'Love and Sex') (1989)
* ''Cutting Class'' (1989)
* ''Happy Together'' (1989)
* ''Growing Pains'' (1989) 10.
* ''Freddy's Nightmares'' (v epizóde 'Black Tickets') (1989)
* ''Head of the Class'' (v epizóde 'Partners') (1989)
* ''A Stoning in Fulham County'' (1988)
* ''21 Jump Street'' (v epizóde 'Best Years of Your Life') (1988)
* ''Dallas'' (1987)
* ''Another World'' (1987)
* ''Less Than Zero'' (1987)
* ''No Man's Land'' (1987)
* ''No Way Out'' (1987)1.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Brad Pitt|commons=Category:Brad Pitt}}

== Externé odkazy ==
* {{csfd meno|id=5|meno=Brad Pitt}}
* {{imdb meno|id=0000093|meno=Brad Pitt}}

{{Biografický výhonok}}

{{Navboxes
|title = Ceny Brada Pitta
|list =
{{Oscar - najlepší herec vo vedľajšej úlohe 2001 - 2020}}
{{Zlatý glóbus - najlepší herec vo vedľajšej úlohe 2001 - 2020}}
{{Zlatý glóbus - najlepší herec vo vedľajšej úlohe 1981 - 2000}}
{{Cena BAFTA pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe}}
{{Držitelia ceny Critics' Choice Movie Award pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe}}
{{Držitelia ceny National Board of Review Award pre najlepšieho vedľajšieho herca}}
{{Držitelia ceny Screen Actors Guild Award za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe}}
{{Držitelia ceny Saturn Award pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe}}
}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Pitt, Brad}}
[[Kategória:Filmoví herci USA]]
[[Kategória:Televízni herci USA]]
[[Kategória:Dabingoví herci USA]]
[[Kategória:Filmoví producenti USA]]
[[Kategória:Televízni producenti USA]]
[[Kategória:Držitelia Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Držitelia ceny Zlatý glóbus za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe]]
[[Kategória:Držitelia ceny Zlatá malina za najhorší pár na plátne]]
[[Kategória:Osobnosti z Oklahomy]]</text>
      <sha1>ow787uj2xvarbbbak0wkxjzl0weuu88</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Letisko Viedeň-Schwechat</title>
    <ns>0</ns>
    <id>128322</id>
    <revision>
      <id>8213384</id>
      <parentid>8088119</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T20:55:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <comment>Aktualizovať</comment>
      <origin>8213384</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="24095" sha1="nr5vj0vrur04zyn27ffc61cm4tk7gv7" xml:space="preserve">{{Aktualizovať|Treba upraviť zastaralé informácie ako nap. cestujúci atď…|13.5.2026|časť=nie}}{{Infobox Letisko
|názov = Letisko Viedeň-Schwechat
|iné názvy = Flughafen Wien-Schwechat&lt;br/&gt;[[Súbor:VIE ViennaAirport Logo RGB.svg|220px]]
|typ = medzinárodné verejné civilné
|obrázok = 2011-06-14 10-23-56 Austria Niederösterreich Fischamend Markt.jpg
|popis obrázku = 
|prevádzkovateľ = Flughafen Wien AG
|otvorené = [[1938]]
|mesto = [[Schwechat]], [[Rakúsko]]
|webstránka = [https://www.viennaairport.com/sk/cestujuci_ www.viennaairport.com]
|nadmorská výška  = 183
|zemepisná šírka = 48,11028
|zemepisná dĺžka = 16,56972
|ICAO=LOWW
|IATA=VIE
|rok štatistiky = 2018
|cestujúcich = 27 037 349
|lietadiel = 241 004 lietadiel
|dráha 1= 11/29
|dĺžka 1 = 3 500
|povrch 1 = [[asfalt]]
|dráha 2= 16/34
|dĺžka 2 = 3 600
|povrch 2 = asfalt
}}

'''Letisko Viedeň-Schwechat''' alebo '''Letisko Viedeň'''&lt;ref&gt;Na oficiálnych stránkach letiska letisko vo veľkej väčšine prípadov označujú ako ''Flughafen Wien'', podobne prevádzkovateľ letiska má obchodné meno ''Flughafen Wien AG'' (doslova Letisko Viedeň, a. s.) a podľa vyjadrenia pracovníka letiska (pozri diskusiu k článku) sa letisko ako ''Flughafen Wien-Schwechat'' označuje „skôr hovorovo“. Napriek tomu však znie názov letiska v úradnom rakúskom geografickom názvosloví úradu Bundesamt für Eich- und Vermessungswesen (BEV) – a preto aj na mapách – a v mnohých odborných textoch ''Flughafen Wien-Schwechat'': http://www.austrianmap.at/amap/index.php?SKN=1&amp;XPX=637&amp;YPX=492 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220901051237/http://www.austrianmap.at/amap/index.php?SKN=1&amp;XPX=637&amp;YPX=492 |date=2022-09-01 }}, http://www.viennaairport.com/jart/prj3/via/resources/uploads/Zivilflugplatz_Benuetzungsbedingungen.pdf{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (tu len v nadpise), http://www.aeiou.at/aeiou.encyclop.f/f543236.htm (v titule práce dole)&lt;/ref&gt; ([[Medzinárodné združenie leteckých prepravcov|kód IATA]]: '''VIE'''; [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|kód ICAO]]: '''LOWW'''; {{v jazyku|deu|''Flughafen Wien''}} alebo ''Flughafen Wien-Schwechat''; {{v jazyku|eng|''Vienna Airport''}}) je medzinárodné letisko 18 kilometrov juhovýchodne od [[Viedeň|Viedne]], neďaleko mesta [[Schwechat]]. Toto pôvodne vojenské letisko má dnes štyri terminály a patrí medzi najvyťaženejšie európske letiská.

Medzi viedenským letiskom a [[Letisko M. R. Štefánika|bratislavským letiskom]] a autobusovou stanicou premávajú pravidelne približne v hodinových intervaloch autobusy spoločností [[Slovak Lines]] či Flixbus. Vlakové spojenie neexistuje.
Náročnejší cestujúci si môžu objednať aj taxi službu špecializovanú na dopravu cestujúcich na letisko Schwechat alebo aj odtiaľ späť na Slovensko. Spojenie s Viedňou zabezpečuju Vienna Airport Lines (autobusové spojenie), CAT (City Airport Train – expresné spojenie na Wien Mitte) a regionálne vlaky linky S7 z Wolfsthalu.

== História ==
[[Súbor:CSA Avia-14 + Lufthansa 707 Manteufel.jpg|thumb|left|[[Iliušin Il-14|Avia Av-14-32A/40]] (OK-MCK) [[České aerolinie|Československých aerolínií]] a [[Boeing 707]] [[Lufthansa|Lufthansy]] na letisku Schwechat vo Viedni, 1962]]
[[Súbor:210R05170493 Flug über Wien, Flughafen Schwechat.jpg|thumb|right|Pohľad na plochu letiska v roku 1993]]
[[Súbor:Karte Flughafen Wien DE.png|thumb|right|Mapa letiska]]
[[Súbor:Schwechat - Flughafen, Tower.JPG|thumb|right|Riadiaca veža viedenského letiska]]
[[Súbor:Vienna International Airport from the Air Traffic Control Tower 01.jpg|thumb|right|Pohľad z riadiacej veže na plochu letiska]]
[[Súbor:Vienna International Airport from the Air Traffic Control Tower 11.jpg|thumb|right|Lietadlá rakúskeho národného [[letecký dopravca|leteckého dopravcu]], [[Austrian Airlines]], na viedenskom letisku]]
[[Súbor:Bahnhof VIE - Bahnsteige Ost.JPG|thumb|right|Železničná stanica Letisko Viedeň]]
[[Súbor:VIE Check-in 1 2014.JPG|thumb|right|Terminál 1]]
[[Súbor:VIE Terminal1A 2014.JPG|thumb|right|Terminál 1A]]
[[Súbor:Vienna International Airport, Schwechat ( 1060376).jpg|thumb|right|Terminál 2]]
[[Súbor:Vienna airport terminal 3.jpg|thumb|right|Terminál 3]]

Letisko Viedeň-Schwechat bolo pôvodne vybudované ako vojenské letisko v roku [[1938]]. V roku [[1945]] bolo prevzaté britskými úradmi. V roku [[1954]] bola založená ''Betriebsgesellschaft'', a letisko Schwechat vo Viedni nahradilo letisko Aspern ako hlavné letisko v krajine. V tej dobe bola na letisku Schwechat len jedna [[vzletová a pristávacia dráha]], ktorá bola v roku [[1959]] predĺžená na 3 000 metrov. Výstavba novej odbavovacej budovy začala v roku [[1960]]. V roku [[1972]] bola vybudovaná druhá vzletová a pristávacia dráha.

== Terminály ==
V súčasnosti sú na letisku Viedeň-Schwechat prevádzkované tri terminály: hlavné '''Terminály 1''' a '''2''', a dočasný '''Terminál 1A''', ktorý bol postavený, aby slúžil [[Nízkonákladová letecká spoločnosť|nízkonákladovým leteckým spoločnostiam]]. V roku 2006 začala výstavba nového terminálu SkyLink, ktorý by mal pomôcť letisku vyrovnať sa s vyšším objemom osobnej dopravy (za rok 2010 až 19 691 206 cestujúcich). Tento nový terminál bude môcť príjmať aj veľké lietadlá ako je, napríklad [[Airbus A380]].

'''Terminál 1''' slúži pre všetky lety spoločnosti [[Austrian Airlines]], rovnako ako aj [[Star Alliance]] a ich partnerov. Okrem toho slúži tento terminál aj pre lety spoločnosti [[Emirates]].
 
'''Terminál 1A''' slúži leteckej spoločnosti [[Eurowings]] a ďalším nízkonákladovým leteckým spoločnostiam.

'''Terminál 2''' slúži leteckým spoločnostiam ako je [[Air France]], [[Iberia (letecká spoločnosť)|Iberia]], [[British Airways]], [[Qatar Airways]] a iné.

'''Terminál 3''' slúži rakúskej národnej leteckej spoločnosti Austrian Airlines a aliancii Star Alliance. Tiež sem lietajú společnosti ako Emirates, Qatar Airways, či El Al, ktoté nepatria do žiadnej z aliancí.

Prevádzkovateľmi všetkých terminálov sú [[Fraport]], [[Vienna Airport Handling]], [[Swissport]] a [[Austrian Airlines]].

== Aerolínie a destinácie ==
=== Pravidelné linky ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:90%;width:75%&quot;
! width=&quot;27%&quot; |Aerolínie
! class=&quot;unsortable&quot; width=&quot;100%&quot; |Destinácie
! width=&quot;10%&quot; |Terminál/Brána
|-
|[[Aegean Airlines]]
|[[Medzinárodné letisko Eleftheriosa Venizelosa Atény|Atény]]
|&lt;center&gt;1/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Aer Lingus]]
|[[Letisko Dublin|Dublin]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Air Algerie]]
|[[Letisko Alžír|Alžír]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Air Arabia]]
|[[Letisko Šarjah|Šarjah]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Air Cairo]]
|[[Medzinárodné letisko Hurghada|Hurghada]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Marsa Alam|Marsa Alam]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Air Canada]]
|[[Pearsonovo medzinárodné letisko|Toronto–Pearson]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[Air China]]
|[[Medzinárodné letisko Peking|Peking–Capital]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[Air France]]
|[[Letisko Charlesa de Gaulla|Paríž–Charles de Gaulle]]
|&lt;center&gt;1/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Air India]]
|[[Letisko Dillí|Dillí]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[Air SERBIA Beograd|Air Serbia]]
|[[Letisko Nikolu Teslu Belehrad|Belehrad]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[airBaltic]]
|[[Letisko Riga|Riga]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[AJet]]
|[[Letisko Ankara-Esenboğa|Ankara]], [[Medzinárodné letisko Sabihy Gökçenovej|Istanbul–Sabiha Gökçen]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[All Nippon Airways Company|All Nippon Airways]]
|[[Letisko Tokio–Haneda|Tokio–Haneda]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[akria]]
|[[Letisko Bena Guriona|Tel Aviv]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Austrian Airlines]]
|[[Letisko Amsterdam-Schiphol|Amsterdam]], [[Medzinárodné letisko Eleftheriosa Venizelosa Atény|Atény]], [[Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat|Barcelona]], [[Letisko Bazilej-Mulhouse-Freiburg|Bazilej]], [[Letisko Benátky|Benátky]], [[Letisko Berlín-Schönefeld|Berlín]], [[Letisko Bologna|Bologna]], [[Letisko Brémy|Brémy]], [[Letisko Brusel-Zaventem|Brusel]], [[Letisko Bukurešť–Otopeni|Bukurešť–Otopeni]], [[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|Budapešť]], [[Letisko Düsseldorf|Düsseldorf]], [[Letisko Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]], [[Letisko Gran Canaria|Gran Canaria]], [[Letisko Graz|Graz]], [[Letisko Hamburg|Hamburg]], [[Letisko Hannover|Hannover]], [[Letisko Iași|Iași]], [[Letisko Innsbruck|Innsbruck]], [[Letisko Klagenfurt|Klagenfurt]], [[Letisko Kolín/Bonn|Kolín/Bonn]], [[Letisko Košice|Košice]], [[Letisko Krakov|Krakov]], [[Letisko Lipsko/Halle|Lipsko/Halle]], [[Letisko Lyon-Saint Exupéry|Lyon]], [[Letisko Malaga-Costa del Sol|Málaga]], [[Letisko Miláno-Malpensa|Miláno–Malpensa]], [[Letisko Mníchov|Mníchov]], [[Letisko Neapol|Neapol]], [[Letisko Nice-Côte d’Azur|Nice]], [[Letisko Oslo-Gardermoen|Oslo]], [[Letisko Palma de Mallorca|Palma de Mallorca]], [[Letisko Charlesa de Gaulla|Paríž–Charles de Gaulle]], [[Letisko Václava Havla Praha|Praha]], [[Letisko Rím–Fiumicino|Rím–Fiumicino]], [[Letisko Sibiu|Sibiu]], [[Letisko Sofia|Sofia]], [[Letisko Solún|Solún]], [[Letisko Stuttgart|Stuttgart]], [[Letisko Štokholm-Arlanda|Štokholm–Arlanda]], [[Letisko Tenerife|Tenerife]], [[Letisko Varna|Varna]], [[Letisko Chopina vo Varšave|Varšava–Chopin]], [[Letisko Vilnius|Vilnius]], [[Letisko Franja Tuđmana|Záhreb]], [[Zürich]], [[Letisko Ženeva|Ženeva]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Bari|Bari]], [[Letisko Brindisi|Brindisi]], [[Letisko Burgas|Burgas]] (od 19.06.2025), [[Letisko Catania|Catania]], [[Letisko Dubrovník|Dubrovník]], [[Letisko Florencia|Florencia]], [[Letisko Fuerteventura|Fuerteventura]], [[Letisko Göteborg|Göteborg]], [[Letisko Harstad/Narvik|Harstad/Narvik]] (od 30.05.2025), [[Medzinárodné letisko Ioannisa Daskalogiannisa Chania|Chania]], [[Letisko Ibiza|Ibiza]], [[Medzinárodné letisko Nikosa Kazantzakisa Iraklio|Iraklio]], [[Letisko Ivalo|Ivalo]], [[Letisko Kalamata|Kalamata]], [[Letisko Karpathos|Karpathos]], [[Letisko Kavala|Kavala]], [[Letisko Kefalonia|Kefalonia]], [[Letisko Kittilä|Kittilä]], [[Letisko Korfu|Korfu]], [[Letisko Kos|Kos]], [[Letisko Lamezia Terme|Lamezia Terme]], [[Letisko Madeira|Madeira]], [[Letisko Marseille|Marseille]], [[Letisko Menorca|Menorca]], [[Letisko Mykonos|Mykonos]], [[Letisko Olbia-Costa Smeralda|Olbia]], [[Letisko Palermo|Palermo]], [[Letisko Patras|Patras]],  [[Letisko Preveza/Lefkada|Preveza/Lefkada]], [[Letisko Porto|Porto]], [[Letisko Reykjavík–Keflávik|Reykjavík–Keflávik]], [[Medzinárodné letisko Rodos-Diagoras|Rodos]], [[Letisko Rovaniemi|Rovaniemi]], [[Letisko Samos|Samos]], [[Letisko Santorín|Santorín]], [[Letisko Sevilla|Sevilla]], [[Letisko Skiathos|Skiathos]], [[Letisko Split|Split]], [[Letisko Sylt|Sylt]] (od 28.06.2025), [[Letisko Tromsø|Tromsø]], [[Letisko Valencia|Valencia]], [[Letisko Volos|Volos]], [[Letisko Zadar|Zadar]], [[Letisko Zakynthos|Zakynthos]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[Letisko Ammán|Ammán]], [[Letisko Arbíl|Arbíl]], [[Letisko Suvarnabhumi|Bangkok–Suvarnabhumi]], [[Letisko Nikolu Teslu Belehrad|Belehrad]], [[Letisko Birmingham|Birmingham]], [[Letisko Boston|Boston]], [[O’Hareovo medzinárodné letisko|Chicago]], [[Letisko Jerevan|Jerevan]], [[Letisko Káhira|Káhira]], [[Letisko Larnaka|Larnaka]], [[Letisko Londýn-Heathrow|Londýn–Heathrow]], [[Letisko Manchester|Manchester]], [[Medzinárodné letisko slobody Newark|Newark]], [[Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho|New York–JFK]], [[Letisko Podgorica|Podgorica]], [[Letisko Priština|Priština]], [[Letisko Sarajevo|Sarajevo]], [[Medzinárodné letisko Šanghaj-Pchu-tung|Šanghaj–Pchu-tung]], [[Medzinárodné letisko Skopje|Skopje]], [[Letisko Tbilisi|Tbilisi]], [[Letisko Teherán|Teherán]], [[Letisko Bena Guriona|Tel Aviv]], [[Letisko Tirana|Tirana]], [[Letisko Washington–Dulles|Washington–Dulles]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Antalya|Antalya]], [[Medzinárodné letisko Cancún|Cancún]], [[Letisko Dalaman|Dalaman]], [[Letisko Edinburgh|Edinburgh]] (od 3.06.2025), [[Medzinárodné letisko Los Angeles|Los Angeles]], [[Letisko Male|Male]], [[Letisko Maurícius|Maurícius]], [[Letisko Tivat|Tivat]], [[Medzinárodné letisko Narita|Tokio–Narita]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[Azerbaijan Airlines]]
|[[Baku]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Bluebird Airways]]
|[[Letisko Bena Guriona|Tel Aviv]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[British Airways]]
|[[Letisko Londýn-Heathrow|Londýn–Heathrow]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Brussels Airlines]]
|[[Letisko Brusel-Zaventem|Brusel]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[China Airlines]]
|[[Medzinárodné letisko Taiwan-Tchao-jüan|Taiwan-Tchao-jüan]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Condor]]
|[[Letisko Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]] (od 30.03.2025)
'''Sezónne:''' [[Letisko Kos|Kos]], [[Letisko Palma de Mallorca|Palma de Mallorca]], [[Medzinárodné letisko Rodos-Diagoras|Rodos]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Coredon Airlenes]]
|'''Sezónne:''' [[Medzinárodné letisko Nikosa Kazantzakisa Iraklio|Iraklio]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|'''Sezónne:''' [[Letisko Antalya|Antalya]], [[Medzinárodné letisko Hurgada|Hurghada]], [[Medzinárodné Letisko Izmir|Izmir]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Croatia Airlines]]
|[[Letisko Franja Tuđmana|Záhreb]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Split|Split]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[EasyJet]]
|[[Letisko Miláno–Linate|Miláno–Linate]] (od 30.03.2025)
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Egyptair]]
|[[Letisko Káhira|Káhira]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[El Al]]
|[[Letisko Bena Guriona|Tel Aviv]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[Tajarán al-Imárát|Emirates]]
|[[Medzinárodné letisko Dubaj|Dubaj]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[Ethiopian Airlines]]
|[[Letisko Addis Abeba|Addis Ababa]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[Etihad Airways]]
|[[Medzinárodné letisko Abú Dhabi|Abú Dhabi]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[Eurowings]]
|[[Letisko Düsseldorf|Düsseldorf]], [[Letisko Hamburg|Hamburg]], [[Letisko Kolín/Bonn|Kolín/Bonn]], [[Letisko Stuttgart|Stuttgart]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|[[EVA Air]]
|[[Letisko Suvarnabhumi|Bangkok–Suvarnabhumi]], [[Medzinárodné letisko Taiwan-Tchao-jüan|Taiwan-Tchao-jüan]]
|&lt;center&gt;3/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Finnair]]
|[[Letisko Helsinki-Vantaa|Helsinki]]
|&lt;center&gt;1/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Flynas]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Rijád|Rijád]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Georgian Airways]]
|[[Letisko Tbilisi|Tbilisi]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Hainan Airlines]]
|[[Letisko Čcheng-tu|Čcheng-tu]], [[Letisko Šen-čen|Šen-čen]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Iberia (letecká spoločnosť)|Iberia]]
|[[Letisko Adolfa Suáreza Madrid-Barajas|Madrid]]
|&lt;center&gt;1/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Jet2.com]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Belfast|Belfast]] (od 28.11.2025), [[Letisko Birmingham|Birmingham]], [[Letisko Bournemouth|Bournemouth]] (od 28.11.2025), [[Letisko Bristol|Bristol]], [[Letisko East Midlands|East Midlands]] (od 28.11.2025), [[Letisko Edinburgh|Edinburgh]], [[Medzinárodné letisko Glasgow|Glasgow]] (od 27.11.2025), [[Letisko Leeds/Bradford|Leeds/Bradford]], [[Letisko Johna Lennona Liverpool|Liverpool]] (od 20.11.2025), [[Letisko Londýn-Stansted|Londýn–Stansted]], [[Letisko Manchester|Manchester]], [[Letisko Newcastle|Newcastle upon Tyne]] (od 20.11.2025)
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[KLM Royal Dutch Airlines|KLM]]
|[[Letisko Amsterdam-Schiphol|Amsterdam]]
|&lt;center&gt;1/C&lt;/center&gt;
|-
|[[KM Malta Airlines]]
|[[Letisko Malta|Malta]]
|&lt;center&gt;1/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Korean Air]]
|[[Medzinárodné letisko Inčchon|Soul–Inčchon]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Kuwait Airways]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Kuvajt|Kuvajt]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Polskie Linie Lotnicze LOT|LOT Polish Airlines]]
|[[Letisko Chopina vo Varšave|Varšava–Chopin]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[Deutsche Lufthansa|Lufthansa]]
|[[Letisko Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]], [[Letisko Mníchov|Mníchov]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[Luxair]]
|[[Letisko Luxemburg|Luxemburg]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[Norwegian Air Shuttle]]
|[[Letisko Oslo-Gardermoen|Oslo]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Nouvelair]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Džerba|Džerba]], [[Medzinárodné letisko Habiba Bourguibu Monastir|Monastir]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Pegasus Airlines]]
|[[Medzinárodné letisko Sabihy Gökçenovej|Ankara]], [[Medzinárodné letisko Sabihy Gökçenovej|Istanbul–Sabiha Gökçen]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Antalya|Antalya]], [[Letisko Izmir|Izmir]], [[Letisko Kayseri|Kayseri]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[People's]]
|[[Letisko St. Gallen/Altenrhein|St. Gallen/Altenrhein]]
|&lt;center&gt;1/B&lt;/center&gt;
|-
|[[Al-chutút al-džawwíja al-kataríja|Qatar Airways]]
|[[Medzinárodné letisko Dauha|Dauha]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Ryanair]]
|[[Letisko Alicante-Elche|Alicante]], [[Medzinárodné letisko Eleftheriosa Venizelosa Atény|Atény]], [[Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat|Barcelona]], [[Letisko Bari|Bari]], [[Letisko Beauvais|Beauvais]], [[Letisko Bergamo-Orio al Serio|Bergamo]], [[Letisko Billund|Billund]], [[Letisko Bologna|Bologna]], [[Letisko Bukurešť–Otopeni|Bukurešť–Otopeni]], [[Letisko Catania|Catania]], [[Letisko Charleroi Brusel-Juh|Charleroi]], [[Letisko Dubrovník|Dubrovník]], [[Letisko Eindhoven|Eindhoven]], [[Letisko Faro|Faro]], [[Letisko Fuerteventura|Fuerteventura]], [[Letisko Gran Canaria|Gran Canaria]], [[Letisko Helsinki-Vantaa|Helsinki]], [[Kodanské letisko|Kodaň]], [[Letisko Kolín/Bonn|Kolín/Bonn]], [[Letisko Krakov|Krakov]], [[Letisko Humberta Delgada|Lisabon]], [[Letisko Adolfa Suáreza Madrid-Barajas|Madrid]], [[Letisko Malaga-Costa del Sol|Málaga]], [[Medzinárodné letisko Malta|Malta]], [[Letisko Marseille|Marseille]], [[Letisko Miláno-Malpensa|Miláno–Malpensa]], [[Letisko Neapol|Neapol]], [[Letisko Palma de Mallorca|Palma de Mallorca]], [[Letisko Riga|Riga]], [[Letisko Rím–Fiumicino|Rím–Fiumicino]], [[Letisko Santander|Santander]], [[Letisko Sevilla|Sevilla]], [[Letisko Sofia|Sofia]], [[Letisko Solún|Solún]], [[Letisko Štokholm-Arlanda|Štokholm–Arlanda]], [[Letisko Tallinn|Tallinn]], [[Letisko Tenerife|Tenerife]], [[Letisko Treviso|Treviso]], [[Letisko Valencia|Valencia]], [[Letisko Chopina vo Varšave|Varšava–Chopin]], [[Letisko Vilnius|Vilnius]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Benátky|Benátky]], [[Letisko Burgas|Burgas]], [[Letisko Caligari|Caligari]], [[Letisko Göteborg|Göteborg]], [[Medzinárodné letisko Ioannisa Daskalogiannisa Chania|Chania]], [[Letisko Ibiza|Ibiza]], [[Medzinárodné letisko Nikosa Kazantzakisa Iraklio|Iraklio]], [[Letisko Kalamata|Kalamata]], [[Letisko Kefalonia|Kefalonia]], [[Letisko Kos|Kos]], [[Medzinárodné letisko Korfu|Korfu]], [[Letisko Lamezia Terme|Lamezia Terme]], [[Letisko Mykonos|Mykonos]], [[Letisko Olbia-Costa Smeralda|Olbia]], [[Letisko Palermo|Palermo]], [[Letisko Preveza/Lefkada|Preveza/Lefkada]], [[Letisko Pula|Pula]], [[Medzinárodné letisko Rodos-Diagoras|Rodos]], [[Letisko Rimini|Rimini]], [[Letisko Salerno|Salerno]], [[Letisko Santorini|Santorini]], [[Letisko Skiathos|Skiathos]], [[Letisko Split|Split]], [[Letisko Varna|Varna]], [[Letisko Zadar|Zadar]], [[Letisko Zakynthos|Zakynthos]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Letisko Agadir|Agadir]], [[Letisko Banja Luka|Banja Luka]], [[Letisko Dublin|Dublin]], Edinburgh, [[Letisko Larnaka|Larnaka]], [[Letisko Londýn-Stansted|Londýn–Stansted]], [[Letisko Manchester|Manchester]], [[Letisko Niš|Niš]], [[Medzinárodné letisko Pafos|Pafos]], [[Letisko Bena Guriona|Tel Aviv]], [[Letisko Tirana|Tirana]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Ammán|Ammán]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Saudia]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Rijád|Rijád]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Scandinavian Airlines]]
|[[Kodanské letisko|Kodaň]] (od 26.10.2025)
|&lt;center&gt;1/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Scoot]]
|[[Letisko Singapur-Changi|Singapur]] (od 3.06.2025)
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Sky Express]]
|[[Medzinárodné letisko Eleftheriosa Venizelosa Atény|Atény]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Smartwings]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Ibiza|Ibiza]], [[Letisko Solún|Solún]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|'''Sezónne:''' [[Letisko Sal|Sal]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[SunExpress]]
|[[Letisko Antalya|Antalya]], [[Letisko Izmir|Izmir]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Ankara-Esenboğa|Ankara]], [[Letisko Dalaman|Dalaman]], [[Letisko Diyarbakır|Diyarbakır]], [[Letisko Kayseri|Kayseri]], [[Letisko Samsun|Samsun]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Swiss International Air Lines]]
|[[Letisko Zürich|Zürich]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Ženeva|Ženeva]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[TAP Air Portugal]]
|[[Letisko Humberta Delgada|Lisabon]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[Transavia]]
|[[Letisko Paríž-Orly|Paríž–Orly]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|[[TUI Airways]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Manchester|Manchester]] (od 26.11.2025)
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Tunisair]]
|[[Letisko Tunis|Tunis]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Turkish Airlines]]
|[[Letisko Istanbul|Istanbul]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Kayseri|Kayseri]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[TUS Airways]]
|[[Letisko Bena Guriona|Tel Aviv]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Volotea]]
|[[Letisko Nantes|Nantes]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Vueling]]
|[[Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat|Barcelona]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Wizz Air]]
|[[Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat|Barcelona]], [[Letisko Bilbao|Bilbao]](end 26.10 2025), [[Letisko Malaga-Costa del Sol|Málaga]], [[Letisko Neapol|Neapol]], [[Letisko Nice-Côte d’Azur|Nice]], [[Letisko Kluž|Kluž]], [[Letisko Rím–Fiumicino|Rím–Fiumicino]], [[Letisko Tenerife|Tenerife]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Burgas|Burgas]], [[Medzinárodné letisko Ioannisa Daskalogiannisa Chania|Chania]], [[Letisko Korfu|Korfu]], [[Letisko Split|Split]], [[Letisko Varna|Varna]], [[Letisko Zakynthos|Zakynthos]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|, [[Letisko Chișinău|Chișinău]], [[Letisko Džidda|Džidda]] , [[Letisko Jerevan|Jerevan]], [[Letisko Kutaisi|Kutaisi]], [[Letisko Larnaka|Larnaka]], [[Letisko Ohrid|Ohrid]], [[Letisko Podgorica|Podgorica]], [[Letisko Priština|Priština]], [[Letisko Rijád|Rijád]], [[Letisko Bena Guriona|Tel Aviv]], [[Letisko Tirana|Tirana]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Ammán|Ammán]], [[Medzinárodné letisko Hurgada|Hurghada]], 
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Wizz Air UK]]
|[[Letisko Londýn-Gatwick|Londýn–Gatwick]] (end 26.10 2025)
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|}

=== Nákladná doprava ===
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:90%;width:69%&quot;
|- bgcolor=lightgrey
! width=&quot;27%&quot;|Aerolínie|| width=&quot;90%&quot;, class=&quot;unsortable&quot;|Destinácie
|-
| '''[[Air China Cargo]]'''
| Peking-Capital, Miláno-Malpensa, Šanghaj-Pudong
|-
| '''[[Asiana Airlines|Asiana Cargo]]'''
| Frankfurt, Göteborg-Landvetter, Soul-Inčchon, Moskva-Domodedovo
|-
| '''[[China Southern Airlines]]'''
| Amsterdam, Šanghaj-Pudong
|-
| '''[[DHL Aviation]]''' zabezpečovaný dopravcom '''[[European Air Transport]]'''
| Brusel
|-
| '''[[Farnair Hungary]]'''
| Temešvár
|-
| '''[[FedEx Express]]'''
| Budapešť, Paríž-Charles de Gaulle
|-
| '''[[Korean Air|Korean Air Cargo]]'''
| Brusel, Kodaň, Soul-Inčchon, Miláno-Malpensa, Bazilej, Navoi, Tel Aviv, Oslo, Zaragoza
|- 
| '''[[Royal Jordanian|Royal Jordanian Cargo]]'''
| Ammán
|- 
| '''[[Saudi Arabian Airlines|Saudi Arabian Cargo]]'''
| Brusel, Rijád
|-
| '''[[TNT Airways]]'''
| Liège
|-
| '''[[UPS Airlines]]'''
| Budapešť, Kolín/Bonn
|}

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Vienna International Airport|štítok=letisko Viedeň-Schwechat}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.viennaairport.com/sk/cestujuci_ Oficiálna stránka] {{slk icon}}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}

[[Kategória:Letiská v Rakúsku]]
[[Kategória:Doprava vo Viedni]]
[[Kategória:Doprava v Dolnom Rakúsku]]
[[Kategória:Schwechat]]</text>
      <sha1>nr5vj0vrur04zyn27ffc61cm4tk7gv7</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213388</id>
      <parentid>8213384</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T21:03:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8213384|8213384]] používateľa [[Special:Contributions/Safíček|Safíček]] ([[User talk:Safíček|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8213388</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23991" sha1="a2mzifa3wd3xtqnza0ecte9v4h7qnc2" xml:space="preserve">{{Infobox Letisko
|názov = Letisko Viedeň-Schwechat
|iné názvy = Flughafen Wien-Schwechat&lt;br/&gt;[[Súbor:VIE ViennaAirport Logo RGB.svg|220px]]
|typ = medzinárodné verejné civilné
|obrázok = 2011-06-14 10-23-56 Austria Niederösterreich Fischamend Markt.jpg
|popis obrázku = 
|prevádzkovateľ = Flughafen Wien AG
|otvorené = [[1938]]
|mesto = [[Schwechat]], [[Rakúsko]]
|webstránka = [https://www.viennaairport.com/sk/cestujuci_ www.viennaairport.com]
|nadmorská výška  = 183
|zemepisná šírka = 48,11028
|zemepisná dĺžka = 16,56972
|ICAO=LOWW
|IATA=VIE
|rok štatistiky = 2018
|cestujúcich = 27 037 349
|lietadiel = 241 004 lietadiel
|dráha 1= 11/29
|dĺžka 1 = 3 500
|povrch 1 = [[asfalt]]
|dráha 2= 16/34
|dĺžka 2 = 3 600
|povrch 2 = asfalt
}}

'''Letisko Viedeň-Schwechat''' alebo '''Letisko Viedeň'''&lt;ref&gt;Na oficiálnych stránkach letiska letisko vo veľkej väčšine prípadov označujú ako ''Flughafen Wien'', podobne prevádzkovateľ letiska má obchodné meno ''Flughafen Wien AG'' (doslova Letisko Viedeň, a. s.) a podľa vyjadrenia pracovníka letiska (pozri diskusiu k článku) sa letisko ako ''Flughafen Wien-Schwechat'' označuje „skôr hovorovo“. Napriek tomu však znie názov letiska v úradnom rakúskom geografickom názvosloví úradu Bundesamt für Eich- und Vermessungswesen (BEV) – a preto aj na mapách – a v mnohých odborných textoch ''Flughafen Wien-Schwechat'': http://www.austrianmap.at/amap/index.php?SKN=1&amp;XPX=637&amp;YPX=492 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220901051237/http://www.austrianmap.at/amap/index.php?SKN=1&amp;XPX=637&amp;YPX=492 |date=2022-09-01 }}, http://www.viennaairport.com/jart/prj3/via/resources/uploads/Zivilflugplatz_Benuetzungsbedingungen.pdf{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (tu len v nadpise), http://www.aeiou.at/aeiou.encyclop.f/f543236.htm (v titule práce dole)&lt;/ref&gt; ([[Medzinárodné združenie leteckých prepravcov|kód IATA]]: '''VIE'''; [[Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo|kód ICAO]]: '''LOWW'''; {{v jazyku|deu|''Flughafen Wien''}} alebo ''Flughafen Wien-Schwechat''; {{v jazyku|eng|''Vienna Airport''}}) je medzinárodné letisko 18 kilometrov juhovýchodne od [[Viedeň|Viedne]], neďaleko mesta [[Schwechat]]. Toto pôvodne vojenské letisko má dnes štyri terminály a patrí medzi najvyťaženejšie európske letiská.

Medzi viedenským letiskom a [[Letisko M. R. Štefánika|bratislavským letiskom]] a autobusovou stanicou premávajú pravidelne približne v hodinových intervaloch autobusy spoločností [[Slovak Lines]] či Flixbus. Vlakové spojenie neexistuje.
Náročnejší cestujúci si môžu objednať aj taxi službu špecializovanú na dopravu cestujúcich na letisko Schwechat alebo aj odtiaľ späť na Slovensko. Spojenie s Viedňou zabezpečuju Vienna Airport Lines (autobusové spojenie), CAT (City Airport Train – expresné spojenie na Wien Mitte) a regionálne vlaky linky S7 z Wolfsthalu.

== História ==
[[Súbor:CSA Avia-14 + Lufthansa 707 Manteufel.jpg|thumb|left|[[Iliušin Il-14|Avia Av-14-32A/40]] (OK-MCK) [[České aerolinie|Československých aerolínií]] a [[Boeing 707]] [[Lufthansa|Lufthansy]] na letisku Schwechat vo Viedni, 1962]]
[[Súbor:210R05170493 Flug über Wien, Flughafen Schwechat.jpg|thumb|right|Pohľad na plochu letiska v roku 1993]]
[[Súbor:Karte Flughafen Wien DE.png|thumb|right|Mapa letiska]]
[[Súbor:Schwechat - Flughafen, Tower.JPG|thumb|right|Riadiaca veža viedenského letiska]]
[[Súbor:Vienna International Airport from the Air Traffic Control Tower 01.jpg|thumb|right|Pohľad z riadiacej veže na plochu letiska]]
[[Súbor:Vienna International Airport from the Air Traffic Control Tower 11.jpg|thumb|right|Lietadlá rakúskeho národného [[letecký dopravca|leteckého dopravcu]], [[Austrian Airlines]], na viedenskom letisku]]
[[Súbor:Bahnhof VIE - Bahnsteige Ost.JPG|thumb|right|Železničná stanica Letisko Viedeň]]
[[Súbor:VIE Check-in 1 2014.JPG|thumb|right|Terminál 1]]
[[Súbor:VIE Terminal1A 2014.JPG|thumb|right|Terminál 1A]]
[[Súbor:Vienna International Airport, Schwechat ( 1060376).jpg|thumb|right|Terminál 2]]
[[Súbor:Vienna airport terminal 3.jpg|thumb|right|Terminál 3]]

Letisko Viedeň-Schwechat bolo pôvodne vybudované ako vojenské letisko v roku [[1938]]. V roku [[1945]] bolo prevzaté britskými úradmi. V roku [[1954]] bola založená ''Betriebsgesellschaft'', a letisko Schwechat vo Viedni nahradilo letisko Aspern ako hlavné letisko v krajine. V tej dobe bola na letisku Schwechat len jedna [[vzletová a pristávacia dráha]], ktorá bola v roku [[1959]] predĺžená na 3 000 metrov. Výstavba novej odbavovacej budovy začala v roku [[1960]]. V roku [[1972]] bola vybudovaná druhá vzletová a pristávacia dráha.

== Terminály ==
V súčasnosti sú na letisku Viedeň-Schwechat prevádzkované tri terminály: hlavné '''Terminály 1''' a '''2''', a dočasný '''Terminál 1A''', ktorý bol postavený, aby slúžil [[Nízkonákladová letecká spoločnosť|nízkonákladovým leteckým spoločnostiam]]. V roku 2006 začala výstavba nového terminálu SkyLink, ktorý by mal pomôcť letisku vyrovnať sa s vyšším objemom osobnej dopravy (za rok 2010 až 19 691 206 cestujúcich). Tento nový terminál bude môcť príjmať aj veľké lietadlá ako je, napríklad [[Airbus A380]].

'''Terminál 1''' slúži pre všetky lety spoločnosti [[Austrian Airlines]], rovnako ako aj [[Star Alliance]] a ich partnerov. Okrem toho slúži tento terminál aj pre lety spoločnosti [[Emirates]].
 
'''Terminál 1A''' slúži leteckej spoločnosti [[Eurowings]] a ďalším nízkonákladovým leteckým spoločnostiam.

'''Terminál 2''' slúži leteckým spoločnostiam ako je [[Air France]], [[Iberia (letecká spoločnosť)|Iberia]], [[British Airways]], [[Qatar Airways]] a iné.

'''Terminál 3''' slúži rakúskej národnej leteckej spoločnosti Austrian Airlines a aliancii Star Alliance. Tiež sem lietajú společnosti ako Emirates, Qatar Airways, či El Al, ktoté nepatria do žiadnej z aliancí.

Prevádzkovateľmi všetkých terminálov sú [[Fraport]], [[Vienna Airport Handling]], [[Swissport]] a [[Austrian Airlines]].

== Aerolínie a destinácie ==
=== Pravidelné linky ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:90%;width:75%&quot;
! width=&quot;27%&quot; |Aerolínie
! class=&quot;unsortable&quot; width=&quot;100%&quot; |Destinácie
! width=&quot;10%&quot; |Terminál/Brána
|-
|[[Aegean Airlines]]
|[[Medzinárodné letisko Eleftheriosa Venizelosa Atény|Atény]]
|&lt;center&gt;1/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Aer Lingus]]
|[[Letisko Dublin|Dublin]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Air Algerie]]
|[[Letisko Alžír|Alžír]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Air Arabia]]
|[[Letisko Šarjah|Šarjah]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Air Cairo]]
|[[Medzinárodné letisko Hurghada|Hurghada]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Marsa Alam|Marsa Alam]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Air Canada]]
|[[Pearsonovo medzinárodné letisko|Toronto–Pearson]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[Air China]]
|[[Medzinárodné letisko Peking|Peking–Capital]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[Air France]]
|[[Letisko Charlesa de Gaulla|Paríž–Charles de Gaulle]]
|&lt;center&gt;1/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Air India]]
|[[Letisko Dillí|Dillí]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[Air SERBIA Beograd|Air Serbia]]
|[[Letisko Nikolu Teslu Belehrad|Belehrad]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[airBaltic]]
|[[Letisko Riga|Riga]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[AJet]]
|[[Letisko Ankara-Esenboğa|Ankara]], [[Medzinárodné letisko Sabihy Gökçenovej|Istanbul–Sabiha Gökçen]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[All Nippon Airways Company|All Nippon Airways]]
|[[Letisko Tokio–Haneda|Tokio–Haneda]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[akria]]
|[[Letisko Bena Guriona|Tel Aviv]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Austrian Airlines]]
|[[Letisko Amsterdam-Schiphol|Amsterdam]], [[Medzinárodné letisko Eleftheriosa Venizelosa Atény|Atény]], [[Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat|Barcelona]], [[Letisko Bazilej-Mulhouse-Freiburg|Bazilej]], [[Letisko Benátky|Benátky]], [[Letisko Berlín-Schönefeld|Berlín]], [[Letisko Bologna|Bologna]], [[Letisko Brémy|Brémy]], [[Letisko Brusel-Zaventem|Brusel]], [[Letisko Bukurešť–Otopeni|Bukurešť–Otopeni]], [[Medzinárodné letisko Ferenca Liszta Budapešť|Budapešť]], [[Letisko Düsseldorf|Düsseldorf]], [[Letisko Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]], [[Letisko Gran Canaria|Gran Canaria]], [[Letisko Graz|Graz]], [[Letisko Hamburg|Hamburg]], [[Letisko Hannover|Hannover]], [[Letisko Iași|Iași]], [[Letisko Innsbruck|Innsbruck]], [[Letisko Klagenfurt|Klagenfurt]], [[Letisko Kolín/Bonn|Kolín/Bonn]], [[Letisko Košice|Košice]], [[Letisko Krakov|Krakov]], [[Letisko Lipsko/Halle|Lipsko/Halle]], [[Letisko Lyon-Saint Exupéry|Lyon]], [[Letisko Malaga-Costa del Sol|Málaga]], [[Letisko Miláno-Malpensa|Miláno–Malpensa]], [[Letisko Mníchov|Mníchov]], [[Letisko Neapol|Neapol]], [[Letisko Nice-Côte d’Azur|Nice]], [[Letisko Oslo-Gardermoen|Oslo]], [[Letisko Palma de Mallorca|Palma de Mallorca]], [[Letisko Charlesa de Gaulla|Paríž–Charles de Gaulle]], [[Letisko Václava Havla Praha|Praha]], [[Letisko Rím–Fiumicino|Rím–Fiumicino]], [[Letisko Sibiu|Sibiu]], [[Letisko Sofia|Sofia]], [[Letisko Solún|Solún]], [[Letisko Stuttgart|Stuttgart]], [[Letisko Štokholm-Arlanda|Štokholm–Arlanda]], [[Letisko Tenerife|Tenerife]], [[Letisko Varna|Varna]], [[Letisko Chopina vo Varšave|Varšava–Chopin]], [[Letisko Vilnius|Vilnius]], [[Letisko Franja Tuđmana|Záhreb]], [[Zürich]], [[Letisko Ženeva|Ženeva]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Bari|Bari]], [[Letisko Brindisi|Brindisi]], [[Letisko Burgas|Burgas]] (od 19.06.2025), [[Letisko Catania|Catania]], [[Letisko Dubrovník|Dubrovník]], [[Letisko Florencia|Florencia]], [[Letisko Fuerteventura|Fuerteventura]], [[Letisko Göteborg|Göteborg]], [[Letisko Harstad/Narvik|Harstad/Narvik]] (od 30.05.2025), [[Medzinárodné letisko Ioannisa Daskalogiannisa Chania|Chania]], [[Letisko Ibiza|Ibiza]], [[Medzinárodné letisko Nikosa Kazantzakisa Iraklio|Iraklio]], [[Letisko Ivalo|Ivalo]], [[Letisko Kalamata|Kalamata]], [[Letisko Karpathos|Karpathos]], [[Letisko Kavala|Kavala]], [[Letisko Kefalonia|Kefalonia]], [[Letisko Kittilä|Kittilä]], [[Letisko Korfu|Korfu]], [[Letisko Kos|Kos]], [[Letisko Lamezia Terme|Lamezia Terme]], [[Letisko Madeira|Madeira]], [[Letisko Marseille|Marseille]], [[Letisko Menorca|Menorca]], [[Letisko Mykonos|Mykonos]], [[Letisko Olbia-Costa Smeralda|Olbia]], [[Letisko Palermo|Palermo]], [[Letisko Patras|Patras]],  [[Letisko Preveza/Lefkada|Preveza/Lefkada]], [[Letisko Porto|Porto]], [[Letisko Reykjavík–Keflávik|Reykjavík–Keflávik]], [[Medzinárodné letisko Rodos-Diagoras|Rodos]], [[Letisko Rovaniemi|Rovaniemi]], [[Letisko Samos|Samos]], [[Letisko Santorín|Santorín]], [[Letisko Sevilla|Sevilla]], [[Letisko Skiathos|Skiathos]], [[Letisko Split|Split]], [[Letisko Sylt|Sylt]] (od 28.06.2025), [[Letisko Tromsø|Tromsø]], [[Letisko Valencia|Valencia]], [[Letisko Volos|Volos]], [[Letisko Zadar|Zadar]], [[Letisko Zakynthos|Zakynthos]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[Letisko Ammán|Ammán]], [[Letisko Arbíl|Arbíl]], [[Letisko Suvarnabhumi|Bangkok–Suvarnabhumi]], [[Letisko Nikolu Teslu Belehrad|Belehrad]], [[Letisko Birmingham|Birmingham]], [[Letisko Boston|Boston]], [[O’Hareovo medzinárodné letisko|Chicago]], [[Letisko Jerevan|Jerevan]], [[Letisko Káhira|Káhira]], [[Letisko Larnaka|Larnaka]], [[Letisko Londýn-Heathrow|Londýn–Heathrow]], [[Letisko Manchester|Manchester]], [[Medzinárodné letisko slobody Newark|Newark]], [[Medzinárodné letisko Johna F. Kennedyho|New York–JFK]], [[Letisko Podgorica|Podgorica]], [[Letisko Priština|Priština]], [[Letisko Sarajevo|Sarajevo]], [[Medzinárodné letisko Šanghaj-Pchu-tung|Šanghaj–Pchu-tung]], [[Medzinárodné letisko Skopje|Skopje]], [[Letisko Tbilisi|Tbilisi]], [[Letisko Teherán|Teherán]], [[Letisko Bena Guriona|Tel Aviv]], [[Letisko Tirana|Tirana]], [[Letisko Washington–Dulles|Washington–Dulles]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Antalya|Antalya]], [[Medzinárodné letisko Cancún|Cancún]], [[Letisko Dalaman|Dalaman]], [[Letisko Edinburgh|Edinburgh]] (od 3.06.2025), [[Medzinárodné letisko Los Angeles|Los Angeles]], [[Letisko Male|Male]], [[Letisko Maurícius|Maurícius]], [[Letisko Tivat|Tivat]], [[Medzinárodné letisko Narita|Tokio–Narita]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[Azerbaijan Airlines]]
|[[Baku]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Bluebird Airways]]
|[[Letisko Bena Guriona|Tel Aviv]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[British Airways]]
|[[Letisko Londýn-Heathrow|Londýn–Heathrow]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Brussels Airlines]]
|[[Letisko Brusel-Zaventem|Brusel]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[China Airlines]]
|[[Medzinárodné letisko Taiwan-Tchao-jüan|Taiwan-Tchao-jüan]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Condor]]
|[[Letisko Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]] (od 30.03.2025)
'''Sezónne:''' [[Letisko Kos|Kos]], [[Letisko Palma de Mallorca|Palma de Mallorca]], [[Medzinárodné letisko Rodos-Diagoras|Rodos]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Coredon Airlenes]]
|'''Sezónne:''' [[Medzinárodné letisko Nikosa Kazantzakisa Iraklio|Iraklio]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|'''Sezónne:''' [[Letisko Antalya|Antalya]], [[Medzinárodné letisko Hurgada|Hurghada]], [[Medzinárodné Letisko Izmir|Izmir]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Croatia Airlines]]
|[[Letisko Franja Tuđmana|Záhreb]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Split|Split]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[EasyJet]]
|[[Letisko Miláno–Linate|Miláno–Linate]] (od 30.03.2025)
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Egyptair]]
|[[Letisko Káhira|Káhira]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[El Al]]
|[[Letisko Bena Guriona|Tel Aviv]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[Tajarán al-Imárát|Emirates]]
|[[Medzinárodné letisko Dubaj|Dubaj]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[Ethiopian Airlines]]
|[[Letisko Addis Abeba|Addis Ababa]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[Etihad Airways]]
|[[Medzinárodné letisko Abú Dhabi|Abú Dhabi]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
|[[Eurowings]]
|[[Letisko Düsseldorf|Düsseldorf]], [[Letisko Hamburg|Hamburg]], [[Letisko Kolín/Bonn|Kolín/Bonn]], [[Letisko Stuttgart|Stuttgart]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|[[EVA Air]]
|[[Letisko Suvarnabhumi|Bangkok–Suvarnabhumi]], [[Medzinárodné letisko Taiwan-Tchao-jüan|Taiwan-Tchao-jüan]]
|&lt;center&gt;3/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Finnair]]
|[[Letisko Helsinki-Vantaa|Helsinki]]
|&lt;center&gt;1/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Flynas]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Rijád|Rijád]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Georgian Airways]]
|[[Letisko Tbilisi|Tbilisi]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Hainan Airlines]]
|[[Letisko Čcheng-tu|Čcheng-tu]], [[Letisko Šen-čen|Šen-čen]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Iberia (letecká spoločnosť)|Iberia]]
|[[Letisko Adolfa Suáreza Madrid-Barajas|Madrid]]
|&lt;center&gt;1/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Jet2.com]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Belfast|Belfast]] (od 28.11.2025), [[Letisko Birmingham|Birmingham]], [[Letisko Bournemouth|Bournemouth]] (od 28.11.2025), [[Letisko Bristol|Bristol]], [[Letisko East Midlands|East Midlands]] (od 28.11.2025), [[Letisko Edinburgh|Edinburgh]], [[Medzinárodné letisko Glasgow|Glasgow]] (od 27.11.2025), [[Letisko Leeds/Bradford|Leeds/Bradford]], [[Letisko Johna Lennona Liverpool|Liverpool]] (od 20.11.2025), [[Letisko Londýn-Stansted|Londýn–Stansted]], [[Letisko Manchester|Manchester]], [[Letisko Newcastle|Newcastle upon Tyne]] (od 20.11.2025)
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[KLM Royal Dutch Airlines|KLM]]
|[[Letisko Amsterdam-Schiphol|Amsterdam]]
|&lt;center&gt;1/C&lt;/center&gt;
|-
|[[KM Malta Airlines]]
|[[Letisko Malta|Malta]]
|&lt;center&gt;1/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Korean Air]]
|[[Medzinárodné letisko Inčchon|Soul–Inčchon]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Kuwait Airways]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Kuvajt|Kuvajt]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Polskie Linie Lotnicze LOT|LOT Polish Airlines]]
|[[Letisko Chopina vo Varšave|Varšava–Chopin]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[Deutsche Lufthansa|Lufthansa]]
|[[Letisko Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]], [[Letisko Mníchov|Mníchov]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[Luxair]]
|[[Letisko Luxemburg|Luxemburg]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[Norwegian Air Shuttle]]
|[[Letisko Oslo-Gardermoen|Oslo]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Nouvelair]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Džerba|Džerba]], [[Medzinárodné letisko Habiba Bourguibu Monastir|Monastir]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Pegasus Airlines]]
|[[Medzinárodné letisko Sabihy Gökçenovej|Ankara]], [[Medzinárodné letisko Sabihy Gökçenovej|Istanbul–Sabiha Gökçen]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Antalya|Antalya]], [[Letisko Izmir|Izmir]], [[Letisko Kayseri|Kayseri]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[People's]]
|[[Letisko St. Gallen/Altenrhein|St. Gallen/Altenrhein]]
|&lt;center&gt;1/B&lt;/center&gt;
|-
|[[Al-chutút al-džawwíja al-kataríja|Qatar Airways]]
|[[Medzinárodné letisko Dauha|Dauha]]
|&lt;center&gt;3/G&lt;/center&gt;
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Ryanair]]
|[[Letisko Alicante-Elche|Alicante]], [[Medzinárodné letisko Eleftheriosa Venizelosa Atény|Atény]], [[Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat|Barcelona]], [[Letisko Bari|Bari]], [[Letisko Beauvais|Beauvais]], [[Letisko Bergamo-Orio al Serio|Bergamo]], [[Letisko Billund|Billund]], [[Letisko Bologna|Bologna]], [[Letisko Bukurešť–Otopeni|Bukurešť–Otopeni]], [[Letisko Catania|Catania]], [[Letisko Charleroi Brusel-Juh|Charleroi]], [[Letisko Dubrovník|Dubrovník]], [[Letisko Eindhoven|Eindhoven]], [[Letisko Faro|Faro]], [[Letisko Fuerteventura|Fuerteventura]], [[Letisko Gran Canaria|Gran Canaria]], [[Letisko Helsinki-Vantaa|Helsinki]], [[Kodanské letisko|Kodaň]], [[Letisko Kolín/Bonn|Kolín/Bonn]], [[Letisko Krakov|Krakov]], [[Letisko Humberta Delgada|Lisabon]], [[Letisko Adolfa Suáreza Madrid-Barajas|Madrid]], [[Letisko Malaga-Costa del Sol|Málaga]], [[Medzinárodné letisko Malta|Malta]], [[Letisko Marseille|Marseille]], [[Letisko Miláno-Malpensa|Miláno–Malpensa]], [[Letisko Neapol|Neapol]], [[Letisko Palma de Mallorca|Palma de Mallorca]], [[Letisko Riga|Riga]], [[Letisko Rím–Fiumicino|Rím–Fiumicino]], [[Letisko Santander|Santander]], [[Letisko Sevilla|Sevilla]], [[Letisko Sofia|Sofia]], [[Letisko Solún|Solún]], [[Letisko Štokholm-Arlanda|Štokholm–Arlanda]], [[Letisko Tallinn|Tallinn]], [[Letisko Tenerife|Tenerife]], [[Letisko Treviso|Treviso]], [[Letisko Valencia|Valencia]], [[Letisko Chopina vo Varšave|Varšava–Chopin]], [[Letisko Vilnius|Vilnius]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Benátky|Benátky]], [[Letisko Burgas|Burgas]], [[Letisko Caligari|Caligari]], [[Letisko Göteborg|Göteborg]], [[Medzinárodné letisko Ioannisa Daskalogiannisa Chania|Chania]], [[Letisko Ibiza|Ibiza]], [[Medzinárodné letisko Nikosa Kazantzakisa Iraklio|Iraklio]], [[Letisko Kalamata|Kalamata]], [[Letisko Kefalonia|Kefalonia]], [[Letisko Kos|Kos]], [[Medzinárodné letisko Korfu|Korfu]], [[Letisko Lamezia Terme|Lamezia Terme]], [[Letisko Mykonos|Mykonos]], [[Letisko Olbia-Costa Smeralda|Olbia]], [[Letisko Palermo|Palermo]], [[Letisko Preveza/Lefkada|Preveza/Lefkada]], [[Letisko Pula|Pula]], [[Medzinárodné letisko Rodos-Diagoras|Rodos]], [[Letisko Rimini|Rimini]], [[Letisko Salerno|Salerno]], [[Letisko Santorini|Santorini]], [[Letisko Skiathos|Skiathos]], [[Letisko Split|Split]], [[Letisko Varna|Varna]], [[Letisko Zadar|Zadar]], [[Letisko Zakynthos|Zakynthos]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Letisko Agadir|Agadir]], [[Letisko Banja Luka|Banja Luka]], [[Letisko Dublin|Dublin]], Edinburgh, [[Letisko Larnaka|Larnaka]], [[Letisko Londýn-Stansted|Londýn–Stansted]], [[Letisko Manchester|Manchester]], [[Letisko Niš|Niš]], [[Medzinárodné letisko Pafos|Pafos]], [[Letisko Bena Guriona|Tel Aviv]], [[Letisko Tirana|Tirana]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Ammán|Ammán]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Saudia]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Rijád|Rijád]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Scandinavian Airlines]]
|[[Kodanské letisko|Kodaň]] (od 26.10.2025)
|&lt;center&gt;1/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Scoot]]
|[[Letisko Singapur-Changi|Singapur]] (od 3.06.2025)
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Sky Express]]
|[[Medzinárodné letisko Eleftheriosa Venizelosa Atény|Atény]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Smartwings]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Ibiza|Ibiza]], [[Letisko Solún|Solún]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|'''Sezónne:''' [[Letisko Sal|Sal]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[SunExpress]]
|[[Letisko Antalya|Antalya]], [[Letisko Izmir|Izmir]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Ankara-Esenboğa|Ankara]], [[Letisko Dalaman|Dalaman]], [[Letisko Diyarbakır|Diyarbakır]], [[Letisko Kayseri|Kayseri]], [[Letisko Samsun|Samsun]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Swiss International Air Lines]]
|[[Letisko Zürich|Zürich]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Ženeva|Ženeva]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[TAP Air Portugal]]
|[[Letisko Humberta Delgada|Lisabon]]
|&lt;center&gt;3/F&lt;/center&gt;
|-
|[[Transavia]]
|[[Letisko Paríž-Orly|Paríž–Orly]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|[[TUI Airways]]
|'''Sezónne:''' [[Letisko Manchester|Manchester]] (od 26.11.2025)
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Tunisair]]
|[[Letisko Tunis|Tunis]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Turkish Airlines]]
|[[Letisko Istanbul|Istanbul]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Kayseri|Kayseri]]
|&lt;center&gt;1/D&lt;/center&gt;
|-
|[[TUS Airways]]
|[[Letisko Bena Guriona|Tel Aviv]]
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Volotea]]
|[[Letisko Nantes|Nantes]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|[[Vueling]]
|[[Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat|Barcelona]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Wizz Air]]
|[[Letisko Josepa Tarradellasa Barcelona-El Prat|Barcelona]], [[Letisko Bilbao|Bilbao]](end 26.10 2025), [[Letisko Malaga-Costa del Sol|Málaga]], [[Letisko Neapol|Neapol]], [[Letisko Nice-Côte d’Azur|Nice]], [[Letisko Kluž|Kluž]], [[Letisko Rím–Fiumicino|Rím–Fiumicino]], [[Letisko Tenerife|Tenerife]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Burgas|Burgas]], [[Medzinárodné letisko Ioannisa Daskalogiannisa Chania|Chania]], [[Letisko Korfu|Korfu]], [[Letisko Split|Split]], [[Letisko Varna|Varna]], [[Letisko Zakynthos|Zakynthos]]
|&lt;center&gt;1A/C&lt;/center&gt;
|-
|, [[Letisko Chișinău|Chișinău]], [[Letisko Džidda|Džidda]] , [[Letisko Jerevan|Jerevan]], [[Letisko Kutaisi|Kutaisi]], [[Letisko Larnaka|Larnaka]], [[Letisko Ohrid|Ohrid]], [[Letisko Podgorica|Podgorica]], [[Letisko Priština|Priština]], [[Letisko Rijád|Rijád]], [[Letisko Bena Guriona|Tel Aviv]], [[Letisko Tirana|Tirana]]
'''Sezónne:''' [[Letisko Ammán|Ammán]], [[Medzinárodné letisko Hurgada|Hurghada]], 
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|-
|[[Wizz Air UK]]
|[[Letisko Londýn-Gatwick|Londýn–Gatwick]] (end 26.10 2025)
|&lt;center&gt;1A/D&lt;/center&gt;
|}

=== Nákladná doprava ===
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:90%;width:69%&quot;
|- bgcolor=lightgrey
! width=&quot;27%&quot;|Aerolínie|| width=&quot;90%&quot;, class=&quot;unsortable&quot;|Destinácie
|-
| '''[[Air China Cargo]]'''
| Peking-Capital, Miláno-Malpensa, Šanghaj-Pudong
|-
| '''[[Asiana Airlines|Asiana Cargo]]'''
| Frankfurt, Göteborg-Landvetter, Soul-Inčchon, Moskva-Domodedovo
|-
| '''[[China Southern Airlines]]'''
| Amsterdam, Šanghaj-Pudong
|-
| '''[[DHL Aviation]]''' zabezpečovaný dopravcom '''[[European Air Transport]]'''
| Brusel
|-
| '''[[Farnair Hungary]]'''
| Temešvár
|-
| '''[[FedEx Express]]'''
| Budapešť, Paríž-Charles de Gaulle
|-
| '''[[Korean Air|Korean Air Cargo]]'''
| Brusel, Kodaň, Soul-Inčchon, Miláno-Malpensa, Bazilej, Navoi, Tel Aviv, Oslo, Zaragoza
|- 
| '''[[Royal Jordanian|Royal Jordanian Cargo]]'''
| Ammán
|- 
| '''[[Saudi Arabian Airlines|Saudi Arabian Cargo]]'''
| Brusel, Rijád
|-
| '''[[TNT Airways]]'''
| Liège
|-
| '''[[UPS Airlines]]'''
| Budapešť, Kolín/Bonn
|}

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Vienna International Airport|štítok=letisko Viedeň-Schwechat}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.viennaairport.com/sk/cestujuci_ Oficiálna stránka] {{slk icon}}

{{Portál|Letectvo|Letecký}}

[[Kategória:Letiská v Rakúsku]]
[[Kategória:Doprava vo Viedni]]
[[Kategória:Doprava v Dolnom Rakúsku]]
[[Kategória:Schwechat]]</text>
      <sha1>a2mzifa3wd3xtqnza0ecte9v4h7qnc2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ofenzíva Tet</title>
    <ns>0</ns>
    <id>128627</id>
    <revision>
      <id>8213442</id>
      <parentid>7786203</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T02:23:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor FNL_Flag.svg bol nahradený odkazom Flag_of_the_National_Liberation_Front_of_South_Vietnam,_Flag_of_South_Vietnam_(1975–1976).svg.</comment>
      <origin>8213442</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23956" sha1="56o23bii1b4njbupam68w2zeru5fqrt" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka |
|konflikt=Ofenzíva Tet
|súčasť=[[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojny]]
|obrázok= Americal Division in Tam Ky - March 1968a.jpg
|text k obr= Vozidlá [[APC M113]] divízie Americal počas ofenzívy Tet
|dátum= [[30. január]] [[1968]] - [[8. jún]] [[1968]]
|miesto= prakticky celý [[Vietnamská republika|Južný Vietnam]]
|casus=
|územie= 
|výsledok= strategická a taktická porážka [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkongu]] a [[VĽA]], psychologická porážka [[Spojené štáty|USA]]
|protivník1= [[Súbor:Flag of South Vietnam.svg|22px]] [[Vietnamská republika]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the United States.svg|22px]] [[Spojené štáty|USA]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of South Korea.svg|22px]] [[Kórejská republika]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of New Zealand.svg|22px]] [[Nový Zéland]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of Australia.svg|22px]] [[Austrália (štát)|Austrália]]
|protivník2= [[Súbor:Flag of the National Liberation Front of South Vietnam, Flag of South Vietnam (1975–1976).svg|22px]] [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietkong]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag_of_Vietnam.svg|22px]] [[VDR|Vietnamská demokratická republika]]
|velitel1= [[William Westmoreland]]
|velitel2= [[Hoàng Văn Thái]]
|sila1= asi 50 000 vojakov prvosledových jednotiek
|sila2= asi 85 000 partizánov a vojakov [[VĽA]]
|straty1=[[ARVN]]:&lt;br /&gt;2788 padlých&lt;br /&gt;587 nezvestných&lt;br /&gt;8299 ranených&lt;br /&gt;[[Spojené štáty|USA]]:&lt;br /&gt;1200 padlých&lt;br /&gt;11 nezvestných&lt;br /&gt;7764 ranených
|straty2=45 000 padlých&lt;br /&gt;6991 zajatých
}}
{{Campaignbox Vietnamská vojna}}
'''Ofenzíva Tet''' alebo jednoducho '''Tet''' ([[30. január]] [[1968]] - [[8. jún]] [[1968]]) je označenie pre sériu útokov vedených [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|Vietcongom]] a [[Vietnamská ľudová armáda|Vietnamskou ľudovou armádou]] počas [[Vietnamská vojna|vietnamskej vojny]]. Jej začiatok bol naplánovaný na sviatky [[Tet (sviatok)|Tet]] - vietnamský lunárny Nový rok (Tết Nguyên Đán) na prelome [[30. január|30.]] a [[31. január]]a [[1968]]. Plánom partizánov bolo začať boje nečakane počas sviatkov Nového roku, pri čom mali využiť nepripravenosť [[ARVN]] a americkej armády. Hlavná časť bojových operácií sa skončila v priebehu dvoch až troch mesiacov, ale niektoré vyčisťovacie akcie doznievali až do roku [[1969]]. Ofenzíva Tet bola taktickou porážkou Vietcongu i severovietnamskej armády, ale je považovaná za rozhodujúcu bitku vietnamskej vojny, ktorá v podstate viedla k stiahnutiu amerických vojsk z [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]].

== Predohra ==
V lete [[1967]] hanojské politbyro rozhodovalo o zorganizovaní veľkej ofenzívy, ktorá mala spôsobiť „všeobecné povstanie“ a vyhnať všetkých Američanov z krajiny. Časť dôstojníkov [[VĽA]], ktorí sa zapojili do bojov na [[Vietnamská republika|Juhu]], bola proti tejto ofenzíve. Na rozdiel od komunistických vodcov, ktorí riadili vojnu z [[Hanoj]]a, títo dôstojníci videli na vlastné oči ťažké straty svojich jednotiek, pri každom väčšom boji s americkou prevahou [[palebná sila|palebnej sily]], a zastávali názor, že poraziť Američanov bude veľmi ťažké a predovšetkým zdĺhavé. Ich hlavný predstaviteľ, generál Thanh, jeden z mála kompetentných severovietnamských veliteľov však na sklonku roku 1967 zahynul pri nálete bombardérov [[B-52]] na jeho hlavný stan v [[Kambodža|Kambodži]]. Po jeho smrti severovietnamské velenie rozhodlo v prospech veľkej ofenzívy. Tá sa mala konať počas novoročných sviatkov [[Tet]].

Plánom komunistických síl bolo odlákanie amerických jednotiek do pohraničných oblastí, kde ich mali zamestnať boje s VĽA. Zatiaľ sa jednotky Vietkongu a VĽA mali premiestniť do husto obývaných oblastí, kde mali začať „všeobecné [[povstanie]]“ útokmi na všetky významné mestá. Mali byť pri tom podporované nadšenými masami civilného obyvateľstva, s pomocou ktorých by zvrhli Saigonský režim. Záverečnou fázou bojov mal byť útok zo severu, ktorý by definitívne vyhnal všetky cudzie vojská z krajiny. Severovietnamci sa dali do intenzívnych príprav ofenzívy, nazvanej podľa novoročných sviatkov, kedy má prebehnúť „Tet“.

Komunistické sily začali skutočne koncom roka svoj plán realizovať. Začiatok roku [[1968]] sa na bojisku niesol v znamení toho, že sa už dlhšiu dobu viedli boje prevažne v pohraničných oblastiach [[Vietnamská republika|Južného Vietnamu]]. Boje v okolí väčších miest ustali. Američania spolu so svojimi spojencami boli presvedčení, že sa im konečne podarilo nad [[partizán]]mi prevziať iniciatívu a zatlačiť ich do menej obývaných oblastí, že ťažké straty, spôsobené nepriateľovi, otriasli jeho vôľou pokračovať v bojoch. Keďže v tomto období spojenecké jednotky viedli úspešné boje po celej krajine, prevládol názor, že vojna sa blíži ku svojmu koncu aj vo verejnej mienke v USA.

Jediné miesto, kde sa začiatkom roka viedli súvislé [[Bitka o Khe Sanh|boje]], bol [[Khe Sanh]], konkrétne základňa Námornej pechoty vzdialená 4 kilometre od osady Khe Sanh a k nej priľahlá oblasť. Tá bola od [[21. január]]a v úplnom obkľúčení dvomi divíziami [[VĽA]]. Strategicky významná základňa majúca betónovú pristávaciu dráhu, preto musela byť zásobovaná letecky. Americké velenie videlo v obkľúčení Khe Sanhu potencionálne nebezpečenstvo, severovietnamské rádio ho dokonca prirovnalo k [[bitka o Dien Bien Phu|Dien Bien Phu]]. Bitke o základňu francúzskej armády, ktorú sa podarilo [[Viet Minh]]u počas bojov o nezávislosť zničiť a tým prinútiť Francúzov k rokovaniu o odchode z [[Juhovýchodná Ázia|Juhovýchodnej Ázie]]. Táto predstava obzvlášť vystrašila amerického prezidenta [[Lyndon B. Johnson|Johnsona]], ktorý sa neskôr veľmi angažoval pri riadení jej obrany a jej uvoľnení z obkľúčenia. Sám generál [[Võ Nguyên Giáp|Giáp]] víťaz od Dien Bien Phu ([[viet.]] Điện Biên Phủ), nechal rozšíriť fámu, že sa nachádza spolu so svojimi jednotkami pri Khe Sanhu. V skutočnosti boli jednotky VĽA v oblasti sústredené na odlákanie pozornosti od ostatných častí Vietnamu, kde sa schyľovalo k novej komunistickej ofenzíve. Tú dôkladne pripravovali partizáni od jesene [[1967]]. Jej podstatou boli sústredené [[útok (vojenstvo)|útoky]] na obývané oblasti, ktoré mali spôsobiť „všeobecné povstanie“ obyvateľstva proti [[Saigon]]skému režimu. Útok sa mal začať počas niekoľkodňového prímeria, vietnamských sviatkov Tet – vietnamského lunárneho [[Nový rok|Nového roku]] (najväčšieho sviatku v roku, často vo vietnamskej literatúre označovaný ako udalosť Tết Mậu Thân - Nový rok v znamení Opice pri 45. nebeskom kmeni). Komunistické velenie vychádzalo z predpokladov, že útok bude úplným prekvapením a zastihne všetky zložky juhovietnamskej armády, ako aj Američanov nepripravených, ako aj na to, že nepriateľ nebude môcť v husto obývaných oblastiach využívať podporu letectva a delostrelectva. Takisto sa spoliehali na to, že dezorganizované jednotky nepriateľa sa budú hromadne vzdávať alebo prestúpia do radov partizánov. Samozrejme počítali aj s nadšenou podporou obyvateľstva, ktoré bude všade vítať osloboditeľov. Prípravy na takúto rozsiahlu ofenzívu sa nedali celkom zamaskovať, keďže prebiehali prevažne na území Južného Vietnamu. Samotným Američanom sa podarilo zaistiť dokumenty a zajatcov, jasne svedčiacich o nadchádzajúcej ofenzíve, ktorá má údajne zjednotiť Vietnam. Americké velenie však tieto varovné správy nebralo na vedomie. Sčasti to bol dôsledok toho, že „veľký protiútok“ by prišiel v období, keď bol (aspoň podľa amerických predstáv) nepriateľ porážaný na každom kroku a nemal odkiaľ zobrať nové sily. Americkí ako aj juhovietnamskí stratégovia útok považovali za šialenstvo, vzhľadom na to, že komunisti by nemali dosť síl, aby udržali obývané oblasti pod kontrolou dlhšiu dobu. To, že by chceli komunistickí partizáni poraziť jednu z najlepšie vyzbrojených armád na svete v boji, akosi nepripadal do úvahy. A tak pokladalo veliteľstvo v Saigone, ako aj prevažná väčšina kompetentných, všetky správy za propagandu majúcu posilniť morálku komunistických jednotiek. Americké velenie začínalo brať nebezpečenstvo vážne len veľmi pomaly. V decembri [[1967]] generál [[Earle Wheeler|Wheeler]] vyhlásil, že Severovietnamci pripravujú akciu, ktorá bude pripomínať nemecký [[bitka o Ardeny|útok v Ardenách]] roku [[1944]]. Jeho slová v tej dobe nebral nikto vážne.

Američania si blížiace sa nebezpečenstvo neveľmi uvedomovali, prípadne ho veľmi podcenili. Začiatkom roka sa presunulo 39 [[prápor]]ov Americkej armády pod velením generála [[Earle Wheeler|Wheelera]], do pohraničných oblastí severne od Saigonu, kde pátrali po nepriateľovi. Fakt, že nenašli žiadne väčšie uskupenie nepriateľa, prinútil velenie uvažovať nad tým, čo sa deje. Jednotky boli stiahnuté na poslednú chvíľu, práve včas, na to aby sa zapojili do nastávajúcich bojov. Zatiaľ kým americké jednotky bezvýsledne hľadali nepriateľa v blízkosti [[Kambodža|Kambodžských]] hraníc, sa oddiely [[Vietkong]]u presúvali do obývaných oblastí a nepozorovane prenikali do miest chystajúc sa zaútočiť. Príslušníci Vietkongu, prezlečení za civilistov, sa presúvali do miest najrôznejšími spôsobmi, väčšinou ako pútnici prúdiaci na oslavy Tet. Zbrane boli privážané vo vozoch s kvetmi na oslavy, alebo dokonca v smútočných katafalkoch. Na Saigonských cintorínoch boli namiesto nebožtíkov do zeme ukrývané zbrane. Tým sa neskôr vysvetlil zvýšený výskyt pohrebov koncom roka [[1967]] a začiatkom roka [[1968]].

Zatiaľ čo sa chystalo prímerie, prebiehali boje akoby nezávisle od všetkého ostatného diania, okolo Khe Sanhu, ktorému bola na pomoc vyslaná [[1. aeromobilná divízia]]. Tá sa v polovici [[január]]a premiestnila do oblasti [[Hue]], kde predtým pôsobili iba jednotky námornej pechoty. [[22. január]]a po prvýkrát narazili prieskumné jednotky 1. aeromobilnej divízie na nepriateľa pochodujúceho po ceste, bez známky toho, že by sa snažil pred nimi skryť. Partizáni zvyknutí na prítomnosť nemnohých vrtuľníkov Námornej pechoty, nikdy nevideli lietať vrtuľníky tak nízko. Toho dňa ich 50 doplatilo na to, že sa len prekvapene pozerali na prilietajúce vrtuľníky. Nasledujúcich niekoľko dní sa pri podobných „stretnutiach“ darilo rote B 1. squadrony 9. pluku [[1. jazdecká divízia U.S. Army|1. aeromobilnej divízie]] v tej istej oblasti likvidovať viac než 50 nepriateľov denne prakticky bez boja. Pre partizánov bol príchod 1. aeromobilnej divízie do oblasti veľmi nepríjemným zistením.

== Vypuknutie bojov ==
[[Súbor:Tet-Offensive-Map.jpg|thumb|vpravo|Mapa ofenzívy]]
Počas sviatkov Tet bolo vyhlásené prímerie a pokoj zbraní. Približne polovica príslušníkov [[ARVN]] bolo na dovolenkách u svojich rodín. Americké jednotky v prevažnej miere nemali predstavu o tom, čo sa bude v najbližšej dobe diať. Neboli podniknuté takmer žiadne opatrenia, výnimkou bolo posilnenie obrany štábov a veliteľstva [[MACV]]. Na poslednú chvíľu bolo prímerie síce skrátené, ale nie všade sa o tom kompetentní velitelia dozvedeli s dostatočným predstihom. [[30. január]]a mali síce všetky americké jednotky zotrvať v stave najvyššej pohotovosti, ale rozkaz tak ako aj predošlé poplašné správy, ktoré sa podarilo zachytiť väčšine amerických veliteľov, boli zväčša brané na ľahkú váhu. 

V noci z 29. na [[30. január]]a sa spustil dosiaľ najväčší komunistický útok proti [[Vietnamská republika|Vietnamskej republike]]. Útok vojakov Vietkongu a VĽA sa ale nepodarilo partizánskemu veleniu dostatočne skoordinovať. Prvú noc boli napadnuté len najväčšie mestá v centrálnej časti Vietnamu. Postupne sa útoky množili po celej krajine. Takže za necelých 14 dní bolo atakovaných 36 zo 44 provinčných miest, mnoho osád a menších mestečiek, vojenských základní a väčšina letísk po celej krajine. Na útoky bolo vyčlenených asi 70 až 85 000 príslušníkov útočných jednotiek Vietkongu a čiastočne aj 7 divízií VĽA vyčlenených pre boj v južnom Vietname.

=== Boje v Saigone a jeho okolí ===
Druhú noc ofenzívy zaútočili príslušníci ženijného práporu C-10 na niektoré ciele v [[Saigon]]e, medzi ne patril Prezidentský palác, budova rozhlasu, americká ambasáda a iné inak významné ciele. Podarilo sa im dobyť iba budovu rozhlasu, v nej však bol okamžite po začiatku útoku vypnutý prívod energie a partizáni tak [[Ho Či Min]]ovu výzvu na povstanie odvysielať nemohli ani napriek tomu, že budovu držali 6 hodín. Útok na Prezidentský palác bol odrazený okamžite, zvyšok útočníkov ukrývajúcich sa v okolitých budovách sa podarilo vládnym jednotkám zlikvidovať až v priebehu dvoch dní. Celkom inak dopadol útok na americkú ambasádu. Útočníkom sa najprv podarilo zlikvidovať strážcov, chrániacich vchod do areálu ambasády, zvyšok obrancov ale uzavrel vchodové dvere a tým zabránil vstupu do budovy. Práve počas útoku sa na mieste objavili novinári, a tí počas neprehľadnej prestrelky usúdili, že bola časť ambasády obsadená Vietkongom. Táto správa sa objavila na titulných stranách všetkých ranných vydaní novín po celých Spojených štátoch. O niekoľko hodín bola v budove veľvyslanectva usporiadaná tlačová konferencia, ktorá mala všetko uviesť na pravú mieru. Ale už nič nezmohla so zdesením, ktoré vyvolala táto správa v [[Spojené štáty|USA]]. Verejnosť bola šokovaná tým, že [[Vietkong]], ktorý bol údajne na [[ústup (vojenstvo)|ústupe]], sa zrazu zmohol na ofenzívu, ktorej plamene pohltili celý južný Vietnam. Vietkong v priebehu prvých 10 dní ofenzívy stratil tridsaťtisíc vojakov, ale tí neznamenali nič v porovnaní s tým, čo dosiahlo 19 záškodníkov, ktorí prežili v areáli veľvyslanectva zhruba štyri hodiny.

Do bojov sa toho istého dňa v Saigone zapojilo 11 práporov Vietkongu, ktoré postúpili do mesta. Útoky boli vedené proti všetkým významným cieľom – [[MACV]], hlavnému veliteľstvu juhovietnamského námorníctva, hl. štábu ARVN, základni [[Tan Son Nhut]], komplexu [[Long Binh]] a [[Bien Hoa]], odkiaľ boli hneď odrazení. Do mesta bolo urýchlene vyslaných 5 amerických práporov. Na konci dňa bolo jediné miesto, kde sa Vietkong držal, chudobná čínska štvrť [[Cholon]], ale aj tá bola za päť dní zbavená partizánov. Nepriateľský útok na Saigon absolútne skrachoval, partizáni sa sústredili na príliš veľa cieľov, ich úsilie bolo príliš rozptýlené, na to aby mohlo uspieť. Komisári Vietkongu pobudli v jeho uliciach príliš krátko na to aby civilisti zistili čo to znamená oslobodenie. Vietkong, ako bojaschopná sila v oblasti Saigonu, bol zlikvidovaný už počiatkom februára. 
Toho istého dňa ako Saigon, bol napadnutý aj Da Nang. Útok naň bol však odrazený pomocou letectva. Partizáni sa s ťažkými stratami stiahli.

=== Boje na Centrálnej vysočine ===
Ďalším miestom, kde prebiehali tvrdé boje, bolo [[Buon Me Thuot]], na Centrálnej vysočine. To bolo bránené 23. divíziou ARVN. Pri postupe na mesto viedli pred sebou partizáni takmer 7000 príslušníkov okolitých horských kmeňov. Pretože Buon Me Thuot bolo mestom rôznych etnických skupín z celej Centrálnej vrchoviny, mali Montegnardi postupujúci pred hlavňami [[AK-47|kalašnikovov]] presvedčiť svojich súkmeňovcov v meste ku kapitulácii a protivládnemu povstaniu. Ihneď po začiatku boja nastal zmätok a väčšina Montegnardov utiekla. Severovietnamcom sa podarilo do mesta dostať [[31. január]]a. Počas dvojtýždňových bojov zmenilo centrum mesta svojho pána štyrikrát. VĽA sa nakoniec s ťažkými stratami dala na ústup. 23. divízia ARVN taktiež utrpela značné straty.

=== Boje o Hue ===
[[Súbor:M113-my-tho-vietnam.gif|thumb|vpravo|[[APC M113]] evakuujú obyvateľov osady My Tho]]
Mesto, kde sa komunistické „oslobodenie“ prejavilo naplno bolo [[Hue]], ktoré bolo podobne ako Saigon, napadnuté až druhý deň. Mesto Hue je starobylé cisárske mesto, s veľkou pevnosťou v centre. Bolo bránené 1. divíziou ARVN, pod velením jedného z najlepších juhovietnamských veliteľov generála [[Ngo Quang Truong]]a. Ten dostal ešte pred začiatkom sviatkov Tet rozkaz, nariaďujúci bojovú pohotovosť. Napriek tomu že divízia nemala plné stavy, zaujali juhovietnamskí vojaci postavenia okolo mesta, čo ako sa neskôr ukázalo bola chyba. Truong predpokladal, že pokiaľ ide o Hue, budú partizáni rešpektovať štatút „otvoreného mesta“, nevedel si predstaviť že by mali boje prebiehať aj uprostred tohto historického klenotu krajiny. Jedinou jednotkou, ktorá zostala v meste, bola prieskumná jednotka 1. divízie, strážiaca štáb pod hradbami starobylej citadely. Skoro ráno [[31. január]]a sa rozhoreli boje okolo mesta. Pred štvrtou hodinou ráno bol raketami ostreľovaný aj štáb MACV v meste. Na ten bol po chvíli podniknutý útok, ktorý sa podarilo obrancom odraziť. Medzitým sa mesto ocitlo v rukách Vietkongu, ktorého príslušníci mesto infiltrovali pred niekoľkými dňami. Na pomoc partizánom sa do mesta hrnuli jednotky VĽA. Tie sa potom v meste spolu s Vietkongom zakopali a vyčkávali na protiútok vládnych síl. Za svoj hlavný stan si zvolili Cisársky palác v centre citadely. Hue padlo do rúk partizánom v priebehu štyroch hodín. Zatiaľ čo sa jednotky americkej [[Námorná pechota Spojených štátov amerických|Námornej pechoty]] spolu s juhovietnamskými vojakmi snažili vytlačiť nepriateľa z mesta, pohybovali sa po meste komunistickí komisári, ktorých úlohou bolo likvidovať „nepriateľov ľudu“, akými boli napríklad príslušníci inteligencie, úradníci, štátni zamestnanci, policajti, kňazi, kňažky, obchodníci, cudzinci a množstvo žien a detí. Boli popravené celé rodiny. Medzitým sa americkým a juhovietnamským jednotkám pomaly darilo prebíjať do mesta. Kvôli vysokej koncentrácii kultúrnych a historických pamiatok sa sprvu velenie rozhodlo nepoužiť pri bojoch ťažké zbrane. Ale už [[2. február]]a dopadli na postavenia Vietkongu a VĽA v strede mesta bomby. Použité boli ľahké 125 kilogramové bomby, aby boli škody na pamiatkach čo najmenšie. Spojenecké velenie sa pre tento kompromis rozhodlo v dobe, keď každý dobytý meter ulíc mesta musel byť vykúpený ťažkými stratami. Tento ťah ihneď využila komunistická propaganda, ktorá začala ukazovať Američanov ako barbarov, pohŕdajúcich pamiatkami Vietnamu. V meste zatiaľ prebiehali krvavé boje, bojovalo sa o každý meter o jednotlivé domy, muž proti mužovi, neľútostne a značne zdĺhavo. Komunisti viedli účinné protiútoky a nepriateľa neraz vytlačili z ťažko nadobudnutých pozícií. Miestne boje, pri ktorých boli nasadení príslušníci Námornej pechoty, boli denne ukazované televíziou v Spojených štátoch.

[[21. február]]a sa podarilo jednotkám 1. aeromobilnej divízie uzavrieť posledné voľné prístupové cesty k mestu zo západu, takže partizáni nemohli evakuovať ranených ani privážať posily a zásoby. Jednotky, brániace sa v Hue, boli obetované. Ich návrh na stiahnutie bol komunistickým velením zamietnutý. Posledný útok vedený na posledné ohnisko odporu sa začal [[23. február]]a, na druhý deň prestala pred Cisárskym palácom viať červeno modrá vlajka Vietkongu. V najtvrdšej bitke celej ofenzívy stratila ARVN 384 mužov, 1800 ich bolo ranených. Američania prišli o 216 mužov, 1364 ich bolo ranených. Vietkong spolu s VĽA prišiel o viac než 5000 mužov, iba 89 ich padlo do zajatia. Najviac ale utrpelo [[civilné obyvateľstvo]], 5800 ľudí zahynulo, väčšina sa stala obeťou komunistických masakier, časť zahynula pri bojoch. Okolo 116 000 ľudí prišlo o strechu nad hlavou.

== Následky a dohra ==

Počas ofenzívy Tet prišla do Vietnamu ďalšia americká posila vo forme 82. výsadkovej divízie „All American“. Jej príslušníci operovali najprv v oblasti [[Hue]] – [[Phu Bai]].

Od marca juhovietnamská vláda začala realizovať plán pomoci obyvateľstvu, zasiahnutému bojmi. Každý obyvateľ mohol obdržať zdarma 10 vriec cementu, 10 plátov hliníkovej strešnej krytiny a 5000 piastrov na obnovu poškodeného alebo zničeného domu. Mnoho krajín celého sveta poskytlo pomoc vojnou ťažko skúšanému južnému Vietnamu. Pomoc poskytli [[OSN]], [[UNICEF]], spomedzi krajín to boli [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Japonsko]], [[Taliansko]], [[Thajsko]], [[Filipíny]] a [[Taiwan]]. Niektoré ďalšie krajiny poskytli materiál na opravu civilných nemocníc a iných zdravotníckych zariadení, poškodených alebo celkom zničených bojmi. V tejto dobe bol každý dvanásty obyvateľ južného Vietnamu bezdomovcom. Akékoľvek úspechy programu pacifikácie sa vďaka chaosu v krajine v mnohých provinciách úplne vytratili.

Ofenzíva Tet sa skončila pre severovietnamcov a Vietkong vojenským debaklom nebývalých rozmerov. Podľa správ amerických spravodajcov stratili severovietnamci približne 45 000 mužov, ďalších 6991 bolo zajatých. ARVN prišla o 2788 vojakov, 587 bolo nezvestných a 8299 bolo ranených. Spojené štáty stratili 1200 mužov, 11 bolo nezvestných a 7764 bolo ranených. [[Hanoj]] tvrdila, že pri bojoch padlo celkom 40 000 vojakov ARVN a Američania prišli o 10 000 vojakov a 1500 vrtuľníkov (toľko ich vo Vietname ani len nebolo). Obrovské straty zaznamenal najmä [[Vietkong]]. Stal sa pomocníkom [[VĽA]], ktorá preberala čoraz viac záštitu „Národnooslobodzovacieho hnutia“ v južnom Vietname. Dokonca aj obyvateľstvo južného Vietnamu, ktoré sa doteraz stavalo k vojne ľahostajne, sa postavilo na stranu svojej vlády. Civilisti boli zdesení zverstvami páchanými „osloboditeľmi“. Takisto aj ARVN sa rozhodne postavila na odpor a nerozpadla sa pod drvivými útokmi partizánov, tak ako to predpokladali severovietnamskí velitelia. Následky, ktoré mala ofenzíva na verejnej mienke v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], však mohli komunisti pokojne nazvať víťazstvom. Množstvo Američanov bolo zhrozených nad krutosťou prebiehajúcich bojov, ktoré bolo možné každodenne sledovať v televízii. Známym záberom z vojny sa stala fotografia aj krátka videosekvencia popravy príslušníka Vietkongu na jednej z ulíc v [[Saigon]]e [[1. február]]a. Nezabudnuteľným sa stal tiež výrok istého amerického dôstojníka, ktorý počas bojov v blízkosti Saigonu vyhlásil: „... (osadu) sme museli zničiť, aby sme ju dobyli“. Týchto pár slov nešťastne vytrhnutých z kontextu sa stalo ďalším z výrokov ktorým sa začalo oháňať pacifistické hnutie. Počas ofenzívy Tet sa plne ukázala brutalita oboch bojujúcich strán. Zatiaľ čo americkí vojaci [[masaker v My Lai|brutálne vraždili civilistov v My Lai]], severovietnamci popravovali rovnako [[masaker v Huế|brutálnym spôsobom v Hue]].

== Referencie ==
* Daniel Kamas: ''Válka ve Vietnamu /1964-1975/'' ISBN 80-7198-247-4. Olomouc, VOTOBIA 1997, s. 93 - 137

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Tet Offensive}}

[[Kategória:Bitky vo Vietname]]
[[Kategória:Bitky vietnamskej vojny]]
[[Kategória:Bitky v 1968]]</text>
      <sha1>56o23bii1b4njbupam68w2zeru5fqrt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Lagúny Tuvalu</title>
    <ns>14</ns>
    <id>141648</id>
    <revision>
      <id>8213376</id>
      <parentid>811134</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T20:25:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>kat</comment>
      <origin>8213376</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="90" sha1="5138hq0tpa5iyt3gu80a4eamlsd2ydf" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:Lagúny|Tuvalu]]
[[Kategória:Tuvalu]]</text>
      <sha1>5138hq0tpa5iyt3gu80a4eamlsd2ydf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Geografia Tuvalu</title>
    <ns>14</ns>
    <id>141701</id>
    <revision>
      <id>8213372</id>
      <parentid>5331196</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T20:20:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>{{Všetky súradnice}}</comment>
      <origin>8213372</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="107" sha1="gj6xhkqa3lzp4y6y44k585apxid859x" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:Tuvalu]]
[[Kategória:Geografia podľa štátu|Tuvalu]]</text>
      <sha1>gj6xhkqa3lzp4y6y44k585apxid859x</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jeseník</title>
    <ns>0</ns>
    <id>147657</id>
    <revision>
      <id>8213436</id>
      <parentid>8102099</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T01:54:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor Coat_of_arms_of_Jeseník_(until_July_2019).svg bol nahradený odkazom Coat_of_arms_of_Jeseník.svg.</comment>
      <origin>8213436</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2856" sha1="sx26omug804tymfx0o2sm6eo31xgc6y" xml:space="preserve">{{Infobox Česká obec
 | názov = Jeseník
 | typ = mesto
 | znak = Coat of arms of Jeseník.svg
 | vlajka = Flag of Jesenik.svg
 | obrázok = Jeseník 1.jpg
 | popis = Radnica
 | ob.roz.pôs = Jeseník
 | pov.ob = Jeseník
 | krajina = [[České Sliezsko|Sliezsko]]
 | rieka = 
 | nadmorská výška = 432
 | zemepisná šírka = 50,229722
 | zemepisná dĺžka = 17,204722
 | najvyšší bod = 
 | najvyšší bod výška = 
 | najvyšší bod šírka = 
 | najvyšší bod dĺžka = 
 | najnižší bod = 
 | najnižší bod výška = 
 | najnižší bod šírka = 
 | najnižší bod dĺžka = 
 | rozloha = 38,23
 | prvá zmienka = 1267
 | starosta = Zdeňka Blišťanová
 | PSČ = 790 01
 | početč = 3
 | početzsj = 21
 | početk = 3
 | NUTS5 = CZ0711 536385
 | adresa = Městský úřad Jeseník&lt;br /&gt;Masarykovo nám. 1&lt;br /&gt;790 27 Jeseník
 | email = podatelna@mujes.cz
 | mapa = 
 | popis mapy = 
 | web = www.mujes.cz
 | commons = Jeseník
}}

'''Jeseník''', do roku [[1947]] ''Frývaldov'' ([[nemčina|nem.]] ''Freiwaldau''), je sliezske [[liečebné kúpele|kúpeľné]] [[mesto (Česko)|mesto]] na severe Olomouckého kraja, stredisko rovnomenného okresu. Má 1 393 domov, 11 192 obyvateľov a jeho katastrálne územie zaberá {{ha|3822|m}}. Je to najväčšie mesto v českej časti historického územia Niska.

== Dejiny ==
Prvá zmienka o Jeseníku pochádza z roku [[1267]], kedy sa v latinskom prameni cituje ako ''Vriwald'' (neskôr ''Vrowald'', ''Vrienwalde'', ''Freynwalde''), teda miesto zbavené lesa. Medzi rokmi [[1284]] a [[1295]] sa stal mestom. Jedným z dôvodov bola strategická poloha na sútoku riečok Staříče a [[Bělá (rieka)|Bělé]], kde sa cesta vedúca zo [[Sliezsko|Sliezska]] vetvila k [[Ramzovské sedlo|Ramzovskému]] a [[Červenohorské sedlo|Červenohorskému]] sedlu.

== Osobnosti ==
* [[Karl Ditters von Dittersdorf]] (* [[1739]] – † [[1799]]), rakúsky barokový hudobný skladateľ a hudobník
* [[Vincenz Prießnitz]] (* [[1799]] – † [[1851]]), zakladateľ prírodného liečiteľstva nemeckej národnosti

== Partnerské mestá ==
* {{Flagicon|Slovensko}} [[Bojnice]], [[Slovensko]]
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Glucholazy]], [[Poľsko]]
* {{Flagicon|Austrália}} [[Moree]], [[Austrália (štát)|Austrália]]
* {{Flagicon|Nemecko}} [[Neuburg an der Donau]], [[Nemecko]]
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Nysa]], [[Poľsko]]
* {{Flagicon|Česko}} [[Praha 1]], [[Česko]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam miest v Česku]]
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Jeseník}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.jesenik.org/ Oficiálna stránka]


{{český výhonok}}

{{Obce okresu Jeseník}}

[[Kategória:Jeseník| ]]
[[Kategória:Mestá v Česku]]
[[Kategória:Okresné mestá v Česku]]
[[Kategória:Kúpeľné mestá v Česku]]</text>
      <sha1>sx26omug804tymfx0o2sm6eo31xgc6y</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slovenské národné futbalové mužstvo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>149326</id>
    <revision>
      <id>8213210</id>
      <parentid>8209063</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:27:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vladimírmecia</username>
        <id>265044</id>
      </contributor>
      <origin>8213210</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="60586" sha1="m5t5j8qzmpi47b2kat55vp23lhsarlu" xml:space="preserve">{{Infobox Národné futbalové mužstvo 
| Meno = Slovenské národné futbalové mužstvo
| Znak = Coat of Arms of Slovakia.svg
| Prezývka = ''Slovenskí sokoli''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.futbalsfz.sk/fanzona/slovenski-sokoli.html|titul=SLOVENSKÍ SOKOLI|vydavateľ=futbalsfz.sk|dátum prístupu=2016-06-01}}&lt;/ref&gt;
| Asociácia = [[Slovenský futbalový zväz]]
| Konfederácia = [[UEFA]] (Európa)
| Tréner = {{SVK}} [[Vladimír Weiss st.]]
| Kapitán = [[Stanislav Lobotka]]
[[Milan Škriniar]]
| Najviac štartov = [[Marek Hamšík]] (138)
| Najlepší strelec = [[Marek Hamšík]] (26)
| Kód FIFA = SVK
| Rebríček FIFA = 41. miesto &lt;small&gt;(19. december 2024)&lt;/small&gt;
| FIFA najvyššie = 14. miesto &lt;small&gt;(6. august 2015)&lt;/small&gt;
| FIFA najnižšie = 150. miesto &lt;small&gt;(december 1993)&lt;/small&gt;
| vzor_lp1=_svk22a|vzor_t1=_svk22a|vzor_pp1=_svk22a|vzor_po1=
| ľavéplece1=0000FF|telo1=0000FF|pravéplece1=0000FF|trenírky1=0000FF|ponožky1=0000FF
| vzor_lp2=_svk22h|vzor_t2=_svk22h|vzor_pp2=_svk22h|vzor_po2=
| ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF
| Prvý zápas = [[Súbor:Slovakia WW2 flag.png|22 px]]  Slovensko 2 : 0 {{DEU|f}} {{minivlajka|Nacistické Nemecko}}&lt;br /&gt;([[Bratislava]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]; [[27. august]], [[1939]])&lt;br /&gt; &lt;br /&gt;'''Prvý zápas v novodobej histórii''' &lt;br /&gt; {{UAE|f|1}} 0 : 1 Slovensko {{SVK}}&lt;br /&gt;([[Dubaj (mesto)|Dubaj]], [[Spojené arabské emiráty]]; [[2. február]] [[1994]])
| Najvyššia výhra  = {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko 7 : 0 {{LIE|f|2}}&lt;br /&gt;([[Bratislava]], [[Slovensko]]; [[8. september]], [[2004]])&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko 7 : 0 {{SMR|f|2}}&lt;br /&gt;([[Dubnica nad Váhom|Dubnica]], [[Slovensko]]; [[13. október]] [[2007]])&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko 7 : 0 {{SMR|f|2}}&lt;br /&gt;([[Bratislava]], [[Slovensko]]; [[6. jún]] [[2009]])
| Najvyššia prehra = {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]]  6 : 0 Slovensko {{minivlajka|Slovensko}}&lt;br /&gt;([[Lipsko]], [[Nemecko]]; [[17. november]] [[2025]])
| Štarty MS = 1
| Prvá účasť MS = 2010
| Najlepší výsledok MS = [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Osemfinále|Osemfinále, 2010]]
| Kontinentálne majstrovstvá = [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]]
| Štarty MR = 4
| Prvá účasť MR = [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1979|1979]]
| Najlepší výsledok MR = [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1979 – víťaz]]
| Portál 1 = Slovensko
}}

'''Slovenské národné futbalové mužstvo''' je národné mužstvo, ktoré reprezentuje [[Slovensko]] na medzinárodných [[futbal]]ových podujatiach, ako [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstvá sveta]] alebo [[Majstrovstvá Európy vo futbale|majstrovstvá Európy]], a v medzinárodných zápasoch a turnajoch. Mužstvo je pod záštitou [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]] (SFZ), ktorý je hlavným riadiacim orgánom [[Futbal na Slovensku|futbalu na Slovensku]]. Domáci štadión mužstva je [[Národný futbalový štadión]] a hlavným trénerom je Talian [[Francesco Calzona]]. Slovenské národné futbalové mužstvo patrí medzi najmladšie futbalové mužstvá na svete spolu s [[České národné futbalové mužstvo|českým národným futbalovým mužstvom]], s ktorým do rozdelenia v roku 1993 tvorilo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo]].

Medzi najväčšie úspechy Slovenského národného mužstva patrí osemfinálová účasť na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvách sveta v roku 2010]]. Slovensko sa kvalifikovalo na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010]] po víťazstve v kvalifikačnej skupine aj napriek dvom prehrám v zápasoch proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo|Slovinsku]] a postúpilo aj cez [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]], nad ktorým vyhralo 3 : 2. V ďalšom zápase však vypadlo po prehre s [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandskom]] 2 : 1. Bolo to prvýkrát, kedy tím hral na veľkej futbalovej súťaži. Reprezentácia bola tiež blízko k účasti na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvách sveta vo futbale 2006]], avšak prehrala so [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielskom]] v dvoch zápasoch (1 : 5 vonku a 1 : 1 doma). Reprezentácia dosiahla aj niekoľko pozoruhodných výsledkov, ako vyššie uvedené víťazstvo nad Talianskom na Majstrovstvách sveta 2010, ktoré bolo v tom čase držiteľom titulu alebo víťazstvo nad [[Ruské národné futbalové mužstvo|Ruskom]] v septembri 2010, ktoré dopomohlo k umiestneniu na 16. mieste v [[Rebríček FIFA|rebríčku FIFA]]. Aj napriek tomuto úspechu reprezentácia neskôr poklesla na hodnotení a s tým aj upadla jej forma. Reprezentácii sa neporadilo kvalifikovať na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012]] a v kvalifikačnej skupine skončili sa 4. mieste. Podobne neúspešne dopadla aj kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014]] avšak potom nastal výrazný pokrok a mužstvo sa kvalifikovalo z druhého miesta na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016]]. Prebehlo ho iba Španielsko, ktoré však tiež dokázali v domácom zápase Slováci zdolať (2:1). Na majstrovstvách Európy najskôr podľahli Walesu (1:2), následne zdolali Rusko (2:1) a uhrali cennú bezgólovú remízu so silným Anglickom, vďaka čomu postúpili do osemfinále. Tam síce podľahli hladko Nemecku (0:3) no zanechali dobrý dojem. Mužstvo predvádzalo sympatické výkony aj v nasledujúcej kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018]], kam sa mu však napokon nepodarilo postúpiť. V skupine síce skončilo druhé za Anglickom, avšak malo spomedzi všetkých tímov z druhých miest najmenej bodov.

Tradičným rivalom Slovenska je [[České národné futbalové mužstvo|Česko]], s ktorým hrali dvakrát v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998]] v rokoch 1996 a 1997. Slovenské národné futbalové mužstvo najprv vyhralo domáci zápas 2 : 1 v [[Bratislava|Bratislave]] ale druhý v [[Praha|Prahe]] prehralo 3 : 0. Ďalší zápas sa konal až v roku 2002, kedy Slovensko podľahlo Česku 1 : 4. Nasledujúce dva vzájomné zápasy patrili do kvalifikácie na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008]], ktoré reprezentácia Slovenska prehrala 0 : 3 a 1 : 3. Ďalšie vzájomné zápasy patrili do kvalifikácie na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010, a skončili výhrou 2 : 1 a remízou 2 : 2. Zatiaľ posledné 2 vzájomné zápasy patrili medzi prípravné. Slovensko najskôr Česku podľahlo na jeho pôde v novembri 2012 0:3, ale doma ho v marci 2015 zdolalo 1 : 0. Slovensko sa s Českom najbližšie stretlo 2x na jeseň 2018 v rámci premiérového ročníka [[Liga národov UEFA|Ligy národov]] v ktorom prehralo oba zápasy doma 1 : 2 a vonku 1 : 0.

== História ==
{{Hlavný článok|Česko-slovenské národné futbalové mužstvo}}
[[Súbor:Slovakia former national team.jpg|left|thumb|Slovenské národné futbalové mužstvo v roku 1940]]
Prvý oficiálny zápas mužstva [[Slovenská republika (1939 - 1945)|prvej slovenskej republiky]] sa konal v [[Bratislava|Bratislave]] proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] dňa 27. augusta 1939. Slovensko tento zápas vyhralo 2–0. Po Druhej svetovej vojne sa národné mužstvo spojilo do tímu [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovenska]], a na viac ako 50 rokov nehralo Slovensko zápasy ako nezávislá krajina. Počas tohto času Slovensko prispelo viacerými kľúčovými hráčmi do česko-slovenského tímu, ktorý vyhral [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976]] (osem z jedenástich hráčov, ktorí vo finále porazili Západné Nemecko, boli Slováci).

Prvý oficiálny medzinárodný zápas Slovenska po rozdelení Česko-Slovenska sa konal dňa 2. februára 1994 v [[Dubaj (mesto)|Dubaji]], kde proti [[Národné futbalové mužstvo Spojených arabských emirátov|Spojeným arabským emirátom]] vyhrala Slovenská reprezentácia 1 : 0. Prvý domáci zápas sa konal v Bratislave dňa 20. apríla 1994, kedy Slovenská reprezentácia porazila [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsko]] 4 : 1. Slovensko utrpelo od svojej nezávislosti najväčšiu prehru (6: 0) dňa 22. júna 1995 v Mendoze proti [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentíne]]. Naopak najväčšie víťazstvo (7 : 0) malo Slovensko dvakrát, v zápase proti [[Lichtenštajnské národné futbalové mužstvo|Lichtenštajnsku]] v roku 2004 a v zápase proti [[Sanmarínske národné futbalové mužstvo|San Marínu]].

Slovensko hralo na veľkom šampionáte prvýkrát ako nezávislý tím v [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996 (kvalifikácia)|kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 1996]], ale skončilo na treťom mieste za [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunskom]] a [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzskom]]. V [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998 (kvalifikácia)|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta vo futbale 1998]] skončilo Slovensko na štvrtom mieste vo svojej šesťčlennej kvalifikačnej skupine. Prvé štyri zápasy boli pre Slovenské národné futbalové mužstvo víťazné, pričom jeden z týchto zápasov hrali proti susednému Česku. Tieto víťazstvá pomohli k dovtedy najvyššiemu 17. miestu v rebríčku FIFA. Mužstvo napokon nebolo úspešné, na konci kvalifikácie prehralo v Juhoslávií a aj v Česku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Novák| meno = Ján| autor = | odkaz na autora = | titul = Motyka napokon nevystrelila| periodikum = [[Denník Šport]]| odkaz na periodikum = | url = | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava| dátum = 1997-12-29| dátum prístupu = 2023-09-19|strana=6 }} &lt;/ref&gt;
[[Súbor:Slovakia national team 2010.jpg|thumb|Slovenské národné futbalové mužstvo na Majstrovstvách sveta vo futbale 2010, pred zápasom proti Taliansku]]

Slovenské národné futbalové mužstvo sa prvýkrát zúčastnilo [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]] vo svojej histórii potom, ako ukončili [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|kvalifikáciu]] na 1. mieste vo svojej [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikačnej skupine 3]], pred [[Slovinské národné futbalové mužstvo|Slovinskom]], [[České národné futbalové mužstvo|Českom]], [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severným Írskom]] a [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľskom]]. Dňa 14. októbra 2009 rozhodlo víťazstvo 1 : 0 v kvalifikačnom zápase proti Poľsku v [[Chorzów]]e.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://soccernet.espn.go.com/report?id=236564&amp;cc=5739|titul=Thrilling win in the snow|dátum vydania=14. október 2009|vydavateľ=ESPN|dátum prístupu=2009-10-15}}&lt;/ref&gt; Dňa 24. júna 2010 skončilo Slovensko druhé v [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina F|skupine F]] po výhre nad vtedajším držiteľom titulu, [[Talianske národné futbalové mužstvo|Talianskom]]. Po 80 minútach zápasu bol stav 2 : 0 pre Slovensko. V 81. minúte však skórovalo Taliansko a v dvojminútovom nastavenom čase opäť, čo však nestačilo a zápas skončil víťazstvom Slovenska 3 : 2. Výsledok viedol k eliminácii Talianska, ktoré skončilo posledné v skupine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://soccernet.espn.go.com/report?id=264065&amp;cc=3888&amp;ver=global|titul=Champions dumped out|dátum vydania=24. jún 2010|vydavateľ=ESPN}}&lt;/ref&gt; Výsledok tohto zápasu mal tiež za následok, že obaja finalisti z [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|predchádzajúcich majstrovstiev]] boli eliminovaní z prvého kola, prvé Taliansko a druhé [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.stamfordadvocate.com/sports/article/Italy-eliminated-from-World-Cup-in-1st-round-535620.php|titul=Italy eliminated from World Cup in 1st round|dátum vydania=24. jún 2010|vydavateľ=AP}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.google.com/hostednews/afp/article/ALeqM5g719IP-0ApqNtOYkhTM0B0kfXBEQ|titul=Italy and France make unwanted history|dátum vydania=24. jún 2010|vydavateľ=AFP}}&lt;/ref&gt; Potom hralo Slovensko vo vyraďovacej fáze proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]], s ktorým prehralo 1 : 2 a nepomohol ani premenený [[pokutový kop]] Slovenska, po ktorom bol odpískaný koniec zápasu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://soccernet.espn.go.com/report?id=264113&amp;cc=5739&amp;ver=global|titul=Robben rocks Slovakia|dátum vydania=28. jún 2010|vydavateľ=ESPN Soccernet|dátum prístupu=2010-08-18}}&lt;/ref&gt;

V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 2012]] bolo Slovensko v skupine s [[Ruské národné futbalové mužstvo|Ruskom]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írskom]], [[Arménske národné futbalové mužstvo|Arménskom]], [[Macedónske národné futbalové mužstvo|Macedónskom]] a [[Andorrské národné futbalové mužstvo|Andorrou]]. Dobrý výsledok v Južnej Afrike dodal mužstvu sebavedomie pre kvalifikáciu, ktorá začala v septembri dvomi víťazstvami 1 : 0 nad Macedónskom na [[Štadión Pasienky|Štadióne Pasienky]] a Ruskom vonku, a dávala tak Slovensku dobrý začiatok. Avšak v októbri sa forma tímu zošmykla a Arménsko ľahko vyhralo 3 : 1. Lepší výsledok ako domáca remíza 1 : 1 proti Írsku sa nekonal. V tom čase Rusko viedlo v tabuľke s 9 bodmi so Slovenskom, Arménskom a Írskom v dvojbodovej strate.

Vo februári 2011 prekvapila prehra 1 : 2 v priateľskom zápase proti [[Luxemburské národné futbalové mužstvo|Luxembursku]]. V šesťbodovom zápase proti Írsku malo Slovensko bezgólový stav, aj keď malo lepšie šance na skórovanie. Oba tímy sa držali o dva body za Ruskom a vedúcim Arménskom o tri. O štyri dni neskôr zahralo Slovensko svoj najhorší zápas po dlhých rokoch. Po vytvorení šancí na skórovanie v bezgólovom prvom polčase, dostala reprezentácia Slovenska štyri góly od efektívneho a skvelého arménskeho tímu, ktorý definitívne ukončil istý postup Slovenska. V posledných dvoch zápasoch prehralo Slovensko s Ruskom 1 : 0, aj napriek tomu, že hralo oveľa lepšie ako proti Arménsku a v zápase proti Macedónsku remizovalo 1 : 1. Skončilo tak na priemernom štvrtom mieste, len so siedmimi gólmi na konte. Bolo to prvýkrát od [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996 (kvalifikácia)|kvalifikácie na Majstrovstvá Európy vo futbale 1996]], kedy Slovensko skončilo v kvalifikácii s negatívnym gólovým rozdielom. Tréner [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]] tak po štyroch rokoch ukončil svoju trénerskú pôsobnosť a nahradila ho trénerská dvojica [[Stanislav Griga]] a [[Michal Hipp]]. Obaja boli neskôr nahradení kvôli slabým výsledkom koncom júna bývalým futbalistom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-slovenského národného futbalového mužstva]], [[Ján Kozák (1954)|Jánom Kozákom]].

== Štadión ==
[[Súbor:CityArena.jpg|náhľad|Reprezentačný štadión [[City Arena Trnava|Antona Malatinského]] v Trnave.]]
[[Súbor:Slovan Bratislava vs. Olympiakos FC, 2009.jpg|náhľad|vpravo|Reprezentačný štadión [[Tehelné pole]] v Bratislave (stará fotka)]]
Slovenské národné futbalové mužstvo v súčasnosti používa dva štadióny na reprezentačné zápasy: [[Štadión Pasienky|Tehelné pole]] v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Štadión Antona Malatinského]] v [[Trnava|Trnave]]. V minulosti boli niektoré domáce zápasy hrané na štadiónoch ako [[Štadión pod Dubňom]] v [[Žilina|Žiline]], [[Všešportový areál]] a [[Štadión Lokomotíva]] v [[Košice|Košiciach]], [[Štadión pod Zoborom]] v [[Nitra|Nitre]], [[Mestský futbalový štadión (Dubnica)|Mestský futbalový štadión]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] alebo [[Štadión Tatran]] v [[Prešov]]e. Najväčší futbalový štadión na Slovensku [[štadión Antona Malatinského]] v Trnave. V júli 2013 bol zbúraný štadión [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v Bratislave a na jeho mieste sa postavil [[Národný futbalový štadión|nový štadión]], ktorého kapacita je 22 500 divákov. Slovenská reprezentácia tu odohrala svoj prvý zápas 13.októbra 2019, keď v prípravnom zápase s Paraguajom sa zrodila remíza 1:1. Prvý gól Slovenska na novom štadióne strelil Róbert Boženík.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/pozrite-si-vsetky-vizualizacie-narodneho-stadiona.html|titul= Pozrite si všetky vizualizácie národného štadióna|vydavateľ= etrend.sk|dátum vydania= 2013-07-11|dátum prístupu=2014-02-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/vystavba/novy-stadion-na-tehelnom-poli-ma-stat-do-roku-2016.html?page_id=320227|titul=Nový štadión na Tehelnom poli má stáť do roku 2016|vydavateľ=bratislavskenoviny.sk|dátum vydania 17. júl 2013|dátum prístupu=2013-11-03}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|-
!Poradové
číslo
!Počet
zápasov
!Štadión
!Prvý odohraný
medzinárodný zápas
!Posledný odohraný
medzinárodný zápas
|-
|align=center|1.
|align=center|'''63'''
|[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], [[Bratislava]] 
|[[27. august]] [[1939]]
|[[11. október]] [[2024]]
|-
|align=center|2.
|align=center|'''38''' 
|[[Štadión Antona Malatinského]], [[Trnava]] 
|[[24. apríl]] [[1996]]
|[[19. november]] [[2024]]
|-
|align=center|3.
|align=center|'''21''' 
|[[Štadión pod Dubňom]], [[Žilina]] 
|[[30. apríl]] [[2003]]
|[[17. november]] [[2015]]
|-
|align=center|4.
|align=center|'''9'''
|[[Pasienky (štadión)|Pasienky]], [[Bratislava]] 
|[[18. august]] [[1999]]
|[[16. október]] [[2012]]
|-
|align=center|5.
|align=center|'''4'''
|[[Všešportový areál]], [[Košice]] 
|[[8. marec]] [[1995]]
|[[15. november]] [[1995]]
|-
| rowspan=&quot;3&quot; align=center|6.
| rowspan=&quot;3&quot; align=center|'''2'''
|[[Štadión pod Zoborom]], [[Nitra]] 
|[[27. marec]] [[1996]]
|[[24. máj]] [[2000]]
|-
|[[Štadión Lokomotívy]], [[Košice]] 
|[[19. august]] [[1998]]
|[[5. september]] [[1998]]
|-
|[[Mestský štadión (Dubnica)|Mestský štadión]], [[Dubnica nad Váhom|Dubnica]] 
|[[8. september]] [[1999]] 
|[[13. október]] [[2007]]
|-
| rowspan=&quot;5&quot; align=center|9.
| rowspan=&quot;5&quot; align=center|'''1''' 
|[[Štadión na Sihoti]], [[Trenčín]] 
| align=center colspan=&quot;2&quot;|[[5. september]] [[2001]]
|-
|[[Štadión Tatran]], [[Prešov]] 
| colspan=&quot;2&quot; align=center|[[14. máj]] [[2002]]
|-
|[[Štadión FC ViOn]], [[Zlaté Moravce]] 
| colspan=&quot;2&quot; align=center|[[26. marec]] [[2008]]
|-
|[[NTC Senec]], [[Senec]] 
| colspan=&quot;2&quot; align=center|[[23. máj]] [[2014]]
|-
|[[Košická futbalová aréna]], [[Košice]] 
| colspan=&quot;2&quot; align=center|[[8. september]] [[2024]]
|-
|}

== Dresy ==
[[Súbor:SVK football kit.svg|náhľad|vpravo|Dresy slovenskej futbalovej reprezentácie z roku 2007]]
Farby domácich [[Výstroj (futbalista)|dresov]] do roku 1993 boli modré, avšak v súčasnosti tím zmenil svoje domáce dresy na biele. Tím nosí buď súpravu bielych tričiek, trenírok a ponožiek alebo súpravu modrých tričiek, trenírok a ponožiek. V niektorých zápasoch sa používala aj kombinácia modrého trička a bielych trenírok. Oficiálnym sponzorom tričiek je firma [[Adidas, Inc.|Adidas]], ktorá má zmluvu od roku 2016.

{|class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Značka
! Obdobie
|-
| {{FRA}} [[Le Coq Sportif]]
| align=center | 1993 – 1995
|-
| {{ITA}} [[Lotto Sport Italia|Lotto]]
| align=center | 1995 – 1999
|-
| {{USA}} [[Nike, Inc.|Nike]]
| align=center | 2000 – 2005
|-
| {{GER}} [[Adidas]]
| align=center | 2006 – 2012
|-
| {{GER}} [[Puma SE|Puma]]
| align=center | 2012 – 2016
|-
| {{USA}} [[Nike, Inc.|Nike]]
| align=center | 2016 – 2024
|-
| {{ITA}} [[Macron]]
| align=center | 2024 – ?
|}

== Súťažné štatistiky ==
[[Súbor:SVK-ITA 2010-06-24.svg|náhľad|Zostava Slovenska (biele dresy) v zápase Majstrovstiev sveta 2010 proti Taliansku]]

=== Majstrovstvá sveta ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;   
! colspan=&quot;10&quot; |Štatistika na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]]
!
! colspan=&quot;8&quot; |Štatistika kvalifikácie na Majstrovstvá sveta
|-
!Rok
!Výsledok
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
!
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
|-
|{{URY}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] až {{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]]
| colspan=&quot;9&quot; |Súčasť {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]]
|
| colspan=&quot;8&quot; |Súčasť {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]]
|-
|{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]]
| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;3&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|
|4.
|10
|5
|1
|4
|18
|14
| +4
|-
|{{minivlajka|Kórejská republika}}{{minivlajka|Japonsko}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]]
|
|3.
|10
|5
|2
|3
|16
|9
| +7
|- 
|{{minivlajka|Nemecko}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]]
|
|2.
|14
|6
|6
|2
|26
|14
| +12
|-
|{{minivlajka|Južná Afrika}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]||Osemfinále || 16.
|4
|1
|1
|2
|5
|7
| -2
|
|1.
|10
|7
|1
|2
|22
|10
| +12
|- 
|{{minivlajka|Brazília}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]]
| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;3&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|
|3.
|10
|3
|4
|3
|11
|10
| +1
|-
|{{minivlajka|Rusko}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]]
|
|2.
|10
|6
|0
|4
|17
|7
| +10
|-
|{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]]
|
|3.
|10
|3
|5
|2
|17
|10
| +7
|-
|{{CAN}}{{MEX}}{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]]|| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;3&quot; |''Ešte sa neodohrala''
|
|  colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;3&quot; |''Ešte sa neodohrala''
|-
|{{MAR}}{{PRT}}{{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2030|2030]]
|
|-
|{{KSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2034|2034]]
|
|- 
!Celkovo
!Osemfinále
!1/6
!|4
!|1
!|1
!|2
!|5
!7
!-2
!
!–
!74
!35
!19
!20
!127
!74
!+53
|}
{| class=&quot;wikitable mw-collapsible&quot;
! colspan=&quot;5&quot; |Zoznam zápasov na Majstrovstvách sveta
|-
!Rok
!Kolo
!Zápas
!Výsledok
!Strelec gólov
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]
|Skupina
|{{NZL}} [[Novozélandské národné futbalové mužstvo|Nový Zéland]] '''1 - 1''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Remíza
|[[Róbert Vittek|Vittek]]
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''0 - 2''' {{PAR}} [[Paraguajské národné futbalové mužstvo|Paraguaj]]
|Prehra
|
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''3 - 2''' {{ITA}} [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]]
|Výhra
|[[Róbert Vittek|Vittek]] (2), [[Kamil Kopúnek|Kopúnek]]
|-
|Osemfinále
|{{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] '''2 - 1''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|[[Róbert Vittek|Vittek]]
|}

=== Majstrovstvá Európy ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;   
! colspan=&quot;10&quot; |Štatistika na [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]]
!
! colspan=&quot;8&quot; |Štatistika kvalifikácie na Majstrovstvá Európy
|-
!Rok
!Výsledok
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
!
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
|-
|{{FRA}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]] až {{SWE}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]]
| colspan=&quot;9&quot; |Súčasť {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]]
|
| colspan=&quot;8&quot; |Súčasť {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]]
|-
|{{minivlajka|Anglicko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]|| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;5&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|
|3.
|10
|4
|2
|4
|14
|18
| -4
|- 
|{{minivlajka|Belgicko}} {{minivlajka|Holandsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]]
|
|3.
|10
|5
|2
|3
|12
|9
| +3
|-  
|{{minivlajka|Portugalsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]]
|
|3.
|8
|3
|1
|4
|11
|9
| +2
|- 
|{{minivlajka|Rakúsko}} {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]]
|
|4.
|12
|5
|1
|6
|33
|23
| +10
|-   
|{{minivlajka|Poľsko}} {{minivlajka|Ukrajina}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]
|
|4.
|10
|4
|3
|3
|7
|10
| -3
|-
|{{minivlajka|Francúzsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]||Osemfinále ||14.
|4
|1
|1
|2
|3
|6
| -3
|
|2.
|10
|7
|1
|2
|17
|8
| +9
|-   
|{{minivlajka|Európa}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]||Skupina ||18.
|3
|1
|0
|2
|2
|7
| -5
|
|3.
|10
|5
|2
|3
|15
|12
| +3
|-
|{{DEU}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]||Osemfinále ||12.
|4
|1
|1
|2
|4
|5
| -1
|
|2.
|10
|7
|1
|2
|17
|8
| +9
|-
|{{GBR}} {{IRL}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|2028]]|| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;2&quot; |''Ešte sa neodohrala'' 
|
| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;2&quot; |''Ešte sa neodohrala''
|-
|{{ITA}} {{TUR}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2032|2032]]
|
|-
!'''Celkovo'''
!Osemfinále
!3/8
!|11
!|3
!|2
!|6
!|9
!18
! -9
!
!–
!80
!40
!13
!27
!126
!97
! +29
|}

{| class=&quot;wikitable mw-collapsible&quot;
! colspan=&quot;5&quot; |Zoznam zápasov na Eure
|-
!Rok
!Kolo
!Zápas
!Výsledok
!Strelec gólov
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]
|Skupina
|{{WAL}} [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]] '''2 - 1''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|[[Ondrej Duda|Duda]]
|-
|Skupina
|{{RUS}} [[Ruské národné futbalové mužstvo|Rusko]] '''1 - 2''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Výhra
|[[Vladimír Weiss (1989)|Weiss]], [[Marek Hamšík|Hamšík]]
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''0 - 0''' {{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]]
|Remíza
|
|-
|Osemfinále
|{{DEU}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] '''3 - 0''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]
|Skupina
|{{POL}} [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsko]] '''1 - 2''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Výhra
|[[Wojciech Szczęsny|Szczęsny]] ([[vlastný gól|vl. gól]]), [[Milan Škriniar|Škriniar]]
|-
|Skupina
|{{SWE}} [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsko]] '''1 - 0''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''0 - 5''' {{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
|Prehra
|
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]
|Skupina
|{{BEL}} [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicko]] '''0 - 1''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Výhra
|[[Ivan Schranz|Schranz]]
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''1 - 2''' {{UKR}} [[Ukrajinské národné futbalové mužstvo|Ukrajina]]
|Prehra
|[[Ivan Schranz|Schranz]]
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''1 - 1''' {{ROU}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]]
|Remíza
|[[Ondrej Duda|Duda]]
|-
|OSemfinále
|{{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] '''2 - 1pp''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|[[Ivan Schranz|Schranz]]
|}

=== Liga národov UEFA ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;  
! colspan=&quot;11&quot; |Štatistika v [[Liga národov UEFA|Lige národov UEFA]]
|-
!Rok
!Divízia
!Skupina
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
|-
|[[Liga národov UEFA 2018/2019|2018/2019]]
|B
|1
|3.
|4
|1
|0
|3
|5
|5
|0
|-
|[[Liga národov UEFA 2020/2021|2020/2021]]
|B
|2
|4.
|6
|1
|1
|4
|5
|10
| -5
|-
|[[Liga národov UEFA 2022/2023|2022/2023]]
|C
|3
|3.
|6
|2
|1
|3
|5
|6
| -1
|-
|[[Liga národov UEFA 2024/2025|2024/2025]]
|C
|1
|2.
|6
|4
|1
|1
|10
|5
| +5
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!–
!–
!22
!8
!3
!11
!25
!26
! -1
|}

=== Olympijské hry ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
! colspan=&quot;9&quot; |Štatistika na [[Futbal na Letných olympijských hrách|Olympijských hrách]]
|-
!Rok
!Výsledok
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
|-
|{{USA}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 1996 – muži|1996]]
| colspan=&quot;8&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|-
|{{AUS}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2000 – muži|2000]]
|Skupinová fáza
|3
|1
|0
|2
|3
|6
| -3
|-
|{{GRE}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2004 – muži|2004]]
| colspan=&quot;8&quot; rowspan=&quot;6&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|-
|{{CHN}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008 – muži|2008]]
|-
|{{GBR}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2012 – muži|2012]]
|-
|{{BRA}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2016|2016]]
|-
|{{JPN}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2020 – muži|2020]]
|-
|{{FRA}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2024 – muži|2024]]
|-
!Celkovo
!1/8
!3
!1
!0
!2
!3
!6
! -3
|}

== Tímové štatistiky{{chýba zdroj}} ==
{{Hlavný článok|Zoznam zápasov slovenského národného futbalového mužstva}}
Nasledujúca tabuľka zobrazuje všetkých súperov Slovenského národného futbalového mužstva a ich zápasy k 19. novembra 2024.
{| width=75% style=&quot;font-size: 100%; text-align: center&quot; class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! Súper
! Zápasy
! Víťazstvá
! Remízy
! Prehry
! Strelené góly
! Inkasované góly
! Gólový rozdiel
|- bgcolor=&quot;#d0ffd0&quot; align=&quot;center&quot;
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ALG|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{AND|f|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || 2 || 0 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ENG|f|1}} || 7 || 0 || 1 || 6 || 4 || 13 || –9
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ARM|f|1}} || 2 || 0 || 0 || 2 || 1 || 7 || –6
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{AUS|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 0 || 0 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{AZE|f|1}} || 12 || 10 || 0 || 2 || 26 || 8 || +18
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BEL|f|1}} || 4 || 1 || 2 || 1 || 4 || 4 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BLR|f|1}} || 5 || 3 || 1 || 1 || 9 || 3 || +6
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BOL|f|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || 3 || 0 || +3
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BIH|f|1}} || 5 || 3 || 0 || 2 || 8 || 6 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BRA|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 5 || –5
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BGR|f|1}} || 8 || 4 || 2 || 2 || 11 || 6 || +5
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CYP|f|1}} || 6 || 4 || 1 || 1 || 16 || 6 || +10
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CZE|f|1}} || 14 || 3 || 2 || 9 || 12 || 29 || –17
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MNE|f|1}} || 2 || 1 || 1 || 0 || 4 || 2 || +2
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CHL|f|1}} || 3 || 1 || 1 || 1 || 3 || 2 || +1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{DEN|f|1}} || 3 || 2 || 0 || 1 || 7 || 3 || +4
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{EGY|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 1 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{EST|f|1}} || 4 || 4 || 0 || 0 || 5 || 1 || +4
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{FRO|f|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || 5 || 1 || +4
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{FIN|f|1}} || 4 || 3 || 1 || 0 || 6 || 1 || +5
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{FRA|f|1}} || 4 || 1 || 1 || 2 || 2 || 6 || –4
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GIB|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 0 || 0 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GRC|f|1}} || 5 || 1 || 1 || 3 || 4 || 6 || –2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GEO|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 3 || 1 || +2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GTM|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || +1
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{NLD|f|1}} || 3 || 0 || 1 || 2 || 2 || 5 || –3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{HRV|f|1}} || 17 || 2 || 4 || 11 || 20 || 43 || –23
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{IRN|f|1}} || 2 || 1 || 0 || 1 || 6 || 6 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{IRL|f|1}} || 6 || 0 || 5 || 1 || 5 || 6 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ISL|f|1}} || 7 || 5 || 1 || 1 || 16 || 9 || +7
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ISR|f|1}} || 6 || 3 || 2 || 1 || 10 || 7 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{JPN|f|1}} || 3 || 0 || 1 || 2 || 2 || 5 || –3
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot; 
| align=&quot;left&quot; | {{JOR|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 5 || 1 || +4
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CMR|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot; 
| align=&quot;left&quot; | {{KAZ|f|1}} || 2 || 0 || 0 || 2 || 1 || 3 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{COL|f|1}} || 3 || 0 || 1 || 2 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{KOR|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 0 || 0 || 0
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CRI|f|1}} || 3 || 1 || 1 || 1 || 5 || 6 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LIE|f|1}} || 11 || 9 || 2 || 0 || 30 || 1 || +29
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LTU|f|1}} || 4 || 2 || 2 || 0 || 8 || 3 || +5
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LAT|f|1}} || 5 || 2 || 3 || 0 || 9 || 5 || +4
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LUX|f|1}} || 7 || 5 || 1 || 1 || 16 || 5 || +11
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MKD|f|1}} || 8 || 6 || 2 || 0 || 16 || 3 || +13
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{HUN|f|1}} || 6 || 4 || 2 || 0 || 7 || 2 || +5
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MLT|f|1}} || 10 || 8 || 2 || 0 || 29 || 5 || +24
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MAR|f|1}} || 2 || 0 || 0 || 2 || 2 || 4 || –2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MDA|f|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || 5 || 2 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{DEU|f|1}} || 12 || 4 || 0 || 8 || 14 || 25 || –11
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{NOR|f|1}} || 5 || 1 || 1 || 3 || 2 || 6 || –4
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{NZL|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{PRY|f|1}} || 2 || 0 || 1 || 1 || 1 || 3 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{PER|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 2 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{POL|f|1}} || 9 || 5 || 1 || 3 || 14 || 14 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{PRT|f|1}} || 6 || 0 || 1 || 5 || 3 || 11 || –8
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{AUT|f|1}} || 6 || 1 || 3 || 2 || 3 || 6 || –3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ROU|f|1}} || 12 || 1 || 6 || 5 || 13 || 21 || –8
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{RUS|f|1}} || 11 || 4 || 3 || 4 || 10 || 10 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SMR|f|1}} || 5 || 5 || 0 || 0 || 26 || 1 || +25
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SAU|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{NIR|f|1}} || 5 || 3 || 1 || 1 || 6 || 3 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SVN|f|1}} || 8 || 1 || 4 || 3 || 6 || 9 || –3
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{UAE|f|1}} || 3 || 3 || 0 || 0 || 5 || 2 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SCG|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SCO|f|1}} || 4 || 2 || 0 || 2 || 4 || 2 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ESP|f|1}} || 7 || 1 || 1 || 5 || 6 || 20 || –15
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CHE|f|1}} || 3 || 2 || 0 || 1 || 4 || 4 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SWE|f|1}} || 8 || 0 || 4 || 4 || 5 || 10 || –5
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ITA|f|1}} || 2 || 1 || 0 || 1 || 3 || 5 || –2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{THA|f|1}} || 2 || 1 || 1 || 0 || 4 || 3 || +1
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{TUR|f|1}} || 6 || 1 || 1 || 4 || 3 || 8 || –5
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{UKR|f|1}} || 9 || 2 || 3 || 4 || 11 || 11 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{USA|f|1|USA}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || +1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{UZB|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 4 || 1 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{WAL|f|1}} || 6 || 2 || 1 || 3 || 13 || 10 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{YUG|f|1}} || 2 || 0 || 1 || 1 || 1 || 3 || –2
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=&quot;1&quot;|Spolu!! '''349''' !! '''141''' !! '''84''' !! '''124''' !! '''495''' !! '''430''' !! '''+65'''
|}

== Tímové štatistiky - neoficiálne zápasy {{chýba zdroj}} ==
Nasledujúca tabuľka zobrazuje neoficiálnych súperov Slovenského národného futbalového mužstva a v priateľských zápasoch k 12. januára 2017.
{| width=75% style=&quot;font-size: 100%; text-align: center&quot; class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! Súper
! Zápasy
! Víťazstvá
! Remízy
! Prehry
! Strelené góly
! Inkasované góly
! Gólový rozdiel
|- bgcolor=&quot;#d0ffd0&quot; align=&quot;center&quot;
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ARG|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 6 || –6
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BHR|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BOL|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BIH|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 1 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CHN|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 3 || 2 || +1
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GEO|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LBN|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 2 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LTU|f|1}} || 2 || 1 || 1 || 0 || 3 || 2 || +1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LVA|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 3 || 1 || +2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MYS|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 2 || 0 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MEX|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 2 || 5 || –3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MDA|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{PER|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 1 || –1
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ROU|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 2 || 2 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SVN|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 2 || 0 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SWE|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 6 || –6
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{UGA|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 3 || –2
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=&quot;1&quot;|Spolu!! '''18''' !! '''5''' !! '''2''' !! '''11''' !! '''19''' !! '''39''' !! '''–20'''
|}

== Zloženie družstva ==
{{Hlavný článok|Zoznam futbalových reprezentantov Slovenska}}
=== Hráčska zostava ===
''Reprezentačné zápasy a góly, a klubová príslušnosť sú aktualizované k 19.11.2024''

==== Aktuálne povolaní hráči ====
Nasledujúcich 26 hráčov nominoval reprezentačný tréner [[Francesco Calzona]] do zostavy na dvojzápas [[Liga národov UEFA 2024/2025|Ligy národov]] proti [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]] a proti [[Estónske národné futbalové mužstvo|Estónsku]] v dňoch 16. až 19. novembra 2024.
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:100%&quot; border=&quot;0&quot; cellspacing=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;2&quot;
|- bgcolor=&quot;AAD0FF&quot;
! width=&quot;40&quot; |Pozícia
! width=&quot;200&quot; |Hráč
! width=&quot;200&quot; |Dátum narodenia (vek)
! width=&quot;10&quot; |Reprezentačné štarty
! width=&quot;10&quot; |Góly
! width=&quot;200&quot; |Klub
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Brankár (futbal)|B]]
|[[Martin Dúbravka]]
|{{Dátum narodenia a vek|1989|1|15|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |53
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{ENG}} [[Burnley FC]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Marek Rodák]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|12|13|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |25
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{KSA}} [[Al-Ettifaq FC]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Dominik Takáč]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|1|12|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Obranca (futbal)|O]]
|[[Peter Pekarík]] 
|{{Dátum narodenia a vek|1986|10|30|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |135
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Ľubomír Šatka]]
|{{Dátum narodenia a vek|1995|12|2|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |36
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|[[Samsunspor]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Norbert Gyömbér]]
|{{Dátum narodenia a vek|1992|7|3|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |46
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{KSA}} [[Al Cholúd]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Denis Vavro]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|4|10|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |26
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|{{DEU}} [[VfL Wolfsburg]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Milan Škriniar]] 
|[[11. február 1995]]
(30 rokov)
| style=&quot;text-align:center;&quot; |77
| style=&quot;text-align:center;&quot; |3
|{{TUR}} [[Ferenbahçe Istanbul]] 
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Adam Obert]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|8|23|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |11
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{ITA}} [[Cagliari Calcio]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Ivan Mesík]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|4|19|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{NLD}} [[Heracles Almelo]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Dávid Hancko]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|12|13|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |48
| style=&quot;text-align:center;&quot; |6
|Atletico Madrid
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Samuel Kozlovský]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|11|19|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{POL}} [[Widzew Łódź|Widzew Lodž]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Záložník (futbal)|Z]]
|[[Stanislav Lobotka]] '''[[Súbor:Captain sports.svg|12px|Captain]]'''
|{{Dátum narodenia a vek|1994|11|25|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |65
| style=&quot;text-align:center;&quot; |4
|{{ITA}} [[SSC Neapol]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Patrik Hrošovský]]
|{{Dátum narodenia a vek|1992|4|22|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |57
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{BEL}} [[KRC Genk|K.R.C. Genk]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Ondrej Duda]]
|{{Dátum narodenia a vek|1994|12|5|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |81
| style=&quot;text-align:center;&quot; |15
|{{ITA}} [[Hellas Verona FC|Hellas Verona]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[László Bénes]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|9|9|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |31
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2
|{{DEU}} [[1. FC Union Berlin]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Tomáš Rigo]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|7|3|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |5
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|{{CZE}} [[FC Baník Ostrava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Matúš Bero]]
|{{Dátum narodenia a vek|1995|9|6|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |36
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|{{DEU}} [[VfL Bochum]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Christián Herc]]
|{{Dátum narodenia a vek|1998|9|30|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |4
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[FC DAC 1904 Dunajská Streda]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Útočník (futbal)|Ú]]
|[[Ivan Schranz]]
|{{Dátum narodenia a vek|1993|9|13|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |28
| style=&quot;text-align:center;&quot; |6
|{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Dávid Ďuriš]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|3|22|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |18
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Leo Sauer]]
|{{Dátum narodenia a vek|2005|12|16|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |4
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{NLD}} [[NAC Breda]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Ľubomír Tupta]]
|{{Dátum narodenia a vek|1998|3|27|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |11
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[FC Slovan Liberec]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Tomáš Suslov]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|6|7|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |38
| style=&quot;text-align:center;&quot; |4
|{{ITA}} [[Hellas Verona FC|Hellas Verona]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Dávid Strelec]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|4|4|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |28
| style=&quot;text-align:center;&quot; |8
|{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Róbert Boženík]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|11|18|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |48
| style=&quot;text-align:center;&quot; |7
|{{POR}} [[Boavista Porto]]
|-
|}

==== Náhradníci ====
Nasledujúcich 24 náhradníkov nominoval reprezentačný tréner [[Francesco Calzona]] do zostavy na dvojzápas [[Liga národov UEFA 2024/2025|Ligy národov]] proti [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]] a proti [[Estónske národné futbalové mužstvo|Estónsku]] v dňoch 16. až 19. novembra 2024.
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:100%&quot; border=&quot;0&quot; cellspacing=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;2&quot;
|- bgcolor=&quot;AAD0FF&quot;
! width=&quot;40&quot; |Pozícia
! width=&quot;200&quot; |Hráč
! width=&quot;200&quot; |Dátum narodenia (vek)
! width=&quot;10&quot; |Reprezentačné štarty
! width=&quot;10&quot; |Góly
! width=&quot;200&quot; |Klub
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Ľubomír Belko]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|2|4|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Dominik Takáč]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|1|12|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Tomáš Frühwald]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|9|23|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Adam Danko]]
|{{Dátum narodenia a vek|2003|6|27|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[FK Želieziarne Podbrezová]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Henrich Ravas]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|8|16|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{POL}} [[MKS Cracovia|Cracovia Krakov]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Timotej Hranica]]
|{{Dátum narodenia a vek|2005|5|28|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Dávid Hrnčár]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|12|10|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{BEL}} [[F.C.V. Dender E.H.]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Michal Tomič]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|3|30|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |6
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|FK Bodö/Glimt]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Marek Kristián Bartoš]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|10|13|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{POL}} [[Motor Lublin]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Tomáš Nemčík]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|4|19|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{NOR}} [[Rosenborg BK]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Vernon De Marco]]
|{{Dátum narodenia a vek|1992|11|18|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |10
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|{{CYP}} [[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Jakub Kadák]]
|{{Dátum narodenia a vek|2000|12|14|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CHE}} [[FC Luzern]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Artur Gajdoš]]
|{{Dátum narodenia a vek|2004|1|20|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[AS Trenčín]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Peter Pokorný]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|8|8|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{POL}} [[Śląsk Wrocław|Slask Vroclav]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Dominik Hollý]]
|{{Dátum narodenia a vek|2003|11|11|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[FK Jablonec]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Erik Prekop]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|10|8|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[FC Baník Ostrava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Adrián Kaprálik]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|6|10|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Adam Griger]]
|{{Dátum narodenia a vek|2004|3|16|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[FC Hradec Králové]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Róbert Polievka]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|6|9|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |10
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{HUN}} [[MTK Budapešť]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Adam Zreľák]]
|{{Dátum narodenia a vek|1994|5|5|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |9
| style=&quot;text-align:center;&quot; |3
|{{POL}} [[Warta Poznaň]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Erik Jirka]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|9|19|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |10
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2
|{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Lukáš Haraslín]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|5|26|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |44
| style=&quot;text-align:center;&quot; |7
|{{CZE}} [[AC Sparta Praha]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Nino Marcelli]]
|{{Dátum narodenia a vek|2005|5|29|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Matej Trusa]]
|{{Dátum narodenia a vek|2000|11|29|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[FC DAC 1904 Dunajská Streda]]
|-
|}

=== Realizačný tím ===
''Aktualizované k 19. 11. 2024.''

* [[Francesco Calzona]] (hlavný tréner)
* [[Simone Bonomi]], [[Gianluca Segarelli]] (asistenti trénera)
* [[Marek Hamšík]] (asistent trénera a tímový manažér)
* [[Pavol Farkaš]] (tlmočník hlavného trénera)
* [[Ján Novota]] (tréner brankárov)
* [[Alessandro Bulfoni]], [[David Brünn]] (kondiční tréner)
* [[Marco Brini]] (videoanalytik)
* [[Giovanni Paolo De Matteis]] (technický manažér tímu)
* [[Jakub Kojnok]] (technický vedúci mužstva)
* [[Zsolt Fegyveres]], [[Jozef Almási]] (lekári)
* [[Marián Drinka]], [[Peter Hečko]], [[Martin Nozdrovický]] (fyzioterapeuti)
* [[Mário Prelovský]], [[Marko Kopas]] (maséri)
* [[Marek Beseda]], [[Marek Košáň]] (kustódi)
* [[Monika Jurigová]] (mediálna manažérka)

== Hráčske štatistiky ==
{{Hlavný článok|Rekordy slovenského národného futbalového mužstva}}
[[Súbor:Miroslav Karhan.jpg|thumb|[[Miroslav Karhan]]]]
Hráči označení '''tučným písmom''' sú stále aktívni.
:''Aktualizované k 19. 11. 2024.''

=== Hráči s najväčším počtom odohraných zápasov ===
{| class=&quot;wikitable&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align: center;&quot;
|-
!width=&quot;20&quot;|#
!width=&quot;120&quot;|Hráč
!Vek
!Roky
!width=&quot;40&quot;|Zápasy
!width=&quot;40&quot;|Góly
|-
|1.
|align=&quot;left&quot;|[[Marek Hamšík]]
|{{Vek|1987|7|27}}
|align=&quot;center&quot;|2007 – 2023
|'''138'''
|26
|-
|2.
|align=&quot;left&quot;|'''[[Peter Pekarík]]'''
|{{Vek|1986|10|30}}
|align=&quot;center&quot;|2006 – súčasnosť
|'''134'''
|2
|- 
|3.
|align=&quot;left&quot;|'''[[Juraj Kucka]]'''
|{{Vek|1987|2|26}}
|align=&quot;center&quot;|2008 – súčasnosť
|'''112'''
|14
|-
|4.
|align=&quot;left&quot;|[[Miroslav Karhan]]
|{{Vek|1976|6|21}}
|align=&quot;center&quot;|1995 – 2011
|'''107'''
|14
|-
|5.
|align=&quot;left&quot;|[[Martin Škrtel]]
|{{Vek|1984|12|15}} 
|align=&quot;center&quot;|2004 – 2019
|'''104'''
|6
|-
|6.
|align=&quot;left&quot;|[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]
|{{Vek|1981|12|10}}
|align=&quot;center&quot;|2004 – 2017
|'''91'''
|4
|-
|7.
|align=&quot;left&quot;|[[Róbert Vittek]]
|{{Vek|1982|4|1}}
|align=&quot;center&quot;|2001 – 2016
|'''82'''
|23
|-
|rowspan=&quot;2&quot; valign=&quot;left&quot;|8.
|align=left|'''[[Róbert Mak]]'''
|{{Vek|1991|3|8}}
|align=&quot;center&quot;|2013 – súčasnosť 
|'''81''' 
|16
|-
|align=&quot;left&quot;|'''[[Ondrej Duda]]'''
|{{Vek|1994|12|5}}
|align=&quot;center&quot;|2014 – súčasnosť
|'''81'''
|15
|-
|10.
|align=&quot;left&quot;|[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss]] 
|{{Vek|1989|11|30}}
|align=&quot;center&quot;|2009 – 2022
|'''77'''
|8
|}
[[Súbor:Róbert Vittek1.jpg|náhľad|[[Róbert Vittek]]]]

=== Hráči s najväčším počtom gólov na konte ===
{| class=&quot;wikitable&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align: center;&quot;
|-
!width=&quot;20&quot;|#
!width=&quot;120&quot;|Hráč
!Vek
!Roky
!width=&quot;40&quot;|Góly
!width=&quot;40&quot;|Zápasy
!width=&quot;40&quot;|Priemer gólov za zápas
|-
|1.
|align=left|[[Marek Hamšík]]
|{{vek|1987|7|27}}
|align=&quot;center&quot;|2007 – 2023 
|'''26''' 
|138
|0,19
|-
|2.
|align=left|[[Róbert Vittek]]
|{{Vek|1982|4|1}}
|align=&quot;center&quot;|2001 – 2016
|'''23''' 
|82
|0,28
|-
|3.
|align=left|[[Szilárd Németh]]
|{{Vek|1977|8|8}}
|align=&quot;center&quot;|1996 – 2006
|'''22'''
|58
|0,37
|-
|4.
|align=left|'''[[Róbert Mak]]'''
|{{Vek|1991|3|8}}
|align=&quot;center&quot;|2013 – súčasnosť 
|'''16''' 
|81
|0,20
|-
|5.
|align=left|'''[[Ondrej Duda]]'''
|{{Vek|1994|12|5}}
|align=&quot;center&quot;|2014 – súčasnosť
|'''15''' 
|81
|0,19
|-
|rowspan=&quot;3&quot; valign=&quot;left&quot;|6.
|align=left|[[Marek Mintál]]
|{{Vek|1977|9|2}}
|align=&quot;center&quot;|2002 – 2009
|'''14''' 
|45
|0,31
|-
|align=left|[[Miroslav Karhan]]
|{{Vek|1976|6|21}}
|align=&quot;center&quot;|1995 – 2011
|'''14'''
|107
|0,13
|-
|align=left|'''[[Juraj Kucka]]'''
|{{Vek|1987|2|26}}
|align=&quot;center&quot;|2008 – súčasnosť
|'''14''' 
|112
|0,13
|-
|rowspan=&quot;2&quot; valign=&quot;left&quot;|9.
|align=left|[[Stanislav Šesták]]
|{{Vek|1982|12|16}}
|align=&quot;center&quot;|2004 – 2016
|'''13'''
|66
|0,20
|-
|align=left|[[Adam Nemec]]
|{{Vek|1985|9|2}}
|align=&quot;center&quot;|2006 – 2019
|'''13''' 
|43
|0,30
|}

== Tréneri ==
''Aktualizované k 19. 11. 2024''.

=== [[1939]] - [[1944]] ===
{| width=100% style=&quot;font-size: 100%; text-align: center&quot; class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Meno
! Obdobie
! Zápasy
! Víťazstvá
! Remízy
! Prehry
! Strelené góly
! Inkasované góly
! Gólový rozdiel
! Priemer počtu bodov na zápas
|-
|align=left|{{SVK}} [[Vojtech Závodský]]||[[27. august]] [[1939]]
|| 1 || 1 || 0 || 0 || 2 || 0 || +2 || 3,00 
|-
|align=left|{{SVK}} [[Rudolf Hanák]]||[[3. december]] [[1939]] – [[6. jún]] [[1940]]
|| 2 || 1 || 0 || 1 || 5 || 4 || +1 || 1,50 
|-
|align=left|{{SVK}} [[István Priboj|Štefan Priboj]]||[[15. september]] [[1940]] – [[12. október]] [[1941]]
|| 4 || 0 || 1 || 3 || 5 || 10 || –5 || 0,08
|-
|align=left|{{SVK}} [[Štefan Čambal]]||[[7. december]] [[1941]] – [[7. jún]] [[1942]]
|| 2 || 0 || 0 || 2 || 1 || 6 || –5 || 0,00
|-
|align=left|{{SVK}} [[Ferdinand Daučík]]||[[23. august]] [[1942]] – [[9. apríl]] [[1944]]
|| 7 || 1 || 1 || 5 || 10 || 24 || –14 || 0,19
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=&quot;2&quot;|Spolu!! '''16''' !! '''3''' !! '''2''' !! '''11''' !! '''23''' !! '''44''' !! '''–21''' !! '''0,69'''
|}

=== od roku [[1993]] po súčasnosť  ===
{| width=100% style=&quot;font-size: 100%; text-align: center&quot; class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Meno
! Obdobie
! Zápasy
! Víťazstvá
! Remízy
! Prehry
! Strelené góly
! Inkasované góly
! Gólový rozdiel
! Priemer počtu bodov na zápas
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Jozef Vengloš]]||[[6. apríl]] [[1993]] – [[15. jún]] [[1995]] 
|| 16 || 5 || 4 || 7 || 21 || 30 || –9 || 1,19 
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Jozef Jankech]]||[[4. júl]] [[1995]] – [[23. október]] [[1998]]
|| 34 || 18 || 6 || 10 || 51 || 33 || +18 || 1,76
|- 
|align=left|{{SVK}} ''[[Dušan Radolský]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápase proti Poľsku dňa 10. novembra 1998 ako dočasny tréner&lt;/ref&gt;||[[10. november]] [[1998]]
|| 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 3 || –2 || 0,00
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Dušan Galis]]||[[1. január]] [[1999]] – [[23. február]] [[1999]]
|| – || – || – || – || – || – || – || –
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Jozef Adamec]]||[[26. február]] [[1999]] – [[30. november]] [[2001]]
|| 34 || 13 || 11 || 10 || 38 || 31 || +7 || 1,47
|- 
|align=left|{{SVK}} ''[[Anton Dragúň]]''&lt;ref&gt;Ako asistent trénera viedol tím, počas turné v Strednej a Južnej Amerike&lt;/ref&gt;||[[17. november]] [[1999]] – [[25. november]] [[1999]]
|| 4 || 1 || 0 || 3 || 2 || 7 || –5 || 0,25
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Ladislav Jurkemik]]||[[15. január]] [[2002]] – [[31. december]] [[2003]]
|| 19 || 6 || 5 || 8 || 27 || 26 || +1 || 1,21
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Dušan Galis]]||[[1. január]] [[2004]] – [[12. október]] [[2006]]
|| 31 || 12 || 12 || 7 || 53 || 36 || +17 || 1,55
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Ján Kocian]]||[[2. november]] [[2006]] – [[30. jún]] [[2008]]
|| 17 || 5 || 3 || 9 || 30 || 28 || +2 || 1,10
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]]||[[1. august]] [[2008]] – [[31. január]] [[2012]]
|| 40 || 16 || 8 || 16 || 56 || 53 || +3 || 1,40
|-
|align=left|{{SVK}} ''[[Michal Hipp]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápase proti Turecku dňa 29. februára 2012 ako dočasný tréner&lt;/ref&gt;||[[29. február]] [[2012]] || 1 || 1 || 0 || 0 || 2 || 1 || +1 || 3,00
|-
|align=left|{{SVK}} [[Stanislav Griga]], [[Michal Hipp]]||[[26. apríl]] [[2012]] – [[14. jún]] [[2013]]|| 12 || 3 || 4 || 5 || 11 || 14 || –3 || 0,92
|-
|align=left|{{SVK}} [[Ján Kozák (1954)|Ján Kozák]]||[[2. júl]] [[2013]] – [[14. október]] [[2018]] || 54 || 29 || 10 || 15 || 80 || 48 || +32 || 1,73
|-
|align=left|{{SVK}} ''[[Štefan Tarkovič]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápase proti Švédsku dňa 16. októbra 2018 ako dočasný tréner&lt;/ref&gt;||[[16. október]] [[2018]]  || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0 || 1,00
|-
|align=left|{{CZE}} [[Pavel Hapal]]||[[22. október]] [[2018]] – [[16. október]] [[2020]] || 16 || 6 || 4 || 6 || 25 || 20 || +5 || 1,38
|-
|align=left|{{SVK}} ''[[Oto Brunegraf]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápase proti Izraelu dňa 14. októbra 2020 ako zastupujúci tréner za Pavla Hapala kvôli tomu že mal potvrdený test na koronavírus&lt;/ref&gt;||[[14. október]] [[2020]] || 1 || 0 || 0 || 1 || 2 || 3 || –1 || 0,00
|-
|align=left|{{SVK}} [[Štefan Tarkovič]]||[[20. október]] [[2020]] – [[7. jún]] [[2022]] || 22 || 8 || 7 || 7 || 26 || 24 || +2 || 1,41
|-
|align=left|{{SVK}} ''[[Samuel Slovák]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápasoch Ligy Národov proti Azerbajdžanu a Kazachstanu v dňoch 10. a 13. júna 2022 ako dočasný tréner&lt;/ref&gt;||[[10. jún]] [[2022]] – [[13. jún]] [[2022]] || 2 || 1 || 0 || 1 || 2 || 2 || 0 || 1,50
|-
|align=left|{{ITA}} [[Francesco Calzona]]||[[30. august]] [[2022]] – [[31. marec]] [[2026]]|| 29 || 15 || 7 || 7 || 46 || 26 || +20 || 1,58
|-class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=&quot;2&quot;|Spolu!! '''334''' !! '''139''' !! '''82''' !! '''113''' !! '''474''' !! '''386''' !! '''+88''' !! '''1,42'''
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Slovakia national football team}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.futbalsfz.sk/ Oficiálna webstránka Slovenského futbalového zväzu] 
* [http://www.fifa.com/associations/association=svk/index.html/ Profil na oficiálnej webstránke FIFA] {{eng icon}}
* [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/teams/team=58836/ Profil na oficiálnej webstránke UEFA] {{eng icon}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Slovakia national football team|1186513441}}

{{Slovenský futbal na MS 2010}}
{{Slovenský futbal na ME 2016}}
{{Slovenský futbal na ME 2020}}
{{Slovenský futbal na ME 2024}}
{{Členovia UEFA}}
{{Slovenské národné družstvá}}

[[Kategória:Slovenské národné futbalové mužstvo| ]]
[[Kategória:Futbal na Slovensku]]
[[Kategória:Národné futbalové mužstvá]]
[[Kategória:Slovenské národné družstvá|Futbal]]</text>
      <sha1>m5t5j8qzmpi47b2kat55vp23lhsarlu</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213213</id>
      <parentid>8213210</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:29:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vladimírmecia</username>
        <id>265044</id>
      </contributor>
      <origin>8213213</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="60659" sha1="ho98dsbf4ccpt54rugd1qp55t0ipump" xml:space="preserve">{{Infobox Národné futbalové mužstvo 
| Meno = Slovenské národné futbalové mužstvo
| Znak = Coat of Arms of Slovakia.svg
| Prezývka = ''Slovenskí sokoli''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.futbalsfz.sk/fanzona/slovenski-sokoli.html|titul=SLOVENSKÍ SOKOLI|vydavateľ=futbalsfz.sk|dátum prístupu=2016-06-01}}&lt;/ref&gt;
| Asociácia = [[Slovenský futbalový zväz]]
| Konfederácia = [[UEFA]] (Európa)
| Tréner = {{SVK}} [[Vladimír Weiss st.]]
| Kapitán = [[Stanislav Lobotka]]
[[Milan Škriniar]]
| Najviac štartov = [[Marek Hamšík]] (138)
| Najlepší strelec = [[Marek Hamšík]] (26)
| Kód FIFA = SVK
| Rebríček FIFA = 41. miesto &lt;small&gt;(19. december 2024)&lt;/small&gt;
| FIFA najvyššie = 14. miesto &lt;small&gt;(6. august 2015)&lt;/small&gt;
| FIFA najnižšie = 150. miesto &lt;small&gt;(december 1993)&lt;/small&gt;
| vzor_lp1=_svk22a|vzor_t1=_svk22a|vzor_pp1=_svk22a|vzor_po1=
| ľavéplece1=0000FF|telo1=0000FF|pravéplece1=0000FF|trenírky1=0000FF|ponožky1=0000FF
| vzor_lp2=_svk22h|vzor_t2=_svk22h|vzor_pp2=_svk22h|vzor_po2=
| ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF
| Prvý zápas = [[Súbor:Slovakia WW2 flag.png|22 px]]  Slovensko 2 : 0 {{DEU|f}} {{minivlajka|Nacistické Nemecko}}&lt;br /&gt;([[Bratislava]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]]; [[27. august]], [[1939]])&lt;br /&gt; &lt;br /&gt;'''Prvý zápas v novodobej histórii''' &lt;br /&gt; {{UAE|f|1}} 0 : 1 Slovensko {{SVK}}&lt;br /&gt;([[Dubaj (mesto)|Dubaj]], [[Spojené arabské emiráty]]; [[2. február]] [[1994]])
| Najvyššia výhra  = {{minivlajka|Slovensko}} Slovensko 7 : 0 {{LIE|f|2}}&lt;br /&gt;([[Bratislava]], [[Slovensko]]; [[8. september]], [[2004]])&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko 7 : 0 {{SMR|f|2}}&lt;br /&gt;([[Dubnica nad Váhom|Dubnica]], [[Slovensko]]; [[13. október]] [[2007]])&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko 7 : 0 {{SMR|f|2}}&lt;br /&gt;([[Bratislava]], [[Slovensko]]; [[6. jún]] [[2009]])
| Najvyššia prehra = {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]]  6 : 0 Slovensko {{minivlajka|Slovensko}}&lt;br /&gt;([[Lipsko]], [[Nemecko]]; [[17. november]] [[2025]])
| Štarty MS = 1
| Prvá účasť MS = 2010
| Najlepší výsledok MS = [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Osemfinále|Osemfinále, 2010]]
| Kontinentálne majstrovstvá = [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvá Európy]]
| Štarty MR = 4
| Prvá účasť MR = [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1979|1979]]
| Najlepší výsledok MR = [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1979 – víťaz]]
| Portál 1 = Slovensko
}}

'''Slovenské národné futbalové mužstvo''' je národné mužstvo, ktoré reprezentuje [[Slovensko]] na medzinárodných [[futbal]]ových podujatiach, ako [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstvá sveta]] alebo [[Majstrovstvá Európy vo futbale|majstrovstvá Európy]], a v medzinárodných zápasoch a turnajoch. Mužstvo je pod záštitou [[Slovenský futbalový zväz|Slovenského futbalového zväzu]] (SFZ), ktorý je hlavným riadiacim orgánom [[Futbal na Slovensku|futbalu na Slovensku]]. Domáci štadión mužstva je [[Národný futbalový štadión]] a hlavným trénerom je Talian [[Francesco Calzona]]. Slovenské národné futbalové mužstvo patrí medzi najmladšie futbalové mužstvá na svete spolu s [[České národné futbalové mužstvo|českým národným futbalovým mužstvom]], s ktorým do rozdelenia v roku 1993 tvorilo [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo]].

Medzi najväčšie úspechy Slovenského národného mužstva patrí osemfinálová účasť na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|Majstrovstvách sveta v roku 2010]]. Slovensko sa kvalifikovalo na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010]] po víťazstve v kvalifikačnej skupine aj napriek dvom prehrám v zápasoch proti [[Slovinské národné futbalové mužstvo|Slovinsku]] a postúpilo aj cez [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]], nad ktorým vyhralo 3 : 2. V ďalšom zápase však vypadlo po prehre s [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandskom]] 2 : 1. Bolo to prvýkrát, kedy tím hral na veľkej futbalovej súťaži. Reprezentácia bola tiež blízko k účasti na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|Majstrovstvách sveta vo futbale 2006]], avšak prehrala so [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielskom]] v dvoch zápasoch (1 : 5 vonku a 1 : 1 doma). Reprezentácia dosiahla aj niekoľko pozoruhodných výsledkov, ako vyššie uvedené víťazstvo nad Talianskom na Majstrovstvách sveta 2010, ktoré bolo v tom čase držiteľom titulu alebo víťazstvo nad [[Ruské národné futbalové mužstvo|Ruskom]] v septembri 2010, ktoré dopomohlo k umiestneniu na 16. mieste v [[Rebríček FIFA|rebríčku FIFA]]. Aj napriek tomuto úspechu reprezentácia neskôr poklesla na hodnotení a s tým aj upadla jej forma. Reprezentácii sa neporadilo kvalifikovať na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012]] a v kvalifikačnej skupine skončili sa 4. mieste. Podobne neúspešne dopadla aj kvalifikácia na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014]] avšak potom nastal výrazný pokrok a mužstvo sa kvalifikovalo z druhého miesta na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016]]. Prebehlo ho iba Španielsko, ktoré však tiež dokázali v domácom zápase Slováci zdolať (2:1). Na majstrovstvách Európy najskôr podľahli Walesu (1:2), následne zdolali Rusko (2:1) a uhrali cennú bezgólovú remízu so silným Anglickom, vďaka čomu postúpili do osemfinále. Tam síce podľahli hladko Nemecku (0:3) no zanechali dobrý dojem. Mužstvo predvádzalo sympatické výkony aj v nasledujúcej kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018]], kam sa mu však napokon nepodarilo postúpiť. V skupine síce skončilo druhé za Anglickom, avšak malo spomedzi všetkých tímov z druhých miest najmenej bodov.

Tradičným rivalom Slovenska je [[České národné futbalové mužstvo|Česko]], s ktorým hrali dvakrát v kvalifikácii na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998]] v rokoch 1996 a 1997. Slovenské národné futbalové mužstvo najprv vyhralo domáci zápas 2 : 1 v [[Bratislava|Bratislave]] ale druhý v [[Praha|Prahe]] prehralo 3 : 0. Ďalší zápas sa konal až v roku 2002, kedy Slovensko podľahlo Česku 1 : 4. Nasledujúce dva vzájomné zápasy patrili do kvalifikácie na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008]], ktoré reprezentácia Slovenska prehrala 0 : 3 a 1 : 3. Ďalšie vzájomné zápasy patrili do kvalifikácie na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010, a skončili výhrou 2 : 1 a remízou 2 : 2. Zatiaľ posledné 2 vzájomné zápasy patrili medzi prípravné. Slovensko najskôr Česku podľahlo na jeho pôde v novembri 2012 0:3, ale doma ho v marci 2015 zdolalo 1 : 0. Slovensko sa s Českom najbližšie stretlo 2x na jeseň 2018 v rámci premiérového ročníka [[Liga národov UEFA|Ligy národov]] v ktorom prehralo oba zápasy doma 1 : 2 a vonku 1 : 0.

== História ==
{{Hlavný článok|Česko-slovenské národné futbalové mužstvo}}
[[Súbor:Slovakia former national team.jpg|left|thumb|Slovenské národné futbalové mužstvo v roku 1940]]
Prvý oficiálny zápas mužstva [[Slovenská republika (1939 - 1945)|prvej slovenskej republiky]] sa konal v [[Bratislava|Bratislave]] proti [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecku]] dňa 27. augusta 1939. Slovensko tento zápas vyhralo 2–0. Po Druhej svetovej vojne sa národné mužstvo spojilo do tímu [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovenska]], a na viac ako 50 rokov nehralo Slovensko zápasy ako nezávislá krajina. Počas tohto času Slovensko prispelo viacerými kľúčovými hráčmi do česko-slovenského tímu, ktorý vyhral [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1976]] (osem z jedenástich hráčov, ktorí vo finále porazili Západné Nemecko, boli Slováci).

Prvý oficiálny medzinárodný zápas Slovenska po rozdelení Česko-Slovenska sa konal dňa 2. februára 1994 v [[Dubaj (mesto)|Dubaji]], kde proti [[Národné futbalové mužstvo Spojených arabských emirátov|Spojeným arabským emirátom]] vyhrala Slovenská reprezentácia 1 : 0. Prvý domáci zápas sa konal v Bratislave dňa 20. apríla 1994, kedy Slovenská reprezentácia porazila [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsko]] 4 : 1. Slovensko utrpelo od svojej nezávislosti najväčšiu prehru (6: 0) dňa 22. júna 1995 v Mendoze proti [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentíne]]. Naopak najväčšie víťazstvo (7 : 0) malo Slovensko dvakrát, v zápase proti [[Lichtenštajnské národné futbalové mužstvo|Lichtenštajnsku]] v roku 2004 a v zápase proti [[Sanmarínske národné futbalové mužstvo|San Marínu]].

Slovensko hralo na veľkom šampionáte prvýkrát ako nezávislý tím v [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996 (kvalifikácia)|kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 1996]], ale skončilo na treťom mieste za [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunskom]] a [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzskom]]. V [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998 (kvalifikácia)|kvalifikácii na Majstrovstvá sveta vo futbale 1998]] skončilo Slovensko na štvrtom mieste vo svojej šesťčlennej kvalifikačnej skupine. Prvé štyri zápasy boli pre Slovenské národné futbalové mužstvo víťazné, pričom jeden z týchto zápasov hrali proti susednému Česku. Tieto víťazstvá pomohli k dovtedy najvyššiemu 17. miestu v rebríčku FIFA. Mužstvo napokon nebolo úspešné, na konci kvalifikácie prehralo v Juhoslávií a aj v Česku.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Novák| meno = Ján| autor = | odkaz na autora = | titul = Motyka napokon nevystrelila| periodikum = [[Denník Šport]]| odkaz na periodikum = | url = | issn = | vydavateľ = | miesto = Bratislava| dátum = 1997-12-29| dátum prístupu = 2023-09-19|strana=6 }} &lt;/ref&gt;
[[Súbor:Slovakia national team 2010.jpg|thumb|Slovenské národné futbalové mužstvo na Majstrovstvách sveta vo futbale 2010, pred zápasom proti Taliansku]]

Slovenské národné futbalové mužstvo sa prvýkrát zúčastnilo [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstiev sveta vo futbale 2010]] vo svojej histórii potom, ako ukončili [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|kvalifikáciu]] na 1. mieste vo svojej [[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Európa – Skupina 3|kvalifikačnej skupine 3]], pred [[Slovinské národné futbalové mužstvo|Slovinskom]], [[České národné futbalové mužstvo|Českom]], [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severným Írskom]] a [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľskom]]. Dňa 14. októbra 2009 rozhodlo víťazstvo 1 : 0 v kvalifikačnom zápase proti Poľsku v [[Chorzów]]e.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://soccernet.espn.go.com/report?id=236564&amp;cc=5739|titul=Thrilling win in the snow|dátum vydania=14. október 2009|vydavateľ=ESPN|dátum prístupu=2009-10-15}}&lt;/ref&gt; Dňa 24. júna 2010 skončilo Slovensko druhé v [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010 – Skupina F|skupine F]] po výhre nad vtedajším držiteľom titulu, [[Talianske národné futbalové mužstvo|Talianskom]]. Po 80 minútach zápasu bol stav 2 : 0 pre Slovensko. V 81. minúte však skórovalo Taliansko a v dvojminútovom nastavenom čase opäť, čo však nestačilo a zápas skončil víťazstvom Slovenska 3 : 2. Výsledok viedol k eliminácii Talianska, ktoré skončilo posledné v skupine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://soccernet.espn.go.com/report?id=264065&amp;cc=3888&amp;ver=global|titul=Champions dumped out|dátum vydania=24. jún 2010|vydavateľ=ESPN}}&lt;/ref&gt; Výsledok tohto zápasu mal tiež za následok, že obaja finalisti z [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|predchádzajúcich majstrovstiev]] boli eliminovaní z prvého kola, prvé Taliansko a druhé [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.stamfordadvocate.com/sports/article/Italy-eliminated-from-World-Cup-in-1st-round-535620.php|titul=Italy eliminated from World Cup in 1st round|dátum vydania=24. jún 2010|vydavateľ=AP}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.google.com/hostednews/afp/article/ALeqM5g719IP-0ApqNtOYkhTM0B0kfXBEQ|titul=Italy and France make unwanted history|dátum vydania=24. jún 2010|vydavateľ=AFP}}&lt;/ref&gt; Potom hralo Slovensko vo vyraďovacej fáze proti [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsku]], s ktorým prehralo 1 : 2 a nepomohol ani premenený [[pokutový kop]] Slovenska, po ktorom bol odpískaný koniec zápasu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://soccernet.espn.go.com/report?id=264113&amp;cc=5739&amp;ver=global|titul=Robben rocks Slovakia|dátum vydania=28. jún 2010|vydavateľ=ESPN Soccernet|dátum prístupu=2010-08-18}}&lt;/ref&gt;

V [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 2012]] bolo Slovensko v skupine s [[Ruské národné futbalové mužstvo|Ruskom]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írskom]], [[Arménske národné futbalové mužstvo|Arménskom]], [[Macedónske národné futbalové mužstvo|Macedónskom]] a [[Andorrské národné futbalové mužstvo|Andorrou]]. Dobrý výsledok v Južnej Afrike dodal mužstvu sebavedomie pre kvalifikáciu, ktorá začala v septembri dvomi víťazstvami 1 : 0 nad Macedónskom na [[Štadión Pasienky|Štadióne Pasienky]] a Ruskom vonku, a dávala tak Slovensku dobrý začiatok. Avšak v októbri sa forma tímu zošmykla a Arménsko ľahko vyhralo 3 : 1. Lepší výsledok ako domáca remíza 1 : 1 proti Írsku sa nekonal. V tom čase Rusko viedlo v tabuľke s 9 bodmi so Slovenskom, Arménskom a Írskom v dvojbodovej strate.

Vo februári 2011 prekvapila prehra 1 : 2 v priateľskom zápase proti [[Luxemburské národné futbalové mužstvo|Luxembursku]]. V šesťbodovom zápase proti Írsku malo Slovensko bezgólový stav, aj keď malo lepšie šance na skórovanie. Oba tímy sa držali o dva body za Ruskom a vedúcim Arménskom o tri. O štyri dni neskôr zahralo Slovensko svoj najhorší zápas po dlhých rokoch. Po vytvorení šancí na skórovanie v bezgólovom prvom polčase, dostala reprezentácia Slovenska štyri góly od efektívneho a skvelého arménskeho tímu, ktorý definitívne ukončil istý postup Slovenska. V posledných dvoch zápasoch prehralo Slovensko s Ruskom 1 : 0, aj napriek tomu, že hralo oveľa lepšie ako proti Arménsku a v zápase proti Macedónsku remizovalo 1 : 1. Skončilo tak na priemernom štvrtom mieste, len so siedmimi gólmi na konte. Bolo to prvýkrát od [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996 (kvalifikácia)|kvalifikácie na Majstrovstvá Európy vo futbale 1996]], kedy Slovensko skončilo v kvalifikácii s negatívnym gólovým rozdielom. Tréner [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]] tak po štyroch rokoch ukončil svoju trénerskú pôsobnosť a nahradila ho trénerská dvojica [[Stanislav Griga]] a [[Michal Hipp]]. Obaja boli neskôr nahradení kvôli slabým výsledkom koncom júna bývalým futbalistom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-slovenského národného futbalového mužstva]], [[Ján Kozák (1954)|Jánom Kozákom]].

== Štadión ==
[[Súbor:CityArena.jpg|náhľad|Reprezentačný štadión [[City Arena Trnava|Antona Malatinského]] v Trnave.]]
[[Súbor:Slovan Bratislava vs. Olympiakos FC, 2009.jpg|náhľad|vpravo|Reprezentačný štadión [[Tehelné pole]] v Bratislave (stará fotka)]]
Slovenské národné futbalové mužstvo v súčasnosti používa dva štadióny na reprezentačné zápasy: [[Štadión Pasienky|Tehelné pole]] v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Štadión Antona Malatinského]] v [[Trnava|Trnave]]. V minulosti boli niektoré domáce zápasy hrané na štadiónoch ako [[Štadión pod Dubňom]] v [[Žilina|Žiline]], [[Všešportový areál]] a [[Štadión Lokomotíva]] v [[Košice|Košiciach]], [[Štadión pod Zoborom]] v [[Nitra|Nitre]], [[Mestský futbalový štadión (Dubnica)|Mestský futbalový štadión]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] alebo [[Štadión Tatran]] v [[Prešov]]e. Najväčší futbalový štadión na Slovensku [[štadión Antona Malatinského]] v Trnave. V júli 2013 bol zbúraný štadión [[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]] v Bratislave a na jeho mieste sa postavil [[Národný futbalový štadión|nový štadión]], ktorého kapacita je 22 500 divákov. Slovenská reprezentácia tu odohrala svoj prvý zápas 13.októbra 2019, keď v prípravnom zápase s Paraguajom sa zrodila remíza 1:1. Prvý gól Slovenska na novom štadióne strelil Róbert Boženík.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url= http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/pozrite-si-vsetky-vizualizacie-narodneho-stadiona.html|titul= Pozrite si všetky vizualizácie národného štadióna|vydavateľ= etrend.sk|dátum vydania= 2013-07-11|dátum prístupu=2014-02-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/vystavba/novy-stadion-na-tehelnom-poli-ma-stat-do-roku-2016.html?page_id=320227|titul=Nový štadión na Tehelnom poli má stáť do roku 2016|vydavateľ=bratislavskenoviny.sk|dátum vydania 17. júl 2013|dátum prístupu=2013-11-03}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;
|-
!Poradové
číslo
!Počet
zápasov
!Štadión
!Prvý odohraný
medzinárodný zápas
!Posledný odohraný
medzinárodný zápas
|-
|align=center|1.
|align=center|'''63'''
|[[Tehelné pole (štadión)|Tehelné pole]], [[Bratislava]] 
|[[27. august]] [[1939]]
|[[11. október]] [[2024]]
|-
|align=center|2.
|align=center|'''38''' 
|[[Štadión Antona Malatinského]], [[Trnava]] 
|[[24. apríl]] [[1996]]
|[[19. november]] [[2024]]
|-
|align=center|3.
|align=center|'''21''' 
|[[Štadión pod Dubňom]], [[Žilina]] 
|[[30. apríl]] [[2003]]
|[[17. november]] [[2015]]
|-
|align=center|4.
|align=center|'''9'''
|[[Pasienky (štadión)|Pasienky]], [[Bratislava]] 
|[[18. august]] [[1999]]
|[[16. október]] [[2012]]
|-
|align=center|5.
|align=center|'''4'''
|[[Všešportový areál]], [[Košice]] 
|[[8. marec]] [[1995]]
|[[15. november]] [[1995]]
|-
| rowspan=&quot;3&quot; align=center|6.
| rowspan=&quot;3&quot; align=center|'''2'''
|[[Štadión pod Zoborom]], [[Nitra]] 
|[[27. marec]] [[1996]]
|[[24. máj]] [[2000]]
|-
|[[Štadión Lokomotívy]], [[Košice]] 
|[[19. august]] [[1998]]
|[[5. september]] [[1998]]
|-
|[[Mestský štadión (Dubnica)|Mestský štadión]], [[Dubnica nad Váhom|Dubnica]] 
|[[8. september]] [[1999]] 
|[[13. október]] [[2007]]
|-
| rowspan=&quot;5&quot; align=center|9.
| rowspan=&quot;5&quot; align=center|'''1''' 
|[[Štadión na Sihoti]], [[Trenčín]] 
| align=center colspan=&quot;2&quot;|[[5. september]] [[2001]]
|-
|[[Štadión Tatran]], [[Prešov]] 
| colspan=&quot;2&quot; align=center|[[14. máj]] [[2002]]
|-
|[[Štadión FC ViOn]], [[Zlaté Moravce]] 
| colspan=&quot;2&quot; align=center|[[26. marec]] [[2008]]
|-
|[[NTC Senec]], [[Senec]] 
| colspan=&quot;2&quot; align=center|[[23. máj]] [[2014]]
|-
|[[Košická futbalová aréna]], [[Košice]] 
| colspan=&quot;2&quot; align=center|[[8. september]] [[2024]]
|-
|}

== Dresy ==
[[Súbor:SVK football kit.svg|náhľad|vpravo|Dresy slovenskej futbalovej reprezentácie z roku 2007]]
Farby domácich [[Výstroj (futbalista)|dresov]] do roku 1993 boli modré, avšak v súčasnosti tím zmenil svoje domáce dresy na biele. Tím nosí buď súpravu bielych tričiek, trenírok a ponožiek alebo súpravu modrých tričiek, trenírok a ponožiek. V niektorých zápasoch sa používala aj kombinácia modrého trička a bielych trenírok. Oficiálnym sponzorom tričiek je firma [[Adidas, Inc.|Adidas]], ktorá má zmluvu od roku 2016.

{|class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Značka
! Obdobie
|-
| {{FRA}} [[Le Coq Sportif]]
| align=center | 1993 – 1995
|-
| {{ITA}} [[Lotto Sport Italia|Lotto]]
| align=center | 1995 – 1999
|-
| {{USA}} [[Nike, Inc.|Nike]]
| align=center | 2000 – 2005
|-
| {{GER}} [[Adidas]]
| align=center | 2006 – 2012
|-
| {{GER}} [[Puma SE|Puma]]
| align=center | 2012 – 2016
|-
| {{USA}} [[Nike, Inc.|Nike]]
| align=center | 2016 – 2024
|-
| {{ITA}} [[Macron]]
| align=center | 2024 – ?
|}

== Súťažné štatistiky ==
[[Súbor:SVK-ITA 2010-06-24.svg|náhľad|Zostava Slovenska (biele dresy) v zápase Majstrovstiev sveta 2010 proti Taliansku]]

=== Majstrovstvá sveta ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;   
! colspan=&quot;10&quot; |Štatistika na [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvách sveta]]
!
! colspan=&quot;8&quot; |Štatistika kvalifikácie na Majstrovstvá sveta
|-
!Rok
!Výsledok
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
!
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
|-
|{{URY}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] až {{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]]
| colspan=&quot;9&quot; |Súčasť {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]]
|
| colspan=&quot;8&quot; |Súčasť {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]]
|-
|{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]]
| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;3&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|
|4.
|10
|5
|1
|4
|18
|14
| +4
|-
|{{minivlajka|Kórejská republika}}{{minivlajka|Japonsko}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]]
|
|3.
|10
|5
|2
|3
|16
|9
| +7
|- 
|{{minivlajka|Nemecko}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]]
|
|2.
|14
|6
|6
|2
|26
|14
| +12
|-
|{{minivlajka|Južná Afrika}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]||Osemfinále || 16.
|4
|1
|1
|2
|5
|7
| -2
|
|1.
|10
|7
|1
|2
|22
|10
| +12
|- 
|{{minivlajka|Brazília}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]]
| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;3&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|
|3.
|10
|3
|4
|3
|11
|10
| +1
|-
|{{minivlajka|Rusko}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]]
|
|2.
|10
|6
|0
|4
|17
|7
| +10
|-
|{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]]
|
|3.
|10
|3
|5
|2
|17
|10
| +7
|-
|{{CAN}}{{MEX}}{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]]|| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;3&quot; |''Ešte sa neodohrala''
|
|  colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;3&quot; |''Ešte sa neodohrala''
|-
|{{MAR}}{{PRT}}{{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2030|2030]]
|
|-
|{{KSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2034|2034]]
|
|- 
!Celkovo
!Osemfinále
!1/6
!|4
!|1
!|1
!|2
!|5
!7
!-2
!
!–
!74
!35
!19
!20
!127
!74
!+53
|}
{| class=&quot;wikitable mw-collapsible&quot;
! colspan=&quot;5&quot; |Zoznam zápasov na Majstrovstvách sveta
|-
!Rok
!Kolo
!Zápas
!Výsledok
!Strelec gólov
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]]
|Skupina
|{{NZL}} [[Novozélandské národné futbalové mužstvo|Nový Zéland]] '''1 - 1''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Remíza
|[[Róbert Vittek|Vittek]]
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''0 - 2''' {{PAR}} [[Paraguajské národné futbalové mužstvo|Paraguaj]]
|Prehra
|
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''3 - 2''' {{ITA}} [[Talianske národné futbalové mužstvo|Taliansko]]
|Výhra
|[[Róbert Vittek|Vittek]] (2), [[Kamil Kopúnek|Kopúnek]]
|-
|Osemfinále
|{{NED}} [[Holandské národné futbalové mužstvo|Holandsko]] '''2 - 1''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|[[Róbert Vittek|Vittek]]
|}

=== Majstrovstvá Európy ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;   
! colspan=&quot;10&quot; |Štatistika na [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstvách Európy]]
!
! colspan=&quot;8&quot; |Štatistika kvalifikácie na Majstrovstvá Európy
|-
!Rok
!Výsledok
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
!
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
|-
|{{FRA}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]] až {{SWE}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|1992]]
| colspan=&quot;9&quot; |Súčasť {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]]
|
| colspan=&quot;8&quot; |Súčasť {{CZE}} [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Československa]]
|-
|{{minivlajka|Anglicko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]|| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;5&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|
|3.
|10
|4
|2
|4
|14
|18
| -4
|- 
|{{minivlajka|Belgicko}} {{minivlajka|Holandsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]]
|
|3.
|10
|5
|2
|3
|12
|9
| +3
|-  
|{{minivlajka|Portugalsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]]
|
|3.
|8
|3
|1
|4
|11
|9
| +2
|- 
|{{minivlajka|Rakúsko}} {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]]
|
|4.
|12
|5
|1
|6
|33
|23
| +10
|-   
|{{minivlajka|Poľsko}} {{minivlajka|Ukrajina}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]]
|
|4.
|10
|4
|3
|3
|7
|10
| -3
|-
|{{minivlajka|Francúzsko}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]||Osemfinále ||14.
|4
|1
|1
|2
|3
|6
| -3
|
|2.
|10
|7
|1
|2
|17
|8
| +9
|-   
|{{minivlajka|Európa}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]||Skupina ||18.
|3
|1
|0
|2
|2
|7
| -5
|
|3.
|10
|5
|2
|3
|15
|12
| +3
|-
|{{DEU}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]||Osemfinále ||12.
|4
|1
|1
|2
|4
|5
| -1
|
|2.
|10
|7
|1
|2
|17
|8
| +9
|-
|{{GBR}} {{IRL}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028|2028]]|| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;2&quot; |''Ešte sa neodohrala'' 
|
| colspan=&quot;9&quot; rowspan=&quot;2&quot; |''Ešte sa neodohrala''
|-
|{{ITA}} {{TUR}} [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2032|2032]]
|
|-
!'''Celkovo'''
!Osemfinále
!3/8
!|11
!|3
!|2
!|6
!|9
!18
! -9
!
!–
!80
!40
!13
!27
!126
!97
! +29
|}

{| class=&quot;wikitable mw-collapsible&quot;
! colspan=&quot;5&quot; |Zoznam zápasov na Eure
|-
!Rok
!Kolo
!Zápas
!Výsledok
!Strelec gólov
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]]
|Skupina
|{{WAL}} [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]] '''2 - 1''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|[[Ondrej Duda|Duda]]
|-
|Skupina
|{{RUS}} [[Ruské národné futbalové mužstvo|Rusko]] '''1 - 2''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Výhra
|[[Vladimír Weiss (1989)|Weiss]], [[Marek Hamšík|Hamšík]]
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''0 - 0''' {{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]]
|Remíza
|
|-
|Osemfinále
|{{DEU}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] '''3 - 0''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]]
|Skupina
|{{POL}} [[Poľské národné futbalové mužstvo|Poľsko]] '''1 - 2''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Výhra
|[[Wojciech Szczęsny|Szczęsny]] ([[vlastný gól|vl. gól]]), [[Milan Škriniar|Škriniar]]
|-
|Skupina
|{{SWE}} [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsko]] '''1 - 0''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''0 - 5''' {{ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
|Prehra
|
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]
|Skupina
|{{BEL}} [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicko]] '''0 - 1''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Výhra
|[[Ivan Schranz|Schranz]]
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''1 - 2''' {{UKR}} [[Ukrajinské národné futbalové mužstvo|Ukrajina]]
|Prehra
|[[Ivan Schranz|Schranz]]
|-
|Skupina
|{{SVK}} '''Slovensko''' '''1 - 1''' {{ROU}} [[Rumunské národné futbalové mužstvo|Rumunsko]]
|Remíza
|[[Ondrej Duda|Duda]]
|-
|OSemfinále
|{{ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]] '''2 - 1pp''' {{SVK}} '''Slovensko'''
|Prehra
|[[Ivan Schranz|Schranz]]
|}

=== Liga národov UEFA ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;  
! colspan=&quot;11&quot; |Štatistika v [[Liga národov UEFA|Lige národov UEFA]]
|-
!Rok
!Divízia
!Skupina
!Umiestnenie
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
|-
|[[Liga národov UEFA 2018/2019|2018/2019]]
|B
|1
|3.
|4
|1
|0
|3
|5
|5
|0
|-
|[[Liga národov UEFA 2020/2021|2020/2021]]
|B
|2
|4.
|6
|1
|1
|4
|5
|10
| -5
|-
|[[Liga národov UEFA 2022/2023|2022/2023]]
|C
|3
|3.
|6
|2
|1
|3
|5
|6
| -1
|-
|[[Liga národov UEFA 2024/2025|2024/2025]]
|C
|1
|2.
|6
|4
|1
|1
|10
|5
| +5
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!–
!–
!22
!8
!3
!11
!25
!26
! -1
|}

=== Olympijské hry ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
! colspan=&quot;9&quot; |Štatistika na [[Futbal na Letných olympijských hrách|Olympijských hrách]]
|-
!Rok
!Výsledok
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
|-
|{{USA}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 1996 – muži|1996]]
| colspan=&quot;8&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|-
|{{AUS}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2000 – muži|2000]]
|Skupinová fáza
|3
|1
|0
|2
|3
|6
| -3
|-
|{{GRE}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2004 – muži|2004]]
| colspan=&quot;8&quot; rowspan=&quot;6&quot; |''Nekvalifikovalo sa''
|-
|{{CHN}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2008 – muži|2008]]
|-
|{{GBR}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2012 – muži|2012]]
|-
|{{BRA}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2016|2016]]
|-
|{{JPN}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2020 – muži|2020]]
|-
|{{FRA}} [[Futbal na Letných olympijských hrách 2024 – muži|2024]]
|-
!Celkovo
!1/8
!3
!1
!0
!2
!3
!6
! -3
|}

== Tímové štatistiky{{chýba zdroj}} ==
{{Hlavný článok|Zoznam zápasov slovenského národného futbalového mužstva}}
Nasledujúca tabuľka zobrazuje všetkých súperov Slovenského národného futbalového mužstva a ich zápasy k 19. novembra 2024.
{| width=75% style=&quot;font-size: 100%; text-align: center&quot; class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! Súper
! Zápasy
! Víťazstvá
! Remízy
! Prehry
! Strelené góly
! Inkasované góly
! Gólový rozdiel
|- bgcolor=&quot;#d0ffd0&quot; align=&quot;center&quot;
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ALG|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{AND|f|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || 2 || 0 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ENG|f|1}} || 7 || 0 || 1 || 6 || 4 || 13 || –9
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ARM|f|1}} || 2 || 0 || 0 || 2 || 1 || 7 || –6
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{AUS|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 0 || 0 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{AZE|f|1}} || 12 || 10 || 0 || 2 || 26 || 8 || +18
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BEL|f|1}} || 4 || 1 || 2 || 1 || 4 || 4 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BLR|f|1}} || 5 || 3 || 1 || 1 || 9 || 3 || +6
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BOL|f|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || 3 || 0 || +3
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BIH|f|1}} || 5 || 3 || 0 || 2 || 8 || 6 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BRA|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 5 || –5
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BGR|f|1}} || 8 || 4 || 2 || 2 || 11 || 6 || +5
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CYP|f|1}} || 6 || 4 || 1 || 1 || 16 || 6 || +10
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CZE|f|1}} || 14 || 3 || 2 || 9 || 12 || 29 || –17
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MNE|f|1}} || 2 || 1 || 1 || 0 || 4 || 2 || +2
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CHL|f|1}} || 3 || 1 || 1 || 1 || 3 || 2 || +1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{DEN|f|1}} || 3 || 2 || 0 || 1 || 7 || 3 || +4
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{EGY|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 1 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{EST|f|1}} || 4 || 4 || 0 || 0 || 5 || 1 || +4
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{FRO|f|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || 5 || 1 || +4
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{FIN|f|1}} || 4 || 3 || 1 || 0 || 6 || 1 || +5
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{FRA|f|1}} || 4 || 1 || 1 || 2 || 2 || 6 || –4
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GIB|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 0 || 0 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GRC|f|1}} || 5 || 1 || 1 || 3 || 4 || 6 || –2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GEO|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 3 || 1 || +2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GTM|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || +1
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{NLD|f|1}} || 3 || 0 || 1 || 2 || 2 || 5 || –3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{HRV|f|1}} || 17 || 2 || 4 || 11 || 20 || 43 || –23
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{IRN|f|1}} || 2 || 1 || 0 || 1 || 6 || 6 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{IRL|f|1}} || 6 || 0 || 5 || 1 || 5 || 6 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ISL|f|1}} || 7 || 5 || 1 || 1 || 16 || 9 || +7
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ISR|f|1}} || 6 || 3 || 2 || 1 || 10 || 7 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{JPN|f|1}} || 3 || 0 || 1 || 2 || 2 || 5 || –3
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot; 
| align=&quot;left&quot; | {{JOR|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 5 || 1 || +4
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CMR|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot; 
| align=&quot;left&quot; | {{KAZ|f|1}} || 2 || 0 || 0 || 2 || 1 || 3 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{COL|f|1}} || 3 || 0 || 1 || 2 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{KOR|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 0 || 0 || 0
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CRI|f|1}} || 3 || 1 || 1 || 1 || 5 || 6 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LIE|f|1}} || 11 || 9 || 2 || 0 || 30 || 1 || +29
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LTU|f|1}} || 4 || 2 || 2 || 0 || 8 || 3 || +5
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LAT|f|1}} || 5 || 2 || 3 || 0 || 9 || 5 || +4
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LUX|f|1}} || 7 || 5 || 1 || 1 || 16 || 5 || +11
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MKD|f|1}} || 8 || 6 || 2 || 0 || 16 || 3 || +13
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{HUN|f|1}} || 6 || 4 || 2 || 0 || 7 || 2 || +5
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MLT|f|1}} || 10 || 8 || 2 || 0 || 29 || 5 || +24
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MAR|f|1}} || 2 || 0 || 0 || 2 || 2 || 4 || –2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MDA|f|1}} || 2 || 2 || 0 || 0 || 5 || 2 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{DEU|f|1}} || 12 || 4 || 0 || 8 || 14 || 25 || –11
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{NOR|f|1}} || 5 || 1 || 1 || 3 || 2 || 6 || –4
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{NZL|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{PRY|f|1}} || 2 || 0 || 1 || 1 || 1 || 3 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{PER|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 2 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{POL|f|1}} || 9 || 5 || 1 || 3 || 14 || 14 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{PRT|f|1}} || 6 || 0 || 1 || 5 || 3 || 11 || –8
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{AUT|f|1}} || 6 || 1 || 3 || 2 || 3 || 6 || –3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ROU|f|1}} || 12 || 1 || 6 || 5 || 13 || 21 || –8
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{RUS|f|1}} || 11 || 4 || 3 || 4 || 10 || 10 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SMR|f|1}} || 5 || 5 || 0 || 0 || 26 || 1 || +25
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SAU|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{NIR|f|1}} || 5 || 3 || 1 || 1 || 6 || 3 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SVN|f|1}} || 8 || 1 || 4 || 3 || 6 || 9 || –3
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{UAE|f|1}} || 3 || 3 || 0 || 0 || 5 || 2 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SCG|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SCO|f|1}} || 4 || 2 || 0 || 2 || 4 || 2 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ESP|f|1}} || 7 || 1 || 1 || 5 || 6 || 20 || –15
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CHE|f|1}} || 3 || 2 || 0 || 1 || 4 || 4 || 0
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SWE|f|1}} || 8 || 0 || 4 || 4 || 5 || 10 || –5
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ITA|f|1}} || 2 || 1 || 0 || 1 || 3 || 5 || –2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{THA|f|1}} || 2 || 1 || 1 || 0 || 4 || 3 || +1
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{TUR|f|1}} || 6 || 1 || 1 || 4 || 3 || 8 || –5
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{UKR|f|1}} || 9 || 2 || 3 || 4 || 11 || 11 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{USA|f|1|USA}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || +1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{UZB|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 4 || 1 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{WAL|f|1}} || 6 || 2 || 1 || 3 || 13 || 10 || +3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{YUG|f|1}} || 2 || 0 || 1 || 1 || 1 || 3 || –2
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=&quot;1&quot;|Spolu!! '''349''' !! '''141''' !! '''84''' !! '''124''' !! '''495''' !! '''430''' !! '''+65'''
|}

== Tímové štatistiky - neoficiálne zápasy {{chýba zdroj}} ==
Nasledujúca tabuľka zobrazuje neoficiálnych súperov Slovenského národného futbalového mužstva a v priateľských zápasoch k 12. januára 2017.
{| width=75% style=&quot;font-size: 100%; text-align: center&quot; class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! Súper
! Zápasy
! Víťazstvá
! Remízy
! Prehry
! Strelené góly
! Inkasované góly
! Gólový rozdiel
|- bgcolor=&quot;#d0ffd0&quot; align=&quot;center&quot;
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ARG|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 6 || –6
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BHR|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BOL|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{BIH|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 1 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{CHN|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 3 || 2 || +1
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{GEO|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LBN|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 2 || –1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LTU|f|1}} || 2 || 1 || 1 || 0 || 3 || 2 || +1
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{LVA|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 3 || 1 || +2
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MYS|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 2 || 0 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MEX|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 2 || 5 || –3
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{MDA|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 2 || –2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{PER|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 1 || –1
|- style=&quot;background: #FFE4C4&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{ROU|f|1}} || 1 || 0 || 1 || 0 || 2 || 2 || 0
|- style=&quot;background: #AAFFAA&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SVN|f|1}} || 1 || 1 || 0 || 0 || 2 || 0 || +2
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{SWE|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 0 || 6 || –6
|- style=&quot;background: #ffcccc&quot;
| align=&quot;left&quot; | {{UGA|f|1}} || 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 3 || –2
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=&quot;1&quot;|Spolu!! '''18''' !! '''5''' !! '''2''' !! '''11''' !! '''19''' !! '''39''' !! '''–20'''
|}

== Zloženie družstva ==
{{Hlavný článok|Zoznam futbalových reprezentantov Slovenska}}
=== Hráčska zostava ===
''Reprezentačné zápasy a góly, a klubová príslušnosť sú aktualizované k 19.11.2024''

==== Aktuálne povolaní hráči ====
Nasledujúcich 26 hráčov nominoval reprezentačný tréner [[Francesco Calzona]] do zostavy na dvojzápas [[Liga národov UEFA 2024/2025|Ligy národov]] proti [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]] a proti [[Estónske národné futbalové mužstvo|Estónsku]] v dňoch 16. až 19. novembra 2024.
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:100%&quot; border=&quot;0&quot; cellspacing=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;2&quot;
|- bgcolor=&quot;AAD0FF&quot;
! width=&quot;40&quot; |Pozícia
! width=&quot;200&quot; |Hráč
! width=&quot;200&quot; |Dátum narodenia (vek)
! width=&quot;10&quot; |Reprezentačné štarty
! width=&quot;10&quot; |Góly
! width=&quot;200&quot; |Klub
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Brankár (futbal)|B]]
|[[Martin Dúbravka]]
|{{Dátum narodenia a vek|1989|1|15|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |53
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{ENG}} [[Burnley FC]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Marek Rodák]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|12|13|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |25
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{KSA}} [[Al-Ettifaq FC]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Dominik Takáč]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|1|12|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Obranca (futbal)|O]]
|[[Peter Pekarík]] 
|{{Dátum narodenia a vek|1986|10|30|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |135
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Ľubomír Šatka]]
|{{Dátum narodenia a vek|1995|12|2|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |36
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|[[Samsunspor]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Norbert Gyömbér]]
|{{Dátum narodenia a vek|1992|7|3|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |46
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{KSA}} [[Al Cholúd]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Denis Vavro]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|4|10|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |26
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|{{DEU}} [[VfL Wolfsburg]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Milan Škriniar]] 
|[[11. február 1995]]
(30 rokov)
| style=&quot;text-align:center;&quot; |77
| style=&quot;text-align:center;&quot; |3
|{{TUR}} [[Ferenbahçe Istanbul]] 
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Adam Obert]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|8|23|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |11
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{ITA}} [[Cagliari Calcio]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Ivan Mesík]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|4|19|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{NLD}} [[Heracles Almelo]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Dávid Hancko]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|12|13|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |48
| style=&quot;text-align:center;&quot; |6
|Atletico Madrid
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Samuel Kozlovský]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|11|19|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{POL}} [[Widzew Łódź|Widzew Lodž]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Záložník (futbal)|Z]]
|[[Stanislav Lobotka]] '''[[Súbor:Captain sports.svg|12px|Captain]]'''
|{{Dátum narodenia a vek|1994|11|25|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |65
| style=&quot;text-align:center;&quot; |4
|{{ITA}} [[SSC Neapol]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Patrik Hrošovský]]
|{{Dátum narodenia a vek|1992|4|22|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |57
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{BEL}} [[KRC Genk|K.R.C. Genk]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Ondrej Duda]]
|{{Dátum narodenia a vek|1994|12|5|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |81
| style=&quot;text-align:center;&quot; |15
|{{ITA}} [[Hellas Verona FC|Hellas Verona]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[László Bénes]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|9|9|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |31
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2
|{{DEU}} [[1. FC Union Berlin]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Tomáš Rigo]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|7|3|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |5
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|{{CZE}} [[FC Baník Ostrava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Matúš Bero]]
|{{Dátum narodenia a vek|1995|9|6|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |36
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|{{DEU}} [[VfL Bochum]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Christián Herc]]
|{{Dátum narodenia a vek|1998|9|30|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |4
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[FC DAC 1904 Dunajská Streda]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |[[Útočník (futbal)|Ú]]
|[[Ivan Schranz]]
|{{Dátum narodenia a vek|1993|9|13|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |28
| style=&quot;text-align:center;&quot; |6
|{{CZE}} [[SK Slavia Praha|Slavia Praha]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Dávid Ďuriš]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|3|22|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |18
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Leo Sauer]]
|{{Dátum narodenia a vek|2005|12|16|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |4
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{NLD}} [[NAC Breda]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Ľubomír Tupta]]
|{{Dátum narodenia a vek|1998|3|27|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |11
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[FC Slovan Liberec]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Tomáš Suslov]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|6|7|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |38
| style=&quot;text-align:center;&quot; |4
|{{ITA}} [[Hellas Verona FC|Hellas Verona]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Dávid Strelec]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|4|4|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |28
| style=&quot;text-align:center;&quot; |8
|{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Róbert Boženík]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|11|18|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |48
| style=&quot;text-align:center;&quot; |7
|{{POR}} [[Boavista Porto]]
|-
|}

==== Náhradníci ====
Nasledujúcich 24 náhradníkov nominoval reprezentačný tréner [[Francesco Calzona]] do zostavy na dvojzápas [[Liga národov UEFA 2024/2025|Ligy národov]] proti [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsku]] a proti [[Estónske národné futbalové mužstvo|Estónsku]] v dňoch 16. až 19. novembra 2024.
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:100%&quot; border=&quot;0&quot; cellspacing=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;2&quot;
|- bgcolor=&quot;AAD0FF&quot;
! width=&quot;40&quot; |Pozícia
! width=&quot;200&quot; |Hráč
! width=&quot;200&quot; |Dátum narodenia (vek)
! width=&quot;10&quot; |Reprezentačné štarty
! width=&quot;10&quot; |Góly
! width=&quot;200&quot; |Klub
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Ľubomír Belko]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|2|4|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Dominik Takáč]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|1|12|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Tomáš Frühwald]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|9|23|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[Bohemians Praha 1905]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Adam Danko]]
|{{Dátum narodenia a vek|2003|6|27|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[FK Želieziarne Podbrezová]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |B
|[[Henrich Ravas]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|8|16|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{POL}} [[MKS Cracovia|Cracovia Krakov]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Timotej Hranica]]
|{{Dátum narodenia a vek|2005|5|28|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Dávid Hrnčár]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|12|10|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{BEL}} [[F.C.V. Dender E.H.]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Michal Tomič]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|3|30|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |6
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{NOR}} [[FK Bodø/Glimt|FK Bodö/Glimt]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Marek Kristián Bartoš]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|10|13|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{POL}} [[Motor Lublin]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Tomáš Nemčík]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|4|19|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{NOR}} [[Rosenborg BK]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |O
|[[Vernon De Marco]]
|{{Dátum narodenia a vek|1992|11|18|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |10
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
|{{CYP}} [[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Jakub Kadák]]
|{{Dátum narodenia a vek|2000|12|14|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CHE}} [[FC Luzern]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Artur Gajdoš]]
|{{Dátum narodenia a vek|2004|1|20|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[AS Trenčín]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Peter Pokorný]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|8|8|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{POL}} [[Śląsk Wrocław|Slask Vroclav]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Z
|[[Dominik Hollý]]
|{{Dátum narodenia a vek|2003|11|11|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[FK Jablonec]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Erik Prekop]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|10|8|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[FC Baník Ostrava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Adrián Kaprálik]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|6|10|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |1
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[MŠK Žilina]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Adam Griger]]
|{{Dátum narodenia a vek|2004|3|16|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{CZE}} [[FC Hradec Králové]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Róbert Polievka]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|6|9|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |10
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{HUN}} [[MTK Budapešť]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Adam Zreľák]]
|{{Dátum narodenia a vek|1994|5|5|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |9
| style=&quot;text-align:center;&quot; |3
|{{POL}} [[Warta Poznaň]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Erik Jirka]]
|{{Dátum narodenia a vek|1997|9|19|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |10
| style=&quot;text-align:center;&quot; |2
|{{CZE}} [[FC Viktoria Plzeň]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Lukáš Haraslín]]
|{{Dátum narodenia a vek|1996|5|26|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |44
| style=&quot;text-align:center;&quot; |7
|{{CZE}} [[AC Sparta Praha]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Nino Marcelli]]
|{{Dátum narodenia a vek|2005|5|29|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava]]
|-
| style=&quot;text-align:center;&quot; |Ú
|[[Matej Trusa]]
|{{Dátum narodenia a vek|2000|11|29|k=0}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
| style=&quot;text-align:center;&quot; |0
|{{SVK}} [[FC DAC 1904 Dunajská Streda]]
|-
|}

=== Realizačný tím ===
''Aktualizované k 19. 11. 2024.''

* [[Francesco Calzona]] (hlavný tréner)
* [[Simone Bonomi]], [[Gianluca Segarelli]] (asistenti trénera)
* [[Marek Hamšík]] (asistent trénera a tímový manažér)
* [[Pavol Farkaš]] (tlmočník hlavného trénera)
* [[Ján Novota]] (tréner brankárov)
* [[Alessandro Bulfoni]], [[David Brünn]] (kondiční tréner)
* [[Marco Brini]] (videoanalytik)
* [[Giovanni Paolo De Matteis]] (technický manažér tímu)
* [[Jakub Kojnok]] (technický vedúci mužstva)
* [[Zsolt Fegyveres]], [[Jozef Almási]] (lekári)
* [[Marián Drinka]], [[Peter Hečko]], [[Martin Nozdrovický]] (fyzioterapeuti)
* [[Mário Prelovský]], [[Marko Kopas]] (maséri)
* [[Marek Beseda]], [[Marek Košáň]] (kustódi)
* [[Monika Jurigová]] (mediálna manažérka)

== Hráčske štatistiky ==
{{Hlavný článok|Rekordy slovenského národného futbalového mužstva}}
[[Súbor:Miroslav Karhan.jpg|thumb|[[Miroslav Karhan]]]]
Hráči označení '''tučným písmom''' sú stále aktívni.
:''Aktualizované k 19. 11. 2024.''

=== Hráči s najväčším počtom odohraných zápasov ===
{| class=&quot;wikitable&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align: center;&quot;
|-
!width=&quot;20&quot;|#
!width=&quot;120&quot;|Hráč
!Vek
!Roky
!width=&quot;40&quot;|Zápasy
!width=&quot;40&quot;|Góly
|-
|1.
|align=&quot;left&quot;|[[Marek Hamšík]]
|{{Vek|1987|7|27}}
|align=&quot;center&quot;|2007 – 2023
|'''138'''
|26
|-
|2.
|align=&quot;left&quot;|'''[[Peter Pekarík]]'''
|{{Vek|1986|10|30}}
|align=&quot;center&quot;|2006 – súčasnosť
|'''134'''
|2
|- 
|3.
|align=&quot;left&quot;|'''[[Juraj Kucka]]'''
|{{Vek|1987|2|26}}
|align=&quot;center&quot;|2008 – súčasnosť
|'''112'''
|14
|-
|4.
|align=&quot;left&quot;|[[Miroslav Karhan]]
|{{Vek|1976|6|21}}
|align=&quot;center&quot;|1995 – 2011
|'''107'''
|14
|-
|5.
|align=&quot;left&quot;|[[Martin Škrtel]]
|{{Vek|1984|12|15}} 
|align=&quot;center&quot;|2004 – 2019
|'''104'''
|6
|-
|6.
|align=&quot;left&quot;|[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]
|{{Vek|1981|12|10}}
|align=&quot;center&quot;|2004 – 2017
|'''91'''
|4
|-
|7.
|align=&quot;left&quot;|[[Róbert Vittek]]
|{{Vek|1982|4|1}}
|align=&quot;center&quot;|2001 – 2016
|'''82'''
|23
|-
|rowspan=&quot;2&quot; valign=&quot;left&quot;|8.
|align=left|'''[[Róbert Mak]]'''
|{{Vek|1991|3|8}}
|align=&quot;center&quot;|2013 – súčasnosť 
|'''81''' 
|16
|-
|align=&quot;left&quot;|'''[[Ondrej Duda]]'''
|{{Vek|1994|12|5}}
|align=&quot;center&quot;|2014 – súčasnosť
|'''81'''
|15
|-
|10.
|align=&quot;left&quot;|[[Vladimír Weiss (1989)|Vladimír Weiss]] 
|{{Vek|1989|11|30}}
|align=&quot;center&quot;|2009 – 2022
|'''77'''
|8
|}
[[Súbor:Róbert Vittek1.jpg|náhľad|[[Róbert Vittek]]]]

=== Hráči s najväčším počtom gólov na konte ===
{| class=&quot;wikitable&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;font-size:90%; text-align: center;&quot;
|-
!width=&quot;20&quot;|#
!width=&quot;120&quot;|Hráč
!Vek
!Roky
!width=&quot;40&quot;|Góly
!width=&quot;40&quot;|Zápasy
!width=&quot;40&quot;|Priemer gólov za zápas
|-
|1.
|align=left|[[Marek Hamšík]]
|{{vek|1987|7|27}}
|align=&quot;center&quot;|2007 – 2023 
|'''26''' 
|138
|0,19
|-
|2.
|align=left|[[Róbert Vittek]]
|{{Vek|1982|4|1}}
|align=&quot;center&quot;|2001 – 2016
|'''23''' 
|82
|0,28
|-
|3.
|align=left|[[Szilárd Németh]]
|{{Vek|1977|8|8}}
|align=&quot;center&quot;|1996 – 2006
|'''22'''
|58
|0,37
|-
|4.
|align=left|'''[[Róbert Mak]]'''
|{{Vek|1991|3|8}}
|align=&quot;center&quot;|2013 – súčasnosť 
|'''16''' 
|81
|0,20
|-
|5.
|align=left|'''[[Ondrej Duda]]'''
|{{Vek|1994|12|5}}
|align=&quot;center&quot;|2014 – súčasnosť
|'''15''' 
|81
|0,19
|-
|rowspan=&quot;3&quot; valign=&quot;left&quot;|6.
|align=left|[[Marek Mintál]]
|{{Vek|1977|9|2}}
|align=&quot;center&quot;|2002 – 2009
|'''14''' 
|45
|0,31
|-
|align=left|[[Miroslav Karhan]]
|{{Vek|1976|6|21}}
|align=&quot;center&quot;|1995 – 2011
|'''14'''
|107
|0,13
|-
|align=left|'''[[Juraj Kucka]]'''
|{{Vek|1987|2|26}}
|align=&quot;center&quot;|2008 – súčasnosť
|'''14''' 
|112
|0,13
|-
|rowspan=&quot;2&quot; valign=&quot;left&quot;|9.
|align=left|[[Stanislav Šesták]]
|{{Vek|1982|12|16}}
|align=&quot;center&quot;|2004 – 2016
|'''13'''
|66
|0,20
|-
|align=left|[[Adam Nemec]]
|{{Vek|1985|9|2}}
|align=&quot;center&quot;|2006 – 2019
|'''13''' 
|43
|0,30
|}

== Tréneri ==
''Aktualizované k 19. 11. 2024''.

=== [[1939]] - [[1944]] ===
{| width=100% style=&quot;font-size: 100%; text-align: center&quot; class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Meno
! Obdobie
! Zápasy
! Víťazstvá
! Remízy
! Prehry
! Strelené góly
! Inkasované góly
! Gólový rozdiel
! Priemer počtu bodov na zápas
|-
|align=left|{{SVK}} [[Vojtech Závodský]]||[[27. august]] [[1939]]
|| 1 || 1 || 0 || 0 || 2 || 0 || +2 || 3,00 
|-
|align=left|{{SVK}} [[Rudolf Hanák]]||[[3. december]] [[1939]] – [[6. jún]] [[1940]]
|| 2 || 1 || 0 || 1 || 5 || 4 || +1 || 1,50 
|-
|align=left|{{SVK}} [[István Priboj|Štefan Priboj]]||[[15. september]] [[1940]] – [[12. október]] [[1941]]
|| 4 || 0 || 1 || 3 || 5 || 10 || –5 || 0,08
|-
|align=left|{{SVK}} [[Štefan Čambal]]||[[7. december]] [[1941]] – [[7. jún]] [[1942]]
|| 2 || 0 || 0 || 2 || 1 || 6 || –5 || 0,00
|-
|align=left|{{SVK}} [[Ferdinand Daučík]]||[[23. august]] [[1942]] – [[9. apríl]] [[1944]]
|| 7 || 1 || 1 || 5 || 10 || 24 || –14 || 0,19
|- class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=&quot;2&quot;|Spolu!! '''16''' !! '''3''' !! '''2''' !! '''11''' !! '''23''' !! '''44''' !! '''–21''' !! '''0,69'''
|}

=== od roku [[1993]] po súčasnosť  ===
{| width=100% style=&quot;font-size: 100%; text-align: center&quot; class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Meno
! Obdobie
! Zápasy
! Víťazstvá
! Remízy
! Prehry
! Strelené góly
! Inkasované góly
! Gólový rozdiel
! Priemer počtu bodov na zápas
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Jozef Vengloš]]||[[6. apríl]] [[1993]] – [[15. jún]] [[1995]] 
|| 16 || 5 || 4 || 7 || 21 || 30 || –9 || 1,19 
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Jozef Jankech]]||[[4. júl]] [[1995]] – [[23. október]] [[1998]]
|| 34 || 18 || 6 || 10 || 51 || 33 || +18 || 1,76
|- 
|align=left|{{SVK}} ''[[Dušan Radolský]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápase proti Poľsku dňa 10. novembra 1998 ako dočasny tréner&lt;/ref&gt;||[[10. november]] [[1998]]
|| 1 || 0 || 0 || 1 || 1 || 3 || –2 || 0,00
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Dušan Galis]]||[[1. január]] [[1999]] – [[23. február]] [[1999]]
|| – || – || – || – || – || – || – || –
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Jozef Adamec]]||[[26. február]] [[1999]] – [[30. november]] [[2001]]
|| 34 || 13 || 11 || 10 || 38 || 31 || +7 || 1,47
|- 
|align=left|{{SVK}} ''[[Anton Dragúň]]''&lt;ref&gt;Ako asistent trénera viedol tím, počas turné v Strednej a Južnej Amerike&lt;/ref&gt;||[[17. november]] [[1999]] – [[25. november]] [[1999]]
|| 4 || 1 || 0 || 3 || 2 || 7 || –5 || 0,25
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Ladislav Jurkemik]]||[[15. január]] [[2002]] – [[31. december]] [[2003]]
|| 19 || 6 || 5 || 8 || 27 || 26 || +1 || 1,21
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Dušan Galis]]||[[1. január]] [[2004]] – [[12. október]] [[2006]]
|| 31 || 12 || 12 || 7 || 53 || 36 || +17 || 1,55
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Ján Kocian]]||[[2. november]] [[2006]] – [[30. jún]] [[2008]]
|| 17 || 5 || 3 || 9 || 30 || 28 || +2 || 1,10
|- 
|align=left|{{SVK}} [[Vladimír Weiss (1964)|Vladimír Weiss]]||[[1. august]] [[2008]] – [[31. január]] [[2012]]
|| 40 || 16 || 8 || 16 || 56 || 53 || +3 || 1,40
|-
|align=left|{{SVK}} ''[[Michal Hipp]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápase proti Turecku dňa 29. februára 2012 ako dočasný tréner&lt;/ref&gt;||[[29. február]] [[2012]] || 1 || 1 || 0 || 0 || 2 || 1 || +1 || 3,00
|-
|align=left|{{SVK}} [[Stanislav Griga]], [[Michal Hipp]]||[[26. apríl]] [[2012]] – [[14. jún]] [[2013]]|| 12 || 3 || 4 || 5 || 11 || 14 || –3 || 0,92
|-
|align=left|{{SVK}} [[Ján Kozák (1954)|Ján Kozák]]||[[2. júl]] [[2013]] – [[14. október]] [[2018]] || 54 || 29 || 10 || 15 || 80 || 48 || +32 || 1,73
|-
|align=left|{{SVK}} ''[[Štefan Tarkovič]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápase proti Švédsku dňa 16. októbra 2018 ako dočasný tréner&lt;/ref&gt;||[[16. október]] [[2018]]  || 1 || 0 || 1 || 0 || 1 || 1 || 0 || 1,00
|-
|align=left|{{CZE}} [[Pavel Hapal]]||[[22. október]] [[2018]] – [[16. október]] [[2020]] || 16 || 6 || 4 || 6 || 25 || 20 || +5 || 1,38
|-
|align=left|{{SVK}} ''[[Oto Brunegraf]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápase proti Izraelu dňa 14. októbra 2020 ako zastupujúci tréner za Pavla Hapala kvôli tomu že mal potvrdený test na koronavírus&lt;/ref&gt;||[[14. október]] [[2020]] || 1 || 0 || 0 || 1 || 2 || 3 || –1 || 0,00
|-
|align=left|{{SVK}} [[Štefan Tarkovič]]||[[20. október]] [[2020]] – [[7. jún]] [[2022]] || 22 || 8 || 7 || 7 || 26 || 24 || +2 || 1,41
|-
|align=left|{{SVK}} ''[[Samuel Slovák]]''&lt;ref&gt;Viedol tím v zápasoch Ligy Národov proti Azerbajdžanu a Kazachstanu v dňoch 10. a 13. júna 2022 ako dočasný tréner&lt;/ref&gt;||[[10. jún]] [[2022]] – [[13. jún]] [[2022]] || 2 || 1 || 0 || 1 || 2 || 2 || 0 || 1,50
|-
|align=left|{{ITA}} [[Francesco Calzona]]||[[30. august]] [[2022]] – [[31. marec]] [[2026]]|| 29 || 15 || 7 || 7 || 46 || 26 || +20 || 1,58
|-
| align=&quot;left&quot; |{{SVK}} [[Vladimír Weiss (1964)]]
|?
|
|
|
|
|
|
|
|
|-class=&quot;sortbottom&quot;
! colspan=&quot;2&quot;|Spolu!! '''334''' !! '''139''' !! '''82''' !! '''113''' !! '''474''' !! '''386''' !! '''+88''' !! '''1,42'''
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Slovakia national football team}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.futbalsfz.sk/ Oficiálna webstránka Slovenského futbalového zväzu] 
* [http://www.fifa.com/associations/association=svk/index.html/ Profil na oficiálnej webstránke FIFA] {{eng icon}}
* [http://www.uefa.com/uefaeuro/season=2012/teams/team=58836/ Profil na oficiálnej webstránke UEFA] {{eng icon}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Slovakia national football team|1186513441}}

{{Slovenský futbal na MS 2010}}
{{Slovenský futbal na ME 2016}}
{{Slovenský futbal na ME 2020}}
{{Slovenský futbal na ME 2024}}
{{Členovia UEFA}}
{{Slovenské národné družstvá}}

[[Kategória:Slovenské národné futbalové mužstvo| ]]
[[Kategória:Futbal na Slovensku]]
[[Kategória:Národné futbalové mužstvá]]
[[Kategória:Slovenské národné družstvá|Futbal]]</text>
      <sha1>ho98dsbf4ccpt54rugd1qp55t0ipump</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000</title>
    <ns>0</ns>
    <id>149830</id>
    <revision>
      <id>8213309</id>
      <parentid>8203777</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T17:16:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Polandball 143</username>
        <id>289450</id>
      </contributor>
      <comment>/* Štatistiky */</comment>
      <origin>8213309</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="33936" sha1="56a7uxjy9w2kxbv3cr9okpqm2123cht" xml:space="preserve">{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
| názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji
| rok = 2000
| logo = 
| veľkosť loga = 
| popis loga = 
| usporiadateľ = Rusko
| dátum = [[29. apríl]] – [[14. máj]] [[2000]]
| počet tímov = 16
| počet dejísk = 2
| počet miest = 1
| dejiská = Petrohrad
| víťaz = CZE
| druhý = SVK
| tretí = FIN
| počet titulov = 3
| zápasy = 56
| góly = 327
| návštevnosť = 318449
| najproduktívnejší hráč = {{SVK}} [[Miroslav Šatan]] &lt;small&gt;(12 b.)&lt;/small&gt;
| najužitočnejší hráč = {{CZE}} [[Martin Procházka]]
| aktualizácia =
}}
[[Súbor:Putin at 2000 Ice Hockey World Championship.jpg|náhľad|Ruský prezident Vladimir Putin dostáva dres na majstrovstvách v roku 2000]]
'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000 skupiny A''' sa konali v ruskom [[Petrohrad]]e. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvá]] vyhral výber [[České národné hokejové mužstvo|Česka]].

Majstrovstvá sa mali pôvodne konať v dvoch mestách, okrem Petrohradu aj v meste [[Jaroslavľ]]. Organizátori však nakoniec rozhodli, že sa bude konať len v Petrohrade.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Čupka | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Vranka | meno2 = Milan | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Útek do špičky (slovenská hokejová reprezentácia 1993-2001) | vydanie = | vydavateľ = Šport Press | miesto = | rok = 2001 | počet strán = 135 | url = | isbn = 978-80-85742-03-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Slovenskí hokejisti prehrali finálový zápas s Českom 3:5 a získali strieborné medaily a vôbec prvé v samostatnej ére Slovenska. Výprava priletela do Bratislavy až po polnoci, na námestí ju však čakali tisícky ľudí.

== Štadióny ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
|colspan=&quot;3&quot;| '''[[Petrohrad]]'''
|-
| [[Ledovyj dvorec (Petrohrad)|Ledovyj dvorec]]&lt;br /&gt;Kapacita: 12 300
|rowspan=&quot;3&quot;|{{LocMap+|Petrohrad|float=none |width=320|caption=|places=
{{LocMap~|Petrohrad|lat=59.921667|long=30.466389|label='''Ledovyj dvorec'''|position=left}}
{{LocMap~|Petrohrad|lat=59.950278|long=30.291944|label='''Sportivnyj komplex Jubilejnyj'''|position=bottom}}
}}
| [[Sportivnyj komplex Jubilejnyj]]&lt;br /&gt;Kapacita: 7 000
|-
| [[Súbor:Ice Palace (Saint Petersburg).png|250px|Ledovyj dvorec]]
| [[Súbor:Yubileyny St Petersburg.jpg|250px|Sportivnyj komplex Jubilejnyj]]
|-
| {{Súradnice|59.921667|30.466389|dim:500_type:landmark|format=dms|name=Ledovyj dvorec}}
| {{Súradnice|59.950278|30.291944|dim:500_type:landmark|format=dms|name=Sportivnyj komplex Jubilejnyj}}
|}

== Baráž o MS 2000 ==
[[Súbor:RR5111-0078R Чемпионат мира по хоккею с шайбой. г. Санкт-Петербург. 2000 г.gif|228px|right]]

=== Skupina A ===
Kvalifikačná skupina A sa konala od [[5. november|5.]] do [[8. november|8. novembra]] [[1998]] v [[Rakúsko|rakúskom]] [[Klagenfurt]]e.

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=165|Mužstvo
!width=40|Z 
!width=40|V 
!width=40|R 
!width=40|P 
!width=40|GS 
!width=40|GI 
!width=40|PB 
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{USA|lh|1}}
| 3  || 3  ||  0 ||  0 || 12  ||  1 || '''6'''
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{AUT|lh|1}}
| 3  || 2  || 0  ||  1 ||  12 ||  6 || '''4'''
|-  
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{KAZ|lh|1}}
| 3 ||  1 ||  0 ||  2  ||  10 ||  9  || '''2'''
|-  
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{EST|lh|1}}
| 3  || 0  ||  0 ||  3 ||  3  ||  21  || '''0'''
|}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[5. november]] [[1998]]
|čas =
|mužstvo1 = {{USA|lh|1}}
|skóre = 3:0
|mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 2:0, 1:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[5. november]] [[1998]]
|čas =
|mužstvo1 = {{EST|lh|1}}
|skóre = 2:6
|mužstvo2 = {{AUT|lh|1}}
|tretiny = (0:1, 1:3, 1:2)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[7. november]] [[1998]]
|čas =
|mužstvo1 = {{USA|lh|1}}
|skóre = 7:1
|mužstvo2 = {{EST|lh|1}}
|tretiny = (5:1, 2:0, 0:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[7. november]] [[1998]]
|čas =
|mužstvo1 = {{KAZ|lh|1}}
|skóre = 2:6
|mužstvo2 = {{AUT|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 0:4, 2:2)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[8. november]] [[1998]]
|čas =
|mužstvo1 = {{KAZ|lh|1}}
|skóre = 8:0
|mužstvo2 = {{EST|lh|1}}
|tretiny = (3:0, 2:0, 3:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[8. november]] [[1998]]
|čas =
|mužstvo1 = {{AUT|lh|1}}
|skóre = 0:2
|mužstvo2 = {{USA|lh|1}}
|tretiny = (0:1, 0:0, 0:1)
}}

=== Skupina B ===
Kvalifikačná skupina B sa konala od [[5. november|5.]] do [[8. november|8. novembra]] [[1998]] v [[Slovinsko|slovinskom]] meste [[Ľubľana]].

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|+
|-
! width=&quot;165&quot; |Mužstvo
! width=&quot;40&quot; |Z 
! width=&quot;40&quot; |V 
! width=&quot;40&quot; |R 
! width=&quot;40&quot; |P 
! width=&quot;40&quot; |GS 
! width=&quot;40&quot; |GI 
! width=&quot;40&quot; |PB 
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{UKR|lh|1}}
| 3  || 2  ||  1 ||  0 || 8  ||  4 || '''5'''
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{FRA|lh|1}}
| 3  || 2  || 0  ||  1 ||  9 ||  7 || '''4'''
|-  
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{SVN|lh|1}}
| 3 ||  0 ||  2 ||  1  ||  5 ||  8  || '''2'''
|-  
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{DEU|lh|1}}
| 3  || 0  ||  1 ||  2 ||  3  ||  6  || 1
|}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[5. november]] [[1998]]
|čas =
|mužstvo1 = {{DEU|lh|1}}
|skóre = 1:1
|mužstvo2 = {{SVN|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 1:1, 0:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[5. november]] [[1998]]
|čas =
|mužstvo1 = {{UKR|lh|1}}
|skóre = 4:1
|mužstvo2 = {{FRA|lh|1}}
|tretiny = (1:0, 3:1, 0:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[7. november]] [[1998]]
|čas =
|mužstvo1 = {{DEU|lh|1}}
|skóre = 1:2
|mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 1:2, 0:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[7. november]] [[1998]]
|čas =
|mužstvo1 = {{FRA|lh|1}}
|skóre = 5:2
|mužstvo2 = {{SVN|lh|1}}
|tretiny = (0:1, 5:1, 0:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[8. november]] [[1998]]
|čas =
|mužstvo1 = {{FRA|lh|1}}
|skóre = 3:1
|mužstvo2 = {{DEU|lh|1}}
|tretiny = (1:0, 1:1, 1:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[8. november]] [[1998]]
|čas =
|mužstvo1 = {{SVN|lh|1}}
|skóre = 2:2
|mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 2:2, 0:0)
}}

=== Skupina Ďaleký východ ===
Kvalifikačná skupina Ďaleký východ sa konala od [[4. september|4.]] do [[6. september|6. septembra]] [[1998]] v [[Japonsko|japonskom]] [[Tokio|Tokiu]].

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=165|Mužstvo
!width=40|Z 
!width=40|V 
!width=40|R 
!width=40|P 
!width=40|GS 
!width=40|GI 
!width=40|PB 
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{JPN|lh|1}}
| 2  || 2  ||  0 ||  0 || 24  ||  4 || '''4'''
|- 
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{KOR|lh|1}}
| 2  || 1  || 0  ||  1 ||  3 ||  9 || '''2'''
|-  
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{CHN|lh|1}}
| 2 ||  0 ||  0 ||  2  ||  2 ||  16  || '''0'''
|}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[4. september]] [[1998]]
|čas =
|mužstvo1 = {{CHN|lh|1}}
|skóre = 0:1
|mužstvo2 = {{KOR|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 0:0, 0:1)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[5. september]] [[1998]]
|čas =
|mužstvo1 = {{JPN|lh|1}}
|skóre = 15:2
|mužstvo2 = {{CHN|lh|1}}
|tretiny = (4:1, 7:1, 4:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[6. september]] [[1998]]
|čas =
|mužstvo1 = {{KOR|lh|1}}
|skóre = 2:9
|mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
|tretiny = (0:3, 1:3, 1:3)
}}

== Výsledky na MS 2000 ==
=== Základné skupiny ===
==== Skupina A ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=165|Mužstvo
!width=40|Z 
!width=40|V 
!width=40|R 
!width=40|P 
!width=40|GS 
!width=40|GI 
!width=40|PB 
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{SWE|lh|1}}
| 3  || 3  ||  0 ||  0 || 17  ||  3 || '''6'''
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{LVA|lh|1}}
| 3  || 2  || 0  ||  1 ||  9 ||  7 || '''4'''
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot; 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{BLR|lh|1}}
| 3 ||  1 ||  0 ||  2  ||  10 ||  16  || '''2'''
|- style=&quot;background:#ffcccc;&quot; 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{UKR|lh|1}}
| 3  || 0  ||  0 ||  3 ||  6  ||  16  || '''0'''
|}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[30. apríl]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{BLR|lh|1}}
|skóre = 7:3
|mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
|tretiny = (3:1, 3:1, 1:1)
|štadión = [[Ledovyj dvorec (Petrohrad)|Ledovyj dvorec]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[30. apríl]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{SWE|lh|1}}
|skóre = 3:1
|mužstvo2 = {{LVA|lh|1}}
|tretiny = (2:0, 1:1, 0:0)
|štadión = [[Ledovyj dvorec (Petrohrad)|Ledovyj dvorec]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[2. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{LVA|lh|1}}
|skóre = 6:3
|mužstvo2 = {{BLR|lh|1}}
|tretiny = (2:0, 3:3, 1:0)
|štadión = [[Ledovyj dvorec (Petrohrad)|Ledovyj dvorec]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[2. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{SWE|lh|1}}
|skóre = 7:2
|mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
|tretiny = (2:1, 3:1, 2:0)
|štadión = [[Ledovyj dvorec (Petrohrad)|Ledovyj dvorec]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[4. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{UKR|lh|1}}
|skóre = 1:2
|mužstvo2 = {{LVA|lh|1}}
|tretiny = (1:0, 0:1, 0:1)
|štadión = [[Ledovyj dvorec (Petrohrad)|Ledovyj dvorec]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[4. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{SWE|lh|1}}
|skóre = 7:0
|mužstvo2 = {{BLR|lh|1}}
|tretiny = (4:0, 0:0, 3:0)
|štadión = [[Ledovyj dvorec (Petrohrad)|Ledovyj dvorec]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

==== Skupina B ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=165|Mužstvo
!width=40|Z 
!width=40|V 
!width=40|R 
!width=40|P 
!width=40|GS 
!width=40|GI 
!width=40|PB 
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{SVK|lh|1}}
| 3  || 2  || 1  ||  0 || 10  ||  4 || '''5'''
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{FIN|lh|1}}
| 3  || 1  || 2  ||  0 ||  11 ||  5 || '''4'''
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot; 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{ITA|lh|1}}
| 3 ||  1 ||  0 ||  2  ||  5 ||  12  || '''2'''
|- style=&quot;background:#ffcccc;&quot; 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{AUT|lh|1}}
| 3  || 0  ||  1 ||  2 ||  3  ||  8  || '''1'''
|}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[30. apríl]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{AUT|lh|1}}
|skóre = 0:2
|mužstvo2 = {{SVK|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 0:0, 0:2)
|štadión = [[Sportovnyj komplex Jubilejnyj]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[30. apríl]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{FIN|lh|1}}
|skóre = 6:0
|mužstvo2 = {{ITA|lh|1}}
|tretiny = (2:0, 4:0, 0:0)
|štadión = [[Sportovnyj komplex Jubilejnyj]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[2. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{SVK|lh|1}}
|skóre = 6:2
|mužstvo2 = {{ITA|lh|1}}
|tretiny = (2:1, 0:0, 4:1)
|štadión = [[Sportovnyj komplex Jubilejnyj]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[2. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{FIN|lh|1}}
|skóre = 3:3
|mužstvo2 = {{AUT|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 1:2, 2:1)
|štadión = [[Sportovnyj komplex Jubilejnyj]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[4. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{AUT|lh|1}}
|skóre = 0:3
|mužstvo2 = {{ITA|lh|1}}
|tretiny = (0:1, 0:1, 0:1)
|štadión = [[Sportovnyj komplex Jubilejnyj]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[4. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{FIN|lh|1}}
|skóre = 2:2
|mužstvo2 = {{SVK|lh|1}}
|tretiny = (1:1, 1:0, 0:1)
|štadión = [[Sportovnyj komplex Jubilejnyj]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

==== Skupina C ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=165|Mužstvo
!width=40|Z 
!width=40|V 
!width=40|R 
!width=40|P 
!width=40|GS 
!width=40|GI 
!width=40|PB 
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{CZE|lh|1}}
| 3  || 3  ||  0 ||  0 || 12  ||  4 || '''6'''
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{NOR|lh|1}}
| 3  || 2  || 0  ||  1 ||  13 ||  4 || '''4'''
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot; 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{CAN|lh|1}}
| 3 ||  1 ||  0 ||  2  ||  10 ||  6  || '''2'''
|- style=&quot;background:#ffcccc;&quot; 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{JPN|lh|1}}
| 3  || 0  ||  0 ||  3 ||  3  ||  21  || '''0'''
|}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[29. apríl]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{CAN|lh|1}}
|skóre = 6:0
|mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
|tretiny = (1:0, 2:0, 3:0)
|štadión = [[Sportovnyj komplex Jubilejnyj]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[29. apríl]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{CZE|lh|1}}
|skóre = 4:0
|mužstvo2 = {{NOR|lh|1}}
|tretiny = (1:0, 0:0, 3:0)
|štadión = [[Sportovnyj komplex Jubilejnyj]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[1. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{CZE|lh|1}}
|skóre = 6:3
|mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
|tretiny = (2:1, 2:1, 2:1)
|štadión = [[Sportovnyj komplex Jubilejnyj]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[1. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{CAN|lh|1}}
|skóre = 3:4
|mužstvo2 = {{NOR|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 3:3, 0:1)
|štadión = [[Sportovnyj komplex Jubilejnyj]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[3. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{JPN|lh|1}}
|skóre = 0:9
|mužstvo2 = {{NOR|lh|1}}
|tretiny = (0:4, 0:3, 0:2)
|štadión = [[Sportovnyj komplex Jubilejnyj]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[3. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{CZE|lh|1}}
|skóre = 2:1
|mužstvo2 = {{CAN|lh|1}}
|tretiny = (1:1, 1:0, 0:0)
|štadión = [[Sportovnyj komplex Jubilejnyj]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

==== Skupina D ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=165|Mužstvo
!width=40|Z 
!width=40|V 
!width=40|R 
!width=40|P 
!width=40|GS 
!width=40|GI 
!width=40|PB 
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{USA|lh|1}}
| 3  || 2  ||  1 ||  0 || 9  ||  5 || '''5'''
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{CHE|lh|1}}
| 3  || 1  || 1  ||  1 ||  8 ||  9 || '''3'''
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot; 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{RUS|lh|1}}
| 3 ||  1 ||  0 ||  2  ||  10 ||  7  || '''2'''
|- style=&quot;background:#ffcccc;&quot; 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{FRA|lh|1}}
| 3  || 1  ||  0 ||  2 ||  7  ||  13  || '''2'''
|}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[29. apríl]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{USA|lh|1}}
|skóre = 3:3
|mužstvo2 = {{CHE|lh|1}}
|tretiny = (1:1, 1:1, 1:1)
|štadión = [[Ledovyj dvorec (Petrohrad)|Ledovyj dvorec]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[29. apríl]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{RUS|lh|1}}
|skóre = 8:1
|mužstvo2 = {{FRA|lh|1}}
|tretiny = (3:1, 4:0, 1:0)
|štadión = [[Ledovyj dvorec (Petrohrad)|Ledovyj dvorec]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[1. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{CHE|lh|1}}
|skóre = 2:4
|mužstvo2 = {{FRA|lh|1}}
|tretiny = (0:1, 2:1, 0:2)
|štadión = [[Ledovyj dvorec (Petrohrad)|Ledovyj dvorec]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[1. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{RUS|lh|1}}
|skóre = 0:3
|mužstvo2 = {{USA|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 0:2, 0:1)
|štadión = [[Ledovyj dvorec (Petrohrad)|Ledovyj dvorec]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[3. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{FRA|lh|1}}
|skóre = 2:3
|mužstvo2 = {{USA|lh|1}}
|tretiny = (0:2, 1:0, 1:1)
|štadión = [[Ledovyj dvorec (Petrohrad)|Ledovyj dvorec]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[3. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{CHE|lh|1}}
|skóre = 3:2
|mužstvo2 = {{RUS|lh|1}}
|tretiny = (1:1, 2:1, 0:0)
|štadión = [[Ledovyj dvorec (Petrohrad)|Ledovyj dvorec]],&lt;br /&gt;[[Petrohrad]]
}}

=== Osemfinále ===
Do osemfinálových skupín si tímy postupujúce zo skupín prenášajú body zo zápasov súperov, ktorí s nimi postúpili.

{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
| style=&quot;background: #ccffcc;&quot; | &amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;
|Tímy postupujúce do [[#Play-off|play-off]]
|}

==== Skupina A ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=165|Mužstvo
!width=40|Z
!width=40|V
!width=40|R
!width=40|P
!width=40|GS
!width=40|GI
!width=40|PB
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{USA|lh|1}}
| 5 || 3 || 2 || 0 || 13 || 7 || '''8'''
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{CHE|lh|1}}
| 5 || 2 || 2 || 1 || 14 || 12 || '''6'''
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{SWE|lh|1}}
| 5 || 2 || 1 || 2 || 16 || 11 || '''5'''
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot; 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{LVA|lh|1}}
| 5 || 2 || 1 || 2 || 12 || 13 || '''5'''
|- 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{BLR|lh|1}}
| 5 || 2 || 0 || 3 || 9 || 17 || '''4'''
|-
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{RUS|lh|1}}
| 5 || 1 || 0 || 4 || 8 || 12 || '''2'''
|} 

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[5. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{LVA|lh|1}}
|skóre = 3:2
|mužstvo2 = {{RUS|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 3:2, 0:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[5. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{USA|lh|1}}
|skóre = 1:0
|mužstvo2 = {{BLR|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 1:0, 0:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[6. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{SWE|lh|1}}
|skóre = 1:1
|mužstvo2 = {{CHE|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 0:0, 1:1)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[7. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{BLR|lh|1}}
|skóre = 1:0
|mužstvo2 = {{RUS|lh|1}}
|tretiny = (1:0, 0:0, 0:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[7. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{USA|lh|1}}
|skóre = 1:1
|mužstvo2 = {{LVA|lh|1}}
|tretiny = (0:1, 0:0, 1:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[8. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{LVA|lh|1}}
|skóre = 1:4
|mužstvo2 = {{CHE|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 0:3, 1:1)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[8. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{SWE|lh|1}}
|skóre = 3:5
|mužstvo2 = {{USA|lh|1}}
|tretiny = (1:2, 2:2, 0:1)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[9. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{CHE|lh|1}}
|skóre = 3:5
|mužstvo2 = {{BLR|lh|1}}
|tretiny = (3:1, 0:3, 0:1)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[9. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{SWE|lh|1}}
|skóre = 2:4
|mužstvo2 = {{RUS|lh|1}}
|tretiny = (1:1, 0:1, 1:2)
}}

==== Skupina B ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=165|Mužstvo
!width=40|Z
!width=40|V
!width=40|R
!width=40|P
!width=40|GS
!width=40|GI
!width=40|PB
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{CZE|lh|1}}
| 5 || 4 || 0 || 1 || 25 || 11 || '''8'''
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{FIN|lh|1}}
| 5 || 3 || 1 || 1 || 22 || 15 || '''7'''
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{CAN|lh|1}}
| 5 || 3 || 0 || 2 || 19 || 10 || '''6'''
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot; 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{SVK|lh|1}}
| 5 || 2 || 1 || 2 || 22 || 15 || '''5'''
|- 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{NOR|lh|1}}
| 5 || 1 || 1 || 3 || 10 || 24 || '''3'''
|-
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{ITA|lh|1}}
| 5 || 0 || 1 || 4 || 5 || 28 || '''1'''
|} 

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[5. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{FIN|lh|1}}
|skóre = 1:5
|mužstvo2 = {{CAN|lh|1}}
|tretiny = (1:0, 0:1, 0:4)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[5. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{CZE|lh|1}}
|skóre = 9:2
|mužstvo2 = {{ITA|lh|1}}
|tretiny = (2:0, 5:0, 2:2)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[6. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{SVK|lh|1}}
|skóre = 9:1
|mužstvo2 = {{NOR|lh|1}}
|tretiny = (3:0, 1:1, 5:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[6. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{ITA|lh|1}}
|skóre = 0:6
|mužstvo2 = {{CAN|lh|1}}
|tretiny = (0:2, 0:3, 0:1)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[7. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{CZE|lh|1}}
|skóre = 4:6
|mužstvo2 = {{FIN|lh|1}}
|tretiny = (2:1, 1:2, 1:3)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[8. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{NOR|lh|1}}
|skóre = 4:7
|mužstvo2 = {{FIN|lh|1}}
|tretiny = (0:2, 3:4, 1:1)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[8. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{CZE|lh|1}}
|skóre = 6:2
|mužstvo2 = {{SVK|lh|1}}
|tretiny = (1:0, 3:2, 2:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[9. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{NOR|lh|1}}
|skóre = 1:1
|mužstvo2 = {{ITA|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 1:0, 0:1)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[9. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{SVK|lh|1}}
|skóre = 3:4
|mužstvo2 = {{CAN|lh|1}}
|tretiny = (1:0, 1:2, 1:2)
}}

=== O udržanie ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
|style=&quot;background: #ccffcc;&quot; | &amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;
|Tímy postupujúce do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|majstrovstiev sveta 2001]]
|-
| style=&quot;background: #ffcccc;&quot; | &amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;
|Tímy zostupujúce do I. Divízie MS
|-
| style=&quot;background: #ffffcc;&quot; | &amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;
|Účastník kvalifikácie Diaľného východu
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=165|Mužstvo
!width=40|Z
!width=40|V
!width=40|R
!width=40|P
!width=40|GS
!width=40|GI
!width=40|PB
|- style=&quot;background: #ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{AUT|lh|1}}
| 3 || 2 || 1 || 0 || 11 || 8 || '''5'''
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{UKR|lh|1}}
| 3 || 2 || 0 || 1 || 9 || 5 || '''4'''
|- style=&quot;background:#ffcccc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{FRA|lh|1}}
| 3 || 1 || 1 || 1 || 12 || 8 || '''3'''
|- style=&quot;background:#ffffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{JPN|lh|1}}
| 3 || 0 || 0 || 3 || 3 || 16 || '''0'''
|}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[6. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{UKR|lh|1}}
|skóre = 4:0
|mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
|tretiny = (3:0, 1:0, 0:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[6. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{FRA|lh|1}}
|skóre = 3:3
|mužstvo2 = {{AUT|lh|1}}
|tretiny = (0:2, 1:2, 1:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[7. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{UKR|lh|1}}
|skóre = 3:2
|mužstvo2 = {{FRA|lh|1}}
|tretiny = (1:0, 1:0, 1:2)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[7. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{AUT|lh|1}}
|skóre = 5:3
|mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
|tretiny = (2:1, 1:1, 2:1)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[9. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{FRA|lh|1}}
|skóre = 7:2
|mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
|tretiny = (3:0, 1:1, 3:1)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[9. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{AUT|lh|1}}
|skóre = 3:2
|mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 0:2, 3:0)
}}

=== Play-off ===
==== Pavúk ====
{{Play-off8+nasadenie+3miesto | 
| skupina1=
| skupina2=

| RD1-nasadený1=B2
| RD1-tím1='''{{FIN|lh|1}}'''
| RD1-skóre1=2
| RD1-nasadený2=A3
| RD1-tím2={{SWE|lh|1}}
| RD1-skóre2=1

| RD1-nasadený3=B4
| RD1-tím3='''{{SVK|lh|1}}'''
| RD1-skóre3= 4
| RD1-nasadený4=A1
| RD1-tím4={{USA|lh|1}}
| RD1-skóre4= 1

| RD1-nasadený5=B3
| RD1-tím5='''{{CAN|lh|1}}'''
| RD1-skóre5=5
| RD1-nasadený6=A2
| RD1-tím6={{CHE|lh|1}}
| RD1-skóre6=3

| RD1-nasadený7=B1
| RD1-tím7='''{{CZE|lh|1}}'''
| RD1-skóre7=3
| RD1-nasadený8=A4
| RD1-tím8={{LVA|lh|1}}
| RD1-skóre8=1

| RD2-nasadený1=
| RD2-tím1='''{{SVK|lh|1}}'''
| RD2-skóre1=3
| RD2-nasadený2=
| RD2-tím2={{FIN|lh|1}}
| RD2-skóre2=1

| RD2-nasadený3=
| RD2-tím3='''{{CZE|lh|1}}'''
| RD2-skóre3=2
| RD2-nasadený4=
| RD2-tím4={{CAN|lh|1}}
| RD2-skóre4=1

| RD3-nasadený1=
| RD3-tím1='''{{CZE|lh|1}}'''
| RD3-skóre1=5
| RD3-nasadený2=
| RD3-tím2={{SVK|lh|1}}
| RD3-skóre2=3

| RD3-nasadený3=
| RD3-tím3='''{{FIN|lh|1}}'''
| RD3-skóre3=2
| RD3-nasadený4=
| RD3-tím4={{CAN|lh|1}}
| RD3-skóre4=1
}}

==== Štvrťfinále ====
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[11. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{FIN|lh|1}}
|skóre = 2:1
|mužstvo2 = {{SWE|lh|1}}
|tretiny = (0:1, 0:0, 2:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[11. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{USA|lh|1}}
|skóre = 1:4
|mužstvo2 = {{SVK|lh|1}}
|tretiny = (1:0, 0:3, 0:1)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[11. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{CHE|lh|1}}
|skóre = 3:5
|mužstvo2 = {{CAN|lh|1}}
|tretiny = (0:1, 2:1, 1:3)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[11. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{CZE|lh|1}}
|skóre = 3:1
|mužstvo2 = {{LVA|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 3:1, 0:0)
}}

==== Semifinále ====
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[12. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{SVK|lh|1}}
|skóre = 3:1
|mužstvo2 = {{FIN|lh|1}}
|tretiny = (2:0, 1:1, 0:0)
}}

{{Hokejbox2
|bg = #ffffff
|dátum = [[12. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{CZE|lh|1}}
|skóre = 2:1
|mužstvo2 = {{CAN|lh|1}}
|tretiny = (1:1, 0:0, 1:0)
}}

==== O 3. miesto ====
{{Hokejbox2
|bg = #ffdab9
|dátum = [[14. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{FIN|lh|1}}
|skóre = 2:1
|mužstvo2 = {{CAN|lh|1}}
|tretiny = (0:1, 1:0, 1:0)
}}

==== Finále ====
{{Hokejbox2
|bg = #f7f6a8
|dátum = [[14. máj]] [[2000]]
|čas =
|mužstvo1 = {{CZE|lh|1}}
|skóre = 5:3
|mužstvo2 = {{SVK|lh|1}}
|tretiny = (3:0, 0:1, 2:2)
}}

== Štatistiky ==
=== [[Zoznam najlepších hráčov na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji|Najlepší hráči podľa direktoriátu IIHF]] ===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
|'''Brankár'''||style=&quot;text-align:left;&quot;| {{minivlajka|Česko}} [[Roman Čechmánek]]
|-
|'''Obrance'''||style=&quot;text-align:left;&quot;| {{minivlajka|Fínsko}} [[Petteri Nummelin]]
|-
|'''Útočník'''||style=&quot;text-align:left;&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Miroslav Šatan]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Championnats du monde 2000 de hockey sur glace | url = https://www.hockeyarchives.info/mondial2000.htm | vydavateľ = hockeyarchives.info | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-01-24 | miesto =  | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
|}

=== All Stars ===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
|'''Brankár'''||style=&quot;text-align:left;&quot;| {{minivlajka|Česko}} [[Roman Čechmánek]]
|-
|'''Ľavý obranca'''||style=&quot;text-align:left;&quot;| {{minivlajka|Fínsko}} [[Petteri Nummelin]]
|-
|'''Pravý obranca'''||style=&quot;text-align:left;&quot;| {{minivlajka|Česko}} [[Michal Sýkora (hokejista)|Michal Sýkora]]
|-
|'''Ľavé krídlo'''||style=&quot;text-align:left;&quot;| {{minivlajka|Slovensko}} [[Miroslav Šatan]]
|-
|'''Stredný útočník'''||style=&quot;text-align:left;&quot;| {{minivlajka|Česko}} [[Jiří Dopita]]
|-
|'''Pravé krídlo'''||style=&quot;text-align:left;&quot;| {{minivlajka|Česko}} [[Tomáš Vlasák]]
|-
|}
=== Najproduktívnejší hráči ===
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;3&quot; cellspacing=&quot;0&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-
! bgcolor=&quot;#DDDDFF&quot; width=&quot;175px&quot; colspan=&quot;2&quot;| Hráč
! bgcolor=&quot;#DDDDFF&quot; width=&quot;25px&quot; | Z
! bgcolor=&quot;#DDDDFF&quot; width=&quot;25px&quot; | G
! bgcolor=&quot;#DDDDFF&quot; width=&quot;25px&quot; | A
! bgcolor=&quot;#DDDDFF&quot; width=&quot;25px&quot; | Body
! bgcolor=&quot;#DDDDFF&quot; width=&quot;25px&quot; | +/-
! bgcolor=&quot;#DDDDFF&quot; width=&quot;25px&quot; | TM
|-
|{{minivlajka|Slovensko}}||[[Miroslav Šatan]] || 9 || 10 || 2 || 12 || +3 || 14 ||  
|-
|{{minivlajka|Česko}}||[[Jiří Dopita]] || 9 || 4 || 7 || 11 || +8 || 16 || 
|-
|{{minivlajka|Česko}}||[[David Výborný]] || 9 || 4 || 6 || 10 || +6 || 6 || 
|-
|{{minivlajka|Kanada}}||[[Todd Bertuzzi]] || 9 || 5 || 4 || 9 || +5 || 47 ||  
|-
|{{minivlajka|Česko}}||[[Tomáš Vlasák]] || 9 || 4 || 5 || 9 || +5 || 0 || 
|-
|{{minivlajka|Nórsko}}||[[Trond Magnussen]] || 6 || 3 || 6 || 9 || +4 || 10 || 
|-
|{{minivlajka|Kanada}}||[[Ryan Smyth]] || 9 || 3 || 6 || 9 || +3 || 0 || 
|-
|{{minivlajka|Česko}}||[[Michal Sýkora (český hokejista)|Michal Sýkora]] || 9 || 5 || 3 || 8 || +7 || 16 || D
|-
|{{minivlajka|Francúzsko}}||[[Arnaud Briand]] || 6 || 4 || 4 || 8 || -2 || 8 || 
|-
|{{minivlajka|Francúzsko}}||[[Maurice Rozenthal]] || 6 || 3 || 5 || 8 || 0 || 8 || 
|-
|{{minivlajka|Francúzsko}}||[[Laurent Mernier]] || 6 || 4 || 3 || 7 || 0 || 2 || F
|}
=== Súpiska Česka ===
[[Súbor:Gold medal with cup.svg|25 px]] '''{{minivlajka|Slovensko}} Česko'''
&lt;br /&gt;'''''Brankári''''': [[Roman Čechmánek]], [[Dušan Salfický]], [[Vladimír Hudáček]].
&lt;br /&gt;'''''Obrancovia''''': [[Peter Buzek]], [[František Kučera]], [[Michal Sýkora (hokejista)|Michal Sýkora]], [[Martin Štěpánek (hokejista)|Martin Štěpánek]] , [[Ladislav Benýšek]], [[František Kaberle (1973)|František Kaberle]], [[Radek Martínek]].
&lt;br /&gt;'''''Útočníci''''': [[Jiří Dopita]], [[Robert Reichel]] ([[Kapitán (ľadový hokej)|C]]), [[Jan Tomajko]], [[David Výborný]], [[Tomáš Vlasák]], [[Václav Prospal]], [[Pavel Patera]], [[Martin Procházka (hokejista)|Martin Procházka]], [[Martin Havlát]], [[Václav Varaďa]] , [[Michal Broš]], [[Peter Čajánek]], [[Martin Špaňhel]].
&lt;br /&gt;'''''Tréneri''''': [[Josef Augusta (hokejista)|Josef Augusta]] a [[Vladimír Martinec]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Czechia WC | url = https://www.eliteprospects.com/team/1602/czechia/1999-2000?tab=stats | vydavateľ = eliteprospects.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Súpiska Slovenska ===
[[Súbor:Silver medal with cup.svg|25 px]] '''{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko'''
&lt;br /&gt;'''''Brankári''''': [[Pavol Rybár]], [[Ján Lašák]], [[Miroslav Lipovský]].
&lt;br /&gt;'''''Obrancovia''''': [[Ľubomír Sekeráš]], [[Ivan Droppa]], [[Stanislav Jasečko]], [[Zdeno Chára]], [[Peter Podhradský]] , [[Ľubomír Višňovský]], [[Martin Štrbák (hokejista)|Martin Štrbák]], [[Radoslav Suchý]].
&lt;br /&gt;'''''Útočníci''''': [[Miroslav Šatan]] ([[Kapitán (ľadový hokej)|C]]), [[Ľubomír Hurtaj]], [[Richard Kapuš]], [[Peter Bartoš]], [[Vlastimil Plavucha]], [[Miroslav Hlinka (1972)|Miroslav Hlinka]], [[Ján Pardavý]], [[Peter Pucher]], [[Michal Hreus]], [[Ľubomír Vaic]], [[Ronald Petrovický]], [[Ľuboš Bartečko]], [[Michal Handzuš]].
&lt;br /&gt;'''''Tréner''''': [[Ján Filc]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovakia WC | url = https://www.eliteprospects.com/team/1632/slovakia/1999-2000 | vydavateľ = eliteprospects.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Konečné umiestnenie ==
{| class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;175px&quot;
! colspan=&quot;2&quot;|MS 2000 (A)
|-
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;gold&quot;|Zlato
| [[Obrázok:Flag of the Czech Republic.svg|border|20px]] Česko
|-
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;silver&quot;|Striebro
| [[Obrázok:Flag of Slovakia.svg|border|20px]] Slovensko
|-
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#cc9966&quot;|Bronz
| [[Obrázok:Flag of Finland.svg|border|20px]] Fínsko
|-
| align=&quot;center&quot;|4.
| [[Obrázok:Flag of Canada.svg|border|20px]] Kanada
|-
| align=&quot;center&quot;|5.
| [[Obrázok:Flag of the United States.svg|border|20px]] USA
|-
| align=&quot;center&quot;|6.
| [[Obrázok:Flag of Switzerland.svg|border|16px]]&amp;nbsp; Švajčiarsko
|-
| align=&quot;center&quot;|7.
| [[Obrázok:Flag of Sweden.svg|border|20px]] Švédsko
|-
| align=&quot;center&quot;|8.
| [[Obrázok:Flag of Latvia.svg|border|20px]] Lotyšsko
|-
| align=&quot;center&quot;|9.
| [[Obrázok:Flag of Belarus.svg|border|20px]] Bielorusko
|-
| align=&quot;center&quot;|10.
| [[Obrázok:Flag of Norway.svg|border|20px]] Nórsko
|-
| align=&quot;center&quot;|11.
| [[Obrázok:Flag of Russia.svg|border|20px]] Rusko
|-
| align=&quot;center&quot;|12.
| [[Obrázok:Flag of Italy.svg|border|20px]] Taliansko
|-
| align=&quot;center&quot;|13.
| [[Obrázok:Flag of Austria.svg|border|20px]] Rakúsko
|-
| align=&quot;center&quot;|14.
| [[Obrázok:Flag of Ukraine.svg|border|20px]] Ukrajina
|- bgcolor=&quot;ffccff&quot;
| align=&quot;center&quot;|15.
| [[Obrázok:Flag of France.svg|border|20px]] Francúzsko
|- bgcolor=&quot;ffffcc&quot;
| align=&quot;center&quot;|16.
| [[Obrázok:Flag of Japan.svg|border|20px]] Japonsko
|}

== 1. divízia ==
1. divízia sa hrala od [[12. apríl|12.]] do [[21. apríl]]a v [[Poľsko|poľských]] mestách [[Kraków]] a [[Katowice]].

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=165|Mužstvo
!width=40|Z 
!width=40|V 
!width=40|R 
!width=40|P 
!width=40|GS 
!width=40|GI 
!width=40|PB 
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{DEU|lh|1}}
| 7  || 6  ||  0 ||  1 || 30  ||  15 || '''12'''
|- 
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{KAZ|lh|1}}
| 7  || 5  || 0  ||  2 ||  30 ||  22 || '''10'''
|-  
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{GBR|lh|1}}
| 7 ||  4 ||  1 ||  2  ||  31 ||  23  || '''9'''
|-  
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{POL|lh|1}}
| 7  || 4  ||  1 ||  2 ||  28  ||  9  || '''9'''
|-
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{DEN|lh|1}}
| 7  || 2  ||  2 ||  3 || 22  ||  19  || '''6'''
|-
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{EST|lh|1}}
| 7  || 3  ||  0 ||  4 ||  19  ||  27  || '''6'''
|-
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{SVN|lh|1}}
| 7  || 0  ||  2 ||  5 ||  16  ||  31  || '''2'''
|-
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{NLD|lh|1}}
| 7  || 0  ||  2 ||  5 ||  13  ||  33  || '''2'''
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}

{{hokejový výhonok}}
{{MS v hokeji infobox
| Rok=2000
| Miesto pred = {{minivlajka|Nórsko}} '''[[Nórsko]]: [[Lillehammer]], [[Hamar]], [[Oslo]]'''
| Miesto = {{minivlajka|Rusko}} '''[[Rusko]]: [[Petrohrad]]'''
| Miesto po = {{minivlajka|Nemecko}} '''[[Nemecko]]: [[Norimberg]], [[Hannover]], [[Kolín nad Rýnom]]'''
| Zlato pred = Česko
| Striebro pred = Fínsko
| Bronz pred = Švédsko
| Zlato = Česko
| Striebro = Slovensko
| Bronz = Fínsko
| Zlato po = Česko
| Striebro po = Fínsko
| Bronz po = Švédsko
}}
{{MS v ľadovom hokeji}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2000]]
[[Kategória:Športové podujatia v Rusku|Ľadový hokej]]</text>
      <sha1>56a7uxjy9w2kxbv3cr9okpqm2123cht</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Nástenka správcov</title>
    <ns>4</ns>
    <id>150968</id>
    <revision>
      <id>8213258</id>
      <parentid>8213103</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:14:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>/* SMER – sociálna demokracia */ nová sekcia</comment>
      <origin>8213258</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25584" sha1="d8kao7dwkympy96qp9xd1ja2tfeky01" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}}

== MediaWiki:Edittools ==

Ahojte, vedl by tam niekto pridať základnú šablónu Experimenty? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:14, 16. marec 2026 (UTC)

:Neriešili sme toto už náhodou niekde (či len osobne)? Inak teda sú to nástroje pre redaktorov, nie nutne pre patrolu, ale asi nevidím problém to tam pridať. {{Re|Teslaton}} Máš niečo proti? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:08, 16. marec 2026 (UTC)
::{{re|Fillos X.|KormiSK|s=1}} Bol som v tom, že sa to rendruje staticky, tzn. že tam nebude fungovať podmienkovanie podľa NS (v takom prípade by nemalo moc zmysel nafukovať to šablónami diskusných upozornení, nadbytočných pre úpravy v NS0).
::Funguje ale, takže som tam na vyskúšanie doplnil najbežnejšie šablóny oznamov a upozornení do diskusií s redaktormi (+ texty ''„Upozornenie“'' a ''„Blok“'', vložiteľné do zhrnutia). Šablóny sa vkladajú už vrátane podpisu, s kurzorom umiestneným tesne pred podpis pre prípad, že chce človek k šablóne ešte niečo doplniť vlastnými slovami (mimo š. {{tl|copytext}}, do ktorej volania treba doplniť názov čl., tam je kurzor na mieste hodnoty parametra). Či to takto nechať (vrátane vkladania makra podpisu) môže byť diskutabilné, niekomu to tak asi vyhovovať nemusí (môže to napr. kolidovať s prípadným zámerom vložiť viacero šablón s jediným podpisom na záver); v najbežnejšom scenári to ale šetrí jeden ďalší klik (pričom napr. na mobiloch a tabletoch sa na toolbar tl. s podpisom nekliká moc slávne).
::Dajte prípadne vedieť feedback, zatiaľ je to v rovine experimentu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:14, 18. marec 2026 (UTC)
:::Ahoj, dik. Súčasný stav by som nechal s podpismi je to rýchlejšie obzvlášť z mobilu (za mňa: z 10 na 4 kliky) na ktorom viacero ľudí zvykne patrolingovať. Neviem či to funguje na mobile pri nezapnutej funkcii web pre počítače?
:::Čo som si všimol a vyskúšal tak:
:::# základnú šablónu experimentov tam dáva v tvare {{Tl|Experimenty}} i s podpisom ''ale aj s nežiadúcou červenou bodkou''
:::# 2x šablóna {{Tl|Vandalizmus}}
:::# príp. by som doplnil možno {{Tl|Urgentne upraviť}}, {{Tl|Urgentne upraviť autor}}
:::# Upoz a Blok mi pridávajú iba strohý text (možno tým, že nie som správca [neviem ?])
:::# ak by sa dalo rozpísať {{Tl|ZL}} na nepresmerovačku, čiže {{Tl|Zmazať lebo}} a zmeniť #REDIRECT [[XYZ]] na slovenský tvar, čiže #PRESMERUJ [[XYZ]] bolo by to super.
:::# dalo by sa aj pri {{Tl|Preklad}} doplniť {{Tl|Preklad|||}} s troma |
:::# všeobecne možno doplniť: {{Tl|Wikifikovať}}, {{Tl|Na revíziu}}, {{Tl|Bez zdroja}}, {{Tl|Významnosť}} či {{Tl|Aktualizovať}}
:::--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:06, 18. marec 2026 (UTC)
::::* 1 a 2 som fixol; 
::::* 3 UU ešte vyskúšam, či by cez to nešlo vkladať vrátane akt. dátumu, UUA sa dá kopírovať z čl. z vyrendrovanej UU
::::* 4 áno, sú to prosté texty na vloženie do zhrnutia, keďže [[:mw:Extension:CharInsert|charinsert]] nedokáže súbežne s vložením makra vyplniť zhrnutie (ak by dokázal, dali by sa oznamy a upozornenia vkladať vrátane zhrnutia na jediný klik). A teda sú tam práve preto, že pri vypĺňaní z mobilu je opruz vypisovať zhrnutie po znakoch na virt. klávesnici a nejaké zhrnutie je dobré k oznamom/upozorneniam vkladať. Alternatíva by bola aj do zrnutia vkladať samotný markup šablóny (e.g.&lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{Experimenty}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;) focusnutím zhrnutia a opätovným kliknutím na rovnaké makro, ktorým som vložil oznam. Tam je ale zase na prekážku ten vkladaný podpis, ktorý sa do zhrnutia moc nehodí.
::::* 5 nie som moc zástanca slovakizácie kľúčových slov (&lt;code&gt;DEFAULTSORT&lt;/code&gt; → &lt;code&gt;KLÍČŘAZENÍ&lt;/code&gt; /VE tu už dlhšiu dobu vkladá tento cs default pretože sa zatiaľ nikto neunúval s tým niečo robiť, sk obdoba by bola zrejme &lt;code&gt;KĽÚČRADENIA&lt;/code&gt;/; &lt;code&gt;REDIRECT&lt;/code&gt; → &lt;code&gt;PRESMERUJ&lt;/code&gt; a pod.), pričom samostatný vyšší level opruzu predstavujú najmä tie, kde sú znaky s diakritikou (ten čechizovaný/slovakizovaný „kľúč radenia“ budiž príkladom), vyžaduje to cvičenia s predradníkmi, prepínaniami klávesnice, na touchscreene s čakaním na rozbalenie alt. ponuky k znaku a následný klik na správnu položku z ponuky. Pričom ani toto 1-klikové vkladanie cez EditTools nie je vždy spásou, pretože to zas vyždauje posun obsahu okna tak, aby bola ponuka viditeľná, čo je triv. keď má človek prst na srolovátku myši, v iných prípadoch (práca čisto s klávesnicou, touchscreen) to už tak pohodlné nie je.
::::* 6 hej, to je asi bezosporné
::::* 7 neviem či je nutné, ale dá sa, samozrejme
:::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:53, 18. marec 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Dali by sa tie nesporné záležitosti zapracovať nech sa na to nezabudne. Inak k 5. bodu je v zdrojáku Wiki (horné ikony) prednastavený SK tvar presmerovania (#presmeruj [[Cieľový názov stránky]]). Doterajšie zmeny fungujú pekne. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:46, 30. marec 2026 (UTC)

== Zabudnuté urgenty ==

Milí kolegovia, viem, že vás je málo a práce veľa, ale urgent mesiac či dokonca viac po lehote na zmazanie ([[XXXTentacion]], [[Iplikátor Kuznecova]], ...) je predsa len trochu priveľa. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:44, 19. marec 2026 (UTC)

:{{re|Lalina|s=1}} Ak sa k mazaniu dlho nikto nemá, ide pravdepodobne o sporný/hraničný prípad. Ktokoľvek ho môže dať na hlasovanie, nestojí to na správcovskej akcii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:45, 19. marec 2026 (UTC)
:: Dtto, nejde o počet a o množství práce, ale že v mnohých případech netuším, proč mají být takové články smazány. Například [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: je to strojový překlad (jako nerodilý mluvčí nechci úplně posuzovat, každopádně dnes jsou překládací nástroje na bázi AI natolik dokonalé, že jimi produkovaný text bývá přinejmenším na první pohled použitelný)? Nedostatek zdrojů (nějaké tam jsou, článek nemusí být dokonalý na první pokus)? Generický infobox (zmiňuje Teslaton, ale nevidím jako důvod na urgent)? Netuším, proč bych takový článek měl mazat. Po odebrání urgentu si ho tam ale zase protlačí nejčastěji IP editor, jako kdyby snad on sám byl správcem. Většinou takové případy tedy po čase posunu do SNZ. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 09:02, 20. marec 2026 (UTC)
:::Prechádzanie UU a SNZ som v istom momente viac-menej prebral ja, ale v poslednej dobe vôbec nemám čas sa tomu poriadne venovať (ako ani Wiki všeobecne). Navyše u niektorých stránok, ktoré sú rozsahom dlhšie, ako vyššie uvedená alebo [[Rockstar Dundee]], nemám osobne kapacitu prechádzať detailne celý text; taktiež podobne ako OJJ nemyslím, že niektoré tieto argumenty (napr. ten infobox) sú validným argumentom na mazanie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:23, 20. marec 2026 (UTC)
:::{{ping|OJJ}} Ad [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: ide o výstup redaktora, ktorý sem začal hromadne chŕliť úpravy a strojové preklady článkov hier a herných štúdií, pričom kompletne ignoruje [[Diskusia s redaktorom:Peter 51345|opakované upozornenia]] na margo nežiadúcich čachrov s infoboxami (náhrady konkrétnych ad-hoc generickými v existujúcich článkoc a vkladanie generických do nových); nové články (vrátane tamtoho) neobsahujú kategorizáciu a ďalšie náležitosti, v niektorých boli jazykové problémy. Nevidím veľmi dôvod tu výstupy s takýmto prístupom k veci ponechávať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC)
:::A teda áno, aj samotný takto vložený infobox je problém – celá pointa infoboxov je v tom, poskytovať naprieč nejakou širšou skupinou článkov premyslenú, konzistentnú a centrálne spravovateľnú sadu popisujúcich údajov. Nie ad-hoc sady čo si ktorý nový príchodzí zmyslí per konkrétny článok. Nejde ale o jediný problém, ktorý tam je (napr. tá chýbajúca kategorizácia je aspekt explicitne spadajúci pod [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny čl.]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Články by se IMO neměly mazat apriorně s ohledem na autora, pokud ''mohou ''být obsahově i formálně alespoň ''přijatelné''. Fakticky samozřejmě souhlasím s tím, že takový způsob přispívání není ideální a jsem i celkem realistou v tom, že za příčetnou podobu mnohých příspěvků mohou spíše stále dokonalejší modely translátorů a LLM asistentů, kteří nedokonalosti opraví a podchytí před lidským editorem... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:50, 20. marec 2026 (UTC)
:::::Viď vyššie. Ten čl. momentálne prosto nespĺňa ani ''formálne'' minimálne požiadavky. Áno, kategórie sa dajú triv. doplniť, generický IB sa dá triv. vymazať. Ak to niekto spraví (a skontroluje príčetnosť výkladu), nech údržbovú š. pokojne odstráni a môže to tu zostať. Ja to pri takomto prístupe autora riešiť nebudem. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 20. marec 2026 (UTC)
::::::{{Re|Teslaton}} To jsou každopádně důvody spíš pro {{tl|na úpravu}}, resp. {{tl|Kategorizovať}}, než pro smazání. Primárně by se měl řešit článek a jestli je potenciálně užitečný pro čtenáře, sekundárně osoba autora. Smazat článek pro absentující kategorie jen kvůli přístupu autora by mě nikdy nenapadlo a zdá se mi to být na hranici [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]] --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:04, 20. marec 2026 (UTC)
:::::::Nie, nesúhlasím. Nevidím dôvod cieliť údržbovú aktivitu tým smerom, aby sa tu množili odfláknuté články olepené neurgentnými údržbovými šablónami, ktorým sa nikto nie je ochotný ďalej venovať. Ak niekto nie je ochotný prispievať príčetne, opakovane ignoruje upozornenia a úplne zámerne ďalej generuje takéto výstupy, je urgent a následné mazanie za mňa vhodnejśia cesta, ako s tým naložiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 20. marec 2026 (UTC)
::::::::{{Re|Teslaton}} Pak to ale musí někdo smazat (což můžeš). Já osobně bych si to ale sám na zodpovědnost nevzal a soudě dle retence těchto článků nebudu jediný admin. Všechny články označené na urgent totiž takové prodlevy &quot;po lehote&quot; nemívají – a ani dle statistik to nevypadá, že by se správci na skwiki flákali. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:19, 20. marec 2026 (UTC)
:::::::::@[[Redaktor:Lalina|Lalina]] Pre info doplnil som zatiaľ 4 návrhy na [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|SNZ]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:49, 20. marec 2026 (UTC)

:::::::::Pridávam k tomu ešte príklady neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, ktoré majú byť zmazané: [[Redaktor:Chlpatacicina1/pieskovisko]], [[Redaktor:Evolution Shock]], [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]], [[Redaktor:Stereolitografia]], [[Redaktor:Abcedu]]. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:37, 20. marec 2026 (UTC)
::::::::::Něco jsem promazal, [[Redaktor:Stereolitografia]] je asi náhrada pískoviště, tak to ponechávám. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:33, 20. marec 2026 (UTC)
:::::::::::Je to duplicita, bolo dvakrát presunuté, z pieskoviska [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]] chybne na  [[Redaktor:Stereolitografia]] a potom správne na [[Stereolitografia]], preto tie ostatné chybné stránky treba zmazať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 16:58, 20. marec 2026 (UTC)
::::::::::::{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:03, 20. marec 2026 (UTC)
:::::::::::::diky.--[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 17:24, 20. marec 2026 (UTC)

Tými zabudnutými urgentmi som primárne myslela tie na ktorých už po označení za urgent nikto podstatne nič nezlepšil. To sa dá rýchlo zistiť v histórii a také urgenty ani netreba dávať na hlasovanie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:54, 20. marec 2026 (UTC)

== Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled ==

Pripomínam nových redaktorov na [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:48, 20. marec 2026 (UTC)
: Viděl jsem, nemyslím si, že je nutné to připomínat tu. Ale budiž. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 09:02, 20. marec 2026 (UTC)

== Vandalizmus – odstraňovanie informácií ~2026-20335-96 ==

Dobrý deň!  ~2026-20335-96 odstraňuje informácie zo stránok. Napríklad zo stránky Trenčín odstránil oberené informácie a nahradil ich zastaralými a neaktuálnymi. Dával som mu za Vandalizmsu ale zakaždým si ich zmazal. A dáva mi neoprávnene na diskusnú stránku vandalizmus atď… poprosím o vyriešenie. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:28, 3. apríl 2026 (UTC)
:Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. Všetky tvoje úpravy bez zdroja budem vracať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-20335-96|&amp;#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::Môžem sa opýtať z ktorého mesta si ty? Lebo ja som už hodne dávno nevidel v TN takú linku 28  --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:36, 3. apríl 2026 (UTC)
:::Alebo nákupné centrá? Podľa teba v TN neni OC Laugarício? Vlastne ako keby si povedal že v Bratislave neni Avion --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:37, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Encyklopédia sa nepíše podľa toho, že čo kde si ty videl. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-20335-96|&amp;#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:53, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::Takže na Wikipédií budeme mať 5 rokov staré informácie? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:56, 3. apríl 2026 (UTC)
::::::Nie, budeme sa pýtať teba, či si to niekde videl a potom to pridáme. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-20335-96|&amp;#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-20335-96|diskuse]]) 22:46, 3. apríl 2026 (UTC)

== Zámok ==

Ping @[[Redaktor:OJJ|OJJ]] často riešené TV záležitosti na Discorde. Bol by som rád, za zámok (i dlhodobejší) na článkoch TV staníc napr. [[TV Doma]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=TV_Doma&amp;curid=286242&amp;diff=8194247&amp;oldid=8194197 link]), [[TV Markíza|Markíza]] a iné s bujnelou / problematickou históriou, ktoré sú tu pravidelne menené / vandalizované. IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii. Často-krát pri týchto „ľahko zraniteľných“ témach bývajú uvedené hlúpostí / zavádzania či nezmysly. Opäť je to podobné ako pri tej [[Farma (televízna relácia)|Farme]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 6. apríl 2026 (UTC)

:Problém je ten, že těžko lze hromadně zamknout všechny články týkající se &quot;televize&quot;, protože taková věc by odporovala i základním principům projektu. Souhlasím ale s tím, že &quot;IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii&quot;, a proto jsou takové články patrolou ignorovány. Je to špatně. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:30, 7. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 ==
{{Redaktor|~2026-23362-75}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC)
: {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC)

== Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok ==

Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:08, 17. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 ==
{{Redaktor|~2026-24565-49}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC)
*: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 ==
{{Redaktor|~2026-24390-07}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC)
*: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC)

== Žiadosť o blok ==

Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC)

:+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC)
::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 ==
{{Redaktor|~2026-25452-96}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 ==
{{Redaktor|~2026-20868-16}}

Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 ==
{{Redaktor|Kotilnik93}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC)

:{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 ==
{{Redaktor|~2026-25877-41}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC)
: {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC)
:: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities &amp; defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 ==
{{Redaktor|~2026-26345-67}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC)

== Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska ==

Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje.

Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:49, 7. máj 2026 (UTC)&lt;/nowiki&gt; --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC)
:{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:49, 7. máj 2026 (UTC)

::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-27065-36|&amp;#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC)

=== Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu ===
Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-27065-36|&amp;#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC)
:Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC)
::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 ==
{{Redaktor|~2026-28819-18}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC)

== SMER – sociálna demokracia ==

Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&amp;diff=8213191&amp;oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&amp;diff=8213197&amp;oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&amp;diff=8211300&amp;oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>d8kao7dwkympy96qp9xd1ja2tfeky01</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213466</id>
      <parentid>8213258</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:17:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>zo včera</comment>
      <origin>8213466</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25695" sha1="fm2gndjpu3h1o8r00jxctajqos94sju" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}}

== MediaWiki:Edittools ==

Ahojte, vedl by tam niekto pridať základnú šablónu Experimenty? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:14, 16. marec 2026 (UTC)

:Neriešili sme toto už náhodou niekde (či len osobne)? Inak teda sú to nástroje pre redaktorov, nie nutne pre patrolu, ale asi nevidím problém to tam pridať. {{Re|Teslaton}} Máš niečo proti? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:08, 16. marec 2026 (UTC)
::{{re|Fillos X.|KormiSK|s=1}} Bol som v tom, že sa to rendruje staticky, tzn. že tam nebude fungovať podmienkovanie podľa NS (v takom prípade by nemalo moc zmysel nafukovať to šablónami diskusných upozornení, nadbytočných pre úpravy v NS0).
::Funguje ale, takže som tam na vyskúšanie doplnil najbežnejšie šablóny oznamov a upozornení do diskusií s redaktormi (+ texty ''„Upozornenie“'' a ''„Blok“'', vložiteľné do zhrnutia). Šablóny sa vkladajú už vrátane podpisu, s kurzorom umiestneným tesne pred podpis pre prípad, že chce človek k šablóne ešte niečo doplniť vlastnými slovami (mimo š. {{tl|copytext}}, do ktorej volania treba doplniť názov čl., tam je kurzor na mieste hodnoty parametra). Či to takto nechať (vrátane vkladania makra podpisu) môže byť diskutabilné, niekomu to tak asi vyhovovať nemusí (môže to napr. kolidovať s prípadným zámerom vložiť viacero šablón s jediným podpisom na záver); v najbežnejšom scenári to ale šetrí jeden ďalší klik (pričom napr. na mobiloch a tabletoch sa na toolbar tl. s podpisom nekliká moc slávne).
::Dajte prípadne vedieť feedback, zatiaľ je to v rovine experimentu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:14, 18. marec 2026 (UTC)
:::Ahoj, dik. Súčasný stav by som nechal s podpismi je to rýchlejšie obzvlášť z mobilu (za mňa: z 10 na 4 kliky) na ktorom viacero ľudí zvykne patrolingovať. Neviem či to funguje na mobile pri nezapnutej funkcii web pre počítače?
:::Čo som si všimol a vyskúšal tak:
:::# základnú šablónu experimentov tam dáva v tvare {{Tl|Experimenty}} i s podpisom ''ale aj s nežiadúcou červenou bodkou''
:::# 2x šablóna {{Tl|Vandalizmus}}
:::# príp. by som doplnil možno {{Tl|Urgentne upraviť}}, {{Tl|Urgentne upraviť autor}}
:::# Upoz a Blok mi pridávajú iba strohý text (možno tým, že nie som správca [neviem ?])
:::# ak by sa dalo rozpísať {{Tl|ZL}} na nepresmerovačku, čiže {{Tl|Zmazať lebo}} a zmeniť #REDIRECT [[XYZ]] na slovenský tvar, čiže #PRESMERUJ [[XYZ]] bolo by to super.
:::# dalo by sa aj pri {{Tl|Preklad}} doplniť {{Tl|Preklad|||}} s troma |
:::# všeobecne možno doplniť: {{Tl|Wikifikovať}}, {{Tl|Na revíziu}}, {{Tl|Bez zdroja}}, {{Tl|Významnosť}} či {{Tl|Aktualizovať}}
:::--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:06, 18. marec 2026 (UTC)
::::* 1 a 2 som fixol; 
::::* 3 UU ešte vyskúšam, či by cez to nešlo vkladať vrátane akt. dátumu, UUA sa dá kopírovať z čl. z vyrendrovanej UU
::::* 4 áno, sú to prosté texty na vloženie do zhrnutia, keďže [[:mw:Extension:CharInsert|charinsert]] nedokáže súbežne s vložením makra vyplniť zhrnutie (ak by dokázal, dali by sa oznamy a upozornenia vkladať vrátane zhrnutia na jediný klik). A teda sú tam práve preto, že pri vypĺňaní z mobilu je opruz vypisovať zhrnutie po znakoch na virt. klávesnici a nejaké zhrnutie je dobré k oznamom/upozorneniam vkladať. Alternatíva by bola aj do zrnutia vkladať samotný markup šablóny (e.g.&lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{Experimenty}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;) focusnutím zhrnutia a opätovným kliknutím na rovnaké makro, ktorým som vložil oznam. Tam je ale zase na prekážku ten vkladaný podpis, ktorý sa do zhrnutia moc nehodí.
::::* 5 nie som moc zástanca slovakizácie kľúčových slov (&lt;code&gt;DEFAULTSORT&lt;/code&gt; → &lt;code&gt;KLÍČŘAZENÍ&lt;/code&gt; /VE tu už dlhšiu dobu vkladá tento cs default pretože sa zatiaľ nikto neunúval s tým niečo robiť, sk obdoba by bola zrejme &lt;code&gt;KĽÚČRADENIA&lt;/code&gt;/; &lt;code&gt;REDIRECT&lt;/code&gt; → &lt;code&gt;PRESMERUJ&lt;/code&gt; a pod.), pričom samostatný vyšší level opruzu predstavujú najmä tie, kde sú znaky s diakritikou (ten čechizovaný/slovakizovaný „kľúč radenia“ budiž príkladom), vyžaduje to cvičenia s predradníkmi, prepínaniami klávesnice, na touchscreene s čakaním na rozbalenie alt. ponuky k znaku a následný klik na správnu položku z ponuky. Pričom ani toto 1-klikové vkladanie cez EditTools nie je vždy spásou, pretože to zas vyždauje posun obsahu okna tak, aby bola ponuka viditeľná, čo je triv. keď má človek prst na srolovátku myši, v iných prípadoch (práca čisto s klávesnicou, touchscreen) to už tak pohodlné nie je.
::::* 6 hej, to je asi bezosporné
::::* 7 neviem či je nutné, ale dá sa, samozrejme
:::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:53, 18. marec 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Dali by sa tie nesporné záležitosti zapracovať nech sa na to nezabudne. Inak k 5. bodu je v zdrojáku Wiki (horné ikony) prednastavený SK tvar presmerovania (#presmeruj [[Cieľový názov stránky]]). Doterajšie zmeny fungujú pekne. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:46, 30. marec 2026 (UTC)

== Zabudnuté urgenty ==

Milí kolegovia, viem, že vás je málo a práce veľa, ale urgent mesiac či dokonca viac po lehote na zmazanie ([[XXXTentacion]], [[Iplikátor Kuznecova]], ...) je predsa len trochu priveľa. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:44, 19. marec 2026 (UTC)

:{{re|Lalina|s=1}} Ak sa k mazaniu dlho nikto nemá, ide pravdepodobne o sporný/hraničný prípad. Ktokoľvek ho môže dať na hlasovanie, nestojí to na správcovskej akcii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:45, 19. marec 2026 (UTC)
:: Dtto, nejde o počet a o množství práce, ale že v mnohých případech netuším, proč mají být takové články smazány. Například [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: je to strojový překlad (jako nerodilý mluvčí nechci úplně posuzovat, každopádně dnes jsou překládací nástroje na bázi AI natolik dokonalé, že jimi produkovaný text bývá přinejmenším na první pohled použitelný)? Nedostatek zdrojů (nějaké tam jsou, článek nemusí být dokonalý na první pokus)? Generický infobox (zmiňuje Teslaton, ale nevidím jako důvod na urgent)? Netuším, proč bych takový článek měl mazat. Po odebrání urgentu si ho tam ale zase protlačí nejčastěji IP editor, jako kdyby snad on sám byl správcem. Většinou takové případy tedy po čase posunu do SNZ. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 09:02, 20. marec 2026 (UTC)
:::Prechádzanie UU a SNZ som v istom momente viac-menej prebral ja, ale v poslednej dobe vôbec nemám čas sa tomu poriadne venovať (ako ani Wiki všeobecne). Navyše u niektorých stránok, ktoré sú rozsahom dlhšie, ako vyššie uvedená alebo [[Rockstar Dundee]], nemám osobne kapacitu prechádzať detailne celý text; taktiež podobne ako OJJ nemyslím, že niektoré tieto argumenty (napr. ten infobox) sú validným argumentom na mazanie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:23, 20. marec 2026 (UTC)
:::{{ping|OJJ}} Ad [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: ide o výstup redaktora, ktorý sem začal hromadne chŕliť úpravy a strojové preklady článkov hier a herných štúdií, pričom kompletne ignoruje [[Diskusia s redaktorom:Peter 51345|opakované upozornenia]] na margo nežiadúcich čachrov s infoboxami (náhrady konkrétnych ad-hoc generickými v existujúcich článkoc a vkladanie generických do nových); nové články (vrátane tamtoho) neobsahujú kategorizáciu a ďalšie náležitosti, v niektorých boli jazykové problémy. Nevidím veľmi dôvod tu výstupy s takýmto prístupom k veci ponechávať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC)
:::A teda áno, aj samotný takto vložený infobox je problém – celá pointa infoboxov je v tom, poskytovať naprieč nejakou širšou skupinou článkov premyslenú, konzistentnú a centrálne spravovateľnú sadu popisujúcich údajov. Nie ad-hoc sady čo si ktorý nový príchodzí zmyslí per konkrétny článok. Nejde ale o jediný problém, ktorý tam je (napr. tá chýbajúca kategorizácia je aspekt explicitne spadajúci pod [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny čl.]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Články by se IMO neměly mazat apriorně s ohledem na autora, pokud ''mohou ''být obsahově i formálně alespoň ''přijatelné''. Fakticky samozřejmě souhlasím s tím, že takový způsob přispívání není ideální a jsem i celkem realistou v tom, že za příčetnou podobu mnohých příspěvků mohou spíše stále dokonalejší modely translátorů a LLM asistentů, kteří nedokonalosti opraví a podchytí před lidským editorem... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:50, 20. marec 2026 (UTC)
:::::Viď vyššie. Ten čl. momentálne prosto nespĺňa ani ''formálne'' minimálne požiadavky. Áno, kategórie sa dajú triv. doplniť, generický IB sa dá triv. vymazať. Ak to niekto spraví (a skontroluje príčetnosť výkladu), nech údržbovú š. pokojne odstráni a môže to tu zostať. Ja to pri takomto prístupe autora riešiť nebudem. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 20. marec 2026 (UTC)
::::::{{Re|Teslaton}} To jsou každopádně důvody spíš pro {{tl|na úpravu}}, resp. {{tl|Kategorizovať}}, než pro smazání. Primárně by se měl řešit článek a jestli je potenciálně užitečný pro čtenáře, sekundárně osoba autora. Smazat článek pro absentující kategorie jen kvůli přístupu autora by mě nikdy nenapadlo a zdá se mi to být na hranici [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]] --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:04, 20. marec 2026 (UTC)
:::::::Nie, nesúhlasím. Nevidím dôvod cieliť údržbovú aktivitu tým smerom, aby sa tu množili odfláknuté články olepené neurgentnými údržbovými šablónami, ktorým sa nikto nie je ochotný ďalej venovať. Ak niekto nie je ochotný prispievať príčetne, opakovane ignoruje upozornenia a úplne zámerne ďalej generuje takéto výstupy, je urgent a následné mazanie za mňa vhodnejśia cesta, ako s tým naložiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 20. marec 2026 (UTC)
::::::::{{Re|Teslaton}} Pak to ale musí někdo smazat (což můžeš). Já osobně bych si to ale sám na zodpovědnost nevzal a soudě dle retence těchto článků nebudu jediný admin. Všechny články označené na urgent totiž takové prodlevy &quot;po lehote&quot; nemívají – a ani dle statistik to nevypadá, že by se správci na skwiki flákali. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:19, 20. marec 2026 (UTC)
:::::::::@[[Redaktor:Lalina|Lalina]] Pre info doplnil som zatiaľ 4 návrhy na [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|SNZ]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:49, 20. marec 2026 (UTC)

:::::::::Pridávam k tomu ešte príklady neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, ktoré majú byť zmazané: [[Redaktor:Chlpatacicina1/pieskovisko]], [[Redaktor:Evolution Shock]], [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]], [[Redaktor:Stereolitografia]], [[Redaktor:Abcedu]]. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:37, 20. marec 2026 (UTC)
::::::::::Něco jsem promazal, [[Redaktor:Stereolitografia]] je asi náhrada pískoviště, tak to ponechávám. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:33, 20. marec 2026 (UTC)
:::::::::::Je to duplicita, bolo dvakrát presunuté, z pieskoviska [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]] chybne na  [[Redaktor:Stereolitografia]] a potom správne na [[Stereolitografia]], preto tie ostatné chybné stránky treba zmazať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 16:58, 20. marec 2026 (UTC)
::::::::::::{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:03, 20. marec 2026 (UTC)
:::::::::::::diky.--[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 17:24, 20. marec 2026 (UTC)

Tými zabudnutými urgentmi som primárne myslela tie na ktorých už po označení za urgent nikto podstatne nič nezlepšil. To sa dá rýchlo zistiť v histórii a také urgenty ani netreba dávať na hlasovanie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:54, 20. marec 2026 (UTC)

== Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled ==

Pripomínam nových redaktorov na [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:48, 20. marec 2026 (UTC)
: Viděl jsem, nemyslím si, že je nutné to připomínat tu. Ale budiž. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 09:02, 20. marec 2026 (UTC)

== Vandalizmus – odstraňovanie informácií ~2026-20335-96 ==

Dobrý deň!  ~2026-20335-96 odstraňuje informácie zo stránok. Napríklad zo stránky Trenčín odstránil oberené informácie a nahradil ich zastaralými a neaktuálnymi. Dával som mu za Vandalizmsu ale zakaždým si ich zmazal. A dáva mi neoprávnene na diskusnú stránku vandalizmus atď… poprosím o vyriešenie. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:28, 3. apríl 2026 (UTC)
:Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. Všetky tvoje úpravy bez zdroja budem vracať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-20335-96|&amp;#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::Môžem sa opýtať z ktorého mesta si ty? Lebo ja som už hodne dávno nevidel v TN takú linku 28  --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:36, 3. apríl 2026 (UTC)
:::Alebo nákupné centrá? Podľa teba v TN neni OC Laugarício? Vlastne ako keby si povedal že v Bratislave neni Avion --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:37, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Encyklopédia sa nepíše podľa toho, že čo kde si ty videl. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-20335-96|&amp;#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:53, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::Takže na Wikipédií budeme mať 5 rokov staré informácie? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:56, 3. apríl 2026 (UTC)
::::::Nie, budeme sa pýtať teba, či si to niekde videl a potom to pridáme. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-20335-96|&amp;#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-20335-96|diskuse]]) 22:46, 3. apríl 2026 (UTC)

== Zámok ==

Ping @[[Redaktor:OJJ|OJJ]] často riešené TV záležitosti na Discorde. Bol by som rád, za zámok (i dlhodobejší) na článkoch TV staníc napr. [[TV Doma]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=TV_Doma&amp;curid=286242&amp;diff=8194247&amp;oldid=8194197 link]), [[TV Markíza|Markíza]] a iné s bujnelou / problematickou históriou, ktoré sú tu pravidelne menené / vandalizované. IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii. Často-krát pri týchto „ľahko zraniteľných“ témach bývajú uvedené hlúpostí / zavádzania či nezmysly. Opäť je to podobné ako pri tej [[Farma (televízna relácia)|Farme]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 6. apríl 2026 (UTC)

:Problém je ten, že těžko lze hromadně zamknout všechny články týkající se &quot;televize&quot;, protože taková věc by odporovala i základním principům projektu. Souhlasím ale s tím, že &quot;IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii&quot;, a proto jsou takové články patrolou ignorovány. Je to špatně. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:30, 7. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 ==
{{Redaktor|~2026-23362-75}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC)
: {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC)

== Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok ==

Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:08, 17. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 ==
{{Redaktor|~2026-24565-49}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC)
*: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 ==
{{Redaktor|~2026-24390-07}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC)
*: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC)

== Žiadosť o blok ==

Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC)

:+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC)
::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 ==
{{Redaktor|~2026-25452-96}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 ==
{{Redaktor|~2026-20868-16}}

Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 ==
{{Redaktor|Kotilnik93}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC)

:{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 ==
{{Redaktor|~2026-25877-41}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC)
: {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC)
:: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities &amp; defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 ==
{{Redaktor|~2026-26345-67}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC)

== Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska ==

Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje.

Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:49, 7. máj 2026 (UTC)&lt;/nowiki&gt; --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC)
:{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:49, 7. máj 2026 (UTC)

::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-27065-36|&amp;#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC)

=== Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu ===
Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-27065-36|&amp;#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC)
:Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC)
::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 ==
{{Redaktor|~2026-28819-18}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC)

== SMER – sociálna demokracia ==

Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&amp;diff=8213191&amp;oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&amp;diff=8213197&amp;oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&amp;diff=8211300&amp;oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC)
:{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>fm2gndjpu3h1o8r00jxctajqos94sju</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213467</id>
      <parentid>8213466</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:18:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>archív</comment>
      <origin>8213467</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8698" sha1="6pjcyvthvw8w6a20mmi8xibh0lzdco0" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}}

== Hlásení vandalizmu: ~2026-23362-75 ==
{{Redaktor|~2026-23362-75}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:39, 15. apríl 2026 (UTC)
: {{hotovo}}[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 08:41, 15. apríl 2026 (UTC)

== Wikipédia:Ako vytvoriť nový článok ==

Dala by sa pls. zamknúť daná stránka. Pravidelné je vytváraná s nesúvisiacim obsahom a následne i mazaná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 17. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:08, 17. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-24565-49 ==
{{Redaktor|~2026-24565-49}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:30, 21. apríl 2026 (UTC)
*: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-24390-07 ==
{{Redaktor|~2026-24390-07}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:30, 21. apríl 2026 (UTC)
*: Budu sledovat. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:52, 21. apríl 2026 (UTC)

== Žiadosť o blok ==

Ahojte, žiadam o blok redaktorského účtu [[Redaktor:Ěmil rokov]], myslím, že toho vandalizmu už bolo dosť. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:53, 23. apríl 2026 (UTC)

:+ Trebalo by omrknúť aj pravdivosť ešte nevrátených úprav [[Špeciálne:Príspevky/Ěmil rokov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:56, 23. apríl 2026 (UTC)
::{{Re|Gitanes232}} {{Hotovo}} Blokol som na 3 dni.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:14, 23. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-25452-96 ==
{{Redaktor|~2026-25452-96}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 12:41, 26. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-20868-16 ==
{{Redaktor|~2026-20868-16}}

Vandalism. Please check IP, 3 vandals in a row &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 12:42, 26. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: Kotilnik93 ==
{{Redaktor|Kotilnik93}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:31, 28. apríl 2026 (UTC)

:{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:33, 28. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-25877-41 ==
{{Redaktor|~2026-25877-41}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:10, 29. apríl 2026 (UTC)
: {{re|Icodense}} One test edit is not a case for sysops. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:24, 29. apríl 2026 (UTC)
:: {{re|OJJ}} There were two edits and also that wasn't testing but the usual 67-vandalism. --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 10:27, 29. apríl 2026 (UTC)
:::{{Re|Icodense}} It's testing for this community (in contrast with experiments after warning notification, vulgarities &amp; defamations etc.). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:36, 29. apríl 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-26345-67 ==
{{Redaktor|~2026-26345-67}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 10:50, 30. apríl 2026 (UTC)

== Žiadosť o obnovenie stránky Roman Vaľo do pieskoviska ==

Žiadam o obnovenie zmazanej stránky „Roman Vaľo“ do môjho používateľského pieskoviska (Redaktor:RomanValo/pieskovisko), aby som ju mohol upraviť do neutrálnej encyklopedickej podoby a doplniť nezávislé zdroje.

Nežiadam o návrat do hlavného menného priestoru, iba o obnovenie na pracovnú verziu pre úpravy v súlade s pravidlami Wikipédie. Ďakujem. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:49, 7. máj 2026 (UTC)&lt;/nowiki&gt; --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:57, 7. máj 2026 (UTC)
:{{ping|Tomasskuk|s=1}}Máš to na [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]].--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:49, 7. máj 2026 (UTC)

::Wikipédia neslúži ako úložisko nevýznamných textov. Nepatrí to ani na pieskovisko, keď bolo raz odhlasované za zmazanie, tak má byť zmazaný celkom, nie takto to obchádzať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-27065-36|&amp;#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:06, 7. máj 2026 (UTC)

=== Wikipédia ako úložný priestor nevýznamného textu ===
Pridávam sem príklady stránok na zmazanie ako neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, kde si niekto spravil z wikipédie úložný priestor nevýznamného textu: [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora dz/pieskovisko]], [[Redaktor:Milan Konar/pieskovisko]], [[Redaktor:Klaudia Gal/pieskovisko]], [[Redaktor:Barbora Papaya POS/pieskovisko]], [[Redaktor:Kgdeg/pieskovisko]], [[Redaktor:Svadkovia pizze/pieskovisko]], [[Redaktor:Katarina Krajciova - Aliter/pieskovisko]], [[Redaktor:JassminK/Pieskovisko]], [[Redaktor:Riaditeľ poslednej triedy]], [[Redaktor:Jan-CZ-Wiki/Österreichischer Alpenverein]], [[Redaktor:Bicotopo/pieskovisko]], [[Redaktor:Lsd studio]], [[Redaktor:SH1246/IU Medzinárodná Univerzita Aplikovaných Vied]] (článok už existuje, duplicita) ... --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-27065-36|&amp;#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-27065-36|diskuse]]) 18:24, 7. máj 2026 (UTC)
:Väčšinu som vymazal. Tie dve ostatné: súhlasím, že právoplatne vymazaný obsah by nemal byť ani na pieskovisku. Ako to vnímajú ostatní? Aliter nejakú tú významnosť teoreticky môže mať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:20, 7. máj 2026 (UTC)
::V prípade Romana Vaľa nevidím problém s obnovením, keďže v [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo|hlasovaní]] sa zmazalo kvôli nedostatku zdrojov dokladajúcich významnosť. Ak budú zdroje dodané, môže stránka byť ponechaná. Nikde nikto predsa nezakazuje vytvorenie stránky znovu po tom, čo už bola zmazaná; nerozumiem, prečo by to tu malo byť inak. V tom druhom prípade je stránka aktívne upravovaná s potenciálom na presun do hlavného priestoru. Aktuálne tam prebehlo 61 úprav za 40 dní, tzn. 1,5 úpravy denne priemerne - to je podľa mňa článok, na ktorom niekto stále pracuje. Nemám s takým článkom problém, ak to nie je vyložene reklama; myslím ale, že v tom prípade sa to dá vyriešiť diskusiou a premazaním časti obsahu - samozrejme za predpokladu, že je doložená významnosť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 22:15, 8. máj 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-28819-18 ==
{{Redaktor|~2026-28819-18}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 09:50, 13. máj 2026 (UTC)

== SMER – sociálna demokracia ==

Dalo by sa skryť vulgar. vyjadrenia: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&amp;diff=8213191&amp;oldid=8211310] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&amp;diff=8213197&amp;oldid=8213192] a [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SMER_%E2%80%93_soci%C3%A1lna_demokracia&amp;diff=8211300&amp;oldid=8203470], ďakujem. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:14, 13. máj 2026 (UTC)
:{{Hotovo}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 05:17, 14. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>6pjcyvthvw8w6a20mmi8xibh0lzdco0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Radio K. A. O. S.</title>
    <ns>0</ns>
    <id>154711</id>
    <revision>
      <id>8213411</id>
      <parentid>6151944</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T23:12:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213411</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6641" sha1="s0gx98w6wvtuuaxmza8hauu540dlsc7" xml:space="preserve">{{Infobox Album |
Interpret        = [[Roger Waters]] |
Názov            = Radio K. A. O. S. |
Typ              = [[Štúdiový album]] |
Obrázok albumu   = | 
Veľkosť obrázku  = |
Žáner            = [[Rock]] |
Dĺžka            = 41:24|
Dátum vydania    = [[15. jún]], [[1987]] |
Nahrávané        = 1988 - 1992 |
Popis            = |
Vydavateľ        = [[Columbia Records]] |
Producent        = [[Roger Waters]]&lt;br /&gt;[[Ian Ritchie]]&lt;br /&gt;[[Nick Griffiths]] |
Skladateľ        = [[Roger Waters]] |
Recenzie         =  *[[All Music Guide]] [[Súbor:3.5 stars.svg|70px]] [http://wm07.allmusic.com/cg/amg.dll?p=amg&amp;sql=10:gpfpxql5ldse odkaz]|
Farba pozadia    = #B0C4DE |
Predchádzajúci album = [[When the Wind Blows]] &lt;br /&gt; (1986) |
Tento album          = Radio K.A.O.S. &lt;br /&gt; (1987) |
Nasledujúci album    = [[Amused to Death]] &lt;br /&gt; (1992) |
}}
'''Radio K.A.O.S.''' je [[konceptuálny album]] bývalého [[Basová gitara|basgitaristu]] skupiny [[Pink Floyd]] [[Roger Waters|Rogera Watersa]]. Tento jeho druhý sólový štúdiový album po odchode zo skupiny bol vydaný roku [[1987]].

== Námet albumu ==
Námet albumu je ťažko pochopiť iba počúvaním skladieb. Je o 23&amp;nbsp;ročnom bezvládnom mužovi menom Billy. Watersov koncept albumu je tento:

Billy je upútaný na invalidnom vozíku a je považovaný za mentálne retardovaného, v skutočnosti je inteligentný, no nedokáže sa vyjadrovať. Má dvojča, Bennyho, ktorý je v odstreľovačom v bani. Billy žije u neho spolu s Bennyho manželkou Molly a Bennyho deťmi. Benny príde vďaka hospodárskej konkurencii o prácu. Jednu noc, keď sú bratia spolu vonku v krčme prechádzajú okolo obchodu, s elektronikou, kde je plný výklad [[televízor]]ov na obrazovke ktorých vysielajú tvár [[Margaret Thatcher]] so jej uštipačným povýšeneckým úškrnom. Benny uľaví svojmu hnevu tým, že z obchodu ukradne bezdrôtový telefón. Následne na to Benny v divadelnom obleku pózuje na jednom moste pre peších kde protestuje proti zatvoreniu jeho firmy. V tú noc je kusom spadnutého betónového bloku zabitý pod týmto mostom taxikár. Polícia vypočúva Bennyho, ktorý skryl ukradnutý telefón v Billyho invalidnom kresle. Benny je zavretý do väzenia a Molly, nakoľko sa nedokáže postarať o Billyho, pošle ho k strýkovi Davidovi do [[Los Angeles]].
 
Billy zisťuje, že vďaka bezdrôtovému telefónu je zrazu schopný v svojej hlave počúvať rádiové vlny (prvá skladba „Radio Waves“). Experimentuje s telefónom a zisťuje, že sa dokáže dostať do počítačov a syntetizovať v nich reč, naučí sa cez ne rozprávať. Zavolá do rádia K.A.O.S. v Los Angeles (odtiaľ pochádza názov albumu) a hovorí svoj životný príbeh o svojom uväznenom bratovi (tretia skladba „Me or Him“), o svojej švagrinej, ktorá sa o neho nedokázala postarať a poslala ho k strýkovi Davidovi do [[Los Angeles|LA]] (piata skladba „Sunset Strip“) o zavretí baní (štvrtá skladba „Powers that Be“). 

Billy sa nakoniec dostáva do vojenského satelitu a poblázni celý svet aby si myslel, že interkontinentálne nukleárne strely sú nasmerované na hlavné svetové mestá a on sa mu odplatí za krivdy deaktivovaním tejto vojenskej sily (skladba č.6, „Home“ a skladba č. 7 „Four Minutes“). 

Album uatvára pieseň o tom že každý, kto si myslel, že umrie, uvedomil si, že strach a súťaživosť šírené masmédiami sú menej dôležité ako ich láska k rodine a k blízkym (skladba č.8, „The Tide is Turning“).

Oficiálne je album venovaný každému kto sa cíti byť v koncoch pod nátlakom ''monetarizmu'' (primárne zameranie sa na úlohu peňazí, ktorými sú regulované všetky ostatné ekonomické aktivity, nehľadiac na ľudí, tradície...).  

== Zoznam skladieb ==
(Autorom všetkých je Roger Waters.)
{{Zoznam skladieb
| Hlavička          = Prvá strana
| autorstvo         = 
| celková dĺžka     = 
| titul1            = Radio Waves
| dĺžka1            = 4:58
| titul2            = Who Needs Information
| dĺžka2            = 5:55
| titul3            = Me or Him
| dĺžka3            = 5:23
| titul4            = The Powers That Be
| dĺžka4            = 4:36
}}
{{Zoznam skladieb
| Hlavička          = Druhá strana
| autorstvo         = 
| celková dĺžka     = 
| titul1            = Sunset Strip
| dĺžka1            = 4:45
| titul2            = Home
| dĺžka2            = 6:00
| titul3            = Four Minutes
| dĺžka3            = 4:00
| titul4            = The Tide Is Turning (After Live Aid)
| dĺžka4            = 5:43
}}

Existujú ešte tri skladby pre tento album, ktoré boli hrané iba naživo, alebo vyšli an [[Singel (hudba)|singloch]]. 
# „Going to Live in L.A.“, ktorá hovorí o tom ako bol Benny zatvorený do väzenia, jeho manželka sa nedokázala postarať o Billyho a poslala ho za strýkom Davidom. 
# „Get Back to Radio“ je výpoveďou o pohľade Bennyho spoza mreží a o tom aký je osamelý.
# „Molly's Song“ je Billyho príbeh o tom ako dokázal [[hacker|hacknúť]] vládne [[satelit]]y a sledovať svoju švagrinú Molly.

== The Bleeding Hearts Band ==
* [[Roger Waters]] - [[basová gitara]]
* Mr. [[Mel Colins]] - [[saxofón]]y
* [[Graham Broad]] - [[bicie]]
* [[Jay Stapley]] - [[gitara|gitary]]
* Mrs. [[Doreen Chanter]] - vokály
* Miss [[Katie Kissoon]] - vokály
* Mr. [[Paul Carrack]] - [[klávesy]]
* [[Andy Fairweather Low]] - gitary
* Mr [[Jim Ladd]] - hlas rádia K. A. O. S.

== Zaujímavosti ==
V skladbách albumu je niekoľko „''veľkonočných vajíčok''“. Jedno z najzaujímavejších je že sa v nich nachádzajú [[Morseova abeceda|morseovou abecedou]] zakódované texty. Jeden je o známom akčnom hrdinovi (text ku skladbe „Tide is Turning“):

„''Now the past is over but you are not alone''&lt;br /&gt;
''Together we'll fight [[Sylvester Stallone]]''&lt;br /&gt;
''We will not be dragged down in his South China Sea''&lt;br /&gt;
''of macho bullshit and mediocrity''“

Vyslovená zmienka o tomto „''hrdinovi''“ zostala iba na konci tejto piesne v slovách „''The tide is turning, Sylvester...''“.

== Úspechy albumu ==
V amerických rebríčkoch album dosiahol 50. miesto a získal zlatú platňu. V anglických rebríčkoch album získal 25. pozíciu.

== Externé odkazy ==
[http://www.rogerwaters.org/ Oficiálna stránka fanklubu Rogera Watersa] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091130123911/http://www.rogerwaters.org/ |date=2009-11-30 }}

{{Roger Waters}}

{{Pink Floyd}}

[[Kategória:Albumy Rogera Watersa]]
[[Kategória:Hudobné albumy z 1987]]</text>
      <sha1>s0gx98w6wvtuuaxmza8hauu540dlsc7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Charkovská oblasť</title>
    <ns>0</ns>
    <id>155381</id>
    <revision>
      <id>8213635</id>
      <parentid>8168796</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:28:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Kenchik136</username>
        <id>266975</id>
      </contributor>
      <comment>Pridal som vetu a tabuľku o administratívnom členení</comment>
      <origin>8213635</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6464" sha1="0qw4mjayg3oqone14yed1tqluo12d0i" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name = Charkovská oblasť
| native_name = Харківська область
| other_name = 
| category = oblasť
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image = 
| image_caption = 
| image_compl = {{Klikacia mapa Ukrajiny|oblasť=Charkovská}}
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag = Flag of Kharkiv Oblast.svg
| symbol = COA of Kharkiv Oblast.svg
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology = 
| official_name = 
| motto = 
| nickname = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country = Ukrajina
| country_flag = 1
| state_type = 
| state = 
| region = 
| histregion = 
| district = 
| commune = 
| municipality = 
| capital = Charkov
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent = 
| range = 
| road = 
| border = 
| part = 
| tributary_left = 
| tributary_right = 
| city = 
| landmark = 
| building = 
| river = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location = 
| coordinates_no_title = 
| elevation = 
| lat_d = 
| lat_m = 
| lat_s = 
| lat_NS = 
| long_d = 
| long_m = 
| long_s = 
| long_EW = 
| coordinates_type = 
| highest = 
| highest_elevation = 
| highest_lat_d = 
| highest_lat_m = 
| highest_lat_s = 
| highest_lat_NS = 
| highest_long_d = 
| highest_long_m = 
| highest_long_s = 
| highest_long_EW = 
| lowest = 
| lowest_elevation = 
| lowest_lat_d = 
| lowest_lat_m = 
| lowest_lat_s = 
| lowest_lat_NS = 
| lowest_long_d = 
| lowest_long_m = 
| lowest_long_s = 
| lowest_long_EW = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area = 	31415
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population = 2658461
| population_date = 1.1.2020
| population_note = &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = State Statistics Committee of Ukraine
  | titul = The number of the actual population as of January 1, 2020
  | url = https://www.ukrcensus.gov.ua/eng/news/article;891/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu =
  | vydavateľ = www.ukrcensus.gov.ua
  | jazyk = po ukrajinsky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20201009111450/http://ukrstat.gov.ua/druk/publicat/kat_u/2020/zb/05/zb_chuselnist%202019.pdf
  | dátum archivácie = 2020-10-9
  }}&lt;/ref&gt;
| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established = 
| established_type = 
| mayor = 
| mayor_type = Predseda
| mayor_party = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone = UTC + 2
| timezone_type = [[Časové pásmo]]
| timezone_DST = UTC + 3
| postal_code = 
| area_code = 
| area_code_type = 
| code = +380-57
| code_type = [[Telefónna predvoľba]]
| code1 = UA-63
| code1_type = [[ISO 3166-2:UA|Kód ISO 3166-2]]
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free = - 
| free_type = Administratívne člen.
| free1 = 7
| free1_type = Rajóny (Okresy)
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map = 
| map_background = 
| map_caption = 
| map_locator = 
| map1 = 
| map1_background = 
| map1_caption = 
| map1_locator = 
| map2 = 
| freemap_zoom = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons = Kharkiv Oblast
| statistics = 
| website = [http://www.kharkivoda.gov.ua/ www.kharkivoda.gov.ua]
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes = 
}}

'''Charkovská oblasť''' je jedna z 24 administratívnych oblastí [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Má rozlohu 31 415 km² a žije tu 2,65 milióna obyvateľov (podľa sčítania z roku 2020). Hlavným a najväčším mestom oblasti je [[Charkov]]. Ďalšími veľkými mestami Charkovskej oblasti sú Lozova, Izium, Čuhujiv, Zlatopoľ, Kupiansk, Balaklija, Merefa, Ľubotyn, Berestyn, Vovčansk, Derhači, Bohoduchiv, Zmijiv.

== Obyvateľstvo ==
K 1. januáru 2020 mala Charkovská oblasť 2 658 461 obyvateľov, z toho 2 158 121 (81,2 %) žilo v meste Charkov a 500 340 (18,8 %) žilo v oblasi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Чисельність населення України на 1 січня 2020 року | url = http://ukrstat.gov.ua/druk/publicat/kat_u/2020/zb/05/zb_chuselnist%202019.pdf | vydavateľ = ukrstat.gov.ua | dátum prístupu = 2026-02-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20201009111450/http://ukrstat.gov.ua/druk/publicat/kat_u/2020/zb/05/zb_chuselnist%202019.pdf | jazyk = Ukrajinčina}}&lt;/ref&gt;

== Administratívne členenie ==
Do 17. júla 2020 sa Charkovská oblasť delila na 27 okresov. V súčasnosti sa člení na 7 okresov:
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|+
!Názov okresu
!Populácia(2021)&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Харківська область - Райони | url = https://decentralization.gov.ua/areas/0572/rayons | vydavateľ = decentralization.gov.ua | dátum prístupu = 2026-05-14 |dátum archivácie=2022-01-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20220127043135/https://decentralization.gov.ua/areas/0572/rayons|jazyk=Ukrajinčina}}&lt;/ref&gt;
!Rozloha(km²)&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
!Správne centrum
|-
|[[Súbor:Vollwappen Rajon Krasnohrad.png|alt=|bezrámu|34x34bod]] Berestynský
|107 489
|4334,2
|[[Súbor:Герб Краснограда (Small).png|bezrámu|44x44bod]] m. Berestyn
|-
|[[Súbor:Bohodukhiv rayon herb.png|bezrámu|38x38bod]] Bohoduchivský
|126 677
|4508,1
|[[Súbor:Coat of Arms of Bohodukhiv.png|bezrámu|41x41bod]] m. Bohoduchiv
|-
|[[Súbor:Coat of Arms of Izium.svg|bezrámu|41x41bod]] Iziumský
|178 699
|5906,2
|[[Súbor:Coat of Arms of Izium (2024).svg|bezrámu|40x40bod]] m. Izium
|-
|[[Súbor:Coat of arms of Kupiansk Raion, Ukraine.png|bezrámu|39x39bod]] Kupianský
|135 270
|4612,9
|[[Súbor:Kupyansk-herb.png|bezrámu|39x39bod]] m. Kupiansk
|-
|[[Súbor:Losovaya rajon coa.png|bezrámu|42x42bod]] Lozovský
|152 509
|4027,1
|[[Súbor:Герб Лозової.svg|bezrámu|35x35bod]] m. Lozova
|-
|[[Súbor:Coat of Arms of Kharkivskiy Raion in Kharkiv Oblast.png|bezrámu|39x39bod]] Charkovský
|1 753 679
|3222,5
|[[Súbor:Coat of arms of Kharkiv.svg|bezrámu|41x41bod]] m. [[Charkov]]
|-
|[[Súbor:Coat of Arms of Chuhuivskyj Raion in Kharkiv Oblast.png|bezrámu|34x34bod]] Čuhujivský
|200 052
|4804,0
|[[Súbor:Chuguev COA (Kharkov Governorate) (1781).gif|bezrámu|41x41bod]] m. Čuhujiv
|}

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Kharkiv Oblast}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.kharkivoda.gov.ua/ Oficiálne stránky oblasti] {{Ukr icon}} {{Rus icon}} {{Eng icon}}
* [http://www.kmu.gov.ua/control/en/publish/article?art_id=116847&amp;cat_id=32596 O Charkovskej oblasti na www.kmu.gov.ua] {{Eng icon}}

{{Ukrajinský výhonok}}
{{Administratívne členenie Ukrajiny}}
[[Kategória:Charkovská oblasť| ]]
[[Kategória:Oblasti na Ukrajine]]</text>
      <sha1>0qw4mjayg3oqone14yed1tqluo12d0i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vlajka Vietnamu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>158410</id>
    <revision>
      <id>8213443</id>
      <parentid>8210564</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T02:23:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor FNL_Flag.svg bol nahradený odkazom Flag_of_the_National_Liberation_Front_of_South_Vietnam,_Flag_of_South_Vietnam_(1975–1976).svg.</comment>
      <origin>8213443</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1399" sha1="kfe0k40e0rbtg6jln8p5ojonpfpimlt" xml:space="preserve">[[Súbor:Flag of Vietnam.svg|thumb|Vlajka Vietnamu]]

'''Vlajka [[Vietnam]]u''' – na červenom poli vlajky je žltá päťramenná hviezda, symbolizujúca jednotu ľudu a budovanie [[socializmus|socializmu]], a jej päť cípov prestavuje vietnamských robotníkov, [[roľník]]ov, [[intelektuál]]ov, [[mládež]] a [[vojak]]ov. Má funkciu hviezdy červenej, ale pretože list vlajky je červený, bola pre ňu zvolená farba žltá (červená a žltá sú obľúbené farby tejto oblasti sveta). Farba listu znamená [[revolúcia|revolúciu]] a krv preliatu za slobodu krajiny.

Vlajka sa používala od roku [[1945]] v rôznych obmenách ako symbol boja proti [[Francúzsko|Francúzom]], ale vznikla už okolo roku [[1940]]. Hviezda, vpísaná do kružnice o polomere rovnom pätine dĺžky listu, mala do roku [[1955]] plnší tvar. Odvtedy má dnešnú podobu.

== Galéria ==
&lt;div align=&quot;center&quot;&gt;&lt;gallery&gt;
Súbor:Flag of North Vietnam (1945-1955).svg|Vlajka Severného Vietnamu (1945 – 1955)
Súbor:Flag of the National Liberation Front of South Vietnam, Flag of South Vietnam (1975–1976).svg|Vlajka Južného Vietnamu – pôvodne vlajka [[Vietkong]]u (1975 – 1976)
&lt;/gallery&gt;&lt;/div align=&quot;center&quot;&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Flags of Vietnam}}

{{Vlajky ázijských krajín}}

[[Kategória:Štátne symboly Vietnamu]]
[[Kategória:Vlajky štátov|Vietnam]]</text>
      <sha1>kfe0k40e0rbtg6jln8p5ojonpfpimlt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bizón americký</title>
    <ns>0</ns>
    <id>160371</id>
    <revision>
      <id>8213661</id>
      <parentid>8211448</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T10:51:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>cele bez zdroja, ale tak aspon so spravnym pravopisom...</comment>
      <origin>8213661</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12064" sha1="iongi05e9nd7wo6a7tjidtzkzqv8tof" xml:space="preserve">{{Bez riadkových referencií}}{{Na úpravu|Chybne umiestnené referencie, odkazy na rozlišovacie stránky}}{{Infobox živočíchy
 | Názov                        = bizón americký
 | Obrázok                      = American bison k5680-1.jpg
 | Titulok                      = 
 | Stupeň ohrozenia             = {{IUCN 3.1 navmap/NT}}&lt;ref&gt;Gates, C. &amp; Aune, K. 2008. Bison bison. The IUCN Red List of Threatened Species 2008: e.T2815A9485062. PRístup 1. november 2016.&lt;/ref&gt;
 | Skry12                       = áno
 | Ríša po slovensky            = [[živočíchy]]
 | Ríša po latinsky             = Animalia
 | Podríša po slovensky         = [[mnohobunkovce]]
 | Podríša po latinsky          = Polycytozoa
 | Vývojový stupeň po slovensky = [[epitelovce]]
 | Vývojový stupeň po latinsky  = Eumetazoa
 | Skupina 1 po slovensky       = [[dvojstranovce]]
 | Skupina 1 po latinsky        = Bilateralia
 | Vývojová vetva po slovensky  = [[druhoústovce]]
 | Vývojová vetva po latinsky   = Dueterostomia
 | Kmeň po slovensky            = [[chordáty]]
 | Kmeň po latinsky             = Chordata
 | Podkmeň po slovensky         = [[stavovce]]
 | Podkmeň po latinsky          = Vertebrata
 | Nadtrieda po slovensky       = [[čeľustnatce]]
 | Nadtrieda po latinsky        = Gnathostomata
 | Stupeň po slovensky          = [[štvornožce]]
 | Stupeň po latinsky           = Tetrapoda
 | Trieda po slovensky          = [[cicavce]]
 | Trieda po latinsky           = Mammalia
 | Podtrieda po slovensky       = [[živorodé]]
 | Podtrieda po latinsky        = Theria
 | Nadrad po slovensky          = [[placentovce (taxón)|placentovce]]
 | Nadrad po latinsky           = Eutheria
 | Rad po slovensky             = [[párnokopytníky]]
 | Rad po latinsky              = Artiodactyla
 | Podrad po slovensky          = [[prežúvavce]]
 | Podrad po latinsky           = Ruminantia
 | Čeľaď po slovensky           = [[turovité]]
 | Čeľaď po latinsky            = Bovidae
 | Podčeľaď po slovensky        = [[tury (podčeľaď)|tury]]
 | Podčeľaď po latinsky         = Bovinae
 | Rod po slovensky             = 
 | Rod po latinsky              = Bison
 | Druh po slovensky            = bizón americký
 | Druh po latinsky             = Bison bison
 | Binomické meno               = Bison bison
 | Klasifikátor1                = [[Carl Linné|Linnaeus]]
 | Dátum1                       = [[1758]]
 | Synonymá                     = 
 | Obrázok2                     = 
 | Titulok2                     = 
}}
[[File:American bison (Bison bison) in Yukon, Canada.webm|thumb|Bizón americký]] 
'''Bizón americký''' (iné názvy pozri nižšie; lat. ''Bison bison''&lt;ref name=&quot;U&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ungulate Taxonomies: a comparison of classifications | url = https://ultimateungulate.com/Taxonomy.html | vydavateľ = ultimateungulate.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, ''Bos bison''&lt;ref name=U/&gt;, ''Bison bison bison''&lt;ref name=Mc/&gt;, ''Bos bison bison''&lt;ref name=M/&gt;; staršie: ''Bison americanus'', ''Bos americanus'') je druh z tribusu [[Bovini]]. Zaraďuje sa buď do rodu [[Zubor (rod)|zubor]] (''Bison'') alebo do rodu [[Tur (Bos)|tur]] (''Bos'').&lt;ref name=&quot;U&quot; /&gt; Žije v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]].

Podľa niektorých názorov je úzko príbuzný so [[zubor lesný|zubrom lesným]] a niekedy sa považujú za jeden druh (bizón americký ''(Bison bison''/''Bos bison'') v širšom zmysle), v rámci ktorého tvoria dva poddruhy.&lt;ref name=M&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Melletti | meno = Mario | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Burton | meno2 = James | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ecology, Evolution and Behaviour of Wild Cattle (Implications for Conservation) | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 461 | url = https://books.google.sk/books?id=vkOeEAAAQBAJ&amp;pg=PA16&amp;dq=Bubalina+Ugandax&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiAvNCGuMiMAxXm_bsIHWQoFOsQ6AF6BAgGEAM#v=onepage&amp;q&amp;f=false| isbn = 978-1-107-03664-2 | kapitola = | strany = 16| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=br377/&gt;&lt;ref name=Mc&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = McHugh | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = The Time of the Buffalo | vydanie = | vydavateľ = U of Nebraska Press | miesto = | rok = 1979 | počet strán = 339 | url = https://books.google.sk/books?id=xSbrXXh0lWMC&amp;pg=PT2&amp;dq=%22B.+bison+bonasus%22&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjKsL3MuMuMAxWkxgIHHcNcB44Q6AF6BAgFEAM#v=onepage&amp;q=%22B.%20bison%20bonasus%22&amp;f=false| isbn = 978-0-8032-8105-9 | kapitola = | strany = 34, 35| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Názvy ==
Slovenské názvy tohto druhu sú: '''bizón americký'''&lt;ref name=Lupták&gt;LUPTÁK, P. Slovenské mená cicavcov sveta. 2003. S. 82&lt;/ref&gt; (resp. staršie ''bison americký''), '''zubor americký'''&lt;ref name=Iv&gt;IVANIČ PORHAJAŠOVÁ, J. et al. Zoológia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2017. S. 121&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SŽR&gt;Svet živočíšnej ríše. Martin: Osveta. 1984. S. 569&lt;/ref&gt;&lt;ref name=br377/&gt;, '''zubor severoamerický'''&lt;ref&gt;SUKUBA, Emil et al. Cvičenia zo všeobecnej a špeciálnej zootechniky (pre študentov V Š V). Bratislava: Príroda, 1990. S. 18&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Ak&gt;bizón. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]&lt;/ref&gt;, '''bizón'''&lt;ref name=Lupták/&gt;&lt;ref name=Iv/&gt;&lt;ref name=SŽR/&gt;&lt;ref&gt;ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. Veľký Šariš: SAMO-AAMM, 2000, S. 178&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Ak/&gt; (resp. staršie: ''bison''&lt;ref name=br377/&gt;); zriedkavo: '''bizón severoamerický'''&lt;ref&gt;ŠUBOVÁ, D. Medzinárodná konferencia prírodovedných pracovníkov múzeí a pracovníkov múzeí v prírode - 24.5.-26.5.2005, Liptovský Mikuláš. 2005. S. 24&lt;/ref&gt;, '''zubor stepný'''&lt;ref&gt;BREHM, A. Život zvierat 4. Bratislava: Obzor. 1971. S. 375&lt;/ref&gt;; neformálne '''buffalo'''&lt;ref name=br377&gt;BREHM, A. Život zvierat 4. Bratislava: Obzor. 1971. S. 377&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;ŠALING, S. et al. Veľký slovník cudzích slov. Veľký Šariš: SAMO-AAMM, 2000, S. 196&lt;/ref&gt;, zastarano ''byvol amerikanský''&lt;ref&gt;RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 52&lt;/ref&gt;.

== Vyhubenie ==
Koncom 19. storočia bol v Severnej Amerike takmer vyhubený lovom, dnes žije v rezerváciách.

=== Chov v zoo ===
{{Sekcia bez zdroja}}
V minulosti, od 60. rokov 20. storočia, bol chovaný v [[Zoo Bojnice]], kde odchovali 5 mláďat. Chov bol ukončený v roku 1984, po dovoze nového jedinca, u ktorého sa potvrdila [[tuberkulóza hovädzieho dobytka]]. Na ňu sú bizóny mimoriadne vnímavé. Chov už potom nebol obnovený.

V súčasnosti sa jeho chovu venujú vo Zveroparku v [[Revišťské Podzámčie|Revišťskom Podzámčí]]. 

Na Slovensku sa chová aj v niekoľkých privátnych farmových chovoch.

Zaujímasťou je, že z minulosti je známy chov v Tatranskej Javorine, kam na prelome 19. a 20. storočia majiteľ panstva, gróf Hohenlohe, doviezol prostredníctvom nemeckej firmy Hagenbeck celkom 43 bizónov, zubrov a ich krížencov. Posledná tam narodená a žijúca krava zubrobizóna bola odchytená a predaná v roku 1932 do novovznikajúcej [[ZOO Praha|pražskej zoo]].&lt;ref name=&quot;U&quot; /&gt;

Ďaľší chov vznikol na panstve v Remetských Hámroch, kam priamo z Ameriky v roku 1912 dala grófka Széchényi doviezť  jedného býka a dve kravy. Niekoľko zvierat sa tu aj narodilo. Chov skomplikovali vojnové časy a zvieratá boli počas prechodu frontu II. svetovej vojny pravdepodobne zastrelené vojskom a zrekvirované.

== Systematika ==
Obyčajne sa rozlišujú dva poddruhy:
* [[bizón prériový]]/bizón americký prériový (''Bison bison bison''/''Bos bison bison'' &lt;small&gt;v užšom zmysle&lt;/small&gt;) - Niekedy sa od tohto poddruhu odčleňuje samostatný poddruh ''[[Bison bison montanae]]''.
* (†)[[bizón lesný]]/bizón americký lesný (''Bison bison athabascae''/''Bos bison athabascae'') - Niekedy sa klasifikuje ako samostatný druh ''Bison athabascae''/''Bos athabascae''. 
Niektorí autori tieto poddruhy buď vôbec neuznávajú alebo ich považujú len za [[ekotyp]]y.

Niektorí autori ako poddruhy bizóna amerického uvádzajú aj tieto vyhynuté taxóny:
* †''[[Bison bison occidentalis]]'' – Inými autormi je uvádzaný ako samostatný druh ''[[Bison occidentalis]]'' alebo ako súčasť nižšie uvedeného (pod)druhu ''Bison (bison) antiquus''.
* †''[[Bison bison antiquus]]'' – Inými autormi je uvádzaný ako samostatný druh ''[[Bison antiquus]]''. Synonymá (t. j. zahrnuté bývalé taxóny) sú: ''Bison californicus, Bison figginsi, Bison kansasensis, Bison oliverhayi, Bison pacificus, Bison taylori, Bison texanus, Bos scaphoceras''.
Zdroje:&lt;ref name=Lupták/&gt;&lt;ref&gt;GROVES, C., GRUBB, P. Ungulate Taxonomy. 2011. S. 115-117&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Paleobiology Database | url = https://paleobiodb.org/#/ | vydavateľ = paleobiodb.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/artiodactyla/bovioidea/bovini.html | vydavateľ = mv.helsinki.fi | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Apland, B. &amp; Harington, C. R. (1994). Pleistocene Bison Skeleton (Bison bison cf. occidentalis) from Clayhurst Crossing, British Colombia. Géographie physique et Quaternaire, 48(2), 213–233. https://doi.org/10.7202/032998ar&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Lott | meno = Dale F. | autor = | odkaz na autora = | titul = American Bison (A Natural History) | vydanie = | vydavateľ = University of California Press | miesto = | rok = 2002 | počet strán = 245 | url = https://books.google.sk/books?id=irVb_xAtWIwC&amp;pg=PA215&amp;dq=%22Bison+athabascae%22&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiI-fKemMuMAxXjh_0HHbvgDocQ6AF6BAgKEAM#v=onepage&amp;q=%22Bison%20athabascae%22&amp;f=false| isbn = 978-0-520-93074-2 | kapitola = | strany = 66-68| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Gibbon | meno = Guy E. | autor = | odkaz na autora = | titul = Archaeology of Prehistoric Native America (An Encyclopedia) | vydanie = | vydavateľ = Routledge | miesto = | rok = 2022 | počet strán = 1024 | url = https://books.google.sk/books?id=nBdYEAAAQBAJ&amp;pg=PA74&amp;dq=%22Bison+bison+occidentalis%22&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwix-ZyUj8uMAxVY97sIHR8jDEo4ChDoAXoECAoQAw#v=onepage&amp;q=%22Bison%20bison%20occidentalis%22&amp;f=false| isbn = 978-1-136-80179-2 | kapitola = | strany = 74| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mammal Species of the World - Browse: bison | url = https://www.departments.bucknell.edu/biology/resources/msw3/browse.asp?id=14200669 | vydavateľ = departments.bucknell.edu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Данилкин | meno = А. | autor = | odkaz na autora = | titul = Полорогие (Bovidae) | vydanie = | vydavateľ = Litres | miesto = | rok = 2022 | počet strán = 551 | url = https://books.google.sk/books?id=tcMUEAAAQBAJ&amp;pg=PA16&amp;dq=bonasus+var.+europaeus&amp;hl=sk&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwi90YDL7tSMAxX1hv0HHSWFFbAQ6AF6BAgMEAM#v=onepage&amp;q=bonasus%20var.%20europaeus&amp;f=false| isbn = 978-5-04099206-5 | kapitola = | strany = 15| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}} 

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Bison bison|commons=Bison bison}}


{{zoologický výhonok}}

[[Kategória:Turovité]]
[[Kategória:Takmer ohrozené druhy]]
[[Kategória:Divoký západ]]</text>
      <sha1>iongi05e9nd7wo6a7tjidtzkzqv8tof</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Okres (Afganistan)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>162619</id>
    <revision>
      <id>8213437</id>
      <parentid>8212711</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T01:56:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor Badakhshan_districts.png bol nahradený odkazom Districts_of_Badakhshan_as_of_January_2004.png.</comment>
      <origin>8213437</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8788" sha1="mpbk92v9dnqkgyeinf6huwhion08unc" xml:space="preserve">[[Súbor:Afghanistan District.png|thumb|right|Okresy Afganistanu]]

'''Okres''' (''woleswali'') je v [[Afganistan]]e jednotka druhej úrovne administratívného rozdelenia po provinciách.

Počet okresov v [[Afganistan]]e sa v priebehu rokov menil, vytvárali sa nové okresy rozdelením už existujúcich. Pred rokom [[1979]], bolo 325 okresov. neskôr počet narástol na 329, a v roku [[2004]] pri významnejšej reorganizácií viedlo k zvýšeniu až na 397. Od júna [[2005]], afganský minister vnútra stanovil 398 okresov, rozdelených medzi 34 provincií. 

Rozdelenie okresov (všetky mená okresov sú uvedené v anglickom, nie slovenskom, prepise):

== [[Badachšán|Provincia Badachšán]] ==
[[Súbor:Districts of Badakhshan as of January 2004.png|300px|thumb|right|Provincia Badachšán.]]
* Baharak
* Darwaz
* Fayzabad
* Ishkashim
* Jurm
* Khwahan
* Kishim
* Kuran Wa Munjan
* Ragh
* Shahri Buzurg
* Shighnan
* Wakhan
* Zebak
{{clear}}

== [[Bádghís|Provincia Bádghís]] ==
[[Súbor:Badghis_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Bádghís.]]
* Ab Kamari
* Ghormach
* Jawand
* Muqur
* Murghab
* Qadis
* Qala-I-Naw
{{clear}}

== [[Baghlán|Provincia Baghlán]] ==
[[Súbor:Baghlan_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Baghlán.]]
* Andarab
* Baghlan
* Baghlani Jadid
* Burka
* Dahana-I-Ghori
* Dushi
* Kahmard
* Khinjan
* Khost Wa Firing
* Nahrin
* Puli Khumri
* Tala Wa Barfak
{{clear}}

== [[Balch (provincia)|Provincia Balch]] ==
[[Súbor:Balkh_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Balch.]]
* Balkh
* Chahar Bolak
* Chahar Kint
* Chimtal
* Dawlatabad
* Dihdadi
* Kaldar
* Khulm
* Kishindih
* Marmul
* Mazar-I-Sharif
* Nahri Shahi
* Sholgara
* Shortepa
{{clear}}

== [[Bámján|Provincia Bámján]] ==
[[Súbor:Bamyan_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Bámján.]]
* Bayman
* Panjab
* Shibar
* Waras
* Yakawlang
{{clear}}

== [[Dájkundí|Provincia Dájkundí]] ==
[[Súbor:Daykundi_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Dájkundí.]]
* Day Kundi
* Gizab
* Kijran
* Shahristan
{{clear}}

== [[Faráh (provincia)|Provincia Faráh]] ==
[[Súbor:Farah_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Faráh.]]
* Anar Dara
* Bakwa
* Bala Buluk
* Farah
* Gulistan
* Khaki Safed
* Lash Wa Juwayn
* Pur Chaman
* Pusht Rod
* Qala-I-Kah
* Shib Koh
{{clear}}

== [[Fárjáb|Provincia Fárjáb]] ==
[[Súbor:Faryab_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Fárjáb.]]
* Almar
* Andkhoy
* Bilchiragh
* Dawlatabad
* Khani Chahar Bagh
* Khwaja Sabz
* Kohistan
* Maymana
* Pushtun Kot
* Qaramqol
* Qaysar
* Shirin Tagab
{{clear}}

== [[Ghazní (provincia)|Provincia Ghazní]] ==
[[Súbor:Ghazni_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Ghazní.]]
* Ab Band
* Ajristan
* Andar
* Bahrami Shahid
* Dih Yak
* Gelan
* Ghazni
* Giro
* Jaghatu
* Jaghuri
* Malistan
* Muqur
* Nawa
* Nawur
* Qarabagh
* Zana Khan
{{clear}}

== [[Gowr|Provincia Gowr]] ==
[[Súbor:Ghor_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Gowr.]]
* Chaghcharan
* Lal Wa Sarjangal
* Pasaband
* Saghar
* Shahrak
* Taywara
* Tulak
{{clear}}

== [[Hilmand|Provincia Hilmand]] ==
[[Súbor:Helmand_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Hilmand.]]
* Baghran
* Dishu
* Garmser
* Kajaki
* Lashkar Gah
* Musa Qala
* Nad Ali
* Nahri Sarraj
* Naw Zad
* Nawa-I-Barakzayi
* Reg
* Sangin
* Washer
{{clear}}

== [[Herát|Provincia Herát]] ==
[[Súbor:Herat_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Herát.]]
* Adraskan
* Chishti Sharif
* Farsi
* Ghoryan
* Gulran
* Guzara
* Hirat
* Injil
* Karukh
* Kohsan
* Kushk
* Kushki Kohna
* Obe
* Pashtun Zarghun
* Shindand
* Zinda Jan
{{clear}}

== [[Džuzdžán|Provincia Džuzdžán]] ==
[[Súbor:Jowzjan_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Džuzdžán.]]
* Aqcha
* Darzab
* Fayzabad
* Khamyab
* Khwaja Du Koh
* Mardyan
* Mingajik
* Qarqin
* Shibirghan
{{clear}}

== [[Kábul (provincia)|Provincia Kábul]] ==
[[Súbor:Kabul_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Kábul.]]
* Bagrami
* Chahar Asyab
* Dih Sabz
* Guldara
* Istalif
* Kabul
* Kalakan
* Khaki Jabbar
* Mir Bacha Kot
* Musayi
* Paghman
* Qarabagh
* Shakar Dara
* Surobi
{{clear}}

== [[Kandahár|Provincia Kandahár]] ==
[[Súbor:Kandahar_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Kandahár.]]
* Arghandab
* Arghistan
* Daman
* Ghorak
* Kandahar
* Khakrez
* Maruf
* Maywand
* Panjwayi
* Reg
* Shah Wali Kot
* Shorabak
* Spin Boldak
{{clear}}

== [[Kápísá|Provincia Kápísá]] ==
[[Súbor:Kapisa_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Kápísá.]]
* Alasay
* Koh Band
* Kohistan
* Mahmud Raqi
* Nijrab
* Tagab
{{clear}}

== [[Chost|Provincia Chost]] ==
[[Súbor:Khost_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Chost.]]
* Bak
* Gurbuz
* Jaji Maydan
* Khost (Matun)
* Mando Zayi
* Musa Khel
* Nadir Shah Kot
* Qalandar
* Sabari
* Spera
* Tani
* Tere Zayi
{{clear}}

== [[Kunar|Provincia Kunar]] ==
[[Súbor:Konar_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Kunar.]]
* Asadabad
* Bar Kunar
* Chapa Dara
* Chawkay
* Dangam
* 
== Ghaziabad ==
* Khas Kunar
* Marawara
* Narang
* Nari
* Nurgal
* Pech
* Sirkanay
{{clear}}

== [[Kundúz|Provincia Kundúz]] ==
[[Súbor:Kunduz_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Kundúz.]]
* Aliabad
* Archi
* Chahar Dara
* Imam Sahib
* Khan Abad
* Kunduz
* Qala-I-Zal
{{clear}}

== [[Laghmán|Provincia Laghmán]] ==
[[Súbor:Laghman_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Laghmán.]]
* Alingar
* Alishing
* Dawlat Shah
* Mihtarlam
* Qarghayi
{{clear}}

== [[Lowgar|Provincia Lowgar]] ==
[[Súbor:Lowgar_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Lowgar.]]
* Baraki Barak
* Charkh
* Khushi
* Muhammed Agha
* Puli Alam
{{clear}}

== [[Nangarhár|Provincia Nangarhár]] ==
[[Súbor:Nangarhar_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Nangarhár.]]
* Achin
* Bati Kot
* Chaparhar
* Dara-I-Nur
* Dih Bala
* Dur Baba
* Goshta
* Hisarak
* Jalalabad
* Kama
* Khogyani
* Kuz Kunar
* Lal Pur
* Muhmand Dara
* Nazyan
* Pachir Wa Agam
* Rodat
* Sherzad
* Shinwar
* Surkh Rod
{{clear}}

== [[Nímrowz|Provincia Nímrowz]] ==
[[Súbor:Nimruz_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Nímrowz.]]
* Chahar Burja
* Chakhansur
* Kang
* Khash Rod
* Zaranj
{{clear}}

== [[Núristán|Provincia Núristán]] ==
[[Súbor:Nurestan_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Núristán.]]
* Bargi Matal
* Kamdesh
* Mandol
* Nuristan
* Wama
* Waygal
{{clear}}

== [[Uruzgán|Provincia Uruzgán]] ==
[[Súbor:Oruzgan_districts.png|300px|thumb|right|Province Uruzgán.]]
* Chora
* Dihrawud
* Khas Uruzgan
* Nesh
* Shahidi Hassas
* Tirin Kot
{{clear}}

== [[Paktíá|Province Paktíá]] ==
[[Súbor:Paktia_districts.png|300px|thumb|right|Province Paktíá.]]
* Azra
* Chamkani
* Dand Wa Patan
* Gardez
* Jadran
* Jaji
* Jani Khel
* Lija Mangal
* Sayid Karam
* Shamal
* Shwak
* Zurmat
{{clear}}

== [[Paktíká|Provincia Paktíká]] ==
[[Súbor:Paktika_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Paktíká.]]
* Barmal
* Dila
* Gayan
* Gomal
* Mata Khan
* Nika
* Omna
* Sar Hawza
* Sarobi
* Sharan
* Urgun
* Waza Khwa
* Wor Mamay
* Zarghun Shahr
* Ziruk
{{clear}}

== [[Pandžšír|Provincia Pandžšír]] ==
[[Súbor:Panjshir_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Pandžšír.]]
* Hisa-I-Awali Panjsher
{{clear}}

== [[Parwán|Provincia Parwán]] ==
[[Súbor:Parvan_districts.png|300px|thumb|right|Province Parwán.]]
* Bagram
* Chaharikar
* Ghorband
* Hisa-I-Duwum Panjsher
* Jabalussaraj
* Kohi Safi
* Panjsher
* Salang
* Shekh Ali
* Shinwari
* Surkhi Parsa
{{clear}}

== [[Samangán|Provincia Samangán]] ==
[[Súbor:Samangan_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Samangán.]]
* Aybak
* Dara-I-Suf
* Hazrati Sultan
* Khuram Wa Sarbagh
* Ruyi Du Ab
{{clear}}

== [[Sare Pol|Provincia Sare Pol]] ==
[[Súbor:Sare_Pol_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Sare Pol.]]
* Balkhab
* Kohistanat
* Sangcharak
* Sari Pul
* Sayyad
* Sozma Qala
{{clear}}

== [[Tachár|Provincia Tachár]] ==
[[Súbor:Takhar_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Tachár.]]
* Bangi
* Chah Ab
* Chal
* Darqad
* Farkhar
* Ishkamish
* Kalafgan
* Khwaja Ghar
* Rustaq
* Taluqan
* Warsaj
* Yangi Qala
{{clear}}

== [[Wardag|Provincia Wardag]] ==
[[Súbor:Wardak_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Wardag.]]
* Chak
* Day Mirdad
* Hisa-I-Awal Bihsud
* Jalrez
* Markazi Bihsud
* Maydan Shahr
* Nirkh
* Saydabad
{{clear}}

== [[Zábul|Provincia Zábul]] ==
[[Súbor:Zabul_districts.png|300px|thumb|right|Provincia Zábul.]]
* Argahandab
* Atghar
* Daychopan
* Mizan
* Qalat
* Shahjoy
* Shamulzayi
* Shinkay
* Tarnak Wa Jaldak
{{clear}}

== Referencie ==
* [http://www.aims.org.af/services/mapping/geo_codes/geocodes_anatomy/geocodes_anatomy.html Afghanistan Information Management Service] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110606145645/http://www.aims.org.af/services/mapping/geo_codes/geocodes_anatomy/geocodes_anatomy.html |date=2011-06-06 }}

[[Kategória:Okresy v Afganistane| ]]</text>
      <sha1>mpbk92v9dnqkgyeinf6huwhion08unc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chajbarský priesmyk</title>
    <ns>0</ns>
    <id>162627</id>
    <revision>
      <id>8213484</id>
      <parentid>7948503</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:03:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8213484</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1976" sha1="r7kowlpi2kgff7gfpy4u5975y13b65n" xml:space="preserve">[[Súbor:KhyberPassPakistan.jpg|thumb|Pohľad z pakistanskej časti '''Chajbarského priesmyku''' späť do [[Pakistan]]u]]

'''Chajbarský priesmyk'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; ([[Urdština|urdsky]] درہ خیبر) je najvýznamnejší priesmyk, spájajúci [[Afganistan]] s [[Pakistan]]om. Nachádza sa v nadmorskej výške 1 070 [[meter|m.]]

== Poloha a význam ==
Priesmyk vedie cez juhovýchodný výbežok [[Hindúkuš]]a. Vrchol priesmyku je 5 [[kilometer|kilometrov]] v [[Pakistan]]e. Cesta vedúca priesmykom a spojujúca afganský [[Torcham]] s pakistanským [[Péšávar]]om bola vybudovaná [[Briti|Britmi]] v roku [[1879]].

== Dejiny ==
Cez Chajbarský priesmyk viedla dôležitá obchodná cesta zo [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]] na [[Indický subkontinent]]. Pre jeho strategickú polohu priesmykom prechádzali početné vojenské výpravy, začínajúc [[Alexander Veľký|Alexandrom Veľkým]], cez vpády [[moslim]]ov na [[Indický subkontinent]] až po vpády [[Briti|Britov]] do [[Afganistan]]u za anglo-afganských vojen.

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 14.05.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.ecesty.cz/cestopisy/2004afghan/02pk02_chajbar.htm Pondelok 31. máj 2004 v Chajbarskom priesmyku - cestopis na stránke eCesty]{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

[[Kategória:Geografia Afganistanu]]
[[Kategória:Geografia Pakistanu]]</text>
      <sha1>r7kowlpi2kgff7gfpy4u5975y13b65n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Viktóriine vodopády</title>
    <ns>0</ns>
    <id>166142</id>
    <revision>
      <id>8213223</id>
      <parentid>8213135</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:59:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28751-40</username>
        <id>294757</id>
      </contributor>
      <comment>Victoriia falls</comment>
      <origin>8213223</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="286" sha1="tauxgqnmq8f99uzu8fkd62ts2qxaoi5" xml:space="preserve">== cauce degesi ==


{{Svetové dedičstvo - Zimbabwe}}

[[Kategória:Vodopády v Zimbabwe]]
[[Kategória:Vodopády v Zambii]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Zimbabwe]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Zambii]]
[[Kategória:Eponymické termíny v geografii]]</text>
      <sha1>tauxgqnmq8f99uzu8fkd62ts2qxaoi5</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213224</id>
      <parentid>8213223</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:59:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28751-40|~2026-28751-40]] ([[User_talk:~2026-28751-40|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X.</comment>
      <origin>8189848</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2149" sha1="r8upxdsa7xx8b5dbgmknkgobweuevly" xml:space="preserve">{{Whc}}
{{Infobox Lokalita Svetového dedičstva
|WHS         = Mosi-oa-Tunya / Victoria Falls
|názov       = Viktóriine vodopády
|obrázok     = Victoria Falls aerial view September 2003.jpg
|titulok     = 
|štát        = {{minivlajka|Zambia}} [[Zambia]], {{minivlajka|Zimbabwe}} [[Zimbabwe]]
|typ         = prírodná
|kritériá    = vii, viii
|ID          = 509
|link        = http://whc.unesco.org/en/list/509 UNESCO
|región      = [[Lokality Svetového dedičstva v Afrike|Afrika]]
|súradnice   = 
|rok         = 1989
|zasadnutie  = 
|dodatky     =  
|ohrozenie   =  
}}
'''Viktóriine vodopády''' sú jedny z najväčších [[vodopád]]ov na svete. Nachádzajú sa v [[Južná Afrika (región)|južnej Afrike]] na rieke [[Zambezi]] na hraniciach medzi [[Zambia|Zambiou]] a [[Zimbabwe]].

Šírka vodopádu je 1&amp;nbsp;800&amp;nbsp;[[meter|m]]. Voda padá dole z [[útes]]u vysokého 120&amp;nbsp;m do úzkeho (130&amp;nbsp;m) a hlbokého (140&amp;nbsp;m) kaňonu v [[Bazalt|čadiči]]. Ich africké meno ''Mosu-oa-tun-ya'' znamená &quot;dym, ktorý hrmí&quot;. Rozkladajú sa na rozhraní púšte [[Kalahari]] a východoafrickej vysočiny. Prietoky v priebehu roku silne kolísajú. Priemerný prietok je 1&amp;nbsp;400&amp;nbsp;m³/s.

Vodopády boli objavené v roku [[1855]] [[Škótsko|škótskym]] cestovateľom [[David Livingstone|Davidom Livingstonom]] a pomenované podľa britskej kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]].&lt;ref name=&quot;WDL&quot;&gt;{{cite web |url = http://www.wdl.org/en/item/550 |title = Victoria Falls |website = [[World Digital Library]] |date = 1890-1925 |accessdate = 2013-06-01 |archiveurl = https://web.archive.org/web/20160503111545/https://www.wdl.org/en/item/550/ |archivedate = 2016-05-03 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Pozri aj ==
* [[Iguaçu (vodopády)|Iguaçu vodopády]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Victoria Falls}}


{{Svetové dedičstvo - Zimbabwe}}

[[Kategória:Vodopády v Zimbabwe]]
[[Kategória:Vodopády v Zambii]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Zimbabwe]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Zambii]]
[[Kategória:Eponymické termíny v geografii]]</text>
      <sha1>r8upxdsa7xx8b5dbgmknkgobweuevly</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Roman Pomajbo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>169794</id>
    <revision>
      <id>8213259</id>
      <parentid>8083625</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:17:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28733-61</username>
        <id>294663</id>
      </contributor>
      <comment>Roly Romana Pomajba</comment>
      <origin>8213259</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5098" sha1="p8agwhcuni1k53azs5jfdcg98772ogp" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
 | meno             = Roman Pomajbo
 | fotka            = Roman Pomajbo (2012).jpg
 | veľkosť fotky    = 
 | komentár         = 
 | celé meno        = 
 | dátum narodenia  = {{dnv|1969|4|26}}
 | miesto narodenia = [[Ilava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
 | dátum úmrtia     = &lt;!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --&gt;
 | miesto úmrtia    = 
 | prezývky         = 
 | alma mater       = 
 | povolanie        = [[herec]]
 | roky pôsobenia   = 
 | manžel           = 
 | manželka         = 
 | priateľ          = 
 | priateľka        = 
 | deti             = 
 | rodičia          = 
 | ovplyvnenie      = 
 | webstránka       = 
 | ostatné ocenenia = 
 | Český lev        = 
}}

'''Roman Pomajbo''' (* [[26. apríl]] [[1969]], [[Ilava]], [[ČSSR]], dnes [[Slovensko]]) je [[slovensko|slovenský]] [[herec]] a [[humorista]].
 
Narodil sa v Ilave, ale vyrastal v [[Bratislava|Bratislave]]. Absolvoval Ľudovú školu umenia – dramatický odbor. Vyštudoval hudobno-dramatický odbor na Štátnom konzervatóriu v [[Brno|Brne]] a herectvo na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]]. Po absolvovaní štúdia bol v angažmán v divadlách v [[Nitra|Nitre]] a v [[Trnava|Trnave]]. Hosťoval takmer na všetkých bratislavských divadelných scénách: [[Slovenské národné divadlo|SND]], NS, Astorka, Korzo 90, [[Štúdio L+S]] a v pražských divadlách: Národní divadlo, Divadlo na Prádle, Divadle na Fidlovačke a divadlo Kalich.

V súčasnosti účinkuje v bratislavskom divadle [[GUnaGU]] a Wüstenrot. Divákom sa dostal do povedomia vďaka humoristickej relácii [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] [[S.O.S. (televízna relácia)|''S.O.S.'']] Mohli ste ho vidieť aj v programoch ''[[Crn-Crn]]'', ''[[Koleso šťastia (televízna relácia)|Koleso šťastia]]'' a ''Niečo za niečo''. V televízii [[TV Markíza|Markíza]] vystupoval v populárnej relácii [[Partička (slovenská televízna relácia)|''Partička'']]. V ČT moderoval súťaž ''Pretty woman ČR a SR'' a účinkoval v zábavnej relácii ''Na palmě''. Nakrútil aj niekoľko filmov, TV inscenácii, rozhlasových hier či dabingov.

V súčasnosti hrá v zábavnej relácii ''[[Kredenc (televízna relácia)|Kredenc]]'' a objavil sa aj v seriáli ''[[Horná Dolná]]''. Poznávacím znamením je nekontrolovateľný smiech v určitých situáciách. Napríklad v relácii ''Partička''.

== Filmografia ==
* 1989: ''[[Obyčajný špás]]'' (Dušan)
* 1995: ''[[Hazard (film)|Hazard]]'' (Milan)
* 2004: ''[[S.O.S. (televízna relácia)|S.O.S.]]''
* 2007: ''[[Kvaska]]''
* 2009: ''[[Partička (slovenská televízna relácia)|Partička]]''
* 2010: ''[[Tacho]]''
* 2010: ''[[Skákal pes cez plot]]''
* 2013: ''[[Haló (televízna relácia)|Haló]]''
* 2014: ''[[Kredenc (televízna relácia)|Kredenc]] ( Veľa postáv napr. Vendelín Plnka, Robo Kebab, Daniel Štangľa...)''
* 2015: ''[[Horná Dolná (TV seriál)|Horná Dolná]] (Turek)''
* [[2017]]: ''Spievankovo a kráľovná Harmónia'' réžia: [[Diana Novotná]], účinkovanie: [[Mária Podhradská]] (Spievanka), [[Richard Čanaky]] (Zahrajko), Roman Pomajbo (Kocúr - kominár), [[Dominika Richterová]] (Ježica Evelína), [[Michal Hudák]] (Krtko), [[Ivan Vojtek]] (Slimák Kubo), [[Karol Čálik]] (Čmeliak), [[Lenka Košická]] (Čmeliacica), [[Marián Labuda ml.|Majo Labuda]] (Basový kľúč - hlavný radca), [[Ady Hajdu]] (Husľový kľúč - radca), [[Štefan Skrúcaný]], [[Mária Čírová|Mária Kachutová]], [[Lucia Vráblicová]], [[Anikó Vargová]], [[Vladislav Plevčík]], [[Silvia Donová]]. &lt;ref&gt;[http://www.itafilm.sk/film/spievankovo Film: Spievankovo a kráľovná Harmónia, itafilm.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://mamaaja.sk/clanky/infosky/filmovy-muzikal-spievankovo-a-kralovna-harmonia-ma-vonku-prvy-trailer Filmový muzikál SPIEVANKOVO a kráľovná Harmónia má vonku prvý trailer!, mamaaja.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zo Spievankova bude televízna rozprávka. Prinesie ju RTVS, medialne.etrend.sk |url=https://medialne.etrend.sk/televizia/zo-spievankova-bude-televizna-rozpravka-prinesie-ju-rtvs.html |dátum prístupu=2017-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171013172348/https://medialne.etrend.sk/televizia/zo-spievankova-bude-televizna-rozpravka-prinesie-ju-rtvs.html |dátum archivácie=2017-10-13 }}&lt;/ref&gt;
* 2017: ''Cuky Luky Film''
* 2019: ''[[Ženská na vrchole (TV seriál)|Ženská na vrchole]]''
* 2019: ''Voda čo ma drží nad vodou''

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Roman Pomajbo}}

== Referencie ==
{{referencie}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Pomajbo, Roman}}

[[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní herci]]
[[Kategória:Slovenskí filmoví herci]]
[[Kategória:Slovenskí televízni herci]]
[[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]]
[[Kategória:Slovenskí humoristi]]
[[Kategória:Osobnosti z Ilavy]]
[[Kategória:Členovia Divadla Andreja Bagara]]</text>
      <sha1>p8agwhcuni1k53azs5jfdcg98772ogp</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213262</id>
      <parentid>8213259</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:23:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28733-61|~2026-28733-61]] ([[User_talk:~2026-28733-61|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Dixxy</comment>
      <origin>8083625</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5018" sha1="rrzvoeehtqsob8q58d3jkjbaf629d9k" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
 | meno             = Roman Pomajbo
 | fotka            = Roman Pomajbo (2012).jpg
 | veľkosť fotky    = 
 | komentár         = 
 | celé meno        = 
 | dátum narodenia  = {{dnv|1969|4|26}}
 | miesto narodenia = [[Ilava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
 | dátum úmrtia     = &lt;!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --&gt;
 | miesto úmrtia    = 
 | prezývky         = 
 | alma mater       = 
 | povolanie        = [[herec]]
 | roky pôsobenia   = 
 | manžel           = 
 | manželka         = 
 | priateľ          = 
 | priateľka        = 
 | deti             = 
 | rodičia          = 
 | ovplyvnenie      = 
 | webstránka       = 
 | ostatné ocenenia = 
 | Český lev        = 
}}

'''Roman Pomajbo''' (* [[26. apríl]] [[1969]], [[Ilava]], [[ČSSR]], dnes [[Slovensko]]) je [[slovensko|slovenský]] [[herec]] a [[humorista]].
 
Narodil sa v Ilave, ale vyrastal v [[Bratislava|Bratislave]]. Absolvoval Ľudovú školu umenia – dramatický odbor. Vyštudoval hudobno-dramatický odbor na Štátnom konzervatóriu v [[Brno|Brne]] a herectvo na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]]. Po absolvovaní štúdia bol v angažmán v divadlách v [[Nitra|Nitre]] a v [[Trnava|Trnave]]. Hosťoval takmer na všetkých bratislavských divadelných scénách: [[Slovenské národné divadlo|SND]], NS, Astorka, Korzo 90, [[Štúdio L+S]] a v pražských divadlách: Národní divadlo, Divadlo na Prádle, Divadle na Fidlovačke a divadlo Kalich.

V súčasnosti účinkuje v bratislavskom divadle [[GUnaGU]] a Wüstenrot. Divákom sa dostal do povedomia vďaka humoristickej relácii [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] [[S.O.S. (televízna relácia)|''S.O.S.'']] Mohli ste ho vidieť aj v programoch ''[[Crn-Crn]]'', ''[[Koleso šťastia (televízna relácia)|Koleso šťastia]]'' a ''Niečo za niečo''. V televízii [[TV Markíza|Markíza]] vystupoval v populárnej relácii [[Partička (slovenská televízna relácia)|''Partička'']]. V ČT moderoval súťaž ''Pretty woman ČR a SR'' a účinkoval v zábavnej relácii ''Na palmě''. Nakrútil aj niekoľko filmov, TV inscenácii, rozhlasových hier či dabingov.

V súčasnosti hrá v zábavnej relácii ''[[Kredenc (televízna relácia)|Kredenc]]'' a objavil sa aj v seriáli ''[[Horná Dolná]]''. Poznávacím znamením je nekontrolovateľný smiech v určitých situáciách. Napríklad v relácii ''Partička''.

== Filmografia ==
* 1989: ''[[Obyčajný špás]]'' (Dušan)
* 1995: ''[[Hazard (film)|Hazard]]'' (Milan)
* 2004: ''[[S.O.S. (televízna relácia)|S.O.S.]]''
* 2007: ''[[Kvaska]]''
* 2009: ''[[Partička (slovenská televízna relácia)|Partička]]''
* 2010: ''[[Tacho]]''
* 2010: ''[[Skákal pes cez plot]]''
* 2013: ''[[Haló (televízna relácia)|Haló]]''
* 2014: ''[[Kredenc (televízna relácia)|Kredenc]]''
* 2015: ''[[Horná Dolná (TV seriál)|Horná Dolná]]''
* [[2017]]: ''Spievankovo a kráľovná Harmónia'' réžia: [[Diana Novotná]], účinkovanie: [[Mária Podhradská]] (Spievanka), [[Richard Čanaky]] (Zahrajko), Roman Pomajbo (Kocúr - kominár), [[Dominika Richterová]] (Ježica Evelína), [[Michal Hudák]] (Krtko), [[Ivan Vojtek]] (Slimák Kubo), [[Karol Čálik]] (Čmeliak), [[Lenka Košická]] (Čmeliacica), [[Marián Labuda ml.|Majo Labuda]] (Basový kľúč - hlavný radca), [[Ady Hajdu]] (Husľový kľúč - radca), [[Štefan Skrúcaný]], [[Mária Čírová|Mária Kachutová]], [[Lucia Vráblicová]], [[Anikó Vargová]], [[Vladislav Plevčík]], [[Silvia Donová]]. &lt;ref&gt;[http://www.itafilm.sk/film/spievankovo Film: Spievankovo a kráľovná Harmónia, itafilm.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://mamaaja.sk/clanky/infosky/filmovy-muzikal-spievankovo-a-kralovna-harmonia-ma-vonku-prvy-trailer Filmový muzikál SPIEVANKOVO a kráľovná Harmónia má vonku prvý trailer!, mamaaja.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zo Spievankova bude televízna rozprávka. Prinesie ju RTVS, medialne.etrend.sk |url=https://medialne.etrend.sk/televizia/zo-spievankova-bude-televizna-rozpravka-prinesie-ju-rtvs.html |dátum prístupu=2017-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171013172348/https://medialne.etrend.sk/televizia/zo-spievankova-bude-televizna-rozpravka-prinesie-ju-rtvs.html |dátum archivácie=2017-10-13 }}&lt;/ref&gt;
* 2017: ''Cuky Luky Film''
* 2019: ''[[Ženská na vrchole (TV seriál)|Ženská na vrchole]]''
* 2019: ''Voda čo ma drží nad vodou''

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Roman Pomajbo}}

== Referencie ==
{{referencie}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Pomajbo, Roman}}

[[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní herci]]
[[Kategória:Slovenskí filmoví herci]]
[[Kategória:Slovenskí televízni herci]]
[[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]]
[[Kategória:Slovenskí humoristi]]
[[Kategória:Osobnosti z Ilavy]]
[[Kategória:Členovia Divadla Andreja Bagara]]</text>
      <sha1>rrzvoeehtqsob8q58d3jkjbaf629d9k</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Košice (okres Kutná Hora)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>170830</id>
    <revision>
      <id>8213454</id>
      <parentid>7714898</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T04:23:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>Ext, odkazy, autoritné údaje, starosta, wl</comment>
      <origin>8213454</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1502" sha1="lhd16nuyybfytugp6ywsi6efw89fhoq" xml:space="preserve">{{Infobox Česká obec
 | názov           = Košice
 | typ             = obec
 | znak            = Košice (Kutná Hora District) CoA.jpg
 | vlajka          = Košice (Kutná Hora District) Flag.jpg
 | obrázok         = 
 | popis           = kostol Narodenia Panny Márie
 | ob.roz.pôs      = Kutná Hora
 | pov.ob          = Uhlířské Janovice
 | krajina         = Čechy
 | rieka           = 
 | nadmorská výška = 438
 | zemepisná šírka = 49,896944
 | zemepisná dĺžka = 15,151389
 | rozloha         = 2,09
 | prvá zmienka    = 1287
 | starosta        = Martina Nováková
 | PSČ             = 285 11
 | početč          = 1
 | početzsj        = 1
 | početk          = 1
 | NUTS5           = CZ0205 551465
 | adresa          = Košice 46&lt;br /&gt;285 04 Uhlířské Janovice
 | email           = obec.kosice@quick.cz
 | mapa            = 
 | popis mapy      = 
 | web             = www.kosice-kh.cz
 | commons         = 
}}

'''Košice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Kutná Hora|okrese Kutná Hora]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 48 obyvateľov, z toho 23 mužov a 25 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,1 roka (muži 40,8 roka, ženy 39,5 roka).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

{{český výhonok}}
{{Obce okresu Kutná Hora}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Obce okresu Kutná Hora]]</text>
      <sha1>lhd16nuyybfytugp6ywsi6efw89fhoq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Radonice (okres Praha-východ)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>171267</id>
    <revision>
      <id>8213412</id>
      <parentid>8156545</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T23:22:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213412</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1543" sha1="sbvzhwwx2hgog1mzcspy8syeil0k8qu" xml:space="preserve">{{Infobox Česká obec
 | názov = Radonice
 | typ = obec
 | znak = Radonice znak.jpg
 | vlajka = Radonice prapor.gif
 | obrázok = Radonice, Na Návsi str.jpg
 | popis = Vila v Radonicích
 | ob.roz.pôs = Brandýs nad Labem-Stará Boleslav
 | pov.ob = Brandýs nad Labem-Stará Boleslav
 | krajina = Čechy
 | rieka = 
 | nadmorská výška = 237
 | zemepisná šírka = 50,141667
 | zemepisná dĺžka = 14,611389
 | rozloha = 4,77
 | prvá zmienka = 1397
 | starosta = Ing. Stanislav Němec
 | PSČ = 250 73
 | početč = 1
 | početzsj = 1
 | početk = 1
 | NUTS5 = CZ0209 538701
 | adresa = Na Skále 185&lt;br /&gt;Radonice&lt;br /&gt;250 73 Jenštejn
 | email = obec.radonice@radonice.cz
 | mapa = Radonice PH CZ.png
 | popis mapy = 
 | web = www.radonice.cz
 | commons = Radonice (Prague-East District)
}}

'''Radonice''' sú [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Praha-východ|Praha-východ]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 752 obyvateľov, z toho 369 mužov a 383 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,4 roka (muži 39,0 roka, ženy 39,7 roka).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Radonice (Prague-East District)}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.radonice.cz Oficiálna stránka obce]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

{{český výhonok}}

{{Obce okresu Praha-východ}}

[[Kategória:Obce okresu Praha-východ]]</text>
      <sha1>sbvzhwwx2hgog1mzcspy8syeil0k8qu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Modest Mouse</title>
    <ns>0</ns>
    <id>172802</id>
    <revision>
      <id>8213363</id>
      <parentid>7307354</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T19:13:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Niegodzisie</username>
        <id>166980</id>
      </contributor>
      <comment>/* Albumy */</comment>
      <origin>8213363</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3830" sha1="g3ja46iz2y78s78dw76070i86gk7ul5" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = Modest Mouse
 | Obrázok             = Modest Mouse UPT.jpg
 | Popis obrázku       = Modest Mouse na koncerte v New Yorku v roku 2007
 | Krajina pôvodu      = [[Issaquah]], [[Washington (štát USA)|Washington]], [[Spojené štáty|USA]], {{USA}}
 | Žáner               = [[Indie rock]], [[Rock]]
 | Roky pôsobenia      = 1993 – súčasnosť
 | Hudobný vydavateľ   = [[Epic Records|Epic]]&lt;br /&gt;[[Up Records]]&lt;br /&gt;[[K Records]]
 | Webstránka          = [http://www.modestmouse.com www.modestmouse.com]
 | Členovia skupiny    = [[Isaac Brock (musician)|Isaac Brock]]&lt;br /&gt;[[Eric Judy]]&lt;br /&gt;[[Jeremiah Green]]&lt;br /&gt;[[Johnny Marr]]&lt;br /&gt;[[Tom Peloso]]&lt;br /&gt;[[Joe Plummer]]
 | Bývalí členovia     = John Wickhart&lt;br /&gt;[[Dann Gallucci]]&lt;br /&gt;[[Benjamin Weikel]]&lt;br /&gt;Steve Wold ([[Seasick Steve]])
 }}

'''Modest Mouse''' je americká [[indie rock]]ová hudobná skupina. Skupina bola založená v roku [[1993]] v meste [[Issaquah]] vo [[Washington (štát USA)|Washingtone]]. Založila ju štvorica hudobníkov, gitarista Isaac Brook, bubeník Jeremiah Green, gitarista Dann Gallucci a basák Eric Judy. Po vydaní debutového albumu ''[[This Is a Long Drive for Someone with Nothing to Think About]]'' sa ich zloženie ustálilo na trojicu Brock, Green a Judy. V marci 2006 skupinu posilnil gitarista [[Johnny Marr]], ktorý hrával v anglickej skupine [[The Smiths]]. Spoločne s ním prišli aj hudobníci Joe Plummer a Tom Peloso aby spoločne pracovali na albume ''[[We Were Dead Before The Ship Even Sank]]''. Album vyšiel v marci 2007 a bol prvým albumom skupiny, ktorý sa dostal na prvé miesto rebríčku americkej [[Billboard 200]]. V roku 2008 vystúpila skupina na 15 koncertoch ako predkapela slávnejšej skupiny [[R.E.M. (skupina)|R.E.M.]]&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/bbcom/news/article_display.jsp?vnu_content_id=1003702761|title=Modest Mouse, The National Opening R.E.M. Tour|publisher=Billboard}}&lt;/ref&gt;

== Sučasná zostava ==
* Isaac Brock (spev, gitara)
* Eric Judy (basová gitara)
* Jeremiah Green (bicie)
* Johnny Marr (gitara, klávesy)
* Tom Peloso (gitara)
* Joe Plummer (perkusie)

== Diskografia ==
=== Albumy ===
* ''[[This Is A Long Drive For Someone With Nothing To Think About]]'' (Up, 1996)
* ''[[The Lonesome Crowded West]]'' (Up, 1997)
* ''[[The Moon And Antarctica]]'' (Epic, 2000)
* ''[[Good News For People Who Love Bad News]]'' (Epic, 2004)
* ''[[We Were Dead Before The Ship Even Sank]]'' (Epic, 2007)
* ''[[Strangers to Ourselves]]'' (Epic, 2015)
* ''[[The Golden Casket]]'' (Epic, 2021)
* ''[[An Eraser and a Maze]]'' (2026)

=== Single ===
* ''Broke'' (Sub Pop, 1996)
* ''Life Of Arctic Sounds'' (Suicide Squeeze, 1997)
* ''Birds vs. Worms'' (Hit or Miss, 1997)
* ''Other People's Lives'' (Up, 1998)
* ''Neverending Math Equation'' (Sub Pop, 1998)
* ''Whenever You See Fit'' (with 764-Hero) (Up/Suicide Squeeze, 1998)
* ''Night On The Sun'' (Up, 2000)
* ''Float On'' (Epic, 2004)
* ''Ocean Breathes Salty'' (Epic, 2004)
* ''Dashboard'' (Epic, 2007)
* ''Missed The Boat'' (Epic, 2007)

=== EPčká a iné ===
* ''Interstate 8'' (Up Records, 1996)
* ''The Fruit That Ate Itself'' (K, 1997)
* ''Night On the Sun'' (Up, 1999)
* ''Building Nothing Out of Something'' (Up, 2000)
* ''Sad Sappy Sucker'' (K, 2001)
* ''Everywhere &amp; His Nasty Parlour Tricks'' (Epic, 2001)
* ''Baron Von Bullshit Rides Again'' (Epic, 2004)
* ''No One's First and You're Next'' (Epic, 2009)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Modest Mouse}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.modestmouse.com Oficiálna webstránka]


{{Hudobný výhonok}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Modest Mouse| ]]
[[Kategória:Rockové hudobné skupiny USA]]
[[Kategória:Indierockové hudobné skupiny]]</text>
      <sha1>g3ja46iz2y78s78dw76070i86gk7ul5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>FC Bayern München</title>
    <ns>0</ns>
    <id>180507</id>
    <revision>
      <id>8213503</id>
      <parentid>8213054</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:57:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-27635-91</username>
        <id>294128</id>
      </contributor>
      <origin>8213503</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16333" sha1="j6zjx243seod00m4e357l526z3qslju" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  = FC Bayern Mníchov
| obrázok     = [[Súbor:Logo FC Bayern München (2002–2017).svg|200px|Logo FC Bayern München]]
| celýnázov   = Fußball-Club Bayern München e. V.
| prezývka    = ''Der FCB''&lt;br&gt;''Die Bayern'' (Bavori)&lt;br&gt;''Stern des Südens'' (Hviezda juhu)&lt;br&gt;''Die Roten'' (Červení)
| založený    = [[27. február]] [[1900]]
| rozpustený  = 
| štadión     = [[Allianz Arena]]&lt;br&gt;[[Mníchov]], [[Nemecko]]
| kapacita    = 75 000
| majiteľ     = 
| predseda    = Herbert Hainer
| tréner      = [[Vincent Kompany]]
| liga        = [[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]
| sezóna      = [[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|2025/26]]
| pozícia     = 1. miesto
| vzor_lp1 = _bayern2627h
| vzor_t1  = _bayern2627hA
| vzor_pp1 = _bayern2627h
| vzor_tr1 = _bayern2627h
| vzor_po1 = _redtopl
| ľavéplece1    = FF0000
| telo1         = FF0000
| pravéplece1   = FF0000
| trenírky1     = FF0000
| ponožky1      = FFFFFF
| vzor_lp2 = _bayern2526a
| vzor_t2  = _bayern2526a
| vzor_pp2 = _bayern2526a
| vzor_tr2 = _bayern2526a
| vzor_po2 = _bayern2526al
| ľavéplece2    = 
| telo2         = 
| pravéplece2   = 
| trenírky2     = 
| ponožky2      =
| vzor_lp3 = _bayern2526t
| vzor_t3  = _bayern2526t
| vzor_pp3 = _bayern2526t
| vzor_tr3 = _bayern2526t
| vzor_po3 = _bayern2223t 
| ľavéplece3    = 000000
| telo3         = 000000
| pravéplece3   = 000000
| trenírky3     = 
| ponožky3      = 000000
}}

'''FC Bayern München''' je nemecký futbalový klub, ktorý sídli v Mníchove. Momentálne hrá najvyššiu nemeckú ligu [[Fußball-Bundesliga|Bundesligu]]. Bayern Mníchov je jedným z najúspešnejších futbalových klubov v histórii futbalu a najúspešnejším futbalovým klubom v Nemecku. Klub získal dvakrát [[Interkontinentálny pohár]], šesť krát vyhral [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]], raz [[Pohár UEFA]] a [[Pohár víťazov pohárov]], na domácej pôde získal klub 35-krát titul v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] a 20-krát získal [[Nemecký pohár]].

Bayern Mníchov je jedným z troch profesionálnych futbalových klubov v Mníchove. Jeho mestským rivalom je klub TSV 1860, ktorý bol úspešný hlavne v 1960-tych rokoch.

Okrem futbalu má tento športový klub aj oddiely [[Šach (hra)|šachu]], [[hádzaná|hádzanej]], [[basketbal]]u, [[gymnastika|gymnastiky]], [[bowling]]u, [[stolný tenis|stolného tenisu]].

== História ==
=== Založenie klubu ===
Bayern Mníchov bol založený v roku [[1900]] členmi Mníchovského gymnastického klubu. Klub hral svoje prvé zápasy v oblastnej Bavorskej lige. Prvý úspech prišiel v roku [[1926]], kedy Bayern Mníchov vyhral Majstrovstvá južného Nemecka, úspech zopakoval o dva roky neskôr. Prvú národnú trofej Bayern Mníchov získal v roku [[1932]], keď v rozhodujúcom zápasom ligového ročníka zdolal [[Eintracht Frankfurt]] 2:0. Príchod [[Adolf Hitler|Hitlerovho]] režimu dal náhly koniec vývoju Bayernu. Prezident a tréner, ktorí boli obaja židovského pôvodu opustili [[Tretia ríša|Nemeckú ríšu]]. V najbližších rokoch sa preto Bayern Mníchov prezýval ''Klub Žida''.
=== 1950-te roky ===
Po vojne sa Bayern Mníchov stal členom južnej konferencie nemeckej prvej divízie ''Oberliga-Süd''. Klub vtedy patril medzi lepšie tímy. Koncom päťdesiatych rokov prišli finančné problémy. Továrnik Roland Endler poskytoval Bayernu Mníchov množstvo finančných prostriedkov a bol odmenený štyrmi rokmi pri kormidle klubu. 
=== 1960-te roky ===
V roku [[1963]] sa všetky ''Oberligy'' spojili do jednej národnej súťaže, [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]]. Do základnej zostavy sa začali presadzovať mladé talenty ako [[Franz Beckenbauer]], [[Gerd Müller]] alebo [[Sepp Maier]], ktorí sa potom stali najväčšími hviezdami klubu. V prvej bundesligovej sezóne Bayern Mníchov skončil tretí a vyhral [[Nemecký pohár]]. Kvalifikoval sa do [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]], ktorý v nasledujúcom roku vyhral. V dramatickom finále proti škótskemu [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] skóroval v predĺžení Franz Roth, Bayern Mníchov vyhral 1:0. V roku [[1967]] prevzal tím tréner Branko Zebec a Bayern Mníchov získal svoj prvý double.
=== 1970-te roky ===
V roku [[1970]] prevzal tím tréner Udo Lattek. Po získaní pohára v jeho prvej sezóne viedol Bayern Mníchov k ich tretiemu ligovému titulu. Rozhodujúci zápas sezóny [[1971]]/[[1972|72]] proti [[FC Schalke 04]] bol prvý zápas hrajúci sa na novom [[Olympijský štadión (Mníchov)|Olympijskom štadióne]] a bol zároveň prvým naživo vysielaným zápasom bundesligovej histórie. Bayern Mníchov zdolal Schalke 5:1. Bayern Mníchov vyhral ďalšie dva ligové ročníky, ale vrchol nastal v roku [[1974]], keď vo finále [[Liga majstrov UEFA|PMEK]] Bayern porazil [[Atlético de Madrid|Atlético Madrid]] 4:0. V nasledujúcej sezóne Bayern Mníchov obhájil víťazstvo v Lige majstrov proti [[Leeds United AFC]]. O rok neskôr v [[Glasgow]]e Bayern Mníchov porazil vo finále [[AS Saint-Étienne]] a stal sa tak tretím klubom, ktorý dokázal vyhrať Ligu majstrov v troch po sebe idúcich ročníkoch. Posledná trofej získaná v tejto ére bolo víťazstvo v [[Interkontinentálny pohár|Interkontinentálnom pohári]]. Vo finále porazili [[Cruzeiro Esporte Clube|Cruzeiro]].
=== 1980-te a 1990-te roky ===
Osemdesiate roky boli obdobím veľkých zmien vo vedení a finančných ťažkostí. V Nemecku sa síce Bayernu Mníchov relatívne darilo, ale v Európe sa klub nepresadzoval. Úspech na európskom poli sa dostavil až v roku [[1996]] v [[Pohár UEFA|pohári UEFA]], keď vo finále podľahlo Bayernu Mníchov [[Girondins de Bordeaux|Bordeaux]]. 

=== 2000-te roky ===
Od roku [[1998]] až do roku [[2004]] bol Bayern trénovaný Ottmarom Hitzfeldom, ktorý sa stal najúspešnejším trénerom klubu všetkých dôb. V Hitzfeldovej prvej sezóne Bayern Mníchov vyhral Bundesligu a bol blízko triumfu v Lige majstrov, vo finále však podľahol [[Manchester United FC|Manchesteru United]] 2:1. V roku [[2001]] Bayern Mníchov vyhral tretí ligový titul po sebe a po dvadsiatich piatich rokoch získal titul v Lige majstrov. Tentoraz sa finále rozhodlo až po penaltách, kde bol lepší Bayern Mníchov. V sezóne [[2001]]/[[2002|02]] Bayern Mníchov vyhral svoj druhý [[Interkontinentálny pohár]].V sezóne [[2005]]/[[2006|06]] sa Bayern sťahoval do nového [[Allianz Arena|štadiónu]]. V ligovom ročníku [[2006]]/[[2007|07]] skončil Bayern až štvrtý, preto nastali veľké zmeny v kádri. Odišli napríklad hráči ako [[Owen Hargreaves]], Claudio Pizzarro alebo [[Roy Makaay]] a naopak do kádra prišli futbalisti Luca Toni, [[Miroslav Klose]] a [[Franck Ribéry]]. Veľké nákupy sa oplatili a Bayern Mníchov dominoval nasledujúcemu ročníku Bundesligy, vyhral Nemecký pohár DFB Pokal a v pohári UEFA Bayern Mníchov zastavil až neskorší víťaz [[FC Zenit Petrohrad|Zenit Petrohrad]]. V lige majstrov prehral vo finále 2011/12 proti Chelsea FC.

=== Sezóna 2012/13 ===
[[Bayern Mníchov]] vyhral Ligu Majstrov naposledy pred 7 rokmi, keď sa mu podarilo poraziť v nemeckom finále vo [[Wembley Stadium|Wembley]] [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]] 2:1. Sezóna 2012/2013 je pre Bayern Mníchov najúspešnejšou v histórii, pretože sa mu ako prvému nemeckému klubu podarilo vyhrať domácu Bundesligu, Nemecký pohár a Ligu Majstrov v jednom súťažnom ročníku. Okrem toho dosiahol viacero rekordov ako napríklad najviac bodov v lige (91 bodov) alebo najväčší bodový rozdiel na konci sezóny medzi prvým a druhým tímom (25 bodov). 

=== Sezóna 2013/14 ===
V sezóne 2013/2014 sa FC Bayernu podarilo po 10. krát vyhrať domácu Bundesligu i Nemecký pohár v jednom ročníku. V Lige majstrov ich v semifinále po výsledkoch 0:1 a 0:5 vyradil neskorší víťaz Real Madrid.

=== Sezóna 2014/15 ===
V sezóne 2014/2015 vyhral Bayern Bundesligu so 79 bodmi, v ktorej dosia li 10 bodový náskok pred druhým Wolfsburgom. V Nemeckom pohári ich v semifinále vyradila Borussia Dortmund po penaltovom rozstrele 1:1 (0:2). Aj v Lige Majstrov sa dostali do semifinále, kde podľahli FC Barcelone 3:0 a 3:2. 

=== Sezóna 2015/16 ===
Bayernu sa v Bundeslige opäť podarilo vyhrať titul. Pred druhou Borussiou Dortmund mali nádskok 10 bodov. V tejto sezóne sa Bayern tešil aj z víťazstva v DFB Pokaly, keď vo finále porazili Borussiu Dortmund po penaltách 0:0 (4:3). V Lige Majstrov Bayern skončil v semifinále, kde ho vyradil neskorší finalista Atletico Madrid po výsledkoch 0:1 a 2:1. Pre Bayern to bola smola, keďže skóre zápasov bolo 2:2 a vypadli len preto, lebo Atletico Madrid dokázalo dať gól vonku, čo sa Bayernu nepodarilo. Zhodou náhod ich už tretí rok po sebe vyradil v semifinále tím zo španielska.

=== Sezóna 2016/17 ===
Aj v sezóne 2016/17 sa Bayernu podarilo vyhrať Bundesligu a to až o 15 bodov pred nováčikom RB Lipsko. V pohári toľko šťastia nemeli, keď ich v semifinále vyradil po výsledku 2:3 neskorší víťaz Borussia Dortmund. Bayernu sa túto sezónu nedarilo ani v Lige majstrov. V štvrťfinále ich vyradil Real Madrid po výsledku 1:2 a 2:4. Po nie veľmi vydarenej sezóne sa rozhodol v Bayerne ukončiť kariéru kapitán [[Philipp Lahm]]. Kapitánsku pásku po ňom prevzal brankár [[Manuel Neuer|Manuel Neuer.]]

=== Sezóna 2017/18 ===
Kedže v minulej sezóne Bayern nevyhral ani pohár ani Ligu Majstrov, rozhodol sa posilniť svoj káder 2-ročným hosťovaním ofenzívneho záložníka Jamesa Rodrigueza z Realu Madrid. Bayernu sa spočiatku v lige nedarilo a tak sa vedenie rozhodlo odvolať trénera [[Carlo Ancelotti|Carla Ancelottiho]] a nahradiť ho skúseným Juppom Heynckesom, ktorý na lavičku Bavorov zasadol už 3-krát a prevzal tím do konca sezóny. Bayern potom opäť získal titul v Bundeslige pred druhým Schalke s nádskokom 21 bodov. V pohári sa Bayern prebojoval až do finále, kde však nestačil na Eintracht Frankfurt 1:3. V Lige Majstrov sa Bayern prebojoval do semifinále, kde však opäť nestačil na Real Madrid 1:2 a 2:2.

=== Sezóna 2018/19 ===
Bayern na začiatku tejto sezóny musel riešiť trénerskú otázku. Napokon sa rozhodol angažovať trénera Nika Kovaca z Eintrachtu Frankfurt, ktorý dokázal v predošlej sezóne poraziť práve Bayern vo finále DFB Pokalu. Aj v sezóne 2018/19 dokázal Bayern vyhrať Bundesligu. Tentokrát si však titul zabezpečili až v poslednom kole, keď doma zdolali [[Eintracht Frankfurt]]. Pohár vyhral Bayern celkom jednoznačne, keď vo finále porazili RB Lipsko 3:0 a tak vyhrali double po 3 rokoch. V Lige majstrov skončili však veľmi skoro, keď už v osemfinále nestačili na neskoršieho víťaza [[Liverpool FC|FC Liverpool]] po výsledkoch 0:0 a 1:3. Táto sezóna bola poslednou pre dvojicu legiend [[Franck Ribéry|Frank Ribéry]] a [[Arjen Robben]], ktorý ukončili kariéry. Po sezóne z Bayernu odišiel aj [[James Rodríguez|James Rodriguez]], ktorý sa po 2 rokoch hosťovanie vrátil do [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] a [[Mats Hummels]], ktorý znova vystriedal Bayern za [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]].

=== Sezóna 2019/20 ===
Keďže na konci minulej sezóny odišli mnohé hviezdy, Bayern sa rozhodol posilniť svoje mužstvo. Ako prvé kúpili obrancu Benjamina Pavarda zo [[VfB Stuttgart|Stuttgartu]] za 35 mil. €, ktorého nasledoval ďalší obraca Lucas Hernandez z [[Atlético Madrid|Atletica Madrid]] za 80 mil. €. Bayern posilnil aj ofenzívu, keď na hosťovanie do konca sezóny priviedol dvojicu hráčov [[Philippe Coutinho|Philippa Coutinha]] z [[FC Barcelona|FC Barcelony]] a Ivana Perožrúta  

z [[FC Internazionale Miláno|Interu Miláno]].  

Rozbehnutý Bayern však na jeseň spomalili mnohé zranenia (napr. dlhodobé zranenie defenzívneho piliera Niklasa Süleho) a odzrkadlilo sa to na výsledkoch a forme tímu. Bayern začal strácať body a prepadať sa v tabuľke, čoho vyvrcholenie bola prehra vo Frankfurte 5:1. Po tejto prehre skončil na lavičke tréner Bavorov Niko Kovac a dočasne ho nahradil Hans-Dieter Flick. Mužstvo pod jeho vedením znovu ožilo a získalo stratenú formu, čoho dôkazom bola domáca výhra hneď v ďalšom kole proti Borussii Dortmund. Hans-Dieter Flick, ktorý bol pôvodne len dočasným trénerom si stabilnými výsledkami počas jesene zabezpečil dlhodobý kontrakt do roku 2023. Keďže Bayernu stále chýbal zranený Niklas Süle, predstavenstvo klubu sa cez zimné prestupové obdobie rozhodlo angažovať na hosťovanie do konca sezóny obrancu z [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] Álvara Odriozolu.

Na jar, ako to už býva zvykom, musel Bayern doháňať manko na prvé RB Lipsko. Bayernu sa to podarilo vďaka fantastickej forme Roberta Lewandowského, ktorý sa opäť stal s 34 gólmi najlepším strelcom ligy a aj Thomasa Müllera, ktorý pod Flickom akoby ožil a stal sa najlepším nahrávačom ligy s 21 asistenciami. Bayern mal na jar, ktorú poznačil koronavírus, naozaj neskutočnú formu, keď neprehral ani jeden zápas a body stralil len za remízu s Lipskom. Bayern vyhral Bundesligu už 8-krát za sebou, tentokrát s 13 bodovým nádskokom pred Borussiou Dortmund. 

Bayern vyhral aj DFB Pokal, keď vo finále na olympijskom štadióne v Berlíne porazili Bayer Leverkusen 4:2 a v tejto už aj tak úspešnej sezóne dokázali vyhrať aj Ligu Majstrov a tak si zaistili TREBLE, kde v play-off vyradili FC Chelsea 3:0 a 4:1, FC Barcelonu 8:2, Lyon 3:0 a vo finále porazili PSG po góle Kingsleyho Comana 1:0. Víťazstvom sa im podarilo zopakovať legendárnu sezónu 2012/13, keď vyhrali treble pod Juppopm Heinkesom.

== Úspechy ==

=== Domáce úspechy ===

*'''[[Nemecká futbalová Bundesliga|Majster Nemecka]]''' 35x:
** 1931/32, 1968/69, 1971/72, 1972/73, 1973/74, 1979/80, 1980/81, 1984/85, 1985/86, 1986/87, 1988/89, 1989/90, 1993/94,  1996/97, 1998/99, 1999/2000, 2000/01, 2002/03, 2004/05, 2005/06, 2007/08, 2009/10, 2012/13, 2013/14, 2014/15, 2015/16, 2016/17, 2017/18, 2018/19, 2019/20, 2020/21, 2021/22, 2022/23, 2024/25, 2025/26

* '''[[DFB-Pokal|Nemecký pohár]]''' 20x:
** 1957, 1966, 1967, 1969, 1971, 1982, 1984, 1986, 1998, 2000, 2003, 2005, 2006, 2008, 2010, 2013, 2014, 2016, 2019, 2020

* '''[[Nemecký ligový pohár vo futbale|Ligový pohár]]''' 6x:
** 1997, 1998, 1999, 2000, 2004, 2007

* '''[[DFL-Supercup|Nemecký superpohár]]''' 11x:
** 1983, 1987, 1990, 2010, 2012, 2016, 2017, 2018, 2020, 2021, 2022

=== Medzinárodné úspechy ===

* '''[[Liga majstrov UEFA]]''' 6x:
** 1974, 1975, 1976, 2001, 2013, 2020

* '''[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]]''' 1x:
** 1996
*'''[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]]''' 1x:
**1967
*'''[[Interkontinentálny pohár]]''' 2x:
** 1976, 2001
*'''[[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvá sveta klubov]]''' 2x:
**2013, 2020
*'''[[Superpohár UEFA]]''' 2x:
**2013, 2020

== Štadión ==
FC Bayern Mníchov hrával svoje domáce zápasy od roku 1972 na [[Olympiastadion (Mníchov)|Olympijskom štadióne (olympiastadion)]] v Mníchove. Štadión bol vybudovaný v roku 1972 pri príležitosti konania 20-tych letných olympijských hier a leží 4 km severne od centra mesta. Od 90-tych rokov sa Bayern o štadión delil s ďalším mestským klubom TSV 1860 Mníchov. V roku 2005 sa oba kluby presťahovali do nového štadiónu [[Allianz Arena]], kde Bayern hráva dodnes. Klub TSV 1860 Mníchov sa v roku 2017 po zostupe do 4. ligy presunul na Grünwalder Stadion.

== Externé odkazy ==
* [https://fcbayern.com/en Oficiálna stránka]
* [http://FCB.tv/ FCB.tv (televízna stanica fanúšikov)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130821224149/http://fcb.tv/ |date=2013-08-21 }}
* [https://www.flashscore.sk/tim/bayern/nVp0wiqd/ Bayern Mníchov výsledky]

== Zdroj ==
[http://transfermarkt.de/en/fc-bayern-muenchen/startseite/verein_27.html TransferMarkt.de: ''FC Bayern München'']
{{Najvyššia futbalová súťaž v Nemecku}}
{{G-14}}
[[Kategória:Bayern München| ]]
[[Kategória:Šport v Mníchove]]
[[Kategória:Nemecké futbalové kluby]]
[[Kategória:Kluby G-14]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1900]]</text>
      <sha1>j6zjx243seod00m4e357l526z3qslju</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213504</id>
      <parentid>8213503</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:58:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-27635-91|~2026-27635-91]] ([[User_talk:~2026-27635-91|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Makenzis</comment>
      <origin>8213054</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16329" sha1="3gf6unul8g2dvi5zicnoxxbptik0t2s" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  = FC Bayern Mníchov
| obrázok     = [[Súbor:Logo FC Bayern München (2002–2017).svg|200px|Logo FC Bayern München]]
| celýnázov   = Fußball-Club Bayern München e. V.
| prezývka    = ''Der FCB''&lt;br&gt;''Die Bayern'' (Bavori)&lt;br&gt;''Stern des Südens'' (Hviezda juhu)&lt;br&gt;''Die Roten'' (Červení)
| založený    = [[27. február]] [[1900]]
| rozpustený  = 
| štadión     = [[Allianz Arena]]&lt;br&gt;[[Mníchov]], [[Nemecko]]
| kapacita    = 75 000
| majiteľ     = 
| predseda    = Herbert Hainer
| tréner      = [[Vincent Kompany]]
| liga        = [[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]]
| sezóna      = [[Nemecká futbalová Bundesliga 2025/2026|2025/26]]
| pozícia     = 1. miesto
| vzor_lp1 = _bayern2627h
| vzor_t1  = _bayern2627hA
| vzor_pp1 = _bayern2627h
| vzor_tr1 = _bayern2627h
| vzor_po1 = _redtopl
| ľavéplece1    = FF0000
| telo1         = FF0000
| pravéplece1   = FF0000
| trenírky1     = FF0000
| ponožky1      = FFFFFF
| vzor_lp2 = _bayern2526a
| vzor_t2  = _bayern2526a
| vzor_pp2 = _bayern2526a
| vzor_tr2 = _bayern2526a
| vzor_po2 = _bayern2526al
| ľavéplece2    = 
| telo2         = 
| pravéplece2   = 
| trenírky2     = 
| ponožky2      =
| vzor_lp3 = _bayern2526t
| vzor_t3  = _bayern2526t
| vzor_pp3 = _bayern2526t
| vzor_tr3 = _bayern2526t
| vzor_po3 = _bayern2223t 
| ľavéplece3    = 000000
| telo3         = 000000
| pravéplece3   = 000000
| trenírky3     = 
| ponožky3      = 000000
}}

'''FC Bayern München''' je nemecký futbalový klub, ktorý sídli v Mníchove. Momentálne hrá najvyššiu nemeckú ligu [[Fußball-Bundesliga|Bundesligu]]. Bayern Mníchov je jedným z najúspešnejších futbalových klubov v histórii futbalu a najúspešnejším futbalovým klubom v Nemecku. Klub získal dvakrát [[Interkontinentálny pohár]], šesť krát vyhral [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov UEFA]], raz [[Pohár UEFA]] a [[Pohár víťazov pohárov]], na domácej pôde získal klub 35-krát titul v [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] a 20-krát získal [[Nemecký pohár]].

Bayern Mníchov je jedným z troch profesionálnych futbalových klubov v Mníchove. Jeho mestským rivalom je klub TSV 1860, ktorý bol úspešný hlavne v 1960-tych rokoch.

Okrem futbalu má tento športový klub aj oddiely [[Šach (hra)|šachu]], [[hádzaná|hádzanej]], [[basketbal]]u, [[gymnastika|gymnastiky]], [[bowling]]u, [[stolný tenis|stolného tenisu]].

== História ==
=== Založenie klubu ===
Bayern Mníchov bol založený v roku [[1900]] členmi Mníchovského gymnastického klubu. Klub hral svoje prvé zápasy v oblastnej Bavorskej lige. Prvý úspech prišiel v roku [[1926]], kedy Bayern Mníchov vyhral Majstrovstvá južného Nemecka, úspech zopakoval o dva roky neskôr. Prvú národnú trofej Bayern Mníchov získal v roku [[1932]], keď v rozhodujúcom zápasom ligového ročníka zdolal [[Eintracht Frankfurt]] 2:0. Príchod [[Adolf Hitler|Hitlerovho]] režimu dal náhly koniec vývoju Bayernu. Prezident a tréner, ktorí boli obaja židovského pôvodu opustili [[Tretia ríša|Nemeckú ríšu]]. V najbližších rokoch sa preto Bayern Mníchov prezýval ''Klub Žida''.
=== 1950-te roky ===
Po vojne sa Bayern Mníchov stal členom južnej konferencie nemeckej prvej divízie ''Oberliga-Süd''. Klub vtedy patril medzi lepšie tímy. Koncom päťdesiatych rokov prišli finančné problémy. Továrnik Roland Endler poskytoval Bayernu Mníchov množstvo finančných prostriedkov a bol odmenený štyrmi rokmi pri kormidle klubu. 
=== 1960-te roky ===
V roku [[1963]] sa všetky ''Oberligy'' spojili do jednej národnej súťaže, [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]]. Do základnej zostavy sa začali presadzovať mladé talenty ako [[Franz Beckenbauer]], [[Gerd Müller]] alebo [[Sepp Maier]], ktorí sa potom stali najväčšími hviezdami klubu. V prvej bundesligovej sezóne Bayern Mníchov skončil tretí a vyhral [[Nemecký pohár]]. Kvalifikoval sa do [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohára víťazov pohárov]], ktorý v nasledujúcom roku vyhral. V dramatickom finále proti škótskemu [[Rangers FC|Glasgow Rangers]] skóroval v predĺžení Franz Roth, Bayern Mníchov vyhral 1:0. V roku [[1967]] prevzal tím tréner Branko Zebec a Bayern Mníchov získal svoj prvý double.
=== 1970-te roky ===
V roku [[1970]] prevzal tím tréner Udo Lattek. Po získaní pohára v jeho prvej sezóne viedol Bayern Mníchov k ich tretiemu ligovému titulu. Rozhodujúci zápas sezóny [[1971]]/[[1972|72]] proti [[FC Schalke 04]] bol prvý zápas hrajúci sa na novom [[Olympijský štadión (Mníchov)|Olympijskom štadióne]] a bol zároveň prvým naživo vysielaným zápasom bundesligovej histórie. Bayern Mníchov zdolal Schalke 5:1. Bayern Mníchov vyhral ďalšie dva ligové ročníky, ale vrchol nastal v roku [[1974]], keď vo finále [[Liga majstrov UEFA|PMEK]] Bayern porazil [[Atlético de Madrid|Atlético Madrid]] 4:0. V nasledujúcej sezóne Bayern Mníchov obhájil víťazstvo v Lige majstrov proti [[Leeds United AFC]]. O rok neskôr v [[Glasgow]]e Bayern Mníchov porazil vo finále [[AS Saint-Étienne]] a stal sa tak tretím klubom, ktorý dokázal vyhrať Ligu majstrov v troch po sebe idúcich ročníkoch. Posledná trofej získaná v tejto ére bolo víťazstvo v [[Interkontinentálny pohár|Interkontinentálnom pohári]]. Vo finále porazili [[Cruzeiro Esporte Clube|Cruzeiro]].
=== 1980-te a 1990-te roky ===
Osemdesiate roky boli obdobím veľkých zmien vo vedení a finančných ťažkostí. V Nemecku sa síce Bayernu Mníchov relatívne darilo, ale v Európe sa klub nepresadzoval. Úspech na európskom poli sa dostavil až v roku [[1996]] v [[Pohár UEFA|pohári UEFA]], keď vo finále podľahlo Bayernu Mníchov [[Girondins de Bordeaux|Bordeaux]]. 

=== 2000-te roky ===
Od roku [[1998]] až do roku [[2004]] bol Bayern trénovaný Ottmarom Hitzfeldom, ktorý sa stal najúspešnejším trénerom klubu všetkých dôb. V Hitzfeldovej prvej sezóne Bayern Mníchov vyhral Bundesligu a bol blízko triumfu v Lige majstrov, vo finále však podľahol [[Manchester United FC|Manchesteru United]] 2:1. V roku [[2001]] Bayern Mníchov vyhral tretí ligový titul po sebe a po dvadsiatich piatich rokoch získal titul v Lige majstrov. Tentoraz sa finále rozhodlo až po penaltách, kde bol lepší Bayern Mníchov. V sezóne [[2001]]/[[2002|02]] Bayern Mníchov vyhral svoj druhý [[Interkontinentálny pohár]].V sezóne [[2005]]/[[2006|06]] sa Bayern sťahoval do nového [[Allianz Arena|štadiónu]]. V ligovom ročníku [[2006]]/[[2007|07]] skončil Bayern až štvrtý, preto nastali veľké zmeny v kádri. Odišli napríklad hráči ako [[Owen Hargreaves]], Claudio Pizzarro alebo [[Roy Makaay]] a naopak do kádra prišli futbalisti Luca Toni, [[Miroslav Klose]] a [[Franck Ribéry]]. Veľké nákupy sa oplatili a Bayern Mníchov dominoval nasledujúcemu ročníku Bundesligy, vyhral Nemecký pohár DFB Pokal a v pohári UEFA Bayern Mníchov zastavil až neskorší víťaz [[FC Zenit Petrohrad|Zenit Petrohrad]]. V lige majstrov prehral vo finále 2011/12 proti Chelsea FC.

=== Sezóna 2012/13 ===
[[Bayern Mníchov]] vyhral Ligu Majstrov naposledy pred 7 rokmi, keď sa mu podarilo poraziť v nemeckom finále vo [[Wembley Stadium|Wembley]] [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]] 2:1. Sezóna 2012/2013 je pre Bayern Mníchov najúspešnejšou v histórii, pretože sa mu ako prvému nemeckému klubu podarilo vyhrať domácu Bundesligu, Nemecký pohár a Ligu Majstrov v jednom súťažnom ročníku. Okrem toho dosiahol viacero rekordov ako napríklad najviac bodov v lige (91 bodov) alebo najväčší bodový rozdiel na konci sezóny medzi prvým a druhým tímom (25 bodov). 

=== Sezóna 2013/14 ===
V sezóne 2013/2014 sa FC Bayernu podarilo po 10. krát vyhrať domácu Bundesligu i Nemecký pohár v jednom ročníku. V Lige majstrov ich v semifinále po výsledkoch 0:1 a 0:5 vyradil neskorší víťaz Real Madrid.

=== Sezóna 2014/15 ===
V sezóne 2014/2015 vyhral Bayern Bundesligu so 79 bodmi, v ktorej dosia li 10 bodový náskok pred druhým Wolfsburgom. V Nemeckom pohári ich v semifinále vyradila Borussia Dortmund po penaltovom rozstrele 1:1 (0:2). Aj v Lige Majstrov sa dostali do semifinále, kde podľahli FC Barcelone 3:0 a 3:2. 

=== Sezóna 2015/16 ===
Bayernu sa v Bundeslige opäť podarilo vyhrať titul. Pred druhou Borussiou Dortmund mali nádskok 10 bodov. V tejto sezóne sa Bayern tešil aj z víťazstva v DFB Pokaly, keď vo finále porazili Borussiu Dortmund po penaltách 0:0 (4:3). V Lige Majstrov Bayern skončil v semifinále, kde ho vyradil neskorší finalista Atletico Madrid po výsledkoch 0:1 a 2:1. Pre Bayern to bola smola, keďže skóre zápasov bolo 2:2 a vypadli len preto, lebo Atletico Madrid dokázalo dať gól vonku, čo sa Bayernu nepodarilo. Zhodou náhod ich už tretí rok po sebe vyradil v semifinále tím zo španielska.

=== Sezóna 2016/17 ===
Aj v sezóne 2016/17 sa Bayernu podarilo vyhrať Bundesligu a to až o 15 bodov pred nováčikom RB Lipsko. V pohári toľko šťastia nemeli, keď ich v semifinále vyradil po výsledku 2:3 neskorší víťaz Borussia Dortmund. Bayernu sa túto sezónu nedarilo ani v Lige majstrov. V štvrťfinále ich vyradil Real Madrid po výsledku 1:2 a 2:4. Po nie veľmi vydarenej sezóne sa rozhodol v Bayerne ukončiť kariéru kapitán [[Philipp Lahm]]. Kapitánsku pásku po ňom prevzal brankár [[Manuel Neuer|Manuel Neuer.]]

=== Sezóna 2017/18 ===
Kedže v minulej sezóne Bayern nevyhral ani pohár ani Ligu Majstrov, rozhodol sa posilniť svoj káder 2-ročným hosťovaním ofenzívneho záložníka Jamesa Rodrigueza z Realu Madrid. Bayernu sa spočiatku v lige nedarilo a tak sa vedenie rozhodlo odvolať trénera [[Carlo Ancelotti|Carla Ancelottiho]] a nahradiť ho skúseným Juppom Heynckesom, ktorý na lavičku Bavorov zasadol už 3-krát a prevzal tím do konca sezóny. Bayern potom opäť získal titul v Bundeslige pred druhým Schalke s nádskokom 21 bodov. V pohári sa Bayern prebojoval až do finále, kde však nestačil na Eintracht Frankfurt 1:3. V Lige Majstrov sa Bayern prebojoval do semifinále, kde však opäť nestačil na Real Madrid 1:2 a 2:2.

=== Sezóna 2018/19 ===
Bayern na začiatku tejto sezóny musel riešiť trénerskú otázku. Napokon sa rozhodol angažovať trénera Nika Kovaca z Eintrachtu Frankfurt, ktorý dokázal v predošlej sezóne poraziť práve Bayern vo finále DFB Pokalu. Aj v sezóne 2018/19 dokázal Bayern vyhrať Bundesligu. Tentokrát si však titul zabezpečili až v poslednom kole, keď doma zdolali [[Eintracht Frankfurt]]. Pohár vyhral Bayern celkom jednoznačne, keď vo finále porazili RB Lipsko 3:0 a tak vyhrali double po 3 rokoch. V Lige majstrov skončili však veľmi skoro, keď už v osemfinále nestačili na neskoršieho víťaza [[Liverpool FC|FC Liverpool]] po výsledkoch 0:0 a 1:3. Táto sezóna bola poslednou pre dvojicu legiend [[Franck Ribéry|Frank Ribéry]] a [[Arjen Robben]], ktorý ukončili kariéry. Po sezóne z Bayernu odišiel aj [[James Rodríguez|James Rodriguez]], ktorý sa po 2 rokoch hosťovanie vrátil do [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] a [[Mats Hummels]], ktorý znova vystriedal Bayern za [[Borussia Dortmund|Borussiu Dortmund]].

=== Sezóna 2019/20 ===
Keďže na konci minulej sezóny odišli mnohé hviezdy, Bayern sa rozhodol posilniť svoje mužstvo. Ako prvé kúpili obrancu Benjamina Pavarda zo [[VfB Stuttgart|Stuttgartu]] za 35 mil. €, ktorého nasledoval ďalší obraca Lucas Hernandez z [[Atlético Madrid|Atletica Madrid]] za 80 mil. €. Bayern posilnil aj ofenzívu, keď na hosťovanie do konca sezóny priviedol dvojicu hráčov [[Philippe Coutinho|Philippa Coutinha]] z [[FC Barcelona|FC Barcelony]] a Ivana Perišiča z [[FC Internazionale Miláno|Interu Miláno]].  

Rozbehnutý Bayern však na jeseň spomalili mnohé zranenia (napr. dlhodobé zranenie defenzívneho piliera Niklasa Süleho) a odzrkadlilo sa to na výsledkoch a forme tímu. Bayern začal strácať body a prepadať sa v tabuľke, čoho vyvrcholenie bola prehra vo Frankfurte 5:1. Po tejto prehre skončil na lavičke tréner Bavorov Niko Kovac a dočasne ho nahradil Hans-Dieter Flick. Mužstvo pod jeho vedením znovu ožilo a získalo stratenú formu, čoho dôkazom bola domáca výhra hneď v ďalšom kole proti Borussii Dortmund. Hans-Dieter Flick, ktorý bol pôvodne len dočasným trénerom si stabilnými výsledkami počas jesene zabezpečil dlhodobý kontrakt do roku 2023. Keďže Bayernu stále chýbal zranený Niklas Süle, predstavenstvo klubu sa cez zimné prestupové obdobie rozhodlo angažovať na hosťovanie do konca sezóny obrancu z [[Real Madrid CF|Realu Madrid]] Álvara Odriozolu.

Na jar, ako to už býva zvykom, musel Bayern doháňať manko na prvé RB Lipsko. Bayernu sa to podarilo vďaka fantastickej forme Roberta Lewandowského, ktorý sa opäť stal s 34 gólmi najlepším strelcom ligy a aj Thomasa Müllera, ktorý pod Flickom akoby ožil a stal sa najlepším nahrávačom ligy s 21 asistenciami. Bayern mal na jar, ktorú poznačil koronavírus, naozaj neskutočnú formu, keď neprehral ani jeden zápas a body stralil len za remízu s Lipskom. Bayern vyhral Bundesligu už 8-krát za sebou, tentokrát s 13 bodovým nádskokom pred Borussiou Dortmund. 

Bayern vyhral aj DFB Pokal, keď vo finále na olympijskom štadióne v Berlíne porazili Bayer Leverkusen 4:2 a v tejto už aj tak úspešnej sezóne dokázali vyhrať aj Ligu Majstrov a tak si zaistili TREBLE, kde v play-off vyradili FC Chelsea 3:0 a 4:1, FC Barcelonu 8:2, Lyon 3:0 a vo finále porazili PSG po góle Kingsleyho Comana 1:0. Víťazstvom sa im podarilo zopakovať legendárnu sezónu 2012/13, keď vyhrali treble pod Juppopm Heinkesom.

== Úspechy ==

=== Domáce úspechy ===

*'''[[Nemecká futbalová Bundesliga|Majster Nemecka]]''' 35x:
** 1931/32, 1968/69, 1971/72, 1972/73, 1973/74, 1979/80, 1980/81, 1984/85, 1985/86, 1986/87, 1988/89, 1989/90, 1993/94,  1996/97, 1998/99, 1999/2000, 2000/01, 2002/03, 2004/05, 2005/06, 2007/08, 2009/10, 2012/13, 2013/14, 2014/15, 2015/16, 2016/17, 2017/18, 2018/19, 2019/20, 2020/21, 2021/22, 2022/23, 2024/25, 2025/26

* '''[[DFB-Pokal|Nemecký pohár]]''' 20x:
** 1957, 1966, 1967, 1969, 1971, 1982, 1984, 1986, 1998, 2000, 2003, 2005, 2006, 2008, 2010, 2013, 2014, 2016, 2019, 2020

* '''[[Nemecký ligový pohár vo futbale|Ligový pohár]]''' 6x:
** 1997, 1998, 1999, 2000, 2004, 2007

* '''[[DFL-Supercup|Nemecký superpohár]]''' 11x:
** 1983, 1987, 1990, 2010, 2012, 2016, 2017, 2018, 2020, 2021, 2022

=== Medzinárodné úspechy ===

* '''[[Liga majstrov UEFA]]''' 6x:
** 1974, 1975, 1976, 2001, 2013, 2020

* '''[[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]]''' 1x:
** 1996
*'''[[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]]''' 1x:
**1967
*'''[[Interkontinentálny pohár]]''' 2x:
** 1976, 2001
*'''[[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstvá sveta klubov]]''' 2x:
**2013, 2020
*'''[[Superpohár UEFA]]''' 2x:
**2013, 2020

== Štadión ==
FC Bayern Mníchov hrával svoje domáce zápasy od roku 1972 na [[Olympiastadion (Mníchov)|Olympijskom štadióne (olympiastadion)]] v Mníchove. Štadión bol vybudovaný v roku 1972 pri príležitosti konania 20-tych letných olympijských hier a leží 4 km severne od centra mesta. Od 90-tych rokov sa Bayern o štadión delil s ďalším mestským klubom TSV 1860 Mníchov. V roku 2005 sa oba kluby presťahovali do nového štadiónu [[Allianz Arena]], kde Bayern hráva dodnes. Klub TSV 1860 Mníchov sa v roku 2017 po zostupe do 4. ligy presunul na Grünwalder Stadion.

== Externé odkazy ==
* [https://fcbayern.com/en Oficiálna stránka]
* [http://FCB.tv/ FCB.tv (televízna stanica fanúšikov)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130821224149/http://fcb.tv/ |date=2013-08-21 }}
* [https://www.flashscore.sk/tim/bayern/nVp0wiqd/ Bayern Mníchov výsledky]

== Zdroj ==
[http://transfermarkt.de/en/fc-bayern-muenchen/startseite/verein_27.html TransferMarkt.de: ''FC Bayern München'']
{{Najvyššia futbalová súťaž v Nemecku}}
{{G-14}}
[[Kategória:Bayern München| ]]
[[Kategória:Šport v Mníchove]]
[[Kategória:Nemecké futbalové kluby]]
[[Kategória:Kluby G-14]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1900]]</text>
      <sha1>3gf6unul8g2dvi5zicnoxxbptik0t2s</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Miroslav Ploščica</title>
    <ns>0</ns>
    <id>186792</id>
    <revision>
      <id>8213486</id>
      <parentid>7945998</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:06:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SZHaK</username>
        <id>256533</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>spresnenie popisu osobnosti</comment>
      <origin>8213486</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3121" sha1="opvvvpms3tkcltkngs8eqj01mo34uwe" xml:space="preserve">Doc. RNDr. '''Miroslav Ploščica''', CSc. (* [[1962]], [[Spišská Nová Ves|Spišská Stará Ves]]) je slovenský [[matematik]], vysokoškolský učiteľ, hráč [[bridž]]u, lúštiteľ hádaniek, krížoviek a logických úloh.

Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu UPJŠ v [[Košice|Košiciach]], pracoval v Matematickom ústave SAV, detašované pracovisko Košice, v súčasnosti pracuje na Ústave matematických vied UPJŠ. Ťažiskom jeho vedeckej práce je výskum v oblasti usporiadaných algebraických štruktúr.

Je viacnásobným majstrom Slovenska v súťaži družstiev a majster Otvorených majstrovstiev Slovenska v súťaži párov za rok 2006 v bridži. Je všestranným riešiteľom krížoviek, hádaniek a logických úloh. Je&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rekordy | url = https://www.szhk.sk/udalosti/rekordy | vydavateľ = www.szhk.sk | dátum prístupu = 2024-11-17}}&lt;/ref&gt; niekoľkonásobným reprezentantom Slovenska na Majstrovstvách sveta v riešení logických úloh a 6-násobný majster Slovenska v riešení krížoviek a 13-násobný majster Slovenska v riešení hádaniek a ako člen družstva Gorali 6-násobný majster Slovenska v kombinovanom riešení krížoviek a hádaniek družstiev.

Je členom Košického bridžového klubu, člen klubu hádankárov a krížovkárov Gorali, [[Stará Ľubovňa]].

== Umiestnenia ==

=== Bridž ===
* víťaz Slovenská bridžová liga: [[2003]], [[2005]], [[2006]], [[2019]]
* víťaz [[Veľká cena Vysoké Tatry (bridž)|Otvorené majstrovstvá Slovenska v družstvách]]: [[2004]] 
* víťaz [[Veľká cena Vysoké Tatry (bridž)|Otvorené majstrovstvá Slovenska v pároch]]: 2006
* víťaz [[Karpatský pohár]], družstvá: [[2008]]
* 2. miesto Slovenská bridžová liga: 2004, 2007
* 3. miesto Karpatský pohár, páry: 2008

=== Hádanky a krížovky ===
* Majster Slovenska v riešení krížoviek (6x): 1985, 1987, 1988, 1990, 2008, 2022
* Majster Slovenska v riešení hádaniek (13x): 1985, nepretržite 1994 až 2000, 2002, 2007, 2014, 2021
* Absolútny víťaz turnajov v riešení križoviek a hádaniek (66x): Banská Bystrica 1983, 1986, 1988, 1990, 1994, 1998, 2006, 2007; Bardejov 1986; Humenné 1984; Košice 1990, 2007, 2010, 2011, 2012, 2015, 2017, 2018, 2019; Martin 1998; Michalovce 1993, 1999, 2003, 2004, 2006, 2009; Poprad 1987, 1989, 2002, 2006, 2008, 2013, 2014, 2017, 2024; Prievidza 2000; Žilina 1982, 1983, 1984, 1986, 1988, 1989, 1993, 1996, 1997, 2000, 2005, 2006, 2009; Východoslovenský prebor 1985, 1986, 1988, 1989, 1993; Stredoslovenský prebor 1986, 1987, 1989, 1992, 1993, 1994; Západoslovenský prebor 1986, 1988, 1990, 1991 a 1994.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.saske.sk/MI/ploscica/index_slov.html Osobná stránka na MÚ SAV]
* [http://data.bridgeclub.sk/index.php?option=com_custompages&amp;Itemid=37&amp;pid=103 Profil hráča]

{{DEFAULTSORT:Ploščica, Miroslav}}
[[Kategória:Slovenskí matematici]]
[[Kategória:Slovenskí pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí hráči bridžu]]
[[Kategória:Osobnosti zo Spišskej Novej Vsi]]</text>
      <sha1>opvvvpms3tkcltkngs8eqj01mo34uwe</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vežové domy (Miletičova, Bratislava)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>192467</id>
    <revision>
      <id>8213196</id>
      <parentid>8069512</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:10:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */</comment>
      <origin>8213196</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6368" sha1="h53dg67ltq8tk11l25fi3qn9aveh6jj" xml:space="preserve">[[Obrázok: vezove_domy_Mileticova.jpg|right|thumb| Panoráma - vežové domy, Paluš Karol, Bratislava Ružová dolina 12,14,16,20,22, 1957]]
[[Obrázok: vezovy_dom_Mileticova.jpg|right|thumb| Pohľad - vežový dom, Paluš Karol, Bratislava Ružová dolina 12, 1957]]
[[Obrázok: podorys_mileticova12.svg|right|thumb|Pôdorys - vežový dom , Paluš Karol, Bratislava Ružová dolina 12, 1957]]

'''Vežové domy''' alebo ľudovo '''Palušáky''' je obytný komplex v Ružovej doline v bratislavskej mestskej časti [[Ružinov]], ktorý navrhol autor [[Karol Paluš]] v Bratislave v roku [[1957]]. Stavba bola ocenená [[cena Dušana Jurkoviča|cenou Dušana Jurkoviča]] v roku [[1965]].

== Architekt akad. arch. Karol Paluš o stavbe ==
* „Keď sme začali riešiť [[Miletičova ulica|Miletičovu ulicu]], objednávka žiadala postavenie dvoch domov na pokraji preliačiny, kde kedysi viedol prepojovací kanál k Dynamitke. Navrhol som, že namiesto dvoch domov budem riešiť ulicu, resp. skúsim, čo toto územie unesie. Jednoducho možno povedať, že namiesto dvoch budov sme navrhli komplexné bývanie. Vytvorila sa mestská ulica a potom intímna zóna, ktorá mala slúžiť hlavne na rekreáciu s minimálnou hlučnosťou. Pôvodne sa táto štvrť mala končiť parkom a mala byť ohraničená vonkajším mestským okruhom. Ale už v priebehu výstavby začínalo byť zrejmé, že mesto sa bude rozvíjať ďalej.“
* „…riešenie sledovalo zámer akcentovať vyšší typ zástavby, dávajúci predpoklad previazania na plánovanú ďalšiu zástavbu [[Ružová dolina |Ružovej doliny]]. V tomto období sa realizovali vo Švédsku prvé sídlištné štruktúry s dominantami „boďákov“ v Stockholme-Välingby. Vežové domy v [[Ružová dolina|Ružovej doline]] boli postavené iba o rok neskôr, 1955-57. Časový posun vznikol tým, že stavebníctvo odmietalo navrhnutú technológiu. Domy boli postavené z [[Tehla (stavebníctvo)|tehál]] progresívnou metódou, týkajúcou sa tak vertikálnych ako aj horizontálnych konštrukcii. Dispozícia bytov eliminuje hlučnosť, využíva svetové strany a samotné objekty domov maximálne využívajú územie“

== Architektonické zatriedenie ==
[[vežový dom (architektúra)|Vežové domy]] Ružová dolina sú typom schodiskové izolované bytové domy (jednosekciové) s centrálnou dispozíciou, s bytmi sústredenými okolo [[vertikálne komunikačné jadro |vertikálneho komunikačného jadra]]. Podľa počtu podlaží (11) patrí medzi [[vysokopodlažná zástavba|vysokopodlažnú zástavbu]] s otvorenou odvodenou krížovou formou pôdorysu. 

== Konštrukcia ==
Súbor piatich [[obytný dom|obytných domov]] v Ružovej doline je tvorený obytnými budovami bodového typu. Ich základom je v socialistickej výstavbe často používaný druh typových [[sekcia |sekcii]] T13 a T15. Použitie typových sekcii T13 a T15 s [[tehlová konštrukcia|tehlovou konštrukciou]] vyžadovalo však v tomto prípade úpravu. Novinkou v našich podmienkach bolo použitie krabicového [[Konštrukčný systém budovy|konštrukčného systému]] vytvoreného z vonkajších a vnútorných tehlových stien metrického formátu. Horizontálne stropné konštrukcie sú vytvorené [[monolit |monoliticky]] zo [[železobetón]]u je v nich zabudované [[Crittall|crittalové kúrenie]]. Sústava bytov je priamo napojená na vertikálne [[komunikačné jadro]] – schodiskovú vežu.

== Dispozícia ==
[[Bodový dom]] krížového [[pôdorys]]ného tvaru má v centrálnej polohe [[vertikálne komunikačné jadro]]. Schodiskovú vežu tvoria dve schodiská. V [[schodiskové zrkadlo | schodiskovom zrkadle]] sa nachádzajú dva opačne orientované výťahy vedúce každý na jednu úroveň [[podesta |podesty]] schodiska. Väzba bytov je priama okolo schodiskovej veže. Byty sú veľmi dobre [[dispozícia (architektúra)|dispozične]] riešené. Sú zónované na dennú a nočnú časť čo malo za následok rozdelenie [[inštalačné jadro|inštalačných jadier]]. Priestorové umiestnenie bytov a krížová dispozícia bodového domu umožňuje využiť presvetlenie interiéru z troch [[fasáda|fasád]] objektu. Medzi schodiskovou vežou a bytovými jednotkami sú zasunuté [[lodžia |lodžie]], ktoré na objem budovy celkovo pôsobia odhmotňujúco. Na prízemí vynechaním jedného bytu vznikol vstupný [[vestibul]] s presklennými stenami, zaťaženie z hornej stavby je prenášané nosnými [[pilier|piliermi]]. 

== Výstavba ==
Projektová príprava pre výstavbu bodových [[Bytový dom|bytových domov]] bola zhotovená roku 1954 architektom [[Karol Paluš|Karolom Palušom]] v spolupráci s architektom [[Miroslav Tengler|Miroslavom Tenglerom]]. Statické riešenie pri návrhu 11 poschodových [[vežový dom (architektúra)|vežových obytných domov]] s progresívnou tehlovou konštrukciou vytvorili J. Harvančík a Ľ. Farkaš. Obytný súbor tvorí 5 obytných domov s číslami 12,14,16,20,22. Objekty boli doplnením [[urbanisticky návrh|urbanistického]] konceptu z roku 1953 a uzatvárala blok vtedajšej obytnej zástavby z východnej strany. Zastavovaná [[parcela]] bola zložito terénne formovaná pričom architekti využili jeho členitosť a navrhli objekty v súlade s terénom tak aby náklady na výstavbu a [[terénne úpravy]] boli minimálne. [[Architektonický návrh]] obsahuje i riešenie okolitej zelene so sústavou plôch pre oddych a rekreáciu. [[vežový dom (architektúra)|Vežové domy]] boli pozitívne prijaté odbornou aj laickou verejnosťou a v roku 1965 za ne autor dostal [[cena Dušana Jurkoviča |cenu Dušana Jurkoviča]].

== Použitá literatúra ==
* [http://www.archinet.sk/Magazine/Clanok.asp?ClanokID=6&amp;VydanieKOD=31&amp;Magazine=Projekt Akad. arch. Karol Paluš] 
* Martin Kusý, Architektúra na Slovensku 1945-1975, PALLAS 1976 Bratislava
* Svetlík, J.: Akad. arch. Karol Paluš (27. 5. 1925) jubiloval. Projekt 33, 1991, č. 3 s. 55
* Nábělek, F.: Paluš. ''[[Encyklopédia Slovenska]]'' IV zväzok N-Q, Bratislava, [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|VEDA]] 1980
* Masný, R.: Stavoprojekt Bratislava 1949 – 1961, ROH 1969

{{Súradnice|48.150839|17.141778|format=dms|display=title}}

[[Kategória:Architektúra z 1957]]
[[Kategória:Stavby v Bratislave]]
[[Kategória:Ružinov]]</text>
      <sha1>h53dg67ltq8tk11l25fi3qn9aveh6jj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Budova Hlavnej pošty v Bratislave</title>
    <ns>0</ns>
    <id>192612</id>
    <revision>
      <id>8213195</id>
      <parentid>8044346</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:10:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|0|1 */</comment>
      <origin>8213195</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6411" sha1="9r2zk6xa3fx5fx8yng29yf0crgkwpff" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Budova Hlavnej pošty v Bratislave
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = historická budova
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Poštový palác 1.jpg
| image_caption      = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Slovensko
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = Bratislavský kraj
| district           = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]]
| commune_type       = Mesto
| commune            = Bratislava
| municipality_type  = Mestská časť
| municipality       = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]]
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 
| elevation_round    = 
| lat_d              = 48.145431
| long_d             = 17.108931
| coordinates_type   = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption        = Poloha v rámci Bratislavy
| map_locator        = Bratislava
}}
'''Budova Hlavnej pošty''' sa nachádza v hornej trojuholníkovej časti [[Námestie SNP (Bratislava)|Námestia SNP]] v Bratislave a je postavená v šikmom teréne so spádom až 5 % (Nám. SNP 34, 35, 36). Východnú stranu budovy lemuje [[Uršulínska ulica (Bratislava)|Uršulínska ulica]], ktorá ústi do Námestia SNP, južnú stranu lemuje Františkánska ulica. Hlavné priečelie budovy je orientované na sever.

== Dejiny výstavby ==
V roku [[1778]] bolo zbúrané mestské opevnenie a zasypaná priekopa. Na jeho mieste pri vyústení Uršulínskej ulice a priestranstve využívanom ako trhovisko bol postavený [[Barok|neskorobarokový]] palác, ktorý patril pôvodne barónom Wachtlerovcom a neskôr grófom Szapáryovcom. Od roku [[1850]] sa stal sídlom ''Uhorského kráľovského poštového riaditeľstva'', aj vďaka svojej výhodnej polohe. Dovtedy prvá telefónna centrála v Prešporku bola v jednom z bytov na druhom poschodí domu na nároží [[Obchodná (Bratislava)|Schöndorfskej ulice]] (teraz Obchodnej) a terajšieho [[Hurbanovo námestie (Bratislava)|Hurbanovho námestia]]. Prvá telefónna centrála časom nevyhovovala narastajúcim podmienkam poštových, telefónnych a telegrafných služieb. Z toho istého dôvodu bola takmer po polstoročí začiatkom [[20. storočia]] nutná stavba nového poštového paláca na mieste paláca Wachtlerovcov.

=== Architektonická súťaž ===
Architektonická súťaž bola vypísaná dvakrát a víťazom obidvoch súťaží bol budapeštiansky architekt [[Gyula Pártos]] (pôvodným menom Puntzmann) (1845-1916), aj napriek významnej konkurencii (napr. [[Ödön Lechner]]). Druhá súťaž bola vyhlásená v roku [[1902]] a stavať sa začalo až v roku [[1909]]. Nový poštový palác bol dostavaný v roku [[1912]]. V rokoch 1928 – 1930 bola realizovaná dostavba hlavnej pošty – budovu rozšírili o západné krídlo a štvrté podlažie, čo si vyžiadalo likvidáciu ďalších dvoch domov na Hurbanovom námestí. [[Fasáda|Fasádu]] prístavby, ktorá mala viac ako 17 m, riešili ako pokračovanie pôvodného Pártosovho objektu. V roku [[1996]] vznikol projekt od P. Košťála a Ľ. Petríka, ktorý sa zrealizoval v roku [[1998]]. Obsahom projektu bola adaptácia podkrovných priestorov, úprava hlavného [[schodisko|schodiska]], adaptácia vnútorného nádvoria a prekrytie, obnovenie podzemného [[parkovisko|parkoviska]] a ďalšie podzemné podlažie.

== Hmotovo-priestorové riešenie ==
Gyula Pártos si zvolil historizujúci štýl a navrhol budovu hlavnej pošty s [[neobarok]]ovými a [[Neorenesancia|neorenesančnými]] motívmi Tento štýl nazýval aj tretí [[barok]]. Budova má štyri nadzemné podlažia, pôvodne mala len tri. V rámci budovy je výška jednotná s výnimkou dvoch [[kupola|kupol]]. Budova Hlavnej pošty je pozdĺžna stavba s nepravidelným [[pôdorys]]om a dvojposchodovým centrálnym dvorom, ktorý je výsledkom terénnych daností (rozdiel až 6 m). Spodný dvor má vjazd z [[Uršulínska ulica|Uršulínskej ulice]] a slúžil ako [[parkovisko]] pre poštových doručovateľov. Horný dvor má vjazd z [[Námestie SNP (Bratislava)|Námestia SNP]]. Na rohu námestia a Uršulínskej ulice sa nachádza výrazný architektonický prvok – nárožný [[arkier]].

== Interiér ==
[[Súbor:Bratislava_MainPostOffice_Interieur.jpg|náhľad|Poštový palác, hlavná podacia hala]]
Najvýznamnejšou miestnosťou a jedným z najkrajších [[interiér]]ov tej doby v Bratislave bola listová hala. Hlavná podacia hala bola situovaná v juhovýchodnej časti budovy so samostatným vstupom z námestia. Hala je ohraničená priehradkami po obvode a v strede s rozmerným písacím pultom, nad ktorým sa nachádza elipsovitá sklenená kupola s farebnými maľovanými emblémami poštovníctva. Budova spolu s listovou halou patrí do zoznamu kultúrnych pamiatok, preto podľa zákonu o ochrane pamiatkového fondu sa dbá na pôvodný výzor miestnosti. V listovej hale, ktorá bola nedávno obnovená sa zachovala bohatá neobaroková výzdoba.

== Referencie ==
*{{Citácia knihy
  | priezvisko = Kusý
  | meno = Martin
  | odkaz na autora = Martin Kusý (architekt, 1948)
  | titul = Architektúra na Slovensku 1848-1918
  | vydavateľ = Bradlo
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1995
  | isbn = 8071270512
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = 
}}
*{{Citácia knihy
  | priezvisko = Dulla
  | meno = Matúš 
  | priezvisko2 = Moravčíková
  | meno2 = Henrieta
  | odkaz na autora = Matúš Dulla
  | odkaz na autora2 = Henrieta Moravčíková
  | titul = Architektúra Slovenska v 20. storočí
  | vydavateľ = Slovart
  | miesto = Bratislava
  | rok = 2002
  | isbn = 80-7145-684-5
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = 
}}
* Archív mesta Bratislavy – pôdorysy, pohľady
* Tahy, A.: ''Hlavná pošta v Bratislave''. Pamiatky a múzeá 46, 1998, č.4, s. 30 – 33
* Holčík,Š.: ''Poštový palác v slohu moderného baroka.'' Bratislavské noviny, 2006, č.3

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Obrázok:Bratislava 2007-3-28-15.jpg|Obchodný dom Dunaj, Ministerstvo kultúry a budova Hlavnej pošty (Poštový palác)
Obrázok:Poštový palác 2.jpg|Poštový palác
&lt;/gallery&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

[[Kategória:Paláce v Bratislave]]
[[Kategória:Architektúra z 1912]]
[[Kategória:Staré Mesto (Bratislava)]]
[[Kategória:Budovy pošty]]</text>
      <sha1>9r2zk6xa3fx5fx8yng29yf0crgkwpff</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Triesen</title>
    <ns>0</ns>
    <id>201882</id>
    <revision>
      <id>8213279</id>
      <parentid>6798769</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T15:27:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>-wuppertaler</username>
        <id>84928</id>
      </contributor>
      <comment>photo added</comment>
      <origin>8213279</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="314" sha1="1a0rfd3zwd6xqixn6ueoelaklcajvrt" xml:space="preserve">[[File:View of Triesen.jpg|thumb]]
'''Triesen''' je tretia najväčšia [[obec]] v [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]]. V meste nájdeme niekoľko [[kostol]]ov z 15 storočia. Mesto má 4 502 obyvateľov (&lt;small&gt;[[2003]]&lt;/small&gt;).

{{Commonscat}}
{{Geografický výhonok}}

[[Kategória:Obce v Lichtenštajnsku]]</text>
      <sha1>1a0rfd3zwd6xqixn6ueoelaklcajvrt</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213292</id>
      <parentid>8213279</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T16:04:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>Pridaná sekcia Iné projekty, Externé odkazy, upravený wikilink, pridaný popis obrázku, wikilink, zjednotenie názvu správnej jednotky</comment>
      <origin>8213292</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="465" sha1="gb3mpjwudkjb11zim0b7233n429k7t0" xml:space="preserve">[[File:View of Triesen.jpg|thumb| Pohľad na centrum Triesenu]]
'''Triesen''' je tretia najväčšia [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnsku]]. V obci nájdeme niekoľko [[kostol]]ov z [[15. storočie|15. storočia]]. Obec má 4 502 obyvateľov (&lt;small&gt;[[2003]]&lt;/small&gt;).

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}} {{Deu icon}}

{{Geografický výhonok}}

[[Kategória:Obce v Lichtenštajnsku]]</text>
      <sha1>gb3mpjwudkjb11zim0b7233n429k7t0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Nasávanie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>204645</id>
    <revision>
      <id>8213369</id>
      <parentid>8212069</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T20:06:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>rozšírené z článkov na wiki</comment>
      <origin>8213369</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1996" sha1="kr7ijulf9zyklewgyrs9dtlxz0vqeeo" xml:space="preserve">{{Na zmazanie}}{{Bez zdroja}}
[[Súbor:4-Stroke-Engine.gif|náhľad|Animácia pracovného cyklu štvordobého spaľovacieho motora. Nasávanie označené číslom 1]]
[[Obrázok:Casovanie4T.png|náhľad|Diagram časovania štvortaktného motora: červená – výfukový ventil otvorený, modrá – sací (plniaci) ventil otvorený, čierna – oblasť prekrytia ventilov.]]

'''Nasávanie''' je prvá fáza pracovného cyklu [[Štvordobý motor|štvortaktného]] [[Piestový spaľovací motor|spaľovacieho motora]]. Trvá pri pohybe [[piest]]u z [[Úvrat|hornej]] do [[Úvrat|dolnej úvrate]]. 

Sací ventil, umožňujúci nasávanie čistej zmesi do spaľovacieho priestoru, sa otvára krátko pred hornou úvraťou. Výfukový ventil je počas tohto cyklu zatvorený (zatvára sa krátko po hornej úvrati), čím sa zamedzuje únik čerstvej zmesi, prípadne spätné nasatie spalín, odvádzaných výfukovým potrubím z predošlého pracovného cyklu. Piest tak nasáva počas pohybu do dolnej úvrate otvoreným ventilom čistý vzduch pri [[naftový motor|naftových]] a motoroch s [[Vstrekovanie paliva (zážihový motor)|priamym vstrekovaním]] paliva. Pri starších konceptoch s použitím [[karburátor]]a, kde zmiešavanie benzínu so vzduchom prebieha v karburátore, sa nasáva už pripravená zmes vzduchu a paliva. Približne v dolnej úvrati sa sací ventil uzatvorí, čím sa umožní pokračovanie pracovného cyklu fázou kompresia. Presné [[Časovanie rozvodu|časovanie ventilov]] a mierne líši podľa druhu použitého cyklu, paliva i technických špecifikácii motora.

Piest počas nasávania vykonal pohyb z krajnej hornej do krajnej dolnej polohy ([[Zdvih (rozmer)|zdvih]]) a [[kľukový hriadeľ]] sa za ten čas otočil o 180°, čiže vykonal polovicu otáčky.

== Pozri aj ==
* [[Štvordobý motor]] 
* [[Ottov cyklus]]
* [[Dieselov cyklus]]
* [[Seiligerov cyklus]]

{{Technický výhonok}}
[[Kategória:Konštrukcia piestových spaľovacích motorov]]</text>
      <sha1>kr7ijulf9zyklewgyrs9dtlxz0vqeeo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rathangan (grófstvo Kildare)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>204787</id>
    <revision>
      <id>8213431</id>
      <parentid>7884246</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T01:31:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213431</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1429" sha1="c0sg14pgaf3ue9ubknw1apw0ycn64yn" xml:space="preserve">[[File:Rathangan Pump.jpg|thumb|Rathangan]]
'''Rathangan''' ([[írčina|ír.]] ''Ráth Iomgháin'') je [[mesto (všeobecne)|mesto]] vo východnej časti [[Írsko|Írska]], v [[grófstvo Kildare|grófstve Kildare]]. V roku [[2011]] tu žilo 2 374 obyvateľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CSO 2006 census population by town |url=http://beyond2020.cso.ie/Census/TableViewer/tableView.aspx?ReportId=12480 |dátum prístupu=2019-01-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110725014626/http://beyond2020.cso.ie/Census/TableViewer/tableView.aspx?ReportId=12480 |dátum archivácie=2011-07-25 }}&lt;/ref&gt;

Mestečko leží na rieke [[Slate]] a na ľavom brehu koryta [[Grand Canal]], {{km|10|m}} severozápadne od [[Kildare (mesto v Írsku)|Kildare]], v blízkosti hranice s [[grófstvo Offaly|grófstvom Offaly]], na križovatke ciest R401, R414 a R419.

Na brehu kanála Grand Canal je vybudovaná lodenica. 

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
*[http://www.rathangan.info/ Rathangan community website] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130721005445/http://www.rathangan.info/ |date=2013-07-21 }}
*[http://www.rathangan.ie/ Kildare County Council website for Rathangan]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}


{{Írsky výhonok}}

[[Kategória:Mestá v Írsku]]
[[Kategória:Mestá v grófstve Kildare]]</text>
      <sha1>c0sg14pgaf3ue9ubknw1apw0ycn64yn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vietnamská republika</title>
    <ns>0</ns>
    <id>208687</id>
    <revision>
      <id>8213444</id>
      <parentid>7020546</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T02:24:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor FNL_Flag.svg bol nahradený odkazom Flag_of_the_National_Liberation_Front_of_South_Vietnam,_Flag_of_South_Vietnam_(1975–1976).svg.</comment>
      <origin>8213444</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7889" sha1="mcwz0xkzbtkkbi6e8rrp2uf4ezfo4zj" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Vietnamská republika
| originálny názov        = Việt-nam Cộng-hòa
| rok vzniku              = 1955
| rok zániku              = 1975
| viac pred               = 
| pred 1                  = Vietnamský štát
| pred 1 vlajka           =
| pred 2                  = 
| pred 2 vlajka           = 
| pred info               = 
| viac po                 = 
| po 1                    = Republika Južný Vietnam
| po 1 vlajka             = Flag of the National Liberation Front of South Vietnam, Flag of South Vietnam (1975–1976).svg
| po 2                    = 
| po 2 vlajka             = 
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of South Vietnam.svg
| článok o vlajke         = 
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Coat of Arms of South Vietnam (1963 - 1975).svg
| článok o znaku          = 
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = 
| článok o hymne          = 
| motto                   = 
| článok o motte          = 
| mapa                    = South Vietnam in its region.svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = 
| hlavné mesto            = [[Hočiminovo Mesto|Saigon]]
| rozloha                 = 173 809 km²
| rozloha poznámka        = (1973)
| najvyšší bod            = 
| najvyšší bod poznámka   = 
| najdlhšia rieka         = 
| najdlhšia rieka poznámka= 
| počet obyvateľov          = 19 370 000
| počet obyvateľov poznámka = (1973)
| jazyky                  = [[vietnamčina]]
| národnostné zloženie    = vietnamci
| náboženstvo             = [[buddhizmus]], rímskokatolícke
| štátne zriadenie        = [[republika]]
| materská zem            = 
| mena                    = đồng
| vznik                   = [[1955]] (rozdelenie [[Vietnamský štát|Vietnamského štátu]])
| zánik                   = 1975 (vznikom dočasnej Republiky Južný Vietnam; v roku 1976 začlenená do [[Vietnam]]u)
}}

'''Vietnamská republika''' (neformálne označovaná ako '''Južný Vietnam''') bol štát nachádzajúci sa medzi rokmi [[1954]] – [[1975]] na území dnešnej [[Vietnam]]skej socialistickej republiky, južne od 17. rovnobežky. Krajina s rozlohou {{km2|173809}} bola dejiskom väčšiny pozemných bojov [[vietnamská vojna|vietnamskej vojny]].

== Dejiny ==
Vietnamská republika vznikla rozdelením pôvodnej [[Francúzsko|francúzskej]] [[kolónia (kolonializmus)|kolónie]] 17. rovnobežkou. K rozdeleniu došlo počas [[Ženevská konferencia (1954)|Ženevskej mierovej konferencie]] medzi [[8. máj]]om až [[21. júl]]om [[1954]]. Rozdelenie krajiny bolo súčasťou mierového riešenia niekoľko rokov trvajúceho [[Prvá indočínska vojna|konfliktu]] medzi Francúzskom a prevažne komunistickým partizánskym hnutím [[Viet Minh]]. Podľa dohody sa mali v oboch častiach krajiny uskutočniť demokratické voľby a následne rozhovory o znovuzjednotení. K tomu však v južnej časti krajiny nedošlo, pretože vláda na juhu pod vedením [[Ngô Đình Diệm]]a považovala voľby na severe za zmanipulované.

Južný Vietnam zostal do veľkej miery dedičom koloniálnych tradícií neefektívneho správneho aparátu. Krajina čelila v priebehu svojej existencie mnohostranným hospodárskym, spoločenským, politickým aj vojenským problémom. V druhej polovici [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] sa v krajine aktivovalo [[komunizmus|komunistické]] partizánske hnutie známe ako [[Vietkong]]. To prežívalo aj vďaka masívnej podpore severovietnamskej [[Vietnamská demokratická republika|Vietnamskej demokratickej republiky]] a bezmocnosti susediaceho [[Laos]]u a [[Kambodža|Kambodže]], ktoré nedokázali zabrániť presunom [[Vietnamská ľudová armáda|Severovietnamskej armády]] cez svoje územie. Vietnamská republika v dôsledku hroziaceho nebezpečenstva nadviazala úzku spoluprácu so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]]. V roku 1963 vyvrcholila nespokojnosť s autoritatívnym spôsobom vlády prezidenta Diệma, čo vyústilo do prevratu, pri ktorom bol Diệm zavraždený. Vietnamská spoločnosť sa tak zmietala nasledujúce dva roky až do nástupu vlády premiéra [[Nguyen Cao Ky|Nguyena Cao Kyho]] [[18. jún]]a [[1965]] v politickom vákuu. Novému premiérovi sa nakoniec spolu s prezidentom [[Nguyen Van Thieu|Nguyenom Van Thieuom]] podarilo vytvoriť demokratickú vládu, ktorá viedla krajinu v časoch vojny.

Špecifiká bojových operácií a neschopnosť Južného Vietnamu efektívne brániť svoju suverenitu vyústili do veľkej angažovanosti USA vo vojne. Ozbrojené zrážky s komunistickými jednotkami, medzi rokmi 1965 a 1975, sa stali najväčším konfliktom druhej polovice [[20. storočie|20. storočia]], známym ako [[vietnamská vojna]]. Zdĺhavá a krutá protipartizánska vojna však mala v [[Spojené štáty|USA]] mnoho odporcov, ktorým sa podarilo dosiahnuť stiahnutie amerických síl z krajiny. [[Spojené štáty|USA]], Vietnamská republika, [[Národný front oslobodenia Južného Vietnamu|NFOJV]] aj jej severný sused [[Vietnamská demokratická republika]] podpísali koncom januára [[1973]] v [[Paríž]]i dohodu, podľa ktorej mali komunisti aj Američania stiahnuť svoje vojenské jednotky z krajiny. Vojská USA Južný Vietnam opustili do konca roku 1973, komunistické sily sa však z krajiny nikdy nestiahli. Napriek záväzkom prezidenta [[Richard Nixon|Richarda Nixona]], ktorý prisľúbil pomoc v prípade ďalších komunistických útokov, už Spojené štáty do bojov nezasahovali. Na jar 1975 začali komunisti veľkú ofenzívu, prenikli [[Centrálna vysočina|Centrálnou vysočinou]], obsadili mestá [[Hue]], [[Da Nang]] a [[Da Lat]], čím rozdelili Vietnamskú republiku na dve časti. Juhovietnamská armáda ako aj väčšina obyvateľstva už nekládla efektívny odpor. 

Thieu požiadal nového amerického prezidenta [[Gerald Ford|Forda]] o vojenskú pomoc, ale americký senát pre bojové operácie neuvoľnil žiadne peniaze. Komunisti postupne obsadili všetky provincie a USA sa zmohli iba na evakuáciu zvyšku svojich civilných pracovníkov z krajiny. [[Nguyen Van Thieu]] preto [[21. apríl]]a [[1975]] podal demisiu a odišiel na [[Taiwan]]. Za svojho nástupcu menoval [[Tran Van Huong]]a, ten však onedlho postúpil prezidentský post [[Duong Van Minh]]ovi. Minh bol považovaný za oveľa prijateľnejšieho politického predstaviteľa pre Sever a mohol tak teoreticky vyjednať prijateľnejšie podmienky pri neskorších mierových rokovaniach. Severovietnamci však žiadne vyjednávanie nepotrebovali, ich tanky prenikli do [[Hočiminovo Mesto|Saigonu]] a Minh podpísal bezpodmienečnú kapituláciu celej krajiny [[30. apríl]]a [[1975]]. V priebehu nasledujúceho roku bola Vietnamská republika zlúčená s Vietnamskou demokratickou republikou, nový štátny celok, ktorý oficiálne vznikol [[2. júl]]a [[1976]] bol pomenovaný [[Vietnamská socialistická republika]].

== Hospodárstvo ==
[[Národné hospodárstvo|Hospodárstvo]] Vietnamskej republiky bolo založené hlavne na [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]], ktoré bolo značne závislé od zahraničného kapitálu. Dominoval potravinársky priemysel, spracovanie [[ryža|ryže]], [[drevo|dreva]], [[tabak]]u, výroba [[tkanina|tkanín]], [[potravina|potravín]] a [[liehovina|liehovín]]. Krajina vyvážala [[kaučuk]], ryžu, [[Ryby (v najširšom zmysle)|ryby]]. Dovážala hlavne strojné vybavenie, [[automobil]]y, [[uhlie]] a [[ropa|ropu]]&lt;ref&gt;Ročenka lidé a země 1961 - ČSAV, sekce geologicko-geografická, s. 258&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Dejiny Vietnamu]]
[[Kategória:Zaniknuté republiky]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Ázie]]</text>
      <sha1>mcwz0xkzbtkkbi6e8rrp2uf4ezfo4zj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Nukleozid</title>
    <ns>0</ns>
    <id>218494</id>
    <revision>
      <id>8213457</id>
      <parentid>7613346</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T04:37:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Д.Ильин</username>
        <id>77724</id>
      </contributor>
      <origin>8213457</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8537" sha1="s5xs8m8zbkyra9r3brdxzmzfszn85vt" xml:space="preserve">'''Nukleozidy''' sú [[Organická zlúčenina|organické molekuly]], ktoré pozostávajú z [[nukleová báza|nukleovej bázy]] a [[sacharid]]u. Nukleová báza je so sacharidom spojená [[Glykozidová väzba|glykozidovou väzbou]], sú to teda [[glykozylamín]]y. Na rozdiel od [[nukleotid]]ov neobsahujú zvyšok [[Kyselina trihydrogenfosforečná|kyseliny trihydrogenfosforečnej]] (H&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;PO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;), teda nemajú [[Fosforečnan|fosfátovú skupinu]]. V prípade sacharidu ide obvykle o D-[[Ribóza|ribózy]] alebo 2-[[Deoxyribóza|deoxy-D-ribózy]]. V prvom prípade potom nazývame molekulu [[ribonukleozid]]om, v druhom prípade [[deoxyribonukleozid]]om (prípadne skrátene deoxynukleozid). Nukleotidy sú stavebnými kameňmi [[Nukleová kyselina|nukleových kyselín]] (DNA alebo RNA).

== Zoznam nukleozidov a príslušných báz ==
{| border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; align=&quot;right&quot; style=&quot;margin-left:1em&quot;
|- align=&quot;center&quot; valign=&quot;bottom&quot;
! Nukleová báza
! Nukleozid
! Deoxynukleozid
|- align=&quot;center&quot;
| [[Obrázok:Adenine.svg|85px]]&lt;br /&gt;[[Adenín]]&lt;br /&gt;('''A''' alebo '''Ade''')
| [[Obrázok:Adenosin.svg|95px]]&lt;br /&gt;[[Adenozín]]&lt;br /&gt;('''A''' alebo '''Ado''') 
| [[Obrázok:dA chemical structure.png|95px]]&lt;br /&gt;[[Deoxyadenozín]]&lt;br /&gt;('''dA''' alebo '''dAdo''') &lt;br /&gt;
|- align=&quot;center&quot;
| [[Obrázok:Guanine chemical structure.png|123px]]&lt;br /&gt;[[Guanín]]&lt;br /&gt;('''G''' alebo '''Gua''')
| [[Obrázok:G chemical structure.png|123px]]&lt;br /&gt;[[Guanozín]]&lt;br /&gt;('''G''' alebo '''Guo''')
| [[Obrázok:dG chemical structure.png|123px]]&lt;br /&gt;[[Deoxyguanozín]]&lt;br /&gt;('''dG''' alebo '''dGuo''') 
|- align=&quot;center&quot;
| [[Obrázok:Thymine chemical structure.png|95px]]&lt;br /&gt;[[Tymín]]&lt;br /&gt;(5-metyluracil)&lt;br /&gt;('''T''' alebo '''Thy''')
| [[Obrázok:T chemical structure.png|87px]]&lt;br /&gt;[[5-Metyluridín]]&lt;br /&gt;(ribotymidín)&lt;br /&gt;('''m&lt;sup&gt;5&lt;/sup&gt;U''')
| [[Obrázok:dT chemical structure.png|87px]]&lt;br /&gt;[[Tymidín]]&lt;br /&gt;(Deoxytymidín)&lt;br /&gt;('''dT''' alebo '''dThd''',&lt;br /&gt;prípadne&lt;br /&gt;'''T''' alebo '''Thd''')
|- align=&quot;center&quot;
| [[Obrázok:Uracil.svg|75px]]&lt;br /&gt;[[Uracil]]&lt;br /&gt;('''U''' alebo '''Ura''')
| [[Obrázok:U chemical structure.png|87px]]&lt;br /&gt;[[Uridín]]&lt;br /&gt;('''U''' alebo '''Urd''')
| [[Obrázok:dU chemical structure.png|87px]]&lt;br /&gt;[[Deoxyuridín]]&lt;br /&gt;('''dU''' alebo '''dUrd''') 
|- align=&quot;center&quot;
| [[Obrázok:Cytosine chemical structure.png|75px]]&lt;br /&gt;[[Cytozín]]&lt;br /&gt;('''C''' alebo '''Cyt''')
| [[Obrázok:C chemical structure.png|87px]]&lt;br /&gt;[[Cytidín]]&lt;br /&gt;('''C''' alebo '''Cyd''')
| [[Obrázok:dC chemical structure.png|87px]]&lt;br /&gt;[[Deoxycytidín]]&lt;br /&gt;('''dC''' alebo '''dCyd''')
|}
Pre báze a nukleozidy sa používajú dve rôzne skupiny skratiek, kratšie (jedno/dvojpísmenové) a dlhšie (troj/štvorpísmenové). Kratšie skratky sú vhodnejšie pre použitie, kde zámena nukleozidov a báz nie je problémom (pretože je z kontextu jasné, o ktoré sa jedná) a dlhšie sú vhodné pre prípady, kedy to z kontextu jasné nie je alebo je to vhodnejšie. Pri popisovaní dlhých sekvencií báz v genóme postačí CATG oproti Cyt-Ade-Thy-Gua, ale ak by mohlo dôjsť k zmätku, môžu sa použiť dlhšie skratky.

==Zdroje==
Nukleozidy je možné syntetizovať z nukleotidov ''de novo'', hlavne v [[Pečeň|pečeni]], ale dajú sa hojne získať z potravy a následným rozkladom nukleových kyselín, kde [[nukleotidáza|nukleotidázy]] rozkladajú nukleotidy (napr. [[tymidínmonofosfát]]) na nukleozidy (napr. [[tymidín]]) a [[Fosforečnan|fosfát]]. Nukleozidy sú potom rozkladané nukleozidázami v [[lumén]]e tráviaceho traktu na bázy a ribózu alebo deoxyribózu. V bunkách môžu byť nukleotidy rozkladané na dusíkaté bázy a [[ribóza-1-fosfát]] alebo [[deoxyribóza-1-fosfát]].

== Použitie v medicíne a technológia ==
V lekárstve sa niekoľko analógov nukleozidov používa ako [[antivirotikum|antivirotiká]] alebo lieky proti rakovine.&lt;ref&gt;{{cite journal |last1=Ramesh |first1=Deepthi |last2=Vijayakumar |first2=Balaji Gowrivel |last3=Kannan |first3=Tharanikkarasu |title=Therapeutic potential of uracil and its derivatives in countering pathogenic and physiological disorders |journal=European Journal of Medicinal Chemistry |date=December 2020 |volume=207 |pages=112801 |doi=10.1016/j.ejmech.2020.112801|pmid=32927231 |s2cid=221724578 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal |doi=10.1016/S1470-2045(02)00788-X|title=Nucleoside analogues and nucleobases in cancer treatment|year=2002|last1=Galmarini|first1=Carlos M.|last2=MacKey|first2=John R.|last3=Dumontet|first3=Charles|journal=The Lancet Oncology|volume=3|issue=7|pages=415–424|pmid=12142171}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal |doi=10.1038/nrd4010|title=Advances in the development of nucleoside and nucleotide analogues for cancer and viral diseases|year=2013|last1=Jordheim|first1=Lars Petter|last2=Durantel|first2=David|last3=Zoulim|first3=Fabien|last4=Dumontet|first4=Charles|s2cid=39842610|journal=Nature Reviews Drug Discovery|volume=12|issue=6|pages=447–464|pmid=23722347}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite journal |last1=Ramesh |first1=Deepthi |last2=Vijayakumar |first2=Balaji Gowrivel |last3=Kannan |first3=Tharanikkarasu |title=Advances in Nucleoside and Nucleotide Analogues in Tackling Human Immunodeficiency Virus and Hepatitis Virus Infections |journal=ChemMedChem |date=12 February 2021 |volume=16 |issue=9 |pages=1403–1419 |doi=10.1002/cmdc.202000849 |pmid=33427377 |s2cid=231576801 |url=https://chemistry-europe.onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.1002/cmdc.202000849 |access-date=13 March 2021}}&lt;/ref&gt; Virálna polymeráza zabudováva tieto zlúčeniny s nekanonickými bázami. Tieto zlúčeniny sa v bunke aktivujú zmenou na nukleotidy. Podávajú sa ako nukleotidy, pretože nabité nukleotidy nemôžu prejsť cez bunkovú membránu.

V molekulárnej biológii existuje niekoľko analógou cukrovej kostry nukleových kyselín. RNA má nízky stabilitu a je náchylná na [[Hydrolýza|hydrolýzu]], takže sa využívajú stabilnejšie analógy nukleozidov/nukleotidov, ktoré sa správne párujú s RNA. To je možné vďaka použitiu iného cukru v kostre. Medzi tieto analógy patrí [[uzamknutá nukleová kyselina]] (LNA), [[Morfolín|morfolínová]] a [[peptidová nukleová kyselina]] (PNA).

Pri sekvenovaní sa používajú [[dideoxynukleotid]]y (takzvaná Sangerova metóda sekvenovania DNA). Tieto nukleotidy obsahujú ako cukor [[Dideoxyribóza|dideoxyribózu]], ktorej chýba 3' [[hydroxyl]]ová skupina (na ktorú sa viaže fosfát). Kvôli tomu sa nemôže viazať s ďalšou bázou (nukleozidom), čím sa ukončí reťazec, keďže [[DNA polymeráza]] nie je schopná rozlíšiť dideoxynukleotidy od normálnych deoxynukleotidov.

== Prebiotická syntéza ribonukleotidov ==
Pre pochopenie vzniku života je nutné poznanie chemických dráh, ktoré umožnili vznik kľúčových stavebných kameňov života pri možných prebiotických podmienkach. Podľa hypotézy [[RNA svet]]a boli prítomné voľne plávajúce ribonukleozidy a ribonukleotidy v prebiotickej polievke. Tak komplexné molekuly, ako je RNA, museli vzniknúť z menších molekúl, ktorých reaktivita je daná fyzikálne-chemickými procesmi. RNA sa skladá z [[purín]]ových a [[pyrimidín]]ových nukleotidov, ktoré sú oboje nutné pre spoľahlivý prenos informácii a teda [[prirodzený výber]] a [[Evolúcia|evolúciu]]. Nam a kolektív&lt;ref&gt;Nam I, Nam HG, Zare RN. Abiotic synthesis of purine and pyrimidine ribonucleosides in aqueous microdroplets. Proc Natl Acad Sci U S A. 2018 Jan 2;115(1):36-40. doi: 10.1073/pnas.1718559115. Epub 2017 Dec 18. PMID: 29255025; PMCID: PMC5776833&lt;/ref&gt; ukázali priamu kondenzáciu nukleobáz s ribózou za vzniku ribonukleozidov vo vodných mikrokvapkách, kľúčový krok pre tvorbu RNA. Becker a kolektív ukázali možný prebiotický proces syntézy pyrimidínových a purínových ribonukleozidov a ribonukleotidov s použitím vlkhých a suchých cyklov.&lt;ref&gt;Becker S, Feldmann J, Wiedemann S, Okamura H, Schneider C, Iwan K, Crisp A, Rossa M, Amatov T, Carell T. Unified prebiotically plausible synthesis of pyrimidine and purine RNA ribonucleotides. Science. 2019 Oct 4;366(6461):76-82. doi: 10.1126/science.aax2747. PMID: 31604305.&lt;/ref&gt;

==Referencie==
{{Referencie}}

==Pozri aj==
* [[Arabinozylový nukleotid]]
* [[Syntéza nukleozidov]]

==Zdroj==
{{Portál|Chémia}}
{{Preklad|en|Nucleoside|1048091034}}

{{Nukleové kyseliny}}
[[Kategória:Nukleozidy]]
[[Kategória:DNA]]
[[Kategória:Pyrimidíny]]
[[Kategória:Puríny]]</text>
      <sha1>s5xs8m8zbkyra9r3brdxzmzfszn85vt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1. česká futbalová liga</title>
    <ns>0</ns>
    <id>219317</id>
    <revision>
      <id>8213373</id>
      <parentid>8073649</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T20:21:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28865-60</username>
        <id>294807</id>
      </contributor>
      <comment>/* Prehľad majstrov jednotlivých ročníkov */</comment>
      <origin>8213373</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9824" sha1="ok2g7pkarc90zc13tui4dlw6tmhf7qr" xml:space="preserve">{{Infobox futbalová liga
| názov ligy = Chance Liga
| obrázok loga = Chance_Liga.png
| krajina = {{Minivlajka|Česko|w}}
| vznik = [[1993]]
| zánik = 
| vyššia liga = 
| nižšia liga = [[2. česká futbalová liga]]
| počet klubov = 16
| kvalifikácie = [[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]]&lt;br /&gt;[[Európska liga UEFA|Európska liga]]&lt;br /&gt;[[Európska konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]]
| poháre = [[Pohár FAČR|MOL Cup]]
| najviac víťazstiev = [[AC Sparta Praha]]&lt;br&gt;(14 titulov)
| posledný víťaz = [[SK Slavia Praha]]
| webstránka = [https://www.fortunaliga.cz/ www.fortunaliga.cz]
| aktuálna sezóna = [[Chance Liga 2025/2026|2025/26]]
}}

'''1. česká futbalová liga''' (od sezóny 2024/25 pod sponzorským názvom '''Chance Liga''') je najvyššou futbalovou súťažou v [[Česko|Česku]]. Hrá v nej 16 mužstiev systémom každý s každým doma-vonku (spolu 30 kôl). Od sezóny [[Fortuna liga 2018/2019 (Česko)|2018/19]] po tejto tridsaťkolovej základnej časti nasleduje nadstavbová časť, v ktorej sa tímy rozdelia na tri skupiny: Najlepších šesť tímov základnej časti postúpi do skupiny o titul, v ktorej hrá každý s každým jednokolovo. Tímy od 7. do 10. miesta sa v skupine o umiestnenie stretnú vyraďovacím spôsobom hraným dvojkolovo doma/vonku, celkový víťaz získava finančnú prémiu a lepšie nasadenie do [[Pohár FAČR|MOL Cupu]]. Najhorších šesť tímov základnej časti hrá každý s každým jednokolovo o udržanie. Tím na 16. mieste priamo zostúpi do 2. ligy, tímy na 14. a 15. mieste vyzvú v baráži druhý a tretí tím 2. ligy.

== Názov ==
Oficiálny názov súťaže obsahuje od sezóny [[1. Gambrinus liga 1997/1998|1997/98]] označenie podľa hlavného sponzora. Od sezóny [[1. Gambrinus liga 1997/98|1997/98]] do [[1. Gambrinus liga 2013/14|2013/14]] ním bol [[Prazdroj|Plzeňský prazdroj]], takže sa súťaž volala ''Gambrinus liga''.&lt;ref name=&quot;gambrinus&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Gambrinus zůstává u fotbalu dalších šest let| url = http://nv.fotbal.cz/scripts/detail.php?id=34796| vydavateľ = [[Fotbalová asociace České republiky]]| dátum vydania = 28.07.2008| dátum prístupu = 06.08.2011| url archívu = https://web.archive.org/web/20160604060806/http://nv.fotbal.cz/scripts/detail.php?id=34796| dátum archivácie = 2016-06-04}}&lt;/ref&gt; V sezónach [[Synot liga 2014/15|2014/15]] a [[Synot liga 2015/16|2015/16]] bola generálnym sponzorom spoločnosť [[SYNOT|Synot]] a liga niesla názov ''Synot liga''. [[Prazdroj|Plzeňský Prazdroj]] vlastniaci značku Gambrinus pre ďalšie 4 roky zostal hlavným ligovým sponzorom a na štadiónoch sa naďalej čapovalo výhradne jeho [[pivo]].&lt;ref&gt;[http://www.eurofotbal.cz/clanky/lize-da-jmeno-skupina-synot-novy-generalni-sponzor-257554/ Lize dá jméno skupina Synot, nový generální sponzor], eurofotbal.cz&lt;/ref&gt; Po ukončení spolupráce s firmou Synot po sezóne 2015/16 bola najvyššia súťaž niekoľko týždňov bez sponzora,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fotbalová liga ukázala nové logo. Jméno sponzora v názvu zatím není|url=http://isport.blesk.cz/clanek/fotbal-synot-liga-rocnik-2016-17/275600/fotbalova-liga-ukazala-nove-logo-jmeno-sponzora-v-nazvu-zatim-neni.html|dátum prístupu=2016-07-28}}&lt;/ref&gt; jeden deň pred začiatkom ročníka [[ePojisteni.cz liga 2016/17|2016/17]] sa však novým partnerom stala, podľa pôvodného plánu na dva roky, spoločnosť ePojisteni.cz a oficiálnym názvom súťaže bola ''ePojisteni.cz liga''.&lt;ref name=ePojLiga&gt;{{Citácia periodika | titul = Fotbalová liga má přece jen nového sponzora: ePojištění.cz | periodikum = iSport.cz | dátum vydania = 28.7.2016 | dátum prístupu = 28.7.2016 | url = http://isport.blesk.cz/clanek/fotbal-synot-liga-rocnik-2016-17/275822/fotbalova-liga-ma-prece-jen-noveho-sponzora-epojisteni-cz.html}}&lt;/ref&gt; Po roku však sponzorskú zmluvu spoločnosť nepredĺžila a pre sezónu 2017/18 sa sponzorom stala spoločnosť HET a názvom ''HET liga''.&lt;ref name=&quot;HETLiga&quot;&gt;{{Citácia periodika | periodikum = Sport.cz | titul = Fotbalová liga zase přemalovala svůj název! | dátum vydania = 2017-06-21 | dátum prístupu = 2017-06-22 | url = https://www.sport.cz/fotbal/synot-liga/clanek/894557-fotbalova-liga-zase-premalovala-svuj-nazev.html}}&lt;/ref&gt; Od sezóny 2018/19 do 2023/24 bola titulárnym sponzorom stávková spoločnosť [[Fortuna (stávková kancelária)|Fortuna]].&lt;ref name=&quot;HETLiga&quot; /&gt; Od sezóny 2024/25 prebrala toto sponzorstvo stávková spoločnosť [[Chance (stávková kancelária)|Chance]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hotovo, bude to Chance liga! Vesmírná suma na pět let, Fortuna reaguje | url = https://isport.blesk.cz/clanek/fotbal-chance-liga-rocnik-2023-24/446158/hotovo-bude-to-chance-liga-vesmirna-suma-na-pet-let-fortuna-reaguje.html | vydavateľ = isport.blesk.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;  

== História ==
V období [[Česko-Slovensko|Československa]] existovala [[Česko-slovenská futbalová liga]]. Táto liga vznikla v roku [[1925]] a rozpadom Československa zanikla. Najúspešnejším tímom bola [[AC Sparta Praha]] (24 titulov). [[ŠK Slovan Bratislava]] získal v česko-slovenskej futbalovej lige 8 titulov a [[Spartak Trnava]] získal 5 titulov. Po zániku česko-slovenskej futbalovej ligy vznikla 1. česká a [[Niké liga|1. slovenská futbalová liga]].

== Prehľad majstrov jednotlivých ročníkov ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Sezóna
!Víťaz
!Vicemajster
!3. miesto
|-
|[[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]]
|[[AC Sparta Praha]] (1)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FC Baník Ostrava|FC Baník Ostrava OKD]]
|-
|[[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]]
|[[AC Sparta Praha]] (2)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FC Zbrojovka Brno|FC Boby Brno]]
|-
|[[1. česká futbalová liga 1995/1996|1995/96]]
|[[SK Slavia Praha]] (1)
|[[SK Sigma Olomouc]]
|[[FK Jablonec]]
|-
|[[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]]
|[[AC Sparta Praha]] (3)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FK Jablonec]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 1997/1998|1997/98]]
|[[AC Sparta Praha]] (4)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[SK Sigma Olomouc]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]]
|[[AC Sparta Praha]] (5)
|[[FK Teplice]]
|[[SK Slavia Praha]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/00]]
|[[AC Sparta Praha]] (6)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FKD Drnovice|FC Petra Drnovice]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]]
|[[AC Sparta Praha]] (7)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[SK Sigma Olomouc]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]]
|[[FC Slovan Liberec]] (1)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FK Viktoria Žižkov]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]]
|[[AC Sparta Praha]] (8)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FK Viktoria Žižkov]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2003/2004|2003/04]]
|[[FC Baník Ostrava]] (1)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[SK Sigma Olomouc]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]]
|[[AC Sparta Praha]] (9)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FK Teplice]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2005/2006|2005/06]]
|[[FC Slovan Liberec]] (2)
|[[FK Mladá Boleslav]]
|[[SK Slavia Praha]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2006/2007|2006/07]]
|[[AC Sparta Praha]] (10)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FK Mladá Boleslav]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2007/2008|2007/08]]
|[[SK Slavia Praha]] (2)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FC Baník Ostrava]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]]
|[[SK Slavia Praha]] (3)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FC Slovan Liberec]]
|-
|2009/10
|[[AC Sparta Praha]] (11)
|[[FK Jablonec|FK Baumit Jablonec]]
|[[FC Baník Ostrava]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]]
|[[FC Viktoria Plzeň]] (1)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FK Jablonec|FK Baumit Jablonec]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2011/2012|2011/12]]
|[[FC Slovan Liberec]] (3)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|-
|2012/13
|[[FC Viktoria Plzeň]] (2)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FC Slovan Liberec]]
|-
|2013/14
|[[AC Sparta Praha]] (12)
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|[[FK Mladá Boleslav]]
|-
|2014/15
|[[FC Viktoria Plzeň]] (3)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FK Jablonec|FK Baumit Jablonec]]
|-
|2015/16
|[[FC Viktoria Plzeň]] (4)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FC Slovan Liberec]]
|-
|2016/17
|[[SK Slavia Praha]] (4)
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|[[AC Sparta Praha]]
|-
|2017/18
|[[FC Viktoria Plzeň]] (5)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FK Jablonec]]
|-
|[[Fortuna liga 2018/2019 (Česko)|2018/19]]
|[[SK Slavia Praha]] (5)
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|[[AC Sparta Praha]]
|-
|2019/20
|[[SK Slavia Praha]] (6)
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|[[AC Sparta Praha]]
|-
|2020/21
|[[SK Slavia Praha]] (7)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FK Jablonec]]
|-
|2021/22
|[[FC Viktoria Plzeň]] (6)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[AC Sparta Praha]]
|-
|2022/23
|[[AC Sparta Praha]] (13)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|-
|2023/24
|[[AC Sparta Praha]] (14)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|-
|2024/25
|[[SK Slavia Praha]] (8)
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|[[FC Baník Ostrava]]

2025/2026 
SK Slavia Praha
|}

=== Najúspešnejšie tímy ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Tím
!Počet titulov
!Víťazné sezóny
|-
|[[AC Sparta Praha]]
|14
|1993/94, 1994/95, 1996/97, 1997/98, 1998/99, 1999/00, 2000/01, 2002/03, 2004/05, 2006/07, 2009/10, 2013/14, 2022/23, 2023/24
|-
|[[SK Slavia Praha]]
|8
|1995/96, 2007/08, 2008/09, 2016/17, 2018/19, 2019/20, 2020/21, 2024/25
|-
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|6
|2010/11, 2012/13, 2014/15, 2015/16, 2017/18, 2021/22
|-
|[[FC Slovan Liberec]]
|3
|2001/02, 2005/06, 2011/12
|-
|[[FC Baník Ostrava]]
|1
|2003/04
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Najvyššia futbalová súťaž v Česku}}
{{Ligy UEFA}}

[[Kategória:Futbal v Česku]]
[[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]]
[[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]]</text>
      <sha1>ok2g7pkarc90zc13tui4dlw6tmhf7qr</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213378</id>
      <parentid>8213373</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T20:37:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>akt. 2025/2026</comment>
      <origin>8213378</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9875" sha1="jov88pvesbd8zug46nq96qb2kyibv94" xml:space="preserve">{{Infobox futbalová liga
| názov ligy = Chance Liga
| obrázok loga = Chance_Liga.png
| krajina = {{Minivlajka|Česko|w}}
| vznik = [[1993]]
| zánik = 
| vyššia liga = 
| nižšia liga = [[2. česká futbalová liga]]
| počet klubov = 16
| kvalifikácie = [[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]]&lt;br /&gt;[[Európska liga UEFA|Európska liga]]&lt;br /&gt;[[Konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]]
| poháre = [[Pohár FAČR|MOL Cup]]
| najviac víťazstiev = [[AC Sparta Praha]]&lt;br&gt;(14 titulov)
| posledný víťaz = [[SK Slavia Praha]]
| webstránka = [https://www.chanceliga.cz/ www.chanceliga.cz]
| aktuálna sezóna = [[Chance Liga 2025/2026|2025/26]]
}}

'''1. česká futbalová liga''' (od sezóny 2024/25 pod sponzorským názvom '''Chance Liga''') je najvyššou futbalovou súťažou v [[Česko|Česku]]. Hrá v nej 16 mužstiev systémom každý s každým doma-vonku (spolu 30 kôl). Od sezóny [[Fortuna liga 2018/2019 (Česko)|2018/19]] po tejto tridsaťkolovej základnej časti nasleduje nadstavbová časť, v ktorej sa tímy rozdelia na tri skupiny: Najlepších šesť tímov základnej časti postúpi do skupiny o titul, v ktorej hrá každý s každým jednokolovo. Tímy od 7. do 10. miesta sa v skupine o umiestnenie stretnú vyraďovacím spôsobom hraným dvojkolovo doma/vonku, celkový víťaz získava finančnú prémiu a lepšie nasadenie do [[Pohár FAČR|MOL Cupu]]. Najhorších šesť tímov základnej časti hrá každý s každým jednokolovo o udržanie. Tím na 16. mieste priamo zostúpi do 2. ligy, tímy na 14. a 15. mieste vyzvú v baráži druhý a tretí tím 2. ligy.

== Názov ==
Oficiálny názov súťaže obsahuje od sezóny [[1. Gambrinus liga 1997/1998|1997/98]] označenie podľa hlavného sponzora. Od sezóny [[1. Gambrinus liga 1997/98|1997/98]] do [[1. Gambrinus liga 2013/14|2013/14]] ním bol [[Prazdroj|Plzeňský prazdroj]], takže sa súťaž volala ''Gambrinus liga''.&lt;ref name=&quot;gambrinus&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Gambrinus zůstává u fotbalu dalších šest let| url = http://nv.fotbal.cz/scripts/detail.php?id=34796| vydavateľ = [[Fotbalová asociace České republiky]]| dátum vydania = 28.07.2008| dátum prístupu = 06.08.2011| url archívu = https://web.archive.org/web/20160604060806/http://nv.fotbal.cz/scripts/detail.php?id=34796| dátum archivácie = 2016-06-04}}&lt;/ref&gt; V sezónach [[Synot liga 2014/15|2014/15]] a [[Synot liga 2015/16|2015/16]] bola generálnym sponzorom spoločnosť [[SYNOT|Synot]] a liga niesla názov ''Synot liga''. [[Prazdroj|Plzeňský Prazdroj]] vlastniaci značku Gambrinus pre ďalšie 4 roky zostal hlavným ligovým sponzorom a na štadiónoch sa naďalej čapovalo výhradne jeho [[pivo]].&lt;ref&gt;[http://www.eurofotbal.cz/clanky/lize-da-jmeno-skupina-synot-novy-generalni-sponzor-257554/ Lize dá jméno skupina Synot, nový generální sponzor], eurofotbal.cz&lt;/ref&gt; Po ukončení spolupráce s firmou Synot po sezóne 2015/16 bola najvyššia súťaž niekoľko týždňov bez sponzora,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fotbalová liga ukázala nové logo. Jméno sponzora v názvu zatím není|url=http://isport.blesk.cz/clanek/fotbal-synot-liga-rocnik-2016-17/275600/fotbalova-liga-ukazala-nove-logo-jmeno-sponzora-v-nazvu-zatim-neni.html|dátum prístupu=2016-07-28}}&lt;/ref&gt; jeden deň pred začiatkom ročníka [[ePojisteni.cz liga 2016/17|2016/17]] sa však novým partnerom stala, podľa pôvodného plánu na dva roky, spoločnosť ePojisteni.cz a oficiálnym názvom súťaže bola ''ePojisteni.cz liga''.&lt;ref name=ePojLiga&gt;{{Citácia periodika | titul = Fotbalová liga má přece jen nového sponzora: ePojištění.cz | periodikum = iSport.cz | dátum vydania = 28.7.2016 | dátum prístupu = 28.7.2016 | url = http://isport.blesk.cz/clanek/fotbal-synot-liga-rocnik-2016-17/275822/fotbalova-liga-ma-prece-jen-noveho-sponzora-epojisteni-cz.html}}&lt;/ref&gt; Po roku však sponzorskú zmluvu spoločnosť nepredĺžila a pre sezónu 2017/18 sa sponzorom stala spoločnosť HET a názvom ''HET liga''.&lt;ref name=&quot;HETLiga&quot;&gt;{{Citácia periodika | periodikum = Sport.cz | titul = Fotbalová liga zase přemalovala svůj název! | dátum vydania = 2017-06-21 | dátum prístupu = 2017-06-22 | url = https://www.sport.cz/fotbal/synot-liga/clanek/894557-fotbalova-liga-zase-premalovala-svuj-nazev.html}}&lt;/ref&gt; Od sezóny 2018/19 do 2023/24 bola titulárnym sponzorom stávková spoločnosť [[Fortuna (stávková kancelária)|Fortuna]].&lt;ref name=&quot;HETLiga&quot; /&gt; Od sezóny 2024/25 prebrala toto sponzorstvo stávková spoločnosť [[Chance (stávková kancelária)|Chance]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hotovo, bude to Chance liga! Vesmírná suma na pět let, Fortuna reaguje | url = https://isport.blesk.cz/clanek/fotbal-chance-liga-rocnik-2023-24/446158/hotovo-bude-to-chance-liga-vesmirna-suma-na-pet-let-fortuna-reaguje.html | vydavateľ = isport.blesk.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;  

== História ==
V období [[Česko-Slovensko|Československa]] existovala [[Česko-slovenská futbalová liga]]. Táto liga vznikla v roku [[1925]] a rozpadom Československa zanikla. Najúspešnejším tímom bola [[AC Sparta Praha]] (24 titulov). [[ŠK Slovan Bratislava]] získal v česko-slovenskej futbalovej lige 8 titulov a [[Spartak Trnava]] získal 5 titulov. Po zániku česko-slovenskej futbalovej ligy vznikla 1. česká a [[Niké liga|1. slovenská futbalová liga]].

== Prehľad majstrov jednotlivých ročníkov ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Sezóna
!Víťaz
!Vicemajster
!3. miesto
|-
|[[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]]
|[[AC Sparta Praha]] (1)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FC Baník Ostrava|FC Baník Ostrava OKD]]
|-
|[[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]]
|[[AC Sparta Praha]] (2)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FC Zbrojovka Brno|FC Boby Brno]]
|-
|[[1. česká futbalová liga 1995/1996|1995/96]]
|[[SK Slavia Praha]] (1)
|[[SK Sigma Olomouc]]
|[[FK Jablonec]]
|-
|[[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]]
|[[AC Sparta Praha]] (3)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FK Jablonec]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 1997/1998|1997/98]]
|[[AC Sparta Praha]] (4)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[SK Sigma Olomouc]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]]
|[[AC Sparta Praha]] (5)
|[[FK Teplice]]
|[[SK Slavia Praha]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/00]]
|[[AC Sparta Praha]] (6)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FKD Drnovice|FC Petra Drnovice]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]]
|[[AC Sparta Praha]] (7)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[SK Sigma Olomouc]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]]
|[[FC Slovan Liberec]] (1)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FK Viktoria Žižkov]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]]
|[[AC Sparta Praha]] (8)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FK Viktoria Žižkov]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2003/2004|2003/04]]
|[[FC Baník Ostrava]] (1)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[SK Sigma Olomouc]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]]
|[[AC Sparta Praha]] (9)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FK Teplice]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2005/2006|2005/06]]
|[[FC Slovan Liberec]] (2)
|[[FK Mladá Boleslav]]
|[[SK Slavia Praha]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2006/2007|2006/07]]
|[[AC Sparta Praha]] (10)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FK Mladá Boleslav]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2007/2008|2007/08]]
|[[SK Slavia Praha]] (2)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FC Baník Ostrava]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]]
|[[SK Slavia Praha]] (3)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FC Slovan Liberec]]
|-
|2009/10
|[[AC Sparta Praha]] (11)
|[[FK Jablonec|FK Baumit Jablonec]]
|[[FC Baník Ostrava]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]]
|[[FC Viktoria Plzeň]] (1)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FK Jablonec|FK Baumit Jablonec]]
|-
|[[1. Gambrinus liga 2011/2012|2011/12]]
|[[FC Slovan Liberec]] (3)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|-
|2012/13
|[[FC Viktoria Plzeň]] (2)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FC Slovan Liberec]]
|-
|2013/14
|[[AC Sparta Praha]] (12)
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|[[FK Mladá Boleslav]]
|-
|2014/15
|[[FC Viktoria Plzeň]] (3)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FK Jablonec|FK Baumit Jablonec]]
|-
|2015/16
|[[FC Viktoria Plzeň]] (4)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FC Slovan Liberec]]
|-
|2016/17
|[[SK Slavia Praha]] (4)
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|[[AC Sparta Praha]]
|-
|2017/18
|[[FC Viktoria Plzeň]] (5)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FK Jablonec]]
|-
|[[Fortuna liga 2018/2019 (Česko)|2018/19]]
|[[SK Slavia Praha]] (5)
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|[[AC Sparta Praha]]
|-
|2019/20
|[[SK Slavia Praha]] (6)
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|[[AC Sparta Praha]]
|-
|2020/21
|[[SK Slavia Praha]] (7)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FK Jablonec]]
|-
|2021/22
|[[FC Viktoria Plzeň]] (6)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[AC Sparta Praha]]
|-
|2022/23
|[[AC Sparta Praha]] (13)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|-
|2023/24
|[[AC Sparta Praha]] (14)
|[[SK Slavia Praha]]
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|-
|2024/25
|[[SK Slavia Praha]] (8)
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|[[FC Baník Ostrava]]
|-
|2025/26
|[[SK Slavia Praha]] (9)
|[[AC Sparta Praha]]
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|}

=== Najúspešnejšie tímy ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Tím
!Počet titulov
!Víťazné sezóny
|-
|[[AC Sparta Praha]]
|14
|1993/94, 1994/95, 1996/97, 1997/98, 1998/99, 1999/00, 2000/01, 2002/03, 2004/05, 2006/07, 2009/10, 2013/14, 2022/23, 2023/24
|-
|[[SK Slavia Praha]]
|9
|1995/96, 2007/08, 2008/09, 2016/17, 2018/19, 2019/20, 2020/21, 2024/25, 2025/26
|-
|[[FC Viktoria Plzeň]]
|6
|2010/11, 2012/13, 2014/15, 2015/16, 2017/18, 2021/22
|-
|[[FC Slovan Liberec]]
|3
|2001/02, 2005/06, 2011/12
|-
|[[FC Baník Ostrava]]
|1
|2003/04
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Najvyššia futbalová súťaž v Česku}}
{{Ligy UEFA}}

[[Kategória:Futbal v Česku]]
[[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]]
[[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]]</text>
      <sha1>jov88pvesbd8zug46nq96qb2kyibv94</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Liešňanský potok</title>
    <ns>0</ns>
    <id>223968</id>
    <revision>
      <id>8213348</id>
      <parentid>3831343</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:57:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <comment>+</comment>
      <origin>8213348</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="267" sha1="5r6bezjvq8pu8of8wemrwlqwsci26xp" xml:space="preserve">'''Liešňanský potok''' môže byť:

*prítok Drietomice, pozri [[Liešňanský potok (prítok Drietomice)]]
*prítok Hrona, pozri [[Liešňanský potok (prítok Hrona)]]
*prítok Slatiny, pozri [[Liešňanský potok (prítok Slatiny)]]

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>5r6bezjvq8pu8of8wemrwlqwsci26xp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kopala studienku</title>
    <ns>0</ns>
    <id>224525</id>
    <revision>
      <id>8213301</id>
      <parentid>8007699</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T16:59:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28916-82</username>
        <id>294782</id>
      </contributor>
      <comment>( malinko pozmenená)</comment>
      <origin>8213301</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6750" sha1="cxw7kxc6h9befpjofnpwand25if6e5h" xml:space="preserve">'''Kopala studienku''' je slovenská [[ľudová pieseň]]. 

Jej melódiu [[Janko Matúška]] roku 1844 odporučil pre svoj hymnický text [[Nad Tatrou sa blýska]], s ktorým sa neskôr stala oficiálnou hymnou Slovenska, napred ako druhá časť česko-slovenskej hymny (malinko pozmenená)  

neskôr ako samostatná slovenská hymna. 

Koncom 19. storočia melódiu piesne zaznamenal vo svojej zbierke ľudových piesní [[Miloslav Francisci]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Francisci|meno=Miloslav|titul=Trávnice. Sošit I. 100 slovenských národních piesní.|vydanie=1|vydavateľ=Ján Francisci, Lith. ústav Engelmanna a Mühlberga v Lipsku.|rok=1892}}&lt;/ref&gt;

Začiatkom 20. storočia podľa jej melódie zložil [[Béla Bartók]] ôsmu skladbu v zbierke Desať ľahkých klavírnych skladieb (10 Easy Pieces, Sz.39, BB 51, v origináli ''Tíz könnyű zongoradarab'') z roku 1908. Bartók v tejto zbierke skladbu uvádza ako „slovenská ľudová pieseň” ale pod názvom jej maďarského textu „Azt mondják, nem adnak engem galambomnak” („Hovoria, že ma nedajú mojej holubičke”). S týmto textom je pieseň dodnes známa v Maďarsku. V Maďarskej etnografii (''A magyarság néprajza'', 1933-43) sa o nej uvádza, že takýto typ melódií je v maďarskom folklóre veľmi zriedkavý a že piesne ako „Azt mondják, nem adnak...” sú nespochybniteľne slovenského pôvodu.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská hymna korení v duši národa | url = http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/184-archiv-kultura/662-slovenska-hymna-koreni-hlboko-v-dui-naroda | vydavateľ = www.oslovma.hu | dátum prístupu = 2024-05-17 | priezvisko = Papuček | meno = Gregor | dátum vydania = 2023-07-10 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Bartók sa v rokoch 1906-18 venoval zbieraniu slovenských ľudových piesní a v knihe Slovenské ľudové piesne&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenské ľudové piesne|kapitola=585. Kopala stuďienku|strany=216|url=https://musescore.com/user/30544023/scores/6803153|isbn=978-80-89427-43-7|vydavateľ=Hudobné centrum|dátum vydania=2019|priezvisko=Bartók|meno=Béla|dátum prístupu=2021-06-03}}&lt;/ref&gt; zaznamenal dve ďalšie verzie tejto piesne, každú s mierne odlišným slovenským textom a melódiou.

== Text ==
Ani v súčasnosti neexistuje jedna dominantná verzia textu piesne – v rôznych krajoch je ešte stále rozšírené množstvo variantov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Aj verzie naspievané profesionálnymi interpretmi majú rôzne odchýlky v texte. Najbežnejšie sa v zbierkach uvádza a spieva prvých 3-5 sloh, niektoré verzie ich však uvádzajú až 12.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pesničky pre všetkých|kapitola=Kopala studienku, pozerala do nej | url = https://pesnicky.orava.sk/component/mjoosic/?view=song&amp;id=407:kopala-studienku-pozerala-do-nej |priezvisko=Jurči|meno=Miroslav|dátum prístupu = 2024-05-17}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!moderný text&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;
!moderný text&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
!Mlynky, 1960&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
!Poniky, 1916&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
|-
|&lt;poem&gt;/: Kopala studienku,
pozerala do nej. :/
/: Či je tak hlboká,
taká je široká,
skočila by do nej. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: Kopala studienku,
pozerala do nej. :/
/: Či je tak hlboká,
ako je široká,
skočila by do nej. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: Pri stuďenke stála,
pozírala do ňéj. :/
/: Či je tak hlboká,
jako je široká,
skočila bi do ňéj. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: Kopala stuďienku,
pozerala do ňej. :/
/: Či je tak hlboká,
ako je široká,
skočila bi do ňej. :/&lt;/poem&gt;
|-
|&lt;poem&gt;/: A na tej studienke
napájala páva. :/
/: Povedzže mi milá, 
holubienka sivá,
kohože si panna? :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: A na tej studienke
napájala páva. :/
/: Milý sa spytuje,
milý sa spytuje,
čieho je to pána. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: Pri stuďenke stála,
napájala páva. :/
/: Povedz mi, má milá,
holubenka sivá,
keráho si pána? :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: A na tej stuďienki
napájala páva. :/
/: Povedzže, mámilá,
holubička sivá,
kerího si panna? :/&lt;/poem&gt;
|-
|&lt;poem&gt;/: A ja ti nepoviem, 
lebo sama neviem. :/
/: Prídi na večer k nám, 
mamky sa opýtam,
potom ti ja poviem. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: A ja ti nepoviem,
lebo sama neviem. :/
/: Príď na večer do nás,
príď na večer do nás,
ja sa mamky dozviem. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: A já ťi ňepovím,
lebo sama ňevím. :/
/: Dójďi ti večér k nám,
mamki sa opítám,
potom ťi já povím. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: A ja ťi ňepoviem,
ľebo sama ňeviem. :/
/: Príďi na večer k nám,
mamki sa opítam,
potom ťi ja poviem. :/&lt;/poem&gt;
|-
|
|&lt;poem&gt;/: A keď prídeš do nás
na vranom koníčku, :/
/: uviaž si ho u nás,
uviaž si ho u nás,
na našu jedličku. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: Došel ón večér k nám
na vraném koňíčku. :/
/: Privázal si koňa,
privázal si koňa
na našú jedličku. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: Prišiou mi on, prišiou,
na vrannom koňíčku. :/
/: Uviazau si koňa,
uviazau si koňa,
o našu jedľičku. :/&lt;/poem&gt;
|-
|
|&lt;poem&gt;/: Tá naša jedlička
pekne vyrastená, :/
/: či v zime, či v lete,
či v zime, či v lete,
vždycky je zelená. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: Tá našá jedlička
je blahoslavená. :/
/: Či v léťe, či v zime,
či v léte, či v zime,
ždicki je zelená. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: A tá naša jedľa
preblahoslavená, :/
/: či v zime, či v ľeťe,
či v zime, či v ľeťe,
naveki zeľená. :/&lt;/poem&gt;
|}

Verzia zaznamenaná v Mlynkoch začína druhou slohou, slohu končiacu „skočila bi do ňéj” má až ako poslednú. V tabuľke ju kvôli názornosti uvádzame na jej bežnejšom mieste.    

Niektoré verzie piesne neopakujú celú druhú časť slohy.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Napríklad namiesto dvakrát opakovaného „aká je hlboká, taká je široká, skočila by do nej” sa v nich len raz spieva „aká je hlboká, taká je široká, skočila by do nej, ej, skočila by do nej”. Tieto verzie sa melodicky mierne líšia od súčasnej slovenskej hymny.  

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://pl.wiersze.wikia.com/wiki/Kopa%C5%82a_studzienk%C4%99 Kopała studzienkę]
* [https://imslp.org/wiki/10_Easy_Pieces,_Sz.39_(Bart%C3%B3k,_B%C3%A9la) 10 Easy Pieces, Sz.39] - Béla Bartók na IMSLP.
* [https://musescore.com/joaoschnier/slovakian-folksong 8. Slovak folksong] - Béla Bartók - 10 Easy Pieces, Sz.39 na MuseScore.
* [https://www.youtube.com/watch?v=hG4VbcpENCc Vojenská hudba Banská Bystrica: Kopala studienku] - nahrávka zo slávnostného koncertu pri príležitosti 100 výročia ukončenia 1. svetovej vojny

[[Kategória:Slovenské ľudové piesne]]</text>
      <sha1>cxw7kxc6h9befpjofnpwand25if6e5h</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213302</id>
      <parentid>8213301</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T17:01:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28916-82|~2026-28916-82]] ([[User_talk:~2026-28916-82|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot</comment>
      <origin>8007699</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6727" sha1="dpcz9eh6ll5buvi0oy2rlithlvq3dum" xml:space="preserve">'''Kopala studienku''' je slovenská [[ľudová pieseň]]. 

Jej melódiu [[Janko Matúška]] roku 1844 odporučil pre svoj hymnický text [[Nad Tatrou sa blýska]], s ktorým sa neskôr stala oficiálnou hymnou Slovenska, napred ako druhá časť česko-slovenskej hymny, neskôr ako samostatná slovenská hymna. 

Koncom 19. storočia melódiu piesne zaznamenal vo svojej zbierke ľudových piesní [[Miloslav Francisci]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Francisci|meno=Miloslav|titul=Trávnice. Sošit I. 100 slovenských národních piesní.|vydanie=1|vydavateľ=Ján Francisci, Lith. ústav Engelmanna a Mühlberga v Lipsku.|rok=1892}}&lt;/ref&gt;

Začiatkom 20. storočia podľa jej melódie zložil [[Béla Bartók]] ôsmu skladbu v zbierke Desať ľahkých klavírnych skladieb (10 Easy Pieces, Sz.39, BB 51, v origináli ''Tíz könnyű zongoradarab'') z roku 1908. Bartók v tejto zbierke skladbu uvádza ako „slovenská ľudová pieseň” ale pod názvom jej maďarského textu „Azt mondják, nem adnak engem galambomnak” („Hovoria, že ma nedajú mojej holubičke”). S týmto textom je pieseň dodnes známa v Maďarsku. V Maďarskej etnografii (''A magyarság néprajza'', 1933-43) sa o nej uvádza, že takýto typ melódií je v maďarskom folklóre veľmi zriedkavý a že piesne ako „Azt mondják, nem adnak...” sú nespochybniteľne slovenského pôvodu.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská hymna korení v duši národa | url = http://www.oslovma.hu/index.php/sk/archiv/184-archiv-kultura/662-slovenska-hymna-koreni-hlboko-v-dui-naroda | vydavateľ = www.oslovma.hu | dátum prístupu = 2024-05-17 | priezvisko = Papuček | meno = Gregor | dátum vydania = 2023-07-10 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Bartók sa v rokoch 1906-18 venoval zbieraniu slovenských ľudových piesní a v knihe Slovenské ľudové piesne&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenské ľudové piesne|kapitola=585. Kopala stuďienku|strany=216|url=https://musescore.com/user/30544023/scores/6803153|isbn=978-80-89427-43-7|vydavateľ=Hudobné centrum|dátum vydania=2019|priezvisko=Bartók|meno=Béla|dátum prístupu=2021-06-03}}&lt;/ref&gt; zaznamenal dve ďalšie verzie tejto piesne, každú s mierne odlišným slovenským textom a melódiou.

== Text ==
Ani v súčasnosti neexistuje jedna dominantná verzia textu piesne – v rôznych krajoch je ešte stále rozšírené množstvo variantov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Aj verzie naspievané profesionálnymi interpretmi majú rôzne odchýlky v texte. Najbežnejšie sa v zbierkach uvádza a spieva prvých 3-5 sloh, niektoré verzie ich však uvádzajú až 12.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pesničky pre všetkých|kapitola=Kopala studienku, pozerala do nej | url = https://pesnicky.orava.sk/component/mjoosic/?view=song&amp;id=407:kopala-studienku-pozerala-do-nej |priezvisko=Jurči|meno=Miroslav|dátum prístupu = 2024-05-17}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!moderný text&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;
!moderný text&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
!Mlynky, 1960&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
!Poniky, 1916&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
|-
|&lt;poem&gt;/: Kopala studienku,
pozerala do nej. :/
/: Či je tak hlboká,
taká je široká,
skočila by do nej. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: Kopala studienku,
pozerala do nej. :/
/: Či je tak hlboká,
ako je široká,
skočila by do nej. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: Pri stuďenke stála,
pozírala do ňéj. :/
/: Či je tak hlboká,
jako je široká,
skočila bi do ňéj. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: Kopala stuďienku,
pozerala do ňej. :/
/: Či je tak hlboká,
ako je široká,
skočila bi do ňej. :/&lt;/poem&gt;
|-
|&lt;poem&gt;/: A na tej studienke
napájala páva. :/
/: Povedzže mi milá, 
holubienka sivá,
kohože si panna? :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: A na tej studienke
napájala páva. :/
/: Milý sa spytuje,
milý sa spytuje,
čieho je to pána. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: Pri stuďenke stála,
napájala páva. :/
/: Povedz mi, má milá,
holubenka sivá,
keráho si pána? :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: A na tej stuďienki
napájala páva. :/
/: Povedzže, mámilá,
holubička sivá,
kerího si panna? :/&lt;/poem&gt;
|-
|&lt;poem&gt;/: A ja ti nepoviem, 
lebo sama neviem. :/
/: Prídi na večer k nám, 
mamky sa opýtam,
potom ti ja poviem. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: A ja ti nepoviem,
lebo sama neviem. :/
/: Príď na večer do nás,
príď na večer do nás,
ja sa mamky dozviem. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: A já ťi ňepovím,
lebo sama ňevím. :/
/: Dójďi ti večér k nám,
mamki sa opítám,
potom ťi já povím. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: A ja ťi ňepoviem,
ľebo sama ňeviem. :/
/: Príďi na večer k nám,
mamki sa opítam,
potom ťi ja poviem. :/&lt;/poem&gt;
|-
|
|&lt;poem&gt;/: A keď prídeš do nás
na vranom koníčku, :/
/: uviaž si ho u nás,
uviaž si ho u nás,
na našu jedličku. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: Došel ón večér k nám
na vraném koňíčku. :/
/: Privázal si koňa,
privázal si koňa
na našú jedličku. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: Prišiou mi on, prišiou,
na vrannom koňíčku. :/
/: Uviazau si koňa,
uviazau si koňa,
o našu jedľičku. :/&lt;/poem&gt;
|-
|
|&lt;poem&gt;/: Tá naša jedlička
pekne vyrastená, :/
/: či v zime, či v lete,
či v zime, či v lete,
vždycky je zelená. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: Tá našá jedlička
je blahoslavená. :/
/: Či v léťe, či v zime,
či v léte, či v zime,
ždicki je zelená. :/&lt;/poem&gt;
|&lt;poem&gt;/: A tá naša jedľa
preblahoslavená, :/
/: či v zime, či v ľeťe,
či v zime, či v ľeťe,
naveki zeľená. :/&lt;/poem&gt;
|}

Verzia zaznamenaná v Mlynkoch začína druhou slohou, slohu končiacu „skočila bi do ňéj” má až ako poslednú. V tabuľke ju kvôli názornosti uvádzame na jej bežnejšom mieste.    

Niektoré verzie piesne neopakujú celú druhú časť slohy.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Napríklad namiesto dvakrát opakovaného „aká je hlboká, taká je široká, skočila by do nej” sa v nich len raz spieva „aká je hlboká, taká je široká, skočila by do nej, ej, skočila by do nej”. Tieto verzie sa melodicky mierne líšia od súčasnej slovenskej hymny.  

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://pl.wiersze.wikia.com/wiki/Kopa%C5%82a_studzienk%C4%99 Kopała studzienkę]
* [https://imslp.org/wiki/10_Easy_Pieces,_Sz.39_(Bart%C3%B3k,_B%C3%A9la) 10 Easy Pieces, Sz.39] - Béla Bartók na IMSLP.
* [https://musescore.com/joaoschnier/slovakian-folksong 8. Slovak folksong] - Béla Bartók - 10 Easy Pieces, Sz.39 na MuseScore.
* [https://www.youtube.com/watch?v=hG4VbcpENCc Vojenská hudba Banská Bystrica: Kopala studienku] - nahrávka zo slávnostného koncertu pri príležitosti 100 výročia ukončenia 1. svetovej vojny

[[Kategória:Slovenské ľudové piesne]]</text>
      <sha1>dpcz9eh6ll5buvi0oy2rlithlvq3dum</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Slovenské národné hokejové mužstvo</title>
    <ns>10</ns>
    <id>224553</id>
    <revision>
      <id>8213300</id>
      <parentid>7909653</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T16:34:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>dopl.</comment>
      <origin>8213300</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6919" sha1="gn6w1xbm2okxaiu1l1zoagahzqsct4i" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
|meno = Slovenské národné hokejové mužstvo
|nadpis = [[Slovenské národné hokejové mužstvo]]
|obrázok = [[Súbor:Flag of Slovakia.svg|50px|okraj]]

|skupina1 = [[Zimné olympijské hry]]
|zoznam1 = 
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 1994|Lillehammer 1994]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 1998|Nagano 1998]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2002|Salt Lake City 2002]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2006|Turín 2006]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2010|Vancouver 2010]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2014|Soči 2014]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2018|Pjongčang 2018]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2022|Peking 2022]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na ZOH 2026|Miláno a Cortina d'Ampezzo 2026]]

|skupina2 = [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]
|zoznam2 = 
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1994|1994]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1995|1995]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1996|1996]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1997|1997]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1998|1998]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 1999|1999]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2000|2000]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2001|2001]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2002|2002]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2003|2003]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2004|2004]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2005|2005]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2006|2006]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2007|2007]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2008|2008]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2009|2009]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2010|2010]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2011|2011]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2012|2012]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2013|2013]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2014|2014]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2015|2015]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2016|2016]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2017|2017]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2018|2018]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2019|2019]]
* &lt;s&gt;2020&lt;/s&gt;
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2021|2021]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2022|2022]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2023|2023]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2024|2024]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2025|2025]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2026|2026]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2027|2027]]

|skupina3 = [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov]]
|zoznam3 = 
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 1994|1994]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 1995|1995]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 1996|1996]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 1997|1997]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 1998|1998]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 1999|1999]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2000|2000]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2001|2001]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2002|2002]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2003|2003]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2004|2004]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2005|2005]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2006|2006]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2007|2007]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2008|2008]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2009|2009]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2010|2010]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2011|2011]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2012|2012]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2013|2013]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2014|2014]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2015|2015]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2016|2016]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2017|2017]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2018|2018]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2019|2019]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2020|2020]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2021|2021]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2022|2022]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2023|2023]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2024|2024]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2025|2025]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2026|2026]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov na Majstrovstvách sveta 2026|2027]]

|skupina4 = [[Svetový pohár v ľadovom hokeji]]
|zoznam4 = 
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na SP 1996|Montreal 1996]]
* [[Slovenské národné hokejové mužstvo na SP 2004|Toronto 2004]]

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Hokejové navigačné šablóny]]
[[Kategória:Športové navigačné šablóny Slovenska]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>gn6w1xbm2okxaiu1l1zoagahzqsct4i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Denali</title>
    <ns>0</ns>
    <id>226290</id>
    <revision>
      <id>8213375</id>
      <parentid>7986181</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T20:24:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29006-51</username>
        <id>294809</id>
      </contributor>
      <comment>je cas vratit nazov stranky pod 'McKinley'</comment>
      <origin>8213375</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5341" sha1="qevb8lvpmaw2aubo80vg9d9ffxpf5n3" xml:space="preserve">{{Geobox|Mountain
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name            = Denali
| native_name     =
| other_name      = Mount McKinley
| category        = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]]
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology       = 
| nickname        = 
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image           = Mount McKinley and Denali National Park Road 2048px.jpg
| image_size      = 
| image_caption   = Denali (staršie Mount McKinley)
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country         = Spojené štáty
| country_flag    = 1
| state           = Aljaška
| state1_type     = 
| region          = 
| district        =  
| municipality    =
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| range           = Aljašské hory
| partk           = 
| partk_type      = Horská skupina
| partk_label     = Horská skupina v ktorej sa vrch nachádza
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location        = 
| elevation       = 6190
| prominence      = 
| lat_d           = 63
| lat_m           = 4
| lat_s           = 10
| lat_NS          = S
| long_d          = 151
| long_m          = 0
| long_s          = 26
| long_EW         = Z
| coordinates_type =
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| geology         = 
| orogeny         = 
| period          = 
| biome           = 
| plant           = 
| animal          = 
&lt;!-- *** Access *** --&gt;
| public          = 
| access          = cesta po West Buttress (ľadovec/sneh)
| discovery       = [[Hudson Stuck]] (USA)&lt;br /&gt;[[Henry Peter Karstens|Harry Karstens]] (USA)&lt;br /&gt;[[Walter Harper]] (USA)&lt;br /&gt;[[Robert Tatum]] (USA)
| discovery_date  = [[7. jún]] [[1913]]
| discovery_date_label = Dátum prvovýstupu
| discovery_type  = Prvovýstup
| discovery_label = Prvovýstup
| ascent          = 
| ascent_date     = 
| ascent_type     = Slov. prvovýstup
&lt;!-- *** Free fields (for any data) *** --&gt;
| free            = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map             = Relief map of USA Alaska.png
| map_caption     = Poloha v rámci Aljašky
| map_size        =  
| map_background  = 
| map_locator     = Aljaška
| map1            = 
| map1_caption    = 
| map1_size       = 
| map1_background = 
| map1_locator    = 
&lt;!-- *** Website *** --&gt;
| website         = 
| commons         = Mount McKinley
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes       = 
}}
'''Mount McKinley''' alebo '''Denali'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Jewell
  | meno = Sally
  | odkaz na autora = 
  | titul = Change of the Name of Mount McKinley to Denali
  | url = https://www.doi.gov/sites/doi.opengov.ibmcloud.com/files/press-release/Denali%20Name%20Change.pdf
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 31.8.2015
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20150905061358/https://www.doi.gov/sites/doi.opengov.ibmcloud.com/files/press-release/Denali%20Name%20Change.pdf
  | dátum archivácie = 2015-09-05
  }}&lt;/ref&gt; na [[Aljaška|Aljaške]] je s výškou 6 190 metrov (20 310 stôp) najvyšším vrcholom v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]&lt;ref&gt;[http://erg.usgs.gov/isb/pubs/booklets/elvadist/elvadist.html#Highest Elevations and Distances in the United States] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080601170143/http://erg.usgs.gov/isb/pubs/booklets/elvadist/elvadist.html#Highest |date=2008-06-01 }} U.S Geological Survey (29 April 2005)&lt;/ref&gt;. Je tiež centrom [[Národný park Denali|Národného parku Denali]].

== Pozoruhodné rysy ==
Denali má viac hmoty a väčšie stúpanie ako [[Mount Everest]], a to aj napriek tomu, že vrchol Everestu je približne o 2700 metrov vyššie ak je meraný od hladiny mora. Jeho úpätie totiž leží na [[Tibetská náhorná plošina|Tibetskej náhornej plošine]] vo výške približne 5200 metrov, čím sa reálne vertikálne stúpanie zredukuje na čosi viac ako 3700 metrov. Úpätie Denali leží na plošine vo výške asi 700 metrov, a teda reálne vertikálne stúpanie tejto hory je až 5500 metrov.

Táto hora je tiež typická svojím extrémne chladným počasím. Teplomer, ktorý je umiestnený vo výške okolo {{Mnm|4500}} nameral najnižšiu teplotu -73,3&amp;nbsp;°C (-100&amp;nbsp;°F). Lezcom taktiež hrozí neobvykle vysoké riziko takzvanej akútnej horskej choroby, a to nielen kvôli vysokej nadmorskej výške, ale aj vysokej zemepisnej šírke&lt;ref&gt;[http://7summits.com/denali/denali.php Denali information at the 7summits website]&lt;/ref&gt;. Hora rovnako vysoká ako Denali ležiaca na rovníku by mala na svojom vrchole obsah kyslíku vo vzduchu asi 47% z obsahu na úrovni mora&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=An interactive high altitude pressure model |url=http://www.altitude.org/calculators/airpressure.htm |dátum prístupu=2008-07-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090227092410/http://altitude.org/calculators/airpressure.htm |dátum archivácie=2009-02-27 }}&lt;/ref&gt;, ale kvôli jeho zemepisnej šírke je tlak a tým aj obsah kyslíku na vrchole Denali ešte nižší&lt;ref&gt;Ward, Milledge and West, High Altitude Medicine and Physiology, 2002&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Denali}}

{{Koruna Zeme}}
{{Najvyššie vrchy USA}}

[[Kategória:Vrchy na Aljaške]]
[[Kategória:Koruna Zeme]]
[[Kategória:Najvyššie vrcholy štátov USA]]
[[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]]
[[Kategória:Šesťtisícovky v USA]]</text>
      <sha1>qevb8lvpmaw2aubo80vg9d9ffxpf5n3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213379</id>
      <parentid>8213375</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T20:38:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29006-51|~2026-29006-51]] ([[User_talk:~2026-29006-51|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 178.41.167.185</comment>
      <origin>7986181</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5341" sha1="jnyjlbllzin0a7jyitz8kko2t46h0k7" xml:space="preserve">{{Geobox|Mountain
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name            = Denali
| native_name     =
| other_name      = Mount McKinley
| category        = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]]
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology       = 
| nickname        = 
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image           = Mount McKinley and Denali National Park Road 2048px.jpg
| image_size      = 
| image_caption   = Denali (staršie Mount McKinley)
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country         = Spojené štáty
| country_flag    = 1
| state           = Aljaška
| state1_type     = 
| region          = 
| district        =  
| municipality    =
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| range           = Aljašské hory
| partk           = 
| partk_type      = Horská skupina
| partk_label     = Horská skupina v ktorej sa vrch nachádza
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location        = 
| elevation       = 6190
| prominence      = 
| lat_d           = 63
| lat_m           = 4
| lat_s           = 10
| lat_NS          = S
| long_d          = 151
| long_m          = 0
| long_s          = 26
| long_EW         = Z
| coordinates_type =
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| geology         = 
| orogeny         = 
| period          = 
| biome           = 
| plant           = 
| animal          = 
&lt;!-- *** Access *** --&gt;
| public          = 
| access          = cesta po West Buttress (ľadovec/sneh)
| discovery       = [[Hudson Stuck]] (USA)&lt;br /&gt;[[Henry Peter Karstens|Harry Karstens]] (USA)&lt;br /&gt;[[Walter Harper]] (USA)&lt;br /&gt;[[Robert Tatum]] (USA)
| discovery_date  = [[7. jún]] [[1913]]
| discovery_date_label = Dátum prvovýstupu
| discovery_type  = Prvovýstup
| discovery_label = Prvovýstup
| ascent          = 
| ascent_date     = 
| ascent_type     = Slov. prvovýstup
&lt;!-- *** Free fields (for any data) *** --&gt;
| free            = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map             = Relief map of USA Alaska.png
| map_caption     = Poloha v rámci Aljašky
| map_size        =  
| map_background  = 
| map_locator     = Aljaška
| map1            = 
| map1_caption    = 
| map1_size       = 
| map1_background = 
| map1_locator    = 
&lt;!-- *** Website *** --&gt;
| website         = 
| commons         = Mount McKinley
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes       = 
}}
'''Denali'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Jewell
  | meno = Sally
  | odkaz na autora = 
  | titul = Change of the Name of Mount McKinley to Denali
  | url = https://www.doi.gov/sites/doi.opengov.ibmcloud.com/files/press-release/Denali%20Name%20Change.pdf
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 31.8.2015
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20150905061358/https://www.doi.gov/sites/doi.opengov.ibmcloud.com/files/press-release/Denali%20Name%20Change.pdf
  | dátum archivácie = 2015-09-05
  }}&lt;/ref&gt; alebo '''Mount McKinley''' na [[Aljaška|Aljaške]] je s výškou 6 190 metrov (20 310 stôp) najvyšším vrcholom v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]&lt;ref&gt;[http://erg.usgs.gov/isb/pubs/booklets/elvadist/elvadist.html#Highest Elevations and Distances in the United States] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080601170143/http://erg.usgs.gov/isb/pubs/booklets/elvadist/elvadist.html#Highest |date=2008-06-01 }} U.S Geological Survey (29 April 2005)&lt;/ref&gt;. Je tiež centrom [[Národný park Denali|Národného parku Denali]].

== Pozoruhodné rysy ==
Denali má viac hmoty a väčšie stúpanie ako [[Mount Everest]], a to aj napriek tomu, že vrchol Everestu je približne o 2700 metrov vyššie ak je meraný od hladiny mora. Jeho úpätie totiž leží na [[Tibetská náhorná plošina|Tibetskej náhornej plošine]] vo výške približne 5200 metrov, čím sa reálne vertikálne stúpanie zredukuje na čosi viac ako 3700 metrov. Úpätie Denali leží na plošine vo výške asi 700 metrov, a teda reálne vertikálne stúpanie tejto hory je až 5500 metrov.

Táto hora je tiež typická svojím extrémne chladným počasím. Teplomer, ktorý je umiestnený vo výške okolo {{Mnm|4500}} nameral najnižšiu teplotu -73,3&amp;nbsp;°C (-100&amp;nbsp;°F). Lezcom taktiež hrozí neobvykle vysoké riziko takzvanej akútnej horskej choroby, a to nielen kvôli vysokej nadmorskej výške, ale aj vysokej zemepisnej šírke&lt;ref&gt;[http://7summits.com/denali/denali.php Denali information at the 7summits website]&lt;/ref&gt;. Hora rovnako vysoká ako Denali ležiaca na rovníku by mala na svojom vrchole obsah kyslíku vo vzduchu asi 47% z obsahu na úrovni mora&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=An interactive high altitude pressure model |url=http://www.altitude.org/calculators/airpressure.htm |dátum prístupu=2008-07-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090227092410/http://altitude.org/calculators/airpressure.htm |dátum archivácie=2009-02-27 }}&lt;/ref&gt;, ale kvôli jeho zemepisnej šírke je tlak a tým aj obsah kyslíku na vrchole Denali ešte nižší&lt;ref&gt;Ward, Milledge and West, High Altitude Medicine and Physiology, 2002&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Denali}}

{{Koruna Zeme}}
{{Najvyššie vrchy USA}}

[[Kategória:Vrchy na Aljaške]]
[[Kategória:Koruna Zeme]]
[[Kategória:Najvyššie vrcholy štátov USA]]
[[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]]
[[Kategória:Šesťtisícovky v USA]]</text>
      <sha1>jnyjlbllzin0a7jyitz8kko2t46h0k7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ernest Weidler</title>
    <ns>0</ns>
    <id>228139</id>
    <revision>
      <id>8213422</id>
      <parentid>7892060</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T23:57:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>IB norm., čiastkové fixy, čiastková dewikifikácia bežných slov, kat., typografia</comment>
      <origin>8213422</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10391" sha1="04qq3a7sp3kohk4y4fia21lz29nrgxl" xml:space="preserve">{{Na úpravu}}
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ernest Weidler
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenský publicista a rozhlasový redaktor
 | Portrét            = 
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[1. február]] [[1933]]
 | Miesto narodenia   = [[Ružomberok]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
 | Dátum úmrtia       = {{duv|2012|10|14|1933|02|01}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = nositeľ Zlatého mikrofónu
 | Alma mater         = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = 
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Ernest Weidler''' (* [[1. február]] [[1933]], [[Ružomberok]] – † [[14. október]] [[2012]], [[Bratislava]]) bol [[Slováci|slovenský]] [[publicista]] a [[rozhlas (zvuk)|rozhlasový]] [[redaktor]], nositeľ Zlatého mikrofónu, víťaz viacerých rozhlasových žatiev.

Ernest Weidler bol, ako mnoho iných osobností, produktom vtedajšej, politicky i kultúrne deformovanej doby. Na jednej strane veriaci človek a na druhej veľmi populárna a svojim spôsobom aj mienkotvorná osobnosť, ktorá však často musela svoje názory prispôsobovať oficiálnej línii a pristupovať na rôzne [[kompromis]]y, čo sa často neodpúšťa. Napriek rôznym názorom na jeho osobu treba konštatovať, že v prvom rade išlo o výsostného [[profesionál]]a, ktorý sa neuspokojil s „jednoduchými rozhovormi“, ale jeho obľúbeným žánrom bol [[fíčer]], v ktorom rozhovorom a reportážam dával „ďalšiu dimenziu.“

Ernest Weidler sa nikdy nevyhýbal háklivým témam, čo samozrejme, hlavne po roku [[1994]], nieslo riziko jeho spojovania s rôznymi [[politická strana|politickými stranami]] a zoskupeniami.

Po absolvovaní ružomberského gymnázia v roku [[1957]] promoval na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. V tom istom roku nastúpil do [[Slovenský rozhlas|rozhlasu]]. Neskôr prešiel na oddelenie rozhlasovej publicistiky a bol autorom mnohých reportáži i kontaktných programov.

== Pôsobenie ==
Od roku [[1957]] pracoval v bratislavskom rozhlase ako redaktor, v rokoch [[1990]]{{--}}[[1994]] bol [[program]]ovým námestníkom ústredného riaditeľa [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]. V rokoch [[1994]]{{--}}[[1997]] bol vedúcim oddelenia vnútornej politiky Kancelárie prezidenta SR, od roku [[1997]] je na dôchodku, ale pracuje ako zástupca šéfredaktora časopisu Parlamentný kuriér. Venoval sa umeleckému prednesu a divadlu poézie (Divadlo poézie. Úvahy – typológia – prax, [[1975]], Magično divadla poézie, [[1976]]). Od roku [[1957]] pôsobil ako porotca a lektor na recitátorských súťažiach. Bol spoluzakladateľom a dlhoročným porotcom Hviezdoslavovho Kubína, od polovice 70. rokov do konca 80. rokov každoročne pracoval v porote divadiel poézie na Wolkrovom Prostějove.

== Na modrej vlne ==
Jeho meno je nerozlučne späté s reláciou „''Na modrej vlne''“, ktorá sa začala vysielať dňa 15.9.[[1961]] a zanikla až v roku [[1990]]. Jeho popularita, ale aj popularita V. Oravca, s ktorým sa v moderovaní striedali, bola porovnateľná s terajšími moderátorskými hviezdami.

[[Július Satinský|J. Satinský]] vo svojej [[Glosa (žurnalistika)|glose]] „''1969: Na mesto začali padať kosáky a kladivá''“ medzi iným píše: „...Ernest Weidler vysiela MODRÚ VLNU a koria sa mu ženy všetkých vekových kategórií...“.[1]

[[Milan Markovič]] o ňom povedal : „ Meno Ernest Weidler pre mňa vždy znamenalo rozhlasovú veličinu číslo jeden. V časoch, keď ešte [[masa|masám]] nevládla všemocná a všeoblbujúca [[televízia]], boli mojimi favoritmi rozhlasové hry (aj hry pre mládež) a piatková [[mládež]]nícka relácia Na modrej vlne, ktorú nedostižne viedol práve Erno Weidler v spolupráci s Viktorom Oravcom. Bolo pre mňa veľkým zážitkom sa s týmito ľuďmi stretávať po mojom nástupe do rozhlasu“.[2]

[[Spisovateľ]] [[Anton Hykisch ]]: „... Ale i tak sa mladým a odvážnym tvorcom – ako trebárs Ernest Weidler s jeho reláciou Na modrej vlne, podarilo do éteru dostať pravdivé relácie o mládeži, o slovenskej minulosti, o cudzích, zakazovaných svetoch“.[3]

== Nočné dialógy ==
Popri uvedenej relácie pre mladých, ktorá bola, okrem iného, vo svojej dobe jediným zdrojom [[Populárna hudba|aktuálnej hudby]], aj keď „v medziach zákona“, bol autorom relácie „''Nočné dialógy''“, ktorá mala značný ohlas medzi poslucháčmi. Uvádzal ju od roku [[1990]] spolu s Vladimírom Štefkom. V relácii sa obidvaja snažili presadzovať svoje [[Čechoslovakizmus|čechoslovakistické]] [[orientácia|orientácie]].

== Náboženské vysielanie ==
Jeho skutočné vnútorné [[cítenie]] a určité vnútorné rozpoltenie, ktoré bol nútený v 50. až 80. rokoch minutého storočia skrývať, sa prejavilo po roku [[1989]], keď sa na pôde [[Cirkev bratská|Cirkvi bratskej]] v [[Bratislava|Bratislave]] začali stretávať nadšenci pre [[Rozhlas|rozhlasovú prácu]] z radov rôznych [[Kresťanstvo|kresťanských]] [[Spoločenstvo|spoločenstiev]] aj z radov rozhlasových pracovníkov. Iniciátorom týchto neformálnych prípravných stretnutí bol kazateľ Cirkvi bratskej František Ciesar. Okrem neho sa na Cukrovej ul. v Bratislave stretávali [[Anton Srholec]] ([[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]]), [[František Mikloško]] (za rím. kat. cirkev z radov [[Laicita|laikov]]), Pavel Gabriš (vtedy výkonný redaktor evanjelickej [[cirkev]]nej [[tlač]]e), Eugen Mikó (vtedy [[biskup]] [[Kalvinizmus|Reformovanej kresť. cirkvi]]), Ján Šaling (kazateľ [[Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike|Bratskej jednoty baptistov]]), Pavel Procházka (kazateľ Evanjelickej cirkvi metodistickej), Ján Lacho (pastor [[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolskej cirkvi na Slovensku]]) a ďalší. Z vtedy Československého rozhlasu na pracovné predprípravné rokovania prichádzali: Rudolf Lesňák, Viera Gregorová, Michal Berko a Ernest Weidler, námestníci riaditeľa.

Ernest Weidler sa významne zaslúžil o zavedenie nového [[element]]u v dovtedy štátnej [[Inštitúcia|ustanovizni]] poznačenej [[ideológia|ideológiou marxizmu-leninizmu]] a tou bolo Náboženské vysielanie. Dohliadal nad vytvorením [[redakcia|redakcie]]
na ktorú mnohí pracovníci rozhlasu hľadeli s výhradami ako na redakciu, ktorej personál z väčšej časti tvorili „''nerozhlasáci''“.

V neskoršom období sa jeho moderátorská činnosť zameriavala práve týmto smerom.

Na počiatku vysielania náboženskej redakcie boli prenosy z [[omša|omší]] a služieb [[Boh|Božích]]. Striedali sa s náboženskými pásmami. Neskôr sa vysielanie rozšírilo o ďalšie žánre. Dobrým počinom bolo zaradenie „[[Encyklopédia|Encyklopédie]] duchovnej kultúry“, ktorá uvádzala poslucháčov do [[Kresťanstvo|kresťanskej]] aj nekresťanskej [[terminológia|terminológie.]]

Od [[február]]a 1990 sa začalo vysielať ''Ranné zamyslenie'' (prvým autorom bol práve Ernest Weidler, z [[cirkev|cirkví]] prispievali autori z radov kňazov i laikov, napr. Anton Srholec, Ján Sucháň, Pavel Gabriš, Eugen Mikó, Ján Šaling, František Ciesar a ďalší). V ''Rannom zamyslení'' mali autori osloviť poslucháča na začiatku dňa a pozitívneho [[motivácia|motivovať.]] Išlo a dodnes v tomto žánri ide (v súčasnosti je názov ''Zamyslenie na dnešný deň'') o pretlmočenie hlbokých duchovných právd civilným jazykom.
Ďalšími reláciami, ktoré postupne vznikali, bolo ''''Slovo pre veriacich i neveriacich'''' ([[Rádio Devín ]]), spravodajsko-publicistická relácia ''Hudba-život-viera'', ktorá sa neskôr [[transformácia|transformovala]] na reláciu ''Cesty''. Pre mladých poslucháčov vznikla polhodinová relácia ''Frekvencia mladých''. V [[máj]]i [[1999]] sa na vysielacom okruhu Slovensko 2 (Rádio Devín) obnovil titulok ''Hudba-život-viera'' v novej, [[komorne]] ladenej relácii na nedeľné ráno.

== Výber z publikačnej činnosti ==
* Oliver a Eňa na dereši. Praha. Ottovo nakladelství, 1999. 163 s. ISBN 978-80-7181-355-2
* Pripravil na publikovanie súbor esejí a rozhovorov Jozefa Fila „Prenikanie soli“ ISBN 80-7090-830-0
* Hoci o nich nevieme, boli aj na Slovensku zrelé osobnosti. Parlamentný kuriér, 28. 11. 2008.
* Divadlo poézie nesmie byť odvarom literárnej akadémie. Javisko č.4. 2007 [4]

== Externé odkazy ==
* [http://www.bratislavskenoviny.sk/4916/bratislava-kedysi/polstorocie-s-bratislavou/1969-na-mesto-zacali-padat-kosaky-a-kladiva/ J. Satinský: 1969: Na mesto začali padať kosáky a kladivá]
* [http://www.markovic.sk/fotoalbum.php?id=20/ Milan Markovič o E. Weidlerovi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200927171326/http://www.markovic.sk/fotoalbum.php?id=20/ |date=2020-09-27 }}
* [http://www.e-obce.sk/clanok.html?id=652&amp;akcia=novykomentar#koment/Spisovateľ Anton HYKISCH  v rozhovore s Jánom Čomajom] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200921102010/https://www.e-obce.sk/clanok.html?id=652&amp;akcia=novykomentar#koment/Spisovateľ |date=2020-09-21 }}
* [http://www.nocka.sk/javisko/2007/4/3/ Divadlo poézie nesmie byť odvarom literárnej akadémie]

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Weidler, Ernest}}
[[Kategória:Osobnosti z Ružomberka]]
[[Kategória:Slovenskí publicisti]]
[[Kategória:Slovenskí rozhlasoví redaktori]]
[[Kategória:Pracovníci Československého rozhlasu]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]</text>
      <sha1>04qq3a7sp3kohk4y4fia21lz29nrgxl</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213666</id>
      <parentid>8213422</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:02:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <origin>8213666</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10440" sha1="1o4nn45saqfo6bf4k8j25f2cl1opohq" xml:space="preserve">{{Na úpravu}}
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ernest Weidler
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenský publicista a rozhlasový redaktor
 | Portrét            = 
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[1. február]] [[1933]]
 | Miesto narodenia   = [[Ružomberok]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
 | Dátum úmrtia       = {{duv|2012|10|14|1933|02|01}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = nositeľ Zlatého mikrofónu
 | Alma mater         = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = 
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Ernest Weidler''' (* [[1. február]] [[1933]], [[Ružomberok]] – † [[14. október]] [[2012]], [[Bratislava]]) bol [[Slováci|slovenský]] [[publicista]] a [[rozhlas (zvuk)|rozhlasový]] [[redaktor]], nositeľ Zlatého mikrofónu, víťaz viacerých rozhlasových žatiev.

Ernest Weidler bol, ako mnoho iných osobností, produktom vtedajšej, politicky i kultúrne deformovanej doby. Na jednej strane veriaci človek a na druhej veľmi populárna a svojim spôsobom aj mienkotvorná osobnosť, ktorá však často musela svoje názory prispôsobovať oficiálnej línii a pristupovať na rôzne [[kompromis]]y, čo sa často neodpúšťa. Napriek rôznym názorom na jeho osobu treba konštatovať, že v prvom rade išlo o výsostného [[profesionál]]a, ktorý sa neuspokojil s „jednoduchými rozhovormi“, ale jeho obľúbeným žánrom bol [[fíčer]], v ktorom rozhovorom a reportážam dával „ďalšiu dimenziu.“

Ernest Weidler sa nikdy nevyhýbal háklivým témam, čo samozrejme, hlavne po roku [[1994]], nieslo riziko jeho spojovania s rôznymi [[politická strana|politickými stranami]] a zoskupeniami.

Po absolvovaní ružomberského gymnázia v roku [[1957]] promoval na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. V tom istom roku nastúpil do [[Slovenský rozhlas|rozhlasu]]. Neskôr prešiel na oddelenie rozhlasovej publicistiky a bol autorom mnohých reportáži i kontaktných programov.

== Pôsobenie ==
Od roku [[1957]] pracoval v bratislavskom rozhlase ako redaktor, v rokoch [[1990]]{{--}}[[1994]] bol [[program]]ovým námestníkom ústredného riaditeľa [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]]. V rokoch [[1994]]{{--}}[[1997]] bol vedúcim oddelenia vnútornej politiky Kancelárie prezidenta SR, od roku [[1997]] je na dôchodku, ale pracuje ako zástupca šéfredaktora časopisu Parlamentný kuriér. Venoval sa umeleckému prednesu a divadlu poézie (Divadlo poézie. Úvahy – typológia – prax, [[1975]], Magično divadla poézie, [[1976]]). Od roku [[1957]] pôsobil ako porotca a lektor na recitátorských súťažiach. Bol spoluzakladateľom a dlhoročným porotcom Hviezdoslavovho Kubína, od polovice 70. rokov do konca 80. rokov každoročne pracoval v porote divadiel poézie na Wolkrovom Prostějove.

== Na modrej vlne ==
Jeho meno je nerozlučne späté s reláciou „''Na modrej vlne''“, ktorá sa začala vysielať dňa 15.9.[[1961]] a zanikla až v roku [[1990]]. Jeho popularita, ale aj popularita V. Oravca, s ktorým sa v moderovaní striedali, bola porovnateľná s terajšími moderátorskými hviezdami.

[[Július Satinský|J. Satinský]] vo svojej [[Glosa (žurnalistika)|glose]] „''1969: Na mesto začali padať kosáky a kladivá''“ medzi iným píše: „...Ernest Weidler vysiela MODRÚ VLNU a koria sa mu ženy všetkých vekových kategórií...“.[1]

[[Milan Markovič]] o ňom povedal : „ Meno Ernest Weidler pre mňa vždy znamenalo rozhlasovú veličinu číslo jeden. V časoch, keď ešte [[masa|masám]] nevládla všemocná a všeoblbujúca [[televízia]], boli mojimi favoritmi rozhlasové hry (aj hry pre mládež) a piatková [[mládež]]nícka relácia Na modrej vlne, ktorú nedostižne viedol práve Erno Weidler v spolupráci s Viktorom Oravcom. Bolo pre mňa veľkým zážitkom sa s týmito ľuďmi stretávať po mojom nástupe do rozhlasu“.[2]

[[Spisovateľ]] [[Anton Hykisch ]]: „... Ale i tak sa mladým a odvážnym tvorcom – ako trebárs Ernest Weidler s jeho reláciou Na modrej vlne, podarilo do éteru dostať pravdivé relácie o mládeži, o slovenskej minulosti, o cudzích, zakazovaných svetoch“.[3]

== Nočné dialógy ==
Popri uvedenej relácie pre mladých, ktorá bola, okrem iného, vo svojej dobe jediným zdrojom [[Populárna hudba|aktuálnej hudby]], aj keď „v medziach zákona“, bol autorom relácie „''Nočné dialógy''“, ktorá mala značný ohlas medzi poslucháčmi. Uvádzal ju od roku [[1990]] spolu s Vladimírom Štefkom. V relácii sa obidvaja snažili presadzovať svoje [[Čechoslovakizmus|čechoslovakistické]] [[orientácia|orientácie]].

== Náboženské vysielanie ==
Jeho skutočné vnútorné [[cítenie]] a určité vnútorné rozpoltenie, ktoré bol nútený v 50. až 80. rokoch minutého storočia skrývať, sa prejavilo po roku [[1989]], keď sa na pôde [[Cirkev bratská|Cirkvi bratskej]] v [[Bratislava|Bratislave]] začali stretávať nadšenci pre [[Rozhlas|rozhlasovú prácu]] z radov rôznych [[Kresťanstvo|kresťanských]] [[Spoločenstvo|spoločenstiev]] aj z radov rozhlasových pracovníkov. Iniciátorom týchto neformálnych prípravných stretnutí bol kazateľ Cirkvi bratskej František Ciesar. Okrem neho sa na Cukrovej ul. v Bratislave stretávali [[Anton Srholec]] ([[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]]), [[František Mikloško]] (za rím. kat. cirkev z radov [[Laicita|laikov]]), Pavel Gabriš (vtedy výkonný redaktor evanjelickej [[cirkev]]nej [[tlač]]e), Eugen Mikó (vtedy [[biskup]] [[Kalvinizmus|Reformovanej kresť. cirkvi]]), Ján Šaling (kazateľ [[Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike|Bratskej jednoty baptistov]]), Pavel Procházka (kazateľ Evanjelickej cirkvi metodistickej), Ján Lacho (pastor [[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolskej cirkvi na Slovensku]]) a ďalší. Z vtedy Československého rozhlasu na pracovné predprípravné rokovania prichádzali: Rudolf Lesňák, Viera Gregorová, Michal Berko a Ernest Weidler, námestníci riaditeľa.

Ernest Weidler sa významne zaslúžil o zavedenie nového [[element]]u v dovtedy štátnej [[Inštitúcia|ustanovizni]] poznačenej [[ideológia|ideológiou marxizmu-leninizmu]] a tou bolo Náboženské vysielanie. Dohliadal nad vytvorením [[redakcia|redakcie]]
na ktorú mnohí pracovníci rozhlasu hľadeli s výhradami ako na redakciu, ktorej personál z väčšej časti tvorili „''nerozhlasáci''“.

V neskoršom období sa jeho moderátorská činnosť zameriavala práve týmto smerom.

Na počiatku vysielania náboženskej redakcie boli prenosy z [[omša|omší]] a služieb [[Boh|Božích]]. Striedali sa s náboženskými pásmami. Neskôr sa vysielanie rozšírilo o ďalšie žánre. Dobrým počinom bolo zaradenie „[[Encyklopédia|Encyklopédie]] duchovnej kultúry“, ktorá uvádzala poslucháčov do [[Kresťanstvo|kresťanskej]] aj nekresťanskej [[terminológia|terminológie.]]

Od [[február]]a 1990 sa začalo vysielať ''Ranné zamyslenie'' (prvým autorom bol práve Ernest Weidler, z [[cirkev|cirkví]] prispievali autori z radov kňazov i laikov, napr. Anton Srholec, Ján Sucháň, Pavel Gabriš, Eugen Mikó, Ján Šaling, František Ciesar a ďalší). V ''Rannom zamyslení'' mali autori osloviť poslucháča na začiatku dňa a pozitívneho [[motivácia|motivovať.]] Išlo a dodnes v tomto žánri ide (v súčasnosti je názov ''Zamyslenie na dnešný deň'') o pretlmočenie hlbokých duchovných právd civilným jazykom.
Ďalšími reláciami, ktoré postupne vznikali, bolo ''''Slovo pre veriacich i neveriacich'''' ([[Rádio Devín ]]), spravodajsko-publicistická relácia ''Hudba-život-viera'', ktorá sa neskôr [[transformácia|transformovala]] na reláciu ''Cesty''. Pre mladých poslucháčov vznikla polhodinová relácia ''Frekvencia mladých''. V [[máj]]i [[1999]] sa na vysielacom okruhu Slovensko 2 (Rádio Devín) obnovil titulok ''Hudba-život-viera'' v novej, [[komorne]] ladenej relácii na nedeľné ráno.

== Výber z publikačnej činnosti ==
* Oliver a Eňa na dereši. Praha. Ottovo nakladelství, 1999. 163 s. ISBN 978-80-7181-355-2
* Pripravil na publikovanie súbor esejí a rozhovorov Jozefa Fila „Prenikanie soli“ ISBN 80-7090-830-0
* Hoci o nich nevieme, boli aj na Slovensku zrelé osobnosti. Parlamentný kuriér, 28. 11. 2008.
* Divadlo poézie nesmie byť odvarom literárnej akadémie. Javisko č.4. 2007 [4]

== Externé odkazy ==
* [http://www.bratislavskenoviny.sk/4916/bratislava-kedysi/polstorocie-s-bratislavou/1969-na-mesto-zacali-padat-kosaky-a-kladiva/ J. Satinský: 1969: Na mesto začali padať kosáky a kladivá]
* [http://www.markovic.sk/fotoalbum.php?id=20/ Milan Markovič o E. Weidlerovi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200927171326/http://www.markovic.sk/fotoalbum.php?id=20/ |date=2020-09-27 }}
* [http://www.e-obce.sk/clanok.html?id=652&amp;akcia=novykomentar#koment/Spisovateľ Anton HYKISCH  v rozhovore s Jánom Čomajom] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200921102010/https://www.e-obce.sk/clanok.html?id=652&amp;akcia=novykomentar#koment/Spisovateľ |date=2020-09-21 }}
* [http://www.nocka.sk/javisko/2007/4/3/ Divadlo poézie nesmie byť odvarom literárnej akadémie]

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Weidler, Ernest}}
[[Kategória:Osobnosti z Ružomberka]]
[[Kategória:Slovenskí publicisti]]
[[Kategória:Slovenskí rozhlasoví redaktori]]
[[Kategória:Pracovníci Československého rozhlasu]]
[[Kategória:Pracovníci Slovenského rozhlasu]]
[[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]</text>
      <sha1>1o4nn45saqfo6bf4k8j25f2cl1opohq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vysávač</title>
    <ns>0</ns>
    <id>239713</id>
    <revision>
      <id>8213671</id>
      <parentid>8182499</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:16:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29075-61</username>
        <id>294862</id>
      </contributor>
      <origin>8213671</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4008" sha1="pti509nzi40zzjgqgqvjb2hmmsl41ju" xml:space="preserve">67[[Súbor:Stofzuiger.jpg|thumb|Vysávač]]
'''Vysávač''' (zastarano '''lux''') je elektrické [[zariadenie]], ktoré využíva [[vzduch]]ový [[kompresor]] na vytvorenie [[podtlak]]u na [[vysávanie]] nečistôt a [[prach]]u, najčastejšie z podlahy pokrytej kobercom. Nečistoty sú prúdom nasávaného vzduchu strhávané cez hadicu do vysávača, kde sú následne od vzduchu oddelené (filtrom, odstredivo, v kvapaline, komorami...) alebo sú zvláštnym potrubím odvedené mimo čisteného priestoru (toto zariadenie sa nazýva centrálny vysávač). Niektoré vysávače sú schopné vysávať aj vzduch s vodou.

Názov [[Lux (vysávač)|lux]] vznikol z názvu švédskeho výrobcu vysávačov [[Electrolux]], ktorý ich v širšom meradle presadil na trhu a zjednodušil upratávanie po celom svete. V priebehu pár rokov sa vývoj vysávačov rozvinul  obrovskou rýchlosťou a v dnešnej dobe je množstvo typov a značiek. Pre každý typ je vhodné iné použitie a každý z nich má iné parametre.

== Rozdelenie vysávačov ==
=== Klasické vysávače ===
Klasické vysávače sú najpredávanejšie a zároveň aj najviac univerzálne zo všetkých typov. Sú vhodné na bežné vysávanie v domácnostiach, nie sú drahé a cenovo sú veľmi prijateľné. Používajú sa na vysávanie kobercov i tvrdých podláh a svojimi špeciálnymi nadstavcami ponúkajú možnosť povysávať aj sedacie súpravy, ťažko dostupné, úzke priestory a podobne. Väčšinou bývajú vreckové, s dostatočne silným filtrom a vysokým [[Výkon|výkonom]]. Jedinou nevýhodou je ich uskladnenie, ktoré je priestorovo náročnejšie a takisto sa s nimi aj ťažie pohybuje. Na druhej strane je veľkým plusom ich dlhá sacia hadica.
=== Cyklónové vysávače ===
Vzhľadom i parametrami sú veľmi podobné klasickým vreckovým vysávačom. Rozdiel je však práve v absencii vrecka, namiesto ktorého je vstavaná nádoba, do ktorej sa prach a nečistoty zbierajú. Vysaté častice sa v zbernej nádobe [[Odstredivá sila|odstredivou silou]] zrýchlia a sú odstrelené na steny. Tým sa vzduch čistí a nasleduje definitívne odfiltrovanie hneď za nádobou, kde sa cedí cez filtre. Takto nazbierané množstvo odpadu sa po dokončení vysávania jednoducho vysype do smetného koša.
=== Tyčové vysávače ===
Tyčové vysávače sú veľmi populárne hlavne v Amerike. Tento trend však dorazil už aj do Európy. Sú zložené iba zo sacej hlavice, trubice  a motora spolu s nádobou na nečistoty. Vďaka svojim malým rozmerom sú veľmi praktické a skladovateľné. Nevýhodou môže byť ich menší výkon, ktorý môže byť veľmi problematický pri vysávaní nečistôt z kobercov. Väčšina z nich funguje na batériu a je potrebné ich dobíjať. Preto nie sú vhodné na vysávanie veľkých priestorov, ale skôr menších bytov, alebo kancelárií. 
=== Ručné vysávače ===
Ideálne na náhle upratanie rozsypanej soli, múky, alebo iných menších nečistôt na ktoré nie je potrebné vyťahovať veľký vysávač. Sú veľmi malé a ľahké, síce s menším výkonom, ale dostačujúcim na upratanie akútneho problému. Nabíjanie je veľmi jednoduché, buď sa nasadí do držiakov, alebo zapojí cez nabíjačku. Vďaka svojím malým rozmerom sa uloží do každej poličky či skrinky.
=== Robotické vysávače ===
Tieto vysávače patria medzi najmodernejšie a úplne sa svojím dizajnom i fungovaním odlišujú od ostatných. Jeho najväčšou odlišnosťou je, že sa ovláda úplne sám. Stačí ho iba zapnúť a on sám vyhľadá špinu, ktorú dôkladne vyčistí. Bude sa pohybovať po celej miestnosti, dokonca sa vyhne i prekážkam, alebo identifikuje schody a zabráni tak prípadnému spadnutiu. To všetko zabezpečuje množstvo kamier a [[Senzor|senzorov]], ktoré sú v ňom vstavané. Je určený najmä na tvrdé podlahy.

[[Kategória:Domáce elektrospotrebiče]]
[[Kategória:Vákuová technika]]</text>
      <sha1>pti509nzi40zzjgqgqvjb2hmmsl41ju</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213673</id>
      <parentid>8213671</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:19:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29075-61|~2026-29075-61]] ([[User_talk:~2026-29075-61|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X.</comment>
      <origin>7753297</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4006" sha1="racyeo964sxwo278q4e2q3b84ko9fkh" xml:space="preserve">[[Súbor:Stofzuiger.jpg|thumb|Vysávač]]
'''Vysávač''' (zastarano '''lux''') je elektrické [[zariadenie]], ktoré využíva [[vzduch]]ový [[kompresor]] na vytvorenie [[podtlak]]u na [[vysávanie]] nečistôt a [[prach]]u, najčastejšie z podlahy pokrytej kobercom. Nečistoty sú prúdom nasávaného vzduchu strhávané cez hadicu do vysávača, kde sú následne od vzduchu oddelené (filtrom, odstredivo, v kvapaline, komorami...) alebo sú zvláštnym potrubím odvedené mimo čisteného priestoru (toto zariadenie sa nazýva centrálny vysávač). Niektoré vysávače sú schopné vysávať aj vzduch s vodou.

Názov [[Lux (vysávač)|lux]] vznikol z názvu švédskeho výrobcu vysávačov [[Electrolux]], ktorý ich v širšom meradle presadil na trhu a zjednodušil upratávanie po celom svete. V priebehu pár rokov sa vývoj vysávačov rozvinul  obrovskou rýchlosťou a v dnešnej dobe je množstvo typov a značiek. Pre každý typ je vhodné iné použitie a každý z nich má iné parametre.

== Rozdelenie vysávačov ==
=== Klasické vysávače ===
Klasické vysávače sú najpredávanejšie a zároveň aj najviac univerzálne zo všetkých typov. Sú vhodné na bežné vysávanie v domácnostiach, nie sú drahé a cenovo sú veľmi prijateľné. Používajú sa na vysávanie kobercov i tvrdých podláh a svojimi špeciálnymi nadstavcami ponúkajú možnosť povysávať aj sedacie súpravy, ťažko dostupné, úzke priestory a podobne. Väčšinou bývajú vreckové, s dostatočne silným filtrom a vysokým [[Výkon|výkonom]]. Jedinou nevýhodou je ich uskladnenie, ktoré je priestorovo náročnejšie a takisto sa s nimi aj ťažie pohybuje. Na druhej strane je veľkým plusom ich dlhá sacia hadica.
=== Cyklónové vysávače ===
Vzhľadom i parametrami sú veľmi podobné klasickým vreckovým vysávačom. Rozdiel je však práve v absencii vrecka, namiesto ktorého je vstavaná nádoba, do ktorej sa prach a nečistoty zbierajú. Vysaté častice sa v zbernej nádobe [[Odstredivá sila|odstredivou silou]] zrýchlia a sú odstrelené na steny. Tým sa vzduch čistí a nasleduje definitívne odfiltrovanie hneď za nádobou, kde sa cedí cez filtre. Takto nazbierané množstvo odpadu sa po dokončení vysávania jednoducho vysype do smetného koša.
=== Tyčové vysávače ===
Tyčové vysávače sú veľmi populárne hlavne v Amerike. Tento trend však dorazil už aj do Európy. Sú zložené iba zo sacej hlavice, trubice  a motora spolu s nádobou na nečistoty. Vďaka svojim malým rozmerom sú veľmi praktické a skladovateľné. Nevýhodou môže byť ich menší výkon, ktorý môže byť veľmi problematický pri vysávaní nečistôt z kobercov. Väčšina z nich funguje na batériu a je potrebné ich dobíjať. Preto nie sú vhodné na vysávanie veľkých priestorov, ale skôr menších bytov, alebo kancelárií. 
=== Ručné vysávače ===
Ideálne na náhle upratanie rozsypanej soli, múky, alebo iných menších nečistôt na ktoré nie je potrebné vyťahovať veľký vysávač. Sú veľmi malé a ľahké, síce s menším výkonom, ale dostačujúcim na upratanie akútneho problému. Nabíjanie je veľmi jednoduché, buď sa nasadí do držiakov, alebo zapojí cez nabíjačku. Vďaka svojím malým rozmerom sa uloží do každej poličky či skrinky.
=== Robotické vysávače ===
Tieto vysávače patria medzi najmodernejšie a úplne sa svojím dizajnom i fungovaním odlišujú od ostatných. Jeho najväčšou odlišnosťou je, že sa ovláda úplne sám. Stačí ho iba zapnúť a on sám vyhľadá špinu, ktorú dôkladne vyčistí. Bude sa pohybovať po celej miestnosti, dokonca sa vyhne i prekážkam, alebo identifikuje schody a zabráni tak prípadnému spadnutiu. To všetko zabezpečuje množstvo kamier a [[Senzor|senzorov]], ktoré sú v ňom vstavané. Je určený najmä na tvrdé podlahy.

[[Kategória:Domáce elektrospotrebiče]]
[[Kategória:Vákuová technika]]</text>
      <sha1>racyeo964sxwo278q4e2q3b84ko9fkh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rockferry</title>
    <ns>0</ns>
    <id>242250</id>
    <revision>
      <id>8213479</id>
      <parentid>5346080</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:49:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213479</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4377" sha1="fo4nxhxpuhfg70u3at6h5lagtp2b11a" xml:space="preserve">{{Infobox album |
Interpret        = [[Duffy (speváčka)|Duffy]] |
Názov            = Rockferry |
Typ              = [[Štúdiový album]] |
Žáner            = [[Pop (hudobný žáner)|Pop]], [[Soul (hudba)|soul]] |
Dĺžka            = 37:50 |
Dátum vydania    = 2007-2008 |
Vydavateľ        = A&amp;M/Polydor, Mercury (USA) |
Producent        = Bernard Butler, Steve Booker, Jimmy Hogarth |
Farba pozadia    = #B0C4DE |
Recenzie         = 
* ''[[Allmusic]]'' {{Rating|4|5}} [http://www.allmusic.com/album/rockferry-r1315245 Link]
* ''Entertainment Weekly'' (A-) [http://www.ew.com/ew/article/0,,20200536,00.html Link]
* ''[[The Guardian]]'' {{Rating|4|5}} [http://music.guardian.co.uk/reviews/story/0,,2260706,00.html Link]
* ''NME'' (4/10) [http://www.nme.com/reviews/duffy/9535 Link]
* ''The Observer'' {{Rating|5|5}} [http://music.guardian.co.uk/pop/story/0,,2256122,00.html Link]
* ''[[Q Magazine]]'' {{Rating|4|5}} [http://www.metacritic.com/music/artists/duffy/rockferry Link]
* ''[[Rolling Stone]]'' {{Rating|4|5}} [http://www.rollingstone.com/reviews/album/20524297/review/20533143/rockferry Link]
* ''SPIN'' {{Rating|4|5}} [http://www.spin.com/reviews/duffy-rockferry-mercury Link]
* ''TMM'' (8/10) [http://www.themusicmagazine.co.uk/i-343-Duffy---Rockferry.html Link]
* ''Uncut'' {{Rating|3|5}} [http://www.uncut.co.uk/music/duffy/reviews/11127 Link]|
}}

'''''Rockferry''''' je debutový [[štúdiový album]] [[Wales|waleskej]] [[speváčka|speváčky]] [[Duffy (speváčka)|Duffy]] vydaný [[3. marca]] [[2008]] vydavateľstvom Mercury Records v [[Spojené štáty|USA]] a Polydor Records vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]]. Predtým než vydala svoj album sa dvakrát objavila v hudobnej show Joolsa Hollanda, kde predstavila single ako &quot;[[Mercy (Duffy)|Mercy]]&quot;, &quot;[[Warwick Avenue (Duffy)|Warwick Avenue]]&quot; a jej verziu piesne &quot;The First Cut Is the Deepest&quot; od [[Cat Stevens]].

Názov albumu ''Rockferry'' je podľa Duffy&lt;ref&gt;Uncut Magazine 2008&lt;/ref&gt; pomenovaný po Rock Ferry, predmestia [[Birkenhead]]u, pretože tam žije jej stará mama.

== Tracklist ==
# „[[Rockferry (singel)|Rockferry]]“ &lt;small&gt;(Duffy, Bernard Butler)&lt;/small&gt; - 4:14
# „[[Warwick Avenue]]“ &lt;small&gt;(Duffy, Jimmy Hogarth, Eg White)&lt;/small&gt; - 3:46
# „[[Serious]]“ &lt;small&gt;(Duffy, B. Butler)&lt;/small&gt; - 4:10
# „[[Stepping Stone]]“ &lt;small&gt;(Duffy, Steve Brooker)&lt;/small&gt; - 3:28
# „Syrup &amp; Honey“ &lt;small&gt;(Duffy, B. Butler)&lt;/small&gt; - 3:18
# „Hanging On Too Long“ &lt;small&gt;(Duffy, J. Hogarth, E. White)&lt;/small&gt; - 3:56
# „[[Mercy (singel)|Mercy]]“ &lt;small&gt;(Duffy/Steve Booker)&lt;/small&gt; - 3:42
# „Delayed Devotion“ &lt;small&gt;(Duffy, J. Hogarth, E. White)&lt;/small&gt; - 2:57
# „I'm Scared“ &lt;small&gt;(Duffy, J. Hogarth)&lt;/small&gt; - 3:08
# „Distant Dreamer“ &lt;small&gt;(Duffy, B. Butler)&lt;/small&gt; - 5:05

=== B-strana &amp; bonusy===
:11. „Save It for Your Prayers“ &lt;small&gt;(B-strana k &quot;Mercy&quot; / US iTunes bonusový track)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt;
:12. „Oh Boy“ &lt;small&gt; (Richard J. Parfitt)&lt;/small&gt; &lt;small&gt;(B-strana k &quot;Rockferry&quot; / US iTunes bonusový track)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt;
:13. „Tomorrow“ &lt;small&gt;(B-strana k &quot;Mercy&quot; / US iTunes Bonus Track)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt;
:14. „Breaking My Own Heart“ &lt;small&gt;(Promo)&lt;/small&gt; &lt;br /&gt;
:15. „Put It In Perspective“ &lt;small&gt;(B-strana k &quot;Warwick Avenue&quot;)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;
:16. „Loving You“ &lt;small&gt;(Richard J. Parfitt, Owen Powell)&lt;/small&gt; &lt;small&gt;(B-strana k &quot;Warwick Avenue&quot;)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;
:17. „Frame Me“ &lt;small&gt;(B-strana k &quot;Stepping Stone&quot;)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;
:18. „Big Flame“ &lt;small&gt;(Richard J.  Parfitt)&lt;/small&gt; &lt;small&gt;(B-strana k &quot;Stepping Stone&quot;)&lt;/small&gt;

== Chronológia singlov ==
; [[Spojené kráľovstvo]] &amp; [[Írsko]]
* „[[Rockferry (Duffy)|Rockferry]]“
* „[[Mercy (Duffy)|Mercy]]“
* „[[Warwick Avenue (Duffy)|Warwick Avenue]]“
* „[[Stepping Stone (Duffy)|Stepping Stone]]“
* „Rain On Your Parade“
; [[Severná Amerika]], [[Južná Amerika]], [[Austrália]] a zvyšok [[Európa|Európy]]
* „Mercy“
* „Warwick Avenue“
; [[Brazília]]
* „Mercy“
* „Rockferry“
* „Warwick Avenue“
; [[Japonsko]]
* „Mercy“

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.iamduffy.com/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080220110420/http://www.iamduffy.com/ |date=2008-02-20 }}

[[Kategória:Hudobné albumy z 2008]]
[[Kategória:Albumy Duffy]]</text>
      <sha1>fo4nxhxpuhfg70u3at6h5lagtp2b11a</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hoboj</title>
    <ns>0</ns>
    <id>252274</id>
    <revision>
      <id>8213247</id>
      <parentid>7931724</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:01:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28953-27</username>
        <id>294765</id>
      </contributor>
      <origin>8213247</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5326" sha1="3vgbak6s8x0vz40qlcvhhpgi0nirbz3" xml:space="preserve">{{Infobox hudobný nástroj
| názov = Hoboj
| taliansky = oboe
| nemecky = Oboe
| anglicky = oboe
| francúzsky = hautbois
| španielsky = oboe
| obrázok = Oboj.jpg
| obrázok.velikost = 
| orchester = drevené
| vznik tónu = aerofóny
| rozsah = Range oboe.png
| rozsah.veľkosť = 150px
| poznámka = 
| príbuzné nástroje = [[Anglický roh]], [[Fagot]]
| zvuková ukážka = 
}}
[[Súbor:Baroque oboe horizontal.jpg|náhľad|vpravo|Barokový hoboj]]
[[Súbor:Oboe modern.jpg|náhľad|vpravo|Moderný hoboj]]
'''Hoboj''' je drevený [[Dychový nástroj|dychový hudobný nástroj]]. Obľúbený bol najmä v [[barok]]ovej [[hudba|hudbe]], ale významné postavenie mal aj v [[klasicizmus|klasicizme]] a [[romantizmus|romantizme]]. Barokový hoboj má rozsah c&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt; - d&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;. Moderný už aj b - a&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;. Barokový hoboj mal štyri dierky, dve dvojdierky a dve až tri [[klapka|klapky]]. Dnešný moderný hoboj sa skladá prevažne z klapiek. Vyrába sa najmä z ebenového dreva. Hráč na hoboj sa volá hobojista.

== Typy hoboja ==
Moderný hoboj má diskantový register a je ladený v C, podobne ako priečna flauta. Delí sa na dva základné typy: automat a poloautomat. Do hobojovej rodiny ale patria aj ďalšie nástroje, blízko príbuzné hoboju, avšak iných veľkostí a ladení. Najznámejší z nich je [[anglický roh]], ladený o kvintu nižšie, teda v F a približne o polovicu väčší. Známe je jeho sólo z 2. časti 9. symfónie „Z nového sveta“ [[Antonín Dvořák|Antonína Dvořáka]]. Viditeľné rozdiely oproti hoboju sú krátka kovová násadka, eso, medzi strojčekom a nástrojom a hruškovitý tvar ozvučnice. Podobný nástroj, avšak veľkosťou medzi hobojom a anglickým rohom a ladený v A je milostný hoboj ([[Taliančina|tal.]] oboe d'amore). Počuť ho môžeme napríklad v Bolere [[Maurice Ravel|Mauricea Ravela]]. Menej používané sú basový hoboj (alebo barytónový), ktorý znie jednu oktávu pod hobojom, heckelfón a jediný nástroj znejúci vyššie ako hoboj, sopraninový musette.

== Diela pre hoboj ==
* [[Wolfgang Amadeus Mozart]]: Hobojový koncert C dur, Kvartet F dur
* [[Antonio Vivaldi]]: Hobojové koncerty
* [[Johann Sebastian Bach]]: 1. a 2. Brandenburský koncert
* [[Tomaso Albinoni]]: Hobojové koncerty, koncert D dur pre hoboj a orchester
* [[Georg Friedrich Händel]]: Príchod Kráľovnej zo Sáby, Hobojové koncerty a sonáty
* [[Benedetto Marcello]]: Koncert c moll (pôvodne d moll)
* [[Georg Philipp Telemann]]: Hobojové koncerty a sonáty
* [[Joseph Haydn]]: Hobojový koncert C dur
* [[Richard Strauss]]: Hobojový koncert
* [[Vincenzo Bellini]]: Hobojový koncert
* [[Luciano Berio]]: Sequenza VII
* [[Domenico Cimarosa]]: Hobojový koncert C dur
* [[Francis Poulenc]]: Sonáta pre hoboj
* [[Benjamin Britten]]: Šesť metamorfóz podľa Ovídia
* [[Robert Schumann]]: Tri romance pre hoboj a klavír
* [[Carl Nielsen]]: Dve fantázie pre hoboj a klavír
* [[Karl Ditters von Dittersdorf]]: Hobojové koncerty
* Jean Baptiste Loeilett: Sonáta C dur pre hoboj a klavír 
* Ennie Morricone: Gabriel 's oboe
* C. Saint Saëns: Oboe sonata in D major, op. 166
* Elad Hevron: Hobojový koncert v F mol
* Jacques Loeillet: Concerto en Mi bémol majeur pour Hautbois et Orchestre a cordes
* Ernst Eincher: Koncert pre hoboj C dur
* Johann Peter Pixis: Veľká sonáta pre hoboj a klavír

== Literatúra ==
* Geoffrey Burgess, Bruce Haynes: ''The Oboe'', Yale University Press, [[2004]], ISBN 03-0009-317-9
* Bruce Haynes: ''The Eloquent Oboe: A History of the Hautboy from 1640-1760'', Oxford University Press, USA, [[2001]], ISBN 01-9816-646-X
* Peter Machajdík: ''Dýchanie dychu pre hoboj, husle a violončelo'', Hudobný fond, [[2005]], ISBN 80-8051-385-6

== Drevené dychové nástroje ==
*[[pikola]]
*[[priečna flauta]]
*[[zobcová flauta]]
*hoboj
*[[anglický roh]]
*[[klarinet]]
*[[basový klarinet]]
*[[fagot]]
*[[kontrafagot]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Oboes|wikt=hoboj}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.idrs.org/] Medzinárodná dvojplátková spoločnosť, vydáva vlastný časopis (časť článkov zdarma na stránkach), zaujímavé je tiež fórum
* [http://www.haynes-catalog.net/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130430030310/http://haynes-catalog.net/ |date=2013-04-30 }} online katalóg hobojovej literatúry do roku 1800
* [http://imslp.org/wiki/List_of_Compositions_Featuring_the_Oboe] voľne prístupný notový materiál pre hoboj z projektu Petrucciho knižnice
* [http://hyperphysics.phy-astr.gsu.edu/hbase/music/oboe.html#c1 The Oboe] anglicky
* [http://www.oboetrainer.com/ Oboetrainer.com] anglicky
* [http://www.oboe.fm/ Ruské hobojové rádio - www.oboe.fm] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090201015723/http://www.oboe.fm/ |date=2009-02-01 }} rusky
* [http://www.annastarr.com/oboes.htm História hoboja - annastarr.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081208090648/http://www.annastarr.com/oboes.htm |date=2008-12-08 }} anglicky
* [http://www.youtube.com/watch?v=7V5gZljlp-o Albinoni oboe concerto D minor Movement 1]
* [http://www.youtube.com/watch?v=WUfN5FOr4Sk Paul McCandless plays oboe in Crestone, CO]

[[Kategória:Hoboj| ]]
[[Kategória:Drevené dychové nástroje]]
[[Kategória:Aerofóny]]</text>
      <sha1>3vgbak6s8x0vz40qlcvhhpgi0nirbz3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Predné Solisko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>252340</id>
    <revision>
      <id>8213293</id>
      <parentid>8050229</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T16:10:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213293</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16900" sha1="kedhgdkgt83omq0en3n1x36p14ln4s4" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | typ               = vrch
 | názov             = Predné Solisko
 | obrázok           = Predné Solisko 2022.jpg
 | popis             = 
 | štát              = Slovensko
 | región            = [[Prešovský kraj|Prešovský]]
 | okres             = [[Poprad (okres)|Poprad]]
 | okres1            = 
 | obec              = [[Štrba]]
 | obec1             = 
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Tatry]]
 | podcelok          = [[Východné Tatry]]
 | časť              = [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]]
 | povodie           = [[Biely Váh]]
 | povodie1          = [[Poprad (rieka)|Poprad]]
 | nadmorská výška   = 2117,2
 | zemepisná šírka   = 49.1498
 | zemepisná dĺžka   = 20.0385
 | hornina           = žula
 | orogenéza         = [[alpínske vrásnenie]]
 | najľahší výstup   = po {{Turistická značka|modrá}} zo [[Štrbské Pleso|Štrbského Plesa]] okolo [[Chata pod Soliskom|chaty pod Soliskom]]
 | prvovýstup        = H. Rumpelt
 | prvovýstup1       = 
 | dátum prvovýstupu = 1906
 | mapa              = Relief Map of Slovakia.png
 | popis mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | mapa1             = 
 | popis mapy1       = Poloha v rámci Tatier
 | lokátor1          = Tatry
 | commons           = Predné Solisko
 | poznámka          = 
}}

'''Predné Solisko'''&lt;ref name=Geo&gt;In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].&lt;/ref&gt; ({{Mnm|2117,2}}&lt;ref name=M&gt;''''Vysoké Tatry. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: [[VKÚ]], a. s., 2023.&lt;/ref&gt;; {{vjz|pol|''Skrajne Solisko''}}, {{vjz|deu|''Vorderer Solisko''}}, ) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Tatry|Tatrách]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Leží na južnom konci [[Solisko (hrebeň)|Soliskového hrebeňa]], nad [[Štrbské Pleso|Štrbským Plesom]], približne {{Km|20|m|w}} západne od [[Poprad]]u.&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=20.0385&amp;y=49.14982&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vďaka dostupnosti a polohe na okraji pohoria poskytuje pekný výhľad. Známy je najmä vďaka lyžiarskemu stredisku s lanovkami a [[Chata pod Soliskom|chate]] na južných svahoch.&lt;ref name=&quot;Bohuš&quot;&gt;{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Bohuš | titul = Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier| vydanie = 1| vydavateľ = ŠL TANAPu| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 1996| isbn = 80-967522-7-8| kapitola = | strany = 457 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Názov ==
Pôvodne patril miestu, kde mali pastieri solisko pre kravy a ovce, ktoré pásli v Mlynickej a Furkotskej doline. Názov neskoršie prešiel na celý hrebeň aj s jeho vrcholmi, zárezmi, kopami, štrbinami, vežami.&lt;ref name=&quot;Bohuš&quot; /&gt;

== Poloha ==
Nachádza sa na juhu strednej časti [[Tatry|Tatier]], v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Východné Tatry]] a [[Časť (geomorfológia)|časti]] [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-19 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]], v okrese [[Poprad (okres)|Poprad]] a na katastrálnom území obce [[Štrba]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/zakladni?q=%C5%A0trba&amp;source=osm&amp;id=1015714476&amp;ds=1&amp;x=20.0328592&amp;y=49.1526611&amp;z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;{{#tag:ref|V dokumente ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel'' vydanom Úradom geodézie, kartografie a katastra SR sa uvádza katastrálne územie Štrbské Pleso v rámci mesta [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]]&lt;ref name=Geo/&gt;|group=pozn}}. Najbližším sídlom je južne situované [[Štrbské Pleso]], rovnakým smerom sa nachádza aj [[Tatranská Štrba]] a [[Štrba]], juhozápadne leží [[Važec]], západne [[Podbanské]], juhovýchodne [[Vyšné Hágy]] a [[Nová Polianka (Vysoké Tatry)|Nová Polianka]] a východne [[Starý Smokovec]].&lt;ref name=CZ/&gt;&lt;ref name=M/&gt; Vrch sa nachádza v [[Tatranský národný park|Tatranskom národnom parku]] a hrebeňom prechádza hranica národných prírodných rezervácií [[Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)|Furkotská dolina]] a [[Mlynická dolina (národná prírodná rezervácia)|Mlynická dolina]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Predné Solisko je najjužnejší štít [[Solisko (hrebeň)|Soliskového hrebeňa]], od [[Mlynické Solisko|Mlynického Soliska]] oddeleného [[Soliskové sedlo|Soliskovým sedlom]]. Soliskový hrebeň oddeľuje [[Mlynická dolina|Mlynickú dolinu]] od [[Furkotská dolina|Furkotskej doliny]] a tvorí rozvodnicu dvoch pomorí. Z [[Furkotská dolina|Furkotskej doliny]] na západe tečie [[Furkotský potok]] do [[Biely Váh|Bieleho Váhu]] a pokračuje do [[Čierne more|Čierneho mora]]. Východnú časť odvodňuje [[Mlynická dolina|Mlynickou dolinou]] tečúca [[Mlynica (rieka)|Mlynica]], ktorá cez rieku [[Poprad (rieka)|Poprad]] a [[Dunajec]] pokračuje do [[Baltické more|Baltického mora]].&lt;ref name=&quot;Bohuš&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Bohuš ml.&quot;&gt;{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš ml.| meno = Ivan | odkaz na autora = | titul = Na štíty a sedlá| vydanie = 1| vydavateľ = IaB| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 2015| isbn = 978-80-89575-08-4| kapitola = | strany = 94|  jazyk = }}&lt;/ref&gt; Na vrchole štítu v roku [[2013]] postavili drevený kríž, ktorý pripomína 10. výročie prestavby [[Chata pod Soliskom|Chaty pod Soliskom]].&lt;ref name=&quot;Bohuš ml.&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Puškáš&quot;&gt; {{Citácia knihy| priezvisko = Puškáš| meno = Arno | odkaz na autora =Arno Puškáš | titul = Vysoké Tatry. Diel 9 : Horolezecký sprievodca. Monografia. Rázsocha Kriváňa | vydanie = 1| vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava| rok = 1988| isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Západným smerom sa nachádzajú Jamy ({{Mnm|1572}}), [[Sedielková kopa]] ({{Mnm|2062}}), Jamská kopa ({{Mnm|2079}}), Ostrá veža ({{Mnm|2129}}), [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]] ({{Mnm|2495}}) a [[Krátka (vrch vo Vysokých Tatrách)|Krátka]] ({{Mnm|2375}}), severným [[Ostrá (vrch vo Vysokých Tatrách)|Ostrá]] ({{Mnm|2350}}), [[Nefcerské veže]] ({{Mnm|2349}}), [[Furkotský štít]] ({{Mnm|2404}}), [[Hrubý vrch (Vysoké Tatry)|Hrubý vrch]] ({{Mnm|2428}}), [[Štrbské Solisko]] ({{Mnm|2301}}), [[Veľké Solisko]] ({{Mnm|2413}}), [[Štrbský štít]] ({{Mnm|2381}}), [[Kôprovský štít]] ({{Mnm|2363}}), [[Hlinská veža]] ({{Mnm|2340}}), [[Rysy (vrch)|Rysy]] ({{Mnm|2503}}), [[Kôpky]] ({{Mnm|2354}}) a [[Satan (vrch)|Satan]] ({{Mnm|2422}}), východným [[Malá Bašta]] ({{Mnm|2288}}), [[Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)|Končistá]] ({{Mnm|2538}}), [[Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)|Patria]] ({{Mnm|2203}}) a [[Ostrva]] ({{Mnm|1984}}) a južným [[Trigan]] ({{Mnm|1481}}) a Rakytovec ({{Mnm|1325}}).&lt;ref name=M/&gt; Na vrchol vedie značený turistický chodník okolo [[Chata pod Soliskom|horskej chaty]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

=== Lyžiarske stredisko ===
==== Skokanské mostíky ====
V ústí [[Mlynická dolina|Mlynickej doliny]], na južnom chrbte Predného Soliska, v jeho najnižšej časti, [[Karel Jarolímek]], pražský architekt, v roku [[1927]] postavil drevený lyžiarsky skokanský mostík. Už o rok sa stal dejiskom medzinárodných lyžiarskych pretekov. Získal si dobré meno a tak sa tu v dňoch 13.{{--}}18. februára [[1935]] uskutočnili prvé preteky FIS - [[majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní]]. Skokanský mostík bol pre túto príležitosť upravený z 50 na 70 metrový doskok. Rekord mostíka bol {{m|76.5|m}}. Mostík zničila silná víchrica, ktorá sa nad [[Štrbské Pleso|Štrbským Plesom]] prehnala z 1. na 2. septembra [[1941]]. Vtedy sa zrútila nájazdová veža vysoká {{m|54|m}}. Mostík na druhý rok opravili. V roku [[1960]] prestal slúžiť skokanom a ostal opustený.

Keď Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS) rozhodla, že sa v roku [[1970]] budú na Štrbskom Plese konať majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní, rozbehla sa výstavba nového moderného mostíka. Pod ním bol vybudovaný veľký [[Lyžiarsky areál Štrbské Pleso|komplex lyžiarskych zariadení]] a nový hotel. Boli vybudované dva mostíky. Stredný s kritickým bodom P-70 už slúžil skokanom od roku [[1967]]. Veľký mostík otvorili v januári [[1968]] s kritickým bodom P-90. Nájazdová veža je vysoká {{m|51|m}}.&lt;ref name=&quot;Arno&quot;&gt;{{Citácia knihy| priezvisko = Puškáš| meno = Arno| odkaz na autora =Arno Puškáš | titul = Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, IX| vydanie =1 | vydavateľ = Šport | miesto = Bratislava| rok = 1988| isbn | kapitola =187 | strany =| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.strba.sk/ine/tipy-na-vylety/skokanske-mostiky/ Skokanské mostíky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171201054321/http://www.strba.sk/ine/tipy-na-vylety/skokanske-mostiky/ |date=2017-12-01 }} - strba.sk&lt;/ref&gt;

==== Lyžiarsky vlek ====
Nad letnou prechádzkovou cestou, ktorá vedie okolo [[Štrbské pleso|Štrbského plesa]], na začiatku predĺženého chrbta Predného Soliska, nadšenci z [[Klub slovenských turistov a lyžiarov|Klubu slovenských turistov a lyžiarov]], Štátnych kúpeľov a Pohraničnej finančnej stráže, postavili prvý lyžiarsky vlek na Slovensku. S jeho výstavbou sa začalo v roku [[1942]]. Viedol na južný chrbát Predného Soliska. Bol {{m|2684|m}} dlhý. Výškový rozdiel bol {{m|506|m}}. Za hodinu dopravil 360 lyžiarov. Vlek bol dokončený v roku [[1943]] a prvých lyžiarov odviezol v roku [[1944]]. V roku [[1969]] ho zrušili.

Stavbu vleku financovali Slovenské kúpele, technológiu dodala švajčiarska firma vo Roll. Prvými zamestnancami boli páni Hes a Bujak.  Spomínali, že rozhodnutie postaviť lyžiarsky vlek na Štrbskom Plese ovplyvnila obava z konkurencie [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnice]], ktorá lyžiarskymi svahmi pod [[Lomnický štít|Lomnickým štítom]], mohla odlákať lyžiarov zo Štrbského Plesa.

Na stavbu vleku použili drevené podpery zostrojené zo stromov, ktoré vyrúbali v okolí Štrbského plesa. Bolo ich vyše 30. Podpery i ďalší stavebný materiál a technické zariadenie vynášali konské povozy. Vlek si zakrátko získal popularitu aj napriek niektorým technickým problémom. Lyžiar, pred tým ako sa pripol k vleku, si musel okolo pása pripevniť mohutný kožený opasok. Vlekár ho potom konopným lankom s kovovou páčkou, ktorá bola na jeho konci, pripútal k dopravnému lanu. Lyžiar mal v ruke špeciálnu poistku, ktorou, ak stratil rovnováhu, sa vypol z vleku. Na hornej stanici odovzdal opasok zamestnancovi vleku. Opasky potom balili aj s konopnými lankami do balíkov a posielali po lane dole. Neobišlo sa to bez mnohých problémov.

Najväčším technickým problémom vleku bola radiálna rotácia dopravného lana. Počas prevádzky sa stávalo, že páčka sa začala namotávať na lano, ktoré ťahalo lyžiara, až vyhodila dopravné lano z niektorej podpery. Vtedy sa vlek zastavil a zamestnanec, ktorý bol uprostred trate, musel poruchu odstrániť. Radiálna rotácia spôsobovala problémy obsluhe vleku až do konca jeho prevádzky do roku 1969. Bolo to pravdepodobne preto, lebo lano sa objednávalo neodborne, obsluha sa nemala s kým poradiť.

V tých časoch boli na Prednom Solisku tri zjazdovky. Jedna normálna, druhá turistická a tretia viedla priamo do [[Furkotská dolina|Furkotskej doliny]]. Tá sa však neujala a nepoužívala sa. Zjazdovky boli asi 10 metrov široké, vyrúbané v [[Borovica horská|kosodrevine]] a nižšie v hore. Niekedy koncom 50-tych rokov priviezli na zjazdovku prvé pásové vozidlo na úpravu trate. Úrazy zvážali kanadskými saňami, neskôr do služby chodili profesionálni zamestnanci horskej služby.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |meno= Oldo |priezvisko= Bublík |titul= S mnohými prvenstvami|periodikum=Tatry |ročník= XXXIII. |číslo=2|strany=16-17}}&lt;/ref&gt;  Dnes slúži lyžiarom moderná sedačková lanovka.&lt;ref&gt;[http://www.lanovky.sk/?page=lan&amp;lan=18 Sedačková lanovka.sk]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

=== Chata ===
Neďaleko konečnej stanice vleku vo výške {{mnm|1850|m}} postavili malú lyžiarku útulňu, ktorú neskôr prestavali na [[Chata pod Soliskom|Chatu pod Soliskom]]. V roku [[1969]], pred [[Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní|Majstrovstvami sveta v severskom lyžovaní]], starý vlek nahradila nová [[Lanovka|sedačková lanovka]]. Smerom na západ od starej lyžiarskej zjazdovky vybudovali ďalšiu a v roku [[2009]] aj sedačkovú lanovku.&lt;ref name=&quot;Bohuš ml.&quot; /&gt;

=== Výhľady ===
Turisticky voľne prístupný skalnatý vrchol&lt;ref name=CZ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?source=osm&amp;id=1067268472&amp;x=20.0394195&amp;y=49.1493462&amp;z=17&amp;base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny [[Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách|Vysokých Tatier]] a [[Podtatranská kotlina]], no tiež [[Branisko (pohorie)|Branisko]], [[Volovské vrchy]], [[Spišsko-gemerský kras]], [[Kozie chrbty]], [[Nízke Tatry]], [[Veľká Fatra]] a hrebeň [[Lúčanská Fatra|Lúčanskej Fatry]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.com/?lat=49.14982&amp;lng=20.03850&amp;ele=2117&amp;azi=238.11&amp;alt=-1.94&amp;fov=45&amp;cfg=s&amp;name=49.14982%c2%b0N%2c%2020.03850%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
Štít sa nachádza na území [[Národná prírodná rezervácia|národných prírodných rezervácií]] a [[Tatranský národný park|Tatranského národného parku]]&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;, no nakoľko je ľahko dostupný neďalekou lanovkou, značeným chodníkom na vrchol prúdia davy turistov.

* po {{Turistická značka|červená}} červenej značke od vrcholovej stanice lanovky pri [[Chata pod Soliskom|Chate pod Soliskom]]
* po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke zo [[Štrbské Pleso|Štrbského Plesa]] alebo [[Furkotská dolina|Furkotskej doliny]]&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt; 

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Solisko.jpg|Skalnatý vrchol Predného Soliska
Solisko1.jpg|Zľava [[Sedielková kopa]], hrebeň [[Ostrá|Ostrej]], Predné Solisko a [[Štrbský štít]]
Solisko3.jpg|Pohľad z Predného Soliska na [[Štrbské pleso]]
Strbske Solisko and Mlynicka dolina.jpg|Po {{Turistická značka|modrá}} modrej na chatu, dva vrcholky Predného a [[Štrbské Solisko|Štrbského Soliska]], [[Štrbský štít]] v závere [[Mlynická dolina|Mlynickej doliny]]
&lt;/gallery&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=pozn/&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Pozri aj ==
* [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]]
* [[Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)]]
* [[Mlynická dolina (národná prírodná rezervácia)]]
* [[Tatranský národný park]]
* [[Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách]]
 
== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=20.0385&amp;y=49.14982&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]
* [http://vysoketatry.com/ciele/psolisko/psolisko.html Predné Solisko na stránkach vysoketatry.com]
* [http://www.tatry.nfo.sk/cesta.php?obr=stity//0814//08141101.p Horolezecká hrebeňovka Solísk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070702160219/http://www.tatry.nfo.sk/cesta.php?obr=stity//0814//08141101.p |date=2007-07-02 }}

{{Tatry}}

[[Kategória:Dvojtisícovky na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy Vysokých Tatier]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Poprad]]
[[Kategória:Štrba]]</text>
      <sha1>kedhgdkgt83omq0en3n1x36p14ln4s4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vážky (rad)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>265109</id>
    <revision>
      <id>8213310</id>
      <parentid>8213190</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T17:38:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28924-12|~2026-28924-12]] ([[User_talk:~2026-28924-12|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA</comment>
      <origin>7929329</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5956" sha1="a4hzrhj5jkpmxishsxllnkjfswanqwb" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Názov=vážky| 
Obrázok=Sympetrum_flaveolum_female_(dorsal_view)_-_Kulna.jpg|
Titulok= vážka žltoškvrnná, ''Sympetrum flaveolum'' (Linnaeus, 1758) – samica|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[prvoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Gastroneuralia (Protostomia)|
Skupina 2 po slovensky= [[špirálovce]]|Skupina 2 po latinsky=Spiralia|
Línia po slovensky= [[zvliekavce]]|Línia po latinsky=Ecdysozoa|
Nadkmeň po slovensky= |Nadkmeň po latinsky=Panarthropoda|
Kmeň po slovensky= [[článkonožce]]|Kmeň po latinsky=Arthropoda|
Oddelenie po slovensky= [[hryzadlovce]]|Oddelenie po latinsky=Mandibulata|
Podkmeň po slovensky= [[šesťnôžky]] |Podkmeň po latinsky=Hexapoda|
Trieda po slovensky= [[hmyz]]|Trieda po latinsky=Insecta (Ectognatha)|
Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=Dicondylia|
Infratrieda po slovensky= |Infratrieda po latinsky=Pterygota|
Divisio po slovensky= |Divisio po latinsky=[[Paleoptera]]|
Rad po slovensky=vážky|Rad po latinsky=Odonata|
Binomické meno=Odonata|
Klasifikátor1=[[Johann Christian Fabricius|Fabricius]]|
Dátum1=[[1793]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=|
}}

'''Vážky''' (''Odonata'') je [[Rad (taxonómia)|rad]] [[hmyz]]u, ktorý sa{{Kto}} z vývojového hľadiska pokladá za jeden z najstarších. Špecializovaná veda o vážkach sa nazýva [[odonatológia]].

== Výskyt druhov ==
Vážky sa vyskytujú na celom svete s výnimkou najchladnejších miest. Počet druhov na svete sa odhaduje asi na 5 500 [[Druh (taxonómia)|druhov]], na území [[Slovensko|Slovenska]] približne 70 (najväčší druh je ''[[Cordulegaster heros]]'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Slovenské druhy vážok
 | url = http://www.vazky.sk/druhy.html
 | vydavateľ = vazky.sk
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2016-02-10
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}
&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Cordulegaster heros
 | url = http://www.vazky.sk/druhy/cordulegaster_heros.html
 | vydavateľ = vazky.sk
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2016-02-10
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}
&lt;/ref&gt;

Vážka je stredný hmyz, ktorý žije v blízkosti chladných močiarov (vody). Dlhá môže byť max. {{cm|6.5|m}} a jej krídla merajú {{cm|4|m}}. Má dva páry krídel. Dva naľavo a dva napravo. Živí sa najmä menším hmyzom, rybkami, prípadne rastlinami.

== Systematika vážok ==
Rad pozostáva z asi tridsiatich [[Čeľaď (taxonómia)|čeľadí]].

Rozoznávame dve veľké skupiny ([[podrad]]y) a jeden malý podrad:
* [[šidielka]] (''Zygoptera'') – majú širokú hlavu s očami ďaleko od seba. V pokoji skladajú krídla k sebe. 
* [[šidlá]] (''Anisoptera'') – šidlá, vážky a pod. – majú okrúhlu hlavu a oči môžu byť na temene hlavy spojené. V pokoji krídla neskladajú.
* ''[[Anisozygoptera]]'' – má iba dva druhy.

== Výskyt druhov ==
Vážky obľubujú teplejšie stanovištia v okolí sladkých vôd, rybníkov, močarísk, rašeliniská a lesné lúky, ako i okraje lesov a potokov. Pri love však môžu zaletieť aj ďaleko od nich.

== Spôsob života ==
Ako dravci lovia predovšetkým iné druhy [[hmyz]]u: ([[muchy]], [[komáre]] a pod.). Väčšina druhov dobre lieta, na krátke vzdialenosti dokážu vyvinúť rýchlosť až okolo {{km|56|m}}/h. Vážky majú mimoriadne dobré letové schopnosti. V rýchlosti letu a vytrvalosti patria medzi rekordmanov v ríši [[hmyz]]u. Dokážu dokonca ovládať každé krídlo samostatne a vedia tak lietať dozadu, zastaviť sa vo vzduchu alebo naraz zmeniť smer letu.

Motýlice a šidielka čakajú na vhodnú korisť na vegetácii, vážky a šidlá sa zdržujú vo vzduchu a svoju korisť lovia priamo za letu. Pri love sa orientujú dobre vyvinutým zrakom, lebo niektoré druhy vidia až na niekoľko metrov. Samce niektorých druhov vážok majú svoje teritóriá, ktoré bránia pred votrelcami. Ako potrava im slúži iný [[hmyz]], [[Larva|larvy]] a lovia aj [[červy]], [[perloočky]] a ďalšie drobné vodné živočíchy.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* Lohmann, H.: 1996, Das phylogenetische System der Anisoptera (Odonata). Deutsche Entomologische Zeitschrift, 106(9): p. 209 – 266.
* Rehn, A. C.: 2003, Phylogenetic analysis of higher-level relationships of Odonata. Systematic Entomology, 28(2): p. 181 – 240. 
* Obenberger, Jan. Entomologie IV. 1. vyd. Praha: Československá akademie věd, 1958. strany: 216 – 290.
* Zelený Jiří, Hanel Lubomír. ''Vážky: Výzkum a ochrana''. 1 vyd. Vlašim: Český svaz ochránců přírody, 2000. 240 pp.
* R. R. Askew. ''The Dragonflies of Europe''. 2. vyd. England: Harley books, 2004. 308 pp.
* Hanel, Lubomír. ''Vážky Podblanicka''. 1. vyd. Vlašim: Český svaz ochránců přírody, 1999: Muzeum okresu Benešov. 96 pp.
* FARKAČ J., KRÁL D. &amp; ŠKORPÍK M. [eds.] (2005): Červený seznam ohrožených druhů České republiky. Bezobratlí. List of threatened species in the Czech Republic. Invertebrates. Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, Praha, 760 pp.

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Odonata|commons=Category:Odonata}}
{{projekt|b=cs:Dichotomický klíč:Odonata}} – kľúč k určovaniu čeľadí vážiek v Česku na Wikibooks

== Externé odkazy ==
* [http://www.biolib.cz/cz/taxon/id1564/ kompletní taxonomie vážek na ''biolib.cz'']

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Odonatológia]]
[[Kategória:Vážky| ]]</text>
      <sha1>a4hzrhj5jkpmxishsxllnkjfswanqwb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Projekt Fórum</title>
    <ns>0</ns>
    <id>265128</id>
    <revision>
      <id>8213265</id>
      <parentid>7987235</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:36:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28893-12</username>
        <id>294768</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnené o aktuálne, overené informácie.</comment>
      <origin>8213265</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6711" sha1="8ofy13ylw0j1kll5u3dbzqmatxbe9fr" xml:space="preserve">[[Súbor:Štefánikova 33 05.jpg|náhľad|Sídlo na Štefánikove 33 v Bratislave]]

{{Súradnice|48.15311|17.106319|format=dms|display=title}}

'''Projekt Fórum''' je [[nezisková organizácia]], ktorá vznikla na jar 2006 v [[Bratislava|Bratislave]]. Občianske združenie bolo založené s cieľom podpory vzdelávania, šírenia [[kultúra|kultúry]] a vytvárania priestoru pre diskusiu a polemický dialóg. 

Hlavnou aktivitou tejto organizácie je projekt '''Salon''' [http://www.salon.eu.sk]. Ide o internetový portál, ktorý prináša aktuálny prehľad najzaujímavejších textov, ktoré vychádzajú v najvýznamnejších printových a internetových periodikách sveta. Portál sa osobitne zameriava na strednú [[Európa|Európu]]. Doposiaľ bolo na portáli citovaných alebo preložených asi 200 autorov, ktorých profily sú k dispozícii na webovej stránke. Medzi najfrekventovanejších svetových autorov patria napríklad Jurij Andruchovyč, Timothy Garton Ash, Péter Esterházy, Slavenka Drakulić, [[Václav Havel]], Bernard-Henri Lévy, Andrzej Stasiuk, [[Umberto Eco]], Viktor Jerofejev, zo Slovenska napríklad [[Michal Hvorecký]], [[Rudolf Chmel]], alebo [[Martin Milan Šimečka|Martin M. Šimečka]].

Projekt kladie dôraz nie na množstvo textov, ale na ich kvalitný výber. Krátke anotácie, ktoré prináša v slovenčine a na svojej anglickej stránke v angličtine, poskytujú čitateľovi zhustenú informáciu o každom z jednotlivých textov. Príslušný odkaz potom  zavedie priamo do novín, či časopisu, v ktorých článok pôvodne vyšiel, takže sa, pokiaľ je prístupný na internete, okamžite dostane k jeho originálu. Niektoré vybrané texty uvádza v plnom znení v slovenčine, respektíve angličtine. Medzi odkazovanými svetovými médiami sú napríklad [[Newsweek]], The New Yorker, The Economist, Frankfurter Rundschau, Libération a ďalšie. Zo slovenských napríklad denník [[Denník SME|SME]], či týždenníky Žurnál alebo [[.týždeň]].

=== '''Podozrenia zo subvenčného podvodu''' ===
V roku 2026 sa financovanie združenia stalo predmetom verejnej kontroverzie. Vo februári 2026 médiá informovali, že polícia začala trestné stíhanie v súvislosti s dotáciami poskytnutými občianskemu združeniu Projekt Fórum. Podľa medializovaných informácií prípad preverovala protikorupčná jednotka pre podozrenie zo subvenčného podvodu. Podozrenia sa mali týkať najmä údajného duplicitného uplatňovania rovnakých výdavkov pri vyúčtovaní dotácií z rôznych verejných zdrojov, vrátane Ministerstva spravodlivosti SR, Fondu na podporu umenia a Ministerstva kultúry SR.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Polícia začala trestné stíhanie v kauze dotácií pre Projekt Fórum Šimečkovej matky, upozorňuje Nadácia Zastavme korupciu – VIDEO | url = https://sita.sk/policia-zacala-trestne-stihanie-v-kauze-dotacii-pre-projekt-forum-simeckovej-matky-upozornuje-nadacia-zastavme-korupciu-video/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2026-02-02 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk | meno = SITA Slovenská tlačová agentúra | priezvisko = a.s}}&lt;/ref&gt;

Podľa medializovaných informácií sa sporné položky týkali viacerých výdavkov spojených s organizáciou podujatí, napríklad autorských honorárov, tlmočenia, vyhotovenia obrazových záznamov, prípravy bulletinov, prenájmu priestorov či úprav webovej stránky. Nadácia Zastavme korupciu upozornila na podozrenia, že niektoré faktúry alebo výdavkové položky mohli byť predložené pri vyúčtovaní viacerým poskytovateľom dotácií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Splátka pôžičky Šimečkovi od Projektu Fórum ešte môže byť problém | url = https://zastavmekorupciu.sk/nezaradene/splatka-pozicky-simeckovi-od-projektu-forum-este-moze-byt-problem/ | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk-SK | meno = Júlia | priezvisko = Zelenková}}&lt;/ref&gt;

V marci 2026 médiá informovali, že vyšetrovanie bolo rozšírené aj na ďalšie dotačné obdobia, konkrétne na roky 2018 až 2020 a 2022. Pôvodne sa vyšetrovanie podľa dostupných správ týkalo najmä dotácií z roku 2021.

Marta Šimečková, predsedníčka združenia, v apríli 2026 zverejnila vyhlásenie a časť účtovných dokumentov. Odmietla, že by sa na činnosti združenia osobne obohatila, zároveň však priznala pochybenia pri vyúčtovaní grantov. Uviedla, že tie isté faktúry sa objavili vo viacerých vyúčtovaniach, čo označila za chybu, ku ktorej nemalo dôjsť. Tvrdila však, že podľa jej presvedčenia tieto chyby neviedli k viacnásobnému preplateniu rovnakých výdavkov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kauza Projekt Fórum sa vyostruje, Šimečková zverejnila dokumenty a priznáva chyby. O falšovaných výpisoch vraj nevedela | url = https://www.ta3.com/clanok/1046833/kauza-projekt-forum-sa-vyostruje-simeckova-zverejnila-dokumenty-a-priznava-chyby-o-falsovanych-vypisoch-vraj-nevedela | vydavateľ = ta3 | dátum vydania = 2026-04-29 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk | meno = televízia | priezvisko = ta3}}&lt;/ref&gt;

V súvislosti s prípadom médiá informovali aj o podozreniach z úprav bankových výpisov predkladaných štátnym inštitúciám. Podľa zverejnených informácií sa niektoré výpisy predkladané pri vyúčtovaní dotácií nemali zhodovať s originálnymi výpismi z banky. Šimečková tvrdila, že o týchto úpravách nevedela, zároveň však uviedla, že ako štatutárka združenia mala dôslednejšie dohliadať na účtovníctvo a administratívu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Šimečková zverejnila výpisy z účtov, odhalili falšovanie prevodov a jej spolupracovníčku Pukovú | url = https://dennikn.sk/5304863/simeckova-zverejnila-vypisy-z-uctov-odhalili-falsovanie-prevodov-a-jej-spolupracovnicku-pukovu/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-04-29 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk-SK | meno = Mária | priezvisko = Benedikovičová}}&lt;/ref&gt;

K máju 2026 bol prípad predmetom policajného vyšetrovania a verejnej diskusie. Dostupné mediálne správy uvádzali podozrenie zo subvenčného podvodu, zároveň však informovali, že v tom čase nebolo vo veci vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe.

== Externé odkazy ==
* [http://salon.eu.sk Stránka združenia]
* [http://www.perlentaucher.de/magazinrundschau/2009-03-03.html Odkaz na Salon na Perlentaucher.de]
* [http://www.signandsight.com/features/1835.html Odkaz na Salona na SignAndSight.com]

[[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]]</text>
      <sha1>8ofy13ylw0j1kll5u3dbzqmatxbe9fr</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213274</id>
      <parentid>8213265</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:54:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>fixy, ref., wl., ext.o., kat., typografia</comment>
      <origin>8213274</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8028" sha1="p3l6zo5c2qifk88e57vw3f6k0lfwdea" xml:space="preserve">[[Súbor:Štefánikova 33 05.jpg|náhľad|Sídlo na Štefánikove 33 v Bratislave]]

{{Súradnice|48.15311|17.106319|format=dms|display=title}}

'''Projekt Fórum''' je [[nezisková organizácia]], ktorá vznikla na jar 2006 v [[Bratislava|Bratislave]]. Občianske združenie bolo založené s cieľom podpory vzdelávania, šírenia kultúry a vytvárania priestoru pre diskusiu a polemický dialóg. 

Hlavnou aktivitou tejto organizácie je projekt ''Salon'', internetový portál, ktorý prináša aktuálny prehľad najzaujímavejších textov, ktoré vychádzajú v najvýznamnejších printových a internetových periodikách sveta. Portál sa osobitne zameriava na strednú [[Európa|Európu]]. Doposiaľ bolo na portáli citovaných alebo preložených asi 200 autorov, ktorých profily sú k dispozícii na webovej stránke. Medzi najfrekventovanejších svetových autorov patria napríklad Jurij Andruchovyč, Timothy Garton Ash, Péter Esterházy, Slavenka Drakulić, [[Václav Havel]], Bernard-Henri Lévy, Andrzej Stasiuk, [[Umberto Eco]], Viktor Jerofejev, zo Slovenska napríklad [[Michal Hvorecký]], [[Rudolf Chmel]], alebo [[Martin Milan Šimečka|Martin M. Šimečka]].

Projekt kladie dôraz nie na množstvo textov, ale na ich kvalitný výber. Krátke anotácie, ktoré prináša v slovenčine a na svojej anglickej stránke v angličtine, poskytujú čitateľovi zhustenú informáciu o každom z jednotlivých textov. Príslušný odkaz potom  zavedie priamo do novín, či časopisu, v ktorých článok pôvodne vyšiel, takže sa, pokiaľ je prístupný na internete, okamžite dostane k jeho originálu. Niektoré vybrané texty uvádza v plnom znení v slovenčine, respektíve angličtine. Medzi odkazovanými svetovými médiami sú napríklad [[Newsweek]], The New Yorker, The Economist, Frankfurter Rundschau, Libération a ďalšie. Zo slovenských napríklad denník ''[[SME]]'', či týždenníky ''Žurnál'' alebo ''[[.týždeň]]''.

V roku [[2009]] potom združenie online aktivity doplnilo aj fyzickou platformou [[Stredoeurópske fórum]], v rámci ktorej organizovali každoročne v Bratislave k výročiu [[Nežná revolúcia|17. novembra]] konferenciu prednášok a diskusií s európsky a svetovo významnými intelektuálmi.&lt;ref name=&quot;sf-pripravuju&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Central European Forum : O nás : Pripravujú | url = https://ceeforum.eu/o-nas/pripravuju/ | vydavateľ = Projekt Fórum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-06 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Podozrenia zo subvenčného podvodu ==
{{Hlavný článok|Marta Šimečková#Falšovanie dokumentov a podozrenia zo subvenčných podvodov v Projekte Fórum}}
Po roku 2024 sa financovanie združenia stalo predmetom verejnej kontroverzie. Vo februári 2026 médiá informovali, že polícia začala trestné stíhanie v súvislosti s dotáciami poskytnutými občianskemu združeniu Projekt Fórum. Podľa medializovaných informácií prípad preverovala protikorupčná jednotka pre podozrenie zo subvenčného podvodu. Podozrenia sa mali týkať najmä údajného duplicitného uplatňovania rovnakých výdavkov pri vyúčtovaní dotácií z rôznych verejných zdrojov, vrátane [[Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky|Ministerstva spravodlivosti SR]], [[Fond na podporu umenia|Fondu na podporu umenia]] a [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry SR]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Valovičová | meno = Kristína | autor = | odkaz na autora = | titul = Polícia začala trestné stíhanie v kauze dotácií pre Projekt Fórum Šimečkovej matky, upozorňuje Nadácia Zastavme korupciu – VIDEO | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/policia-zacala-trestne-stihanie-v-kauze-dotacii-pre-projekt-forum-simeckovej-matky-upozornuje-nadacia-zastavme-korupciu-video/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2026-02-02 | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt;

Podľa medializovaných informácií sa sporné položky týkali viacerých výdavkov spojených s organizáciou podujatí, napríklad autorských honorárov, tlmočenia, vyhotovenia obrazových záznamov, prípravy bulletinov, prenájmu priestorov či úprav webovej stránky. Nadácia Zastavme korupciu upozornila na podozrenia, že niektoré faktúry alebo výdavkové položky mohli byť predložené pri vyúčtovaní viacerým poskytovateľom dotácií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zelenková | meno = Júlia | autor = | odkaz na autora = | titul = Splátka pôžičky Šimečkovi od Projektu Fórum ešte môže byť problém | url = https://zastavmekorupciu.sk/nezaradene/splatka-pozicky-simeckovi-od-projektu-forum-este-moze-byt-problem/ | vydavateľ = zastavmekorupciu.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V marci 2026 médiá informovali, že vyšetrovanie bolo rozšírené aj na ďalšie dotačné obdobia, konkrétne na roky 2018 až 2020 a 2022. Pôvodne sa vyšetrovanie podľa dostupných správ týkalo najmä dotácií z roku 2021.

[[Marta Šimečková]], predsedníčka a [[štatutárny orgán|štatutárka]] združenia, v apríli 2026 zverejnila vyhlásenie a časť účtovných dokumentov. Odmietla, že by sa na činnosti združenia osobne obohatila, zároveň však priznala pochybenia pri vyúčtovaní grantov. Uviedla, že tie isté faktúry sa objavili vo viacerých vyúčtovaniach, čo označila za chybu, ku ktorej nemalo dôjsť. Tvrdila však, že podľa jej presvedčenia tieto chyby neviedli k viacnásobnému preplateniu rovnakých výdavkov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kauza Projekt Fórum sa vyostruje, Šimečková zverejnila dokumenty a priznáva chyby. O falšovaných výpisoch vraj nevedela | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/1046833/kauza-projekt-forum-sa-vyostruje-simeckova-zverejnila-dokumenty-a-priznava-chyby-o-falsovanych-vypisoch-vraj-nevedela | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt;

V súvislosti s prípadom médiá informovali aj o podozreniach z úprav bankových výpisov predkladaných štátnym inštitúciám. Podľa zverejnených informácií sa niektoré výpisy predkladané pri vyúčtovaní dotácií nemali zhodovať s originálnymi výpismi z banky. Šimečková tvrdila, že o týchto úpravách nevedela, zároveň však uviedla, že ako štatutárka združenia mala dôslednejšie dohliadať na účtovníctvo a administratívu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Benedikovičová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Koník | meno2 = Juraj | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Šimečková zverejnila výpisy z účtov, odhalili falšovanie prevodov a jej spolupracovníčku Pukovú | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/5304863/simeckova-zverejnila-vypisy-z-uctov-odhalili-falsovanie-prevodov-a-jej-spolupracovnicku-pukovu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-29 | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt;

K máju 2026 bol prípad predmetom policajného vyšetrovania a verejnej diskusie. Dostupné mediálne správy uvádzali podozrenie zo subvenčného podvodu, zároveň však informovali, že v tom čase nebolo vo veci vznesené obvinenie voči konkrétnej osobe.{{chýba citácia}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://salon.eu.sk Stránka združenia]
* [https://www.perlentaucher.de/magazinrundschau/2009-03-03.html Odkaz na Salon na Perlentaucher.de]

[[Kategória:Občianske združenia na Slovensku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 2006]]</text>
      <sha1>p3l6zo5c2qifk88e57vw3f6k0lfwdea</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Calder Memorial Trophy</title>
    <ns>0</ns>
    <id>265350</id>
    <revision>
      <id>8213493</id>
      <parentid>8212513</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:16:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>akt. 2026</comment>
      <origin>8213493</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="24681" sha1="nw6sh25wj6rqsj6ibe54yp4jwgr7tbe" xml:space="preserve">{{NHL Trofej
|Názov trofeje = Calder Memorial Trophy
|Obrázok = Hhof calder.jpg
|Uvedená = [[1933]]
|Držiteľ = [[Matthew Schaefer]]
|Udeľuje sa = najlepšiemu nováčikovi [[NHL]]
}}

'''Calder Memorial Trophy''' bola založená v roku [[1936]] predsedom [[NHL]] Frankom Calderom a je každoročne venovaná '''najlepšiemu nováčikovi súťaže'''. Súťaž o nejlepšieho nováčika sezóny je súčasťou NHL už od roku [[1933]].
[[Obrázok:Mario Lemieux 2001.jpg|right|175px|thumb|[[Mario Lemieux]], víťaz z roku 1985.]]
[[Obrázok:Pavel Bure in Canucks uniform.jpg|right|175px|thumb|[[Pavel Bure]], víťaz z roku 1992.]]
[[Obrázok:Brodeur30.jpg|right|175px|thumb|[[Martin Brodeur]], víťaz z roku 1994.]]
[[Obrázok:Ovechkin 10-05-08.jpg|right|175px|thumb|[[Alexander Ovečkin]], víťaz z roku 2006.]]
[[Obrázok:Evgeni Malkin.jpg|right|175px|thumb|[[Jevgenij Malkin]], víťaz z roku 2007.]]

== Volení držitelia ==
{| class=&quot;wikitable sortable zebra&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|- style=&quot;background:#CCCCCC&quot;
! width=&quot;4%&quot;| Rok
! width=&quot;18.5%&quot;| Meno
! width=&quot;4%&quot;| Národnosť
! width=&quot;3%&quot;| Poz
! width=&quot;3.5%&quot;| Vek
! width=&quot;19%&quot;| Klub
! width=&quot;3.6%&quot;| Z
! width=&quot;3.6%&quot;| G
! width=&quot;3.6%&quot;| A
! width=&quot;3.6%&quot;| Body
! width=&quot;3.6%&quot;| +/-
! width=&quot;3.6%&quot;| TM
|-
|[[NHL 2025/2026|2026]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Matthew Schaefer]]
|{{CAN|lh|1}}
|D
|18
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[New York Islanders]]
|82
|23
|36
|59
| +13
|38
|-
|[[NHL 2024/2025|2025]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Lane Hutson]]
|{{USA|lh|1}}
|D
|21
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Montreal Canadiens]]
|87
|6
|65
|71
| -7
|34
|-
|[[NHL 2023/2024|2024]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Connor Bedard]]
|{{CAN|lh|1}}
|C
|18
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Chicago Blackhawks]]
|68
|22
|39
|61
| -44
|28
|-
|[[NHL 2022/2023|2023]]
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Matty Beniers]]
|{{USA|lh|1}}
|C
|20
| style=&quot;text-align: left;&quot; |[[Seattle Kraken]]
|94
|27
|37
|64
| +20
|6
|-
| [[NHL 2021/2022|2022]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Seider, Moritz&quot; | [[Moritz Seider]] || {{DEU|lh|1}} || D || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Detroit Red Wings]] || 82 || 7 || 43 || 50 || data-sort-value=&quot;91&quot; |−9 || {{0}}34
|-
| [[NHL 2020/2021|2021]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Kaprizov, Kiril&quot; | [[Kiril Olegovič Kaprizov|Kiril Kaprizov]] || {{RUS|lh|1}} || LW || 24 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Minnesota Wild]] || 55 || 27 || 24 || 51 || data-sort-value=&quot;110&quot; |+10 || {{0}}16
|-
| [[NHL 2019/2020|2020]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Makar, Cale&quot; | [[Cale Makar]] || {{CAN|lh|1}} || D || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Colorado Avalanche]] || 57 || 12 || 38 || 50 || data-sort-value=&quot;112&quot; |+12 || {{0}}12
|-
| [[NHL 2018/2019|2019]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Pettersson, Elias&quot; | [[Elias Pettersson]] || {{SWE|lh|1}} || C || 20 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Vancouver Canucks]] || 71 || 28 || 38 || 66 || data-sort-value=&quot;103&quot; |+3 || {{0}}12
|-
| [[NHL 2017/2018|2018]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Barzal, Mathew&quot; | [[Mathew Barzal]] || {{CAN|lh|1}} || C || 20 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[New York Islanders]] || 82 || 22 || 63 || 85 || data-sort-value=&quot;101&quot; |+1 || {{0}}30
|-
| [[NHL 2016/2017|2017]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Matthews, Auston&quot; | [[Auston Matthews]] || {{USA|lh|1}} || C || 19 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Toronto Maple Leafs]] || 82 || 40 || 29 || 69 || data-sort-value=&quot;102&quot; |+2 || {{0}}14
|-
| [[NHL 2015/2016|2016]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Panarin, Artemij&quot; | [[Artemij Sergejevič Panarin|Artemij Panarin]] || {{RUS|lh|1}} || LW || 24 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Chicago Blackhawks]] || 80 || 30 || 47 || 77 || data-sort-value=&quot;108&quot; |+8 || {{0}}32
|-
| [[NHL 2014/2015|2015]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Ekblad, Aaron&quot; | [[Aaron Ekblad]] || {{CAN|lh|1}} || D || 19 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Florida Panthers]] || 81 || 12 || 27 || 39 || data-sort-value=&quot;112&quot; |+12 || {{0}}32
|-
| [[NHL 2013/2014|2014]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;MacKinnon, Nathan&quot; | [[Nathan MacKinnon]] || {{CAN|lh|1}} || C || 18 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Colorado Avalanche]] || 82 || 24 || 39 || 63 || data-sort-value=&quot;120&quot; |+20 || {{0}}26
|-
| [[NHL 2012/2013|2013]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Huberdeau, Jonathan&quot; | [[Jonathan Huberdeau]] || {{CAN|lh|1}} || C || 19 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Florida Panthers]] || 48 || 14 || 17 || 31 || data-sort-value=&quot;085&quot; |−15 || {{0}}18
|-
| [[NHL 2011/2012|2012]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Landeskog, Gabriel&quot; | [[Gabriel Landeskog]] || {{SWE|lh|1}} || LW || 19 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Colorado Avalanche]] || 82 || 22 || 30 || 52 || data-sort-value=&quot;120&quot; |+20 || {{0}}51
|-
| [[NHL 2010/2011|2011]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Skinner, Jeff&quot; | [[Jeff Skinner]] || {{CAN|lh|1}} || C || 18 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Carolina Hurricanes]] || 82 || 31 || 32 || 63 || data-sort-value=&quot;103&quot; |{{0}}+3 || {{0}}46
|-
| [[NHL 2009/2010|2010]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Myers, Tyler&quot; | [[Tyler Myers]] || {{CAN|lh|1}} || D || 20 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Buffalo Sabres]] || 82 || 11 || 37 || 48 || data-sort-value=&quot;113&quot; |+13 || {{0}}32
|-
| [[NHL 2008/2009|2009]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Mason, Steve&quot; | [[Steve Mason]] || {{CAN|lh|1}} || G || 20 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Columbus Blue Jackets]] || 61 || {{0}}0 || {{0}}0 || {{0}}0 ||  || {{0}}{{0}}2
|-
| [[NHL 2007/2008|2008]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Kane, Patrick&quot; | [[Patrick Kane]] || {{USA|lh|1}} || RW || 19 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Chicago Blackhawks]] || 82 || 21 || 51 || 72 || data-sort-value=&quot;095&quot; |{{0}}-5 || {{0}}52
|-
| [[NHL 2006/2007|2007]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Malkin, Jevgenij&quot; | [[Jevgenij Vladimirovič Malkin|Jevgenij Malkin]] || {{RUS|lh|1}} || C || 20 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Pittsburgh Penguins]] || 78 || 33 || 52 || 85 || data-sort-value=&quot;102&quot; |{{0}}+2 || {{0}}80
|-
| [[NHL 2005/2006|2006]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Ovečkin, Alexander&quot; | [[Alexandr Michajlovič Ovečkin|Alexander Ovečkin]] || {{RUS|lh|1}} || LW || 20 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Washington Capitals]] || 81 || 52 || 54 || 106 || data-sort-value=&quot;102&quot; |{{0}}+2 || {{0}}52
|-
| [[NHL 2004/2005|2005]] || colspan=&quot;11&quot; style=&quot;text-align:center&quot; data-sort-value=&quot;Z&quot; | ''Sezóna zrušená''
|-
| [[NHL 2003/2004|2004]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Raycroft, Andrew&quot; | [[Andrew Raycroft]] || {{CAN|lh|1}} || G || 23 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Boston Bruins]] || 57 || {{0}}0 || {{0}}2 || {{0}}2 ||  || {{0}}{{0}}0
|-
| [[NHL 2002/2003|2003]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Jackman, Barret&quot; | [[Barret Jackman]] || {{CAN|lh|1}} || D || 22 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[St. Louis Blues]] || 82 || {{0}}3 || 16 || 19 || data-sort-value=&quot;123&quot; |+23 || 190
|-
| [[NHL 2001/2002|2002]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Heatley, Dany&quot; | [[Dany Heatley]] || {{CAN|lh|1}} || RW || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Atlanta Thrashers]] || 82 || 26 || 41 || 67 || data-sort-value=&quot;081&quot; |−19 || {{0}}56
|-
| [[NHL 2000/2001|2001]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Nabokov, Jevgenij &quot; | [[Jevgenij Viktorovič Nabokov|Jevgenij Nabokov]] || {{RUS|lh|1}} || G || 25 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[San Jose Sharks]] || 66 || {{0}}0 || {{0}}2 || {{0}}2 ||  || {{0}}{{0}}8
|-
| [[NHL 1999/2000|2000]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Gomez, Scott&quot; | [[Scott Gomez]] || {{USA|lh|1}} || C || 20 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[New Jersey Devils]] || 82 || 19 || 51 || 70 || data-sort-value=&quot;114&quot; |+14 || {{0}}78
|-
| [[NHL 1998/1999|1999]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Drury, Chris&quot; | [[Chris Drury]] || {{USA|lh|1}} || C || 22 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Colorado Avalanche]] || 79 || 20 || 24 || 44 || data-sort-value=&quot;109&quot; |{{0}}+9 || {{0}}62
|-
| [[NHL 1997/1998|1998]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Samsonov, Sergej&quot; | [[Sergej Viktorovič Samsonov|Sergej Samsonov]] || {{RUS|lh|1}} || LW || 19 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Boston Bruins]] || 81 || 22 || 25 || 47 || data-sort-value=&quot;109&quot; |{{0}}+9 || {{0}}{{0}}8
|-
| [[NHL 1996/1997|1997]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Berard, Bryan&quot; | [[Bryan Berard]] || {{USA|lh|1}} || D || 20 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[New York Islanders]] || 82 || {{0}}8 || 40 || 48 || data-sort-value=&quot;101&quot; |{{0}}+1 || {{0}}86
|-
| [[NHL 1995/1996|1996]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Alfredsson, Daniel&quot; | [[Daniel Alfredsson]] || {{SWE|lh|1}} || RW || 23 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Ottawa Senators]] || 82 || 26 || 35 || 61 || data-sort-value=&quot;082&quot; |−18 || {{0}}28
|-
| [[NHL 1994/1995|1995]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Forsberg, Peter&quot; | [[Peter Forsberg]] || {{SWE|lh|1}} || C || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Québec Nordiques&quot; |[[Québec Nordiques]] || 47 || 15 || 35 || 50 || data-sort-value=&quot;117&quot; |+17 || {{0}}16
|-
| [[NHL 1993/1994|1994]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Brodeur, Martin&quot; | [[Martin Brodeur]] || {{CAN|lh|1}} || G || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[New Jersey Devils]] || 47 || {{0}}0 || {{0}}0 || {{0}}0 ||  || {{0}}{{0}}2
|-
| [[NHL 1992/1993|1993]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Selänne, Teemu&quot; | [[Teemu Selänne]] || {{FIN|lh|1}} || RW || 22 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Winnipeg Jets (1972 – 1996)|Winnipeg Jets]] || 84 || 76 || 56 || 132 || data-sort-value=&quot;108&quot; |{{0}}+8 || {{0}}45
|-
| [[NHL 1991/1992|1992]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Bure, Pavel&quot; | [[Pavel Vladimirovič Bure|Pavel Bure]] || {{RUS|lh|1}} || RW || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Vancouver Canucks]] || 65 || 34 || 26 || 60 || data-sort-value=&quot;100&quot; |{{0}}±0 || {{0}}30
|-
| [[NHL 1990/1991|1991]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Belfour, Ed&quot; | [[Ed Belfour]] || {{CAN|lh|1}} || G || 25 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Chicago Blackhawks]] || 74 || {{0}}0 || {{0}}3 || {{0}}3 ||  || {{0}}34
|-
| [[NHL 1989/1990|1990]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Makarov, Sergej&quot; | [[Sergej Michajlovič Makarov|Sergej Makarov]] || {{RUS|lh|1}} || RW || 31 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Calgary Flames]] || 80 || 24 || 62 || 86 || data-sort-value=&quot;133&quot; |+33 || {{0}}55
|-
| [[NHL 1988/1989|1989]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Leetch, Brian&quot; | [[Brian Leetch]] || {{USA|lh|1}} || D || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[New York Rangers]] || 68 || 23 || 48 || 71 || data-sort-value=&quot;108&quot; |{{0}}+8 || {{0}}50
|-
| [[NHL 1987/1988|1988]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Nieuwendyk, Joe&quot; | [[Joe Nieuwendyk]] || {{CAN|lh|1}} || C || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Calgary Flames]] || 75 || 51 || 41 || 92 || data-sort-value=&quot;120&quot; |+20 || {{0}}23
|-
| [[NHL 1986/1987|1987]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Robitaille, Luc&quot; | [[Luc Robitaille]] || {{CAN|lh|1}} || LW || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Los Angeles Kings]] || 79 || 45 || 39 || 84 || data-sort-value=&quot;082&quot; |−18 || {{0}}28
|-
| [[NHL 1985/1986|1986]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Suter, Gary&quot; | [[Gary Suter]] || {{USA|lh|1}} || D || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Calgary Flames]] || 80 || 18 || 50 || 68 || data-sort-value=&quot;111&quot; |+11 || 141
|-
| [[NHL 1984/1985|1985]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Lemieux, Mario&quot; | [[Mario Lemieux]] || {{CAN|lh|1}} || C || 19 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Pittsburgh Penguins]] || 73 || 43 || 57 || 100 || data-sort-value=&quot;065&quot; |−35 || {{0}}54
|-
| [[NHL 1983/1984|1984]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Barrasso, Tom&quot; | [[Tom Barrasso]] || {{USA|lh|1}} || G || 19 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Buffalo Sabres]] || 42 || {{0}}0 || {{0}}2 || {{0}}2 ||  || {{0}}20
|-
| [[NHL 1982/1983|1983]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Larmer, Steve&quot; | [[Steve Larmer]] || {{CAN|lh|1}} || RW || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Chicago Blackhawks]] || 80 || 43 || 47 || 90 || data-sort-value=&quot;144&quot; |+44 || {{0}}28
|-
| [[NHL 1981/1982|1982]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Hawerchuk, Dale&quot; | [[Dale Hawerchuk]] || {{CAN|lh|1}} || C || 19 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Winnipeg Jets (1972  – 1996)|Winnipeg Jets]] || 80 || 45 || 58 || 103 || data-sort-value=&quot;096&quot; |{{0}}-4 || {{0}}47
|-
| [[NHL 1980/1981|1981]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Stastny, Peter&quot; | [[Peter Šťastný]] || {{SVK|lh|1}} || C || 24 || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Québec Nordiques&quot; |[[Quebec Nordiques]] || 77 || 39 || 70 || 109 || data-sort-value=&quot;111&quot; |+11 || {{0}}37
|-
| [[NHL 1979/1980|1980]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Bourque, Ray&quot; | [[Ray Bourque]] || {{CAN|lh|1}} || D || 19 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Boston Bruins]] || 80 || 17 || 48 || 65 || data-sort-value=&quot;152&quot; |+52 || {{0}}73
|-
| [[NHL 1978/1979|1979]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Smith, Bobby&quot; | [[Bobby Smith]] || {{CAN|lh|1}} || C || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Minnesota North Stars]] || 80 || 30 || 44 || 74 || data-sort-value=&quot;092&quot; |{{0}}-8 || {{0}}39
|-
| [[NHL 1977/1978|1978]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Bossy, Mike&quot; | [[Mike Bossy]] || {{CAN|lh|1}} || RW || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[New York Islanders]] || 73 || 53 || 38 || 91 || data-sort-value=&quot;131&quot; |+31 || {{0}}{{0}}6
|-
| [[NHL 1976/1977|1977]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Plett, Willi&quot; | [[Willi Plett]] || {{CAN|lh|1}} || RW || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Atlanta Flames]] || 64 || 33 || 23 || 56 || data-sort-value=&quot;115&quot; |+15 || 123
|-
| [[NHL 1975/1976|1976]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Trottier, Bryan&quot; | [[Bryan Trottier]] || {{CAN|lh|1}} || C || 19 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[New York Islanders]] || 80 || 32 || 63 || 95 || data-sort-value=&quot;128&quot; |+28 || {{0}}21
|-
| [[NHL 1974/1975|1975]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Vail, Eric&quot; | [[Eric Vail]] || {{CAN|lh|1}} || LW || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Atlanta Flames]] || 72 || 39 || 21 || 60 || data-sort-value=&quot;101&quot; |{{0}}+1 || {{0}}46
|-
| [[NHL 1973/1974|1974]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Potvin, Denis&quot; | [[Denis Potvin]] || {{CAN|lh|1}} || D || 20 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[New York Islanders]] || 77 || 17 || 37 || 54 || data-sort-value=&quot;084&quot; |−16 || 175
|-
| [[NHL 1972/1973|1973]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Vickers, Steve&quot; | [[Steve Vickers]] || {{CAN|lh|1}} || LW || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[New York Rangers]] || 61 || 30 || 23 || 53 || data-sort-value=&quot;135&quot; |+35 || {{0}}37
|-
| [[NHL 1971/1972|1972]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Dryden, Ken&quot; | [[Ken Dryden]] || {{CAN|lh|1}} || G || 24 || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Montreal Canadians&quot; |[[Canadiens de Montréal]] || 64 || {{0}}0 || {{0}}2 || {{0}}2 ||  || {{0}}{{0}}4
|-
| [[NHL 1970/1971|1971]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Perreault, Gilbert&quot; | [[Gilbert Perreault]] || {{CAN|lh|1}} || C || 20 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Buffalo Sabres]] || 78 || 38 || 34 || 72 || data-sort-value=&quot;061&quot; |−39 || {{0}}19
|-
| [[NHL 1969/1970|1970]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Esposito, Tony&quot; | [[Tony Esposito]] || {{CAN|lh|1}} || G || 26 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Chicago Blackhawks]] || 63 || {{0}}0 || {{0}}2 || {{0}}2 ||  || {{0}}{{0}}2
|-
| [[NHL 1968/1969|1969]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Grant, Danny&quot; | [[Danny Grant]] || {{CAN|lh|1}} || RW || 24 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Minnesota North Stars]] || 75 || 34 || 31 || 65 || data-sort-value=&quot;088&quot; |−12 || {{0}}46
|-
| [[NHL 1967/1968|1968]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Sanderson, Derek&quot; | [[Derek Sanderson]] || {{CAN|lh|1}} || C || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Boston Bruins]] || 71 || 24 || 25 || 49 || data-sort-value=&quot;111&quot; |+11 || {{0}}98
|-
| [[NHL 1966/1967|1967]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Orr, Bobby&quot; | [[Bobby Orr]] || {{CAN|lh|1}} || D || 19 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Boston Bruins]] || 61 || 13 || 28 || 41 ||  || 102
|-
| [[NHL 1965/1966|1966]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Selby, Brit&quot; | [[Brit Selby]] || {{CAN|lh|1}} || LW || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Toronto Maple Leafs]] || 61 || 14 || 13 || 27 ||  || {{0}}26
|-
| [[NHL 1964/1965|1965]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Crozier, Roger&quot; | [[Roger Crozier]] || {{CAN|lh|1}} || G || 23 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Detroit Red Wings]] || 70 || {{0}}0 || {{0}}0 || {{0}}0 ||  || {{0}}10
|-
| [[NHL 1963/1964|1964]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Laperrière, Jacques&quot; | [[Jacques Laperrière]] || {{CAN|lh|1}} || D || 22 || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Montreal Canadians&quot; |[[Canadiens de Montréal]] || 65 || {{0}}2 || 28 || 30 ||  || 102
|-
| [[NHL 1962/1963|1963]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Douglas, Kent&quot; | [[Kent Douglas]] || {{CAN|lh|1}} || D || 27 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Toronto Maple Leafs]] || 70 || {{0}}7 || 15 || 22 ||  || 105
|-
| [[NHL 1961/1962|1962]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Rousseau, Bobby&quot; | [[Bobby Rousseau]] || {{CAN|lh|1}} || RW || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Montreal Canadians&quot; |[[Canadiens de Montréal]] || 70 || 21 || 24 || 45 ||  || {{0}}26
|-
| [[NHL 1960/1961|1961]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Keon, Dave&quot; | [[Dave Keon]] || {{CAN|lh|1}} || C || 20 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Toronto Maple Leafs]] || 70 || 20 || 25 || 45 ||  || {{0}}{{0}}6
|-
| [[NHL 1959/1960|1960]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Hay, Bill&quot; | [[Bill Hay]] || {{CAN|lh|1}} || C || 24 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Chicago Blackhawks]] || 70 || 18 || 37 || 55 ||  || {{0}}31
|-
| [[NHL 1958/1959|1959]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Backstrom, Ralph&quot; | [[Ralph Backstrom]] || {{CAN|lh|1}} || C || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Montreal Canadians&quot; |[[Canadiens de Montréal]] || 64 || 18 || 22 || 40 ||  || {{0}}19
|-
| [[NHL 1957/1958|1958]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Mahovlich, Frank&quot; | [[Frank Mahovlich]] || {{CAN|lh|1}} || LW || 20 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Toronto Maple Leafs]] || 67 || 20 || 16 || 36 ||  || {{0}}67
|-
| [[NHL 1956/1957|1957]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Regan, Larry&quot; | [[Larry Regan]] || {{CAN|lh|1}} || RW || 26 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Boston Bruins]] || 69 || 14 || 19 || 33 ||  || {{0}}29
|-
| [[NHL 1955/1956|1956]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Hall, Glenn&quot; | [[Glenn Hall]] || {{CAN|lh|1}} || G || 24 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Detroit Red Wings]] || 70 || {{0}}0 || {{0}}0 || {{0}}0 ||  || {{0}}14
|-
| [[NHL 1954/1955|1955]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Litzenberger, Ed&quot; | [[Ed Litzenberger]] || {{CAN|lh|1}} || RW || 22 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Chicago Blackhawks]] || data-sort-value=&quot;73&quot; |73 || 23 || 28 || 51 ||  || {{0}}40
|-
| [[NHL 1953/1954|1954]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Henry, Camille&quot; | [[Camille Henry]] || {{CAN|lh|1}} || C || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[New York Rangers]] || 66 || 24 || 15 || 39 ||  || {{0}}10
|-
| [[NHL 1952/1953|1953]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Worsley, Lorne&quot; | [[Lorne Worsley]] || {{CAN|lh|1}} || G || 23 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[New York Rangers]] || 50 || {{0}}0 || {{0}}0 || {{0}}0 ||  || {{0}}{{0}}2
|-
| [[NHL 1951/1952|1952]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Geoffrion, Bernie&quot; | [[Bernie Geoffrion]] || {{CAN|lh|1}} || RW || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Montreal Canadians&quot; |[[Canadiens de Montréal]] || 67 || 30 || 24 || 54 ||  || {{0}}66
|-
| [[NHL 1950/1951|1951]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Sawchuk, Terry&quot; | [[Terry Sawchuk]] || {{CAN|lh|1}} || G || 21 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Detroit Red Wings]] || 70 || {{0}}0 || {{0}}0 || {{0}}0 ||  || {{0}}{{0}}2
|-
| [[NHL 1949/1950|1950]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Gelineau, Jack&quot; | [[Jack Gelineau]] || {{CAN|lh|1}} || G || 25 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Boston Bruins]] || 67 || {{0}}0 || {{0}}0 || {{0}}0 ||  || {{0}}{{0}}0
|-
| [[NHL 1948/1949|1949]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Lund, Pentti&quot; | [[Pentti Lund]] || {{FIN|lh|1}} || RW || 23 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[New York Rangers]] || 59 || 14 || 16 || 30 ||  || {{0}}16
|-
| [[NHL 1947/1948|1948]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;McFadden, Jim&quot; | [[Jim McFadden]] || {{GBR|lh|1}} || C || 27 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Detroit Red Wings]] || 60 || 24 || 24 || 48 ||  || {{0}}12
|-
| [[NHL 1946/1947|1947]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Meeker, Howie&quot; | [[Howie Meeker]] || {{CAN|lh|1}} || RW || 23 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Toronto Maple Leafs]] || 55 || 27 || 18 || 45 ||  || {{0}}76
|-
| [[NHL 1945/1946|1946]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Laprade, Edgar&quot; | [[Edgar Laprade]] || {{CAN|lh|1}} || C || 26 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[New York Rangers]] || 49 || 15 || 19 || 34 ||  || {{0}}{{0}}0
|-
| [[NHL 1944/1945|1945]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;McCool, Frank&quot; | [[Frank McCool]] || {{CAN|lh|1}} || G || 26 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Toronto Maple Leafs]] || 50 || {{0}}0 || {{0}}0 || {{0}}0 ||  || {{0}}{{0}}0
|-
| [[NHL 1943/1944|1944]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Bodnar, Gus&quot; | [[Gus Bodnar]] || {{CAN|lh|1}} || C || 20 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Toronto Maple Leafs]] || 50 || 22 || 40 || 62 ||  || {{0}}18
|-
| [[NHL 1942/1943|1943]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Stewart, Gaye&quot; | [[Gaye Stewart]] || {{CAN|lh|1}} || RW || 19 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Toronto Maple Leafs]] || 48 || 24 || 23 || 47 ||  || {{0}}20
|-
| [[NHL 1941/1942|1942]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Warwick, Grant&quot; | [[Grant Warwick]] || {{CAN|lh|1}} || RW || 20 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[New York Rangers]] || 44 || 16 || 17 || 33 ||  || {{0}}36
|-
| [[NHL 1940/1941|1941]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Quilty, Johnny&quot; | [[Johnny Quilty]] || {{CAN|lh|1}} || C || 20 || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Montreal Canadiens&quot; |[[Canadiens de Montréal]] || 48 || 18 || 16 || 34 ||  || {{0}}31
|-
| [[NHL 1939/1940|1940]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;MacDonald, Kilby&quot; | [[Kilby MacDonald]] || {{CAN|lh|1}} || LW || 26 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[New York Rangers]] || 44 || 15 || 13 || 28 ||  || {{0}}19
|-
| [[NHL 1938/1939|1939]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Brimsek, Frank&quot; | [[Frank Brimsek]] || {{USA|lh|1}} || G || 25 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Boston Bruins]] || 43 || {{0}}0 || {{0}}0 || {{0}}0 ||  || {{0}}{{0}}0
|-
| [[NHL 1937/1938|1938]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Dahlstrom, Cully&quot; | [[Cully Dahlstrom]] || {{USA|lh|1}} || C || 24 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Chicago Blackhawks]] || 48 || 10 || {{0}}9 || 19 ||  || {{0}}11
|-
| [[NHL 1936/1937|1937]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Apps, Syl&quot; | [[Syl Apps]] || {{CAN|lh|1}} || C || 22 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Toronto Maple Leafs]] || 48 || 16 || 29 || 45 ||  || {{0}}10
|-
| [[NHL 1935/1936|1936]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Karakas, Mike&quot; | [[Mike Karakas]] || {{USA|lh|1}} || G || 24 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Chicago Blackhawks]] || 48 || {{0}}0 || {{0}}0 || {{0}}0 ||  || {{0}}{{0}}0
|-
| [[NHL 1934/1935|1935]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Schriner, Sweeney&quot; | [[Sweeney Schriner]] || {{CAN|lh|1}} || LW || 23 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[New York Americans]] || 48 || 18 || 22 || 40 ||  || {{0}}{{0}}6
|-
| [[NHL 1933/1934|1934]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Blinco, Russ&quot; | [[Russ Blinco]] || {{CAN|lh|1}} || C || 26 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Montreal Maroons]] || 31 || 14 || {{0}}9 || 23 ||  || {{0}}{{0}}2
|-
| [[NHL 1932/1933|1933]] || style=&quot;text-align:left&quot; data-sort-value=&quot;Voss, Carl&quot; | [[Carl Voss]] || {{USA|lh|1}} || C || 26 || style=&quot;text-align:left&quot; | [[Detroit Red Wings]] || data-sort-value=&quot;48&quot; |48 || {{0}}8 || 15 || 23 ||  || {{0}}10
|}

== Pozri aj ==
* [[Trofeje NHL]]

== Externé odkazy ==
* [https://www.nhl.com/news/nhl-calder-memorial-trophy-winners-complete-list-287749198 Calder Memorial Trophy na nhl.com]
* [https://www.eliteprospects.com/awards/nhl?name=NHL+Rookie+of+the+Year+(Calder+Trophy) Calder Memorial Trophy na eliteprospects.com]

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Calder Memorial Trophy|1354000925}}

{{Trofeje NHL}}

[[Kategória:Trofeje a ocenenia NHL]]</text>
      <sha1>nw6sh25wj6rqsj6ibe54yp4jwgr7tbe</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Puding pani Elvisovej</title>
    <ns>0</ns>
    <id>267487</id>
    <revision>
      <id>8213377</id>
      <parentid>7662105</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T20:25:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213377</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2725" sha1="ahfn8rgwy6g3e59oktkk4ymkmx0blib" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = Puding pani Elvisovej
 | Obrázok             =
 | Popis obrázku       = PPE 2015
 | Krajina pôvodu      = {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]]  
 | Žáner               = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[elektronická hudba]]
 | Roky pôsobenia      = [[1995]] – súčasnosť
 | Hudobný vydavateľ   = [[PPE]]
 | Webstránka          = {{url|ppe.sk}}
 | Členovia skupiny    =  [[Sylvia „Slivka“ Menyhertová]]&lt;br /&gt;[[Miloš Rabatin]]&lt;br /&gt;[[Viliam Lauko]]&lt;br /&gt;[[Peter Ungvölgyi|Peter „Pino“ Ungvölgyi]]&lt;br /&gt;
 | Bývalí členovia     = Marcel Spišák, Erik Pačuta, Dalibor Kocián
 }}
'''Puding pani Elvisovej''' (známa aj pod skratkou '''PPE''') je slovenská hudobná skupina. Bola založená ako hudobný projekt v roku [[1995]] v [[Košice|Košiciach]]. V decembri [[2004]] vyšiel ich debutový album ''Automati'', v roku [[2007]] ich druhý album ''[[Play/Pause/Eject]]''. V októbri roku 2010 im prirástol aj tretí album ''π'' (pí) a v máji 2015 skupina vydala svoj štvrtý album ''Tektonická platňa''.&lt;ref&gt;{{cite web |url= http://www.musicx.sk/news.php3?id=8946 |title= Puding Pani Elvisovej : Harmonická budúcnosť… |date= 3. január 2005 |publisher= musicx |accessdate= 2020-05-20 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20080518204842/http://www.musicx.sk/news.php3?id=8946 |archivedate= 2008-05-18 }}&lt;/ref&gt; Zatiaľ posledným počinom kapely je album Mohérpop, pozostávajúci zo skladieb, ktoré boli pôvodne vydané medzi rokmi 1995 až 2005, ale neboli odvtedy oficiálne dostupné. Hudba skupiny má jedinečný svojský rukopis, pričom ide o mix tanečnej elektonickej hudby a iných experimentov.&lt;ref&gt;{{cite web|url= http://www.eradio.sk/r/interpret/89/P.P.E.|title= P.P.E.|publisher= eradio.sk|accessdate= 2009-03-19|archiveurl= https://web.archive.org/web/20100519122906/http://www.eradio.sk/r/interpret/89/P.P.E.|archivedate= 2010-05-19}}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==
=== EP ===
* ''Pavúk a iné''
* ''Bzzzzzvuk''
* ''Chceme pristáť''

=== Štúdiové albumy ===
* ''[[Automati]]'' (2004)
* ''[[Play/Pause/Eject]]'' (2007)
* ''[[Π (album)|π]]'' (2010)
* Tektonická platňa (2015)

=== Kompilácie ===

* Mohérpop (2021)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Puding pani Elvisovej}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.ppe.sk oficiálna webstránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160314003003/http://ppe.sk/ |date=2016-03-14 }}
* [http://www.facebook.com/PudingPaniElvisovej oficiálna webstránka na Facebooku]

[[Kategória:Puding pani Elvisovej| ]]
[[Kategória:Slovenské hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1995]]</text>
      <sha1>ahfn8rgwy6g3e59oktkk4ymkmx0blib</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Michal Ďuriš (futbalista)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>271119</id>
    <revision>
      <id>8213470</id>
      <parentid>8171600</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:27:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29071-47</username>
        <id>294829</id>
      </contributor>
      <comment>doplnenie úspechov</comment>
      <origin>8213470</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7157" sha1="qoi0elbrdc2x9p7kzz8d91v0ddv2f2h" xml:space="preserve">{{Infobox futbalista
 | meno                       = Michal Ďuriš
 | celé meno                  = Michal Ďuriš
 | foto                       = Michal Ďuriš.jpeg
 | prezývka                   = 
 | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|1988|6|1}}
 | rodné mesto                = [[Uherské Hradiště]]
 | miesto narodenia           = [[Uherské Hradiště]]
 | štát                       = [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
 | výška                      = 183 [[cm]]
 | súčasný klub               = [[FC Spartak Trnava]]
 | klubové číslo              = 57
 | pozícia                    = útočník
 | mládežnícke roky           = &lt;br /&gt;2002-2005
 | mládežnícke kluby          = [[ŠK Petrochema Dubová]]&lt;br /&gt;[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]
 | roky                       = 2005-2010&lt;br /&gt;2010-2017&lt;br /&gt;2014-2015&lt;br /&gt;2017-2018&lt;br/&gt;2018-2020 &lt;br/&gt; 2020-2021 &lt;br/&gt; 2021-2022 &lt;br/&gt; 2022-2023 &lt;br/&gt; 2023-2024&lt;br/&gt; 2023&lt;br/&gt;2024-
 | kluby                      = [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]&lt;br /&gt; [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]&lt;br /&gt;→ [[FK Mladá Boleslav|Mladá Boleslav]] &lt;br /&gt;[[FK Orenburg]]&lt;br&gt; [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]] &lt;br&gt; [[AC Omonia|Omonia]] &lt;br/&gt; Ethnikos Achnas &lt;br/&gt; Karmiotissa &lt;br/&gt; Othellos Athienou &lt;br/&gt;→ [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]&lt;br/&gt;[[FC Spartak Trnava]]
 | zápasy(góly)               = {{nowrap|{{0}}114 (18)&lt;br /&gt;{{0}}137 (34)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}26 (4)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}27 (4)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}63 (27)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}29 (4)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}16 (5)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}35 (6)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}{{0}}8 (3)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}13 (5)}}&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}&lt;nowiki&gt;41 (10)}}&lt;/nowiki&gt;
 | reprezentačné roky         = 2009-2010 &lt;br /&gt;2012-2021
 | národné mužstvo            = {{SVK|f21|1|Slovensko U21}}&lt;br /&gt; {{SVK|f|1}}
 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}10 {{0}}(4)&lt;br /&gt; {{0}}59 {{0}}(7)
 | trénerské roky             = 
 | trénerské kluby            = 
 | pkupdate                   = 15.11.2015
 | nmupdate                   = 16.11.2016
}}

'''Michal Ďuriš''' (* [[1. jún]] [[1988]], [[Uherské Hradiště]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ista, ktorý hráva na pozícii útočníka. V minulosti bol hráčom [[Corgoň liga|corgoňligového]] klubu [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]], bol tiež členom slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov, hrával v klube [[FC Viktoria Plzeň]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://futbal.sme.sk/c/4372831/reprezentacia-do-21-rokov-chce-porazit-talianov.html|title=Reprezentácia do 21 rokov chce poraziť Talianov|publisher=sme.sk|date=31. marec 2009}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti je hráčom [[Cyprus|cyperského]] tímu Othellos Athienou, kde prešiel späť po hosťovaní v slovenskom klube [[FC Spartak Trnava]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Spartak | odkaz na autora = | titul = Michal Ďuriš prichádza do Spartaka | url = https://fcspartaktrnava.com/michal-duris-prestupuje-do-spartaka/ | vydavateľ = fcspartaktrnava.com | dátum vydania = 2023-09-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; v roku 2023.

== Góly v reprezentácii ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por. č.
!  width=80|Dátum
!  width=150|Miesto
!  width=150|Súper
!  Výsledok
!  Góly
!  width=150|Typ zápasu
|-
|&lt;center&gt;1.||rowspan=&quot;2&quot;|13. 11. 2015||rowspan=&quot;2&quot;|[[Trnava]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{CHE|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;3:2||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|39}} {{gól|48}}||rowspan=&quot;2&quot;|priateľský
|-
|&lt;center&gt;2.
|-
|&lt;center&gt;3.||17. 11. 2015||[[Žilina]]||{{ISL|f|1}}||&lt;center&gt;3:1||{{gól|84}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;4.||29. 5. 2016||[[Augsburg]]||{{DEU|f|1}}||&lt;center&gt;3:1||{{gól|44}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;5.||22. 3. 2018||[[Bangkok]]||{{UAE|f|1}}||&lt;center&gt;2:1||{{gól|45}}||medzinárodný turnaj 
|-
|&lt;center&gt;6.||7. 9. 2020||[[Netanya]]||{{ISR|f|1}}||&lt;center&gt;1:1||{{gól|14}}||[[Liga národov UEFA 2018/2019|Liga národov 2018/19]]
|-
|&lt;center&gt;7.||12. 11. 2020||[[Belfast]]||{{NIR|f|1}}||&lt;center&gt;2:1 pp||{{gól|110}}||[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|baráž o postup na ME 2020]]
|}

== Góly v európskych pohároch ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za Duklu Banská Bystrica (1)
|-
|&lt;center&gt;Európska liga||&lt;center&gt;2010/2011||2. predkolo||{{GEO}} FC Zestafoni||&lt;center&gt;1:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za Viktoriu Plzeň (15)
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|&lt;center&gt;Liga majstrov||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2011/2012||play-off||{{DNK}} [[FC Kodaň]]||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
|skupina||{{ITA}} [[AC Miláno]]||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2013/2014||3. predkolo||{{EST}} Nõmme Kalju||&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;1
|-
|play-off||{{SVN}} [[NK Maribor]]||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;2016/2017||play-off||{{BGR}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]]||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;7&quot;|&lt;center&gt;Európska liga||rowspan=&quot;4&quot;|&lt;center&gt;2012/13||2. predkolo||{{GEO}} FC Rustavi||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|3. predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;5:0||&lt;center&gt;3
|-
|skupina||{{PRT}} [[Associação Académica de Coimbra – O.A.F.|Académica Coimbra]]||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2015/2016||play-off||{{SRB}} Vojvodina Novi Sad||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|skupina||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||&lt;center&gt;2:3||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;2016/2017||skupina||{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||&lt;center&gt;3:2||&lt;center&gt;2
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za FK Mladá Boleslav (3)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Európska liga||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2014/2015||rowspan=&quot;2&quot;|2. predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{BIH}} NK Široki Brijeg||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;2
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za Omoniu Nikózia (1)
|-
|&lt;center&gt;Európska konferenčná liga||&lt;center&gt;2021/2022||skupina||{{AZE}} [[FK Karabach]]||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|}

== Úspechy ==
'''Reprezentačné'''
* osemfinalista ME 2016
* účastník ME 2020
'''Klubové'''
* 3× majster Česka s Viktoriou Plzeň (2010/11, 2012/13, 2015/16)
* víťaz Českého Superpohára 2011 s Viktoriou Plzeň
* 2× účasť v skupinovej fáze Ligy majstrov s Viktoriou Plzeň (2011/12, 2013/14)
* 2x účasť v osemfinále Európskej ligy s Viktoriou Plzeň (2012/13, 2013/14)
* majster Cypru 2020/21 s Omoniou Nikózia
* víťaz Cyperského Superpohára 2021 s Omoniou Nikózia
* víťaz slovenského pohára 2025
'''Individuálne'''
* člen Klubu ligových kanonierov
* Najlepší cudzinec českej ligy 2015/16
* 2. najlepší strelec českej ligy 2015/16 (16 gólov)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Členovia Klubu ligových kanonierov}}
{{Slovenský futbal na ME 2016}}
{{Slovenský futbal na ME 2020}}

{{Futbalový výhonok}}
{{DEFAULTSORT:Ďuriš, Michal}}

[[Kategória:Slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FK Dukla Banská Bystrica]]
[[Kategória:Osobnosti z Uherského Hradišťa]]
[[Kategória:Hráči Anorthosis Famagusta]]
[[Kategória:Futbaloví útočníci]]</text>
      <sha1>qoi0elbrdc2x9p7kzz8d91v0ddv2f2h</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213471</id>
      <parentid>8213470</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:28:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29071-47</username>
        <id>294829</id>
      </contributor>
      <comment>drobná úprava v sekcii klubové úspechy</comment>
      <origin>8213471</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7177" sha1="8yapjeuh4t2j2iplf31odchhkjjhszm" xml:space="preserve">{{Infobox futbalista
 | meno                       = Michal Ďuriš
 | celé meno                  = Michal Ďuriš
 | foto                       = Michal Ďuriš.jpeg
 | prezývka                   = 
 | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|1988|6|1}}
 | rodné mesto                = [[Uherské Hradiště]]
 | miesto narodenia           = [[Uherské Hradiště]]
 | štát                       = [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
 | výška                      = 183 [[cm]]
 | súčasný klub               = [[FC Spartak Trnava]]
 | klubové číslo              = 57
 | pozícia                    = útočník
 | mládežnícke roky           = &lt;br /&gt;2002-2005
 | mládežnícke kluby          = [[ŠK Petrochema Dubová]]&lt;br /&gt;[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]
 | roky                       = 2005-2010&lt;br /&gt;2010-2017&lt;br /&gt;2014-2015&lt;br /&gt;2017-2018&lt;br/&gt;2018-2020 &lt;br/&gt; 2020-2021 &lt;br/&gt; 2021-2022 &lt;br/&gt; 2022-2023 &lt;br/&gt; 2023-2024&lt;br/&gt; 2023&lt;br/&gt;2024-
 | kluby                      = [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]&lt;br /&gt; [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]&lt;br /&gt;→ [[FK Mladá Boleslav|Mladá Boleslav]] &lt;br /&gt;[[FK Orenburg]]&lt;br&gt; [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]] &lt;br&gt; [[AC Omonia|Omonia]] &lt;br/&gt; Ethnikos Achnas &lt;br/&gt; Karmiotissa &lt;br/&gt; Othellos Athienou &lt;br/&gt;→ [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]&lt;br/&gt;[[FC Spartak Trnava]]
 | zápasy(góly)               = {{nowrap|{{0}}114 (18)&lt;br /&gt;{{0}}137 (34)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}26 (4)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}27 (4)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}63 (27)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}29 (4)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}16 (5)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}35 (6)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}{{0}}8 (3)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}13 (5)}}&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}&lt;nowiki&gt;41 (10)}}&lt;/nowiki&gt;
 | reprezentačné roky         = 2009-2010 &lt;br /&gt;2012-2021
 | národné mužstvo            = {{SVK|f21|1|Slovensko U21}}&lt;br /&gt; {{SVK|f|1}}
 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}10 {{0}}(4)&lt;br /&gt; {{0}}59 {{0}}(7)
 | trénerské roky             = 
 | trénerské kluby            = 
 | pkupdate                   = 15.11.2015
 | nmupdate                   = 16.11.2016
}}

'''Michal Ďuriš''' (* [[1. jún]] [[1988]], [[Uherské Hradiště]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ista, ktorý hráva na pozícii útočníka. V minulosti bol hráčom [[Corgoň liga|corgoňligového]] klubu [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]], bol tiež členom slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov, hrával v klube [[FC Viktoria Plzeň]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://futbal.sme.sk/c/4372831/reprezentacia-do-21-rokov-chce-porazit-talianov.html|title=Reprezentácia do 21 rokov chce poraziť Talianov|publisher=sme.sk|date=31. marec 2009}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti je hráčom [[Cyprus|cyperského]] tímu Othellos Athienou, kde prešiel späť po hosťovaní v slovenskom klube [[FC Spartak Trnava]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Spartak | odkaz na autora = | titul = Michal Ďuriš prichádza do Spartaka | url = https://fcspartaktrnava.com/michal-duris-prestupuje-do-spartaka/ | vydavateľ = fcspartaktrnava.com | dátum vydania = 2023-09-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; v roku 2023.

== Góly v reprezentácii ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por. č.
!  width=80|Dátum
!  width=150|Miesto
!  width=150|Súper
!  Výsledok
!  Góly
!  width=150|Typ zápasu
|-
|&lt;center&gt;1.||rowspan=&quot;2&quot;|13. 11. 2015||rowspan=&quot;2&quot;|[[Trnava]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{CHE|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;3:2||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|39}} {{gól|48}}||rowspan=&quot;2&quot;|priateľský
|-
|&lt;center&gt;2.
|-
|&lt;center&gt;3.||17. 11. 2015||[[Žilina]]||{{ISL|f|1}}||&lt;center&gt;3:1||{{gól|84}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;4.||29. 5. 2016||[[Augsburg]]||{{DEU|f|1}}||&lt;center&gt;3:1||{{gól|44}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;5.||22. 3. 2018||[[Bangkok]]||{{UAE|f|1}}||&lt;center&gt;2:1||{{gól|45}}||medzinárodný turnaj 
|-
|&lt;center&gt;6.||7. 9. 2020||[[Netanya]]||{{ISR|f|1}}||&lt;center&gt;1:1||{{gól|14}}||[[Liga národov UEFA 2018/2019|Liga národov 2018/19]]
|-
|&lt;center&gt;7.||12. 11. 2020||[[Belfast]]||{{NIR|f|1}}||&lt;center&gt;2:1 pp||{{gól|110}}||[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|baráž o postup na ME 2020]]
|}

== Góly v európskych pohároch ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za Duklu Banská Bystrica (1)
|-
|&lt;center&gt;Európska liga||&lt;center&gt;2010/2011||2. predkolo||{{GEO}} FC Zestafoni||&lt;center&gt;1:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za Viktoriu Plzeň (15)
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|&lt;center&gt;Liga majstrov||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2011/2012||play-off||{{DNK}} [[FC Kodaň]]||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
|skupina||{{ITA}} [[AC Miláno]]||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2013/2014||3. predkolo||{{EST}} Nõmme Kalju||&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;1
|-
|play-off||{{SVN}} [[NK Maribor]]||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;2016/2017||play-off||{{BGR}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]]||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;7&quot;|&lt;center&gt;Európska liga||rowspan=&quot;4&quot;|&lt;center&gt;2012/13||2. predkolo||{{GEO}} FC Rustavi||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|3. predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;5:0||&lt;center&gt;3
|-
|skupina||{{PRT}} [[Associação Académica de Coimbra – O.A.F.|Académica Coimbra]]||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2015/2016||play-off||{{SRB}} Vojvodina Novi Sad||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|skupina||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||&lt;center&gt;2:3||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;2016/2017||skupina||{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||&lt;center&gt;3:2||&lt;center&gt;2
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za FK Mladá Boleslav (3)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Európska liga||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2014/2015||rowspan=&quot;2&quot;|2. predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{BIH}} NK Široki Brijeg||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;2
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za Omoniu Nikózia (1)
|-
|&lt;center&gt;Európska konferenčná liga||&lt;center&gt;2021/2022||skupina||{{AZE}} [[FK Karabach]]||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|}

== Úspechy ==
'''Reprezentačné'''
* osemfinalista ME 2016
* účastník ME 2020
'''Klubové'''
* 3× majster Česka s Viktoriou Plzeň (2010/11, 2012/13, 2015/16)
* víťaz Českého Superpohára 2011 s Viktoriou Plzeň
* 2× účasť v skupinovej fáze Ligy majstrov s Viktoriou Plzeň (2011/12, 2013/14)
* 2x účasť v osemfinále Európskej ligy s Viktoriou Plzeň (2012/13, 2013/14)
* majster Cypru 2020/21 s Omoniou Nikózia
* víťaz Cyperského Superpohára 2021 s Omoniou Nikózia
* víťaz slovenského pohára 2025 so Spartakom Trnava
'''Individuálne'''
* člen Klubu ligových kanonierov
* Najlepší cudzinec českej ligy 2015/16
* 2. najlepší strelec českej ligy 2015/16 (16 gólov)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Členovia Klubu ligových kanonierov}}
{{Slovenský futbal na ME 2016}}
{{Slovenský futbal na ME 2020}}

{{Futbalový výhonok}}
{{DEFAULTSORT:Ďuriš, Michal}}

[[Kategória:Slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FK Dukla Banská Bystrica]]
[[Kategória:Osobnosti z Uherského Hradišťa]]
[[Kategória:Hráči Anorthosis Famagusta]]
[[Kategória:Futbaloví útočníci]]</text>
      <sha1>8yapjeuh4t2j2iplf31odchhkjjhszm</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213472</id>
      <parentid>8213471</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:29:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29071-47</username>
        <id>294829</id>
      </contributor>
      <comment>drobná úprava v sekcii klubové úspechy v roku</comment>
      <origin>8213472</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7177" sha1="lodw7v0rk0gxj5mifxipra3o8f2ocle" xml:space="preserve">{{Infobox futbalista
 | meno                       = Michal Ďuriš
 | celé meno                  = Michal Ďuriš
 | foto                       = Michal Ďuriš.jpeg
 | prezývka                   = 
 | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|1988|6|1}}
 | rodné mesto                = [[Uherské Hradiště]]
 | miesto narodenia           = [[Uherské Hradiště]]
 | štát                       = [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
 | výška                      = 183 [[cm]]
 | súčasný klub               = [[FC Spartak Trnava]]
 | klubové číslo              = 57
 | pozícia                    = útočník
 | mládežnícke roky           = &lt;br /&gt;2002-2005
 | mládežnícke kluby          = [[ŠK Petrochema Dubová]]&lt;br /&gt;[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]
 | roky                       = 2005-2010&lt;br /&gt;2010-2017&lt;br /&gt;2014-2015&lt;br /&gt;2017-2018&lt;br/&gt;2018-2020 &lt;br/&gt; 2020-2021 &lt;br/&gt; 2021-2022 &lt;br/&gt; 2022-2023 &lt;br/&gt; 2023-2024&lt;br/&gt; 2023&lt;br/&gt;2024-
 | kluby                      = [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]&lt;br /&gt; [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]&lt;br /&gt;→ [[FK Mladá Boleslav|Mladá Boleslav]] &lt;br /&gt;[[FK Orenburg]]&lt;br&gt; [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]] &lt;br&gt; [[AC Omonia|Omonia]] &lt;br/&gt; Ethnikos Achnas &lt;br/&gt; Karmiotissa &lt;br/&gt; Othellos Athienou &lt;br/&gt;→ [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]&lt;br/&gt;[[FC Spartak Trnava]]
 | zápasy(góly)               = {{nowrap|{{0}}114 (18)&lt;br /&gt;{{0}}137 (34)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}26 (4)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}27 (4)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}63 (27)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}29 (4)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}16 (5)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}35 (6)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}{{0}}8 (3)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}13 (5)}}&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}&lt;nowiki&gt;41 (10)}}&lt;/nowiki&gt;
 | reprezentačné roky         = 2009-2010 &lt;br /&gt;2012-2021
 | národné mužstvo            = {{SVK|f21|1|Slovensko U21}}&lt;br /&gt; {{SVK|f|1}}
 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}10 {{0}}(4)&lt;br /&gt; {{0}}59 {{0}}(7)
 | trénerské roky             = 
 | trénerské kluby            = 
 | pkupdate                   = 15.11.2015
 | nmupdate                   = 16.11.2016
}}

'''Michal Ďuriš''' (* [[1. jún]] [[1988]], [[Uherské Hradiště]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ista, ktorý hráva na pozícii útočníka. V minulosti bol hráčom [[Corgoň liga|corgoňligového]] klubu [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]], bol tiež členom slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov, hrával v klube [[FC Viktoria Plzeň]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://futbal.sme.sk/c/4372831/reprezentacia-do-21-rokov-chce-porazit-talianov.html|title=Reprezentácia do 21 rokov chce poraziť Talianov|publisher=sme.sk|date=31. marec 2009}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti je hráčom [[Cyprus|cyperského]] tímu Othellos Athienou, kde prešiel späť po hosťovaní v slovenskom klube [[FC Spartak Trnava]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Spartak | odkaz na autora = | titul = Michal Ďuriš prichádza do Spartaka | url = https://fcspartaktrnava.com/michal-duris-prestupuje-do-spartaka/ | vydavateľ = fcspartaktrnava.com | dátum vydania = 2023-09-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; v roku 2023.

== Góly v reprezentácii ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por. č.
!  width=80|Dátum
!  width=150|Miesto
!  width=150|Súper
!  Výsledok
!  Góly
!  width=150|Typ zápasu
|-
|&lt;center&gt;1.||rowspan=&quot;2&quot;|13. 11. 2015||rowspan=&quot;2&quot;|[[Trnava]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{CHE|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;3:2||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|39}} {{gól|48}}||rowspan=&quot;2&quot;|priateľský
|-
|&lt;center&gt;2.
|-
|&lt;center&gt;3.||17. 11. 2015||[[Žilina]]||{{ISL|f|1}}||&lt;center&gt;3:1||{{gól|84}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;4.||29. 5. 2016||[[Augsburg]]||{{DEU|f|1}}||&lt;center&gt;3:1||{{gól|44}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;5.||22. 3. 2018||[[Bangkok]]||{{UAE|f|1}}||&lt;center&gt;2:1||{{gól|45}}||medzinárodný turnaj 
|-
|&lt;center&gt;6.||7. 9. 2020||[[Netanya]]||{{ISR|f|1}}||&lt;center&gt;1:1||{{gól|14}}||[[Liga národov UEFA 2018/2019|Liga národov 2018/19]]
|-
|&lt;center&gt;7.||12. 11. 2020||[[Belfast]]||{{NIR|f|1}}||&lt;center&gt;2:1 pp||{{gól|110}}||[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|baráž o postup na ME 2020]]
|}

== Góly v európskych pohároch ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za Duklu Banská Bystrica (1)
|-
|&lt;center&gt;Európska liga||&lt;center&gt;2010/2011||2. predkolo||{{GEO}} FC Zestafoni||&lt;center&gt;1:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za Viktoriu Plzeň (15)
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|&lt;center&gt;Liga majstrov||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2011/2012||play-off||{{DNK}} [[FC Kodaň]]||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
|skupina||{{ITA}} [[AC Miláno]]||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2013/2014||3. predkolo||{{EST}} Nõmme Kalju||&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;1
|-
|play-off||{{SVN}} [[NK Maribor]]||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;2016/2017||play-off||{{BGR}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]]||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;7&quot;|&lt;center&gt;Európska liga||rowspan=&quot;4&quot;|&lt;center&gt;2012/13||2. predkolo||{{GEO}} FC Rustavi||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|3. predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;5:0||&lt;center&gt;3
|-
|skupina||{{PRT}} [[Associação Académica de Coimbra – O.A.F.|Académica Coimbra]]||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2015/2016||play-off||{{SRB}} Vojvodina Novi Sad||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|skupina||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||&lt;center&gt;2:3||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;2016/2017||skupina||{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||&lt;center&gt;3:2||&lt;center&gt;2
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za FK Mladá Boleslav (3)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Európska liga||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2014/2015||rowspan=&quot;2&quot;|2. predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{BIH}} NK Široki Brijeg||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;2
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za Omoniu Nikózia (1)
|-
|&lt;center&gt;Európska konferenčná liga||&lt;center&gt;2021/2022||skupina||{{AZE}} [[FK Karabach]]||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|}

== Úspechy ==
'''Reprezentačné'''
* osemfinalista ME 2016
* účastník ME 2020
'''Klubové'''
* 3× majster Česka s Viktoriou Plzeň (2010/11, 2012/13, 2015/16)
* víťaz Českého Superpohára 2011 s Viktoriou Plzeň
* 2× účasť v skupinovej fáze Ligy majstrov s Viktoriou Plzeň (2011/12, 2013/14)
* 2x účasť v osemfinále Európskej ligy s Viktoriou Plzeň (2012/13, 2013/14)
* majster Cypru 2020/21 s Omoniou Nikózia
* víťaz Cyperského Superpohára 2021 s Omoniou Nikózia
* víťaz slovenského pohára 2024 so Spartakom Trnava
'''Individuálne'''
* člen Klubu ligových kanonierov
* Najlepší cudzinec českej ligy 2015/16
* 2. najlepší strelec českej ligy 2015/16 (16 gólov)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Členovia Klubu ligových kanonierov}}
{{Slovenský futbal na ME 2016}}
{{Slovenský futbal na ME 2020}}

{{Futbalový výhonok}}
{{DEFAULTSORT:Ďuriš, Michal}}

[[Kategória:Slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FK Dukla Banská Bystrica]]
[[Kategória:Osobnosti z Uherského Hradišťa]]
[[Kategória:Hráči Anorthosis Famagusta]]
[[Kategória:Futbaloví útočníci]]</text>
      <sha1>lodw7v0rk0gxj5mifxipra3o8f2ocle</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213473</id>
      <parentid>8213472</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:29:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29071-47</username>
        <id>294829</id>
      </contributor>
      <comment>drobná úprava v sekcii klubové úspechy v roku</comment>
      <origin>8213473</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7177" sha1="8yapjeuh4t2j2iplf31odchhkjjhszm" xml:space="preserve">{{Infobox futbalista
 | meno                       = Michal Ďuriš
 | celé meno                  = Michal Ďuriš
 | foto                       = Michal Ďuriš.jpeg
 | prezývka                   = 
 | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|1988|6|1}}
 | rodné mesto                = [[Uherské Hradiště]]
 | miesto narodenia           = [[Uherské Hradiště]]
 | štát                       = [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
 | výška                      = 183 [[cm]]
 | súčasný klub               = [[FC Spartak Trnava]]
 | klubové číslo              = 57
 | pozícia                    = útočník
 | mládežnícke roky           = &lt;br /&gt;2002-2005
 | mládežnícke kluby          = [[ŠK Petrochema Dubová]]&lt;br /&gt;[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]
 | roky                       = 2005-2010&lt;br /&gt;2010-2017&lt;br /&gt;2014-2015&lt;br /&gt;2017-2018&lt;br/&gt;2018-2020 &lt;br/&gt; 2020-2021 &lt;br/&gt; 2021-2022 &lt;br/&gt; 2022-2023 &lt;br/&gt; 2023-2024&lt;br/&gt; 2023&lt;br/&gt;2024-
 | kluby                      = [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]&lt;br /&gt; [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]&lt;br /&gt;→ [[FK Mladá Boleslav|Mladá Boleslav]] &lt;br /&gt;[[FK Orenburg]]&lt;br&gt; [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]] &lt;br&gt; [[AC Omonia|Omonia]] &lt;br/&gt; Ethnikos Achnas &lt;br/&gt; Karmiotissa &lt;br/&gt; Othellos Athienou &lt;br/&gt;→ [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]&lt;br/&gt;[[FC Spartak Trnava]]
 | zápasy(góly)               = {{nowrap|{{0}}114 (18)&lt;br /&gt;{{0}}137 (34)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}26 (4)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}27 (4)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}63 (27)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}29 (4)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}16 (5)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}35 (6)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}{{0}}8 (3)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}13 (5)}}&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}&lt;nowiki&gt;41 (10)}}&lt;/nowiki&gt;
 | reprezentačné roky         = 2009-2010 &lt;br /&gt;2012-2021
 | národné mužstvo            = {{SVK|f21|1|Slovensko U21}}&lt;br /&gt; {{SVK|f|1}}
 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}10 {{0}}(4)&lt;br /&gt; {{0}}59 {{0}}(7)
 | trénerské roky             = 
 | trénerské kluby            = 
 | pkupdate                   = 15.11.2015
 | nmupdate                   = 16.11.2016
}}

'''Michal Ďuriš''' (* [[1. jún]] [[1988]], [[Uherské Hradiště]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ista, ktorý hráva na pozícii útočníka. V minulosti bol hráčom [[Corgoň liga|corgoňligového]] klubu [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]], bol tiež členom slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov, hrával v klube [[FC Viktoria Plzeň]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://futbal.sme.sk/c/4372831/reprezentacia-do-21-rokov-chce-porazit-talianov.html|title=Reprezentácia do 21 rokov chce poraziť Talianov|publisher=sme.sk|date=31. marec 2009}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti je hráčom [[Cyprus|cyperského]] tímu Othellos Athienou, kde prešiel späť po hosťovaní v slovenskom klube [[FC Spartak Trnava]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Spartak | odkaz na autora = | titul = Michal Ďuriš prichádza do Spartaka | url = https://fcspartaktrnava.com/michal-duris-prestupuje-do-spartaka/ | vydavateľ = fcspartaktrnava.com | dátum vydania = 2023-09-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; v roku 2023.

== Góly v reprezentácii ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por. č.
!  width=80|Dátum
!  width=150|Miesto
!  width=150|Súper
!  Výsledok
!  Góly
!  width=150|Typ zápasu
|-
|&lt;center&gt;1.||rowspan=&quot;2&quot;|13. 11. 2015||rowspan=&quot;2&quot;|[[Trnava]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{CHE|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;3:2||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|39}} {{gól|48}}||rowspan=&quot;2&quot;|priateľský
|-
|&lt;center&gt;2.
|-
|&lt;center&gt;3.||17. 11. 2015||[[Žilina]]||{{ISL|f|1}}||&lt;center&gt;3:1||{{gól|84}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;4.||29. 5. 2016||[[Augsburg]]||{{DEU|f|1}}||&lt;center&gt;3:1||{{gól|44}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;5.||22. 3. 2018||[[Bangkok]]||{{UAE|f|1}}||&lt;center&gt;2:1||{{gól|45}}||medzinárodný turnaj 
|-
|&lt;center&gt;6.||7. 9. 2020||[[Netanya]]||{{ISR|f|1}}||&lt;center&gt;1:1||{{gól|14}}||[[Liga národov UEFA 2018/2019|Liga národov 2018/19]]
|-
|&lt;center&gt;7.||12. 11. 2020||[[Belfast]]||{{NIR|f|1}}||&lt;center&gt;2:1 pp||{{gól|110}}||[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|baráž o postup na ME 2020]]
|}

== Góly v európskych pohároch ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za Duklu Banská Bystrica (1)
|-
|&lt;center&gt;Európska liga||&lt;center&gt;2010/2011||2. predkolo||{{GEO}} FC Zestafoni||&lt;center&gt;1:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za Viktoriu Plzeň (15)
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|&lt;center&gt;Liga majstrov||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2011/2012||play-off||{{DNK}} [[FC Kodaň]]||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
|skupina||{{ITA}} [[AC Miláno]]||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2013/2014||3. predkolo||{{EST}} Nõmme Kalju||&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;1
|-
|play-off||{{SVN}} [[NK Maribor]]||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;2016/2017||play-off||{{BGR}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]]||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;7&quot;|&lt;center&gt;Európska liga||rowspan=&quot;4&quot;|&lt;center&gt;2012/13||2. predkolo||{{GEO}} FC Rustavi||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|3. predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;5:0||&lt;center&gt;3
|-
|skupina||{{PRT}} [[Associação Académica de Coimbra – O.A.F.|Académica Coimbra]]||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2015/2016||play-off||{{SRB}} Vojvodina Novi Sad||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|skupina||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||&lt;center&gt;2:3||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;2016/2017||skupina||{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||&lt;center&gt;3:2||&lt;center&gt;2
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za FK Mladá Boleslav (3)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Európska liga||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2014/2015||rowspan=&quot;2&quot;|2. predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{BIH}} NK Široki Brijeg||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;2
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za Omoniu Nikózia (1)
|-
|&lt;center&gt;Európska konferenčná liga||&lt;center&gt;2021/2022||skupina||{{AZE}} [[FK Karabach]]||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|}

== Úspechy ==
'''Reprezentačné'''
* osemfinalista ME 2016
* účastník ME 2020
'''Klubové'''
* 3× majster Česka s Viktoriou Plzeň (2010/11, 2012/13, 2015/16)
* víťaz Českého Superpohára 2011 s Viktoriou Plzeň
* 2× účasť v skupinovej fáze Ligy majstrov s Viktoriou Plzeň (2011/12, 2013/14)
* 2x účasť v osemfinále Európskej ligy s Viktoriou Plzeň (2012/13, 2013/14)
* majster Cypru 2020/21 s Omoniou Nikózia
* víťaz Cyperského Superpohára 2021 s Omoniou Nikózia
* víťaz slovenského pohára 2025 so Spartakom Trnava
'''Individuálne'''
* člen Klubu ligových kanonierov
* Najlepší cudzinec českej ligy 2015/16
* 2. najlepší strelec českej ligy 2015/16 (16 gólov)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Členovia Klubu ligových kanonierov}}
{{Slovenský futbal na ME 2016}}
{{Slovenský futbal na ME 2020}}

{{Futbalový výhonok}}
{{DEFAULTSORT:Ďuriš, Michal}}

[[Kategória:Slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:Hráči FK Dukla Banská Bystrica]]
[[Kategória:Osobnosti z Uherského Hradišťa]]
[[Kategória:Hráči Anorthosis Famagusta]]
[[Kategória:Futbaloví útočníci]]</text>
      <sha1>8yapjeuh4t2j2iplf31odchhkjjhszm</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213663</id>
      <parentid>8213473</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T10:57:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <origin>8213663</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7127" sha1="eo7nw3803lg40k1flmk2291zh6fyoe4" xml:space="preserve">{{Infobox futbalista
 | meno                       = Michal Ďuriš
 | celé meno                  = Michal Ďuriš
 | foto                       = Michal Ďuriš 2017.jpg
 | prezývka                   = 
 | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|1988|6|1}}
 | rodné mesto                = [[Uherské Hradiště]]
 | miesto narodenia           = [[Uherské Hradiště]]
 | štát                       = [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Česko]])
 | výška                      = 183 [[cm]]
 | súčasný klub               = [[FC Spartak Trnava]]
 | klubové číslo              = 57
 | pozícia                    = útočník
 | mládežnícke roky           = &lt;br /&gt;2002-2005
 | mládežnícke kluby          = ŠK Petrochema Dubová&lt;br /&gt;[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]
 | roky                       = 2005-2010&lt;br /&gt;2010-2017&lt;br /&gt;2014-2015&lt;br /&gt;2017-2018&lt;br/&gt;2018&lt;br/&gt;2018-2020 &lt;br/&gt; 2020-2021 &lt;br/&gt; 2022 &lt;br/&gt; 2022-2023 &lt;br/&gt; 2023-2024&lt;br/&gt; 2023&lt;br/&gt;2024-
 | kluby                      = [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]&lt;br /&gt; [[FC Viktoria Plzeň|Viktoria Plzeň]]&lt;br /&gt;→ [[FK Mladá Boleslav|Mladá Boleslav]] &lt;br /&gt;[[FK Orenburg]]&lt;br&gt;→ [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]]&lt;br&gt; [[Anorthosis Famagusta FC|Anorthosis]] &lt;br&gt; [[AC Omonia|Omonia]] &lt;br/&gt; Ethnikos Achnas &lt;br/&gt; Karmiotissa &lt;br/&gt; Othellos Athienou &lt;br/&gt;→ [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]&lt;br/&gt;[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]
 | zápasy(góly)               = {{nowrap|{{0}}114 (18)&lt;br /&gt;{{0}}137 (34)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}26 (4)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}27 (4)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}14 (11)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}49 (16)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}29 (4)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}15 (5)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}35 (6)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}{{0}}8 (3)&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}13 (5)}}&lt;br /&gt;{{0}}{{0}}64 (14)&lt;br /&gt;
 | reprezentačné roky         = 2009-2010 &lt;br /&gt;2012-2021
 | národné mužstvo            = {{SVK|f21|1|Slovensko U21}}&lt;br /&gt; {{SVK|f|1}}
 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}{{0}}9 (4)&lt;br /&gt; {{0}}{{0}}59 (7)
 | trénerské roky             = 
 | trénerské kluby            = 
 | pkupdate                   = 10.5.2026
 | nmupdate                   = 
}}

'''Michal Ďuriš''' (* [[1. jún]] [[1988]], [[Uherské Hradiště]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ista, ktorý hráva na pozícii útočníka. V minulosti bol hráčom [[Corgoň liga|corgoňligového]] klubu [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]], bol tiež členom slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov, hrával v klube [[FC Viktoria Plzeň]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://futbal.sme.sk/c/4372831/reprezentacia-do-21-rokov-chce-porazit-talianov.html|title=Reprezentácia do 21 rokov chce poraziť Talianov|publisher=sme.sk|date=31. marec 2009}}&lt;/ref&gt; V súčasnosti je hráčom slovenského klubu [[FC Spartak Trnava]].

== Góly v reprezentácii ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Por. č.
!  width=80|Dátum
!  width=150|Miesto
!  width=150|Súper
!  Výsledok
!  Góly
!  width=150|Typ zápasu
|-
|&lt;center&gt;1.||rowspan=&quot;2&quot;|13. 11. 2015||rowspan=&quot;2&quot;|[[Trnava]]||rowspan=&quot;2&quot;|{{CHE|f|1}}||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;3:2||rowspan=&quot;2&quot;|{{gól|39}} {{gól|48}}||rowspan=&quot;2&quot;|priateľský
|-
|&lt;center&gt;2.
|-
|&lt;center&gt;3.||17. 11. 2015||[[Žilina]]||{{ISL|f|1}}||&lt;center&gt;3:1||{{gól|84}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;4.||29. 5. 2016||[[Augsburg]]||{{DEU|f|1}}||&lt;center&gt;3:1||{{gól|44}}||priateľský
|-
|&lt;center&gt;5.||22. 3. 2018||[[Bangkok]]||{{UAE|f|1}}||&lt;center&gt;2:1||{{gól|45}}||medzinárodný turnaj 
|-
|&lt;center&gt;6.||7. 9. 2020||[[Netanya]]||{{ISR|f|1}}||&lt;center&gt;1:1||{{gól|14}}||[[Liga národov UEFA 2018/2019|Liga národov 2018/19]]
|-
|&lt;center&gt;7.||12. 11. 2020||[[Belfast]]||{{NIR|f|1}}||&lt;center&gt;2:1 pp||{{gól|110}}||[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|baráž o postup na ME 2020]]
|}

== Góly v európskych pohároch ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
!  Súťaž
!  width=&quot;80&quot;|Sezóna
!  width=&quot;80&quot;|Fáza
!  width=&quot;150&quot;|Súper
!  Výsledok
!  Góly
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za Duklu Banská Bystrica (1)
|-
|&lt;center&gt;Európska liga||&lt;center&gt;2010/2011||2. predkolo||{{GEO}} FC Zestafoni||&lt;center&gt;1:0||&lt;center&gt;1
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za Viktoriu Plzeň (15)
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|&lt;center&gt;Liga majstrov||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2011/2012||play-off||{{DNK}} [[FC Kodaň]]||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
|skupina||{{ITA}} [[AC Miláno]]||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2013/2014||3. predkolo||{{EST}} Nõmme Kalju||&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;1
|-
|play-off||{{SVN}} [[NK Maribor]]||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;2016/2017||play-off||{{BGR}} [[PFK Ludogorec Razgrad|Ludogorec Razgrad]]||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;7&quot;|&lt;center&gt;Európska liga||rowspan=&quot;4&quot;|&lt;center&gt;2012/13||2. predkolo||{{GEO}} FC Rustavi||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|3. predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{POL}} [[Ruch Chorzów]]||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;5:0||&lt;center&gt;3
|-
|skupina||{{PRT}} [[Associação Académica de Coimbra – O.A.F.|Académica Coimbra]]||&lt;center&gt;3:1||&lt;center&gt;1
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2015/2016||play-off||{{SRB}} Vojvodina Novi Sad||&lt;center&gt;2:0||&lt;center&gt;1
|-
|skupina||{{AUT}} [[SK Rapid Wien|Rapid Viedeň]]||&lt;center&gt;2:3||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;2016/2017||skupina||{{AUT}} [[FK Austria Wien|Austria Viedeň]]||&lt;center&gt;3:2||&lt;center&gt;2
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za FK Mladá Boleslav (3)
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;Európska liga||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;2014/2015||rowspan=&quot;2&quot;|2. predkolo||rowspan=&quot;2&quot;|{{BIH}} NK Široki Brijeg||&lt;center&gt;2:1||&lt;center&gt;1
|-
|&lt;center&gt;4:0||&lt;center&gt;2
|-
! colspan=&quot;6&quot;|Góly za Omoniu Nikózia (1)
|-
|&lt;center&gt;Európska konferenčná liga||&lt;center&gt;2021/2022||skupina||{{AZE}} [[FK Karabach]]||&lt;center&gt;2:2||&lt;center&gt;1
|}

== Úspechy ==
'''Reprezentačné'''
* osemfinalista ME 2016
* účastník ME 2020
'''Klubové'''
* 3× majster Česka s Viktoriou Plzeň (2010/11, 2012/13, 2015/16)
* víťaz Českého Superpohára 2011 s Viktoriou Plzeň
* 2× účasť v skupinovej fáze Ligy majstrov s Viktoriou Plzeň (2011/12, 2013/14)
* 2x účasť v osemfinále Európskej ligy s Viktoriou Plzeň (2012/13, 2013/14)
* majster Cypru 2020/21 s Omoniou Nikózia
* víťaz Cyperského Superpohára 2021 s Omoniou Nikózia
* víťaz slovenského pohára 2025 so Spartakom Trnava
'''Individuálne'''
* člen Klubu ligových kanonierov
* Najlepší cudzinec českej ligy 2015/16
* 2. najlepší strelec českej ligy 2015/16 (16 gólov)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Členovia Klubu ligových kanonierov}}
{{Slovenský futbal na ME 2016}}
{{Slovenský futbal na ME 2020}}

{{Futbalový výhonok}}
{{DEFAULTSORT:Ďuriš, Michal}}
[[Kategória:Osobnosti z Uherského Hradišťa]]
[[Kategória:Slovenskí futbalisti]]
[[Kategória:Futbaloví útočníci]]
[[Kategória:Hráči FK Dukla Banská Bystrica]]
[[Kategória:Hráči FC Spartak Trnava]]
[[Kategória:Hráči FC Viktoria Plzeň]]
[[Kategória:Hráči FK Mladá Boleslav]]
[[Kategória:Hráči Anorthosis Famagusta]]
[[Kategória:Hráči Omonia Nikózia]]
[[Kategória:Hráči 1. českej futbalovej ligy]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2016]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev Európy vo futbale 2020]]</text>
      <sha1>eo7nw3803lg40k1flmk2291zh6fyoe4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rolf Sievert</title>
    <ns>0</ns>
    <id>282600</id>
    <revision>
      <id>8213494</id>
      <parentid>8154426</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:18:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213494</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2195" sha1="gccet4uhc78ln9b6jgqfhaazgksa10m" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Rolf Sievert
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = švédsky fyzik
 | Portrét            = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[6. máj]] [[1896]]
 | Miesto narodenia   = [[Štokholm]], [[Švédsko]] 
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1966|10|3|1896|5|6}}
 | Miesto úmrtia      = [[Štokholm]], [[Švédsko]] 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Uppsala universitet]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = 
 | Deti               =  
 | Rodičia            = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Rolf Maximilian Sievert''' (* [[6. máj]] [[1896]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://sok.riksarkivet.se/Sbl/Presentation.aspx?id=5905 |dátum prístupu=2019-10-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190922095641/https://sok.riksarkivet.se/Sbl/Presentation.aspx?id=5905 |dátum archivácie=2019-09-22 }}&lt;/ref&gt; [[Štokholm]], [[Švédsko]]{{--}}† [[3. október]] [[1966]], tamže) bol švédsky fyzik.

Jeho hlavný prínos bol v štúdiu nepriaznivých biologických efektov [[radiácia|radiácie]]. Je po ňom pomenovaná jednotka dávkového ekvivalentu radiácie [[Sievert (jednotka)]].

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

==Externé odkazy==
* [http://ki.se/ki/jsp/polopoly.jsp?d=9498&amp;a=18510&amp;l=en Rolf Sievert muž a jednotka (angl.)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131119075703/http://ki.se/ki/jsp/polopoly.jsp?l=en&amp;d=9498&amp;a=18510 |date=2013-11-19 }}


{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Sievert, Rolf Maximilian}}
[[Kategória:Švédski fyzici]]
[[Kategória:Absolventi Uppsala universitet]]
[[Kategória:Členovia Kráľovskej švédskej akadémie vied]]
[[Kategória:Osobnosti zo Štokholmu]]</text>
      <sha1>gccet4uhc78ln9b6jgqfhaazgksa10m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskografia Michaela Jacksona</title>
    <ns>0</ns>
    <id>283795</id>
    <revision>
      <id>8213263</id>
      <parentid>7549752</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:26:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28733-61</username>
        <id>294663</id>
      </contributor>
      <comment>Album</comment>
      <origin>8213263</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12548" sha1="h9eqp0vk0dqccjfnxq0rnivclvrrx77" xml:space="preserve">{{Infobox Diskografia umelca
| Interpret        = [[Michael Jackson|Michaela Jacksona]]
| Obrázok          = Michael Jackson 1984.jpg
| Popis obrázku    = Michael Jackson v bielom dome v roku 1984.
| Štúdiové albumy    = 10
| Koncertné albumy   = 1
| Kompilácie         = 67
| Soundtracky        = 2
| EP                 = 6
| Single             = 103
}}

Toto je '''diskografia''' amerického speváka '''[[Michael Jackson|Michaela Jacksona]]'''.

== Štúdiové albumy ==
;vydané v [[Motown Records|Motown]]:
* [[1972]]: ''[[Got to Be There]]'' (24.1.1972)
* [[1972]]: ''[[Ben (album)|Ben]]'' (4.8.1972)
* [[1973]]: ''[[Music &amp; Me (album)|Music &amp; Me]]'' (13.4.1973)
* [[1975]]: ''[[Forever, Michael]]'' (16.1.1975)
;vydané v [[Epic Records|Epic]] (Sony Music Entertainment):
* [[1979]]: ''[[Off the Wall]]'' (10.8.1979)
* [[1982]]: ''[[Thriller (album)|Thriller]]'' (30.11.1982)
* [[1987]]: ''[[Bad (album)|Bad]]'' (31.8.1987)
* [[1991]]: ''[[Dangerous (album)|Dangerous]]'' (13.11.1991)
* [[1995]]: ''[[HIStory (album Michaela Jacksona)|HIStory: Past, Present and Future - Book I]]'' (16.6.1995)
* [[2001]]: ''[[Invincible]]'' (30.10.2001)

== Posmrtné albumy ==
=== vydané v [[Epic Records|Epic]] (Sony Music Entertainment) ===
* [[2015|2010]]: ''[[Michael (album)|Michael]] ''(14.12.2010)
* [[2014]]: ''[[XSCAPE]]'' (09.05.2014)

== Kompilačné albumy ==
Kompletný zoznam nahrávok najväčších hitov &lt;ref&gt;http://www.allmusic.com/artist/michael-jackson-p4576&lt;/ref&gt;

* [[1972]]: ''[[A Collection Of Michael Jackson's Oldies]]'' 
* [[1975]]: ''[[Best of Michael Jackson]]'' (Greatest Hits)
* [[1980]]: ''[[Motown Superstar Series, Vol. 7]]'' 
* [[1980]]: ''[[Superstar (album Michaela Jacksona)|Superstar]]'' 
* [[1981]]: ''[[One Day in Your Life]]'' (Kompilácia; 25.3.1981) 
* [[1983]]: ''[[Michael Jackson &amp; The Jackson 5]]'' 
* [[1983]]: ''[[Fliphits]]'' 
* [[1983]]: ''[[18 Greatest Hits (album Michaela Jacksona)|18 Greatest Hits]]'' &lt;ref&gt;http://www.amazon.com/Michael-Jackson-18-Greatest-Hits/dp/B000OUF4TS&lt;/ref&gt;
* [[1983]]: ''[[9 Singles Pack (album Michaela Jacksona)|9 Singles Pack]]'' (zberateľská edícia)
* [[1984]]: ''[[14 Greatest Hits (album Michaela Jacksona)|14 Greatest Hits]]'' (Greatest Hits)
* [[1984]]: ''[[16 Greatest Hits (album Michaela Jacksona)|16 Greatest Hits]]'' 
* [[1984]]: ''[[Ain't No Sunshine (album Michaela Jacksona)|Ain't No Sunshine]]'' 
* [[1984]]: ''[[Great Love Songs of Michael Jackson]]'' 
* [[1986]]: ''[[Anthology (Michael Jackson)]]'' 
* [[1986]]: ''[[Looking Back To Yesterday]]'' 
* [[1987]]: ''[[Love Songs]]'' (spolu s: [[Diana Ross]]) (Kompilácia)
* [[1987]]: ''[[Michael Jackson Mix]]'' 
* [[1987]]: ''[[Original Soul of Michael Jackson]]'' 
* [[1988]]: ''[[Singles Souvenir Pack]]'' (zberateľská edícia)
* [[1990]]: ''[[Todo Mi Amor Eres Tu]]'' 
* [[1990]]: ''[[Motown Legends]]'' 
* [[1991]]: ''[[Five Remixes of the Track &quot;Bad&quot;]]'' 
* [[1992]]: ''[[Remix Collection]]'' 
* [[1992]]: ''[[4 CD Singles Box]]'' 
* [[1992]]: ''[[Motown's Greatest Hits]]'' (Greatest Hits)
* [[1992]]: ''[[Tour Souvenir Pack]]'' (zberateľská edícia)
* [[1993]]: ''[[Dangerous Remix]]''
* [[1993]]: ''[[Rockin' Robin]]''
* [[1995]]: ''[[Anthology: The Best of Michael Jackson]]''
* [[1995]]: ''[[HIStory (album Michaela Jacksona)|HIStory: Past, Present and Future - Book I]]'' (16.6.1995)
* [[1996]]: ''[[Michael Jackson Story]]''
* [[1997]]: ''[[Master Series]]''
* [[1997]]: ''[[Best of Michael Jackson &amp; The Jackson 5ive]]'' (Kompilácia)
* [[1998]]: ''[[12 Inch Mixes (album Michaela Jacksona)|12 Inch Mixes]]''
* [[1999]]: ''[[Big Boy]]''
* [[1999]]: ''[[Very Best of Michael Jackson (IMS)]]''
* [[1999]]: ''[[Early Classics]]''
* [[2000]]: ''[[20th Century Masters - The Millennium Collection: The Best of Michael Jackson]]'' (Kompilácia)
* [[2001]]: ''[[Universal Masters Collection]]''
* [[2001]]: ''[[Greatest Hits: HIStory, Vol. 1]]'' (Greatest Hits, reedícia CD 1: HIStory Begins; 13.11.2001)
* [[2002]]: ''[[Love Songs (album Michaela Jacksona)|Love Songs]]''
* [[2002]]: ''[[Very Best of Michael Jackson (Universal)]]''
* [[2003]]: ''[[Number Ones (album Michaela Jacksona)|Number Ones]]'' (Greatest Hits; 18.11.2003) 
* [[2004]]: ''[[Ultimate Collection (album Michaela Jacksona)|Ultimate Collection]]'' (zberateľská edícia; 17.11.2004) 
* [[2005]]: ''[[Essential Collection (album Michaela Jacksona)|Essential Collection]]'' (Greatest Hits; 19.11.2005)
* [[2005]]: ''[[Best 1200]]''
* [[2005]]: ''[[Essential Michael Jackson]]''
* [[2005]]: ''[[Collector's Box]]''
* [[2006]]: ''[[Visionary: The Video Singles]]''
* [[2007]]: ''[[Colour Collection]]''
* [[2007]]: ''[[Silver Spectrum Collection]]''
* [[2007]]: ''[[Instrumental Hits of Michael Jackson]]''
* [[2007]]: ''[[Silver Collection]]''
* [[2007]]: ''[['70s Pop]]''
* [[2008]]: ''[[Worth It]]''
* [[2008]]: ''[[Celebrating 25 Years of Thriller]]''
* [[2008]]: ''[[King of Pop]]'' (Kompilácia; 22.8.2008)
* [[2008]]: ''[[Gold (album Michaela Jacksona)|Gold]]''
* [[2008]]: ''[[50 Best Songs: Motown Years]]'' (Kompilácia)
* [[2008]]: ''[[Classic: Masters Collection]]''
* [[2008]]: ''[[Masters Collection]]''
* [[2009]]: ''[[Classic (album Michaela Jacksona)|Classic]]''
* [[2009]]: ''[[Hello World (album)|Hello World]]''
* [[2009]]: ''[[Collection (album Michaela Jacksona)|Collection]]''

== Iné albumy (remix, hybrid, atď.) ==
* [[1978]]: ''[[Wiz (1978 soundtrack)|Wiz (soundtrack)]]'' (Soundtrack; 18.9.1978)
* [[1984]]: ''[[Farewell My Summer Love]]'' (Štúdiový album/Kompilácia; 8.5.1984)
* [[1987]]: ''[[Michael Jackson Mix]]'' (Remixový album; 11.5.1987)
* [[1997]]: ''[[Blood on the Dance Floor: HIStory in the Mix]]'' (Štúdiový album/Remixový album; 11.5.1997)
* [[2008]]: ''[[Thriller 25]]'' (Reedícia/Štúdiový album; 12.2.2008)

== Koncertné albumy ==
* [[1987]]: ''[[Michael Jackson - Bad In Japan]]''
* [[2005]]: ''[[Live in Bucharest: The Dangerous Tour]]''
* [[2009]]: ''[[One Night In Japan]]'' &lt;ref&gt;http://www.allmusic.com/album/r1581511&lt;/ref&gt;
* 2009: This is it

== Single ==
=== Single # 1 ===
;USA &lt;small&gt;(18)&lt;/small&gt; 
* [[1972]]: ''[[Ben (singl)|Ben]]'' &lt;small&gt;(US #1)&lt;/small&gt;
* [[1979]]: ''[[Don't Stop 'Til You Get Enough]]'' &lt;small&gt;(US #1; US R&amp;B #1)&lt;/small&gt;
* [[1980]]: ''[[Rock with You]]'' &lt;small&gt;(US #1; US R&amp;B #1)&lt;/small&gt;
* [[1982]]: ''[[The Girl is Mine]]'' &lt;small&gt;(US R&amp;B #1)&lt;/small&gt;
* [[1983]]: ''[[Billie Jean]]'' &lt;small&gt;(US #1; US R&amp;B #1)&lt;/small&gt;
* [[1983]]: ''[[Beat It]]'' &lt;small&gt;(US #1; US R&amp;B #1)&lt;/small&gt;
* [[1983]]: ''[[Say Say Say]]'' &lt;small&gt;(US #1)&lt;/small&gt;
* [[1987]]: ''[[I Just Can't Stop Loving You]]'' &lt;small&gt;(US #1; US R&amp;B #1)&lt;/small&gt;
* [[1987]]: ''[[Bad (singl)|Bad]]'' &lt;small&gt;(US #1; US R&amp;B #1)&lt;/small&gt;
* [[1987]]: ''[[The Way You Make Me Feel]]'' &lt;small&gt;(US #1; US R&amp;B #1)&lt;/small&gt;
* [[1988]]: ''[[Man in the Mirror]]'' &lt;small&gt;(US #1; US R&amp;B #1)&lt;/small&gt;
* [[1988]]: ''[[Dirty Diana]]'' &lt;small&gt;(US #1)&lt;/small&gt;
* [[1988]]: ''[[Another Part of Me]]'' &lt;small&gt;(US R&amp;B #1)&lt;/small&gt;
* [[1991]]: ''[[Black or White (singl)|Black or White]]'' &lt;small&gt;(US #1)&lt;/small&gt;
* [[1992]]: ''[[Remember the Time]]'' &lt;small&gt;(US R&amp;B #1)&lt;/small&gt;
* [[1992]]: ''[[In the Closet]]'' &lt;small&gt;(US R&amp;B #1)&lt;/small&gt;
* [[1995]]: ''[[You Are Not Alone]]'' &lt;small&gt;(US #1; US R&amp;B #1)&lt;/small&gt;

== Videoklipy ==
* [[1979]] ''Don't Stop 'til You Get Enough'' – réžia: [[Nick Saxton]] 
* [[1979]] ''Rock with You'' – réžia: [[Bruce Gowers]] 
* [[1980]] ''She's Out of My Life'' – réžia: [[Bruce Gowers]] 	 
* [[1983]] ''Billie Jean'' – réžia: [[Steve Barron]]
* [[1983]] ''Beat It'' – réžia: [[Bob Giraldi]]
* [[1983]] ''Say Say Say'' (spolu s: [[Paul McCartney]]) – réžia: [[Bob Giraldi]] 
* [[1983]] ''Thriller'' – réžia: [[John Landis]] (dlhometrážny: 13'48&quot;)
* [[1985]] ''[[USA For Africa]] - We Are The World'' (spolu s: [[Lionel Richie]], [[Stevie Wonder]], [[Paul Simon]], [[Kenny Rogers]], [[James Ingram]], [[Tina Turner]], [[Billy Joel]], [[Diana Ross]], [[Dionne Warwick]], [[Willie Nelson]], [[Al Jarreau]], [[Bruce Springsteen]], [[Kenny Loggins]], [[Steve Perry]], [[Daryl Hall]], [[Huey Lewis]], [[Cyndi Lauper]], [[Kim Carnes]], [[Bob Dylan]], [[Ray Charles]], [[Dan Aykroyd]], [[Harry Belafonte]], [[Lindsey Buckingham]], [[The News]], [[Sheila E.]], [[Bob Geldof]], [[Jackie Jackson]], [[LaToya Jackson]], [[Marlon Jackson]], [[Randy Jackson]], [[Tito Jackson]], [[Waylon Jennings]], [[Bette Midler]], [[John Oates]], [[Jeffrey Osborne]], [[Pointer Sisters]], [[Smokey Robinson]])
* [[1986]] ''[http://www.youtube.com/watch?v=MRlh_UYDMGA We Are Here To Change The World/Another Part of Me]'' (z filmu ''[[Kapitán EO]]'')
* [[1987]] ''Bad'' – réžia: [[Martin Scorsese]] ([účinkuje aj: [[Wesley Snipes]], dlhometrážny: 16'13&quot;; súčasť filmu [[Moonwalker]] je &quot;Kid verzia&quot; Bad)
* [[1987]] ''I Just Can't Stop Loving You'' (spolu s: [[Siedah Garrett]])
* [[1987]] ''The Way You Make Me Feel'' – réžia: [[Joe Pytka]] (dlhometrážny: 9'28&quot;)
* [[1987]] ''Speed Demon'' (animovaný; súčasť filmu [[Moonwalker]])
* [[1988]] ''Dirty Diana'' – réžia: [[Joe Pytka]] 
* [[1988]] ''Man in the Mirror'' – réžia: [[Donald Wilson]]
* [[1988]] ''Another Part of Me'' – réžia: [[Patrick Kelly]] (Live); odlišná verzia je záverom filmu ''[[Kapitán EO]]''
* [[1988]] ''Smooth Criminal'' – réžia: [[Colin Chilvers]] (dlhometrážny: 9'47&quot;; súčasť filmu [[Moonwalker]])
* [[1988]] ''Come Together'' – réžia: [[Jerry Kramer]] &amp; [[Colin Chilvers]] (5'40&quot;; cover verzia skladby od [[Beatles]]; súčasť filmu [[Moonwalker]])
* [[1989]] ''Leave Me Alone'' – réžia: [[Jim Blashfield]] (súčasť filmu [[Moonwalker]])
* [[1989]] ''Liberian Girl'' (spolu s: [[Siedah Garrett]]) – réžia: [[Jim Yukich]] 
* [[1991]] ''Black or White'' – réžia: [[John Landis]] (dlhometrážny: 11'02&quot;, v niektorých krajinách cenzurovaný)
* [[1992]] ''Remember the Time'' – réžia: [[John Singleton]] (dlhometrážny: 9'15&quot;)
* [[1992]] ''Heal the World'' – réžia: [[Joe Pytka]]
* [[1992]] ''In the Closet'' – réžia: [[Herb Ritts]]
* [[1992]] ''Who Is It'' – réžia: [[David Fincher]]
* [[1992]] ''Jam'' – réžia: Michael Jackson a [[David Kellogg]] 
* [[1992]] ''Whatzupwitu'' (spolu s: [[Eddie Murphy]])
* [[1993]] ''Give in to Me'' – réžia: [[Andy Moharan]]
* [[1993]] ''Will You Be There'' – réžia: [[Vincent Paterson]]
* [[1993]] ''Gone Too Soon'' – réžia: [[Bill DiCicco]]
* [[1995]] ''HIStory Teaser'' – réžia: [[Rupert Wainwright]]
* [[1995]] ''Scream'' (so svojou sestrou [[Janet Jackson|Janet]]) – réžia: [[Mark Romanek]] (náklady na natáčanie boli nad 7&amp;nbsp;000&amp;nbsp;000 [[Americký dolár|dolárov]], čo z neho robí najdrahší videoklip všetkých čias&lt;ref&gt;http://www.soyouwanna.com/site/toptens/musicvideos/musicvideos4.html&lt;/ref&gt;)
* [[1995]] ''Childhood'' – réžia: [[Nicholas Brandt]]
* [[1995]] ''You Are Not Alone'' – réžia: [[Wayne Isham]]
* [[1995]] ''Earth Song'' – réžia: [[Nicholas Brandt]]
* [[1996]] ''They Don't Care About Us (Prison version)'' – réžia: [[Spike Lee]] 
* [[1996]] ''They Don't Care About Us (Brazil version)'' – réžia: [[Spike Lee]] 
* [[1996]] ''Stranger in Moscow'' – réžia: [[Nicholas Brandt]] 
* [[1996]] ''Why'' (spolu s: [[3T]])
* [[1996]] ''I Need You'' (spolu s: [[3T]])
* [[1997]] ''Blood on the Dance Floor'' – réžia: Michael Jackson a [[Vincent Paterson]]
* [[1997]] ''Ghosts/2 Bad'' – réžia: [[Stan Winston]] (dlhometrážny: 38 min.)
* [[2001]] ''You Rock My World'' – réžia: [[Paul Hunter]] (dlhometrážny)
* [[2001]] ''Cry'' – réžia: [[Nicholas Brandt]]
* [[2001]] ''What More Can I Give'' (spolu s: 3LW, Aaron Carter, Alejandro Sanz, Anastacia, Beyoncé, Billy Gilman, Brian McKnight, Bryton, [[Carlos Santana]], [[Celine Dion]], Cristian Castro, [[Gloria Estefan]], [[Hanson]], [[Jon Secada]], Joy Enriquez, Juan Gabriel, [[Julio Iglesias]], [[Laura Pausini]], Luis Miguel, [[Luther Vandross]], [[Mariah Carey]], Michael McCary from Boyz II Men, Mýa, 'N Sync, Nick Carter, Olga Tañón, Reba McEntire, [[Ricky Martin]], Rubén Blades, [[Shakira]], Shawn Stockman from Boyz II Men, [[Thalía]], [[Usher]], Tom Petty, Ziggy Marley, [[Jesse McCartney]])
* a ďalšie

Niektoré videoklipy boli i parodované, napr. Weird Al Yankovicom (''Bad'' ako ''Fat''; ''Beat it'' ako ''Eat it'').

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

{{Michael Jackson}}

{{DEFAULTSORT:Jackson Michael, diskografia}}

[[Kategória:Michael Jackson]]
[[Kategória:Albumy Michaela Jacksona]]
[[Kategória:Diskografie]]</text>
      <sha1>h9eqp0vk0dqccjfnxq0rnivclvrrx77</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia:Letisko Viedeň-Schwechat</title>
    <ns>1</ns>
    <id>284150</id>
    <revision>
      <id>8213383</id>
      <parentid>2535086</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T20:54:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <comment>/* Zastaralé informácie a upravenie expresívnych výrazov */ nová sekcia</comment>
      <origin>8213383</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2220" sha1="b7485wzeuodjcathg5ys371cj6ukpek" xml:space="preserve">Len by som sa chcel spýtať či je na mieste to letisko v slovenčine volať Viedeň-Schwechat, keď samotné letisko komunikuje svoj názov ako &quot;Letisko Viedeň&quot; (napr. v reklamách či na webovej stránke)--[[Redaktor:810zssk|810zssk]] 07:31, 13. júl 2009 (UTC)
:Vzhladom na to ze neboli vznesene ziadne namietky, upravujem v texte nazov na oficialy slovensky nazov propagovany letiskom.. casom to aj presuniem..--[[Redaktor:810zssk|810zssk]] 15:12, 23. september 2009 (UTC)

Na otázku ako sa teda volajú, mi odpísali toto:

 Sehr geehrter Herr...,
 
 Der Firmenwortlaut der Flughafen Wien AG lautet:
 
 Flughafen Wien AG
 
 mit der Adresse  A-1300 Wien-Flughafen, PO Box 1, Austria
 
 International ist auch die englische Bezeichnung Vienna International Airport üblich.
 
 Flughafen Wien-Schwechat wird eher umgangssprachlich verwendet, da der Flughafen nahe der Stadt Schwechat liegt.
 
 
 mit freundlichen Grüßen 
 
 Robert Dusek 
 Leiter Investor Relations 
 
 Tel. +43 1 7007 23126 
 Fax +43 1 7007 23058 
 r.dusek@viennaairport.com
 
 Flughafen Wien AG
 Postfach 1
 A-1300 Wien-Flughafen
 Firmenbuchnummer: FN 42984 m
 Firmenbuchgericht: Landesgericht Korneuburg

Ako ale vidno na začiatku, pracovník neodpovedal priamo na otázku, ako sa volá letisko, ale ako sa volá podnik, ktorý ho prevádzkuje (to je totiž oddelenie Investor Relations, iné vhodné na webovej stránke žiaľ nemali), to ale nie je to isté a práve v tom je ten problém. Na druhej strane, v oficiálnom rakúskom geografickom názvosloví sa to volá Wien-Schwecht, takže to do článku nejako vsuniem. [[Redaktor:Bronto|Bronto]] 19:27, 3. október 2009 (UTC)
::V slovencine vzdy komunikuju iba &quot;Letisko Vieden&quot;.. mne je to vlastne jedno, len som to chcel mat jednotne s ich oficialnymi zdrojmi :) Aj BTS sa inak v niektorych systemoch vola Bratislava-Ivanka a nikto to tak nepise..

== Zastaralé informácie a upravenie expresívnych výrazov ==

Treba aktualizovať informácie. Odstránil by som určite napríklad vetu: ‘’'''Náročnejší cestujúci…'''’’ Môže to pôsobiť urážlivo. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:54, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>b7485wzeuodjcathg5ys371cj6ukpek</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Richard Čanaky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>284172</id>
    <revision>
      <id>8213453</id>
      <parentid>7956106</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T04:17:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213453</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18733" sha1="4lqw9t9874d3zyq6pofcmq40z8zyx5k" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Richard Čanaky
 | Obrázok             = 
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = 
 | Popis umelca        = 
 | Rodné meno          = 
 | Umelecké mená       = 
 | Dátum narodenia     = [[1973]]
 | Miesto narodenia    = 
 | Dátum úmrtia        = 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Žáner               = [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[rock]], [[folk]], [[duchovná hudba]], [[kresťanská hudba]], [[Detská populárna pieseň|detská hudba]]
 | Roky pôsobenia      = 1990&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Michalčíková| meno = Katarína| autor = | odkaz na autora = | titul = Byť pri nich| url = https://www.charita.sk/wp-content/uploads/2018/02/charita_02_2006_web.pdf| vydanie = časopis  Charita| vydavateľ = Slovenská katolícka charita| strany = | dátum vydania = No.2, 2006| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; - súčasnosť
 | Pôsobenie           = spevák, hudobník, skladateľ, aranžér, textár, kulturista, herec, producent, dramaturg, režisér, podnikateľ 
 | Hrá na nástroje     = [[gitara]], [[perkusný hudobný nástroj|perkusie]], [[ústna harmonika]], [[klávesový nástroj|klávesy]] 
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = [[Kompromis (skupina)|Kompromis]], [[Mária Podhradská]], [[Spievankovo]]
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = Oto Németh, Štúdio-V, Lux, Lux Media, Tonada
 | Webstránka          = 
 }}
'''Richard Čanaky''' (* [[1973]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Habláková| meno = Martina| autor = | odkaz na autora = | titul = Únik hľadal na ulici i v kostole, pomohla hudba| url = https://svet.sme.sk/c/2350719/unik-hladal-na-ulici-i-v-kostole-pomohla-hudba.html| vydanie = svet.sme.sk| vydavateľ = SME|strany = | dátum vydania = 2005-08-23| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;) je slovenský [[spevák]], [[hudobník]], [[hudobný skladateľ|skladateľ]], aranžér, [[textár]], [[Kulturistika|kulturista]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majstrovstvá Slovenska v kulturistike mužov (SAKFST)| url = https://www.muscle-fitness.cz/sp-21237/| vydanie = Muscle-fitness.cz| vydavateľ = FIT PLUS| strany = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200711172041/https://www.muscle-fitness.cz/sp-21237/| dátum archivácie = 2020-07-11}}&lt;/ref&gt;, [[herec]], [[producent]], hudobný [[režisér]], [[dramaturg]], [[podnikateľ]] a autor hudobných vystúpení pre deti. Zároveň je zakladateľom a spoluautorom hudobno-zábavného projektu pre deti – ''[[Spievankovo]]''.

== Zo života ==
Jeho otec je hudobník&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Chorendžák| meno = Miroslav| autor = | odkaz na autora = | titul = Go(o)dbook – upútavka, Richard Čanaky| url = https://casopisslovo.sk/2017/09/06/goodbook-uputavka-4/| vydanie = | vydavateľ = Časopisslovo.sk| strany = | dátum vydania = 2017-09-06| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200710120655/https://casopisslovo.sk/2017/09/06/goodbook-uputavka-4/| dátum archivácie = 2020-07-10}}&lt;/ref&gt;. Keď mal dvanásť rokov sa s rodinou z [[Nová Dubnica|Novej Dubnice]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bollardtová| meno = Lenka| autor = | odkaz na autora = | titul = Richard Čanaky alias Zahrajko: Na javisku sa nás deti dotýkajú opatrne, akoby sme boli snehové vločky| url = https://www.bratislavskenoviny.sk/rozhovory/51318-richard-canaky-alias-zahrajko-na-javisku-sa-nas-deti-dotykaju-opatrne-akoby-sme-boli-snehove-vlocky| vydanie = bratislavskenoviny.sk| vydavateľ = NIVEL PLUS|strany = | dátum vydania = 2018-09-30| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; presťahoval do [[Bratislava|Bratislavy]]. V začiatkoch začal hrávať s [[Michaela Janáková|Michaelou Janákovou]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Čanaky| meno = Richard| autor = | odkaz na autora = | titul = Troška do rožka| url = http://online.katnoviny.sk/clanok.php?id_cl=8323| vydanie = katnoviny.sk| vydavateľ = Katolícke noviny| strany = | dátum vydania = 2009-03-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090418004651/http://online.katnoviny.sk/clanok.php?id_cl=8323| dátum archivácie = 2009-04-18}}&lt;/ref&gt;. Od roku [[2009]] organizuje spolu s [[Rádio Lumen|Rádiom Lumen]] hudobnú súťaž [[Gospel talent]], ktorej patrónom sa stal [[Miroslav Mikolášik]] &lt;ref&gt;[http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20090307004 V nedeľu štartuje spevácka súťaž Gospel talent 2009 - tkkbs.sk]&lt;/ref&gt;. V roku [[2010]] spolu s kapelou F.B.I. (Forever Be Inside)&lt;ref&gt;[http://www.richardcanaky.sk/?PageN=1200 Forever Be Inside - richardcanaky.sk]&lt;/ref&gt; vystúpil s piesňou „Zlomené krídla“ v [[Eurovision Song Contest 2010|Eurosongu na Slovensku]] &lt;ref&gt;[http://online.katnoviny.sk/clanok.php?id_cl=10688 Rišo Čanaky: Viac ako pieseň ich zaujímajú moje svaly]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.tasr.sk/200.axd?k=20100131TBB00162 KULTÚRA: Eurosong 2010 dnes spozná ďalšiu štvoricu postupujúcich]&lt;/ref&gt;. So skupinou F.B.I., ktorej členmi boli alebo sú: [[Vlado Bis]] - gitara, [[Michal Kordoš]] - klávesy, spev, Richard Čanaky - gitara, spev, [[Vlado Mrázko]] - bicie, perkusie, [[Dodo Káčer]] - basgitara, koncertovali po celom Slovensku.

V jeho nahrávacom štúdiu nahrávali piesne skupiny: [[The Elements]], [[Acharai]], [[N.D.E.]], [[Tučnolist]], [[Trueface]] a ďalšie. 

V roku [[2002]] vytvoril spolu s [[Mária Podhradská|Máriou Podhradskou]] hudobno-zábavny projekt pre deti, ktorý neskôr pomenovali ''Spievankovo''. Vydali a vydávajú hudobné CD, filmové DVD a knihy s filmami. Mária Podhradská predstavuje ''Spievanku'' a Richard Čanaky ''Zahrajka''. 

== Rodina ==
Manželstvo 1997-2020 (Silvia Čanakyová)

Deti: Anette, Marek, Lukáš

== Ocenenia ==
&lt;small&gt;Zoznam ocenení nie je úplný&lt;/small&gt;
* [[2009]] – 1. miesto v kategórii do {{kg|70}} na Majstrovstvách SR v kulturistike mužov, usporiadanej [[SAKFST]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Časopis Muscle&amp;Fitness M-SR MUŽOV SAKFST |url=http://www.muscle-fitness.cz/index.php?option=com_content&amp;task=view&amp;id=6643&amp;Itemid=135 |dátum prístupu=2010-03-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090529075136/http://www.muscle-fitness.cz/index.php?option=com_content&amp;task=view&amp;id=6643&amp;Itemid=135 |dátum archivácie=2009-05-29 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.sportujeme.sk/fitness/msr-2009-kulturistika-muzov MSR 2009 Kulturistika mužov]&lt;/ref&gt;
* [[2011]] – cena [[SOZA]] za najpredávanejší titul, v kategórii zvukové a zvukovo-obrazové nosiče, za ''Spievankovo''
* [[2013]] – cena SOZA za najpredávanejší titul, v kategórii zvukovo-obrazový záznam, za ''Spievankovo'' 
* [[2014]] – cena Panta Rhei Awards, za ''Spievankovo'' 
* [[2015]] – cena SOZA za napredávanejší titul, za ''Spievankovo''
* [[2016]] – cena PantaRhei Awards &quot;Slovenská detská kniha roka&quot; za knihu Spievanka, Zahrajko a zatúlaná píšťalka
* [[2018]] – cena [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] v kategórií Divácka cena za ''Spievankovo'' a kráľovná Harmónia (''Spievankovo 6'')

== Tvorba ==
=== Diskografia ===
* [[1998]]: ''Vďaka Ježiš I'' – Oto Németh, MC &lt;ref&gt;[http://www.dimenzie.sk/1999_03/15recenzie.htm Nové dimenzie 03/1999]&lt;/ref&gt;
* [[1999]]: ''Vďaka Ježiš II'' – Oto Németh, MC, CD
* [[2001]]: ''Richard Čanaky a jeho &quot;kompromis&quot;'' – Oto Németh, CD
* [[2005]]: ''Vďaka Ježiš III'' – LUX, Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina &lt;small&gt;LM00362, EAN 8 586005 845119&lt;/small&gt;, CD
* [[2009]]: ''Vďaka Ježiš 4 - Richard Čanaky a F.B.I.'' – Tonada &lt;small&gt;EAN 8 588003 591142&lt;/small&gt;, CD (Richard Čanaky, F.B.I.)

==== So skupinou [[Kompromis (skupina)|Kompromis]] ====
* [[1994]]: ''Tisíce prianí'' – Štúdio-V &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kompromis - kaplnka.sk |url=http://www.kaplnka.sk/kompromis/ |dátum prístupu=2009-07-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090214145300/http://www.kaplnka.sk/kompromis/ |dátum archivácie=2009-02-14 }}&lt;/ref&gt; 
* [[1995]]: ''Čistý dotyk'' – Štúdio-V &lt;ref&gt;[http://kniezova.blog.sme.sk/c/159908/Detstvo-dospelych.html Detstvo dospelých]&lt;/ref&gt;
* [[1996]]: ''Právo na lásku'' 
* [[1998]]: ''Kompromis 4'' –  LUX media
* [[2002]]: ''...vianočne – [[Atlanta (hudobná skupina)|Atlanta]] a [[Kompromis (skupina)|Kompromis]]'' –  LUX &lt;small&gt;LM 0025-2-331&lt;/small&gt;, CD
* [[2007]]: ''Kompromis V – Štvorlístok'' – Lux communication &lt;small&gt;EAN 8 586005 845218&lt;/small&gt;, CD

=== S [[Mária Podhradská|Máriou Podhradskou]], Spievankovo ===
* [[2002]]: ''Mária Podhradská a Richard Čanaky - deťom, ľudové piesne pre najmenšie deti'' - Lux communication, CD
* [[2004]]: ''deťom 2 - Ľudové piesne'' - Lux communication, CD
* [[2005]]: ''deťom 3 - Anglické piesne pre deti'' - Lux communication, CD
* [[2006]]: ''deťom 4 - Veselé kresťanské ukazovačky'' - Studio Lux &lt;small&gt;LM 0042-2-431&lt;/small&gt;, Lux communication, CD
* [[2006]]: ''deťom 5 - Piesne pre deti'' - Tonada, CD
* [[2007]]: ''Uspávanky do postieľky'' - Tonada, CD
* [[2007]]: ''Vianočné piesne (nielen) pre deti'' - Tonada, CD
* [[2007]]: ''Vianočné piesne - hudobné podklady'' - Tonada, CD
* [[2008]]: ''Pesničky pre detičky'' - Tonada, CD
* [[2008]]: ''Rozprávky 1'' - Tonada, CD
* [[2009]]: ''Rozprávky 2'' - Tonada, CD
* [[2009]]: ''Spievankovo'' - Tonada &lt;small&gt;R162 0019-9-731&lt;/small&gt;, DVD
* [[2010]]: ''Pec nám spadla - české a slovenské piesne pre deti'' - Tonada, CD spolu s [[Jitka Molavcová|Jitkou Molavcovou]]
* [[2011]]: ''Spievankovo 2'' - Tonada &lt;small&gt;R162 0027-9-731&lt;/small&gt;, DVD
* [[2011]]: ''Na diskotéke'' - Tonada &lt;small&gt;R162 0028-2-331&lt;/small&gt;, CD
* [[2012]]: ''Spievankovo 3'' - Tonada &lt;small&gt;R162 0030-9-331&lt;/small&gt;, DVD
* [[2012]]: ''Rozprávky 3'' - Tonada, CD
* [[2013]]: ''Spievankovo, piesne z DVD Spievankovo a Spievankovo 2'' - Tonada, CD 
* [[2013]]: ''Spievankovo 4, Veselá angličtina pre deti - Príbehy zajka Smejka a víly Nezábudky'' - Tonada &lt;small&gt;R162 0031-9-331, bonusy - R162 0031-9-332&lt;/small&gt; 2DVD 
* [[2014]]: ''Na diskotéke 2'' - Tonada, CD  &lt;ref&gt;[http://www.youtube.com/watch?v=RGe24GQH_pw Nahrávanie CD &quot;Na diskotéke 2&quot;, youtube.com]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.youtube.com/watch?v=FjYwO26itTc Spievankovo - CD Na diskotéke 2, youtube.com]&lt;/ref&gt;
* [[2014]]: ''Spievankovo, piesne z DVD Spievankovo 3 a Spievankovo 4'' - Tonada, CD 
* [[2015]]: ''Rozprávky 4'' - Tonada, CD
* [[2015]]: ''Spievankovo 5, O povolaniach'' - Tonada &lt;small&gt;R162 0033-9-331, bonusy - R162 0033-9-332&lt;/small&gt;, 2DVD 
* [[2016]]: ''Spievankovo, piesne z DVD Spievankovo 5'' - Tonada, CD 
* [[2017]]: ''Spievankovo 6 a kráľovná Harmónia, Príbeh o hľadaní stratenej hudby'' - Tonada, DVD
* [[2017]]: ''Spievankovo, piesne z DVD Spievankovo 6 a kráľovná Harmónia'' - Tonada, CD

==== Spolupráca na albumoch ====
* produkcia, réžia, zvuk, mastering, hosťovanie
* ''Po tom túžim, to chcem - [[Inspiration]]'' – ACS, CD (zvuková réžia, mix &amp; mastering)
* ''Pozdvihni svoj hlas'', CD &lt;ref&gt;[http://slovo.grkatpo.sk/Slovo/0909.pdf Časopis Slovo 9/09]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
* ''S Ježišom na perách - Chairé'', [[2003]], CD, (hostia: Rišo Čanaky, Matúš Čekan, Gospelová skupina z Varhaňoviec)
* ''Svet sa točí ďalej - [[Gosamka Maker]]'' – Vydavateľstvo [[Marek Novotný]] &lt;small&gt;NV 0002-2-331&lt;/small&gt;, 2003, CD (nahrávanie albumu, mixing, mastering, spev 1, 3)
* ''Out Of The Dark - [[The Elements]]'', [[2005]], CD, (nahrávanie albumu, mixáž)
* ''Dar - Grátis'' - Marcony &lt;small&gt;R161 0001-2-331&lt;/small&gt;, [[2006]], CD, podtitul: ''Bez Teba by to nebolo ono...'' (nahrané v štúdiu Richarda Čanakyho 2002-2003, mixáž, mastering, programovanie, akustická gitara: 1,2,3,5,6,9,11)
* ''Život ako z rozprávočky - Martin Hunčár'' – ART, [[2012]], CD (spev, rozprávky)

=== Bibliografia ===
* Čanaky, Richard: ''Čertova kuchyňa a ranné zamyslenia'', [[2004]], Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina, ISBN 80-969197-8-4
* [[Mária Podhradská|Podhradská, Mária]]; Čanaky, Richard: ''Malí muzikanti - Mária Podhradská a Richard Čanaky'', [[2007]], Tonada, ISBN 978-80-89299-00-3, podtitul: ''Notový záznam piesní pre deti''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=cs.christiantoday.com |url=http://cs.christiantoday.com/article/maria-podhradska-a-richard-canaky-vydali-cd-vianocne-piesne-nielen-pre-deti/8642.htm |dátum prístupu=2009-07-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090227050953/http://cs.christiantoday.com/article/maria-podhradska-a-richard-canaky-vydali-cd-vianocne-piesne-nielen-pre-deti/8642.htm |dátum archivácie=2009-02-27 }}&lt;/ref&gt;
* [[Peter Stoličný|Stoličný, Peter]] (kniha); [[Mária Podhradská|Podhradská, Mária]]; Čanaky, Richard (CD): ''[[Polepetko]]'', [[2010]], Centrum aktivity Chrobáčik, Tonada, [[2010]], ilustrácie: Anna Pospíšilová, ISBN 978-80-9704-600-2.
* Skalová, Alžbeta: ''Jar v Spievankove'', Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]], Fortuna Libri, ISBN 978-80-8142-581-3, (leporelo).
* Skalová, Alžbeta: ''Leto v Spievankove'', Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]], Fortuna Libri, ISBN 978-80-8142-582-0, (leporelo).
* Skalová, Alžbeta: ''Jeseň v Spievankove'', Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]],  Fortuna Libri, ISBN 978-80-8142-583-7, (leporelo).
* Skalová, Alžbeta: ''Zima v Spievankove'', Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]], Fortuna Libri, ISBN 978-80-8142-584-4, (leporelo).
* Skalová, Alžbeta: ''Rok v Spievankove'', Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]], Fortuna Libri, ISBN 858-80-04-69401-9, (leporelá).
* Skalová, Alžbeta: ''Spievanka, Zahrajko a zatúlaná píšťalka'', Spievankovo, Mária Podhradská a Richard Čanaky, ilustrácie: Kristína Hroznová, [[2016]], Fortuna Libri, ISBN 978-80-8142-580-6, (kniha).

=== Filmografia ===
* [[2015]]: ''Spievankovo 5: O povolaniach'', réžia: [[Diana Novotná]], účinkovanie: [[Mária Podhradská]] (Spievanka), Richard Čanaky (Zahrajko), [[Roman Pomajbo]] (Kominár kocúr), [[František Kovár]] (Krajčír rak), [[Lukáš Latinák]] (Policajt pes), [[Monika Hilmerová]] (Učiteľka sova), [[Zuzana Kapráliková|Zuzana Jurigová Kapráliková]] (Sestrička lastovička), [[Kamil Mikulčík]] (Policajt pes), [[Ján Gallovič]] (Doktor ďateľ), [[Csongor Kassai]] (112), [[Anikó Vargová]] (Upratovačka veverička), [[Rado Kuric]] (Pekár macko), [[Miki Michelčík]], [[Gregor Hološka]], [[Ondrej Antálek]], [[Lukáš Frlajs]] &lt;ref&gt;[http://www.aic.sk/slovak-films/19256.html Spievankovo 5: O povolaniach, Spievankovo 5: Professions, aic.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://detskiherci.sk/index.php?option=com_mtree&amp;task=viewlink&amp;link_id=406 Spievankovo 5: O povolaniach, detskiherci.sk]&lt;/ref&gt;
* [[2017]]: ''Spievankovo a kráľovná Harmónia'', réžia: [[Diana Novotná]], účinkovanie: [[Mária Podhradská]] (Spievanka), Richard Čanaky (Zahrajko), [[Roman Pomajbo]] (Kocúr - kominár), [[Dominika Richterová]] (Ježica Evelína), [[Michal Hudák]] (Krtko), [[Ivan Vojtek]] (Slimák Kubo), [[Karol Čálik]] (Čmeliak), [[Lenka Košická]] (Čmeliacica), [[Marián Labuda ml.|Majo Labuda]] (Basový kľúč - hlavný radca), [[Ady Hajdu]] (Husľový kľúč - radca), [[Štefan Skrúcaný]], [[Mária Čírová]], [[Lucia Vráblicová]], [[Anikó Vargová]], [[Vladislav Plevčík]], [[Silvia Donová]]. &lt;ref&gt;[http://www.itafilm.sk/film/spievankovo Film: Spievankovo a kráľovná Harmónia, itafilm.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://mamaaja.sk/clanky/infosky/filmovy-muzikal-spievankovo-a-kralovna-harmonia-ma-vonku-prvy-trailer Filmový muzikál SPIEVANKOVO a kráľovná Harmónia má vonku prvý trailer!, mamaaja.sk]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Zo Spievankova bude televízna rozprávka. Prinesie ju RTVS, medialne.etrend.sk |url=https://medialne.etrend.sk/televizia/zo-spievankova-bude-televizna-rozpravka-prinesie-ju-rtvs.html |dátum prístupu=2017-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171013172348/https://medialne.etrend.sk/televizia/zo-spievankova-bude-televizna-rozpravka-prinesie-ju-rtvs.html |dátum archivácie=2017-10-13 }}&lt;/ref&gt;

== Literatúra, publikácie ==
* [[Michal Hirko|Hirko, Michal]]: ''Bol som mimo'', Kumran &lt;small&gt;R322 003-9&lt;/small&gt;, [[2011]] (01. Díler Božieho slova - [[Peter Lipták]], 02. Odteraz po tvojom - [[Denis Blaho]], 03. Nič, len provvidenza - Komunita Cenacolo, 04. Joint náš každodenný - [[Radoslav Hruška]], 05. Zabetónovaný v Bohu - [[Branislav Škripek]], 06. Vydreté metamorfózy - Richard Čanaky, 07. Hľadal som slobodu - [[Norbert Šarközi]], 08. Ochmelená story - [[Mikuláš Lipták]], 09. Tam a spät - [[Peter Vician]], 10. K teen cez pervitín - [[Ján Kolár]]), ISBN 978-80-89487-06-6.

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.richardcanaky.sk/ Oficiálna stránka - www.richardcanaky.sk]
* [http://www.koncertypredeti.sk/ Koncerty pre deti - koncertypredeti.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090708164714/http://www.koncertypredeti.sk/ |date=2009-07-08 }}
* [http://www.spievankovo.sk/ Oficiálny online obchod - spievankovo.sk]
* [https://www.facebook.com/zahrajko/ Zahrajko, stránky na Facebooku]

{{DEFAULTSORT:Čanaky, Richard}}
[[Kategória:Narodenia v 1973]]
[[Kategória:Slovenskí popoví speváci]]
[[Kategória:Slovenskí popoví gitaristi]]
[[Kategória:Slovenskí popoví klávesisti]]
[[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]]
[[Kategória:Slovenskí textári piesní]]
[[Kategória:Slovenskí kulturisti]]
[[Kategória:Kresťanskí speváci]]
[[Kategória:Kresťanskí hudobní skladatelia]]
[[Kategória:Slovenskí dramaturgovia]]
[[Kategória:Autori a interpreti detskej hudby]]
[[Kategória:Slovenskí moderátori]]
[[Kategória:Slovenskí podnikatelia]]</text>
      <sha1>4lqw9t9874d3zyq6pofcmq40z8zyx5k</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Cyril a Metod</title>
    <ns>0</ns>
    <id>285572</id>
    <revision>
      <id>8213266</id>
      <parentid>8168170</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:37:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28771-06</username>
        <id>294769</id>
      </contributor>
      <comment>Vybrala som najdôležitejšie vety</comment>
      <origin>8213266</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="42018" sha1="bm21s9797lg2se71mebnp4wxjapaym0" xml:space="preserve">{{Infobox Svätec
| Titul                          =  &lt;!-- svätý|blahoslavený|ctihodný|Služobník Boží|... --&gt;
| Meno                           = 
| Popis osoby                    = 
| Obrázok                        =Sv Kiril Metodij Zahari Zograf Trojanski mon 1848.jpg 
| Popis obrázka                  =slovanskí apoštoli, misionári a spolupatróni Európy 
| Dátum narodenia                =[[826]]/[[827]] a [[815]] 
| Miesto narodenia               =[[Solún]], [[Byzantská ríša]] 
| Dátum úmrtia                   =  [[14. februára]] [[869]] a [[6. apríla]] [[885]]
| Miesto úmrtia                  =[[Rím]] a [[Veľká Morava]] 
| Začatie beatifikačného procesu = 
| Začal beatifikačný proces      = 
| Beatifikačný proces diecéza    = 
| Dátum vyhlásenia za ctihodného = 
| Vyhlásil za ctihodného         = 
| Dátum blahorečenia             = 
| Miesto blahorečenia            = 
| Blahorečil                     = 
| Dátum svätorečenia             = 
| Miesto svätorečenia            = 
| Svätorečil                     = 
| Atribúty                       =[[Konštantín Filozof|Cyril]]: kniha, mních, obraz Panny Márie, skrinka s ostatkami; 


[[Metod (svätec)|Metod]]: anjel, biskup s barlou v tvare gréckeho písmena [[Tau]], ukončený krížom, obvykle dvojitým, ikona posledného súdu alebo Panny Márie nesený s bratom (Cyril), s ním je najčastejšie zobrazovaný spoločne 
| Patronát                       =[[Európa]], [[Bulharsko]], [[Severné Macedónsko]], [[Česko]], [[Slovensko]], [[Slovinsko]], [[Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia]] 
| Cirkev                         =[[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka]], [[Luteranizmus|evanjelická cirkev]], [[pravoslávna cirkev]] 
| Sviatok                        =&lt;nowiki&gt;&lt;/nowiki&gt;
* 11. a [[24. máj]] ([[pravoslávna cirkev]])

[[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka]], [[Luteranizmus|evanjelická cirkev]]:

* [[14. február]] (súčasný rímskokatolícky kalendár)

* [[5. júla]] ([[Česko]] a [[Slovensko]])

* [[27. júla]] (s ostatnými [[sedmopočetníci|sedmopočetníkmi]]) 
| Stupeň liturgického slávenia   =  &lt;!-- ľubovoľná spomienka|spomienka|sviatok|slávnosť|prikázaný sviatok --&gt;
}}
[[Súbor:Bratislava Kapucinska Vierozvestovia.jpg|náhľad|Reliéf na bráne na Kapucínskej ulici v Bratislave]]
[[Súbor:Cyril &amp; Methodius in Kaga Church Bashkortostan.jpg|náhľad|Maľba v kostole v ruskej obci Kaga]]
[[Súbor:Cyril and Methodius.jpg|náhľad|Jan Matejko – Svätí Cyril a Metod]]
[[Súbor:KyrilMethod.jpg|náhľad|Ikona zobrazujúca Sv. Cyrila a Metoda]]
[[Súbor:Sv Kiril Metodij Zahari Zograf Trojanski mon 1848.jpg|náhľad|Zahari Zograf – Sv. Cyril a Metod]]
[[Súbor:Stanislav Dospavski - Saints Cyril and Methodius.png|náhľad|Stanislav Dospavski – Sv. Cyril a Metod]]
[[Súbor:Cyril a Metod apostoli Slovanov.jpg|náhľad|Sv. Cyril a Metod, apoštoli Slovanov]]
'''Cyril a Metod''' nazývaných aj '''solúnski bratia''' alebo '''Apoštoli Slovanov''' alebo '''slovanskí vierozvestcovia''', vrátane Metodovho ďalšieho pôsobenia na Veľkej Morave po Cyrilovej smrti. Cyrila a Metoda na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]] prišli 

v rokoch [[863]]/[[864]] až [[885]]

== Názvy==
Mená bratov sa zastarano píšu aj '''Cyrill''' namiesto Cyril, a '''Metód''' či '''Metodej''' namiesto Metod; okrem toho sa namiesto Cyril píše aj alternatívne meno '''Konštantín'''.

Tvar cyrilo-metodská či cyrilo-metodovská misia je kodifikovaný od roku 1997. V rokoch 1987 až 1997 bol kodifikovaný tvar '''cyrilometod(ov)ská misia''' a v rokoch 1940{{--}}1987  bol kodifikovaný tvar '''cyrilometodejská misia'''&lt;ref&gt;[http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1997/2/ks1997-2.html#cyrilometodsky-cyrilometodovsky-ci-cyrilometodsky Kultúra slova 2/1997]&lt;/ref&gt;. V minulosti sa vyskytovali aj tvary '''cyril(l)o-metodejská misia, cyril(l)o-metódska/cyrilometódska misia, cyri(l)lo-methodejská/cyril(l)omethodejská misia''' a '''cyrillo-metod(ov)ská misia'''.

== Pôvod ==
Konštantín a Metod mali 5 súrodencov. Konštantín bol najmladší zo všetkých siedmich detí. Rodičia boli urodzeného pôvodu; o ich otcovi vieme, že bol vysoký [[Byzantská ríša|byzantský]] štátny úradník ''([[drungarios]])''. V [[Život Metodov|Živote Metodovom]] (kap. II.) sa o nich hovorí: ''Bol z rodu po oboch rodičoch nie chudobného, ale veľmi dobrého a váženého, známeho predovšetkým Bohu i cisárovi a celému solúnskemu kraju.''

Etnický pôvod bratov je sporný v tom zmysle, že niektorí autori považujú otca za [[Gréci|Gréka]] (pretože jeho meno je zachované v gréckej podobe Leontios – po slovansky Lev) a matku za Slovanku (volala sa Maria)(pozri napr.&lt;ref&gt;
{{Cite book
| title = Slovanští apoštolé sv. Cyril a Metoděj
| author = F. Grivec
| pages = 11{{--}}13
| year = 1927
| publisher = ?, Olomouc
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;
{{Cite book
| title = Slovanskí apoštoli Cyril a Metod a ich činnosť vo Veľkomoravskej ríši
| author = J. Stanislav
| pages = 8
| year = 1945
| publisher = ?, Bratislava
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Cite book
| title = I santi Cirillo e Metodio, vincolo tra Constantinopoli e Roma, The Common Christian Roots of the European Nations
| author = M. Lacko
| pages = 38
| year = 1982
| publisher = ?, Florence
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;
{{Cite book
| title = Dejiny spisovnej slovenčiny
| author = Eugen Pauliny
| pages = 24
| year = 1983
| publisher = SPN, Bratislava
}}&lt;/ref&gt;), iní autori oboch rodičov za Grékov alebo zriedkavejšie oboch za Slovanov. Problém je komplikovaný aj skutočnosťou, že výraz Grék v tom období označoval aj to, čo od 19. storočia nazývame Byzantínec, teda všeobecne obyvateľ [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] (v tomto zmysle je potom už teoreticky možný akýkoľvek etnický pôvod). Je známe, že bratia (v neskoršom veku) ovládali okrem iného gréčtinu, slovančinu a latinčinu. Ak sa bratia považujú za (etnických) Grékov, tak autori postulujú, že sa slovanský jazyk naučili v slovanskom prostredí oblasti Solúna a gréčtinou hovorili už od detstva; ak sa považujú za Slovanov, tak autori postulujú, že slovanským jazykom hovorili už od detstva a po [[Grécke jazyky|grécky]] (úradný jazyk Byzantskej ríše) sa nevyhnutne museli naučiť tak ako každý vzdelaný Byzantínec; ak sa považujú za osoby s gréckym aj slovanským pôvodom, tak by obidva jazyky ovládali už od detstva. V prospech (čiastočného) slovanského pôvodu bratov hovorí aj skutočnosť, že práve oni boli vybraní na vytvorenie slovanského písma, preklady Biblie atď. do slovanského jazyka a misiu v slovanskom prostredí, a že podľa súdobého vyjadrenia byzantského cisára &quot;všetci Solúnčania hovoria čistou slovančinou&quot;. V neprospech ich možného slovanského pôvodu zase hovorí fakt, že ich otec bol vysokým cisárskym úradníkom a aj im boli zverené vysoké štátne a cirkevné pozície, do ktorých sa cudzinci len ťažko mohli dostať.

Konkrétne v Grécku dnes považujú bratov takmer výlučne za Grékov, v Bulharsku a v ostatných slovanských krajinách väčšinou za Slovanov. V Bulharsku ich presnejšie považujú za &quot;Bulharov&quot;, pretože [[Bulhari]] – z etnologického aj jazykového hľadiska nesprávne – považujú Slovanov v (severnej) Byzantskej ríši (medzi ktorých by bratia patrili) za &quot;Bulharov&quot;.

== Život do roku 860 ==
{{Hlavný článok|Konštantín Filozof|Svätý Metod}}

== Charakteristika misií sv. Cyrila a Metoda ==
V polovici 9. storočia bola [[Byzantská ríša|Byzancia]] politicky stabilná a kultúrne rýchlo napredovala. Uskutočňovala svojráznu kultúrnu expanziu nasmerovanú nielen na Slovanov, ale aj na Arménsko, Gruzínsko, Taliansko, [[Chazari|Chazarský kaganát]] a arabský svet. Náboženstvom, umením a literatúrou ovplyvňovala Východ aj Západ. Misijná činnosť pre iné národy sa menila na štátnu politiku a zo solúnskych bratov sa stali jej praktickí realizátori.

[[Konštantín Filozof|Konštantín]] bol počas svojej prvej misie, u Saracéncov (t. j. v [[Abbásovci|Bagdadskom kalifáte]]), bez svojho brata. Či ho brat sprevádzal na druhej misii – k [[Chazari|Chazarom]] – je sporné. Na veľkomoravskej misii (t. j. k severným Slovanom, do Benátok a Ríma) bratia však už jednoznačne stáli bok po boku. Na svojich cestách bratia (prinajmenšom Konštantín) postupne navštívili značnú časť kultúrneho priestoru známeho v stredoveku. Stretli sa s predstaviteľmi ďalších dvoch veľkých náboženstiev – islamu a judaizmu a úspešne obhajovali kresťanstvo a záujmy Byzancie.

== Misia k Chazarom (860{{--}}861) ==
Na pozvanie vládcu [[Chazari|Chazarov]] uskutočnil [[Konštantín Filozof|Konštantín]] v roku [[860]] misiu do krajiny Chazarov (Kozárov) severne od [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] (podľa iných názorov skôr pri [[Azovské more|Azovskom mori]]). Vládca Chazarov bol [[Judaizmus|žid]] a umožnil priateľské spolužitie židov, moslimov a kresťanov vo svojej ríši. Je sporné, či Konštantína na výprave sprevádzal [[Metod (svätec)|Metod]].

Na ceste ku Chazarom sa zastavil v meste [[Cherson]], v ktorom sa vraj okrem iného naučil [[Hebrejčina|hebrejčinu]], [[Chazarčina|chazarčinu]], [[Gótčina|gótčinu]]. Tu našiel aj relikvie svätého pápeža [[Kliment I.|Klementa]] (zomrel v roku 101). Tieto neskôr vzal so sebou na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]] a v roku [[867]] do [[Rím]]a, kde prispeli k slávnostnému prijatiu bratov pápežom. Konštantín o tomto objave napísal tri grécke spisy (''historica narratio'', ''sermo declamatorius'' a ''hymnus'' – pozri nižšie pod Tvorba).

U Chazarov potom Konštantín viedol teologické dišputy so židovskými učencami a rabínmi. Podarilo sa mu pokrstiť 200 Chazarov. Namiesto odmeny, ktorú mu vládca Chazarov ponúkal, vraj Konštantín zariadil, aby bolo prepustených 200 byzantských otrokov. Chazarský panovník neskôr byzantskému cisárovi napísal ďakovný list, v ktorom misiu pochválil a ubezpečoval o priateľstve svojho národa.

Na kresťanstvo úplne obrátiť sa Konštantínovi podarilo malý národ vo fulskom kraji, ktorý pozostával zo zvyškov Alanov a Gótov.

== Byzantská ríša (861{{--}}863/864) ==
Koncom roku [[861]] sa [[Konštantín Filozof|Konštantín]] (resp. bratia) vrátil(i) do Konštantínopola, kde ho (ich) cisár slávnostne prijal. Konštantína dosadil na vysokú školu pre výchovu kňazov pri [[Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)|Chráme svätých apoštolov]], kde sa mal venovať svojej literárnej a pedagogickej činnosti. [[Metod (svätec)|Metodovi]] ponúkol hodnosť arcibiskupa, ale ten ju odmietol. Preto ho vymenoval za [[igumen]]a do [[monastier]]a [[Polychron]] (na maloázijskom pobreží [[Marmarské more|Marmarského mora]]). O niekoľko mesiacov nato však prišiel na byzantský cisársky dvor [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislavov]] posol.

== Misia na Veľkej Morave, v Blatenskom kniežatstve a v Ríme (863/864{{--}}885) ==
Potom, ako sa knieža Rastislav neúspešne obrátil na pápeža v Ríme s podobnou prosbou, v roku [[862]] prišli do Carihradu jeho poslovia a žiadali (biskupa a) ''učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku vysvetlil pravú kresťanskú vieru'' ([[Život Konštantínov|ŽK]] kap. XIV.). Cisár súhlasil a slovami ''Počuješ, Filozof, tieto slová? Niet iného než teba, kto by toto mohol vykonať, preto vezmi veľa darov a svojho brata Metoda a choď! Lebo ste Solúnčania a všetci Solúnčania hovoria čistou slovančinou'' ([[Život Metodov|ŽM]]) cisár [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] vyzval Konštantína, aby sa misie ujal. Pravdepodobne sa tak stalo na návrh patriarchu [[Fotios|Fótia]], Konštantínovho učiteľa a priateľa.

=== Veľká Morava (863/864{{--}}867) ===
Bratia prišli na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]] roku [[863]]. Na účely misie (podľa ojedinelých názorov už skôr v 50. rokoch v kláštore Polychron) vytvoril Konštantín nové písmo – hlaholiku (podrobnosti v článku [[hlaholika]]), grafického systému špeciálne uspôsobeného pre slovanský jazyk. Ďalej spolu s Metodom pred odchodom na Veľkú Moravu aj po ňom zhotovili viacero prekladov a vlastných textov (pozri nižšie); tzv. [[staroslovienčina]] (= stará cirkevná slovančina), čiže kultivovaná macedónčina z okolia [[Solún]]a, bola zvolená za jazyk, ktorý sa bude počas misie a na preklady používať. Staroslovienčina počas veľkomoravskej misie získala veľa prvkov západoslovanských (od 10. stor. slovenských a moravských) nárečí používaných na Veľkej Morave. Napríklad vtedajšia verzia hlaholiky obsahuje aj jedno písmeno (hlásku [[dz]]), ktorá sa vtedy používala len na území dnešného Slovenska. Vďaka tejto činnosti sa bratia považujú za zakladateľov slovanskej [[literatúra|literatúry]]. Okrem toho Konštantín možno priniesol so sebou na Veľkú Moravu symbol [[Byzantská ríša|byzantského]] dvojkríža (ktorý je dnes v slovenskom znaku).

Od začiatku svojho pobytu na Veľkej Morave museli čeliť kritike bavorských (čiže [[Východofranská ríša|východofranských]]) kňazov, predstaviteľov západného (čiže nie byzantského) kresťanstva, ktorí sa obávali, že stratia v krajine vplyv. Roku [[863]] Konštantín založil tzv. [[Veľkomoravské učilište]], v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. Roku [[885]] mali asi 200 absolventov. Poloha učilišťa je neznáma, ale podľa archeologických nálezov existovala cirkevná škola na hrade [[Devín]]. Vedúcim učilišťa bol Konštantín.

=== Cesta do Ríma (867{{--}}869) ===
[[Súbor:Hrob sv. Cyrila v bazilike sv. Klimenta (Basilica Sancti Clementis in Laterano).jpg|náhľad|Hrob sv. Cyrila (Basilica Sancti Clementis in Laterano)]]
[[Súbor:Tabula C+M na klastore.jpg|náhľad|Tabuľa na mieste pobytu sv. Cyrila a Metoda na kláštore pri bazilike sv. Praxedy v Ríme]]
V roku [[867]] sa vybrali na cestu späť z [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že so súhlasom veľkomoravských panovníkov [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]] (v dnešnej Morave) a [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]] (v [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskom kniežatstve]]) od počiatku smerovali do Ríma, aby získali súhlas pápeža k používaniu staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Iní sa zase domnievajú, že sa vybrali do Konštantínopola, ale kvôli politickému prevratu ([[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] bol zavraždený a [[Fótios]] poslaný do vyhnanstva) boli v Benátkach nútení zmeniť cieľ svojej cesty. 

==== Blatenské kniežatstvo (867) ====
Cestou do Ríma sa v lete zastavili v [[Blatenské kniežatstvo|Blatenskom kniežatstve]] kniežaťa [[Koceľ]]a, [[Pribina|Pribinovho]] syna, a krátku dobu tam vyučovali.

==== Dišputa s trojjazyčníkmi (867) ====
Úspechom cyrilo-metodskej práce je dišputa solúnskych bratov s [[Trojjazyčníci|trojjazyčníkmi]] v Benátkach koncom roku [[867]] a obrana slovanského jazyka a bohoslužby. V tomto konflikte sa najmarkantnejšie prejavujú Konštantínove vlastnosti – teologická odbornosť, vedecké znalosti, rečnícke majstrovstvo, humanizmus a obavy o osud národa.

Pozícia jeho protivníkov je dogmatická a neoblomná: ''Človeče, povedz nám, prečo si zostavil teraz Slovenom [Slovanom] písmená a učíš ich, ktoré nikto iný predtým nevynašiel, ani apoštolovia, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieronym, ani Augustín. My totiž poznáme len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách chváliť Boha: hebrejský, grécky, latinský'' (ŽK, kap. XVI.).

Na tieto argumenty Filozof reaguje poetickou a precítenou rečou, v ktorej sa odráža silná osobná angažovanosť a humanistický pátos: ''Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci? To sa vy nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať, aby všetky ostatné národy a kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže dať, alebo závistlivým, že to nechce?'' (ŽK, kap. XVI.).

==== Misia v Ríme (867{{--}}869) ====
V Benátkach ich zastihlo posolstvo rímskeho pápeža [[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláša I.]], ktorý ich pozval do Ríma. Tam pápežovi [[Hadrián II.|Hadriánovi II.]], ktorý ich prijal (Mikuláš I. medzičasom zomrel), odovzdali relikvie svätého [[Kliment I.|Klimenta Rímskeho]] a súčasne si nechali vysvätiť svojich žiakov za kňazov a diakonov. Konštantínom zostavené slovanské knihy boli slávnostne položené na oltár [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]] a bohoslužobné knihy na hlavný oltár baziliky [[Bazilika Panny Márie Väčšej|Santa Maria Maggiore]], čo znamenalo schválenie a potvrdenie ich misijného pôsobenia. V roku [[868]] v Ríme vysvätil biskup [[Formozus]] za kňazov Metoda a troch žiakov solúnskych bratov (z dnešného Slovenska pochádzajúceho [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]] a juhoslovanov [[Kliment Ochridský|Klimenta]] a [[Naum Ochridský|Nauma]]) a dvoch z nich urobili [[diakon]]mi. Pápež napokon schválil aj slovanský liturgický jazyk ([[Staroslovienčina|staroslovienčinu]]) ako štvrtý jazyk západnej cirkvi popri [[latinčina|latinčine]], [[gréčtina|gréčtine]] a [[hebrejčina|hebrejčine]].

[[14. február]]a [[869]] [[Konštantín Filozof|Konštantín]] v Ríme zomrel a krátko predtým prijal mníšske meno „Cyril“. Pochovaný bol v Ríme, a to aj napriek tomu, že jeho starší brat nástojil na prenesení ostatkov do vlasti. Silná túžba rímskeho duchovenstva, ktoré chcelo poskytnúť tomuto ''všetkými váženému mužovi'' miesto posledného odpočinku, presvedčila Metoda, ktorý nakoniec povolil pochovať Konštantína v bazilike svätého Klimenta napravo od oltára, kde leží dodnes.

=== Metod arcibiskupom Veľkej Moravy (870{{--}}885) ===
==== Blatenské kniežatstvo, Rím (869{{--}}870) ====
Roku [[869]] poslali [[Svätý Metod|Metoda]] z Ríma s listom určeným slovanským kniežatám [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislavovi]] (približne dnešná Morava), [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukovi]] (približne dnešné Slovensko) a [[Koceľ|Koceľovi]] (približne dnešné juhozápadné Maďarsko). List obsahoval poverenie Metodovi, aby vyučoval a prekladal vo Veľkomoravskom učilišti. Keď Metod nemohol pred odpor bavorského kléru založiť v Blatnohrade nové učilište, poslal [[Koceľ]] Metoda späť do Ríma, kde ho mal pápež [[Hadrián II.]] vymenovať za panónskeho biskupa, čo by mu umožnilo samostatne rozhodovať o zriadení slovanského učilišťa. Pápež začiatkom roka [[870]] Metoda vymenoval za (nielen za biskupa ale za) [[arcibiskup]]a [[Panónia|Panónie]] a Veľkej Moravy, čím Veľkú Moravu vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska a podriadil ju priamo Rímu. Na Veľkej Morave takto vzniklo prvé slovanské arcibiskupstvo a Metod bol jeho prvým biskupom.

==== Zajatie Metoda (870{{--}}873) ====
Svetskí a cirkevní predstavitelia [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]] nesúhlasili s vytvorením pápežovi podriadenej panónskej cirkevnej provincie, ktorej väčšinu územia mal v moci [[Salzburské arcibiskupstvo|salzburský arcibiskup]] (severne od Drávy) a [[Akvilejský patriarchát|akvilejský patriarcha]] (južne od [[Dráva|Drávy]]). Metoda považovali za rušiteľa ich práv a podozrievali ho aj z [[Heréza|herézy]].

Cestou späť na Veľkú Moravu na jar roku [[870]] však nového arcibiskupa v Zadunajsku na rozkaz bavorských biskupov Adalvina, Hermanricha, Annona a Lanfrieda zajali, na synodálnom sneme v [[Regensburg|Rezne]] v prítomnosti kráľa Ľudovíta Nemca odsúdili na doživotné väzenie, uväznili a mučili v kláštore v Bavorsku-Východofranskej ríši ([[Ellwangen]] alebo [[Reichenau (Korutánsko)|Reichenau]]). Až keď [[Veľká Morava]] v roku 872 porazila [[Východofranská ríša|Východofranskú ríšu]], odvážil sa Rím Metodovi pomôcť. Nový pápež [[Ján VIII. (pápež)|Ján VIII.]] poslal listy východofranským biskupom, Ľudovítovi Nemcovi a Karolmanovi, synovi Ľudovíta Nemca, v ktorých odsudzuje postup bavorskej cirkvi a nariaďuje prepustenie Metoda. V máji 873 sa príslušné rokovania medzi Rímom a [[Ľudovít Nemec|Ľudovítom Nemcom]] skončili s nasledujúcim výsledkom:
* Panónia, okrem [[Sirmia]] (dnes [[Sremska Mitrovica|Sremská Mitrovica]]) a malého územia medzi [[Balaton|Balatonom]] a ústím [[Hron]]u), bola vyňatá z Metodovej pôsobnosti a prenechaná bavorským biskupom
* Znova sa zakázalo používanie staroslovienčiny počas liturgie (okrem predčítania z biblie). 
* Metoda prepustili, vrátil sa na Veľkú Moravu a bolo mu zaručené, že bude môcť nerušene pracovať najmenej do konca roku 877
* Veľkomoravské učilište začalo pod Metodovým vedením opäť pracovať.

[[Súbor:San clemente fresco.jpg|thumb|Cyril a Metod prinášajú ostatky sv. Klimenta do Ríma, freska, 11. storočia, bazilika San Clemente, Rím]]

==== Veľká Morava (873{{--}}880) ====
V roku 873 sa potom ujal správy cirkvi na Veľkej Morave, obnovil a spravoval Veľkomoravské učilište, na ktorom sa okrem výchovy kléru pestovala literárna činnosť. So svojimi žiakmi pokračoval v prekladaní náboženských spisov, ale aj v pôvodnej tvorbe, najmä v kázňach.

Metod christianizoval [[Visliansko]] (od 874), teda územia na sever od Karpát, aj ďalšie oblasti následne pričlenené k Veľkej Morave. Tá sa postupne premenila na ríšu, ktorá mala stabilné miesto na mape Európy.

Po roku 874 často [[Metod (svätec)|Metoda]] u [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]] (priaznivca skôr latinskej liturgie) a pápeža ohovárali vodcovia latinského kléru pôsobiaceho vo Veľkej Morave – [[Ján z Benátok]] (zároveň Svätoplukov poradca) a [[Viching]] (Wiching; [[Švábsko|švábsky]] [[Benediktíni|benediktínsky]] mních). Vyvolali tak početné spory. V cirkevnom živote sa postupne sformovali nepriateľské tábory, ktorými boli fransko-latinský a byzantsko-sloviensky. Odlišovali sa najmä liturgickým jazykom. Ku konfliktu došlo v roku 878, keď nemeckí kňazi na čele s Vichingom obvinili Metoda, že vo vysvetľovaní Božej Trojice hlása bludy a pri bohoslužbách používa sloviensky jazyk.

Približne v tom istom čase (879/880) sa [[Veľká Morava]] prvýkrát pokúsila rozdeliť svoje územie na [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]. Jediné známe biskupstvo arcibiskupa Metoda vzniklo v [[Nitra|Nitre]]. Jeho biskupom sa stal [[Viching]], ku ktorého vymenovaniu Svätopluka prehovorili predstavitelia latinského kléru na Veľkej Morave.

==== Rím (880) ====
Roku 880 sa Metod vybral do Ríma, aby sa očistil od vyššie uvedených ohováraní. Pápežské skúšky bezchybne zvládol a Viching, ktorý ho sprevádzal, bol vysvätený za biskupa. Okrem toho pápež poslal Svätoplukovi list [[Industriae tuae|''Industriae tuae'']], v ktorom:
* Veľkú Moravu vyhlásil za [[léno]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], čo znamenalo, že postavil Veľkú Moravu na roveň [[Východofranská ríša|Východofranskej ríši]]
* potvrdil Metodove úlohy a funkcie 
* prikázal, aby sa do Ríma poslal ďalší kňaz, aby ho mohol urobiť biskupom iného regiónu Veľkej Moravy než je Nitra tak, aby Metod a títo dvaja biskupi potom zas mohli vysvätiť ďalších biskupov (podľa väčšiny prameňov však táto požiadavka listu nebola splnená)
* prikázal, aby bol vyhnaný z Veľkej Moravy všetok klérus, ktorý sa Metodovi postaví na odpor
* schválil používanie slovanského písma ([[Hlaholika|hlaholiky]]) a prikázal, aby sa bohoslužby (liturgie) konali v slovanskom jazyku (okrem evanjelia, ktoré sa malo najprv čítať po latinsky a až potom po slovansky)
* prikázal, aby sa bohoslužby pre Svätopluka a jeho družinu konali v [[Latinčina|latinčine]], pretože Svätopluk osobne uprednostňoval latinčinu

V tejto súvislosti sa Metod už spomína ako arcibiskup (mesta) Moravy, ktorá bola zrejme hlavným mestom Veľkej Moravy, čo by mohlo znamenať, že sa Veľká Morava stala od Panónie nezávislým arcibiskupstvom.

==== Veľká Morava (881) ====
Po návrate na Veľkú Moravu ([[881]]) Metod zosadil [[Viching]]a ako nitrianskeho biskupa, pretože sa dozvedel, že Viching Svätoplukovi napísal falošný „pápežský“ list, podľa ktorého má byť Metod zosadený a vyhnaný z Veľkej Moravy. Vichinga poverili cirkevnou misiou vo Vislansku (povodie [[Visla|Visly]]), ktoré bolo tesne predtým pripojené k Veľkej Morave (dnešné južné Poľsko).

V roku 881 sa spolu so Svätoplukom zúčastnil na vojnovej akcii v Zátisí. Pri tejto príležitosti sa stretol so [[starí Maďari|staromaďarským oddielom]].

==== Byzantská ríša (881/882{{--}}882) ====
Koncom roku 881 alebo začiatkom roku 882 sa Metod vybral do [[Konštantínopol (do roku 1453)|Konštantínopolu]] na pozvanie byzantského cisára. Zanechal tam dvoch žiakov, jedného kňaza a jedného diakona aj s odpisom slovanských bohoslužobných kníh. Existuje názor, že cisár [[Basileios I.]] ich poslal na dvor bulharského kniežaťa [[Boris I.|Borisa]] na misijnú činnosť. Niektorí predpokladajú, že jedným z nich bol [[Konštantín Preslavský]], ktorý sa stal neskoršie biskupom. Iní sa domnievajú, že jedným z týchto žiakov bol [[Sáva (Sedmopočetník)|svätý Sáva]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Škoviera
  | meno = Andrej
  | titul = Svätí slovanskí sedmopočetníci
  | vydanie = 1
  | vydavateľ = Slovenský komitét slavistov - [[Slavistický ústav Jána Stanislava SAV]]
  | miesto = Bratislava
  | rok = 2010
  | počet strán = 247
  | isbn =978-80-89489-02-2
  | strany = 128 
}}&lt;/ref&gt; Iný predpoklad je, že cisár a patriarcha využili učeníkov a slovanské knihy pri misijnom pôsobení medzi Srbmi.

==== Veľká Morava (882{{--}}885) ====
Po návrate z Byzancie Metod spolu so svojimi žiakmi zasväcuje svoju činnosť prekladateľskej práci (dokončenie prekladu biblie, možno aj omšových textov západnej liturgie, homílií na celý rok, podieľal sa na biografii o Konštantínovi), takže na konci jeho života ([[6. máj]]a [[885]]) majú už vzdelanci na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]] značné množstvo prekladov a pôvodných diel.

Niekedy v 80. rokoch 9. stor. pokrstil Metod na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]] vládcu Čiech [[Bořivoj I.|Bořivoja I.]]

Spory medzi [[Metod (svätec)|Metodom]] a [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukom]] sa vyhrotili v roku [[885]], keď Metod navrhol za svojho nástupcu kňaza [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]]. Skôr, ako sa mohol spor vyriešiť, arcibiskup Metod zomrel. Na smrteľnej posteli určil (neskôr svätého) Gorazda pochádzajúceho z územia dnešného [[Slovensko|Slovenska]] za svojho nástupcu vo [[Veľkomoravské učilište|Veľkomoravskom učilišti]] a [[6. apríl]]a [[885]] Metod zomrel na Veľkej Morave, kde bol pochovaný v (dnes neznámom) hlavnom kostole štátu. Po Metodovej smrti sa dostal na čelo veľkomoravského duchovenstva [[Viching]], ktorý so Svätoplukovým súhlasom dal uväzniť Metodových žiakov a neskôr ich vypovedal z krajiny. Ich odchodom však organizácia veľkomoravskej cirkvi nezanikla, udržala sa až do pádu Veľkej Moravy.

== Tvorba ==
[[Súbor:KS 20 1941 reverse.jpg|náhľad|Minca 20 Ks z roku 1941]]
=== Preklady ===
Hneď po vytvorení abecedy sa solúnski bratia pustili do rozsiahlej prekladateľskej činnosti do staroslovienčiny. Pred odchodom na Veľkú Moravu bratia spolu preložili Evanjeliár-Aprakos a možno aj Štvorevanjelium. Počas misie na Veľkej Morave potom solúnski bratia preložili do staroslovienčiny celú [[biblia|Bibliu]] (prvý preklad Biblie do slovanského jazyka), ale aj liturgické texty a mnohé iné texty. Takisto preložili a upravili byzantské občianske zákony a vzniknutý [[Zakon sudnyj ljudem]] bol nielen občianskym zákonníkom Veľkej Moravy, ale aj prvým zákonníkom v slovanskom jazyku. Po smrti Konštantína Metod preložil ''Starý zákon'', ''Nomokánon'' a ''Paterik''. Predpokladá sa, že Metod prekladá aj polemické úvahy svojho brata, pričom ich delí na osem častí (slová).

;Konštantín preložil
* [[Evanjeliár]] (Aprakos)
** výňatky z evanjelií ([[perikopa|perikopy]]) čítané pri nedeľných a sviatočných bohoslužbách
** preložené v roku 862 ešte v Byzantskej ríši
** nájdené v Assemaniho kódexe ([[Codex Assemani]], zač. 11. stor., Macedónia, hlaholika) a v Savvinej knihe ([[Savvina kniga]]; 11. stor., [[cyrilika]], severovýchodné Bulharsko)
* [[Euchologion]]
** bohoslužobná kniha byzantského obradu s kňazskými modlitbami (dnes sú obsiahnuté v [[liturgikon]]e, [[časoslov]]e aj [[trebník]]u)
* [[Trebník]] ([[Rituál]])
** bohoslužobná kniha byzantského obradu (obsahujúca tzv. nepravidelné bohoslužby a modlitby)
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v Sinajskom euchológiu ([[Euchologium sinaiticum]], 11. stor., hlaholika)
* [[Breviár]] ([[Časoslov]]) 
** kňazská modlitebná kniha obsahujúca tzv. [[offícium]]
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v Chorvátsko-hlaholskom breviári z Vrbnika (13. stor.)
* [[Oktoich]] ([[Osmohlasník]]) 
** bohoslužobná kniha byzantského obradu s menlivými časťami podľa cyklu 8 hlasov
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v texte [[Strumický oktoich]] (12.–13. stor.)
* [[Spis o pravej viere]] 
** rozprava o kresťanskej pravovernosti, dišputa
** 2. polovica 9. stor.

;Konštantín a Metod preložili
* všetky 4 [[evanjelium|evanjeliá]] Nového zákona ([[Štvorevanjelium]]): 
** preložené asi v roku 862 ešte v Byzantskej ríši alebo až na Veľkej Morave
** nájdené v Zografskom kódexe ([[Codex Zographensis]], začiatok 11. stor., Macedónia, hlaholika) a v Mariánskom kódexe ([[Codex Marianus]], zač. 11. stor., severovýchodná Macedónia, hlaholika)
* [[Misál]]
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v [[Kyjevské listy|Kyjevských listoch]] (9. stor./zač. 10. stor., Veľká Morava/Blatenské kniežatstvo/Bulharsko, hlaholika)
* [[Žaltár]]: 
** preložené na Veľkej Morave 
** nájdené v Sinajskom žaltári ([[Psalterium Sinaiticum]], 11. stor., hlaholika)
* [[Apoštolár]] ([[Skutky apoštolské]] a listy):
** preložené aspoň sčasti v Byzantskej ríši, dokončené asi na Veľkej Morave
** nájdené v texte [[Apoštol Kristinopolský]] (13. stor.)

;Konštantín možno spolu s Metodom preložili
* [[Zakon sudnyj ljudem]] („Súdny zákonník pre svetských ľudí/Súdny zákon pre laikov“)
** občiansky zákonník Veľkej Moravy
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené vo viacerých rukopisoch z 13. a 14. storočia, najznámejší je [[Novgorodskij spisok]] (1280, Rusko)

;Metod (alebo možno Konštantín) preložil
* [[Nomokánon]] ([[Nomokanon]], [[Kormčaja kniga]])
** zbierka ustanovení byzantských cisárov a cirkevných otcov; tu preklad gréckeho nomokánonu Jána Scholastika
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v texte [[Ustjužskaja kormčaja kniga]] (13. stor.)

;Metod preložil
* [[Starý zákon]] (okrem kníh Makabejských, ktoré v predlohe neboli, lebo sa nepokladali za vierohodné) [niekedy sa predpokladá, že išlo len o tzv. paremijník – vybrané čítanie zo Starého zákona pre bohoslužobné ciele]:
** preložené na Veľkej Morave 
* [[Hádanie o pravej viere so Židmi]]
** Konštantínov spis (pozri nižšie)
** preložené na Veľkej Morave
*[[penitenciál]] [t. j. návod na ukladanie pokánia] [[Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu]]:
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v Sinajskom euchológiu (pozri vyššie)
* [[Paterik]] ([[Knihy otcov]])
** umelecký preklad, u ktorého nie je jasné, či ide o preklad životov, spisov alebo homílií cirkevných otcov
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v Clozovom zborníku ([[Glagolita Clozianus]], 11. stor.) a Suprasľskom kódexe ([[Codex Suprasliensis]], 11. stor.)

=== Pôvodná tvorba ===
Cyril a Metod nechávajú po sebe okrem prekladov aj objemovo bohatú, ale, bohužiaľ, slabo zachovanú osobnú tvorbu v gréčtine a staroslovienčine. Konštantín napísal predovšetkým prvú slovanskú báseň [[Proglas (prológ)|Proglas]]. Konštantínova tvorba je jednak dôkazom autorovho nadania, zrodeného z náboženského rozjímania, a jednak je Konštantín autorom polemických úvah, ktoré odhaľujú jeho hlboké vedomosti, rečnícke majstrovstvo, náboženské presvedčenie a smelosť. Od Metoda sa zachovali dve či tri vlastné diela.

;Konštantín napísal
* [[Chersonezská legenda]] ([[Cherzonská legenda]], [[Chersonská legenda]]); celým menom [[Reč o prenesení ostatkov preslávneho Klimenta, obsahujúca historickú správu]]: 
** 2. polovica 9. storočia, o vzniku pozri hlavný text článku
** nájdená v zle zachovanom cirkevnoslovanskom preklade (16. stor.) pôvodného gréckeho textu, ktorý obsahoval tri časti ''historica narratio'' (historická správa), ''sermo declamatorius'' (prednesená reč) a ''hymnus'' (na počesť sv. Klementa)
* [[Hádanie o pravej viere so Židmi]]
** dišputa
** 2. polovica 9. stor.
** nájdené v Živote Konštantínovom (vznikol okolo 870, najstaršia zachovaná verzia z 15. stor.) v skrátenej podobe v Metodovom preklade z pôvodného gréckeho textu
* [[Proglas (prológ)|Proglas]]
** predhovor k prekladu evanjelia; prvá slovanská báseň
** 863{{--}}867
** o nájdení pozri vyššie k prekladu 4 evanjelií
* [[Pochvala na počesť svätého Gregora Naziánskeho]]
** oslavná báseň
** 2. polovica 9. stor. 
** nájdené v Živote Konštantínovom
* [[Modlitba pred smrťou]]
** rytmizovaná próza
** 2. polovica 9. stor.
** nájdené v Živote Konštantínovom
* [[Predhovor k evanjeliáru]]
** prvá slovanská rozprava z literárnej teórie a teórie prekladu
** 2. polovica 9. stor.
** nájdený len zlomok staroslovienskeho prekladu gréckeho originálu v texte [[Hilferdingov macedónsky cyrilský list]] (11./12. stor., Bulharsko)
* [[Abecedná modlitba]] (niekedy sa pripisuje Konštantínovi Preslavskému)
** veršovaná modlitba kňaza, ktorý sa pripravuje hlásať evanjelium medzi Slovanmi
** 2. polovica 9. stor.
* dve veršované modlitby v troch [[Sinajské listy|Sinajských listoch]] v Sinajskom euchológiu (pozri vyššie) – prvé básnické pokusy Konštantína
* [[Kyjevské listy]] (pozri vyššie) sa niekedy pripisujú Konštantínovi

;Konštantín (možno spolu s Metodom) alebo Metod napísal
* [[Spovedný poriadok]] 
** 2. polovica 9. stor.
** v Sinajskom euchológiu (pozri vyššie)

;Konštantín alebo Metod napísal
* [[Kánon na počesť svätého Dimitra Solúnskeho]]
** oslavný hymnus; autor nostalgicky spomína na svoje rodné mesto a rozhorčene reaguje na prenasledovanie trojjazyčníkmi
** 864{{--}}867

;Metod napísal
* [[Adhortácia k pokániu]] ([[Napomenutie k pokániu]])
** homília
** druhá polovica 9. stor.
** časť nájdená v texte [[Frizinské pamiatky]] (okolo roku 980, Freising)
* [[Adhortácia k vladárom]] ([[Napomenutie k vladárom]]) 
** homília
** druhá polovica 9. stor.
** nájdená v Clozovom zborníku (pozri vyššie)

== Pripomínanie ==
Pri príležitosti 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu pripravila [[Národná banka Slovenska]] emisiu [[Pamätné euromince roku 2013|pamätnej euromince]] nominálnej hodnoty 2€. V rámci pripomienkového konania však [[Európska komisia]] a dva členské štáty EÚ kritizovali prítomnosť náboženských symbolov v návrhu mince odvolávajúc sa na 22. článok Charty základných práv Európskej únie, z ktorého vyplýva náboženská neutralita.&lt;ref name=pravdaoeurominci&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SR na žiadosť z Bruselu odstráni náboženské symboly z mince| url = http://spravy.pravda.sk/sr-na-ziadost-z-bruselu-odstrani-nabozenske-symboly-z-mince-pl2-/sk_domace.asp?c=A121121_130726_sk_domace_p70 | dátum vydania = 21.11.2012| dátum aktualizácie =21.11.2012| dátum prístupu = 21.11.2012 | vydavateľ = Pravda| miesto = |jazyk = }}&lt;/ref&gt; NBS však tlaku Európskej komisie nepodľahla a svätí Cyril a Metod sa na minci objavili so svätožiarami a krížmi na oblečení. Podľa slov Jany Kováčovej z NBS &quot;Slovenský dvojkríž vyrastajúci z trojvršia je súčasne biskupskou berlou v ruke Metoda&quot;. Minca bola vydaná 5. júla 2013, pri oslavách v Nitre v ten deň vymenili 10 tisíc kusov obyčajných 2€ mincí za nové.&lt;ref name=emisiacyrilmetod&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Emisný deň pamätnej dvojeurovej mince k 1150. výročiu príchodu Konštantína a Metoda | url = http://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/spravy-vseobecne/detail-tlacovej-spravy/_emisny-den-pamatnej-dvojeurovej-mince-k-1150-vyrociu-prichodu-konstantina-a-metoda | dátum vydania = 05.07.2013 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 08.07.2013 | vydavateľ = Národná banka Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20140728082100/http://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/spravy-vseobecne/detail-tlacovej-spravy/_emisny-den-pamatnej-dvojeurovej-mince-k-1150-vyrociu-prichodu-konstantina-a-metoda | dátum archivácie = 2014-07-28 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pramene a literatúra ==
* [[Peter Ratkoš|RATKOŠ, Peter]] (ed.): ''Veľkomoravské legendy a povesti.'' Bratislava : Tatran, 1977, 175 s.
* &quot;Dňa 11. mája : Svätý Cyril a Metod.&quot; In: Andrej Josafát Gregor Truch: ''Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka.'' Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 251{{--}}277. ISBN 80-7165-381-0
* &quot;Cyril a Metod, apoštolom rovní : 5. júl, 11.máj, 14. február, 6. apríl.&quot; In: Antonín Čížek: ''Synaxár : Životy svätých.'' Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 271{{--}}277. ISBN 80-967341-1-3
* Hladký, J. – Pavlovič, J. – Pavlovičová, K. – Závodný, A.: ''[http://pdf.truni.sk/download?e-skripta/hlad+pavl+pava+zavo-CM-repl-2013.pdf Cyrilo-metodské replikácie byzantsko-slovanskej kultúry v interpretácii]''. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2013. 124 s. ISBN 978-80-8082-752-6.
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Hnilica
  | meno = Ján
  | odkaz na autora = Ján Hnilica
  | titul = Svätí Cyril a Metod : horliví hlásatelia božieho slova a verní pastieri cirkvi
  | vydanie = 1
  | vydavateľ = Alfa
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1990
  | isbn = 80-05-00707-8
  | počet strán = 261
  | strany = 
}}
* {{Citácia periodika
  | priezvisko = Marinčák
  | meno = Šimon
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Slovanská liturgia – liturgické dedičstvo byzantskej misie z 9. storočia?
  | periodikum = Slavica Slovaca
  | odkaz na periodikum = Slavica Slovaca
  | rok = 2005
  | mesiac = 
  | ročník = 40
  | číslo = 1
  | strany = 34{{--}}62
  | url = http://www.slavu.sav.sk/casopisy/slavica/2005_01/2005_01.pdf
  | dátum prístupu = 2013-04-10
  | issn = 0037-6787
  }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Minárik
  | meno = Jozef
  | odkaz na autora = Jozef Minárik (literárny historik)
  | titul = Stredoveká literatúra : svetová, česká, slovenská
  | vydanie = 1
  | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1977
  | počet strán = 334
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = 
}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko zborník = Třeštík
| meno zborník = Dušan
| odkaz na autora zborník = Dušan Třeštík
| kapitola zborník = cyrilometodějská misie
| editori = [[Jaroslav Pánek]]
| titul = Akademická encyklopedie českých dějin
| odkaz na titul = 
| zväzok = 1 A{{--}}C
| miesto = Praha
| vydavateľ = Historický ústav AV ČR
| rok = 2009
| isbn = 978-80-7286-147-7
| edícia = 
| zväzok edície = 
| url = https://aecd.kpsys.cz/media-viewer?rootDirectory=406424&amp;origin=https%3A%2F%2Faecd.kpsys.cz%2Frecords%2F3a31c980-badd-4344-bed7-7baf68a8a8ea
| počet strán = 384
| strany = 374{{--}}378
}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=cyrilo-metodska-misia Cyrilo - metodská misia v rámci projektu Slovania a Európa v ranom stredoveku]

[[Kategória:Veľká Morava]]
[[Kategória:Svätci]]
[[Kategória:Byzantské kresťanské osobnosti]]
[[Kategória:Osobnosti na slovenských bankovkách]]
[[Kategória:Osobnosti na bulharských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na vatikánskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti zo Solúna]]
[[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 14. februára]]
[[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 5. júla]]</text>
      <sha1>bm21s9797lg2se71mebnp4wxjapaym0</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213269</id>
      <parentid>8213266</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:47:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28771-06|~2026-28771-06]] ([[User_talk:~2026-28771-06|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Plepo</comment>
      <origin>8168170</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="42394" sha1="02x9ogilshsjtj5hgal9mvz17xxeh9n" xml:space="preserve">{{Infobox Svätec
| Titul                          =  &lt;!-- svätý|blahoslavený|ctihodný|Služobník Boží|... --&gt;
| Meno                           = 
| Popis osoby                    = 
| Obrázok                        =Sv Kiril Metodij Zahari Zograf Trojanski mon 1848.jpg 
| Popis obrázka                  =slovanskí apoštoli, misionári a spolupatróni Európy 
| Dátum narodenia                =[[826]]/[[827]] a [[815]] 
| Miesto narodenia               =[[Solún]], [[Byzantská ríša]] 
| Dátum úmrtia                   =  [[14. februára]] [[869]] a [[6. apríla]] [[885]]
| Miesto úmrtia                  =[[Rím]] a [[Veľká Morava]] 
| Začatie beatifikačného procesu = 
| Začal beatifikačný proces      = 
| Beatifikačný proces diecéza    = 
| Dátum vyhlásenia za ctihodného = 
| Vyhlásil za ctihodného         = 
| Dátum blahorečenia             = 
| Miesto blahorečenia            = 
| Blahorečil                     = 
| Dátum svätorečenia             = 
| Miesto svätorečenia            = 
| Svätorečil                     = 
| Atribúty                       =[[Konštantín Filozof|Cyril]]: kniha, mních, obraz Panny Márie, skrinka s ostatkami; 


[[Metod (svätec)|Metod]]: anjel, biskup s barlou v tvare gréckeho písmena [[Tau]], ukončený krížom, obvykle dvojitým, ikona posledného súdu alebo Panny Márie nesený s bratom (Cyril), s ním je najčastejšie zobrazovaný spoločne 
| Patronát                       =[[Európa]], [[Bulharsko]], [[Severné Macedónsko]], [[Česko]], [[Slovensko]], [[Slovinsko]], [[Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia]] 
| Cirkev                         =[[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka]], [[Luteranizmus|evanjelická cirkev]], [[pravoslávna cirkev]] 
| Sviatok                        =&lt;nowiki&gt;&lt;/nowiki&gt;
* 11. a [[24. máj]] ([[pravoslávna cirkev]])

[[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka]], [[Luteranizmus|evanjelická cirkev]]:

* [[14. február]] (súčasný rímskokatolícky kalendár)

* [[5. júla]] ([[Česko]] a [[Slovensko]])

* [[27. júla]] (s ostatnými [[sedmopočetníci|sedmopočetníkmi]]) 
| Stupeň liturgického slávenia   =  &lt;!-- ľubovoľná spomienka|spomienka|sviatok|slávnosť|prikázaný sviatok --&gt;
}}
[[Súbor:Bratislava Kapucinska Vierozvestovia.jpg|náhľad|Reliéf na bráne na Kapucínskej ulici v Bratislave]]
[[Súbor:Cyril &amp; Methodius in Kaga Church Bashkortostan.jpg|náhľad|Maľba v kostole v ruskej obci Kaga]]
[[Súbor:Cyril and Methodius.jpg|náhľad|Jan Matejko – Svätí Cyril a Metod]]
[[Súbor:KyrilMethod.jpg|náhľad|Ikona zobrazujúca Sv. Cyrila a Metoda]]
[[Súbor:Sv Kiril Metodij Zahari Zograf Trojanski mon 1848.jpg|náhľad|Zahari Zograf – Sv. Cyril a Metod]]
[[Súbor:Stanislav Dospavski - Saints Cyril and Methodius.png|náhľad|Stanislav Dospavski – Sv. Cyril a Metod]]
[[Súbor:Cyril a Metod apostoli Slovanov.jpg|náhľad|Sv. Cyril a Metod, apoštoli Slovanov]]
Tento článok je o spoločných aktivitách svätcov, ktorí sa volali '''Cyril a Metod''' (varianty mena pozri nižšie), nazývaných aj '''solúnski bratia''' alebo '''Apoštoli Slovanov''' alebo '''slovanskí vierozvestcovia''', vrátane Metodovho ďalšieho pôsobenia na Veľkej Morave po Cyrilovej smrti. Pozri aj samostatné články [[Konštantín Filozof]] a [[Svätý Metod]].

Jadro tohto článku tvorí misia svätých Cyrila a Metoda na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]] v rokoch [[863]]/[[864]] až [[885]], ktorá sa v literatúre nazýva '''cyrilo-metod(ov)ská misia''' (varianty názvu pozri nižšie) alebo '''veľkomoravská misia''' či '''byzantská misia'''.

== Názvy==
Mená bratov sa zastarano píšu aj '''Cyrill''' namiesto Cyril, a '''Metód''' či '''Metodej''' namiesto Metod; okrem toho sa namiesto Cyril píše aj alternatívne meno '''Konštantín'''.

Tvar cyrilo-metodská či cyrilo-metodovská misia je kodifikovaný od roku 1997. V rokoch 1987 až 1997 bol kodifikovaný tvar '''cyrilometod(ov)ská misia''' a v rokoch 1940{{--}}1987  bol kodifikovaný tvar '''cyrilometodejská misia'''&lt;ref&gt;[http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1997/2/ks1997-2.html#cyrilometodsky-cyrilometodovsky-ci-cyrilometodsky Kultúra slova 2/1997]&lt;/ref&gt;. V minulosti sa vyskytovali aj tvary '''cyril(l)o-metodejská misia, cyril(l)o-metódska/cyrilometódska misia, cyri(l)lo-methodejská/cyril(l)omethodejská misia''' a '''cyrillo-metod(ov)ská misia'''.

== Pôvod ==
Konštantín a Metod mali 5 súrodencov. Konštantín bol najmladší zo všetkých siedmich detí. Rodičia boli urodzeného pôvodu; o ich otcovi vieme, že bol vysoký [[Byzantská ríša|byzantský]] štátny úradník ''([[drungarios]])''. V [[Život Metodov|Živote Metodovom]] (kap. II.) sa o nich hovorí: ''Bol z rodu po oboch rodičoch nie chudobného, ale veľmi dobrého a váženého, známeho predovšetkým Bohu i cisárovi a celému solúnskemu kraju.''

Etnický pôvod bratov je sporný v tom zmysle, že niektorí autori považujú otca za [[Gréci|Gréka]] (pretože jeho meno je zachované v gréckej podobe Leontios – po slovansky Lev) a matku za Slovanku (volala sa Maria)(pozri napr.&lt;ref&gt;
{{Cite book
| title = Slovanští apoštolé sv. Cyril a Metoděj
| author = F. Grivec
| pages = 11{{--}}13
| year = 1927
| publisher = ?, Olomouc
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;
{{Cite book
| title = Slovanskí apoštoli Cyril a Metod a ich činnosť vo Veľkomoravskej ríši
| author = J. Stanislav
| pages = 8
| year = 1945
| publisher = ?, Bratislava
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Cite book
| title = I santi Cirillo e Metodio, vincolo tra Constantinopoli e Roma, The Common Christian Roots of the European Nations
| author = M. Lacko
| pages = 38
| year = 1982
| publisher = ?, Florence
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;
{{Cite book
| title = Dejiny spisovnej slovenčiny
| author = Eugen Pauliny
| pages = 24
| year = 1983
| publisher = SPN, Bratislava
}}&lt;/ref&gt;), iní autori oboch rodičov za Grékov alebo zriedkavejšie oboch za Slovanov. Problém je komplikovaný aj skutočnosťou, že výraz Grék v tom období označoval aj to, čo od 19. storočia nazývame Byzantínec, teda všeobecne obyvateľ [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] (v tomto zmysle je potom už teoreticky možný akýkoľvek etnický pôvod). Je známe, že bratia (v neskoršom veku) ovládali okrem iného gréčtinu, slovančinu a latinčinu. Ak sa bratia považujú za (etnických) Grékov, tak autori postulujú, že sa slovanský jazyk naučili v slovanskom prostredí oblasti Solúna a gréčtinou hovorili už od detstva; ak sa považujú za Slovanov, tak autori postulujú, že slovanským jazykom hovorili už od detstva a po [[Grécke jazyky|grécky]] (úradný jazyk Byzantskej ríše) sa nevyhnutne museli naučiť tak ako každý vzdelaný Byzantínec; ak sa považujú za osoby s gréckym aj slovanským pôvodom, tak by obidva jazyky ovládali už od detstva. V prospech (čiastočného) slovanského pôvodu bratov hovorí aj skutočnosť, že práve oni boli vybraní na vytvorenie slovanského písma, preklady Biblie atď. do slovanského jazyka a misiu v slovanskom prostredí, a že podľa súdobého vyjadrenia byzantského cisára &quot;všetci Solúnčania hovoria čistou slovančinou&quot;. V neprospech ich možného slovanského pôvodu zase hovorí fakt, že ich otec bol vysokým cisárskym úradníkom a aj im boli zverené vysoké štátne a cirkevné pozície, do ktorých sa cudzinci len ťažko mohli dostať.

Konkrétne v Grécku dnes považujú bratov takmer výlučne za Grékov, v Bulharsku a v ostatných slovanských krajinách väčšinou za Slovanov. V Bulharsku ich presnejšie považujú za &quot;Bulharov&quot;, pretože [[Bulhari]] – z etnologického aj jazykového hľadiska nesprávne – považujú Slovanov v (severnej) Byzantskej ríši (medzi ktorých by bratia patrili) za &quot;Bulharov&quot;.

== Život do roku 860 ==
{{Hlavný článok|Konštantín Filozof|Svätý Metod}}

== Charakteristika misií sv. Cyrila a Metoda ==
V polovici 9. storočia bola [[Byzantská ríša|Byzancia]] politicky stabilná a kultúrne rýchlo napredovala. Uskutočňovala svojráznu kultúrnu expanziu nasmerovanú nielen na Slovanov, ale aj na Arménsko, Gruzínsko, Taliansko, [[Chazari|Chazarský kaganát]] a arabský svet. Náboženstvom, umením a literatúrou ovplyvňovala Východ aj Západ. Misijná činnosť pre iné národy sa menila na štátnu politiku a zo solúnskych bratov sa stali jej praktickí realizátori.

[[Konštantín Filozof|Konštantín]] bol počas svojej prvej misie, u Saracéncov (t. j. v [[Abbásovci|Bagdadskom kalifáte]]), bez svojho brata. Či ho brat sprevádzal na druhej misii – k [[Chazari|Chazarom]] – je sporné. Na veľkomoravskej misii (t. j. k severným Slovanom, do Benátok a Ríma) bratia však už jednoznačne stáli bok po boku. Na svojich cestách bratia (prinajmenšom Konštantín) postupne navštívili značnú časť kultúrneho priestoru známeho v stredoveku. Stretli sa s predstaviteľmi ďalších dvoch veľkých náboženstiev – islamu a judaizmu a úspešne obhajovali kresťanstvo a záujmy Byzancie.

== Misia k Chazarom (860{{--}}861) ==
Na pozvanie vládcu [[Chazari|Chazarov]] uskutočnil [[Konštantín Filozof|Konštantín]] v roku [[860]] misiu do krajiny Chazarov (Kozárov) severne od [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukazu]] (podľa iných názorov skôr pri [[Azovské more|Azovskom mori]]). Vládca Chazarov bol [[Judaizmus|žid]] a umožnil priateľské spolužitie židov, moslimov a kresťanov vo svojej ríši. Je sporné, či Konštantína na výprave sprevádzal [[Metod (svätec)|Metod]].

Na ceste ku Chazarom sa zastavil v meste [[Cherson]], v ktorom sa vraj okrem iného naučil [[Hebrejčina|hebrejčinu]], [[Chazarčina|chazarčinu]], [[Gótčina|gótčinu]]. Tu našiel aj relikvie svätého pápeža [[Kliment I.|Klementa]] (zomrel v roku 101). Tieto neskôr vzal so sebou na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]] a v roku [[867]] do [[Rím]]a, kde prispeli k slávnostnému prijatiu bratov pápežom. Konštantín o tomto objave napísal tri grécke spisy (''historica narratio'', ''sermo declamatorius'' a ''hymnus'' – pozri nižšie pod Tvorba).

U Chazarov potom Konštantín viedol teologické dišputy so židovskými učencami a rabínmi. Podarilo sa mu pokrstiť 200 Chazarov. Namiesto odmeny, ktorú mu vládca Chazarov ponúkal, vraj Konštantín zariadil, aby bolo prepustených 200 byzantských otrokov. Chazarský panovník neskôr byzantskému cisárovi napísal ďakovný list, v ktorom misiu pochválil a ubezpečoval o priateľstve svojho národa.

Na kresťanstvo úplne obrátiť sa Konštantínovi podarilo malý národ vo fulskom kraji, ktorý pozostával zo zvyškov Alanov a Gótov.

== Byzantská ríša (861{{--}}863/864) ==
Koncom roku [[861]] sa [[Konštantín Filozof|Konštantín]] (resp. bratia) vrátil(i) do Konštantínopola, kde ho (ich) cisár slávnostne prijal. Konštantína dosadil na vysokú školu pre výchovu kňazov pri [[Chrám svätých Apoštolov (Konštantínopol)|Chráme svätých apoštolov]], kde sa mal venovať svojej literárnej a pedagogickej činnosti. [[Metod (svätec)|Metodovi]] ponúkol hodnosť arcibiskupa, ale ten ju odmietol. Preto ho vymenoval za [[igumen]]a do [[monastier]]a [[Polychron]] (na maloázijskom pobreží [[Marmarské more|Marmarského mora]]). O niekoľko mesiacov nato však prišiel na byzantský cisársky dvor [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislavov]] posol.

== Misia na Veľkej Morave, v Blatenskom kniežatstve a v Ríme (863/864{{--}}885) ==
Potom, ako sa knieža Rastislav neúspešne obrátil na pápeža v Ríme s podobnou prosbou, v roku [[862]] prišli do Carihradu jeho poslovia a žiadali (biskupa a) ''učiteľa, ktorý by nám v našom jazyku vysvetlil pravú kresťanskú vieru'' ([[Život Konštantínov|ŽK]] kap. XIV.). Cisár súhlasil a slovami ''Počuješ, Filozof, tieto slová? Niet iného než teba, kto by toto mohol vykonať, preto vezmi veľa darov a svojho brata Metoda a choď! Lebo ste Solúnčania a všetci Solúnčania hovoria čistou slovančinou'' ([[Život Metodov|ŽM]]) cisár [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] vyzval Konštantína, aby sa misie ujal. Pravdepodobne sa tak stalo na návrh patriarchu [[Fotios|Fótia]], Konštantínovho učiteľa a priateľa.

=== Veľká Morava (863/864{{--}}867) ===
Bratia prišli na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]] roku [[863]]. Na účely misie (podľa ojedinelých názorov už skôr v 50. rokoch v kláštore Polychron) vytvoril Konštantín nové písmo – hlaholiku (podrobnosti v článku [[hlaholika]]), grafického systému špeciálne uspôsobeného pre slovanský jazyk. Ďalej spolu s Metodom pred odchodom na Veľkú Moravu aj po ňom zhotovili viacero prekladov a vlastných textov (pozri nižšie); tzv. [[staroslovienčina]] (= stará cirkevná slovančina), čiže kultivovaná macedónčina z okolia [[Solún]]a, bola zvolená za jazyk, ktorý sa bude počas misie a na preklady používať. Staroslovienčina počas veľkomoravskej misie získala veľa prvkov západoslovanských (od 10. stor. slovenských a moravských) nárečí používaných na Veľkej Morave. Napríklad vtedajšia verzia hlaholiky obsahuje aj jedno písmeno (hlásku [[dz]]), ktorá sa vtedy používala len na území dnešného Slovenska. Vďaka tejto činnosti sa bratia považujú za zakladateľov slovanskej [[literatúra|literatúry]]. Okrem toho Konštantín možno priniesol so sebou na Veľkú Moravu symbol [[Byzantská ríša|byzantského]] dvojkríža (ktorý je dnes v slovenskom znaku).

Od začiatku svojho pobytu na Veľkej Morave museli čeliť kritike bavorských (čiže [[Východofranská ríša|východofranských]]) kňazov, predstaviteľov západného (čiže nie byzantského) kresťanstva, ktorí sa obávali, že stratia v krajine vplyv. Roku [[863]] Konštantín založil tzv. [[Veľkomoravské učilište]], v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. Roku [[885]] mali asi 200 absolventov. Poloha učilišťa je neznáma, ale podľa archeologických nálezov existovala cirkevná škola na hrade [[Devín]]. Vedúcim učilišťa bol Konštantín.

=== Cesta do Ríma (867{{--}}869) ===
[[Súbor:Hrob sv. Cyrila v bazilike sv. Klimenta (Basilica Sancti Clementis in Laterano).jpg|náhľad|Hrob sv. Cyrila (Basilica Sancti Clementis in Laterano)]]
[[Súbor:Tabula C+M na klastore.jpg|náhľad|Tabuľa na mieste pobytu sv. Cyrila a Metoda na kláštore pri bazilike sv. Praxedy v Ríme]]
V roku [[867]] sa vybrali na cestu späť z [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že so súhlasom veľkomoravských panovníkov [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislava]] (v dnešnej Morave) a [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]] (v [[Nitrianske kniežatstvo|Nitrianskom kniežatstve]]) od počiatku smerovali do Ríma, aby získali súhlas pápeža k používaniu staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Iní sa zase domnievajú, že sa vybrali do Konštantínopola, ale kvôli politickému prevratu ([[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]] bol zavraždený a [[Fótios]] poslaný do vyhnanstva) boli v Benátkach nútení zmeniť cieľ svojej cesty. 

==== Blatenské kniežatstvo (867) ====
Cestou do Ríma sa v lete zastavili v [[Blatenské kniežatstvo|Blatenskom kniežatstve]] kniežaťa [[Koceľ]]a, [[Pribina|Pribinovho]] syna, a krátku dobu tam vyučovali.

==== Dišputa s trojjazyčníkmi (867) ====
Úspechom cyrilo-metodskej práce je dišputa solúnskych bratov s [[Trojjazyčníci|trojjazyčníkmi]] v Benátkach koncom roku [[867]] a obrana slovanského jazyka a bohoslužby. V tomto konflikte sa najmarkantnejšie prejavujú Konštantínove vlastnosti – teologická odbornosť, vedecké znalosti, rečnícke majstrovstvo, humanizmus a obavy o osud národa.

Pozícia jeho protivníkov je dogmatická a neoblomná: ''Človeče, povedz nám, prečo si zostavil teraz Slovenom [Slovanom] písmená a učíš ich, ktoré nikto iný predtým nevynašiel, ani apoštolovia, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieronym, ani Augustín. My totiž poznáme len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách chváliť Boha: hebrejský, grécky, latinský'' (ŽK, kap. XVI.).

Na tieto argumenty Filozof reaguje poetickou a precítenou rečou, v ktorej sa odráža silná osobná angažovanosť a humanistický pátos: ''Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci? To sa vy nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať, aby všetky ostatné národy a kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže dať, alebo závistlivým, že to nechce?'' (ŽK, kap. XVI.).

==== Misia v Ríme (867{{--}}869) ====
V Benátkach ich zastihlo posolstvo rímskeho pápeža [[Mikuláš I. (pápež)|Mikuláša I.]], ktorý ich pozval do Ríma. Tam pápežovi [[Hadrián II.|Hadriánovi II.]], ktorý ich prijal (Mikuláš I. medzičasom zomrel), odovzdali relikvie svätého [[Kliment I.|Klimenta Rímskeho]] a súčasne si nechali vysvätiť svojich žiakov za kňazov a diakonov. Konštantínom zostavené slovanské knihy boli slávnostne položené na oltár [[Bazilika svätého Petra|Baziliky svätého Petra]] a bohoslužobné knihy na hlavný oltár baziliky [[Bazilika Panny Márie Väčšej|Santa Maria Maggiore]], čo znamenalo schválenie a potvrdenie ich misijného pôsobenia. V roku [[868]] v Ríme vysvätil biskup [[Formozus]] za kňazov Metoda a troch žiakov solúnskych bratov (z dnešného Slovenska pochádzajúceho [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]] a juhoslovanov [[Kliment Ochridský|Klimenta]] a [[Naum Ochridský|Nauma]]) a dvoch z nich urobili [[diakon]]mi. Pápež napokon schválil aj slovanský liturgický jazyk ([[Staroslovienčina|staroslovienčinu]]) ako štvrtý jazyk západnej cirkvi popri [[latinčina|latinčine]], [[gréčtina|gréčtine]] a [[hebrejčina|hebrejčine]].

[[14. február]]a [[869]] [[Konštantín Filozof|Konštantín]] v Ríme zomrel a krátko predtým prijal mníšske meno „Cyril“. Pochovaný bol v Ríme, a to aj napriek tomu, že jeho starší brat nástojil na prenesení ostatkov do vlasti. Silná túžba rímskeho duchovenstva, ktoré chcelo poskytnúť tomuto ''všetkými váženému mužovi'' miesto posledného odpočinku, presvedčila Metoda, ktorý nakoniec povolil pochovať Konštantína v bazilike svätého Klimenta napravo od oltára, kde leží dodnes.

=== Metod arcibiskupom Veľkej Moravy (870{{--}}885) ===
==== Blatenské kniežatstvo, Rím (869{{--}}870) ====
Roku [[869]] poslali [[Svätý Metod|Metoda]] z Ríma s listom určeným slovanským kniežatám [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislavovi]] (približne dnešná Morava), [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukovi]] (približne dnešné Slovensko) a [[Koceľ|Koceľovi]] (približne dnešné juhozápadné Maďarsko). List obsahoval poverenie Metodovi, aby vyučoval a prekladal vo Veľkomoravskom učilišti. Keď Metod nemohol pred odpor bavorského kléru založiť v Blatnohrade nové učilište, poslal [[Koceľ]] Metoda späť do Ríma, kde ho mal pápež [[Hadrián II.]] vymenovať za panónskeho biskupa, čo by mu umožnilo samostatne rozhodovať o zriadení slovanského učilišťa. Pápež začiatkom roka [[870]] Metoda vymenoval za (nielen za biskupa ale za) [[arcibiskup]]a [[Panónia|Panónie]] a Veľkej Moravy, čím Veľkú Moravu vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska a podriadil ju priamo Rímu. Na Veľkej Morave takto vzniklo prvé slovanské arcibiskupstvo a Metod bol jeho prvým biskupom.

==== Zajatie Metoda (870{{--}}873) ====
Svetskí a cirkevní predstavitelia [[Východofranská ríša|Východofranskej ríše]] nesúhlasili s vytvorením pápežovi podriadenej panónskej cirkevnej provincie, ktorej väčšinu územia mal v moci [[Salzburské arcibiskupstvo|salzburský arcibiskup]] (severne od Drávy) a [[Akvilejský patriarchát|akvilejský patriarcha]] (južne od [[Dráva|Drávy]]). Metoda považovali za rušiteľa ich práv a podozrievali ho aj z [[Heréza|herézy]].

Cestou späť na Veľkú Moravu na jar roku [[870]] však nového arcibiskupa v Zadunajsku na rozkaz bavorských biskupov Adalvina, Hermanricha, Annona a Lanfrieda zajali, na synodálnom sneme v [[Regensburg|Rezne]] v prítomnosti kráľa Ľudovíta Nemca odsúdili na doživotné väzenie, uväznili a mučili v kláštore v Bavorsku-Východofranskej ríši ([[Ellwangen]] alebo [[Reichenau (Korutánsko)|Reichenau]]). Až keď [[Veľká Morava]] v roku 872 porazila [[Východofranská ríša|Východofranskú ríšu]], odvážil sa Rím Metodovi pomôcť. Nový pápež [[Ján VIII. (pápež)|Ján VIII.]] poslal listy východofranským biskupom, Ľudovítovi Nemcovi a Karolmanovi, synovi Ľudovíta Nemca, v ktorých odsudzuje postup bavorskej cirkvi a nariaďuje prepustenie Metoda. V máji 873 sa príslušné rokovania medzi Rímom a [[Ľudovít Nemec|Ľudovítom Nemcom]] skončili s nasledujúcim výsledkom:
* Panónia, okrem [[Sirmia]] (dnes [[Sremska Mitrovica|Sremská Mitrovica]]) a malého územia medzi [[Balaton|Balatonom]] a ústím [[Hron]]u), bola vyňatá z Metodovej pôsobnosti a prenechaná bavorským biskupom
* Znova sa zakázalo používanie staroslovienčiny počas liturgie (okrem predčítania z biblie). 
* Metoda prepustili, vrátil sa na Veľkú Moravu a bolo mu zaručené, že bude môcť nerušene pracovať najmenej do konca roku 877
* Veľkomoravské učilište začalo pod Metodovým vedením opäť pracovať.

[[Súbor:San clemente fresco.jpg|thumb|Cyril a Metod prinášajú ostatky sv. Klimenta do Ríma, freska, 11. storočia, bazilika San Clemente, Rím]]

==== Veľká Morava (873{{--}}880) ====
V roku 873 sa potom ujal správy cirkvi na Veľkej Morave, obnovil a spravoval Veľkomoravské učilište, na ktorom sa okrem výchovy kléru pestovala literárna činnosť. So svojimi žiakmi pokračoval v prekladaní náboženských spisov, ale aj v pôvodnej tvorbe, najmä v kázňach.

Metod christianizoval [[Visliansko]] (od 874), teda územia na sever od Karpát, aj ďalšie oblasti následne pričlenené k Veľkej Morave. Tá sa postupne premenila na ríšu, ktorá mala stabilné miesto na mape Európy.

Po roku 874 často [[Metod (svätec)|Metoda]] u [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka]] (priaznivca skôr latinskej liturgie) a pápeža ohovárali vodcovia latinského kléru pôsobiaceho vo Veľkej Morave – [[Ján z Benátok]] (zároveň Svätoplukov poradca) a [[Viching]] (Wiching; [[Švábsko|švábsky]] [[Benediktíni|benediktínsky]] mních). Vyvolali tak početné spory. V cirkevnom živote sa postupne sformovali nepriateľské tábory, ktorými boli fransko-latinský a byzantsko-sloviensky. Odlišovali sa najmä liturgickým jazykom. Ku konfliktu došlo v roku 878, keď nemeckí kňazi na čele s Vichingom obvinili Metoda, že vo vysvetľovaní Božej Trojice hlása bludy a pri bohoslužbách používa sloviensky jazyk.

Približne v tom istom čase (879/880) sa [[Veľká Morava]] prvýkrát pokúsila rozdeliť svoje územie na [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]. Jediné známe biskupstvo arcibiskupa Metoda vzniklo v [[Nitra|Nitre]]. Jeho biskupom sa stal [[Viching]], ku ktorého vymenovaniu Svätopluka prehovorili predstavitelia latinského kléru na Veľkej Morave.

==== Rím (880) ====
Roku 880 sa Metod vybral do Ríma, aby sa očistil od vyššie uvedených ohováraní. Pápežské skúšky bezchybne zvládol a Viching, ktorý ho sprevádzal, bol vysvätený za biskupa. Okrem toho pápež poslal Svätoplukovi list [[Industriae tuae|''Industriae tuae'']], v ktorom:
* Veľkú Moravu vyhlásil za [[léno]] [[Svätá stolica|Svätej stolice]], čo znamenalo, že postavil Veľkú Moravu na roveň [[Východofranská ríša|Východofranskej ríši]]
* potvrdil Metodove úlohy a funkcie 
* prikázal, aby sa do Ríma poslal ďalší kňaz, aby ho mohol urobiť biskupom iného regiónu Veľkej Moravy než je Nitra tak, aby Metod a títo dvaja biskupi potom zas mohli vysvätiť ďalších biskupov (podľa väčšiny prameňov však táto požiadavka listu nebola splnená)
* prikázal, aby bol vyhnaný z Veľkej Moravy všetok klérus, ktorý sa Metodovi postaví na odpor
* schválil používanie slovanského písma ([[Hlaholika|hlaholiky]]) a prikázal, aby sa bohoslužby (liturgie) konali v slovanskom jazyku (okrem evanjelia, ktoré sa malo najprv čítať po latinsky a až potom po slovansky)
* prikázal, aby sa bohoslužby pre Svätopluka a jeho družinu konali v [[Latinčina|latinčine]], pretože Svätopluk osobne uprednostňoval latinčinu

V tejto súvislosti sa Metod už spomína ako arcibiskup (mesta) Moravy, ktorá bola zrejme hlavným mestom Veľkej Moravy, čo by mohlo znamenať, že sa Veľká Morava stala od Panónie nezávislým arcibiskupstvom.

==== Veľká Morava (881) ====
Po návrate na Veľkú Moravu ([[881]]) Metod zosadil [[Viching]]a ako nitrianskeho biskupa, pretože sa dozvedel, že Viching Svätoplukovi napísal falošný „pápežský“ list, podľa ktorého má byť Metod zosadený a vyhnaný z Veľkej Moravy. Vichinga poverili cirkevnou misiou vo Vislansku (povodie [[Visla|Visly]]), ktoré bolo tesne predtým pripojené k Veľkej Morave (dnešné južné Poľsko).

V roku 881 sa spolu so Svätoplukom zúčastnil na vojnovej akcii v Zátisí. Pri tejto príležitosti sa stretol so [[starí Maďari|staromaďarským oddielom]].

==== Byzantská ríša (881/882{{--}}882) ====
Koncom roku 881 alebo začiatkom roku 882 sa Metod vybral do [[Konštantínopol (do roku 1453)|Konštantínopolu]] na pozvanie byzantského cisára. Zanechal tam dvoch žiakov, jedného kňaza a jedného diakona aj s odpisom slovanských bohoslužobných kníh. Existuje názor, že cisár [[Basileios I.]] ich poslal na dvor bulharského kniežaťa [[Boris I.|Borisa]] na misijnú činnosť. Niektorí predpokladajú, že jedným z nich bol [[Konštantín Preslavský]], ktorý sa stal neskoršie biskupom. Iní sa domnievajú, že jedným z týchto žiakov bol [[Sáva (Sedmopočetník)|svätý Sáva]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy 
  | priezvisko = Škoviera
  | meno = Andrej
  | titul = Svätí slovanskí sedmopočetníci
  | vydanie = 1
  | vydavateľ = Slovenský komitét slavistov - [[Slavistický ústav Jána Stanislava SAV]]
  | miesto = Bratislava
  | rok = 2010
  | počet strán = 247
  | isbn =978-80-89489-02-2
  | strany = 128 
}}&lt;/ref&gt; Iný predpoklad je, že cisár a patriarcha využili učeníkov a slovanské knihy pri misijnom pôsobení medzi Srbmi.

==== Veľká Morava (882{{--}}885) ====
Po návrate z Byzancie Metod spolu so svojimi žiakmi zasväcuje svoju činnosť prekladateľskej práci (dokončenie prekladu biblie, možno aj omšových textov západnej liturgie, homílií na celý rok, podieľal sa na biografii o Konštantínovi), takže na konci jeho života ([[6. máj]]a [[885]]) majú už vzdelanci na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]] značné množstvo prekladov a pôvodných diel.

Niekedy v 80. rokoch 9. stor. pokrstil Metod na [[Veľká Morava|Veľkej Morave]] vládcu Čiech [[Bořivoj I.|Bořivoja I.]]

Spory medzi [[Metod (svätec)|Metodom]] a [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätoplukom]] sa vyhrotili v roku [[885]], keď Metod navrhol za svojho nástupcu kňaza [[Gorazd (Nitra)|Gorazda]]. Skôr, ako sa mohol spor vyriešiť, arcibiskup Metod zomrel. Na smrteľnej posteli určil (neskôr svätého) Gorazda pochádzajúceho z územia dnešného [[Slovensko|Slovenska]] za svojho nástupcu vo [[Veľkomoravské učilište|Veľkomoravskom učilišti]] a [[6. apríl]]a [[885]] Metod zomrel na Veľkej Morave, kde bol pochovaný v (dnes neznámom) hlavnom kostole štátu. Po Metodovej smrti sa dostal na čelo veľkomoravského duchovenstva [[Viching]], ktorý so Svätoplukovým súhlasom dal uväzniť Metodových žiakov a neskôr ich vypovedal z krajiny. Ich odchodom však organizácia veľkomoravskej cirkvi nezanikla, udržala sa až do pádu Veľkej Moravy.

== Tvorba ==
[[Súbor:KS 20 1941 reverse.jpg|náhľad|Minca 20 Ks z roku 1941]]
=== Preklady ===
Hneď po vytvorení abecedy sa solúnski bratia pustili do rozsiahlej prekladateľskej činnosti do staroslovienčiny. Pred odchodom na Veľkú Moravu bratia spolu preložili Evanjeliár-Aprakos a možno aj Štvorevanjelium. Počas misie na Veľkej Morave potom solúnski bratia preložili do staroslovienčiny celú [[biblia|Bibliu]] (prvý preklad Biblie do slovanského jazyka), ale aj liturgické texty a mnohé iné texty. Takisto preložili a upravili byzantské občianske zákony a vzniknutý [[Zakon sudnyj ljudem]] bol nielen občianskym zákonníkom Veľkej Moravy, ale aj prvým zákonníkom v slovanskom jazyku. Po smrti Konštantína Metod preložil ''Starý zákon'', ''Nomokánon'' a ''Paterik''. Predpokladá sa, že Metod prekladá aj polemické úvahy svojho brata, pričom ich delí na osem častí (slová).

;Konštantín preložil
* [[Evanjeliár]] (Aprakos)
** výňatky z evanjelií ([[perikopa|perikopy]]) čítané pri nedeľných a sviatočných bohoslužbách
** preložené v roku 862 ešte v Byzantskej ríši
** nájdené v Assemaniho kódexe ([[Codex Assemani]], zač. 11. stor., Macedónia, hlaholika) a v Savvinej knihe ([[Savvina kniga]]; 11. stor., [[cyrilika]], severovýchodné Bulharsko)
* [[Euchologion]]
** bohoslužobná kniha byzantského obradu s kňazskými modlitbami (dnes sú obsiahnuté v [[liturgikon]]e, [[časoslov]]e aj [[trebník]]u)
* [[Trebník]] ([[Rituál]])
** bohoslužobná kniha byzantského obradu (obsahujúca tzv. nepravidelné bohoslužby a modlitby)
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v Sinajskom euchológiu ([[Euchologium sinaiticum]], 11. stor., hlaholika)
* [[Breviár]] ([[Časoslov]]) 
** kňazská modlitebná kniha obsahujúca tzv. [[offícium]]
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v Chorvátsko-hlaholskom breviári z Vrbnika (13. stor.)
* [[Oktoich]] ([[Osmohlasník]]) 
** bohoslužobná kniha byzantského obradu s menlivými časťami podľa cyklu 8 hlasov
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v texte [[Strumický oktoich]] (12.–13. stor.)
* [[Spis o pravej viere]] 
** rozprava o kresťanskej pravovernosti, dišputa
** 2. polovica 9. stor.

;Konštantín a Metod preložili
* všetky 4 [[evanjelium|evanjeliá]] Nového zákona ([[Štvorevanjelium]]): 
** preložené asi v roku 862 ešte v Byzantskej ríši alebo až na Veľkej Morave
** nájdené v Zografskom kódexe ([[Codex Zographensis]], začiatok 11. stor., Macedónia, hlaholika) a v Mariánskom kódexe ([[Codex Marianus]], zač. 11. stor., severovýchodná Macedónia, hlaholika)
* [[Misál]]
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v [[Kyjevské listy|Kyjevských listoch]] (9. stor./zač. 10. stor., Veľká Morava/Blatenské kniežatstvo/Bulharsko, hlaholika)
* [[Žaltár]]: 
** preložené na Veľkej Morave 
** nájdené v Sinajskom žaltári ([[Psalterium Sinaiticum]], 11. stor., hlaholika)
* [[Apoštolár]] ([[Skutky apoštolské]] a listy):
** preložené aspoň sčasti v Byzantskej ríši, dokončené asi na Veľkej Morave
** nájdené v texte [[Apoštol Kristinopolský]] (13. stor.)

;Konštantín možno spolu s Metodom preložili
* [[Zakon sudnyj ljudem]] („Súdny zákonník pre svetských ľudí/Súdny zákon pre laikov“)
** občiansky zákonník Veľkej Moravy
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené vo viacerých rukopisoch z 13. a 14. storočia, najznámejší je [[Novgorodskij spisok]] (1280, Rusko)

;Metod (alebo možno Konštantín) preložil
* [[Nomokánon]] ([[Nomokanon]], [[Kormčaja kniga]])
** zbierka ustanovení byzantských cisárov a cirkevných otcov; tu preklad gréckeho nomokánonu Jána Scholastika
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v texte [[Ustjužskaja kormčaja kniga]] (13. stor.)

;Metod preložil
* [[Starý zákon]] (okrem kníh Makabejských, ktoré v predlohe neboli, lebo sa nepokladali za vierohodné) [niekedy sa predpokladá, že išlo len o tzv. paremijník – vybrané čítanie zo Starého zákona pre bohoslužobné ciele]:
** preložené na Veľkej Morave 
* [[Hádanie o pravej viere so Židmi]]
** Konštantínov spis (pozri nižšie)
** preložené na Veľkej Morave
*[[penitenciál]] [t. j. návod na ukladanie pokánia] [[Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu]]:
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v Sinajskom euchológiu (pozri vyššie)
* [[Paterik]] ([[Knihy otcov]])
** umelecký preklad, u ktorého nie je jasné, či ide o preklad životov, spisov alebo homílií cirkevných otcov
** preložené na Veľkej Morave
** nájdené v Clozovom zborníku ([[Glagolita Clozianus]], 11. stor.) a Suprasľskom kódexe ([[Codex Suprasliensis]], 11. stor.)

=== Pôvodná tvorba ===
Cyril a Metod nechávajú po sebe okrem prekladov aj objemovo bohatú, ale, bohužiaľ, slabo zachovanú osobnú tvorbu v gréčtine a staroslovienčine. Konštantín napísal predovšetkým prvú slovanskú báseň [[Proglas (prológ)|Proglas]]. Konštantínova tvorba je jednak dôkazom autorovho nadania, zrodeného z náboženského rozjímania, a jednak je Konštantín autorom polemických úvah, ktoré odhaľujú jeho hlboké vedomosti, rečnícke majstrovstvo, náboženské presvedčenie a smelosť. Od Metoda sa zachovali dve či tri vlastné diela.

;Konštantín napísal
* [[Chersonezská legenda]] ([[Cherzonská legenda]], [[Chersonská legenda]]); celým menom [[Reč o prenesení ostatkov preslávneho Klimenta, obsahujúca historickú správu]]: 
** 2. polovica 9. storočia, o vzniku pozri hlavný text článku
** nájdená v zle zachovanom cirkevnoslovanskom preklade (16. stor.) pôvodného gréckeho textu, ktorý obsahoval tri časti ''historica narratio'' (historická správa), ''sermo declamatorius'' (prednesená reč) a ''hymnus'' (na počesť sv. Klementa)
* [[Hádanie o pravej viere so Židmi]]
** dišputa
** 2. polovica 9. stor.
** nájdené v Živote Konštantínovom (vznikol okolo 870, najstaršia zachovaná verzia z 15. stor.) v skrátenej podobe v Metodovom preklade z pôvodného gréckeho textu
* [[Proglas (prológ)|Proglas]]
** predhovor k prekladu evanjelia; prvá slovanská báseň
** 863{{--}}867
** o nájdení pozri vyššie k prekladu 4 evanjelií
* [[Pochvala na počesť svätého Gregora Naziánskeho]]
** oslavná báseň
** 2. polovica 9. stor. 
** nájdené v Živote Konštantínovom
* [[Modlitba pred smrťou]]
** rytmizovaná próza
** 2. polovica 9. stor.
** nájdené v Živote Konštantínovom
* [[Predhovor k evanjeliáru]]
** prvá slovanská rozprava z literárnej teórie a teórie prekladu
** 2. polovica 9. stor.
** nájdený len zlomok staroslovienskeho prekladu gréckeho originálu v texte [[Hilferdingov macedónsky cyrilský list]] (11./12. stor., Bulharsko)
* [[Abecedná modlitba]] (niekedy sa pripisuje Konštantínovi Preslavskému)
** veršovaná modlitba kňaza, ktorý sa pripravuje hlásať evanjelium medzi Slovanmi
** 2. polovica 9. stor.
* dve veršované modlitby v troch [[Sinajské listy|Sinajských listoch]] v Sinajskom euchológiu (pozri vyššie) – prvé básnické pokusy Konštantína
* [[Kyjevské listy]] (pozri vyššie) sa niekedy pripisujú Konštantínovi

;Konštantín (možno spolu s Metodom) alebo Metod napísal
* [[Spovedný poriadok]] 
** 2. polovica 9. stor.
** v Sinajskom euchológiu (pozri vyššie)

;Konštantín alebo Metod napísal
* [[Kánon na počesť svätého Dimitra Solúnskeho]]
** oslavný hymnus; autor nostalgicky spomína na svoje rodné mesto a rozhorčene reaguje na prenasledovanie trojjazyčníkmi
** 864{{--}}867

;Metod napísal
* [[Adhortácia k pokániu]] ([[Napomenutie k pokániu]])
** homília
** druhá polovica 9. stor.
** časť nájdená v texte [[Frizinské pamiatky]] (okolo roku 980, Freising)
* [[Adhortácia k vladárom]] ([[Napomenutie k vladárom]]) 
** homília
** druhá polovica 9. stor.
** nájdená v Clozovom zborníku (pozri vyššie)

== Pripomínanie ==
Pri príležitosti 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu pripravila [[Národná banka Slovenska]] emisiu [[Pamätné euromince roku 2013|pamätnej euromince]] nominálnej hodnoty 2€. V rámci pripomienkového konania však [[Európska komisia]] a dva členské štáty EÚ kritizovali prítomnosť náboženských symbolov v návrhu mince odvolávajúc sa na 22. článok Charty základných práv Európskej únie, z ktorého vyplýva náboženská neutralita.&lt;ref name=pravdaoeurominci&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SR na žiadosť z Bruselu odstráni náboženské symboly z mince| url = http://spravy.pravda.sk/sr-na-ziadost-z-bruselu-odstrani-nabozenske-symboly-z-mince-pl2-/sk_domace.asp?c=A121121_130726_sk_domace_p70 | dátum vydania = 21.11.2012| dátum aktualizácie =21.11.2012| dátum prístupu = 21.11.2012 | vydavateľ = Pravda| miesto = |jazyk = }}&lt;/ref&gt; NBS však tlaku Európskej komisie nepodľahla a svätí Cyril a Metod sa na minci objavili so svätožiarami a krížmi na oblečení. Podľa slov Jany Kováčovej z NBS &quot;Slovenský dvojkríž vyrastajúci z trojvršia je súčasne biskupskou berlou v ruke Metoda&quot;. Minca bola vydaná 5. júla 2013, pri oslavách v Nitre v ten deň vymenili 10 tisíc kusov obyčajných 2€ mincí za nové.&lt;ref name=emisiacyrilmetod&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Emisný deň pamätnej dvojeurovej mince k 1150. výročiu príchodu Konštantína a Metoda | url = http://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/spravy-vseobecne/detail-tlacovej-spravy/_emisny-den-pamatnej-dvojeurovej-mince-k-1150-vyrociu-prichodu-konstantina-a-metoda | dátum vydania = 05.07.2013 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 08.07.2013 | vydavateľ = Národná banka Slovenska | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20140728082100/http://www.nbs.sk/sk/informacie-pre-media/tlacove-spravy/spravy-vseobecne/detail-tlacovej-spravy/_emisny-den-pamatnej-dvojeurovej-mince-k-1150-vyrociu-prichodu-konstantina-a-metoda | dátum archivácie = 2014-07-28 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pramene a literatúra ==
* [[Peter Ratkoš|RATKOŠ, Peter]] (ed.): ''Veľkomoravské legendy a povesti.'' Bratislava : Tatran, 1977, 175 s.
* &quot;Dňa 11. mája : Svätý Cyril a Metod.&quot; In: Andrej Josafát Gregor Truch: ''Život svätých : Duchovné čítanie pre slovenských gréckokatolíckych veriacich na každý deň kalendárneho roka.'' Preklad a úprava: Michal Čarný. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003, s. 251{{--}}277. ISBN 80-7165-381-0
* &quot;Cyril a Metod, apoštolom rovní : 5. júl, 11.máj, 14. február, 6. apríl.&quot; In: Antonín Čížek: ''Synaxár : Životy svätých.'' Prešov : Spolok biskupa Petra Pavla Gojdiča, 1998, s. 271{{--}}277. ISBN 80-967341-1-3
* Hladký, J. – Pavlovič, J. – Pavlovičová, K. – Závodný, A.: ''[http://pdf.truni.sk/download?e-skripta/hlad+pavl+pava+zavo-CM-repl-2013.pdf Cyrilo-metodské replikácie byzantsko-slovanskej kultúry v interpretácii]''. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2013. 124 s. ISBN 978-80-8082-752-6.
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Hnilica
  | meno = Ján
  | odkaz na autora = Ján Hnilica
  | titul = Svätí Cyril a Metod : horliví hlásatelia božieho slova a verní pastieri cirkvi
  | vydanie = 1
  | vydavateľ = Alfa
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1990
  | isbn = 80-05-00707-8
  | počet strán = 261
  | strany = 
}}
* {{Citácia periodika
  | priezvisko = Marinčák
  | meno = Šimon
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Slovanská liturgia – liturgické dedičstvo byzantskej misie z 9. storočia?
  | periodikum = Slavica Slovaca
  | odkaz na periodikum = Slavica Slovaca
  | rok = 2005
  | mesiac = 
  | ročník = 40
  | číslo = 1
  | strany = 34{{--}}62
  | url = http://www.slavu.sav.sk/casopisy/slavica/2005_01/2005_01.pdf
  | dátum prístupu = 2013-04-10
  | issn = 0037-6787
  }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Minárik
  | meno = Jozef
  | odkaz na autora = Jozef Minárik (literárny historik)
  | titul = Stredoveká literatúra : svetová, česká, slovenská
  | vydanie = 1
  | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1977
  | počet strán = 334
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = 
}}

== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko zborník = Třeštík
| meno zborník = Dušan
| odkaz na autora zborník = Dušan Třeštík
| kapitola zborník = cyrilometodějská misie
| editori = [[Jaroslav Pánek]]
| titul = Akademická encyklopedie českých dějin
| odkaz na titul = 
| zväzok = 1 A{{--}}C
| miesto = Praha
| vydavateľ = Historický ústav AV ČR
| rok = 2009
| isbn = 978-80-7286-147-7
| edícia = 
| zväzok edície = 
| url = https://aecd.kpsys.cz/media-viewer?rootDirectory=406424&amp;origin=https%3A%2F%2Faecd.kpsys.cz%2Frecords%2F3a31c980-badd-4344-bed7-7baf68a8a8ea
| počet strán = 384
| strany = 374{{--}}378
}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/index.php?str=cyrilo-metodska-misia Cyrilo - metodská misia v rámci projektu Slovania a Európa v ranom stredoveku]

[[Kategória:Veľká Morava]]
[[Kategória:Svätci]]
[[Kategória:Byzantské kresťanské osobnosti]]
[[Kategória:Osobnosti na slovenských bankovkách]]
[[Kategória:Osobnosti na bulharských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na slovenských poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na vatikánskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti zo Solúna]]
[[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 14. februára]]
[[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 5. júla]]</text>
      <sha1>02x9ogilshsjtj5hgal9mvz17xxeh9n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slnko records</title>
    <ns>0</ns>
    <id>286078</id>
    <revision>
      <id>8213219</id>
      <parentid>7991065</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:50:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>interpreti +</comment>
      <origin>8213219</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3576" sha1="rd2df3e5u4fxedjorv0zqtaewyse4rz" xml:space="preserve">{{Infobox hudobné vydavateľstvo 
 | Názov               = Slnko records
 | Obrázok             = 
 | Materská spoločnosť = 
 | Založené            = [[2001]] &lt;ref name=&quot;zrsr-slnko&quot; /&gt;
 | Zakladateľ          = [[Šina]] (Jana Lokšenincová)
 | Pôsobenie           = 
 | Distribútor         = 
 | Žáner               = rôzne žánre
 | Pôvod               = [[Slovensko]]
 | Miesto              = [[Bratislava]]
 | Webstránka          = {{url|http://www.slnkorecords.sk}}
}}

'''Slnko records''' je [[Slovensko|slovenské]] [[hudobné vydavateľstvo]], založené v [[Bratislava|Bratislave]] v roku [[2001]], ktoré sa orientuje na slovenskú alternatívnu scénu. Vydavateľstvo od vzniku vlastní a vedie speváčka skupiny [[Longital]] – [[Šina]].&lt;ref name=&quot;zrsr-slnko&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;sme-jaslovsky-2008&quot; /&gt;

Medzi skupiny a interpretov, ktoré Slnko records vydáva či vydal, patria:&lt;ref name=&quot;slnko-katalog&quot; /&gt;
{{Stĺpce|6|šírka=12em|
* [[Andrej Šeban]]
* [[Archivny chlapec]]
* [[Bad Karma Boy]]
* [[Barbora Bloom]]
* [[Billy Barman]]
* [[Martin Burlas|Burlas]]-[[Ján Boleslav Kladivo|Kladivo]]-[[Peter Zagar|Zagar]]
* [[Čisté tvary]]
* [[Daniel Salontay]]
* [[Dorota Nvotová]]
* [[Frank Winter]]
* [[Hviezda (skupina)|Hviezda]]
* [[Hvozd (skupina)|Hvozd]]
* [[Charon (hudobník)|Charon]]
* [[Igor Sabo|Igor „Ajdži“ Sabo]]
* [[Ivana Mer]]
* [[Ján Boleslav Kladivo]]
* [[Jana Kirschner]]
* [[Katarína Koščová]]
* [[Katarína Máliková]]
* [[Katarzia (pesničkárka)|Katarzia]]
* [[Kolowrat]]
* [[Korben Dallas]]
* [[Lavagance]]
* [[Leto s Monikou]]
* [[Longital]]
* [[Lublau]]
* [[Lyrik]]
* [[Marián Slávka]]
* [[Martin Geišberg]]
* [[Med (skupina)|Med]]
* [[Mila Medvedovska]]
* [[Modré hory (skupina)|Modré hory]]
* [[Monikino kino]]
* [[Nany Hudák]]
* [[Noisecut]]
* [[Romanika (skupina)|Romanika]]
* [[Sanyland]]
* [[Sisa Feher]]
* [[Slavo Solovic]]
* [[Slide &amp; Udu]]
* [[Soňa Horňáková]]
* [[Šina]]
* [[Talent Transport]]
* [[Tante Elze]]
* [[Terrible 2s]]
* [[Tolstoys]]
* [[Tomáš Sloboda]]
* [[Tu v dome]]
* [[Vojtik]]
* [[Walter Schnitzelsson]]
* [[Zapaska]]
* [[Zlokot]]
* [[Zuzana Homolová]]
* [[Živé kvety]]
}}

== Referencie ==
{{referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;zrsr-slnko&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Živnostenský register SR : IČO 37602659 : Ing. Jana Lokšenincová – SLNKO RECORDS
 | url = http://www.zrsr.sk/
 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-03-18
 | miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;sme-jaslovsky-2008&quot;&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Jaslovský
 | meno = Marian
 | autor = 
 | odkaz na autora = Marian Jaslovský
 | titul = Nie som použiteľná na hocičo
 | periodikum = SME
 | odkaz na periodikum = SME
 | url = https://www.sme.sk/c/4094790/nie-som-pouzitelna-na-hocico.html
 | issn = 1335-4418
 | vydavateľ = Petit Press
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2008-09-27
 | dátum prístupu = 2017-03-18
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;slnko-katalog&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Katalóg
 | url = http://www.slnkorecords.sk/katalog
 | vydavateľ = Slnko records
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.slnkorecords.sk/ Slnko records] – oficiálna stránka
* [https://www.facebook.com/slnko.records/ Slnko records] – facebookový kanál

{{Hudobný výhonok}}

[[Kategória:Slovenské hudobné vydavateľstvá]]
[[Kategória:Organizácie založené v 2001]]</text>
      <sha1>rd2df3e5u4fxedjorv0zqtaewyse4rz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chotan (mesto)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>291229</id>
    <revision>
      <id>8213491</id>
      <parentid>7000246</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:13:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8213491</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1937" sha1="0urecgidibfdllruaiasz5bm1jrtke0" xml:space="preserve">[[Image:Khotan-mezquita-d03.jpg|náhľad|[[Mešita]] v Chotane]]

'''Chotan'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; ([[Ujgurčina|po ujgursky]]  خوتەن - Hotan/Chotan, {{vjz|cmn|和田}} - {{pchin-jin|Hétián}} - v slovenskom prepise '''Che-tchien'''; staršie aj '''Ilči''' alebo '''Ildži''') je [[mesto]] vo [[Východný Turkestan|Východnom Turkestane]]. V roku [[2006]] v Chotane žilo asi 114 000 obyvateľov, prevažne [[Ujguri]].

== Poloha a význam ==
Chotan je hlavné mestom [[Chotan (prefektúra)|Chotanskej prefektúry]] Ujgurskej autonómnej oblasti [[Sin-ťiang]]. Nachádza sa na juhozápadnom okraji [[púšť|púšte]] [[Taklamakan]], západne od rieky [[Jurungkaš]]. Mesto má bohatú históriu.
[[Image:Khotan-mercado-d49.jpg|náhľad| Nedeľný trh v Chotane]]

== Dejiny ==
Chotan leží na bývalom južnom rameni [[Hodvábna cesta|Hodvábnej cesty]], v časti, kde sa na [[Hodvábna cesta|Hodvábnu cestu]] napájala jedna z hlavných ciest z [[India|Indie]] a [[Tibet]]u do [[Stredná Ázia|Strednej Ázie]]. Mesto bolo známe svojimi výrobkami z [[jadeit]]u a svojou [[keramika|keramikou]], v novšej dobe aj svojimi [[koberec|kobercami]]. V oblasti existovalo [[Chotanské kráľovstvo]].

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 14.05.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Čínsky výhonok}}

[[Kategória:Mestá v Číne]]
[[Kategória:Ujguri]]
[[Kategória:Mestá na hodvábnej ceste]]</text>
      <sha1>0urecgidibfdllruaiasz5bm1jrtke0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Respirátor (filter)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>296509</id>
    <revision>
      <id>8213449</id>
      <parentid>8161953</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T03:18:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213449</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15736" sha1="37gualbsa1o3wnytjnra8a08po4tult" xml:space="preserve">{{Na revíziu}}
{{Na rozšírenie}}
[[Súbor:Air-Purifying Respirator.jpg|náhľad|Táto maska čistiaca vzduch sa využíva najmä v prašnom prostredí a pri práci s bežnými prchavými látkami (napríklad pri používaní riedených farieb)]]
'''Respirátor''' (iné názvy: '''respiračná maska''', '''inhalačná maska''', '''dýchacia maska''', '''plynová maska''', '''ochranná maska'''; {{vjz|eng|''Filtering facepiece respirators|FFP''}}) je zariadenie určené na ochranu pred vdychovaním nebezpečných látok (najmä plynov) alebo prachových častíc rozptýlených v ovzduší. V závislosti na druhu látok, pred ktorými má respirátor chrániť rozoznávame viacero druhov a veľkostí respirátorov. Rovnako rozsiahle sú oblasti jeho používania, od bežnej ochrany osôb pri práci, cez medicínske, alebo priemyselné respirátory, až po využitie ako súčasť vojenskej výstroje. Za najjednoduchší model respirátora môžeme považovať [[hygienické rúško]] ([[chirurgická maska]]), ktoré chráni napríklad pred nákazou prenášanou kvapôčkovou infekciou.

== Delenie respirátorov ==
Respirátory sa delia na dve kategórie: 
* filtračný respirátor - používa sa na filtráciu vdychovaného vzduchu, ktorý sa na základe použitých [[filter|filtrov]] zbavuje určených látok
* respirátor so zásobou vzduchu - obsahuje zásobu čerstvého, netoxického vzduchu, ktorý je dodávaný používateľovi

== Ergonómia a školenie ==
Používanie respirátora človeka zaťažuje. Počas výdychu je vo vzduchu veľa [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]]. Tento vzduch vyplní priestor v maske; a potom sa inhaluje druhýkrát. Koncentrácia oxidu uhličitého môže prekročiť hygienické limity&lt;ref&gt;{{cite journal |last1=E.J. Sinkule, J.B. Powell, F.L. Goss |title=Evaluation of N95 respirator use with a surgical mask cover: effects on breathing resistance and inhaled carbon dioxide |journal=Annals of Occupational Hygiene |date=2013 |volume=57 |issue=3 |pages=384-398 |doi=10.1093/annhyg/mes068 |pmid=23108786 |url=https://www.researchgate.net/publication/232738614_Evaluation_of_N95_Respirator_Use_with_a_Surgical_Mask_Cover_Effects_on_Breathing_Resistance_and_Inhaled_Carbon_Dioxide |publisher=Oxford University Press |language=en |issn=2398-7308}}&lt;/ref&gt;)&lt;ref name=&quot;Roberge-2010&quot;&gt;{{cite journal |last1=R.J. Roberge, A. Coca, W.J. Williams, J.B. Powell &amp; A.J. Palmiero |title=Physiological Impact of the N95 Filtering Facepiece Respirator on Healthcare Workers |journal=Respiratory Care |date=2010 |volume=55 |issue=5 |pages=569-577 |pmid=20420727 |url=http://rc.rcjournal.com/content/55/5/569 |publisher=American Association for Respiratory Care (AARC) |issn=0020-1324}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Sinkule-2003&quot;&gt;{{cite book |last1=Sinkule E., Turner N., Hota S. |title=American Industrial Hygiene Conference and Exposition, May 10-15, 2003 |date=2003 |publisher=American Industrial Hygiene Association |location=Dallas, Texas |page=54 |url=https://www.cdc.gov/niosh/nioshtic-2/20022781.html |language=en |chapter=Automated breathing and metabolic simulator (ABMS) CO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; test for powered and non-powered air-purifying respirators, airline respirators, and gas mask}} [https://www.researchgate.net/publication/307855799_Sinkule_Turner_Hota_AIHce_abstracts_p54_2003_Dallas_TX copy]&lt;/ref&gt; (1,4% za 15 minút; a 0,5% za 8 hodín&lt;ref&gt;{{cite book|last1=|first1=Anna Popova (ed.)|title=Hygienická norma 2.2.5.3532-18. Pracovné expozičné limity pre toxické látky vo vzduchu na pracovisku [ГН 2.2.5.3532-18 Предельно допустимые концентрации (ПДК) вредных веществ в воздухе рабочей зоны]|year=2018|publisher=Federálna služba pre dohľad nad ochranou práv spotrebiteľa a blahom ľudí (Роспотребнадзор)|chapter=Látka #2138 Oxid uhličitý|location=Moskva|language=ru|pages=170|url=https://www.rospotrebnadzor.ru/documents/details.php?ELEMENT_ID=9967&amp;sphrase_id=2681452}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220311073942/https://www.rospotrebnadzor.ru/documents/details.php?ELEMENT_ID=9967&amp;sphrase_id=2681452 |date=2022-03-11 }}&lt;/ref&gt;). Respirátory môžu spôsobiť [[Bolesť hlavy|bolesti hlavy]]&lt;ref name=&quot;Lim-2006&quot;&gt;{{cite journal |last1=E.C.H. Lim, R.C.S. Seet, K.‐H. Lee, E.P.V. Wilder‐Smith, B.Y.S. Chuah, B.K.C. Ong |title=Headaches and the N95 face-mask amongst healthcare providers |journal=Acta Neurologica Scandinavica |date=2006 |volume=113 |issue=3 |pages=199-202 |doi=10.1111/j.1600-0404.2005.00560.x |pmid=16441251 |url=https://www.researchgate.net/publication/7332926_Headaches_and_the_N95_face-mask_amongst_healthcare_providers |publisher=John Wiley &amp; Sons |language=en |issn=0001-6314}}&lt;/ref&gt;, dermatitídu&lt;ref name=&quot;Goh-2006&quot;&gt;{{cite journal |last1=Chris C.I. Foo, Anthony T.J. Goon, Yung-Hian Leow, Chee-Leok Goh |title=Adverse skin reactions to personal protective equipment against severe acute respiratory syndrome – a descriptive study in Singapore |journal=Contact Dermatitis |date=2006 |volume=55 |issue=5 |pages=291-294 |doi=10.1111/j.1600-0536.2006.00953.x |url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/j.1600-0536.2006.00953.x |publisher=John Wiley &amp; Sons |language=en |issn=0105-1873}}&lt;/ref&gt; atď. Učebnica HSE odporúča používať respirátory najviac 1 hodinu&lt;ref name=&quot;HSE-2013&quot;&gt;{{cite book |last1=The Health and Safety Executive |title=Respiratory protective equipment at work. A practical guide |date=2013 |publisher=Crown |isbn=978-0-71766-454-2 |pages=59 |edition=4 |url=http://www.hse.gov.uk/pubns/books/hsg53.htm |series=HSG53|accessdate=10 June 2018 }}&lt;/ref&gt;.

{| class=&quot;wikitable sortable collapsible collapsed&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
! colspan=6 | Učebnice na prípravu špecialistov
|-
! Štát !! Jazyk !! Dátum uverejnenia !! Počet strán !! Organizácia, ktorá pripravila učebnicu !! Učebnica
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Spojené štáty]] || [[Angličtina]] || 1987 || 305 || National Institute for Occupational Safety and Health (NIOSH) || [http://www.cdc.gov/niosh/docs/87-116/ NIOSH Guide to Industrial Respiratory Protection ]
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Spojené štáty]] || [[Angličtina]] || 2005 || 32 || National Institute for Occupational Safety and Health (NIOSH) || [http://www.cdc.gov/niosh/docs/2005-100/ NIOSH Respirator Selection Logic ]
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Spojené štáty]] || [[Angličtina]] || 1999 || 120 || National Institute for Occupational Safety and Health (NIOSH) || [http://www.cdc.gov/niosh/docs/99-143/ TB Respiratory Protection Program In Health Care Facilities ]
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Spojené štáty]] || [[Angličtina]] || 2017 || 48 || Pesticide Educational Resources Collaborative (PERC) || [http://pesticideresources.org/wps/respirators.html Respiratory Protection Guide. Requirements for Employers of Pesticide Handlers ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210322031631/https://cdnjs.cloudflare.com/ajax/libs/mark.js/8.11.1/jquery.mark.min.js |date=2021-03-22 }}
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Spojené štáty]] || [[Angličtina]] a [[Španielčina]] || - || - || Occupational Safety and Health Administration (OSHA) || [https://www.osha.gov/SLTC/etools/respiratory/index.html Respiratory Protection eTool ] [https://www.osha.gov/SLTC/etools/respiratory/index.html (Proteccion respiratoria eTool)]
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Spojené štáty]] || [[Angličtina]] || 2011 || 124 || Occupational Safety and Health Administration (OSHA) || [https://www.osha.gov/dte/librarymaterials_library.html#respiratoryprotection Small Entity Compliance Guide for the Respiratory Protection Standard (OSHA 3384 – 09)]
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Spojené štáty]] || [[Angličtina]] || 2015 || 96 || Occupational Safety and Health Administration (OSHA) || [https://www.osha.gov/SLTC/respiratoryprotection/guidance.html Hospital Respiratory Protection Program Toolkit (OSHA 3767. Resources for Respirator Program Administrators)]
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Spojené štáty]] || [[Angličtina]] || 2012 || 54 || Occupational Safety and Health Administration (OSHA) in North Carolina || [https://www.labor.nc.gov/safety-and-health/occupational-safety-and-health/occupational-safety-and-health-topic-pages/respiratory-protection#learn-more A Guide to Respiratory Protection (Industry Guide 44)]
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Spojené štáty]] || [[Angličtina]] || 2014 || 44 || Occupational Safety and Health Administration (OSHA) in Oregon || [https://osha.oregon.gov/Pages/topics/respiratory-protection.aspx Breathe Right! Oregon OSHA’s guide developing a respiratory protection program for small-business owners and managers ]
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Spojené štáty]] || [[Angličtina]] || 2016 || 32 || Occupational Safety and Health Administration (OSHA) in Oregon || [https://osha.oregon.gov/Pages/topics/respiratory-protection.aspx Air you breathe: Oregon OSHA's respiratory protection guide for agricultural employers]
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Spojené štáty]] || [[Angličtina]] || 2014 || 38 || Occupational Safety and Health Administration (OSHA) in Oregon || [https://osha.oregon.gov/rules/Pages/tech-manual.aspx Respiratory Protection. Oregon OSHA Technical Manual]
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Spojené štáty]] || [[Angličtina]] || 2017 || 51 || Occupational Safety and Health Administration (OSHA) in California || [https://www.dir.ca.gov/dosh/PubOrder.asp Respiratory Protection in the Workplace. A Practical Guide for Small-Business Employers. 3 ed.]
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Spojené štáty]] || [[Angličtina]] || 2001 || 166 || Office of Nuclear Reactor Regulation. Washington, DC (USA), U.S. [[Nuclear Regulatory Commission]] || [https://www.nrc.gov/reading-rm/doc-collections/nuregs/contract/cr0041/ Manual of Respiratory Protection Against Airborne Radioactive Material (NUREG/CR-0041, Revision 1)]
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Spojené štáty]] || [[Angličtina]] || 1986 || 173 || National Institute for Occupational Safety and Health (NIOSH) a [[Environmental Protection Agency]] (EPA) || [https://www.wbdg.org/ffc/epa/criteria/epa-560opts86001 A guide to respiratory protection for the asbestos abatement industry (NIOSH IA 85 – 06; EPA DW 75932235-01-1)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210322031623/https://www.wbdg.org/ffc/epa/criteria/epa-560opts86001 |date=2021-03-22 }}
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Kanada]] || [[Francúzština]] || 2013, 2002 || 60 || Commission des normes, de l'equite, de la sante et de la securite du travail || [http://www.csst.qc.ca/prevention/reptox/apruq/guide-reglementaire/Pages/000-table-des-matieres.aspx Appareils de protection respiratoire] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210322031624/http://www.csst.qc.ca/prevention/reptox/apruq/guide-reglementaire/Pages/000-table-des-matieres.aspx |date=2021-03-22 }}; [http://www.cnesst.gouv.qc.ca/publications/200/Pages/dc_200_1635.aspx Guide pratique de protection respiratoire] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190822135121/http://www.cnesst.gouv.qc.ca/publications/200/Pages/dc_200_1635.aspx |date=2019-08-22 }} 2ed.
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Kanada]] || [[Angličtina]] || 2015 || - || Institut de recherche Robert-Sauve en sante et en securite du travail (IRSST) || [http://www.irsst.qc.ca/bioaerosol/Accueil.aspx?l=en A support tool for choosing respiratory protection against bioaerosols] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210507040129/https://www.irsst.qc.ca/bioaerosol/Accueil.aspx?l=en |date=2021-05-07 }}
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Kanada]] || [[Francúzština]] || 2015 || - || Institut de recherche Robert-Sauve en sante et en securite du travail (IRSST) || [http://www.irsst.qc.ca/bioaerosol/Accueil.aspx?l=fr Un outil d’aide a la prise de decision pour choisir une protection respiratoire contre les bioaerosols] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210507040136/https://www.irsst.qc.ca/bioaerosol/Accueil.aspx?l=fr |date=2021-05-07 }}
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Francúzsko]] || [[Francúzština]] || 2017 || 68 || l’Institut national de recherche et de sécurité (INRS) || [http://www.inrs.fr/media.html?refINRS=ED%206106  Les appareils de protection respiratoire. Choix et utilisation. (ED 6106)] 2ed.
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Nemecko]] || [[Nemčina]] || 2011 || 174 || Deutsche Gesetzliche Unfallversicherung (DGUV) || [http://publikationen.dguv.de/dguv/udt_dguv_main.aspx?FDOCUID=23963 BGR/GUV-R 190 Benutzung von Atemschutzgereaten]
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Spojené kráľovstvo]] || [[Angličtina]] || 2013 || 59 || Health and Safety Executive (HSE) || [http://www.hse.gov.uk/pubns/priced/HSG53.pdf Respiratory protective equipment at work. A practical guide ] 4ed.
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Spojené kráľovstvo]] || [[Angličtina]] || 2016 || 29 || The UK Nuclear Industry Radiological Protection Coordination Group (IRPCG) || [https://www.nuclearinst.com/write/MediaUploads/SDF%20documents/IRPCG/RPE_Good_Practice_Guide_Issue_1.pdf Respiratory Protective Equipment (Good Practice Guide) ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210507040136/https://www.nuclearinst.com/write/MediaUploads/SDF%20documents/IRPCG/RPE_Good_Practice_Guide_Issue_1.pdf |date=2021-05-07 }}
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Írsko]] || [[Angličtina]] || 2010 || 19 || The Health and Safety Authority (HSA) || [http://www.hsa.ie/eng/Publications_and_Forms/Publications/Chemical_and_Hazardous_Substances/Respiratory_Protective_Equipment_.html A Guide to Respiratory Protective Equipment (HSA0362)]
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Nový Zéland]] || [[Angličtina]] || 1999 || 51 || Occupational Safety and Health Service (OSHS) || [https://worksafe.govt.nz/topic-and-industry/respiratory-protective-equipment/rpe-advice-for-workers/ A guide to respiratory protection]
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Čile]] || [[Španielčina]] || 2009 || 40 || Instituto de Salud Publica de Chile (ISPCH) || [http://www.ispch.cl/documento/13129/guia-de-seleccion-equipos-de-proteccion-respiratorias Guia para la seleccion y control de proteccion respiratoria (Guia tecnica)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190822135111/http://www.ispch.cl/documento/13129/guia-de-seleccion-equipos-de-proteccion-respiratorias |date=2019-08-22 }}
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Španielsko]] || [[Španielčina]] || - || 16 || Instituto Nacional de Seguridad, Salud y Bienestar en el Trabajo (INSSBT) || [http://www.insht.es/portal/site/Epi/menuitem.0c9dc88588aacbc9a614c52a180311a0/?vgnextoid=7bfb791385e83310VgnVCM1000008130110aRCRD Guia orientativa para la seleccion y utilizacion de protectores respiratorios (Documentos tecnicos INSHT)]
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Taliansko]] || [[Taliančina]] || - || 64 || „Sabbatini Consulting di Sabbatini Roberto“ || [http://www.sabbatiniconsulting.it/DOCUMENTAZIONE/01_index_doc1.htm Guida alla scelta e all'uso degli apparecchi di protezione delle vie respiratorie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180820055652/http://www.sabbatiniconsulting.it/DOCUMENTAZIONE/01_index_doc1.htm |date=2018-08-20 }}
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| [[Holandsko]] || [[Holandčina]] || 2001 || 88 || Nederlandse Vereniging voor Arbeidshygiëne || [https://www.arbeidshygiene.nl/-uploads/files/insite/nvva-eindrapport-wg-ademhalingsbescherming.pdf Selectie en Gebruik van Ademhalingsbeschermingsmiddelen] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230331171628/https://www.arbeidshygiene.nl/-uploads/files/insite/nvva-eindrapport-wg-ademhalingsbescherming.pdf |date=2023-03-31 }}
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Ochranné pomôcky]]</text>
      <sha1>37gualbsa1o3wnytjnra8a08po4tult</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok</title>
    <ns>0</ns>
    <id>300553</id>
    <revision>
      <id>8213256</id>
      <parentid>7241987</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:13:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213256</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4062" sha1="nxoy5cw5giuwzvs2b80prhkqefhq79d" xml:space="preserve">{{Infobox železničná trať
| trať               = Starý Smokovec – Hrebienok
| obrázok            = Stary Smokovec Slovakia 106.JPG
| veľkosť obrázku    = 
| popis obrázku      = Vozeň lanovky bol nasadený v roku [[2008]]
| číslo              = 203
| koridor            = 
| prevádzkovateľ     = [[Tatry mountain resorts|Tatry mountain resorts a.s.]]
| dopravca           = [[Tatry mountain resorts|Tatry mountain resorts a.s.]]
| dĺžka              = {{m|1037|m|w}}
| rozchod            = {{mm|1000|m|w}}
| počet koľají       = 1
| traťová trieda     = 
| napájacia sústava  = 
| v úseku            = 
| maximálny sklon    = 148 [[Promile|‰]]
| minimálny radius   = 
| maximálna rýchlosť = {{ms|10|m|w}}
| stanice            =
{{BS-start}}
{{BS|uKBHFa||{{nowrap|Smokovecký výstup &lt;small&gt;{{mnm|1025|w}}&lt;/small&gt;}}}}
{{BS|uSTR}}
{{BS|uPSL}}
{{BS|uSTR}}
{{BS|uKBHFe||Hrebienok &lt;small&gt;{{mnm|1272}}&lt;/small&gt;}}
}}
|}

'''Pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok''' je [[pozemná lanová dráha]], ktorá spája osadu [[Starý Smokovec]] a vrch [[Hrebienok]] vo [[Vysoké Tatry|Vysokých Tatrách]]. Je to jediná [[pozemná lanovka]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Jej prevádzka sa začala [[17. decembra]] [[1908]], rekonštrukciami prešla v rokoch [[1950]]{{--}}[[1951]], [[1967]]{{--}}[[1970]] a [[2007]]{{--}}[[2008]]. Prevádzkovateľom dráhy je Tatry mountain resorts, a.s. a prevádzkovateľom dopravy na dráhe je tiež Tatry mountain resorts, a.s.

Jej rýchlosť je {{kmh|36|m}}, údolná stanica je vo výške {{mnm|1025}}, vrcholová stanica vo výške {{mnm|1272}} Šikmá dĺžka dráhy je {{m|1052|m}}, priemerný sklon 13,1%. Prepravná kapacita bola 1600 osôb za hodinu.&lt;ref name=&quot;lanovky2008&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| meno = | titul = Technicko-prevádzkové údaje pozemnej lanovky Starý Smokovec - Hrebienok| url = https://www.lanovky.sk/?page=lan&amp;lan=82| dátum vydania = | dátum prístupu = 11-01-2019| vydavateľ = lanovky.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
=== 1908 ===
V dobe budovania Tatranskej elektrickej železnice existovali úvahy o ozubnicovej železnici s rozchodom 700 mm zo Starého Smokovca na Hrebienok, avšak technické a ekonomické aspekty predurčili pre túto trasu pozemnú kyvadlovú lanovku. Stavba lanovky prebehla v roku [[1908]] a bola skolaudovaná [[16. december|16. decembra]] [[1908]]. Vďaka priaznivému terénu bola stavba pomerne jednoduchá (neboli potrebné rozsiahle zemné práce ani mostné stavby). Stanice boli jednoduchej konštrukcie, pohon bol tradične umiestnený v hornej stanici. Strojné a elektrické zariadenie dodala firma [[AEG]].

=== 1970 ===
V rokoch [[1967]]{{--}}[[1970]] prešla lanovka rekonštrukciou. Naprojektovaná bola v rokoch [[1965]] a [[1966]], postavená v rokoch [[1967]]{{--}}[[1970]] a do prevádzky uvedená [[12. február]]a [[1970]]. Prepravná kapacita bola 900 osôb za hodinu.&lt;ref name=&quot;lanovky1970&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | meno =  | titul = Technicko-prevádzkové údaje pozemnej lanovky Starý Smokovec - Hrebienok (pôv. 1970) | url = http://www.lanovky.sk/?lan=20&amp;page=lan | dátum vydania =  | dátum prístupu = 11-01-2019 | vydavateľ = lanovky.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Cable car in stary smokovec.jpg|Vozeň prevádzkovaný v rokoch 1970 až 2007
Stary Smokovec-Hrebienok, lanovka.jpg|Stanica Starý Smokovec
Hrebienok 1.JPG|náhled|Stanica Hrebienok
Hrebienok machinery room.JPG|Strojovňa v hornej stanici
Slovakia High Tatras Sm56.JPG|Výhybňa
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Funicular Starý Smokovec - Hrebienok}}

{{Súradnice|49.149436|20.222794|type:event|format=dms|display=title}}

{{Železničná infraštruktúra na Slovensku}}

[[Kategória:Lanovky na Slovensku]]
[[Kategória:Starý Smokovec]]
[[Kategória:Doprava vo Vysokých Tatrách]]</text>
      <sha1>nxoy5cw5giuwzvs2b80prhkqefhq79d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Pe3kZA</title>
    <ns>3</ns>
    <id>303214</id>
    <revision>
      <id>8213231</id>
      <parentid>8208406</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:09:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>/* Na úpravu */ nová sekcia</comment>
      <origin>8213231</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="73141" sha1="tba8n7bhf99nx3284yugb143pqqfko1" xml:space="preserve">&lt;center&gt;{{redaktor|Pe3kZA|správca}}&lt;/center&gt;

&lt;div class=&quot;messagebox&quot;&gt;
{| style=&quot;width:100%; background:none&quot;
&lt;div style=&quot;text-align:justify; padding:0.5em;&quot;&gt;&lt;center&gt;'''&lt;big&gt;Predtým, než mi napíšeš...&lt;/big&gt;&lt;br&gt;Odstránil som Tebou vložený odkaz?''' Prečítaj si prosím: '''[[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].&lt;br&gt;Odstránil som Tebou vložené informácie?''' Prečítaj si '''[[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnosť]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].&lt;br&gt;
'''Ušetríš tým prácu sebe i mne. Vopred ďakujem.''' &lt;/center&gt;&lt;/div&gt;
|}
&lt;/div&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| bgcolor=&quot;#ffffff style=&quot;font-family:Trebuchet MS; font-size:12px; border:1px solid #800080;&quot; | 
'''Môj archív:''' [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2010|Archív 2010]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2011|Archív 2011]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2012|Archív 2012]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2013|Archív 2013]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2014|Archív 2014]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2015|Archív 2015]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2016|Archív 2016]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2017|Archív 2017]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2018|Archív 2018]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2019|Archív 2019]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2020|Archív 2020]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2021|Archív 2021]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2022|Archív 2022]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2023|Archív 2023]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2024|Archív 2024]]    
|}

== 2025 ==

== DÔVOD ==

Z akého dôvodu si zmazal stránku o D.Bodnárovi? Ďakujem --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:07, 24. január 2025 (UTC)
:Nazdar, v poznámke to bolo uvedené - neencyklopedické. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:10, 24. január 2025 (UTC)

::Tak mi vysvetlite na základe čoho je to “neencyklopedické” a čo je pre Vás “encyklopedické”. Ďakujem. (- nie formou “článkov” ale vlastnými slovami) --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:17, 24. január 2025 (UTC)
:::AKo vysvetliť v troch riadkoch šoférovanie auta niekomu, kto v živote auto nevidel? Tak isto, ako &quot;vlastnými slovami&quot; opísať dostatočne kvalitný článok niekomu, kto si nedá ani tú prácu, aby si pozrel príručku o základnej štruktúre článku na wiki. Pozri si napr. stránku o [[Matej Cifra|Sajfovi]], nech získaš aspoň základnú predstavu, ako to má vyzerať. Ďalšia komunikácia už na tvojej DS.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:27, 24. január 2025 (UTC)
::::Pre vašu informáciu tie články som videl a pre vašu informáciu som dával to ako to má byť no napriek tomu to ZMAŽETE! Poprosím obnovte stránku a ukážte mi KONKRÉTNE chyby prípadne nedostatky. Ďakujem -D.H. --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:37, 24. január 2025 (UTC)
:::::Tak konkrétne - žiadne (dostatočne vhodné a nezávislé) zdroje, neencyklopedický štýl, nedoložená enc. významnosť, chýbajúci infobox, wikilinky, kategórie, atď! Naozaj tu niet čo riešiť a vzhľadom na obsah nie je ani zmysel to obnovovať. Howgh.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:44, 24. január 2025 (UTC)

::::::Ohľadom infoboxu a týchto vecí (neencyklopedický šťýl,…) - stačilo pozrieť úpravy a tam som písal že to budem POSTUPNE UPRAVOVAŤ. Moja idea bola najprv napísať celkový článok, upraviť ho a pridať postupne detailné informácie, infobox, fotografiu a viac faktov. Nemusíte to hneď MAZAŤ! Ešte jeden dotaz: ”Čo tam bolo neencyklopedické?” ”Čo je podľa Vás encyklopedické?” --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.189|85.237.234.189]] 18:16, 24. január 2025 (UTC)
:::::::Si zodpovedný za to, čo zverejníš a my tu hodnotíme to, čo je zverejnené! Je to ťažké pochopiť? Takých experimentov sú tu tony a ak by sa to hneď neriešilo, bol by tu z toho cirkus. Ak by si čítal už len tie šablóny, dozvedel by si sa, že na takéto účely slúži pieskovisko, kde môžeš pokojne tvoriť a upravovať svoje výmysly i nezmysly bez rizika, že ti to niekto vymaže. Tak naposledy - konečne si prejdi základnú príručku, inak tu strácaš čas a tvoje konanie bude ohodnotené pojmom vandalizmus. Ak nechceš akceptovať tunajšie podmienky a zvyklosti, zabudni na wiki a choď robiť niečo iné. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:32, 24. január 2025 (UTC)
::::::::Či vy keď píšete články, píšete ich hneď “dokonalé”? Prípradne ste sa pripojili k wikipedii v 20xx a hneď ste písali “dokonalé” články? --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.189|85.237.234.189]] 18:17, 24. január 2025 (UTC)
:::::::::Hlavne som si prečítal príručku a riadil sa radami. Nateraz končím túto nezmyselnú - nikam nevedúcu debatu.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:32, 24. január 2025 (UTC)

== Spätná väzba  ==

Dobrý večer, vytvoril som na mojom druhom pieskovisku článok s názvom Jonas Vingegaard a je tam napísaný text. Chcel by som dostať nejakú spätnú väzbu že či je v pohode napísaný, že či sú v pohode formulácie, ale bo ho mám trošku upraviť? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 23:11, 24. január 2025 (UTC)
:{{ping|Ján William Laco|s=1}}Drobnosti som upravil, ak sa ti dá, ešte dokonči ten zvyšok. Inak dobrá práca.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:54, 25. január 2025 (UTC)

== Thank you for being a medical contributors! ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
{| style=&quot;background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;&quot;
|rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;vertical-align: middle; padding: 5px;&quot; | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]]
|style=&quot;font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;&quot; |'''The 2024 Cure Award''' 
|-
| style=&quot;vertical-align: middle; padding: 3px;&quot; |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! 

Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs.

Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating].
|}

Thanks again :-)  -- [[mdwiki:User:Doc_James|&lt;span style=&quot;color:#0000f1&quot;&gt;'''Doc James'''&lt;/span&gt;]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC)
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&amp;oldid=28172893 --&gt;

== [[Bystřice pod Hostýnem]] ==
Ahoj. V článku to bolo správne, má byť ''tá'' Bystřice. Podobne ako je Banská Bystrica, Považská Bystrica atď. na Slovensku. Vidno to aj v článku [[:cs:Bystřice pod Hostýnem|článku na cs.wiki]] kde sa píše, že „[BpH] ''je'' město“, nie ''sú'' město.  Slovo je podľa vzoru ''ulice'' kde v češtine máš ''ta ulice'' ale aj ''ty ulice'' takže chápem, že je to mätúce. Podobne je aj [[:cs:Skalice|Skalice]]. Na druhej strane [[:cs:Holice (rozcestník)|Holice]] máš v pluráli ako [[:cs:Holice|mesto]] a v singulári ako [[:cs:Holice (Olomouc)|mestskú štvrť a bývalú obec]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:54, 26. január 2025 (UTC)
:Mne je celkom jedno, ako to majú v Česku {{Úsmev|;)}} Aj Olomouc je u nich &quot;tá&quot; a u nás &quot;ten&quot; a rovnako som presvedčený, že aj Bystřice sú na Slovensku &quot;tie&quot; a nie &quot;tá&quot;. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:05, 26. január 2025 (UTC)
::Nemalo by byť. Na zmenu treba doložiť spoľahlivý zdroj. Áno, čo sa týka Olomouca: slovenčina prebrala pôvodný rod. Ženský rod priniesla spisovná čeština. ''Ten Holomóc'' sa stal ''tá Olomouc''. Ale na Bystřici to nič nemení.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:29, 26. január 2025 (UTC)
:::Prečo &quot;nemalo by byť&quot;?! Sme na slovenskej wiki, nie českej, tak zbytočne tu opisuješ ich gramatiku. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 11:12, 26. január 2025 (UTC)
::::Sme na slovenskej, ale pokiaľ nemáme dôkazy o tom, že by bol medzi slovenskou a českou gramatikou rozdiel tak treba postupovať podľa tej českej (mesto je v Česku). Máš teda nejaký dôkaz o zmene?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:35, 26. január 2025 (UTC)
:::::Si si nevšimol, že ja som revertoval formuláciu na pôvodný tvar. &quot;Dôkaz&quot; by mal dávať ten, kto zmenu vykoná. A počujem prvýkrát, že máme používať gramatiku podľa češtiny {{Úsmev|:D}} Tu ide o skloňovanie názvu vo vete, nie o zmenu názvu!--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:44, 26. január 2025 (UTC)
::Ad ''„aj Bystřice sú na Slovensku &quot;tie&quot; a nie &quot;tá&quot;“'': na základe čoho usudzuješ, že by to mohlo/malo byť chápané ako [[pomnožné podstatné meno]]? V češtine je to bežné slovo ženského rodu so singulárom [https://www.slovnikcestiny.cz/heslo/Byst%C5%99ice/0/36976], slovenský ekvivalent „Bystrica“ dtto. Rôznych názvov, ktoré to slovo obsahujú je hodne [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2FByst%C5%99ice%2F] a pri veľkej časti z nich ([[Velká Bystřice]], [[Malá Bystřice]], [[Nová Bystřice]], [[Valašská Bystřice]], …) pomnožná interpretácia vôbec neprichádza do úvahy. Prečo by pri zvyšných mala? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:31, 26. január 2025 (UTC)
:::Ok; takže ja som vychádzal napr. z názvu Prachatice - od Prachatic, Sušice - od Sušic, Bystřice - od Bystřic... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:44, 26. január 2025 (UTC)
 
== [[Maliar Niobovcov]] ==
Ahoj! Mohol by si prosím vymazať názov článku [[Maliar Niobíd]], našiel som totiž meno tohto vázového maliara uvedeného v češtine Malíř Niobovců. Ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:34, 1. február 2025 (UTC)
:{{ping|Luppus|s=1}}{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:42, 1. február 2025 (UTC)
::Ďakujem!--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:46, 1. február 2025 (UTC)

== Infobox:F1 Tím ==

Zdravím! Dostal som nápad kde by som vytvoril šablónu Infobox:F1 tím, ktorý by sme využili na články o F1 tímoch, ktoré existujú a ktoré len vytvoríme. Bolo by to možné? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 08:58, 10. február 2025 (UTC)
:Ahoj, každá rozumná iniciatíva je vítaná.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:11, 10. február 2025 (UTC)

== Pieskovisko ==

Ahoj. Prosím Ťa o radu. Skúšal som postupovať podľa Návodu v Pieskovisku: stlačil som &quot;Upraviť&quot;. Urobil som úpravu. Nedokázal som nájsť &quot;Zobraz náhľad&quot; ani &quot;Ulož článok&quot;. Kde nájdem obe tlačidlá, a ako sa dá korigovať &quot;Návod&quot;, aby slúžil účelu. Ďakujem.    --[[Redaktor:Gabishark|Gabishark]] ([[Diskusia s redaktorom:Gabishark|diskusia]]) 09:12, 11. február 2025 (UTC)
:Ahoj, ja mám nastavený starší vizuál cez PC, no teoreticky by to malo byť rovnaké ako pri iných stránkach.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:22, 11. február 2025 (UTC)

== Pobeda ==

Ahoj, chapem, preco si presunul stranku Pobeda, ale v Plevzovi je este 1 samostatny partizansky oddiel Pobeda. Preto sa rato stranka volala ako sa volala. Nestiham vsetko :) --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:00, 16. február 2025 (UTC)
:Ajajáj, tak potom tú nazvi inak {{Úsmev}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:04, 16. február 2025 (UTC)

== Duplicita ==
Zdravím. Len dávam na známosť: vytvoril si duplicitu: [[Ždiar (potok)]] = [[Ždiar (prítok Tepličného potoka)]]. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:1424:A86A:17B6:6845|2A02:AB04:27BC:7400:1424:A86A:17B6:6845]] 17:11, 4. marec 2025 (UTC)
:Nazdar, viem, všimol som si to na WD :( Spojím to do jedného článku. Išiel som podľa šablóny, kde nebol zmenený link, preto tá &quot;zbytočná&quot; práca. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:09, 4. marec 2025 (UTC)

== Valerian Trabalka ==

Dobrý deň, prečo ste opakovane odstránili úpravy v tomto hesle? Prosím Vás, ako sa dá zmeniť meno v nadpise, správne je Valerian s krátky a. --[[Redaktor:LucieMeisner|LucieMeisner]] ([[Diskusia s redaktorom:LucieMeisner|diskusia]]) 19:16, 11. marec 2025 (UTC)
:Zdravím, úpravy boli nevhodne vykonané - do textu sa nedávajú linky. Presun sa dá urobiť, no je treba doložiť to meno referenciou.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:49, 11. marec 2025 (UTC)

== Subterra ==

Dobry den Pe3kZA, Snazim sa vytvorit prispevok na wikipediu ohladom kulturneho priestoru [[Subterra]] v Nitre. Spravil som zmeny ako som len vedel podla navodov a odporucani. Snazil som sa kontaktovat editorov o dalsie odporucania ako vylepsit ten prispevok. Dakujem za predchadzajuce komentare. Vedel by ste sa prosim pozriet na ten prispevok a dat mi nejake odporucania, prosim?

Moj clanok je stale oznaceny na zmazanie. Aky bude dalsi postup? Videl som stranku &quot;Stranky na zmazanie&quot; kde sa prispevky diskutuju ale neviem ci su pridavane automaticky alebo to mam nejako prihlasit. Budem velmi vdacny za kazdu radu. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 12:07, 14. marec 2025 (UTC)
:{{ping|PP3478|s=1}}Ahoj, prešiel som to, pár drobnosti upravil. Podľa mňa je článok ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:50, 14. marec 2025 (UTC)

== Zámky ==

Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&amp;logid=822292]: ak je to možné, dodržiavaj prosím postupné gradovanie dĺžok zámkov (napr. exponenciálna postupnosť s približne dvojnásobnou dĺžkou oprosti predošlej: 1t, 2t, 1m, 3m, 6m, rok), v závislosti od pretrvávania problému. Nie je cieľom prísť a mačovsky niekam plesnúť polročný/ročný/indef zámok ako úplne prvý krok v histórii, ani zbytočne vylučovať anonymov z editácie článkov. Normálny stav článku na wiki (kým sa väčšinovo nedohodne niečo iné, napr. plošné nasadenie [[:en:Flagged Revisions|Flagged Revisions]] ako na dewiki) je s možnosťou editácie pre všetkých. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:27, 20. marec 2025 (UTC)
:Nazdar, možné to je... Zväčša reagujem na opakovaný vandalizmus s prihliadnutím na &quot;atraktívnosť&quot; článku pre vandalov. Opakovane sa mi stalo, že po krátkom zámku sa prakticky v rámci hodín vyskytli edity, ktoré v rezkom tempe &quot;opravovali&quot; dané články. Mnohé hlúposti sa prehliadli, preto práve dlhšie polozámky využívam na eliminovanie týchto komplikácii.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:14, 20. marec 2025 (UTC)

== Revúca ==

To naozaj tam necháme ten vulgárny text? --[[Redaktor:Janyyk|Janyyk]] ([[Diskusia s redaktorom:Janyyk|diskusia]]) 14:58, 3. apríl 2025 (UTC)
:{{ping|Janyyk|s=1}}Je to vrátené, kde zostali vulgarizmy? Ak som niečo prehliadol, pokojne to oprav.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:00, 3. apríl 2025 (UTC)

== Join us at the Next CEE Catch up! Learn about Temporary accounts! ==

Hi everyone, 

We want to announce the tenth '''[[:m:Wikimedia CEE Hub/Catch up|CEE Catch Up]]''' session, which will be dedicated to the '''Temporary accounts''', as this important change is going to affect every Wikipedia soon, so it is important for patrollers and functionaries like you to understand this change. On wikis where temporary accounts are enabled, IP addresses of unregistered editors are not visible publicly. Only those who fight spam, vandalism, harassment and disinformation have access to IP addresses there.

The session will take place on '''10th of June 2025, 18:00-19:00 CEST''' (check your ''[https://zonestamp.toolforge.org/1749571200 local time]'').

If you are interested in this topic, then '''[[:m:Event:CEE Catch up Nr. 10 (June 2025)|sign-up for the session here]]'''.

[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 11:17, 29. máj 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=28802724 --&gt;

== Kapmfgruppe SS Wittenmayer ==

Ahoj,
vytvoril som omylom [[Kapmfgruppe SS Wittenmayer]], potom som vytvoril spravny [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]] a poziadal o zmazanie [[Kapmfgruppe SS Wittenmayer]] a Ty si zmazal ten spravny. Tak som [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]] znovu vytvoril. Ten nespravny niekto zmazal. Cize 22;58 je vsetko ako ma byt. Toto je len vysvetlenie. Pekny vecer a dakujem. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 20:59, 1. jún 2025 (UTC)
:Bolo tam presmerovanie, teraz je opäť. Tak si to zamýšľal?--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 21:05, 1. jún 2025 (UTC)
::Ano, na stranku [[14. granátnická divízia SS Galícia]] su/maju byt 2 presmerovania, Wildner a Wittenmayer, toto ale malo preklep v nazve (Kapmf-&gt;Kampf). Mozno raz vytvorim samostatne stranky pre tie bojove skupiny, zatial aspon takto. Dakujem. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]]

== Growth features - Mentorship and Community updates ==

​Hi everyone, 

Wikimedia Foundation worked on evolving some of the growth features, primarily dedicated to the newcomers in our movement and communities. If you do not know, everyone can access them, activating them from Preferences (in the below of the page).

You can learn about these features '''[[mw:Growth|here]]'''.

CEE Hub is contacting you (patrollers/admins) directly as we would like to bring to your attention two of these features that we think can be useful for your community: '''[[mw:Growth/Mentor dashboard|Mentorship]]''' and '''[[mw:Growth/Community Updates|Community Updates]]'''.

We noticed that the majority of the CEE language editions of Wikipedia does not have active one of these features, so we are encouraging you to check whether your wiki has these features and if not to begin community discussion if you want to introduce them to your editors. If you want to check it, you need to go to the Special:CommunityConfiguration page on your wiki, where all of the growth features are listed.

If you need more support with this, please contact Growth team [[mw:Growth/Team|here]].

--[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 12:29, 16. júl 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=28802724 --&gt;

== Wikidáta ==
Ahoj. Nezabúdaj, prosím, založené kategórie (ako napríklad dnešnú [[:Kategória:Formula 1 v roku 1951]]) prepájať s Wikidátami. Proces je naozaj jednoduchý: (1) [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q8957390&amp;diff=prev&amp;oldid=2403589867 pridať do zoznamu sk.wiki] skopírovaním „sk“ a potom „Kategória:Formula 1 v roku 1951“ a (2) skopírovaním opäť „Kategória:Formula 1 v roku 1951“ do opisu pod slovenčinou. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:07, 11. september 2025 (UTC)
:Plus aj šablóny ako {{tl|F1 v roku 2023}}. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 11. september 2025 (UTC)

== Portál:Formula 1 ==

Ahoj, chcel by som vytvoriť Portál:Formula 1, keďže taký tu nie je a na zahraničných verziách sa nachádza. F1 sa venujem dlhodobo a mám k nej aj osobné skúsenosti, takže verím, že portál bude kvalitne spracovaný a udržiavaný. Bolo by to možné? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 12:21, 13. september 2025 (UTC)
:{{ping|Ján William Laco|s=1}}Ahoj, samozrejme že môžeš, iniciatíva je vítaná. Inšpiruj sa inými portálmi a ak si na to trúfaš, smelo do toho. Rob si to na pieskovisku a keď to bude doladené, presunieš to do hlavného menného priestoru. Držím palce. {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:24, 13. september 2025 (UTC)
::{{ping|Ján William Laco|s=1}} Držím palce! Doporučoval by som, ale najskôr uzrejmiť či sa píše „formula 1“ alebo „Formula 1“. Názvy po Wikipédii nie sú konzistentné. Dobré by bolo osloviť aj ostatných formulárov/formuláristov/fanúšikov tohto športu, nech sa môžu vyjadriť a prípadne spolupracovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:33, 14. september 2025 (UTC)

{{ping|Jetam2}}, {{ping|Ján William Laco}}, {{ping|Pe3kZA}} (Ping pre členov diskusie) Zaktualizoval som najmä vo [[Wikipédia:Wikiportál]] a im podobným. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:50, 16. september 2025 (UTC)

:{{re|Fillos X.|s=1}} Úpravy nateraz vraciam. Spravte k tomu pls. aspoň symbolické recenzné konanie formou vlákna v Kaviarni (v duchu napr. [[Wikipédia:Krčma/Podpora/Archív 2016#Portál:Šach]]). Ak nebudú zásadné výhrady a budú zapracované pripomienky, môže sa to nalinkovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 16. september 2025 (UTC)
::Zdaru všetkým, nakoniec som to dal do kaviarne pod časť Rôzne: [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/R%C3%B4zne#Port%C3%A1l:Formula_1 Portál:Formula 1]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:57, 17. september 2025 (UTC)

== Infobox pomoc ==

Ahoj, nevieš mi pomôcť s Infoboxom? Netuším ako sa to robí a aj s pomocou ChatuGPT a neviem čím všetkým, som sa nedostal ku správnej funkčnosti.. [[Šablóna:Infobox Veľká cena F1]] --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 22:06, 27. september 2025 (UTC)
:A čo tam potrebuješ upraviť?--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 07:08, 28. september 2025 (UTC)

== Potoky ==

Nazdar. Dve veci na margo zakladaných článkov o potokoch:
# na Wikíúdajoch je dobré vypĺňať aspoň základné údaje (instance of: stream, country: Slovakia, mouth of the watercourse: [tok kam ústi], length, prípadne ďalšie), viď napr. [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136456472&amp;diff=2414031433&amp;oldid=2413970210]. Bez nich nie je položka dohľadateľná parametrickými SPARQL dotazmi, čo je škoda, pre rôzne analytické a údržbové aktivity, matchovanie s inými datasetmi a pod. sa to hodí.
# je dobré prepájať ich s [[OpenStreetMap|OSM]]. 
#:Na strane OSM je potrebné:
#:* nájsť (typicky preklikom z vyhľadávania podľa názvu potoka) príslušnú reláciu, napr. [https://www.openstreetmap.org/relation/17099932]
#:* vyplniť na nej položky &lt;code&gt;wikidata&lt;/code&gt; (Qnnn) a &lt;code&gt;wikipedia&lt;/code&gt; (sk:Názov čl), viď napr. [https://www.openstreetmap.org/relation/17099932/history/2]. Nie je to komplikované a zvláda to bez problémov aj interný OSM editor v prehliadači (iD), vrátane našepkávača a automatického vyplnenia &lt;code&gt;wikipedia&lt;/code&gt; po zadaní &lt;code&gt;wikidata&lt;/code&gt;. Keď si na &lt;tt&gt;openstreetmap.org&lt;/tt&gt; prihlásený s OSM kontom a si na stránke relácie, tak dropdown pri tl. ''Upraviť'' hore v záhlaví, následne ''Upraviť pomocou iD (editor v prehliadači)''.
#:* uložiť sadu zmien, do zhrnutia uviesť napr. ''„wikipedia/wikidata“''
#:Na strane Wikiúdajov:
#:* vložiť číslo OSM relácie ako hodnotu property [[:d:Property:P402|OpenStreetMap relation ID]], napr. [https://www.wikidata.org/w/index.php?diff=2414029752].
#:Umožňuje to (okrem iných integrácií) zobrazenie interaktívnej mapky toku v infoboxe tu na wiki, viď dnešný [[Melecký potok]] (je tam nejaká latencia, takže sa netreba zľaknúť prázdnej mapky bezprostredne po doplnení, ak je prepojenie v poriadku, v horizonte minút až hodín sa zobrazí).
--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:30, 8. október 2025 (UTC)

Pozor, [https://www.openstreetmap.org/way/1124968388 toto] nie je OSM relácia (''relation''; zoskupenie viacerých objektov), ale len línia/cesta (''way''), viď URL alebo prefix v titulku. Tá má na WD inú property ([[d:Property:P10689|OpenStreetMap way ID]]), tzn. treba [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136457799&amp;diff=2414287646&amp;oldid=2414236526]. Dopĺňať na WD to ale má zmysel len vtedy, ak prelinkovanie súbežne doplníš aj na strane OSM, viď postup vyššie (v tomto prípade [https://www.openstreetmap.org/way/1124968388/history/2]). Inak tu v IB namiesto mapky zostane prázdny štvorec. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:44, 9. október 2025 (UTC)
:Toto už je nad moje schopnosti... Kuknem sa na to ešte raz, no ak to nepôjde, budem dopĺňať aspoň ten základ.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 11:45, 9. október 2025 (UTC)
::Bezpečné je to tam, kde existuje OSM relácia (väčšina riek a väčších potokov). Treba ale v každom prípade dopĺňať buď obojstranne, tzn. aj na strane OSM, alebo radšej vôbec, pretože doplnenie na WD je nateraz indikátor, že sa má zobraziť miestna mapka (ktorá sa ale korektne zobrazí len ak existuje prelinkovanie zo strany OSM; technicky to momentálne nejde inak zmysluplnejšie riešiť). Tá úprava na strane OSM relácie (ak teda tam link na wiki zatiaľ nie je), je ale triviálna, nie je prečo sa toho obávať.
::Čo sa týka tokov, pre ktoré relácia neexistuje (sú na OSM reprezentované ako jediná cesta), tam je možné, že to tak jedoduché nebude – že to bude vyžadovať založenie relácie, zaradenie cesty do nej a otagovanie tej relácie (zatiaľ to tak vyzerá, pretože pre ten [[Silastov]] to mapku nezobrazuje, hoci je cesta prelinkovaná). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 9. október 2025 (UTC)

Analógiou WD položiek, v stavoch ako ich tam nechávaš ([https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136503776&amp;oldid=2416674114][https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136497692&amp;oldid=2416232634][https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136486748&amp;oldid=2415814626]), je, ako keby si tu na skwiki zakladal substuby, neobsahujúce nič než názov. Z pohľadu WD to neplní účel. Pričom to vyplnenie 3{{--}}4 základných vlastností (čo to je, kde to je, kam to ústi) a strojové preloženie popisu do en/cs je záležitosťou niekoľkých desiatok sekúnd. Spolu s tým prípadným OSM prepojením tým z pohľadu celého wiki ekosystému vyprodukuješ výrazne vyššiu pridanú hodnotu, než len samotný tunajší čl. K nejakej časti tokov, ktoré spolu s red. Starček hromadne vytvárate, sa tie náležiti (a OSM prelinkovanie) snažím dopĺňať, no je bohužiaľ nad moje kapacity stíhať to tempom, akým ich sem dopĺňate. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:25, 15. október 2025 (UTC)
:Ahoj, rozumiem, skúsim to ešte. Nateraz to beriem tak, že je vhodnejšie nechať to v takom biednom stave, ako tam dať chybné údaje.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:43, 15. október 2025 (UTC)
::To OSM prelinkovanie je samostatná vec, to má zmysel (ak sa nechceš zahlbovať do technikálií na strane OSM) robiť vtedy, keď je všetko jasné – už existuje založaná relácia, pokrývajúca celý potok a stačí ju prelinkovať (obojstranne) s WD položkou. No aj v prípadoch kde sa do prelinkovania s OSM púšťať nejdeš, má zmysel na strane WD povypĺňať názvy (default, en, cs, sk), popisy (en, cs, sk) a najdôležitejšie vlastnosti (instance of, country, mouth of the watercourse). Tam veľmi nie je ako vyplniť chybné údaje, len vybrať z ponúk vlastnosti a cieľové položky (presný typ toku nie je dôležitý, stačí vyberať generické river/stream/canal/watercourse). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:00, 15. október 2025 (UTC)

::K tamtým trom: WD som im podopĺňal a čo sa týka OSM, [[Stará Žitava|Starú Žitavu]] a [[Trávnický potok]] som prelinkoval, [[Chrenovka|Chrenovku]] nechávam zatiaľ tak, tam existujú tri samostatné relácie – horný prírodný úsek [https://www.openstreetmap.org/relation/14929106], zregulovaný stred [https://www.openstreetmap.org/relation/14929105] a dolný prírodný úsek [https://www.openstreetmap.org/relation/5559038], pričom relácia toho dolného je prelinkovaná s klastrom [[Potok Chrenovka]] (kde je vďaka tomu mapka zobrazená). Bolo by treba dolnú reláciu pretagovať na prírodnú pamiatku a zvyšné zlúčiť do jedinej relácie, zastrešujúcej celý tok. Až tá by sa potom prelinkovala s WD položkou potoka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:21, 15. október 2025 (UTC)

== Neurgent ==
Ahoj, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=M%C3%A1ria_Ma%C4%8Do%C5%A1kov%C3%A1&amp;action=history Mária Močošková] nie je na urgent, článok je starší.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:58, 12. október 2025 (UTC)
:{{ping|Jetam2|s=1}}Tak ho odurgentuj, nič ti v tom nebráni.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:40, 12. október 2025 (UTC)

== Mazanie „presunutých“ kategórií ==
Ahoj Pri mazaní kategórií treba dávať pozor na „presuny“ výmazom, ktoré robí redaktor „skrývajúci“ sa za IP. Týka sa to tých z Utahu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:26, 7. november 2025 (UTC)
:Nie netýka, je to celkom iný názov klubu, ktorého kategóriu som založil ja, takže to láskavo nepripisuj niekomu inému. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-30767-48|&amp;#126;2025-30767-48]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-30767-48|diskuse]]) 21:52, 7. november 2025 (UTC)

== Skeny máp na komerčnom webe ako zdroje ==

Nazdar. Aká je pls. pointa toho hromadného dopĺňania odkazov na skeny máp VKÚ do článkov. Nie je mi jasná pridaná hodnota (okrem teda trúsenia PR linkov na ten web). Trebárs konkrétne v [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8120010] – akým spôsobom sken mapy dokladá tvrdenie, za ktoré si citáciu vložil (''„Nachádza sa v katastrálnom území obce Dražice a mesta Rimavská Sobota“'')? Ak dobre vidím, ide o turistickú mapu, nie o katastrálnu mapu alebo mapu s administratívnym členením, čiže ako z nej má vyplývať, v katastrálnom území čoho sa dotyčná pamiatka nachádza? To tvrdenie (spolu s ďalšími) dokladá položka zoznamu ŠOP SR [https://data.sopsr.sk/chranene-objekty/chranene-uzemia/detail/842], citovaná za druhým odsekom. Tá mapa je za tou vetou ako citácia dokonale nadbytočná. Ak máš nejakú motiváciu robiť PR tomu webu, rob to aspoň korektne, nie skrývaním ext.o. za pseudocitácie zdrojov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:40, 13. november 2025 (UTC)

:Nazdar, nejde o žiadne PR ani nič podobné. Ide o mapy VKÚ, ktoré boli presunuté a teda pôvodné linky nefungujú. Preto nefunkčné linky opravujem a chýbajúce dopĺňam. A motívom je dostupnosť podrobných máp v článkoch, nič viac, nič menej. To, že najmä v článkoch o chránených územiach, vkladám na nie práve &quot;ideálne&quot; miesto, je to len preto, aby si čitateľ vedel danú lokalitu dohľadať cez link. Tie články majú takmer všetky jedinú ref. a preto nie je žiadna ďalšia zbytočná. Iné, vhodnejšie miesto v danom článku nie je.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:53, 13. november 2025 (UTC)

::V tom prípade to pls. pridávaj do sekcie ''Externé odkazy''. Pridaná hodnota bude oproti online turistickým mapám (freemap.sk, mapy.com, mapy.dennikn.sk, atď.) stále hodne diskutabilná (už len tým, že online vieš linkovať konkrétny bod/objekt a v priebežne aktualizovanej mape, tu linkuješ celý sken historického mapového listu), ale budiž. Určite ale nie ako citáciu zdroja, tie slúžia na jeden jasne definovaný účel – dokladať tvrdenia v texte. Ak by sa do podobnej aktivity pustil nejaký anonym alebo nováčik, už by bol pravdepodobne zablokovaný pre reklamný link building. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:02, 13. november 2025 (UTC)

:::Chápem ten nedostatok v podobe nemožnosti presnej lokalizácie, no je to rovnaké, ako zdroj z papierovej mapy. Práve preto som tie ref. dával za odkazy obcí, cez ktoré sa to na tej mape dá ľahšie lokalizovať. Som si vedomý tej nepresnosti... A opakujem, ide o mapy VKÚ (pôvodný link som mal od zamestnanca VKÚ) a vzhľadom na mierku a celkom čerstvú aktualizáciu (nie sú úplne identické s papierovou verziou) sú pre mnohé objekty tým lepším zdrojom. Dohľadávať jednotlivé nefunkčné odkazy na mapy naozaj nemám chuť, preto, keď už, považujem plošné dopĺňanie odkazov na podrobnú mapu za efektívnejšie a užitočné.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:19, 13. november 2025 (UTC)

::::Ak by to chcelo byť poňaté ako druhý spoľahlivý zdroj pre doloženie významnosti, bolo by ďaleko vhodnejšie citovať konkrétne papierové vydanie, tzn. napr.:
:::::{{small|{{Citácia knihy | titul = Chočské vrchy. Vodná nádrž Liptovská Mara : Turistická mapa | vydanie = 1 | vydavateľ = Vojenský kartografický ústav | miesto = Harmanec | rok = 1995 | isbn = 80-85510-84-7}} }} 
::::s prípadným URL odkazujúcim na tamten sken (ako doplnok). A vkladať to za tú ŠOP SR citáciu, nie za ad-hoc tvrdenie, ktoré to vôbec nedokladá. Takto ako to tam vkladáš to ale nepredstavuje ani len korektnú bibliografickú citáciu toho, čo tam je naskenované, tzn. čoho reprodukciu tam publikujú (pričom oni sa tam tie náležitosti zjavne neunúvajú uvádzať). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:22, 13. november 2025 (UTC)

:::::Ok, keďže nemám dané papierové vydania a staršie mnohé z týchto objektov neobsahujú, tak to vkladať nejdem. Pokladal som to za pridanú hodnotu, no evidentne máme odlišný názor. Mimochodom - keď si [https://www.vku.sk/category/aktualizovane-mapy/ TU] preklikneš na interaktívne mapy, dostaneš sa presne na ten &quot;komerčný&quot; web. Preto mi ani zamak nenapadlo, považovať to za reklamu... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:34, 13. november 2025 (UTC)

::::::Ok, v tom indexe [https://maps.travelvirtual.eu/interactive-maps/] uvádzajú vydania (resp. kde neuvádzajú, dajú sa uhádnuť z toho low-res skenu obálky). Zvyšné náležitosti potom nie je problém dohľadať v knižničných db., napr. [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&amp;field_1&amp;term_1=Cerov%C3%A1+vrchovina+%E2%80%93+Lu%C4%8Denec&amp;sort=dateNewest&amp;theme=system]. Výsledná citácia (kozmeticky doladený generický výstup z Wikicitátora podľa ISBN) viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pokoradzsk%C3%A9_jazierka&amp;oldid=8120073]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:50, 13. november 2025 (UTC)

:::::::Vďaka, môže byť, som rád, že sme našli kompromis. Ibaže teraz si urobil podobnú vec, ako si vytkol mne {{Úsmev|;)}} Link je za wl Cerová vrchovina, hoci daná lokalita je v Rim. kotline... A to je presne to, o čom som písal, že nie vždy sa dá link umiestniť tak, ako treba. Priemerne inteligentný čitateľ pochopí, že ide o doloženie polohy a ocení aj takýto - hoc nie úplne ideálny zdroj. Každopádne, tie články všetky vyžadujú aktualizáciu a kontrolu, najmä po zmenách a zlúčení mnohých chr. území. No snáď sa raz niekto aj k tomu dostane.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:07, 13. november 2025 (UTC)

::::::::Všetky v texte uvedené informácie (vrátane polohy vyznačenej v mape) dokladá už položka zoznamu ŠOP SR, toto je čisto sekundárna citácia, dokladajúca len významnosť. Osobne by som ňou položku autoritatívneho štátneho zdroja nedopĺňal, keď ju tam ale chceš mať, ok, dá sa brať ako druhý NNSZ (aj keď polohu interne preberali veľmi pravdepodobne rovnako zo ŠOP SR podkladov). Doplniť sa dá buď za prvý alebo za posledný výskyt ŠOP SR citácie (ktorá by mala byť za všetkými odsekmi, nie len za posledným), je to určite vhodnejšie, než za konkrétne tvrdenie uprostred odseku, ktoré z tej mapy navyše nevyplýva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:23, 13. november 2025 (UTC)

== Kontakt ==
Dobrý deň je možné vás kontaktovať nejakým spôsobom? --[[Redaktor:Geptor888|Geptor888]] ([[Diskusia s redaktorom:Geptor888|diskusia]]) 12:55, 17. november 2025 (UTC)
:{{ping|Geptor888|s=1}}Práve si to urobil.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:02, 17. november 2025 (UTC)

== Invitation for a session &quot;Tools and features for Users with Extended Rights&quot; ==

Hi, you are receiving this invitation as you are either patroller and/or admin in your community and [[:m:Wikimedia CEE Hub|CEE Hub]] is preparing a session called '''Tools and features for Users with Extended Rights''', which we think that it will be interesting for you.

The session is organised by the CEE Hub along with Wikimedia Foundation’s Movement Communications regional specialist Natalia Szafran-Kozakowska. Speakers in the session are Product Managers and Software Engineers from Wikimedia Foundation, so you will hear recent updates, new developments, and they will answer questions. So, please think what you want to ask them and come to the session.

The session will be held on '''Tuesday, December 2nd, 2025 at 17:00 CET'''. Please register yourself '''[[:m:Event:CEE Catch Up: Tools for Users with Extended Rights|here]]'''.

If you have any questions, please contact me. --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:45, 19. november 2025 (UTC) (on behalf of the CEE Hub)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=29165186 --&gt;

== K revertu ==
[[Prsia|K revrtu - Prsia]]. Tie zdroje sú nepoužiteľné, nejaký blog a filmová databáza kde je všetko. Je to 12 minútový krátkometrážny nevýznamný film, nemá tu čo hľadať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-32423-16|&amp;#126;2025-32423-16]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-32423-16|diskuse]]) 19:22, 24. november 2025 (UTC)

== Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová ==

Nazdar. Aký je presne zmysel citácie {{small|{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Časopis TATRY č. 2/2010 | url = https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/obsah/2010-2/ | vydavateľ = lesytanap.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = }} }}? Použil si len čisto ten perex so zhrnutím obsahu čl., čo majú na webe, alebo to treba brať tak, že si použil celý text článku z toho čísla časopisu? Lebo ten text je predpokladám zhruba zhodný s článkom [https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/003460-Lesna-zeleznica-pod-Rohacmi.asp] rovnakého autora na Vlaky.net, ktorý tam ale máš citovaný samostatne. Ak sú zhodné, potom čistejšie asi tamtú neurčitú citáciu ćasopisu TATRY úplne vypustiť a všetky výskyty nahradiť citáciou fulltextu prevzatého do Vlaky.net. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:03, 25. november 2025 (UTC)
:Ahoj, neporovnával som presne obsah, len som použil citáciu na doloženie údajov v článku.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:00, 26. november 2025 (UTC)
::Ešte raz: ako zdroj si (v prípade časopisu ''TATRY'') použil len to webové zhrnutie: 
:::{{small|''V rokoch 1919 - 1920 vznikla v oblasti potoka Studená lesná železnica, ktorá viedla z obce Podbiel pod vysokohorské pohorie Roháče. Jej prvú časť z Podbiela do Habovky o dĺžke 10,950 km vybudovala v rokoch 1919 - 20 Krajinská drevodorábajúca úč. spol., úlohou železnice bol odvoz dreva z oblasti potoka Studená ku píle firmy v Podbieli alebo ku stanici miestnej železnice Kraľovany - Suchá Hora. V roku 1928 zastavila firma prevádzku železnice, v roku 1930 ju predala Oravskému komposesorátu, najväčšiemu vlastníkovi lesov v tejto oblasti. Nový vlastník podrobil v rokoch 1930 - 31 železnicu generálnej oprave a po jej ukončení začal budovať predĺženie z Habovky cez Zuberec do Brestovej. Predĺženie bolo ukončené v roku 1932, celková dĺžka železnice Podbiel - Habovka - Brestová bola 17,824 km. Komposesorát plánoval predĺženie železnice do lokality Oravice, katastrofálna povodeň v roku 1934 však zmenila plány a vlastník železnice povodňou zničenú železnicu úplne zrušil.''}}
::alebo si čerpal z celého textu článku z dotyčného čísla časopisu? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:48, 26. november 2025 (UTC)
:::Nazdar, prioritný zdroj bol ŽILINČÍK, Ivan. Lesná železnica pod Roháčmi [online]. Trnava: VLAKY.NET, táto ref. je iba z toho výcucu, kde sa uvádzajú dané info.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 12:37, 26. november 2025 (UTC)
::::Jo, predpokladal som predbežne, v tom zmysle som tam dnes aj túto cit. upravil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8125523]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:47, 26. november 2025 (UTC)
:::::Ďakujem. Veľa sa o tom už nezachovalo a viaceré články sú od toho Žilinčíka. Tiež sa rokmi ťažko dopátrať k mnohým info, preto je fajn, že aspoň niečo sa dalo z toho poskladať.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 12:54, 26. november 2025 (UTC)

== Na úpravu, bez zdroja ==

Nazdar. Nedávaj prosím článkom v stave [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8126997], tzn. bez akýchkoľvek zdrojov, bez doloženej významnosti, bez wl., bez kategorizácie, bez štandardného úvodu, len „soft“ šablóny bez UU [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8126997]. Je to zavádzajúce a keďže to robíš ako dlhoročný redaktor a aktívny patroller, nemusia mať ostatní tendenciu dôsledne to nezávisle kontrolovať. Patrí tam urgent; ak sa to v lehote niekam kvalitatívne posunie, nie je problém ho potom zmierniť/odstrániť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:53, 29. november 2025 (UTC)

== Šablóna Urgentne upraviť ==

Ahoj, napadá mi, že pri označení prvého článku redaktorky/-ra šablónou {{tl|Urgentne upraviť}} a následnom oznámení ako tuto [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Monika_Minar%C4%8D%C3%ADkov%C3%A1&amp;oldid=8127515 tuto] by bolo dobré aj konkrétne uviesť (cez odrážky alebo pod.) čo v článku treba vylepšiť. Problematike živočíchov sa nevenujem, takže neviem posúdiť, no tá definícia v šablóne {{tl|Urgentne upraviť autor}} je príliš všeobecná a vzhľadom na to, že tam redaktorka má aj referencie, aj to má korektne odformátované, dokonca má aj taxonomický prehľad by mi prišlo vhodnejšie upozorniť na konkrétne nedostatky (encyklopedický štýl, zastarané informácie či niečo podobné?). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 20:40, 30. november 2025 (UTC)

Ahoj, znova [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zemiakov%C3%A9_pivnice_v_Liptovskej_Tepli%C4%8Dke&amp;diff=8127706 vkladáš] šablónu {{tl|Urgentne upraviť}} tam, kde by sa hodila iná šablóna (tuto konkrétne napr. {{tl|Na úpravu}}), pričom redaktora/-ku informuješ len generickou šablónou. Možno je to len moja preferencia, no bolo by lepšie napísať aspoň jednu-dve vety o tom, čo má na článku vylepšiť. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 15:35, 1. december 2025 (UTC)

:Nazdar, sa čuduješ, ani keby som práve niečo nové vynašiel. Prešiel som si článok a na úpravu to teda nie je. Pozeral som tvoj rozsiahly popis... Toľko energie bez &quot;záruky&quot; jej úžitku mi príde ako mrhaním času. Ak redaktor/ka prejaví záujem s článkom niečo robiť, potom budem nápomocný - tak, ako mnohokrát doteraz. Rozumiem tvojej snahe ozrejmiť nováčikovi nedostatky, no v reále iba malá časť autorov sa k článku vráti a upraví/rozšíri ho. Preto môj skeptizmus... Ale opakujem, ak bude treba, rád pomôžem. Tiež editujem len v rámci voľného času.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:50, 1. december 2025 (UTC)

::{{Re|Pe3kZA}} Chápem, že je to časovo kapacitná záležitosť, no podľa mňa sa hodí nováčkovi hodiť aj nejaký ľudský popis, nakoľko z tej samotnej šablóny nemusí byť jasné, v čom je problém. Nemusíš to opisovať tak dopodrobna ako ja [[Diskusia:Zemiakové pivnice v Liptovskej Tepličke#Odporúčania na úpravu článku|tuto]], no stačila by veta, možno s odkazom na nejaký príkladný článok s podobnou tematikou (z vlastnej skúsenosti z [[Editačný maratón|editatonmi]] viem, že príklad článku názornejšie pomôže než detailná stránka s usmerneniami). Možno je na diskusiu aj nejako zparametrizovať tú šablónu, resp. používať širšie penzum šablón než len {{tl|Urgentne upraviť}}. Viem, že moje prvé články na Wikipédii boli z dnešného pohľadu úbohé a keby že dostanem toľko šablón, tak neviem či by ma to nedemotivovalo, preto sa na to snažím hľadieť z pohľadu retencie nováčikov. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:00, 1. december 2025 (UTC)

:::{{re|Lišiak|s=1}} Nejdem spochybňovať, čo uvádzaš, „akademicky“ je to nepochybne korektné. Len ono nie je problém demonštratívne tu napísať jeden exemplárny traktát, aby si niekomu predviedol, ako v ideálnom svete komunikovať problémy s článkom. Otázka je, ako vytrvalo takýto individuálny ukážkový prístup dokážeš systematicky prevádzkovať. Podľa spôsobu aktivity – z času na čas takáto vyložene že horúčkovitá, potom dlhé mesiace vôbec nič – usudzujem, že dlhodobo to v takomto duchu udržateľné celkom nie je. Pričom prípadov, kde by sa to žiadalo, sú tu možno jednotky denne, tzn. vyššie desiatky až nižšie stovky mesačne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:24, 1. december 2025 (UTC)

::::{{Re|Teslaton}} Tak ako naznačujem vyššie, [[Diskusia:Zemiakové pivnice v Liptovskej Tepličke#Odporúčania na úpravu článku|toto]] nemalo byť o tom, že „aha ako mentorsky dokážem usmerniť menej skúsených“; išlo jednoducho o tom, že mám čas a že to spadá zhruba do mojej oblasti kvalifikácie (história), tak si vyhradím chvíľku na usmernenie. Nečakám, že také niečo by bola patrolárska norma, ale zároveň si nemyslím, že napísať jednu „custom“ vetu k upozorňovacej šablóne pre nováčika je až tak vyťažujúce (ale možno sa mýlim, nechám sa poopraviť), no najmä že treba mať na pamäti otázky redaktorskej základne Wikipédie (chápem, že pre senior redaktorov to môže byť tak trochu „blind spot“, čím zároveň nenaznačujem, že tomu tak ozaj je). Nuž odo mňa len toľko. ''Take it as you will.'' --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:52, 1. december 2025 (UTC)

:::::{{re|Lišiak|s=1}} Ale hej, stručné zhrnutie, čo konkrétne je v článku na urgentnú úpravu, nemá prečo byť na škodu. Osobne ho zvyknem uvádzať skôr v zhrnutí k úprave, „pre protokol“ (a pre prípadné skonfrontovanie pri odstraňovaní UU alebo iných procedurálnych zásahoch), aj keď áno, v DS je to adresnejšie. Na druhej strane, ako UU, tak zodpovedajúca DS šablóna už obsahujú odkaz na [[Pomoc:Minimálny článok]], takže základné vodítka dotyčný k dispozícii má. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 1. december 2025 (UTC)

== Suši Trojsten - dôvod zmazania? ==

Z akého dôvodu bola stránka zmazana?Rozumiem,že nebola poriadne ozzdrojovana - viem ako zdroj pridať interview Skautskeho inštitútu s organizátorkou. 

P.S.Sekcia o &quot;iluminátoch&quot; nie je recesia, spomínané video je dôležitou súčasťou komunity Suši. O existencii Susi ako organizacie svedčí aj článok [[:cs:Korespondenční_seminář|tu]]

--[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-39668-15|&amp;#126;2025-39668-15]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-39668-15|diskuse]]) 20:23, 10. december 2025 (UTC)
:Ahoj, 3 rôzne názvy, podivné formulácie, žiaden zdroj, zúfalá typo...--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:29, 10. december 2025 (UTC)

== Podpis ==

Ahoj, nejako sa ti nepodpísalo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AKormiSK&amp;diff=8133992&amp;oldid=8133451 ocenenie] ... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:13, 15. december 2025 (UTC)
:Má to inkognito {{Úsmev|;)}}--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:36, 15. december 2025 (UTC)

== Poznámka k prechýleniu Diane Keaton ==

Ahoj, chápem, že úmysel bol dobrý, ale [[Diane Keaton]] nemala byť prechýlená. ''Keaton'' je totiž umelecké meno (pseudonym), nie priezvisko, takže naň sa metodika prechyľovania podľa ''Pravidiel slovenského pravopisu'' nevzťahuje ani pri tom najprísnejšom výklade, ktorý tu niektorí presadzujú a ktorý nepripúšťa priestor ponechať pôvodné (neprechýlené) meno ani pri známych umelkyniach. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 15:25, 24. december 2025 (UTC)

== ŠNR ==

Ahoj, i tento rok prajem všetko naj do 2026 (nech sa darí). 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 31. december 2025 (UTC)
:{{ping|Fillos X.|s=1}}Ďakujem, podobne i Tebe veľa úspechov na všetkých frontoch {{Úsmev|;)}}--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:57, 1. január 2026 (UTC)

== Upozornenie na novej stránke na urgentnú potrebu úpravy, či základného rozšírenia ==

Dobrý deň,

priznám sa, že netuším, či kontaktujem správneho človeka, ale skúsim:

- vytvoril som včera novú stránku na Wikipedii o bratislavskom bejzbalovom klube Bratislava Phoenix. Bol som v tom, že som dodržal všetky potrebné guideliny (zdroje, odkazy, informácie, atď), napriek tomu dnes vidím oznam na stránke, že &quot;'''Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie&quot;'''

- mohli by ste mi, prosím, poradiť, aké úpravy sa v tomto článku žiadajú? 

Priznávam, že doteraz som mal skúsenosti len s občasným aktualizovaním stránky o SBF, môže sa stať, že som niečo prehliadol. 

Vopred ďakujem za Váš čas a ochotu --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 11:35, 15. január 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:15, 15. január 2026 (UTC)

== Redukcia textu v stránke Dúbravský potok (prítok Veľkého Trnovského potoka) ==

Vynechanie textu &quot;Od prameňa po sútok s Veľkým Trnovským potokom&quot; má dĺžku . . . nepovažujem za šťastnuý krok, lebo ako je aj v opise toku podrobnejšie uvedené, v kruhu zainteresovaných sa stále objavujú pochybnosti, či Dúbravský potok ústi do Veľkého Trnovského potoka a tento do Cirochy, alebo Veľký Trnovský potok ústi do Dúbravského potoka a tento do Cirochy. Je to dôsledok chybnej informácie v oboch použitých mapových referenciách. Táto chyba sa replikuje a zodpovední  sa vyhovárajú, že opravu v mape nedokážu operatívne realizovať. Ponechanie dotknutého textu v pôvodnom rozsahu považujem v tomto prípade za funkčné. Starček. 2026-01-18. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 15:23, 18. január 2026 (UTC)
:{{ping|Starček|s=1}}Zdravím Starček, z textu vyplýva, že sa jedná o popis toku, ktorý ústí do VTP. Je preto zbytočné opakovať to v texte. Ak však považujete za nevyhnutné daný doplnok v texte mať, pokojne to tam dopíšte. Ak natrafíte v budúcnosti na podobné nezrovnalosti, je vhodným riešením riadiť sa napr. [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.600846,19.545450,15 týmto zdrojom] a uviesť ho do textu. Prípadná nezrovnalosť sa môže s ref. do článku doplniť.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:32, 18. január 2026 (UTC)

== Úpravy bez zdrojov ==

Nazdar. Podobný prípad bolo toto [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8053173], tam si tým navyše zaniesol chybný údaj, tá tabuľka má vo footri špecifikované, aké (zaokrúhlené) počty to sú – k 31. decembru každého roka.

Ja rozumiem potrebe operatívne niečo aktualizovať, elementárna poctivosť by ale mala byť aj v takých prípadoch dodržaná. Ak sa ti nechce aktualizovať/dopĺňať zdroje (úplné minimum je aktualizácia aspoň dátumu citácie, ak nové tvrdenie/hodnota vyplýva aj z pôvodne citovaného zdroja), radšej to nechaj v staršom konzistentnom stave. Inak sú tie zdroje viac-menej na smiech, keď vo výklade aj tak voľne tvrdíme niečo úplne iné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 26. január 2026 (UTC)

== Kristián Macháček ==

Nazdar. Nedávaj prosím do článkov v stave vyloženého odpadu (opakovane zakladaný infantilný substub s dvama bulvárnymi ext.o. na mieste referencií) neurgentné údržbové šablóny. Mrzí ma, že to musím napísať, no je to konanie na hrane [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností|Wikipédia:Vyžadovanie schopností]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:57, 2. február 2026 (UTC)

== Úpravy [[Tano (rieka)|rieky Tano]] ==
Ahoj. Z [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tano_(rieka)&amp;curid=745401&amp;diff=8171887&amp;oldid=8171885 tvojej úpravy] mám zmiešané pocity. c400 -&gt; približne 400, v pohode. Chápem aj preferencii typu Tečie smerom na juh -&gt; tečie južným smerom. Budiž. Ale prečo meniť z presnješieho údaju na zaokrúhlený? Osobne by som miestnemu hydrologickému zdroju dával vyššiu váhu. Každopádne, je to jeden zdroj, nie „niektoré zdroje“. Rovnako „až“ do textu vnáša vlastnú interpretáciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:00, 26. február 2026 (UTC)

:{{ping|Jetam2|s=1}}Čau, pokojne si to prepíš podľa seba, v prvom rade som opravoval chyby, sekundárne až formuláciu. Som presvedčený, že tento štýl je vhodnejší, ako &quot;X alebo Y km&quot;. Tým, že si tých 400 km dal do IB, považoval som ho za presnejší. A ak ťa tak vyrušujú opravy, pokojne si to v tom spechu po sebe prejdi, aby iný zásah nebol potrebný. {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:15, 26. február 2026 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka zaokrúhľovania, pôsobí (resp. teda pôsobila) tam podivne kombinácia zaokrúhlenej celkovej rozlohy povodia a nezaokúhlených štátnych. Ak predpokladáš, že sú tie štátne hodné exaktného uvedenia, potom sa dá aj celkové uviesť ako ich exaktný súčet ({{km2|16060}}), ak celé povodie leží na území tých dvoch štátov. Čo sa týka úprav formulácií, akýkoľvek posun od tvojej preferovanej štylistiky štekavých, krátkych, niekedy takmer až holých viet, zodpovedajúcich nesúrodým fragmentom z jednotlivých zdrojov (''„Spolu s deviatimi prítokmi tvorí sieť.“''), bez akejkoľvek snahy o ich vzájomné štylistické prepájanie alebo aspoň formulovanie spôsobom, ktorý by neznel vyložene infantilne, je zvyčajne prospešný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:28, 26. február 2026 (UTC)

::Nebránim sa úpravám či opravám. Len niektoré imho nie sú vhodné, ale dávam priestor ich vysvetliť . Predpokladám, že je lepšie uviesť exaktné ak sú k dispozícii. Kratšie vety sú často jednoznačnejšie a údernejšie ako rozťahané súvetia. Ale áno, uznávam, že (''„Spolu s deviatimi prítokmi tvorí sieť.“'') sa nevydarila. Ideálne by som články kontroloval nasledujúci deň, obvykle než sa k tomu dostanem tak už niekto zasiahne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:00, 26. február 2026 (UTC)

:::Nie nutne rozťahané súvetia, no štylisticky koherentný text. Extrém boli tie nedávne biografie sk olympionikov, to bola občas vyložene „paľba“ holých viet na úrovni minimálnych formálnych výrokov. Je to ako odrážkový zoznam formalít, mechanicky pospájaný do formy textu. To už LLM četboty rutinne poskytujú lepší čitateľský zážitok. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 26. február 2026 (UTC)

::::{{Re|Teslaton}} Olympionici okrajovejších (alebo tak vnímaných) športov často nemajú v médiách dosť priestoru či na webe SOŠV rozvinutý profil a ich tamojšie články/stránky sú rovnako strohé ako naše články. Nedáva zmysel pridávať tam vatu typu „Nestratil sa v silnejkonkurencii svetovej špičky a získal 7. miesto.“ Stačí napísať, že získal to 7. miesto.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 26. február 2026 (UTC)

:::::Čokoľvek, čo tu má mať článok, má zmysel písať tak, aby štylisticky nešlo o zbierku holých viet s nulovou nadväznosťou. Na ten účel stačia Wikiúdaje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:42, 26. február 2026 (UTC)
::::::Čo by si teda konkrétne k tým olympionikom pridal? Wikidáta nie sú vety.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 26. február 2026 (UTC)
:::::::Jednotlivé tvrdenia pri položke predstavujú ekvivalenty holých viet (v prípade viacnásobných hodnôt a hodnôt s kvantifikátormi dokonca rozvitých) ''„Andrej Mrkvička je občanom Slovenska. Narodil v Bratislave. Narodil sa 25. januára 1990. Je sánkar. Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy, športu a zdravia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Reprezentoval Slovensko na Zimných olympijských hrách 2010. ...“'' Čo to pripomína? :D --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:53, 26. február 2026 (UTC)

:{{ping|Jetam2|s=1}}To si tomu teda pomohol: „Jej dĺžka je {{km|512|m}} alebo {{km|400|m}}“ Veď si vyber tú podľa zdrojov správnejšiu hodnotu a tú uvádzaj prioritne s dodatkom o možnej inej hodnote v tom-ktorom zdroji. Takto vyvolávaš zbytočný chaos u čitateľa... Eng, Fra, Esp i Deu wiki uvádzajú zhodne dĺžku 400 km... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:50, 26. február 2026 (UTC)
:Ešte plus „16 060 km², z toho 14 800 km² je v Ghane a 1 200 km²“ - to bolo tiež zbytočne upravené.

== Spätná väzba ==

Dobry den, vytvoril som a upravil clanok o spevacke Žanete Baudyšovej, viete mi, prosim nan pozriet a popripade dat spatnu vazdbu? dakujem, pekny den. --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 12:13, 23. marec 2026 (UTC)
:{{ping|Aandu123|s=1}}Ahoj, prešiel som, čo-to upravil. Významnosť zostáva kvôli jednému albumu, pričom na skwiki sa vyžaduje vydanie min. dvoch albumov. Inak by to mohlo byť ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:11, 23. marec 2026 (UTC)

== Prekladová šablóna ==

Ahoj, šablóna {{tl|Preklad}} sa [[WP:ZS|podľa odporúčania]] dáva bez zoznamu (tzn. hviezdičky na začiatku riadku), ak je to jediný zdroj. {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:08, 3. apríl 2026 (UTC)
:Rovnako iné časti sa dávajú s odsadením, preto to pokladám za konzistentnejší spôsob. Ale vešať sa kvôli tomu nebudem, keď si to zmenil... {{Úsmev|:D}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:12, 3. apríl 2026 (UTC)

== šablóna urgentná úprava ==

Pekny vecer prajem, chcel by som sa spytat a poprosit o radu. Ako som spominal, vytvaral som clanok o spevacke Žanete Baudyšovej, ktory ste mi kontrolovali, no niekto mi tam pridal sablonu o urgentnej uprave, zajtra ma dojst k zmazaniu, avsak dotycna osoba aj po mojom skontaktovani neuviedla ziadny dovod, co je zle, co treba zmenit atd. viete mi, prosim, poradit co s tym? dakujem velmi pekne  --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 20:57, 5. apríl 2026 (UTC)

:{{Odpoveď|Aandu123}} Nazdar, v súčasnosti na stánke [[Žaneta Baudyšová]] nefuguruje šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. Článok vyzerá OK otáznou je možno [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť osoby]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:14, 6. apríl 2026 (UTC)
 
== 133P/Elst-Pizarro ==

Ahoj nevšimol som si, že už existuje stránka [[133P/Elst-Pizarro]] a vytvoril so túto [[7968 Elst-Pizarro]] urob s tým prosím niečo. Ďakujem!--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 09:35, 12. apríl 2026 (UTC)
:{{ping|Luppus|s=1}}{{Hotovo}} 
Pre istotu to pozri, upravil som aj wd.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:08, 12. apríl 2026 (UTC)
::ďakujem, dobre si to vyriešil--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:25, 12. apríl 2026 (UTC)
 
== Ptolemaios XIV ==
Ponáhľal som sa a namiesto Ptolemaios XIV som napísal názov článku Ptolemaios XV tak som to presunul. Vieš to napraviť aby som potom mohol písať Ptolemaia XV? Ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:22, 15. apríl 2026 (UTC)
:Je to ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:49, 15. apríl 2026 (UTC)
::Ešte raz ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 15:25, 15. apríl 2026 (UTC)

== Kat. ==
Zdravím, zabudnuté katogórie - [[Ordzoviansky potok]], môžeš ich doplniť, ty to vieš lepšie --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-20335-96|&amp;#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-20335-96|diskuse]]) 17:42, 28. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:54, 28. apríl 2026 (UTC)

== You may be an eligible candidate for the U4C election ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
Greetings,

The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.

This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.

The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.

In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) &lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&amp;oldid=30472482 --&gt;

== Vyznamenanie ==

Nejde mi to dať na tvoju redaktorskú stránku tak aspoň tu @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]

{{Vyznamenanie|kod=7003|text=Ďakujem Ti za pomoc a inšpiráciu, ktorú si mi dal. A taktiež Ti ďakujem za tvoju trpezlivosť so mnou|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:08, 4. máj 2026 (UTC)}}

== Na úpravu ==

Nazdar. Opakovane ťa prosím: nedávaj do článkov v stave [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=101_Drog%C3%A9ria&amp;oldid=8212912] (PR bez doloženého 2NNSZ, bez korektného zdrojovania, bez kategorizácie) neurgentnú údržbovú šablónu, je to v rozpore s účelom príčetného patrollingu – články v takom stave tu nemajú zostávať zapadnuté v kategórii s [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|1 600 inými zapadnutými nedorobkami a zúfalstvami]], buď ich treba v definovanom čase dotiahnuť do ponechateľného stavu, alebo musia ísť preč. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>tba8n7bhf99nx3284yugb143pqqfko1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213232</id>
      <parentid>8213231</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:10:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Na úpravu */ clr.</comment>
      <origin>8213232</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="73151" sha1="6xz2dzv1grk4r96q2yh1r6b23swg2ik" xml:space="preserve">&lt;center&gt;{{redaktor|Pe3kZA|správca}}&lt;/center&gt;

&lt;div class=&quot;messagebox&quot;&gt;
{| style=&quot;width:100%; background:none&quot;
&lt;div style=&quot;text-align:justify; padding:0.5em;&quot;&gt;&lt;center&gt;'''&lt;big&gt;Predtým, než mi napíšeš...&lt;/big&gt;&lt;br&gt;Odstránil som Tebou vložený odkaz?''' Prečítaj si prosím: '''[[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].&lt;br&gt;Odstránil som Tebou vložené informácie?''' Prečítaj si '''[[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnosť]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].&lt;br&gt;
'''Ušetríš tým prácu sebe i mne. Vopred ďakujem.''' &lt;/center&gt;&lt;/div&gt;
|}
&lt;/div&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| bgcolor=&quot;#ffffff style=&quot;font-family:Trebuchet MS; font-size:12px; border:1px solid #800080;&quot; | 
'''Môj archív:''' [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2010|Archív 2010]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2011|Archív 2011]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2012|Archív 2012]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2013|Archív 2013]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2014|Archív 2014]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2015|Archív 2015]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2016|Archív 2016]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2017|Archív 2017]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2018|Archív 2018]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2019|Archív 2019]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2020|Archív 2020]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2021|Archív 2021]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2022|Archív 2022]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2023|Archív 2023]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2024|Archív 2024]]    
|}

== 2025 ==

== DÔVOD ==

Z akého dôvodu si zmazal stránku o D.Bodnárovi? Ďakujem --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:07, 24. január 2025 (UTC)
:Nazdar, v poznámke to bolo uvedené - neencyklopedické. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:10, 24. január 2025 (UTC)

::Tak mi vysvetlite na základe čoho je to “neencyklopedické” a čo je pre Vás “encyklopedické”. Ďakujem. (- nie formou “článkov” ale vlastnými slovami) --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:17, 24. január 2025 (UTC)
:::AKo vysvetliť v troch riadkoch šoférovanie auta niekomu, kto v živote auto nevidel? Tak isto, ako &quot;vlastnými slovami&quot; opísať dostatočne kvalitný článok niekomu, kto si nedá ani tú prácu, aby si pozrel príručku o základnej štruktúre článku na wiki. Pozri si napr. stránku o [[Matej Cifra|Sajfovi]], nech získaš aspoň základnú predstavu, ako to má vyzerať. Ďalšia komunikácia už na tvojej DS.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:27, 24. január 2025 (UTC)
::::Pre vašu informáciu tie články som videl a pre vašu informáciu som dával to ako to má byť no napriek tomu to ZMAŽETE! Poprosím obnovte stránku a ukážte mi KONKRÉTNE chyby prípadne nedostatky. Ďakujem -D.H. --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:37, 24. január 2025 (UTC)
:::::Tak konkrétne - žiadne (dostatočne vhodné a nezávislé) zdroje, neencyklopedický štýl, nedoložená enc. významnosť, chýbajúci infobox, wikilinky, kategórie, atď! Naozaj tu niet čo riešiť a vzhľadom na obsah nie je ani zmysel to obnovovať. Howgh.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:44, 24. január 2025 (UTC)

::::::Ohľadom infoboxu a týchto vecí (neencyklopedický šťýl,…) - stačilo pozrieť úpravy a tam som písal že to budem POSTUPNE UPRAVOVAŤ. Moja idea bola najprv napísať celkový článok, upraviť ho a pridať postupne detailné informácie, infobox, fotografiu a viac faktov. Nemusíte to hneď MAZAŤ! Ešte jeden dotaz: ”Čo tam bolo neencyklopedické?” ”Čo je podľa Vás encyklopedické?” --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.189|85.237.234.189]] 18:16, 24. január 2025 (UTC)
:::::::Si zodpovedný za to, čo zverejníš a my tu hodnotíme to, čo je zverejnené! Je to ťažké pochopiť? Takých experimentov sú tu tony a ak by sa to hneď neriešilo, bol by tu z toho cirkus. Ak by si čítal už len tie šablóny, dozvedel by si sa, že na takéto účely slúži pieskovisko, kde môžeš pokojne tvoriť a upravovať svoje výmysly i nezmysly bez rizika, že ti to niekto vymaže. Tak naposledy - konečne si prejdi základnú príručku, inak tu strácaš čas a tvoje konanie bude ohodnotené pojmom vandalizmus. Ak nechceš akceptovať tunajšie podmienky a zvyklosti, zabudni na wiki a choď robiť niečo iné. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:32, 24. január 2025 (UTC)
::::::::Či vy keď píšete články, píšete ich hneď “dokonalé”? Prípradne ste sa pripojili k wikipedii v 20xx a hneď ste písali “dokonalé” články? --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.189|85.237.234.189]] 18:17, 24. január 2025 (UTC)
:::::::::Hlavne som si prečítal príručku a riadil sa radami. Nateraz končím túto nezmyselnú - nikam nevedúcu debatu.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:32, 24. január 2025 (UTC)

== Spätná väzba  ==

Dobrý večer, vytvoril som na mojom druhom pieskovisku článok s názvom Jonas Vingegaard a je tam napísaný text. Chcel by som dostať nejakú spätnú väzbu že či je v pohode napísaný, že či sú v pohode formulácie, ale bo ho mám trošku upraviť? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 23:11, 24. január 2025 (UTC)
:{{ping|Ján William Laco|s=1}}Drobnosti som upravil, ak sa ti dá, ešte dokonči ten zvyšok. Inak dobrá práca.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:54, 25. január 2025 (UTC)

== Thank you for being a medical contributors! ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
{| style=&quot;background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;&quot;
|rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;vertical-align: middle; padding: 5px;&quot; | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]]
|style=&quot;font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;&quot; |'''The 2024 Cure Award''' 
|-
| style=&quot;vertical-align: middle; padding: 3px;&quot; |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! 

Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs.

Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating].
|}

Thanks again :-)  -- [[mdwiki:User:Doc_James|&lt;span style=&quot;color:#0000f1&quot;&gt;'''Doc James'''&lt;/span&gt;]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC)
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&amp;oldid=28172893 --&gt;

== [[Bystřice pod Hostýnem]] ==
Ahoj. V článku to bolo správne, má byť ''tá'' Bystřice. Podobne ako je Banská Bystrica, Považská Bystrica atď. na Slovensku. Vidno to aj v článku [[:cs:Bystřice pod Hostýnem|článku na cs.wiki]] kde sa píše, že „[BpH] ''je'' město“, nie ''sú'' město.  Slovo je podľa vzoru ''ulice'' kde v češtine máš ''ta ulice'' ale aj ''ty ulice'' takže chápem, že je to mätúce. Podobne je aj [[:cs:Skalice|Skalice]]. Na druhej strane [[:cs:Holice (rozcestník)|Holice]] máš v pluráli ako [[:cs:Holice|mesto]] a v singulári ako [[:cs:Holice (Olomouc)|mestskú štvrť a bývalú obec]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:54, 26. január 2025 (UTC)
:Mne je celkom jedno, ako to majú v Česku {{Úsmev|;)}} Aj Olomouc je u nich &quot;tá&quot; a u nás &quot;ten&quot; a rovnako som presvedčený, že aj Bystřice sú na Slovensku &quot;tie&quot; a nie &quot;tá&quot;. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:05, 26. január 2025 (UTC)
::Nemalo by byť. Na zmenu treba doložiť spoľahlivý zdroj. Áno, čo sa týka Olomouca: slovenčina prebrala pôvodný rod. Ženský rod priniesla spisovná čeština. ''Ten Holomóc'' sa stal ''tá Olomouc''. Ale na Bystřici to nič nemení.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:29, 26. január 2025 (UTC)
:::Prečo &quot;nemalo by byť&quot;?! Sme na slovenskej wiki, nie českej, tak zbytočne tu opisuješ ich gramatiku. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 11:12, 26. január 2025 (UTC)
::::Sme na slovenskej, ale pokiaľ nemáme dôkazy o tom, že by bol medzi slovenskou a českou gramatikou rozdiel tak treba postupovať podľa tej českej (mesto je v Česku). Máš teda nejaký dôkaz o zmene?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:35, 26. január 2025 (UTC)
:::::Si si nevšimol, že ja som revertoval formuláciu na pôvodný tvar. &quot;Dôkaz&quot; by mal dávať ten, kto zmenu vykoná. A počujem prvýkrát, že máme používať gramatiku podľa češtiny {{Úsmev|:D}} Tu ide o skloňovanie názvu vo vete, nie o zmenu názvu!--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:44, 26. január 2025 (UTC)
::Ad ''„aj Bystřice sú na Slovensku &quot;tie&quot; a nie &quot;tá&quot;“'': na základe čoho usudzuješ, že by to mohlo/malo byť chápané ako [[pomnožné podstatné meno]]? V češtine je to bežné slovo ženského rodu so singulárom [https://www.slovnikcestiny.cz/heslo/Byst%C5%99ice/0/36976], slovenský ekvivalent „Bystrica“ dtto. Rôznych názvov, ktoré to slovo obsahujú je hodne [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2FByst%C5%99ice%2F] a pri veľkej časti z nich ([[Velká Bystřice]], [[Malá Bystřice]], [[Nová Bystřice]], [[Valašská Bystřice]], …) pomnožná interpretácia vôbec neprichádza do úvahy. Prečo by pri zvyšných mala? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:31, 26. január 2025 (UTC)
:::Ok; takže ja som vychádzal napr. z názvu Prachatice - od Prachatic, Sušice - od Sušic, Bystřice - od Bystřic... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:44, 26. január 2025 (UTC)
 
== [[Maliar Niobovcov]] ==
Ahoj! Mohol by si prosím vymazať názov článku [[Maliar Niobíd]], našiel som totiž meno tohto vázového maliara uvedeného v češtine Malíř Niobovců. Ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:34, 1. február 2025 (UTC)
:{{ping|Luppus|s=1}}{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:42, 1. február 2025 (UTC)
::Ďakujem!--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:46, 1. február 2025 (UTC)

== Infobox:F1 Tím ==

Zdravím! Dostal som nápad kde by som vytvoril šablónu Infobox:F1 tím, ktorý by sme využili na články o F1 tímoch, ktoré existujú a ktoré len vytvoríme. Bolo by to možné? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 08:58, 10. február 2025 (UTC)
:Ahoj, každá rozumná iniciatíva je vítaná.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:11, 10. február 2025 (UTC)

== Pieskovisko ==

Ahoj. Prosím Ťa o radu. Skúšal som postupovať podľa Návodu v Pieskovisku: stlačil som &quot;Upraviť&quot;. Urobil som úpravu. Nedokázal som nájsť &quot;Zobraz náhľad&quot; ani &quot;Ulož článok&quot;. Kde nájdem obe tlačidlá, a ako sa dá korigovať &quot;Návod&quot;, aby slúžil účelu. Ďakujem.    --[[Redaktor:Gabishark|Gabishark]] ([[Diskusia s redaktorom:Gabishark|diskusia]]) 09:12, 11. február 2025 (UTC)
:Ahoj, ja mám nastavený starší vizuál cez PC, no teoreticky by to malo byť rovnaké ako pri iných stránkach.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:22, 11. február 2025 (UTC)

== Pobeda ==

Ahoj, chapem, preco si presunul stranku Pobeda, ale v Plevzovi je este 1 samostatny partizansky oddiel Pobeda. Preto sa rato stranka volala ako sa volala. Nestiham vsetko :) --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:00, 16. február 2025 (UTC)
:Ajajáj, tak potom tú nazvi inak {{Úsmev}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:04, 16. február 2025 (UTC)

== Duplicita ==
Zdravím. Len dávam na známosť: vytvoril si duplicitu: [[Ždiar (potok)]] = [[Ždiar (prítok Tepličného potoka)]]. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:1424:A86A:17B6:6845|2A02:AB04:27BC:7400:1424:A86A:17B6:6845]] 17:11, 4. marec 2025 (UTC)
:Nazdar, viem, všimol som si to na WD :( Spojím to do jedného článku. Išiel som podľa šablóny, kde nebol zmenený link, preto tá &quot;zbytočná&quot; práca. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:09, 4. marec 2025 (UTC)

== Valerian Trabalka ==

Dobrý deň, prečo ste opakovane odstránili úpravy v tomto hesle? Prosím Vás, ako sa dá zmeniť meno v nadpise, správne je Valerian s krátky a. --[[Redaktor:LucieMeisner|LucieMeisner]] ([[Diskusia s redaktorom:LucieMeisner|diskusia]]) 19:16, 11. marec 2025 (UTC)
:Zdravím, úpravy boli nevhodne vykonané - do textu sa nedávajú linky. Presun sa dá urobiť, no je treba doložiť to meno referenciou.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:49, 11. marec 2025 (UTC)

== Subterra ==

Dobry den Pe3kZA, Snazim sa vytvorit prispevok na wikipediu ohladom kulturneho priestoru [[Subterra]] v Nitre. Spravil som zmeny ako som len vedel podla navodov a odporucani. Snazil som sa kontaktovat editorov o dalsie odporucania ako vylepsit ten prispevok. Dakujem za predchadzajuce komentare. Vedel by ste sa prosim pozriet na ten prispevok a dat mi nejake odporucania, prosim?

Moj clanok je stale oznaceny na zmazanie. Aky bude dalsi postup? Videl som stranku &quot;Stranky na zmazanie&quot; kde sa prispevky diskutuju ale neviem ci su pridavane automaticky alebo to mam nejako prihlasit. Budem velmi vdacny za kazdu radu. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 12:07, 14. marec 2025 (UTC)
:{{ping|PP3478|s=1}}Ahoj, prešiel som to, pár drobnosti upravil. Podľa mňa je článok ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:50, 14. marec 2025 (UTC)

== Zámky ==

Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&amp;logid=822292]: ak je to možné, dodržiavaj prosím postupné gradovanie dĺžok zámkov (napr. exponenciálna postupnosť s približne dvojnásobnou dĺžkou oprosti predošlej: 1t, 2t, 1m, 3m, 6m, rok), v závislosti od pretrvávania problému. Nie je cieľom prísť a mačovsky niekam plesnúť polročný/ročný/indef zámok ako úplne prvý krok v histórii, ani zbytočne vylučovať anonymov z editácie článkov. Normálny stav článku na wiki (kým sa väčšinovo nedohodne niečo iné, napr. plošné nasadenie [[:en:Flagged Revisions|Flagged Revisions]] ako na dewiki) je s možnosťou editácie pre všetkých. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:27, 20. marec 2025 (UTC)
:Nazdar, možné to je... Zväčša reagujem na opakovaný vandalizmus s prihliadnutím na &quot;atraktívnosť&quot; článku pre vandalov. Opakovane sa mi stalo, že po krátkom zámku sa prakticky v rámci hodín vyskytli edity, ktoré v rezkom tempe &quot;opravovali&quot; dané články. Mnohé hlúposti sa prehliadli, preto práve dlhšie polozámky využívam na eliminovanie týchto komplikácii.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:14, 20. marec 2025 (UTC)

== Revúca ==

To naozaj tam necháme ten vulgárny text? --[[Redaktor:Janyyk|Janyyk]] ([[Diskusia s redaktorom:Janyyk|diskusia]]) 14:58, 3. apríl 2025 (UTC)
:{{ping|Janyyk|s=1}}Je to vrátené, kde zostali vulgarizmy? Ak som niečo prehliadol, pokojne to oprav.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:00, 3. apríl 2025 (UTC)

== Join us at the Next CEE Catch up! Learn about Temporary accounts! ==

Hi everyone, 

We want to announce the tenth '''[[:m:Wikimedia CEE Hub/Catch up|CEE Catch Up]]''' session, which will be dedicated to the '''Temporary accounts''', as this important change is going to affect every Wikipedia soon, so it is important for patrollers and functionaries like you to understand this change. On wikis where temporary accounts are enabled, IP addresses of unregistered editors are not visible publicly. Only those who fight spam, vandalism, harassment and disinformation have access to IP addresses there.

The session will take place on '''10th of June 2025, 18:00-19:00 CEST''' (check your ''[https://zonestamp.toolforge.org/1749571200 local time]'').

If you are interested in this topic, then '''[[:m:Event:CEE Catch up Nr. 10 (June 2025)|sign-up for the session here]]'''.

[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 11:17, 29. máj 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=28802724 --&gt;

== Kapmfgruppe SS Wittenmayer ==

Ahoj,
vytvoril som omylom [[Kapmfgruppe SS Wittenmayer]], potom som vytvoril spravny [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]] a poziadal o zmazanie [[Kapmfgruppe SS Wittenmayer]] a Ty si zmazal ten spravny. Tak som [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]] znovu vytvoril. Ten nespravny niekto zmazal. Cize 22;58 je vsetko ako ma byt. Toto je len vysvetlenie. Pekny vecer a dakujem. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 20:59, 1. jún 2025 (UTC)
:Bolo tam presmerovanie, teraz je opäť. Tak si to zamýšľal?--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 21:05, 1. jún 2025 (UTC)
::Ano, na stranku [[14. granátnická divízia SS Galícia]] su/maju byt 2 presmerovania, Wildner a Wittenmayer, toto ale malo preklep v nazve (Kapmf-&gt;Kampf). Mozno raz vytvorim samostatne stranky pre tie bojove skupiny, zatial aspon takto. Dakujem. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]]

== Growth features - Mentorship and Community updates ==

​Hi everyone, 

Wikimedia Foundation worked on evolving some of the growth features, primarily dedicated to the newcomers in our movement and communities. If you do not know, everyone can access them, activating them from Preferences (in the below of the page).

You can learn about these features '''[[mw:Growth|here]]'''.

CEE Hub is contacting you (patrollers/admins) directly as we would like to bring to your attention two of these features that we think can be useful for your community: '''[[mw:Growth/Mentor dashboard|Mentorship]]''' and '''[[mw:Growth/Community Updates|Community Updates]]'''.

We noticed that the majority of the CEE language editions of Wikipedia does not have active one of these features, so we are encouraging you to check whether your wiki has these features and if not to begin community discussion if you want to introduce them to your editors. If you want to check it, you need to go to the Special:CommunityConfiguration page on your wiki, where all of the growth features are listed.

If you need more support with this, please contact Growth team [[mw:Growth/Team|here]].

--[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 12:29, 16. júl 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=28802724 --&gt;

== Wikidáta ==
Ahoj. Nezabúdaj, prosím, založené kategórie (ako napríklad dnešnú [[:Kategória:Formula 1 v roku 1951]]) prepájať s Wikidátami. Proces je naozaj jednoduchý: (1) [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q8957390&amp;diff=prev&amp;oldid=2403589867 pridať do zoznamu sk.wiki] skopírovaním „sk“ a potom „Kategória:Formula 1 v roku 1951“ a (2) skopírovaním opäť „Kategória:Formula 1 v roku 1951“ do opisu pod slovenčinou. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:07, 11. september 2025 (UTC)
:Plus aj šablóny ako {{tl|F1 v roku 2023}}. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 11. september 2025 (UTC)

== Portál:Formula 1 ==

Ahoj, chcel by som vytvoriť Portál:Formula 1, keďže taký tu nie je a na zahraničných verziách sa nachádza. F1 sa venujem dlhodobo a mám k nej aj osobné skúsenosti, takže verím, že portál bude kvalitne spracovaný a udržiavaný. Bolo by to možné? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 12:21, 13. september 2025 (UTC)
:{{ping|Ján William Laco|s=1}}Ahoj, samozrejme že môžeš, iniciatíva je vítaná. Inšpiruj sa inými portálmi a ak si na to trúfaš, smelo do toho. Rob si to na pieskovisku a keď to bude doladené, presunieš to do hlavného menného priestoru. Držím palce. {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:24, 13. september 2025 (UTC)
::{{ping|Ján William Laco|s=1}} Držím palce! Doporučoval by som, ale najskôr uzrejmiť či sa píše „formula 1“ alebo „Formula 1“. Názvy po Wikipédii nie sú konzistentné. Dobré by bolo osloviť aj ostatných formulárov/formuláristov/fanúšikov tohto športu, nech sa môžu vyjadriť a prípadne spolupracovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:33, 14. september 2025 (UTC)

{{ping|Jetam2}}, {{ping|Ján William Laco}}, {{ping|Pe3kZA}} (Ping pre členov diskusie) Zaktualizoval som najmä vo [[Wikipédia:Wikiportál]] a im podobným. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:50, 16. september 2025 (UTC)

:{{re|Fillos X.|s=1}} Úpravy nateraz vraciam. Spravte k tomu pls. aspoň symbolické recenzné konanie formou vlákna v Kaviarni (v duchu napr. [[Wikipédia:Krčma/Podpora/Archív 2016#Portál:Šach]]). Ak nebudú zásadné výhrady a budú zapracované pripomienky, môže sa to nalinkovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 16. september 2025 (UTC)
::Zdaru všetkým, nakoniec som to dal do kaviarne pod časť Rôzne: [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/R%C3%B4zne#Port%C3%A1l:Formula_1 Portál:Formula 1]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:57, 17. september 2025 (UTC)

== Infobox pomoc ==

Ahoj, nevieš mi pomôcť s Infoboxom? Netuším ako sa to robí a aj s pomocou ChatuGPT a neviem čím všetkým, som sa nedostal ku správnej funkčnosti.. [[Šablóna:Infobox Veľká cena F1]] --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 22:06, 27. september 2025 (UTC)
:A čo tam potrebuješ upraviť?--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 07:08, 28. september 2025 (UTC)

== Potoky ==

Nazdar. Dve veci na margo zakladaných článkov o potokoch:
# na Wikíúdajoch je dobré vypĺňať aspoň základné údaje (instance of: stream, country: Slovakia, mouth of the watercourse: [tok kam ústi], length, prípadne ďalšie), viď napr. [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136456472&amp;diff=2414031433&amp;oldid=2413970210]. Bez nich nie je položka dohľadateľná parametrickými SPARQL dotazmi, čo je škoda, pre rôzne analytické a údržbové aktivity, matchovanie s inými datasetmi a pod. sa to hodí.
# je dobré prepájať ich s [[OpenStreetMap|OSM]]. 
#:Na strane OSM je potrebné:
#:* nájsť (typicky preklikom z vyhľadávania podľa názvu potoka) príslušnú reláciu, napr. [https://www.openstreetmap.org/relation/17099932]
#:* vyplniť na nej položky &lt;code&gt;wikidata&lt;/code&gt; (Qnnn) a &lt;code&gt;wikipedia&lt;/code&gt; (sk:Názov čl), viď napr. [https://www.openstreetmap.org/relation/17099932/history/2]. Nie je to komplikované a zvláda to bez problémov aj interný OSM editor v prehliadači (iD), vrátane našepkávača a automatického vyplnenia &lt;code&gt;wikipedia&lt;/code&gt; po zadaní &lt;code&gt;wikidata&lt;/code&gt;. Keď si na &lt;tt&gt;openstreetmap.org&lt;/tt&gt; prihlásený s OSM kontom a si na stránke relácie, tak dropdown pri tl. ''Upraviť'' hore v záhlaví, následne ''Upraviť pomocou iD (editor v prehliadači)''.
#:* uložiť sadu zmien, do zhrnutia uviesť napr. ''„wikipedia/wikidata“''
#:Na strane Wikiúdajov:
#:* vložiť číslo OSM relácie ako hodnotu property [[:d:Property:P402|OpenStreetMap relation ID]], napr. [https://www.wikidata.org/w/index.php?diff=2414029752].
#:Umožňuje to (okrem iných integrácií) zobrazenie interaktívnej mapky toku v infoboxe tu na wiki, viď dnešný [[Melecký potok]] (je tam nejaká latencia, takže sa netreba zľaknúť prázdnej mapky bezprostredne po doplnení, ak je prepojenie v poriadku, v horizonte minút až hodín sa zobrazí).
--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:30, 8. október 2025 (UTC)

Pozor, [https://www.openstreetmap.org/way/1124968388 toto] nie je OSM relácia (''relation''; zoskupenie viacerých objektov), ale len línia/cesta (''way''), viď URL alebo prefix v titulku. Tá má na WD inú property ([[d:Property:P10689|OpenStreetMap way ID]]), tzn. treba [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136457799&amp;diff=2414287646&amp;oldid=2414236526]. Dopĺňať na WD to ale má zmysel len vtedy, ak prelinkovanie súbežne doplníš aj na strane OSM, viď postup vyššie (v tomto prípade [https://www.openstreetmap.org/way/1124968388/history/2]). Inak tu v IB namiesto mapky zostane prázdny štvorec. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:44, 9. október 2025 (UTC)
:Toto už je nad moje schopnosti... Kuknem sa na to ešte raz, no ak to nepôjde, budem dopĺňať aspoň ten základ.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 11:45, 9. október 2025 (UTC)
::Bezpečné je to tam, kde existuje OSM relácia (väčšina riek a väčších potokov). Treba ale v každom prípade dopĺňať buď obojstranne, tzn. aj na strane OSM, alebo radšej vôbec, pretože doplnenie na WD je nateraz indikátor, že sa má zobraziť miestna mapka (ktorá sa ale korektne zobrazí len ak existuje prelinkovanie zo strany OSM; technicky to momentálne nejde inak zmysluplnejšie riešiť). Tá úprava na strane OSM relácie (ak teda tam link na wiki zatiaľ nie je), je ale triviálna, nie je prečo sa toho obávať.
::Čo sa týka tokov, pre ktoré relácia neexistuje (sú na OSM reprezentované ako jediná cesta), tam je možné, že to tak jedoduché nebude – že to bude vyžadovať založenie relácie, zaradenie cesty do nej a otagovanie tej relácie (zatiaľ to tak vyzerá, pretože pre ten [[Silastov]] to mapku nezobrazuje, hoci je cesta prelinkovaná). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 9. október 2025 (UTC)

Analógiou WD položiek, v stavoch ako ich tam nechávaš ([https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136503776&amp;oldid=2416674114][https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136497692&amp;oldid=2416232634][https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136486748&amp;oldid=2415814626]), je, ako keby si tu na skwiki zakladal substuby, neobsahujúce nič než názov. Z pohľadu WD to neplní účel. Pričom to vyplnenie 3{{--}}4 základných vlastností (čo to je, kde to je, kam to ústi) a strojové preloženie popisu do en/cs je záležitosťou niekoľkých desiatok sekúnd. Spolu s tým prípadným OSM prepojením tým z pohľadu celého wiki ekosystému vyprodukuješ výrazne vyššiu pridanú hodnotu, než len samotný tunajší čl. K nejakej časti tokov, ktoré spolu s red. Starček hromadne vytvárate, sa tie náležiti (a OSM prelinkovanie) snažím dopĺňať, no je bohužiaľ nad moje kapacity stíhať to tempom, akým ich sem dopĺňate. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:25, 15. október 2025 (UTC)
:Ahoj, rozumiem, skúsim to ešte. Nateraz to beriem tak, že je vhodnejšie nechať to v takom biednom stave, ako tam dať chybné údaje.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:43, 15. október 2025 (UTC)
::To OSM prelinkovanie je samostatná vec, to má zmysel (ak sa nechceš zahlbovať do technikálií na strane OSM) robiť vtedy, keď je všetko jasné – už existuje založaná relácia, pokrývajúca celý potok a stačí ju prelinkovať (obojstranne) s WD položkou. No aj v prípadoch kde sa do prelinkovania s OSM púšťať nejdeš, má zmysel na strane WD povypĺňať názvy (default, en, cs, sk), popisy (en, cs, sk) a najdôležitejšie vlastnosti (instance of, country, mouth of the watercourse). Tam veľmi nie je ako vyplniť chybné údaje, len vybrať z ponúk vlastnosti a cieľové položky (presný typ toku nie je dôležitý, stačí vyberať generické river/stream/canal/watercourse). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:00, 15. október 2025 (UTC)

::K tamtým trom: WD som im podopĺňal a čo sa týka OSM, [[Stará Žitava|Starú Žitavu]] a [[Trávnický potok]] som prelinkoval, [[Chrenovka|Chrenovku]] nechávam zatiaľ tak, tam existujú tri samostatné relácie – horný prírodný úsek [https://www.openstreetmap.org/relation/14929106], zregulovaný stred [https://www.openstreetmap.org/relation/14929105] a dolný prírodný úsek [https://www.openstreetmap.org/relation/5559038], pričom relácia toho dolného je prelinkovaná s klastrom [[Potok Chrenovka]] (kde je vďaka tomu mapka zobrazená). Bolo by treba dolnú reláciu pretagovať na prírodnú pamiatku a zvyšné zlúčiť do jedinej relácie, zastrešujúcej celý tok. Až tá by sa potom prelinkovala s WD položkou potoka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:21, 15. október 2025 (UTC)

== Neurgent ==
Ahoj, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=M%C3%A1ria_Ma%C4%8Do%C5%A1kov%C3%A1&amp;action=history Mária Močošková] nie je na urgent, článok je starší.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:58, 12. október 2025 (UTC)
:{{ping|Jetam2|s=1}}Tak ho odurgentuj, nič ti v tom nebráni.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:40, 12. október 2025 (UTC)

== Mazanie „presunutých“ kategórií ==
Ahoj Pri mazaní kategórií treba dávať pozor na „presuny“ výmazom, ktoré robí redaktor „skrývajúci“ sa za IP. Týka sa to tých z Utahu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:26, 7. november 2025 (UTC)
:Nie netýka, je to celkom iný názov klubu, ktorého kategóriu som založil ja, takže to láskavo nepripisuj niekomu inému. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-30767-48|&amp;#126;2025-30767-48]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-30767-48|diskuse]]) 21:52, 7. november 2025 (UTC)

== Skeny máp na komerčnom webe ako zdroje ==

Nazdar. Aká je pls. pointa toho hromadného dopĺňania odkazov na skeny máp VKÚ do článkov. Nie je mi jasná pridaná hodnota (okrem teda trúsenia PR linkov na ten web). Trebárs konkrétne v [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8120010] – akým spôsobom sken mapy dokladá tvrdenie, za ktoré si citáciu vložil (''„Nachádza sa v katastrálnom území obce Dražice a mesta Rimavská Sobota“'')? Ak dobre vidím, ide o turistickú mapu, nie o katastrálnu mapu alebo mapu s administratívnym členením, čiže ako z nej má vyplývať, v katastrálnom území čoho sa dotyčná pamiatka nachádza? To tvrdenie (spolu s ďalšími) dokladá položka zoznamu ŠOP SR [https://data.sopsr.sk/chranene-objekty/chranene-uzemia/detail/842], citovaná za druhým odsekom. Tá mapa je za tou vetou ako citácia dokonale nadbytočná. Ak máš nejakú motiváciu robiť PR tomu webu, rob to aspoň korektne, nie skrývaním ext.o. za pseudocitácie zdrojov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:40, 13. november 2025 (UTC)

:Nazdar, nejde o žiadne PR ani nič podobné. Ide o mapy VKÚ, ktoré boli presunuté a teda pôvodné linky nefungujú. Preto nefunkčné linky opravujem a chýbajúce dopĺňam. A motívom je dostupnosť podrobných máp v článkoch, nič viac, nič menej. To, že najmä v článkoch o chránených územiach, vkladám na nie práve &quot;ideálne&quot; miesto, je to len preto, aby si čitateľ vedel danú lokalitu dohľadať cez link. Tie články majú takmer všetky jedinú ref. a preto nie je žiadna ďalšia zbytočná. Iné, vhodnejšie miesto v danom článku nie je.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:53, 13. november 2025 (UTC)

::V tom prípade to pls. pridávaj do sekcie ''Externé odkazy''. Pridaná hodnota bude oproti online turistickým mapám (freemap.sk, mapy.com, mapy.dennikn.sk, atď.) stále hodne diskutabilná (už len tým, že online vieš linkovať konkrétny bod/objekt a v priebežne aktualizovanej mape, tu linkuješ celý sken historického mapového listu), ale budiž. Určite ale nie ako citáciu zdroja, tie slúžia na jeden jasne definovaný účel – dokladať tvrdenia v texte. Ak by sa do podobnej aktivity pustil nejaký anonym alebo nováčik, už by bol pravdepodobne zablokovaný pre reklamný link building. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:02, 13. november 2025 (UTC)

:::Chápem ten nedostatok v podobe nemožnosti presnej lokalizácie, no je to rovnaké, ako zdroj z papierovej mapy. Práve preto som tie ref. dával za odkazy obcí, cez ktoré sa to na tej mape dá ľahšie lokalizovať. Som si vedomý tej nepresnosti... A opakujem, ide o mapy VKÚ (pôvodný link som mal od zamestnanca VKÚ) a vzhľadom na mierku a celkom čerstvú aktualizáciu (nie sú úplne identické s papierovou verziou) sú pre mnohé objekty tým lepším zdrojom. Dohľadávať jednotlivé nefunkčné odkazy na mapy naozaj nemám chuť, preto, keď už, považujem plošné dopĺňanie odkazov na podrobnú mapu za efektívnejšie a užitočné.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:19, 13. november 2025 (UTC)

::::Ak by to chcelo byť poňaté ako druhý spoľahlivý zdroj pre doloženie významnosti, bolo by ďaleko vhodnejšie citovať konkrétne papierové vydanie, tzn. napr.:
:::::{{small|{{Citácia knihy | titul = Chočské vrchy. Vodná nádrž Liptovská Mara : Turistická mapa | vydanie = 1 | vydavateľ = Vojenský kartografický ústav | miesto = Harmanec | rok = 1995 | isbn = 80-85510-84-7}} }} 
::::s prípadným URL odkazujúcim na tamten sken (ako doplnok). A vkladať to za tú ŠOP SR citáciu, nie za ad-hoc tvrdenie, ktoré to vôbec nedokladá. Takto ako to tam vkladáš to ale nepredstavuje ani len korektnú bibliografickú citáciu toho, čo tam je naskenované, tzn. čoho reprodukciu tam publikujú (pričom oni sa tam tie náležitosti zjavne neunúvajú uvádzať). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:22, 13. november 2025 (UTC)

:::::Ok, keďže nemám dané papierové vydania a staršie mnohé z týchto objektov neobsahujú, tak to vkladať nejdem. Pokladal som to za pridanú hodnotu, no evidentne máme odlišný názor. Mimochodom - keď si [https://www.vku.sk/category/aktualizovane-mapy/ TU] preklikneš na interaktívne mapy, dostaneš sa presne na ten &quot;komerčný&quot; web. Preto mi ani zamak nenapadlo, považovať to za reklamu... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:34, 13. november 2025 (UTC)

::::::Ok, v tom indexe [https://maps.travelvirtual.eu/interactive-maps/] uvádzajú vydania (resp. kde neuvádzajú, dajú sa uhádnuť z toho low-res skenu obálky). Zvyšné náležitosti potom nie je problém dohľadať v knižničných db., napr. [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&amp;field_1&amp;term_1=Cerov%C3%A1+vrchovina+%E2%80%93+Lu%C4%8Denec&amp;sort=dateNewest&amp;theme=system]. Výsledná citácia (kozmeticky doladený generický výstup z Wikicitátora podľa ISBN) viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pokoradzsk%C3%A9_jazierka&amp;oldid=8120073]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:50, 13. november 2025 (UTC)

:::::::Vďaka, môže byť, som rád, že sme našli kompromis. Ibaže teraz si urobil podobnú vec, ako si vytkol mne {{Úsmev|;)}} Link je za wl Cerová vrchovina, hoci daná lokalita je v Rim. kotline... A to je presne to, o čom som písal, že nie vždy sa dá link umiestniť tak, ako treba. Priemerne inteligentný čitateľ pochopí, že ide o doloženie polohy a ocení aj takýto - hoc nie úplne ideálny zdroj. Každopádne, tie články všetky vyžadujú aktualizáciu a kontrolu, najmä po zmenách a zlúčení mnohých chr. území. No snáď sa raz niekto aj k tomu dostane.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:07, 13. november 2025 (UTC)

::::::::Všetky v texte uvedené informácie (vrátane polohy vyznačenej v mape) dokladá už položka zoznamu ŠOP SR, toto je čisto sekundárna citácia, dokladajúca len významnosť. Osobne by som ňou položku autoritatívneho štátneho zdroja nedopĺňal, keď ju tam ale chceš mať, ok, dá sa brať ako druhý NNSZ (aj keď polohu interne preberali veľmi pravdepodobne rovnako zo ŠOP SR podkladov). Doplniť sa dá buď za prvý alebo za posledný výskyt ŠOP SR citácie (ktorá by mala byť za všetkými odsekmi, nie len za posledným), je to určite vhodnejšie, než za konkrétne tvrdenie uprostred odseku, ktoré z tej mapy navyše nevyplýva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:23, 13. november 2025 (UTC)

== Kontakt ==
Dobrý deň je možné vás kontaktovať nejakým spôsobom? --[[Redaktor:Geptor888|Geptor888]] ([[Diskusia s redaktorom:Geptor888|diskusia]]) 12:55, 17. november 2025 (UTC)
:{{ping|Geptor888|s=1}}Práve si to urobil.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:02, 17. november 2025 (UTC)

== Invitation for a session &quot;Tools and features for Users with Extended Rights&quot; ==

Hi, you are receiving this invitation as you are either patroller and/or admin in your community and [[:m:Wikimedia CEE Hub|CEE Hub]] is preparing a session called '''Tools and features for Users with Extended Rights''', which we think that it will be interesting for you.

The session is organised by the CEE Hub along with Wikimedia Foundation’s Movement Communications regional specialist Natalia Szafran-Kozakowska. Speakers in the session are Product Managers and Software Engineers from Wikimedia Foundation, so you will hear recent updates, new developments, and they will answer questions. So, please think what you want to ask them and come to the session.

The session will be held on '''Tuesday, December 2nd, 2025 at 17:00 CET'''. Please register yourself '''[[:m:Event:CEE Catch Up: Tools for Users with Extended Rights|here]]'''.

If you have any questions, please contact me. --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:45, 19. november 2025 (UTC) (on behalf of the CEE Hub)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=29165186 --&gt;

== K revertu ==
[[Prsia|K revrtu - Prsia]]. Tie zdroje sú nepoužiteľné, nejaký blog a filmová databáza kde je všetko. Je to 12 minútový krátkometrážny nevýznamný film, nemá tu čo hľadať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-32423-16|&amp;#126;2025-32423-16]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-32423-16|diskuse]]) 19:22, 24. november 2025 (UTC)

== Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová ==

Nazdar. Aký je presne zmysel citácie {{small|{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Časopis TATRY č. 2/2010 | url = https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/obsah/2010-2/ | vydavateľ = lesytanap.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = }} }}? Použil si len čisto ten perex so zhrnutím obsahu čl., čo majú na webe, alebo to treba brať tak, že si použil celý text článku z toho čísla časopisu? Lebo ten text je predpokladám zhruba zhodný s článkom [https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/003460-Lesna-zeleznica-pod-Rohacmi.asp] rovnakého autora na Vlaky.net, ktorý tam ale máš citovaný samostatne. Ak sú zhodné, potom čistejšie asi tamtú neurčitú citáciu ćasopisu TATRY úplne vypustiť a všetky výskyty nahradiť citáciou fulltextu prevzatého do Vlaky.net. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:03, 25. november 2025 (UTC)
:Ahoj, neporovnával som presne obsah, len som použil citáciu na doloženie údajov v článku.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:00, 26. november 2025 (UTC)
::Ešte raz: ako zdroj si (v prípade časopisu ''TATRY'') použil len to webové zhrnutie: 
:::{{small|''V rokoch 1919 - 1920 vznikla v oblasti potoka Studená lesná železnica, ktorá viedla z obce Podbiel pod vysokohorské pohorie Roháče. Jej prvú časť z Podbiela do Habovky o dĺžke 10,950 km vybudovala v rokoch 1919 - 20 Krajinská drevodorábajúca úč. spol., úlohou železnice bol odvoz dreva z oblasti potoka Studená ku píle firmy v Podbieli alebo ku stanici miestnej železnice Kraľovany - Suchá Hora. V roku 1928 zastavila firma prevádzku železnice, v roku 1930 ju predala Oravskému komposesorátu, najväčšiemu vlastníkovi lesov v tejto oblasti. Nový vlastník podrobil v rokoch 1930 - 31 železnicu generálnej oprave a po jej ukončení začal budovať predĺženie z Habovky cez Zuberec do Brestovej. Predĺženie bolo ukončené v roku 1932, celková dĺžka železnice Podbiel - Habovka - Brestová bola 17,824 km. Komposesorát plánoval predĺženie železnice do lokality Oravice, katastrofálna povodeň v roku 1934 však zmenila plány a vlastník železnice povodňou zničenú železnicu úplne zrušil.''}}
::alebo si čerpal z celého textu článku z dotyčného čísla časopisu? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:48, 26. november 2025 (UTC)
:::Nazdar, prioritný zdroj bol ŽILINČÍK, Ivan. Lesná železnica pod Roháčmi [online]. Trnava: VLAKY.NET, táto ref. je iba z toho výcucu, kde sa uvádzajú dané info.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 12:37, 26. november 2025 (UTC)
::::Jo, predpokladal som predbežne, v tom zmysle som tam dnes aj túto cit. upravil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8125523]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:47, 26. november 2025 (UTC)
:::::Ďakujem. Veľa sa o tom už nezachovalo a viaceré články sú od toho Žilinčíka. Tiež sa rokmi ťažko dopátrať k mnohým info, preto je fajn, že aspoň niečo sa dalo z toho poskladať.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 12:54, 26. november 2025 (UTC)

== Na úpravu, bez zdroja ==

Nazdar. Nedávaj prosím článkom v stave [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8126997], tzn. bez akýchkoľvek zdrojov, bez doloženej významnosti, bez wl., bez kategorizácie, bez štandardného úvodu, len „soft“ šablóny bez UU [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8126997]. Je to zavádzajúce a keďže to robíš ako dlhoročný redaktor a aktívny patroller, nemusia mať ostatní tendenciu dôsledne to nezávisle kontrolovať. Patrí tam urgent; ak sa to v lehote niekam kvalitatívne posunie, nie je problém ho potom zmierniť/odstrániť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:53, 29. november 2025 (UTC)

== Šablóna Urgentne upraviť ==

Ahoj, napadá mi, že pri označení prvého článku redaktorky/-ra šablónou {{tl|Urgentne upraviť}} a následnom oznámení ako tuto [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Monika_Minar%C4%8D%C3%ADkov%C3%A1&amp;oldid=8127515 tuto] by bolo dobré aj konkrétne uviesť (cez odrážky alebo pod.) čo v článku treba vylepšiť. Problematike živočíchov sa nevenujem, takže neviem posúdiť, no tá definícia v šablóne {{tl|Urgentne upraviť autor}} je príliš všeobecná a vzhľadom na to, že tam redaktorka má aj referencie, aj to má korektne odformátované, dokonca má aj taxonomický prehľad by mi prišlo vhodnejšie upozorniť na konkrétne nedostatky (encyklopedický štýl, zastarané informácie či niečo podobné?). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 20:40, 30. november 2025 (UTC)

Ahoj, znova [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zemiakov%C3%A9_pivnice_v_Liptovskej_Tepli%C4%8Dke&amp;diff=8127706 vkladáš] šablónu {{tl|Urgentne upraviť}} tam, kde by sa hodila iná šablóna (tuto konkrétne napr. {{tl|Na úpravu}}), pričom redaktora/-ku informuješ len generickou šablónou. Možno je to len moja preferencia, no bolo by lepšie napísať aspoň jednu-dve vety o tom, čo má na článku vylepšiť. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 15:35, 1. december 2025 (UTC)

:Nazdar, sa čuduješ, ani keby som práve niečo nové vynašiel. Prešiel som si článok a na úpravu to teda nie je. Pozeral som tvoj rozsiahly popis... Toľko energie bez &quot;záruky&quot; jej úžitku mi príde ako mrhaním času. Ak redaktor/ka prejaví záujem s článkom niečo robiť, potom budem nápomocný - tak, ako mnohokrát doteraz. Rozumiem tvojej snahe ozrejmiť nováčikovi nedostatky, no v reále iba malá časť autorov sa k článku vráti a upraví/rozšíri ho. Preto môj skeptizmus... Ale opakujem, ak bude treba, rád pomôžem. Tiež editujem len v rámci voľného času.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:50, 1. december 2025 (UTC)

::{{Re|Pe3kZA}} Chápem, že je to časovo kapacitná záležitosť, no podľa mňa sa hodí nováčkovi hodiť aj nejaký ľudský popis, nakoľko z tej samotnej šablóny nemusí byť jasné, v čom je problém. Nemusíš to opisovať tak dopodrobna ako ja [[Diskusia:Zemiakové pivnice v Liptovskej Tepličke#Odporúčania na úpravu článku|tuto]], no stačila by veta, možno s odkazom na nejaký príkladný článok s podobnou tematikou (z vlastnej skúsenosti z [[Editačný maratón|editatonmi]] viem, že príklad článku názornejšie pomôže než detailná stránka s usmerneniami). Možno je na diskusiu aj nejako zparametrizovať tú šablónu, resp. používať širšie penzum šablón než len {{tl|Urgentne upraviť}}. Viem, že moje prvé články na Wikipédii boli z dnešného pohľadu úbohé a keby že dostanem toľko šablón, tak neviem či by ma to nedemotivovalo, preto sa na to snažím hľadieť z pohľadu retencie nováčikov. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:00, 1. december 2025 (UTC)

:::{{re|Lišiak|s=1}} Nejdem spochybňovať, čo uvádzaš, „akademicky“ je to nepochybne korektné. Len ono nie je problém demonštratívne tu napísať jeden exemplárny traktát, aby si niekomu predviedol, ako v ideálnom svete komunikovať problémy s článkom. Otázka je, ako vytrvalo takýto individuálny ukážkový prístup dokážeš systematicky prevádzkovať. Podľa spôsobu aktivity – z času na čas takáto vyložene že horúčkovitá, potom dlhé mesiace vôbec nič – usudzujem, že dlhodobo to v takomto duchu udržateľné celkom nie je. Pričom prípadov, kde by sa to žiadalo, sú tu možno jednotky denne, tzn. vyššie desiatky až nižšie stovky mesačne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:24, 1. december 2025 (UTC)

::::{{Re|Teslaton}} Tak ako naznačujem vyššie, [[Diskusia:Zemiakové pivnice v Liptovskej Tepličke#Odporúčania na úpravu článku|toto]] nemalo byť o tom, že „aha ako mentorsky dokážem usmerniť menej skúsených“; išlo jednoducho o tom, že mám čas a že to spadá zhruba do mojej oblasti kvalifikácie (história), tak si vyhradím chvíľku na usmernenie. Nečakám, že také niečo by bola patrolárska norma, ale zároveň si nemyslím, že napísať jednu „custom“ vetu k upozorňovacej šablóne pre nováčika je až tak vyťažujúce (ale možno sa mýlim, nechám sa poopraviť), no najmä že treba mať na pamäti otázky redaktorskej základne Wikipédie (chápem, že pre senior redaktorov to môže byť tak trochu „blind spot“, čím zároveň nenaznačujem, že tomu tak ozaj je). Nuž odo mňa len toľko. ''Take it as you will.'' --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:52, 1. december 2025 (UTC)

:::::{{re|Lišiak|s=1}} Ale hej, stručné zhrnutie, čo konkrétne je v článku na urgentnú úpravu, nemá prečo byť na škodu. Osobne ho zvyknem uvádzať skôr v zhrnutí k úprave, „pre protokol“ (a pre prípadné skonfrontovanie pri odstraňovaní UU alebo iných procedurálnych zásahoch), aj keď áno, v DS je to adresnejšie. Na druhej strane, ako UU, tak zodpovedajúca DS šablóna už obsahujú odkaz na [[Pomoc:Minimálny článok]], takže základné vodítka dotyčný k dispozícii má. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 1. december 2025 (UTC)

== Suši Trojsten - dôvod zmazania? ==

Z akého dôvodu bola stránka zmazana?Rozumiem,že nebola poriadne ozzdrojovana - viem ako zdroj pridať interview Skautskeho inštitútu s organizátorkou. 

P.S.Sekcia o &quot;iluminátoch&quot; nie je recesia, spomínané video je dôležitou súčasťou komunity Suši. O existencii Susi ako organizacie svedčí aj článok [[:cs:Korespondenční_seminář|tu]]

--[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-39668-15|&amp;#126;2025-39668-15]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-39668-15|diskuse]]) 20:23, 10. december 2025 (UTC)
:Ahoj, 3 rôzne názvy, podivné formulácie, žiaden zdroj, zúfalá typo...--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:29, 10. december 2025 (UTC)

== Podpis ==

Ahoj, nejako sa ti nepodpísalo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AKormiSK&amp;diff=8133992&amp;oldid=8133451 ocenenie] ... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:13, 15. december 2025 (UTC)
:Má to inkognito {{Úsmev|;)}}--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:36, 15. december 2025 (UTC)

== Poznámka k prechýleniu Diane Keaton ==

Ahoj, chápem, že úmysel bol dobrý, ale [[Diane Keaton]] nemala byť prechýlená. ''Keaton'' je totiž umelecké meno (pseudonym), nie priezvisko, takže naň sa metodika prechyľovania podľa ''Pravidiel slovenského pravopisu'' nevzťahuje ani pri tom najprísnejšom výklade, ktorý tu niektorí presadzujú a ktorý nepripúšťa priestor ponechať pôvodné (neprechýlené) meno ani pri známych umelkyniach. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 15:25, 24. december 2025 (UTC)

== ŠNR ==

Ahoj, i tento rok prajem všetko naj do 2026 (nech sa darí). 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 31. december 2025 (UTC)
:{{ping|Fillos X.|s=1}}Ďakujem, podobne i Tebe veľa úspechov na všetkých frontoch {{Úsmev|;)}}--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:57, 1. január 2026 (UTC)

== Upozornenie na novej stránke na urgentnú potrebu úpravy, či základného rozšírenia ==

Dobrý deň,

priznám sa, že netuším, či kontaktujem správneho človeka, ale skúsim:

- vytvoril som včera novú stránku na Wikipedii o bratislavskom bejzbalovom klube Bratislava Phoenix. Bol som v tom, že som dodržal všetky potrebné guideliny (zdroje, odkazy, informácie, atď), napriek tomu dnes vidím oznam na stránke, že &quot;'''Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie&quot;'''

- mohli by ste mi, prosím, poradiť, aké úpravy sa v tomto článku žiadajú? 

Priznávam, že doteraz som mal skúsenosti len s občasným aktualizovaním stránky o SBF, môže sa stať, že som niečo prehliadol. 

Vopred ďakujem za Váš čas a ochotu --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 11:35, 15. január 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:15, 15. január 2026 (UTC)

== Redukcia textu v stránke Dúbravský potok (prítok Veľkého Trnovského potoka) ==

Vynechanie textu &quot;Od prameňa po sútok s Veľkým Trnovským potokom&quot; má dĺžku . . . nepovažujem za šťastnuý krok, lebo ako je aj v opise toku podrobnejšie uvedené, v kruhu zainteresovaných sa stále objavujú pochybnosti, či Dúbravský potok ústi do Veľkého Trnovského potoka a tento do Cirochy, alebo Veľký Trnovský potok ústi do Dúbravského potoka a tento do Cirochy. Je to dôsledok chybnej informácie v oboch použitých mapových referenciách. Táto chyba sa replikuje a zodpovední  sa vyhovárajú, že opravu v mape nedokážu operatívne realizovať. Ponechanie dotknutého textu v pôvodnom rozsahu považujem v tomto prípade za funkčné. Starček. 2026-01-18. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 15:23, 18. január 2026 (UTC)
:{{ping|Starček|s=1}}Zdravím Starček, z textu vyplýva, že sa jedná o popis toku, ktorý ústí do VTP. Je preto zbytočné opakovať to v texte. Ak však považujete za nevyhnutné daný doplnok v texte mať, pokojne to tam dopíšte. Ak natrafíte v budúcnosti na podobné nezrovnalosti, je vhodným riešením riadiť sa napr. [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.600846,19.545450,15 týmto zdrojom] a uviesť ho do textu. Prípadná nezrovnalosť sa môže s ref. do článku doplniť.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:32, 18. január 2026 (UTC)

== Úpravy bez zdrojov ==

Nazdar. Podobný prípad bolo toto [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8053173], tam si tým navyše zaniesol chybný údaj, tá tabuľka má vo footri špecifikované, aké (zaokrúhlené) počty to sú – k 31. decembru každého roka.

Ja rozumiem potrebe operatívne niečo aktualizovať, elementárna poctivosť by ale mala byť aj v takých prípadoch dodržaná. Ak sa ti nechce aktualizovať/dopĺňať zdroje (úplné minimum je aktualizácia aspoň dátumu citácie, ak nové tvrdenie/hodnota vyplýva aj z pôvodne citovaného zdroja), radšej to nechaj v staršom konzistentnom stave. Inak sú tie zdroje viac-menej na smiech, keď vo výklade aj tak voľne tvrdíme niečo úplne iné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 26. január 2026 (UTC)

== Kristián Macháček ==

Nazdar. Nedávaj prosím do článkov v stave vyloženého odpadu (opakovane zakladaný infantilný substub s dvama bulvárnymi ext.o. na mieste referencií) neurgentné údržbové šablóny. Mrzí ma, že to musím napísať, no je to konanie na hrane [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností|Wikipédia:Vyžadovanie schopností]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:57, 2. február 2026 (UTC)

== Úpravy [[Tano (rieka)|rieky Tano]] ==
Ahoj. Z [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tano_(rieka)&amp;curid=745401&amp;diff=8171887&amp;oldid=8171885 tvojej úpravy] mám zmiešané pocity. c400 -&gt; približne 400, v pohode. Chápem aj preferencii typu Tečie smerom na juh -&gt; tečie južným smerom. Budiž. Ale prečo meniť z presnješieho údaju na zaokrúhlený? Osobne by som miestnemu hydrologickému zdroju dával vyššiu váhu. Každopádne, je to jeden zdroj, nie „niektoré zdroje“. Rovnako „až“ do textu vnáša vlastnú interpretáciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:00, 26. február 2026 (UTC)

:{{ping|Jetam2|s=1}}Čau, pokojne si to prepíš podľa seba, v prvom rade som opravoval chyby, sekundárne až formuláciu. Som presvedčený, že tento štýl je vhodnejší, ako &quot;X alebo Y km&quot;. Tým, že si tých 400 km dal do IB, považoval som ho za presnejší. A ak ťa tak vyrušujú opravy, pokojne si to v tom spechu po sebe prejdi, aby iný zásah nebol potrebný. {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:15, 26. február 2026 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka zaokrúhľovania, pôsobí (resp. teda pôsobila) tam podivne kombinácia zaokrúhlenej celkovej rozlohy povodia a nezaokúhlených štátnych. Ak predpokladáš, že sú tie štátne hodné exaktného uvedenia, potom sa dá aj celkové uviesť ako ich exaktný súčet ({{km2|16060}}), ak celé povodie leží na území tých dvoch štátov. Čo sa týka úprav formulácií, akýkoľvek posun od tvojej preferovanej štylistiky štekavých, krátkych, niekedy takmer až holých viet, zodpovedajúcich nesúrodým fragmentom z jednotlivých zdrojov (''„Spolu s deviatimi prítokmi tvorí sieť.“''), bez akejkoľvek snahy o ich vzájomné štylistické prepájanie alebo aspoň formulovanie spôsobom, ktorý by neznel vyložene infantilne, je zvyčajne prospešný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:28, 26. február 2026 (UTC)

::Nebránim sa úpravám či opravám. Len niektoré imho nie sú vhodné, ale dávam priestor ich vysvetliť . Predpokladám, že je lepšie uviesť exaktné ak sú k dispozícii. Kratšie vety sú často jednoznačnejšie a údernejšie ako rozťahané súvetia. Ale áno, uznávam, že (''„Spolu s deviatimi prítokmi tvorí sieť.“'') sa nevydarila. Ideálne by som články kontroloval nasledujúci deň, obvykle než sa k tomu dostanem tak už niekto zasiahne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:00, 26. február 2026 (UTC)

:::Nie nutne rozťahané súvetia, no štylisticky koherentný text. Extrém boli tie nedávne biografie sk olympionikov, to bola občas vyložene „paľba“ holých viet na úrovni minimálnych formálnych výrokov. Je to ako odrážkový zoznam formalít, mechanicky pospájaný do formy textu. To už LLM četboty rutinne poskytujú lepší čitateľský zážitok. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 26. február 2026 (UTC)

::::{{Re|Teslaton}} Olympionici okrajovejších (alebo tak vnímaných) športov často nemajú v médiách dosť priestoru či na webe SOŠV rozvinutý profil a ich tamojšie články/stránky sú rovnako strohé ako naše články. Nedáva zmysel pridávať tam vatu typu „Nestratil sa v silnejkonkurencii svetovej špičky a získal 7. miesto.“ Stačí napísať, že získal to 7. miesto.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 26. február 2026 (UTC)

:::::Čokoľvek, čo tu má mať článok, má zmysel písať tak, aby štylisticky nešlo o zbierku holých viet s nulovou nadväznosťou. Na ten účel stačia Wikiúdaje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:42, 26. február 2026 (UTC)
::::::Čo by si teda konkrétne k tým olympionikom pridal? Wikidáta nie sú vety.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 26. február 2026 (UTC)
:::::::Jednotlivé tvrdenia pri položke predstavujú ekvivalenty holých viet (v prípade viacnásobných hodnôt a hodnôt s kvantifikátormi dokonca rozvitých) ''„Andrej Mrkvička je občanom Slovenska. Narodil v Bratislave. Narodil sa 25. januára 1990. Je sánkar. Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy, športu a zdravia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Reprezentoval Slovensko na Zimných olympijských hrách 2010. ...“'' Čo to pripomína? :D --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:53, 26. február 2026 (UTC)

:{{ping|Jetam2|s=1}}To si tomu teda pomohol: „Jej dĺžka je {{km|512|m}} alebo {{km|400|m}}“ Veď si vyber tú podľa zdrojov správnejšiu hodnotu a tú uvádzaj prioritne s dodatkom o možnej inej hodnote v tom-ktorom zdroji. Takto vyvolávaš zbytočný chaos u čitateľa... Eng, Fra, Esp i Deu wiki uvádzajú zhodne dĺžku 400 km... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:50, 26. február 2026 (UTC)
:Ešte plus „16 060 km², z toho 14 800 km² je v Ghane a 1 200 km²“ - to bolo tiež zbytočne upravené.

== Spätná väzba ==

Dobry den, vytvoril som a upravil clanok o spevacke Žanete Baudyšovej, viete mi, prosim nan pozriet a popripade dat spatnu vazdbu? dakujem, pekny den. --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 12:13, 23. marec 2026 (UTC)
:{{ping|Aandu123|s=1}}Ahoj, prešiel som, čo-to upravil. Významnosť zostáva kvôli jednému albumu, pričom na skwiki sa vyžaduje vydanie min. dvoch albumov. Inak by to mohlo byť ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:11, 23. marec 2026 (UTC)

== Prekladová šablóna ==

Ahoj, šablóna {{tl|Preklad}} sa [[WP:ZS|podľa odporúčania]] dáva bez zoznamu (tzn. hviezdičky na začiatku riadku), ak je to jediný zdroj. {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:08, 3. apríl 2026 (UTC)
:Rovnako iné časti sa dávajú s odsadením, preto to pokladám za konzistentnejší spôsob. Ale vešať sa kvôli tomu nebudem, keď si to zmenil... {{Úsmev|:D}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:12, 3. apríl 2026 (UTC)

== šablóna urgentná úprava ==

Pekny vecer prajem, chcel by som sa spytat a poprosit o radu. Ako som spominal, vytvaral som clanok o spevacke Žanete Baudyšovej, ktory ste mi kontrolovali, no niekto mi tam pridal sablonu o urgentnej uprave, zajtra ma dojst k zmazaniu, avsak dotycna osoba aj po mojom skontaktovani neuviedla ziadny dovod, co je zle, co treba zmenit atd. viete mi, prosim, poradit co s tym? dakujem velmi pekne  --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 20:57, 5. apríl 2026 (UTC)

:{{Odpoveď|Aandu123}} Nazdar, v súčasnosti na stánke [[Žaneta Baudyšová]] nefuguruje šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. Článok vyzerá OK otáznou je možno [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť osoby]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:14, 6. apríl 2026 (UTC)
 
== 133P/Elst-Pizarro ==

Ahoj nevšimol som si, že už existuje stránka [[133P/Elst-Pizarro]] a vytvoril so túto [[7968 Elst-Pizarro]] urob s tým prosím niečo. Ďakujem!--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 09:35, 12. apríl 2026 (UTC)
:{{ping|Luppus|s=1}}{{Hotovo}} 
Pre istotu to pozri, upravil som aj wd.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:08, 12. apríl 2026 (UTC)
::ďakujem, dobre si to vyriešil--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:25, 12. apríl 2026 (UTC)
 
== Ptolemaios XIV ==
Ponáhľal som sa a namiesto Ptolemaios XIV som napísal názov článku Ptolemaios XV tak som to presunul. Vieš to napraviť aby som potom mohol písať Ptolemaia XV? Ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:22, 15. apríl 2026 (UTC)
:Je to ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:49, 15. apríl 2026 (UTC)
::Ešte raz ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 15:25, 15. apríl 2026 (UTC)

== Kat. ==
Zdravím, zabudnuté katogórie - [[Ordzoviansky potok]], môžeš ich doplniť, ty to vieš lepšie --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-20335-96|&amp;#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-20335-96|diskuse]]) 17:42, 28. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:54, 28. apríl 2026 (UTC)

== You may be an eligible candidate for the U4C election ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
Greetings,

The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.

This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.

The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.

In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) &lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&amp;oldid=30472482 --&gt;

== Vyznamenanie ==

Nejde mi to dať na tvoju redaktorskú stránku tak aspoň tu @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]

{{Vyznamenanie|kod=7003|text=Ďakujem Ti za pomoc a inšpiráciu, ktorú si mi dal. A taktiež Ti ďakujem za tvoju trpezlivosť so mnou|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:08, 4. máj 2026 (UTC)}}
{{clear}}

== Na úpravu ==

Nazdar. Opakovane ťa prosím: nedávaj do článkov v stave [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=101_Drog%C3%A9ria&amp;oldid=8212912] (PR bez doloženého 2NNSZ, bez korektného zdrojovania, bez kategorizácie) neurgentnú údržbovú šablónu, je to v rozpore s účelom príčetného patrollingu – články v takom stave tu nemajú zostávať zapadnuté v kategórii s [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|1 600 inými zapadnutými nedorobkami a zúfalstvami]], buď ich treba v definovanom čase dotiahnuť do ponechateľného stavu, alebo musia ísť preč. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>6xz2dzv1grk4r96q2yh1r6b23swg2ik</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213237</id>
      <parentid>8213232</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:22:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>/* Na úpravu */ odp.</comment>
      <origin>8213237</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="73954" sha1="mjhqdsbdwt40gzrtsjrl6rj99ns2dou" xml:space="preserve">&lt;center&gt;{{redaktor|Pe3kZA|správca}}&lt;/center&gt;

&lt;div class=&quot;messagebox&quot;&gt;
{| style=&quot;width:100%; background:none&quot;
&lt;div style=&quot;text-align:justify; padding:0.5em;&quot;&gt;&lt;center&gt;'''&lt;big&gt;Predtým, než mi napíšeš...&lt;/big&gt;&lt;br&gt;Odstránil som Tebou vložený odkaz?''' Prečítaj si prosím: '''[[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].&lt;br&gt;Odstránil som Tebou vložené informácie?''' Prečítaj si '''[[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnosť]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].&lt;br&gt;
'''Ušetríš tým prácu sebe i mne. Vopred ďakujem.''' &lt;/center&gt;&lt;/div&gt;
|}
&lt;/div&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| bgcolor=&quot;#ffffff style=&quot;font-family:Trebuchet MS; font-size:12px; border:1px solid #800080;&quot; | 
'''Môj archív:''' [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2010|Archív 2010]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2011|Archív 2011]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2012|Archív 2012]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2013|Archív 2013]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2014|Archív 2014]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2015|Archív 2015]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2016|Archív 2016]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2017|Archív 2017]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2018|Archív 2018]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2019|Archív 2019]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2020|Archív 2020]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2021|Archív 2021]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2022|Archív 2022]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2023|Archív 2023]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2024|Archív 2024]]    
|}

== 2025 ==

== DÔVOD ==

Z akého dôvodu si zmazal stránku o D.Bodnárovi? Ďakujem --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:07, 24. január 2025 (UTC)
:Nazdar, v poznámke to bolo uvedené - neencyklopedické. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:10, 24. január 2025 (UTC)

::Tak mi vysvetlite na základe čoho je to “neencyklopedické” a čo je pre Vás “encyklopedické”. Ďakujem. (- nie formou “článkov” ale vlastnými slovami) --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:17, 24. január 2025 (UTC)
:::AKo vysvetliť v troch riadkoch šoférovanie auta niekomu, kto v živote auto nevidel? Tak isto, ako &quot;vlastnými slovami&quot; opísať dostatočne kvalitný článok niekomu, kto si nedá ani tú prácu, aby si pozrel príručku o základnej štruktúre článku na wiki. Pozri si napr. stránku o [[Matej Cifra|Sajfovi]], nech získaš aspoň základnú predstavu, ako to má vyzerať. Ďalšia komunikácia už na tvojej DS.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:27, 24. január 2025 (UTC)
::::Pre vašu informáciu tie články som videl a pre vašu informáciu som dával to ako to má byť no napriek tomu to ZMAŽETE! Poprosím obnovte stránku a ukážte mi KONKRÉTNE chyby prípadne nedostatky. Ďakujem -D.H. --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:37, 24. január 2025 (UTC)
:::::Tak konkrétne - žiadne (dostatočne vhodné a nezávislé) zdroje, neencyklopedický štýl, nedoložená enc. významnosť, chýbajúci infobox, wikilinky, kategórie, atď! Naozaj tu niet čo riešiť a vzhľadom na obsah nie je ani zmysel to obnovovať. Howgh.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:44, 24. január 2025 (UTC)

::::::Ohľadom infoboxu a týchto vecí (neencyklopedický šťýl,…) - stačilo pozrieť úpravy a tam som písal že to budem POSTUPNE UPRAVOVAŤ. Moja idea bola najprv napísať celkový článok, upraviť ho a pridať postupne detailné informácie, infobox, fotografiu a viac faktov. Nemusíte to hneď MAZAŤ! Ešte jeden dotaz: ”Čo tam bolo neencyklopedické?” ”Čo je podľa Vás encyklopedické?” --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.189|85.237.234.189]] 18:16, 24. január 2025 (UTC)
:::::::Si zodpovedný za to, čo zverejníš a my tu hodnotíme to, čo je zverejnené! Je to ťažké pochopiť? Takých experimentov sú tu tony a ak by sa to hneď neriešilo, bol by tu z toho cirkus. Ak by si čítal už len tie šablóny, dozvedel by si sa, že na takéto účely slúži pieskovisko, kde môžeš pokojne tvoriť a upravovať svoje výmysly i nezmysly bez rizika, že ti to niekto vymaže. Tak naposledy - konečne si prejdi základnú príručku, inak tu strácaš čas a tvoje konanie bude ohodnotené pojmom vandalizmus. Ak nechceš akceptovať tunajšie podmienky a zvyklosti, zabudni na wiki a choď robiť niečo iné. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:32, 24. január 2025 (UTC)
::::::::Či vy keď píšete články, píšete ich hneď “dokonalé”? Prípradne ste sa pripojili k wikipedii v 20xx a hneď ste písali “dokonalé” články? --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.189|85.237.234.189]] 18:17, 24. január 2025 (UTC)
:::::::::Hlavne som si prečítal príručku a riadil sa radami. Nateraz končím túto nezmyselnú - nikam nevedúcu debatu.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:32, 24. január 2025 (UTC)

== Spätná väzba  ==

Dobrý večer, vytvoril som na mojom druhom pieskovisku článok s názvom Jonas Vingegaard a je tam napísaný text. Chcel by som dostať nejakú spätnú väzbu že či je v pohode napísaný, že či sú v pohode formulácie, ale bo ho mám trošku upraviť? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 23:11, 24. január 2025 (UTC)
:{{ping|Ján William Laco|s=1}}Drobnosti som upravil, ak sa ti dá, ešte dokonči ten zvyšok. Inak dobrá práca.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:54, 25. január 2025 (UTC)

== Thank you for being a medical contributors! ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
{| style=&quot;background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;&quot;
|rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;vertical-align: middle; padding: 5px;&quot; | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]]
|style=&quot;font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;&quot; |'''The 2024 Cure Award''' 
|-
| style=&quot;vertical-align: middle; padding: 3px;&quot; |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! 

Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs.

Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating].
|}

Thanks again :-)  -- [[mdwiki:User:Doc_James|&lt;span style=&quot;color:#0000f1&quot;&gt;'''Doc James'''&lt;/span&gt;]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC)
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&amp;oldid=28172893 --&gt;

== [[Bystřice pod Hostýnem]] ==
Ahoj. V článku to bolo správne, má byť ''tá'' Bystřice. Podobne ako je Banská Bystrica, Považská Bystrica atď. na Slovensku. Vidno to aj v článku [[:cs:Bystřice pod Hostýnem|článku na cs.wiki]] kde sa píše, že „[BpH] ''je'' město“, nie ''sú'' město.  Slovo je podľa vzoru ''ulice'' kde v češtine máš ''ta ulice'' ale aj ''ty ulice'' takže chápem, že je to mätúce. Podobne je aj [[:cs:Skalice|Skalice]]. Na druhej strane [[:cs:Holice (rozcestník)|Holice]] máš v pluráli ako [[:cs:Holice|mesto]] a v singulári ako [[:cs:Holice (Olomouc)|mestskú štvrť a bývalú obec]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:54, 26. január 2025 (UTC)
:Mne je celkom jedno, ako to majú v Česku {{Úsmev|;)}} Aj Olomouc je u nich &quot;tá&quot; a u nás &quot;ten&quot; a rovnako som presvedčený, že aj Bystřice sú na Slovensku &quot;tie&quot; a nie &quot;tá&quot;. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:05, 26. január 2025 (UTC)
::Nemalo by byť. Na zmenu treba doložiť spoľahlivý zdroj. Áno, čo sa týka Olomouca: slovenčina prebrala pôvodný rod. Ženský rod priniesla spisovná čeština. ''Ten Holomóc'' sa stal ''tá Olomouc''. Ale na Bystřici to nič nemení.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:29, 26. január 2025 (UTC)
:::Prečo &quot;nemalo by byť&quot;?! Sme na slovenskej wiki, nie českej, tak zbytočne tu opisuješ ich gramatiku. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 11:12, 26. január 2025 (UTC)
::::Sme na slovenskej, ale pokiaľ nemáme dôkazy o tom, že by bol medzi slovenskou a českou gramatikou rozdiel tak treba postupovať podľa tej českej (mesto je v Česku). Máš teda nejaký dôkaz o zmene?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:35, 26. január 2025 (UTC)
:::::Si si nevšimol, že ja som revertoval formuláciu na pôvodný tvar. &quot;Dôkaz&quot; by mal dávať ten, kto zmenu vykoná. A počujem prvýkrát, že máme používať gramatiku podľa češtiny {{Úsmev|:D}} Tu ide o skloňovanie názvu vo vete, nie o zmenu názvu!--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:44, 26. január 2025 (UTC)
::Ad ''„aj Bystřice sú na Slovensku &quot;tie&quot; a nie &quot;tá&quot;“'': na základe čoho usudzuješ, že by to mohlo/malo byť chápané ako [[pomnožné podstatné meno]]? V češtine je to bežné slovo ženského rodu so singulárom [https://www.slovnikcestiny.cz/heslo/Byst%C5%99ice/0/36976], slovenský ekvivalent „Bystrica“ dtto. Rôznych názvov, ktoré to slovo obsahujú je hodne [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2FByst%C5%99ice%2F] a pri veľkej časti z nich ([[Velká Bystřice]], [[Malá Bystřice]], [[Nová Bystřice]], [[Valašská Bystřice]], …) pomnožná interpretácia vôbec neprichádza do úvahy. Prečo by pri zvyšných mala? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:31, 26. január 2025 (UTC)
:::Ok; takže ja som vychádzal napr. z názvu Prachatice - od Prachatic, Sušice - od Sušic, Bystřice - od Bystřic... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:44, 26. január 2025 (UTC)
 
== [[Maliar Niobovcov]] ==
Ahoj! Mohol by si prosím vymazať názov článku [[Maliar Niobíd]], našiel som totiž meno tohto vázového maliara uvedeného v češtine Malíř Niobovců. Ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:34, 1. február 2025 (UTC)
:{{ping|Luppus|s=1}}{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:42, 1. február 2025 (UTC)
::Ďakujem!--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:46, 1. február 2025 (UTC)

== Infobox:F1 Tím ==

Zdravím! Dostal som nápad kde by som vytvoril šablónu Infobox:F1 tím, ktorý by sme využili na články o F1 tímoch, ktoré existujú a ktoré len vytvoríme. Bolo by to možné? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 08:58, 10. február 2025 (UTC)
:Ahoj, každá rozumná iniciatíva je vítaná.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:11, 10. február 2025 (UTC)

== Pieskovisko ==

Ahoj. Prosím Ťa o radu. Skúšal som postupovať podľa Návodu v Pieskovisku: stlačil som &quot;Upraviť&quot;. Urobil som úpravu. Nedokázal som nájsť &quot;Zobraz náhľad&quot; ani &quot;Ulož článok&quot;. Kde nájdem obe tlačidlá, a ako sa dá korigovať &quot;Návod&quot;, aby slúžil účelu. Ďakujem.    --[[Redaktor:Gabishark|Gabishark]] ([[Diskusia s redaktorom:Gabishark|diskusia]]) 09:12, 11. február 2025 (UTC)
:Ahoj, ja mám nastavený starší vizuál cez PC, no teoreticky by to malo byť rovnaké ako pri iných stránkach.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:22, 11. február 2025 (UTC)

== Pobeda ==

Ahoj, chapem, preco si presunul stranku Pobeda, ale v Plevzovi je este 1 samostatny partizansky oddiel Pobeda. Preto sa rato stranka volala ako sa volala. Nestiham vsetko :) --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:00, 16. február 2025 (UTC)
:Ajajáj, tak potom tú nazvi inak {{Úsmev}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:04, 16. február 2025 (UTC)

== Duplicita ==
Zdravím. Len dávam na známosť: vytvoril si duplicitu: [[Ždiar (potok)]] = [[Ždiar (prítok Tepličného potoka)]]. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:1424:A86A:17B6:6845|2A02:AB04:27BC:7400:1424:A86A:17B6:6845]] 17:11, 4. marec 2025 (UTC)
:Nazdar, viem, všimol som si to na WD :( Spojím to do jedného článku. Išiel som podľa šablóny, kde nebol zmenený link, preto tá &quot;zbytočná&quot; práca. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:09, 4. marec 2025 (UTC)

== Valerian Trabalka ==

Dobrý deň, prečo ste opakovane odstránili úpravy v tomto hesle? Prosím Vás, ako sa dá zmeniť meno v nadpise, správne je Valerian s krátky a. --[[Redaktor:LucieMeisner|LucieMeisner]] ([[Diskusia s redaktorom:LucieMeisner|diskusia]]) 19:16, 11. marec 2025 (UTC)
:Zdravím, úpravy boli nevhodne vykonané - do textu sa nedávajú linky. Presun sa dá urobiť, no je treba doložiť to meno referenciou.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:49, 11. marec 2025 (UTC)

== Subterra ==

Dobry den Pe3kZA, Snazim sa vytvorit prispevok na wikipediu ohladom kulturneho priestoru [[Subterra]] v Nitre. Spravil som zmeny ako som len vedel podla navodov a odporucani. Snazil som sa kontaktovat editorov o dalsie odporucania ako vylepsit ten prispevok. Dakujem za predchadzajuce komentare. Vedel by ste sa prosim pozriet na ten prispevok a dat mi nejake odporucania, prosim?

Moj clanok je stale oznaceny na zmazanie. Aky bude dalsi postup? Videl som stranku &quot;Stranky na zmazanie&quot; kde sa prispevky diskutuju ale neviem ci su pridavane automaticky alebo to mam nejako prihlasit. Budem velmi vdacny za kazdu radu. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 12:07, 14. marec 2025 (UTC)
:{{ping|PP3478|s=1}}Ahoj, prešiel som to, pár drobnosti upravil. Podľa mňa je článok ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:50, 14. marec 2025 (UTC)

== Zámky ==

Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&amp;logid=822292]: ak je to možné, dodržiavaj prosím postupné gradovanie dĺžok zámkov (napr. exponenciálna postupnosť s približne dvojnásobnou dĺžkou oprosti predošlej: 1t, 2t, 1m, 3m, 6m, rok), v závislosti od pretrvávania problému. Nie je cieľom prísť a mačovsky niekam plesnúť polročný/ročný/indef zámok ako úplne prvý krok v histórii, ani zbytočne vylučovať anonymov z editácie článkov. Normálny stav článku na wiki (kým sa väčšinovo nedohodne niečo iné, napr. plošné nasadenie [[:en:Flagged Revisions|Flagged Revisions]] ako na dewiki) je s možnosťou editácie pre všetkých. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:27, 20. marec 2025 (UTC)
:Nazdar, možné to je... Zväčša reagujem na opakovaný vandalizmus s prihliadnutím na &quot;atraktívnosť&quot; článku pre vandalov. Opakovane sa mi stalo, že po krátkom zámku sa prakticky v rámci hodín vyskytli edity, ktoré v rezkom tempe &quot;opravovali&quot; dané články. Mnohé hlúposti sa prehliadli, preto práve dlhšie polozámky využívam na eliminovanie týchto komplikácii.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:14, 20. marec 2025 (UTC)

== Revúca ==

To naozaj tam necháme ten vulgárny text? --[[Redaktor:Janyyk|Janyyk]] ([[Diskusia s redaktorom:Janyyk|diskusia]]) 14:58, 3. apríl 2025 (UTC)
:{{ping|Janyyk|s=1}}Je to vrátené, kde zostali vulgarizmy? Ak som niečo prehliadol, pokojne to oprav.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:00, 3. apríl 2025 (UTC)

== Join us at the Next CEE Catch up! Learn about Temporary accounts! ==

Hi everyone, 

We want to announce the tenth '''[[:m:Wikimedia CEE Hub/Catch up|CEE Catch Up]]''' session, which will be dedicated to the '''Temporary accounts''', as this important change is going to affect every Wikipedia soon, so it is important for patrollers and functionaries like you to understand this change. On wikis where temporary accounts are enabled, IP addresses of unregistered editors are not visible publicly. Only those who fight spam, vandalism, harassment and disinformation have access to IP addresses there.

The session will take place on '''10th of June 2025, 18:00-19:00 CEST''' (check your ''[https://zonestamp.toolforge.org/1749571200 local time]'').

If you are interested in this topic, then '''[[:m:Event:CEE Catch up Nr. 10 (June 2025)|sign-up for the session here]]'''.

[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 11:17, 29. máj 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=28802724 --&gt;

== Kapmfgruppe SS Wittenmayer ==

Ahoj,
vytvoril som omylom [[Kapmfgruppe SS Wittenmayer]], potom som vytvoril spravny [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]] a poziadal o zmazanie [[Kapmfgruppe SS Wittenmayer]] a Ty si zmazal ten spravny. Tak som [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]] znovu vytvoril. Ten nespravny niekto zmazal. Cize 22;58 je vsetko ako ma byt. Toto je len vysvetlenie. Pekny vecer a dakujem. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 20:59, 1. jún 2025 (UTC)
:Bolo tam presmerovanie, teraz je opäť. Tak si to zamýšľal?--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 21:05, 1. jún 2025 (UTC)
::Ano, na stranku [[14. granátnická divízia SS Galícia]] su/maju byt 2 presmerovania, Wildner a Wittenmayer, toto ale malo preklep v nazve (Kapmf-&gt;Kampf). Mozno raz vytvorim samostatne stranky pre tie bojove skupiny, zatial aspon takto. Dakujem. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]]

== Growth features - Mentorship and Community updates ==

​Hi everyone, 

Wikimedia Foundation worked on evolving some of the growth features, primarily dedicated to the newcomers in our movement and communities. If you do not know, everyone can access them, activating them from Preferences (in the below of the page).

You can learn about these features '''[[mw:Growth|here]]'''.

CEE Hub is contacting you (patrollers/admins) directly as we would like to bring to your attention two of these features that we think can be useful for your community: '''[[mw:Growth/Mentor dashboard|Mentorship]]''' and '''[[mw:Growth/Community Updates|Community Updates]]'''.

We noticed that the majority of the CEE language editions of Wikipedia does not have active one of these features, so we are encouraging you to check whether your wiki has these features and if not to begin community discussion if you want to introduce them to your editors. If you want to check it, you need to go to the Special:CommunityConfiguration page on your wiki, where all of the growth features are listed.

If you need more support with this, please contact Growth team [[mw:Growth/Team|here]].

--[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 12:29, 16. júl 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=28802724 --&gt;

== Wikidáta ==
Ahoj. Nezabúdaj, prosím, založené kategórie (ako napríklad dnešnú [[:Kategória:Formula 1 v roku 1951]]) prepájať s Wikidátami. Proces je naozaj jednoduchý: (1) [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q8957390&amp;diff=prev&amp;oldid=2403589867 pridať do zoznamu sk.wiki] skopírovaním „sk“ a potom „Kategória:Formula 1 v roku 1951“ a (2) skopírovaním opäť „Kategória:Formula 1 v roku 1951“ do opisu pod slovenčinou. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:07, 11. september 2025 (UTC)
:Plus aj šablóny ako {{tl|F1 v roku 2023}}. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 11. september 2025 (UTC)

== Portál:Formula 1 ==

Ahoj, chcel by som vytvoriť Portál:Formula 1, keďže taký tu nie je a na zahraničných verziách sa nachádza. F1 sa venujem dlhodobo a mám k nej aj osobné skúsenosti, takže verím, že portál bude kvalitne spracovaný a udržiavaný. Bolo by to možné? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 12:21, 13. september 2025 (UTC)
:{{ping|Ján William Laco|s=1}}Ahoj, samozrejme že môžeš, iniciatíva je vítaná. Inšpiruj sa inými portálmi a ak si na to trúfaš, smelo do toho. Rob si to na pieskovisku a keď to bude doladené, presunieš to do hlavného menného priestoru. Držím palce. {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:24, 13. september 2025 (UTC)
::{{ping|Ján William Laco|s=1}} Držím palce! Doporučoval by som, ale najskôr uzrejmiť či sa píše „formula 1“ alebo „Formula 1“. Názvy po Wikipédii nie sú konzistentné. Dobré by bolo osloviť aj ostatných formulárov/formuláristov/fanúšikov tohto športu, nech sa môžu vyjadriť a prípadne spolupracovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:33, 14. september 2025 (UTC)

{{ping|Jetam2}}, {{ping|Ján William Laco}}, {{ping|Pe3kZA}} (Ping pre členov diskusie) Zaktualizoval som najmä vo [[Wikipédia:Wikiportál]] a im podobným. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:50, 16. september 2025 (UTC)

:{{re|Fillos X.|s=1}} Úpravy nateraz vraciam. Spravte k tomu pls. aspoň symbolické recenzné konanie formou vlákna v Kaviarni (v duchu napr. [[Wikipédia:Krčma/Podpora/Archív 2016#Portál:Šach]]). Ak nebudú zásadné výhrady a budú zapracované pripomienky, môže sa to nalinkovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 16. september 2025 (UTC)
::Zdaru všetkým, nakoniec som to dal do kaviarne pod časť Rôzne: [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/R%C3%B4zne#Port%C3%A1l:Formula_1 Portál:Formula 1]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:57, 17. september 2025 (UTC)

== Infobox pomoc ==

Ahoj, nevieš mi pomôcť s Infoboxom? Netuším ako sa to robí a aj s pomocou ChatuGPT a neviem čím všetkým, som sa nedostal ku správnej funkčnosti.. [[Šablóna:Infobox Veľká cena F1]] --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 22:06, 27. september 2025 (UTC)
:A čo tam potrebuješ upraviť?--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 07:08, 28. september 2025 (UTC)

== Potoky ==

Nazdar. Dve veci na margo zakladaných článkov o potokoch:
# na Wikíúdajoch je dobré vypĺňať aspoň základné údaje (instance of: stream, country: Slovakia, mouth of the watercourse: [tok kam ústi], length, prípadne ďalšie), viď napr. [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136456472&amp;diff=2414031433&amp;oldid=2413970210]. Bez nich nie je položka dohľadateľná parametrickými SPARQL dotazmi, čo je škoda, pre rôzne analytické a údržbové aktivity, matchovanie s inými datasetmi a pod. sa to hodí.
# je dobré prepájať ich s [[OpenStreetMap|OSM]]. 
#:Na strane OSM je potrebné:
#:* nájsť (typicky preklikom z vyhľadávania podľa názvu potoka) príslušnú reláciu, napr. [https://www.openstreetmap.org/relation/17099932]
#:* vyplniť na nej položky &lt;code&gt;wikidata&lt;/code&gt; (Qnnn) a &lt;code&gt;wikipedia&lt;/code&gt; (sk:Názov čl), viď napr. [https://www.openstreetmap.org/relation/17099932/history/2]. Nie je to komplikované a zvláda to bez problémov aj interný OSM editor v prehliadači (iD), vrátane našepkávača a automatického vyplnenia &lt;code&gt;wikipedia&lt;/code&gt; po zadaní &lt;code&gt;wikidata&lt;/code&gt;. Keď si na &lt;tt&gt;openstreetmap.org&lt;/tt&gt; prihlásený s OSM kontom a si na stránke relácie, tak dropdown pri tl. ''Upraviť'' hore v záhlaví, následne ''Upraviť pomocou iD (editor v prehliadači)''.
#:* uložiť sadu zmien, do zhrnutia uviesť napr. ''„wikipedia/wikidata“''
#:Na strane Wikiúdajov:
#:* vložiť číslo OSM relácie ako hodnotu property [[:d:Property:P402|OpenStreetMap relation ID]], napr. [https://www.wikidata.org/w/index.php?diff=2414029752].
#:Umožňuje to (okrem iných integrácií) zobrazenie interaktívnej mapky toku v infoboxe tu na wiki, viď dnešný [[Melecký potok]] (je tam nejaká latencia, takže sa netreba zľaknúť prázdnej mapky bezprostredne po doplnení, ak je prepojenie v poriadku, v horizonte minút až hodín sa zobrazí).
--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:30, 8. október 2025 (UTC)

Pozor, [https://www.openstreetmap.org/way/1124968388 toto] nie je OSM relácia (''relation''; zoskupenie viacerých objektov), ale len línia/cesta (''way''), viď URL alebo prefix v titulku. Tá má na WD inú property ([[d:Property:P10689|OpenStreetMap way ID]]), tzn. treba [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136457799&amp;diff=2414287646&amp;oldid=2414236526]. Dopĺňať na WD to ale má zmysel len vtedy, ak prelinkovanie súbežne doplníš aj na strane OSM, viď postup vyššie (v tomto prípade [https://www.openstreetmap.org/way/1124968388/history/2]). Inak tu v IB namiesto mapky zostane prázdny štvorec. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:44, 9. október 2025 (UTC)
:Toto už je nad moje schopnosti... Kuknem sa na to ešte raz, no ak to nepôjde, budem dopĺňať aspoň ten základ.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 11:45, 9. október 2025 (UTC)
::Bezpečné je to tam, kde existuje OSM relácia (väčšina riek a väčších potokov). Treba ale v každom prípade dopĺňať buď obojstranne, tzn. aj na strane OSM, alebo radšej vôbec, pretože doplnenie na WD je nateraz indikátor, že sa má zobraziť miestna mapka (ktorá sa ale korektne zobrazí len ak existuje prelinkovanie zo strany OSM; technicky to momentálne nejde inak zmysluplnejšie riešiť). Tá úprava na strane OSM relácie (ak teda tam link na wiki zatiaľ nie je), je ale triviálna, nie je prečo sa toho obávať.
::Čo sa týka tokov, pre ktoré relácia neexistuje (sú na OSM reprezentované ako jediná cesta), tam je možné, že to tak jedoduché nebude – že to bude vyžadovať založenie relácie, zaradenie cesty do nej a otagovanie tej relácie (zatiaľ to tak vyzerá, pretože pre ten [[Silastov]] to mapku nezobrazuje, hoci je cesta prelinkovaná). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 9. október 2025 (UTC)

Analógiou WD položiek, v stavoch ako ich tam nechávaš ([https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136503776&amp;oldid=2416674114][https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136497692&amp;oldid=2416232634][https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136486748&amp;oldid=2415814626]), je, ako keby si tu na skwiki zakladal substuby, neobsahujúce nič než názov. Z pohľadu WD to neplní účel. Pričom to vyplnenie 3{{--}}4 základných vlastností (čo to je, kde to je, kam to ústi) a strojové preloženie popisu do en/cs je záležitosťou niekoľkých desiatok sekúnd. Spolu s tým prípadným OSM prepojením tým z pohľadu celého wiki ekosystému vyprodukuješ výrazne vyššiu pridanú hodnotu, než len samotný tunajší čl. K nejakej časti tokov, ktoré spolu s red. Starček hromadne vytvárate, sa tie náležiti (a OSM prelinkovanie) snažím dopĺňať, no je bohužiaľ nad moje kapacity stíhať to tempom, akým ich sem dopĺňate. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:25, 15. október 2025 (UTC)
:Ahoj, rozumiem, skúsim to ešte. Nateraz to beriem tak, že je vhodnejšie nechať to v takom biednom stave, ako tam dať chybné údaje.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:43, 15. október 2025 (UTC)
::To OSM prelinkovanie je samostatná vec, to má zmysel (ak sa nechceš zahlbovať do technikálií na strane OSM) robiť vtedy, keď je všetko jasné – už existuje založaná relácia, pokrývajúca celý potok a stačí ju prelinkovať (obojstranne) s WD položkou. No aj v prípadoch kde sa do prelinkovania s OSM púšťať nejdeš, má zmysel na strane WD povypĺňať názvy (default, en, cs, sk), popisy (en, cs, sk) a najdôležitejšie vlastnosti (instance of, country, mouth of the watercourse). Tam veľmi nie je ako vyplniť chybné údaje, len vybrať z ponúk vlastnosti a cieľové položky (presný typ toku nie je dôležitý, stačí vyberať generické river/stream/canal/watercourse). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:00, 15. október 2025 (UTC)

::K tamtým trom: WD som im podopĺňal a čo sa týka OSM, [[Stará Žitava|Starú Žitavu]] a [[Trávnický potok]] som prelinkoval, [[Chrenovka|Chrenovku]] nechávam zatiaľ tak, tam existujú tri samostatné relácie – horný prírodný úsek [https://www.openstreetmap.org/relation/14929106], zregulovaný stred [https://www.openstreetmap.org/relation/14929105] a dolný prírodný úsek [https://www.openstreetmap.org/relation/5559038], pričom relácia toho dolného je prelinkovaná s klastrom [[Potok Chrenovka]] (kde je vďaka tomu mapka zobrazená). Bolo by treba dolnú reláciu pretagovať na prírodnú pamiatku a zvyšné zlúčiť do jedinej relácie, zastrešujúcej celý tok. Až tá by sa potom prelinkovala s WD položkou potoka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:21, 15. október 2025 (UTC)

== Neurgent ==
Ahoj, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=M%C3%A1ria_Ma%C4%8Do%C5%A1kov%C3%A1&amp;action=history Mária Močošková] nie je na urgent, článok je starší.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:58, 12. október 2025 (UTC)
:{{ping|Jetam2|s=1}}Tak ho odurgentuj, nič ti v tom nebráni.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:40, 12. október 2025 (UTC)

== Mazanie „presunutých“ kategórií ==
Ahoj Pri mazaní kategórií treba dávať pozor na „presuny“ výmazom, ktoré robí redaktor „skrývajúci“ sa za IP. Týka sa to tých z Utahu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:26, 7. november 2025 (UTC)
:Nie netýka, je to celkom iný názov klubu, ktorého kategóriu som založil ja, takže to láskavo nepripisuj niekomu inému. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-30767-48|&amp;#126;2025-30767-48]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-30767-48|diskuse]]) 21:52, 7. november 2025 (UTC)

== Skeny máp na komerčnom webe ako zdroje ==

Nazdar. Aká je pls. pointa toho hromadného dopĺňania odkazov na skeny máp VKÚ do článkov. Nie je mi jasná pridaná hodnota (okrem teda trúsenia PR linkov na ten web). Trebárs konkrétne v [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8120010] – akým spôsobom sken mapy dokladá tvrdenie, za ktoré si citáciu vložil (''„Nachádza sa v katastrálnom území obce Dražice a mesta Rimavská Sobota“'')? Ak dobre vidím, ide o turistickú mapu, nie o katastrálnu mapu alebo mapu s administratívnym členením, čiže ako z nej má vyplývať, v katastrálnom území čoho sa dotyčná pamiatka nachádza? To tvrdenie (spolu s ďalšími) dokladá položka zoznamu ŠOP SR [https://data.sopsr.sk/chranene-objekty/chranene-uzemia/detail/842], citovaná za druhým odsekom. Tá mapa je za tou vetou ako citácia dokonale nadbytočná. Ak máš nejakú motiváciu robiť PR tomu webu, rob to aspoň korektne, nie skrývaním ext.o. za pseudocitácie zdrojov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:40, 13. november 2025 (UTC)

:Nazdar, nejde o žiadne PR ani nič podobné. Ide o mapy VKÚ, ktoré boli presunuté a teda pôvodné linky nefungujú. Preto nefunkčné linky opravujem a chýbajúce dopĺňam. A motívom je dostupnosť podrobných máp v článkoch, nič viac, nič menej. To, že najmä v článkoch o chránených územiach, vkladám na nie práve &quot;ideálne&quot; miesto, je to len preto, aby si čitateľ vedel danú lokalitu dohľadať cez link. Tie články majú takmer všetky jedinú ref. a preto nie je žiadna ďalšia zbytočná. Iné, vhodnejšie miesto v danom článku nie je.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:53, 13. november 2025 (UTC)

::V tom prípade to pls. pridávaj do sekcie ''Externé odkazy''. Pridaná hodnota bude oproti online turistickým mapám (freemap.sk, mapy.com, mapy.dennikn.sk, atď.) stále hodne diskutabilná (už len tým, že online vieš linkovať konkrétny bod/objekt a v priebežne aktualizovanej mape, tu linkuješ celý sken historického mapového listu), ale budiž. Určite ale nie ako citáciu zdroja, tie slúžia na jeden jasne definovaný účel – dokladať tvrdenia v texte. Ak by sa do podobnej aktivity pustil nejaký anonym alebo nováčik, už by bol pravdepodobne zablokovaný pre reklamný link building. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:02, 13. november 2025 (UTC)

:::Chápem ten nedostatok v podobe nemožnosti presnej lokalizácie, no je to rovnaké, ako zdroj z papierovej mapy. Práve preto som tie ref. dával za odkazy obcí, cez ktoré sa to na tej mape dá ľahšie lokalizovať. Som si vedomý tej nepresnosti... A opakujem, ide o mapy VKÚ (pôvodný link som mal od zamestnanca VKÚ) a vzhľadom na mierku a celkom čerstvú aktualizáciu (nie sú úplne identické s papierovou verziou) sú pre mnohé objekty tým lepším zdrojom. Dohľadávať jednotlivé nefunkčné odkazy na mapy naozaj nemám chuť, preto, keď už, považujem plošné dopĺňanie odkazov na podrobnú mapu za efektívnejšie a užitočné.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:19, 13. november 2025 (UTC)

::::Ak by to chcelo byť poňaté ako druhý spoľahlivý zdroj pre doloženie významnosti, bolo by ďaleko vhodnejšie citovať konkrétne papierové vydanie, tzn. napr.:
:::::{{small|{{Citácia knihy | titul = Chočské vrchy. Vodná nádrž Liptovská Mara : Turistická mapa | vydanie = 1 | vydavateľ = Vojenský kartografický ústav | miesto = Harmanec | rok = 1995 | isbn = 80-85510-84-7}} }} 
::::s prípadným URL odkazujúcim na tamten sken (ako doplnok). A vkladať to za tú ŠOP SR citáciu, nie za ad-hoc tvrdenie, ktoré to vôbec nedokladá. Takto ako to tam vkladáš to ale nepredstavuje ani len korektnú bibliografickú citáciu toho, čo tam je naskenované, tzn. čoho reprodukciu tam publikujú (pričom oni sa tam tie náležitosti zjavne neunúvajú uvádzať). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:22, 13. november 2025 (UTC)

:::::Ok, keďže nemám dané papierové vydania a staršie mnohé z týchto objektov neobsahujú, tak to vkladať nejdem. Pokladal som to za pridanú hodnotu, no evidentne máme odlišný názor. Mimochodom - keď si [https://www.vku.sk/category/aktualizovane-mapy/ TU] preklikneš na interaktívne mapy, dostaneš sa presne na ten &quot;komerčný&quot; web. Preto mi ani zamak nenapadlo, považovať to za reklamu... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:34, 13. november 2025 (UTC)

::::::Ok, v tom indexe [https://maps.travelvirtual.eu/interactive-maps/] uvádzajú vydania (resp. kde neuvádzajú, dajú sa uhádnuť z toho low-res skenu obálky). Zvyšné náležitosti potom nie je problém dohľadať v knižničných db., napr. [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&amp;field_1&amp;term_1=Cerov%C3%A1+vrchovina+%E2%80%93+Lu%C4%8Denec&amp;sort=dateNewest&amp;theme=system]. Výsledná citácia (kozmeticky doladený generický výstup z Wikicitátora podľa ISBN) viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pokoradzsk%C3%A9_jazierka&amp;oldid=8120073]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:50, 13. november 2025 (UTC)

:::::::Vďaka, môže byť, som rád, že sme našli kompromis. Ibaže teraz si urobil podobnú vec, ako si vytkol mne {{Úsmev|;)}} Link je za wl Cerová vrchovina, hoci daná lokalita je v Rim. kotline... A to je presne to, o čom som písal, že nie vždy sa dá link umiestniť tak, ako treba. Priemerne inteligentný čitateľ pochopí, že ide o doloženie polohy a ocení aj takýto - hoc nie úplne ideálny zdroj. Každopádne, tie články všetky vyžadujú aktualizáciu a kontrolu, najmä po zmenách a zlúčení mnohých chr. území. No snáď sa raz niekto aj k tomu dostane.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:07, 13. november 2025 (UTC)

::::::::Všetky v texte uvedené informácie (vrátane polohy vyznačenej v mape) dokladá už položka zoznamu ŠOP SR, toto je čisto sekundárna citácia, dokladajúca len významnosť. Osobne by som ňou položku autoritatívneho štátneho zdroja nedopĺňal, keď ju tam ale chceš mať, ok, dá sa brať ako druhý NNSZ (aj keď polohu interne preberali veľmi pravdepodobne rovnako zo ŠOP SR podkladov). Doplniť sa dá buď za prvý alebo za posledný výskyt ŠOP SR citácie (ktorá by mala byť za všetkými odsekmi, nie len za posledným), je to určite vhodnejšie, než za konkrétne tvrdenie uprostred odseku, ktoré z tej mapy navyše nevyplýva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:23, 13. november 2025 (UTC)

== Kontakt ==
Dobrý deň je možné vás kontaktovať nejakým spôsobom? --[[Redaktor:Geptor888|Geptor888]] ([[Diskusia s redaktorom:Geptor888|diskusia]]) 12:55, 17. november 2025 (UTC)
:{{ping|Geptor888|s=1}}Práve si to urobil.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:02, 17. november 2025 (UTC)

== Invitation for a session &quot;Tools and features for Users with Extended Rights&quot; ==

Hi, you are receiving this invitation as you are either patroller and/or admin in your community and [[:m:Wikimedia CEE Hub|CEE Hub]] is preparing a session called '''Tools and features for Users with Extended Rights''', which we think that it will be interesting for you.

The session is organised by the CEE Hub along with Wikimedia Foundation’s Movement Communications regional specialist Natalia Szafran-Kozakowska. Speakers in the session are Product Managers and Software Engineers from Wikimedia Foundation, so you will hear recent updates, new developments, and they will answer questions. So, please think what you want to ask them and come to the session.

The session will be held on '''Tuesday, December 2nd, 2025 at 17:00 CET'''. Please register yourself '''[[:m:Event:CEE Catch Up: Tools for Users with Extended Rights|here]]'''.

If you have any questions, please contact me. --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:45, 19. november 2025 (UTC) (on behalf of the CEE Hub)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=29165186 --&gt;

== K revertu ==
[[Prsia|K revrtu - Prsia]]. Tie zdroje sú nepoužiteľné, nejaký blog a filmová databáza kde je všetko. Je to 12 minútový krátkometrážny nevýznamný film, nemá tu čo hľadať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-32423-16|&amp;#126;2025-32423-16]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-32423-16|diskuse]]) 19:22, 24. november 2025 (UTC)

== Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová ==

Nazdar. Aký je presne zmysel citácie {{small|{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Časopis TATRY č. 2/2010 | url = https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/obsah/2010-2/ | vydavateľ = lesytanap.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = }} }}? Použil si len čisto ten perex so zhrnutím obsahu čl., čo majú na webe, alebo to treba brať tak, že si použil celý text článku z toho čísla časopisu? Lebo ten text je predpokladám zhruba zhodný s článkom [https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/003460-Lesna-zeleznica-pod-Rohacmi.asp] rovnakého autora na Vlaky.net, ktorý tam ale máš citovaný samostatne. Ak sú zhodné, potom čistejšie asi tamtú neurčitú citáciu ćasopisu TATRY úplne vypustiť a všetky výskyty nahradiť citáciou fulltextu prevzatého do Vlaky.net. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:03, 25. november 2025 (UTC)
:Ahoj, neporovnával som presne obsah, len som použil citáciu na doloženie údajov v článku.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:00, 26. november 2025 (UTC)
::Ešte raz: ako zdroj si (v prípade časopisu ''TATRY'') použil len to webové zhrnutie: 
:::{{small|''V rokoch 1919 - 1920 vznikla v oblasti potoka Studená lesná železnica, ktorá viedla z obce Podbiel pod vysokohorské pohorie Roháče. Jej prvú časť z Podbiela do Habovky o dĺžke 10,950 km vybudovala v rokoch 1919 - 20 Krajinská drevodorábajúca úč. spol., úlohou železnice bol odvoz dreva z oblasti potoka Studená ku píle firmy v Podbieli alebo ku stanici miestnej železnice Kraľovany - Suchá Hora. V roku 1928 zastavila firma prevádzku železnice, v roku 1930 ju predala Oravskému komposesorátu, najväčšiemu vlastníkovi lesov v tejto oblasti. Nový vlastník podrobil v rokoch 1930 - 31 železnicu generálnej oprave a po jej ukončení začal budovať predĺženie z Habovky cez Zuberec do Brestovej. Predĺženie bolo ukončené v roku 1932, celková dĺžka železnice Podbiel - Habovka - Brestová bola 17,824 km. Komposesorát plánoval predĺženie železnice do lokality Oravice, katastrofálna povodeň v roku 1934 však zmenila plány a vlastník železnice povodňou zničenú železnicu úplne zrušil.''}}
::alebo si čerpal z celého textu článku z dotyčného čísla časopisu? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:48, 26. november 2025 (UTC)
:::Nazdar, prioritný zdroj bol ŽILINČÍK, Ivan. Lesná železnica pod Roháčmi [online]. Trnava: VLAKY.NET, táto ref. je iba z toho výcucu, kde sa uvádzajú dané info.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 12:37, 26. november 2025 (UTC)
::::Jo, predpokladal som predbežne, v tom zmysle som tam dnes aj túto cit. upravil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8125523]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:47, 26. november 2025 (UTC)
:::::Ďakujem. Veľa sa o tom už nezachovalo a viaceré články sú od toho Žilinčíka. Tiež sa rokmi ťažko dopátrať k mnohým info, preto je fajn, že aspoň niečo sa dalo z toho poskladať.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 12:54, 26. november 2025 (UTC)

== Na úpravu, bez zdroja ==

Nazdar. Nedávaj prosím článkom v stave [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8126997], tzn. bez akýchkoľvek zdrojov, bez doloženej významnosti, bez wl., bez kategorizácie, bez štandardného úvodu, len „soft“ šablóny bez UU [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8126997]. Je to zavádzajúce a keďže to robíš ako dlhoročný redaktor a aktívny patroller, nemusia mať ostatní tendenciu dôsledne to nezávisle kontrolovať. Patrí tam urgent; ak sa to v lehote niekam kvalitatívne posunie, nie je problém ho potom zmierniť/odstrániť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:53, 29. november 2025 (UTC)

== Šablóna Urgentne upraviť ==

Ahoj, napadá mi, že pri označení prvého článku redaktorky/-ra šablónou {{tl|Urgentne upraviť}} a následnom oznámení ako tuto [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Monika_Minar%C4%8D%C3%ADkov%C3%A1&amp;oldid=8127515 tuto] by bolo dobré aj konkrétne uviesť (cez odrážky alebo pod.) čo v článku treba vylepšiť. Problematike živočíchov sa nevenujem, takže neviem posúdiť, no tá definícia v šablóne {{tl|Urgentne upraviť autor}} je príliš všeobecná a vzhľadom na to, že tam redaktorka má aj referencie, aj to má korektne odformátované, dokonca má aj taxonomický prehľad by mi prišlo vhodnejšie upozorniť na konkrétne nedostatky (encyklopedický štýl, zastarané informácie či niečo podobné?). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 20:40, 30. november 2025 (UTC)

Ahoj, znova [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zemiakov%C3%A9_pivnice_v_Liptovskej_Tepli%C4%8Dke&amp;diff=8127706 vkladáš] šablónu {{tl|Urgentne upraviť}} tam, kde by sa hodila iná šablóna (tuto konkrétne napr. {{tl|Na úpravu}}), pričom redaktora/-ku informuješ len generickou šablónou. Možno je to len moja preferencia, no bolo by lepšie napísať aspoň jednu-dve vety o tom, čo má na článku vylepšiť. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 15:35, 1. december 2025 (UTC)

:Nazdar, sa čuduješ, ani keby som práve niečo nové vynašiel. Prešiel som si článok a na úpravu to teda nie je. Pozeral som tvoj rozsiahly popis... Toľko energie bez &quot;záruky&quot; jej úžitku mi príde ako mrhaním času. Ak redaktor/ka prejaví záujem s článkom niečo robiť, potom budem nápomocný - tak, ako mnohokrát doteraz. Rozumiem tvojej snahe ozrejmiť nováčikovi nedostatky, no v reále iba malá časť autorov sa k článku vráti a upraví/rozšíri ho. Preto môj skeptizmus... Ale opakujem, ak bude treba, rád pomôžem. Tiež editujem len v rámci voľného času.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:50, 1. december 2025 (UTC)

::{{Re|Pe3kZA}} Chápem, že je to časovo kapacitná záležitosť, no podľa mňa sa hodí nováčkovi hodiť aj nejaký ľudský popis, nakoľko z tej samotnej šablóny nemusí byť jasné, v čom je problém. Nemusíš to opisovať tak dopodrobna ako ja [[Diskusia:Zemiakové pivnice v Liptovskej Tepličke#Odporúčania na úpravu článku|tuto]], no stačila by veta, možno s odkazom na nejaký príkladný článok s podobnou tematikou (z vlastnej skúsenosti z [[Editačný maratón|editatonmi]] viem, že príklad článku názornejšie pomôže než detailná stránka s usmerneniami). Možno je na diskusiu aj nejako zparametrizovať tú šablónu, resp. používať širšie penzum šablón než len {{tl|Urgentne upraviť}}. Viem, že moje prvé články na Wikipédii boli z dnešného pohľadu úbohé a keby že dostanem toľko šablón, tak neviem či by ma to nedemotivovalo, preto sa na to snažím hľadieť z pohľadu retencie nováčikov. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:00, 1. december 2025 (UTC)

:::{{re|Lišiak|s=1}} Nejdem spochybňovať, čo uvádzaš, „akademicky“ je to nepochybne korektné. Len ono nie je problém demonštratívne tu napísať jeden exemplárny traktát, aby si niekomu predviedol, ako v ideálnom svete komunikovať problémy s článkom. Otázka je, ako vytrvalo takýto individuálny ukážkový prístup dokážeš systematicky prevádzkovať. Podľa spôsobu aktivity – z času na čas takáto vyložene že horúčkovitá, potom dlhé mesiace vôbec nič – usudzujem, že dlhodobo to v takomto duchu udržateľné celkom nie je. Pričom prípadov, kde by sa to žiadalo, sú tu možno jednotky denne, tzn. vyššie desiatky až nižšie stovky mesačne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:24, 1. december 2025 (UTC)

::::{{Re|Teslaton}} Tak ako naznačujem vyššie, [[Diskusia:Zemiakové pivnice v Liptovskej Tepličke#Odporúčania na úpravu článku|toto]] nemalo byť o tom, že „aha ako mentorsky dokážem usmerniť menej skúsených“; išlo jednoducho o tom, že mám čas a že to spadá zhruba do mojej oblasti kvalifikácie (história), tak si vyhradím chvíľku na usmernenie. Nečakám, že také niečo by bola patrolárska norma, ale zároveň si nemyslím, že napísať jednu „custom“ vetu k upozorňovacej šablóne pre nováčika je až tak vyťažujúce (ale možno sa mýlim, nechám sa poopraviť), no najmä že treba mať na pamäti otázky redaktorskej základne Wikipédie (chápem, že pre senior redaktorov to môže byť tak trochu „blind spot“, čím zároveň nenaznačujem, že tomu tak ozaj je). Nuž odo mňa len toľko. ''Take it as you will.'' --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:52, 1. december 2025 (UTC)

:::::{{re|Lišiak|s=1}} Ale hej, stručné zhrnutie, čo konkrétne je v článku na urgentnú úpravu, nemá prečo byť na škodu. Osobne ho zvyknem uvádzať skôr v zhrnutí k úprave, „pre protokol“ (a pre prípadné skonfrontovanie pri odstraňovaní UU alebo iných procedurálnych zásahoch), aj keď áno, v DS je to adresnejšie. Na druhej strane, ako UU, tak zodpovedajúca DS šablóna už obsahujú odkaz na [[Pomoc:Minimálny článok]], takže základné vodítka dotyčný k dispozícii má. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 1. december 2025 (UTC)

== Suši Trojsten - dôvod zmazania? ==

Z akého dôvodu bola stránka zmazana?Rozumiem,že nebola poriadne ozzdrojovana - viem ako zdroj pridať interview Skautskeho inštitútu s organizátorkou. 

P.S.Sekcia o &quot;iluminátoch&quot; nie je recesia, spomínané video je dôležitou súčasťou komunity Suši. O existencii Susi ako organizacie svedčí aj článok [[:cs:Korespondenční_seminář|tu]]

--[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-39668-15|&amp;#126;2025-39668-15]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-39668-15|diskuse]]) 20:23, 10. december 2025 (UTC)
:Ahoj, 3 rôzne názvy, podivné formulácie, žiaden zdroj, zúfalá typo...--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:29, 10. december 2025 (UTC)

== Podpis ==

Ahoj, nejako sa ti nepodpísalo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AKormiSK&amp;diff=8133992&amp;oldid=8133451 ocenenie] ... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:13, 15. december 2025 (UTC)
:Má to inkognito {{Úsmev|;)}}--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:36, 15. december 2025 (UTC)

== Poznámka k prechýleniu Diane Keaton ==

Ahoj, chápem, že úmysel bol dobrý, ale [[Diane Keaton]] nemala byť prechýlená. ''Keaton'' je totiž umelecké meno (pseudonym), nie priezvisko, takže naň sa metodika prechyľovania podľa ''Pravidiel slovenského pravopisu'' nevzťahuje ani pri tom najprísnejšom výklade, ktorý tu niektorí presadzujú a ktorý nepripúšťa priestor ponechať pôvodné (neprechýlené) meno ani pri známych umelkyniach. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 15:25, 24. december 2025 (UTC)

== ŠNR ==

Ahoj, i tento rok prajem všetko naj do 2026 (nech sa darí). 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 31. december 2025 (UTC)
:{{ping|Fillos X.|s=1}}Ďakujem, podobne i Tebe veľa úspechov na všetkých frontoch {{Úsmev|;)}}--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:57, 1. január 2026 (UTC)

== Upozornenie na novej stránke na urgentnú potrebu úpravy, či základného rozšírenia ==

Dobrý deň,

priznám sa, že netuším, či kontaktujem správneho človeka, ale skúsim:

- vytvoril som včera novú stránku na Wikipedii o bratislavskom bejzbalovom klube Bratislava Phoenix. Bol som v tom, že som dodržal všetky potrebné guideliny (zdroje, odkazy, informácie, atď), napriek tomu dnes vidím oznam na stránke, že &quot;'''Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie&quot;'''

- mohli by ste mi, prosím, poradiť, aké úpravy sa v tomto článku žiadajú? 

Priznávam, že doteraz som mal skúsenosti len s občasným aktualizovaním stránky o SBF, môže sa stať, že som niečo prehliadol. 

Vopred ďakujem za Váš čas a ochotu --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 11:35, 15. január 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:15, 15. január 2026 (UTC)

== Redukcia textu v stránke Dúbravský potok (prítok Veľkého Trnovského potoka) ==

Vynechanie textu &quot;Od prameňa po sútok s Veľkým Trnovským potokom&quot; má dĺžku . . . nepovažujem za šťastnuý krok, lebo ako je aj v opise toku podrobnejšie uvedené, v kruhu zainteresovaných sa stále objavujú pochybnosti, či Dúbravský potok ústi do Veľkého Trnovského potoka a tento do Cirochy, alebo Veľký Trnovský potok ústi do Dúbravského potoka a tento do Cirochy. Je to dôsledok chybnej informácie v oboch použitých mapových referenciách. Táto chyba sa replikuje a zodpovední  sa vyhovárajú, že opravu v mape nedokážu operatívne realizovať. Ponechanie dotknutého textu v pôvodnom rozsahu považujem v tomto prípade za funkčné. Starček. 2026-01-18. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 15:23, 18. január 2026 (UTC)
:{{ping|Starček|s=1}}Zdravím Starček, z textu vyplýva, že sa jedná o popis toku, ktorý ústí do VTP. Je preto zbytočné opakovať to v texte. Ak však považujete za nevyhnutné daný doplnok v texte mať, pokojne to tam dopíšte. Ak natrafíte v budúcnosti na podobné nezrovnalosti, je vhodným riešením riadiť sa napr. [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.600846,19.545450,15 týmto zdrojom] a uviesť ho do textu. Prípadná nezrovnalosť sa môže s ref. do článku doplniť.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:32, 18. január 2026 (UTC)

== Úpravy bez zdrojov ==

Nazdar. Podobný prípad bolo toto [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8053173], tam si tým navyše zaniesol chybný údaj, tá tabuľka má vo footri špecifikované, aké (zaokrúhlené) počty to sú – k 31. decembru každého roka.

Ja rozumiem potrebe operatívne niečo aktualizovať, elementárna poctivosť by ale mala byť aj v takých prípadoch dodržaná. Ak sa ti nechce aktualizovať/dopĺňať zdroje (úplné minimum je aktualizácia aspoň dátumu citácie, ak nové tvrdenie/hodnota vyplýva aj z pôvodne citovaného zdroja), radšej to nechaj v staršom konzistentnom stave. Inak sú tie zdroje viac-menej na smiech, keď vo výklade aj tak voľne tvrdíme niečo úplne iné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 26. január 2026 (UTC)

== Kristián Macháček ==

Nazdar. Nedávaj prosím do článkov v stave vyloženého odpadu (opakovane zakladaný infantilný substub s dvama bulvárnymi ext.o. na mieste referencií) neurgentné údržbové šablóny. Mrzí ma, že to musím napísať, no je to konanie na hrane [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností|Wikipédia:Vyžadovanie schopností]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:57, 2. február 2026 (UTC)

== Úpravy [[Tano (rieka)|rieky Tano]] ==
Ahoj. Z [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tano_(rieka)&amp;curid=745401&amp;diff=8171887&amp;oldid=8171885 tvojej úpravy] mám zmiešané pocity. c400 -&gt; približne 400, v pohode. Chápem aj preferencii typu Tečie smerom na juh -&gt; tečie južným smerom. Budiž. Ale prečo meniť z presnješieho údaju na zaokrúhlený? Osobne by som miestnemu hydrologickému zdroju dával vyššiu váhu. Každopádne, je to jeden zdroj, nie „niektoré zdroje“. Rovnako „až“ do textu vnáša vlastnú interpretáciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:00, 26. február 2026 (UTC)

:{{ping|Jetam2|s=1}}Čau, pokojne si to prepíš podľa seba, v prvom rade som opravoval chyby, sekundárne až formuláciu. Som presvedčený, že tento štýl je vhodnejší, ako &quot;X alebo Y km&quot;. Tým, že si tých 400 km dal do IB, považoval som ho za presnejší. A ak ťa tak vyrušujú opravy, pokojne si to v tom spechu po sebe prejdi, aby iný zásah nebol potrebný. {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:15, 26. február 2026 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka zaokrúhľovania, pôsobí (resp. teda pôsobila) tam podivne kombinácia zaokrúhlenej celkovej rozlohy povodia a nezaokúhlených štátnych. Ak predpokladáš, že sú tie štátne hodné exaktného uvedenia, potom sa dá aj celkové uviesť ako ich exaktný súčet ({{km2|16060}}), ak celé povodie leží na území tých dvoch štátov. Čo sa týka úprav formulácií, akýkoľvek posun od tvojej preferovanej štylistiky štekavých, krátkych, niekedy takmer až holých viet, zodpovedajúcich nesúrodým fragmentom z jednotlivých zdrojov (''„Spolu s deviatimi prítokmi tvorí sieť.“''), bez akejkoľvek snahy o ich vzájomné štylistické prepájanie alebo aspoň formulovanie spôsobom, ktorý by neznel vyložene infantilne, je zvyčajne prospešný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:28, 26. február 2026 (UTC)

::Nebránim sa úpravám či opravám. Len niektoré imho nie sú vhodné, ale dávam priestor ich vysvetliť . Predpokladám, že je lepšie uviesť exaktné ak sú k dispozícii. Kratšie vety sú často jednoznačnejšie a údernejšie ako rozťahané súvetia. Ale áno, uznávam, že (''„Spolu s deviatimi prítokmi tvorí sieť.“'') sa nevydarila. Ideálne by som články kontroloval nasledujúci deň, obvykle než sa k tomu dostanem tak už niekto zasiahne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:00, 26. február 2026 (UTC)

:::Nie nutne rozťahané súvetia, no štylisticky koherentný text. Extrém boli tie nedávne biografie sk olympionikov, to bola občas vyložene „paľba“ holých viet na úrovni minimálnych formálnych výrokov. Je to ako odrážkový zoznam formalít, mechanicky pospájaný do formy textu. To už LLM četboty rutinne poskytujú lepší čitateľský zážitok. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 26. február 2026 (UTC)

::::{{Re|Teslaton}} Olympionici okrajovejších (alebo tak vnímaných) športov často nemajú v médiách dosť priestoru či na webe SOŠV rozvinutý profil a ich tamojšie články/stránky sú rovnako strohé ako naše články. Nedáva zmysel pridávať tam vatu typu „Nestratil sa v silnejkonkurencii svetovej špičky a získal 7. miesto.“ Stačí napísať, že získal to 7. miesto.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 26. február 2026 (UTC)

:::::Čokoľvek, čo tu má mať článok, má zmysel písať tak, aby štylisticky nešlo o zbierku holých viet s nulovou nadväznosťou. Na ten účel stačia Wikiúdaje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:42, 26. február 2026 (UTC)
::::::Čo by si teda konkrétne k tým olympionikom pridal? Wikidáta nie sú vety.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 26. február 2026 (UTC)
:::::::Jednotlivé tvrdenia pri položke predstavujú ekvivalenty holých viet (v prípade viacnásobných hodnôt a hodnôt s kvantifikátormi dokonca rozvitých) ''„Andrej Mrkvička je občanom Slovenska. Narodil v Bratislave. Narodil sa 25. januára 1990. Je sánkar. Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy, športu a zdravia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Reprezentoval Slovensko na Zimných olympijských hrách 2010. ...“'' Čo to pripomína? :D --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:53, 26. február 2026 (UTC)

:{{ping|Jetam2|s=1}}To si tomu teda pomohol: „Jej dĺžka je {{km|512|m}} alebo {{km|400|m}}“ Veď si vyber tú podľa zdrojov správnejšiu hodnotu a tú uvádzaj prioritne s dodatkom o možnej inej hodnote v tom-ktorom zdroji. Takto vyvolávaš zbytočný chaos u čitateľa... Eng, Fra, Esp i Deu wiki uvádzajú zhodne dĺžku 400 km... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:50, 26. február 2026 (UTC)
:Ešte plus „16 060 km², z toho 14 800 km² je v Ghane a 1 200 km²“ - to bolo tiež zbytočne upravené.

== Spätná väzba ==

Dobry den, vytvoril som a upravil clanok o spevacke Žanete Baudyšovej, viete mi, prosim nan pozriet a popripade dat spatnu vazdbu? dakujem, pekny den. --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 12:13, 23. marec 2026 (UTC)
:{{ping|Aandu123|s=1}}Ahoj, prešiel som, čo-to upravil. Významnosť zostáva kvôli jednému albumu, pričom na skwiki sa vyžaduje vydanie min. dvoch albumov. Inak by to mohlo byť ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:11, 23. marec 2026 (UTC)

== Prekladová šablóna ==

Ahoj, šablóna {{tl|Preklad}} sa [[WP:ZS|podľa odporúčania]] dáva bez zoznamu (tzn. hviezdičky na začiatku riadku), ak je to jediný zdroj. {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:08, 3. apríl 2026 (UTC)
:Rovnako iné časti sa dávajú s odsadením, preto to pokladám za konzistentnejší spôsob. Ale vešať sa kvôli tomu nebudem, keď si to zmenil... {{Úsmev|:D}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:12, 3. apríl 2026 (UTC)

== šablóna urgentná úprava ==

Pekny vecer prajem, chcel by som sa spytat a poprosit o radu. Ako som spominal, vytvaral som clanok o spevacke Žanete Baudyšovej, ktory ste mi kontrolovali, no niekto mi tam pridal sablonu o urgentnej uprave, zajtra ma dojst k zmazaniu, avsak dotycna osoba aj po mojom skontaktovani neuviedla ziadny dovod, co je zle, co treba zmenit atd. viete mi, prosim, poradit co s tym? dakujem velmi pekne  --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 20:57, 5. apríl 2026 (UTC)

:{{Odpoveď|Aandu123}} Nazdar, v súčasnosti na stánke [[Žaneta Baudyšová]] nefuguruje šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. Článok vyzerá OK otáznou je možno [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť osoby]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:14, 6. apríl 2026 (UTC)
 
== 133P/Elst-Pizarro ==

Ahoj nevšimol som si, že už existuje stránka [[133P/Elst-Pizarro]] a vytvoril so túto [[7968 Elst-Pizarro]] urob s tým prosím niečo. Ďakujem!--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 09:35, 12. apríl 2026 (UTC)
:{{ping|Luppus|s=1}}{{Hotovo}} 
Pre istotu to pozri, upravil som aj wd.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:08, 12. apríl 2026 (UTC)
::ďakujem, dobre si to vyriešil--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:25, 12. apríl 2026 (UTC)
 
== Ptolemaios XIV ==
Ponáhľal som sa a namiesto Ptolemaios XIV som napísal názov článku Ptolemaios XV tak som to presunul. Vieš to napraviť aby som potom mohol písať Ptolemaia XV? Ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:22, 15. apríl 2026 (UTC)
:Je to ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:49, 15. apríl 2026 (UTC)
::Ešte raz ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 15:25, 15. apríl 2026 (UTC)

== Kat. ==
Zdravím, zabudnuté katogórie - [[Ordzoviansky potok]], môžeš ich doplniť, ty to vieš lepšie --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-20335-96|&amp;#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-20335-96|diskuse]]) 17:42, 28. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:54, 28. apríl 2026 (UTC)

== You may be an eligible candidate for the U4C election ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
Greetings,

The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.

This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.

The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.

In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) &lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&amp;oldid=30472482 --&gt;

== Vyznamenanie ==

Nejde mi to dať na tvoju redaktorskú stránku tak aspoň tu @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]

{{Vyznamenanie|kod=7003|text=Ďakujem Ti za pomoc a inšpiráciu, ktorú si mi dal. A taktiež Ti ďakujem za tvoju trpezlivosť so mnou|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:08, 4. máj 2026 (UTC)}}
{{clear}}

== Na úpravu ==

Nazdar. Opakovane ťa prosím: nedávaj do článkov v stave [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=101_Drog%C3%A9ria&amp;oldid=8212912] (PR bez doloženého 2NNSZ, bez korektného zdrojovania, bez kategorizácie) neurgentnú údržbovú šablónu, je to v rozpore s účelom príčetného patrollingu – články v takom stave tu nemajú zostávať zapadnuté v kategórii s [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|1 600 inými zapadnutými nedorobkami a zúfalstvami]], buď ich treba v definovanom čase dotiahnuť do ponechateľného stavu, alebo musia ísť preč. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 13. máj 2026 (UTC)
:Nazdar. Potom je najvyšší čas zaviesť samostatnú šablónu, ktorá by riešila túto dobu. Urgentná š. - myslím že nie len u mňa, ale hlavne u neskúsených, nových redaktorov - vyvoláva zdanie, že ich výtvor, označený touto šablónou je úplne zlý a strácajú chuť vôbec niečo s tým robiť. Tie nedostatky pritom vôbec nie sú takého charakteru, aby sa články museli mazať. Netvrdím tým, že to je v poriadku, ale to, že by zrejme bolo vhodnejšie riešiť to primeranejším spôsobom. Článok označený urgentom sa len málokedy zbaví tohto biľagu, čo je často na škodu.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:22, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>mjhqdsbdwt40gzrtsjrl6rj99ns2dou</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213239</id>
      <parentid>8213237</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:38:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Na úpravu */ re</comment>
      <origin>8213239</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="74824" sha1="hz81jek0n4ssl7tkm0cvrihseyb841p" xml:space="preserve">&lt;center&gt;{{redaktor|Pe3kZA|správca}}&lt;/center&gt;

&lt;div class=&quot;messagebox&quot;&gt;
{| style=&quot;width:100%; background:none&quot;
&lt;div style=&quot;text-align:justify; padding:0.5em;&quot;&gt;&lt;center&gt;'''&lt;big&gt;Predtým, než mi napíšeš...&lt;/big&gt;&lt;br&gt;Odstránil som Tebou vložený odkaz?''' Prečítaj si prosím: '''[[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].&lt;br&gt;Odstránil som Tebou vložené informácie?''' Prečítaj si '''[[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnosť]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].&lt;br&gt;
'''Ušetríš tým prácu sebe i mne. Vopred ďakujem.''' &lt;/center&gt;&lt;/div&gt;
|}
&lt;/div&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| bgcolor=&quot;#ffffff style=&quot;font-family:Trebuchet MS; font-size:12px; border:1px solid #800080;&quot; | 
'''Môj archív:''' [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2010|Archív 2010]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2011|Archív 2011]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2012|Archív 2012]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2013|Archív 2013]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2014|Archív 2014]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2015|Archív 2015]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2016|Archív 2016]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2017|Archív 2017]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2018|Archív 2018]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2019|Archív 2019]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2020|Archív 2020]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2021|Archív 2021]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2022|Archív 2022]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2023|Archív 2023]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2024|Archív 2024]]    
|}

== 2025 ==

== DÔVOD ==

Z akého dôvodu si zmazal stránku o D.Bodnárovi? Ďakujem --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:07, 24. január 2025 (UTC)
:Nazdar, v poznámke to bolo uvedené - neencyklopedické. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:10, 24. január 2025 (UTC)

::Tak mi vysvetlite na základe čoho je to “neencyklopedické” a čo je pre Vás “encyklopedické”. Ďakujem. (- nie formou “článkov” ale vlastnými slovami) --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:17, 24. január 2025 (UTC)
:::AKo vysvetliť v troch riadkoch šoférovanie auta niekomu, kto v živote auto nevidel? Tak isto, ako &quot;vlastnými slovami&quot; opísať dostatočne kvalitný článok niekomu, kto si nedá ani tú prácu, aby si pozrel príručku o základnej štruktúre článku na wiki. Pozri si napr. stránku o [[Matej Cifra|Sajfovi]], nech získaš aspoň základnú predstavu, ako to má vyzerať. Ďalšia komunikácia už na tvojej DS.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:27, 24. január 2025 (UTC)
::::Pre vašu informáciu tie články som videl a pre vašu informáciu som dával to ako to má byť no napriek tomu to ZMAŽETE! Poprosím obnovte stránku a ukážte mi KONKRÉTNE chyby prípadne nedostatky. Ďakujem -D.H. --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:37, 24. január 2025 (UTC)
:::::Tak konkrétne - žiadne (dostatočne vhodné a nezávislé) zdroje, neencyklopedický štýl, nedoložená enc. významnosť, chýbajúci infobox, wikilinky, kategórie, atď! Naozaj tu niet čo riešiť a vzhľadom na obsah nie je ani zmysel to obnovovať. Howgh.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:44, 24. január 2025 (UTC)

::::::Ohľadom infoboxu a týchto vecí (neencyklopedický šťýl,…) - stačilo pozrieť úpravy a tam som písal že to budem POSTUPNE UPRAVOVAŤ. Moja idea bola najprv napísať celkový článok, upraviť ho a pridať postupne detailné informácie, infobox, fotografiu a viac faktov. Nemusíte to hneď MAZAŤ! Ešte jeden dotaz: ”Čo tam bolo neencyklopedické?” ”Čo je podľa Vás encyklopedické?” --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.189|85.237.234.189]] 18:16, 24. január 2025 (UTC)
:::::::Si zodpovedný za to, čo zverejníš a my tu hodnotíme to, čo je zverejnené! Je to ťažké pochopiť? Takých experimentov sú tu tony a ak by sa to hneď neriešilo, bol by tu z toho cirkus. Ak by si čítal už len tie šablóny, dozvedel by si sa, že na takéto účely slúži pieskovisko, kde môžeš pokojne tvoriť a upravovať svoje výmysly i nezmysly bez rizika, že ti to niekto vymaže. Tak naposledy - konečne si prejdi základnú príručku, inak tu strácaš čas a tvoje konanie bude ohodnotené pojmom vandalizmus. Ak nechceš akceptovať tunajšie podmienky a zvyklosti, zabudni na wiki a choď robiť niečo iné. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:32, 24. január 2025 (UTC)
::::::::Či vy keď píšete články, píšete ich hneď “dokonalé”? Prípradne ste sa pripojili k wikipedii v 20xx a hneď ste písali “dokonalé” články? --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.189|85.237.234.189]] 18:17, 24. január 2025 (UTC)
:::::::::Hlavne som si prečítal príručku a riadil sa radami. Nateraz končím túto nezmyselnú - nikam nevedúcu debatu.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:32, 24. január 2025 (UTC)

== Spätná väzba  ==

Dobrý večer, vytvoril som na mojom druhom pieskovisku článok s názvom Jonas Vingegaard a je tam napísaný text. Chcel by som dostať nejakú spätnú väzbu že či je v pohode napísaný, že či sú v pohode formulácie, ale bo ho mám trošku upraviť? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 23:11, 24. január 2025 (UTC)
:{{ping|Ján William Laco|s=1}}Drobnosti som upravil, ak sa ti dá, ešte dokonči ten zvyšok. Inak dobrá práca.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:54, 25. január 2025 (UTC)

== Thank you for being a medical contributors! ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
{| style=&quot;background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;&quot;
|rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;vertical-align: middle; padding: 5px;&quot; | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]]
|style=&quot;font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;&quot; |'''The 2024 Cure Award''' 
|-
| style=&quot;vertical-align: middle; padding: 3px;&quot; |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! 

Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs.

Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating].
|}

Thanks again :-)  -- [[mdwiki:User:Doc_James|&lt;span style=&quot;color:#0000f1&quot;&gt;'''Doc James'''&lt;/span&gt;]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC)
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&amp;oldid=28172893 --&gt;

== [[Bystřice pod Hostýnem]] ==
Ahoj. V článku to bolo správne, má byť ''tá'' Bystřice. Podobne ako je Banská Bystrica, Považská Bystrica atď. na Slovensku. Vidno to aj v článku [[:cs:Bystřice pod Hostýnem|článku na cs.wiki]] kde sa píše, že „[BpH] ''je'' město“, nie ''sú'' město.  Slovo je podľa vzoru ''ulice'' kde v češtine máš ''ta ulice'' ale aj ''ty ulice'' takže chápem, že je to mätúce. Podobne je aj [[:cs:Skalice|Skalice]]. Na druhej strane [[:cs:Holice (rozcestník)|Holice]] máš v pluráli ako [[:cs:Holice|mesto]] a v singulári ako [[:cs:Holice (Olomouc)|mestskú štvrť a bývalú obec]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:54, 26. január 2025 (UTC)
:Mne je celkom jedno, ako to majú v Česku {{Úsmev|;)}} Aj Olomouc je u nich &quot;tá&quot; a u nás &quot;ten&quot; a rovnako som presvedčený, že aj Bystřice sú na Slovensku &quot;tie&quot; a nie &quot;tá&quot;. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:05, 26. január 2025 (UTC)
::Nemalo by byť. Na zmenu treba doložiť spoľahlivý zdroj. Áno, čo sa týka Olomouca: slovenčina prebrala pôvodný rod. Ženský rod priniesla spisovná čeština. ''Ten Holomóc'' sa stal ''tá Olomouc''. Ale na Bystřici to nič nemení.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:29, 26. január 2025 (UTC)
:::Prečo &quot;nemalo by byť&quot;?! Sme na slovenskej wiki, nie českej, tak zbytočne tu opisuješ ich gramatiku. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 11:12, 26. január 2025 (UTC)
::::Sme na slovenskej, ale pokiaľ nemáme dôkazy o tom, že by bol medzi slovenskou a českou gramatikou rozdiel tak treba postupovať podľa tej českej (mesto je v Česku). Máš teda nejaký dôkaz o zmene?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:35, 26. január 2025 (UTC)
:::::Si si nevšimol, že ja som revertoval formuláciu na pôvodný tvar. &quot;Dôkaz&quot; by mal dávať ten, kto zmenu vykoná. A počujem prvýkrát, že máme používať gramatiku podľa češtiny {{Úsmev|:D}} Tu ide o skloňovanie názvu vo vete, nie o zmenu názvu!--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:44, 26. január 2025 (UTC)
::Ad ''„aj Bystřice sú na Slovensku &quot;tie&quot; a nie &quot;tá&quot;“'': na základe čoho usudzuješ, že by to mohlo/malo byť chápané ako [[pomnožné podstatné meno]]? V češtine je to bežné slovo ženského rodu so singulárom [https://www.slovnikcestiny.cz/heslo/Byst%C5%99ice/0/36976], slovenský ekvivalent „Bystrica“ dtto. Rôznych názvov, ktoré to slovo obsahujú je hodne [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2FByst%C5%99ice%2F] a pri veľkej časti z nich ([[Velká Bystřice]], [[Malá Bystřice]], [[Nová Bystřice]], [[Valašská Bystřice]], …) pomnožná interpretácia vôbec neprichádza do úvahy. Prečo by pri zvyšných mala? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:31, 26. január 2025 (UTC)
:::Ok; takže ja som vychádzal napr. z názvu Prachatice - od Prachatic, Sušice - od Sušic, Bystřice - od Bystřic... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:44, 26. január 2025 (UTC)
 
== [[Maliar Niobovcov]] ==
Ahoj! Mohol by si prosím vymazať názov článku [[Maliar Niobíd]], našiel som totiž meno tohto vázového maliara uvedeného v češtine Malíř Niobovců. Ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:34, 1. február 2025 (UTC)
:{{ping|Luppus|s=1}}{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:42, 1. február 2025 (UTC)
::Ďakujem!--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:46, 1. február 2025 (UTC)

== Infobox:F1 Tím ==

Zdravím! Dostal som nápad kde by som vytvoril šablónu Infobox:F1 tím, ktorý by sme využili na články o F1 tímoch, ktoré existujú a ktoré len vytvoríme. Bolo by to možné? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 08:58, 10. február 2025 (UTC)
:Ahoj, každá rozumná iniciatíva je vítaná.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:11, 10. február 2025 (UTC)

== Pieskovisko ==

Ahoj. Prosím Ťa o radu. Skúšal som postupovať podľa Návodu v Pieskovisku: stlačil som &quot;Upraviť&quot;. Urobil som úpravu. Nedokázal som nájsť &quot;Zobraz náhľad&quot; ani &quot;Ulož článok&quot;. Kde nájdem obe tlačidlá, a ako sa dá korigovať &quot;Návod&quot;, aby slúžil účelu. Ďakujem.    --[[Redaktor:Gabishark|Gabishark]] ([[Diskusia s redaktorom:Gabishark|diskusia]]) 09:12, 11. február 2025 (UTC)
:Ahoj, ja mám nastavený starší vizuál cez PC, no teoreticky by to malo byť rovnaké ako pri iných stránkach.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:22, 11. február 2025 (UTC)

== Pobeda ==

Ahoj, chapem, preco si presunul stranku Pobeda, ale v Plevzovi je este 1 samostatny partizansky oddiel Pobeda. Preto sa rato stranka volala ako sa volala. Nestiham vsetko :) --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:00, 16. február 2025 (UTC)
:Ajajáj, tak potom tú nazvi inak {{Úsmev}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:04, 16. február 2025 (UTC)

== Duplicita ==
Zdravím. Len dávam na známosť: vytvoril si duplicitu: [[Ždiar (potok)]] = [[Ždiar (prítok Tepličného potoka)]]. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:1424:A86A:17B6:6845|2A02:AB04:27BC:7400:1424:A86A:17B6:6845]] 17:11, 4. marec 2025 (UTC)
:Nazdar, viem, všimol som si to na WD :( Spojím to do jedného článku. Išiel som podľa šablóny, kde nebol zmenený link, preto tá &quot;zbytočná&quot; práca. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:09, 4. marec 2025 (UTC)

== Valerian Trabalka ==

Dobrý deň, prečo ste opakovane odstránili úpravy v tomto hesle? Prosím Vás, ako sa dá zmeniť meno v nadpise, správne je Valerian s krátky a. --[[Redaktor:LucieMeisner|LucieMeisner]] ([[Diskusia s redaktorom:LucieMeisner|diskusia]]) 19:16, 11. marec 2025 (UTC)
:Zdravím, úpravy boli nevhodne vykonané - do textu sa nedávajú linky. Presun sa dá urobiť, no je treba doložiť to meno referenciou.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:49, 11. marec 2025 (UTC)

== Subterra ==

Dobry den Pe3kZA, Snazim sa vytvorit prispevok na wikipediu ohladom kulturneho priestoru [[Subterra]] v Nitre. Spravil som zmeny ako som len vedel podla navodov a odporucani. Snazil som sa kontaktovat editorov o dalsie odporucania ako vylepsit ten prispevok. Dakujem za predchadzajuce komentare. Vedel by ste sa prosim pozriet na ten prispevok a dat mi nejake odporucania, prosim?

Moj clanok je stale oznaceny na zmazanie. Aky bude dalsi postup? Videl som stranku &quot;Stranky na zmazanie&quot; kde sa prispevky diskutuju ale neviem ci su pridavane automaticky alebo to mam nejako prihlasit. Budem velmi vdacny za kazdu radu. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 12:07, 14. marec 2025 (UTC)
:{{ping|PP3478|s=1}}Ahoj, prešiel som to, pár drobnosti upravil. Podľa mňa je článok ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:50, 14. marec 2025 (UTC)

== Zámky ==

Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&amp;logid=822292]: ak je to možné, dodržiavaj prosím postupné gradovanie dĺžok zámkov (napr. exponenciálna postupnosť s približne dvojnásobnou dĺžkou oprosti predošlej: 1t, 2t, 1m, 3m, 6m, rok), v závislosti od pretrvávania problému. Nie je cieľom prísť a mačovsky niekam plesnúť polročný/ročný/indef zámok ako úplne prvý krok v histórii, ani zbytočne vylučovať anonymov z editácie článkov. Normálny stav článku na wiki (kým sa väčšinovo nedohodne niečo iné, napr. plošné nasadenie [[:en:Flagged Revisions|Flagged Revisions]] ako na dewiki) je s možnosťou editácie pre všetkých. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:27, 20. marec 2025 (UTC)
:Nazdar, možné to je... Zväčša reagujem na opakovaný vandalizmus s prihliadnutím na &quot;atraktívnosť&quot; článku pre vandalov. Opakovane sa mi stalo, že po krátkom zámku sa prakticky v rámci hodín vyskytli edity, ktoré v rezkom tempe &quot;opravovali&quot; dané články. Mnohé hlúposti sa prehliadli, preto práve dlhšie polozámky využívam na eliminovanie týchto komplikácii.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:14, 20. marec 2025 (UTC)

== Revúca ==

To naozaj tam necháme ten vulgárny text? --[[Redaktor:Janyyk|Janyyk]] ([[Diskusia s redaktorom:Janyyk|diskusia]]) 14:58, 3. apríl 2025 (UTC)
:{{ping|Janyyk|s=1}}Je to vrátené, kde zostali vulgarizmy? Ak som niečo prehliadol, pokojne to oprav.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:00, 3. apríl 2025 (UTC)

== Join us at the Next CEE Catch up! Learn about Temporary accounts! ==

Hi everyone, 

We want to announce the tenth '''[[:m:Wikimedia CEE Hub/Catch up|CEE Catch Up]]''' session, which will be dedicated to the '''Temporary accounts''', as this important change is going to affect every Wikipedia soon, so it is important for patrollers and functionaries like you to understand this change. On wikis where temporary accounts are enabled, IP addresses of unregistered editors are not visible publicly. Only those who fight spam, vandalism, harassment and disinformation have access to IP addresses there.

The session will take place on '''10th of June 2025, 18:00-19:00 CEST''' (check your ''[https://zonestamp.toolforge.org/1749571200 local time]'').

If you are interested in this topic, then '''[[:m:Event:CEE Catch up Nr. 10 (June 2025)|sign-up for the session here]]'''.

[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 11:17, 29. máj 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=28802724 --&gt;

== Kapmfgruppe SS Wittenmayer ==

Ahoj,
vytvoril som omylom [[Kapmfgruppe SS Wittenmayer]], potom som vytvoril spravny [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]] a poziadal o zmazanie [[Kapmfgruppe SS Wittenmayer]] a Ty si zmazal ten spravny. Tak som [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]] znovu vytvoril. Ten nespravny niekto zmazal. Cize 22;58 je vsetko ako ma byt. Toto je len vysvetlenie. Pekny vecer a dakujem. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 20:59, 1. jún 2025 (UTC)
:Bolo tam presmerovanie, teraz je opäť. Tak si to zamýšľal?--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 21:05, 1. jún 2025 (UTC)
::Ano, na stranku [[14. granátnická divízia SS Galícia]] su/maju byt 2 presmerovania, Wildner a Wittenmayer, toto ale malo preklep v nazve (Kapmf-&gt;Kampf). Mozno raz vytvorim samostatne stranky pre tie bojove skupiny, zatial aspon takto. Dakujem. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]]

== Growth features - Mentorship and Community updates ==

​Hi everyone, 

Wikimedia Foundation worked on evolving some of the growth features, primarily dedicated to the newcomers in our movement and communities. If you do not know, everyone can access them, activating them from Preferences (in the below of the page).

You can learn about these features '''[[mw:Growth|here]]'''.

CEE Hub is contacting you (patrollers/admins) directly as we would like to bring to your attention two of these features that we think can be useful for your community: '''[[mw:Growth/Mentor dashboard|Mentorship]]''' and '''[[mw:Growth/Community Updates|Community Updates]]'''.

We noticed that the majority of the CEE language editions of Wikipedia does not have active one of these features, so we are encouraging you to check whether your wiki has these features and if not to begin community discussion if you want to introduce them to your editors. If you want to check it, you need to go to the Special:CommunityConfiguration page on your wiki, where all of the growth features are listed.

If you need more support with this, please contact Growth team [[mw:Growth/Team|here]].

--[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 12:29, 16. júl 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=28802724 --&gt;

== Wikidáta ==
Ahoj. Nezabúdaj, prosím, založené kategórie (ako napríklad dnešnú [[:Kategória:Formula 1 v roku 1951]]) prepájať s Wikidátami. Proces je naozaj jednoduchý: (1) [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q8957390&amp;diff=prev&amp;oldid=2403589867 pridať do zoznamu sk.wiki] skopírovaním „sk“ a potom „Kategória:Formula 1 v roku 1951“ a (2) skopírovaním opäť „Kategória:Formula 1 v roku 1951“ do opisu pod slovenčinou. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:07, 11. september 2025 (UTC)
:Plus aj šablóny ako {{tl|F1 v roku 2023}}. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 11. september 2025 (UTC)

== Portál:Formula 1 ==

Ahoj, chcel by som vytvoriť Portál:Formula 1, keďže taký tu nie je a na zahraničných verziách sa nachádza. F1 sa venujem dlhodobo a mám k nej aj osobné skúsenosti, takže verím, že portál bude kvalitne spracovaný a udržiavaný. Bolo by to možné? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 12:21, 13. september 2025 (UTC)
:{{ping|Ján William Laco|s=1}}Ahoj, samozrejme že môžeš, iniciatíva je vítaná. Inšpiruj sa inými portálmi a ak si na to trúfaš, smelo do toho. Rob si to na pieskovisku a keď to bude doladené, presunieš to do hlavného menného priestoru. Držím palce. {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:24, 13. september 2025 (UTC)
::{{ping|Ján William Laco|s=1}} Držím palce! Doporučoval by som, ale najskôr uzrejmiť či sa píše „formula 1“ alebo „Formula 1“. Názvy po Wikipédii nie sú konzistentné. Dobré by bolo osloviť aj ostatných formulárov/formuláristov/fanúšikov tohto športu, nech sa môžu vyjadriť a prípadne spolupracovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:33, 14. september 2025 (UTC)

{{ping|Jetam2}}, {{ping|Ján William Laco}}, {{ping|Pe3kZA}} (Ping pre členov diskusie) Zaktualizoval som najmä vo [[Wikipédia:Wikiportál]] a im podobným. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:50, 16. september 2025 (UTC)

:{{re|Fillos X.|s=1}} Úpravy nateraz vraciam. Spravte k tomu pls. aspoň symbolické recenzné konanie formou vlákna v Kaviarni (v duchu napr. [[Wikipédia:Krčma/Podpora/Archív 2016#Portál:Šach]]). Ak nebudú zásadné výhrady a budú zapracované pripomienky, môže sa to nalinkovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 16. september 2025 (UTC)
::Zdaru všetkým, nakoniec som to dal do kaviarne pod časť Rôzne: [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/R%C3%B4zne#Port%C3%A1l:Formula_1 Portál:Formula 1]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:57, 17. september 2025 (UTC)

== Infobox pomoc ==

Ahoj, nevieš mi pomôcť s Infoboxom? Netuším ako sa to robí a aj s pomocou ChatuGPT a neviem čím všetkým, som sa nedostal ku správnej funkčnosti.. [[Šablóna:Infobox Veľká cena F1]] --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 22:06, 27. september 2025 (UTC)
:A čo tam potrebuješ upraviť?--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 07:08, 28. september 2025 (UTC)

== Potoky ==

Nazdar. Dve veci na margo zakladaných článkov o potokoch:
# na Wikíúdajoch je dobré vypĺňať aspoň základné údaje (instance of: stream, country: Slovakia, mouth of the watercourse: [tok kam ústi], length, prípadne ďalšie), viď napr. [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136456472&amp;diff=2414031433&amp;oldid=2413970210]. Bez nich nie je položka dohľadateľná parametrickými SPARQL dotazmi, čo je škoda, pre rôzne analytické a údržbové aktivity, matchovanie s inými datasetmi a pod. sa to hodí.
# je dobré prepájať ich s [[OpenStreetMap|OSM]]. 
#:Na strane OSM je potrebné:
#:* nájsť (typicky preklikom z vyhľadávania podľa názvu potoka) príslušnú reláciu, napr. [https://www.openstreetmap.org/relation/17099932]
#:* vyplniť na nej položky &lt;code&gt;wikidata&lt;/code&gt; (Qnnn) a &lt;code&gt;wikipedia&lt;/code&gt; (sk:Názov čl), viď napr. [https://www.openstreetmap.org/relation/17099932/history/2]. Nie je to komplikované a zvláda to bez problémov aj interný OSM editor v prehliadači (iD), vrátane našepkávača a automatického vyplnenia &lt;code&gt;wikipedia&lt;/code&gt; po zadaní &lt;code&gt;wikidata&lt;/code&gt;. Keď si na &lt;tt&gt;openstreetmap.org&lt;/tt&gt; prihlásený s OSM kontom a si na stránke relácie, tak dropdown pri tl. ''Upraviť'' hore v záhlaví, následne ''Upraviť pomocou iD (editor v prehliadači)''.
#:* uložiť sadu zmien, do zhrnutia uviesť napr. ''„wikipedia/wikidata“''
#:Na strane Wikiúdajov:
#:* vložiť číslo OSM relácie ako hodnotu property [[:d:Property:P402|OpenStreetMap relation ID]], napr. [https://www.wikidata.org/w/index.php?diff=2414029752].
#:Umožňuje to (okrem iných integrácií) zobrazenie interaktívnej mapky toku v infoboxe tu na wiki, viď dnešný [[Melecký potok]] (je tam nejaká latencia, takže sa netreba zľaknúť prázdnej mapky bezprostredne po doplnení, ak je prepojenie v poriadku, v horizonte minút až hodín sa zobrazí).
--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:30, 8. október 2025 (UTC)

Pozor, [https://www.openstreetmap.org/way/1124968388 toto] nie je OSM relácia (''relation''; zoskupenie viacerých objektov), ale len línia/cesta (''way''), viď URL alebo prefix v titulku. Tá má na WD inú property ([[d:Property:P10689|OpenStreetMap way ID]]), tzn. treba [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136457799&amp;diff=2414287646&amp;oldid=2414236526]. Dopĺňať na WD to ale má zmysel len vtedy, ak prelinkovanie súbežne doplníš aj na strane OSM, viď postup vyššie (v tomto prípade [https://www.openstreetmap.org/way/1124968388/history/2]). Inak tu v IB namiesto mapky zostane prázdny štvorec. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:44, 9. október 2025 (UTC)
:Toto už je nad moje schopnosti... Kuknem sa na to ešte raz, no ak to nepôjde, budem dopĺňať aspoň ten základ.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 11:45, 9. október 2025 (UTC)
::Bezpečné je to tam, kde existuje OSM relácia (väčšina riek a väčších potokov). Treba ale v každom prípade dopĺňať buď obojstranne, tzn. aj na strane OSM, alebo radšej vôbec, pretože doplnenie na WD je nateraz indikátor, že sa má zobraziť miestna mapka (ktorá sa ale korektne zobrazí len ak existuje prelinkovanie zo strany OSM; technicky to momentálne nejde inak zmysluplnejšie riešiť). Tá úprava na strane OSM relácie (ak teda tam link na wiki zatiaľ nie je), je ale triviálna, nie je prečo sa toho obávať.
::Čo sa týka tokov, pre ktoré relácia neexistuje (sú na OSM reprezentované ako jediná cesta), tam je možné, že to tak jedoduché nebude – že to bude vyžadovať založenie relácie, zaradenie cesty do nej a otagovanie tej relácie (zatiaľ to tak vyzerá, pretože pre ten [[Silastov]] to mapku nezobrazuje, hoci je cesta prelinkovaná). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 9. október 2025 (UTC)

Analógiou WD položiek, v stavoch ako ich tam nechávaš ([https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136503776&amp;oldid=2416674114][https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136497692&amp;oldid=2416232634][https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136486748&amp;oldid=2415814626]), je, ako keby si tu na skwiki zakladal substuby, neobsahujúce nič než názov. Z pohľadu WD to neplní účel. Pričom to vyplnenie 3{{--}}4 základných vlastností (čo to je, kde to je, kam to ústi) a strojové preloženie popisu do en/cs je záležitosťou niekoľkých desiatok sekúnd. Spolu s tým prípadným OSM prepojením tým z pohľadu celého wiki ekosystému vyprodukuješ výrazne vyššiu pridanú hodnotu, než len samotný tunajší čl. K nejakej časti tokov, ktoré spolu s red. Starček hromadne vytvárate, sa tie náležiti (a OSM prelinkovanie) snažím dopĺňať, no je bohužiaľ nad moje kapacity stíhať to tempom, akým ich sem dopĺňate. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:25, 15. október 2025 (UTC)
:Ahoj, rozumiem, skúsim to ešte. Nateraz to beriem tak, že je vhodnejšie nechať to v takom biednom stave, ako tam dať chybné údaje.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:43, 15. október 2025 (UTC)
::To OSM prelinkovanie je samostatná vec, to má zmysel (ak sa nechceš zahlbovať do technikálií na strane OSM) robiť vtedy, keď je všetko jasné – už existuje založaná relácia, pokrývajúca celý potok a stačí ju prelinkovať (obojstranne) s WD položkou. No aj v prípadoch kde sa do prelinkovania s OSM púšťať nejdeš, má zmysel na strane WD povypĺňať názvy (default, en, cs, sk), popisy (en, cs, sk) a najdôležitejšie vlastnosti (instance of, country, mouth of the watercourse). Tam veľmi nie je ako vyplniť chybné údaje, len vybrať z ponúk vlastnosti a cieľové položky (presný typ toku nie je dôležitý, stačí vyberať generické river/stream/canal/watercourse). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:00, 15. október 2025 (UTC)

::K tamtým trom: WD som im podopĺňal a čo sa týka OSM, [[Stará Žitava|Starú Žitavu]] a [[Trávnický potok]] som prelinkoval, [[Chrenovka|Chrenovku]] nechávam zatiaľ tak, tam existujú tri samostatné relácie – horný prírodný úsek [https://www.openstreetmap.org/relation/14929106], zregulovaný stred [https://www.openstreetmap.org/relation/14929105] a dolný prírodný úsek [https://www.openstreetmap.org/relation/5559038], pričom relácia toho dolného je prelinkovaná s klastrom [[Potok Chrenovka]] (kde je vďaka tomu mapka zobrazená). Bolo by treba dolnú reláciu pretagovať na prírodnú pamiatku a zvyšné zlúčiť do jedinej relácie, zastrešujúcej celý tok. Až tá by sa potom prelinkovala s WD položkou potoka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:21, 15. október 2025 (UTC)

== Neurgent ==
Ahoj, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=M%C3%A1ria_Ma%C4%8Do%C5%A1kov%C3%A1&amp;action=history Mária Močošková] nie je na urgent, článok je starší.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:58, 12. október 2025 (UTC)
:{{ping|Jetam2|s=1}}Tak ho odurgentuj, nič ti v tom nebráni.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:40, 12. október 2025 (UTC)

== Mazanie „presunutých“ kategórií ==
Ahoj Pri mazaní kategórií treba dávať pozor na „presuny“ výmazom, ktoré robí redaktor „skrývajúci“ sa za IP. Týka sa to tých z Utahu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:26, 7. november 2025 (UTC)
:Nie netýka, je to celkom iný názov klubu, ktorého kategóriu som založil ja, takže to láskavo nepripisuj niekomu inému. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-30767-48|&amp;#126;2025-30767-48]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-30767-48|diskuse]]) 21:52, 7. november 2025 (UTC)

== Skeny máp na komerčnom webe ako zdroje ==

Nazdar. Aká je pls. pointa toho hromadného dopĺňania odkazov na skeny máp VKÚ do článkov. Nie je mi jasná pridaná hodnota (okrem teda trúsenia PR linkov na ten web). Trebárs konkrétne v [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8120010] – akým spôsobom sken mapy dokladá tvrdenie, za ktoré si citáciu vložil (''„Nachádza sa v katastrálnom území obce Dražice a mesta Rimavská Sobota“'')? Ak dobre vidím, ide o turistickú mapu, nie o katastrálnu mapu alebo mapu s administratívnym členením, čiže ako z nej má vyplývať, v katastrálnom území čoho sa dotyčná pamiatka nachádza? To tvrdenie (spolu s ďalšími) dokladá položka zoznamu ŠOP SR [https://data.sopsr.sk/chranene-objekty/chranene-uzemia/detail/842], citovaná za druhým odsekom. Tá mapa je za tou vetou ako citácia dokonale nadbytočná. Ak máš nejakú motiváciu robiť PR tomu webu, rob to aspoň korektne, nie skrývaním ext.o. za pseudocitácie zdrojov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:40, 13. november 2025 (UTC)

:Nazdar, nejde o žiadne PR ani nič podobné. Ide o mapy VKÚ, ktoré boli presunuté a teda pôvodné linky nefungujú. Preto nefunkčné linky opravujem a chýbajúce dopĺňam. A motívom je dostupnosť podrobných máp v článkoch, nič viac, nič menej. To, že najmä v článkoch o chránených územiach, vkladám na nie práve &quot;ideálne&quot; miesto, je to len preto, aby si čitateľ vedel danú lokalitu dohľadať cez link. Tie články majú takmer všetky jedinú ref. a preto nie je žiadna ďalšia zbytočná. Iné, vhodnejšie miesto v danom článku nie je.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:53, 13. november 2025 (UTC)

::V tom prípade to pls. pridávaj do sekcie ''Externé odkazy''. Pridaná hodnota bude oproti online turistickým mapám (freemap.sk, mapy.com, mapy.dennikn.sk, atď.) stále hodne diskutabilná (už len tým, že online vieš linkovať konkrétny bod/objekt a v priebežne aktualizovanej mape, tu linkuješ celý sken historického mapového listu), ale budiž. Určite ale nie ako citáciu zdroja, tie slúžia na jeden jasne definovaný účel – dokladať tvrdenia v texte. Ak by sa do podobnej aktivity pustil nejaký anonym alebo nováčik, už by bol pravdepodobne zablokovaný pre reklamný link building. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:02, 13. november 2025 (UTC)

:::Chápem ten nedostatok v podobe nemožnosti presnej lokalizácie, no je to rovnaké, ako zdroj z papierovej mapy. Práve preto som tie ref. dával za odkazy obcí, cez ktoré sa to na tej mape dá ľahšie lokalizovať. Som si vedomý tej nepresnosti... A opakujem, ide o mapy VKÚ (pôvodný link som mal od zamestnanca VKÚ) a vzhľadom na mierku a celkom čerstvú aktualizáciu (nie sú úplne identické s papierovou verziou) sú pre mnohé objekty tým lepším zdrojom. Dohľadávať jednotlivé nefunkčné odkazy na mapy naozaj nemám chuť, preto, keď už, považujem plošné dopĺňanie odkazov na podrobnú mapu za efektívnejšie a užitočné.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:19, 13. november 2025 (UTC)

::::Ak by to chcelo byť poňaté ako druhý spoľahlivý zdroj pre doloženie významnosti, bolo by ďaleko vhodnejšie citovať konkrétne papierové vydanie, tzn. napr.:
:::::{{small|{{Citácia knihy | titul = Chočské vrchy. Vodná nádrž Liptovská Mara : Turistická mapa | vydanie = 1 | vydavateľ = Vojenský kartografický ústav | miesto = Harmanec | rok = 1995 | isbn = 80-85510-84-7}} }} 
::::s prípadným URL odkazujúcim na tamten sken (ako doplnok). A vkladať to za tú ŠOP SR citáciu, nie za ad-hoc tvrdenie, ktoré to vôbec nedokladá. Takto ako to tam vkladáš to ale nepredstavuje ani len korektnú bibliografickú citáciu toho, čo tam je naskenované, tzn. čoho reprodukciu tam publikujú (pričom oni sa tam tie náležitosti zjavne neunúvajú uvádzať). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:22, 13. november 2025 (UTC)

:::::Ok, keďže nemám dané papierové vydania a staršie mnohé z týchto objektov neobsahujú, tak to vkladať nejdem. Pokladal som to za pridanú hodnotu, no evidentne máme odlišný názor. Mimochodom - keď si [https://www.vku.sk/category/aktualizovane-mapy/ TU] preklikneš na interaktívne mapy, dostaneš sa presne na ten &quot;komerčný&quot; web. Preto mi ani zamak nenapadlo, považovať to za reklamu... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:34, 13. november 2025 (UTC)

::::::Ok, v tom indexe [https://maps.travelvirtual.eu/interactive-maps/] uvádzajú vydania (resp. kde neuvádzajú, dajú sa uhádnuť z toho low-res skenu obálky). Zvyšné náležitosti potom nie je problém dohľadať v knižničných db., napr. [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&amp;field_1&amp;term_1=Cerov%C3%A1+vrchovina+%E2%80%93+Lu%C4%8Denec&amp;sort=dateNewest&amp;theme=system]. Výsledná citácia (kozmeticky doladený generický výstup z Wikicitátora podľa ISBN) viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pokoradzsk%C3%A9_jazierka&amp;oldid=8120073]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:50, 13. november 2025 (UTC)

:::::::Vďaka, môže byť, som rád, že sme našli kompromis. Ibaže teraz si urobil podobnú vec, ako si vytkol mne {{Úsmev|;)}} Link je za wl Cerová vrchovina, hoci daná lokalita je v Rim. kotline... A to je presne to, o čom som písal, že nie vždy sa dá link umiestniť tak, ako treba. Priemerne inteligentný čitateľ pochopí, že ide o doloženie polohy a ocení aj takýto - hoc nie úplne ideálny zdroj. Každopádne, tie články všetky vyžadujú aktualizáciu a kontrolu, najmä po zmenách a zlúčení mnohých chr. území. No snáď sa raz niekto aj k tomu dostane.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:07, 13. november 2025 (UTC)

::::::::Všetky v texte uvedené informácie (vrátane polohy vyznačenej v mape) dokladá už položka zoznamu ŠOP SR, toto je čisto sekundárna citácia, dokladajúca len významnosť. Osobne by som ňou položku autoritatívneho štátneho zdroja nedopĺňal, keď ju tam ale chceš mať, ok, dá sa brať ako druhý NNSZ (aj keď polohu interne preberali veľmi pravdepodobne rovnako zo ŠOP SR podkladov). Doplniť sa dá buď za prvý alebo za posledný výskyt ŠOP SR citácie (ktorá by mala byť za všetkými odsekmi, nie len za posledným), je to určite vhodnejšie, než za konkrétne tvrdenie uprostred odseku, ktoré z tej mapy navyše nevyplýva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:23, 13. november 2025 (UTC)

== Kontakt ==
Dobrý deň je možné vás kontaktovať nejakým spôsobom? --[[Redaktor:Geptor888|Geptor888]] ([[Diskusia s redaktorom:Geptor888|diskusia]]) 12:55, 17. november 2025 (UTC)
:{{ping|Geptor888|s=1}}Práve si to urobil.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:02, 17. november 2025 (UTC)

== Invitation for a session &quot;Tools and features for Users with Extended Rights&quot; ==

Hi, you are receiving this invitation as you are either patroller and/or admin in your community and [[:m:Wikimedia CEE Hub|CEE Hub]] is preparing a session called '''Tools and features for Users with Extended Rights''', which we think that it will be interesting for you.

The session is organised by the CEE Hub along with Wikimedia Foundation’s Movement Communications regional specialist Natalia Szafran-Kozakowska. Speakers in the session are Product Managers and Software Engineers from Wikimedia Foundation, so you will hear recent updates, new developments, and they will answer questions. So, please think what you want to ask them and come to the session.

The session will be held on '''Tuesday, December 2nd, 2025 at 17:00 CET'''. Please register yourself '''[[:m:Event:CEE Catch Up: Tools for Users with Extended Rights|here]]'''.

If you have any questions, please contact me. --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:45, 19. november 2025 (UTC) (on behalf of the CEE Hub)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=29165186 --&gt;

== K revertu ==
[[Prsia|K revrtu - Prsia]]. Tie zdroje sú nepoužiteľné, nejaký blog a filmová databáza kde je všetko. Je to 12 minútový krátkometrážny nevýznamný film, nemá tu čo hľadať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-32423-16|&amp;#126;2025-32423-16]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-32423-16|diskuse]]) 19:22, 24. november 2025 (UTC)

== Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová ==

Nazdar. Aký je presne zmysel citácie {{small|{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Časopis TATRY č. 2/2010 | url = https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/obsah/2010-2/ | vydavateľ = lesytanap.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = }} }}? Použil si len čisto ten perex so zhrnutím obsahu čl., čo majú na webe, alebo to treba brať tak, že si použil celý text článku z toho čísla časopisu? Lebo ten text je predpokladám zhruba zhodný s článkom [https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/003460-Lesna-zeleznica-pod-Rohacmi.asp] rovnakého autora na Vlaky.net, ktorý tam ale máš citovaný samostatne. Ak sú zhodné, potom čistejšie asi tamtú neurčitú citáciu ćasopisu TATRY úplne vypustiť a všetky výskyty nahradiť citáciou fulltextu prevzatého do Vlaky.net. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:03, 25. november 2025 (UTC)
:Ahoj, neporovnával som presne obsah, len som použil citáciu na doloženie údajov v článku.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:00, 26. november 2025 (UTC)
::Ešte raz: ako zdroj si (v prípade časopisu ''TATRY'') použil len to webové zhrnutie: 
:::{{small|''V rokoch 1919 - 1920 vznikla v oblasti potoka Studená lesná železnica, ktorá viedla z obce Podbiel pod vysokohorské pohorie Roháče. Jej prvú časť z Podbiela do Habovky o dĺžke 10,950 km vybudovala v rokoch 1919 - 20 Krajinská drevodorábajúca úč. spol., úlohou železnice bol odvoz dreva z oblasti potoka Studená ku píle firmy v Podbieli alebo ku stanici miestnej železnice Kraľovany - Suchá Hora. V roku 1928 zastavila firma prevádzku železnice, v roku 1930 ju predala Oravskému komposesorátu, najväčšiemu vlastníkovi lesov v tejto oblasti. Nový vlastník podrobil v rokoch 1930 - 31 železnicu generálnej oprave a po jej ukončení začal budovať predĺženie z Habovky cez Zuberec do Brestovej. Predĺženie bolo ukončené v roku 1932, celková dĺžka železnice Podbiel - Habovka - Brestová bola 17,824 km. Komposesorát plánoval predĺženie železnice do lokality Oravice, katastrofálna povodeň v roku 1934 však zmenila plány a vlastník železnice povodňou zničenú železnicu úplne zrušil.''}}
::alebo si čerpal z celého textu článku z dotyčného čísla časopisu? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:48, 26. november 2025 (UTC)
:::Nazdar, prioritný zdroj bol ŽILINČÍK, Ivan. Lesná železnica pod Roháčmi [online]. Trnava: VLAKY.NET, táto ref. je iba z toho výcucu, kde sa uvádzajú dané info.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 12:37, 26. november 2025 (UTC)
::::Jo, predpokladal som predbežne, v tom zmysle som tam dnes aj túto cit. upravil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8125523]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:47, 26. november 2025 (UTC)
:::::Ďakujem. Veľa sa o tom už nezachovalo a viaceré články sú od toho Žilinčíka. Tiež sa rokmi ťažko dopátrať k mnohým info, preto je fajn, že aspoň niečo sa dalo z toho poskladať.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 12:54, 26. november 2025 (UTC)

== Na úpravu, bez zdroja ==

Nazdar. Nedávaj prosím článkom v stave [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8126997], tzn. bez akýchkoľvek zdrojov, bez doloženej významnosti, bez wl., bez kategorizácie, bez štandardného úvodu, len „soft“ šablóny bez UU [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8126997]. Je to zavádzajúce a keďže to robíš ako dlhoročný redaktor a aktívny patroller, nemusia mať ostatní tendenciu dôsledne to nezávisle kontrolovať. Patrí tam urgent; ak sa to v lehote niekam kvalitatívne posunie, nie je problém ho potom zmierniť/odstrániť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:53, 29. november 2025 (UTC)

== Šablóna Urgentne upraviť ==

Ahoj, napadá mi, že pri označení prvého článku redaktorky/-ra šablónou {{tl|Urgentne upraviť}} a následnom oznámení ako tuto [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Monika_Minar%C4%8D%C3%ADkov%C3%A1&amp;oldid=8127515 tuto] by bolo dobré aj konkrétne uviesť (cez odrážky alebo pod.) čo v článku treba vylepšiť. Problematike živočíchov sa nevenujem, takže neviem posúdiť, no tá definícia v šablóne {{tl|Urgentne upraviť autor}} je príliš všeobecná a vzhľadom na to, že tam redaktorka má aj referencie, aj to má korektne odformátované, dokonca má aj taxonomický prehľad by mi prišlo vhodnejšie upozorniť na konkrétne nedostatky (encyklopedický štýl, zastarané informácie či niečo podobné?). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 20:40, 30. november 2025 (UTC)

Ahoj, znova [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zemiakov%C3%A9_pivnice_v_Liptovskej_Tepli%C4%8Dke&amp;diff=8127706 vkladáš] šablónu {{tl|Urgentne upraviť}} tam, kde by sa hodila iná šablóna (tuto konkrétne napr. {{tl|Na úpravu}}), pričom redaktora/-ku informuješ len generickou šablónou. Možno je to len moja preferencia, no bolo by lepšie napísať aspoň jednu-dve vety o tom, čo má na článku vylepšiť. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 15:35, 1. december 2025 (UTC)

:Nazdar, sa čuduješ, ani keby som práve niečo nové vynašiel. Prešiel som si článok a na úpravu to teda nie je. Pozeral som tvoj rozsiahly popis... Toľko energie bez &quot;záruky&quot; jej úžitku mi príde ako mrhaním času. Ak redaktor/ka prejaví záujem s článkom niečo robiť, potom budem nápomocný - tak, ako mnohokrát doteraz. Rozumiem tvojej snahe ozrejmiť nováčikovi nedostatky, no v reále iba malá časť autorov sa k článku vráti a upraví/rozšíri ho. Preto môj skeptizmus... Ale opakujem, ak bude treba, rád pomôžem. Tiež editujem len v rámci voľného času.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:50, 1. december 2025 (UTC)

::{{Re|Pe3kZA}} Chápem, že je to časovo kapacitná záležitosť, no podľa mňa sa hodí nováčkovi hodiť aj nejaký ľudský popis, nakoľko z tej samotnej šablóny nemusí byť jasné, v čom je problém. Nemusíš to opisovať tak dopodrobna ako ja [[Diskusia:Zemiakové pivnice v Liptovskej Tepličke#Odporúčania na úpravu článku|tuto]], no stačila by veta, možno s odkazom na nejaký príkladný článok s podobnou tematikou (z vlastnej skúsenosti z [[Editačný maratón|editatonmi]] viem, že príklad článku názornejšie pomôže než detailná stránka s usmerneniami). Možno je na diskusiu aj nejako zparametrizovať tú šablónu, resp. používať širšie penzum šablón než len {{tl|Urgentne upraviť}}. Viem, že moje prvé články na Wikipédii boli z dnešného pohľadu úbohé a keby že dostanem toľko šablón, tak neviem či by ma to nedemotivovalo, preto sa na to snažím hľadieť z pohľadu retencie nováčikov. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:00, 1. december 2025 (UTC)

:::{{re|Lišiak|s=1}} Nejdem spochybňovať, čo uvádzaš, „akademicky“ je to nepochybne korektné. Len ono nie je problém demonštratívne tu napísať jeden exemplárny traktát, aby si niekomu predviedol, ako v ideálnom svete komunikovať problémy s článkom. Otázka je, ako vytrvalo takýto individuálny ukážkový prístup dokážeš systematicky prevádzkovať. Podľa spôsobu aktivity – z času na čas takáto vyložene že horúčkovitá, potom dlhé mesiace vôbec nič – usudzujem, že dlhodobo to v takomto duchu udržateľné celkom nie je. Pričom prípadov, kde by sa to žiadalo, sú tu možno jednotky denne, tzn. vyššie desiatky až nižšie stovky mesačne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:24, 1. december 2025 (UTC)

::::{{Re|Teslaton}} Tak ako naznačujem vyššie, [[Diskusia:Zemiakové pivnice v Liptovskej Tepličke#Odporúčania na úpravu článku|toto]] nemalo byť o tom, že „aha ako mentorsky dokážem usmerniť menej skúsených“; išlo jednoducho o tom, že mám čas a že to spadá zhruba do mojej oblasti kvalifikácie (história), tak si vyhradím chvíľku na usmernenie. Nečakám, že také niečo by bola patrolárska norma, ale zároveň si nemyslím, že napísať jednu „custom“ vetu k upozorňovacej šablóne pre nováčika je až tak vyťažujúce (ale možno sa mýlim, nechám sa poopraviť), no najmä že treba mať na pamäti otázky redaktorskej základne Wikipédie (chápem, že pre senior redaktorov to môže byť tak trochu „blind spot“, čím zároveň nenaznačujem, že tomu tak ozaj je). Nuž odo mňa len toľko. ''Take it as you will.'' --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:52, 1. december 2025 (UTC)

:::::{{re|Lišiak|s=1}} Ale hej, stručné zhrnutie, čo konkrétne je v článku na urgentnú úpravu, nemá prečo byť na škodu. Osobne ho zvyknem uvádzať skôr v zhrnutí k úprave, „pre protokol“ (a pre prípadné skonfrontovanie pri odstraňovaní UU alebo iných procedurálnych zásahoch), aj keď áno, v DS je to adresnejšie. Na druhej strane, ako UU, tak zodpovedajúca DS šablóna už obsahujú odkaz na [[Pomoc:Minimálny článok]], takže základné vodítka dotyčný k dispozícii má. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 1. december 2025 (UTC)

== Suši Trojsten - dôvod zmazania? ==

Z akého dôvodu bola stránka zmazana?Rozumiem,že nebola poriadne ozzdrojovana - viem ako zdroj pridať interview Skautskeho inštitútu s organizátorkou. 

P.S.Sekcia o &quot;iluminátoch&quot; nie je recesia, spomínané video je dôležitou súčasťou komunity Suši. O existencii Susi ako organizacie svedčí aj článok [[:cs:Korespondenční_seminář|tu]]

--[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-39668-15|&amp;#126;2025-39668-15]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-39668-15|diskuse]]) 20:23, 10. december 2025 (UTC)
:Ahoj, 3 rôzne názvy, podivné formulácie, žiaden zdroj, zúfalá typo...--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:29, 10. december 2025 (UTC)

== Podpis ==

Ahoj, nejako sa ti nepodpísalo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AKormiSK&amp;diff=8133992&amp;oldid=8133451 ocenenie] ... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:13, 15. december 2025 (UTC)
:Má to inkognito {{Úsmev|;)}}--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:36, 15. december 2025 (UTC)

== Poznámka k prechýleniu Diane Keaton ==

Ahoj, chápem, že úmysel bol dobrý, ale [[Diane Keaton]] nemala byť prechýlená. ''Keaton'' je totiž umelecké meno (pseudonym), nie priezvisko, takže naň sa metodika prechyľovania podľa ''Pravidiel slovenského pravopisu'' nevzťahuje ani pri tom najprísnejšom výklade, ktorý tu niektorí presadzujú a ktorý nepripúšťa priestor ponechať pôvodné (neprechýlené) meno ani pri známych umelkyniach. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 15:25, 24. december 2025 (UTC)

== ŠNR ==

Ahoj, i tento rok prajem všetko naj do 2026 (nech sa darí). 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 31. december 2025 (UTC)
:{{ping|Fillos X.|s=1}}Ďakujem, podobne i Tebe veľa úspechov na všetkých frontoch {{Úsmev|;)}}--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:57, 1. január 2026 (UTC)

== Upozornenie na novej stránke na urgentnú potrebu úpravy, či základného rozšírenia ==

Dobrý deň,

priznám sa, že netuším, či kontaktujem správneho človeka, ale skúsim:

- vytvoril som včera novú stránku na Wikipedii o bratislavskom bejzbalovom klube Bratislava Phoenix. Bol som v tom, že som dodržal všetky potrebné guideliny (zdroje, odkazy, informácie, atď), napriek tomu dnes vidím oznam na stránke, že &quot;'''Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie&quot;'''

- mohli by ste mi, prosím, poradiť, aké úpravy sa v tomto článku žiadajú? 

Priznávam, že doteraz som mal skúsenosti len s občasným aktualizovaním stránky o SBF, môže sa stať, že som niečo prehliadol. 

Vopred ďakujem za Váš čas a ochotu --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 11:35, 15. január 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:15, 15. január 2026 (UTC)

== Redukcia textu v stránke Dúbravský potok (prítok Veľkého Trnovského potoka) ==

Vynechanie textu &quot;Od prameňa po sútok s Veľkým Trnovským potokom&quot; má dĺžku . . . nepovažujem za šťastnuý krok, lebo ako je aj v opise toku podrobnejšie uvedené, v kruhu zainteresovaných sa stále objavujú pochybnosti, či Dúbravský potok ústi do Veľkého Trnovského potoka a tento do Cirochy, alebo Veľký Trnovský potok ústi do Dúbravského potoka a tento do Cirochy. Je to dôsledok chybnej informácie v oboch použitých mapových referenciách. Táto chyba sa replikuje a zodpovední  sa vyhovárajú, že opravu v mape nedokážu operatívne realizovať. Ponechanie dotknutého textu v pôvodnom rozsahu považujem v tomto prípade za funkčné. Starček. 2026-01-18. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 15:23, 18. január 2026 (UTC)
:{{ping|Starček|s=1}}Zdravím Starček, z textu vyplýva, že sa jedná o popis toku, ktorý ústí do VTP. Je preto zbytočné opakovať to v texte. Ak však považujete za nevyhnutné daný doplnok v texte mať, pokojne to tam dopíšte. Ak natrafíte v budúcnosti na podobné nezrovnalosti, je vhodným riešením riadiť sa napr. [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.600846,19.545450,15 týmto zdrojom] a uviesť ho do textu. Prípadná nezrovnalosť sa môže s ref. do článku doplniť.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:32, 18. január 2026 (UTC)

== Úpravy bez zdrojov ==

Nazdar. Podobný prípad bolo toto [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8053173], tam si tým navyše zaniesol chybný údaj, tá tabuľka má vo footri špecifikované, aké (zaokrúhlené) počty to sú – k 31. decembru každého roka.

Ja rozumiem potrebe operatívne niečo aktualizovať, elementárna poctivosť by ale mala byť aj v takých prípadoch dodržaná. Ak sa ti nechce aktualizovať/dopĺňať zdroje (úplné minimum je aktualizácia aspoň dátumu citácie, ak nové tvrdenie/hodnota vyplýva aj z pôvodne citovaného zdroja), radšej to nechaj v staršom konzistentnom stave. Inak sú tie zdroje viac-menej na smiech, keď vo výklade aj tak voľne tvrdíme niečo úplne iné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 26. január 2026 (UTC)

== Kristián Macháček ==

Nazdar. Nedávaj prosím do článkov v stave vyloženého odpadu (opakovane zakladaný infantilný substub s dvama bulvárnymi ext.o. na mieste referencií) neurgentné údržbové šablóny. Mrzí ma, že to musím napísať, no je to konanie na hrane [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností|Wikipédia:Vyžadovanie schopností]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:57, 2. február 2026 (UTC)

== Úpravy [[Tano (rieka)|rieky Tano]] ==
Ahoj. Z [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tano_(rieka)&amp;curid=745401&amp;diff=8171887&amp;oldid=8171885 tvojej úpravy] mám zmiešané pocity. c400 -&gt; približne 400, v pohode. Chápem aj preferencii typu Tečie smerom na juh -&gt; tečie južným smerom. Budiž. Ale prečo meniť z presnješieho údaju na zaokrúhlený? Osobne by som miestnemu hydrologickému zdroju dával vyššiu váhu. Každopádne, je to jeden zdroj, nie „niektoré zdroje“. Rovnako „až“ do textu vnáša vlastnú interpretáciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:00, 26. február 2026 (UTC)

:{{ping|Jetam2|s=1}}Čau, pokojne si to prepíš podľa seba, v prvom rade som opravoval chyby, sekundárne až formuláciu. Som presvedčený, že tento štýl je vhodnejší, ako &quot;X alebo Y km&quot;. Tým, že si tých 400 km dal do IB, považoval som ho za presnejší. A ak ťa tak vyrušujú opravy, pokojne si to v tom spechu po sebe prejdi, aby iný zásah nebol potrebný. {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:15, 26. február 2026 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka zaokrúhľovania, pôsobí (resp. teda pôsobila) tam podivne kombinácia zaokrúhlenej celkovej rozlohy povodia a nezaokúhlených štátnych. Ak predpokladáš, že sú tie štátne hodné exaktného uvedenia, potom sa dá aj celkové uviesť ako ich exaktný súčet ({{km2|16060}}), ak celé povodie leží na území tých dvoch štátov. Čo sa týka úprav formulácií, akýkoľvek posun od tvojej preferovanej štylistiky štekavých, krátkych, niekedy takmer až holých viet, zodpovedajúcich nesúrodým fragmentom z jednotlivých zdrojov (''„Spolu s deviatimi prítokmi tvorí sieť.“''), bez akejkoľvek snahy o ich vzájomné štylistické prepájanie alebo aspoň formulovanie spôsobom, ktorý by neznel vyložene infantilne, je zvyčajne prospešný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:28, 26. február 2026 (UTC)

::Nebránim sa úpravám či opravám. Len niektoré imho nie sú vhodné, ale dávam priestor ich vysvetliť . Predpokladám, že je lepšie uviesť exaktné ak sú k dispozícii. Kratšie vety sú často jednoznačnejšie a údernejšie ako rozťahané súvetia. Ale áno, uznávam, že (''„Spolu s deviatimi prítokmi tvorí sieť.“'') sa nevydarila. Ideálne by som články kontroloval nasledujúci deň, obvykle než sa k tomu dostanem tak už niekto zasiahne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:00, 26. február 2026 (UTC)

:::Nie nutne rozťahané súvetia, no štylisticky koherentný text. Extrém boli tie nedávne biografie sk olympionikov, to bola občas vyložene „paľba“ holých viet na úrovni minimálnych formálnych výrokov. Je to ako odrážkový zoznam formalít, mechanicky pospájaný do formy textu. To už LLM četboty rutinne poskytujú lepší čitateľský zážitok. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 26. február 2026 (UTC)

::::{{Re|Teslaton}} Olympionici okrajovejších (alebo tak vnímaných) športov často nemajú v médiách dosť priestoru či na webe SOŠV rozvinutý profil a ich tamojšie články/stránky sú rovnako strohé ako naše články. Nedáva zmysel pridávať tam vatu typu „Nestratil sa v silnejkonkurencii svetovej špičky a získal 7. miesto.“ Stačí napísať, že získal to 7. miesto.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 26. február 2026 (UTC)

:::::Čokoľvek, čo tu má mať článok, má zmysel písať tak, aby štylisticky nešlo o zbierku holých viet s nulovou nadväznosťou. Na ten účel stačia Wikiúdaje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:42, 26. február 2026 (UTC)
::::::Čo by si teda konkrétne k tým olympionikom pridal? Wikidáta nie sú vety.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 26. február 2026 (UTC)
:::::::Jednotlivé tvrdenia pri položke predstavujú ekvivalenty holých viet (v prípade viacnásobných hodnôt a hodnôt s kvantifikátormi dokonca rozvitých) ''„Andrej Mrkvička je občanom Slovenska. Narodil v Bratislave. Narodil sa 25. januára 1990. Je sánkar. Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy, športu a zdravia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Reprezentoval Slovensko na Zimných olympijských hrách 2010. ...“'' Čo to pripomína? :D --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:53, 26. február 2026 (UTC)

:{{ping|Jetam2|s=1}}To si tomu teda pomohol: „Jej dĺžka je {{km|512|m}} alebo {{km|400|m}}“ Veď si vyber tú podľa zdrojov správnejšiu hodnotu a tú uvádzaj prioritne s dodatkom o možnej inej hodnote v tom-ktorom zdroji. Takto vyvolávaš zbytočný chaos u čitateľa... Eng, Fra, Esp i Deu wiki uvádzajú zhodne dĺžku 400 km... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:50, 26. február 2026 (UTC)
:Ešte plus „16 060 km², z toho 14 800 km² je v Ghane a 1 200 km²“ - to bolo tiež zbytočne upravené.

== Spätná väzba ==

Dobry den, vytvoril som a upravil clanok o spevacke Žanete Baudyšovej, viete mi, prosim nan pozriet a popripade dat spatnu vazdbu? dakujem, pekny den. --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 12:13, 23. marec 2026 (UTC)
:{{ping|Aandu123|s=1}}Ahoj, prešiel som, čo-to upravil. Významnosť zostáva kvôli jednému albumu, pričom na skwiki sa vyžaduje vydanie min. dvoch albumov. Inak by to mohlo byť ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:11, 23. marec 2026 (UTC)

== Prekladová šablóna ==

Ahoj, šablóna {{tl|Preklad}} sa [[WP:ZS|podľa odporúčania]] dáva bez zoznamu (tzn. hviezdičky na začiatku riadku), ak je to jediný zdroj. {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:08, 3. apríl 2026 (UTC)
:Rovnako iné časti sa dávajú s odsadením, preto to pokladám za konzistentnejší spôsob. Ale vešať sa kvôli tomu nebudem, keď si to zmenil... {{Úsmev|:D}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:12, 3. apríl 2026 (UTC)

== šablóna urgentná úprava ==

Pekny vecer prajem, chcel by som sa spytat a poprosit o radu. Ako som spominal, vytvaral som clanok o spevacke Žanete Baudyšovej, ktory ste mi kontrolovali, no niekto mi tam pridal sablonu o urgentnej uprave, zajtra ma dojst k zmazaniu, avsak dotycna osoba aj po mojom skontaktovani neuviedla ziadny dovod, co je zle, co treba zmenit atd. viete mi, prosim, poradit co s tym? dakujem velmi pekne  --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 20:57, 5. apríl 2026 (UTC)

:{{Odpoveď|Aandu123}} Nazdar, v súčasnosti na stánke [[Žaneta Baudyšová]] nefuguruje šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. Článok vyzerá OK otáznou je možno [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť osoby]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:14, 6. apríl 2026 (UTC)
 
== 133P/Elst-Pizarro ==

Ahoj nevšimol som si, že už existuje stránka [[133P/Elst-Pizarro]] a vytvoril so túto [[7968 Elst-Pizarro]] urob s tým prosím niečo. Ďakujem!--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 09:35, 12. apríl 2026 (UTC)
:{{ping|Luppus|s=1}}{{Hotovo}} 
Pre istotu to pozri, upravil som aj wd.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:08, 12. apríl 2026 (UTC)
::ďakujem, dobre si to vyriešil--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:25, 12. apríl 2026 (UTC)
 
== Ptolemaios XIV ==
Ponáhľal som sa a namiesto Ptolemaios XIV som napísal názov článku Ptolemaios XV tak som to presunul. Vieš to napraviť aby som potom mohol písať Ptolemaia XV? Ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:22, 15. apríl 2026 (UTC)
:Je to ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:49, 15. apríl 2026 (UTC)
::Ešte raz ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 15:25, 15. apríl 2026 (UTC)

== Kat. ==
Zdravím, zabudnuté katogórie - [[Ordzoviansky potok]], môžeš ich doplniť, ty to vieš lepšie --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-20335-96|&amp;#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-20335-96|diskuse]]) 17:42, 28. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:54, 28. apríl 2026 (UTC)

== You may be an eligible candidate for the U4C election ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
Greetings,

The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.

This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.

The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.

In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) &lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&amp;oldid=30472482 --&gt;

== Vyznamenanie ==

Nejde mi to dať na tvoju redaktorskú stránku tak aspoň tu @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]

{{Vyznamenanie|kod=7003|text=Ďakujem Ti za pomoc a inšpiráciu, ktorú si mi dal. A taktiež Ti ďakujem za tvoju trpezlivosť so mnou|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:08, 4. máj 2026 (UTC)}}
{{clear}}

== Na úpravu ==

Nazdar. Opakovane ťa prosím: nedávaj do článkov v stave [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=101_Drog%C3%A9ria&amp;oldid=8212912] (PR bez doloženého 2NNSZ, bez korektného zdrojovania, bez kategorizácie) neurgentnú údržbovú šablónu, je to v rozpore s účelom príčetného patrollingu – články v takom stave tu nemajú zostávať zapadnuté v kategórii s [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|1 600 inými zapadnutými nedorobkami a zúfalstvami]], buď ich treba v definovanom čase dotiahnuť do ponechateľného stavu, alebo musia ísť preč. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 13. máj 2026 (UTC)
:Nazdar. Potom je najvyšší čas zaviesť samostatnú šablónu, ktorá by riešila túto dobu. Urgentná š. - myslím že nie len u mňa, ale hlavne u neskúsených, nových redaktorov - vyvoláva zdanie, že ich výtvor, označený touto šablónou je úplne zlý a strácajú chuť vôbec niečo s tým robiť. Tie nedostatky pritom vôbec nie sú takého charakteru, aby sa články museli mazať. Netvrdím tým, že to je v poriadku, ale to, že by zrejme bolo vhodnejšie riešiť to primeranejším spôsobom. Článok označený urgentom sa len málokedy zbaví tohto biľagu, čo je často na škodu.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:22, 13. máj 2026 (UTC)
::Článok ozdrojovaný jedným primárnym zdrojom, doplneným modrými koníkmi a triv. zmienkami, nespĺňa základné kritérium pre encyklopedický obsah – spoľahlivé zdroje a jasne doloženú významnosť. To sú nedostatky fundamentálneho charakteru, nie technické banality. Bez ohľadu na to, ako ľúbivo a rozsiahlo je ev. naformulovaný (to dnes nie je problém dosiahnuť aj bez významnejšej mentálnej námahy). Či niekto má alebo nemá chuť s tým niečo robiť, je sekundárna záležitosť (ak do toho ale skutočne vložil čas a energiu, je nanajvýš logické nerezignovať kvôli údržbovej šablóne). A teda nezanedbateľná časť urgentov je priebežne ponechávaná, či už s pričinením pôvodného autora, alebo ostatných. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:37, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>hz81jek0n4ssl7tkm0cvrihseyb841p</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213241</id>
      <parentid>8213239</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:45:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Na úpravu */ +</comment>
      <origin>8213241</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="74923" sha1="bwzg0h5gh6zdi1qd3ip3bmiiq3gfbu9" xml:space="preserve">&lt;center&gt;{{redaktor|Pe3kZA|správca}}&lt;/center&gt;

&lt;div class=&quot;messagebox&quot;&gt;
{| style=&quot;width:100%; background:none&quot;
&lt;div style=&quot;text-align:justify; padding:0.5em;&quot;&gt;&lt;center&gt;'''&lt;big&gt;Predtým, než mi napíšeš...&lt;/big&gt;&lt;br&gt;Odstránil som Tebou vložený odkaz?''' Prečítaj si prosím: '''[[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].&lt;br&gt;Odstránil som Tebou vložené informácie?''' Prečítaj si '''[[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnosť]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].&lt;br&gt;
'''Ušetríš tým prácu sebe i mne. Vopred ďakujem.''' &lt;/center&gt;&lt;/div&gt;
|}
&lt;/div&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| bgcolor=&quot;#ffffff style=&quot;font-family:Trebuchet MS; font-size:12px; border:1px solid #800080;&quot; | 
'''Môj archív:''' [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2010|Archív 2010]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2011|Archív 2011]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2012|Archív 2012]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2013|Archív 2013]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2014|Archív 2014]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2015|Archív 2015]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2016|Archív 2016]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2017|Archív 2017]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2018|Archív 2018]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2019|Archív 2019]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2020|Archív 2020]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2021|Archív 2021]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2022|Archív 2022]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2023|Archív 2023]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2024|Archív 2024]]    
|}

== 2025 ==

== DÔVOD ==

Z akého dôvodu si zmazal stránku o D.Bodnárovi? Ďakujem --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:07, 24. január 2025 (UTC)
:Nazdar, v poznámke to bolo uvedené - neencyklopedické. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:10, 24. január 2025 (UTC)

::Tak mi vysvetlite na základe čoho je to “neencyklopedické” a čo je pre Vás “encyklopedické”. Ďakujem. (- nie formou “článkov” ale vlastnými slovami) --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:17, 24. január 2025 (UTC)
:::AKo vysvetliť v troch riadkoch šoférovanie auta niekomu, kto v živote auto nevidel? Tak isto, ako &quot;vlastnými slovami&quot; opísať dostatočne kvalitný článok niekomu, kto si nedá ani tú prácu, aby si pozrel príručku o základnej štruktúre článku na wiki. Pozri si napr. stránku o [[Matej Cifra|Sajfovi]], nech získaš aspoň základnú predstavu, ako to má vyzerať. Ďalšia komunikácia už na tvojej DS.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:27, 24. január 2025 (UTC)
::::Pre vašu informáciu tie články som videl a pre vašu informáciu som dával to ako to má byť no napriek tomu to ZMAŽETE! Poprosím obnovte stránku a ukážte mi KONKRÉTNE chyby prípadne nedostatky. Ďakujem -D.H. --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:37, 24. január 2025 (UTC)
:::::Tak konkrétne - žiadne (dostatočne vhodné a nezávislé) zdroje, neencyklopedický štýl, nedoložená enc. významnosť, chýbajúci infobox, wikilinky, kategórie, atď! Naozaj tu niet čo riešiť a vzhľadom na obsah nie je ani zmysel to obnovovať. Howgh.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:44, 24. január 2025 (UTC)

::::::Ohľadom infoboxu a týchto vecí (neencyklopedický šťýl,…) - stačilo pozrieť úpravy a tam som písal že to budem POSTUPNE UPRAVOVAŤ. Moja idea bola najprv napísať celkový článok, upraviť ho a pridať postupne detailné informácie, infobox, fotografiu a viac faktov. Nemusíte to hneď MAZAŤ! Ešte jeden dotaz: ”Čo tam bolo neencyklopedické?” ”Čo je podľa Vás encyklopedické?” --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.189|85.237.234.189]] 18:16, 24. január 2025 (UTC)
:::::::Si zodpovedný za to, čo zverejníš a my tu hodnotíme to, čo je zverejnené! Je to ťažké pochopiť? Takých experimentov sú tu tony a ak by sa to hneď neriešilo, bol by tu z toho cirkus. Ak by si čítal už len tie šablóny, dozvedel by si sa, že na takéto účely slúži pieskovisko, kde môžeš pokojne tvoriť a upravovať svoje výmysly i nezmysly bez rizika, že ti to niekto vymaže. Tak naposledy - konečne si prejdi základnú príručku, inak tu strácaš čas a tvoje konanie bude ohodnotené pojmom vandalizmus. Ak nechceš akceptovať tunajšie podmienky a zvyklosti, zabudni na wiki a choď robiť niečo iné. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:32, 24. január 2025 (UTC)
::::::::Či vy keď píšete články, píšete ich hneď “dokonalé”? Prípradne ste sa pripojili k wikipedii v 20xx a hneď ste písali “dokonalé” články? --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.189|85.237.234.189]] 18:17, 24. január 2025 (UTC)
:::::::::Hlavne som si prečítal príručku a riadil sa radami. Nateraz končím túto nezmyselnú - nikam nevedúcu debatu.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:32, 24. január 2025 (UTC)

== Spätná väzba  ==

Dobrý večer, vytvoril som na mojom druhom pieskovisku článok s názvom Jonas Vingegaard a je tam napísaný text. Chcel by som dostať nejakú spätnú väzbu že či je v pohode napísaný, že či sú v pohode formulácie, ale bo ho mám trošku upraviť? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 23:11, 24. január 2025 (UTC)
:{{ping|Ján William Laco|s=1}}Drobnosti som upravil, ak sa ti dá, ešte dokonči ten zvyšok. Inak dobrá práca.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:54, 25. január 2025 (UTC)

== Thank you for being a medical contributors! ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
{| style=&quot;background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;&quot;
|rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;vertical-align: middle; padding: 5px;&quot; | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]]
|style=&quot;font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;&quot; |'''The 2024 Cure Award''' 
|-
| style=&quot;vertical-align: middle; padding: 3px;&quot; |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! 

Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs.

Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating].
|}

Thanks again :-)  -- [[mdwiki:User:Doc_James|&lt;span style=&quot;color:#0000f1&quot;&gt;'''Doc James'''&lt;/span&gt;]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC)
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&amp;oldid=28172893 --&gt;

== [[Bystřice pod Hostýnem]] ==
Ahoj. V článku to bolo správne, má byť ''tá'' Bystřice. Podobne ako je Banská Bystrica, Považská Bystrica atď. na Slovensku. Vidno to aj v článku [[:cs:Bystřice pod Hostýnem|článku na cs.wiki]] kde sa píše, že „[BpH] ''je'' město“, nie ''sú'' město.  Slovo je podľa vzoru ''ulice'' kde v češtine máš ''ta ulice'' ale aj ''ty ulice'' takže chápem, že je to mätúce. Podobne je aj [[:cs:Skalice|Skalice]]. Na druhej strane [[:cs:Holice (rozcestník)|Holice]] máš v pluráli ako [[:cs:Holice|mesto]] a v singulári ako [[:cs:Holice (Olomouc)|mestskú štvrť a bývalú obec]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:54, 26. január 2025 (UTC)
:Mne je celkom jedno, ako to majú v Česku {{Úsmev|;)}} Aj Olomouc je u nich &quot;tá&quot; a u nás &quot;ten&quot; a rovnako som presvedčený, že aj Bystřice sú na Slovensku &quot;tie&quot; a nie &quot;tá&quot;. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:05, 26. január 2025 (UTC)
::Nemalo by byť. Na zmenu treba doložiť spoľahlivý zdroj. Áno, čo sa týka Olomouca: slovenčina prebrala pôvodný rod. Ženský rod priniesla spisovná čeština. ''Ten Holomóc'' sa stal ''tá Olomouc''. Ale na Bystřici to nič nemení.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:29, 26. január 2025 (UTC)
:::Prečo &quot;nemalo by byť&quot;?! Sme na slovenskej wiki, nie českej, tak zbytočne tu opisuješ ich gramatiku. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 11:12, 26. január 2025 (UTC)
::::Sme na slovenskej, ale pokiaľ nemáme dôkazy o tom, že by bol medzi slovenskou a českou gramatikou rozdiel tak treba postupovať podľa tej českej (mesto je v Česku). Máš teda nejaký dôkaz o zmene?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:35, 26. január 2025 (UTC)
:::::Si si nevšimol, že ja som revertoval formuláciu na pôvodný tvar. &quot;Dôkaz&quot; by mal dávať ten, kto zmenu vykoná. A počujem prvýkrát, že máme používať gramatiku podľa češtiny {{Úsmev|:D}} Tu ide o skloňovanie názvu vo vete, nie o zmenu názvu!--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:44, 26. január 2025 (UTC)
::Ad ''„aj Bystřice sú na Slovensku &quot;tie&quot; a nie &quot;tá&quot;“'': na základe čoho usudzuješ, že by to mohlo/malo byť chápané ako [[pomnožné podstatné meno]]? V češtine je to bežné slovo ženského rodu so singulárom [https://www.slovnikcestiny.cz/heslo/Byst%C5%99ice/0/36976], slovenský ekvivalent „Bystrica“ dtto. Rôznych názvov, ktoré to slovo obsahujú je hodne [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2FByst%C5%99ice%2F] a pri veľkej časti z nich ([[Velká Bystřice]], [[Malá Bystřice]], [[Nová Bystřice]], [[Valašská Bystřice]], …) pomnožná interpretácia vôbec neprichádza do úvahy. Prečo by pri zvyšných mala? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:31, 26. január 2025 (UTC)
:::Ok; takže ja som vychádzal napr. z názvu Prachatice - od Prachatic, Sušice - od Sušic, Bystřice - od Bystřic... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:44, 26. január 2025 (UTC)
 
== [[Maliar Niobovcov]] ==
Ahoj! Mohol by si prosím vymazať názov článku [[Maliar Niobíd]], našiel som totiž meno tohto vázového maliara uvedeného v češtine Malíř Niobovců. Ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:34, 1. február 2025 (UTC)
:{{ping|Luppus|s=1}}{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:42, 1. február 2025 (UTC)
::Ďakujem!--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:46, 1. február 2025 (UTC)

== Infobox:F1 Tím ==

Zdravím! Dostal som nápad kde by som vytvoril šablónu Infobox:F1 tím, ktorý by sme využili na články o F1 tímoch, ktoré existujú a ktoré len vytvoríme. Bolo by to možné? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 08:58, 10. február 2025 (UTC)
:Ahoj, každá rozumná iniciatíva je vítaná.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:11, 10. február 2025 (UTC)

== Pieskovisko ==

Ahoj. Prosím Ťa o radu. Skúšal som postupovať podľa Návodu v Pieskovisku: stlačil som &quot;Upraviť&quot;. Urobil som úpravu. Nedokázal som nájsť &quot;Zobraz náhľad&quot; ani &quot;Ulož článok&quot;. Kde nájdem obe tlačidlá, a ako sa dá korigovať &quot;Návod&quot;, aby slúžil účelu. Ďakujem.    --[[Redaktor:Gabishark|Gabishark]] ([[Diskusia s redaktorom:Gabishark|diskusia]]) 09:12, 11. február 2025 (UTC)
:Ahoj, ja mám nastavený starší vizuál cez PC, no teoreticky by to malo byť rovnaké ako pri iných stránkach.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:22, 11. február 2025 (UTC)

== Pobeda ==

Ahoj, chapem, preco si presunul stranku Pobeda, ale v Plevzovi je este 1 samostatny partizansky oddiel Pobeda. Preto sa rato stranka volala ako sa volala. Nestiham vsetko :) --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:00, 16. február 2025 (UTC)
:Ajajáj, tak potom tú nazvi inak {{Úsmev}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:04, 16. február 2025 (UTC)

== Duplicita ==
Zdravím. Len dávam na známosť: vytvoril si duplicitu: [[Ždiar (potok)]] = [[Ždiar (prítok Tepličného potoka)]]. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:1424:A86A:17B6:6845|2A02:AB04:27BC:7400:1424:A86A:17B6:6845]] 17:11, 4. marec 2025 (UTC)
:Nazdar, viem, všimol som si to na WD :( Spojím to do jedného článku. Išiel som podľa šablóny, kde nebol zmenený link, preto tá &quot;zbytočná&quot; práca. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:09, 4. marec 2025 (UTC)

== Valerian Trabalka ==

Dobrý deň, prečo ste opakovane odstránili úpravy v tomto hesle? Prosím Vás, ako sa dá zmeniť meno v nadpise, správne je Valerian s krátky a. --[[Redaktor:LucieMeisner|LucieMeisner]] ([[Diskusia s redaktorom:LucieMeisner|diskusia]]) 19:16, 11. marec 2025 (UTC)
:Zdravím, úpravy boli nevhodne vykonané - do textu sa nedávajú linky. Presun sa dá urobiť, no je treba doložiť to meno referenciou.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:49, 11. marec 2025 (UTC)

== Subterra ==

Dobry den Pe3kZA, Snazim sa vytvorit prispevok na wikipediu ohladom kulturneho priestoru [[Subterra]] v Nitre. Spravil som zmeny ako som len vedel podla navodov a odporucani. Snazil som sa kontaktovat editorov o dalsie odporucania ako vylepsit ten prispevok. Dakujem za predchadzajuce komentare. Vedel by ste sa prosim pozriet na ten prispevok a dat mi nejake odporucania, prosim?

Moj clanok je stale oznaceny na zmazanie. Aky bude dalsi postup? Videl som stranku &quot;Stranky na zmazanie&quot; kde sa prispevky diskutuju ale neviem ci su pridavane automaticky alebo to mam nejako prihlasit. Budem velmi vdacny za kazdu radu. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 12:07, 14. marec 2025 (UTC)
:{{ping|PP3478|s=1}}Ahoj, prešiel som to, pár drobnosti upravil. Podľa mňa je článok ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:50, 14. marec 2025 (UTC)

== Zámky ==

Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&amp;logid=822292]: ak je to možné, dodržiavaj prosím postupné gradovanie dĺžok zámkov (napr. exponenciálna postupnosť s približne dvojnásobnou dĺžkou oprosti predošlej: 1t, 2t, 1m, 3m, 6m, rok), v závislosti od pretrvávania problému. Nie je cieľom prísť a mačovsky niekam plesnúť polročný/ročný/indef zámok ako úplne prvý krok v histórii, ani zbytočne vylučovať anonymov z editácie článkov. Normálny stav článku na wiki (kým sa väčšinovo nedohodne niečo iné, napr. plošné nasadenie [[:en:Flagged Revisions|Flagged Revisions]] ako na dewiki) je s možnosťou editácie pre všetkých. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:27, 20. marec 2025 (UTC)
:Nazdar, možné to je... Zväčša reagujem na opakovaný vandalizmus s prihliadnutím na &quot;atraktívnosť&quot; článku pre vandalov. Opakovane sa mi stalo, že po krátkom zámku sa prakticky v rámci hodín vyskytli edity, ktoré v rezkom tempe &quot;opravovali&quot; dané články. Mnohé hlúposti sa prehliadli, preto práve dlhšie polozámky využívam na eliminovanie týchto komplikácii.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:14, 20. marec 2025 (UTC)

== Revúca ==

To naozaj tam necháme ten vulgárny text? --[[Redaktor:Janyyk|Janyyk]] ([[Diskusia s redaktorom:Janyyk|diskusia]]) 14:58, 3. apríl 2025 (UTC)
:{{ping|Janyyk|s=1}}Je to vrátené, kde zostali vulgarizmy? Ak som niečo prehliadol, pokojne to oprav.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:00, 3. apríl 2025 (UTC)

== Join us at the Next CEE Catch up! Learn about Temporary accounts! ==

Hi everyone, 

We want to announce the tenth '''[[:m:Wikimedia CEE Hub/Catch up|CEE Catch Up]]''' session, which will be dedicated to the '''Temporary accounts''', as this important change is going to affect every Wikipedia soon, so it is important for patrollers and functionaries like you to understand this change. On wikis where temporary accounts are enabled, IP addresses of unregistered editors are not visible publicly. Only those who fight spam, vandalism, harassment and disinformation have access to IP addresses there.

The session will take place on '''10th of June 2025, 18:00-19:00 CEST''' (check your ''[https://zonestamp.toolforge.org/1749571200 local time]'').

If you are interested in this topic, then '''[[:m:Event:CEE Catch up Nr. 10 (June 2025)|sign-up for the session here]]'''.

[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 11:17, 29. máj 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=28802724 --&gt;

== Kapmfgruppe SS Wittenmayer ==

Ahoj,
vytvoril som omylom [[Kapmfgruppe SS Wittenmayer]], potom som vytvoril spravny [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]] a poziadal o zmazanie [[Kapmfgruppe SS Wittenmayer]] a Ty si zmazal ten spravny. Tak som [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]] znovu vytvoril. Ten nespravny niekto zmazal. Cize 22;58 je vsetko ako ma byt. Toto je len vysvetlenie. Pekny vecer a dakujem. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 20:59, 1. jún 2025 (UTC)
:Bolo tam presmerovanie, teraz je opäť. Tak si to zamýšľal?--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 21:05, 1. jún 2025 (UTC)
::Ano, na stranku [[14. granátnická divízia SS Galícia]] su/maju byt 2 presmerovania, Wildner a Wittenmayer, toto ale malo preklep v nazve (Kapmf-&gt;Kampf). Mozno raz vytvorim samostatne stranky pre tie bojove skupiny, zatial aspon takto. Dakujem. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]]

== Growth features - Mentorship and Community updates ==

​Hi everyone, 

Wikimedia Foundation worked on evolving some of the growth features, primarily dedicated to the newcomers in our movement and communities. If you do not know, everyone can access them, activating them from Preferences (in the below of the page).

You can learn about these features '''[[mw:Growth|here]]'''.

CEE Hub is contacting you (patrollers/admins) directly as we would like to bring to your attention two of these features that we think can be useful for your community: '''[[mw:Growth/Mentor dashboard|Mentorship]]''' and '''[[mw:Growth/Community Updates|Community Updates]]'''.

We noticed that the majority of the CEE language editions of Wikipedia does not have active one of these features, so we are encouraging you to check whether your wiki has these features and if not to begin community discussion if you want to introduce them to your editors. If you want to check it, you need to go to the Special:CommunityConfiguration page on your wiki, where all of the growth features are listed.

If you need more support with this, please contact Growth team [[mw:Growth/Team|here]].

--[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 12:29, 16. júl 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=28802724 --&gt;

== Wikidáta ==
Ahoj. Nezabúdaj, prosím, založené kategórie (ako napríklad dnešnú [[:Kategória:Formula 1 v roku 1951]]) prepájať s Wikidátami. Proces je naozaj jednoduchý: (1) [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q8957390&amp;diff=prev&amp;oldid=2403589867 pridať do zoznamu sk.wiki] skopírovaním „sk“ a potom „Kategória:Formula 1 v roku 1951“ a (2) skopírovaním opäť „Kategória:Formula 1 v roku 1951“ do opisu pod slovenčinou. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:07, 11. september 2025 (UTC)
:Plus aj šablóny ako {{tl|F1 v roku 2023}}. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 11. september 2025 (UTC)

== Portál:Formula 1 ==

Ahoj, chcel by som vytvoriť Portál:Formula 1, keďže taký tu nie je a na zahraničných verziách sa nachádza. F1 sa venujem dlhodobo a mám k nej aj osobné skúsenosti, takže verím, že portál bude kvalitne spracovaný a udržiavaný. Bolo by to možné? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 12:21, 13. september 2025 (UTC)
:{{ping|Ján William Laco|s=1}}Ahoj, samozrejme že môžeš, iniciatíva je vítaná. Inšpiruj sa inými portálmi a ak si na to trúfaš, smelo do toho. Rob si to na pieskovisku a keď to bude doladené, presunieš to do hlavného menného priestoru. Držím palce. {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:24, 13. september 2025 (UTC)
::{{ping|Ján William Laco|s=1}} Držím palce! Doporučoval by som, ale najskôr uzrejmiť či sa píše „formula 1“ alebo „Formula 1“. Názvy po Wikipédii nie sú konzistentné. Dobré by bolo osloviť aj ostatných formulárov/formuláristov/fanúšikov tohto športu, nech sa môžu vyjadriť a prípadne spolupracovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:33, 14. september 2025 (UTC)

{{ping|Jetam2}}, {{ping|Ján William Laco}}, {{ping|Pe3kZA}} (Ping pre členov diskusie) Zaktualizoval som najmä vo [[Wikipédia:Wikiportál]] a im podobným. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:50, 16. september 2025 (UTC)

:{{re|Fillos X.|s=1}} Úpravy nateraz vraciam. Spravte k tomu pls. aspoň symbolické recenzné konanie formou vlákna v Kaviarni (v duchu napr. [[Wikipédia:Krčma/Podpora/Archív 2016#Portál:Šach]]). Ak nebudú zásadné výhrady a budú zapracované pripomienky, môže sa to nalinkovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 16. september 2025 (UTC)
::Zdaru všetkým, nakoniec som to dal do kaviarne pod časť Rôzne: [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/R%C3%B4zne#Port%C3%A1l:Formula_1 Portál:Formula 1]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:57, 17. september 2025 (UTC)

== Infobox pomoc ==

Ahoj, nevieš mi pomôcť s Infoboxom? Netuším ako sa to robí a aj s pomocou ChatuGPT a neviem čím všetkým, som sa nedostal ku správnej funkčnosti.. [[Šablóna:Infobox Veľká cena F1]] --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 22:06, 27. september 2025 (UTC)
:A čo tam potrebuješ upraviť?--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 07:08, 28. september 2025 (UTC)

== Potoky ==

Nazdar. Dve veci na margo zakladaných článkov o potokoch:
# na Wikíúdajoch je dobré vypĺňať aspoň základné údaje (instance of: stream, country: Slovakia, mouth of the watercourse: [tok kam ústi], length, prípadne ďalšie), viď napr. [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136456472&amp;diff=2414031433&amp;oldid=2413970210]. Bez nich nie je položka dohľadateľná parametrickými SPARQL dotazmi, čo je škoda, pre rôzne analytické a údržbové aktivity, matchovanie s inými datasetmi a pod. sa to hodí.
# je dobré prepájať ich s [[OpenStreetMap|OSM]]. 
#:Na strane OSM je potrebné:
#:* nájsť (typicky preklikom z vyhľadávania podľa názvu potoka) príslušnú reláciu, napr. [https://www.openstreetmap.org/relation/17099932]
#:* vyplniť na nej položky &lt;code&gt;wikidata&lt;/code&gt; (Qnnn) a &lt;code&gt;wikipedia&lt;/code&gt; (sk:Názov čl), viď napr. [https://www.openstreetmap.org/relation/17099932/history/2]. Nie je to komplikované a zvláda to bez problémov aj interný OSM editor v prehliadači (iD), vrátane našepkávača a automatického vyplnenia &lt;code&gt;wikipedia&lt;/code&gt; po zadaní &lt;code&gt;wikidata&lt;/code&gt;. Keď si na &lt;tt&gt;openstreetmap.org&lt;/tt&gt; prihlásený s OSM kontom a si na stránke relácie, tak dropdown pri tl. ''Upraviť'' hore v záhlaví, následne ''Upraviť pomocou iD (editor v prehliadači)''.
#:* uložiť sadu zmien, do zhrnutia uviesť napr. ''„wikipedia/wikidata“''
#:Na strane Wikiúdajov:
#:* vložiť číslo OSM relácie ako hodnotu property [[:d:Property:P402|OpenStreetMap relation ID]], napr. [https://www.wikidata.org/w/index.php?diff=2414029752].
#:Umožňuje to (okrem iných integrácií) zobrazenie interaktívnej mapky toku v infoboxe tu na wiki, viď dnešný [[Melecký potok]] (je tam nejaká latencia, takže sa netreba zľaknúť prázdnej mapky bezprostredne po doplnení, ak je prepojenie v poriadku, v horizonte minút až hodín sa zobrazí).
--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:30, 8. október 2025 (UTC)

Pozor, [https://www.openstreetmap.org/way/1124968388 toto] nie je OSM relácia (''relation''; zoskupenie viacerých objektov), ale len línia/cesta (''way''), viď URL alebo prefix v titulku. Tá má na WD inú property ([[d:Property:P10689|OpenStreetMap way ID]]), tzn. treba [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136457799&amp;diff=2414287646&amp;oldid=2414236526]. Dopĺňať na WD to ale má zmysel len vtedy, ak prelinkovanie súbežne doplníš aj na strane OSM, viď postup vyššie (v tomto prípade [https://www.openstreetmap.org/way/1124968388/history/2]). Inak tu v IB namiesto mapky zostane prázdny štvorec. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:44, 9. október 2025 (UTC)
:Toto už je nad moje schopnosti... Kuknem sa na to ešte raz, no ak to nepôjde, budem dopĺňať aspoň ten základ.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 11:45, 9. október 2025 (UTC)
::Bezpečné je to tam, kde existuje OSM relácia (väčšina riek a väčších potokov). Treba ale v každom prípade dopĺňať buď obojstranne, tzn. aj na strane OSM, alebo radšej vôbec, pretože doplnenie na WD je nateraz indikátor, že sa má zobraziť miestna mapka (ktorá sa ale korektne zobrazí len ak existuje prelinkovanie zo strany OSM; technicky to momentálne nejde inak zmysluplnejšie riešiť). Tá úprava na strane OSM relácie (ak teda tam link na wiki zatiaľ nie je), je ale triviálna, nie je prečo sa toho obávať.
::Čo sa týka tokov, pre ktoré relácia neexistuje (sú na OSM reprezentované ako jediná cesta), tam je možné, že to tak jedoduché nebude – že to bude vyžadovať založenie relácie, zaradenie cesty do nej a otagovanie tej relácie (zatiaľ to tak vyzerá, pretože pre ten [[Silastov]] to mapku nezobrazuje, hoci je cesta prelinkovaná). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 9. október 2025 (UTC)

Analógiou WD položiek, v stavoch ako ich tam nechávaš ([https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136503776&amp;oldid=2416674114][https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136497692&amp;oldid=2416232634][https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136486748&amp;oldid=2415814626]), je, ako keby si tu na skwiki zakladal substuby, neobsahujúce nič než názov. Z pohľadu WD to neplní účel. Pričom to vyplnenie 3{{--}}4 základných vlastností (čo to je, kde to je, kam to ústi) a strojové preloženie popisu do en/cs je záležitosťou niekoľkých desiatok sekúnd. Spolu s tým prípadným OSM prepojením tým z pohľadu celého wiki ekosystému vyprodukuješ výrazne vyššiu pridanú hodnotu, než len samotný tunajší čl. K nejakej časti tokov, ktoré spolu s red. Starček hromadne vytvárate, sa tie náležiti (a OSM prelinkovanie) snažím dopĺňať, no je bohužiaľ nad moje kapacity stíhať to tempom, akým ich sem dopĺňate. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:25, 15. október 2025 (UTC)
:Ahoj, rozumiem, skúsim to ešte. Nateraz to beriem tak, že je vhodnejšie nechať to v takom biednom stave, ako tam dať chybné údaje.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:43, 15. október 2025 (UTC)
::To OSM prelinkovanie je samostatná vec, to má zmysel (ak sa nechceš zahlbovať do technikálií na strane OSM) robiť vtedy, keď je všetko jasné – už existuje založaná relácia, pokrývajúca celý potok a stačí ju prelinkovať (obojstranne) s WD položkou. No aj v prípadoch kde sa do prelinkovania s OSM púšťať nejdeš, má zmysel na strane WD povypĺňať názvy (default, en, cs, sk), popisy (en, cs, sk) a najdôležitejšie vlastnosti (instance of, country, mouth of the watercourse). Tam veľmi nie je ako vyplniť chybné údaje, len vybrať z ponúk vlastnosti a cieľové položky (presný typ toku nie je dôležitý, stačí vyberať generické river/stream/canal/watercourse). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:00, 15. október 2025 (UTC)

::K tamtým trom: WD som im podopĺňal a čo sa týka OSM, [[Stará Žitava|Starú Žitavu]] a [[Trávnický potok]] som prelinkoval, [[Chrenovka|Chrenovku]] nechávam zatiaľ tak, tam existujú tri samostatné relácie – horný prírodný úsek [https://www.openstreetmap.org/relation/14929106], zregulovaný stred [https://www.openstreetmap.org/relation/14929105] a dolný prírodný úsek [https://www.openstreetmap.org/relation/5559038], pričom relácia toho dolného je prelinkovaná s klastrom [[Potok Chrenovka]] (kde je vďaka tomu mapka zobrazená). Bolo by treba dolnú reláciu pretagovať na prírodnú pamiatku a zvyšné zlúčiť do jedinej relácie, zastrešujúcej celý tok. Až tá by sa potom prelinkovala s WD položkou potoka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:21, 15. október 2025 (UTC)

== Neurgent ==
Ahoj, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=M%C3%A1ria_Ma%C4%8Do%C5%A1kov%C3%A1&amp;action=history Mária Močošková] nie je na urgent, článok je starší.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:58, 12. október 2025 (UTC)
:{{ping|Jetam2|s=1}}Tak ho odurgentuj, nič ti v tom nebráni.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:40, 12. október 2025 (UTC)

== Mazanie „presunutých“ kategórií ==
Ahoj Pri mazaní kategórií treba dávať pozor na „presuny“ výmazom, ktoré robí redaktor „skrývajúci“ sa za IP. Týka sa to tých z Utahu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:26, 7. november 2025 (UTC)
:Nie netýka, je to celkom iný názov klubu, ktorého kategóriu som založil ja, takže to láskavo nepripisuj niekomu inému. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-30767-48|&amp;#126;2025-30767-48]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-30767-48|diskuse]]) 21:52, 7. november 2025 (UTC)

== Skeny máp na komerčnom webe ako zdroje ==

Nazdar. Aká je pls. pointa toho hromadného dopĺňania odkazov na skeny máp VKÚ do článkov. Nie je mi jasná pridaná hodnota (okrem teda trúsenia PR linkov na ten web). Trebárs konkrétne v [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8120010] – akým spôsobom sken mapy dokladá tvrdenie, za ktoré si citáciu vložil (''„Nachádza sa v katastrálnom území obce Dražice a mesta Rimavská Sobota“'')? Ak dobre vidím, ide o turistickú mapu, nie o katastrálnu mapu alebo mapu s administratívnym členením, čiže ako z nej má vyplývať, v katastrálnom území čoho sa dotyčná pamiatka nachádza? To tvrdenie (spolu s ďalšími) dokladá položka zoznamu ŠOP SR [https://data.sopsr.sk/chranene-objekty/chranene-uzemia/detail/842], citovaná za druhým odsekom. Tá mapa je za tou vetou ako citácia dokonale nadbytočná. Ak máš nejakú motiváciu robiť PR tomu webu, rob to aspoň korektne, nie skrývaním ext.o. za pseudocitácie zdrojov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:40, 13. november 2025 (UTC)

:Nazdar, nejde o žiadne PR ani nič podobné. Ide o mapy VKÚ, ktoré boli presunuté a teda pôvodné linky nefungujú. Preto nefunkčné linky opravujem a chýbajúce dopĺňam. A motívom je dostupnosť podrobných máp v článkoch, nič viac, nič menej. To, že najmä v článkoch o chránených územiach, vkladám na nie práve &quot;ideálne&quot; miesto, je to len preto, aby si čitateľ vedel danú lokalitu dohľadať cez link. Tie články majú takmer všetky jedinú ref. a preto nie je žiadna ďalšia zbytočná. Iné, vhodnejšie miesto v danom článku nie je.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:53, 13. november 2025 (UTC)

::V tom prípade to pls. pridávaj do sekcie ''Externé odkazy''. Pridaná hodnota bude oproti online turistickým mapám (freemap.sk, mapy.com, mapy.dennikn.sk, atď.) stále hodne diskutabilná (už len tým, že online vieš linkovať konkrétny bod/objekt a v priebežne aktualizovanej mape, tu linkuješ celý sken historického mapového listu), ale budiž. Určite ale nie ako citáciu zdroja, tie slúžia na jeden jasne definovaný účel – dokladať tvrdenia v texte. Ak by sa do podobnej aktivity pustil nejaký anonym alebo nováčik, už by bol pravdepodobne zablokovaný pre reklamný link building. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:02, 13. november 2025 (UTC)

:::Chápem ten nedostatok v podobe nemožnosti presnej lokalizácie, no je to rovnaké, ako zdroj z papierovej mapy. Práve preto som tie ref. dával za odkazy obcí, cez ktoré sa to na tej mape dá ľahšie lokalizovať. Som si vedomý tej nepresnosti... A opakujem, ide o mapy VKÚ (pôvodný link som mal od zamestnanca VKÚ) a vzhľadom na mierku a celkom čerstvú aktualizáciu (nie sú úplne identické s papierovou verziou) sú pre mnohé objekty tým lepším zdrojom. Dohľadávať jednotlivé nefunkčné odkazy na mapy naozaj nemám chuť, preto, keď už, považujem plošné dopĺňanie odkazov na podrobnú mapu za efektívnejšie a užitočné.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:19, 13. november 2025 (UTC)

::::Ak by to chcelo byť poňaté ako druhý spoľahlivý zdroj pre doloženie významnosti, bolo by ďaleko vhodnejšie citovať konkrétne papierové vydanie, tzn. napr.:
:::::{{small|{{Citácia knihy | titul = Chočské vrchy. Vodná nádrž Liptovská Mara : Turistická mapa | vydanie = 1 | vydavateľ = Vojenský kartografický ústav | miesto = Harmanec | rok = 1995 | isbn = 80-85510-84-7}} }} 
::::s prípadným URL odkazujúcim na tamten sken (ako doplnok). A vkladať to za tú ŠOP SR citáciu, nie za ad-hoc tvrdenie, ktoré to vôbec nedokladá. Takto ako to tam vkladáš to ale nepredstavuje ani len korektnú bibliografickú citáciu toho, čo tam je naskenované, tzn. čoho reprodukciu tam publikujú (pričom oni sa tam tie náležitosti zjavne neunúvajú uvádzať). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:22, 13. november 2025 (UTC)

:::::Ok, keďže nemám dané papierové vydania a staršie mnohé z týchto objektov neobsahujú, tak to vkladať nejdem. Pokladal som to za pridanú hodnotu, no evidentne máme odlišný názor. Mimochodom - keď si [https://www.vku.sk/category/aktualizovane-mapy/ TU] preklikneš na interaktívne mapy, dostaneš sa presne na ten &quot;komerčný&quot; web. Preto mi ani zamak nenapadlo, považovať to za reklamu... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:34, 13. november 2025 (UTC)

::::::Ok, v tom indexe [https://maps.travelvirtual.eu/interactive-maps/] uvádzajú vydania (resp. kde neuvádzajú, dajú sa uhádnuť z toho low-res skenu obálky). Zvyšné náležitosti potom nie je problém dohľadať v knižničných db., napr. [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&amp;field_1&amp;term_1=Cerov%C3%A1+vrchovina+%E2%80%93+Lu%C4%8Denec&amp;sort=dateNewest&amp;theme=system]. Výsledná citácia (kozmeticky doladený generický výstup z Wikicitátora podľa ISBN) viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pokoradzsk%C3%A9_jazierka&amp;oldid=8120073]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:50, 13. november 2025 (UTC)

:::::::Vďaka, môže byť, som rád, že sme našli kompromis. Ibaže teraz si urobil podobnú vec, ako si vytkol mne {{Úsmev|;)}} Link je za wl Cerová vrchovina, hoci daná lokalita je v Rim. kotline... A to je presne to, o čom som písal, že nie vždy sa dá link umiestniť tak, ako treba. Priemerne inteligentný čitateľ pochopí, že ide o doloženie polohy a ocení aj takýto - hoc nie úplne ideálny zdroj. Každopádne, tie články všetky vyžadujú aktualizáciu a kontrolu, najmä po zmenách a zlúčení mnohých chr. území. No snáď sa raz niekto aj k tomu dostane.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:07, 13. november 2025 (UTC)

::::::::Všetky v texte uvedené informácie (vrátane polohy vyznačenej v mape) dokladá už položka zoznamu ŠOP SR, toto je čisto sekundárna citácia, dokladajúca len významnosť. Osobne by som ňou položku autoritatívneho štátneho zdroja nedopĺňal, keď ju tam ale chceš mať, ok, dá sa brať ako druhý NNSZ (aj keď polohu interne preberali veľmi pravdepodobne rovnako zo ŠOP SR podkladov). Doplniť sa dá buď za prvý alebo za posledný výskyt ŠOP SR citácie (ktorá by mala byť za všetkými odsekmi, nie len za posledným), je to určite vhodnejšie, než za konkrétne tvrdenie uprostred odseku, ktoré z tej mapy navyše nevyplýva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:23, 13. november 2025 (UTC)

== Kontakt ==
Dobrý deň je možné vás kontaktovať nejakým spôsobom? --[[Redaktor:Geptor888|Geptor888]] ([[Diskusia s redaktorom:Geptor888|diskusia]]) 12:55, 17. november 2025 (UTC)
:{{ping|Geptor888|s=1}}Práve si to urobil.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:02, 17. november 2025 (UTC)

== Invitation for a session &quot;Tools and features for Users with Extended Rights&quot; ==

Hi, you are receiving this invitation as you are either patroller and/or admin in your community and [[:m:Wikimedia CEE Hub|CEE Hub]] is preparing a session called '''Tools and features for Users with Extended Rights''', which we think that it will be interesting for you.

The session is organised by the CEE Hub along with Wikimedia Foundation’s Movement Communications regional specialist Natalia Szafran-Kozakowska. Speakers in the session are Product Managers and Software Engineers from Wikimedia Foundation, so you will hear recent updates, new developments, and they will answer questions. So, please think what you want to ask them and come to the session.

The session will be held on '''Tuesday, December 2nd, 2025 at 17:00 CET'''. Please register yourself '''[[:m:Event:CEE Catch Up: Tools for Users with Extended Rights|here]]'''.

If you have any questions, please contact me. --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:45, 19. november 2025 (UTC) (on behalf of the CEE Hub)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=29165186 --&gt;

== K revertu ==
[[Prsia|K revrtu - Prsia]]. Tie zdroje sú nepoužiteľné, nejaký blog a filmová databáza kde je všetko. Je to 12 minútový krátkometrážny nevýznamný film, nemá tu čo hľadať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-32423-16|&amp;#126;2025-32423-16]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-32423-16|diskuse]]) 19:22, 24. november 2025 (UTC)

== Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová ==

Nazdar. Aký je presne zmysel citácie {{small|{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Časopis TATRY č. 2/2010 | url = https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/obsah/2010-2/ | vydavateľ = lesytanap.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = }} }}? Použil si len čisto ten perex so zhrnutím obsahu čl., čo majú na webe, alebo to treba brať tak, že si použil celý text článku z toho čísla časopisu? Lebo ten text je predpokladám zhruba zhodný s článkom [https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/003460-Lesna-zeleznica-pod-Rohacmi.asp] rovnakého autora na Vlaky.net, ktorý tam ale máš citovaný samostatne. Ak sú zhodné, potom čistejšie asi tamtú neurčitú citáciu ćasopisu TATRY úplne vypustiť a všetky výskyty nahradiť citáciou fulltextu prevzatého do Vlaky.net. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:03, 25. november 2025 (UTC)
:Ahoj, neporovnával som presne obsah, len som použil citáciu na doloženie údajov v článku.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:00, 26. november 2025 (UTC)
::Ešte raz: ako zdroj si (v prípade časopisu ''TATRY'') použil len to webové zhrnutie: 
:::{{small|''V rokoch 1919 - 1920 vznikla v oblasti potoka Studená lesná železnica, ktorá viedla z obce Podbiel pod vysokohorské pohorie Roháče. Jej prvú časť z Podbiela do Habovky o dĺžke 10,950 km vybudovala v rokoch 1919 - 20 Krajinská drevodorábajúca úč. spol., úlohou železnice bol odvoz dreva z oblasti potoka Studená ku píle firmy v Podbieli alebo ku stanici miestnej železnice Kraľovany - Suchá Hora. V roku 1928 zastavila firma prevádzku železnice, v roku 1930 ju predala Oravskému komposesorátu, najväčšiemu vlastníkovi lesov v tejto oblasti. Nový vlastník podrobil v rokoch 1930 - 31 železnicu generálnej oprave a po jej ukončení začal budovať predĺženie z Habovky cez Zuberec do Brestovej. Predĺženie bolo ukončené v roku 1932, celková dĺžka železnice Podbiel - Habovka - Brestová bola 17,824 km. Komposesorát plánoval predĺženie železnice do lokality Oravice, katastrofálna povodeň v roku 1934 však zmenila plány a vlastník železnice povodňou zničenú železnicu úplne zrušil.''}}
::alebo si čerpal z celého textu článku z dotyčného čísla časopisu? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:48, 26. november 2025 (UTC)
:::Nazdar, prioritný zdroj bol ŽILINČÍK, Ivan. Lesná železnica pod Roháčmi [online]. Trnava: VLAKY.NET, táto ref. je iba z toho výcucu, kde sa uvádzajú dané info.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 12:37, 26. november 2025 (UTC)
::::Jo, predpokladal som predbežne, v tom zmysle som tam dnes aj túto cit. upravil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8125523]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:47, 26. november 2025 (UTC)
:::::Ďakujem. Veľa sa o tom už nezachovalo a viaceré články sú od toho Žilinčíka. Tiež sa rokmi ťažko dopátrať k mnohým info, preto je fajn, že aspoň niečo sa dalo z toho poskladať.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 12:54, 26. november 2025 (UTC)

== Na úpravu, bez zdroja ==

Nazdar. Nedávaj prosím článkom v stave [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8126997], tzn. bez akýchkoľvek zdrojov, bez doloženej významnosti, bez wl., bez kategorizácie, bez štandardného úvodu, len „soft“ šablóny bez UU [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8126997]. Je to zavádzajúce a keďže to robíš ako dlhoročný redaktor a aktívny patroller, nemusia mať ostatní tendenciu dôsledne to nezávisle kontrolovať. Patrí tam urgent; ak sa to v lehote niekam kvalitatívne posunie, nie je problém ho potom zmierniť/odstrániť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:53, 29. november 2025 (UTC)

== Šablóna Urgentne upraviť ==

Ahoj, napadá mi, že pri označení prvého článku redaktorky/-ra šablónou {{tl|Urgentne upraviť}} a následnom oznámení ako tuto [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Monika_Minar%C4%8D%C3%ADkov%C3%A1&amp;oldid=8127515 tuto] by bolo dobré aj konkrétne uviesť (cez odrážky alebo pod.) čo v článku treba vylepšiť. Problematike živočíchov sa nevenujem, takže neviem posúdiť, no tá definícia v šablóne {{tl|Urgentne upraviť autor}} je príliš všeobecná a vzhľadom na to, že tam redaktorka má aj referencie, aj to má korektne odformátované, dokonca má aj taxonomický prehľad by mi prišlo vhodnejšie upozorniť na konkrétne nedostatky (encyklopedický štýl, zastarané informácie či niečo podobné?). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 20:40, 30. november 2025 (UTC)

Ahoj, znova [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zemiakov%C3%A9_pivnice_v_Liptovskej_Tepli%C4%8Dke&amp;diff=8127706 vkladáš] šablónu {{tl|Urgentne upraviť}} tam, kde by sa hodila iná šablóna (tuto konkrétne napr. {{tl|Na úpravu}}), pričom redaktora/-ku informuješ len generickou šablónou. Možno je to len moja preferencia, no bolo by lepšie napísať aspoň jednu-dve vety o tom, čo má na článku vylepšiť. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 15:35, 1. december 2025 (UTC)

:Nazdar, sa čuduješ, ani keby som práve niečo nové vynašiel. Prešiel som si článok a na úpravu to teda nie je. Pozeral som tvoj rozsiahly popis... Toľko energie bez &quot;záruky&quot; jej úžitku mi príde ako mrhaním času. Ak redaktor/ka prejaví záujem s článkom niečo robiť, potom budem nápomocný - tak, ako mnohokrát doteraz. Rozumiem tvojej snahe ozrejmiť nováčikovi nedostatky, no v reále iba malá časť autorov sa k článku vráti a upraví/rozšíri ho. Preto môj skeptizmus... Ale opakujem, ak bude treba, rád pomôžem. Tiež editujem len v rámci voľného času.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:50, 1. december 2025 (UTC)

::{{Re|Pe3kZA}} Chápem, že je to časovo kapacitná záležitosť, no podľa mňa sa hodí nováčkovi hodiť aj nejaký ľudský popis, nakoľko z tej samotnej šablóny nemusí byť jasné, v čom je problém. Nemusíš to opisovať tak dopodrobna ako ja [[Diskusia:Zemiakové pivnice v Liptovskej Tepličke#Odporúčania na úpravu článku|tuto]], no stačila by veta, možno s odkazom na nejaký príkladný článok s podobnou tematikou (z vlastnej skúsenosti z [[Editačný maratón|editatonmi]] viem, že príklad článku názornejšie pomôže než detailná stránka s usmerneniami). Možno je na diskusiu aj nejako zparametrizovať tú šablónu, resp. používať širšie penzum šablón než len {{tl|Urgentne upraviť}}. Viem, že moje prvé články na Wikipédii boli z dnešného pohľadu úbohé a keby že dostanem toľko šablón, tak neviem či by ma to nedemotivovalo, preto sa na to snažím hľadieť z pohľadu retencie nováčikov. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:00, 1. december 2025 (UTC)

:::{{re|Lišiak|s=1}} Nejdem spochybňovať, čo uvádzaš, „akademicky“ je to nepochybne korektné. Len ono nie je problém demonštratívne tu napísať jeden exemplárny traktát, aby si niekomu predviedol, ako v ideálnom svete komunikovať problémy s článkom. Otázka je, ako vytrvalo takýto individuálny ukážkový prístup dokážeš systematicky prevádzkovať. Podľa spôsobu aktivity – z času na čas takáto vyložene že horúčkovitá, potom dlhé mesiace vôbec nič – usudzujem, že dlhodobo to v takomto duchu udržateľné celkom nie je. Pričom prípadov, kde by sa to žiadalo, sú tu možno jednotky denne, tzn. vyššie desiatky až nižšie stovky mesačne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:24, 1. december 2025 (UTC)

::::{{Re|Teslaton}} Tak ako naznačujem vyššie, [[Diskusia:Zemiakové pivnice v Liptovskej Tepličke#Odporúčania na úpravu článku|toto]] nemalo byť o tom, že „aha ako mentorsky dokážem usmerniť menej skúsených“; išlo jednoducho o tom, že mám čas a že to spadá zhruba do mojej oblasti kvalifikácie (história), tak si vyhradím chvíľku na usmernenie. Nečakám, že také niečo by bola patrolárska norma, ale zároveň si nemyslím, že napísať jednu „custom“ vetu k upozorňovacej šablóne pre nováčika je až tak vyťažujúce (ale možno sa mýlim, nechám sa poopraviť), no najmä že treba mať na pamäti otázky redaktorskej základne Wikipédie (chápem, že pre senior redaktorov to môže byť tak trochu „blind spot“, čím zároveň nenaznačujem, že tomu tak ozaj je). Nuž odo mňa len toľko. ''Take it as you will.'' --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:52, 1. december 2025 (UTC)

:::::{{re|Lišiak|s=1}} Ale hej, stručné zhrnutie, čo konkrétne je v článku na urgentnú úpravu, nemá prečo byť na škodu. Osobne ho zvyknem uvádzať skôr v zhrnutí k úprave, „pre protokol“ (a pre prípadné skonfrontovanie pri odstraňovaní UU alebo iných procedurálnych zásahoch), aj keď áno, v DS je to adresnejšie. Na druhej strane, ako UU, tak zodpovedajúca DS šablóna už obsahujú odkaz na [[Pomoc:Minimálny článok]], takže základné vodítka dotyčný k dispozícii má. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 1. december 2025 (UTC)

== Suši Trojsten - dôvod zmazania? ==

Z akého dôvodu bola stránka zmazana?Rozumiem,že nebola poriadne ozzdrojovana - viem ako zdroj pridať interview Skautskeho inštitútu s organizátorkou. 

P.S.Sekcia o &quot;iluminátoch&quot; nie je recesia, spomínané video je dôležitou súčasťou komunity Suši. O existencii Susi ako organizacie svedčí aj článok [[:cs:Korespondenční_seminář|tu]]

--[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-39668-15|&amp;#126;2025-39668-15]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-39668-15|diskuse]]) 20:23, 10. december 2025 (UTC)
:Ahoj, 3 rôzne názvy, podivné formulácie, žiaden zdroj, zúfalá typo...--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:29, 10. december 2025 (UTC)

== Podpis ==

Ahoj, nejako sa ti nepodpísalo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AKormiSK&amp;diff=8133992&amp;oldid=8133451 ocenenie] ... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:13, 15. december 2025 (UTC)
:Má to inkognito {{Úsmev|;)}}--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:36, 15. december 2025 (UTC)

== Poznámka k prechýleniu Diane Keaton ==

Ahoj, chápem, že úmysel bol dobrý, ale [[Diane Keaton]] nemala byť prechýlená. ''Keaton'' je totiž umelecké meno (pseudonym), nie priezvisko, takže naň sa metodika prechyľovania podľa ''Pravidiel slovenského pravopisu'' nevzťahuje ani pri tom najprísnejšom výklade, ktorý tu niektorí presadzujú a ktorý nepripúšťa priestor ponechať pôvodné (neprechýlené) meno ani pri známych umelkyniach. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 15:25, 24. december 2025 (UTC)

== ŠNR ==

Ahoj, i tento rok prajem všetko naj do 2026 (nech sa darí). 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 31. december 2025 (UTC)
:{{ping|Fillos X.|s=1}}Ďakujem, podobne i Tebe veľa úspechov na všetkých frontoch {{Úsmev|;)}}--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:57, 1. január 2026 (UTC)

== Upozornenie na novej stránke na urgentnú potrebu úpravy, či základného rozšírenia ==

Dobrý deň,

priznám sa, že netuším, či kontaktujem správneho človeka, ale skúsim:

- vytvoril som včera novú stránku na Wikipedii o bratislavskom bejzbalovom klube Bratislava Phoenix. Bol som v tom, že som dodržal všetky potrebné guideliny (zdroje, odkazy, informácie, atď), napriek tomu dnes vidím oznam na stránke, že &quot;'''Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie&quot;'''

- mohli by ste mi, prosím, poradiť, aké úpravy sa v tomto článku žiadajú? 

Priznávam, že doteraz som mal skúsenosti len s občasným aktualizovaním stránky o SBF, môže sa stať, že som niečo prehliadol. 

Vopred ďakujem za Váš čas a ochotu --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 11:35, 15. január 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:15, 15. január 2026 (UTC)

== Redukcia textu v stránke Dúbravský potok (prítok Veľkého Trnovského potoka) ==

Vynechanie textu &quot;Od prameňa po sútok s Veľkým Trnovským potokom&quot; má dĺžku . . . nepovažujem za šťastnuý krok, lebo ako je aj v opise toku podrobnejšie uvedené, v kruhu zainteresovaných sa stále objavujú pochybnosti, či Dúbravský potok ústi do Veľkého Trnovského potoka a tento do Cirochy, alebo Veľký Trnovský potok ústi do Dúbravského potoka a tento do Cirochy. Je to dôsledok chybnej informácie v oboch použitých mapových referenciách. Táto chyba sa replikuje a zodpovední  sa vyhovárajú, že opravu v mape nedokážu operatívne realizovať. Ponechanie dotknutého textu v pôvodnom rozsahu považujem v tomto prípade za funkčné. Starček. 2026-01-18. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 15:23, 18. január 2026 (UTC)
:{{ping|Starček|s=1}}Zdravím Starček, z textu vyplýva, že sa jedná o popis toku, ktorý ústí do VTP. Je preto zbytočné opakovať to v texte. Ak však považujete za nevyhnutné daný doplnok v texte mať, pokojne to tam dopíšte. Ak natrafíte v budúcnosti na podobné nezrovnalosti, je vhodným riešením riadiť sa napr. [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.600846,19.545450,15 týmto zdrojom] a uviesť ho do textu. Prípadná nezrovnalosť sa môže s ref. do článku doplniť.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:32, 18. január 2026 (UTC)

== Úpravy bez zdrojov ==

Nazdar. Podobný prípad bolo toto [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8053173], tam si tým navyše zaniesol chybný údaj, tá tabuľka má vo footri špecifikované, aké (zaokrúhlené) počty to sú – k 31. decembru každého roka.

Ja rozumiem potrebe operatívne niečo aktualizovať, elementárna poctivosť by ale mala byť aj v takých prípadoch dodržaná. Ak sa ti nechce aktualizovať/dopĺňať zdroje (úplné minimum je aktualizácia aspoň dátumu citácie, ak nové tvrdenie/hodnota vyplýva aj z pôvodne citovaného zdroja), radšej to nechaj v staršom konzistentnom stave. Inak sú tie zdroje viac-menej na smiech, keď vo výklade aj tak voľne tvrdíme niečo úplne iné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 26. január 2026 (UTC)

== Kristián Macháček ==

Nazdar. Nedávaj prosím do článkov v stave vyloženého odpadu (opakovane zakladaný infantilný substub s dvama bulvárnymi ext.o. na mieste referencií) neurgentné údržbové šablóny. Mrzí ma, že to musím napísať, no je to konanie na hrane [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností|Wikipédia:Vyžadovanie schopností]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:57, 2. február 2026 (UTC)

== Úpravy [[Tano (rieka)|rieky Tano]] ==
Ahoj. Z [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tano_(rieka)&amp;curid=745401&amp;diff=8171887&amp;oldid=8171885 tvojej úpravy] mám zmiešané pocity. c400 -&gt; približne 400, v pohode. Chápem aj preferencii typu Tečie smerom na juh -&gt; tečie južným smerom. Budiž. Ale prečo meniť z presnješieho údaju na zaokrúhlený? Osobne by som miestnemu hydrologickému zdroju dával vyššiu váhu. Každopádne, je to jeden zdroj, nie „niektoré zdroje“. Rovnako „až“ do textu vnáša vlastnú interpretáciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:00, 26. február 2026 (UTC)

:{{ping|Jetam2|s=1}}Čau, pokojne si to prepíš podľa seba, v prvom rade som opravoval chyby, sekundárne až formuláciu. Som presvedčený, že tento štýl je vhodnejší, ako &quot;X alebo Y km&quot;. Tým, že si tých 400 km dal do IB, považoval som ho za presnejší. A ak ťa tak vyrušujú opravy, pokojne si to v tom spechu po sebe prejdi, aby iný zásah nebol potrebný. {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:15, 26. február 2026 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka zaokrúhľovania, pôsobí (resp. teda pôsobila) tam podivne kombinácia zaokrúhlenej celkovej rozlohy povodia a nezaokúhlených štátnych. Ak predpokladáš, že sú tie štátne hodné exaktného uvedenia, potom sa dá aj celkové uviesť ako ich exaktný súčet ({{km2|16060}}), ak celé povodie leží na území tých dvoch štátov. Čo sa týka úprav formulácií, akýkoľvek posun od tvojej preferovanej štylistiky štekavých, krátkych, niekedy takmer až holých viet, zodpovedajúcich nesúrodým fragmentom z jednotlivých zdrojov (''„Spolu s deviatimi prítokmi tvorí sieť.“''), bez akejkoľvek snahy o ich vzájomné štylistické prepájanie alebo aspoň formulovanie spôsobom, ktorý by neznel vyložene infantilne, je zvyčajne prospešný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:28, 26. február 2026 (UTC)

::Nebránim sa úpravám či opravám. Len niektoré imho nie sú vhodné, ale dávam priestor ich vysvetliť . Predpokladám, že je lepšie uviesť exaktné ak sú k dispozícii. Kratšie vety sú často jednoznačnejšie a údernejšie ako rozťahané súvetia. Ale áno, uznávam, že (''„Spolu s deviatimi prítokmi tvorí sieť.“'') sa nevydarila. Ideálne by som články kontroloval nasledujúci deň, obvykle než sa k tomu dostanem tak už niekto zasiahne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:00, 26. február 2026 (UTC)

:::Nie nutne rozťahané súvetia, no štylisticky koherentný text. Extrém boli tie nedávne biografie sk olympionikov, to bola občas vyložene „paľba“ holých viet na úrovni minimálnych formálnych výrokov. Je to ako odrážkový zoznam formalít, mechanicky pospájaný do formy textu. To už LLM četboty rutinne poskytujú lepší čitateľský zážitok. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 26. február 2026 (UTC)

::::{{Re|Teslaton}} Olympionici okrajovejších (alebo tak vnímaných) športov často nemajú v médiách dosť priestoru či na webe SOŠV rozvinutý profil a ich tamojšie články/stránky sú rovnako strohé ako naše články. Nedáva zmysel pridávať tam vatu typu „Nestratil sa v silnejkonkurencii svetovej špičky a získal 7. miesto.“ Stačí napísať, že získal to 7. miesto.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 26. február 2026 (UTC)

:::::Čokoľvek, čo tu má mať článok, má zmysel písať tak, aby štylisticky nešlo o zbierku holých viet s nulovou nadväznosťou. Na ten účel stačia Wikiúdaje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:42, 26. február 2026 (UTC)
::::::Čo by si teda konkrétne k tým olympionikom pridal? Wikidáta nie sú vety.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 26. február 2026 (UTC)
:::::::Jednotlivé tvrdenia pri položke predstavujú ekvivalenty holých viet (v prípade viacnásobných hodnôt a hodnôt s kvantifikátormi dokonca rozvitých) ''„Andrej Mrkvička je občanom Slovenska. Narodil v Bratislave. Narodil sa 25. januára 1990. Je sánkar. Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy, športu a zdravia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Reprezentoval Slovensko na Zimných olympijských hrách 2010. ...“'' Čo to pripomína? :D --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:53, 26. február 2026 (UTC)

:{{ping|Jetam2|s=1}}To si tomu teda pomohol: „Jej dĺžka je {{km|512|m}} alebo {{km|400|m}}“ Veď si vyber tú podľa zdrojov správnejšiu hodnotu a tú uvádzaj prioritne s dodatkom o možnej inej hodnote v tom-ktorom zdroji. Takto vyvolávaš zbytočný chaos u čitateľa... Eng, Fra, Esp i Deu wiki uvádzajú zhodne dĺžku 400 km... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:50, 26. február 2026 (UTC)
:Ešte plus „16 060 km², z toho 14 800 km² je v Ghane a 1 200 km²“ - to bolo tiež zbytočne upravené.

== Spätná väzba ==

Dobry den, vytvoril som a upravil clanok o spevacke Žanete Baudyšovej, viete mi, prosim nan pozriet a popripade dat spatnu vazdbu? dakujem, pekny den. --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 12:13, 23. marec 2026 (UTC)
:{{ping|Aandu123|s=1}}Ahoj, prešiel som, čo-to upravil. Významnosť zostáva kvôli jednému albumu, pričom na skwiki sa vyžaduje vydanie min. dvoch albumov. Inak by to mohlo byť ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:11, 23. marec 2026 (UTC)

== Prekladová šablóna ==

Ahoj, šablóna {{tl|Preklad}} sa [[WP:ZS|podľa odporúčania]] dáva bez zoznamu (tzn. hviezdičky na začiatku riadku), ak je to jediný zdroj. {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:08, 3. apríl 2026 (UTC)
:Rovnako iné časti sa dávajú s odsadením, preto to pokladám za konzistentnejší spôsob. Ale vešať sa kvôli tomu nebudem, keď si to zmenil... {{Úsmev|:D}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:12, 3. apríl 2026 (UTC)

== šablóna urgentná úprava ==

Pekny vecer prajem, chcel by som sa spytat a poprosit o radu. Ako som spominal, vytvaral som clanok o spevacke Žanete Baudyšovej, ktory ste mi kontrolovali, no niekto mi tam pridal sablonu o urgentnej uprave, zajtra ma dojst k zmazaniu, avsak dotycna osoba aj po mojom skontaktovani neuviedla ziadny dovod, co je zle, co treba zmenit atd. viete mi, prosim, poradit co s tym? dakujem velmi pekne  --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 20:57, 5. apríl 2026 (UTC)

:{{Odpoveď|Aandu123}} Nazdar, v súčasnosti na stánke [[Žaneta Baudyšová]] nefuguruje šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. Článok vyzerá OK otáznou je možno [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť osoby]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:14, 6. apríl 2026 (UTC)
 
== 133P/Elst-Pizarro ==

Ahoj nevšimol som si, že už existuje stránka [[133P/Elst-Pizarro]] a vytvoril so túto [[7968 Elst-Pizarro]] urob s tým prosím niečo. Ďakujem!--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 09:35, 12. apríl 2026 (UTC)
:{{ping|Luppus|s=1}}{{Hotovo}} 
Pre istotu to pozri, upravil som aj wd.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:08, 12. apríl 2026 (UTC)
::ďakujem, dobre si to vyriešil--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:25, 12. apríl 2026 (UTC)
 
== Ptolemaios XIV ==
Ponáhľal som sa a namiesto Ptolemaios XIV som napísal názov článku Ptolemaios XV tak som to presunul. Vieš to napraviť aby som potom mohol písať Ptolemaia XV? Ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:22, 15. apríl 2026 (UTC)
:Je to ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:49, 15. apríl 2026 (UTC)
::Ešte raz ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 15:25, 15. apríl 2026 (UTC)

== Kat. ==
Zdravím, zabudnuté katogórie - [[Ordzoviansky potok]], môžeš ich doplniť, ty to vieš lepšie --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-20335-96|&amp;#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-20335-96|diskuse]]) 17:42, 28. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:54, 28. apríl 2026 (UTC)

== You may be an eligible candidate for the U4C election ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
Greetings,

The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.

This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.

The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.

In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) &lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&amp;oldid=30472482 --&gt;

== Vyznamenanie ==

Nejde mi to dať na tvoju redaktorskú stránku tak aspoň tu @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]

{{Vyznamenanie|kod=7003|text=Ďakujem Ti za pomoc a inšpiráciu, ktorú si mi dal. A taktiež Ti ďakujem za tvoju trpezlivosť so mnou|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:08, 4. máj 2026 (UTC)}}
{{clear}}

== Na úpravu ==

Nazdar. Opakovane ťa prosím: nedávaj do článkov v stave [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=101_Drog%C3%A9ria&amp;oldid=8212912] (PR bez doloženého 2NNSZ, bez korektného zdrojovania, bez kategorizácie) neurgentnú údržbovú šablónu, je to v rozpore s účelom príčetného patrollingu – články v takom stave tu nemajú zostávať zapadnuté v kategórii s [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|1 600 inými zapadnutými nedorobkami a zúfalstvami]], buď ich treba v definovanom čase dotiahnuť do ponechateľného stavu, alebo musia ísť preč. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 13. máj 2026 (UTC)
:Nazdar. Potom je najvyšší čas zaviesť samostatnú šablónu, ktorá by riešila túto dobu. Urgentná š. - myslím že nie len u mňa, ale hlavne u neskúsených, nových redaktorov - vyvoláva zdanie, že ich výtvor, označený touto šablónou je úplne zlý a strácajú chuť vôbec niečo s tým robiť. Tie nedostatky pritom vôbec nie sú takého charakteru, aby sa články museli mazať. Netvrdím tým, že to je v poriadku, ale to, že by zrejme bolo vhodnejšie riešiť to primeranejším spôsobom. Článok označený urgentom sa len málokedy zbaví tohto biľagu, čo je často na škodu.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:22, 13. máj 2026 (UTC)
::Článok ozdrojovaný jedným primárnym zdrojom, doplneným modrými koníkmi a triv. zmienkami, nespĺňa základné kritérium pre encyklopedický obsah – spoľahlivé zdroje a jasne doloženú významnosť. To sú nedostatky fundamentálneho charakteru, nie technické banality. Bez ohľadu na to, ako ľúbivo a rozsiahlo je ev. naformulovaný (to dnes nie je problém dosiahnuť aj bez významnejšej mentálnej námahy). Či niekto má alebo nemá chuť s tým niečo robiť, je sekundárna záležitosť (ak do toho ale skutočne vložil čas a energiu, je nanajvýš logické nerezignovať kvôli údržbovej šablóne; plus sa mu dá samozrejme pomôcť rozvedením problémov v diskusii prípadne v pingu v zhrnutí). A teda nezanedbateľná časť urgentov je priebežne ponechávaná, či už s pričinením pôvodného autora, alebo ostatných. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:37, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>bwzg0h5gh6zdi1qd3ip3bmiiq3gfbu9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213244</id>
      <parentid>8213241</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:54:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>/* Na úpravu */ re</comment>
      <origin>8213244</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="75182" sha1="51fset383jtq5256tvsoj1kt0jg4ejz" xml:space="preserve">&lt;center&gt;{{redaktor|Pe3kZA|správca}}&lt;/center&gt;

&lt;div class=&quot;messagebox&quot;&gt;
{| style=&quot;width:100%; background:none&quot;
&lt;div style=&quot;text-align:justify; padding:0.5em;&quot;&gt;&lt;center&gt;'''&lt;big&gt;Predtým, než mi napíšeš...&lt;/big&gt;&lt;br&gt;Odstránil som Tebou vložený odkaz?''' Prečítaj si prosím: '''[[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].&lt;br&gt;Odstránil som Tebou vložené informácie?''' Prečítaj si '''[[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnosť]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].&lt;br&gt;
'''Ušetríš tým prácu sebe i mne. Vopred ďakujem.''' &lt;/center&gt;&lt;/div&gt;
|}
&lt;/div&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| bgcolor=&quot;#ffffff style=&quot;font-family:Trebuchet MS; font-size:12px; border:1px solid #800080;&quot; | 
'''Môj archív:''' [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2010|Archív 2010]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2011|Archív 2011]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2012|Archív 2012]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2013|Archív 2013]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2014|Archív 2014]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2015|Archív 2015]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2016|Archív 2016]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2017|Archív 2017]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2018|Archív 2018]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2019|Archív 2019]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2020|Archív 2020]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2021|Archív 2021]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2022|Archív 2022]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2023|Archív 2023]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2024|Archív 2024]]    
|}

== 2025 ==

== DÔVOD ==

Z akého dôvodu si zmazal stránku o D.Bodnárovi? Ďakujem --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:07, 24. január 2025 (UTC)
:Nazdar, v poznámke to bolo uvedené - neencyklopedické. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:10, 24. január 2025 (UTC)

::Tak mi vysvetlite na základe čoho je to “neencyklopedické” a čo je pre Vás “encyklopedické”. Ďakujem. (- nie formou “článkov” ale vlastnými slovami) --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:17, 24. január 2025 (UTC)
:::AKo vysvetliť v troch riadkoch šoférovanie auta niekomu, kto v živote auto nevidel? Tak isto, ako &quot;vlastnými slovami&quot; opísať dostatočne kvalitný článok niekomu, kto si nedá ani tú prácu, aby si pozrel príručku o základnej štruktúre článku na wiki. Pozri si napr. stránku o [[Matej Cifra|Sajfovi]], nech získaš aspoň základnú predstavu, ako to má vyzerať. Ďalšia komunikácia už na tvojej DS.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:27, 24. január 2025 (UTC)
::::Pre vašu informáciu tie články som videl a pre vašu informáciu som dával to ako to má byť no napriek tomu to ZMAŽETE! Poprosím obnovte stránku a ukážte mi KONKRÉTNE chyby prípadne nedostatky. Ďakujem -D.H. --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:37, 24. január 2025 (UTC)
:::::Tak konkrétne - žiadne (dostatočne vhodné a nezávislé) zdroje, neencyklopedický štýl, nedoložená enc. významnosť, chýbajúci infobox, wikilinky, kategórie, atď! Naozaj tu niet čo riešiť a vzhľadom na obsah nie je ani zmysel to obnovovať. Howgh.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:44, 24. január 2025 (UTC)

::::::Ohľadom infoboxu a týchto vecí (neencyklopedický šťýl,…) - stačilo pozrieť úpravy a tam som písal že to budem POSTUPNE UPRAVOVAŤ. Moja idea bola najprv napísať celkový článok, upraviť ho a pridať postupne detailné informácie, infobox, fotografiu a viac faktov. Nemusíte to hneď MAZAŤ! Ešte jeden dotaz: ”Čo tam bolo neencyklopedické?” ”Čo je podľa Vás encyklopedické?” --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.189|85.237.234.189]] 18:16, 24. január 2025 (UTC)
:::::::Si zodpovedný za to, čo zverejníš a my tu hodnotíme to, čo je zverejnené! Je to ťažké pochopiť? Takých experimentov sú tu tony a ak by sa to hneď neriešilo, bol by tu z toho cirkus. Ak by si čítal už len tie šablóny, dozvedel by si sa, že na takéto účely slúži pieskovisko, kde môžeš pokojne tvoriť a upravovať svoje výmysly i nezmysly bez rizika, že ti to niekto vymaže. Tak naposledy - konečne si prejdi základnú príručku, inak tu strácaš čas a tvoje konanie bude ohodnotené pojmom vandalizmus. Ak nechceš akceptovať tunajšie podmienky a zvyklosti, zabudni na wiki a choď robiť niečo iné. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:32, 24. január 2025 (UTC)
::::::::Či vy keď píšete články, píšete ich hneď “dokonalé”? Prípradne ste sa pripojili k wikipedii v 20xx a hneď ste písali “dokonalé” články? --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.189|85.237.234.189]] 18:17, 24. január 2025 (UTC)
:::::::::Hlavne som si prečítal príručku a riadil sa radami. Nateraz končím túto nezmyselnú - nikam nevedúcu debatu.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:32, 24. január 2025 (UTC)

== Spätná väzba  ==

Dobrý večer, vytvoril som na mojom druhom pieskovisku článok s názvom Jonas Vingegaard a je tam napísaný text. Chcel by som dostať nejakú spätnú väzbu že či je v pohode napísaný, že či sú v pohode formulácie, ale bo ho mám trošku upraviť? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 23:11, 24. január 2025 (UTC)
:{{ping|Ján William Laco|s=1}}Drobnosti som upravil, ak sa ti dá, ešte dokonči ten zvyšok. Inak dobrá práca.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:54, 25. január 2025 (UTC)

== Thank you for being a medical contributors! ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
{| style=&quot;background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;&quot;
|rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;vertical-align: middle; padding: 5px;&quot; | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]]
|style=&quot;font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;&quot; |'''The 2024 Cure Award''' 
|-
| style=&quot;vertical-align: middle; padding: 3px;&quot; |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! 

Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs.

Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating].
|}

Thanks again :-)  -- [[mdwiki:User:Doc_James|&lt;span style=&quot;color:#0000f1&quot;&gt;'''Doc James'''&lt;/span&gt;]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC)
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&amp;oldid=28172893 --&gt;

== [[Bystřice pod Hostýnem]] ==
Ahoj. V článku to bolo správne, má byť ''tá'' Bystřice. Podobne ako je Banská Bystrica, Považská Bystrica atď. na Slovensku. Vidno to aj v článku [[:cs:Bystřice pod Hostýnem|článku na cs.wiki]] kde sa píše, že „[BpH] ''je'' město“, nie ''sú'' město.  Slovo je podľa vzoru ''ulice'' kde v češtine máš ''ta ulice'' ale aj ''ty ulice'' takže chápem, že je to mätúce. Podobne je aj [[:cs:Skalice|Skalice]]. Na druhej strane [[:cs:Holice (rozcestník)|Holice]] máš v pluráli ako [[:cs:Holice|mesto]] a v singulári ako [[:cs:Holice (Olomouc)|mestskú štvrť a bývalú obec]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:54, 26. január 2025 (UTC)
:Mne je celkom jedno, ako to majú v Česku {{Úsmev|;)}} Aj Olomouc je u nich &quot;tá&quot; a u nás &quot;ten&quot; a rovnako som presvedčený, že aj Bystřice sú na Slovensku &quot;tie&quot; a nie &quot;tá&quot;. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:05, 26. január 2025 (UTC)
::Nemalo by byť. Na zmenu treba doložiť spoľahlivý zdroj. Áno, čo sa týka Olomouca: slovenčina prebrala pôvodný rod. Ženský rod priniesla spisovná čeština. ''Ten Holomóc'' sa stal ''tá Olomouc''. Ale na Bystřici to nič nemení.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:29, 26. január 2025 (UTC)
:::Prečo &quot;nemalo by byť&quot;?! Sme na slovenskej wiki, nie českej, tak zbytočne tu opisuješ ich gramatiku. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 11:12, 26. január 2025 (UTC)
::::Sme na slovenskej, ale pokiaľ nemáme dôkazy o tom, že by bol medzi slovenskou a českou gramatikou rozdiel tak treba postupovať podľa tej českej (mesto je v Česku). Máš teda nejaký dôkaz o zmene?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:35, 26. január 2025 (UTC)
:::::Si si nevšimol, že ja som revertoval formuláciu na pôvodný tvar. &quot;Dôkaz&quot; by mal dávať ten, kto zmenu vykoná. A počujem prvýkrát, že máme používať gramatiku podľa češtiny {{Úsmev|:D}} Tu ide o skloňovanie názvu vo vete, nie o zmenu názvu!--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:44, 26. január 2025 (UTC)
::Ad ''„aj Bystřice sú na Slovensku &quot;tie&quot; a nie &quot;tá&quot;“'': na základe čoho usudzuješ, že by to mohlo/malo byť chápané ako [[pomnožné podstatné meno]]? V češtine je to bežné slovo ženského rodu so singulárom [https://www.slovnikcestiny.cz/heslo/Byst%C5%99ice/0/36976], slovenský ekvivalent „Bystrica“ dtto. Rôznych názvov, ktoré to slovo obsahujú je hodne [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2FByst%C5%99ice%2F] a pri veľkej časti z nich ([[Velká Bystřice]], [[Malá Bystřice]], [[Nová Bystřice]], [[Valašská Bystřice]], …) pomnožná interpretácia vôbec neprichádza do úvahy. Prečo by pri zvyšných mala? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:31, 26. január 2025 (UTC)
:::Ok; takže ja som vychádzal napr. z názvu Prachatice - od Prachatic, Sušice - od Sušic, Bystřice - od Bystřic... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:44, 26. január 2025 (UTC)
 
== [[Maliar Niobovcov]] ==
Ahoj! Mohol by si prosím vymazať názov článku [[Maliar Niobíd]], našiel som totiž meno tohto vázového maliara uvedeného v češtine Malíř Niobovců. Ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:34, 1. február 2025 (UTC)
:{{ping|Luppus|s=1}}{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:42, 1. február 2025 (UTC)
::Ďakujem!--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:46, 1. február 2025 (UTC)

== Infobox:F1 Tím ==

Zdravím! Dostal som nápad kde by som vytvoril šablónu Infobox:F1 tím, ktorý by sme využili na články o F1 tímoch, ktoré existujú a ktoré len vytvoríme. Bolo by to možné? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 08:58, 10. február 2025 (UTC)
:Ahoj, každá rozumná iniciatíva je vítaná.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:11, 10. február 2025 (UTC)

== Pieskovisko ==

Ahoj. Prosím Ťa o radu. Skúšal som postupovať podľa Návodu v Pieskovisku: stlačil som &quot;Upraviť&quot;. Urobil som úpravu. Nedokázal som nájsť &quot;Zobraz náhľad&quot; ani &quot;Ulož článok&quot;. Kde nájdem obe tlačidlá, a ako sa dá korigovať &quot;Návod&quot;, aby slúžil účelu. Ďakujem.    --[[Redaktor:Gabishark|Gabishark]] ([[Diskusia s redaktorom:Gabishark|diskusia]]) 09:12, 11. február 2025 (UTC)
:Ahoj, ja mám nastavený starší vizuál cez PC, no teoreticky by to malo byť rovnaké ako pri iných stránkach.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:22, 11. február 2025 (UTC)

== Pobeda ==

Ahoj, chapem, preco si presunul stranku Pobeda, ale v Plevzovi je este 1 samostatny partizansky oddiel Pobeda. Preto sa rato stranka volala ako sa volala. Nestiham vsetko :) --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:00, 16. február 2025 (UTC)
:Ajajáj, tak potom tú nazvi inak {{Úsmev}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:04, 16. február 2025 (UTC)

== Duplicita ==
Zdravím. Len dávam na známosť: vytvoril si duplicitu: [[Ždiar (potok)]] = [[Ždiar (prítok Tepličného potoka)]]. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:1424:A86A:17B6:6845|2A02:AB04:27BC:7400:1424:A86A:17B6:6845]] 17:11, 4. marec 2025 (UTC)
:Nazdar, viem, všimol som si to na WD :( Spojím to do jedného článku. Išiel som podľa šablóny, kde nebol zmenený link, preto tá &quot;zbytočná&quot; práca. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:09, 4. marec 2025 (UTC)

== Valerian Trabalka ==

Dobrý deň, prečo ste opakovane odstránili úpravy v tomto hesle? Prosím Vás, ako sa dá zmeniť meno v nadpise, správne je Valerian s krátky a. --[[Redaktor:LucieMeisner|LucieMeisner]] ([[Diskusia s redaktorom:LucieMeisner|diskusia]]) 19:16, 11. marec 2025 (UTC)
:Zdravím, úpravy boli nevhodne vykonané - do textu sa nedávajú linky. Presun sa dá urobiť, no je treba doložiť to meno referenciou.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:49, 11. marec 2025 (UTC)

== Subterra ==

Dobry den Pe3kZA, Snazim sa vytvorit prispevok na wikipediu ohladom kulturneho priestoru [[Subterra]] v Nitre. Spravil som zmeny ako som len vedel podla navodov a odporucani. Snazil som sa kontaktovat editorov o dalsie odporucania ako vylepsit ten prispevok. Dakujem za predchadzajuce komentare. Vedel by ste sa prosim pozriet na ten prispevok a dat mi nejake odporucania, prosim?

Moj clanok je stale oznaceny na zmazanie. Aky bude dalsi postup? Videl som stranku &quot;Stranky na zmazanie&quot; kde sa prispevky diskutuju ale neviem ci su pridavane automaticky alebo to mam nejako prihlasit. Budem velmi vdacny za kazdu radu. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 12:07, 14. marec 2025 (UTC)
:{{ping|PP3478|s=1}}Ahoj, prešiel som to, pár drobnosti upravil. Podľa mňa je článok ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:50, 14. marec 2025 (UTC)

== Zámky ==

Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&amp;logid=822292]: ak je to možné, dodržiavaj prosím postupné gradovanie dĺžok zámkov (napr. exponenciálna postupnosť s približne dvojnásobnou dĺžkou oprosti predošlej: 1t, 2t, 1m, 3m, 6m, rok), v závislosti od pretrvávania problému. Nie je cieľom prísť a mačovsky niekam plesnúť polročný/ročný/indef zámok ako úplne prvý krok v histórii, ani zbytočne vylučovať anonymov z editácie článkov. Normálny stav článku na wiki (kým sa väčšinovo nedohodne niečo iné, napr. plošné nasadenie [[:en:Flagged Revisions|Flagged Revisions]] ako na dewiki) je s možnosťou editácie pre všetkých. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:27, 20. marec 2025 (UTC)
:Nazdar, možné to je... Zväčša reagujem na opakovaný vandalizmus s prihliadnutím na &quot;atraktívnosť&quot; článku pre vandalov. Opakovane sa mi stalo, že po krátkom zámku sa prakticky v rámci hodín vyskytli edity, ktoré v rezkom tempe &quot;opravovali&quot; dané články. Mnohé hlúposti sa prehliadli, preto práve dlhšie polozámky využívam na eliminovanie týchto komplikácii.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:14, 20. marec 2025 (UTC)

== Revúca ==

To naozaj tam necháme ten vulgárny text? --[[Redaktor:Janyyk|Janyyk]] ([[Diskusia s redaktorom:Janyyk|diskusia]]) 14:58, 3. apríl 2025 (UTC)
:{{ping|Janyyk|s=1}}Je to vrátené, kde zostali vulgarizmy? Ak som niečo prehliadol, pokojne to oprav.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:00, 3. apríl 2025 (UTC)

== Join us at the Next CEE Catch up! Learn about Temporary accounts! ==

Hi everyone, 

We want to announce the tenth '''[[:m:Wikimedia CEE Hub/Catch up|CEE Catch Up]]''' session, which will be dedicated to the '''Temporary accounts''', as this important change is going to affect every Wikipedia soon, so it is important for patrollers and functionaries like you to understand this change. On wikis where temporary accounts are enabled, IP addresses of unregistered editors are not visible publicly. Only those who fight spam, vandalism, harassment and disinformation have access to IP addresses there.

The session will take place on '''10th of June 2025, 18:00-19:00 CEST''' (check your ''[https://zonestamp.toolforge.org/1749571200 local time]'').

If you are interested in this topic, then '''[[:m:Event:CEE Catch up Nr. 10 (June 2025)|sign-up for the session here]]'''.

[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 11:17, 29. máj 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=28802724 --&gt;

== Kapmfgruppe SS Wittenmayer ==

Ahoj,
vytvoril som omylom [[Kapmfgruppe SS Wittenmayer]], potom som vytvoril spravny [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]] a poziadal o zmazanie [[Kapmfgruppe SS Wittenmayer]] a Ty si zmazal ten spravny. Tak som [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]] znovu vytvoril. Ten nespravny niekto zmazal. Cize 22;58 je vsetko ako ma byt. Toto je len vysvetlenie. Pekny vecer a dakujem. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 20:59, 1. jún 2025 (UTC)
:Bolo tam presmerovanie, teraz je opäť. Tak si to zamýšľal?--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 21:05, 1. jún 2025 (UTC)
::Ano, na stranku [[14. granátnická divízia SS Galícia]] su/maju byt 2 presmerovania, Wildner a Wittenmayer, toto ale malo preklep v nazve (Kapmf-&gt;Kampf). Mozno raz vytvorim samostatne stranky pre tie bojove skupiny, zatial aspon takto. Dakujem. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]]

== Growth features - Mentorship and Community updates ==

​Hi everyone, 

Wikimedia Foundation worked on evolving some of the growth features, primarily dedicated to the newcomers in our movement and communities. If you do not know, everyone can access them, activating them from Preferences (in the below of the page).

You can learn about these features '''[[mw:Growth|here]]'''.

CEE Hub is contacting you (patrollers/admins) directly as we would like to bring to your attention two of these features that we think can be useful for your community: '''[[mw:Growth/Mentor dashboard|Mentorship]]''' and '''[[mw:Growth/Community Updates|Community Updates]]'''.

We noticed that the majority of the CEE language editions of Wikipedia does not have active one of these features, so we are encouraging you to check whether your wiki has these features and if not to begin community discussion if you want to introduce them to your editors. If you want to check it, you need to go to the Special:CommunityConfiguration page on your wiki, where all of the growth features are listed.

If you need more support with this, please contact Growth team [[mw:Growth/Team|here]].

--[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 12:29, 16. júl 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=28802724 --&gt;

== Wikidáta ==
Ahoj. Nezabúdaj, prosím, založené kategórie (ako napríklad dnešnú [[:Kategória:Formula 1 v roku 1951]]) prepájať s Wikidátami. Proces je naozaj jednoduchý: (1) [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q8957390&amp;diff=prev&amp;oldid=2403589867 pridať do zoznamu sk.wiki] skopírovaním „sk“ a potom „Kategória:Formula 1 v roku 1951“ a (2) skopírovaním opäť „Kategória:Formula 1 v roku 1951“ do opisu pod slovenčinou. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:07, 11. september 2025 (UTC)
:Plus aj šablóny ako {{tl|F1 v roku 2023}}. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 11. september 2025 (UTC)

== Portál:Formula 1 ==

Ahoj, chcel by som vytvoriť Portál:Formula 1, keďže taký tu nie je a na zahraničných verziách sa nachádza. F1 sa venujem dlhodobo a mám k nej aj osobné skúsenosti, takže verím, že portál bude kvalitne spracovaný a udržiavaný. Bolo by to možné? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 12:21, 13. september 2025 (UTC)
:{{ping|Ján William Laco|s=1}}Ahoj, samozrejme že môžeš, iniciatíva je vítaná. Inšpiruj sa inými portálmi a ak si na to trúfaš, smelo do toho. Rob si to na pieskovisku a keď to bude doladené, presunieš to do hlavného menného priestoru. Držím palce. {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:24, 13. september 2025 (UTC)
::{{ping|Ján William Laco|s=1}} Držím palce! Doporučoval by som, ale najskôr uzrejmiť či sa píše „formula 1“ alebo „Formula 1“. Názvy po Wikipédii nie sú konzistentné. Dobré by bolo osloviť aj ostatných formulárov/formuláristov/fanúšikov tohto športu, nech sa môžu vyjadriť a prípadne spolupracovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:33, 14. september 2025 (UTC)

{{ping|Jetam2}}, {{ping|Ján William Laco}}, {{ping|Pe3kZA}} (Ping pre členov diskusie) Zaktualizoval som najmä vo [[Wikipédia:Wikiportál]] a im podobným. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:50, 16. september 2025 (UTC)

:{{re|Fillos X.|s=1}} Úpravy nateraz vraciam. Spravte k tomu pls. aspoň symbolické recenzné konanie formou vlákna v Kaviarni (v duchu napr. [[Wikipédia:Krčma/Podpora/Archív 2016#Portál:Šach]]). Ak nebudú zásadné výhrady a budú zapracované pripomienky, môže sa to nalinkovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 16. september 2025 (UTC)
::Zdaru všetkým, nakoniec som to dal do kaviarne pod časť Rôzne: [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/R%C3%B4zne#Port%C3%A1l:Formula_1 Portál:Formula 1]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:57, 17. september 2025 (UTC)

== Infobox pomoc ==

Ahoj, nevieš mi pomôcť s Infoboxom? Netuším ako sa to robí a aj s pomocou ChatuGPT a neviem čím všetkým, som sa nedostal ku správnej funkčnosti.. [[Šablóna:Infobox Veľká cena F1]] --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 22:06, 27. september 2025 (UTC)
:A čo tam potrebuješ upraviť?--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 07:08, 28. september 2025 (UTC)

== Potoky ==

Nazdar. Dve veci na margo zakladaných článkov o potokoch:
# na Wikíúdajoch je dobré vypĺňať aspoň základné údaje (instance of: stream, country: Slovakia, mouth of the watercourse: [tok kam ústi], length, prípadne ďalšie), viď napr. [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136456472&amp;diff=2414031433&amp;oldid=2413970210]. Bez nich nie je položka dohľadateľná parametrickými SPARQL dotazmi, čo je škoda, pre rôzne analytické a údržbové aktivity, matchovanie s inými datasetmi a pod. sa to hodí.
# je dobré prepájať ich s [[OpenStreetMap|OSM]]. 
#:Na strane OSM je potrebné:
#:* nájsť (typicky preklikom z vyhľadávania podľa názvu potoka) príslušnú reláciu, napr. [https://www.openstreetmap.org/relation/17099932]
#:* vyplniť na nej položky &lt;code&gt;wikidata&lt;/code&gt; (Qnnn) a &lt;code&gt;wikipedia&lt;/code&gt; (sk:Názov čl), viď napr. [https://www.openstreetmap.org/relation/17099932/history/2]. Nie je to komplikované a zvláda to bez problémov aj interný OSM editor v prehliadači (iD), vrátane našepkávača a automatického vyplnenia &lt;code&gt;wikipedia&lt;/code&gt; po zadaní &lt;code&gt;wikidata&lt;/code&gt;. Keď si na &lt;tt&gt;openstreetmap.org&lt;/tt&gt; prihlásený s OSM kontom a si na stránke relácie, tak dropdown pri tl. ''Upraviť'' hore v záhlaví, následne ''Upraviť pomocou iD (editor v prehliadači)''.
#:* uložiť sadu zmien, do zhrnutia uviesť napr. ''„wikipedia/wikidata“''
#:Na strane Wikiúdajov:
#:* vložiť číslo OSM relácie ako hodnotu property [[:d:Property:P402|OpenStreetMap relation ID]], napr. [https://www.wikidata.org/w/index.php?diff=2414029752].
#:Umožňuje to (okrem iných integrácií) zobrazenie interaktívnej mapky toku v infoboxe tu na wiki, viď dnešný [[Melecký potok]] (je tam nejaká latencia, takže sa netreba zľaknúť prázdnej mapky bezprostredne po doplnení, ak je prepojenie v poriadku, v horizonte minút až hodín sa zobrazí).
--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:30, 8. október 2025 (UTC)

Pozor, [https://www.openstreetmap.org/way/1124968388 toto] nie je OSM relácia (''relation''; zoskupenie viacerých objektov), ale len línia/cesta (''way''), viď URL alebo prefix v titulku. Tá má na WD inú property ([[d:Property:P10689|OpenStreetMap way ID]]), tzn. treba [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136457799&amp;diff=2414287646&amp;oldid=2414236526]. Dopĺňať na WD to ale má zmysel len vtedy, ak prelinkovanie súbežne doplníš aj na strane OSM, viď postup vyššie (v tomto prípade [https://www.openstreetmap.org/way/1124968388/history/2]). Inak tu v IB namiesto mapky zostane prázdny štvorec. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:44, 9. október 2025 (UTC)
:Toto už je nad moje schopnosti... Kuknem sa na to ešte raz, no ak to nepôjde, budem dopĺňať aspoň ten základ.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 11:45, 9. október 2025 (UTC)
::Bezpečné je to tam, kde existuje OSM relácia (väčšina riek a väčších potokov). Treba ale v každom prípade dopĺňať buď obojstranne, tzn. aj na strane OSM, alebo radšej vôbec, pretože doplnenie na WD je nateraz indikátor, že sa má zobraziť miestna mapka (ktorá sa ale korektne zobrazí len ak existuje prelinkovanie zo strany OSM; technicky to momentálne nejde inak zmysluplnejšie riešiť). Tá úprava na strane OSM relácie (ak teda tam link na wiki zatiaľ nie je), je ale triviálna, nie je prečo sa toho obávať.
::Čo sa týka tokov, pre ktoré relácia neexistuje (sú na OSM reprezentované ako jediná cesta), tam je možné, že to tak jedoduché nebude – že to bude vyžadovať založenie relácie, zaradenie cesty do nej a otagovanie tej relácie (zatiaľ to tak vyzerá, pretože pre ten [[Silastov]] to mapku nezobrazuje, hoci je cesta prelinkovaná). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 9. október 2025 (UTC)

Analógiou WD položiek, v stavoch ako ich tam nechávaš ([https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136503776&amp;oldid=2416674114][https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136497692&amp;oldid=2416232634][https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136486748&amp;oldid=2415814626]), je, ako keby si tu na skwiki zakladal substuby, neobsahujúce nič než názov. Z pohľadu WD to neplní účel. Pričom to vyplnenie 3{{--}}4 základných vlastností (čo to je, kde to je, kam to ústi) a strojové preloženie popisu do en/cs je záležitosťou niekoľkých desiatok sekúnd. Spolu s tým prípadným OSM prepojením tým z pohľadu celého wiki ekosystému vyprodukuješ výrazne vyššiu pridanú hodnotu, než len samotný tunajší čl. K nejakej časti tokov, ktoré spolu s red. Starček hromadne vytvárate, sa tie náležiti (a OSM prelinkovanie) snažím dopĺňať, no je bohužiaľ nad moje kapacity stíhať to tempom, akým ich sem dopĺňate. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:25, 15. október 2025 (UTC)
:Ahoj, rozumiem, skúsim to ešte. Nateraz to beriem tak, že je vhodnejšie nechať to v takom biednom stave, ako tam dať chybné údaje.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:43, 15. október 2025 (UTC)
::To OSM prelinkovanie je samostatná vec, to má zmysel (ak sa nechceš zahlbovať do technikálií na strane OSM) robiť vtedy, keď je všetko jasné – už existuje založaná relácia, pokrývajúca celý potok a stačí ju prelinkovať (obojstranne) s WD položkou. No aj v prípadoch kde sa do prelinkovania s OSM púšťať nejdeš, má zmysel na strane WD povypĺňať názvy (default, en, cs, sk), popisy (en, cs, sk) a najdôležitejšie vlastnosti (instance of, country, mouth of the watercourse). Tam veľmi nie je ako vyplniť chybné údaje, len vybrať z ponúk vlastnosti a cieľové položky (presný typ toku nie je dôležitý, stačí vyberať generické river/stream/canal/watercourse). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:00, 15. október 2025 (UTC)

::K tamtým trom: WD som im podopĺňal a čo sa týka OSM, [[Stará Žitava|Starú Žitavu]] a [[Trávnický potok]] som prelinkoval, [[Chrenovka|Chrenovku]] nechávam zatiaľ tak, tam existujú tri samostatné relácie – horný prírodný úsek [https://www.openstreetmap.org/relation/14929106], zregulovaný stred [https://www.openstreetmap.org/relation/14929105] a dolný prírodný úsek [https://www.openstreetmap.org/relation/5559038], pričom relácia toho dolného je prelinkovaná s klastrom [[Potok Chrenovka]] (kde je vďaka tomu mapka zobrazená). Bolo by treba dolnú reláciu pretagovať na prírodnú pamiatku a zvyšné zlúčiť do jedinej relácie, zastrešujúcej celý tok. Až tá by sa potom prelinkovala s WD položkou potoka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:21, 15. október 2025 (UTC)

== Neurgent ==
Ahoj, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=M%C3%A1ria_Ma%C4%8Do%C5%A1kov%C3%A1&amp;action=history Mária Močošková] nie je na urgent, článok je starší.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:58, 12. október 2025 (UTC)
:{{ping|Jetam2|s=1}}Tak ho odurgentuj, nič ti v tom nebráni.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:40, 12. október 2025 (UTC)

== Mazanie „presunutých“ kategórií ==
Ahoj Pri mazaní kategórií treba dávať pozor na „presuny“ výmazom, ktoré robí redaktor „skrývajúci“ sa za IP. Týka sa to tých z Utahu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:26, 7. november 2025 (UTC)
:Nie netýka, je to celkom iný názov klubu, ktorého kategóriu som založil ja, takže to láskavo nepripisuj niekomu inému. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-30767-48|&amp;#126;2025-30767-48]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-30767-48|diskuse]]) 21:52, 7. november 2025 (UTC)

== Skeny máp na komerčnom webe ako zdroje ==

Nazdar. Aká je pls. pointa toho hromadného dopĺňania odkazov na skeny máp VKÚ do článkov. Nie je mi jasná pridaná hodnota (okrem teda trúsenia PR linkov na ten web). Trebárs konkrétne v [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8120010] – akým spôsobom sken mapy dokladá tvrdenie, za ktoré si citáciu vložil (''„Nachádza sa v katastrálnom území obce Dražice a mesta Rimavská Sobota“'')? Ak dobre vidím, ide o turistickú mapu, nie o katastrálnu mapu alebo mapu s administratívnym členením, čiže ako z nej má vyplývať, v katastrálnom území čoho sa dotyčná pamiatka nachádza? To tvrdenie (spolu s ďalšími) dokladá položka zoznamu ŠOP SR [https://data.sopsr.sk/chranene-objekty/chranene-uzemia/detail/842], citovaná za druhým odsekom. Tá mapa je za tou vetou ako citácia dokonale nadbytočná. Ak máš nejakú motiváciu robiť PR tomu webu, rob to aspoň korektne, nie skrývaním ext.o. za pseudocitácie zdrojov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:40, 13. november 2025 (UTC)

:Nazdar, nejde o žiadne PR ani nič podobné. Ide o mapy VKÚ, ktoré boli presunuté a teda pôvodné linky nefungujú. Preto nefunkčné linky opravujem a chýbajúce dopĺňam. A motívom je dostupnosť podrobných máp v článkoch, nič viac, nič menej. To, že najmä v článkoch o chránených územiach, vkladám na nie práve &quot;ideálne&quot; miesto, je to len preto, aby si čitateľ vedel danú lokalitu dohľadať cez link. Tie články majú takmer všetky jedinú ref. a preto nie je žiadna ďalšia zbytočná. Iné, vhodnejšie miesto v danom článku nie je.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:53, 13. november 2025 (UTC)

::V tom prípade to pls. pridávaj do sekcie ''Externé odkazy''. Pridaná hodnota bude oproti online turistickým mapám (freemap.sk, mapy.com, mapy.dennikn.sk, atď.) stále hodne diskutabilná (už len tým, že online vieš linkovať konkrétny bod/objekt a v priebežne aktualizovanej mape, tu linkuješ celý sken historického mapového listu), ale budiž. Určite ale nie ako citáciu zdroja, tie slúžia na jeden jasne definovaný účel – dokladať tvrdenia v texte. Ak by sa do podobnej aktivity pustil nejaký anonym alebo nováčik, už by bol pravdepodobne zablokovaný pre reklamný link building. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:02, 13. november 2025 (UTC)

:::Chápem ten nedostatok v podobe nemožnosti presnej lokalizácie, no je to rovnaké, ako zdroj z papierovej mapy. Práve preto som tie ref. dával za odkazy obcí, cez ktoré sa to na tej mape dá ľahšie lokalizovať. Som si vedomý tej nepresnosti... A opakujem, ide o mapy VKÚ (pôvodný link som mal od zamestnanca VKÚ) a vzhľadom na mierku a celkom čerstvú aktualizáciu (nie sú úplne identické s papierovou verziou) sú pre mnohé objekty tým lepším zdrojom. Dohľadávať jednotlivé nefunkčné odkazy na mapy naozaj nemám chuť, preto, keď už, považujem plošné dopĺňanie odkazov na podrobnú mapu za efektívnejšie a užitočné.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:19, 13. november 2025 (UTC)

::::Ak by to chcelo byť poňaté ako druhý spoľahlivý zdroj pre doloženie významnosti, bolo by ďaleko vhodnejšie citovať konkrétne papierové vydanie, tzn. napr.:
:::::{{small|{{Citácia knihy | titul = Chočské vrchy. Vodná nádrž Liptovská Mara : Turistická mapa | vydanie = 1 | vydavateľ = Vojenský kartografický ústav | miesto = Harmanec | rok = 1995 | isbn = 80-85510-84-7}} }} 
::::s prípadným URL odkazujúcim na tamten sken (ako doplnok). A vkladať to za tú ŠOP SR citáciu, nie za ad-hoc tvrdenie, ktoré to vôbec nedokladá. Takto ako to tam vkladáš to ale nepredstavuje ani len korektnú bibliografickú citáciu toho, čo tam je naskenované, tzn. čoho reprodukciu tam publikujú (pričom oni sa tam tie náležitosti zjavne neunúvajú uvádzať). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:22, 13. november 2025 (UTC)

:::::Ok, keďže nemám dané papierové vydania a staršie mnohé z týchto objektov neobsahujú, tak to vkladať nejdem. Pokladal som to za pridanú hodnotu, no evidentne máme odlišný názor. Mimochodom - keď si [https://www.vku.sk/category/aktualizovane-mapy/ TU] preklikneš na interaktívne mapy, dostaneš sa presne na ten &quot;komerčný&quot; web. Preto mi ani zamak nenapadlo, považovať to za reklamu... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:34, 13. november 2025 (UTC)

::::::Ok, v tom indexe [https://maps.travelvirtual.eu/interactive-maps/] uvádzajú vydania (resp. kde neuvádzajú, dajú sa uhádnuť z toho low-res skenu obálky). Zvyšné náležitosti potom nie je problém dohľadať v knižničných db., napr. [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&amp;field_1&amp;term_1=Cerov%C3%A1+vrchovina+%E2%80%93+Lu%C4%8Denec&amp;sort=dateNewest&amp;theme=system]. Výsledná citácia (kozmeticky doladený generický výstup z Wikicitátora podľa ISBN) viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pokoradzsk%C3%A9_jazierka&amp;oldid=8120073]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:50, 13. november 2025 (UTC)

:::::::Vďaka, môže byť, som rád, že sme našli kompromis. Ibaže teraz si urobil podobnú vec, ako si vytkol mne {{Úsmev|;)}} Link je za wl Cerová vrchovina, hoci daná lokalita je v Rim. kotline... A to je presne to, o čom som písal, že nie vždy sa dá link umiestniť tak, ako treba. Priemerne inteligentný čitateľ pochopí, že ide o doloženie polohy a ocení aj takýto - hoc nie úplne ideálny zdroj. Každopádne, tie články všetky vyžadujú aktualizáciu a kontrolu, najmä po zmenách a zlúčení mnohých chr. území. No snáď sa raz niekto aj k tomu dostane.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:07, 13. november 2025 (UTC)

::::::::Všetky v texte uvedené informácie (vrátane polohy vyznačenej v mape) dokladá už položka zoznamu ŠOP SR, toto je čisto sekundárna citácia, dokladajúca len významnosť. Osobne by som ňou položku autoritatívneho štátneho zdroja nedopĺňal, keď ju tam ale chceš mať, ok, dá sa brať ako druhý NNSZ (aj keď polohu interne preberali veľmi pravdepodobne rovnako zo ŠOP SR podkladov). Doplniť sa dá buď za prvý alebo za posledný výskyt ŠOP SR citácie (ktorá by mala byť za všetkými odsekmi, nie len za posledným), je to určite vhodnejšie, než za konkrétne tvrdenie uprostred odseku, ktoré z tej mapy navyše nevyplýva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:23, 13. november 2025 (UTC)

== Kontakt ==
Dobrý deň je možné vás kontaktovať nejakým spôsobom? --[[Redaktor:Geptor888|Geptor888]] ([[Diskusia s redaktorom:Geptor888|diskusia]]) 12:55, 17. november 2025 (UTC)
:{{ping|Geptor888|s=1}}Práve si to urobil.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:02, 17. november 2025 (UTC)

== Invitation for a session &quot;Tools and features for Users with Extended Rights&quot; ==

Hi, you are receiving this invitation as you are either patroller and/or admin in your community and [[:m:Wikimedia CEE Hub|CEE Hub]] is preparing a session called '''Tools and features for Users with Extended Rights''', which we think that it will be interesting for you.

The session is organised by the CEE Hub along with Wikimedia Foundation’s Movement Communications regional specialist Natalia Szafran-Kozakowska. Speakers in the session are Product Managers and Software Engineers from Wikimedia Foundation, so you will hear recent updates, new developments, and they will answer questions. So, please think what you want to ask them and come to the session.

The session will be held on '''Tuesday, December 2nd, 2025 at 17:00 CET'''. Please register yourself '''[[:m:Event:CEE Catch Up: Tools for Users with Extended Rights|here]]'''.

If you have any questions, please contact me. --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:45, 19. november 2025 (UTC) (on behalf of the CEE Hub)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=29165186 --&gt;

== K revertu ==
[[Prsia|K revrtu - Prsia]]. Tie zdroje sú nepoužiteľné, nejaký blog a filmová databáza kde je všetko. Je to 12 minútový krátkometrážny nevýznamný film, nemá tu čo hľadať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-32423-16|&amp;#126;2025-32423-16]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-32423-16|diskuse]]) 19:22, 24. november 2025 (UTC)

== Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová ==

Nazdar. Aký je presne zmysel citácie {{small|{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Časopis TATRY č. 2/2010 | url = https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/obsah/2010-2/ | vydavateľ = lesytanap.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = }} }}? Použil si len čisto ten perex so zhrnutím obsahu čl., čo majú na webe, alebo to treba brať tak, že si použil celý text článku z toho čísla časopisu? Lebo ten text je predpokladám zhruba zhodný s článkom [https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/003460-Lesna-zeleznica-pod-Rohacmi.asp] rovnakého autora na Vlaky.net, ktorý tam ale máš citovaný samostatne. Ak sú zhodné, potom čistejšie asi tamtú neurčitú citáciu ćasopisu TATRY úplne vypustiť a všetky výskyty nahradiť citáciou fulltextu prevzatého do Vlaky.net. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:03, 25. november 2025 (UTC)
:Ahoj, neporovnával som presne obsah, len som použil citáciu na doloženie údajov v článku.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:00, 26. november 2025 (UTC)
::Ešte raz: ako zdroj si (v prípade časopisu ''TATRY'') použil len to webové zhrnutie: 
:::{{small|''V rokoch 1919 - 1920 vznikla v oblasti potoka Studená lesná železnica, ktorá viedla z obce Podbiel pod vysokohorské pohorie Roháče. Jej prvú časť z Podbiela do Habovky o dĺžke 10,950 km vybudovala v rokoch 1919 - 20 Krajinská drevodorábajúca úč. spol., úlohou železnice bol odvoz dreva z oblasti potoka Studená ku píle firmy v Podbieli alebo ku stanici miestnej železnice Kraľovany - Suchá Hora. V roku 1928 zastavila firma prevádzku železnice, v roku 1930 ju predala Oravskému komposesorátu, najväčšiemu vlastníkovi lesov v tejto oblasti. Nový vlastník podrobil v rokoch 1930 - 31 železnicu generálnej oprave a po jej ukončení začal budovať predĺženie z Habovky cez Zuberec do Brestovej. Predĺženie bolo ukončené v roku 1932, celková dĺžka železnice Podbiel - Habovka - Brestová bola 17,824 km. Komposesorát plánoval predĺženie železnice do lokality Oravice, katastrofálna povodeň v roku 1934 však zmenila plány a vlastník železnice povodňou zničenú železnicu úplne zrušil.''}}
::alebo si čerpal z celého textu článku z dotyčného čísla časopisu? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:48, 26. november 2025 (UTC)
:::Nazdar, prioritný zdroj bol ŽILINČÍK, Ivan. Lesná železnica pod Roháčmi [online]. Trnava: VLAKY.NET, táto ref. je iba z toho výcucu, kde sa uvádzajú dané info.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 12:37, 26. november 2025 (UTC)
::::Jo, predpokladal som predbežne, v tom zmysle som tam dnes aj túto cit. upravil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8125523]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:47, 26. november 2025 (UTC)
:::::Ďakujem. Veľa sa o tom už nezachovalo a viaceré články sú od toho Žilinčíka. Tiež sa rokmi ťažko dopátrať k mnohým info, preto je fajn, že aspoň niečo sa dalo z toho poskladať.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 12:54, 26. november 2025 (UTC)

== Na úpravu, bez zdroja ==

Nazdar. Nedávaj prosím článkom v stave [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8126997], tzn. bez akýchkoľvek zdrojov, bez doloženej významnosti, bez wl., bez kategorizácie, bez štandardného úvodu, len „soft“ šablóny bez UU [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8126997]. Je to zavádzajúce a keďže to robíš ako dlhoročný redaktor a aktívny patroller, nemusia mať ostatní tendenciu dôsledne to nezávisle kontrolovať. Patrí tam urgent; ak sa to v lehote niekam kvalitatívne posunie, nie je problém ho potom zmierniť/odstrániť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:53, 29. november 2025 (UTC)

== Šablóna Urgentne upraviť ==

Ahoj, napadá mi, že pri označení prvého článku redaktorky/-ra šablónou {{tl|Urgentne upraviť}} a následnom oznámení ako tuto [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Monika_Minar%C4%8D%C3%ADkov%C3%A1&amp;oldid=8127515 tuto] by bolo dobré aj konkrétne uviesť (cez odrážky alebo pod.) čo v článku treba vylepšiť. Problematike živočíchov sa nevenujem, takže neviem posúdiť, no tá definícia v šablóne {{tl|Urgentne upraviť autor}} je príliš všeobecná a vzhľadom na to, že tam redaktorka má aj referencie, aj to má korektne odformátované, dokonca má aj taxonomický prehľad by mi prišlo vhodnejšie upozorniť na konkrétne nedostatky (encyklopedický štýl, zastarané informácie či niečo podobné?). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 20:40, 30. november 2025 (UTC)

Ahoj, znova [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zemiakov%C3%A9_pivnice_v_Liptovskej_Tepli%C4%8Dke&amp;diff=8127706 vkladáš] šablónu {{tl|Urgentne upraviť}} tam, kde by sa hodila iná šablóna (tuto konkrétne napr. {{tl|Na úpravu}}), pričom redaktora/-ku informuješ len generickou šablónou. Možno je to len moja preferencia, no bolo by lepšie napísať aspoň jednu-dve vety o tom, čo má na článku vylepšiť. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 15:35, 1. december 2025 (UTC)

:Nazdar, sa čuduješ, ani keby som práve niečo nové vynašiel. Prešiel som si článok a na úpravu to teda nie je. Pozeral som tvoj rozsiahly popis... Toľko energie bez &quot;záruky&quot; jej úžitku mi príde ako mrhaním času. Ak redaktor/ka prejaví záujem s článkom niečo robiť, potom budem nápomocný - tak, ako mnohokrát doteraz. Rozumiem tvojej snahe ozrejmiť nováčikovi nedostatky, no v reále iba malá časť autorov sa k článku vráti a upraví/rozšíri ho. Preto môj skeptizmus... Ale opakujem, ak bude treba, rád pomôžem. Tiež editujem len v rámci voľného času.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:50, 1. december 2025 (UTC)

::{{Re|Pe3kZA}} Chápem, že je to časovo kapacitná záležitosť, no podľa mňa sa hodí nováčkovi hodiť aj nejaký ľudský popis, nakoľko z tej samotnej šablóny nemusí byť jasné, v čom je problém. Nemusíš to opisovať tak dopodrobna ako ja [[Diskusia:Zemiakové pivnice v Liptovskej Tepličke#Odporúčania na úpravu článku|tuto]], no stačila by veta, možno s odkazom na nejaký príkladný článok s podobnou tematikou (z vlastnej skúsenosti z [[Editačný maratón|editatonmi]] viem, že príklad článku názornejšie pomôže než detailná stránka s usmerneniami). Možno je na diskusiu aj nejako zparametrizovať tú šablónu, resp. používať širšie penzum šablón než len {{tl|Urgentne upraviť}}. Viem, že moje prvé články na Wikipédii boli z dnešného pohľadu úbohé a keby že dostanem toľko šablón, tak neviem či by ma to nedemotivovalo, preto sa na to snažím hľadieť z pohľadu retencie nováčikov. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:00, 1. december 2025 (UTC)

:::{{re|Lišiak|s=1}} Nejdem spochybňovať, čo uvádzaš, „akademicky“ je to nepochybne korektné. Len ono nie je problém demonštratívne tu napísať jeden exemplárny traktát, aby si niekomu predviedol, ako v ideálnom svete komunikovať problémy s článkom. Otázka je, ako vytrvalo takýto individuálny ukážkový prístup dokážeš systematicky prevádzkovať. Podľa spôsobu aktivity – z času na čas takáto vyložene že horúčkovitá, potom dlhé mesiace vôbec nič – usudzujem, že dlhodobo to v takomto duchu udržateľné celkom nie je. Pričom prípadov, kde by sa to žiadalo, sú tu možno jednotky denne, tzn. vyššie desiatky až nižšie stovky mesačne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:24, 1. december 2025 (UTC)

::::{{Re|Teslaton}} Tak ako naznačujem vyššie, [[Diskusia:Zemiakové pivnice v Liptovskej Tepličke#Odporúčania na úpravu článku|toto]] nemalo byť o tom, že „aha ako mentorsky dokážem usmerniť menej skúsených“; išlo jednoducho o tom, že mám čas a že to spadá zhruba do mojej oblasti kvalifikácie (história), tak si vyhradím chvíľku na usmernenie. Nečakám, že také niečo by bola patrolárska norma, ale zároveň si nemyslím, že napísať jednu „custom“ vetu k upozorňovacej šablóne pre nováčika je až tak vyťažujúce (ale možno sa mýlim, nechám sa poopraviť), no najmä že treba mať na pamäti otázky redaktorskej základne Wikipédie (chápem, že pre senior redaktorov to môže byť tak trochu „blind spot“, čím zároveň nenaznačujem, že tomu tak ozaj je). Nuž odo mňa len toľko. ''Take it as you will.'' --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:52, 1. december 2025 (UTC)

:::::{{re|Lišiak|s=1}} Ale hej, stručné zhrnutie, čo konkrétne je v článku na urgentnú úpravu, nemá prečo byť na škodu. Osobne ho zvyknem uvádzať skôr v zhrnutí k úprave, „pre protokol“ (a pre prípadné skonfrontovanie pri odstraňovaní UU alebo iných procedurálnych zásahoch), aj keď áno, v DS je to adresnejšie. Na druhej strane, ako UU, tak zodpovedajúca DS šablóna už obsahujú odkaz na [[Pomoc:Minimálny článok]], takže základné vodítka dotyčný k dispozícii má. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 1. december 2025 (UTC)

== Suši Trojsten - dôvod zmazania? ==

Z akého dôvodu bola stránka zmazana?Rozumiem,že nebola poriadne ozzdrojovana - viem ako zdroj pridať interview Skautskeho inštitútu s organizátorkou. 

P.S.Sekcia o &quot;iluminátoch&quot; nie je recesia, spomínané video je dôležitou súčasťou komunity Suši. O existencii Susi ako organizacie svedčí aj článok [[:cs:Korespondenční_seminář|tu]]

--[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-39668-15|&amp;#126;2025-39668-15]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-39668-15|diskuse]]) 20:23, 10. december 2025 (UTC)
:Ahoj, 3 rôzne názvy, podivné formulácie, žiaden zdroj, zúfalá typo...--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:29, 10. december 2025 (UTC)

== Podpis ==

Ahoj, nejako sa ti nepodpísalo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AKormiSK&amp;diff=8133992&amp;oldid=8133451 ocenenie] ... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:13, 15. december 2025 (UTC)
:Má to inkognito {{Úsmev|;)}}--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:36, 15. december 2025 (UTC)

== Poznámka k prechýleniu Diane Keaton ==

Ahoj, chápem, že úmysel bol dobrý, ale [[Diane Keaton]] nemala byť prechýlená. ''Keaton'' je totiž umelecké meno (pseudonym), nie priezvisko, takže naň sa metodika prechyľovania podľa ''Pravidiel slovenského pravopisu'' nevzťahuje ani pri tom najprísnejšom výklade, ktorý tu niektorí presadzujú a ktorý nepripúšťa priestor ponechať pôvodné (neprechýlené) meno ani pri známych umelkyniach. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 15:25, 24. december 2025 (UTC)

== ŠNR ==

Ahoj, i tento rok prajem všetko naj do 2026 (nech sa darí). 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 31. december 2025 (UTC)
:{{ping|Fillos X.|s=1}}Ďakujem, podobne i Tebe veľa úspechov na všetkých frontoch {{Úsmev|;)}}--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:57, 1. január 2026 (UTC)

== Upozornenie na novej stránke na urgentnú potrebu úpravy, či základného rozšírenia ==

Dobrý deň,

priznám sa, že netuším, či kontaktujem správneho človeka, ale skúsim:

- vytvoril som včera novú stránku na Wikipedii o bratislavskom bejzbalovom klube Bratislava Phoenix. Bol som v tom, že som dodržal všetky potrebné guideliny (zdroje, odkazy, informácie, atď), napriek tomu dnes vidím oznam na stránke, že &quot;'''Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie&quot;'''

- mohli by ste mi, prosím, poradiť, aké úpravy sa v tomto článku žiadajú? 

Priznávam, že doteraz som mal skúsenosti len s občasným aktualizovaním stránky o SBF, môže sa stať, že som niečo prehliadol. 

Vopred ďakujem za Váš čas a ochotu --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 11:35, 15. január 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:15, 15. január 2026 (UTC)

== Redukcia textu v stránke Dúbravský potok (prítok Veľkého Trnovského potoka) ==

Vynechanie textu &quot;Od prameňa po sútok s Veľkým Trnovským potokom&quot; má dĺžku . . . nepovažujem za šťastnuý krok, lebo ako je aj v opise toku podrobnejšie uvedené, v kruhu zainteresovaných sa stále objavujú pochybnosti, či Dúbravský potok ústi do Veľkého Trnovského potoka a tento do Cirochy, alebo Veľký Trnovský potok ústi do Dúbravského potoka a tento do Cirochy. Je to dôsledok chybnej informácie v oboch použitých mapových referenciách. Táto chyba sa replikuje a zodpovední  sa vyhovárajú, že opravu v mape nedokážu operatívne realizovať. Ponechanie dotknutého textu v pôvodnom rozsahu považujem v tomto prípade za funkčné. Starček. 2026-01-18. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 15:23, 18. január 2026 (UTC)
:{{ping|Starček|s=1}}Zdravím Starček, z textu vyplýva, že sa jedná o popis toku, ktorý ústí do VTP. Je preto zbytočné opakovať to v texte. Ak však považujete za nevyhnutné daný doplnok v texte mať, pokojne to tam dopíšte. Ak natrafíte v budúcnosti na podobné nezrovnalosti, je vhodným riešením riadiť sa napr. [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.600846,19.545450,15 týmto zdrojom] a uviesť ho do textu. Prípadná nezrovnalosť sa môže s ref. do článku doplniť.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:32, 18. január 2026 (UTC)

== Úpravy bez zdrojov ==

Nazdar. Podobný prípad bolo toto [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8053173], tam si tým navyše zaniesol chybný údaj, tá tabuľka má vo footri špecifikované, aké (zaokrúhlené) počty to sú – k 31. decembru každého roka.

Ja rozumiem potrebe operatívne niečo aktualizovať, elementárna poctivosť by ale mala byť aj v takých prípadoch dodržaná. Ak sa ti nechce aktualizovať/dopĺňať zdroje (úplné minimum je aktualizácia aspoň dátumu citácie, ak nové tvrdenie/hodnota vyplýva aj z pôvodne citovaného zdroja), radšej to nechaj v staršom konzistentnom stave. Inak sú tie zdroje viac-menej na smiech, keď vo výklade aj tak voľne tvrdíme niečo úplne iné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 26. január 2026 (UTC)

== Kristián Macháček ==

Nazdar. Nedávaj prosím do článkov v stave vyloženého odpadu (opakovane zakladaný infantilný substub s dvama bulvárnymi ext.o. na mieste referencií) neurgentné údržbové šablóny. Mrzí ma, že to musím napísať, no je to konanie na hrane [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností|Wikipédia:Vyžadovanie schopností]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:57, 2. február 2026 (UTC)

== Úpravy [[Tano (rieka)|rieky Tano]] ==
Ahoj. Z [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tano_(rieka)&amp;curid=745401&amp;diff=8171887&amp;oldid=8171885 tvojej úpravy] mám zmiešané pocity. c400 -&gt; približne 400, v pohode. Chápem aj preferencii typu Tečie smerom na juh -&gt; tečie južným smerom. Budiž. Ale prečo meniť z presnješieho údaju na zaokrúhlený? Osobne by som miestnemu hydrologickému zdroju dával vyššiu váhu. Každopádne, je to jeden zdroj, nie „niektoré zdroje“. Rovnako „až“ do textu vnáša vlastnú interpretáciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:00, 26. február 2026 (UTC)

:{{ping|Jetam2|s=1}}Čau, pokojne si to prepíš podľa seba, v prvom rade som opravoval chyby, sekundárne až formuláciu. Som presvedčený, že tento štýl je vhodnejší, ako &quot;X alebo Y km&quot;. Tým, že si tých 400 km dal do IB, považoval som ho za presnejší. A ak ťa tak vyrušujú opravy, pokojne si to v tom spechu po sebe prejdi, aby iný zásah nebol potrebný. {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:15, 26. február 2026 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka zaokrúhľovania, pôsobí (resp. teda pôsobila) tam podivne kombinácia zaokrúhlenej celkovej rozlohy povodia a nezaokúhlených štátnych. Ak predpokladáš, že sú tie štátne hodné exaktného uvedenia, potom sa dá aj celkové uviesť ako ich exaktný súčet ({{km2|16060}}), ak celé povodie leží na území tých dvoch štátov. Čo sa týka úprav formulácií, akýkoľvek posun od tvojej preferovanej štylistiky štekavých, krátkych, niekedy takmer až holých viet, zodpovedajúcich nesúrodým fragmentom z jednotlivých zdrojov (''„Spolu s deviatimi prítokmi tvorí sieť.“''), bez akejkoľvek snahy o ich vzájomné štylistické prepájanie alebo aspoň formulovanie spôsobom, ktorý by neznel vyložene infantilne, je zvyčajne prospešný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:28, 26. február 2026 (UTC)

::Nebránim sa úpravám či opravám. Len niektoré imho nie sú vhodné, ale dávam priestor ich vysvetliť . Predpokladám, že je lepšie uviesť exaktné ak sú k dispozícii. Kratšie vety sú často jednoznačnejšie a údernejšie ako rozťahané súvetia. Ale áno, uznávam, že (''„Spolu s deviatimi prítokmi tvorí sieť.“'') sa nevydarila. Ideálne by som články kontroloval nasledujúci deň, obvykle než sa k tomu dostanem tak už niekto zasiahne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:00, 26. február 2026 (UTC)

:::Nie nutne rozťahané súvetia, no štylisticky koherentný text. Extrém boli tie nedávne biografie sk olympionikov, to bola občas vyložene „paľba“ holých viet na úrovni minimálnych formálnych výrokov. Je to ako odrážkový zoznam formalít, mechanicky pospájaný do formy textu. To už LLM četboty rutinne poskytujú lepší čitateľský zážitok. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 26. február 2026 (UTC)

::::{{Re|Teslaton}} Olympionici okrajovejších (alebo tak vnímaných) športov často nemajú v médiách dosť priestoru či na webe SOŠV rozvinutý profil a ich tamojšie články/stránky sú rovnako strohé ako naše články. Nedáva zmysel pridávať tam vatu typu „Nestratil sa v silnejkonkurencii svetovej špičky a získal 7. miesto.“ Stačí napísať, že získal to 7. miesto.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 26. február 2026 (UTC)

:::::Čokoľvek, čo tu má mať článok, má zmysel písať tak, aby štylisticky nešlo o zbierku holých viet s nulovou nadväznosťou. Na ten účel stačia Wikiúdaje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:42, 26. február 2026 (UTC)
::::::Čo by si teda konkrétne k tým olympionikom pridal? Wikidáta nie sú vety.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 26. február 2026 (UTC)
:::::::Jednotlivé tvrdenia pri položke predstavujú ekvivalenty holých viet (v prípade viacnásobných hodnôt a hodnôt s kvantifikátormi dokonca rozvitých) ''„Andrej Mrkvička je občanom Slovenska. Narodil v Bratislave. Narodil sa 25. januára 1990. Je sánkar. Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy, športu a zdravia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Reprezentoval Slovensko na Zimných olympijských hrách 2010. ...“'' Čo to pripomína? :D --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:53, 26. február 2026 (UTC)

:{{ping|Jetam2|s=1}}To si tomu teda pomohol: „Jej dĺžka je {{km|512|m}} alebo {{km|400|m}}“ Veď si vyber tú podľa zdrojov správnejšiu hodnotu a tú uvádzaj prioritne s dodatkom o možnej inej hodnote v tom-ktorom zdroji. Takto vyvolávaš zbytočný chaos u čitateľa... Eng, Fra, Esp i Deu wiki uvádzajú zhodne dĺžku 400 km... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:50, 26. február 2026 (UTC)
:Ešte plus „16 060 km², z toho 14 800 km² je v Ghane a 1 200 km²“ - to bolo tiež zbytočne upravené.

== Spätná väzba ==

Dobry den, vytvoril som a upravil clanok o spevacke Žanete Baudyšovej, viete mi, prosim nan pozriet a popripade dat spatnu vazdbu? dakujem, pekny den. --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 12:13, 23. marec 2026 (UTC)
:{{ping|Aandu123|s=1}}Ahoj, prešiel som, čo-to upravil. Významnosť zostáva kvôli jednému albumu, pričom na skwiki sa vyžaduje vydanie min. dvoch albumov. Inak by to mohlo byť ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:11, 23. marec 2026 (UTC)

== Prekladová šablóna ==

Ahoj, šablóna {{tl|Preklad}} sa [[WP:ZS|podľa odporúčania]] dáva bez zoznamu (tzn. hviezdičky na začiatku riadku), ak je to jediný zdroj. {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:08, 3. apríl 2026 (UTC)
:Rovnako iné časti sa dávajú s odsadením, preto to pokladám za konzistentnejší spôsob. Ale vešať sa kvôli tomu nebudem, keď si to zmenil... {{Úsmev|:D}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:12, 3. apríl 2026 (UTC)

== šablóna urgentná úprava ==

Pekny vecer prajem, chcel by som sa spytat a poprosit o radu. Ako som spominal, vytvaral som clanok o spevacke Žanete Baudyšovej, ktory ste mi kontrolovali, no niekto mi tam pridal sablonu o urgentnej uprave, zajtra ma dojst k zmazaniu, avsak dotycna osoba aj po mojom skontaktovani neuviedla ziadny dovod, co je zle, co treba zmenit atd. viete mi, prosim, poradit co s tym? dakujem velmi pekne  --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 20:57, 5. apríl 2026 (UTC)

:{{Odpoveď|Aandu123}} Nazdar, v súčasnosti na stánke [[Žaneta Baudyšová]] nefuguruje šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. Článok vyzerá OK otáznou je možno [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť osoby]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:14, 6. apríl 2026 (UTC)
 
== 133P/Elst-Pizarro ==

Ahoj nevšimol som si, že už existuje stránka [[133P/Elst-Pizarro]] a vytvoril so túto [[7968 Elst-Pizarro]] urob s tým prosím niečo. Ďakujem!--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 09:35, 12. apríl 2026 (UTC)
:{{ping|Luppus|s=1}}{{Hotovo}} 
Pre istotu to pozri, upravil som aj wd.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:08, 12. apríl 2026 (UTC)
::ďakujem, dobre si to vyriešil--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:25, 12. apríl 2026 (UTC)
 
== Ptolemaios XIV ==
Ponáhľal som sa a namiesto Ptolemaios XIV som napísal názov článku Ptolemaios XV tak som to presunul. Vieš to napraviť aby som potom mohol písať Ptolemaia XV? Ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:22, 15. apríl 2026 (UTC)
:Je to ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:49, 15. apríl 2026 (UTC)
::Ešte raz ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 15:25, 15. apríl 2026 (UTC)

== Kat. ==
Zdravím, zabudnuté katogórie - [[Ordzoviansky potok]], môžeš ich doplniť, ty to vieš lepšie --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-20335-96|&amp;#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-20335-96|diskuse]]) 17:42, 28. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:54, 28. apríl 2026 (UTC)

== You may be an eligible candidate for the U4C election ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
Greetings,

The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.

This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.

The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.

In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) &lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&amp;oldid=30472482 --&gt;

== Vyznamenanie ==

Nejde mi to dať na tvoju redaktorskú stránku tak aspoň tu @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]

{{Vyznamenanie|kod=7003|text=Ďakujem Ti za pomoc a inšpiráciu, ktorú si mi dal. A taktiež Ti ďakujem za tvoju trpezlivosť so mnou|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:08, 4. máj 2026 (UTC)}}
{{clear}}

== Na úpravu ==

Nazdar. Opakovane ťa prosím: nedávaj do článkov v stave [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=101_Drog%C3%A9ria&amp;oldid=8212912] (PR bez doloženého 2NNSZ, bez korektného zdrojovania, bez kategorizácie) neurgentnú údržbovú šablónu, je to v rozpore s účelom príčetného patrollingu – články v takom stave tu nemajú zostávať zapadnuté v kategórii s [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|1 600 inými zapadnutými nedorobkami a zúfalstvami]], buď ich treba v definovanom čase dotiahnuť do ponechateľného stavu, alebo musia ísť preč. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 13. máj 2026 (UTC)
:Nazdar. Potom je najvyšší čas zaviesť samostatnú šablónu, ktorá by riešila túto dobu. Urgentná š. - myslím že nie len u mňa, ale hlavne u neskúsených, nových redaktorov - vyvoláva zdanie, že ich výtvor, označený touto šablónou je úplne zlý a strácajú chuť vôbec niečo s tým robiť. Tie nedostatky pritom vôbec nie sú takého charakteru, aby sa články museli mazať. Netvrdím tým, že to je v poriadku, ale to, že by zrejme bolo vhodnejšie riešiť to primeranejším spôsobom. Článok označený urgentom sa len málokedy zbaví tohto biľagu, čo je často na škodu.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:22, 13. máj 2026 (UTC)
::Článok ozdrojovaný jedným primárnym zdrojom, doplneným modrými koníkmi a triv. zmienkami, nespĺňa základné kritérium pre encyklopedický obsah – spoľahlivé zdroje a jasne doloženú významnosť. To sú nedostatky fundamentálneho charakteru, nie technické banality. Bez ohľadu na to, ako ľúbivo a rozsiahlo je ev. naformulovaný (to dnes nie je problém dosiahnuť aj bez významnejšej mentálnej námahy). Či niekto má alebo nemá chuť s tým niečo robiť, je sekundárna záležitosť (ak do toho ale skutočne vložil čas a energiu, je nanajvýš logické nerezignovať kvôli údržbovej šablóne; plus sa mu dá samozrejme pomôcť rozvedením problémov v diskusii prípadne v pingu v zhrnutí). A teda nezanedbateľná časť urgentov je priebežne ponechávaná, či už s pričinením pôvodného autora, alebo ostatných. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:37, 13. máj 2026 (UTC)
:::Súhlas s Teslatonom. Kvalitu treba zvyšovať, nie podliezať. Urgent má svoje opodstatnenie. Ako riešenie je venovanie sa mentoringu nových redaktorov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:54, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>51fset383jtq5256tvsoj1kt0jg4ejz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213270</id>
      <parentid>8213244</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:48:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>/* Na úpravu */ odp.</comment>
      <origin>8213270</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="75533" sha1="qe3e3nauedkdcmg6671sv4lowknw27m" xml:space="preserve">&lt;center&gt;{{redaktor|Pe3kZA|správca}}&lt;/center&gt;

&lt;div class=&quot;messagebox&quot;&gt;
{| style=&quot;width:100%; background:none&quot;
&lt;div style=&quot;text-align:justify; padding:0.5em;&quot;&gt;&lt;center&gt;'''&lt;big&gt;Predtým, než mi napíšeš...&lt;/big&gt;&lt;br&gt;Odstránil som Tebou vložený odkaz?''' Prečítaj si prosím: '''[[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].&lt;br&gt;Odstránil som Tebou vložené informácie?''' Prečítaj si '''[[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnosť]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].&lt;br&gt;
'''Ušetríš tým prácu sebe i mne. Vopred ďakujem.''' &lt;/center&gt;&lt;/div&gt;
|}
&lt;/div&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| bgcolor=&quot;#ffffff style=&quot;font-family:Trebuchet MS; font-size:12px; border:1px solid #800080;&quot; | 
'''Môj archív:''' [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2010|Archív 2010]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2011|Archív 2011]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2012|Archív 2012]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2013|Archív 2013]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2014|Archív 2014]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2015|Archív 2015]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2016|Archív 2016]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2017|Archív 2017]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2018|Archív 2018]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2019|Archív 2019]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2020|Archív 2020]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2021|Archív 2021]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2022|Archív 2022]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2023|Archív 2023]] | [[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA/archív#2024|Archív 2024]]    
|}

== 2025 ==

== DÔVOD ==

Z akého dôvodu si zmazal stránku o D.Bodnárovi? Ďakujem --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:07, 24. január 2025 (UTC)
:Nazdar, v poznámke to bolo uvedené - neencyklopedické. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:10, 24. január 2025 (UTC)

::Tak mi vysvetlite na základe čoho je to “neencyklopedické” a čo je pre Vás “encyklopedické”. Ďakujem. (- nie formou “článkov” ale vlastnými slovami) --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:17, 24. január 2025 (UTC)
:::AKo vysvetliť v troch riadkoch šoférovanie auta niekomu, kto v živote auto nevidel? Tak isto, ako &quot;vlastnými slovami&quot; opísať dostatočne kvalitný článok niekomu, kto si nedá ani tú prácu, aby si pozrel príručku o základnej štruktúre článku na wiki. Pozri si napr. stránku o [[Matej Cifra|Sajfovi]], nech získaš aspoň základnú predstavu, ako to má vyzerať. Ďalšia komunikácia už na tvojej DS.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:27, 24. január 2025 (UTC)
::::Pre vašu informáciu tie články som videl a pre vašu informáciu som dával to ako to má byť no napriek tomu to ZMAŽETE! Poprosím obnovte stránku a ukážte mi KONKRÉTNE chyby prípadne nedostatky. Ďakujem -D.H. --[[Redaktor:Dominik Hučko|Dominik Hučko]] ([[Diskusia s redaktorom:Dominik Hučko|diskusia]]) 17:37, 24. január 2025 (UTC)
:::::Tak konkrétne - žiadne (dostatočne vhodné a nezávislé) zdroje, neencyklopedický štýl, nedoložená enc. významnosť, chýbajúci infobox, wikilinky, kategórie, atď! Naozaj tu niet čo riešiť a vzhľadom na obsah nie je ani zmysel to obnovovať. Howgh.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:44, 24. január 2025 (UTC)

::::::Ohľadom infoboxu a týchto vecí (neencyklopedický šťýl,…) - stačilo pozrieť úpravy a tam som písal že to budem POSTUPNE UPRAVOVAŤ. Moja idea bola najprv napísať celkový článok, upraviť ho a pridať postupne detailné informácie, infobox, fotografiu a viac faktov. Nemusíte to hneď MAZAŤ! Ešte jeden dotaz: ”Čo tam bolo neencyklopedické?” ”Čo je podľa Vás encyklopedické?” --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.189|85.237.234.189]] 18:16, 24. január 2025 (UTC)
:::::::Si zodpovedný za to, čo zverejníš a my tu hodnotíme to, čo je zverejnené! Je to ťažké pochopiť? Takých experimentov sú tu tony a ak by sa to hneď neriešilo, bol by tu z toho cirkus. Ak by si čítal už len tie šablóny, dozvedel by si sa, že na takéto účely slúži pieskovisko, kde môžeš pokojne tvoriť a upravovať svoje výmysly i nezmysly bez rizika, že ti to niekto vymaže. Tak naposledy - konečne si prejdi základnú príručku, inak tu strácaš čas a tvoje konanie bude ohodnotené pojmom vandalizmus. Ak nechceš akceptovať tunajšie podmienky a zvyklosti, zabudni na wiki a choď robiť niečo iné. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:32, 24. január 2025 (UTC)
::::::::Či vy keď píšete články, píšete ich hneď “dokonalé”? Prípradne ste sa pripojili k wikipedii v 20xx a hneď ste písali “dokonalé” články? --[[Špeciálne:Príspevky/85.237.234.189|85.237.234.189]] 18:17, 24. január 2025 (UTC)
:::::::::Hlavne som si prečítal príručku a riadil sa radami. Nateraz končím túto nezmyselnú - nikam nevedúcu debatu.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:32, 24. január 2025 (UTC)

== Spätná väzba  ==

Dobrý večer, vytvoril som na mojom druhom pieskovisku článok s názvom Jonas Vingegaard a je tam napísaný text. Chcel by som dostať nejakú spätnú väzbu že či je v pohode napísaný, že či sú v pohode formulácie, ale bo ho mám trošku upraviť? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 23:11, 24. január 2025 (UTC)
:{{ping|Ján William Laco|s=1}}Drobnosti som upravil, ak sa ti dá, ešte dokonči ten zvyšok. Inak dobrá práca.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:54, 25. január 2025 (UTC)

== Thank you for being a medical contributors! ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
{| style=&quot;background-color: #fdffe7; border: 1px solid #fceb92;&quot;
|rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;vertical-align: middle; padding: 5px;&quot; | [[File:Wiki Project Med Foundation logo.svg|130px]]
|style=&quot;font-size: x-large; padding: 3px 3px 0 3px; height: 1.5em;&quot; |'''The 2024 Cure Award''' 
|-
| style=&quot;vertical-align: middle; padding: 3px;&quot; |In 2024 you '''[[mdwiki:WikiProjectMed:WikiProject_Medicine/Stats/Top_medical_editors_2024_(all)|were one of the top medical editors in your language]]'''. Thank you from [[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med]] for helping bring free, complete, accurate, up-to-date health information to the public. We really appreciate you and the vital work you do! 

Wiki Project Med Foundation is a [[meta:Wikimedia_thematic_organizations|thematic organization]] whose mission is to improve our health content. '''[[meta:Wiki_Project_Med#People_interested|Consider joining for 2025]]''', there are no associated costs.

Additionally one of our primary efforts revolves around translating health content. We invite you to '''[https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/index.php try our new workflow]''' if you have not already. Our dashboard automatically [https://mdwiki.toolforge.org/Translation_Dashboard/leaderboard.php collects statistics] of your efforts and we are working on [https://mdwiki.toolforge.org/fixwikirefs.php tools to automatically improve formating].
|}

Thanks again :-)  -- [[mdwiki:User:Doc_James|&lt;span style=&quot;color:#0000f1&quot;&gt;'''Doc James'''&lt;/span&gt;]] along with the rest of the team at '''[[m:WikiProject_Med|Wiki Project Med Foundation]]''' 06:24, 26. január 2025 (UTC)
&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Doc James@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Top_Other_Language_Editors_2024&amp;oldid=28172893 --&gt;

== [[Bystřice pod Hostýnem]] ==
Ahoj. V článku to bolo správne, má byť ''tá'' Bystřice. Podobne ako je Banská Bystrica, Považská Bystrica atď. na Slovensku. Vidno to aj v článku [[:cs:Bystřice pod Hostýnem|článku na cs.wiki]] kde sa píše, že „[BpH] ''je'' město“, nie ''sú'' město.  Slovo je podľa vzoru ''ulice'' kde v češtine máš ''ta ulice'' ale aj ''ty ulice'' takže chápem, že je to mätúce. Podobne je aj [[:cs:Skalice|Skalice]]. Na druhej strane [[:cs:Holice (rozcestník)|Holice]] máš v pluráli ako [[:cs:Holice|mesto]] a v singulári ako [[:cs:Holice (Olomouc)|mestskú štvrť a bývalú obec]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:54, 26. január 2025 (UTC)
:Mne je celkom jedno, ako to majú v Česku {{Úsmev|;)}} Aj Olomouc je u nich &quot;tá&quot; a u nás &quot;ten&quot; a rovnako som presvedčený, že aj Bystřice sú na Slovensku &quot;tie&quot; a nie &quot;tá&quot;. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:05, 26. január 2025 (UTC)
::Nemalo by byť. Na zmenu treba doložiť spoľahlivý zdroj. Áno, čo sa týka Olomouca: slovenčina prebrala pôvodný rod. Ženský rod priniesla spisovná čeština. ''Ten Holomóc'' sa stal ''tá Olomouc''. Ale na Bystřici to nič nemení.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:29, 26. január 2025 (UTC)
:::Prečo &quot;nemalo by byť&quot;?! Sme na slovenskej wiki, nie českej, tak zbytočne tu opisuješ ich gramatiku. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 11:12, 26. január 2025 (UTC)
::::Sme na slovenskej, ale pokiaľ nemáme dôkazy o tom, že by bol medzi slovenskou a českou gramatikou rozdiel tak treba postupovať podľa tej českej (mesto je v Česku). Máš teda nejaký dôkaz o zmene?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:35, 26. január 2025 (UTC)
:::::Si si nevšimol, že ja som revertoval formuláciu na pôvodný tvar. &quot;Dôkaz&quot; by mal dávať ten, kto zmenu vykoná. A počujem prvýkrát, že máme používať gramatiku podľa češtiny {{Úsmev|:D}} Tu ide o skloňovanie názvu vo vete, nie o zmenu názvu!--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:44, 26. január 2025 (UTC)
::Ad ''„aj Bystřice sú na Slovensku &quot;tie&quot; a nie &quot;tá&quot;“'': na základe čoho usudzuješ, že by to mohlo/malo byť chápané ako [[pomnožné podstatné meno]]? V češtine je to bežné slovo ženského rodu so singulárom [https://www.slovnikcestiny.cz/heslo/Byst%C5%99ice/0/36976], slovenský ekvivalent „Bystrica“ dtto. Rôznych názvov, ktoré to slovo obsahujú je hodne [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2FByst%C5%99ice%2F] a pri veľkej časti z nich ([[Velká Bystřice]], [[Malá Bystřice]], [[Nová Bystřice]], [[Valašská Bystřice]], …) pomnožná interpretácia vôbec neprichádza do úvahy. Prečo by pri zvyšných mala? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:31, 26. január 2025 (UTC)
:::Ok; takže ja som vychádzal napr. z názvu Prachatice - od Prachatic, Sušice - od Sušic, Bystřice - od Bystřic... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:44, 26. január 2025 (UTC)
 
== [[Maliar Niobovcov]] ==
Ahoj! Mohol by si prosím vymazať názov článku [[Maliar Niobíd]], našiel som totiž meno tohto vázového maliara uvedeného v češtine Malíř Niobovců. Ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:34, 1. február 2025 (UTC)
:{{ping|Luppus|s=1}}{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:42, 1. február 2025 (UTC)
::Ďakujem!--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:46, 1. február 2025 (UTC)

== Infobox:F1 Tím ==

Zdravím! Dostal som nápad kde by som vytvoril šablónu Infobox:F1 tím, ktorý by sme využili na články o F1 tímoch, ktoré existujú a ktoré len vytvoríme. Bolo by to možné? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 08:58, 10. február 2025 (UTC)
:Ahoj, každá rozumná iniciatíva je vítaná.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:11, 10. február 2025 (UTC)

== Pieskovisko ==

Ahoj. Prosím Ťa o radu. Skúšal som postupovať podľa Návodu v Pieskovisku: stlačil som &quot;Upraviť&quot;. Urobil som úpravu. Nedokázal som nájsť &quot;Zobraz náhľad&quot; ani &quot;Ulož článok&quot;. Kde nájdem obe tlačidlá, a ako sa dá korigovať &quot;Návod&quot;, aby slúžil účelu. Ďakujem.    --[[Redaktor:Gabishark|Gabishark]] ([[Diskusia s redaktorom:Gabishark|diskusia]]) 09:12, 11. február 2025 (UTC)
:Ahoj, ja mám nastavený starší vizuál cez PC, no teoreticky by to malo byť rovnaké ako pri iných stránkach.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:22, 11. február 2025 (UTC)

== Pobeda ==

Ahoj, chapem, preco si presunul stranku Pobeda, ale v Plevzovi je este 1 samostatny partizansky oddiel Pobeda. Preto sa rato stranka volala ako sa volala. Nestiham vsetko :) --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:00, 16. február 2025 (UTC)
:Ajajáj, tak potom tú nazvi inak {{Úsmev}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:04, 16. február 2025 (UTC)

== Duplicita ==
Zdravím. Len dávam na známosť: vytvoril si duplicitu: [[Ždiar (potok)]] = [[Ždiar (prítok Tepličného potoka)]]. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:7400:1424:A86A:17B6:6845|2A02:AB04:27BC:7400:1424:A86A:17B6:6845]] 17:11, 4. marec 2025 (UTC)
:Nazdar, viem, všimol som si to na WD :( Spojím to do jedného článku. Išiel som podľa šablóny, kde nebol zmenený link, preto tá &quot;zbytočná&quot; práca. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:09, 4. marec 2025 (UTC)

== Valerian Trabalka ==

Dobrý deň, prečo ste opakovane odstránili úpravy v tomto hesle? Prosím Vás, ako sa dá zmeniť meno v nadpise, správne je Valerian s krátky a. --[[Redaktor:LucieMeisner|LucieMeisner]] ([[Diskusia s redaktorom:LucieMeisner|diskusia]]) 19:16, 11. marec 2025 (UTC)
:Zdravím, úpravy boli nevhodne vykonané - do textu sa nedávajú linky. Presun sa dá urobiť, no je treba doložiť to meno referenciou.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:49, 11. marec 2025 (UTC)

== Subterra ==

Dobry den Pe3kZA, Snazim sa vytvorit prispevok na wikipediu ohladom kulturneho priestoru [[Subterra]] v Nitre. Spravil som zmeny ako som len vedel podla navodov a odporucani. Snazil som sa kontaktovat editorov o dalsie odporucania ako vylepsit ten prispevok. Dakujem za predchadzajuce komentare. Vedel by ste sa prosim pozriet na ten prispevok a dat mi nejake odporucania, prosim?

Moj clanok je stale oznaceny na zmazanie. Aky bude dalsi postup? Videl som stranku &quot;Stranky na zmazanie&quot; kde sa prispevky diskutuju ale neviem ci su pridavane automaticky alebo to mam nejako prihlasit. Budem velmi vdacny za kazdu radu. --[[Redaktor:PP3478|PP3478]] ([[Diskusia s redaktorom:PP3478|diskusia]]) 12:07, 14. marec 2025 (UTC)
:{{ping|PP3478|s=1}}Ahoj, prešiel som to, pár drobnosti upravil. Podľa mňa je článok ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:50, 14. marec 2025 (UTC)

== Zámky ==

Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Z%C3%A1znamy&amp;logid=822292]: ak je to možné, dodržiavaj prosím postupné gradovanie dĺžok zámkov (napr. exponenciálna postupnosť s približne dvojnásobnou dĺžkou oprosti predošlej: 1t, 2t, 1m, 3m, 6m, rok), v závislosti od pretrvávania problému. Nie je cieľom prísť a mačovsky niekam plesnúť polročný/ročný/indef zámok ako úplne prvý krok v histórii, ani zbytočne vylučovať anonymov z editácie článkov. Normálny stav článku na wiki (kým sa väčšinovo nedohodne niečo iné, napr. plošné nasadenie [[:en:Flagged Revisions|Flagged Revisions]] ako na dewiki) je s možnosťou editácie pre všetkých. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:27, 20. marec 2025 (UTC)
:Nazdar, možné to je... Zväčša reagujem na opakovaný vandalizmus s prihliadnutím na &quot;atraktívnosť&quot; článku pre vandalov. Opakovane sa mi stalo, že po krátkom zámku sa prakticky v rámci hodín vyskytli edity, ktoré v rezkom tempe &quot;opravovali&quot; dané články. Mnohé hlúposti sa prehliadli, preto práve dlhšie polozámky využívam na eliminovanie týchto komplikácii.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:14, 20. marec 2025 (UTC)

== Revúca ==

To naozaj tam necháme ten vulgárny text? --[[Redaktor:Janyyk|Janyyk]] ([[Diskusia s redaktorom:Janyyk|diskusia]]) 14:58, 3. apríl 2025 (UTC)
:{{ping|Janyyk|s=1}}Je to vrátené, kde zostali vulgarizmy? Ak som niečo prehliadol, pokojne to oprav.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:00, 3. apríl 2025 (UTC)

== Join us at the Next CEE Catch up! Learn about Temporary accounts! ==

Hi everyone, 

We want to announce the tenth '''[[:m:Wikimedia CEE Hub/Catch up|CEE Catch Up]]''' session, which will be dedicated to the '''Temporary accounts''', as this important change is going to affect every Wikipedia soon, so it is important for patrollers and functionaries like you to understand this change. On wikis where temporary accounts are enabled, IP addresses of unregistered editors are not visible publicly. Only those who fight spam, vandalism, harassment and disinformation have access to IP addresses there.

The session will take place on '''10th of June 2025, 18:00-19:00 CEST''' (check your ''[https://zonestamp.toolforge.org/1749571200 local time]'').

If you are interested in this topic, then '''[[:m:Event:CEE Catch up Nr. 10 (June 2025)|sign-up for the session here]]'''.

[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 11:17, 29. máj 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=28802724 --&gt;

== Kapmfgruppe SS Wittenmayer ==

Ahoj,
vytvoril som omylom [[Kapmfgruppe SS Wittenmayer]], potom som vytvoril spravny [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]] a poziadal o zmazanie [[Kapmfgruppe SS Wittenmayer]] a Ty si zmazal ten spravny. Tak som [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]] znovu vytvoril. Ten nespravny niekto zmazal. Cize 22;58 je vsetko ako ma byt. Toto je len vysvetlenie. Pekny vecer a dakujem. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 20:59, 1. jún 2025 (UTC)
:Bolo tam presmerovanie, teraz je opäť. Tak si to zamýšľal?--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 21:05, 1. jún 2025 (UTC)
::Ano, na stranku [[14. granátnická divízia SS Galícia]] su/maju byt 2 presmerovania, Wildner a Wittenmayer, toto ale malo preklep v nazve (Kapmf-&gt;Kampf). Mozno raz vytvorim samostatne stranky pre tie bojove skupiny, zatial aspon takto. Dakujem. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]]

== Growth features - Mentorship and Community updates ==

​Hi everyone, 

Wikimedia Foundation worked on evolving some of the growth features, primarily dedicated to the newcomers in our movement and communities. If you do not know, everyone can access them, activating them from Preferences (in the below of the page).

You can learn about these features '''[[mw:Growth|here]]'''.

CEE Hub is contacting you (patrollers/admins) directly as we would like to bring to your attention two of these features that we think can be useful for your community: '''[[mw:Growth/Mentor dashboard|Mentorship]]''' and '''[[mw:Growth/Community Updates|Community Updates]]'''.

We noticed that the majority of the CEE language editions of Wikipedia does not have active one of these features, so we are encouraging you to check whether your wiki has these features and if not to begin community discussion if you want to introduce them to your editors. If you want to check it, you need to go to the Special:CommunityConfiguration page on your wiki, where all of the growth features are listed.

If you need more support with this, please contact Growth team [[mw:Growth/Team|here]].

--[[User:TRistovski-CEEhub|TRistovski-CEEhub]] ([[User talk:TRistovski-CEEhub|diskusia]]) 12:29, 16. júl 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=28802724 --&gt;

== Wikidáta ==
Ahoj. Nezabúdaj, prosím, založené kategórie (ako napríklad dnešnú [[:Kategória:Formula 1 v roku 1951]]) prepájať s Wikidátami. Proces je naozaj jednoduchý: (1) [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q8957390&amp;diff=prev&amp;oldid=2403589867 pridať do zoznamu sk.wiki] skopírovaním „sk“ a potom „Kategória:Formula 1 v roku 1951“ a (2) skopírovaním opäť „Kategória:Formula 1 v roku 1951“ do opisu pod slovenčinou. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:07, 11. september 2025 (UTC)
:Plus aj šablóny ako {{tl|F1 v roku 2023}}. Vďaka.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:30, 11. september 2025 (UTC)

== Portál:Formula 1 ==

Ahoj, chcel by som vytvoriť Portál:Formula 1, keďže taký tu nie je a na zahraničných verziách sa nachádza. F1 sa venujem dlhodobo a mám k nej aj osobné skúsenosti, takže verím, že portál bude kvalitne spracovaný a udržiavaný. Bolo by to možné? --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 12:21, 13. september 2025 (UTC)
:{{ping|Ján William Laco|s=1}}Ahoj, samozrejme že môžeš, iniciatíva je vítaná. Inšpiruj sa inými portálmi a ak si na to trúfaš, smelo do toho. Rob si to na pieskovisku a keď to bude doladené, presunieš to do hlavného menného priestoru. Držím palce. {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:24, 13. september 2025 (UTC)
::{{ping|Ján William Laco|s=1}} Držím palce! Doporučoval by som, ale najskôr uzrejmiť či sa píše „formula 1“ alebo „Formula 1“. Názvy po Wikipédii nie sú konzistentné. Dobré by bolo osloviť aj ostatných formulárov/formuláristov/fanúšikov tohto športu, nech sa môžu vyjadriť a prípadne spolupracovať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:33, 14. september 2025 (UTC)

{{ping|Jetam2}}, {{ping|Ján William Laco}}, {{ping|Pe3kZA}} (Ping pre členov diskusie) Zaktualizoval som najmä vo [[Wikipédia:Wikiportál]] a im podobným. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:50, 16. september 2025 (UTC)

:{{re|Fillos X.|s=1}} Úpravy nateraz vraciam. Spravte k tomu pls. aspoň symbolické recenzné konanie formou vlákna v Kaviarni (v duchu napr. [[Wikipédia:Krčma/Podpora/Archív 2016#Portál:Šach]]). Ak nebudú zásadné výhrady a budú zapracované pripomienky, môže sa to nalinkovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 16. september 2025 (UTC)
::Zdaru všetkým, nakoniec som to dal do kaviarne pod časť Rôzne: [https://sk.wikipedia.org/wiki/Wikip%C3%A9dia:Kaviare%C5%88/R%C3%B4zne#Port%C3%A1l:Formula_1 Portál:Formula 1]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:57, 17. september 2025 (UTC)

== Infobox pomoc ==

Ahoj, nevieš mi pomôcť s Infoboxom? Netuším ako sa to robí a aj s pomocou ChatuGPT a neviem čím všetkým, som sa nedostal ku správnej funkčnosti.. [[Šablóna:Infobox Veľká cena F1]] --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 22:06, 27. september 2025 (UTC)
:A čo tam potrebuješ upraviť?--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 07:08, 28. september 2025 (UTC)

== Potoky ==

Nazdar. Dve veci na margo zakladaných článkov o potokoch:
# na Wikíúdajoch je dobré vypĺňať aspoň základné údaje (instance of: stream, country: Slovakia, mouth of the watercourse: [tok kam ústi], length, prípadne ďalšie), viď napr. [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136456472&amp;diff=2414031433&amp;oldid=2413970210]. Bez nich nie je položka dohľadateľná parametrickými SPARQL dotazmi, čo je škoda, pre rôzne analytické a údržbové aktivity, matchovanie s inými datasetmi a pod. sa to hodí.
# je dobré prepájať ich s [[OpenStreetMap|OSM]]. 
#:Na strane OSM je potrebné:
#:* nájsť (typicky preklikom z vyhľadávania podľa názvu potoka) príslušnú reláciu, napr. [https://www.openstreetmap.org/relation/17099932]
#:* vyplniť na nej položky &lt;code&gt;wikidata&lt;/code&gt; (Qnnn) a &lt;code&gt;wikipedia&lt;/code&gt; (sk:Názov čl), viď napr. [https://www.openstreetmap.org/relation/17099932/history/2]. Nie je to komplikované a zvláda to bez problémov aj interný OSM editor v prehliadači (iD), vrátane našepkávača a automatického vyplnenia &lt;code&gt;wikipedia&lt;/code&gt; po zadaní &lt;code&gt;wikidata&lt;/code&gt;. Keď si na &lt;tt&gt;openstreetmap.org&lt;/tt&gt; prihlásený s OSM kontom a si na stránke relácie, tak dropdown pri tl. ''Upraviť'' hore v záhlaví, následne ''Upraviť pomocou iD (editor v prehliadači)''.
#:* uložiť sadu zmien, do zhrnutia uviesť napr. ''„wikipedia/wikidata“''
#:Na strane Wikiúdajov:
#:* vložiť číslo OSM relácie ako hodnotu property [[:d:Property:P402|OpenStreetMap relation ID]], napr. [https://www.wikidata.org/w/index.php?diff=2414029752].
#:Umožňuje to (okrem iných integrácií) zobrazenie interaktívnej mapky toku v infoboxe tu na wiki, viď dnešný [[Melecký potok]] (je tam nejaká latencia, takže sa netreba zľaknúť prázdnej mapky bezprostredne po doplnení, ak je prepojenie v poriadku, v horizonte minút až hodín sa zobrazí).
--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:30, 8. október 2025 (UTC)

Pozor, [https://www.openstreetmap.org/way/1124968388 toto] nie je OSM relácia (''relation''; zoskupenie viacerých objektov), ale len línia/cesta (''way''), viď URL alebo prefix v titulku. Tá má na WD inú property ([[d:Property:P10689|OpenStreetMap way ID]]), tzn. treba [https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136457799&amp;diff=2414287646&amp;oldid=2414236526]. Dopĺňať na WD to ale má zmysel len vtedy, ak prelinkovanie súbežne doplníš aj na strane OSM, viď postup vyššie (v tomto prípade [https://www.openstreetmap.org/way/1124968388/history/2]). Inak tu v IB namiesto mapky zostane prázdny štvorec. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:44, 9. október 2025 (UTC)
:Toto už je nad moje schopnosti... Kuknem sa na to ešte raz, no ak to nepôjde, budem dopĺňať aspoň ten základ.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 11:45, 9. október 2025 (UTC)
::Bezpečné je to tam, kde existuje OSM relácia (väčšina riek a väčších potokov). Treba ale v každom prípade dopĺňať buď obojstranne, tzn. aj na strane OSM, alebo radšej vôbec, pretože doplnenie na WD je nateraz indikátor, že sa má zobraziť miestna mapka (ktorá sa ale korektne zobrazí len ak existuje prelinkovanie zo strany OSM; technicky to momentálne nejde inak zmysluplnejšie riešiť). Tá úprava na strane OSM relácie (ak teda tam link na wiki zatiaľ nie je), je ale triviálna, nie je prečo sa toho obávať.
::Čo sa týka tokov, pre ktoré relácia neexistuje (sú na OSM reprezentované ako jediná cesta), tam je možné, že to tak jedoduché nebude – že to bude vyžadovať založenie relácie, zaradenie cesty do nej a otagovanie tej relácie (zatiaľ to tak vyzerá, pretože pre ten [[Silastov]] to mapku nezobrazuje, hoci je cesta prelinkovaná). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 9. október 2025 (UTC)

Analógiou WD položiek, v stavoch ako ich tam nechávaš ([https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136503776&amp;oldid=2416674114][https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136497692&amp;oldid=2416232634][https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q136486748&amp;oldid=2415814626]), je, ako keby si tu na skwiki zakladal substuby, neobsahujúce nič než názov. Z pohľadu WD to neplní účel. Pričom to vyplnenie 3{{--}}4 základných vlastností (čo to je, kde to je, kam to ústi) a strojové preloženie popisu do en/cs je záležitosťou niekoľkých desiatok sekúnd. Spolu s tým prípadným OSM prepojením tým z pohľadu celého wiki ekosystému vyprodukuješ výrazne vyššiu pridanú hodnotu, než len samotný tunajší čl. K nejakej časti tokov, ktoré spolu s red. Starček hromadne vytvárate, sa tie náležiti (a OSM prelinkovanie) snažím dopĺňať, no je bohužiaľ nad moje kapacity stíhať to tempom, akým ich sem dopĺňate. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:25, 15. október 2025 (UTC)
:Ahoj, rozumiem, skúsim to ešte. Nateraz to beriem tak, že je vhodnejšie nechať to v takom biednom stave, ako tam dať chybné údaje.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:43, 15. október 2025 (UTC)
::To OSM prelinkovanie je samostatná vec, to má zmysel (ak sa nechceš zahlbovať do technikálií na strane OSM) robiť vtedy, keď je všetko jasné – už existuje založaná relácia, pokrývajúca celý potok a stačí ju prelinkovať (obojstranne) s WD položkou. No aj v prípadoch kde sa do prelinkovania s OSM púšťať nejdeš, má zmysel na strane WD povypĺňať názvy (default, en, cs, sk), popisy (en, cs, sk) a najdôležitejšie vlastnosti (instance of, country, mouth of the watercourse). Tam veľmi nie je ako vyplniť chybné údaje, len vybrať z ponúk vlastnosti a cieľové položky (presný typ toku nie je dôležitý, stačí vyberať generické river/stream/canal/watercourse). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:00, 15. október 2025 (UTC)

::K tamtým trom: WD som im podopĺňal a čo sa týka OSM, [[Stará Žitava|Starú Žitavu]] a [[Trávnický potok]] som prelinkoval, [[Chrenovka|Chrenovku]] nechávam zatiaľ tak, tam existujú tri samostatné relácie – horný prírodný úsek [https://www.openstreetmap.org/relation/14929106], zregulovaný stred [https://www.openstreetmap.org/relation/14929105] a dolný prírodný úsek [https://www.openstreetmap.org/relation/5559038], pričom relácia toho dolného je prelinkovaná s klastrom [[Potok Chrenovka]] (kde je vďaka tomu mapka zobrazená). Bolo by treba dolnú reláciu pretagovať na prírodnú pamiatku a zvyšné zlúčiť do jedinej relácie, zastrešujúcej celý tok. Až tá by sa potom prelinkovala s WD položkou potoka. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:21, 15. október 2025 (UTC)

== Neurgent ==
Ahoj, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=M%C3%A1ria_Ma%C4%8Do%C5%A1kov%C3%A1&amp;action=history Mária Močošková] nie je na urgent, článok je starší.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:58, 12. október 2025 (UTC)
:{{ping|Jetam2|s=1}}Tak ho odurgentuj, nič ti v tom nebráni.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:40, 12. október 2025 (UTC)

== Mazanie „presunutých“ kategórií ==
Ahoj Pri mazaní kategórií treba dávať pozor na „presuny“ výmazom, ktoré robí redaktor „skrývajúci“ sa za IP. Týka sa to tých z Utahu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:26, 7. november 2025 (UTC)
:Nie netýka, je to celkom iný názov klubu, ktorého kategóriu som založil ja, takže to láskavo nepripisuj niekomu inému. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-30767-48|&amp;#126;2025-30767-48]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-30767-48|diskuse]]) 21:52, 7. november 2025 (UTC)

== Skeny máp na komerčnom webe ako zdroje ==

Nazdar. Aká je pls. pointa toho hromadného dopĺňania odkazov na skeny máp VKÚ do článkov. Nie je mi jasná pridaná hodnota (okrem teda trúsenia PR linkov na ten web). Trebárs konkrétne v [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8120010] – akým spôsobom sken mapy dokladá tvrdenie, za ktoré si citáciu vložil (''„Nachádza sa v katastrálnom území obce Dražice a mesta Rimavská Sobota“'')? Ak dobre vidím, ide o turistickú mapu, nie o katastrálnu mapu alebo mapu s administratívnym členením, čiže ako z nej má vyplývať, v katastrálnom území čoho sa dotyčná pamiatka nachádza? To tvrdenie (spolu s ďalšími) dokladá položka zoznamu ŠOP SR [https://data.sopsr.sk/chranene-objekty/chranene-uzemia/detail/842], citovaná za druhým odsekom. Tá mapa je za tou vetou ako citácia dokonale nadbytočná. Ak máš nejakú motiváciu robiť PR tomu webu, rob to aspoň korektne, nie skrývaním ext.o. za pseudocitácie zdrojov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:40, 13. november 2025 (UTC)

:Nazdar, nejde o žiadne PR ani nič podobné. Ide o mapy VKÚ, ktoré boli presunuté a teda pôvodné linky nefungujú. Preto nefunkčné linky opravujem a chýbajúce dopĺňam. A motívom je dostupnosť podrobných máp v článkoch, nič viac, nič menej. To, že najmä v článkoch o chránených územiach, vkladám na nie práve &quot;ideálne&quot; miesto, je to len preto, aby si čitateľ vedel danú lokalitu dohľadať cez link. Tie články majú takmer všetky jedinú ref. a preto nie je žiadna ďalšia zbytočná. Iné, vhodnejšie miesto v danom článku nie je.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:53, 13. november 2025 (UTC)

::V tom prípade to pls. pridávaj do sekcie ''Externé odkazy''. Pridaná hodnota bude oproti online turistickým mapám (freemap.sk, mapy.com, mapy.dennikn.sk, atď.) stále hodne diskutabilná (už len tým, že online vieš linkovať konkrétny bod/objekt a v priebežne aktualizovanej mape, tu linkuješ celý sken historického mapového listu), ale budiž. Určite ale nie ako citáciu zdroja, tie slúžia na jeden jasne definovaný účel – dokladať tvrdenia v texte. Ak by sa do podobnej aktivity pustil nejaký anonym alebo nováčik, už by bol pravdepodobne zablokovaný pre reklamný link building. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:02, 13. november 2025 (UTC)

:::Chápem ten nedostatok v podobe nemožnosti presnej lokalizácie, no je to rovnaké, ako zdroj z papierovej mapy. Práve preto som tie ref. dával za odkazy obcí, cez ktoré sa to na tej mape dá ľahšie lokalizovať. Som si vedomý tej nepresnosti... A opakujem, ide o mapy VKÚ (pôvodný link som mal od zamestnanca VKÚ) a vzhľadom na mierku a celkom čerstvú aktualizáciu (nie sú úplne identické s papierovou verziou) sú pre mnohé objekty tým lepším zdrojom. Dohľadávať jednotlivé nefunkčné odkazy na mapy naozaj nemám chuť, preto, keď už, považujem plošné dopĺňanie odkazov na podrobnú mapu za efektívnejšie a užitočné.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:19, 13. november 2025 (UTC)

::::Ak by to chcelo byť poňaté ako druhý spoľahlivý zdroj pre doloženie významnosti, bolo by ďaleko vhodnejšie citovať konkrétne papierové vydanie, tzn. napr.:
:::::{{small|{{Citácia knihy | titul = Chočské vrchy. Vodná nádrž Liptovská Mara : Turistická mapa | vydanie = 1 | vydavateľ = Vojenský kartografický ústav | miesto = Harmanec | rok = 1995 | isbn = 80-85510-84-7}} }} 
::::s prípadným URL odkazujúcim na tamten sken (ako doplnok). A vkladať to za tú ŠOP SR citáciu, nie za ad-hoc tvrdenie, ktoré to vôbec nedokladá. Takto ako to tam vkladáš to ale nepredstavuje ani len korektnú bibliografickú citáciu toho, čo tam je naskenované, tzn. čoho reprodukciu tam publikujú (pričom oni sa tam tie náležitosti zjavne neunúvajú uvádzať). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:22, 13. november 2025 (UTC)

:::::Ok, keďže nemám dané papierové vydania a staršie mnohé z týchto objektov neobsahujú, tak to vkladať nejdem. Pokladal som to za pridanú hodnotu, no evidentne máme odlišný názor. Mimochodom - keď si [https://www.vku.sk/category/aktualizovane-mapy/ TU] preklikneš na interaktívne mapy, dostaneš sa presne na ten &quot;komerčný&quot; web. Preto mi ani zamak nenapadlo, považovať to za reklamu... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:34, 13. november 2025 (UTC)

::::::Ok, v tom indexe [https://maps.travelvirtual.eu/interactive-maps/] uvádzajú vydania (resp. kde neuvádzajú, dajú sa uhádnuť z toho low-res skenu obálky). Zvyšné náležitosti potom nie je problém dohľadať v knižničných db., napr. [https://chamo.kis3g.sk/search/query?match_1=MUST&amp;field_1&amp;term_1=Cerov%C3%A1+vrchovina+%E2%80%93+Lu%C4%8Denec&amp;sort=dateNewest&amp;theme=system]. Výsledná citácia (kozmeticky doladený generický výstup z Wikicitátora podľa ISBN) viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pokoradzsk%C3%A9_jazierka&amp;oldid=8120073]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:50, 13. november 2025 (UTC)

:::::::Vďaka, môže byť, som rád, že sme našli kompromis. Ibaže teraz si urobil podobnú vec, ako si vytkol mne {{Úsmev|;)}} Link je za wl Cerová vrchovina, hoci daná lokalita je v Rim. kotline... A to je presne to, o čom som písal, že nie vždy sa dá link umiestniť tak, ako treba. Priemerne inteligentný čitateľ pochopí, že ide o doloženie polohy a ocení aj takýto - hoc nie úplne ideálny zdroj. Každopádne, tie články všetky vyžadujú aktualizáciu a kontrolu, najmä po zmenách a zlúčení mnohých chr. území. No snáď sa raz niekto aj k tomu dostane.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:07, 13. november 2025 (UTC)

::::::::Všetky v texte uvedené informácie (vrátane polohy vyznačenej v mape) dokladá už položka zoznamu ŠOP SR, toto je čisto sekundárna citácia, dokladajúca len významnosť. Osobne by som ňou položku autoritatívneho štátneho zdroja nedopĺňal, keď ju tam ale chceš mať, ok, dá sa brať ako druhý NNSZ (aj keď polohu interne preberali veľmi pravdepodobne rovnako zo ŠOP SR podkladov). Doplniť sa dá buď za prvý alebo za posledný výskyt ŠOP SR citácie (ktorá by mala byť za všetkými odsekmi, nie len za posledným), je to určite vhodnejšie, než za konkrétne tvrdenie uprostred odseku, ktoré z tej mapy navyše nevyplýva. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:23, 13. november 2025 (UTC)

== Kontakt ==
Dobrý deň je možné vás kontaktovať nejakým spôsobom? --[[Redaktor:Geptor888|Geptor888]] ([[Diskusia s redaktorom:Geptor888|diskusia]]) 12:55, 17. november 2025 (UTC)
:{{ping|Geptor888|s=1}}Práve si to urobil.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:02, 17. november 2025 (UTC)

== Invitation for a session &quot;Tools and features for Users with Extended Rights&quot; ==

Hi, you are receiving this invitation as you are either patroller and/or admin in your community and [[:m:Wikimedia CEE Hub|CEE Hub]] is preparing a session called '''Tools and features for Users with Extended Rights''', which we think that it will be interesting for you.

The session is organised by the CEE Hub along with Wikimedia Foundation’s Movement Communications regional specialist Natalia Szafran-Kozakowska. Speakers in the session are Product Managers and Software Engineers from Wikimedia Foundation, so you will hear recent updates, new developments, and they will answer questions. So, please think what you want to ask them and come to the session.

The session will be held on '''Tuesday, December 2nd, 2025 at 17:00 CET'''. Please register yourself '''[[:m:Event:CEE Catch Up: Tools for Users with Extended Rights|here]]'''.

If you have any questions, please contact me. --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:45, 19. november 2025 (UTC) (on behalf of the CEE Hub)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_admins&amp;oldid=29165186 --&gt;

== K revertu ==
[[Prsia|K revrtu - Prsia]]. Tie zdroje sú nepoužiteľné, nejaký blog a filmová databáza kde je všetko. Je to 12 minútový krátkometrážny nevýznamný film, nemá tu čo hľadať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-32423-16|&amp;#126;2025-32423-16]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-32423-16|diskuse]]) 19:22, 24. november 2025 (UTC)

== Lesná železnica Podbiel – Habovka – Brestová ==

Nazdar. Aký je presne zmysel citácie {{small|{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Časopis TATRY č. 2/2010 | url = https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/obsah/2010-2/ | vydavateľ = lesytanap.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-13 | jazyk = }} }}? Použil si len čisto ten perex so zhrnutím obsahu čl., čo majú na webe, alebo to treba brať tak, že si použil celý text článku z toho čísla časopisu? Lebo ten text je predpokladám zhruba zhodný s článkom [https://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/003460-Lesna-zeleznica-pod-Rohacmi.asp] rovnakého autora na Vlaky.net, ktorý tam ale máš citovaný samostatne. Ak sú zhodné, potom čistejšie asi tamtú neurčitú citáciu ćasopisu TATRY úplne vypustiť a všetky výskyty nahradiť citáciou fulltextu prevzatého do Vlaky.net. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:03, 25. november 2025 (UTC)
:Ahoj, neporovnával som presne obsah, len som použil citáciu na doloženie údajov v článku.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:00, 26. november 2025 (UTC)
::Ešte raz: ako zdroj si (v prípade časopisu ''TATRY'') použil len to webové zhrnutie: 
:::{{small|''V rokoch 1919 - 1920 vznikla v oblasti potoka Studená lesná železnica, ktorá viedla z obce Podbiel pod vysokohorské pohorie Roháče. Jej prvú časť z Podbiela do Habovky o dĺžke 10,950 km vybudovala v rokoch 1919 - 20 Krajinská drevodorábajúca úč. spol., úlohou železnice bol odvoz dreva z oblasti potoka Studená ku píle firmy v Podbieli alebo ku stanici miestnej železnice Kraľovany - Suchá Hora. V roku 1928 zastavila firma prevádzku železnice, v roku 1930 ju predala Oravskému komposesorátu, najväčšiemu vlastníkovi lesov v tejto oblasti. Nový vlastník podrobil v rokoch 1930 - 31 železnicu generálnej oprave a po jej ukončení začal budovať predĺženie z Habovky cez Zuberec do Brestovej. Predĺženie bolo ukončené v roku 1932, celková dĺžka železnice Podbiel - Habovka - Brestová bola 17,824 km. Komposesorát plánoval predĺženie železnice do lokality Oravice, katastrofálna povodeň v roku 1934 však zmenila plány a vlastník železnice povodňou zničenú železnicu úplne zrušil.''}}
::alebo si čerpal z celého textu článku z dotyčného čísla časopisu? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:48, 26. november 2025 (UTC)
:::Nazdar, prioritný zdroj bol ŽILINČÍK, Ivan. Lesná železnica pod Roháčmi [online]. Trnava: VLAKY.NET, táto ref. je iba z toho výcucu, kde sa uvádzajú dané info.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 12:37, 26. november 2025 (UTC)
::::Jo, predpokladal som predbežne, v tom zmysle som tam dnes aj túto cit. upravil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8125523]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:47, 26. november 2025 (UTC)
:::::Ďakujem. Veľa sa o tom už nezachovalo a viaceré články sú od toho Žilinčíka. Tiež sa rokmi ťažko dopátrať k mnohým info, preto je fajn, že aspoň niečo sa dalo z toho poskladať.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 12:54, 26. november 2025 (UTC)

== Na úpravu, bez zdroja ==

Nazdar. Nedávaj prosím článkom v stave [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8126997], tzn. bez akýchkoľvek zdrojov, bez doloženej významnosti, bez wl., bez kategorizácie, bez štandardného úvodu, len „soft“ šablóny bez UU [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8126997]. Je to zavádzajúce a keďže to robíš ako dlhoročný redaktor a aktívny patroller, nemusia mať ostatní tendenciu dôsledne to nezávisle kontrolovať. Patrí tam urgent; ak sa to v lehote niekam kvalitatívne posunie, nie je problém ho potom zmierniť/odstrániť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:53, 29. november 2025 (UTC)

== Šablóna Urgentne upraviť ==

Ahoj, napadá mi, že pri označení prvého článku redaktorky/-ra šablónou {{tl|Urgentne upraviť}} a následnom oznámení ako tuto [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Monika_Minar%C4%8D%C3%ADkov%C3%A1&amp;oldid=8127515 tuto] by bolo dobré aj konkrétne uviesť (cez odrážky alebo pod.) čo v článku treba vylepšiť. Problematike živočíchov sa nevenujem, takže neviem posúdiť, no tá definícia v šablóne {{tl|Urgentne upraviť autor}} je príliš všeobecná a vzhľadom na to, že tam redaktorka má aj referencie, aj to má korektne odformátované, dokonca má aj taxonomický prehľad by mi prišlo vhodnejšie upozorniť na konkrétne nedostatky (encyklopedický štýl, zastarané informácie či niečo podobné?). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 20:40, 30. november 2025 (UTC)

Ahoj, znova [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zemiakov%C3%A9_pivnice_v_Liptovskej_Tepli%C4%8Dke&amp;diff=8127706 vkladáš] šablónu {{tl|Urgentne upraviť}} tam, kde by sa hodila iná šablóna (tuto konkrétne napr. {{tl|Na úpravu}}), pričom redaktora/-ku informuješ len generickou šablónou. Možno je to len moja preferencia, no bolo by lepšie napísať aspoň jednu-dve vety o tom, čo má na článku vylepšiť. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 15:35, 1. december 2025 (UTC)

:Nazdar, sa čuduješ, ani keby som práve niečo nové vynašiel. Prešiel som si článok a na úpravu to teda nie je. Pozeral som tvoj rozsiahly popis... Toľko energie bez &quot;záruky&quot; jej úžitku mi príde ako mrhaním času. Ak redaktor/ka prejaví záujem s článkom niečo robiť, potom budem nápomocný - tak, ako mnohokrát doteraz. Rozumiem tvojej snahe ozrejmiť nováčikovi nedostatky, no v reále iba malá časť autorov sa k článku vráti a upraví/rozšíri ho. Preto môj skeptizmus... Ale opakujem, ak bude treba, rád pomôžem. Tiež editujem len v rámci voľného času.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:50, 1. december 2025 (UTC)

::{{Re|Pe3kZA}} Chápem, že je to časovo kapacitná záležitosť, no podľa mňa sa hodí nováčkovi hodiť aj nejaký ľudský popis, nakoľko z tej samotnej šablóny nemusí byť jasné, v čom je problém. Nemusíš to opisovať tak dopodrobna ako ja [[Diskusia:Zemiakové pivnice v Liptovskej Tepličke#Odporúčania na úpravu článku|tuto]], no stačila by veta, možno s odkazom na nejaký príkladný článok s podobnou tematikou (z vlastnej skúsenosti z [[Editačný maratón|editatonmi]] viem, že príklad článku názornejšie pomôže než detailná stránka s usmerneniami). Možno je na diskusiu aj nejako zparametrizovať tú šablónu, resp. používať širšie penzum šablón než len {{tl|Urgentne upraviť}}. Viem, že moje prvé články na Wikipédii boli z dnešného pohľadu úbohé a keby že dostanem toľko šablón, tak neviem či by ma to nedemotivovalo, preto sa na to snažím hľadieť z pohľadu retencie nováčikov. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 17:00, 1. december 2025 (UTC)

:::{{re|Lišiak|s=1}} Nejdem spochybňovať, čo uvádzaš, „akademicky“ je to nepochybne korektné. Len ono nie je problém demonštratívne tu napísať jeden exemplárny traktát, aby si niekomu predviedol, ako v ideálnom svete komunikovať problémy s článkom. Otázka je, ako vytrvalo takýto individuálny ukážkový prístup dokážeš systematicky prevádzkovať. Podľa spôsobu aktivity – z času na čas takáto vyložene že horúčkovitá, potom dlhé mesiace vôbec nič – usudzujem, že dlhodobo to v takomto duchu udržateľné celkom nie je. Pričom prípadov, kde by sa to žiadalo, sú tu možno jednotky denne, tzn. vyššie desiatky až nižšie stovky mesačne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:24, 1. december 2025 (UTC)

::::{{Re|Teslaton}} Tak ako naznačujem vyššie, [[Diskusia:Zemiakové pivnice v Liptovskej Tepličke#Odporúčania na úpravu článku|toto]] nemalo byť o tom, že „aha ako mentorsky dokážem usmerniť menej skúsených“; išlo jednoducho o tom, že mám čas a že to spadá zhruba do mojej oblasti kvalifikácie (história), tak si vyhradím chvíľku na usmernenie. Nečakám, že také niečo by bola patrolárska norma, ale zároveň si nemyslím, že napísať jednu „custom“ vetu k upozorňovacej šablóne pre nováčika je až tak vyťažujúce (ale možno sa mýlim, nechám sa poopraviť), no najmä že treba mať na pamäti otázky redaktorskej základne Wikipédie (chápem, že pre senior redaktorov to môže byť tak trochu „blind spot“, čím zároveň nenaznačujem, že tomu tak ozaj je). Nuž odo mňa len toľko. ''Take it as you will.'' --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 18:52, 1. december 2025 (UTC)

:::::{{re|Lišiak|s=1}} Ale hej, stručné zhrnutie, čo konkrétne je v článku na urgentnú úpravu, nemá prečo byť na škodu. Osobne ho zvyknem uvádzať skôr v zhrnutí k úprave, „pre protokol“ (a pre prípadné skonfrontovanie pri odstraňovaní UU alebo iných procedurálnych zásahoch), aj keď áno, v DS je to adresnejšie. Na druhej strane, ako UU, tak zodpovedajúca DS šablóna už obsahujú odkaz na [[Pomoc:Minimálny článok]], takže základné vodítka dotyčný k dispozícii má. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 1. december 2025 (UTC)

== Suši Trojsten - dôvod zmazania? ==

Z akého dôvodu bola stránka zmazana?Rozumiem,že nebola poriadne ozzdrojovana - viem ako zdroj pridať interview Skautskeho inštitútu s organizátorkou. 

P.S.Sekcia o &quot;iluminátoch&quot; nie je recesia, spomínané video je dôležitou súčasťou komunity Suši. O existencii Susi ako organizacie svedčí aj článok [[:cs:Korespondenční_seminář|tu]]

--[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2025-39668-15|&amp;#126;2025-39668-15]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2025-39668-15|diskuse]]) 20:23, 10. december 2025 (UTC)
:Ahoj, 3 rôzne názvy, podivné formulácie, žiaden zdroj, zúfalá typo...--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:29, 10. december 2025 (UTC)

== Podpis ==

Ahoj, nejako sa ti nepodpísalo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AKormiSK&amp;diff=8133992&amp;oldid=8133451 ocenenie] ... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:13, 15. december 2025 (UTC)
:Má to inkognito {{Úsmev|;)}}--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:36, 15. december 2025 (UTC)

== Poznámka k prechýleniu Diane Keaton ==

Ahoj, chápem, že úmysel bol dobrý, ale [[Diane Keaton]] nemala byť prechýlená. ''Keaton'' je totiž umelecké meno (pseudonym), nie priezvisko, takže naň sa metodika prechyľovania podľa ''Pravidiel slovenského pravopisu'' nevzťahuje ani pri tom najprísnejšom výklade, ktorý tu niektorí presadzujú a ktorý nepripúšťa priestor ponechať pôvodné (neprechýlené) meno ani pri známych umelkyniach. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 15:25, 24. december 2025 (UTC)

== ŠNR ==

Ahoj, i tento rok prajem všetko naj do 2026 (nech sa darí). 🙂 --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 31. december 2025 (UTC)
:{{ping|Fillos X.|s=1}}Ďakujem, podobne i Tebe veľa úspechov na všetkých frontoch {{Úsmev|;)}}--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 08:57, 1. január 2026 (UTC)

== Upozornenie na novej stránke na urgentnú potrebu úpravy, či základného rozšírenia ==

Dobrý deň,

priznám sa, že netuším, či kontaktujem správneho človeka, ale skúsim:

- vytvoril som včera novú stránku na Wikipedii o bratislavskom bejzbalovom klube Bratislava Phoenix. Bol som v tom, že som dodržal všetky potrebné guideliny (zdroje, odkazy, informácie, atď), napriek tomu dnes vidím oznam na stránke, že &quot;'''Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie&quot;'''

- mohli by ste mi, prosím, poradiť, aké úpravy sa v tomto článku žiadajú? 

Priznávam, že doteraz som mal skúsenosti len s občasným aktualizovaním stránky o SBF, môže sa stať, že som niečo prehliadol. 

Vopred ďakujem za Váš čas a ochotu --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 11:35, 15. január 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:15, 15. január 2026 (UTC)

== Redukcia textu v stránke Dúbravský potok (prítok Veľkého Trnovského potoka) ==

Vynechanie textu &quot;Od prameňa po sútok s Veľkým Trnovským potokom&quot; má dĺžku . . . nepovažujem za šťastnuý krok, lebo ako je aj v opise toku podrobnejšie uvedené, v kruhu zainteresovaných sa stále objavujú pochybnosti, či Dúbravský potok ústi do Veľkého Trnovského potoka a tento do Cirochy, alebo Veľký Trnovský potok ústi do Dúbravského potoka a tento do Cirochy. Je to dôsledok chybnej informácie v oboch použitých mapových referenciách. Táto chyba sa replikuje a zodpovední  sa vyhovárajú, že opravu v mape nedokážu operatívne realizovať. Ponechanie dotknutého textu v pôvodnom rozsahu považujem v tomto prípade za funkčné. Starček. 2026-01-18. --[[Redaktor:Starček|Starček]] ([[Diskusia s redaktorom:Starček|diskusia]]) 15:23, 18. január 2026 (UTC)
:{{ping|Starček|s=1}}Zdravím Starček, z textu vyplýva, že sa jedná o popis toku, ktorý ústí do VTP. Je preto zbytočné opakovať to v texte. Ak však považujete za nevyhnutné daný doplnok v texte mať, pokojne to tam dopíšte. Ak natrafíte v budúcnosti na podobné nezrovnalosti, je vhodným riešením riadiť sa napr. [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.600846,19.545450,15 týmto zdrojom] a uviesť ho do textu. Prípadná nezrovnalosť sa môže s ref. do článku doplniť.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:32, 18. január 2026 (UTC)

== Úpravy bez zdrojov ==

Nazdar. Podobný prípad bolo toto [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8053173], tam si tým navyše zaniesol chybný údaj, tá tabuľka má vo footri špecifikované, aké (zaokrúhlené) počty to sú – k 31. decembru každého roka.

Ja rozumiem potrebe operatívne niečo aktualizovať, elementárna poctivosť by ale mala byť aj v takých prípadoch dodržaná. Ak sa ti nechce aktualizovať/dopĺňať zdroje (úplné minimum je aktualizácia aspoň dátumu citácie, ak nové tvrdenie/hodnota vyplýva aj z pôvodne citovaného zdroja), radšej to nechaj v staršom konzistentnom stave. Inak sú tie zdroje viac-menej na smiech, keď vo výklade aj tak voľne tvrdíme niečo úplne iné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:39, 26. január 2026 (UTC)

== Kristián Macháček ==

Nazdar. Nedávaj prosím do článkov v stave vyloženého odpadu (opakovane zakladaný infantilný substub s dvama bulvárnymi ext.o. na mieste referencií) neurgentné údržbové šablóny. Mrzí ma, že to musím napísať, no je to konanie na hrane [[Wikipédia:Vyžadovanie schopností|Wikipédia:Vyžadovanie schopností]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:57, 2. február 2026 (UTC)

== Úpravy [[Tano (rieka)|rieky Tano]] ==
Ahoj. Z [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tano_(rieka)&amp;curid=745401&amp;diff=8171887&amp;oldid=8171885 tvojej úpravy] mám zmiešané pocity. c400 -&gt; približne 400, v pohode. Chápem aj preferencii typu Tečie smerom na juh -&gt; tečie južným smerom. Budiž. Ale prečo meniť z presnješieho údaju na zaokrúhlený? Osobne by som miestnemu hydrologickému zdroju dával vyššiu váhu. Každopádne, je to jeden zdroj, nie „niektoré zdroje“. Rovnako „až“ do textu vnáša vlastnú interpretáciu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:00, 26. február 2026 (UTC)

:{{ping|Jetam2|s=1}}Čau, pokojne si to prepíš podľa seba, v prvom rade som opravoval chyby, sekundárne až formuláciu. Som presvedčený, že tento štýl je vhodnejší, ako &quot;X alebo Y km&quot;. Tým, že si tých 400 km dal do IB, považoval som ho za presnejší. A ak ťa tak vyrušujú opravy, pokojne si to v tom spechu po sebe prejdi, aby iný zásah nebol potrebný. {{Úsmev|;)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:15, 26. február 2026 (UTC)

:{{re|Jetam2|s=1}} Čo sa týka zaokrúhľovania, pôsobí (resp. teda pôsobila) tam podivne kombinácia zaokrúhlenej celkovej rozlohy povodia a nezaokúhlených štátnych. Ak predpokladáš, že sú tie štátne hodné exaktného uvedenia, potom sa dá aj celkové uviesť ako ich exaktný súčet ({{km2|16060}}), ak celé povodie leží na území tých dvoch štátov. Čo sa týka úprav formulácií, akýkoľvek posun od tvojej preferovanej štylistiky štekavých, krátkych, niekedy takmer až holých viet, zodpovedajúcich nesúrodým fragmentom z jednotlivých zdrojov (''„Spolu s deviatimi prítokmi tvorí sieť.“''), bez akejkoľvek snahy o ich vzájomné štylistické prepájanie alebo aspoň formulovanie spôsobom, ktorý by neznel vyložene infantilne, je zvyčajne prospešný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:28, 26. február 2026 (UTC)

::Nebránim sa úpravám či opravám. Len niektoré imho nie sú vhodné, ale dávam priestor ich vysvetliť . Predpokladám, že je lepšie uviesť exaktné ak sú k dispozícii. Kratšie vety sú často jednoznačnejšie a údernejšie ako rozťahané súvetia. Ale áno, uznávam, že (''„Spolu s deviatimi prítokmi tvorí sieť.“'') sa nevydarila. Ideálne by som články kontroloval nasledujúci deň, obvykle než sa k tomu dostanem tak už niekto zasiahne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:00, 26. február 2026 (UTC)

:::Nie nutne rozťahané súvetia, no štylisticky koherentný text. Extrém boli tie nedávne biografie sk olympionikov, to bola občas vyložene „paľba“ holých viet na úrovni minimálnych formálnych výrokov. Je to ako odrážkový zoznam formalít, mechanicky pospájaný do formy textu. To už LLM četboty rutinne poskytujú lepší čitateľský zážitok. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 26. február 2026 (UTC)

::::{{Re|Teslaton}} Olympionici okrajovejších (alebo tak vnímaných) športov často nemajú v médiách dosť priestoru či na webe SOŠV rozvinutý profil a ich tamojšie články/stránky sú rovnako strohé ako naše články. Nedáva zmysel pridávať tam vatu typu „Nestratil sa v silnejkonkurencii svetovej špičky a získal 7. miesto.“ Stačí napísať, že získal to 7. miesto.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:32, 26. február 2026 (UTC)

:::::Čokoľvek, čo tu má mať článok, má zmysel písať tak, aby štylisticky nešlo o zbierku holých viet s nulovou nadväznosťou. Na ten účel stačia Wikiúdaje. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:42, 26. február 2026 (UTC)
::::::Čo by si teda konkrétne k tým olympionikom pridal? Wikidáta nie sú vety.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 26. február 2026 (UTC)
:::::::Jednotlivé tvrdenia pri položke predstavujú ekvivalenty holých viet (v prípade viacnásobných hodnôt a hodnôt s kvantifikátormi dokonca rozvitých) ''„Andrej Mrkvička je občanom Slovenska. Narodil v Bratislave. Narodil sa 25. januára 1990. Je sánkar. Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy, športu a zdravia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Reprezentoval Slovensko na Zimných olympijských hrách 2010. ...“'' Čo to pripomína? :D --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:53, 26. február 2026 (UTC)

:{{ping|Jetam2|s=1}}To si tomu teda pomohol: „Jej dĺžka je {{km|512|m}} alebo {{km|400|m}}“ Veď si vyber tú podľa zdrojov správnejšiu hodnotu a tú uvádzaj prioritne s dodatkom o možnej inej hodnote v tom-ktorom zdroji. Takto vyvolávaš zbytočný chaos u čitateľa... Eng, Fra, Esp i Deu wiki uvádzajú zhodne dĺžku 400 km... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:50, 26. február 2026 (UTC)
:Ešte plus „16 060 km², z toho 14 800 km² je v Ghane a 1 200 km²“ - to bolo tiež zbytočne upravené.

== Spätná väzba ==

Dobry den, vytvoril som a upravil clanok o spevacke Žanete Baudyšovej, viete mi, prosim nan pozriet a popripade dat spatnu vazdbu? dakujem, pekny den. --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 12:13, 23. marec 2026 (UTC)
:{{ping|Aandu123|s=1}}Ahoj, prešiel som, čo-to upravil. Významnosť zostáva kvôli jednému albumu, pričom na skwiki sa vyžaduje vydanie min. dvoch albumov. Inak by to mohlo byť ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:11, 23. marec 2026 (UTC)

== Prekladová šablóna ==

Ahoj, šablóna {{tl|Preklad}} sa [[WP:ZS|podľa odporúčania]] dáva bez zoznamu (tzn. hviezdičky na začiatku riadku), ak je to jediný zdroj. {{úsmev}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:08, 3. apríl 2026 (UTC)
:Rovnako iné časti sa dávajú s odsadením, preto to pokladám za konzistentnejší spôsob. Ale vešať sa kvôli tomu nebudem, keď si to zmenil... {{Úsmev|:D}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:12, 3. apríl 2026 (UTC)

== šablóna urgentná úprava ==

Pekny vecer prajem, chcel by som sa spytat a poprosit o radu. Ako som spominal, vytvaral som clanok o spevacke Žanete Baudyšovej, ktory ste mi kontrolovali, no niekto mi tam pridal sablonu o urgentnej uprave, zajtra ma dojst k zmazaniu, avsak dotycna osoba aj po mojom skontaktovani neuviedla ziadny dovod, co je zle, co treba zmenit atd. viete mi, prosim, poradit co s tym? dakujem velmi pekne  --[[Redaktor:Aandu123|Aandu123]] ([[Diskusia s redaktorom:Aandu123|diskusia]]) 20:57, 5. apríl 2026 (UTC)

:{{Odpoveď|Aandu123}} Nazdar, v súčasnosti na stánke [[Žaneta Baudyšová]] nefuguruje šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. Článok vyzerá OK otáznou je možno [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|významnosť osoby]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:14, 6. apríl 2026 (UTC)
 
== 133P/Elst-Pizarro ==

Ahoj nevšimol som si, že už existuje stránka [[133P/Elst-Pizarro]] a vytvoril so túto [[7968 Elst-Pizarro]] urob s tým prosím niečo. Ďakujem!--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 09:35, 12. apríl 2026 (UTC)
:{{ping|Luppus|s=1}}{{Hotovo}} 
Pre istotu to pozri, upravil som aj wd.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 10:08, 12. apríl 2026 (UTC)
::ďakujem, dobre si to vyriešil--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 10:25, 12. apríl 2026 (UTC)
 
== Ptolemaios XIV ==
Ponáhľal som sa a namiesto Ptolemaios XIV som napísal názov článku Ptolemaios XV tak som to presunul. Vieš to napraviť aby som potom mohol písať Ptolemaia XV? Ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 14:22, 15. apríl 2026 (UTC)
:Je to ok.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:49, 15. apríl 2026 (UTC)
::Ešte raz ďakujem--[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 15:25, 15. apríl 2026 (UTC)

== Kat. ==
Zdravím, zabudnuté katogórie - [[Ordzoviansky potok]], môžeš ich doplniť, ty to vieš lepšie --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-20335-96|&amp;#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-20335-96|diskuse]]) 17:42, 28. apríl 2026 (UTC)
:{{Hotovo}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:54, 28. apríl 2026 (UTC)

== You may be an eligible candidate for the U4C election ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
Greetings,

The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years.

This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required.

The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run.

In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) &lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&amp;oldid=30472482 --&gt;

== Vyznamenanie ==

Nejde mi to dať na tvoju redaktorskú stránku tak aspoň tu @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]

{{Vyznamenanie|kod=7003|text=Ďakujem Ti za pomoc a inšpiráciu, ktorú si mi dal. A taktiež Ti ďakujem za tvoju trpezlivosť so mnou|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:08, 4. máj 2026 (UTC)}}
{{clear}}

== Na úpravu ==

Nazdar. Opakovane ťa prosím: nedávaj do článkov v stave [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=101_Drog%C3%A9ria&amp;oldid=8212912] (PR bez doloženého 2NNSZ, bez korektného zdrojovania, bez kategorizácie) neurgentnú údržbovú šablónu, je to v rozpore s účelom príčetného patrollingu – články v takom stave tu nemajú zostávať zapadnuté v kategórii s [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|1 600 inými zapadnutými nedorobkami a zúfalstvami]], buď ich treba v definovanom čase dotiahnuť do ponechateľného stavu, alebo musia ísť preč. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 13. máj 2026 (UTC)
:Nazdar. Potom je najvyšší čas zaviesť samostatnú šablónu, ktorá by riešila túto dobu. Urgentná š. - myslím že nie len u mňa, ale hlavne u neskúsených, nových redaktorov - vyvoláva zdanie, že ich výtvor, označený touto šablónou je úplne zlý a strácajú chuť vôbec niečo s tým robiť. Tie nedostatky pritom vôbec nie sú takého charakteru, aby sa články museli mazať. Netvrdím tým, že to je v poriadku, ale to, že by zrejme bolo vhodnejšie riešiť to primeranejším spôsobom. Článok označený urgentom sa len málokedy zbaví tohto biľagu, čo je často na škodu.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 13:22, 13. máj 2026 (UTC)
::Článok ozdrojovaný jedným primárnym zdrojom, doplneným modrými koníkmi a triv. zmienkami, nespĺňa základné kritérium pre encyklopedický obsah – spoľahlivé zdroje a jasne doloženú významnosť. To sú nedostatky fundamentálneho charakteru, nie technické banality. Bez ohľadu na to, ako ľúbivo a rozsiahlo je ev. naformulovaný (to dnes nie je problém dosiahnuť aj bez významnejšej mentálnej námahy). Či niekto má alebo nemá chuť s tým niečo robiť, je sekundárna záležitosť (ak do toho ale skutočne vložil čas a energiu, je nanajvýš logické nerezignovať kvôli údržbovej šablóne; plus sa mu dá samozrejme pomôcť rozvedením problémov v diskusii prípadne v pingu v zhrnutí). A teda nezanedbateľná časť urgentov je priebežne ponechávaná, či už s pričinením pôvodného autora, alebo ostatných. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:37, 13. máj 2026 (UTC)
:::Súhlas s Teslatonom. Kvalitu treba zvyšovať, nie podliezať. Urgent má svoje opodstatnenie. Ako riešenie je venovanie sa mentoringu nových redaktorov.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:54, 13. máj 2026 (UTC)
::::Kiežby boli všetky urgenty aspoň v takom stave, ako tie predmetné články... Nemyslím si, že je to správny, motivujúci prístup, no vem to čert... --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:48, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>qe3e3nauedkdcmg6671sv4lowknw27m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Guadalcanal</title>
    <ns>0</ns>
    <id>325178</id>
    <revision>
      <id>8213389</id>
      <parentid>8190437</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T21:09:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>oprava</comment>
      <origin>8213389</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1293" sha1="g7ow7v67s47iv1jux0k5dms823ysv2v" xml:space="preserve">[[Súbor:Guadalcanal Topography.png|náhľad|vpravo|Topografická mapa ostrova.]]
'''Guadalcanal''' alebo '''Isatabu''' je [[ostrov]] v juhozápadnom [[Tichý oceán|Pacifiku]], najväčší zo [[Šalamúnove ostrovy (štát)|Šalamúnových ostrovov]]. Má rozlohu okolo {{km2|6500}}. V roku 1999 tu žilo asi 109 000 obyvateľov.

== Prírodné podmienky a poloha ==
[[Súbor:Solomon Islands - Guadalcanal.PNG|náhľad|vpravo|Poloha ostrova v rámci Šalamúnových ostrovov.]]
Ostrov pokrýva prevažne tropický [[dažďový les]]. V strednej časti ostrova leží aktívna sopka [[Mount Popomanaseu]] ({{mnm|2335}}), na ktorej svahoch sa nachádza množstvo menších vodných tokov.

Na ostrove sa nachádza hlavné mesto Šalamúnových ostrovov [[Honiara]] s asi 78 190 obyvateľmi.

== História ==
Ostrov objavil španielsky moreplavec [[Álvaro de Mendeña de Neira]] počas svojej expedície z [[Peru]] v roku [[1568]]. Ostrov sa stal známy predovšetkým ako dejisko pozemnej a viacerých námorných [[bitka o Guadalcanal|bitiek]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] medzi americkými a japonskými silami.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Guadalcanal}}

[[Kategória:Geografia Šalamúnových ostrovov]]
[[Kategória:Ostrovy Tichého oceánu]]</text>
      <sha1>g7ow7v67s47iv1jux0k5dms823ysv2v</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kysáč</title>
    <ns>0</ns>
    <id>328896</id>
    <revision>
      <id>8213627</id>
      <parentid>8078164</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:21:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29021-34</username>
        <id>294853</id>
      </contributor>
      <comment>Aktualizácia</comment>
      <origin>8213627</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="44027" sha1="gi0aij6by8fxohscq75r2efz5vj6gw4" xml:space="preserve">{{na revíziu}}
{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Kysáč
| other_name         = 
| category           = obec
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = View from the Evangelical Church Tower in Kisach.JPG
| image_caption      = Kysáč
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = 
| symbol             = Coat of arms of Kisac.png
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Srbsko
| country_flag       = 1
| state              = {{flagicon|Vojvodina}} [[Vojvodina]]
| state_type         = Kraj
| histregion         = [[Báčsko-bodrocká župa (Uhorsko)|Báčsko-bodrocká župa]]
| region             = [[Juhobáčsky obvod]]
| district           = [[Nový Sad]]
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| coordinates_no_title = 
| elevation          = 85
| lat_d              = 45
| lat_m              = 21
| lat_s              = 1
| lat_NS             = S
| long_d             = 19
| long_m             = 43
| long_s             = 26
| long_EW            = V
| coordinates_type   = 
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_lat_m      = 
| highest_lat_s      = 
| highest_lat_NS     = 
| highest_long_d     = 
| highest_long_m     = 
| highest_long_s     = 
| highest_long_EW    = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d   = 
| lowest_lat_m   = 
| lowest_lat_s   = 
| lowest_lat_NS  = 
| lowest_long_d  = 
| lowest_long_m  = 
| lowest_long_s  = 
| lowest_long_EW = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 26.8
&lt;!-- *** Population &amp; management *** --&gt;
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = [[1256]]
| established_type   = Prvá písomná zmienka
| mayor              = Ján Marčok
| mayor_party        = 
| population         = 4511
| population_date    =2022
| population_density = auto
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST       = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code        = 21 211
| postal_code_type   = [[Poštové smerovacie číslo|PSČ]]
| area_code          = +381-21
| area_code_type     = [[Telefónna predvoľba|Tel. predvoľba]]
| code1              = NS | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]]
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Relief map of Serbia.png
| map_background     = 
| map_caption        = Poloha na mape Srbska – Vojvodiny
| map_locator        = Srbsko
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = 
| statistics         = 
| website            = [http://www.mzkisac.rs/ www.mzkisac.rs]
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Kysáč''' ({{v jazyku|srp|Кисач|Kisač}}, {{V jazyku|hun|Kiszács}},  {{v jazyku|deu|Kissatsch}}, alebo v slovenčine nesprávne ''Kisáč'') je obec v [[Srbsko|Srbsku]], vo [[Vojvodina|Vojvodinskom autonómnom kraji]] v okrese [[Nový Sad]]. 

Prvá písomná zmienka pochádza z [[13. storočie|13. storočia]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Klinko|meno=Ivan|titul=240 rokov od príchodu Slovákov do Kysača {{!}} Slovo z Britskej Kolumbie|url=http://www.sk-bc.ca/node/6743|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-01-29|vydavateľ=www.sk-bc.ca|jazyk=}}&lt;/ref&gt; V obci sa nachádza  [[Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku|evanjelický]] kostol z roku [[1795]] a [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávny]] [[chrám]] z roku [[1773]]. Na základných školách sa vyučuje [[Srbčina|srbsky]] aj [[Slovenčina|slovensky]].

== Demografia ==
V obci žije 4 511 obyvateľov. Priemerný vek je 43,7 rokov (41,8 u mužov a 45,5 u žien). Obec má 1 738 domácností, priemerný počet osôb na jednu domácnosť je 2,60. Táto obec je väčšinou obývaná [[Slováci|Slovákmi]] (podľa sčítania ľudu v roku 2022). Posledné tri sčítania zaznamenali pokles populácie.
V roku [[1964]] bolo založené Kultúrno-informačné stredisko (dnes Kultúrne centrum), ktorého súčasťou bolo aj Rádio Kysáč, najstaršia lokálna rozhlasová stanica vo [[Vojvodina|Vojvodine]].

== Sťahovanie Slovákov do Kysáča ==
Prvým slovenským osadníkom v Kysáči bol Michal Vardžík ([[1736]] – 29. 11. [[1792]]), syn Jána Vardžíka a Anny N., ktorý prišiel s manželkou Evou, rod. Malíkovou ([[1742]] – 20. 11. [[1812]]), so synom Jánom a s dcérami Juditou ([[1771]]) a Máriou ([[1773]]), ktorí sa do Kysáča prisťahovali z [[Piliš]]a, z Peštianskej stolice roku [[1773]] (v niektorých spisoch sa hovorí, že prvým slovenským osadníkom Kysáča bol Juraj Vardžík - toto meno sa viac praktikuje). Po príchode rodiny Vardžíkovej sa začína postupné sťahovanie [[Slovák]]ov do Kysáča. V tom istom roku na príkaz panstva z Futogu do Kysáča sa presťahovali tri evanjelické rodiny: Čizmadia, Németh a Pap.

Sťahovanie Slovákov prebiehalo zhruba v troch časovo vymedzených etapách a to: v prvej etape v období rokov [[1690]] – [[1710]], v druhej etape v období rokov [[1711]] – [[1740]] a v tretej v období rokov [[1740]] – [[1790]]. Sťahovanie potom pokračovalo v 19. storočí (s presahom až do začiatku 20. storočia), keď sa slovenskí poddaní postupne posúvajú zo severnejších slovenských stolíc do južnejších a v neustálom pohybe prenikajú na juh, zo Zadunajska, do dolnozemských oblastí medzi [[Dunaj]]om a Tisou, ako aj do Zátisia. Tam potom znovu-zakladali početné obce, ba neraz i kompaktnejšie zoskupenia týchto obcí, a to jednak sami, jednak i s príslušníkmi iných národov (s [[Maďari|Maďarmi]], [[Nemci|Nemcami]], [[Srbi|Srbmi]], [[Rumuni|Rumunmi]], etc.). Všetko to bolo podmienené rôznorodými kolonizačnými akciami a procesmi, aké nemali obdobu nikde inde vo vtedajšej Európe a dajú sa prirovnať azda iba k migráciám do [[USA]].
[[File:Local Community - Kisač.jpg|thumb|Budova obecného úradu - Miestneho spoločenstva Kysáč]]
&lt;br /&gt;
Dnešný Kysáč, ktorý dnes administratívne patrí do širšieho spoločenstva obcí mesta [[Nový Sad]], bol znovu osídlený srbským obyvateľstvom asi roku [[1750]]. Nespokojní poddaní sa v dôsledku takých nepriaznivých pomerov a v snahe zlepšiť si postavenie vysťahovali z Futockého panstva. Tak napríklad keď Čarnojevićovci roku [[1765]] nanucovali poddaným novú zmluvu a keď i fyzicky trestali a palicovali svojich poddaných osadených v Hložanoch a v Kysáči, väčšina kysáčskych rodín sa chcela odsťahovať do Potisia a 18 rodín na komorský majetok do Šovy (Schowe, dnes Ravno Selo), kam sa niekoľko rodín presťahovalo. Takto teda neprekvapuje skutočnosť, že roku [[1767]] z pôvodných srbských zakladateľov obce zostalo len 39 rodín. Súčasne s presťahovaním prebiehal aj opačný proces, keď na opustené poddanské usadlosti prichádzali nové rodiny. Tak napríklad do Kysáča sa roku [[1766]] prisťahovalo 10 rumunských rodín a roku [[1768]] ďalších 26 srbských rodín.
Práve takéto nepriaznivé pomery a to nie len na Futockom panstve, ale aj v celokrajinských rámcoch, boli medzi iným príčinou rozsiahlej reformy, známej urbárskej regulácie [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v Uhorsku, ktorou sa v rokoch [[1767]] – [[1773]] mali upraviť dane a stabilizovať vzťahy medzi zemepánmi, poddanými a štátom. Práve v tomto období novým majiteľom Futockého panstva sa stal [[Andrej Hadik|Andrej Hadík]], uhorský gróf a rakúsky poľný maršal slovenského pôvodu a župan Báčskej stolice.
V roku [[1773]] z Kysáča odchádza 15 srbských rodín čo umožnil príchod nových osadníkov, a to nie len príchod srbských, ale aj nových nemeckých a francúzskych rodín do Futogu, maďarských rodín do Piroša (dnes [[Rumenka]]), ako aj prvých slovenských osadníkov do Hložian (po roku [[1770]]) a do Kysáča (od roku [[1773]]).

Základným prameňom pri výskume sťahovania Slovákov do Kysáča je ''Pamätnica cirkve'' Františka Jesenského, druhého kysáčskeho evanjelického farára, a najmä jeho súpis ''Tabella, locum originis et annum adventus ad Kysáč illorum evangelicorum qui anno [[1798]] in septembri Kysačini erant, ostendens'', ktorý vznikol na základe tzv. koledových záznamov kurátorov pri príležitosti kanonickej vizitácie superintendenta banského okolia [[Martin Hamaliar|Martina Hamaliara]] v Kysáči 15.septembra [[1798]]. K týmto prameňom bolo treba tiež prirátať doplnené a opravené súpisy z roku [[1802]], ako aj iné záznamy zachované v tejto vzácnej kronike. F. Jesenský v tejto kronike uvádza zakaždým tieto údaje: meno hlavy rodiny, kto teda platil cirkevnú daň, potom pôvodnú stolicu, osadu, odkiaľ prišiel, ako aj rok, v ktorom sa prisťahoval (žiaľ, tieto vzácne súpisy vznikli po uplynutí dvadsaťpäť až tridsať rokov od začiatku sťahovania Slovákov, keď z prvých osadníkov už viacerí aj boli pomreli, aj sa boli odsťahovali z Kysáča). Hoci tieto vzácne pramene neboli dosiaľ uverejnené, viacerí autori, ktorí sa zaoberali minulosťou Kysáča, najmä miestni evanjelický farári F. Steltzer, K. Langhoffer, P. Turčan, ale i historici J. Maliak, J. Sirácky a iní, nekriticky, útržkovito a skôr ilustratívne preberali údaje z týchto súpisov, ba nesprávne uvádzali aj meno prvého prisťahovalca a iné veci.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Z minulosti Kysáča - osídľovanie - Documents|periodikum=Documents.tips|url=http://documents.tips/documents/z-minulosti-kysaca-osidlovanie-55844edc1ae60.html|dátum prístupu=2017-07-17|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
[[File:Kňazi Kysáč.jpg|thumb|Kňazi v Kysáči (1788-1996)]]
V snahe získať čím viacej informácií o sťahovaní Slovákov do Kysáča sú dôkladne porovnané Jesenského súpisy, urbárske a iné pramene, a najmä matričné knihy. Žiaľ, zatiaľ sa nepodarilo objaviť matričné záznamy z rokov [[1773]] – [[1783]], teda z prvých desiatich rokov, keď kysáčski Slováci patrili pod správu novofutockej [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]]. Niektoré údaje poskytuje zborová ev. a. v. matrika v Petrovci, najmä zápisy z rokov [[1783]] – [[1786]], keď Kysáč bol fíliou tohto zboru a osobitne prvá kysáčska matričná knihu z rokov [[1786]] – [[1831]].

=== Demografia [[1773]] – [[1780]] ===
Po prvých štyroch evanjelických rodinách, ktoré do Kysáča prišli roku [[1773]], v ďalšom roku sa prisťahovala 1 rodina, v roku [[1775]] ani jedna a potom v roku [[1776]] až 26, v roku [[1777]] ich prišlo 17, v roku [[1778]] prišli 3 a v roku [[1779]] iba 2 rodiny, resp. jednotlivci. Keď 14. októbra [[1779]] Futocké panstvo vykonalo súpis slovenských evanjelikov v Kysáči, ukázalo sa, že v 47 domoch bývalo 325 obyvateľov, a to 77 mužov a žien, čiže 154 dospelých a 171 detí (94 chlapcov a 77 dievčat), ktorí boli užívateľmi 23 poddanských usadlostí. Roku 1780 sa prisťahovali ďalší 4 osadníci, a tak v rokoch [[1773]] – [[1780]] bolo v Kysáči spolu 57 osadníkov.

=== Ďalšia vlna sťahovania sa do Kysáča ([[1780]] – [[1790]]) ===
Z analýzy súpisov poddaných v urbárskych tabuľkách z tzv. druhého premeriavania chotára v Kysáči 12. januára [[1781]] vidieť, že v obci bolo zapísaných 130 gazdov, 1 pravoslávny kňaz a traja želiari s domom, spolu teda 134 daňovníkov, srbských, rumunských a slovenských poddaných. Hoci prešlo iba 7 rokov od začiatku sťahovania Slovákov do Kysáča, tento údaj svedčí o pomerne značnom tempe rastu slovenského obyvateľstva.

Príchod nových slovenských prisťahovalcov intenzívne pokračoval v ďalších rokoch: roku [[1781]] prišlo 13 rodín, v roku [[1782]] neprišiel nik, v roku [[1783]] ich prišlo 9, v roku [[1784]] 26, v roku [[1785]] 21, v roku [[1786]] 73, v roku [[1787]] 33, v roku [[1788]] 24, v roku [[1789]] 26 a v roku [[1790]] 40 rodín, alebo jednotlivcov. Súčasne s usadzovaním, výstavbou skromných príbytkov, usilovným obrábaním pôdy, postupným narastaním počtu slovenského obyvateľstva a s vytváraním väčšinovej slovenskej komunity sa čoraz výraznejšie prejavuje snaha kysáčskych osadníkov o vytvorenie podmienok pre spoločensko{{--}}kultúrny a najmä cirkevný a školský život. Tieto snahy sa u nich začali zjavne ukazovať najmä po roku 1781, keď bol vydaný [[Tolerančný patent]] cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II]]. V týchto, pre [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelikov a.v.]] priaznivejších časoch Kysáčania boli fíliou cirkevného zboru v [[Petrovec|Petrovci]]. V roku [[1785]] si už založili slovenskú [[ľudová škola|ľudovú školu]], keď už mali aj učiteľa a v škole súčasne aj modlitebnicu. 

V období zakladania školy v Kysáči bolo 541 obyvateľov, ibaže ich presný súpis sa zatiaľ nepodarilo objaviť. Roku [[1788]] sa Kysáčania cirkevne osamostatnili od matkocirkvi v Petrovci a založili slovenský evanjelický a.v. cirkevný zbor. Vtedy si povolali aj prvého farára Michala Slamaya, ktorý tu pôsobil v rokoch [[1788]]{{--}}[[1794]]. V osemdesiatych rokoch 18. storočia, a najmä v potolerančných rokoch, ako to vidno z uvedených údajov, v Kysáči naďalej prebiehal azda najintenzívnejší proces prisťahovávania slovenských poddaných, lebo sa v tomto desaťročí prisťahovalo 225 osadníckych rodín, resp. jednotlivcov. Niektorí autori uvádzajú, že najviac Slovákov sa do Kysáča prisťahovalo v rokoch [[1776]]{{--}}[[1786]]. V roku [[1787]] v prvom tzv. Jozefínskom súpise obyvateľstva v Kysáči bolo 1 720 obyvateľov, 236 rodín a 197 domov, ale v tomto súpise nebola vykázaná národnostná príslušnosť obyvateľstva. Roku [[1789]] v Kysáči bolo 919 slovenských obyvateľov.

=== Prisťahovalectvo v 90. rokoch 18. storočia a začiatkom 19. storočia ===
Príchody nových slovenských osadníkov sú zaznamenávané aj v deväťdesiatych rokoch 18. storočia, čo je spolu 153 nových osadníkov v tomto desaťročí. Súhrne v rokoch [[1773]]{{--}}[[1803]] bolo zaznamenaných 435 rodín, respektíve jednotlivcov.
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
!  Roky !! Počet prisťahovalcov
|-
| 1790 || 40 
|-
| 1791 || 20 
|-
| 1792 || 10
|-
| 1793 || 16
|-
| 1794 || 23
|-
| 1795 || 4
|-
| 1796 || 17
|-
| 1797 || 8
|-
| 1798 || 12
|-
| 1799 || 3
|} 

V januári [[1795]] v Kysáči bolo 1 289 Slovákov. V rokoch [[1794]]{{--}}[[1805]] bol v Kysáči druhým farárom  František Jesenský, príčinlivý evanjelický farár a vynikajúci organizátor, pedantný kronikár, vzdelanec a jeden z prvých slovenských spisovateľov. Počas jeho pôsobenia bol medzi inými vystavaný aj evanjelický kostol v Kysáči (v rokoch [[1794]]{{--}}[[1799]]).
Intenzívny primárny proces sťahovania Slovákov do Kysáča prebiehal v rokoch [[1773]]{{--}}[[1798]], teda v priebehu jedného štvrťstoročia, v podstate do konca 18. storočia, a to už bol čas, keď sa slovenská dedina sformovala, o čom svedčia aj údaje o počte obyvateľov. 
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
!  Roky !! Počet 
|-
| 1798 || 1314 
|-
| 1799 || 1326
|-
| 1800 || 1306
|-
| 1801 || 1349
|-
|} 

Z týchto údajov je zrejmé, že sa nové prisťahovanie takmer zastavilo a do Kysáča potom prichádzajú, respektíve odtiaľ odchádzajú iba jednotlivci alebo rodiny z okolitých báčskych osád (nevesty, zaťovia, príbuzní). Zastavenie príchodu ďalších slovenských osadníkov súvisel z malou rozlohou kysáčskeho chotára, teda s nedostatkom pôdy, respektíve voľných poddanských usadlostí, a preto si viacerí osadníci už v deväťdesiatych rokoch 18. storočia kupovali pôdu, domy alebo pozemky na stavbu domov od srbských, rumunských, ale i od skôr odsťahovaných slovenských spoluobyvateľov. Už v minulosti starší slovenský vojvodinský historik Jozef Maliak v jednom svojom rukopise konštatoval, že prvé slovenské obyvateľstvo Kysáča ''„sa podobalo štrku, ktorý znášajú strmé horské riavy do dolín“'' a potvrdili to aj naše výskumy, lebo prvých 428 rodín a jednotlivcov sa prisťahovali z 87 rozličných obcí a z 19 stolíc.

Slovenskí prisťahovalci prišli z nasledovných stolíc: [[Békešská župa (Maďarsko)|Békešská stolica]] (v rokoch [[1783]]{{--}}[[1801]] prisťahovalo 11 osadníkov zo štyroch obcí), [[Komárňanská župa|Komárňanská stolica]] (rokoch [[1773]]{{--}}[[1781]] sa prisťahovali 2 osadníci), [[Peštianska župa|Peštianska stolica]] ([[1773]]{{--}}[[1804]] sa prisťahovalo 70 osadníkov zo 16 obcí), [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradská stolica]] ([[1776]]{{--}}[[1827]] sa prisťahovalo 183 osadníkov z 25 obcí), [[Sabolčská župa|Sabolčská stolica]] (sa roku [[1791]] presťahoval 1 osadník), [[Šomoďská župa|Šomoďská stolica]] (Zo Šomodskej stolice dedina Táb, sa v roku [[1805]] údajne prisťahovali 2 osadníci), [[Tolnianska župa|Tolnianska stolica]] ([[1773]]{{--}}[[1794]] sa  prisťahovali 5 osadníci údajne z troch obcí), [[Železná župa|Železná stolica]] (Zo Železnej stolice, z obce Šimon, sa údajne prisťahoval 1 osadník).

Súhrne sa do Kysáča prisťahovalo 252 osadníkov z 8 stolíc a z 52 slovenských obcí v [[Maďarsko|Maďarsku]]. Najviac rodín a jednotlivcov prišlo z Novohradskej stolice a to 183 osadníkov z 25 obcí, pričom najviac ich bolo z Terian 38, z Luciny 26, zo Šámšonu 23, z Guty 16, z Gengelagu 10, z Bíru 8 a zo Siráku 7 osadníkov. Teda iba z 8 južno{{--}}novohradských obcí prišlo 136 osadníkov. Prevaha Novohradčanov, podobne ako aj v iných starších dolnozemských obciach je ešte výraznejšia, keď sa k nim pripočíta ďalších 14 osadníkov z 11 obcí Novohradskej stolice na Slovensku. Po Novohradskej stolici ohľadom pôvodu Kysáčanov a čo do ich počtu, nasleduje Peštianske stolica, odkiaľ sa prisťahovali 70 osadníci zo 16 obcí, a to najviac z Malého Kereša 35, z Eďházu 6 a z Piliša 6 osadníkov, čiže z 3 obcí 47 osadníkov. Teda z 10 novohradských a peštianskych obcí prišlo do Kysáča súhrne 183 rodín a jednotlivcov, čo medziiným nasvedčuje, že zakladateľmi Kysáča boli v podstate osadníci zo starších slovenských obcí v Maďarsku, ktorí sa po desaťročiach a neraz i po storočí znovu sťahovali ešte južnejšie a zakladali tam ďalšie obce.
Môžeme konštatovať, že predovšetkým usilovní predkovia dnešných krajanov z Maďarska založili Kysáč, dnes druhú najväčšiu slovenskú dedinu v [[Báčka|Báčke]], vyznačujúcu sa bohatým spoločenským, cirkevným a národno-kultúrnym životom v minulosti i súčasnosti.

== Kultúra a zaujímavosti ==
[[File:Slvoenský evanjelický a Srbský pravoslávny kostol - Kysáč.jpg|880px|Slovenský evanjelický a srbský pravoslávny kostol – Kysáč]]
=== Galéria ===
V roku [[2010]] bola v Kysáči založená Galéria Slovenského národného domu (SND). Otvorená bola za prítomnosti vyše 200 ctiteľov výtvarného umenia ako z Kysáča tak i z okolia. Sídlo galérie sa nachádza v miestnostiach Slovenského národného domu v Kysáči. Slávnostný deň otvárania Galérie SND bolo v piatok [[10. decembra]] [[2010]] vernisážou spoločnej výstavy 13-tich kysáčskych výtvarných umelcov, akademických maliarov a členov profesionálnych výtvarníckych združení. 

Po príhovoroch a predstaveniach mládeže z Kysáča na záver vernisáže slovami „Nech žije Galéria SND“ otvorili samotní kysáčski výtvarní umelci prvú galériu v Kysáči symbolicky podaním rúk dokopy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Kysáči založená Galéria SND|url=http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/2943-v-kysai-zaloena-galeria-snd|dátum prístupu=2018-01-29|vydavateľ=www.kulpin.net|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; 

V galérii boli  od svojho otvorenia už mnohopočetné výstavy umelcov, [[fotograf]]ov. Nakoľko je Slovenský národný dom sídlom i Kultúrno-umeleckého spolku Vladimíra Mičátka, v týchto priestoroch boli organizované aj rôzne posedenia so spisovateľmi, organizované boli komorné vystúpenia speváckych zborov či umeleckých súborov.

=== Knižnice ===
Prvá písomná zmienka o knižnici v Kysáči je z roku [[1862]].

Založili ju [[Ján Branislav Mičátek|Ján Mičátek]] a evanjelický farár Juraj Jesenský. Vo svojich začiatkoch mala knižnica iba 63 kníh. V roku [[1934]] sa knižnica presťahovala do Národného domu a vtedy už počítala 322 kníh a mala 103 členov. V septembri roku [[1974]] sa knižnica presťahovala do miestností Kultúrno-informačného strediska (dnes KC Kysáč) kde pôsobí až dodnes.

Najviac slovenských kníh podľa štatistiky je zaradené  počas sedemdesiatych rokov (20. st), kedy mala až 4020 slovenských kníh a z toho 912 detských. 90-te roky 20. storočia zaznamenali veľký pád. Nové tisícročie do knižnice neprinieslo viac kníh, ale naopak omnoho menej. 
Dnes knižnica počíta 13252 kníh z čoho je 5818 slovenských.

Od [[5. novembra]] [[1962]] knižnica v Kysáči pôsobí ako pobočka Národnej knižnice v Novom Sade.

Taktiež na Základnej škole Ľudovíta Štúra pôsobí školská knižnica, ktorá je vždy k dispozícii žiakom a profesorom.

=== Šport ===

Epicentrom športového diania v Kysáči je športový areál, v ktorom sa nachádzajú:  [[futbal|futbalové ihrisko]] (škvára, tráva + tribúna), [[Tenis|tenisový kurt]], malé futbalové ihrisko – asfaltované a obyčajné a v budúcnosti je naplánované nastaviť aj ihrisko pre [[basketbal]]. V letných mesiacoch terén je vhodný pre beh. V obci pôsobí aj Strelecký klub Tatra. Na účeli športu je tu i veľká hala Základnej školy Ľudovíta Štúra, kde možno hrať: [[basketbal]], [[volejbal]], [[hádzaná|hádzanú]], [[futbal]]…

Kysáč má svoj obecný športový klub [[Tatry|Tatra]]. Svoje logo Futbalový klub Tatra Kysáč má podobné futbalovému klubu [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan]] z Bratislavy.
Mladší a starší žiaci hrajú I. ligu, Mladší dorast, ako aj Starší dorast hrajú v II. lige. Dlhú tradíciu majú poľovníctvo (Poľovnícky spolok Bažant) a rybolov (ŠRS Smuđ) - ktorí sa tiež zoskupujú vo svojich spolkoch. 

=== Pravidelné podujatia ===
* Detský folklórny festival Zlatá brána,
* Gitariáda Vojvodiny,
* Kysáčsky spevník,
* Novoročná estráda,
* Deň Kysáčskej sármy,
* Motokiss…Weekend,
* Slnečná jeseň života,
* Festival Zuzany Kardelisovej,
* Festival slovenského ľudového kroja Slovákov vo Vojvodine.

== Stručné dejiny cirkevného zboru Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Kysáči ==
[[Súbor:Slovenský Evanielický a.v. kostól.jpg|thumb|Slovenský evanjelický a. v. kostol]]
Začiatkom leta [[1773]] do Kysáča prichádzajú prvé evanjelické rodiny. Ako už bolo vyššie spomínané, priviedol ich gróf Andrej Hadík. Taktiež v tom istom roku prichádza do Kysáča prvý evanjelik Ďuro Vardžík z Pilišu, z Piešťanskej stolice. Zakladatelia slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Kysáči pochádzali z 10 stolíc a 55 rozličných osád. Počas prvých 10 rokov evanjelici z Kysáča krstili svoje deti a sobášili sa u katolíckeho kňaza vo Futogu, lebo vtedy ešte nemali svoj chrám a tiež duchovného pastiera.
Po tolerančnom patentom cisára Jozefa II., Petrovčania ([[Petrovec]], obec neďaleko Kysáča) v auguste [[1783]] dostávajú prvého kňaza Andreja Stehlu a vtedy sa Kysáčania pripájajú k evanjelikom do Petrovca. Roku [[1785]] Kysáčania prosia krajinskú vrchnosť, aby mohli mať učiteľa, čo im bolo [[21. marca]] [[1785]] dovolené.
Roku [[1787]] Kysáčania zase prosia, aby si mohli povolať kňaza a utvoriť tak samostatný zbor, na ktorý dostali povolenie 22. decembra [[1787]]. Vtedy  zároveň povolávajú aj kňaza Michala Slamaya (prichádza zo [[Stará Pazova|Starej Pazovy]]), ktorý vykonáva prvé služby Bože na Kvetnú nedeľu 16. marca [[1788]].

=== Významné práce, konané v CZ SECAV Kysáč ===
[[Súbor:Slovak Evangelical a.c. Church in Kisač (inside).JPG|thumb|Interiér evanjelického kostola.]]
[[File:Freska v kostole.JPG|thumb|''Kráľ Dávid s harfou.'' Jedna z troch zachovaných fresiek v evanjelickom kostole.]]
* [[1787]] - získanie povolenia založiť si vlastný, samostatný cirkevný zbor v Kysáči; príchod prvého slovenského evanjelického a. v. farára.
* [[1. november|1. novembra]] [[1797]] chrám Boží bol posvätený a odovzdaný do služby (posviacku vykonal senior Andrej Stehlo).
* [[1799]] - dostavaná veža kostola.
* [[1855]] - cirkevný zbor kúpil organ od Karola Veselého.
* [[1860]] - výstavba druhej cirkevnej školy.
* [[1865]]-[[1866]] - prestavba chrámu, kvôli zvýšenému počtu veriacich; práce boli ukončené v r. [[1866]] a [[11. november|11. novembra]] (na Martina) bol posvätený báč – seniorským seniorom Gabrielom Belohorským.
* [[1868]] - renovuje sa veža.
* [[1878]] - výstavba tretej školy.
* [[1889]] - výstavba štvrtej školy.
* [[1895]] - cirkevný zbor kúpil panskú krčmu, kde stavajú piatu školu.
* [[1904]] - výstavba šiestej školy.
* [[1972]] - výstavba cirkevno-zborového domu; 5. novembra posviacku vykonal biskup Dr. Juraj Struhárik.
* V septembri [[1998]] bola vykonaná výmena starých okien na kostole.
* [[1999]] v septembri sa menil črep.
* [[10. máj]]a [[2001]] sa renovovala kostolná veža.
* [[2006]] - generálna oprava [[organ]]u.
* [[2006]] - vymaľovaný interiér kostola, posviacku vykonal biskup Samuel Vrbovský.
* [[2010]] - výmena okien na zborovej fare.
* [[2012]] - vynovená podlaha pod lavicami a taktiež bolo i farbenie lavíc. (Maliarske práce mal na starosti majster Michal Marčok, ktorý so svojimi pomocníkmi nafarbil lavice, chór, organ a časť oltára a tak Kysáčsky kostol dostáva nový vzhľad).
* [[2. mája]] [[2012]] - začiatok výstavby parkoviska pred kostolom a farou - materiál na tento účel poskytlo mesto [[Nový Sad]] a práce vykonávali sami.
* [[18. júna]] [[2012]] boli do kostola namontované nové schody na chór, ktoré robil pán majster Michal Mokoš a tým vylepšil interiér kostola.

=== Kňazi v cirkevnom zbore ===
Počas svojej histórie v cirkevnom zbore SECAV v Kysáči, pôsobili nasledovný duchovní pastieri: 
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! Kňazi !! Roky pôsobenia
|-
| Michal Slamay || [[1788]] – [[1794]]
|-
| František Jesenský, ''senior'' || [[1794]] – [[1805]]
|-
| Michal Laukonides, ''senior'' || [[1806]] – [[1827]]
|-
| Juraj Jesenský, ''konsenior''||[[1827]] – [[1864]]
|-
|  Friedrich Steltzer || [[1865]] – [[1894]]
|-
| Karol Langhoffer || [[1894]] – [[1918]]
|-
|  Pavel Turčan, ''senior'' || [[1918]] – [[1961]]
|-
| Andrej Beredi, ''biskup'' || [[1962]] – [[1983]]
|-
| Ján Valent, ''biskup'' || [[1984]] – [[1996]]
|-
| Ondrej a Darina Marčok || [[1997]] – [[2021]]
|-
|Vladimír Lovás
|[[2021]] –
|}

Od roku [[1997]] v kysáčskom cirkevnom zbore slúžili farári Mgr. Ondrej Marčok spolu so svojou manželkou Mgr. Darinou Marčokovou, ktorá bola zároveň kantorkou a osobnou kaplánkou svojho manžela.

== Srbská pravoslávna cirkev v Kysáči ==
[[Súbor:Serbian Orthodox Church.JPG|náhľad|Srbský pravoslávny chrám]]
Srbský [[Pravoslávny]] [[chrám]] Troch svätých svätiteľov (''{{v jazyku|srp}}'': Sveta tri jerarha) bol vybudovaný v roku [[1773]], v období keď do Kysáča prichádza prvý Slovák Ďuro Vardžík.
Stavaný [[oltár]] je výnimočný vzácnosťou a zriedkavosťou. To isté platí aj pre omietky alebo betón [[ikonostas]].To určite nehovorí o bohatstve tých, ktorí postavili a vyzdobili chrám.
V oltárnych priehlbinách, vľavo a vpravo od kráľovských dverí, sú koruny, ktoré sa používajú pri sobášoch. Chrám prešiel v roku [[2001]] rekonštrukciou, kedy aj cirkevný zbor vynovil vežu chrámu. 
V chráme je zachovaných niekoľko starých náhrobných pomníkov.

Kňazom Pravoslávnej farnosti (Srbskej pravoslávnej cirkvi) v Kysáči je Ognjen Verić.

==Autobusová a železničná doprava==

Kysáč je s mestom [[Nový Sad]] prepojený autobusovou linkou 42, pre Kysáč, a zároveň 43, ktorá smeruje do susednej obce, Stepanovićeva. Cez Kysáč prechádza Verejná doprava Vrbas, s ktorou sa taktiež možno dostať do mesta. Počas školského roka Kysáčom prevádzkuje spoločnosť ''Dunavprevoz'', ktorá je na linke [[Nový Sad]] – Kysáč – [[Báčsky Petrovec]], a preváža hlavne žiakov tamojšieho gymnáziá.
Nachádza sa tu aj [[Železničná stanica]] Kysáč, ktorá sa nachádza na trase ([[Budapešť]] –) [[Subotica]] – [[Nový Sad]] – [[Belehrad]].

==Zaujímavé udalosti po prvýkrát v Kysáči==

[[File:KIS Kysáč.jpg|thumb|Budova ''KC Kysáč'']]
*Prví Slováci do Kysáča prišli roku [[1773]]. Prvý Slovák evanjelik bol Ďuro Vardžík z [[Piliš]]u.
*Roku [[1789]] do Kysáča prichádza prvý slovenský učiteľ Samuel Záborský.
*Prvý evajelický a. v. farár Michal Slamay ([[1788]]).
*Kostol bol vystavaný v roku [[1795]]. Vežu dokončili v rokoch [[1799]] – [[1800]].
*Prvý drevený bicykel urobil majster Juraj Gombár v roku [[1893]].
*Prvý automobil značky [[Ford Motor Company|Ford]] kúpil a došoféroval do Kysáča Ján Litavsky v roku [[1928]].
*Prvý futbalový zápas zohrali [[30. novembra]] [[1929]] v organizácii Sokolskej jednoty. V rovnaký deň kysáčska mládež predviedla divadelnú hru ''Slovenská sirota'' od M. Horvátovej.
*Prvé kino začalo s prácou vo vojnových rokoch [[1942]] – [[1943]] u pána Jána Súdiho. Ich spoločníkom bol Ján Teplý- krajčír.
*Prvý rozhlasový prijímač bol umiestnený v knižnici Slovenského Národného domu, ešte pred Druhou sv. vojnou. Bol to dar od dobrodincov zo Slovenska.
*V Kysáči bol založený Národnooslobodzovací spolok, v decembri roku [[1943]]. Na prvej schôdzi dr. Janko Gombár informoval prítomných o uzneseniach AVNOJa ''(Antifašistická rada národného oslobodenia Juhoslávie)'', ktorý prebiehal dňa [[29. novembra]] [[1943]] v [[Jajce|Jajci]].
*Prvý Národnooslobodzovací výbor v oslobodenom Kysáči prevzal moc od partizánskych jednotiek [[12. októbra]] [[1944]].
*V roku [[1970]], vtedajšia malá srbská obec [[Tankosićevo]] a obec Kysáč sa zjednotili a tak vytvorili novú pod spoločným menom Kysáč.
*Prvé oslavy prisťahovania Slovákov do Kysáča boli v roku [[1973]] a vyvrcholili [[13. októbra]] na deň oslobodenia Kysáča.
*Po oslobodení v [[Báčsky Petrovec|Báčskom Petrovci]]  11. novembra 1944 na gymnaziálnom dvore bola založená XIV SÚVB. Jej prvým veliteľom sa stal Kysáčan Ján Pálik-Ďuro. Do brigády sa prihlásilo 215  Kysáčanov, ktorý šli oslobodzovať ešte stále okupované časti [[Juhoslávia|Juhoslávie]] aj potom, keď vojna v celom svete prestala.
*Prvá rádio amatérska stanica zo všetkých slovenských osád bola založená v Kysáči [[13. októbra]] [[1961]] na iniciatívu rádioamatéra a kysáčskeho učiteľa Jána Lomena.
*Rok predtým, začala spievať prvá dievčenská spevácka skupina zo slovenských osád, v Novosadskom rozhlase. Skupinu založil a navzájom aj nacvičil uč Ján Lomen. Táto skupina vydala aj prvú gramoplatňu so slovenskými ľudovými piesňami v Juhoslávii.
[[File:Centrum Kysáč.jpg|thumb|Stred osady vedľa Srbského Pravoslávneho chrámu]]
*Prvého mája roku [[1965]] začala vysielať prvá lokálna rozhlasová stanica v Báčke, Lokálna rozhlasová stanica Kysáč na strednej vlne, 191, 7 metra. Založil ju a prvú stanicu vyhotovil uč. Ján Lomen, za pomoci administratívnej pomoci vtedajšieho mládežníckeho vedenia v Kysáči.
*Prvý festival slovenských ľudových piesní a iných v Juhoslávii bol v Kysáči [[27. mája]] [[1961]]. Organizátorom bola mládežnícka organizácia v Kysáči. Festival mal úlohu angažovať mladé sily a prehlbovať hudobnú tvorivosť po všetkých slovenských osadách. Začala sa diferenciácia sedliackej a robotníckej evanjelickej študujúcej mládeže. Festival sa konal v Kysáči 13 rokov z príležitosti Dňa mladosti okolo [[25. mája]] prvú najbližšiu sobotu a nedeľu a menoval sa ''Májové stretnutie''. Potom ho Kysáčania odovzdali do Pivnice a od roku [[1974]] sa stretnutie spevákov koná v Pivnici.
*Prvý detský folklórny festival Zlatá brána bol založený a poriadaný v Kysáči roku [[1993]] v organizácii Kultúrneho a informačného strediska Kysáč ''(dnes KC Kysáč)'', na iniciatívu choreografa Jána Slávika a riaditeľa Jána Lomena.
*Prvá dáma vojvodinského filmu je Želmíra Břízová (rod. Pavlovová) ([[1968]]) z Kysáča. Pre novozaloženú vojvodinskú filmovú produkciu Neoplanta hrala hlavnú ženskú postavu vo filme ''Svätý piesok'', ktorý podľa vlastnej predlohy režíroval Miroslav – Mika Antić.

==Turizmus==
[[File:Dievčence v kysáčskom slovenskom ľudovom kroji.jpg|thumb|Kysáčsky ľudový kroj]]
[[Turistika]] v Kysáči je úzko spätá s početnými športovo-rekreačnými združeniami. Sú to poľnohospodári, poľovníci, [[rybár]]i, ako aj  Spolok kysáčskych žien ktorí organizujú  podujatia. Jedno z novších združení je aj motoklub Kisach Crows, ktoré je založené roku [[2005]]. Klub každoročne v prvý augustový víkend organizuje podujatie „Moto Kiss weekend“ a tým spôsobom v moto kempe na kanáli DTD privíta početných tak domácich ako i zahraničných návštevníkov a tí vždy konajú defilé po uliciach Kysáča.

Najväčší počet turistov z roka na rok priláka Detský [[folklór]]ny festival pokrajinského rázu Zlatá brána, ktorý sa v organizácii Kultúrno-informačného strediska Kysáč pravidelne koná od roku [[1993]].

Čo si pozrieť v Kysáči:
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
| '''Čo''' || '''Adresa'''
|-
|  Slovenský evanjelický a. v. kostol || ''Dr. Janka Gombára 102''
|-
|  Farnosť evanjelickej metodistickej cirkvi || ''Dr. Janka Gombára 24''
|-
|  Knižnica Michala Babinku || ''Slovenská 20''
|-
|  Kultúrne centrum Kysáč - ''KC Kysáč'' ||  ''Slovenská 20 - 22''
|-
|  Slovenská etno izba Spolku kysáčskych žien || Ferkov dom
|-
|  Galéria SND || ''Slovenská 47''
|-
|  Slovenský Národný dom || ''Slovenská 47''
|-
|  Pravoslávny chrám Sv. troch svätiteľov || ''Slovenská 57''
|-
|  Predškolská ustanovizeň ''Lienka'' || ''Železničná 1''
|-
|  Základná škola Ľudovíta Štúra || ''Železničná 3''
|}

==Polohopis==

Obec Kysáč je jediná slovenská obec v okrese [[Nový Sad]]. Nachádza sa vedľa kanála DTD (Dunaj-Tisa-Dunaj). Od [[Nový Sad|Nového Sadu]] je vzdialená 16 kilometrov, od [[Subotica|Subotice]] 98 kilometrov a od [[Belehrad]]u 99 kilometrov. Vedľa Kysáča prechádza [[Európska cesta 75]]

===Časti dediny===

*Borďoš
*Briesťov
*Kurtašor
*Most
*Nový Kysáč
*Pažiť
*Salajka
*Šimandra
*Široká ulic
*Štvrtá ulic
*Tankosićevo
*Torina
*Tretia ulic
*Vrabačí zámok

==== Tankosićevo ====
Tankosićevo (čítaj: ''Tankosiťevo''; v minulosti v maďarčine: ''Hadikhalom''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Valastyán|meno=Balázs|titul=Bepillantás egy telepfelügyelő munkájába. Horthyvára, Hadikhalom és Hadiktelke telepfelügyelőjének 1942-es jelentései|periodikum=Bácsorzság|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Bácsország Vajdasági Honismereti Társaság|miesto=Subotica|dátum=|ročník=2014/3|číslo=70|strany=70-76|issn=1450-6831|url=|dátum prístupu=}}&lt;/ref&gt;) je časť Kysáča, nachádzajúca sa v severnej časti obce. V minulosti bolo Tankosićevo samostatná obec, ale v roku [[1970]] bolo pripojené ku Kysáču.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=RTV|meno=|odkaz na autora=|titul=Tankosićevo pamti solunske dobrovoljce|url=http://www.rtv.rs/sr_lat/vojvodina/backa/tankosicevo-pamti-solunske-dobrovoljce_880498.html|dátum vydania=|dátum prístupu=2018-01-29|vydavateľ=|jazyk=sr}}&lt;/ref&gt; Obyvatelia tejto časti Kysáča boli v minulosti prevažne [[Utečenec (osoba)|utečenci]], ktorí sa sem prisťahovali po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] a v priebehu a po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Názov sa odvodzuje od [[Vojislav Tankosić|Vojvodu Vojislava Tankosića]] ([[1880]] - [[1915]]), majora srbského vojska a [[Četník|četníckého]] vojvodu.

'''Populácia obyvateľov Tankosićeva pred spojením sa s Kysáčom:'''

{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! Rok!! Populácia
|-
| 1948 || 277
|-
| 1953 || 308
|-
| 1961 || 348
|-
| 1971 || 424
|}

===Názvy ulíc===
* 1. mája, 13. októbra, Benešova, Dr. Janka Gombára, Generála Štefánika, Hurbanova, Jána Kolára, Jána Martinka, Janka Čmelíka, Janka Jesenkého, Jánošíková, Masarykova, Mičátkova, Michala Babinku, Michala Kardelisa, Milana Tepića, Mládežnícka, Nová, Ondreja Marčoka, Slovenská, Šafárikova, Štúrova, Svätosavska, Vinohradská, Vojvodu Tankosića, Vojvodinská, Vuka Karadžića, Železničná.&lt;br&gt;''{{v jazyku|srp}}: 1. maja, 13. oktobra, Benešova, Dr. Janka Gombara, Generala Štefanika,  Hurbanova, Jana Kolara, Jana Martinka, Janka Čmelika, Janka Jesenskog, Janošikova, Masarikova,  Mičatkova, Mihala Babinke, Mihala Kardelisa, Milana Tepića, Omladinska, Nova, Ondreja Marčoka, Slovačka, Šafarikova, Šturova, Svetosavska, Vinogradska, Vojvode Tankosića, Vojvođanska, Vuka Karadžića, Železnička.''

===Námestia===
* Námestie Jána Amosa Komenského ''({{v jazyku|srp}}Trg. Jana Amosa Komenskog)''

===Vodné nádrže===
Kysáčania sa môžu pýšiť, že majú more, ktoré aj v zime zamrzne. Čiže keď povedia ''Kysáčske more'', myslia na tzv. ''Gujdovky'' - Gujdove jamy. Je to vodná nádrž vzdialená od centra dediny necelý kilometer, smerom do Nového Sadu. Ďalšia vodná nádrž sú ''Mlynské jamy'', nachádzajúce sa neďaleko základnej školy. Pozoruhodné sú aj (už vyschnuté) ''Cigánske jamy'', nachádzajúce sa pri vstupe do obce, ktoré majú veľký význam pre dejiny Kysáča - nachádza sa tu aj pamätník k [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].

== Z dejín školstva v Kysáči ==
[[File:Športová hala.jpg|thumb|Nová športová hala Základnej školy Ľudovíta Štúra]]
Hneď po príchode Slovákov do Kysáča v roku [[1773]] sa rozmýšľalo o založení základnej školy. To sa podarilo už roku [[1785]]. Samotný proces výučby bol veľmi ťažký. Bolo málo tried, veľký počet žiakov, nebolo názorných pomôcok a nedostatok odborných učebníc. Vyučovalo sa na viacerých miestach až do roku [[1968]], keď bola vystavaná nová školská budova.

=== Základná škola [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] ===
Škola vo svojich dejinách prechádzala mnohými zmenami a reformami.
Dnes je v škole zhruba 500 žiakov, rozdelených do 25 tried z čoho je 17 s vyučovacím jazykom slovenským a 8 tried s vyučovacím jazykom srbským. Kolektív má 45 členov z čoho je 32 učiteľov, 9 pomocno – technických pracovníkov, dvaja administratívni pracovníci, jeden pedagóg a riaditeľ školy. Všetky predmety sú 100 percentne odborne zastúpené.
V škole pôsobia mnohé krúžky a voľnočasové aktivity, ktoré sú rozdelené na: predmetové, kultúrno-umelecké, športové a ostatné. Na nich a dodatkových hodinách (pre talentovaných študentov) žiaci  trávia svoj voľný čas a chystajú sa na rôzne súťaže.
Spevácky učiteľský zbor bol založený v marci [[1998]].
V rámci školy pôsobí aj vysunuté oddelenie špeciálnej školy Dr. Milana Petrovića a to od 1. decembra [[1975]].
Od roku [[1986]] sa dovtedajšie predškolské oddelenie presťahovalo do novej budovy (vedľa základnej školy), ktorá pôsobí v rámci predškolskej ustanovizne „Radosno detinjstvo“ v Novom Sade.
Škola má vlastnú knižnicu a kuchyňu. Riaditeľkou Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči je Ľudmila Kozová.

== Z histórie MOMS-a Kysáč ==
[[Súbor:Slovenský Národný Dom.jpg|náhľad|Slovenský národný dom]]
Miestny odbor [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] v [[Srbsko|Srbsku]] v Kysáči bol založený [[18. novembra]] [[1990]] a patrí medzi najväčšie MOMS v Srbsku, počíta niečo nad 2 500 členov. Jeho prvým predsedom bol učiteľ Pavel Grňa a po ňom sa predsedom stal učiteľ Rastislav Surový. Kysáčski matičiari pracujú na zachovávaní slovenskej národnej identity. V tej práci vždy majú spolupracovníkov členov slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru a iných cirkevných zborov a kresťanských spoločenstiev, medzi učiteľov ZŠ, pracovníkov Kultúrneho centra, športových združení v Kysáči a ďalších.

== Osobnosti obce ==
* [[Ján Branislav Mičátek]] ([[1837]] - [[1905]]), národný buditeľ
* [[Augustín Langhoffer]] ([[1861]] - [[1940]]), profesor entomológie
*[[Ľudovít Mičátek|Ľudovít Miloš Mičátek]] ([[1874]] - [[1926]]), advokát, politik, novinár, cirkevný hodnostár
* [[Jozef Roháček]] ([[1877]] - [[1962]]), kňaz a prekladateľ Biblie
* [[Ivan Vladimír Roháček]] ([[1909]] - [[1977]]), slovenský šachista
* [[Zuzana Kardelisová]] ([[1912]]-[[1988]]), divadelná herečka
* [[Piri Löwinger - Yarden]] ([[1915]]-[[2007]]), izraelská výtvarná umelkyňa&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Klinko|meno=Ivan|titul=Osudy Židov vo Vojvodine v prvej polovici 20. storočia|vydanie=|vydavateľ=[s.n.]|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=|strany=95}}&lt;/ref&gt;
* [[Ján Podhradský]] ([[1917]] - [[1998]]), futbalista
* [[Andrej Ferko (básnik)|Andrej Ferko]] ([[1925]] - [[2011]]), básnik a lekár
* [[Želmíra Břízová]] ([[1931]] - [[2017]]), filmová herečka
* [[Andrej Beredi]] ([[1933]] - [[1996]]), evanjelický biskup
* [[Ján Valent]] ([[1941]] - [[2008]]), evanjelický biskup
* [[Michal Harpáň]] (* [[1944]]), univerzitný profesor
* [[Janko Ramač]] ([[1955]] - [[2022]]), univerzitný profesor, spoluprekladateľ prvého vydania  Biblie v [[Rusínčina|rusínčine]]
* [[Milan Stepanov]] (* [[1983]]), futbalista

== Populácia ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! Rok !! Populácia
|-
| [[1798]] || 1 314
|-
| [[1801]] || 1 349
|-
| [[1948]] || 5 664
|-
| [[1953]] || 5 671
|-
| [[1961]] || 5 907
|-
| [[1971]] || 6 022
|-
| [[1981]] || 6 220
|-
| [[1991]] || 5 850
|-
| [[2002]] || 5 471
|-
| [[2011]] || 5 091
|-
| [[2022]] || 4 511
|}

== Partnerské mestá ==
* {{Flagicon|Slovensko}} [[Belá-Dulice]], [[Slovensko]]
* {{Flagicon|Slovensko}} [[Hontianske Moravce]], [[Slovensko]]
* {{Flagicon|Slovensko}} [[Hontianske Nemce]], [[Slovensko]]
* {{Flagicon|Slovensko}} [[Kysak (okres Košice-okolie)|Kysak]], [[Slovensko]]

==Pozri aj==
* [[Vojvodina#Slov.C3.A1ci vo Vojvodine|Slováci vo Vojvodine]]
* [[Slovenská evanjelická augsburského vyznania cirkev v Srbsku|SECAV v Srbsku]]
* [http://momskysac.org.rs Miestny odbor Matice slovenskej v Kysáči (v slovenčine)]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://www.novisad.rs/lat Nový Sad (v srbčine a angličtine)]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Kisač}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Zdroje ==
* [http://www.slovackizavod.org.rs Ústav pre kultúru Vojvodinských Slovákov (v slovenčine)]
* [https://maps.hungaricana.hu/en/map/?bbox=2187930%2C5674203%2C2202605%2C5680183&amp;layers=google-hybrid%2Cvector-data%2Ctms-hungary Military Surveys of the Habsburg Empire (Kysáč)]

[[Kategória:Dediny v Srbsku]]
[[Kategória:Obce v Srbsku]]
[[Kategória:Sídla Slovákov v Srbsku]]</text>
      <sha1>gi0aij6by8fxohscq75r2efz5vj6gw4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Víťazi Wimbledonu - štvorhra</title>
    <ns>10</ns>
    <id>329714</id>
    <revision>
      <id>8213351</id>
      <parentid>7883145</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T19:02:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>akt. 2025</comment>
      <origin>8213351</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2601" sha1="68tylj0jgr2j30uk9d3db24bozt5cgu" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
|meno = Víťazi Wimbledonu - štvorhra
|nadpis = [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]]: Víťazi mužskej štvorhry v [[Otvorená éra svetového tenisu|otvorenej ére]]

|zoznam1 = 
* (1968{{--}}1970) [[John Newcombe]] / [[Tony Roche]]
* (1971) [[Roy Emerson]] / [[Rod Laver]]
* (1972) [[Bob Hewitt]] / [[Frew McMillan]]
* (1973) [[Jimmy Connors]] / [[Ilie Năstase]]
* (1974) [[John Newcombe]] / [[Tony Roche]]
* (1975) [[Vitas Gerulaitis]] / [[Gene Mayer]]
* (1976) [[Brian Gottfried]] / [[Raúl Ramírez]]
* (1977) [[Ross Case]] / [[Geoff Masters]]
* (1978) [[Bob Hewitt]] / [[Frew McMillan]]
* (1979) [[Peter Fleming]] / [[John McEnroe]]
* (1980) [[Peter McNamara]] / [[Paul McNamee]]
* (1981) [[Peter Fleming]] / [[John McEnroe]]
* (1982) [[Peter McNamara]] / [[Paul McNamee]]
* (1983, 1984) [[Peter Fleming]] / [[John McEnroe]]
* (1985) [[Heinz Günthardt]] / [[Balázs Taróczy]]
* (1986) [[Joakim Nyström]] / [[Mats Wilander]]
* (1987, 1988) [[Ken Flach]] / [[Robert Seguso]]
* (1989) [[John Fitzgerald]] / [[Anders Järryd]]
* (1990) [[Rick Leach]] / [[Jim Pugh]]
* (1991) [[John Fitzgerald]] / [[Anders Järryd]]
* (1992) [[John McEnroe]] / [[Michael Stich]]
* (1993{{--}}1997) [[Todd Woodbridge]] / [[Mark Woodforde]]
* (1998) [[Jacco Eltingh]] / [[Paul Haarhuis]]
* (1999) [[Maheš Bhupáthí]] / [[Leander Paes]]
* (2000) [[Todd Woodbridge]] / [[Mark Woodforde]]
* (2001) [[Donald Johnson]] / [[Jared Palmer]]
* (2002{{--}}2004) [[Jonas Björkman]] / [[Todd Woodbridge]]
* (2005) [[Stephen Huss]] / [[Wesley Moodie]]
* (2006) [[Bob Bryan]] / [[Mike Bryan]]
* ([[Mužská štvorhra na Wimbledone 2007|2007]]) [[Arnaud Clément]] / [[Michaël Llodra]]
* (2008, [[Mužská štvorhra na Wimbledone 2009|2009]]) [[Daniel Nestor]] / [[Nenad Zimonjić]]
* ([[Mužská štvorhra na Wimbledone 2010|2010]]) [[Jürgen Melzer]] / [[Philipp Petzschner]]
* (2011) [[Bob Bryan]] / [[Mike Bryan]]
* (2012) [[Jonathan Marray]] / [[Frederik Nielsen]]
* (2013) [[Bob Bryan]] / [[Mike Bryan]]
* (2014) [[Vasek Pospisil]] / [[Jack Sock]]
* (2015) [[Jean-Julien Rojer]] / [[Horia Tecău]]
* (2016) [[Pierre-Hugues Herbert]] / [[Nicolas Mahut]]
* (2017) [[Łukasz Kubot]] / [[Marcelo Melo]]
* (2018) [[Mike Bryan]] / [[Jack Sock]]
* (2019) [[Juan Sebastián Cabal]] / [[Robert Farah]]
* (2021) [[Nikola Mektić]] / [[Mate Pavić]]
* (2022) [[Matthew Ebden]] / [[Max Purcell]]
* (2023) [[Wesley Koolhof]] / [[Neal Skupski]]
* (2024) [[Harri Heliövaara]] / [[Henry Patten]]
* (2025) [[Julian Cash]] / [[Lloyd Glasspool]]

}}&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Tenisové navigačné šablóny]]&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>68tylj0jgr2j30uk9d3db24bozt5cgu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam národných kultúrnych pamiatok Českej republiky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>332572</id>
    <revision>
      <id>8213316</id>
      <parentid>8187950</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:07:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Geoffroi</username>
        <id>171734</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>([[c:GR|GR]]) [[c:COM:FR|File renamed]]: [[File:Stádleck most (3).JPG]] → [[File:Stádlecký most (3).jpg]] [[c:COM:FR#FR3|Criterion 3]] (obvious error)</comment>
      <origin>8213316</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="111836" sha1="1b5705s7f2bmuu5dbrdbcpz8sf9v3eq" xml:space="preserve">== Aktuálne pamiatky ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Číslo
! Sídlo
! Pamiatka
! Okres
! Vyhlásená
! class=&quot;unsortable&quot;| Obrázok
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/prazsky-hrad-84031 101]  || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Pražský hrad]] || [[Praha]] || [[1962]] || [[File:Prag Hradschin.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/ceske-korunovacni-klenoty-84032 102] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[České korunovačné klenoty]] || [[Praha]] || 1962 || [[Súbor:CZ-Prag-hrad-koenigsp-kronjuw.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-matky-bozi-pred-tynem-84034 103] || [[Praha 1]] – [[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto]] || [[Kostol Matky Božej pred Týnom]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:Prague 01.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/palac-kinskych-84035 104] || [[Praha 1]] – [[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto]] || [[palác Kinských]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:Haus zur steinernen Glocke UND Palais Kinsky.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/staromestska-radnice-84036 105] || [[Praha 1]] – [[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto]] || [[Staromestská radnica (Praha)|Staromestská radnica]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:Prague 2006-11 012.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/betlemska-kaple-84037 106] || [[Praha 1]] – [[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto]] || [[Betlehemská kaplnka]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:Betlemska kaple.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/stavovske-divadlo-84038 107] || [[Praha 1]] – [[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto]] || [[Stavovské divadlo]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:Stavovské divadlo večer.JPG|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/karluv-most-se-socharskou-vyzdobou-84040 108] || [[Praha 1]] – [[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto]] || [[Karlov most]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:Praha 2005-09-20 karlův most.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/karolinum-84041 109] || [[Praha 1]] – [[Staré Mesto (Praha)|Staré Mesto]] || [[Karolinum]] || [[Praha]] || 1962 || [[Súbor:Praha Karolinum ext 1.jpg|90x90bod]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/novomestska-radnice-84045 110] || [[Praha 1]] – [[Nové Mesto (Praha)|Nové Mesto]] || [[Novomestská radnica]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:New town City Hall Prague.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/narodni-divadlo-84046 111] || [[Praha 1]] – [[Nové Mesto (Praha)|Nové Mesto]] || [[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img4.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/narodni-muzeum-84047 112] || [[Praha 1]] – [[Nové Mesto (Praha)|Nové Mesto]] || [[Národné múzeum (Praha)|Národné múzeum]] || [[Praha]] || 1962 ||[[Súbor:Praha Národní muzeum 1.jpg|100x100bod]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vysehrad-84058 113] || [[Praha 2]] – [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]] || [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]] || [[Praha]] || 1962 || [[File:Tabor Gate Vysehrad Prague CZ 763.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/narodni-pamatnik-na-vitkove-s-hrobem-neznameho-vojina-84059 114] || [[Praha 3]] – [[Žižkov]] || [[Národný pamätník na Vítkove]] s hrobom neznámeho vojaka || [[Praha]] || 1962 || [[File:Praha, Vítkov, památník.JPG|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/bojiste-bitvy-na-bile-hore-s-mohylou-a-letohradek-hvezda-s-oborou-84065 115] || [[Praha 6]] – [[Liboc]] || [[Letohrádok Hvězda]] s oborou na Bielej Hore || [[Praha]] || 1962 || [[File:LetohradekHvezda2.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-karlstejn-84069 116] || [[Karlštejn (okres Beroun)|Karlštejn]] || [[Karlštejn|hrad Karlštejn]] || [[okres Beroun]] || 1962 || [[File:CastleKarlstein.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-lidice-84070 117] || [[Lidice]] || [[Pamätník Lidice|areál starých Lidic]] || [[okres Kladno]] || 1962 || [[File:Lidice CZ overall view from north.JPG|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/slovanske-hradiste-budec-84071 118] || [[Zákolany|Zákolany – Kováry]] || [[Hradisko Budeč|slovanské hradisko Budeč]] || [[okres Kladno]] || 1962 || [[File:Kostel sv. Petra a Pavla.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vlassky-dvur-v-kutne-hore-84074 119] || [[Kutná Hora]] || [[Vlašský dvor]] || [[okres Kutná Hora]] || 1962 || [[File:Wloski-dwor.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/sazavsky-klaster-84076 120] || [[Sázava (okres Benešov)|Černé Budy]] || [[Sázavský kláštor]] || [[okres Benešov]] || 1962 || [[File:Sázavský Klášter.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/sazavsky-klaster-84076 121] || [[Sezimovo Ústí]] || zrúcanina hradu [[Hrad Kozí Hrádek|Kozí hrádek]] || [[okres Tábor]] || 1962 || [[File:Kozi Hradek 2005-1.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/stara-radnice-84098 122] || [[Tábor (Česko)|Tábor]] || [[Stará radnica (Tábor)|Stará radnica]] || [[okres Tábor]] || 1962 || [[File:Tábor - stará radnice.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-kotnov-s-bechynskou-branou-84099 123] || [[Tábor (Česko)|Tábor]] || hrad [[Hrad Kotnov|Kotnov]] s [[Bechyňská brána|Bechyňskou bránou]] || [[okres Tábor]] || 1962 || [[File:Tabor2.JPG|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-primda-84110 124] || [[Přimda]] || [[Hrad Přimda|zrúcanina hradu Přimda]] || [[okres Tachov]] || 1962 || [[File:Burg Primda Gesamtansicht.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hora-rip-s-rotundou-sv-jiri-84114 125] || [[Mnetěš]] || hora [[Říp]] s [[rotunda svätého Juraja (Říp)|rotundou sv. Juraja]] || [[okres Litoměřice]] || 1962 || [[File:Rip rotunda sv Jiri 2.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/mala-pevnost-se-hrbitovem-v-terezine-84115 126] || [[Terezín]] || [[Malá pevnosť Terezín|Malá pevnosť]] a [[Národný cintorín Terezín|Národný cintorín]] || [[okres Litoměřice]] || 1962 || [[File:KT Terezín, vstup.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pole-s-pomnikem-premysla-orace-ve-stadicich-84119 127] || [[Řehlovice|Stadice]] || [[Kráľovské pole s pomníkom Přemysla Oráča]] || [[okres Ústí nad Labem]] || 1962 || [[File:Pomník Přemysla Oráče.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-v-litomysli-84129 128] || [[Litomyšl]] || [[Zámok Litomyšl]] || [[okres Svitavy]] || 1962
|| [[File:Litomyšl, Schloss.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-a-pevnost-spilberk-v-brne-84131 129] || [[Brno]] || hrad a pevnosť [[Špilberk (hrad)|Špilberk]] || [[okres Brno-město]] || 1962 || [[File:Špilberk.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/slovanske-hradiste-v-mikulcicich-84140 130] || [[Mikulčice]] || [[Veľká Morava|veľkomoravská]] sídelná aglomerácia [[Mikulčice-Valy]] || [[okres Hodonín]] || 1962 || [[File:Mikulčice-Valy 1.JPG|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/znojemska-hradni-rotunda-84145 131] || [[Znojmo]] || [[Rotunda svätej Kataríny|Znojemská hradná rotunda]] || [[okres Znojmo]] || 1962 || [[File:ZnojmoRotundaKateriny.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/bratrsky-sbor-ve-fulneku-pamatnik-jana-amose-komenskeho-84150 132] || [[Fulnek]] || [[Bratský zbor vo Fulneku]] || [[okres Nový Jičín]] || 1962 || [[file:Bratrský sbor ve Fulneku, sborová. Čelní pohled.JPG|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/olomoucky-hrad-s-kostelem-sv-vaclava-84154 133] || [[Olomouc]] || areál [[Olomoucký hrad|Přemyslovského hradu]] || [[okres Olomouc]] || 1962 || [[File:Arcidiecezni muzeum celek.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-pozustatku-velkomoravske-sidelni-aglomerace-stare-mesto-uherske-hradiste-modra-84143 134] || [[Staré Město (okres Uherské Hradiště)|Staré Město]], [[Modrá (okres Uherské Hradiště)|Modrá]] || súbor pamiatok veľkomoravskej sídelnej aglomerácie || [[okres Uherské Hradiště]] || [[1969]] || [[File:Archeoskanzen Modrá - pec.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/konesprezni-zeleznice-ceske-budejovice-linec-ceska-cast-84083 135] || [[České Budějovice]] || [[Konská železnica České Budějovice – Linz]] || [[okres České Budějovice]] || [[1971]] || [[File:České Budějovice, Mánesova, Muzeum koněspřežky.JPG|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/anezsky-klaster-84039 136] || [[Praha 1]] – [[Staré Město (Praha)|Staré Město]] || [[Kláštor svätej Anežky Českej]] || [[Praha]] || [[1978]] || [[Súbor:Anežský klášter sv. Salvátor a sv. František 5.jpg|100x100bod]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-na-slovanech-84057 137] || [[Praha 2]] – [[Nové Město (Praha)|Nové Město]] || [[Emauzský kláštor]] || [[Praha]] || 1978 || [[File:Emauzy.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/cestna-pohrebiste-spojeneckych-armad-a-bojovniku-za-svobodu-na-olsanech-84060 138] || [[Praha 3]] – [[Žižkov]] || [[Olšanské hřbitovy|čestné pohrebiská na Olšanoch]] || [[Praha]] || 1978 || [[File:Olšanské hřbitovy, pohřebiště vojáků ze zemí Commonwealthu.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-protifasistickeho-odboje-v-kobylisich-84068 139] || [[Praha 8]] – [[Kobylisy]] || [[Kobyliská streľnica|Pamätník protifašistického odboja]] || [[Praha]] || 1978 || [[File:Kobyl strel4.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/premyslovske-hradiste-levy-hradec-84080 140] || [[Roztoky (okres Praha-západ)|Roztoky – Žalov]] || [[Levý Hradec|Přemyslovské hradisko Levý Hradec]] || [[okres Praha-západ]] || 1978 || [[File:Levy Hradec CZ fortification.JPG|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/rodiste-jana-zizky-v-trocnove-84084 141] || [[Borovany (okres České Budějovice)|Borovany – Trocnov]] || [[Rodisko Jána Žižku v Trocnove|rodný dvorec Jána Žižku]] || [[okres České Budějovice]] || 1978 || [[File:Court of Zizka.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-zvikov-84093 142] || [[Zvíkovské Podhradí]] || [[Hrad Zvíkov]] || [[okres Písek]] || 1978 || [[File:Hrad.Zvíkov.jpeg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/rodny-dum-mistra-jana-husa-v-husinci-84094 143] || [[Husinec (okres Prachatice)|Husinec]] || [[rodný dom Majstra Jána Husa]] || [[okres Prachatice]] || 1978 || [[File:Husinec Jans home.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zricenina-hradu-rabi-84103 144] || [[Rabí]] || [[Hrad Rabí|zrúcanina hradu Rabí]] || [[okres Klatovy]] || 1978 || [[File:View of the Rabí Castle (2) 2.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/slovanske-hradiste-hurka-ve-starem-plzenci-84105 145] || [[Starý Plzenec]] || slovanské [[Hradisko Hůrka]] || [[okres Plzeň-město]] || 1978 || [[File:Stary Plzenec CZ Rotunda of St Peter from NE 622.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zricenina-hradu-bezdez-84111 146] || [[Bezděz (okres Česká Lípa)|Bezděz]] || [[Bezděz (hrad)|hrad Bezděz]] || [[okres Česká Lípa]] || 1978 || [[File:Bezdez.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-obetem-katastrofy-na-dole-nelson-84117 147] || [[Osek (okres Teplice)|Osek]] || [[pomník obetiam katastrofy v bani Nelson]] || [[okres Teplice]] || 1978 || [[File:Dux Denkmal der Toten des Grubenunglücks von 1934.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/rodny-dum-karla-havlicka-borovskeho-84120 148] || [[Havlíčkova Borová]] || [[rodný dom Karla Havlíčka Borovského]] || [[okres Havlíčkův Brod]] || 1978 || [[File:Rodny domek Karla Havlicka Borovskeho.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pietni-uzemi-lezaky-84123 149] || [[Miřetice (okres Chrudim)|Miřetice]] || [[Ležáky|pietne územie Ležákov]] || [[okres Chrudim]] || 1978 || [[File:Lezaky-hrobodum c.p.26.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/babiccino-udoli-v-ratiboricich-84125 150] || [[Česká Skalice|Ratibořice]] || [[Babiččino údolí]] so zámkom || [[okres Náchod]] || 1978 || [[File:Babiččino údolí, památník Babičky, detail.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pietni-uzemi-zamecek-v-pardubickach-84127 151] || [[Pardubice]] || pietne územie [[Pardubický zámoček|Zámoček]] || [[okres Pardubice]] || 1978 || [[File:Pardubicky Zamecek 06.JPG|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kounicovy-vysokoskolske-koleje-s-pomnikem-vitezstvi-nad-fasismem-v-brne-84132 152] || [[Brno]] || [[Kounicove internáty|Kounicove vysokoškolské internáty]] s pamätníkom Víťazstva nad fašizmom || [[okres Brno-město]] || 1978 || [[File:Brno-Žabovřesky - Kaunicovy studentské koleje.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-protifasistickeho-odboje-v-plostine-84139 153] || [[Drnovice (okres Zlín)|Drnovice]] || Pamätník odboja v [[Ploština|Ploštine]] || [[okres Zlín]] || 1978 || [[File:Ploština.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-partyzanskeho-hnuti-nocni-prechod-v-moravce-84148 154] || [[Morávka (okres Frýdek-Místek)|Morávka]] || Pamätník partizánskeho hnutia &quot;Nočný prechod&quot; || [[okres Frýdek-Místek]] || 1978 || [[Súbor:Morávka, Noční přechod (4).JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/rodny-dum-frantiska-palackeho-v-hodslavicich-84151 155] || [[Hodslavice]] || [[Rodný dom Františka Palackého]] || [[okres Nový Jičín]] || 1978 || [[File:Hodslavice08.JPG|90px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-obeti-ii-svetove-valky-v-javoricku-84152 156] || [[Luká|Javoříčko]] || [[Pamätník obetí druhej svetovej vojny v Javoříčku|Pamätník obetí II. svetovej vojny]] || [[okres Olomouc]] || 1978 || [[File:Památník Javoříčko.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-rude-armady-mausoleum-v-ostrave-84159 157] || [[Ostrava]] || [[Pamätník Červenej armády (Ostrava)|Pamätník Červenej armády]] – mauzoleum || [[okres Ostrava-město]] || 1978 || [[File:Pam RA Ostrava 01.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://web.archive.org/web/20131219190601/http://www.mvcr.cz/clanek/archiv-ceske-koruny-1158-1935-154554.aspx 158] || [[Praha 6]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Archív Českej koruny]] || [[Praha]] || [[1988]] || [[Súbor:Majestát Rudolfa II z roku 1609.gif|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dum-umelcu-rudolfinum-84042 159]  || [[Praha 1]] – [[Staré Město (Praha)|Staré Město]] || [[Rudolfinum|Dom umelcov Rudolfinum]] || [[Praha]] || [[1989]] || [[File:Praha Rudolfinum front.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/obecni-dum-hlavniho-mesta-prahy-s-prasnou-branou-84043 160] || [[Praha 1]] – [[Staré Město (Praha)|Staré Město]] || [[Obecný dom]] hl. mesta Prahy a [[Prašná brána]] || [[Praha]] || 1989 || [[File:Obecní dům noc 3.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-ceskeho-odboje-1939-1945-peckarna-84048 161] || [[Praha 1]] – [[Nové Město (Praha)|Nové Město]] || [[Petschkov palác]], čp. 929 || [[Praha]] || 1989 || [[Súbor:Petschkův palác od magistrály.JPG|90x90bod]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/strahovsky-klaster-84054 162] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Strahovský kláštor|Premonštrátsky kláštor na Strahove]] || [[Praha]] || 1989 || [[File:Praha Strahovsky klaster.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hradiste-a-keltske-oppidum-zavist-84061 163] || [[Praha 4]] – [[Točná]] || [[Oppidum Závist|hradisko a keltské oppidum Závist]] || [[Praha]] || 1989 || [[File:Hradiste nad Zavisti CZ 01.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/slovanske-hradiste-slavnikovcu-libice-84077 164] || [[Libice nad Cidlinou]] || slovanské hradisko Slavníkovcov || [[okres Nymburk]] || 1989 || [[File:Libické hradiště - příkop.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-krivoklat-84082 165] || [[Křivoklát]] || [[Křivoklát|hrad Křivoklát]] || [[okres Rakovník]] || 1989 || [[File:Krivoklat castle Czech Republic.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-cesky-krumlov-84086 166] || [[Český Krumlov]] || [[Zámok Český Krumlov|hrad a zámok v Českom Krumlove]] || [[okres Český Krumlov]] || 1989 || [[Súbor:Český Krumlov zámek večer.jpg|90x90bod]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kamenny-most-v-pisku-84092 167] || [[Písek]] || [[Kamenný most v Písku|kamenný most]] || [[okres Písek]] || 1989 || [[File:Písek, Kamenný most a nábřeží.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/retezovy-most-v-stadlci-84097 168] || [[Stádlec]] || [[Stádlecký most|most]] || [[okres Tábor]] || 1989 || [[File:Stádlecký most (3).jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/cestne-pohrebiste-na-ustrednim-hrbitove-v-brne-84133 169] || [[Brno]] || čestné pohrebisko na Ústrednom cintoríne || [[okres Brno-město]] || 1989 || [[File:Brno, Central cemetery - výřez.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/petrov-v-brne-84134 170] || [[Brno]] || [[Brno|Petrov]] s [[Katedrála svätého Petra a Pavla (Brno)|katedrálou sv. Petra a Pavla]] || [[okres Brno-město]] || 1989 || [[File:Brno, Petrov z Opuštěné.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pamatnik-obetem-nacistickeho-teroru-v-zivoticich-84149 171] || [[Havířov]] – [[Havířov|Životice]] || [[Životická tragédia|Pamätník obetiam nacistického teroru]] || [[okres Karviná]] || 1989 || [[Súbor:Životice, památník životické tragédie.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/brevnovsky-klaster-84064 172] || [[Praha 6]] – [[Břevnov]] || [[Břevnovský kláštor]] benediktinov || [[Praha]] || [[1991]] || [[File:Praha Břevnov monastery from SE DSCN0284.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/sidlo-parlamentu-ceske-republiky-84052 173] {|| [[Praha 1]] – [[Malá Strana]] || sídlo [[Parlament Českej republiky|Parlamentu Českej republiky]], mj. [[Šternberský palác (Malá Strana)|Šternberský palác]], [[Tomáškov palác]], [[Valdštejnský palác]], [[Kolovratský palác (Praha, Valdštejnská)|Kolovratský palác]], [[Malý Fürstenberský palác]], [[Thunovský palác]] || [[Praha]] || [[1992]] || [[File:Valdstejnsky Palace garden autumn.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/staromestske-namesti-84033 174] || [[Praha 1]] – [[Staré Město (Praha)|Staré Město]] || [[Staromestské námestie (Praha)|Staromestské námestie]] || [[Praha]] || [[1995]] || [[File:Prague 07-2016 View from Old Town Hall Tower img3.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klementinum-84044 175] || [[Praha 1]] – [[Staré Město (Praha)|Staré Město]] || [[Klementinum]] || [[Praha]] || 1995 || [[File:Klementinum, východní vchod.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pomnik-sv-vaclava-84049 176] || [[Praha 1]] – [[Nové Město (Praha)|Nové Město]] || [[Pomník svätého Václava]] || [[Praha]] || 1995 || [[File:Prag Wenzelsplatz Wenzelsdenkmal Nationalmuseum bei Nacht.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-mikulase-na-male-strane-84053 178] || [[Praha 1]] – [[Malá Strana]] || [[Kostol svätého Mikuláša (Malá Strana)|kostol sv. Mikuláša]] || [[Praha]] || 1995 || [[File:Chram sv Mikulase z upati Petrina.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/staronova-synagoga-84055 179] || [[Praha 1]] – [[Josefov (Praha)|Josefov]] || [[Staronová synagóga]] || [[Praha]] || 1995 || [[File:Praha Staronova Synagoga.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/stary-zidovsky-hrbitov-84056 180] || [[Praha 1]] – [[Josefov (Praha)|Josefov]] || [[Starý židovský cintorín (Praha)|Starý židovský cintorín]] || [[Praha]] || 1995 || [[File:Praha Jewish Cemetery 2003.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zbraslavsky-klaster-84062 181] || [[Praha 5]] – [[Zbraslav (Praha)|Zbraslav]] || [[Zbraslavský kláštor]] || [[Praha]] || 1995 || [[File:Zbraslav10.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hradiste-sarka-84066 182] || [[Praha 6]] – [[Liboc]] || [[Šárecké hradisko]] || [[Praha]] || 1995 || [[File:PR Divoká Šárka - slovanské hradiště Divoká Šárka na Džbánu.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/muellerova-vila-84067 183] || [[Praha 6]] – [[Střešovice]] || [[Villa Müller]] od [[Adolf Loos|Adolfa Loose]] || [[Praha]] || 1995 || [[File:Villa Muller 071.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-bartolomeje-v-koline-84072 184] || [[Kolín]] || areál [[Kostol svätého Bartolomeja (Kolín)|chrámu sv. Bartolomeja]] || [[okres Kolín]] || 1995 || [[File:Kolin Bartolomej2.JPG|90px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/mestske-opevneni-v-kourimi-84073 185] || [[Kouřim]] || [[Mestské opevnenie v Kouřimi|mestské opevnenie]] || [[okres Kolín]] || 1995 ||[[File:Kouřim, Pražská brána, od města.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-barbory-v-kutne-hore-84075 186] || [[Kutná Hora]] || areál [[Chrám svätej Barbory|chrámu sv. Barbory]] || [[okres Kutná Hora]] || 1995 || [[File:KUTNA HORA (js) 11.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-nanebevzeti-panny-marie-ve-stare-boleslavi-84078 187]  || [[Brandýs nad Labem-Stará Boleslav]] || [[kostol Nanebovzatia Panny Márie (Stará Boleslav)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]]|| [[okres Praha-východ]] || 1995 || [[File:Stará Boleslav, Nanebevzetí Panny Marie Church.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostely-sv-vaclava-a-sv-klimenta-ve-stare-boleslavi-84079 188] || [[Brandýs nad Labem-Stará Boleslav]] || areál [[kostol svätého Václava (Stará Boleslav)|Baziliky sv. Václava]] a [[kostol svätého Klementa (Stará Boleslav)|kostola sv. Klementa]] || [[okres Praha-východ]] || 1995 || [[File:BazilikasvVaclavasb.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-panny-marie-s-klasterem-svata-hora-84081 189] || [[Příbram]] || areál chrámu Panny Márie ([[Svatá Hora]]) || [[okres Příbram]] || 1995 || [[File:Příbram-Svata Hora-areal.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-vita-v-ceskem-krumlove-84085 190] || [[Český Krumlov]] || [[kostol svätého Víta (Český Krumlov)|kostol sv. Víta]] || [[okres Český Krumlov]] || 1995 || [[File:KrumlovKostel.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-nanebevzeti-panny-marie-v-kajove-84087 191] || [[Kájov]] || areál [[kostol Nanebovzatia Panny Márie (Kájov)|kostola Nanebovzatia Panny Márie]] || [[okres Český Krumlov]] || 1995 || [[File:Gojau-2007-07-05-KostelOdSV.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-ve-vyssim-brode-84088 192] || [[Vyšší Brod]] || [[Vyšebrodský kláštor|areál cisterciánskeho kláštora]] || [[okres Český Krumlov]] || 1995 || [[File:Vyšší Brod, klášter, pohled přes rybník (01).jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-zlata-koruna-84089 193] || [[Zlatá Koruna]] || bývalý [[Kláštor Zlatá Koruna|cisterciánsky kláštor s kostolom Panny Márie]] || [[okres Český Krumlov]] || 1995 || [[File:Zlatá Koruna - křížová chodba.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-jindrichuv-hradec-84090 194] || [[Jindřichův Hradec]] || [[Zámok Jindřichův Hradec|areál zámku]] || [[okres Jindřichův Hradec]] || 1995 || [[File:Jindřichův Hradec-zámek.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-v-treboni-84091 195]  || [[Třeboň]] || areál [[Kláštor augustiniánov (Třeboň)|kláštora augustiniánov]] s [[Kostol svätého Jiljí a Panny Márie Kráľovnej|kostolom Panny Márie Kráľovnej a sv. Jiljí]] || [[okres Jindřichův Hradec]] || 1995 || [[Súbor:Třeboň, kostel svatého Jiljí.JPG|80px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-strakonice-84095 196] || [[Strakonice]] || [[Hrad Strakonice|areál hradu Strakonice]] || [[okres Strakonice]] || 1995 || [[File:Strakonice-casle-Rumpal.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-horsovsky-tyn-84101 197] || [[Horšovský Týn]] || [[Zámok Horšovský Týn|areál zámku]] || [[okres Domažlice]] || 1995 || [[File:Horsovskytyn park.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-becov-nad-teplou-84102 198] || [[Bečov nad Teplou]] || areál [[Hrad Bečov nad Teplou|hradu]] a [[Zámok Bečov nad Teplou|zámku]] || [[okres Karlovy Vary]] || 1995 || [[File:Zámek Bečov.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-bartolomeje-v-plzni-84104 199] || [[Plzeň]] || [[Katedrála svätého Bartolomeja (Plzeň)|katedrála sv. Bartolomeja]] || [[okres Plzeň-město]] || 1995 || [[File:Katedrála sv.Bartolomeja.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-plasy-84106 200] || [[Plasy]] || [[Kláštor Plasy|areál kláštora]] || [[okres Plzeň-sever]] || 1995 || [[File:Plasy aerial.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/slovanske-hradiste-a-mohylove-pohrebiste-u-bezemina-cebivi-84107 201] || [[Cebiv|Bezemín]] || [[Bezemín (hradisko)|slovanské hradisko a mohylové pohrebisko]] || [[okres Tachov]] || 1995
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-kladruby-84108 202] || [[Kladruby (okres Tachov)|Kladruby]] || [[Kladrubský kláštor|areál benediktinského kláštora]] || [[okres Tachov]] || 1995 || [[File:Kladruby5.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hradiste-hradistsky-kopec-84109 203] || [[Konstantinovy Lázně|Okrouhlé Hradiště]] || [[Okrouhlé Hradiště (hradisko)|hradisko Hradišťský kopec]] || [[okres Tachov]] || 1995
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-frantiskanu-v-kadani-84112 204] || [[Kadaň (mesto)|Kadaň]] || [[Františkánsky kláštor (Kadaň)|areál františkánskeho kláštora]] || [[okres Chomutov]] || 1995 || [[File:Kadaň, františkánský klášter (3).jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-sychrov-84113 205] || [[Sychrov (okres Liberec)|Sychrov]] || [[Zámok Sychrov|areál zámku]] || [[okres Liberec]] || 1995 || [[File:Sychrov castle in 2007 - 14.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-mikulase-v-lounech-84116 206] || [[Louny]] || [[Kostol svätého Mikuláša (Louny)|kostol sv. Mikuláša]] || [[okres Louny]] || 1995 || [[File:Louny01.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-v-oseku-84118 207] || [[Osek (okres Teplice)|Osek]] || [[Kláštor Osek|areál kláštora v Oseku]] || [[okres Teplice]] || 1995 || [[File:Kloster Ossegg.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/muzeum-v-hradci-kralove-84121 208] || [[Hradec Králové]] || [[Múzeum východných Čiech]] || [[okres Hradec Králové]] || 1995 || [[File:Hradec Králové - Muzeum Východních Čech.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kaple-zjeveni-pane-ve-smiricich-84122 209] || [[Smiřice]] || [[Kaplnka Zjavenia Pána (Smiřice)|kaplnka Troch kráľov]] || [[okres Hradec Králové]] || 1995 || [[File:Kaple Zjevení Páně ve Smiřicích.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-v-broumove-84124 210] || [[Broumov (okres Náchod)|Broumov]] || [[Kláštor Broumov|Benediktinský kláštor]] a [[kostol svätého Vojtecha (Broumov)|kostol sv. Vojtecha]] || [[okres Náchod]] || 1995 || [[File:Broumov, klášter, dvůr 06.jpg|80px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pevnostni-system-dobrosov-84126 211] || [[Náchod|Dobrošov]] || súbor pevnostného systému [[Dobrošov (delostrelecká tvŕdza)|Dobrošov]] || [[okres Náchod]] || 1995 || [[File:N-S 75.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-opocno-84128 212] || [[Opočno (okres Rychnov nad Kněžnou)|Opočno]] || [[Zámok Opočno|areál zámku]] || [[okres Rychnov nad Kněžnou]] || 1995 || [[File:Opočno - zámecké nádvoří.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hospital-kuks-84130 213] || [[Kuks]] || [[Kuks (hospital)|areál hospitalu]] || [[okres Trutnov]] || 1995 || [[File:Zámek - hospital Kuks.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-jakuba-vetsiho-v-brne-84135 214] || [[Brno]] || [[kostol svätého Jakuba (Brno)|kostol sv. Jakuba Väčšieho]] || [[okres Brno-město]] || 1995 || [[File:Church of Saint James Brno Night.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vila-tugendhat-84136 215] || [[Brno]] || [[vila Tugendhat]] || [[okres Brno-město]] || 1995 || [[File:Vila Tugendhat.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-lednice-84137 216] || [[Lednice (okres Břeclav)|Lednice]] || [[Zámok Lednice|areál zámku]] || [[okres Břeclav]] || 1995 || [[File:Zámek Lednice.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-valtice-84138 217] || [[Valtice]] || [[Zámok Valtice|areál zámku]] || [[okres Břeclav]] || 1995 || [[File:Valtice castle courtyard.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-telc-84141 218] || [[Telč]] || [[Zámok Telč|areál zámku]] || [[okres Jihlava]] || 1995 || [[File:Telč, zámek, věž 01.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-kromeriz-s-kvetnou-a-podzameckou-zahradou-84142 219] || [[Kroměříž]] || [[Kroměříž (arcibiskupský zámok)|areál zámku]] s [[Podzámecká zahrada|Podzámeckou]] a [[Květná záhrada|Květnou záhradou]] || [[okres Kroměříž]] || 1995 || [[File:Kromeriz - zamek.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vodni-mlyn-ve-slupi-84144 220] || [[Slup]] || [[Vodný mlýn v Slupi|vodný mlýn]] || [[okres Znojmo]] || 1995 || [[File:De- Slup, Mühle, Räder.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-jana-nepomuckeho-na-zelene-hore-84146 221] || [[Žďár nad Sázavou]] || [[Pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore|pútnicky kostol na Zelenej Hore]] || [[okres Žďár nad Sázavou]] || 1995 || [[File:Church of St John of Nepomuk at Zelená hora CZ.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-pernstejn-84147 222] || [[Nedvědice]] || areál hradu [[Hrad Pernštejn|Pernštejn]] || [[okres Brno-venkov]] || 1995 || [[File:Hrad Pernštejn.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klasterni-hradisko-84153 223] || [[Olomouc]] || [[kláštor Hradisko]] || [[okres Olomouc]] || 1995 || [[File:Klaster Hradisko-2.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-morice-v-olomouci-84155 224] || [[Olomouc]] || [[kostol svätého Mórica (Olomouc)|kostol sv. Mórica]] || [[okres Olomouc]] || 1995 || [[File:Chram svateho Morice.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-baroknich-kasen-a-sloupu-v-olomouci-84156 225] || [[Olomouc]] || súbor barokových [[Fontány v Olomouci|fontán]] a stĺpov ([[Stĺp Najsvätejšej Trojice (Olomouc) |Stĺp Najsvätejšej Trojice]], [[Mariánsky stĺp (Olomouc)|Mariánsky stĺp]]) || [[okres Olomouc]] || 1995 || [[File:Olmütz hauptplatz.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kaple-sv-krize-v-opave-84157 226] || [[Opava (Česko)|Opava]] || [[kaplnka svätého Kríža (Opava)|kaplnka sv. Kríža]] || [[okres Opava]] || 1995 || [[File:Opava, kaple svatého Kříže (1).jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-nanebevzeti-panny-marie-v-opave-84158 227] || [[Opava (Česko)|Opava]] || [[Konkatedrála Nanebovzatia Panny Márie]] || [[okres Opava]] || 1995 || [[File:Opava - katedrála Nanebevzetí Panny Marie.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dul-michal-v-ostrave-84160 228] || [[Ostrava]] 2 || areál kamenouhoľných baní Michal || [[okres Ostrava-město]] || 1995 || [[File:Dul Michal 42.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-velke-losiny-84161 229] || [[Velké Losiny]] || [[Zámok Velké Losiny|areál zámku]] || [[okres Šumperk]] || 1995 || [[File:Velke Losiny chateau 1.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pustevny-84162 230] || [[Prostřední Bečva]] || [[Pustevny na Radhošti|areál Pustevní]] || [[okres Vsetín]] || 1995 || [[File:Libušín chalet in Pustevny in winter (CZE).jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/valasske-muzeum-v-prirode-84163 231] || [[Rožnov pod Radhoštěm]] || [[Valašské múzeum v prírode]] || [[okres Vsetín]] || 1995 || [[File:Skanzen Valašská dědina - usedlosti z Nového Hrozenkova.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://web.archive.org/web/20131004221923/http://www.mvcr.cz/clanek/moravske-desky-zemske.aspx 232] || [[Brno]] || [[Moravské zemské desky]] || [[okres Brno-město]] || [[1998]] || [[Súbor:Brno, Mincmistrovský sklep, Moravské zemské desky (1).jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/slovanske-hradiste-sv-klimenta-u-osvetiman-84164 233] || [[Osvětimany]] || [[Hradisko svätého Klementa]] || [[okres Uherské Hradiště]] || [[1999]] || [[File:Valy - sv. Kliment.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-mikulase-v-cecovicich-84165 234] || [[Čečovice]] || [[Kostol svätého Mikuláša (Čečovice)|kostol sv. Mikuláša]] || [[okres Domažlice]] || 1999 || [[File:Čečovice - kostel sv. Mikuláše.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/trebechovicky-betlem-84166 235] || [[Třebechovice pod Orebem]] || [[Proboštov betlehem|Třebechovický betlehem]] || [[okres Hradec Králové]] || 1999 || [[Súbor:TBetlem ca1936.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-bouzov-84167 236] || [[Bouzov]] || [[Hrad Bouzov]] || [[okres Olomouc]] || 1999 || [[File:Bouzov, hrad (05).jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://web.archive.org/web/20131005005246/http://www.mvcr.cz/clanek/archivni-sbirka-historica-trebon.aspx] || [[Třeboň]] || Archívna zbierka [[Historica Třeboň]] || [[okres Jindřichův Hradec]] || [[2000]] || 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-konopiste-449220 237] || [[Benešov]] || [[Zámok Konopiště]] || [[okres Benešov]] || [[2001]] || [[File:Konopiště, 2021 (73).jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-horovice-449211 238] || [[Hořovice]] || [[Nový zámok (Hořovice)|nový zámok]] || [[okres Beroun]] || 2001 || [[File:Novy zamek park.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zriceniny-hradu-tocnik-a-zebrak-449216 239] || [[Točník]] || zrúcaniny hradov [[Hrad Žebrák|Žebrák]] a [[Hrad Točník|Točník]] || [[okres Beroun]] || 2001 || [[File:Burg Tocnik 01.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-kacina-449229 240] || [[Svatý Mikuláš (okres Kutná Hora)|Svatý Mikuláš]] || [[Zámok Kačina]] || [[okres Kutná Hora]] || 2001 || [[File:Průčelí zámku Kačina z parku.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-zleby-449230 241] || [[Žleby]] || [[Zámok Žleby]] || [[okres Kutná Hora]] || 2001 || [[File:Zámek Žleby1.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-kokorin-449205 242] || [[Kokořín|Kokořínský Důl]] || [[hrad Kokořín]] || [[okres Mělník]] || 2001 || [[File:Kokorin letecky pohled.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-veltrusy-449208 243] || [[Veltrusy]] || [[zámok Veltrusy]] || [[okres Mělník]] || 2001 || [[File:Veltrusy chateau CZ 245.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-mnichovo-hradiste-449233 244] || [[Mnichovo Hradiště]] || [[Zámok Mnichovo Hradiště]] || [[okres Mladá Boleslav]] || 2001 || [[File:Zámek Mnichovo Hradiště (00).jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-breznice-449195 245] || [[Březnice (okres Příbram)|Březnice]] || [[Zámok Březnice]] || [[okres Příbram]] || 2001 || [[File:Breznice PB CZ chateau 598a.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-hluboka-nad-vltavou-se-zamkem-ohrada-449217 246] || [[Hluboká nad Vltavou]] || [[Zámok Hluboká]] so [[zámok Ohrada|zámkom Ohrada]] || [[okres České Budějovice]] || 2001 || [[File:Hluboka castle.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-nove-hrady-449186 247] || [[Nové Hrady]] || [[Nové Hrady (hrad)|hrad Nové Hrady]] || [[okres České Budějovice]] || 2001 || [[File:NH hrad 5.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-rozmberk-nad-vltavou-449198 248] || [[Rožmberk nad Vltavou]] || [[Rožmberk (hrad)|hrad Rožmberk nad Vltavou]] || [[okres Český Krumlov]] || 2001 || [[File:Rozmberk vltava.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-cervena-lhota-449215 249] || [[Pluhův Žďár|Červená Lhota]] || [[Zámok Červená Lhota]] || [[okres Jindřichův Hradec]] || 2001 || [[File:Cervena Lhota, Czech Republic.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-dacice-449207 250] || [[Dačice]] || [[Zámok Dačice (nový)|Zámok Dačice]] || [[okres Jindřichův Hradec]] || 2001 || [[File:Dacice chateau.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-trebon-se-schwarzenberskou-hrobkou-449199 251] || [[Třeboň]] a [[Domanín (okres Jindřichův Hradec)|Domanín]] || [[Zámok Třeboň]] so [[Schwarzenberská hrobka|Schwarzenberskou hrobkou]] || [[okres Jindřichův Hradec]] || 2001 || [[File:Tř zámek 1.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-kratochvile-449221 252] || [[Netolice|Petrův Dvůr]] || [[zámok Kratochvíle]] || [[okres Prachatice]] || 2001 || [[File:Kratochvíle.de.antaŭe1.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-svihov-449192 253] || [[Švihov (okres Klatovy)|Švihov]] || [[hrad Švihov]] || [[okres Klatovy]] || 2001 || [[File:Svihov od jihu.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zricenina-hradu-velhartice-449210 254] || [[Velhartice]] || [[hrad Velhartice|zrúcanina hradu Velhartice]] || [[okres Klatovy]] || 2001 || [[File:Hradvelhartice.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-kozel-449218 255] || [[Šťáhlavy]] || [[zámok Kozel]] || [[okres Plzeň-město]] || 2001 || [[File:Zamek Kozel.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-manetin-449227 256] || [[Manětín]] || [[zámok Manětín]] || [[okres Plzeň-sever]] || 2001 || [[File:Manetin zamek.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-kynzvart-449224 257] || [[Lázně Kynžvart]] || [[Kynžvart|zámok Kynžvart]] || [[okres Cheb]] || 2001 || [[File:Zámek Kynžvart.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-benesov-nad-ploucnici-449222 258] || [[Benešov nad Ploučnicí]] || [[zámok Benešov nad Ploučnicí]] || [[okres Děčín]] || 2001 || [[Súbor:Zámek Horní a Dolní Benešov nad Ploučnicí, Zámecká, nám. Míru 47, Benešov nad Ploučnicí.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-libochovice-449232 259] || [[Libochovice]] || [[zámok Libochovice]] || [[okres Litoměřice]] || 2001 || [[File:Libochovice.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-ploskovice-449231 260] || [[Ploskovice]] || [[Ploskovice (zámok)|zámok Ploskovice]] || [[okres Litoměřice]] || 2001 || [[File:Ploskovice zámek 5.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-krasny-dvur-449189 261] || [[Krásný Dvůr]] || [[zámok Krásný Dvůr]] || [[okres Louny]] || 2001 || [[File:Krasnydvur.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-duchcov-449197 262] || [[Duchcov]] || [[zámok Duchcov]] || [[okres Teplice]] || 2001 || [[File:Back side of Duchcov Castle.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-lemberk-449203 263] || [[Jablonné v Podještědí|Lvová]] || [[zámok Lemberk]] || [[okres Liberec]] || 2001 || [[File:Schloss Lemberk.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-zakupy-a-hospodarsky-dvur-zamku-v-zakupech-449214 264] || [[Zákupy]] || [[zámok Zákupy]] s hospodářským dvorem || [[okres Česká Lípa]] || 2001/2010 || [[File:Zámek v Zákupech.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-frydlant-449209 265] || [[Frýdlant]] || [[zámok Frýdlant]] || [[okres Liberec]] || 2001 || [[File:Frydlant2 (js).jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-hruby-rohozec-449191 266] || [[Turnov|Daliměřice]] || [[Hrubý Rohozec]] || [[okres Semily]] || 2001 || [[File:Hrubý Rohozec.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zricenina-hradu-trosky-449213 267] || [[Troskovice]] || [[Trosky|zrúcanina hradu Trosky]] || [[okres Semily]] || 2001 || [[File:Trosky002.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-hradek-u-nechanic-449190 268] || [[Hrádek (okres Hradec Králové)|Hrádek]] || [[zámok Hrádek u Nechanic]] || [[okres Hradec Králové]] || 2001 || [[File:Hrádek u Nechanic castle whole.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-nachod-449188 269] || [[Náchod]] || [[zámok Náchod]] || [[okres Náchod]] || 2001 || [[File:Castle of Náchod telephoto 01.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/betlem-v-novem-lese-u-kuksu-449201 270] || [[Stanovice (okres Trutnov)|Stanovice]] || [[Betlehem (Kuks)|Betlehem v Novom lese]] pri [[Kuks]]e || [[okres Trutnov]] || 2001 || [[File:Braun Novy les02.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-slatinany-449182 271] || [[Slatiňany]] || [[zámok Slatiňany]] || [[okres Chrudim]] || 2001 || [[File:Slatinany CZ castle from E 0298.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrebcin-v-kladrubech-nad-labem-449194 272] || [[Kladruby nad Labem]] || [[Národný hrebčín Kladruby nad Labem]] || [[okres Pardubice]] || 2001 || [[File:Kladruby 1.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zricenina-hradu-kuneticka-hora-449228 273] || [[Ráby]] || [[Kunětická hora|zrúcanina hradu Kunětická Hora]] || [[okres Pardubice]] || 2001  || [[File:Kunětická hora - Pohled od hradeb.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zricenina-hradu-lipnice-nad-sazavou-449180 274] || [[Lipnice nad Sázavou]] || [[hrad Lipnice nad Sázavou]] || [[okres Havlíčkův Brod]] || 2001 || [[File:Lipnice nad Sázavou.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot; 
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-jaromerice-nad-rokytnou-449226 275] || [[Jaroměřice nad Rokytnou]] || [[zámok Jaroměřice nad Rokytnou]] || [[okres Třebíč]] || 2001  || [[File:Jaromerice nR castle3.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-namest-nad-oslavou-449200 276] || [[Náměšť nad Oslavou]] || [[zámok Náměšť nad Oslavou]] || [[okres Třebíč]] || 2001 || [[File:Namest nad Oslavou chataeu.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-kunstat-449219 277] || [[Kunštát]] || [[zámok Kunštát]] || [[okres Blansko]] || 2001 || [[File:Kunštát 1888.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot; 
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-lysice-449183 278] || [[Lysice]] || [[zámok Lysice]] || [[okres Blansko]] || 2001 || [[File:Zámek v Lysicích.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot; 
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-rajec-nad-svitavou-449184 279] || [[Rájec-Jestřebí|Rájec]] || [[zámok Rájec nad Svitavou]] || [[okres Blansko]] || 2001 || [[File:Zámek Rájec-Jestřebí 2.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-milotice-449196 280] || [[Milotice]] || [[zámok Milotice]] || [[okres Hodonín]] || 2001 || [[File:Milotice01.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-bucovice-449187 281] || [[Bučovice]] || [[zámok Bučovice]] || [[okres Vyškov]] || 2001 || [[File:Státní zámek Bučovice.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-bitov-449193 282] || [[Bítov (okres Znojmo)|Bítov]] || [[hrad Bítov]] || [[okres Znojmo]] || 2001 || [[File:Hrad bitov severni kridlo.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-uhercice-449202 283] || [[Uherčice (okres Znojmo)|Uherčice]] || [[zámok Uherčice]] || [[okres Znojmo]] || 2001 || [[File:Ungarschitz-2008-09-03-VychodniPruceliZamku.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-vranov-nad-dyji-se-zriceninou-hradu-novy-hradek-449179 284] || [[Vranov nad Dyjí]] a [[Lukov (okres Znojmo)|Lukov]] || [[zámok Vranov nad Dyjí]] so zrúcaninou [[hrad Nový Hrádek (Znojmo)|hradu Nový Hrádek]] || [[okres Znojmo]] || 2001 || [[File:Vranov nad Dyji Castle CZ 873.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-jansky-vrch-449206 285] || [[Javorník (okres Jeseník)|Javorník]] || [[zámok Jánský Vrch]] || [[okres Jeseník]] || 2001 || [[File:Javornik Jánský Vrch2 12.06.09 p.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-sternberk-449181 286] || [[Šternberk]] || [[hrad Šternberk]] || [[okres Olomouc]] || 2001 || [[File:Sternberk hrad 1.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/papirna-velke-losiny-449185 287] || [[Velké Losiny]] || [[Papiereň Velké Losiny]] || [[okres Šumperk]] || 2001 || [[File:Papírna, V. Losiny.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-bruntal-449177 288] || [[Bruntál]] || [[zámok Bruntál]] || [[okres Bruntál]] || 2001 || [[File:Zámek Bruntál.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-hradec-nad-moravici-449225 289] || [[Hradec nad Moravicí]] || [[zámok Hradec nad Moravicí]] || [[okres Opava]] || 2001 || [[File:Hradec nad Morawicą - Czerwony Zamek 01.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-buchlov-449178 290] || [[Buchlovice]] || [[Buchlov (hrad)|hrad Buchlov]] || [[okres Uherské Hradiště]] || 2001 || [[File:The Buchlov Castle.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-buchlovice-449204 291] || [[Buchlovice]] || [[zámok Buchlovice]] || [[okres Uherské Hradiště]] || 2001 || [[File:Zamek Buchlovice - nádvoří s kašnou.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-vizovice-449223 292] || [[Vizovice]] || [[zámok Vizovice]] || [[okres Zlín]] || 2001 || [[File:Vizovice 37.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/rozmberska-rybnicni-soustava-majdalena-trebon-lomnice-n-luz-zablati-smrzov-u-lom-n-luz-ponedraz-ponedrazka-horusice-veseli-n-luz-novosedly-n-nez-pistina-luznice-domanin-u-trebone-943262811 293] || – || [[Rožmberská rybníková sústava]] || [[okres Jindřichův Hradec]] || [[2002]] || [[File:Rožmberk a Káňov.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-s-kostelem-sv-prokopa-v-trebici-733193617 294] || [[Třebíč]] || [[zámok Třebíč|kláštor]] s [[Bazilika svätého Prokopa|kostolom sv. Prokopa]]|| [[okres Třebíč]] || 2002 || [[File:Overview of Basilica of Saint Procopius in Třebíč, Czech Republic.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zidovsky-hrbitov-v-trebici-417578014 295] || [[Třebíč]] || [[Židovský cintorín v Třebíči|starý židovský cintorín ]] || [[okres Třebíč]] || 2002 || [[File:Trebic podklasteri jewish cemetery.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dul-hlubina-a-vysoke-pece-a-koksovna-vitkovickych-zelezaren-926984317 296] || [[Ostrava]], [[Vítkovice (Ostrava)|Vítkovice]] || [[baňa Hlubina]] a vysoké pece a koksovňa [[Vítkovické železiarne|Vítkovických železiarní]] || [[okres Ostrava-město]] || 2002 || [[File:20050124 Vitkovice blast furnace.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/horsky-hotel-a-televizni-vysilac-jested-u-liberce-703526303 297] || [[Liberec]] || [[Ještěd (hotel a vysielač)|horský hotel a televízny vysielač Ještěd]] || [[okres Liberec]] || [[2006]]  || [[File:Jested.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-movitych-archeologickych-nalezu-z-hradiste-mikulcice-z-obdobi-velke-moravy-54147493 298]  || [[Mikulčice]] || Súbor movitých archeologických nálezov z [[Slovanské hradiště v Mikulčicích|hradiska Mikulčice]] z obdobia [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]] || [[okres Hodonín]] || 2006 || [[File:Mikulčice Archaeopark 01.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kodex-vysehradsky-683135547 299] || Praha || [[Vyšehradský kódex]] || [[Praha]] || 2006 || [[File:SvVaclav kodexvysehradsky.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pasional-abatyse-kunhuty-573836249 300] || Praha || [[Pasionál abatyše Kunhuty]] || [[Praha]] || 2006 || [[File:Pasional.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/velislavova-bible-410112320 301] || Praha || [[Velislavova biblia]] || [[Praha]] || 2006 || [[File:BibleVel1.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-gotickych-soch-z-obdobi-krasneho-slohu-v-ceskych-zemich-714160300 302] || [[Plzeň]] || Súbor gotických sôch z obdobia krásneho slohu v českých zemiach || [[okres Plzeň-město]] || 2006 || [[File:Svatá Kateřina z Jihlavy.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-zvonu-a-cimbalu-chramu-sv-vita-v-praze-493642437 303] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || Súbor zvonov a cimbálov chrámu sv. Víta v Prahe || [[Praha]] || 2006 || [[File:Zikmund bell.jpg|80px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-baroknich-oltarnich-obrazu-karla-skrety-a-petra-brandla-195424122 304] || [[Praha]] || Súbor barokových oltárnych obrazov [[Karel Škréta|Karola Škrétu]] a [[Petr Brandl|Petra Brandla]] || [[Praha]] || 2006  || [[File:Brandl Elias.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kynzvartska-daguerrotypie-499553855 305] || [[Lázně Kynžvart]] || [[Kynžvartská daguerrotypia]] || [[okres Cheb]] || 2006 || [[File:Kynžvart Daguerreotype (02).jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-automobilu-nw-a-tatra-629488291 306] || [[Praha]] || Súbor automobilov NW a Tatra v [[Národné technické múzeum|Národnom technickom múzeu]] ([[Präsident (automobilová značka)|NW President]], [[Tatra 11]], [[Tatra 80]], [[Tatra 77|Tatra 77a]], [[Tatra 87]])  || [[Praha]] || 2006  || [[File:Tatra 80.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/puvodni-vybaveni-barokniho-divadla-133567066 307] || [[Český Krumlov]] || Pôvodné vybavenie barokového divadla v zámku Český Krumlov || [[okres Český Krumlov]] || 1989 || [[Súbor:Divadlo Krumlov.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/ostatkova-skrin-sv-maura-280751479 308] || [[Bečov nad Teplou]] || [[Relikviár svätého Maura]], [[zámok Bečov nad Teplou]] || [[okres Karlovy Vary]] || 1995 || [[Súbor:Relikviář svatého Maura 2015.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-orlik-65415954 309] || [[Orlík nad Vltavou]] || [[zámok Orlík]] || [[okres Písek]] || [[2008]] || [[File:Orlík 9.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-premonstratu-v-milevsku-953062919 310] || [[Milevsko]] || [[Kláštor Milevsko|Premonštrátsky kláštor v Milevsku]] || [[okres Písek]] || 2008 || [[Súbor:Milevsko klášter 1.jpg|90x90bod]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vodni-mlyn-v-hoslovicich-778069772 311] || [[Hoslovice]] || [[vodný mlyn Hoslovice]] || [[okres Strakonice]] || 2008 || [[File:Vodní mlýn (Hoslovice), pohled od rybníka.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/archeologicke-naleziste-dolni-vestonice-vcetne-souboru-nejvyzn-nalezu-z-obdobi-kultury-lovcu-mamutu-172406563 312] || [[Dolní Věstonice]] || archeologické nálezisko Dolní Věstonice vrátane súboru najvýznamnejších nálezov || [[okres Břeclav]] || 2008 || [[File:Prehistoric Times of Bohemia, Moravia and Slovakia - NM Prague 68.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-slavkov-u-brna-391346102 313] || [[Slavkov u Brna]] || [[zámok Slavkov u Brna]] || [[okres Vyškov]] || 2008 || [[File:Slavkov-zamek.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-kostel-jmena-panny-marie-ve-krtinach-818036102 314] || [[Křtiny (okres Blansko)|Křtiny]] || [[Chrám Mena Panny Márie (Křtiny)|pútnický kostol Mena Panny Márie]] || [[okres Blansko]] || 2008 || [[File:Chrám Jména Panny Marie ve Křtinách vyfotografovaný od jihovýchodu.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-premonstratu-tepla-54934311 315] || [[Teplá (okres Cheb)|Teplá]] || [[Kláštor Teplá|kláštor premonštrátov Teplá]] || [[okres Cheb]] || 2008 || [[File:Kl Teplá 1.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/stredoveky-dul-jeronym-v-ciste-671961509 316] || [[Rovná (okres Sokolov)|Čistá]] || [[baňa Jeroným]] || [[okres Sokolov]] || 2008 || [[File:Čistá důl Jeroným.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/ruda-vez-smrti-v-ostrove-11347968 317] || [[Ostrov (okres Karlovy Vary)|Ostrov]] || [[Škoda Ostrov|Červená veža smrti v strojárniach Škoda Ostrov]] || [[okres Karlovy Vary]] || 2008 || [[File:Věž smrti.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-nove-mesto-nad-metuji-713433109 318] || [[Nové Město nad Metují]] || [[zámok Nové Město nad Metují]] || [[okres Náchod]] || 2008 || [[File:NMM zamek z nam DSC00231.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-humprecht-287684260 319] || [[Sobotka]] || [[zámok Humprecht]] || [[okres Jičín]] || 2008 || [[File:Humprecht-letecky-pohled.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-kost-663938354 320] || [[Libošovice]] || [[Kost (hrad)|hrad Kost]] || [[okres Jičín]] || 2008 || [[File:Kost-letecky-pohled.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrbitovni-kostel-panny-marie-v-broumove-487893503 321] || [[Broumov (okres Náchod)|Broumov]] || [[kostol Panny Márie (Broumov)|cintorínsky kostol Panny Márie]] || [[okres Náchod]] || 2008 || [[File:Broumov1(js).jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-grabstejn-224365919 322] || [[Chotyně]] || [[hrad Grabštejn]] || [[okres Liberec]] || 2008 || [[File:Grabstejnlod.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-vavrince-a-zdislavy-v-jablonem-v-podjestedi-203443956 323] || [[Jablonné v Podještědí]] || [[Kostol svätého Vavrinca a svätej Zdislavy (Jablonné v Podještědí) |kostol sv. Vavrinca a sv. Zdislavy]] || [[okres Liberec]] || 2008 || [[Súbor:Bazilika svatého Vavřince a svaté Zdislavy v Jablonném v Podještědí 02.jpg|135x135bod]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/liskova-vila-v-ostrave-301867331 324] || [[Ostrava|Slezská Ostrava]] || [[Liskova vila]] || [[okres Ostrava-město]] || 2008 || [[File:Listkova-vila-slezska-ostrava-1.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/narodni-dum-v-prostejove-91627899 325] || [[Prostějov]] || [[Národní dům (Prostějov)|Národní dům]] || [[okres Prostějov]] || 2008 || [[Súbor:Národní_dům,_Prostějov.jpg|90px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vodni-elektrarna-v-trestine-46511012 326] || [[Třeština]] || [[Vodná elektráreň (Třeština)|vodná elektráreň]] || [[okres Šumperk]] || 2008 || [[Súbor:TrestinaElektrarnaNKP.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-v-policce-765475053 327] || [[Polička]] || [[Radnica (Polička)|radnica]] || [[okres Svitavy]] || 2008 || [[Súbor:Polička radnice.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-nanebevzeti-panny-marie-v-presticich-512594873 328] || [[Přeštice]] || [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Přeštice)|kostol Nanebovzatia Panny Márie]] || [[okres Plzeň-jih]] || 2008 || [[File:Pschestitz Kirche3.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/selsky-dvur-v-plzni-bolevci-163324434 329] || [[Plzeň|Bolevec]] || [[hospodársky dvor (Bolevec)|hospodársky dvor]] || [[okres Plzeň-město]] || 2008 ||[[File:Bolevec, usedlost čp.1.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-mikulase-ve-vinci-994873123 330]  || [[Vinec]] || [[kostol svätého Mikuláše (Vinec)|kostol sv. Mikuláša]] || [[okres Mladá Boleslav]] || 2008 || [[File:VinecKostelZaver.jpg|50px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-jakuba-v-jakubu-u-kutne-hory-956290997 331] || [[Církvice (okres Kutná Hora)|Církvice]] || [[Kostol svätého Jakuba (Jakub)|kostol sv. Jakuba]] || [[okres Kutná Hora]] || 2008 || [[File:Kostel sv Jakuba Cirkvice Jakub 1.jpg|80px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-cesky-sternberk-373097146 332] || [[Český Šternberk]] || [[Český Šternberk (hrad)|hrad Český Šternberk]] || [[okres Benešov]] || 2008 || [[File:Cesky Sternberk noc 8838.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-floriana-v-krasnem-brezne-97326566 333] || [[Ústí nad Labem|Krásné Březno]] || [[kostol svätého Floriána (Krásné Březno)|kostol sv. Floriána]] || [[okres Ústí nad Labem]] || 2008 || [[File:Krásné Březno kostel sv. Floriána.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-jakuba-vetsiho-v-jihlave-649015006 334] || [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] || [[kostol svätého Jakuba Väčšieho (Jihlava)|kostol sv. Jakuba Väčšieho]] || [[okres Jihlava]] || 2008 || [[File:Jihlava St James church.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot; 
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-nanebevzeti-panny-marie-v-polne-435242743 335] || [[Polná]] || [[Dekanský chrám Nanebovzatia Panny Márie (Polná)|kostol Nanebovzatia Panny Márie]] || [[okres Jihlava]] || 2008 || [[File:Polná děkanský chrám Nanebevzetí Panny Marie.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/evangelicky-kostel-ve-velke-lhote-931231654 336] || [[Velká Lhota]] || [[evanjelický kostol (Velká Lhota)|evanjelický kostol]] || [[okres Vsetín]] || 2008 || [[Súbor:Vel Lh kostel01.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/bazilika-nanebevzeti-panny-marie-a-sv-cyrila-a-metodeje-ve-velehrade-338908841 337] || [[Velehrad (okres Uherské Hradiště)|Velehrad]] || [[bazilika Nanebovzatia Panny Márie a svätého Cyrila a Metodeja]] || [[okres Uherské Hradiště]] || 2008 || [[File:Velehrad - Basilica.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zemedelska-usedlost-cp-3-v-krnine-601702414 338] || [[Chlumec (okres Český Krumlov)|Krnín]] || [[poľnohospodárska usadlosť č. p. 3 v Krníne|poľnohospodárska usadlosť č. p. 3]] || [[okres Český Krumlov]] || 2010 || [[Súbor:Krnin-2011-07-26-DumCislo3.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zemsky-hrebcinec-v-pisku-513228719 339] || [[Písek]] || [[Zemský hrebčín Písek|Zemský hrebčín]] || [[okres Písek]] || 2010 || [[File:Písek Hřebčinec.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-vimperk-430266395 340] || [[Vimperk]] || [[zámok Vimperk]] || [[okres Prachatice]] || 2010 || [[File:Vimperk1.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hotel-avion-v-brne-167297811 341] || [[Brno]] || [[hotel Avion]] || [[okres Brno-město]] || 2010||
[[File:Hotel Avion, Brno (May 2008).JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-cisterciacek-porta-coeli-v-predklasteri-798291281 342]  || [[Předklášteří]] || [[Kláštor Porta Coeli|kláštor cisterciánok Porta Coeli]] || [[okres Brno-venkov]] || 2010 || [[File:Porta Coeli.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/archeologicke-naleziste-dolni-vestonice-pavlov-854641039 343] || [[Pavlov (okres Břeclav)|Pavlov]] || archeologické nálezisko Dolní Věstonice – Pavlov || [[okres Břeclav]] || 2010 || [[File:Pavlov I Grabung 2014-06-12 2.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vetrny-mlyn-v-kuzelove-888136880 344] || [[Kuželov]] || [[Veterný mlyn (Kuželov)|veterný mlyn]] || [[okres Hodonín]] || 2010 || [[File:Větrný mlýn v Kuželově.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/cisarske-lazne-v-karlovych-varech-203617498 345] || [[Karlovy Vary]] || [[Cisárske kúpele (Karlove Vary)|Cisárske kúpele]] || [[okres Karlovy Vary]] || 2010 || [[File:Kaiserbad - Bad I.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-mari-magdaleny-v-karlovych-varech-767462523 346] || [[Karlovy Vary]] || [[Kostol svätej Márie Magdalény (Karlove Vary)|kostol sv. Márie Magdalény]] || [[okres Karlovy Vary]] || 2010 || [[File:St. Mary Magdalene's Church2 (Karlovy Vary) 2009-08-08.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/lazenska-kolonada-v-marianskych-laznich-430678201 347] || [[Mariánské Lázně]] || [[Kolonáda Maxima Gorkého]] || [[okres Cheb]] || 2010 || [[File:Mariánské lázně (Czech town) - colonnade.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dum-cp-92-drevenka-v-upici-652153814 348] || [[Úpice]] || [[Drevenica (Úpice)|Drevenica]] || [[okres Trutnov]] || 2010 || [[Súbor:Dřevěnka.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vodni-elektrarna-prehrada-les-kralovstvi-v-bile-tremesne-682035841 349] || [[Bílá Třemešná]] || [[Vodná nádrž Les Království|priehrada Les Království]] || [[okres Trutnov]] || 2010 || [[File:Les Království from air 2.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dlaskuv-statek-v-dolankach-u-turnova-94389869 351] || [[Turnov|Dolánky u Turnova]] || [[Dlaskův statek]] || [[okres Semily]] || 2010 || [[File:Dlaskuv statek zpredu.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/budova-byvale-pradelny-s-dilnou-vzorkovny-dezinatura-vcetne-strojniho-vybaveni-v-arealu-tovarny-alois-larisch-v-krnove-142971056 352] || [[Krnov]] || bývalá práčovňa s dielňou vzorkovne – dezinatúra vrátane strojného vybavenia v areáli továrne [[Alois Larisch]] || [[okres Bruntál]] || 2010 || [[Súbor:Krnov, textilní továrna A. Larisch a synové-Karnola (1).JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vila-primavesi-v-olomouci-294928351 353] || [[Olomouc]] || [[vila Primavesi]] || [[okres Olomouc]] || 2010
|| [[File:The Primavesi Villa in Olomouc.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-bartolomeje-v-koci-u-chrudimi-902847937 354] || [[Kočí (okres Chrudim)|Kočí]] || [[Kostol svätého Bartolomeja (Kočí)|kostol sv. Bartolomeja]] || [[okres Chrudim]] || 2010 || [[File:Koci St Bartholomew Church 1869 Chalupa.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-s-opevnenim-v-pardubicich-374438053 355] || [[Pardubice]] || [[Pardubický zámok]] s opevnením || [[okres Pardubice]] || 2010 || [[File:Pardubice - Pardubicky zamek navecer.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/krematorium-v-pardubicich-676029324 356] || [[Pardubice]] || [[Pardubické krematórium|krematórium]] || [[okres Pardubice]] || 2010 || [[File:Pce-krematorium1.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-jakuba-vetsiho-v-policce-s-rodnou-svetnickou-bohuslava-martinu-700140821 357] || [[Polička]] || [[Kostol svätého Jakuba (Polička)|kostol sv. Jakuba Väčšieho]] s rodnou izbou Bohuslava Martinů || [[okres Svitavy]] || 2010 || [[File:Policka kostel sv-Jakuba.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-cervene-porici-56026415 358] || [[Červené Poříčí]] || [[zámok Červené Poříčí]] || [[okres Klatovy]] || 2010 || [[File:Červené Poříčí (1).jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/klaster-premonstratek-14246773 359] || [[Chotěšov (okres Plzeň-juh)|Chotěšov]] || [[Kláštor Chotěšov|kláštor premonštrátiek]] || [[okres Plzeň-jih]] || 2010 || [[File:Chotěšovský klášter.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vodni-hamr-dobriv-7457458 360] || [[Dobřív]] || [[Vodný hámor (Dobřív)|vodný hámor]] || [[okres Rokycany]] || 2010 || [[File:Vodní hamr Dobřív.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/jizdarna-ve-svetcich-18865364 361] || [[Tachov|Světce]] || [[Jazdiareň (Světce)|jazdiareň]] || [[okres Tachov]] || 2010 || [[File:Tachov8.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dum-u-cerne-matky-bozi-v-praze-na-starem-meste-804438397 362] || [[Praha 1]]-[[Staré Město (Praha)|Staré Město]] || [[Dům U Černé Matky Boží]] || [[Praha]] || 2010 || [[Súbor:Dům U černé Matky Boží 03.JPG|90x90bod]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-nejsvetejsiho-srdce-pane-v-praze-na-vinohradech-551667244 363] || [[Praha 3]]-[[Vinohrady (Praha)|Vinohrady]] || [[Kostol Najsvätejšieho srdca Pána (Vinohrady)|kostol Najsvätejšieho Srdca Pána]] || [[Praha]] || 2010 || [[File:Kostel Nejsvětějšího srdce Páně1.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/cistirna-odpadnich-vod-v-praze-v-bubenci-247917785 364] || [[Praha 6]]-[[Bubeneč]] || [[Čistiareň odpadovýh vôd (Praha-Bubeneč)|čistiareň odpadových vôd]] || [[Praha]] || 2010 || [[File:Bubenečská čistírna (03).jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/park-a-zamek-v-pruhonicich-524296546 365] || [[Průhonice]] || [[Zámocký park Průhonice|park]] a [[zámok Průhonice|zámok]] || [[okres Praha-západ]] || 2010 || [[File:Průhonice, zámecký park, prostranství u zámku.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dekansky-kostel-nanebevzeti-panny-marie-v-moste-530150780 366] || [[Most (mesto)|Most]] || [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Most)|dekanský kostol Nanebovzatia Panny Márie]] || [[okres Most]] || 2010 || [[File:Kostel Nanebevzetí Panny Marie v Mostě.JPG|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/staflova-chalupa-v-havlickove-brode-743307863 367] || [[Havlíčkův Brod]] || [[Štáflova chalupa]] || [[okres Havlíčkův Brod]] || 2010 || [[File:Štáflova chalupa.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-premonstratu-v-zelive-191109989 368] || [[Želiv]] || [[Želivský kláštor|kláštor premonštrátov]] || [[okres Pelhřimov]] || 2010 || [[File:Želivský klášter - Kostel Narození Panny Marie.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrbitov-ve-strilkach-71293314 369] || [[Střílky]] || [[Barokový cintorín v Střílkách|barokový cintorín]] || [[okres Kroměříž]] || 2010 || [[File:Barokní hřbitov Střílky - 1.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/fojtstvi-ve-velkych-karlovicich-897279251 370] || [[Velké Karlovice]] || [[Fojtstvo (Velké Karlovice)|fojtstvo]] || [[okres Vsetín]] || 2010 || [[Súbor:Fojtství (Velké Karlovice), Velké Karlovice 23.JPG|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zavisuv-kriz-z-klastera-ve-vyssim-brode-13326037 371] || [[Vyšší Brod]] || [[Závišov kríž]] || [[okres Český Krumlov]] || 2010 || [[File:Zavis kriz.jpg|70px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/svetelsky-oltar-444030016 372] || [[Adamov (okres Blansko)|Adamov]] || [[Zwettelský oltár]] || [[okres Blansko]] || 2010 || [[File:Světelský oltář.jpg|80px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zeleznicni-motorovy-vuz-m-290-002-slovenska-strela-39991572 373] || [[Kopřivnice]] || železničný motorový voz „[[Slovenská strela]]“ || [[okres Nový Jičín]] || 2010 || [[File:M290 002 Valasske Klobouky 16-10-2021.jpg|90px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zlomek-latinskeho-prekladu-kroniky-tak-receneho-dalimila-292697923 374] || [[Praha]] || zlomok latinského prekladu [[Dalimilova kronika|kroniky tak rečeného Dalimila]] || [[Praha]] || 2010 || [[File:Dalimilova kronika parizsky fragment.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/premyslovsky-krucifix-z-jihlavy-188079241 375] || [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] || [[Přemyslovský krucifix]] || [[okres Jihlava]] || 2010 || [[File:Přemyslovský-krucifix-(1330),-novodobá-replika.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-hornickych-pamatek-v-brezovych-horach-476329267 376] || [[Příbram]] || Súbor baníckych pamiatok v [[Příbram|Březových Horách]]:
* [[Baňa Marie|Vstupný portál Mariánskej štoly]]
* Portál ševčinskej prejazdnej štoly
* Rudná baňa Anna
* [[Baňa Vojtěch]]
* [[Ševčinská baňa|Baňa Ševčiny]]
* Baňa Drkolnov s historickým podzemím
| [[okres Příbram]] || 2014 || [[Súbor:Rudný důl Vojtěch - hornické muzeum.JPG|110px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vodni-pila-v-penikove-se-strojnim-vybavenim-350508306 377] || [[Český Rudolec|Stoječín]] || Vodná píla v Penikove so strojovým vybavením || [[okres Jindřichův Hradec]] || 2014 || [[Súbor:Stoječín, Penikov, vodní pila, interiér 01.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/bechynsky-most-108889964 378] || [[Bechyně]] || [[Bechyňský most Duha|Bechyňský most]] || [[okres Tábor]] || 2014 || [[Súbor:Most-bechyňská duha.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-tynec-u-klatov-448082086 379] || [[Týnec (okres Klatovy)|Klatovy]] || [[Zámok Týnec]] || [[okres Klatovy]] || 2014 || [[Súbor:Zámek Týnec u Klatov.JPG|100px]]  
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-plavebnich-kanalu-na-sumave-schwarzenbersky-kanal-kaplicky-potok-vchynicko-tetovsky-kanal-706902769 380] || – || Súbor plavebných kanálov na Šumave:
* Plavebný kanál Kaplického potoka 
* [[Schwarzenberský plavebný kanál|Schwarzenberský kanál]] 
* [[Vchynicko-tetovský plavebný kanál|Vchynicko-tetovský kanál]] 
| - || 2014 || [[Súbor:Schwarzenbergscher Schwemmkanal.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/jachymovska-mincovna-771938824 381] || [[Jáchymov]] || [[Kráľovská mincovňa v Jáchymove|Jáchymovská mincovňa]] || [[okres Karlovy Vary]] || 2014 || [[Súbor:Jáchymov (KV) , radnice.jpg|137x137bod]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dul-mauritius-v-hrebecne-4096691 382] || [[Abertamy|Hřebečná]] || [[baňa Mauritius]] v Hřebečnej || [[okres Karlovy Vary]] || 2014 || [[Súbor:Grube Mauritius.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dlouha-stoka-s-rybniky-kladskym-a-novym-140076533 383] || – || [[Dlouhá stoka|[[Dlouhá stoka]] s Kladským a Novým rybníkom]] || [[okres Cheb]] || 2014 || [[Súbor:Dlouhá stoka2.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/janatuv-mlyn-v-buranech-798265276 384] || [[Jablonec nad Jizerou|Buřany]] || [[Janatov mlyn]] v Buřanoch || [[okres Semily]] || 2014 || [[Súbor:Buřany, Janatův mlýn.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/brusirna-harrachovske-sklarny-se-strojnim-vybavenim-25892626 385] || [[Harrachov]] || [[brusiareň Harrachovskej sklárne|Harrachovská skláreň]] so strojovým vybavením || [[okres Semily]] || 2014 || [[Súbor:Sklárna Harrachov.004.JPG|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/usedlost-cp-16-v-teleci-983795148 386] || [[Telecí]] || [[usadlosť č. p. 16]] v Telecí || [[okres Svitavy]] || 2014 || [[Súbor:Telecí, venkovská usedlost čp.16.JPG|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/usedlost-cp-171-v-ciste-u-litomysle-847244294 387] || [[Čistá (okres Svitavy)|Čistá]] || [[usadlosť č. p. 171]] v Čisté pri Litomyšli || [[okres Svitavy]] || 2014 || [[Súbor:Čistá, house No 171.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/winternitzovy-automaticke-mlyny-v-pardubicich-698709381 388] || [[Pardubice]] || [[Winternitzove mlyny|Winternitzove automatické mlyny]] || [[okres Pardubice]] || 2014 || [[Súbor:Josef Gočár Winternitz Mills Pardubice 1911.JPG|100px]]  
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-jana-krtitele-se-zvonici-a-marnici-ve-slavonove-635851361 389] || [[Slavoňov]] || [[Kostol svätého Jána Krstieteľa (Slavoňov)|Kostol sv. Jána Krstiteľa so zvonicou a márnicou]] || [[okres Náchod]] || 2014 || [[Súbor:Church of St. John the Baptist, Slavoňov, Czech Republic 3.jpg|100px]]  
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-petra-a-pavla-se-zvonici-a-farou-v-liberku-362980995 390] || [[Liberk]] || [[Kostol svätého Petra a Pavla (Liberk)|kostel sv. Petra a Pavla]] so zvonicou a farou || [[okres Rychnov nad Kněžnou]] || 2014 || [[Súbor:Liberk2.JPG|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/sklarna-v-tasicich-510240208 391] || [[Bělá (okres Havlíčkův Brod)|Tasice]] || [[Huť Jakub|sklárne]] || [[okres Havlíčkův Brod]] || 2014 || [[Súbor:Tasice - sklárna Jakub.jpg|100px]]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/michaluv-statek-v-pohledi-848242800 392] || [[Pohleď]] || [[Michalov statok]] || [[okres Havlíčkův Brod]] || 2014 || [[Súbor:Pohleď (4).jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-cervena-recice-710721487 393] || [[Červená Řečice]] || [[Zámok Červená Řečice]] || [[okres Pelhřimov]] || 2014 || [[Súbor:Letecký pohled na zámek Červená Řečice.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zelezarna-stara-hut-727944846 394] || [[Adamov (okres Blansko)|Adamov]] || [[Stará huť pri Adamove|železiarne Stará huť]] || [[okres Blansko]] || 2014 || [[Súbor:Stará huť u Adamova (12).JPG|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vinicni-dum-v-pavlove-c-145-1-v-pavlove-414336733 395] || [[Pavlov (okres Břeclav)|Pavlov]] || [[Viničný dom č. p. 145/1 (Pavlov)|viničný dom č. p. 145/1]] || [[okres Břeclav]] || 2014 || [[Súbor:Pavlov (BV), Česká 145.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/navesni-zvonice-v-louce-404642798 396] || [[Louka (okres Hodonín)|Louka]] || [[Zvonica (Louka)|návesná zvonica]] || [[okres Hodonín]] || 2014 || [[Súbor:Louka HO kaplička.JPG|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/usedlost-cp-12-v-kucerove-72754843 397] || [[Kučerov]] || [[Usadlosť č. p. 12 (Kučerov)|usadlosť č. p. 12]] || [[okres Vyškov]] || 2014 || [[Súbor:Kučerov, č. p. 12 (1).jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/mikulastikovo-fojtstvi-v-jasenne-318098671 398] || [[Jasenná (okres Zlín)|Jasenná]] || [[Mikuláštikovo fojtstvo]] || [[okres Zlín]] || 2014 || [[Súbor:Jasenná, fojtství.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vetrny-mlyn-ve-velkych-tesanech-595057013 399] || [[Bařice-Velké Těšany]] || [[Veterný mlyn (Velké Těšany)|veterný mlyn]] || [[okres Kroměříž]] || 2014 || [[Súbor:Mlýn Velké Těšany.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kosarna-cp-146-v-karlovicich-455840997 400] || [[Karlovice (okres Bruntál)|Karlovice]] || [[Kosárna (Karlovice)|kosárna]] || [[okres Bruntál]] || 2014 || [[Súbor:Karlovice muzeum.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zluticky-kancional-688329768 401] || [[Praha 1]]-[[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Žlutický kancionál]] || [[Praha]] || 2016 || [[Súbor:Žlutický kancionál, Památník národního písemnictví v Praze.jpg|100px]]  
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/madona-z-veveri-275186829 402] || [[Brno]] || [[Madona z Veveří]] || [[okres Brno-město]] || 2016 || [[Súbor:Madona Veverska.jpg|100px]]  
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/astronomicke-hodiny-engelberta-seigeho-519858914 403] || [[Praha 7]]-[[Holešovice]] || [[astronomické hodiny Engelberta Seigeho]] || [[Praha]] || 2016 ||    
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/soubor-dvou-renesancnich-sextantu-sextant-josta-buergiho-sextant-erasma-habermela-728911594 404] || [[Praha 7]]-[[Holešovice]] ||aúbor dvou renesančních sextantov – [[sextant Josta Bürgiho]], [[sextant Erasma Habermela]] || [[Praha]] || 2016 || [[Súbor:Sextant Habermehl.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/staroboleslavske-palladium-307924046 405] || [[Brandýs nad Labem-Stará Boleslav]] || [[Palladium země české|Staroboleslavské palladium]] || [[okres Praha-východ]] || 2016 || [[Súbor:Staroboleslavske-palladium.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/oltarni-kridla-z-roudnik-59110317 406] || [[Tábor (Česko)|Tábor]] || [[oltárne krídla z Roudník]] || [[okres Tábor]] || 2016 || [[Súbor:Skrzydła Ołtarza z Rydnik.jpg|90px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vysebrodsky-cyklus-202527473 407] || [[Vyšší Brod]] || [[Vyšebrodský cyklus]] (požičaný do Prahy) || [[okres Český Krumlov]] || 2016 || [[Súbor:Master of the Vyšší Brod Altarpiece - Nativity - Google Art Project.jpg|100px]]  
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/slikovska-sperkovnice-980448917 408] || [[Náchod]] || [[Šlikovská šperkovnica]] || [[okres Náchod]] || 2016 || [[Súbor:Silver casket set with coins.jpg|90px]]   
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/dablicky-hrbitov-v-praze-s-cestnym-pohrebistem-popravenych-a-umucenych-politickych-veznu-a-prislusniku-druheho-a-tretiho-odboje-12789252 409] || [[Praha 8]] – [[Střížkov]], [[Ďáblice]] || [[ďáblický cintorín]] s čestným pohrebiskom popravených a umučených politických väzňov a príslušníkov druhého a tretieho odboja|| [[Praha]] || 2017 || [[Súbor:Prague Střížkov Ďáblice-cemetery.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/invalidovna-v-praze-15432596 410] || [[Praha 8]] – [[Karlín (Praha)|Karlín]] || [[Invalidovňa (Praha)|Invalidovňa]] || [[Praha]] || 2017 || [[Súbor:Invalidovna čelo 4.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/palac-lucerna-v-praze-12787476 411] || [[Praha 1]] – [[Nové Město (Praha)|Nové Město]] || [[palác Lucerna]] || [[Praha]] || 2017 || [[Súbor:Palác Lucerna Praha 01.JPG|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/krematorium-v-nymburce-12788297 412] || [[Nymburk]] || [[Krematórium (Nymburk)|krematórium]] || [[okres Nymburk]] || 2017 || [[Súbor:Drahelice K. KrematoriumJZ.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/stredni-strojni-prumyslova-skola-v-mlade-boleslavi-12786868 413] || [[Mladá Boleslav]] || [[Stredná priemyselná škola (Mladá Boleslav)|stredná strojárenská priemyselná škola ]] || [[okres Mladá Boleslav]] || 2017 || [[Súbor:Střední průmyslová škola, Havlíčkova, Mladá Boleslav.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/sokolovna-v-rakovniku-12788660 414] || [[Rakovník]] || [[Sokolovňa (Rakovník)|sokolovňa]] || [[okres Rakovník]] || 2017 || [[Súbor:Rakovník sokolovna.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/vodni-elektrarna-v-podebradech-12787954 415] || [[Poděbrady]] || [[Vzdúvadlo a vodná elektráreň v Poděbradoch|vodná elektráreň]] || [[okres Nymburk]] || 2017 || [[Súbor:Antonín Engel - Zdymadlo a vodní elektrárna v Poděbradech 2.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-s-parkem-v-brandyse-nad-labem-12790158 416] || [[Brandýs nad Labem]] || [[Zámok Brandýs nad Labem]] || [[okres Praha-východ]] || 2017 || [[Súbor:Zámek Brandýs nad Labem, nad řekou 8, Brandýs nad Labem.JPG|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/blatensky-vodni-kanal-12789195 417] || [[Boží Dar]] – [[Horní Blatná]] || [[Blatenský vodný kanál]] || [[okres Karlovy Vary]] || 2017 || [[Súbor:Blatensky vodni prikop2.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/chebska-falc-12788890 418] || [[Cheb]] || [[Hrad Cheb|Chebská falc]] || [[okres Cheb]] || 2017 || [[Súbor:Cheb hrad 4.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/mestske-divadlo-usti-nad-orlici-12788196 419] || [[Ústí nad Orlicí]] || [[Roškotove divadlo|mestské divadlo]] || [[okres Ústí nad Orlicí]] || 2017 || [[Súbor:ÚSTÍ NAD ORLICI - Roškotovo divadlo.JPG|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/mestske-muzeum-wenkeuv-obchodni-dum-v-jaromeri-12787197 420] || [[Jaroměř]] || [[Wenkeov obchodný dom|Mestské múzeum (Wenkeov obchodný dom)]] || [[okres Hradec Králové]] || 2017 || [[Súbor:Jaroměř Wenke department store.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/krematorium-a-kolumbarium-na-ustrednim-hrbitove-v-brne-15432400 421] || [[Brno]] || [[Krematórium (Brno)|krematórium]] a kolumbárium na [[Ústredný cintorín (Brno)|Ústrednom cintoríne]] || [[okres Brno-město]] || 2017 || [[Súbor:Brno, Crematorium.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-v-louce-u-znojma-12789494 422] || [[Znojmo]] || [[Loucký kláštor]] || [[okres Znojmo]] || 2017 || [[Súbor:Znojmo (Znaim) - Loucký klášter (Klosterbruck).JPG|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/spolecensky-dum-obchodni-a-zivnostenska-komora-v-opave-15431997 423] || [[Opava (Česko)|Opava]] || [[Mestský dom kultúry Petra Bezruča|Spoločenský dom (Obchodná a živnostenská komora)]] || [[okres Opava]] || 2017 || [[Súbor:Společenský dům - Městský dům kultury Petra Bezruče (Opava).JPG|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 424] || [[Praha 17]]-[[Řepy]] || [[Kostol Panny Márie Víťaznej (Bílá hora)|pútnický areál s kostolom Panny Márie Víťaznej]] || [[Praha]] || 2018 || [[Súbor:Bílá Hora kostel PM Vítězné 5.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-svaty-jan-pod-skalou-s-kostelem-narozeni-sv-jana-krtitele-se-skalnim-kostelem-a-jeskyni-sv-ivana-179730600 425] || [[Svatý Jan pod Skalou]] || [[Kláštor Svätý Ján pod Skalou|pútnický areál Svätý Ján pod Skalou s kostolom Narodenia sv. Jána Krstiteľa so skalným kostolom a jaskyňou sv. Ivana]] || [[okres Beroun]] || 2018 || [[Súbor:Svatý Jan pod Skalou, klášter a skála.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-navstiveni-panny-marie-s-farou-a-zvonici-v-horni-polici-17979401 426] || [[Horní Police]] || [[Horní Police (pútnický areál)|pútnický areál s kostolom Navštívenia Panny Márie s farou a zvonicou]] || [[okres Česká Lípa]] || 2018 || [[Súbor:Areál kostela Horní Police.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-navstiveni-panny-marie-v-hejnicich-17979492 427] || [[Hejnice (okres Liberec)|Hejnice]] ||[[Kostol Navštívenia Panny Márie (Hejnice)|pútnický areál s kostolom Navštívenia Panny Márie]]||[[okres Liberec]] || 2018 || [[Súbor:Hejnice, Klášterní, klášter 01.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-bolestne-v-bohosudove-17977503 428] || [[Krupka|Bohosudov]] || [[Bazilika Panny Márie Bolestnej (Bohosudov)|pútnický areál s kostolom Panny Márie Bolestnej]] || [[okres Teplice]] || 2018 || [[Súbor:Mariaschein1.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-chlum-svate-mari-s-kostelem-nanebevzeti-panny-marie-a-sv-mari-magdaleny-17977050 429] || [[Chlum Svaté Maří]] || [[kostol Nanebovzatia Panny Márie a svätej Márie Magdalény|Pútnický areál Chlum Svaté Maří s kostolom Nanebovzatia Panny Márie a svätej Márie Magdalény]] || [[okres Sokolov]] || 2018 || [[Súbor:Chlum Svaté Maří poutní místo - kostel (2).JPG|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-marianska-tynice-s-kostelem-zvestovani-panny-marie-12792893 430] || [[Kralovice|Mariánský Týnec]] || [[Mariánská Týnice|pútnický areál Mariánská Týnice]] s [[Kostol Zvestovania Panny Márie (Mariánský Týnec)|kostolom Zvestovania Panny Márie]] || [[okres Plzeň-sever]] || 2018 || [[Súbor:Marianska Tynice od zapadu.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 431] || [[Tábor (Česko)|Klokoty]] || [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Klokoty)|pútnický areál s kostolom Nanebovzatia Panny Márie]] || [[okres Tábor]] || 2018 || [[Súbor:Klokoty (1).jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 432] || [[Římov (okres České Budějovice)|Římov]] || [[Loretánska kaplnka v Římove|pútnický areál s kostolom svätého Ducha a loretánskou kaplnkou]] || [[okres České Budějovice]] || 2018 || [[Súbor:Římov, Loreta 2.JPG|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 433] || [[Mikulov]] || [[Krížová cesta (Mikulov)|Svatý Kopeček pri Mikulove]] s [[Kaplnka svätého Šebestiána (Mikulov)|pútnickou kaplnkou sv. Šebestiána]] || [[okres Břeclav]] || 2018 || [[Súbor:Svatý kopeček v Mikulově.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 434] || [[Chvalčov]] || [[Hostýn|pútnický areál Svatý Hostýn s krížovou cestou]] a [[Bazilika Nanebovzatia Panny Márie (Svatý Hostýn)|kostolom Nanebovzatia Panny Márie (Svatý Hostýn)]] || [[okres Kroměříž]] || 2018 || [[Súbor:Kostel, sv. Hostýn.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 435] || [[Krnov|Pod Cvilínem]] || [[Kostol Panny Márie Sedembolestnej a Povýšenia svätého Kríža na Cvilíne|pútnický areál s kostolom Panny Márie Sedembolestnej a Povýšenia svätého Kríža]] || [[okres Bruntál]] || 2018 || [[Súbor:Kostel P. Marie Sedmibolestné.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 436] || [[Tvrdkov|Ruda]] || [[Krížový vrch (Ruda)|krížová cesta]] a [[Kostol Panny Márie Snežnej (Ruda)|kostol Panny Márie Snežnej]] || [[okres Bruntál]] || 2018 || [[Súbor:RudaKostel1.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 437] || [[Frýdek-Místek]] || [[Bazilika Navštívenia Panny Márie (Frýdek-Místek)|pútnický areál s kostolom Navštívenia Panny Márie vo Frýdku]] || [[okres Frýdek-Místek]] || 2018 || [[Súbor:2014 Frydek-Mistek, Bazylika Nawiedzenia NMP 08.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 438] || [[Olomouc]]-[[Svatý Kopeček (Olomouc)|Svatý Kopeček]] || [[Bazilika Navštívenia Panny Márie (Svatý Kopeček)|pútnický areál Svatý Kopeček s kostolom Navštívenia Panny Márie]] || [[okres Olomouc]] || 2018 || [[Súbor:Olmütz-HeiligerBerg01.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 439] || [[Králíky (okres Ústí nad Orlicí)|Dolní Hedeč]] || [[Hora Matky Božej|pútnický areál Hora Matky Božej s kostolom Nanebovzatia Panny Márie]] || [[okres Ústí nad Orlicí]] || 2018 || [[Súbor:Klášter a poutní místo Hora Matky Boží u Králík..jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 440] || [[Luže]] || [[Kostol Panny Márie Pomocnice na Chlumku|pútnický areál s kostolom Panny Márie Pomocnej a jezuitskou rezidenciou na Chlumku]] || [[okres Chrudim]] || 2018 || [[Súbor:Poutní kostel Panny Marie v Luži.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 441] || [[Jaroměřice]] || [[Pútnický areál Hora Kalvárie v Jaroměřiciach pri Jevíčku|pútnický areál s kostolom Povýšenia svätého Kríža na hore Kalvárie]] || [[okres Svitavy]] || 2018 || [[Súbor:Kostel Povýšení svatého Kříže na Kalvárii - celkový pohled, Jaroměřice, okres Svitavy.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/poutni-areal-s-kostelem-panny-marie-vitezne-na-bile-hore-v-praze-17972670 442] || [[Lhoty u Potštejna]] || [[Kostol Panny Márie Bolestnej (Malá Lhota)|pútnický areál Lhoty u Potštejna s kostolom Panny Márie Bolestnej]] || [[okres Rychnov nad Kněžnou]] || 2018 || [[Súbor:Malá Lhota (obec) Lhoty u Potštejna - poutní kostel Panny Marie bolestné na Homoli (2).jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/usedlost-bertramka-v-praze-20805854 466] || [[Praha]]-[[Smíchov]] || [[Bertramka|Usadlosť Bertramka]] || [[Praha]] || 2019 || [[Súbor:Bertramka Mozart Museum.JPG|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-cyrila-a-metodeje-v-resslove-ulici-v-praze-22114702 467] || [[Praha]]-[[Nové Město (Praha)|Nové Město]] || [[pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda]] || [[Praha]] || 2019 || [[Súbor:Pravoslavny katedralni chram sv. Cyrila a Metodeje Resslova Praha.jpg|100px]]
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hlavkova-studentska-kolej-v-praze-22114688 468] || [[Praha]]-[[Nové Město (Praha)|Nové Město]] || [[Hlávkov internát|Hlávkova kolej]] || [[Praha]] || 2019 || [[Súbor:Hlavkova kolej.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/budova-ceskoslovenskeho-rozhlasu-v-praze-22114978 469] || [[Praha]]-[[Vinohrady (Praha)|Vinohrady]] || [[Budova Českého rozhlasu|budova Československého rozhlasu]] || [[Praha]] || 2019 || [[Súbor:Cesky rozhlas Vinohradska.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrob-jana-palacha-na-olsanskych-hrbitovech-v-praze-22282961 470] || [[Praha]]-[[Žižkov]] || [[hrob Jana Palacha]] || [[Praha]] || 2019 || [[Súbor:Palach hrob.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrobka-t-g-masaryka-na-hrbitove-v-lanech-22114678 471] || [[Lány (okres Kladno)|Lány]] || [[hrobka Tomáša Garrigua Masaryka]] || [[okres Kladno]] || 2019 || [[Súbor:Hrob TGM v Lánech - 2.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamecek-v-pardubickach-larischova-vila-22114718 472] || [[Pardubice|Pardubičky]] || [[Larischova vila|zámoček v Pardubičkách – Larischova vila]] || [[okres Pardubice]] || 2019 || [[Súbor:Pardubicky Zamecek 02.JPG|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrob-jana-zajice-na-hrbitove-ve-vitkove-22115042 473] || [[Vítkov (okres Opava)|Vítkov]] || [[hrob Jana Zajíca]] || [[okres Opava]] || 2019 || [[Súbor:Hrob Jana Zajíce.jpg|100px]]  
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-prokopa-v-bezdekove-nad-metuji-24400167 475] || [[Bezděkov nad Metují]] || [[Kostol svätého Prokopa (Bezděkov nad Metují)|kostol svätého Prokopa]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Kostel svatého Prokopa v Bezděkově nad Metují.jpg|100px]] 
|- valign=&quot;top&quot;
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-mari-magdaleny-v-bozanove-25112027 476] || [[Božanov]] || [[Kostol svätej Márie Magdalény (Božanov)|kostol svätej Márie Magdalény]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Božanov, kostel 02 (2017).jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-vaclava-v-broumove-25112046 477] || [[Broumov (okres Náchod)|Broumov]] || [[Kostol svätého Václava (Broumov)|kostol svítého Václava]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Broumov, kostel sv. Václava.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-vsech-svatych-v-hermankovicich-25112060 478] || [[Heřmánkovice]] || [[Kostol Všetkých svätých (Heřmánkovice)|kostol Všetkých svätých]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Heřmánkovice, kostel Všech svatých (02).jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kaple-panny-marie-snezne-na-hvezde-v-hlavnove-25112083 479] || [[Police nad Metují|Police nad Metují-Hlavňov]] || [[Kaplnka Panny Márie Snežnej (Hvězda)|kaplnka Panny Márie Snežnej na Hvězde]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Kaple Hvezda Broumovske steny.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-barbory-v-otovicich-25112102 480] || [[Otovice (okres Náchod)|Otovice]] || [[Kostol svätej Barbory (Otovice)|kostol svätej Barbory]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Otovice (okr. Náchod), kostel sv. Barbory, od silnice.JPG|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-jakuba-vetsiho-v-ruprechticich-25112122 481] || [[Meziměstí|Ruprechtice]] || [[Kostol svätého Jakuba Väčšieho (Ruprechtice)|kostol svätého Jakuba Väčšieho]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Ruprechtice (Meziměstí) - kostel svatého Jakuba Většího, obr02.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-markety-v-sonove-25112132 482] || [[Šonov]] || [[Kostol sväté Margaréty (Šonov)|kostol sväté Margaréty]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Šonov-kostel-svaté-Markéty2019e.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-archandela-michaela-ve-vernerovicich-25112146 483] || [[Vernéřovice]] || [[Kostol svätého Michaela archanjela (Vernéřovice)|kostol svätého archanjela Michaela]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Saint Michael church in Vernéřovice 01.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-sv-anny-ve-viznove-25112156 484] || [[Meziměstí|Vižňov]] || [[Kostol svätej Anny (Vižňov)|kostol svätej Anny]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Vižňov, Kostel svaté Anny 01.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-panny-marie-sv-jiri-a-sv-martina-v-martinkovicich-25112172 485] || [[Martínkovice]] || [[Kostol svatého Juraja a svätého Martina (Martínkovice)|kostol Panny Márie, svätého Juraja a svätého Martina]] || [[okres Náchod]] || 2022 || [[Súbor:Kostel v Martínkovicích.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-augustinianu-v-pivoni-25456651 486] || [[Mnichov (okres Domažlice)|Mnichov-Pivoň]] || [[Kláštor Pivoň|kláštor augustiniánov]] || [[okres Domažlice]] || 2023 || [[Súbor:Pivoň klášter augustiniánů září 2021 (3).jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-jezeri-s-arboretem-25456574 487] || [[Horní Jiřetín|Horní Jiřetín-Jezeří]] || [[Zámok Jezeří|Zámok Jezeří s arboretom]] || [[okres Most]] || 2023 || [[Súbor:Schloss-Eisenberg-14.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-augustinianu-v-roudnici-nad-labem-25456790 488] || [[Roudnice nad Labem]] || [[augustiniánský kláštor v Roudnici nad Labem]] || [[okres Litoměřice]] || 2023 || [[Súbor:Roudnice kostel Panny Marie 4.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-veveri-25456824 489] || [[Brno]]-[[Brno-Bystrc|Bystrc]] || [[Veveří (hrad)|hrad Veveří]] || [[okres Brno-město]] || 2023 || [[Súbor:Hrad Veveří - letecký pohled 05.JPG|100px]]
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/klaster-augustinianu-s-chramem-nanebevzeti-panny-marie-na-starem-brne-25729292 490] || [[Brno]]-[[Staré Brno]] || [[Kláštor v starom Brne|kláštor augustiniánov s chrámom Nanebovzatia Panny Márie v Starom Brne]] || [[okres Brno-město]] || 2023 || [[Súbor:Starobrněnský klášter s bazilikou.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-moravsky-krumlov-25729313 491] || [[Moravský Krumlov]] || [[Zámok Moravský Krumlov]] || [[okres Znojmo]] || 2023 || [[Súbor:Moravský Krumlov - zámek obr1.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-rosice-25456619 492] || [[Rosice (okres Brno-venkov)|Rosice]] || [[Rosice (zámok, okres Brno-venkov)|Zámok Rosice]] || [[okres Brno-venkov]] || 2023 || [[Súbor:Zámek (Rosice).JPG|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-plumlov-25456638 493] || [[Plumlov]] || [[Zámok Plumlov]] || [[okres Prostějov]] || 2023 || [[Súbor:Plumlov, zámek, fasáda (1).jpg|100px]]
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/malostranska-radnice-v-praze-28784926 494] || [[Praha 1]] - [[Malá Strana]] || [[Malostranská beseda]] || [[Praha]] || 2024 || [[Súbor:2018-08-16 CZ Praha 01, Malostranské náměstí @ Letenská (50211278858).jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/pomnik-krale-jiriho-z-podebrad-v-podebradech-28785289 495] || [[Poděbrady]] || [[Pomník Jiřího z Poděbrad|pomník kráľa Jiřího z Poděbrad]] || [[okres Nymburk]] || 2024 || [[Súbor:George of Poděbrady Sq monument.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/radnice-stara-701242 496] || [[Prachatice]] || [[Stará radnice (Prachatice)|Stará radnica kráľovského mesta Prachatice]] || [[okres Prachatice]] || 2024 || [[Súbor:Prachatice - Stará radnice 3426u.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-kralovskeho-mesta-plzen-28784689 497] || [[Plzeň]] || [[Plzeňská radnica|radnica kráľovského mesta Plzeň]] || [[okres Plzeň-město]] || 2024 || [[Súbor:Plzeň radnice.JPG|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrad-a-zamek-pobezovice-28785212 498] || [[Poběžovice]] || [[Zámok Poběžovice|hrad a zámok Poběžovice]] || [[okres Domažlice]] || 2024 || [[Súbor:Zámek Poběžovice květen 2022 (1).jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-kralovskeho-mesta-kadan-28784672 499] || [[Kadaň (mesto)|Kadaň]] || [[Kadaňská radnica|radnica kráľovského mesta Kadaň]] || [[okres Chomutov]] || 2024 || [[Súbor:Kaaden-Rathaus-1.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-kralovskeho-mesta-litomerice-28784723 500] || [[Litoměřice]] || [[Stará radnica (Litoměřice)|radnica kráľovského mesta Litoměřice]] || [[okres Litoměřice]] || 2024 || [[Súbor:Radnice v Litoměřicích.JPG|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/nova-radnice-mesta-jablonec-nad-nisou-28785060 501] || [[Jablonec nad Nisou]] || [[Nová radnica (Jablonec nad Nisou)|nová radnica mesta Jablonec nad Nisou]] || [[okres Jablonec nad Nisou]] || 2024 || [[Súbor:Jablonec-Gablonz-Rathaus-3.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-mesta-liberec-28784992 502] || [[Liberec]] || [[Liberecká radnica|radnica mesta Liberec]] || [[okres Liberec]] || 2024 || [[Súbor:Liberec náměstí a radnice.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-mesta-hostinne-28784882 503] || [[Hostinné]] || [[Radnica v Hostinném|radnica mesta Hostinné]] || [[okres Trutnov]] || 2024 || [[Súbor:Arnau-2009-05-08-Radnice.JPG|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-kralovskeho-mesta-havlickuv-brod-31502857 504] || [[Havlíčkův Brod]] || [[Stará radnica (Havlíčkův Brod)|radnica kráľovského mesta Havlíčkův Brod]] || [[okres Havlíčkův Brod]] || 2024 || [[Súbor:Radnice po rekonstrukci 2017.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/stara-radnice-kralovskeho-mesta-brno-28784615 505] || [[Brno]] || [[Stará radnica (Brno)|stará radnica kráľovského mesta Brna]] || [[okres Brno-město]] || 2024 || [[Súbor:Galerie Stará radnice - panoramio.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-komorniho-mesta-kyjov-28784906 506]} || [[Kyjov (okres Hodonín)|Kyjov]] || [[Kyjovská radnica|radnica komorného mesta Kyjov]] || [[okres Hodonín]] || 2024 || [[Súbor:Kyjov radnice.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/radnice-kralovskeho-mesta-znojmo-28784647 507] || [[Znojmo]] || [[Znojemská radničná veža|radnica kráľovského mesta Znojma]] || [[okres Znojmo]] || 2024 || [[Súbor:Radnice (Znojmo),.JPG|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/nova-radnice-mesta-prostejov-28785027 508] || [[Prostějov]] || [[Nová radnica (Prostějov)|nová radnica mesta Prostějov]] || [[okres Prostějov]] || 2024 || [[Súbor:Radnice Nová (Prostějov).JPG|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/nova-radnice-mesta-ostrava-28785122 509] || [[Ostrava]]-[[Moravská Ostrava]] || [[Nová radnica (Ostrava)|nová radnica mesta Ostravy]] || [[okres Ostrava-město]] || 2024 || [[Súbor:Nova radnice.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/krizikova-tramvaj-z-roku-1899-31575236 510] || [[Plzeň]] || [[Křižíkova električka č. 18|Křižíkova električka z roku 1899]] || [[okres Plzeň-město]] || 2024 || [[Súbor:Plzeň, Náměstí Republiky, Křižíkova tramvaj (cropped).JPG|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/primatorska-tramvaj-z-roku-1900-31575259 511] || [[Praha 6]] – [[Střešovice]] || [[Primátorská električka|Primátorská električka z roku 1900]] || [[Praha]] || 2024 || [[Súbor:Tramvajový průvod 2015, vůz 200 (cropped).JPG|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/cerninsky-palac-50790345 512] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Černínsky palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Czernin Palast Prag.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/toskansky-palac-50790374 513] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Toskánsky palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Prague NZ7 0058 (45172373732).jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/schwarzenbersky-palac-50790387 514] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Schwarzenberský palác (Praha)|Schwarzenberský palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Schwarzenberský palác 1.JPG|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/salmovsky-palac-50790404 515] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Salmovský palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Prague Praha 2014 Holmstad Building to the right of the castle.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/sternbersky-palac-50790427 516] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Šternberský palác (Hradčany)|Šternberský palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Jelení příkop - Masarykova vyhlídka 01 (cropped).jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/arcibiskupsky-palac-50790440 517] || [[Praha 1]] – [[Hradčany (Praha)|Hradčany]] || [[Arcibiskupský palác v Prahe|Arcibiskupský palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Arcibiskupsky palac Hradcany (3399).jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/nosticky-palac-50790462 518] || [[Praha 1]] – [[Malá Strana]] || [[Nostický palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Nosticky palac.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/colloredo-mansfeldsky-palac-50790562 519] || [[Praha 1]] – [[Staré Město (Praha)|Staré Město]] || [[Colloredo-Mansfeldský palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Křižovnické náměstí Colloredo-Mansfeld 1.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/clam-gallasuv-palac-50790579 520] ||  [[Praha 1]] – [[Staré Město (Praha)|Staré Město]] || [[Clam-Gallasov palác (Praha)|Clam-Gallasov palác]] || [[Praha]] || 2026 || [[Súbor:Clam-Gallas z MN 1.jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-nanebevzeti-panny-marie-a-sv-jana-krtitele-v-sedlci-u-kutne-hory-50790682 521] || [[Kutná Hora|Kutná Hora - Sedlec]] || [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa]] || [[okres Kutná Hora]] || 2026 || [[Súbor:Kostel Nanebevzetí Panny Marie (exteriér).jpg|100px]]
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/hrbitovni-kaple-vsech-svatych-s-kostnici-v-sedlci-u-kutne-hory-50790704 522] || [[Kutná Hora|Kutná Hora - Sedlec]] || [[Kostol Všetkých svätých (Sedlec)|cintorínska kaplnka Všetkých svätých s kostnicou]] || [[okres Kutná Hora]] || 2026 || [[Súbor:Sedlec, kaple Všech svatých s kostnicí.JPG|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/kostel-neposkvrneneho-poceti-panny-marie-a-sv-ignace-s-katakombami-a-budovou-latinske-skoly-v-klatovech-50790733 523] || [[Klatovy|Klatovy I]] || [[Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie a svätého Ignáca|kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie a sv. Ignáca]] s katakombami a [[jezuitská latinská škola (Klatovy)|budovou latinskej školy]] || [[okres Klatovy]] || 2026 || [[Súbor:Klatovy, jesuit church 1 (cropped).jpg|100px]] 
|-
| [https://pamatkovykatalog.cz/pravni-ochrana/zamek-moravska-trebova-50790756 524] || [[Moravská Třebová|Moravská Třebová-Město]] || [[zámok Moravská Třebová]] || [[okres Svitavy]] || 2026 || [[Súbor:MährischTrübau12.jpg|100px]]  
|}

== Bývalé národné kultúrne pamiatky ==
Niektoré objekty o status národnej kultúrnej pamiatky prišli. Týka sa to najmä pamätných miest robotníckeho hnutia, pričom tieto stavby sú naďalej často chránené ako kultúrne pamiatky.
Praha
* hostinec U Kaštanu
* Ľudový dom
* Národný dom v Karlíne
* vila Tereza

;Stredočeský kraj
* Robotnícky dom v [[Kladno|Kladne]]
* rodný dom [[Antonín Zápotocký|Antonína Zápotockého]] v [[Zákolany|Zákolanoch]]

;Plzeňský kraj
* spolkový robotnícky dom Peklo v [[Plzeň|Plzni]]

;Ústecký kraj
* pamätník hladového pochodu v [[Duchcov]]e (premiestnený od viaduktu k zámockému parku)
* pomník Rumburskej vzbury ''Nepokorený'' v [[Rumburk]]u

;Liberecký kraj
* pomník obetiam Svárovskeho štrajku vo [[Velké Hamry|Velkých Hamroch]]
* reštaurácia Koloseum v [[Liberec|Liberci]]

;Pardubický kraj
* rodný dom [[Josef Hybeš|Josefa Hybeša]] v [[Dašice|Dašicích]]

;kraj Vysočina
* pamätník padlých partizánov v [[Leškovice|Leškovicích]]
* pamätník slovanského Bratstva v [[Mnich (okres Pelhřimov)|Mnichu]]
* rodný dom [[Bohumír Šmeral|Bohumíra Šmerala]] v [[Třebíč]]i
* rodný dom [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobody]] v [[Hroznatín]]e

;Juhomoravský kraj
* rodný dom [[Klement Gottwald|Klementa Gottwalda]] v [[Vyškov|Dědiciach]]

;Olomoucký kraj
* pomník obetiam Frývaldovského štrajku v obci [[Lipová-lázně]]

;Moravskoslezský kraj
* [[Národný pamätník vojny|pomník Ostravskej operácie]] v [[Hrabyně|Hrabyni]]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Seznam národních kulturních památek České republiky|6048436}}

[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Česku|*]]
[[Kategória:České zoznamy|Národné kultúrne pamiatky]]</text>
      <sha1>1b5705s7f2bmuu5dbrdbcpz8sf9v3eq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Robert Fogel</title>
    <ns>0</ns>
    <id>334270</id>
    <revision>
      <id>8213469</id>
      <parentid>7960361</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:20:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213469</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3070" sha1="ke8eakc1skkzt04ju7yc2x8dc5e23kq" xml:space="preserve">{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Robert Wiliam Fogel
  |Portrét          = Robert William Fogel.jpg
  |Veľkosť obrázka  = 230px
  |Popis            = americký ekonóm, držiteľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]]
  |Dátum narodenia  = [[1. júl]] [[1926]]
  |Miesto narodenia = [[New York (mesto)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]
  |Dátum úmrtia     =  {{dúv|2013|6|11|1926|7|1}}
  |Miesto úmrtia    = [[Oak Lawn]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]
  |Alma mater       = [[Cornell University]]&lt;br&gt;[[Johns Hopkins University]]
}}
'''Robert Wiliam Fogel''' (* [[1. júl]] [[1926]], [[New York (mesto)|New York]] – † [[11. jún]] [[2013]], [[Oak Lawn]], [[Illinois]]&lt;ref&gt;http://www.financninoviny.cz/zpravy/zemrel-robert-fogel-nositel-nobelovy-ceny-za-ekonomii/950402{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;) bol americký ekonóm, historik a vedec. Za svoju vedeckú činnosť získal v roku 1993 [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]].
 
V roku [[1944]] vyštudoval Stuyvesantskú strednú školu. V štúdiu pokračoval na [[Cornell University]], kde sa špecializoval na históriu a ekonomiku. V roku [[1949]] sa oženil s Enidou Cassandru Morganovou a mal s ňou dve deti.

Róbert Wiliam Fogel bol prezidentom pobočky Americkej mládeže pre demokraciu (komunistická organizácia). Po promócii v roku [[1948]] sa stal profesionálnym organizátorom pre Komunistickú stranu USA, neskôr sa však od tohoto svetonázoru odklonil. Navštevoval Kolumbijskú univerzitu, kde v roku [[1958]] získal magisterský titul. V roku [[1964]] získal doktorát na [[Johns Hopkins University]], kde neskôr učil (1958 – 1959). V rokoch [[1960]] – [[1965]] a [[1968]] – [[1975]] učil na Rochesterskej univerzite, v rokoch [[1964]] – 1975 a [[1981]] na Chicagskej univerzite. Pôsobil i na Cambridgskej a nakoniec na Harvardovej univerzite v rokoch 1975 – 1981.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* [http://nobelprize.org/nobel_prizes/economics/laureates/1993/fogel.html Autobiografie na Nobelprize.org]
* [http://kovanda.blog.tyden.cz/clanky/3401/dnesni-mladi-se-budou-bezne-dozivat-stovky-robert-fogel.html Kovanda, Lukáš: Dnešní mladí se budou běžně dožívat stovky (rozhovor s Robertem Fogelem z roku 2009)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130814055646/http://kovanda.blog.tyden.cz/clanky/3401/dnesni-mladi-se-budou-bezne-dozivat-stovky-robert-fogel.html |date=2013-08-14 }}


{{Biografický výhonok}}


{{Nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu 1976 – 2000}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Fogel, Robert}}
[[Kategória:Ekonómovia USA]]
[[Kategória:Ekonómovia židovského pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]]
[[Kategória:Nositelia Ceny Švédskej banky za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela]]
[[Kategória:Absolventi Cornell University]]
[[Kategória:Absolventi Johns Hopkins University]]
[[Kategória:Osobnosti z New Yorku]]
[[Kategória:Historici židovského pôvodu]]</text>
      <sha1>ke8eakc1skkzt04ju7yc2x8dc5e23kq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železničná trať Nové Zámky – Prievidza</title>
    <ns>0</ns>
    <id>345545</id>
    <revision>
      <id>8213365</id>
      <parentid>8115160</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T19:20:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28997-89</username>
        <id>294797</id>
      </contributor>
      <comment>/* Súčasnosť */</comment>
      <origin>8213365</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11845" sha1="s5y4jp0dsyz13tbwpha0qu90rilh8gx" xml:space="preserve">{{Infobox železničná trať
| trať               = Nové Zámky – Prievidza
| obrázok            = Nové Zámky-Prievidza.png
| veľkosť obrázku    = 300px
| popis obrázku      = 
| číslo              = 140
| prevádzkovateľ     = [[ŽSR]]
| dĺžka              = 111,614 km
| rozchod            = 1 435 mm
| počet koľají       = 1
| traťová trieda     = 2
| napájacia sústava  = čiastočne elektrifikovaná
| v úseku            = Nové Zámky - Šurany (0,000-10,475)
| maximálny sklon    = 
| minimálny radius   = 
| maximálna rýchlosť = 80/100 km/h
| stanice            = 
}}
'''Železničná trať Nové Zámky – Prievidza''' (v cestovnom poriadku pre verejnosť označená ako '''železničná trať číslo 140''') je jednokoľajná železničná trať na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá spája [[Železničná stanica Nové Zámky|Nové Zámky]] a [[Prievidza|Prievidzu]]. Je elektrifikovaná v úseku [[Železničná stanica Nové Zámky|Nové Zámky]] - [[Šurany]]

== Dejiny ==
Prvé plány prepojenia [[Komárno|Komárna]], Nitry a [[Trenčín]]a [[Ponitrie|Ponitrím]] sa objavili v projekte grófa Keglevicha už v roku [[1865]]. Projekt sa nerealizoval pre nedostatok financií a po opakovaných neúspešných pokusoch ju vybudovala až Rakúska spoločnosť štátnej dráhy (StEG) v rokoch [[1874]] – [[1884]]. Vtedajšia trať však končila vo [[Železničná stanica Veľké Bielice|Veľkých Bieliciach]] a úsek do [[Železničná stanica Prievidza|Prievidze]] sa dostaval až neskôr. 1. novembra 1876 bol otvorený úsek Šurany – Ivánka pri Nitre a 19. novembra 1876 úsek Ivánka pri Nitre – Nitra. Z Nitry do Topoľčian bola železnica otvorená 16. septembra 1881.&lt;ref&gt;KUBÁČEK Jiří : Dejiny železníc na území Slovenska. Železnice SR, 1999. ISBN 8096814044&lt;/ref&gt;

=== Otváranie úsekov ===
* [[1876]] Šurany – Nitra
* [[1881]] Nitra – Topoľčany
* [[1884]] Topoľčany – Veľké Bielice
* [[1896]] Veľké Bielice – [[Železničná stanica Prievidza|Prievidza]]
* [[1900]] [[Železničná stanica Nové Zámky|Nové Zámky]] – Šurany

== Súčasnosť ==
V úseku [[Železničná stanica Nové Zámky|Nové Zámky]] – Šurany je trať elektrifikovaná. Úsek [[Nové Zámky]] - [[Jelšovce]] je využívaný výlučne regionálnou dopravou a nachádza sa na ňom aj najväčšie mesto celej trate [[Nitra]]. V úseku [[Jelšovce]] - [[Prievidza]] je trať využívaná aj Rýchlikmi PONITRAN na spojenie [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Bratislava - n. Mesto]] - [[Železničná stanica Prievidza|Prievidza]]. Nákladnú prepravu na trati využívajú najmä priemyselné podniky na [[Horná Nitra|Hornej Nitre]].

== Budúcnosť ==
V roku 2018 sa mala začať modernizácia a elektrifikácia trate 140 v úseku [[Železničná stanica Lužianky|Lužianky]] – [[Šurany]], ktorej súčasťou je aj dlho zanedbávaný úsek vedený cez mesto [[Nitra]].&lt;ref name=&quot;rekonštrukcia&quot;&gt; [http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/4286-Elektrickym-vlakom-do-Nitry-uz-od-roku-2013/ Elektrickým vlakom do Nitry už od roku 2013].&lt;/ref&gt;

V lete 2013 bola vybraná firma, ktorá uskutoční Technicko-ekonomickú štúdiu pre Elektrifikáciu a optimalizáciu trate Leopoldov - Nitra - Šurany.&lt;ref name=ele&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hojčušová | meno = Miriam | odkaz na autora = | titul = Železnice zelektrifikujú trať a upravia stanice. Dali urobiť štúdiu | url = http://nitra.sme.sk/c/6897387/zeleznice-zelektrifikuju-trat-a-upravia-stanice-dali-urobit-studiu.html | dátum vydania = 05.08.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 06.08.2014 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = |jazyk = }}&lt;/ref&gt;
[[File:ZST Nitra.JPG|thumb|Železničná stanica Nitra]]

Plánované úpravy majú ''„pripraviť podmienky pre moderný dopravný systém integrovanej koľajovej dopravy.“'' a tiež prepojenie s Bratislavou.&lt;ref name=ele/&gt; Štúdia určila zvýšenie rýchlosti na celej trati do výšky 120 km/h.&lt;ref name=ele/&gt; Súčasťou úprav trate by malo byť umožnenie bezbariérového prístupu na nástupištia, rekonštrukcia osvetlenia, inštalácia vizuálneho informačného systému na staniciach a zastávkach a na staniciach rozhlas pre cestujúcich. Projekt má tiež vziať do úvahy prípadné zdvojkoľajnenie úseku Leopoldov - Nitra.&lt;ref name=ele/&gt; Najviac koľají, osem, bude elektrifikovaných v [[Železničná stanica Nitra|Nitre]] a v [[Železničná stanica Lužianky|Lužiankach]]. Záverečná správa by mala byť hotová v marci 2015, po nej bude nasledovať projektová dokumentácia.&lt;ref name=ele/&gt; Podľa údajov ŽSR z roku 2015 by sa mal projekt realizovať v rokoch 2019 až 2022.'&lt;ref name=elezsr2015&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Elektrifikácia a optimalizácia trate Leopoldov – Nitra – Šurany | url = http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/vyjadrenia-pre-media-2015/marec/elektrifikacia-a-optimalizacia-trate-leopoldov-nitra-surany.html?page_id=3637 | dátum vydania = 19.03.2015 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 26.04.2015 | vydavateľ = [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20150423044711/http://www.zsr.sk/slovensky/media-room/vyjadrenia-pre-media-2015/marec/elektrifikacia-a-optimalizacia-trate-leopoldov-nitra-surany.html?page_id=3637 | dátum archivácie = 2015-04-23 }}&lt;/ref&gt; V januári 2016 sa s elektrifikáciou už nepočítalo. Štúdia mala preukázať, že investícia by nebola účelná.&lt;ref name=elenope&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hojčušová | meno = Miriam | odkaz na autora = | titul = Elektrifikáciu trate zrušili. Dočká sa nitrianska stanica rekonštrukcie | url = http://nasanitra.sme.sk/c/20079586/elektrifikaciu-trate-zrusili-docka-sa-nitrianska-stanica-rekonstrukcie.html | dátum vydania = 2016-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-01-22 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = |jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Súčasťou projektu je aj výstavba novej železničnej trate [[Nitra]] – [[Trnovec nad Váhom]], ktorá je plánovaná ako jednokoľajná elektrifikovaná s max. rýchlosťou do 160 km/h.

== Stanice a zastávky na trati a ich obsluha mestskou hromadnou dopravou ==
* [[Železničná stanica Nové Zámky|Nové Zámky]] (MHD Nové Zámky) – križovatka s traťou [[Železničná trať Štúrovo – Bratislava|(130) Bratislava – Štúrovo]], [[Železničná trať Nové Zámky – Komárom|(135) Nové Zámky – Komárom]], [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen|(150) Nové Zámky – Zvolen]], [[Železničná trať 151 (Slovensko)|(151) Nové Zámky – Zlaté Moravce]] 
* [[Bánov (okres Nové Zámky)|Bánov]]
* [[Železničná stanica Šurany|Šurany]]
* [[Lipová (okres Nové Zámky)|Ondrochov]]
* [[Komjatice]]
* [[Veľký Kýr]]
* [[Branč (okres Nitra)|Branč]] ([[Mestská hromadná doprava v Nitre|MHD Nitra]], [http://imhd.zoznam.sk/nr/cestovny-poriadok/linka/12/smer/Chrenova-Gorazdova/zastavka/Branc-zel-stanica/209715397649.html Linka 12]{{Nedostupný zdroj|date=november 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }})
* [[Ivanka pri Nitre]] ([[Mestská hromadná doprava v Nitre|MHD Nitra]], [http://imhd.zoznam.sk/nr/cestovny-poriadok/zastavka/1413/Ivanka-p-Nitre-zel-stanica.html Linka 12]{{Nedostupný zdroj|date=november 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }})
* [[Dolné Krškany]] ([[Mestská hromadná doprava v Nitre|MHD Nitra]], [http://imhd.zoznam.sk/nr/vyhladavanie.html?hladaj=na+priehon Linky 12&lt;sup&gt;vybrané spoje&lt;/sup&gt;, 14, 22]{{Nedostupný zdroj|date=november 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }})
* [[Železničná stanica Nitra|Nitra]] ([[Mestská hromadná doprava v Nitre|MHD Nitra]], [http://imhd.zoznam.sk/nr/cestovny-poriadok/zastavka/1436/Zeleznicna-stanica-Nitra.html Linky 1, 18, 19, 21, 24, 27, 33, 94 ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120914053957/http://imhd.zoznam.sk/nr/cestovny-poriadok/zastavka/1436/Zeleznicna-stanica-Nitra.html |date=2012-09-14 }})
* [[Nitra zastávka]] ([[Mestská hromadná doprava v Nitre|MHD Nitra]], [http://imhd.zoznam.sk/nr/cestovny-poriadok/zastavka/1422/Zeleznicna-zastavka-Mlynarce.html Linky 8, 18, 21, 22]{{Nedostupný zdroj|date=november 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }})
* [[Nitra|Mlynárce]] ([[Mestská hromadná doprava v Nitre|MHD Nitra]], [http://imhd.sk/nr/cestovny-poriadok/linka/21/smer/Zeleznicna-stanica-Nitra/zastavka/Rastislavova/943718500373 Linka 21])
* [[Železničná stanica Lužianky|Lužianky]] ([[Mestská hromadná doprava v Nitre|MHD Nitra]], [http://imhd.zoznam.sk/nr/cestovny-poriadok/linka/21/smer/Zeleznicna-stanica-Nitra/zastavka/Luzianky-zel-stanica/629145799708.html Linka 21]{{Nedostupný zdroj|date=november 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }})
* [[Čakajovce]]
* [[Jelšovce]]
* [[Výčapy-Opatovce]]
* [[Koniarovce]]
* [[Preseľany]] nad Nitrou
* [[Kamanová]]
* [[Ludanice|Mýtna Nová Ves]]
* [[Ludanice]]
* [[Chrabrany]]
* [[Topoľčany]] (MHD Topoľčany) 
* [[Krušovce]]
* [[Bošany]]
*[[Železničná stanica Chynorany|Chynorany]] – križovatka s traťou [[Železničná trať 143 (Slovensko)|(143) Trenčín – Chynorany]]
* [[Žabokreky nad Nitrou]]
* [[Železničná stanica Veľké Bielice|Partizánske-Veľké Bielice]]
* [[Železničná zastávka Partizánske|Partizánske]] (MHD Partizánske)
* [[Partizánske|Partizánske zastávka]] (MHD Partizánske)
* [[Veľké Uherce]]
* [[Oslany]]
* [[Železničná stanica Bystričany|Bystričany]]
* [[Zemianske Kostoľany]]
* [[Železničná stanica Nováky|Nováky]] 
* [[Koš (obec na Slovensku)|Koš]]
* [[Železničná stanica Prievidza|Prievidza]] (MHD Prievidza) – križovatka s traťou [[Železničná trať Horná Štubňa – Prievidza|(145) Prievidza – Horná Štubňa]]

== Vozidlový park ==
Na celej dĺžke trate premávajú moderné jednotky [[Motorová jednotka 861|861]], jednotky [[Motorová jednotka 813|813]] a jedna súprava s rušňom typu [[Motorový rušeň 757|757]]. V prípade mimoriadností sa v prevádzke vyskytujú aj rušne typu [[Motorový rušeň 736|736]], [[Motorový rušeň 750|750]] a [[Motorový rušeň 754|754]]. Na úseku [[Šurany]] - [[Nové Zámky]] aj nové súpravy typu [[Elektrická jednotka 671|671]] a [[Elektrická jednotka 951|951 (Push-Pull)]].

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Trať140v072018.jpg|Trať pri [[Chrabrany|Chrabranoch]]
Súbor:Topoľčany, nádraží, vlak s lokomotivou 750.182.jpg|[[Železničná stanica Topoľčany]]
Súbor:Chynorany železničná stanica.jpg|[[Železničná stanica Chynorany]] v júni 2018
Súbor:ŽelezničnáZastávkaPartizánske072018.jpg|[[Železničná zastávka Partizánske]] v júli 2018
&lt;/gallery&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam železničných tratí na Slovensku]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* [http://www.tnz-pr.szm.sk Trať Nové Zámky - Prievidza - stránka železničnej trate z Nových Zámkov do Prievidze]
* [http://www.slovakrail.sk/sk/preprava-osob/tratove-poriadky.html ŽSR cestovné poriadky podľa trate]
* [https://www.youtube.com/watch?v=5GQ6shwypRQ Video z trate]

== Zdroj ==
* [http://www.vlaky.net/servis/trat.asp?id=26 www.vlaky.net]

{{Železničná infraštruktúra na Slovensku}}
{{Železničná trať 140 (Slovensko)}}

{{Súradnice|48.442475|18.092744|type:landmark|format=dms|display=title}}

[[Kategória:Železničné trate na Slovensku|Nové Zámky – Prievidza]]
[[Kategória:Doprava v Nitre]]
[[Kategória:Doprava v okrese Nitra]]
[[Kategória:Doprava v okrese Nové Zámky]]
[[Kategória:Doprava v okrese Partizánske]]
[[Kategória:Doprava v okrese Prievidza]]
[[Kategória:Doprava v okrese Topoľčany]]</text>
      <sha1>s5y4jp0dsyz13tbwpha0qu90rilh8gx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ruská gréckokatolícka cirkev</title>
    <ns>0</ns>
    <id>352005</id>
    <revision>
      <id>8213628</id>
      <parentid>7741190</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:22:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213628</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2123" sha1="lzsecfuujo9cyxuw7h71krqn4pifv1k" xml:space="preserve">{{Východné katolícke cirkvi}}
'''Ruská gréckokatolícka cirkev''' je jednou z [[východná katolícka cirkev|východných katolíckych cirkví]] [[byzantský obrad|byzantského obradu]].

V roku [[1917]] bol pre ruských [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíkov]] vytvorený apoštolský [[Exarchát (kresťanstvo)|exarchát]]. Po zničení gréckokatolíkov v Rusku za vlády boľševikov bol v roku [[1928]] v [[Charbin]]e (Harbine) v [[Mandžusko|Mandžusku]] vytvorený ďalší exarchát pre ruských gréckokatolíkov utekajúcich pred sovietskym režimom. V súčasnosti sú obidva tieto exarcháty vakantné (bez [[Exarcha (kresťanstvo)|exarchov]]). V roku [[2004]] bol za ordinára pre gréckokatolíkov v [[Rusko|Rusku]] vymenovaný rímskokatolícky biskup Jozef Werth. V súčasnosti existuje niekoľko komunít ruských gréckokatolíkov okrem Ruska aj v Spojených štátoch, Argentíne, Francúzsku, [[Nemecko|Nemecku]] a niekoľkých ďalších krajinách, ktorí spadajú pod právomoc miestnych [[Latinská cirkev|rímskokatolíckych]] biskupov.

== Externé odkazy ==
* [http://rkcvo.ru/ stránka ruských gréckokatolíkov]
* [http://byzantinecatholic.org/ Our Lady of Fatima Byzantine Catholic Church] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110623015829/http://byzantinecatholic.org/ |date=2011-06-23 }} - stránka ruskej gréckokatolíckej farnosti v USA
* [http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=77&amp;pagetypeID=9&amp;sitecode=HQ&amp;pageno=1 Other Eastern Catholic Communities - a. Russians] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171001165411/http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=77&amp;pagetypeID=9&amp;sitecode=HQ&amp;pageno=1 |date=2017-10-01 }} (informácie v angličtine)
* [http://sites.google.com/site/byzantinecatholicchurch/russian-greek-catholic-church Russian Greek Catholic Church] - prehľad chrámov, monastierov a inštitúcií vo svete
* [http://www.catholic-hierarchy.org/diocese/druru.html Apostolic Exarchate of Russia (Russian)]
* [http://www.catholic-hierarchy.org/diocese/dhaby.html Apostolic Exarchate of Harbin (Harbin) (Russian)]

[[Kategória:Gréckokatolícka cirkev]]</text>
      <sha1>lzsecfuujo9cyxuw7h71krqn4pifv1k</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rumunská gréckokatolícka cirkev</title>
    <ns>0</ns>
    <id>352196</id>
    <revision>
      <id>8213624</id>
      <parentid>6400243</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:16:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213624</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2550" sha1="10jm7qkxu1bxjtp3ll9nir5v942b7hx" xml:space="preserve">{{Východné katolícke cirkvi}}
'''Rumunská gréckokatolícka cirkev''' je jedna z [[Východná katolícka cirkev|východných katolíckych cirkví]] [[byzantský obrad|byzantského obradu]].

Úniu [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnych]] s Rímom v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] prijal v roku [[1698]] metropolita Atanasie a následne v roku [[1700]] aj synoda biskupov. V 18. storočí rumunská gréckokatolícka cirkev zaviedla [[Rumunčina|rumunčinu]] ako bohoslužobný jazyk, zatiaľ čo [[rumunská pravoslávna cirkev]] používala až do polovice 19. storočia ako bohoslužobný jazyk [[Cirkevná slovančina|cirkevnú slovančinu]] a písala [[Cyrilika|cyrilikou]]. Rumunská gréckokatolícka cirkev mala významnú úlohu v procese rumunského národného uvedomenia a bránila Rumunov proti maďarizácii.

Po tom, ako sa v [[20. storočie|20. storočí]] stalo Sedmohradsko súčasťou Rumunska a v krajine začal vládnuť komunistický režim, bola v roku [[1948]] únia násilne likvidovaná a [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícki]] biskupi zatknutí. Všetci gréckokatolíci boli vyhlásení za pravoslávnych a majetok gréckokatolíckej cirkvi bol odovzdaný [[Rumunská pravoslávna cirkev|Rumunskej pravoslávnej cirkvi]] alebo skonfiškovaný štátom. Po páde komunizmu bol v roku [[1990]] anulovaný dekrét o zrušení cirkvi, majetky však z väčšej časti vrátené neboli.

[[Súbor:Romanian Greek-Catholic (Uniate) Church map.svg|náhľad|vľavo|Mapa eparchií Rumunskej katolíckej cirkvi sui iuris]]

V Rumunsku má cirkev [[archieparchia|archieparchiu]] Alba Iulia şi Făgăraş a päť eparchií: Oradea, Cluj-Gherla, Lugoj, Maramureş a Bucureşti (Bukurešť). 

Eparchia v Bukurešti vznikla v máji roku 2014 odčlenením z archieparchie Alba Iulia-Fagaraš.

Okrem [[Rumunsko|Rumunska]] má cirkev jednu [[eparchia (biskupstvo)|eparchiu]] aj v [[USA|Spojených štátoch]] (Canton).

V roku [[2005]] bola rumunská gréckokatolícka cirkev sui iuris povýšená na väčšie (vrchné) arcibiskupstvo. Najvyšším predstaviteľom je vladyka Lucian Mureșan, vrchný arcibiskup a kardinál.

== Externé odkazy ==
*[http://www.cnewa.org/default.aspx?ID=71&amp;pagetypeID=9&amp;sitecode=HQ&amp;pageno=1 The Romanian Catholic Church] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160314205642/http://cnewa.org/default.aspx?ID=71&amp;pagetypeID=9&amp;sitecode=hq&amp;pageno=1 |date=2016-03-14 }}
*[http://www.bru.ro/ Biserica Română Unită cu Roma, Greco-Catolică]

[[Kategória:Gréckokatolícka cirkev v Rumunsku| ]]</text>
      <sha1>10jm7qkxu1bxjtp3ll9nir5v942b7hx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Apríl 2001</title>
    <ns>0</ns>
    <id>361554</id>
    <revision>
      <id>8213530</id>
      <parentid>6085438</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:46:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odkaz fix.</comment>
      <origin>8213530</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="767" sha1="3st9ugoqff6higlnl7bfo55ovdh41w3" xml:space="preserve">{{Apríl|rok=2001|WR}}

{{Rok|2001}}

== Úmrtia ==
* [[4. apríl]] – [[Liisi Otermová]], fínska astronómka (* [[1915]])
* [[5. apríl]] – [[František Andraščík]], slovenský básnik, prozaik, esejista a literárny kritik (* [[1931]])
* [[7. apríl]] – [[David Graf]], americký herec (* [[1950]])
* [[14. apríl]] – [[František Hanovec]], pilot Slovenských vzdušných zbraní v druhej svetovej vojne a letecké eso (* [[1916]])
* [[15. apríl]] – [[Joey Ramone]], americký punkový spevák (* [[1951]])
* [[23. apríl]] – [[David Mathieson Walker]], americký astronaut (* [[1944]])
* [[29. apríl]] – [[Babu Čhiri]], šerpský horolezec, druhý človek, ktorý vystúpil na Mount Everest desaťkrát (* [[1965]])

[[Kategória:2001| 2001]]</text>
      <sha1>3st9ugoqff6higlnl7bfo55ovdh41w3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Adele</title>
    <ns>0</ns>
    <id>364939</id>
    <revision>
      <id>8213474</id>
      <parentid>8115531</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:30:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Osobný život */ wl</comment>
      <origin>8213474</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="80310" sha1="skjh4qekj2k0g0c7bzukvrbwi05ikge" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Adele 
 | Obrázok             =
 | Veľkosť obrázku     =
 | Popis obrázku       = Adele v roku 2021 
 | Popis umelca        = 
 | Rodné meno          = Adele Laurie Blue Adkins
 | Umelecké mená       = Adele
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1988|5|5}} 
 | Miesto narodenia    = [[Tottenham]], [[Londýn]], [[Anglicko]]
 | Dátum úmrtia        = 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Pôsobenie           = [[spevák|speváčka]], [[hudobný skladateľ|skladateľka]]
 | Žáner               = [[Soul (hudba)|Soul]], [[pop (hudobný žáner)|pop]], [[rhythm and blues|R&amp;B]], [[biely soul]]
 | Roky pôsobenia      = 2006{{--}}súčasnosť
 | Hrá na nástroje     = [[Gitara]]
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = 
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[XL Recordings|XL]], [[Columbia Records|Columbia]]
 | Webstránka          = {{url|adele.com}}
 | Povolanie           =  
|Deti=1  ( syn )|Manžel=Simon Konecki (2018 - 2021)|Portál 1=Spojené kráľovstvo}}

'''Adele Laurie Blue Adkinsová''' [[Rad britského impéria|MBE]] (neprechýlene Adele Laurie Blue Adkins; * [[5. máj]] [[1988]], Tottenham, [[Londýn]], [[Anglicko]]) je anglická speváčka a skladateľka, známa pod umeleckým menom '''Adele'''.

V roku [[2006]] úspešne vyštudovala BRIT School for Performing Arts and Technology. Podpísala nahrávaciu zmluvu s [[XL Recordings]], po tom, čo Adelin kamarát uverejnil jej demo na [[Myspace|Myspace.]] V roku [[2007]] obdržala ocenenie [[Brit Awards]] v kategórii „Critics' Choice“ a vyhrala prieskum BBC Sound of 2008. Jej debutový album, ''[[19 (album)|19]]'', vyšiel [[28. január]]a [[2008]] a získal komerčný úspech. V [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] bol 7-krát certifikovaný platinou a v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] dvojitou platinou. V roku 2008 sa objavila v ''[[Saturday Night Live]]'' a tým zvýšila svoju popularitu v USA. Na 51. ročníku udeľovania cien [[Grammy Award|Grammy]] v roku [[2009]] obdržala ocenenia v kategórii „Najlepší nováčik“ a „Najlepší ženský spevácky popový výkon“.

Adelin druhý štúdiový album, ''[[21 (album)|21]]'', vyšiel [[24. január]]a [[2011]]. Album obdržal pozitívne recenzie od hudobných kritikov. Prekonala svoj skorší úspech a v roku [[2012]]&lt;ref name=110208Charts&gt;{{cite news|url=http://latimesblogs.latimes.com/music_blog/2011/02/british-soul-singer-adele-preps-summer-us-tour.html |title=British soul singer Adele preps summer U.S. tour |work=Los Angeles Times |date=8 February 2011 |accessdate=8 May 2011}}&lt;/ref&gt; obdržala niekoľko ocenení vrátane šiestich Grammy Awards, dvoch Brit Awards a troch American Music Awards. Tiež vyhrala „Album of the Year“ a „British Album of the Year“. ''21'' bol v Spojenom kráľovstve 16-krát certifikovaný platinou a stal sa tam aj štvrtým najlepšie-predávanejším albumom všetkých čias.&lt;ref name=&quot;BPI certifications&quot;&gt;{{cite web |url=http://www.bpi.co.uk/certifiedawards/search.aspx |archiveurl=https://web.archive.org/web/20171006162141/https://www.bpi.co.uk/certifiedawards/search.aspx |archivedate=2017-10-06 |title=Certified Awards Search |publisher=[[British Phonographic Industry]] |accessdate=1 March 2011 }}&lt;/ref&gt; V Spojených štátoch sa udržal na prvej priečke dlhšie, než akýkoľvek iný album od roku [[1985]] a bol certifikovaný diamantom.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=SEARCH_RESULTS |title=Recording Industry Association of America |publisher=RIAA |accessdate=29 June 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=billboarddiamond&gt;Keith Caulfield (27 Nov 2012). [http://www.billboard.com/articles/news/473979/adeles-21-hits-10-million-in-us-sales &quot;Adele's '21' Hits 10 Million in U.S. Sales&quot;]. ''Billboard''. Retrieved 29 November 2012&lt;/ref&gt; Celosvetovo sa predalo 30 miliónov kópií.&lt;ref name=&quot;theguardian1&quot;&gt;{{cite news |url=http://www.theguardian.com/music/musicblog/2014/jul/09/robin-thicke-five-blockbuster-albums-that-bombed-jagger-carey-duffy-guns-n-roses-glasvegas |title=From Robin Thicke to Mariah and Mick: five blockbuster albums that bombed |first=Eamonn|last= Forde |date= 9 July 2014 |work=The Guardian|accessdate=10 July 2014 }}&lt;/ref&gt;
 
Vďaka úspechu albumu ''21 bola'' Adele niekoľkokrát spomenutá v [[Guinnessova kniha rekordov|''Guinnessovej knihe rekordov'']].&lt;ref name=guinness&gt;{{cite web|last=Kaufman|first=Gil|title=Adele, Lady Gaga, Justin Bieber Land New Guinness Records|url=http://www.mtv.com/news/articles/1670701/lady-gaga-adele-guinness-book-of-world-records.jhtml|publisher=MTV|accessdate=23 September 2011|date=14 September 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110923163704/http://www.mtv.com/news/articles/1670701/lady-gaga-adele-guinness-book-of-world-records.jhtml|archivedate=2011-09-23}}&lt;/ref&gt; Stala sa prvou ženou v histórii, ktorá mala v rebríčku ''Billboard'' Hot 100, tri single v top 10 a prvou umelkyňou, ktorá mala dva albumy v top 5 rebríčku ''Billboard'' 200, a dva single v top 5 v rebríčku ''Billboard'' Hot 100.&lt;ref name=&quot;BillboardAdele-ulation&quot;&gt;{{cite web|last=Trust|first=Gary|date=23 February 2012|url=http://www.billboard.com/articles/news/504461/adele-ulation-makes-history-with-hot-100-billboard-200-moves|title=Analysis: How Adele Scored Two Titles Each in the Hot 100 &amp; Billboard 200's Top Five|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]] |accessdate=23 February 2012}}&lt;/ref&gt; ''21'' je najdlhšie umiestneným albumom číslo jeden v histórii amerických a anglických albumových rebríčkov od sólovej umelkyne.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/cbbcnews/hi/newsid_9440000/newsid_9446200/9446210.stm |title=CBBC – Newsround – Adele makes music history again with album chart record |publisher=BBC News |date= 4 April 2011|accessdate=29 June 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.abc.net.au/news/2012-02-23/adele-breaks-whitney-record/3846972 |title=Adele breaks Houston's chart record |publisher=Australian Broadcasting Corporation |date=23 February 2012 |accessdate=29 June 2012}}&lt;/ref&gt; V roku [[2013]] obdržala ocenenie Academy Award, Grammy Award a [[Zlatý glóbus za najlepšiu filmovú pieseň|Zlatý Glóbus za Najlepšiu filmovú pieseň]] „Skyfall“, ktorú skomponovala pre rovnomenný film Jamesa Bonda.&lt;ref name=&quot;2013 Oscars Nominees&quot;&gt;{{cite web |url=http://oscar.go.com/nominees |title=2013 Oscars Nominees |date=January 2013 |publisher=Academy of Motion Picture Arts and Sciences |accessdate=10 January 2013 }}&lt;/ref&gt;

Po trojročnej prestávke, Adele [[20. november|20. novembra]] [[2015]] vydala tretí štúdiový album s názvom ''[[25 (album)|25]]''. Album debutoval na prvej priečke najhlavnejších trhov a zlomil rekord v prvom týždni predaja v USA a UK.&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/6777905/adele-25-sales-first-week-us | title=Adele's '25' Official First Week U.S. Sales: 3.38 Million | author=Caulfield, Keith | work=Billboard | date=28 November 2015 | accessdate=28 November 2015}}&lt;/ref&gt; Prvý singel z albumu s názvom „[[Hello (pieseň, Adele)|Hello]]“, debutoval na prvej priečke v krajinách po celom svete a stal sa prvou piesňou v USA, z ktorej sa predalo cez milión digitálnych kópií v prvom týždni predaja. Jej štvrtý album, ''[[30 (album Adele)|30]]'', vyšiel 19. novembra 2021.

== Detstvo ==
Adele sa narodila 5. mája 1988 v Tottenhame v Londýne. Jej matka, Penny Susan Adkins (* 1968), je [[Anglicko|angličanka]] a jej otec, Mark Evans, je z [[Wales]]u.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.guardian.co.uk/music/2008/jan/27/popandrock.britawards2008|title=Mad about the girl |work=[[The Guardian]] |location=London |date=27 January 2008 | accessdate=23 April 2010 | first=Sylvia | last=Patterson|archiveurl=https://web.archive.org/web/20101120110927/http://www.guardian.co.uk/music/2008/jan/27/popandrock.britawards2008|archivedate=20 November 2010|deadurl=no}}&lt;/ref&gt; Evans odišiel, keď mala Adele dva roky a nechal 20-ročnú matku vychovávať ich dcéru.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Haines |first=Chris |url=http://www.walesonline.co.uk/news/wales-news/2012/02/18/adele-s-welsh-father-mark-evans-reveals-his-heartache-over-letting-down-six-time-grammy-awards-winner-91466-30356409/ |title=Adele's Welsh father Mark Evans reveals his heartache over 'letting down' six-time Grammy Awards winner – Wales News  |publisher=WalesOnline |accessdate=29 June 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=VanMeter&gt;{{cite web |last=Van |first=Jonathan |url=http://www.vogue.com/magazine/article/adele-one-and-only/ |title=Adele: One and Only – Magazine |work=Vogue |accessdate=29 June 2012 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120214164937/https://www.vogue.com/magazine/article/adele-one-and-only |archivedate=2012-02-14 }}&lt;/ref&gt; Adele začala spievať, keď mala štyri roky a tvrdí, že sa stala posadnutá hlasmi.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.baltimoresun.com/entertainment/bal-li.music15jan15002019,0,4031087.story|title=Grammy-nominated Adele taking fame in stride|work=The Baltimore Sun|date=15 January 2009}} {{Webarchive|url=https://archive.ph/20120720085255/http://www.baltimoresun.com/entertainment/bal-li.music15jan15002019,0,4031087.story |date=2012-07-20 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |last=Otiji |first=Adaora |date=15 January 2009 |title=Singing Stronger Every Day: Adele |url=https://www.washingtonpost.com/express/content/2009/01/ |newspaper=The Washington Post |location=Washington D.C. |archive-url=http://wayback.archive.org/web/20110430225847/http://www.expressnightout.com/content/2009/01/singing_stronger_every_day_adele_stays_g.php |archive-date=30 April 2011 |access-date=22 December 2015}}&lt;/ref&gt; Počas detstva trávila svoj voľný čas radšej spievaním, ako čítaním; poslednú knihu prečítala vo svojich šiestich rokoch a bola to ''Matilda'' od Roalda Dahla.&lt;ref name=&quot;Adele DM Interview&quot;&gt;{{cite news|title=Adele: 'I have all the say; I have power over everything I do'|url=http://www.dailymail.co.uk/home/you/article-1135182/Adele-I-say-I-power-I-do.html|work=[[Daily Mail]] |location=London|date=15 July 2015}}&lt;/ref&gt; V roku 1997, keď mala deväť rokov, sa s matkou kvôli práci presťahovala do [[Brighton]]u na južnom pobreží Anglicka.&lt;ref&gt;{{cite news|author=Sylvia Patterson |url=http://www.guardian.co.uk/music/2008/jan/27/popandrock.britawards2008 |title=Interview: Adele Atkins, singer |work=[[The Observer]] |location=London |accessdate=8 May 2011 |date=27 January 2008}}&lt;/ref&gt;

V roku 1999, sa presťahovali naspäť do Londýna; najprv do [[Brixton]]u a potom do susedného okresu West Norwood, na juhu Londýna.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/article3099702.ece|title=Adele-ation starts here|work=[[The Times]]|location=London|first=Sophie|last=Heawood|date=28 December 2007}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; West Norwood je predmetom Adelinej prvej nahrávky s názvom „Hometown Glory“, ktorú zložila v roku 2004, keď mala 16 rokov.&lt;ref name=AmyWho&gt;{{cite news|url=http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/story/2009/01/30/ST2009013003292.html|title=Amy Who? Now, Adele's the One With the Buzz | work=The Washington Post | first=Melinda | last=Newman | accessdate=23 April 2010 | date=1 February 2009}}&lt;/ref&gt; Adele vyštudovala BRIT School for Performing Arts &amp; Technology v Croydone v máji 2006,&lt;ref name=Soul&gt;{{cite news| first=Ian| last=Youngs| title=Soul singers top new talent list|publisher=BBC News | url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/7169307.stm| date=4 January 2008 | accessdate=1 January 2010}}&lt;/ref&gt; kde mala spolužiačky [[Leona Lewis|Leonu Lewis]] a [[Jessie J]].&lt;ref name=collis&gt;Collis, Clark (19 December 2008), &quot;Spotlight on... Adele.&quot; ''Entertainment Weekly.'' (1026):62&lt;/ref&gt;

== Kariéra ==

=== 2006 – 2010: Začiatky a ''19'' ===
[[Súbor:Adele.jpg|thumb|265x265px|Adelino vystúpenie v Kilburne v Londýne (2007)]]
Štyri mesiace po dokončení štúdia, publikovala dve piesne na štvrté vydanie on-line umeleckej publikácie ''PlatformsMagazine.com.''&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.platformsmagazine.com/4/contents.htm |title=Platform 04 |publisher=Platformsmagazine.com |accessdate=18 August 2011| archiveurl= https://web.archive.org/web/20110722121600/http://www.platformsmagazine.com/4/contents.htm| archivedate=22 July 2011 | deadurl= no}}&lt;/ref&gt; Nahrala tri piesne na [[Demonahrávka|demonahrávku]] pre triedny projekt, ktorý dala kamarátovi. Ten ju potom uverejnil na Myspace, kde sa stala veľmi úspešná a Adele obdržala telefonát od Richarda Russella, šéfa hudobného vydavateľstva [[XL Recordings]]. Pochybovala, či je táto ponuka skutočná, pretože jediné vydavateľstvo, ktoré vtedy poznala, bolo [[Virgin Records]]. Vzala kamaráta, aby s ňou šiel na stretnutie.&lt;ref name=collis/&gt;&lt;ref name=AdeleBillboard&gt;{{cite web|url=http://link.brightcove.com/services/link/bcpid1184417216/bctid1612733606 |title=Billboard presents: Adele |publisher=Link.brightcove.com |accessdate=18 August 2011}}&lt;/ref&gt;

V júni 2006, Nick Huggett z XL, odporučil Adele manažéra Jonathana Dickinsa zo September Management a ten sa stal jej oficiálnym zástupcom.&lt;ref name=&quot;hitquarters.com&quot;&gt;{{cite web |url=http://www.hitquarters.com/index.php3?page=intrview/opar/intrview_Jonathan_Dickins_Interview.html |title=Interview with Jonathan Dickins |publisher=[[HitQuarters]]|date=14 July 2008 |accessdate=18 February 2011}}&lt;/ref&gt; September bol v tej dobe pod vedením Jamieho T a ukázalo sa, že to bolo veľkým lákadlom pre Adele, lebo bola fanúšikom tohto britského speváka-skladateľa. V septembri 2006, ju Huggett podpísal do XL. Adele poskytla vokály pre pieseň „My Yvonne“ od Jacka Peñatea, pre jeho debutový album. Prvýkrát stretla producenta Jima Abbissa, ktorý produkoval väčšinu z jej albumov ''[[19 (album)|19]]'' a ''[[21 (album)|21]]''.&lt;ref name=penate&gt;{{cite news|last=Jones |first=Damian |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/7986334.stm |title=Peñate collaborates with Adele |publisher=BBC News |date=6 April 2009 |accessdate=8 May 2011}}&lt;/ref&gt; V júni 2007, debutovala v televíznej šou stanice [[British Broadcasting Corporation|BBC]], ''Later... with Jools Holland'', so svojou piesňou „Daydreamer“. Adelina prelomová pieseň, „Hometown Glory“, bola vydaná v októbri 2007.&lt;ref&gt;{{cite book|last1=Owings|first1=Lisa|title=Adele:: Grammy-Winning Singer &amp; Songwriter   Lisa Owings,|date=1 January 2013|publisher=ABDO Publishing Company|page=23|accessdate=3 November 2015}}&lt;/ref&gt;

Album ''[[19 (album)|19]]'', bol pomenovaný podľa veku, v ktorom skladala piesne pre tento album a dostal sa na číslo jeden v britských rebríčkoch. ''The Times'' ''Encyclopedia of Modern Music'' nazvala album ''19'' ako dôležitú [[Biely soul|blue-eyed soul]] nahrávku.&lt;ref name=&quot;BlueEyedSoul&quot;&gt;{{cite news | url=http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/article5597699.ece | title=Blue-eyed soul: Encyclopedia of Modern Music The Times | location=London | date=1 February 2009 | accessdate=23 April 2010 | first=Dan | last=Cairns }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110616203103/http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/article5597699.ece |date=2011-06-16 }}&lt;/ref&gt; 14. januára 2008 vydala svoj druhý singel, „Chasing Pavements“, dva týždne pred jej debutovým albumom, ''19''. Pieseň sa vyšplhala na druhé miesto britského rebríčku a udržala sa tam štyri týždne.&lt;ref name=&quot;nme.com&quot;&gt;{{cite news| title=This Week's Releases: 21 January 2008|work=[[NME]] | url=http://www.nme.com/news/lightspeed-champion/33736| date=21 January 2008}}&lt;/ref&gt; Adele bola nominovaná na ocenenie Mercury Prize award 2008 za album ''19''.&lt;ref&gt;{{cite web|author=Jade Wright |url=http://www.liverpoolecho.co.uk/views/liverpool-columnists/echo-columnists/2008/07/23/puppets-tipped-for-music-prize-100252-21388721/ |title=Views &amp; Blogs—Columnists—Echo columnists—Last Shadow Puppets tipped for Nationwide Mercury music prize |work=[[Liverpool Echo]] |date=23 July 2008 |accessdate=18 August 2011}}&lt;/ref&gt; Tiež vyhrala Urban Music Award za „Najlepší džezový akt“,&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://urbanmusicawards.net/2011/07/a-6/ | title=Winners for 6th Annual Urban Music Awards 2008 Announced | publisher=Urban Music Awards | date=16 November 2008 | accessdate=22 June 2012 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20120202074304/http://urbanmusicawards.net/2011/07/a-6/ | archivedate=2012-02-02 }}&lt;/ref&gt; obdržala nomináciu Q Awards v kategórii „Prelomový akt“ a nomináciu na Music of Black Origin v kategórii „Best UK Female“. V marci 2008, Adele podpísala nahrávaciu zmluvu s vydavateľstvom [[Columbia Records]] a [[XL Recordings]] pre jej príchod do Spojených štátov.&lt;ref name=&quot;Columbia&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/1046129/adele-inks-us-deal-with-columbia |title=Adele Inks U.S. Deal With Columbia |work=Billboard  |accessdate=18 August 2011}}&lt;/ref&gt; Pustila sa do krátkeho severoamerického turné a v júni vyšiel album ''19'' už aj v USA. ''Billboard'' magazín sa vyjadril: ''„Adele má skutočný potenciál stať sa jedným z najviac uznávaných a inšpirujúcich medzinárodných umelcov svojej generácie.“''&lt;ref name=&quot;Billboard2008&quot;&gt;{{cite book|url=https://books.google.com/books?id=_hIEAAAAMBAJ&amp;pg=PA50&amp;hl=en#v=onepage&amp;q=Adele%20truly%20has%20potential%20to&amp;f=false |title=Singles |work=[[Billboard (magazine)|Billboard]] |date=7 June 2008 |accessdate=29 June 2012}}&lt;/ref&gt; Turné s názvom An Evening with Adele začalo v máji 2008 a skončilo v júni 2009.&lt;ref&gt;{{cite book|last1=Shapiro|first1=Mark|title=Adele: The Biography|date=17 July 2012|publisher=Macmillan|page=74|accessdate=23 October 2015}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Adele 2009.jpg|left|thumb|Adelino vystúpenie v roku 2009.]]
V polovici októbra 2008, sa Adele snažila o prelom v Amerike a zdalo sa, že to nevyšlo,&lt;ref name=MELISSARUGGIER&gt;{{cite web|url=http://www.inrich.com/cva/ric/entertainment.apx.-content-articles-RTD-2008-10-23-0002.html|title=The Richmond Times Dispatch | date=23 October 2008}}{{Dead link|date=August 2011}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.boston.com/ae/celebrity/articles/2009/01/12/19_going_on_superstar/|title='19' going on superstar | work=Boston Globe | first=James | last=Reed | date=12 January 2009}}&lt;/ref&gt; ale 18. októbra bola hosťom v epizóde šou ''[[Saturday Night Live]].'' Táto epizóda zahŕňala očakávané vystúpenie vtedajšej americkej vice-prezidentky [[Sarah Palinová|Sarah Palin]] a sledovalo ju 17 miliónov divákov s najlepším hodnotením za posledných 14 rokov. Adele vystupovala s piesňami „Chasing Pavements“ a „Cold Shoulder“&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://tv.nytimes.com/episode/4924446/Saturday-Night-Live/overview|title=Saturday Night Live Season 34 Josh Brolin/Adele |work=The New York Times |accessdate=8 May 2011}}&lt;/ref&gt; a nasledujúci deň sa album ''19'' dostal na prvú priečku rebríčku iTunes. Dosiahol číslo päť na [[Amazon.com]], zatiaľ čo pieseň „Chasing Pavements“ sa dostala do top 25.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.newsday.com/entertainment/music/backstage-pass-1.811987/adele-enjoys-an-snl-bump-1.832659|title=Adele enjoys an &quot;SNL&quot; bump |work=Newsday |date=20 October 2008}}&lt;/ref&gt; Album dosiahol 11 miesto v rebríčku ''[[Billboard 200|Billboard]]'' [[Billboard 200|200]], kedy preskočil 35 priečok oproti predchádzajúcemu týždňu.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/1043648/acdc-debuts-at-no-1-with-784000|title=AC/DC Debuts at No. 1 With 784,000 |work=Billboard |date=29 October 2008}}&lt;/ref&gt; V novembri 2008 sa Adele presťahovala do Notting Hillu, v Londýne po tom čo opustila matkin dom s tým, že sa chce vzdať pitia.&lt;ref name=Cancel2008&gt;{{cite web |url=http://www.contactmusic.com/news.nsf/article/adele-explains-2008-booze-love-meltdown_1105845 |title=Adele Explains Booze &amp; Love Meltdown |date=8 June 2009 |publisher=Contactmusic |accessdate=8 May 2011 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090703123730/http://www.contactmusic.com/news.nsf/article/adele-explains-2008-booze-love-meltdown_1105845 |archivedate=2009-07-03 }}&lt;/ref&gt; [[RIAA]] vo februári 2009 certifikovala album zlatom&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.riaa.com/newsitem.php?news_month_filter=&amp;news_year_filter=&amp;resultpage=&amp;id=DDB9AF12-8F76-11DE-4FF2-E1988D17AA66 |title=Perry's Platinum Pucker |date=23 March 2009 |publisher=RIAA |accessdate=8 May 2011}}&lt;/ref&gt; a do júla 2009 sa predalo celosvetovo 2,2 milióna kópií.&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://www.digitalspy.com/music/a166444/adele-puts-career-on-hold-for-dog.html |title=Adele 'puts career on hold for dog |work=Digital Spy |date=21 July 2009 |accessdate=8 May 2011}}&lt;/ref&gt;

Na 51. ročníku udeľovania cien Grammy vo februári 2009, obdržala ocenenie za [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Najlepšieho nováčika]] a [[Cena Grammy za najlepší ženský spevácky popový výkon|Najlepší ženský spevácky popový vokálny výkon]] za pieseň „Chasing Pavements“, ktorá bola nominovaná na [[Cena Grammy za nahrávku roka|Nahrávku roka]] a [[Cena Grammy za pieseň roka|Pieseň roka]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-1139346/Brits-Duffy-Adele-Coldplay-clinch-awards-lead-British-winners-Grammys.html|title=Brits on top: Duffy, Adele and Coldplay clinch top awards as they lead British winners at Grammys|work=Daily Mail|accessdate=3 November 2015}}&lt;/ref&gt; Adele na ceremónii vystupovala s „Chasing Pavements“ po boku Jennifer Nettles. V roku 2010 obdržala nomináciu na Grammy za Najlepší ženský spevácky popový vokálny výkon s piesňou „Hometown Glory“. V apríli sa pieseň „My Same“ dostala do nemeckého rebríčka singlov, po tom, čo ju [[Lena Meyer-Landrutová|Lena Meyer-Landrut]] odprezentovala v talentovej súťaži ''Unser Star für Oslo'' alebo ''Our Star for Oslo'' a tiež si ju Nemci zvolili do [[Eurovision Song Contest 2010]].&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://esctoday.com/news/read/14983 |title=Live: First heat in Germany |last=Klier |first=Marcus |date=2 February 2010 |work=ESCToday |accessdate=22 February 2011 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100208230815/http://www.esctoday.com/news/read/14983 |archivedate=2010-02-08 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/title/Adele/My+Same/single|title=Musicline.de – Chartverfolgung – Adele – My Same|date=21 February 2010|publisher=[[Media Control Charts]]|accessdate=22 February 2011|language=de|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110719065231/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/title/Adele/My+Same/single|archivedate=2011-07-19}}&lt;/ref&gt; V septembri, po tom, čo sa Adele objavila v ''The X Factore,'' sa jej verzia piesne „Make You Feel My Love“ od Boba Dylana dostala na číslo 4 v britskom rebríčku singlov.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.nme.com/news/oasis/53223 |title=Oasis, Radiohead and Adele set for chart re-entries thanks to 'The X Factor'? |work=[[NME]] |date=29 September 2010 |accessdate=8 May 2011}}&lt;/ref&gt; Počas špeciálu 2010 ''CMT Artists of the Year'', Adele vystúpila s piesňou „Need You Now“ po boku Dariusa Ruckera.&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://kncifm.radio.com/2011/01/16/darius-rucker-and-adele-cover-lady-antebellums-need-you-now/ |title=Adele and Darius Rucker perform Need You Now on CMT Artists of the Year |publisher=Kncifm.radio.com |date=16 January 2011 |accessdate=18 August 2011 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110217151616/http://kncifm.radio.com/2011/01/16/darius-rucker-and-adele-cover-lady-antebellums-need-you-now/ |archivedate=2011-02-17 }}&lt;/ref&gt; Toto vystúpenie bolo neskôr nominované na CMT Music Award.&lt;ref&gt;{{cite journal|url=http://www.cmt.com/news/country-music/1662725/2011-cmt-music-awards-nominees-revealed.jhtml|title=2011 CMT Music Awards Nominees Revealed|year=2011|accessdate=7 May 2011|publisher=[[Country Music Television]]}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Adele - Seattle, WA - 8.12.2011.crop.jpg|náhľad|239x239bod|Adele na vystúpení v [[Seattle]] vo [[Washington (štát USA)|Washingtone]], 12. august 2011]]

=== 2011 – 2014: ''21'', celosvetové uznanie a prestávka ===
24. januára 2011 (UK) a 22. februára (USA) vydala svoj druhý štúdiový album s názvom ''[[21 (album)|21]]''. Priznala, že bol inšpirovaný rozchodom s jej bývalým partnerom. Zmena v hudbe oproti prvému albumu bola následkom toho, že vodič jej autobusu počúval hudbu z [[Nashville (Tennessee)|Nashvillu]], keď koncertovala na juhu Ameriky. ''21'' dosiahol prvú priečku vo viac ako 26 krajinách vrátane UK a USA.

Vďaka emocionálnemu vystúpeniu na [[Brit Awards]] 2011 sa skladba „Someone like You“ dostala na prvé miesto v UK. Jej prvý album, ''[[19 (album)|19]]'', sa po boku albumu ''21'', znovu dostal do rebríčka v UK, zatiaľ čo jej single „[[Rolling in the Deep]]“ a „Someone like You“ boli v top 5. Adele sa tak stala po [[The Beatles]] v roku 1964 prvým žijúcim umelcom, ktorý mal dva top 5 single v rebríčkoch ''Official Singles Chart'' a ''Official Albums Chart'' súčasne. Obidve piesne ovládli rebríčky viacerých trhov a zlomili množstvo rekordov predajnosti. Pieseň „Someone like You“ sa po vystúpení na [[MTV Video Music Awards]] 2011 stala Adelinym druhým singlom číslo jeden v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Počas decembra 2011 sa predalo cez 3,4 milióna kópií albumu ''21'' v UK, a tým sa stal najpredávanejším albumom 21. storočia po prekonaní albumu ''[[Back to Black]]'' od [[Amy Winehouse]]. Adele sa tiež stala prvým umelcom, ktorý predal 3 milióny albumov v UK za jeden kalendárny rok. Pieseň „Set Fire to The Rain“ sa stala jej tretím singlom číslo jeden v rebríčku ''Billboard'' Hot 100. Adele sa stala prvým umelcom, ktorý mal svoj album na prvej priečke v ''Billboard'' 200, v konkurencii s ďalšími tromi singlami.

Na podporu albumu sa vydala na turné Adele Live s vypredanými koncertmi v Severnej Amerike.&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.allheadlinenews.com/articles/7020819787?Adele%20Announces%20European%20Tour%20In%20Support%20Of%20%2221%22 |title=Adele Announces European Tour in Support Of &quot;21&quot; |author=Jones, Anthony |date=15 December 2010 |work=[[All Headline News]] |accessdate=8 February 2011 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20111130132359/http://www.allheadlinenews.com/articles/7020819787?Adele%20Announces%20European%20Tour%20In%20Support%20Of%20%2221%22 |archivedate=2011-11-30 }}&lt;/ref&gt; V októbri 2011 bola nútená zrušiť dve z jej vystúpení, kvôli krvácaniu hlasiviek. Priznala, že potrebuje dlhší čas odpočinku, aby nedošlo k trvalému poškodeniu hlasiviek.&lt;ref&gt;{{cite web|author=Benjy Eisen |url=http://www.rollingstone.com/music/news/adele-cancels-u-s-tour-due-to-illness-20111004 |title=Adele Cancels U.S. Tour Due to Illness |work=[[Rolling Stone]] |date=4 October 2011 |accessdate=29 June 2012}}&lt;/ref&gt; Na začiatku novembra 2011 Steven M. Zeitels, riaditeľ Center for Laryngeal Surgery a Voice Rehabilitation v [[Massachusetts]] General Hospital v Bostone, vykonal laserový mikrochirurgický zákrok na Adelinych hlasivkách a odstránil tak polyp.&lt;ref&gt;{{cite web| last = Colapinto | first = John | title = Giving Voice : A Surgeon Pioneers Methods to Help Singers Sing Again | journal = The New Yorker | pages = 48 to 57 |date = 4 March 2013 | url =http://www.newyorker.com}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.capitalfm.com/artists/adele/news/throat-operation-was-success/ |title=Adele: 'Throat Operation Was a Success' |publisher=Capital FM |date=14 November 2011 |accessdate=29 June 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://boston.cbslocal.com/2011/11/07/mgh-adele-to-make-full-recovery-after-vocal-surgery/ |title=MGH: Adele To Make Full Recovery After Vocal Surgery « CBS Boston |publisher=Boston.cbslocal.com |date=7 November 2011 |accessdate=29 June 2012}}&lt;/ref&gt; V tom čase vyšiel záznam z jej turné s názvom ''[[Live at the Royal Albert Hall (Adele video)|Live at the Royal Albert Hall]],'' ktorý debutoval na prvej priečke v USA s predajom 96 tisíc kópií. Nahrávka sa stala najpredávanejším hudobným [[DVD]] roku 2011.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://abcnewsradioonline.com/music-news/2011/12/8/adeles-new-dvd-live-at-the-royal-albert-hall-is-best-selling.html|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130729060253/http://abcnewsradioonline.com/music-news/2011/12/8/adeles-new-dvd-live-at-the-royal-albert-hall-is-best-selling.html|archivedate=29 July 2013 |title=Adele's New DVD &quot;Live at the Royal Albert Hall&quot; Is Best-Selling Music Video of 2011 – Music News – ABC News Radio |publisher=Abcnewsradioonline.com |date=8 December 2011 |accessdate=29 June 2012}}&lt;/ref&gt; Adele je prvým umelcom, ktorý má v [[Nielsen SoundScan]] histórii album číslo jeden (''[[21 (album)|21]]''), singel číslo jeden („[[Rolling in the Deep]]“) a hudobné video číslo jeden v tom istom roku.&lt;ref name=yahoomusic&gt;{{cite web| url=http://music.yahoo.com/blogs/chart-watch/week-ending-dec-4-2011-albums-headed-triple-164834637.html|title= Week Ending Dec. 4, 2011. Albums: Headed for a Triple Crown|publisher=[[Yahoo! Music]]}}&lt;/ref&gt; Na [[American Music Awards]] 2011, ktoré sa konali 20. novembra, Adele vyhrala 3 ocenenia: Najobľúbenejšia Pop/Rock umelkyňa, Najobľúbenejší dospelý umelec a Najobľúbenejší Pop/Rock album (''21'').&lt;ref name=&quot;AMA&quot;&gt;{{cite news|url=http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-15815917 |title=Adele and Taylor Swift rule at American Music Awards |publisher=BBC News |date=21 November 2011 |accessdate=29 June 2012}}&lt;/ref&gt; 9. decembra ''[[Billboard]]'' vymenoval Adele za Umelca roka, vyhrala kategóriu ''Billboard'' 200 Album roka (''21'') a ''Billboard'' Hot 100 Pieseň roka („Rolling in the Deep“), čím sa stala prvou ženou, ktorá bola na vrchole vo všetkých troch kategóriách.&lt;ref name=&quot;KCaulfield&quot;&gt;{{cite web|author=Keith Caulfield  |url=http://www.billboard.com/articles/news/42119/the-year-in-pop-adele-makes-history |title=The Year in Pop: Adele Makes History |work=Billboard |date=9 December 2011 |accessdate=29 June 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|last=Sinha |first=Piya |url=http://www.reuters.com/article/2011/12/10/us-adele-billboard-idUSTRE7B81T320111210 |title=Adele makes Billboard history, named 2011 top artist |agency=Reuters |date= 10 December 2011|accessdate=29 June 2012}}&lt;/ref&gt;

Následne po chirurgickom zákroku sa na pódium vrátila na Grammy Awards vo februári 2012.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/newsbeat/16809108 |title=Adele to make comeback at Grammys after throat surgery |work=[[Newsbeat]] |publisher=BBC |date=31 January 2012 |accessdate=29 June 2012}}&lt;/ref&gt; Vyhrala vo všetkých šiestich kategóriách, v ktorých bola nominovaná, čím sa stala druhou umelkyňou, po [[Beyoncé]], ktorá vyhrala ten počet kategórii za jeden večer.&lt;ref&gt;{{cite news|title=Grammy Awards 2012: Adele wins six awards tying with Beyoncé for most trophies won in one night|url=http://www.telegraph.co.uk/culture/music/music-news/9078334/Grammy-Awards-2012-Adele-wins-six-awards-tying-with-Beyonce-for-most-trophies-won-in-one-night.html|work=[[The Daily Telegraph]] |accessdate=13 February 2012|date=13 February 2012|location=London}}&lt;/ref&gt; Po tomto úspechu bol zaznamenaný najvyšší týždenný rast predaja albumu ''21''. Adele obdržala od [[George Michael|Georga Michaela]] [[Brit Awards|Brit Award]] za Najlepšiu britskú sólo umelkyňu a Britský album roka.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-16533246 |title=Brit Awards 2012: List of winners |publisher=BBC News |date=21 February 2012 |accessdate=29 June 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|author=Matthew Perpetua |url=http://www.rollingstone.com/music/news/adele-coldplay-lead-brit-award-nominations-20120112 |title=Adele, Coldplay Lead BRIT Award Nominations &amp;#124; Music News |work=[[Rolling Stone]] |date=12 January 2012 |accessdate=29 June 2012}}&lt;/ref&gt; V Spojenom kráľovstve sa predalo cez 4,5 milióna kópií albumu ''21'', kde sa stal štvrtým najpredávanejším ([[List of best-selling albums in the United Kingdom|best-selling album]]) všetkých čias. V októbri predaj prevyšoval 4,5 milióna a v USA sa v novembri vyšplhal až na 10 miliónov. Do roku 2014 sa predalo celosvetovo 30 miliónov kópií. Adele odhadom predala 40 miliónov albumov a 50 miliónov singlov.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://beach-news.com/adele-legendary-singer/|title=Our Beloved Adele The Legendary Singer!|work=Arash|publisher=Beach-news.com|date=29 December 2014|accessdate=14 January 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150114183444/http://beach-news.com/adele-legendary-singer/|archivedate=2015-01-14}}&lt;/ref&gt; Je jediným umelcom/skupinou v poslednej dekáde v USA, ktorý obdržal [[RIAA]] Diamantovú certifikáciu albumu za kratšiu dobu, než dva roky.
[[Súbor:2013 GGA Adele.jpg|vľavo|náhľad|299x299bod|Adele na 70. ročníku Zlatých glóbusov v [[Beverly Hills]] v [[Kalifornia|Kalifornii]], 13. januára 2013. ]]
V októbri 2012, Adele potvrdila, že skomponovala a nahrala ústrednú melódiu pre film ''Skyfall'', dvadsiaty tretí film Jamesa Bonda.&lt;ref&gt;&quot;[http://www.bbc.co.uk/newsbeat/19785659 Adele confirms Skyfall Bond theme song]&quot; BBC Newsbeat. Retrieved 1 October 2012.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;[http://www.itv.com/news/2012-10-01/adele-to-sing-theme-to-new-james-bond-film-skyfall/ Adele to sing theme to new James Bond film Skyfall]&quot;, ITV.com. Retrieved 1 October 2012.&lt;/ref&gt; Pieseň „Skyfall“, bola napísaná a skomponovaná v spolupráci s producentom Paulom Epworthom. Nahrala sa v [[Abbey Road Studios]] spolu s orchestrom J. A. C. Redford.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.007.com/skyfall-official-theme-song-news/|title=SKYFALL OFFICIAL THEME SONG NEWS RELEASE TO COINCIDE WITH BOND'S 50TH ANNIVERSARY|publisher=007.com|date=1 October 2012|accessdate=1 October 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121206011154/http://www.007.com/skyfall-official-theme-song-news/|archivedate=2012-12-06}}&lt;/ref&gt; Adele uviedla, že nahratie tejto piesne je jeden z momentov, na ktorý je vo svojom živote najviac hrdá. 14. októbra sa pieseň „Skyfall“ vyšplhala na číslo 2 britského singlového rebríčku s predajom okolo 176 tisíc v UK a 261 tisíc v USA za prvé 3 dni predaja.&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://www.billboard.com/articles/news/474715/adeles-skyfall-not-a-lock-for-uk-no-1 |title=Adele's 'Skyfall' Not a Lock for U.K. No. 1 |date=10 October 2012 |work=[[Billboard (magazine)|Billboard]] |accessdate=10 October 2012}}&lt;/ref&gt; Toto zviazalo „Skyfall“ s piesňou „A View to a Kill“ od [[Duran Duran]] ako najvyššie mapovanú James Bond pieseň v britskom singlovom rebríčku;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.officialcharts.com/chart-news/swedish-house-mafia-deny-adele-a-number-1-single-for-a-second-week-1642/ |title=Swedish House Mafia deny Adele a Number 1 single for a second week |date=14 October 2012 |publisher=[[The Official Charts Company]] |accessdate=14 October 2012}}&lt;/ref&gt; rekord v roku 2015 prekonal [[Sam Smith]] so svojou piesňou „Writing's on the Wall“.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Official Singles Chart Top 40: 2 October 2015 – 8 October 2015|url=http://www.officialcharts.com/charts/uk-top-40-singles-chart/20151002/750140/|publisher=Official Charts Company|accessdate=24 October 2015}}&lt;/ref&gt;

Piesne „Skyfall“ sa predalo viac ako 2 milióny kópií&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://news.sky.com/story/1018076/adele-sets-new-record-for-us-album-sales|title=Adele Sets New Record For US Album Sales|publisher=Sky News|date=29 November 2012|accessdate=18 September 2014}}&lt;/ref&gt; a Adele vďaka nej obdržala [[Zlatý glóbus za najlepšiu filmovú pieseň]],&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.goldenglobes.org/2013/01/winners-list/ |title=The 70th Annual Golden Globe Awards, Winners List |date=14 January 2013 |publisher=[[Hollywood Foreign Press Association|HFPA]] |accessdate=14 January 2013 |archiveurl=https://archive.today/20130414202011/http://www.goldenglobes.org/2013/01/winners-list/ |archivedate=2013-04-14 }}&lt;/ref&gt; a následne Cenu Akadémie za najlepšiu pôvodnú filmovú pieseň.&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-21570148 |title=Adele Skyfall wins best song Oscar |date=25 February 2013 |publisher=BBC News |accessdate=25 February 2013 }}&lt;/ref&gt; Adelino živé vystúpenie s piesňou „Set Fire to the Rain“ na Grammy Awards 2013 vyhralo [[Cena Grammy za najlepší sólový popový výkon|Cenu Grammy za najlepší sólový popový výkon]], čím sa jej počet výhier zvýšil na 9.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://news.sky.com/story/1050358/grammys-adele-wins-best-pop-solo-performance|title=Grammys: Adele Wins Best Pop Solo Performance|publisher=Sky News|accessdate=15 July 2013}}&lt;/ref&gt;

3. apríla 2012 potvrdila, že svoj tretí album chce vydať až najmenej o dva roky neskôr. Vyjadrila sa: ''„Potrebujem si vziať čas a začať trochu žiť. Boli to dobré dva roky medzi mojím prvým a druhým albumom, takže tentokrát to bude rovnaké.“'' Tiež priznala, že bude pokračovať v písaní a komponovaní jej vlastného materiálu.&lt;ref name=&quot;MTV2012&quot;&gt;Kaufman, Gil (3 April 2012) [http://www.mtv.com/news/articles/1682315/adele-new-single.jhtml &quot;Adele To Release New Single This Year&quot;] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120405203851/http://www.mtv.com/news/articles/1682315/adele-new-single.jhtml |date=2012-04-05 }}. MTV. Retrieved 19 October 2012.&lt;/ref&gt;

V septembri 2013 [[Wiz Khalifa]] potvrdil, že spolu s Adele spolupracovali na piesni pre jeho nadchádzajúci piaty štúdiový album ''[[Blacc Hollywood]],'' ale skladba sa nakoniec na finálnom zozname neobjavila.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.nme.com/news/wiz-khalifa/77505 |title=Wiz Khalifa scraps his collaboration with Adele |work=NME |date=24 May 2014 |accessdate=4 August 2014}}&lt;/ref&gt; V januári 2014 obdržala desiatu [[Grammy Award]] s piesňou „Skyfall“ v kategórii [[Cena Grammy za najlepšiu pôvodnú pieseň pre film, televíziu alebo iné vizuálne médiá|Najlepšia pôvodná pieseň pre film, televíziu alebo iné vizuálne médiá]].&lt;ref&gt;{{cite news|accessdate=6 December 2013|url=http://www.grammy.com/nominees?genre=All|title=56th Annual GRAMMY Awards Nominees|publisher=National Academy of Recording Arts and Sciences|date=6 December 2013}}&lt;/ref&gt; V predvečer jej 26. narodenín v máji 2014, Adele odoslala záhadnú správu cez jej [[Twitter]] účet, ktorá viedla k mediálnym diskusiám o jej ďalšom albume. Správa, ''„Bye bye 25 ... Uvidíme sa neskôr v priebehu roka“'', bola niektorými médiami vyložená, že album bude niesť názov ''25''.&lt;ref&gt;{{cite news|last=Leyfield |first=James |url=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-2620534/Adele-drops-biggest-hint-release-album-imminently.html |title=Adele drops biggest hint yet she is to release a third album imminently |newspaper=[[Daily Mail]] |location=London |date=5 May 2014 |accessdate=5 May 2014}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.capitalfm.com/artists/adele/news/new-album-25-on-twitter/ |title=Adele Teases New Album '25' On Twitter |publisher=Capital FM |date=5 May 2014 |accessdate=5 May 2014}}&lt;/ref&gt; V roku 2014 bola Adele deväťkrát nominovaná na [[World Music Awards]].&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://awardsandwinners.com/nominations/world-music-awards/ |title=World Music Awards Nominations 2014 |publisher=Awards &amp; Winners |accessdate=7 June 2014 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20230123110809/http://awardsandwinners.com/nominations/world-music-awards/ |archivedate=2023-01-23 }}&lt;/ref&gt; Na začiatku augusta Paul Moss naznačil, že album vyjde v roku 2014 alebo 2015.&lt;ref&gt;{{cite web |last=Frank |first=Alex |url=http://www.vogue.com/1438555/rihanna-adele-frank-ocean-album-release-dates/ |title=Waiting for New Albums From Rihanna, Adele, Frank Ocean, and Robyn |work=Vogue |date=11 September 2014 |accessdate=19 September 2014 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140915221940/http://www.vogue.com/1438555/rihanna-adele-frank-ocean-album-release-dates/ |archivedate=2014-09-15 }}&lt;/ref&gt; Avšak v októbri 2014, účty prepojené s [[XL Recordings]] vylúčili vydanie albumu v roku 2014.&lt;ref&gt;{{cite news|first=Amelia |last=Buttterly |url=http://www.bbc.co.uk/newsbeat/29574448 |title=No new Adele album in 2014, according to XL's accounts |work=[[Newsbeat]]|publisher=BBC  |date=10 October 2014 |accessdate=10 October 2014}}&lt;/ref&gt;

=== 2015 – 2017: ''25'' a ''Adele Live 2016'' ===
27. augusta 2015 ''[[Billboard (magazine)|Billboard]]'' uviedol, že Adelino vydavateľstvo, XL Recordings, má v úmysle vydať jej tretí štúdiový album niekedy v novembri 2015. [[Danger Mouse]] prispel piesňou, zatiaľ čo Tobias Jesso Jr. napísal pieseň a [[Ryan Tedder]] je späť a pridá k tímu po tom, čo produkoval a pomohol zložiť pieseň „Rumour Has It“ z albumu ''[[21 (album)|21]]''.&lt;ref name=&quot;Third album&quot;&gt;{{cite web|last1=Rayne|first1=Naja|title=Adele's New Album Due Out in November&quot;: Report|url=http://www.people.com/article/adeles-new-album-set-for-november-release?xid=socialflow_facebook_peoplemag|website=People|date=27 August 2015|accessdate=28 August 2015}}&lt;/ref&gt; V septembri 2015, na 72nd Venice International Film Festival, speváčka [[Sia Furlerová|Sia]] predstavila svoj nový singel „Alive“, ktorý napísala spolu s Adele a pôvodne bol určený pre Adelin tretí album.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Lee|first1=Christina|title=Sia Details Next Single, Which Was Originally Written For Adele|url=http://www.idolator.com/7607168/sia-2015-album-this-is-acting-single-adele|website=Idolator|date=7 September 2015|accessdate=8 September 2015|archiveurl=https://archive.today/20151105054010/http://www.idolator.com/7607168/sia-2015-album-this-is-acting-single-adele|archivedate=2015-11-05}}&lt;/ref&gt;

Koncom októbra Adele oznámila, že album bude niesť názov ''25'' a verí, že to bude jej posledný album s jej vekom, ako názvom a tiež, že ''25'' bude kocom trilógie.&lt;ref&gt;[http://www.vulture.com/2015/10/adeles-25-will-be-her-last-age-titled-album.html# &quot;Adele Will Stop Reminding You How Young She Is and How Old You Are After 25&quot;]. Vulture. Retrieved 22 January 2016.&lt;/ref&gt; 22. októbra potvrdila, že album vyjde 20. novembra, zatiaľ čo prvý singel „[[Hello (pieseň, Adele)|Hello]]“ by mal vyjsť 23. októbra.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/34606780/adele-reveals-the-release-date-for-her-third-studio-album-25-and-new-single |title=Adele reveals the release date for her third studio album, 25, and new single |publisher=BBC Newsbeat |date=22 October 2015 |accessdate=22 October 2015}}&lt;/ref&gt; [[Videoklip]] k „Hello“ vyšiel 22. októbra a v prvých 24 hodinách dosiahlo 27,7 milióna pozretí na [[YouTube]], čím zlomilo 24 hodinový [[VEVO|Vevo]] rekord, ktorý dosiaľ držal videoklip „Bad Blood“ od [[Taylor Swiftová|Taylor Swift]] s počtom 20,1 milióna pozretí.&lt;ref&gt;{{cite news|last=Jamieson |first=Sophie |url=http://www.telegraph.co.uk/news/celebritynews/11952663/Adele-Hello-singers-new-video-viewed-25million-times-in-a-day-and-floods-internet-with-Lionel-Ritchie-parodies.html |title=Adele Hello: singer's new video viewed 25 million times in a day and floods internet with Lionel Richie parodies |newspaper=The Daily Telegraph |date=24 October 2015 |accessdate=25 October 2015}}&lt;/ref&gt; 28. októbra spravodajské agentúry vrátane [[BBC]] News vyhlásili, že „Hello“ má na YouTube každú hodinu o priemerne 1 milión pozretí viac.&lt;ref&gt;{{cite news|first=Amelia |last=Butterly |url=http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/34659073/people-are-playing-adele-one-million-times-an-hour-on-youtube |title=People are playing Adele one million times an hour on YouTube |work=BBC Radio 1 Newsbeat |publisher=BBC |date=28 October 2015 |accessdate=28 October 2015}}&lt;/ref&gt; Videoklip sa tiež stal najrýchlejším videom na YouTube, ktoré dosiahlo miliardu pozretí a to len za 88 dní.&lt;ref&gt;{{cite news|title=Adele's 'Hello' Is Fastest Video to Hit 1 Billion Views on Vevo|url=http://www.billboard.com/articles/news/6844159/adele-hello-fastest-video-one-billion-views-vevo|publisher=Billboard|date=19 January 2016}}&lt;/ref&gt; Pieseň debutovala 30. októbra na prvej priečke britského singlového rebríčku a počas prvého týždňa sa predalo cez 330 tisíc kópií, čím sa stal najlepšie predávaným singlom číslo jeden za posledné 3 roky.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-34680904 |title=Adele's Hello tops UK singles chart |publisher=BBC News  |date=30 October 2015 |accessdate=30 October 2015}}&lt;/ref&gt; „Hello“ tiež debutoval na prvom mieste v krajinách celého sveta, vrátane [[Austrália (štát)|Austrálie]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Kanada|Kanady]], [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], [[Írsko|Írska]] a [[Nemecko|Nemecka]]. 2. novembra pieseň debutovala na prvej priečke rebríčku ''Billboard'' Hot 100. Stala sa tak prvou piesňou Spojených štátov, ktorej sa predalo najmenej milión stiahnutí za týždeň a nastavila rekord na 1,11 milióna.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/6746355/adele-hello-no-1-hot-100-debut-one-million-downloads-week|work=Billboard|title=Adele Says 'Hello' to No. 1 Hot 100 Debut; First Song to Sell 1 Million Downloads in a Week|first=Gary|last=Trust|date=2 November 2015|accessdate=2 November 2015}}&lt;/ref&gt; Koncom roka 2015 bolo uvedené, že sa predalo 12,3 milióna kópií celosvetovo a pieseň sa tiež sa stala 7. najpredávanejším singlom roka.&lt;ref name=&quot;IFPI2016&quot;&gt;{{cite web|title=Global Music Report|url=http://www.ifpi.org/downloads/GMR2016.pdf|publisher=[[International Federation of the Phonographic Industry]]|accessdate=12 April 2016|archiveurl=https://archive.ph/20160730180434/http://www.ifpi.org/downloads/GMR2016.pdf|archivedate=2016-07-30}}&lt;/ref&gt;

27. októbra stanica BBC One oznámila plány pre jedno-hodinový špeciál s názvom ''[[Adele at the BBC]]'', v ktorom Adele hovorila o svojom novom albume a odprezentovala nové skladby. Bolo to jej prvé vystúpenie v televízii od [[Academy Awards]] 2013. Šou bola nahraná 2. novembra pred živým publikom, ale odvysielala sa až 20. novembra, v deň vydania albumu ''[[25 (album)|25]]''.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.bbc.co.uk/mediacentre/proginfo/2015/46/adele-at-the-bbc?ns_mchannel=social&amp;ns_campaign=bbc_press_office&amp;ns_source=twitter&amp;ns_linkname=corporate |title=Adele at the BBC |work=BBC Media Centre |publisher=BBC |date=3 November 2015 |accessdate=3 November 2015}}&lt;/ref&gt; 27. októbra bolo tiež oznámené, že sa speváčka 21. novembra objaví v americkej zábavnej relácii ''[[Saturday Night Live]]''.&lt;ref name=&quot;Norton Interview&quot;&gt;{{cite news|url=http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-34638507 |title=Adele to film BBC One special with Graham Norton |publisher=BBC News  |date=27 October 2015 |accessdate=27 October 2015}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|first=Mark |last=Sweney |url=http://www.theguardian.com/media/2015/oct/27/adele-perform-on-tv-graham-norton-bbc1-special |title=Adele to perform on TV for first time in two years for BBC1 special |newspaper=The Guardian |date=27 October 2015 |accessdate=28 October 2015}}&lt;/ref&gt; 30. októbra Adele potvrdila, že 17. novembra v [[Radio City Music Hall]] vystúpi na jedno-nočnom koncerte s názvom ''[[Adele Live in New York City]].'' Následne stanica [[NBC]] odvysielala tento koncert 14. decembra.&lt;ref&gt;{{cite news|last=Goodman |first=Jessica |url=http://www.ew.com/article/2015/10/30/adele-live-new-york-city-radio-music-hall |title=Adele Live in New York CIty: Adele will perform at Radio City Music Hall for NBC special |work=Entertainment Weekly |date=30 October 2015 |accessdate=30 October 2015}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.usatoday.com/story/life/music/2015/10/30/adele-live-in-new-york-city-concert-special-nbc/74860420/ |title=NBC plans 'Adele Live in New York City' concert special |newspaper=USA Today |date=30 October 2015 |accessdate=30 October 2015}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Adele Live 2016 tour.jpeg|náhľad|Adelino vystúpenie v [[Birmingham]]e v Anglicku, marec 2016]]
27. novembra album ''[[25 (album)|25]]'' debutoval na prvej priečke britského albumového rebríčku a stal sa najrýchlejšie predávaným albumom histórie britkých rebríčkov s predajom cez 800 tisíc kópií v prvom týždni.&lt;ref&gt;{{cite news|title=Adele's 25 makes UK chart history with 800,000 album sales|url=http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-34948022|publisher=BBC|date=27 November 2015}}&lt;/ref&gt; Album taktiež debutoval na prvom mieste v USA, kde sa predalo rekordných 3,38 milióna kópií v prvom týždni.&lt;ref&gt;{{cite news|title=Adele's comeback album 25 breaks US records|url=http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-34958340|publisher=BBC|date=29 November 2015}}&lt;/ref&gt; ''25'' tiež zlomil rekord prvotýždňového predaja v Kanade a na Novom Zélande.&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://ajournalofmusicalthings.com/get-all-your-final-sales-stats-for-adeles-25-here-updated-often/ | title=Adele's 25 Sells 260,000 in 5 Days in Canada | author=Chart News | publisher=Chart News | date=25 November 2015 | accessdate=25 November 2015}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://www.nzherald.co.nz/entertainment/news/article.cfm?c_id=1501119&amp;objectid=11552382 | title=Adele breaks NZ record with new album | work=The New Zealand Herald | date=27 November 2015 | accessdate=27 November 2015}}&lt;/ref&gt; ''25'' sa stal najpredávanejším albumom roka 2015 v mnohých krajinách, vrátanie Austrálie, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov, kde sa držal nepretržitých 7 týždňov na prvej priečke. Bol ale zosadený finálnym albumom [[David Bowie|Davida Bowieho]], ''[[Blackstar (album)|Blackstar]],''&lt;ref&gt;[http://www.noise11.com/news/music-news-aria-albums-david-bowie-blackstar-debuts-at-no-1-20160116 &quot;ARIA Albums: David Bowie 'Blackstar' Debuts At No 1&quot;]. Noise 11. Retrieved 18 January 2016.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/6835257/mark-ronson-adele-aria-2015-charts &quot;Mark Ronson, Adele Lead Australia's 2015 Year-End Charts&quot;]. ''Billboard''. Retrieved 18 January 2016.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|first=Keith|last=Caulfield|title=David Bowie's 'Blackstar' Album Debuts at No. 1 on Billboard 200 Chart|url=http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/6844036/david-bowie-blackstar-album-debuts-no-1-on-billboard-200-charts|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=18 January 2016|accessdate=18 January 2016}}&lt;/ref&gt; ktorý sa stal celosvetovo najpredávanejším albumom roka s predajom 17,4 milióna kópií v roku 2015.&lt;ref name=&quot;IFPI2016&quot;/&gt; Adeliných sedem týždňov na vrchole britského albumového rebríčku jej zvýšilo celkový počet týždňov na 31 spolu s predchádzajúcimi albumami. Týmto prekonala [[Madonna|Madonnin]] predošlý rekord s najdlhším ženským pôsobením na čísle 1 v Spojenom kráľovstve.&lt;ref&gt;[http://www.officialcharts.com/chart-news/adele-overtakes-madonna-for-the-most-weeks-at-number-1-on-the-official-album-chart__13537/ &quot;Adele overtakes Madonna for the most weeks at Number 1 on the Official Album Chart&quot;]. Official Charts. Retrieved 18 January 2016.&lt;/ref&gt;

V novembri 2015 bolo oznámené Adelino nové turné s názvom [[Adele Live 2016]],&lt;ref&gt;{{cite news|title=Adele announces first tour since 2011|url=http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-34934518|publisher=BBC|date=16 December 2015}}&lt;/ref&gt; ktoré sa začalo v Európe, vrátane štyroch koncertov v Manchester Arene, ôsmych v Londýne a ďalších v Írsku, Španielsku, Nemecku, [[Taliansko|Taliansku]], [[Holandsko|Holandsku]] a ostatných krajinách.&lt;ref&gt;[https://live.adele.com/europe/ &quot;Adele Live 2016: UK and European Tour Dates&quot;] Adele.com. Retrieved 16 December 2015.&lt;/ref&gt; Jej turné v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] začalo v júli. Ešte v marci oznámila, že vystúpi na [[Glastonbury Festival 2016]], čo bolo neskôr potvrdené aj organizátormi festivalu.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-35848943 |title=Adele announces she will headline Glastonbury Festival |work=BBC News |publisher=BBC |date=18 March 2016 |accessdate=19 March 2016}}&lt;/ref&gt;

24. februára na [[Brit Awards]] 2016 v Londýne Adele obdržala ocenenie v kategórii Britská ženská sólo umelkyňa, Britský album roka (''[[25 (album)|25]]''), Britský singel roka („[[Hello (pieseň, Adele)|Hello]]“) a Britský celosvetový úspech.&lt;ref name=&quot;Brits 20162&quot;&gt;{{cite news|title=Brit Awards 2016: Adele dominates with four awards|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-35656227|agency=BBC|date=25 February 2016|access-date=21 July 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181013103639/https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-35656227|archive-date=13 October 2018|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Udalosť ukončila svojím predstavením s piesňou „[[When We Were Young]]“, ktorá sa stala druhým singlom albumu ''25''.&lt;ref name=&quot;Brits 2016&quot;&gt;{{cite news|title=Brit Awards 2016: Adele dominates with four awards|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-35656227|agency=BBC|date=25 February 2016|access-date=21 July 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181013103639/https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-35656227|archive-date=13 October 2018|url-status=live}}&lt;/ref&gt; V roku 2016 vyšli ďalšie dva single: „Send My Love (To Your New Lover)“ a „Water Under the Bridge“. Keď bola Adele 17. marca na pódiu v [[Londýn|londýnskej]] [[O2 Aréna (Londýn)|O2 Aréne]], oznámila, že bude hlavným aktom na Pyramid stage na [[Festival Glastonbury|festivale Glastonbury]] v roku 2016, čo neskôr potvrdili aj organizátori festivalu. Konal sa 25. júna pred 150 000 divákmi a predstavila sa tam 90-minútovým setom 15-tich piesní. Tento zážitok opísala ako „zďaleka najlepší okamih môjho života“.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-36629400|title=Emotional Adele wows Glastonbury|work=BBC News|publisher=BBC|date=26 June 2016|access-date=21 July 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160629075549/http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-36629400|archive-date=29 June 2016|url-status=live}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|title=Saturday at Glastonbury 2016: Adele enchants 150,000 fans on the Pyramid stage|url=https://www.telegraph.co.uk/music/news/glastonbury-2016-adele-shouts-this-is-fing-amazing-as-she-sings/|access-date=24 June 2020|newspaper=The Telegraph|archive-date=17 August 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190817080540/https://www.telegraph.co.uk/music/news/glastonbury-2016-adele-shouts-this-is-fing-amazing-as-she-sings/|url-status=live}}&lt;/ref&gt; V rozhovore s Jo Whiley v [[BBC Radio 2]] asi 30 minút pred vystúpením povedala, že chodila do Glastonbury od detstva a že festival pre ňu znamenal veľa. Whiley pripomína: „Bola naozaj vystrašená, skutočne, skutočne vystrašená. Robili sme rozhovor a v jednom okamihu musela prestať, pretože jej bolo do plaču. Bolo úžasné vidieť niekoho, ako odchádza na javisko aby zahral ten najneuveriteľnejší koncert.“&lt;ref name=&quot;Whiley&quot;&gt;{{cite news |title=Adele 'absolutely panic stricken' and broke down in tears before headlining Glastonbury |url=https://metro.co.uk/2020/06/24/adele-was-absolutely-panic-stricken-broke-tears-before-headlining-glastonbury-12897587/?ito=cbshare |access-date=24 June 2020 |work=Metro |archive-date=26 June 2020 |archive-url=https://web.archive.org/web/20200626204605/https://metro.co.uk/2020/06/24/adele-was-absolutely-panic-stricken-broke-tears-before-headlining-glastonbury-12897587/?ito=cbshare |url-status=live }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:ADELE_LIVE_2017_at_ADELAIDE_OVAL_-_Sweet_Devotion.jpg|vľavo|náhľad|Adele na koncerte v [[Adelaide Oval]] v [[Adelaide (Južná Austrália)|Adelaide]] v marci 2017]]
V rámci svojho svetového turné vo februári a marci 2017 vystúpila prvýkrát v [[Austrália (štát)|Austrálii]], kde hrávala na vonkajších štadiónoch po celej krajine.&lt;ref&gt;{{cite news|title=Adele announces first-ever Australian tour in 2017|url=http://www.abc.net.au/news/2016-11-15/adele-to-tour-australia-for-first-time-in-february/8027870|agency=[[Australian Broadcasting Corporation|ABC]]|date=23 November 2016|access-date=23 November 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20161124030510/http://www.abc.net.au/news/2016-11-15/adele-to-tour-australia-for-first-time-in-february/8027870|archive-date=24 November 2016|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Jej prvé dve predstavenia na [[Nový Zéland|Novom Zélande]] sa vypredali za rekordných 23 minút. Po ohlásení tretieho koncertu sa všetky lístky predali za menej ako 30 minút.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.newstalkzb.co.nz/on-air/larry-williams-drive/audio/tickets-for-third-adele-concert-sell-out/|title=Tickets for third Adele concert sell out|author=Newstalk ZB staff|access-date=3 December 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171203230100/http://www.newstalkzb.co.nz/on-air/larry-williams-drive/audio/tickets-for-third-adele-concert-sell-out/|archive-date=3 December 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Adele predala viac ako 600 000 lístkov na svoje rekordné osemdňové austrálske turné a vytvorila rekordy štadiónov po celej krajine; jej šou v [[Sydney]] na štadióne ANZ 10. marca videlo 95 000 ľudí, čo bol najväčší sólo koncert v austrálskej histórii. Tento rekord prekonala nasledujúcu noc s viac ako 100 000 fanúšikmi.&lt;ref name=&quot;Aus 2017&quot;&gt;{{cite news|title=Adele joins Dire Straits and AC/DC as Australia's biggest ever tours|url=http://www.news.com.au/entertainment/music/tours/adele-joins-dire-straits-and-acdc-as-australias-biggest-ever-tours/news-story/6d109bb196b9f348648ec6d639415294|agency=News.au|date=2 December 2017|access-date=3 December 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171203183908/http://www.news.com.au/entertainment/music/tours/adele-joins-dire-straits-and-acdc-as-australias-biggest-ever-tours/news-story/6d109bb196b9f348648ec6d639415294|archive-date=3 December 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Adele zavŕšila svoje svetové turné dvoma koncertmi nazvanými „The Finale“ na štadióne [[Wembley Stadium|Wembley]] v Londýne 28. a 29. júna.&lt;ref name=&quot;Wembley 2017&quot;&gt;{{cite news|title=Adele announces Wembley Stadium shows for summer 2017|url=https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-38078558|agency=BBC|date=23 November 2016|access-date=21 July 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180717061916/https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-38078558|archive-date=17 July 2018|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Šou oznámila v „dome futbalu“ zaspievaním hymny anglického futbalového tímu s názvom „Three Lions“ a tiež ústrednej piesne pre futbalovú šou, ''[[Match of the Day]].&lt;ref name=&quot;Wembley 2017&quot; /&gt;'' Adele pridala ďalšie dva koncerty vo Wembley po vypredaní prvých dvoch termínov; posledné dva termíny turné však zrušila kvôli poškodeniu hlasiviek.&lt;ref name=&quot;Vocal cord&quot;&gt;[https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-40465871 &quot;Adele cancels final two Wembley shows&quot;] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181011115009/https://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-40465871|date=11 October 2018}}. BBC. Retrieved 1 July 2017&lt;/ref&gt; Ako prejav podpory sa fanúšikovia zhromaždili pred štadiónom, kde zaspievali jej piesne v rámci podujatia s názvom „Sing for Adele“.&lt;ref&gt;{{cite news|first=Maya|last=Oppenheim|url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/adele-wembley-sing-for-adele-fans-sing-honour-a7818966.html|title=Adele fans flock to Wembley to sing in her honour after shows cancelled|publisher=Independent Print Limited|newspaper=The Independent|date=2 July 2017|access-date=2 July 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170702130400/http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/adele-wembley-sing-for-adele-fans-sing-honour-a7818966.html|archive-date=2 July 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Na konci roka 2016 ju ''[[Billboard]]'' tretíkrát označil za Umelca roka&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/charts/year-end/2016/top-artist|title=Top Artists|work=Billboard}}&lt;/ref&gt; a získala tiež Top ''Billboard'' 200 album.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/charts/year-end/2016/top-billboard-200-albums|title=Top ''Billboard'' 200 Album|work=Billboard|access-date=8 December 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20161211152832/http://www.billboard.com/charts/year-end/2016/top-billboard-200-albums|archive-date=11 December 2016|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Album ''[[25 (album)|25]]'' bol najpredávanejším albumom v USA druhý rok po sebe.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.yahoo.com/music/top-15-albums-2016-slideshow-wp-000902015/photo-p-adeles-third-album-sold-photo-000902860.html|last=Grein|first=Paul|title=Top Selling Albums of 2016|date=21 December 2016|publisher=Yahoo! Music|access-date=25 December 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20161226060911/https://www.yahoo.com/music/top-15-albums-2016-slideshow-wp-000902015/photo-p-adeles-third-album-sold-photo-000902860.html|archive-date=26 December 2016|url-status=live}}&lt;/ref&gt; S 235 miliónmi videní sa Adelino [[Carpool Karaoke]] s [[James Corden|Jamesom Cordenom]] v uliciach Londýna objavilo v šou ''[[The Late Late Show with James Corden]].'' Stalo sa [[Virálne video|najvirálnejším]] videom roku 2016 na YouTube.&lt;ref&gt;{{cite news|title=James Corden's Adele Carpool Karaoke biggest YouTube viral video of 2016|url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/james-corden-adele-carpool-karaoke-annual-youtube-list-viral-videos-2016-fifth-harmony-work-from-a7460511.html|work=The independent|date=9 December 2016|access-date=23 August 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170827095410/http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/james-corden-adele-carpool-karaoke-annual-youtube-list-viral-videos-2016-fifth-harmony-work-from-a7460511.html|archive-date=27 August 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Na 59. ročníku Grammy Awards vo februári 2017, Adele vyhrala všetkých päť nominácií, čím sa jej počet ocenení zvýšil na pätnásť. Získala [[Cena Grammy za album roka|album roka]] a [[Cena Grammy za najlepší vokálny popový album|najlepší vokálny popový album]] za album ''25'' a [[Cena Grammy za nahrávku roka|nahrávku roka]], [[Cena Grammy za pieseň roka|pieseň roka]] a [[Cena Grammy za najlepší sólový popový výkon|najlepší sólový popový výkon]] za pieseň „[[Hello (pieseň, Adele)|Hello]]“.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.theguardian.com/music/2017/feb/12/grammy-awards-2017-winners-list|newspaper=The Guardian|date=12 February 2017|access-date=13 February 2017|title=Grammy awards 2017 – full list of winners|first1=Lanre|last1=Bakare|first2=Benjamin|last2=Lee|archive-url=https://web.archive.org/web/20170914220235/https://www.theguardian.com/music/2017/feb/12/grammy-awards-2017-winners-list|archive-date=14 September 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Vzdala tiež poctu zosnulému spevákovi [[George Michael|Georgovi Michaelovi]], keď zaspievala svoje prevedenie piesne „Fastlove“; kvôli technickým problémom, ktoré sa vyskytli počas predstavenia, sa Adele rozhodla zastaviť a začať odznova so slovami: „To mu nemôžem pokaziť“.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Holpuch|first=Amanda|url=https://www.theguardian.com/music/2017/feb/12/adele-george-michael-tribute-grammys|title='I can't mess this up for him': Adele stops George Michael Grammys tribute|newspaper=[[The Guardian]]|date=13 February 2017|access-date=13 February 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170213195432/https://www.theguardian.com/music/2017/feb/12/adele-george-michael-tribute-grammys|archive-date=13 February 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

=== 2018 – súčasnosť: Album ''30'' ===
Od roku 2018 Adele údajne pracovala na svojom štvrtom štúdiovom albume.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.nme.com/blogs/nme-blogs/everything-we-know-so-far-about-adeles-new-album-2343733|title=Everything we know so far about Adele's new album|website=[[NME]]|first=Ella|last=Braidwood|date=25 June 2018|access-date=1 December 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181130161017/https://www.nme.com/blogs/nme-blogs/everything-we-know-so-far-about-adeles-new-album-2343733|archive-date=30 November 2018|url-status=live}}&lt;/ref&gt; 5. mája 2019, k svojím 31. narodeninám, zverejnila na svojom účte na Instagrame niekoľko čiernobielych fotografií, na ktorých oslavuje. Správa sa skončila slovami „aby som vám urobila naprieky, ''30'' bude nahrávka žánra [[Drum and bass|drum n bass]]“. Médiá brali tento príspevok ako znamenie, že sa chystá nový album.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/adele-new-album-30-birthday-divorce-simon-konecki-a8901466.html|title=Adele teases her next album 30|date=6 May 2019|website=The Independent|access-date=5 June 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190605205857/https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/adele-new-album-30-birthday-divorce-simon-konecki-a8901466.html|archive-date=5 June 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.nme.com/news/music/30-will-be-a-drum-n-bass-record-to-spite-you-adele-teases-new-album-in-birthday-message-2484641|title=&quot;'30' will be a drum 'n' bass record to spite you&quot; – Adele teases new album in birthday message|first=Damian|last=Jones|date=6 May 2019|website=NME|access-date=5 June 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190506131321/https://www.nme.com/news/music/30-will-be-a-drum-n-bass-record-to-spite-you-adele-teases-new-album-in-birthday-message-2484641|archive-date=6 May 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt; 15. februára 2020 na svadbe svojich kamarátov oznámila, že štvrtý štúdiový album vyjde do septembra 2020.&lt;ref&gt;{{cite news|title=Adele confirms new album set for release in September|url=https://www.nme.com/news/music/adele-confirms-new-album-set-for-release-in-september-2610085|access-date=17 February 2020|work=NME|archive-date=16 February 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200216221040/https://www.nme.com/news/music/adele-confirms-new-album-set-for-release-in-september-2610085|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Neskôr však potvrdila, že výroba a vydanie albumu sa oneskorili kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii COVID-19]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.eonline.com/news/1165687/adele-s-new-album-won-t-be-released-anytime-soon-because-corona-ain-t-over|title=Adele's New Album Won't Be Released Anytime Soon Because 'Corona Ain't Over'|website=[[E! News]]|first=Pamela|last=Avila|date=28 June 2020|access-date=29 June 2020|archive-date=28 June 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200628224855/https://www.eonline.com/news/1165687/adele-s-new-album-won-t-be-released-anytime-soon-because-corona-ain-t-over|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Adele sa 24. októbra 2020 po takmer štyroch rokoch predstavila v televízii moderovaním epizódy ''[[Saturday Night Live]]'' s hudobným hosťom [[H.E.R.]].&lt;ref&gt;{{Cite news|date=25 October 2020|title=Adele sings and jokes about weight loss as she hosts Saturday Night Live|language=en-GB|publisher=BBC News|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-54680101|access-date=25 October 2020}}&lt;/ref&gt;

1. októbra 2021 sa objavili billboardy s číslom „30“ na významných pamiatkach a budovách v rôznych mestách po celom svete, čo podnietilo špekulácie, že za to môže Adele a že 30 bude názvom jej štvrtého albumu.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/30-billboards-adele-1235641/|title=Do These Mysterious '30' Billboards Mean Adele Is Back?|first1=Jon|last1=Blistein|date=1 October 2021}}&lt;/ref&gt; Čoskoro Adelina webová stránka a účty na sociálnych sieťach zmenili dizajn, čo naznačovalo, že jej nový album bude mať tento názov.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.rhyljournal.co.uk/news/national/uk-today/19624311.adele-teases-new-album-subtle-social-media-change/|title=Adele hints at new album after six years with subtle social media change|website=Rhyl Journal}}&lt;/ref&gt; 5. októbra 2021 Adele oznámila, že jej singel „Easy on Me“ vyjde 15. októbra.&lt;ref&gt;{{Cite web|last=Skinner|first=Tom|date=5 October 2021|title=Adele announces comeback single 'Easy On Me', out next week|url=https://www.nme.com/news/music/adele-easy-on-me-single-teaser-listen-3062995|magazine=[[NME]]|access-date=5 October 2021}}&lt;/ref&gt; Krátko nato bol oznámený dátum vydania albumu na 19. novembra 2021. Adele sa objavila na novembrovej titulnej strane magazínov ''[[Vogue]]'' aj ''[[British Vogue]]'', ako prvá osoba, ktorej sa to podarilo súčasne v oboch publikáciách.&lt;ref&gt;[https://www.vogue.co.uk/arts-and-lifestyle/article/adele-british-vogue-interview Adele, Reborn] The British Icon Gets Candid About Divorce, Body Image, Romance &amp; Her &quot;Self-Redemption&quot; Record, Vogue November 2021&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|author=&lt;!--Staff writer(s); no by-line.--&gt;|date=2021-10-07|title=Adele is Vogue's November Cover Star!|url=https://www.vogue.com/article/adele-cover-november-2021|access-date=2021-10-16|website=Vogue}}&lt;/ref&gt; 15. októbra vydala skladbu „Easy on Me“, ktorá zožala pozitívny ohlas a prekonala rekordy [[Spotify]] a Amazon Music pre najviac streamov za deň.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Adele's 'Easy On Me' Dethrones BTS for Most-Streamed Song on Spotify in a Single Day|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/9646113/adele-easy-on-me-most-streamed-song-spotify-record/|access-date=2021-10-16|magazine=Billboard|language=en}}&lt;/ref&gt; Pieseň debutovala na prvom mieste v rebríčku [[UK Singles Chart]] a mala najvyšší predaj za prvý týždeň od januára 2017.&lt;ref&gt;{{cite news|title=Adele makes record-breaking Number 1 debut with Easy On Me|url=https://www.officialcharts.com/chart-news/adeles-easy-on-me-makes-record-breaking-number-1-debut-on-the-official-singles-chart__34286/|access-date=25 October 2021|agency=Official Charts Company}}&lt;/ref&gt; Debutovala na vrchole rebríčka ''Billboard'' Hot 100 a je to jej piaty singel číslo jeden v USA.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/9650488/hot-100-dated-10-30-top-10-story/|title=Adele's 'Easy on Me' Blasts to No. 1 on Billboard Hot 100|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|last=Trust|first=Gary|date=October 25, 2021|access-date=October 26, 2021}}&lt;/ref&gt; ''[[30 (album Adele)|30]]'' je jej prvý album, ktorý celosvetovo predáva [[Columbia Records]] namiesto toho, aby bol rozdelený medzi [[XL Recordings]] a regionálnych distribučných partnerov Beggars Group vo väčšine sveta a Columbiou v Severnej Amerike.&lt;ref&gt;{{Cite web|last=Paine|first=Andre|date=13 October 2021|title=Adele says Hello to Columbia Records UK, 30 album confirmed for November 19|url=https://www.musicweek.com/labels/read/adele-says-hello-to-columbia-records-uk-30-album-confirmed-for-november-19/084337|website=[[Music Week]]}}&lt;/ref&gt;

== Osobný život ==
V januári 2012 bolo ohlásené, že Adele chodí s charitatívnym podnikateľom a Old Etonianom, Simonom Koneckim od leta 2011, kedy ho stretla.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.usmagazine.com/celebrity-moms/news/adele-is-pregnant-2012296|title=Adele Is Pregnant! |work=[[Us Weekly]] |date=29 June 2012 |accessdate=21 October 2012}}&lt;/ref&gt; V júni 2012 Adele oznámila, že s ním čaká dieťa.&lt;ref&gt;{{cite web |deadurl=yes |url=http://www.adele.tv/blog/424/i-ve-got-some-news |title=I've got some news... |date=29 June 2012 |accessdate=29 June 2012 |author=Adele |archivedate=2012-06-29 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120629195739/http://www.adele.tv/blog/424/i-ve-got-some-news }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.belfasttelegraph.co.uk/entertainment/news/adele-pregnant-with-first-child-16179230.html |title=Adele pregnant with first child |newspaper=[[The Belfast Telegraph]] |date=29 June 2012 |accessdate=29 June 2012}}&lt;/ref&gt; Ich syn Angelo sa narodil 19. októbra 2012.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.eonline.com/news/434046/adele-s-baby-boy-angelo-see-photos-of-his-adorable-face|title=Adele's Baby Boy Angelo: See Photos of His Adorable Face!|publisher=[[E!]] |date=26 June 2013 |accessdate=6 May 2014 |first=Brett|last=Malec}}&lt;/ref&gt; Adele a Konecki podali sťažnosť na britskú fotografickú agentúru, ktorá publikovala paparazzi fotografie ich syna z rodinných výletov v roku 2013. Právnici, ktorí pracovali v ich mene, v júli 2014 prijali náhradu škody od spoločnosti.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.theguardian.com/media/2014/jul/23/adele-son-payout-privacy-corbis-angelo-adkins |title=Adele's son gets payout in privacy case |newspaper=[[The Guardian]] |location=London |date=23 July 2014 |accessdate=23 July 2014}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-28439754 |publisher=BBC News |title=Singer Adele wins damages over paparazzi photos of son |date=23 July 2014 |accessdate=23 July 2014}}&lt;/ref&gt;

Adele bola kritizovaná za svoju hmotnosť celebritami, ako sú [[Karl Lagerfeld]]&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.huffingtonpost.com/2012/02/09/adele-responds-to-karl-lagerfelds-fat-remark_n_1265252.html |title=Adele Responds To Karl Lagerfeld's 'Fat' Remark |work=[[The Huffington Post]] |date= 9 February 2012|accessdate=1 June 2013 |first=Stephanie |last=Marcus}}&lt;/ref&gt; a [[Joan Rivers]],&lt;ref&gt;{{cite web|last=Johnson |first=Zach |url=http://www.usmagazine.com/celebrity-news/news/joan-rivers-calls-adele-chubby-says-the-singer-should-lose-weight-2013313 |title=Joan Rivers Calls Adele 'Chubby,' Says the Singer Should 'Lose Weight' |work=[[Us Weekly]] |date=31 March 2013 |accessdate=1 June 2013}}&lt;/ref&gt; ale od mnohých iných získala podporu konštatovaním, že je šťastná s jej hmotnosťou a zmenila by to ak by to malo vplyv na jej zdravie a sexuálny život.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Johnson |first=Zach |url=http://www.usmagazine.com/celebrity-body/news/adele-i-would-only-lose-weight-if-it-affected-my-health-or-sex-life-2012911 |title=Adele: 'I Would Only Lose Weight If It Affected My Health or Sex Life' |work=[[Us Weekly]] |date=9 November 2012 |accessdate=1 June 2013}}&lt;/ref&gt; V roku 2009 v rozhovore povedala: ''„Páči sa mi vyzerať pekne, ale vždy som dávala prednosť pohodlnosti pred módou. Nepovažujem tenké dievčatá za atraktívne. Buď šťastný a zdravý. Nikdy som nemala problém s tým, ako vyzerám. Radšej idem s mojimi priateľmi na obed, ako do posilňovne.“''

Začiatkom roku 2017 začali bulvárne plátky špekulovať o tom, že Adele a Konecki sa tajne zosobášili, keď spozorovali ich zhodujúce sa prstene.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.etonline.com/news/206353_adele_sparks_marriage_rumors_after_singer_and_simon_konecki_step_out_wearing_new_rings/|title=Adele Sparks Marriage Rumors After Singer and Simon Konecki Step Out Wearing New Rings|publisher=Etonline.com|date=3 January 2017|access-date=5 March 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170309134837/http://www.etonline.com/news/206353_adele_sparks_marriage_rumors_after_singer_and_simon_konecki_step_out_wearing_new_rings/|archive-date=9 March 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Počas svojej reči na 59. ročníku udeľovania cien Grammy Adele potvrdila tieto správy o ich manželstve tým, že pri poďakovaní označila Koneckiho ako „môjho manžela“.&lt;ref&gt;{{cite news|last=Holcombe|first=Madeline|url=http://edition.cnn.com/2017/02/13/entertainment/adele-husband-grammys-trnd/|title=Adele confirms she's married by thanking her 'husband' at the Grammys|publisher=CNN|date=13 February 2017|access-date=5 March 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170216213935/http://edition.cnn.com/2017/02/13/entertainment/adele-husband-grammys-trnd|archive-date=16 February 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Zopakovala to v marci 2017, kedy divákom na koncerte v austrálskom Brisbane povedala: „Teraz som vydatá“.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/39172292/adele-confirms-she-is-married-to-simon-konecki|title=Adele confirms she is married to Simon Konecki|work=BBC Radio 1 Newsbeat|publisher=BBC|date=5 March 2017|access-date=5 March 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20170305134241/http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/39172292/adele-confirms-she-is-married-to-simon-konecki|archive-date=5 March 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Adele zostala na materskej dovolenke.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://people.com/movies/adele-jennifer-lawrence-crash-gay-bar-new-york/|title=Jennifer Lawrence and Adele Surprise Fans by Crashing NYC Gay Bar and Playing Drinking Games|work=People|access-date=24 March 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190324011013/https://people.com/movies/adele-jennifer-lawrence-crash-gay-bar-new-york/|archive-date=24 March 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt; V apríli 2019 jej zástupcovia oznámili agentúre [[Associated Press]], že sa s Koneckim rozišli po viac ako siedmich rokoch spoločného života, no naďalej však budú spolu vychovávať svojho syna.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://people.com/music/adele-simon-konecki-split/|title=Adele and Husband Simon Konecki Split After More Than 7 Years Together|first1=Jeff|last1=Nelson|first2=Robyn|last2=Merrett|work=People|date=19 April 2019|access-date=20 April 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190420011426/https://people.com/music/adele-simon-konecki-split/|archive-date=20 April 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://apnews.com/e74bd7473e7c4144941511c9abb564ae|title=Rep: Adele, husband Simon Konecki have separated|last=Fekadu|first=Mesfin|date=19 April 2019|work=Associated Press|access-date=20 April 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190420011212/https://apnews.com/e74bd7473e7c4144941511c9abb564ae|archive-date=20 April 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt; 13. septembra 2019 bolo oznámené, že Adele podala žiadosť o rozvod v USA.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.bbc.co.uk/news/uk-49684581|title=Adele files for divorce from husband Simon Konecki|publisher=BBC News|date=13 September 2019|access-date=13 September 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190913020322/https://www.bbc.co.uk/news/uk-49684581|archive-date=13 September 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Ich rozvodové konanie bolo ukončené 4. marca 2021.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.usmagazine.com/celebrity-news/news/adele-simon-konecki-finalize-their-divorce-after-nearly-2-years/|title=Adele and Simon Konecki Finalize Divorce Nearly 2 Years After Announcing Their Split|last=Hitt|first=Caitlyn|work=Us Weekly|date=4 March 2021|access-date=5 March 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210305035150/https://www.usmagazine.com/celebrity-news/news/adele-simon-konecki-finalize-their-divorce-after-nearly-2-years/|archive-date=5 March 2021|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==
=== Albumy ===
* ''[[19 (album)|19]]'' (2008)
* ''[[21 (album)|21]]'' (2011)
* ''[[25 (album)|25]]'' (2015)
* ''[[30 (album Adele)|30]]'' (2021)

== Turné ==
=== Ako hlavná umelkyňa ===
* An Evening with Adele (2008 – 2009)
* Adele Live (2011)
* Adele Live 2016 (2016)
* Adele Live 2017 (2017)
* BST Hyde Park (2022)

=== Rezidenčné šou ===
* Weekends with Adele (2022 – 2024)
* Adele in Munich (2024)

== Referencie ==
{{referencie|2}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Adele|719752437}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Adele| ]]
[[Kategória:Anglické popové speváčky]]
[[Kategória:Anglické R&amp;B speváčky]]
[[Kategória:Anglické soulové speváčky]]
[[Kategória:Anglickí speváci-skladatelia]]
[[Kategória:Anglickí skladatelia modernej hudby]]
[[Kategória:Držitelia ceny Brit Award]]
[[Kategória:Držitelia ceny Grammy]]
[[Kategória:Držitelia ceny Zlatý glóbus]]
[[Kategória:Britské feministky]]
[[Kategória:Osobnosti z Londýna]]
[[Kategória:Interpreti hlavných skladieb k Jamesovi Bondovi]]</text>
      <sha1>skjh4qekj2k0g0c7bzukvrbwi05ikge</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Propriá</title>
    <ns>0</ns>
    <id>368272</id>
    <revision>
      <id>8213337</id>
      <parentid>7063726</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:37:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213337</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3773" sha1="gzd8gtw6ne9bfzix7x5pfw0rven68fv" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Propría
| native_name        = Município de Propría
| other_name         = 
| category           = obec
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = 
| image_caption      = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = Bandeira propia se.png
| symbol             = Brasao propria.jpg
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Brazília
| country_flag       = 1
| state_type         = 
| state              = 
| region             = 
| histregion         = 
| district           = 
| commune            = 
| municipality       = 
| capital            = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| range              = 
| road               = 
| border             = 
| part               = 
| tributary_left     = 
| tributary_right    = 
| city               = 
| landmark           = 
| building           = 
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| coordinates_no_title = 
| elevation          = 
| lat_d =20  | lat_m =19  | lat_s =8 | lat_NS = J | long_d =40  | long_m =20  | long_s =16 | long_EW = Z
| coordinates_type   = 
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_lat_m      = 
| highest_lat_s      = 
| highest_lat_NS     = 
| highest_long_d     = 
| highest_long_m     = 
| highest_long_s     = 
| highest_long_EW    = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d   = 
| lowest_lat_m   = 
| lowest_lat_s   = 
| lowest_lat_NS  = 
| lowest_long_d  = 
| lowest_long_m  = 
| lowest_long_s  = 
| lowest_long_EW = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 95
| area_note          = 
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population        = 28457
| population_urban   = 
| population_date    = 2010
| population_note   = &lt;ref&gt;[http://www.ibge.gov.br/home/presidencia/noticias/noticia_visualiza.php?id_noticia=1766&amp;id_pagina=1 Censo 2010: população do Brasil é de 190.732.694 pessoas]&lt;/ref&gt;
| population_note2    = 
| population_density = auto
| population_density_note = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| established_type   = 
| mayor_type         = 
| mayor              = 
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = | utc_offset =
| timezone_DST       = | utc_offset_DST =
| postal_code        = 
| area_code          = 
| area_code_type     = 
| code               = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
| free_type          = 
| free2              = 
| free2_type         = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Sergipe Municip Propria.svg
| map_background     = 
| map_caption        = Poloha v štáte [[Sergipe]]
| map_locator        = 
| freemap_zoom       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = 
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Propría''' je mesto a obec (município) vo severnej [[Brazília|Brazílii]] v štáte [[Sergipe]]. Mesto dosiahlo hospodársky vrchol v sedemdesiatych rokoch, kedy bolo druhým najbohatším mestom Sergipe, hneď po [[Aracaju]], v súčasnosti sa nachádza na 22. mieste. Mesto je tiež zaujímavé výrobou sladkostí, napríklad špeciálne sladké zemiaky, jedným z najlepších v tomto brazílskom štáte.


==Referencie==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Propría}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.propria.se.gov.br Oficiálna stránka mesta]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}


{{Brazílsky výhonok}}

[[Kategória:Mestá v Brazílii]]
[[Kategória:Sergipe]]</text>
      <sha1>gzd8gtw6ne9bfzix7x5pfw0rven68fv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pád Saigonu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>368969</id>
    <revision>
      <id>8213445</id>
      <parentid>7843871</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T02:25:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor FNL_Flag.svg bol nahradený odkazom Flag_of_the_National_Liberation_Front_of_South_Vietnam,_Flag_of_South_Vietnam_(1975–1976).svg.</comment>
      <origin>8213445</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2182" sha1="i6reheqskbddgkryb07xmfbs9rymj33" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt=Oslobodenie Saigonu 
|súčasť= [[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojny]]
|obrázok= DAO Compound LZs.jpg 
|text k obr= Miesta pre vrtuľníky 
|dátum= [[1975]]
|miesto= [[Hočiminovo Mesto|Saigon]],[[Vietnam]]
|casus=     
|územie= [[Vietnam]] 
|výsledok= Stiahnutie vojsk USA z Vietnamu.
|protivník1= [[Súbor:US flag 48 stars.svg|28px]] [[USA]]&lt;br /&gt;{{flagicon|South Vietnam}} [[Vietnamská republika|Južný Vietnam]] 
|protivník2={{flagicon|Vietnam}} [[Vietnam|VDR]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Flag of the National Liberation Front of South Vietnam, Flag of South Vietnam (1975–1976).svg|27px]] [[Vietkong]] 
|velitel1= 
|velitel2=
|sila1= cca 31 000
|sila2= cca 450 000 
|straty1= 
|straty2= 
|straty3=
|poznámky= 
}}
'''Oslobodenie Saigonu''' bola záverečná bitka [[Vietnamská vojna|Vietnamskej vojny]]. Počas záverečného útoku na Vietnamskú republiku komunistické sily oslobodili 

hlavné mesto krajiny [[Hočiminovo Mesto|Saigon]]. Mesto kapitulovalo 30. apríla 1975. Táto udalosť bola koncom vietnamskej vojny a viedla k vytvoreniu jednotného vietnamského štátu pod vedením komunistov. Komunisti nasadili asi 450 000 mužov proti 31 000 mužom Armády republiky [[Vietnamská republika|Vietnam]] a [[USA|Američanom]], ktorí urýchlene sťahovali zvyšok svojich obyvateľov z krajiny.

== Operácia Frequent Wind ==
Evakuácia amerických občanov, vietnamských civilistov a prominentov zo Saigonu pomocou letectva a námorníctva [[Spojené štáty americké|USA]] prebiehala 29. - 30. mája [[1975]] a niesla krycie označenie [[operácia Frequent Wind]]. Zúčastnila sa jej 76. Commander Task Force.

=== Evakuácia ===
* 1 373 občanov USA
* 5 595 občanov republiky Vietnam

== Externé odkazy ==
*[https://web.archive.org/web/20060415045823/http://www.nytimes.com/learning/general/specials/saigon/ &quot;Saigonské finále&quot;] - ''[[The New York Times]]''
*[http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/april/30/newsid_2498000/2498441.stm &quot;1975: Saigon surrenders&quot;] - '' BBC News''

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Pád Saigonu|6993279}}

[[Kategória:Vietnamská vojna]]
[[Kategória:Bitky vo Vietname]]
[[Kategória:Bitky v 1975]]</text>
      <sha1>i6reheqskbddgkryb07xmfbs9rymj33</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Juraj Kemka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>373418</id>
    <revision>
      <id>8213255</id>
      <parentid>8104673</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:12:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28733-61</username>
        <id>294663</id>
      </contributor>
      <comment>Roly Juraja Kemku v seriáli Kredenc</comment>
      <origin>8213255</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6006" sha1="co61rg5gt9xpxselyv671je6eann4n7" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
 | meno             = Juraj Kemka
 | fotka            = Juraj Kemka 2016-01 Kristalove kridlo 2015 a.jpg
 | veľkosť fotky    = 
 | komentár         = Juraj Kemka, moderuje [[Krištáľové krídlo]] [[2015]]
 | celé meno        = 
 | dátum narodenia  = {{dátum narodenia a vek|1975|8|26}}
 | miesto narodenia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Česko-Slovensko]]
 | dátum úmrtia     = 
 | miesto úmrtia    = 
 | prezývky         = Ďuri
 | povolanie        = [[herec]]
 | roky pôsobenia   = [[2003]]{{--}}súčasnosť
 | manželka         = Adriana Kemková {{Malé|(od roku [[2010]])}}
 | priateľka        = 
 | deti             = 2
 | rodičia          = 
 | ovplyvnenie      = 
 | webstránka       = 
 | ostatné ocenenia = DOSKY '98 (objav sezóny)
}}

'''Juraj Kemka''' (* [[26. august]] [[1975]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[divadlo (umenie)|divadelný]], [[filmové dielo|filmový]] a [[dabing]]ový [[herec]].

Študoval na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]] spoločne s [[Róbert Jakab|Róbertom Jakabom]], [[Marián Miezga|Mariánom Miezgom]], [[Lukáš Latinák|Lukášom Latinákom]]. Pôsobí v divadle [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo '90]]. Okrem účinkovania v divadle a televízii pôsobí aj v [[dabing]]u.

== Filmografia ==
* [[2003]]: ''[[Útek do Budína]]''
* [[2007]]: ''Rozhovor s nepriateľom''
* 2007: ''[[Ordinácia v ružovej záhrade]]'' (seriál)
* [[2008]]: ''[[Panelák (seriál)|Panelák]]'' (seriál)
* [[2009]]: ''Chuť leta''
* 2009: ''x=x+1''
* 2009: ''[[Partička (slovenská televízna relácia)|Partička]]'' (televízna relácia)
* 2009: ''Nesmrteľní'' (seriál)
* [[2011]]: ''Legendy popu'' (televízna relácia)
* [[2012]]: ''Vo štvorici po Slovensku'' (cestovateľská relácia)
* [[2014]]: ''[[Kukátko (televízna relácia)|Kukátko]]'' (televízna relácia)
* 2014: ''[[Divoké kone]]'' (rodinný romantický seriál)
* 2014: ''[[Kredenc (televízna relácia)|Kredenc]] ( veľa postáv napr. Trevor, Bukino...)''
* [[2018]]: ''[[Kuchyňa (televízny seriál)|Kuchyňa]]'' (Dalino, kuchár) (TV seriál)
* 2018: Autoškola (TV seriál)
* [[2022]]: [[Indián (film)|''Indián'']]
* 2025: Let's Dance 10 séria 

== Ocenenia ==
* [[1998]]: DOSKY '98 – za absolventské predstavenie ''Na koho to slovo padne'' získal spolu s [[Vladimír Kobielsky|Vladimírom Kobielskym]], [[Róbert Jakab|Róbertom Jakabom]], [[Marián Miezga|Mariánom Miezgom]] a [[Lukáš Latinák|Lukášom Latinákom]] ocenenie v kategórii ''Objav sezóny''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.astorka.sk/item/na-koho-to-slovo-padne |dátum prístupu=2011-11-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111223112617/http://www.astorka.sk/item/na-koho-to-slovo-padne |dátum archivácie=2011-12-23 }}&lt;/ref&gt;

== Dabing ==
* Danny McCoy ([[Josh Duhamel]]) – ''[[Kasíno Las Vegas]]''
* detektív Danny Messer (Carmine Giovinazzo) – ''[[C.S.I.: Kriminálka New York|C.S.I. New York]]''
* Jan Richter (Christian Oliver) – ''[[Kobra 11]]''
* potkan Remy – [[Ratatouille (film)|Ratatouille]]
* Dr. John Watson (Martin Freeman) – [[Sherlock (seriál)|Sherlock]]
* Bilbo Lazník (Martin Freeman) –  ''[[Hobit: Neočakávaná cesta]]'', ''[[Hobit: Smaugova pustatina]]'', ''[[Hobit: Bitka piatich armád]]''
* Cedric Diggory (Robert Pattinson) – ''[[Harry Potter a Ohnivá čaša (film)|Harry Potter a Ohnivá čaša]]''
* Wyatt Halliwell (Wes Ramsey) – [[Čarodejnice (seriál)|Čarodejnice]]

Často dabuje [[Ben Stiller|Bena Stilera]] (okrem iného v sérii filmov Fotor je lotor,...), [[Matt Damon|Matta Damona]] (okrem iného v sérii filmov Dannyho jedenástka,...) a [[Owen Wilson|Owena Wilsona]].&lt;ref&gt;http://dabingforum.sk/viewtopic.php?f=176&amp;t=1563&lt;/ref&gt;

=== Latinskoamerické telenovely ===
* 1998 – 1999: ''[[Právo na lásku]]'' – Artemio Salazar
* 1999: ''[[Navzdory osudu]]'' – Damián Montoro
* 1999 – 2000: ''[[Sladká Lucia]]'' – Ermindo
* 2001: ''[[Votrelkyňa]]'' – Aldo Junquera Brito
* 2001 – 2002: ''[[Yago]]'' – Celso
* 2001 – 2002: ''[[Prameň lásky]]'' – Héctor Luna Zaval / Héctor Ramírez Rivero
* 2002: ''[[Daniela (telenovela)|Daniela]]'' – Andrés Miranda
* 2002 – 2003: ''[[Divoška Rosaura]]'' – Guillermo Valencia
* 2002 – 2003: ''[[Cesty lásky]]'' – Bruno
* 2003: ''[[Nová láska]]'' – Antonio
* 2003: ''[[Rebeca (telenovela)|Rebeca]]'' – Martín García
* 2003: ''[[Pravá láska]]'' – Humberto Peñalver
* 2003 – 2004: ''[[Mariana, dcéra noci]]'' – Dr. Camilo Guerrero
* 2003 – 2004: ''[[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]]'' – Óscar Reyes
* 2004: ''[[Tiene hriechu]]'' – otec Helinho
* 2004: ''[[Rubi]]'' – Marco Rivera
* 2004 – 2005: ''[[Cigánky]]'' – Jonás
* 2004 – 2005: ''[[Naučím ťa milovať]]'' – Luís Carlos Carmona
* 2005: ''[[Macocha (telenovela)|Macocha]]'' – Carlos Sánchez
* 2005 – 2006: ''[[Túžba tela]]'' – Andrés Corona
* 2005 – 2006: ''[[La Tormenta: Pokušenie lásky]]'' – Cosme
* 2005 – 2006: ''[[Osudové stretnutie]]'' – Diego Arellano y Mendoza
* 2006 – 2007: ''[[Rany z lásky]]'' – Fergusson a iní
* 2007: ''[[Čistá láska]]'' – Aarón Montalvo Iturbe
* 2013: ''[[Búrka: Dobrodružstvo lásky]]'' – Valentín
* 2022: ''[[Skrytá vášeň – Príbeh pokračuje]]'' – Óscar Reyes

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Juraj Kemka}}

== Externé odkazy ==
* {{imdb meno|id=2687327|meno=Juraj Kemka}}
* {{Csfd meno|id=42645|meno=Juraj Kemka}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kemka, Juraj}}
[[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní herci]]
[[Kategória:Slovenskí filmoví herci]]
[[Kategória:Slovenskí humoristi]]
[[Kategória:Osobnosti z Martina]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]]</text>
      <sha1>co61rg5gt9xpxselyv671je6eann4n7</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213257</id>
      <parentid>8213255</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:13:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28733-61|~2026-28733-61]] ([[User_talk:~2026-28733-61|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton</comment>
      <origin>8000260</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5965" sha1="3fxveewpato7xgks0aektyrwmxtjk6m" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
 | meno             = Juraj Kemka
 | fotka            = Juraj Kemka 2016-01 Kristalove kridlo 2015 a.jpg
 | veľkosť fotky    = 
 | komentár         = Juraj Kemka, moderuje [[Krištáľové krídlo]] [[2015]]
 | celé meno        = 
 | dátum narodenia  = {{dátum narodenia a vek|1975|8|26}}
 | miesto narodenia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Česko-Slovensko]]
 | dátum úmrtia     = 
 | miesto úmrtia    = 
 | prezývky         = Ďuri
 | povolanie        = [[herec]]
 | roky pôsobenia   = [[2003]]{{--}}súčasnosť
 | manželka         = Adriana Kemková {{Malé|(od roku [[2010]])}}
 | priateľka        = 
 | deti             = 2
 | rodičia          = 
 | ovplyvnenie      = 
 | webstránka       = 
 | ostatné ocenenia = DOSKY '98 (objav sezóny)
}}

'''Juraj Kemka''' (* [[26. august]] [[1975]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[divadlo (umenie)|divadelný]], [[filmové dielo|filmový]] a [[dabing]]ový [[herec]].

Študoval na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]] spoločne s [[Róbert Jakab|Róbertom Jakabom]], [[Marián Miezga|Mariánom Miezgom]], [[Lukáš Latinák|Lukášom Latinákom]]. Pôsobí v divadle [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo '90]]. Okrem účinkovania v divadle a televízii pôsobí aj v [[dabing]]u.

== Filmografia ==
* [[2003]]: ''[[Útek do Budína]]''
* [[2007]]: ''Rozhovor s nepriateľom''
* 2007: ''[[Ordinácia v ružovej záhrade]]'' (seriál)
* [[2008]]: ''[[Panelák (seriál)|Panelák]]'' (seriál)
* [[2009]]: ''Chuť leta''
* 2009: ''x=x+1''
* 2009: ''[[Partička (slovenská televízna relácia)|Partička]]'' (televízna relácia)
* 2009: ''Nesmrteľní'' (seriál)
* [[2011]]: ''Legendy popu'' (televízna relácia)
* [[2012]]: ''Vo štvorici po Slovensku'' (cestovateľská relácia)
* [[2014]]: ''[[Kukátko (televízna relácia)|Kukátko]]'' (televízna relácia)
* 2014: ''[[Divoké kone]]'' (rodinný romantický seriál)
* 2014: ''[[Kredenc (televízna relácia)|Kredenc]]''
* [[2018]]: ''[[Kuchyňa (televízny seriál)|Kuchyňa]]'' (Dalino, kuchár) (TV seriál)
* 2018: Autoškola (TV seriál)
* [[2022]]: [[Indián (film)|''Indián'']]
* 2025: Let's Dance 10 séria 

== Ocenenia ==
* [[1998]]: DOSKY '98 – za absolventské predstavenie ''Na koho to slovo padne'' získal spolu s [[Vladimír Kobielsky|Vladimírom Kobielskym]], [[Róbert Jakab|Róbertom Jakabom]], [[Marián Miezga|Mariánom Miezgom]] a [[Lukáš Latinák|Lukášom Latinákom]] ocenenie v kategórii ''Objav sezóny''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.astorka.sk/item/na-koho-to-slovo-padne |dátum prístupu=2011-11-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111223112617/http://www.astorka.sk/item/na-koho-to-slovo-padne |dátum archivácie=2011-12-23 }}&lt;/ref&gt;

== Dabing ==
* Danny McCoy ([[Josh Duhamel]]) – ''[[Kasíno Las Vegas]]''
* detektív Danny Messer (Carmine Giovinazzo) – ''[[C.S.I.: Kriminálka New York|C.S.I. New York]]''
* Jan Richter (Christian Oliver) – ''[[Kobra 11]]''
* potkan Remy – [[Ratatouille (film)|Ratatouille]]
* Dr. John Watson (Martin Freeman) – [[Sherlock (seriál)|Sherlock]]
* Bilbo Lazník (Martin Freeman) –  ''[[Hobit: Neočakávaná cesta]]'', ''[[Hobit: Smaugova pustatina]]'', ''[[Hobit: Bitka piatich armád]]''
* Cedric Diggory (Robert Pattinson) – ''[[Harry Potter a Ohnivá čaša (film)|Harry Potter a Ohnivá čaša]]''
* Wyatt Halliwell (Wes Ramsey) – [[Čarodejnice (seriál)|Čarodejnice]]

Často dabuje [[Ben Stiller|Bena Stilera]] (okrem iného v sérii filmov Fotor je lotor,...), [[Matt Damon|Matta Damona]] (okrem iného v sérii filmov Dannyho jedenástka,...) a [[Owen Wilson|Owena Wilsona]].&lt;ref&gt;http://dabingforum.sk/viewtopic.php?f=176&amp;t=1563&lt;/ref&gt;

=== Latinskoamerické telenovely ===
* 1998 – 1999: ''[[Právo na lásku]]'' – Artemio Salazar
* 1999: ''[[Navzdory osudu]]'' – Damián Montoro
* 1999 – 2000: ''[[Sladká Lucia]]'' – Ermindo
* 2001: ''[[Votrelkyňa]]'' – Aldo Junquera Brito
* 2001 – 2002: ''[[Yago]]'' – Celso
* 2001 – 2002: ''[[Prameň lásky]]'' – Héctor Luna Zaval / Héctor Ramírez Rivero
* 2002: ''[[Daniela (telenovela)|Daniela]]'' – Andrés Miranda
* 2002 – 2003: ''[[Divoška Rosaura]]'' – Guillermo Valencia
* 2002 – 2003: ''[[Cesty lásky]]'' – Bruno
* 2003: ''[[Nová láska]]'' – Antonio
* 2003: ''[[Rebeca (telenovela)|Rebeca]]'' – Martín García
* 2003: ''[[Pravá láska]]'' – Humberto Peñalver
* 2003 – 2004: ''[[Mariana, dcéra noci]]'' – Dr. Camilo Guerrero
* 2003 – 2004: ''[[Skrytá vášeň (kolumbijská telenovela)|Skrytá vášeň]]'' – Óscar Reyes
* 2004: ''[[Tiene hriechu]]'' – otec Helinho
* 2004: ''[[Rubi]]'' – Marco Rivera
* 2004 – 2005: ''[[Cigánky]]'' – Jonás
* 2004 – 2005: ''[[Naučím ťa milovať]]'' – Luís Carlos Carmona
* 2005: ''[[Macocha (telenovela)|Macocha]]'' – Carlos Sánchez
* 2005 – 2006: ''[[Túžba tela]]'' – Andrés Corona
* 2005 – 2006: ''[[La Tormenta: Pokušenie lásky]]'' – Cosme
* 2005 – 2006: ''[[Osudové stretnutie]]'' – Diego Arellano y Mendoza
* 2006 – 2007: ''[[Rany z lásky]]'' – Fergusson a iní
* 2007: ''[[Čistá láska]]'' – Aarón Montalvo Iturbe
* 2013: ''[[Búrka: Dobrodružstvo lásky]]'' – Valentín
* 2022: ''[[Skrytá vášeň – Príbeh pokračuje]]'' – Óscar Reyes

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Juraj Kemka}}

== Externé odkazy ==
* {{imdb meno|id=2687327|meno=Juraj Kemka}}
* {{Csfd meno|id=42645|meno=Juraj Kemka}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kemka, Juraj}}
[[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní herci]]
[[Kategória:Slovenskí filmoví herci]]
[[Kategória:Slovenskí humoristi]]
[[Kategória:Osobnosti z Martina]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]]</text>
      <sha1>3fxveewpato7xgks0aektyrwmxtjk6m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rádio WOW</title>
    <ns>0</ns>
    <id>385490</id>
    <revision>
      <id>8213652</id>
      <parentid>8065418</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T10:09:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213652</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4907" sha1="eaw1nz2xo6iy757vytc8boijypwhzbp" xml:space="preserve">{{Infobox Rozhlasová stanica
| názov = Rádio WOW
| logo =
| popis = Logo Rádia WOW
| príjem = terestriálne (FM) a internetové vysielanie
| typ stanice = súkromná komerčná
| krajina = [[Slovensko]]
| sídlo = [[Trenčín]]
| riaditeľ = 
| premiéra = [[2007]]
| cieľová skupina = 14 – 49 rokov
| hudobný formát = [[Hot AC]]
| slogan = Tu hrá hudba
| čistý príjem = 
| kľúčoví ľudia = Martin Jursa, Patrik Bujna
| bývalý názov = 
| vlastník = Rádio WOW s.r.o.
| člen skupiny = 
| webstránka = [http://www.radiowow.sk/ www.radiowow.sk]
| poznámky = 
|koniec vysielania=[[2025]]}}

'''Rádio WOW''' bola súkromná komerčná rozhlasová stanica, ktorá vysiela od roku [[2007]] z [[Bánovce nad Bebravou|Bánoviec nad Bebravou]] pre región [[Horná Nitra|Hornej Nitry]] a časť stredného [[Považie|Považia]]. Zameriavala sa na hudbu od [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] až po súčasnosť. 

Pre poslucháčov vysiela moderované relácie ako Dobré ráno, Denný mix, Pop Show, Hallo - koncert na želanie alebo víkendovú dvojhodinovku hitov pre jubilantov.

== Vznik ==
Súčasné rádio je pokračovateľom pôvodného rovnomenného rádia, ktoré vzniklo v roku [[2007]], no z finančných dôvodov prerušilo v lete [[2010]] vysielanie. Po zmene vlastníckych pomerov sa vysielanie [[1. júl]]a [[2011]] obnovilo a nasledovalo rozšírenie vysielania do regiónu [[Partizánske]]ho a [[Prievidza|Prievidze]]. V lete [[2016]] došlo k rozšíreniu na frekvencie [[Šláger rádio|Šláger rádia]], ktoré k [[1. júl]]u ukončilo vysielanie, čím sa pokrytie rádia viac ako zdvojnásobilo.&lt;ref&gt;[https://www.radia.sk/spravy/3500_na-frekvenciach-slager-radia-naladite-radio-wow-a-go-deejay.html Rozšírenie vysielania na Považie]&lt;/ref&gt; Od [[28. marec|28. marca]] [[2017]] vysiela aj v [[Nitra|Nitre]] a blízkom okolí. Začiatkom marca [[2018]] bolo vysielanie na frekvenciách bývalého rádia [[GO DeeJay]] ukončené.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = www.radia.sk | odkaz na autora = | titul = Na frekvenciách Rádia GO DeeJay vysiela Muzika | url = https://www.radia.sk/spravy/3803_na-frekvenciach-radia-go-deejay-vysiela-muzika | vydavateľ = radia.sk | dátum vydania = 2018-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Koniec ==
Krátko pred štrnástym výročím svojho spustenia v éteri náhle utíchlo vysielanie.&lt;ref&gt;[https://www.radia.sk/spravy/5145_radio-wow-stichlo-o-jeho-osude-dnes-rozhodla-rada-pre-medialne-sluzby-aktualizovane Utíchlo regionálne Rádio WOW]&lt;/ref&gt;. Vysielanie bolo ukončené v sobotu 14. júna 2025. Hlavným dôvodom je odňatie licencie Rady pre Mediálne služby. Tá zažala správne konanie vo veci  nedovoleného prevodu 100 % obchodného podielu bez predchádzajúceho súhlasu rady. Jedinou možnou sankciou podľa zákona je v tomto prípade odobratie licencie na vysielanie.

== Vysielače == 
Pokrytie zabezpečuje viacero nízkovýkonných vysielačov:&lt;ref&gt;[https://www.radia.sk/radia/wow.html Frekvencie rádia Wow]&lt;/ref&gt;

{{LocMap+ | Slovensko
 | float = right
 | width = 500
 | caption = Sieť vysielačov rádia Wow (marec 2018)
 | relief = 1
 | places =
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = TN
    | position = left
    | lat = 48.895
    | lon = 18.052
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = BN
    | position = left
    | lat = 48.72
    | lon = 18.256
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = PD
    | position = right
    | lat = 48.777
    | lon = 18.57
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = PE
    | position = right
    | lat = 48.63
    | lon = 18.37
  }}
  {{LocMap~ | Slovensko
    | label = NR
    | position = right
    | lat = 48.303
    | lon = 18.054
  }}
}}

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!'''Frekvencia [[MHz]]'''
!'''Vysielač'''
!'''Vyžiarený výkon'''&lt;br /&gt; [[kW]]
|-
|{{0}}90,4 
|[[Bánovce nad Bebravou]] – mesto
|0,5
|-
|{{0}}90,5
|[[Bojnice]] - mesto
|1
|-
|{{0}}93,6 
|Nitra - mesto
|0,05
|-
|106,7
|[[Partizánske]] - mesto 
|0,55
|-
|106,7 
|[[Trenčín]] - mesto
|0,15
|-
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://fmscan.org/net.php?r=f&amp;m=m&amp;itu=SVK&amp;pxf=R%E1dio+WOW Pokrytie rádia]

== Zdroj ==
* [http://www.radiowow.sk/ Stránky rádia]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://blog.radiowow.sk/ Blog rádia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121230172218/http://blog.radiowow.sk/ |date=2012-12-30 }}
* [http://www.radia.sk/radia/wow.html www.radia.sk]
* [https://www.radia.sk/spravy/5145_radio-wow-stichlo-o-jeho-osude-dnes-rozhodla-rada-pre-medialne-sluzby-aktualizovane]

{{Rozhlasové stanice na Slovensku}}
[[Kategória:Regionálne slovenské rozhlasové stanice|WOW]]
[[Kategória:Bánovce nad Bebravou]]
[[Kategória:Vzniklo v 2007]]</text>
      <sha1>eaw1nz2xo6iy757vytc8boijypwhzbp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Charbin</title>
    <ns>0</ns>
    <id>389891</id>
    <revision>
      <id>8213485</id>
      <parentid>7886334</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:06:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8213485</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8174" sha1="6uc39ym20zy0phr6gmdlyssqiimw19z" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Charbin
| other_name         = 
| category           = subprovinčné mesto
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = 太陽石趙朴初1984.jpg
| image_caption      = Vchod do parku Sun Island
| image_size         = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               =
| symbol             =
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 哈尔滨
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Čína
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = 
| region_type        = 
| histregion         = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| part               = 
| river              = 
| river1             = 
| river2             =
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| coordinates_no_title =
| elevation          = 
| elevation_note     = 
| lat_d = 45 | lat_m = 45 | lat_s = 00 | lat_NS = S | long_d = 126 | long_m = 38 | long_s = 00 | long_EW = V
| coordinates_type   = region:CN_type:city(400000)
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_long_d     = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d       = 
| lowest_long_d      = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 53068
| area_note          = 
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 10635971
| population_date    =
| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        =  
| established_type   = 
| mayor              = 
| mayor_note         = 
| mayor_type         = 
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = | utc_offset =+8
| timezone_DST       = | utc_offset_DST =
| postal_code        = 
| area_code          = 
| area_code_type     = 
| code               = 
| code1              = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption        = Poloha mesta v rámci Číny
| map_locator        = Čína
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Harbin
| statistics         = 
| website            = [http://www.harbin.gov.cn/ www.harbin.gov.cn]
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Charbin''' (slovenský normovaný názov&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt;; {{vjz|cmn|哈尔滨}} - {{pchin-jin|Hā'ěrbīn}} - slov. prepis ''Cha-er-pin'') je subprovinčné mesto v [[čína|čínskej]] [[Administratívne členenie Číny|provincii]] [[Chej-lung-ťiang]]. Je to hlavné správne, hospodárske, kultúrne a dopravné centrum severovýchodnej Číny, ako aj najväčšie mesto a správne stredisko provincie [[Chej-lung-ťiang]].

Leží na rieke [[Sungari]] neďaleko hranice s [[Rusko]]m. Bolo vybudované od konca 19. storočia skôr v európskom ako ázijskom štýle, preto dostal prezývku '''''Paríž východu''''' (alebo aj ''Moskva'' či ''Petrohrad východu''); dodnes je tu poznať ruský vplyv. Dnes v meste žije vyše 10 miliónov ľudí.

== Dejiny ==
Územie dnešného mesta bolo osídlené najneskôr na konci [[kamenná doba|kamennej doby]] (okolo roku [[2200 pred Kr.]]).
[[Súbor:Harbin kitaisukaya 1940's.jpg|left|thumb|Pohľad na ulicu Kitaisukaja v 40. rokoch]]
Základy moderného mesta boli položené v roku [[1895]], keď tu cárske Rusko začalo stavať [[Transmandžuská železnica|Transmandžuskú železnicu]] (neskôr premenovanú na Východočínsku železnicu). Charbin sa stal centrom výstavby, boli tu ubytované desiatky tisíc ruských inžinierov, úradníkov, vojakov a obchodníkov s rodinami. Počas [[Rusko-japonská vojna|rusko-japonskej vojny]] ([[1904]]–[[1905]]) sa dôležitosť mesta ešte zvýšila, lebo tu bola hlavná základňa ruskej armády v [[Mandžusko|Mandžusku]]. Po [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcii]] do mesta prišli desaťtisíce [[emigrant]]ov z Ruska. Počet obyvateľov veľmi rýchlo vystúpil, vtedy išlo o najväčšiu komunitu [[Európa]]nov v Ázii.

V roku [[1932]] sa začala japonská okupácia Charbinu, ktorá trvala až do skončenia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V bezprostrednom okolí mesta robili Japonci vedecké a vojenské experimenty známe ako [[Unit 731]], pri ktorých na čínskych a spojeneckých zajatcoch testovali chemické a biologické zbrane.

Po zriadení [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]] mesto zostalo dôležitým správnym centrom a dopravným uzlom. Bolo tu vybudovaných veľa tovární, medzi nimi továrne na výrobu traktorov, cementu, turbín, strojov a petrochemické rafinérie. Na prelome 80. a 90. rokov bolo mesto otvorené zahraničnému obchodu a zahraničným investíciám, takže od tej doby zažíva ekonomický boom.

V roku [[2000]] tu bola otvorená [[Dračia veža|Dračia veža (Lung tcha)]], 8. [[Zoznam najvyšších veží v Číne|najvyššia veža Číny]].

=== Ruský katolícky exarchát ===
[[20. mája]] 1928 bol Charbine zriadený [[Exarchát (kresťanstvo)|exarchát]] pre [[Ruská gréckokatolícka cirkev|ruských katolíkov byzantského obradu]], ktorý je od r. 1953 vakantný (uprázdnený, bez [[Exarcha (kresťanstvo)|exarchu]]).&lt;ref&gt;http://www.catholic-hierarchy.org/diocese/dhaby.html&lt;/ref&gt; Jeho dočasným správcom bol v roku 1934 aj slovenský jezuita [[Vendelín Javorka]]. Po druhej svetovej vojne väčšina jeho veriacich ušla do Austrálie, Severnej alebo Južnej Ameriky, časť bola deportovaná do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. 

== Partnerské mestá ==
{|width=1000
|
* {{flagicon|Dánsko}} [[Aarhus]] [[Dánsko]] (1984)
* {{flagicon|USA}} [[Anchorage]] [[Spojené štáty]]
* {{flagicon|Japonsko}} [[Asahikawa]] [[Japonsko]]
* {{flagicon|Južná Kórea}} [[Bucheon]] [[Kórejská republika]]
* {{flagicon|Filipíny}} [[Cagayan de Oro]] [[Filipíny]] (2007)
* {{flagicon|Čína}} [[Čcheng-tu]] [[Čína]]
* {{flagicon|Lotyšsko}} [[Dugavpils]] [[Lotyšsko]]
* {{flagicon|Kanada}} [[Edmonton]] [[Kanada]] (1985)
* {{flagicon|Juhoafrická republika}} [[Ekurhuleni]] [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]
* {{flagicon|USA}} [[Fairfax County]] [[Spojené štáty]] (2010)
* {{flagicon|Izrael}} [[Giv'atajim]] [[Izrael]]
|
* {{flagicon|Austrália}} [[Griffith (mesto)|Griffith]] [[Austrália (štát)|Austrália]]
* {{flagicon|Rusko}} [[Chabarovsk]] [[Rusko]]
* {{flagicon|Čína}} [[Chang-čou]] [[Čína]]
* {{flagicon|Rusko}} [[Jakutsk]] [[Rusko]] (2008)
* {{flagicon|Čína}} [[Kanton (mesto)|Kanton]] [[Čína]]
* {{flagicon|Rusko}} [[Krasnodar]] [[Rusko]]
* {{flagicon|Rusko}} [[Krasnojarsk]] [[Rusko]] (2008)
* {{flagicon|Nemecko}} [[Magdeburg]] [[Nemecko]] (2008)
* {{flagicon|USA}} [[Minneapolis]] [[Spojené štáty]] (1992)
* {{flagicon|Čína}} [[Nanking]] [[Čína]]
* {{flagicon|Japonsko}} [[Niigata]] [[Japonsko]] (1979)
|
* {{flagicon|Rumunsko}} [[Ploieşti]] [[Rumunsko]]
* {{flagicon|Fínsko}} [[Rovaniemi]] [[Fínsko]]
* {{flagicon|Brazília}} [[Salvador (mesto)|Salvador]] [[Brazília]]
* {{flagicon|Čína}} [[Sia-men]] [[Čína]]
* {{flagicon|Čína}} [[Si-ning]] [[Čína]]
* {{flagicon|Veľká Británia}} [[Sunderland]] [[Spojené kráľovstvo]] (2009)
* {{flagicon|Rusko}} [[Sverdlovská oblasť]] [[Rusko]] (1991)
* {{flagicon|Čína}} [[Ta-lien]] [[Čína]]
* {{flagicon|Poľsko}} [[Varšava]] [[Poľsko]] (1993)
* {{flagicon|Rakúsko}} [[Viedenské Nové Mesto]] [[Rakúsko]]
* {{flagicon|Čína}} [[Wen-čou]] [[Čína]]
|}

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 14.05.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Charbin|8164834|ru|Апостольский экзархат Харбина|75389370}}

[[Kategória:Mestá v Číne]]</text>
      <sha1>6uc39ym20zy0phr6gmdlyssqiimw19z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chotan (rieka)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>392163</id>
    <revision>
      <id>8213490</id>
      <parentid>5377448</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:12:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8213490</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3416" sha1="30nxyuo2acseuzuwn2lk6y70bxm68dk" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Chotan
| other_name         =  خوتەن دەرياسى &lt;br /&gt;和田河
| category           = rieka
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = 
| image_caption      = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Čína
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = [[Sin-ťiang]]
| region_type        = Oblasť
| district           = 
| commune            = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| tributary_left     = 
| tributary_right    = 
| city               = 
| landmark           = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source             = [[Karakaš]], [[Jurunkaš]]
| source_type        = Zdrojnica
| source_location    = 
| source_region      = 
| source_elevation   = 
| source_lat_d       = 
| source_long_d      = 
| mouth              = [[Tarim]]
| mouth_location     = 
| mouth_elevation    =
| mouth_lat_d        = 
| mouth_long_d       = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 1035
| width              = 
| depth              = 
| watershed          = 43600
| discharge          = 
| discharge_location = 
| discharge_max      = 
| discharge_min      = 
&lt;!-- *** Free fields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = 
| map_background     = 
| map_caption        = 
| map_locator        = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = 
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Chotan'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; ([[ujgurčina|urg.]] خوتەن دەرياسى, {{v jazyku|zho|和田河|Che-tchien che}}) je [[rieka]] v [[Kašgar (prefektúra)|Kašgarsku]] v autonómnej oblasti [[Sin-ťiang]] na západe [[Čínska ľudová republika|Číny]]. Je 1&amp;nbsp;035&amp;nbsp;[[kilometer|km]] dlhá od prameňa dlhšia [[zdrojnica]] [[Karakaš]]. [[Povodie]] má rozlohu 43&amp;nbsp;600&amp;nbsp;[[kilometer štvorcový|km²]].

== Opis ==
Vzniká [[sútok]]om riek [[Karakaš]] a [[Jurunkaš]], ktoré pramenia na [[Západný Kchun-lun|Západnom Kchun-lunu]]. Preteká cez [[púšť]] [[Taklamakan]] v širokej [[dolina|doline]], ktorá je porastená riedkym [[lužný les|lužným lesom]]. Je pravým prítokom [[Tarim]]u.

Cez [[púšť]] [[Taklamakan]] sa [[riečne koryto|koryto]] naplňuje vodou len v období vysokých vodných stavov od [[júl]]a do [[august]]a. V suchých rokoch rieka do [[Tarim]]u nedoteká.

Využíva sa prevažne na [[zavlažovanie]] v [[Chotanská oáza|Chotanskej oáze]]. Časť vody je prevádzaná na západ do susedných povodí s malým množstvom vody ([[Chorgos]] a i.).

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 14.05.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Chotan (řeka)|7977034}}

[[Kategória:Rieky v Číne]]</text>
      <sha1>30nxyuo2acseuzuwn2lk6y70bxm68dk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>RegioJet</title>
    <ns>0</ns>
    <id>393888</id>
    <revision>
      <id>8213446</id>
      <parentid>8177519</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T02:34:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213446</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="33370" sha1="hnft7hklge7qbzhi9drxxq7ros59nrj" xml:space="preserve">{{Súradnice|48.147829|17.111378|format=dms|display=title}}

{{Infobox Spoločnosť
 | Názov spoločnosti   = RegioJet
 | Logo spoločnosti    = Regiojet logo.svg
 | Právna forma        = [[akciová spoločnosť]]
 | IČO                 = 47231271
 | Odvetvie            = Doprava
 | Založená            = 26. novembra [[2010]] (slovenská pobočka)&lt;ref name=onas&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=O nás|url=http://www.regiojet.sk/sk/o-nas/|dátum vydania=2.6.2011|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=12.3.2012|vydavateľ=RegioJet|miesto=Bratislava|jazyk=slovenčina}}&lt;/ref&gt;
 | Zakladateľ          = Radim Jančura
 | Sídlo               = Obchodná 48, 811 06 Bratislava&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko|w}}&lt;ref name=orsr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I|url=http://orsr.sk/vypis.asp?ID=193865&amp;SID=2&amp;P=0|dátum vydania=|dátum aktualizácie=9.3.2011|dátum prístupu=12.3.2012|vydavateľ=Okresný súd Bratislava I|miesto=Bratislava|jazyk=slovenčina}}&lt;/ref&gt;
 | Štát sídla          = 
 | Pôvod               = {{minivlajka|Česko|w}}
 | Vedenie             = Radim Jančura - riaditeľ a vlastník
 | Územný rozsah       = {{minivlajka|Slovensko|w}}
 | Priemysel           = doprava
 | Produkcia           = 
 | Výnosy              = {{pokles}}27 235 861 € &lt;small&gt;(2017)&lt;/small&gt;&lt;ref name=fin17&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RegioJet a. s.| url = https://finstat.sk/47231271| vydavateľ = finstat.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-16| miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 | Aktíva              = {{rast}}7 544 483 € &lt;small&gt;(2017)&lt;/small&gt;&lt;ref name=fin17/&gt;
 | Zisk                = {{rast}}-1 946 676 € &lt;small&gt;(2017)&lt;/small&gt;&lt;ref name=fin17/&gt;
 | Prevádzkový príjem  = 
 | Člen skupiny        = 
 | Počet zamestnancov  = 
 | Divízie             = 
 | Dcérske spoločnosti = 
 | Vlastník            = 100% Student Agency&lt;ref name=orsr/&gt;
 | Farby spoločnosti   = {{Box farby|#E2003B}} {{Box farby|#00519E}}
 | Slogan spoločnosti  = 
 | Domáca stránka      = {{url|http://www.regiojet.sk}}
 | Zánik               = 
 | Poznámka            = 
}}

[[Súbor:Obchodná 48 01.jpg|náhľad|Sídlo na Obchodnej 48 v Bratislave]]

'''RegioJet, a.s.''' (skrátene '''RJ''', [[VKM]]: '''RJSK''') je súkromný osobný železničný a autobusový dopravca, člen skupiny [[STUDENT AGENCY]]. V súčasnosti prevádzkuje komerčné vlaky InterCity na trase Praha – Ostrava – Košice a na trase Praha - Brno - Bratislava / Viedeň. Autobusové linky prevádzkuje po celom [[Slovensko|Slovensku]] aj [[Česko|Česku]]. Od roku [[2012]] realizoval tiež výkony vo [[verejný záujem|verejnom záujme]] na [[Železničná trať Bratislava – Komárno|trati 131]] Bratislava – Dunajská Streda – Komárno.&lt;ref name=novydopravca&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Od 4. marca nový dopravca na trati Bratislava - Komárno | url = http://www.zssk.sk/sk/aktuality/od-4-marca-novy-dopravca-na-trati-bratislava---komarno | dátum vydania = 2.3.2011| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.3.2012 | vydavateľ = Železničná spoločnosť Slovensko | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }}&lt;/ref&gt; Doprava na tejto trati bola ukončená v decembri 2020.&lt;ref name=&quot;dennikn-meskanie&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Denník E | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/minuta/2189453 | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-15 | dátum prístupu = 2020-12-19 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;zdopravy-zssk-nezvlada-nastup-po-regiojetu&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sůra | meno = Jan | autor = | odkaz na autora = | titul = ZSSK nezvládá nástup po RegioJetu, většina vlaků jezdí zpožděná | url = https://zdopravy.cz/zssk-nezvlada-nastup-po-regiojetu-vetsina-vlaku-jezdi-zpozdena-68951/ | vydavateľ = zdopravy.cz | dátum vydania = 2020-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Za prvých 6 mesiacov roku 2019 firma dopravila 3,1 mil. pasažierov čo je nárast o 12% oproti predošlému roku.&lt;ref name=&quot;hnonline-regiojet-chysta-najvacsiu&quot;/&gt;

== Trasy RegioJet na Slovensku ==
=== Trať Bratislava – Komárno ===
[[Súbor:RegioJet.webm|thumb|left|Vlak spoločnosti RegioJet počas jazdy]]
[[Súbor:RegioJet, souprava 03.jpg|náhľad|Intercity RegioJet]]
[[Súbor:193 214 and 163 120 RegioJet Smichov.jpg|thumb|RJ IC 1007 s rušňom [[Siemens Vectron]]]]
Dňa [[27. december|27. decembra]] [[2010]] získal RegioJet deväťročnú zmluvu s ministerstvom dopravy na dotovanú vlakovú dopravu na tejto trati od [[4. marec|4. marca]] [[2012]]. Objem zmluvy činí cca. 1,25 mil vlkm ročne pri cene 5,7 [[Euro|€]] za vlkm.&lt;ref name=nasadi /&gt; Ročná dotácia má byť asi 7,1 milióna eur, čo je o 1,3 milióna menej, než bola doterajšia dotácie štátnemu dopravcovi.&lt;ref name=vyzkusali&gt;Adam Valček: [http://ekonomika.sme.sk/c/5870379/ludia-si-vyskusali-sukromny-vlak-od-regiojetu.html Ľudia si vyskúšali súkromný vlak od RegioJetu], SME.sk, 29. 4. 2011&lt;/ref&gt; Zákazku získala spoločnosť v rámci verejnej súťaže MDVRR SR vypísané ministrom dopravy [[Ľubomír Vážny|Ľubomírom Vážnym]] za účelom priameho zadania výkonov ZSSK a získanie dotácií z Operačného programu doprava (OPD).&lt;ref name=predvadi /&gt; Pred spustením prepravy na tejto trati RegioJet investoval približne 60 tisíc € do „''modernizácie zastávkového mobiliára a posilnenia bezpečnostných prvkov“''.&lt;ref name=investoval&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = RegioJet investoval do modernizácie zastávok | url = http://www.regiojet.sk/sk/novinky/regiojet-investoval-do-modernizacie-zastavok.html | dátum vydania = 10.12.2012 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 12.3.2012 | vydavateľ = RegioJet | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20131019051431/http://www.regiojet.sk/sk/novinky/regiojet-investoval-do-modernizacie-zastavok.html | dátum archivácie = 2013-10-19 }}&lt;/ref&gt;

Prevádzku RegioJet zabezpečuje modernými dieselovými klimatizovanými jednotkami [[Bombardier Talent]],&lt;ref name=nasadi&gt;Juraj Kováč: [http://www.zelpage.cz/zpravy/7980 RegioJet na Slovensku nasadí jednotky Bombardier Talent], ŽelPage, 7. 1. 2011&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kováč| meno = Juraj| odkaz na autora =| titul = RegioJet na Slovensku nasadí jednotky Bombardier Talent| url = http://www.zelpage.cz/zpravy/7980| dátum vydania = 2011-01-07| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2011-01-13| vydavateľ = ŽelPage| miesto =| jazyk = slovenčina}}&lt;/ref&gt; ktoré by umožnili skrátiť [[cestovný čas]] v úseku Bratislava – Dunajská Streda na 43 minút.&lt;ref&gt;Adam Valček: [http://ekonomika.sme.sk/c/5702548/figel-zacal-otvarat-zeleznicny-trh.html Figeľ začal otvárať železničný trh], ekonomika.SME.sk, 31. 12. 2010&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Adam Valček: [http://ekonomika.sme.sk/c/5699949/na-slovensko-pride-sukromny-zeleznicny-dopravca.html Na Slovensko príde súkromný železničný dopravca], ekonomika.SME.sk, 28. 12. 2010&lt;/ref&gt; Rozsah dopravy je hodinový interval vlakov [[Bratislava hlavná stanica|Bratislava hl. st.]] – [[Komárno]] posilnený v špičke na polhodinový interval o zrýchlené spoje [[Železničná stanica Bratislava-Nové Mesto|Bratislava–Nové Mesto]] – [[Dunajská Streda]].

Od [[26. apríl|26.]] do [[28. apríl]]a [[2011]] usporiadal RegioJet v tejto trase skúšobné a prezentačné jazdy prístupné aj verejnosti za jednotnú cenu 50 centov za akúkoľvek trasu.&lt;ref&gt;[http://www.finance.cz/zpravy/finance/307057-regiojet-zacne-zkouset-vlaky-na-slovensku-prepravu-zahaji-za-rok/ RegioJet začne zkoušet vlaky na Slovensku, přepravu zahájí za rok], Finance.cz, Finanční noviny, 20. 4. 2011&lt;/ref&gt; Pre skúšobnú prevádzku si požičal od nemeckého dopravcu [[Eurobahn]] zo skupiny [[Keolis]] súpravu v bielej farbe, ktorá v pravidelnom prevádzke jazdí na linkách RB 71 a RB 73 v okolí [[Bielefeld]]a v Severnom Porýní-Vestfálsku (podľa SME v okolí Berlína&lt;ref name=vyzkusali /&gt;), jednotka je registrovaná na spoločnosť Prignitzer Eisenbahn-Gesellschaft (PEG), patriaci pod skupinu Netinera, nemeckú dcérsku spoločnosť Talianskych štátnych dráh (FS), ktorá vznikla za účelom prevzatia nemeckej časti [[Arriva]] od koncernu DB.&lt;ref name=predvadi&gt;Josef Petrák: [http://www.zelpage.cz/zpravy/8156?oddil=7 RegioJet předvádí Talent na trati Bratislava – Komárno], ŽelPage, 27. 4. 2011, zdroje: RegioJet, MDVRR SR, ŽelPage, iDnes, ČTK/Finanční noviny, ERA, německá Wikipedia (článok Eurobahn)&lt;/ref&gt; Pri skúšobných jazdách bola súprava vybavená len nemeckými nápismi a dopravca neposkytoval občerstvenie ani noviny, wifi internet však bol funkčný.&lt;ref name=vyzkusali /&gt; Pre prevádzku linky si má RegioJet od roku [[2012]] na 9 rokov zapožičať na operatívny lízing 9 podobných jednotiek, starých asi päť rokov,&lt;ref name=predvadi /&gt; tie vybaví slovenskými a možno aj maďarskými nápismi.&lt;ref name=vyzkusali /&gt; Súpravy sú vybavené kamerovým systémom v interiéri.&lt;ref name=vyzkusali /&gt;

V [[september 2015|septembri 2015]] RegioJet informoval, že na tejto trase dopravil v období január až [[august 2015]] 1,557 milióna cestujúcich. V porovnaní s predošlým rokom je to nárast o 23,89%.&lt;ref name=teraz0915&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = RegioJet prepravil tento rok do Košíc asi 650.000 cestujúcich | url = http://www.teraz.sk/slovensko/regiojet-prepravil-tento-rok-do-kosic/157045-clanok.html | dátum vydania = 2015-09-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-23 | vydavateľ = TASR | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Od pondelka 16. septembra 2019. RegioJet na trati začal v špičke prevádzkovať poschodové vozne. Nasadné budú na vlak 4308, ktorý z Dunajskej Stredy vychádza o 6:15.&lt;ref name=&quot;dennikn-dennik-e&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na trati Bratislava - Komárno začali v špičke jazdiť poschodové vozne | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/minuta/1585777 | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-16 | dátum prístupu = 2019-09-16 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;zdopravy-regiojet-v-pondeli-nasadi-na-zitnem&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ovečka | meno = Kevin | autor = | odkaz na autora = | titul = RegioJet v pondělí nasadí na Žitném ostrově dvoupodlažní vagony s lokomotivou Siemens | url = https://zdopravy.cz/regiojet-v-pondeli-nasadi-na-zitnem-ostrove-dvoupodlazni-vagony-s-lokomotivou-siemens-34230/ | vydavateľ = zdopravy.cz | dátum vydania = 2019-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Firma na jar roku 2019 zakúpila desať vozňov rady Dbz 750 od nemeckého dopravcu DB Regio. Vyrobila ich v 90. rokoch vagónka v Zhořelci a jazdili v okolí [[Mníchov]]a. Firma tiež nasadila rušne Siemens Eurorunner, ktoré pred nedávnom získali schválenie pre Slovensko.&lt;ref name=&quot;zdopravy-regiojet-v-pondeli-nasadi-na-zitnem&quot;/&gt;

21. septembra 2020 spoločnosť oznámila, že sa pripravuje na opustenie linky. V tom čase ešte nebolo jasné či bude na trati pôsobiť potom čo v decembri 2020 vyprší zmluva. Približne 90 zamestnancom poslala výpoveď. Spoločnosť chcela na linke pokračovať, ale minister dopravy [[Andrej Doležal]] jej podmienky označil za neakceptovateľné. Zároveň žiadala od ministra, aby vo veci urobil aspoň nejaké rozhodnutie.&lt;ref name=&quot;dennikn-rj-bali&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = RegioJet oznámil, že na linke do Komárna začína baliť. Vyčíta ministrovi, že nedodržal sľúbený termín | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/2047876/regiojet-oznamil-ze-na-linke-do-komarna-zacina-balit-vycita-ministrovi-ze-nedodrzal-slubeny-termin/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-21 | dátum prístupu = 2020-09-27 }}&lt;/ref&gt; Neskôr v ten deň ministerstvo oznámilo, že za nástupcu RegioJetu vybral spolupracujúce štátne spoločnosti [[Österreichische Bundesbahnen|ÖBB]] a [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]]. Tie by mali na trati pôsobiť dva roky.&lt;ref name=&quot;dennikn-regiojet-konci&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = RegioJet na linke do Komárna končí, nahradí ho duo rakúskych ÖBB a ZSSK | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/2048966/rozhodnute-regiojet-na-linke-do-komarna-konci-nahradi-ho-duo-rakuskych-obb-a-zssk/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-21 | dátum prístupu = 2020-09-27 }}&lt;/ref&gt;

=== Praha – Žilina – Košice ===
[[Súbor:Slovakia15Kysak24.JPG|thumb|left|Súprava RegioJetu v [[Železničná stanica Kysak|stanici Kysak]]]]
Vlaky premávajú na trase: Praha – Pardubice – Česká Třebová – Zábřeh na Moravě – Olomouc – Hranice na Moravě – Ostrava Svinov – Ostrava hlavní nádraží – Ostrava Stodolní – Havířov – Český Těšín – Třinec – Třinec centrum – Bystřice – Návsí – Čadca – Kysucké nové Mesto – Žilina – Vrútky – Ružomberok- Liptovský Mikuláš – Štrba – Poprad – Tatry – Kysak – Košice

Spoločnosť oznámila, že od [[12. október|12. októbra]] [[2014]] chce započať skúšobné jazdy na novej trati z Prahy do Košíc. Táto linka je predĺžením pôvodného spoja Praha – Žilina. Nová trasa vlakov zahŕňa stanice Vrútky – Ružomberok – Liptovský Mikuláš – Štrba – Poprad-Tatry – Kysak.&lt;ref&gt;[http://www.regiojet.cz/praha-kosice/nase-trasa-a-stanice// Praha - Košice], RegioJet.sk &lt;/ref&gt; V polovici decembra roku [[2014]] RegioJet začína jazdiť aj v rámci slovenskej vnútroštátnej dopravy Bratislava – Žilina – Košice. V [[október 2014|októbri 2014]] predstavila spoločnosť prvý z desiatich objednaných vozňov, ktoré budú využívané vo vnútroštátnej doprave. Ide o vozne vyrobené rumunskou firmou [[Astra Vagoane Cdatori]] v [[Arad (Rumunsko)|Arade]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = RegioJet chce posilniť kapacitu vlakov na juhu Slovenska| url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/332337-regiojet-chce-posilnit-kapacitu-vlakov-na-juhu-slovenska///],| dátum vydania = 7.10.2014| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 7.10.2014 | vydavateľ = P E R E X , a. s | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }} &lt;/ref&gt; Každé sedadlo je vybavené dotykovými displejmi, ktoré vyrobila a dodala slovenská spoločnosť Molpir, s. r. o. Podľa vyjadrenia majiteľa firmy pre denník [[SME]] pracovala na tomto projekte jeho firma dva roky. Pri návrhu dizajnu sa zaoberali nielen otázkami, ktoré sa týkali bezpečnostných predpisov, ale aj ich celkovej vizáže v rámci interieru. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenské monitory vylepšili žlté vlaky| url =[http://ekonomika.sme.sk/c/7426413/slovenske-monitory-vylepsili-zlte-vlaky.html///|dátum vydania = 7.10.2014| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 7.10.2014 | vydavateľ = Petit Press, a.s. | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }} &lt;/ref&gt; Každá vlaková súprava má mať desať vozňov, ktoré budú radené do troch cenových kategórií. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = RegioJet chce posilniť kapacitu vlakov na juhu Slovenska| url = [http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/332337-regiojet-chce-posilnit-kapacitu-vlakov-na-juhu-slovenska/// dátum vydania = 7.10.2014| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 7.10.2014 | vydavateľ = P E R E X , a. s. | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }} &lt;/ref&gt; Spolu s rozšírením služieb firmy RegioJet sa spájajú aj problémy, týkajúce sa predajnej pobočky na košickej stanici. Spor so štátnym podnikom [[Železnice Slovenskej republiky]] sa postupne vyostruje. RegioJet sa vyjadrilo, že pokiaľ nedostane adekvátne priestory môže žalovať [[Železnice Slovenskej republiky|ŽSR]] ohľadne ušlého zisku, keďže väčšina Slovákov si kupuje lístky priamo na staničných predajniach. Predajné miesta dosiaľ chýbajú aj v Prešove, kde chce spoločnosť získavať zákazníkov pre prestupy v Kysaku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ak RegioJet nedostane v Košiciach okienko hrozí súdom| url = http://ekonomika.sme.sk/c/7424397/ak-regiojet-nedostane-v-kosiciach-okienko-hrozi-sudom.html///], |dátum vydania = 7.10.2014| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 7.10.2014 | vydavateľ = Petit Press, a.s. | miesto = Bratislava | jazyk = slovenčina }} &lt;/ref&gt; Od [[december 2015|decembra 2015]] chce zvýšiť frekvenciu nočných spojov na dennú.&lt;ref name=teraz0915/&gt;

=== Bratislava – Žilina – Košice (zrušené) ===
[[Súbor:Bombardier Talent RegioJet - on platform in Bratislava - after arrival.JPG|right|thumb|Súprava RegioJet na [[Bratislava hlavná stanica|bratislavskej hlavnej stanici]] v novembri 2012]]
[[Súbor:RegioJet class 193 Strečno.jpg|right|thumb|Súprava RegioJet na [[Železničná trať Žilina – Košice|trati Žilina – Košice]], v pozadí [[Strečniansky hrad|hrad Strečno]]]]
Vlaky premávali na trase Bratislava – Trnava – Trenčín – Považská Bystrica – Žilina – Vrútky – Ružomberok – Liptovský Mikuláš – Poprad – Tatry – Kysak – Košice

V septembri 2015 spoločnosť oznámila, že za prvých 9 mesiacov prevádzky prepravila na tejto trase 650 000 cestujúcich. Bez štátnej dotácie vypravovala tri denné a jeden nočný spoj.&lt;ref name=teraz0915/&gt; V [[október 2015|októbri 2015]] sa vlastník Regio Jetu Radim Jančura vyhrážal, že od decembra 2015 tieto spoje zruší. Podľa jeho slov si premíér Fico „''kupuje voličov bezplatnými vlakmi“'', štátna [[Železničná spoločnosť Slovensko|ZSSK]] ho za štátne peniaze oberá o tržby.&lt;ref name=dennikn1015&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Prečo sa už RegioJet nekamaráti so slovenskou vládou | url = https://dennikn.sk/283115/preco-sa-uz-regiojet-nekamarati-so-slovenskou-vladou/ | dátum vydania = 2015-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-02 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Koncom [[november 2015|novembra 2015]] mal byť odchod z trate definitívny. „''Hlavný dôvod odchodu zo Slovenska je pán [[Ján Počiatek|Počiatek]], ktorý nám doteraz nebol schopný oznámiť, čo urobí zo stratovými IC vlakmi,“ vysvetľuje Jančura a dodáva, že práve tieto linky sú najväčším problémom. „Jedinou šancou, ako by sme zostali, je tá, aby minister zrušil IC vlaky. V takom prípade sme schopní zvýšiť počet spojov na požadovanú úroveň,“'' uviedol k odchodu Jančura. Ministerstvo podľa svojich slov nedotuje prevázdku žiadnych IC vlakov nakoľko tie sú komerčným produktom železničných spoločností, nie vlakmi verejnej služby. Železničná spoločnosť Slovensko vyhlásila, že IC vlaky „''nie sú krížovo financované z dotácií štátu a sú v pluse“''. Na odchod RegioJetu je pripravená reagovať.&lt;ref name=hn1115&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vašuta | meno = Tomáš | odkaz na autora =  | titul = Jančura exkluzívne: Na trati do Košíc končíme, so štátom nevieme súťažiť | url = http://tv.hnonline.sk/jancura-exkluzivne-na-trati-do-kosic-koncime-so-statom-nevieme-sutazit-978287 | dátum vydania = 2015-11-23 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2015-12-13 | vydavateľ = Mafra Slovakia | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20151222122935/http://tv.hnonline.sk/jancura-exkluzivne-na-trati-do-kosic-koncime-so-statom-nevieme-sutazit-978287 | dátum archivácie = 2015-12-22 }}&lt;/ref&gt; ZSSK vo svojom vyhlásení upozornila, že na IC vlaky nedostáva dotáciu a neuplatňuje v nich ani prepravu zdarma. Realizuje 4 až 5 párov IC vlakov denne, čo je menej ako RJ.&lt;ref name=vyhlasenieZSSK1215&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Morháčová | meno = Jana | odkaz na autora = | titul = Stanovisko ZSSK k útokom spoločnosti RegioJet 23.11. 2015 | url = http://www.slovakrail.sk/sk/aktuality/stanovisko-zssk-k-utokom-spolocnosti-regiojet-23-11-2015.html | dátum vydania = 2015-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-13 | vydavateľ = Železničná spoločnosť Slovensko | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Podľa Vladimíra Šnídla mohlo zo strany RegioJetu stále ísť len o „''taktickú hru“''.&lt;ref name=taktickahra&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Päť dôvodov, prečo to s odchodom RegioJetu nemusí byť také horúce | url = https://dennikn.sk/302574/pat-dovodov-preco-odchodom-regiojetu-nemusi-byt-horuce/ | dátum vydania = 2015-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-13 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V decembri dopravca oznámil, že na trati Bratislava – Košice zostáva. Pripravuje tiež použitie 13-vozňových súprav čím by sa kapacita mala zvýšiť až na dvojnásobok predtým ponúkanej kapacity oboch dopracov dokopy.&lt;ref name=predsalenzostaneme&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = RegioJet ostáva na trase Bratislava-Košice | url = http://regiojet.sk/novinky/bratislava-kosice.html | dátum vydania = 2015-12-08 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2015-12-13 | vydavateľ = RegioJet | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20151211224353/http://www.regiojet.sk/novinky/bratislava-kosice.html | dátum archivácie = 2015-12-11 }}&lt;/ref&gt;

V januári 2016 RegioJet oznámil, že zavedenie 13 vozňových súprav na trati nebude možné. Dĺžke vlaku nevyhovujú nástupištia. Na [[Bratislava hlavná stanica|bratislavskej hlavnej stanici]] je možné tak dlhý vlak vypraviť len z 10. kolaje 3. nástupišťa. Na tejto koľaji je však odstavená súprava ZSSK, ktorá má ochod o 15 minút neskôr. ZSSK tento čas nestačí. Od januára 2016 majú do spojov byť opätovne radené reštauračné vozy ako aj vozy typu Astra.&lt;ref name=13vozovyblues&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Poracký | meno = Marek | odkaz na autora = | titul = RegioJet s 13 vozňami do Košíc nevyštartuje, narazil na kapacitu staníc | url = http://ekonomika.sme.sk/c/20072002/regiojet-s-13-voznami-do-kosic-nevystartuje-narazil-na-kapacitu-stanic.html | dátum vydania = 2016-01-13| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-01-14| vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;

RegioJet ku dňu 31.1.2017 ukončil prevádzku vlakov na tejto trase.

=== Praha – Žilina – Martin – Banská Bystrica – Zvolen ===
K 13. decembru 2015 začal RegioJet prevádzkovať linku Praha – Žilina – Martin – Banská Bystrica – Zvolen. V staniciach Banská Bystrica a Zvolen budú k dispozícii mobilní predajcovia lístkov. Palubný servis však bude prebiehať len od/do Martina.&lt;ref name=prahazvbb1215&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Od 13.12. vás zvezieme zo Zvolena až do Prahy | url = http://regiojet.sk/novinky/zvolen-banska-praha.html | dátum vydania = 2015-12-08 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2015-12-13 | vydavateľ = RegioJet | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20151211213833/http://www.regiojet.sk/novinky/zvolen-banska-praha.html | dátum archivácie = 2015-12-11 }}&lt;/ref&gt;

=== Bratislava – Zvolen – Banská Bystrica ===
V septembri 2015 bolo oznámené, že štát vyhlásil verejné obstarávanie na spoje Banská Bystrica – Bratislava. Predpokladá sa, že by sa malo vysúťažiť 1,5 mil vlakových kilometrov ročne. Záujem o súťaž v októbri oficiálne prejavil tiež RegioJet.&lt;ref name=chystasa/&gt;&lt;ref name=ovlakove&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Roháček | meno = Filip | odkaz na autora = | titul = O vlakové spojenie Bystrice s Bratislavou zabojujú súkromníci | url = http://bbonline.sk/o-vlakove-spojenie-bystrice-s-bratislavou-zabojuju-sukromnici/| dátum vydania = 23.09.2015| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.10.2015 | vydavateľ = bbonline.sk | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Železničná spoločnosť Slovensko dopravca najazdí na uvedenej trati 1,2 milióny kilometrov, priamo jazdí len jeden pár rýchlikov, na ostatné spoje je potreba presadať vo [[Železničná stanica Zvolen|Zvolene]]. Podľa nového grafikonu od decembra 2015 má byť priamych rýchlikov 8 párov.&lt;ref name=chystasa&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Chystá sa tender na rýchliky, zapojí sa RegioJet či Arriva | url = http://www.webnoviny.sk/ekonomika/clanok/995307-chysta-sa-tender-na-rychliky-zapoji-sa-regiojet-ci-arriva/ | dátum vydania = 26.09.2015| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.10.2015 | vydavateľ = webnoviny.sk | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Súťaž bola vyhlásená v novembri 2015. Jej víťaz mal získať až desaťročný monopol na dopravu medzi Banskou Bystricou a Bratislavou.&lt;ref name=vyhlasena11&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Počiatek vyhlasuje súťaž, pri ktorej môže štát ušetriť a cestujúci získať | url = https://dennikn.sk/288425/pociatek-vyhlasuje-sutaz-pri-ktorej-moze-stat-usetrit-a-cestujuci-ziskat/ | dátum vydania = 06.11.2015| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 06.11.2015 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V novembri 2016 bola medializovaná správa podľa ktorej po príchode nového ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd) ministerstvo so súťažou nepočíta. Minister chce súťaž vypísať nanovo, vyjadril sa, že ''„Okrem hlavných tratí by sme zabezpečili aj priľahlé trate. Keď už dopravcom dáme dobrú trasu, tak aby ľudí vozili aj z priľahlých obcí, či už to bude vlakmi, alebo autobusmi. Vtedy zabezpečíme, že ľudia sa do vlakov naozaj dostanú.“''&lt;ref name=zrusena1116&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Vláda stopla príchod ďalších dopravcov na železnicu, podľa RegioJetu je za tým Danko | url =https://dennikn.sk/605688/vlada-stopla-prichod-dalsich-dopravcov-na-zeleznicu-podla-regiojetu-je-za-tym-danko/ | dátum vydania = 11.11.2016| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Súčasná rýchliková doprava prevádzkovaná štátnou ZSSK je ročne dotovaná takmer 9 miliónmi eur. Lístok na vlak na tejto trase stojí 10 eur, na autobus RegioJet 5 eur.&lt;ref name=zrusena1116/&gt;

=== Bratislava / Viedeň - Brno - Praha ===
Od 11. decembra 2016 premávajú vlaky RegioJetu na trase Bratislava - Brno - Praha: 3 spoje medzi Prahou a Brnom a 2 spoje medzi Bratislavou a Prahou. V prípade úspechu chce dopravca od decembra 2017 jazdiť každú hodinu.&lt;ref name=blavabrnopraha&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nová linka Praha–Brno–Bratislava | url = https://www.regiojet.cz/novinky/vlaky/praha_brno_bratislava.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-15 | vydavateľ = RegioJet | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
Od 10. decembra 2017 premávajú vlaky RegioJetu na trase Viedeň / Bratislava - Brno - Praha: 3 spoje medzi Prahou a Brnom a 4 spoje medzi Viední a Prahou.

V nedeľu 7. júna 2020 mal dopravca po epidémii [[COVID-19]] obnoviť spoje z Prahy do Bratislavy, od 15. júna obnoviť spoje medzi Prahou a Viedňou.&lt;ref name=&quot;ceskenoviny-20200606&quot;/&gt;

=== Možné nové trasy ===
V auguste 2019 spoločnosť oznámila zámer prevádzkovať od júna 2020 priame vlaky na trase Praha - Brno - Viedeň - Budapešť. Priame spojenie na tejto trase ešte neexistuje.&lt;ref name=&quot;dennikn-regiojet-zacne-od-juna-2020&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RegioJet začne od júna 2020 prevádzkovať vlaky medzi Prahou a Budapešťou cez Brno a Viedeň | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1548962/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-08 | dátum prístupu = 2019-08-10 }}&lt;/ref&gt; V júni 2020 tento zámer potvrdila so začiatkom od júla. Zároveň plánuje od konca júna spustiť linku do Chorvátska.&lt;ref name=&quot;ceskenoviny-20200606&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = ČTK | odkaz na autora =  | titul = České noviny | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/dopravci-obnovi-spoje-do-ciziny-na-slovensko-v-nedeli-a-pondeli/1899078 | vydavateľ = ceskenoviny.cz | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20200606102014/https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/dopravci-obnovi-spoje-do-ciziny-na-slovensko-v-nedeli-a-pondeli/1899078 | dátum archivácie = 2020-06-06 }}&lt;/ref&gt; Táto linka by mala zastavovať v [[Pardubice|Pardubiciach]], [[Brno hlavní nádraží|Brne]], [[Železničná stanica Břeclav|Břeclavi]], [[Bratislava hlavná stanica|Bratislave]] a [[Ľubľana|Ľubľani]].&lt;ref name=&quot;zdopravy-regiojet-odhalil-cenik-jizdenek-na&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Kevin Ovečka @prostekevin | odkaz na autora = | titul = RegioJet odhalil ceník jízdenek na vlak do Chorvatska, začne na 590 Kč | url = https://zdopravy.cz/regiojet-odhalil-cenik-jizdenek-na-vlak-do-chorvatska-zacne-na-590-kc-50316/ | vydavateľ = zdopravy.cz | dátum vydania = 2020-06-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-06 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V septembri 2019 oznámila zámer nakúpiť 15 nových viacsystémových rušňov TRAXX MS3 od spoločnosti Bombardier Transportation. Má ísť o zatiaľ najväčšiu investíciu firmy do nových železničných vozidiel. Výkony firmy sa majú v roku 2020 zväčšiť až o sto percent.&lt;ref name=&quot;hnonline-regiojet-chysta-najvacsiu&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = RegioJet chystá historicky najväčšiu investíciu. Týkať sa bude aj Slovenska | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1999867-regiojet-chysta-historicky-najvacsiu-investiciu-tykat-sa-bude-aj-slovenska | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-03 | dátum prístupu = 2019-09-03 }}&lt;/ref&gt;

Na 28. mája 2021 RegioJet plánuje znovuzavedenie linky z Prahy cez Bratislavu, [[Budapešť]] a [[Záhreb]] do [[Rijeka|Rijeky]] a [[Split]]u.&lt;ref name=&quot;dennikn-leto-2021&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Denník E | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/minuta/2252400 | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-02-02 | dátum prístupu = 2021-02-02 }}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
RegioJet, vagon, kupé pro čtyři, od dveří.jpg|Bussines (1+. trieda)
RegioJet, vagon, velkoprostor, od dveří.jpg|Relax (1. trieda)
RegioJet, vagon, kupé pro šest.jpg|Standard (2. trieda), u ÖBB jazdilo ako 1. trieda
RegioJet, vagon, kupé pro šest, od dveří.jpg|Standard (2.trieda)
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:RegioJet}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.regiojet.sk/ Oficiálna stránka RegioJet]
* Hospodárske výsledky RegioJet na [https://www.indexpodnikatela.sk/47231271 indexpodnikatela.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160215120845/https://www.indexpodnikatela.sk/47231271 |date=2016-02-15 }}

{{Železničná osobná doprava na Slovensku}}
{{Dopravcovia BID}}

[[Kategória:Slovenské železničné spoločnosti]]
[[Kategória:České železničné spoločnosti]]
[[Kategória:Podniky založené v 2010]]
[[Kategória:Autobusoví dopravcovia na Slovensku]]</text>
      <sha1>hnft7hklge7qbzhi9drxxq7ros59nrj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chrám Svätej Trojice</title>
    <ns>0</ns>
    <id>438535</id>
    <revision>
      <id>8213418</id>
      <parentid>8067427</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T23:49:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gitanes232</username>
        <id>142243</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>doplnenie</comment>
      <origin>8213418</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="618" sha1="3jn6x6wktxijz3kgeoztumshkd27l16" xml:space="preserve">'''Chrám Svätej Trojice''' môže byť:

* na Slovensku: evanjelický chrám augsburského vyznania v Prešove, pozri [[Evanjelický a.v. chrám Svätej Trojice]]
* v Bulharsku:
** [[Chrám Svätej Trojice (Asenovgrad)]]
** [[Chrám svätej Trojice (Bansko)]]
** [[Chrám svätej Trojice (Plovdiv)]]
** [[Chrám svätej Trojice (Sofia)]]
** [[Chrám svätej Trojice (rumunský, Sofia)]]
** [[Chrám svätej Trojice (Slatina, Sofia)]]

* v Srbsku:
** [[Chrám Svätej Trojice (Belehrad)]]

== Pozri aj ==
* [[Kostol Najsvätejšej Trojice]]
* [[Najsvätejšia Trojica]] (Svätá Trojica)

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>3jn6x6wktxijz3kgeoztumshkd27l16</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Coppa Italia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>442798</id>
    <revision>
      <id>8213396</id>
      <parentid>7859140</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T21:41:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>akt. 2025, 2026, ext. o.</comment>
      <origin>8213396</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5543" sha1="0221x90iru9uvsrdz1ypi8ibfkje2ww" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}
'''Coppa Italia''' (Taliansky pohár) je hlavná vyraďovacia súťaž v [[Taliansko]]m [[futbal]]e, ktorej organizátorom je [[Talianska futbalová federácia]]. Prvý ročník sa hral v roku [[1922]]. V súťaži hrá 78 tímov.

Pohár sa hrá v dvoch fázach. V prvom kole (1. fáza) hrá 78 tímov z tretej, štvrtej a piatej najvyššej súťaže. V druhom kole hrá 60 klubov, pričom sa pridávajú aj kluby zo [[Serie B|Série B]]. Tretie kolo hrajú už aj niektoré kluby zo [[Serie A|Série A]], ktoré sa umiestnili na nižších miestach ligy. Celkovo je v tomto kole 40 tímov. Vo štvrtom kole je 24 klubov. Potom nasleduje druhá fáza, a to postupne osemfinále (16 tímov – tu sa pridáva zvyšok klubov zo Série A), štvrťfinále (8 tímov), semifinále a finále.

== Víťazi v jednotlivých ročníkoch ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|- bgcolor=&quot;#dddddd&quot;
! width=5%| Ročník !! width=20%| Víťaz !! width=5%| Ročník !!width=20%| Víťaz !! width=5%| Ročník !! width=20%| Víťaz !!width=5%| Ročník !!width=20%| Víťaz
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1922]] ||[[FC Vado|Vado]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1969]]  ||[[AS Rím]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1989]]  ||[[UC Sampdoria]]||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[2009]]  ||[[Società Sportiva Lazio|SS Lazio]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1936]] ||[[Torino FC]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1970]]  ||[[Bologna FC 1909]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1990]]  ||[[Juventus FC]]||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[2010]]  ||[[FC Internazionale Miláno]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1937]] ||[[Genoa C.F.C.]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1971]]  ||[[Torino FC]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1991]]  ||[[AS Rím]]||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[2011]]  ||[[FC Internazionale Miláno]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1938]] ||[[Juventus FC]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1972]]  ||[[AC Miláno]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1992]]  ||[[Parma FC]]||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[2012]]  ||[[SSC Neapol]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1939]] ||[[FC Internazionale Miláno]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1973]]  ||[[AC Miláno]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1993]]  ||[[Torino FC]]||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |  [[2013]]
||[[Società Sportiva Lazio|SS Lazio]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1940]] ||[[ACF Fiorentina]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1974]]  ||[[Bologna FC 1909]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1994]]  ||[[UC Sampdoria]]||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |  [[2014]]
||[[SSC Neapol]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1941]] ||[[FBC Unione Venezia|Venezia AC]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1975]]  ||[[ACF Fiorentina]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1995]]  ||[[Juventus FC]]||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |  [[2015]]||[[Juventus FC]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1942]] ||[[Juventus FC]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1976]]  ||[[SSC Neapol]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1996]]  ||[[ACF Fiorentina]]||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |  [[2016]]||[[Juventus FC]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1943]] ||[[Torino FC]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1977]]  ||[[AC Miláno]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1997]]  ||[[Vicenza Calcio]]||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |  [[2017]]||[[Juventus FC]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1958]] ||[[Società Sportiva Lazio|SS Lazio]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1978]]  ||[[FC Internazionale Miláno]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1998]]  ||[[Società Sportiva Lazio|SS Lazio]]||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |  [[2018]]||[[Juventus FC]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1959]] ||[[Juventus FC]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1979]]  ||[[Juventus FC]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1999]]  ||[[Parma FC]]||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |  [[2019]]||[[Società Sportiva Lazio|SS Lazio]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1960]] ||[[Juventus FC]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1980]]  ||[[AS Rím]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[2000]]  ||[[Società Sportiva Lazio|SS Lazio]]||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |  [[2020]]||[[SSC Neapol]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1961]] ||[[ACF Fiorentina]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1981]]  ||[[AS Rím]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[2001]]  ||[[ACF Fiorentina]]||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |  [[2021]]||[[Juventus FC]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1962]] ||[[SSC Neapol]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1982]]  ||[[FC Internazionale Miláno]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[2002]]  ||[[Parma FC]]||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |  [[2022]]||[[FC Internazionale Miláno]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1963]] ||[[Atalanta BC]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1983]]  ||[[Juventus FC]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[2003]]  ||[[AC Milan]]||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |  [[2023]]||[[FC Internazionale Miláno]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1964]]
| [[AS Rím]]
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1984]]
| [[AS Rím]]
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[2004]]
| [[Società Sportiva Lazio|SS Lazio]]
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[2024]]
| [[Juventus FC]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1965]]
| [[Juventus FC]]
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1985]]
| [[UC Sampdoria]]
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[2005]]
| [[FC Internazionale Miláno]]
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[2025]]
| [[Bologna FC 1909]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1966]]
| [[ACF Fiorentina]]
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1986]]
| [[AS Rím]]
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[2006]]
| [[FC Internazionale Miláno]]
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[2026]]
| [[FC Internazionale Miláno]]
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1967]] ||[[AC Miláno]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1987]]  ||[[SSC Neapol]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[2007]]  ||[[AS Rím]]||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |  ||
|-
| bgcolor=&quot;#ececec&quot; | [[1968]] ||[[Torino FC]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[1988]]  ||[[UC Sampdoria]]  ||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |[[2008]]  ||[[AS Rím]]||bgcolor=&quot;#ececec&quot; |  ||
|}

== Externé odkazy ==
* [https://en.legaseriea.it/coppa-italia Oficiálna stránka]

{{Futbalový výhonok}}

{{Najvyššie národné futbalové poháre}}

[[Kategória:Talianske futbalové súťaže]]
[[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]]</text>
      <sha1>0221x90iru9uvsrdz1ypi8ibfkje2ww</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rektor (vysoká škola)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>443077</id>
    <revision>
      <id>8213447</id>
      <parentid>7972900</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T02:48:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213447</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7840" sha1="rb6p68o4b09q5n3jt73sqn64w6skdvr" xml:space="preserve">[[Súbor:Karol Mičieta - 2011.jpg|náhľad|Bývalý rektor [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] prof. [[Karol Mičieta]] v slávnostnom rektorskom [[talár]]i (2011)]]
'''Rektor''' je najvyšší [[akademická obec|akademický]] hodnostár [[vysoká škola|vysokej školy]]. Na Slovensku je rektor [[štatutár|štatutárnym orgánom]] vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok.&lt;ref name=&quot;z2002_131&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Zákon č. 131/2002 Z.z., o vysokých školách
  | url = http://uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/subory/legislativa/z_2002_131.pdf
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 16.6.2012
  | vydavateľ = uniba.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120907123735/http://www.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/subory/legislativa/z_2002_131.pdf
  | dátum archivácie = 2012-09-07
  }}&lt;/ref&gt; 
Za svoju činnosť zodpovedá [[akademický senát|akademickému senátu]] verejnej vysokej školy. Pri štátnych školách aj ministrovi.

Pôvodne označenie najvyššieho hodnostára a predstaviteľa cirkevnej vysokej školy, ktorý si stredoeurópske svetské univerzity zachovali aj po odlúčení od cirkvi. Rektorovi pri oficiálnych príležitostiach prislúcha titul ''[[Magnificencia]]'', prípadne ''Vaša Magnificencia'' t. j. Vaša vznešenosť, velebnosť, veľkosť, ''výsosť''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Levická, J
  | titul = Rektor (univerzita), Slovenská terminologická databáza
  | url = http://data.juls.savba.sk/std/rektor%20%28univerzita%29
  | dátum vydania = 4.8.2008
  | dátum aktualizácie = 3.9.2010
  | dátum prístupu = 16.6.2012
  | vydavateľ = juls.savba.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Pomenovanie rektor pochádza z lat. ''rector magnificus'' - veľký vládca, [[riaditeľ]] resp. ''regere'' - vládnuť.

Kancelária rektora sa nazýva rektorát.

== Situácia na Slovensku ==
V slovenskej legislatíve, podľa zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách,&lt;ref name=&quot;z2002_131&quot;/&gt; majú právo navrhovať kandidátov do volieb na rektora členovia [[akademická obec|akademickej obce]] vysokej školy. Víťaz volieb rektora je na verejných vysokých školách, na návrh [[Akademický senát|akademického senátu]], predložený [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentovi]]. V prípade súkromných vysokých škôl návrh podáva správna rada súkromnej vysokej školy.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zákon č. 131/2002 Z. z. Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov|url=https://www.epi.sk/zz/2002-131|vydavateľ=epi.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-13|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; V prípade verejných a súkromných vysokých škôl návrh schvaľuje (a prezidentovi predkladá) [[Ministerstvo školstva Slovenskej republiky|minister školstva]].&lt;!-- [§ 102 ods. 3 písm. a)] veta o iných ministroch tu už bola a ja som ju nekontroloval --&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V prípade štátnych vysokých škôl (vojenských, policajných a zdravotníckych) návrh schvaľuje (a prezidentovi predkladá) príslušný minister [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|obrany]], [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|vnútra]] a [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|zdravotníctva]].

Prezident potom vymenúva (a aj odvoláva, na základe rovnakého procedurálneho postupu) rektorov všetkých typov vysokých škôl.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Prezidentka vymenovala rektora Akadémie ozbrojených síl|url=https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vymenovala-rektora-akademie-ozbrojenych-sil/|vydavateľ=Kancelária prezidenta SR|dátum vydania=2019-10-30|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-13|miesto=Bratislava|jazyk=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Prezident menoval rektorov: Vymaňme sa z priemernosti|url=https://www.prezident.sk/article/prezident-menoval-rektorov-vymanme-sa-z-priemernosti/|vydavateľ=Kancelária prezidenta SR|dátum vydania=2018-05-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-13|miesto=Bratislava|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Funkčné obdobie rektora je štvorročné. Odvolať rektora pred ukončením jeho štvorročného funkčného obdobia, tak má senát v súlade so Zákonom o vysokých školách,&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zákon 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov úplné a aktuálne znenie|url=https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/53326/1/2|vydavateľ=Nové ASPI|dátum prístupu=2020-10-26|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=|url archívu=https://web.archive.org/web/20201031235139/https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/53326/1/2|dátum archivácie=2020-10-31}}&lt;/ref&gt; vždy, ak bol rektor právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ak mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody alebo ak rektor požiadal o uvoľnenie z funkcie. 26. júla 2012 v súlade s návrhom senátu prezident [[Ivan Gašparovič]] takto odvolal rektora [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|policajnej akadémie]] [[Václav Krajník|Václava Krajníka]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rektor policajnej akadémie Krajník bol odvolaný|url=https://www.24hod.sk/rektor-policajnej-akademie-krajnik-bol-odvolany-cl200630.html|vydavateľ=|dátum prístupu=2020-10-26|meno=|priezvisko=s.r.o|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt;.

Prezidentka [[Zuzana Čaputová|Čaputová]] odvolala rektora STU [[Miroslav Fikar|Miroslava Fikara]] 22. apríla 2021. Dôvodom rozhodnutia o odvolaní v AS [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|STU]] bolo &quot;manažérske zlyhanie&quot; a toto rozhodnutie preverovalo niekoľko mesiacov [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstvo školstva]] pokiaľ ho predložilo prezidentke.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezidentka odvolala z funkcie rektora STU Fikara | url = https://www.aktuality.sk/clanok/884500/prezidentka-odvolala-z-funkcie-rektora-stu-fikara/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum prístupu = 2021-09-23 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt; 21. apríla 2023 bola odvolaná Rektorka [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémie Policajného zboru]] [[Lucia Kurilovská]]. Stalo sa tak na základe návrhu dočasne povereného ministra vnútra [[Roman Mikulec|Romana Mikulca]]. Dôvodom malo byť zranenie študentky počas streleckého krúžku na pôde akadémie, ku ktorému došlo 1. marca 2023.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezidentka odvolala rektorku policajnej akadémie Kurilovskú | url = https://domov.sme.sk/c/23160068/lucia-kurilovska-odvolanie.html | vydavateľ = TASR | dátum prístupu = 2025-01-16 | jazyk = sk | meno =  | priezvisko = }}&lt;/ref&gt;

Podľa Trend-u sa kvôli spôsobu financovania slovenského vysokého školstva dajú rektori považovať za „krízových manažérov“.&lt;ref name=&quot;trend&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nominácie Manažér roka 2012: Robert Redhammer| url = http://www.etrend.sk/podnikanie/robert-redhammer.html | dátum vydania = 2012-10-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-01 | vydavateľ = News and Media Holding a.s. | miesto = |jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

[[Kategória:Vysoké školy]]
[[Kategória:Vysokoškolskí rektori| ]]</text>
      <sha1>rb6p68o4b09q5n3jt73sqn64w6skdvr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tibor Gašpar</title>
    <ns>0</ns>
    <id>446474</id>
    <revision>
      <id>8213605</id>
      <parentid>8188999</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:32:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28949-00</username>
        <id>294847</id>
      </contributor>
      <comment>Drobné aktualizácie</comment>
      <origin>8213605</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18615" sha1="29kpnum8qbevv0rladdlzbvyudwe9h6" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Tibor Gašpar
 | Rodné meno        = 
 | Portrét           =
 | Popis portrétu    = Tibor Gašpar (2012)
 | Poradie           = Bývalý
 | Úrad              = prezident Policajného zboru
 | Začiatok obdobia  = [[15. máj]] [[2012]]
 | Koniec obdobia    = [[31. máj]] [[2018]]
 | Predchodca        = [[Jaroslav Spišiak]]
 | Nástupca          = [[Milan Lučanský]]
 | Poradie2          = 
 | Úrad2             = Podpredseda Národnej rady SR
 | Začiatok obdobia2 = [[27. júna]] [[2024]] 
 | Predchodca2       = 
 | Nástupca2         = 
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1962|4|23}}
 | Miesto narodenia  = [[Kežmarok]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[SMER-SD]]
 | Alma mater        = [[Univerzita Komenského v Bratislave]]&lt;br&gt;[[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémia Policajného zboru]]
 | Profesia          = 
 | Manželka          = 
 | Partnerka         = 
 | Deti              = [[Pavol Gašpar]]
 | Národnosť         = 
 | Vierovyznanie     = 
 | Podpis            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
}}

[[generál|gen. v. v.]] [[PaedDr.]] '''Tibor Gašpar''' (* [[23. apríl]] [[1962]], [[Kežmarok]]) je bývalý prezident [[Policajný zbor|Policajného zboru]],&lt;ref name=&quot;minv.sk&quot; /&gt; aktuálne obžalovaný podpredseda [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] v kauze Očistec. 

== Život ==
Tibor Gašpar absolvoval v roku [[1981]] [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická v Michalovciach|Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú]] v [[Michalovce|Michalovciach]], odbor technická obsluha prostriedkov výpočtovej techniky. V rokoch 1982 – 1987 študoval učiteľský smer na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského]]. Po absolvovaní pracoval ako učiteľ na základnej škole v [[Nitra|Nitre]]. V rokoch 1990 až 1993 pracoval ako odborný asistent na Pedagogickej fakulte [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzita Konštantína Filozofa]] v [[Nitra|Nitre]].

== Policajný zbor ==
Do služobného pomeru policajta bol prijatý 1. decembra 1993. V tom istom roku začal na [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémii Policajného zboru v Bratislave]] špecializačné policajné vzdelanie. V rokoch 1993 až 1996 pôsobil ako [[vyšetrovateľ]] v Nitre, v rokoch 1996{{--}}1999 bol zástupcom riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Nitre. Následne pôsobil na Krajskom riaditeľstve PZ v Nitre, postupne prešiel až do funkcie I. zástupcu riaditeľa Krajského riaditeľstva v Nitre a súčasne riaditeľa Úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ v Nitre, v rokoch 2003{{--}}2005.

Počas [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|Dzurindovej druhej vlády]] bol v roku 2005 vymenovaný za riaditeľa [[Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru|Úradu boja proti korupcii]]. V tomto poste ostal aj počas nasledovnej [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vlády Roberta Fica]]. Do hodnosti [[generál]]a bol 2. septembra 2008 menovaný prezidentom [[Ivan Gašparovič|Ivanom Gašparovičom]].&lt;ref name=&quot;prezident.sk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko = 
|meno = 
|odkaz na autora = 
|titul = Vymenovanie a povýšenie generálov
|url = http://www.prezident.sk/?vymenovanie-a-povysenie-generalov
|dátum vydania = 
|dátum aktualizácie = 
|dátum prístupu = 2013-10-05
|vydavateľ = [[Kancelária Prezidenta SR]]
|miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt; V rokoch 2010 až 2011 bol opäť v službe Úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ v Nitre.&lt;ref name=&quot;minv.sk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Prezident Policajného zboru Slovenskej republiky | url = http://www.minv.sk/?prezident-policajneho-zboru | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2013-10-05 | vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | dátum archivácie = 2015-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150323081910/https://www.minv.sk/?prezident-policajneho-zboru }}&lt;/ref&gt;

== Policajný prezident ==
Tibor Gašpar bol [[15. máj]]a [[2012]] vymenovaný za prezidenta Policajného zboru ministrom vnútra [[Robert Kaliňák|Robertom Kaliňákom]].&lt;ref name=&quot;sme.sk&quot;&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko = Tódová
|meno = Monika
|odkaz na autora = 
|titul = Políciu už vedie nový prezident Gašpar
|periodikum = SME
|odkaz na periodikum = denník SME
|url = http://www.sme.sk/c/6376485/
|dátum = 2012-05-15T20:37+02:00
|dátum prístupu = 2013-10-05
|vydavateľ = [[Petit Press]]
|miesto = Bratislava
|issn = 1335-4418
}}&lt;/ref&gt; Vo funkcii nahradil [[Jaroslav Spišiak|Jaroslava Spišiaka]].

V septembri 2013 sa stalo kontroverzným Gašparovo menovanie nového riaditeľa [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národnej kriminálnej agentúry]]. Novovymenovaný [[Daniel Goga]] mal byť spoluzodpovedný za nevydarenú policajnú akciu v Leviciach, pri ktorej v auguste 2008 zomreli dvaja ľudia, civilista Ivan Rigo a policajt Róbert Vida.&lt;ref name=&quot;hnonline.sk&quot;&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko = Ruttkayová
|meno = Martina
|odkaz na autora = 
|titul = Podpísal fiasko akciu. Dnes šéfuje elitným policajtom
|url = http://hnonline.sk/slovensko/c1-60692810-podpisal-zbabranu-akciu-dnes-sefuje-elitnym-policajtom
|periodikum = Hospodárske noviny
|odkaz na periodikum = Hospodárske noviny
|dátum vydania = 2013-09-12
|dátum aktualizácie = 
|dátum prístupu = 2013-10-05
|vydavateľ = [[ECOPRESS]]
|miesto = Bratislava
|issn = 1336-1996
}}&lt;/ref&gt; Po akcii Goga odstúpil z funkcie zástupcu krajského riaditeľa Policajného zboru v Nitre, odstúpil tiež krajský riaditeľ Ján Štark a riaditeľ krajskej kriminálky Mário Machovec.&lt;ref name=&quot;hnonline.sk&quot; /&gt; Po vyšetrení incidentu vtedajší policajný prezident [[Ján Packa (policajný funkcionár)|Ján Packa]] povedal: „Akciu v Leviciach sme dôkladne vyšetrili a vyšlo nám, že osoby prítomné priamo na akcii niesli 70 percentný podiel viny a ich nadriadení 30 percentný podiel.“&lt;ref name=&quot;hnonline.sk&quot; /&gt; Iné kontroverzné opatrenie bolo, že vyšetrovanie ohovárania ministra [[Ján Počiatek|Jána Počiatka]] novinárom [[Martin Daňo|Martinom Daňom]] nebude vykonávať vyšetrovateľ okresného policajného zboru, ale priamo vyšetrovateľ [[Národná kriminálna agentúra|Národnej kriminálnej agentúry]].&lt;ref&gt;https://www.youtube.com/watch?v=odSKmSHZ46M&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.youtube.com/watch?v=CYye4I6gpj0&lt;/ref&gt;

Ako policajný prezident tiež podpísal vyhlásenie NEF Hospodárskeho klubu o migrácii. Vo vyhlásení sa hovorí: „Dnes sme dokonca svedkami ako sa Európania stávajú nevoľníkmi vo vlastnej krajine aj vďaka uplatňovaniu „ľudskoprávnemu imperializmu“ zo strany protinárodne orientovaných štruktúr.“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Vyhlásenie NEF Hospodársky klub o migrácii|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=1970-01-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/vyhlasenie-nef-hospodarsky-klub-o-migr/239048-clanok.html|dátum prístupu=2018-03-18|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; Autori vyhlásenia plánujú politickú činnosť, ako predstaviteľ polície by mal Gašpar byť apolitický. Vyjadrenie od neho žiadali predseda [[MOST – HÍD]] [[Béla Bugár]] a ministerka spravodlivosti [[Lucia Žitňanská]]. 23. januára 2017 sa Gašpar stretol s prezidentom [[Andrej Kiska|Andrejom Kiskom]], ktorý od neho tiež požadoval vysvetlenie.&lt;ref name=&quot;podpisnie&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tódová|meno=Monika|odkaz na autora=|titul=Kiska prijal Gašpara a žiada od neho vysvetliť konšpiračné vyhlásenie|url=https://dennikn.sk/664550/kiska-prijal-gaspara-a-ziada-od-neho-vysvetlit-konspiracne-vyhlasenie/|dátum vydania=2017-01-23|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-01-23|vydavateľ=N Press|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Ministrovi vnútra [[Robert Kaliňák|Robertovi Kaliňákovi]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) Gašparov podpis neprekážal.&lt;ref name=vuobecmitonevadi&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko  = Tódová | meno = Monika | odkaz na autora = | titul = Kaliňákovi Gašparove konšpirácie neprekážajú, Most-Híd čaká na vysvetlenie | url = https://dennikn.sk/662550/kalinakovi-gasparove-konspiracie-neprekazaju-most-hid-caka-na-vysvetlenie/ | dátum vydania = 2017-01-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-23 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Gašpar sa k vyhláseniu odmietol vyjadriť.&lt;ref name=podpisnie/&gt;

Ako prezident Policajného zboru získaval v roku 2017 priemerne 4435 eur.&lt;ref name=&quot;smejun2018&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Aké odstupné dostal Gašpar, ministerstvo tají | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = | issn = 1339-844X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-07 | dátum prístupu = 2018-04-17 }}&lt;/ref&gt;

=== Koniec vo funkcii policajného prezidenta ===
Tibor Gašpar je švagrom majiteľa nitrianskej bezpečnostnej firmy Bonul [[Miroslav Bödör|Miroslava Bödöra]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Rusnáková|meno=Lucia|titul=Aký je jeho vzťah s Bödörom?|periodikum=HN|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://focus.hnonline.sk/politika-s-spolocnost/clanok/1716806-aky-je-jeho-vztah-s-b-d-rom|dátum prístupu=2018-08-17|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; [[Ján Kuciak]] v článku z apríla 2017 upozornil na firmy personálne prepojené na Bödörovho syna [[Norbert Bödör|Norberta]], ktoré získali dotácie a štátne zákazky za niekoľko miliónov eur.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kuciak|meno=Ján|titul=Firmy okolo oligarchu Bödöra súťažili sami so sebou. U Žigu a Jahnátka|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/460175/firmy-okolo-oligarchu-bodora-sutazili-sami-so-sebou-u-zigu-a-jahnatka/|dátum prístupu=2018-08-17|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Aj preto po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Kuciaka]] žiadali v marci 2018 účastníci protestov [[Za slušné Slovensko]] odchod Gašpara z vedenia polície. Okrem pochybení na začiatku vyšetrovania vraždy ich znepokojoval aj fakt, že na mieste činu sa nachádzal šéf [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národnej kriminálnej agentúry NAKA]] [[Róbert Krajmer]], o ktorom Kuciak priamo písal.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar sa stal novým poradcom ministerky vnútra|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/615615/byvaly-policajny-prezident-tibor-gaspar-sa-stal-novym-poradcom-ministerky-vnutra/|dátum prístupu=2018-08-17|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Po tlaku verejnosti sa od vtedajšieho ministra vnútra [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] očakávalo, že vyvodí dôsledky aj v Policajnom zbore a prispeje k odstúpeniu Tibora Gašpara. Drucker sa v apríli 2018 zotavoval v nemocnici a odďaľoval rozhodnutie vo veci policajného prezidenta. Nakoniec sám odstúpil a Tibor Gašpar sa s predsedom [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|vlády]] [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] dohodol, že do 31. mája 2018 rezignuje z postu policajného prezidenta.&lt;ref name=&quot;ppvyzvalnaodchod&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Gašpara na odchod, skončí do konca mája | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1098678/pellegrini-vyzval-gaspara-na-odchod-skonci-do-konca-maja/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-17 | dátum prístupu = 2018-04-17 }}&lt;/ref&gt; Na margo svojej vlastnej rezignácie sa Gašpar vyjadril nasledovne: „Jasné, že som počítal s tým, že k tomuto kroku dôjde, nie som naivný, mám dosť rokov“&lt;ref name=&quot;minuta201804&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Denník N | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1098647/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-17 | dátum prístupu = 2018-04-17 }}&lt;/ref&gt; ([[23. apríl]]a 2018 oslávil svoje 56. narodeniny). Vo svojej funkcii bol teda 2207 dní, čím sa stal najdlhšie slúžiacim [[Policajný zbor#Bývalé vedenia|prezidentom zboru]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Nová ministerka vnútra [[Denisa Saková]] potom oznámila, že nástupcom Gašpara bude šéf policajnej inšpekcie [[Milan Lučanský]], ktorý bol menovaný dočasným prezidentom PZ 1. júna 2018.

== Po odchode z funkcie policajného prezidenta ==
Tibor Gašpar od 1. augusta 2018 do 31. januára 2019 pôsobil ako poradca (odborník ústavného činiteľa v oblasti legislatívy a v oblasti sociálne vylúčených komunít) ministerky vnútra [[Denisa Saková|Denisy Sakovej]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Tódová|meno=Monika|titul=Novým poradcom Denisy Sakovej je bývalý policajný prezident Tibor Gašpar|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1207615/novym-poradcom-denisy-sakovej-je-byvaly-policajny-prezident-tibor-gaspar/|dátum prístupu=2018-08-17|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Z funkcie bol odvolaný po tom, ako médiá zverejnili údajné lustrovanie zavraždeného novinára [[Ján Kuciak|Jána Kuciaka]].

== Obvinenie z trestnej činnosti ==
Dňa 5. novembra 2020 bol v skorých ranných hodinách v [[Janíkovce|Janíkovciach]] zadržaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národnou kriminálnou agentúrou]] v rámci [[kauza Očistec|akcie „Očistec“]]. Vyšetrovateľom NAKA bolo vznesené obvinenie pre viaceré trestné činy, okrem iného pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, korupčné trestné činy a trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Deň pred zadržaním, 4. novembra, bol na [[Úrad špeciálnej prokuratúry|špeciálnej prokuratúre]] podať [[trestné oznámenie]] na Bernarda Slobodníka a ďalšie osoby v súvislosti s pripravovanou kriminalizáciou jeho osoby.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po Kováčikovi si prišli aj po Gašpara, Hraška, Krajmera a Slobodníka. Obvinili ich, že boli zločinecká skupina|url=https://dennikn.sk/2127482/po-kovacikovi-si-prisli-aj-po-gaspara-hraska-krajmera-a-slobodnika-naka-zasahuje-u-byvaleho-policajneho-vedenia/?ref=list|dátum prístupu=2020-11-09|priezvisko=Tódová|meno=Monika|dátum vydania=2020-11-05|vydavateľ=Denník N|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Prokurátor podal návrh na väzobné stíhanie Gašpara na všetky tri väzobného stíhania – útekovú, kolúznu aj preventívnu väzbu. 7. novembra sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu rozhodol o väzobnom stíhaní, aby nemohol ovplyvňovať svedkov. Podľa obvinenia chodil aj s ďalšími policajnými funkcionármi na tajné stretnutia s [[Norbert Bödör|Norbertom Bödörom]], kde im odovzdával úplatky a dával pokyny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prokurátor podal po akcii Očistec návrh na väzobné stíhanie Tibora Gašpara a ďalších siedmich osôb|url=https://dennikn.sk/minuta/2132044/?ref=list|dátum prístupu=2020-11-09|dátum vydania=2020-11-07|vydavateľ=Denník N|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; Svoju vinu poprel a voči rozhodnutiu o vzatí do väzby podal sťažnosť. Zároveň tvrdí, že ide o kriminalizáciu jeho osoby na základe politickej a mediálnej objednávky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svedok: Na stretnutia s Bödörom chodil aj Kaliňák. Gašpar a spol. idú do väzby|url=https://dennikn.sk/2133141/svedok-na-stretnutia-s-bodorom-chodil-aj-kalinak-gaspar-a-spol-idu-do-vazby/?ref=mwac|dátum prístupu=2020-11-09|priezvisko=Tódová|meno=Monika|dátum vydania=2020-11-08|vydavateľ=Denník N|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; 23. novembra Najvyšší súd zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tibor Gašpar zostáva vo väzbe |url=https://dennikn.sk/minuta/2155725/?ref=ampm |dátum prístupu=2020-11-23|priezvisko=Tódová|meno=Monika|dátum vydania=2020-11-23|vydavateľ=Denník N|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; 5. novembra 2021 bola väzba ukončená, ale naďalej ostáva stíhaný.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najvyšší súd potvrdil: Tibor Gašpar ide po roku z väzby na slobodu|url=https://dennikn.sk/2597852/najvyssi-sud-potvrdil-tibor-gaspar-ide-po-roku-z-vazby-na-slobodu/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-11-04|dátum prístupu=2023-07-11|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Prušová}}&lt;/ref&gt;

6. decembra 2023 vyšetrovateľ NAKA Gašpara obvinil z „prečinu porušovania dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy spolupáchateľstvom“.&lt;ref name=&quot;aktuality-norbert-bodor-aj-tibor-gaspar-maju-na&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aktuality.sk, TASR | odkaz na autora = | titul = Norbert Bödör aj Tibor Gašpar majú na krku ďalšie obvinenie | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/R4TQy6a/norbert-bodor-aj-tibor-gaspar-maju-na-krku-dalsie-obvinenie/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-08 | dátum prístupu = 2023-12-09 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Prezidenti Policajného zboru}}
{{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Gašpar, Tibor}}
[[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]]
[[Kategória:Absolventi Akadémie Policajného zboru]]
[[Kategória:Absolventi Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Prezidenti Policajného zboru]]
[[Kategória:Slovenskí policajti]]
[[Kategória:Slovenskí policajní generáli]]
[[Kategória:Podpredsedovia NR SR]]</text>
      <sha1>29kpnum8qbevv0rladdlzbvyudwe9h6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Majstrovstvá sveta v canoe pole 1996</title>
    <ns>0</ns>
    <id>452028</id>
    <revision>
      <id>8213428</id>
      <parentid>7648380</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T00:50:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor COA_Adelaida.svg bol nahradený odkazom COA_Adelaide.svg.</comment>
      <origin>8213428</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10115" sha1="c4o6gcci95w0y38o5hdsc8ds4e6rfje" xml:space="preserve">{{Infobox medzinárodné športové podujatie
| názov turnaja = Majstrovstvá sveta v canoe pole
| rok = 1996
| iný názov =
| logo = COA Adelaide.svg
| veľkosť loga = 125px
| popis loga = Erb Adelaide
| usporiadateľ = Austrália
| 2 usporiadateľ = 
| 3 usporiadateľ = 
| 4 usporiadateľ = 
| dátum = [[6. október|6.]]{{--}}[[10. október|10.10.]] [[1996]]
| počet tímov = 15 + 7
| počet dejísk = 1
| počet miest = 1
| víťaz - muži = Austrália
| víťaz - ženy = Spojené kráľovstvo
| počet titulov - muži = 2
| počet titulov - ženy = 1
| zápasy = 83
| góly = 
| návštevnosť = 
| najproduktívnejší hráč = 
| najužitočnejší hráč = 
| dejiská = [[Adelaide (Južná Austrália)|Adelaide]] 
}}

'''Majstrovstvá sveta v canoe pole 1996''' boli v poradí 2. [[Majstrovstvá sveta v canoe pole|majstrovstvá sveta]] v [[Canoe polo|canoe pole]], ktoré organizuje [[Medzinárodná kanoistická federácia]] (ICF). Konali sa v [[Adelaide (Južná Austrália)|Adelaide]], v [[Austrália|Austrálii]] od [[6. október|6.]]{{--}}[[10. októbra]] [[1996]], za účasti 15 mužských a 7 ženských tímov. Nováčikmi turnaja boli mužské tímy Indonézie a Hongkongu a ženské tímy Japonska a Kanady. Víťazmi sa v stali Austrálčania, ktorí v domácom prostredí obhájili titul, a Britky.

== Muži ==
=== Základné skupiny ===
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
;Skupina A
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
!width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}}
!width=175 |Družstvo
!width=20 abbr=Zápasy |{{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20 abbr=Víťazstvá |{{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20 abbr=Remízy |{{tooltip|R|Remízy}}
!width=20 abbr=Prehry |{{tooltip|P|Prehry}}
!width=20 abbr=Body vsietené |{{tooltip|GV|Góly vsietené}}
!width=20 abbr=Body inkasované |{{tooltip|GI|Góly inkasované}}
!width=20 abbr=Skóre |{{tooltip|+/−|+/− skóre}}
!width=30 abbr=Body |{{tooltip|B|Body}}
|- bgcolor=#CCFFCC
|1. 
|align=left|{{minivlajka|Austrália|n}} 
|3||3||0||0||39||2||+37||'''9'''
|- bgcolor=#CCFFCC 
|2. 
|align=left|{{minivlajka|Južná Afrika|n}} 
|3||2||0||1||12||19||−7||'''7'''
|- bgcolor=#FFCCCC 
|3.
|align=left|{{minivlajka|Hongkong|n}} 
|3||1||0||2||10||20||−10||'''5'''
|- bgcolor=#e6e6e6
|4. 
|align=left|{{minivlajka|Taiwan|n}}
|3||0||0||3||2||22||−20||'''3'''
|}
;Skupina B
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
!width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}}
!width=175 |Družstvo
!width=20 abbr=Zápasy |{{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20 abbr=Víťazstvá |{{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20 abbr=Remízy |{{tooltip|R|Remízy}}
!width=20 abbr=Prehry |{{tooltip|P|Prehry}}
!width=20 abbr=Body vsietené |{{tooltip|GV|Góly vsietené}}
!width=20 abbr=Body inkasované |{{tooltip|GI|Góly inkasované}}
!width=20 abbr=Skóre |{{tooltip|+/−|+/− skóre}}
!width=30 abbr=Body |{{tooltip|B|Body}}
|- bgcolor=#CCFFCC
|1. 
|align=left|{{minivlajka|Holandsko|n}} 
|3||3||0||0||32||3||+29||'''9'''
|- bgcolor=#CCFFCC 
|2. 
|align=left|{{minivlajka|Francúzsko|n}} 
|3||2||0||1||29||7||+12||'''7'''
|- bgcolor=#FFCCCC 
|3.
|align=left|{{minivlajka|Kanada|n}} 
|3||1||0||2||4||29||−25||'''5'''
|- bgcolor=#e6e6e6
|4. 
|align=left|{{minivlajka|Brazília|n}}
|3||0||0||3||3||29||−26||'''3'''
|}
{{Stĺpce-2}}
;Skupina C
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
!width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}}
!width=175 |Družstvo
!width=20 abbr=Zápasy |{{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20 abbr=Víťazstvá |{{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20 abbr=Remízy |{{tooltip|R|Remízy}}
!width=20 abbr=Prehry |{{tooltip|P|Prehry}}
!width=20 abbr=Body vsietené |{{tooltip|GV|Góly vsietené}}
!width=20 abbr=Body inkasované |{{tooltip|GI|Góly inkasované}}
!width=20 abbr=Skóre |{{tooltip|+/−|+/− skóre}}
!width=30 abbr=Body |{{tooltip|B|Body}}
|- bgcolor=#CCFFCC
|1. 
|align=left|{{minivlajka|Taliansko|n}} 
|3||2||1||0||32||1||+31||'''8'''
|- bgcolor=#CCFFCC 
|2. 
|align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|n}} 
|3||2||1||0||27||2||+25||'''8'''
|- bgcolor=#FFCCCC 
|3.
|align=left|{{minivlajka|Indonézia|n}} 
|3||1||0||2||7||45||−38||'''5'''
|- bgcolor=#e6e6e6
|4. 
|align=left|{{minivlajka|Portugalsko|n}}
|3||0||0||3||7||25||−18||'''3'''
|}
;Skupina D
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
!width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}}
!width=175 |Družstvo
!width=20 abbr=Zápasy |{{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20 abbr=Víťazstvá |{{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20 abbr=Remízy |{{tooltip|R|Remízy}}
!width=20 abbr=Prehry |{{tooltip|P|Prehry}}
!width=20 abbr=Body vsietené |{{tooltip|GV|Góly vsietené}}
!width=20 abbr=Body inkasované |{{tooltip|GI|Góly inkasované}}
!width=20 abbr=Skóre |{{tooltip|+/−|+/− skóre}}
!width=30 abbr=Body |{{tooltip|B|Body}}
|- bgcolor=#CCFFCC
|1. 
|align=left|{{minivlajka|Nový Zéland|n}} 
|2||2||0||0||14||3||+11||'''6'''
|- bgcolor=#CCFFCC 
|2. 
|align=left|{{minivlajka|Nemecko|n}} 
|2||1||0||1||10||3||+7||'''4'''
|- bgcolor=#FFCCCC 
|3.
|align=left|{{minivlajka|Japonsko|n}} 
|2||0||0||2||4||22||−18||'''2'''
|}
{{Stĺpce-koniec}}

=== Finále ===
{| style=&quot;text-align:center&quot;
|- align=&quot;left&quot; bgcolor=#D0E7FF
| colspan=6|[[10. júl]]
|- style=font-size:90% valign=&quot;top&quot;
!width=150|
!width=70|
!width=150|
|-
|align=right| Taliansko {{minivlajka|Taliansko}}
|'''{{ku|1|2}}'''
|align=left| '''{{minivlajka|Austrália|n}}'''
|}

== Ženy ==
=== Základná skupina ===
{| class=wikitable style=text-align:center
|-
!width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}}
!width=175 |Družstvo
!width=20 abbr=Zápasy |{{tooltip|Z|Zápasy}}
!width=20 abbr=Víťazstvá |{{tooltip|V|Víťazstvá}}
!width=20 abbr=Remízy |{{tooltip|R|Remízy}}
!width=20 abbr=Prehry |{{tooltip|P|Prehry}}
!width=20 abbr=Body vsietené |{{tooltip|GV|Góly vsietené}}
!width=20 abbr=Body inkasované |{{tooltip|GI|Góly inkasované}}
!width=20 abbr=Skóre |{{tooltip|+/−|+/− skóre}}
!width=30 abbr=Body |{{tooltip|B|Body}}
|- bgcolor=#CCFFCC
|1. 
|align=left|{{minivlajka|Austrália|n}} 
|6||5||0||1||42||10||+32||'''16'''
|- bgcolor=#CCFFCC 
|2. 
|align=left|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|n}} 
|6||5||0||1||40||9||+31||'''16'''
|- bgcolor=#CCFFCC 
|3.
|align=left|{{minivlajka|Francúzsko|n}} 
|6||4||1||1||30||6||+24||'''15'''
|- bgcolor=#CCFFCC 
|4. 
|align=left|{{minivlajka|Nemecko|n}}
|6||3||1||2||37||11||+26||'''13'''
|- bgcolor=#FFCCCC 
|5. 
|align=left|{{minivlajka|Nový Zéland|n}}
|6||2||0||4||31||27||+4||'''10'''
|- bgcolor=#FFCCCC 
|6. 
|align=left|{{minivlajka|Japonsko|n}}
|6||1||0||5||7||63||−56||'''8'''
|- bgcolor=#FFCCCC 
|7. 
|align=left|{{minivlajka|Kanada|n}}
|6||0||0||6||3||64||−61||'''6'''
|}

=== Finále ===
{| style=&quot;text-align:center&quot;
|- align=&quot;left&quot; bgcolor=#FFD4E4
| colspan=6|[[10. október]]
|- style=font-size:90% valign=&quot;top&quot;
!width=150|
!width=70|
!width=150|
|-
|align=right| Austrália {{minivlajka|Austrália}}
|'''{{ku|2|4}}'''
|align=left| '''{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|n}}'''
|}

== Konečné poradie ==
{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
'''Muži'''
{| class=&quot;wikitable&quot; cellspacing=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%&quot;
|-bgcolor=&quot;#E4E4E4&quot;
!style=&quot;border-bottom:1px solid #AAAAAA&quot; width=20|Por.
!style=&quot;border-bottom:1px solid #AAAAAA&quot; width=150|Družstvo
|- bgcolor=&quot;#F7F6A8&quot;
| align=&quot;center&quot;| '''1.''' || {{minivlajka|Austrália|n}}
|- bgcolor=&quot;#DCE5E5&quot;
| align=&quot;center&quot;| '''2.''' || {{minivlajka|Taliansko|n}}
|- bgcolor=&quot;#FFDAB9&quot;
| align=&quot;center&quot;| '''3.''' || {{minivlajka|Nemecko|n}}
|-
|align=&quot;center&quot;| 4. || {{minivlajka|Francúzsko|n}}
|-
|align=&quot;center&quot;| 5. || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|n}}
|-
|align=&quot;center&quot;| 6. || {{minivlajka|Nový Zéland|n}}
|-
|align=&quot;center&quot;| 7. || {{minivlajka|Južná Afrika|n}}
|-
|align=&quot;center&quot;| 8. || {{minivlajka|Maďarsko|n}}
|-
|align=&quot;center&quot;| 9. || {{minivlajka|Japonsko|n}}
|-
|align=&quot;center&quot;| 10. || {{minivlajka|Portugalsko|n}}
|-
|align=&quot;center&quot;| 11. || {{minivlajka|Indonézia|n}}
|-
|align=&quot;center&quot;| 12. || {{minivlajka|Hongkong|n}}
|-
|align=&quot;center&quot;| 13. || {{minivlajka|Brazília|n}}
|-
|align=&quot;center&quot;| 14. || {{minivlajka|Taiwan|n}}
|-
|align=&quot;center&quot;| 15. || {{minivlajka|Kanada|n}}
|}

{{Stĺpce-2}}
'''Ženy'''
{| class=&quot;wikitable&quot; cellspacing=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%&quot;
|-bgcolor=&quot;#E4E4E4&quot;
!style=&quot;border-bottom:1px solid #AAAAAA&quot; width=20|Por.
!style=&quot;border-bottom:1px solid #AAAAAA&quot; width=150|Družstvo
|- bgcolor=&quot;#F7F6A8&quot;
| align=&quot;center&quot;| '''1.''' || {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|n}}
|- bgcolor=&quot;#DCE5E5&quot;
| align=&quot;center&quot;| '''2.''' || {{minivlajka|Austrália|n}}
|- bgcolor=&quot;#FFDAB9&quot;
| align=&quot;center&quot;| '''3.''' || {{minivlajka|Nemecko|n}}
|-
|align=&quot;center&quot;| 4. || {{minivlajka|Francúzsko|n}}
|-
|align=&quot;center&quot;| 5. || {{minivlajka|Nový Zéland|n}}
|-
|align=&quot;center&quot;| 6. || {{minivlajka|Japonsko|n}}
|-
|align=&quot;center&quot;| 7. || {{minivlajka|Kanada|n}}
|}
{{Stĺpce-koniec}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.canoeicf.com/icf/Aboutoursport/Canoe-Polo.html Canoe polo na oficiálnej stránke ICF] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120815073754/http://www.canoeicf.com/icf/Aboutoursport/Canoe-Polo.html |date=2012-08-15 }} {{eng icon}}
* [http://www.poloweb.org/kayak-polo/resultats2.php Výsledky MS a ME v canoe pole] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080527210124/http://www.poloweb.org/kayak-polo/resultats2.php |date=2008-05-27 }} {{fra icon}} 

== Zdroj ==
* [http://www.canoeicf.com/dms/icf/documents/Disciplines/CAP/Historical-Results/WCh/WC1996/1996%20ICF%20Canoe%20Polo%20World%20Championships.pdf MS 1996 na stránke ICF] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110121092646/http://canoeicf.com/dms/icf/documents/Disciplines/CAP/Historical-Results/WCh/WC1996/1996%20ICF%20Canoe%20Polo%20World%20Championships.pdf |date=2011-01-21 }} {{eng icon}}

{{Koncové šablóny
|{{Majstrovstvá sveta v canoe pole}}
}}

[[Kategória:Šport v 1996]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v canoe pole]]
[[Kategória:Športové podujatia v Austrálii|Canoe polo]]
[[Kategória:1996 v Austrálii]]
[[Kategória:Šport v Adelaide]]</text>
      <sha1>c4o6gcci95w0y38o5hdsc8ds4e6rfje</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Taylor Swiftová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>474100</id>
    <revision>
      <id>8213321</id>
      <parentid>8185489</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:20:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28905-88</username>
        <id>294793</id>
      </contributor>
      <origin>8213321</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="136692" sha1="taws01o7lbecmidznh14xkf9ftn8rcc" xml:space="preserve">{{Dobrý článok}}
{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Taylor Swiftová
 | Obrázok             = Taylor Swift at the 2023 MTV Video Music Awards 4.png
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = Taylor Swiftová v roku 2023
 | Popis umelca        = 
 | Rodné meno          = Taylor Alison Swift
 | Umelecké mená       = 
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1979|12|13}}
 | Miesto narodenia    = West Reading, [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Dátum úmrtia        = 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Žáner               = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[country]], [[rock]], [[synth-pop]], [[country pop]]
 | Roky pôsobenia      = 2003 – súčasnosť
 | Pôsobenie           = speváčka-skladateľka, hudobná producentka, herečka, režisérka videoklipov, filantropka, podnikateľka
 | Hrá na nástroje     = gitara, banjo, ukulele, klavír
 | Typ hlasu           =
 | Súvisiace články    = [[Ed Sheeran]], [[Jack Antonoff]] 
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[RCA Records|RCA]], Big Machine, [[Republic Records|Republic]]
 | Webstránka          = {{url|taylorswift.com}}
}}

'''Taylor Swiftová''' ({{vjz|eng|Taylor Alison Swift}}; * [[13. december]] [[1989]], West Reading, [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]])&lt;ref name=&quot;widdicombe1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = Widdicombe
  | meno                = Lizzie
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = You Belong With Me
  | url                 = http://www.newyorker.com/reporting/2011/10/10/111010fa_fact_widdicombe
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 11.10.2011
  | vydavateľ           = The New Yorker
  | miesto              = 
  | jazyk               = anglicky
}}&lt;/ref&gt; je americká [[Spevák-skladateľ|speváčka-skladateľka]], [[Multiinštrumentalista|multiinštrumentalistka]], [[herečka]] a [[Režisér|režisérka]]. 

Vyrastala v Reading v Pensylvánii a v 14 rokoch sa s rodinou presťahovala do [[Nashville (Tennessee)|Nashville]] v [[Tennessee]], kde sa usilovala o kariéru v [[country]] hudbe. Podpísala zmluvu s nezávislým vydavateľstvom [[Big Machine Records]], a stala sa tak najmladšou skladateľkou, ktorú si kedy najalo nakladateľstvo [[Sony Music Entertainment|Sony/ATV Music]]. Ako vychádzajúca country hviezda v roku [[2006]] vydala album s názvom ''[[Taylor Swift (album)|Taylor Swift]].'' Vďaka jeho tretiemu singlu „[[Our Song (skladba)|Our Song]]“ sa stala najmladšou osobou, ktorá bez pomoci napísala a vystúpila s piesňou číslo jeden v rebríčku ''Hot Country Songs''. V roku [[2008]] obdržala nomináciu na [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Cenu Grammy pre najlepšieho nováčika]].

V roku 2008 bol vydaný jej druhý album s názvom ''[[Fearless (album)|Fearless]].'' Po úspechu singlov „[[Love Story (skladba)|Love Story]]“ a „[[You Belong with Me (skladba)|You Belong with Me]]“, sa stal album ''Fearless'' v USA najpredávanejším albumom roku [[2009]]. Album získal 4 ceny [[Grammy Award|Grammy]] a tým sa Swift stala najmladšou víťazkou [[Cena Grammy za album roka|Ceny Grammy za album roka]]. Jej tretí a štvrtý album, ''[[Speak Now (album)|Speak Now]]'' ([[2010]]), a ''[[Red (album)|Red]]'' ([[2012]]) spolu predali viac ako milión kópií počas prvého týždňa predaja od ich vydania v USA. Singel „[[Mean (skladba)|Mean]]“ z albumu ''Speak Now'' vyhral 2 ceny Grammy, zatiaľ čo single „[[We Are Never Ever Getting Back Together (skladba)|We Are Never Ever Getting Back Together]]“ a „[[I Knew You Were Trouble (skladba)|I Knew You Were Trouble]]“ z albumu ''Red'', sa stali celosvetovými hitmi. Jej piaty, popovo zameraný album ''[[1989 (album Taylor Swift)|1989]]'', bol vydaný v roku [[2014]]. V jeho prvom týždni sa predalo viac kópií ako akéhokoľvek iného albumu za posledných 12 rokov. Tým sa Swift stala prvým a jediným umelcom, ktorý má tri albumy s predajom vyše milióna kópií v prvom týždni predaja. Single „[[Shake It Off (skladba)|Shake It Off]]“, „[[Blank Space (skladba)|Blank Space]]“ a „[[Bad Blood (skladba)|Bad Blood]]“ dosiahli číslo jeden v rebríčku ''[[Billboard Hot 100|Billboard]]'' [[Billboard Hot 100|Hot 100]]. Album získal 3 ceny Grammy a Swift sa stala prvou ženou, ktorá dvakrát vyhrala Cenu Grammy za album roka. V roku [[2015]] sa koncertné turné k albumu ''1989'' stalo jedným z najúspešnejších za poslednú dekádu. Jej šiesty album ''[[Reputation (album)|Reputation]]'' bol vydaný v roku [[2017]] a pilotný singel „[[Look What You Made Me Do (skladba)|Look What You Made Me Do]]“ zlomil niekoľko svetových rekordov. 23. augusta 2019 vydala album s názvom ''[[Lover (album)|Lover]]'' a 24. júla 2020 svoj ôsmy štúdiový album, ''[[Folklore (album)|Folklore]].'' 11. decembra 2020 bol vydaný jej deviaty album, [[Evermore (album)|Evermore]]. Na odovzdávaní cien [[MTV Video Music Awards|VMA]] [[2022]] získala ako prvá žena ocenenie za najlepší videoklip roka s piesňou [[All Too Well (skladba)|All Too Well]], ku ktorej bol natočený krátky 15-minútový film. Ide tak o najdlhší ocenený videoklip vôbec. Swift v ten deň taktiež ohlásila vydanie svojho desiateho štúdiového albumu s názvom „[[Midnights (album)|Midnights]]“, ktorý uzrel svetlo sveta 21. októbra 2022. Na jar [[2021]] vydala nanovo nahraný album [[Fearless (Taylor’s Version)]], ku ktorému v novembri 2021 pribudol album [[Red (Taylor’s Version)]]. V lete [[2023]] do zbierky pribudol aj [[Speak Now (Taylor’s Version)]] a na 9. výročie vydania jej najúspešnejšieho popového albumu 1989, vyšiel 27. októbra 2023 [[1989 (Taylor’s Version)]]. Vydaniu albumov s prívlastkom „Taylor’s Version“ predchádzal prechod jej hudobných práv [[Scooter Braun|Scooterovi Braunovi]], ktoré mu predal [[Scott Borchetta]], majiteľ vydavateľstva Big Machine Records, bez vedomia Swift.

Je známa svojimi piesňami s príbehmi, v ktorých často hovorí o jej osobných skúsenostiach. Ako skladateľka bola poctená Nashvillskou asociáciou skladateľov (Nashville Songwriters Association) a Sieňou slávy skladateľov (Songwriters Hall of Fame). Medzi jej ďalšie úspechy patrí 14 cien [[Grammy Award|Grammy]], 1 cena [[Emmy Award|Emmy]], 40 [[American Music Awards]], 39 [[Billboard Music Awards]], 118 zápisov do [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovej knihy rekordov]], 23 [[MTV Video Music Awards]], 12 Country Music Association Awards, 8 Academy of Country Music Awards a 2 [[Brit Awards]]. Je jedným z najlepšie predávaných umelcov všetkých čias. Predala viac ako 50 miliónov albumov – vrátane 37,3 milióna v USA a na konte má viac ako 150 miliónov predajov singlov. Swift tiež spolupracovala na filmoch, ako napríklad ''[[Valentine's Day (film)|Valentine's Day]]'' (2010) a ''[[The Giver (film)|The Giver]]'' (2014). V roku 2015 sa stala najmladšou ženou, ktorá kedy bola na zozname [[Forbes (magazín)|Forbes]] „100 Most Powerful Women“. Umiestnila sa tu na 64. mieste. V máji 2022 jej [[New York University]] udelila čestný doktorát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taylor Swift gets honorary degree from New York University|url=https://www.independent.co.uk/news/ap-taylor-swift-new-york-university-new-york-grammys-b2082214.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2022-05-18|dátum prístupu=2022-05-24|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Život a kariéra ==
=== 1989 – 2003: Detstvo ===
Swift sa narodila 13. decembra 1989 vo West Readingu v americkom štáte [[Pensylvánia]].&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.bbc.co.uk/newsround/51711128|title=Taylor Swift: The record-breaking artist in numbers|work=CBBC Newsround|access-date=April 20, 2020|language=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Sutherland|first=Mark|url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/rockandpopfeatures/11430433/Taylor-Swift-interview-A-relationship-No-ones-going-to-sign-up-for-this.html|title=Taylor Swift interview: 'A relationship? No one’s going to sign up for this'|work=[[The Daily Telegraph|The Telegraph]]|date=May 23, 2015|access-date=April 20, 2020|language=en-GB|issn=0307-1235}}&lt;/ref&gt; Jej otec, Scott Kingsley Swift, je finančný poradca banky Merrill Lynch, vyrastal v [[Pensylvánia|Pensylvánii]] ako potomok troch generácií bankových prezidentov. Jej matka, Andrea Gardner Swiftová, rodená Finlayová, je ženou v domácnosti, predtým pracovala ako obchodná konateľka investičného fondu.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Cite book|url=https://books.google.com/books?id=WdEXCwAAQBAJ&amp;pg=PA1|title=Taylor Swift|last=Jepson|first=Louisa|publisher=[[Simon &amp; Schuster]]|year=2013|isbn=978-1-4711-3087-8|page=1|accessdate=August 16, 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20170729142603/https://books.google.com/books?id=WdEXCwAAQBAJ&amp;pg=PA1|archive-date=July 29, 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Andrea strávila prvých desať rokov svojho života v [[Singapur]]e, než sa jej rodina usadila v [[Texas]]e; jej otec bol inžinier ropných vrtov a pracoval v [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázii]]. Taylor dostala krstné meno po spevákovi Jamesovi Taylorovi. Jej matka verila, že Taylor toto neutrálne meno pomôže pri budovaní podnikateľskej kariéry. Swift k tomu uviedla: „Mama si myslela, že bude skvelé mať na vizitke napísané Taylor, pretože ten, kto si ju prečíta, nebude dopredu vedieť, či sa jedná o muža alebo ženu.“ Má mladšieho brata [[Austin Swift|Austina]], ktorý je herec.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.mtv.com/news/2164771/austin-swift-epic-graduation-weekend/|title=Taylor Swift's Brother Had The Most Epic Graduation Weekend Ever|publisher=[[MTV News]]|accessdate=July 25, 2016|date=May 19, 2015|first=Madeline|last=Roth|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160723192253/http://www.mtv.com/news/2164771/austin-swift-epic-graduation-weekend/|archivedate=July 23, 2016}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160723192253/http://www.mtv.com/news/2164771/austin-swift-epic-graduation-weekend/ |date=2016-07-23 }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Grandview Blvd 76, Wyomissing PA.JPG|náhľad|Rodný dom Swift vo [[Wyomissing|Wyomissingu]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]]]]
Swift svoje detstvo strávila na malej plantáži vianočných stromčekov&lt;ref&gt;{{cite web|last=Raab|first=Scott|url=http://www.esquire.com/entertainment/music/a30491/taylor-swift-1114/|title=Taylor Swift Interview|work=[[Esquire (magazine)|Esquire]]|date=October 20, 2014|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150216031004/http://www.esquire.com/entertainment/music/a30491/taylor-swift-1114/|archivedate=February 16, 2015}}&lt;/ref&gt; v Montgomery County a chodila na súkromnú školu Wyndcroft School.&lt;ref name=&quot;readingeagle1&quot;&gt;{{Cite news|last=Hatza|first=George|url=http://readingeagle.com/article.aspx?id=116460|title=Taylor Swift: Growing into superstardom|work=[[Reading Eagle]]|date=December 8, 2008|accessdate=April 17, 2012|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120401101613/http://readingeagle.com/article.aspx?id=116460|archivedate=April 1, 2012}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120401101613/http://readingeagle.com/article.aspx?id=116460 |date=2012-04-01 }}&lt;/ref&gt; Keď mala deväť aj s rodinou sa presťahovala do Wyomissing v [[Pensylvánia|Pensylvánii]],&lt;ref&gt;{{cite web|last=Mennen|first=Lauren|url=http://www.philly.com/philly/business/real_estate/Taylor_Swifts_Wyomissing_childhood_home_on_the_market_for_799500.html|title=Taylor Swift's Wyomissing childhood home on the market for $799,500|work=[[Philadelphia Daily News]]|accessdate=October 13, 2016|date=November 12, 2014|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20161017134537/http://www.philly.com/philly/business/real_estate/Taylor_Swifts_Wyomissing_childhood_home_on_the_market_for_799500.html|archivedate=October 17, 2016}}&lt;/ref&gt; kde navštevovala základnú školu vo West Reading a strednú školu Wyomissing Area Junior/Senior School.&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Chang|first=David|url=https://www.nbcphiladelphia.com/news/local/Taylor-Swift-Wedding-Berks-County-Reading-Pennsylvania-369611241.html|title=Taylor Swift Returns to Reading Pennsylvania as Maid of Honor in Friend's Wedding|date=February 22, 2016|accessdate=August 26, 2016|publisher=[[WCAU]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160916152958/http://www.nbcphiladelphia.com/news/local/Taylor-Swift-Wedding-Berks-County-Reading-Pennsylvania-369611241.html|archivedate=September 16, 2016}}&lt;/ref&gt; Letné prázdniny trávila v letnom byte svojich rodičov v Stone Harbor v [[New Jersey]], ktoré popisuje ako miesto, kde sa vytvorila väčšina jej detských spomienok. 

Jej prvou záľubou bola jazda na koni. Jej matka ju posadila do sedla ako deväťročnú; neskôr súťažila v jazdeckých šou. Jej rodina vlastnila niekoľko amerických kovbojských koní a Shetlandských poníkov. V deviatich rokoch Swift tiež obrátila svoju pozornosť na hudobné divadlo a vystupovala v produkciách Berks Youth Theatre Academy&lt;ref&gt;{{Cite news|title=Taylor Swift, Age 12|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/photographer-reveals-rare-photos-taylor-swift-international-star-gallery-1.2072369?pmSlide=1.2072339|accessdate=August 26, 2016|work=[[Daily News (New York)|Daily News]]|location=New York|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160827003623/http://www.nydailynews.com/entertainment/photographer-reveals-rare-photos-taylor-swift-international-star-gallery-1.2072369?pmSlide=1.2072339|archivedate=August 27, 2016}}&lt;/ref&gt; muzikálu ''Grease, Annie, Bye Bye Birdie'' a ''The Sound of Music''. Pravidelne jazdila na [[Broadway]] na hodiny spevu a herectva.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Cooper|first=Brittany Joy|url=http://tasteofcountry.com/taylor-swift-acting-emma-stone/|title=Taylor Swift Opens Up About a Future in Acting and Admiration for Emma Stone|publisher=[[Taste of Country]]|date=April 15, 2012|accessdate=April 17, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120417225849/http://tasteofcountry.com/taylor-swift-acting-emma-stone/|archivedate=April 17, 2012}}&lt;/ref&gt; Avšak po niekoľkých rokoch konkurzov v [[New York (mesto)|New Yorku]], kedy žiadnu rolu nezískala, sa začala zaujímať o [[country]] hudbu. Od tej doby trávila víkendy vystupovaním na miestnych festivaloch, veľtrhoch, kaviarňach, karaoke súťažiach, záhradných kluboch, skautských zrazoch a nemocniciach.&lt;ref name=&quot;Rolling Stone 2008-12-08&quot;&gt;''[[Rolling Stone]]'' Interview: The Unabridged Taylor Swift, December 2, 2008&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;albuminfo&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/news/1546980/when-she-thinks-tim-mcgraw-taylor-swift-savors-payoff/|title=When She Thinks 'Tim McGraw', Taylor Swift Savors Payoff: Hardworking Teen to Open for George Strait Next Year|date=December 1, 2006|first=Edward|last=Morris|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|accessdate=March 11, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150626105553/http://www.cmt.com/news/1546980/when-she-thinks-tim-mcgraw-taylor-swift-savors-payoff/|archivedate=June 26, 2015}}&lt;/ref&gt; V jedenástich rokoch po mnohých pokusoch vyhrala miestnu talentovú súťaž, kde spievala pieseň „Big Deal“ od LeAnn Rimes a získala možnosť vystúpiť ako predskokanka Charliemu Danielsovi na amfiteátri v Strausstowne. Kvôli svojmu narastajúcemu záujmu o country sa začala izolovať od svojich spolužiakov. 

Po tom ako videla jednu z epizód ''Behind the Music'' o [[Faith Hill]] nadobudla presvedčenie, že „existuje čarovná krajina menom [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], kde sa sny menia na skutočnosť a kam sa potrebuje presťahovať“.&lt;ref name=&quot;telegraph1&quot;&gt;{{Cite news|last=Diu|first=Nisha Lilia|url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/8421110/Taylor-Swift-interview-I-wont-do-sexy-shoots.html|title=Taylor Swift: 'I won't do sexy shoots'|work=[[The Daily Telegraph]]|date=April 3, 2011|accessdate=April 17, 2012|location=London|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130506063028/http://www.telegraph.co.uk/culture/music/8421110/Taylor-Swift-interview-I-wont-do-sexy-shoots.html|archivedate=May 6, 2013}}&lt;/ref&gt; Cestovala do Nashvillu so svojou mamou počas jarných prázdnin, a nahrala tam demo z [[Cover verzia|cover verzií]] [[Dolly Partonová|Dolly Parton]] a Dixie Chicks pod taktovkou vydavateľstva Music Row.&lt;ref name=&quot;CMT 2008-11-26&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/news/1600309/cmt-insider-interview-taylor-swift-part-1-of-2/|title=News : CMT Insider Interview: Taylor Swift (Part 1 of 2)|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|date=November 26, 2008|accessdate=July 1, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150123055134/http://www.cmt.com/news/1600309/cmt-insider-interview-taylor-swift-part-1-of-2/|archivedate=January 23, 2015}}&lt;/ref&gt; Po tom, ako ju odmietlo množstvo vydavateľstiev zistila, že „každý v tom meste chcel robiť to, čo ja. Takže som si povedala, že potrebujem prísť na to, ako byť iná.“&lt;ref name=&quot;americansongwriter2&quot;&gt;{{Cite news|last=Malec|first=Jim|url=https://www.americansongwriter.com/2011/05/taylor-swift-the-garden-in-the-machine/|title=Taylor Swift: The Garden In The Machine|work=[[American Songwriter]]|date=May 2, 2011|accessdate=May 21, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120510173906/http://www.americansongwriter.com/2011/05/taylor-swift-the-garden-in-the-machine/|archivedate=May 10, 2012}}&lt;/ref&gt;  

Začala spievať „The Star Spangled Banner“ na najrôznejších športových podujatiach, lebo to bola príležitosť, ako sa dostať pred 20 000 divákov bez toho, aby musela mať kontrakt s nahrávacou spoločnosťou. Pri zahájení basketbalového zápasu ''Sixers'' vo Filadelfii si jedenásťročná Swift po dospievaní hymny tľapla s raperom [[Jay Z]]. V dvanástich rokoch jej opravár počítačov ukázal tri akordy na gitare a inšpiroval ju k napísaniu jej prvej pesničky „Lucky You“.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Martino|first1=Andy|title=EXCLUSIVE: The real story of Taylor Swift's guitar 'legend'|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/music/computer-tech-taught-taylor-swift-guitar-exclusive-article-1.2072638|accessdate=August 28, 2017|work=[[New York Daily News|Daily News]]|location=New York|date=January 10, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151122040522/http://www.nydailynews.com/entertainment/music/computer-tech-taught-taylor-swift-guitar-exclusive-article-1.2072638|archivedate=November 22, 2015}}&lt;/ref&gt; Už predtým Swift vyhrala básnickú súťaž so svojou básňou „Monster in My Closet“, ale od tej doby sa zamerala na písanie piesní. V roku [[2003]] začala Swift so svojimi rodičmi spolupracovať s hudobným manažérom Danom Dymtrowom z [[New York (mesto)|New Yorku]]. S jeho pomocou urobila reklamu pre modely Abercrombie and Fitch v rámci ich kampane „vychádzajúce hviezdy“ a jedna z jej piesní bola zahrnutá do kompilačného albumu Maybelline Cosmetics a vďaka tomu sa Swift stretla s veľkými hudobnými vydavateľmi.&lt;ref name=&quot;americanbar&quot;&gt;{{cite web|title=americanbar.org PDF|url=http://www.americanbar.org/content/dam/aba/migrated/Forums/entsports/PublicDocuments/oppositionbrief.authcheckdam.PDF|accessdate=April 18, 2012|publisher=Americanbar.org|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121011190303/http://www.americanbar.org/content/dam/aba/migrated/Forums/entsports/PublicDocuments/oppositionbrief.authcheckdam.PDF|archivedate=October 11, 2012}}&lt;/ref&gt; Po zaspievaní svojich pôvodných piesní na prezentácii [[RCA Records]] dostala Swift ponuku na rozbeh svojej vlastnej kariéry a začala často chodiť so svojom matkou do Nashvillu.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.nbcnews.com/id/31032270/ns/dateline_nbc-newsmakers/t/tour-taylor-swift/|title=On tour with Taylor Swift – Dateline NBC|publisher=[[NBC News]]|date=May 31, 2009|accessdate=July 1, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131005101242/http://www.nbcnews.com/id/31032270/ns/dateline_nbc-newsmakers/t/tour-taylor-swift/|archivedate=October 5, 2013}}&lt;/ref&gt; 

Keď mala štrnásť rokov, jej otec prestúpil do nashvillskej pobočky Merril Lynch a rodina sa presťahovala do domu na pobreží jazera Hendersonville v [[Tennessee]].&lt;ref name=&quot;widdicombe12&quot;&gt;{{Cite news|last=Widdicombe|first=Lizzie|title=You Belong With Me|url=http://www.newyorker.com/magazine/2011/10/10/you-belong-with-me|accessdate=October 11, 2011|newspaper=[[The New Yorker]]|date=October 10, 2011|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140724215447/http://www.newyorker.com/magazine/2011/10/10/you-belong-with-me|archivedate=July 24, 2014}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Ray&quot;&gt;{{cite web|last=Jo|first=Nancy|url=http://www.vanityfair.com/hollywood/2013/04/taylor-swift-cover-story|title=Taylor Swift and the Growing of a Superstar: Her Men, Her Moods, Her Music|work=[[Vanity Fair (magazine)|Vanity Fair]]|date=January 2, 2014|accessdate=November 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151110050531/http://www.vanityfair.com/hollywood/2013/04/taylor-swift-cover-story|archivedate=November 10, 2015}}&lt;/ref&gt; Swift toto neskôr popísala ako neuveriteľnú obeť zo strany jej rodiny. Jej rodičia to zasa prezentovali ako presun do milšej spoločnosti, než ako možnosť pre Swift stať sa hviezdou. Jej matka povedala: ''„Vždy sme si hovorili, že to nerobíme pre peniaze, alebo pre možnosť splniť si nejaký vlastný sen.“'' V Tennessee chodila na strednú školu Hendersonville High School, kde mala v prvom aj druhom ročníku na vysvedčení samé jednotky.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/news/1648575/taylor-swifts-high-school-names-auditorium-in-her-honor/|title=News : Taylor Swift's High School Names Auditorium in Her Honor|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|date=September 23, 2010|accessdate=April 18, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141121075440/http://www.cmt.com/news/1648575/taylor-swifts-high-school-names-auditorium-in-her-honor/|archivedate=November 21, 2014}}&lt;/ref&gt; Neskôr, aby zvládala svoj koncertný rozvrh prestúpila na Aaron Academy, súkromnú kresťanskú školu, ktorá mala v ponuke aj domáce vyučovanie. V roku 2008 získala stredoškolský diplom po tom, ako plánované dvojročné štúdium ukončila v priebehu dvanástich mesiacov.&lt;ref name=&quot;The Very Pink, Very Perfect Life of Taylor Swift&quot;&gt;{{Cite news|last=Grigoriadis|first=Vanessa|url=https://www.rollingstone.com/music/news/the-very-pink-very-perfect-life-of-taylor-swift-20090305|title=The Very Pink, Very Perfect Life of Taylor Swift|work=[[Rolling Stone]]|date=March 5, 2009|accessdate=July 28, 2019|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190503043637/https://www.rollingstone.com/music/music-country/the-very-pink-very-perfect-life-of-taylor-swift-107451/|archivedate=May 3, 2019}}&lt;/ref&gt;

=== 2004 – 2008: Začiatky kariéry a album ''Taylor Swift''===
V štrnástich rokoch sa Swift s rodinou presťahovala do [[Nashville (Tennessee)|Nashvillu]]. V rámci kontraktu s [[RCA Records]] sa stretávala so skúsenými textármi vydavateľstva Music Row, ako Troyom Vergesom, Brettom Beaversom, Brettom Jamesom, Macom McAnallyom a The Warren Brothres.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.americansongwriter.com/2011/05/taylor-swift-the-garden-in-the-machine/3/|title=Taylor Swift: The Garden In The Machine|work=[[American Songwriter]]|date=May 2, 2011|accessdate=May 21, 2012|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130807054922/http://www.americansongwriter.com/2011/05/taylor-swift-the-garden-in-the-machine/3/|archivedate=August 7, 2013}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;sonydeal&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.bmi.com/news/entry/234444|title=Songwriter Taylor Swift Signs Publishing Deal With Sony/ATV|publisher=[[Broadcast Music, Inc.]]|date=May 12, 2005|accessdate=April 20, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121204104706/http://www.bmi.com/news/entry/234444|archivedate=December 4, 2012}}&lt;/ref&gt; Nakoniec začala trvalú spoluprácu s Liz Rose.&lt;ref name=&quot;americansongwriter1&quot;&gt;{{cite web|last=Kosser|first=Michael|url=http://www.americansongwriter.com/2010/06/liz-rose-co-writer-to-the-stars/|title=Liz Rose: Co-Writer to the Stars|work=[[American Songwriter]]|date=June 3, 2010|accessdate=April 19, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20111224215950/http://www.americansongwriter.com/2010/06/liz-rose-co-writer-to-the-stars/|archivedate=December 24, 2011}}&lt;/ref&gt; Liz videla Swift vystupovať pri akcii RCA a navrhla jej spoluprácu. Začali sa spolu stretávať každý utorok poobede hneď po škole na textárskych sedeniach.&lt;ref name=&quot;majorlyindie1&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/features/liz-rose-songs-taylor-swift-little-big-town-20141024|title=Songwriter Spotlight: Liz Rose|work=[[Rolling Stone]]|date=October 24, 2014|accessdate=September 24, 2016|last=Leahey|first=Andrew|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160926051735/http://www.rollingstone.com/music/features/liz-rose-songs-taylor-swift-little-big-town-20141024|archivedate=September 26, 2016}}&lt;/ref&gt; Rose povedala, že tieto sedenia boli „jedny z najjednoduchších, aké som kedy robila. V podstate som bola len jej redaktorkou. Ona písala o tom, čo sa jej v ten deň prihodilo v škole. Mala tak jasnú predstavu o tom, čo sa snaží povedať. A vždy s najneuveriteľnejšími nápadmi.“ Swift tiež začala nahrávať demá s producentom Nathanom Chapmanom. Po vystúpení ''BMI Songwrite’s Circle'' v The Bitter End v New Yorku sa Swift stala najmladšou skladateľkou, ktorá bola kedy prijatá do vydavateľstva Sony/ATV Music.&lt;ref&gt;{{cite web|last=DeLuca|first=Dan|title=Focused on 'great songs' Taylor Swift isn't thinking about &quot;the next level&quot; or Joe Jon as gossip|url=http://articles.philly.com/2008-11-11/news/25256467_1_big-machine-records-joe-jonas-country-music-association-awards|page=1|work=Philadelphia Daily News|accessdate=April 17, 2012|date=November 11, 2008|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121118235847/http://articles.philly.com/2008-11-11/news/25256467_1_big-machine-records-joe-jonas-country-music-association-awards|archivedate=November 18, 2012}}&lt;/ref&gt; Od RCA odišla v štrnástich rokoch, pretože spoločnosť chcela, aby spievala piesne, ktoré napísali iní skladatelia, ale ona sa cítila pripravená na odštartovanie svojej kariéry s vlastnými skladbami. Tiež prerušila spoluprácu s manažérom Danom Dymtrowom, ktorý sa neskôr so Swift a jej rodičmi súdil. ''„Naozaj som cítila, že mi uteká vlak,“'' spomínala neskôr Swift. ''„Chcela som tieto roky zachytiť na nejaký album.“'' Na priemyslovom predstavení v nashvillskom ''The Bluebird Café'' v roku [[2005]] na seba Swift upozornila vydavateľa [[Dreamworks Records]], Scotta Borchetta, ktorý sa chystal založiť nezávislé vydavateľstvo Big Machine Records.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Rapkin, Mickey|url=http://www.billboard.com/articles/columns/country/7880979/the-bluebird-cafe-taylor-swift-dierks-bentley-oral-history|title=Oral History of Nashville's Bluebird Cafe: Taylor Swift, Maren Morris, Dierks Bentley &amp; More on the Legendary Venue|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=July 27, 2017|accessdate=July 28, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170729142603/http://www.billboard.com/articles/columns/country/7880979/the-bluebird-cafe-taylor-swift-dierks-bentley-oral-history|archivedate=July 29, 2017}}&lt;/ref&gt; Swift bola jedným z prvých umelcov, ktorí s vydavateľstvom uzavreli zmluvu a jej otec v tomto vydavateľstve kúpil trojpercentný podiel.&lt;ref name=&quot;Taylor in Wonderland&quot;&gt;{{Cite news|last1=Hiatt|first1=Brian|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-in-wonderland-20121025|title=Taylor Swift in Wonderland|work=[[Rolling Stone]]|date=October 25, 2012|accessdate=August 1, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160731171417/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-in-wonderland-20121025|archivedate=July 31, 2016}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Greenburg|first1=Zack O'Malley|url=https://www.forbes.com/sites/zackomalleygreenburg/2013/06/26/toby-keith-cowboy-capitalist-countrys-500-million-man/2/|work=[[Forbes]]|title=Toby Keith, Cowboy Capitalist: Country's $500 Million Man|date=June 26, 2013|accessdate=August 1, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160827173032/http://www.forbes.com/sites/zackomalleygreenburg/2013/06/26/toby-keith-cowboy-capitalist-countrys-500-million-man/2/|archivedate=August 27, 2016}}&lt;/ref&gt; Aby ju uviedol do hudobného biznisu country, zaistil Borchetta pre Swift vystúpenie na ''CMA Music Festival'', kde vystúpila ako umelecký sprievod. [[Súbor:Taylor Swift at Yahoo crop.jpg|left|thumb|Vystúpenie Swift v Kalifornii, 2007.|241x241bod]]
Swift začala pracovať krátko po uzavretí kontraktu na svojom debutovom albume ''Taylor Swift''. Po experimentoch so skúsenými nashvillskými producentmi prehovorila Big Machine Records, aby najali jej bývalého producenta Nathana Chapmana. Bolo to pre neho po prvý raz, čo mal nahrať štúdiový album, ale Swift verila, že ich spolupráca zafunguje. Nakoniec Chapman produkoval na albume ''Taylor Swift'' všetky piesne okrem jednej. Ona sama popísala tento album ako denník dospievania. Väčšinu piesní napísala počas prvého roka na strednej škole a popisuje nové životné skúsenosti, ako prvá láska, pocity úzkosti v puberte a podobne. Povedala, že aj keď to môže znieť „akoby mala 500 chlapcov“, veľkú časť piesní napísala z role pozorovateľa. Tri piesne na albume napísala Swift celkom sama, vrátane dvoch singlov a zvyšných osem v spolupráci s textármi ako Liz Rose, Robert Ellis Orrall a Angelo Petraglia. Hudobne bol album popisovaný ako „zmes tradičných country nástrojov a svižných rockových gitár.“ Album vyšiel 24. októbra 2006.&lt;ref name=&quot;ibtimes&quot;&gt;{{Cite news|url=http://www.ibtimes.com/taylor-swift-new-album-release-date-postponed-she-laying-low-after-kim-kardashian-2399940|title=Taylor Swift New Album Release Date Postponed; Is She Laying Low After Kim Kardashian, Kanye West Drama?|work=[[International Business Times]]|date=August 10, 2016|accessdate=August 15, 2016|last=Solin|first=Jennifer|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160816091546/http://www.ibtimes.com/taylor-swift-new-album-release-date-postponed-she-laying-low-after-kim-kardashian-2399940|archivedate=August 16, 2016}}&lt;/ref&gt; [[The New York Times|''The New York Times'']] album popísal ako „malé majstrovské dielo country-popu; ako udivujúce, tak cynické, vedené pevným presvedčivým hlasom mladučkej Taylor.“&lt;ref name=&quot;nytimes2&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2008/09/07/arts/music/07cara.html|title=A Young Outsider's Life Turned Inside Out|first1=Jon|last1=Caramanica|work=[[The New York Times]]|date=September 5, 2008|accessdate=August 1, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140908124214/http://www.nytimes.com/2008/09/07/arts/music/07cara.html|archivedate=September 8, 2014}}&lt;/ref&gt;

Vydavateľstvo Big Machine Records bolo stále vo svojich začiatkoch, keď vydali prvý singel „Tim McGraw“ v júni 2006. Swift s mamou pomáhali baliť CD single do obálok a posielali ich do rádií.&lt;ref name=&quot;EW1&quot;&gt;{{Cite news|last=Willman|first=Chris|title=Taylor Swift's Road to Fame|url=http://www.ew.com/article/2008/02/05/taylor-swifts-road-fame|work=[[Entertainment Weekly]]|accessdate=April 22, 2012|page=3|date=February 5, 2008|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150221160659/http://www.ew.com/article/2008/02/05/taylor-swifts-road-fame|archivedate=February 21, 2015}}&lt;/ref&gt; Väčšinu roku 2006 strávila propagovaním albumu ''Taylor Swift'' pri rádiovom turné, čo neskôr okomentovala: „Rádiové turné väčšiny umelcov trvajú šesť týždňov. Moje trvalo šesť mesiacov.“&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.onecountry.com/5-of-taylor-swifts-most-country-performances-1647918372.html|date=November 12, 2014|title=5 of Taylor Swift's Most Country Performances|last=Cowling|first=Lauren|work=Country Outfitter Life|accessdate=August 2, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160809160838/http://www.onecountry.com/5-of-taylor-swifts-most-country-performances-1647918372.html|archivedate=August 9, 2016}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;taylorjoinstour&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/news/1543489/taylor-swift-joins-rascal-flatts-tour/|title=Taylor Swift Joins Rascal Flatts Tour|date=October 18, 2006|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|accessdate=March 11, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150107133104/http://www.cmt.com/news/1543489/taylor-swift-joins-rascal-flatts-tour/|archivedate=January 7, 2015}}&lt;/ref&gt; Po singli „Tim McGraw“ nasledovali ďalšie štyri single vydané v priebehu rokov 2007 a 2008: „Teardrops on My Guitar“, „Our Song“, „Picture to Burn“ a „Should’ve Said No“. Všetky boli veľmi úspešné v country rebríčku ''[[Billboard]]'' a „Our Song“ so „Should’ve Said No“ sa dostali na jeho vrchol. Vďaka singlu „Our Song“ sa Swift stala najmladšou speváčkou, ktorej skladba sa dostala na čelo country rebríčku.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.gactv.com/gac/cda/article_print/0,3008,GAC_26063_5769818_DS-ARTICLE-RIGHT-RAIL,00.html|archiveurl=https://archive.today/20150316163238/http://www.gactv.com/gac/cda/article_print/0,3008,GAC_26063_5769818_DS-ARTICLE-RIGHT-RAIL,00.html|archivedate=March 16, 2015|title=Taylor Swift No. 1 on iTunes|date=December 19, 2007|publisher=[[Great American Country]]|accessdate=July 5, 2010|url-status=dead}}&lt;/ref&gt; „Teardrops on My Guitar“ sa stal menším popovým hitom a dosiahol trináste miesto v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].&lt;ref name=&quot;billboard&quot;&gt;{{cite web|url={{BillboardURLbyName|artist=taylor swift|chart=all}}|title=Teardrops on My Guitar|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=December 15, 2010}}&lt;/ref&gt; Swift tiež vydala vianočný album ''Sound of the Season: The Taylor Swift Holiday Collection'' v októbri 2007 a EP ''Beautiful Eyes'' v júli 2008.&lt;ref name=&quot;cst&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.countrystandardtime.com/news/newsitem.asp?xid=1947|title=Taylor Swift owns top of country chart|accessdate=December 26, 2008|date=July 23, 2008|work=[[Country Standard Time]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080731160355/http://www.countrystandardtime.com/news/newsitem.asp?xid=1947|archivedate=July 31, 2008}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;gac&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.gactv.com/gac/nw_headlines/article/0,3034,GAC_26063_5903580_,00.html|archiveurl=https://archive.today/20150316173034/http://www.gactv.com/gac/nw_headlines/article/0,3034,GAC_26063_5903580_,00.html|title=Wal-Mart &quot;Eyes&quot; New Taylor Swift Project|archivedate=March 16, 2015|accessdate=July 24, 2008|publisher=[[Great American Country]]|url-status=dead}}&lt;/ref&gt;

Na podporu prvého albumu Swift veľa vystupovala, okrem festivalov a divadelných vystúpení ako predskokan na koncertných turné niekoľkých country umelcov.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Rosa|first=Christopher|url=http://www.vh1.com/news/5861/opening-acts-bigger-than-headliner/|title=Opening Acts Who Became Bigger Than The Headliner|publisher=[[VH1]]|date=March 24, 2015|accessdate=November 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151110191727/http://www.vh1.com/news/5861/opening-acts-bigger-than-headliner/|archivedate=November 10, 2015}}&lt;/ref&gt;   

V roku 2007 získala spoločne s Alanom Jasksonom cenu „Umelca roku Nashville Songwriters Association“. Swift sa stala najmladšou speváčkou, ktorá kedy tento titul získala. Vyhrala tiež cenu Horizon Award za najlepší objav na hudobnej scéne od Country Music Association.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/pictures/taylor-swift/photo-gallery/2389485/2657043/artist_photo.jhtml|title=Photos : All Taylor Swift Pictures : Horizon Award Winner Poses in the Pressroom|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|date=September 7, 2007|accessdate=May 21, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121113174555/http://www.cmt.com/pictures/taylor-swift/photo-gallery/2389485/2657043/artist_photo.jhtml|archivedate=November 13, 2012}}&lt;/ref&gt; V roku 2008 ju Akadémia country hudby označila za najlepšiu mladú speváčku&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/pictures/43rd-annual-acm-awards-onstage-winners/1587677/2970629/photo.jhtml|title=Photos : 43rd Annual ACM Awards – Onstage: Winners : Acceptance Speech|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|date=May 18, 2008|accessdate=May 21, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121113174530/http://www.cmt.com/pictures/43rd-annual-acm-awards-onstage-winners/1587677/2970629/photo.jhtml|archivedate=November 13, 2012}}&lt;/ref&gt; a v rámci [[American Music Awards]] vyhrala cenu najlepšej country speváčky.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.roughstock.com/blog/taylor-swift-rascal-flatts-carrie-underwood-score-@-2008-ama-awards|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140710055906/http://www.roughstock.com/blog/taylor-swift-rascal-flatts-carrie-underwood-score-%40-2008-ama-awards|archivedate=July 10, 2014|title=Taylor Swift, Rascal Flatts, Carrie Underwood Score at 2008 AMA Awards|publisher=Roughstock.com|type=Blog|date=November 24, 2008|accessdate=May 21, 2012|url-status=dead}}&lt;/ref&gt; V roku 2008 bola nominovaná na [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Cenu Grammy pre najlepšieho nováčika]], ale nakoniec nad ňou zvíťazila [[Amy Winehouse]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.people.com/people/package/article/0,,20173658_20177270,00.html|title=Amy Winehouse Wins Best New Artist, Kanye West Pays Tribute to Mom – Grammy Awards 2008, Grammy Awards|work=[[People (magazine)|People]]|date=October 2, 2008|accessdate=May 21, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121113083832/http://www.people.com/people/package/article/0%2C%2C20173658_20177270%2C00.html|archivedate=November 13, 2012}}&lt;/ref&gt; 

=== 2008 – 2010: Album ''Fearless'' a herectvo ===
11. novembra 2008 vyšiel jej druhý štúdiový album s názvom ''Fearless''. Na album napísala sedem piesní sama, vrátane dvoch singlov a zvyšných šesť napísala so skladateľmi Liz Rose, Johnom Richom, Collbiem Caillatom a Hillary Lindsey. Na albume spolupracovala s producentom Nathanom Chapmanom. Hudobne sú nahrávky charakterizované ako: „hlasné, páčivé gitary, strhujúce refrény, príležitostné husle a v mixe zastrčené banjo.“ [[The New York Times|''The New York Times'']] napísal: „Swift je jedna z najlepších populárnych skladateliek a popredných predstaviteľov country. Má viac kontaktu so svojim vnútorným životom, než väčšina dospelých.“ [[Rolling Stone|''Rolling Stone'']] ju popísali ako: „Skladateľský učenec s vrodeným darom pre písanie veršov a refrénov. Jej osobné a pravdivé piesne sa zdajú byť ako vytrhnuté z predmestského dievčenského denníku.“

Spoločne s Robertom Allom veľmi podporovala album ''Fearless'' pri vydávaní. Na predstavenie albumu bola venovaná jedna epizóda zo šou [[Ellen DeGeneres]]. Tiež sa objavila v mnohých iných talkhow. S fanúšikmi komunikovala pomocou osobných videoblogov a [[Twitter|Twitteru]]. Prvý singel „Love Story“ bol vydaný v septembri 2008 a v priebehu niekoľkých sekúnd sa stal najlepšie predávaným country singlom všetkých čias. Jeho maximum bolo číslo štyri v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. V priebehu rokov 2008 a 2009 boli vydané štyri ďalšie single: „White Horse“, „You Belong With Me“, „Fifteen“ a „Fearless“. Singel „You Belong With Me“ sa dostal na druhú priečku rebríčku Hot 100.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/267724/black-eyed-peas-jason-mraz-tie-records-on-billboard-hot-100|title=Black Eyed Peas, Jason Mraz Tie Records on Billboard Hot 100|last=Ben-Yehuda|first=Ayala|date=August 13, 2009|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=March 13, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130508183109/http://www.billboard.com/articles/news/267724/black-eyed-peas-jason-mraz-tie-records-on-billboard-hot-100|archivedate=May 8, 2013}}&lt;/ref&gt; Album debutoval na prvom mieste rebríčku ''Billboard'' 200 a stal sa najpredávanejším albumom roku 2009 v Spojených štátoch.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.yahoo.com/music/bp/chart-watch-extra-top-albums-last-10-years-181452729.html|title=Chart Watch Extra: Top Albums Of Last 10 Years|first=Paul|last=Grein|date=March 16, 2012|publisher=[[Yahoo! Music]]|type=Blog|accessdate=June 10, 2011|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150402161744/https://www.yahoo.com/music/bp/chart-watch-extra-top-albums-last-10-years-181452729.html|archivedate=April 2, 2015}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:TaylorSwiftApr09.jpg|náhľad|243x243bod|Swift na premiére ''[[Hannah Montana: Film]]'', v ktorom si zahrala medailónik a nahrala na soundtrack dve skladby. ]]
Na podporu albumu ''Fearless'' sa vydala na svoje prvé turné.&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Herrera|first=Monica|title=Taylor Swift's &quot;Fearless&quot; Tour Returns March 2010|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swifts-fearless-tour-returns-march-2010-20091008|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=August 3, 2016|date=October 8, 2009|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160818175736/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swifts-fearless-tour-returns-march-2010-20091008|archivedate=August 18, 2016}}&lt;/ref&gt; ''Fearless Tour'' malo 105 vystúpení – 90 v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], 6 v [[Európa|Európe]], 8 v [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]] a jedno v [[Ázia|Ázii]]. Na jednorazové duety pozvala napríklad Johna Meyera, Fait Hill alebo [[Katy Perry]]. Jej predskokanmi boli napríklad [[Justin Bieber]], Kelli Pichler a Gloriana. Turné navštívilo cez 1,1 milióna divákov a zarobilo 65 miliónov dolárov.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Mapes|first=Jillian|title=Taylor Swift Announces 'Speak Now' World Tour|url=http://www.billboard.com/articles/photos/live/950374/taylor-swift-announces-speak-now-world-tour|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=May 15, 2012|date=November 23, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130508182314/http://www.billboard.com/articles/photos/live/950374/taylor-swift-announces-speak-now-world-tour|archivedate=May 8, 2013}}&lt;/ref&gt; Celovečerný film ''Taylor Swift: Journey to Fearless'' bol vysielaný v televízii a neskôr bol vydaný na [[DVD]] a [[Blu-ray]].&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Weiss|first1=Dan|title=Taylor Swift: Journey To Fearless DVD|url=http://americansongwriter.com/2011/12/taylor-swift-journey-to-fearless-dvd/|accessdate=August 2, 2016|work=[[American Songwriter]]|date=December 12, 2011|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160815191946/http://americansongwriter.com/2011/12/taylor-swift-journey-to-fearless-dvd/|archivedate=August 15, 2016}}&lt;/ref&gt; Na ''Escape Tour'' Keitha Urbana vystúpila s vlastnou verziou skladby „Drive“ od Alana Jacksona, na 51. ročníku cien [[Grammy]] vystúpila spoločne s [[Miley Cyrusová|Miley Cyrus]] s piesňou „Fifteen“ a na ceny CMT napísala rapovú paródiu s T-Painom. Tiež pracovala na množstve vedľajších projektov. V roku 2009 vydala vlastnú verziu piesne „American Girl“ od Toma Pettyho. So sprievodnými vokálmi sa podieľala na singli Johna Mayera, „Half of My Heart“, ktorý je najúspešnejším na jeho štvrtej doske.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.mtv.com/news/1625724/john-mayer-talks-taylor-swift-collaboration-half-of-my-heart/|title=John Mayer Talks Taylor Swift Collaboration 'Half of My Heart'|last=Vena|first=Jocelyn|date=November 6, 2009|publisher=[[MTV]]|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140908130106/http://www.mtv.com/news/1625724/john-mayer-talks-taylor-swift-collaboration-half-of-my-heart/|archivedate=September 8, 2014}}&lt;/ref&gt; S Martinom Johnsonom a Robertom Elissom Orralom spolupracovala na dvoch pesničkách „You Will Alway Find Your Way Back Home“ a „Crazier“ pre film [[Hannah Montana|''Hannah Montana'']].&lt;ref name=&quot;hannah&quot;&gt;{{cite web|url=https://itunes.apple.com/us/album/hannah-montana-movie-original/id305134968|title=Hannah Montana: The Movie (Original Motion Picture Soundtrack) by Hannah Montana|publisher=[[iTunes Store]]|accessdate=August 2, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160502045004/https://itunes.apple.com/us/album/hannah-montana-movie-original/id305134968|archivedate=May 2, 2016}}&lt;/ref&gt; K filmu ''Valentine's Day'' prispela piesňou „Today Was a Fairytale“.&lt;ref name=&quot;slate&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.mtv.com/news/1628827/new-taylor-swift-song-included-in-valentines-day-featurette/|title=New Taylor Swift Song Included In 'Valentine's Day' Featurette|last=Vena|first=Jocelyn|date=December 28, 2009|publisher=[[MTV]]|accessdate=November 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160116064913/http://www.mtv.com/news/1628827/new-taylor-swift-song-included-in-valentines-day-featurette/|archivedate=January 16, 2016}}&lt;/ref&gt; V tomto období začala chodiť s hercom [[Taylor Lautner|Taylorom Lautnerom]]; rozišli sa na konci roka.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.people.com/people/article/0,,20333466,00.html|title=Taylor &amp; Taylor Romance Was Overblown, Says Source|last2=Sia|first2=Nicole|work=[[People (magazine)|People]]|accessdate=March 6, 2012|last1=Park|first1=Michael Y.|date=December 29, 2009|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121113081709/http://www.people.com/people/article/0%2C%2C20333466%2C00.html|archivedate=November 13, 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;USW2&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/954021/billboard-bits-taylor-swifts-offers-apology-to-taylor-lautner-christina|date=October 10, 2012|accessdate=August 2, 2016|title=Billboard Bits: Taylor Swifts Offers 'Apology' To Taylor Lautner, Christina Aguilera Confirms Split|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160605232045/http://www.billboard.com/articles/news/954021/billboard-bits-taylor-swifts-offers-apology-to-taylor-lautner-christina|archivedate=June 5, 2016}}&lt;/ref&gt; Na album ''Nádej pre Haiti'' nahrala pieseň „Breathless“ od Better Than Ezra. 

Stala sa prvým country umelcom, ktorý vyhral MTV Music Awards, keď pieseň „You Belong With Me“ vyhrala najlepšie ženské video roku 2009.&lt;ref name=&quot;msnbc.msn.com&quot;&gt;{{Cite news|title=Kanye calls Taylor Swift after 'View' appearance|publisher=MSNBC|date=September 15, 2009|accessdate=September 16, 2009|url=http://www.today.com/id/32861800|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131006213404/http://www.today.com/id/32861800|archivedate=October 6, 2013}}&lt;/ref&gt; Jej ďakovná reč bola prerušená [[Kanye West|Kanyem Westom]],&lt;ref name=&quot;Beyonce1&quot;&gt;{{cite web|title=Taylor Swift Thanks &quot;Gracious&quot; Beyonce for Inviting Her Onstage After Kanye Stunt at VMAs|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-thanks-gracious-beyonce-for-inviting-her-onstage-after-kanye-stunt-at-vmas-20090914|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=May 15, 2012|date=September 14, 2009|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120615184835/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-thanks-gracious-beyonce-for-inviting-her-onstage-after-kanye-stunt-at-vmas-20090914|archivedate=June 15, 2012}}&lt;/ref&gt; ktorý jej vytrhol mikrofón z rúk a vyhlásil: „[[Beyoncé]] má najlepšie video.“ Incident získal veľkú pozornosť a zaplnil mnoho internetových webov a novín.&lt;ref&gt;{{cite web|accessdate=October 3, 2009|url=http://www.mtv.com/news/2576681/kanye-wests-vma-interruption-photos/|title=Kanye West's VMA Interruption Gives Birth To Internet Photo Meme|publisher=[[MTV]]|date=September 16, 2009|last=Anderson|first=Kyle|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160116064915/http://www.mtv.com/news/2576681/kanye-wests-vma-interruption-photos/|archivedate=January 16, 2016}}&lt;/ref&gt; O niekoľko dní Swift povedala v rozhovore: „West sa mi ospravedlnil a ja som to akceptovala. Bol veľmi úprimný.“ Incident a následná mediálna pozornosť výrazne pozdvihli jej hudobnú kariéru.&lt;ref name=&quot;montgomery1&quot;&gt;{{cite web|last=Montgomery|first=James|title=Why You Shouldn't Hate on Taylor Swift|url=http://www.mtv.com/news/1631093/why-you-shouldnt-hate-on-taylor-swift/|publisher=[[MTV]]|accessdate=May 15, 2012|date=February 2, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140908123609/http://www.mtv.com/news/1631093/why-you-shouldnt-hate-on-taylor-swift/|archivedate=September 8, 2014}}&lt;/ref&gt;

V roku 2010 vyhrala 4 ceny Grammy z celkového počtu 8 nominácií. Album ''Fearless'' sa stal [[Cena Grammy za album roka|Albumom roka]] a [[Cena Grammy za najlepší country album|Najlepším country albumom]]. Pieseň „White Horse“ vyhrala [[Cena Grammy za najlepšiu country pieseň|Najlepšiu country pieseň]] a [[Cena Grammy za najlepší ženský spevácky country výkon|Najlepší ženský spevácky country výkon]]. Swift sa stala najmladším umelcom, ktorý kedy vyhral v kategórii Album roka.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/beyonce-taylor-swift-dominate-2010-grammy-awards-20100201|title=Beyonce, Taylor Swift Dominate 2010 Grammy Awards|last=Kreps|first=Daniel|date=February 1, 2010|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=February 13, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120215201914/http://www.rollingstone.com/music/news/beyonce-taylor-swift-dominate-2010-grammy-awards-20100201|archivedate=February 15, 2012}}&lt;/ref&gt; Počas odovzdávania cien spievala spolu so Stevie Nickovou pieseň „Rhiannon“ a „You Belong With Me“. Jej spevácky výkon vyvolal negatívne reakcie, rozpútal mediálny odpor.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Kreps|first=Daniel|title=Taylor Swift's Label Lashes Out at Critics of Grammy Performance|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swifts-label-lashes-out-at-critics-of-grammy-performance-20100204|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=May 15, 2012|date=February 4, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130119163829/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swifts-label-lashes-out-at-critics-of-grammy-performance-20100204|archivedate=January 19, 2013}}&lt;/ref&gt; a bol popísaný rôzne, napríklad: „prekvapivo zlé“ a „neuveriteľne úbohé“. [[The New York Times|''The New York Times'']] napísal: „Je osviežujúce vidieť niekoho tak nadaného niečo zbabrať. Bola to najdôležitejšia popová hviezda v posledných rokoch.“ &lt;ref name=&quot;NYTgrammy&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2010/02/02/arts/music/02taylor.html|title=For Young Superstar Taylor Swift, Big Wins Mean Innocence Lost|last=Caramanica|first=Jon|date=February 1, 2010|work=[[The New York Times]]|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120828162727/http://www.nytimes.com/2010/02/02/arts/music/02taylor.html|archivedate=August 28, 2012}}&lt;/ref&gt; Hudobný analytik Bob Lefsetz predpovedal, že jej kariéra skončí cez noc. Tiež verejne vyzval jej otca, aby najal „reklamného krízového agenta“, ktorý by riadil danú kauzu, pretože „Taylor je príliš mladá a hlúpa, aby pochopila chybu, ktorú urobila.“ Novinár Stevie Nick speváčku obhajoval: „Taylor mi pripomína mňa v jej odhodlaní a detinskom charaktere. Je to nevinnosť, ktorá ju robí zvláštnou a vzácnou. To dievča píše piesne ako Neil Diamond alebo [[Elton John]], ktoré nútia celý svet spievať. Ženská rock’n’roll-country-popová skladateľka je späť a jej meno je Taylor Swift. Sú ženy ako ona, ktoré sa chystajú zachrániť hudobný priemysel.“

''Fearless'' získalo mnoho ďalších ocenení a stal sa najoceňovanejším country albumom v histórii. Stala sa najmladšou a len šiestou ženou vôbec, ktorá vyhrala ''Entertainer of the Year'' od Country Music Association.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Kaufman|first1=Gil|title=Taylor Swift Dominates CMA Awards|url=http://www.mtv.com/news/1626132/taylor-swift-dominates-cma-awards/|publisher=[[MTV News]]|accessdate=September 13, 2016|date=November 12, 2009|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160306192519/http://www.mtv.com/news/1626132/taylor-swift-dominates-cma-awards/|archivedate=March 6, 2016}}&lt;/ref&gt; ''Fearless'' tiež dostal ocenenie za „Najlepší album“.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://sev.prnewswire.com/music/20090406/CL9518106042009-1.html|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090416165833/http://sev.prnewswire.com/music/20090406/CL9518106042009-1.html|archivedate=April 16, 2009|title=Taylor Swift Wins Album of the Year at Academy of Country Music Awards|date=April 6, 2009|publisher=[[Big Machine Records]]|agency=[[PR Newswire]]|accessdate=April 7, 2009}}&lt;/ref&gt; Swift sa stala najmladším umelcom, ktorý vyhral „Album roku“ na Academy of Country Music. [[American Music Awards]] ju ocenili za najlepší country album a menovali ju „Umelcom roku“. Bola ocenená ''Hal David Starlight'' od Songwriter Hall of Fame a Nashville Songwritter Association ju menovali „Skladateľom a umelcom roku“. ''[[Billboard]]'' ju ocenil titulom „Umelec roku 2009“ a bola zahrnutá v zozname 100 najvplyvnejších ľudí roku 2010.

=== 2010 – 2012: Album ''Speak Now'' ===
V októbri 2010 vydala svoj tretí štúdiový album ''Speak Now''. Všetkých štrnásť skladieb napísala sama a na nahrávaní spolupracovala s Nathanom Chapmanom.&lt;ref name=&quot;NYT&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2010/10/24/arts/music/24swift.html|title=Taylor Swift, Angry on 'Speak Now'|last=Caramanica|first=Jon|work=The New York Times|date=October 20, 2010|accessdate=October 23, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20101021050938/http://www.nytimes.com//2010//10//24//arts//music//24swift.html|archivedate=October 21, 2010}}&lt;/ref&gt; Hudobne sa album rozširuje nad rámec country pop a niekedy zasahuje aj do rocku a popu. [[The New York Times|''The New York Times'']] popísal album ako „divoký, hudobne rôznorodý a príliš vynikajúci, možno jej najlepší“. Magazín [[Rolling Stone|''Rolling Stone'']] popísal Swift ako jednu z najlepších skladateliek v pope, rocku alebo country: „Swift môže byť múdra nashvillská profesionálka, ktorá pozná všetky triky na výrobu hitov a tiež je to precitlivená romantická dievčina.“

S albumom ''Speak Now'' urobila rozsiahlu propagačnú kampaň. Objavila sa v rôznych ranných šou a talkshow a tiež odohrali bezplatné mini-koncerty na neobvyklých miestach, ako napríklad v otvorenom dvojposchodovom autobuse na Hollywood Boulevard alebo v odletovej hale na letisku JFK. S [[Kris Kristofferson]], Emyly Harris, Vince Gill a [[Lionel Richie]] sa podieľala v LA Nokia Clube na gitarovom ťahu – hudobníci sa na pódiu striedali a hrali akustické verzie svojich piesní, aby získali peniaze na Country Music Hall of Fame.

Prvý singel z albumu, „Mine“ vyšiel v auguste 2010 a ďalších päť singlov v priebehu rokov 2010 s 2011. Sú to: „Back to December“, „Mean“, „The Story of Us“, „Sparks Fly“ a „Ours“. Album mal veľký komerčný úspech a debutoval na prvom mieste v americkom rebríčku ''[[Billboard 200|Billboard]]'' [[Billboard 200|200]] s úvodným predajom cez 1 milión kópií a tak sa stal 16. albumom v histórii USA, ktorého sa predalo cez milión kusov v jednom týždni.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Kaufman|first1=Gil|title=Taylor Swift's Speak Now Tops 1 Million in First Week|url=http://www.mtv.com/news/1651391/taylor-swifts-speak-now-tops-1-million-in-first-week/|publisher=MTV News|accessdate=August 8, 2016|date=November 3, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160810044012/http://www.mtv.com/news/1651391/taylor-swifts-speak-now-tops-1-million-in-first-week/|archivedate=August 10, 2016}}&lt;/ref&gt;[[Súbor:Taylor Swift Sydney.jpg|thumb|Swift na vystúpení v Sydney počas jej Speak Now Tour, 2012.|265x265pixelů]]
Rok 2011 a začiatok roku 2012 precestovala na celosvetovom turné k CD. Súčasťou trinásťmesačného turné bolo 111 predstavení – 7 koncertov v Ázii, 12 v Európe, 80 v Severnej Amerike a 12 v Austrálii. Poznala mnoho hudobníkov, ktorí sa pripojili k jednorazovým duetom počas severoamerického turné. Pracovala s Jamesom Taylorom, [[Jason Mraz|Jasonom Mrazom]], Shawnom Colvinom, Johnnym Rzezniakom, Andym Grammezom, [[Tal Bachman|Talom Bachmanom]], [[Justin Bieber|Justinom Bieberom]], [[Selena Gomezová|Selenou Gomez]], [[Nicki Minaj]], [[Nelly]], [[B.o.B]], [[Usher|Usherom]], [[Flo Rida|Flo Ridom]], [[T.I.]], Johnom Foremanom, Jimom Adkinsom, Hayley Willams, Hot Chilly Rae, Ronniem Dunnom, Darrisom Ruckerom, Timom McGrawom a Kennym Chesnyom. Počas severoamerického turné písala pre každé predstavenie rôzne texty svojich piesní na ľavú ruku. Na turné hrala veľa akustických  verzií svojich pesničiek a v každom meste jej vzdali hold ako domácemu umelcovi. Potvrdila, že verzie pesničiek jej dovolili, aby bola spontánna v inak dobre natrénovanom predstavení. Turné sa zúčastnilo viac ako 1,6 milióna ľudí a zarobilo viac ako 123 miliónov dolárov.&lt;ref name=&quot;billboard1&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/biz/articles/news/touring/1098167/hot-tours-taylor-swift-george-strait-cirque-du-soleil|title=Hot Tours: Taylor Swift, George Strait, Cirque Du Soleil|last=Allen|first=Bob|date=March 29, 2012|work=Billboard|accessdate=May 10, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130221010109/http://www.billboard.com/biz/articles/news/touring/1098167/hot-tours-taylor-swift-george-strait-cirque-du-soleil|archivedate=February 21, 2013}}&lt;/ref&gt; V januári 2011 bolo vydané jej prvé živé CD, ''Speak Now World Tour Live.''&lt;ref name=&quot;SpeakNowLiveAlbum&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.taylorswift.com/news/o1287965052241?post=taylor-to-release-live-cd-dvd#o1287965052241|archiveurl=https://web.archive.org/web/20111011141259/http://www.taylorswift.com/news/o1287965052241?post=taylor-to-release-live-cd-dvd|archivedate=October 11, 2011|title=Taylor Swift News and Blog|publisher=taylorswift.com|date=September 21, 2011|accessdate=September 21, 2011}}&lt;/ref&gt;

Na 54. ročníku cien [[Grammy]] pieseň „Mean“ vyhrala cenu za [[Cena Grammy za najlepšiu country pieseň|Najlepšiu country pieseň]] a [[Cena Grammy za najlepší sólový country výkon|Najlepší country sólový výkon]].&lt;ref name=&quot;54th Grammys&quot;&gt;{{cite web|last=Wyland|first=Sarah|title=Taylor Swift Takes Home Two GRAMMYs at Tribute-Filled Show|url=http://blog.gactv.com/blog/2012/02/12/taylor-swift-takes-home-two-grammys-at-tribute-filled-show/|publisher=Great American Country|type=Blog|accessdate=February 13, 2012|date=February 12, 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150906065943/http://blog.gactv.com/blog/2012/02/12/taylor-swift-takes-home-two-grammys-at-tribute-filled-show/|archivedate=September 6, 2015}}&lt;/ref&gt; Počas Grammy túto pieseň aj naživo zaspievala. Bola vymenovaná za ''Entertainer of the Year'' na Akadémii country hudby v rokoch 2011 a 2012&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Talbott|first1=Chris|last2=Silva|first2=Cristina|url=https://www.yahoo.com/news/taylor-swift-wins-acm-entertainer-025913684.html|title=Taylor Swift wins ACM entertainer of the year|date=April 2, 2012|publisher=Yahoo!|agency=Associated Press|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160823015304/https://www.yahoo.com/news/taylor-swift-wins-acm-entertainer-025913684.html|archivedate=August 23, 2016}}&lt;/ref&gt; a od Country Music Assocation v roku 2011.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.cbsnews.com/news/cma-awards-2011-taylor-swift-wins-entertainer-of-the-year/|title=CMA Awards 2011: Taylor Swift wins entertainer of the year|date=November 9, 2011|publisher=CBS News|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140908121833/http://www.cbsnews.com/news/cma-awards-2011-taylor-swift-wins-entertainer-of-the-year/|archivedate=September 8, 2014}}&lt;/ref&gt; V roku 2011 vyhrala cenu „Umelec roka“ na [[American Music Awards]] a ''Speak Now'' album vyhral cenu „Najlepší country album“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hollywoodreporter.com/news/ama-american-music-awards-katy-perry-bieber-264237|title=AMAs 2011: Winners and Nominees Complete List|last=Kellogg|first=Jane|date=November 20, 2011|work=[[The Hollywood Reporter]]|accessdate=November 21, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150627093338/http://www.hollywoodreporter.com/news/ama-american-music-awards-katy-perry-bieber-264237|archivedate=June 27, 2015}}&lt;/ref&gt; ''[[Billboard]]'' ju menoval ženou roka 2011.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/464865/taylor-swift-billboards-woman-of-the-year|title=Taylor Swift: Billboard's Woman of the Year|last=Roland|first=Tom|date=December 2, 2011|page=1|work=Billboard|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130203232452/http://www.billboard.com/articles/news/464865/taylor-swift-billboards-woman-of-the-year|archivedate=February 3, 2013}}&lt;/ref&gt;

Zatiaľ čo svoj štvrtý album dokončila v lete 2012, James Taylor ju pozval, aby vystúpila ako špeciálny hosť počas jeho setu Tanglewood. Zahrali spolu piesne „Fire and Rain“, „Love Story“ a „Ours“. James Taylor, ktorý sa s ňou prvýkrát stretol, keď mala osemnásť, povedal: „Proste sme si padli do noty. Miloval som jej piesne a jej prítomnosť na javisku bola úžasná.“

Počas tohto obdobia prispela dvomi vlastnými piesňami na soundtrack ''[[Hry o život|Hier o život]] (The Hunger Games)''. „Safe &amp; Sound“ napísala v spolupráci s The Civel Wars a T-Bone Burnett. Singel bol vydaný v januári 2013 a od tej doby sa ho predalo cez 1,4 milióna kusov v USA. Pieseň získala [[Cena Grammy za najlepšiu pôvodnú pieseň pre film, televíziu alebo iné vizuálne médiá|Cenu Grammy za najlepšiu pôvodnú pieseň pre film, televíziu alebo iné vizuálne médiá]] v roku 2013 a bola nominovaná na [[Zlatý glóbus za najlepšiu filmovú pieseň]].&lt;ref&gt;{{cite web|last=Herrera|first=Monica|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-arcade-fire-talk-hunger-games-20120315|title=Taylor Swift, Arcade Fire Talk 'Hunger Games'|work=Rolling Stone|date=March 15, 2012|accessdate=May 10, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150627015052/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-arcade-fire-talk-hunger-games-20120315|archivedate=June 27, 2015}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.goldenglobes.org/2012/12/nominations-2013/|title=Nominations 2013 — Golden Globe Awards|date=December 13, 2012|work=goldenglobes.org|accessdate=December 13, 2012|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121214105703/http://www.goldenglobes.org/2012/12/nominations-2013/|archivedate=December 14, 2012}}&lt;/ref&gt; Jej druhý príspevok do soundtracku „Eyes Open“ bol napísaný výhradne Swift a produkoval ho Nathan Chapman.

=== 2012 – 2014: Album ''Red'' ===
Štvrtý štúdiový album ''Red'' vyšiel 22. októbra 2012, ktorý zahŕňa žánre [[heartland rock]], [[dubstep]] a [[dance-pop]]. John Caramica o ''Red'' napísal: „Menej detailné a viac uponáhľané ako obyčajne. Na albume nepredstiera, že je niečo iné než popová megahviezda a je zajedno s dospelými obavami.“ Magazín ''Rolling Stone'' napísal: „Často sa jej darí vstúpiť do tradície neúprosného emocionálneho mapovania ako Joni Mitchell alebo Carol King. Jej projekt objavovaní seba samej je jedným z najlepších popových príbehov.“
[[Súbor:Begin Again (9492115952) (2) (cropped).jpg|vľavo|náhľad|237x237bod|Swift počas Red Tour v roku 2013]]
Ako propagačné kampane ''Red'' boli zástupcovia zo sedemdesiatich dvoch rozhlasových staníc po celom svete letecky dopravených do Nashvillu, kde počas úvodného týždňa predaja robili individuálne rozhovory so Swift. Objavila sa v mnohých televíznych šou a vystupovala na slávnostnom odovzdávaní hudobných cien v USA, [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Španielsko|Španielsku]] a [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Pilotný singel albumu bola skladba „We Are Never Ever Getting Back Together“ a stala sa jej prvým hitom číslo jeden amerického rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Ďalej bolo vydaných ďalších šesť piesní: „Begin Again“, „I Knew You Were Trouble“, „22“, „Everything Has Changed“, „The Last Time“ a „Red“. Album ''Red'' debutoval na vrchole ''[[Billboard 200|Billboard]]'' [[Billboard 200|200]] a v úvodnom týždni sa predalo cez 1,21 milióna kópií. To znamenalo najvyšší otvárací predaj za posledných 10 rokov a Swift sa stala prvou ženou, ktorá má dva albumy s úvodným sedemdenným predajom cez 1 milión kusov. Do mája 2013 sa albumu predalo cez 6 miliónov kusov celosvetovo. V novembri 2012 predala počas celej svojej kariéry cez 26 miliónov kusov albumov a 75 miliónov singlov, kúpených online. V tomto období mala krátkodobý vzťah s britským spevákom [[Harry Styles|Harrym Stylesom]].&lt;ref&gt;{{cite web|date=December 30, 2014|title=Taylor Swift's Boyfriend Timeline: 10 Relationships &amp; Their Songs|url=http://www.billboard.com/photos/1484087/taylor-swifts-boyfriend-timeline-10-relationships-their-songs/2|work=Billboard|accessdate=August 26, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160826193100/http://www.billboard.com/photos/1484087/taylor-swifts-boyfriend-timeline-10-relationships-their-songs/2|archivedate=August 26, 2016}}&lt;/ref&gt;

''Red Tour'' v Severnej Amerike malo 66 zastávok vrátane trinástich show na štadiónoch a trvalo od marca do septembra 2013. Zarobilo 150 miliónov dolárov. Zlomilo rekord v [[Čína|Číne]], kde sa predalo počas prvej minúty 18 tisíc lístkov.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{cite web|first=Bob|last=Allen|url=http://www.billboard.com/articles/news/6150193/taylor-swift-red-all-time-country-tour|title=Taylor Swift's Red Wraps as All-Time Country Tour|work=Billboard|date=July 3, 2014|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150601003002/http://www.billboard.com/articles/news/6150193/taylor-swift-red-all-time-country-tour|archivedate=June 1, 2015}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.nme.com/news/music/taylor-swift-204-1236231|title=Taylor Swift breaks China ticket sales record on 'Red' tour|last=Welch|first=Andy|date=April 6, 2014|work=[[NME]]|access-date=February 17, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190217142910/https://www.nme.com/news/music/taylor-swift-204-1236231|archive-date=February 17, 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Spoločne s [[Jack Antonoff|Jackom Antonoffom]] napísala pieseň „Sweeter Than Fiction“ pre soundtrack k filmu ''Once Chance''. Pieseň získala nomináciu na „Najlepšiu pôvodnú pieseň“ na 71. ročníku Zlatých Glóbusov.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Labrecque|first=Jeff|url=http://www.ew.com/article/2013/12/12/golden-globe-nominations-2013|title='12 Years a Slave' and 'American Hustle' lead Golden Globe nominees|work=Entertainment Weekly|date=December 12, 2013|accessdate=December 12, 2013|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150323102934/http://www.ew.com/article/2013/12/12/golden-globe-nominations-2013|archivedate=March 23, 2015}}&lt;/ref&gt; Na CMA Awards 2013 vystupovala s akustickou verziou piesne „Red“ s [[Vince Gilligan|Vince Gill]] a Alison Kraus. V [[Chicago|Chicagu]] vystupovala so skupinou [[The Rolling Stones]], neskôr uviedla, že to bol jeden z najlepších okamihov jej hudobnej kariéry.

Album nevyhral žiadnu cenu Grammy, ale bol nominovaný v štyroch kategóriách.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.latimes.com/entertainment/music/la-et-ms-grammy-nominations-winners-list-story.html#page=1|title=Grammys 2014: The complete list of nominees and winners|date=January 26, 2014|work=Los Angeles Times|accessdate=January 25, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150304121852/http://www.latimes.com/entertainment/music/la-et-ms-grammy-nominations-winners-list-story.html#page=1|archivedate=March 4, 2015}}&lt;/ref&gt; Pieseň „We Are Never Ever Getting Back Together“ bola nominovaná v roku 2013 na [[Cena Grammy za nahrávku roka|Nahrávku roka]] a album v roku 2014 na [[Cena Grammy za album roka|Album roka]]. Podobne nezískal žiadne ocenenie na predávaní cien Country Music Association. Vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch bola Swift ocenená jedinečnou Pinnacle Award za unikátny úspech a celosvetový prínos v country hudbe. V minulosti získal túto cenu len Grath Brook.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2013/11/08/arts/music/at-country-music-awards-swift-is-celebrated.html|title=Country Awards Hold Swift Close|last=Caramanica|first=Jon|work=The New York Times|date=November 7, 2013|accessdate=April 3, 2014|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131111094215/http://www.nytimes.com/2013/11/08/arts/music/at-country-music-awards-swift-is-celebrated.html|archivedate=November 11, 2013}}&lt;/ref&gt; [[The New York Times|''The New York Times'']] považoval udelenie ceny za pokus o udržanie Swift v tomto žánri. ''The New Yorker'' napísali: „Môže to byť okamih, kedy dala Taylor zbohom žánru, ktorý jej pomohol a nasmeroval ju k nadvláde popu.“ V roku 2012 vyhrala tri ceny MTV EMA, vrátane ocenenia za „Najlepšiu speváčku“ a „Najlepšie živé vystúpenie“. Pieseň „I Knew You Were Trouble“ vyhrala cenu za „Najlepšie ženské video“. Na American Music Awards 2012 vyhrala cenu za „Najlepšiu country speváčku“ a v roku 2013 cenu v kategórii „Umelec roka“.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.huffingtonpost.com/2012/11/19/taylor-swift-ama-performa_n_2158758.html|title=Taylor Swift AMA Awards 2012: Pop Star Performs 'I Knew You Were Trouble' (Video)|last=Gregoire|first=Carolyn|date=November 19, 2012|work=[[HuffPost]]|accessdate=June 10, 2013|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130526094239/http://www.huffingtonpost.com/2012/11/19/taylor-swift-ama-performa_n_2158758.html|archivedate=May 26, 2013}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/5800699/taylor-swift-justin-timberlake-american-music-awards-2013-winners|title=Taylor Swift &amp; Justin Timberlake Win Big at American Music Awards|last=Payne|first=Chris|date=November 25, 2013|work=Billboard|accessdate=November 21, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151124101355/http://www.billboard.com/articles/news/5800699/taylor-swift-justin-timberlake-american-music-awards-2013-winners|archivedate=November 24, 2015}}&lt;/ref&gt;

=== 2014 – 2017: Album ''1989'' ===
V marci 2014 sa Swift presťahovala do mesta [[New York (mesto)|New York]].&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.theatlantic.com/entertainment/archive/2014/03/taylor-swift-moves-into-nyc-apartment-built-over-mysterious-river-of-pink-slime/359891/|title=Taylor Swift Moves into NYC Apartment Built Over Mysterious River of Pink Slime|work=[[The Atlantic]]|date=March 31, 2014|accessdate=July 31, 2016|last=Peterson|first=Price|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160927023235/http://www.theatlantic.com/entertainment/archive/2014/03/taylor-swift-moves-into-nyc-apartment-built-over-mysterious-river-of-pink-slime/359891/|archivedate=September 27, 2016}}&lt;/ref&gt; V tom čase začala pracovať na svojom piatom štúdiovom albume, ktorý dostal názov ''[[1989 (album Taylor Swift)|1989]]'' a vyšiel 27. októbra 2014.&lt;ref&gt;{{cite web|title=1989 by Taylor Swift|url=http://www.metacritic.com/music/1989/taylor-swift|publisher=[[Metacritic]]|accessdate=August 15, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160817160827/http://www.metacritic.com/music/1989/taylor-swift|archivedate=August 17, 2016}}&lt;/ref&gt; Spolupracovala na ňom s [[Jack Antonoff|Jackom Antonoffom]], Maxom Martinom, Shellbackom, Imogen Heap, [[Ryan Tedder|Ryanom Tedderom]] a Alym Payamim. Swift a Martin sa stali producentmi albumu, zatiaľ čo Chapman, Antonoff, Heap, Tedder, Payami a Kurstin produkovali samotné skladby. Sama Swift popisuje album ''1989'' ako jej „prvé čisto popové CD“.

Kritika albumu ''[[1989 (album Taylor Swift)|1989]]'' bola prevažne pozitívna. Sheffield z ''Rolling Stone'' povedal: „Divný, horúčkovitý, emotívny, divoký, nadšený; ''1989'' znie presne ako Taylor Swift, aj keď to vlastne neznie ako nič, čo kedy predtým vydala.“ Molly Lambert z ''Grantland'' poznamenala, že album ''1989'' je naozaj podobný albumu Brucea Springsteena ''Tunnel of Love''; upozorňuje na zmeny v kariérách oboch umelcov, posun v ich životoch a rozchody s dlhoročnými členmi kapely.
[[Súbor:Taylor Swift 039 (18117627828).jpg|vľavo|náhľad|227x227bod|Swift počas svojho turné 1989 World Tour, ktoré sa stalo najzárobkovejším turné roku 2015]]
V rámci propagačnej kampane k albumu ''1989'', Swift pozvala tajne svojich vybraných fanúšikov na takzvané „1989 Secret Sessions“ do jej domu v New Yorku, Nashville, [[Los Angeles]] a na [[Rhode Island]], kde si títo vybraní fanúšikovia mali možnosť vypočuť album už pred jeho vydaním.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6288945/taylor-swift-1989-secret-sessions-behind-the-scenes-video|date=October 16, 2014|last=Stutz|first=Colin|accessdate=August 2, 2016|title=Watch Taylor Swift's '1989' Secret Sessions Behind The Scenes Video|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160605172624/http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6288945/taylor-swift-1989-secret-sessions-behind-the-scenes-video|archivedate=June 5, 2016}}&lt;/ref&gt; Objavila sa tiež v mnohých talkshow, vystúpila na niekoľkých odovzdávaniach hudobných cien v USA a Anglicku a objavila sa ako hlasový poradca v americkej verzii šou ''The Voice''.

Pilotným singlom albumu bola skladba „Shake It Off“ a vyšla v auguste 2014. Dosiahla prvú priečku v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].&lt;ref name=&quot;Hot100Debut&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/6229439/taylor-swift-shake-it-off-no-1-hot-100-nicki-minaj-anaconda|title=Taylor Swift's 'Shake It Off' Debuts at No. 1 on Hot 100|first=Gray|last=Trust|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=August 27, 2014|accessdate=August 27, 2014|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141021190627/http://www.billboard.com/articles/news/6229439/taylor-swift-shake-it-off-no-1-hot-100-nicki-minaj-anaconda|archivedate=October 21, 2014}}&lt;/ref&gt; Ďalšími singlami číslo 1 sa stali piesne „Blank Space“ a „Bad Blood (featuring [[Kendrick Lamar]])“. Z albumu boli vydané taktiež single „Style“, „Wildest Dreams“, „Out of the Woods“ a „New Romantics“.&lt;ref name=&quot;US-singles&quot;&gt;{{Cite news|url={{BillboardURLbyName|artist=taylor swift|chart=Hot 100}}|title=Taylor Swift – Chart History: Hot 100|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=September 18, 2016}}&lt;/ref&gt; 

Počas prvého týždňa od vydania albumu ''1989'' sa predalo v USA viac ako 1,287 miliónov kópií, čím sa stal najpredávanejším albumom za posledných dvanásť rokov. Týmto sa Swift stala jediným umelcom, ktorý v prvom týždni predal cez milión kusov z troch albumov. Neskôr sa album vďaka predajnosti 3,66 milióna kusov stal najpredávanejším CD roku 2014. V novembri 2014 stiahla zo streamovacej služby [[Spotify]] celú svoju diskografiu a argumentovala tým, že hudba je umenie a umenie by nemalo byť zadarmo.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-scott-borchetta-spotify-20141108|title=Taylor Swift's Label Head Explains Spotify Removal|last=Knopper|first=Steve|date=November 8, 2014|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150421045432/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-scott-borchetta-spotify-20141108|archivedate=April 21, 2015}}&lt;/ref&gt; 

21. júna 2015 Swift skritizovala [[Apple|Apple Music]], hudobný streamovací server spoločnosti [[Apple Inc.]], kvôli ich rozhodnutiu neplatiť umelcom za možnosť streamovania ich hudby počas prvých troch mesiacov fungovania služby. V otvorenom liste napísala: „Nejde tu o mňa. Ja už som našťastie vo svojej kariére u piateho albumu a dokážem zaistiť seba, svoju kapelu, celý tím a manažment vďaka koncertom. Tu ide predovšetkým o mladých umelcov, ktorí práve vydali svoj prvý singel a svoj úspech nebudú mať zaplatený. Je to o mladých skladateľoch, ktorým sa práve podarilo presadiť a dúfali, že sa im vďaka honoráru podarí dostať z dlhov.“ Tiež sa nechala počuť, že svoj repertoár stiahne aj z Apple Music. O deň neskôr [[Eddy Cue]] informoval prostredníctvom siete Twitter, že sa rozhodli zmeniť svoje stanovisko a budú platiť umelcom aj počas voľnej trojmesačnej lehoty.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/6605568/apple-changes-course-after-taylor-swift-open-letter-will-pay-labels-during|title=Apple Changes Course After Taylor Swift Open Letter: Will Pay Labels During Free Trial|last=Halperin|first=Shirley|date=June 21, 2015|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150622065723/https://www.billboard.com/articles/news/6605568/apple-changes-course-after-taylor-swift-open-letter-will-pay-labels-during|archivedate=June 22, 2015|accessdate=June 22, 2015}}&lt;/ref&gt; Swift sa nakoniec k celej veci vyjadrila slovami: „Po všetkom, čo sa stalo tento týždeň, som sa rozhodla Apple Music dovoliť streamovať môj album 1989. Toto je prvýkrát, čo som cítila, že je správne nechať môj album streamovať. Ďakujem Apple, za zmenu prístupu.“&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.ew.com/article/2015/06/25/taylor-swift-1989-apple-music|title=Taylor Swift is putting 1989 on Apple Music|last=Rosen|first=Christopher|date=June 25, 2015|work=[[Entertainment Weekly]]|accessdate=June 25, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150626164203/http://www.ew.com/article/2015/06/25/taylor-swift-1989-apple-music|archivedate=June 26, 2015}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150626164203/http://www.ew.com/article/2015/06/25/taylor-swift-1989-apple-music |date=2015-06-26 }}&lt;/ref&gt; 

Počas ''The 1989 World Tour'' – ktoré trvalo od mája do decembra 2015 – Swift vystúpila v [[Japonsko|Japonsku]], USA, Kanade, Veľkej Británii, [[Írsko|Írsku]], Nemecku, [[Holandsko|Holandsku]] a Austrálii. Ako predskokani vystúpili [[Haim]], Vance Joy, [[Shawn Mendes]] a [[James Bay]]. 

Swift spolupracovala počas ''1989'' éry s mnohými umelcami. Vystúpila s [[Paul McCartney|Paulom McCartneym]] so skladbami „I Saw Her Standing There“ a „Shake It Off“ na Saturday Night Live 40th Anniversary Special after-party. S Kennym Chesneym zaspievala pieseň „Big Star“ počas jeho prvého koncertu z turné ''Big Revival Tour'' v Nashville. [[Madonna|Madonnu]] sprevádzala na gitare pri piesni „Ghosttown“ na iHeartRadio Music Awards. 

Získala ocenenie od ''Billboardu'' „Žena roka 2014“; je jedinou umelkyňou, ktorá tento titul získala dvakrát.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6281490/taylor-swift-2014-billboard-woman-of-the-year|title=Taylor Swift: 2014 Billboard Woman of the Year|date=October 10, 2014|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150601104651/http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6281490/taylor-swift-2014-billboard-woman-of-the-year|archivedate=June 1, 2015}}&lt;/ref&gt; Tiež v tom roku získala cenu Dicka Clarka a na American Music Awards vyhrala v kategórii Excellence.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/events/amas-2014/6327564/taylor-swift-win-first-dick-clark-award-of-excellence-amas-2014-diana-ross|title=Taylor Swift Wins Dick Clark Award of Excellence at 2014, Presented by Diana Ross|last=Payne|first=Chris|date=November 23, 2014|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150704061502/http://www.billboard.com/articles/events/amas-2014/6327564/taylor-swift-win-first-dick-clark-award-of-excellence-amas-2014-diana-ross|archivedate=July 4, 2015}}&lt;/ref&gt; Na Grammy v roku 2015 bola skladba „Shake It Off“ nominovaná v troch kategóriách vrátane dvoch hlavných, [[Cena Grammy za pieseň roka|Pieseň roka]] a [[Cena Grammy za nahrávku roka|Nahrávka roka]]. Na [[Brit Awards]] 2015 vyhrala cenu v kategórii „Svetová sólo umelkyňa“.&lt;ref name=&quot;Jonze&quot;&gt;{{cite web|url=https://www.theguardian.com/music/2015/feb/25/taylor-swift-wins-international-female-solo-artist-at-brit-awards-2015|title=Taylor Swift wins international female solo artist at Brit awards 2015|last=Jonze|first=Tim|date=February 25, 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160101070259/http://www.theguardian.com/music/2015/feb/25/taylor-swift-wins-international-female-solo-artist-at-brit-awards-2015|archivedate=January 1, 2016|work=[[The Guardian]]|accessdate=April 11, 2015}}&lt;/ref&gt; Tiež získala ako jedna z ôsmych umelcov cenu Anniversary Milestone Awards na Akadémii country hudby 2015.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-miranda-lambert-among-2015-acm-awards-milestone-winners-20150325|title=2015 ACM Award Milestone Winners Include Swift, Lambert|last=Betts|first=Stephen L.|date=March 25, 2015|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150402150635/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-miranda-lambert-among-2015-acm-awards-milestone-winners-20150325|archivedate=April 2, 2015}}&lt;/ref&gt;

17. mája 2015 pred odovzdávaním cien [[Billboard Music Awards]] malo premiéru jej nové video k štvrtému singlu „Bad Blood“. Vo videoklipe sa so Swift objavili aj svetové hviezdy ako [[Kendrick Lamar]], [[Selena Gomezová|Selena Gomez]], [[Hayley Williams]], [[Ellie Goulding]], [[Gigi Hadid]] a ďalší. Videoklip 18. mája zlomil rekord na [[VEVO|Vevo]], kedy si ho počas prvých dvadsiatich štyroch hodín prehralo na [[YouTube]] viac ako 20,1 milióna ľudí. Swift na Billboard Music Awards premenila osem zo štrnástich nominácií, vrátane hlavných kategórií „Top sólová umelkyňa“ a „Top umelec“. 5. augusta 2015 oznámila, že piatym singlom z albumu ''1989'' bude pieseň „Wildest Dreams“. 30. augusta mal na [[MTV Video Music Awards]] 2015 premiéru videoklip k tomuto singlu. Skladba sa umiestnila na piatom mieste v rebríčku ''Billboard'' Hot 100, čím sa stala piatou skladbou z albumu 1989, ktorá sa umiestnila v Top 10 a tiež devätnástym singlom Swift vôbec, ktorý sa dostal do Top 10.

V roku 2016 vyhrala tri ceny Grammy za album ''1989'' – [[Cena Grammy za album roka|Album roka]], [[Cena Grammy za najlepší vokálny popový album|Najlepší vokálny popový album]] a [[Cena Grammy za najlepší videoklip|Najlepší videoklip]] za „Bad Blood“. Stala sa prvou ženou a celkovo piatym umelcom, ktorý vyhral v kategórii Album roka dvakrát ako sólo umelec a tiež prvým umelcom, ktorý tak urobil s albumami rôznych žánrov.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.billboard.com/articles/news/grammys/6882510/taylor-swift-grammy-album-of-the-year-win-multiple|title=Taylor Swift Joins Elite Club to Win Grammy Album of the Year More Than Once: See the Rest|last=Lynch|first=Joe|date=February 19, 2016|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=July 31, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160301073145/http://www.billboard.com/articles/news/grammys/6882510/taylor-swift-grammy-album-of-the-year-win-multiple|archivedate=March 1, 2016}}&lt;/ref&gt;

V marci 2015 začala chodiť so škótskym DJ-om a hudobným producentom [[Calvin Harris|Calvinom Harrisom]], ktorí sa následne v júni stali najlepšie plateným celebritným párom posledných rokov. ''[[Forbes]]'' odhadol ich zárobok na vyše 146 miliónov dolárov.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://time.com/3936952/taylor-swift-calvin-harris-highest-paid/|title=Taylor Swift and Calvin Harris Are the Highest-Paid Celebrity Couple|last=Rhodan|first=Maya|date=June 25, 2015|work=[[Time (týždenník)|Time]]|archiveurl=https://www.webcitation.org/6idOnrlMM?url=http://time.com/3936952/taylor-swift-calvin-harris-highest-paid/|archivedate=June 29, 2016|url-status=live|accessdate=June 26, 2015}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160630013226/http://time.com/3936952/taylor-swift-calvin-harris-highest-paid/ |date=2016-06-30 }}&lt;/ref&gt; V júni 2016 oznámili ukončenie svojho vzťahu. Stihli spolu zložiť pieseň „This Is What You Came For“, ktorú naspievala [[Rihanna]] a stala sa medzinárodným hitom. Swift je v tejto piesni uvádzaná pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Nils Sjöberg.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-wrote-calvin-harris-smash-hit-this-is-what-you-came-for-20160713|title=Taylor Swift Co-Wrote Calvin Harris' Smash Hit 'This Is What You Came For'|work=[[Rolling Stone]]|date=July 13, 2016|accessdate=July 31, 2016|last=Spanos|first=Brittany|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160730023011/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-wrote-calvin-harris-smash-hit-this-is-what-you-came-for-20160713|archivedate=July 30, 2016}}&lt;/ref&gt; V tom istom mesiaci začala randiť s anglickým hercom [[Tom Hiddleston|Tomom Hiddlestonom]], ktorého stretla na [[Met Gala]];&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cosmopolitan.co.uk/entertainment/news/a44682/tom-hiddleston-taylor-swift-relationship-truth/|title=Tom Hiddleston finally tells us the truth about his relationship with Taylor Swift|last=Lewis|first=Anna|date=July 15, 2016|website=[[Cosmopolitan (magazine)|Cosmopolitan]]|accessdate=January 8, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20160717042733/http://www.cosmopolitan.co.uk/entertainment/news/a44682/tom-hiddleston-taylor-swift-relationship-truth/|archive-date=July 17, 2016|url-status=live}}&lt;/ref&gt; ich vzťah po niekoľkých mesiacoch skončil. V auguste priznala, že jej matke diagnostikovali [[Rakovina|rakovinu]] a povzbudila ostatných k pravidelným zdravotným prehliadkam.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Schillaci|first1=Sophie|title=Taylor Swift Tearfully Addresses Mom's Cancer Battle as She Performs 'Ronan'|url=http://www.etonline.com/news/170204_taylor_swift_tearfully_addresses_mom_cancer_battle_as_she_performs_ronan/|accessdate=August 26, 2016|work=[[Entertainment Tonight]]|date=August 18, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160827111356/http://www.etonline.com/news/170204_taylor_swift_tearfully_addresses_mom_cancer_battle_as_she_performs_ronan/|archivedate=August 27, 2016}}&lt;/ref&gt; V septembri 2016 začala chodiť s britským hercom [[Joe Alwyn|Joeom Alwynom]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.yahoo.com/entertainment/did-taylor-swift-joe-alwyn-180606437.html/|title=Taylor Swift Finally Reveals When She Started Dating Joe Alwyn in Lover Album|date=August 23, 2019|website=[[Yahoo!]]|url-status=live|accessdate=June 11, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200611234106/https://www.yahoo.com/entertainment/did-taylor-swift-joe-alwyn-180606437.html|archive-date=June 11, 2020}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cosmopolitan.co.uk/entertainment/news/a45792/taylor-swift-tom-hiddleston-relationship-timeline/|title=Taylor Swift and Tom Hiddleston: a timeline of their very short relationship|last=Lewis|first=Anna|date=November 10, 2017|website=[[Cosmopolitan (magazine)|Cosmopolitan]]|url-status=live|accessdate=January 8, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20170211213110/http://www.cosmopolitan.co.uk/entertainment/news/a45792/taylor-swift-tom-hiddleston-relationship-timeline/|archive-date=February 11, 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.elle.com/culture/celebrities/a25131480/taylor-swift-joe-alwyn-dating-unconditional-support-report/|title=Taylor Swift Still Happily Dating and 'Unconditionally' Supported by Joe Alwyn|work=[[Elle (magazine)|Elle]]|location=France|accessdate=November 29, 2018|archivedate=November 22, 2018|archiveurl=https://web.archive.org/web/20181122123949/https://www.elle.com/culture/celebrities/a25131480/taylor-swift-joe-alwyn-dating-unconditional-support-report/|url-status=live}}&lt;/ref&gt; V októbri hudobná skupina [[Little Big Town]] vydala pieseň „Better Man“, ktorá bola napísaná výlučne Swift pre ich siedmy album s názvom ''[[The Breaker (album)|The Breaker]]''.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Bailey|first1=Alyssa|title=Which Ex Is This New Taylor Swift Song 'Better Man' About?|url=http://www.elle.com/culture/celebrities/news/a40417/taylor-swift-better-man-lyrics-calvin-harris-tom-hiddleston/|accessdate=November 1, 2016|work=[[Elle (magazine)|Elle]]|date=November 1, 2016|url-status=live|archiveurl=https://archive.today/20161110232147/http://www.elle.com/culture/celebrities/news/a40417/taylor-swift-better-man-lyrics-calvin-harris-tom-hiddleston/|archivedate=November 10, 2016}}&lt;/ref&gt; O dva mesiace neskôr s britským spevákom [[Zayn Malik|Zaynom Malikom]] vydala spoločný singel „[[I Don't Wanna Live Forever]]“. Pieseň sa nachádza na soundtracku k filmu ''[[Päťdesiat odtieňov temnoty (film)|Päťdesiat odtieňov temnoty]]'' (''Fifty Shades Darker''; 2017). Pieseň sa umiestnila na prvej priečke vo [[Švédsko|Švédsku]] a Spojených štátoch.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://swedishcharts.com/showinterpret.asp?interpret=Taylor+Swift|title=Discography Taylor Swift|publisher=Swedish Charts|accessdate=July 11, 2014|url-status=live|archiveurl=https://www.webcitation.org/66O12TirQ?url=http://swedishcharts.com/showinterpret.asp?interpret=Taylor+Swift|archivedate=March 23, 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7694385/hot-100-ed-sheeran-katy-perry-bruno-mars|title=Ed Sheeran Tops Hot 100, Katy Perry Debuts at No. 4 &amp; Bruno Mars, Rihanna &amp; The Weeknd All Hit Top 10|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|last=Trust|first=Gary|date=February 21, 2017|accessdate=February 22, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170222113834/http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7694385/hot-100-ed-sheeran-katy-perry-bruno-mars|archivedate=February 22, 2017}}&lt;/ref&gt; Na [[MTV Video Music Awards]] 2017 dvojica vyhrala za videoklip k piesni cenu v kategórii „Najlepšia spolupráca“.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=France|first1=Lisa Respers|title=MTV Video Music Awards 2017: Winners list|url=http://edition.cnn.com/2017/08/27/entertainment/mtv-video-music-awards/index.html|publisher=[[CNN]]|accessdate=August 28, 2017|date=August 28, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170827233510/http://edition.cnn.com/2017/08/27/entertainment/mtv-video-music-awards/index.html|archivedate=August 27, 2017}}&lt;/ref&gt;

=== 2017 – 2018: Album ''Reputation'' ===
V auguste 2017 Swift úspešne zažalovala Davida Muellera, bývalú osobnosť ranných šou [[Denver|denverskej]] [[KYGO-FM]]. Pred štyrmi rokmi informovala Muellerových šéfov, že ju sexuálne napadol, keď ju chytil na jednej udalosti. Po prepustení Mueller obvinil speváčku z klamstva a zažaloval ju za škody spôsobené stratou zamestnania. Krátko na to Swift podala žalobu za sexuálne napadnutie za jeden dolár.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.washingtonpost.com/news/arts-and-entertainment/wp/2017/12/06/taylor-swift-explains-her-blunt-testimony-during-her-sexual-assault-trial/|title=Taylor Swift explains her blunt testimony during her sexual assault trial|last=Yahr|first=Emily|date=December 6, 2017|website=The Washington Post|url-status=live|access-date=February 1, 2020}}&lt;/ref&gt; Porota zamietla Muellerove tvrdenia a rozhodla v prospech speváčky.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Gonzalez|first1=Sandra|last2=McLean|first2=Scott|last3=Weisfeldt|first3=Sara|last4=Gauk-Roger|first4=Topher|title=Taylor Swift wins court case|url=http://edition.cnn.com/2017/08/14/entertainment/taylor-swift-verdict/index.html|publisher=[[CNN]]|accessdate=August 20, 2017|date=August 15, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170819230306/http://edition.cnn.com/2017/08/14/entertainment/taylor-swift-verdict/index.html|archivedate=August 19, 2017}}&lt;/ref&gt; Následne si vyčistila účty na sociálnych sieťach&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/music/news/taylor-swift-wipes-social-media-profiles-fuelling-expectations/|title=Taylor Swift wipes social media profiles, fuelling expectations of new album|date=August 18, 2017|newspaper=[[The Daily Telegraph]]|accessdate=August 19, 2019|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190108031111/https://www.telegraph.co.uk/music/news/taylor-swift-wipes-social-media-profiles-fuelling-expectations/|archivedate=January 8, 2019}}&lt;/ref&gt; a vydala pieseň „Look What You Made Me Do“ ako hlavný singel zo svojho šiesteho albumu s názvom ''[[Reputation (album)|Reputation]]''. Pieseň bola na špičke rebríčka v Austrálii, Írsku, na Novom Zélande, vo Veľkej Británii a v USA.&lt;ref&gt;Peak positions:

{{cite web|url=http://www.ariacharts.com.au/news/2017/taylor-swift-scores-fifth-1-single|publisher=Australian Recording Industry Association|date=September 2, 2017|accessdate=September 2, 2017|title=Taylor Swift Scores Fifth No. 1 Single|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170902191138/http://www.ariacharts.com.au/news/2017/taylor-swift-scores-fifth-1-single|archivedate=September 2, 2017}}

{{cite web|url=http://irma.ie/index.cfm?page=irish-charts&amp;chart=Singles|title=IRMA – Irish Charts|publisher=[[Irish Recorded Music Association]]|accessdate=September 2, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170614003514/http://www.irma.ie/index.cfm?page=irish-charts&amp;chart=Singles|archivedate=June 14, 2017}}{{cite web|url=http://nztop40.co.nz/chart/singles?chart=4394|title=NZ Top 40 Singles Chart|publisher=[[Recorded Music NZ]]|date=September 4, 2017|accessdate=September 1, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170901115252/http://nztop40.co.nz/chart/singles?chart=4394|archivedate=September 1, 2017}}{{cite web|title=Taylor Swift scores first Number 1 on the Official Singles Chart with 'LWYMMD'|url=http://www.officialcharts.com/chart-news/taylor-swift-scores-first-number-1-on-the-official-singles-chart-with-lwymmd__20320/|publisher=[[Official Charts Company]]|date=September 1, 2017|accessdate=September 1, 2017|first=Jack|last=White|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170902004233/http://www.officialcharts.com/chart-news/taylor-swift-scores-first-number-1-on-the-official-singles-chart-with-lwymmd__20320/|archivedate=September 2, 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;lwymmd&quot;&gt;{{Cite news|last1=Trust|first1=Gary|title=Taylor Swift at Nos. 1 &amp; 4 on Billboard Hot 100, as Cardi B Moves Up to No. 2|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=September 11, 2017|url=http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7957955/taylor-swift-hot-100-look-what-you-made-me-do-ready-for-it|accessdate=October 30, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170921152317/http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7957955/taylor-swift-hot-100-look-what-you-made-me-do-ready-for-it|archivedate=September 21, 2017}}&lt;/ref&gt; Videoklip mal počas prvého dňa na YouTube viac ako 43,2 milióna pozretí, čím prekonal rekord najsledovanejšieho hudobného videa za 24 hodín.&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Lewis|first=Randy|title=Taylor Swift's 'Look What You Made Me Do' video bashes another YouTube record|url=http://www.latimes.com/entertainment/la-et-entertainment-news-updates-august-taylor-swift-s-look-what-you-made-me-1503967193-htmlstory.html|newspaper=[[Los Angeles Times]]|accessdate=August 29, 2017|date=August 29, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170829024355/http://www.latimes.com/entertainment/la-et-entertainment-news-updates-august-taylor-swift-s-look-what-you-made-me-1503967193-htmlstory.html|archivedate=August 29, 2017}}&lt;/ref&gt; V októbri vydala druhý singel „... Ready for It?“,&lt;ref&gt;{{cite web|title=Top 40 Rhythmic Future Releases|url=https://www.allaccess.com/top40-rhythmic/future-releases|publisher=All Access Media Group|accessdate=October 23, 2017|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171023213344/https://www.allaccess.com/top40-rhythmic/future-releases|archivedate=October 23, 2017}}&lt;/ref&gt; ktorý zaznamenal v Austrálii priečku číslo tri a v USA číslo štyri.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Taylor Swift holds No. 1 for second week|url=http://www.ariacharts.com.au/news/2017/taylor-swift-holds-1-for-second-week|publisher=[[Australian Recording Industry Association]]|date=September 9, 2017|accessdate=October 7, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170917034506/http://www.ariacharts.com.au/news/2017/taylor-swift-holds-1-for-second-week|archivedate=September 17, 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;lwymmd&quot; /&gt;
[[Súbor:Taylor_Swift_Reputation_Tour1_(cropped).jpg|alt=Swift wearing a black and gray patterned body suit standing in front of a microphone singing|vľavo|náhľad|Swift počas vystúpenia na Reputation Stadium Tour (2018).|287x287bod]]
Z ''Reputation'' boli vydané dva propagačné singly: „Gorgeous“ a „Call It What You Want“. „Gorgeous“ sa neskôr stal piatym singlom tohto albumu v Európe.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/8006719/taylor-swift-gorgeous-single-release|title=Taylor Swift's 'Gorgeous' New Single Has Arrived: Listen|last=Brandle|first=Lars|date=October 20, 2017|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=December 7, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171020094302/http://www.billboard.com/articles/news/8006719/taylor-swift-gorgeous-single-release|archivedate=October 20, 2017}}{{cite web|last1=Iasimone|first1=Ashley|last2=Brandle|first2=Lars|title=Taylor Swift Debuts 'Call It What You Want': Watch Lyric Video|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8022883/taylor-swift-call-it-what-you-want-song-listen|accessdate=December 7, 2017|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=November 3, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171205182259/https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8022883/taylor-swift-call-it-what-you-want-song-listen|archivedate=December 5, 2017}}{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/radio1/playlist|title=BBC – Radio 1 – Playlist|publisher=[[BBC Radio 1]]|accessdate=January 12, 2018|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180112164557/http://www.bbc.co.uk/radio1/playlist|archivedate=January 12, 2018}}&lt;/ref&gt; Album bol vydaný v novembri a v USA sa predalo 1,21 milióna kópií. V roku 2017 sa stal najpredávanejším albumom v krajine. S týmto úspechom sa stala prvým umelcom, ktorého štyri albumy predali jeden milión kópií počas jedného týždňa v USA.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8039676/taylor-swift-reputation-album-sells-12-million-copies-us|title=Official: Taylor Swift's 'Reputation' Album Sells 1.2M Copies in US During First Week|work=Billboard|accessdate=May 29, 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20171130081855/https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8039676/taylor-swift-reputation-album-sells-12-million-copies-us|archive-date=November 30, 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Album bol na vrchole rebríčkov v niekoľkých krajinách vrátane USA, Veľkej Británie, Austrálie a Kanady. Celosvetový predaj za prvý týždeň dosiahol dva milióny kópií.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Levine|first=Robert|date=November 22, 2017|title=Taylor Swift Schools the Music Industry Once Again, While Streaming Services Wring Their Hands|url=https://www.billboard.com/articles/business/8046278/taylor-swift-streaming-services-reputation-music-industry-analysis|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171130163201/https://www.billboard.com/articles/business/8046278/taylor-swift-streaming-services-reputation-music-industry-analysis|archivedate=November 30, 2017|accessdate=December 2, 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; ''Reputation'' ukázal, že sa Swift hudobne vydala novým smerom; album je inšpirovaný [[Urban (žáner)|urban]] zvukom, [[Hip-hop (hudba)|hip hopom]] a [[Elektronická tanečná hudba|EDM]].&lt;ref&gt;{{Cite web|last=Powers|first=Ann|date=November 10, 2019|title=The Old Taylor's Not Dead|url=https://www.npr.org/sections/therecord/2017/11/10/562360434/the-old-taylors-not-dead|access-date=June 29, 2020|website=[[NPR]]}}&lt;/ref&gt; Následne vystúpila s piesňami „... Ready for It?“ a „Call It What You Want“ v ''[[Saturday Night Live]]''.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Aswad|first1=Jem|title=Taylor Swift Strips Things Down for 'Saturday Night Live' Performances (Watch)|url=https://variety.com/2017/music/news/taylor-swift-strips-things-down-for-saturday-night-live-performances-watch-video-1202612891/|accessdate=November 18, 2017|work=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=November 12, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171115230246/http://variety.com/2017/music/news/taylor-swift-strips-things-down-for-saturday-night-live-performances-watch-video-1202612891/|archivedate=November 15, 2017}}&lt;/ref&gt; Pieseň „End Game“ v spolupráci s [[Ed Sheeran|Edom Sheeranom]] a reperom [[Future (reper)|Future]] bola v novembri vydaná ako tretí singel z albumu a vyvrcholila na 18. mieste v USA. Medzi ďalšie singly z albumu patrí „New Year's Day“, ktorý bol vydaný výhradne pre country rádio a taktiež pieseň „Delicate“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/country/8039304/taylor-swift-new-years-day-reputation-country-radio|title=Taylor Swift's 'New Year's Day' Goes to Country Radio: Is Country Ready for It?|last1=Trust|first1=Gary|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171205104854/https://www.billboard.com/articles/columns/country/8039304/taylor-swift-new-years-day-reputation-country-radio|archivedate=December 5, 2017|url-status=live|accessdate=April 13, 2018}}{{cite web|last1=Braca|first1=Nina|title=Taylor Swift to Release 'Delicate' Music Video at iHeart Radio Music Awards|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8231873/taylor-swift-delicate-music-video-iheart-radio-music-awards|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=April 13, 2018|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180414113842/https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8231873/taylor-swift-delicate-music-video-iheart-radio-music-awards|archivedate=April 14, 2018}}&lt;/ref&gt;

V apríli 2018 spolupracovala na piesni „Babe“ od country dua [[Sugarland]] z ich albumu ''Bigger.'' Na podporu albumu ''Reputation'' sa vydala na kritikmi pozitívne hodnotené turné s názvom Reputation Stadium Tour. Trvalo od mája do novembra 2018 a prekonalo viacero rekordov v návštevnosti či zárobku. Zarobilo 266,1 milióna dolárov a predalo sa cez 2 milióny vstupeniek. Swift prekonala svoj vlastný rekord najvýnosnejšieho turné ženskej umelkyne a tiež rekord najzárobkovejšieho turné [[Severná Amerika|severnej Ameriky]] v celej histórii. Celosvetovo turné zarobilo 345,7 milióna dolárov,&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.billboard.com/biz/articles/news/touring/8489131/taylor-swift-closes-reputation-stadium-tour-with-345-million|title=Taylor Swift Closes Reputation Stadium Tour with $345 Million|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|first=Eric|last=Frankenberg|date=December 6, 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181209172637/https://www.billboard.com/biz/articles/news/touring/8489131/taylor-swift-closes-reputation-stadium-tour-with-345-million|archive-date=December 9, 2018|url-status=live|accessdate=December 22, 2018}}&lt;/ref&gt; čím sa stalo druhým najzárobkovejším turné roka.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.forbes.com/sites/hughmcintyre/2018/12/06/these-are-the-10-highest-grossing-tours-of-2018/|title=These Are The 10 Highest-Grossing Tours of 2018|first=Hugh|last=McIntyre|work=[[Forbes]]|date=December 6, 2018|accessdate=December 22, 2018|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20181207122741/https://www.forbes.com/sites/hughmcintyre/2018/12/06/these-are-the-10-highest-grossing-tours-of-2018/|archivedate=December 7, 2018}}&lt;/ref&gt; Na American Music Awards 2018 vyhrala v kategóriach Turné roka, Umelec roka, Najobľúbenejšia popová/rocková umelkyňa a Najobľúbenejší popový/rockový album. Celkovo s 23 oceneniami sa stala najoceňovanejšou ženou histórie týchto cien – rekord dovtedy držala [[Whitney Houston]].

''Reputation'' bol posledný album vydaný pod vydavateľstvom [[Big Machine Records]], s ktorým mala 12-ročnú zmluvu. V novembri 2018 podpísala novú multi-albumovú zmluvu s [[Universal Music Group]]; v USA boli jej následné vydania propagované pod [[Republic Records]]. Swift uviedla, že zmluva obsahovala ustanovenie, ktoré jej umožní zachovať vlastníctvo jej [[Mastering|master]] nahrávok. Okrem toho v prípade, že spoločnosť Universal predá akúkoľvek časť svojho podielu spoločnosti Spotify, spoločnosť Spotify bude súhlasiť s rozdelením nevymožiteľnej časti výnosov medzi svojich umelcov.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-universal-republic-deal-spotify-758102/|title=Taylor Swift's New Record Deal Affects Thousands of Other Musicians|last=Wang|first=Amy X.|date=November 19, 2018|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=November 26, 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181126221710/https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-universal-republic-deal-spotify-758102/|archive-date=November 26, 2018|url-status=live}}{{Cite news|url=https://variety.com/2018/music/news/taylor-swift-stands-to-make-music-business-history-as-a-free-agent-1202918336/|title=Taylor Swift Stands to Make Music Business History as a Free Agent|last=Willman|first=Chris|date=August 27, 2018|work=[[Variety (magazine)|Variety]]|accessdate=August 29, 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180829021649/https://variety.com/2018/music/news/taylor-swift-stands-to-make-music-business-history-as-a-free-agent-1202918336/|archive-date=August 29, 2018|url-status=live}}{{cite news|url=https://variety.com/2018/music/news/taylor-swift-news-alert-1203032124/|title=Taylor Swift Signs New Deal With Universal Music Group|last1=Aswad|first1=Jem|date=November 19, 2018|work=[[Variety (magazine)|Variety]]|accessdate=November 19, 2018|last2=Willman|first2=Chris|archive-url=https://web.archive.org/web/20181119184301/https://variety.com/2018/music/news/taylor-swift-news-alert-1203032124/|archive-date=November 19, 2018|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Koncom novembra vydalo Big Machine Records zoznam skladieb Reputation Stadium Tour pre streamingové služby. Zoznam skladieb obsahuje každú skladbu, ktorá sa odohrala na B-pódiách počas turné. 31. decembra bol na [[Netflix|Netflixe]] odpremiérovaný koncertný film ''Reputation Stadium Tour'', ktorý získal pozitívne ohlasy.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Stiernberg|first1=Bonnie|title=Taylor Swift's 'Reputation' Hits Netflix: Twitter Reacts|url=https://www.billboard.com/articles/news/8491775/taylor-swift-netflix-reputation-twitter-reaction|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=December 31, 2018|accessdate=June 16, 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190104085338/https://www.billboard.com/articles/news/8491775/taylor-swift-netflix-reputation-twitter-reaction|archivedate=January 4, 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

=== 2018 – 2020: Album ''Lover'' a spor o mastre ===
V apríli 2019 vydala pieseň „Me!“ v spolupráci s [[Brendon Urie|Brendonom Uriem]] zo skupiny [[Panic! at the Disco]] ako prvý singel z jej siedmeho štúdiového albumu ''[[Lover (album)|Lover]]''.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.npr.org/2019/08/23/753189805/stream-taylor-swifts-new-album-lover|title=Stream Taylor Swift's New Album, 'Lover'|first=Lyndsey|last=McKenna|publisher=[[NPR]]|date=August 23, 2019|accessdate=September 10, 2019}}&lt;/ref&gt; Pieseň debutovala po troch dňoch od vydania na stej priečke rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]], no nasledujúci týždeň sa vyšplhala na číslo 2 – zaznamenala najvyšší skok singlu v histórii tohoto rebríčka.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8510137/lil-nas-x-old-town-road-tops-hot-100-fifth-week|title=Lil Nas X's 'Old Town Road' Tops Billboard Hot 100 For Fifth Week, Taylor Swift's 'Me!' Vaults to No. 2|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|last=Trust|first=Gary|date=May 6, 2019|accessdate=June 14, 2019}}&lt;/ref&gt; Videoklip prelomil rekord spomedzi žien a takisto aj 24-hodinový [[VEVO|Vevo]] rekord s 65,2 miliónmi zhliadnutí počas prvého dňa.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.forbes.com/sites/hughmcintyre/2019/04/27/taylor-swifts-me-music-video-has-already-broken-a-very-important-record-on-youtube/|title=Taylor Swift's 'Me!' Music Video Has Already Broken A Very Important YouTube Record|work=[[Forbes]]|last=McIntyre|first=Hugh|date=April 27, 2019|accessdate=June 14, 2019}}&lt;/ref&gt; Napriek tomu ale pieseň získala zmiešanú kritiku. V júni vydala druhý singel s názvom „You Need to Calm Down“, ktorý debutoval na priečke č. 2 rebríčka ''Billboard'' Hot 100.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8517553/taylor-swift-you-need-to-calm-down-five-burning-questions|title=Billboard Staffers Discuss Taylor Swift's No. 2 Hot 100 Debut For 'You Need to Calm Down'|date=June 25, 2019|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=September 10, 2019}}&lt;/ref&gt; Stal sa jej 15. debutom v top 10, čo je najviac spomedzi žien.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8527171/lil-nas-x-old-town-road-number-one-hot-100-19-weeks|title=Lil Nas X's 'Old Town Road' Leads Billboard Hot 100 for 19th Week, Ariana Grande &amp; Social House's 'Boyfriend' Debuts in Top 10|work=Billboard|last=Trust|first=Gary|date=August 12, 2019|accessdate=August 12, 2019}}&lt;/ref&gt; V júli vydala propagačný singel „The Archer“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-the-archer-862685/|title=Taylor Swift Releases Intimate New Song 'The Archer'|first=Claire|last=Shaffer|work=[[Rolling Stone]]|date=July 23, 2019|accessdate=September 10, 2019}}&lt;/ref&gt; Tretím singlom sa stala pieseň „Lover“. Je to speváčkin tretí po sebe idúci top 10 singel z rebríčka Hot 100 albumu ''Lover.''
[[Súbor:Taylor_Swift_2_-_2019_by_Glenn_Francis_(cropped)_3.jpg|alt=|náhľad|264x264bod|Swift na [[iHeartRadio Music Awards]] 2019]]
Album ''[[Lover (album)|Lover]]'' vyšiel [[23. august|23. augusta]] [[2019]], obdržal pozitívnu kritiku&lt;ref&gt;{{cite web|title=Lover by Taylor Swift|url=https://www.metacritic.com/music/lover/taylor-swift|publisher=[[Metacritic]]|accessdate=September 4, 2019}}&lt;/ref&gt; a debutoval na vrchole [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] s predajom 679-tisíc kópií v prvom týždni – stala sa prvou ženou histórie, ktorá počas jedného týždňa predala zo šiestich albumov viac ako pol milióna kópií.&lt;ref name=&quot;BB200&quot;&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8528870/taylor-swift-lover-album-debuts-at-no-1-on-billboard-200-chart|title=Official: Taylor Swift's 'Lover' Debuts at No. 1 on Billboard 200 Chart With 867,000 Units Earned in First Week in U.S.|first=Keith|last=Caulfield|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=September 1, 2019|accessdate=September 2, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190901210332/https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8528870/taylor-swift-lover-album-debuts-at-no-1-on-billboard-200-chart|archive-date=September 1, 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8528870/taylor-swift-lover-album-debuts-at-no-1-on-billboard-200-chart|title=Official: Taylor Swift's 'Lover' Debuts at No. 1 on Billboard 200 Chart With 867,000 Units Earned in First Week in U.S.|first=Keith|last=Caulfield|work=Billboard|date=September 1, 2019|accessdate=September 1, 2019}}&lt;/ref&gt; Tiež sa predalo viac kópií ako z ďalších 199 albumov v rebríčku dokopy.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.nytimes.com/2019/09/02/arts/music/taylor-swift-lover-sales.html|title=Taylor Swift's 'Lover' Is No. 1, but Falls Short of a Million Sales|first=Ben|last=Sisario|work=The New York Times|date=November 8, 2019|accessdate=September 4, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190904020538/https://www.nytimes.com/2019/09/02/arts/music/taylor-swift-lover-sales.html|archive-date=September 4, 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt; 18 piesní z albumu sa dostalo do rebríčka ''Billboard'' Hot 100, čo bolo novým rekordom – najviac súbežných vstupov piesní ženskej umelkyne do tohoto rebríčka.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8528903/every-song-taylor-swift-lover-charts-hot-100|title=All 18 Songs From Taylor Swift's New Album 'Lover' Chart On the Billboard Hot 100|first=Gary|last=Trust|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=September 3, 2019|accessdate=September 10, 2019}}&lt;/ref&gt; Na [[MTV Video Music Awards]] 2019 videoklipy „Me!“ a „You Need to Calm Down“ získali 12 nominácii. „Me!“ vyhral v kategórii Najlepšie vizuálne efekty a „You Need to Calm Down“ v kategórii Video roka – Swift sa tak stala prvou ženou a druhým umelcom, ktorý vyhral cenu za video a spolu-režíroval ho.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/awards/8528396/12-records-2019-vma-awards|title=12 Records That Were Set at the 2019 VMAs|last=Grein|first=Paul|date=August 26, 2019|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=January 11, 2020}}&lt;/ref&gt; Koncom roku 2019 sa stal ''Lover'' najpredávanejším fyzickým albumom roka v USA a najpredávanejším albumom ženy celosvetovo. Swift bola [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|Medzinárodnou federáciou fonografického priemyslu]] menovaná za globálne najlepšie predávajúceho umelca roka a stala sa prvou ženou, ktorá toto ocenenie získala dvakrát (predtým v roku 2014).&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Cite web|url=http://www.billboard.com/articles/business/9326226/taylor-swift-ifpi-global-best-selling-artist-2019|title=Taylor Swift Crowned IFPI&amp;#39;s Global Best-Selling Artist|last=Cirisano|first=Tatiana|date=March 2, 2020|website=Billboard|access-date=March 2, 2020}}&lt;/ref&gt;

V júni 2019 bola spoločnosť Big Machine Records (bývalá nahrávacia spoločnosť Swift) kúpená talentovým manažérom [[Scooter Braun|Scooterom Braunom]]. Tento nákup zahŕňal „[[Mastering|mastre]]“ jej prvých šiestich albumov.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Cite web|url=https://www.vox.com/culture/2019/7/1/20677241/taylor-swift-scooter-braun-controversy-explained|title=The Taylor Swift/Scooter Braun controversy, explained|last=Grady|first=Constance|date=September 1, 2019|website=Vox|access-date=August 23, 2019}}&lt;/ref&gt; V príspevku na [[Tumblr]] Swift ostro kritizovala transakciu, pričom uviedla, že sa roky pokúšala kúpiť svoje mastre a opísala Brauna ako „nepretržitého, manipulatívneho zastrašovača“.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; V auguste Swift oznámila plány na opätovné nahratie albumov v novembri 2020.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-49432817|title=Taylor Swift wants to re-record her old hits|date=August 22, 2019|access-date=August 22, 2019|work=[[BBC News]]|language=en-GB}}&lt;/ref&gt; V novembri 2019 povedala, že Braun a zakladateľ vydavateľstva Big Machine, Scott Borchetta, jej zabránili v odohraní jej vlastných starších piesní v rámci [[American Music Awards]] 2019 a tiež ich používaní pre dokument [[Netflix|Netflixu]] s názvom ''[[Miss Americana]].'' Big Machine poprelo obvinenia a uviedlo, že Swift dlhuje „milióny dolárov a viacero [[Aktíva (účtovníctvo)|aktív]]“. V reakcii na to zástupcovia Swift zverejnili korešpondenciu, v ktorej ukazujú, že výkonný pracovník spoločnosti Big Machine odmietol udeliť licencie na dokument, a uviedli, že spoločnosť Big Machine dlhuje speváčke takmer 8 miliónov dolárov za nezaplatené licenčné poplatky. 18. novembra 2019 spoločnosť Big Machine vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že „súhlasila s udelením všetkých licencií na vystúpenia svojich umelcov v post-show vysielaniach a na opätovné vysielanie na vzájomne schválených platformách“ pre American Music Awards, hoci konkrétne Swift nie je menom spomínaná. Swift v tom roku získala šesť ocenení American Music Awards vrátane Umelca dekáda za roky 2010s. V apríli 2020 spoločnosť Big Machine vydala ''[[Live from Clear Channel Stripped 2008]]'', živý album vystúpenia v rozhlasovej šou z roku 2008.&lt;ref name=&quot;usat&quot;&gt;{{Cite web|title=Taylor Swift Slams Big Machine's New Unauthorized Live Album as 'Shameless Greed'|url=https://www.usatoday.com/story/entertainment/music/2020/04/23/taylor-swift-big-machines-new-unapproved-album-shameless-greed/3015021001/|last=Henderson|first=Cydney|date=April 23, 2020|work=[[USA Today]]|accessdate=April 23, 2020}}&lt;/ref&gt; Swift ale uviedla, že toto vydanie neautorizovala.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Taylor Swift Decries Impending Release of Unauthorized 2008 Live Album|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-unauthorized-2008-live-album-989143/|last=Kreps|first=Daniel|date=April 23, 2020|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=April 23, 2020}}&lt;/ref&gt;

V novembri 2019 bola speváčka zahrnutá v rebríčku ''Billboard's'' Greatest of All Time Artists Chart na 8. mieste – najvyššie umiestnenie umelca s debutom v 21. storočí.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/pro/billboard-top-125-artists-of-all-time-the-beatles|title=Billboard's Top 125 Artists of All Time: The Beatles, Rolling Stones, Elton John, Mariah Carey, Madonna &amp; More|date=November 14, 2019}}&lt;/ref&gt; V tom čase vydala pôvodnú pieseň, ktorú zložila s [[Andrew Lloyd Webber|Andrewom Lloydom Webberom]] – „Beautiful Ghosts“ – pre film ''Cats'' (2019). V decembri skomponovala, nahrala a vydala vianočný singel s názvom „Christmas Tree Farm“ a vo filme ''Cats'' si zahrala postavu Bombaluriny.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.gq.com/story/cats-trailer|title=Look What the Cats Trailer Dragged In|date=July 18, 2019|work=GQ|accessdate=August 27, 2019}}&lt;/ref&gt; 23. januára 2020 mal film ''Miss Americana'' premiéru na [[Sundance Film Festival]] 2020 a 31. januára mal premiéru na Netflixe; získal pozitívny ohlas.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Miss Americana (2020)|url=https://www.rottentomatoes.com/m/taylor_swift_miss_americana|publisher=[[Fandango Media]]|work=[[Rotten Tomatoes]]|accessdate=February 2, 2020}}&lt;/ref&gt; Dokument zahŕňa skladbu „Only the Young“, ktorú napísala pre Voľby v Spojených štátoch v roku 2018. Vo februári podpísala exkluzívny globálny kontrakt s [[Universal Music Publishing Group]], po tom, čo jej 16-ročný kontrakt so [[Sony/ATV Music Publishing]] vypršal.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-signs-umpg-publishing-deal-1203484798/|title=Taylor Swift Moves to Universal Music Publishing Group with New Pact|last=Willman|first=Chris|date=February 6, 2020|website=Variety|language=en|access-date=February 6, 2020}}&lt;/ref&gt; V tom mesiaci vydala živú verziu piesne „The Man“ z albumu ''Lover'' a tiež aj videoklip.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8551175/taylor-swift-teases-the-man-live-from-paris-song-video-release-date|title=Taylor Swift Teases 'The Man -- Live from Paris' Song &amp; Video Release Date|first=Mitchell|last=Peters|date=February 17, 2020|accessdate=February 18, 2020|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]}}&lt;/ref&gt; Lover Fest, speváčkin koncert na propagáciu albumu bol presunutý na rok 2021 z dôvodu [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémie COVID-19]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-cancels-2020-tour-dates-986059/|title=Taylor Swift Cancels All 2020 Tour Dates Due to Coronavirus|last=Kreps|first=Daniel|date=April 17, 2020|website=Rolling Stone|language=en-US|access-date=April 17, 2020}}&lt;/ref&gt; Vystúpila s piesňou „Soon You'll Get Better“ na online benefičnom koncerte [[Lady Gaga|Lady Gagy]] – [[Together at Home|One World: Together at Home]]. Koncert Swift z [[Paríž|Paríža]] – City of Lover (2019) bol 17. mája 2020 odvysielaný na stanici [[American Broadcasting Company|ABC]] a tiež na druhý deň dostupný na platformách [[Hulu]] a [[Disney+]]. Swift následne vydala živé verzie skladieb z albumu ''Lover'', s ktorými v Paríži vystúpila.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.pitchfork.com/news/listen-to-taylor-swifts-city-of-lover-film-soundtrack/|title=Listen to Taylor Swift's 'City of Lover' Film Soundtrack|last=Bloom|first=Madison|website=Pitchfork|date=May 17, 2020|access-date=May 20, 2020}}&lt;/ref&gt; 7. júna 2020 sa objavila na livestreame na [[YouTube]]'s ''Dear Class of 2020''&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://deadline.com/2020/06/barack-obama-michelle-obama-to-headline-youtubes-dear-class-of-2020-virtual-commencement-event-1202926308/|title=YouTube Reschedules Virtual Commencement Ceremony With The Obamas, Beyoncé Due To George Floyd Memorial Service – Watch|last=Petski|first=Denise|date=June 7, 2020|website=[[Deadline Hollywood]]|access-date=June 29, 2020}}&lt;/ref&gt; a tiež na [[Pride Live]]'s [[Pride Live#Campaigns|Stonewall Day]] livestreame 26. júna 2020.&lt;ref name=&quot;Pride2020&quot;&gt;{{Cite web|last=Lynch|first=Joe|date=June 26, 2020|title=Taylor Swift Calls Out U.S. Census for Transgender Erasure|url=https://www.billboard.com/articles/news/pride/9409947/taylor-swift-trans-erasure-census|work=Billboard|access-date=June 29, 2020}}&lt;/ref&gt;

V októbri Scooter Braun predal mastre a videá Swift spoločnosti [[Shamrock Holdings]] za údajne 300 miliónov dolárov.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Scooter Braun Sells Taylor Swift's Big Machine Masters for Big Pay Day|url=https://variety.com/2020/music/news/scooter-braun-sells-taylor-swift-big-machine-masters-1234832080/|first=Shirley|last=Halperin|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=November 16, 2020|access-date=November 16, 2020}}&lt;/ref&gt; Swift začala odznova nahrávať svoju diskografiu v novembri 2020.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Taylor Swift Confirms Sale of Her Masters, Says She Is Already Re-Recording Her Catalog|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-responds-scooter-brauns-sale-of-her-catalog-saying-1234833284/|first=Chris|last=Willman|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=November 16, 2020|access-date=November 18, 2020}}&lt;/ref&gt;

=== 2020 – súčasnosť: Albumy ''Folklore'', ''Evermore'', ''Midnights'' a opätovné nahrávky ===
V roku 2020 vydala dva prekvapivé albumy s malou propagáciou. Prvý, jej ôsmy štúdiový album ''[[Folklore (album)|Folklore]]'', vyšiel 24. júla.&lt;ref&gt;{{cite news|title=Taylor Swift to release surprise new album Folklore|url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/taylor-swift-folklore-new-album-stream-release-date-tracklist-listen-a9634261.html|last=Harrison|first=Ellie|date=July 23, 2020|access-date=July 23, 2020|newspaper=[[The Independent]]}}&lt;/ref&gt; Druhý, jej deviaty štúdiový album ''[[Evermore (album)|Evermore]]'', vyšiel 11. decembra.&lt;ref&gt;{{Cite web|date=December 10, 2020|title=Taylor Swift to release surprise ninth album 'Evermore' tonight|url=https://www.nme.com/news/music/taylor-swift-to-release-surprise-ninth-album-evermore-tonight-2835851|access-date=December 10, 2020|website=[[NME]]}}&lt;/ref&gt; Počas pandémie COVID-19 albumy písala a nahrávala v izolácii. Spolupracovala s producentmi Jackom Antonoffom a Aaronom Dessnerom z kapely [[The National]]. Oba albumy obsahujú spoluprácu s kapelou [[Bon Iver]] a album ''Evermore'' tiež spoluprácu so skupinami [[The Nacional]] a [[Haim]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/9423659/taylor-swift-folklore-review-first-listen|title=Taylor Swift's 'Folklore': There's Nothing Quiet About This Songwriting Tour De Force|last=Lipshutz|first=Jason|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=July 24, 2020|access-date=July 24, 2020}}&lt;/ref&gt; Swift je spoluautorkou niekoľkých piesní, ktoré napísala so svojím priateľom [[Joe Alwyn|Joeom Alwynom]] pod pseudonymom William Bowery.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/9500267/taylor-swift-joe-alwyn-songwriting-interview/|title=Taylor Swift Isn't So Sure She &amp; Joe Alwyn Would Have Made Music Together If It Weren't for Lockdown|date=December 15, 2020|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|first=Katie|last=Atkinson|access-date=February 18, 2021}}&lt;/ref&gt; Oba albumy, ktoré Swift a Dessner označili za „sesterské nahrávky“, zahŕňajú [[Indie folk|indie folkovú]] a [[Alternative rock|alternatívnu rockovú]] produkciu, čo je odklon od jej predchádzajúcich popových vydaní.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.latimes.com/entertainment-arts/music/story/2020-07-24/taylor-swift-folklore-album-reviews|title=Reviews of Taylor Swift's 'Folklore' album are in. Here's what critics are saying|last=Carras|first=Christi|newspaper=[[Los Angeles Times]]|date=July 24, 2020|access-date=July 31, 2020}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/aaron-dessner-interview-taylor-swift-evermore-1105853/|title=Aaron Dessner on How His Collaborative Chemistry With Taylor Swift Led to 'Evermore'|first=Claire|last=Schaffer|work=[[Rolling Stone]]|date=December 18, 2020|access-date=February 18, 2021}}&lt;/ref&gt;

Singlami sa stali piesne: „Cardigan“, „Betty“, „Exile“ (s Bon Iver); a „Willow“, „No Body, No Crime“ (s Haim), „Coney Island“ (s the National).&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/9517376/taylor-swift-evermore-radio-rollout/|title=Taylor Swift's 'Coney Island' and 'No Body, No Crime' Debut on Airplay Charts, Joining 'Willow'|first=Gary|last=Trust|date=January 28, 2021|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=February 2, 2021}}&lt;/ref&gt; Hlavné singly z každého albumu „Cardigan“ a „Willow“ debutovali na vrchole [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] toho istého týždňa, keď ich materské albumy debutovali na vrchole [[Billboard 200|''Billboard'' 200]], vďaka čomu bola Swift prvým umelcom, ktorý debutoval na popredných priečkach amerického singlového aj albumového rebríčka naraz.&lt;ref&gt;{{cite web|date=December 21, 2020|title=Taylor Swift's 'Willow' Debuts at No. 1 on Billboard Hot 100|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/9503448/taylor-swift-willow-debut-number-one-hot-100/|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=February 18, 2021}}&lt;/ref&gt; Z oboch albumov sa počas prvého týždňa predalo po celom svete viac ako milión kusov, pričom ''Folklore'' predal dva milióny.&lt;ref&gt;{{Cite web|last=Countryman|first=Eli|date=July 31, 2020|title=Taylor Swift's 'Folklore' Sells Over 2 Million Copies in First Week|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-folklore-first-week-sales-worldwide-1234722530/|access-date=November 17, 2020|website=[[Variety (magazine)|Variety]]}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|last=Willman|first=Chris|date=December 21, 2020|title=Taylor Swift's 'Evermore' Sells a Million Worldwide in First Week|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-evermore-sells-million-first-week-1234867490/|access-date=December 21, 2020|website=[[Variety (magazine)|Variety]]}}&lt;/ref&gt; ''Folklore'' prekonal rekord v streamovaní albumov počas prvého dňa od ženskej umelkyne na streamovacej platforme [[Spotify]], rekord zaznamenaný ako ''Guinessov svetový rekord''.&lt;ref&gt;{{Cite web|date=July 29, 2020|title=Taylor Swift breaks 24 hour streaming record on Spotify for 8th album folklore|url=https://www.guinnessworldrecords.com/news/2020/7/taylor-swift-breaks-24-hour-streaming-record-on-spotify-for-8th-album-folklore-625253|access-date=August 1, 2020|website=[[Guinness World Records]]}}&lt;/ref&gt; Bol to najpredávanejší album roku 2020 v USA a do januára 2021 sa ho predalo 1,2 milióna kópií.&lt;ref name=&quot;jan21&quot;&gt;{{cite web|first=Keith|last=Caulfield|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/9508037/mrc-data-2020-recap/|title=Lil Baby's 'My Turn' Is MRC Data's Top Album of 2020, Roddy Ricch's 'The Box' Most-Streamed Song|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=January 7, 2021|access-date=January 7, 2021}}&lt;/ref&gt;

Dňa 25. novembra uviedla Swift na platforme [[Disney+]] koncertný film s názvom ''Folklore: The Long Pond Studio Sessions'', ktorý dokumentuje vznik ''Folklore.''&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-folklore-movie-long-pond-studio-sessions-1094615/|title=Taylor Swift to Release New 'Folklore' Film, 'The Long Pond Studio Sessions'|last=Blistein|first=Jon|work=[[Rolling Stone]]|date=November 24, 2020|access-date=November 24, 2020}}&lt;/ref&gt; Na [[American Music Awards]] v roku 2020 získala tri ceny vrátane ceny Umelec roka, a to rekordne tretíkrát za sebou.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Willman|first1=Chris|date=November 23, 2020|title=Taylor Swift Wins Three American Music Awards, Says She's MIA Because of 'Recording All of My Old Music'|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-wins-three-american-music-awards-says-shes-mia-because-of-recording-all-of-my-old-music-1234837818/|access-date=November 25, 2020|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]}}&lt;/ref&gt; Získala šesť nominácií na 63. ročníku udeľovania cien Grammy a vyhrala v kategórii [[Cena Grammy za album roka|Album roka]].&lt;ref name=&quot;folklorevariety&quot;&gt;{{cite web|title=Taylor Swift Becomes First Woman to Win Album of the Year Grammy Three Times|url=https://variety.com/2021/music/news/taylor-swift-grammys-album-of-year-first-woman-three-times-folklore-1234930200/|website=Variety|access-date=March 15, 2021}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://variety.com/2020/music/news/grammy-nominations-2020-beyonce-taylor-swift-roddy-ricch-dua-lipa-1234839012/|title=Grammy Nominations Led by Beyoncé's Nine, With Six Apiece for Taylor Swift, Roddy Ricch and Dua Lipa|last=Willman|first=Chris|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=November 24, 2020|access-date=November 24, 2020}}&lt;/ref&gt; Je prvou ženou v histórii, ktorá vyhrala trikrát.&lt;ref name=&quot;folklorevariety&quot; /&gt;

Vo februári 2021 bola uvedená na singli skupiny Haim s názvom „Gasoline“ z rozšírenej edície albumu ''Women in Music Pt. III''. (2020).&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-haim-gasoline-1128513/|title=Haim Release 'Women in Music Pt. III' Expanded Edition With Taylor Swift|last=Shaffer|first=Claire|magazine=[[Rolling Stone]]|date=February 18, 2021|access-date=February 18, 2021}}&lt;/ref&gt; Opätovne nahrané vydanie albumu ''Fearless'' (2008) nesie názov ''[[Fearless (Taylor's Version)]]'' a vyšlo 9. apríla 2021.&lt;ref name=&quot;pitchfork.com&quot;&gt;{{Cite web|last1=Minsker|first1=Evan|last2=Monroe|first2=Jazz|date=February 11, 2021|title=Taylor Swift Details Re-Recorded Album Fearless (Taylor's Version)|url=https://pitchfork.com/news/taylor-swift-details-re-recorded-album-fearless-taylors-version/|url-status=live|archive-url=|archive-date=|access-date=February 11, 2021|website=[[Pitchfork (website)|Pitchfork]]}}&lt;/ref&gt; Následne debutovalo na prvom mieste v USA.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Caulfield|first1=Keith|title=Taylor Swift's Re-Recorded 'Fearless' Album Debuts at No. 1 on Billboard 200 Chart With Year's Biggest Week|url=https://www.billboard.com/articles/news/9558306/taylor-swift-fearless-taylors-version-tops-billboard-200/|website=Billboard|access-date=19 April 2021|date=18 April 2021}}&lt;/ref&gt; Predchádzali mu piesne „Love Story (Taylor’s Version)“, znovu nahratá verzia jej pôvodného vydania z roku 2008 a dve nové skladby „You All Over Me“ s [[Maren Morris]] a „Mr. Perfectly Fine“.&lt;ref name=&quot;pitchfork.com&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|last=Haylock|first=Zoe|date=March 24, 2021|title=Taylor Swift Recruits Maren Morris for a New Unreleased Song From Fearless|url=https://www.vulture.com/2021/03/taylor-swift-you-all-over-me-from-the-vault.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210324192708/https://www.vulture.com/2021/03/taylor-swift-you-all-over-me-from-the-vault.html|archive-date=March 24, 2021|access-date=March 24, 2021|website=Vulture}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|last=Wang|first=Steffanee|title=Taylor Swift Shares New 'Fearless' Track, &quot;Mr. Perfectly Fine&quot;|url=https://www.nylon.com/entertainment/taylor-swift-shares-fearless-single-mr-perfectly-fine|access-date=April 7, 2021|website=[[Nylon (magazine)|Nylon]]|date=April 7, 2021}}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==
'''Štúdiové albumy'''
*''[[Taylor Swift (album)|Taylor Swift]]'' (2006)
*''[[Fearless (album)|Fearless]]'' (2008)
*''[[Speak Now (album)|Speak Now]]'' (2010)
*''[[Red (album)|Red]]'' (2012)
*''[[1989 (album Taylor Swift)|1989]]'' (2014)
*''[[Reputation (album)|Reputation]]'' (2017)
*''[[Lover (album)|Lover]]'' (2019)
*''[[Folklore (album)|Folklore]]'' (2020)
*''[[Evermore (album)|Evermore]]'' (2020)
*''[[Midnights (album)|Midnights]]'' (2022)
*''[[The Tortured Poets Department]]'' (2024)
*''[[The Life of a Showgirl]]'' (2025)

'''Znovu nahrané albumy'''
* ''[[Fearless (Taylor's Version)]]'' (2021)
* ''[[Red (Taylor's Version)]]'' (2021)
* ''[[Speak Now (Taylor's Version)]]'' (2023)
* ''[[1989 (Taylor's Version)]]'' (2023)

'''EP'''
* ''Sounds of the Season: The Taylor Swift Holiday Collection'' (2007)
* ''Beautiful Eyes'' (2008)

'''Albumy naživo'''
* ''Connect Set
* ''iTunes Live from SoHo
* ''Speak Now: World Tour Live

'''Video-albumy'''
* ''CMT Crossroads: Taylor Swift &amp; Def Leppard'' (2008)

'''Soundtracky k filmom'''
*''Hunger Games: Taylor Swift &amp; The Civil Wars – Safe and Sound'' (2011)
*''Hunger Games: Taylor Swift – Eyes Open'' (2011)
*''Navždy Spolu (The Vow): Taylor Swift - Enchanted''
*''One Chance: Taylor Swift – Sweeter than fiction''

== Filmografia ==
*''Valentine's Day'' (2010)
*''The Lorax'' (2012)
*''The Giver'' (2014)
*''Cats'' (2019)
*''Miss Americana'' (2020)
*''Folklore: The Long Pond Studio Sessions'' (2020)
*''Taylor Swift: The Eras Tour'' (2023)

== Koncertné turné ==
* Fearless Tour (2009 – 2010)
* Speak Now World Tour (2011 – 2012)
* The Red Tour (2013 – 2014)
* The 1989 World Tour (2015)
* Reputation Stadium Tour (2018)
* The Eras Tour (2023 – 2024)

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;&quot; /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Taylor Swift}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* {{imdb meno|id=2357847|meno=Taylor Swift}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Taylor Swift|}}
{{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}}{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Swiftová, Taylor}}

[[Kategória:Country speváčky USA]]
[[Kategória:Popové speváčky USA]]
[[Kategória:Rockové speváčky USA]]
[[Kategória:Gitaristky]]
[[Kategória:Country gitaristi USA]]
[[Kategória:Popoví gitaristi USA]]
[[Kategória:Rockoví gitaristi USA]]
[[Kategória:Klaviristky USA]]
[[Kategória:Country klaviristi USA]]
[[Kategória:Popoví klaviristi USA]]
[[Kategória:Rockoví klaviristi USA]]
[[Kategória:Speváci-skladatelia USA]]
[[Kategória:Skladatelia modernej hudby USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Pensylvánie]]
[[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]]</text>
      <sha1>taws01o7lbecmidznh14xkf9ftn8rcc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213323</id>
      <parentid>8213321</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:22:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28905-88|~2026-28905-88]] ([[User_talk:~2026-28905-88|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-70343-8</comment>
      <origin>8185489</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="136692" sha1="de4kowxqb5bhv3plbb0cex50sao8ro3" xml:space="preserve">{{Dobrý článok}}
{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Taylor Swiftová
 | Obrázok             = Taylor Swift at the 2023 MTV Video Music Awards 4.png
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = Taylor Swiftová v roku 2023
 | Popis umelca        = 
 | Rodné meno          = Taylor Alison Swift
 | Umelecké mená       = 
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1989|12|13}}
 | Miesto narodenia    = West Reading, [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Dátum úmrtia        = 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Žáner               = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[country]], [[rock]], [[synth-pop]], [[country pop]]
 | Roky pôsobenia      = 2003 – súčasnosť
 | Pôsobenie           = speváčka-skladateľka, hudobná producentka, herečka, režisérka videoklipov, filantropka, podnikateľka
 | Hrá na nástroje     = gitara, banjo, ukulele, klavír
 | Typ hlasu           =
 | Súvisiace články    = [[Ed Sheeran]], [[Jack Antonoff]] 
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[RCA Records|RCA]], Big Machine, [[Republic Records|Republic]]
 | Webstránka          = {{url|taylorswift.com}}
}}

'''Taylor Swiftová''' ({{vjz|eng|Taylor Alison Swift}}; * [[13. december]] [[1989]], West Reading, [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]])&lt;ref name=&quot;widdicombe1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = Widdicombe
  | meno                = Lizzie
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = You Belong With Me
  | url                 = http://www.newyorker.com/reporting/2011/10/10/111010fa_fact_widdicombe
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 11.10.2011
  | vydavateľ           = The New Yorker
  | miesto              = 
  | jazyk               = anglicky
}}&lt;/ref&gt; je americká [[Spevák-skladateľ|speváčka-skladateľka]], [[Multiinštrumentalista|multiinštrumentalistka]], [[herečka]] a [[Režisér|režisérka]]. 

Vyrastala v Reading v Pensylvánii a v 14 rokoch sa s rodinou presťahovala do [[Nashville (Tennessee)|Nashville]] v [[Tennessee]], kde sa usilovala o kariéru v [[country]] hudbe. Podpísala zmluvu s nezávislým vydavateľstvom [[Big Machine Records]], a stala sa tak najmladšou skladateľkou, ktorú si kedy najalo nakladateľstvo [[Sony Music Entertainment|Sony/ATV Music]]. Ako vychádzajúca country hviezda v roku [[2006]] vydala album s názvom ''[[Taylor Swift (album)|Taylor Swift]].'' Vďaka jeho tretiemu singlu „[[Our Song (skladba)|Our Song]]“ sa stala najmladšou osobou, ktorá bez pomoci napísala a vystúpila s piesňou číslo jeden v rebríčku ''Hot Country Songs''. V roku [[2008]] obdržala nomináciu na [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Cenu Grammy pre najlepšieho nováčika]].

V roku 2008 bol vydaný jej druhý album s názvom ''[[Fearless (album)|Fearless]].'' Po úspechu singlov „[[Love Story (skladba)|Love Story]]“ a „[[You Belong with Me (skladba)|You Belong with Me]]“, sa stal album ''Fearless'' v USA najpredávanejším albumom roku [[2009]]. Album získal 4 ceny [[Grammy Award|Grammy]] a tým sa Swift stala najmladšou víťazkou [[Cena Grammy za album roka|Ceny Grammy za album roka]]. Jej tretí a štvrtý album, ''[[Speak Now (album)|Speak Now]]'' ([[2010]]), a ''[[Red (album)|Red]]'' ([[2012]]) spolu predali viac ako milión kópií počas prvého týždňa predaja od ich vydania v USA. Singel „[[Mean (skladba)|Mean]]“ z albumu ''Speak Now'' vyhral 2 ceny Grammy, zatiaľ čo single „[[We Are Never Ever Getting Back Together (skladba)|We Are Never Ever Getting Back Together]]“ a „[[I Knew You Were Trouble (skladba)|I Knew You Were Trouble]]“ z albumu ''Red'', sa stali celosvetovými hitmi. Jej piaty, popovo zameraný album ''[[1989 (album Taylor Swift)|1989]]'', bol vydaný v roku [[2014]]. V jeho prvom týždni sa predalo viac kópií ako akéhokoľvek iného albumu za posledných 12 rokov. Tým sa Swift stala prvým a jediným umelcom, ktorý má tri albumy s predajom vyše milióna kópií v prvom týždni predaja. Single „[[Shake It Off (skladba)|Shake It Off]]“, „[[Blank Space (skladba)|Blank Space]]“ a „[[Bad Blood (skladba)|Bad Blood]]“ dosiahli číslo jeden v rebríčku ''[[Billboard Hot 100|Billboard]]'' [[Billboard Hot 100|Hot 100]]. Album získal 3 ceny Grammy a Swift sa stala prvou ženou, ktorá dvakrát vyhrala Cenu Grammy za album roka. V roku [[2015]] sa koncertné turné k albumu ''1989'' stalo jedným z najúspešnejších za poslednú dekádu. Jej šiesty album ''[[Reputation (album)|Reputation]]'' bol vydaný v roku [[2017]] a pilotný singel „[[Look What You Made Me Do (skladba)|Look What You Made Me Do]]“ zlomil niekoľko svetových rekordov. 23. augusta 2019 vydala album s názvom ''[[Lover (album)|Lover]]'' a 24. júla 2020 svoj ôsmy štúdiový album, ''[[Folklore (album)|Folklore]].'' 11. decembra 2020 bol vydaný jej deviaty album, [[Evermore (album)|Evermore]]. Na odovzdávaní cien [[MTV Video Music Awards|VMA]] [[2022]] získala ako prvá žena ocenenie za najlepší videoklip roka s piesňou [[All Too Well (skladba)|All Too Well]], ku ktorej bol natočený krátky 15-minútový film. Ide tak o najdlhší ocenený videoklip vôbec. Swift v ten deň taktiež ohlásila vydanie svojho desiateho štúdiového albumu s názvom „[[Midnights (album)|Midnights]]“, ktorý uzrel svetlo sveta 21. októbra 2022. Na jar [[2021]] vydala nanovo nahraný album [[Fearless (Taylor’s Version)]], ku ktorému v novembri 2021 pribudol album [[Red (Taylor’s Version)]]. V lete [[2023]] do zbierky pribudol aj [[Speak Now (Taylor’s Version)]] a na 9. výročie vydania jej najúspešnejšieho popového albumu 1989, vyšiel 27. októbra 2023 [[1989 (Taylor’s Version)]]. Vydaniu albumov s prívlastkom „Taylor’s Version“ predchádzal prechod jej hudobných práv [[Scooter Braun|Scooterovi Braunovi]], ktoré mu predal [[Scott Borchetta]], majiteľ vydavateľstva Big Machine Records, bez vedomia Swift.

Je známa svojimi piesňami s príbehmi, v ktorých často hovorí o jej osobných skúsenostiach. Ako skladateľka bola poctená Nashvillskou asociáciou skladateľov (Nashville Songwriters Association) a Sieňou slávy skladateľov (Songwriters Hall of Fame). Medzi jej ďalšie úspechy patrí 14 cien [[Grammy Award|Grammy]], 1 cena [[Emmy Award|Emmy]], 40 [[American Music Awards]], 39 [[Billboard Music Awards]], 118 zápisov do [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovej knihy rekordov]], 23 [[MTV Video Music Awards]], 12 Country Music Association Awards, 8 Academy of Country Music Awards a 2 [[Brit Awards]]. Je jedným z najlepšie predávaných umelcov všetkých čias. Predala viac ako 50 miliónov albumov – vrátane 37,3 milióna v USA a na konte má viac ako 150 miliónov predajov singlov. Swift tiež spolupracovala na filmoch, ako napríklad ''[[Valentine's Day (film)|Valentine's Day]]'' (2010) a ''[[The Giver (film)|The Giver]]'' (2014). V roku 2015 sa stala najmladšou ženou, ktorá kedy bola na zozname [[Forbes (magazín)|Forbes]] „100 Most Powerful Women“. Umiestnila sa tu na 64. mieste. V máji 2022 jej [[New York University]] udelila čestný doktorát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taylor Swift gets honorary degree from New York University|url=https://www.independent.co.uk/news/ap-taylor-swift-new-york-university-new-york-grammys-b2082214.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2022-05-18|dátum prístupu=2022-05-24|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Život a kariéra ==
=== 1989 – 2003: Detstvo ===
Swift sa narodila 13. decembra 1989 vo West Readingu v americkom štáte [[Pensylvánia]].&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.bbc.co.uk/newsround/51711128|title=Taylor Swift: The record-breaking artist in numbers|work=CBBC Newsround|access-date=April 20, 2020|language=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Sutherland|first=Mark|url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/rockandpopfeatures/11430433/Taylor-Swift-interview-A-relationship-No-ones-going-to-sign-up-for-this.html|title=Taylor Swift interview: 'A relationship? No one’s going to sign up for this'|work=[[The Daily Telegraph|The Telegraph]]|date=May 23, 2015|access-date=April 20, 2020|language=en-GB|issn=0307-1235}}&lt;/ref&gt; Jej otec, Scott Kingsley Swift, je finančný poradca banky Merrill Lynch, vyrastal v [[Pensylvánia|Pensylvánii]] ako potomok troch generácií bankových prezidentov. Jej matka, Andrea Gardner Swiftová, rodená Finlayová, je ženou v domácnosti, predtým pracovala ako obchodná konateľka investičného fondu.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Cite book|url=https://books.google.com/books?id=WdEXCwAAQBAJ&amp;pg=PA1|title=Taylor Swift|last=Jepson|first=Louisa|publisher=[[Simon &amp; Schuster]]|year=2013|isbn=978-1-4711-3087-8|page=1|accessdate=August 16, 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20170729142603/https://books.google.com/books?id=WdEXCwAAQBAJ&amp;pg=PA1|archive-date=July 29, 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Andrea strávila prvých desať rokov svojho života v [[Singapur]]e, než sa jej rodina usadila v [[Texas]]e; jej otec bol inžinier ropných vrtov a pracoval v [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázii]]. Taylor dostala krstné meno po spevákovi Jamesovi Taylorovi. Jej matka verila, že Taylor toto neutrálne meno pomôže pri budovaní podnikateľskej kariéry. Swift k tomu uviedla: „Mama si myslela, že bude skvelé mať na vizitke napísané Taylor, pretože ten, kto si ju prečíta, nebude dopredu vedieť, či sa jedná o muža alebo ženu.“ Má mladšieho brata [[Austin Swift|Austina]], ktorý je herec.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.mtv.com/news/2164771/austin-swift-epic-graduation-weekend/|title=Taylor Swift's Brother Had The Most Epic Graduation Weekend Ever|publisher=[[MTV News]]|accessdate=July 25, 2016|date=May 19, 2015|first=Madeline|last=Roth|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160723192253/http://www.mtv.com/news/2164771/austin-swift-epic-graduation-weekend/|archivedate=July 23, 2016}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160723192253/http://www.mtv.com/news/2164771/austin-swift-epic-graduation-weekend/ |date=2016-07-23 }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Grandview Blvd 76, Wyomissing PA.JPG|náhľad|Rodný dom Swift vo [[Wyomissing|Wyomissingu]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]]]]
Swift svoje detstvo strávila na malej plantáži vianočných stromčekov&lt;ref&gt;{{cite web|last=Raab|first=Scott|url=http://www.esquire.com/entertainment/music/a30491/taylor-swift-1114/|title=Taylor Swift Interview|work=[[Esquire (magazine)|Esquire]]|date=October 20, 2014|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150216031004/http://www.esquire.com/entertainment/music/a30491/taylor-swift-1114/|archivedate=February 16, 2015}}&lt;/ref&gt; v Montgomery County a chodila na súkromnú školu Wyndcroft School.&lt;ref name=&quot;readingeagle1&quot;&gt;{{Cite news|last=Hatza|first=George|url=http://readingeagle.com/article.aspx?id=116460|title=Taylor Swift: Growing into superstardom|work=[[Reading Eagle]]|date=December 8, 2008|accessdate=April 17, 2012|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120401101613/http://readingeagle.com/article.aspx?id=116460|archivedate=April 1, 2012}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120401101613/http://readingeagle.com/article.aspx?id=116460 |date=2012-04-01 }}&lt;/ref&gt; Keď mala deväť aj s rodinou sa presťahovala do Wyomissing v [[Pensylvánia|Pensylvánii]],&lt;ref&gt;{{cite web|last=Mennen|first=Lauren|url=http://www.philly.com/philly/business/real_estate/Taylor_Swifts_Wyomissing_childhood_home_on_the_market_for_799500.html|title=Taylor Swift's Wyomissing childhood home on the market for $799,500|work=[[Philadelphia Daily News]]|accessdate=October 13, 2016|date=November 12, 2014|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20161017134537/http://www.philly.com/philly/business/real_estate/Taylor_Swifts_Wyomissing_childhood_home_on_the_market_for_799500.html|archivedate=October 17, 2016}}&lt;/ref&gt; kde navštevovala základnú školu vo West Reading a strednú školu Wyomissing Area Junior/Senior School.&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Chang|first=David|url=https://www.nbcphiladelphia.com/news/local/Taylor-Swift-Wedding-Berks-County-Reading-Pennsylvania-369611241.html|title=Taylor Swift Returns to Reading Pennsylvania as Maid of Honor in Friend's Wedding|date=February 22, 2016|accessdate=August 26, 2016|publisher=[[WCAU]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160916152958/http://www.nbcphiladelphia.com/news/local/Taylor-Swift-Wedding-Berks-County-Reading-Pennsylvania-369611241.html|archivedate=September 16, 2016}}&lt;/ref&gt; Letné prázdniny trávila v letnom byte svojich rodičov v Stone Harbor v [[New Jersey]], ktoré popisuje ako miesto, kde sa vytvorila väčšina jej detských spomienok. 

Jej prvou záľubou bola jazda na koni. Jej matka ju posadila do sedla ako deväťročnú; neskôr súťažila v jazdeckých šou. Jej rodina vlastnila niekoľko amerických kovbojských koní a Shetlandských poníkov. V deviatich rokoch Swift tiež obrátila svoju pozornosť na hudobné divadlo a vystupovala v produkciách Berks Youth Theatre Academy&lt;ref&gt;{{Cite news|title=Taylor Swift, Age 12|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/photographer-reveals-rare-photos-taylor-swift-international-star-gallery-1.2072369?pmSlide=1.2072339|accessdate=August 26, 2016|work=[[Daily News (New York)|Daily News]]|location=New York|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160827003623/http://www.nydailynews.com/entertainment/photographer-reveals-rare-photos-taylor-swift-international-star-gallery-1.2072369?pmSlide=1.2072339|archivedate=August 27, 2016}}&lt;/ref&gt; muzikálu ''Grease, Annie, Bye Bye Birdie'' a ''The Sound of Music''. Pravidelne jazdila na [[Broadway]] na hodiny spevu a herectva.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Cooper|first=Brittany Joy|url=http://tasteofcountry.com/taylor-swift-acting-emma-stone/|title=Taylor Swift Opens Up About a Future in Acting and Admiration for Emma Stone|publisher=[[Taste of Country]]|date=April 15, 2012|accessdate=April 17, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120417225849/http://tasteofcountry.com/taylor-swift-acting-emma-stone/|archivedate=April 17, 2012}}&lt;/ref&gt; Avšak po niekoľkých rokoch konkurzov v [[New York (mesto)|New Yorku]], kedy žiadnu rolu nezískala, sa začala zaujímať o [[country]] hudbu. Od tej doby trávila víkendy vystupovaním na miestnych festivaloch, veľtrhoch, kaviarňach, karaoke súťažiach, záhradných kluboch, skautských zrazoch a nemocniciach.&lt;ref name=&quot;Rolling Stone 2008-12-08&quot;&gt;''[[Rolling Stone]]'' Interview: The Unabridged Taylor Swift, December 2, 2008&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;albuminfo&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/news/1546980/when-she-thinks-tim-mcgraw-taylor-swift-savors-payoff/|title=When She Thinks 'Tim McGraw', Taylor Swift Savors Payoff: Hardworking Teen to Open for George Strait Next Year|date=December 1, 2006|first=Edward|last=Morris|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|accessdate=March 11, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150626105553/http://www.cmt.com/news/1546980/when-she-thinks-tim-mcgraw-taylor-swift-savors-payoff/|archivedate=June 26, 2015}}&lt;/ref&gt; V jedenástich rokoch po mnohých pokusoch vyhrala miestnu talentovú súťaž, kde spievala pieseň „Big Deal“ od LeAnn Rimes a získala možnosť vystúpiť ako predskokanka Charliemu Danielsovi na amfiteátri v Strausstowne. Kvôli svojmu narastajúcemu záujmu o country sa začala izolovať od svojich spolužiakov. 

Po tom ako videla jednu z epizód ''Behind the Music'' o [[Faith Hill]] nadobudla presvedčenie, že „existuje čarovná krajina menom [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], kde sa sny menia na skutočnosť a kam sa potrebuje presťahovať“.&lt;ref name=&quot;telegraph1&quot;&gt;{{Cite news|last=Diu|first=Nisha Lilia|url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/8421110/Taylor-Swift-interview-I-wont-do-sexy-shoots.html|title=Taylor Swift: 'I won't do sexy shoots'|work=[[The Daily Telegraph]]|date=April 3, 2011|accessdate=April 17, 2012|location=London|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130506063028/http://www.telegraph.co.uk/culture/music/8421110/Taylor-Swift-interview-I-wont-do-sexy-shoots.html|archivedate=May 6, 2013}}&lt;/ref&gt; Cestovala do Nashvillu so svojou mamou počas jarných prázdnin, a nahrala tam demo z [[Cover verzia|cover verzií]] [[Dolly Partonová|Dolly Parton]] a Dixie Chicks pod taktovkou vydavateľstva Music Row.&lt;ref name=&quot;CMT 2008-11-26&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/news/1600309/cmt-insider-interview-taylor-swift-part-1-of-2/|title=News : CMT Insider Interview: Taylor Swift (Part 1 of 2)|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|date=November 26, 2008|accessdate=July 1, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150123055134/http://www.cmt.com/news/1600309/cmt-insider-interview-taylor-swift-part-1-of-2/|archivedate=January 23, 2015}}&lt;/ref&gt; Po tom, ako ju odmietlo množstvo vydavateľstiev zistila, že „každý v tom meste chcel robiť to, čo ja. Takže som si povedala, že potrebujem prísť na to, ako byť iná.“&lt;ref name=&quot;americansongwriter2&quot;&gt;{{Cite news|last=Malec|first=Jim|url=https://www.americansongwriter.com/2011/05/taylor-swift-the-garden-in-the-machine/|title=Taylor Swift: The Garden In The Machine|work=[[American Songwriter]]|date=May 2, 2011|accessdate=May 21, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120510173906/http://www.americansongwriter.com/2011/05/taylor-swift-the-garden-in-the-machine/|archivedate=May 10, 2012}}&lt;/ref&gt;  

Začala spievať „The Star Spangled Banner“ na najrôznejších športových podujatiach, lebo to bola príležitosť, ako sa dostať pred 20 000 divákov bez toho, aby musela mať kontrakt s nahrávacou spoločnosťou. Pri zahájení basketbalového zápasu ''Sixers'' vo Filadelfii si jedenásťročná Swift po dospievaní hymny tľapla s raperom [[Jay Z]]. V dvanástich rokoch jej opravár počítačov ukázal tri akordy na gitare a inšpiroval ju k napísaniu jej prvej pesničky „Lucky You“.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Martino|first1=Andy|title=EXCLUSIVE: The real story of Taylor Swift's guitar 'legend'|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/music/computer-tech-taught-taylor-swift-guitar-exclusive-article-1.2072638|accessdate=August 28, 2017|work=[[New York Daily News|Daily News]]|location=New York|date=January 10, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151122040522/http://www.nydailynews.com/entertainment/music/computer-tech-taught-taylor-swift-guitar-exclusive-article-1.2072638|archivedate=November 22, 2015}}&lt;/ref&gt; Už predtým Swift vyhrala básnickú súťaž so svojou básňou „Monster in My Closet“, ale od tej doby sa zamerala na písanie piesní. V roku [[2003]] začala Swift so svojimi rodičmi spolupracovať s hudobným manažérom Danom Dymtrowom z [[New York (mesto)|New Yorku]]. S jeho pomocou urobila reklamu pre modely Abercrombie and Fitch v rámci ich kampane „vychádzajúce hviezdy“ a jedna z jej piesní bola zahrnutá do kompilačného albumu Maybelline Cosmetics a vďaka tomu sa Swift stretla s veľkými hudobnými vydavateľmi.&lt;ref name=&quot;americanbar&quot;&gt;{{cite web|title=americanbar.org PDF|url=http://www.americanbar.org/content/dam/aba/migrated/Forums/entsports/PublicDocuments/oppositionbrief.authcheckdam.PDF|accessdate=April 18, 2012|publisher=Americanbar.org|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121011190303/http://www.americanbar.org/content/dam/aba/migrated/Forums/entsports/PublicDocuments/oppositionbrief.authcheckdam.PDF|archivedate=October 11, 2012}}&lt;/ref&gt; Po zaspievaní svojich pôvodných piesní na prezentácii [[RCA Records]] dostala Swift ponuku na rozbeh svojej vlastnej kariéry a začala často chodiť so svojom matkou do Nashvillu.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.nbcnews.com/id/31032270/ns/dateline_nbc-newsmakers/t/tour-taylor-swift/|title=On tour with Taylor Swift – Dateline NBC|publisher=[[NBC News]]|date=May 31, 2009|accessdate=July 1, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131005101242/http://www.nbcnews.com/id/31032270/ns/dateline_nbc-newsmakers/t/tour-taylor-swift/|archivedate=October 5, 2013}}&lt;/ref&gt; 

Keď mala štrnásť rokov, jej otec prestúpil do nashvillskej pobočky Merril Lynch a rodina sa presťahovala do domu na pobreží jazera Hendersonville v [[Tennessee]].&lt;ref name=&quot;widdicombe12&quot;&gt;{{Cite news|last=Widdicombe|first=Lizzie|title=You Belong With Me|url=http://www.newyorker.com/magazine/2011/10/10/you-belong-with-me|accessdate=October 11, 2011|newspaper=[[The New Yorker]]|date=October 10, 2011|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140724215447/http://www.newyorker.com/magazine/2011/10/10/you-belong-with-me|archivedate=July 24, 2014}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Ray&quot;&gt;{{cite web|last=Jo|first=Nancy|url=http://www.vanityfair.com/hollywood/2013/04/taylor-swift-cover-story|title=Taylor Swift and the Growing of a Superstar: Her Men, Her Moods, Her Music|work=[[Vanity Fair (magazine)|Vanity Fair]]|date=January 2, 2014|accessdate=November 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151110050531/http://www.vanityfair.com/hollywood/2013/04/taylor-swift-cover-story|archivedate=November 10, 2015}}&lt;/ref&gt; Swift toto neskôr popísala ako neuveriteľnú obeť zo strany jej rodiny. Jej rodičia to zasa prezentovali ako presun do milšej spoločnosti, než ako možnosť pre Swift stať sa hviezdou. Jej matka povedala: ''„Vždy sme si hovorili, že to nerobíme pre peniaze, alebo pre možnosť splniť si nejaký vlastný sen.“'' V Tennessee chodila na strednú školu Hendersonville High School, kde mala v prvom aj druhom ročníku na vysvedčení samé jednotky.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/news/1648575/taylor-swifts-high-school-names-auditorium-in-her-honor/|title=News : Taylor Swift's High School Names Auditorium in Her Honor|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|date=September 23, 2010|accessdate=April 18, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141121075440/http://www.cmt.com/news/1648575/taylor-swifts-high-school-names-auditorium-in-her-honor/|archivedate=November 21, 2014}}&lt;/ref&gt; Neskôr, aby zvládala svoj koncertný rozvrh prestúpila na Aaron Academy, súkromnú kresťanskú školu, ktorá mala v ponuke aj domáce vyučovanie. V roku 2008 získala stredoškolský diplom po tom, ako plánované dvojročné štúdium ukončila v priebehu dvanástich mesiacov.&lt;ref name=&quot;The Very Pink, Very Perfect Life of Taylor Swift&quot;&gt;{{Cite news|last=Grigoriadis|first=Vanessa|url=https://www.rollingstone.com/music/news/the-very-pink-very-perfect-life-of-taylor-swift-20090305|title=The Very Pink, Very Perfect Life of Taylor Swift|work=[[Rolling Stone]]|date=March 5, 2009|accessdate=July 28, 2019|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190503043637/https://www.rollingstone.com/music/music-country/the-very-pink-very-perfect-life-of-taylor-swift-107451/|archivedate=May 3, 2019}}&lt;/ref&gt;

=== 2004 – 2008: Začiatky kariéry a album ''Taylor Swift''===
V štrnástich rokoch sa Swift s rodinou presťahovala do [[Nashville (Tennessee)|Nashvillu]]. V rámci kontraktu s [[RCA Records]] sa stretávala so skúsenými textármi vydavateľstva Music Row, ako Troyom Vergesom, Brettom Beaversom, Brettom Jamesom, Macom McAnallyom a The Warren Brothres.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.americansongwriter.com/2011/05/taylor-swift-the-garden-in-the-machine/3/|title=Taylor Swift: The Garden In The Machine|work=[[American Songwriter]]|date=May 2, 2011|accessdate=May 21, 2012|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130807054922/http://www.americansongwriter.com/2011/05/taylor-swift-the-garden-in-the-machine/3/|archivedate=August 7, 2013}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;sonydeal&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.bmi.com/news/entry/234444|title=Songwriter Taylor Swift Signs Publishing Deal With Sony/ATV|publisher=[[Broadcast Music, Inc.]]|date=May 12, 2005|accessdate=April 20, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121204104706/http://www.bmi.com/news/entry/234444|archivedate=December 4, 2012}}&lt;/ref&gt; Nakoniec začala trvalú spoluprácu s Liz Rose.&lt;ref name=&quot;americansongwriter1&quot;&gt;{{cite web|last=Kosser|first=Michael|url=http://www.americansongwriter.com/2010/06/liz-rose-co-writer-to-the-stars/|title=Liz Rose: Co-Writer to the Stars|work=[[American Songwriter]]|date=June 3, 2010|accessdate=April 19, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20111224215950/http://www.americansongwriter.com/2010/06/liz-rose-co-writer-to-the-stars/|archivedate=December 24, 2011}}&lt;/ref&gt; Liz videla Swift vystupovať pri akcii RCA a navrhla jej spoluprácu. Začali sa spolu stretávať každý utorok poobede hneď po škole na textárskych sedeniach.&lt;ref name=&quot;majorlyindie1&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/features/liz-rose-songs-taylor-swift-little-big-town-20141024|title=Songwriter Spotlight: Liz Rose|work=[[Rolling Stone]]|date=October 24, 2014|accessdate=September 24, 2016|last=Leahey|first=Andrew|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160926051735/http://www.rollingstone.com/music/features/liz-rose-songs-taylor-swift-little-big-town-20141024|archivedate=September 26, 2016}}&lt;/ref&gt; Rose povedala, že tieto sedenia boli „jedny z najjednoduchších, aké som kedy robila. V podstate som bola len jej redaktorkou. Ona písala o tom, čo sa jej v ten deň prihodilo v škole. Mala tak jasnú predstavu o tom, čo sa snaží povedať. A vždy s najneuveriteľnejšími nápadmi.“ Swift tiež začala nahrávať demá s producentom Nathanom Chapmanom. Po vystúpení ''BMI Songwrite’s Circle'' v The Bitter End v New Yorku sa Swift stala najmladšou skladateľkou, ktorá bola kedy prijatá do vydavateľstva Sony/ATV Music.&lt;ref&gt;{{cite web|last=DeLuca|first=Dan|title=Focused on 'great songs' Taylor Swift isn't thinking about &quot;the next level&quot; or Joe Jon as gossip|url=http://articles.philly.com/2008-11-11/news/25256467_1_big-machine-records-joe-jonas-country-music-association-awards|page=1|work=Philadelphia Daily News|accessdate=April 17, 2012|date=November 11, 2008|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121118235847/http://articles.philly.com/2008-11-11/news/25256467_1_big-machine-records-joe-jonas-country-music-association-awards|archivedate=November 18, 2012}}&lt;/ref&gt; Od RCA odišla v štrnástich rokoch, pretože spoločnosť chcela, aby spievala piesne, ktoré napísali iní skladatelia, ale ona sa cítila pripravená na odštartovanie svojej kariéry s vlastnými skladbami. Tiež prerušila spoluprácu s manažérom Danom Dymtrowom, ktorý sa neskôr so Swift a jej rodičmi súdil. ''„Naozaj som cítila, že mi uteká vlak,“'' spomínala neskôr Swift. ''„Chcela som tieto roky zachytiť na nejaký album.“'' Na priemyslovom predstavení v nashvillskom ''The Bluebird Café'' v roku [[2005]] na seba Swift upozornila vydavateľa [[Dreamworks Records]], Scotta Borchetta, ktorý sa chystal založiť nezávislé vydavateľstvo Big Machine Records.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Rapkin, Mickey|url=http://www.billboard.com/articles/columns/country/7880979/the-bluebird-cafe-taylor-swift-dierks-bentley-oral-history|title=Oral History of Nashville's Bluebird Cafe: Taylor Swift, Maren Morris, Dierks Bentley &amp; More on the Legendary Venue|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=July 27, 2017|accessdate=July 28, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170729142603/http://www.billboard.com/articles/columns/country/7880979/the-bluebird-cafe-taylor-swift-dierks-bentley-oral-history|archivedate=July 29, 2017}}&lt;/ref&gt; Swift bola jedným z prvých umelcov, ktorí s vydavateľstvom uzavreli zmluvu a jej otec v tomto vydavateľstve kúpil trojpercentný podiel.&lt;ref name=&quot;Taylor in Wonderland&quot;&gt;{{Cite news|last1=Hiatt|first1=Brian|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-in-wonderland-20121025|title=Taylor Swift in Wonderland|work=[[Rolling Stone]]|date=October 25, 2012|accessdate=August 1, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160731171417/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-in-wonderland-20121025|archivedate=July 31, 2016}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Greenburg|first1=Zack O'Malley|url=https://www.forbes.com/sites/zackomalleygreenburg/2013/06/26/toby-keith-cowboy-capitalist-countrys-500-million-man/2/|work=[[Forbes]]|title=Toby Keith, Cowboy Capitalist: Country's $500 Million Man|date=June 26, 2013|accessdate=August 1, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160827173032/http://www.forbes.com/sites/zackomalleygreenburg/2013/06/26/toby-keith-cowboy-capitalist-countrys-500-million-man/2/|archivedate=August 27, 2016}}&lt;/ref&gt; Aby ju uviedol do hudobného biznisu country, zaistil Borchetta pre Swift vystúpenie na ''CMA Music Festival'', kde vystúpila ako umelecký sprievod. [[Súbor:Taylor Swift at Yahoo crop.jpg|left|thumb|Vystúpenie Swift v Kalifornii, 2007.|241x241bod]]
Swift začala pracovať krátko po uzavretí kontraktu na svojom debutovom albume ''Taylor Swift''. Po experimentoch so skúsenými nashvillskými producentmi prehovorila Big Machine Records, aby najali jej bývalého producenta Nathana Chapmana. Bolo to pre neho po prvý raz, čo mal nahrať štúdiový album, ale Swift verila, že ich spolupráca zafunguje. Nakoniec Chapman produkoval na albume ''Taylor Swift'' všetky piesne okrem jednej. Ona sama popísala tento album ako denník dospievania. Väčšinu piesní napísala počas prvého roka na strednej škole a popisuje nové životné skúsenosti, ako prvá láska, pocity úzkosti v puberte a podobne. Povedala, že aj keď to môže znieť „akoby mala 500 chlapcov“, veľkú časť piesní napísala z role pozorovateľa. Tri piesne na albume napísala Swift celkom sama, vrátane dvoch singlov a zvyšných osem v spolupráci s textármi ako Liz Rose, Robert Ellis Orrall a Angelo Petraglia. Hudobne bol album popisovaný ako „zmes tradičných country nástrojov a svižných rockových gitár.“ Album vyšiel 24. októbra 2006.&lt;ref name=&quot;ibtimes&quot;&gt;{{Cite news|url=http://www.ibtimes.com/taylor-swift-new-album-release-date-postponed-she-laying-low-after-kim-kardashian-2399940|title=Taylor Swift New Album Release Date Postponed; Is She Laying Low After Kim Kardashian, Kanye West Drama?|work=[[International Business Times]]|date=August 10, 2016|accessdate=August 15, 2016|last=Solin|first=Jennifer|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160816091546/http://www.ibtimes.com/taylor-swift-new-album-release-date-postponed-she-laying-low-after-kim-kardashian-2399940|archivedate=August 16, 2016}}&lt;/ref&gt; [[The New York Times|''The New York Times'']] album popísal ako „malé majstrovské dielo country-popu; ako udivujúce, tak cynické, vedené pevným presvedčivým hlasom mladučkej Taylor.“&lt;ref name=&quot;nytimes2&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2008/09/07/arts/music/07cara.html|title=A Young Outsider's Life Turned Inside Out|first1=Jon|last1=Caramanica|work=[[The New York Times]]|date=September 5, 2008|accessdate=August 1, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140908124214/http://www.nytimes.com/2008/09/07/arts/music/07cara.html|archivedate=September 8, 2014}}&lt;/ref&gt;

Vydavateľstvo Big Machine Records bolo stále vo svojich začiatkoch, keď vydali prvý singel „Tim McGraw“ v júni 2006. Swift s mamou pomáhali baliť CD single do obálok a posielali ich do rádií.&lt;ref name=&quot;EW1&quot;&gt;{{Cite news|last=Willman|first=Chris|title=Taylor Swift's Road to Fame|url=http://www.ew.com/article/2008/02/05/taylor-swifts-road-fame|work=[[Entertainment Weekly]]|accessdate=April 22, 2012|page=3|date=February 5, 2008|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150221160659/http://www.ew.com/article/2008/02/05/taylor-swifts-road-fame|archivedate=February 21, 2015}}&lt;/ref&gt; Väčšinu roku 2006 strávila propagovaním albumu ''Taylor Swift'' pri rádiovom turné, čo neskôr okomentovala: „Rádiové turné väčšiny umelcov trvajú šesť týždňov. Moje trvalo šesť mesiacov.“&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.onecountry.com/5-of-taylor-swifts-most-country-performances-1647918372.html|date=November 12, 2014|title=5 of Taylor Swift's Most Country Performances|last=Cowling|first=Lauren|work=Country Outfitter Life|accessdate=August 2, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160809160838/http://www.onecountry.com/5-of-taylor-swifts-most-country-performances-1647918372.html|archivedate=August 9, 2016}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;taylorjoinstour&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/news/1543489/taylor-swift-joins-rascal-flatts-tour/|title=Taylor Swift Joins Rascal Flatts Tour|date=October 18, 2006|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|accessdate=March 11, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150107133104/http://www.cmt.com/news/1543489/taylor-swift-joins-rascal-flatts-tour/|archivedate=January 7, 2015}}&lt;/ref&gt; Po singli „Tim McGraw“ nasledovali ďalšie štyri single vydané v priebehu rokov 2007 a 2008: „Teardrops on My Guitar“, „Our Song“, „Picture to Burn“ a „Should’ve Said No“. Všetky boli veľmi úspešné v country rebríčku ''[[Billboard]]'' a „Our Song“ so „Should’ve Said No“ sa dostali na jeho vrchol. Vďaka singlu „Our Song“ sa Swift stala najmladšou speváčkou, ktorej skladba sa dostala na čelo country rebríčku.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.gactv.com/gac/cda/article_print/0,3008,GAC_26063_5769818_DS-ARTICLE-RIGHT-RAIL,00.html|archiveurl=https://archive.today/20150316163238/http://www.gactv.com/gac/cda/article_print/0,3008,GAC_26063_5769818_DS-ARTICLE-RIGHT-RAIL,00.html|archivedate=March 16, 2015|title=Taylor Swift No. 1 on iTunes|date=December 19, 2007|publisher=[[Great American Country]]|accessdate=July 5, 2010|url-status=dead}}&lt;/ref&gt; „Teardrops on My Guitar“ sa stal menším popovým hitom a dosiahol trináste miesto v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].&lt;ref name=&quot;billboard&quot;&gt;{{cite web|url={{BillboardURLbyName|artist=taylor swift|chart=all}}|title=Teardrops on My Guitar|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=December 15, 2010}}&lt;/ref&gt; Swift tiež vydala vianočný album ''Sound of the Season: The Taylor Swift Holiday Collection'' v októbri 2007 a EP ''Beautiful Eyes'' v júli 2008.&lt;ref name=&quot;cst&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.countrystandardtime.com/news/newsitem.asp?xid=1947|title=Taylor Swift owns top of country chart|accessdate=December 26, 2008|date=July 23, 2008|work=[[Country Standard Time]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080731160355/http://www.countrystandardtime.com/news/newsitem.asp?xid=1947|archivedate=July 31, 2008}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;gac&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.gactv.com/gac/nw_headlines/article/0,3034,GAC_26063_5903580_,00.html|archiveurl=https://archive.today/20150316173034/http://www.gactv.com/gac/nw_headlines/article/0,3034,GAC_26063_5903580_,00.html|title=Wal-Mart &quot;Eyes&quot; New Taylor Swift Project|archivedate=March 16, 2015|accessdate=July 24, 2008|publisher=[[Great American Country]]|url-status=dead}}&lt;/ref&gt;

Na podporu prvého albumu Swift veľa vystupovala, okrem festivalov a divadelných vystúpení ako predskokan na koncertných turné niekoľkých country umelcov.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Rosa|first=Christopher|url=http://www.vh1.com/news/5861/opening-acts-bigger-than-headliner/|title=Opening Acts Who Became Bigger Than The Headliner|publisher=[[VH1]]|date=March 24, 2015|accessdate=November 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151110191727/http://www.vh1.com/news/5861/opening-acts-bigger-than-headliner/|archivedate=November 10, 2015}}&lt;/ref&gt;   

V roku 2007 získala spoločne s Alanom Jasksonom cenu „Umelca roku Nashville Songwriters Association“. Swift sa stala najmladšou speváčkou, ktorá kedy tento titul získala. Vyhrala tiež cenu Horizon Award za najlepší objav na hudobnej scéne od Country Music Association.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/pictures/taylor-swift/photo-gallery/2389485/2657043/artist_photo.jhtml|title=Photos : All Taylor Swift Pictures : Horizon Award Winner Poses in the Pressroom|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|date=September 7, 2007|accessdate=May 21, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121113174555/http://www.cmt.com/pictures/taylor-swift/photo-gallery/2389485/2657043/artist_photo.jhtml|archivedate=November 13, 2012}}&lt;/ref&gt; V roku 2008 ju Akadémia country hudby označila za najlepšiu mladú speváčku&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/pictures/43rd-annual-acm-awards-onstage-winners/1587677/2970629/photo.jhtml|title=Photos : 43rd Annual ACM Awards – Onstage: Winners : Acceptance Speech|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|date=May 18, 2008|accessdate=May 21, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121113174530/http://www.cmt.com/pictures/43rd-annual-acm-awards-onstage-winners/1587677/2970629/photo.jhtml|archivedate=November 13, 2012}}&lt;/ref&gt; a v rámci [[American Music Awards]] vyhrala cenu najlepšej country speváčky.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.roughstock.com/blog/taylor-swift-rascal-flatts-carrie-underwood-score-@-2008-ama-awards|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140710055906/http://www.roughstock.com/blog/taylor-swift-rascal-flatts-carrie-underwood-score-%40-2008-ama-awards|archivedate=July 10, 2014|title=Taylor Swift, Rascal Flatts, Carrie Underwood Score at 2008 AMA Awards|publisher=Roughstock.com|type=Blog|date=November 24, 2008|accessdate=May 21, 2012|url-status=dead}}&lt;/ref&gt; V roku 2008 bola nominovaná na [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Cenu Grammy pre najlepšieho nováčika]], ale nakoniec nad ňou zvíťazila [[Amy Winehouse]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.people.com/people/package/article/0,,20173658_20177270,00.html|title=Amy Winehouse Wins Best New Artist, Kanye West Pays Tribute to Mom – Grammy Awards 2008, Grammy Awards|work=[[People (magazine)|People]]|date=October 2, 2008|accessdate=May 21, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121113083832/http://www.people.com/people/package/article/0%2C%2C20173658_20177270%2C00.html|archivedate=November 13, 2012}}&lt;/ref&gt; 

=== 2008 – 2010: Album ''Fearless'' a herectvo ===
11. novembra 2008 vyšiel jej druhý štúdiový album s názvom ''Fearless''. Na album napísala sedem piesní sama, vrátane dvoch singlov a zvyšných šesť napísala so skladateľmi Liz Rose, Johnom Richom, Collbiem Caillatom a Hillary Lindsey. Na albume spolupracovala s producentom Nathanom Chapmanom. Hudobne sú nahrávky charakterizované ako: „hlasné, páčivé gitary, strhujúce refrény, príležitostné husle a v mixe zastrčené banjo.“ [[The New York Times|''The New York Times'']] napísal: „Swift je jedna z najlepších populárnych skladateliek a popredných predstaviteľov country. Má viac kontaktu so svojim vnútorným životom, než väčšina dospelých.“ [[Rolling Stone|''Rolling Stone'']] ju popísali ako: „Skladateľský učenec s vrodeným darom pre písanie veršov a refrénov. Jej osobné a pravdivé piesne sa zdajú byť ako vytrhnuté z predmestského dievčenského denníku.“

Spoločne s Robertom Allom veľmi podporovala album ''Fearless'' pri vydávaní. Na predstavenie albumu bola venovaná jedna epizóda zo šou [[Ellen DeGeneres]]. Tiež sa objavila v mnohých iných talkhow. S fanúšikmi komunikovala pomocou osobných videoblogov a [[Twitter|Twitteru]]. Prvý singel „Love Story“ bol vydaný v septembri 2008 a v priebehu niekoľkých sekúnd sa stal najlepšie predávaným country singlom všetkých čias. Jeho maximum bolo číslo štyri v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. V priebehu rokov 2008 a 2009 boli vydané štyri ďalšie single: „White Horse“, „You Belong With Me“, „Fifteen“ a „Fearless“. Singel „You Belong With Me“ sa dostal na druhú priečku rebríčku Hot 100.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/267724/black-eyed-peas-jason-mraz-tie-records-on-billboard-hot-100|title=Black Eyed Peas, Jason Mraz Tie Records on Billboard Hot 100|last=Ben-Yehuda|first=Ayala|date=August 13, 2009|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=March 13, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130508183109/http://www.billboard.com/articles/news/267724/black-eyed-peas-jason-mraz-tie-records-on-billboard-hot-100|archivedate=May 8, 2013}}&lt;/ref&gt; Album debutoval na prvom mieste rebríčku ''Billboard'' 200 a stal sa najpredávanejším albumom roku 2009 v Spojených štátoch.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.yahoo.com/music/bp/chart-watch-extra-top-albums-last-10-years-181452729.html|title=Chart Watch Extra: Top Albums Of Last 10 Years|first=Paul|last=Grein|date=March 16, 2012|publisher=[[Yahoo! Music]]|type=Blog|accessdate=June 10, 2011|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150402161744/https://www.yahoo.com/music/bp/chart-watch-extra-top-albums-last-10-years-181452729.html|archivedate=April 2, 2015}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:TaylorSwiftApr09.jpg|náhľad|243x243bod|Swift na premiére ''[[Hannah Montana: Film]]'', v ktorom si zahrala medailónik a nahrala na soundtrack dve skladby. ]]
Na podporu albumu ''Fearless'' sa vydala na svoje prvé turné.&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Herrera|first=Monica|title=Taylor Swift's &quot;Fearless&quot; Tour Returns March 2010|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swifts-fearless-tour-returns-march-2010-20091008|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=August 3, 2016|date=October 8, 2009|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160818175736/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swifts-fearless-tour-returns-march-2010-20091008|archivedate=August 18, 2016}}&lt;/ref&gt; ''Fearless Tour'' malo 105 vystúpení – 90 v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], 6 v [[Európa|Európe]], 8 v [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]] a jedno v [[Ázia|Ázii]]. Na jednorazové duety pozvala napríklad Johna Meyera, Fait Hill alebo [[Katy Perry]]. Jej predskokanmi boli napríklad [[Justin Bieber]], Kelli Pichler a Gloriana. Turné navštívilo cez 1,1 milióna divákov a zarobilo 65 miliónov dolárov.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Mapes|first=Jillian|title=Taylor Swift Announces 'Speak Now' World Tour|url=http://www.billboard.com/articles/photos/live/950374/taylor-swift-announces-speak-now-world-tour|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=May 15, 2012|date=November 23, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130508182314/http://www.billboard.com/articles/photos/live/950374/taylor-swift-announces-speak-now-world-tour|archivedate=May 8, 2013}}&lt;/ref&gt; Celovečerný film ''Taylor Swift: Journey to Fearless'' bol vysielaný v televízii a neskôr bol vydaný na [[DVD]] a [[Blu-ray]].&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Weiss|first1=Dan|title=Taylor Swift: Journey To Fearless DVD|url=http://americansongwriter.com/2011/12/taylor-swift-journey-to-fearless-dvd/|accessdate=August 2, 2016|work=[[American Songwriter]]|date=December 12, 2011|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160815191946/http://americansongwriter.com/2011/12/taylor-swift-journey-to-fearless-dvd/|archivedate=August 15, 2016}}&lt;/ref&gt; Na ''Escape Tour'' Keitha Urbana vystúpila s vlastnou verziou skladby „Drive“ od Alana Jacksona, na 51. ročníku cien [[Grammy]] vystúpila spoločne s [[Miley Cyrusová|Miley Cyrus]] s piesňou „Fifteen“ a na ceny CMT napísala rapovú paródiu s T-Painom. Tiež pracovala na množstve vedľajších projektov. V roku 2009 vydala vlastnú verziu piesne „American Girl“ od Toma Pettyho. So sprievodnými vokálmi sa podieľala na singli Johna Mayera, „Half of My Heart“, ktorý je najúspešnejším na jeho štvrtej doske.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.mtv.com/news/1625724/john-mayer-talks-taylor-swift-collaboration-half-of-my-heart/|title=John Mayer Talks Taylor Swift Collaboration 'Half of My Heart'|last=Vena|first=Jocelyn|date=November 6, 2009|publisher=[[MTV]]|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140908130106/http://www.mtv.com/news/1625724/john-mayer-talks-taylor-swift-collaboration-half-of-my-heart/|archivedate=September 8, 2014}}&lt;/ref&gt; S Martinom Johnsonom a Robertom Elissom Orralom spolupracovala na dvoch pesničkách „You Will Alway Find Your Way Back Home“ a „Crazier“ pre film [[Hannah Montana|''Hannah Montana'']].&lt;ref name=&quot;hannah&quot;&gt;{{cite web|url=https://itunes.apple.com/us/album/hannah-montana-movie-original/id305134968|title=Hannah Montana: The Movie (Original Motion Picture Soundtrack) by Hannah Montana|publisher=[[iTunes Store]]|accessdate=August 2, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160502045004/https://itunes.apple.com/us/album/hannah-montana-movie-original/id305134968|archivedate=May 2, 2016}}&lt;/ref&gt; K filmu ''Valentine's Day'' prispela piesňou „Today Was a Fairytale“.&lt;ref name=&quot;slate&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.mtv.com/news/1628827/new-taylor-swift-song-included-in-valentines-day-featurette/|title=New Taylor Swift Song Included In 'Valentine's Day' Featurette|last=Vena|first=Jocelyn|date=December 28, 2009|publisher=[[MTV]]|accessdate=November 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160116064913/http://www.mtv.com/news/1628827/new-taylor-swift-song-included-in-valentines-day-featurette/|archivedate=January 16, 2016}}&lt;/ref&gt; V tomto období začala chodiť s hercom [[Taylor Lautner|Taylorom Lautnerom]]; rozišli sa na konci roka.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.people.com/people/article/0,,20333466,00.html|title=Taylor &amp; Taylor Romance Was Overblown, Says Source|last2=Sia|first2=Nicole|work=[[People (magazine)|People]]|accessdate=March 6, 2012|last1=Park|first1=Michael Y.|date=December 29, 2009|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121113081709/http://www.people.com/people/article/0%2C%2C20333466%2C00.html|archivedate=November 13, 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;USW2&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/954021/billboard-bits-taylor-swifts-offers-apology-to-taylor-lautner-christina|date=October 10, 2012|accessdate=August 2, 2016|title=Billboard Bits: Taylor Swifts Offers 'Apology' To Taylor Lautner, Christina Aguilera Confirms Split|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160605232045/http://www.billboard.com/articles/news/954021/billboard-bits-taylor-swifts-offers-apology-to-taylor-lautner-christina|archivedate=June 5, 2016}}&lt;/ref&gt; Na album ''Nádej pre Haiti'' nahrala pieseň „Breathless“ od Better Than Ezra. 

Stala sa prvým country umelcom, ktorý vyhral MTV Music Awards, keď pieseň „You Belong With Me“ vyhrala najlepšie ženské video roku 2009.&lt;ref name=&quot;msnbc.msn.com&quot;&gt;{{Cite news|title=Kanye calls Taylor Swift after 'View' appearance|publisher=MSNBC|date=September 15, 2009|accessdate=September 16, 2009|url=http://www.today.com/id/32861800|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131006213404/http://www.today.com/id/32861800|archivedate=October 6, 2013}}&lt;/ref&gt; Jej ďakovná reč bola prerušená [[Kanye West|Kanyem Westom]],&lt;ref name=&quot;Beyonce1&quot;&gt;{{cite web|title=Taylor Swift Thanks &quot;Gracious&quot; Beyonce for Inviting Her Onstage After Kanye Stunt at VMAs|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-thanks-gracious-beyonce-for-inviting-her-onstage-after-kanye-stunt-at-vmas-20090914|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=May 15, 2012|date=September 14, 2009|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120615184835/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-thanks-gracious-beyonce-for-inviting-her-onstage-after-kanye-stunt-at-vmas-20090914|archivedate=June 15, 2012}}&lt;/ref&gt; ktorý jej vytrhol mikrofón z rúk a vyhlásil: „[[Beyoncé]] má najlepšie video.“ Incident získal veľkú pozornosť a zaplnil mnoho internetových webov a novín.&lt;ref&gt;{{cite web|accessdate=October 3, 2009|url=http://www.mtv.com/news/2576681/kanye-wests-vma-interruption-photos/|title=Kanye West's VMA Interruption Gives Birth To Internet Photo Meme|publisher=[[MTV]]|date=September 16, 2009|last=Anderson|first=Kyle|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160116064915/http://www.mtv.com/news/2576681/kanye-wests-vma-interruption-photos/|archivedate=January 16, 2016}}&lt;/ref&gt; O niekoľko dní Swift povedala v rozhovore: „West sa mi ospravedlnil a ja som to akceptovala. Bol veľmi úprimný.“ Incident a následná mediálna pozornosť výrazne pozdvihli jej hudobnú kariéru.&lt;ref name=&quot;montgomery1&quot;&gt;{{cite web|last=Montgomery|first=James|title=Why You Shouldn't Hate on Taylor Swift|url=http://www.mtv.com/news/1631093/why-you-shouldnt-hate-on-taylor-swift/|publisher=[[MTV]]|accessdate=May 15, 2012|date=February 2, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140908123609/http://www.mtv.com/news/1631093/why-you-shouldnt-hate-on-taylor-swift/|archivedate=September 8, 2014}}&lt;/ref&gt;

V roku 2010 vyhrala 4 ceny Grammy z celkového počtu 8 nominácií. Album ''Fearless'' sa stal [[Cena Grammy za album roka|Albumom roka]] a [[Cena Grammy za najlepší country album|Najlepším country albumom]]. Pieseň „White Horse“ vyhrala [[Cena Grammy za najlepšiu country pieseň|Najlepšiu country pieseň]] a [[Cena Grammy za najlepší ženský spevácky country výkon|Najlepší ženský spevácky country výkon]]. Swift sa stala najmladším umelcom, ktorý kedy vyhral v kategórii Album roka.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/beyonce-taylor-swift-dominate-2010-grammy-awards-20100201|title=Beyonce, Taylor Swift Dominate 2010 Grammy Awards|last=Kreps|first=Daniel|date=February 1, 2010|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=February 13, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120215201914/http://www.rollingstone.com/music/news/beyonce-taylor-swift-dominate-2010-grammy-awards-20100201|archivedate=February 15, 2012}}&lt;/ref&gt; Počas odovzdávania cien spievala spolu so Stevie Nickovou pieseň „Rhiannon“ a „You Belong With Me“. Jej spevácky výkon vyvolal negatívne reakcie, rozpútal mediálny odpor.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Kreps|first=Daniel|title=Taylor Swift's Label Lashes Out at Critics of Grammy Performance|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swifts-label-lashes-out-at-critics-of-grammy-performance-20100204|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=May 15, 2012|date=February 4, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130119163829/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swifts-label-lashes-out-at-critics-of-grammy-performance-20100204|archivedate=January 19, 2013}}&lt;/ref&gt; a bol popísaný rôzne, napríklad: „prekvapivo zlé“ a „neuveriteľne úbohé“. [[The New York Times|''The New York Times'']] napísal: „Je osviežujúce vidieť niekoho tak nadaného niečo zbabrať. Bola to najdôležitejšia popová hviezda v posledných rokoch.“ &lt;ref name=&quot;NYTgrammy&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2010/02/02/arts/music/02taylor.html|title=For Young Superstar Taylor Swift, Big Wins Mean Innocence Lost|last=Caramanica|first=Jon|date=February 1, 2010|work=[[The New York Times]]|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120828162727/http://www.nytimes.com/2010/02/02/arts/music/02taylor.html|archivedate=August 28, 2012}}&lt;/ref&gt; Hudobný analytik Bob Lefsetz predpovedal, že jej kariéra skončí cez noc. Tiež verejne vyzval jej otca, aby najal „reklamného krízového agenta“, ktorý by riadil danú kauzu, pretože „Taylor je príliš mladá a hlúpa, aby pochopila chybu, ktorú urobila.“ Novinár Stevie Nick speváčku obhajoval: „Taylor mi pripomína mňa v jej odhodlaní a detinskom charaktere. Je to nevinnosť, ktorá ju robí zvláštnou a vzácnou. To dievča píše piesne ako Neil Diamond alebo [[Elton John]], ktoré nútia celý svet spievať. Ženská rock’n’roll-country-popová skladateľka je späť a jej meno je Taylor Swift. Sú ženy ako ona, ktoré sa chystajú zachrániť hudobný priemysel.“

''Fearless'' získalo mnoho ďalších ocenení a stal sa najoceňovanejším country albumom v histórii. Stala sa najmladšou a len šiestou ženou vôbec, ktorá vyhrala ''Entertainer of the Year'' od Country Music Association.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Kaufman|first1=Gil|title=Taylor Swift Dominates CMA Awards|url=http://www.mtv.com/news/1626132/taylor-swift-dominates-cma-awards/|publisher=[[MTV News]]|accessdate=September 13, 2016|date=November 12, 2009|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160306192519/http://www.mtv.com/news/1626132/taylor-swift-dominates-cma-awards/|archivedate=March 6, 2016}}&lt;/ref&gt; ''Fearless'' tiež dostal ocenenie za „Najlepší album“.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://sev.prnewswire.com/music/20090406/CL9518106042009-1.html|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090416165833/http://sev.prnewswire.com/music/20090406/CL9518106042009-1.html|archivedate=April 16, 2009|title=Taylor Swift Wins Album of the Year at Academy of Country Music Awards|date=April 6, 2009|publisher=[[Big Machine Records]]|agency=[[PR Newswire]]|accessdate=April 7, 2009}}&lt;/ref&gt; Swift sa stala najmladším umelcom, ktorý vyhral „Album roku“ na Academy of Country Music. [[American Music Awards]] ju ocenili za najlepší country album a menovali ju „Umelcom roku“. Bola ocenená ''Hal David Starlight'' od Songwriter Hall of Fame a Nashville Songwritter Association ju menovali „Skladateľom a umelcom roku“. ''[[Billboard]]'' ju ocenil titulom „Umelec roku 2009“ a bola zahrnutá v zozname 100 najvplyvnejších ľudí roku 2010.

=== 2010 – 2012: Album ''Speak Now'' ===
V októbri 2010 vydala svoj tretí štúdiový album ''Speak Now''. Všetkých štrnásť skladieb napísala sama a na nahrávaní spolupracovala s Nathanom Chapmanom.&lt;ref name=&quot;NYT&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2010/10/24/arts/music/24swift.html|title=Taylor Swift, Angry on 'Speak Now'|last=Caramanica|first=Jon|work=The New York Times|date=October 20, 2010|accessdate=October 23, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20101021050938/http://www.nytimes.com//2010//10//24//arts//music//24swift.html|archivedate=October 21, 2010}}&lt;/ref&gt; Hudobne sa album rozširuje nad rámec country pop a niekedy zasahuje aj do rocku a popu. [[The New York Times|''The New York Times'']] popísal album ako „divoký, hudobne rôznorodý a príliš vynikajúci, možno jej najlepší“. Magazín [[Rolling Stone|''Rolling Stone'']] popísal Swift ako jednu z najlepších skladateliek v pope, rocku alebo country: „Swift môže byť múdra nashvillská profesionálka, ktorá pozná všetky triky na výrobu hitov a tiež je to precitlivená romantická dievčina.“

S albumom ''Speak Now'' urobila rozsiahlu propagačnú kampaň. Objavila sa v rôznych ranných šou a talkshow a tiež odohrali bezplatné mini-koncerty na neobvyklých miestach, ako napríklad v otvorenom dvojposchodovom autobuse na Hollywood Boulevard alebo v odletovej hale na letisku JFK. S [[Kris Kristofferson]], Emyly Harris, Vince Gill a [[Lionel Richie]] sa podieľala v LA Nokia Clube na gitarovom ťahu – hudobníci sa na pódiu striedali a hrali akustické verzie svojich piesní, aby získali peniaze na Country Music Hall of Fame.

Prvý singel z albumu, „Mine“ vyšiel v auguste 2010 a ďalších päť singlov v priebehu rokov 2010 s 2011. Sú to: „Back to December“, „Mean“, „The Story of Us“, „Sparks Fly“ a „Ours“. Album mal veľký komerčný úspech a debutoval na prvom mieste v americkom rebríčku ''[[Billboard 200|Billboard]]'' [[Billboard 200|200]] s úvodným predajom cez 1 milión kópií a tak sa stal 16. albumom v histórii USA, ktorého sa predalo cez milión kusov v jednom týždni.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Kaufman|first1=Gil|title=Taylor Swift's Speak Now Tops 1 Million in First Week|url=http://www.mtv.com/news/1651391/taylor-swifts-speak-now-tops-1-million-in-first-week/|publisher=MTV News|accessdate=August 8, 2016|date=November 3, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160810044012/http://www.mtv.com/news/1651391/taylor-swifts-speak-now-tops-1-million-in-first-week/|archivedate=August 10, 2016}}&lt;/ref&gt;[[Súbor:Taylor Swift Sydney.jpg|thumb|Swift na vystúpení v Sydney počas jej Speak Now Tour, 2012.|265x265pixelů]]
Rok 2011 a začiatok roku 2012 precestovala na celosvetovom turné k CD. Súčasťou trinásťmesačného turné bolo 111 predstavení – 7 koncertov v Ázii, 12 v Európe, 80 v Severnej Amerike a 12 v Austrálii. Poznala mnoho hudobníkov, ktorí sa pripojili k jednorazovým duetom počas severoamerického turné. Pracovala s Jamesom Taylorom, [[Jason Mraz|Jasonom Mrazom]], Shawnom Colvinom, Johnnym Rzezniakom, Andym Grammezom, [[Tal Bachman|Talom Bachmanom]], [[Justin Bieber|Justinom Bieberom]], [[Selena Gomezová|Selenou Gomez]], [[Nicki Minaj]], [[Nelly]], [[B.o.B]], [[Usher|Usherom]], [[Flo Rida|Flo Ridom]], [[T.I.]], Johnom Foremanom, Jimom Adkinsom, Hayley Willams, Hot Chilly Rae, Ronniem Dunnom, Darrisom Ruckerom, Timom McGrawom a Kennym Chesnyom. Počas severoamerického turné písala pre každé predstavenie rôzne texty svojich piesní na ľavú ruku. Na turné hrala veľa akustických  verzií svojich pesničiek a v každom meste jej vzdali hold ako domácemu umelcovi. Potvrdila, že verzie pesničiek jej dovolili, aby bola spontánna v inak dobre natrénovanom predstavení. Turné sa zúčastnilo viac ako 1,6 milióna ľudí a zarobilo viac ako 123 miliónov dolárov.&lt;ref name=&quot;billboard1&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/biz/articles/news/touring/1098167/hot-tours-taylor-swift-george-strait-cirque-du-soleil|title=Hot Tours: Taylor Swift, George Strait, Cirque Du Soleil|last=Allen|first=Bob|date=March 29, 2012|work=Billboard|accessdate=May 10, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130221010109/http://www.billboard.com/biz/articles/news/touring/1098167/hot-tours-taylor-swift-george-strait-cirque-du-soleil|archivedate=February 21, 2013}}&lt;/ref&gt; V januári 2011 bolo vydané jej prvé živé CD, ''Speak Now World Tour Live.''&lt;ref name=&quot;SpeakNowLiveAlbum&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.taylorswift.com/news/o1287965052241?post=taylor-to-release-live-cd-dvd#o1287965052241|archiveurl=https://web.archive.org/web/20111011141259/http://www.taylorswift.com/news/o1287965052241?post=taylor-to-release-live-cd-dvd|archivedate=October 11, 2011|title=Taylor Swift News and Blog|publisher=taylorswift.com|date=September 21, 2011|accessdate=September 21, 2011}}&lt;/ref&gt;

Na 54. ročníku cien [[Grammy]] pieseň „Mean“ vyhrala cenu za [[Cena Grammy za najlepšiu country pieseň|Najlepšiu country pieseň]] a [[Cena Grammy za najlepší sólový country výkon|Najlepší country sólový výkon]].&lt;ref name=&quot;54th Grammys&quot;&gt;{{cite web|last=Wyland|first=Sarah|title=Taylor Swift Takes Home Two GRAMMYs at Tribute-Filled Show|url=http://blog.gactv.com/blog/2012/02/12/taylor-swift-takes-home-two-grammys-at-tribute-filled-show/|publisher=Great American Country|type=Blog|accessdate=February 13, 2012|date=February 12, 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150906065943/http://blog.gactv.com/blog/2012/02/12/taylor-swift-takes-home-two-grammys-at-tribute-filled-show/|archivedate=September 6, 2015}}&lt;/ref&gt; Počas Grammy túto pieseň aj naživo zaspievala. Bola vymenovaná za ''Entertainer of the Year'' na Akadémii country hudby v rokoch 2011 a 2012&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Talbott|first1=Chris|last2=Silva|first2=Cristina|url=https://www.yahoo.com/news/taylor-swift-wins-acm-entertainer-025913684.html|title=Taylor Swift wins ACM entertainer of the year|date=April 2, 2012|publisher=Yahoo!|agency=Associated Press|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160823015304/https://www.yahoo.com/news/taylor-swift-wins-acm-entertainer-025913684.html|archivedate=August 23, 2016}}&lt;/ref&gt; a od Country Music Assocation v roku 2011.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.cbsnews.com/news/cma-awards-2011-taylor-swift-wins-entertainer-of-the-year/|title=CMA Awards 2011: Taylor Swift wins entertainer of the year|date=November 9, 2011|publisher=CBS News|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140908121833/http://www.cbsnews.com/news/cma-awards-2011-taylor-swift-wins-entertainer-of-the-year/|archivedate=September 8, 2014}}&lt;/ref&gt; V roku 2011 vyhrala cenu „Umelec roka“ na [[American Music Awards]] a ''Speak Now'' album vyhral cenu „Najlepší country album“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hollywoodreporter.com/news/ama-american-music-awards-katy-perry-bieber-264237|title=AMAs 2011: Winners and Nominees Complete List|last=Kellogg|first=Jane|date=November 20, 2011|work=[[The Hollywood Reporter]]|accessdate=November 21, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150627093338/http://www.hollywoodreporter.com/news/ama-american-music-awards-katy-perry-bieber-264237|archivedate=June 27, 2015}}&lt;/ref&gt; ''[[Billboard]]'' ju menoval ženou roka 2011.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/464865/taylor-swift-billboards-woman-of-the-year|title=Taylor Swift: Billboard's Woman of the Year|last=Roland|first=Tom|date=December 2, 2011|page=1|work=Billboard|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130203232452/http://www.billboard.com/articles/news/464865/taylor-swift-billboards-woman-of-the-year|archivedate=February 3, 2013}}&lt;/ref&gt;

Zatiaľ čo svoj štvrtý album dokončila v lete 2012, James Taylor ju pozval, aby vystúpila ako špeciálny hosť počas jeho setu Tanglewood. Zahrali spolu piesne „Fire and Rain“, „Love Story“ a „Ours“. James Taylor, ktorý sa s ňou prvýkrát stretol, keď mala osemnásť, povedal: „Proste sme si padli do noty. Miloval som jej piesne a jej prítomnosť na javisku bola úžasná.“

Počas tohto obdobia prispela dvomi vlastnými piesňami na soundtrack ''[[Hry o život|Hier o život]] (The Hunger Games)''. „Safe &amp; Sound“ napísala v spolupráci s The Civel Wars a T-Bone Burnett. Singel bol vydaný v januári 2013 a od tej doby sa ho predalo cez 1,4 milióna kusov v USA. Pieseň získala [[Cena Grammy za najlepšiu pôvodnú pieseň pre film, televíziu alebo iné vizuálne médiá|Cenu Grammy za najlepšiu pôvodnú pieseň pre film, televíziu alebo iné vizuálne médiá]] v roku 2013 a bola nominovaná na [[Zlatý glóbus za najlepšiu filmovú pieseň]].&lt;ref&gt;{{cite web|last=Herrera|first=Monica|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-arcade-fire-talk-hunger-games-20120315|title=Taylor Swift, Arcade Fire Talk 'Hunger Games'|work=Rolling Stone|date=March 15, 2012|accessdate=May 10, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150627015052/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-arcade-fire-talk-hunger-games-20120315|archivedate=June 27, 2015}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.goldenglobes.org/2012/12/nominations-2013/|title=Nominations 2013 — Golden Globe Awards|date=December 13, 2012|work=goldenglobes.org|accessdate=December 13, 2012|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121214105703/http://www.goldenglobes.org/2012/12/nominations-2013/|archivedate=December 14, 2012}}&lt;/ref&gt; Jej druhý príspevok do soundtracku „Eyes Open“ bol napísaný výhradne Swift a produkoval ho Nathan Chapman.

=== 2012 – 2014: Album ''Red'' ===
Štvrtý štúdiový album ''Red'' vyšiel 22. októbra 2012, ktorý zahŕňa žánre [[heartland rock]], [[dubstep]] a [[dance-pop]]. John Caramica o ''Red'' napísal: „Menej detailné a viac uponáhľané ako obyčajne. Na albume nepredstiera, že je niečo iné než popová megahviezda a je zajedno s dospelými obavami.“ Magazín ''Rolling Stone'' napísal: „Často sa jej darí vstúpiť do tradície neúprosného emocionálneho mapovania ako Joni Mitchell alebo Carol King. Jej projekt objavovaní seba samej je jedným z najlepších popových príbehov.“
[[Súbor:Begin Again (9492115952) (2) (cropped).jpg|vľavo|náhľad|237x237bod|Swift počas Red Tour v roku 2013]]
Ako propagačné kampane ''Red'' boli zástupcovia zo sedemdesiatich dvoch rozhlasových staníc po celom svete letecky dopravených do Nashvillu, kde počas úvodného týždňa predaja robili individuálne rozhovory so Swift. Objavila sa v mnohých televíznych šou a vystupovala na slávnostnom odovzdávaní hudobných cien v USA, [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Španielsko|Španielsku]] a [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Pilotný singel albumu bola skladba „We Are Never Ever Getting Back Together“ a stala sa jej prvým hitom číslo jeden amerického rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Ďalej bolo vydaných ďalších šesť piesní: „Begin Again“, „I Knew You Were Trouble“, „22“, „Everything Has Changed“, „The Last Time“ a „Red“. Album ''Red'' debutoval na vrchole ''[[Billboard 200|Billboard]]'' [[Billboard 200|200]] a v úvodnom týždni sa predalo cez 1,21 milióna kópií. To znamenalo najvyšší otvárací predaj za posledných 10 rokov a Swift sa stala prvou ženou, ktorá má dva albumy s úvodným sedemdenným predajom cez 1 milión kusov. Do mája 2013 sa albumu predalo cez 6 miliónov kusov celosvetovo. V novembri 2012 predala počas celej svojej kariéry cez 26 miliónov kusov albumov a 75 miliónov singlov, kúpených online. V tomto období mala krátkodobý vzťah s britským spevákom [[Harry Styles|Harrym Stylesom]].&lt;ref&gt;{{cite web|date=December 30, 2014|title=Taylor Swift's Boyfriend Timeline: 10 Relationships &amp; Their Songs|url=http://www.billboard.com/photos/1484087/taylor-swifts-boyfriend-timeline-10-relationships-their-songs/2|work=Billboard|accessdate=August 26, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160826193100/http://www.billboard.com/photos/1484087/taylor-swifts-boyfriend-timeline-10-relationships-their-songs/2|archivedate=August 26, 2016}}&lt;/ref&gt;

''Red Tour'' v Severnej Amerike malo 66 zastávok vrátane trinástich show na štadiónoch a trvalo od marca do septembra 2013. Zarobilo 150 miliónov dolárov. Zlomilo rekord v [[Čína|Číne]], kde sa predalo počas prvej minúty 18 tisíc lístkov.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{cite web|first=Bob|last=Allen|url=http://www.billboard.com/articles/news/6150193/taylor-swift-red-all-time-country-tour|title=Taylor Swift's Red Wraps as All-Time Country Tour|work=Billboard|date=July 3, 2014|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150601003002/http://www.billboard.com/articles/news/6150193/taylor-swift-red-all-time-country-tour|archivedate=June 1, 2015}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.nme.com/news/music/taylor-swift-204-1236231|title=Taylor Swift breaks China ticket sales record on 'Red' tour|last=Welch|first=Andy|date=April 6, 2014|work=[[NME]]|access-date=February 17, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190217142910/https://www.nme.com/news/music/taylor-swift-204-1236231|archive-date=February 17, 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Spoločne s [[Jack Antonoff|Jackom Antonoffom]] napísala pieseň „Sweeter Than Fiction“ pre soundtrack k filmu ''Once Chance''. Pieseň získala nomináciu na „Najlepšiu pôvodnú pieseň“ na 71. ročníku Zlatých Glóbusov.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Labrecque|first=Jeff|url=http://www.ew.com/article/2013/12/12/golden-globe-nominations-2013|title='12 Years a Slave' and 'American Hustle' lead Golden Globe nominees|work=Entertainment Weekly|date=December 12, 2013|accessdate=December 12, 2013|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150323102934/http://www.ew.com/article/2013/12/12/golden-globe-nominations-2013|archivedate=March 23, 2015}}&lt;/ref&gt; Na CMA Awards 2013 vystupovala s akustickou verziou piesne „Red“ s [[Vince Gilligan|Vince Gill]] a Alison Kraus. V [[Chicago|Chicagu]] vystupovala so skupinou [[The Rolling Stones]], neskôr uviedla, že to bol jeden z najlepších okamihov jej hudobnej kariéry.

Album nevyhral žiadnu cenu Grammy, ale bol nominovaný v štyroch kategóriách.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.latimes.com/entertainment/music/la-et-ms-grammy-nominations-winners-list-story.html#page=1|title=Grammys 2014: The complete list of nominees and winners|date=January 26, 2014|work=Los Angeles Times|accessdate=January 25, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150304121852/http://www.latimes.com/entertainment/music/la-et-ms-grammy-nominations-winners-list-story.html#page=1|archivedate=March 4, 2015}}&lt;/ref&gt; Pieseň „We Are Never Ever Getting Back Together“ bola nominovaná v roku 2013 na [[Cena Grammy za nahrávku roka|Nahrávku roka]] a album v roku 2014 na [[Cena Grammy za album roka|Album roka]]. Podobne nezískal žiadne ocenenie na predávaní cien Country Music Association. Vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch bola Swift ocenená jedinečnou Pinnacle Award za unikátny úspech a celosvetový prínos v country hudbe. V minulosti získal túto cenu len Grath Brook.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2013/11/08/arts/music/at-country-music-awards-swift-is-celebrated.html|title=Country Awards Hold Swift Close|last=Caramanica|first=Jon|work=The New York Times|date=November 7, 2013|accessdate=April 3, 2014|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131111094215/http://www.nytimes.com/2013/11/08/arts/music/at-country-music-awards-swift-is-celebrated.html|archivedate=November 11, 2013}}&lt;/ref&gt; [[The New York Times|''The New York Times'']] považoval udelenie ceny za pokus o udržanie Swift v tomto žánri. ''The New Yorker'' napísali: „Môže to byť okamih, kedy dala Taylor zbohom žánru, ktorý jej pomohol a nasmeroval ju k nadvláde popu.“ V roku 2012 vyhrala tri ceny MTV EMA, vrátane ocenenia za „Najlepšiu speváčku“ a „Najlepšie živé vystúpenie“. Pieseň „I Knew You Were Trouble“ vyhrala cenu za „Najlepšie ženské video“. Na American Music Awards 2012 vyhrala cenu za „Najlepšiu country speváčku“ a v roku 2013 cenu v kategórii „Umelec roka“.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.huffingtonpost.com/2012/11/19/taylor-swift-ama-performa_n_2158758.html|title=Taylor Swift AMA Awards 2012: Pop Star Performs 'I Knew You Were Trouble' (Video)|last=Gregoire|first=Carolyn|date=November 19, 2012|work=[[HuffPost]]|accessdate=June 10, 2013|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130526094239/http://www.huffingtonpost.com/2012/11/19/taylor-swift-ama-performa_n_2158758.html|archivedate=May 26, 2013}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/5800699/taylor-swift-justin-timberlake-american-music-awards-2013-winners|title=Taylor Swift &amp; Justin Timberlake Win Big at American Music Awards|last=Payne|first=Chris|date=November 25, 2013|work=Billboard|accessdate=November 21, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151124101355/http://www.billboard.com/articles/news/5800699/taylor-swift-justin-timberlake-american-music-awards-2013-winners|archivedate=November 24, 2015}}&lt;/ref&gt;

=== 2014 – 2017: Album ''1989'' ===
V marci 2014 sa Swift presťahovala do mesta [[New York (mesto)|New York]].&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.theatlantic.com/entertainment/archive/2014/03/taylor-swift-moves-into-nyc-apartment-built-over-mysterious-river-of-pink-slime/359891/|title=Taylor Swift Moves into NYC Apartment Built Over Mysterious River of Pink Slime|work=[[The Atlantic]]|date=March 31, 2014|accessdate=July 31, 2016|last=Peterson|first=Price|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160927023235/http://www.theatlantic.com/entertainment/archive/2014/03/taylor-swift-moves-into-nyc-apartment-built-over-mysterious-river-of-pink-slime/359891/|archivedate=September 27, 2016}}&lt;/ref&gt; V tom čase začala pracovať na svojom piatom štúdiovom albume, ktorý dostal názov ''[[1989 (album Taylor Swift)|1989]]'' a vyšiel 27. októbra 2014.&lt;ref&gt;{{cite web|title=1989 by Taylor Swift|url=http://www.metacritic.com/music/1989/taylor-swift|publisher=[[Metacritic]]|accessdate=August 15, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160817160827/http://www.metacritic.com/music/1989/taylor-swift|archivedate=August 17, 2016}}&lt;/ref&gt; Spolupracovala na ňom s [[Jack Antonoff|Jackom Antonoffom]], Maxom Martinom, Shellbackom, Imogen Heap, [[Ryan Tedder|Ryanom Tedderom]] a Alym Payamim. Swift a Martin sa stali producentmi albumu, zatiaľ čo Chapman, Antonoff, Heap, Tedder, Payami a Kurstin produkovali samotné skladby. Sama Swift popisuje album ''1989'' ako jej „prvé čisto popové CD“.

Kritika albumu ''[[1989 (album Taylor Swift)|1989]]'' bola prevažne pozitívna. Sheffield z ''Rolling Stone'' povedal: „Divný, horúčkovitý, emotívny, divoký, nadšený; ''1989'' znie presne ako Taylor Swift, aj keď to vlastne neznie ako nič, čo kedy predtým vydala.“ Molly Lambert z ''Grantland'' poznamenala, že album ''1989'' je naozaj podobný albumu Brucea Springsteena ''Tunnel of Love''; upozorňuje na zmeny v kariérách oboch umelcov, posun v ich životoch a rozchody s dlhoročnými členmi kapely.
[[Súbor:Taylor Swift 039 (18117627828).jpg|vľavo|náhľad|227x227bod|Swift počas svojho turné 1989 World Tour, ktoré sa stalo najzárobkovejším turné roku 2015]]
V rámci propagačnej kampane k albumu ''1989'', Swift pozvala tajne svojich vybraných fanúšikov na takzvané „1989 Secret Sessions“ do jej domu v New Yorku, Nashville, [[Los Angeles]] a na [[Rhode Island]], kde si títo vybraní fanúšikovia mali možnosť vypočuť album už pred jeho vydaním.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6288945/taylor-swift-1989-secret-sessions-behind-the-scenes-video|date=October 16, 2014|last=Stutz|first=Colin|accessdate=August 2, 2016|title=Watch Taylor Swift's '1989' Secret Sessions Behind The Scenes Video|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160605172624/http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6288945/taylor-swift-1989-secret-sessions-behind-the-scenes-video|archivedate=June 5, 2016}}&lt;/ref&gt; Objavila sa tiež v mnohých talkshow, vystúpila na niekoľkých odovzdávaniach hudobných cien v USA a Anglicku a objavila sa ako hlasový poradca v americkej verzii šou ''The Voice''.

Pilotným singlom albumu bola skladba „Shake It Off“ a vyšla v auguste 2014. Dosiahla prvú priečku v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].&lt;ref name=&quot;Hot100Debut&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/6229439/taylor-swift-shake-it-off-no-1-hot-100-nicki-minaj-anaconda|title=Taylor Swift's 'Shake It Off' Debuts at No. 1 on Hot 100|first=Gray|last=Trust|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=August 27, 2014|accessdate=August 27, 2014|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141021190627/http://www.billboard.com/articles/news/6229439/taylor-swift-shake-it-off-no-1-hot-100-nicki-minaj-anaconda|archivedate=October 21, 2014}}&lt;/ref&gt; Ďalšími singlami číslo 1 sa stali piesne „Blank Space“ a „Bad Blood (featuring [[Kendrick Lamar]])“. Z albumu boli vydané taktiež single „Style“, „Wildest Dreams“, „Out of the Woods“ a „New Romantics“.&lt;ref name=&quot;US-singles&quot;&gt;{{Cite news|url={{BillboardURLbyName|artist=taylor swift|chart=Hot 100}}|title=Taylor Swift – Chart History: Hot 100|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=September 18, 2016}}&lt;/ref&gt; 

Počas prvého týždňa od vydania albumu ''1989'' sa predalo v USA viac ako 1,287 miliónov kópií, čím sa stal najpredávanejším albumom za posledných dvanásť rokov. Týmto sa Swift stala jediným umelcom, ktorý v prvom týždni predal cez milión kusov z troch albumov. Neskôr sa album vďaka predajnosti 3,66 milióna kusov stal najpredávanejším CD roku 2014. V novembri 2014 stiahla zo streamovacej služby [[Spotify]] celú svoju diskografiu a argumentovala tým, že hudba je umenie a umenie by nemalo byť zadarmo.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-scott-borchetta-spotify-20141108|title=Taylor Swift's Label Head Explains Spotify Removal|last=Knopper|first=Steve|date=November 8, 2014|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150421045432/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-scott-borchetta-spotify-20141108|archivedate=April 21, 2015}}&lt;/ref&gt; 

21. júna 2015 Swift skritizovala [[Apple|Apple Music]], hudobný streamovací server spoločnosti [[Apple Inc.]], kvôli ich rozhodnutiu neplatiť umelcom za možnosť streamovania ich hudby počas prvých troch mesiacov fungovania služby. V otvorenom liste napísala: „Nejde tu o mňa. Ja už som našťastie vo svojej kariére u piateho albumu a dokážem zaistiť seba, svoju kapelu, celý tím a manažment vďaka koncertom. Tu ide predovšetkým o mladých umelcov, ktorí práve vydali svoj prvý singel a svoj úspech nebudú mať zaplatený. Je to o mladých skladateľoch, ktorým sa práve podarilo presadiť a dúfali, že sa im vďaka honoráru podarí dostať z dlhov.“ Tiež sa nechala počuť, že svoj repertoár stiahne aj z Apple Music. O deň neskôr [[Eddy Cue]] informoval prostredníctvom siete Twitter, že sa rozhodli zmeniť svoje stanovisko a budú platiť umelcom aj počas voľnej trojmesačnej lehoty.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/6605568/apple-changes-course-after-taylor-swift-open-letter-will-pay-labels-during|title=Apple Changes Course After Taylor Swift Open Letter: Will Pay Labels During Free Trial|last=Halperin|first=Shirley|date=June 21, 2015|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150622065723/https://www.billboard.com/articles/news/6605568/apple-changes-course-after-taylor-swift-open-letter-will-pay-labels-during|archivedate=June 22, 2015|accessdate=June 22, 2015}}&lt;/ref&gt; Swift sa nakoniec k celej veci vyjadrila slovami: „Po všetkom, čo sa stalo tento týždeň, som sa rozhodla Apple Music dovoliť streamovať môj album 1989. Toto je prvýkrát, čo som cítila, že je správne nechať môj album streamovať. Ďakujem Apple, za zmenu prístupu.“&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.ew.com/article/2015/06/25/taylor-swift-1989-apple-music|title=Taylor Swift is putting 1989 on Apple Music|last=Rosen|first=Christopher|date=June 25, 2015|work=[[Entertainment Weekly]]|accessdate=June 25, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150626164203/http://www.ew.com/article/2015/06/25/taylor-swift-1989-apple-music|archivedate=June 26, 2015}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150626164203/http://www.ew.com/article/2015/06/25/taylor-swift-1989-apple-music |date=2015-06-26 }}&lt;/ref&gt; 

Počas ''The 1989 World Tour'' – ktoré trvalo od mája do decembra 2015 – Swift vystúpila v [[Japonsko|Japonsku]], USA, Kanade, Veľkej Británii, [[Írsko|Írsku]], Nemecku, [[Holandsko|Holandsku]] a Austrálii. Ako predskokani vystúpili [[Haim]], Vance Joy, [[Shawn Mendes]] a [[James Bay]]. 

Swift spolupracovala počas ''1989'' éry s mnohými umelcami. Vystúpila s [[Paul McCartney|Paulom McCartneym]] so skladbami „I Saw Her Standing There“ a „Shake It Off“ na Saturday Night Live 40th Anniversary Special after-party. S Kennym Chesneym zaspievala pieseň „Big Star“ počas jeho prvého koncertu z turné ''Big Revival Tour'' v Nashville. [[Madonna|Madonnu]] sprevádzala na gitare pri piesni „Ghosttown“ na iHeartRadio Music Awards. 

Získala ocenenie od ''Billboardu'' „Žena roka 2014“; je jedinou umelkyňou, ktorá tento titul získala dvakrát.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6281490/taylor-swift-2014-billboard-woman-of-the-year|title=Taylor Swift: 2014 Billboard Woman of the Year|date=October 10, 2014|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150601104651/http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6281490/taylor-swift-2014-billboard-woman-of-the-year|archivedate=June 1, 2015}}&lt;/ref&gt; Tiež v tom roku získala cenu Dicka Clarka a na American Music Awards vyhrala v kategórii Excellence.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/events/amas-2014/6327564/taylor-swift-win-first-dick-clark-award-of-excellence-amas-2014-diana-ross|title=Taylor Swift Wins Dick Clark Award of Excellence at 2014, Presented by Diana Ross|last=Payne|first=Chris|date=November 23, 2014|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150704061502/http://www.billboard.com/articles/events/amas-2014/6327564/taylor-swift-win-first-dick-clark-award-of-excellence-amas-2014-diana-ross|archivedate=July 4, 2015}}&lt;/ref&gt; Na Grammy v roku 2015 bola skladba „Shake It Off“ nominovaná v troch kategóriách vrátane dvoch hlavných, [[Cena Grammy za pieseň roka|Pieseň roka]] a [[Cena Grammy za nahrávku roka|Nahrávka roka]]. Na [[Brit Awards]] 2015 vyhrala cenu v kategórii „Svetová sólo umelkyňa“.&lt;ref name=&quot;Jonze&quot;&gt;{{cite web|url=https://www.theguardian.com/music/2015/feb/25/taylor-swift-wins-international-female-solo-artist-at-brit-awards-2015|title=Taylor Swift wins international female solo artist at Brit awards 2015|last=Jonze|first=Tim|date=February 25, 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160101070259/http://www.theguardian.com/music/2015/feb/25/taylor-swift-wins-international-female-solo-artist-at-brit-awards-2015|archivedate=January 1, 2016|work=[[The Guardian]]|accessdate=April 11, 2015}}&lt;/ref&gt; Tiež získala ako jedna z ôsmych umelcov cenu Anniversary Milestone Awards na Akadémii country hudby 2015.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-miranda-lambert-among-2015-acm-awards-milestone-winners-20150325|title=2015 ACM Award Milestone Winners Include Swift, Lambert|last=Betts|first=Stephen L.|date=March 25, 2015|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150402150635/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-miranda-lambert-among-2015-acm-awards-milestone-winners-20150325|archivedate=April 2, 2015}}&lt;/ref&gt;

17. mája 2015 pred odovzdávaním cien [[Billboard Music Awards]] malo premiéru jej nové video k štvrtému singlu „Bad Blood“. Vo videoklipe sa so Swift objavili aj svetové hviezdy ako [[Kendrick Lamar]], [[Selena Gomezová|Selena Gomez]], [[Hayley Williams]], [[Ellie Goulding]], [[Gigi Hadid]] a ďalší. Videoklip 18. mája zlomil rekord na [[VEVO|Vevo]], kedy si ho počas prvých dvadsiatich štyroch hodín prehralo na [[YouTube]] viac ako 20,1 milióna ľudí. Swift na Billboard Music Awards premenila osem zo štrnástich nominácií, vrátane hlavných kategórií „Top sólová umelkyňa“ a „Top umelec“. 5. augusta 2015 oznámila, že piatym singlom z albumu ''1989'' bude pieseň „Wildest Dreams“. 30. augusta mal na [[MTV Video Music Awards]] 2015 premiéru videoklip k tomuto singlu. Skladba sa umiestnila na piatom mieste v rebríčku ''Billboard'' Hot 100, čím sa stala piatou skladbou z albumu 1989, ktorá sa umiestnila v Top 10 a tiež devätnástym singlom Swift vôbec, ktorý sa dostal do Top 10.

V roku 2016 vyhrala tri ceny Grammy za album ''1989'' – [[Cena Grammy za album roka|Album roka]], [[Cena Grammy za najlepší vokálny popový album|Najlepší vokálny popový album]] a [[Cena Grammy za najlepší videoklip|Najlepší videoklip]] za „Bad Blood“. Stala sa prvou ženou a celkovo piatym umelcom, ktorý vyhral v kategórii Album roka dvakrát ako sólo umelec a tiež prvým umelcom, ktorý tak urobil s albumami rôznych žánrov.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.billboard.com/articles/news/grammys/6882510/taylor-swift-grammy-album-of-the-year-win-multiple|title=Taylor Swift Joins Elite Club to Win Grammy Album of the Year More Than Once: See the Rest|last=Lynch|first=Joe|date=February 19, 2016|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=July 31, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160301073145/http://www.billboard.com/articles/news/grammys/6882510/taylor-swift-grammy-album-of-the-year-win-multiple|archivedate=March 1, 2016}}&lt;/ref&gt;

V marci 2015 začala chodiť so škótskym DJ-om a hudobným producentom [[Calvin Harris|Calvinom Harrisom]], ktorí sa následne v júni stali najlepšie plateným celebritným párom posledných rokov. ''[[Forbes]]'' odhadol ich zárobok na vyše 146 miliónov dolárov.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://time.com/3936952/taylor-swift-calvin-harris-highest-paid/|title=Taylor Swift and Calvin Harris Are the Highest-Paid Celebrity Couple|last=Rhodan|first=Maya|date=June 25, 2015|work=[[Time (týždenník)|Time]]|archiveurl=https://www.webcitation.org/6idOnrlMM?url=http://time.com/3936952/taylor-swift-calvin-harris-highest-paid/|archivedate=June 29, 2016|url-status=live|accessdate=June 26, 2015}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160630013226/http://time.com/3936952/taylor-swift-calvin-harris-highest-paid/ |date=2016-06-30 }}&lt;/ref&gt; V júni 2016 oznámili ukončenie svojho vzťahu. Stihli spolu zložiť pieseň „This Is What You Came For“, ktorú naspievala [[Rihanna]] a stala sa medzinárodným hitom. Swift je v tejto piesni uvádzaná pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Nils Sjöberg.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-wrote-calvin-harris-smash-hit-this-is-what-you-came-for-20160713|title=Taylor Swift Co-Wrote Calvin Harris' Smash Hit 'This Is What You Came For'|work=[[Rolling Stone]]|date=July 13, 2016|accessdate=July 31, 2016|last=Spanos|first=Brittany|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160730023011/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-wrote-calvin-harris-smash-hit-this-is-what-you-came-for-20160713|archivedate=July 30, 2016}}&lt;/ref&gt; V tom istom mesiaci začala randiť s anglickým hercom [[Tom Hiddleston|Tomom Hiddlestonom]], ktorého stretla na [[Met Gala]];&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cosmopolitan.co.uk/entertainment/news/a44682/tom-hiddleston-taylor-swift-relationship-truth/|title=Tom Hiddleston finally tells us the truth about his relationship with Taylor Swift|last=Lewis|first=Anna|date=July 15, 2016|website=[[Cosmopolitan (magazine)|Cosmopolitan]]|accessdate=January 8, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20160717042733/http://www.cosmopolitan.co.uk/entertainment/news/a44682/tom-hiddleston-taylor-swift-relationship-truth/|archive-date=July 17, 2016|url-status=live}}&lt;/ref&gt; ich vzťah po niekoľkých mesiacoch skončil. V auguste priznala, že jej matke diagnostikovali [[Rakovina|rakovinu]] a povzbudila ostatných k pravidelným zdravotným prehliadkam.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Schillaci|first1=Sophie|title=Taylor Swift Tearfully Addresses Mom's Cancer Battle as She Performs 'Ronan'|url=http://www.etonline.com/news/170204_taylor_swift_tearfully_addresses_mom_cancer_battle_as_she_performs_ronan/|accessdate=August 26, 2016|work=[[Entertainment Tonight]]|date=August 18, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160827111356/http://www.etonline.com/news/170204_taylor_swift_tearfully_addresses_mom_cancer_battle_as_she_performs_ronan/|archivedate=August 27, 2016}}&lt;/ref&gt; V septembri 2016 začala chodiť s britským hercom [[Joe Alwyn|Joeom Alwynom]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.yahoo.com/entertainment/did-taylor-swift-joe-alwyn-180606437.html/|title=Taylor Swift Finally Reveals When She Started Dating Joe Alwyn in Lover Album|date=August 23, 2019|website=[[Yahoo!]]|url-status=live|accessdate=June 11, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200611234106/https://www.yahoo.com/entertainment/did-taylor-swift-joe-alwyn-180606437.html|archive-date=June 11, 2020}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cosmopolitan.co.uk/entertainment/news/a45792/taylor-swift-tom-hiddleston-relationship-timeline/|title=Taylor Swift and Tom Hiddleston: a timeline of their very short relationship|last=Lewis|first=Anna|date=November 10, 2017|website=[[Cosmopolitan (magazine)|Cosmopolitan]]|url-status=live|accessdate=January 8, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20170211213110/http://www.cosmopolitan.co.uk/entertainment/news/a45792/taylor-swift-tom-hiddleston-relationship-timeline/|archive-date=February 11, 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.elle.com/culture/celebrities/a25131480/taylor-swift-joe-alwyn-dating-unconditional-support-report/|title=Taylor Swift Still Happily Dating and 'Unconditionally' Supported by Joe Alwyn|work=[[Elle (magazine)|Elle]]|location=France|accessdate=November 29, 2018|archivedate=November 22, 2018|archiveurl=https://web.archive.org/web/20181122123949/https://www.elle.com/culture/celebrities/a25131480/taylor-swift-joe-alwyn-dating-unconditional-support-report/|url-status=live}}&lt;/ref&gt; V októbri hudobná skupina [[Little Big Town]] vydala pieseň „Better Man“, ktorá bola napísaná výlučne Swift pre ich siedmy album s názvom ''[[The Breaker (album)|The Breaker]]''.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Bailey|first1=Alyssa|title=Which Ex Is This New Taylor Swift Song 'Better Man' About?|url=http://www.elle.com/culture/celebrities/news/a40417/taylor-swift-better-man-lyrics-calvin-harris-tom-hiddleston/|accessdate=November 1, 2016|work=[[Elle (magazine)|Elle]]|date=November 1, 2016|url-status=live|archiveurl=https://archive.today/20161110232147/http://www.elle.com/culture/celebrities/news/a40417/taylor-swift-better-man-lyrics-calvin-harris-tom-hiddleston/|archivedate=November 10, 2016}}&lt;/ref&gt; O dva mesiace neskôr s britským spevákom [[Zayn Malik|Zaynom Malikom]] vydala spoločný singel „[[I Don't Wanna Live Forever]]“. Pieseň sa nachádza na soundtracku k filmu ''[[Päťdesiat odtieňov temnoty (film)|Päťdesiat odtieňov temnoty]]'' (''Fifty Shades Darker''; 2017). Pieseň sa umiestnila na prvej priečke vo [[Švédsko|Švédsku]] a Spojených štátoch.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://swedishcharts.com/showinterpret.asp?interpret=Taylor+Swift|title=Discography Taylor Swift|publisher=Swedish Charts|accessdate=July 11, 2014|url-status=live|archiveurl=https://www.webcitation.org/66O12TirQ?url=http://swedishcharts.com/showinterpret.asp?interpret=Taylor+Swift|archivedate=March 23, 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7694385/hot-100-ed-sheeran-katy-perry-bruno-mars|title=Ed Sheeran Tops Hot 100, Katy Perry Debuts at No. 4 &amp; Bruno Mars, Rihanna &amp; The Weeknd All Hit Top 10|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|last=Trust|first=Gary|date=February 21, 2017|accessdate=February 22, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170222113834/http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7694385/hot-100-ed-sheeran-katy-perry-bruno-mars|archivedate=February 22, 2017}}&lt;/ref&gt; Na [[MTV Video Music Awards]] 2017 dvojica vyhrala za videoklip k piesni cenu v kategórii „Najlepšia spolupráca“.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=France|first1=Lisa Respers|title=MTV Video Music Awards 2017: Winners list|url=http://edition.cnn.com/2017/08/27/entertainment/mtv-video-music-awards/index.html|publisher=[[CNN]]|accessdate=August 28, 2017|date=August 28, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170827233510/http://edition.cnn.com/2017/08/27/entertainment/mtv-video-music-awards/index.html|archivedate=August 27, 2017}}&lt;/ref&gt;

=== 2017 – 2018: Album ''Reputation'' ===
V auguste 2017 Swift úspešne zažalovala Davida Muellera, bývalú osobnosť ranných šou [[Denver|denverskej]] [[KYGO-FM]]. Pred štyrmi rokmi informovala Muellerových šéfov, že ju sexuálne napadol, keď ju chytil na jednej udalosti. Po prepustení Mueller obvinil speváčku z klamstva a zažaloval ju za škody spôsobené stratou zamestnania. Krátko na to Swift podala žalobu za sexuálne napadnutie za jeden dolár.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.washingtonpost.com/news/arts-and-entertainment/wp/2017/12/06/taylor-swift-explains-her-blunt-testimony-during-her-sexual-assault-trial/|title=Taylor Swift explains her blunt testimony during her sexual assault trial|last=Yahr|first=Emily|date=December 6, 2017|website=The Washington Post|url-status=live|access-date=February 1, 2020}}&lt;/ref&gt; Porota zamietla Muellerove tvrdenia a rozhodla v prospech speváčky.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Gonzalez|first1=Sandra|last2=McLean|first2=Scott|last3=Weisfeldt|first3=Sara|last4=Gauk-Roger|first4=Topher|title=Taylor Swift wins court case|url=http://edition.cnn.com/2017/08/14/entertainment/taylor-swift-verdict/index.html|publisher=[[CNN]]|accessdate=August 20, 2017|date=August 15, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170819230306/http://edition.cnn.com/2017/08/14/entertainment/taylor-swift-verdict/index.html|archivedate=August 19, 2017}}&lt;/ref&gt; Následne si vyčistila účty na sociálnych sieťach&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/music/news/taylor-swift-wipes-social-media-profiles-fuelling-expectations/|title=Taylor Swift wipes social media profiles, fuelling expectations of new album|date=August 18, 2017|newspaper=[[The Daily Telegraph]]|accessdate=August 19, 2019|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190108031111/https://www.telegraph.co.uk/music/news/taylor-swift-wipes-social-media-profiles-fuelling-expectations/|archivedate=January 8, 2019}}&lt;/ref&gt; a vydala pieseň „Look What You Made Me Do“ ako hlavný singel zo svojho šiesteho albumu s názvom ''[[Reputation (album)|Reputation]]''. Pieseň bola na špičke rebríčka v Austrálii, Írsku, na Novom Zélande, vo Veľkej Británii a v USA.&lt;ref&gt;Peak positions:

{{cite web|url=http://www.ariacharts.com.au/news/2017/taylor-swift-scores-fifth-1-single|publisher=Australian Recording Industry Association|date=September 2, 2017|accessdate=September 2, 2017|title=Taylor Swift Scores Fifth No. 1 Single|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170902191138/http://www.ariacharts.com.au/news/2017/taylor-swift-scores-fifth-1-single|archivedate=September 2, 2017}}

{{cite web|url=http://irma.ie/index.cfm?page=irish-charts&amp;chart=Singles|title=IRMA – Irish Charts|publisher=[[Irish Recorded Music Association]]|accessdate=September 2, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170614003514/http://www.irma.ie/index.cfm?page=irish-charts&amp;chart=Singles|archivedate=June 14, 2017}}{{cite web|url=http://nztop40.co.nz/chart/singles?chart=4394|title=NZ Top 40 Singles Chart|publisher=[[Recorded Music NZ]]|date=September 4, 2017|accessdate=September 1, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170901115252/http://nztop40.co.nz/chart/singles?chart=4394|archivedate=September 1, 2017}}{{cite web|title=Taylor Swift scores first Number 1 on the Official Singles Chart with 'LWYMMD'|url=http://www.officialcharts.com/chart-news/taylor-swift-scores-first-number-1-on-the-official-singles-chart-with-lwymmd__20320/|publisher=[[Official Charts Company]]|date=September 1, 2017|accessdate=September 1, 2017|first=Jack|last=White|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170902004233/http://www.officialcharts.com/chart-news/taylor-swift-scores-first-number-1-on-the-official-singles-chart-with-lwymmd__20320/|archivedate=September 2, 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;lwymmd&quot;&gt;{{Cite news|last1=Trust|first1=Gary|title=Taylor Swift at Nos. 1 &amp; 4 on Billboard Hot 100, as Cardi B Moves Up to No. 2|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=September 11, 2017|url=http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7957955/taylor-swift-hot-100-look-what-you-made-me-do-ready-for-it|accessdate=October 30, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170921152317/http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7957955/taylor-swift-hot-100-look-what-you-made-me-do-ready-for-it|archivedate=September 21, 2017}}&lt;/ref&gt; Videoklip mal počas prvého dňa na YouTube viac ako 43,2 milióna pozretí, čím prekonal rekord najsledovanejšieho hudobného videa za 24 hodín.&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Lewis|first=Randy|title=Taylor Swift's 'Look What You Made Me Do' video bashes another YouTube record|url=http://www.latimes.com/entertainment/la-et-entertainment-news-updates-august-taylor-swift-s-look-what-you-made-me-1503967193-htmlstory.html|newspaper=[[Los Angeles Times]]|accessdate=August 29, 2017|date=August 29, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170829024355/http://www.latimes.com/entertainment/la-et-entertainment-news-updates-august-taylor-swift-s-look-what-you-made-me-1503967193-htmlstory.html|archivedate=August 29, 2017}}&lt;/ref&gt; V októbri vydala druhý singel „... Ready for It?“,&lt;ref&gt;{{cite web|title=Top 40 Rhythmic Future Releases|url=https://www.allaccess.com/top40-rhythmic/future-releases|publisher=All Access Media Group|accessdate=October 23, 2017|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171023213344/https://www.allaccess.com/top40-rhythmic/future-releases|archivedate=October 23, 2017}}&lt;/ref&gt; ktorý zaznamenal v Austrálii priečku číslo tri a v USA číslo štyri.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Taylor Swift holds No. 1 for second week|url=http://www.ariacharts.com.au/news/2017/taylor-swift-holds-1-for-second-week|publisher=[[Australian Recording Industry Association]]|date=September 9, 2017|accessdate=October 7, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170917034506/http://www.ariacharts.com.au/news/2017/taylor-swift-holds-1-for-second-week|archivedate=September 17, 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;lwymmd&quot; /&gt;
[[Súbor:Taylor_Swift_Reputation_Tour1_(cropped).jpg|alt=Swift wearing a black and gray patterned body suit standing in front of a microphone singing|vľavo|náhľad|Swift počas vystúpenia na Reputation Stadium Tour (2018).|287x287bod]]
Z ''Reputation'' boli vydané dva propagačné singly: „Gorgeous“ a „Call It What You Want“. „Gorgeous“ sa neskôr stal piatym singlom tohto albumu v Európe.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/8006719/taylor-swift-gorgeous-single-release|title=Taylor Swift's 'Gorgeous' New Single Has Arrived: Listen|last=Brandle|first=Lars|date=October 20, 2017|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=December 7, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171020094302/http://www.billboard.com/articles/news/8006719/taylor-swift-gorgeous-single-release|archivedate=October 20, 2017}}{{cite web|last1=Iasimone|first1=Ashley|last2=Brandle|first2=Lars|title=Taylor Swift Debuts 'Call It What You Want': Watch Lyric Video|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8022883/taylor-swift-call-it-what-you-want-song-listen|accessdate=December 7, 2017|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=November 3, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171205182259/https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8022883/taylor-swift-call-it-what-you-want-song-listen|archivedate=December 5, 2017}}{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/radio1/playlist|title=BBC – Radio 1 – Playlist|publisher=[[BBC Radio 1]]|accessdate=January 12, 2018|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180112164557/http://www.bbc.co.uk/radio1/playlist|archivedate=January 12, 2018}}&lt;/ref&gt; Album bol vydaný v novembri a v USA sa predalo 1,21 milióna kópií. V roku 2017 sa stal najpredávanejším albumom v krajine. S týmto úspechom sa stala prvým umelcom, ktorého štyri albumy predali jeden milión kópií počas jedného týždňa v USA.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8039676/taylor-swift-reputation-album-sells-12-million-copies-us|title=Official: Taylor Swift's 'Reputation' Album Sells 1.2M Copies in US During First Week|work=Billboard|accessdate=May 29, 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20171130081855/https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8039676/taylor-swift-reputation-album-sells-12-million-copies-us|archive-date=November 30, 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Album bol na vrchole rebríčkov v niekoľkých krajinách vrátane USA, Veľkej Británie, Austrálie a Kanady. Celosvetový predaj za prvý týždeň dosiahol dva milióny kópií.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Levine|first=Robert|date=November 22, 2017|title=Taylor Swift Schools the Music Industry Once Again, While Streaming Services Wring Their Hands|url=https://www.billboard.com/articles/business/8046278/taylor-swift-streaming-services-reputation-music-industry-analysis|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171130163201/https://www.billboard.com/articles/business/8046278/taylor-swift-streaming-services-reputation-music-industry-analysis|archivedate=November 30, 2017|accessdate=December 2, 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; ''Reputation'' ukázal, že sa Swift hudobne vydala novým smerom; album je inšpirovaný [[Urban (žáner)|urban]] zvukom, [[Hip-hop (hudba)|hip hopom]] a [[Elektronická tanečná hudba|EDM]].&lt;ref&gt;{{Cite web|last=Powers|first=Ann|date=November 10, 2019|title=The Old Taylor's Not Dead|url=https://www.npr.org/sections/therecord/2017/11/10/562360434/the-old-taylors-not-dead|access-date=June 29, 2020|website=[[NPR]]}}&lt;/ref&gt; Následne vystúpila s piesňami „... Ready for It?“ a „Call It What You Want“ v ''[[Saturday Night Live]]''.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Aswad|first1=Jem|title=Taylor Swift Strips Things Down for 'Saturday Night Live' Performances (Watch)|url=https://variety.com/2017/music/news/taylor-swift-strips-things-down-for-saturday-night-live-performances-watch-video-1202612891/|accessdate=November 18, 2017|work=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=November 12, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171115230246/http://variety.com/2017/music/news/taylor-swift-strips-things-down-for-saturday-night-live-performances-watch-video-1202612891/|archivedate=November 15, 2017}}&lt;/ref&gt; Pieseň „End Game“ v spolupráci s [[Ed Sheeran|Edom Sheeranom]] a reperom [[Future (reper)|Future]] bola v novembri vydaná ako tretí singel z albumu a vyvrcholila na 18. mieste v USA. Medzi ďalšie singly z albumu patrí „New Year's Day“, ktorý bol vydaný výhradne pre country rádio a taktiež pieseň „Delicate“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/country/8039304/taylor-swift-new-years-day-reputation-country-radio|title=Taylor Swift's 'New Year's Day' Goes to Country Radio: Is Country Ready for It?|last1=Trust|first1=Gary|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171205104854/https://www.billboard.com/articles/columns/country/8039304/taylor-swift-new-years-day-reputation-country-radio|archivedate=December 5, 2017|url-status=live|accessdate=April 13, 2018}}{{cite web|last1=Braca|first1=Nina|title=Taylor Swift to Release 'Delicate' Music Video at iHeart Radio Music Awards|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8231873/taylor-swift-delicate-music-video-iheart-radio-music-awards|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=April 13, 2018|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180414113842/https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8231873/taylor-swift-delicate-music-video-iheart-radio-music-awards|archivedate=April 14, 2018}}&lt;/ref&gt;

V apríli 2018 spolupracovala na piesni „Babe“ od country dua [[Sugarland]] z ich albumu ''Bigger.'' Na podporu albumu ''Reputation'' sa vydala na kritikmi pozitívne hodnotené turné s názvom Reputation Stadium Tour. Trvalo od mája do novembra 2018 a prekonalo viacero rekordov v návštevnosti či zárobku. Zarobilo 266,1 milióna dolárov a predalo sa cez 2 milióny vstupeniek. Swift prekonala svoj vlastný rekord najvýnosnejšieho turné ženskej umelkyne a tiež rekord najzárobkovejšieho turné [[Severná Amerika|severnej Ameriky]] v celej histórii. Celosvetovo turné zarobilo 345,7 milióna dolárov,&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.billboard.com/biz/articles/news/touring/8489131/taylor-swift-closes-reputation-stadium-tour-with-345-million|title=Taylor Swift Closes Reputation Stadium Tour with $345 Million|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|first=Eric|last=Frankenberg|date=December 6, 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181209172637/https://www.billboard.com/biz/articles/news/touring/8489131/taylor-swift-closes-reputation-stadium-tour-with-345-million|archive-date=December 9, 2018|url-status=live|accessdate=December 22, 2018}}&lt;/ref&gt; čím sa stalo druhým najzárobkovejším turné roka.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.forbes.com/sites/hughmcintyre/2018/12/06/these-are-the-10-highest-grossing-tours-of-2018/|title=These Are The 10 Highest-Grossing Tours of 2018|first=Hugh|last=McIntyre|work=[[Forbes]]|date=December 6, 2018|accessdate=December 22, 2018|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20181207122741/https://www.forbes.com/sites/hughmcintyre/2018/12/06/these-are-the-10-highest-grossing-tours-of-2018/|archivedate=December 7, 2018}}&lt;/ref&gt; Na American Music Awards 2018 vyhrala v kategóriach Turné roka, Umelec roka, Najobľúbenejšia popová/rocková umelkyňa a Najobľúbenejší popový/rockový album. Celkovo s 23 oceneniami sa stala najoceňovanejšou ženou histórie týchto cien – rekord dovtedy držala [[Whitney Houston]].

''Reputation'' bol posledný album vydaný pod vydavateľstvom [[Big Machine Records]], s ktorým mala 12-ročnú zmluvu. V novembri 2018 podpísala novú multi-albumovú zmluvu s [[Universal Music Group]]; v USA boli jej následné vydania propagované pod [[Republic Records]]. Swift uviedla, že zmluva obsahovala ustanovenie, ktoré jej umožní zachovať vlastníctvo jej [[Mastering|master]] nahrávok. Okrem toho v prípade, že spoločnosť Universal predá akúkoľvek časť svojho podielu spoločnosti Spotify, spoločnosť Spotify bude súhlasiť s rozdelením nevymožiteľnej časti výnosov medzi svojich umelcov.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-universal-republic-deal-spotify-758102/|title=Taylor Swift's New Record Deal Affects Thousands of Other Musicians|last=Wang|first=Amy X.|date=November 19, 2018|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=November 26, 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181126221710/https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-universal-republic-deal-spotify-758102/|archive-date=November 26, 2018|url-status=live}}{{Cite news|url=https://variety.com/2018/music/news/taylor-swift-stands-to-make-music-business-history-as-a-free-agent-1202918336/|title=Taylor Swift Stands to Make Music Business History as a Free Agent|last=Willman|first=Chris|date=August 27, 2018|work=[[Variety (magazine)|Variety]]|accessdate=August 29, 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180829021649/https://variety.com/2018/music/news/taylor-swift-stands-to-make-music-business-history-as-a-free-agent-1202918336/|archive-date=August 29, 2018|url-status=live}}{{cite news|url=https://variety.com/2018/music/news/taylor-swift-news-alert-1203032124/|title=Taylor Swift Signs New Deal With Universal Music Group|last1=Aswad|first1=Jem|date=November 19, 2018|work=[[Variety (magazine)|Variety]]|accessdate=November 19, 2018|last2=Willman|first2=Chris|archive-url=https://web.archive.org/web/20181119184301/https://variety.com/2018/music/news/taylor-swift-news-alert-1203032124/|archive-date=November 19, 2018|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Koncom novembra vydalo Big Machine Records zoznam skladieb Reputation Stadium Tour pre streamingové služby. Zoznam skladieb obsahuje každú skladbu, ktorá sa odohrala na B-pódiách počas turné. 31. decembra bol na [[Netflix|Netflixe]] odpremiérovaný koncertný film ''Reputation Stadium Tour'', ktorý získal pozitívne ohlasy.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Stiernberg|first1=Bonnie|title=Taylor Swift's 'Reputation' Hits Netflix: Twitter Reacts|url=https://www.billboard.com/articles/news/8491775/taylor-swift-netflix-reputation-twitter-reaction|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=December 31, 2018|accessdate=June 16, 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190104085338/https://www.billboard.com/articles/news/8491775/taylor-swift-netflix-reputation-twitter-reaction|archivedate=January 4, 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

=== 2018 – 2020: Album ''Lover'' a spor o mastre ===
V apríli 2019 vydala pieseň „Me!“ v spolupráci s [[Brendon Urie|Brendonom Uriem]] zo skupiny [[Panic! at the Disco]] ako prvý singel z jej siedmeho štúdiového albumu ''[[Lover (album)|Lover]]''.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.npr.org/2019/08/23/753189805/stream-taylor-swifts-new-album-lover|title=Stream Taylor Swift's New Album, 'Lover'|first=Lyndsey|last=McKenna|publisher=[[NPR]]|date=August 23, 2019|accessdate=September 10, 2019}}&lt;/ref&gt; Pieseň debutovala po troch dňoch od vydania na stej priečke rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]], no nasledujúci týždeň sa vyšplhala na číslo 2 – zaznamenala najvyšší skok singlu v histórii tohoto rebríčka.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8510137/lil-nas-x-old-town-road-tops-hot-100-fifth-week|title=Lil Nas X's 'Old Town Road' Tops Billboard Hot 100 For Fifth Week, Taylor Swift's 'Me!' Vaults to No. 2|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|last=Trust|first=Gary|date=May 6, 2019|accessdate=June 14, 2019}}&lt;/ref&gt; Videoklip prelomil rekord spomedzi žien a takisto aj 24-hodinový [[VEVO|Vevo]] rekord s 65,2 miliónmi zhliadnutí počas prvého dňa.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.forbes.com/sites/hughmcintyre/2019/04/27/taylor-swifts-me-music-video-has-already-broken-a-very-important-record-on-youtube/|title=Taylor Swift's 'Me!' Music Video Has Already Broken A Very Important YouTube Record|work=[[Forbes]]|last=McIntyre|first=Hugh|date=April 27, 2019|accessdate=June 14, 2019}}&lt;/ref&gt; Napriek tomu ale pieseň získala zmiešanú kritiku. V júni vydala druhý singel s názvom „You Need to Calm Down“, ktorý debutoval na priečke č. 2 rebríčka ''Billboard'' Hot 100.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8517553/taylor-swift-you-need-to-calm-down-five-burning-questions|title=Billboard Staffers Discuss Taylor Swift's No. 2 Hot 100 Debut For 'You Need to Calm Down'|date=June 25, 2019|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=September 10, 2019}}&lt;/ref&gt; Stal sa jej 15. debutom v top 10, čo je najviac spomedzi žien.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8527171/lil-nas-x-old-town-road-number-one-hot-100-19-weeks|title=Lil Nas X's 'Old Town Road' Leads Billboard Hot 100 for 19th Week, Ariana Grande &amp; Social House's 'Boyfriend' Debuts in Top 10|work=Billboard|last=Trust|first=Gary|date=August 12, 2019|accessdate=August 12, 2019}}&lt;/ref&gt; V júli vydala propagačný singel „The Archer“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-the-archer-862685/|title=Taylor Swift Releases Intimate New Song 'The Archer'|first=Claire|last=Shaffer|work=[[Rolling Stone]]|date=July 23, 2019|accessdate=September 10, 2019}}&lt;/ref&gt; Tretím singlom sa stala pieseň „Lover“. Je to speváčkin tretí po sebe idúci top 10 singel z rebríčka Hot 100 albumu ''Lover.''
[[Súbor:Taylor_Swift_2_-_2019_by_Glenn_Francis_(cropped)_3.jpg|alt=|náhľad|264x264bod|Swift na [[iHeartRadio Music Awards]] 2019]]
Album ''[[Lover (album)|Lover]]'' vyšiel [[23. august|23. augusta]] [[2019]], obdržal pozitívnu kritiku&lt;ref&gt;{{cite web|title=Lover by Taylor Swift|url=https://www.metacritic.com/music/lover/taylor-swift|publisher=[[Metacritic]]|accessdate=September 4, 2019}}&lt;/ref&gt; a debutoval na vrchole [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] s predajom 679-tisíc kópií v prvom týždni – stala sa prvou ženou histórie, ktorá počas jedného týždňa predala zo šiestich albumov viac ako pol milióna kópií.&lt;ref name=&quot;BB200&quot;&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8528870/taylor-swift-lover-album-debuts-at-no-1-on-billboard-200-chart|title=Official: Taylor Swift's 'Lover' Debuts at No. 1 on Billboard 200 Chart With 867,000 Units Earned in First Week in U.S.|first=Keith|last=Caulfield|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=September 1, 2019|accessdate=September 2, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190901210332/https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8528870/taylor-swift-lover-album-debuts-at-no-1-on-billboard-200-chart|archive-date=September 1, 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8528870/taylor-swift-lover-album-debuts-at-no-1-on-billboard-200-chart|title=Official: Taylor Swift's 'Lover' Debuts at No. 1 on Billboard 200 Chart With 867,000 Units Earned in First Week in U.S.|first=Keith|last=Caulfield|work=Billboard|date=September 1, 2019|accessdate=September 1, 2019}}&lt;/ref&gt; Tiež sa predalo viac kópií ako z ďalších 199 albumov v rebríčku dokopy.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.nytimes.com/2019/09/02/arts/music/taylor-swift-lover-sales.html|title=Taylor Swift's 'Lover' Is No. 1, but Falls Short of a Million Sales|first=Ben|last=Sisario|work=The New York Times|date=November 8, 2019|accessdate=September 4, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190904020538/https://www.nytimes.com/2019/09/02/arts/music/taylor-swift-lover-sales.html|archive-date=September 4, 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt; 18 piesní z albumu sa dostalo do rebríčka ''Billboard'' Hot 100, čo bolo novým rekordom – najviac súbežných vstupov piesní ženskej umelkyne do tohoto rebríčka.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8528903/every-song-taylor-swift-lover-charts-hot-100|title=All 18 Songs From Taylor Swift's New Album 'Lover' Chart On the Billboard Hot 100|first=Gary|last=Trust|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=September 3, 2019|accessdate=September 10, 2019}}&lt;/ref&gt; Na [[MTV Video Music Awards]] 2019 videoklipy „Me!“ a „You Need to Calm Down“ získali 12 nominácii. „Me!“ vyhral v kategórii Najlepšie vizuálne efekty a „You Need to Calm Down“ v kategórii Video roka – Swift sa tak stala prvou ženou a druhým umelcom, ktorý vyhral cenu za video a spolu-režíroval ho.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/awards/8528396/12-records-2019-vma-awards|title=12 Records That Were Set at the 2019 VMAs|last=Grein|first=Paul|date=August 26, 2019|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=January 11, 2020}}&lt;/ref&gt; Koncom roku 2019 sa stal ''Lover'' najpredávanejším fyzickým albumom roka v USA a najpredávanejším albumom ženy celosvetovo. Swift bola [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|Medzinárodnou federáciou fonografického priemyslu]] menovaná za globálne najlepšie predávajúceho umelca roka a stala sa prvou ženou, ktorá toto ocenenie získala dvakrát (predtým v roku 2014).&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Cite web|url=http://www.billboard.com/articles/business/9326226/taylor-swift-ifpi-global-best-selling-artist-2019|title=Taylor Swift Crowned IFPI&amp;#39;s Global Best-Selling Artist|last=Cirisano|first=Tatiana|date=March 2, 2020|website=Billboard|access-date=March 2, 2020}}&lt;/ref&gt;

V júni 2019 bola spoločnosť Big Machine Records (bývalá nahrávacia spoločnosť Swift) kúpená talentovým manažérom [[Scooter Braun|Scooterom Braunom]]. Tento nákup zahŕňal „[[Mastering|mastre]]“ jej prvých šiestich albumov.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Cite web|url=https://www.vox.com/culture/2019/7/1/20677241/taylor-swift-scooter-braun-controversy-explained|title=The Taylor Swift/Scooter Braun controversy, explained|last=Grady|first=Constance|date=September 1, 2019|website=Vox|access-date=August 23, 2019}}&lt;/ref&gt; V príspevku na [[Tumblr]] Swift ostro kritizovala transakciu, pričom uviedla, že sa roky pokúšala kúpiť svoje mastre a opísala Brauna ako „nepretržitého, manipulatívneho zastrašovača“.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; V auguste Swift oznámila plány na opätovné nahratie albumov v novembri 2020.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-49432817|title=Taylor Swift wants to re-record her old hits|date=August 22, 2019|access-date=August 22, 2019|work=[[BBC News]]|language=en-GB}}&lt;/ref&gt; V novembri 2019 povedala, že Braun a zakladateľ vydavateľstva Big Machine, Scott Borchetta, jej zabránili v odohraní jej vlastných starších piesní v rámci [[American Music Awards]] 2019 a tiež ich používaní pre dokument [[Netflix|Netflixu]] s názvom ''[[Miss Americana]].'' Big Machine poprelo obvinenia a uviedlo, že Swift dlhuje „milióny dolárov a viacero [[Aktíva (účtovníctvo)|aktív]]“. V reakcii na to zástupcovia Swift zverejnili korešpondenciu, v ktorej ukazujú, že výkonný pracovník spoločnosti Big Machine odmietol udeliť licencie na dokument, a uviedli, že spoločnosť Big Machine dlhuje speváčke takmer 8 miliónov dolárov za nezaplatené licenčné poplatky. 18. novembra 2019 spoločnosť Big Machine vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že „súhlasila s udelením všetkých licencií na vystúpenia svojich umelcov v post-show vysielaniach a na opätovné vysielanie na vzájomne schválených platformách“ pre American Music Awards, hoci konkrétne Swift nie je menom spomínaná. Swift v tom roku získala šesť ocenení American Music Awards vrátane Umelca dekáda za roky 2010s. V apríli 2020 spoločnosť Big Machine vydala ''[[Live from Clear Channel Stripped 2008]]'', živý album vystúpenia v rozhlasovej šou z roku 2008.&lt;ref name=&quot;usat&quot;&gt;{{Cite web|title=Taylor Swift Slams Big Machine's New Unauthorized Live Album as 'Shameless Greed'|url=https://www.usatoday.com/story/entertainment/music/2020/04/23/taylor-swift-big-machines-new-unapproved-album-shameless-greed/3015021001/|last=Henderson|first=Cydney|date=April 23, 2020|work=[[USA Today]]|accessdate=April 23, 2020}}&lt;/ref&gt; Swift ale uviedla, že toto vydanie neautorizovala.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Taylor Swift Decries Impending Release of Unauthorized 2008 Live Album|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-unauthorized-2008-live-album-989143/|last=Kreps|first=Daniel|date=April 23, 2020|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=April 23, 2020}}&lt;/ref&gt;

V novembri 2019 bola speváčka zahrnutá v rebríčku ''Billboard's'' Greatest of All Time Artists Chart na 8. mieste – najvyššie umiestnenie umelca s debutom v 21. storočí.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/pro/billboard-top-125-artists-of-all-time-the-beatles|title=Billboard's Top 125 Artists of All Time: The Beatles, Rolling Stones, Elton John, Mariah Carey, Madonna &amp; More|date=November 14, 2019}}&lt;/ref&gt; V tom čase vydala pôvodnú pieseň, ktorú zložila s [[Andrew Lloyd Webber|Andrewom Lloydom Webberom]] – „Beautiful Ghosts“ – pre film ''Cats'' (2019). V decembri skomponovala, nahrala a vydala vianočný singel s názvom „Christmas Tree Farm“ a vo filme ''Cats'' si zahrala postavu Bombaluriny.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.gq.com/story/cats-trailer|title=Look What the Cats Trailer Dragged In|date=July 18, 2019|work=GQ|accessdate=August 27, 2019}}&lt;/ref&gt; 23. januára 2020 mal film ''Miss Americana'' premiéru na [[Sundance Film Festival]] 2020 a 31. januára mal premiéru na Netflixe; získal pozitívny ohlas.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Miss Americana (2020)|url=https://www.rottentomatoes.com/m/taylor_swift_miss_americana|publisher=[[Fandango Media]]|work=[[Rotten Tomatoes]]|accessdate=February 2, 2020}}&lt;/ref&gt; Dokument zahŕňa skladbu „Only the Young“, ktorú napísala pre Voľby v Spojených štátoch v roku 2018. Vo februári podpísala exkluzívny globálny kontrakt s [[Universal Music Publishing Group]], po tom, čo jej 16-ročný kontrakt so [[Sony/ATV Music Publishing]] vypršal.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-signs-umpg-publishing-deal-1203484798/|title=Taylor Swift Moves to Universal Music Publishing Group with New Pact|last=Willman|first=Chris|date=February 6, 2020|website=Variety|language=en|access-date=February 6, 2020}}&lt;/ref&gt; V tom mesiaci vydala živú verziu piesne „The Man“ z albumu ''Lover'' a tiež aj videoklip.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8551175/taylor-swift-teases-the-man-live-from-paris-song-video-release-date|title=Taylor Swift Teases 'The Man -- Live from Paris' Song &amp; Video Release Date|first=Mitchell|last=Peters|date=February 17, 2020|accessdate=February 18, 2020|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]}}&lt;/ref&gt; Lover Fest, speváčkin koncert na propagáciu albumu bol presunutý na rok 2021 z dôvodu [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémie COVID-19]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-cancels-2020-tour-dates-986059/|title=Taylor Swift Cancels All 2020 Tour Dates Due to Coronavirus|last=Kreps|first=Daniel|date=April 17, 2020|website=Rolling Stone|language=en-US|access-date=April 17, 2020}}&lt;/ref&gt; Vystúpila s piesňou „Soon You'll Get Better“ na online benefičnom koncerte [[Lady Gaga|Lady Gagy]] – [[Together at Home|One World: Together at Home]]. Koncert Swift z [[Paríž|Paríža]] – City of Lover (2019) bol 17. mája 2020 odvysielaný na stanici [[American Broadcasting Company|ABC]] a tiež na druhý deň dostupný na platformách [[Hulu]] a [[Disney+]]. Swift následne vydala živé verzie skladieb z albumu ''Lover'', s ktorými v Paríži vystúpila.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.pitchfork.com/news/listen-to-taylor-swifts-city-of-lover-film-soundtrack/|title=Listen to Taylor Swift's 'City of Lover' Film Soundtrack|last=Bloom|first=Madison|website=Pitchfork|date=May 17, 2020|access-date=May 20, 2020}}&lt;/ref&gt; 7. júna 2020 sa objavila na livestreame na [[YouTube]]'s ''Dear Class of 2020''&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://deadline.com/2020/06/barack-obama-michelle-obama-to-headline-youtubes-dear-class-of-2020-virtual-commencement-event-1202926308/|title=YouTube Reschedules Virtual Commencement Ceremony With The Obamas, Beyoncé Due To George Floyd Memorial Service – Watch|last=Petski|first=Denise|date=June 7, 2020|website=[[Deadline Hollywood]]|access-date=June 29, 2020}}&lt;/ref&gt; a tiež na [[Pride Live]]'s [[Pride Live#Campaigns|Stonewall Day]] livestreame 26. júna 2020.&lt;ref name=&quot;Pride2020&quot;&gt;{{Cite web|last=Lynch|first=Joe|date=June 26, 2020|title=Taylor Swift Calls Out U.S. Census for Transgender Erasure|url=https://www.billboard.com/articles/news/pride/9409947/taylor-swift-trans-erasure-census|work=Billboard|access-date=June 29, 2020}}&lt;/ref&gt;

V októbri Scooter Braun predal mastre a videá Swift spoločnosti [[Shamrock Holdings]] za údajne 300 miliónov dolárov.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Scooter Braun Sells Taylor Swift's Big Machine Masters for Big Pay Day|url=https://variety.com/2020/music/news/scooter-braun-sells-taylor-swift-big-machine-masters-1234832080/|first=Shirley|last=Halperin|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=November 16, 2020|access-date=November 16, 2020}}&lt;/ref&gt; Swift začala odznova nahrávať svoju diskografiu v novembri 2020.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Taylor Swift Confirms Sale of Her Masters, Says She Is Already Re-Recording Her Catalog|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-responds-scooter-brauns-sale-of-her-catalog-saying-1234833284/|first=Chris|last=Willman|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=November 16, 2020|access-date=November 18, 2020}}&lt;/ref&gt;

=== 2020 – súčasnosť: Albumy ''Folklore'', ''Evermore'', ''Midnights'' a opätovné nahrávky ===
V roku 2020 vydala dva prekvapivé albumy s malou propagáciou. Prvý, jej ôsmy štúdiový album ''[[Folklore (album)|Folklore]]'', vyšiel 24. júla.&lt;ref&gt;{{cite news|title=Taylor Swift to release surprise new album Folklore|url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/taylor-swift-folklore-new-album-stream-release-date-tracklist-listen-a9634261.html|last=Harrison|first=Ellie|date=July 23, 2020|access-date=July 23, 2020|newspaper=[[The Independent]]}}&lt;/ref&gt; Druhý, jej deviaty štúdiový album ''[[Evermore (album)|Evermore]]'', vyšiel 11. decembra.&lt;ref&gt;{{Cite web|date=December 10, 2020|title=Taylor Swift to release surprise ninth album 'Evermore' tonight|url=https://www.nme.com/news/music/taylor-swift-to-release-surprise-ninth-album-evermore-tonight-2835851|access-date=December 10, 2020|website=[[NME]]}}&lt;/ref&gt; Počas pandémie COVID-19 albumy písala a nahrávala v izolácii. Spolupracovala s producentmi Jackom Antonoffom a Aaronom Dessnerom z kapely [[The National]]. Oba albumy obsahujú spoluprácu s kapelou [[Bon Iver]] a album ''Evermore'' tiež spoluprácu so skupinami [[The Nacional]] a [[Haim]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/9423659/taylor-swift-folklore-review-first-listen|title=Taylor Swift's 'Folklore': There's Nothing Quiet About This Songwriting Tour De Force|last=Lipshutz|first=Jason|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=July 24, 2020|access-date=July 24, 2020}}&lt;/ref&gt; Swift je spoluautorkou niekoľkých piesní, ktoré napísala so svojím priateľom [[Joe Alwyn|Joeom Alwynom]] pod pseudonymom William Bowery.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/9500267/taylor-swift-joe-alwyn-songwriting-interview/|title=Taylor Swift Isn't So Sure She &amp; Joe Alwyn Would Have Made Music Together If It Weren't for Lockdown|date=December 15, 2020|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|first=Katie|last=Atkinson|access-date=February 18, 2021}}&lt;/ref&gt; Oba albumy, ktoré Swift a Dessner označili za „sesterské nahrávky“, zahŕňajú [[Indie folk|indie folkovú]] a [[Alternative rock|alternatívnu rockovú]] produkciu, čo je odklon od jej predchádzajúcich popových vydaní.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.latimes.com/entertainment-arts/music/story/2020-07-24/taylor-swift-folklore-album-reviews|title=Reviews of Taylor Swift's 'Folklore' album are in. Here's what critics are saying|last=Carras|first=Christi|newspaper=[[Los Angeles Times]]|date=July 24, 2020|access-date=July 31, 2020}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/aaron-dessner-interview-taylor-swift-evermore-1105853/|title=Aaron Dessner on How His Collaborative Chemistry With Taylor Swift Led to 'Evermore'|first=Claire|last=Schaffer|work=[[Rolling Stone]]|date=December 18, 2020|access-date=February 18, 2021}}&lt;/ref&gt;

Singlami sa stali piesne: „Cardigan“, „Betty“, „Exile“ (s Bon Iver); a „Willow“, „No Body, No Crime“ (s Haim), „Coney Island“ (s the National).&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/9517376/taylor-swift-evermore-radio-rollout/|title=Taylor Swift's 'Coney Island' and 'No Body, No Crime' Debut on Airplay Charts, Joining 'Willow'|first=Gary|last=Trust|date=January 28, 2021|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=February 2, 2021}}&lt;/ref&gt; Hlavné singly z každého albumu „Cardigan“ a „Willow“ debutovali na vrchole [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] toho istého týždňa, keď ich materské albumy debutovali na vrchole [[Billboard 200|''Billboard'' 200]], vďaka čomu bola Swift prvým umelcom, ktorý debutoval na popredných priečkach amerického singlového aj albumového rebríčka naraz.&lt;ref&gt;{{cite web|date=December 21, 2020|title=Taylor Swift's 'Willow' Debuts at No. 1 on Billboard Hot 100|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/9503448/taylor-swift-willow-debut-number-one-hot-100/|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=February 18, 2021}}&lt;/ref&gt; Z oboch albumov sa počas prvého týždňa predalo po celom svete viac ako milión kusov, pričom ''Folklore'' predal dva milióny.&lt;ref&gt;{{Cite web|last=Countryman|first=Eli|date=July 31, 2020|title=Taylor Swift's 'Folklore' Sells Over 2 Million Copies in First Week|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-folklore-first-week-sales-worldwide-1234722530/|access-date=November 17, 2020|website=[[Variety (magazine)|Variety]]}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|last=Willman|first=Chris|date=December 21, 2020|title=Taylor Swift's 'Evermore' Sells a Million Worldwide in First Week|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-evermore-sells-million-first-week-1234867490/|access-date=December 21, 2020|website=[[Variety (magazine)|Variety]]}}&lt;/ref&gt; ''Folklore'' prekonal rekord v streamovaní albumov počas prvého dňa od ženskej umelkyne na streamovacej platforme [[Spotify]], rekord zaznamenaný ako ''Guinessov svetový rekord''.&lt;ref&gt;{{Cite web|date=July 29, 2020|title=Taylor Swift breaks 24 hour streaming record on Spotify for 8th album folklore|url=https://www.guinnessworldrecords.com/news/2020/7/taylor-swift-breaks-24-hour-streaming-record-on-spotify-for-8th-album-folklore-625253|access-date=August 1, 2020|website=[[Guinness World Records]]}}&lt;/ref&gt; Bol to najpredávanejší album roku 2020 v USA a do januára 2021 sa ho predalo 1,2 milióna kópií.&lt;ref name=&quot;jan21&quot;&gt;{{cite web|first=Keith|last=Caulfield|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/9508037/mrc-data-2020-recap/|title=Lil Baby's 'My Turn' Is MRC Data's Top Album of 2020, Roddy Ricch's 'The Box' Most-Streamed Song|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=January 7, 2021|access-date=January 7, 2021}}&lt;/ref&gt;

Dňa 25. novembra uviedla Swift na platforme [[Disney+]] koncertný film s názvom ''Folklore: The Long Pond Studio Sessions'', ktorý dokumentuje vznik ''Folklore.''&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-folklore-movie-long-pond-studio-sessions-1094615/|title=Taylor Swift to Release New 'Folklore' Film, 'The Long Pond Studio Sessions'|last=Blistein|first=Jon|work=[[Rolling Stone]]|date=November 24, 2020|access-date=November 24, 2020}}&lt;/ref&gt; Na [[American Music Awards]] v roku 2020 získala tri ceny vrátane ceny Umelec roka, a to rekordne tretíkrát za sebou.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Willman|first1=Chris|date=November 23, 2020|title=Taylor Swift Wins Three American Music Awards, Says She's MIA Because of 'Recording All of My Old Music'|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-wins-three-american-music-awards-says-shes-mia-because-of-recording-all-of-my-old-music-1234837818/|access-date=November 25, 2020|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]}}&lt;/ref&gt; Získala šesť nominácií na 63. ročníku udeľovania cien Grammy a vyhrala v kategórii [[Cena Grammy za album roka|Album roka]].&lt;ref name=&quot;folklorevariety&quot;&gt;{{cite web|title=Taylor Swift Becomes First Woman to Win Album of the Year Grammy Three Times|url=https://variety.com/2021/music/news/taylor-swift-grammys-album-of-year-first-woman-three-times-folklore-1234930200/|website=Variety|access-date=March 15, 2021}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://variety.com/2020/music/news/grammy-nominations-2020-beyonce-taylor-swift-roddy-ricch-dua-lipa-1234839012/|title=Grammy Nominations Led by Beyoncé's Nine, With Six Apiece for Taylor Swift, Roddy Ricch and Dua Lipa|last=Willman|first=Chris|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=November 24, 2020|access-date=November 24, 2020}}&lt;/ref&gt; Je prvou ženou v histórii, ktorá vyhrala trikrát.&lt;ref name=&quot;folklorevariety&quot; /&gt;

Vo februári 2021 bola uvedená na singli skupiny Haim s názvom „Gasoline“ z rozšírenej edície albumu ''Women in Music Pt. III''. (2020).&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-haim-gasoline-1128513/|title=Haim Release 'Women in Music Pt. III' Expanded Edition With Taylor Swift|last=Shaffer|first=Claire|magazine=[[Rolling Stone]]|date=February 18, 2021|access-date=February 18, 2021}}&lt;/ref&gt; Opätovne nahrané vydanie albumu ''Fearless'' (2008) nesie názov ''[[Fearless (Taylor's Version)]]'' a vyšlo 9. apríla 2021.&lt;ref name=&quot;pitchfork.com&quot;&gt;{{Cite web|last1=Minsker|first1=Evan|last2=Monroe|first2=Jazz|date=February 11, 2021|title=Taylor Swift Details Re-Recorded Album Fearless (Taylor's Version)|url=https://pitchfork.com/news/taylor-swift-details-re-recorded-album-fearless-taylors-version/|url-status=live|archive-url=|archive-date=|access-date=February 11, 2021|website=[[Pitchfork (website)|Pitchfork]]}}&lt;/ref&gt; Následne debutovalo na prvom mieste v USA.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Caulfield|first1=Keith|title=Taylor Swift's Re-Recorded 'Fearless' Album Debuts at No. 1 on Billboard 200 Chart With Year's Biggest Week|url=https://www.billboard.com/articles/news/9558306/taylor-swift-fearless-taylors-version-tops-billboard-200/|website=Billboard|access-date=19 April 2021|date=18 April 2021}}&lt;/ref&gt; Predchádzali mu piesne „Love Story (Taylor’s Version)“, znovu nahratá verzia jej pôvodného vydania z roku 2008 a dve nové skladby „You All Over Me“ s [[Maren Morris]] a „Mr. Perfectly Fine“.&lt;ref name=&quot;pitchfork.com&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|last=Haylock|first=Zoe|date=March 24, 2021|title=Taylor Swift Recruits Maren Morris for a New Unreleased Song From Fearless|url=https://www.vulture.com/2021/03/taylor-swift-you-all-over-me-from-the-vault.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210324192708/https://www.vulture.com/2021/03/taylor-swift-you-all-over-me-from-the-vault.html|archive-date=March 24, 2021|access-date=March 24, 2021|website=Vulture}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|last=Wang|first=Steffanee|title=Taylor Swift Shares New 'Fearless' Track, &quot;Mr. Perfectly Fine&quot;|url=https://www.nylon.com/entertainment/taylor-swift-shares-fearless-single-mr-perfectly-fine|access-date=April 7, 2021|website=[[Nylon (magazine)|Nylon]]|date=April 7, 2021}}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==
'''Štúdiové albumy'''
*''[[Taylor Swift (album)|Taylor Swift]]'' (2006)
*''[[Fearless (album)|Fearless]]'' (2008)
*''[[Speak Now (album)|Speak Now]]'' (2010)
*''[[Red (album)|Red]]'' (2012)
*''[[1989 (album Taylor Swift)|1989]]'' (2014)
*''[[Reputation (album)|Reputation]]'' (2017)
*''[[Lover (album)|Lover]]'' (2019)
*''[[Folklore (album)|Folklore]]'' (2020)
*''[[Evermore (album)|Evermore]]'' (2020)
*''[[Midnights (album)|Midnights]]'' (2022)
*''[[The Tortured Poets Department]]'' (2024)
*''[[The Life of a Showgirl]]'' (2025)

'''Znovu nahrané albumy'''
* ''[[Fearless (Taylor's Version)]]'' (2021)
* ''[[Red (Taylor's Version)]]'' (2021)
* ''[[Speak Now (Taylor's Version)]]'' (2023)
* ''[[1989 (Taylor's Version)]]'' (2023)

'''EP'''
* ''Sounds of the Season: The Taylor Swift Holiday Collection'' (2007)
* ''Beautiful Eyes'' (2008)

'''Albumy naživo'''
* ''Connect Set
* ''iTunes Live from SoHo
* ''Speak Now: World Tour Live

'''Video-albumy'''
* ''CMT Crossroads: Taylor Swift &amp; Def Leppard'' (2008)

'''Soundtracky k filmom'''
*''Hunger Games: Taylor Swift &amp; The Civil Wars – Safe and Sound'' (2011)
*''Hunger Games: Taylor Swift – Eyes Open'' (2011)
*''Navždy Spolu (The Vow): Taylor Swift - Enchanted''
*''One Chance: Taylor Swift – Sweeter than fiction''

== Filmografia ==
*''Valentine's Day'' (2010)
*''The Lorax'' (2012)
*''The Giver'' (2014)
*''Cats'' (2019)
*''Miss Americana'' (2020)
*''Folklore: The Long Pond Studio Sessions'' (2020)
*''Taylor Swift: The Eras Tour'' (2023)

== Koncertné turné ==
* Fearless Tour (2009 – 2010)
* Speak Now World Tour (2011 – 2012)
* The Red Tour (2013 – 2014)
* The 1989 World Tour (2015)
* Reputation Stadium Tour (2018)
* The Eras Tour (2023 – 2024)

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;&quot; /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Taylor Swift}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* {{imdb meno|id=2357847|meno=Taylor Swift}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Taylor Swift|}}
{{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}}{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Swiftová, Taylor}}

[[Kategória:Country speváčky USA]]
[[Kategória:Popové speváčky USA]]
[[Kategória:Rockové speváčky USA]]
[[Kategória:Gitaristky]]
[[Kategória:Country gitaristi USA]]
[[Kategória:Popoví gitaristi USA]]
[[Kategória:Rockoví gitaristi USA]]
[[Kategória:Klaviristky USA]]
[[Kategória:Country klaviristi USA]]
[[Kategória:Popoví klaviristi USA]]
[[Kategória:Rockoví klaviristi USA]]
[[Kategória:Speváci-skladatelia USA]]
[[Kategória:Skladatelia modernej hudby USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Pensylvánie]]
[[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]]</text>
      <sha1>de4kowxqb5bhv3plbb0cex50sao8ro3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213599</id>
      <parentid>8213323</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:17:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>67milionnd</username>
        <id>294844</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>I have jews</comment>
      <origin>8213599</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="136692" sha1="91uv8f88sltgtzc7y4o24myrj8hisz3" xml:space="preserve">{{Dobrý článok}}
{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Taylor Quicková
 | Obrázok             = Taylor Swift at the 2023 MTV Video Music Awards 4.png
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = Taylor Swiftová v roku 2023
 | Popis umelca        = 
 | Rodné meno          = Taylor Alison Swift
 | Umelecké mená       = 
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1989|12|13}}
 | Miesto narodenia    = West Reading, [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Dátum úmrtia        = 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Žáner               = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[country]], [[rock]], [[synth-pop]], [[country pop]]
 | Roky pôsobenia      = 2003 – súčasnosť
 | Pôsobenie           = speváčka-skladateľka, hudobná producentka, herečka, režisérka videoklipov, filantropka, podnikateľka
 | Hrá na nástroje     = gitara, banjo, ukulele, klavír
 | Typ hlasu           =
 | Súvisiace články    = [[Ed Sheeran]], [[Jack Antonoff]] 
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[RCA Records|RCA]], Big Machine, [[Republic Records|Republic]]
 | Webstránka          = {{url|taylorswift.com}}
}}

'''Taylor Swiftová''' ({{vjz|eng|Taylor Alison Swift}}; * [[13. december]] [[1989]], West Reading, [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]])&lt;ref name=&quot;widdicombe1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = Widdicombe
  | meno                = Lizzie
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = You Belong With Me
  | url                 = http://www.newyorker.com/reporting/2011/10/10/111010fa_fact_widdicombe
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 11.10.2011
  | vydavateľ           = The New Yorker
  | miesto              = 
  | jazyk               = anglicky
}}&lt;/ref&gt; je americká [[Spevák-skladateľ|speváčka-skladateľka]], [[Multiinštrumentalista|multiinštrumentalistka]], [[herečka]] a [[Režisér|režisérka]]. 

Vyrastala v Reading v Pensylvánii a v 14 rokoch sa s rodinou presťahovala do [[Nashville (Tennessee)|Nashville]] v [[Tennessee]], kde sa usilovala o kariéru v [[country]] hudbe. Podpísala zmluvu s nezávislým vydavateľstvom [[Big Machine Records]], a stala sa tak najmladšou skladateľkou, ktorú si kedy najalo nakladateľstvo [[Sony Music Entertainment|Sony/ATV Music]]. Ako vychádzajúca country hviezda v roku [[2006]] vydala album s názvom ''[[Taylor Swift (album)|Taylor Swift]].'' Vďaka jeho tretiemu singlu „[[Our Song (skladba)|Our Song]]“ sa stala najmladšou osobou, ktorá bez pomoci napísala a vystúpila s piesňou číslo jeden v rebríčku ''Hot Country Songs''. V roku [[2008]] obdržala nomináciu na [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Cenu Grammy pre najlepšieho nováčika]].

V roku 2008 bol vydaný jej druhý album s názvom ''[[Fearless (album)|Fearless]].'' Po úspechu singlov „[[Love Story (skladba)|Love Story]]“ a „[[You Belong with Me (skladba)|You Belong with Me]]“, sa stal album ''Fearless'' v USA najpredávanejším albumom roku [[2009]]. Album získal 4 ceny [[Grammy Award|Grammy]] a tým sa Swift stala najmladšou víťazkou [[Cena Grammy za album roka|Ceny Grammy za album roka]]. Jej tretí a štvrtý album, ''[[Speak Now (album)|Speak Now]]'' ([[2010]]), a ''[[Red (album)|Red]]'' ([[2012]]) spolu predali viac ako milión kópií počas prvého týždňa predaja od ich vydania v USA. Singel „[[Mean (skladba)|Mean]]“ z albumu ''Speak Now'' vyhral 2 ceny Grammy, zatiaľ čo single „[[We Are Never Ever Getting Back Together (skladba)|We Are Never Ever Getting Back Together]]“ a „[[I Knew You Were Trouble (skladba)|I Knew You Were Trouble]]“ z albumu ''Red'', sa stali celosvetovými hitmi. Jej piaty, popovo zameraný album ''[[1989 (album Taylor Swift)|1989]]'', bol vydaný v roku [[2014]]. V jeho prvom týždni sa predalo viac kópií ako akéhokoľvek iného albumu za posledných 12 rokov. Tým sa Swift stala prvým a jediným umelcom, ktorý má tri albumy s predajom vyše milióna kópií v prvom týždni predaja. Single „[[Shake It Off (skladba)|Shake It Off]]“, „[[Blank Space (skladba)|Blank Space]]“ a „[[Bad Blood (skladba)|Bad Blood]]“ dosiahli číslo jeden v rebríčku ''[[Billboard Hot 100|Billboard]]'' [[Billboard Hot 100|Hot 100]]. Album získal 3 ceny Grammy a Swift sa stala prvou ženou, ktorá dvakrát vyhrala Cenu Grammy za album roka. V roku [[2015]] sa koncertné turné k albumu ''1989'' stalo jedným z najúspešnejších za poslednú dekádu. Jej šiesty album ''[[Reputation (album)|Reputation]]'' bol vydaný v roku [[2017]] a pilotný singel „[[Look What You Made Me Do (skladba)|Look What You Made Me Do]]“ zlomil niekoľko svetových rekordov. 23. augusta 2019 vydala album s názvom ''[[Lover (album)|Lover]]'' a 24. júla 2020 svoj ôsmy štúdiový album, ''[[Folklore (album)|Folklore]].'' 11. decembra 2020 bol vydaný jej deviaty album, [[Evermore (album)|Evermore]]. Na odovzdávaní cien [[MTV Video Music Awards|VMA]] [[2022]] získala ako prvá žena ocenenie za najlepší videoklip roka s piesňou [[All Too Well (skladba)|All Too Well]], ku ktorej bol natočený krátky 15-minútový film. Ide tak o najdlhší ocenený videoklip vôbec. Swift v ten deň taktiež ohlásila vydanie svojho desiateho štúdiového albumu s názvom „[[Midnights (album)|Midnights]]“, ktorý uzrel svetlo sveta 21. októbra 2022. Na jar [[2021]] vydala nanovo nahraný album [[Fearless (Taylor’s Version)]], ku ktorému v novembri 2021 pribudol album [[Red (Taylor’s Version)]]. V lete [[2023]] do zbierky pribudol aj [[Speak Now (Taylor’s Version)]] a na 9. výročie vydania jej najúspešnejšieho popového albumu 1989, vyšiel 27. októbra 2023 [[1989 (Taylor’s Version)]]. Vydaniu albumov s prívlastkom „Taylor’s Version“ predchádzal prechod jej hudobných práv [[Scooter Braun|Scooterovi Braunovi]], ktoré mu predal [[Scott Borchetta]], majiteľ vydavateľstva Big Machine Records, bez vedomia Swift.

Je známa svojimi piesňami s príbehmi, v ktorých často hovorí o jej osobných skúsenostiach. Ako skladateľka bola poctená Nashvillskou asociáciou skladateľov (Nashville Songwriters Association) a Sieňou slávy skladateľov (Songwriters Hall of Fame). Medzi jej ďalšie úspechy patrí 14 cien [[Grammy Award|Grammy]], 1 cena [[Emmy Award|Emmy]], 40 [[American Music Awards]], 39 [[Billboard Music Awards]], 118 zápisov do [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovej knihy rekordov]], 23 [[MTV Video Music Awards]], 12 Country Music Association Awards, 8 Academy of Country Music Awards a 2 [[Brit Awards]]. Je jedným z najlepšie predávaných umelcov všetkých čias. Predala viac ako 50 miliónov albumov – vrátane 37,3 milióna v USA a na konte má viac ako 150 miliónov predajov singlov. Swift tiež spolupracovala na filmoch, ako napríklad ''[[Valentine's Day (film)|Valentine's Day]]'' (2010) a ''[[The Giver (film)|The Giver]]'' (2014). V roku 2015 sa stala najmladšou ženou, ktorá kedy bola na zozname [[Forbes (magazín)|Forbes]] „100 Most Powerful Women“. Umiestnila sa tu na 64. mieste. V máji 2022 jej [[New York University]] udelila čestný doktorát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taylor Swift gets honorary degree from New York University|url=https://www.independent.co.uk/news/ap-taylor-swift-new-york-university-new-york-grammys-b2082214.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2022-05-18|dátum prístupu=2022-05-24|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Život a kariéra ==
=== 1989 – 2003: Detstvo ===
Swift sa narodila 13. decembra 1989 vo West Readingu v americkom štáte [[Pensylvánia]].&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.bbc.co.uk/newsround/51711128|title=Taylor Swift: The record-breaking artist in numbers|work=CBBC Newsround|access-date=April 20, 2020|language=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Sutherland|first=Mark|url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/rockandpopfeatures/11430433/Taylor-Swift-interview-A-relationship-No-ones-going-to-sign-up-for-this.html|title=Taylor Swift interview: 'A relationship? No one’s going to sign up for this'|work=[[The Daily Telegraph|The Telegraph]]|date=May 23, 2015|access-date=April 20, 2020|language=en-GB|issn=0307-1235}}&lt;/ref&gt; Jej otec, Scott Kingsley Swift, je finančný poradca banky Merrill Lynch, vyrastal v [[Pensylvánia|Pensylvánii]] ako potomok troch generácií bankových prezidentov. Jej matka, Andrea Gardner Swiftová, rodená Finlayová, je ženou v domácnosti, predtým pracovala ako obchodná konateľka investičného fondu.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Cite book|url=https://books.google.com/books?id=WdEXCwAAQBAJ&amp;pg=PA1|title=Taylor Swift|last=Jepson|first=Louisa|publisher=[[Simon &amp; Schuster]]|year=2013|isbn=978-1-4711-3087-8|page=1|accessdate=August 16, 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20170729142603/https://books.google.com/books?id=WdEXCwAAQBAJ&amp;pg=PA1|archive-date=July 29, 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Andrea strávila prvých desať rokov svojho života v [[Singapur]]e, než sa jej rodina usadila v [[Texas]]e; jej otec bol inžinier ropných vrtov a pracoval v [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázii]]. Taylor dostala krstné meno po spevákovi Jamesovi Taylorovi. Jej matka verila, že Taylor toto neutrálne meno pomôže pri budovaní podnikateľskej kariéry. Swift k tomu uviedla: „Mama si myslela, že bude skvelé mať na vizitke napísané Taylor, pretože ten, kto si ju prečíta, nebude dopredu vedieť, či sa jedná o muža alebo ženu.“ Má mladšieho brata [[Austin Swift|Austina]], ktorý je herec.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.mtv.com/news/2164771/austin-swift-epic-graduation-weekend/|title=Taylor Swift's Brother Had The Most Epic Graduation Weekend Ever|publisher=[[MTV News]]|accessdate=July 25, 2016|date=May 19, 2015|first=Madeline|last=Roth|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160723192253/http://www.mtv.com/news/2164771/austin-swift-epic-graduation-weekend/|archivedate=July 23, 2016}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160723192253/http://www.mtv.com/news/2164771/austin-swift-epic-graduation-weekend/ |date=2016-07-23 }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Grandview Blvd 76, Wyomissing PA.JPG|náhľad|Rodný dom Swift vo [[Wyomissing|Wyomissingu]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]]]]
Swift svoje detstvo strávila na malej plantáži vianočných stromčekov&lt;ref&gt;{{cite web|last=Raab|first=Scott|url=http://www.esquire.com/entertainment/music/a30491/taylor-swift-1114/|title=Taylor Swift Interview|work=[[Esquire (magazine)|Esquire]]|date=October 20, 2014|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150216031004/http://www.esquire.com/entertainment/music/a30491/taylor-swift-1114/|archivedate=February 16, 2015}}&lt;/ref&gt; v Montgomery County a chodila na súkromnú školu Wyndcroft School.&lt;ref name=&quot;readingeagle1&quot;&gt;{{Cite news|last=Hatza|first=George|url=http://readingeagle.com/article.aspx?id=116460|title=Taylor Swift: Growing into superstardom|work=[[Reading Eagle]]|date=December 8, 2008|accessdate=April 17, 2012|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120401101613/http://readingeagle.com/article.aspx?id=116460|archivedate=April 1, 2012}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120401101613/http://readingeagle.com/article.aspx?id=116460 |date=2012-04-01 }}&lt;/ref&gt; Keď mala deväť aj s rodinou sa presťahovala do Wyomissing v [[Pensylvánia|Pensylvánii]],&lt;ref&gt;{{cite web|last=Mennen|first=Lauren|url=http://www.philly.com/philly/business/real_estate/Taylor_Swifts_Wyomissing_childhood_home_on_the_market_for_799500.html|title=Taylor Swift's Wyomissing childhood home on the market for $799,500|work=[[Philadelphia Daily News]]|accessdate=October 13, 2016|date=November 12, 2014|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20161017134537/http://www.philly.com/philly/business/real_estate/Taylor_Swifts_Wyomissing_childhood_home_on_the_market_for_799500.html|archivedate=October 17, 2016}}&lt;/ref&gt; kde navštevovala základnú školu vo West Reading a strednú školu Wyomissing Area Junior/Senior School.&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Chang|first=David|url=https://www.nbcphiladelphia.com/news/local/Taylor-Swift-Wedding-Berks-County-Reading-Pennsylvania-369611241.html|title=Taylor Swift Returns to Reading Pennsylvania as Maid of Honor in Friend's Wedding|date=February 22, 2016|accessdate=August 26, 2016|publisher=[[WCAU]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160916152958/http://www.nbcphiladelphia.com/news/local/Taylor-Swift-Wedding-Berks-County-Reading-Pennsylvania-369611241.html|archivedate=September 16, 2016}}&lt;/ref&gt; Letné prázdniny trávila v letnom byte svojich rodičov v Stone Harbor v [[New Jersey]], ktoré popisuje ako miesto, kde sa vytvorila väčšina jej detských spomienok. 

Jej prvou záľubou bola jazda na koni. Jej matka ju posadila do sedla ako deväťročnú; neskôr súťažila v jazdeckých šou. Jej rodina vlastnila niekoľko amerických kovbojských koní a Shetlandských poníkov. V deviatich rokoch Swift tiež obrátila svoju pozornosť na hudobné divadlo a vystupovala v produkciách Berks Youth Theatre Academy&lt;ref&gt;{{Cite news|title=Taylor Swift, Age 12|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/photographer-reveals-rare-photos-taylor-swift-international-star-gallery-1.2072369?pmSlide=1.2072339|accessdate=August 26, 2016|work=[[Daily News (New York)|Daily News]]|location=New York|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160827003623/http://www.nydailynews.com/entertainment/photographer-reveals-rare-photos-taylor-swift-international-star-gallery-1.2072369?pmSlide=1.2072339|archivedate=August 27, 2016}}&lt;/ref&gt; muzikálu ''Grease, Annie, Bye Bye Birdie'' a ''The Sound of Music''. Pravidelne jazdila na [[Broadway]] na hodiny spevu a herectva.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Cooper|first=Brittany Joy|url=http://tasteofcountry.com/taylor-swift-acting-emma-stone/|title=Taylor Swift Opens Up About a Future in Acting and Admiration for Emma Stone|publisher=[[Taste of Country]]|date=April 15, 2012|accessdate=April 17, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120417225849/http://tasteofcountry.com/taylor-swift-acting-emma-stone/|archivedate=April 17, 2012}}&lt;/ref&gt; Avšak po niekoľkých rokoch konkurzov v [[New York (mesto)|New Yorku]], kedy žiadnu rolu nezískala, sa začala zaujímať o [[country]] hudbu. Od tej doby trávila víkendy vystupovaním na miestnych festivaloch, veľtrhoch, kaviarňach, karaoke súťažiach, záhradných kluboch, skautských zrazoch a nemocniciach.&lt;ref name=&quot;Rolling Stone 2008-12-08&quot;&gt;''[[Rolling Stone]]'' Interview: The Unabridged Taylor Swift, December 2, 2008&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;albuminfo&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/news/1546980/when-she-thinks-tim-mcgraw-taylor-swift-savors-payoff/|title=When She Thinks 'Tim McGraw', Taylor Swift Savors Payoff: Hardworking Teen to Open for George Strait Next Year|date=December 1, 2006|first=Edward|last=Morris|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|accessdate=March 11, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150626105553/http://www.cmt.com/news/1546980/when-she-thinks-tim-mcgraw-taylor-swift-savors-payoff/|archivedate=June 26, 2015}}&lt;/ref&gt; V jedenástich rokoch po mnohých pokusoch vyhrala miestnu talentovú súťaž, kde spievala pieseň „Big Deal“ od LeAnn Rimes a získala možnosť vystúpiť ako predskokanka Charliemu Danielsovi na amfiteátri v Strausstowne. Kvôli svojmu narastajúcemu záujmu o country sa začala izolovať od svojich spolužiakov. 

Po tom ako videla jednu z epizód ''Behind the Music'' o [[Faith Hill]] nadobudla presvedčenie, že „existuje čarovná krajina menom [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], kde sa sny menia na skutočnosť a kam sa potrebuje presťahovať“.&lt;ref name=&quot;telegraph1&quot;&gt;{{Cite news|last=Diu|first=Nisha Lilia|url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/8421110/Taylor-Swift-interview-I-wont-do-sexy-shoots.html|title=Taylor Swift: 'I won't do sexy shoots'|work=[[The Daily Telegraph]]|date=April 3, 2011|accessdate=April 17, 2012|location=London|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130506063028/http://www.telegraph.co.uk/culture/music/8421110/Taylor-Swift-interview-I-wont-do-sexy-shoots.html|archivedate=May 6, 2013}}&lt;/ref&gt; Cestovala do Nashvillu so svojou mamou počas jarných prázdnin, a nahrala tam demo z [[Cover verzia|cover verzií]] [[Dolly Partonová|Dolly Parton]] a Dixie Chicks pod taktovkou vydavateľstva Music Row.&lt;ref name=&quot;CMT 2008-11-26&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/news/1600309/cmt-insider-interview-taylor-swift-part-1-of-2/|title=News : CMT Insider Interview: Taylor Swift (Part 1 of 2)|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|date=November 26, 2008|accessdate=July 1, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150123055134/http://www.cmt.com/news/1600309/cmt-insider-interview-taylor-swift-part-1-of-2/|archivedate=January 23, 2015}}&lt;/ref&gt; Po tom, ako ju odmietlo množstvo vydavateľstiev zistila, že „každý v tom meste chcel robiť to, čo ja. Takže som si povedala, že potrebujem prísť na to, ako byť iná.“&lt;ref name=&quot;americansongwriter2&quot;&gt;{{Cite news|last=Malec|first=Jim|url=https://www.americansongwriter.com/2011/05/taylor-swift-the-garden-in-the-machine/|title=Taylor Swift: The Garden In The Machine|work=[[American Songwriter]]|date=May 2, 2011|accessdate=May 21, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120510173906/http://www.americansongwriter.com/2011/05/taylor-swift-the-garden-in-the-machine/|archivedate=May 10, 2012}}&lt;/ref&gt;  

Začala spievať „The Star Spangled Banner“ na najrôznejších športových podujatiach, lebo to bola príležitosť, ako sa dostať pred 20 000 divákov bez toho, aby musela mať kontrakt s nahrávacou spoločnosťou. Pri zahájení basketbalového zápasu ''Sixers'' vo Filadelfii si jedenásťročná Swift po dospievaní hymny tľapla s raperom [[Jay Z]]. V dvanástich rokoch jej opravár počítačov ukázal tri akordy na gitare a inšpiroval ju k napísaniu jej prvej pesničky „Lucky You“.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Martino|first1=Andy|title=EXCLUSIVE: The real story of Taylor Swift's guitar 'legend'|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/music/computer-tech-taught-taylor-swift-guitar-exclusive-article-1.2072638|accessdate=August 28, 2017|work=[[New York Daily News|Daily News]]|location=New York|date=January 10, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151122040522/http://www.nydailynews.com/entertainment/music/computer-tech-taught-taylor-swift-guitar-exclusive-article-1.2072638|archivedate=November 22, 2015}}&lt;/ref&gt; Už predtým Swift vyhrala básnickú súťaž so svojou básňou „Monster in My Closet“, ale od tej doby sa zamerala na písanie piesní. V roku [[2003]] začala Swift so svojimi rodičmi spolupracovať s hudobným manažérom Danom Dymtrowom z [[New York (mesto)|New Yorku]]. S jeho pomocou urobila reklamu pre modely Abercrombie and Fitch v rámci ich kampane „vychádzajúce hviezdy“ a jedna z jej piesní bola zahrnutá do kompilačného albumu Maybelline Cosmetics a vďaka tomu sa Swift stretla s veľkými hudobnými vydavateľmi.&lt;ref name=&quot;americanbar&quot;&gt;{{cite web|title=americanbar.org PDF|url=http://www.americanbar.org/content/dam/aba/migrated/Forums/entsports/PublicDocuments/oppositionbrief.authcheckdam.PDF|accessdate=April 18, 2012|publisher=Americanbar.org|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121011190303/http://www.americanbar.org/content/dam/aba/migrated/Forums/entsports/PublicDocuments/oppositionbrief.authcheckdam.PDF|archivedate=October 11, 2012}}&lt;/ref&gt; Po zaspievaní svojich pôvodných piesní na prezentácii [[RCA Records]] dostala Swift ponuku na rozbeh svojej vlastnej kariéry a začala často chodiť so svojom matkou do Nashvillu.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.nbcnews.com/id/31032270/ns/dateline_nbc-newsmakers/t/tour-taylor-swift/|title=On tour with Taylor Swift – Dateline NBC|publisher=[[NBC News]]|date=May 31, 2009|accessdate=July 1, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131005101242/http://www.nbcnews.com/id/31032270/ns/dateline_nbc-newsmakers/t/tour-taylor-swift/|archivedate=October 5, 2013}}&lt;/ref&gt; 

Keď mala štrnásť rokov, jej otec prestúpil do nashvillskej pobočky Merril Lynch a rodina sa presťahovala do domu na pobreží jazera Hendersonville v [[Tennessee]].&lt;ref name=&quot;widdicombe12&quot;&gt;{{Cite news|last=Widdicombe|first=Lizzie|title=You Belong With Me|url=http://www.newyorker.com/magazine/2011/10/10/you-belong-with-me|accessdate=October 11, 2011|newspaper=[[The New Yorker]]|date=October 10, 2011|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140724215447/http://www.newyorker.com/magazine/2011/10/10/you-belong-with-me|archivedate=July 24, 2014}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Ray&quot;&gt;{{cite web|last=Jo|first=Nancy|url=http://www.vanityfair.com/hollywood/2013/04/taylor-swift-cover-story|title=Taylor Swift and the Growing of a Superstar: Her Men, Her Moods, Her Music|work=[[Vanity Fair (magazine)|Vanity Fair]]|date=January 2, 2014|accessdate=November 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151110050531/http://www.vanityfair.com/hollywood/2013/04/taylor-swift-cover-story|archivedate=November 10, 2015}}&lt;/ref&gt; Swift toto neskôr popísala ako neuveriteľnú obeť zo strany jej rodiny. Jej rodičia to zasa prezentovali ako presun do milšej spoločnosti, než ako možnosť pre Swift stať sa hviezdou. Jej matka povedala: ''„Vždy sme si hovorili, že to nerobíme pre peniaze, alebo pre možnosť splniť si nejaký vlastný sen.“'' V Tennessee chodila na strednú školu Hendersonville High School, kde mala v prvom aj druhom ročníku na vysvedčení samé jednotky.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/news/1648575/taylor-swifts-high-school-names-auditorium-in-her-honor/|title=News : Taylor Swift's High School Names Auditorium in Her Honor|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|date=September 23, 2010|accessdate=April 18, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141121075440/http://www.cmt.com/news/1648575/taylor-swifts-high-school-names-auditorium-in-her-honor/|archivedate=November 21, 2014}}&lt;/ref&gt; Neskôr, aby zvládala svoj koncertný rozvrh prestúpila na Aaron Academy, súkromnú kresťanskú školu, ktorá mala v ponuke aj domáce vyučovanie. V roku 2008 získala stredoškolský diplom po tom, ako plánované dvojročné štúdium ukončila v priebehu dvanástich mesiacov.&lt;ref name=&quot;The Very Pink, Very Perfect Life of Taylor Swift&quot;&gt;{{Cite news|last=Grigoriadis|first=Vanessa|url=https://www.rollingstone.com/music/news/the-very-pink-very-perfect-life-of-taylor-swift-20090305|title=The Very Pink, Very Perfect Life of Taylor Swift|work=[[Rolling Stone]]|date=March 5, 2009|accessdate=July 28, 2019|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190503043637/https://www.rollingstone.com/music/music-country/the-very-pink-very-perfect-life-of-taylor-swift-107451/|archivedate=May 3, 2019}}&lt;/ref&gt;

=== 2004 – 2008: Začiatky kariéry a album ''Taylor Swift''===
V štrnástich rokoch sa Swift s rodinou presťahovala do [[Nashville (Tennessee)|Nashvillu]]. V rámci kontraktu s [[RCA Records]] sa stretávala so skúsenými textármi vydavateľstva Music Row, ako Troyom Vergesom, Brettom Beaversom, Brettom Jamesom, Macom McAnallyom a The Warren Brothres.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.americansongwriter.com/2011/05/taylor-swift-the-garden-in-the-machine/3/|title=Taylor Swift: The Garden In The Machine|work=[[American Songwriter]]|date=May 2, 2011|accessdate=May 21, 2012|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130807054922/http://www.americansongwriter.com/2011/05/taylor-swift-the-garden-in-the-machine/3/|archivedate=August 7, 2013}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;sonydeal&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.bmi.com/news/entry/234444|title=Songwriter Taylor Swift Signs Publishing Deal With Sony/ATV|publisher=[[Broadcast Music, Inc.]]|date=May 12, 2005|accessdate=April 20, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121204104706/http://www.bmi.com/news/entry/234444|archivedate=December 4, 2012}}&lt;/ref&gt; Nakoniec začala trvalú spoluprácu s Liz Rose.&lt;ref name=&quot;americansongwriter1&quot;&gt;{{cite web|last=Kosser|first=Michael|url=http://www.americansongwriter.com/2010/06/liz-rose-co-writer-to-the-stars/|title=Liz Rose: Co-Writer to the Stars|work=[[American Songwriter]]|date=June 3, 2010|accessdate=April 19, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20111224215950/http://www.americansongwriter.com/2010/06/liz-rose-co-writer-to-the-stars/|archivedate=December 24, 2011}}&lt;/ref&gt; Liz videla Swift vystupovať pri akcii RCA a navrhla jej spoluprácu. Začali sa spolu stretávať každý utorok poobede hneď po škole na textárskych sedeniach.&lt;ref name=&quot;majorlyindie1&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/features/liz-rose-songs-taylor-swift-little-big-town-20141024|title=Songwriter Spotlight: Liz Rose|work=[[Rolling Stone]]|date=October 24, 2014|accessdate=September 24, 2016|last=Leahey|first=Andrew|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160926051735/http://www.rollingstone.com/music/features/liz-rose-songs-taylor-swift-little-big-town-20141024|archivedate=September 26, 2016}}&lt;/ref&gt; Rose povedala, že tieto sedenia boli „jedny z najjednoduchších, aké som kedy robila. V podstate som bola len jej redaktorkou. Ona písala o tom, čo sa jej v ten deň prihodilo v škole. Mala tak jasnú predstavu o tom, čo sa snaží povedať. A vždy s najneuveriteľnejšími nápadmi.“ Swift tiež začala nahrávať demá s producentom Nathanom Chapmanom. Po vystúpení ''BMI Songwrite’s Circle'' v The Bitter End v New Yorku sa Swift stala najmladšou skladateľkou, ktorá bola kedy prijatá do vydavateľstva Sony/ATV Music.&lt;ref&gt;{{cite web|last=DeLuca|first=Dan|title=Focused on 'great songs' Taylor Swift isn't thinking about &quot;the next level&quot; or Joe Jon as gossip|url=http://articles.philly.com/2008-11-11/news/25256467_1_big-machine-records-joe-jonas-country-music-association-awards|page=1|work=Philadelphia Daily News|accessdate=April 17, 2012|date=November 11, 2008|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121118235847/http://articles.philly.com/2008-11-11/news/25256467_1_big-machine-records-joe-jonas-country-music-association-awards|archivedate=November 18, 2012}}&lt;/ref&gt; Od RCA odišla v štrnástich rokoch, pretože spoločnosť chcela, aby spievala piesne, ktoré napísali iní skladatelia, ale ona sa cítila pripravená na odštartovanie svojej kariéry s vlastnými skladbami. Tiež prerušila spoluprácu s manažérom Danom Dymtrowom, ktorý sa neskôr so Swift a jej rodičmi súdil. ''„Naozaj som cítila, že mi uteká vlak,“'' spomínala neskôr Swift. ''„Chcela som tieto roky zachytiť na nejaký album.“'' Na priemyslovom predstavení v nashvillskom ''The Bluebird Café'' v roku [[2005]] na seba Swift upozornila vydavateľa [[Dreamworks Records]], Scotta Borchetta, ktorý sa chystal založiť nezávislé vydavateľstvo Big Machine Records.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Rapkin, Mickey|url=http://www.billboard.com/articles/columns/country/7880979/the-bluebird-cafe-taylor-swift-dierks-bentley-oral-history|title=Oral History of Nashville's Bluebird Cafe: Taylor Swift, Maren Morris, Dierks Bentley &amp; More on the Legendary Venue|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=July 27, 2017|accessdate=July 28, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170729142603/http://www.billboard.com/articles/columns/country/7880979/the-bluebird-cafe-taylor-swift-dierks-bentley-oral-history|archivedate=July 29, 2017}}&lt;/ref&gt; Swift bola jedným z prvých umelcov, ktorí s vydavateľstvom uzavreli zmluvu a jej otec v tomto vydavateľstve kúpil trojpercentný podiel.&lt;ref name=&quot;Taylor in Wonderland&quot;&gt;{{Cite news|last1=Hiatt|first1=Brian|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-in-wonderland-20121025|title=Taylor Swift in Wonderland|work=[[Rolling Stone]]|date=October 25, 2012|accessdate=August 1, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160731171417/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-in-wonderland-20121025|archivedate=July 31, 2016}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Greenburg|first1=Zack O'Malley|url=https://www.forbes.com/sites/zackomalleygreenburg/2013/06/26/toby-keith-cowboy-capitalist-countrys-500-million-man/2/|work=[[Forbes]]|title=Toby Keith, Cowboy Capitalist: Country's $500 Million Man|date=June 26, 2013|accessdate=August 1, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160827173032/http://www.forbes.com/sites/zackomalleygreenburg/2013/06/26/toby-keith-cowboy-capitalist-countrys-500-million-man/2/|archivedate=August 27, 2016}}&lt;/ref&gt; Aby ju uviedol do hudobného biznisu country, zaistil Borchetta pre Swift vystúpenie na ''CMA Music Festival'', kde vystúpila ako umelecký sprievod. [[Súbor:Taylor Swift at Yahoo crop.jpg|left|thumb|Vystúpenie Swift v Kalifornii, 2007.|241x241bod]]
Swift začala pracovať krátko po uzavretí kontraktu na svojom debutovom albume ''Taylor Swift''. Po experimentoch so skúsenými nashvillskými producentmi prehovorila Big Machine Records, aby najali jej bývalého producenta Nathana Chapmana. Bolo to pre neho po prvý raz, čo mal nahrať štúdiový album, ale Swift verila, že ich spolupráca zafunguje. Nakoniec Chapman produkoval na albume ''Taylor Swift'' všetky piesne okrem jednej. Ona sama popísala tento album ako denník dospievania. Väčšinu piesní napísala počas prvého roka na strednej škole a popisuje nové životné skúsenosti, ako prvá láska, pocity úzkosti v puberte a podobne. Povedala, že aj keď to môže znieť „akoby mala 500 chlapcov“, veľkú časť piesní napísala z role pozorovateľa. Tri piesne na albume napísala Swift celkom sama, vrátane dvoch singlov a zvyšných osem v spolupráci s textármi ako Liz Rose, Robert Ellis Orrall a Angelo Petraglia. Hudobne bol album popisovaný ako „zmes tradičných country nástrojov a svižných rockových gitár.“ Album vyšiel 24. októbra 2006.&lt;ref name=&quot;ibtimes&quot;&gt;{{Cite news|url=http://www.ibtimes.com/taylor-swift-new-album-release-date-postponed-she-laying-low-after-kim-kardashian-2399940|title=Taylor Swift New Album Release Date Postponed; Is She Laying Low After Kim Kardashian, Kanye West Drama?|work=[[International Business Times]]|date=August 10, 2016|accessdate=August 15, 2016|last=Solin|first=Jennifer|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160816091546/http://www.ibtimes.com/taylor-swift-new-album-release-date-postponed-she-laying-low-after-kim-kardashian-2399940|archivedate=August 16, 2016}}&lt;/ref&gt; [[The New York Times|''The New York Times'']] album popísal ako „malé majstrovské dielo country-popu; ako udivujúce, tak cynické, vedené pevným presvedčivým hlasom mladučkej Taylor.“&lt;ref name=&quot;nytimes2&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2008/09/07/arts/music/07cara.html|title=A Young Outsider's Life Turned Inside Out|first1=Jon|last1=Caramanica|work=[[The New York Times]]|date=September 5, 2008|accessdate=August 1, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140908124214/http://www.nytimes.com/2008/09/07/arts/music/07cara.html|archivedate=September 8, 2014}}&lt;/ref&gt;

Vydavateľstvo Big Machine Records bolo stále vo svojich začiatkoch, keď vydali prvý singel „Tim McGraw“ v júni 2006. Swift s mamou pomáhali baliť CD single do obálok a posielali ich do rádií.&lt;ref name=&quot;EW1&quot;&gt;{{Cite news|last=Willman|first=Chris|title=Taylor Swift's Road to Fame|url=http://www.ew.com/article/2008/02/05/taylor-swifts-road-fame|work=[[Entertainment Weekly]]|accessdate=April 22, 2012|page=3|date=February 5, 2008|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150221160659/http://www.ew.com/article/2008/02/05/taylor-swifts-road-fame|archivedate=February 21, 2015}}&lt;/ref&gt; Väčšinu roku 2006 strávila propagovaním albumu ''Taylor Swift'' pri rádiovom turné, čo neskôr okomentovala: „Rádiové turné väčšiny umelcov trvajú šesť týždňov. Moje trvalo šesť mesiacov.“&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.onecountry.com/5-of-taylor-swifts-most-country-performances-1647918372.html|date=November 12, 2014|title=5 of Taylor Swift's Most Country Performances|last=Cowling|first=Lauren|work=Country Outfitter Life|accessdate=August 2, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160809160838/http://www.onecountry.com/5-of-taylor-swifts-most-country-performances-1647918372.html|archivedate=August 9, 2016}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;taylorjoinstour&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/news/1543489/taylor-swift-joins-rascal-flatts-tour/|title=Taylor Swift Joins Rascal Flatts Tour|date=October 18, 2006|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|accessdate=March 11, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150107133104/http://www.cmt.com/news/1543489/taylor-swift-joins-rascal-flatts-tour/|archivedate=January 7, 2015}}&lt;/ref&gt; Po singli „Tim McGraw“ nasledovali ďalšie štyri single vydané v priebehu rokov 2007 a 2008: „Teardrops on My Guitar“, „Our Song“, „Picture to Burn“ a „Should’ve Said No“. Všetky boli veľmi úspešné v country rebríčku ''[[Billboard]]'' a „Our Song“ so „Should’ve Said No“ sa dostali na jeho vrchol. Vďaka singlu „Our Song“ sa Swift stala najmladšou speváčkou, ktorej skladba sa dostala na čelo country rebríčku.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.gactv.com/gac/cda/article_print/0,3008,GAC_26063_5769818_DS-ARTICLE-RIGHT-RAIL,00.html|archiveurl=https://archive.today/20150316163238/http://www.gactv.com/gac/cda/article_print/0,3008,GAC_26063_5769818_DS-ARTICLE-RIGHT-RAIL,00.html|archivedate=March 16, 2015|title=Taylor Swift No. 1 on iTunes|date=December 19, 2007|publisher=[[Great American Country]]|accessdate=July 5, 2010|url-status=dead}}&lt;/ref&gt; „Teardrops on My Guitar“ sa stal menším popovým hitom a dosiahol trináste miesto v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].&lt;ref name=&quot;billboard&quot;&gt;{{cite web|url={{BillboardURLbyName|artist=taylor swift|chart=all}}|title=Teardrops on My Guitar|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=December 15, 2010}}&lt;/ref&gt; Swift tiež vydala vianočný album ''Sound of the Season: The Taylor Swift Holiday Collection'' v októbri 2007 a EP ''Beautiful Eyes'' v júli 2008.&lt;ref name=&quot;cst&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.countrystandardtime.com/news/newsitem.asp?xid=1947|title=Taylor Swift owns top of country chart|accessdate=December 26, 2008|date=July 23, 2008|work=[[Country Standard Time]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080731160355/http://www.countrystandardtime.com/news/newsitem.asp?xid=1947|archivedate=July 31, 2008}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;gac&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.gactv.com/gac/nw_headlines/article/0,3034,GAC_26063_5903580_,00.html|archiveurl=https://archive.today/20150316173034/http://www.gactv.com/gac/nw_headlines/article/0,3034,GAC_26063_5903580_,00.html|title=Wal-Mart &quot;Eyes&quot; New Taylor Swift Project|archivedate=March 16, 2015|accessdate=July 24, 2008|publisher=[[Great American Country]]|url-status=dead}}&lt;/ref&gt;

Na podporu prvého albumu Swift veľa vystupovala, okrem festivalov a divadelných vystúpení ako predskokan na koncertných turné niekoľkých country umelcov.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Rosa|first=Christopher|url=http://www.vh1.com/news/5861/opening-acts-bigger-than-headliner/|title=Opening Acts Who Became Bigger Than The Headliner|publisher=[[VH1]]|date=March 24, 2015|accessdate=November 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151110191727/http://www.vh1.com/news/5861/opening-acts-bigger-than-headliner/|archivedate=November 10, 2015}}&lt;/ref&gt;   

V roku 2007 získala spoločne s Alanom Jasksonom cenu „Umelca roku Nashville Songwriters Association“. Swift sa stala najmladšou speváčkou, ktorá kedy tento titul získala. Vyhrala tiež cenu Horizon Award za najlepší objav na hudobnej scéne od Country Music Association.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/pictures/taylor-swift/photo-gallery/2389485/2657043/artist_photo.jhtml|title=Photos : All Taylor Swift Pictures : Horizon Award Winner Poses in the Pressroom|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|date=September 7, 2007|accessdate=May 21, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121113174555/http://www.cmt.com/pictures/taylor-swift/photo-gallery/2389485/2657043/artist_photo.jhtml|archivedate=November 13, 2012}}&lt;/ref&gt; V roku 2008 ju Akadémia country hudby označila za najlepšiu mladú speváčku&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/pictures/43rd-annual-acm-awards-onstage-winners/1587677/2970629/photo.jhtml|title=Photos : 43rd Annual ACM Awards – Onstage: Winners : Acceptance Speech|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|date=May 18, 2008|accessdate=May 21, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121113174530/http://www.cmt.com/pictures/43rd-annual-acm-awards-onstage-winners/1587677/2970629/photo.jhtml|archivedate=November 13, 2012}}&lt;/ref&gt; a v rámci [[American Music Awards]] vyhrala cenu najlepšej country speváčky.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.roughstock.com/blog/taylor-swift-rascal-flatts-carrie-underwood-score-@-2008-ama-awards|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140710055906/http://www.roughstock.com/blog/taylor-swift-rascal-flatts-carrie-underwood-score-%40-2008-ama-awards|archivedate=July 10, 2014|title=Taylor Swift, Rascal Flatts, Carrie Underwood Score at 2008 AMA Awards|publisher=Roughstock.com|type=Blog|date=November 24, 2008|accessdate=May 21, 2012|url-status=dead}}&lt;/ref&gt; V roku 2008 bola nominovaná na [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Cenu Grammy pre najlepšieho nováčika]], ale nakoniec nad ňou zvíťazila [[Amy Winehouse]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.people.com/people/package/article/0,,20173658_20177270,00.html|title=Amy Winehouse Wins Best New Artist, Kanye West Pays Tribute to Mom – Grammy Awards 2008, Grammy Awards|work=[[People (magazine)|People]]|date=October 2, 2008|accessdate=May 21, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121113083832/http://www.people.com/people/package/article/0%2C%2C20173658_20177270%2C00.html|archivedate=November 13, 2012}}&lt;/ref&gt; 

=== 2008 – 2010: Album ''Fearless'' a herectvo ===
11. novembra 2008 vyšiel jej druhý štúdiový album s názvom ''Fearless''. Na album napísala sedem piesní sama, vrátane dvoch singlov a zvyšných šesť napísala so skladateľmi Liz Rose, Johnom Richom, Collbiem Caillatom a Hillary Lindsey. Na albume spolupracovala s producentom Nathanom Chapmanom. Hudobne sú nahrávky charakterizované ako: „hlasné, páčivé gitary, strhujúce refrény, príležitostné husle a v mixe zastrčené banjo.“ [[The New York Times|''The New York Times'']] napísal: „Swift je jedna z najlepších populárnych skladateliek a popredných predstaviteľov country. Má viac kontaktu so svojim vnútorným životom, než väčšina dospelých.“ [[Rolling Stone|''Rolling Stone'']] ju popísali ako: „Skladateľský učenec s vrodeným darom pre písanie veršov a refrénov. Jej osobné a pravdivé piesne sa zdajú byť ako vytrhnuté z predmestského dievčenského denníku.“

Spoločne s Robertom Allom veľmi podporovala album ''Fearless'' pri vydávaní. Na predstavenie albumu bola venovaná jedna epizóda zo šou [[Ellen DeGeneres]]. Tiež sa objavila v mnohých iných talkhow. S fanúšikmi komunikovala pomocou osobných videoblogov a [[Twitter|Twitteru]]. Prvý singel „Love Story“ bol vydaný v septembri 2008 a v priebehu niekoľkých sekúnd sa stal najlepšie predávaným country singlom všetkých čias. Jeho maximum bolo číslo štyri v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. V priebehu rokov 2008 a 2009 boli vydané štyri ďalšie single: „White Horse“, „You Belong With Me“, „Fifteen“ a „Fearless“. Singel „You Belong With Me“ sa dostal na druhú priečku rebríčku Hot 100.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/267724/black-eyed-peas-jason-mraz-tie-records-on-billboard-hot-100|title=Black Eyed Peas, Jason Mraz Tie Records on Billboard Hot 100|last=Ben-Yehuda|first=Ayala|date=August 13, 2009|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=March 13, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130508183109/http://www.billboard.com/articles/news/267724/black-eyed-peas-jason-mraz-tie-records-on-billboard-hot-100|archivedate=May 8, 2013}}&lt;/ref&gt; Album debutoval na prvom mieste rebríčku ''Billboard'' 200 a stal sa najpredávanejším albumom roku 2009 v Spojených štátoch.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.yahoo.com/music/bp/chart-watch-extra-top-albums-last-10-years-181452729.html|title=Chart Watch Extra: Top Albums Of Last 10 Years|first=Paul|last=Grein|date=March 16, 2012|publisher=[[Yahoo! Music]]|type=Blog|accessdate=June 10, 2011|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150402161744/https://www.yahoo.com/music/bp/chart-watch-extra-top-albums-last-10-years-181452729.html|archivedate=April 2, 2015}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:TaylorSwiftApr09.jpg|náhľad|243x243bod|Swift na premiére ''[[Hannah Montana: Film]]'', v ktorom si zahrala medailónik a nahrala na soundtrack dve skladby. ]]
Na podporu albumu ''Fearless'' sa vydala na svoje prvé turné.&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Herrera|first=Monica|title=Taylor Swift's &quot;Fearless&quot; Tour Returns March 2010|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swifts-fearless-tour-returns-march-2010-20091008|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=August 3, 2016|date=October 8, 2009|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160818175736/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swifts-fearless-tour-returns-march-2010-20091008|archivedate=August 18, 2016}}&lt;/ref&gt; ''Fearless Tour'' malo 105 vystúpení – 90 v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], 6 v [[Európa|Európe]], 8 v [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]] a jedno v [[Ázia|Ázii]]. Na jednorazové duety pozvala napríklad Johna Meyera, Fait Hill alebo [[Katy Perry]]. Jej predskokanmi boli napríklad [[Justin Bieber]], Kelli Pichler a Gloriana. Turné navštívilo cez 1,1 milióna divákov a zarobilo 65 miliónov dolárov.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Mapes|first=Jillian|title=Taylor Swift Announces 'Speak Now' World Tour|url=http://www.billboard.com/articles/photos/live/950374/taylor-swift-announces-speak-now-world-tour|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=May 15, 2012|date=November 23, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130508182314/http://www.billboard.com/articles/photos/live/950374/taylor-swift-announces-speak-now-world-tour|archivedate=May 8, 2013}}&lt;/ref&gt; Celovečerný film ''Taylor Swift: Journey to Fearless'' bol vysielaný v televízii a neskôr bol vydaný na [[DVD]] a [[Blu-ray]].&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Weiss|first1=Dan|title=Taylor Swift: Journey To Fearless DVD|url=http://americansongwriter.com/2011/12/taylor-swift-journey-to-fearless-dvd/|accessdate=August 2, 2016|work=[[American Songwriter]]|date=December 12, 2011|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160815191946/http://americansongwriter.com/2011/12/taylor-swift-journey-to-fearless-dvd/|archivedate=August 15, 2016}}&lt;/ref&gt; Na ''Escape Tour'' Keitha Urbana vystúpila s vlastnou verziou skladby „Drive“ od Alana Jacksona, na 51. ročníku cien [[Grammy]] vystúpila spoločne s [[Miley Cyrusová|Miley Cyrus]] s piesňou „Fifteen“ a na ceny CMT napísala rapovú paródiu s T-Painom. Tiež pracovala na množstve vedľajších projektov. V roku 2009 vydala vlastnú verziu piesne „American Girl“ od Toma Pettyho. So sprievodnými vokálmi sa podieľala na singli Johna Mayera, „Half of My Heart“, ktorý je najúspešnejším na jeho štvrtej doske.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.mtv.com/news/1625724/john-mayer-talks-taylor-swift-collaboration-half-of-my-heart/|title=John Mayer Talks Taylor Swift Collaboration 'Half of My Heart'|last=Vena|first=Jocelyn|date=November 6, 2009|publisher=[[MTV]]|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140908130106/http://www.mtv.com/news/1625724/john-mayer-talks-taylor-swift-collaboration-half-of-my-heart/|archivedate=September 8, 2014}}&lt;/ref&gt; S Martinom Johnsonom a Robertom Elissom Orralom spolupracovala na dvoch pesničkách „You Will Alway Find Your Way Back Home“ a „Crazier“ pre film [[Hannah Montana|''Hannah Montana'']].&lt;ref name=&quot;hannah&quot;&gt;{{cite web|url=https://itunes.apple.com/us/album/hannah-montana-movie-original/id305134968|title=Hannah Montana: The Movie (Original Motion Picture Soundtrack) by Hannah Montana|publisher=[[iTunes Store]]|accessdate=August 2, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160502045004/https://itunes.apple.com/us/album/hannah-montana-movie-original/id305134968|archivedate=May 2, 2016}}&lt;/ref&gt; K filmu ''Valentine's Day'' prispela piesňou „Today Was a Fairytale“.&lt;ref name=&quot;slate&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.mtv.com/news/1628827/new-taylor-swift-song-included-in-valentines-day-featurette/|title=New Taylor Swift Song Included In 'Valentine's Day' Featurette|last=Vena|first=Jocelyn|date=December 28, 2009|publisher=[[MTV]]|accessdate=November 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160116064913/http://www.mtv.com/news/1628827/new-taylor-swift-song-included-in-valentines-day-featurette/|archivedate=January 16, 2016}}&lt;/ref&gt; V tomto období začala chodiť s hercom [[Taylor Lautner|Taylorom Lautnerom]]; rozišli sa na konci roka.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.people.com/people/article/0,,20333466,00.html|title=Taylor &amp; Taylor Romance Was Overblown, Says Source|last2=Sia|first2=Nicole|work=[[People (magazine)|People]]|accessdate=March 6, 2012|last1=Park|first1=Michael Y.|date=December 29, 2009|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121113081709/http://www.people.com/people/article/0%2C%2C20333466%2C00.html|archivedate=November 13, 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;USW2&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/954021/billboard-bits-taylor-swifts-offers-apology-to-taylor-lautner-christina|date=October 10, 2012|accessdate=August 2, 2016|title=Billboard Bits: Taylor Swifts Offers 'Apology' To Taylor Lautner, Christina Aguilera Confirms Split|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160605232045/http://www.billboard.com/articles/news/954021/billboard-bits-taylor-swifts-offers-apology-to-taylor-lautner-christina|archivedate=June 5, 2016}}&lt;/ref&gt; Na album ''Nádej pre Haiti'' nahrala pieseň „Breathless“ od Better Than Ezra. 

Stala sa prvým country umelcom, ktorý vyhral MTV Music Awards, keď pieseň „You Belong With Me“ vyhrala najlepšie ženské video roku 2009.&lt;ref name=&quot;msnbc.msn.com&quot;&gt;{{Cite news|title=Kanye calls Taylor Swift after 'View' appearance|publisher=MSNBC|date=September 15, 2009|accessdate=September 16, 2009|url=http://www.today.com/id/32861800|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131006213404/http://www.today.com/id/32861800|archivedate=October 6, 2013}}&lt;/ref&gt; Jej ďakovná reč bola prerušená [[Kanye West|Kanyem Westom]],&lt;ref name=&quot;Beyonce1&quot;&gt;{{cite web|title=Taylor Swift Thanks &quot;Gracious&quot; Beyonce for Inviting Her Onstage After Kanye Stunt at VMAs|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-thanks-gracious-beyonce-for-inviting-her-onstage-after-kanye-stunt-at-vmas-20090914|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=May 15, 2012|date=September 14, 2009|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120615184835/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-thanks-gracious-beyonce-for-inviting-her-onstage-after-kanye-stunt-at-vmas-20090914|archivedate=June 15, 2012}}&lt;/ref&gt; ktorý jej vytrhol mikrofón z rúk a vyhlásil: „[[Beyoncé]] má najlepšie video.“ Incident získal veľkú pozornosť a zaplnil mnoho internetových webov a novín.&lt;ref&gt;{{cite web|accessdate=October 3, 2009|url=http://www.mtv.com/news/2576681/kanye-wests-vma-interruption-photos/|title=Kanye West's VMA Interruption Gives Birth To Internet Photo Meme|publisher=[[MTV]]|date=September 16, 2009|last=Anderson|first=Kyle|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160116064915/http://www.mtv.com/news/2576681/kanye-wests-vma-interruption-photos/|archivedate=January 16, 2016}}&lt;/ref&gt; O niekoľko dní Swift povedala v rozhovore: „West sa mi ospravedlnil a ja som to akceptovala. Bol veľmi úprimný.“ Incident a následná mediálna pozornosť výrazne pozdvihli jej hudobnú kariéru.&lt;ref name=&quot;montgomery1&quot;&gt;{{cite web|last=Montgomery|first=James|title=Why You Shouldn't Hate on Taylor Swift|url=http://www.mtv.com/news/1631093/why-you-shouldnt-hate-on-taylor-swift/|publisher=[[MTV]]|accessdate=May 15, 2012|date=February 2, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140908123609/http://www.mtv.com/news/1631093/why-you-shouldnt-hate-on-taylor-swift/|archivedate=September 8, 2014}}&lt;/ref&gt;

V roku 2010 vyhrala 4 ceny Grammy z celkového počtu 8 nominácií. Album ''Fearless'' sa stal [[Cena Grammy za album roka|Albumom roka]] a [[Cena Grammy za najlepší country album|Najlepším country albumom]]. Pieseň „White Horse“ vyhrala [[Cena Grammy za najlepšiu country pieseň|Najlepšiu country pieseň]] a [[Cena Grammy za najlepší ženský spevácky country výkon|Najlepší ženský spevácky country výkon]]. Swift sa stala najmladším umelcom, ktorý kedy vyhral v kategórii Album roka.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/beyonce-taylor-swift-dominate-2010-grammy-awards-20100201|title=Beyonce, Taylor Swift Dominate 2010 Grammy Awards|last=Kreps|first=Daniel|date=February 1, 2010|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=February 13, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120215201914/http://www.rollingstone.com/music/news/beyonce-taylor-swift-dominate-2010-grammy-awards-20100201|archivedate=February 15, 2012}}&lt;/ref&gt; Počas odovzdávania cien spievala spolu so Stevie Nickovou pieseň „Rhiannon“ a „You Belong With Me“. Jej spevácky výkon vyvolal negatívne reakcie, rozpútal mediálny odpor.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Kreps|first=Daniel|title=Taylor Swift's Label Lashes Out at Critics of Grammy Performance|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swifts-label-lashes-out-at-critics-of-grammy-performance-20100204|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=May 15, 2012|date=February 4, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130119163829/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swifts-label-lashes-out-at-critics-of-grammy-performance-20100204|archivedate=January 19, 2013}}&lt;/ref&gt; a bol popísaný rôzne, napríklad: „prekvapivo zlé“ a „neuveriteľne úbohé“. [[The New York Times|''The New York Times'']] napísal: „Je osviežujúce vidieť niekoho tak nadaného niečo zbabrať. Bola to najdôležitejšia popová hviezda v posledných rokoch.“ &lt;ref name=&quot;NYTgrammy&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2010/02/02/arts/music/02taylor.html|title=For Young Superstar Taylor Swift, Big Wins Mean Innocence Lost|last=Caramanica|first=Jon|date=February 1, 2010|work=[[The New York Times]]|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120828162727/http://www.nytimes.com/2010/02/02/arts/music/02taylor.html|archivedate=August 28, 2012}}&lt;/ref&gt; Hudobný analytik Bob Lefsetz predpovedal, že jej kariéra skončí cez noc. Tiež verejne vyzval jej otca, aby najal „reklamného krízového agenta“, ktorý by riadil danú kauzu, pretože „Taylor je príliš mladá a hlúpa, aby pochopila chybu, ktorú urobila.“ Novinár Stevie Nick speváčku obhajoval: „Taylor mi pripomína mňa v jej odhodlaní a detinskom charaktere. Je to nevinnosť, ktorá ju robí zvláštnou a vzácnou. To dievča píše piesne ako Neil Diamond alebo [[Elton John]], ktoré nútia celý svet spievať. Ženská rock’n’roll-country-popová skladateľka je späť a jej meno je Taylor Swift. Sú ženy ako ona, ktoré sa chystajú zachrániť hudobný priemysel.“

''Fearless'' získalo mnoho ďalších ocenení a stal sa najoceňovanejším country albumom v histórii. Stala sa najmladšou a len šiestou ženou vôbec, ktorá vyhrala ''Entertainer of the Year'' od Country Music Association.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Kaufman|first1=Gil|title=Taylor Swift Dominates CMA Awards|url=http://www.mtv.com/news/1626132/taylor-swift-dominates-cma-awards/|publisher=[[MTV News]]|accessdate=September 13, 2016|date=November 12, 2009|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160306192519/http://www.mtv.com/news/1626132/taylor-swift-dominates-cma-awards/|archivedate=March 6, 2016}}&lt;/ref&gt; ''Fearless'' tiež dostal ocenenie za „Najlepší album“.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://sev.prnewswire.com/music/20090406/CL9518106042009-1.html|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090416165833/http://sev.prnewswire.com/music/20090406/CL9518106042009-1.html|archivedate=April 16, 2009|title=Taylor Swift Wins Album of the Year at Academy of Country Music Awards|date=April 6, 2009|publisher=[[Big Machine Records]]|agency=[[PR Newswire]]|accessdate=April 7, 2009}}&lt;/ref&gt; Swift sa stala najmladším umelcom, ktorý vyhral „Album roku“ na Academy of Country Music. [[American Music Awards]] ju ocenili za najlepší country album a menovali ju „Umelcom roku“. Bola ocenená ''Hal David Starlight'' od Songwriter Hall of Fame a Nashville Songwritter Association ju menovali „Skladateľom a umelcom roku“. ''[[Billboard]]'' ju ocenil titulom „Umelec roku 2009“ a bola zahrnutá v zozname 100 najvplyvnejších ľudí roku 2010.

=== 2010 – 2012: Album ''Speak Now'' ===
V októbri 2010 vydala svoj tretí štúdiový album ''Speak Now''. Všetkých štrnásť skladieb napísala sama a na nahrávaní spolupracovala s Nathanom Chapmanom.&lt;ref name=&quot;NYT&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2010/10/24/arts/music/24swift.html|title=Taylor Swift, Angry on 'Speak Now'|last=Caramanica|first=Jon|work=The New York Times|date=October 20, 2010|accessdate=October 23, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20101021050938/http://www.nytimes.com//2010//10//24//arts//music//24swift.html|archivedate=October 21, 2010}}&lt;/ref&gt; Hudobne sa album rozširuje nad rámec country pop a niekedy zasahuje aj do rocku a popu. [[The New York Times|''The New York Times'']] popísal album ako „divoký, hudobne rôznorodý a príliš vynikajúci, možno jej najlepší“. Magazín [[Rolling Stone|''Rolling Stone'']] popísal Swift ako jednu z najlepších skladateliek v pope, rocku alebo country: „Swift môže byť múdra nashvillská profesionálka, ktorá pozná všetky triky na výrobu hitov a tiež je to precitlivená romantická dievčina.“

S albumom ''Speak Now'' urobila rozsiahlu propagačnú kampaň. Objavila sa v rôznych ranných šou a talkshow a tiež odohrali bezplatné mini-koncerty na neobvyklých miestach, ako napríklad v otvorenom dvojposchodovom autobuse na Hollywood Boulevard alebo v odletovej hale na letisku JFK. S [[Kris Kristofferson]], Emyly Harris, Vince Gill a [[Lionel Richie]] sa podieľala v LA Nokia Clube na gitarovom ťahu – hudobníci sa na pódiu striedali a hrali akustické verzie svojich piesní, aby získali peniaze na Country Music Hall of Fame.

Prvý singel z albumu, „Mine“ vyšiel v auguste 2010 a ďalších päť singlov v priebehu rokov 2010 s 2011. Sú to: „Back to December“, „Mean“, „The Story of Us“, „Sparks Fly“ a „Ours“. Album mal veľký komerčný úspech a debutoval na prvom mieste v americkom rebríčku ''[[Billboard 200|Billboard]]'' [[Billboard 200|200]] s úvodným predajom cez 1 milión kópií a tak sa stal 16. albumom v histórii USA, ktorého sa predalo cez milión kusov v jednom týždni.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Kaufman|first1=Gil|title=Taylor Swift's Speak Now Tops 1 Million in First Week|url=http://www.mtv.com/news/1651391/taylor-swifts-speak-now-tops-1-million-in-first-week/|publisher=MTV News|accessdate=August 8, 2016|date=November 3, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160810044012/http://www.mtv.com/news/1651391/taylor-swifts-speak-now-tops-1-million-in-first-week/|archivedate=August 10, 2016}}&lt;/ref&gt;[[Súbor:Taylor Swift Sydney.jpg|thumb|Swift na vystúpení v Sydney počas jej Speak Now Tour, 2012.|265x265pixelů]]
Rok 2011 a začiatok roku 2012 precestovala na celosvetovom turné k CD. Súčasťou trinásťmesačného turné bolo 111 predstavení – 7 koncertov v Ázii, 12 v Európe, 80 v Severnej Amerike a 12 v Austrálii. Poznala mnoho hudobníkov, ktorí sa pripojili k jednorazovým duetom počas severoamerického turné. Pracovala s Jamesom Taylorom, [[Jason Mraz|Jasonom Mrazom]], Shawnom Colvinom, Johnnym Rzezniakom, Andym Grammezom, [[Tal Bachman|Talom Bachmanom]], [[Justin Bieber|Justinom Bieberom]], [[Selena Gomezová|Selenou Gomez]], [[Nicki Minaj]], [[Nelly]], [[B.o.B]], [[Usher|Usherom]], [[Flo Rida|Flo Ridom]], [[T.I.]], Johnom Foremanom, Jimom Adkinsom, Hayley Willams, Hot Chilly Rae, Ronniem Dunnom, Darrisom Ruckerom, Timom McGrawom a Kennym Chesnyom. Počas severoamerického turné písala pre každé predstavenie rôzne texty svojich piesní na ľavú ruku. Na turné hrala veľa akustických  verzií svojich pesničiek a v každom meste jej vzdali hold ako domácemu umelcovi. Potvrdila, že verzie pesničiek jej dovolili, aby bola spontánna v inak dobre natrénovanom predstavení. Turné sa zúčastnilo viac ako 1,6 milióna ľudí a zarobilo viac ako 123 miliónov dolárov.&lt;ref name=&quot;billboard1&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/biz/articles/news/touring/1098167/hot-tours-taylor-swift-george-strait-cirque-du-soleil|title=Hot Tours: Taylor Swift, George Strait, Cirque Du Soleil|last=Allen|first=Bob|date=March 29, 2012|work=Billboard|accessdate=May 10, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130221010109/http://www.billboard.com/biz/articles/news/touring/1098167/hot-tours-taylor-swift-george-strait-cirque-du-soleil|archivedate=February 21, 2013}}&lt;/ref&gt; V januári 2011 bolo vydané jej prvé živé CD, ''Speak Now World Tour Live.''&lt;ref name=&quot;SpeakNowLiveAlbum&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.taylorswift.com/news/o1287965052241?post=taylor-to-release-live-cd-dvd#o1287965052241|archiveurl=https://web.archive.org/web/20111011141259/http://www.taylorswift.com/news/o1287965052241?post=taylor-to-release-live-cd-dvd|archivedate=October 11, 2011|title=Taylor Swift News and Blog|publisher=taylorswift.com|date=September 21, 2011|accessdate=September 21, 2011}}&lt;/ref&gt;

Na 54. ročníku cien [[Grammy]] pieseň „Mean“ vyhrala cenu za [[Cena Grammy za najlepšiu country pieseň|Najlepšiu country pieseň]] a [[Cena Grammy za najlepší sólový country výkon|Najlepší country sólový výkon]].&lt;ref name=&quot;54th Grammys&quot;&gt;{{cite web|last=Wyland|first=Sarah|title=Taylor Swift Takes Home Two GRAMMYs at Tribute-Filled Show|url=http://blog.gactv.com/blog/2012/02/12/taylor-swift-takes-home-two-grammys-at-tribute-filled-show/|publisher=Great American Country|type=Blog|accessdate=February 13, 2012|date=February 12, 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150906065943/http://blog.gactv.com/blog/2012/02/12/taylor-swift-takes-home-two-grammys-at-tribute-filled-show/|archivedate=September 6, 2015}}&lt;/ref&gt; Počas Grammy túto pieseň aj naživo zaspievala. Bola vymenovaná za ''Entertainer of the Year'' na Akadémii country hudby v rokoch 2011 a 2012&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Talbott|first1=Chris|last2=Silva|first2=Cristina|url=https://www.yahoo.com/news/taylor-swift-wins-acm-entertainer-025913684.html|title=Taylor Swift wins ACM entertainer of the year|date=April 2, 2012|publisher=Yahoo!|agency=Associated Press|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160823015304/https://www.yahoo.com/news/taylor-swift-wins-acm-entertainer-025913684.html|archivedate=August 23, 2016}}&lt;/ref&gt; a od Country Music Assocation v roku 2011.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.cbsnews.com/news/cma-awards-2011-taylor-swift-wins-entertainer-of-the-year/|title=CMA Awards 2011: Taylor Swift wins entertainer of the year|date=November 9, 2011|publisher=CBS News|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140908121833/http://www.cbsnews.com/news/cma-awards-2011-taylor-swift-wins-entertainer-of-the-year/|archivedate=September 8, 2014}}&lt;/ref&gt; V roku 2011 vyhrala cenu „Umelec roka“ na [[American Music Awards]] a ''Speak Now'' album vyhral cenu „Najlepší country album“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hollywoodreporter.com/news/ama-american-music-awards-katy-perry-bieber-264237|title=AMAs 2011: Winners and Nominees Complete List|last=Kellogg|first=Jane|date=November 20, 2011|work=[[The Hollywood Reporter]]|accessdate=November 21, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150627093338/http://www.hollywoodreporter.com/news/ama-american-music-awards-katy-perry-bieber-264237|archivedate=June 27, 2015}}&lt;/ref&gt; ''[[Billboard]]'' ju menoval ženou roka 2011.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/464865/taylor-swift-billboards-woman-of-the-year|title=Taylor Swift: Billboard's Woman of the Year|last=Roland|first=Tom|date=December 2, 2011|page=1|work=Billboard|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130203232452/http://www.billboard.com/articles/news/464865/taylor-swift-billboards-woman-of-the-year|archivedate=February 3, 2013}}&lt;/ref&gt;

Zatiaľ čo svoj štvrtý album dokončila v lete 2012, James Taylor ju pozval, aby vystúpila ako špeciálny hosť počas jeho setu Tanglewood. Zahrali spolu piesne „Fire and Rain“, „Love Story“ a „Ours“. James Taylor, ktorý sa s ňou prvýkrát stretol, keď mala osemnásť, povedal: „Proste sme si padli do noty. Miloval som jej piesne a jej prítomnosť na javisku bola úžasná.“

Počas tohto obdobia prispela dvomi vlastnými piesňami na soundtrack ''[[Hry o život|Hier o život]] (The Hunger Games)''. „Safe &amp; Sound“ napísala v spolupráci s The Civel Wars a T-Bone Burnett. Singel bol vydaný v januári 2013 a od tej doby sa ho predalo cez 1,4 milióna kusov v USA. Pieseň získala [[Cena Grammy za najlepšiu pôvodnú pieseň pre film, televíziu alebo iné vizuálne médiá|Cenu Grammy za najlepšiu pôvodnú pieseň pre film, televíziu alebo iné vizuálne médiá]] v roku 2013 a bola nominovaná na [[Zlatý glóbus za najlepšiu filmovú pieseň]].&lt;ref&gt;{{cite web|last=Herrera|first=Monica|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-arcade-fire-talk-hunger-games-20120315|title=Taylor Swift, Arcade Fire Talk 'Hunger Games'|work=Rolling Stone|date=March 15, 2012|accessdate=May 10, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150627015052/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-arcade-fire-talk-hunger-games-20120315|archivedate=June 27, 2015}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.goldenglobes.org/2012/12/nominations-2013/|title=Nominations 2013 — Golden Globe Awards|date=December 13, 2012|work=goldenglobes.org|accessdate=December 13, 2012|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121214105703/http://www.goldenglobes.org/2012/12/nominations-2013/|archivedate=December 14, 2012}}&lt;/ref&gt; Jej druhý príspevok do soundtracku „Eyes Open“ bol napísaný výhradne Swift a produkoval ho Nathan Chapman.

=== 2012 – 2014: Album ''Red'' ===
Štvrtý štúdiový album ''Red'' vyšiel 22. októbra 2012, ktorý zahŕňa žánre [[heartland rock]], [[dubstep]] a [[dance-pop]]. John Caramica o ''Red'' napísal: „Menej detailné a viac uponáhľané ako obyčajne. Na albume nepredstiera, že je niečo iné než popová megahviezda a je zajedno s dospelými obavami.“ Magazín ''Rolling Stone'' napísal: „Často sa jej darí vstúpiť do tradície neúprosného emocionálneho mapovania ako Joni Mitchell alebo Carol King. Jej projekt objavovaní seba samej je jedným z najlepších popových príbehov.“
[[Súbor:Begin Again (9492115952) (2) (cropped).jpg|vľavo|náhľad|237x237bod|Swift počas Red Tour v roku 2013]]
Ako propagačné kampane ''Red'' boli zástupcovia zo sedemdesiatich dvoch rozhlasových staníc po celom svete letecky dopravených do Nashvillu, kde počas úvodného týždňa predaja robili individuálne rozhovory so Swift. Objavila sa v mnohých televíznych šou a vystupovala na slávnostnom odovzdávaní hudobných cien v USA, [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Španielsko|Španielsku]] a [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Pilotný singel albumu bola skladba „We Are Never Ever Getting Back Together“ a stala sa jej prvým hitom číslo jeden amerického rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Ďalej bolo vydaných ďalších šesť piesní: „Begin Again“, „I Knew You Were Trouble“, „22“, „Everything Has Changed“, „The Last Time“ a „Red“. Album ''Red'' debutoval na vrchole ''[[Billboard 200|Billboard]]'' [[Billboard 200|200]] a v úvodnom týždni sa predalo cez 1,21 milióna kópií. To znamenalo najvyšší otvárací predaj za posledných 10 rokov a Swift sa stala prvou ženou, ktorá má dva albumy s úvodným sedemdenným predajom cez 1 milión kusov. Do mája 2013 sa albumu predalo cez 6 miliónov kusov celosvetovo. V novembri 2012 predala počas celej svojej kariéry cez 26 miliónov kusov albumov a 75 miliónov singlov, kúpených online. V tomto období mala krátkodobý vzťah s britským spevákom [[Harry Styles|Harrym Stylesom]].&lt;ref&gt;{{cite web|date=December 30, 2014|title=Taylor Swift's Boyfriend Timeline: 10 Relationships &amp; Their Songs|url=http://www.billboard.com/photos/1484087/taylor-swifts-boyfriend-timeline-10-relationships-their-songs/2|work=Billboard|accessdate=August 26, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160826193100/http://www.billboard.com/photos/1484087/taylor-swifts-boyfriend-timeline-10-relationships-their-songs/2|archivedate=August 26, 2016}}&lt;/ref&gt;

''Red Tour'' v Severnej Amerike malo 66 zastávok vrátane trinástich show na štadiónoch a trvalo od marca do septembra 2013. Zarobilo 150 miliónov dolárov. Zlomilo rekord v [[Čína|Číne]], kde sa predalo počas prvej minúty 18 tisíc lístkov.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{cite web|first=Bob|last=Allen|url=http://www.billboard.com/articles/news/6150193/taylor-swift-red-all-time-country-tour|title=Taylor Swift's Red Wraps as All-Time Country Tour|work=Billboard|date=July 3, 2014|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150601003002/http://www.billboard.com/articles/news/6150193/taylor-swift-red-all-time-country-tour|archivedate=June 1, 2015}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.nme.com/news/music/taylor-swift-204-1236231|title=Taylor Swift breaks China ticket sales record on 'Red' tour|last=Welch|first=Andy|date=April 6, 2014|work=[[NME]]|access-date=February 17, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190217142910/https://www.nme.com/news/music/taylor-swift-204-1236231|archive-date=February 17, 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Spoločne s [[Jack Antonoff|Jackom Antonoffom]] napísala pieseň „Sweeter Than Fiction“ pre soundtrack k filmu ''Once Chance''. Pieseň získala nomináciu na „Najlepšiu pôvodnú pieseň“ na 71. ročníku Zlatých Glóbusov.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Labrecque|first=Jeff|url=http://www.ew.com/article/2013/12/12/golden-globe-nominations-2013|title='12 Years a Slave' and 'American Hustle' lead Golden Globe nominees|work=Entertainment Weekly|date=December 12, 2013|accessdate=December 12, 2013|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150323102934/http://www.ew.com/article/2013/12/12/golden-globe-nominations-2013|archivedate=March 23, 2015}}&lt;/ref&gt; Na CMA Awards 2013 vystupovala s akustickou verziou piesne „Red“ s [[Vince Gilligan|Vince Gill]] a Alison Kraus. V [[Chicago|Chicagu]] vystupovala so skupinou [[The Rolling Stones]], neskôr uviedla, že to bol jeden z najlepších okamihov jej hudobnej kariéry.

Album nevyhral žiadnu cenu Grammy, ale bol nominovaný v štyroch kategóriách.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.latimes.com/entertainment/music/la-et-ms-grammy-nominations-winners-list-story.html#page=1|title=Grammys 2014: The complete list of nominees and winners|date=January 26, 2014|work=Los Angeles Times|accessdate=January 25, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150304121852/http://www.latimes.com/entertainment/music/la-et-ms-grammy-nominations-winners-list-story.html#page=1|archivedate=March 4, 2015}}&lt;/ref&gt; Pieseň „We Are Never Ever Getting Back Together“ bola nominovaná v roku 2013 na [[Cena Grammy za nahrávku roka|Nahrávku roka]] a album v roku 2014 na [[Cena Grammy za album roka|Album roka]]. Podobne nezískal žiadne ocenenie na predávaní cien Country Music Association. Vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch bola Swift ocenená jedinečnou Pinnacle Award za unikátny úspech a celosvetový prínos v country hudbe. V minulosti získal túto cenu len Grath Brook.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2013/11/08/arts/music/at-country-music-awards-swift-is-celebrated.html|title=Country Awards Hold Swift Close|last=Caramanica|first=Jon|work=The New York Times|date=November 7, 2013|accessdate=April 3, 2014|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131111094215/http://www.nytimes.com/2013/11/08/arts/music/at-country-music-awards-swift-is-celebrated.html|archivedate=November 11, 2013}}&lt;/ref&gt; [[The New York Times|''The New York Times'']] považoval udelenie ceny za pokus o udržanie Swift v tomto žánri. ''The New Yorker'' napísali: „Môže to byť okamih, kedy dala Taylor zbohom žánru, ktorý jej pomohol a nasmeroval ju k nadvláde popu.“ V roku 2012 vyhrala tri ceny MTV EMA, vrátane ocenenia za „Najlepšiu speváčku“ a „Najlepšie živé vystúpenie“. Pieseň „I Knew You Were Trouble“ vyhrala cenu za „Najlepšie ženské video“. Na American Music Awards 2012 vyhrala cenu za „Najlepšiu country speváčku“ a v roku 2013 cenu v kategórii „Umelec roka“.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.huffingtonpost.com/2012/11/19/taylor-swift-ama-performa_n_2158758.html|title=Taylor Swift AMA Awards 2012: Pop Star Performs 'I Knew You Were Trouble' (Video)|last=Gregoire|first=Carolyn|date=November 19, 2012|work=[[HuffPost]]|accessdate=June 10, 2013|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130526094239/http://www.huffingtonpost.com/2012/11/19/taylor-swift-ama-performa_n_2158758.html|archivedate=May 26, 2013}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/5800699/taylor-swift-justin-timberlake-american-music-awards-2013-winners|title=Taylor Swift &amp; Justin Timberlake Win Big at American Music Awards|last=Payne|first=Chris|date=November 25, 2013|work=Billboard|accessdate=November 21, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151124101355/http://www.billboard.com/articles/news/5800699/taylor-swift-justin-timberlake-american-music-awards-2013-winners|archivedate=November 24, 2015}}&lt;/ref&gt;

=== 2014 – 2017: Album ''1989'' ===
V marci 2014 sa Swift presťahovala do mesta [[New York (mesto)|New York]].&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.theatlantic.com/entertainment/archive/2014/03/taylor-swift-moves-into-nyc-apartment-built-over-mysterious-river-of-pink-slime/359891/|title=Taylor Swift Moves into NYC Apartment Built Over Mysterious River of Pink Slime|work=[[The Atlantic]]|date=March 31, 2014|accessdate=July 31, 2016|last=Peterson|first=Price|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160927023235/http://www.theatlantic.com/entertainment/archive/2014/03/taylor-swift-moves-into-nyc-apartment-built-over-mysterious-river-of-pink-slime/359891/|archivedate=September 27, 2016}}&lt;/ref&gt; V tom čase začala pracovať na svojom piatom štúdiovom albume, ktorý dostal názov ''[[1989 (album Taylor Swift)|1989]]'' a vyšiel 27. októbra 2014.&lt;ref&gt;{{cite web|title=1989 by Taylor Swift|url=http://www.metacritic.com/music/1989/taylor-swift|publisher=[[Metacritic]]|accessdate=August 15, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160817160827/http://www.metacritic.com/music/1989/taylor-swift|archivedate=August 17, 2016}}&lt;/ref&gt; Spolupracovala na ňom s [[Jack Antonoff|Jackom Antonoffom]], Maxom Martinom, Shellbackom, Imogen Heap, [[Ryan Tedder|Ryanom Tedderom]] a Alym Payamim. Swift a Martin sa stali producentmi albumu, zatiaľ čo Chapman, Antonoff, Heap, Tedder, Payami a Kurstin produkovali samotné skladby. Sama Swift popisuje album ''1989'' ako jej „prvé čisto popové CD“.

Kritika albumu ''[[1989 (album Taylor Swift)|1989]]'' bola prevažne pozitívna. Sheffield z ''Rolling Stone'' povedal: „Divný, horúčkovitý, emotívny, divoký, nadšený; ''1989'' znie presne ako Taylor Swift, aj keď to vlastne neznie ako nič, čo kedy predtým vydala.“ Molly Lambert z ''Grantland'' poznamenala, že album ''1989'' je naozaj podobný albumu Brucea Springsteena ''Tunnel of Love''; upozorňuje na zmeny v kariérách oboch umelcov, posun v ich životoch a rozchody s dlhoročnými členmi kapely.
[[Súbor:Taylor Swift 039 (18117627828).jpg|vľavo|náhľad|227x227bod|Swift počas svojho turné 1989 World Tour, ktoré sa stalo najzárobkovejším turné roku 2015]]
V rámci propagačnej kampane k albumu ''1989'', Swift pozvala tajne svojich vybraných fanúšikov na takzvané „1989 Secret Sessions“ do jej domu v New Yorku, Nashville, [[Los Angeles]] a na [[Rhode Island]], kde si títo vybraní fanúšikovia mali možnosť vypočuť album už pred jeho vydaním.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6288945/taylor-swift-1989-secret-sessions-behind-the-scenes-video|date=October 16, 2014|last=Stutz|first=Colin|accessdate=August 2, 2016|title=Watch Taylor Swift's '1989' Secret Sessions Behind The Scenes Video|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160605172624/http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6288945/taylor-swift-1989-secret-sessions-behind-the-scenes-video|archivedate=June 5, 2016}}&lt;/ref&gt; Objavila sa tiež v mnohých talkshow, vystúpila na niekoľkých odovzdávaniach hudobných cien v USA a Anglicku a objavila sa ako hlasový poradca v americkej verzii šou ''The Voice''.

Pilotným singlom albumu bola skladba „Shake It Off“ a vyšla v auguste 2014. Dosiahla prvú priečku v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].&lt;ref name=&quot;Hot100Debut&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/6229439/taylor-swift-shake-it-off-no-1-hot-100-nicki-minaj-anaconda|title=Taylor Swift's 'Shake It Off' Debuts at No. 1 on Hot 100|first=Gray|last=Trust|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=August 27, 2014|accessdate=August 27, 2014|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141021190627/http://www.billboard.com/articles/news/6229439/taylor-swift-shake-it-off-no-1-hot-100-nicki-minaj-anaconda|archivedate=October 21, 2014}}&lt;/ref&gt; Ďalšími singlami číslo 1 sa stali piesne „Blank Space“ a „Bad Blood (featuring [[Kendrick Lamar]])“. Z albumu boli vydané taktiež single „Style“, „Wildest Dreams“, „Out of the Woods“ a „New Romantics“.&lt;ref name=&quot;US-singles&quot;&gt;{{Cite news|url={{BillboardURLbyName|artist=taylor swift|chart=Hot 100}}|title=Taylor Swift – Chart History: Hot 100|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=September 18, 2016}}&lt;/ref&gt; 

Počas prvého týždňa od vydania albumu ''1989'' sa predalo v USA viac ako 1,287 miliónov kópií, čím sa stal najpredávanejším albumom za posledných dvanásť rokov. Týmto sa Swift stala jediným umelcom, ktorý v prvom týždni predal cez milión kusov z troch albumov. Neskôr sa album vďaka predajnosti 3,66 milióna kusov stal najpredávanejším CD roku 2014. V novembri 2014 stiahla zo streamovacej služby [[Spotify]] celú svoju diskografiu a argumentovala tým, že hudba je umenie a umenie by nemalo byť zadarmo.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-scott-borchetta-spotify-20141108|title=Taylor Swift's Label Head Explains Spotify Removal|last=Knopper|first=Steve|date=November 8, 2014|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150421045432/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-scott-borchetta-spotify-20141108|archivedate=April 21, 2015}}&lt;/ref&gt; 

21. júna 2015 Swift skritizovala [[Apple|Apple Music]], hudobný streamovací server spoločnosti [[Apple Inc.]], kvôli ich rozhodnutiu neplatiť umelcom za možnosť streamovania ich hudby počas prvých troch mesiacov fungovania služby. V otvorenom liste napísala: „Nejde tu o mňa. Ja už som našťastie vo svojej kariére u piateho albumu a dokážem zaistiť seba, svoju kapelu, celý tím a manažment vďaka koncertom. Tu ide predovšetkým o mladých umelcov, ktorí práve vydali svoj prvý singel a svoj úspech nebudú mať zaplatený. Je to o mladých skladateľoch, ktorým sa práve podarilo presadiť a dúfali, že sa im vďaka honoráru podarí dostať z dlhov.“ Tiež sa nechala počuť, že svoj repertoár stiahne aj z Apple Music. O deň neskôr [[Eddy Cue]] informoval prostredníctvom siete Twitter, že sa rozhodli zmeniť svoje stanovisko a budú platiť umelcom aj počas voľnej trojmesačnej lehoty.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/6605568/apple-changes-course-after-taylor-swift-open-letter-will-pay-labels-during|title=Apple Changes Course After Taylor Swift Open Letter: Will Pay Labels During Free Trial|last=Halperin|first=Shirley|date=June 21, 2015|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150622065723/https://www.billboard.com/articles/news/6605568/apple-changes-course-after-taylor-swift-open-letter-will-pay-labels-during|archivedate=June 22, 2015|accessdate=June 22, 2015}}&lt;/ref&gt; Swift sa nakoniec k celej veci vyjadrila slovami: „Po všetkom, čo sa stalo tento týždeň, som sa rozhodla Apple Music dovoliť streamovať môj album 1989. Toto je prvýkrát, čo som cítila, že je správne nechať môj album streamovať. Ďakujem Apple, za zmenu prístupu.“&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.ew.com/article/2015/06/25/taylor-swift-1989-apple-music|title=Taylor Swift is putting 1989 on Apple Music|last=Rosen|first=Christopher|date=June 25, 2015|work=[[Entertainment Weekly]]|accessdate=June 25, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150626164203/http://www.ew.com/article/2015/06/25/taylor-swift-1989-apple-music|archivedate=June 26, 2015}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150626164203/http://www.ew.com/article/2015/06/25/taylor-swift-1989-apple-music |date=2015-06-26 }}&lt;/ref&gt; 

Počas ''The 1989 World Tour'' – ktoré trvalo od mája do decembra 2015 – Swift vystúpila v [[Japonsko|Japonsku]], USA, Kanade, Veľkej Británii, [[Írsko|Írsku]], Nemecku, [[Holandsko|Holandsku]] a Austrálii. Ako predskokani vystúpili [[Haim]], Vance Joy, [[Shawn Mendes]] a [[James Bay]]. 

Swift spolupracovala počas ''1989'' éry s mnohými umelcami. Vystúpila s [[Paul McCartney|Paulom McCartneym]] so skladbami „I Saw Her Standing There“ a „Shake It Off“ na Saturday Night Live 40th Anniversary Special after-party. S Kennym Chesneym zaspievala pieseň „Big Star“ počas jeho prvého koncertu z turné ''Big Revival Tour'' v Nashville. [[Madonna|Madonnu]] sprevádzala na gitare pri piesni „Ghosttown“ na iHeartRadio Music Awards. 

Získala ocenenie od ''Billboardu'' „Žena roka 2014“; je jedinou umelkyňou, ktorá tento titul získala dvakrát.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6281490/taylor-swift-2014-billboard-woman-of-the-year|title=Taylor Swift: 2014 Billboard Woman of the Year|date=October 10, 2014|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150601104651/http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6281490/taylor-swift-2014-billboard-woman-of-the-year|archivedate=June 1, 2015}}&lt;/ref&gt; Tiež v tom roku získala cenu Dicka Clarka a na American Music Awards vyhrala v kategórii Excellence.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/events/amas-2014/6327564/taylor-swift-win-first-dick-clark-award-of-excellence-amas-2014-diana-ross|title=Taylor Swift Wins Dick Clark Award of Excellence at 2014, Presented by Diana Ross|last=Payne|first=Chris|date=November 23, 2014|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150704061502/http://www.billboard.com/articles/events/amas-2014/6327564/taylor-swift-win-first-dick-clark-award-of-excellence-amas-2014-diana-ross|archivedate=July 4, 2015}}&lt;/ref&gt; Na Grammy v roku 2015 bola skladba „Shake It Off“ nominovaná v troch kategóriách vrátane dvoch hlavných, [[Cena Grammy za pieseň roka|Pieseň roka]] a [[Cena Grammy za nahrávku roka|Nahrávka roka]]. Na [[Brit Awards]] 2015 vyhrala cenu v kategórii „Svetová sólo umelkyňa“.&lt;ref name=&quot;Jonze&quot;&gt;{{cite web|url=https://www.theguardian.com/music/2015/feb/25/taylor-swift-wins-international-female-solo-artist-at-brit-awards-2015|title=Taylor Swift wins international female solo artist at Brit awards 2015|last=Jonze|first=Tim|date=February 25, 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160101070259/http://www.theguardian.com/music/2015/feb/25/taylor-swift-wins-international-female-solo-artist-at-brit-awards-2015|archivedate=January 1, 2016|work=[[The Guardian]]|accessdate=April 11, 2015}}&lt;/ref&gt; Tiež získala ako jedna z ôsmych umelcov cenu Anniversary Milestone Awards na Akadémii country hudby 2015.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-miranda-lambert-among-2015-acm-awards-milestone-winners-20150325|title=2015 ACM Award Milestone Winners Include Swift, Lambert|last=Betts|first=Stephen L.|date=March 25, 2015|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150402150635/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-miranda-lambert-among-2015-acm-awards-milestone-winners-20150325|archivedate=April 2, 2015}}&lt;/ref&gt;

17. mája 2015 pred odovzdávaním cien [[Billboard Music Awards]] malo premiéru jej nové video k štvrtému singlu „Bad Blood“. Vo videoklipe sa so Swift objavili aj svetové hviezdy ako [[Kendrick Lamar]], [[Selena Gomezová|Selena Gomez]], [[Hayley Williams]], [[Ellie Goulding]], [[Gigi Hadid]] a ďalší. Videoklip 18. mája zlomil rekord na [[VEVO|Vevo]], kedy si ho počas prvých dvadsiatich štyroch hodín prehralo na [[YouTube]] viac ako 20,1 milióna ľudí. Swift na Billboard Music Awards premenila osem zo štrnástich nominácií, vrátane hlavných kategórií „Top sólová umelkyňa“ a „Top umelec“. 5. augusta 2015 oznámila, že piatym singlom z albumu ''1989'' bude pieseň „Wildest Dreams“. 30. augusta mal na [[MTV Video Music Awards]] 2015 premiéru videoklip k tomuto singlu. Skladba sa umiestnila na piatom mieste v rebríčku ''Billboard'' Hot 100, čím sa stala piatou skladbou z albumu 1989, ktorá sa umiestnila v Top 10 a tiež devätnástym singlom Swift vôbec, ktorý sa dostal do Top 10.

V roku 2016 vyhrala tri ceny Grammy za album ''1989'' – [[Cena Grammy za album roka|Album roka]], [[Cena Grammy za najlepší vokálny popový album|Najlepší vokálny popový album]] a [[Cena Grammy za najlepší videoklip|Najlepší videoklip]] za „Bad Blood“. Stala sa prvou ženou a celkovo piatym umelcom, ktorý vyhral v kategórii Album roka dvakrát ako sólo umelec a tiež prvým umelcom, ktorý tak urobil s albumami rôznych žánrov.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.billboard.com/articles/news/grammys/6882510/taylor-swift-grammy-album-of-the-year-win-multiple|title=Taylor Swift Joins Elite Club to Win Grammy Album of the Year More Than Once: See the Rest|last=Lynch|first=Joe|date=February 19, 2016|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=July 31, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160301073145/http://www.billboard.com/articles/news/grammys/6882510/taylor-swift-grammy-album-of-the-year-win-multiple|archivedate=March 1, 2016}}&lt;/ref&gt;

V marci 2015 začala chodiť so škótskym DJ-om a hudobným producentom [[Calvin Harris|Calvinom Harrisom]], ktorí sa následne v júni stali najlepšie plateným celebritným párom posledných rokov. ''[[Forbes]]'' odhadol ich zárobok na vyše 146 miliónov dolárov.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://time.com/3936952/taylor-swift-calvin-harris-highest-paid/|title=Taylor Swift and Calvin Harris Are the Highest-Paid Celebrity Couple|last=Rhodan|first=Maya|date=June 25, 2015|work=[[Time (týždenník)|Time]]|archiveurl=https://www.webcitation.org/6idOnrlMM?url=http://time.com/3936952/taylor-swift-calvin-harris-highest-paid/|archivedate=June 29, 2016|url-status=live|accessdate=June 26, 2015}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160630013226/http://time.com/3936952/taylor-swift-calvin-harris-highest-paid/ |date=2016-06-30 }}&lt;/ref&gt; V júni 2016 oznámili ukončenie svojho vzťahu. Stihli spolu zložiť pieseň „This Is What You Came For“, ktorú naspievala [[Rihanna]] a stala sa medzinárodným hitom. Swift je v tejto piesni uvádzaná pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Nils Sjöberg.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-wrote-calvin-harris-smash-hit-this-is-what-you-came-for-20160713|title=Taylor Swift Co-Wrote Calvin Harris' Smash Hit 'This Is What You Came For'|work=[[Rolling Stone]]|date=July 13, 2016|accessdate=July 31, 2016|last=Spanos|first=Brittany|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160730023011/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-wrote-calvin-harris-smash-hit-this-is-what-you-came-for-20160713|archivedate=July 30, 2016}}&lt;/ref&gt; V tom istom mesiaci začala randiť s anglickým hercom [[Tom Hiddleston|Tomom Hiddlestonom]], ktorého stretla na [[Met Gala]];&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cosmopolitan.co.uk/entertainment/news/a44682/tom-hiddleston-taylor-swift-relationship-truth/|title=Tom Hiddleston finally tells us the truth about his relationship with Taylor Swift|last=Lewis|first=Anna|date=July 15, 2016|website=[[Cosmopolitan (magazine)|Cosmopolitan]]|accessdate=January 8, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20160717042733/http://www.cosmopolitan.co.uk/entertainment/news/a44682/tom-hiddleston-taylor-swift-relationship-truth/|archive-date=July 17, 2016|url-status=live}}&lt;/ref&gt; ich vzťah po niekoľkých mesiacoch skončil. V auguste priznala, že jej matke diagnostikovali [[Rakovina|rakovinu]] a povzbudila ostatných k pravidelným zdravotným prehliadkam.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Schillaci|first1=Sophie|title=Taylor Swift Tearfully Addresses Mom's Cancer Battle as She Performs 'Ronan'|url=http://www.etonline.com/news/170204_taylor_swift_tearfully_addresses_mom_cancer_battle_as_she_performs_ronan/|accessdate=August 26, 2016|work=[[Entertainment Tonight]]|date=August 18, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160827111356/http://www.etonline.com/news/170204_taylor_swift_tearfully_addresses_mom_cancer_battle_as_she_performs_ronan/|archivedate=August 27, 2016}}&lt;/ref&gt; V septembri 2016 začala chodiť s britským hercom [[Joe Alwyn|Joeom Alwynom]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.yahoo.com/entertainment/did-taylor-swift-joe-alwyn-180606437.html/|title=Taylor Swift Finally Reveals When She Started Dating Joe Alwyn in Lover Album|date=August 23, 2019|website=[[Yahoo!]]|url-status=live|accessdate=June 11, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200611234106/https://www.yahoo.com/entertainment/did-taylor-swift-joe-alwyn-180606437.html|archive-date=June 11, 2020}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cosmopolitan.co.uk/entertainment/news/a45792/taylor-swift-tom-hiddleston-relationship-timeline/|title=Taylor Swift and Tom Hiddleston: a timeline of their very short relationship|last=Lewis|first=Anna|date=November 10, 2017|website=[[Cosmopolitan (magazine)|Cosmopolitan]]|url-status=live|accessdate=January 8, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20170211213110/http://www.cosmopolitan.co.uk/entertainment/news/a45792/taylor-swift-tom-hiddleston-relationship-timeline/|archive-date=February 11, 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.elle.com/culture/celebrities/a25131480/taylor-swift-joe-alwyn-dating-unconditional-support-report/|title=Taylor Swift Still Happily Dating and 'Unconditionally' Supported by Joe Alwyn|work=[[Elle (magazine)|Elle]]|location=France|accessdate=November 29, 2018|archivedate=November 22, 2018|archiveurl=https://web.archive.org/web/20181122123949/https://www.elle.com/culture/celebrities/a25131480/taylor-swift-joe-alwyn-dating-unconditional-support-report/|url-status=live}}&lt;/ref&gt; V októbri hudobná skupina [[Little Big Town]] vydala pieseň „Better Man“, ktorá bola napísaná výlučne Swift pre ich siedmy album s názvom ''[[The Breaker (album)|The Breaker]]''.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Bailey|first1=Alyssa|title=Which Ex Is This New Taylor Swift Song 'Better Man' About?|url=http://www.elle.com/culture/celebrities/news/a40417/taylor-swift-better-man-lyrics-calvin-harris-tom-hiddleston/|accessdate=November 1, 2016|work=[[Elle (magazine)|Elle]]|date=November 1, 2016|url-status=live|archiveurl=https://archive.today/20161110232147/http://www.elle.com/culture/celebrities/news/a40417/taylor-swift-better-man-lyrics-calvin-harris-tom-hiddleston/|archivedate=November 10, 2016}}&lt;/ref&gt; O dva mesiace neskôr s britským spevákom [[Zayn Malik|Zaynom Malikom]] vydala spoločný singel „[[I Don't Wanna Live Forever]]“. Pieseň sa nachádza na soundtracku k filmu ''[[Päťdesiat odtieňov temnoty (film)|Päťdesiat odtieňov temnoty]]'' (''Fifty Shades Darker''; 2017). Pieseň sa umiestnila na prvej priečke vo [[Švédsko|Švédsku]] a Spojených štátoch.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://swedishcharts.com/showinterpret.asp?interpret=Taylor+Swift|title=Discography Taylor Swift|publisher=Swedish Charts|accessdate=July 11, 2014|url-status=live|archiveurl=https://www.webcitation.org/66O12TirQ?url=http://swedishcharts.com/showinterpret.asp?interpret=Taylor+Swift|archivedate=March 23, 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7694385/hot-100-ed-sheeran-katy-perry-bruno-mars|title=Ed Sheeran Tops Hot 100, Katy Perry Debuts at No. 4 &amp; Bruno Mars, Rihanna &amp; The Weeknd All Hit Top 10|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|last=Trust|first=Gary|date=February 21, 2017|accessdate=February 22, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170222113834/http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7694385/hot-100-ed-sheeran-katy-perry-bruno-mars|archivedate=February 22, 2017}}&lt;/ref&gt; Na [[MTV Video Music Awards]] 2017 dvojica vyhrala za videoklip k piesni cenu v kategórii „Najlepšia spolupráca“.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=France|first1=Lisa Respers|title=MTV Video Music Awards 2017: Winners list|url=http://edition.cnn.com/2017/08/27/entertainment/mtv-video-music-awards/index.html|publisher=[[CNN]]|accessdate=August 28, 2017|date=August 28, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170827233510/http://edition.cnn.com/2017/08/27/entertainment/mtv-video-music-awards/index.html|archivedate=August 27, 2017}}&lt;/ref&gt;

=== 2017 – 2018: Album ''Reputation'' ===
V auguste 2017 Swift úspešne zažalovala Davida Muellera, bývalú osobnosť ranných šou [[Denver|denverskej]] [[KYGO-FM]]. Pred štyrmi rokmi informovala Muellerových šéfov, že ju sexuálne napadol, keď ju chytil na jednej udalosti. Po prepustení Mueller obvinil speváčku z klamstva a zažaloval ju za škody spôsobené stratou zamestnania. Krátko na to Swift podala žalobu za sexuálne napadnutie za jeden dolár.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.washingtonpost.com/news/arts-and-entertainment/wp/2017/12/06/taylor-swift-explains-her-blunt-testimony-during-her-sexual-assault-trial/|title=Taylor Swift explains her blunt testimony during her sexual assault trial|last=Yahr|first=Emily|date=December 6, 2017|website=The Washington Post|url-status=live|access-date=February 1, 2020}}&lt;/ref&gt; Porota zamietla Muellerove tvrdenia a rozhodla v prospech speváčky.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Gonzalez|first1=Sandra|last2=McLean|first2=Scott|last3=Weisfeldt|first3=Sara|last4=Gauk-Roger|first4=Topher|title=Taylor Swift wins court case|url=http://edition.cnn.com/2017/08/14/entertainment/taylor-swift-verdict/index.html|publisher=[[CNN]]|accessdate=August 20, 2017|date=August 15, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170819230306/http://edition.cnn.com/2017/08/14/entertainment/taylor-swift-verdict/index.html|archivedate=August 19, 2017}}&lt;/ref&gt; Následne si vyčistila účty na sociálnych sieťach&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/music/news/taylor-swift-wipes-social-media-profiles-fuelling-expectations/|title=Taylor Swift wipes social media profiles, fuelling expectations of new album|date=August 18, 2017|newspaper=[[The Daily Telegraph]]|accessdate=August 19, 2019|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190108031111/https://www.telegraph.co.uk/music/news/taylor-swift-wipes-social-media-profiles-fuelling-expectations/|archivedate=January 8, 2019}}&lt;/ref&gt; a vydala pieseň „Look What You Made Me Do“ ako hlavný singel zo svojho šiesteho albumu s názvom ''[[Reputation (album)|Reputation]]''. Pieseň bola na špičke rebríčka v Austrálii, Írsku, na Novom Zélande, vo Veľkej Británii a v USA.&lt;ref&gt;Peak positions:

{{cite web|url=http://www.ariacharts.com.au/news/2017/taylor-swift-scores-fifth-1-single|publisher=Australian Recording Industry Association|date=September 2, 2017|accessdate=September 2, 2017|title=Taylor Swift Scores Fifth No. 1 Single|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170902191138/http://www.ariacharts.com.au/news/2017/taylor-swift-scores-fifth-1-single|archivedate=September 2, 2017}}

{{cite web|url=http://irma.ie/index.cfm?page=irish-charts&amp;chart=Singles|title=IRMA – Irish Charts|publisher=[[Irish Recorded Music Association]]|accessdate=September 2, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170614003514/http://www.irma.ie/index.cfm?page=irish-charts&amp;chart=Singles|archivedate=June 14, 2017}}{{cite web|url=http://nztop40.co.nz/chart/singles?chart=4394|title=NZ Top 40 Singles Chart|publisher=[[Recorded Music NZ]]|date=September 4, 2017|accessdate=September 1, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170901115252/http://nztop40.co.nz/chart/singles?chart=4394|archivedate=September 1, 2017}}{{cite web|title=Taylor Swift scores first Number 1 on the Official Singles Chart with 'LWYMMD'|url=http://www.officialcharts.com/chart-news/taylor-swift-scores-first-number-1-on-the-official-singles-chart-with-lwymmd__20320/|publisher=[[Official Charts Company]]|date=September 1, 2017|accessdate=September 1, 2017|first=Jack|last=White|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170902004233/http://www.officialcharts.com/chart-news/taylor-swift-scores-first-number-1-on-the-official-singles-chart-with-lwymmd__20320/|archivedate=September 2, 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;lwymmd&quot;&gt;{{Cite news|last1=Trust|first1=Gary|title=Taylor Swift at Nos. 1 &amp; 4 on Billboard Hot 100, as Cardi B Moves Up to No. 2|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=September 11, 2017|url=http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7957955/taylor-swift-hot-100-look-what-you-made-me-do-ready-for-it|accessdate=October 30, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170921152317/http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7957955/taylor-swift-hot-100-look-what-you-made-me-do-ready-for-it|archivedate=September 21, 2017}}&lt;/ref&gt; Videoklip mal počas prvého dňa na YouTube viac ako 43,2 milióna pozretí, čím prekonal rekord najsledovanejšieho hudobného videa za 24 hodín.&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Lewis|first=Randy|title=Taylor Swift's 'Look What You Made Me Do' video bashes another YouTube record|url=http://www.latimes.com/entertainment/la-et-entertainment-news-updates-august-taylor-swift-s-look-what-you-made-me-1503967193-htmlstory.html|newspaper=[[Los Angeles Times]]|accessdate=August 29, 2017|date=August 29, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170829024355/http://www.latimes.com/entertainment/la-et-entertainment-news-updates-august-taylor-swift-s-look-what-you-made-me-1503967193-htmlstory.html|archivedate=August 29, 2017}}&lt;/ref&gt; V októbri vydala druhý singel „... Ready for It?“,&lt;ref&gt;{{cite web|title=Top 40 Rhythmic Future Releases|url=https://www.allaccess.com/top40-rhythmic/future-releases|publisher=All Access Media Group|accessdate=October 23, 2017|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171023213344/https://www.allaccess.com/top40-rhythmic/future-releases|archivedate=October 23, 2017}}&lt;/ref&gt; ktorý zaznamenal v Austrálii priečku číslo tri a v USA číslo štyri.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Taylor Swift holds No. 1 for second week|url=http://www.ariacharts.com.au/news/2017/taylor-swift-holds-1-for-second-week|publisher=[[Australian Recording Industry Association]]|date=September 9, 2017|accessdate=October 7, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170917034506/http://www.ariacharts.com.au/news/2017/taylor-swift-holds-1-for-second-week|archivedate=September 17, 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;lwymmd&quot; /&gt;
[[Súbor:Taylor_Swift_Reputation_Tour1_(cropped).jpg|alt=Swift wearing a black and gray patterned body suit standing in front of a microphone singing|vľavo|náhľad|Swift počas vystúpenia na Reputation Stadium Tour (2018).|287x287bod]]
Z ''Reputation'' boli vydané dva propagačné singly: „Gorgeous“ a „Call It What You Want“. „Gorgeous“ sa neskôr stal piatym singlom tohto albumu v Európe.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/8006719/taylor-swift-gorgeous-single-release|title=Taylor Swift's 'Gorgeous' New Single Has Arrived: Listen|last=Brandle|first=Lars|date=October 20, 2017|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=December 7, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171020094302/http://www.billboard.com/articles/news/8006719/taylor-swift-gorgeous-single-release|archivedate=October 20, 2017}}{{cite web|last1=Iasimone|first1=Ashley|last2=Brandle|first2=Lars|title=Taylor Swift Debuts 'Call It What You Want': Watch Lyric Video|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8022883/taylor-swift-call-it-what-you-want-song-listen|accessdate=December 7, 2017|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=November 3, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171205182259/https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8022883/taylor-swift-call-it-what-you-want-song-listen|archivedate=December 5, 2017}}{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/radio1/playlist|title=BBC – Radio 1 – Playlist|publisher=[[BBC Radio 1]]|accessdate=January 12, 2018|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180112164557/http://www.bbc.co.uk/radio1/playlist|archivedate=January 12, 2018}}&lt;/ref&gt; Album bol vydaný v novembri a v USA sa predalo 1,21 milióna kópií. V roku 2017 sa stal najpredávanejším albumom v krajine. S týmto úspechom sa stala prvým umelcom, ktorého štyri albumy predali jeden milión kópií počas jedného týždňa v USA.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8039676/taylor-swift-reputation-album-sells-12-million-copies-us|title=Official: Taylor Swift's 'Reputation' Album Sells 1.2M Copies in US During First Week|work=Billboard|accessdate=May 29, 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20171130081855/https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8039676/taylor-swift-reputation-album-sells-12-million-copies-us|archive-date=November 30, 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Album bol na vrchole rebríčkov v niekoľkých krajinách vrátane USA, Veľkej Británie, Austrálie a Kanady. Celosvetový predaj za prvý týždeň dosiahol dva milióny kópií.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Levine|first=Robert|date=November 22, 2017|title=Taylor Swift Schools the Music Industry Once Again, While Streaming Services Wring Their Hands|url=https://www.billboard.com/articles/business/8046278/taylor-swift-streaming-services-reputation-music-industry-analysis|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171130163201/https://www.billboard.com/articles/business/8046278/taylor-swift-streaming-services-reputation-music-industry-analysis|archivedate=November 30, 2017|accessdate=December 2, 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; ''Reputation'' ukázal, že sa Swift hudobne vydala novým smerom; album je inšpirovaný [[Urban (žáner)|urban]] zvukom, [[Hip-hop (hudba)|hip hopom]] a [[Elektronická tanečná hudba|EDM]].&lt;ref&gt;{{Cite web|last=Powers|first=Ann|date=November 10, 2019|title=The Old Taylor's Not Dead|url=https://www.npr.org/sections/therecord/2017/11/10/562360434/the-old-taylors-not-dead|access-date=June 29, 2020|website=[[NPR]]}}&lt;/ref&gt; Následne vystúpila s piesňami „... Ready for It?“ a „Call It What You Want“ v ''[[Saturday Night Live]]''.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Aswad|first1=Jem|title=Taylor Swift Strips Things Down for 'Saturday Night Live' Performances (Watch)|url=https://variety.com/2017/music/news/taylor-swift-strips-things-down-for-saturday-night-live-performances-watch-video-1202612891/|accessdate=November 18, 2017|work=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=November 12, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171115230246/http://variety.com/2017/music/news/taylor-swift-strips-things-down-for-saturday-night-live-performances-watch-video-1202612891/|archivedate=November 15, 2017}}&lt;/ref&gt; Pieseň „End Game“ v spolupráci s [[Ed Sheeran|Edom Sheeranom]] a reperom [[Future (reper)|Future]] bola v novembri vydaná ako tretí singel z albumu a vyvrcholila na 18. mieste v USA. Medzi ďalšie singly z albumu patrí „New Year's Day“, ktorý bol vydaný výhradne pre country rádio a taktiež pieseň „Delicate“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/country/8039304/taylor-swift-new-years-day-reputation-country-radio|title=Taylor Swift's 'New Year's Day' Goes to Country Radio: Is Country Ready for It?|last1=Trust|first1=Gary|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171205104854/https://www.billboard.com/articles/columns/country/8039304/taylor-swift-new-years-day-reputation-country-radio|archivedate=December 5, 2017|url-status=live|accessdate=April 13, 2018}}{{cite web|last1=Braca|first1=Nina|title=Taylor Swift to Release 'Delicate' Music Video at iHeart Radio Music Awards|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8231873/taylor-swift-delicate-music-video-iheart-radio-music-awards|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=April 13, 2018|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180414113842/https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8231873/taylor-swift-delicate-music-video-iheart-radio-music-awards|archivedate=April 14, 2018}}&lt;/ref&gt;

V apríli 2018 spolupracovala na piesni „Babe“ od country dua [[Sugarland]] z ich albumu ''Bigger.'' Na podporu albumu ''Reputation'' sa vydala na kritikmi pozitívne hodnotené turné s názvom Reputation Stadium Tour. Trvalo od mája do novembra 2018 a prekonalo viacero rekordov v návštevnosti či zárobku. Zarobilo 266,1 milióna dolárov a predalo sa cez 2 milióny vstupeniek. Swift prekonala svoj vlastný rekord najvýnosnejšieho turné ženskej umelkyne a tiež rekord najzárobkovejšieho turné [[Severná Amerika|severnej Ameriky]] v celej histórii. Celosvetovo turné zarobilo 345,7 milióna dolárov,&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.billboard.com/biz/articles/news/touring/8489131/taylor-swift-closes-reputation-stadium-tour-with-345-million|title=Taylor Swift Closes Reputation Stadium Tour with $345 Million|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|first=Eric|last=Frankenberg|date=December 6, 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181209172637/https://www.billboard.com/biz/articles/news/touring/8489131/taylor-swift-closes-reputation-stadium-tour-with-345-million|archive-date=December 9, 2018|url-status=live|accessdate=December 22, 2018}}&lt;/ref&gt; čím sa stalo druhým najzárobkovejším turné roka.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.forbes.com/sites/hughmcintyre/2018/12/06/these-are-the-10-highest-grossing-tours-of-2018/|title=These Are The 10 Highest-Grossing Tours of 2018|first=Hugh|last=McIntyre|work=[[Forbes]]|date=December 6, 2018|accessdate=December 22, 2018|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20181207122741/https://www.forbes.com/sites/hughmcintyre/2018/12/06/these-are-the-10-highest-grossing-tours-of-2018/|archivedate=December 7, 2018}}&lt;/ref&gt; Na American Music Awards 2018 vyhrala v kategóriach Turné roka, Umelec roka, Najobľúbenejšia popová/rocková umelkyňa a Najobľúbenejší popový/rockový album. Celkovo s 23 oceneniami sa stala najoceňovanejšou ženou histórie týchto cien – rekord dovtedy držala [[Whitney Houston]].

''Reputation'' bol posledný album vydaný pod vydavateľstvom [[Big Machine Records]], s ktorým mala 12-ročnú zmluvu. V novembri 2018 podpísala novú multi-albumovú zmluvu s [[Universal Music Group]]; v USA boli jej následné vydania propagované pod [[Republic Records]]. Swift uviedla, že zmluva obsahovala ustanovenie, ktoré jej umožní zachovať vlastníctvo jej [[Mastering|master]] nahrávok. Okrem toho v prípade, že spoločnosť Universal predá akúkoľvek časť svojho podielu spoločnosti Spotify, spoločnosť Spotify bude súhlasiť s rozdelením nevymožiteľnej časti výnosov medzi svojich umelcov.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-universal-republic-deal-spotify-758102/|title=Taylor Swift's New Record Deal Affects Thousands of Other Musicians|last=Wang|first=Amy X.|date=November 19, 2018|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=November 26, 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181126221710/https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-universal-republic-deal-spotify-758102/|archive-date=November 26, 2018|url-status=live}}{{Cite news|url=https://variety.com/2018/music/news/taylor-swift-stands-to-make-music-business-history-as-a-free-agent-1202918336/|title=Taylor Swift Stands to Make Music Business History as a Free Agent|last=Willman|first=Chris|date=August 27, 2018|work=[[Variety (magazine)|Variety]]|accessdate=August 29, 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180829021649/https://variety.com/2018/music/news/taylor-swift-stands-to-make-music-business-history-as-a-free-agent-1202918336/|archive-date=August 29, 2018|url-status=live}}{{cite news|url=https://variety.com/2018/music/news/taylor-swift-news-alert-1203032124/|title=Taylor Swift Signs New Deal With Universal Music Group|last1=Aswad|first1=Jem|date=November 19, 2018|work=[[Variety (magazine)|Variety]]|accessdate=November 19, 2018|last2=Willman|first2=Chris|archive-url=https://web.archive.org/web/20181119184301/https://variety.com/2018/music/news/taylor-swift-news-alert-1203032124/|archive-date=November 19, 2018|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Koncom novembra vydalo Big Machine Records zoznam skladieb Reputation Stadium Tour pre streamingové služby. Zoznam skladieb obsahuje každú skladbu, ktorá sa odohrala na B-pódiách počas turné. 31. decembra bol na [[Netflix|Netflixe]] odpremiérovaný koncertný film ''Reputation Stadium Tour'', ktorý získal pozitívne ohlasy.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Stiernberg|first1=Bonnie|title=Taylor Swift's 'Reputation' Hits Netflix: Twitter Reacts|url=https://www.billboard.com/articles/news/8491775/taylor-swift-netflix-reputation-twitter-reaction|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=December 31, 2018|accessdate=June 16, 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190104085338/https://www.billboard.com/articles/news/8491775/taylor-swift-netflix-reputation-twitter-reaction|archivedate=January 4, 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

=== 2018 – 2020: Album ''Lover'' a spor o mastre ===
V apríli 2019 vydala pieseň „Me!“ v spolupráci s [[Brendon Urie|Brendonom Uriem]] zo skupiny [[Panic! at the Disco]] ako prvý singel z jej siedmeho štúdiového albumu ''[[Lover (album)|Lover]]''.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.npr.org/2019/08/23/753189805/stream-taylor-swifts-new-album-lover|title=Stream Taylor Swift's New Album, 'Lover'|first=Lyndsey|last=McKenna|publisher=[[NPR]]|date=August 23, 2019|accessdate=September 10, 2019}}&lt;/ref&gt; Pieseň debutovala po troch dňoch od vydania na stej priečke rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]], no nasledujúci týždeň sa vyšplhala na číslo 2 – zaznamenala najvyšší skok singlu v histórii tohoto rebríčka.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8510137/lil-nas-x-old-town-road-tops-hot-100-fifth-week|title=Lil Nas X's 'Old Town Road' Tops Billboard Hot 100 For Fifth Week, Taylor Swift's 'Me!' Vaults to No. 2|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|last=Trust|first=Gary|date=May 6, 2019|accessdate=June 14, 2019}}&lt;/ref&gt; Videoklip prelomil rekord spomedzi žien a takisto aj 24-hodinový [[VEVO|Vevo]] rekord s 65,2 miliónmi zhliadnutí počas prvého dňa.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.forbes.com/sites/hughmcintyre/2019/04/27/taylor-swifts-me-music-video-has-already-broken-a-very-important-record-on-youtube/|title=Taylor Swift's 'Me!' Music Video Has Already Broken A Very Important YouTube Record|work=[[Forbes]]|last=McIntyre|first=Hugh|date=April 27, 2019|accessdate=June 14, 2019}}&lt;/ref&gt; Napriek tomu ale pieseň získala zmiešanú kritiku. V júni vydala druhý singel s názvom „You Need to Calm Down“, ktorý debutoval na priečke č. 2 rebríčka ''Billboard'' Hot 100.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8517553/taylor-swift-you-need-to-calm-down-five-burning-questions|title=Billboard Staffers Discuss Taylor Swift's No. 2 Hot 100 Debut For 'You Need to Calm Down'|date=June 25, 2019|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=September 10, 2019}}&lt;/ref&gt; Stal sa jej 15. debutom v top 10, čo je najviac spomedzi žien.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8527171/lil-nas-x-old-town-road-number-one-hot-100-19-weeks|title=Lil Nas X's 'Old Town Road' Leads Billboard Hot 100 for 19th Week, Ariana Grande &amp; Social House's 'Boyfriend' Debuts in Top 10|work=Billboard|last=Trust|first=Gary|date=August 12, 2019|accessdate=August 12, 2019}}&lt;/ref&gt; V júli vydala propagačný singel „The Archer“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-the-archer-862685/|title=Taylor Swift Releases Intimate New Song 'The Archer'|first=Claire|last=Shaffer|work=[[Rolling Stone]]|date=July 23, 2019|accessdate=September 10, 2019}}&lt;/ref&gt; Tretím singlom sa stala pieseň „Lover“. Je to speváčkin tretí po sebe idúci top 10 singel z rebríčka Hot 100 albumu ''Lover.''
[[Súbor:Taylor_Swift_2_-_2019_by_Glenn_Francis_(cropped)_3.jpg|alt=|náhľad|264x264bod|Swift na [[iHeartRadio Music Awards]] 2019]]
Album ''[[Lover (album)|Lover]]'' vyšiel [[23. august|23. augusta]] [[2019]], obdržal pozitívnu kritiku&lt;ref&gt;{{cite web|title=Lover by Taylor Swift|url=https://www.metacritic.com/music/lover/taylor-swift|publisher=[[Metacritic]]|accessdate=September 4, 2019}}&lt;/ref&gt; a debutoval na vrchole [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] s predajom 679-tisíc kópií v prvom týždni – stala sa prvou ženou histórie, ktorá počas jedného týždňa predala zo šiestich albumov viac ako pol milióna kópií.&lt;ref name=&quot;BB200&quot;&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8528870/taylor-swift-lover-album-debuts-at-no-1-on-billboard-200-chart|title=Official: Taylor Swift's 'Lover' Debuts at No. 1 on Billboard 200 Chart With 867,000 Units Earned in First Week in U.S.|first=Keith|last=Caulfield|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=September 1, 2019|accessdate=September 2, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190901210332/https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8528870/taylor-swift-lover-album-debuts-at-no-1-on-billboard-200-chart|archive-date=September 1, 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8528870/taylor-swift-lover-album-debuts-at-no-1-on-billboard-200-chart|title=Official: Taylor Swift's 'Lover' Debuts at No. 1 on Billboard 200 Chart With 867,000 Units Earned in First Week in U.S.|first=Keith|last=Caulfield|work=Billboard|date=September 1, 2019|accessdate=September 1, 2019}}&lt;/ref&gt; Tiež sa predalo viac kópií ako z ďalších 199 albumov v rebríčku dokopy.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.nytimes.com/2019/09/02/arts/music/taylor-swift-lover-sales.html|title=Taylor Swift's 'Lover' Is No. 1, but Falls Short of a Million Sales|first=Ben|last=Sisario|work=The New York Times|date=November 8, 2019|accessdate=September 4, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190904020538/https://www.nytimes.com/2019/09/02/arts/music/taylor-swift-lover-sales.html|archive-date=September 4, 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt; 18 piesní z albumu sa dostalo do rebríčka ''Billboard'' Hot 100, čo bolo novým rekordom – najviac súbežných vstupov piesní ženskej umelkyne do tohoto rebríčka.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8528903/every-song-taylor-swift-lover-charts-hot-100|title=All 18 Songs From Taylor Swift's New Album 'Lover' Chart On the Billboard Hot 100|first=Gary|last=Trust|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=September 3, 2019|accessdate=September 10, 2019}}&lt;/ref&gt; Na [[MTV Video Music Awards]] 2019 videoklipy „Me!“ a „You Need to Calm Down“ získali 12 nominácii. „Me!“ vyhral v kategórii Najlepšie vizuálne efekty a „You Need to Calm Down“ v kategórii Video roka – Swift sa tak stala prvou ženou a druhým umelcom, ktorý vyhral cenu za video a spolu-režíroval ho.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/awards/8528396/12-records-2019-vma-awards|title=12 Records That Were Set at the 2019 VMAs|last=Grein|first=Paul|date=August 26, 2019|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=January 11, 2020}}&lt;/ref&gt; Koncom roku 2019 sa stal ''Lover'' najpredávanejším fyzickým albumom roka v USA a najpredávanejším albumom ženy celosvetovo. Swift bola [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|Medzinárodnou federáciou fonografického priemyslu]] menovaná za globálne najlepšie predávajúceho umelca roka a stala sa prvou ženou, ktorá toto ocenenie získala dvakrát (predtým v roku 2014).&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Cite web|url=http://www.billboard.com/articles/business/9326226/taylor-swift-ifpi-global-best-selling-artist-2019|title=Taylor Swift Crowned IFPI&amp;#39;s Global Best-Selling Artist|last=Cirisano|first=Tatiana|date=March 2, 2020|website=Billboard|access-date=March 2, 2020}}&lt;/ref&gt;

V júni 2019 bola spoločnosť Big Machine Records (bývalá nahrávacia spoločnosť Swift) kúpená talentovým manažérom [[Scooter Braun|Scooterom Braunom]]. Tento nákup zahŕňal „[[Mastering|mastre]]“ jej prvých šiestich albumov.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Cite web|url=https://www.vox.com/culture/2019/7/1/20677241/taylor-swift-scooter-braun-controversy-explained|title=The Taylor Swift/Scooter Braun controversy, explained|last=Grady|first=Constance|date=September 1, 2019|website=Vox|access-date=August 23, 2019}}&lt;/ref&gt; V príspevku na [[Tumblr]] Swift ostro kritizovala transakciu, pričom uviedla, že sa roky pokúšala kúpiť svoje mastre a opísala Brauna ako „nepretržitého, manipulatívneho zastrašovača“.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; V auguste Swift oznámila plány na opätovné nahratie albumov v novembri 2020.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-49432817|title=Taylor Swift wants to re-record her old hits|date=August 22, 2019|access-date=August 22, 2019|work=[[BBC News]]|language=en-GB}}&lt;/ref&gt; V novembri 2019 povedala, že Braun a zakladateľ vydavateľstva Big Machine, Scott Borchetta, jej zabránili v odohraní jej vlastných starších piesní v rámci [[American Music Awards]] 2019 a tiež ich používaní pre dokument [[Netflix|Netflixu]] s názvom ''[[Miss Americana]].'' Big Machine poprelo obvinenia a uviedlo, že Swift dlhuje „milióny dolárov a viacero [[Aktíva (účtovníctvo)|aktív]]“. V reakcii na to zástupcovia Swift zverejnili korešpondenciu, v ktorej ukazujú, že výkonný pracovník spoločnosti Big Machine odmietol udeliť licencie na dokument, a uviedli, že spoločnosť Big Machine dlhuje speváčke takmer 8 miliónov dolárov za nezaplatené licenčné poplatky. 18. novembra 2019 spoločnosť Big Machine vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že „súhlasila s udelením všetkých licencií na vystúpenia svojich umelcov v post-show vysielaniach a na opätovné vysielanie na vzájomne schválených platformách“ pre American Music Awards, hoci konkrétne Swift nie je menom spomínaná. Swift v tom roku získala šesť ocenení American Music Awards vrátane Umelca dekáda za roky 2010s. V apríli 2020 spoločnosť Big Machine vydala ''[[Live from Clear Channel Stripped 2008]]'', živý album vystúpenia v rozhlasovej šou z roku 2008.&lt;ref name=&quot;usat&quot;&gt;{{Cite web|title=Taylor Swift Slams Big Machine's New Unauthorized Live Album as 'Shameless Greed'|url=https://www.usatoday.com/story/entertainment/music/2020/04/23/taylor-swift-big-machines-new-unapproved-album-shameless-greed/3015021001/|last=Henderson|first=Cydney|date=April 23, 2020|work=[[USA Today]]|accessdate=April 23, 2020}}&lt;/ref&gt; Swift ale uviedla, že toto vydanie neautorizovala.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Taylor Swift Decries Impending Release of Unauthorized 2008 Live Album|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-unauthorized-2008-live-album-989143/|last=Kreps|first=Daniel|date=April 23, 2020|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=April 23, 2020}}&lt;/ref&gt;

V novembri 2019 bola speváčka zahrnutá v rebríčku ''Billboard's'' Greatest of All Time Artists Chart na 8. mieste – najvyššie umiestnenie umelca s debutom v 21. storočí.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/pro/billboard-top-125-artists-of-all-time-the-beatles|title=Billboard's Top 125 Artists of All Time: The Beatles, Rolling Stones, Elton John, Mariah Carey, Madonna &amp; More|date=November 14, 2019}}&lt;/ref&gt; V tom čase vydala pôvodnú pieseň, ktorú zložila s [[Andrew Lloyd Webber|Andrewom Lloydom Webberom]] – „Beautiful Ghosts“ – pre film ''Cats'' (2019). V decembri skomponovala, nahrala a vydala vianočný singel s názvom „Christmas Tree Farm“ a vo filme ''Cats'' si zahrala postavu Bombaluriny.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.gq.com/story/cats-trailer|title=Look What the Cats Trailer Dragged In|date=July 18, 2019|work=GQ|accessdate=August 27, 2019}}&lt;/ref&gt; 23. januára 2020 mal film ''Miss Americana'' premiéru na [[Sundance Film Festival]] 2020 a 31. januára mal premiéru na Netflixe; získal pozitívny ohlas.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Miss Americana (2020)|url=https://www.rottentomatoes.com/m/taylor_swift_miss_americana|publisher=[[Fandango Media]]|work=[[Rotten Tomatoes]]|accessdate=February 2, 2020}}&lt;/ref&gt; Dokument zahŕňa skladbu „Only the Young“, ktorú napísala pre Voľby v Spojených štátoch v roku 2018. Vo februári podpísala exkluzívny globálny kontrakt s [[Universal Music Publishing Group]], po tom, čo jej 16-ročný kontrakt so [[Sony/ATV Music Publishing]] vypršal.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-signs-umpg-publishing-deal-1203484798/|title=Taylor Swift Moves to Universal Music Publishing Group with New Pact|last=Willman|first=Chris|date=February 6, 2020|website=Variety|language=en|access-date=February 6, 2020}}&lt;/ref&gt; V tom mesiaci vydala živú verziu piesne „The Man“ z albumu ''Lover'' a tiež aj videoklip.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8551175/taylor-swift-teases-the-man-live-from-paris-song-video-release-date|title=Taylor Swift Teases 'The Man -- Live from Paris' Song &amp; Video Release Date|first=Mitchell|last=Peters|date=February 17, 2020|accessdate=February 18, 2020|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]}}&lt;/ref&gt; Lover Fest, speváčkin koncert na propagáciu albumu bol presunutý na rok 2021 z dôvodu [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémie COVID-19]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-cancels-2020-tour-dates-986059/|title=Taylor Swift Cancels All 2020 Tour Dates Due to Coronavirus|last=Kreps|first=Daniel|date=April 17, 2020|website=Rolling Stone|language=en-US|access-date=April 17, 2020}}&lt;/ref&gt; Vystúpila s piesňou „Soon You'll Get Better“ na online benefičnom koncerte [[Lady Gaga|Lady Gagy]] – [[Together at Home|One World: Together at Home]]. Koncert Swift z [[Paríž|Paríža]] – City of Lover (2019) bol 17. mája 2020 odvysielaný na stanici [[American Broadcasting Company|ABC]] a tiež na druhý deň dostupný na platformách [[Hulu]] a [[Disney+]]. Swift následne vydala živé verzie skladieb z albumu ''Lover'', s ktorými v Paríži vystúpila.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.pitchfork.com/news/listen-to-taylor-swifts-city-of-lover-film-soundtrack/|title=Listen to Taylor Swift's 'City of Lover' Film Soundtrack|last=Bloom|first=Madison|website=Pitchfork|date=May 17, 2020|access-date=May 20, 2020}}&lt;/ref&gt; 7. júna 2020 sa objavila na livestreame na [[YouTube]]'s ''Dear Class of 2020''&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://deadline.com/2020/06/barack-obama-michelle-obama-to-headline-youtubes-dear-class-of-2020-virtual-commencement-event-1202926308/|title=YouTube Reschedules Virtual Commencement Ceremony With The Obamas, Beyoncé Due To George Floyd Memorial Service – Watch|last=Petski|first=Denise|date=June 7, 2020|website=[[Deadline Hollywood]]|access-date=June 29, 2020}}&lt;/ref&gt; a tiež na [[Pride Live]]'s [[Pride Live#Campaigns|Stonewall Day]] livestreame 26. júna 2020.&lt;ref name=&quot;Pride2020&quot;&gt;{{Cite web|last=Lynch|first=Joe|date=June 26, 2020|title=Taylor Swift Calls Out U.S. Census for Transgender Erasure|url=https://www.billboard.com/articles/news/pride/9409947/taylor-swift-trans-erasure-census|work=Billboard|access-date=June 29, 2020}}&lt;/ref&gt;

V októbri Scooter Braun predal mastre a videá Swift spoločnosti [[Shamrock Holdings]] za údajne 300 miliónov dolárov.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Scooter Braun Sells Taylor Swift's Big Machine Masters for Big Pay Day|url=https://variety.com/2020/music/news/scooter-braun-sells-taylor-swift-big-machine-masters-1234832080/|first=Shirley|last=Halperin|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=November 16, 2020|access-date=November 16, 2020}}&lt;/ref&gt; Swift začala odznova nahrávať svoju diskografiu v novembri 2020.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Taylor Swift Confirms Sale of Her Masters, Says She Is Already Re-Recording Her Catalog|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-responds-scooter-brauns-sale-of-her-catalog-saying-1234833284/|first=Chris|last=Willman|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=November 16, 2020|access-date=November 18, 2020}}&lt;/ref&gt;

=== 2020 – súčasnosť: Albumy ''Folklore'', ''Evermore'', ''Midnights'' a opätovné nahrávky ===
V roku 2020 vydala dva prekvapivé albumy s malou propagáciou. Prvý, jej ôsmy štúdiový album ''[[Folklore (album)|Folklore]]'', vyšiel 24. júla.&lt;ref&gt;{{cite news|title=Taylor Swift to release surprise new album Folklore|url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/taylor-swift-folklore-new-album-stream-release-date-tracklist-listen-a9634261.html|last=Harrison|first=Ellie|date=July 23, 2020|access-date=July 23, 2020|newspaper=[[The Independent]]}}&lt;/ref&gt; Druhý, jej deviaty štúdiový album ''[[Evermore (album)|Evermore]]'', vyšiel 11. decembra.&lt;ref&gt;{{Cite web|date=December 10, 2020|title=Taylor Swift to release surprise ninth album 'Evermore' tonight|url=https://www.nme.com/news/music/taylor-swift-to-release-surprise-ninth-album-evermore-tonight-2835851|access-date=December 10, 2020|website=[[NME]]}}&lt;/ref&gt; Počas pandémie COVID-19 albumy písala a nahrávala v izolácii. Spolupracovala s producentmi Jackom Antonoffom a Aaronom Dessnerom z kapely [[The National]]. Oba albumy obsahujú spoluprácu s kapelou [[Bon Iver]] a album ''Evermore'' tiež spoluprácu so skupinami [[The Nacional]] a [[Haim]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/9423659/taylor-swift-folklore-review-first-listen|title=Taylor Swift's 'Folklore': There's Nothing Quiet About This Songwriting Tour De Force|last=Lipshutz|first=Jason|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=July 24, 2020|access-date=July 24, 2020}}&lt;/ref&gt; Swift je spoluautorkou niekoľkých piesní, ktoré napísala so svojím priateľom [[Joe Alwyn|Joeom Alwynom]] pod pseudonymom William Bowery.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/9500267/taylor-swift-joe-alwyn-songwriting-interview/|title=Taylor Swift Isn't So Sure She &amp; Joe Alwyn Would Have Made Music Together If It Weren't for Lockdown|date=December 15, 2020|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|first=Katie|last=Atkinson|access-date=February 18, 2021}}&lt;/ref&gt; Oba albumy, ktoré Swift a Dessner označili za „sesterské nahrávky“, zahŕňajú [[Indie folk|indie folkovú]] a [[Alternative rock|alternatívnu rockovú]] produkciu, čo je odklon od jej predchádzajúcich popových vydaní.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.latimes.com/entertainment-arts/music/story/2020-07-24/taylor-swift-folklore-album-reviews|title=Reviews of Taylor Swift's 'Folklore' album are in. Here's what critics are saying|last=Carras|first=Christi|newspaper=[[Los Angeles Times]]|date=July 24, 2020|access-date=July 31, 2020}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/aaron-dessner-interview-taylor-swift-evermore-1105853/|title=Aaron Dessner on How His Collaborative Chemistry With Taylor Swift Led to 'Evermore'|first=Claire|last=Schaffer|work=[[Rolling Stone]]|date=December 18, 2020|access-date=February 18, 2021}}&lt;/ref&gt;

Singlami sa stali piesne: „Cardigan“, „Betty“, „Exile“ (s Bon Iver); a „Willow“, „No Body, No Crime“ (s Haim), „Coney Island“ (s the National).&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/9517376/taylor-swift-evermore-radio-rollout/|title=Taylor Swift's 'Coney Island' and 'No Body, No Crime' Debut on Airplay Charts, Joining 'Willow'|first=Gary|last=Trust|date=January 28, 2021|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=February 2, 2021}}&lt;/ref&gt; Hlavné singly z každého albumu „Cardigan“ a „Willow“ debutovali na vrchole [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] toho istého týždňa, keď ich materské albumy debutovali na vrchole [[Billboard 200|''Billboard'' 200]], vďaka čomu bola Swift prvým umelcom, ktorý debutoval na popredných priečkach amerického singlového aj albumového rebríčka naraz.&lt;ref&gt;{{cite web|date=December 21, 2020|title=Taylor Swift's 'Willow' Debuts at No. 1 on Billboard Hot 100|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/9503448/taylor-swift-willow-debut-number-one-hot-100/|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=February 18, 2021}}&lt;/ref&gt; Z oboch albumov sa počas prvého týždňa predalo po celom svete viac ako milión kusov, pričom ''Folklore'' predal dva milióny.&lt;ref&gt;{{Cite web|last=Countryman|first=Eli|date=July 31, 2020|title=Taylor Swift's 'Folklore' Sells Over 2 Million Copies in First Week|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-folklore-first-week-sales-worldwide-1234722530/|access-date=November 17, 2020|website=[[Variety (magazine)|Variety]]}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|last=Willman|first=Chris|date=December 21, 2020|title=Taylor Swift's 'Evermore' Sells a Million Worldwide in First Week|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-evermore-sells-million-first-week-1234867490/|access-date=December 21, 2020|website=[[Variety (magazine)|Variety]]}}&lt;/ref&gt; ''Folklore'' prekonal rekord v streamovaní albumov počas prvého dňa od ženskej umelkyne na streamovacej platforme [[Spotify]], rekord zaznamenaný ako ''Guinessov svetový rekord''.&lt;ref&gt;{{Cite web|date=July 29, 2020|title=Taylor Swift breaks 24 hour streaming record on Spotify for 8th album folklore|url=https://www.guinnessworldrecords.com/news/2020/7/taylor-swift-breaks-24-hour-streaming-record-on-spotify-for-8th-album-folklore-625253|access-date=August 1, 2020|website=[[Guinness World Records]]}}&lt;/ref&gt; Bol to najpredávanejší album roku 2020 v USA a do januára 2021 sa ho predalo 1,2 milióna kópií.&lt;ref name=&quot;jan21&quot;&gt;{{cite web|first=Keith|last=Caulfield|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/9508037/mrc-data-2020-recap/|title=Lil Baby's 'My Turn' Is MRC Data's Top Album of 2020, Roddy Ricch's 'The Box' Most-Streamed Song|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=January 7, 2021|access-date=January 7, 2021}}&lt;/ref&gt;

Dňa 25. novembra uviedla Swift na platforme [[Disney+]] koncertný film s názvom ''Folklore: The Long Pond Studio Sessions'', ktorý dokumentuje vznik ''Folklore.''&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-folklore-movie-long-pond-studio-sessions-1094615/|title=Taylor Swift to Release New 'Folklore' Film, 'The Long Pond Studio Sessions'|last=Blistein|first=Jon|work=[[Rolling Stone]]|date=November 24, 2020|access-date=November 24, 2020}}&lt;/ref&gt; Na [[American Music Awards]] v roku 2020 získala tri ceny vrátane ceny Umelec roka, a to rekordne tretíkrát za sebou.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Willman|first1=Chris|date=November 23, 2020|title=Taylor Swift Wins Three American Music Awards, Says She's MIA Because of 'Recording All of My Old Music'|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-wins-three-american-music-awards-says-shes-mia-because-of-recording-all-of-my-old-music-1234837818/|access-date=November 25, 2020|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]}}&lt;/ref&gt; Získala šesť nominácií na 63. ročníku udeľovania cien Grammy a vyhrala v kategórii [[Cena Grammy za album roka|Album roka]].&lt;ref name=&quot;folklorevariety&quot;&gt;{{cite web|title=Taylor Swift Becomes First Woman to Win Album of the Year Grammy Three Times|url=https://variety.com/2021/music/news/taylor-swift-grammys-album-of-year-first-woman-three-times-folklore-1234930200/|website=Variety|access-date=March 15, 2021}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://variety.com/2020/music/news/grammy-nominations-2020-beyonce-taylor-swift-roddy-ricch-dua-lipa-1234839012/|title=Grammy Nominations Led by Beyoncé's Nine, With Six Apiece for Taylor Swift, Roddy Ricch and Dua Lipa|last=Willman|first=Chris|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=November 24, 2020|access-date=November 24, 2020}}&lt;/ref&gt; Je prvou ženou v histórii, ktorá vyhrala trikrát.&lt;ref name=&quot;folklorevariety&quot; /&gt;

Vo februári 2021 bola uvedená na singli skupiny Haim s názvom „Gasoline“ z rozšírenej edície albumu ''Women in Music Pt. III''. (2020).&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-haim-gasoline-1128513/|title=Haim Release 'Women in Music Pt. III' Expanded Edition With Taylor Swift|last=Shaffer|first=Claire|magazine=[[Rolling Stone]]|date=February 18, 2021|access-date=February 18, 2021}}&lt;/ref&gt; Opätovne nahrané vydanie albumu ''Fearless'' (2008) nesie názov ''[[Fearless (Taylor's Version)]]'' a vyšlo 9. apríla 2021.&lt;ref name=&quot;pitchfork.com&quot;&gt;{{Cite web|last1=Minsker|first1=Evan|last2=Monroe|first2=Jazz|date=February 11, 2021|title=Taylor Swift Details Re-Recorded Album Fearless (Taylor's Version)|url=https://pitchfork.com/news/taylor-swift-details-re-recorded-album-fearless-taylors-version/|url-status=live|archive-url=|archive-date=|access-date=February 11, 2021|website=[[Pitchfork (website)|Pitchfork]]}}&lt;/ref&gt; Následne debutovalo na prvom mieste v USA.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Caulfield|first1=Keith|title=Taylor Swift's Re-Recorded 'Fearless' Album Debuts at No. 1 on Billboard 200 Chart With Year's Biggest Week|url=https://www.billboard.com/articles/news/9558306/taylor-swift-fearless-taylors-version-tops-billboard-200/|website=Billboard|access-date=19 April 2021|date=18 April 2021}}&lt;/ref&gt; Predchádzali mu piesne „Love Story (Taylor’s Version)“, znovu nahratá verzia jej pôvodného vydania z roku 2008 a dve nové skladby „You All Over Me“ s [[Maren Morris]] a „Mr. Perfectly Fine“.&lt;ref name=&quot;pitchfork.com&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|last=Haylock|first=Zoe|date=March 24, 2021|title=Taylor Swift Recruits Maren Morris for a New Unreleased Song From Fearless|url=https://www.vulture.com/2021/03/taylor-swift-you-all-over-me-from-the-vault.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210324192708/https://www.vulture.com/2021/03/taylor-swift-you-all-over-me-from-the-vault.html|archive-date=March 24, 2021|access-date=March 24, 2021|website=Vulture}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|last=Wang|first=Steffanee|title=Taylor Swift Shares New 'Fearless' Track, &quot;Mr. Perfectly Fine&quot;|url=https://www.nylon.com/entertainment/taylor-swift-shares-fearless-single-mr-perfectly-fine|access-date=April 7, 2021|website=[[Nylon (magazine)|Nylon]]|date=April 7, 2021}}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==
'''Štúdiové albumy'''
*''[[Taylor Swift (album)|Taylor Swift]]'' (2006)
*''[[Fearless (album)|Fearless]]'' (2008)
*''[[Speak Now (album)|Speak Now]]'' (2010)
*''[[Red (album)|Red]]'' (2012)
*''[[1989 (album Taylor Swift)|1989]]'' (2014)
*''[[Reputation (album)|Reputation]]'' (2017)
*''[[Lover (album)|Lover]]'' (2019)
*''[[Folklore (album)|Folklore]]'' (2020)
*''[[Evermore (album)|Evermore]]'' (2020)
*''[[Midnights (album)|Midnights]]'' (2022)
*''[[The Tortured Poets Department]]'' (2024)
*''[[The Life of a Showgirl]]'' (2025)

'''Znovu nahrané albumy'''
* ''[[Fearless (Taylor's Version)]]'' (2021)
* ''[[Red (Taylor's Version)]]'' (2021)
* ''[[Speak Now (Taylor's Version)]]'' (2023)
* ''[[1989 (Taylor's Version)]]'' (2023)

'''EP'''
* ''Sounds of the Season: The Taylor Swift Holiday Collection'' (2007)
* ''Beautiful Eyes'' (2008)

'''Albumy naživo'''
* ''Connect Set
* ''iTunes Live from SoHo
* ''Speak Now: World Tour Live

'''Video-albumy'''
* ''CMT Crossroads: Taylor Swift &amp; Def Leppard'' (2008)

'''Soundtracky k filmom'''
*''Hunger Games: Taylor Swift &amp; The Civil Wars – Safe and Sound'' (2011)
*''Hunger Games: Taylor Swift – Eyes Open'' (2011)
*''Navždy Spolu (The Vow): Taylor Swift - Enchanted''
*''One Chance: Taylor Swift – Sweeter than fiction''

== Filmografia ==
*''Valentine's Day'' (2010)
*''The Lorax'' (2012)
*''The Giver'' (2014)
*''Cats'' (2019)
*''Miss Americana'' (2020)
*''Folklore: The Long Pond Studio Sessions'' (2020)
*''Taylor Swift: The Eras Tour'' (2023)

== Koncertné turné ==
* Fearless Tour (2009 – 2010)
* Speak Now World Tour (2011 – 2012)
* The Red Tour (2013 – 2014)
* The 1989 World Tour (2015)
* Reputation Stadium Tour (2018)
* The Eras Tour (2023 – 2024)

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;&quot; /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Taylor Swift}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* {{imdb meno|id=2357847|meno=Taylor Swift}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Taylor Swift|}}
{{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}}{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Swiftová, Taylor}}

[[Kategória:Country speváčky USA]]
[[Kategória:Popové speváčky USA]]
[[Kategória:Rockové speváčky USA]]
[[Kategória:Gitaristky]]
[[Kategória:Country gitaristi USA]]
[[Kategória:Popoví gitaristi USA]]
[[Kategória:Rockoví gitaristi USA]]
[[Kategória:Klaviristky USA]]
[[Kategória:Country klaviristi USA]]
[[Kategória:Popoví klaviristi USA]]
[[Kategória:Rockoví klaviristi USA]]
[[Kategória:Speváci-skladatelia USA]]
[[Kategória:Skladatelia modernej hudby USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Pensylvánie]]
[[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]]</text>
      <sha1>91uv8f88sltgtzc7y4o24myrj8hisz3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213600</id>
      <parentid>8213599</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:18:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/67milionnd|67milionnd]] ([[User_talk:67milionnd|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA</comment>
      <origin>8185489</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="136692" sha1="de4kowxqb5bhv3plbb0cex50sao8ro3" xml:space="preserve">{{Dobrý článok}}
{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Taylor Swiftová
 | Obrázok             = Taylor Swift at the 2023 MTV Video Music Awards 4.png
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = Taylor Swiftová v roku 2023
 | Popis umelca        = 
 | Rodné meno          = Taylor Alison Swift
 | Umelecké mená       = 
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1989|12|13}}
 | Miesto narodenia    = West Reading, [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Dátum úmrtia        = 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Žáner               = [[Pop (hudobný žáner)|pop]], [[country]], [[rock]], [[synth-pop]], [[country pop]]
 | Roky pôsobenia      = 2003 – súčasnosť
 | Pôsobenie           = speváčka-skladateľka, hudobná producentka, herečka, režisérka videoklipov, filantropka, podnikateľka
 | Hrá na nástroje     = gitara, banjo, ukulele, klavír
 | Typ hlasu           =
 | Súvisiace články    = [[Ed Sheeran]], [[Jack Antonoff]] 
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[RCA Records|RCA]], Big Machine, [[Republic Records|Republic]]
 | Webstránka          = {{url|taylorswift.com}}
}}

'''Taylor Swiftová''' ({{vjz|eng|Taylor Alison Swift}}; * [[13. december]] [[1989]], West Reading, [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]])&lt;ref name=&quot;widdicombe1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = Widdicombe
  | meno                = Lizzie
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = You Belong With Me
  | url                 = http://www.newyorker.com/reporting/2011/10/10/111010fa_fact_widdicombe
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 11.10.2011
  | vydavateľ           = The New Yorker
  | miesto              = 
  | jazyk               = anglicky
}}&lt;/ref&gt; je americká [[Spevák-skladateľ|speváčka-skladateľka]], [[Multiinštrumentalista|multiinštrumentalistka]], [[herečka]] a [[Režisér|režisérka]]. 

Vyrastala v Reading v Pensylvánii a v 14 rokoch sa s rodinou presťahovala do [[Nashville (Tennessee)|Nashville]] v [[Tennessee]], kde sa usilovala o kariéru v [[country]] hudbe. Podpísala zmluvu s nezávislým vydavateľstvom [[Big Machine Records]], a stala sa tak najmladšou skladateľkou, ktorú si kedy najalo nakladateľstvo [[Sony Music Entertainment|Sony/ATV Music]]. Ako vychádzajúca country hviezda v roku [[2006]] vydala album s názvom ''[[Taylor Swift (album)|Taylor Swift]].'' Vďaka jeho tretiemu singlu „[[Our Song (skladba)|Our Song]]“ sa stala najmladšou osobou, ktorá bez pomoci napísala a vystúpila s piesňou číslo jeden v rebríčku ''Hot Country Songs''. V roku [[2008]] obdržala nomináciu na [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Cenu Grammy pre najlepšieho nováčika]].

V roku 2008 bol vydaný jej druhý album s názvom ''[[Fearless (album)|Fearless]].'' Po úspechu singlov „[[Love Story (skladba)|Love Story]]“ a „[[You Belong with Me (skladba)|You Belong with Me]]“, sa stal album ''Fearless'' v USA najpredávanejším albumom roku [[2009]]. Album získal 4 ceny [[Grammy Award|Grammy]] a tým sa Swift stala najmladšou víťazkou [[Cena Grammy za album roka|Ceny Grammy za album roka]]. Jej tretí a štvrtý album, ''[[Speak Now (album)|Speak Now]]'' ([[2010]]), a ''[[Red (album)|Red]]'' ([[2012]]) spolu predali viac ako milión kópií počas prvého týždňa predaja od ich vydania v USA. Singel „[[Mean (skladba)|Mean]]“ z albumu ''Speak Now'' vyhral 2 ceny Grammy, zatiaľ čo single „[[We Are Never Ever Getting Back Together (skladba)|We Are Never Ever Getting Back Together]]“ a „[[I Knew You Were Trouble (skladba)|I Knew You Were Trouble]]“ z albumu ''Red'', sa stali celosvetovými hitmi. Jej piaty, popovo zameraný album ''[[1989 (album Taylor Swift)|1989]]'', bol vydaný v roku [[2014]]. V jeho prvom týždni sa predalo viac kópií ako akéhokoľvek iného albumu za posledných 12 rokov. Tým sa Swift stala prvým a jediným umelcom, ktorý má tri albumy s predajom vyše milióna kópií v prvom týždni predaja. Single „[[Shake It Off (skladba)|Shake It Off]]“, „[[Blank Space (skladba)|Blank Space]]“ a „[[Bad Blood (skladba)|Bad Blood]]“ dosiahli číslo jeden v rebríčku ''[[Billboard Hot 100|Billboard]]'' [[Billboard Hot 100|Hot 100]]. Album získal 3 ceny Grammy a Swift sa stala prvou ženou, ktorá dvakrát vyhrala Cenu Grammy za album roka. V roku [[2015]] sa koncertné turné k albumu ''1989'' stalo jedným z najúspešnejších za poslednú dekádu. Jej šiesty album ''[[Reputation (album)|Reputation]]'' bol vydaný v roku [[2017]] a pilotný singel „[[Look What You Made Me Do (skladba)|Look What You Made Me Do]]“ zlomil niekoľko svetových rekordov. 23. augusta 2019 vydala album s názvom ''[[Lover (album)|Lover]]'' a 24. júla 2020 svoj ôsmy štúdiový album, ''[[Folklore (album)|Folklore]].'' 11. decembra 2020 bol vydaný jej deviaty album, [[Evermore (album)|Evermore]]. Na odovzdávaní cien [[MTV Video Music Awards|VMA]] [[2022]] získala ako prvá žena ocenenie za najlepší videoklip roka s piesňou [[All Too Well (skladba)|All Too Well]], ku ktorej bol natočený krátky 15-minútový film. Ide tak o najdlhší ocenený videoklip vôbec. Swift v ten deň taktiež ohlásila vydanie svojho desiateho štúdiového albumu s názvom „[[Midnights (album)|Midnights]]“, ktorý uzrel svetlo sveta 21. októbra 2022. Na jar [[2021]] vydala nanovo nahraný album [[Fearless (Taylor’s Version)]], ku ktorému v novembri 2021 pribudol album [[Red (Taylor’s Version)]]. V lete [[2023]] do zbierky pribudol aj [[Speak Now (Taylor’s Version)]] a na 9. výročie vydania jej najúspešnejšieho popového albumu 1989, vyšiel 27. októbra 2023 [[1989 (Taylor’s Version)]]. Vydaniu albumov s prívlastkom „Taylor’s Version“ predchádzal prechod jej hudobných práv [[Scooter Braun|Scooterovi Braunovi]], ktoré mu predal [[Scott Borchetta]], majiteľ vydavateľstva Big Machine Records, bez vedomia Swift.

Je známa svojimi piesňami s príbehmi, v ktorých často hovorí o jej osobných skúsenostiach. Ako skladateľka bola poctená Nashvillskou asociáciou skladateľov (Nashville Songwriters Association) a Sieňou slávy skladateľov (Songwriters Hall of Fame). Medzi jej ďalšie úspechy patrí 14 cien [[Grammy Award|Grammy]], 1 cena [[Emmy Award|Emmy]], 40 [[American Music Awards]], 39 [[Billboard Music Awards]], 118 zápisov do [[Guinnessova kniha rekordov|Guinnessovej knihy rekordov]], 23 [[MTV Video Music Awards]], 12 Country Music Association Awards, 8 Academy of Country Music Awards a 2 [[Brit Awards]]. Je jedným z najlepšie predávaných umelcov všetkých čias. Predala viac ako 50 miliónov albumov – vrátane 37,3 milióna v USA a na konte má viac ako 150 miliónov predajov singlov. Swift tiež spolupracovala na filmoch, ako napríklad ''[[Valentine's Day (film)|Valentine's Day]]'' (2010) a ''[[The Giver (film)|The Giver]]'' (2014). V roku 2015 sa stala najmladšou ženou, ktorá kedy bola na zozname [[Forbes (magazín)|Forbes]] „100 Most Powerful Women“. Umiestnila sa tu na 64. mieste. V máji 2022 jej [[New York University]] udelila čestný doktorát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taylor Swift gets honorary degree from New York University|url=https://www.independent.co.uk/news/ap-taylor-swift-new-york-university-new-york-grammys-b2082214.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2022-05-18|dátum prístupu=2022-05-24|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Život a kariéra ==
=== 1989 – 2003: Detstvo ===
Swift sa narodila 13. decembra 1989 vo West Readingu v americkom štáte [[Pensylvánia]].&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.bbc.co.uk/newsround/51711128|title=Taylor Swift: The record-breaking artist in numbers|work=CBBC Newsround|access-date=April 20, 2020|language=en-GB}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Sutherland|first=Mark|url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/rockandpopfeatures/11430433/Taylor-Swift-interview-A-relationship-No-ones-going-to-sign-up-for-this.html|title=Taylor Swift interview: 'A relationship? No one’s going to sign up for this'|work=[[The Daily Telegraph|The Telegraph]]|date=May 23, 2015|access-date=April 20, 2020|language=en-GB|issn=0307-1235}}&lt;/ref&gt; Jej otec, Scott Kingsley Swift, je finančný poradca banky Merrill Lynch, vyrastal v [[Pensylvánia|Pensylvánii]] ako potomok troch generácií bankových prezidentov. Jej matka, Andrea Gardner Swiftová, rodená Finlayová, je ženou v domácnosti, predtým pracovala ako obchodná konateľka investičného fondu.&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Cite book|url=https://books.google.com/books?id=WdEXCwAAQBAJ&amp;pg=PA1|title=Taylor Swift|last=Jepson|first=Louisa|publisher=[[Simon &amp; Schuster]]|year=2013|isbn=978-1-4711-3087-8|page=1|accessdate=August 16, 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20170729142603/https://books.google.com/books?id=WdEXCwAAQBAJ&amp;pg=PA1|archive-date=July 29, 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Andrea strávila prvých desať rokov svojho života v [[Singapur]]e, než sa jej rodina usadila v [[Texas]]e; jej otec bol inžinier ropných vrtov a pracoval v [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnej Ázii]]. Taylor dostala krstné meno po spevákovi Jamesovi Taylorovi. Jej matka verila, že Taylor toto neutrálne meno pomôže pri budovaní podnikateľskej kariéry. Swift k tomu uviedla: „Mama si myslela, že bude skvelé mať na vizitke napísané Taylor, pretože ten, kto si ju prečíta, nebude dopredu vedieť, či sa jedná o muža alebo ženu.“ Má mladšieho brata [[Austin Swift|Austina]], ktorý je herec.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.mtv.com/news/2164771/austin-swift-epic-graduation-weekend/|title=Taylor Swift's Brother Had The Most Epic Graduation Weekend Ever|publisher=[[MTV News]]|accessdate=July 25, 2016|date=May 19, 2015|first=Madeline|last=Roth|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160723192253/http://www.mtv.com/news/2164771/austin-swift-epic-graduation-weekend/|archivedate=July 23, 2016}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160723192253/http://www.mtv.com/news/2164771/austin-swift-epic-graduation-weekend/ |date=2016-07-23 }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Grandview Blvd 76, Wyomissing PA.JPG|náhľad|Rodný dom Swift vo [[Wyomissing|Wyomissingu]] v [[Pensylvánia|Pensylvánii]]]]
Swift svoje detstvo strávila na malej plantáži vianočných stromčekov&lt;ref&gt;{{cite web|last=Raab|first=Scott|url=http://www.esquire.com/entertainment/music/a30491/taylor-swift-1114/|title=Taylor Swift Interview|work=[[Esquire (magazine)|Esquire]]|date=October 20, 2014|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150216031004/http://www.esquire.com/entertainment/music/a30491/taylor-swift-1114/|archivedate=February 16, 2015}}&lt;/ref&gt; v Montgomery County a chodila na súkromnú školu Wyndcroft School.&lt;ref name=&quot;readingeagle1&quot;&gt;{{Cite news|last=Hatza|first=George|url=http://readingeagle.com/article.aspx?id=116460|title=Taylor Swift: Growing into superstardom|work=[[Reading Eagle]]|date=December 8, 2008|accessdate=April 17, 2012|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120401101613/http://readingeagle.com/article.aspx?id=116460|archivedate=April 1, 2012}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120401101613/http://readingeagle.com/article.aspx?id=116460 |date=2012-04-01 }}&lt;/ref&gt; Keď mala deväť aj s rodinou sa presťahovala do Wyomissing v [[Pensylvánia|Pensylvánii]],&lt;ref&gt;{{cite web|last=Mennen|first=Lauren|url=http://www.philly.com/philly/business/real_estate/Taylor_Swifts_Wyomissing_childhood_home_on_the_market_for_799500.html|title=Taylor Swift's Wyomissing childhood home on the market for $799,500|work=[[Philadelphia Daily News]]|accessdate=October 13, 2016|date=November 12, 2014|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20161017134537/http://www.philly.com/philly/business/real_estate/Taylor_Swifts_Wyomissing_childhood_home_on_the_market_for_799500.html|archivedate=October 17, 2016}}&lt;/ref&gt; kde navštevovala základnú školu vo West Reading a strednú školu Wyomissing Area Junior/Senior School.&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Chang|first=David|url=https://www.nbcphiladelphia.com/news/local/Taylor-Swift-Wedding-Berks-County-Reading-Pennsylvania-369611241.html|title=Taylor Swift Returns to Reading Pennsylvania as Maid of Honor in Friend's Wedding|date=February 22, 2016|accessdate=August 26, 2016|publisher=[[WCAU]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160916152958/http://www.nbcphiladelphia.com/news/local/Taylor-Swift-Wedding-Berks-County-Reading-Pennsylvania-369611241.html|archivedate=September 16, 2016}}&lt;/ref&gt; Letné prázdniny trávila v letnom byte svojich rodičov v Stone Harbor v [[New Jersey]], ktoré popisuje ako miesto, kde sa vytvorila väčšina jej detských spomienok. 

Jej prvou záľubou bola jazda na koni. Jej matka ju posadila do sedla ako deväťročnú; neskôr súťažila v jazdeckých šou. Jej rodina vlastnila niekoľko amerických kovbojských koní a Shetlandských poníkov. V deviatich rokoch Swift tiež obrátila svoju pozornosť na hudobné divadlo a vystupovala v produkciách Berks Youth Theatre Academy&lt;ref&gt;{{Cite news|title=Taylor Swift, Age 12|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/photographer-reveals-rare-photos-taylor-swift-international-star-gallery-1.2072369?pmSlide=1.2072339|accessdate=August 26, 2016|work=[[Daily News (New York)|Daily News]]|location=New York|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160827003623/http://www.nydailynews.com/entertainment/photographer-reveals-rare-photos-taylor-swift-international-star-gallery-1.2072369?pmSlide=1.2072339|archivedate=August 27, 2016}}&lt;/ref&gt; muzikálu ''Grease, Annie, Bye Bye Birdie'' a ''The Sound of Music''. Pravidelne jazdila na [[Broadway]] na hodiny spevu a herectva.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Cooper|first=Brittany Joy|url=http://tasteofcountry.com/taylor-swift-acting-emma-stone/|title=Taylor Swift Opens Up About a Future in Acting and Admiration for Emma Stone|publisher=[[Taste of Country]]|date=April 15, 2012|accessdate=April 17, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120417225849/http://tasteofcountry.com/taylor-swift-acting-emma-stone/|archivedate=April 17, 2012}}&lt;/ref&gt; Avšak po niekoľkých rokoch konkurzov v [[New York (mesto)|New Yorku]], kedy žiadnu rolu nezískala, sa začala zaujímať o [[country]] hudbu. Od tej doby trávila víkendy vystupovaním na miestnych festivaloch, veľtrhoch, kaviarňach, karaoke súťažiach, záhradných kluboch, skautských zrazoch a nemocniciach.&lt;ref name=&quot;Rolling Stone 2008-12-08&quot;&gt;''[[Rolling Stone]]'' Interview: The Unabridged Taylor Swift, December 2, 2008&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;albuminfo&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/news/1546980/when-she-thinks-tim-mcgraw-taylor-swift-savors-payoff/|title=When She Thinks 'Tim McGraw', Taylor Swift Savors Payoff: Hardworking Teen to Open for George Strait Next Year|date=December 1, 2006|first=Edward|last=Morris|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|accessdate=March 11, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150626105553/http://www.cmt.com/news/1546980/when-she-thinks-tim-mcgraw-taylor-swift-savors-payoff/|archivedate=June 26, 2015}}&lt;/ref&gt; V jedenástich rokoch po mnohých pokusoch vyhrala miestnu talentovú súťaž, kde spievala pieseň „Big Deal“ od LeAnn Rimes a získala možnosť vystúpiť ako predskokanka Charliemu Danielsovi na amfiteátri v Strausstowne. Kvôli svojmu narastajúcemu záujmu o country sa začala izolovať od svojich spolužiakov. 

Po tom ako videla jednu z epizód ''Behind the Music'' o [[Faith Hill]] nadobudla presvedčenie, že „existuje čarovná krajina menom [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], kde sa sny menia na skutočnosť a kam sa potrebuje presťahovať“.&lt;ref name=&quot;telegraph1&quot;&gt;{{Cite news|last=Diu|first=Nisha Lilia|url=https://www.telegraph.co.uk/culture/music/8421110/Taylor-Swift-interview-I-wont-do-sexy-shoots.html|title=Taylor Swift: 'I won't do sexy shoots'|work=[[The Daily Telegraph]]|date=April 3, 2011|accessdate=April 17, 2012|location=London|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130506063028/http://www.telegraph.co.uk/culture/music/8421110/Taylor-Swift-interview-I-wont-do-sexy-shoots.html|archivedate=May 6, 2013}}&lt;/ref&gt; Cestovala do Nashvillu so svojou mamou počas jarných prázdnin, a nahrala tam demo z [[Cover verzia|cover verzií]] [[Dolly Partonová|Dolly Parton]] a Dixie Chicks pod taktovkou vydavateľstva Music Row.&lt;ref name=&quot;CMT 2008-11-26&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/news/1600309/cmt-insider-interview-taylor-swift-part-1-of-2/|title=News : CMT Insider Interview: Taylor Swift (Part 1 of 2)|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|date=November 26, 2008|accessdate=July 1, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150123055134/http://www.cmt.com/news/1600309/cmt-insider-interview-taylor-swift-part-1-of-2/|archivedate=January 23, 2015}}&lt;/ref&gt; Po tom, ako ju odmietlo množstvo vydavateľstiev zistila, že „každý v tom meste chcel robiť to, čo ja. Takže som si povedala, že potrebujem prísť na to, ako byť iná.“&lt;ref name=&quot;americansongwriter2&quot;&gt;{{Cite news|last=Malec|first=Jim|url=https://www.americansongwriter.com/2011/05/taylor-swift-the-garden-in-the-machine/|title=Taylor Swift: The Garden In The Machine|work=[[American Songwriter]]|date=May 2, 2011|accessdate=May 21, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120510173906/http://www.americansongwriter.com/2011/05/taylor-swift-the-garden-in-the-machine/|archivedate=May 10, 2012}}&lt;/ref&gt;  

Začala spievať „The Star Spangled Banner“ na najrôznejších športových podujatiach, lebo to bola príležitosť, ako sa dostať pred 20 000 divákov bez toho, aby musela mať kontrakt s nahrávacou spoločnosťou. Pri zahájení basketbalového zápasu ''Sixers'' vo Filadelfii si jedenásťročná Swift po dospievaní hymny tľapla s raperom [[Jay Z]]. V dvanástich rokoch jej opravár počítačov ukázal tri akordy na gitare a inšpiroval ju k napísaniu jej prvej pesničky „Lucky You“.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Martino|first1=Andy|title=EXCLUSIVE: The real story of Taylor Swift's guitar 'legend'|url=http://www.nydailynews.com/entertainment/music/computer-tech-taught-taylor-swift-guitar-exclusive-article-1.2072638|accessdate=August 28, 2017|work=[[New York Daily News|Daily News]]|location=New York|date=January 10, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151122040522/http://www.nydailynews.com/entertainment/music/computer-tech-taught-taylor-swift-guitar-exclusive-article-1.2072638|archivedate=November 22, 2015}}&lt;/ref&gt; Už predtým Swift vyhrala básnickú súťaž so svojou básňou „Monster in My Closet“, ale od tej doby sa zamerala na písanie piesní. V roku [[2003]] začala Swift so svojimi rodičmi spolupracovať s hudobným manažérom Danom Dymtrowom z [[New York (mesto)|New Yorku]]. S jeho pomocou urobila reklamu pre modely Abercrombie and Fitch v rámci ich kampane „vychádzajúce hviezdy“ a jedna z jej piesní bola zahrnutá do kompilačného albumu Maybelline Cosmetics a vďaka tomu sa Swift stretla s veľkými hudobnými vydavateľmi.&lt;ref name=&quot;americanbar&quot;&gt;{{cite web|title=americanbar.org PDF|url=http://www.americanbar.org/content/dam/aba/migrated/Forums/entsports/PublicDocuments/oppositionbrief.authcheckdam.PDF|accessdate=April 18, 2012|publisher=Americanbar.org|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121011190303/http://www.americanbar.org/content/dam/aba/migrated/Forums/entsports/PublicDocuments/oppositionbrief.authcheckdam.PDF|archivedate=October 11, 2012}}&lt;/ref&gt; Po zaspievaní svojich pôvodných piesní na prezentácii [[RCA Records]] dostala Swift ponuku na rozbeh svojej vlastnej kariéry a začala často chodiť so svojom matkou do Nashvillu.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.nbcnews.com/id/31032270/ns/dateline_nbc-newsmakers/t/tour-taylor-swift/|title=On tour with Taylor Swift – Dateline NBC|publisher=[[NBC News]]|date=May 31, 2009|accessdate=July 1, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131005101242/http://www.nbcnews.com/id/31032270/ns/dateline_nbc-newsmakers/t/tour-taylor-swift/|archivedate=October 5, 2013}}&lt;/ref&gt; 

Keď mala štrnásť rokov, jej otec prestúpil do nashvillskej pobočky Merril Lynch a rodina sa presťahovala do domu na pobreží jazera Hendersonville v [[Tennessee]].&lt;ref name=&quot;widdicombe12&quot;&gt;{{Cite news|last=Widdicombe|first=Lizzie|title=You Belong With Me|url=http://www.newyorker.com/magazine/2011/10/10/you-belong-with-me|accessdate=October 11, 2011|newspaper=[[The New Yorker]]|date=October 10, 2011|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140724215447/http://www.newyorker.com/magazine/2011/10/10/you-belong-with-me|archivedate=July 24, 2014}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Ray&quot;&gt;{{cite web|last=Jo|first=Nancy|url=http://www.vanityfair.com/hollywood/2013/04/taylor-swift-cover-story|title=Taylor Swift and the Growing of a Superstar: Her Men, Her Moods, Her Music|work=[[Vanity Fair (magazine)|Vanity Fair]]|date=January 2, 2014|accessdate=November 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151110050531/http://www.vanityfair.com/hollywood/2013/04/taylor-swift-cover-story|archivedate=November 10, 2015}}&lt;/ref&gt; Swift toto neskôr popísala ako neuveriteľnú obeť zo strany jej rodiny. Jej rodičia to zasa prezentovali ako presun do milšej spoločnosti, než ako možnosť pre Swift stať sa hviezdou. Jej matka povedala: ''„Vždy sme si hovorili, že to nerobíme pre peniaze, alebo pre možnosť splniť si nejaký vlastný sen.“'' V Tennessee chodila na strednú školu Hendersonville High School, kde mala v prvom aj druhom ročníku na vysvedčení samé jednotky.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/news/1648575/taylor-swifts-high-school-names-auditorium-in-her-honor/|title=News : Taylor Swift's High School Names Auditorium in Her Honor|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|date=September 23, 2010|accessdate=April 18, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141121075440/http://www.cmt.com/news/1648575/taylor-swifts-high-school-names-auditorium-in-her-honor/|archivedate=November 21, 2014}}&lt;/ref&gt; Neskôr, aby zvládala svoj koncertný rozvrh prestúpila na Aaron Academy, súkromnú kresťanskú školu, ktorá mala v ponuke aj domáce vyučovanie. V roku 2008 získala stredoškolský diplom po tom, ako plánované dvojročné štúdium ukončila v priebehu dvanástich mesiacov.&lt;ref name=&quot;The Very Pink, Very Perfect Life of Taylor Swift&quot;&gt;{{Cite news|last=Grigoriadis|first=Vanessa|url=https://www.rollingstone.com/music/news/the-very-pink-very-perfect-life-of-taylor-swift-20090305|title=The Very Pink, Very Perfect Life of Taylor Swift|work=[[Rolling Stone]]|date=March 5, 2009|accessdate=July 28, 2019|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190503043637/https://www.rollingstone.com/music/music-country/the-very-pink-very-perfect-life-of-taylor-swift-107451/|archivedate=May 3, 2019}}&lt;/ref&gt;

=== 2004 – 2008: Začiatky kariéry a album ''Taylor Swift''===
V štrnástich rokoch sa Swift s rodinou presťahovala do [[Nashville (Tennessee)|Nashvillu]]. V rámci kontraktu s [[RCA Records]] sa stretávala so skúsenými textármi vydavateľstva Music Row, ako Troyom Vergesom, Brettom Beaversom, Brettom Jamesom, Macom McAnallyom a The Warren Brothres.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.americansongwriter.com/2011/05/taylor-swift-the-garden-in-the-machine/3/|title=Taylor Swift: The Garden In The Machine|work=[[American Songwriter]]|date=May 2, 2011|accessdate=May 21, 2012|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130807054922/http://www.americansongwriter.com/2011/05/taylor-swift-the-garden-in-the-machine/3/|archivedate=August 7, 2013}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;sonydeal&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.bmi.com/news/entry/234444|title=Songwriter Taylor Swift Signs Publishing Deal With Sony/ATV|publisher=[[Broadcast Music, Inc.]]|date=May 12, 2005|accessdate=April 20, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121204104706/http://www.bmi.com/news/entry/234444|archivedate=December 4, 2012}}&lt;/ref&gt; Nakoniec začala trvalú spoluprácu s Liz Rose.&lt;ref name=&quot;americansongwriter1&quot;&gt;{{cite web|last=Kosser|first=Michael|url=http://www.americansongwriter.com/2010/06/liz-rose-co-writer-to-the-stars/|title=Liz Rose: Co-Writer to the Stars|work=[[American Songwriter]]|date=June 3, 2010|accessdate=April 19, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20111224215950/http://www.americansongwriter.com/2010/06/liz-rose-co-writer-to-the-stars/|archivedate=December 24, 2011}}&lt;/ref&gt; Liz videla Swift vystupovať pri akcii RCA a navrhla jej spoluprácu. Začali sa spolu stretávať každý utorok poobede hneď po škole na textárskych sedeniach.&lt;ref name=&quot;majorlyindie1&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/features/liz-rose-songs-taylor-swift-little-big-town-20141024|title=Songwriter Spotlight: Liz Rose|work=[[Rolling Stone]]|date=October 24, 2014|accessdate=September 24, 2016|last=Leahey|first=Andrew|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160926051735/http://www.rollingstone.com/music/features/liz-rose-songs-taylor-swift-little-big-town-20141024|archivedate=September 26, 2016}}&lt;/ref&gt; Rose povedala, že tieto sedenia boli „jedny z najjednoduchších, aké som kedy robila. V podstate som bola len jej redaktorkou. Ona písala o tom, čo sa jej v ten deň prihodilo v škole. Mala tak jasnú predstavu o tom, čo sa snaží povedať. A vždy s najneuveriteľnejšími nápadmi.“ Swift tiež začala nahrávať demá s producentom Nathanom Chapmanom. Po vystúpení ''BMI Songwrite’s Circle'' v The Bitter End v New Yorku sa Swift stala najmladšou skladateľkou, ktorá bola kedy prijatá do vydavateľstva Sony/ATV Music.&lt;ref&gt;{{cite web|last=DeLuca|first=Dan|title=Focused on 'great songs' Taylor Swift isn't thinking about &quot;the next level&quot; or Joe Jon as gossip|url=http://articles.philly.com/2008-11-11/news/25256467_1_big-machine-records-joe-jonas-country-music-association-awards|page=1|work=Philadelphia Daily News|accessdate=April 17, 2012|date=November 11, 2008|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121118235847/http://articles.philly.com/2008-11-11/news/25256467_1_big-machine-records-joe-jonas-country-music-association-awards|archivedate=November 18, 2012}}&lt;/ref&gt; Od RCA odišla v štrnástich rokoch, pretože spoločnosť chcela, aby spievala piesne, ktoré napísali iní skladatelia, ale ona sa cítila pripravená na odštartovanie svojej kariéry s vlastnými skladbami. Tiež prerušila spoluprácu s manažérom Danom Dymtrowom, ktorý sa neskôr so Swift a jej rodičmi súdil. ''„Naozaj som cítila, že mi uteká vlak,“'' spomínala neskôr Swift. ''„Chcela som tieto roky zachytiť na nejaký album.“'' Na priemyslovom predstavení v nashvillskom ''The Bluebird Café'' v roku [[2005]] na seba Swift upozornila vydavateľa [[Dreamworks Records]], Scotta Borchetta, ktorý sa chystal založiť nezávislé vydavateľstvo Big Machine Records.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Rapkin, Mickey|url=http://www.billboard.com/articles/columns/country/7880979/the-bluebird-cafe-taylor-swift-dierks-bentley-oral-history|title=Oral History of Nashville's Bluebird Cafe: Taylor Swift, Maren Morris, Dierks Bentley &amp; More on the Legendary Venue|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=July 27, 2017|accessdate=July 28, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170729142603/http://www.billboard.com/articles/columns/country/7880979/the-bluebird-cafe-taylor-swift-dierks-bentley-oral-history|archivedate=July 29, 2017}}&lt;/ref&gt; Swift bola jedným z prvých umelcov, ktorí s vydavateľstvom uzavreli zmluvu a jej otec v tomto vydavateľstve kúpil trojpercentný podiel.&lt;ref name=&quot;Taylor in Wonderland&quot;&gt;{{Cite news|last1=Hiatt|first1=Brian|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-in-wonderland-20121025|title=Taylor Swift in Wonderland|work=[[Rolling Stone]]|date=October 25, 2012|accessdate=August 1, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160731171417/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-in-wonderland-20121025|archivedate=July 31, 2016}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Greenburg|first1=Zack O'Malley|url=https://www.forbes.com/sites/zackomalleygreenburg/2013/06/26/toby-keith-cowboy-capitalist-countrys-500-million-man/2/|work=[[Forbes]]|title=Toby Keith, Cowboy Capitalist: Country's $500 Million Man|date=June 26, 2013|accessdate=August 1, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160827173032/http://www.forbes.com/sites/zackomalleygreenburg/2013/06/26/toby-keith-cowboy-capitalist-countrys-500-million-man/2/|archivedate=August 27, 2016}}&lt;/ref&gt; Aby ju uviedol do hudobného biznisu country, zaistil Borchetta pre Swift vystúpenie na ''CMA Music Festival'', kde vystúpila ako umelecký sprievod. [[Súbor:Taylor Swift at Yahoo crop.jpg|left|thumb|Vystúpenie Swift v Kalifornii, 2007.|241x241bod]]
Swift začala pracovať krátko po uzavretí kontraktu na svojom debutovom albume ''Taylor Swift''. Po experimentoch so skúsenými nashvillskými producentmi prehovorila Big Machine Records, aby najali jej bývalého producenta Nathana Chapmana. Bolo to pre neho po prvý raz, čo mal nahrať štúdiový album, ale Swift verila, že ich spolupráca zafunguje. Nakoniec Chapman produkoval na albume ''Taylor Swift'' všetky piesne okrem jednej. Ona sama popísala tento album ako denník dospievania. Väčšinu piesní napísala počas prvého roka na strednej škole a popisuje nové životné skúsenosti, ako prvá láska, pocity úzkosti v puberte a podobne. Povedala, že aj keď to môže znieť „akoby mala 500 chlapcov“, veľkú časť piesní napísala z role pozorovateľa. Tri piesne na albume napísala Swift celkom sama, vrátane dvoch singlov a zvyšných osem v spolupráci s textármi ako Liz Rose, Robert Ellis Orrall a Angelo Petraglia. Hudobne bol album popisovaný ako „zmes tradičných country nástrojov a svižných rockových gitár.“ Album vyšiel 24. októbra 2006.&lt;ref name=&quot;ibtimes&quot;&gt;{{Cite news|url=http://www.ibtimes.com/taylor-swift-new-album-release-date-postponed-she-laying-low-after-kim-kardashian-2399940|title=Taylor Swift New Album Release Date Postponed; Is She Laying Low After Kim Kardashian, Kanye West Drama?|work=[[International Business Times]]|date=August 10, 2016|accessdate=August 15, 2016|last=Solin|first=Jennifer|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160816091546/http://www.ibtimes.com/taylor-swift-new-album-release-date-postponed-she-laying-low-after-kim-kardashian-2399940|archivedate=August 16, 2016}}&lt;/ref&gt; [[The New York Times|''The New York Times'']] album popísal ako „malé majstrovské dielo country-popu; ako udivujúce, tak cynické, vedené pevným presvedčivým hlasom mladučkej Taylor.“&lt;ref name=&quot;nytimes2&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2008/09/07/arts/music/07cara.html|title=A Young Outsider's Life Turned Inside Out|first1=Jon|last1=Caramanica|work=[[The New York Times]]|date=September 5, 2008|accessdate=August 1, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140908124214/http://www.nytimes.com/2008/09/07/arts/music/07cara.html|archivedate=September 8, 2014}}&lt;/ref&gt;

Vydavateľstvo Big Machine Records bolo stále vo svojich začiatkoch, keď vydali prvý singel „Tim McGraw“ v júni 2006. Swift s mamou pomáhali baliť CD single do obálok a posielali ich do rádií.&lt;ref name=&quot;EW1&quot;&gt;{{Cite news|last=Willman|first=Chris|title=Taylor Swift's Road to Fame|url=http://www.ew.com/article/2008/02/05/taylor-swifts-road-fame|work=[[Entertainment Weekly]]|accessdate=April 22, 2012|page=3|date=February 5, 2008|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150221160659/http://www.ew.com/article/2008/02/05/taylor-swifts-road-fame|archivedate=February 21, 2015}}&lt;/ref&gt; Väčšinu roku 2006 strávila propagovaním albumu ''Taylor Swift'' pri rádiovom turné, čo neskôr okomentovala: „Rádiové turné väčšiny umelcov trvajú šesť týždňov. Moje trvalo šesť mesiacov.“&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.onecountry.com/5-of-taylor-swifts-most-country-performances-1647918372.html|date=November 12, 2014|title=5 of Taylor Swift's Most Country Performances|last=Cowling|first=Lauren|work=Country Outfitter Life|accessdate=August 2, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160809160838/http://www.onecountry.com/5-of-taylor-swifts-most-country-performances-1647918372.html|archivedate=August 9, 2016}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;taylorjoinstour&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/news/1543489/taylor-swift-joins-rascal-flatts-tour/|title=Taylor Swift Joins Rascal Flatts Tour|date=October 18, 2006|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|accessdate=March 11, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150107133104/http://www.cmt.com/news/1543489/taylor-swift-joins-rascal-flatts-tour/|archivedate=January 7, 2015}}&lt;/ref&gt; Po singli „Tim McGraw“ nasledovali ďalšie štyri single vydané v priebehu rokov 2007 a 2008: „Teardrops on My Guitar“, „Our Song“, „Picture to Burn“ a „Should’ve Said No“. Všetky boli veľmi úspešné v country rebríčku ''[[Billboard]]'' a „Our Song“ so „Should’ve Said No“ sa dostali na jeho vrchol. Vďaka singlu „Our Song“ sa Swift stala najmladšou speváčkou, ktorej skladba sa dostala na čelo country rebríčku.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.gactv.com/gac/cda/article_print/0,3008,GAC_26063_5769818_DS-ARTICLE-RIGHT-RAIL,00.html|archiveurl=https://archive.today/20150316163238/http://www.gactv.com/gac/cda/article_print/0,3008,GAC_26063_5769818_DS-ARTICLE-RIGHT-RAIL,00.html|archivedate=March 16, 2015|title=Taylor Swift No. 1 on iTunes|date=December 19, 2007|publisher=[[Great American Country]]|accessdate=July 5, 2010|url-status=dead}}&lt;/ref&gt; „Teardrops on My Guitar“ sa stal menším popovým hitom a dosiahol trináste miesto v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].&lt;ref name=&quot;billboard&quot;&gt;{{cite web|url={{BillboardURLbyName|artist=taylor swift|chart=all}}|title=Teardrops on My Guitar|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=December 15, 2010}}&lt;/ref&gt; Swift tiež vydala vianočný album ''Sound of the Season: The Taylor Swift Holiday Collection'' v októbri 2007 a EP ''Beautiful Eyes'' v júli 2008.&lt;ref name=&quot;cst&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.countrystandardtime.com/news/newsitem.asp?xid=1947|title=Taylor Swift owns top of country chart|accessdate=December 26, 2008|date=July 23, 2008|work=[[Country Standard Time]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080731160355/http://www.countrystandardtime.com/news/newsitem.asp?xid=1947|archivedate=July 31, 2008}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;gac&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.gactv.com/gac/nw_headlines/article/0,3034,GAC_26063_5903580_,00.html|archiveurl=https://archive.today/20150316173034/http://www.gactv.com/gac/nw_headlines/article/0,3034,GAC_26063_5903580_,00.html|title=Wal-Mart &quot;Eyes&quot; New Taylor Swift Project|archivedate=March 16, 2015|accessdate=July 24, 2008|publisher=[[Great American Country]]|url-status=dead}}&lt;/ref&gt;

Na podporu prvého albumu Swift veľa vystupovala, okrem festivalov a divadelných vystúpení ako predskokan na koncertných turné niekoľkých country umelcov.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Rosa|first=Christopher|url=http://www.vh1.com/news/5861/opening-acts-bigger-than-headliner/|title=Opening Acts Who Became Bigger Than The Headliner|publisher=[[VH1]]|date=March 24, 2015|accessdate=November 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151110191727/http://www.vh1.com/news/5861/opening-acts-bigger-than-headliner/|archivedate=November 10, 2015}}&lt;/ref&gt;   

V roku 2007 získala spoločne s Alanom Jasksonom cenu „Umelca roku Nashville Songwriters Association“. Swift sa stala najmladšou speváčkou, ktorá kedy tento titul získala. Vyhrala tiež cenu Horizon Award za najlepší objav na hudobnej scéne od Country Music Association.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/pictures/taylor-swift/photo-gallery/2389485/2657043/artist_photo.jhtml|title=Photos : All Taylor Swift Pictures : Horizon Award Winner Poses in the Pressroom|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|date=September 7, 2007|accessdate=May 21, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121113174555/http://www.cmt.com/pictures/taylor-swift/photo-gallery/2389485/2657043/artist_photo.jhtml|archivedate=November 13, 2012}}&lt;/ref&gt; V roku 2008 ju Akadémia country hudby označila za najlepšiu mladú speváčku&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cmt.com/pictures/43rd-annual-acm-awards-onstage-winners/1587677/2970629/photo.jhtml|title=Photos : 43rd Annual ACM Awards – Onstage: Winners : Acceptance Speech|publisher=[[CMT (U.S. TV channel)|CMT]]|date=May 18, 2008|accessdate=May 21, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121113174530/http://www.cmt.com/pictures/43rd-annual-acm-awards-onstage-winners/1587677/2970629/photo.jhtml|archivedate=November 13, 2012}}&lt;/ref&gt; a v rámci [[American Music Awards]] vyhrala cenu najlepšej country speváčky.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.roughstock.com/blog/taylor-swift-rascal-flatts-carrie-underwood-score-@-2008-ama-awards|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140710055906/http://www.roughstock.com/blog/taylor-swift-rascal-flatts-carrie-underwood-score-%40-2008-ama-awards|archivedate=July 10, 2014|title=Taylor Swift, Rascal Flatts, Carrie Underwood Score at 2008 AMA Awards|publisher=Roughstock.com|type=Blog|date=November 24, 2008|accessdate=May 21, 2012|url-status=dead}}&lt;/ref&gt; V roku 2008 bola nominovaná na [[Cena Grammy pre najlepšieho nováčika|Cenu Grammy pre najlepšieho nováčika]], ale nakoniec nad ňou zvíťazila [[Amy Winehouse]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.people.com/people/package/article/0,,20173658_20177270,00.html|title=Amy Winehouse Wins Best New Artist, Kanye West Pays Tribute to Mom – Grammy Awards 2008, Grammy Awards|work=[[People (magazine)|People]]|date=October 2, 2008|accessdate=May 21, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121113083832/http://www.people.com/people/package/article/0%2C%2C20173658_20177270%2C00.html|archivedate=November 13, 2012}}&lt;/ref&gt; 

=== 2008 – 2010: Album ''Fearless'' a herectvo ===
11. novembra 2008 vyšiel jej druhý štúdiový album s názvom ''Fearless''. Na album napísala sedem piesní sama, vrátane dvoch singlov a zvyšných šesť napísala so skladateľmi Liz Rose, Johnom Richom, Collbiem Caillatom a Hillary Lindsey. Na albume spolupracovala s producentom Nathanom Chapmanom. Hudobne sú nahrávky charakterizované ako: „hlasné, páčivé gitary, strhujúce refrény, príležitostné husle a v mixe zastrčené banjo.“ [[The New York Times|''The New York Times'']] napísal: „Swift je jedna z najlepších populárnych skladateliek a popredných predstaviteľov country. Má viac kontaktu so svojim vnútorným životom, než väčšina dospelých.“ [[Rolling Stone|''Rolling Stone'']] ju popísali ako: „Skladateľský učenec s vrodeným darom pre písanie veršov a refrénov. Jej osobné a pravdivé piesne sa zdajú byť ako vytrhnuté z predmestského dievčenského denníku.“

Spoločne s Robertom Allom veľmi podporovala album ''Fearless'' pri vydávaní. Na predstavenie albumu bola venovaná jedna epizóda zo šou [[Ellen DeGeneres]]. Tiež sa objavila v mnohých iných talkhow. S fanúšikmi komunikovala pomocou osobných videoblogov a [[Twitter|Twitteru]]. Prvý singel „Love Story“ bol vydaný v septembri 2008 a v priebehu niekoľkých sekúnd sa stal najlepšie predávaným country singlom všetkých čias. Jeho maximum bolo číslo štyri v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. V priebehu rokov 2008 a 2009 boli vydané štyri ďalšie single: „White Horse“, „You Belong With Me“, „Fifteen“ a „Fearless“. Singel „You Belong With Me“ sa dostal na druhú priečku rebríčku Hot 100.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/267724/black-eyed-peas-jason-mraz-tie-records-on-billboard-hot-100|title=Black Eyed Peas, Jason Mraz Tie Records on Billboard Hot 100|last=Ben-Yehuda|first=Ayala|date=August 13, 2009|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=March 13, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130508183109/http://www.billboard.com/articles/news/267724/black-eyed-peas-jason-mraz-tie-records-on-billboard-hot-100|archivedate=May 8, 2013}}&lt;/ref&gt; Album debutoval na prvom mieste rebríčku ''Billboard'' 200 a stal sa najpredávanejším albumom roku 2009 v Spojených štátoch.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.yahoo.com/music/bp/chart-watch-extra-top-albums-last-10-years-181452729.html|title=Chart Watch Extra: Top Albums Of Last 10 Years|first=Paul|last=Grein|date=March 16, 2012|publisher=[[Yahoo! Music]]|type=Blog|accessdate=June 10, 2011|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150402161744/https://www.yahoo.com/music/bp/chart-watch-extra-top-albums-last-10-years-181452729.html|archivedate=April 2, 2015}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:TaylorSwiftApr09.jpg|náhľad|243x243bod|Swift na premiére ''[[Hannah Montana: Film]]'', v ktorom si zahrala medailónik a nahrala na soundtrack dve skladby. ]]
Na podporu albumu ''Fearless'' sa vydala na svoje prvé turné.&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Herrera|first=Monica|title=Taylor Swift's &quot;Fearless&quot; Tour Returns March 2010|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swifts-fearless-tour-returns-march-2010-20091008|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=August 3, 2016|date=October 8, 2009|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160818175736/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swifts-fearless-tour-returns-march-2010-20091008|archivedate=August 18, 2016}}&lt;/ref&gt; ''Fearless Tour'' malo 105 vystúpení – 90 v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]], 6 v [[Európa|Európe]], 8 v [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]] a jedno v [[Ázia|Ázii]]. Na jednorazové duety pozvala napríklad Johna Meyera, Fait Hill alebo [[Katy Perry]]. Jej predskokanmi boli napríklad [[Justin Bieber]], Kelli Pichler a Gloriana. Turné navštívilo cez 1,1 milióna divákov a zarobilo 65 miliónov dolárov.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Mapes|first=Jillian|title=Taylor Swift Announces 'Speak Now' World Tour|url=http://www.billboard.com/articles/photos/live/950374/taylor-swift-announces-speak-now-world-tour|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=May 15, 2012|date=November 23, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130508182314/http://www.billboard.com/articles/photos/live/950374/taylor-swift-announces-speak-now-world-tour|archivedate=May 8, 2013}}&lt;/ref&gt; Celovečerný film ''Taylor Swift: Journey to Fearless'' bol vysielaný v televízii a neskôr bol vydaný na [[DVD]] a [[Blu-ray]].&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Weiss|first1=Dan|title=Taylor Swift: Journey To Fearless DVD|url=http://americansongwriter.com/2011/12/taylor-swift-journey-to-fearless-dvd/|accessdate=August 2, 2016|work=[[American Songwriter]]|date=December 12, 2011|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160815191946/http://americansongwriter.com/2011/12/taylor-swift-journey-to-fearless-dvd/|archivedate=August 15, 2016}}&lt;/ref&gt; Na ''Escape Tour'' Keitha Urbana vystúpila s vlastnou verziou skladby „Drive“ od Alana Jacksona, na 51. ročníku cien [[Grammy]] vystúpila spoločne s [[Miley Cyrusová|Miley Cyrus]] s piesňou „Fifteen“ a na ceny CMT napísala rapovú paródiu s T-Painom. Tiež pracovala na množstve vedľajších projektov. V roku 2009 vydala vlastnú verziu piesne „American Girl“ od Toma Pettyho. So sprievodnými vokálmi sa podieľala na singli Johna Mayera, „Half of My Heart“, ktorý je najúspešnejším na jeho štvrtej doske.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.mtv.com/news/1625724/john-mayer-talks-taylor-swift-collaboration-half-of-my-heart/|title=John Mayer Talks Taylor Swift Collaboration 'Half of My Heart'|last=Vena|first=Jocelyn|date=November 6, 2009|publisher=[[MTV]]|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140908130106/http://www.mtv.com/news/1625724/john-mayer-talks-taylor-swift-collaboration-half-of-my-heart/|archivedate=September 8, 2014}}&lt;/ref&gt; S Martinom Johnsonom a Robertom Elissom Orralom spolupracovala na dvoch pesničkách „You Will Alway Find Your Way Back Home“ a „Crazier“ pre film [[Hannah Montana|''Hannah Montana'']].&lt;ref name=&quot;hannah&quot;&gt;{{cite web|url=https://itunes.apple.com/us/album/hannah-montana-movie-original/id305134968|title=Hannah Montana: The Movie (Original Motion Picture Soundtrack) by Hannah Montana|publisher=[[iTunes Store]]|accessdate=August 2, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160502045004/https://itunes.apple.com/us/album/hannah-montana-movie-original/id305134968|archivedate=May 2, 2016}}&lt;/ref&gt; K filmu ''Valentine's Day'' prispela piesňou „Today Was a Fairytale“.&lt;ref name=&quot;slate&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.mtv.com/news/1628827/new-taylor-swift-song-included-in-valentines-day-featurette/|title=New Taylor Swift Song Included In 'Valentine's Day' Featurette|last=Vena|first=Jocelyn|date=December 28, 2009|publisher=[[MTV]]|accessdate=November 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160116064913/http://www.mtv.com/news/1628827/new-taylor-swift-song-included-in-valentines-day-featurette/|archivedate=January 16, 2016}}&lt;/ref&gt; V tomto období začala chodiť s hercom [[Taylor Lautner|Taylorom Lautnerom]]; rozišli sa na konci roka.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.people.com/people/article/0,,20333466,00.html|title=Taylor &amp; Taylor Romance Was Overblown, Says Source|last2=Sia|first2=Nicole|work=[[People (magazine)|People]]|accessdate=March 6, 2012|last1=Park|first1=Michael Y.|date=December 29, 2009|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121113081709/http://www.people.com/people/article/0%2C%2C20333466%2C00.html|archivedate=November 13, 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;USW2&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/954021/billboard-bits-taylor-swifts-offers-apology-to-taylor-lautner-christina|date=October 10, 2012|accessdate=August 2, 2016|title=Billboard Bits: Taylor Swifts Offers 'Apology' To Taylor Lautner, Christina Aguilera Confirms Split|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160605232045/http://www.billboard.com/articles/news/954021/billboard-bits-taylor-swifts-offers-apology-to-taylor-lautner-christina|archivedate=June 5, 2016}}&lt;/ref&gt; Na album ''Nádej pre Haiti'' nahrala pieseň „Breathless“ od Better Than Ezra. 

Stala sa prvým country umelcom, ktorý vyhral MTV Music Awards, keď pieseň „You Belong With Me“ vyhrala najlepšie ženské video roku 2009.&lt;ref name=&quot;msnbc.msn.com&quot;&gt;{{Cite news|title=Kanye calls Taylor Swift after 'View' appearance|publisher=MSNBC|date=September 15, 2009|accessdate=September 16, 2009|url=http://www.today.com/id/32861800|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131006213404/http://www.today.com/id/32861800|archivedate=October 6, 2013}}&lt;/ref&gt; Jej ďakovná reč bola prerušená [[Kanye West|Kanyem Westom]],&lt;ref name=&quot;Beyonce1&quot;&gt;{{cite web|title=Taylor Swift Thanks &quot;Gracious&quot; Beyonce for Inviting Her Onstage After Kanye Stunt at VMAs|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-thanks-gracious-beyonce-for-inviting-her-onstage-after-kanye-stunt-at-vmas-20090914|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=May 15, 2012|date=September 14, 2009|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120615184835/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-thanks-gracious-beyonce-for-inviting-her-onstage-after-kanye-stunt-at-vmas-20090914|archivedate=June 15, 2012}}&lt;/ref&gt; ktorý jej vytrhol mikrofón z rúk a vyhlásil: „[[Beyoncé]] má najlepšie video.“ Incident získal veľkú pozornosť a zaplnil mnoho internetových webov a novín.&lt;ref&gt;{{cite web|accessdate=October 3, 2009|url=http://www.mtv.com/news/2576681/kanye-wests-vma-interruption-photos/|title=Kanye West's VMA Interruption Gives Birth To Internet Photo Meme|publisher=[[MTV]]|date=September 16, 2009|last=Anderson|first=Kyle|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160116064915/http://www.mtv.com/news/2576681/kanye-wests-vma-interruption-photos/|archivedate=January 16, 2016}}&lt;/ref&gt; O niekoľko dní Swift povedala v rozhovore: „West sa mi ospravedlnil a ja som to akceptovala. Bol veľmi úprimný.“ Incident a následná mediálna pozornosť výrazne pozdvihli jej hudobnú kariéru.&lt;ref name=&quot;montgomery1&quot;&gt;{{cite web|last=Montgomery|first=James|title=Why You Shouldn't Hate on Taylor Swift|url=http://www.mtv.com/news/1631093/why-you-shouldnt-hate-on-taylor-swift/|publisher=[[MTV]]|accessdate=May 15, 2012|date=February 2, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140908123609/http://www.mtv.com/news/1631093/why-you-shouldnt-hate-on-taylor-swift/|archivedate=September 8, 2014}}&lt;/ref&gt;

V roku 2010 vyhrala 4 ceny Grammy z celkového počtu 8 nominácií. Album ''Fearless'' sa stal [[Cena Grammy za album roka|Albumom roka]] a [[Cena Grammy za najlepší country album|Najlepším country albumom]]. Pieseň „White Horse“ vyhrala [[Cena Grammy za najlepšiu country pieseň|Najlepšiu country pieseň]] a [[Cena Grammy za najlepší ženský spevácky country výkon|Najlepší ženský spevácky country výkon]]. Swift sa stala najmladším umelcom, ktorý kedy vyhral v kategórii Album roka.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/beyonce-taylor-swift-dominate-2010-grammy-awards-20100201|title=Beyonce, Taylor Swift Dominate 2010 Grammy Awards|last=Kreps|first=Daniel|date=February 1, 2010|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=February 13, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120215201914/http://www.rollingstone.com/music/news/beyonce-taylor-swift-dominate-2010-grammy-awards-20100201|archivedate=February 15, 2012}}&lt;/ref&gt; Počas odovzdávania cien spievala spolu so Stevie Nickovou pieseň „Rhiannon“ a „You Belong With Me“. Jej spevácky výkon vyvolal negatívne reakcie, rozpútal mediálny odpor.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Kreps|first=Daniel|title=Taylor Swift's Label Lashes Out at Critics of Grammy Performance|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swifts-label-lashes-out-at-critics-of-grammy-performance-20100204|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=May 15, 2012|date=February 4, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130119163829/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swifts-label-lashes-out-at-critics-of-grammy-performance-20100204|archivedate=January 19, 2013}}&lt;/ref&gt; a bol popísaný rôzne, napríklad: „prekvapivo zlé“ a „neuveriteľne úbohé“. [[The New York Times|''The New York Times'']] napísal: „Je osviežujúce vidieť niekoho tak nadaného niečo zbabrať. Bola to najdôležitejšia popová hviezda v posledných rokoch.“ &lt;ref name=&quot;NYTgrammy&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2010/02/02/arts/music/02taylor.html|title=For Young Superstar Taylor Swift, Big Wins Mean Innocence Lost|last=Caramanica|first=Jon|date=February 1, 2010|work=[[The New York Times]]|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120828162727/http://www.nytimes.com/2010/02/02/arts/music/02taylor.html|archivedate=August 28, 2012}}&lt;/ref&gt; Hudobný analytik Bob Lefsetz predpovedal, že jej kariéra skončí cez noc. Tiež verejne vyzval jej otca, aby najal „reklamného krízového agenta“, ktorý by riadil danú kauzu, pretože „Taylor je príliš mladá a hlúpa, aby pochopila chybu, ktorú urobila.“ Novinár Stevie Nick speváčku obhajoval: „Taylor mi pripomína mňa v jej odhodlaní a detinskom charaktere. Je to nevinnosť, ktorá ju robí zvláštnou a vzácnou. To dievča píše piesne ako Neil Diamond alebo [[Elton John]], ktoré nútia celý svet spievať. Ženská rock’n’roll-country-popová skladateľka je späť a jej meno je Taylor Swift. Sú ženy ako ona, ktoré sa chystajú zachrániť hudobný priemysel.“

''Fearless'' získalo mnoho ďalších ocenení a stal sa najoceňovanejším country albumom v histórii. Stala sa najmladšou a len šiestou ženou vôbec, ktorá vyhrala ''Entertainer of the Year'' od Country Music Association.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Kaufman|first1=Gil|title=Taylor Swift Dominates CMA Awards|url=http://www.mtv.com/news/1626132/taylor-swift-dominates-cma-awards/|publisher=[[MTV News]]|accessdate=September 13, 2016|date=November 12, 2009|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160306192519/http://www.mtv.com/news/1626132/taylor-swift-dominates-cma-awards/|archivedate=March 6, 2016}}&lt;/ref&gt; ''Fearless'' tiež dostal ocenenie za „Najlepší album“.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://sev.prnewswire.com/music/20090406/CL9518106042009-1.html|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090416165833/http://sev.prnewswire.com/music/20090406/CL9518106042009-1.html|archivedate=April 16, 2009|title=Taylor Swift Wins Album of the Year at Academy of Country Music Awards|date=April 6, 2009|publisher=[[Big Machine Records]]|agency=[[PR Newswire]]|accessdate=April 7, 2009}}&lt;/ref&gt; Swift sa stala najmladším umelcom, ktorý vyhral „Album roku“ na Academy of Country Music. [[American Music Awards]] ju ocenili za najlepší country album a menovali ju „Umelcom roku“. Bola ocenená ''Hal David Starlight'' od Songwriter Hall of Fame a Nashville Songwritter Association ju menovali „Skladateľom a umelcom roku“. ''[[Billboard]]'' ju ocenil titulom „Umelec roku 2009“ a bola zahrnutá v zozname 100 najvplyvnejších ľudí roku 2010.

=== 2010 – 2012: Album ''Speak Now'' ===
V októbri 2010 vydala svoj tretí štúdiový album ''Speak Now''. Všetkých štrnásť skladieb napísala sama a na nahrávaní spolupracovala s Nathanom Chapmanom.&lt;ref name=&quot;NYT&quot;&gt;{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2010/10/24/arts/music/24swift.html|title=Taylor Swift, Angry on 'Speak Now'|last=Caramanica|first=Jon|work=The New York Times|date=October 20, 2010|accessdate=October 23, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20101021050938/http://www.nytimes.com//2010//10//24//arts//music//24swift.html|archivedate=October 21, 2010}}&lt;/ref&gt; Hudobne sa album rozširuje nad rámec country pop a niekedy zasahuje aj do rocku a popu. [[The New York Times|''The New York Times'']] popísal album ako „divoký, hudobne rôznorodý a príliš vynikajúci, možno jej najlepší“. Magazín [[Rolling Stone|''Rolling Stone'']] popísal Swift ako jednu z najlepších skladateliek v pope, rocku alebo country: „Swift môže byť múdra nashvillská profesionálka, ktorá pozná všetky triky na výrobu hitov a tiež je to precitlivená romantická dievčina.“

S albumom ''Speak Now'' urobila rozsiahlu propagačnú kampaň. Objavila sa v rôznych ranných šou a talkshow a tiež odohrali bezplatné mini-koncerty na neobvyklých miestach, ako napríklad v otvorenom dvojposchodovom autobuse na Hollywood Boulevard alebo v odletovej hale na letisku JFK. S [[Kris Kristofferson]], Emyly Harris, Vince Gill a [[Lionel Richie]] sa podieľala v LA Nokia Clube na gitarovom ťahu – hudobníci sa na pódiu striedali a hrali akustické verzie svojich piesní, aby získali peniaze na Country Music Hall of Fame.

Prvý singel z albumu, „Mine“ vyšiel v auguste 2010 a ďalších päť singlov v priebehu rokov 2010 s 2011. Sú to: „Back to December“, „Mean“, „The Story of Us“, „Sparks Fly“ a „Ours“. Album mal veľký komerčný úspech a debutoval na prvom mieste v americkom rebríčku ''[[Billboard 200|Billboard]]'' [[Billboard 200|200]] s úvodným predajom cez 1 milión kópií a tak sa stal 16. albumom v histórii USA, ktorého sa predalo cez milión kusov v jednom týždni.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Kaufman|first1=Gil|title=Taylor Swift's Speak Now Tops 1 Million in First Week|url=http://www.mtv.com/news/1651391/taylor-swifts-speak-now-tops-1-million-in-first-week/|publisher=MTV News|accessdate=August 8, 2016|date=November 3, 2010|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160810044012/http://www.mtv.com/news/1651391/taylor-swifts-speak-now-tops-1-million-in-first-week/|archivedate=August 10, 2016}}&lt;/ref&gt;[[Súbor:Taylor Swift Sydney.jpg|thumb|Swift na vystúpení v Sydney počas jej Speak Now Tour, 2012.|265x265pixelů]]
Rok 2011 a začiatok roku 2012 precestovala na celosvetovom turné k CD. Súčasťou trinásťmesačného turné bolo 111 predstavení – 7 koncertov v Ázii, 12 v Európe, 80 v Severnej Amerike a 12 v Austrálii. Poznala mnoho hudobníkov, ktorí sa pripojili k jednorazovým duetom počas severoamerického turné. Pracovala s Jamesom Taylorom, [[Jason Mraz|Jasonom Mrazom]], Shawnom Colvinom, Johnnym Rzezniakom, Andym Grammezom, [[Tal Bachman|Talom Bachmanom]], [[Justin Bieber|Justinom Bieberom]], [[Selena Gomezová|Selenou Gomez]], [[Nicki Minaj]], [[Nelly]], [[B.o.B]], [[Usher|Usherom]], [[Flo Rida|Flo Ridom]], [[T.I.]], Johnom Foremanom, Jimom Adkinsom, Hayley Willams, Hot Chilly Rae, Ronniem Dunnom, Darrisom Ruckerom, Timom McGrawom a Kennym Chesnyom. Počas severoamerického turné písala pre každé predstavenie rôzne texty svojich piesní na ľavú ruku. Na turné hrala veľa akustických  verzií svojich pesničiek a v každom meste jej vzdali hold ako domácemu umelcovi. Potvrdila, že verzie pesničiek jej dovolili, aby bola spontánna v inak dobre natrénovanom predstavení. Turné sa zúčastnilo viac ako 1,6 milióna ľudí a zarobilo viac ako 123 miliónov dolárov.&lt;ref name=&quot;billboard1&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/biz/articles/news/touring/1098167/hot-tours-taylor-swift-george-strait-cirque-du-soleil|title=Hot Tours: Taylor Swift, George Strait, Cirque Du Soleil|last=Allen|first=Bob|date=March 29, 2012|work=Billboard|accessdate=May 10, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130221010109/http://www.billboard.com/biz/articles/news/touring/1098167/hot-tours-taylor-swift-george-strait-cirque-du-soleil|archivedate=February 21, 2013}}&lt;/ref&gt; V januári 2011 bolo vydané jej prvé živé CD, ''Speak Now World Tour Live.''&lt;ref name=&quot;SpeakNowLiveAlbum&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.taylorswift.com/news/o1287965052241?post=taylor-to-release-live-cd-dvd#o1287965052241|archiveurl=https://web.archive.org/web/20111011141259/http://www.taylorswift.com/news/o1287965052241?post=taylor-to-release-live-cd-dvd|archivedate=October 11, 2011|title=Taylor Swift News and Blog|publisher=taylorswift.com|date=September 21, 2011|accessdate=September 21, 2011}}&lt;/ref&gt;

Na 54. ročníku cien [[Grammy]] pieseň „Mean“ vyhrala cenu za [[Cena Grammy za najlepšiu country pieseň|Najlepšiu country pieseň]] a [[Cena Grammy za najlepší sólový country výkon|Najlepší country sólový výkon]].&lt;ref name=&quot;54th Grammys&quot;&gt;{{cite web|last=Wyland|first=Sarah|title=Taylor Swift Takes Home Two GRAMMYs at Tribute-Filled Show|url=http://blog.gactv.com/blog/2012/02/12/taylor-swift-takes-home-two-grammys-at-tribute-filled-show/|publisher=Great American Country|type=Blog|accessdate=February 13, 2012|date=February 12, 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150906065943/http://blog.gactv.com/blog/2012/02/12/taylor-swift-takes-home-two-grammys-at-tribute-filled-show/|archivedate=September 6, 2015}}&lt;/ref&gt; Počas Grammy túto pieseň aj naživo zaspievala. Bola vymenovaná za ''Entertainer of the Year'' na Akadémii country hudby v rokoch 2011 a 2012&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Talbott|first1=Chris|last2=Silva|first2=Cristina|url=https://www.yahoo.com/news/taylor-swift-wins-acm-entertainer-025913684.html|title=Taylor Swift wins ACM entertainer of the year|date=April 2, 2012|publisher=Yahoo!|agency=Associated Press|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160823015304/https://www.yahoo.com/news/taylor-swift-wins-acm-entertainer-025913684.html|archivedate=August 23, 2016}}&lt;/ref&gt; a od Country Music Assocation v roku 2011.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.cbsnews.com/news/cma-awards-2011-taylor-swift-wins-entertainer-of-the-year/|title=CMA Awards 2011: Taylor Swift wins entertainer of the year|date=November 9, 2011|publisher=CBS News|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140908121833/http://www.cbsnews.com/news/cma-awards-2011-taylor-swift-wins-entertainer-of-the-year/|archivedate=September 8, 2014}}&lt;/ref&gt; V roku 2011 vyhrala cenu „Umelec roka“ na [[American Music Awards]] a ''Speak Now'' album vyhral cenu „Najlepší country album“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hollywoodreporter.com/news/ama-american-music-awards-katy-perry-bieber-264237|title=AMAs 2011: Winners and Nominees Complete List|last=Kellogg|first=Jane|date=November 20, 2011|work=[[The Hollywood Reporter]]|accessdate=November 21, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150627093338/http://www.hollywoodreporter.com/news/ama-american-music-awards-katy-perry-bieber-264237|archivedate=June 27, 2015}}&lt;/ref&gt; ''[[Billboard]]'' ju menoval ženou roka 2011.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/464865/taylor-swift-billboards-woman-of-the-year|title=Taylor Swift: Billboard's Woman of the Year|last=Roland|first=Tom|date=December 2, 2011|page=1|work=Billboard|accessdate=May 15, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130203232452/http://www.billboard.com/articles/news/464865/taylor-swift-billboards-woman-of-the-year|archivedate=February 3, 2013}}&lt;/ref&gt;

Zatiaľ čo svoj štvrtý album dokončila v lete 2012, James Taylor ju pozval, aby vystúpila ako špeciálny hosť počas jeho setu Tanglewood. Zahrali spolu piesne „Fire and Rain“, „Love Story“ a „Ours“. James Taylor, ktorý sa s ňou prvýkrát stretol, keď mala osemnásť, povedal: „Proste sme si padli do noty. Miloval som jej piesne a jej prítomnosť na javisku bola úžasná.“

Počas tohto obdobia prispela dvomi vlastnými piesňami na soundtrack ''[[Hry o život|Hier o život]] (The Hunger Games)''. „Safe &amp; Sound“ napísala v spolupráci s The Civel Wars a T-Bone Burnett. Singel bol vydaný v januári 2013 a od tej doby sa ho predalo cez 1,4 milióna kusov v USA. Pieseň získala [[Cena Grammy za najlepšiu pôvodnú pieseň pre film, televíziu alebo iné vizuálne médiá|Cenu Grammy za najlepšiu pôvodnú pieseň pre film, televíziu alebo iné vizuálne médiá]] v roku 2013 a bola nominovaná na [[Zlatý glóbus za najlepšiu filmovú pieseň]].&lt;ref&gt;{{cite web|last=Herrera|first=Monica|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-arcade-fire-talk-hunger-games-20120315|title=Taylor Swift, Arcade Fire Talk 'Hunger Games'|work=Rolling Stone|date=March 15, 2012|accessdate=May 10, 2012|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150627015052/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-arcade-fire-talk-hunger-games-20120315|archivedate=June 27, 2015}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.goldenglobes.org/2012/12/nominations-2013/|title=Nominations 2013 — Golden Globe Awards|date=December 13, 2012|work=goldenglobes.org|accessdate=December 13, 2012|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121214105703/http://www.goldenglobes.org/2012/12/nominations-2013/|archivedate=December 14, 2012}}&lt;/ref&gt; Jej druhý príspevok do soundtracku „Eyes Open“ bol napísaný výhradne Swift a produkoval ho Nathan Chapman.

=== 2012 – 2014: Album ''Red'' ===
Štvrtý štúdiový album ''Red'' vyšiel 22. októbra 2012, ktorý zahŕňa žánre [[heartland rock]], [[dubstep]] a [[dance-pop]]. John Caramica o ''Red'' napísal: „Menej detailné a viac uponáhľané ako obyčajne. Na albume nepredstiera, že je niečo iné než popová megahviezda a je zajedno s dospelými obavami.“ Magazín ''Rolling Stone'' napísal: „Často sa jej darí vstúpiť do tradície neúprosného emocionálneho mapovania ako Joni Mitchell alebo Carol King. Jej projekt objavovaní seba samej je jedným z najlepších popových príbehov.“
[[Súbor:Begin Again (9492115952) (2) (cropped).jpg|vľavo|náhľad|237x237bod|Swift počas Red Tour v roku 2013]]
Ako propagačné kampane ''Red'' boli zástupcovia zo sedemdesiatich dvoch rozhlasových staníc po celom svete letecky dopravených do Nashvillu, kde počas úvodného týždňa predaja robili individuálne rozhovory so Swift. Objavila sa v mnohých televíznych šou a vystupovala na slávnostnom odovzdávaní hudobných cien v USA, [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]], [[Nemecko|Nemecku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Španielsko|Španielsku]] a [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Pilotný singel albumu bola skladba „We Are Never Ever Getting Back Together“ a stala sa jej prvým hitom číslo jeden amerického rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Ďalej bolo vydaných ďalších šesť piesní: „Begin Again“, „I Knew You Were Trouble“, „22“, „Everything Has Changed“, „The Last Time“ a „Red“. Album ''Red'' debutoval na vrchole ''[[Billboard 200|Billboard]]'' [[Billboard 200|200]] a v úvodnom týždni sa predalo cez 1,21 milióna kópií. To znamenalo najvyšší otvárací predaj za posledných 10 rokov a Swift sa stala prvou ženou, ktorá má dva albumy s úvodným sedemdenným predajom cez 1 milión kusov. Do mája 2013 sa albumu predalo cez 6 miliónov kusov celosvetovo. V novembri 2012 predala počas celej svojej kariéry cez 26 miliónov kusov albumov a 75 miliónov singlov, kúpených online. V tomto období mala krátkodobý vzťah s britským spevákom [[Harry Styles|Harrym Stylesom]].&lt;ref&gt;{{cite web|date=December 30, 2014|title=Taylor Swift's Boyfriend Timeline: 10 Relationships &amp; Their Songs|url=http://www.billboard.com/photos/1484087/taylor-swifts-boyfriend-timeline-10-relationships-their-songs/2|work=Billboard|accessdate=August 26, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160826193100/http://www.billboard.com/photos/1484087/taylor-swifts-boyfriend-timeline-10-relationships-their-songs/2|archivedate=August 26, 2016}}&lt;/ref&gt;

''Red Tour'' v Severnej Amerike malo 66 zastávok vrátane trinástich show na štadiónoch a trvalo od marca do septembra 2013. Zarobilo 150 miliónov dolárov. Zlomilo rekord v [[Čína|Číne]], kde sa predalo počas prvej minúty 18 tisíc lístkov.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{cite web|first=Bob|last=Allen|url=http://www.billboard.com/articles/news/6150193/taylor-swift-red-all-time-country-tour|title=Taylor Swift's Red Wraps as All-Time Country Tour|work=Billboard|date=July 3, 2014|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150601003002/http://www.billboard.com/articles/news/6150193/taylor-swift-red-all-time-country-tour|archivedate=June 1, 2015}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.nme.com/news/music/taylor-swift-204-1236231|title=Taylor Swift breaks China ticket sales record on 'Red' tour|last=Welch|first=Andy|date=April 6, 2014|work=[[NME]]|access-date=February 17, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190217142910/https://www.nme.com/news/music/taylor-swift-204-1236231|archive-date=February 17, 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Spoločne s [[Jack Antonoff|Jackom Antonoffom]] napísala pieseň „Sweeter Than Fiction“ pre soundtrack k filmu ''Once Chance''. Pieseň získala nomináciu na „Najlepšiu pôvodnú pieseň“ na 71. ročníku Zlatých Glóbusov.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Labrecque|first=Jeff|url=http://www.ew.com/article/2013/12/12/golden-globe-nominations-2013|title='12 Years a Slave' and 'American Hustle' lead Golden Globe nominees|work=Entertainment Weekly|date=December 12, 2013|accessdate=December 12, 2013|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150323102934/http://www.ew.com/article/2013/12/12/golden-globe-nominations-2013|archivedate=March 23, 2015}}&lt;/ref&gt; Na CMA Awards 2013 vystupovala s akustickou verziou piesne „Red“ s [[Vince Gilligan|Vince Gill]] a Alison Kraus. V [[Chicago|Chicagu]] vystupovala so skupinou [[The Rolling Stones]], neskôr uviedla, že to bol jeden z najlepších okamihov jej hudobnej kariéry.

Album nevyhral žiadnu cenu Grammy, ale bol nominovaný v štyroch kategóriách.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.latimes.com/entertainment/music/la-et-ms-grammy-nominations-winners-list-story.html#page=1|title=Grammys 2014: The complete list of nominees and winners|date=January 26, 2014|work=Los Angeles Times|accessdate=January 25, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150304121852/http://www.latimes.com/entertainment/music/la-et-ms-grammy-nominations-winners-list-story.html#page=1|archivedate=March 4, 2015}}&lt;/ref&gt; Pieseň „We Are Never Ever Getting Back Together“ bola nominovaná v roku 2013 na [[Cena Grammy za nahrávku roka|Nahrávku roka]] a album v roku 2014 na [[Cena Grammy za album roka|Album roka]]. Podobne nezískal žiadne ocenenie na predávaní cien Country Music Association. Vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch bola Swift ocenená jedinečnou Pinnacle Award za unikátny úspech a celosvetový prínos v country hudbe. V minulosti získal túto cenu len Grath Brook.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2013/11/08/arts/music/at-country-music-awards-swift-is-celebrated.html|title=Country Awards Hold Swift Close|last=Caramanica|first=Jon|work=The New York Times|date=November 7, 2013|accessdate=April 3, 2014|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131111094215/http://www.nytimes.com/2013/11/08/arts/music/at-country-music-awards-swift-is-celebrated.html|archivedate=November 11, 2013}}&lt;/ref&gt; [[The New York Times|''The New York Times'']] považoval udelenie ceny za pokus o udržanie Swift v tomto žánri. ''The New Yorker'' napísali: „Môže to byť okamih, kedy dala Taylor zbohom žánru, ktorý jej pomohol a nasmeroval ju k nadvláde popu.“ V roku 2012 vyhrala tri ceny MTV EMA, vrátane ocenenia za „Najlepšiu speváčku“ a „Najlepšie živé vystúpenie“. Pieseň „I Knew You Were Trouble“ vyhrala cenu za „Najlepšie ženské video“. Na American Music Awards 2012 vyhrala cenu za „Najlepšiu country speváčku“ a v roku 2013 cenu v kategórii „Umelec roka“.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.huffingtonpost.com/2012/11/19/taylor-swift-ama-performa_n_2158758.html|title=Taylor Swift AMA Awards 2012: Pop Star Performs 'I Knew You Were Trouble' (Video)|last=Gregoire|first=Carolyn|date=November 19, 2012|work=[[HuffPost]]|accessdate=June 10, 2013|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130526094239/http://www.huffingtonpost.com/2012/11/19/taylor-swift-ama-performa_n_2158758.html|archivedate=May 26, 2013}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/5800699/taylor-swift-justin-timberlake-american-music-awards-2013-winners|title=Taylor Swift &amp; Justin Timberlake Win Big at American Music Awards|last=Payne|first=Chris|date=November 25, 2013|work=Billboard|accessdate=November 21, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20151124101355/http://www.billboard.com/articles/news/5800699/taylor-swift-justin-timberlake-american-music-awards-2013-winners|archivedate=November 24, 2015}}&lt;/ref&gt;

=== 2014 – 2017: Album ''1989'' ===
V marci 2014 sa Swift presťahovala do mesta [[New York (mesto)|New York]].&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.theatlantic.com/entertainment/archive/2014/03/taylor-swift-moves-into-nyc-apartment-built-over-mysterious-river-of-pink-slime/359891/|title=Taylor Swift Moves into NYC Apartment Built Over Mysterious River of Pink Slime|work=[[The Atlantic]]|date=March 31, 2014|accessdate=July 31, 2016|last=Peterson|first=Price|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160927023235/http://www.theatlantic.com/entertainment/archive/2014/03/taylor-swift-moves-into-nyc-apartment-built-over-mysterious-river-of-pink-slime/359891/|archivedate=September 27, 2016}}&lt;/ref&gt; V tom čase začala pracovať na svojom piatom štúdiovom albume, ktorý dostal názov ''[[1989 (album Taylor Swift)|1989]]'' a vyšiel 27. októbra 2014.&lt;ref&gt;{{cite web|title=1989 by Taylor Swift|url=http://www.metacritic.com/music/1989/taylor-swift|publisher=[[Metacritic]]|accessdate=August 15, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160817160827/http://www.metacritic.com/music/1989/taylor-swift|archivedate=August 17, 2016}}&lt;/ref&gt; Spolupracovala na ňom s [[Jack Antonoff|Jackom Antonoffom]], Maxom Martinom, Shellbackom, Imogen Heap, [[Ryan Tedder|Ryanom Tedderom]] a Alym Payamim. Swift a Martin sa stali producentmi albumu, zatiaľ čo Chapman, Antonoff, Heap, Tedder, Payami a Kurstin produkovali samotné skladby. Sama Swift popisuje album ''1989'' ako jej „prvé čisto popové CD“.

Kritika albumu ''[[1989 (album Taylor Swift)|1989]]'' bola prevažne pozitívna. Sheffield z ''Rolling Stone'' povedal: „Divný, horúčkovitý, emotívny, divoký, nadšený; ''1989'' znie presne ako Taylor Swift, aj keď to vlastne neznie ako nič, čo kedy predtým vydala.“ Molly Lambert z ''Grantland'' poznamenala, že album ''1989'' je naozaj podobný albumu Brucea Springsteena ''Tunnel of Love''; upozorňuje na zmeny v kariérách oboch umelcov, posun v ich životoch a rozchody s dlhoročnými členmi kapely.
[[Súbor:Taylor Swift 039 (18117627828).jpg|vľavo|náhľad|227x227bod|Swift počas svojho turné 1989 World Tour, ktoré sa stalo najzárobkovejším turné roku 2015]]
V rámci propagačnej kampane k albumu ''1989'', Swift pozvala tajne svojich vybraných fanúšikov na takzvané „1989 Secret Sessions“ do jej domu v New Yorku, Nashville, [[Los Angeles]] a na [[Rhode Island]], kde si títo vybraní fanúšikovia mali možnosť vypočuť album už pred jeho vydaním.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6288945/taylor-swift-1989-secret-sessions-behind-the-scenes-video|date=October 16, 2014|last=Stutz|first=Colin|accessdate=August 2, 2016|title=Watch Taylor Swift's '1989' Secret Sessions Behind The Scenes Video|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160605172624/http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6288945/taylor-swift-1989-secret-sessions-behind-the-scenes-video|archivedate=June 5, 2016}}&lt;/ref&gt; Objavila sa tiež v mnohých talkshow, vystúpila na niekoľkých odovzdávaniach hudobných cien v USA a Anglicku a objavila sa ako hlasový poradca v americkej verzii šou ''The Voice''.

Pilotným singlom albumu bola skladba „Shake It Off“ a vyšla v auguste 2014. Dosiahla prvú priečku v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].&lt;ref name=&quot;Hot100Debut&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/6229439/taylor-swift-shake-it-off-no-1-hot-100-nicki-minaj-anaconda|title=Taylor Swift's 'Shake It Off' Debuts at No. 1 on Hot 100|first=Gray|last=Trust|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=August 27, 2014|accessdate=August 27, 2014|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141021190627/http://www.billboard.com/articles/news/6229439/taylor-swift-shake-it-off-no-1-hot-100-nicki-minaj-anaconda|archivedate=October 21, 2014}}&lt;/ref&gt; Ďalšími singlami číslo 1 sa stali piesne „Blank Space“ a „Bad Blood (featuring [[Kendrick Lamar]])“. Z albumu boli vydané taktiež single „Style“, „Wildest Dreams“, „Out of the Woods“ a „New Romantics“.&lt;ref name=&quot;US-singles&quot;&gt;{{Cite news|url={{BillboardURLbyName|artist=taylor swift|chart=Hot 100}}|title=Taylor Swift – Chart History: Hot 100|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=September 18, 2016}}&lt;/ref&gt; 

Počas prvého týždňa od vydania albumu ''1989'' sa predalo v USA viac ako 1,287 miliónov kópií, čím sa stal najpredávanejším albumom za posledných dvanásť rokov. Týmto sa Swift stala jediným umelcom, ktorý v prvom týždni predal cez milión kusov z troch albumov. Neskôr sa album vďaka predajnosti 3,66 milióna kusov stal najpredávanejším CD roku 2014. V novembri 2014 stiahla zo streamovacej služby [[Spotify]] celú svoju diskografiu a argumentovala tým, že hudba je umenie a umenie by nemalo byť zadarmo.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-scott-borchetta-spotify-20141108|title=Taylor Swift's Label Head Explains Spotify Removal|last=Knopper|first=Steve|date=November 8, 2014|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150421045432/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-scott-borchetta-spotify-20141108|archivedate=April 21, 2015}}&lt;/ref&gt; 

21. júna 2015 Swift skritizovala [[Apple|Apple Music]], hudobný streamovací server spoločnosti [[Apple Inc.]], kvôli ich rozhodnutiu neplatiť umelcom za možnosť streamovania ich hudby počas prvých troch mesiacov fungovania služby. V otvorenom liste napísala: „Nejde tu o mňa. Ja už som našťastie vo svojej kariére u piateho albumu a dokážem zaistiť seba, svoju kapelu, celý tím a manažment vďaka koncertom. Tu ide predovšetkým o mladých umelcov, ktorí práve vydali svoj prvý singel a svoj úspech nebudú mať zaplatený. Je to o mladých skladateľoch, ktorým sa práve podarilo presadiť a dúfali, že sa im vďaka honoráru podarí dostať z dlhov.“ Tiež sa nechala počuť, že svoj repertoár stiahne aj z Apple Music. O deň neskôr [[Eddy Cue]] informoval prostredníctvom siete Twitter, že sa rozhodli zmeniť svoje stanovisko a budú platiť umelcom aj počas voľnej trojmesačnej lehoty.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/6605568/apple-changes-course-after-taylor-swift-open-letter-will-pay-labels-during|title=Apple Changes Course After Taylor Swift Open Letter: Will Pay Labels During Free Trial|last=Halperin|first=Shirley|date=June 21, 2015|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150622065723/https://www.billboard.com/articles/news/6605568/apple-changes-course-after-taylor-swift-open-letter-will-pay-labels-during|archivedate=June 22, 2015|accessdate=June 22, 2015}}&lt;/ref&gt; Swift sa nakoniec k celej veci vyjadrila slovami: „Po všetkom, čo sa stalo tento týždeň, som sa rozhodla Apple Music dovoliť streamovať môj album 1989. Toto je prvýkrát, čo som cítila, že je správne nechať môj album streamovať. Ďakujem Apple, za zmenu prístupu.“&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.ew.com/article/2015/06/25/taylor-swift-1989-apple-music|title=Taylor Swift is putting 1989 on Apple Music|last=Rosen|first=Christopher|date=June 25, 2015|work=[[Entertainment Weekly]]|accessdate=June 25, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150626164203/http://www.ew.com/article/2015/06/25/taylor-swift-1989-apple-music|archivedate=June 26, 2015}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150626164203/http://www.ew.com/article/2015/06/25/taylor-swift-1989-apple-music |date=2015-06-26 }}&lt;/ref&gt; 

Počas ''The 1989 World Tour'' – ktoré trvalo od mája do decembra 2015 – Swift vystúpila v [[Japonsko|Japonsku]], USA, Kanade, Veľkej Británii, [[Írsko|Írsku]], Nemecku, [[Holandsko|Holandsku]] a Austrálii. Ako predskokani vystúpili [[Haim]], Vance Joy, [[Shawn Mendes]] a [[James Bay]]. 

Swift spolupracovala počas ''1989'' éry s mnohými umelcami. Vystúpila s [[Paul McCartney|Paulom McCartneym]] so skladbami „I Saw Her Standing There“ a „Shake It Off“ na Saturday Night Live 40th Anniversary Special after-party. S Kennym Chesneym zaspievala pieseň „Big Star“ počas jeho prvého koncertu z turné ''Big Revival Tour'' v Nashville. [[Madonna|Madonnu]] sprevádzala na gitare pri piesni „Ghosttown“ na iHeartRadio Music Awards. 

Získala ocenenie od ''Billboardu'' „Žena roka 2014“; je jedinou umelkyňou, ktorá tento titul získala dvakrát.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6281490/taylor-swift-2014-billboard-woman-of-the-year|title=Taylor Swift: 2014 Billboard Woman of the Year|date=October 10, 2014|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150601104651/http://www.billboard.com/articles/columns/pop-shop/6281490/taylor-swift-2014-billboard-woman-of-the-year|archivedate=June 1, 2015}}&lt;/ref&gt; Tiež v tom roku získala cenu Dicka Clarka a na American Music Awards vyhrala v kategórii Excellence.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/events/amas-2014/6327564/taylor-swift-win-first-dick-clark-award-of-excellence-amas-2014-diana-ross|title=Taylor Swift Wins Dick Clark Award of Excellence at 2014, Presented by Diana Ross|last=Payne|first=Chris|date=November 23, 2014|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150704061502/http://www.billboard.com/articles/events/amas-2014/6327564/taylor-swift-win-first-dick-clark-award-of-excellence-amas-2014-diana-ross|archivedate=July 4, 2015}}&lt;/ref&gt; Na Grammy v roku 2015 bola skladba „Shake It Off“ nominovaná v troch kategóriách vrátane dvoch hlavných, [[Cena Grammy za pieseň roka|Pieseň roka]] a [[Cena Grammy za nahrávku roka|Nahrávka roka]]. Na [[Brit Awards]] 2015 vyhrala cenu v kategórii „Svetová sólo umelkyňa“.&lt;ref name=&quot;Jonze&quot;&gt;{{cite web|url=https://www.theguardian.com/music/2015/feb/25/taylor-swift-wins-international-female-solo-artist-at-brit-awards-2015|title=Taylor Swift wins international female solo artist at Brit awards 2015|last=Jonze|first=Tim|date=February 25, 2015|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160101070259/http://www.theguardian.com/music/2015/feb/25/taylor-swift-wins-international-female-solo-artist-at-brit-awards-2015|archivedate=January 1, 2016|work=[[The Guardian]]|accessdate=April 11, 2015}}&lt;/ref&gt; Tiež získala ako jedna z ôsmych umelcov cenu Anniversary Milestone Awards na Akadémii country hudby 2015.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-miranda-lambert-among-2015-acm-awards-milestone-winners-20150325|title=2015 ACM Award Milestone Winners Include Swift, Lambert|last=Betts|first=Stephen L.|date=March 25, 2015|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=April 11, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150402150635/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-miranda-lambert-among-2015-acm-awards-milestone-winners-20150325|archivedate=April 2, 2015}}&lt;/ref&gt;

17. mája 2015 pred odovzdávaním cien [[Billboard Music Awards]] malo premiéru jej nové video k štvrtému singlu „Bad Blood“. Vo videoklipe sa so Swift objavili aj svetové hviezdy ako [[Kendrick Lamar]], [[Selena Gomezová|Selena Gomez]], [[Hayley Williams]], [[Ellie Goulding]], [[Gigi Hadid]] a ďalší. Videoklip 18. mája zlomil rekord na [[VEVO|Vevo]], kedy si ho počas prvých dvadsiatich štyroch hodín prehralo na [[YouTube]] viac ako 20,1 milióna ľudí. Swift na Billboard Music Awards premenila osem zo štrnástich nominácií, vrátane hlavných kategórií „Top sólová umelkyňa“ a „Top umelec“. 5. augusta 2015 oznámila, že piatym singlom z albumu ''1989'' bude pieseň „Wildest Dreams“. 30. augusta mal na [[MTV Video Music Awards]] 2015 premiéru videoklip k tomuto singlu. Skladba sa umiestnila na piatom mieste v rebríčku ''Billboard'' Hot 100, čím sa stala piatou skladbou z albumu 1989, ktorá sa umiestnila v Top 10 a tiež devätnástym singlom Swift vôbec, ktorý sa dostal do Top 10.

V roku 2016 vyhrala tri ceny Grammy za album ''1989'' – [[Cena Grammy za album roka|Album roka]], [[Cena Grammy za najlepší vokálny popový album|Najlepší vokálny popový album]] a [[Cena Grammy za najlepší videoklip|Najlepší videoklip]] za „Bad Blood“. Stala sa prvou ženou a celkovo piatym umelcom, ktorý vyhral v kategórii Album roka dvakrát ako sólo umelec a tiež prvým umelcom, ktorý tak urobil s albumami rôznych žánrov.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.billboard.com/articles/news/grammys/6882510/taylor-swift-grammy-album-of-the-year-win-multiple|title=Taylor Swift Joins Elite Club to Win Grammy Album of the Year More Than Once: See the Rest|last=Lynch|first=Joe|date=February 19, 2016|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=July 31, 2016|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160301073145/http://www.billboard.com/articles/news/grammys/6882510/taylor-swift-grammy-album-of-the-year-win-multiple|archivedate=March 1, 2016}}&lt;/ref&gt;

V marci 2015 začala chodiť so škótskym DJ-om a hudobným producentom [[Calvin Harris|Calvinom Harrisom]], ktorí sa následne v júni stali najlepšie plateným celebritným párom posledných rokov. ''[[Forbes]]'' odhadol ich zárobok na vyše 146 miliónov dolárov.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://time.com/3936952/taylor-swift-calvin-harris-highest-paid/|title=Taylor Swift and Calvin Harris Are the Highest-Paid Celebrity Couple|last=Rhodan|first=Maya|date=June 25, 2015|work=[[Time (týždenník)|Time]]|archiveurl=https://www.webcitation.org/6idOnrlMM?url=http://time.com/3936952/taylor-swift-calvin-harris-highest-paid/|archivedate=June 29, 2016|url-status=live|accessdate=June 26, 2015}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160630013226/http://time.com/3936952/taylor-swift-calvin-harris-highest-paid/ |date=2016-06-30 }}&lt;/ref&gt; V júni 2016 oznámili ukončenie svojho vzťahu. Stihli spolu zložiť pieseň „This Is What You Came For“, ktorú naspievala [[Rihanna]] a stala sa medzinárodným hitom. Swift je v tejto piesni uvádzaná pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Nils Sjöberg.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-wrote-calvin-harris-smash-hit-this-is-what-you-came-for-20160713|title=Taylor Swift Co-Wrote Calvin Harris' Smash Hit 'This Is What You Came For'|work=[[Rolling Stone]]|date=July 13, 2016|accessdate=July 31, 2016|last=Spanos|first=Brittany|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160730023011/http://www.rollingstone.com/music/news/taylor-swift-wrote-calvin-harris-smash-hit-this-is-what-you-came-for-20160713|archivedate=July 30, 2016}}&lt;/ref&gt; V tom istom mesiaci začala randiť s anglickým hercom [[Tom Hiddleston|Tomom Hiddlestonom]], ktorého stretla na [[Met Gala]];&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cosmopolitan.co.uk/entertainment/news/a44682/tom-hiddleston-taylor-swift-relationship-truth/|title=Tom Hiddleston finally tells us the truth about his relationship with Taylor Swift|last=Lewis|first=Anna|date=July 15, 2016|website=[[Cosmopolitan (magazine)|Cosmopolitan]]|accessdate=January 8, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20160717042733/http://www.cosmopolitan.co.uk/entertainment/news/a44682/tom-hiddleston-taylor-swift-relationship-truth/|archive-date=July 17, 2016|url-status=live}}&lt;/ref&gt; ich vzťah po niekoľkých mesiacoch skončil. V auguste priznala, že jej matke diagnostikovali [[Rakovina|rakovinu]] a povzbudila ostatných k pravidelným zdravotným prehliadkam.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Schillaci|first1=Sophie|title=Taylor Swift Tearfully Addresses Mom's Cancer Battle as She Performs 'Ronan'|url=http://www.etonline.com/news/170204_taylor_swift_tearfully_addresses_mom_cancer_battle_as_she_performs_ronan/|accessdate=August 26, 2016|work=[[Entertainment Tonight]]|date=August 18, 2015|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160827111356/http://www.etonline.com/news/170204_taylor_swift_tearfully_addresses_mom_cancer_battle_as_she_performs_ronan/|archivedate=August 27, 2016}}&lt;/ref&gt; V septembri 2016 začala chodiť s britským hercom [[Joe Alwyn|Joeom Alwynom]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.yahoo.com/entertainment/did-taylor-swift-joe-alwyn-180606437.html/|title=Taylor Swift Finally Reveals When She Started Dating Joe Alwyn in Lover Album|date=August 23, 2019|website=[[Yahoo!]]|url-status=live|accessdate=June 11, 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20200611234106/https://www.yahoo.com/entertainment/did-taylor-swift-joe-alwyn-180606437.html|archive-date=June 11, 2020}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cosmopolitan.co.uk/entertainment/news/a45792/taylor-swift-tom-hiddleston-relationship-timeline/|title=Taylor Swift and Tom Hiddleston: a timeline of their very short relationship|last=Lewis|first=Anna|date=November 10, 2017|website=[[Cosmopolitan (magazine)|Cosmopolitan]]|url-status=live|accessdate=January 8, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20170211213110/http://www.cosmopolitan.co.uk/entertainment/news/a45792/taylor-swift-tom-hiddleston-relationship-timeline/|archive-date=February 11, 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.elle.com/culture/celebrities/a25131480/taylor-swift-joe-alwyn-dating-unconditional-support-report/|title=Taylor Swift Still Happily Dating and 'Unconditionally' Supported by Joe Alwyn|work=[[Elle (magazine)|Elle]]|location=France|accessdate=November 29, 2018|archivedate=November 22, 2018|archiveurl=https://web.archive.org/web/20181122123949/https://www.elle.com/culture/celebrities/a25131480/taylor-swift-joe-alwyn-dating-unconditional-support-report/|url-status=live}}&lt;/ref&gt; V októbri hudobná skupina [[Little Big Town]] vydala pieseň „Better Man“, ktorá bola napísaná výlučne Swift pre ich siedmy album s názvom ''[[The Breaker (album)|The Breaker]]''.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Bailey|first1=Alyssa|title=Which Ex Is This New Taylor Swift Song 'Better Man' About?|url=http://www.elle.com/culture/celebrities/news/a40417/taylor-swift-better-man-lyrics-calvin-harris-tom-hiddleston/|accessdate=November 1, 2016|work=[[Elle (magazine)|Elle]]|date=November 1, 2016|url-status=live|archiveurl=https://archive.today/20161110232147/http://www.elle.com/culture/celebrities/news/a40417/taylor-swift-better-man-lyrics-calvin-harris-tom-hiddleston/|archivedate=November 10, 2016}}&lt;/ref&gt; O dva mesiace neskôr s britským spevákom [[Zayn Malik|Zaynom Malikom]] vydala spoločný singel „[[I Don't Wanna Live Forever]]“. Pieseň sa nachádza na soundtracku k filmu ''[[Päťdesiat odtieňov temnoty (film)|Päťdesiat odtieňov temnoty]]'' (''Fifty Shades Darker''; 2017). Pieseň sa umiestnila na prvej priečke vo [[Švédsko|Švédsku]] a Spojených štátoch.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://swedishcharts.com/showinterpret.asp?interpret=Taylor+Swift|title=Discography Taylor Swift|publisher=Swedish Charts|accessdate=July 11, 2014|url-status=live|archiveurl=https://www.webcitation.org/66O12TirQ?url=http://swedishcharts.com/showinterpret.asp?interpret=Taylor+Swift|archivedate=March 23, 2012}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7694385/hot-100-ed-sheeran-katy-perry-bruno-mars|title=Ed Sheeran Tops Hot 100, Katy Perry Debuts at No. 4 &amp; Bruno Mars, Rihanna &amp; The Weeknd All Hit Top 10|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|last=Trust|first=Gary|date=February 21, 2017|accessdate=February 22, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170222113834/http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7694385/hot-100-ed-sheeran-katy-perry-bruno-mars|archivedate=February 22, 2017}}&lt;/ref&gt; Na [[MTV Video Music Awards]] 2017 dvojica vyhrala za videoklip k piesni cenu v kategórii „Najlepšia spolupráca“.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=France|first1=Lisa Respers|title=MTV Video Music Awards 2017: Winners list|url=http://edition.cnn.com/2017/08/27/entertainment/mtv-video-music-awards/index.html|publisher=[[CNN]]|accessdate=August 28, 2017|date=August 28, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170827233510/http://edition.cnn.com/2017/08/27/entertainment/mtv-video-music-awards/index.html|archivedate=August 27, 2017}}&lt;/ref&gt;

=== 2017 – 2018: Album ''Reputation'' ===
V auguste 2017 Swift úspešne zažalovala Davida Muellera, bývalú osobnosť ranných šou [[Denver|denverskej]] [[KYGO-FM]]. Pred štyrmi rokmi informovala Muellerových šéfov, že ju sexuálne napadol, keď ju chytil na jednej udalosti. Po prepustení Mueller obvinil speváčku z klamstva a zažaloval ju za škody spôsobené stratou zamestnania. Krátko na to Swift podala žalobu za sexuálne napadnutie za jeden dolár.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.washingtonpost.com/news/arts-and-entertainment/wp/2017/12/06/taylor-swift-explains-her-blunt-testimony-during-her-sexual-assault-trial/|title=Taylor Swift explains her blunt testimony during her sexual assault trial|last=Yahr|first=Emily|date=December 6, 2017|website=The Washington Post|url-status=live|access-date=February 1, 2020}}&lt;/ref&gt; Porota zamietla Muellerove tvrdenia a rozhodla v prospech speváčky.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Gonzalez|first1=Sandra|last2=McLean|first2=Scott|last3=Weisfeldt|first3=Sara|last4=Gauk-Roger|first4=Topher|title=Taylor Swift wins court case|url=http://edition.cnn.com/2017/08/14/entertainment/taylor-swift-verdict/index.html|publisher=[[CNN]]|accessdate=August 20, 2017|date=August 15, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170819230306/http://edition.cnn.com/2017/08/14/entertainment/taylor-swift-verdict/index.html|archivedate=August 19, 2017}}&lt;/ref&gt; Následne si vyčistila účty na sociálnych sieťach&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.telegraph.co.uk/music/news/taylor-swift-wipes-social-media-profiles-fuelling-expectations/|title=Taylor Swift wipes social media profiles, fuelling expectations of new album|date=August 18, 2017|newspaper=[[The Daily Telegraph]]|accessdate=August 19, 2019|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190108031111/https://www.telegraph.co.uk/music/news/taylor-swift-wipes-social-media-profiles-fuelling-expectations/|archivedate=January 8, 2019}}&lt;/ref&gt; a vydala pieseň „Look What You Made Me Do“ ako hlavný singel zo svojho šiesteho albumu s názvom ''[[Reputation (album)|Reputation]]''. Pieseň bola na špičke rebríčka v Austrálii, Írsku, na Novom Zélande, vo Veľkej Británii a v USA.&lt;ref&gt;Peak positions:

{{cite web|url=http://www.ariacharts.com.au/news/2017/taylor-swift-scores-fifth-1-single|publisher=Australian Recording Industry Association|date=September 2, 2017|accessdate=September 2, 2017|title=Taylor Swift Scores Fifth No. 1 Single|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170902191138/http://www.ariacharts.com.au/news/2017/taylor-swift-scores-fifth-1-single|archivedate=September 2, 2017}}

{{cite web|url=http://irma.ie/index.cfm?page=irish-charts&amp;chart=Singles|title=IRMA – Irish Charts|publisher=[[Irish Recorded Music Association]]|accessdate=September 2, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170614003514/http://www.irma.ie/index.cfm?page=irish-charts&amp;chart=Singles|archivedate=June 14, 2017}}{{cite web|url=http://nztop40.co.nz/chart/singles?chart=4394|title=NZ Top 40 Singles Chart|publisher=[[Recorded Music NZ]]|date=September 4, 2017|accessdate=September 1, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170901115252/http://nztop40.co.nz/chart/singles?chart=4394|archivedate=September 1, 2017}}{{cite web|title=Taylor Swift scores first Number 1 on the Official Singles Chart with 'LWYMMD'|url=http://www.officialcharts.com/chart-news/taylor-swift-scores-first-number-1-on-the-official-singles-chart-with-lwymmd__20320/|publisher=[[Official Charts Company]]|date=September 1, 2017|accessdate=September 1, 2017|first=Jack|last=White|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170902004233/http://www.officialcharts.com/chart-news/taylor-swift-scores-first-number-1-on-the-official-singles-chart-with-lwymmd__20320/|archivedate=September 2, 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;lwymmd&quot;&gt;{{Cite news|last1=Trust|first1=Gary|title=Taylor Swift at Nos. 1 &amp; 4 on Billboard Hot 100, as Cardi B Moves Up to No. 2|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=September 11, 2017|url=http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7957955/taylor-swift-hot-100-look-what-you-made-me-do-ready-for-it|accessdate=October 30, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170921152317/http://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/7957955/taylor-swift-hot-100-look-what-you-made-me-do-ready-for-it|archivedate=September 21, 2017}}&lt;/ref&gt; Videoklip mal počas prvého dňa na YouTube viac ako 43,2 milióna pozretí, čím prekonal rekord najsledovanejšieho hudobného videa za 24 hodín.&lt;ref&gt;{{Cite news|last=Lewis|first=Randy|title=Taylor Swift's 'Look What You Made Me Do' video bashes another YouTube record|url=http://www.latimes.com/entertainment/la-et-entertainment-news-updates-august-taylor-swift-s-look-what-you-made-me-1503967193-htmlstory.html|newspaper=[[Los Angeles Times]]|accessdate=August 29, 2017|date=August 29, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170829024355/http://www.latimes.com/entertainment/la-et-entertainment-news-updates-august-taylor-swift-s-look-what-you-made-me-1503967193-htmlstory.html|archivedate=August 29, 2017}}&lt;/ref&gt; V októbri vydala druhý singel „... Ready for It?“,&lt;ref&gt;{{cite web|title=Top 40 Rhythmic Future Releases|url=https://www.allaccess.com/top40-rhythmic/future-releases|publisher=All Access Media Group|accessdate=October 23, 2017|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171023213344/https://www.allaccess.com/top40-rhythmic/future-releases|archivedate=October 23, 2017}}&lt;/ref&gt; ktorý zaznamenal v Austrálii priečku číslo tri a v USA číslo štyri.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Taylor Swift holds No. 1 for second week|url=http://www.ariacharts.com.au/news/2017/taylor-swift-holds-1-for-second-week|publisher=[[Australian Recording Industry Association]]|date=September 9, 2017|accessdate=October 7, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170917034506/http://www.ariacharts.com.au/news/2017/taylor-swift-holds-1-for-second-week|archivedate=September 17, 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;lwymmd&quot; /&gt;
[[Súbor:Taylor_Swift_Reputation_Tour1_(cropped).jpg|alt=Swift wearing a black and gray patterned body suit standing in front of a microphone singing|vľavo|náhľad|Swift počas vystúpenia na Reputation Stadium Tour (2018).|287x287bod]]
Z ''Reputation'' boli vydané dva propagačné singly: „Gorgeous“ a „Call It What You Want“. „Gorgeous“ sa neskôr stal piatym singlom tohto albumu v Európe.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/8006719/taylor-swift-gorgeous-single-release|title=Taylor Swift's 'Gorgeous' New Single Has Arrived: Listen|last=Brandle|first=Lars|date=October 20, 2017|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=December 7, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171020094302/http://www.billboard.com/articles/news/8006719/taylor-swift-gorgeous-single-release|archivedate=October 20, 2017}}{{cite web|last1=Iasimone|first1=Ashley|last2=Brandle|first2=Lars|title=Taylor Swift Debuts 'Call It What You Want': Watch Lyric Video|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8022883/taylor-swift-call-it-what-you-want-song-listen|accessdate=December 7, 2017|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=November 3, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171205182259/https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8022883/taylor-swift-call-it-what-you-want-song-listen|archivedate=December 5, 2017}}{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/radio1/playlist|title=BBC – Radio 1 – Playlist|publisher=[[BBC Radio 1]]|accessdate=January 12, 2018|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180112164557/http://www.bbc.co.uk/radio1/playlist|archivedate=January 12, 2018}}&lt;/ref&gt; Album bol vydaný v novembri a v USA sa predalo 1,21 milióna kópií. V roku 2017 sa stal najpredávanejším albumom v krajine. S týmto úspechom sa stala prvým umelcom, ktorého štyri albumy predali jeden milión kópií počas jedného týždňa v USA.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8039676/taylor-swift-reputation-album-sells-12-million-copies-us|title=Official: Taylor Swift's 'Reputation' Album Sells 1.2M Copies in US During First Week|work=Billboard|accessdate=May 29, 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20171130081855/https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8039676/taylor-swift-reputation-album-sells-12-million-copies-us|archive-date=November 30, 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Album bol na vrchole rebríčkov v niekoľkých krajinách vrátane USA, Veľkej Británie, Austrálie a Kanady. Celosvetový predaj za prvý týždeň dosiahol dva milióny kópií.&lt;ref&gt;{{cite web|last=Levine|first=Robert|date=November 22, 2017|title=Taylor Swift Schools the Music Industry Once Again, While Streaming Services Wring Their Hands|url=https://www.billboard.com/articles/business/8046278/taylor-swift-streaming-services-reputation-music-industry-analysis|magazine=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171130163201/https://www.billboard.com/articles/business/8046278/taylor-swift-streaming-services-reputation-music-industry-analysis|archivedate=November 30, 2017|accessdate=December 2, 2017|url-status=live}}&lt;/ref&gt; ''Reputation'' ukázal, že sa Swift hudobne vydala novým smerom; album je inšpirovaný [[Urban (žáner)|urban]] zvukom, [[Hip-hop (hudba)|hip hopom]] a [[Elektronická tanečná hudba|EDM]].&lt;ref&gt;{{Cite web|last=Powers|first=Ann|date=November 10, 2019|title=The Old Taylor's Not Dead|url=https://www.npr.org/sections/therecord/2017/11/10/562360434/the-old-taylors-not-dead|access-date=June 29, 2020|website=[[NPR]]}}&lt;/ref&gt; Následne vystúpila s piesňami „... Ready for It?“ a „Call It What You Want“ v ''[[Saturday Night Live]]''.&lt;ref&gt;{{Cite news|last1=Aswad|first1=Jem|title=Taylor Swift Strips Things Down for 'Saturday Night Live' Performances (Watch)|url=https://variety.com/2017/music/news/taylor-swift-strips-things-down-for-saturday-night-live-performances-watch-video-1202612891/|accessdate=November 18, 2017|work=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=November 12, 2017|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171115230246/http://variety.com/2017/music/news/taylor-swift-strips-things-down-for-saturday-night-live-performances-watch-video-1202612891/|archivedate=November 15, 2017}}&lt;/ref&gt; Pieseň „End Game“ v spolupráci s [[Ed Sheeran|Edom Sheeranom]] a reperom [[Future (reper)|Future]] bola v novembri vydaná ako tretí singel z albumu a vyvrcholila na 18. mieste v USA. Medzi ďalšie singly z albumu patrí „New Year's Day“, ktorý bol vydaný výhradne pre country rádio a taktiež pieseň „Delicate“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/country/8039304/taylor-swift-new-years-day-reputation-country-radio|title=Taylor Swift's 'New Year's Day' Goes to Country Radio: Is Country Ready for It?|last1=Trust|first1=Gary|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20171205104854/https://www.billboard.com/articles/columns/country/8039304/taylor-swift-new-years-day-reputation-country-radio|archivedate=December 5, 2017|url-status=live|accessdate=April 13, 2018}}{{cite web|last1=Braca|first1=Nina|title=Taylor Swift to Release 'Delicate' Music Video at iHeart Radio Music Awards|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8231873/taylor-swift-delicate-music-video-iheart-radio-music-awards|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=April 13, 2018|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180414113842/https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8231873/taylor-swift-delicate-music-video-iheart-radio-music-awards|archivedate=April 14, 2018}}&lt;/ref&gt;

V apríli 2018 spolupracovala na piesni „Babe“ od country dua [[Sugarland]] z ich albumu ''Bigger.'' Na podporu albumu ''Reputation'' sa vydala na kritikmi pozitívne hodnotené turné s názvom Reputation Stadium Tour. Trvalo od mája do novembra 2018 a prekonalo viacero rekordov v návštevnosti či zárobku. Zarobilo 266,1 milióna dolárov a predalo sa cez 2 milióny vstupeniek. Swift prekonala svoj vlastný rekord najvýnosnejšieho turné ženskej umelkyne a tiež rekord najzárobkovejšieho turné [[Severná Amerika|severnej Ameriky]] v celej histórii. Celosvetovo turné zarobilo 345,7 milióna dolárov,&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.billboard.com/biz/articles/news/touring/8489131/taylor-swift-closes-reputation-stadium-tour-with-345-million|title=Taylor Swift Closes Reputation Stadium Tour with $345 Million|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|first=Eric|last=Frankenberg|date=December 6, 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181209172637/https://www.billboard.com/biz/articles/news/touring/8489131/taylor-swift-closes-reputation-stadium-tour-with-345-million|archive-date=December 9, 2018|url-status=live|accessdate=December 22, 2018}}&lt;/ref&gt; čím sa stalo druhým najzárobkovejším turné roka.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.forbes.com/sites/hughmcintyre/2018/12/06/these-are-the-10-highest-grossing-tours-of-2018/|title=These Are The 10 Highest-Grossing Tours of 2018|first=Hugh|last=McIntyre|work=[[Forbes]]|date=December 6, 2018|accessdate=December 22, 2018|url-status=live|archiveurl=https://web.archive.org/web/20181207122741/https://www.forbes.com/sites/hughmcintyre/2018/12/06/these-are-the-10-highest-grossing-tours-of-2018/|archivedate=December 7, 2018}}&lt;/ref&gt; Na American Music Awards 2018 vyhrala v kategóriach Turné roka, Umelec roka, Najobľúbenejšia popová/rocková umelkyňa a Najobľúbenejší popový/rockový album. Celkovo s 23 oceneniami sa stala najoceňovanejšou ženou histórie týchto cien – rekord dovtedy držala [[Whitney Houston]].

''Reputation'' bol posledný album vydaný pod vydavateľstvom [[Big Machine Records]], s ktorým mala 12-ročnú zmluvu. V novembri 2018 podpísala novú multi-albumovú zmluvu s [[Universal Music Group]]; v USA boli jej následné vydania propagované pod [[Republic Records]]. Swift uviedla, že zmluva obsahovala ustanovenie, ktoré jej umožní zachovať vlastníctvo jej [[Mastering|master]] nahrávok. Okrem toho v prípade, že spoločnosť Universal predá akúkoľvek časť svojho podielu spoločnosti Spotify, spoločnosť Spotify bude súhlasiť s rozdelením nevymožiteľnej časti výnosov medzi svojich umelcov.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-universal-republic-deal-spotify-758102/|title=Taylor Swift's New Record Deal Affects Thousands of Other Musicians|last=Wang|first=Amy X.|date=November 19, 2018|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=November 26, 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181126221710/https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-universal-republic-deal-spotify-758102/|archive-date=November 26, 2018|url-status=live}}{{Cite news|url=https://variety.com/2018/music/news/taylor-swift-stands-to-make-music-business-history-as-a-free-agent-1202918336/|title=Taylor Swift Stands to Make Music Business History as a Free Agent|last=Willman|first=Chris|date=August 27, 2018|work=[[Variety (magazine)|Variety]]|accessdate=August 29, 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180829021649/https://variety.com/2018/music/news/taylor-swift-stands-to-make-music-business-history-as-a-free-agent-1202918336/|archive-date=August 29, 2018|url-status=live}}{{cite news|url=https://variety.com/2018/music/news/taylor-swift-news-alert-1203032124/|title=Taylor Swift Signs New Deal With Universal Music Group|last1=Aswad|first1=Jem|date=November 19, 2018|work=[[Variety (magazine)|Variety]]|accessdate=November 19, 2018|last2=Willman|first2=Chris|archive-url=https://web.archive.org/web/20181119184301/https://variety.com/2018/music/news/taylor-swift-news-alert-1203032124/|archive-date=November 19, 2018|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Koncom novembra vydalo Big Machine Records zoznam skladieb Reputation Stadium Tour pre streamingové služby. Zoznam skladieb obsahuje každú skladbu, ktorá sa odohrala na B-pódiách počas turné. 31. decembra bol na [[Netflix|Netflixe]] odpremiérovaný koncertný film ''Reputation Stadium Tour'', ktorý získal pozitívne ohlasy.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Stiernberg|first1=Bonnie|title=Taylor Swift's 'Reputation' Hits Netflix: Twitter Reacts|url=https://www.billboard.com/articles/news/8491775/taylor-swift-netflix-reputation-twitter-reaction|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=December 31, 2018|accessdate=June 16, 2019|archiveurl=https://web.archive.org/web/20190104085338/https://www.billboard.com/articles/news/8491775/taylor-swift-netflix-reputation-twitter-reaction|archivedate=January 4, 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

=== 2018 – 2020: Album ''Lover'' a spor o mastre ===
V apríli 2019 vydala pieseň „Me!“ v spolupráci s [[Brendon Urie|Brendonom Uriem]] zo skupiny [[Panic! at the Disco]] ako prvý singel z jej siedmeho štúdiového albumu ''[[Lover (album)|Lover]]''.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.npr.org/2019/08/23/753189805/stream-taylor-swifts-new-album-lover|title=Stream Taylor Swift's New Album, 'Lover'|first=Lyndsey|last=McKenna|publisher=[[NPR]]|date=August 23, 2019|accessdate=September 10, 2019}}&lt;/ref&gt; Pieseň debutovala po troch dňoch od vydania na stej priečke rebríčka [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]], no nasledujúci týždeň sa vyšplhala na číslo 2 – zaznamenala najvyšší skok singlu v histórii tohoto rebríčka.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8510137/lil-nas-x-old-town-road-tops-hot-100-fifth-week|title=Lil Nas X's 'Old Town Road' Tops Billboard Hot 100 For Fifth Week, Taylor Swift's 'Me!' Vaults to No. 2|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|last=Trust|first=Gary|date=May 6, 2019|accessdate=June 14, 2019}}&lt;/ref&gt; Videoklip prelomil rekord spomedzi žien a takisto aj 24-hodinový [[VEVO|Vevo]] rekord s 65,2 miliónmi zhliadnutí počas prvého dňa.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.forbes.com/sites/hughmcintyre/2019/04/27/taylor-swifts-me-music-video-has-already-broken-a-very-important-record-on-youtube/|title=Taylor Swift's 'Me!' Music Video Has Already Broken A Very Important YouTube Record|work=[[Forbes]]|last=McIntyre|first=Hugh|date=April 27, 2019|accessdate=June 14, 2019}}&lt;/ref&gt; Napriek tomu ale pieseň získala zmiešanú kritiku. V júni vydala druhý singel s názvom „You Need to Calm Down“, ktorý debutoval na priečke č. 2 rebríčka ''Billboard'' Hot 100.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8517553/taylor-swift-you-need-to-calm-down-five-burning-questions|title=Billboard Staffers Discuss Taylor Swift's No. 2 Hot 100 Debut For 'You Need to Calm Down'|date=June 25, 2019|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|accessdate=September 10, 2019}}&lt;/ref&gt; Stal sa jej 15. debutom v top 10, čo je najviac spomedzi žien.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8527171/lil-nas-x-old-town-road-number-one-hot-100-19-weeks|title=Lil Nas X's 'Old Town Road' Leads Billboard Hot 100 for 19th Week, Ariana Grande &amp; Social House's 'Boyfriend' Debuts in Top 10|work=Billboard|last=Trust|first=Gary|date=August 12, 2019|accessdate=August 12, 2019}}&lt;/ref&gt; V júli vydala propagačný singel „The Archer“.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-the-archer-862685/|title=Taylor Swift Releases Intimate New Song 'The Archer'|first=Claire|last=Shaffer|work=[[Rolling Stone]]|date=July 23, 2019|accessdate=September 10, 2019}}&lt;/ref&gt; Tretím singlom sa stala pieseň „Lover“. Je to speváčkin tretí po sebe idúci top 10 singel z rebríčka Hot 100 albumu ''Lover.''
[[Súbor:Taylor_Swift_2_-_2019_by_Glenn_Francis_(cropped)_3.jpg|alt=|náhľad|264x264bod|Swift na [[iHeartRadio Music Awards]] 2019]]
Album ''[[Lover (album)|Lover]]'' vyšiel [[23. august|23. augusta]] [[2019]], obdržal pozitívnu kritiku&lt;ref&gt;{{cite web|title=Lover by Taylor Swift|url=https://www.metacritic.com/music/lover/taylor-swift|publisher=[[Metacritic]]|accessdate=September 4, 2019}}&lt;/ref&gt; a debutoval na vrchole [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] s predajom 679-tisíc kópií v prvom týždni – stala sa prvou ženou histórie, ktorá počas jedného týždňa predala zo šiestich albumov viac ako pol milióna kópií.&lt;ref name=&quot;BB200&quot;&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8528870/taylor-swift-lover-album-debuts-at-no-1-on-billboard-200-chart|title=Official: Taylor Swift's 'Lover' Debuts at No. 1 on Billboard 200 Chart With 867,000 Units Earned in First Week in U.S.|first=Keith|last=Caulfield|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=September 1, 2019|accessdate=September 2, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190901210332/https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8528870/taylor-swift-lover-album-debuts-at-no-1-on-billboard-200-chart|archive-date=September 1, 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8528870/taylor-swift-lover-album-debuts-at-no-1-on-billboard-200-chart|title=Official: Taylor Swift's 'Lover' Debuts at No. 1 on Billboard 200 Chart With 867,000 Units Earned in First Week in U.S.|first=Keith|last=Caulfield|work=Billboard|date=September 1, 2019|accessdate=September 1, 2019}}&lt;/ref&gt; Tiež sa predalo viac kópií ako z ďalších 199 albumov v rebríčku dokopy.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.nytimes.com/2019/09/02/arts/music/taylor-swift-lover-sales.html|title=Taylor Swift's 'Lover' Is No. 1, but Falls Short of a Million Sales|first=Ben|last=Sisario|work=The New York Times|date=November 8, 2019|accessdate=September 4, 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190904020538/https://www.nytimes.com/2019/09/02/arts/music/taylor-swift-lover-sales.html|archive-date=September 4, 2019|url-status=live}}&lt;/ref&gt; 18 piesní z albumu sa dostalo do rebríčka ''Billboard'' Hot 100, čo bolo novým rekordom – najviac súbežných vstupov piesní ženskej umelkyne do tohoto rebríčka.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/8528903/every-song-taylor-swift-lover-charts-hot-100|title=All 18 Songs From Taylor Swift's New Album 'Lover' Chart On the Billboard Hot 100|first=Gary|last=Trust|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=September 3, 2019|accessdate=September 10, 2019}}&lt;/ref&gt; Na [[MTV Video Music Awards]] 2019 videoklipy „Me!“ a „You Need to Calm Down“ získali 12 nominácii. „Me!“ vyhral v kategórii Najlepšie vizuálne efekty a „You Need to Calm Down“ v kategórii Video roka – Swift sa tak stala prvou ženou a druhým umelcom, ktorý vyhral cenu za video a spolu-režíroval ho.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/awards/8528396/12-records-2019-vma-awards|title=12 Records That Were Set at the 2019 VMAs|last=Grein|first=Paul|date=August 26, 2019|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=January 11, 2020}}&lt;/ref&gt; Koncom roku 2019 sa stal ''Lover'' najpredávanejším fyzickým albumom roka v USA a najpredávanejším albumom ženy celosvetovo. Swift bola [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|Medzinárodnou federáciou fonografického priemyslu]] menovaná za globálne najlepšie predávajúceho umelca roka a stala sa prvou ženou, ktorá toto ocenenie získala dvakrát (predtým v roku 2014).&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Cite web|url=http://www.billboard.com/articles/business/9326226/taylor-swift-ifpi-global-best-selling-artist-2019|title=Taylor Swift Crowned IFPI&amp;#39;s Global Best-Selling Artist|last=Cirisano|first=Tatiana|date=March 2, 2020|website=Billboard|access-date=March 2, 2020}}&lt;/ref&gt;

V júni 2019 bola spoločnosť Big Machine Records (bývalá nahrávacia spoločnosť Swift) kúpená talentovým manažérom [[Scooter Braun|Scooterom Braunom]]. Tento nákup zahŕňal „[[Mastering|mastre]]“ jej prvých šiestich albumov.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Cite web|url=https://www.vox.com/culture/2019/7/1/20677241/taylor-swift-scooter-braun-controversy-explained|title=The Taylor Swift/Scooter Braun controversy, explained|last=Grady|first=Constance|date=September 1, 2019|website=Vox|access-date=August 23, 2019}}&lt;/ref&gt; V príspevku na [[Tumblr]] Swift ostro kritizovala transakciu, pričom uviedla, že sa roky pokúšala kúpiť svoje mastre a opísala Brauna ako „nepretržitého, manipulatívneho zastrašovača“.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; V auguste Swift oznámila plány na opätovné nahratie albumov v novembri 2020.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.bbc.com/news/entertainment-arts-49432817|title=Taylor Swift wants to re-record her old hits|date=August 22, 2019|access-date=August 22, 2019|work=[[BBC News]]|language=en-GB}}&lt;/ref&gt; V novembri 2019 povedala, že Braun a zakladateľ vydavateľstva Big Machine, Scott Borchetta, jej zabránili v odohraní jej vlastných starších piesní v rámci [[American Music Awards]] 2019 a tiež ich používaní pre dokument [[Netflix|Netflixu]] s názvom ''[[Miss Americana]].'' Big Machine poprelo obvinenia a uviedlo, že Swift dlhuje „milióny dolárov a viacero [[Aktíva (účtovníctvo)|aktív]]“. V reakcii na to zástupcovia Swift zverejnili korešpondenciu, v ktorej ukazujú, že výkonný pracovník spoločnosti Big Machine odmietol udeliť licencie na dokument, a uviedli, že spoločnosť Big Machine dlhuje speváčke takmer 8 miliónov dolárov za nezaplatené licenčné poplatky. 18. novembra 2019 spoločnosť Big Machine vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že „súhlasila s udelením všetkých licencií na vystúpenia svojich umelcov v post-show vysielaniach a na opätovné vysielanie na vzájomne schválených platformách“ pre American Music Awards, hoci konkrétne Swift nie je menom spomínaná. Swift v tom roku získala šesť ocenení American Music Awards vrátane Umelca dekáda za roky 2010s. V apríli 2020 spoločnosť Big Machine vydala ''[[Live from Clear Channel Stripped 2008]]'', živý album vystúpenia v rozhlasovej šou z roku 2008.&lt;ref name=&quot;usat&quot;&gt;{{Cite web|title=Taylor Swift Slams Big Machine's New Unauthorized Live Album as 'Shameless Greed'|url=https://www.usatoday.com/story/entertainment/music/2020/04/23/taylor-swift-big-machines-new-unapproved-album-shameless-greed/3015021001/|last=Henderson|first=Cydney|date=April 23, 2020|work=[[USA Today]]|accessdate=April 23, 2020}}&lt;/ref&gt; Swift ale uviedla, že toto vydanie neautorizovala.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Taylor Swift Decries Impending Release of Unauthorized 2008 Live Album|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-unauthorized-2008-live-album-989143/|last=Kreps|first=Daniel|date=April 23, 2020|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=April 23, 2020}}&lt;/ref&gt;

V novembri 2019 bola speváčka zahrnutá v rebríčku ''Billboard's'' Greatest of All Time Artists Chart na 8. mieste – najvyššie umiestnenie umelca s debutom v 21. storočí.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/pro/billboard-top-125-artists-of-all-time-the-beatles|title=Billboard's Top 125 Artists of All Time: The Beatles, Rolling Stones, Elton John, Mariah Carey, Madonna &amp; More|date=November 14, 2019}}&lt;/ref&gt; V tom čase vydala pôvodnú pieseň, ktorú zložila s [[Andrew Lloyd Webber|Andrewom Lloydom Webberom]] – „Beautiful Ghosts“ – pre film ''Cats'' (2019). V decembri skomponovala, nahrala a vydala vianočný singel s názvom „Christmas Tree Farm“ a vo filme ''Cats'' si zahrala postavu Bombaluriny.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.gq.com/story/cats-trailer|title=Look What the Cats Trailer Dragged In|date=July 18, 2019|work=GQ|accessdate=August 27, 2019}}&lt;/ref&gt; 23. januára 2020 mal film ''Miss Americana'' premiéru na [[Sundance Film Festival]] 2020 a 31. januára mal premiéru na Netflixe; získal pozitívny ohlas.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Miss Americana (2020)|url=https://www.rottentomatoes.com/m/taylor_swift_miss_americana|publisher=[[Fandango Media]]|work=[[Rotten Tomatoes]]|accessdate=February 2, 2020}}&lt;/ref&gt; Dokument zahŕňa skladbu „Only the Young“, ktorú napísala pre Voľby v Spojených štátoch v roku 2018. Vo februári podpísala exkluzívny globálny kontrakt s [[Universal Music Publishing Group]], po tom, čo jej 16-ročný kontrakt so [[Sony/ATV Music Publishing]] vypršal.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-signs-umpg-publishing-deal-1203484798/|title=Taylor Swift Moves to Universal Music Publishing Group with New Pact|last=Willman|first=Chris|date=February 6, 2020|website=Variety|language=en|access-date=February 6, 2020}}&lt;/ref&gt; V tom mesiaci vydala živú verziu piesne „The Man“ z albumu ''Lover'' a tiež aj videoklip.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/8551175/taylor-swift-teases-the-man-live-from-paris-song-video-release-date|title=Taylor Swift Teases 'The Man -- Live from Paris' Song &amp; Video Release Date|first=Mitchell|last=Peters|date=February 17, 2020|accessdate=February 18, 2020|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]}}&lt;/ref&gt; Lover Fest, speváčkin koncert na propagáciu albumu bol presunutý na rok 2021 z dôvodu [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémie COVID-19]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-cancels-2020-tour-dates-986059/|title=Taylor Swift Cancels All 2020 Tour Dates Due to Coronavirus|last=Kreps|first=Daniel|date=April 17, 2020|website=Rolling Stone|language=en-US|access-date=April 17, 2020}}&lt;/ref&gt; Vystúpila s piesňou „Soon You'll Get Better“ na online benefičnom koncerte [[Lady Gaga|Lady Gagy]] – [[Together at Home|One World: Together at Home]]. Koncert Swift z [[Paríž|Paríža]] – City of Lover (2019) bol 17. mája 2020 odvysielaný na stanici [[American Broadcasting Company|ABC]] a tiež na druhý deň dostupný na platformách [[Hulu]] a [[Disney+]]. Swift následne vydala živé verzie skladieb z albumu ''Lover'', s ktorými v Paríži vystúpila.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.pitchfork.com/news/listen-to-taylor-swifts-city-of-lover-film-soundtrack/|title=Listen to Taylor Swift's 'City of Lover' Film Soundtrack|last=Bloom|first=Madison|website=Pitchfork|date=May 17, 2020|access-date=May 20, 2020}}&lt;/ref&gt; 7. júna 2020 sa objavila na livestreame na [[YouTube]]'s ''Dear Class of 2020''&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://deadline.com/2020/06/barack-obama-michelle-obama-to-headline-youtubes-dear-class-of-2020-virtual-commencement-event-1202926308/|title=YouTube Reschedules Virtual Commencement Ceremony With The Obamas, Beyoncé Due To George Floyd Memorial Service – Watch|last=Petski|first=Denise|date=June 7, 2020|website=[[Deadline Hollywood]]|access-date=June 29, 2020}}&lt;/ref&gt; a tiež na [[Pride Live]]'s [[Pride Live#Campaigns|Stonewall Day]] livestreame 26. júna 2020.&lt;ref name=&quot;Pride2020&quot;&gt;{{Cite web|last=Lynch|first=Joe|date=June 26, 2020|title=Taylor Swift Calls Out U.S. Census for Transgender Erasure|url=https://www.billboard.com/articles/news/pride/9409947/taylor-swift-trans-erasure-census|work=Billboard|access-date=June 29, 2020}}&lt;/ref&gt;

V októbri Scooter Braun predal mastre a videá Swift spoločnosti [[Shamrock Holdings]] za údajne 300 miliónov dolárov.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Scooter Braun Sells Taylor Swift's Big Machine Masters for Big Pay Day|url=https://variety.com/2020/music/news/scooter-braun-sells-taylor-swift-big-machine-masters-1234832080/|first=Shirley|last=Halperin|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=November 16, 2020|access-date=November 16, 2020}}&lt;/ref&gt; Swift začala odznova nahrávať svoju diskografiu v novembri 2020.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Taylor Swift Confirms Sale of Her Masters, Says She Is Already Re-Recording Her Catalog|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-responds-scooter-brauns-sale-of-her-catalog-saying-1234833284/|first=Chris|last=Willman|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=November 16, 2020|access-date=November 18, 2020}}&lt;/ref&gt;

=== 2020 – súčasnosť: Albumy ''Folklore'', ''Evermore'', ''Midnights'' a opätovné nahrávky ===
V roku 2020 vydala dva prekvapivé albumy s malou propagáciou. Prvý, jej ôsmy štúdiový album ''[[Folklore (album)|Folklore]]'', vyšiel 24. júla.&lt;ref&gt;{{cite news|title=Taylor Swift to release surprise new album Folklore|url=https://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/taylor-swift-folklore-new-album-stream-release-date-tracklist-listen-a9634261.html|last=Harrison|first=Ellie|date=July 23, 2020|access-date=July 23, 2020|newspaper=[[The Independent]]}}&lt;/ref&gt; Druhý, jej deviaty štúdiový album ''[[Evermore (album)|Evermore]]'', vyšiel 11. decembra.&lt;ref&gt;{{Cite web|date=December 10, 2020|title=Taylor Swift to release surprise ninth album 'Evermore' tonight|url=https://www.nme.com/news/music/taylor-swift-to-release-surprise-ninth-album-evermore-tonight-2835851|access-date=December 10, 2020|website=[[NME]]}}&lt;/ref&gt; Počas pandémie COVID-19 albumy písala a nahrávala v izolácii. Spolupracovala s producentmi Jackom Antonoffom a Aaronom Dessnerom z kapely [[The National]]. Oba albumy obsahujú spoluprácu s kapelou [[Bon Iver]] a album ''Evermore'' tiež spoluprácu so skupinami [[The Nacional]] a [[Haim]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/9423659/taylor-swift-folklore-review-first-listen|title=Taylor Swift's 'Folklore': There's Nothing Quiet About This Songwriting Tour De Force|last=Lipshutz|first=Jason|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=July 24, 2020|access-date=July 24, 2020}}&lt;/ref&gt; Swift je spoluautorkou niekoľkých piesní, ktoré napísala so svojím priateľom [[Joe Alwyn|Joeom Alwynom]] pod pseudonymom William Bowery.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/pop/9500267/taylor-swift-joe-alwyn-songwriting-interview/|title=Taylor Swift Isn't So Sure She &amp; Joe Alwyn Would Have Made Music Together If It Weren't for Lockdown|date=December 15, 2020|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|first=Katie|last=Atkinson|access-date=February 18, 2021}}&lt;/ref&gt; Oba albumy, ktoré Swift a Dessner označili za „sesterské nahrávky“, zahŕňajú [[Indie folk|indie folkovú]] a [[Alternative rock|alternatívnu rockovú]] produkciu, čo je odklon od jej predchádzajúcich popových vydaní.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.latimes.com/entertainment-arts/music/story/2020-07-24/taylor-swift-folklore-album-reviews|title=Reviews of Taylor Swift's 'Folklore' album are in. Here's what critics are saying|last=Carras|first=Christi|newspaper=[[Los Angeles Times]]|date=July 24, 2020|access-date=July 31, 2020}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/aaron-dessner-interview-taylor-swift-evermore-1105853/|title=Aaron Dessner on How His Collaborative Chemistry With Taylor Swift Led to 'Evermore'|first=Claire|last=Schaffer|work=[[Rolling Stone]]|date=December 18, 2020|access-date=February 18, 2021}}&lt;/ref&gt;

Singlami sa stali piesne: „Cardigan“, „Betty“, „Exile“ (s Bon Iver); a „Willow“, „No Body, No Crime“ (s Haim), „Coney Island“ (s the National).&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/9517376/taylor-swift-evermore-radio-rollout/|title=Taylor Swift's 'Coney Island' and 'No Body, No Crime' Debut on Airplay Charts, Joining 'Willow'|first=Gary|last=Trust|date=January 28, 2021|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=February 2, 2021}}&lt;/ref&gt; Hlavné singly z každého albumu „Cardigan“ a „Willow“ debutovali na vrchole [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] toho istého týždňa, keď ich materské albumy debutovali na vrchole [[Billboard 200|''Billboard'' 200]], vďaka čomu bola Swift prvým umelcom, ktorý debutoval na popredných priečkach amerického singlového aj albumového rebríčka naraz.&lt;ref&gt;{{cite web|date=December 21, 2020|title=Taylor Swift's 'Willow' Debuts at No. 1 on Billboard Hot 100|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/9503448/taylor-swift-willow-debut-number-one-hot-100/|website=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|access-date=February 18, 2021}}&lt;/ref&gt; Z oboch albumov sa počas prvého týždňa predalo po celom svete viac ako milión kusov, pričom ''Folklore'' predal dva milióny.&lt;ref&gt;{{Cite web|last=Countryman|first=Eli|date=July 31, 2020|title=Taylor Swift's 'Folklore' Sells Over 2 Million Copies in First Week|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-folklore-first-week-sales-worldwide-1234722530/|access-date=November 17, 2020|website=[[Variety (magazine)|Variety]]}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|last=Willman|first=Chris|date=December 21, 2020|title=Taylor Swift's 'Evermore' Sells a Million Worldwide in First Week|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-evermore-sells-million-first-week-1234867490/|access-date=December 21, 2020|website=[[Variety (magazine)|Variety]]}}&lt;/ref&gt; ''Folklore'' prekonal rekord v streamovaní albumov počas prvého dňa od ženskej umelkyne na streamovacej platforme [[Spotify]], rekord zaznamenaný ako ''Guinessov svetový rekord''.&lt;ref&gt;{{Cite web|date=July 29, 2020|title=Taylor Swift breaks 24 hour streaming record on Spotify for 8th album folklore|url=https://www.guinnessworldrecords.com/news/2020/7/taylor-swift-breaks-24-hour-streaming-record-on-spotify-for-8th-album-folklore-625253|access-date=August 1, 2020|website=[[Guinness World Records]]}}&lt;/ref&gt; Bol to najpredávanejší album roku 2020 v USA a do januára 2021 sa ho predalo 1,2 milióna kópií.&lt;ref name=&quot;jan21&quot;&gt;{{cite web|first=Keith|last=Caulfield|url=https://www.billboard.com/articles/business/chart-beat/9508037/mrc-data-2020-recap/|title=Lil Baby's 'My Turn' Is MRC Data's Top Album of 2020, Roddy Ricch's 'The Box' Most-Streamed Song|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=January 7, 2021|access-date=January 7, 2021}}&lt;/ref&gt;

Dňa 25. novembra uviedla Swift na platforme [[Disney+]] koncertný film s názvom ''Folklore: The Long Pond Studio Sessions'', ktorý dokumentuje vznik ''Folklore.''&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-folklore-movie-long-pond-studio-sessions-1094615/|title=Taylor Swift to Release New 'Folklore' Film, 'The Long Pond Studio Sessions'|last=Blistein|first=Jon|work=[[Rolling Stone]]|date=November 24, 2020|access-date=November 24, 2020}}&lt;/ref&gt; Na [[American Music Awards]] v roku 2020 získala tri ceny vrátane ceny Umelec roka, a to rekordne tretíkrát za sebou.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Willman|first1=Chris|date=November 23, 2020|title=Taylor Swift Wins Three American Music Awards, Says She's MIA Because of 'Recording All of My Old Music'|url=https://variety.com/2020/music/news/taylor-swift-wins-three-american-music-awards-says-shes-mia-because-of-recording-all-of-my-old-music-1234837818/|access-date=November 25, 2020|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]}}&lt;/ref&gt; Získala šesť nominácií na 63. ročníku udeľovania cien Grammy a vyhrala v kategórii [[Cena Grammy za album roka|Album roka]].&lt;ref name=&quot;folklorevariety&quot;&gt;{{cite web|title=Taylor Swift Becomes First Woman to Win Album of the Year Grammy Three Times|url=https://variety.com/2021/music/news/taylor-swift-grammys-album-of-year-first-woman-three-times-folklore-1234930200/|website=Variety|access-date=March 15, 2021}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://variety.com/2020/music/news/grammy-nominations-2020-beyonce-taylor-swift-roddy-ricch-dua-lipa-1234839012/|title=Grammy Nominations Led by Beyoncé's Nine, With Six Apiece for Taylor Swift, Roddy Ricch and Dua Lipa|last=Willman|first=Chris|magazine=[[Variety (magazine)|Variety]]|date=November 24, 2020|access-date=November 24, 2020}}&lt;/ref&gt; Je prvou ženou v histórii, ktorá vyhrala trikrát.&lt;ref name=&quot;folklorevariety&quot; /&gt;

Vo februári 2021 bola uvedená na singli skupiny Haim s názvom „Gasoline“ z rozšírenej edície albumu ''Women in Music Pt. III''. (2020).&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/taylor-swift-haim-gasoline-1128513/|title=Haim Release 'Women in Music Pt. III' Expanded Edition With Taylor Swift|last=Shaffer|first=Claire|magazine=[[Rolling Stone]]|date=February 18, 2021|access-date=February 18, 2021}}&lt;/ref&gt; Opätovne nahrané vydanie albumu ''Fearless'' (2008) nesie názov ''[[Fearless (Taylor's Version)]]'' a vyšlo 9. apríla 2021.&lt;ref name=&quot;pitchfork.com&quot;&gt;{{Cite web|last1=Minsker|first1=Evan|last2=Monroe|first2=Jazz|date=February 11, 2021|title=Taylor Swift Details Re-Recorded Album Fearless (Taylor's Version)|url=https://pitchfork.com/news/taylor-swift-details-re-recorded-album-fearless-taylors-version/|url-status=live|archive-url=|archive-date=|access-date=February 11, 2021|website=[[Pitchfork (website)|Pitchfork]]}}&lt;/ref&gt; Následne debutovalo na prvom mieste v USA.&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Caulfield|first1=Keith|title=Taylor Swift's Re-Recorded 'Fearless' Album Debuts at No. 1 on Billboard 200 Chart With Year's Biggest Week|url=https://www.billboard.com/articles/news/9558306/taylor-swift-fearless-taylors-version-tops-billboard-200/|website=Billboard|access-date=19 April 2021|date=18 April 2021}}&lt;/ref&gt; Predchádzali mu piesne „Love Story (Taylor’s Version)“, znovu nahratá verzia jej pôvodného vydania z roku 2008 a dve nové skladby „You All Over Me“ s [[Maren Morris]] a „Mr. Perfectly Fine“.&lt;ref name=&quot;pitchfork.com&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|last=Haylock|first=Zoe|date=March 24, 2021|title=Taylor Swift Recruits Maren Morris for a New Unreleased Song From Fearless|url=https://www.vulture.com/2021/03/taylor-swift-you-all-over-me-from-the-vault.html|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20210324192708/https://www.vulture.com/2021/03/taylor-swift-you-all-over-me-from-the-vault.html|archive-date=March 24, 2021|access-date=March 24, 2021|website=Vulture}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|last=Wang|first=Steffanee|title=Taylor Swift Shares New 'Fearless' Track, &quot;Mr. Perfectly Fine&quot;|url=https://www.nylon.com/entertainment/taylor-swift-shares-fearless-single-mr-perfectly-fine|access-date=April 7, 2021|website=[[Nylon (magazine)|Nylon]]|date=April 7, 2021}}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==
'''Štúdiové albumy'''
*''[[Taylor Swift (album)|Taylor Swift]]'' (2006)
*''[[Fearless (album)|Fearless]]'' (2008)
*''[[Speak Now (album)|Speak Now]]'' (2010)
*''[[Red (album)|Red]]'' (2012)
*''[[1989 (album Taylor Swift)|1989]]'' (2014)
*''[[Reputation (album)|Reputation]]'' (2017)
*''[[Lover (album)|Lover]]'' (2019)
*''[[Folklore (album)|Folklore]]'' (2020)
*''[[Evermore (album)|Evermore]]'' (2020)
*''[[Midnights (album)|Midnights]]'' (2022)
*''[[The Tortured Poets Department]]'' (2024)
*''[[The Life of a Showgirl]]'' (2025)

'''Znovu nahrané albumy'''
* ''[[Fearless (Taylor's Version)]]'' (2021)
* ''[[Red (Taylor's Version)]]'' (2021)
* ''[[Speak Now (Taylor's Version)]]'' (2023)
* ''[[1989 (Taylor's Version)]]'' (2023)

'''EP'''
* ''Sounds of the Season: The Taylor Swift Holiday Collection'' (2007)
* ''Beautiful Eyes'' (2008)

'''Albumy naživo'''
* ''Connect Set
* ''iTunes Live from SoHo
* ''Speak Now: World Tour Live

'''Video-albumy'''
* ''CMT Crossroads: Taylor Swift &amp; Def Leppard'' (2008)

'''Soundtracky k filmom'''
*''Hunger Games: Taylor Swift &amp; The Civil Wars – Safe and Sound'' (2011)
*''Hunger Games: Taylor Swift – Eyes Open'' (2011)
*''Navždy Spolu (The Vow): Taylor Swift - Enchanted''
*''One Chance: Taylor Swift – Sweeter than fiction''

== Filmografia ==
*''Valentine's Day'' (2010)
*''The Lorax'' (2012)
*''The Giver'' (2014)
*''Cats'' (2019)
*''Miss Americana'' (2020)
*''Folklore: The Long Pond Studio Sessions'' (2020)
*''Taylor Swift: The Eras Tour'' (2023)

== Koncertné turné ==
* Fearless Tour (2009 – 2010)
* Speak Now World Tour (2011 – 2012)
* The Red Tour (2013 – 2014)
* The 1989 World Tour (2015)
* Reputation Stadium Tour (2018)
* The Eras Tour (2023 – 2024)

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;&quot; /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Taylor Swift}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* {{imdb meno|id=2357847|meno=Taylor Swift}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Taylor Swift|}}
{{Osobnosť roka časopisu Time 2001–2025}}{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Swiftová, Taylor}}

[[Kategória:Country speváčky USA]]
[[Kategória:Popové speváčky USA]]
[[Kategória:Rockové speváčky USA]]
[[Kategória:Gitaristky]]
[[Kategória:Country gitaristi USA]]
[[Kategória:Popoví gitaristi USA]]
[[Kategória:Rockoví gitaristi USA]]
[[Kategória:Klaviristky USA]]
[[Kategória:Country klaviristi USA]]
[[Kategória:Popoví klaviristi USA]]
[[Kategória:Rockoví klaviristi USA]]
[[Kategória:Speváci-skladatelia USA]]
[[Kategória:Skladatelia modernej hudby USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Pensylvánie]]
[[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]]</text>
      <sha1>de4kowxqb5bhv3plbb0cex50sao8ro3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rumunské národné vodnopólové družstvo mužov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>478310</id>
    <revision>
      <id>8213625</id>
      <parentid>6353706</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:17:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213625</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15801" sha1="nb2yki8m0yq1e6quhl0gqonhfmmuaaz" xml:space="preserve">{{Infobox Národné vodnopólové družstvo
|Obrázok                    = [[Súbor:Nuvola Romanian flag.svg|125px]]
|Zväz                       = Federatia Româna de Polo
|Konfederácia               = [[Európska plavecká liga|LEN]]
|Tréner                     = {{SRB}} Dejan Stanojević&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Trieste, Day 7: Hungary and Italy will play for the gold medal
  | url = http://www.fina.org/news/trieste-day-7-hungary-and-italy-will-play-gold-medal
  | dátum vydania = 9.4.2016
  | dátum prístupu = 27.8.2016
  | vydavateľ = FINA
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;
|Počet účastí OH            = 9 (prvá v 1952)
|Najlepšie umiestnenie OH   = 4. miesto (1976)
|Počet účastí MS            = 11 (prvá v 1973)
|Najlepšie umiestnenie MS   = 5. miesto (1975)
|Kontinentálne majstrovstvá = [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle|Majstrovstvá Európy]]
|Počet účastí KM            = 23 (prvá v 1954)
|Najlepšie umiestnenie KM   = 4. miesto (1993, 2006)
|Iné podujatie              = [[Svetová liga vo vodnom póle|Svetová liga]]
|Počet účastí IP            = 12 (prvá v 2005)
|Najlepšie umiestnenie IP   = 6. miesto (2007)
|Prvý zápas                 = 
|Web                        = [http://www.frpolo.ro/ www.frpolo.ro]
}}

'''Rumunské národné vodnopólové družstvo mužov''' je národné družstvo mužov, ktoré reprezentuje [[Rumunsko]] v medzinárodných [[Vodné pólo|vodnopólových]] súťažiach a priateľských zápasoch. Funguje pod záštitou ''Federatia Româna de Polo'' (FRP). Patrí medzi širšiu špičku vodnopólových celkov Európy i sveta a zúčastňuje sa pravidelne všetkých medzinárodných podujatí organizovaných [[Medzinárodná plavecká federácia|Medzinárodnou plaveckou federáciou]]. Za jeho najväčšie úspechy možno považovať semifinálové účasti z olympijských hier či majstrovstiev Európy. 

== Vrcholné podujatia ==
Na [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách|olympijské hry]] sa rumunské družstvo kvalifikovalo 9-krát, ale nikdy sa mu nepodarilo získať medailu. Najbližšie k nej bolo na [[Letné olympijské hry 1976|Letných olympijských hrách 1976]] v [[Montreal]]e, kde skončilo vo finálovej skupine aj celkovo na 4. mieste. Na poslednej olympiáde v [[Londýn]]e [[Letné olympijské hry 2012|2012]] sa nedostalo ani do štvrťfinále turnaja a skončilo na celkovom 10. mieste.

Na [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle|majstrovstvách sveta]] rovnako družstvo nezískalo žiadnu medailu. Najlepšie zo svojich 10-tich účastí na MS skončilo v roku [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 1975|1975]], keď v kolumbijskom [[Cali]] skončilo na 5. mieste. Na MS v čínskom [[Šanghaj]]i 2011 skončilo až na 12. priečke, keď nedokázalo prejsť v osemfinále cez {{MNE|vpm|0|Čiernu Horu}}. Na posledných MS, v [[Barcelona|Barcelone]] 2013, prehralo všetky zápasy a obsadilo konečné 13. miesto, čím vyrovnalo svoje najhoršie umiestnenie na MS.

Na [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle|majstrovstvách Európy]] sa prvýkrát predstavilo v roku 1954. Najlepšie umiestnenie dosiahlo v rokoch 1993 a 2006, keď sa prebojovalo do semifinále turnajov. V roku 1993 prehralo v boji o bronz so {{ESP|vpm|0|Španielskom}} až v predĺžení. V roku 1997 sa nezúčastnilo majstrovstiev Európy, keďže sa nezúčastnilo ani kvalifikácie. Kvôli tomu muselo v roku 1998 odohrať ME kategórie B, ktoré jasne vyhralo. 

Družstvo sa 11-krát zúčastnilo [[Svetová liga vo vodnom póle|svetovej ligy]], ale iba raz, v roku 2007, sa mu podarilo prebojovať do finálového kola. Zo štyroch účastí na svetovom pohári skončilo najlepšie v roku 2010, keď sa umiestnilo na 5. mieste.  

== Výsledky ==
;[[Vodné pólo na Letných olympijských hrách|Olympijské hry]]
{| class=&quot;wikitable&quot; width=100% style=&quot;text-align:center;font-size:90%&quot;
|- 
! style=&quot;background:lightgrey&quot;|Rok 
! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− 
! style=&quot;background:lightgrey&quot;|Umiestenie
! width=1% rowspan=19 |
! OH kvalifikácia
! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/−
! style=&quot;background:lightgrey&quot;|Umiestenie
|-
| [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1900|OH 1900{{--}}1948]] 
| colspan=7|''nezúčastnilo sa''
|-
| {{FIN}} [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1952|OH 1952]] 
| 2||0||0||2|| {{ku|7|14}} || −7|| 16. miesto 
|-
| {{AUS}} [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1956|OH 1956]] 
| 5||2||0||3|| {{ku|26|15}} || +11|| 8. miesto 
|-
| {{ITA}} [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1960|OH 1960]] 
| 7||4||1||2|| {{ku|28|19}} || +9|| 5. miesto 
|-
| {{JPN}} [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1964|OH 1964]] 
| 6||3||1||2|| {{ku|28|20}} || +8|| 5. miesto 
|-
| {{MEX}} [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1968|OH 1968]] 
| colspan=7|''nezúčastnilo sa'' 
|-
| {{DEU}} [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1972|OH 1972]] 
| 9||5||1||3|| {{ku|59|41}} || +18|| 8. miesto 
| {{DEU}} [[Európska kvalifikácia vo vodnom póle mužov na LOH 1972|1972]] 
| 7||7||0||0|| {{ku|50|12}} || +38|| 1. miesto
|-
| {{CAN}} [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1976|OH 1976]] 
| 8||2||4||2|| {{ku|44|39}} || +5|| 4. miesto 
|-
| {{URS}} [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1980|OH 1980]] 
| 8||4||2||2|| {{ku|51|41}} || +10|| 9. miesto 
|-
| [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1984|OH 1984]] 
| colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' || colspan=8|''nezúčastnilo sa OH kvalifikácie''
|-
| [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1988|OH 1988]] 
| colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' || colspan=8|''nekvalifikovalo sa OH kvalifikácie''
|-
| [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1992|OH 1992]] 
| colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' 
| {{CAN}} [[Kvalifikácia vo vodnom póle mužov na LOH 1992|1992]] 
| 6||4||1||1|| {{ku|79|51}} || +28|| 9. miesto
|-
| {{USA}} [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 1996|OH 1996]] 
| 8||1||1||6|| {{ku|56|73}} || −17|| 11. miesto 
| {{DEU}} [[Kvalifikácia vo vodnom póle mužov na LOH 1996|1996]] 
| 8||4||1||3|| {{ku|69|64}} || +5|| 6. miesto
|-
| [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 2000|OH 2000]] 
| colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' 
| {{DEU}} [[Kvalifikácia vo vodnom póle mužov na LOH 2000|2000]] 
| 8||4||0||4|| {{ku|63|57}} || +6|| 6. miesto
|-
| [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 2004|OH 2004]] 
| colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' 
| {{BRA}} [[Kvalifikácia vo vodnom póle mužov na LOH 2004|2004]] 
| 8||4||1||3|| {{ku|50|43}} || +7|| 4. miesto
|-
| [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 2008|OH 2008]] 
| colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' 
| {{ROU}} [[Kvalifikácia vo vodnom póle mužov na LOH 2008|2008]] 
| 7||5||0||2|| {{ku|75|46}} || +29|| 5. miesto
|-
| {{GBR}} [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 2012|OH 2012]] 
| 5||1||0||4|| {{ku|48|55}} || −7|| 10. miesto 
| {{CAN}} [[Kvalifikácia vo vodnom póle mužov na LOH 2012|2012]] 
| 8||4||0||4|| {{ku|78|77}} || +1|| 4. miesto
|-
| [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 2016|OH 2016]] 
| colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' 
| {{ITA}} [[Kvalifikácia vo vodnom póle mužov na LOH 2016|2016]] 
| 8||2||2||4|| {{ku|74|84}} || −10|| 7. miesto
|}

[[Súbor:Romania water polo team huddle.jpg|náhľad|Rumunské družstvo pred zápasom s [[Americké národné vodnopólové družstvo mužov|USA]] na [[Vodné pólo na Letných olympijských hrách 2012|LOH 2012]]]]

;[[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle|Majstrovstvá sveta]]
{| class=&quot;wikitable&quot; width=55% style=&quot;text-align:center;font-size:90%&quot; 
|- 
! style=&quot;background:lightgrey&quot;|Rok 
! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− 
! style=&quot;background:lightgrey&quot;|Umiestenie
|-
| {{YUG}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 1973|MS 1973]] 
| 8||5||1||2|| {{ku|55|36}} || +19|| 7. miesto 
|-
| {{COL}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 1975|MS 1975]] 
| 8||4||0||4|| {{ku|49|38}} || +11|| 5. miesto 
|-
| {{DEU}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 1978|MS 1978]] 
| 8||4||1||3|| {{ku|32|33}} || −1|| 6. miesto 
|-
| [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 1982|MS 1982]] 
| colspan=7|''nekvalifikovalo sa''
|-
| [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 1986|MS 1986]] 
| colspan=7|''nekvalifikovalo sa''
|-
| {{AUS}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 1991|MS 1991]] 
| 7||5||0||2|| {{ku|71|58}} || +13|| 9. miesto 
|-
| {{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 1994|MS 1994]] 
| 7||3||0||4|| {{ku|58|50}} || +8|| 13. miesto 
|-
| [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 1998|MS 1998]] 
| colspan=7|''nekvalifikovalo sa''
|-
| [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2001|MS 2001]] 
| colspan=7|''nekvalifikovalo sa''
|-
| {{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2003|MS 2003]] 
| 6||1||0||5|| {{ku|39|51}} || −12|| 12. miesto 
|-
| {{CAN}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2005|MS 2005]] 
| 7||3||0||4|| {{ku|50|52}} || −2|| 6. miesto 
|-
| {{AUS}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2007|MS 2007]] 
| 6||2||0||4|| {{ku|66|60}} || +6|| 11. miesto 
|-
| {{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2009|MS 2009]] 
| 7||4||0||3|| {{ku|46|47}} || −1|| 7. miesto 
|-
| {{CHN}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2011|MS 2011]] 
| 6||1||0||5|| {{ku|54|69}} || −15|| 12. miesto 
|-
| {{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2013|MS 2013]] 
| 4||0||0||4|| {{ku|21|39}} || −18|| 13. miesto 
|-
| [[Majstrovstvá sveta vo vodnom póle 2015|MS 2015]] 
| colspan=7|''nekvalifikovalo sa''
|}

;[[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle|Majstrovstvá Európy]]
{| class=&quot;wikitable&quot; width=100% style=&quot;text-align:center; font-size:90%&quot; 
|- 
! style=&quot;background:lightgrey&quot;|Rok 
! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/− 
! style=&quot;background:lightgrey&quot;|Umiestenie
! width=1% rowspan=27 |
! OH kvalifikácia
! Z !! V !! R !! P !! Skóre !! +/−
! style=&quot;background:lightgrey&quot;|Umiestenie
|-
| [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1926|ME 1926{{--}}1950]] 
| colspan=7|''nezúčastnilo sa''
|-
| {{ITA}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1954|ME 1954]] 
| 2||0||0||2|| {{ku|10|13}} || −3|| 10. miesto 
|-
| {{HUN}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1958|ME 1958]] 
| colspan=7|''nezúčastnilo sa''
|-
| {{NDR}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1962|ME 1962]] 
| 6||3||2||1|| {{ku|21|17}} || +4|| 5. miesto 
|-
| {{NLD}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1966|ME 1966]] 
| 7||4||0||3|| {{ku|30|10}} || +20|| 6. miesto 
|-
| {{ESP}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1970|ME 1970]] 
| 8||3||0||5|| {{ku|46|37}} || +9|| 6. miesto 
|-
| {{AUT}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1974|ME 1974]] 
| 7||1||2||4|| {{ku|28|34}} || −6|| 6. miesto 
|-
| {{SWE}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1977|ME 1977]] 
| 7||1||1||5|| {{ku|41|49}} || −8|| 7. miesto 
|-
| {{YUG}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1981|ME 1981]] 
| 7||2||0||5|| {{ku|49|60}} || −11|| 7. miesto 
|-
| {{ITA}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1983|ME 1983]] 
| 7||0||1||6|| {{ku|47|65}} || −18|| 8. miesto 
|-
| {{BGR}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle mužov 1985|ME B 1985]] 
| 7||7||0||0|| {{ku|92|49}} || +43|| {{tooltip|1. miesto|celkové 9. miesto}} 
|-
| {{FRA}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1987|ME 1987]] 
| 7||1||0||6|| {{ku|50|70}} || −20|| 7. miesto 
|-
| {{minivlajka|Západné Nemecko}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1989|ME 1989]] 
| 7||4||1||2|| {{ku|71|64}} || +7|| 5. miesto 
|-
| {{GRC}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1991|ME 1991]] 
| 7||3||1||3|| {{ku|92|76}} || +16|| 8. miesto 
|-
| {{GBR}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1993|ME 1993]] 
| 7||3||1||3|| {{ku|67|70}} || −3|| 4. miesto 
| {{HRV}} [[Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1993|1993]] 
| 5||3||1||1|| {{ku|22|21}} || +1|| 3/6
|-
| {{AUT}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1995|ME 1995]] 
| 5||1||1||3|| {{ku|43|48}} || −5|| 11. miesto 
|-
| [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1997|ME 1997]] 
| colspan=7|''nekvalifikovalo sa'' || colspan=8|''nezúčastnilo sa kvalifikácie''
|-
| {{ITA}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1999|ME 1999]] 
| 6||2||1||3|| {{ku|38|40}} || −2|| 9. miesto 
| {{ROU}} [[Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 1999|1999]] 
| 3||2||0||1|| {{ku|30|15}} || +15|| 2/4
|-
| {{HUN}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2001|ME 2001]] 
| 6||1||1||4|| {{ku|34|45}} || −11|| 11. miesto 
| {{DEU}} [[Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2001|2001]] 
| 3||1||1||1|| {{ku|26|20}} || +6|| 2/4
|-
| {{SVN}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2003|ME 2003]] 
| 6||1||0||5|| {{ku|31|56}} || −25|| 10. miesto 
| {{SVK}} [[Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2003|2003]] 
| 5||5||0||0|| {{ku|51|32}} || +19|| 1/6
|-
| {{SRB}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2006|ME 2006]] 
| 8||3||1||4|| {{ku|60|80}} || −20|| 4. miesto 
| {{ITA}} [[Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2006|2006]] 
| 3||2||0||1|| {{ku|35|21}} || +14|| 2/4
|-
| {{ESP}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2008|ME 2008]] 
| 8||3||1||4|| {{ku|62|67}} || −5|| 9. miesto 
|-
| {{HRV}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2010|ME 2010]] 
| 7||4||1||2|| {{ku|69|63}} || +6|| 7. miesto 
| {{ROU}} [[Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2010|2010]] 
| 3||3||0||0|| {{ku|42|21}} || +21|| 1/4
|-
| {{NLD}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2012|ME 2012]] 
| 7||2||0||6|| {{ku|71|88}} || −17|| 8. miesto 
| [[Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2012|2012]] 
| 8||7||1||0|| {{ku|113|40}} || +73|| 1/4 + play-off
|-
| {{HUN}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2014|ME 2014]] 
| 7||3||0||4|| {{ku|65|62}} || +3|| 8. miesto 
| [[Kvalifikácia mužov na Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2014|2014]] 
| 2||2||0||0|| {{ku|36|15}} || +21|| play-off
|-
| {{SRB}} [[Majstrovstvá Európy vo vodnom póle 2016|ME 2016]] 
| 7||4||0||3|| {{ku|68|74}} || −6|| 10. miesto 
|}

;Majstrovstvá Európy B kategórie
* {{TUR}} [[Majstrovstvá Európy B kategórie vo vodnom póle mužov 1998|ME B 1998]]: 1. miesto

{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
;[[Svetová liga vo vodnom póle|Svetová liga]]
* 2002{{--}}2004: ''nezúčastnilo sa''
* 2005: kvalifikačné kolo
* 2006: 2. fáza
* 2007: 6. miesto
* 2008: kvalifikačné kolo
* 2009: kvalifikačné kolo
* 2010: kvalifikačné kolo
* 2011: kvalifikačné kolo
* 2012: kvalifikačné kolo
* 2013: kvalifikačné kolo
* 2014: kvalifikačné kolo
* 2015: kvalifikačné kolo
* 2016: kvalifikačné kolo

{{Stĺpce-2}}
;[[Svetový pohár vo vodnom póle|Svetový pohár]]
* 1979: 7. miesto
* 1981{{--}}1989: ''nekvalifikovalo sa''
* 1991: 6. miesto
* 1993{{--}}2002: ''nekvalifikovalo sa''
* 2006: 6. miesto
* 2010: 5. miesto
* 2014: ''nekvalifikovalo sa''
{{Stĺpce-koniec}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Rumunské národné vodnopólové družstvo žien]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Romania men's national water polo team}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.frpolo.ro/ Oficiálna stránka Federatia Româna de Polo]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{rum icon}}
* [https://archive.is/20130616112700/www.london2012.com/water-polo/event/men/teams/team=romania-wpm400rou01/ Rumunské družstvo na oficiálnej stránke OH 2012 (archive.is)] {{eng icon}}
* [http://www.todor66.com/Water_Polo/index.html Štatistický portál todor66.com] {{eng icon}}

{{Koncové šablóny
|{{Európske národné vodnopólové družstvá}}
}}

[[Kategória:Národné vodnopólové družstvá]]
[[Kategória:Rumunské národné družstvá|Vodné pólo]]
[[Kategória:Vodné pólo v Rumunsku|Národné]]</text>
      <sha1>nb2yki8m0yq1e6quhl0gqonhfmmuaaz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Range Rover</title>
    <ns>0</ns>
    <id>490873</id>
    <revision>
      <id>8213430</id>
      <parentid>8180722</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T01:14:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213430</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16430" sha1="i4ca17cthjb1tp1jdamqwzkdffabwhp" xml:space="preserve">{{Infobox Automobil
| nazov = Range Rover
| obrazok = Range Rover 4th generation Paris Motor Show 2012.JPG
| vyrobca = [[Land Rover]]
| produkcia = od 1970
| krajina_povodu = [[Solihull plant]], [[Veľká Británia]]
| trieda = [[SUV]], [[luxusný automobil]]
| usporiadanie = [[Automobil s motorom vpredu|motor vpredu]], [[Pohon 4 × 4|pohon 4×4]]
}}

'''Range Rover''' je veľký luxusný automobil typu [[SUV]] s [[Pohon 4 × 4|pohonom 4×4]], vyrábaný od roku 1970 Britskou automobilkou [[Land Rover]]. Vyrába sa v 5-dverovej verzií s výnimkou prvej generácie, ktorá bola dostupná aj v 3-dverovom prevedení. Range Rover predstavuje najprestížnejší model automobilky. Od roku 2012 je na trhu štvrtá generácia s kódovým označením L405. Okrem klasickej verzie sa Range Rover od tretej generácie vyrába aj vo verzií Range Rover Sport a od roku 2011 je vyrábaný aj &quot;zmenšený model&quot; [[Range Rover Evoque]], ktorý však zo základného Range Roveru technicky nevychádza.

== Tretia generácia – L322 (2002 – 2012) ==
{{Infobox Automobil
| nazov = Range Rover L322
| obrazok = 2002 Land Rover Range Rover Vogue V8 Automatic 4.4 Front.jpg
| produkcia = 2002 – 2012 
| trieda = [[SUV]], [[luxusný automobil]]
| typ_karoserie = 5-dverové [[SUV]]
| motor = 	
[[Zážihový motor|Zážihové]] (benzínové):
4.2L Jaguar AJ-[[V8 (motor)|V8]] [[Kompresor (plyn)|Kompresor]] (2006 – 2009)&lt;br /&gt;
4.4L BMW M62 [[V8 (motor)|V8]] (2002 – 2006)&lt;br /&gt;
4.4L Jaguar AJ-[[V8 (motor)|V8]] (2006 – 2009)&lt;br /&gt;
5.0L Jaguar AJ-[[V8 (motor)|V8]] [[Kompresor (plyn)|Kompresor]] (2009 – 2012)

[[Vznetový motor|Vznetové]] (naftové):

2.9L BMW M57 TD [[Radový šesťvalec|R6]] (2002 – 2006)&lt;br /&gt;
3.6L Ford Lion TD [[V8 (motor)|V8]] (2007 – 2010)&lt;br /&gt;
4.4L Ford TD [[V8 (motor)|V8]] (2010 – 2012)
| prevodovka = 5-stupňová [[Automatická prevodovka|automatická]] (2002 – 2005)&lt;br /&gt; 6-stupňová [[Automatická prevodovka|automatická]] (2006 – 2012)&lt;br /&gt; 8-stupňová [[Automatická prevodovka|automatická]] [[ZF 8HP prevodovka|ZF 8HP]] (2010 – 2012)
| razvor = {{mm|2880|m}}
| vyska = {{mm|1862|m}} (2002 – 2005)&lt;br /&gt;{{mm|1902|m}} (2005 – 2009)&lt;br /&gt;{{mm|1877|m}} (2009 – 2012)
| sirka = {{mm|1923|m}} (2002 – 2009)&lt;br /&gt; {{mm|2035|m}} (2009 – 2012)	
| dlzka = {{mm|4950|m}} (2002 – 2005)&lt;br /&gt; {{mm|4971|m}} (2005 – 2009)&lt;br /&gt;{{mm|4976|m}} (2009 – 2012)
| hmotnost = od {{kg|2440}} (závisí od motorizácie)
}}
'''Range Rover L322''' je tretia generácia Range Roveru, vyrábaná Britskou automobilkou [[Land Rover]], ktorá v dobe vývoja tohto auta spadala do koncernu [[BMW]], takže táto generácia Range Roveru zdieľa viaceré komponenty a systémy s autami značky [[BMW]], najmä [[BMW rad 7 (E38)]]. L322 bol na trh uvedený v roku 2002 a výroba skončila v roku 2012, kedy bol nahradený štvrtou generáciou s označením [[Range Rover#Štvrtá generácia – L405 (od 2012)|L405]].

=== Motory ===
Tretia generácia Range Roveru využívala viacero motorov od viacerých výrobcov, pretože v dobe vývoja patril Land Rover pod BMW a v dobe predaja bol vlastníkom Land Roveru [[Ford]], taktiež zdieľa motory so sesterskou automobilkou [[Jaguar]].
[[Súbor:2006 Range Rover TD6 Vogue - Flickr - The Car Spy (12).jpg|náhľad|vľavo|Interiér|246px]]
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
!Motor!!Parametre motora!!Roky výroby!!Výkon pri otáčkach/min.!! Točivý moment !! 0 – {{km|100|m}}/h 
|-
|BMW M62||[[V8 (motor)|V8]] {{cm|4398|m}}&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; (benzín) || 2002 – 2005||{{convert|290|PS|kW|0|abbr=on}} pri 5400|| 440 Nm pri 3600 || 9.2 s
|-
|BMW M57||[[Šesťvalcový radový motor|R6]] {{cm|2926|m}}&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; (nafta)  || 2002 – 2005||{{convert|177|PS|kW|0|abbr=on}} pri 4000|| 390 Nm pri 2000 || 10,1 s
|-
|Jaguar AJ-V8||V8 {{cm|4197|m}}&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; (benzín) || 2005 – 2009||{{convert|400|PS|kW|0|abbr=on}} pri 5750 || 560 Nm pri 3500 || 7,5 s
|-
|Jaguar AJ-V8||V8 {{cm|4394|m}}&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; (benzín) || 2005 – 2009||{{convert|306|PS|kW|0|abbr=on}} pri 5750  || 440 Nm pri 4000 || 8,6 s
|-
|Ford AJD-V8 || V8 {{cm|3628|m}}&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; (nafta)||2006 – 2010||{{convert|272|PS|kW|0|abbr=on}} pri 4000  || 640 Nm pri 2000 || 9,2 s
|-
|Jaguar AJ-V8||V8 {{cm|4999|m}}&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; (benzín)  || 2009 – 2012||{{convert|375|PS|kW|0|abbr=on}} pri 6500 || 375 Nm pri 3500 || 8,7 s
|-
|Jaguar AJ-V8||V8 {{cm|4999|m}}&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; (benzín)  || 2009 – 2012||{{convert|510|PS|kW|0|abbr=on}} pri 6000 || 625 Nm pri 2000 || 6,2 s
|-
|Ford AJD-V8||V8 {{cm|4367|m}}&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; (nafta) || 2010 – 2012||{{convert|313|PS|kW|0|abbr=on}} pri 4000 || 700 Nm pri 1500 || 8,6 s
|}

=== Facelifty ===
[[Súbor:2011 Range Rover -- 12-31-2010.jpg|náhľad|vľavo|Faceliftovaná verzia|246px]]
V roku 2005 prišla prvá väčšia aktualizácia modelu. Hlavná novinka bol motor Jaguar V8 4.2 L s výkonom 400 koní (298 [[Watt (jednotka)|kW]]). Zovňajšok Range Roveru bol vynovený o rok neskôr. Okrem zmien na exteriéri nahradil motor BMW V8 pôvodnú jednotku Ford. Pribudla aj nepreplňovaná verzia motoru Jaguar V8 s výkonom 306 koní (225 kW). Nahradený bol aj pôvodný naftový [[radový šesťvalec]] od BMW novou V8-ičkou od Fordu. K autu sa od roku 2006 dodávala aj špeciálna [[off-road]] navigácia, nový audio systém, dotykový displej, nová stredová konzola a zabudovaný telefón, vyvinutý spolu s [[Nokia|Nokiou]]. V roku 2007 prešlo auto opäť menšími zmenami v interiéri a pribudol nový systém Terrain Response, elektronická ručná brzda a vylepšený systém [[Pohon 4 × 4|pohonu všetkých kolies]]. Pre rôzne trhy bola individuálne aktualizovaná aj ponuka motorov, keďže na niektoré trhy sa stále Range Rover dodával so „starými“ motormi. Pre modelový rok 2010 Range Rover dostal novú mriežku chladiča, viac-kamerový systém, obrysové [[LED]] svetlá a nový motor. V interiéri pribudli niektoré prvky z aut Jaguar, ako napríklad digitálny združený panel a podobne, čo umožnilo vodičovi nakonfigurovať si obrazovky v aute podľa potreby. Modelový rok 2011 má menšie zmeny exteriéru, ale hlavné zmeny sa udiali v interiéri. K dispozícií boli nové sedadlá, obloženia, čalúnenia, farby a nové opierky hlavy. Verzia Autobiography dostala aj novú mriežku chladiča. Okrem toho bol aktualizovaný [[Pohon 4 × 4|pohon 4×4]], k ponuke bol pridaný nová motor TDV8 4.4 L a dostupná bola 8-stupňová automatická prevodovka [[ZF 8HP prevodovka|ZF 8HP]].

=== Range Rover Sport (2005 – 2012) ===
''Range Rover Sport'' je športová verzia základného modelu [[Range Rover#Tretia generácia – L322 (2002 – 2012)|Range Roveru L322]]. Prvá generácia Range Rover Sport bola vyrábaná od roku 2005 do roku 2012. V roku 2013 ju nahradila [[Range Rover#Range Rover Sport II (od 2013)|druhá generácia Range Rover Sport]] vychádzajúca zo štvrtej generácie [[Range Rover#Štvrtá generácia – L405 (od 2012)|Range Roveru L405]].

Model pôvodne vychádzal z konceptu [[Land Rover]]u – [[Range Stormer]], ktorý bol predstavený na medzinárodnom Severoamerickom autosalóne v roku 2004. Ten sa líšil najmä dvermi, ktoré sa otvárali vertikálne.

== Štvrtá generácia – L405 (2012-2021) ==
{{Infobox Automobil
| nazov = Range Rover L405
| obrazok = Range Rover (L405) front view.JPG
| produkcia = od 2012 
| trieda = [[SUV]], [[luxusný automobil]]
| typ_karoserie = 5-dverové [[SUV]]
| motor = V8 5.0 L [[Kompresor (plyn)|kompresor]] (benzín) &lt;br /&gt;  V6 3.0 L [[twin-turbo]] (nafta)&lt;br /&gt; V8 4.4 L [[twin-turbo]] (nafta) 
| prevodovka = 8-stupňová [[Automatická prevodovka|automatická]] [[ZF 8HP prevodovka|ZF 8HP]]
| razvor = {{mm|2922|m}}
| vyska = 1739 – {{mm|1835|m}} (závisí od nastavenia [[Svetlá výška|svetlej výšky]])
| sirka = {{mm|2220|m}} (vrátane spätných zrkadiel)	
| dlzka = {{mm|4999|m}}
| hmotnost = od {{kg|2160}} (závisí od motorizácie)
| euroncap = 5
| rok = 2012&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko                 = 
  | meno                 = 
  | odkaz na autora                 = 
  | titul                 = 
  | url                 = http://www.euroncap.com/results/range_rover/498.aspx
  | dátum vydania                 = 
  | dátum aktualizácie                 = 
  | dátum prístupu                 = 
  | vydavateľ                 = 
  | miesto                 = 
  | jazyk                 = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
}}
''Range Rover L405'' je v poradí štvrtá generácia modelového radu Range Rover. Prvýkrát bola oficiálne predstavená v septembri 2012 na autosalóne v Paríži. Oproti predchodcovi – L322 si líši najmä novou celohliníkovou [[Karoséria|karosériou]], ktorá je omnoho ľahšia než tá klasická, čo pomohlo k zníženiu hmotnosti o {{kg|420}} oproti základnej dieselovej verzií predošlej generácie.

=== Odpruženie a Terrain Response ===
[[Súbor:Land Rover - Range Rover - Mondial de l'Automobile de Paris 2012 - 005.jpg|náhľad|vľavo]]
Range Rover štvrtej generácie má elektronicky ovládaný systém vzduchového odpruženie, pomocou ktorého sa nastavuje [[svetlá výška]], podľa toho či sa auto nachádza na ceste alebo v teréne. Svetlá výška sa mení o {{mm|50|m}}. Okrem zmeny svetlej výšky môže vzduchové odpruženie meniť svoju tuhosť, čím sa zvyšuje jazdný komfort alebo naopak. Elektronika dokáže analyzovať stav tlmičov až 500-krát za sekundu, čo umožňuje plynulo nastavovať jednotlivé tlmiče a tým pomáha k vyváženej jazde aj napriek vysoko položenému ťažisku auta.

Aby Range Rover dokázal plniť aj okrem funkcie luxusného auta funkciu terénneho je vybavený druhou generáciou systému Land Rover Terrain Response. Systém sleduje geologické podmienky na ktorých sa auto aktuálne nachádza a podľa toho automaticky optimalizuje viacero prvkov vo vozidle, napríklad prevodovku, svetlú výšku alebo diferenciály aby bola zaistená čo najväčšia trakcia na danom povrchu. Vodič môže systém nastaviť na jeden zo siedmich typov povrchov – sneh, piesok, štrk, blato, tráva, kamene alebo môže nastaviť automatický režim, teda systém sám vyhodnotí na akom povrchu sa auto nachádza. Okrem toho systém Terrain Response zahŕňa aj asistent zjazdu z kopca, ktorý automaticky individuálne pribrzďuje kolesá a rozjazdu do kopca, ktorý zabraňuje posunu auta dozadu.

=== Špecifikácia a parametre ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
| '''Najazdový uhol vpredu'''
| 26 – 34,7° (závisí od nastavenia svetlej výšky)
|-
| '''Najazdový uhol vzadu'''
| 24,6 – 29,6° (závisí od nastavenia svetlej výšky)
|-
| '''[[Svetlá výška]]'''
| {{mm|220.5|m}} – {{mm|295.5|m}} 
|-
| '''Max. brodivosť vo vode'''
| do {{mm|900|m}}
|-
| '''Priemer otáčania'''
| 12,3 metra
|-
| '''Objem batožinového priestoru'''
| 909 – 2 030 litrov (po sklopení zadných sedadiel)
|-
| '''Objem palivovej nádrže'''
| 85 litrov
|}

=== Motor a prevodovka ===
[[Súbor:5.0 Supercharged V8 of L405 Range Rover.jpg|náhľad|vpravo|5-litrový motor V8 s kompresorom]]
Na výber sú tri rôzne motory, dva [[Vznetový motor|vznetové]] turbo dieselové (LR-TDV6 3.0L a SDV8 4.4L) a [[Zážihový motor|zážihový]] benzínový agregát preplňovaný dvojitým kompresorom s objemom 5 litrov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko          = 
  | meno                = 
  | odkaz na autora     = 
  | titul               = 
  | url                 = http://fastestlaps.com/cars/range_rover_50_v8_supercharged_mkiv.html
  | dátum vydania       = 
  | dátum aktualizácie  = 
  | dátum prístupu      = 
  | vydavateľ           = 
  | miesto              = 
  | jazyk               = 
}}&lt;/ref&gt; Ten disponuje výkonom 510 PS (375 kW; 503 hp) pri 6 000 ot./min. a [[Krútiaci moment|krútiacim momentom]] 625 Nm pri 2 500 ot./min. (Pre americký trh je od roku 2013 dostupný aj benzínový motor V6 3.0L preplňovaný kompresorom s výkonom 345 koní.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko                 = 
  | meno                 = 
  | odkaz na autora                 = 
  | titul                 = 
  | url                 = http://www.landrover.com/us/en/lr/all-new-range-rover/explore/range-rover/
  | dátum vydania                 = 
  | dátum aktualizácie                 = 
  | dátum prístupu                 = 
  | vydavateľ                 = 
  | miesto                 = 
  | jazyk                 = 
  | url archívu                 = https://web.archive.org/web/20130708051114/http://www.landrover.com/us/en/lr/all-new-range-rover/explore/range-rover/
  | dátum archivácie                 = 2013-07-08
  }}&lt;/ref&gt;

Oba [[Vznetový motor|vznetové motory]] sú preplňované pomocou [[Twin-turbo|twin-turba]] s jedným menším [[turbodúchadlo]]m pre nízke otáčky a druhým pre vyššie otáčky, aby sa minimalizovala tzv. &quot;turbo diera&quot;. Zážihový motor V8 5.0 L disponuje plnením pomocou dvojitého kompresora od firmy Vortex – TVS (Twin Vortex Supercharger) rovnako ako menší [[V6 (motor)|V6]] 3.0 L pre Americký trh.

Štvrtá generácia Range Roveru sa dodáva len s 8-rýchlostnou jednospojkovou [[Automatická prevodovka|automatickou prevodovkou]] od firmy [[ZF Friedrichshafen]] s označením [[ZF 8HP]].

{| class=&quot;wikitable&quot; cellpadding=&quot;0&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! Model !!  Motor !! Výkon !! Točivý moment !! 0 – {{km|100|m}}/h !! Max. rýchlosť !! Komb. spotreba
|-
|5.0 L Kompresor||[[V8 (motor)|V8]] {{cm|5000|m}}&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; || 510 PS (375 kW; 503 hp)||625 Nm||5.1 s||{{km|249|m}}/h || 13.8 L/{{km|100|m}}
|-
|3.0 L TDV6||[[V6 (motor)|V6]] {{cm|2993|m}}&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; || 260 PS (191 kW; 256 hp)||600 Nm||7.4 s||{{km|209|m}}/h || 7.5 L/{{km|100|m}}
|-
|4.4 L SDV8||[[V8 (motor)|V8]] {{cm|4367|m}}&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; || 344 PS (253 kW; 339 hp)||700 Nm||6.5 s||{{km|217|m}}/h || 8.7 L/{{km|100|m}}
|}
{{-}}

=== Range Rover Sport II (od 2013) ===
{{Infobox Automobil
| nazov = Range Rover Sport II
| obrazok = The All-New Range Rover Sport - Global Reveal.jpg
| produkcia = od 2013
| motor = V8 5.0 L [[Kompresor (plyn)|kompresor]] (benzín) &lt;br /&gt;V6 3.0 L [[Kompresor (plyn)|kompresor]] (benzín)&lt;br /&gt;  V6 3.0 L [[twin-turbo]] (nafta) 
| dlzka = {{mm|4852|m}}
| hmotnost = od {{kg|2144}} (závisí od motorizácie)
}}
'''Range Rover Sport II''' je druhá generácia športovej verzie Range Roveru, vychádzajúca zo základného modelu [[Range Rover#Štvrtá generácia – L405 (od 2012)|Range Roveru L405]]. Auto bolo predstavené na autosalóne v [[New York (mesto)|New Yorku]], 27. marca 2013 a sériová výroba začne na prelome roku 2013 a 2014. Druhá generácia Range Rover Sport nahradila starší model – [[Range Rover#Tretia generácia – L322 (2002 – 2012)#Range Rover Sport (2005 – 2012)|Range Rover Sport]], vychádzajúci z predošlej – [[Range Rover#Tretia generácia – L322 (2002 – 2012)|tretej generácie Range Roveru]]. Táto športová verzia váži o {{kg|16}} menej než základný model – {{kg|2144}} a je kratšia – {{mm|4852|m}} oproti pôvodným {{mm|4999|m}}. Auto navrhoval [[Gerry McGovern]] rovnako ako predošlú generáciu a koncept [[Range Stormer]], z ktorého Range Rover Sport vychádza.

Na výber sú 3 agregáty, jeden [[Vznetový motor|vznetový]] (naftový) 3-litrový [[V6 (motor)|V6]] a dva [[Zážihový motor|zážihové]] (benzínové). Naftová verzia má dva rôzne výkonové stupne, jeden klasický 260-koňový (191 kW) a &quot;zosilnenú&quot; verziu, ktorá ponúka 295 koní (217 kW). Benzínové motory zastupuje 5-litrový kompresorom preplňovaný [[V8 (motor)|vidlicový osemvalec]] s &quot;klasickým&quot; výkonom 510 koní (375 kW) a nový motor V6 3.0 L, taktiež preplňovaný kompresorom s výkonom 340 koní, ktorý je dostupný aj pri základnej verzií, ale len pre Americký a Britsky trh. Rovnako ako základný model, aj Sport využíva výlučne 8-stupňovú [[Automatická prevodovka|automatickú]] prevodovku – [[ZF 8HP prevodovka|ZF 8HP]].

{{-}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Automobily Land Rover]]
[[Kategória:Automobily s pohonom 4 × 4]]
[[Kategória:Luxusné automobily]]
[[Kategória:SUV]]</text>
      <sha1>i4ca17cthjb1tp1jdamqwzkdffabwhp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Masaker v Kľakovskej doline</title>
    <ns>0</ns>
    <id>493454</id>
    <revision>
      <id>8213367</id>
      <parentid>8173484</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T19:47:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28941-37</username>
        <id>294805</id>
      </contributor>
      <comment>Preklep Vráčnik</comment>
      <origin>8213367</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25319" sha1="r2p9ins4ct6zillopn12j2fzyfeanh5" xml:space="preserve">[[Súbor:Pamätník Kľak.JPG|náhľad|Pamätník venovaný 84 zavraždeným obyvateľom obce Kľak]]

'''Masaker v Kľakovskej doline''' (iné názvy: '''masaker v Ostrom Grúni a Kľaku''', '''Krvavá nedeľa''') sa odohral v nedeľu [[21. január]]a [[1945]]. [[Nacistické Nemecko|Nemecké]] [[nacizmus|nacistické]] ozbrojené zložky v spolupráci so [[Slovenský štát|slovenskými]] [[Kolaboranti s nacistickým Nemeckom|kolaborantmi]] pri ňom zavraždili celkovo 148 obyvateľov obcí [[Ostrý Grúň]] a [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]] a obe obce následne [[Zoznam obcí, vypálených počas druhej svetovej vojny na Slovensku|vypálili]]. Tieto udalosti sú hoci nie do množstva obetí, ale spôsobom vykonania považované za najbrutálnejší [[vojnový zločin]] spáchaný na území Slovenska.&lt;ref&gt;Lacko, M.: ''Slovenské národné povstanie 1944.'' Bratislava, Slovart, 2008, s. 177&lt;/ref&gt;

== Predohra ==
Po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] nadobudol slovenský [[Protifašistický bojovník|protifašistický]] ozbrojený odpor charakter [[partizán]]skeho spôsobu boja a jeho ohniská sa presunuli hlavne do podhorských oblastí stredného a východného Slovenska. Viaceré podhorské obce sa stali významným oporným bodom partizánskeho hnutia a ich obyvatelia poskytovali partizánom rozsiahlu podporu, za čo sa však často stávali cieľom represálií zo strany nacistov. Podobne to bolo aj v pohorí [[Vtáčnik]],   

V decembri 1944 už bolo partizánske hnutie v pohorí rozvinuté. Okrem Hornonitrianskej partizánskej brigády tu začala pôsobiť [[partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku]]. Brigáde nevyšiel presun na [[Morava (región)|Moravu]] a tak došlo k jej návratu do pohoria, kde sa spojila s ďalšími svojimi skupinami, ktoré sa prechodu nezúčastnili. V priebehu decembra sa v pohorí Vtáčnik po ťažkých bojoch konsolidoval aj zväzok Jána Žižku z Trocnova (veliteľ [[Teodor Pohla]]). Pôsobili tu aj dva oddiely [[Boženko (partizánska brigáda) |partizánskej brigády Boženko]], ktorá sa koncom decembra 1944 na príkaz nadriadeného štábu partizánskeho hnutia rozrástla o 600 Turkestancov z 1. Východomoslimského (turkestánskeho) SS pluku. Celý turkestánsky SS pluk prešiel aj so svojim štábom k partizánom. V priestore pôsobil aj samostatný partizánsky oddiel Vorošilov.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=121-149|kapitola=VIII. Obranné boje brigády v oblasti Kľaku a Prochota}}&lt;/ref&gt;  

Z pohoria Vtáčnik sa stala partizánska oblasť zahŕňajúca najmä Kľakovskú dolinu (obce [[Ostrý Grúň]] a [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]]) a susednú Prochotskú dolinu (obec Prochot), ktorých obyvatelia sa celkom primkli k partizánom. Doliny sa stali partizánskymi základňami, kde mali v rukách moc revolučné národné výbory. Nevýhodou partizánskych skupín bolo, že aj napriek rokovaniam o rozdelení oblastí pôsobnosti k žiadnej dohode nedošlo. Medzi veliteľmi brigády Nálepka a zväzku Jána Žižku dochádzalo k nezhodám.  

Významným partizánskym informátorom sa stal učiteľ z Kľaku Ján Zaťko. Zaťko ako miestny veliteľ [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]] sa mohol voľne pohybovať a v rámci svojich aktivít získal mimo iného aj informácie o 12-16 nemeckých transportoch. Spolupracoval však iba s [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádou kpt. Jána Nálepku]] a keď sa voči nemu chystali zakročiť partizáni z brigády Jána Žižku, bol okamžite ukrytý do bezpečia.  

Velenie brigády kpt. Nálepku dôrazne dbalo o dobré vzťahy s miestnym obyvateľstvom v Kľakovskej doline, ktoré bolo zase spokojné, lebo partizáni za stravu včas platili. Podobne sa v obci Prochot choval aj oddiel Thälman, ktorý pôvodne patril pod [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigádu kpt. Jána Nálepku]]. Zabezpečovanie potrieb partizánov však pre obce znamenalo veľkú záťaž a napokon viedlo aj ku nemeckým represáliám voči miestnym obyvateľom.

=== Nemecké protipartizánske aktivity ===
Situáciu partizánov v pohorí Vtáčnik komplikovala prítomnosť miestnych etnických Nemcov žijúcich v niektorých obciach. Poznamenali ju aj udalosti zo septembra 1944, keď bolo niekoľko stoviek nemeckých obyvateľov blízkych dedín [[Píla (okres Žarnovica)|Píla]] a [[Veľké Pole]] partizánmi zaistených a odtransportovaných vlakom [[Masaker v Banskej Štiavnici|do Banskej Štiavnice, kde bolo v noci z 26. na 27. septembra 83 z nich zavraždených]].&lt;ref&gt;[http://www.obecpila.eu/download_file_f.php?id=808354 Kronika obce Píľa]&lt;/ref&gt; Vzťahy medzi nemeckým obyvateľstvom týchto obcí, ktoré patrili k tzv. [[Hauerland]]u a obyvateľmi obcí v susednej doline [[Ostrý Grúň]] a [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]] sa ešte zhoršili, keď [[Einsatzkommando 14]] od 8. do 24. decembra 1944 zavraždilo v tomto priestore bez vynesenia rozsudku 31 osôb, ktoré podozrievali z finančnej podpory Slovenského národného povstania, z organizovania zbrojnej výroby a pokračujúceho napomáhania partizánskemu hnutiu. Pri obci [[Veľké Pole]] popravili 15 osôb, ktoré našli smrť v dvoch hromadných hroboch a pri obci [[Píla (okres Žarnovica)|Píla]] 16 osôb, ktoré zahrabali do štyroch masových hrobov.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Archív Múzea SNP Banská Bystrica: Fond IX, prír. č. S 110/85, zväzok'I, s. 107-108 a zväzok IV, s. 604-606., Fotoarchív Múzea SNP Banská Bystrica: č. n. 274/62. in  HALAJ, D.: Fašistické represálie na Slovensku 1944 - 1945. Vydalo Vydavateľstvo Obzor, n. p., Bratislava roku 1990. ISBN 80-215-0063-8 Dostupná na http://www.szpb.sk/represa.htm.|url=http://www.szpb.sk/restredo.htm|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-11-05|vydavateľ=www.szpb.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20150924112716/http://www.szpb.sk/restredo.htm|dátum archivácie=2015-09-24}}&lt;/ref&gt; 

Po zatlačení [[Slovenské národné povstanie|povstania]] do hôr zamerali nemecké okupačné orgány svoju pozornosť na pohorie Vtáčnik. Prvá protipartizánska akcia jednotky [[Abwehrgruppe 218|Abwehrgruppe 218, tiež známa pod krycím menom Edelweiss]], sa uskutočnila už na konci novembra 1944. V polovici decembra 1944 prišla do obce Prochot nemecká jednotka. Partizáni z oddielov Savenka a Thälman sa stiahli za obec a zaujali obranu. K boju napokon nedošlo a Nemci zajali akurát vládneho splnomocnenca v obci, ktorého po vypočúvaní prepustili. Ten sa vrátil do obce a o všetkom poinformoval partizánov. Ukázalo sa, že Nemci majú fotografie veliteľa brigády [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] a jeho komisára.  

Po tejto skúsenosti prepadli partizáni uspokojeniu. Začali predpokladať, že sa Nemci voči partizánom Prochotskej doline k žiadnej vážnejšej akcii neodvážia. Šlo však o mylný predpoklad. Velenie jednotky Edelweiss vyčkávalo a zbieralo potrebné spravodajské informácie o svojom protivníkovi v pohorí.  

O niečo neskôr sa v obci Kľak objavili štyria muži. Jeden z nich Milan Vričan, bol niekdajší člen [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]]. Spolubojovníkov presvedčil, že on a ďalší traja, ktorí s ním prišli, utiekli zo zajatia. Pobudli medzi partizánmi desať dní a dokonca ich aj fotili. No jedného dňa zmizli, na čo sa okamžite prišlo. 

Podozrivé bolo, že v tom istom období navštívil v Prochoti svojho otca Ľudovíť Bariak, úradník Generálneho sekretariátu [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej slovenskej ľudovej strany]]. Do Prochote sa vrátil [[21. január|21. januára]] [[1945]] spoločne s nemeckou trestnou výpravou. 

Prvý nemecký úder prišiel v noci z 3. na 4. januára 1945 a bol vedený proti obci Prochot. Jednotka Edelweiss zaútočila z dvoch smerov, od Handlovej a od Hornej Ždane. Cez les postupujúci príslušníci [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] sa síce dostali do prestrelky s partizánmi od Jána Žižku, no ani to útok nezmarilo. Rusky hovoriaci príslušníci Edelweissu šli priamo do dediny a hlasno sa bavili. To oklamalo strážneho, ktorý ich pokladal za sovietskych partizánov. Partizáni z oddielov Savenka a Thälman, ktorí spali po domoch, boli natoľko prekvapení, že sa nedokázali účinne brániť, no mnohým sa podarilo z obce uniknúť. Oddiel Savenka mal 5 mŕtvych a dvoch ranených. Do zajatia padol aj komisár oddielu Bogdan a ďalší partizán. Do zajatia padla aj ošetrovateľka Margita Dubéciová. Oddiel Thälmann mal väčšie straty. Mal 4 mŕtvych a niekoľko ďalších partizánov vrátane dvoch žien padlo do zajatia. Slovenskí príslušníci Edelweissu označili partizánov, ktorí sa pokúšali vydávať za obyvateľov. Udali aj obyvateľov, ktorí partizánom pomáhali. Z obce bolo odvlečených celkovo 45 mužov, ktorí nestihli ujsť. Príslušníci Heimatschutzu obec vyrabovali. Vyrabovanie obce znamenalo pre partizánov citeľnú ranu, nakoľko znemožnilo ich zásobovanie z domácich zdrojov. Narušil sa aj vzťah prochotských žien voči partizánom, nakoľko ich začali obviňovať z nešťastia.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Dňa 18. januára 1945 podnikli Nemci prieskum, do Kľakovskej doliny prenikli dva tanky a dva transportéry. Došlo ku prestrelke s partizánmi. Najskôr s trojicou partizánov, v ktorej bol aj komisár [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] a jeho pobočník. Trojica šla do Ostrého Grúňa a náhle ich zaskočil jeden transportér. Nemecký prieskum pokračoval ďalej po ceste z Ostrého Grúňa do Kľaku a o niečo neskôr sa dostal do prestrelky so šesťčlennou partizánskou hliadkou.  

Po prieskumnej akcii mali partizáni niekoľko ranených a jedného mŕtveho. Nemci straty neutrpeli. Do dediny Kľak už prieskum nepokračoval, ale jeden z tankov vystrelil proti obci. Zasiahol jeden dom, v ktorom utrpela vážne zranenie Pavlína Pavlíková. Prieskum Nemcom potvrdil prítomnosť partizánov v oblasti.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 

Plánovaný prepad mala uskutočniť kompletná jednotka Edelweiss v počte takmer 300 mužov. Hlavným veliteľom jednotky bol SS-Sturmbannführer [[Erwein von Thun-Hohenstein]]. Jej 120 člennému slovenskému oddielu velil slovenský kolaborant kpt. [[Ladislav Nižňanský]]. Akcie sa mali zúčastniť aj malá pomocná jednotka [[Waffen-SS]] s obrnenými transportérmi a samohybnými delami a takmer 100 členný oddiel [[Heimatschutz]] – nemeckej domobrany, zloženej z nemeckých obyvateľov blízkych dedín [[Píla (okres Žarnovica)|Píla]] a [[Veľké Pole]]. Väčšina obyvateľov týchto dedín bola nemeckej národnosti a s nacistickými ozbrojenými zložkami už dávnejšie úplne otvorene kolaborovala, pričom sami už predtým vyzývali na výpad proti partizánskym dedinám v Kľakovskej doline.

O dva dni nato v sobotu 20. januára 1945 večer obdržal veliteľ  [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] [[Michal Sečanský]] správu o chystanej nemeckej trestnej výprave do Kľakovskej doliny. Správu získal Ján Zaťko a do obce ju poslal po sestrách Kotrlových. Práve toho istého dňa prešla brigáda spod podriadenosti Štábu partizánskeho hnutia pri Vojenskej rade 1. Ukrajinského frontu do podriadenosti rovnakého orgánu ale pri 4. Ukrajinskom fronte. Brigáda mala v daný moment 113 členov a tomu zodpovedala aj obmedzená výzbroj. Susedné jednotky boli početnejšie, no na základe rozkazov nadriadených štábov sa práve chystali zmeniť operačnú oblasť. Po krátkej porade preto padlo rozhodnutie opustiť Kľakovskú dolinu. 

Partizáni [[Michal Sečanský|Sečanského]] opustili Kľak, len v osade Včelín zostala skupina, ktorá mala brániť ďalšiemu postupu Nemcov. Hlbšie do lesov sa stiahol oddiel Vorošilov, ktorý mal 40 členov. Oddiel Bohdan Chmeľmickyj z brigády Boženko kompletne opustil Vtáčnik. Pred svitaním opustili priestor Kľaku aj poslední partizáni brigády Jána Žizku z Trocnova, ktorej odchod do Uhrovskej doliny jej štáb urýchlil. 

Poslední partizáni opustili priestor Kľaku pred svitaním [[21. január|21. januára]] [[1945]]. Nikto nemal potuchy, čo sa v Kľakovskej doline v ten deň odohrá. &lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Priebeh udalostí ==

=== Kľakovská dolina ===
[[Súbor:Pamätník Ostrý Grúň.JPG|náhľad|Pamätník venovaný 64 zavraždeným v Ostrom Grúni, postavený priamo na mieste tragédie]]Trestná operácia nemeckých okupačných síl bola namierená proti juhovýchodnej časti pohoria Vtáčnik. Hlavný úder bol však smerovaný do Kľakovskej doliny. V nedeľu [[21. január|21. januára]] [[1945]] v skorých ranných hodinách sa od [[Hrabičov|Hrabičova]] do Kľakovskej doliny na nákladných autách a obrnených transportéroch presunulo asi 300 členov jednotky Edelweiss posilnených o rotu Wehrmachtu a približne 100 miestnych Nemcov - členov Heimatschutzu z [[Veľké Pole|Veľkého Poľa]]. Najskôr bola obkľúčená dedina [[Ostrý Grúň]]. Vojaci Edelweissu a Wehrmachtu za pomoci obrnencov šli stredom doliny, Heimatschutz po jej bokoch. Nemci začali v dedine začali prepadávať jeden dom za druhým a vyháňať z nich civilné obyvateľstvo, ktoré začali zhromažďovať na dvore miestneho obyvateľa [[Izidor Debnár|Izidora Debnára]]. Ten patril spolu so svojou rodinou k prvým obetiam masakry, ktorá nasledovala. U Debnára v dome, v izbe, v kuchyni a na dvore nacisti povraždili celkovo 64 civilistov, vrátane 26 žien a 12 detí, pričom najmladšia obeť mala iba 14 mesiacov. Masakru prežilo iba 9 obyvateľov obce, vrátane 13-ročného Debnárovho syna Františka či 10-ročnej Anny Novákovej. Tí prežili len náhodou, tým že sa vyhli paľbe vrahov a smrteľným zraneniam pod telami ďalších obetí. Po vykonaní vrážd dom s obeťami páchatelia podpálili a presunuli sa k obci Kľak.[[Súbor:Pamätník pre vyvraždenú rodinu Kotrlovcov - Nový Kľak.JPG|náhľad|250px|left|Pamätník postavený na mieste vyvraždenia rodiny Kotrlovcov v Novom Kľaku]]Najprv vstúpili do dolnej časti dediny, nazývanej Nový Kľak. Tu už vrahovia nezačali obyvateľov zhromažďovať na jednom mieste, ale ich strieľali na mieste, kde ich zastihli – na uliciach, dvoroch či priamo v domovoch. V Novom Kľaku boli vyvraždení s výnimkou jediného človeka, ktorý so zraneniami prežil, všetci obyvatelia, celkovo 84 osôb, vrátane 16 žien a 36 detí. Najmladšími obeťami boli dve troj a päť mesačné nemluvňatá. Medzi prvé obete masakru v Novom Kľaku patrila rodina Kotrlová. V ich dome, ktorý sa nachádzal na začiatku dediny, bola zavraždená [[Karolína Kotrlová]], všetkých jej 6 detí a trojmesačná vnučka. V dome zavraždili aj manželku miestneho horára [[Helena Rettingerová|Helenu Rettingerovú]], ktorá bola navyše v siedmom mesiaci tehotenstva.

Vo vyššie položenej časti obce, tzv. Hornom Kľaku, sa nacisti rozhodli zhromaždiť zvyšných obyvateľov na voľné priestranstvo pred miestnou školou a kaplnkou a hromadne ich popraviť guľometmi. Ešte pred tým našli v jednom z domov mladého zraneného partizána, ktorého vyvliekli von a pred očami vydesených obyvateľov ho brutálne mučili a nakoniec ho hodili do horiaceho domu.

Následne chceli postrieľať zhromaždených ľudí, no miestny farár Rudolf Klucha ich bránil využívajúc znalosť nemčiny a na poslednú chvíľu si vynútil duchovnú útechu pre obete. Ľudia boli presvedčení, že ich tri nemecké guľomety na nich namierené postrieľajú. V dedine sa však náhle objavila motospojka, ktorá doručila veliteľom trestnej výpravy telegram. Šlo o rozkaz, ktorým boli zmenené pôvodné inštrukcie o vyvraždení obyvateľov. Obyvatelia dediny sa museli zbaliť a zhromaždiť. Opustené domy boli vyrabované a členovia [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] ich vypálili.

Nie je presne známe, čo stálo v dotyčnom rozkaze, ktorý údajne vydal nemecký generál na naliehanie vládneho komisára.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Útočníci obyvateľov obce nahnali na rázcestie tzv. Brod, kde ich ponechali svojmu osudu. Keďže celú dolinu Nemci uzavreli, preživší ľudia sa museli uchýliť do okolitých obcí a [[Žarnovica|Žarnovice]].

Počas represie v [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľaku]] boli brutálne zavraždení aj dvaja ďalší partizáni, ktorí sa kvôli zraneniam utrpeným pri prestrelke z 18. januára nemohli stiahnuť do hôr a ostali sa ukrývať v dedine. Prvým bol Peter Boroš. Počas drancovania obce musel nakladať hydinu. Keď už nevládal, ťahali ho uviazaného za nákladným autom a následne ho na konci dediny zastrelili. Tým druhým bol komisár [[Ján Jakab]], ukrytý na povale jedného z domov, ktorý pravdepodobne uhorel počas požiaru domu.

Medzi evakuovanými obyvateľmi nacisti našli a zatkli prieskumníčku a spojku [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Jána Nálepku]] [[Júlia Fintorová|Júliu Fintorovú]], dcéru ilegálneho pracovníka [[Ján Fintora|Jána Fintoru]] z Prievidze. Spoločne s ďalšou evakuantkou (nevesta Jána Fintoru) ich [[Sicherheitsdienst|Sicherheilsdienst]] väznil v Kremnici. Keď vo februári 1945 kremnické SD odišlo a väzňov prevzalo SD v Prievidzi, miestny Nemec, ktorý tu robil tlmočníka, úmyselne zničil Fintorovej spis, čím je zachránil život.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Prochotská dolina ===
V tom istom čase, ako sa vraždilo v Kľakovskej doline, vošla iná nemecká jednotka za pomoci [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] z [[Handlová|Handlovej]], z Novej a Jánovej Lehoty do Prochotskej doliny. Na akcii za zúčastnilo aj niekoľko členov Edelweissu, ktorí poznali pomery v Prochoti. Zopakoval sa scenár zo 4.  januára len s tým rozdielom, že v dedine neboli partizáni. Zastrelený bol jeden obyvateľ a jedna obyvateľka, ktorá ukrývala zraneného partizána zo Sečánskeho brigády, bola postrelená. Útočníci zhromaždil mužov vytiahnutých z postelí v strede dediny, kde sa nešťastným Prochoťanom posmievali a vypočúvali ich. Na sťažnosť farára, že je ľuďom zima, reagovali útočníci zapálením stodoly a odkazom, že sa teraz môžu zohriať. Požiare sa objavili aj na ďalších miestach dediny. Zmasakrovaniu obyvateľov zabránil len rozkaz, ktorý do obce dorazil približne o 11. hodine. Nemci z obce odvliekli sedem obyvateľov obce, z ktorých boli štyria za pomoc partizánom popravení.

=== Nasledujúce dni ===
Nasledujúci deň po masakroch a vyhnaní preživších obyvateľov sa nacisti rozhodli celú Kľakovskú dolinu uzavrieť. Okresný úrad v [[Nová Baňa|Novej Bani]] na žiadosť nemeckých okupačných orgánov nariadil vysťahovanie dediny [[Prochot]] a dedín Kľakovskej doliny - [[Hrabičov|Hrabičova]] a [[Župkov (okres Žarnovica)|Župkova]] a priľahlých lazov.

Dňa [[24. január|24. januára]] [[1945]] vtrhli príslušníci [[Abwehrgruppe 218|Edelweissu]] už do vyľudnenej Kľakovskej doliny opäť a všetky spomínané dediny vypálili. Vrátili aj do Ostrého Grúňa, kde vypálili zvyšných 112 obytných domov, ako aj všetky samoty a senníky ostávajúce v doline. Až do oslobodenia mali všetci civilní obyvatelia do celého údolia zakázaný vstup''.'' Vysťahovaný a vypáleny bol aj Prochot.

[[Súbor:Masový hrob Kľak.JPG|náhľad|Masový hrob v Novom Kľaku, v ktorom je pochovaná časť obetí masakru]]

== Následky ==
Celkovo si nacistický masaker z 21. januára 1945 vyžiadal v dedinách Ostrý Grúň a Kľak 148 civilných obetí, z toho 48 detí vo veku do 18 rokov. Pri akcii boli v Kľaku zavraždení aj spomínaní 3 partizáni. Celkovo bolo vypálených 132 obytných domov a hospodárskych stavísk v Kľaku, v Ostrom Grúni úplne zničili 112 a čiastočne 5 obytných domov, 78 hospodárskych stavísk vypálili úplne a 22 čiastočne. Hoci boli zničené dediny niekoľko mesiacov vyľudnené, po vojne začali byť obnovované a veľká časť preživších obyvateľov sa do nich vrátila.  

Mnohí členovia jednotky [[Abwehrgruppe 218|Edelweiss]] sa s koncom vojny pokúsili ujsť na západ s cieľom vzdať sa Američanom, väčšina ale nakoniec skončila v sovietskom zajatí, vrátane jej ústredného veliteľa a podľa všetkého hlavného zodpovedného za masaker v Kľakovskej doline – [[Erwein von Thun und Hohenstein|E. von Thun-Hohensteina]]. Ten bol [[18. január]]a [[1946]] sovietskym vojenským súdom odsúdený na smrť a následne [[12. február]]a popravený zastrelením.&lt;ref&gt;''Protokol z výsluchu Thun-Hohensteina,'' Múzeum SNP, [[Banská Bystrica]], Slovensko.&lt;/ref&gt; Veliteľ 120-členného slovenského oddielu Edelweiss [[Ladislav Nižňanský|L. Nižňanský]] ušiel do zahraničia a v roku [[1962]] bol Krajským súdom v Banskej Bystrici v neprítomnosti odsúdený na trest smrti. V tomto procese bolo súdených aj 13 ďalších členov slovenského oddielu Edelweiss, tí dostali trest odňatia slobody v trvaní od päť do pätnásť rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Osudy vrahov z čias druhej svetovej vojny |url=http://www.obroda.sk/clanok/2982/Osudy-vrahov-z-Unias-druhej-svetovej-vojny/ |dátum prístupu=2013-08-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924054432/http://www.obroda.sk/clanok/2982/Osudy-vrahov-z-Unias-druhej-svetovej-vojny/ |dátum archivácie=2015-09-24 }}&lt;/ref&gt; Ako sa neskôr zistilo, L. Nižňanský žil v Nemecku a slovenské úrady začali vyvíjať snahu o jeho vydanie na Slovensko. Hoci bol [[16. január]]a [[2004]] nemeckými úradmi zadržaný, mníchovský Krajinský súd ho [[19. december|19. decembra]] [[2005]] zbavil viny s tým, že jeho aktívnu účasť na masakroch už nie je možné dokázať.&lt;ref&gt;[http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/173668-nositela-nacistickeho-kriza-pred-dozivotim-zachranila-smrt/ Nositeľa nacistického kríža pred doživotím zachránila smrť]&lt;/ref&gt; Nižňanský tak zomrel nepotrestaný [[23. december|23. decembra]] [[2011]].

Obyvateľstvo nemeckej národnosti obcí Píla a Veľké Pole, ktorého príslušníci napomáhali pri masakre v Kľakovskej doline, bolo v rámci [[Benešove dekréty|Benešových dekrétov]] po vojne vysťahované do Nemecka. Do týchto obcí sa následne presídlila časť obyvateľov dedín z Kľakovskej doliny, ktorým boli zničené obydlia a majetok počas nacistických represálií.

Tragédia v Kľakovskej doline silno poznačila partizánov z [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|brigády kpt. Nálepku]]. Objavili sa pocity viny aj snaha hľadať vinníka vo vlastných radoch. Veliteľ oddielu npor. Ponomarenko bol obvinený, že nezaujal obranu a bol zbavený velenia. Potom sa na istý čas stratil a nikto nevedel, kde sa zdržiava.

Nemecká protipartizánska akcia zasadila partizánskemu hnutiu v pohorí Vtáčnik tvrdú ranu. Partizánske skupiny síce neboli zničené, no partizáni prišli o podporu obyvateľov, pričom sa vyhrotili ich vzťahy s obyvateľmi vypálených obcí. O ďalších útočných aktivitách nemohlo byť reči a na program sa dostal len boj o holé prežitie. Zásobovanie skupín proviantom sa sťažilo.

Za účasť v represívnej akcii bol v roku 1952 súdený aj Ľudovít Bariak.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Slovenské národné povstanie]]
* [[Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny]]
* [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]]
* [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]]

== Externé odkazy ==
{{Súradnice|48.5714|18.6519|format=dms|display=title}}
* [http://www.klakovskadolina.sk/index.php/o-regione/krvava-nedela-1945 Krvavá nedeľa 1945] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140903063855/http://www.klakovskadolina.sk/index.php/o-regione/krvava-nedela-1945 |date=2014-09-03 }}
* [http://www.vojna.net/portal/viewtopic.php?t=2140 Ostrý Grúň a Kľak 21. január 1945] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130615190035/http://www.vojna.net/portal/viewtopic.php?t=2140 |date=2013-06-15 }}
* [http://www.szpb.sk/rezoznam.htm Prehľad miest a obcí na Slovensku postihnutých fašistickými represáliami] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020814053305/http://www.szpb.sk/rezoznam.htm |date=2002-08-14 }}

{{DEFAULTSORT:Kľakovská dolina}}
[[Kategória:Kľak (okres Žarnovica)]]
[[Kategória:Ostrý Grúň]]
[[Kategória:Vojnové zločiny druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku]]
[[Kategória:Masakre na Slovensku]]
[[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:21. január]]
[[Kategória:1945 na Slovensku]]</text>
      <sha1>r2p9ins4ct6zillopn12j2fzyfeanh5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prix Alain-Fournier</title>
    <ns>0</ns>
    <id>493480</id>
    <revision>
      <id>8213314</id>
      <parentid>7661664</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T17:58:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213314</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3831" sha1="ebk13vxarm7hhnxz931zin6lu8rtamv" xml:space="preserve">'''Prix Alain-Fournier''' (doslova '''cena Alaina Fourniera''') je [[Francúzsko|francúzska]] literárna cena udeľovaná každoročne v meste [[Saint-Amand-Montrond (obec)|Saint-Amand-Montrond]]. Je pomenovaná na počesť spisovateľa [[Alain Fournier|Alaina Fourniera]]. Môžu ju získať začínajúci autori bez doterajšieho renomé.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Prix-Litteraires.net |url=http://www.prix-litteraires.net/prix/64,prix-alain-fournier.html |dátum prístupu=2013-08-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130928061434/http://www.prix-litteraires.net/prix/64,prix-alain-fournier.html |dátum archivácie=2013-09-28 }}&lt;/ref&gt;

== Laureáti ==
* [[1986]] – [[Pierre Bergounioux]], ''Ce pas et le suivant'' ([[Éditions Gallimard|Gallimard]])
* [[1987]] – [[Jean Lods]], ''Le Bleu des vitraux'' (Gallimard)
* [[1988]] – [[Richard Jorif]], ''Le Navire Argo'' (François Bourin)
* [[1989]] – [[Luce Tillier]], ''L'Ordre troublant des nénuphars'' (Kupczyk)
* [[1990]] – [[Philippe Delerm]], ''{{lang|en|[[Autumn (roman)|Autumn]]}}'' ([[Éditions du Rocher|Le Rocher]])
* [[1991]] – [[Anne-Marie Garat]], ''Chambre noire'' ([[Groupe Flammarion|Flammarion]])
* [[1992]] – [[Régine Detambel]], ''Le Long Séjour'' ([[Éditions Julliard|Julliard]])
* [[1993]] – [[Amélie Nothomb]], ''[[Hygiène de l'assassin]]'' ([[Éditions Albin Michel|Albin Michel]])
* [[1994]] – [[Alain Delbe]], ''Les Îles jumelles'' (Phébus)
* [[1995]] – [[Nicolas Kieffer]], ''Peau de lapin'' ([[Éditions du Seuil|Seuil]])
* [[1996]] – [[Xavier Hanotte]], ''Manière noire'' ([[Éditions Belfond|Belfond]])
* [[1997]] – [[Dominique Sigaud]], ''L'Hypothèse du désert'' (Gallimard)
* [[1998]] – [[Laurent Ardenne]], ''Le Mal de Malifaut'' ([[Le Temps des cerises]])
* [[1999]] – [[Louis Maspero]], ''Une île au bord du désert'' ([[Éditions de l'Aube|L'Aube]])
* [[2000]] – [[Joël Egloff]], ''Edmond Ganglion &amp; fils'' (Le Rocher)
* [[2001]] – [[Adeline Yzac]], ''Le Dernier de la Lune'' ([[Éditions du Rouergue|Le Rouergue]])
* [[2002]] – [[Véronique Olmi]], ''Bord de mer'' ([[Éditions Actes Sud|Actes Sud]])
* [[2003]] – [[Dominique Mainard]], ''Leur histoire'' (Joëlle Losfeld)
* [[2004]] – [[Jean-Louis Serrano]], ''Le Monde m'était promis'' (L'Aube)
* [[2005]] – [[Karine Mazloumian]], ''Tanguer'' ([[Plon]])
* [[2006]] – [[Hélène Bonafous-Murat]], ''Morsures'' ([[Éditions du Passage|Le Passage]])
* [[2007]] – [[Laurence Tardieu]], ''Puisque rien ne dure'' ([[Éditions Stock|Stock]])
* [[2008]] – [[Karima Berger]], ''Filiations dangereuses'' (Chèvre-feuille étoilée)
* [[2009]] – [[Yasmine Char]], ''La Main de Dieu'' (Gallimard)
* [[2010]] – [[Tatiana Arfel]], ''L'Attente du soir'' ([[José Corti]])
* [[2011]] – [[Pierre Cendors]], ''Engeland'' (Finitude)
* [[2012]] – [[Yamen Manaï]], ''La Sérénade d'Ibrahim Santos'' (Elyzad Éditions)
* [[2013]] – [[Gaëlle Josse]], ''Nos vies désaccordées'' (Editions AUTREMENT)
* [[2014]] – [[Gaël Brunet]], ''La battue'' (Editions du Rouergue)
* [[2015]] – [[Marie-Aimée Lebreton]], ''Cent-sept ans'' (Buchet-Chastel)
* [[2016]] – [[Cécile Huguenin]], ''La Saison des mangues'' (Heloïse d'Ormesson)
* [[2017]] – [[Guy Boley]], ''Fils de feu'' (Grasset)
* [[2018]] – [[Jean-Baptiste Andrea]], ''Ma reine'' (L'Iconoclaste)
* [[2019]] – [[Bruno Pellegrino]], ''Là-bas, août est un mois d’automne'' (ZOE)

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* [http://www.prixalainfournier.fr Prix Alain-Fournier]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

== Zdroj ==
* {{Preklad|fr|Prix Alain-Fournier|89988310}}
{{portál|Literatúra|Literárny|Francúzsko|Francúzsky}}
[[Kategória:Ceny za literatúru|Alain-Fournier, prix]]</text>
      <sha1>ebk13vxarm7hhnxz931zin6lu8rtamv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Roger Ebert</title>
    <ns>0</ns>
    <id>494457</id>
    <revision>
      <id>8213480</id>
      <parentid>8143040</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:56:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213480</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6657" sha1="fhoj8kqknzxmbvruadn900qz6aatvyl" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Roger Ebert
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = americký filmový kritik
 | Portrét            = Roger Ebert cropped.jpg
 | Veľkosť portrétu   = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[18. jún]] [[1942]]
 | Miesto narodenia   = [[Urbana (Illinois)|Urbana]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|2013|4|4|1942|6|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Chicago]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = [[Spojené štáty|americká]]
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = [[University of Illinois]]
 | Profesia           = filmový kritik, scenárista, novinár
 | Aktívne roky       = [[1967]]{{--}}[[2013]]
 | Rodičia            = Walter H. Ebert&lt;br&gt;Annabel Ebertová
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Manželka           = Charlie &quot;Chaz&quot; Hammel-Smithová (1992{{--}}2013)
 | Partner            = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = Roger Ebert signature.png
 | Webstránka         = [http://www.rogerebert.com/ www.rogerebert.com]
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Roger Joseph Ebert''' (* [[18. jún]] [[1942]], [[Urbana (Illinois)|Urbana]], [[Illinois]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[4. apríl]] [[2013]], [[Chicago]]) bol americký filmový kritik a držiteľ prvej Pulitzerovej ceny za filmovú kritiku z roku 1975.&lt;ref&gt;[http://www.pulitzer.org/bycat/Criticism Info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151224114729/http://www.pulitzer.org/bycat/Criticism |date=2015-12-24 }} na pulitzer.org&lt;/ref&gt; Písal pre noviny [[Chicago Sun-Times]] a bol považovaný za najvplyvnejšieho filmového kritika USA.

== Životopis ==
Vyrastal ako syn Waltera H. Eberta a Annabel Ebertovej v Urbana v Illinois. Jeho predkovia z otcovej strany boli prisťahovalci z Nemecka, z matkinej strany pochádzali z Holandska a Írska. Ako študent na Urbana High School sa začal zaujímať o žurnalistiku a napísal prvý športový článok pre The News-Gazette v Champaign, Illinois. Začal svoju kariéru s článkami pre sci-fi magazín a bol spoluvydavateľom školských novín na svojej strednej škole. V simulácii rozhlasového vysielania získal v roku 1958 cenu Illinois High School Association State Speech Championship. Okrem [[University of Illinois]] študoval krátko na univerzite v Chicagu a na univerzite v Kapskom meste. Svoju dizertačnú prácu nedokončil.

Od polovice 60. rokov písal filmové recenzie. V období 1982 až 1999 moderoval spolu s [[Gene Siskel|Genom Siskelom]] z [[Chicago Tribune]] televízny program Siskel &amp; Ebert, v ktorom obaja kritici hodnotili spoločne filmy. Siskel zomrel v roku 1999. Jeho nástupcom sa v septembri 1999 stal [[Richard Roeper]] z Chicago Sun-Times. Tento program bol nazývaný Ebert &amp; Roeper a bežal až do augusta 2008.

Bol priateľom [[Russ Meyer|Russa Meyera]] a napísal scenár k filmu ''Beyond the Valley of the Dolls'' (1970), ''Up!'' (1976) – pod pseudonymom Reinhold Timme a ''Beneath the Valley of the Ultra-Vixens'' (1979) pod pseudonymom R. Hyde. Každý rok Ebert vydal filmové recenzie z predchádzajúceho roku knižne. Publikoval tiež klišé filmu a jednu knihu s najlepšími a najhoršími filmami z minulosti. Inicioval tiež každoročný Overlooked Film Festival v Champaign.

Od 18. júla [[1992]] bol ženatý s právničkou Charlie &quot;Chaz&quot; Hammel-Smithovou. Na začiatku roku [[2002]] bol u neho diagnostikovaný [[karcinóm štítnej žľazy]]. Dňa 23. júna [[2005]] sa stal prvým filmovým kritikom vôbec s vlastnou hviezdou na [[Hollywood Walk of Fame]].&lt;ref&gt;[http://www.zeit.de/kultur/film/2013-04/filmkritiker-roger-ebert Zeit online Film 5. spríl 2013 ''Amerikas bekanntester Filmkritiker Roger Ebert ist tot'']&lt;/ref&gt; Roger Ebert zomrel 4. apríla 2013 vo veku 70 rokov na následky rakoviny.&lt;ref&gt;Neil Steinberg: [http://www.suntimes.com/news/metro/17320958-418/roger-ebert-dies-at-70-after-battle-with-cancer.html ''Roger Ebert dies at 70 after battle with cancer.''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141203234140/http://www.suntimes.com/news/metro/17320958-418/roger-ebert-dies-at-70-after-battle-with-cancer.html |date=2014-12-03 }} v: ''Chicago Sun-Times'', 4. apríl 2013 (en).&lt;/ref&gt;

== Ocenenia ==
Okrem siedmich nominácií na [[Emmy]] v kategórii  ''Outstanding Informational Series'' získal tieto ocenenia:
* 1975: ''[[Pulitzerova cena]]'' za filmovú kritiku roka 1974
* 2001: ''Video Premiere Award'' za najlepší audiokomentár k ''Citizen Kane'' (1941)
* 2003: ''Special Achievement Award'',  ''American Society of Cinematographers''
* 2004: ''Lifetime Achievement Award'',  ''Savannah Film and Video Festival''  
* 2005: ''CINE Lifetime Achievement Award''

== Dielo ==
* ''Scorsese by Ebert.'' ISBN 978-0-226-18202-5
* ''Awake in the Dark: The Best of Roger Ebert.'' ISBN 0-226-18200-2
* ''Ebert’s “Bigger” Little Movie Glossary.'' ISBN 0-8362-8289-2
* ''The Great Movies.'' ISBN 0-7679-1038-9
* ''The Great Movies II.'' ISBN 0-7679-1950-5
* ''I Hated, Hated, Hated This Movie.'' ISBN 0-7407-0672-1
* ''Roger Ebert’s Book of Film.'' ISBN 0-393-04000-3
* ''Questions for the Movie Answer Man.'' ISBN 0-8362-2894-4
* ''Behind the Phantom’s Mask.'' ISBN 0-8362-8021-0
* ''An Illini Century.'' 
* ''The Perfect London Walk.'' ISBN 0-8362-7929-8
* ''Your Movie Sucks.'' ISBN 0-7407-6366-0
* ''Roger Ebert’s Four-Star Reviews 1967-2007.'' ISBN 0-7407-7179-5
* ''Life Itself: A Memoir.'' Grand Central Publishing, New York City, ISBN 0-446-58497-5

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Roger Ebert}}

== Externé odkazy ==
* [http://rogerebert.suntimes.com/ rogerebert.com (Chicago Sun-Times)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081224034620/http://rogerebert.suntimes.com/ |date=2008-12-24 }}
* [http://www.nytimes.com/2013/04/05/movies/roger-ebert-film-critic-dies.html?pagewanted=all&amp;_r=0 Roger Ebert Dies at 70; a Critic for the Common Man]

== Zdroj ==
* {{Preklad|de|Roger Ebert|120828659}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Ebert, Roger}}
[[Kategória:Filmoví kritici]]
[[Kategória:Kritici USA]]
[[Kategória:Spisovatelia USA]]
[[Kategória:Scenáristi USA]]
[[Kategória:Novinári USA]]
[[Kategória:Víťazi Pulitzerovej ceny]]</text>
      <sha1>fhoj8kqknzxmbvruadn900qz6aatvyl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tunel Čebrať</title>
    <ns>0</ns>
    <id>498773</id>
    <revision>
      <id>8213592</id>
      <parentid>8131296</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:09:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>FYI2023</username>
        <id>233287</id>
      </contributor>
      <origin>8213592</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20764" sha1="ln9hg2ieg8enhlo4299of82g2nzc8ui" xml:space="preserve">{{Stavba vo výstavbe}}
{{Geobox|tunnel
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                        = Tunel Čebrať
| native_name                 = 
| category                    = diaľničný tunel
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                       = Tunel Čebrať v máji 2026.jpg
| image_size                  =
| image_caption               = Západný portál tunela Čebrať v máji 2026
&lt;!-- *** Names **** --&gt; 
| official_name               = 
| etymology_type              = 
| etymology                   = 
| nickname                    = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag = 
| flag_size = 
| symbol = 
| symbol_size = 
&lt;!-- *** Country *** --&gt;
| country                     = Slovensko
| country_flag                = true
| state                       = 
| state_flag                  = 
| region_type                 = Kraj
| region                      = Žilinský kraj
| municipality                = 
| municipality_type           = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent_type                 = Diaľnica
| road                        = {{Cesta/SK-D|1}}
| road_note                   =
| road1_type                  = 
| road1_label                 = 
| road1                       = 
| road2_type                  = 
| road2                       =   
| city                        = 
| landmark                    = 
| building                    = 
| river                       =
| river_type                  =
| river1                      = 
| river2                      = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location                    = 
| elevation_imperial          = 
| lat_d                       = 49
| lat_m                       = 06
| lat_s                       = 12
| lat_NS                      = S
| long_d                      = 19
| long_m                      = 16
| long_s                      = 43
| long_EW                     = V
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length_imperial             = 3600
| length_type                 = 
| length_orientation          = 
| length1_imperial            = 
| length1_orientation         = 
| length1_type                = 
| length2_imperial            =
| length2_type                =
| length3_imperial            = 
| length3_type                = 
| width_imperial              = 
| width_orientation           = 
| width_note                  = 
| width_type                  = 
| width1_imperial             = 
| width1_type                 = 
| number                      = 2
| number_type                 = Počet rúr
| height                      = 
| height_type                 = 
| height1_imperial            = 
| height1_type                = 
| height1_note                = 
| depth_imperial              = 
| volume_imperial             =
| area_imperial               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| style                       =
| style_type                  =
| material                    = 
| author_type                 =
| author                      =
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established_type            = Začiatok výstavby
| established                 = [[11. február|11. februára]] [[2014]]
| established_note            = 
| established1_type           = Dátum prerazenia
| established1                = [[15. november|15. novembra]] [[2022]]
| established2_type           = 
| established2                = 
| management_type             = Správca
| management                  = [[Národná diaľničná spoločnosť]]
&lt;!-- *** Codes ***  --&gt;
| code_type                   = 
| code_label                  = 
| code                        = 
&lt;!-- *** Access *** --&gt;
| public                      =
| visitation                  = 
| visitation_date             =
| access                      = 
| access_type                 = 
&lt;!-- *** Map section *** --&gt;
| map = Relief Map of Slovakia.png
| map_caption = Poloha v rámci Slovenska  
| map_background =
| map_locator = Slovensko-reliéf
&lt;!-- *** Website *** --&gt;
| commons                     = 
| statistics                  =
| website                     = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                   = 
}}
'''Tunel Čebrať''' je slovenský diaľničný dvojrúrový tunel s dĺžkou 3,6 kilometrov vo výstavbe, ktorý sa nachádza na [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnici D1]] na úseku medzi [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovou]] a [[Ivachnová|Ivachnovou]]. Zmluva na výstavbu bola podpísaná [[7. november|7. novembra]] [[2013]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DIAĽNICA OKOLO RUŽOMBERKA UŽ O TRI A POL ROKA? | url = https://www.ruzomberskyhlas.sk/c/2357/dialnica-okolo-ruzomberka-uz-o-tri-a-pol-roka/ | vydavateľ = Ružomberský hlas | dátum prístupu = 2025-12-10 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; samotná výstavba sa oficiálne začala [[11. február|11. februára]] [[2014]]. Oficiálny začiatok razenia tunela sa slávnostne začal [[19. september|19. septembra]] [[2014]] osadením sošky [[Svätá Barbora|sv. Barbory]] pri východnom portáli.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Pôvodný plán počítal s odovzdaním tohto úseku diaľnice vrátane tunela do užívania v lete [[2017]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Tunel bol slávnostne prerazený až po vyše 8 rokoch, dňa [[15. november|15. novembra]] [[2022]].&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po ôsmich rokoch čakania dobrá správa. Pri Ružomberku prerazili tretí najdlhší tunel | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/647138-po-rokoch-cakania-dobra-sprava-tunel-cebrat-konecne-prerazia/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2022-11-15 | dátum prístupu = 2025-12-10 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; Po definitívnom odovzdaní do užívania motoristickej verejnosti v plnom profile, ktoré sa očakáva na jar 2026, bude tretím najdlhším tunelom na Slovensku.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Zhotoviteľom stavby je združenie stavebných spoločností OHL ŽS a [[VÁHOSTAV – SK|Váhostav – SK]]. Maximálna povolená rýchlosť v tuneli je stanovená na 100 km/h. Po jeho sprevádzkovaní motoristom ušetrí 16 minút času.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diaľnicou z Bratislavy do Košíc rýchlejšie o 16 minút! Dôležitý krok pre veľký obchvat na severe | url = https://www.topspeed.sk/novinky/dialnicou-z-bratislavy-do-kosic-rychlejsie-o-16-minut-dolezity-krok-pre-velky-obchvat-na-severe-/25494 | vydavateľ = topspeed.sk | dátum vydania = 2024-08-24 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Tunel je známy svojou dlhou a komplikovanou výstavbou, ktorá bola prerušovaná a spomaľovaná v dôsledku nedostatočne realizovaného geologického prieskumu. V roku 2015 muselo byť razenie zastavené pre mimoriadne nepriaznivé geologické podmienky, ktoré znemožňovali pokračovať v prácach podľa pôvodného projektu. Následné doplňujúce inžinierskogeologické a hydrogeologické prieskumy preukázali, že pôvodne navrhnutá trasa zasahovala do rozsiahleho zosuvného územia. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné trasu odkloniť do svahov pohoria, teda do stabilnejšieho horninového prostredia. Prepracovanie projektovej dokumentácie a zmena trasy viedli k výrazným zmenám v parametre tunela: jeho dĺžka sa z pôvodne plánovaných približne 2 000 metrov predĺžila na takmer 3 600 metrov. Tieto úpravy zároveň podstatne navýšili celkové náklady na výstavbu – z pôvodných 227 miliónov eur bez DPH na sumu presahujúcu 600 miliónov eur.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dôležitý míľnik pri budovaní D1: Prerazili severnú rúru tunelu Čebrať | url = https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/657072-dolezity-milnik-pri-budovani-dialnice-d1-severna-rura-tunelu-cebrat-je-prerazena/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2023-02-14 | dátum prístupu = 2025-12-10 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; Tunel Čebrať je najdlhšie budovaným tunelom spomedzi všetkých cestných tunelov na Slovensku.

V apríli 2026 bol podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy [[Igor Choma|Igora Chomu]] tunel úplne dokončený po technickej aj stavebnej stránke. Jeho spustenie zdržuje oprava zosuvu mosta na úseku diaľnice Hubová - Ivachnová, ktorého súčasťou je aj tento tunel.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Choma: Tunel Čebrať pri Ružomberku je úplne stavebne dokončený | url = https://www.teraz.sk/slovensko/choma-tunel-cebrat-pri-ruzomberku-je/955992-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}&lt;/ref&gt;

== Výstavba a zmena variantu ==
Razenia tunela sa začalo 19. septembra 2014.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Začínajú raziť dvojkilometrový diaľničný tunel popod Čebrať | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/tunel-cebrat-razenie-zaciatok/98704-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2014-09-19 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}&lt;/ref&gt; Pôvodný plán počítal s odovzdaním tohto úseku diaľnice vrátane tunela do užívania v lete [[2017]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Tunel sa razil cyklickým spôsobom razenia použitím [[Nová rakúska tunelovacia metóda|novej rakúskej tunelovacej metódy]] (NRTM). Pri razení tunela sa postupovalo v závislosti od geologických podmienok horninového masívu. V úsekoch s pevnejšou a stabilnejšou horninou dosahoval jeden raziaci záber dĺžku približne 2,5 metra, pričom bolo možné realizovať dva až tri takéto zábery denne. V geologicky menej stabilných úsekoch sa raziaci záber skrátil na približne 1 meter a denný postup predstavoval v priemere 1,5 záberu za deň.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progres na D1 – v tuneli Čebrať môžu začať práce na sekundárnom ostení | url = https://ndsas.sk/press/spravy/progres-na-d1-v-tuneli-cebrat-mozu-zacat-prace-na-sekundarnom-osteni | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; 

Budovanie diaľničného úseku s tunelom v roku 2015 skomplikovalo málo únosné podložie tunela v kombinácii s rizikom zosuvu svahu nad trasou tunela pri západnom portáli blízko obce [[Hrboltová]]. Razenie tunela bolo už po približne 300 metroch vzhľadom na daný problém pozastavené a neskôr, začiatkom roka 2016, bol oficiálne predstavený nový definitívny variant vedenia trasy ako ekonomicky a technicky najvýhodnejšie riešenie vzniknutej situácie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozprávku o diaľnici počúvame už desaťročie | url = https://rkmagazin.sk/rozpravku-o-dialnici-pocuvame-uz-desatrocie/ | dátum vydania = 2017-12-13 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK | meno = Peter | priezvisko = Kravčák}}&lt;/ref&gt; Rozhodlo sa o posune trasy diaľnice severne mimo zosuvového územia, čo malo za následok omeškanie odovzdania celej stavby do užívania, jej predraženie, ako aj predĺženie tunelových rúr z pôvodných 2 026 metrov až na dĺžku 3 650 metrov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Poznáme nové riešenie problematického tunela Čebrať ! | dátum archivácie = 2016-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160313223800/http://zilinskedialnice.sk/pozname-nove-riesenie-problematickeho-tunela-cebrat/ | vydavateľ = zilinskedialnice.sk | dátum vydania = 2016-01-29}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Pavelek|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Hrboltovčania komplikujú diaľnicu, hrozí zdržanie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://myliptov.sme.sk/c/22081159/hrboltovcania-komplikuju-dialnicu-hrozi-zdrzanie.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-03-22|dátum prístupu=2022-11-16}}&lt;/ref&gt; Raziace práce sa v tuneli síce v auguste 2018 obnovili na základe ohlásenia realizácie geologickej úlohy, plný rozbeh výstavby celého úseku diaľnice však nastal až po získaní platného stavebného povolenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tunel Čebrať na D1 začali znova raziť | url = https://www.trend.sk/spravy/tunel-cebrat-d1-zacali-znova-razit | vydavateľ = www.trend.sk | dátum vydania = 2018-07-25 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; 

Bez stavebného povolenia bolo razenie tunela možné iba z východného portálu a najviac v rozsahu 3 300 metrov dĺžky tunela, z celkovej dĺžky 3 600 metrov.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Podmienkou pre vydanie stavebného povolenia bolo právoplatné územné rozhodnutie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najzložitejšia diaľnica na Slovensku bude vyzerať takto! Pozrite si video z Liptova | url = https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/500747-video-dialnicu-pri-ruzomberku-stavaju-aj-projektuju-zaroven/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2019-02-03 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; Národná diaľničná spoločnosť (NDS) nedodržala svoj vlastný, už viac krát revidovaný, plán získania územného rozhodnutia do februára 2019. Územné rozhodnutie bolo napokon vydané až v marci 2020, avšak ihneď bolo napadnuté dotknutými stranami. Právoplatné územné rozhodnutie mala NDS k dispozícií až 30. apríla 2020.{{Bez citácie}} 
[[Súbor:Tunel Čebrať - východný portál.jpg|náhľad|257x257bod|Tunel počas raziacich prác v novembri 2014]]
V auguste 2021 minister dopravy [[Andrej Doležal]] uviedol, že v tuneli chýba posledných asi 400 metrov do prerazenia a aktuálne sa už len čaká na stavebné povolenie na razenie zo západného portálu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rezortu dopravy podľa ministra Doležala stále chýba stavebné povolenie na razenie západného portálu tunela Čebrať pri Ružomberku | url = https://e.dennikn.sk/minuta/2399064/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2021-05-21 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; Slávnostné prerazenie tunela prebehlo 15. novembra 2022, teda až po ôsmich rokoch od začiatku jeho razenia. V novembri 2023 minister dopravy [[Jozef Ráž mladší|Jozef Ráž ml.]] oznámil, že v tunelových rúrach boli dokončené práce na sekundárnych osteniach.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diaľničný tunel Čebrať má sekundárne ostenie, výstavba obchvatu Ružomberka podľa ministerstva výrazne pokročila - NašaDoprava.sk | url = https://sita.sk/nasadoprava/dialnicny-tunel-cebrat-ma-sekundarne-ostenie-vystavba-obchvatu-ruzomberka-podla-ministerstva-vyrazne-pokrocila/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2023-11-24 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk | meno = SITA Slovenská tlačová agentúra | priezvisko = a.s}}&lt;/ref&gt; Na stavbe podľa ministerstva pracovalo vyše 500 robotníkov.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Práce pokračovali aj na mostných a cestných objektoch pred tunelom. Práce zahŕňali úpravy kruhových objazdov a násypov pod budúcou vozovkou, stabilizáciu svahov, ako aj realizáciu konštrukčných a živičných vrstiev vozovky. Súčasťou prác bola tiež inštalácia žľabov a protihlukových stien. Na mostoch prebiehali prípravy na položenie obrusnej vrstvy, zároveň sa realizovali práce na mostnom príslušenstve, vrátane osadzovania zábradlí, zvodidiel a mostných záverov.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V októbri 2024 bola v tuneli hotová betonáž vozovky. Súbežne prebiehali práce na realizácii požiarneho vodovodu, tunelových chodníkoch a v oboch rúrach sa čistilo drenážne odvodnenie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V diaľničnom tuneli Čebrať už dokončujú betonáž vozovky | url = https://www.asb.sk/aktualne/v-dialnicnom-tuneli-cebrat-uz-dokoncuju-betonaz-vozovky | dátum vydania = 2024-10-08 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK | meno = Sláva | priezvisko = Štefancová}}&lt;/ref&gt; Vo februári 2025 sa dokončila inštalácia káblových vedení a vykonávali sa napäťové skúšky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Práce v tuneli Čebrať pokročili | url = https://rkmagazin.sk/prace-v-tuneli-cebrat-pokrocili/ | dátum vydania = 2025-02-12 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Redakcia}}&lt;/ref&gt; V marci 2025 minister dopravy informoval, že v tuneli prebiehajú práce na montáži technológií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Tunel Čebrať má hotovú vozovku, montujú sa technológie. Termín do konca roka zatiaľ platí | url = https://www.zilinak.sk/clanky/33451/video-tunel-cebrat-ma-hotovu-vozovku-montuju-sa-technologie-termin-do-konca-roka-zatial-plati | vydavateľ = Žilinak.sk | dátum vydania = 2025-03-22 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk | meno = mediak, s r | priezvisko = o}}&lt;/ref&gt; S otvorením tunela sa rátalo v decembri 2025 spoločne s [[Tunel Višňové|tunelom Višnové]], ale na úseku Hubová - Ivachnová, ktorého súčasťou je aj tunel Čebrať došlo k ďalšiemu neočakávanému zosuvu pôdy, ktorý mal dopad na jeden mostný objekt a nový termín otvorenia bol stanovený na jar 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchvat Ružomberka sa odkladá. A nadlho | url = https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/768032-obchvat-ruzomberka-sa-odklada-a-na-dlho/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2025-09-22 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; V apríli 2026 bol podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy [[Igor Choma|Igora Chomu]] tunel úplne dokončený po technickej aj stavebnej stránke.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

== Technická a geologická špecifikácia ==
[[Súbor:Tunel Čebrať východný portál máj 2025.jpg|náhľad|Okolie východného portálu tunela Čebrať v máji 2025]]
Tunel Čebrať prechádza od nového západného portálu popod južné svahy kóty [[Radičiná]] (1 172,2 m n. m.) a severné svahy vrchu [[Čebrať]] (1054,2 m n. m.), od východného portálu vstupuje do údolia Likavky severne od obce [[Likavka]]. Dĺžka razenej časti v pravej tunelovej rúre je 3 634,38m a v ľavej tunelovej rúre 3 612,5.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tunel Čebrať. Podrobný a prehľadný projekt s realizáciou | url = https://www.asb.sk/stavebnictvo/podrobne-a-prehladne-projekt-a-realizacia-tunela-cebrat | dátum vydania = 2022-10-13 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK | meno = Samuel | priezvisko = Ďuriš}}&lt;/ref&gt; Hĺbené úseky sú budované v otvorenej stavebnej jame na oboch portáloch, ktoré budú následne zasypané. Každá z tunelových rúr je vybavená štyrmi jednostrannými núdzovými zálivmi, v ktorých sú umiestnené SOS kabíny. Bezpečnostný systém tunela zahŕňa 14 priečnych prepojení medzi rúrami – z toho 10 sú priechodné pešie prepojenia a 4 sú určené na prejazd vozidiel v prípade núdze. Odvodnenie horninovej vody je navrhnuté bočnými priebežnými drenážami s čistiacimi výklenkami. Stredové odvodnenie tunela bolo vzhľadom na minimálne prítoky do tunela zrušené, čo je z hľadiska nerealizácie šácht vo vozovke lepšie riešenie pre dopravu a prevádzku tunela. Odvodnenie vozovky je navrhnuté štrbinovými žľabmi, ktoré sú na portáloch zaústené do kanalizácie diaľnice. V chodníkoch v tuneli šírky 1,0 m sú uložené káblové trasy technologického vybavenia tunela a požiarny vodovod. Vozovka je navrhnutá z cementobetónového krytu po celej dĺžke tunela. Smerom od východného portálu zhruba do polovice dĺžky tvorí masív mráznické súvrstvie s výskytom slienitých vápencov, slieňovcov, [[Ílovec|ílovcov]] a [[Pieskovec|pieskovcov]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V zvyšnej časti tunela smerom k západnému portálu sa nachádza porubské súvrstvie tvorené prevažne ílovcami, slienitými vápencami, pieskovcami a [[Prachovec|siltovcami]]. Konštrukcia razených častí oboch tunelových rúr pozostáva z dvojvrstvového ostenia – primárneho a sekundárneho.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Tunel Čebrať (betonáž vozovky).jpg|Betonáž vozovky v tuneli Čebrať (august 2024)
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.ndsas.sk/prehlad-tunelov/44806s Tunely na stránke Národnej diaľničnej spoločnosti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160413003707/http://www.ndsas.sk/prehlad-tunelov/44806s |date=2016-04-13 }}

{{Cestné tunely na Slovensku}}
{{Diaľnica D1}}
{{Portál|Cesty|Cestný|Slovensko|Slovenský}}

[[Kategória:Cestné tunely na Slovensku|Čebrať]]
[[Kategória:Diaľnica D1 (Slovensko)]]
[[Kategória:Doprava v okrese Ružomberok]]
[[Kategória:Stavby v okrese Ružomberok]]</text>
      <sha1>ln9hg2ieg8enhlo4299of82g2nzc8ui</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213595</id>
      <parentid>8213592</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:09:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>FYI2023</username>
        <id>233287</id>
      </contributor>
      <comment>/* Galéria */</comment>
      <origin>8213595</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20845" sha1="5swbf6nie5qvxri3rqcsq52zsoeslik" xml:space="preserve">{{Stavba vo výstavbe}}
{{Geobox|tunnel
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                        = Tunel Čebrať
| native_name                 = 
| category                    = diaľničný tunel
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                       = Tunel Čebrať v máji 2026.jpg
| image_size                  =
| image_caption               = Západný portál tunela Čebrať v máji 2026
&lt;!-- *** Names **** --&gt; 
| official_name               = 
| etymology_type              = 
| etymology                   = 
| nickname                    = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag = 
| flag_size = 
| symbol = 
| symbol_size = 
&lt;!-- *** Country *** --&gt;
| country                     = Slovensko
| country_flag                = true
| state                       = 
| state_flag                  = 
| region_type                 = Kraj
| region                      = Žilinský kraj
| municipality                = 
| municipality_type           = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent_type                 = Diaľnica
| road                        = {{Cesta/SK-D|1}}
| road_note                   =
| road1_type                  = 
| road1_label                 = 
| road1                       = 
| road2_type                  = 
| road2                       =   
| city                        = 
| landmark                    = 
| building                    = 
| river                       =
| river_type                  =
| river1                      = 
| river2                      = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location                    = 
| elevation_imperial          = 
| lat_d                       = 49
| lat_m                       = 06
| lat_s                       = 12
| lat_NS                      = S
| long_d                      = 19
| long_m                      = 16
| long_s                      = 43
| long_EW                     = V
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length_imperial             = 3600
| length_type                 = 
| length_orientation          = 
| length1_imperial            = 
| length1_orientation         = 
| length1_type                = 
| length2_imperial            =
| length2_type                =
| length3_imperial            = 
| length3_type                = 
| width_imperial              = 
| width_orientation           = 
| width_note                  = 
| width_type                  = 
| width1_imperial             = 
| width1_type                 = 
| number                      = 2
| number_type                 = Počet rúr
| height                      = 
| height_type                 = 
| height1_imperial            = 
| height1_type                = 
| height1_note                = 
| depth_imperial              = 
| volume_imperial             =
| area_imperial               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| style                       =
| style_type                  =
| material                    = 
| author_type                 =
| author                      =
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established_type            = Začiatok výstavby
| established                 = [[11. február|11. februára]] [[2014]]
| established_note            = 
| established1_type           = Dátum prerazenia
| established1                = [[15. november|15. novembra]] [[2022]]
| established2_type           = 
| established2                = 
| management_type             = Správca
| management                  = [[Národná diaľničná spoločnosť]]
&lt;!-- *** Codes ***  --&gt;
| code_type                   = 
| code_label                  = 
| code                        = 
&lt;!-- *** Access *** --&gt;
| public                      =
| visitation                  = 
| visitation_date             =
| access                      = 
| access_type                 = 
&lt;!-- *** Map section *** --&gt;
| map = Relief Map of Slovakia.png
| map_caption = Poloha v rámci Slovenska  
| map_background =
| map_locator = Slovensko-reliéf
&lt;!-- *** Website *** --&gt;
| commons                     = 
| statistics                  =
| website                     = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                   = 
}}
'''Tunel Čebrať''' je slovenský diaľničný dvojrúrový tunel s dĺžkou 3,6 kilometrov vo výstavbe, ktorý sa nachádza na [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnici D1]] na úseku medzi [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovou]] a [[Ivachnová|Ivachnovou]]. Zmluva na výstavbu bola podpísaná [[7. november|7. novembra]] [[2013]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DIAĽNICA OKOLO RUŽOMBERKA UŽ O TRI A POL ROKA? | url = https://www.ruzomberskyhlas.sk/c/2357/dialnica-okolo-ruzomberka-uz-o-tri-a-pol-roka/ | vydavateľ = Ružomberský hlas | dátum prístupu = 2025-12-10 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; samotná výstavba sa oficiálne začala [[11. február|11. februára]] [[2014]]. Oficiálny začiatok razenia tunela sa slávnostne začal [[19. september|19. septembra]] [[2014]] osadením sošky [[Svätá Barbora|sv. Barbory]] pri východnom portáli.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Pôvodný plán počítal s odovzdaním tohto úseku diaľnice vrátane tunela do užívania v lete [[2017]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Tunel bol slávnostne prerazený až po vyše 8 rokoch, dňa [[15. november|15. novembra]] [[2022]].&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po ôsmich rokoch čakania dobrá správa. Pri Ružomberku prerazili tretí najdlhší tunel | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/647138-po-rokoch-cakania-dobra-sprava-tunel-cebrat-konecne-prerazia/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2022-11-15 | dátum prístupu = 2025-12-10 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; Po definitívnom odovzdaní do užívania motoristickej verejnosti v plnom profile, ktoré sa očakáva na jar 2026, bude tretím najdlhším tunelom na Slovensku.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Zhotoviteľom stavby je združenie stavebných spoločností OHL ŽS a [[VÁHOSTAV – SK|Váhostav – SK]]. Maximálna povolená rýchlosť v tuneli je stanovená na 100 km/h. Po jeho sprevádzkovaní motoristom ušetrí 16 minút času.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diaľnicou z Bratislavy do Košíc rýchlejšie o 16 minút! Dôležitý krok pre veľký obchvat na severe | url = https://www.topspeed.sk/novinky/dialnicou-z-bratislavy-do-kosic-rychlejsie-o-16-minut-dolezity-krok-pre-velky-obchvat-na-severe-/25494 | vydavateľ = topspeed.sk | dátum vydania = 2024-08-24 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Tunel je známy svojou dlhou a komplikovanou výstavbou, ktorá bola prerušovaná a spomaľovaná v dôsledku nedostatočne realizovaného geologického prieskumu. V roku 2015 muselo byť razenie zastavené pre mimoriadne nepriaznivé geologické podmienky, ktoré znemožňovali pokračovať v prácach podľa pôvodného projektu. Následné doplňujúce inžinierskogeologické a hydrogeologické prieskumy preukázali, že pôvodne navrhnutá trasa zasahovala do rozsiahleho zosuvného územia. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné trasu odkloniť do svahov pohoria, teda do stabilnejšieho horninového prostredia. Prepracovanie projektovej dokumentácie a zmena trasy viedli k výrazným zmenám v parametre tunela: jeho dĺžka sa z pôvodne plánovaných približne 2 000 metrov predĺžila na takmer 3 600 metrov. Tieto úpravy zároveň podstatne navýšili celkové náklady na výstavbu – z pôvodných 227 miliónov eur bez DPH na sumu presahujúcu 600 miliónov eur.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dôležitý míľnik pri budovaní D1: Prerazili severnú rúru tunelu Čebrať | url = https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/657072-dolezity-milnik-pri-budovani-dialnice-d1-severna-rura-tunelu-cebrat-je-prerazena/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2023-02-14 | dátum prístupu = 2025-12-10 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; Tunel Čebrať je najdlhšie budovaným tunelom spomedzi všetkých cestných tunelov na Slovensku.

V apríli 2026 bol podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy [[Igor Choma|Igora Chomu]] tunel úplne dokončený po technickej aj stavebnej stránke. Jeho spustenie zdržuje oprava zosuvu mosta na úseku diaľnice Hubová - Ivachnová, ktorého súčasťou je aj tento tunel.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Choma: Tunel Čebrať pri Ružomberku je úplne stavebne dokončený | url = https://www.teraz.sk/slovensko/choma-tunel-cebrat-pri-ruzomberku-je/955992-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2026-04-17 | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}&lt;/ref&gt;

== Výstavba a zmena variantu ==
Razenia tunela sa začalo 19. septembra 2014.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Začínajú raziť dvojkilometrový diaľničný tunel popod Čebrať | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/tunel-cebrat-razenie-zaciatok/98704-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2014-09-19 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}&lt;/ref&gt; Pôvodný plán počítal s odovzdaním tohto úseku diaľnice vrátane tunela do užívania v lete [[2017]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Tunel sa razil cyklickým spôsobom razenia použitím [[Nová rakúska tunelovacia metóda|novej rakúskej tunelovacej metódy]] (NRTM). Pri razení tunela sa postupovalo v závislosti od geologických podmienok horninového masívu. V úsekoch s pevnejšou a stabilnejšou horninou dosahoval jeden raziaci záber dĺžku približne 2,5 metra, pričom bolo možné realizovať dva až tri takéto zábery denne. V geologicky menej stabilných úsekoch sa raziaci záber skrátil na približne 1 meter a denný postup predstavoval v priemere 1,5 záberu za deň.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Progres na D1 – v tuneli Čebrať môžu začať práce na sekundárnom ostení | url = https://ndsas.sk/press/spravy/progres-na-d1-v-tuneli-cebrat-mozu-zacat-prace-na-sekundarnom-osteni | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; 

Budovanie diaľničného úseku s tunelom v roku 2015 skomplikovalo málo únosné podložie tunela v kombinácii s rizikom zosuvu svahu nad trasou tunela pri západnom portáli blízko obce [[Hrboltová]]. Razenie tunela bolo už po približne 300 metroch vzhľadom na daný problém pozastavené a neskôr, začiatkom roka 2016, bol oficiálne predstavený nový definitívny variant vedenia trasy ako ekonomicky a technicky najvýhodnejšie riešenie vzniknutej situácie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rozprávku o diaľnici počúvame už desaťročie | url = https://rkmagazin.sk/rozpravku-o-dialnici-pocuvame-uz-desatrocie/ | dátum vydania = 2017-12-13 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK | meno = Peter | priezvisko = Kravčák}}&lt;/ref&gt; Rozhodlo sa o posune trasy diaľnice severne mimo zosuvového územia, čo malo za následok omeškanie odovzdania celej stavby do užívania, jej predraženie, ako aj predĺženie tunelových rúr z pôvodných 2 026 metrov až na dĺžku 3 650 metrov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Poznáme nové riešenie problematického tunela Čebrať ! | dátum archivácie = 2016-04-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160313223800/http://zilinskedialnice.sk/pozname-nove-riesenie-problematickeho-tunela-cebrat/ | vydavateľ = zilinskedialnice.sk | dátum vydania = 2016-01-29}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Pavelek|meno=Martin|autor=|odkaz na autora=|titul=Hrboltovčania komplikujú diaľnicu, hrozí zdržanie|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://myliptov.sme.sk/c/22081159/hrboltovcania-komplikuju-dialnicu-hrozi-zdrzanie.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-03-22|dátum prístupu=2022-11-16}}&lt;/ref&gt; Raziace práce sa v tuneli síce v auguste 2018 obnovili na základe ohlásenia realizácie geologickej úlohy, plný rozbeh výstavby celého úseku diaľnice však nastal až po získaní platného stavebného povolenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tunel Čebrať na D1 začali znova raziť | url = https://www.trend.sk/spravy/tunel-cebrat-d1-zacali-znova-razit | vydavateľ = www.trend.sk | dátum vydania = 2018-07-25 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; 

Bez stavebného povolenia bolo razenie tunela možné iba z východného portálu a najviac v rozsahu 3 300 metrov dĺžky tunela, z celkovej dĺžky 3 600 metrov.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Podmienkou pre vydanie stavebného povolenia bolo právoplatné územné rozhodnutie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najzložitejšia diaľnica na Slovensku bude vyzerať takto! Pozrite si video z Liptova | url = https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/500747-video-dialnicu-pri-ruzomberku-stavaju-aj-projektuju-zaroven/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2019-02-03 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; Národná diaľničná spoločnosť (NDS) nedodržala svoj vlastný, už viac krát revidovaný, plán získania územného rozhodnutia do februára 2019. Územné rozhodnutie bolo napokon vydané až v marci 2020, avšak ihneď bolo napadnuté dotknutými stranami. Právoplatné územné rozhodnutie mala NDS k dispozícií až 30. apríla 2020.{{Bez citácie}} 
[[Súbor:Tunel Čebrať - východný portál.jpg|náhľad|257x257bod|Tunel počas raziacich prác v novembri 2014]]
V auguste 2021 minister dopravy [[Andrej Doležal]] uviedol, že v tuneli chýba posledných asi 400 metrov do prerazenia a aktuálne sa už len čaká na stavebné povolenie na razenie zo západného portálu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rezortu dopravy podľa ministra Doležala stále chýba stavebné povolenie na razenie západného portálu tunela Čebrať pri Ružomberku | url = https://e.dennikn.sk/minuta/2399064/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2021-05-21 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; Slávnostné prerazenie tunela prebehlo 15. novembra 2022, teda až po ôsmich rokoch od začiatku jeho razenia. V novembri 2023 minister dopravy [[Jozef Ráž mladší|Jozef Ráž ml.]] oznámil, že v tunelových rúrach boli dokončené práce na sekundárnych osteniach.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diaľničný tunel Čebrať má sekundárne ostenie, výstavba obchvatu Ružomberka podľa ministerstva výrazne pokročila - NašaDoprava.sk | url = https://sita.sk/nasadoprava/dialnicny-tunel-cebrat-ma-sekundarne-ostenie-vystavba-obchvatu-ruzomberka-podla-ministerstva-vyrazne-pokrocila/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2023-11-24 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk | meno = SITA Slovenská tlačová agentúra | priezvisko = a.s}}&lt;/ref&gt; Na stavbe podľa ministerstva pracovalo vyše 500 robotníkov.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Práce pokračovali aj na mostných a cestných objektoch pred tunelom. Práce zahŕňali úpravy kruhových objazdov a násypov pod budúcou vozovkou, stabilizáciu svahov, ako aj realizáciu konštrukčných a živičných vrstiev vozovky. Súčasťou prác bola tiež inštalácia žľabov a protihlukových stien. Na mostoch prebiehali prípravy na položenie obrusnej vrstvy, zároveň sa realizovali práce na mostnom príslušenstve, vrátane osadzovania zábradlí, zvodidiel a mostných záverov.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V októbri 2024 bola v tuneli hotová betonáž vozovky. Súbežne prebiehali práce na realizácii požiarneho vodovodu, tunelových chodníkoch a v oboch rúrach sa čistilo drenážne odvodnenie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V diaľničnom tuneli Čebrať už dokončujú betonáž vozovky | url = https://www.asb.sk/aktualne/v-dialnicnom-tuneli-cebrat-uz-dokoncuju-betonaz-vozovky | dátum vydania = 2024-10-08 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK | meno = Sláva | priezvisko = Štefancová}}&lt;/ref&gt; Vo februári 2025 sa dokončila inštalácia káblových vedení a vykonávali sa napäťové skúšky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Práce v tuneli Čebrať pokročili | url = https://rkmagazin.sk/prace-v-tuneli-cebrat-pokrocili/ | dátum vydania = 2025-02-12 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Redakcia}}&lt;/ref&gt; V marci 2025 minister dopravy informoval, že v tuneli prebiehajú práce na montáži technológií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VIDEO: Tunel Čebrať má hotovú vozovku, montujú sa technológie. Termín do konca roka zatiaľ platí | url = https://www.zilinak.sk/clanky/33451/video-tunel-cebrat-ma-hotovu-vozovku-montuju-sa-technologie-termin-do-konca-roka-zatial-plati | vydavateľ = Žilinak.sk | dátum vydania = 2025-03-22 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk | meno = mediak, s r | priezvisko = o}}&lt;/ref&gt; S otvorením tunela sa rátalo v decembri 2025 spoločne s [[Tunel Višňové|tunelom Višnové]], ale na úseku Hubová - Ivachnová, ktorého súčasťou je aj tunel Čebrať došlo k ďalšiemu neočakávanému zosuvu pôdy, ktorý mal dopad na jeden mostný objekt a nový termín otvorenia bol stanovený na jar 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchvat Ružomberka sa odkladá. A nadlho | url = https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/768032-obchvat-ruzomberka-sa-odklada-a-na-dlho/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2025-09-22 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; V apríli 2026 bol podľa štátneho tajomníka ministerstva dopravy [[Igor Choma|Igora Chomu]] tunel úplne dokončený po technickej aj stavebnej stránke.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

== Technická a geologická špecifikácia ==
[[Súbor:Tunel Čebrať východný portál máj 2025.jpg|náhľad|Okolie východného portálu tunela Čebrať v máji 2025]]
Tunel Čebrať prechádza od nového západného portálu popod južné svahy kóty [[Radičiná]] (1 172,2 m n. m.) a severné svahy vrchu [[Čebrať]] (1054,2 m n. m.), od východného portálu vstupuje do údolia Likavky severne od obce [[Likavka]]. Dĺžka razenej časti v pravej tunelovej rúre je 3 634,38m a v ľavej tunelovej rúre 3 612,5.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tunel Čebrať. Podrobný a prehľadný projekt s realizáciou | url = https://www.asb.sk/stavebnictvo/podrobne-a-prehladne-projekt-a-realizacia-tunela-cebrat | dátum vydania = 2022-10-13 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK | meno = Samuel | priezvisko = Ďuriš}}&lt;/ref&gt; Hĺbené úseky sú budované v otvorenej stavebnej jame na oboch portáloch, ktoré budú následne zasypané. Každá z tunelových rúr je vybavená štyrmi jednostrannými núdzovými zálivmi, v ktorých sú umiestnené SOS kabíny. Bezpečnostný systém tunela zahŕňa 14 priečnych prepojení medzi rúrami – z toho 10 sú priechodné pešie prepojenia a 4 sú určené na prejazd vozidiel v prípade núdze. Odvodnenie horninovej vody je navrhnuté bočnými priebežnými drenážami s čistiacimi výklenkami. Stredové odvodnenie tunela bolo vzhľadom na minimálne prítoky do tunela zrušené, čo je z hľadiska nerealizácie šácht vo vozovke lepšie riešenie pre dopravu a prevádzku tunela. Odvodnenie vozovky je navrhnuté štrbinovými žľabmi, ktoré sú na portáloch zaústené do kanalizácie diaľnice. V chodníkoch v tuneli šírky 1,0 m sú uložené káblové trasy technologického vybavenia tunela a požiarny vodovod. Vozovka je navrhnutá z cementobetónového krytu po celej dĺžke tunela. Smerom od východného portálu zhruba do polovice dĺžky tvorí masív mráznické súvrstvie s výskytom slienitých vápencov, slieňovcov, [[Ílovec|ílovcov]] a [[Pieskovec|pieskovcov]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V zvyšnej časti tunela smerom k západnému portálu sa nachádza porubské súvrstvie tvorené prevažne ílovcami, slienitými vápencami, pieskovcami a [[Prachovec|siltovcami]]. Konštrukcia razených častí oboch tunelových rúr pozostáva z dvojvrstvového ostenia – primárneho a sekundárneho.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Tunel Čebrať (betonáž vozovky).jpg|Betonáž vozovky v tuneli Čebrať (august 2024)
Súbor:Tunel Čebrať ZP august 2023.jpg|Západný portál tunela v auguste 2023
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.ndsas.sk/prehlad-tunelov/44806s Tunely na stránke Národnej diaľničnej spoločnosti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160413003707/http://www.ndsas.sk/prehlad-tunelov/44806s |date=2016-04-13 }}

{{Cestné tunely na Slovensku}}
{{Diaľnica D1}}
{{Portál|Cesty|Cestný|Slovensko|Slovenský}}

[[Kategória:Cestné tunely na Slovensku|Čebrať]]
[[Kategória:Diaľnica D1 (Slovensko)]]
[[Kategória:Doprava v okrese Ružomberok]]
[[Kategória:Stavby v okrese Ružomberok]]</text>
      <sha1>5swbf6nie5qvxri3rqcsq52zsoeslik</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>505079</id>
    <revision>
      <id>8213268</id>
      <parentid>8212696</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:45:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>akt.</comment>
      <origin>8213268</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16514" sha1="pkbp31yq8sjbrm9x19h5vf5vmrumsvo" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Lél-Kosihy
| other_name                = 
| category                  = vodný tok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]]
| region1                   = 
| district                  = [[Komárno (okres)|Komárno]]
| district1                 = 
| commune                   = 
| municipality              = [[Veľké Kosihy]]
| municipality1             = [[Zlatná na Ostrove]]
| municipality2             = 
| municipality3             = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Podunajská rovina]]
| source_type               = Vznik
| source_location           = &lt;nowiki&gt;Poľný kanál&lt;/nowiki&gt;, [[Zlatná na Ostrove]]
| source_elevation          = cca 108
| source_lat_d              = 47.7577
| source_long_d             = 17.9162
| mouth                     = [[Podunajská rovina]]
| mouth_location            = [[Olča-Kosihy]], [[Veľké Kosihy]]
| mouth_elevation           = cca 108
| mouth_lat_d               = 47.7533
| mouth_long_d              = 17.8763
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 3,8
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Nitriansky kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = &lt;!--4-21-18-155--&gt;
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Dunaja|Dunaj]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Lél-Kosihy'''&lt;ref name=UGK/&gt; je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-14
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je ľavostranným prítokom kanála [[Olča-Kosihy]]&lt;ref name=vku/&gt;, má dĺžku približne 3,8 km a je tokom IV. rádu. 

== Priebeh toku ==
Vodný tok vzniká na juhu strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, západne od obce [[Zlatná na Ostrove]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}&lt;ref name=UGK/&gt; Začína na sútoku Poľného kanála a kanála Lél-Zlatná, v lokalite Vidov dom&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, odkiaľ tečie lemovaný súvislým porastom vyššej vegetácie juhozápadným smerom.&lt;ref name=mcz/&gt; Onedlho sa stáča na západ a proti prúdu blízkeho [[Dunaj]]a pokračuje oblasťou Horná lúka&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora =
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.754096,17.912964,16
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-14
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na južnom okraji [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]], postupne sa stáčajúc na juhozápad. V oblasti Líščia diera&lt;ref name=vku/&gt; priberá ľavostranný prítok, mení smer toku na západ, v oblasti Gontva prijíma dvojicu ďalších menších ľavostranných prítokov a stáča sa na severozápad. Veľkým oblúkom sa postupne opäť stáča západným smerom a vteká do obce [[Veľké Kosihy]], kde tvorí hranicu miestnej časti Malé Kosihy.&lt;ref name=vku/&gt; Opúšťa intravilán a západne od obce sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}&lt;ref name=UGK/&gt; ľavostranne vlieva do kanála [[Olča-Kosihy]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.87636&amp;y=47.75347&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Kanál Lél-Kosihy preteká iba územím obcí [[Zlatná na Ostrove]] a [[Veľké Kosihy]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Ve%C4%BEk%C3%A9%20Kosihy&amp;source=osm&amp;id=1015716135&amp;ds=1&amp;x=17.8976085&amp;y=47.7482135&amp;z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Podunajská rovina]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.87636&amp;y=47.75347&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (2. časť)}}
&lt;!--
[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]]
[[Kategória:Povodie Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]]
[[Kategória:Veľké Kosihy]]
[[Kategória:Zlatná na Ostrove]] 
--&gt;

{{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}}
{{Vodné toky v povodí Dudváhu}}

&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=190 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=vkuD&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn =  | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
&lt;ref name=&quot;vkuT&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
{{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}}
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 
{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=AA&gt;{{AtlasVKÚ2008|}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=Geo&gt;In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=GeoP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]&lt;/ref&gt;</text>
      <sha1>pkbp31yq8sjbrm9x19h5vf5vmrumsvo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tunel Soroška</title>
    <ns>0</ns>
    <id>505704</id>
    <revision>
      <id>8213233</id>
      <parentid>8213181</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:12:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>ťažká logika - 14 km má daný úsek, tunel má 4,28! Vypustenie danej hodnoty...</comment>
      <origin>8213233</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12524" sha1="ezdyyupiandttgiuxyfrwgzzl3qyskt" xml:space="preserve">{{Aktualizovať}}
{{Geobox|tunnel
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                        = Tunel Soroška
| native_name                 = 
| category                    = tunel rýchlostnej cesty
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                       = 
| image_size                  =
| image_caption               = 
&lt;!-- *** Names **** --&gt; 
| official_name               = 
| etymology_type              = 
| etymology                   = 
| nickname                    = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag = 
| flag_size = 
| symbol = 
| symbol_size = 
&lt;!-- *** Country *** --&gt;
| country                     = Slovensko
| country_flag                = true
| state                       = 
| state_flag                  = 
| region_type                 = Kraj
| region                      = Košický kraj
| municipality                = 
| municipality_type           = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent_type                 = Rýchlostná cesta
| road                        = {{Cesta/SK-R|2}}
| road_note                   = Rožňava - Jablonov nad Turňou
| road1_type                  = 
| road1_label                 = 
| road1                       = 
| road2_type                  = 
| road2                       =   
| city                        = 
| landmark                    = 
| building                    = 
| river                       = pohorie [[Slovenský kras]]
| river_type                  = Prechod cez
| river1                      = 
| river2                      = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location                    = 
| elevation_imperial          =
| lat_d                       = 48
| lat_m                       = 37
| lat_s                       = 9
| lat_NS                      = S
| long_d                      = 20
| long_m                      = 37
| long_s                      = 47
| long_EW                     = V
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length_imperial             = 4280
| length_type                 = 
| length_orientation          = 
| length1_imperial            = 
| length1_orientation         = 
| length1_type                = 
| length2_imperial            =
| length2_type                =
| length3_imperial            = 
| length3_type                = 
| width_imperial              = 
| width_orientation           = 
| width_note                  = 
| width_type                  = 
| width1_imperial             = 
| width1_type                 = 
| number                      = 1 tunelová rúra + 1 úniková štôlňa
| number_type                 = Počet tubusov
| height                      = 
| height_type                 = 
| height1_imperial            = 
| height1_type                = 
| height1_note                = 
| depth_imperial              = 
| volume_imperial             =
| area_imperial               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| style                       = 
| style_type                  = 
| material                    = 
| author_type                 = 
| author                      = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established_type            = Začiatok výstavby tunela
| established                 = po roku [[2030]]
| established_note            = 
| established1_type           = Koniec výstavby úseku
| established1                = 
| established2_type           = 
| established2                = 
| management_type             = 
| management                  = 
&lt;!-- *** Codes ***  --&gt;
| code_type                   = 
| code_label                  = 
| code                        = 
&lt;!-- *** Access *** --&gt;
| public                      =
| visitation                  = 
| visitation_date             =
| access                      = 
| access_type                 = 
&lt;!-- *** Map section *** --&gt;
| map                = Slovakia - outline map.svg
| map_background     = Slovakia - background map.png
| map_caption        = Poloha tunela v rámci Slovenska
| map_locator        = Slovensko
| map1               = Košice Region - outline map.svg
| map1_background    = Košice Region - background map.png
| map1_caption       = Poloha v rámci Košického kraja
| map1_locator       = Košický kraj
&lt;!-- *** Website *** --&gt;
| commons                     = 
| statistics                  =
| website                     = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                   = 
}}

'''Tunel Soroška''' je plánovaný tunel na [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|rýchlostnej ceste R2]] na úseku [[Rožňava]] – [[Jablonov nad Turňou]] v [[Košický kraj|Košickom kraji]]. Tunel s dĺžkou 4 280 metrov povedie popod [[Jablonovské sedlo]] v [[Slovenský kras|Slovenskom krase]]. 

== Opis ==
Dokumentácia na územné rozhodnutie pre tento úsek diaľnice bola spracovaná v roku 2013. Pôvodne bol tunel Soroška riešený ako dvojrúrový, kategórie 2T-8,0 m. Na základe následného rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby SR je dokumentácia na stavebné povolenie spracovaná pre jednorúrový tunel kategórie T-8,0 so separátnou únikovou štôlňou. Tunel okrem portálových častí bude budovaný s medzistropom. V rámci bezpečnostno-stavebných úprav je navrhnutých 17 priečnych prepojení vo vzdialenosti max. 250 m a 5 obojstranných núdzových zálivov vo vzdialenosti max. 750 m. V decembri 2019 bola vyhlásená súťaž na zhotoviteľa celého úseku Rožňava - Jablonov nad Turňou, vrátane tunela Soroška. Pôvodný predpoklad vyhlásenia víťaza, podpis zmluvy a zahájenie výstavby bol v rokoch 2020 až 2021, doba výstavby mala byť 5 rokov. Daný úsek vrátane tunela mal byť realizovaný v polovičnom profile. V lete 2020 minister dopravy oznámil, že s výstavbou tunela sa nateraz nepočíta. NDS má hľadať možnosti zrušenia stále prebiehajúcej súťaže na zhotoviteľa. Zrušenie súťaže na zhotoviteľa je prípustné iba zo zákonom stanovených príčin, ktoré má NDS podľa ministra hľadať. NDS zrušila súťaž 8.7.2020, príčinou má byť zle pripravený projekt, absencia stavebného povolenia a neschopnosť NDS odpovedať na otázky uchádzačov bez nutnosti úplného prepracovania súťažných podkladov. Zrušenie súťaže zo sebou nesie významné riziko súdnych sporov uchádzačov zo štátom o náhradu škody. Aktuálny predpoklad zahájenia výstavby je po roku 2030.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národná diaľničná zrušila verejné obstarávanie na R2 s tunelom Soroška|url=https://ekonomika.sme.sk/c/22443448/narodna-dialnicna-zrusila-verejne-obstaravanie-na-r2-s-tunelom-soroska.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2020-07-08|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zistenie HN: Tunel Soroška nebude. Výstavba diaľnice na Gemeri narazila na prírodu|url=https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2161935-stop-pre-stvrtmiliardovy-tender-na-tunel-soroska|vydavateľ=finweb.hnonline.sk|dátum prístupu=2020-07-01|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PRAGOPROJEKT a.s. - projekce a realizace silničních staveb - Tunel Soroška|url=http://www.pragoprojekt.cz/cz/podzemni-stavby1/tunel-soroska|vydavateľ=www.pragoprojekt.cz|dátum prístupu=2019-12-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20191229085754/http://www.pragoprojekt.cz/cz/podzemni-stavby1/tunel-soroska|dátum archivácie=2019-12-29}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničiari vyhlásili súťaž na zhotoviteľa úseku R2 pri Rožňave, súčasťou bude tunel Soroška - NašaDoprava.sk|url=https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/dialniciari-vyhlasili-sutaz-na-zhotovitela-useku-r2-pri-roznave-sucastou-bude-tunel-soroska/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2019-12-29}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Paločko|meno=Peter|titul=Ing.|url=https://www.ita-aites.cz/files/tunel/2018/2/tunel_2-18_43-50.pdf|dátum vydania=2/2018|dátum prístupu=29.12.2019|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NDS nespí. Súťaž na tunel Soroška, zmluva na križovanie D1/D4|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/537215-nds-robi-dolezite-rozhodnutia-sutaz-na-tunel-soroska-zmluva-na-krizovanie-d1-d4/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-12-27|dátum prístupu=2019-12-29|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Technické údaje ==
V prvej etape bude postavená jedna (ľavá) tunelová rúra kategórie T-8. V mieste plánovanej pravej tunelovej rúry bude v prvej etape postavená úniková štôlňa. Tento návrh je v súlade s návrhom celej rýchlostnej cesty, ktorá je naprojektovaná v polovičnom profile, s jednou tunelovou rúrou v ľavom jazdnom páse. Tunelová rúra bude mať štandardné usporiadanie so šírkou únikových chodníkov 1,0 m. Prvých 200 m a posledných 300 m v smere staničenia je navrhnutých bez medzistropu pre umiestnenie prúdových ventilátorov. Geometria tunela je v týchto úsekoch rovnaká ako v časti s medzistropom. Dôvodom je požadovaná veľkosť prúdových ventilátorov (priemer obežného kolesa 1,5 m) a z toho vyplývajúca požadovaná stavebná výška 2,1 m. V tuneli je navrhnutých 5 núdzových zálivov. Všetky sú riešené ako obojstranné. Vzhľadom na veľmi rozdielne geotechnické kategórie zastihnuté v trase tunela je navrhnutých 5 vystrojovacích tried. Tunel bude razený s protiklenbou (portálové úseky a miesta s najmenej kvalitnými horninami v trase) aj bez protiklenby. Pre razenie zálivov, ktoré reprezentujú 6% dĺžky tunela, sú navrhnuté dve vystrojovacie triedy.  Rozsah vystrojovacích tried je determinovaný znalosťou horninového prostredia, ktorá vyplýva z inžinierskogeologického a hydrogeologického prieskumu.  Vzhľadom  na  topografiu  územia  je  možnosť ďalšieho geologického prieskumu z povrchu veľmi limitovaná. Preto sa projektant zhoduje so závermi  inžinierskogeologického  prieskumu a síce odporučené využitie únikovej štôlne ako prieskumného diela pred začatím raziacich prác v severnej tunelovej rúre. Vetracia šachta v hlboká 239 metrov bude v tuneli slúžiť na odvod dymu z tunela počas požiaru alebo kongescie. Počas bežného prevádzkového vetrania nebude šachta využívaná. Tým dôjde k minimalizácii environmentálnych dopadov, keďže šachta je vyústená v chránenom území NATURA 2000. Šachta bude spojená s medzistropom tunelovej rúry pomocou horizontálneho vetracieho prepojenia dĺžky 67,5 m. Vetrací systém je navrhnutý s bodovým odsávaním cez vetracie klapky. Očakávaná intenzita dopravy je relatívne nízka a nedosahuje takú úroveň, aby bolo potrebné dopĺňanie čerstvého vzduchu do tunela. Najvhodnejší vetrací systém pre tunel Soroška je tak kombinácia pozdĺžneho vetrania s bodovým odsávaním.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Úniková štôlňa ==
Počas prípravy dokumentácie pre stavebné povolenie došlo k významnej zmene technického riešenia a tunel je novonavrhnutý iba ako jednorúrový s obojsmernou prevádzkou. Táto skutočnosť vyžaduje realizáciu únikovej štôlne, ktorá bude vyrazená v trase druhej (pravej) tunelovej rúry. V zmysle STN 73 7507 má úniková štôlňa slúžiť ako únikový koridor pre peších. Na základe tejto požiadavky bol navrhnutý gabarit rozmerov  2,0 x 2,4 m. Priestor  je  vyhovujúci aj pre občasný pojazd obslužnej techniky. Ostenie štôlne je navrhnuté dvojpláštové a to primárne a sekundárne. Tým je zaručená stabilita únikovej štôlne počas celej životnosti tunela. Úniková štôlňa má samostatný systém odvedenia drenážnych vôd, pretože je umiestnená nižšie ako ľavá tunelová rúra.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Referencie==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.ndsas.sk/stavby/priprava-stavieb Úsek Rožňava – Jabloňov nad Turnou na stránke Národnej diaľničnej spoločnosti]
* [http://www.asb.sk/inzinierske-stavby/rychlostne-cesty/rychlostna-cesta-r2-roznava-jablonov-nad-turnou Opis úseku s tunelom Soroška]
* [https://gemer.korzar.sme.sk/c/20768480/nadej-na-tunel-soroska-stale-zije.html?ref=av-center Článok na sme.sk]


{{Cestné tunely na Slovensku}}

[[Kategória:Cestné tunely na Slovensku|Soroška]]
[[Kategória:Doprava v okrese Rožňava]]
[[Kategória:Stavby v okrese Rožňava]]
[[Kategória:Slovenský kras]]
[[Kategória:Lipovník (okres Rožňava)]]
[[Kategória:Hrušov (okres Rožňava)]]
[[Kategória:Jablonov nad Turňou]]</text>
      <sha1>ezdyyupiandttgiuxyfrwgzzl3qyskt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Radio Head Awards</title>
    <ns>0</ns>
    <id>507141</id>
    <revision>
      <id>8213410</id>
      <parentid>8213185</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T23:10:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 4 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213410</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29716" sha1="mlca4vdd60o63eid8z9yapw1hyaj9e8" xml:space="preserve">{{Infobox Cena
 | názov              = Radio_Head Awards
 | záhlavie2          = 
 | aktuálny ročník    = 
 | obrázok            = 
 | veľkosť obrázka    = 
 | popis obrázka      = 
                      
 | udeľované          = Za významný úspech v slovenskej hudbe
 | sponzor            = 
 | dátum              = 
 | miesto konania     = 
 | štát               = [[Slovensko]]
 | udeľuje            = [[Rádio_FM]]
 | moderátori         = 
 | cena               = 
 | prvý ročník        = [[2008]]&lt;br /&gt;(udelené [[6. február]]a [[2009]])
 | posledný ročník    = [[2025]]&lt;br /&gt;(udelené [[27. marec|27. marca]] [[2026]])
 | držiteľ            = 
 | držitelia          = 
                      
 | najviac ocenení    = 
 | najviac nominácií  = 
 | cena1 typ          = 
 | cena1 držiteľ      = 
 | cena2 typ          = 
 | cena2 držiteľ      = 
 | cena3 typ          = 
 | cena3 držiteľ      = 
 | cena4 typ          = 
 | cena4 držiteľ      = 
 | cena5 typ          = 
 | cena5 držiteľ      = 
 | webstránka         = {{url|radiohlavy.sk}}
                      
 | stanica            = 
 | dĺžka prenosu      = 
 | sledovanosť        = 
 | produkcia          = 
 | réžia              = 
                      
 | minulý ročník      = 
 | názov ocenenia     = 
 | nasledujúci ročník = 
 | portál1            = Hudba
}}      

'''Radio Head Awards''' (štylizované ako '''Radio_Head Awards''', skr. '''RHA'''; uvádzané aj ako '''Rádiohlavy'''&lt;ref name=&quot;rha-2017-1kolo&quot; /&gt;) je slovenská hudobná anketa popularity [[Rádio FM|Rádia FM]]. Vznikla v roku [[2008]] ako protipól ankiet [[Slávik (anketa)|Slávik]] a [[Aurel (cena)|Aurel]], ktoré prezentovali najmä mainstreamovú hudbu. Rádio FM založilo anketu, aby umožnilo prezentáciu aj alternatívnej hudobnej scéne na Slovensku.

== Kritéria zapojenia do súťaže ==
Podmienkou pre zapojenie diel do súťaže je ich vydanie v danom roku a tvorba interpretom výhradne slovenskej národnosti (pri skupine musí byť nadpolovičná väčšina [[Slováci|Slovákov]]). Daný interpret musí so skladbou byť zaradený do terestriálneho rozhlasového vysielania Rádia_FM. Nováčikom roka môže byť interpret, prípadne hudobná skupina, ktorá do konca daného roku nevydala žiaden oficiálny štúdiový album alebo vydala v danom roku svoj prvý album, a túto cenu môže každý získať iba raz.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = FAQ
 | url = http://www.radiohlavy.sk/o-cenach/faq/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2016
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Kategórie ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
* Album roka
* Singel roka
* Skladba roka
* Koncertná kapela / interpret roka
* Nováčik roka
* Debut roka
* Objav roka
* Hudobný počin roka
* Ocenenie za prínos do hudby
* Ocenenie Nadácie Advance Investments
* Mimoriadne ocenenie
* Cena za významný prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry
* Mimoriadna cena udelená Slovenským ochranným zväzom autorským
* Ocenenie za prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry
* Mimoriadna cena udelená Slovenským ochranným zväzom autorským
{{col-2}}
;Žánrové kategórie v kategórii Nahrávka roka
* Elektronická hudba
* Hard &amp; Heavy
* Hip-Hop / Rap / R'n'B
* World music / Folk
* World music
* Folková hudba
* Jazzová hudba
* Klasická hudba
* Experimentálna hudba
;Novinárske ocenenie
* Album roka / Cena kritikov
* Album roka / Cena novinárov
* Album roka / Novinárske ocenenie
{{col-end}}

== Ročníky ==
=== 2008&lt;ref name=&quot;rha-2008&quot; /&gt;===
Prvý ročník ankety mal dve kategórie – album roka podľa hlasovania poslucháčov a hudobných kritikov.
* ''Album roka'': [[Noisecut]] – Bliiizko
* ''Album roka / cena kritikov'': [[Ján Boleslav Kladivo]] – [[Rozhľadňa]]

=== 2009&lt;ref name=&quot;rha-2009&quot; /&gt; ===
V tomto roku pribudli kategórie Nováčik roka, singel roka a koncertná kapela/interpret roka.
* ''Album roka'': Diego – Peripheries
* ''Nováčik roka'': [[Billy Barman]]
* ''Singel roka'': [[Vetroplach]] – Ty mi budeš rozumieť
* ''Koncertná kapela / interpret roka'': [[Billy Barman]]
* ''Album roka / cena kritikov'': [[The Autumnist]] – The Autumnist

=== 2010&lt;ref name=&quot;rha-2010&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Billy Barman]] – [[Noční jazdci (album)|Noční jazdci]]
* ''Nováčik roka'': [[B-Complex]]
* ''Singel roka'': Noisecut a [[Ján Boleslav Kladivo]] – Mariena
* ''Koncertná kapela'' / interpret roka: [[Puding pani Elvisovej]]
* ''Album roka / cena kritikov'': The Uniques – From the Dust

=== 2011&lt;ref name=&quot;rha-2011-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': Noisecut – Háj a lov
* ''Singel roka'': [[Puding pani Elvisovej]] – Astoria
* ''Nováčik roka'': Dynamo Team
* ''Koncertná kapela / interpret roka'': [[Puding pani Elvisovej]]
* ''Nahrávka roka – elektronika'': Pjoni &amp; Ink Midget – Pjoni &amp; Ink Midget
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': [[Čad (hudobná skupina)|Čad]] – Ťažký kov 
* ''Nahrávka roka – Hip hop / Rap / R'n'B'': BenePeko a Roland Kánik – Spam Poetry 
* ''Nahrávka roka – World Music'': [[Družina (hudobná skupina)|Družina]] – Neni dobre
* ''Album roka / cena kritikov'': Gwerkova – Nada
* ''Cena za prínos do hudby'': [[Deadred Records]] / Hevhetia / [[Slnko records]]
 
=== 2012&lt;ref name=&quot;rha-2012-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Vec (raper)|Vec]] – [[Stereo farbo slepo]]
* ''Singel roka'': [[Billy Barman]] – Strmá voda
* ''Nováčik roka'': Zlokot
* ''Koncertná kapela / interpret roka'': [[Puding pani Elvisovej]]
* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Ink Midget – Re-Leave
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; / Rap / Heavy'': [[Obliterate]] – Superboring
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop'': [[Vec (raper)|Vec]] – Stereo farbo slepo
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': [[Preßburger Klezmer Band|Pressburger Klezmer Band]] – Tants Mit Mir
* ''Album roka / cena kritikov'': [[Tomáš Sloboda]] a Sounds Like This – Chobotnica
* ''Cena za prínos do hudby'': Bety K. Majerníková

=== 2013&lt;ref name=&quot;rha-2013-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Korben Dallas]] – Karnevalová vrana
* ''Singel roka'': [[Korben Dallas]] – Otec
* ''Koncertná kapela / interpret roka'': [[Korben Dallas]]
* ''Nováčik roka'': [[Walter Schnitzelsson]]
* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': [[Foolk]] – Millions Of
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': Vandali – Synovia hromu
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Modré hory (skupina)|Modré hory]] – Big Beat 
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': [[Jana Kirschner]] – Moruša biela
* ''Nahrávka roka – jazz'': AMC Trio &amp; Randy Brecker – One Way Road to My Heart 
* ''Nahrávka roka – klasická hudba:'' Veni Academy – Rolling Tones / In zarter Bewegung
* ''Album roka / cena kritikov'': [[Jana Kirschner]] – Moruša biela
* ''Cena za prínos do hudby'': Pavol Maruščák

=== 2014&lt;ref name=&quot;rha-2014-vitazi&quot;/&gt; ===
* ''Album roka'': [[Fallgrapp]] – Rieka
* ''Singel roka'': Fallgrapp – Vlasy
* ''Objav roka'': Fvlcrvm
* ''Debut roka'': Fallgrapp – Rieka

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Fallgrapp – Rieka
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': [[Čad (hudobná skupina)|Čad]] – Čertova kovadlina
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Supa]] – Čierne noci
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': [[Tu v dome]] – Protichodné chute 
* ''Nahrávka roka – jazz'': [[Bratislava Hot Serenaders]] – Lonely Melody
* ''Nahrávka roka – klasická hudba:'' Solamente naturali – Collection of Annae Szirmay-Keczer

* ''Album roka / cena kritikov'': [[Jana Kirschner]] – Moruša čierna
* ''Hudobný počin roka'': 40. ročník [[Bratislavské jazzové dni|Bratislavských jazzových dní]]
* ''Cena za prínos do hudby'': [[Marián Varga]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': [[Tante Elze]]
* ''Cena za významný prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry (udeľuje [[SOZA]])'': [[Andrej Šeban]]

=== 2015&lt;ref name=&quot;rha-2015-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Chiki liki tu-a]] – [[Slzy tvý mámy, Šedivý a spol.|''Slzy tvý mámy, Šedivý a spol.'']]
* ''Singel roka'': [[Billy Barman]] – „Mladým chýba vojna“
* ''Objav roka'': Bulp
* ''Debut roka'': [[Saténové ruky]] – ''Bozkávam''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Jimmy Pé – ''Fake Fantasy''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': [[Morna]] – ''Nuisance''
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Strapo]] – ''Versus''
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': Solamente Naturali – ''Thesaurus of Jewish Music''
* ''Nahrávka roka – jazz'': Ľuboš Šrámke &amp; His E.E.Artsemble – „White Dream“ &lt;small&gt;(featuring Peter Erskine)&lt;/small&gt;
* ''Nahrávka roka – klasická hudba:'' Eva Šušková – ''Secret Voice''
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba:'' Samčo, brat dážďoviek, Robo Rybolov a Omražťok – ''Átörő erő''

* ''Album roka / cena kritikov'': [[Saténové ruky]] – ''Bozkávam''
* ''Cena za prínos do hudby'': Juraj Kušnierik
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Max Bazowski
* ''Cena za významný prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry (udeľuje [[SOZA]])'': Ladislav Kupkovič

=== 2016&lt;ref name=&quot;rha-2016-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Billy Barman]] – ''Dýchajúce obrazy''
* ''Singel roka'': [[B-Complex]] – „Past Lessons for the Future“ &lt;small&gt;(featuring [[Jan Werich]])&lt;/small&gt;
* ''Objav roka'': Ľudové mladistvá
* ''Debut roka'': [[Katarína Máliková]] – ''Pustvopol''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Keosz – ''No Future, Vol. 1''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': 0N0 – ''Reconstruction &amp; Synthesis''
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Vec (raper)|Vec]] – ''Domáce potreby''
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': [[Katarína Máliková]] – ''Pustvopol''
* ''Nahrávka roka – jazz'': Eugen Vizváry – ''Part Two: For Jaco''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba:'' Milan Paľa, Marián Lejava a [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu]] – ''Husľové koncerty Karola Szymanowského a Albana Berg''
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'' Klára a Ján – ''Druhý debut''

* ''Album roka / cena kritikov'': [[Katarína Máliková]] – ''Pustvopol''
* ''Cena za prínos do hudby'': Richard Čermák – ''Ostrov hudby''
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Keosz
* ''Cena za významný prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry (udeľuje [[SOZA]])'': [[Ján Lehotský|Janko Lehotský]]

=== 2017&lt;ref name=&quot;rha-2017-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': Fallgrapp – ''V hmle''
* ''Singel roka'': [[Katarzia (pesničkárka)|Katarzia]] – „Kde sa slzy berú“
* ''Objav roka'': Changing Faces
* ''Debut roka'': Tolstoys – ''Botanika''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Bulp – ''Yrsa''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': [[Čad (hudobná skupina)|Čad]] – ''Bastard''
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': Solid Move – ''Pohľady''
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': Ľubomír Gašpar Cimbal Projekt – ''The Point of View''
* ''Nahrávka roka – jazz'': Bashavel – ''Hoorhay''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': [[Slovenská filharmónia]] a [[Zsolt Nagy]] – Peter Kolman
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Miroslav Tóth – ''Kyberpunkomša''

* ''Album roka / cena kritikov'': Nvmeri – ''I Don't Think So''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Michal Kaščák]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Prie100r

=== 2018&lt;ref name=&quot;rha-2018-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Para (hudobná skupina)|Para]] – ''Našou krajinou''
* ''Skladba roka'': [[Vec (raper)|Vec]] – „Slovák“
* ''Objav roka'': Don’t Trust Butterflies
* ''Debut roka'': Leto s Monikou – ''Leto s Monikou''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Subtension – ''Nestbox''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': [[Catastrofy]] – ''Besnota''
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Strapo]] – ''Poschod13''
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': Banda – ''Telegrafy''
* ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Tibor Feledi Kairos Quintet – ''Common Playgrounds''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': [[Eugen Suchoň]] – ''Piesňové cykly''
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Jonáš Gruska – ''Žaburina''

* ''Album roka / Cena novinárov'': Autumnist – ''False Beacon''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Dávid Kollár|David Kollar]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Luvver / Blanch

=== 2019&lt;ref name=&quot;rha-2019-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Gleb]] – ''Gauč Storytelling''
* ''Skladba roka'': [[Billy Barman]] – „Doba doba“
* ''Objav roka'': The Curly Simon
* ''Debut roka'': Ultrazvuk – ''Ultrazvuk''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Dephzac – ''Against the Flow''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': [[Morna]] – ''Sentient Cultist''
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Gleb]] – ''Gauč Storytelling''
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': [[Martin Geišberg]] – ''Na modrej planéte''
* ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': [[Dávid Kollár|David Kollar]] – ''Sculpting in Time''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': [[Lukáš Borzík]] – ''Slovo''
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Miroslav Tóth – ''S’ihmon''

* ''Album roka / Cena novinárov'': [[Katarína Máliková]] – ''Postalgia''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Milan Lasica]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Kristína Mihaľová a Jakub Šedivý

=== 2020&lt;ref name=&quot;rha-2020-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Billy Barman]] – ''Zlatý vek''
* ''Skladba roka'': Fallgrapp – „Keď padal sneh“ &lt;small&gt;(featuring The Curly Simon)&lt;/small&gt;
* ''Objav roka'': Nina Kohoutová
* ''Debut roka'': Lash &amp; Grey – ''Sleepin' with the Lights On''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Fvlcrvm – A''ttentioncore''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': Autumn Nostalgie – ''Esse Est Percipi''
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Gleb]] – ''Leto v kufri''
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': Michal Noga Band – ''Stopy''
* ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Lukáš Oravec Orchestra – ''Light of Blue''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': [[Lukáš Borzík]] – ''Signum magnum''
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Daniel Kordík a Ken Ikeda – ''Mimo-Soto''

* ''Album roka / Cena novinárov'': [[Le Payaco]] – ''Pohybliví v nehybnom''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': Ľuboš Dzúrik
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Timea

=== 2021&lt;ref name=&quot;rha-2021-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Chiki liki tu-a]] – ''Venované pamiatke budúcich zosnulých''
* ''Skladba roka'': Lash &amp; Grey – „After War“
* ''Objav roka'': Tamara Kramar
* ''Debut roka'': Vec Švidraň – ''Hudba k láske''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Subtension – ''Stranger''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': Cranial Void – ''Celestial''
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Pil C]] – ''Odsúdení na úspech''
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': Angrusori – ''Live at Tou''
* ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': František Báleš Ansámbel – ''Hviezdoslav sonety'' / [[Lukáš Oravec]] - ''Movin' Spirit''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': [[Štátna filharmónia Košice]] – Ján Cikker – ''O živote'' (Zbyněk Müller (dirigent), Peter Himič (recitácia))
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Lucia Nimcová a Sholto Dobie – ''Dilo''

* ''Album roka / Cena novinárov'': Isama Zing – ''Blurry AF''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Miroslav Žbirka]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Noční jazdci

=== 2022&lt;ref name=&quot;rha-2022-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Miroslav Žbirka]] – ''Posledné veci''
* ''Skladba roka'': [[Para]] – „To okolo nás“ &lt;small&gt;(featuring [[Jana Kirschner]] a Matej Starkov)&lt;/small&gt;
* ''Objav roka'': [[Berlin Manson]]
* ''Debut roka'': IAmNøt – ''Changes''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Blame Your Genes – ''Skins''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': Besna – ''Zverstvá''
* ''Nahrávka roka – Folková hudba'': Hmlisto a Petr Linhart – ''Československá''
* ''Nahrávka roka – World music'': Júlia Kozáková – ''Manuša''
* ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Matúš Jakabčic CZ-SK Big Band – ''Room#555'' / Nikitin, Šrámek a Altar Ensemble – ''Directions &amp; Connections''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': Milan Paľa a Katarína Paľová – ''Valentin Bibik: Viola sonatas''
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Daniel Kordík – ''Ocela''

* ''Album roka / Novinárske ocenenie'': [[Modré hory (skupina)|Modré hory]] – ''Čudne slávni''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Laco Lučenič]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Dis is Markéta
* ''Mimoriadne ocenenie'': Slovenská Tepláreň

=== 2023&lt;ref name=&quot;rha-2023-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Fvck_Kvlt]] – ''CIGÁN''
* ''Skladba roka'': [[Berlin Manson]] X [[FVLCRVM]] – „Hotel Kyjev“
* ''Objav roka'': [[Erik Šulc]]
* ''Debut roka'': [[Vojtik]]  – ''Kvety z Podpoľania''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Neraev – ''Who's Irene?''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': IONS – ''Counterintuitive''
* ''Nahrávka roka – Folková hudba'': [[Katarína Koščová]] a [[Daniel Špiner]] – ''Krehkosť''
* ''Nahrávka roka – World music'': Ondro a kamaráti – ''Pod obločkom''
* ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Alan Bartuš – ''Born In Millennium''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': Ladislav Fanzowitz – Ernő Dohnányi: Piano Concertos Nos. 1 &amp; 2
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Miroslav Tóth – ''Nemiesta''

* ''Album roka / Novinárske ocenenie'': [[Fvck_Kvlt]] – ''CIGÁN''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': Ženy v hudbe – [[Sláva Daubnerová]], [[Soňa Horňáková]], [[Táňa Lehocká]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Greta Pogany
* ''Ocenenie za prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry'': [[Zuzana Homolová]]

=== 2024&lt;ref name=&quot;rha-2024-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Berlin Manson]] – ''Poor but Sexy''
* ''Skladba roka'': [[Berlin Manson]] X [[Katarzia]] – „Nemám koho obdivovať“
* ''Objav roka'': [[Christina Mantis]]
* ''Debut roka'': [[Berlin Manson]] – ''Poor but Sexy''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Subtension – ''Burn After Writing''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': Etterna – ''Dead Doesn't Mean Gone''
* ''Nahrávka roka – Folková hudba'': Zabiť Františka – ''II''
* ''Nahrávka roka – World music'': Ildikó Kali – ''Jore Jore''
* ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Oskar Török Sextet
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': Šušková, Adamčiak – Konštelácie / Permutácie
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Michaela Turcerová – ''alene et''

* ''Album roka / Novinárske ocenenie'': [[Nina Kohout]] – ''Gentle Autopsy''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Stanka Apfelová]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Ovarius
* ''Mimoriadne ocenenie'': Eva Šušková

=== 2025&lt;ref name=&quot;rha-2025-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Fallgrapp]] – ''Anthropos'', [[Denis Bango|Fvck_kvlt]] – ''MŔTVA REVOLÚCIA''
* ''Skladba roka'': [[Meowlau]] – „Ruksak“
* ''Objav roka'': [[Meowlau]]
* ''Debut roka'': [[FVLCRVM]] – ''EEST''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': FVLCRVM – ''EEST''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': Besna – ''Kr​á​sno''
* ''Nahrávka roka – Folková hudba'': [[Dorota Nvotová]] – ''Lazy''
* ''Nahrávka roka – World music'': Júlia Kozáková – ''Manuša II''
* ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Nikola Bankov – ''EVERWANTED''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': AD FONTES, Sylvia Urdová – Duchovná hudba na Slovensku
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Kodiki – ''Your Excellence''

* ''Album roka / Novinárske ocenenie'': [[Denis Bango|Fvck_kvlt]] – ''MŔTVA REVOLÚCIA''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Bez ladu a skladu]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': MonoPlastic

== Najúspešnejší interpreti&lt;ref name=&quot;rha-prehlad-vsetkych-vitazov&quot; /&gt; ==
* 8 cien: [[Billy Barman]]
* 6 cien: Fallgrapp
* 4 ceny: [[Katarína Máliková]], [[Puding pani Elvisovej]], [[Vec (raper)|Vec]]
* 3 ceny: [[Čad (hudobná skupina)|Čad]], [[Gleb]], [[Jana Kirschner]], [[Korben Dallas]], Noisecut
* 2 ceny: [[B-Complex]], Bulp, [[Chiki liki tu-a]], Keosz, [[Ján Boleslav Kladivo]], [[Dávid Kollár|David Kollar]], Ink Midget, [[Morna]], [[Saténové ruky]], Solamente naturali, [[Strapo]], Miroslav Tóth

== Kontroverzie ==
V priebehu udeľovania cien Radio Head Awards, ktoré bolo vysielané [[27. marec|27. marca]] [[2026]] naživo na [[Rádio _FM|Rádiu _FM]], niektorí účastníci vyjadrili svoju nespokojnosť s niektorými krokmi [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vtedajšej vlády]] aj s odchodom niektorých zamestnancov [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]. Televízne vysielanie záznamu tohto udeľovania cien, plánované na nedeľu [[29. marec|29. marca]] 2026 o 20:40 na [[Dvojka (STVR)|Dvojke]], bolo zrušené a generálna riaditeľka STVR [[Martina Flašíková]] napísala [[otvorený list]], v ktorom tento krok obhajovala tým, že títo umelci svojimi vyjadreniami prispievajú k rozdeľovaniu spoločnosti a že udeľovanie cien je určené najmä na prezentáciu umeleckej tvorby, a nie politických názorov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Debnár | meno = Ján | titul = Radio_Head Awards: STVR záznam z udeľovania cien neodvysiela. Speváčka Ibsenová sa pýta, či nejde o cenzúru v priamom prenose | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | dátum = 2026-03-28 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/f9fmd4q/radio_head-awards-stvr-zaznam-z-udelovania-cien-neodvysiela-spevacka-ibsenova-sa-pyta-ci-nejde-o-cenzuru-v-priamom-prenose/ | dátum prístupu = 2026-03-29}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | autor = ČTK | priezvisko2 = Machorek | meno2 = Martin | titul = STVR odmítla odvysílat předávání hudebních cen kvůli obsahu projevů | periodikum = ČT24 | odkaz na periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televízia | dátum = 2026-03-29 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/stvr-odmitla-odvysilat-predavani-hudebnich-cen-kvuli-obsahu-projevu-371819 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;rha-prehlad-vsetkych-vitazov&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Prehľad všetkých víťazov RHA
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha-vitazi/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2008&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Radio_Head Awards 2008
 | url = https://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2008/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2009
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2009&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Radio_Head Awards 2009
 | url = https://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2009/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2010
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2010&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Radio_Head Awards 2010
 | url = https://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2010/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2011
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2011-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Víťazi Radio_Head Awards 2011
 | url = http://www.radiohlavy.sk/clanok/vitazi-radiohead-awards-2011/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2012-03-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2012-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Radio_Head Awards 2012
 | url = https://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2012/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2013
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2013-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Víťazi Radio_Head Awards 2013
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2013-vitazi/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2014-03-30
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2014-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poznáme víťazov Radio_Head Awards 2014
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2014-vitazi/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2015-03-15
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2015-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poznáme víťazov Radio_Head Awards 2015
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2015-vitazi/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2016-03-13
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2016-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poznáme víťazov Radio_Head Awards 2016
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2016-vitazi/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2017-03-12
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2017-1kolo&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Rádio_FM spustilo hlasovanie v prvom kole Rádiohláv
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2017-1kolo/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2018-01-08
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-03-15
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2017-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poznáme víťazov Radio_Head Awards 2017
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2017-vitazi/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2018-03-15
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-03-15
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2018-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poznáme víťazov Radio_Head Awards 2018
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2018-vitazi/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2019-03-15
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-03-16
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2019-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Pozrite si ako dopadli Radio_Head Awards 2019
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/pozrite-si-ako-dopadli-radiohead-awards-2019
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2020-03-18
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-03-18
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2020-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poznáme víťazov RHA2020
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/pozname-vitazov-rha2020
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2021-04-17
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2022-11-12
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2021-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poznáme víťazov RHA2021
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/pozname-vitazov-rha2021
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2022-03-26
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2022-11-12
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2022-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poznáme víťazov RHA2022
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/pozname-vitazov-rha2022
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2023-03-17
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2023-05-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2023-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Víťazi Radio_Head Awards 2023
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/vitazi-radiohead-awards-2023
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2023-03-15
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-03-18
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2024-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Víťazi Radio_Head Awards 2024
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/vitazi-radiohead-awards-2024
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2025-03-28
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-29
 | miesto = 
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2025-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Víťazi Radio_Head Awards 2025
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/vitazi-radiohead-awards-2025
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2026-03-27
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-29
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

[[Kategória:Radio Head Awards| ]]
[[Kategória:Slovenské ocenenia]]
[[Kategória:Slovenské hudobné ocenenia]]</text>
      <sha1>mlca4vdd60o63eid8z9yapw1hyaj9e8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ray Scott Pardue</title>
    <ns>0</ns>
    <id>516634</id>
    <revision>
      <id>8213434</id>
      <parentid>7663245</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T01:37:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213434</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4675" sha1="2qae71ninmv8pleaaa47gi3k3gwxeoi" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Ray Scott Pardue
  |Portrét          = Ray-Scott-Pardue-2.jpg
  |Veľkosť obrázka  = 230px
  |Popis            = americký spevák
  |Dátum narodenia  = &lt;!-- {{dnv|rok|mesiac|den}} --&gt;
  |Miesto narodenia = [[Medellín]] ([[Kolumbia]], [[Južná Amerika]])
  |Dátum úmrtia     = &lt;!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} --&gt;
  |Miesto úmrtia    = 
}}

[[Súbor:Ray-scott-pardue.jpg|náhľad|Ray Scott Pardue]]
'''Ray Scott Pardue''' je americký spevák, skladateľ a člen nemecko-americkej skupiny [[2THEUNIVERSE]].

== Život ==
Narodil sa v [[Medellín]]e ([[Kolumbia]], [[Južná Amerika]]), a ako batoľa bol adoptovaný manželským párom do USA. Už v útlom veku si jeho talent všimlo cirkevné spoločenstvo v malom juhoamerickom mestečku Booneville, [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]], ktoré vtedy navštevoval. Nadchol ho počas jednej omše spontánnou [[a capella]] verziou náboženskej piesne ''Jesus Loves me'' a známou klasikou ''Amazing Grace''. 
&lt;br&gt;Jeho talent začali rodičia podporovať.&lt;ref name=2TUBio&gt;Thomas Diamandis (2013). [http://www.2theuniverse.de/official/2_the_universe_bio.html “Biography&quot;] {{Webarchive|url=https://archive.ph/20140202162725/http://www.2theuniverse.de/official/2_the_universe_bio.html |date=2014-02-02 }}, oficiálna webová stránka 2THEUNIVERSE (nemecky), naposledy navštívená 30.01.2014.&lt;/ref&gt; Pardue študoval spev, tanec a herectvo na [[Youth Performing Art School]] v [[Louisville (Kentucky)|Louisville]], [[Kentucky]], a neskôr vďaka štipendiu a svojmu talentu na renomovanom americkom inštitúte výtvarného umenia – [[Boston Conservatory]].&lt;ref name=2TUBio /&gt;

== Kariéra ==
Ako sólový umelec spevák vydal niekoľko singlov. Jeho prvým úspechom bol singel ''Shake it'' v roku 2005, ktorý bol vybraný ako titulná pieseň pre reláciu ''Dancestar'', vysielanej na televíznej stanici VIVA. Zároveň bola táto pieseň súčasťou jeho prvého albumu, ktorý v tom istom roku prezentoval na vypredanom koncerte v divadle [[Gloria]] v Kolíne nad Rýnom v Nemecku.&lt;ref&gt;Olaf Demmerling (2005). [http://www.events-und-trends.de/data/raymond_scott_and_the_goalgetters_live.html &quot;Raymond Scott and the Goalgetters live am 17.09.2005 im Gloria Köln&quot;], Events-and-Trends Das Magazin (nemecky), naposledy navštívená 30.01.2014.&lt;/ref&gt; 

O dva roky neskôr sa jeho ďalší singel ''RunninG'' dostal do hudobného rebríčka rádia SWR.

V roku 2009 produkoval s nositeľom ceny Grammy – Daronom Jonesom (z R&amp;B skupiny ''112''), Tonym Reyesom a s dánskym house-remixérom Tommym Geem v Atlante svoj tretí single s názvom ''Black Widow'', ktorý získal uznanie najmä v internetových rádiách Spojených štátov a v rebríčku Fame Games Rádia skončil na prvom mieste.&lt;ref&gt;Fame Games Radio (19.06.2009). [http://mmifamegames.blogspot.de/2009/06/episode-226-chasing-cars.html “Episode 226:Chasing Cars&quot;], Fame Games Radio Charts (anglicky), naposledy navštívená 30.01.2014.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.youtube.com/watch?v=ZBZw54x6goE YouTube: ''Fame Games Radio Charts July 2, 2009''] oficiálny kanál Fame Games Radio, naposledy navštívená 30.01.2014&lt;/ref&gt;  

V roku 2009 sa spevák rozhodol založiť skupinu [[2THEUNIVERSE]].

Ray Scott Pardue je od decembra 2013 pravidelným speváckym hosťom v úspešnej hudobnej sérii ''Session Possible'' Wolfa Coderu.&lt;ref&gt;Solinger Bote (07.01.2016). [http://solinger-bote.de/nachrichten/2016/01/07/wolf-codera-holt-vulkan-aus-jakarta-nach-solingen/ “ Wolf Codera holt &quot;Vulkan aus Jakarta&quot; nach Solingen&quot;] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160115213023/http://solinger-bote.de/nachrichten/2016/01/07/wolf-codera-holt-vulkan-aus-jakarta-nach-solingen/ |date=2016-01-15 }}, Solinger Bote (nemecky), naposledy navštívená 15.01.2016.&lt;/ref&gt; Okrem iného vystupujú pravidelne v mestách ako [[Essen (Nemecko)|Essen]], [[Mülheim an der Ruhr]], Hattingen, [[Wuppertal]], [[Solingen]], [[Dortmund]], [[Oberhausen]] a Herten.

V roku 2014 napísal spolu so Sarou Nücken a Steffenom Brücknerom zo skupiny Mrs. Greenbird pieseň ''Good Ole Ricky'', ktorá bola publikovaná na albume ''Postcards.'' Album bol nahraný v Nashville a spomínaná pieseň obsadila 47. miesto v nemeckom rebríčku hitov.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.2theuniverse.de/ Oficiálna webová stránka]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

{{DEFAULTSORT:Pardue, Ray Scott}}
[[Kategória:Popoví speváci USA]]
[[Kategória:Osobnosti z Medellínu]]
[[Kategória:Osobnosti USA kolumbijského pôvodu]]</text>
      <sha1>2qae71ninmv8pleaaa47gi3k3gwxeoi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Jazyky v Tuvalu</title>
    <ns>14</ns>
    <id>522239</id>
    <revision>
      <id>8213374</id>
      <parentid>5830596</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T20:21:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>{{Commonscat}}</comment>
      <origin>8213374</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="129" sha1="e67dyiitxqa2n1mb52gjvoq2diuhco7" xml:space="preserve">{{Commonscat}}

[[Kategória:Spoločnosť v Tuvalu]]
[[Kategória:Kultúra v Tuvalu]]
[[Kategória:Jazyky podľa štátu|Tuvalu]]</text>
      <sha1>e67dyiitxqa2n1mb52gjvoq2diuhco7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>SEAT León</title>
    <ns>0</ns>
    <id>529328</id>
    <revision>
      <id>8213678</id>
      <parentid>8207596</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:46:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 2 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213678</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="39702" sha1="p9rxvvh7zcybygpst07pmjrpab94l7u" xml:space="preserve">{{Infobox Automobil
| nazov = SEAT Leon
| obrazok = Seat Leon 1.4 TSI Start&amp;Stop FR (III) – Frontansicht, 7. September 2013, Münster.jpg
| vyrobca = [[SEAT]]
| materska_spolocnost =
| iny_nazov = 
| produkcia = '''[[#Mk1|Mk1]]:''' 1999–2006&lt;br /&gt;'''[[#Mk2|Mk2]]:''' 2005–2012&lt;br /&gt;'''[[#Mk3|Mk3]]:''' 2012–súčasnosť
| krajina_povodu = [[Martorell]], [[Španielsko]]
| predchodca = [[SEAT Exeo]] (pre León ST)
| nasledovnik =
| pribuzne =
| trieda = [[Nižšia stredná trieda]]
| typ_karoserie = 3-dverový [[hatchback]] (2012–súčasnosť)&lt;br /&gt;5-dverový [[hatchback]]&lt;br /&gt;5-dverové [[kombi]] (2013–súčasnosť)
| usporiadanie = [[automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]], [[predný náhon]] / [[Automobil s motorom vpredu|Motor vpredu]], [[pohon 4 × 4]]
| platforma =[[Platforma Volkswagen Group A|Volkswagen Group A]]
| motor = 
| maximalka =
| akceleracia =
| spotreba = 
| prevodovka = 
| razvor = 
| vyska =
| sirka =
| dlzka = 
| hmotnost =
| kapacita_nadrze =
| euroncap = 
| rok =
| podobne = 
| dizajner =
}}
'''SEAT Leon''' je [[nižšia stredná trieda| auto nižšej strednej triedy]], ktorý od októbra 1998 vyrába španielska automobilka.[[SEAT]].&lt;ref name=ETKA&gt;[[ETKA]]&lt;/ref&gt;

Prvé dve generácie Leóna používali platformy, dve rozdielne varianty platformy [[Platforma homosske auto Volkswagen Group A|Volkswagen Group A]] a zdieľali množstvo komponentov s ostatnými automobilmi [[Koncern Volkswagen|Volkswagen Group]]. Tretia generácia používa platformu [[Platforma Volkswagen Group MQB|Volkswagen Group MQB]], ktorú tiež používajú automobily [[Audi A3|Audi A3 III]], [[Volkswagen Golf|Volkswagen Golf VII]] a [[Škoda Octavia|Škoda Octavia III]].

__TOC__{{Clear}}

==Prvá generácia (''Typ'' 1M; 1999–2006)==
{{Infobox Automobil
| nazov = SEAT León Mk1 (1M)
| obrazok = Seat Leon 1.8 2003 (14695444079).jpg
| vyrobca = 
| materska_spolocnost =
| iny_nazov = 
| produkcia = 1999-Máj 2006
| krajina_povodu = [[Martorell]], [[Španielsko]]&lt;br /&gt;[[Brusel]], [[Belgicko]]
| predchodca = 
| nasledovnik =
| pribuzne =
| trieda =
| typ_karoserie =
| usporiadanie =
| platforma =
| motor = '''''[[Benzínový motor|Benzínové motory]]:'''''&lt;br /&gt;1.4&amp;nbsp;l [[R4 (motor)|R4]] [[Viacventilová technológia|16v]],&lt;br /&gt;1.6&amp;nbsp;l R4 8v,&lt;br /&gt;1.6&amp;nbsp;l R4 16v,&lt;br /&gt;1.8&amp;nbsp;l R4 20v,&lt;br /&gt;1.8&amp;nbsp;l R4 20v [[turbodúchadlo|Turbo]],&lt;br /&gt;2.8&amp;nbsp;l [[Motor VR6|VR6]] 24v&lt;br /&gt;'''''[[Vznetový motor|Vznetové motory]]:'''''&lt;br /&gt;1.9&amp;nbsp;l R4 [[Suction Diesel Injection|SDI]],&lt;br /&gt;1.9&amp;nbsp;l R4 [[Turbocharged Direct Injection|TDI]],&lt;br /&gt;1.9&amp;nbsp;l R4 TDI [[Čerpadlo-vstrekovacia tryska|PD]]
| maximalka =
| akceleracia =
| spotreba = 
| prevodovka = 4-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]],&lt;br /&gt;5-rýchlostná [[manuálna prevodovka|manulna]],&lt;br /&gt;6-rýchlostná manuálna
| razvor = 2513 mm
| vyska = 1439 mm
| sirka = 1742 mm
| dlzka = 4183 mm
| hmotnost = 1210-1628 kg
| kapacita_nadrze =
| euroncap = 
| rok =
| podobne = [[Audi A3|Audi A3 I]]&lt;br /&gt;[[Audi TT|Audi TT I]]&lt;br /&gt;[[Volkswagen Golf|Volkswagen Golf IV]]&lt;br /&gt;[[Volkswagen Bora]]&lt;br /&gt;[[Volkswagen New Beetle]]&lt;br /&gt;[[SEAT Toledo|SEAT Toledo II]]&lt;br /&gt;[[Škoda Octavia|Škoda Octavia I]]
| dizajner = [[Giorgetto Giugiaro]]
}}
[[Súbor:SEAT Leon Mk1 driver's seat.jpg|right|thumb|Interiér SEATu León I]]
[[Súbor:SEAT Leon Cupra Mk1-2.jpg|right|thumb|SEAT León Cupra]]
Prvý SEAT León bol predstavený v roku 1999,&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.seat.com/com/generator/su/com/SEAT/site/company/history/1999-1990/main.html |title=Company History – 1999-1990 |work=seat.com |date= |accessdate=2010-03-02 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20101206035625/http://www.seat.com/com/generator/su/com/SEAT/site/company/history/1999-1990/main.html |archivedate=2010-12-06 }}&lt;/ref&gt; pričom bol dostupný len ako [[hatchback]] a súvisiaca verzia sedan bola predávaná ako [[SEAT Toledo]]. Postavený bol na základe platformy [[Volkswagen Group]] [[Platforma Volkswagen Group A|A4 (PQ34)]], ktorú zdieľal z automobilmi [[Volkswagen Golf|Volkswagen Golf IV]], [[Volkswagen Golf|Bora]] a [[Audi A3]].

Dostupný bol s benzínovými motormi 1.4 16v (55 kW/75 koní), 1.6 8v (74 kW/101 koní) (ten bol neskôr nahradený motorom 1.6 16v s výkonom 77 kW/105 koní), a s dvomi variantmi motora 1.8 20v [[turbodúchadlo|turbo]] od Volkswagenu (niektoré krajiny ponúkali aj motor 2.8 [[Motor VR6|VR6]] s výkonom 150 kW/204 koní). Pôvodný &quot;León 20VT&quot; (neskôr známy ako &quot;Cupra&quot; a &quot;FR&quot;) mal motor 1.8 [[turbodúchadlo|turbo]] s výkonom 132 kW/180 koní a &quot;León Cupra R&quot; mal výkon 156 kW/209 koní, ktorý bol neskôr zvýšený na 165 kW/224 koní. V niektorých krajinách bola dostupná aj verzia &quot;Cupra 4&quot; vybavená motorom 2.8 VR6 s výkonom 150 kW/204 koní a [[Pohon 4 × 4|pohonom 4 × 4]], ktorý sa zakladal na medzinápravovej viaclamelovej spojke [[Haldex Traction]], rovnakej ako v automobile [[volkswagen Golf|Volkswagen Golf 4motion]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.carfolio.com/specifications/models/car/?car=79464 |title=2000 Seat Leon Cupra 4 technical specifications and data – 5 door 2.8 litre (2791 cc) V6 203.8 PS|work=carfolio.com|date= |accessdate=2009-08-01}}&lt;/ref&gt;

Línia [[vznetový motor|vznetových motorov]] [[TDI]] sa skladala z motora 1.9 TDI (110 kW/150 koní) (pre verziu &quot;Cupra 4&quot; s pohonom 4 × 4), ktorý sa predával len jeden rok. Menšie vznetové motory boli dostupné s výkonmi 66 kW/90 koní, 81 kW/110 koní a 96 kW/130 koní. Ku všetkým motorom s výkonom nad 96 kW/130 koní sa štandardne montovala 6-rýchlostná [[manuálna prevodovka]]. Zadná náprava bola s polozávislým torzným nosníkom, kým verzie s pohonom 4 × 4 používali [[Viacprvkové odpruženie|viacprvkové nezávislé odpruženie zadnej nápravy]]. Všetky verzie mali kotúčové brzdy na všetkých štyroch kolesách (predné vnútorne chladené kotúče, na niektorých aj zadné).

===Technické údaje===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:92%; width:75%&quot;
!Motorové&lt;br /&gt;označenie!![[Zdvihový objem|objem]], [[motorová konfigurácia|konfigurácia]],&lt;br /&gt;[[ventilový rozvod]], palivový systém!!max. [[výkon (mechanický)|výkon]]&lt;br /&gt;pri ot/min!!max. [[krútiaci moment]]&lt;br /&gt;pri ot/min!![[Zoznam motorov Volkswagen Group|Motorové ID&lt;br /&gt;kódy]]!!dátumy
|-
|colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center; background:silver&quot;|{{big|'''''[[benzínový motor|benzínové motory]]'''''}}&lt;br /&gt;all [[Viacbodové vstrekovanie|viacbodové]] elektronické [[Zážihový motor s nepriamym vstrekom|nepriame]] [[vstrekovanie paliva]]
|-
|align=left|'''1.4&amp;nbsp;16v'''||1390&amp;nbsp;cm³ [[R4 (motor)|R4]]&lt;br /&gt;[[DOHC]] [[Viacventilová technológia|16v]]||55 kW/75 koní&lt;br /&gt;pri 5000||126 Nm&lt;br /&gt;pri 3800||AHW; APE;&lt;br /&gt;AUA; AXP; BCA||11/99–&lt;br /&gt;10/05
|-
|align=left|'''1.6'''||1595&amp;nbsp;cm³ R4&lt;br /&gt;[[SOHC]] 8v||74 kW/101 koní&lt;br /&gt;pri 5600||145 Nm&lt;br /&gt;pri 3800||AEH; AKL||08/99–&lt;br /&gt;10/05
|-
|align=left|'''1.6'''||1595&amp;nbsp;cm³ R4&lt;br /&gt;SOHC 8v||75 kW/102 koní&lt;br /&gt;pri 5600||148 Nm&lt;br /&gt;pri 3800||BFQ||10/05–&lt;br /&gt;06/06
|-
|align=left|'''1.6&amp;nbsp;16v'''||1598&amp;nbsp;cm³ R4&lt;br /&gt;DOHC 16v||77 kW/104 koní&lt;br /&gt;pri 5700||148 Nm&lt;br /&gt;pri 4500||AUS; AZD;&lt;br /&gt;BCB||06/00–&lt;br /&gt;06/06
|-
|align=left|'''1.8&amp;nbsp;20v'''||1781&amp;nbsp;cm³ R4&lt;br /&gt;DOHC 20v||92 kW/125 koní&lt;br /&gt;pri 6000||170 Nm&lt;br /&gt;pri 4200||AGN; APG||11/99–&lt;br /&gt;10/05
|-
|align=left|'''1.8&amp;nbsp;20vT&lt;br /&gt;''Cupra'''''||1781&amp;nbsp;cm³ R4&lt;br /&gt;DOHC 20v [[turbodúchadlo|Turbo]]||132 kW/180 koní&lt;br /&gt;pri 5500||235 Nm&lt;br /&gt;pri 1950–5000||AJQ; APP;&lt;br /&gt;ARY; AUQ||08/99–&lt;br /&gt;10/05
|-
|align=left|'''1.8&amp;nbsp;20vT&lt;br /&gt;''Cupra R'''''||1781&amp;nbsp;cm³ R4&lt;br /&gt;DOHC 20v Turbo||154 kW/209 koní
pri 5800
|270 Nm
pri 2100
|AMK||05/02–&lt;br /&gt;05/03
|-
|align=left|'''1.8&amp;nbsp;20vT&lt;br /&gt;''Cupra R'''''||1781&amp;nbsp;cm³ R4&lt;br /&gt;DOHC 20v Turbo||165 kW/224 koní&lt;br /&gt;pri 5900||280 Nm&lt;br /&gt;pri 2200–5500||BAM||05/03–&lt;br /&gt;06/06
|-
|align=left|'''2.8&amp;nbsp;VR6&amp;nbsp;24v&lt;br /&gt;''Cupra 4'''''||2792&amp;nbsp;cm³ 15° [[Motor VR6|VR6]]&lt;br /&gt;DOHC 24v||150 kW/204 koní&lt;br /&gt;pri 6200||265 Nm&lt;br /&gt;pri 3400||AUE; BDE||10/00–&lt;br /&gt;04/04
|-
| colspan=&quot;6&quot; style=&quot;text-align:center; background:silver&quot;|{{big|'''''[[vznetový motor|dieselové motory]]'''''}}&lt;br /&gt;všetky s [[Vstrekovanie kvapalného paliva (vznetový motor)|priamym vstrekovaním]]
|-
|align=left|'''1.9&amp;nbsp;[[Suction Diesel Injection|SDI]]'''||1896&amp;nbsp;cm³ [[R4 (motor)|R4]] [[SOHC]] 8v,&lt;br /&gt;VP37 vstrekovacie čerpadlo s rozdeľovačom||50 kW/68 koní&lt;br /&gt;pri 4000||133 Nm&lt;br /&gt;pri 1800||AQM||06/00–&lt;br /&gt;10/03
|-
|align=left|'''1.9&amp;nbsp;[[Turbocharged Direct Injection|TDI]]'''||1896&amp;nbsp;cm³ R4 SOHC 8v,&lt;br /&gt;VP37 vstrekovacie čerpadlo s rozdeľovačom||66 kW/90 koní&lt;br /&gt;pri 3750||210 Nm&lt;br /&gt;pri 1900||AGR; ALH||11/99–&lt;br /&gt;10/05
|-
|align=left|'''1.9&amp;nbsp;TDI'''||1896&amp;nbsp;cm³ R4 SOHC 8v,&lt;br /&gt;Pumpe Düse [[vstrekovacia jednotka]] (PD)||74 kW/101 koní&lt;br /&gt;pri 4000||240 Nm&lt;br /&gt;pri 1800–2400||AXR||10/05–&lt;br /&gt;06/06
|-
|align=left|'''1.9&amp;nbsp;TDI'''||1896&amp;nbsp;cm³ R4 SOHC 8v,&lt;br /&gt;VP37 vstrekovacie čerpadlo s rozdeľovačom||81 kW/110 koní&lt;br /&gt;pri 4150||235 Nm&lt;br /&gt;pri 1900||AHF; ASV||10/99–&lt;br /&gt;10/05
|-
|align=left|'''1.9&amp;nbsp;TDI'''||1896&amp;nbsp;cm³ R4 SOHC 8v,&lt;br /&gt;Pumpe Düse vstrekovacia jednotka (PD)||96 kW/130 koní&lt;br /&gt;pri 4000||310 Nm&lt;br /&gt;pri 1900||ASZ||05/03–&lt;br /&gt;06/06
|-
|align=left|'''1.9&amp;nbsp;&lt;span style=&quot;color:red;&quot;&gt;TDI&lt;/span&gt;'''||1896&amp;nbsp;cm³ R4 SOHC 8v,&lt;br /&gt;Pumpe Düse vstrekovacia jednotka (PD)||110 kW/150 koní&lt;br /&gt;pri 4000||320 Nm&lt;br /&gt;pri 1900||ARL||09/00–&lt;br /&gt;12/05
|}

{{-}}

==Druhá generácia (''Typ'' 1P; 2005–2012)==
{{Infobox Automobil
| nazov = SEAT León Mk2 (1P)
| obrazok = Seat Leon (1P) – Frontansicht, 17. April 2011, Düsseldorf.jpg
| vyrobca = 
| materska_spolocnost =
| iny_nazov = 
| produkcia = Máj 2005 – 2012 (2009 facelift)
| krajina_povodu = [[Martorell]], [[Španielsko]]
| predchodca = 
| nasledovnik =
| pribuzne =
| trieda =
| typ_karoserie =
| usporiadanie =
| platforma = [[Platforma Volkswagen Group A|Volkswagen Group A5 (PQ35)]]
| motor = '''''[[Benzínový motor|Benzínové motory]]:'''''&lt;br /&gt;1.2&amp;nbsp;l [[R4 (motor)|R4]] [[Viacventilová technológia|16v]] [[TFSI]],&lt;br /&gt;1.4&amp;nbsp;l R4 16v,&lt;br /&gt;1.4&amp;nbsp;l R4 16v TFSI,&lt;br /&gt;1.6&amp;nbsp;l R4 8v,&lt;br /&gt;1.8&amp;nbsp;l R4 16v TFSI,&lt;br /&gt;2.0&amp;nbsp;l I4 16v FSI,&lt;br /&gt;2.0&amp;nbsp;l R4 16v TFSI;&lt;br /&gt;'''''[[Skvapalnený ropný plyn|LPG]] motory:'''''&lt;br /&gt;1.6 LPG&lt;br /&gt;'''''[[Vznetový motor|Dieselové motory]]:'''''&lt;br /&gt;1.6&amp;nbsp;l R4 [[Turbocharged Direct Injection|TDI]] (pre 2010)&lt;br /&gt;1.9&amp;nbsp;l R4 TDI,&lt;br /&gt;2.0&amp;nbsp;l R4 TDI
| maximalka =
| akceleracia =
| spotreba = 
| prevodovka = 5-rýchlosť [[manuálna prevodovka|manuálna]]&lt;br /&gt; 6-rýchlostná manuálna&lt;br /&gt;6-rýchlostná [[Direct-Shift Gearbox|DSG]]&lt;br /&gt;7-rýchlostná [[Direct-Shift Gearbox|DSG]]
| razvor = 2578 mm
| vyska = 1459 mm
| sirka = 1768 mm
| dlzka = 4315 mm
| hmotnost = 1176-1375 kg
| kapacita_nadrze =
| euroncap = 4
| rok = 2005
| podobne = [[Audi A3]] Mk2&lt;br /&gt;[[Audi TT]] Mk2&lt;br /&gt;[[Volkswagen Golf Mk5]]&lt;br /&gt;[[Volkswagen Golf Mk6]]&lt;br /&gt;[[Volkswagen Golf Plus]]&lt;br /&gt;[[Volkswagen Jetta#A5|Volkswagen Jetta Mk5]]&lt;br /&gt;[[SEAT Toledo]] Mk3&lt;br /&gt;[[SEAT Altea]]&lt;br /&gt;[[Škoda Octavia]] Mk2
| dizajner = [[Walter de Silva]]
}}
[[Súbor:SEAT Leon 1P Cockpit 2.jpg|right|thumb|Interiér SEATu León]]
[[Súbor:Seat Leon Cupra (1P) – Frontansicht, 12. April 2011, Wülfrath.jpg|right|thumb|SEAT León Cupra]]
[[Súbor:Seat Leon Cupra (Slovak police).jpg|thumb|right|SEAT León Cupra Slovenskej polície]]
Druhá generácia bola predstavená v roku 2005, pričom jej výroba začala v máji 2005.&lt;ref name=ETKA/&gt; Bola postavená na platforme [[Platforma Volkswagen Group A|Volkswagen Group A5 (PQ35)]], ktorá je známa z automobilu [[Volkswagen Golf|Volkswagen Golf V]].

Základný model bol v ponuke s benzínovými motormi 1.2 8V TSI (77 kW/105 koní). Na niektorých trhoch (napr. [[Grécko]], [[Rumunsko]] a [[Taliansko]]) bol León dostupný s motorom 1.4 MPI (63 kW/86 koní). Športovejšie varianty mali motor 2.0 FSI s výkonom 110 kW/150 koní a 2.0 TDI s výkonom 103 kW/140 koní. Oba boli štandardne vybavené 6-rýchlostnou manuálnou prevodovkou, pričom voliteľná bola 6- alebo 7-rýchlostná prevodovka [[DSG]]. Neskôr bol uvedený León s motorom 2.0 TFSI s výkonom 136 kW/185 koní. Napriek jeho výkonu a nízkej cene nebol veľmi obľúbený a tak bola jeho výroba zastavená a zamerala sa na športovejšie verzie FR.

Prvý športový León druhej generácie bol León FR s dvomi výfukovými potrubiami, športovými sedadlami a hlavicou radiacej páky s logom FR bol uvedený v júni 2006. Mal motor 2.0 TFSI z Volkswagenu Golf V GTI, ktorého výkon bol 147 kW/200 koní. Takisto sa montoval variant 2.0 TDI s výkonom 125 kW/170 koní. Medzi ďalšiu štandardnú výbavu patrila automatická klimatizácia.

Ďalšou verziou bola Cupra s motorom 2.0 TFSI. Jej výkon bol 177 kW/241 koní a zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 6,4 sekundy. Verzia Cupra mala 18-palcové päťlúčové disky kolies, červené brzdové strmene a štandardnú oválnu koncovku výfuku. Tiež bola v unikátnych farbách, mala športové sedadlá s logom Cupra. Štandardom boli tiež dierované hliníkové pedále.

Vrchol ponuky bola verzia Cupra R 2.0 TFSI. Tá mala motor s výkonom 195 kW/265 koní, ktorý sa tiež montoval do [[Audi S3]] a [[Volkswagen Scirocco|Volkswagen Scirocco R]]. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h zvládla za 6,2 sekundy a jeje maximálna rýchlosť bola 250 km/h.

===Ocenenia===
*'Red dot' award v 2006 &lt;ref&gt;SEAT model awards&lt;/ref&gt;
*'Best Car of the Year 2009' pre segment importovaných automobilov nižšej strednej triedy Nemecka, od nemeckého časopisu Auto-motor-und-sport&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.auto-motor-und-sport.de/autokauf/die-besten-autos-2009-zeichen-der-pracht-953439.html |titul=Die Besten Autos 2009: Zeichen der Pracht – auto motor und sport |vydavateľ=auto-motor-und-sport.de |dátum prístupu=2010-02-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100413163059/http://www.auto-motor-und-sport.de/autokauf/die-besten-autos-2009-zeichen-der-pracht-953439.html |dátum archivácie=2010-04-13 }}&lt;/ref&gt;
*'Firmenauto des Jahres 2006', od nemeckého časopisu Firmenauto&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.site.seat.pl/index.php?str_menu=7 |titul=SEAT |vydavateľ=site.seat.pl |dátum prístupu=2010-02-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120410210128/http://www.site.seat.pl/index.php?str_menu=7 |dátum archivácie=2012-04-10 }}&lt;/ref&gt;
*'Car of the Year 2006' v Dánsku&lt;ref&gt;SEAT Leon car of the year 2006 in Denmark http://media.seat.com/en/seat-news/2005/172.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110716025836/http://media.seat.com/en/seat-news/2005/172.html |date=2011-07-16 }}&lt;/ref&gt;
*'Diesel Car of the Year 2006' v Škótsku (pre 170&amp;nbsp;koňový 2.0 TDI Leon FR)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://findarticles.com/p/articles/mi_7994/is_2006_Oct_29/ai_n37952017/ |titul=They're all winners at motoring's big night &amp;#124; Sunday Mail (Glasgow, Scotland) Newspaper &amp;#124; Find Articles at BNET |vydavateľ=findarticles.com |dátum prístupu=2010-02-24}}&lt;/ref&gt;
*‘Auto 1’ roku 2006 v Španielsku, od časopisu ‘Auto Bild’
*'University Car of the Year 2007' v Španielsku, od španielskych univerzitných študentov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.seat.cz/tiskove_zpravy/zprava.aspx?id=310 |titul=SEAT Česká republika |vydavateľ=seat.cz |dátum prístupu=2010-02-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120321061316/http://www.seat.cz/tiskove_zpravy/zprava.aspx?id=310 |dátum archivácie=2012-03-21 }}&lt;/ref&gt;
*'Hellenic Car of the Year 2007'&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.mizziorganisation.com/news.asp?news=12 |titul=The SEAT Leon receives two prizes in Greece |vydavateľ=Mizziorganisation.com |dátum prístupu=2012-04-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141031233609/http://www.mizziorganisation.com/news.asp?news=12 |dátum archivácie=2014-10-31 }}&lt;/ref&gt;
*'GTI of the Year 2006–2007' v Grécku pre SEAT León Cupra, od gréckeho časopisu 4-Trohoi&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.4troxoi.gr/default.php?pname=Article&amp;cat_id=41&amp;art_id=7230 |titul=GTi της χρονιάς: νικητής το Seat Leon Cupra – GTi της χρονιάς: νικητής το Seat Leon Cupra (Slovakia) – 4TROXOI |vydavateľ=4troxoi.gr |dátum prístupu=2010-02-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141031233852/http://www.4troxoi.gr/default.php?pname=Article&amp;cat_id=41&amp;art_id=7230 |dátum archivácie=2014-10-31 }}&lt;/ref&gt;

===Technické údaje===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:80%&quot;
|colspan=&quot;7&quot; style=&quot;text-align:center; background:silver&quot;|{{big|'''všetky dostupné [[Motor s vnútorným spaľovaním|motory s vnútorným spaľovaním]] sú [[Štvordobý motor|štvordobé]] [[Štvorvalcový radový motor|štvorvalcové radové motory]] (R4)'''}}
|-
!Motorové&lt;br /&gt;označenie / model!![[zdvihový objem|zdvihový&lt;br /&gt;objem]]!![[ventilový rozvod]],&lt;br /&gt;palivový systém!!max. [[výkon (mechanický)|výkon]]&lt;br /&gt;pri ot/min!!max. [[krútiaci moment]]&lt;br /&gt;pri ot/min!![[zoznam motorov Volkswagen Group|motorové ID&lt;br /&gt;kódy]]!!dátumy
|-
|colspan=&quot;7&quot; style=&quot;text-align:center; background:silver&quot;|{{big|'''''[[benzínový motor|benzínové motory]]'''''}}&lt;br /&gt;všetky so [[vstrekovanie paliva|vstrekovaním paliva]]
|-
|align=left|'''1.2 TSI||1197&amp;nbsp;cm³||[[Viacventilová technológia|8v]] [[SOHC]]&lt;br /&gt;[[Zážihový motor s priamym vstrekom|Fuel Stratified Injection]]||77 kW/105 koní&lt;br /&gt;pri 5000&amp;nbsp;ot/min||175 Nm&lt;br /&gt;pri 1550–5100&amp;nbsp;ot/min||CBZ||2010–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''1.4||1390&amp;nbsp;cm³||16v DOHC&lt;br /&gt;viacbodové [[vstrekovanie paliva]]||63 kW/86 koní&lt;br /&gt;pri 5000&amp;nbsp;ot/min||130 Nm&lt;br /&gt;pri 3600&amp;nbsp;ot/min||BXW/CGG||2007–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''1.4 TSI||1390&amp;nbsp;cm³||16v DOHC&lt;br /&gt;FSI||92 kW/125 koní&lt;br /&gt;pri 5600&amp;nbsp;ot/min||200 Nm&lt;br /&gt;pri 1500–4000&amp;nbsp;ot/min||CAXC||2007–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''1.6||1595&amp;nbsp;cm³||8v [[SOHC]]&lt;br /&gt;viacbodové vstrekovanie||75 kW/102 koní&lt;br /&gt;pri 5600&amp;nbsp;ot/min||148 Nm&lt;br /&gt;pri 3800&amp;nbsp;ot/min||BSE/&lt;br /&gt;BSF/CCSA||2005–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''1.8 TSI||1798&amp;nbsp;cm³||16v DOHC&lt;br /&gt;FSI||118 kW/160 koní&lt;br /&gt;pri 4500–6200&amp;nbsp;ot/min||250 Nm&lt;br /&gt;pri 1500–4500&amp;nbsp;ot/min||BZB/&lt;br /&gt;CDAA||2007–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 FSI||1984&amp;nbsp;cm³||16v DOHC&lt;br /&gt;FSI||110 kW/150 koní&lt;br /&gt;pri 6000&amp;nbsp;ot/min||200 Nm&lt;br /&gt;pri 3500&amp;nbsp;ot/min||BLR/BLY&lt;br /&gt;BVY/BVZ||2005–&lt;br /&gt;2009
|-
|align=left|'''2.0 TFSI||1984&amp;nbsp;cc||16v DOHC&lt;br /&gt;FSI||136 kW/185 koní&lt;br /&gt;pri 5100–6000&amp;nbsp;ot/min||270 Nm&lt;br /&gt;pri 1800–5000&amp;nbsp;ot/min||BWA||2005–&lt;br /&gt;2006
|-
|align=left|'''2.0 TFSI (TSI)&lt;br /&gt;''FR''||1984&amp;nbsp;cm³||16v DOHC&lt;br /&gt;FSI||147 kW/200 koní&lt;br /&gt;pri 5100–6000&amp;nbsp;ot/min||280 Nm&lt;br /&gt;pri 1800–5000&amp;nbsp;ot/min||BWA||2006–&lt;br /&gt;2009
|-
|align=left|'''2.0 TSI&lt;br /&gt;''FR''||1984&amp;nbsp;cm³||16v DOHC&lt;br /&gt;FSI||154 kW/209 koní&lt;br /&gt;pri 5300–6200&amp;nbsp;ot/min||280 Nm&lt;br /&gt;pri 1700–5200&amp;nbsp;ot/min||CCZB/&lt;br /&gt;CAWB||2009–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TFSI&lt;br /&gt;Cupra||1984&amp;nbsp;cm³||16v DOHC&lt;br /&gt;FSI||177 kW/241 koní&lt;br /&gt;pri 5700–6300&amp;nbsp;ot/min||320 Nm&lt;br /&gt;pri 2200–5500&amp;nbsp;ot/min||BWJ||2006–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TFSI&lt;br /&gt;Cupra R||1984&amp;nbsp;cm³||16v DOHC&lt;br /&gt;FSI||195 kW/265 koní&lt;br /&gt;pri 6000&amp;nbsp;ot/min||350 Nm&lt;br /&gt;pri 2500–,000&amp;nbsp;ot/min||CDLA||2009–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TFSI&lt;br /&gt;Copa Edition||1984&amp;nbsp;cm³||16v DOHC&lt;br /&gt;FSI||210 kW/286 koní&lt;br /&gt;pri 6000&amp;nbsp;ot/min||360 Nm&lt;br /&gt;pri 2500&amp;nbsp;ot/min||''N/A''&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(EA113)&lt;/small&gt;||2008–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TFSI&lt;br /&gt;Cupra 310 Limited Edition||1984&amp;nbsp;cm³||16v DOHC&lt;br /&gt;FSI||228 kW/310 koní&lt;br /&gt;pri 6000&amp;nbsp;ot/min||425 Nm&lt;br /&gt;pri 3000–5,000&amp;nbsp;ot/min||''N/A''&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(EA113)&lt;/small&gt;||2008–&lt;br /&gt;2009
|-
|colspan=&quot;7&quot; style=&quot;text-align:center; background:silver&quot;|{{big|'''''[[Skvapalnený ropný plyn|LPG]] motory'''''}}&lt;br /&gt;(LPG)
|-
|align=left|'''1.6 LPG||1595&amp;nbsp;cc|| ||75 kW/102 koní&lt;br /&gt;pri 5600&amp;nbsp;ot/min||148 Nm&lt;br /&gt;pri 3800&amp;nbsp;ot/min||CHG||2009–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|colspan=&quot;7&quot; style=&quot;text-align:center; background:silver&quot;|{{big|'''''[[Vznetový motor|Dieselové motory]]'''''}}&lt;br /&gt;všetky [[Turbocharged Direct Injection]] (TDI)
|-
|align=left|'''1.6 TDI [[Filter pevných častíc|DPF]]||1598&amp;nbsp;cm³||[[Viacventilová technológia|16v]] [[DOHC]]&lt;br /&gt;[[common rail]]||77 kW/103 koní&lt;br /&gt;pri 4400&amp;nbsp;ot/min||250 Nm&lt;br /&gt;pri 1500–2500&amp;nbsp;ot/min||CAYC||plánovaný&lt;br /&gt;pre 2010
|-
|align=left|'''1.9 TDI||1896&amp;nbsp;cm³||8v [[SOHC]]&lt;br /&gt;Pumpe Düse [[systém čerpadlo-vstrekovacia tryska|vstrekovacia jednotka]]||66 kW/90 koní&lt;br /&gt;pri 4000&amp;nbsp;ot/min||210 Nm&lt;br /&gt;pri 1800–2500&amp;nbsp;ot/min||BXF||2007–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''1.9 TDI||1896&amp;nbsp;cm³||8v SOHC&lt;br /&gt;Pumpe Düse vstrekovacia jednotka||77 kW/103 koní&lt;br /&gt;pri 4000&amp;nbsp;ot/min||250 Nm&lt;br /&gt;pri 1900&amp;nbsp;ot/min||BKC/BLS&lt;br /&gt;BXE||2005–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TDI||1968&amp;nbsp;cm³||16v DOHC&lt;br /&gt;Pumpe Düse vstrekovacia jednotka||100 kW/136 koní&lt;br /&gt;pri 4000&amp;nbsp;ot/min||320 Nm&lt;br /&gt;pri 1750–2500&amp;nbsp;ot/min||AZV||2005–&lt;br /&gt;2007
|-
|align=left|'''2.0 TDI||1968&amp;nbsp;cm³||16v DOHC&lt;br /&gt;Pumpe Düse vstrekovacia jednotka||103 kW/140 koní&lt;br /&gt;pri 4000&amp;nbsp;ot/min||320 Nm&lt;br /&gt;pri 1750–2500&amp;nbsp;ot/min||BKD||2005–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TDI DPF||1968&amp;nbsp;cm³||8v SOHC&lt;br /&gt;Pumpe Düse vstrekovacia jednotka||103 kW/140 koní&lt;br /&gt;pri 4000&amp;nbsp;ot/min||320 Nm&lt;br /&gt;pri 1750–2500&amp;nbsp;ot/min||BMM||2006–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TDI DPF||1968&amp;nbsp;cm³||16v DOHC&lt;br /&gt;common rail||103 kW/140 koní&lt;br /&gt;pri 4200&amp;nbsp;ot/min||320 Nm&lt;br /&gt;pri 1750–2500&amp;nbsp;ot/min||CBDB||plánovaný&lt;br /&gt;pre 2010
|-
|align=left|'''2.0 TDI DPF&lt;br /&gt;''FR''||1968&amp;nbsp;cm³||16v DOHC&lt;br /&gt;Pumpe Düse vstrekovacia jednotka||125 kW/170 koní&lt;br /&gt;pri 4200&amp;nbsp;ot/min||350 Nm&lt;br /&gt;pri 1750–2500&amp;nbsp;ot/min||BMN||2006–&lt;br /&gt;2009
|-
|align=left|'''2.0 TDI DPF&lt;br /&gt;''FR''||1968&amp;nbsp;cm³||16v DOHC&lt;br /&gt;common rail||125 kW/170 koní&lt;br /&gt;pri 4200&amp;nbsp;ot/min||350 Nm&lt;br /&gt;pri 1750–2500&amp;nbsp;ot/min||CEGA||2009–&lt;br /&gt;súčasnosť
|}

==Tretia generácia (''Typ'' 5F; 2012-2020)==
{{Infobox Automobil
| nazov = SEAT León Mk 3 (5F)
| obrazok = Seat - Leon - Mondial de l'Automobile de Paris 2012 - 001.jpg
| vyrobca = 
| materska_spolocnost =
| iny_nazov = 
| produkcia = 2012-2020
| krajina_povodu = 
| predchodca = 
| nasledovnik =
| pribuzne =
| trieda =
| typ_karoserie = 3-dverový [[hatchback]]&lt;br&gt;5-dverový hatchback&lt;br&gt;5-dverové [[kombi]]
| usporiadanie =
| platforma =
| motor = 1.2 l [[R4 (motor)|R4]] [[Turbodúchadlo|turbo]] [[Benzínový motor|benzín]]&lt;br /&gt;1.4 l R4 turbo benzín&lt;br /&gt;1.8 L R4 turbo benzín&lt;br /&gt;2.0 L R4 turbo benzín&lt;br /&gt;1.6 L R4 [[turbo diesel]]&lt;br /&gt;2.0 L R4 turbo diesel
| maximalka =
| akceleracia =
| spotreba = 
| prevodovka = 5-rýchlostná [[Manuálna prevodovka|manuálna]]&lt;br /&gt;6-rýchlostná [[Manuálna prevodovka|manuálnal]]&lt;br /&gt;6-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]] &lt;br /&gt;7-rýchlostná [[automatická prevodovka|automatická]]
| razvor = 2636 mm
| vyska =
| sirka =
| dlzka = 4265 mm
| hmotnost =
| kapacita_nadrze =
| euroncap = 5
| rok = 2012
| podobne = [[Audi A3|Audi A3 III]]&lt;br&gt;[[Volkswagen Golf|Volkswagen Golf VII]]&lt;br&gt;[[Škoda Octavia|Škoda Octavia III]]
| dizajner = [[Alejandro Mesonero-Romanos]]
}}
[[Súbor:Seat Leon 1.4 TSI Start&amp;Stop Style (III) – Heckansicht, 10. August 2013, Ratingen.jpg|right|thumb|SEAT León zozadu]]
[[Súbor:Seat Leon ST Back.jpg|right|thumb|SEAT León ST]]

Tretia generácia Leónu je postavená na najnovšej platforme Volkswagen Group [[Platforma Volkswagen Group MQB|MQB]].&lt;ref&gt;MQB: A Key for Higher Margins – The Modular Toolkit Strategy http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/de/talks_and_presentations/2011/05/PPT_FFM.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Deutsche%20Bank%20Presentation%20Handout.pdf&lt;/ref&gt;

V porovnaní s predchádzajúcou generáciou je León tretej generácie kratší o 5 centimetrov a ľahší o 90 kilogramov. Avšak kvôli dlhšiemu rázvoru o 5,8 centimetra má v interiéri viac mesta v úrovni ramien a nôh pre predných aj zadných cestujúcich ako aj 380 litrov batožinového priestoru.

Nový León má tiež niekoľko bezpečnostných inovácií ako kolenný airbag vodiča, a množstvo nových systémov, vrátane (často ako štandardná výbava) [[multikolízny brzdový systém]] (MBS), ktorý automaticky po kolízii zabrzdí vozidlo aby nedošlo k ďalšej nehode, [[asistent kontroly vybočenia z jazdného pruhu]] a [[detekcia ospalosti vodiča]]. Brzdový systém obsahuje tiež funkciu rozjazdu do kopca.

V septembri 2013, SEAT oficiálne odhalil Leon ST (kombi model) na [[Frankfurtský autosalón|Frankfurtskom autosalóne]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SEAT Leon Makes Its World Debut|url=http://www.seat-mediacenter.com/en-stories/motorshows/seat-leon-st-makes-its-world-debut/|vydavateľ=SEAT|dátum prístupu=2014-10-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20140223084516/http://www.seat-mediacenter.com/en-stories/motorshows/seat-leon-st-makes-its-world-debut|dátum archivácie=2014-02-23}}&lt;/ref&gt; León ST má maximálny objem batožinového priestoru 1470 litrov a je v Európe dostupný v troch rozdielnych verziách s jedenástimi rôznymi motormi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The New SEAT Leon ST|url=http://www.seat.co.uk/content/uk/brand/en/models/leon-st/discover.html|vydavateľ=SEAT|dátum prístupu=2014-10-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20150801194124/http://www.seat.co.uk/content/uk/brand/en/models/leon-st/discover.html|dátum archivácie=2015-08-01}}&lt;/ref&gt;

Dňa 23. júna 2014 SEAT odhalil SEAT terénnu verziu Léonu ST nazvanú [[SEAT Leon X-PERIENCE|X-PERIENCE]]. 

===Bezpečnosť===
V roku 2012, sa SEAT León Mk3 sa SEAT León podrobil testom [[Euro NCAP]] a získal '''5 hviezdičiek v celkovom hodnotení''':&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SEAT LEON Test results|url=http://www.euroncap.com/results/seat/leon/494.aspx|vydavateľ=Euro NCA}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; 
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
|'''Test'''
|'''Skóre'''
|'''Body'''
|-
|Celkovo:
|{{rating|5|5}}
| style=&quot;text-align:center;&quot;|N/A
|-
|[[Dospelosť|Dospelý]] pasažier:
| style=&quot;text-align:center;&quot;|91%
| style=&quot;text-align:center;&quot;|30
|-
|[[Dieťa|Detský]] pasažier:
| style=&quot;text-align:center;&quot;|88%
| style=&quot;text-align:center;&quot;|40
|-
|[[Chodec]]:
| style=&quot;text-align:center;&quot;|70%
| style=&quot;text-align:center;&quot;|25
|-
|Bezpečnostná asistencia:
| style=&quot;text-align:center;&quot;|71%
| style=&quot;text-align:center;&quot;|5
|}

===Ocenenia===
* Euro NCAP rozšírené ocenenie za systém SEAT Multi Collision Brake&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SEAT’s Multi Collision Brake|url=http://www.euroncap.com/rewards/seat_multi_collision_brake.aspx|vydavateľ=Euro NCAP|dátum prístupu=2014-10-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20141101012220/http://www.euroncap.com/rewards/seat_multi_collision_brake.aspx|dátum archivácie=2014-11-01}}&lt;/ref&gt; 
* Euro NCAP rozšírené ocenenie za systém SEAT Lane Assist&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SEAT’s Lane Assist|url=http://www.euroncap.com/rewards/seat_lane_assist.aspx|vydavateľ=Euro NCAP|dátum prístupu=2014-10-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20141101005818/http://www.euroncap.com/rewards/seat_lane_assist.aspx|dátum archivácie=2014-11-01}}&lt;/ref&gt;

===Technické údaje===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:80%&quot;
|colspan=&quot;7&quot; style=&quot;text-align:center; background:silver&quot;|{{big|'''všetky dostupné [[motor s vnútorným spaľovaním|motory s vnútorným spaľovaním]] sú [[štvordobý motor|štvordobé]] [[štvorvalcový radový motor|štvorvalcové radové motory]] (R4)'''}}
|-
!Motorové&lt;br /&gt;označenie / model!![[zdvihový objem|zdvihový&lt;br /&gt;objem]]!!max. [[výkon (mechanický)|výkon]]&lt;br /&gt;pri ot/min!!max. [[krútiaci moment]]&lt;br /&gt;pri ot/min!![[Zoznam motorov|motorové ID&lt;br /&gt;kódy]]!!dátumy
|-
|colspan=&quot;7&quot; style=&quot;text-align:center; background:silver&quot;|{{big|'''''[[benzínový motor|benzínové motory]]'''''}}&lt;br /&gt;všetky [[viacventilová technológia|16v]] [[TFSI|Turbocharged Fuel Stratified Injection (TSI)]]
|-
|align=left|'''1.2 TSI||1197&amp;nbsp;cm³||63 kW/86 koní&lt;br /&gt;pri 4300-5300&amp;nbsp;ot/min||160 Nm&lt;br /&gt;pri 1400-3500&amp;nbsp;ot/min|| ||2012–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''1.2 TSI||1197&amp;nbsp;cm³||77 kW/105 koní&lt;br /&gt;pri 4500-5500&amp;nbsp;ot/min||175 Nm&lt;br /&gt;pri 1400-4000&amp;nbsp;ot/min|| ||2012–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''1.4 TSI||1395&amp;nbsp;cm³||90 kW/122 koní&lt;br /&gt;pri 5000-6000&amp;nbsp;ot/min||200Nm&lt;br /&gt;pri 1400-4000&amp;nbsp;ot/min|| ||2012–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''1.4 TSI||1395&amp;nbsp;cm³||103 kW/140 koní&lt;br /&gt;pri 4500-6000&amp;nbsp;ot/min||250 Nm&lt;br /&gt;pri 1500-3500&amp;nbsp;ot/min|| ||2012–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''1.8 TSI||1798&amp;nbsp;cm³||132 kW/180 koní&lt;br /&gt;pri 4000-6200&amp;nbsp;ot/min||250 Nm&lt;br /&gt;pri 1500-3900&amp;nbsp;ot/min|| ||2013–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TSI||1984&amp;nbsp;cm³||195 kW/265 koní&lt;br /&gt;pri 5350-6600&amp;nbsp;ot/min||350 Nm&lt;br /&gt;pri 1750-5300&amp;nbsp;rot/min|| ||2014–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TSI||1984&amp;nbsp;cm³||206 kW/280 koní&lt;br /&gt;pri 5350-6600&amp;nbsp;ot/min||350 Nm&lt;br /&gt;pri 1750-5300&amp;nbsp;ot/min|| ||2014–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|colspan=&quot;7&quot; style=&quot;text-align:center; background:silver&quot;|{{big|'''''[[Vznetový motor|Vznetové motory]]'''''}}&lt;br /&gt;všetky 16v [[Turbocharged Direct Injection|Turbocharged Direct Injection (TDI)]]
|-
|align=left|'''1.6 TDI||1598&amp;nbsp;cm³||66 kW/90 koní&lt;br /&gt;pri 2750-4800&amp;nbsp;ot/min||230 Nm&lt;br /&gt;pri 1400-2750&amp;nbsp;ot/min||CAYB ||2012–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''1.6 TDI||1598&amp;nbsp;cm³||77 kW/105 koní&lt;br /&gt;pri 3000-4000&amp;nbsp;ot/min||250 Nm&lt;br /&gt;pri 1500-2750&amp;nbsp;ot/min||CAYC ||2012–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TDI||1968&amp;nbsp;cm³||110 kW/150 koní&lt;br /&gt;pri 3500-4000&amp;nbsp;ot/min||320 Nm&lt;br /&gt;pri 1750-3000&amp;nbsp;ot/min||CRBC ||2012–&lt;br /&gt;súčasnosť
|-
|align=left|'''2.0 TDI||1968&amp;nbsp;cc||135 kW/184 koní&lt;br /&gt;pri 4000&amp;nbsp;ot/min||380 Nm&lt;br /&gt;pri 1750-3000&amp;nbsp;ot/min||CUNA ||2013–&lt;br /&gt;súčasnosť
|}

==Motoršport==
[[Súbor:Seat Leon Cup.JPG|right|thumb|SEAT León Supercopa]]
{{Hlavný článok|SEAT León Supercopa}}
Prvá generácia SEATu León Cupra R bola základom pre [[SEAT León Supercopa]]. Bola používaná v Španielsku, Spojenom kráľovstve, Nemecku a Turecku od roku 2003. Automobil pripravila divízia SEAT Sport a mal výkon 184 kW/250 koní.

V roku 2005 SEAT uviedol druhú generáciu pre [[World Touring Car Championship]], ktorá nahradila [[SEAT Toleso|SEAT Toledo Cupra]]. Tá mala výkon 191 kW/260 koní, sekvenčnú prevodovku [[Hewland]] a aerodynamický paket pre zvýšenie prítlaku. Jeho hmostnosť bola 1140 kg s vodičom.

V roku 2006 bola León nahredený novým, potencionálne rýchlejším v pretekoch WTCC. Jeho 2,0-litrový [[turbodúchadlo]]m prepĺňaný motor poskytoval výkon 221 kW/300 koní, takisto mal vyšší krútiaci moment, zlepšenú aerodynamiku a 18-palcové disky kolies.

==Predaje==
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|-
!Model!!1999&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;Volkswagen AG Annual Report 1999 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2000/03/Annual_Report_1999.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/VW_AR_1999_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717231127/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2000/03/Annual_Report_1999.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/VW_AR_1999_e.pdf |date=2011-07-17 }}&lt;/ref&gt;!!2000&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;Volkswagen AG Annual Report 2000 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2001/03/Annual_Report_2000.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/VW_GB_2000_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110111084829/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2001/03/Annual_Report_2000.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/VW_GB_2000_e.pdf |date=2011-01-11 }}&lt;/ref&gt;!!2001&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;Volkswagen AG Annual Report 2001 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2002/03/annual_report_2001.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/20020312_GB_2001_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717231251/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2002/03/annual_report_2001.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/20020312_GB_2001_e.pdf |date=2011-07-17 }}&lt;/ref&gt;!!2002&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;Volkswagen AG Annual Report 2002 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2003/03/annual_report_2002.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/vw_gb_2002_en.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717231330/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2003/03/annual_report_2002.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/vw_gb_2002_en.pdf |date=2011-07-17 }}&lt;/ref&gt;!!2003&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;Volkswagen AG Annual Report 2003 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2004/03/annual_report_2003.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/20040309_gb2003_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717231405/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2004/03/annual_report_2003.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/20040309_gb2003_e.pdf |date=2011-07-17 }}&lt;/ref&gt;!!2004&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;Volkswagen AG Annual Report 2004 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2005/03/annual_report_2004.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Gbericht_2004_en.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110112130117/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2005/03/annual_report_2004.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Gbericht_2004_en.pdf |date=2011-01-12 }}&lt;/ref&gt;!!2005&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;Volkswagen AG Annual Report 2005 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2006/03/Volkswagen_AG__Annual_Report_2005.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/gesch%C3%A4ftsbericht_2005_english.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717232057/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2006/03/Volkswagen_AG__Annual_Report_2005.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/gesch%C3%A4ftsbericht_2005_english.pdf |date=2011-07-17 }}&lt;/ref&gt;!!2006&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;Volkswagen AG Annual Report 2006 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2007/03/Geschaeftsbericht_2006.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Annual_Report_2006_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717232139/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2007/03/Geschaeftsbericht_2006.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Annual_Report_2006_e.pdf |date=2011-07-17 }}&lt;/ref&gt;!!2007&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;Volkswagen AG Annual Report 2007 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2008/03/Annual_Report_2007.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/VW_AG_GB_2007_en.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111001032802/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2008/03/Annual_Report_2007.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/VW_AG_GB_2007_en.pdf |date=2011-10-01 }}&lt;/ref&gt;!!2008&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;Volkswagen AG Annual Report 2008 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2009/03/GB_2008.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Y_2008_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111001034708/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2009/03/GB_2008.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Y_2008_e.pdf |date=2011-10-01 }}&lt;/ref&gt;!!2009&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;Volkswagen AG Annual Report 2009 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2010/03/Annual_Report_2009.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Y_2009_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717231646/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2010/03/Annual_Report_2009.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/Y_2009_e.pdf |date=2011-07-17 }}&lt;/ref&gt;!!2010&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;Volkswagen AG Annual Report 2010 http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2011/03/Volkswagen_AG_Geschaeftsbericht_2010.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/GB_2010_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717231904/http://www.volkswagenag.com/vwag/vwcorp/info_center/en/publications/2011/03/Volkswagen_AG_Geschaeftsbericht_2010.-bin.acq/qual-BinaryStorageItem.Single.File/GB_2010_e.pdf |date=2011-07-17 }}&lt;/ref&gt;!!2011&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;Volkswagen AG Annual Report 2011 http://www.volkswagenag.com/content/vwcorp/info_center/en/publications/2012/03/Volkswagen_AG_Annual_Report_2011.bin.html/binarystorageitem/file/Y_2011_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120526072621/http://www.volkswagenag.com/content/vwcorp/info_center/en/publications/2012/03/Volkswagen_AG_Annual_Report_2011.bin.html/binarystorageitem/file/Y_2011_e.pdf |date=2012-05-26 }}&lt;/ref&gt;!!2012&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;Volkswagen AG Annual Report 2012 http://www.volkswagenag.com/content/vwcorp/info_center/en/publications/2013/03/Y_2012_e.bin.html/binarystorageitem/file/GB+2012_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131002114230/http://www.volkswagenag.com/content/vwcorp/info_center/en/publications/2013/03/Y_2012_e.bin.html/binarystorageitem/file/GB+2012_e.pdf |date=2013-10-02 }}&lt;/ref&gt;!!2013&lt;br /&gt;&lt;ref&gt;Volkswagen AG Annual Report 2013 http://www.volkswagenag.com/content/vwcorp/info_center/en/themes/2014/03/Annual_Report_2013.bin.html/marginalparsys/textandimage/downloadFile/GB%2B2013_e.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141031233704/http://www.volkswagenag.com/content/vwcorp/info_center/en/themes/2014/03/Annual_Report_2013.bin.html/marginalparsys/textandimage/downloadFile/GB+2013_e.pdf |date=2014-10-31 }}&lt;/ref&gt;
|-
!SEAT León&lt;br /&gt;Celková ročná produkcia
|style=&quot;text-align:center&quot;|6 080||93 123||91 939||93 606||96 536||90 850||98 130||126 511||120 630||96 761||66 368||79 462||80 736||71 295||114 568
|}

==Referencie==
{{reflist}}

==Iné projekty==
{{Projekt|commons=Categoty:SEAT León}}

==Externé odkazy==
* [http://www.seat.co.uk/content/uk/brand/en/models/new-leon/discover.html SEAT León] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130304231656/http://www.seat.co.uk/content/uk/brand/en/models/new-leon/discover.html |date=2013-03-04 }} – oficiálna webstránka SEAT UK
* [http://www.imcdb.org/vehicles.php?make=SEAT&amp;model=Leon SEAT León vo filmoh a TV seriáloch]
* [http://www.seatcupra.net SEATCupra.Net] UK's #1 SEAT Community

==Zdroj==
{{Preklad|en|SEAT León|627172018}}

{{SEAT}}

[[Kategória:Automobily SEAT]]
[[Kategória:Automobily nižšej strednej triedy]]
[[Kategória:Hatchbacky]]
[[Kategória:Kombi]]
[[Kategória:Automobily s predným náhonom]]</text>
      <sha1>p9rxvvh7zcybygpst07pmjrpab94l7u</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Roscoe Howells</title>
    <ns>0</ns>
    <id>538221</id>
    <revision>
      <id>8213507</id>
      <parentid>8084733</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:05:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213507</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5169" sha1="48sv0ysca89o9x19j47co9zk27bas5z" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Roscoe Howells
 | Rodné meno         = 
 | Portrét            = 
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis              = 
 | Dátum narodenia    = [[27. október]] [[1919]]
 | Miesto narodenia   = [[Saundersfoot]]
 | Dátum úmrtia       = {{Duv|2014|1|13|1919|10|27}}
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Národnosť          = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Podpis             = 
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Spojené kráľovstvo
}}

'''Roscoe Howells''' (* [[27. október]] [[1919]] – † [[13. január]] [[2014]]) bol waleský [[spisovateľ]], [[historik]] a [[novinár]]. Písal romány, poviedky aj novinové stĺpiky. Vo svojom diele sa nechával inšpirovať rodným Walesom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Hignell
  | meno = Andrew
  | titul = Roscoe Howells – A Tribute
  | url = http://glamorgancricket.com/news/3416.php#.VMvPoCzHNj5
  | dátum vydania = 2014-01-21
  | dátum prístupu = 2015-01-30
  | vydavateľ = Glamorgan Cricket
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20150206170405/http://glamorgancricket.com/news/3416.php#.VMvPoCzHNj5
  | dátum archivácie = 2015-02-06
  }}&lt;/ref&gt;

== Život ==
Narodil sa v obci [[Saundersfoot]] v grófstve [[Pembrokeshire]] na juhozápade [[Wales]]u. Tri týždne po jeho narodení mu zomrela matka. Vo svojich dvanástich rokoch zachránil dvoch topiacich ľudí a dostal cenu [[Royal Humane Society]] (stal sa jej vôbec najmladším držiteľom). Neskôr sa venoval farmárčeniu a koncom päťdesiatych rokov začal písať pre noviny ''Welsh Farm News''. Svoju prvú knihu ''Cliffs of Freedom'', ktorá rozpráva príbeh farmárskej rodiny na ostrove [[Skomer]], vydal roku [[1961]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Roscoe Howells – obituary
  | url = http://www.telegraph.co.uk/news/obituaries/10683569/Roscoe-Howells-obituary.html
  | dátum vydania = 2014-03-07
  | dátum prístupu = 2015-01-30
  | vydavateľ = The Daily Telegraph
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Neskôr vydal rad ďalších románov, medzi ktoré patrí napríklad ''Heronsmill'' pojednávajúci o vidieckom ľude a jeho zvykoch. Jeho predposledný román ''A Pembrokeshire Pioneer'' z roku [[2007]] rozpráva o tesárovi, ktorý mal podľa miestnej legendy vzlietnuť o sedem rokov skôr než [[Bratia Wrightovci|Orville Wright]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Rogers
  | meno = Byron
  | titul = Welsh wizard prang
  | url = http://www.spectator.co.uk/books/142296/welsh-wizard-prang/
  | dátum vydania = 2007-09-05
  | dátum prístupu = 2015-01-30
  | vydavateľ = The Spectator
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Svoju poslednú knihu ''There Tis Then'' vydal vo svojich deväťdesiatich rokoch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | titul = Warm tributes to Pembrokeshire historian and colourful character Roscoe Howells
  | url = http://www.westerntelegraph.co.uk/news/10950331.Warm_tributes_to_Pembrokeshire_historian_and_colourful_character_Roscoe_Howells/
  | dátum vydania = 2014-01-20
  | dátum prístupu = 2015-01-30
  | vydavateľ = Western Telegraph
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Zomrel v januári roku [[2014]] vo veku 94 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Hill
  | meno = Peter
  | titul = Roscoe Howells
  | url = http://www.gaj.org.uk/news/roscoe-howells
  | dátum vydania = 2014-01-16
  | dátum prístupu = 2015-01-30
  | vydavateľ = British Guild of Agricultural Journalists
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20150206170108/http://www.gaj.org.uk/news/roscoe-howells
  | dátum archivácie = 2015-02-06
  }}&lt;/ref&gt; Bol zakladateľom, viceprezidentom a predsedom Pembrokeshireského historického spolku a pôsobil v niekoľkých ďalších organizáciách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Misstear
  | meno = Rachael
  | titul = Tributes paid to 'voice of the countryside' Roscoe Howells
  | url = http://www.walesonline.co.uk/news/wales-news/tributes-paid-voice-countryside-roscoe-6535251
  | dátum vydania = 2014-01-21
  | dátum prístupu = 2015-01-30
  | vydavateľ = Wales Online
  | miesto = Cardiff
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

== Dielo ==
=== Romány ===
* ''Cliffs of Freedom'' (1961)
* ''Sounds Between'' (1968)
* ''Total Community'' (1975)
* ''Old Saundersfoot'' (1977)
* ''Heronsmill'' (1979)
* ''Crickdam'' (1987)
* ''Roseanna'' (1991)
* ''Pembrokeshire's Islands'' (1994)
* ''Woodreef'' (2000)
* ''From Amroth to Utah'' (2001)
* ''A Rural Miscellany'' (2006)
* ''A Pembrokeshire Pioneer'' (2007)
* ''There Tis Then'' (2009)

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Roscoe Howells|12197420}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Howells, Roscoe}}
[[Kategória:Waleskí spisovatelia]]
[[Kategória:Waleskí novinári]]
[[Kategória:Waleskí historici]]
[[Kategória:Osobnosti z Pembrokeshire]]</text>
      <sha1>48sv0ysca89o9x19j47co9zk27bas5z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Praga RN/RND</title>
    <ns>0</ns>
    <id>552942</id>
    <revision>
      <id>8213282</id>
      <parentid>8030398</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T15:35:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213282</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="37672" sha1="q5c7idsgivpjsyryhseaooktl82cnb9" xml:space="preserve">{{Infobox Automobil
| nazov = Praga RN/RND
| obrazok = Brno, Řečkovice, depozitář TMB, Praga RND (valník).jpg
| vyrobca = [[Praga (podnik)|Praga]], [[Industrija motora Rakovica|IMR]], [[Tovarna avtomobilov Maribor|TAM]]
| produkcia = 1933 – 1953 (Praga RN)&lt;br /&gt;1934 – 1955 (Praga RND)&lt;br /&gt;1947 – 1962 (Pionir)
| krajina_povodu = ČSR
| predchodca = 
| nasledovnik = [[Praga S5T]]
| typ_karoserie = [[Nákladný automobil]]
| usporiadanie = Tradičná koncepcia
| motor = zážihový [[Šesťvalcový radový motor|radový 6 valec]]&lt;br /&gt;{{cm3|3468}} – 38/53 kW&lt;br /&gt;vznetový [[Štvorvalcový radový motor|radový 4 valec]] {{cm3|4501}} – 37/44 kW
| prevodovka = 4+1 stupňová manuálna
}}
'''Praga RN''' ('''R'''ýchly '''N'''ákladný) bol stredný nákladný automobil vyrábaný automobilkou [[Praga (podnik)|Praga]] od roku [[1933]]. Vozidlo poháňal zážihový [[Šesťvalcový radový motor|radový 6 valec]]. V roku [[1934]] vznikla verzia '''Praga RND''' ('''R'''ýchly '''N'''ákladný '''D'''iesel), vybavená [[Štvorvalcový radový motor|radovým 4 valcovým]] naftovým motorom.

Vozidlá RN/RND boli časom mnohokrát modernizované a vo výrobe pretrvali zhruba 20 rokov. Oba typy sa stali jednými z najrozšírenejších nákladných vozidiel v Československu, niekoľko tisíc kusov využívala aj [[česko-slovenská armáda]]. Základným vyhotovením bol [[valník]], na podvozkoch RN/RND tiež vznikol veľký počet autobusov, hasičských vozidiel a ďalších špeciálnych nadstavieb. Produkcia typu RN skončila v roku 1953, typu RND roku [[1955]]. Celkovo bolo vyrobených okolo 40 000 automobilov Praga RN/RND v niekoľkých desiatkach sérií{{#tag:ref|Výroba vozidiel v tej dobe nebola kontinuálna, ale prebiehala v sériách. Na každú sériu bol vypracovaný výrobný plán, určujúci dodávky materiálu a rozvrh práce. Výrobná séria v automobilke veľkosti Pragy pozostávala z desiatok až stoviek vozidiel. Vozidla rôznych sérií sa obvykle konštrukčne líšili.|group = &quot;p&quot;}}, vrátane asi 3 700 [[autobus]]ov.

Licencia na výrobu Pragy RN bola v roku 1938 zakúpená [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov|Juhosláviou]], kde produkcia vozidiel '''Pionir''' pretrvala až do začiatku 60. rokov a kde bolo vyrobených zhruba 18 300 kusov.

== História ==
=== Praga RN ===
Roku [[1933]] uviedla automobilka [[Praga (podnik)|Praga]] na trh rýchle nákladné auto strednej hmotnostnej kategórie, typ RN. Konštrukcia vozidla bola klasická, tvorená rebrinovým rámom a [[Pevná náprava|tuhými nápravami]]. Pohon zaisťoval zážihový, vodou chladený [[Šesťvalcový radový motor|radový 6 valec]] so zdvihovým objemom {{cm3|3468}}, s [[Ventilový rozvod|rozvodom]] [[Side Valves|SV]] a výkonom 38 [[Watt (jednotka)|kW]] (52 [[Kôň (jednotka)|k]]). Užitočná hmotnosť bola  {{kg|2000}}. Kabína, tvorená drevenou kostrou potiahnutou plechom, mala jednoduchý hranatý tvar, charakteristický pre začiatok [[30. roky 20. storočia|30. rokov]]. Prvá vyrobená séria obsahovala 94 vozidiel, z toho polovica vznikla v roku [[1934]], zvyšok až roku 1936. V tom istom roku nasledovala výroba zhodnej 2. série.&lt;ref name=&quot;Atlas3_RN&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Kuba
  | meno = Adolf
  | odkaz na autora = 
  | titul = Atlas našich automobilů 3: 1929 – 1936
  | vydavateľ = NADAS
  | miesto = Praha
  | rok = 1989
  | isbn =
  | kapitola = 
  | strany = 175 – 178
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Praga_RN_early_series.jpg|thumb|vľavo|Praga RN, jedna z prvých sérií]]
Prvá modernizácia prišla v roku 1937 v 3. výrobnej sérií. Motor bol upravený modifikáciou sacieho traktu a montážou väčšieho [[karburátor]]a, čím jeho výkon vzrástol na 53&amp;nbsp;kW (72 k)&lt;ref name=&quot;Procházka_Martof_78 – 80&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Procházka
  | meno = Hubert
  | odkaz na autora = 
  | titul = Praga: motocykly, osobní a nákladní automobily
  | vydavateľ = Computer Press
  | miesto = Brno
  | rok = 2007
  | isbn = 978-80-251-1667-8
  | kapitola = 
  | strany = 78 – 80
  | jazyk = čeština
}}&lt;/ref&gt;, podľa iných údajov 51,5&amp;nbsp;kW (70 k)&lt;ref name=&quot;Atlas3_RN&quot; /&gt;. Užitočná hmotnosť sa zvýšila na {{kg|2500}}. Vozidlo zároveň dostalo širšie pneumatiky, pomocnú prevodovú brzdu a mierne sa zmenili aj jeho rozmery. Kabína a kapota dostali modernejšie, zaoblenejšie tvary. Veľká zmena dizajnu potom prišla v roku 1938 v 5. sérií. Tvary kabíny sa ďalej zaoblili a maska dostala moderný valcový tvar s vodorovnými rebrami. V tejto podobe potom Praga RN zostala bezo zmeny až do ukončenia výroby.&lt;ref name=&quot;Atlas3_RN&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Procházka_Martof_78 – 80&quot; /&gt; Roku 1938 bola na vozidlo Praga RN predaná výrobná licencia do Juhoslávie.&lt;ref name=&quot;Hostalek_RN&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Hošťálek Petr
  | titul = PRAGA - nákladní typ RN 1938–1953
  | url = http://www.motomuseum.cz/index.php?grhead=2&amp;nav=01&amp;id_group=21&amp;t=_art_print&amp;id_art=364
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-11-23 
  | vydavateľ = Jihočeské motocyklové muzeum
  | miesto = České Budějovice
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Výroba Pragy RN pokračovala v Libni aj počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. Vojnovú produkciu ukončil spojenecký nálet [[25. marec|25.marca]] 1945, ktorý automobilku ťažko poškodil.&lt;ref name=&quot;Procházka_Martof_26 – 27&quot;&gt;''Praga: motocykly, osobní a nákladní automobily''. s.26 – 27&lt;/ref&gt; Od začiatku výroby až do tej doby vzniklo 12 sérií, ktoré sa od seba vzájomne do značnej miery líšili.&lt;ref name=&quot;Atlas4_RN&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Spremo
  | meno = Milan
  | odkaz na autora = 
  | titul = Atlas našich automobilů&amp;nbsp;4: 1937–1963
  | vydavateľ = NADAS
  | miesto = Praha
  | rok = 1991
  | isbn = 
  | kapitola = 
  | strany = 124 – 126
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Postupne narastali rozmery i hmotnosť vozidla.&lt;ref name=&quot;Atlas3_RN&quot; /&gt; Časť vozidiel posledných dvoch vojnových sérií (11. a 12.) bola vybavovaná drevoplynovým generátorom značiek Imbert alebo Janka.&lt;ref name=&quot;Procházka_Martof_78 – 80&quot; /&gt;

Po skončení vojny bola produkcia automobilov Praga obnovená v novo získaných výrobných halách vo Vysočanoch.&lt;ref name=&quot;Procházka_Martof_26 – 27&quot; /&gt; Vozidlá Praga RN tu vznikali najprv len v úprave na pohon drevoplyn (z dôvodu povojnového nedostatku [[benzín]]u). Štandardné benzínové vyhotovenie sa začalo vyrábať až od júna [[1946]]. Povojnové vozidlá boli vybavené hydraulickou prevádzkovou brzdou a zosilneným rámom, čo umožnilo zvýšenie užitočnej hmotnosti na {{kg|3000}}.&lt;ref name=&quot;Atlas4_RN&quot; /&gt; Vyrábané podvozky boli osadzované širokou radou nadstavieb; okrem štandardného valníka boli vyrábané sklápače, autobusy, komunálne vozidlá, hasičské špeciály, cisterny a ďalšie. Okrem civilných vyhotovení vznikol tiež rad vojenských verzií. Od 22. séria (1951) však bola väčšina vyrobených vozidiel vo vyhotovení valník.&lt;ref name=&quot;Procházka_Martof_78 – 80&quot; /&gt;

Produkcia typu Praga RN, ľudovo prezývaného ''Eren'' (podľa výslovnosti skratky RN), bola ukončená v roku [[1953]]. Celkom v 48. sériách vzniklo 23 747 vozidiel všetkých verzií, vrátane asi 2 100 autobusov.&lt;ref name=&quot;Procházka_Martof_101 – 102&quot;&gt;''Praga: motocykly, osobní a nákladní automobily''. s.101 – 102&lt;/ref&gt; Vo výrobe bola nahradená vojenským špeciálom [[Praga V3S]].&lt;ref name=&quot;Procházka_Martof_78 – 80&quot; /&gt;

=== Praga RND ===
V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]] sa ako pohonná jednotka nákladných vozidiel začal vo väčšej miere presadzovať [[vznetový motor]]. Jeho výhodou bola znateľne nižšia spotreba paliva – [[Motorová nafta|motorovej nafty]], ktorá bola navyše lacnejšia ako benzín. Firma ČKD-Praga preto pripravila dieselovú modifikáciu typu RN, nazvanú Praga RND.&lt;ref name=&quot;Atlas4_RND&quot;&gt;''Atlas našich automobilů 4: 1937–1963''. s.127 – 128&lt;/ref&gt; Vznetový motor vlastnej konštrukcie Praga bol [[Štvorvalcový radový motor|radový 4 valec]] so zdvihovým objemom {{cm3|4501}} a výkonom 37&amp;nbsp;kW, s rozvodom [[Rozvod OHV|OHV]]. Spaľovací priestor tvorila predkomôrka systému Ricardo Whirlpool so vstrekovacím systémom Bosch. Prvé štyri skúšobné vozidlá vznikli v rokoch 1934 a 1935. Ďalší rok bolo vyrobených 15 skúšobných vozidiel a v roku 1937 už nasledovala prvá výrobná séria 60 vozov. Do konca vojny bolo vyrobených 455 vozidiel v šiestich výrobných sériách.&lt;ref name=&quot;Procházka_Martof_80 – 81&quot;&gt;''Praga: motocykly, osobní a nákladní automobily''. s.80 – 81&lt;/ref&gt;

Povojnová obnovená výroba bola začatá až v roku 1946.&lt;ref name=&quot;Atlas4_RND&quot; /&gt; Od 13. série bol montovaný upravený motor, vybavený predkomôrkou Ricardo Comet III. Tým došlo k zvýšeniu výkonu na 44&amp;nbsp;kW (60 k) a súčasnému zníženiu spotreby paliva.&lt;ref name=&quot;Lanc_RND_58 – 66&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Lanc
  | meno = Jan
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nákladní automobil 3 tuny Praga RND
  | vydavateľ = SNTL
  | miesto = Praha
  | rok = 1954
  | isbn = 
  | kapitola = 
  | strany = 58 – 66
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Okrem toho boli v priebehu výroby aplikované ďalšie čiastkové úpravy a modernizácie. Do ukončenia výroby v roku [[1955]] vzniklo 16 288 vozidiel RND v 38. sériách, vrátane 1630 autobusov.&lt;ref name=&quot;Procházka_Martof_80 – 81&quot; /&gt;

Automobily Praga RND sa okrem motora a niekoľkých menších úprav (výstuha rámu pod motorom alebo ťažší prevod v rozvodovke) nelíšili od typu RN. Počas výroby tiež preberali všetky jeho modernizácie, ako napríklad zmeny dizajnu alebo zvyšovanie užitočnej hmotnosti.&lt;ref name=&quot;Atlas4_RND&quot; /&gt;

Typ RND si vyslúžil ľudové pomenovanie ''Randal'', podľa výslovnosti skratky RND, ale tiež kvôli hlučnejšiemu a menej kultivovanému chodu vznetového motora oproti benzínovej ''Eren'' Praga RN.&lt;ref name=&quot;Hostalek_RND&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Hošťálek
  | meno = Petr
  | odkaz na autora = 
  | titul = PRAGA – nákladní typ RND
  | vydavateľ = Jihočeské motocyklové muzeum
  | miesto = České Budějovice
  | rok = 
  | isbn = 
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Po ukončení produkcie trojtonových vozidiel Praga RN/RND neostala vo výrobnom programe československých automobiliek rovnocenná náhrada. Automobily Praga RN a RND preto bežne slúžili až do 70. rokov. Nedostatok vozidiel tejto kategórie bol čiastočne riešený dovozom podobných typov z krajín [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|RVHP]], definitívne potom až koncom 60. rokov nákupom licencie na vozidlo [[Renault Super Galion SG4]], neskôr vyrábaný ako [[Avia A30]].&lt;ref name=&quot;Atlas4_RN&quot; /&gt;

=== Licenčná výroba v Juhoslávii ===
[[Súbor:Prvomajski_sprevod_v_Ljubljani_1961_(8).jpg|thumb|Vozidlá TAM Pionir na prvomájovej prehliadke v [[Ľubľana|Ľubľane]], rok 1961]]
Roku 1938 usporiadalo [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov|Kráľovstvo Juhoslávie]] výberové konanie na nový nákladný automobil. Na víťazný model mala byť zakúpená výrobná licencia.&lt;ref name=&quot;Hostalek_RN&quot; /&gt; Súťaž prebiehala formou {{km|8000|m}} dlhej skúšobnej jazdy po zlých juhoslovanských cestách a zvíťazila v nej automobilka Praga so svojím typom RN.&lt;ref name=&quot;Procházka_Martof_78 – 80&quot; /&gt; Na základe tohto úspechu došlo k uzavretiu zmluvy o predaji hotových vozidiel, dodávke rozložených vozidiel k montáži a predaji licencie na výrobu týchto automobilov. Do konca roka [[1939]] bolo dodaných okolo 800 hotových automobilov Praga RN.&lt;ref name=&quot;Hostalek_RN&quot; /&gt;

Montáž vozidiel z dovezených dielov bola začatá ešte v roku 1938 v továrni [[Industrija motora Rakovica]] (IMR) pri [[Belehrad]]e, ktorá pôvodne produkovala letecké motory. Od roku 1940 nasledovala v IMR kompletná licenčná výroba tohto prvého v Juhoslávii vyrábaného nákladného automobilu. Tú prerušilo napadnutia a dobytie Juhoslávie nacistickým Nemeckom v apríli [[1941]], ktoré znamenalo predčasný koniec produkcie. Napriek snahe úradov obnoviť v IMR výrobu motorov a nákladných vozidiel tu až do konca vojny žiadne autá nevznikli.&lt;ref name=&quot;motorna-vozila&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Demic Miroslav
  | titul = Motorna vozila u Srbiji -2 deo: Prvi kamion domace proizvodnje
  | url = http://www.motorna-vozila.com/motorna-vozila-u-srbiji-2-deo/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-11-23
  | vydavateľ =
  | miesto = 
  | jazyk = po srbsky
}}&lt;/ref&gt;

Výroba bola pre povojnový nedostatok materiálu a zariadenia obnovená až roku [[1947]]. Produkované vozidlá dostali nové označenie '''Pionir''' a do roku 1950 ich v IMR vzniklo necelých 1200. Následne došlo k presunu výroby do podniku [[Tovarna avtomobilov Maribor]] vo vtedajšej [[Socialistická republika Slovinsko|Socialistickej republike Slovinsko]].&lt;ref name=&quot;motorna-vozila&quot; /&gt; Tu vydržali licenčné Pragy RN, označované ako '''TAM Pionir''' vo výrobe až do prvej polovice 60. rokov. Pätnásť rokov trvajúca produkcia dala vzniknúť 17 146 automobilom. Najčastejším prevedením vozov TAM Pionir bol valník, ale existovali aj vyhotovení autobus, hasičský voz a ďalšie. V priebehu výroby dochádzalo k čiastkovým modernizáciám vozidiel a vznikali tiež nové typy nadstavieb.&lt;ref name=&quot;ar&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
  | autor = Kocbek Darja 
  | titul = Zgodovina mariborskega Tama skozi razstavljene dokumente 
  | url = http://www.razgledi.net/2007/10/10/zgodovina-mariborskega-tama-skozi-razstavljene-dokumente 
  | dátum vydania = 2007-10-10 
  | dátum aktualizácie =  
  | dátum prístupu = 2013-11-23 
  | vydavateľ =  
  | miesto =  
  | jazyk = po slovinsky 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20100408195320/http://razgledi.net/2007/10/10/zgodovina-mariborskega-tama-skozi-razstavljene-dokumente/ 
  | dátum archivácie = 2010-04-08 
  }}&lt;/ref&gt;

== Varianty nadstavieb ==
=== Valník ===
Valník bol najrozšírenejším prevedením vozov RN a RND. Valníková nadstavba je celodrevená s rámom z bukového dreva, doplnená podlahou a bočnicami s výškou {{cm|50|m}} zo smrekových dosiek. Všetky časti sú spojené a vystužené oceľovým kovaním. Sklopné bočnice sú zaistené kľúčovými, u posledných sérií potom hákovými uzávermi. Vpredu pod plošinou sa nachádza drevená skriňa pre náhradné koleso a náradie. K priečnikom plošiny sú upevnené plechové blatníky zadných kolies.&lt;ref name=&quot;Lanc_RN_216 – 219&quot;&gt;''Nákladní automobil 3 tuny Praga RN''. s.216 – 219&lt;/ref&gt;

=== Špeciálny valník ===
[[Súbor:Brno,_Řečkovice,_depozitář_TMB,_DOD_2013,_vojenská_vozidla_(01).jpg|thumb|Špeciálny valník Praga RN]]
Tento názov niesol valník na šasi Praga RN, upravený podľa požiadaviek [[Česko-slovenská armáda|česko-slovenskej armády]]. V druhej polovici [[40. roky 20. storočia|40. rokov 20. storočia]] česko-slovenská armáda čelila problémom s nedostatkom nákladných automobilov. V septembri 1948 predniesol 3. podnáčelník hlavného štábu požiadavku na zavedenie vozidla Praga RN do výzbroje. V tejto dobe totiž do tabuľkových počtov chýbalo okolo 4 000 nákladných automobilov. Na konci roka 1948 boli na porade zástupcov Ministerstva národnej obrany a výrobcom špecifikované požiadavky na úpravy vozidiel pre vojenské účely.&lt;ref name=&quot;valkacz_specialni&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Praga RN:Modernizácia predvojnového typu 
  | url = http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/13545
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2014-01-03
  | vydavateľ =
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Tzv. špeciálny valník dostal zosilnený rám, vzadu opatrený ťažným zariadením. Bočnice nadstavby boli zvýšené pomocou nadstavcov na {{cm|87|m}}, na ktorých vnútornej strane sa nachádzali sklopné lavice pre 24 osôb. Zvonka bočníc boli upevnené štyri oceľové oblúky pre upevnenie krycej plachty. Pod drevenou náraďovou skriňou pribudla uzamykateľná plechová skriňa na špeciálne náradie. Na streche kabíny vpravo doplnili konštruktéri automobilu poklop pre veliteľa vozidla. Operadlo sedadiel bolo upravené na sklopné, čím vznikli dve núdzové lôžka. Špeciálny valník dostal rozšírenú výbavu výstroja a náradie.&lt;ref name=&quot;valkacz_specialni&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Lanc_RN_208 – 231&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Lanc
  | meno = Jan
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nákladní automobil 3 tuny Praga RN
  | vydavateľ = SNTL
  | miesto = Praha
  | rok = 1954
  | isbn = 
  | kapitola = 
  | strany = 208 – 231
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Upravený valník bol na jar 1949 predvedený zástupcom II. odboru hlavného štábu. Po ich odporúčaní nasledovali vojskové skúšky, vrátane jázd po spevnených cestách a v teréne. Na suchom, mierne zvlnenom podklade preukázal automobil schopnosť ťahať {{mm|57|m}} a {{mm|76|m}} protitankové kanóny. Špeciálny valník Praga RN bol do výzbroje čs. armády zaradený v lete 1949. Do roku 1953 prevzala armáda 4 274 valníkov, ktoré slúžili u peších a streleckých divízií, menšie množstvo potom tiež u mechanizovaných divízií.&lt;ref name=&quot;valkacz_specialni&quot; /&gt;

Vozidlá Praga RN boli zo služby vyradené už v rokoch 1958 – 1960, kedy ich nahradili špecializované vojenské automobily [[Praga V3S]].&lt;ref name=&quot;valkacz_specialni&quot; /&gt;

=== Sklápač ===
[[Sklápač]] Praga RN/RND nesie celokovovú korbu, dvojstranne sklopnú. Obe bočné a zadné čelá sú odklápacie. Sklápanie korby je ručné, pomocou dvoch mechanických hrebeňových [[zdvihák]]ov. Pre jej sklopenie sú potrebné dve osoby (vodič + závozník), ktoré rovnomerne zdvíhajú korbu tak, aby nedošlo k jej skrúteniu. Maximálny uhol sklopenia činí 30°. Skriňa na náradie a rezervné koleso sú umiestnené za kabínou. Sklápače nie sú vybavené blatníkmi zadných kolies.&lt;ref name=&quot;Lanc_RND_264 – 269&quot;&gt;''Nákladní automobil 3 tuny Praga RND''. s.264 – 269&lt;/ref&gt;

=== Autobus ===
[[Súbor:Brno,_Řečkovice,_depozitář_TMB,_Praga_RND_č._53_(03).jpg|thumb|Autobus Praga RND]]
Autobusová karoséria bola montovaná na podvozkoch oboch typov (RN aj RND). Autobusové šasi sa líšia umiestnením palivovej nádrže pod rámom za zadnou nápravou. Karoséria sa vyznačuje celokovovou stavbou, tvorenou oceľovou, zvonku oplechovanou kostrou. Vnútorné steny sú pokryté plechom, debnenie stropu tvoria [[umakart]]ové dosky. Karoséria je podľa vyhotovená opatrená priečnymi alebo pozdĺžnymi lavicami. Autobusy určené pre mestskú a krátku pravidelnú dopravu sú vybavené pozdĺžnymi lavicami, umiestnenými okolo oboch bočných a zadnej steny. V tomto prevedení má autobus kapacitu 18 sediacich a 22 stojacich, celkom teda 40 osôb. V tejto verzii vznikla väčšina autobusov. Vozidlá, určené pre dlhšie linkové trasy, sú opatrené priečnymi lavicami; kapacita tohto vyhotovenia je 22 sediacich a 12 stojacich, celkom tak autobus mohol prepraviť 34 osôb.&lt;ref name=&quot;Lanc_RND_269 – 285&quot;&gt;''Nákladní automobil 3 tuny Praga RND''. s.269 – 285&lt;/ref&gt;

Vozidlo je vybavené jedinými dverami vpredu na pravej strane. V zadnom čele autobusu sa nachádza priestor pre rezervné koleso, prístupný zvonka dvojkrídlovými dvierkami. Autobatéria má miesto v skrini na ľavom boku. Na streche linkových autobusov je umiestnená galéria pre batožinu, so sklopným rebríkom na zadnom čele. Priestor pre cestujúcich je vybavený neregulovateľným vykurovaním pomocou výfukových plynov s výhrevným telesom pri bočnej stene pod lavicou. Vetranie autobusu zabezpečuje posuvná predná časť strechy, ďalej bočné vetracie klapky, pretlaková ventilácia nad čelným sklom a tiež spúšťacie sklá v troch bočných oknách (dve vľavo a jedno vpravo), ktoré sú opatrené strieškami proti dažďu. Všetky okná sú zasklené [[Kalené sklo|tvrdenými sklami]].&lt;ref name=&quot;Lanc_RND_269 – 285&quot; /&gt;

Do konca druhej svetovej vojny bolo vyrobených okolo 300 autobusov, povojnová produkcia dosiahla ďalších 3400 kusov. Na podvozku RN tak vzniklo necelých 2100 kusov, v prevedení RND potom cez 1600 kusov.&lt;ref name=&quot;Procházka_Martof_101 – 102&quot; /&gt; Autobusy Praga RN/RND boli z hlavných liniek už počas 50. rokov vytlačené kapacitnejšími autobusmi [[Škoda 706 RO]], niekoľko rokov však ešte slúžili na vedľajších spojoch.&lt;ref name=&quot;Procházka_Martof_80&quot;&gt;''Praga: motocykly, osobní a nákladní automobily''. s.80&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Atlas4_RND128&quot;&gt;''Atlas našich automobilů 4: 1937 – 1963''. s.128&lt;/ref&gt;

=== Hasičský voz ===
Na podvozkoch Praga RN vzniklo niekoľko rôznych typov hasičských vozidiel líšiacich sa vyhotovením nadstavby a výkonom čerpadla.

; DVS8
: DVS8 (dopravné vozidlo striekačky) je hasičské vozidlo, opatrené uzatvorenou skriňovou nadstavbou zmiešanej konštrukcie, určené na prepravu hasičského družstva a prenosné striekačky PS8. Priestor pre posádku je v prednej časti nadstavby, vzadu je prevážaná striekačka s potrebným hasiacim vybavením. Výrobcom nadstavieb boli Továrne na hasiace zariadenia, národný podnik, vo [[Vysoké Mýto|Vysokom Mýte]] (THZ n.p.) Na podvozky Praga RN boli montované od roku 1952.&lt;ref name=&quot;valkacz_DVS_8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = DVS-8 Praga RN (hasičské vozidlo) 
  | url = 89484
  | dátum vydania = 2009-11-18
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2014-02-24
  | vydavateľ =
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

: '''Prenosná motorová striekačka PS8'''
: Striekačka PS8 je poháňaná dvojtaktným dvojvalcovým zážihovým motorom so zdvihovým objemom {{cm3|1143}} a najvyšším výkonom 22 kW pri 3 000 ot/min. Dvojstupňové čerpadlo H 800 dosahuje maximálny tlak 1 600 kPa a maximálny prietok 800 l/min. Hmotnosť striekačky je {{kg|160}}.&lt;ref name=&quot;valkacz_DVS_8&quot; /&gt;

; AS16
: AS16 (automobilová striekačka) je hasičské vozidlo, opatrené uzatvorenou skriňovou nadstavbou zmiešanej konštrukcie (podobné ako u typu DVS8). Vozidlo je určené na prepravu hasičského družstva a hasiace zásahy s využitím vonkajšieho zdroja vody. Oproti typu DVS8 je vybavená výkonnejším čerpadlom, umiestneným v prednej časti vozidla, pred motorom. Odstredivé trojstupňové čerpadlo je poháňané od kľukového hriadeľa motora, náhonom cez kardan. Maximálny prietok dosahuje 1600 l/min pri dopravnej výške {{m|80|m}}.&lt;ref name=&quot;valkacz_AS-16&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = AS-16 Praga RN (automobilová striekačka)
  | url = 65651
  | dátum vydania = 2007-10-13
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2014-02-24
  | vydavateľ =
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

;ASC16 (CAS16)
: ASC16 (Automobilová striekačka cisternová), neskôr preznačená na CAS16, je hasičské vozidlo určené pre prvý hasiaci zásah. Od predchádzajúcich typov sa líši cisternou na vodu a penidlo, umiestnenou za štandardnou kabínou vodiča. Nádrže pojmú 1500 l vody a 500 l penidla. Za kabínou sú pozdĺžne k smeru jazdy umiestnené dve dvojmiestne lavičky (jedna na každej strane) pre prevoz štyroch hasičov. Vedľa lavičiek sa nachádzajú prietokové navijaky s hadicou. Typ čerpadla a jeho umiestnenie je zhodné s typom AS16.&lt;ref name=&quot;valkacz_ASC-16&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = ASC-16 Praga RN (automobilová striekačka cisternová)
  | url = http://forum.valka.cz/viewtopic.php/t/65652
  | dátum vydania = 2007-10-13
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2014-02-25
  | vydavateľ =
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 
&lt;center&gt;&lt;gallery mode=&quot;packed&quot; heights=&quot;150px&quot;&gt;
Súbor:Den otevřených dveří v Řečkovicích, výstava hasičských vozů a techniky (10).jpg|DVS 8
Súbor:Hasiči Lázně Libverda- AS-16 Praga RN.jpg|AS 16
Súbor:NovyKnin-2011-08-13-Praga RN kninskyhHasicu.jpg|ASC 16
&lt;/gallery&gt;&lt;/center&gt;

=== Ďalšie nadstavby ===
Podvozky rozšírených vozidiel Praga RN/RND boli osadzované radom ďalších nadstavieb pre civilné i vojenské použitie. Tieto nadstavby stavali prevažne menšie karosárske podniky. Medzi vyrábané prevedenia patria napríklad cisterny, komunálne vozidlá, [[Skriňová nadstavba|skriňové]] (civilné aj vojenské) a ďalšie.&lt;ref name=&quot;Hostalek_RND&quot; /&gt; Modifikáciou základu autobusovej karosérie vznikali pojazdné predajne a knižnice, zubárske ordinácie, poštové a telekomunikačné vozy a iné.&lt;ref name=&quot;Lanc_RND_269 – 285&quot; /&gt;
&lt;center&gt;&lt;gallery mode=&quot;packed&quot; heights=&quot;140px&quot;&gt;
Súbor:Muzeum MHD, montážní trolejová věž Praga.jpg|Montážny voz trolejového vedenia DPHM Prahy
Súbor:Dva bibliobusy z padesátých let.jpg|Pojazdná knižnica (bibliobusy)
Súbor:Praga RN DV TMB 2012 01.jpg|Skriňová sanitná nástavba pre účely [[Civilná obrana|civilnej obrany]]
&lt;/gallery&gt;&lt;/center&gt;

== Technické údaje ==
Uvedené údaje platia pre vozidlá posledných sérií (povojnová výroba).
=== Motor ===
==== Motor Pragy RN ====
[[Súbor:Praga_RN_DV_TMB_2012_02.jpg|thumb|Motor Pragy RN, nad hlavou valcov je čistič vzduchu]]
PRAGA RN poháňa [[Radový motor (v užšom zmysle)|radovým]], vodou chladeným [[Zážihový motor|zážihovým]] šesťvalcom s [[Ventilový rozvod|rozvodom]] [[Side Valves|SV]]. [[Sivá liatina|Liatinový]] [[blok valcov]] možno oddeliť od kľukovej skrine. Tiež [[hlava valcov]] je zo zliatiny. Kovaný [[kľukový hriadeľ]] je uložený v štyroch klzných ložiskách. Chladiaca sústava je vybavená vodnou pumpou a štvorlistovým [[ventilátor]]om, poháňaným remeňom od kľukového hriadeľa. Tlakové obežné mazanie motora zabezpečuje [[zubové čerpadlo]], hnané od [[Vačkový hriadeľ|vačkového hriadeľa]]. Palivovú zmes pripravuje spádový [[karburátor]] Solex 35UAIP. Palivová nádrž na 95 l benzínu je uložená pod sedadlom vpravo a dopravu paliva zabezpečuje mechanické membránové čerpadlo, poháňané od vačkového hriadeľa. Motor sa nachádza vpredu, pozdĺžne nad a za prednou nápravou. Motor s prevodovkou je pružne uložený na ráme v štyroch [[silentblok]]och.&lt;ref name=&quot;Lanc_RN_46 – 110&quot;&gt;''Nákladní automobil 3 tuny Praga RN''. s.46 – 110&lt;/ref&gt;

[[Zdvihový objem]] motora je {{cm3|3468}} (vŕtanie valcov {{mm|80|m}}, zdvih {{mm|115|m}}), [[kompresný pomer]] 1:5,86. Motor dosahuje najvyšší výkon 53 [[Watt (jednotka)|kW]] (72 [[Kôň (jednotka)|k]]) pri 3 000 ot/min. Maximálny [[krútiaci moment]] činí 186 Nm (19 kgm) pri 2 000 ot/min. Merná spotreba paliva je minimálne 255 – 260 g/[[Kôň (jednotka)|k]] za hodinu pri plnom výkone. Hmotnosť motora bez náplní je {{kg|278}}.&lt;ref name=&quot;Lanc_RN_7 – 13&quot;&gt;''Nákladní automobil 3 tuny Praga RN''. s.7 – 13&lt;/ref&gt;

Elektrická sústava pracuje s napätím 12 V. Vozidlo je vybavené [[dynamo]]m [[PAL (podnik)|PAL]]-Magneton s výkonom 150 W (u špeciálneho valníka 300 W) a 12V [[Sekundárny elektrochemický článok|akumulátorom]] s kapacitou 75 Ah (u špeciálneho valníka 105 Ah). [[Štartér (motor)|Štartér]] PAL má výkon 1,8 k.&lt;ref name=&quot;Lanc_RN_173 – 193&quot;&gt;''Nákladní automobil 3 tuny Praga RN''. s.173 – 193&lt;/ref&gt;

==== Motor Pragy RND ====
[[Súbor:Praga_RND_Hurvínek_2008-01-11_motor_s_chladičem_zprava.jpg|thumb|Vznetový motor zo strany výfukového potrubia, vpravo dynamo]]
Praga RND poháňa radový, vodou chladený [[Vznetový motor|vznetový]] štvorvalec s rozvodom [[Rozvod OHV|OHV]]. Liatinový blok valcov možno oddeliť od kľukovej skrine. Liatinové hlavy valcov sú dve, každá je spoločná pre dva valce. Každá hlava má vlastný plechový kryt vahadiel a ventilov. V hlavách valcov sa nachádzajú vstrekovacie čerpadlá PAL (vzor Bosch) a spaľovací priestor, tvorený vírivou komôrkou typu Ricardo Comet III. Piesty z hliníkovej zliatiny sú opatrené štyrmi [[piestový krúžok|piestovými krúžkami]]. Vonkajšia strana dna piestov obsahuje vybranie pre lepšie premiešanie spaľovanej zmesi. Kľukový hriadeľ je kovaná, uložená v troch klzných ložiskách. Chladiaca sústava je vybavená vodnou pumpou a štvorlistovým ventilátorom, poháňaným remeňom od kľukového hriadeľa. Tlakové obežné mazanie motora zabezpečuje zubové čerpadlo, hnané od vačkové hriadeľa. Palivová nádrž na 70 l nafty je uložená pod sedadlom vpravo (autobus má nádrž na 105 l pod rámom za zadnou nápravou). Dopravu paliva zabezpečuje mechanické piestové čerpadlo, umiestnené na vstrekovacom čerpadle a poháňané od vačkového hriadeľa. Motor sa nachádza vpredu, pozdĺžne nad a za prednou nápravou. Motor s prevodovkou je pružne uložený na ráme v štyroch silentblokoch.&lt;ref name=&quot;Lanc_RND_58 – 158&quot;&gt;''Nákladní automobil 3 tuny Praga RND''. s.58 – 158&lt;/ref&gt;

Zdvihový objem motora je {{cm3|4501}} (vŕtanie valcov {{mm|105|m}}, zdvih {{mm|130|m}}), kompresný pomer 1:18. Motor dosahuje najvyšší výkon 44&amp;nbsp;kW (60k) pri 2 000 ot/min. Maximálny krútiaci moment je 226 Nm (23 kgm) pri 1600 ot/min. Merná spotreba paliva je min. 205 g/k za hodinu pri plnom výkone. Hmotnosť motora bez náplní je {{kg|434}}.&lt;ref name=&quot;Lanc_RND_7 – 16&quot;&gt;''Nákladní automobil 3 tuny Praga RND''. s.7 – 16&lt;/ref&gt;

Elektrická sústava pracuje s napätím 12 V (štartér 24 V). Vozidlo je vybavené 12 V dynamom PAL-Magneton s výkonom 300 W a dvoma 12 V akumulátormi, každým s kapacitu 105 Ah. Štartér PAL má výkon 4k.&lt;ref name=&quot;Lanc_RND_223 – 234&quot;&gt;''Nákladní automobil 3 tuny Praga RND''. s.223 – 234&lt;/ref&gt;

=== Prevodové ústrojenstvo ===
Za motorom je umiestnená suchá [[Lamelová spojka|jednolamelová spojka]]. Za ňou potom nadväzuje štvorstupňová nesynchronizovaná [[prevodovka]] s radiacou pákou na hornom veku. Motor, spojka a prevodovka sú zoskrutkované a tvoria montážny celok. Výkon sa na zadnú nápravu prenáša cez spojovací hriadeľ ku kĺbovému hriadeľu, opatrenému dvoma kardanovými závesmi. Kĺbový hriadeľ je uložený v rúrke, upevnenej na priečke rámu, ktorá zachytáva sily od zadnej nápravy.&lt;ref name=&quot;Lanc_RN_110 – 129&quot;&gt;''Nákladní automobil 3 tuny Praga RN''. s.110 – 129&lt;/ref&gt;

=== Podvozok ===
Základ podvozku tvorí rám z dvoch lisovaných oceľových nosníkov tvaru U, spojených siedmimi nitovanými priečkami. Kvôli zníženiu výšky má rám nad zadnou nápravou vyhnutie nahor. Vzadu sa nachádza hnacia [[Pevná náprava|tuhá náprava]] odpružená dvojitými pozdĺžnymi poleliptickými listovými pružinami. Most zadnej nápravy pozostáva z lisovaného oceľového plechu. Predná náprava je tuhá, vykovaná do profilu „I“. Odpruženie zaisťujú jednoduché pozdĺžne poleliptické listové pružiny. Je vybavená teleskopickými hydraulickými tlmičmi. Riadenie predných kolies pracuje pomocou skrutky a matice. Vozidlo je opatrené hydraulickými [[Bubnová brzda|bubnovými brzdami]] na všetkých kolesách. Kolesá sú dvadsaťpalcové, s lisovanými oceľovými diskami rozmeru 6,00 – 20 a [[pneumatika]]mi rozmeru 7,50-20, na zadnej náprave v dvojmontáži.&lt;ref name=&quot;Lanc_RN_129 – 171&quot;&gt;''Nákladní automobil 3 tuny Praga RN''. s.129 – 171&lt;/ref&gt;

=== Kabína vodiča ===
&lt;center&gt;&lt;gallery mode=&quot;packed&quot; heights=&quot;150px&quot;&gt;
Súbor:Praga-nákladní-auto2013interiér.jpg|Interiér kabíny valníku RND
Súbor:PragaRNinteriér110let.JPG|Interiér kabíny autobusu RND
&lt;/gallery&gt;&lt;/center&gt;

[[Kabina|Kabína]] vozidla je zmiešanej konštrukcie, s drevenou kostrou potiahnutou oceľovým plechom. Vnútri sa nachádza dvojdielne sedadlo, siahajúce cez celú šírku búdky. Pod ním je umiestnená palivová nádrž a autobatérie. Dvojdielne čelné okno má výplň z [[Kalené sklo|tvrdeného skla]].&lt;ref name=&quot;Lanc_RN_208 – 216&quot;&gt;''Nákladní automobil 3 tuny Praga RN''. s.208 – 216&lt;/ref&gt; Po stranách kabíny na zadnom stĺpiku dverí sa nachádzajú ramienkové ukazovatele smeru jazdy. Sú výklopné, elektromagneticky ovládané, opatrené oranžovým svetlom.&lt;ref name=&quot;Lanc_RND_246 – 249&quot;&gt;''Nákladní automobil 3 tuny Praga RND''. s. 246 – 249&lt;/ref&gt;{{#tag:ref|Výklopné ramienkové ukazovatele sa na vozidlá RN/RND montovali po celú dobu ich výroby. Ich nevýhodou bola značná poruchovosť.&lt;ref name=&quot;Lanc_RND_246 – 249&quot; /&gt; Dnes bežné smerové blikače ich v československej automobilovej produkcii začali nahrádzať až v polovici 50. rokov. Blikače (oranžové) sa potom stali jediným povoleným typom ukazovateľov smeru vo výbave vozidla, uvedenom až vo vyhláške 32/1972 Sb.|group = &quot;p&quot;}}

=== Rozmery a výkony ===
Ak nie je uvedené inak, údaje platia pre valník, rok výroby 1952.&lt;ref name=&quot;Lanc_RN_7 – 13&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Lanc_RND_7 – 16&quot; /&gt;

{| class=wikitable style=&quot;font-size:90%&quot;
!colspan=&quot;9&quot; align=center|'''Rozmery:'''
|-
|+
! Verzia
! Dĺžka:
! Šírka:
! Výška:
! Dĺžka ložnej plochy:
! Šírka ložnej plochy:
! Rázvor:
! Rozchod P/Z:
! Svetlá výška:
|-
! '''RN'''
| {{mm|6780|m}}
| {{mm|2200|m}}
| {{mm|2185|m}}
| {{mm|4000|m}}
| {{mm|2100|m}}
| {{mm|4200|m}}
| 1 580/{{mm|1575|m}}
| {{mm|250|m}}
|-
! '''RND'''
| {{mm|6780|m}}
| {{mm|2200|m}}
| {{mm|2185|m}}
| {{mm|4000|m}}
| {{mm|2100|m}}
| {{mm|4200|m}}
| 1 580/{{mm|1575|m}}
| {{mm|250|m}}
|-
! '''RND BUS'''
| 
| {{mm|2350|m}}
| {{mm|3000|m}} 
| 
| 
| {{mm|4200|m}}
| 1 580/{{mm|1575|m}}
| {{mm|250|m}}
|-
!colspan=&quot;10&quot; align=center|'''Hmotnosti a výkony:'''
|-
|+
! Verzia
! Hmotnosť podvozku:
! Pohotovostná hmotnosť:
! Užitočná hmotnosť:
! Celková hmotnosť:
! Zdvihový objem motora:
! Max. výkon pri:
! Max. krútiaci moment pri:
! Max. rýchlosť:
! Priem. spotreba:
|-
! '''RN'''
| {{kg|2280}}
| {{kg|2790}}
| {{kg|3000}}
| {{kg|6150}}
| {{cm3|3468}} 
| 72 [[konská sila|koní]] (53 [[kilowatt|kW]]) pri 3 000 ot/min
| 186 Nm pri 2 000 ot/min.
| {{km|80|m}}/h
| 25 l/{{km|100|m}}&lt;br/&gt;0,3 l oleja
|-
! '''RND'''
| {{kg|2490}}
| {{kg|3100}}
| {{kg|3000}}
| {{kg|6300}}
| {{cm3|4501}} 
| 60 [[konská sila|koní]] (44 [[kilowatt|kW]]) pri 2 000 ot/min
| 226 Nm pri 1 600 ot/min.
| {{km|61|m}}/h 
| 14,5 l/{{km|100|m}}
|-
! '''RND BUS'''
| {{kg|2520}}
| {{mm|2350|m}}
| {{kg|3000}}
| {{kg|7150}}
| {{cm3|4501}} 
| 60 [[konská sila|koní]] (44 [[kilowatt|kW]]) pri 2000 ot/min
| 226 Nm pri 1600 ot/min.
| {{km|61|m}}/h 
| 14,5 l/{{km|100|m}}
|}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{reflist|2}}

=== Literatúra ===
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Kuba
  | meno = Adolf
  | odkaz na autora = 
  | titul = Atlas našich automobilů&amp;nbsp;3: 1929–1936
  | vydavateľ = NADAS
  | miesto = Praha
  | rok = 1989
  | isbn = 80-7030-049-3
  | kapitola = 
  | strany = 256
  | jazyk = 
}}
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Lanc
  | meno = Jan
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nákladní automobil 3 tuny Praga RN
  | vydavateľ = SNTL
  | miesto = Praha
  | rok = 1954
  | isbn = 
  | kapitola = 
  | strany = 236
  | jazyk = 
}}
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Lanc
  | meno = Jan
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nákladní automobil 3 tuny Praga RND
  | vydavateľ = SNTL
  | miesto = Praha
  | rok = 1954
  | isbn = 
  | kapitola = 
  | strany = 296
  | jazyk = 
}}
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Martof
  | meno = Jan
  | odkaz na autora = 
  | titul = Praga: motocykly, osobní a nákladní automobily
  | vydavateľ = Computer Press
  | miesto = Brno
  | rok = 2007
  | isbn = 978-80-251-1667-8
  | kapitola = 
  | strany = 152 
  | jazyk = 
}}
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Spremo
  | meno = Milan
  | odkaz na autora = 
  | titul = Atlas našich automobilů&amp;nbsp;4: 1937–1963
  | vydavateľ = NADAS
  | miesto = Praha
  | rok = 1991
  | isbn = 80-7030-119-8
  | kapitola = 
  | strany = 320
  | jazyk = 
}}
* {{Citácia knihy
  | priezvisko = Šuman – Hreblay
  | meno = Marián
  | odkaz na autora = 
  | titul = Taxi, popelářská a speciální vozidla
  | vydavateľ = CPress
  | miesto = Brno
  | rok = 2013
  | isbn = 978-80-264-0175-9
  | kapitola = 
  | strany = 182
  | jazyk = 
}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commonscat=Praga RN/RND}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.motomuseum.cz/index.php?nav=01&amp;t=_art_print&amp;id_art=364&amp;art=1&amp;grhead=2&amp;id_group=21&amp;t_source=_art_sel_alphabet PRAGA – nákladný typ RN 1938–1953] na [http://www.motomuseum.cz/ www.motomuseum.cz]
* [http://www.motomuseum.cz/index.php?nav=01&amp;t=_art_print&amp;id_art=465&amp;art=1&amp;grhead=2&amp;id_group=21&amp;t_source=_art_sel_alphabet PRAGA – nákladný typ RND] na [http://www.motomuseum.cz/ www.motomuseum.cz]
* [http://www.imcdb.org/vehicles.php?make=Praga&amp;model=RN&amp;modelMatch=1&amp;modelInclModel=on Praga RN vo filmoch a seriáloch] na IMCDb.org
* [http://www.liaz.cz/forum/viewtopic.php?t=368 diskusné fórum o vozidlách Praga RN]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Praga RN/RND|12315204}}


{{Praga}}
[[Kategória:Nákladné automobily]]
[[Kategória:Automobily Praga|RN]]
[[Kategória:Česko-slovenské vojenské vozidlá]]
[[Kategória:Automobily z 1933]]
[[Kategória:Autobusy Praga|RN]]
[[Kategória:Veterány]]</text>
      <sha1>q5c7idsgivpjsyryhseaooktl82cnb9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:WikiProjekt Česko-slovenská Wikipédia/Preložené články/2015-09/Galéria</title>
    <ns>4</ns>
    <id>556162</id>
    <revision>
      <id>8213682</id>
      <parentid>6807673</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:53:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor LagunaBeachCA_photo_D_Ramey_Logan.JPG bol nahradený odkazom Laguna_Beach_CA_photo_by_Don_Ramey_Logan.jpg.</comment>
      <origin>8213682</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7265" sha1="d4s3znt6dwtu3gxegxt2vw5fc0fw4oa" xml:space="preserve">Toto je automaticky vygenerovaná '''galéria článkov preložených z češtiny do slovenčiny''' s využitím [[../../Nástroje#Prekladací nástroj|prekladacieho nástroja]] [[../../|Česko-slovenskej Wikipédie]] v priebehu mesiaca [[september 2015|septembra 2015]]. Je odvodená z [[../|podrobného textového zoznamu]] a každý článok je v nej reprezentovaný jedným obrázkom. Táto galéria obsahuje 136 položiek a naposledy bola aktualizovaná k dátumu 2015-10-01 01:03:54.

== Galéria článkov ==
&lt;gallery mode=&quot;packed-hover&quot;&gt;
File:Grand Gala du Disque in RAI Amsterdam. James Last Band, Bestanddeelnr 923-3019.jpg|[[James Last]]
File:PALM_BEACH_FLORIDA_AERIAL_2011.jpg|[[Palm Beach]]
File:Rod_Taylor_-_1963.jpg|[[Rod Taylor]]
File:Angela_Lansbury.jpg|[[Angela Lansburyová]]
File:Portrait of Federico Zuccari - Fede Galizia.jpg|[[Federico Zuccari]]
File:Forest_Whitaker.jpg|[[Forest Whitaker]]
File:William_Hurt_(2005).jpg|[[William Hurt]]
File:Broderick_Crawford_1970.JPG|[[Broderick Crawford]]
File:Ronald_Colman_-_publicity.jpg|[[Ronald Colman]]
File:UCK_KLA.svg|[[Kosovská oslobodzovacia armáda]]
File:Stephen_Robinson_NASA_STS114.jpg|[[Stephen Kern Robinson]]
File:Achille_Valenciennes01.jpg|[[Achille Valenciennes]]
File:Debbie_Reynolds.jpg|[[Debbie Reynoldsová]]
|[[Rezervácia Atlantického lesa na Pobreží objavov]]
File:Fernando_de_Noronha_-_vista_aera.jpg|[[Fernando de Noronha]]
File:Santa_barbara_dia.JPG|[[Santa Cruz de Mompox]]
File:Parque_Arqueológico_de_San_Agustín_-_Tumb_with_deity.jpg|[[San Agustín]]
File:Cafetales,_en_Colombia.jpg|[[Kultúrna krajina kávových plantáží v Kolumbii]]
File:Laguna Beach CA photo by Don Ramey Logan.jpg|[[Laguna Beach (Kalifornia)]]
File:Sin foto.svg|[[Edith Headová]]
File:Slovenian_war_map.jpg|[[Vojna v Slovinsku]]
File:George_Arliss_cph.3b31151.jpg|[[George Arliss]]
File:Victor_McLaglen_in_Sea_Devils_trailer.jpg|[[Victor McLaglen]]
File:JoePesci-2009.jpg|[[Joe Pesci]]
File:Jason_Robards-1968-1.jpg|[[Jason Robards]]
File:Walter_Matthau_in_Charade_2.jpg|[[Walter Matthau]]
File:Flag_of_FR_Yugoslavia.svg|[[Juhoslovanská zväzová republika]]
File:Sin foto.svg|[[Zoznam spolukniežat Andorry]]
File:Michel_Hazanavicius_Cannes_2015.jpg|[[Michel Hazanavicius]]
File:Sts-51-patch.png|[[STS-51]]
File:Island_of_Ireland_location_map_Dublin.svg|[[Dublin (grófstvo)]]
File:Sts-42-patch.png|[[STS-42]]
File:STS-102 Patch.svg|[[STS-102]]
File:ISS Expedition 44 Patch.svg|[[Expedícia 44]]
File:Sin foto.svg|[[Amhrán na bhFiann]]
File:Nancy_Currie.jpg|[[Nancy Jane Curriová]]
File:Sts-57-patch.png|[[STS-57]]
File:Sts-70-patch.png|[[STS-70]]
File:Coat_of_arms_of_Ireland.svg|[[Štátny znak Írska]]
File:Melanie_Chisholm.jpg|[[Melanie Chisholmová]]
File:Sts-68-patch.png|[[STS-68]]
File:Sts-54-patch.png|[[STS-54]]
File:STS-78 patch.svg|[[STS-78]]
File:Sts-69-patch.png|[[STS-69]]
File:Sts-105-patch.png|[[STS-105]]
File:Sts-65-patch.png|[[STS-65]]
File:Sts-43-patch.png|[[STS-43]]
File:Sts-52-patch.png|[[STS-52]]
File:Sts-62-patch.png|[[STS-62]]
File:Sts-106-patch.png|[[STS-106]]
File:Sts-101-patch.png|[[STS-101]]
File:Sts-99-patch.png|[[STS-99]]
File:Sts-96-patch.svg|[[STS-96]]
File:Báthory_Kristóf_erdélyi_fejedelem.jpg|[[Krištof Báthory]]
File:Sin foto.svg|[[Miklós Nyiszli]]
File:Radotín,_tunel_Lahovice_a_osada_Lahovská.jpg|[[Zoznam najdlhších mostov v Česku]]
File:Sin foto.svg|[[Štefan Polák]]
File:MartinhEN.jpg|[[Martin Henderson]]
File:Bor_-_panorama.jpg|[[Bor (Srbsko)]]
File:Centar-grada-2.jpg|[[Požarevac]]
|[[Leskovac]]
File:Gj1.jpg|[[Šabac]]
File:Urban_promenade.jpg|[[Čačak]]
File:Sin foto.svg|[[Soane Patita Paini Mafi]]
File:Sts-48-patch.png|[[STS-48]]
File:Sts-44-patch.png|[[STS-44]]
File:STS-53 patch.svg|[[STS-53]]
File:Sts-56-patch.png|[[STS-56]]
File:Sts-60-patch.png|[[STS-60]]
File:Sts-85-patch.png|[[STS-85]]
File:Sts-92-patch.svg|[[STS-92]]
File:Пешачка_улица_у_Сомбору1_-_Pedestrian_Street_in_Sombor1.jpg|[[Sombor]]
File:Pietro_Cardinal_Parolin.JPG|[[Pietro Parolin]]
File:Liberty_square,_Zrenjanin.jpg|[[Zrenjanin]]
File:Flag_of_Ukraine.svg|[[Ukrajinská ľudová republika]]
File:Sts-84-patch.png|[[STS-84]]
File:Sts-86-patch.svg|[[STS-86]]
File:STS-110 patch.svg|[[STS-110]]
File:STS-112 Patch.svg|[[STS-112]]
File:Sts-111-patch.png|[[STS-111]]
File:Sts-47-patch.png|[[STS-47]]
File:STS-59 mission insignia.svg|[[STS-59]]
File:Sts-67-patch.svg|[[STS-67]]
File:Sts-72-patch.png|[[STS-72]]
File:Sts-77-patch.png|[[STS-77]]
File:Sts-97-patch.svg|[[STS-97]]
File:Sts-100-patch.png|[[STS-100]]
File:Marie Josèphe of Saxony as Dauphine of France by Jean-Marc Nattier (1751).jpg|[[Mária Jozefa Saská (1731 – 1767)]]
File:Sts-55-patch.png|[[STS-55]]
File:Sts-40-patch.png|[[STS-40]]
File:Sts-73-patch.png|[[STS-73]]
File:Sts-75-patch.png|[[STS-75]]
File:Sts-80-patch.png|[[STS-80]]
File:Sts-94-patch.png|[[STS-94]]
File:Sts-90-patch.svg|[[STS-90]]
File:Wendy_Lawrence_NASA_STS114.jpg|[[Wendy Lawrenceová]]
File:David_Attenborough.jpg|[[David Attenborough]]
File:Official_2014_UB_Logo.png|[[University of Baltimore]]
File:USNA_Gold_Seal.png|[[United States Naval Academy]]
File:JERUSALEM_Mount_of_Olives_Cemetery.JPG|[[Židovský cintorín na Olivovej hore]]
File:הגן_הבוטני_הלאומי_ע&amp;quot;ש_מונטגיו_למפורט_-_הר_הצופים.jpg|[[Národná botanická záhrada Izraela]]
|[[Limerick]]
File:Zillertal_1.jpg|[[Zillertalské Alpy]]
File:20150331_2026_AUT_BIH_2161.jpg|[[Libor Kovařík]]
File:Jan_smolik_2013.jpg|[[Jan Smolík]]
File:0408_USA_Olympic_fencing.jpg|[[Športový šerm]]
File:Waterford_collage2.jpg|[[Waterford]]
File:Donald_McMonagle.jpg|[[Donald R. McMonagle]]
File:Mario_Runco.jpg|[[Mario Runco]]
File:Gregory_J._Harbaugh_portrait.jpg|[[Gregory J. Harbaugh]]
File:Kevin_P._Chilton.jpg|[[Kevin P. Chilton]]
File:Pierre_Thuot.jpg|[[Pierre J. Thuot]]
File:DavidCarlHilmers.jpg|[[David C. Hilmers]]
File:Ronald_Grabe.jpg|[[Ronald J. Grabe]]
File:Bryan_D._O&amp;#039;Connor.jpg|[[Bryan D. O’Connor]]
File:Sherwood_Spring.jpg|[[Sherwood C. Spring]]
File:Seal_of_University_of_California,_Berkeley.svg|[[University of California, Berkeley]]
File:JerryLRoss-NASA.jpg|[[Jerry L. Ross]]
File:Sin foto.svg|[[Charles D. Walker]]
File:Guy_Gardner.jpg|[[Guy Spence Gardner]]
File:M_C_lee.jpg|[[Mark C. Lee]]
File:Astronaut_michael_mcculley.jpg|[[Michael J. McCulley]]
File:Changdiaz.jpg|[[Franklin Chang Díaz]]
File:Calixtus_III_-_Enea_Piccolomini_-_Pituricchio.jpg|[[Pápežské konzistórium]]
File:Sin foto.svg|[[Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí]]
File:Flag_of_Ukraine.svg|[[Západoukrajinská ľudová republika]]
File:Karl_IX.jpg|[[Karol IX. (Švédsko)]]
File:Duke_of_Edinburgh_33_Allan_Warren.jpg|[[Philip Mountbatten]]
File:Andrew_Fire,_Stanford_University.jpg|[[Andrew Fire]]
File:Robert_Curl_crop_2009_CHAO.jpg|[[Robert Curl]]
File:Roger_Tsien-press_conference_Dec_07th,_2008-2.jpg|[[Roger Tsien]]
File:Ei-ichi_Negishi_3crop.jpg|[[Ei-iči Negiši]]
File:Akira_Suzuki_3.jpg|[[Akira Suzuki]]
File:Richard_Fred_Heck_cropped.jpg|[[Richard Heck]]
File:Walter_Gilbert_HD2008_portrait.JPG|[[Walter Gilbert]]
File:Jill_Tarter_2_IAU2006GA.jpg|[[Jill Tarterová]]
&lt;/gallery&gt;

[[Kategória:WikiProjekt Česko-slovenská Wikipédia/Zoznamy článkov|Galéria]]</text>
      <sha1>d4s3znt6dwtu3gxegxt2vw5fc0fw4oa</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Laguna Beach (Kalifornia)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>556428</id>
    <revision>
      <id>8213683</id>
      <parentid>7850978</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:54:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor LagunaBeachCA_photo_D_Ramey_Logan.JPG bol nahradený odkazom Laguna_Beach_CA_photo_by_Don_Ramey_Logan.jpg.</comment>
      <origin>8213683</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1442" sha1="trr5hv08hrf2i7k7150lfr36qkavr6f" xml:space="preserve">[[Súbor:Laguna Beach CA photo by Don Ramey Logan.jpg|thumb|Laguna Beach]]

'''Laguna Beach''' je [[mesto (všeobecne)|mesto]] v okrese [[Orange County (Kalifornia)|Orange County]] v štáte [[Kalifornia]] v [[Spojené štáty|USA]].

K roku [[2010]] tu žilo 22 723 obyvateľov. S celkovou rozlohou 25,435 km² bola hustota zaľudnenia 890 obyvateľov na km².

== Osobnosti mesta ==
* [[Lauren Conradová]] (* [[1986]]), módna návrhárka a spisovateľka

== Partnerské mestá ==
* [[File:Flag of France.svg|20px]] [[Menton]], [[Francúzsko]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | vydavateľ = coastlinepilot.com
 | titul = Editorial: Bienvenu, Sister City Menton
 | url = http://articles.coastlinepilot.com/2008-01-16/news/cpt-editorial11_1_sister-city-heisler-park-laguna-beach-visitors
 | dátum vydania = 2008-01-17 
 | dátum prístupu = 2015-9-8
 | miesto = 
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Laguna Beach, California}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.lagunabeachcity.net Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050710012518/http://www.lagunabeachcity.net/ |date=2005-07-10 }}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Laguna Beach (Kalifornie)|12106329}}


{{Súradnice|33.543122|-117.783072|type:city|format=dms|display=title}}
{{Výhonok USA}}


[[Kategória:Mestá v Kalifornii]]</text>
      <sha1>trr5hv08hrf2i7k7150lfr36qkavr6f</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Princ Philip, vojvoda z Edinburghu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>557410</id>
    <revision>
      <id>8213312</id>
      <parentid>8197752</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T17:47:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213312</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8814" sha1="258vw6cf22dv796k17lh3cpwgg00gnt" xml:space="preserve">{{Infobox Panovník|meno=Philip, vojvoda z Edinburghu|titul=Vojvoda z Edinburghu|dynastia=[[ Glücksburgovci ]] ( do roku 1947 ) &lt;br&gt; [[ Mountbattenovci ]] ( od roku 1947 )|pôvodné meno=Princ Filip Grécky Dánsky|dátum narodenia={{dn|1921|06|10}} |miesto narodenia=[[ Korfu ]], [[ Grécke kráľovstvo ]]|dátum úmrtia={{dúv|2021|04|09|1921|06|10}} |miesto úmrtia=[[ Windsor Castle ]], [[ Spojené kráľovstvo ]]|miesto pochovania=[[ Kaplnka sv. Juraja, Windsor Castle ]]|manželka=[[ Alžbeta II. ]] svad. 1947|potomstvo=[[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III. ]] &lt;br&gt; [[ Anna, princezná Royal ]] &lt;br&gt; [[ Princ Andrew, vojvoda z Yorku ]] &lt;br&gt; [[ Princ Edward, vojvoda z Edinburghu ]]|otec=[[ Princ Ondrej Grécky Dánsky ]]|matka=[[ Princezná Alica z Battenbergu ]]|portál1=Spojené kráľovstvo}}

'''Princ Philip, vojvoda z Edinburghu''' (narodený ako ''Princ Filip grécky a dánsky'',&lt;ref&gt;[http://www.canadianheritage.gc.ca/eng/1287056173925/1297368439340 Canadian Heritage] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120317231641/http://www.canadianheritage.gc.ca/eng/1287056173925/1297368439340 |date=2012-03-17 }}; [http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/prince-philip/8566735/Prince-Philips-90th-birthday-a-life-less-ordinary-for-The-Duke-of-Edinburgh.html Daily Telegraph]; [http://www.hellomagazine.com/profiles/prince-philip-duke-of-edinburgh/ Hello Magazine]; [http://news.sky.com/story/861428/the-life-and-times-of-the-royal-consort Sky News]; [http://www.royal.gov.uk/ThecurrentRoyalFamily/TheDukeofEdinburgh/EarlyLife.aspx Official website of the British monarchy], all retrieved 10 June 2011&lt;/ref&gt; * [[10. jún]] [[1921]], [[Korfu]], [[Grécko]] – † [[9. apríl]] [[2021]], [[Windsor (Berkshire)|Windsor]]&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika
| titul = Ve věku 99 let zemřel britský princ Philip
| periodikum = Deník N
| url = https://denikn.cz/minuta/600254/
| dátum vydania = 2021-04-09
| dátum prístupu = 2021-04-09}}&lt;/ref&gt;) bol manžel [[Spojené kráľovstvo|britskej]] [[panovník|kráľovnej]] [[Alžbeta II.|Alžbety II.]]

Pôvodne [[princ]] [[Grécko|grécky]] a [[Dánsko|dánsky]], tento titul nosil iba pred svadbou s Alžbetou II. Počas zasnúbenia bol známy ako first lieutenant ([[nadporučík]]) '''Philip Mountbatten'''. Bol členom [[Glücksburgovci|šlezvicko-holštajnsko-sonderburgsko-glücksburgskej]] dynastie, ktorá zahŕňa kráľovské rodiny [[Dánsko|Dánska]], Grécka a [[Nórsko|Nórska]].

== Životopis ==
Narodil sa na gréckom ostrove Korfu ako Filip (Philippos – Φίλιππος), princ grécky a dánsky. Jeho rodičmi boli [[Andrej Grécky a Dánsky|Andrej]] (Andreas – Ανδρέας), syn gréckeho kráľa [[Juraj I. (Grécko)|Juraja I.]] a princezná [[Alica z Battenbergu]].

V roku [[1922]] bol evakuovaný z Grécka a spolu s otcom zbavený gréckeho občianstva.

Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] slúžil v britskom vojenskom námorníctve. V roku [[1947]] po získaní britského občianstva odložil rodové meno Schleswig-Holstein-Sonderburg-Glücksburg (napriek jeho vojnovým zásluhám mu vyčítali spriaznenosť s nemeckými rodmi z ktorých niektoré mali blízko k [[nacizmus|nacistickému režimu]]) a prijal meno matky ''Battenberg'' v poangličtenej forme ''Mountbatten''. [[20. november|20. novembra]] 1947 sa vo [[Westminsterské opátstvo|Westminsterskom opátstve]] oženil s korunnou princeznou Alžbetou.

V Británii sa vďaka svadbe stal vojvodom z Edinburghu, jeho kráľovskou výsosťou a britským princom.

Spolu s kráľovnou Alžbetou II. majú štyri deti, osem vnúčat (od každého dieťaťa dve) a osem pravnúčat (stav júl 2019).

Princ Philip bol 480. v poradí na britský trón cez svoju prastarú matku [[Alica Sasko-Koburská|Alicu]], dcéru [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|kráľovnej Viktórie]].

V apríli [[2009]] sa stal najdlhšie pôsobiacim manželským partnerom v [[Spojené kráľovstvo|britskej]] histórii a v momente svojej smrti vo veku 99 rokov bol najstarším partnerom vládnuceho monarchu.&lt;ref&gt;[http://zpravy.idnes.cz/britsky-princ-filip-pokoril-rekord-uz-pres-57-let-je-tim-druhym-u-trunu-1eu-/zahranicni.asp?c=A090417_152713_zahranicni_ipl Britský princ Filip pokoril rekord, už cez 57rokov je tým druhým utrónu] – iDNES.cz, 18. apríla 2009&lt;/ref&gt;

Rovnako ako jeho manželka Alžbeta II. bol prapravnukom britskej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|kráľovnej Viktórie]], z tohto dôvodu patril tiež medzi následníkov britského trónu.

V máji [[2017]] oznámil, že sa rozhodol stiahnuť do ústrania a nebude sa ďalej zúčastňovať oficiálnych udalostí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Princ Philip se stáhne do ústraní, nebude se účastnit oficialit {{!}} ČeskéNoviny.cz| vdavateľ = www.ceskenoviny.cz| url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/britsky-princ-philip-odejde-v-96-letech-do-duchodu/1481104| jazyk = | datum prístupu = 2017-12-01}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Princ Philip zomrel [[9. apríl]]a [[2021]] na [[Windsor Castle|zámku Windsor]].&lt;ref name=&quot;bbc-prince-philip-has-died-aged-99&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prince Philip has died aged 99, Buckingham Palace announces | url = https://www.bbc.com/news/uk-11437314 | vydavateľ = BBC | dátum vydania = 2021-04-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-10 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Kondolencie britskej kráľovnej a kráľovskej rodine na Twitteri zverejnila aj slovenská prezidentka [[Zuzana Čaputová]].&lt;ref name=&quot;caputova-twitter&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://twitter.com/ZuzanaCaputova/status/1380514464710197248 | vydavateľ = Twitter | dátum vydania = 2021-04-09| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Princov pohreb sa konal v sobotu, 17. apríla 2021. Princ Philip bol pochovaný na zámku Windsor.&lt;ref name=&quot;bbc-prince-philip-laid-to-rest-after&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prince Philip laid to rest after family mourn at funeral | url = https://www.bbc.com/news/live/uk-56783422 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Deti ==
* [[Charles (princ z Walesu)|Charles]] (* [[14. november]] [[1948]]), súčasný britský kráľ (ako Karol III.) ∞ 
** [[29. júl]] [[1981]] Lady [[Diana Frances Mountbattenová-Windsorová|Diana Spencer]]  (* [[1961]]{{--}}† [[1997]]), rozvod [[28. august]]a [[1996]]
** [[9. apríl]] [[2005]] [[Camilla Britská|Camilla Parker Bowles]], vojvodkyňa z Cornwallu 
* [[Anne Mountbattenová-Windsorová|Anne]] (* [[15. august]] [[1950]]), Kráľovská princezná (The Princess Royal) ∞
** [[14. november]] [[1973]]  Mark Anthony Peter Phillips, rozvod [[28. apríl]]a [[1992]] 
** [[12. december]] [[1992]] admirál Timothy Laurence
* [[Andrew Mountbatten-Windsor|Andrew]] (* [[19. február]] [[1960]]), vojvoda z Yorku ∞ [[23. júl]] [[1986]] [[Sarah Fergusonová]], rozvod [[30. máj]]a [[1996]]  
* [[Princ Edward, vojvoda z Edinburghu|Edward]] (* [[10. marec]] [[1964]]), gróf z Wessexu ∞ [[19. jún]] [[1999]] [[Sophie, grófka z Wessexu|Sophie Helen Rhys-Jones]] (* [[1965]])

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://aboutroyalty.blogspot.com/2010/06/89th-birthday-of-prince-philip-duke-of.html 89th Birthday of Prince Philip, Duke of Edinburgh]

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Princ Philip, vévoda z Edinburghu|12767511}}
{{Manželky a manželia panovníkov Anglicka, Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva}}{{Britskí princovia}}{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Princovia Spojeného kráľovstva|Philip]]
[[Kategória:Glücksburgovci]]
[[Kategória:Osobnosti na austrálskych poštových známkach]]
[[Kategória:Osobnosti na kanadských poštových známkach]]
[[Kategória:Príslušníci Royal Navy]]
[[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]]
[[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]]
[[Kategória:Pochovaní v kaplnke svätého Juraja na hrade Windsor]]
[[Kategória:Nositelia Radu holandského leva]]
[[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy (Spojené kráľovstvo)]]
[[Kategória:Rytieri veľkokríža Rádu Kristovho]]
[[Kategória:Nositelia Radu Manuela Amadora Guerrera]]
[[Kategória:Nositelia Radu bielej ruže]]
[[Kategória:Rytieri Rádu slona]]
[[Kategória:Nositelia Radu svätého Olafa]]</text>
      <sha1>258vw6cf22dv796k17lh3cpwgg00gnt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Radoslav Banga</title>
    <ns>0</ns>
    <id>561218</id>
    <revision>
      <id>8213413</id>
      <parentid>7987058</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T23:24:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213413</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6591" sha1="p8les2hb1nuafuiktlung2q3w370v7x" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno              = Gipsy
 | Obrázok           = Svět knihy 2013 8938.JPG
 | Veľkosť obrázku   = 
 | Popis obrázku     = 
 | Popis umelca      = 
 | Rodné meno        = Radoslav Banga
 | Umelecké mená     = Gipsy
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1982|3|27}}
 | Miesto narodenia  = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Bydlisko          = 
 | Pôsobenie         = spevák, reper, textár
 | Žáner             = rep, hip-hop
 | Roky pôsobenia    = 
 | Hrá na nástroje   = 
 | Typ hlasu         = 
 | Súvisiace články  = 
 | Vplyvy            = 
 | Hudobný vydavateľ = 
 | Webstránka        = 
}}

'''Radoslav Banga''' (* [[27. marec]] [[1982]], [[Praha]]), známejší pod pseudonymom '''Gipsy''', je [[Rep (hudba)|reper]], [[spevák]], [[textár]] a [[hudobník]] [[Rómovia|rómskeho]] pôvodu, ktorý už od svojich 13 rokov pôsobí na českej [[Hip-hop (hudba)|hip hopovej]] scéne. 

== Život ==
[[Súbor:Radoslav_Banga_aka_Gipsy.jpg|thumb|Gipsy pri natáčaní videoklipu ''Do You Wanna'' (2009)]]
[[Súbor:Radoslav_Banga_Noemi_Fialová.jpg|thumb|Gipsy a Noemi Fialová (Gipsy.cz)]]
Už od roku [[1994]] sa spolu s bratom Patrikom pokúšal preraziť na hudobnej scéne, ale neuspel. Miesto pokračovanie v duu Twins sa obaja rozhodli založiť hip-hopovú skupinu Kalo Rikonos, z ktorej sa nakoniec časť odtrhla a stala sa z nej Paranormalz Cru. Jedinou oficiálne nahranou snímkou Kalo Rikonos sa v roku [[1996]] stala agresívna pieseň s tematikou ulice a rasizmu zvaná Syndrom Snopp. Ani ten sa však vtedajší [[Universal Music Group|Universal Music]] nerozhodla vydať. 

V roku [[1997]] sa stretol s DJ smogom a založil rovnomennú hip-hopovú skupinu Syndrom Snopp a z party Paranormalz Cru sa stalo undergroundové vydavateľstvo. Na vlastné náklady začali vydávať alba. Gipsy sa stal hlavným producentom a od roku [[2000]] vydalo Paranormalz cez 30 albumov undergroundového hip-hopu. 

Okolo roku [[2000]] pod menom Ramonis pôsobil na [[Pop (hudobný žáner)|popovej]] scéne, vydal album ''Ramonis.cz'' u BMG a napísal text ku skladbe ''Letím ke hvězdám'' pre prvý ročník súťaže Česko hledá SuperStar, ale tiež spolupracoval na [[debut]]ovej platni ''Busted'' [[Contemporary R&amp;B|R'n'B]] speváka Sámera Issy. Ďalej vydal platňu ''Rýmy a blues'', ktorú priblížil tento žáner českým priaznivcom rapu. 

V roku [[2004]] prišiel na myšlienku spojiť prvky hip-hopu, breakbeatu a funku s rómskym folklórom. Vzniklo album ''Ya favourite CD Rom'' a neskôr sa stretol so známym rómskym huslistom [[Vojtěch Lavička|Vojtechom Lavičkou]]. Z počiatku iba vystupovali naživo na Gipsyho solo albumu, avšak o rok neskôr už z experimentu vznikla štvorčlenná skupina [[Gipsy.cz]]. V roku [[2006]] vydali album [[Romano Hip Hop]]. 

Kapela získala mnoho ocenení, napr. Anděl (Objav roka 2006), Filter (Koncertná kapela roka 2006) a ďalšie ceny. V roku [[2007]] získal Radoslav Banga prestížnu cenu OSA a stal sa najúspešnejším mladým autorom populárnej hudby. Ďalší album ''Reprezent'' (2008) sa umiestnilo ako tretí najlepší v rebríčku World Music Charts Europe. 

Banga sa presadil tiež mimo hudobnú oblasť a v roku [[2007]] sa stal ambasadorom Európskeho roka rovnakých príležitostí.&lt;ref&gt;[http://www.vlada.cz/scripts/detail.php?id=37595 Vláda schválila správu Európskeho roku rovnakých príležitostí 2007 v Českej republike] - vlada.cz, 2.7.2008&lt;/ref&gt; Gipsy.cz si ako prvá a zrejme jediná česká kapela zahrala na najväčšom festivale na svete Glastonbury. Videoklip k singlu Romano Hip Hop sa hral na [[MTV (televízna stanica)|MTV]] a kapela hrá po celom svete. Gipsy.cz sa zúčastnilo tiež dvoch národných kôl Veľkej ceny Eurovízie a jedného medzinárodného.

Je prasynovcom spisovateľa [[Dezidor Banga|Dezidora Bangy]].&lt;ref&gt;http://www.ceskatelevize.cz/porady/10312897742-tajemstvi-rodu/6673-radoslav-banga/&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==

=== Syndróm Snopp ===
* Syndróm Snopp ([[1998]])
* Syndrom Separace ([[2001]])
* Syndrom Snopp 3.0 ([[2003]])
* Syndrom Snopp Reloaded ([[2006]])

=== Gipsy (sólo) ===
* Ramonis.cz ([[2000]])
* Ya Favourite CD Rom ([[2004]])
* Rýmy a blues ([[2005]])
* Autentik ([[2010]])

=== Gipsy.cz ===
* Romano Hip Hop ([[2006]])
* Reprezent ([[2008]])
* Desperado ([[2011]])

== Ocenenia ==
* [[2004]]: [[Cena Františka Kriegla]] od [[Nadace Charty 77|Nadácie Charty 77]] „za vyjadrenie odvážneho občianskeho postoja, keď pri vyhlasovaní cien [[Český slavík]] za rok 2016 protestoval proti oceneniu skupiny [[Ortel (hudobná skupina)|Ortel]], ktorej texty aj prejav využívajú neprijateľnú rasistickú a xenofóbnu rétoriku“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Cena Františka Kriegla | url = https://www.kontobariery.cz/Nadace-Charty-77/Ceny/Cena-Frantiska-Kriegla | vydavateľ = Nadace Charty 77 : Konto Bariéry | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-02-10 | miesto = Praha | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20210514021655/https://www.kontobariery.cz/Nadace-Charty-77/Ceny/Cena-Frantiska-Kriegla | dátum archivácie = 2021-05-14 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.radoslavbanga.cz/ Oficiálny web] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100516115358/http://www.radoslavbanga.cz/ |date=2010-05-16 }}
* [http://radoslavbanga.blog.idnes.cz/ Blog]
* [http://www.indies.eu/umelci/6/gipsycz/ Gipsy.cz na Indies Scope]
* [http://www.ceskatelevize.cz/vysilani/23.05.2008/208562210800014-21:00-1-13-komnata-radka-gipsyho-bangy-radek-gipsy-banga.html 13. komnata Radka Gipsyho Bangy] (možnosť on-line prehratia)
* [http://www.vlada.cz/scripts/detail.php?id=25706 Vymenovanie Ambasador ERRP - Gipsy]{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* David Fábry: [http://www.shekel.cz/1512/interview-s-radoslavem-bangou Interview s Radoslav Banga pre www.shekel.cz], 7. 6. 2010 

== Zdroje ==
{{Preklad|cs|Gipsy|13109189}}

{{Cena Františka Kriegla}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Banga, Radoslav}}
[[Kategória:Českí reperi]]
[[Kategória:Českí speváci]]
[[Kategória:Osobnosti z Prahy]]
[[Kategória:Speváci rómskeho pôvodu]]
[[Kategória:České osobnosti rómskeho pôvodu]]
[[Kategória:Českí hudobní producenti]]
[[Kategória:Laureáti Ceny Františka Kriegla]]</text>
      <sha1>p8les2hb1nuafuiktlung2q3w370v7x</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Isidóros</title>
    <ns>0</ns>
    <id>563422</id>
    <revision>
      <id>8213450</id>
      <parentid>6192687</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T04:10:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8213450</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="485" sha1="1d6l44a72gqtrxshus1li094k081jbd" xml:space="preserve">'''Isidóros''' ({{v jazyku|grc|''Ἰσίδωρος''}}{{--}}''Isidóros'') môže byť:
* grécky filozof v 5. stor. pred Kr., pozri [[Isidóros z Alexandrie (filozof)]]
* starogrécky vojenský inžinier v 3. alebo 2. stor. pred Kr., pozri [[Isidóros z Abydu]]
* olympijský víťaz v roku 72 pred Kr., pozri [[Isidóros (olympionik)]]
* olympijský víťaz v rokoch 193 a 197, pozri [[Isidóros z Alexandrie (olympionik)]]

== Pozri aj ==
* [[Isidorus]]

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>1d6l44a72gqtrxshus1li094k081jbd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rudolf Gallo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>581806</id>
    <revision>
      <id>8213611</id>
      <parentid>8170171</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:45:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213611</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2625" sha1="lvnde7wkwl93plned8dfs5fz2ekeuor" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Rudolf Gallo
  |Portrét          = 
  |Popis            = slovenský [[novinár]] a moderátor
  |Dátum narodenia  = [[1. júl]] [[1930]]
  |Miesto narodenia = [[Bobot]], [[Česko-Slovensko]]
  |Dátum úmrtia     = {{dúv|2013|09|21|1930|07|01}}
  |Miesto úmrtia    = [[Kanianka]], [[Slovensko]]
}}
'''Rudolf Gallo''' (* [[1. júl]] [[1930]], [[Bobot]]{{--}}† [[21. september]] [[2013]], [[Kanianka]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Gallo, Rudolf | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Národná encyklopédia športu Slovenska | url = https://www.sportency.sk/encyclopedy/?q=content/gallo-rudolf | vydavateľ = Mgr. René Bábela - SPORTDATA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; bol slovenský [[novinár]] a moderátor, pôsobiaci v [[Slovenský rozhlas|Slovenskom rozhlase]] a [[Slovenská televízia|Slovenskej televízii]].

== Životopis ==
Gallo sa viac ako 40 rokov (od r. [[1953]] do [[1995]]) venoval komentovaniu športových prenosov, najmä však hokeju a futbalu v legendárnom bloku ''s mikrofónom za športom''. V rozhlase pracoval od roku [[1951]] a ako akreditovaný novinár sa zúčastnil na jednej [[Letné olympijské hry|letnej]] a siedmich [[Zimné olympijské hry|zimných olympiádach]]. V roku [[2010]] získal cenu Miroslava Procházku, udeľovanú [[Slovenský olympijský výbor|Slovenským olympijským výborom]] osobnostiam za „celoživotnú propagáciu športu a olympizmu prostriedkami literatúry a publicistiky“.&lt;ref&gt;[https://www.olympic.sk/sportove-aktuality/vo-veku-83-rokov-zomrel-legendarny-rozhlasovy-reporter-rudolf-gallo Článok na stránkach SOV]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/hokej-mi-bol-svojou-dynamikou-najblizsi Rozhovor s Rudolfom Gallom]

== Zdroje ==
* [http://bobot.sk/web/files/Sport_Gallo_20150119.pdf Základné informácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160826143707/http://bobot.sk/web/files/Sport_Gallo_20150119.pdf |date=2016-08-26 }}
* [http://www.hockeyslovakia.sk/sk/clanok/sport-zomrela-rozhlasova-legenda-rudolf-gallo Článok o osobnosti]

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Gallo, Rudolf}}
[[Kategória:Slovenskí športoví komentátori]]
[[Kategória:Slovenskí športoví novinári]]
[[Kategória:Slovenskí rozhlasoví moderátori]]
[[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]]
[[Kategória:Osobnosti z Bobota]]</text>
      <sha1>lvnde7wkwl93plned8dfs5fz2ekeuor</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prelet dotyčnicového meteoroidu nad Česko-Slovenskom a Poľskom 13. októbra 1990</title>
    <ns>0</ns>
    <id>584584</id>
    <revision>
      <id>8213299</id>
      <parentid>7794349</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T16:33:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213299</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25011" sha1="4z5xibakb1q0ug6wmhiwlljlru7pbi7" xml:space="preserve">{{Najlepší článok}}
{{Všetky súradnice}}
[[Súbor:Earth-grazing_meteoroid,_13_October_1990_(2).jpg|náhľad|Fotografia celej oblohy s [[bolid]]om zo dňa 13. októbra 1990 (prerušovaná svetelná stopa naprieč snímkou ​, ktorá ide z juhu na sever), urobená kamerou Európskej bolidovej siete na stanici [[Český hydrometeorologický ústav|Českého hydrometeorologického ústavu]] [[Červená hora (Nízky Jeseník)|Červená hora]] v [[Nízky Jeseník|Nízkom Jeseníku]]. Jasná stopa vľavo je [[Mesiac]].]]

Dňa [[13. október|13. októbra]] [[1990]] preletel nad územím [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a [[Poľsko|Poľska]] rýchlo sa pohybujúci [[Dotyčnicový meteoroid|dotyčnicový '''meteoroid''']] '''EN131090'''.&lt;ref group=&quot;pozn.&quot; name=&quot;EN131090&quot;&gt;Prvé dve písmená v označení EN131090 odkazujú na Európsku bolidovú sieť (anglicky: ''{{Cudzojazyčne|en|European Fireball Network}}''), ktorej kamery teleso zachytili a umožnili vypočítať jeho dráhu, a koncové číslo potom odkazuje na dátum udalosti 13. októbra 1990.&lt;/ref&gt; [[Teleso (fyzika)|Teleso]] vletelo do [[Atmosféra Zeme|zemskej atmosféry]] a po niekoľkých sekundách z nej opäť vyletelo do [[Kozmický priestor|kozmického priestoru]]. Pozorovanie takejto udalosti je pomerne vzácne, pričom táto bola ešte len druhá [[Vedecké pozorovanie|vedecky pozorovaná]] a prvá, kedy sa teleso podarilo zachytiť kamerami z dvoch rôznych stanovíšť, a tak následne vypočítať charakteristiky jeho [[Obežná dráha|obežnej dráhy]] v [[Slnečná sústava|slnečnej sústave]]. Ukázalo sa, že stretnutie so [[Zem|Zemou]] obežnú dráhu [[meteoroid]]u významne zmenilo. Do malej miery sa zmenili aj niektoré jeho fyzikálne vlastnosti ([[hmotnosť]] a [[povrch]]).

== Pozorovanie ==
Prelet telesa sa pozoruje vizuálne, [[Rádiová detekcia meteorov|rádiovo]] a [[Astrofotografia|fotograficky]]. Vizuálne pozorovanie hlásili nezávisle na sebe traja českí pozorovatelia komét [[Petr Pravec]], Pavel Klásek a Lucie Bulíčková. Podľa ich hlásenia udalosť začala v čase 3h 27m 16s ± 3s [[Svetový čas|UT]],&lt;ref group=&quot;pozn.&quot; name=&quot;Čas&quot;&gt;Údaj je v tzv. [[Svetový čas|svetovom čase]], miestneho času (tzv. [[stredoeurópsky čas]]) bolo o 1 hodinu viac.&lt;/ref&gt; pričom [[bolid]] (jasný [[meteor]], t. j. [[svetelný jav]], ktorý sprevádza prelet meteoroidu atmosférou) sa pohyboval z [[Juh (svetová strana)|juhu]] na [[Sever (svetová strana)|sever]]. Takisto zanechal po sebe 10 sekúnd viditeľnú stopu.&lt;ref name=&quot;AA&quot; /&gt; Gotfred Møbjerg Kristensen zaznamenal v [[Havdrup]]e v [[Dánsko|Dánsku]] odraz [[Rádiové žiarenie|rádiového signálu]] od prelietajúceho telesa v čase 3h 27m 24s ± 6s UT,&lt;ref group=&quot;pozn.&quot; name=&quot;Čas&quot; /&gt; pričom tento odraz trval 78 sekúnd.&lt;ref name=&quot;WGN Letters&quot; /&gt;

Najviac údajov sa podarilo získať vďaka fotografickým pozorovaniam kamerami [[Európska bolidová sieť|Európskej bolidovej siete]]. Ide o prvú udalosť tohto typu zachytenú kamerami z dvoch stanovíšť, čo umožňuje [[Geometria|geometrickými]] metódami pomerne presne určiť [[Dráha (fyzika)|dráhu]] telesa. Bolid zachytili na československých staniciach [[Červená hora (Nízky Jeseník)|Červená hora]] (v okrese [[okres Opava|Opava]]) a [[Svratouch]] (v okrese [[okres Chrudim|Chrudim]]) statickými kamerami vybavenými širokouhlými objektívmi (tzv. [[Rybie oko|rybím okom]]), ktoré snímajú celú oblohu. Cennou sa ukázala najmä snímka z Červenej hory, na ktorej je zachytená [[Trajektória (krivka)|trajektória]] bolidu s dĺžkou 110[[Stupeň|°]]. Trajektória začína asi 51° nad južným [[Obzorník|horizontom]], prechádza len o 1° [[Západ (svetová strana)|západne]] od [[Zenit (astronómia)|zenitu]] a mizne 19° nad severným horizontom. Zachytená stopa teda preťala asi 60 % oblohy. Kamera bola vybavená rotujúcou uzávierkou, ktorá prerušovala [[Expozícia (fotografia)|expozíciu snímky]] 12,5-krát za sekundu, a tak rozdelila zachytenú trasu bolidu na malé úseky, čo umožnilo určiť [[Rýchlosť (fyzikálna veličina)|rýchlosť]] telesa, ktoré prelietalo. Posledné 4° však už bola [[uhlová rýchlosť]] telesa tak malá, že ju prístroj nebol schopný rozlíšiť.&lt;ref name=&quot;AA&quot; /&gt; Snímka zo Svratouchu zachytila trajektóriu bolidu iba v dĺžke 15° so začiatkom 30° nad [[Severozápad|severozápadným]] horizontom, a bolid bol na nej navyše pomerne slabý. Napriek tomu aj tieto údaje postačovali na potrebné výpočty.&lt;ref name=&quot;AA&quot; /&gt;

== Údaje o prelete ==
Prelet bol v skutočnosti len veľmi jemným škrtnutím o zemskú atmosféru (napríklad v porovnaní s [[Veľký denný bolid z roku 1972|Veľkým denným bolidom z roku 1972]] nad [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] a [[Kanada|Kanadou]]).&lt;ref name=&quot;Plzeň&quot; /&gt; Teleso prvýkrát zachytili vo výške 103,7 km pri [[Uherský Brod|Uherskom Brode]] v Česku, pričom sa najviac Zemi priblížilo len na vzdialenosť 98,67 km severovýchodne od [[Poľsko|poľského]] mesta [[Vroclav]],&lt;ref name=&quot;AA&quot; /&gt; čo je tesne pod takzvanou [[Kármánova hranica|Kármánovou hranicou]], ktorá je všeobecne uznávaná ako hranica medzi [[Atmosféra Zeme|atmosférou Zeme]] a [[Kozmický priestor|kozmickým priestorom]].&lt;ref name=&quot;FAI&quot; /&gt; Teleso následne kamerám zmizlo z dohľadu vo výške 100,4 km severne od [[Poznaň|Poznane]]. Možno predpokladať, že bolid by bol pre prípadného pozorovateľa viditeľný ešte aj vo výške 110 km nad južnou časťou [[Baltské more|Baltského mora]].&lt;ref name=&quot;AA&quot; /&gt;

[[Absolútna hviezdna veľkosť|Absolútna jasnosť]] bolidu (ktorá zodpovedá [[Zdanlivá hviezdna veľkosť|zdanlivej jasnosti]], ktorú by teleso malo vo výške 100 km v zenite pozorovateľa) sa po celú dobu nijako výrazne nemenila a pohybovala sa okolo hodnoty −6. Počas fázy, kedy bol bolid kvôli treniu v atmosfére, ktoré rozpaľovalo jeho povrch, pozorovateľný, prekonal 409 km, čo mu trvalo 9,8 sekundy. Teleso sa pohybovalo rýchlosťou 41,74 km/s, ktorá sa počas preletu nemenila.&lt;ref name=&quot;Spurný&quot; /&gt; Jiří Borovička a Zdeněk Ceplecha z [[Hvezdáreň Ondřejov|hvezdárne v Ondřejove]] odhadli, že spomalenie spôsobené trením v atmosfére činilo v [[Apsida (astronómia)|perigeu]] (tj. mieste najväčšieho priblíženia zemskému povrchu) iba 1,7 m/s&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;, čo znamená, že sa jeho rýchlosť znížila len o 0,012 km/s.&lt;ref name=&quot;AA&quot; /&gt; To veľmi dobre zodpovedá [[Počítačová simulácia|počítačovým simuláciám]], ktoré pomocou programu špeciálne vytvoreného pre simulácie dotyčnicových meteoroidov vykonali D. W. Olson, R. L. Doescher a K. M. Watson na [[Texas State University|Southwest Texas State University]]. Simulácie ukázali, že teleso nebolo zemskou atmosférou prakticky vôbec spomalené, s malou výnimkou okolo priechodu perigeom, kedy jeho spomalenie dosiahlo 1 m/s&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;.&lt;ref name=&quot;Olson&quot; /&gt;

[[Súbor:Earth-grazing_meteoroid_of_13_October_1990_locations_map_sk.svg|náhľad|upright=1.3|Časť trasy meteoroidu nad Česko-Slovenskom a Poľskom, ktorú zachytili kamery Európskej bolidovej siete]]

Program tiež vypočítal [[Zdanlivá hviezdna veľkosť|zdanlivú jasnosť]] telesa, ako by sa v rôznych okamihoch javila pozorovateľovi nachádzajúcemu sa priamo pod ním. Výpočty začali aj skončili pri výške približne 250 km nad povrchom, tj. dlho predtým a potom, kedy bol meteoroid pozorovateľný pre kamery Európskej bolidovej siete. Vypočítané hodnoty zdanlivej jasnosti telesa začali na +5,7 a následne sa rýchlo zvyšovali. V momente, keď bol bolid zachytený jednou z kamier, už dosahovali −5,7 a v perigeu −6,3. Následne sa jasnosť bolidu začala opäť znižovať, pričom v okamihu, kedy ho naposledy zachytili kamery Európskej bolidovej siete, dosiahla hodnoty −5,4. Posledná vypočítaná hodnota potom bola +6,0 vo výške 257 km. Tieto čísla však nemusia byť úplne spoľahlivé, pretože program pracoval s predpokladom, že [[Merný svetelný výkon|svetelná účinnosť]] telesa sa po celej jeho dráhe nijako nemenila.&lt;ref name=&quot;Olson&quot; /&gt; Počiatočné a koncové hodnoty vypočítanej zdanlivej jasnosti sa pohybujú na hranici viditeľnosti voľným okom. Napríklad slabé [[Hviezda|hviezdy]] so zdanlivou jasnosťou +6 môžu byť pozorované len v tmavých vidieckych oblastiach vzdialených približne 150 km od veľkých miest. Zodpovedá to tiež zdanlivej jasnosti planéty [[Urán (planéta)|Urán]]. Naopak v blízkosti perigea bol bolid niekoľkokrát jasnejší ako [[Venuša]].&lt;ref name=&quot;Comet Quarterly&quot; /&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Parametre bolidu&lt;ref name=&quot;Spurný&quot; /&gt;
! scope=&quot;col&quot; | Pri vstupe
! scope=&quot;col&quot; | V [[Apsida (astronómia)|perigeu]]
! scope=&quot;col&quot; | Pri výstupe
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align:left;&quot; | Rýchlosť
| 41,74 km/s
| 41,74 km/s
| 41,74 km/s
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align:left;&quot; | Výška
| 103,7 km
| 98,67 km
| 100,4 km
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align:left; vertical-align:top;&quot; | [[Zemepisné súradnice]]
| {{Súradnice|49,050|17,650|format=dec|name=Vstup}}
| {{Súradnice|51,350|17,300|format=dec|name=Perigeum}}
| {{Súradnice|52,683|17,067|format=dec|name=Výstup}}
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align:left;&quot; |[[Absolútna hviezdna veľkosť|Absolútna jasnosť]]
| −5,6
| −6,2
| −6,1
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align:left;&quot; |[[Zdanlivá hviezdna veľkosť|Zdanlivá jasnosť]]&lt;ref name=&quot;Olson&quot; /&gt;
| −5,7
| −6,3
| −5,4
|}

== Fyzikálna charakteristika ==
Išlo o bolid typu I,&lt;ref name=&quot;WGN&quot; /&gt; čo je tzv. obyčajný [[chondrit]].&lt;ref name=&quot;FAQ&quot; /&gt; Hmotnosť meteoroidu pri vstupe do atmosféry, odhadnutá na základe jeho absolútnej jasnosti a rýchlosti, predstavovala asi 44 kg. Počas preletu teleso postupne nepatrne hmotnosť strácalo, celkovo asi 350 gramov.&lt;ref name=&quot;AA&quot; /&gt; Počítačové simulácie ukázali, že strata hmotnosti sa začala vo výške 100,6 km, tj. približne v čase, keď ho prvýkrát zachytila ​​jedna z kamier Európskej bolidovej siete, a po priechode perigeom pokračovala až do výšky 215,7 km (celkovo po dobu 25 sekúnd).&lt;ref name=&quot;Olson&quot; /&gt; Natavenie a následné stuhnutie jeho vrchných častí&lt;ref name=&quot;AA&quot; /&gt; tiež spôsobilo, že zemskú atmosféru opustil so zmenenou povrchovou štruktúrou, podobnou povrchu [[meteorit]]ov.&lt;ref name=&quot;WGN&quot; /&gt;

Prelet meteoroidu neznamenal pre život na Zemi žiadne nebezpečenstvo. Aj keby teleso mierilo priamo k zemskému povrchu, v priebehu letu atmosférou by sa natoľko zahrialo, že by explodovalo ešte vysoko nad zemou, pričom na povrch by mohli dopadnúť len jeho malé časti (meteority).&lt;ref name=&quot;Australian Museum&quot; /&gt;

== Dráha v slnečnej sústave ==
[[Súbor:EN131090_no_text_sk.png|náhľad|upright=1.3|Obežná dráha meteoroidu pred stretnutím so Zemou (červená) a po ňom (zelená)]]
Pretože sa teleso podarilo zachytiť dvoma [[Bolidová kamera|kamerami bolidovej siete]], bolo možné geometrickými metódami zistiť pomerne presnú trajektóriu jeho preletu a následne tiež vypočítať charakteristiky jeho obežnej dráhy v slnečnej sústave pred stretnutím so Zemou aj po ňom.&lt;ref name=&quot;AA&quot; /&gt; Výpočty publikovali českí astronómovia [[Pavel Spurný]], [[Zdeněk Ceplecha]] a [[Jiří Borovička]],&lt;ref name=&quot;WGN&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;AA&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Spurný&quot; /&gt; špecializujúci sa na štúdium meteorov. Preukázali, že stretnutie so Zemou malo na dráhu telesa veľmi výrazný vplyv. Napríklad vzdialenosť [[Afélium|afélia]] (tj. najväčšia vzdialenosť, do akej sa teleso môže dostať od [[Slnko|Slnka]]) a [[Obežná doba (astronómia)|obežná doba]] meteoroidu sa zmenšili takmer na polovicu.&lt;ref name=&quot;WGN&quot; /&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
! scope=&quot;col&quot; | Elementy dráhy&lt;ref name=&quot;Spurný&quot; /&gt;
! scope=&quot;col&quot; | Pred stretnutím
! scope=&quot;col&quot; | Po stretnutí
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align:left;&quot; | [[Veľká polos]]
| 2,72 ± 0,08 [[Astronomická jednotka|AU]]
| 1,87 ± 0,03 AU
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align:left;&quot; | [[Excentricita (astronómia)|Excentricita]]
| 0,64 ± 0,01
| 0,473 ± 0,009
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align:left;&quot; | [[Perihélium]]
| 0,9923 ± 0,0001 AU
| 0,9844 ± 0,0002 AU
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align:left;&quot; |[[Afélium]]
| 4,45 ± 0,15 AU
| 2,76 ± 0,07 AU
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align:left;&quot; |[[Argument šírky pericentra|Argument šírky perihélia]]
| 9,6 ± 0,1°
| 16,6 ± 0,2°
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align:left;&quot; |[[Dĺžka výstupného uzla]]
| 19,671°
| 19,671°
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align:left;&quot; |[[Uhol sklonu dráhy|Sklon dráhy]]
| 71,4 ± 0,2°
| 74,4 ± 0,2°
|-
! scope=&quot;row&quot; style=&quot;text-align:left;&quot; |[[Obežná doba (astronómia)|Doba obehu]]
| 4,5 ± 0,2 roka
| 2,56 ± 0,06 roka
|}

== Podobné udalosti ==
Kým zrážky meteoroidov so Zemou ako také sú udalosťou pomerne častou, podobný dotyčnicový prelet je pozorovaný zriedkavo.&lt;ref name=&quot;ESA&quot; /&gt; Pravdepodobne prvou spoľahlivo doloženou udalosťou tohto typu je prelet niekoľkých telies v tesnej formácii pozorovaný [[20. júl]]a [[1860]] v americkom štáte [[New York (štát USA)|New York]].&lt;ref name=&quot;TSU&quot; /&gt; Prvý vedecky pozorovaný prelet meteoroidu, ku ktorému je tento československo-poľský bolid prirovnávaný, bol zaznamenaný [[10. august]]a [[1972]]&lt;ref name=&quot;ESA&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;AA&quot; /&gt; nad [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]] a [[Kanada|Kanadou]]. Americko-kanadský meteoroid, prezývaný [[Veľký denný bolid z roku 1972|Veľký denný bolid]], však mal viac ako tisícnásobnú hmotnosť a zemskému povrchu sa priblížil o 40 kilometrov viac.&lt;ref name=&quot;WGN&quot; /&gt; Údaje z pozorovaní oboch bolidov pomohli vytvoriť metódu výpočtu trajektórií podobných telies, ktorá bola neskôr využitá pri výpočte dráhy ďalšieho dotyčnicového bolidu, ktorý preletel [[29. marec|29. marca]] [[2006]] nad [[Japonsko]]m.&lt;ref name=&quot;EPSC&quot; /&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Čeľabinský meteorit]]
* [[Tunguská udalosť]]

== Referencie ==
&lt;references&gt;
&lt;ref name=&quot;WGN&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Spurný
 | meno = Pavel
 | odkaz na autora = Pavel Spurný
 | priezvisko2 = Ceplecha
 | meno2 = Zdeněk
 | odkaz na autora2 = Zdeněk Ceplecha
 | priezvisko3 = Borovička
 | meno3 = Jiří
 | odkaz na autora3 = Jiří Borovička
 | titul = Earth Grazing Fireball: Czechoslovakia, Poland, October 13, 1990, 03h 27m 16s UT
 | periodikum = WGN, Journal of the International Meteor Organization
 | rok = 1991
 | mesiac = február
 | ročník = 19
 | číslo = 1
 | strany = 13
 | url = http://articles.adsabs.harvard.edu/full/1991JIMO...19...13S|datum_přístupu=2015-02-13
 | dátum prístupu = 2016-10-25
 | id = Bibcode: [http://adsabs.harvard.edu/abs/1991JIMO...19...13S 1991JIMO...19...13S]
 | issn = 
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;AA&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Borovička
 | meno = Jiří
 | odkaz na autora=Jiří Borovička
 | priezvisko2 = Ceplecha
 | meno2 = Zdeněk
 | odkaz na autora2=Zdeněk Ceplecha
 | titul = Earth-grazing fireball of October 13, 1990
 | periodikum = [[Astronomy and Astrophysics]]
 | rok = 1992
 | mesiac = apríl
 | ročník = 257
 | číslo = 1
 | strany = 323–328
 | url = http://adsabs.harvard.edu/full/1992A%26A...257..323B
 | dátum prístupu = 2016-10-25
 | id = Bibcode: [http://adsabs.harvard.edu/abs/1992A&amp;A...257..323B 1992A&amp;A...257..323B]
 | issn = 0004-6361
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;FAQ&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Richardson
  | meno = James
  | titul = Fireball FAQs
  | url = http://www.amsmeteors.org/fireballs/faqf/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2016-10-25
  | vydavateľ = American Meteor Society
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;Spurný&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Spurný
 | meno = Pavel
 | odkaz na autora = Pavel Spurný
 | titul = Recent fireballs photographed in central Europe
 | periodikum = Planetary and Space Science
 | rok = 1994
 | mesiac = február
 | ročník = 42
 | číslo = 2
 | strany = 157–162
 | url = http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/0032063394900272
 | dátum prístupu = 2016-10-25
 | doi = 10.1016/0032-0633(94)90027-2
 | id = Bibcode: [http://adsabs.harvard.edu/abs/1994P&amp;SS...42..157S 1994P&amp;SS...42..157S]
 | issn = 0032-0633
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;Olson&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Olson
 | meno = D. W.
 | priezvisko2 = Doescher
 | meno2 = R. L.
 | priezvisko3 = Watson
 | meno3 = K. M.
 | titul = Computer simulation of Earth-grazing fireballs
 | periodikum = GN, Journal of the International Meteor Organization
 | rok = 1991
 | mesiac = august
 | ročník = 19
 | číslo = 4
 | strany = 130–131
 | url = http://articles.adsabs.harvard.edu//full/1991JIMO...19..130O/0000131.000.html
 | dátum prístupu = 2016-10-25
 | doi =
 | id = Bibcode: [http://adsabs.harvard.edu/abs/1991JIMO...19..130O 1991JIMO...19..130O]
 | issn = 
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;TSU&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Blaschke
  | meno = Jayme
  | titul = Texas State astronomers solve Walt Whitman meteor mystery
  | url = http://www.txstate.edu/news/news_releases/news_archive/2010/06/YearOfMeteors060110.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2016-10-25
  | vydavateľ = Texas State University
  | miesto = San Marcos
  | jazyk = anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20111019041851/http://www.txstate.edu/news/news_releases/news_archive/2010/06/YearOfMeteors060110.html
  | dátum archivácie = 2011-10-19
  }}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;ESA&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = van der Hucht
  | meno = Karel A.
  | titul = Near Earth Asteroids (NEAs): A Chronology of Milestones 1800&amp;nbsp;– 2200
  | url = http://neo.ssa.esa.int/c/document_library/get_file?uuid=20acf92e-9860-42ca-8212-0d55ffcf2436&amp;groupId=10157
  | druh nosiča = PDF online
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 2016-10-01
  | dátum prístupu = 2016-10-25
  | vydavateľ = European Space Agency
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20161017142907/http://neo.ssa.esa.int/c/document_library/get_file?uuid=20acf92e-9860-42ca-8212-0d55ffcf2436&amp;groupId=10157
  | dátum archivácie = 2016-10-17
  }}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;WGN Letters&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = Kristensen
 | meno = Gotfred Møbjerg
 | titul = Letters to WGN: Fireballs
 | periodikum = WGN, Journal of the International Meteor Organization
 | rok = 1991
 | mesiac = apríl
 | ročník = 19
 | číslo = 2
 | strany = 29–30
 | url = http://articles.adsabs.harvard.edu/full/seri/JIMO./0019//0000029.000.html
 | dátum prístupu = 2016-10-25
 | doi = 
 | id = 
 | issn = 
 | jazyk = anglicky
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190701190954/http://articles.adsabs.harvard.edu/full/seri/JIMO./0019//0000029.000.html
 | dátum archivácie = 2019-07-01
 }}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;EPSC&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | meno zborník = S.
  | priezvisko zborník =Abe
  | meno zborník2 = Jiří
  | priezvisko zborník2 = Borovička
  | odkaz na autora zborník2 = Jiří Borovička
  | meno zborník3 = Pavel
  | priezvisko zborník3 = Spurný
  | odkaz na autora zborník3 = Pavel Spurný
  | spoluautori zborník = et al.
  | kapitola zborník = Earth-grazing fireball on March 29, 2006
  | url kapitoly zborník = http://adsabs.harvard.edu/full/2006epsc.conf..486A
  | titul = European Planetary Science Congress 2006
  | vydavateľ = 
  | miesto = Berlín
  | rok = 2006
  | isbn =
  | dátum prístupu = 2016-10-25
  | url = 
  | diel =
  | typ dielu = 
  | strany = 486
  | id = Bibcode: [http://adsabs.harvard.edu/abs/2006epsc.conf..486A 2006epsc.conf..486A]
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;Comet Quarterly&quot;&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | titul = The astronomical magnitude scale
 | periodikum = International Comet Quarterly
 | rok = 1991
 | mesiac = apríl
 | ročník = 19
 | číslo = 2
 | strany = 29–30
 | url = http://www.icq.eps.harvard.edu/MagScale.html
 | vydavateľ = Earth and Planetary Sciences Department at Harvard University
 | dátum prístupu = 2016-10-25
 | doi =
 | id = 
 | issn = 0736-6922
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;Australian Museum&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Poggson
  | meno = Ross
  | titul = Meteors and Meteorites
  | url = http://australianmuseum.net.au/meteors-and-meteorites
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 2012-03-19
  | dátum prístupu = 2016-10-25
  | vydavateľ = Australian Museum
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;FAI&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = S. Sanz Fernández de Córdoba
  | titul = 100km Altitude Boundary for Astronautics
  | url = http://www.fai.org/icare-records/100km-altitude-boundary-for-astronautics
  | dátum vydania = 2004-06-24
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2016-10-25
  | vydavateľ = Fédération Aéronautique Internationale
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190107010912/https://www.fai.org/icare-records/100km-altitude-boundary-for-astronautics
  | dátum archivácie = 2019-01-07
  }}&lt;/ref&gt;

&lt;ref name=&quot;Plzeň&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Kalaš
  | meno = Václava
  | titul = Před čtyřiceti lety se o Zemi otřel velký meteoroid
  | url = http://www.hvezdarnaplzen.cz/2012/08/09/pred-ctyriceti-lety-se-o-zemi-otrel-velky-meteoroid/
  | dátum vydania = 2012-08-09
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2016-10-25
  | vydavateľ = Hvězdárna a planetárium Plzeň
  | miesto = Plzeň
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;

&lt;/references&gt;

== Literatúra ==
* {{Citácia periodika
 | priezvisko = Spurný
 | meno = Pavel
 | odkaz na autora = Pavel Spurný
 | priezvisko2 = Ceplecha
 | meno2 = Zdeněk
 | odkaz na autora2 = Zdeněk Ceplecha
 | priezvisko3 = Borovička
 | meno3 = Jiří
 | odkaz na autora3 = Jiří Borovička
 | titul = Earth Grazing Fireball: Czechoslovakia, Poland, October 13, 1990, 03h 27m 16s UT
 | periodikum = WGN, Journal of the International Meteor Organization
 | rok = 1991
 | mesiac = február
 | ročník = 19
 | číslo = 1
 | strany = 13
 | url = http://articles.adsabs.harvard.edu/full/1991JIMO...19...13S|datum_přístupu=2015-02-13
 | dátum prístupu = 2016-10-25
 | id = Bibcode: [http://adsabs.harvard.edu/abs/1991JIMO...19...13S 1991JIMO...19...13S]
 | issn = 
 | jazyk = anglicky
}}
*{{Citácia periodika
 | priezvisko = Borovička
 | meno = Jiří
 | odkaz na autora=Jiří Borovička
 | priezvisko2 = Ceplecha
 | meno2 = Zdeněk
 | odkaz na autora2=Zdeněk Ceplecha
 | titul = Earth-grazing fireball of October 13, 1990
 | periodikum = [[Astronomy and Astrophysics]]
 | rok = 1992
 | mesiac = apríl
 | ročník = 257
 | číslo = 1
 | strany = 323–328
 | url = http://adsabs.harvard.edu/full/1992A%26A...257..323B
 | dátum prístupu = 2016-10-25
 | id = Bibcode: [http://adsabs.harvard.edu/abs/1992A&amp;A...257..323B 1992A&amp;A...257..323B]
 | issn = 0004-6361
 | jazyk = anglicky
}}
*{{Citácia periodika
 | priezvisko = Spurný
 | meno = Pavel
 | odkaz na autora = Pavel Spurný
 | titul = Recent fireballs photographed in central Europe
 | periodikum = Planetary and Space Science
 | rok = 1994
 | mesiac = február
 | ročník = 42
 | číslo = 2
 | strany = 157–162
 | url = http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/0032063394900272
 | dátum prístupu = 2016-10-25
 | doi = 10.1016/0032-0633(94)90027-2
 | id = Bibcode: [http://adsabs.harvard.edu/abs/1994P&amp;SS...42..157S 1994P&amp;SS...42..157S]
 | issn = 0032-0633
 | jazyk = anglicky
}}
*{{Citácia periodika
 | priezvisko = Olson
 | meno = D. W.
 | priezvisko2 = Doescher
 | meno2 = R. L.
 | priezvisko3 = Watson
 | meno3 = K. M.
 | titul = Computer simulation of Earth-grazing fireballs
 | periodikum = GN, Journal of the International Meteor Organization
 | rok = 1991
 | mesiac = august
 | ročník = 19
 | číslo = 4
 | strany = 130–131
 | url = http://articles.adsabs.harvard.edu//full/1991JIMO...19..130O/0000131.000.html
 | dátum prístupu = 2016-10-25
 | doi =
 | id = Bibcode: [http://adsabs.harvard.edu/abs/1991JIMO...19..130O 1991JIMO...19..130O]
 | issn = 
 | jazyk = anglicky
}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Zdroj ==
{{Portál|Astronómia||Slnečná sústava}}
{{Preklad|cs|Průlet meteoroidu atmosférou Země 13. října 1990|14233712}}

[[Kategória:Meteoroidy]]
[[Kategória:Astronómia v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Astronómia v Poľsku]]
[[Kategória:1990 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:1990 v Poľsku]]
[[Kategória:Veda a technika v 1990]]
[[Kategória:Astronomické objekty objavené v roku 1990]]</text>
      <sha1>4z5xibakb1q0ug6wmhiwlljlru7pbi7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Požáry</title>
    <ns>0</ns>
    <id>586992</id>
    <revision>
      <id>8213278</id>
      <parentid>7661307</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T15:25:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213278</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20587" sha1="3neq90080gmkp6ebjwcrywy217we8er" xml:space="preserve">{{Geobox | Protected Area
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                = Požáry
| other_name          = 
| category            = [[národná prírodná pamiatka]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image               = National natural monument Pozary (2).JPG
| image_caption       = ''Požáry''
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| symbol              = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology           = 
| official_name       = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country             = Česko
| country_flag        = 1
| state               = 
| region              = [[Praha]]
| district_type       = Hlavné mesto Česka
| district            = [[Praha]]
| commune             = 
| municipality        = [[Řeporyje]]
| municipality_type   = Mestská časť
| location            = 
| elevation          = 310 - 344
| lat_d              = 50
| lat_m              = 1
| lat_s              = 43
| lat_NS             = S
| long_d             = 14
| long_m             = 19
| long_s             = 29
| long_EW            = V
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length              = 
| length_orientation  = 
| width               = 
| width_orientation   = 
| area               = 3.5
| area_unit           = ha0
| area1_type          = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established         = [[1. september]] [[1982]]&lt;ref name=&quot;aop&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&amp;SHOW_ONE=1&amp;ID=742| titul =Stránky AOPK ČR| vydavateľ = AOPK ČR | dátum prístupu = 2016-12-05 | jazyk =po česky}}&lt;/ref&gt;
| established1        = Národný výbor hl. m. Prahy
| established1_type   = Vyhlásil
| management          = [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|AOPK ČR]]
| management_label    = 
| management_location = 
| management_location_type = 
| management_location_label = 
| management_lat_d    = 
| management_long_d   = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code                = [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&amp;SHOW_ONE=1&amp;ID=742 742]
| code_type           = Kód AOPK ČR
&lt;!-- *** UNESCO etc. *** --&gt;
| category_iucn       = 
&lt;!-- *** Free fields *** --&gt;
| free                = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_compl           = {{LocMap |Česko |lat_deg=50|lat_min=1|lat_sec=43|lon_deg=14|lon_min=19|lon_sec=29|label=Požáry|mark=Green pog.svg |position=right |width=260 |float=center |caption= }}
| map_compl_caption   = Poloha na mape Česka
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons             = Požáry (national natural monument)
| statistics          = 
| website             = [http://www.biolib.cz/cz/locality/id2017/ BioLib.cz]
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes           = 
}}

'''Požáry''' je [[národná prírodná pamiatka]] na území hlavného mesta [[Praha|Prahy]] nachádzajúca sa v katastri [[Řeporyje|mestskej časti Praha Řeporyje]]. NPP je tvorená opusteným lomom s príjazdovými zárezom.&lt;ref name=&quot;Chráněná území ČR&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kubíková|meno=Jarmila|priezvisko2=Ložek|meno2=Vojen|priezvisko3=Špryňar|meno3=Pavel|spoluautori=a kol.|odkaz na autora=|titul=Praha|vydavateľ=Agentúra ochrany prírody a krajiny Českej republiky|miesto=Praha|rok=2005|počet strán=304|kapitola=Národní přírodní památka Požáry|strana=172|isbn=80-86064-69-7|jazyk=po česky}}&lt;/ref&gt; Predmetom ochrany je zárez cesty k lomu a opustený lom, kde je zachytený [[stratotyp]] medzinárodného významu pre [[Silúr#Členenie|vrchnosilúrske]] pododdelenia [[ludlov]] - [[přídol]].&lt;ref name=&quot;Chráněná území ČR&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;cedule&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ENVIS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=56 - Národní přírodní památka Požáry|url=http://envis.praha-mesto.cz/rocenky/CHRUZEMI/cr2_cztx/chu56.htm|dátum prístupu=2016-12-06|vydavateľ=ENVIS- Informační servis o životním prostředí v Praze|jazyk=po česky|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304231924/http://envis.praha-mesto.cz/rocenky/CHRUZEMI/cr2_cztx/chu56.htm|dátum archivácie=2016-03-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;AOPK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národní přírodní památka Požáry|url=http://www.cittadella.cz/europarc/index.php?p=index&amp;site=NPP_pozary_cz|dátum prístupu=2016-12-06|vydavateľ=AOPK|jazyk=po česky|url archívu=https://web.archive.org/web/20171020203409/http://www.cittadella.cz/europarc/index.php?p=index&amp;site=NPP_pozary_cz|dátum archivácie=2017-10-20}}&lt;/ref&gt; Spodnú hranicu přídolu určuje prvý výskyt [[graptolit]]a ''Monograptus parultimus''.&lt;ref name=&quot;cedule&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;AOPK&quot; /&gt;

Chránené územie sa rozkladá na ploche 3,5 ha a nachádza sa medzi 310 a {{mnm|344}}&lt;ref name=&quot;Chráněná území ČR&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;cedule&quot;&gt;Informačné cedule v NPP Požáry&lt;/ref&gt; Prvýkrát začalo byť územie chránené roku [[1982]], kedy bolo vyhlásené za [[chránený prírodný výtvor]].&lt;ref name=&quot;cedule&quot; /&gt; K jeho vyhláseniu [[Národná prírodná pamiatka|národnou prírodnou pamiatkou]] potom došlo v roku [[1992]].&lt;ref name=&quot;kultura&quot; /&gt; Oblasť spravuje [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|AOPK ČR Správa CHKO Český kras]].&lt;ref name=&quot;kultura&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Požáry (národní přírodní památka)|url=http://www.kultura.cz/profile/7018-pozary-narodni-prirodni-pamatka|dátum prístupu=2016-12-06|jazyk=po česky}}&lt;/ref&gt;

== Lokalita ==
[[Súbor:Vstup_do_lokality_NPP_Požáry.JPG|vľavo|náhľad|Vstup do lokality NPP Požáry]]
Územie sa nachádza v [[Praha|Prahe]] v katastri [[Řeporyje|mestskej časti Praha Řeporyje]] na pravom brehu [[Dalejský potok|Dalejského potoka]].&lt;ref name=&quot;ENVIS&quot; /&gt; Lokalita je voľne prístupná po celý deň z ulice k holému vrchu. V tesnom susedstve tejto pamiatky sa nachádza stále funkčný [[Lom (ťažba)|kameňolom]] Řeporyje, v ktorom sa ťaží [[vápenec]] a je verejnosti neprístupný.&lt;ref name=&quot;beton&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.betonserver.cz/kamenolomy-reporyje|dátum prístupu=2016-12-06|vydavateľ=Beton Server|jazyk=po česky|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://web.archive.org/web/20160423023606/http://betonserver.cz/kamenolomy-reporyje|dátum archivácie=2016-04-23}}&lt;/ref&gt; V susedstve lokality sa nachádza [[Dalejský profil|národná prírodná pamiatka Dalejský profil]].&lt;ref name=&quot;ENVIS&quot; /&gt; V blízkosti územia sa nachádza [[Železničná trať Praha - Rudná u Prahy - Beroun]].

== História ==
Územie lomu Požáry bolo človekom narušované už vo [[stredovek]]u, kedy tu dochádzalo k zmene krajinného rázu, ktorá bola spôsobená vyrúbaním lesov a ich premenou na [[Pasienok|pastviny]].&lt;ref name=&quot;kultura&quot; /&gt; Neskôr tu vznikajú dva vápencové lomy.&lt;ref name=&quot;kultura&quot; /&gt; Lomy majú jamový charakter a nazývajú sa [[Požár 1]] a [[Požár 2]] (ten už nie je súčasťou NPP).&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt; Tunel pre úzkokoľajnú malodrážku, ktorý slúžil k doprave ťaženého vápenca z lomu k [[Železnica|železnici]] [[Železničná trať Praha – Rudná u Prahy – Beroun|Praha-Rudná]], tu vznikol roku [[1930]].&lt;ref name=&quot;cedule&quot; /&gt; K [[Doprava|doprave]] boli používané lokomotívy jazdiace na naftu.&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt;

[[Štôlňa]] spájajúca lomy vzniknutá v 20. storočí, sa zachovala do dnešných dní.&lt;ref name=&quot;kultura&quot; /&gt; Vápence [[Lochkovské súvrstvie|lochkovského súvrstvia]] sa v lome [[Požár 1]] profitovali pre výrobu [[Cement (stavebníctvo)|cementu]] a ďalej i pre [[Chemický priemysel|chemický]] a [[Sklárstvo|sklársky priemysel]].&lt;ref name=&quot;cedule&quot; /&gt; Časť ťaženého materiálu bola používaná ako [[stavebný kameň]].&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt; Počas ťažby bol odkrytý skalný profil.&lt;ref name=&quot;kultura&quot; /&gt; Prvým, kto profil prvýkrát opísal, bol Brouček v roku [[1937]].&lt;ref name=&quot;cedule&quot; /&gt; [[Baníctvo|Ťažba]] vápenca v lome Požár 1 bola ukončená pred začiatkom [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], avšak prístupový zárez sa používal až do ukončenia ťažby v lome [[Požár 2]] koncom rokov štyridsiatych.&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt; Od roku [[1955]] tu študoval [[Herman Jaeger]] z nemeckého paleontologického múzea [[Humboldt-Universität zu Berlin|Humboldtovej univerzity]] v [[Berlín]]e skameneliny [[graptolit]]ov.&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt;

Roku [[1979]] zhromaždila medzinárodná subkomisia pre silúrsku [[Stratigrafia|stratigrafiu]] podklady pre stanovenie štvrtého medzinárodného chronografického oddelenia silúru a jeho [[Stratotyp|medzinárodného stratotypu]].&lt;ref name=&quot;AOPK&quot; /&gt; V máji [[1979]] v [[Kyjev]]e prebehlo zasadnutie [[Medzinárodná silúrska subkomisia|Medzinárodnej silúrskej subkomisie]] a zatiaľ neformálne hlasovanie potvrdilo, že je návrh českej pracovnej skupiny oprávnený.&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt; Roku [[1982]] bolo územie vyhlásené za [[chránený prírodný výtvor]].&lt;ref name=&quot;cedule&quot; /&gt; V marci [[1983]] navrhla územie česká pracovná skupina na medzinárodný [[stratotyp]] na základe podrobného štúdia českých geologických profilov, ktoré prebiehalo už od roku [[1979]].&lt;ref name=&quot;cedule&quot; /&gt; Roku [[1984]] bol potom po oficiálnom hlasovaní na medzinárodnom geologickom kongrese v [[Moskva|Moskve]] Medzinárodnou silúrskou subkomisiou oficiálne prijatý najvyšší silúrsky stupeň [[přídol]].&lt;ref name=&quot;Chráněná území ČR&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;AOPK&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt; 
[[Súbor:Informační_deska_ke_stratotypu.JPG|vpravo|náhľad|Informačné doska k medzinárodnému stratotypu]]
Ako jeho globálny [[stratotyp]] bol vybraný lom Požár 1 s požárským súvrstvím, ktoré sa pôvodne nazývalo přídolské, ale aby nevznikol zmätok, bolo premenované práve na požárské.&lt;ref name=&quot;AOPK&quot; /&gt; Roku [[1986]] bolo definované požárské súvstvie, ktorého regionálnym stratotypom bola NPP vyhlásená.&lt;ref name=&quot;cedule&quot; /&gt; Na vyhlásenie územia [[národná prírodná pamiatka|národnou prírodnou pamiatkou]] potom došlo v roku [[1992]].&lt;ref name=&quot;kultura&quot; /&gt;

== Prírodné pomery ==
=== Geológia a paleontológia ===
NPP Požáry sú významným náleziskom [[Fosília|skamenelín]].&lt;ref name=&quot;Chráněná území ČR&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;cedule&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ENVIS&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt; Podrobným opisom geológie lokality sa zaoberal [[Jiří Kříž]] už od roku [[1965]] (v rôznych prácach potom aj v rokoch 1986, 1989, 1991, 1992).&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt; O popularizáciu stratypového profilu sa zaslúžil aj [[Ivo Chlupáč]] roku 1993. V záreze pred tunelom nájdeme odkryté [[Tuf|tufitické]] [[Kryštalická bridlica|bridlice]] vo farbe hrdzavo hnedej s [[Konkrécia|konkréciami]] sivých vápencov.&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt; V týchto bridliciach nájdeme [[Trilobity|trilobita]] ''[[Cromus beaumonti]]'' a [[Ramenonožec|ramenonožca]] ''[[Septaturya sapho]]''.&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt; V lavici s šírkou okolo 1,3 m nájdeme trilobity ''[[Cromus beaumonti]]'', ''[[Prantlia ligula]]'', ''[[Prionopeltis praecendens]]'', ''[[Metacalymene baylei]]'', ''[[Diacanthaspis minuta]]'', ''[[Otarion diffractum]]''.&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt; Ďalej tu bol nájdený tiež [[Lastúrniky|mäkkýš]] ''Cardiola docens'' a ramenonožce ''Septaturya sapho'', ''Shagamella margarita'' a ''Bleshidium patellium''. V nadloží potom nájdeme vápence so skamenelinami trilobita ''Ananaspis fecunda''.&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt; Vo vápencovej lavici, ktorú tvorí jemnozrnný čiernošedý až šedý vápenec nájdeme rôzne zvyšky hlavonožcov.&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt;
[[Súbor:Zkameněliny_v_lokalitě_NPP_Požáry.JPG|vľavo|náhľad|Skameneliny v lokalite NPP Požáry]]

Báza, ktorá oddeľuje [[přídol]] od [[ludlov]]u je vo vrstve číslo 96 a je definovaná prvým výskytom [[graptolit]]a ''Monograptus parultimus''.&lt;ref name=&quot;Chráněná území ČR&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;cedule&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt; [[Požárské súvstvie]] tj. k vrstve č. 136 charakterizujú vápence s vložkami vápenatých [[Kryštalická bridlica|bridlíc]]. Nadložie potom tvorí lavica zrnitého vápenca. Typický je tu výskyt hlavonožca ''Orthocycloceras fluminese''.&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt; Ďalšie vrstvy č. 141, 143-146 obsahujú úlomky [[ľaliovky]] ''Scyphocrinites elegans''.&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt;

Jemné aj hrubozrnné vápence od vrstvy č. 150 v šedej farbe ukrývajú tiež ľaliovky ''Scyphocrinites elegans'', ďalej tiež niektoré druhy ramenonožcov.&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt; Vo vrstve číslo 158 nájdeme trilobita ''Tetinia minuta''. V nadložných krinoidových vápencoch devónskeho stupňa potom nájdeme trilobita ''Warburgella rugosa'', ramenonožcov ''Gypidula pelagra'', ''Lanceomyonia tarda'', ''Hebetoecha hebe'' a ''Glossaleptaena emarginata''.&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt; Následné vrstvy profilu sú [[Tektonika (geológia)|tektonicky]] narušené, preto tu žiadny výskum neprebiehal.&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt;

Na výskume lokality sa podieľalo veľa odborníkov, ako boli [[Florentin Paris z Rennes]] (skúmal Chitinozoa), V. Havlíček (skúmal ramenonožcov), [[Hans-Peter Schönlaub]] ([[konodont]]ov), Barnett (skúmal konodontov), Bouška a Prokop (skúmali [[krinoid]]ov), Kukal (skúmal hraničný interval), [[Aris Angelidis]] (skúmal fyzikálne vlastnosti celého profilu).&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt;

=== Flóra ===
[[Súbor:Lom_Požár_1.JPG|vpravo|náhľad|Lom Požár 1]]
Na území [[Národná prírodná pamiatka|národnej prírodnej pamiatky]] nájdeme druhy, ktoré nie sú vzácne. V podstate sa jedná o bežné druhy v krajine, ktorá bola narušená činnosťou človeka.&lt;ref name=&quot;Chráněná území ČR&quot; /&gt; Na lomových stenách nájdeme [[šalát prútnatý]] (''Lactuca viminea'').&lt;ref name=&quot;Chráněná území ČR&quot; /&gt; Dno lomu je zarastené [[Vŕba rakytová|vŕbou rakytovou]] (''Salix caprea''), [[zob vtáčí|vtáčím zobom]] (''Ligustrum vulgare'') a [[Jaseň štíhly|jaseňom štíhlym]] (''Fraxinus excelsior''), ktoré sa sem dostali ako náletové dreviny.&lt;ref name=&quot;Chráněná území ČR&quot; /&gt; Na hornom okraji lomu potom nájdeme [[vičenec piesočný]] (''Onobrychis arenaria'').&lt;ref name=&quot;Chráněná území ČR&quot; /&gt;

Z bylín sa tu vyskytuje [[devätorníkovec sivý]] (''Rhodax canus''), [[ostrevka vápnomilná]] (''Sesleria caerulea''), [[kostrava valeská]] (''Festuca valesiaca''), [[horčičník škardolistý]] (''Erysimum crepidifolium'') a niekoľko druhov ostríc.&lt;ref name=&quot;kultura&quot; /&gt;

=== Fauna ===

==== Bezstavovce ====
[[Súbor:Závornatka.JPG|vľavo|náhľad|Závornatka]]
V lokalite sa vyskytuje vzácny neo[[endemit]] [[Ulitníky|slimák]] [[závornatka]] (''[[Bulgarica nitidosa]]''). Lokalita je pre tohto ulitníka, pôvodne sa vyskytujúceho na dolnej a strednej [[Berounka|Berounke]], náhradným stanovišťom.&lt;ref name=&quot;Chráněná území ČR&quot; /&gt; V lokalite možno tiež nájsť zriedkavé bystrušky: ''Abax carinatus'', ''Amara equestris'', ''Amara sabulosa'', ''Cymindis angularis'', ''Lebia chlorocephala'', ''Leisus montanus'', a ''Trichocellus placidus''.&lt;ref name=&quot;Chráněná území ČR&quot; /&gt; V lokalite nájdeme aj motýle.&lt;ref name=&quot;kultura&quot; /&gt; Ako príklady môžeme uviesť [[mora ostreňová|moru ostreňovú]] (''Euchalcia consona''), [[čiernomôľka hadincová|čiernomôľku hadincovú]] (''Ethmia terminella''), [[vretienka dúšková|vretienku dúškovú]] (''Zygaena purpuralis''), [[vretienka ranostajová|vretienku ranostajovú]] (''Zygaena ephialtes''), [[modráčik rozchodníkový|modráčika rozchodníkového]] (''Scolitantides orion''), [[modráčik vresoviskový|modráčika vresoviskového]] (''Plebejus argyrognomon''), a [[Mora topoľová|moru topoľovú]] (''Orthosia populi'').&lt;ref name=&quot;kultura&quot; /&gt;

==== Stavovce ====
Na lokalite bol pozorovaný výskyt [[Skokan hnedý|skokana hnedého]] (''Rana temporaria''), z plazov potom [[Jašterica zelená|jašterice zelenej]] (''Lacerta viridis'') a [[Jašterica krátkohlavá|jašterice krátkohlavej]] (''Lacerta agilis'').&lt;ref name=&quot;kultura&quot; /&gt; Na lokalite nájdeme hniezdisko niekoľkých druhov vtákov [[Praha|Prahy]], akými sú [[žltochvost domový]] (''Phoenicurus ochruros'') alebo [[trasochvost biely]] (''Motacilla albumu'').&lt;ref name=&quot;ENVIS&quot; /&gt; Z ďalších vtákov, ktorí boli na lokalite pozorovaní menujme [[Žlna sivá|žlna sivú]] (''Picus canus''), [[vlha obyčajná|vlhu obyčajnú]] (''Oriolus oriolus''), [[Žlna zelená|žlnu zelenú]] (''Picus viridis''), zo sov tu boli pozorované [[sova obyčajná]] (''Strix aluco''), [[výr skalný]] (''Bubo bubo''), [[myšiarka ušatá]] (''Asio otus''). Z dravcov [[myšiak hôrny]] (''Buteo buteo'') a [[sokol myšiar]] (''Falco tinnunculus'').&lt;ref name=&quot;kultura&quot; /&gt; Z cicavcov [[Praha|Prahy]] bol v lokalite pozorovaný [[jež tmavý]] (''Erinaceus europaeus'') a [[ryšavka obyčajná]] (''Apodemus sylvaticus'').&lt;ref name=&quot;kultura&quot; /&gt;

== Význam NPP ==
[[Súbor:Označené_vrstvy_stratotypu.JPG|vpravo|náhľad|Označené vrstvy stratotypu]]
Lokalita je významná tým, že umožňuje vedecké štúdium.&lt;ref name=&quot;Chráněná území ČR&quot; /&gt; Štatút medzinárodného [[stratotyp]]u žiada aby bol odkryv zachovaný a aby z neho bol umožnený odber vzoriek pre vedecké účely našim aj cudzím vedeckým pracovníkom. Povinnosťou štátu je zachovať [[stratotyp]] pre vedeckých pracovníkov prístupný a zároveň tu udržiavať značenie [[Vrstva|vrstiev]], ktoré umožňuje ďalší vedecký výskum profilu.&lt;ref name=&quot;Kříž&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kříž|meno=Jiří|rok=1999|titul=Geologické Památky Prahy|vydavateľ=Český geologický ústav|miesto=Praha|isbn=80-7075-345-5|kapitola=NPP Požáry|počet strán=280|jazyk=po česky|strany=158-164}}&lt;/ref&gt;

== Ochrana ==
Súčasný stav lokality je výsledkom intenzívnej ľudskej činnosti, avšak ťažba v lome už bola v minulosti zastavená.&lt;ref name=&quot;ENVIS&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ceskenoviny&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Národní přírodní památky Dalejský profil a Požáry|url=http://m.ceskenoviny.cz/archiv/zpravy/narodni-prirodni-pamatky-dalejsky-profil-a-pozary/11587|dátum prístupu=2016-12-10|jazyk=po česky}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Dnes je však potrebné chrániť dno lomu, umelé skalné odkryvy a rovnako tak aj dno zárezu pred tým, aby na mieste nevznikli [[Černá skládka|čierne skládky]] (ktoré tam však napriek všetkej starostlivosti vznikajú) a tiež je potrebné brániť šíreniu [[Náletové dreviny|náletových drevín]].&lt;ref name=&quot;Chráněná území ČR&quot; /&gt; Povinnosťou [[Česko|štátu]] je dostatočná úprava prístupových trás a celého územia tak, ako mu prináleží z hľadiska jeho medzinárodného významu.&lt;ref name=&quot;Kříž&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam chránených území v Prahe]]

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/scan_vyhlasky/brow.php?frame&amp;ID_DOC=8&amp;FROM_ZCHRU=742&amp;cacheid=1481016871336 Vyhláška o chránených prírodných výtvoroch v Prahe] {{ces icon}}
* [http://www.biolib.cz/cz/locality/id2017/ BioLib.cz] {{ces icon}}
* [http://envis.praha-mesto.cz/rocenky/CHRUZEMI/cr2_cztx/CHU56.htm NPP Požáry] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304231924/http://envis.praha-mesto.cz/rocenky/CHRUZEMI/cr2_cztx/chu56.htm |date=2016-03-04 }} {{ces icon}}
* [http://www.praha-priroda.cz/chranena-priroda/zvlaste-chranena-uzemi/pozary/ NPP Požáry na webe Pražská príroda] {{ces icon}}
* [http://lokality.geology.cz/221 http://lokality.geology.cz/221] {{ces icon}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kříž|meno=Jiří|rok=1999|titul=Geologické Památky Prahy|vydavateľ=Český geologický ústav|miesto=Praha|isbn=80-7075-345-5|kapitola=NPP Požáry|počet strán=280|jazyk=po česky|strany=158-164}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kubíková|meno=Jarmila|priezvisko2=Ložek|meno2=Vojen|priezvisko3=Špryňar|meno3=Pavel|spoluautori=a kol.|odkaz na autora=|titul=Praha|vydavateľ=Agentura ochrany přírody a krajiny České republiky|miesto=Praha|rok=2005|počet strán=304|kapitola=Národní přírodní památka Požáry|strana=172|isbn=80-86064-69-7}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Požáry|13336862}}

{{Chránené územia v Prahe}}

{{Portál|Vedy o Zemi}}

[[Kategória:Chránené územia v Prahe]]
[[Kategória:Pražská plošina]]
[[Kategória:Národné prírodné pamiatky v Prahe]]
[[Kategória:Lomy v Česku]]
[[Kategória:Paleontologické lokality v Česku]]
[[Kategória:Prírodný park Prokopské a Dalejské údolí]]
[[Kategória:Řeporyje]]
[[Kategória:Geologické lokality na území Prahy]]</text>
      <sha1>3neq90080gmkp6ebjwcrywy217we8er</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam chránených území v okrese Tábor</title>
    <ns>0</ns>
    <id>587336</id>
    <revision>
      <id>8213315</id>
      <parentid>6651477</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:05:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Geoffroi</username>
        <id>171734</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>([[c:GR|GR]]) [[c:COM:FR|File renamed]]: [[File:Stádleck most (13).JPG]] → [[File:Stádlecký most (13).jpg]] [[c:COM:FR#FR3|Criterion 3]] (obvious error)</comment>
      <origin>8213315</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15179" sha1="nvregvsq5flufok6wewbnyz3owdq1gx" xml:space="preserve">Toto je '''zoznam chránených území v okrese Tábor''' aktuálny k decembru roku 2016, v ktorom sú uvedené chránené územia v oblasti [[Okres Tábor|okresu Tábor]].
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Kód 
! class=&quot;unsortable&quot; width=&quot;100px&quot; |Obrázok 
! Názov 
! Typ 
! class=&quot;unsortable&quot; | Galéria &lt;br&gt;
Commons 
! Popis územia 
! Súradnice 
|-
|  670 
| [[Súbor:Borkovická_blata-_chodník_a_lavička.JPG|100x100bod|Chodník v Borkovických blatech]]  
| [[Borkovická blata]] 
| [[Prírodná rezervácia|PR]]
| {{Commonscat v tabuľke|Borkovická blata}} 
| [[Rašelinisko|Rašeliniská]] s jedinečnými porastami [[borovica barinná|borovice blatky]]
 | {{Súradnice|49.2394444|14.6233333}}
|-
|  2452 
| [[Súbor:Cernicka_obora_(2).JPG|100x100bod|Černická obora]]  
| [[Černická obora]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]] 
| {{Commonscat v tabuľke|Černická obora}} 
| Stará obora, zmiešaný porast s prevahou [[Hrab|hrabu]] a [[Dub|dubu]]
 | {{Súradnice|49.2924164|14.5606856}}
|-
|  
| [[Súbor:Cernicka_obora_(3).JPG|100x100bod|Černická obora]]  
| [[Prírodný park Černická obora|Černická obora]] 
| [[prírodný park (Česko)|PrP]] 
| {{Commonscat v tabuľke|Černická obora}} 
| 
 | {{Súradnice|49.283|14.571}}
|-
|  1071 
| [[Súbor:Černýšovické_jalovce_(5).JPG|100x100bod|Borievky v oblasti pamiatky]]  
| [[Černýšovické jalovce]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]]
| {{Commonscat v tabuľke|Černýšovické jalovce}} 
| Porast viac ako 300 exemplárov starých [[Borievka obyčajná|borievok]]
 | {{Súradnice|49.3150972|14.5276806}}
|-
|  2482 
| [[Súbor:Natural_monument_Doubi_u_Zisova_in_summer_2011_(1).JPG|100x100bod|Lužný les]] 
| [[Doubí u Žíšova]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]] 
| {{Commonscat v tabuľke|Doubí u Žíšova}} 
| Prirodzený lužný porast, prevažne dubový
 | {{Súradnice|49.2045561|14.7106633}}
|-
|  5868 
| &lt;!--[[File:???|100x100px|PR Dráchovské louky]]--&gt;  
| [[Dráchovské louky]] 
| [[Prírodná rezervácia|PR]] 
| &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|Dráchovské louky}}--&gt; 
|  Ekosystém slepých a odstavených ramien rieky Lužnice a nivných tôní s charakteristickou vegetáciou a výskytom chránených a ohrozených živočíšnych druhov  
| {{Súradnice|49.2129297|14.7049158}}
|-
|  1814 
| [[Súbor:Drachovske_tune_(6).JPG|100x100bod|Dráchovské tůně]]  
| [[Dráchovské tůně]] 
| [[Prírodná rezervácia|PR]]
| {{Commonscat v tabuľke|Dráchovské tůně}} 
| Slepé a odstavené ramená [[Lužnice (rieka)|Lužnice]] a nivné tône obklopené mokraďami
 | {{Súradnice|49.2347222|14.7152778}}
|-
|  1072 
| [[Súbor:Natural_monument_Fararsky_rybnik_in_summer_2011_(3).JPG|100x100bod|Rybník]]  
| [[Farářský rybník]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]]
| {{Commonscat v tabuľke|Farářský rybník}} 
| Ojedinelé nálezisko [[Lekno biele|lekna bieleho]]
 | {{Súradnice|49.1755925|14.7415656}}
|-
|  2500 
| [[Súbor:Granatova_skala_in_Tabor_in_summer_2011_(12).JPG|100x100bod|Čiastočný pohľad na skalu]] 
| [[Granátová skála]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]] 
| {{Commonscat v tabuľke|Granátová skála}} 
| Rulová skala s výskytom [[granát (minerál)|granátov]]
 | {{Súradnice|49.4102861|14.6556917}}
|-
|  1291 
| [[Súbor:Horusicka_Blata_(4).JPG|100x100bod|Pohľad na porast v Horusických blatech]]  
| [[Horusická blata]] 
| [[Prírodná rezervácia|PR]] 
| {{Commonscat v tabuľke|Horusická blata}} 
| Horusická blata
 | {{Súradnice|49.1588889|14.6513889}}
|-
|  1295 
| [[Súbor:Natural_monument_Hroby_in_summer_2011_(10).JPG|100x100bod]]  
| [[Hroby (prírodná pamiatka)|Hroby]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]] 
| {{Commonscat v tabuľke|Hroby (natural monument)}} 
| Bohatá lokalita [[Horček český|horčeka českého]]
 | {{Súradnice|49.39375|14.8569444}}
|-
|  131
| [[Súbor:Choustnik_pohled_z_hradu_choustnika.jpg|100x100bod|Lesy v okolí rezervácie]]  
| [[Choustník (prírodná rezervácia)|Choustník]] 
| [[Prírodná rezervácia|PR]] 
| &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; 
| Skalnatý vrchol Choustník so starým zmiešaným [[Les|lesným]] porastom
 | {{Súradnice|49.3322222|14.8558333}}
|-
|  136 
| [[Súbor:Chýnovská_jeskyně(4).jpg|100x100bod|Chýnovská jeskyně]]  
| [[Chýnovská jeskyně]] 
| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]
| {{Commonscat v tabuľke|Chýnovská jeskyně}} 
| Najvýznamnejší krasový útvar južných Čiech, pestré striedanie farebných amfibolitov a vápencov
 | {{Súradnice|49.4297058|14.8288817}}
|-
|  1293 
| &lt;!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--&gt;  
| [[Jesení (prírodná pamiatka)|Jesení]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]]
| &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; 
| Lúčny komplex, od najsuchších až po zamokrené, s bohatou kvetenou
 | {{Súradnice|49.4763889|14.7497222}}
|-
|  
| [[Súbor:Javorová_skála_2.jpg|100x100bod|Pohľad z Javorovej skály na severovýchod]]  
| [[Prírodný park Jistebnická vrchovina|Jistebnická vrchovina]] 
| [[prírodný park (Česko)|PrP]]
| {{Commonscat v tabuľke|Nature park Jistebnická vrchovina}} 
| 
 | {{Súradnice|49.5205556|14.5216667}}
|-
|  1290 
| [[Súbor:Nature_reserve_Kladrubska_hora_in_summer_2011_(16).JPG|100x100bod]]  
| [[Kladrubská hora]] 
| [[Prírodná rezervácia|PR]] 
| {{Commonscat v tabuľke|Kladrubská hora}} 
| Masív budovaný kryštalickými vápencami so vzácnou flórou a faunou
 | {{Súradnice|49.4294444|14.8541667}}
|-
|  194 
| [[Súbor:PP_Kozí_vršek_(2).JPG|100x100bod|Kozí vršek od trate]]  
| [[Kozí vršek]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]] 
| {{Commonscat v tabuľke|Kozí vršek}} 
| Rulová skalka s ojedinelým výskytom [[Poniklec jarný|poniklec jarného]]
 | {{Súradnice|49.1571278|14.7239417}}
|-
|  1287 
| [[Súbor:Kozlov_Želeč.JPG|100x100bod|Celkový pohľad na lokalitu]] 
| [[Kozlov (prírodná pamiatka)|Kozlov]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]]  
| {{Commonscat v tabuľke|Kozlov (natural monument)}} 
| Vlhká kultúrna lúka s hojným výskytom [[vstavačovec májový|vstavačovca májového]]
 | {{Súradnice|49.3051389|14.6688889}}
|-
|  1294 
| [[Súbor:Blatska_stoka_(2).JPG|100x100bod|Blatská stoka pretekajúca okolo rezervácie]]  
| [[Kozohlůdky]] 
| [[Prírodná rezervácia|PR]] 
| {{Commonscat v tabuľke|Kozohlůdky}} 
| Ekosystém ručne vyťaženého rašeliniska prechodového panvového typu
 | {{Súradnice|49.2177956|14.6454967}}
|-
|  
| [[Súbor:Stádlecký most (13).jpg|100x100bod|Stádlecký most s parkom]]  
| [[Prírodný park Kukle|Kukle]] 
| [[prírodný park (Česko)|PrP]]
| {{Commonscat v tabuľke|Nature park Kukle}} 
| 
 | {{Súradnice|49.3445|14.5337}}
|-
|  1841 
| [[Súbor:Kutiny_(11).JPG|100x100bod|Prírodná pamiatka Kutiny v zime]]  
| [[Kutiny]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]] 
| {{Commonscat v tabuľke|Kutiny}} 
| Lúky so vzácnou kvetenou 
 | {{Súradnice|49.2853769|14.6039803}}
|-
|  1073 
| [[Súbor:Luční_(2).jpg|100x100bod|Luční]]  
| [[Luční]] 
| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]
| {{commonscat v tabuľke|Luční (national natural monument)}} 
| Významná mykologická lokalita na hrádzi rybníka
 | {{Súradnice|49.3735|14.7438333}}
|-
|  1289 
| [[Súbor:Luna_(2).jpg|100x100bod|Luna]]  
| [[Luna (prírodná pamiatka)|Luna]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]]
| {{commonscat v tabuľke|Luna (natural monument)}} 
|Výslnie južnej stráne so suchomilnými spoločenstvami, útočisko plazov
 | {{Súradnice|49.38675|14.7041389}}
|-
|  5873 
| [[Súbor:Stádlec,_Lužnice_a_dům_čp._87.jpg|100x100bod|Stádlec, rieka Lužnice]]  
| [[Lužnice (prírodná pamiatka)|Lužnice]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]] 
| {{Commonscat v tabuľke|Lužnice (natural monument)}} 
| Zriedkavé a ohrozené druhy rastlín a živočíchov 
| {{Súradnice|49.2743461|14.4342281}}
|-
|  281 
| [[Súbor:Nový_rybník_u_Soběslavi_4.jpg|100x100bod|Nový rybník u Soběslavi]]  
| [[Nový rybník u Soběslavi (prírodná pamiatka)|Nový rybník u Soběslavi]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]] 
| {{commonscat v tabuľke|Nový rybník u Soběslavi}} 
| Rybník s plávajúcimi ostrovmi
 | {{Súradnice|49.2677972|14.7202444}}
|-
|  294 
| &lt;!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--&gt;  
| [[Ostrov Markéta]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]] 
| &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|Ostrov Markéta}}--&gt; 
| Starý lesný porast na ostrove v rybníku Hejtman
 | {{Súradnice|49.3358333|14.7213889}}
|-
|  2236 
| [[Súbor:Nature_reserve_Pacova_hora_in_summer_2011_(13).JPG|100x100bod]]  
| [[Pacova hora]] 
| [[Prírodná rezervácia|PR]]
| {{commonscat v tabuľke|Pacova hora}} 
| Geologický útvar, mineralogické nálezisko s výskytom chránených druhov živočíchov
 | {{Súradnice|49.4305556|14.8297222}}
|-
|  311 
| [[Súbor:Písečný_přesyp_u_Vlkova_(5).JPG|100x100bod|Borovice rastúce v oblasti piesočného presypu]]  
| [[Písečný přesyp u Vlkova]] 
| [[Prírodná rezervácia|PR]]
| {{Commonscat v tabuľke|Písečný přesyp u Vlkova}} 
| Najvyššie zachovaná piesočná duna na území južných Čiech
 | {{Súradnice|49.1595167|14.714875}}
|-
|  
| [[Súbor:Přírodní_park_Plziny_(1.).jpg|100x100bod|Prírodný park Plziny]]  
| [[Prírodný park Plziny|Plziny]] 
| [[prírodný park (Česko)|PrP]]
| {{Commonscat v tabuľke|Přírodní park Plziny}} 
| 
 | {{Súradnice|49.3183333|14.4129444}}
|-
|  
| [[Súbor:Nature_park_Polanka_in_summer_2011_(2).JPG|100x100bod|Pohľad na časť prírodného parku]] 
| [[Prírodný park Polánka|Polanka]] 
| [[prírodný park (Česko)|PrP]]  
| {{Commonscat v tabuľke|Nature park Polánka}} 
| 
 | {{Súradnice|49.4633333|14.8471944}}
|-
|  1292 
| [[Súbor:Nature_reserve_Rod_in_summer_2011_(16).JPG|100x100bod|Rybník Rod]]  
| [[Rod (prírodná rezervácia)|Rod]] 
| [[Prírodná rezervácia|PR]]
| {{Commonscat v tabuľke|Nature reserve Rod}} 
| Rybník s plávajúcimi ostrovmi a bohatou avifaunou, centrum výskytu orla morského
 | {{Súradnice|49.1208333|14.7466667}}
|-
|  375 
| [[Súbor:National_nature_reserve_Ruda_in_2011_(4).JPG|100x100bod|Rašelinisko]]  
| [[Ruda (národná prírodná pamiatka)|Ruda]] 
| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]] 
| {{Commonscat v tabuľke|Ruda (national natural monument)}} 
| Rašelinisko s hojným výskytom rosičky okrúhlolistej
 | {{Súradnice|49.149485|14.6893175}}
|-
|  1288 
| [[Súbor:Stročov_1.jpg|100x100bod|Stročov]] 
| [[Stročov]] 
| [[Národná prírodná pamiatka|NPP]]  
| {{Commonscat v tabuľke|Stročov}} 
| Vlhká lúka s bohatou kvetenou
 | {{Súradnice|49.5233333|14.5702778}}
|-
|  421 
| [[Súbor:Calla_palustris_in_natural_monument_Stribrna_Hut_in_summer_2011_(3).JPG|100x100bod]] 
| [[Stříbrná Huť]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]]  
| {{Commonscat v tabuľke|Stříbrná Huť}} 
| Lokalita [[diablik močiarny|diablika močiarneho]]
 | {{Súradnice|49.4165833|14.7577222}}
|-
|  5889 
| &lt;!--[[File:???|100x100px|PP Tábor - Zahrádka]]--&gt; 
| [[Tábor - Zahrádka]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]] 
| &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|Tábor - Zahrádka}}--&gt; 
| Ekosystém extenzívne využívaných rybníkov, periodických vodných plôch a podmáčaných plôch s výskytom chránených a ohrozených živočíšnych a rastlinných druhov 
| {{Súradnice|49.4203719|14.6247225}}
|-
|  32 
| [[Súbor:Koclířov_a_Velký_Tisý.JPG|100x100bod]]  
| [[Chránená krajinná oblasť Třeboňsko|Treboňsko]] 
| [[Chránená krajinná oblasť|CHKO]]
| {{Commonscat v tabuľke|CHKO Třeboňsko}} 
| 
 | {{Súradnice|49.0001725|14.8354986}}
|-
|  
| [[Súbor:Přírodní_park_Turovecký_les_-_okres_Tábor_(017).jpg|100x100bod|Krajina prírodného parku v okolí dediny Turovec]] 
| [[Prírodný park Turovecký les|Turovecký les]] 
| [[prírodný park (Česko)|PrP]] 
| {{Commonscat v tabuľke|Turovecký les}} 
| 
 | {{Súradnice|49.3657889|14.7780861}}
|-
|  5776 
| &lt;!--[[File:???|100x100px|PR V Luhu]]--&gt; 
| [[V Luhu (prírodná rezervácia)|V Luhu]] 
| [[Prírodná rezervácia|PR]]  
| &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|V Luhu (nature reserve)}}--&gt; 
|  Ekosystém čremchovej dúbravy s dochovanými odstavenými ramenami rieky a nivnými tôňami tvoriaci cenný biotop s výskytom vzácnych a ohrozených druhov živočíchov a rastlín 
| {{Súradnice|49.1217983|14.7388553}}
|-
|  5671 
| &lt;!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--&gt;  
| [[Veselská blata]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]]
| &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; 
| Ochrana ekosystému panvového rašeliniska prechodového typu so zvyškami blatkových bôrov s charakteristickou faunou a flórou. Súčasťou je aj systém zatopených plôch, podmáčaných lúk a mokraďových biotopov s významným výskytom chránených druhov rastlín a živočíchov 
| {{Súradnice|49.2402642|14.6027833}}
|-
|  508 
| [[Súbor:Matteuccia_struthiopteris_in_natural_monument_Vlasenicky_potok_in_2011_(2).JPG|100x100bod]]  
| [[Vlásenický potok (prírodná pamiatka)|Vlásenický potok]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]]
| {{Commonscat v tabuľke|Vlásenicky potok (natural monument)}} 
| Lokalita [[perovník pštrosí|perovníka pštrosieho]]
 | {{Súradnice|49.4083333|14.5875}}
|-
|  5885 
| [[File:Skrysov-2016-08-09-MostPresBlanici.jpg|100x100px|PP Vlašimská Blanice]]  
| [[Vlašimská Blanice (prírodná pamiatka)|Vlašimská Blanice]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]] 
| {{Commonscat v tabuľke|Vlašimská Blanice (natural monument)}} 
| Ochrana časti toku riečky [[Blanice (prítok Sázavy)|Vlašimskej Blanice]] a priľahlých nív a luhov s výskytom vzácnych a ohrozených rastlinných a živočíšnych druhov 
| {{Súradnice|49.5511825|14.8190311}}
|-
|  1666 
| [[Súbor:Natural_monument_Zeman_in_2011_(8).JPG|100x100bod]] 
| [[Zeman (prírodná pamiatka)|Zeman]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]] 
| {{Commonscat v tabuľke|Zeman (natural monument)}} 
| Malý rybník s výskytom smlzu purpurového
 | {{Súradnice|49.5206389|14.4933611}}
|-
|  1074 
| [[Súbor:Židova_strouha_4.jpg|100x100bod|Židova strouha]]  
| [[Židova strouha (prírodná pamiatka)|Židova strouha]] 
| [[Prírodná pamiatka|PP]]
| {{Commonscat v tabuľke|Židova strouha}} 
| [[Geomorfológia|Geomorfologicky]] významné priestorovo členité údolie kaňonovitého charakteru s fragmentami prirodzených reliktných bôrov na skalách
 | {{Súradnice|49.2724139|14.4676}}
|}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy|priezvisko=ALBRECHT|meno=Josef a kolektív|rok=2003|titul=Chráněná území ČR VIII. - Českobudějovicko|vydavateľ=Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno|miesto=Praha|isbn=80-86064-65-4|počet strán=807|jazyk=po česky|strany=417 až 472}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.kraj-jihocesky.cz/index.php?par%5Bid_v%5D=899&amp;par%5Blang%5D= Databáza so schválenými plánmi starostlivosti o osobitné chránené územia v Juhočeskom kraji]

== Zdroje ==
* Dáta v tabuľke boli prevzaté z databázy [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/chrob_find/index.php?frame=1&amp;TYPVYSTUPU%5B%5D=drusop&amp;h_zchru=1&amp;h_kod=&amp;h_nazev=&amp;h_organ_oochp=&amp;h_kraj=&amp;h_okres=CZ0317&amp;ORP_ICOB=&amp;POVOB_ICOB=&amp;h_obec=&amp;h_ku=&amp;h_submit=Vyhledat AOPK ČR].
* {{Preklad|cs|Seznam chráněných území v okrese Tábor|14168545}}

[[Kategória:Zoznamy chránených území v Česku podľa okresov|Tábor]]
[[Kategória:Chránené územia v okrese Tábor]]</text>
      <sha1>nvregvsq5flufok6wewbnyz3owdq1gx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Attalos I.</title>
    <ns>0</ns>
    <id>588414</id>
    <revision>
      <id>8213459</id>
      <parentid>8210782</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T04:41:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>wikilinka</comment>
      <origin>8213459</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="41491" sha1="1l64ss279mvzun3hc8ybr7i2muli1f2" xml:space="preserve">{{Infobox Panovník
|meno              = Attalos I.
|titul             = kráľ [[Pergamon|Pergamonu]]
|obrázok           = AtaloPergamo.jpg
|panovanie         = [[241 pred Kr.]] – [[197 pred Kr.]]
|korunovácia       =
|pôvodné meno      =
|obrázok erbu      =
|ostatné tituly    =
|dátum narodenia   = [[269 pred Kr.]]
|miesto narodenia  =
|dátum úmrtia      = [[197 pred Kr.]]
|miesto úmrtia     = [[Pergamon]]
|miesto pochovania =
|predchodca        = [[Eumenes I.]]
|regent            =
|nástupca          = [[Eumenes II.]]
|manžel            =
|manželka          = Apollónis
|potomstvo         =
|dynastia          =
|otec              = [[Attalos (Pergamon)|Attalos]]
|matka             = Antiochis
}}
'''Attalos''' ({{vjz|grc|Ἄτταλος}}), iným menom ''Sótér'' ({{vjz|grc|Σωτήρ}}, „Spasiteľ“) (* [[269 pred Kr.]]{{--}}† [[197 pred Kr.]]) bol vládca a neskôr kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] v rokoch [[241 pred Kr.|241]]{{--}}197 pred Kr. Attalos bol synom [[Attalos (Pergamon)|Attala]] a jeho manželky Antiochis a synovcom i adoptívnym synom [[Eumenes I.|Eumena I.]], prvého vládcu Pergamonu.&lt;ref name=&quot;Archeláos&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=54-55}}&lt;/ref&gt;

Attalos dosiahol dôležité víťazstvo proti [[Kelti|Galom]], keltským kmeňom z [[Trácia (historické územie)|Trácie]], ktoré po viac ako jednu generáciu terorizovali väčšinu územia [[Malá Ázia|Malej Ázie]].&lt;ref name=&quot;Geographica, 13,4,2.&quot;&gt;[[Strabón]], ''Geographica'' 13,4,2.&lt;/ref&gt; Toto víťazstvo oslávili triumfálnym pomníkom so sochami umierajúcich a usmrcujúcich sa Galov v pergamonskej [[Aténa (mytológia)|Aténinej]] svätyni.&lt;ref name=&quot;Kelti, str. 52&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=Gerhard Herm|titul=Kelti|id= 65-032-85|miesto=Bratislava|vydavateľ=Obzor|rok=1985|strany=52}}&lt;/ref&gt; Attalos potom získal meno „Sótér“ a pravdepodobne aj titul „kráľ“. Aj neskôr sa prejavil ako odvážny a schopný stratég, keď zaútočil na [[Antiochos I. Sóter|Antiocha I.]] a ovládol veľkú časť [[Seleukovská ríša|seleukovskej]] Malej Ázie.&lt;ref name=&quot;Kronika ľudstva, 153&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Kronika ľudstva|isbn= 80-7153-090-5|miesto=Bratislava|vydavateľ=Fortuna print|rok=1995|strany=153}}&lt;/ref&gt; Ako lojálny spojenec [[Staroveký Rím|Ríma]] zohral významnú úlohu v prvej a druhej macedónskej vojne, vedenej proti [[Filip V. (Macedónia)|Filipovi V. Macedónskemu]].&lt;ref name=&quot;Geographica, 13,4,1-2.&quot;/&gt; V [[Egejské more|Egejskom mori]] viedol početné námorné operácie, ktoré marili macedónske záujmy, v týchto bojoch získal pre Pergamon bohatú vojnovú korisť a dŕžavu gréckych ostrovov [[Ejina (ostrov)|Aiginy]] počas prvej a [[Andros (Grécko)|Androsu]] počas druhej vojny (Attalos v bojoch dvakrát tesne unikol Filipovmu zajatiu).&lt;ref name=&quot;Polybios, 11,7.&quot;&gt;[[Polybios]], ''Historia'', 11,7.&lt;/ref&gt;

Attalos ako ochranca gréckych miest v Anatólii zastával vedúcu pozíciu v boji [[Gréci|Grékov]] proti [[Barbar|barbarom]]. Za jeho vlády získal Pergamon veľký vplyv na gréckom východe. Zomrel v roku 197 pred Kr., krátko pred koncom druhej vojny, vo veku 72 rokov, pravdepodobne na následky mŕtvice, ktorú utrpel pred niekoľkými mesiacmi na zasadnutí [[Boiótia|boiótskej]] vojnovej rady. Jeho manželkou bola [[Apollónis z Kyzikosu|Apollónis]] z Kyzikosu, s ktorou mal štyroch synov. Jeho následníkom bol najstarší syn Eumenes II.&lt;ref name=&quot;Geographica, 13,4,1-2.&quot;&gt;[[Strabón]], ''Geographica'' 13,4,1-2.&lt;/ref&gt;

== Attalova mladosť ==

Údaje o jeho rannom živote sú strohé. Narodil sa a vyrastal v rodine vládcov Pergamonu. Jeho otec [[Attalos (Pergamon)|Attalos]] bol mladší z dvojice bratov Filetaira, prvého vládcu Pergamonu a preslávil sa ako [[Olympijské hry (starovek)|olympijský]] víťaz v [[tethrippon|tethrippe]], poctený pamätníkom v Pergamone.&lt;ref name=&quot;IvP I 10&quot;&gt;[[Inscriptiones Graecae]], ''IvP I 10'' [http://epigraphy.packhum.org/text/301601?&amp;bookid=745&amp;location=1683]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;IvP I 11&quot;&gt;[[Inscriptiones Graecae]], ''IvP I 11'' [http://epigraphy.packhum.org/text/301602?bookid=745&amp;location=1683]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Sport in the ancient world from A to Z, 20&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = [[Mark Golden]] | titul = Sport in the ancient world from A to Z | isbn = 0-203-49732-5 | miesto = London | vydavateľ = Taylor &amp; Francis | rok = 2004| strany = 20}}&lt;/ref&gt; Zomrel okolo roku [[241 pred Kr.]], keď bol Attalos ešte malým dieťaťom. Jeho matka Antiochis bola dcérou [[Achaios (syn Seleuka I.)|Achaia]] z kráľovského rodu Seleukovcov (bola vnučkou [[Seleukos I. Nikator|Seleuka I.]]) Sobáš jeho rodičov mal posilniť vzťahy medzi oboma krajinami. Keďže Filetairos ostal bezdetný (bol eunuch), vládu v krajine odovzdal Eumenovi, synovi ich rovnomenného brata. Po dvadsaťdvaročnej vláde Eumena sa vládcom Pergamonu stal Attalos.&lt;ref name=&quot;Pausanias, str. 36&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku I.|id= 25-039-73|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1973|strany=36}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Geographica, 13,4,1-2.&quot;/&gt;
 
== Vojna s Galmi ==

Filetairos zomrel pätnásť rokov pred príchodom Galov do Malej Ázie. Svojmu synovcovi a nástupcovi Eumenovi zanechal solídnu základňu, ktorá mu dovolila podniknúť smelšie kroky v oblasti veľkej politiky. V bitke pri [[Sardy|Sardách]] porazil Seleukovho nástupcu Antiocha, čím sa stal najmocnejším mužom v Malej Ázii a potom systematicky rozširoval svoju ríšu. Pomocou dobre naplnenej pokladnice, ktorú zdedil po strýkovi, zakladal nové mestá a posilňoval vojsko. Napokon sa zdedené zlato stalo aj jeho najdôležitejšou zbraňou proti Galom.&lt;ref name=&quot;Kelti, str. 52&quot;/&gt;
[[Súbor:Rome-MuseeCapitole-GladiateurBlesse2.jpg|náhľad|Socha umierajúceho Gala je rímska mramorová replika gréckeho bronzového originálu pripisovaného [[Epigonos (sochár)|Epigonovi]]. Bol to votívny dar venovaný Aténe Polias od Attala I., ktorý chcel takto osláviť svoje víťazstvo nad Galmi.&lt;ref name=&quot;Dejiny umenia 2, 188&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 188}}&lt;/ref&gt;]]

Tento bojovný národ, ktorý sa medzitým usadil v strede Malej Ázie (v [[Galatia|Galatii]]) totiž pokladal pergamskú ríšu za svoju dojnú kravu, ak chcel mať Pergamon od nich pokoj, musel platiť. Galovia si svojimi vydieračskými akciami získali reputáciu, ktorá bola priam príslovečne zlá. Obyvateľom Malej Ázie sa javili ako tŕň v päte, ktorý neznesiteľne bodal. Svojou prítomnosťou provokovali nielen nenávisť a strach, ale aj túžbu po záchrancovi, ktorý by ich zbavil tejto pliagy. Každý komu by sa to podarilo, mohol rátať tým, že ho budú oslavovať široko-ďaleko. Túto slávu si mal získať Eumenov nástupca Attalos. [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] uvádza, že veštkyňa ''Fainnis'' predpovedala tieto udalosti už o generáciu skôr: „''Nastane raz čas, keď zhubné galské vojsko úžiny hellespontské prekročí, v zločinnej pýche spustoší ázijskú zem. A božstvo pripojí ešte hrozné útrapy všetkým, ktorí na brehoch mora tam bývajú, ale len krátku chvíľu, veď Kronovec (Zeus) vyzve rýchle hrdinu na pomoc ísť, tohože syna božského býka, ktorý všetkým galským hordám deň skazy určite schystá.''“&lt;ref name=&quot;Pausanias, str.293-294&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Pausanias (geograf)|Pausanias]]|titul=Pausaniás, cesta po Řecku II.|id= 25-039-73|miesto=Praha|vydavateľ=nakladatelství Svoboda|rok=1973|strany=293-294}}&lt;/ref&gt;

Galovia napadli Pergamon približne roku [[230 pred Kr.]], potom ako im Attalos odmietol zaplatiť. Bitka sa odohrala pri prameňoch rieky [[Bakırçay|Kaikos]] &lt;ref name=&quot;IvP I 20&quot;&gt;[[Inscriptiones Graecae]], ''IvP I 20'' [http://epigraphy.packhum.org/text/301613]&lt;/ref&gt; a Attalos v nej dosiahol rozhodujúce víťazstvo, po ktorom, po vzore Antiocha I., prijal meno Sótér, čo znamená „záchranca“, a aj titul kráľa.&lt;ref name=&quot;Archeláos&quot;/&gt;
 
Attalos dal po svojom víťazstve postaviť v pergamskej Aténinej svätyni sochy umierajúcich a usmrcujúcich sa Galov (Aténa bola v Pergame uctievaná ako ochrankyňa ríše v bojoch s Galmi&lt;ref name=&quot;Polybios Dějiny II, str. 275&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = [[Polybios]] | titul = Dějiny II | isbn = 978-80-86410-60-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Arista | rok = 2009 | strany = 275 poznámky}}&lt;/ref&gt;). Z týchto diel sa zachovali len rímske kópie, ktoré aj napriek tomu fascinovali nasledujúce generácie viac ako nejedno pôvodné dielo tých čias.&lt;ref name=&quot;Kelti, str. 52&quot;/&gt;

== Boje o seleukovskú Malú Áziu ==
[[Súbor:Attalos I tetradrachm -241 76003063.jpg|náhľad|Minca razená za Attala I. zobrazujúca profil jeho prastrýka Filetaira, na líci je znázornená bohyňa Aténa]]
O niekoľko rokov neskôr Pergamon znovu napadli Gali, ale tentoraz s vojskom [[Antiochos Hierax|Antiocha Hieraka]], mladšieho brata seleukovského kráľa [[Seleukos II.|Seleuka II.]], ktorý s ním spoločne spravoval seleukovskú Malú Áziu (vyhlásil ho za spoluvládcu, aby ukončil tretiu sýrsku vojnu proti [[Ptolemaios III.|Ptolemaiovi III.]]&lt;ref name=&quot;Seleukos II. Kalliníkos, 83&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=83}}&lt;/ref&gt;). Keďže Antiochos sa nechcel vzdať svojej moci a bránil Seleukovi II. získať Malú Áziu (bratovražedná vojna, [[239 pred Kr.|239]]-[[236 pred Kr.]]) spojil sa s tradičnými nepriateľmi [[Seleukovci|Seleukovcov]], s Pontom, Bitýniou a s Galmi. Toto spojenectvo prinieslo aj stret s Attalom (v rokoch [[230 pred Kr.|230]]-[[228 pred Kr.]]) Poslednú bitku zviedli v Kárii pri brehoch rieky Harpasos (prítoku Maiandra), porazený Antiochos nato utiekol      do Trákie, kde zomrel (zrejme bol zavraždený).&lt;ref name=&quot;Eusebios, 253a&quot;&gt;[[Eusebios z Kaisareie|Eusebios]], ''Kronika'' 253a.[http://www.attalus.org/translate/eusebius3.html#247]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Antiochos Hierax, 51&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=51}}&lt;/ref&gt;

Po týchto víťazstvách získal Attalos kontrolu nad celým územím seleukovskej Malej Ázie tiahnúcej sa na sever od pohoria [[Taurus (pohorie)|Taurus]] a tieto územia si udržal aj po opakovaných pokusoch [[Seleukos III.|Seleuka III.]], najstaršieho syna a následníka Seleuka II., zahájených v roku [[226 pred Kr.]], ktorého v roku [[223 pred Kr.]] počas tohto ťaženia zavraždili.&lt;ref name=&quot;Seleukos III. Sótér, 84&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=84}}&lt;/ref&gt; [[Achaios (syn Andromacha)|Achaios]], synovec [[Antiochos I.|Antiocha I.]], ktorý potom podporoval jeho následníka [[Antiochos III.|Antiocha III.]], do dvoch rokov získal späť všetky stratené územia&lt;ref name=&quot;Polybios, Dějiny II, 145-146&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = [[Polybios]] | titul = Dějiny II | isbn = 978-80-86410-60-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Arista | rok = 2009 | strany = 145-146}}&lt;/ref&gt; a bol vymenovaný za správcu seleukovskej Ázie. V roku [[220 pred Kr.]] Achaios však svoje postavenie zneužil a vyhlásil sa za kráľa.&lt;ref name=&quot;Achaios, 45&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=45}}&lt;/ref&gt;

Zatiaľčo Achaios po relatívnom období pokoja viedol v roku [[218 pred Kr.]] boje v okolí mesta [[Selgé]] (v [[Pisidia|Pisídii]]), južne od pohoria Taurus, Attalos za pomoci Galov z Trákie dobýjal svoje bývalé územia.&lt;ref name=&quot;Polybios, Dějiny II, 233&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = [[Polybios]] | titul = Dějiny II | isbn = 978-80-86410-60-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Arista | rok = 2009 | strany = 233}}&lt;/ref&gt; Achaios po víťazstve v Selge v roku [[217 pred Kr.]] pokračoval v nepriateľských akciách proti Attalovi.&lt;ref name=&quot;The Attalids of Pergamon, 42-43&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 42-43}}&lt;/ref&gt;

Antiochos nakoniec po veľkých zimných prípravách v roku [[214 pred Kr.]] prekročil Taurus, uzavrel spojenectvo s Attalom a zahájil vojnu proti Achaiovi.&lt;ref name=&quot;Polybios, Dějiny II, 253&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = [[Polybios]] | titul = Dějiny II | isbn = 978-80-86410-60-9 | miesto = Praha | vydavateľ = Arista | rok = 2009 | strany = 253}}&lt;/ref&gt; V záverečnej fáze vojny   sa Achaios opevnil v meste Sardis, ale Antiochos v druhom roku obliehania ([[213 pred Kr.]]) mesto dobyl, Achaia zajal a následne ho po pokuse o útek dal popraviť.&lt;ref name=&quot;Achaios, 45&quot;/&gt; Antiochos     sa potom znova stal pánom nad všetkými svojimi východnými maloázijskými provinciami.&lt;ref name=&quot;Antiochos III. Veliký, 50&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=50}}&lt;/ref&gt;
 
==Prvá macedónska vojna ==
[[Súbor:Mediterranean at 218 BC-en.svg|náhľad|Politická mapa v roku [[218 pred Kr.]]]]
Po zmarených pokusoch na východe, obrátil Attalos svoju pozornosť na západ. Možno aj preto, že mal obavy pred vpádmi rozpínajúcej sa Macedónie. Attalos sa totiž už v roku [[219 pred Kr.]] stal spojencom nepriateľa macedónskeho kráľa Filipa V., s Aitólskym spolkom, a to so spolkom Aitólie a gréckych štátov v strednom Grécku, keď financoval opevnenie Elaios, aitólsku pevnosť v [[Kalydón (Aitólia)|Kalydóne]], neďaleko ústia rieky [[Achelóos (rieka)|Achelóos]].&lt;ref name=&quot;The Attalids of Pergamon, 46&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 46}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Philip V of Macedon.jpg|náhľad|vľavo|Dobová minca so zobrazením Filipa V.]]
 
Filip V. na popud [[Démétrios z Faru|Démétria z Faru]] napadol v roku [[216 pred Kr.]] rímske loďstvo pri Illýrii, v čase keď Rím bojoval v druhej punskej vojne. V roku [[215 pred Kr.]] uzavrel spojenectvo s [[Kartágo|kartagijským]] vojvodcom [[Hannibal Barkas|Hannibalom]] a vyhlásil Rímu vojnu.&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny IV, str. 232&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Titus Livius|Livius]]|titul=Dějiny IV|id= 25-083-73|miesto=Praha|vydavateľ=Svoboda|rok=1973|strany=232}}&lt;/ref&gt; Nemal na ňu nijaký vážny dôvod, formálne sa sťažoval len na ohrozenie svojich záujmov v Ilýrii, ale v skutočnosti sa dal na ňu naviesť od Hannibala, ktorý viedol už tretí rok s Rimanmi vojnu a naliehavo zháňal spojencov.&lt;ref name=&quot;Grécky zázrak, 577&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=577}}&lt;/ref&gt; Rimania boli touto správou veľmi znepokojení, lebo sa k nim Filipovo posolstvo dostalo v najťažšej chvíli ich dejín, krátko po katastrofálnej porážke pri [[Bitka pri Kannách|Kannách]], kde stratili 70 000 mužov. Nemali už dosť síl, preto poslali do Grécka posolstvo s prosbou o pomoc. Pre obranu illýrskych území získali v roku [[211 pred Kr.]] za spojenca [[Aitólsky spolok]], čo umožnilo do tejto koalície začleniť niektorých spojencov spolku, spolu s Attalom.&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny IV, str. 437-438&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Titus Livius|Livius]]|titul=Dějiny IV|id= 25-083-73|miesto=Praha|vydavateľ=Svoboda|rok=1973|strany=437-438}}&lt;/ref&gt; Attalos bol následne zvolený za jedného z dvoch stratégov Aitólskeho spolku,&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny V, str. 89&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Titus Livius|Livius]]|titul=Dějiny V|id= 25-091-75|miesto=Praha|vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=89}}&lt;/ref&gt; a v roku [[210 pred Kr.]] sa jeho vojská zúčastnili na bojoch o ostrov Aigina, ktorý sa stal potom jeho základňou pri ďalších operáciach v Grécku.&lt;ref name=&quot;Polybios, 9, 42.&quot;&gt;[[Polybios]], ''Historiai'', 9, 42.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Polybios, 22, 11.&quot;&gt;[[Polybios]], ''Historiai'', 22, 11.&lt;/ref&gt;
 
V roku [[209 pred Kr.]] Filip so svojim vojskom zaútočil opäť plnou silou na vojská aitolského spolku pod vedením [[Pyrrhias z Atólie|Pyrthia]], Attala a na asi tisícku vojakov, ktoré im poslal z rímskeho loďstva [[Publius Cornelius Scipio|Publius Scipio]]. Filip s nimi zviedol dva boje pre neho s priaznivým výsledkom. Keď sa potom vojská Pyrrhiovej koalície ukryli za hradby mesta Lamiie, Filip so svojim vojskom odtiahol.&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny V, str. 89&quot;/&gt; Attalovo vojsko následne odišlo (v júli) na Aiginu, kde spolu s rímskym [[Prokonzul (staroveký Rím)|prokonzulom]] [[Publius Sulpicius Galba Maximus|Sulpiciom Galbom]] prečkali zimu.&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny V, str. 94&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Titus Livius|Livius]]|titul=Dějiny V|id= 25-091-75|miesto=Praha|vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=94}}&lt;/ref&gt; Nasledujúce leto ([[208 pred Kr.]]) sa ich spojené loďstvo (35 Attalových a 25 rímskych štvorveslíc) preplavilo na ostrov [[Limnos|Lémnos]] a odtiaľ ich vojsko vyplienilo vnútrozemie ostrova [[Skopelos|Peparéthos]], spojenca Macedónska. Attalos a Sulpicius sa potom zúčastnili vojenskej rady Aitólčanov usporiadanej v meste [[Hérakleia (Trachis)|Hérakleia]], kde Rimania argumentovali proti uzavretiu mieru s Filipom.&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny V, str. 132-133&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Titus Livius|Livius]]|titul=Dějiny V|id= 25-091-75|miesto=Praha|vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=132-133}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;The Attalids of Pergamon, 48-49&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 48-49}}&lt;/ref&gt;

Attalos a rímsky veliteľ pokračovali v nepriateľských akciách proti Macedónsku a jeho spojencom na severnom pobreží ostrova [[Eubója|Euboia]] v meste [[Óreos]]. Po štyroch dňoch, ktoré vynaložili na tajné rozhovory s Platorom, veliteľom obrany mesta ustanoveným Filipom, mesto po prudkých bojoch dobyli. Zradca Plator dostal od Sulpicia povolenie uchýliť sa k Attalovi. Korisť z Órea si nárokoval Sulpicius, ktorý tam strávil ešte nejaký čas, zatiaľ čo Attalovi pripadla po jeho následných bojoch korisť z [[Opus (Grécko)|Opuntu]], ním dobytého a vyplieneného mesta v [[Lokris|Lokride]]. Filip nato využil toho, že sa sily nepriateľa rozdelili a podnikol rýchly a prekvapivý útok na Óreus. Nepripravený a bezbranný Attalos sa len so šťastím zachránil útekom na koni k svojim lodiam, ktoré už Filipovo vojsko vtedy ohrozovalo z pevniny. Filip týmto víťazstvom dosiahol prevahu medzi Grékmi.&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny V, str. 134-136&quot;&gt;{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=134-136}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;The Attalids of Pergamon, 49&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 49}}&lt;/ref&gt;

Attalos sa vrátil do Malej Ázie a Filip v roku [[206 pred Kr.]] prinútil Aitólčanov (Aitólsky spolok), aby prijali mier za jeho podmienok. Sotvaže sa táto zmluva uzavrela, Filip dostal správu, že Rimania vtrhli do [[Drač (mesto)|Dyrrhachia]] a že sa vzbúrili aj grécke kmene s mestom susediace, tiež že je obliehané [[Epirus (historické územie)|epirské]] [[Dimalé]]. Rimania boli totiž rozhorčení, že Aitólčania uzavreli mier s kráľom Filipom bez ich zvolenia. Pretože následné boje nepriniesli žiadne výsledky a dlhotrvajúcej vojny mali obe znepriatelené strany už dosť, snažili sa uzavrieť mier, Rimania aj preto, že boli nútení zamerať svoje sily proti Hannibalovi. Túto mierovú zmluvu nakoniec v roku [[205 pred Kr.]] podpísali v [[Epirus (historické územie)|epirskom]] meste [[Foiniké]], na strane kráľa Filipa [[Bitýnia|bithýnsky]] kráľ [[Prousias I.|Prusias]], [[Achája (historické územie)|Achájčania]], [[Boiótia|Boióťania]], [[Tesália (historické územie)|Tesálčania]], [[Akarnania|Akarňania]] a [[Epirus (historické územie)|Epirčania]] a na strane Ríma kráľ Attalos, obyvatelia [[Ilion]]u, ilýrsky vládca [[Pleuratos III.|Pleuratos]], [[Sparta (starovek)|spartský]] kráľ [[Nabis (kráľ Sparty)|Nabis]], obyvatelia [[Ilia|Élidy]], [[Messinia|Messénčania]] a [[Atény|Aténčania]]. Podľa rímskeho historika [[Titus Livius|Livia]] sa to stalo v pätnástom roku punskej vojny za [[Konzul (staroveký Rím)|konzulátu]] [[Marcus Cornelius Cethegus|Marka Cornelia]] a [[Publius Sempronius Tuditanus|Publia Sempronia]] a prvá macedónska vojna sa tým formálne skončila. Attalos si podľa tejto zmluvy mohol ponechať Aiginu, ale okrem toho nič podstatné nedosiahol.&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny V, str. 232-233&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Titus Livius|Livius]]|titul=Dějiny V|id= 25-091-75|miesto=Praha|
vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=232-233}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;The Attalids of Pergamon, 49-50&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 49-50}}&lt;/ref&gt;

==Zavedenie kultu Magna Mater v Ríme==
[[Súbor:Attic relief for Kybele Antikensammlung Berlin.jpg|náhľad|Atický reliéf bohyne Kybely zo 4. stor. pred Kr.]]
Po uzavretí mieru vo Foinike roku [[205 pred Kr.]] sa Rím otočil s prosbou k Attalovi, ako k ich najvernejšiemu priateľovi v Ázii, o pomoc týkajúcej sa náboženskej záležitosti (s cieľom odohnať Hanibala z krajiny). Rimanov znepokojilo neobvyklé množstvo [[Meteorický roj|meteorických rojov]] a odporúčania Sibylliných kníh, v ktorých objavené verše hovorili, že nepriateľ bojujúci na pôde Itálie, môže byť porazený, ak sa zavedie kult Magna Mater, „Veľkej bohyne matky“, maloázijskej bohyne [[Kybelé]], uctievanej Grékmi. Vo svojej vlasti sa považovala za pôvodkyňu všetkého na svete, predovšetkým bohov, ale aj ľudí a zvierat.&lt;ref name=&quot;Kybelé&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|id=66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=258}}&lt;/ref&gt;

Podľa historika Livia sa Rimania v nádeji, že im prinesie víťazstvo vo vojne s Hannibalom, vybrali do Pergamonu s delegáciou, vedenou    [[Marcus Valerius Laevinus|M. Valeriom Laevinom]], požiadať Attala o pomoc. Attalos ich prijal srdečne a odovzdal im posvätný kameň (posvätný symbol v podobe čierneho kameňa, zrejme meteoritu&lt;ref name=&quot;Kybelé&quot;/&gt;) a vyzval ich, aby ho odniesli do Ríma. V Ríme sa bohyňa stala známa ako Magna Mater (v Ríme jej z vďaky zasvätili v roku [[191 pred Kr.]] osobitný chrám na [[Sedem pahorkov Ríma|Palatíne]]&lt;ref name=&quot;Kybelé&quot;/&gt;).&lt;ref name=&quot;The Attalids of Pergamon, 50-52&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 50-52}}&lt;/ref&gt;

==Macedónske výboje po roku 201 pred Kr.==

Po mierovej zmluve z Foiniky expanzia Filipa na východe neutíchla, svoju moc sa snažil rozšíriť ako v Egejskom mori, tak i v Malej Ázii.&lt;ref name=&quot;The Attalids of Pergamon, 52&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 52}}&lt;/ref&gt; Uzavrel aj spojenectvo s [[Antiochos III.|Antiochom III.]] proti [[Staroveký Egypt|Egyptu]]. Na jar roku [[201 pred Kr.]] obsadil ostrov [[Samos (ostrov)|Samos]] a následne obliehal [[Chios]] na severe. Tieto udalosti prinútili Attala, aby sa spojil s Roďanmi, s [[Istanbul|Byzantíncami]] a [[Kyzikos (mesto)|Kyzikom]] a vstúpil do vojny.&lt;ref name=&quot;The Attalids of Pergamon, 53&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 53}}&lt;/ref&gt; Filipova flotila následne utrpela v námornej bitke pri ostrove Chios veľké straty. Počas bitky sa však Attalos s tromi loďami značne vzdialil od svojej flotily a Filip ho donútil k tomu, aby pristál na brehu a Attalos unikol zajatiu len vďaka chamtivosti prenasledovateľov, ktorí dali prednosť bohatému lupu kráľovského majetku nachádzajúceho sa na jeho lodi.&lt;ref name=&quot;Polybios Dějiny III, str. 296-297&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = [[Polybios]] | titul = Dějiny III | isbn = 978-80-86410-62-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Arista | rok = 2011 | strany = 296-297}}&lt;/ref&gt;

V tom istom roku Filip napadol Pergamon, aj keď nebol schopný dobyť celé mesto, z časti kvôli Attalovým opatreniam prijatým na zlepšenie kvality opevnenia, zničil okolité chrámy a oltáre. Medzitým poslovia Attala a Rodu odišli do Ríma, aby im oznámili svoje sťažnosti na Filipa.&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny V, str. 350&quot;&gt;{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75|miesto=Praha|vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=350}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;The Attalids of Pergamon, 55-57&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 55-57}}&lt;/ref&gt;

== Druhá macedónska vojna  ==
[[Súbor:König Attalus.jpg|náhľad|Attalos počas obete, autor: Bernhard Rode (1725–1797)]]
V roku [[200 pred Kr.]] sa Attalos zapojil do druhej macedónskej vojny. Stalo sa to potom ako Akarňania s macedónskou podporou napadli Atiku, čo prinútilo Aténčanov, ktorí dovtedy zachovávali neutralitu, aby hľadali pomoc u nepriateľov Filipa. Attalos, ktorý so svojou flotilou kotvil vtedy v neďalekej Aigine, dostal preto od nich posolstvo, aby prišiel na rokovanie.&lt;ref&gt;[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 1,36,5-6.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Livius, 31,9,14&quot;&gt;[[Titus Livius|Livius]], ''Ab urbe condita'', 31,9,14.&lt;/ref&gt; O niekoľko dní neskôr sa dozvedel, že aj rímski vyslanci s nimi rokovali, preto neváhal a zaviazal sa, že im pomôže. Keď Filip dostal správu o prítomnosti vojsk Attala a Rimanov, ukončil obliehanie mesta a odtiahol. Attalovu pomoc si Aténčania veľmi cenili.&lt;ref name=&quot;Livius, 31,14&quot;&gt;[[Titus Livius|Livius]], ''Ab urbe condita'', 31,14.&lt;/ref&gt; Grécky historik Polybios píše: „''Ďalšieho dňa sa Attalos spolu s Rimanmi a s aténskymi [[Archón|archontmi]] vybrali s veľkou slávou do mesta. Vítali ich nielen úradníci na koňoch, ale aj všetci občania so ženami a deťmi. Keď sa s nimi stretli, prejavovali ľudia Rimanom a mimoriadne Attalovi takú náklonnosť, že nemohla byť srdečnejšia. Keď vstúpili do Dipyla, po oboch stranách stáli kňažky a kňazi. Potom otvorili všetky chrámy, k oltárom privádzali obetné zvieratá a prosili ho, aby ich obetoval. Nakoniec mu Aténčania udelili také pocty, aké ešte nikdy predtým nepreukázali svojim dobrodincom. Okrem toho pomenovali po Attalovi jednu svoju fýlu a zaradili ho medzi héroov eponymy.''“&lt;ref name=&quot;Polybios Dějiny III, str. 310&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = [[Polybios]] | titul = Dějiny III | isbn = 978-80-86410-62-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Arista | rok = 2011 | strany = 310}}
&lt;/ref&gt;[[Súbor:200bc2ndMacedonianwar.png|náhľad|Hranice štátov pred 2. macedónskou vojnou (okolo roku 200 pred Kr.]]

Podľa Livia o niekoľko mesiacov potom ako Rimania podpísali mierovú zmluvu s Kartágom, novozvolený konzul [[Publius Sulpicius Galba Maximus|Sulpicius Galba]] presvedčil Rimanov, aby vyhlásili vojnu Filipovi&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny V, str. 353-358&quot;&gt;{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=353-353}}&lt;/ref&gt; a neskôr požiadal Attala, aby na Aigine prijal rímsku flotilu, s ktorou by znovu viedol námornú vojnu proti Filipovi v Egejskom mori (v skutočnosti Rimania využili sťažnosti obcí v [[Čierne more|čiernomorských]] úžinách, podporovaných Rodosom a Pergamonom, voči novým aktivitám Filipa a vypovedali mu vojnu.&lt;ref name=&quot;Dějiny Řecka, str. 57&quot;&gt;{{Citácia knihy |autor= Pavel Hradečný, Růžena Dostálová, Věra Hrochová, Pavel Oliva, Vladimír Vavřínek | titul=Dějiny Řecka | isbn = 978-80-7106-883-9 |miesto=Praha| vydavateľ=Lidové noviny|rok=2009|strany=57}}&lt;/ref&gt;).&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny V, str. 382-383&quot;&gt;{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=382-383}}&lt;/ref&gt; Následne na jar roku [[199 pred Kr.]] pergamská a rímska flotila po tvrdých bojoch (obrancov ostrova desili rímske zbrane, ktoré ešte predtým nevideli) dobyla ostrov [[Andros (Grécko)|Andros]] v [[Kyklady|Kykladách]]. Rimania ostrov prenechali Attalovi, ale získanú korisť si odviezli sami. Z Androsu sa potom priplavili k južnejšiemu ostrovu [[Kithnos]], ktorý niekoľko dní bezúspešne obliehali, a pretože to sotva stálo za námahu, obrátili sa opäť na sever k ostrovu [[Skiathos]], ktorý len nedávno spustošil Filip, a zásobili sa obilím (iná korisť už neostala) a pokračovali ďalej na sever k Mendaii, kde ich na mori zastihla búrka. Len s veľkými ťažkosťami sa dostali na súš a napadli mesto. Čakala ich tu však silná macedónska posádka a preto po márnom pokuse ustúpili a preplavili sa do Kanastrai v kraji Pelléné. Odtiaľ pokračovali na severovýchod pozdĺž macedónskeho pobrežia do [[Akanthos (mesto)|Akanthosu]], ktorý spustošili. So získanou bohatou korisťou sa vrátili na Skiathos a zamierili k ostrovu Euboia.&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny V, str. 405-407&quot;&gt;{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=405-407}}&lt;/ref&gt;

Attalos a rímsky legát Lucius Apustius tam nechali svoje loďstvo a s desiatimi odľahčenými loďami vplávali do [[Malijský záliv|Malijského zálivu]], aby sa s Aitólčanmi dohodli na ďalších krokoch vo vojne. Ich rokovania následne prebiehali v Hérakleii neďaleko [[Termopyly|Termopyl]], na ktorých aitólsky stratég Pyrrhias požiadal Attala o tisíc vojakov, sľúbených v predchádzajúcich dohovoroch. Aitólčanom bola táto žiadosť odopretá, pretože im predtým spôsobili problémy, keď mali zaútočiť na macedónske územie v čase Filipovho pustošenia Pergamonu (pred dvoma rokmi). Aitólčania sa museli uspokojiť len so sľubom, že im Rimania poskytnú pomoc, keď ju budú potrebovať. Rokovania sa tým skončili a Attalos s Apustiom sa vrátili k svojim lodiam.&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny V, str. 407-409&quot;&gt;{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=407-409}}&lt;/ref&gt;

Ďalším dobýjaným mestom sa mal stať Óreus. Bolo to mesto s pevnými hradbami a tiež so silnou a početnou macedónskou posádkou, lebo sa už predtým stalo cieľom tvrdých útokov. Attalos a Rimania mesto obľahli, Rimania od mora a Attalos z protiľahlého údolia. Livius píše: „''Rimania [[Korytnačka (formácia)|korytnačkami]], s ochranným krytím sa baranidlom približovali k hradbám, kráľovskí vojaci s kameňometmi a šípometmi a všetkými možnými samostrelmi metali oštepy a balvany nesmiernej váhy. Robili aj podkopy a všetko iné osožné, čo sa osvedčilo v predchádzajúcich obliehaniach, veď Macedónci bránili mesto a hradby nielen vo väčšom počte ako predtým, ale aj s väčšou rozhodnosťou a mali na pamäti aj výčitky ich kráľa za spáchanú vinu, ale rovnako aj jeho hrozby...''“&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny V, str. 408&quot;&gt;{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=408}}&lt;/ref&gt; Keďže bolo dobývanie mesta časovo zdĺhavé, spojenci nechali na mieste len toľko vojakov, ako bolo potrebné a Rimania prekvapivým útokom na pevnine dobyli tesálsku [[Larisa (mesto v Grécku)|Larisu]], Attalos napadol a dobyl mesto [[Pteleon (mesto)|Pteleon]]. Po návrate znovu zaútočili a tentokrát úspešne, Rimanom po boji pripadli zajatci a Attalovi mesto.&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny V, str. 407-409&quot;/&gt;
[[Súbor:Macedonia and the Aegean World c.200.png|náhľad|Pergamon a okolité grécke štáty okolo roku [[200 pred Kr.]]]]

Na jar v roku [[198 pred Kr.]] sa Attalos vrátil na Egejské more s dvadsiatimi štyrmi päťveslicami (posádku týchto galér zvyčajne tvorilo 300 veslárov a 100 vojakov) a jeho loďstvo sa pri ostrove Andros stretlo s dvadsiatimi rodskými loďami, ktorým velil [[Agésimbrotos]], aby dokončili dobytie Euboie započaté v predchádzajúcom roku. Onedlho k nim priplavilo loďstvo rímskeho veliteľa [[Lucius Quinctius Flamininus|Lucia Quinctia]], ktoré kotvilo v [[Pireus (mesto)|Pireu]], len čo sa dopočuli o príchode Attala. Prvým cieľom týchto spojených síl bolo strategicky významne mesto [[Eretria]] a neskôr [[Karystos]]. Keďže boli dostatočne vybavení zariadeniami na dobývanie hradieb, obrana týchto miest útoku neodolala a vzdala sa. Ich námorné sily tak na ostrove Euboia dobyli dve slávne mestá v priebehu niekoľkých dní a potom sa plavili na sever ku korintskému prístavnému mestu [[Kenchreai (Korinthia)|Kenchreai]].&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny V, str. 432-433&quot;&gt;{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=432-433}}&lt;/ref&gt; Keď už boli pripravení na útok, nový rímsky konzul [[Titus Quinctius Flamininus]] dostal správu, že [[Achájsky spolok]], spojenec Macedónska, vyhnal [[Kykliades|Kykliada]], svojho popredného promacedónsky orientovaného politika a za svojho veliteľa si zvolil Aristaina, ktorý sa chcel pripojiť k Rimanom. Preto ešte skôr ako začali útok s nádejou, že budú mať ďalšieho spojenca, vyslali svojich vyslancov, vrátane Attala, na rokovania do [[Sikyón (mesto)|Sikyónu]] o začlenení Achájskeho spolku do koalície a o ich následnom pôsobení. Tieto rokovania však neprebiehali ľahko, v búrlivých diskusiách vyčnievali hlavne spratský kráľ Nabis a Argejčania, ktorí Rimanom až tak nedôverovali, ale svoje námietky mali i iní vyslanci Achájskeho spolku. V tretí deň náročných rokovaní Argejčania snem opustili s tým, že ostanú verní macedónskemu kráľovi Filipovi, ale ostatní vyslanci Achájskeho spolku spojenectvo s nimi potvrdili. Medzitým ale Titus Quinctius dobyl mesto Kenchreai a už obliehal Korint, ale na jeho dobytie nemal dosť síl. Zvrat nastal až po príchode spojencov. Po dobytí Korintu lode Attala zamierili do Pirea a Rimania k ostrovu [[Korfu|Korkyra]].&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny V, str. 436-446&quot;&gt;{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=436-446}}&lt;/ref&gt;

Na začiatku roka [[197 pred Kr.]] Flamininus zavolal Attala do [[Elateia (Fókis)|Elateie]] (už dŕžavy Rimanov) a požiadal ho, aby sa s ním zúčastnil na tébskych rokovaniach s Boióťanmi, ktorí sa prejavovali ako nerozhodní a váhaví spojenci. Livius o Attalovom príhovore píše: „''Na sneme predniesol Attalos reč ako prvý. Prejav začal výkladom zásluh svojich predkov i svojich vlastných i spoločných o celé Grécko a zvlášť o kmeň Boióťanov. Bol už však starý a telesne slabý, než aby reč dokončil: náhle zmĺkol a klesol k zemi. Zatiaľčo kráľa dvíhali                       a odnášali ochrnutého na niektoré údy, snem bol na chvíľu prerušený.''“&lt;ref name=&quot;Livius, Dějiny V, str. 469-470&quot;&gt;{{Citácia knihy |autor= [[Titus Livius|Livius]] | titul=Dějiny V |id= 25-091-75 |miesto=Praha| vydavateľ=Svoboda|rok=1975|strany=469-470}}&lt;/ref&gt; Attalos bol následne odvezený do svojho rodného Pergamonu, kde zomrel približne v čase [[Bitka pri Kynoskefalách (197 pred Kr.)|bitky pri Kynoskefalai]], rozhodujúceho víťazstva Rimanov nad Macedóniou.&lt;ref name=&quot;The Attalids of Pergamon, 67&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Hansen | titul = The Attalids of Pergamon | isbn = 0-8014-0615-3 | miesto = | vydavateľ = Cornell University Press | rok = 1971 | strany = 67}}&lt;/ref&gt;

== Attalova rodina ==
Attalos sa oženil s Apollónis z Kyzikosu. Stali sa rodičmi štyroch synov Eumena, Attala, Filetaira a Athenaia.&lt;ref name=&quot;Geographica, 13,4,1-2.&quot;/&gt; Polybios opisuje Apollonis ako ženu, ktorá si z mnohých dôvodov zasluhuje, aby sa na ňu pamätalo, a to so cťou. Napísal, že bola kráľovnou, ktorá si vznešené hodnoty nielen ctila, ale ich aj dodržiavala do konca svojho života. Správala sa tak nielen na verejnosti, ale predovšetkým ako vzorná matka pri výchove svojich štyroch synov, ktorým tieto hodnoty vštiepila.&lt;ref name=&quot;Livius, 22,20.&quot;&gt;[[Titus Livius|Livius]], ''Ab urbe condita'', 22,20.&lt;/ref&gt;

O výnimočnej bratskej láske jej synov existuje viacero správ od starovekých autorov. Historik [[Ploutarchos (spisovateľ)|Plutarchos]] napr. uvádza: „''Hovorí sa, že Apollónis z Kyziku, matka kráľa Eumena a ďalších troch synov, Attala, Filetaira a Athénaia, sa nestačila dosť chváliť a bohom ďakovať nie za bohatstvo, ani za moc, ale za to, že sa dožila toho, ako sa tí traja synovia stali telesnými strážcami najstaršieho brata a on sa medzi nimi pohyboval bez bázne, hoci boli vyzbrojení kopijami a mečmi. Oproti tomu zase Artaxerxes sa v zármutku utrápil, keď sa dozvedel, že sa syn Óchos snažil pripraviť o život svojich bratov.''“&lt;ref name=&quot;Plútarchos, 113&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=Václav Bahník a Zdeněk Vysoký|titul=Plútarchos, O lásce a přátelství|id= 25-057-87|miesto=Praha|vydavateľ=Svoboda|rok=1987|strany=113}}&lt;/ref&gt;

== Rozvoj vedy a umenia za vlády Attala I. ==
[[Súbor:Modell Pergamonmuseum.jpg|náhľad|Model akropoly starovekého Pergamonu, znázorňujúci jej podobu v 2. storočí pred Kr., Hans Schleif (1902-1945)]]
Attalos, okrem snahy o mocenský rozvoj svojho kráľovstva, štedro podporoval vedu a umenie (v Pergamone napr. pôsobil aj slávny [[matematik]] a [[astronóm]] [[Apollónios z Pergy]]&lt;ref name=&quot;Grécky zázrak, 537&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=537}}&lt;/ref&gt;), a to nielen vo svojom sídle, ale aj v početných gréckych obciach, ktorých akropole prebudoval podľa [[Atény|aténskeho]] vzoru. Attolos založil najvýznamnejšiu a dnes i najznámejšiu hellénistickú sochársku školu, tzv. „pergamonskú školu“. Na pamiatku víťazstva nad Galmi dal vyhotoviť svojim sochárom, vyškolených prevažne v Aténach, v rokoch [[220 pred Kr.|220]]{{--}}[[200 pred Kr.]] celú galériu sôch v netradičnom chápaní, ktorými okrášlil pergamskú i [[Akropola v Aténach|aténsku]] akropolu (Aténam boli venované ako votívne dary&lt;ref name=&quot;Dejiny umenia 2, 157&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 157}}&lt;/ref&gt;).&lt;ref name=&quot;Grécky zázrak, 548&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Grécky zázrak|isbn= 80-06-00122-7|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1990|strany=548}}&lt;/ref&gt;

Attalos I. zahájil aj výstavbu [[Pergamská knižnica|pergamskej knižnice]], ktorú v roku [[170 pred Kr.]] dokončil jeho syn a následník Eumenes II. Táto knižnica obsahovala 200 000 [[Papyrus (výrobok)|papyrusových]] (aj [[Pergamen (koža)|pergamenových]]) zvitkov a vo svojej dobe bola druhou najväčšou knižnicou na svete, hneď po [[Alexandrijská knižnica|alexandrijskej]]. Mesto sa budovalo na úpätí vrchu, domy stáli na strmom svahu a knižnica a iné verejné budovy, ako divadlo a chrámy boli postavené na terasách.&lt;ref name=&quot;Dejiny umenia 2, 165&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = [[José Pijoan]] | titul = Dejiny umenia 2 | id = 61-377-82 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1982| strany = 165}}&lt;/ref&gt; Attalos sa usiloval vytvoriť z Pergamonu „nové Atény“. Za jeho panovania sa Pergamon v rozvoji vedy a umenia povzniesol medzi vedúce [[Helenizmus|helenistické]] štáty.&lt;ref name=&quot;Grécky zázrak, 548&quot;/&gt;

{{Vládca|
Štát = [[Pergamon]]|
Dynastia = |
Titul = [[kráľ]]|
Od =  [[241 pred Kr.]]|
Do =  [[197 pred Kr.]] |
Predchodca = [[Eumenes I.]]|
Nástupca = [[Eumenes II.]]|
}}

== Referencie a bibliografia ==
{{Referencie|2}}
 
== Pozri aj ==
* [[Attalovci]]

{{Dobrý článok}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Králi Pergamonu]]
[[Kategória:Attalovci]]
[[Kategória:Vládcovia starovekého Grécka]]
[[Kategória:Narodenia v 269 pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 197 pred Kr.]]</text>
      <sha1>1l64ss279mvzun3hc8ybr7i2muli1f2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>BK Inter Bratislava</title>
    <ns>0</ns>
    <id>590909</id>
    <revision>
      <id>8213626</id>
      <parentid>8058885</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:18:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29011-78</username>
        <id>294852</id>
      </contributor>
      <comment>akadémia interu</comment>
      <origin>8213626</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5688" sha1="0v6c9yjnv3s09hwkdkfn3iyshqrqjnf" xml:space="preserve">{{Basketbalový tím
| názovklubu  = BK INTER BRATISLAVA
| celýnázov   = Bk Inter Bratislava
| prezývka    =  
| založený    = [[1963]]
| hala     = [[Inter hala Pasienky|Gopass Aréna]]
| kapacita    = 3 200
| prezident = Stanislav Kropilák
| manažér = Miroslav Páleník
| tréner      = Aramis Naglić
| asistent trénera      = Jaunzems Edgars
| kapitán = 
| súťaže        = [[Basketbalová extraliga mužov|SBL]]
| d_telo       =FFCC0F
| d_vzor_te    =_thinblacksides
| d_trenírky   =FFCC0F
| d_vzor_tr    =_blacksides
| v_telo       =000000
| v_vzor_te    =_thinblacksides
| v_trenírky   =000000
| v_vzor_tr    =_goldsides
}}

'''BK INTER''' Bratislava je [[Slovensko|slovenský]] profesionálny [[basketbal|basketbalový]] klub, ktorý bol založený v roku [[1963]]. 

== História ==
Do prvej [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej ligy]] postúpil Inter prvý krát v roku [[1970]]. Ale v sezóne sa umiestnil na poslednom mieste a zostúpil. V zápätí sa po roku znova vrátil do prvej ligy. V sezóne 1973/1974 klub naposledy v svojej histórii zostúpil do nižšej ligy.

V sezóne 1978/79 sa Inter tešil z prvého víťazstva v česko-slovenskej lige. Pre tím ho vybojovali hráči ako [[Stanislav Kropilák]], [[Vladimír Padrta]], [[Peter Rajniak]], [[Pavol Bojanovský]] a [[Justin Sedlák]]. Inter Bratislava bol v roku 1979 prvým slovenským klubom, ktorý dokázal vyhrať titul v spoločnej československej lige, čím prerušil dlhoročnú dominanciu pražských a brnianskych tímov. O rok neskôr si Inter vybojoval ďalší titul. Pod vedením trénera Reháka vybojoval v česko-slovenskej lige ešte dva tituly, v sezónach 1982/83 a 1984/85. V poslednom ročníku česko-slovenskej ligy sa klub umiestnil na 5. mieste.

V prvej sezóne [[Basketbalová extraliga mužov|slovenskej ligy]] sa tím umiestnil na 4. mieste. V nasledujúcej sezóne sa už Inter radoval z prvého titulu a tiež prvýkrát vyhral [[Slovenský pohár v basketbale mužov|slovenský pohár]]. 

Zatiaľ posledný titul vyhral v sezóne [[Basketbalová extraliga mužov 2013/14|2018/19]].


Inter je známy svojou profesionálnou prácou s mládežou. Mládež Interu Bratislava je v súčasnosti najúspešnejším basketbalovým projektom na Slovensku. Klub dlhodobo stavia na filozofii, že silný seniorský tím musí vyrastať na pevných základoch vlastnej akadémie.

Tu sú hlavné úspechy a smery mládežníckeho programu Interu v posledných rokoch:

=== 1. Dominancia v domácich súťažiach ===
Inter pravidelne vyhráva tituly majstrov Slovenska takmer vo všetkých vekových kategóriách (od prípraviek až po juniorov).

* '''Sezóna 2024/2025 a 2025/2026:''' Klub si drží pozíciu lídra a v mládežníckych kategóriách (U13, U15, U17 či U19) sa takmer každý rok prebojuje na '''Final Four''', kde zbiera zlaté medaily.
* Ich systém funguje tak dobre, že často nasadzujú „A“ aj „B“ tímy v jednej kategórii, aby hralo čo najviac detí.

=== 2. Úspechy na medzinárodnej scéne (EYBL) ===
Mládež Interu sa už nesústredí len na domáci „piesoček“, ale pravidelne meria sily s európskou špičkou v '''European Youth Basketball League (EYBL)'''.

* '''V marci 2026''' Inter dokonca '''ovládol domáci turnaj EYBL U20''' v Bratislave, čo potvrdzuje, že ich hráči sa nestratia ani v konkurencii elitných akadémií z Maďarska, Talianska či Pobaltia.
* V decembri 2025 mladí Interisti vyhrali prestížny turnaj v Česku, kde v minulosti triumfovali tímy ako FC Barcelona či Joventut Badalona.

=== 3. Prepojenie s A-tímom ===
Najväčším „úspechom“ mládeže je však to, že ich hráči dostávajú reálnu šancu v mužskom basketbale.

* V aktuálnom kádri seniorského tímu (ktorý sa v sezóne 2025/26 prebojoval do finále SBL) figuruje viacero odchovancov.
* Hráči ako '''Adam Pukančík''' alebo '''Róbert Hudec''' sú príkladmi talentov, ktorí prešli celou pyramídou Interu až do reprezentácie.

=== 4. Vlastná infraštruktúra a akadémia ===
Úspechy sú podporené aj zázemím. Inter prevádzkuje vlastnú '''Basketbalovú akadémiu''', ktorá sa stará o stovky detí. Ich tréningový proces je považovaný za najprofesionálnejší na Slovensku, pričom využívajú moderné metódy, kondičných trénerov a videoanalýzy už pri mládeži.

== Historické názvy ==

* [[1963]] – TJ Slovnaft Bratislava
* [[1966]] – TJ Internacionál Bratislava
* [[1968]] – TJ Internacionál Bratislava Slovnaft
* [[1986]] – TJ Internacionál ZŤS Bratislava
* [[1990]] – TJ Inter Slovnaft Bratislava
* [[1991]] – BK AŠK Inter Slovnaft Bratislava
* [[2005]] – BK AŠK Inter Bratislava
* [[2025]] – BK Inter Bratislava mládež

== Najväčšie úspechy klubu ==
;[[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|Česko-slovenská liga]]
* ''1. miesto (4):'' 1978/79, 1979/80, 1982/83, 1984/85
* 2. miesto (3): 1980/81, 1981/82, 1987/88
* 3. miesto (4): 1976/77, 1986/87, 1988/89, 1989/90

;[[Basketbalová extraliga mužov|Slovenská liga]]
* ''1. miesto (5):'' 1995/96, 2012/13, 2013/14, 2016/17, 2018/19
* 2. miesto (5): 1999, 2000, 2007, 2008, 2025
* 3. miesto (4): 1998, 2015, 2016, 2018

;[[Slovenský pohár v basketbale mužov|Slovenský pohár]]
* ''Víťaz (6):'' 1994/95, 1995/96, 2002/03, 2014/15, 2015/16, 2024/25
'''Severoeurópska liga'''

* Účasť vo FINAL FOUR, 4. miesto 2024/2025, víťaz skupiny bez straty bodu

== Externé odkazy ==
* [http://www.bkinter.sk/ Oficiálna stránka klubu]

[[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]]
[[Kategória:Šport v Bratislave]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1963]]</text>
      <sha1>0v6c9yjnv3s09hwkdkfn3iyshqrqjnf</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213675</id>
      <parentid>8213626</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:20:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <comment>neencyklopedicke</comment>
      <origin>8213675</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3225" sha1="iuenhj3vzzrjicayopn7t2siycaxs0q" xml:space="preserve">{{Basketbalový tím
| názovklubu  = BK Inter Bratislava
| celýnázov   = BK Inter Bratislava
| prezývka    =  
| založený    = [[1963]]
| hala     = [[Inter hala Pasienky|Gopass Aréna]]
| kapacita    = 3 200
| prezident = Stanislav Kropilák
| manažér = Miroslav Páleník
| tréner      = Aramis Naglić
| asistent trénera      = Jaunzems Edgars
| kapitán = 
| súťaže        = [[Basketbalová extraliga mužov|SBL]]
| d_telo       =FFCC0F
| d_vzor_te    =_thinblacksides
| d_trenírky   =FFCC0F
| d_vzor_tr    =_blacksides
| v_telo       =000000
| v_vzor_te    =_thinblacksides
| v_trenírky   =000000
| v_vzor_tr    =_goldsides
}}

'''BK Inter Bratislava''' je [[Slovensko|slovenský]] profesionálny [[basketbal|basketbalový]] klub, ktorý bol založený v roku [[1963]]. 

== História ==
Do prvej [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|česko-slovenskej ligy]] postúpil Inter prvý krát v roku [[1970]]. Ale v sezóne sa umiestnil na poslednom mieste a zostúpil. V zápätí sa po roku znova vrátil do prvej ligy. V sezóne 1973/1974 klub naposledy v svojej histórii zostúpil do nižšej ligy.

V sezóne 1978/79 sa Inter tešil z prvého víťazstva v česko-slovenskej lige. Pre tím ho vybojovali hráči ako [[Stanislav Kropilák]], [[Vladimír Padrta]], [[Peter Rajniak]], [[Pavol Bojanovský]] a [[Justin Sedlák]]. O rok neskôr si Inter vybojoval ďalší titul. Pod vedením trénera Reháka vybojoval v česko-slovenskej lige ešte dva tituly, v sezónach 1982/83 a 1984/85. V poslednom ročníku česko-slovenskej ligy sa klub umiestnil na 5. mieste.

V prvej sezóne [[Basketbalová extraliga mužov|slovenskej ligy]] sa tím umiestnil na 4. mieste. V nasledujúcej sezóne sa už Inter radoval z prvého titulu a tiež prvýkrát vyhral [[Slovenský pohár v basketbale mužov|slovenský pohár]]. 

Zatiaľ posledný titul vyhral v sezóne [[Basketbalová extraliga mužov 2013/14|2018/19]].

== Historické názvy ==

* [[1963]] – TJ Slovnaft Bratislava
* [[1966]] – TJ Internacionál Bratislava
* [[1968]] – TJ Internacionál Bratislava Slovnaft
* [[1986]] – TJ Internacionál ZŤS Bratislava
* [[1990]] – TJ Inter Slovnaft Bratislava
* [[1991]] – BK AŠK Inter Slovnaft Bratislava
* [[2005]] – BK AŠK Inter Bratislava
* [[2025]] – BC Slovan Bratislava

== Najväčšie úspechy klubu ==
;[[Česko-slovenská basketbalová liga mužov|Česko-slovenská liga]]
* ''1. miesto (4):'' 1978/79, 1979/80, 1982/83, 1984/85
* 2. miesto (3): 1980/81, 1981/82, 1987/88
* 3. miesto (4): 1976/77, 1986/87, 1988/89, 1989/90

;[[Basketbalová extraliga mužov|Slovenská liga]]
* ''1. miesto (5):'' 1995/96, 2012/13, 2013/14, 2016/17, 2018/19
* 2. miesto (5): 1999, 2000, 2007, 2008, 2025
* 3. miesto (4): 1998, 2015, 2016, 2018

;[[Slovenský pohár v basketbale mužov|Slovenský pohár]]
* ''Víťaz (6):'' 1994/95, 1995/96, 2002/03, 2014/15, 2015/16, 2024/25
'''Severoeurópska liga'''

* Účasť vo FINAL FOUR, 4. miesto 2024/2025, víťaz skupiny bez straty bodu

== Externé odkazy ==
* [http://www.bkinter.sk/ Oficiálna stránka klubu]

[[Kategória:Slovenské basketbalové kluby]]
[[Kategória:Šport v Bratislave]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1963]]</text>
      <sha1>iuenhj3vzzrjicayopn7t2siycaxs0q</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Obchodné centrum Dubrawa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>610676</id>
    <revision>
      <id>8213404</id>
      <parentid>8072497</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T22:54:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl.</comment>
      <origin>8213404</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4972" sha1="7aautx5s1n9w9xhyuwz77vru8iw10qd" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
| name               = Obchodné centrum Dubrawa
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = [[nákupné centrum]]
| image              = Dubrawa_01.jpg
| image_caption      = 
| country            = Slovensko
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = Bratislavský kraj
| district           = [[Bratislava IV (okres)|Bratislava IV]]
| commune_type       = Mesto
| commune            = Bratislava
| municipality_type  = Mestská časť
| municipality       = [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravka]]
| location           = 
| elevation          = 
| elevation_round    = 
| lat_d              = 48.197793
| long_d             = 17.034715
| coordinates_type   = 
| map_caption        = Poloha v rámci Bratislavy
| map_locator        = Bratislava
| Portal1            = Architektúra
| Portal2            = Bratislava
| Portal3            = 
}}

'''Obchodné centrum Dubrawa''' je [[nákupné stredisko]] na [[ulica Pri hrubej lúke|ulici Pri hrubej lúke]] v [[Bratislava|Bratislave]] - [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravke]].&lt;ref&gt;http://www.dubravskatv.sk/cms/obchodne-centrum-dubrawa-v-dubravke{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Otvorené bolo v [[august]]e [[2013]].&lt;ref&gt;http://sdetmi.com/podujatia/detail/4844/slavnostne-otvorenie-oc-dubrawa&lt;/ref&gt; Nachádza sa pri konečnej zastávke električkovej trate v Dúbravke. Ide o menšie lokálne nákupné stredisko, ktoré sa prezentuje ako [[Sídlisko (komplex budov)|sídliskové]] obchodné centrum s prenajímateľnou plochou 5000 [[Štvorcový meter|metrov štvorcových]], spádovú oblasť tvoria  obyvatelia Dúbravky a jej okolia. &lt;ref name=&quot;Trend&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mistrík|meno=Ľuboš|titul=Centrum Dubrawa na okraji Dúbravky už otvorili|url=https://reality.trend.sk/komercne-nehnutelnosti/centrum-dubrawa-okraji-dubravky-otvorili|dátum vydania=30.08.2013||dátum prístupu=09.08.2025|vydavateľ=www.trend.sk}}&lt;/ref&gt; 

V rámci Bratislavy ide o podobný koncept ako v prípade nákupného strediska Glavica v Devínskej Novej Vsi, [[Nákupné centrum Hron|Hron]] v Podunajských Biskupiciach, alebo [[Nákupné centrum Vajnoria|OC Vajnoria]] vo Vajnoroch, keď je hlavným nájomcom predajňa potravín [[Tesco]] v spojení s menšími prevádzkami.&lt;ref name=&quot;Trend&quot; /&gt; Kľúčovým [[Nájom|nájomcom]] je aj tu menší hypermarket [[Tesco]], nákupná pasáž obsahuje spolu 18 obchodov a gastro prevádzok. Nadzemné parkovisko má kapacitu 160 [[Automobil|áut]] a podzemné 85. Slovenská investičná spoločnosť M-Market majetkovo vstúpila do OC Dubrawa v decembri [[2020]].&lt;ref&gt;https://www.teraz.sk/ekonomika/oc-dubrawa-v-bratislave-ma-noveho-maji/515676-clanok.html&lt;/ref&gt;

Stredisko má detský kútik a príležitostne sa tu konajú pre deti rôzne akcie, napríklad fotenie s Mikulášom,&lt;ref&gt;http://www.sdetmi.com/podujatia/detail/24221/mikulas-v-oc-dubrawa&lt;/ref&gt; alebo divadielka pre deti.&lt;ref&gt;https://kidstownm.citylife.sk/miesto/oc-dubrawa&lt;/ref&gt;

== História ==
[[Súbor:Dubrawa 03.jpg|thumb|Pohľad na vonkajšie parkovisko pred obchodným strediskom Dubrawa v Bratislave.]]

Výstavba budovy bola dokončená v roku 2013. Dvojpodlažná budova ponúka obchodné priestory pre prevádzky s výmerou od 20 po 194 [[Štvorcový meter|metrov štvorcových]]. Medzi pôvodných nájomcov patrilo [[Tesco]], kaviareň, pizzeria, čínske bistro, dm drogéria, kaderníctvo, herňa, kníhkupectvo a poisťovňa [[Wüstenrot Slovensko]].&lt;ref name=&quot;Trend&quot; /&gt;

Investorom stavby bola firma Dúbravčice, s.r.o., za ktorou stojí Eurolease RE Development, s.r.o., ktorá patrí do skupiny firiem Raiffeisen. Výstavbu budovy zabezpečila Tatra Residence, developerská dcéra [[Tatra banka|Tatra banky]]. &lt;ref name=&quot;Trend&quot; /&gt;

== Obchody a služby ==
* Potraviny: hypermarket [[Tesco]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://tesco.sk/obchody/detail-obchodu/bratislava-saratov-hypermarket/ |dátum prístupu=2017-12-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171210231929/https://tesco.sk/obchody/detail-obchodu/bratislava-saratov-hypermarket/ |dátum archivácie=2017-12-10 }}&lt;/ref&gt;, 1.Day, Danubius - mäsiarstvo, Mix Markt
* Gastro: Bistro Panvica, Panda Bistro
* Iné: [[101 Drogéria]], Action, Coffee House Aura, Czehlárik, lekáreň Dr. Max, Dream nails, Geco Tabak, Kaderníctvo Miriama, Mix.Max, Monaco, samoobslužná práčovňa Quickwash, Vaprio, Zlatníctvo Mili
''(Platné k máju 2025)''

== Dopravné spojenie ==
{{Zastávka|ba|OC Dubrawa}}
{{Zastávka|ba|Pri kríži|datum}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20191028043352/http://www.dubrawa.eu/ Domovská stránka]

{{Nákupné centrá v Bratislave}}

[[Kategória:Nákupné centrá v Bratislave]]
[[Kategória:Dúbravka (Bratislava)]]</text>
      <sha1>7aautx5s1n9w9xhyuwz77vru8iw10qd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chata PTTK Murowaniec</title>
    <ns>0</ns>
    <id>612193</id>
    <revision>
      <id>8213361</id>
      <parentid>8019701</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T19:10:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odobratá [[Kategória:Horské chaty vo Vysokých Tatrách]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8213361</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3337" sha1="o558z72vzpm9q2ip7zbnwlq5gao8tyy" xml:space="preserve">{{Infobox horská chata
| názov           = Chata PTTK Murowaniec
| obrázok         = Dolina Gasienicowa, Murowaniec.jpg
| popis obrázku   = Schronisko PTTK Murowaniec
| zemepisná šírka = 49.2435
| zemepisná dĺžka = 20.007222
| nadmorská výška = 1500
| pohorie         = [[Vysoké Tatry (pohorie)|Tatry]]
| poloha          = [[Hala Gąsienicowa]]
| založená        = [[1925]]
| najľahší výstup = zo [[Zakopané|Zakopaného]]
| commons         = Schronisko PTTK Murowaniec
| web             = {{url|http://murowaniec.e-tatry.pl/}}
}}

'''Chata PTTK Murowaniec''' ({{vjz|pol|''Schronisko [[Poľský turisticko-vlastivedný spolok|PTTK]] „Murowaniec”''}}) je turistická chata postavená na Hali Gąsienicowej v poľskej časti [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Stojí vo výške {{mnm|1500|m}}. Obhospodaruje ju [[Poľský turisticko-vlastivedný spolok]]. Ponúka 120 miest na prenocovanie.

== Z histórie ==
Chatu postavili v rokoch [[1921]]{{--}}[[1925]]. O jej výstavbu sa zaslúžil Stanisław Osiecki, predseda varšavskej sekcie [[Poľský turisticko-vlastivedný spolok|Polskiego Towarzystwa Tatrzańskiego]] a vicemaršálek [[Sejm]]u. Chatu postavili vojaci poľskej armády. V rokoch [[1950]]{{--}}[[1951]] bolo dobudované západné krídlo chaty a bol zrekonštruovaný interiér. Chatu v roku [[1963]] čiastočne poškodil požiar. V nasledujúcom roku ju opravili, ale bez populárnej podkrovnej časti nazvanej „Trumną“. Od [[1983]] je chatárom Andrzej Kusion, člen záchranného tímu [[GOPR]] a [[TOPR]], ktorý riadil prestavbu chaty.

== Turistika ==
Na chatu vedie viacero turistických chodníkov:
*{{Turistická značka|modrá}} po modrej značke z Kuźnic v [[Zakopané|Zakopanom]] cez Boczań, Skupniów Upłaz na Przełęcz między Kopami ({{vjz|slk|Sedlo medzi Kopami}}) na chatu a odtiaľ k plesu Czarny Staw Gąsienicowy a na Zawrat.
**Čas túry z Kuźnic na chatu: 2 h, ↓ 1:35 h
**Čas túry z chaty na Zawrat: 2:20 h, ↓ 1:50 h
*Na Przełęcz między Kopami vedie tiež turistický chodník po {{Turistická značka|žltá}} značke vedúci z Kuźnic údolím doliny Jaworzynka. Čas túry z Kuźnic na chatu s pokračovaním po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke: 2 h (↓ 1:35 h)
*Turistická značka čierna po ceste Oswalda Balzera v Brzezinach cez Psiu Trawku {{km|6.4|m}}. Čas túry: ↓1:45 h, ↑ 2:15 h
*{{Turistická značka|zelená}} po zelenej značke cez Wierchporoniec a cez Rówień Waksmundzku, Gęsiu Szyju a Rusinowu Polanu. Čas túry: 3:50 h,s návratom 4:15 h
*{{Turistická značka|žltá}} po žltej značke z [[Kasprov vrch|Kasprovho vrchu]] cez Roztoku Stawiańsku na chatu, odtiaľ do [[Doliną Pańszczycą|Doliny Pańszczycą]] na sedlo Krzyżne.
**Čas túry z Kasprovho vrchu  na chatu: 1:05 h, ↑ 1:25 h
**Čas túry z chaty  na Krzyżne: 2:45 h, ↓ 2:05 h

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://murowaniec.e-tatry.pl/  Oficiálna stránka chaty] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180119160143/http://murowaniec.e-tatry.pl/ |date=2018-01-19 }}
* [http://mapy.hiking.sk/?x=20.007222&amp;y=49.2435 Poloha na turistickej mape]

== Zdroj ==
{{Preklad|pl|Schronisko PTTK „Murowaniec”|49307536}}

[[Kategória:Horské chaty poľských Tatier]]
[[Kategória:Architektúra z 1925]]</text>
      <sha1>o558z72vzpm9q2ip7zbnwlq5gao8tyy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Natalia Germani</title>
    <ns>0</ns>
    <id>614671</id>
    <revision>
      <id>8213285</id>
      <parentid>7994112</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T15:40:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29011-23</username>
        <id>294775</id>
      </contributor>
      <origin>8213285</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4800" sha1="lfqueou35t1xcpff53qo6okpwbw5dkr" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
| meno             = Natalia Germani
| fotka            = 
| veľkosť fotky    = 
| komentár         = 
| celé meno        = 
| dátum narodenia  = {{dnv|1993|01|27}}
| miesto narodenia = [[Nitra]], [[Slovensko]]
| dátum úmrtia     = &lt;!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --&gt;
| miesto úmrtia    = 
| prezývky         = 
| povolanie        = [[herec|herečka]]
| roky pôsobenia   = [[2011]] – súčasnosť
| manžel           = [[Martin Valihora]]
| deti             = Zuna {{Small|(* [[12. február]] [[2020]])}}
| rodičia          = 
| ovplyvnenie      = 
| webstránka       = 
}}

'''Natalia Germani''', pôvodným menom '''Natália Germániová''' (* [[27. január]] [[1993]], [[Nitra]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  
 | priezvisko =  
 | meno =  
 | odkaz na autora =  
 | vydavateľ = diva.sk  
 | titul = Miss Universe 2011: Natália Germániová (6) 
 | url = https://diva.aktuality.sk/clanok/28353/miss-universe-2011-natalia-germaniova-6/
 | dátum vydania = 2011-2-22
 | dátum prístupu = 2018-4-2
 | miesto =  
 | jazyk =  
}}&lt;/ref&gt;) je [[slovensko|slovenská]] [[Herec|herečka]].

== Životopis ==
Po skočení strednej školy si podala prihlášku na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokú školu múzických umení v Bratislave]], kde ju prijali.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  
 | priezvisko = Šoporová 
 | meno = Danka
 | odkaz na autora =  
 | vydavateľ = diva.sk
 | titul = Nový miláčik televíznych divákov? Táto krásna herečka
 | url = https://diva.aktuality.sk/clanok/52350/novy-milacik-televiznych-divakov-tato-krasna-herecka/
 | dátum vydania = 2017-8-9
 | dátum prístupu = 2018-4-2
 | miesto =  
 | jazyk =  
}}&lt;/ref&gt;

Pred kamery sa dostala prostredníctvom &quot;hľadania&quot; nových tvárí a jednou z jej prvých úloh bola postava Saši ktorá si túži splniť sen ohľadom tetovania v seriáli ''[[Bratislava - Deň a noc|Deň a Noc]]''. Po skončení seriálu sa objavila ako dcéra [[Soňa Norisová|Soni Norisovej]] v seriáli ''[[Dr. Ema]]'', ktorý mal iba jednu sériu.

V roku [[2015]] sa pridala k natáčaniu seriálu ''[[Divoké kone]]'', kde stvárnila postavu Miriam Fábry, nádejnej herečky, ktorá Adamovi ([[Ján Dobrík]]) zamotala hlavu. V rovnakom roku si zahrala v historickej dráme ''Last Visa'', ktorý mal premiéru v [[Šanghaj|Šanghaji]].

V roku [[2018]] sa objavila ako právnička Alica v seriáli ''[[Vlci (seriál)|Vlci]]'', kde hrá po boku hercov ako [[Anna Javorková]], [[Emil Horváth|Emil Horváth ml.]] či [[Ivan Krúpa]]. V [[Česko|Česku]] na seba upútala vo filme ''Večne tvoja neverná''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  
 | priezvisko = Šútorová 
 | meno = Lucia 
 | odkaz na autora =  
 | vydavateľ = Nitra24
 | titul = Herečka z Nitry Natália Germani, vychádzajúcou hviezdou: Točiť bude aj v Egypte, FOTO
 | url = http://nitra.dnes24.sk/herecka-z-nitry-natalia-germani-vychadzajucou-hviezdou-tocit-bude-aj-v-egypte-foto-280919
 | dátum vydania = 2017-10-4
 | dátum prístupu = 2018-4-2
 | miesto =  
 | jazyk =  
}}&lt;/ref&gt; 

V roku [[2022]] si zahrala vo filme ''Svetlonoc'', ktorý režírovala [[Tereza Nvotová]]. Za svoj herecký výkon vo filme si vyslúžila nomináciu na herecké ocenenie Český lev. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora =  
 | vydavateľ = Český lev 
 | titul = Český lev / 2022 / Nominace
 | url = https://www.ceskylev.cz/cz/2022/nominace
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2022
 | miesto =  
 | jazyk = češký
}}&lt;/ref&gt; 

== Filmografia ==
* [[2013]]{{--}}[[2013]] [[Bratislava - Deň a noc|Deň a Noc]] (Saša Marková) 
* [[2014]]{{--}}[[2014]] [[Dr. Ema]] (Simona Lišková)
* [[2015]]{{--}}[[2016]] [[Divoké kone]] (Miriam Fábry)
* [[2017]]{{--}}[[2017]] [[Last Visa]]
* [[2017]]{{--}}[[2017]] [[Single Man]]
* [[2018]]{{--}}[[2018]] [[Vlci (seriál)|Vlci]] (Alica)
* [[2018]]{{--}}[[2018]] [[Večné tvoja neverná]] (Lada)
* [[2019]]{{--}}[[2019]] [[Devil]] (Alina)
* [[2019]]{{--}}[[2019]] [[Amnestie]] (Karin Lupková)
* [[2019]]{{--}}[[2019]] [[Princezná zakliata v čase]]
* [[2022]]{{--}}[[2022]] [[The Nightsiren]] (Charlotte)
* [[2022]]{{--}} 2023: [[Hranica]] (Sofia)
* 2023 - Jej telo
* [[2022]]: [[Ultimátum (seriál)|Ultimátum]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* {{imdb meno|id=7391785|meno=Natalia Germani}}
* {{csfd meno|id=153254|meno=Natalia Germani}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Germániová, Natália}}
[[Kategória:Osobnosti z Nitry]]
[[Kategória:Slovenské filmové herečky]]
[[Kategória:Slovenské televízne herečky]]
[[Kategória:Slovenské divadelné herečky]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]]</text>
      <sha1>lfqueou35t1xcpff53qo6okpwbw5dkr</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213286</id>
      <parentid>8213285</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T15:41:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-29011-23|~2026-29011-23]] ([[User_talk:~2026-29011-23|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Michal62606</comment>
      <origin>7994112</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4782" sha1="7yetp0dzfdk8ace8i36tp48u637ehfd" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
| meno             = Natalia Germani
| fotka            = 
| veľkosť fotky    = 
| komentár         = 
| celé meno        = 
| dátum narodenia  = {{dnv|1993|01|27}}
| miesto narodenia = [[Nitra]], [[Slovensko]]
| dátum úmrtia     = &lt;!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --&gt;
| miesto úmrtia    = 
| prezývky         = 
| povolanie        = [[herec|herečka]]
| roky pôsobenia   = [[2011]] – súčasnosť
| manžel           = [[Martin Valihora]]
| deti             = Zuna {{Small|(* [[12. február]] [[2020]])}}
| rodičia          = 
| ovplyvnenie      = 
| webstránka       = 
}}

'''Natalia Germani''', pôvodným menom '''Natália Germániová''' (* [[27. január]] [[1993]], [[Nitra]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  
 | priezvisko =  
 | meno =  
 | odkaz na autora =  
 | vydavateľ = diva.sk  
 | titul = Miss Universe 2011: Natália Germániová (6) 
 | url = https://diva.aktuality.sk/clanok/28353/miss-universe-2011-natalia-germaniova-6/
 | dátum vydania = 2011-2-22
 | dátum prístupu = 2018-4-2
 | miesto =  
 | jazyk =  
}}&lt;/ref&gt;) je [[slovensko|slovenská]] [[Herec|herečka]].

== Životopis ==
Po skočení strednej školy si podala prihlášku na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokú školu múzických umení v Bratislave]], kde ju prijali.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  
 | priezvisko = Šoporová 
 | meno = Danka
 | odkaz na autora =  
 | vydavateľ = diva.sk
 | titul = Nový miláčik televíznych divákov? Táto krásna herečka
 | url = https://diva.aktuality.sk/clanok/52350/novy-milacik-televiznych-divakov-tato-krasna-herecka/
 | dátum vydania = 2017-8-9
 | dátum prístupu = 2018-4-2
 | miesto =  
 | jazyk =  
}}&lt;/ref&gt;

Pred kamery sa dostala prostredníctvom &quot;hľadania&quot; nových tvárí a jednou z jej prvých úloh bola postava Saši ktorá si túži splniť sen ohľadom tetovania v seriáli ''[[Bratislava - Deň a noc|Deň a Noc]]''. Po skončení seriálu sa objavila ako dcéra [[Soňa Norisová|Soni Norisovej]] v seriáli ''[[Dr. Ema]]'', ktorý mal iba jednu sériu.

V roku [[2015]] sa pridala k natáčaniu seriálu ''[[Divoké kone]]'', kde stvárnila postavu Miriam Fábry, nádejnej herečky, ktorá Adamovi ([[Ján Dobrík]]) zamotala hlavu. V rovnakom roku si zahrala v historickej dráme ''Last Visa'', ktorý mal premiéru v [[Šanghaj|Šanghaji]].

V roku [[2018]] sa objavila ako právnička Alica v seriáli ''[[Vlci (seriál)|Vlci]]'', kde hrá po boku hercov ako [[Anna Javorková]], [[Emil Horváth|Emil Horváth ml.]] či [[Ivan Krúpa]]. V [[Česko|Česku]] na seba upútala vo filme ''Večne tvoja neverná''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  
 | priezvisko = Šútorová 
 | meno = Lucia 
 | odkaz na autora =  
 | vydavateľ = Nitra24
 | titul = Herečka z Nitry Natália Germani, vychádzajúcou hviezdou: Točiť bude aj v Egypte, FOTO
 | url = http://nitra.dnes24.sk/herecka-z-nitry-natalia-germani-vychadzajucou-hviezdou-tocit-bude-aj-v-egypte-foto-280919
 | dátum vydania = 2017-10-4
 | dátum prístupu = 2018-4-2
 | miesto =  
 | jazyk =  
}}&lt;/ref&gt; 

V roku [[2022]] si zahrala vo filme ''Svetlonoc'', ktorý režírovala [[Tereza Nvotová]]. Za svoj herecký výkon vo filme si vyslúžila nomináciu na herecké ocenenie Český lev. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora =  
 | vydavateľ = Český lev 
 | titul = Český lev / 2022 / Nominace
 | url = https://www.ceskylev.cz/cz/2022/nominace
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2022
 | miesto =  
 | jazyk = češký
}}&lt;/ref&gt; 

== Filmografia ==
* [[2013]]{{--}}[[2013]] [[Bratislava - Deň a noc|Deň a Noc]] (Saša Marková) 
* [[2014]]{{--}}[[2014]] [[Dr. Ema]] (Simona Lišková)
* [[2015]]{{--}}[[2016]] [[Divoké kone]] (Miriam Fábry)
* [[2017]]{{--}}[[2017]] [[Last Visa]]
* [[2017]]{{--}}[[2017]] [[Single Man]]
* [[2018]]{{--}}[[2018]] [[Vlci (seriál)|Vlci]] (Alica)
* [[2018]]{{--}}[[2018]] [[Večné tvoja neverná]] (Lada)
* [[2019]]{{--}}[[2019]] [[Devil]] (Alina)
* [[2019]]{{--}}[[2019]] [[Amnestie]] (Karin Lupková)
* [[2019]]{{--}}[[2019]] [[Princezná zakliata v čase]]
* [[2022]]{{--}}[[2022]] [[The Nightsiren]] (Charlotte)
* [[2022]]{{--}} 2023: [[Hranica]] (Sofia)
* [[2022]]: [[Ultimátum (seriál)|Ultimátum]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* {{imdb meno|id=7391785|meno=Natalia Germani}}
* {{csfd meno|id=153254|meno=Natalia Germani}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Germániová, Natália}}
[[Kategória:Osobnosti z Nitry]]
[[Kategória:Slovenské filmové herečky]]
[[Kategória:Slovenské televízne herečky]]
[[Kategória:Slovenské divadelné herečky]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]]</text>
      <sha1>7yetp0dzfdk8ace8i36tp48u637ehfd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam obchodných reťazcov pôsobiacich na Slovensku</title>
    <ns>0</ns>
    <id>614900</id>
    <revision>
      <id>8213405</id>
      <parentid>8206157</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T22:54:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl.</comment>
      <origin>8213405</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="56040" sha1="2c84mq4w1r9l8net16jqq6o49qghafx" xml:space="preserve">Toto je '''zoznam obchodných reťazcov''' pôsobiacich na území [[Slovensko|Slovenska]]. Prvým supermarketom v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] bola MANA holandskej spoločnosti Ahold v [[Jihlava (mesto)|Jihlave]]. Otvorený bol 6. júna [[1991]], o týždeň neskôr otvorili ďalší v [[Praha|Prahe]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Do prvního supermarketu v Česku jezdily zájezdy zvědavců. V Jihlavě stojí už 30 let| periodikum = Aktuálně.cz| odkaz na periodikum =| url = https://zpravy.aktualne.cz/finance/nakupovani/supermarket-mana/r~b47fea18c44911eb98380cc47ab5f122/| issn =| vydavateľ = Economia| miesto = Praha| dátum = 2021-06-06| dátum prístupu = 2024-11-18| jazyk = cs}}&lt;/ref&gt; Najdlhšie existujúci zahraničný potravinový reťazec na [[Slovensko|Slovensku]] je [[Billa]], ktorá svoj prvý supermarket otvorila 25. novembra [[1993]] v [[Trnava|Trnave]]. V roku 2005 sa Billa Slovensko spojila so sieťou potravín Delvita a v roku 2006 zase s M-Marketom.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BILLA oslavuje dvadsať rokov na Slovensku| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/227633/billa-oslavuje-dvadsat-rokov-na-slovensku/| issn =| vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 26. apr. 2013 o 13:28| dátum prístupu = 2024-11-18}}&lt;/ref&gt;

Najstarší reťazec pôsobiaci na Slovensku [[COOP Jednota Slovensko|Coop Jednota]] má počiatky už v roku [[1952]]. Pozostáva z 30 regionálnych [[Družstvo (ekonómia)|spotrebných družstiev]]. Vo forme v akej pôsobí dnes sa dostala v roku [[2002]] zlúčením ''Slovenského zväzu spotrebných družstiev'' a spoločnosti ''Coop Centrum''.&lt;ref name=&quot;trend&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Skačan| meno = Juraj| autor =| odkaz na autora =| titul = Toto sú najväčšie potravinové reťazce Slovenska. Zahraničným zdatne sekunduje jeden slovenský| periodikum = Trend| odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum)| url = https://www.trend.sk/biznis/toto-su-najvacsie-potravinove-retazce-slovenska-zahranicnym-zdatne-sekunduje-jeden-slovensky/8| issn = 1336-2674| vydavateľ = News and Media Holding| miesto = Bratislava| dátum = 2024-07-08| dátum prístupu = 2024-11-18}}&lt;/ref&gt;

Prvý hypermarket na Slovensku otvorila spoločnosť [[Tesco]] v júni [[1999]] v [[Nitra|Nitre]]. Disponoval predajnou plochou 7 000 m².&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = OTS| odkaz na autora =| titul = Prvý hypermarket na Slovensku otvorilo Tesco pred 20 rokmi| periodikum = teraz.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/prvy-hypermarket-na-slovensku-otvorilo/411828-clanok.html| issn =| vydavateľ = TASR| miesto = Bratislava| dátum = 2019-08-12| dátum prístupu = 2024-11-18}}&lt;/ref&gt; Posledným zahraničným potravinárskym reťazcom, ktorý vstúpil na slovenský trh je [[Rusko|ruský]] diskontný reťazec [[Mere]], ktorý otvoril prvú predajňu v októbri [[2025]].&lt;ref name=&quot;mere&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruský supermarket potichu otvoril svoju prvú predajňu. Slovákov chce zlákať na nízke ceny | url = https://www.aktuality.sk/clanok/lft5a3s/novy-rusky-retazec-otvoril-prvy-supermarket-na-slovensku-ake-ma-ceny-a-ako-v-nom-vyzera/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2025-10-06 | dátum prístupu = 2025-10-31 | jazyk = sk | priezvisko = Maxa | meno = Filip}}&lt;/ref&gt;

Podľa magazínu ''[[Trend (slovenské periodikum)|Trend]]'' je najziskovejším na Slovensku pôsobiacim reťazcom [[Lidl]], ktorý dosiahol v roku [[2022]] zisk 158 miliónov €. V roku [[2023]] [[Tržba|tržby]] v hodnote vyše 2 miliárd € a [[zisk]] v hodnote 160 miliónov €.&lt;ref name=&quot;trend&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;lidl-finstat&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý| meno = Tomáš| autor =| odkaz na autora =| titul = Reťazce vlani zarobili 340 miliónov eur. Rekordérom bol opäť Lidl - Forbes| periodikum = Forbes| odkaz na periodikum =| url = https://www.forbes.sk/retazce-vlani-zarobili-340-milionov-eur-rekorderom-bol-opat-lidl/| issn =| vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media| miesto = Bratislava| dátum = 2023-09-04| dátum prístupu = 2024-11-18}}&lt;/ref&gt; Zároveň je to reťazec s najkonzistnejším rastom tržieb a zisku spomedzi konkurentov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Jendrál| meno = Marek| autor =| odkaz na autora = | titul = Rebríček najziskovejších obchodných reťazcov na Slovensku| url = https://kryptomagazin.sk/rebricek-najziskovejsich-obchodnych-retazcov-na-slovensku/| vydavateľ = kryptomagazin.sk| dátum vydania = 2023-09-17| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-18| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku ==
===Reťazce s rýchloobrátkovým spotrebným tovarom===
====Hypermarkety, supermarkety, diskonty a cash &amp; carry====
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width: 4%&quot; class=&quot;unsortable&quot; |Logo
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width: 11%&quot; |Názov
! colspan=&quot;3&quot; style=&quot;width: 27%&quot; |Predajne
! colspan=&quot;3&quot; style=&quot;width: 33%&quot; |Ekonomika
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width: 25%&quot; |Majiteľ alebo obchodná skupina
|-
! style=&quot;width: 12%&quot; |formát
! data-sort-type=&quot;number&quot; style=&quot;width: 6%&quot; |počet
! style=&quot;width: 9%&quot; class=&quot;unsortable&quot; |k dátumu
! data-sort-type=&quot;number&quot; style=&quot;width: 12%&quot; |tržby &lt;small&gt;(mil. Eur)&lt;/small&gt;
! data-sort-type=&quot;number&quot; style=&quot;width: 12%&quot; |zisk &lt;small&gt;(mil. Eur)&lt;/small&gt;
! style=&quot;width: 9%&quot; class=&quot;unsortable&quot; |obdobie
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Biedronka logo.jpg|30x30bod|Biedronka logo]]
|[[Biedronka]]
|diskont
| align=&quot;right&quot; |15
|12/2025&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Biedronka| odkaz na autora =| titul = Predajne url = hhttps://www.biedronka.sk/sk/predajne| vydavateľ = biedronka.sk| miesto =| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2025-10-31| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |0
| align=&quot;right&quot; |-15,11 {{Pokles}}
|2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Jeronimo Martins Slovensko, s. r. o.| url = https://finstat.sk/55647367| vydavateľ = FinStat| miesto = Bratislava| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2025-10-31| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Portugal}} [[Jerónimo Martins]]
|-
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:BILLA LOGO.png|30x30bod|BILLA logo]]
|[[Billa]]
|supermarket
| align=&quot;right&quot; |177
|11/2025&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = BILLA| odkaz na autora =| titul = Predajne a otváracie hodiny| url = https://www.billa.sk/predajne| vydavateľ = billa.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2025-11-30| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |856,79 {{Rast}}
| align=&quot;right&quot; |11,91 {{Rast}}
|2023&lt;ref name=&quot;finstat-billa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BILLA s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/31347037| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|GER}} [[REWE Group]]
|-
| align=&quot;center&quot; |[[File:COOP Jednota Slovensko.png|30px|Coop Jednota logo]]
|[[Coop Jednota Slovensko|Coop Jednota]]
|supermarket
| align=&quot;right&quot; |2 300
| 11/2025&lt;ref name=&quot;coop-vyrocna&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Výročná správa 2023 | url = https://coop.sk/files/media/documents/coop-vs2023-final-2092037677.pdf | vydavateľ = coop.sk | dátum vydania = 2023-12 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2024-11-17 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20240901220904/https://coop.sk/files/media/documents/coop-vs2023-final-2092037677.pdf | dátum archivácie = 2024-09-01 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Jednotlivé predajne prevádzkujú rôzne družstvá v rámci skupiny COOP. Prezentovaný je počet predajní za celú skupinu.&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |1 699,00 {{Rast}}
| align=&quot;right&quot; |–
| 2023&lt;ref name=&quot;coop-vyrocna&quot;/&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Jednotlivé predajne prevádzkujú rôzne družstvá v rámci skupiny COOP. Prezentované sú tržby za celú skupinu, vynímajúc logistické centrá. Konsolidovaný zisk za skupinu zverejnený nie je.&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} [[Coop Jednota Slovensko]]
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Fresh logo.png|30x30bod|FRESH logo]]
|[[FRESH]]
|supermarket
| align=&quot;right&quot; |35
|11/2025&lt;ref name=&quot;predajne-fresh&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Fresh
| url = https://www.freshobchod.sk/
| dátum prístupu = 2025-11-30
| poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod vrchnou ponukou &gt; „Nájsť predajňu“
}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |7,46 {{Rast}}
| align=&quot;right&quot; |2,98 {{Rast}}
|2023&lt;ref name=&quot;fresh=finstat&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Potraviny FRESH s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/45601739| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Prezentované sú ekonomické výsledky spoločnosti Potraviny FRESH s.r.o. prevádzkujúcej len supermarkety Fresh Plus, nie materskej spoločnosti LABAŠ s.r.o.&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} Labaš s.r.o.
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Kaufland_Deutschland.png|30x30bod|Kaufland logo]]
|[[Kaufland]]
|hypermarket
| align=&quot;right&quot; |81
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://predajne.kaufland.sk/servis/predajne.html| vydavateľ = predajne.kaufland.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto =| jazyk =| poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod záložkou „Predajne a otváracie hodiny“ &gt; „Zmeniť predajňu“}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |1 705,00 {{Rast}}
| align=&quot;right&quot; |93,20 {{Rast}}
|2023&lt;ref name=&quot;kaufland-finstat&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kaufland Slovenská republika v.o.s.| url = https://www.finstat.sk/35790164| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Nemecko}} [[Schwarz-Gruppe]]
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Klas logo.png|30x30bod|Klas logo]]
|[[Klas (potraviny)|Klas]]
|supermarket
| align=&quot;right&quot; |14
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.iklas.sk/predajne/| vydavateľ = iklas.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-18| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |11,53 {{Rast}}
| align=&quot;right&quot; |0,177 {{Rast}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = DALTON, spol. s r.o. (Historický názov: Agentúra Dalton spol. s r.o.)| url = https://www.finstat.sk/31674453| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-18| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} Dalton spol. s r.o.
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Lidl-Logo.svg|30x30bod|Lidl logo]]
|[[Lidl]]
|supermarket 
| align=&quot;right&quot; |179
|11/2025&lt;ref name=&quot;predajne-lidl&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Lidl
| url = https://www.lidl.sk/
| dátum prístupu = 2025-11-30
| poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod záložkou „Menu“ &gt; „Hľadaj predajňu“
}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |2 009,00 {{Rast}}
| align=&quot;right&quot; |160,00 {{Rast}}
|2023&lt;ref name=&quot;lidl-finstat&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Lidl Slovenská republika, s.r.o. (Historický názov: Lidl Slovenská republika, v.o.s.)| url = https://www.finstat.sk/35793783| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-16| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Nemecko}} [[Schwarz-Gruppe]]
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Mere Logo 05.2021.svg|30x30bod|MERE logo]]
|[[Mere]]
|diskont
| align=&quot;right&quot; |1
|11/2025&lt;ref name=&quot;mere&quot;/&gt;
| align=&quot;right&quot; |0
| align=&quot;right&quot; |0
|2024
|{{flagicon|Russia}} [[Svetofor]]
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Logo METRO.svg|30x30bod|METRO logo]]
|[[METRO Cash &amp; Carry Slovakia|Metro Cash &amp; Carry]]
|veľkoobchod
| align=&quot;right&quot; |6
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.metro.sk/predajne| vydavateľ = metro.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-17| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |536,00 {{Rast}}
| align=&quot;right&quot; |-1,84 {{Pokles}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = METRO Cash &amp; Carry SR s. r. o.| url = https://www.finstat.sk/45952671| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{Flagicon|Nemecko}} [[Metro AG]]
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Milk-Agro logo.png|30x30bod|Milk-Agro logo]]
|[[Milk-Agro]]
|supermarket
| align=&quot;right&quot; |189
|11/2025&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = MILK-AGRO, spol. s r. o.| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.milkagro.sk/sk/predajne| vydavateľ = milkagro.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2025-11-30| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |115,00 {{Pokles}}
| align=&quot;right&quot; |0,785 {{Pokles}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = MILK-AGRO, spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/17147786| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} Milk-Agro spol. s r.o.
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:MIX Markt Logo.svg|30x30bod|Mix Markt logo]]
|[[Mix Markt]]
|supermarket
| align=&quot;right&quot; |6
|03/2026&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Ako nájsť najbližšiu predajňu Mix Markt?| url = https://www.mixmarkt.eu/sk/slovensko/obchody/?L=1| vydavateľ = mixmarkt.eu| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-03-09| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |0,31 {{Rast}}
| align=&quot;right&quot; |-0,038 {{Pokles}}
|2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mix Markt 42105 s. r. o.| url = https://www.finstat.sk/54902436| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2024| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-03-09| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Nemecko}} [[Monolith Gruppe]]
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Terno logo.png|30x30bod|Terno logo]]
|[[Terno]]
|supermarket
| align=&quot;right&quot; |131
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhľadať predajňu| url = https://terno.sk/sekcia/6-predajne| vydavateľ = terno.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20241113010712/https://terno.sk/sekcia/6-predajne| dátum archivácie = 2024-11-13}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |231,00 {{Rast}}
| align=&quot;right&quot; |0,377 {{Rast}}
|2023&lt;ref name=&quot;terno-finstat&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = TERNO real estate s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/50020188| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Malta}} [[Sandberg Capital]]
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Kraj potraviny logo.png|30x30bod|Kraj logo]]
|[[Kraj (potraviny)|Kraj]]
|supermarket
| align=&quot;right&quot; |36
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Pradajne| url = https://krajpotravin.sk/predajne| vydavateľ = krajpotravin.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |–
| align=&quot;right&quot; |–
|–&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Terno a Kraj sú prevádzkované tou istou spoločnosťou, finančné výsledky sú uvedené pri reťazci Terno.&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Malta}} [[Sandberg Capital]]
|-
| rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Tesco_logo.png|30x30bod|Tesco logo]]
| rowspan=&quot;2&quot; |[[Tesco]]
|hypermarket
| align=&quot;right&quot; |63
| rowspan=&quot;2&quot; |11/2024&lt;ref name=&quot;tesco&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Všetky obchody Tesco| url = https://www.tesco.sk/obchody/directory| vydavateľ = Tesco| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;right&quot; |1 640,00 {{Rast}}
| rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;right&quot; |57,47 {{Pokles}}
| rowspan=&quot;2&quot; |2022&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = TESCO STORES SR, a.s. (Historický názov: KMART SR a.s.)| url = https://www.finstat.sk/31321828| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2022| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| rowspan=&quot;2&quot; |{{flagicon|UK}} [[Tesco|Tesco PLC]]
|-
|supermarket
| align=&quot;right&quot; |70
|- class=&quot;sortbottom&quot;
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Yeme-Logo.svg|30x30bod|Yeme logo]]
|[[Yeme]]
|supermarket
| align=&quot;right&quot; |6
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Naše predajne| url = https://www.yeme.sk/nase-predajne| vydavateľ = yeme.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |36,65 {{Pokles}}
| align=&quot;right&quot; |0,078 {{Pokles}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Slovenský potravinársky priemysel a.s.| url = https://www.finstat.sk/47793155| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} Slovenský potravinársky priemysel a.s.
|-
| colspan=&quot;3&quot; align=&quot;right&quot; |'''Celkom'''
| align=&quot;right&quot; |'''1 631'''
|
| align=&quot;right&quot; |'''8 625,43'''
| align=&quot;right&quot; |'''324,76'''
| colspan=&quot;2&quot; |
|}

====Menšie potraviny a večierky====
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width: 4%&quot; class=&quot;unsortable&quot; |Logo
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width: 11%&quot; |Názov
! colspan=&quot;3&quot; style=&quot;width: 27%&quot; |Predajne
! colspan=&quot;3&quot; style=&quot;width: 33%&quot; |Ekonomika
! rowspan=&quot;2&quot; style=&quot;width: 25%&quot; |Majiteľ alebo obchodná skupina
|-
! style=&quot;width: 12%&quot; |formát
! data-sort-type=&quot;number&quot; style=&quot;width: 6%&quot; |počet
! style=&quot;width: 9%&quot; class=&quot;unsortable&quot; |k dátumu
! data-sort-type=&quot;number&quot; style=&quot;width: 12%&quot; |tržby &lt;small&gt;(mil. Eur)&lt;/small&gt;
! data-sort-type=&quot;number&quot; style=&quot;width: 12%&quot; |zisk &lt;small&gt;(mil. Eur)&lt;/small&gt;
! style=&quot;width: 9%&quot; class=&quot;unsortable&quot; |obdobie
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:CBA Logo.svg|30x30bod|CBA logo]]
|[[CBA]]
|potraviny
| align=&quot;right&quot; |266
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = CBA SK, a.s.| odkaz na autora =| titul = Partneri| url = http://www.cbask.sk/sk/stranka/partneri| vydavateľ = cbask.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-18| miesto =| jazyk = |poznámka = Jednotlivé počty potravín prezentované v hlavných menu webových stránok partnerov.}}&lt;/ref&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Jednotlivé predajne prevádzkujú viaceré spoločnosti v rámci franšízovej skupiny CBA. Prezentovaný je počet predajní za celú skupinu.&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |–
| align=&quot;right&quot; |–
|–&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Jednotlivé predajne prevádzkujú viaceré spoločnosti v rámci franšízovej skupiny CBA. Celkové ekonomické výsledky nie sú zverejnené.&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|HUN}} [[CBA Kereskedelmi Kft.]]
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:COOP Jednota Slovensko.png|30x30bod|Coop Jednota logo]]
|[[COOP Jednota Slovensko|Coop Jednota]]
|potraviny
| align=&quot;right&quot; |1 301
| 12/2023&lt;ref name=&quot;coop-vyrocna&quot;/&gt;
| align=&quot;right&quot; | 1699,00 {{Rast}}
| align=&quot;right&quot; | –
| 2023&lt;ref name=&quot;coop-vyrocna&quot;/&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Jednotlivé predajne prevádzkujú rôzne družstvá v rámci skupiny COOP. Prezentované sú ekonomické výsledky za celú skupinu, vynímajúc logistické centrá.&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} [[COOP Jednota Slovensko]]
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Delia potraviny logo.png|30x30bod|Delia logo]]
|[[Delia]]
|večierka
| align=&quot;right&quot; |28
|11/2024&lt;ref name=&quot;predajne-delia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Delia
| url = https://deliapotraviny.sk/
| dátum prístupu = 2024-11-17
| poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod vrchnou ponukou &gt; „Predajne“
}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |12,71 {{Pokles}}
| align=&quot;right&quot; |0,108 {{Rast}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Delia potraviny, s.r.o. (Historický názov: Unifood SK, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/44155981| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Cyprus}} [[Arca Capital]]
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Fresh logo.png|30x30bod|FRESH logo]]
|[[FRESH]]
|potraviny
| align=&quot;right&quot; |618
|11/2024&lt;ref name=&quot;predajne-fresh&quot;/&gt;
| align=&quot;right&quot; |–
| align=&quot;right&quot; |–
|–&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Jednotlivé predajne prevádzkuje samotná spoločnosť FRESH, ale aj viaceré partnerské spoločnosti. Celkové ekonomické výsledky nie sú zverejňované.&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} LABAŠ s.r.o.
|-
| align=&quot;center&quot; |
|[[Malina (potraviny)|Malina]]
|večierka
| align=&quot;right&quot; |21
|11/2024&lt;ref name=&quot;predajne-malina&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Malina
| url = https://www.malina.sk(
| dátum prístupu = 2024-11-17
| poznámka = Mapa s vyhľadávaním pod vrchnou ponukou &gt; „Prevádzky“
}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |9,12 {{Rast}}
| align=&quot;right&quot; |-0,479 {{Pokles}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Proretail Consult, s.r.o. (Historický názov: Potraviny MALINA, s. r. o.)| url = https://finstat.sk/51560887| vydavateľ = FinStat| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} Proretail Consult, s.r.o.
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Môj obchod logo.png|30x30bod|Môj obchod logo]]
|[[Môj obchod]]
|potraviny
| align=&quot;right&quot; |779
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.mojobchod.sk/Najdite-predajnu| vydavateľ = mojobchod.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |–
| align=&quot;right&quot; |–
|–&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Jednotlivé predajne prevádzkuje samotná spoločnosť METRO, ale aj viaceré partnerské spoločnosti. Celkové ekonomické výsledky nie sú zverejňované.&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Nemecko}} [[METRO Group]]
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Starý otec logo.png|30x30bod|Starý otec logo]]
|[[Starý otec]]
|potraviny
| align=&quot;right&quot; |18
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.staryotec.sk/predajne/| vydavateľ = staryotec.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |5,60 {{Rast}}
| align=&quot;right&quot; |-1,03 {{Pokles}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Starý otec, a. s. (Historický názov: CWE-SK, a.s.)| url = https://www.finstat.sk/36769371| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} Starý otec, a. s.
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Tesco_logo.png|30x30bod|Tesco logo]]
|[[Tesco|Tesco Expres]]
|potraviny
| align=&quot;right&quot; |47
|11/2024&lt;ref name=&quot;tesco&quot;/&gt;
| align=&quot;right&quot; |1640,00 {{Rast}}
| align=&quot;right&quot; |57,47 {{Pokles}}
|2022&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = TESCO STORES SR, a.s. (Historický názov: KMART SR a.s.)| url = https://www.finstat.sk/31321828| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2022| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-17| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|UK}} [[Tesco|Tesco PLC]]
|-
| colspan=&quot;3&quot; align=&quot;right&quot; |'''Celkom'''
| align=&quot;right&quot; |'''3 078'''
|
| align=&quot;right&quot; |'''3 366,43'''
| align=&quot;right&quot; |'''56,069'''
| colspan=&quot;2&quot; |
|}

====Drogérie====
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; class=&quot;unsortable&quot; |Logo
! rowspan=&quot;2&quot; |Názov
! colspan=&quot;2&quot; |Predajne
! rowspan=&quot;2&quot; |Majiteľ alebo obchodná skupina
|-
! počet
! class=&quot;unsortable&quot; |k dátumu
|-
|[[Súbor:Dm-drogerie-Logo.svg|30x30bod|dm logo]]
|[[Dm-drogerie markt|dm]]
| align=&quot;right&quot; |161
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul =| url = https://www.mojadm.sk/store| vydavateľ = mojadm.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-18| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Nemecko}} [[Dm-drogerie markt]]
|-
|[[Súbor:101 Drogerie.png|30x30bod|101 Drogéria logo]]
|[[101 Drogéria]]
| align=&quot;right&quot; |246
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam našich predajní| url = https://101drogerie.sk/nase-predajne| vydavateľ = 101drogerie.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-18| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} Emil Krajčík, s.r.o.
|-
|[[Súbor:Teta drogerie logo.png|30x30bod|Teta drogérie logo]]
|[[Teta drogérie]]
| align=&quot;right&quot; |224
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.tetadrogerie.sk/predajne/| vydavateľ = tetadrogerie.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-18| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Česko}} Solvent ČR
|-
|[[Súbor:Hebe logo.png|30x30bod|hebe logo]]
|[[hebe (drogéria)|hebe]]
| align=&quot;right&quot; |2
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Obchody Hebe| url = https://www.hebe.com/sk/stores| vydavateľ = hebe.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Portugalsko}} Jerónimo Martins
|-
|[[Súbor:Logo Drogerie Mueller.svg|30x30bod|Müller logo]]
|[[Müller (drogéria)|Müller]]
| align=&quot;right&quot; |1
|07/2025&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Moja predajňa| url = https://www.mueller.sk/moja-predajna/| vydavateľ = hebe.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2025-07-24| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Nemecko}} Müller Ltd. &amp; Co. KG
|}

===Kníhkupectvá===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; class=&quot;unsortable&quot; |Logo
! rowspan=&quot;2&quot; |Názov
! colspan=&quot;2&quot; |Predajne
! rowspan=&quot;2&quot; |Majiteľ alebo obchodná skupina
|-
! počet
! class=&quot;unsortable&quot; |k dátumu
|-
|[[Súbor:Panta Rhei Logo.jpg|30x30bod|Panta Rhei logo]]
|[[Panta Rhei (kníhkupectvo)|Panta Rhei]]
| align=&quot;right&quot; |61
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá Panta Rhei (61)| url = https://www.pantarhei.sk/predajne/| vydavateľ = pantarhei.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} Panta Rhei, s.r.o.
|-
|[[Súbor:Martinus.png|30x30bod|Martinus logo]]
|[[Martinus]]
| align=&quot;right&quot; |19
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá| url = https://www.martinus.sk/knihkupectva| vydavateľ = martinus.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} Martinus, s.r.o.
|-
|
|[[Knihy pre každého]]
| align=&quot;right&quot; |18
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Knihy pre každého
| url = https://www.knihyprekazdeho.sk/
| dátum prístupu = 2024-11-19
| poznámka = Zoznam predajní v spodnej ponuke &gt; „Naše Predajne“
}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} KNIHY PRE KAŽDÉHO s.r.o.
|-
|
|[[Artforum]]
| align=&quot;right&quot; |6
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá| url = https://www.artforum.sk/clanky/knihkupectva| vydavateľ = artforum.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} ARTFORUM spol. s.r.o.
|-
|
|[[Megabooks]] &lt;small&gt;(pôvodne Oxford Bookshop)&lt;/small&gt;
| align=&quot;right&quot; |3
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kníhkupectvá Megabooks| url = https://www.megabooks.sk/knihkupectva-megabooks| vydavateľ = megabooks.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} MEGABOOKS SK, spol. s r. o.
|}

===Hobbymarkety===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; |Logo
! rowspan=&quot;2&quot; |Názov
! colspan=&quot;2&quot; |Predajne
! colspan=&quot;3&quot; |Ekonomika
! rowspan=&quot;2&quot; |Majiteľ
|-
! data-sort-type=&quot;number&quot; |počet
! class=&quot;unsortable&quot; |k dátumu
! data-sort-type=&quot;number&quot; |tržby &lt;small&gt;(mil. Eur)&lt;/small&gt;
! data-sort-type=&quot;number&quot; |zisk &lt;small&gt;(mil. Eur)&lt;/small&gt;
! class=&quot;unsortable&quot; |obdobie
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Bauhaus_logo.svg|40x40bod|Bauhaus logo]]
|[[Bauhaus (podnik)|Bauhaus]]
| align=&quot;right&quot; |1
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam všetkých odborných centier| url = https://www.bauhaus.sk/odborne-centra| vydavateľ = bauhaus.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |21,69 {{Rast}}
| align=&quot;right&quot; |-2,07 {{Pokles}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BAUHAUS odborné centrum pre dielňu, dom a záhradu k. s.| url = https://www.finstat.sk/47794437| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{Flagicon|Švajčiarsko}} Bauhaus
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Merkury Market.jpg|40x40bod|Merkury Market logo]]
|[[Merkury Market]]
| align=&quot;right&quot; |21
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Prevádzky| url = https://www.merkurymarket.sk/prevadzky/| vydavateľ = merkurymarket.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |230,00 {{Pokles}}
| align=&quot;right&quot; |13,24 {{Pokles}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = MERKURY SHOP s.r.o. (Historický názov: LAND MMSK s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/51231735| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{Flagicon|Poľsko}} Merkury Market
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Hornbach_Logo_black.svg|40x40bod|Hornbach logo]]
|[[Hornbach]]
| align=&quot;right&quot; |5
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne HORNBACH| url = https://www.hornbach.sk/moja-predajna/predajne-hornbach/| vydavateľ = hornbach.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |164,00 {{Pokles}}
| align=&quot;right&quot; |5,92 {{Rast}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = HORNBACH - Baumarkt SK spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/35838949| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{Flagicon|Nemecko}} [[Hornbach]]
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Mountfield_logo.svg|40x40bod|Mountfield logo]]
|[[Mountfield]]
| align=&quot;right&quot; |18
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne a servisné centrá| url = https://www.mountfield.sk/predajne| vydavateľ = mountfield.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |46,33 {{Pokles}}
| align=&quot;right&quot; |-4,96 {{Pokles}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mountfield SK, s.r.o. (Historický názov: MOUNTFIELD SK, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/36377147| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{Flagicon|Česko}} Mountfield
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Obi.svg|40x40bod|OBI logo]]
|[[OBI]]
| align=&quot;right&quot; |18
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Všetky predajne OBI na Slovensku| url = https://www.obi.sk/predajna| vydavateľ = obi.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |217,00 {{Pokles}}
| align=&quot;right&quot; |7,29 {{Pokles}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = OBI Slovakia s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/48258946| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{Flagicon|Nemecko}} Tengelmann
|- class=&quot;sortbottom&quot;
| colspan=&quot;2&quot; |'''Celkom'''
| align=&quot;right&quot; |'''63'''
|
| align=&quot;right&quot; |'''679,02'''
| align=&quot;right&quot; |'''19,42'''
|
|
|}

===Reťazce s nábytkom a bytovými doplnkami===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; |Logo
! rowspan=&quot;2&quot; |Názov
! colspan=&quot;2&quot; |Predajne
! colspan=&quot;3&quot; |Ekonomika
! rowspan=&quot;2&quot; |Majiteľ
|-
! data-sort-type=&quot;number&quot; |počet
! class=&quot;unsortable&quot; |k dátumu
! data-sort-type=&quot;number&quot; |tržby &lt;small&gt;(mil. Eur)&lt;/small&gt;
! data-sort-type=&quot;number&quot; |zisk &lt;small&gt;(mil. Eur)&lt;/small&gt;
! class=&quot;unsortable&quot; |obdobie
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:ASKO - NÁBYTEK logo.svg|30x30bod|ASKO logo]]
|[[ASKO Nábytok|ASKO]]
| align=&quot;right&quot; |7
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne ASKO - NÁBYTOK| url = https://www.asko-nabytok.sk/nase-pobocky| vydavateľ = asko-nabytok.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |29,15 {{Pokles}}
| align=&quot;right&quot; |-5,75 {{Pokles}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = ASKO - NÁBYTOK, spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/35909790| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{Flagicon|Nemecko}} Porta Möbel
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Ikea logo.svg|30x30bod|IKEA logo]]
|[[IKEA]]
| align=&quot;right&quot; |1
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Kde nájdete IKEA| url = https://www.ikea.com/sk/sk/stores/| vydavateľ = ikea.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;V počte nie sú zahrnuté plánovacie štúdiá v Košiciach a Žiline.&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |144,00 {{Rast}}
| align=&quot;right&quot; |10,75 {{Rast}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = IKEA Bratislava, s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/35849436| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{Flagicon|Holandsko}} Inter IKEA Systems&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;IKEA je pôvodom švédský reťazec, spoločnosť však používa zložitú organizačnú štruktúru a časť zodpovedná za prevádzkovanie obchodného domu na Slovensku sídli v Holandsku.&lt;/ref&gt;
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Logo Kondela.svg|30x30bod|Kondela logo]]
|[[Kondela]]
| align=&quot;right&quot; |12
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Kondela| url = https://www.kondela.sk/nase-predajne/| vydavateľ = kondela.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |38,64 {{Pokles}}
| align=&quot;right&quot; |0,48 {{Rast}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = KONDELA s.r.o. (Historický názov: TEMPO KONDELA, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/36409154| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{Flagicon|Slovensko}} KONDELA s.r.o.
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Drevona logo.svg|30x30bod|Drevona logo]]
|[[Drevona]]
| align=&quot;right&quot; |6
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.drevona.sk/predajne/| vydavateľ = drevona.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |3,22 {{Pokles}}
| align=&quot;right&quot; |-0,12{{Rast}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = DREVONA MARKET s. r. o.| url = https://www.finstat.sk/50443003| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{Flagicon|Slovensko}} DREVONA MARKET s. r. o.
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Black Red White logo.svg|30x30bod|Black Red White logo]]
|[[Black Red White]]
| align=&quot;right&quot; |4
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajná sieť
| url = https://www.brw.sk/predajna-siet/| vydavateľ = brw.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |8,49 {{Pokles}}
| align=&quot;right&quot; |-1,17 {{Pokles}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = BLACK RED WHITE SLOVAKIA a.s. (Historický názov: LUTO SLOVAKIA a.s.)| url = https://www.finstat.sk/36573175| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{Flagicon|Poľsko}} Black Red White
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Decodom logo.png|30x30bod|Kondela logo]]
|[[Decodom]]
| align=&quot;right&quot; |11
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne - Decodom| url = https://www.decodom.sk/predajne| vydavateľ = decodom.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |40,73 {{Pokles}}
| align=&quot;right&quot; |-4,96 {{Pokles}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = DECODOM, spol. s r.o.| url = https://www.finstat.sk/36305073| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{Flagicon|Slovensko}} DECODOM, spol. s r.o.
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Jysk logo.svg|30x30bod|Jysk logo]]
|[[Jysk|JYSK]]
| align=&quot;right&quot; |50
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://jysk.sk/predajne| vydavateľ = jysk.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |93,98 {{Rast}}
| align=&quot;right&quot; |14,63 {{Pokles}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = JYSK s.r.o.| url = https://www.finstat.sk/35974133| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{Flagicon|Dánsko}} Lars Larsen Group
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:Möbelix Logo.svg|30x30bod|Möbelix logo]]
|[[Möbelix]]
| align=&quot;right&quot; |14
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Möbelix| url = https://www.moebelix.sk/predajne| vydavateľ = moebelix.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |—
| align=&quot;right&quot; |—
|–&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Möbelix a XXXLutz sú prevádzkované tou istou spoločnosťou, finančné výsledky sú uvedené pri reťazci XXXLutz.&lt;/ref&gt;
|{{Flagicon|Rakúsko}} XXXLutz
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:ScontoNabyteklogo.jpg|30x30bod|Sconto logo]]
|[[SCONTO Nábytok|SCONTO]]
| align=&quot;right&quot; |5
|4/2026&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predajne nábytku| url = https://www.sconto.sk/obchodne-domy| vydavateľ = sconto.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |41,66 {{Pokles}}
| align=&quot;right&quot; |0,28 {{Pokles}}
|2023&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = SCONTO Nábytok s. r. o. (Historický názov: KRAFT NÁBYTOK s. r. o.)| url = https://www.finstat.sk/44731159| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{Flagicon|Nemecko}} Krieger
|-
| align=&quot;center&quot; |[[Súbor:XXXLutz logo.svg|30x30bod|XXXLutz logo]]
|[[XXXLutz]]
| align=&quot;right&quot; |5
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Pobočky XXXLutz| url = https://www.xxxlutz.sk/pobocky| vydavateľ = xxxlutz.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; |123,00 {{Rast}}
| align=&quot;right&quot; |0,95 {{Rast}}
|2022&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = XLSK Nábytok s. r. o. (Historický názov: Kika Nábytok Slovensko, s.r.o.)| url = https://www.finstat.sk/35883103| vydavateľ = FinStat| dátum vydania = 2023| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-19| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{Flagicon|Rakúsko}} XXXLutz
|- class=&quot;sortbottom&quot;
| colspan=&quot;2&quot; |'''Celkom'''
| align=&quot;right&quot; |'''114'''
|
| align=&quot;right&quot; |'''522,87'''
| align=&quot;right&quot; |'''15,09'''
|
|
|}

===Reťazce so spotrebnou elektronikou===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; class=&quot;unsortable&quot; |Logo
! rowspan=&quot;2&quot; |Názov
! colspan=&quot;2&quot; |Predajne
! rowspan=&quot;2&quot; |Majiteľ alebo obchodná skupina
|-
! počet
! class=&quot;unsortable&quot; |k dátumu
|-
|[[Súbor:NAY logo.png|30x30bod|NAY logo]]
|[[NAY]]
| align=&quot;right&quot; |53
|7/2025&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.nay.sk/predajne| vydavateľ = nay.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2025-7-25| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} NAY, a. s.
|-
|[[Súbor:Planeo Elektro.png|30x30bod|Planeo logo]]
|[[FAST PLUS|Planeo]]
| align=&quot;right&quot; |71
|7/2025&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam predajní| url = https://www.planeo.sk/predajne| vydavateľ = planeo.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2025-7-25| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Česko}} FAST PLUS, a.s.
|}

===Športové reťazce===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; class=&quot;unsortable&quot; |Logo
! rowspan=&quot;2&quot; |Názov
! colspan=&quot;2&quot; |Predajne
! rowspan=&quot;2&quot; |Majiteľ alebo obchodná skupina
|-
! počet
! class=&quot;unsortable&quot; |k dátumu
|-
|[[Súbor:Intersport logo.svg|30x30bod|Intersport logo]]
|[[Intersport]] 
| align=&quot;right&quot; |36
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Vyhľadávač predajní| url = https://www.intersport.sk/shops/| vydavateľ = intersport.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-22| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Švajčiarsko}} INTERSPORT
|-
|[[Súbor:EXIsport.png|30x30bod|EXIsport logo]]
|[[EXIsport]]
| align=&quot;right&quot; |20
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Naše obchody| url = https://www.exisport.com/sk/predajne| vydavateľ = exisport.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-22| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} PPG Group s.r.o.
|-
|[[Súbor:Logo Sportisimo.png|30x30bod|Sportisimo logo]]
|[[Sportisimo]]
| align=&quot;right&quot; |52
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = SPORTISIMO s. r. o.| odkaz na autora =| titul = Naše predajne| url = https://www.sportisimo.sk/predajne/slovensko/| vydavateľ = sportisimo.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-22| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Česko}} SPORTISIMO s. r. o.
|-
|[[Súbor:Decathlon - logo (France, 2024).svg|30x30bod|Decathlon logo]]
|[[Decathlon]]
| align=&quot;right&quot; |13
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Naše predajne| url = https://www.decathlon.sk/content/24-filialen-decathlon| vydavateľ = decathlon.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-22| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Francúzsko}} Decathlon SK s. r. o.
|-
|[[Súbor:4F (company) logo.svg|30x30bod|4F logo]]
|[[4F]]
| align=&quot;right&quot; |21
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = ﻿Mapa s obchodmi| url = https://4fstore.sk/shop/map| vydavateľ = 4fstore.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-22| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Poľsko}} OTCF S. A.
|-
|
|[[Alpine Pro]]
| align=&quot;right&quot; |13
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.alpinepro.sk/predajne/| vydavateľ = alpinepro.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-22| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Česko}} ALPINE PRO STORES s.r.o.
|-
|
|[[Sport Vision]]
| align=&quot;right&quot; |18
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.sportvision.sk/predajne| vydavateľ = sportvision.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-22| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Srbsko}} Sport Vision Slovakia s. r. o.
|-
|
|[[HUDY]]
| align=&quot;right&quot; |4
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = 33 predajní HUDY v Česku a na Slovensku| url = https://www.hudysport.sk/predajne| vydavateľ = hudysport.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-22| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Česko}} 64 s.r.o.
|}

===Reťazce s hračkami===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; class=&quot;unsortable&quot; |Logo
! rowspan=&quot;2&quot; |Názov
! colspan=&quot;2&quot; |Predajne
! rowspan=&quot;2&quot; |Majiteľ alebo obchodná skupina
|-
! počet
! class=&quot;unsortable&quot; |k dátumu
|-
|[[Súbor:Dráčik logo.png|30x30bod|Dráčik logo]]
|[[Dráčik (hračkárstvo)|Dráčik]]
| align=&quot;right&quot; |73
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Predajne Dráčik| url = https://www.dracik.sk/mapa-predajni/| vydavateľ = dracik.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-20| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} Dráčik DIVI, s. r. o.
|-
|
|[[Alltoys by Sparkys]]
| align=&quot;right&quot; |17
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Alltoys.sk - všetko pre deti| odkaz na autora =| titul = Predajne| url = https://www.alltoys.sk/predajne/| vydavateľ = alltoys.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-20| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Česko}} SPARKYS SK, s. r. o.
|-
|[[Súbor:POMPO lg Color.jpg|30x30bod|Pompo logo]]
|[[Pompo]]
| align=&quot;right&quot; |12
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Prodejny| url = https://pompo.sk/prodejny/| vydavateľ = pompo.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-20| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Česko}} Pompo spol. s r.o.
|}

===Reťazce s liekmi a zdravotníckymi pomôckami===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; class=&quot;unsortable&quot; |Logo
! rowspan=&quot;2&quot; |Názov
! colspan=&quot;2&quot; |Predajne
! rowspan=&quot;2&quot; |Majiteľ alebo obchodná skupina
|-
! počet
! class=&quot;unsortable&quot; |k dátumu
|-
|[[Súbor:Dr.Max logo.svg|30x30bod|Dr.Max logo]]
|[[Dr.Max]] 
| align=&quot;right&quot; |419
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Lekárne| url = https://www.drmax.sk/lekarne| vydavateľ = drmax.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-20| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Česko}} Česká lékárna holding
|-
|[[Súbor:BENU Logo.svg|30x30bod|BENU logo]]
|[[BENU]]
| align=&quot;right&quot; |175
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Zoznam lekární BENU| url = https://www.benulekaren.sk/lekarne| vydavateľ = benulekaren.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-20| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Nemecko}} Phoenix Pharmahandel
|-
|[[Súbor:Schneider pharmacy logo.png|30x30bod|Schneider logo]]
|[[Schneider lekáreň|Schneider]]
| align=&quot;right&quot; |35
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Nájdite svoju lekáreň| url = https://www.schneider-lekaren.sk/najdite-svoju-lekaren| vydavateľ = schneider-lekaren.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-20| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} Pharmacy, spol. s r.o.
|-
|
|[[Vaša lekáreň]]
| align=&quot;right&quot; |311
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Vaše lekárne| url = https://www.vasalekaren.sk/lekarne| vydavateľ = vasalekaren.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-20| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} vasalekaren.sk s.r.o.
|-
|
|[[PLUS lekáreň]]
| align=&quot;right&quot; |530
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = PLUS Lekárne| url = https://pluslekaren.sk/lekarne/| vydavateľ = pluslekaren.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-20| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} UNIPHARMA
|}

===Reťazce s rýchlym občerstvením===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; class=&quot;unsortable&quot; |Logo
! rowspan=&quot;2&quot; |Názov
! colspan=&quot;2&quot; |Predajne
! rowspan=&quot;2&quot; |Pôvod
|-
! počet
! class=&quot;unsortable&quot; |k dátumu
|-
|[[Súbor:McDonald's Golden Arches.svg|20x20bod|McDonald's logo]]
|[[McDonald's]]
| align=&quot;right&quot; |46
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = McDonald's SK| odkaz na autora =| titul = Vyhľadávač reštaurácií| url = https://restauracie.mcdonalds.sk/| vydavateľ = restauracie.mcdonalds.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-26| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
|-
|[[Súbor:Burger King 2020.svg|20x20bod|Burger King logo]]
|[[Burger King]]
| align=&quot;right&quot; |8
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Store count| url = https://www.amrest.eu/en/about-us/store-count| vydavateľ = amrest.eu| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-26| miesto =| jazyk =en| poznámka = Pre zobrazenie počtu prevádzok je nutný výber štátu pod voľbou „Select country“ a značky pod „Select brand“.}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
|-
|[[Súbor:KFC logo wordmark.svg|20x20bod|KFC logo]]
|[[Kentucky Fried Chicken|KFC]]
| align=&quot;right&quot; |13
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Reštaurácie| url = https://www.kfcslovakia.sk/restauracie| vydavateľ = kfcslovakia.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-26| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
|-
|[[Súbor:Subway 2016 logo.svg|20x20bod|Subway logo]]
|[[Subway Restaurants|Subway]]
| align=&quot;right&quot; |6
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Reštaurácie Subway® na Slovensku| url = https://restaurants.subway.com/sk/slovensko| vydavateľ = restaurants.subway.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-26| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
|-
|[[Súbor:Pizza Hut international logo 2014.svg|20x20bod|Pizza Hut logo]]
|[[Pizza Hut]]
| align=&quot;right&quot; |3
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Pizza Hut Slovensko| url = https://www.pizzahut.sk| vydavateľ = pizzahut.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-26| miesto =| jazyk =| poznámka = Zoznam reštaurácií na konci hlavnej stránky}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
|-
|[[Súbor:Starbucks coffee wordmark.png|30x30bod|Starbucks logo]]
|[[Starbucks]]
| align=&quot;right&quot; |14
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Pobočky| url = https://www.starbucksslovakia.sk/sk/store-locator| vydavateľ = starbucksslovakia.sk| dátum vydania =| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-11-26| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|USA}} [[Spojené štáty|USA]]
|-
|
|[[Regal Burger]]
| align=&quot;right&quot; |14
|11/2024&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Mapa našich prevádzok| url = https://regalburger.com/restaurants| vydavateľ = regalburger.com| dátum vydania =| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-26| miesto =| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
|{{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]]
|}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;/&gt;

==Referencie==
{{Referencie|2}}

==Pozri aj==
* [[Supermarket]]
* [[Hypermarket]]
* [[Obchodný dom]]

[[Kategória:Obchodné reťazce na Slovensku]]
[[Kategória:Slovenské zoznamy|Obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku]]</text>
      <sha1>2c84mq4w1r9l8net16jqq6o49qghafx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ragby na Stredozemných hrách</title>
    <ns>0</ns>
    <id>620074</id>
    <revision>
      <id>8213425</id>
      <parentid>7662956</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T00:11:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213425</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4309" sha1="25x5g0w65mqxgtod5gk71nrs39wm14u" xml:space="preserve">'''Ragby na Stredozemných hrách''' bol [[ragby (Rugby Union)|ragbyový]] turnaj, ktorý sa organizoval v rámci multišportového podujatia [[Stredozemné hry|Stredozemných hier]]. Do programu hier bol turnaj prvýkrát zaradený na 2. [[Stredozemné hry 2006|stredozemných hrách v roku 1955]] v [[Barcelona|Barcelone]], len v mužskej kategórii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
   | titul               = Barcelone 1955
   | url                 = http://franceolympique.com/art/4292-barcelone_1955.html
   | dátum vydania       = 
   | dátum prístupu      = 13.07.2018   
   | vydavateľ           = franceolympique.com
   | jazyk               = po francúzsky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |titul            = Barcelona els Jocs Mediterranis 1955
 |url              = http://www.museuolimpicbcn.cat/upload/JocsMediterrani_WEB.pdf
 |dátum vydania    = 07.03.2014
 |dátum prístupu   = 13.07.2018
 |vydavateľ        = CONSUR
 |jazyk            = po katalánsky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160426175739/http://www.museuolimpicbcn.cat/upload/JocsMediterrani_WEB.pdf
 |dátum archivácie = 2016-04-26
}}&lt;/ref&gt; V nasledujúcich edíciách stredozemných hier sa ragbyový turnaj nepravidelne organizoval ešte trikrát, naposledy na hrách v roku 1993 vo francúzskom [[Languedoc-Roussillon]], zakaždým iba v mužskej kategórii a pätnástkovej verzii ragby. Na podujatí dominovalo družstvo {{FRA|rm|0|Francúzska}}, ktoré zvíťazilo na všetkých štyroch turnajoch. 

== Turnaje ==
=== Zoznam ===
{| class=wikitable width=800 
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Stredozemné hry
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Tímy
! width=1% rowspan=7 |
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold MedGames.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver MedGames.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze MedGames.svg|17px]] bronz
|- bgcolor=#D0E7FF
| {{ESP}} [[Hádzaná na Stredozemných hrách 1955|Barcelona 1955]]
| align=center| 3
| {{FRA|rm|1}}
| {{ITA|rm|1}}
| {{ESP|rm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| colspan=2 align=center| 1959{{--}}1975
| colspan=3 align=center|''turnaj sa neorganizoval''
|- bgcolor=#D0E7FF
| {{YUG}} [[Ragby na Stredozemných hrách 1979|Split 1979]]
| align=center| 6
| {{FRA|rm|1}}
| {{ITA|rm|1}}
| {{MAR|rm|1}}
|- bgcolor=#F5FAFF
| {{MAR}} [[Ragby na Stredozemných hrách 1983|Casablanca 1983]]
| align=center| 4
| {{FRA|rm|1}}
| {{ITA|rm|1}}
| {{MAR|rm|1}}
|- bgcolor=#D0E7FF
| colspan=2 align=center| 1987{{--}}1991
| colspan=3 align=center|''turnaj sa neorganizoval''
|- bgcolor=#F5FAFF
| {{FRA}} [[Ragby na Stredozemných hrách 1993|Languedoc-Roussillon 1993]]
| align=center| 5
| {{FRA|rm|1}}
| {{ITA|rm|1}}
| {{ESP|rm|1}}
|}

=== Medailová bilancia družstiev ===
{| class=&quot;wikitable&quot; 
|-
! style=&quot;background:lightblue&quot; | {{tooltip|Por|Poradie}}
! style=&quot;background:lightblue&quot; width=140| Družstvo
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Gold MedGames.svg|17px]] zlato
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Silver MedGames.svg|17px]] striebro
! style=&quot;background:lightblue&quot; | [[Súbor:Bronze MedGames.svg|17px]] bronz
! style=&quot;background:lightblue&quot; | Medaily
|- 
| align=center|1. || {{FRA|rm|1}} ||'''4''' (1955, 1979, 1983, 1993)||0||0|| align=center|4
|- 
| align=center|2. || {{ITA|rm|1}} ||0||'''4''' (1955, 1979, 1983, 1993)||0|| align=center|4
|- 
| align=center|3. || {{ESP|rm|1}} ||0||0||'''2''' (1955, 1993)|| align=center|2
|- 
| align=center|4. || {{MAR|rm|1}} ||0||0||'''2''' (1979, 1983)|| align=center|2
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.cijm.org.gr/ Oficiálna stránka Medzinárodného výboru Stredozemných hier] {{eng icon}}/{{fra icon}}/{{ell icon}}/(po arabsky)

== Zdroj ==
* [http://www.rugby-encyclopedie.com/Pays/Competitions_internationales/Jeux_Mediterraneens.htm Stredozemné hry na stránke rugby-encyclopedie.com] {{fra icon}}
* [http://www.lestimbresdurugby.fr/Par%20themes/Frame/jeux%20mediterraneens.htm Stredozemné hry na stránke lestimbresdurugby.fr]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{fra icon}}

{{Koncové šablóny
|{{Športy na Stredozemných hrách}}
|{{Medzinárodné ragby}}
}}

[[Kategória:Ragby na Stredozemných hrách| ]]</text>
      <sha1>25x5g0w65mqxgtod5gk71nrs39wm14u</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kylian Mbappé</title>
    <ns>0</ns>
    <id>620123</id>
    <revision>
      <id>8213510</id>
      <parentid>8121855</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:11:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28997-79</username>
        <id>294839</id>
      </contributor>
      <comment>vsetko</comment>
      <origin>8213510</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14137" sha1="39slmfvndhdn0g9ph8fy0xjbwq50r6v" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
 | meno                       = Kylian Mbappé cierny
 | celé meno                  = Kylian Mbappé cierny perozrut
 | dátum narodenia            = {{dnv|1998|12|20}}
 | miesto narodenia           = niggeria
 | štát                       = niggeria
 | výška                      = 128km
 | súčasný klub               = fc perozruti
 | prezývka                   = perozrut
 | pozícia                    = zahrievac lavicky
 | mládežnícke kluby          = [[AS Bondy]]&lt;br&gt;[[AS Monaco]]
 | mládežnícke roky           = 2004{{--}}2013&lt;br/&gt;2013{{--}}2015
 | kluby                      = [[AS Monaco B]]&lt;br/&gt;[[AS Monaco]]&lt;br/&gt;→ [[Paris Saint-Germain|PSG]] ''(hosť.)''&lt;br /&gt;[[Paris Saint-Germain|PSG]]&lt;br&gt;[[Real Madrid CF|Real Madrid]]
 | zápasy(góly)               = {{0}}12{{0}}{{0}}{{0}}(4)&lt;br /&gt;{{0}}41{{0}}{{0}}(16)&lt;br /&gt;{{0}}27{{0}}{{0}}(13)&lt;br /&gt;178{{0}}(162)&lt;br&gt;{{0}}{{0}}0{{0}}{{0}}{{0}}(0)
 | roky                       = 2015{{--}}2016&lt;br/&gt; 2015{{--}}2018&lt;br/&gt; 2017{{--}}2018&lt;br/&gt; 2018{{--}}2024&lt;br&gt;2024{{--}}
 | reprezentačné roky         = 2014&lt;br/&gt;2016&lt;br/&gt;2017{{--}}
 | národné mužstvo            = niggeria
 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}{{0}}(0)&lt;br/&gt;{{0}}11{{0}}{{0}}{{0}}(7)&lt;br/&gt;{{0}}77{{0}}{{0}}(46)
 | foto                       = 2019-07-17 SG Dynamo Dresden vs. Paris Saint-nigger by Sandro Halank–129 (cropped).jpg
 | pkupdate                   = 12. máj 2024
 | nmupdate                   = 26. marec 2024
 | klubové číslo              = 69
}}

'''Kylian Mbappé Lottin''' (* [[20. december]], [[1998]], [[Bondy]], [[Francúzsko]]) je francúzsky profesionálny [[Futbal|futbalista]] hrajúci za španielsky klub [[Real Madrid CF]] a [[francúzske národné futbalové mužstvo]]. Je považovaný za jedného z najlepších futbalových hráčov na svete.

== Klubová kariéra ==
=== AS Monaco ===
Mbappé absolvoval [[Futbal|futbalovú]] akadémiu v [[Clairefontaine-en-Yvelines]]. S juniorkou [[AS Monaco FC|Monaka]] vyhral v roku [[2016]] [[Coupe Gambardella]]. V seniorskom tíme debutoval [[2. december|2. decembra]] [[2015]] ako najmladší hráč v histórii klubu. [[AS Monaco FC|AS Monacu]] pomohol k účasti v semifinále [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|2016/17]], keď zaznamenal šesť gólov a stal sa najmladším hráčom, ktorý skóroval v semifinále súťaže. Tiež vyhral s [[AS Monaco FC|Monakom]] v sezóne [[Ligue 1|2016/17 Ligue 1]], strelil pätnásť gólov, na osem nahral a bol zvolený najlepším mladým hráčom sezóny.

=== Paris Saint-Germain ===
==== 2017–18: Rekordný prestup a &quot;treble&quot; ====
V roku [[2017]] odišiel na hosťovanie do [[Paris Saint-Germain FC|Parížu Saint-Germain]] s opciou na kúpu za 180 miliónov eur. Tá bola po sezóne využitá, Mbappé sa tak stal hráčom tohto [[Paris Saint-Germain FC|parížskeho veľkoklubu]]. Pri svojom debute 8. septembra skóroval pri výhre Ligue 1 5:1 v Metz, v ktorej bol vylúčený [[Benoît Assou-Ekotto]] za jeho faulovanie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Mbappe scores on PSG debut in win at Metz|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/41205167|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; O štyri dni neskôr Mbappé zaznamenal svoj prvý európsky gól v tíme Les Parisiens v skupinovej fáze Ligy majstrov 5:0 vonku porážkou [[Celtic FC|Celticu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Celtic vs Paris Saint Germain 0:5 12/09/2017|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/5932762/2017-09-12-19-45-celtic-vs-paris-saint-germain|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20210206092439/https://rowdie.co.uk/fixtures/5932762/2017-09-12-19-45-celtic-vs-paris-saint-germain|dátum archivácie=2021-02-06}}&lt;/ref&gt; Zaskvel sa pri víťazstve PSG nad [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]] 3:0 v druhom skupinovom zápase [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]], keď pripravil góly pre [[Edinson Cavani|Edinsona Cavaniho]] a [[Neymar|Neymara]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG 3-0 Bayern: Mbappe, Cavani and Neymar star|url=https://www.standard.co.uk/sport/football/psg-3-bayern-munich-0-champions-league-kylian-mbappe-edinson-cavani-neymar-star-a3645456.html|vydavateľ=www.standard.co.uk|dátum vydania=2017-09-27|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en|meno=Tom|priezvisko=Doyle}}&lt;/ref&gt; 6. decembra Mbappé strelil svoj 10. gól v Lige majstrov pri prehre 3:1 s Bayernom Mníchov a stal sa najmladším hráčom, ktorý dosiahol túto hranicu vo veku 18 rokov a 11 mesiacov. Po získaní prvého ligového titulu v klube, 8. mája 2018, Mbappé hral ako PSG, zvíťazil 2:0 proti Les Herbiers VF a získal tak [[Coupe de France]] v rokoch 2017-18.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=French Cup final - PSG beat Les Herbiers|url=https://www.bbc.co.uk/sport/live/football/43949707|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-05-03|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V sezóne [[2017]]/[[2018]] vyhral s [[Paris Saint-Germain FC|PSG]] [[Ligue 1]], vo všetkých súťažiach vstrelil dohromady 30 gólov.

==== 2018-19: Hráč roku v Ligue 1 ====
Mbappé vo svojom prvom vystúpení v sezóne skóroval dvakrát a to posledných 10 minút zápasu, keď PSG vyhral v Ligue 1 proti Guingampu 3:1.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Mbappe scores twice on Ligue 1 return|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/45228476|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V nasledujúcom ligovom zápase skórovali Mbappé, Cavani a Neymar pri víťazstve doma nad Angers 3:1.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Paris Saint Germain 3-1 Angers|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/45310948|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 1. septembra skóroval a asistoval pri výhre hostí 4:2 nad Nîmesom, ale prvýkrát v kariére bol vylúčený. Mbappé po zápase povedal reportérom: „Keby som mal možnosť to zopakovať, urobil by som to isté. Ospravedlňujem sa priaznivcom i všetkým, ale nemôžem to tolerovať niečo také“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mbappe after red card: I would do it again|url=https://www.fourfourtwo.com/news/mbappe-after-red-card-i-would-do-it-again|vydavateľ=fourfourtwo.com|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en|meno=FourFourTwo Staff 01|priezvisko=September 2018}}&lt;/ref&gt; 

8. októbra Mbappé strelil štyri góly za 13 minút pri domácom víťazstve 5:0 nad Lyonom a stal sa najmladším hráčom (19 rokov a 9 mesiacov), ktorý strelil štyri góly v jednom zápase v Ligue. 1 za posledných 45 sezón. Dňa 3. decembra bol Mbappé víťazom [[Kopa Trophy]], ktorú francúzsky futbal udeľuje najlepšiemu hráčovi sveta do 21 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ada Hegerberg: first women’s Ballon d’Or marred as winner is asked to twerk|url=http://www.theguardian.com/football/2018/dec/03/ballon-dor-ada-hegerberg-twerk-luka-modric|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2018-12-04|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Mbappé bol 19. januára 2019 jedným z dvoch hráčov (druhým bol Cavani), ktorý strelil hetrik pri výhre 9:0 nad Guingampom a prekonal rekord PSG rekord z minulej sezóny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paris Saint Germain vs Guingamp 9:0 19/01/2019|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/10419515/2019-01-19-16-00-paris-saint-germain-vs-guingamp|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20210202021454/https://rowdie.co.uk/fixtures/10419515/2019-01-19-16-00-paris-saint-germain-vs-guingamp|dátum archivácie=2021-02-02}}&lt;/ref&gt; 2. marca dvakrát skóroval pri výhre 2:1 nad Caen; jeho druhý gól bol zároveň jeho 50. gólom v PSG.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Mbappe scores twice in PSG win|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/47417301|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 12. marca 2019 strelil druhý gól vo výhre hostí 0-4 proti [[Dijonu FCO]] v Ligue 1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dijon vs Paris Saint Germain 0:4 12/03/2019|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/10419481/2019-03-12-18-00-dijon-vs-paris-saint-germain|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20210311000051/https://rowdie.co.uk/fixtures/10419481/2019-03-12-18-00-dijon-vs-paris-saint-germain|dátum archivácie=2021-03-11}}&lt;/ref&gt; PSG ukončil sezónu ako šampión Ligue 1, Mbappé vyhral cenuý hráča roka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Best FIFA Football Awards™ - News - Mbappe’s fast track to the top - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/the-best-fifa-football-awards/news/mbappe-fast-track-to-the-top-3048104|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt;, a zároveň ukončil sezónu ako najlepší strelec gólov s 33 gólmi.

==== Sezóna 2019–20 ====
== Reprezentačná kariéra ==
Mbappé reprezentoval [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] v kategóriách [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 17 rokov|U17]] a [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|U19]]. Hral na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016 hráčov do 19 rokov|majstrovstvách Európy vo futbale hráčov do 19 rokov 2016]], kde k zisku zlatých medailí pre [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Francúzsko]] prispel piatimi gólmi a bol tak druhým najlepším strelcom turnaja.

V [[Francúzske národné futbalové mužstvo|A-mužstve francúzskej reprezentácie]] debutoval [[25. marec|25. marca]] [[2017]] v stretnutí kvalifikácie na majstrovstvá sveta v [[Luxemburg (mesto)|Luxemburgu]] proti [[Luxemburské národné futbalové mužstvo|Luxembursku]], ktoré [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzi]] vyhrali 3-1, keď v 78. minúte vystriedal [[Dimitri Payet|Dimitriho Payeta]].

Zúčastnil sa aj [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstiev sveta 2018 vo futbale]], kde získal titul majstra sveta s [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzskom]]. Vo finále jeho tím zdolal [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsko]] 4-2, Mbappé dal štvrtý gól. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|turnaji]] zaznamenal 4 góly.

== Osobný život ==
Mbappé je kresťan. Rozpráva plynule po francúzsky, anglicky a španielsky. V roku 2024 pred zápasovou tlačovou konferenciou na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|Majstrovstvách Európy]] vyzval mladých ľudí, aby išli voliť vo francúzskych parlamentných voľbách 2024 a porazili tak &quot;extrémistov&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=France captain Kylian Mbappé urges vote against rising ‘extremes’ in election|url=https://www.theguardian.com/football/article/2024/jun/17/kylian-mbappe-french-election-comment-euro-2024-france-vote-against-extremes|periodikum=The Guardian|dátum=2024-06-17|dátum prístupu=2024-07-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|priezvisko=Reuters}}&lt;/ref&gt;

== Úspechy ==
'''Monaco'''
* [[Ligue 1]]: [[Ligue 1 2016/2017|2016/17]]
* [[Coupe de la Ligue]] (2.miesto): 2016/17

'''Paris Saint-Germain'''

* [[Ligue 1]]: [[Ligue 1 2017/2018|2017/18]], [[Ligue 1 2018/2019|2018/19]], [[Ligue 1 2019/2020|2019/20]], [[Ligue 1 2021/2022|2021/22]], [[Ligue 1 2022/2023|2022/23]], [[Ligue 1 2023/2024|2023/24]]
* [[Coupe de France]]: 2017/18, 2019/20, 2020/21, 2023/24; 2.miesto: 2018/19
* [[Coupe de la Ligue]]: 2017/18, 2019/20
* Trophée des Champions: 2019, 2020, 2023
* [[Liga majstrov UEFA|Liga Majstrov UEFA:]] (2 miesto: [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|2019/20]])

'''Francúzsko U19'''

* UEFA Majstrovstvá Európy do 19 rokov: 2016

'''Francúzsko'''

* [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]]: [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]]; 2.miesto: [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]]
* [[Liga národov UEFA|Liga Národov UEFA]]: [[Liga národov UEFA 2020/2021|2020/21]]

'''Individuálne'''

*
* Ligue 1 Hráč roka: 2018/19, 2020/21, 2021/22, 2022/23
* Ligue 1 Mladý hráč roka: 2016/17, 2017/18, 2018/19
* UNFP Ligue 1 Tím rokar: 2016/17, 2017/18, 2018/19, 2020/21, 2021/22, 2022/23
* UNFP Ligue 1 Hráč mesiaca: Apríl 2017, Marec 2018, August 2018, Február 2019, Február 2021, August 2021, Február 2022, November/December 2022, Február 2023
* UEFA Liga Majstrov tím sezóny: 2016/17, 2019/20, 2020/21, 2021/22
* FIFA FIFPRO World 11: 2018, 2019, 2022
* [[Golden Boy (cena)|Golden Boy:]] 2017
* Majstrovstvá sveta zlatá kopačka: 2022
* FIFA World Cup Mladý hráč cena: 2018
* Kopa Trophy: 2018
* IFFHS Men's World Team: 2018, 2021, 2022
* Francúzsky hráč roka: 2018, 2019, 2022
* UEFA Tím roka: 2018
* Ligue 1 najlepší strelec: 2018/19, 2019/20, 2020/21, 2021/22, 2022/23, 2023/24
* Ligue 1 najviac asitencií: 2021/22
* Globe Soccer Best Hráč roka: 2021
* Onze de Bronze: 2019
* UEFA Liga Národov Finals zlatá kopačka: 2021

'''Rady'''

* [[Rad čestnej légie]]: 2018

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroje ==
* [https://www.transfermarkt.com/kylian-mbappe/profil/spieler/342229 Oficiálny profil hráča na stránke Transfermarkt.com]
* [https://en.psg.fr/teams/first-team/squad/kylian-mbappe Oficiálna stránka tímu PSG] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200823000309/https://en.psg.fr/teams/first-team/squad/kylian-mbappe |date=2020-08-23 }}
*[https://rowdie.co.uk/players/96611/k-mbappe-lottin Profil a štatistiky hráča] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210311000103/https://rowdie.co.uk/players/96611/k-mbappe-lottin |date=2021-03-11 }} na Rowdie.co.uk
{{Francúzske národné mužstvo na MS 2018}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Mbappé, Kylian}}
[[Kategória:Francúzski futbalisti]]
[[Kategória:Francúzski národní futbalisti]]
[[Kategória:Futbaloví útočníci]]
[[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]]
[[Kategória:Hráči AS Monaco FC]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]]
[[Kategória:Hráči Real Madrid CF]]
[[Kategória:Osobnosti z Paríža]]</text>
      <sha1>39slmfvndhdn0g9ph8fy0xjbwq50r6v</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213511</id>
      <parentid>8213510</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:12:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-28997-79|~2026-28997-79]] ([[User_talk:~2026-28997-79|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ</comment>
      <origin>8117523</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14430" sha1="77w1hxlzq3tead1sw6xeba1fhpsjcj1" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
 | meno                       = Kylian Mbappé
 | celé meno                  = Kylian Mbappé Lottin
 | dátum narodenia            = {{dnv|1998|12|20}}
 | miesto narodenia           = [[Paríž]]
 | štát                       = [[Francúzsko]]
 | výška                      = 178 cm
 | súčasný klub               = [[Real Madrid CF|Real Madrid]]
 | prezývka                   = Mbappeey
 | pozícia                    = Útočník
 | mládežnícke kluby          = [[AS Bondy]]&lt;br&gt;[[AS Monaco]]
 | mládežnícke roky           = 2004{{--}}2013&lt;br/&gt;2013{{--}}2015
 | kluby                      = [[AS Monaco B]]&lt;br/&gt;[[AS Monaco]]&lt;br/&gt;→ [[Paris Saint-Germain|PSG]] ''(hosť.)''&lt;br /&gt;[[Paris Saint-Germain|PSG]]&lt;br&gt;[[Real Madrid CF|Real Madrid]]
 | zápasy(góly)               = {{0}}12{{0}}{{0}}{{0}}(4)&lt;br /&gt;{{0}}41{{0}}{{0}}(16)&lt;br /&gt;{{0}}27{{0}}{{0}}(13)&lt;br /&gt;178{{0}}(162)&lt;br&gt;{{0}}{{0}}0{{0}}{{0}}{{0}}(0)
 | roky                       = 2015{{--}}2016&lt;br/&gt; 2015{{--}}2018&lt;br/&gt; 2017{{--}}2018&lt;br/&gt; 2018{{--}}2024&lt;br&gt;2024{{--}}
 | reprezentačné roky         = 2014&lt;br/&gt;2016&lt;br/&gt;2017{{--}}
 | národné mužstvo            = {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Francúzsko U17]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Francúzsko U19]]&lt;br/&gt;{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]]
 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}{{0}}(0)&lt;br/&gt;{{0}}11{{0}}{{0}}{{0}}(7)&lt;br/&gt;{{0}}77{{0}}{{0}}(46)
 | foto                       = 2019-07-17 SG Dynamo Dresden vs. Paris Saint-Germain by Sandro Halank–129 (cropped).jpg
 | pkupdate                   = 12. máj 2024
 | nmupdate                   = 26. marec 2024
 | klubové číslo              = 10
}}

'''Kylian Mbappé Lottin''' (* [[20. december]], [[1998]], [[Bondy]], [[Francúzsko]]) je francúzsky profesionálny [[Futbal|futbalista]] hrajúci za španielsky klub [[Real Madrid CF]] a [[francúzske národné futbalové mužstvo]]. Je považovaný za jedného z najlepších futbalových hráčov na svete.

== Klubová kariéra ==
=== AS Monaco ===
Mbappé absolvoval [[Futbal|futbalovú]] akadémiu v [[Clairefontaine-en-Yvelines]]. S juniorkou [[AS Monaco FC|Monaka]] vyhral v roku [[2016]] [[Coupe Gambardella]]. V seniorskom tíme debutoval [[2. december|2. decembra]] [[2015]] ako najmladší hráč v histórii klubu. [[AS Monaco FC|AS Monacu]] pomohol k účasti v semifinále [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov UEFA]] [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|2016/17]], keď zaznamenal šesť gólov a stal sa najmladším hráčom, ktorý skóroval v semifinále súťaže. Tiež vyhral s [[AS Monaco FC|Monakom]] v sezóne [[Ligue 1|2016/17 Ligue 1]], strelil pätnásť gólov, na osem nahral a bol zvolený najlepším mladým hráčom sezóny.

=== Paris Saint-Germain ===
==== 2017–18: Rekordný prestup a &quot;treble&quot; ====
V roku [[2017]] odišiel na hosťovanie do [[Paris Saint-Germain FC|Parížu Saint-Germain]] s opciou na kúpu za 180 miliónov eur. Tá bola po sezóne využitá, Mbappé sa tak stal hráčom tohto [[Paris Saint-Germain FC|parížskeho veľkoklubu]]. Pri svojom debute 8. septembra skóroval pri výhre Ligue 1 5:1 v Metz, v ktorej bol vylúčený [[Benoît Assou-Ekotto]] za jeho faulovanie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Mbappe scores on PSG debut in win at Metz|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/41205167|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; O štyri dni neskôr Mbappé zaznamenal svoj prvý európsky gól v tíme Les Parisiens v skupinovej fáze Ligy majstrov 5:0 vonku porážkou [[Celtic FC|Celticu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Celtic vs Paris Saint Germain 0:5 12/09/2017|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/5932762/2017-09-12-19-45-celtic-vs-paris-saint-germain|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20210206092439/https://rowdie.co.uk/fixtures/5932762/2017-09-12-19-45-celtic-vs-paris-saint-germain|dátum archivácie=2021-02-06}}&lt;/ref&gt; Zaskvel sa pri víťazstve PSG nad [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]] 3:0 v druhom skupinovom zápase [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]], keď pripravil góly pre [[Edinson Cavani|Edinsona Cavaniho]] a [[Neymar|Neymara]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PSG 3-0 Bayern: Mbappe, Cavani and Neymar star|url=https://www.standard.co.uk/sport/football/psg-3-bayern-munich-0-champions-league-kylian-mbappe-edinson-cavani-neymar-star-a3645456.html|vydavateľ=www.standard.co.uk|dátum vydania=2017-09-27|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en|meno=Tom|priezvisko=Doyle}}&lt;/ref&gt; 6. decembra Mbappé strelil svoj 10. gól v Lige majstrov pri prehre 3:1 s Bayernom Mníchov a stal sa najmladším hráčom, ktorý dosiahol túto hranicu vo veku 18 rokov a 11 mesiacov. Po získaní prvého ligového titulu v klube, 8. mája 2018, Mbappé hral ako PSG, zvíťazil 2:0 proti Les Herbiers VF a získal tak [[Coupe de France]] v rokoch 2017-18.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=French Cup final - PSG beat Les Herbiers|url=https://www.bbc.co.uk/sport/live/football/43949707|periodikum=BBC Sport|dátum=2018-05-03|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V sezóne [[2017]]/[[2018]] vyhral s [[Paris Saint-Germain FC|PSG]] [[Ligue 1]], vo všetkých súťažiach vstrelil dohromady 30 gólov.

==== 2018-19: Hráč roku v Ligue 1 ====
Mbappé vo svojom prvom vystúpení v sezóne skóroval dvakrát a to posledných 10 minút zápasu, keď PSG vyhral v Ligue 1 proti Guingampu 3:1.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Mbappe scores twice on Ligue 1 return|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/45228476|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V nasledujúcom ligovom zápase skórovali Mbappé, Cavani a Neymar pri víťazstve doma nad Angers 3:1.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Paris Saint Germain 3-1 Angers|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/45310948|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 1. septembra skóroval a asistoval pri výhre hostí 4:2 nad Nîmesom, ale prvýkrát v kariére bol vylúčený. Mbappé po zápase povedal reportérom: „Keby som mal možnosť to zopakovať, urobil by som to isté. Ospravedlňujem sa priaznivcom i všetkým, ale nemôžem to tolerovať niečo také“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mbappe after red card: I would do it again|url=https://www.fourfourtwo.com/news/mbappe-after-red-card-i-would-do-it-again|vydavateľ=fourfourtwo.com|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en|meno=FourFourTwo Staff 01|priezvisko=September 2018}}&lt;/ref&gt; 

8. októbra Mbappé strelil štyri góly za 13 minút pri domácom víťazstve 5:0 nad Lyonom a stal sa najmladším hráčom (19 rokov a 9 mesiacov), ktorý strelil štyri góly v jednom zápase v Ligue. 1 za posledných 45 sezón. Dňa 3. decembra bol Mbappé víťazom [[Kopa Trophy]], ktorú francúzsky futbal udeľuje najlepšiemu hráčovi sveta do 21 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ada Hegerberg: first women’s Ballon d’Or marred as winner is asked to twerk|url=http://www.theguardian.com/football/2018/dec/03/ballon-dor-ada-hegerberg-twerk-luka-modric|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2018-12-04|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Mbappé bol 19. januára 2019 jedným z dvoch hráčov (druhým bol Cavani), ktorý strelil hetrik pri výhre 9:0 nad Guingampom a prekonal rekord PSG rekord z minulej sezóny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Paris Saint Germain vs Guingamp 9:0 19/01/2019|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/10419515/2019-01-19-16-00-paris-saint-germain-vs-guingamp|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20210202021454/https://rowdie.co.uk/fixtures/10419515/2019-01-19-16-00-paris-saint-germain-vs-guingamp|dátum archivácie=2021-02-02}}&lt;/ref&gt; 2. marca dvakrát skóroval pri výhre 2:1 nad Caen; jeho druhý gól bol zároveň jeho 50. gólom v PSG.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Mbappe scores twice in PSG win|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/47417301|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; 12. marca 2019 strelil druhý gól vo výhre hostí 0-4 proti [[Dijonu FCO]] v Ligue 1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dijon vs Paris Saint Germain 0:4 12/03/2019|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/10419481/2019-03-12-18-00-dijon-vs-paris-saint-germain|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20210311000051/https://rowdie.co.uk/fixtures/10419481/2019-03-12-18-00-dijon-vs-paris-saint-germain|dátum archivácie=2021-03-11}}&lt;/ref&gt; PSG ukončil sezónu ako šampión Ligue 1, Mbappé vyhral cenuý hráča roka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Best FIFA Football Awards™ - News - Mbappe’s fast track to the top - FIFA.com|url=https://www.fifa.com/the-best-fifa-football-awards/news/mbappe-fast-track-to-the-top-3048104|vydavateľ=www.fifa.com|dátum prístupu=2021-01-28|jazyk=en-GB|priezvisko=FIFA.com}}&lt;/ref&gt;, a zároveň ukončil sezónu ako najlepší strelec gólov s 33 gólmi.

==== Sezóna 2019–20 ====
== Reprezentačná kariéra ==
Mbappé reprezentoval [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]] v kategóriách [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 17 rokov|U17]] a [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|U19]]. Hral na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016 hráčov do 19 rokov|majstrovstvách Európy vo futbale hráčov do 19 rokov 2016]], kde k zisku zlatých medailí pre [[Francúzske národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Francúzsko]] prispel piatimi gólmi a bol tak druhým najlepším strelcom turnaja.

V [[Francúzske národné futbalové mužstvo|A-mužstve francúzskej reprezentácie]] debutoval [[25. marec|25. marca]] [[2017]] v stretnutí kvalifikácie na majstrovstvá sveta v [[Luxemburg (mesto)|Luxemburgu]] proti [[Luxemburské národné futbalové mužstvo|Luxembursku]], ktoré [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzi]] vyhrali 3-1, keď v 78. minúte vystriedal [[Dimitri Payet|Dimitriho Payeta]].

Zúčastnil sa aj [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|Majstrovstiev sveta 2018 vo futbale]], kde získal titul majstra sveta s [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzskom]]. Vo finále jeho tím zdolal [[Chorvátske národné futbalové mužstvo|Chorvátsko]] 4-2, Mbappé dal štvrtý gól. Na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|turnaji]] zaznamenal 4 góly.

== Osobný život ==
Mbappé je kresťan. Rozpráva plynule po francúzsky, anglicky a španielsky. V roku 2024 pred zápasovou tlačovou konferenciou na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|Majstrovstvách Európy]] vyzval mladých ľudí, aby išli voliť vo francúzskych parlamentných voľbách 2024 a porazili tak &quot;extrémistov&quot;.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=France captain Kylian Mbappé urges vote against rising ‘extremes’ in election|url=https://www.theguardian.com/football/article/2024/jun/17/kylian-mbappe-french-election-comment-euro-2024-france-vote-against-extremes|periodikum=The Guardian|dátum=2024-06-17|dátum prístupu=2024-07-16|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|priezvisko=Reuters}}&lt;/ref&gt;

== Úspechy ==
'''Monaco'''
* [[Ligue 1]]: [[Ligue 1 2016/2017|2016/17]]
* [[Coupe de la Ligue]] (2.miesto): 2016/17

'''Paris Saint-Germain'''

* [[Ligue 1]]: [[Ligue 1 2017/2018|2017/18]], [[Ligue 1 2018/2019|2018/19]], [[Ligue 1 2019/2020|2019/20]], [[Ligue 1 2021/2022|2021/22]], [[Ligue 1 2022/2023|2022/23]], [[Ligue 1 2023/2024|2023/24]]
* [[Coupe de France]]: 2017/18, 2019/20, 2020/21, 2023/24; 2.miesto: 2018/19
* [[Coupe de la Ligue]]: 2017/18, 2019/20
* Trophée des Champions: 2019, 2020, 2023
* [[Liga majstrov UEFA|Liga Majstrov UEFA:]] (2 miesto: [[Liga majstrov UEFA 2019/2020|2019/20]])

'''Francúzsko U19'''

* UEFA Majstrovstvá Európy do 19 rokov: 2016

'''Francúzsko'''

* [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]]: [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]]; 2.miesto: [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]]
* [[Liga národov UEFA|Liga Národov UEFA]]: [[Liga národov UEFA 2020/2021|2020/21]]

'''Individuálne'''

*
* Ligue 1 Hráč roka: 2018/19, 2020/21, 2021/22, 2022/23
* Ligue 1 Mladý hráč roka: 2016/17, 2017/18, 2018/19
* UNFP Ligue 1 Tím rokar: 2016/17, 2017/18, 2018/19, 2020/21, 2021/22, 2022/23
* UNFP Ligue 1 Hráč mesiaca: Apríl 2017, Marec 2018, August 2018, Február 2019, Február 2021, August 2021, Február 2022, November/December 2022, Február 2023
* UEFA Liga Majstrov tím sezóny: 2016/17, 2019/20, 2020/21, 2021/22
* FIFA FIFPRO World 11: 2018, 2019, 2022
* [[Golden Boy (cena)|Golden Boy:]] 2017
* Majstrovstvá sveta zlatá kopačka: 2022
* FIFA World Cup Mladý hráč cena: 2018
* Kopa Trophy: 2018
* IFFHS Men's World Team: 2018, 2021, 2022
* Francúzsky hráč roka: 2018, 2019, 2022
* UEFA Tím roka: 2018
* Ligue 1 najlepší strelec: 2018/19, 2019/20, 2020/21, 2021/22, 2022/23, 2023/24
* Ligue 1 najviac asitencií: 2021/22
* Globe Soccer Best Hráč roka: 2021
* Onze de Bronze: 2019
* UEFA Liga Národov Finals zlatá kopačka: 2021

'''Rady'''

* [[Rad čestnej légie]]: 2018

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroje ==
* [https://www.transfermarkt.com/kylian-mbappe/profil/spieler/342229 Oficiálny profil hráča na stránke Transfermarkt.com]
* [https://en.psg.fr/teams/first-team/squad/kylian-mbappe Oficiálna stránka tímu PSG] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200823000309/https://en.psg.fr/teams/first-team/squad/kylian-mbappe |date=2020-08-23 }}
*[https://rowdie.co.uk/players/96611/k-mbappe-lottin Profil a štatistiky hráča] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210311000103/https://rowdie.co.uk/players/96611/k-mbappe-lottin |date=2021-03-11 }} na Rowdie.co.uk
{{Francúzske národné mužstvo na MS 2018}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Mbappé, Kylian}}
[[Kategória:Francúzski futbalisti]]
[[Kategória:Francúzski národní futbalisti]]
[[Kategória:Futbaloví útočníci]]
[[Kategória:Hráči Paris Saint-Germain FC]]
[[Kategória:Hráči AS Monaco FC]]
[[Kategória:Majstri sveta vo futbale]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2018]]
[[Kategória:Hráči Real Madrid CF]]
[[Kategória:Osobnosti z Paríža]]</text>
      <sha1>77w1hxlzq3tead1sw6xeba1fhpsjcj1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Kudlík</title>
    <ns>3</ns>
    <id>622039</id>
    <revision>
      <id>8213273</id>
      <parentid>8212925</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:51:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>upozornenie</comment>
      <origin>8213273</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1257" sha1="dep3u9rh5fbny7jg56mxe3oo48x4sx2" xml:space="preserve">{{Vitajte|redaktor=Pe3kZA|reg=regáno}}

Ahoj, tebou vložený text bol zrejme strojový preklad a nezodpovedal požiadavkám wiki. Preto bol odstránený.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:58, 31. august 2018 (UTC)
{{Exp3N}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 09:21, 24. apríl 2023 (UTC)

{{Copytext|Petrova Lehota}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:19, 8. jún 2023 (UTC)

== Referencie ==
Ahoj, vo všetkých článkoch je nutné opraviť referencie - dať ich do textu, na ktorý sa vzťahujú a ktorý dokladajú.--&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:49, 12. máj 2026 (UTC)

{{Urgentne upraviť autor|Lochhofen (Sauerlach)}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 14:51, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>dep3u9rh5fbny7jg56mxe3oo48x4sx2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>BTS (skupina)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>626056</id>
    <revision>
      <id>8213547</id>
      <parentid>8180327</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:58:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>67milionnd</username>
        <id>294844</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Pravda</comment>
      <origin>8213547</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8295" sha1="2fv9i49w3n8d604r85eg8jz1slff0bf" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}

{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = BTS-Bezdomovské Teplé Šunky
 | Obrázok             = BTS during a White House press conference May 31, 2022 (cropped).jpg
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = BTS, 2022
 | Krajina pôvodu      = [[Seoul]], [[Kórejská republika]]
 | Žáner               = hip hop, R&amp;B, pop, EDM, rock,
 | Roky pôsobenia      = 2013 – súčasnosť
 | Súvisiace články    = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[Big Hit Entertainment]]
 | Webstránka          = {{URL|bts.ibighit.com}}
 | Členovia skupiny    = Kim Namdžun ([[RM (hudobník)|RM]])&lt;br /&gt;Kim Sokdžin ([[Jin (spevák)|Jin]])&lt;br /&gt;Min Jungi ([[Suga]])&lt;br /&gt;Ďžung Hosok ([[J-Hope]])&lt;br /&gt;Park Džimin ([[Jimin]])&lt;br /&gt;Kim Tchähjong ([[V (spevák)|V]])&lt;br /&gt;Džon Džonggok ([[Jungkook]])
 | Bývalí členovia     = 
|Ďalšie názvy=방탄소년단, Bangtan Sonyeondan, Bangtan Boys Beyond the Scene, Bulletproof Boy Scouts}}
[[Súbor:BTS logo (2017).png|náhľad|BTS logo]]
[[Súbor:BTS performing on July 27, 2013 02.jpg|náhľad|BTS v roku 2013]]
'''BTS''' ({{Vjz|kor|방탄소년단|Bangtan Sonjondan}}, anglický prepis ''Bangtan Sonyeondan'') je [[Kórejská republika|juhokórejská]] [[hudobná skupina]], ktorá má 7 členov ([[RM (hudobník)|RM]], [[Jin (spevák)|Jin]], [[SUGA]], [[J-Hope]], [[Jimin]], [[V (spevák)|V]], [[Jungkook]]). Debutovali [[13. jún|13. júna]] [[2013]] s albumom ''[[2 Cool 4 Skool]]'' s titulnou piesňou „[[No More Dream]]“ pod záštitou agentúry [[Big Hit Entertainment]].

== Názov kapely ==
BTS je skratka ich kórejského názvu ''Bangtan Sonyeondan'' (kórejsky: 방탄소년단), ktorý sa doslovne prekladá ako „''Nepriestrelní skauti''“. Názov symbolizuje ich cieľ byť „nepriestrelní“ voči „guľkám“ stereotypov, kritiky a spoločenských očakávaní voči mladým ľuďom.

== Členovia ==
BTS sa skladá zo 7 členov:
* [[RM (hudobník)|RM]], vlastným menom '''Kim Namjoon''', líder/raper
* [[Jin (spevák)|Jin]], vlastným menom '''Kim Seokjin''', vokalista
* [[J-hope|J-Hope]], vlastným menom '''Jung Hoseok''', raper
* [[Suga]], vlastným menom '''Min Yoongi''', raper
* [[Jimin]], vlastným menom '''Park Jimin''', vokalista
* [[V (spevák)|V]], vlastným menom '''Kim Taehyung''', vokalista
* [[Jungkook]], vlastným menom '''Jeon Jungkook''', vokalista

== História a úspechy ==
Skupina bola zložená v roku 2013 pod spoločnosťou Big Hit Entertainment. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How BTS Took Over the World: A Timeline of the Group’s Biggest Career Moments | url = https://www.billboard.com/lists/bts-timeline-biggest-career-moments/ | dátum vydania = 2023-06-12 | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = en-US | meno = Tamar Herman,Billboard | priezvisko = Staff}}&lt;/ref&gt; Pôvodne vznikla ako [[Hip-hop (hudba)|hiphopová]] skupina, ale v súčasnosti tvorí ich repertoár viacero žánrov vrátane [[Elektronická tanečná hudba|EDM]], [[rock]]u, [[Rhythm and blues|R&amp;B]] a ďalších. Pozornosť a priazeň verejnosti si získali vďaka svojim textom, ktoré sa často venujú témam ako sebaúcta, sociálne problémy či psychické zdravie. Často nachádzajú inšpiráciu v [[Psychológia|psychológii]]. Celou ich tvorbou sa prelína tzv. alternatívny svet, ktorý už presiahol do sveta literatúry (kniha, webtoon – [[komiks]] zverejnený na internete).

Medzi ich celosvetové úspechy patrí ocenenie Top Duo/Skupina počas 26. ročníka udeľovania hudobných cien Billboard v roku 2019, Top Social Artist tri po sebe idúce roky (Billboard 2017, 2018 a 2019), Najobľúbenejšie duo alebo kapela v kategórií Pop/Rock, Najlepšia skupina a Najlepšie živé vystúpenie na Európskych hudobných cenách MTV 2019. &lt;!-- Celkovo majú na konte 359 nominácií a 244 víťazstiev. --&gt;

Počas turné Love Yourself World Tour – Love Yourself, Speak Yourself (2019), sa stali prvým umelcom z Ázie a prvým zahraničným umelcom, ktorý vypredal dva po sebe idúce dni na [[Wembley Stadium|štadióne Wembley]] (UK). Stali sa komerčne najpredávanejším umelcom, ktorý hral na štadióne [[Rose Bowl Stadium]] (USA). Toto turné im prinieslo 45. miesto na rebríčku Billboard Top Touring Artist za prvú dekádu a v rebríčku boli jediným neanglicky hovoriacim umelcom.

Spolu s [[Detský fond OSN|UNICEF]] sa podieľajú na kampani proti násiliu, ktorá nesie názov Love Yourself. Na konci roku 2018 v rámci tejto kampane mali príhovor na 73. zasadaní [[Organizácia Spojených národov|Spojených národov]]. Prezident Južnej Kórey im udelil Ocenenie za kultúrne zásluhy (Order of Cultural Merit) za šírenie kórejskej kultúry a jazyka. Vekovo sú najmladší zo všetkých ocenených v histórií.

=== Povinná vojenská služba ===
Aj keď skupina podľa odhadov do kórejskej ekonomiky každoročne prinesie približne 3,5 miliardy dolárov a 1 z 13 návštevníkov krajiny do nej zavíta kvôli skupine, jej členovia nemajú výnimku z povinnej vojenskej služby.&lt;ref name=&quot;dennikn-korejsky-futbalista-son-uz-nemusi&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vráblik | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kórejský futbalista Son už nemusí špekulovať. Počas pandémie absolvuje povinnú vojenčinu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1848030/korejsky-futbalista-son-uz-nemusi-spekulovat-pocas-pandemie-absolvuje-povinnu-vojencinu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-09 | dátum prístupu = 2020-04-11 }}&lt;/ref&gt; Tú musia absolvovať všetci zdatní juhokórejskí muži, ktorí následne v armáde strávia 18 až 21 mesiacov. Narukovať musia do 28 roka ich života.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Jin from BTS wraps up military service to the strains of K-pop hit Dynamite|url=https://www.theguardian.com/music/article/2024/jun/12/jin-bts-k-pop-band-military-service-finishes-south-korea|periodikum=The Guardian|dátum=2024-06-12|dátum prístupu=2024-08-28|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Justin|priezvisko=McCurry}}&lt;/ref&gt;

Ako prvý narukoval najstarší člen skupiny, Jin, v decembri 2022; ostatní členovia ho nasledovali v priebehu roku 2023. 12. júna 2024 Jin ako prvý zo skupiny povinnú vojenskú službu dokončil a bol oficiálne prepustený.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Ich spoločný návrat na hudobnú scénu je naplánovaný na rok 2025.

== Diskografia ==
=== Diskografia v Kórei ===
; Štúdiové albumy
[[Súbor:BTS at American Music Awards November 21, 2021.jpg|náhľad|Vystúpenie BTS na American Music Awards v novembri 2021]]
* ''[[BE]]'' (2020)
* ''[[Dark &amp; Wild]]'' (2014)
* ''[[Wings]]'' (2016)
* ''[[You Never Walk Alone]]'' (Repackage; 2017)
* ''[[Love Yourself: Tear]]'' (2018)
* ''[[Map of the Soul: 7]]'' (2020)
*

; EP
* ''[[O!RUL8,2?]]'' (2013)
* ''[[Skool Luv Affair]]'' (2014)
* ''Skool Luv Affair Special Addition'' (Repackage Album; 2014)
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life, Part 1]]'' (2015)
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life, Part 2]]'' (2015)
* ''[[Love Yourself: Her]]'' (2018)
* ''[[Map of the Soul: Persona]]'' (2019)

; Kompilácie
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life: Young Forever]]'' (2016)
* ''[[Love Yourself: Answer]]'' (Repackage; 2018)

; Single CD
* ''[[2 Cool 4 Skool]]'' (2013)

=== Diskografia v Japonsku===
; Štúdiové albumy
* ''[[Wake Up (album BTS)|Wake Up]]'' (2014)
* ''[[Youth (album BTS)|Youth]]'' (2016)
* ''[[Face Yourself]]'' (2018)
* ''[[Map of the Soul: 7 – The Journey]]'' (2020)
; Kompilácie
* ''2 Cool 4 Skool/O!RUL8,2?'' (2014)
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life: Young Forever|Kayōnenka Young Forever]]'' (2017)
; EP
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life, Part 1|Kayōnenka pt. 1]]'' (2015)
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life, Part 2|Kayōnenka pt. 2]]'' (2016)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://bts.ibighit.com/ Oficiálne webstránky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140209112707/http://bts.ibighit.com/ |date=2014-02-09 }}

[[Kategória:BTS| ]]
[[Kategória:Hudobné skupiny Kórejskej republiky]]
[[Kategória:Popové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 2013]]</text>
      <sha1>2fv9i49w3n8d604r85eg8jz1slff0bf</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213557</id>
      <parentid>8213547</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:00:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/67milionnd|67milionnd]] ([[User_talk:67milionnd|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-15832-76</comment>
      <origin>8180327</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8268" sha1="7tidu4u7bl0tvlmr2uznkfl1gvlysft" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}

{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = BTS
 | Obrázok             = BTS during a White House press conference May 31, 2022 (cropped).jpg
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = BTS, 2022
 | Krajina pôvodu      = [[Seoul]], [[Kórejská republika]]
 | Žáner               = hip hop, R&amp;B, pop, EDM, rock,
 | Roky pôsobenia      = 2013 – súčasnosť
 | Súvisiace články    = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[Big Hit Entertainment]]
 | Webstránka          = {{URL|bts.ibighit.com}}
 | Členovia skupiny    = Kim Namdžun ([[RM (hudobník)|RM]])&lt;br /&gt;Kim Sokdžin ([[Jin (spevák)|Jin]])&lt;br /&gt;Min Jungi ([[Suga]])&lt;br /&gt;Ďžung Hosok ([[J-Hope]])&lt;br /&gt;Park Džimin ([[Jimin]])&lt;br /&gt;Kim Tchähjong ([[V (spevák)|V]])&lt;br /&gt;Džon Džonggok ([[Jungkook]])
 | Bývalí členovia     = 
|Ďalšie názvy=방탄소년단, Bangtan Sonyeondan, Bangtan Boys Beyond the Scene, Bulletproof Boy Scouts}}
[[Súbor:BTS logo (2017).png|náhľad|BTS logo]]
[[Súbor:BTS performing on July 27, 2013 02.jpg|náhľad|BTS v roku 2013]]
'''BTS''' ({{Vjz|kor|방탄소년단|Bangtan Sonjondan}}, anglický prepis ''Bangtan Sonyeondan'') je [[Kórejská republika|juhokórejská]] [[hudobná skupina]], ktorá má 7 členov ([[RM (hudobník)|RM]], [[Jin (spevák)|Jin]], [[SUGA]], [[J-Hope]], [[Jimin]], [[V (spevák)|V]], [[Jungkook]]). Debutovali [[13. jún|13. júna]] [[2013]] s albumom ''[[2 Cool 4 Skool]]'' s titulnou piesňou „[[No More Dream]]“ pod záštitou agentúry [[Big Hit Entertainment]].

== Názov kapely ==
BTS je skratka ich kórejského názvu ''Bangtan Sonyeondan'' (kórejsky: 방탄소년단), ktorý sa doslovne prekladá ako „''Nepriestrelní skauti''“. Názov symbolizuje ich cieľ byť „nepriestrelní“ voči „guľkám“ stereotypov, kritiky a spoločenských očakávaní voči mladým ľuďom.

== Členovia ==
BTS sa skladá zo 7 členov:
* [[RM (hudobník)|RM]], vlastným menom '''Kim Namjoon''', líder/raper
* [[Jin (spevák)|Jin]], vlastným menom '''Kim Seokjin''', vokalista
* [[J-hope|J-Hope]], vlastným menom '''Jung Hoseok''', raper
* [[Suga]], vlastným menom '''Min Yoongi''', raper
* [[Jimin]], vlastným menom '''Park Jimin''', vokalista
* [[V (spevák)|V]], vlastným menom '''Kim Taehyung''', vokalista
* [[Jungkook]], vlastným menom '''Jeon Jungkook''', vokalista

== História a úspechy ==
Skupina bola zložená v roku 2013 pod spoločnosťou Big Hit Entertainment. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How BTS Took Over the World: A Timeline of the Group’s Biggest Career Moments | url = https://www.billboard.com/lists/bts-timeline-biggest-career-moments/ | dátum vydania = 2023-06-12 | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = en-US | meno = Tamar Herman,Billboard | priezvisko = Staff}}&lt;/ref&gt; Pôvodne vznikla ako [[Hip-hop (hudba)|hiphopová]] skupina, ale v súčasnosti tvorí ich repertoár viacero žánrov vrátane [[Elektronická tanečná hudba|EDM]], [[rock]]u, [[Rhythm and blues|R&amp;B]] a ďalších. Pozornosť a priazeň verejnosti si získali vďaka svojim textom, ktoré sa často venujú témam ako sebaúcta, sociálne problémy či psychické zdravie. Často nachádzajú inšpiráciu v [[Psychológia|psychológii]]. Celou ich tvorbou sa prelína tzv. alternatívny svet, ktorý už presiahol do sveta literatúry (kniha, webtoon – [[komiks]] zverejnený na internete).

Medzi ich celosvetové úspechy patrí ocenenie Top Duo/Skupina počas 26. ročníka udeľovania hudobných cien Billboard v roku 2019, Top Social Artist tri po sebe idúce roky (Billboard 2017, 2018 a 2019), Najobľúbenejšie duo alebo kapela v kategórií Pop/Rock, Najlepšia skupina a Najlepšie živé vystúpenie na Európskych hudobných cenách MTV 2019. &lt;!-- Celkovo majú na konte 359 nominácií a 244 víťazstiev. --&gt;

Počas turné Love Yourself World Tour – Love Yourself, Speak Yourself (2019), sa stali prvým umelcom z Ázie a prvým zahraničným umelcom, ktorý vypredal dva po sebe idúce dni na [[Wembley Stadium|štadióne Wembley]] (UK). Stali sa komerčne najpredávanejším umelcom, ktorý hral na štadióne [[Rose Bowl Stadium]] (USA). Toto turné im prinieslo 45. miesto na rebríčku Billboard Top Touring Artist za prvú dekádu a v rebríčku boli jediným neanglicky hovoriacim umelcom.

Spolu s [[Detský fond OSN|UNICEF]] sa podieľajú na kampani proti násiliu, ktorá nesie názov Love Yourself. Na konci roku 2018 v rámci tejto kampane mali príhovor na 73. zasadaní [[Organizácia Spojených národov|Spojených národov]]. Prezident Južnej Kórey im udelil Ocenenie za kultúrne zásluhy (Order of Cultural Merit) za šírenie kórejskej kultúry a jazyka. Vekovo sú najmladší zo všetkých ocenených v histórií.

=== Povinná vojenská služba ===
Aj keď skupina podľa odhadov do kórejskej ekonomiky každoročne prinesie približne 3,5 miliardy dolárov a 1 z 13 návštevníkov krajiny do nej zavíta kvôli skupine, jej členovia nemajú výnimku z povinnej vojenskej služby.&lt;ref name=&quot;dennikn-korejsky-futbalista-son-uz-nemusi&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vráblik | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kórejský futbalista Son už nemusí špekulovať. Počas pandémie absolvuje povinnú vojenčinu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1848030/korejsky-futbalista-son-uz-nemusi-spekulovat-pocas-pandemie-absolvuje-povinnu-vojencinu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-09 | dátum prístupu = 2020-04-11 }}&lt;/ref&gt; Tú musia absolvovať všetci zdatní juhokórejskí muži, ktorí následne v armáde strávia 18 až 21 mesiacov. Narukovať musia do 28 roka ich života.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Jin from BTS wraps up military service to the strains of K-pop hit Dynamite|url=https://www.theguardian.com/music/article/2024/jun/12/jin-bts-k-pop-band-military-service-finishes-south-korea|periodikum=The Guardian|dátum=2024-06-12|dátum prístupu=2024-08-28|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Justin|priezvisko=McCurry}}&lt;/ref&gt;

Ako prvý narukoval najstarší člen skupiny, Jin, v decembri 2022; ostatní členovia ho nasledovali v priebehu roku 2023. 12. júna 2024 Jin ako prvý zo skupiny povinnú vojenskú službu dokončil a bol oficiálne prepustený.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Ich spoločný návrat na hudobnú scénu je naplánovaný na rok 2025.

== Diskografia ==
=== Diskografia v Kórei ===
; Štúdiové albumy
[[Súbor:BTS at American Music Awards November 21, 2021.jpg|náhľad|Vystúpenie BTS na American Music Awards v novembri 2021]]
* ''[[BE]]'' (2020)
* ''[[Dark &amp; Wild]]'' (2014)
* ''[[Wings]]'' (2016)
* ''[[You Never Walk Alone]]'' (Repackage; 2017)
* ''[[Love Yourself: Tear]]'' (2018)
* ''[[Map of the Soul: 7]]'' (2020)
*

; EP
* ''[[O!RUL8,2?]]'' (2013)
* ''[[Skool Luv Affair]]'' (2014)
* ''Skool Luv Affair Special Addition'' (Repackage Album; 2014)
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life, Part 1]]'' (2015)
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life, Part 2]]'' (2015)
* ''[[Love Yourself: Her]]'' (2018)
* ''[[Map of the Soul: Persona]]'' (2019)

; Kompilácie
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life: Young Forever]]'' (2016)
* ''[[Love Yourself: Answer]]'' (Repackage; 2018)

; Single CD
* ''[[2 Cool 4 Skool]]'' (2013)

=== Diskografia v Japonsku===
; Štúdiové albumy
* ''[[Wake Up (album BTS)|Wake Up]]'' (2014)
* ''[[Youth (album BTS)|Youth]]'' (2016)
* ''[[Face Yourself]]'' (2018)
* ''[[Map of the Soul: 7 – The Journey]]'' (2020)
; Kompilácie
* ''2 Cool 4 Skool/O!RUL8,2?'' (2014)
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life: Young Forever|Kayōnenka Young Forever]]'' (2017)
; EP
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life, Part 1|Kayōnenka pt. 1]]'' (2015)
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life, Part 2|Kayōnenka pt. 2]]'' (2016)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://bts.ibighit.com/ Oficiálne webstránky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140209112707/http://bts.ibighit.com/ |date=2014-02-09 }}

[[Kategória:BTS| ]]
[[Kategória:Hudobné skupiny Kórejskej republiky]]
[[Kategória:Popové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 2013]]</text>
      <sha1>7tidu4u7bl0tvlmr2uznkfl1gvlysft</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213566</id>
      <parentid>8213557</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:02:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>67milionnd</username>
        <id>294844</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Lebo</comment>
      <origin>8213566</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8296" sha1="kztpfjasnqdge0b94ikpomw2o7okh1h" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}

{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = BTS- Bezdomovské Teplé Šunky
 | Obrázok             = BTS during a White House press conference May 31, 2022 (cropped).jpg
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = BTS, 2022
 | Krajina pôvodu      = [[Seoul]], [[Kórejská republika]]
 | Žáner               = hip hop, R&amp;B, pop, EDM, rock,
 | Roky pôsobenia      = 2013 – súčasnosť
 | Súvisiace články    = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[Big Hit Entertainment]]
 | Webstránka          = {{URL|bts.ibighit.com}}
 | Členovia skupiny    = Kim Namdžun ([[RM (hudobník)|RM]])&lt;br /&gt;Kim Sokdžin ([[Jin (spevák)|Jin]])&lt;br /&gt;Min Jungi ([[Suga]])&lt;br /&gt;Ďžung Hosok ([[J-Hope]])&lt;br /&gt;Park Džimin ([[Jimin]])&lt;br /&gt;Kim Tchähjong ([[V (spevák)|V]])&lt;br /&gt;Džon Džonggok ([[Jungkook]])
 | Bývalí členovia     = 
|Ďalšie názvy=방탄소년단, Bangtan Sonyeondan, Bangtan Boys Beyond the Scene, Bulletproof Boy Scouts}}
[[Súbor:BTS logo (2017).png|náhľad|BTS logo]]
[[Súbor:BTS performing on July 27, 2013 02.jpg|náhľad|BTS v roku 2013]]
'''BTS''' ({{Vjz|kor|방탄소년단|Bangtan Sonjondan}}, anglický prepis ''Bangtan Sonyeondan'') je [[Kórejská republika|juhokórejská]] [[hudobná skupina]], ktorá má 7 členov ([[RM (hudobník)|RM]], [[Jin (spevák)|Jin]], [[SUGA]], [[J-Hope]], [[Jimin]], [[V (spevák)|V]], [[Jungkook]]). Debutovali [[13. jún|13. júna]] [[2013]] s albumom ''[[2 Cool 4 Skool]]'' s titulnou piesňou „[[No More Dream]]“ pod záštitou agentúry [[Big Hit Entertainment]].

== Názov kapely ==
BTS je skratka ich kórejského názvu ''Bangtan Sonyeondan'' (kórejsky: 방탄소년단), ktorý sa doslovne prekladá ako „''Nepriestrelní skauti''“. Názov symbolizuje ich cieľ byť „nepriestrelní“ voči „guľkám“ stereotypov, kritiky a spoločenských očakávaní voči mladým ľuďom.

== Členovia ==
BTS sa skladá zo 7 členov:
* [[RM (hudobník)|RM]], vlastným menom '''Kim Namjoon''', líder/raper
* [[Jin (spevák)|Jin]], vlastným menom '''Kim Seokjin''', vokalista
* [[J-hope|J-Hope]], vlastným menom '''Jung Hoseok''', raper
* [[Suga]], vlastným menom '''Min Yoongi''', raper
* [[Jimin]], vlastným menom '''Park Jimin''', vokalista
* [[V (spevák)|V]], vlastným menom '''Kim Taehyung''', vokalista
* [[Jungkook]], vlastným menom '''Jeon Jungkook''', vokalista

== História a úspechy ==
Skupina bola zložená v roku 2013 pod spoločnosťou Big Hit Entertainment. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How BTS Took Over the World: A Timeline of the Group’s Biggest Career Moments | url = https://www.billboard.com/lists/bts-timeline-biggest-career-moments/ | dátum vydania = 2023-06-12 | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = en-US | meno = Tamar Herman,Billboard | priezvisko = Staff}}&lt;/ref&gt; Pôvodne vznikla ako [[Hip-hop (hudba)|hiphopová]] skupina, ale v súčasnosti tvorí ich repertoár viacero žánrov vrátane [[Elektronická tanečná hudba|EDM]], [[rock]]u, [[Rhythm and blues|R&amp;B]] a ďalších. Pozornosť a priazeň verejnosti si získali vďaka svojim textom, ktoré sa často venujú témam ako sebaúcta, sociálne problémy či psychické zdravie. Často nachádzajú inšpiráciu v [[Psychológia|psychológii]]. Celou ich tvorbou sa prelína tzv. alternatívny svet, ktorý už presiahol do sveta literatúry (kniha, webtoon – [[komiks]] zverejnený na internete).

Medzi ich celosvetové úspechy patrí ocenenie Top Duo/Skupina počas 26. ročníka udeľovania hudobných cien Billboard v roku 2019, Top Social Artist tri po sebe idúce roky (Billboard 2017, 2018 a 2019), Najobľúbenejšie duo alebo kapela v kategórií Pop/Rock, Najlepšia skupina a Najlepšie živé vystúpenie na Európskych hudobných cenách MTV 2019. &lt;!-- Celkovo majú na konte 359 nominácií a 244 víťazstiev. --&gt;

Počas turné Love Yourself World Tour – Love Yourself, Speak Yourself (2019), sa stali prvým umelcom z Ázie a prvým zahraničným umelcom, ktorý vypredal dva po sebe idúce dni na [[Wembley Stadium|štadióne Wembley]] (UK). Stali sa komerčne najpredávanejším umelcom, ktorý hral na štadióne [[Rose Bowl Stadium]] (USA). Toto turné im prinieslo 45. miesto na rebríčku Billboard Top Touring Artist za prvú dekádu a v rebríčku boli jediným neanglicky hovoriacim umelcom.

Spolu s [[Detský fond OSN|UNICEF]] sa podieľajú na kampani proti násiliu, ktorá nesie názov Love Yourself. Na konci roku 2018 v rámci tejto kampane mali príhovor na 73. zasadaní [[Organizácia Spojených národov|Spojených národov]]. Prezident Južnej Kórey im udelil Ocenenie za kultúrne zásluhy (Order of Cultural Merit) za šírenie kórejskej kultúry a jazyka. Vekovo sú najmladší zo všetkých ocenených v histórií.

=== Povinná vojenská služba ===
Aj keď skupina podľa odhadov do kórejskej ekonomiky každoročne prinesie približne 3,5 miliardy dolárov a 1 z 13 návštevníkov krajiny do nej zavíta kvôli skupine, jej členovia nemajú výnimku z povinnej vojenskej služby.&lt;ref name=&quot;dennikn-korejsky-futbalista-son-uz-nemusi&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vráblik | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kórejský futbalista Son už nemusí špekulovať. Počas pandémie absolvuje povinnú vojenčinu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1848030/korejsky-futbalista-son-uz-nemusi-spekulovat-pocas-pandemie-absolvuje-povinnu-vojencinu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-09 | dátum prístupu = 2020-04-11 }}&lt;/ref&gt; Tú musia absolvovať všetci zdatní juhokórejskí muži, ktorí následne v armáde strávia 18 až 21 mesiacov. Narukovať musia do 28 roka ich života.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Jin from BTS wraps up military service to the strains of K-pop hit Dynamite|url=https://www.theguardian.com/music/article/2024/jun/12/jin-bts-k-pop-band-military-service-finishes-south-korea|periodikum=The Guardian|dátum=2024-06-12|dátum prístupu=2024-08-28|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Justin|priezvisko=McCurry}}&lt;/ref&gt;

Ako prvý narukoval najstarší člen skupiny, Jin, v decembri 2022; ostatní členovia ho nasledovali v priebehu roku 2023. 12. júna 2024 Jin ako prvý zo skupiny povinnú vojenskú službu dokončil a bol oficiálne prepustený.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Ich spoločný návrat na hudobnú scénu je naplánovaný na rok 2025.

== Diskografia ==
=== Diskografia v Kórei ===
; Štúdiové albumy
[[Súbor:BTS at American Music Awards November 21, 2021.jpg|náhľad|Vystúpenie BTS na American Music Awards v novembri 2021]]
* ''[[BE]]'' (2020)
* ''[[Dark &amp; Wild]]'' (2014)
* ''[[Wings]]'' (2016)
* ''[[You Never Walk Alone]]'' (Repackage; 2017)
* ''[[Love Yourself: Tear]]'' (2018)
* ''[[Map of the Soul: 7]]'' (2020)
*

; EP
* ''[[O!RUL8,2?]]'' (2013)
* ''[[Skool Luv Affair]]'' (2014)
* ''Skool Luv Affair Special Addition'' (Repackage Album; 2014)
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life, Part 1]]'' (2015)
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life, Part 2]]'' (2015)
* ''[[Love Yourself: Her]]'' (2018)
* ''[[Map of the Soul: Persona]]'' (2019)

; Kompilácie
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life: Young Forever]]'' (2016)
* ''[[Love Yourself: Answer]]'' (Repackage; 2018)

; Single CD
* ''[[2 Cool 4 Skool]]'' (2013)

=== Diskografia v Japonsku===
; Štúdiové albumy
* ''[[Wake Up (album BTS)|Wake Up]]'' (2014)
* ''[[Youth (album BTS)|Youth]]'' (2016)
* ''[[Face Yourself]]'' (2018)
* ''[[Map of the Soul: 7 – The Journey]]'' (2020)
; Kompilácie
* ''2 Cool 4 Skool/O!RUL8,2?'' (2014)
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life: Young Forever|Kayōnenka Young Forever]]'' (2017)
; EP
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life, Part 1|Kayōnenka pt. 1]]'' (2015)
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life, Part 2|Kayōnenka pt. 2]]'' (2016)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://bts.ibighit.com/ Oficiálne webstránky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140209112707/http://bts.ibighit.com/ |date=2014-02-09 }}

[[Kategória:BTS| ]]
[[Kategória:Hudobné skupiny Kórejskej republiky]]
[[Kategória:Popové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 2013]]</text>
      <sha1>kztpfjasnqdge0b94ikpomw2o7okh1h</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213569</id>
      <parentid>8213566</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:02:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/67milionnd|67milionnd]] ([[User_talk:67milionnd|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ</comment>
      <origin>8180327</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8268" sha1="7tidu4u7bl0tvlmr2uznkfl1gvlysft" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}

{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = BTS
 | Obrázok             = BTS during a White House press conference May 31, 2022 (cropped).jpg
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = BTS, 2022
 | Krajina pôvodu      = [[Seoul]], [[Kórejská republika]]
 | Žáner               = hip hop, R&amp;B, pop, EDM, rock,
 | Roky pôsobenia      = 2013 – súčasnosť
 | Súvisiace články    = 
 | Hudobný vydavateľ   = [[Big Hit Entertainment]]
 | Webstránka          = {{URL|bts.ibighit.com}}
 | Členovia skupiny    = Kim Namdžun ([[RM (hudobník)|RM]])&lt;br /&gt;Kim Sokdžin ([[Jin (spevák)|Jin]])&lt;br /&gt;Min Jungi ([[Suga]])&lt;br /&gt;Ďžung Hosok ([[J-Hope]])&lt;br /&gt;Park Džimin ([[Jimin]])&lt;br /&gt;Kim Tchähjong ([[V (spevák)|V]])&lt;br /&gt;Džon Džonggok ([[Jungkook]])
 | Bývalí členovia     = 
|Ďalšie názvy=방탄소년단, Bangtan Sonyeondan, Bangtan Boys Beyond the Scene, Bulletproof Boy Scouts}}
[[Súbor:BTS logo (2017).png|náhľad|BTS logo]]
[[Súbor:BTS performing on July 27, 2013 02.jpg|náhľad|BTS v roku 2013]]
'''BTS''' ({{Vjz|kor|방탄소년단|Bangtan Sonjondan}}, anglický prepis ''Bangtan Sonyeondan'') je [[Kórejská republika|juhokórejská]] [[hudobná skupina]], ktorá má 7 členov ([[RM (hudobník)|RM]], [[Jin (spevák)|Jin]], [[SUGA]], [[J-Hope]], [[Jimin]], [[V (spevák)|V]], [[Jungkook]]). Debutovali [[13. jún|13. júna]] [[2013]] s albumom ''[[2 Cool 4 Skool]]'' s titulnou piesňou „[[No More Dream]]“ pod záštitou agentúry [[Big Hit Entertainment]].

== Názov kapely ==
BTS je skratka ich kórejského názvu ''Bangtan Sonyeondan'' (kórejsky: 방탄소년단), ktorý sa doslovne prekladá ako „''Nepriestrelní skauti''“. Názov symbolizuje ich cieľ byť „nepriestrelní“ voči „guľkám“ stereotypov, kritiky a spoločenských očakávaní voči mladým ľuďom.

== Členovia ==
BTS sa skladá zo 7 členov:
* [[RM (hudobník)|RM]], vlastným menom '''Kim Namjoon''', líder/raper
* [[Jin (spevák)|Jin]], vlastným menom '''Kim Seokjin''', vokalista
* [[J-hope|J-Hope]], vlastným menom '''Jung Hoseok''', raper
* [[Suga]], vlastným menom '''Min Yoongi''', raper
* [[Jimin]], vlastným menom '''Park Jimin''', vokalista
* [[V (spevák)|V]], vlastným menom '''Kim Taehyung''', vokalista
* [[Jungkook]], vlastným menom '''Jeon Jungkook''', vokalista

== História a úspechy ==
Skupina bola zložená v roku 2013 pod spoločnosťou Big Hit Entertainment. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How BTS Took Over the World: A Timeline of the Group’s Biggest Career Moments | url = https://www.billboard.com/lists/bts-timeline-biggest-career-moments/ | dátum vydania = 2023-06-12 | dátum prístupu = 2024-08-28 | jazyk = en-US | meno = Tamar Herman,Billboard | priezvisko = Staff}}&lt;/ref&gt; Pôvodne vznikla ako [[Hip-hop (hudba)|hiphopová]] skupina, ale v súčasnosti tvorí ich repertoár viacero žánrov vrátane [[Elektronická tanečná hudba|EDM]], [[rock]]u, [[Rhythm and blues|R&amp;B]] a ďalších. Pozornosť a priazeň verejnosti si získali vďaka svojim textom, ktoré sa často venujú témam ako sebaúcta, sociálne problémy či psychické zdravie. Často nachádzajú inšpiráciu v [[Psychológia|psychológii]]. Celou ich tvorbou sa prelína tzv. alternatívny svet, ktorý už presiahol do sveta literatúry (kniha, webtoon – [[komiks]] zverejnený na internete).

Medzi ich celosvetové úspechy patrí ocenenie Top Duo/Skupina počas 26. ročníka udeľovania hudobných cien Billboard v roku 2019, Top Social Artist tri po sebe idúce roky (Billboard 2017, 2018 a 2019), Najobľúbenejšie duo alebo kapela v kategórií Pop/Rock, Najlepšia skupina a Najlepšie živé vystúpenie na Európskych hudobných cenách MTV 2019. &lt;!-- Celkovo majú na konte 359 nominácií a 244 víťazstiev. --&gt;

Počas turné Love Yourself World Tour – Love Yourself, Speak Yourself (2019), sa stali prvým umelcom z Ázie a prvým zahraničným umelcom, ktorý vypredal dva po sebe idúce dni na [[Wembley Stadium|štadióne Wembley]] (UK). Stali sa komerčne najpredávanejším umelcom, ktorý hral na štadióne [[Rose Bowl Stadium]] (USA). Toto turné im prinieslo 45. miesto na rebríčku Billboard Top Touring Artist za prvú dekádu a v rebríčku boli jediným neanglicky hovoriacim umelcom.

Spolu s [[Detský fond OSN|UNICEF]] sa podieľajú na kampani proti násiliu, ktorá nesie názov Love Yourself. Na konci roku 2018 v rámci tejto kampane mali príhovor na 73. zasadaní [[Organizácia Spojených národov|Spojených národov]]. Prezident Južnej Kórey im udelil Ocenenie za kultúrne zásluhy (Order of Cultural Merit) za šírenie kórejskej kultúry a jazyka. Vekovo sú najmladší zo všetkých ocenených v histórií.

=== Povinná vojenská služba ===
Aj keď skupina podľa odhadov do kórejskej ekonomiky každoročne prinesie približne 3,5 miliardy dolárov a 1 z 13 návštevníkov krajiny do nej zavíta kvôli skupine, jej členovia nemajú výnimku z povinnej vojenskej služby.&lt;ref name=&quot;dennikn-korejsky-futbalista-son-uz-nemusi&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vráblik | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Kórejský futbalista Son už nemusí špekulovať. Počas pandémie absolvuje povinnú vojenčinu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1848030/korejsky-futbalista-son-uz-nemusi-spekulovat-pocas-pandemie-absolvuje-povinnu-vojencinu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-04-09 | dátum prístupu = 2020-04-11 }}&lt;/ref&gt; Tú musia absolvovať všetci zdatní juhokórejskí muži, ktorí následne v armáde strávia 18 až 21 mesiacov. Narukovať musia do 28 roka ich života.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Jin from BTS wraps up military service to the strains of K-pop hit Dynamite|url=https://www.theguardian.com/music/article/2024/jun/12/jin-bts-k-pop-band-military-service-finishes-south-korea|periodikum=The Guardian|dátum=2024-06-12|dátum prístupu=2024-08-28|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Justin|priezvisko=McCurry}}&lt;/ref&gt;

Ako prvý narukoval najstarší člen skupiny, Jin, v decembri 2022; ostatní členovia ho nasledovali v priebehu roku 2023. 12. júna 2024 Jin ako prvý zo skupiny povinnú vojenskú službu dokončil a bol oficiálne prepustený.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Ich spoločný návrat na hudobnú scénu je naplánovaný na rok 2025.

== Diskografia ==
=== Diskografia v Kórei ===
; Štúdiové albumy
[[Súbor:BTS at American Music Awards November 21, 2021.jpg|náhľad|Vystúpenie BTS na American Music Awards v novembri 2021]]
* ''[[BE]]'' (2020)
* ''[[Dark &amp; Wild]]'' (2014)
* ''[[Wings]]'' (2016)
* ''[[You Never Walk Alone]]'' (Repackage; 2017)
* ''[[Love Yourself: Tear]]'' (2018)
* ''[[Map of the Soul: 7]]'' (2020)
*

; EP
* ''[[O!RUL8,2?]]'' (2013)
* ''[[Skool Luv Affair]]'' (2014)
* ''Skool Luv Affair Special Addition'' (Repackage Album; 2014)
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life, Part 1]]'' (2015)
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life, Part 2]]'' (2015)
* ''[[Love Yourself: Her]]'' (2018)
* ''[[Map of the Soul: Persona]]'' (2019)

; Kompilácie
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life: Young Forever]]'' (2016)
* ''[[Love Yourself: Answer]]'' (Repackage; 2018)

; Single CD
* ''[[2 Cool 4 Skool]]'' (2013)

=== Diskografia v Japonsku===
; Štúdiové albumy
* ''[[Wake Up (album BTS)|Wake Up]]'' (2014)
* ''[[Youth (album BTS)|Youth]]'' (2016)
* ''[[Face Yourself]]'' (2018)
* ''[[Map of the Soul: 7 – The Journey]]'' (2020)
; Kompilácie
* ''2 Cool 4 Skool/O!RUL8,2?'' (2014)
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life: Young Forever|Kayōnenka Young Forever]]'' (2017)
; EP
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life, Part 1|Kayōnenka pt. 1]]'' (2015)
* ''[[The Most Beautiful Moment in Life, Part 2|Kayōnenka pt. 2]]'' (2016)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://bts.ibighit.com/ Oficiálne webstránky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140209112707/http://bts.ibighit.com/ |date=2014-02-09 }}

[[Kategória:BTS| ]]
[[Kategória:Hudobné skupiny Kórejskej republiky]]
[[Kategória:Popové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Hudobné skupiny z 2013]]</text>
      <sha1>7tidu4u7bl0tvlmr2uznkfl1gvlysft</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bad Bunny</title>
    <ns>0</ns>
    <id>627642</id>
    <revision>
      <id>8213594</id>
      <parentid>8088990</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:09:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>67milionnd</username>
        <id>294844</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>nová sekcia</comment>
      <origin>8213594</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="21001" sha1="m1xh8dm5f0if5gcnyi8bkvs958bw6ul" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Zlý králik
 | Rodné meno         = Benito Antonio Martínez Ocasio
 | Popis osoby        = portorikánsky spevák, raper, skladateľ, producent a profesionálny zápasník
 | Portrét            = Bad Bunny 2019 by Glenn Francis.jpg
 | Popis portrétu     = Bad Bunny v roku 2019
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1994|3|10}}
 | Miesto narodenia   = [[Vega Baja]], [[Portoriko]]
 | Dátum úmrtia       = 
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = portorická
 | Štátna príslušnosť = [[Portoriko]]
 | Zamestnanie        = [[raper]], [[spevák]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[producent (umenie)|producent]], profesionálny [[zápasník]]
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Portorická univerzita v Arecibe]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 2013 – súčasnosť
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Bad Bunny''', vlastným menom '''Benito Antonio Martínez Ocasio''' (* [[10. marec]] [[1994]], [[Vega Baja]], [[Portoriko]]), je portorikánský [[Latino-trap|latino-trapový]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://latinamericanpost.com/24562-coverage-latin-trap-is-taking-over-the-world|vydavateľ=latinamericanpost.com|dátum prístupu=2019-02-18}}&lt;/ref&gt; a [[reggaeton]]ový [[spevák]],&lt;ref name=&quot;rolling stone&quot;&gt;{{Cite news |url=https://www.rollingstone.com/music/news/bad-bunny-latin-trap-concert-tour-w517474 
|title=Bad Bunny: The Four-Billion-Stream Man Leading the Latin trap Explosion 
|last=Light 
|first=Elias 
|date=April 2, 2018 
|work=Rolling Stone
 |access-date=June 28, 2018}}&lt;/ref&gt; [[raper]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[producent (umenie)|producent]] a profesionálny [[zápasník]]. Počas práce v supermarkete a štúdiu na [[Portorická univerzita|Portorickej univerzite]] v [[Arecibo|Arecibe]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Universidad de Puerto Rico en Arecibo|url=http://www.upra.edu/|vydavateľ=www.upra.edu|dátum prístupu=2019-02-18}}&lt;/ref&gt; získaval popularitu na portáli [[SoundCloud]]. Počas rozhovoru spevák uviedol, že spieva od roku 2008.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rolling Stone|url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/bad-bunny-en-cautiverio-portada-junio-2020-999350/|dátum vydania=2020-05-14|dátum prístupu=2021-07-07|jazyk=en-US|meno=Suzy|priezvisko=Exposito|meno2=Suzy|priezvisko2=Exposito}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Narodil sa v Portoriku v hlavnom meste San Juan. Má dvoch bratov.&lt;ref&gt;{{Cite news
|url=http://monitorlatino.com/10-cosas-que-no-sabias-sobre-bad-bunny/
|title=10 cosas que no sabías sobre Bad Bunny
|last=Rivera
|first=Nayeli
|date=June 13, 2017
|work=Monitor Latino
|access-date=June 28, 2018
|language=Spanish
|trans-title=10 Things You Didn't Know About Bad Bunny
}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Spevákom chcel byť od svojich piatich rokov.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Cite news
|url=https://peru21.pe/espectaculos/bad-bunny-ano-trabajaba-supermercado-385993
|title=Bad Bunny: &quot;Hace un año trabajaba en un supermercado&quot;
|date=November 27, 2017
|work=Peru21
|access-date=December 2, 2017
|language=es-PE
|trans-title=Bad Bunny: &quot;A year ago I was working in a supermarket&quot;
}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171203013723/https://peru21.pe/espectaculos/bad-bunny-ano-trabajaba-supermercado-385993 |date=2017-12-03 }}&lt;/ref&gt; Absolvoval kurzy audiovizuálnej komunikácie na Universidad de Puerto Rico en Arecibo.&lt;ref&gt;{{Cite web
|url=http://www.ondacero.com.pe/noticias/musica/18876/bad-bunny-estudiaba-en-la-universidad-de-arecibo
|title=Bad Bunny estudiaba en la Universidad de Arecibo (VIDEO)
|website=ondacero.com.pe
|language=es
|trans-title=Bad Bunny studied at the University of Arecibo
|access-date=December 2, 2017. On January 23rd 2019. His new hit single named “caro” left the audience skeptical in question wether the hit artist was in fact “pansexual”}}&lt;/ref&gt;

== Kariéra ==
Počas práce v ''Econo'' ([[supermarket]] v Portoriku) vydával skladby ako nezávislý umelec.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.billboard.com/video/farruko-messiah-bad-bunny-explain-the-origin-of-their-names-billboard-latin-conference-2017
|titul=Farruko, Messiah &amp; Bad Bunny Explain the Origin of Their Names {{!}} Billboard Latin Conference 2017|vydavateľ=Billboard |dátum prístupu=2017-12-2}}&lt;/ref&gt; Jeho pieseň „Diles“, ktorú uverejnil na SoundCloud-e, upútala pozornosť DJa Luiana, s ním v mene svojho vydavateľstva ''Hear this Music'' podpísal zmluvu. Vďaka nej mohol začať spolupracovať s viacerými známymi latino umelcami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://remezcla.com/features/music/bad-bunny-profile/ |titul=How Bad Bunny Became the Poster Boy of Trap en Español
|vydavateľ=Remezcla |dátum prístupu=December 2, 2017|jazyk=anglicky}}&lt;/ref&gt; Odvtedy sa niekoľkokrát umiestnil v tabuľke ''TOP10 US Hot Latin Songs''. Jeho prelomový singel „Soy Peor“ ho zaradil medzi popredných predstaviteľov latino-trap žánru a dostal sa na 22. miesto v rebríčku ''Hot Latin Songs''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.rollingstone.com/music/features/inside-latin-trap-the-viral-sound-too-hot-for-radio-w501823 |titul=Inside Latin Trap, the Viral Sound Too Hot for American Radio|dátum vydania=November 7, 2017
|vyavateľ=Rolling Stone|dátum prístupu=June 28, 2018}}&lt;/ref&gt; Lyrika a nálada skladby &quot;Soy Peor” súčasne vyjadrujú stratu a sexuálnu túžbu.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;Ellis Neyra, R. “Terremoto | ‘Soy Peor.’” ''Terremoto'', July 9, 2018, http://terremoto.mx/article/soy-peor/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180924061724/http://terremoto.mx/article/soy-peor/ |date=2018-09-24 }}&lt;/ref&gt;

V lete roku [[2017]] podpísal zmluvu s Cardenas Marketing Network (CMN) pre niekoľko krajín Latinskej Ameriky.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.billboard.com/articles/columns/latin/7881994/bad-bunny-booking-deal-cmn |titul=Bad Bunny Signs Booking Deal With CMN |vydavateľ=Billboard |dátum prístupu=December 2, 2017}}&lt;/ref&gt; V júli 2017 spolupracoval so speváčkou [[Becky G]] a vznikla tak skladba „Mayores“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.mundotkm.com/us/musica/217790/mayores-becky-g-feat-bad-bunny-exito-global
|title=&quot;Mayores&quot; de Becky G feat Bad Bunny es un éxito global - TKM United States |dátum vydania=November 6, 2017 |vydavateľ=TKM United States |dátum prístupu=December 2, 2017 |jazyk=anglicky}}&lt;/ref&gt; 

Začiatkom novembra 2017 účinkoval v rádiu [[Beats 1]], ktoré prvýkrát odvysielalo reláciu Trap Kingz v španielskom jazyku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.billboard.com/articles/columns/latin/8022850/apple-music-beats-1-trap-kingz-bad-bunny-spanish
|titul=Apple Music's Beats 1 to Launch First Spanish-Language Show, 'Trap Kingz' |vydavateľ=Billboard |dátum prístupu=December 2, 2017}}&lt;/ref&gt; V novembri 2017 sa jeho skladba „Tu No Metes Cabra“ dostala na 38. miesto v tabuľke ''Hot Latin Songs''.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.billboard.com/music/bad-bunny/chart-history/latin-songs/song/1028526 |titul=Bad Bunny No Metes Cabra Chart History |vydavateľ=Billboard |dátum prístupu=December 2, 2017}}&lt;/ref&gt; Remix tejto skladby žiadal o prepustenie speváka [[Anuel AA]] z väzenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anuel AA’s Lawyer Confirms the Rapper Has Officially Been Released From Prison|url=http://remezcla.com/music/anuel-aa-libre-release-prison/|vydavateľ=Remezcla|dátum vydania=2018-07-17|dátum prístupu=2019-02-18|jazyk=en-US}} &lt;/ref&gt; V rovnakom čase sa pieseň „Sensualidad“, ktorá vyšla v spolupráci s Bad Bunnym, [[J Balvin]]om a [[Prince Royce]]om, dostala na 8. miesto v tabuľke ''Hot Latin Songs,''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8039212/dj-luian-mambo-kingz-sensualidad-top-10-debut-latin-songs
|titul=DJ Luian &amp; Mambo Kingz's All-Star 'Sensualidad' Debuts in Top 10 on Hot Latin Song |vydavateľ=Billboard |dátum prístupu=December 2, 2017}}&lt;/ref&gt; zatiaľ čo remix ku skladbe „Te Boté“ v spolupráci s interpretmi [[Ozuna]] a [[Nicky Jam]] dosiahol v tomto rebríčku prvé miesto.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.billboard.com/music/bad-bunny/chart-history/latin-songs |titul=Bad Bunny Chart History |vydavateľ=Billboard |dátum prístupu=October 11, 2018}}&lt;/ref&gt;

V roku 2018 spolupracovala [[Cardi B]] s Bad Bunnym a J Balvinom a v rebríčku [[Billboard Hot 100]] dosiahli prvé miesto so skladbou „I Like It“.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; V tejto skladbe Bad Bunny [[Rap (hudba)|rapuje]] v španielčine, “anglo-španielčine” a angličtine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.billboard.com/articles/columns/latin/8292613/cardi-b-bad-bunny-j-balvin-i-like-it-lyrics |titul=Cardi B's 'I Like It' With Bad Bunny and J Balvin Goes Beyond Liking Material Things: See Lyrics 
|priezvisko=Fernandez |meno=Suzette 
|dátum vydania=April 6, 2018 
|vydavateľ=Billboard 
|dátum prístupu=April 14, 2018}}&lt;/ref&gt; Videoklip k nej bol natočený v marci 2018 na [[Miami]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.miami.com/miami-news/this-miami-nightclub-is-going-to-make-a-cameo-in-cardi-bs-next-music-video-186507/ 
|titul=This Miami nightclub is going to make a cameo in Cardi B's next music video 
|priezvisko=Abravanel 
|meno=Lesley 
|dátum vydania=March 30, 2018 
|vydavateľ=Miami Herald
|dátum prístupu=April 14, 2018}}&lt;/ref&gt; Umiestnenie so skladbou „I Like it“ sa stalo prvým a zatiaľ jediným Bad Bunnyho prvým miestom v rebríčku na americkom [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].&lt;ref name=&quot;I Like It&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8463605/cardi-b-i-like-it-hot-100-number-one-j-balvin-bad-bunny 
|titul=Cardi B Becomes First Female Rapper With Two Billboard Hot 100 No. 1s, as 'I Like It', With Bad Bunny &amp; J Balvin, Follows 'Bodak Yellow' to the Top 
|priezvisko=Trust 
|meno=Gary 
|dátum vydania=July 2, 2018 
|vydavateľ=Billboard 
|dátum prístupu=July 2, 2018}}&lt;/ref&gt;

21. júla 2018 mal 5-minútové vystúpenie na festivale ''Tomorrowland'' v [[Belgicko|Belgicku]] ako súčasť súboru, ktorý predstavil DJ [[Alesso]], a ktorý ho na toto vystúpenie pozval. Bad Bunny odprezentoval svoju pasáž zo spomínanej skladby speváčky Cardi B „I Like It“.&lt;ref&gt;{{Cite news |url=https://elcomercio.pe/insolito/virales/facebook-bad-bunny-presento-tomorrowland-invitado-alesso-video-noticia-538661 
|title=Facebook: Bad Bunny y su presentación en Tomorrowland invitado por Alesso 
|date=July 22, 2018 
|work=elcomercio.pe 
|access-date=July 22, 2018 
|language=Spanish}}&lt;/ref&gt;

11. októbra 2018 vydal skladbu „Mia“ v spolupráci s [[Drake (spevák)|Drakeom]]. Prvá upútavka tejto skladby vyšla v januári 2018. Drake si v nej otestoval svoju španielčinu. &lt;ref&gt; Drake rapuje po španielsky. [https://refresher.sk/59041-Inspiroval-sa-Drake-kontroverznym-Tekashim-6ix9ine-Na-skladbe-MIA-rapuje-v-spanielcine-a-dopna-ho-Bad-Bunny Dostupné online.] &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web 
|url=https://www.complex.com/music/2018/10/bad-bunny-drake-mia 
|title=Bad Bunny and Drake Link for New Collab &quot;MIA&quot; 
|last=Cowen 
|first=Trace William 
|website=Complex 
|publisher=Rich Antoniello 
|access-date=2018-10-11 
|accessdate=2019-01-28 
|archiveurl=https://web.archive.org/web/20181012020319/https://www.complex.com/music/2018/10/bad-bunny-drake-mia 
|archivedate=2018-10-12 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web
|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/bad-bunny-drake-mia-video-736308/
|title=Drake Tests His Spanish on New Bad Bunny Single ‘Mia’ 
|last=Leight 
|first=Elias 
|website=Rolling Stone 
|publisher=Jann Wenner 
|access-date=2018-10-11}}&lt;/ref&gt; Obsadila 5. miesto v rebríčku ''Billboard Hot 100''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8481033/kodak-black-zeze-bad-bunny-drake-mia-hot-100-top-5
|titul=Kodak Black's 'Zeze' &amp; Bad Bunny &amp; Drake's 'Mia' Launch in Billboard Hot 100's Top 5, Maroon 5 Lead For Fifth Week
|periodikum=Billboard
|meno=Gary|priezvisko=Trust
|dátum vydania =2018-10-22|dátum prístup=2018-10-23|jazyk=anglicky}}&lt;/ref&gt;

Svoj debutový album ''[[X 100pre]]'' vydal na [[Štedrý deň]] 2018.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rolling Stone|url=https://www.rollingstone.com/music/music-latin/bad-bunny-debut-album-x100pre-770966/|dátum vydania=2018-12-24|dátum prístupu=2019-02-18|jazyk=en-US|meno=Elias Leight,Suzy|priezvisko=Exposito|meno2=Elias|priezvisko2=Leight|meno3=Suzy|priezvisko3=Exposito}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.billboard.com/articles/columns/latin/8491328/bad-bunny-to-drop-debut-x100pre-album-on-christmas-eve-exclusive&lt;/ref&gt;

Bad Bunny ruší svoje septembrové turné po USA v roku 2025 s odvolaním sa na obavy, že imigračná a colná správa USA by mohla zatknúť migrantov počas slušnej návštevy jeho koncertov.&lt;ref&gt;https://eu.usatoday.com/story/entertainment/celebrities/2025/09/10/bad-bunny-concert-puerto-rico-america-ice/86074753007/&lt;/ref&gt;

== Štýl ==
Bad Bunny je v prvom rade predstaviteľom žánru latino-trap. Ako je uvedené v článku ''Rolling Stone'', spieva a rapuje s &quot;hovorovým tónom&quot;, kde využíva &quot;hlboký tón, viskózne melódie a rapovú kadenciu.&quot;&lt;ref name=&quot;rolling stone&quot;/&gt; V rozhovore pre ''Billboard'' Bad Bunny uviedol, že jeho najväčšie hudobné inšpirácie počas dospievania boli Héctor Lavoe, Vico C, Daddy Yankee a Marc Anthony.&lt;ref&gt;{{Cite news 
|url=https://www.billboard.com/articles/columns/latin/7966054/bad-bunny-biggest-inspirations-daddy-yankee-marc-anthony
|title=Bad Bunny Says His Biggest Inspirations Are Daddy Yankee and Marc Anthony}}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==
* ''[[X 100pre]]'' (2018)
* ''Oasis'', feat J Balvin (2019) 
* ''YHLQMDLG'' (2020)
* ''Las que no iban a salir'' (2020)
* ''Un Verano Sin Ti'' (2022)
* ''Nadie Sabe Lo Que Va a Pasar Mañana'' (2023)
* ''Debí Tirar Más Fotos'' (2025)

==Ocenenia a nominácie==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot; | Rok
! scope=&quot;col&quot; | Ocenenie
! Kategória
! scope=&quot;col&quot; | Nominované dielo
! scope=&quot;col&quot; | Výsledok
! scope=&quot;col&quot; | Ref.
|-
| rowspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;|2017
|rowspan=&quot;2&quot;| [[18th Annual Latin Grammy Awards|Latino Grammy Ocenenia]]
|[[Latin Grammy Award for Best Urban Song|Najlepšia skladba v kategórii Urban]]
|rowspan=&quot;2&quot;| &quot;Si Tu Novio Te Deja Sola&quot;
|rowspan=&quot;4&quot; {{nom}}
|rowspan=&quot;2&quot;| &lt;ref name=&quot;latintime_418022&quot;&gt;{{Cite news|url=http://www.latintimes.com/premios-juventud-2017-nominations-maluma-chiquis-camila-cabello-score-nods-plus-full-418022|title=Premios Juventud 2017 Nominations: Maluma, Chiquis, Camila Cabello Score Nods, Plus Full List|date=May 18, 2017|work=Latin Times|access-date=December 2, 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;musicalnotesglobal_2017-12-02&quot;&gt;{{Cite news|url=http://www.musicalnotesglobal.com/blog/2017/5/bad-bunny-nominated-premios-juventud-2017|title=Bad Bunny Nominated in Breakthrough Artist Category Premios Juventud 2017|work=Musical Notes Global|access-date=December 2, 2017|language=en-US}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Latin Grammy Award for Best Urban Fusion/Performance|Najlepšie predvedenie v kategórii Urban]]
|-
| [[Premios Juventud]]
| Prelomový umelec
| Bad Bunny
|&lt;ref name=&quot;latintime_418022&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;musicalnotesglobal_2017-12-02&quot;/&gt;
|-
|rowspan=&quot;14&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;|2018
|[[iHeartRadio Music Awards]]
| Najlepší objav roka v kategórii Latino 
| Bad Bunny
|&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://news.iheart.com/featured/iheartradio-music-awards/content/2018-01-09-2018-iheartradio-music-awards-see-the-full-list-of-nominee/|title=2018 iHeartRadio Music Awards: See The Full List of Nominee|publisher=iHeartRadio|date=January 10, 2018 | accessdate=January 10, 2018}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[2018 Billboard Latin Music Awards|Billboard Latin Music Awards]]
| Nováčik roka
| Bad Bunny
| {{nom}}
| &lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/latin/8390322/billboard-latin-music-awards-winners-2018|title=Billboard Latin Music Award Winners 2018: Complete List|publisher=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=May 20, 2018 |accessdate=September 27, 2018}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[2018 Billboard Music Awards|Billboard Music Awards]]
| [[Billboard Music Award for Top Latino Song|Top latino skladba]]
| &quot;Mayores&quot;
| {{nom}}
| &lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/bbma/8456842/billboard-music-awards-2018-winners-list-bbmas|title=Here Are All the Winners From the 2018 Billboard Music Awards|publisher=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=May 20, 2018 |accessdate=May 20, 2018}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[2018 MTV Video Music Awards|MTV Video Music Awards]]
| Skladba leta
| rowspan=&quot;4&quot;| &quot;[[I Like It (Cardi B, Bad Bunny a J Balvin skladba)|I Like It]]&quot;&lt;br/&gt;{{small|(spolu s [[Cardi B]] a [[J Balvin]])}}
| {{won}}
|&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.hollywoodreporter.com/lists/2018-vmas-winners-see-complete-list-1135082/item/video-year-2018-vma-noms-1127258|title=VMAs: Camila Cabello Wins Video of the Year for &quot;Havana&quot;; Complete List of Winners|work=The Hollywood Reporter|date=August 20, 2018|access-date=August 21, 2018|language=en}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=&quot;3&quot;| [[2018 BET Hip Hop Awards|BET Hip Hop Awards]]
| Najlepší videoklip v kategórii Hip-Hop
| {{nom}}
| rowspan=&quot;3&quot;|&lt;ref&gt;{{Cite news |url=https://www.billboard.com/articles/columns/hip-hop/8474734/bet-hip-hop-awards-2018-drake-leads-nominees-exclusive |title=Drake Leads 2018 BET Hip-Hop Awards Nominee Slate: Exclusive |last=Mitchell |first=Gail |date=September 12, 2018 |work=Billboard |accessdate=September 12, 2018}}&lt;/ref&gt;
|-
|Najlepšia spolupráca, duo alebo skupina
| {{nom}}
|-
|Skladba roka
| {{nom}}
|-
| rowspan=&quot;5&quot;| [[Latin American Music Awards of 2018|Latin American Music Award]]s
| Umelec roka
| rowspan=&quot;2&quot; | Bad Bunny
| {{won}}
| rowspan=&quot;5&quot;|&lt;ref&gt;{{Cite news |url=https://www.billboard.com/articles/columns/latin/8475719/latin-american-music-awards-ozuna-j-balvin-lead-nominations |title=Latin American Music Awards 2018: Ozuna and J Balvin Lead Nominations |last=Cobo |first=Leila |date=September 18, 2018 |work=Billboard |accessdate=September 18, 2018}}&lt;/ref&gt;
|-
| Nový umelec roka
| {{nom}}
|-
| Skladba roka
| &quot;Mayores&quot;
| {{nom}}
|-
| Obľúbená skladba v kategórii Pop
| &quot;El Baño&quot;
| {{nom}}
|-
| Obľúbená skladba v kategórii Urban
| &quot;Mayores&quot;
| {{won}}
|-
| [[19th Annual Latin Grammy Awards|Latino Grammy Awards]]
| Najlepšia skladba v kategórii Urban
| &quot;Sensualidad&quot;
| {{nom}}
|&lt;ref name=LatinGrammy2018&gt;{{cite news|url=https://www.latingrammy.com/es/news/j-balvin-lidera-la-lista-con-8-nominaciones-al-latin-grammy-seguido-por-rosal-a-con-cinco-el|title=J Balvin lidera la lista con 8 nominaciones al Latin GRAMMY®|work=LatinGrammy|accessdate=September 20, 2018|date=September 20, 2018|last=Cobo|first=Leila}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180921230459/https://www.latingrammy.com/es/news/j-balvin-lidera-la-lista-con-8-nominaciones-al-latin-grammy-seguido-por-rosal-a-con-cinco-el |date=2018-09-21 }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Soul Train Music Awards]]
| [[Soul Train Music Award for Rhythm &amp; Bars Award|Ocenenie za rytmus a verše]]
| &quot;I Like It&quot; {{small|(spolu s Cardi B a J Balvinom)}}
| {{nom}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite news |url=https://www.billboard.com/articles/news/8481651/2018-soul-train-awards-her-bruno-mars-top-nominees |title=2018 Soul Train Awards Exclusive: H.E.R., Bruno Mars Tie as Top Nominees |last=Mitchell |first=Gail |date=October 25, 2018 |work=Billboard |accessdate=October 25, 2018}}&lt;/ref&gt;
|-
| 2019
| [[Grammy Awards|Grammy]]
| [[Grammy Award for Record of the Year|Nahrávka roka]]
| &quot;[[I Like It (Cardi B, Bad Bunny and J Balvin song)|I Like It]]&quot;&lt;br/&gt;{{small|(spolu s Cardi B a J Balvinom)}}
| zatial nerozhodnuté
| style=&quot;text-align:center;&quot;|&lt;ref&gt;{{Cite news |url=https://www.grammy.com/grammys/news/2019-grammy-awards-complete-nominations-list |title=2019 GRAMMY Awards: Complete Nominations List |date=December 7, 2018 |work=[[The Recording Academy]] |accessdate=December 7, 2018}}&lt;/ref&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{imdb meno|id=9559545|meno=Bad Bunny}}
* [https://badbunny.pro/ Oficiálna stránka] 

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Bad Bunny|880357404}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Portorickí speváci]]</text>
      <sha1>m1xh8dm5f0if5gcnyi8bkvs958bw6ul</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213596</id>
      <parentid>8213594</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:10:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/67milionnd|67milionnd]] ([[User_talk:67milionnd|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2025-41199-0</comment>
      <origin>8088990</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="21002" sha1="r6nlq8d8ipouqehif44nwryqvfmyd2m" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Bad Bunny
 | Rodné meno         = Benito Antonio Martínez Ocasio
 | Popis osoby        = portorikánsky spevák, raper, skladateľ, producent a profesionálny zápasník
 | Portrét            = Bad Bunny 2019 by Glenn Francis.jpg 
 | Popis portrétu     = Bad Bunny v roku 2019
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1994|3|10}}
 | Miesto narodenia   = [[Vega Baja]], [[Portoriko]]
 | Dátum úmrtia       = 
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = portorická
 | Štátna príslušnosť = [[Portoriko]]
 | Zamestnanie        = [[raper]], [[spevák]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[producent (umenie)|producent]], profesionálny [[zápasník]] 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Portorická univerzita v Arecibe]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 2013 – súčasnosť 
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               =  
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Bad Bunny''', vlastným menom '''Benito Antonio Martínez Ocasio''' (* [[10. marec]] [[1994]], [[Vega Baja]], [[Portoriko]]), je portorikánský [[Latino-trap|latino-trapový]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://latinamericanpost.com/24562-coverage-latin-trap-is-taking-over-the-world|vydavateľ=latinamericanpost.com|dátum prístupu=2019-02-18}}&lt;/ref&gt; a [[reggaeton]]ový [[spevák]],&lt;ref name=&quot;rolling stone&quot;&gt;{{Cite news |url=https://www.rollingstone.com/music/news/bad-bunny-latin-trap-concert-tour-w517474 
|title=Bad Bunny: The Four-Billion-Stream Man Leading the Latin trap Explosion 
|last=Light 
|first=Elias 
|date=April 2, 2018 
|work=Rolling Stone
 |access-date=June 28, 2018}}&lt;/ref&gt; [[raper]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[producent (umenie)|producent]] a profesionálny [[zápasník]]. Počas práce v supermarkete a štúdiu na [[Portorická univerzita|Portorickej univerzite]] v [[Arecibo|Arecibe]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Universidad de Puerto Rico en Arecibo|url=http://www.upra.edu/|vydavateľ=www.upra.edu|dátum prístupu=2019-02-18}}&lt;/ref&gt; získaval popularitu na portáli [[SoundCloud]]. Počas rozhovoru spevák uviedol, že spieva od roku 2008.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rolling Stone|url=https://www.rollingstone.com/music/music-features/bad-bunny-en-cautiverio-portada-junio-2020-999350/|dátum vydania=2020-05-14|dátum prístupu=2021-07-07|jazyk=en-US|meno=Suzy|priezvisko=Exposito|meno2=Suzy|priezvisko2=Exposito}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Narodil sa v Portoriku v hlavnom meste San Juan. Má dvoch bratov.&lt;ref&gt;{{Cite news
|url=http://monitorlatino.com/10-cosas-que-no-sabias-sobre-bad-bunny/
|title=10 cosas que no sabías sobre Bad Bunny
|last=Rivera
|first=Nayeli
|date=June 13, 2017
|work=Monitor Latino
|access-date=June 28, 2018
|language=Spanish
|trans-title=10 Things You Didn't Know About Bad Bunny
}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Spevákom chcel byť od svojich piatich rokov.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Cite news
|url=https://peru21.pe/espectaculos/bad-bunny-ano-trabajaba-supermercado-385993
|title=Bad Bunny: &quot;Hace un año trabajaba en un supermercado&quot;
|date=November 27, 2017
|work=Peru21
|access-date=December 2, 2017
|language=es-PE
|trans-title=Bad Bunny: &quot;A year ago I was working in a supermarket&quot;
}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171203013723/https://peru21.pe/espectaculos/bad-bunny-ano-trabajaba-supermercado-385993 |date=2017-12-03 }}&lt;/ref&gt; Absolvoval kurzy audiovizuálnej komunikácie na Universidad de Puerto Rico en Arecibo.&lt;ref&gt;{{Cite web
|url=http://www.ondacero.com.pe/noticias/musica/18876/bad-bunny-estudiaba-en-la-universidad-de-arecibo
|title=Bad Bunny estudiaba en la Universidad de Arecibo (VIDEO)
|website=ondacero.com.pe
|language=es
|trans-title=Bad Bunny studied at the University of Arecibo
|access-date=December 2, 2017. On January 23rd 2019. His new hit single named “caro” left the audience skeptical in question wether the hit artist was in fact “pansexual”}}&lt;/ref&gt;

== Kariéra ==
Počas práce v ''Econo'' ([[supermarket]] v Portoriku) vydával skladby ako nezávislý umelec.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.billboard.com/video/farruko-messiah-bad-bunny-explain-the-origin-of-their-names-billboard-latin-conference-2017
|titul=Farruko, Messiah &amp; Bad Bunny Explain the Origin of Their Names {{!}} Billboard Latin Conference 2017|vydavateľ=Billboard |dátum prístupu=2017-12-2}}&lt;/ref&gt; Jeho pieseň „Diles“, ktorú uverejnil na SoundCloud-e, upútala pozornosť DJa Luiana, s ním v mene svojho vydavateľstva ''Hear this Music'' podpísal zmluvu. Vďaka nej mohol začať spolupracovať s viacerými známymi latino umelcami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://remezcla.com/features/music/bad-bunny-profile/ |titul=How Bad Bunny Became the Poster Boy of Trap en Español
|vydavateľ=Remezcla |dátum prístupu=December 2, 2017|jazyk=anglicky}}&lt;/ref&gt; Odvtedy sa niekoľkokrát umiestnil v tabuľke ''TOP10 US Hot Latin Songs''. Jeho prelomový singel „Soy Peor“ ho zaradil medzi popredných predstaviteľov latino-trap žánru a dostal sa na 22. miesto v rebríčku ''Hot Latin Songs''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.rollingstone.com/music/features/inside-latin-trap-the-viral-sound-too-hot-for-radio-w501823 |titul=Inside Latin Trap, the Viral Sound Too Hot for American Radio|dátum vydania=November 7, 2017
|vyavateľ=Rolling Stone|dátum prístupu=June 28, 2018}}&lt;/ref&gt; Lyrika a nálada skladby &quot;Soy Peor” súčasne vyjadrujú stratu a sexuálnu túžbu.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;Ellis Neyra, R. “Terremoto | ‘Soy Peor.’” ''Terremoto'', July 9, 2018, http://terremoto.mx/article/soy-peor/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180924061724/http://terremoto.mx/article/soy-peor/ |date=2018-09-24 }}&lt;/ref&gt;

V lete roku [[2017]] podpísal zmluvu s Cardenas Marketing Network (CMN) pre niekoľko krajín Latinskej Ameriky.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.billboard.com/articles/columns/latin/7881994/bad-bunny-booking-deal-cmn |titul=Bad Bunny Signs Booking Deal With CMN |vydavateľ=Billboard |dátum prístupu=December 2, 2017}}&lt;/ref&gt; V júli 2017 spolupracoval so speváčkou [[Becky G]] a vznikla tak skladba „Mayores“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.mundotkm.com/us/musica/217790/mayores-becky-g-feat-bad-bunny-exito-global
|title=&quot;Mayores&quot; de Becky G feat Bad Bunny es un éxito global - TKM United States |dátum vydania=November 6, 2017 |vydavateľ=TKM United States |dátum prístupu=December 2, 2017 |jazyk=anglicky}}&lt;/ref&gt; 

Začiatkom novembra 2017 účinkoval v rádiu [[Beats 1]], ktoré prvýkrát odvysielalo reláciu Trap Kingz v španielskom jazyku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.billboard.com/articles/columns/latin/8022850/apple-music-beats-1-trap-kingz-bad-bunny-spanish
|titul=Apple Music's Beats 1 to Launch First Spanish-Language Show, 'Trap Kingz' |vydavateľ=Billboard |dátum prístupu=December 2, 2017}}&lt;/ref&gt; V novembri 2017 sa jeho skladba „Tu No Metes Cabra“ dostala na 38. miesto v tabuľke ''Hot Latin Songs''.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.billboard.com/music/bad-bunny/chart-history/latin-songs/song/1028526 |titul=Bad Bunny No Metes Cabra Chart History |vydavateľ=Billboard |dátum prístupu=December 2, 2017}}&lt;/ref&gt; Remix tejto skladby žiadal o prepustenie speváka [[Anuel AA]] z väzenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anuel AA’s Lawyer Confirms the Rapper Has Officially Been Released From Prison|url=http://remezcla.com/music/anuel-aa-libre-release-prison/|vydavateľ=Remezcla|dátum vydania=2018-07-17|dátum prístupu=2019-02-18|jazyk=en-US}} &lt;/ref&gt; V rovnakom čase sa pieseň „Sensualidad“, ktorá vyšla v spolupráci s Bad Bunnym, [[J Balvin]]om a [[Prince Royce]]om, dostala na 8. miesto v tabuľke ''Hot Latin Songs,''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8039212/dj-luian-mambo-kingz-sensualidad-top-10-debut-latin-songs
|titul=DJ Luian &amp; Mambo Kingz's All-Star 'Sensualidad' Debuts in Top 10 on Hot Latin Song |vydavateľ=Billboard |dátum prístupu=December 2, 2017}}&lt;/ref&gt; zatiaľ čo remix ku skladbe „Te Boté“ v spolupráci s interpretmi [[Ozuna]] a [[Nicky Jam]] dosiahol v tomto rebríčku prvé miesto.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.billboard.com/music/bad-bunny/chart-history/latin-songs |titul=Bad Bunny Chart History |vydavateľ=Billboard |dátum prístupu=October 11, 2018}}&lt;/ref&gt;

V roku 2018 spolupracovala [[Cardi B]] s Bad Bunnym a J Balvinom a v rebríčku [[Billboard Hot 100]] dosiahli prvé miesto so skladbou „I Like It“.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; V tejto skladbe Bad Bunny [[Rap (hudba)|rapuje]] v španielčine, “anglo-španielčine” a angličtine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.billboard.com/articles/columns/latin/8292613/cardi-b-bad-bunny-j-balvin-i-like-it-lyrics |titul=Cardi B's 'I Like It' With Bad Bunny and J Balvin Goes Beyond Liking Material Things: See Lyrics 
|priezvisko=Fernandez |meno=Suzette 
|dátum vydania=April 6, 2018 
|vydavateľ=Billboard 
|dátum prístupu=April 14, 2018}}&lt;/ref&gt; Videoklip k nej bol natočený v marci 2018 na [[Miami]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.miami.com/miami-news/this-miami-nightclub-is-going-to-make-a-cameo-in-cardi-bs-next-music-video-186507/ 
|titul=This Miami nightclub is going to make a cameo in Cardi B's next music video 
|priezvisko=Abravanel 
|meno=Lesley 
|dátum vydania=March 30, 2018 
|vydavateľ=Miami Herald
|dátum prístupu=April 14, 2018}}&lt;/ref&gt; Umiestnenie so skladbou „I Like it“ sa stalo prvým a zatiaľ jediným Bad Bunnyho prvým miestom v rebríčku na americkom [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]].&lt;ref name=&quot;I Like It&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8463605/cardi-b-i-like-it-hot-100-number-one-j-balvin-bad-bunny 
|titul=Cardi B Becomes First Female Rapper With Two Billboard Hot 100 No. 1s, as 'I Like It', With Bad Bunny &amp; J Balvin, Follows 'Bodak Yellow' to the Top 
|priezvisko=Trust 
|meno=Gary 
|dátum vydania=July 2, 2018 
|vydavateľ=Billboard 
|dátum prístupu=July 2, 2018}}&lt;/ref&gt;

21. júla 2018 mal 5-minútové vystúpenie na festivale ''Tomorrowland'' v [[Belgicko|Belgicku]] ako súčasť súboru, ktorý predstavil DJ [[Alesso]], a ktorý ho na toto vystúpenie pozval. Bad Bunny odprezentoval svoju pasáž zo spomínanej skladby speváčky Cardi B „I Like It“.&lt;ref&gt;{{Cite news |url=https://elcomercio.pe/insolito/virales/facebook-bad-bunny-presento-tomorrowland-invitado-alesso-video-noticia-538661 
|title=Facebook: Bad Bunny y su presentación en Tomorrowland invitado por Alesso 
|date=July 22, 2018 
|work=elcomercio.pe 
|access-date=July 22, 2018 
|language=Spanish}}&lt;/ref&gt;

11. októbra 2018 vydal skladbu „Mia“ v spolupráci s [[Drake (spevák)|Drakeom]]. Prvá upútavka tejto skladby vyšla v januári 2018. Drake si v nej otestoval svoju španielčinu. &lt;ref&gt; Drake rapuje po španielsky. [https://refresher.sk/59041-Inspiroval-sa-Drake-kontroverznym-Tekashim-6ix9ine-Na-skladbe-MIA-rapuje-v-spanielcine-a-dopna-ho-Bad-Bunny Dostupné online.] &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web 
|url=https://www.complex.com/music/2018/10/bad-bunny-drake-mia 
|title=Bad Bunny and Drake Link for New Collab &quot;MIA&quot; 
|last=Cowen 
|first=Trace William 
|website=Complex 
|publisher=Rich Antoniello 
|access-date=2018-10-11 
|accessdate=2019-01-28 
|archiveurl=https://web.archive.org/web/20181012020319/https://www.complex.com/music/2018/10/bad-bunny-drake-mia 
|archivedate=2018-10-12 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web
|url=https://www.rollingstone.com/music/music-news/bad-bunny-drake-mia-video-736308/
|title=Drake Tests His Spanish on New Bad Bunny Single ‘Mia’ 
|last=Leight 
|first=Elias 
|website=Rolling Stone 
|publisher=Jann Wenner 
|access-date=2018-10-11}}&lt;/ref&gt; Obsadila 5. miesto v rebríčku ''Billboard Hot 100''.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|url=https://www.billboard.com/articles/columns/chart-beat/8481033/kodak-black-zeze-bad-bunny-drake-mia-hot-100-top-5
|titul=Kodak Black's 'Zeze' &amp; Bad Bunny &amp; Drake's 'Mia' Launch in Billboard Hot 100's Top 5, Maroon 5 Lead For Fifth Week
|periodikum=Billboard
|meno=Gary|priezvisko=Trust
|dátum vydania =2018-10-22|dátum prístup=2018-10-23|jazyk=anglicky}}&lt;/ref&gt;

Svoj debutový album ''[[X 100pre]]'' vydal na [[Štedrý deň]] 2018.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rolling Stone|url=https://www.rollingstone.com/music/music-latin/bad-bunny-debut-album-x100pre-770966/|dátum vydania=2018-12-24|dátum prístupu=2019-02-18|jazyk=en-US|meno=Elias Leight,Suzy|priezvisko=Exposito|meno2=Elias|priezvisko2=Leight|meno3=Suzy|priezvisko3=Exposito}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.billboard.com/articles/columns/latin/8491328/bad-bunny-to-drop-debut-x100pre-album-on-christmas-eve-exclusive&lt;/ref&gt;

Bad Bunny ruší svoje septembrové turné po USA v roku 2025 s odvolaním sa na obavy, že imigračná a colná správa USA by mohla zatknúť migrantov počas slušnej návštevy jeho koncertov.&lt;ref&gt;https://eu.usatoday.com/story/entertainment/celebrities/2025/09/10/bad-bunny-concert-puerto-rico-america-ice/86074753007/&lt;/ref&gt;

== Štýl ==
Bad Bunny je v prvom rade predstaviteľom žánru latino-trap. Ako je uvedené v článku ''Rolling Stone'', spieva a rapuje s &quot;hovorovým tónom&quot;, kde využíva &quot;hlboký tón, viskózne melódie a rapovú kadenciu.&quot;&lt;ref name=&quot;rolling stone&quot;/&gt; V rozhovore pre ''Billboard'' Bad Bunny uviedol, že jeho najväčšie hudobné inšpirácie počas dospievania boli Héctor Lavoe, Vico C, Daddy Yankee a Marc Anthony.&lt;ref&gt;{{Cite news 
|url=https://www.billboard.com/articles/columns/latin/7966054/bad-bunny-biggest-inspirations-daddy-yankee-marc-anthony
|title=Bad Bunny Says His Biggest Inspirations Are Daddy Yankee and Marc Anthony}}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==
* ''[[X 100pre]]'' (2018)
* ''Oasis'', feat J Balvin (2019) 
* ''YHLQMDLG'' (2020)
* ''Las que no iban a salir'' (2020)
* ''Un Verano Sin Ti'' (2022)
* ''Nadie Sabe Lo Que Va a Pasar Mañana'' (2023)
* ''Debí Tirar Más Fotos'' (2025)

==Ocenenia a nominácie==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! scope=&quot;col&quot; | Rok
! scope=&quot;col&quot; | Ocenenie
! Kategória
! scope=&quot;col&quot; | Nominované dielo
! scope=&quot;col&quot; | Výsledok
! scope=&quot;col&quot; | Ref.
|-
| rowspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;|2017
|rowspan=&quot;2&quot;| [[18th Annual Latin Grammy Awards|Latino Grammy Ocenenia]]
|[[Latin Grammy Award for Best Urban Song|Najlepšia skladba v kategórii Urban]]
|rowspan=&quot;2&quot;| &quot;Si Tu Novio Te Deja Sola&quot;
|rowspan=&quot;4&quot; {{nom}}
|rowspan=&quot;2&quot;| &lt;ref name=&quot;latintime_418022&quot;&gt;{{Cite news|url=http://www.latintimes.com/premios-juventud-2017-nominations-maluma-chiquis-camila-cabello-score-nods-plus-full-418022|title=Premios Juventud 2017 Nominations: Maluma, Chiquis, Camila Cabello Score Nods, Plus Full List|date=May 18, 2017|work=Latin Times|access-date=December 2, 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;musicalnotesglobal_2017-12-02&quot;&gt;{{Cite news|url=http://www.musicalnotesglobal.com/blog/2017/5/bad-bunny-nominated-premios-juventud-2017|title=Bad Bunny Nominated in Breakthrough Artist Category Premios Juventud 2017|work=Musical Notes Global|access-date=December 2, 2017|language=en-US}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Latin Grammy Award for Best Urban Fusion/Performance|Najlepšie predvedenie v kategórii Urban]]
|-
| [[Premios Juventud]]
| Prelomový umelec
| Bad Bunny
|&lt;ref name=&quot;latintime_418022&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;musicalnotesglobal_2017-12-02&quot;/&gt;
|-
|rowspan=&quot;14&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;|2018
|[[iHeartRadio Music Awards]]
| Najlepší objav roka v kategórii Latino 
| Bad Bunny
|&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://news.iheart.com/featured/iheartradio-music-awards/content/2018-01-09-2018-iheartradio-music-awards-see-the-full-list-of-nominee/|title=2018 iHeartRadio Music Awards: See The Full List of Nominee|publisher=iHeartRadio|date=January 10, 2018 | accessdate=January 10, 2018}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[2018 Billboard Latin Music Awards|Billboard Latin Music Awards]]
| Nováčik roka
| Bad Bunny
| {{nom}}
| &lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/columns/latin/8390322/billboard-latin-music-awards-winners-2018|title=Billboard Latin Music Award Winners 2018: Complete List|publisher=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=May 20, 2018 |accessdate=September 27, 2018}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[2018 Billboard Music Awards|Billboard Music Awards]]
| [[Billboard Music Award for Top Latino Song|Top latino skladba]]
| &quot;Mayores&quot;
| {{nom}}
| &lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.billboard.com/articles/news/bbma/8456842/billboard-music-awards-2018-winners-list-bbmas|title=Here Are All the Winners From the 2018 Billboard Music Awards|publisher=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=May 20, 2018 |accessdate=May 20, 2018}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[2018 MTV Video Music Awards|MTV Video Music Awards]]
| Skladba leta
| rowspan=&quot;4&quot;| &quot;[[I Like It (Cardi B, Bad Bunny a J Balvin skladba)|I Like It]]&quot;&lt;br/&gt;{{small|(spolu s [[Cardi B]] a [[J Balvin]])}}
| {{won}}
|&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.hollywoodreporter.com/lists/2018-vmas-winners-see-complete-list-1135082/item/video-year-2018-vma-noms-1127258|title=VMAs: Camila Cabello Wins Video of the Year for &quot;Havana&quot;; Complete List of Winners|work=The Hollywood Reporter|date=August 20, 2018|access-date=August 21, 2018|language=en}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=&quot;3&quot;| [[2018 BET Hip Hop Awards|BET Hip Hop Awards]]
| Najlepší videoklip v kategórii Hip-Hop
| {{nom}}
| rowspan=&quot;3&quot;|&lt;ref&gt;{{Cite news |url=https://www.billboard.com/articles/columns/hip-hop/8474734/bet-hip-hop-awards-2018-drake-leads-nominees-exclusive |title=Drake Leads 2018 BET Hip-Hop Awards Nominee Slate: Exclusive |last=Mitchell |first=Gail |date=September 12, 2018 |work=Billboard |accessdate=September 12, 2018}}&lt;/ref&gt;
|-
|Najlepšia spolupráca, duo alebo skupina
| {{nom}}
|-
|Skladba roka
| {{nom}}
|-
| rowspan=&quot;5&quot;| [[Latin American Music Awards of 2018|Latin American Music Award]]s
| Umelec roka
| rowspan=&quot;2&quot; | Bad Bunny
| {{won}}
| rowspan=&quot;5&quot;|&lt;ref&gt;{{Cite news |url=https://www.billboard.com/articles/columns/latin/8475719/latin-american-music-awards-ozuna-j-balvin-lead-nominations |title=Latin American Music Awards 2018: Ozuna and J Balvin Lead Nominations |last=Cobo |first=Leila |date=September 18, 2018 |work=Billboard |accessdate=September 18, 2018}}&lt;/ref&gt;
|-
| Nový umelec roka
| {{nom}}
|-
| Skladba roka
| &quot;Mayores&quot;
| {{nom}}
|-
| Obľúbená skladba v kategórii Pop
| &quot;El Baño&quot;
| {{nom}}
|-
| Obľúbená skladba v kategórii Urban
| &quot;Mayores&quot;
| {{won}}
|-
| [[19th Annual Latin Grammy Awards|Latino Grammy Awards]]
| Najlepšia skladba v kategórii Urban
| &quot;Sensualidad&quot;
| {{nom}}
|&lt;ref name=LatinGrammy2018&gt;{{cite news|url=https://www.latingrammy.com/es/news/j-balvin-lidera-la-lista-con-8-nominaciones-al-latin-grammy-seguido-por-rosal-a-con-cinco-el|title=J Balvin lidera la lista con 8 nominaciones al Latin GRAMMY®|work=LatinGrammy|accessdate=September 20, 2018|date=September 20, 2018|last=Cobo|first=Leila}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180921230459/https://www.latingrammy.com/es/news/j-balvin-lidera-la-lista-con-8-nominaciones-al-latin-grammy-seguido-por-rosal-a-con-cinco-el |date=2018-09-21 }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Soul Train Music Awards]]
| [[Soul Train Music Award for Rhythm &amp; Bars Award|Ocenenie za rytmus a verše]]
| &quot;I Like It&quot; {{small|(spolu s Cardi B a J Balvinom)}}
| {{nom}}
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite news |url=https://www.billboard.com/articles/news/8481651/2018-soul-train-awards-her-bruno-mars-top-nominees |title=2018 Soul Train Awards Exclusive: H.E.R., Bruno Mars Tie as Top Nominees |last=Mitchell |first=Gail |date=October 25, 2018 |work=Billboard |accessdate=October 25, 2018}}&lt;/ref&gt;
|-
| 2019
| [[Grammy Awards|Grammy]]
| [[Grammy Award for Record of the Year|Nahrávka roka]]
| &quot;[[I Like It (Cardi B, Bad Bunny and J Balvin song)|I Like It]]&quot;&lt;br/&gt;{{small|(spolu s Cardi B a J Balvinom)}}
| zatial nerozhodnuté
| style=&quot;text-align:center;&quot;|&lt;ref&gt;{{Cite news |url=https://www.grammy.com/grammys/news/2019-grammy-awards-complete-nominations-list |title=2019 GRAMMY Awards: Complete Nominations List |date=December 7, 2018 |work=[[The Recording Academy]] |accessdate=December 7, 2018}}&lt;/ref&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{imdb meno|id=9559545|meno=Bad Bunny}}
* [https://badbunny.pro/ Oficiálna stránka] 

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Bad Bunny|880357404}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Portorickí speváci]]</text>
      <sha1>r6nlq8d8ipouqehif44nwryqvfmyd2m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Veterná elektráreň Skalité</title>
    <ns>0</ns>
    <id>629462</id>
    <revision>
      <id>8213296</id>
      <parentid>7762974</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T16:26:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>obr</comment>
      <origin>8213296</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5701" sha1="tp3qw1vqi7quo4ax6ki6erl567jm27x" xml:space="preserve">[[Súbor:Skalite Poľana Vestas wind farm 2007.jpg|náhľad|Veterná elektráreň Skalité v roku 2007]]

'''Veterná elektráreň Skalité''' bola [[veterná elektráreň]] v obci [[Skalité]] v [[Čadca (okres)|okrese Čadca]]. Jej inštalovaný výkon bol 4×500 [[Watt (jednotka)|kW]].&lt;ref name=&quot;greenenergy-vietor&quot;/&gt; Po [[Veterná elektráreň Cerová|Veternej elektrárni Cerová]] to bola druhá veterná elektráreň na Slovensku.&lt;ref name=&quot;hnonline-druha&quot;/&gt; Prevádzkovaná bola od roku 2004 do roku 2008.&lt;ref name=&quot;greenenergy-vietor&quot;/&gt;

== Plánovanie a výstavba ==
Výstavba bola schválená obecným zastupiteľstvom v roku 2003.&lt;ref name=&quot;sme-nad-hlavami&quot;/&gt; Postavená bola v &quot;závere&quot; roka 2003,&lt;ref name=&quot;hnonline-druha&quot;/&gt; v prevádzke od roku 2004.&lt;ref name=&quot;greenenergy-vietor&quot;/&gt;

Stavba vyžadovali 5 nadrozmerných nákladov z Nemecka pre každú turbínu.&lt;ref name=&quot;sme-nad-hlavami&quot;/&gt; Investor sa mal po skúšobnej prevádzke rozhodnúť či postaví ďalších 6 turbín. Náklady sa mali vrátiť za 20 rokov.&lt;ref name=&quot;hnonline-druha&quot;/&gt; V roku 2007 mali byť náklady na jednu turbínu približne 45 mil Sk.&lt;ref name=&quot;sme-nad-hlavami&quot;/&gt; Do obecnej pokladne každá turbína priniesla približne 30 tisíc korún ročne.&lt;ref name=&quot;sme-giganticke&quot;/&gt;

== Technológia ==
Generátory boli od firmy Vestas typ V 39/500, individuálny inštalovaný výkon bol 0.5MW, celkový bol 2MW.&lt;ref name=&quot;greenenergy-vietor&quot;/&gt; Turbíny boli vysoké takmer 60 metrov.&lt;ref name=&quot;sme-giganticke&quot;/&gt; Elektráreň bola riadená automaticky z dispečingu spoločnosti Green Energy Slovakia.&lt;ref name=&quot;hnonline-druha&quot;/&gt; Elektráreň bola napojená do verejnej siete [[Stredoslovenská energetika|Stredoslovenskej energetiky]].&lt;ref name=&quot;sme-nad-hlavami&quot;/&gt;

== Prevádzka a jej ukončenie ==
Ročne elektráreň vyrobila viac než 1 500 MWh energie čím mala ušetriť 1 050 ton [[Kysličník uhličitý|CO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;]].&lt;ref name=&quot;greenenergy-vietor&quot;/&gt; Predpokladaná výroba bola 3 200 MW ročne.&lt;ref name=&quot;sme-v-skalitom-druha&quot;/&gt; Podľa TASR mali štyri turbíny ušetriť 3 tisíc ton CO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;.&lt;ref name=&quot;hnonline-druha&quot;/&gt; Vyrobená energia mala stačiť pre 1 200 domácností.&lt;ref name=&quot;hnonline-druha&quot;/&gt; Prevádzka bola začatá v roku 2004 a ukončená v roku 2008.&lt;ref name=&quot;greenenergy-vietor&quot;/&gt;

Technológie boli už použité a &quot;najväčším nedostatkom bola pomerne častá poruchovosť vo verejnej rozvodnej sieti, ktorá mala za následok aj výpadky vo výrobe.&quot;&lt;ref name=&quot;sme-giganticke&quot;/&gt; Projekt bol v roku 2008 demontovaný s plánom postaviť turbíny nové, k tomu však bola potrebná štátna podpora. Turbíny boli odvezené do zahraničia a stavba v roku 2008 zrušená.&lt;ref name=&quot;sme-giganticke&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;greenenergy-vietor&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Referencie - Vietor | url = http://greenenergy.sk/sk/nase-referencie/vietor/ | vydavateľ = Green Energy Slovakia | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-03-10 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190122183018/http://greenenergy.sk/sk/nase-referencie/vietor/ | dátum archivácie = 2019-01-22 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;hnonline-druha&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = V Skalitom druhá veterná elektráreň | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://dennik.hnonline.sk/podniky-a-trhy/7349-v-skalitom-druha-veterna-elektraren | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2004-01-15 | dátum prístupu = 2019-03-10 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;sme-nad-hlavami&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Holeščáková | meno = Gabriela | autor = | odkaz na autora = | titul = Nad hlavami sa im točia gigantické veterné turbíny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mykysuce.sme.sk/c/3559832/nad-hlavami-sa-im-tocia-giganticke-veterne-turbiny.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-10-23 | dátum prístupu = 2019-03-10 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;sme-v-skalitom-druha&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V Skalitom vyrastá druhá veterná elektráreň | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/1230500/v-skalitom-vyrasta-druha-veterna-elektraren.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2004-01-13 | dátum prístupu = 2019-03-10 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;sme-giganticke&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hažíková | meno = Iveta | autor = | odkaz na autora = | titul = Gigantické veterné turbíny zo Skalitého odviezli, nové sa už nerozkrútili | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mykysuce.sme.sk/c/5851140/giganticke-veterne-turbiny-zo-skaliteho-odviezli-nove-sa-uz-nerozkrutili.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2011-04-14 | dátum prístupu = 2019-03-10 }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [http://greenenergy.sk/sk/nase-referencie/vietor/ Veterné elektrárne Green Energy Slovakia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190122183018/http://greenenergy.sk/sk/nase-referencie/vietor/ |date=2019-01-22 }}

&lt;!-- {{Súradnice|48.57|17.385|display=title}} --&gt;{{Elektrárne na Slovensku}}
[[Kategória:Skalité]]
[[Kategória:Veterné elektrárne na Slovensku|Skalité]]
[[Kategória:Elektrárne v Žilinskom kraji]]
[[Kategória:Stavby v okrese Čadca]]
[[Kategória:Vzniklo v 2004]]
[[Kategória:Zaniklo v 2008]]</text>
      <sha1>tp3qw1vqi7quo4ax6ki6erl567jm27x</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025</title>
    <ns>0</ns>
    <id>633151</id>
    <revision>
      <id>8213200</id>
      <parentid>8184714</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:17:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vladimírmecia</username>
        <id>265044</id>
      </contributor>
      <origin>8213200</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="69429" sha1="5srms7lp9loheko2hfh8hdtx0svy17j" xml:space="preserve">{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji
|rok=2025
|logo=
|veľkosť loga=
|usporiadateľ=Švédsko
|2 usporiadateľ=Dánsko
|dátum=9. – 25. máj 2025
|počet tímov=16
|počet dejísk=2
|počet miest=2
|dejiská=[[Štokholm]], [[Herning]]
|víťaz=USA
|počet titulov=3
|druhý=SUI
|tretí=SWE
|štvrtý=DEN
|zostupujúci=KAZ
|2 zostupujúci=FRA
|postupujúci=GBR
|2 postupujúci=ITA
|zápasy=64
|aktualizácia=
|najproduktívnejší hráč={{CZE}} [[David Pastrňák]] &lt;br/&gt;&lt;small&gt;(15 bodov)&lt;small/&gt;|najužitočnejší hráč={{SUI}} [[Leonardo Genoni]]|góly=373|návštevnosť=489450}}	

'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025''' boli v poradí 88. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=| meno=| autor=| odkaz na autora=| titul=IIHF - Home 2025 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm | vydavateľ=iihf.com | miesto=| dátum vydania=| dátum aktualizácie=2025-05-25| dátum prístupu= | jazyk=en}}&lt;/ref&gt;Turnaj Top divízie sa hral v [[Štokholm|Štokholme]] a [[Herning|Herningu]] vo [[Švédsko|Švédsku]] a [[Dánsko|Dánsku]] od 9. do 25. mája 2025.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=| meno=| autor=| odkaz na autora=| titul=2025 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/905/ | vydavateľ=stats.iihf.com | miesto=| dátum vydania=| dátum aktualizácie=2025-05-25| dátum prístupu= | jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Obhajcom titulu z predošlého roka bol bol tím [[České národné hokejové mužstvo|Česka]]. Víťazom turnaja sa stál tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]].

==Kvalifikácia==
;Kvalifikovaní ako hostitelia
:{{SWE|lh|1}}
:{{DEN|lh|1}}

;Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|Majstrovstvách sveta 2024]]
:{{CZE|lh|1}}
:{{FIN|lh|1}}
:{{FRA|lh|1}}
:{{CAN|lh|1}}
:{{KAZ|lh|1}}
:{{LAT|lh|1}}
:{{GER|lh|1}}
:{{NOR|lh|1}}
:{{AUT|lh|1}}
:{{SVK|lh|1}}
:{{SUI|lh|1}}
:{{USA|lh|1}}

;Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024 – I. divízia|I. A divízie MS 2024]]
:{{HUN|lh|1}}
:{{SLO|lh|1}}

==Dejiská==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
!{{SWE|w}}
| rowspan=&quot;4&quot; |{{LocMap+ |Škandinávia|float=none |width=250|caption=|places=
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=59.293556|lon=18.083236|label='''[[Štokholm]]'''|position=left}}
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=56.118|lon=8.9525|label='''[[Herning]]'''|position=right}}
}}
!{{DEN|w}}
|-
![[Štokholm]]
![[Herning]]
|-
|[[Avicii Arena]]&lt;br&gt;Kapacita: 16 000
|[[Jyske Bank Boxen]]&lt;br&gt;Kapacita: 15 000
|-
|[[Súbor:Stockholm Globe Arena.jpg|200px]]
|[[Súbor:Jyske Bank Boxen.jpg|200px]]
|}

==Nasadenie==
Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to využili, pretože Fínsko malo byť pôvodne v skupine B a Švajčiarsko v skupine A.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko=
 | meno=
 | autor=
 | odkaz na autora=
 | titul=IIHF - The 2025 IIHF Ice Hockey World Championship grouping revealed
 | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm/news/61723/the_2025_iihf_ice_hockey_world_championship_groupi
 | vydavateľ=iihf.com
 | dátum vydania=
 | dátum aktualizácie=
 | dátum prístupu=2024-05-30
 | miesto=
 | jazyk=en
}}&lt;/ref&gt; Taktiež bolo vymenené Švédsko so Spojenými štátmi, aby obaja usporiadatelia neboli v jednej skupine.

''V zátvorke je poradie v aktuálnom rebríčku IIHF.''

{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
;Skupina A (Štokholm)
*{{CAN|lh|1}} (1)
*{{FIN|lh|1}} (3)
*{{SWE|lh|1}} (7)
*{{SVK|lh|1}} (9)
*{{LAT|lh|1}} (10)
*{{AUT|lh|1}} (13)
*{{FRA|lh|1}} (14)
*{{SLO|lh|1}} (19)
{{Stĺpce-2}}
;Skupina B (Herning)
*{{CZE|lh|1}} (4)
*{{SUI|lh|1}} (5)
*{{USA|lh|1}} (6)
*{{GER|lh|1}} (8)
*{{DEN|lh|1}} (11)
*{{NOR|lh|1}} (12)
*{{KAZ|lh|1}} (15)
*{{HUN|lh|1}} (18)
{{Stĺpce-koniec}}

==Súpisky==
''Hlavný článok: [[Súpisky Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2025]]''

Súpiska každého tímu pozostáva z minimálne 15 korčuliarov (útočníkov a obrancov) a dvoch brankárov a maximálne 22 korčuliarov a troch brankárov. Všetkých 16 zúčastnených krajín muselo po potvrdení svojimi príslušnými národnými asociáciami predložiť „dlhý zoznam“ najneskôr dva týždne pred turnajom a konečný zoznam do stretnutia pasovej kontroly pred začiatkom turnaja.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul=IIHF - Tournament Info 2025 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm/tournamentinfo/59072/player_entry | vydavateľ=IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu=2025-05-06 | jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

==Základné skupiny==
{| class=&quot;wikitable&quot;
| style=&quot;background: #ccffcc; width:20px&quot; |
|Tímy postupujúce do štvrťfinále
|-
| style=&quot;background: #ffcccc;&quot; |
|Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2026
|}

''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]] – [[UTC+2]]).''

===Skupina A===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=34|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=0|p=1|sg=28|ig=8|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh|1}}|v=4|vp=2|pp=0|p=1|sg=22|ig=10|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=2|pp=0|p=3|sg=21|ig=18|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=25}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=4|sg=9|ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=9|ig=29}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=8|ig=27|pozadie=#ffcccc}}
|}

{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=9. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{AUT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|0|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=6 822
|stav={{ku|0|1|}}&lt;br&gt;{{ku|0|2|}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}
|brankár1=[[Atte Tolvanen]]
|brankár2=[[Juuse Saros]]
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Brend Wolf]] (Unterweger, Schneider) - 13:54
|góly2=04:38 - [[Patrik Puistola|Puistola]] (Salo, Hämeenaho)&lt;br&gt;07:06 - [[Juuso Parssinen|Parssinen]] (Seppälä, Pesonen)
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{USA}} Shane Gustafson
|čiarový2={{SWE}} Ludek Lundgren
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=16
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A01_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=9. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|5|0}} 
|tretiny={{tretiny|3|0|1|0|1|0}}
|góly1=[[Mikael Backlund]] (Heineman, Lindholm) - 11:17&lt;br&gt;[[Leo Carlsson]] (Pettersson, Johansson) - 18:50&lt;br&gt;[[Jonas Brodin]] (Larsson, Lundestrom) - 19:54&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Elias Lindholm]] (Gustafsson, Backlund) - 38:46&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Mika Zibanejad]] (Andersson, Pettersson) - 57:33
|góly2=
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|0}}
|brankár1=Jacob Markstrom
|brankár2=Patrik Rybár
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{FIN}} Riku Brander
|rozhodca2={{DEN}} Mads Frandsen
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek
|tresty1=0
|tresty2=2
|strely1=20
|strely2=15
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a03_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=10. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|0|4}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|3|0|0}}
|góly1=
|góly2=7:22 [[Bo Horvat]] (MacKinnon, Konecny)&lt;br&gt;&lt;br&gt;23:41 - [[Nathan MacKinnon]] (Weegar)&lt;br&gt;33:38 - Bo Horvat (MacKinnon, Montour)&lt;br&gt;36:55 - [[Noah Dobson]] (Celebrini, O'Reilly)
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=9 011
|brankár1=
|brankár2=
|rozhodca={{SWE}} Mikael Holm
|rozhodca2={{GER}} André Schrader
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä
|tresty1=14
|tresty2=4
|strely1=11
|strely2=44
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a05_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=10. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|4|2}} 
|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|3|1}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2&lt;br&gt;4 : 2
|góly1=&lt;br&gt;Zibanejad - 33:26&lt;br&gt;&lt;br&gt;Brodin - 57:41&lt;br&gt;Zibanejad - 57:53&lt;br&gt;Wennberg - 58:39
|góly2=25:30 - Baumgartner&lt;br&gt;&lt;br&gt;52:26 - Kasper
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{CZE}} Jan Hribik
|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane
|čiarový={{SUI}} Dominik Schlegel
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=2
|tresty2=8
|strely1=25
|strely2=16
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A07_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=10. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|4}}
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|3}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=7 564
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;1 : 4
|brankár1=
|brankár2=
|góly1=Fabre - 15:02
|góly2=&lt;br&gt;35:36 - Dzierkals&lt;br&gt;42:02 - Zile&lt;br&gt;58:36 - Locmelis&lt;br&gt;59:29 - Locmelis
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=19
|strely2=20
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A09_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=11. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 870
|skóre={{ku|3|1}} 
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}
|góly1=[[Sebastián Čederle]] ([[Adam Sýkora|Sýkora]]) - 8:20&lt;br&gt;[[Pavol Regenda]] ([[Samuel Kňažko|Knažko]], [[Mário Grman|Grman]]) - 9:26&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Michal Krištof]] ([[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Dávid Mudrák|Mudrák]]) - 31:12
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;46:29 - [[Ken Ograjensek]] (Sabolič, Macuh)
|brankár1=[[Samuel Hlavaj]]
|brankár2=[[Matija Pintaric]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=39
|strely2=18
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a11_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=11. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|7}}
|tretiny={{tretiny|1|2|0|3|0|2}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=9 531
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;{{ku|1|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|6}}&lt;br&gt;{{ku|1|7}}
|góly1=[[Eduards Tralmaks]] ([[Dans Locmelis|Locmelis]]) - 7:05
|góly2=&lt;br&gt;9:30 - [[Travis Konecny]] ([[Travis Sanheim|Sanheim]], [[Sidney Crosby|Crosby]])&lt;br&gt;10:31 - [[Nate MacKinnon]] ([[Bo Horvat|Horvat]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;27:11 - [[Kent Johnson]] ([[Brandon Montour|Montour]], Crosby)&lt;br&gt;31:10 - Kent Johnson&lt;br&gt;39:36 - Travis Konecny&lt;br&gt;&lt;br&gt;45:09 - [[Macklin Celebrini]] (Konecny, Crosby)&lt;br&gt;55:18 - [[Barrett Hayton]] ([[Philip Danault|Danault]])
|brankár1=[[Gustavs Grigals]]
|brankár2=[[Mac-Andre Fleury]]
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=12
|tresty2=12
|strely1=17
|strely2=37
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a13_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=11. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 832
|skóre={{ku|4|3}} pp
|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|2|1|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|3}}&lt;br&gt;{{ku|3|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|3}}
|góly1=&lt;br&gt;[[Teuvo Teravainen]] ([[Mikko Lehtonen|Lehtonen]], [[Vili Saarijarvi|Saarijarvi]]) - 37:33&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Eeli Tolvanen]] (Lehtonen) - 58:27&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Lehtonen, Teravainen) - 59:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Juuso Parssinen]] (Tolvanen, [[Juho Lammikko|Lammikko]]) - 61:24
|góly2=28:01 - [[Kevin Bozon]] ([[Kevin Spinozzi|Spinozzi]], [[Tim Bozon|T. Bozon]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt; 50:57 - Tim Bozon ([[Jordann Perret|Perret]], [[Pierre-Edouard Bellemare|Bellemare]])&lt;br&gt;57:18 - Jordann Perret (Bellemare)
|brankár1=[[Emil Larmi]]
|brankár2=[[Antoine Keller]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=6
|tresty2=4
|strely1=51
|strely2=19
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a15_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=12. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre={{ku|3|2}} sn
|tretiny={{tretiny|2|0|0|1|0|1|0|0|1|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 375
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|2}}
|brankár1=[[David Kickert]]
|brankár2=[[Samuel Hlavaj]]
|góly1=[[Peter Schneider]] ([[Bernd Wolf|Wolf]], [[Marco Kasper|Kasper]]) - 7:33&lt;br&gt;Marco Kasper (Schneider, [[Clemens Unterweger|Unterweger]]) - 11:22&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;26:15 - [[Samuel Honzek]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:53 - [[Matúš Sukeľ]] ([[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]])
|nájazdy1=Marco Kasper - {{Sn-nep}}&lt;br&gt;[[Dominic Zwerger]] - {{Sn-nep}}&lt;br&gt;[[Benjamin Baumgartner]] - {{Sn-nep}}&lt;br&gt;[[Lukas Haudum]] - {{Sn-gól}}&lt;br&gt;Peter Schneider - {{Sn-gól}}
|nájazdy2={{Sn-nep}} - [[Maxim Čajkovič]]&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - [[Martin Chromiak]]&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - [[Dalibor Dvorský]]&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - [[Róbert Lantoši]]&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - [[Michal Krištof]]
|rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=22
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a17_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=12. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{FIN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|1|2}} 
|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Harri Pesonen]] ([[Mikko Lehtonen|Lehtonen]], [[Hannes Bjorninen|Bjorninen]]) - 53:04
|góly2=4:45 - [[Leo Carlsson]] ([[Erik Gustafsson|Gustafsson]], [[Lucas Raymond|Raymond]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;27:23 - [[Jonas Brodin]] (Raymond)
|brankár1=[[Juuse Saros]]
|brankár2=[[Jacob Markstrom]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane
|rozhodca2={{GER}} Andre Schrader
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson
|tresty1=8
|tresty2=2
|strely1=19
|strely2=41
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a19_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre={{ku|2|5}}
|tretiny={{tretiny|0|0|2|4|0|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 423
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|5}}
|brankár1=[[Kristers Gudlevskis]]
|brankár2=[[Lukas Horak]]
|góly1=[[Marcel Mahkovec]] ([[Nik Simsic|Simsic]]) - 22:40&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Blaz Gregorc]] - 32:54
|góly2=&lt;br&gt;28:50 - [[Kristians Rubins]] ([[Haralds Egle|Egle]], [[Toms Andersons|Andersons]])&lt;br&gt;32:02 - [[Anri Ravinskis]] ([[Eduards Tralmaks|Tralmaks]], [[Janis Jaks|Jaks]])&lt;br&gt;32:23 - [[Martins Dzierkals]] ([[Toms Andersons|Andersons]], [[Markuss Komuls|Komuls]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;33:45 - [[Dans Locmelis]] ([[Robers Mamcics|Mamcics]], Tralmaks)&lt;br&gt;&lt;br&gt;54:16 - Eduards Tralmaks (Rubins)
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla
|tresty1=0
|tresty2=4
|strely1=18
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a21_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=13. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 124
|skóre={{ku|5|0}} 
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|0}}
|góly1=[[Bo Horvat]] ([[Tyson Foerster|Foerster]]) - 6:32&lt;br&gt;[[Will Cuylle]] ([[Kent Johnson|Johnson]], [[Ryan O'Reilly|O'Reilly]]) - 12:11&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Sidney Crosby]] ([[Brandon Montour|Montour]]) - 37:31&lt;br&gt;&lt;br&gt;Bo Horvat ([[Travis Konecny|Konecny]], [[Nathan MacKinnon|MacKinnon]]) - 43:57&lt;br&gt;Brandon Montour ([[Barrett Hayton|Hayton]], [[Brayden Schenn|Schenn]]) - 51:05
|góly2=
|brankár1=[[Jordan Binnington]]
|brankár2=[[Julian Junca]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{CZE}} Jan Hribik
|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari
|čiarový={{CZE}} Jiří Ondráček
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=2
|tresty2=4
|strely1=36
|strely2=15
|správa=https://stats.iihf.com/hydar/905/ihm905a23_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=14. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre={{ku|2|1}}
|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|1|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=2 915
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|1}}
|brankár1=[[Samuel Hlavaj]]
|brankár2=[[Antoine Keller]]
|góly1=[[Martin Chromiak]] ([[Samuel Honzek|Honzek]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]]) - 29:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Mislav Rosandič]] ([[Maxim Čajkovič|Čajkovič]], [[Michal Krištof|Krištof]]) - 49:13
|góly2=&lt;br&gt;34:34 - [[Louis Boudon]] ([[Aurelien Dair|Dair]], [[Sacha Treille|Treille]])
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{GER}} Andre Shrader
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla
|tresty1=4
|tresty2=8
|strely1=35
|strely2=20
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a25_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=14. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|0|6}} 
|tretiny={{tretiny|0|0|0|2|0|4}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}&lt;br&gt;{{ku|0|5}}&lt;br&gt;{{ku|0|6}}
|góly1=
|góly2=30:15 - [[Rasmus Andersson]] ([[Elias Lindholm|Lindholm]])&lt;br&gt;30:27 - [[Anton Bengtsson|Bengtsson]] ([[Alexander Wennberg|Wennberg]], [[Jonas Brodin|Brodin]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;40:36 - [[Lucas Raymond]] ([[Lao Carlsson|Carlsson]], [[Isac Lundestrom|Lundestrom]])&lt;br&gt;48:32 - [[Adam Larsson]] ([[Jesper Froden|Froden]], Carlsson)&lt;br&gt;50:46 - [[Mika Zibanejad]] ([[Alexander Wennberg|Wennberg]], Brodin)&lt;br&gt;58:49 - Elias Lindholm (Froden, Raymond)
|brankár1=[[Kristers Gudlevskis]]
|brankár2=[[Samuel Ersson]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{CZE}} Jiří Ondráček
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=10
|tresty2=4
|strely1=20
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a27_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=15. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre={{ku|9|1}}
|tretiny={{tretiny|3|0|4|1|2|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 875
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|6|1}}&lt;br&gt;{{ku|7|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|8|1}}&lt;br&gt;{{ku|9|1}}&lt;br&gt;
|brankár1=[[Juuse Saros]]
|brankár2=[[Matija Pintaric]]&lt;small&gt; (0:00{{--}}28:32)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Lukas Horak]]&lt;small&gt; (28:32{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|góly1=[[Mikko Lehtonen]] ([[Eemil Erholtz|Erholtz]], [[Harri Pesonen|Pesonen]]) - 2:43&lt;br&gt;Mikko Lehtonen ([[Teuvo Teravainen|Teravainen]], [[Vili Saarijarvi|Saarijarvi]]) - 7:26&lt;br&gt;Vili Saarijarvi ([[Lenni Hameenaho|Hameenaho]], [[Patrik Puistola|Puistola]]) - 11:33&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Eeli Tolvanen]] (Teravainen, [[Juho Lammikko]]) - 26:52&lt;br&gt;Lenni Hameenaho ([[Waltteri Merela|Merela]], [[Juuso Parssinen|Parssinen]]) - 28:32&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Teravainen, Saarijarvi) - 35:42&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Teravainen, [[Atro Leppanen|Leppanen]]) - 39:35&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nikolas Matinpalo]] (Teravainen) - 42:28&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Teravainen, [[Robin Salo|Salo]]) - 52:54
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;24:00 - [[Bine Masic]] ([[Marcel Mahkovec|Mahkovec]], [[Jan Drozg|Drozg]])
|rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik
|čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=2
|tresty2=4
|strely1=37
|strely2=17
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a29_74_3_0.pdf
}}{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=15. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=5 259
|skóre={{ku|5|1}} 
|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|3|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nathan MacKinnon]] ([[Brandon Montour|Montour]], [[Bo Horvat|Horvat]]) - 21:59&lt;br&gt;Nathan MacKinnon (Montour, [[Philip Danault|Danault]]) - 33:10&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Travis Konecny]] ([[Will Cuylle|Cuylle]], [[Noah Dobson|Dobson]]) - 48:32&lt;br&gt;Will Cuylle (Konecny, Montour) - 51:42&lt;br&gt;[[Sidney Crosby]] (Horvat, MacKinnon) - 58:27
|góly2=11:20 - [[Vinzenz Rohrer]] ([[Brian Lebler|Lebler]], [[Benjamin Baumgartner|Baumgartner]])
|brankár1=[[Marc-Andre Fleury]]
|brankár2=[[Florian Vorauer]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{SWE}} Mikael Holm
|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=52
|strely2=16
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a31_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=16. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre={{ku|5|2}}
|tretiny={{tretiny|3|0|0|0|2|2}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 873
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|2}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}
|brankár1=[[David Kickert]]
|brankár2=[[Antoine Keller]] &lt;small&gt; (0:00{{--}}15:30)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Quentin Papillon]] &lt;small&gt; (15:30{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|góly1=[[Marco Kasper]] ([[Dominic Zwerger|Zwerger]], [[Clemens Unterweger|Unterweger]]) - 0:39&lt;br&gt;[[Vinzenz Rohrer]] ([[Lukas Haudum|Haudum]], [[Brian Lebler|Lebler]]) - 7:58&lt;br&gt;[[Ramon Schnetzer]] - 15:30&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Marco Kasper (Zwerger, Rohrer) - 57:56&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Peter Schneider]] (Zwerger) - 59:09
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:09 - [[Jordann Peret]] ([[Pierre-Edouard Bellemare|Bellemare]], [[Alexandre Texier|Texier]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;58:26 - Pierre-Edouard Bellemare (Texier, Perret)
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2={{GER}} Andre Schrader
|čiarový={{FIN}} Tommi Niittyla
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=14
|tresty2=6
|strely1=24
|strely2=23
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a33_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=16. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|4|0}} 
|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}
|góly1=[[Elias Lindholm]] ([[Mikael Backlund|Backlund]], [[Erik Gustafsson|Gustafsson]]) - 25:04&lt;br&gt;Elias Lindholm ([[Marcus Pettersson|Pettersson]], [[Filip Forsberg|Forsberg]]) - 38:05&lt;br&gt;&lt;br&gt;Elias Lindholm ([[Jonas Brodin|Brodin]], [[Adam Larsson|Larsson]]) - 51:13&lt;br&gt;[[Marcus Johansson]] (Gustafsson, [[Simon Edvinsson|Edvinsson]]) - 56:08
|góly2=
|brankár1=[[Jacob Markstrom]]
|brankár2=[[Lukas Horak]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson
|tresty1=2
|tresty2=6
|strely1=60
|strely2=9
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a35_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{LAT|lh|1}}
|skóre={{ku|2|1}}
|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}
|brankár1=[[Juuse Saros]]
|brankár2=[[Kristers Guldevskis]]
|góly1=[[Juuso Parssinen]] ([[Lenni Hameenaho|Hameenaho]], [[Atro Leppanen|Leppanen]]) - 27:37&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Mikko Lehtonen]] ([[Teuvo Teravainen|Teravainen]], [[Eeli Tolvanen|Tolvanen]]) - 50:55
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;55:09 - [[Rodrigo Abols]] ([[Rudolfs Balcers|Balcers]], [[Ralfs Freibergs|Freibergs]])
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček
|tresty1=12
|tresty2=18
|strely1=23
|strely2=35
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a37_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=17. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|0|4}} 
|tretiny={{tretiny|0|2|0|1|0|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|4}}
|góly1=
|góly2=13:27 - [[Lucas Raymond]] ([[Leo Carlsson|Carlsson]], [[Isac Lundestrom|Lundestrom]])&lt;br&gt;14:25 - [[Emil Heineman]] ([[Anton Bengtsson|Bengtsson]], [[Jonas Brodin|Brodin]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;24:39 - [[Elias Lindholm]] ([[Mikael Backlund|Backlund]], Raymond)&lt;br&gt;&lt;br&gt;44:05 - Isac Lundestrom ([[Filip Forsberg|Forsberg]], [[Erik Gustafsson|Gustafsson]])
|brankár1=[[Antoine Keller]]
|brankár2=[[Samuel Ersson]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik
|čiarový={{FIN}} Tommi Niittyla
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=15
|strely2=36
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a39_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre={{ku|7|0}}
|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|2|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|6|0}}&lt;br&gt;{{ku|7|0}}
|góly1=[[Brandon Montour]] ([[Travis Konecny|Konecny]], [[Sidney Crosby|Crosby]]) - 14:44&lt;br&gt;[[Tyson Foerster]] ([[Ryker Evans|Evans]], [[Macklin Celebrini|Celebrini]]) - 15:48&lt;br&gt;&lt;br&gt;Sidney Crosby (Celebrini, Montour) - 23:25&lt;br&gt;Macklin Celebrini (Crosby, [[Mike Matheson|Matheson]]) - 38:08&lt;br&gt;[[Nathan MacKinnon]] ([[Bo Horvat|Horvat]], Matheson) - 38:59&lt;br&gt;&lt;br&gt;Sidney Crosby ([[Noah Dobson|Dobson]], Konecny) - 46:58&lt;br&gt;Nathan MacKinnon ([[Will Cuylle|Cuylle]]) - 48:34
|góly2=
|brankár1=[[Jordan Binnington]]
|brankár2=[[Patrik Rybár]]&lt;small&gt; (0:00{{--}}40:00)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Adam Húska]]&lt;small&gt; (40:00{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukonari
|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane
|čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=6
|tresty2=10
|strely1=44
|strely2=14
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a41_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=18. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 457
|skóre={{ku|2|3}} sn
|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|1|1|0|0|0|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|2|2}}
|góly1=[[Blaz Gregorc]] ([[Marcel Mahkovec|Mahkovec]], [[Ken Ograjensek|Ograjensek]]) - 9:53&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Robert Sabolič]] ([[Jan Ćosić|Ćosić]], [[Matic Török|Török]]) - 53:01
|góly2=&lt;br&gt;13:49 - [[Dominic Zwerger]] ([[Peter Schneider|Schneider]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:20 - [[Brian Lebler]] ([[Lukas Haudum|Haudum]], Zwerger)
|brankár1=[[Lukas Horak]]
|brankár2=[[David Kickert]]
|nájazdy1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-nep}} [[Jan Drozg]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - Robert Sabolič&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - Ken Ograjensek
|nájazdy2=&lt;br&gt;{{Sn-nep}} [[Marco Kasper]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - Lukas Haudum&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - Dominic Zwerger&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - [[Benjamin Baumgartner]]
|rozhodca={{GER}} Andre Schrader
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=16
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A43_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=18. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|5}}
|tretiny={{tretiny|1|1|0|3|0|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=7 894
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|5}}
|brankár1=[[Samuel Hlavaj]]
|brankár2=[[Kristers Gudlevskis]]
|góly1=&lt;br&gt;[[Sebastián Čederle]] ([[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Samuel Kňažko|Kňažko]]) - 9:16
|góly2=2:44 - [[Haralds Egle]] ([[Toms Andersons|Andersons]], [[Janis Jaks|Jaks]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;21:31 - [[Dans Locmelis]] ([[Eduards Tralmaks|Tralmaks]])&lt;br&gt;25:52 - [[Rihards Bukarts]]&lt;br&gt;34:29 - Toms Andersons ([[Martins Lavins|Lavins]], Egle)&lt;br&gt;&lt;br&gt;56:22 - [[Rodrigo Abols]] ([[Kaspars Daugavins|Daugavins]])
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukonari
|čiarový={{USA}} Shane Gustafson
|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla
|tresty1=6
|tresty2=6
|strely1=27
|strely2=31
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a45_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=19. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SLO|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 273
|skóre={{ku|1|3}} 
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;Bozon - 58:05
|góly2=9:22 - Jezovsek&lt;br&gt;16:21 - Simsic&lt;br&gt;&lt;br&gt;59:45 - Torok
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=29
|strely2=25
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A47_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=19. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}} sn
|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|0|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1
|brankár1=
|brankár2=
|góly1=O'Reilly - 37:57
|góly2=&lt;br&gt;47:01 - Puistola
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=38
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A49_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=20. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 973
|skóre={{ku|1|6}} 
|tretiny={{tretiny|0|1|1|2|0|3}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;1 : 4&lt;br&gt;1 : 5&lt;br&gt;1 : 6
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tralmaks - 28:03
|góly2=17:08 - Zwerger&lt;br&gt;23:57 - Baumgartner&lt;br&gt;25:38 - Rohrer&lt;br&gt;&lt;br&gt;44:28 - Raffl&lt;br&gt;52:29 - Zwerger&lt;br&gt;57:18 - Rohrer
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=6
|tresty2=8
|strely1=29
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A51_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=10 467
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;1 : 2
|brankár1=
|brankár2=
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;Lantoši - 54:42
|góly2=5:18 - Puistola&lt;br&gt;38:17 - Merela
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=6
|strely1=30
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A53_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=20. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{SWE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|3|5}} 
|tretiny={{tretiny|1|3|1|1|1|1}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5&lt;br&gt;3 : 5
|góly1=&lt;br&gt;Lindholm - 3:47&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Johansson - 23:02&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Andersson - 56:52
|góly2=0:18 - Sanheim&lt;br&gt;&lt;br&gt;7:15 - Foerster&lt;br&gt;13:01 - O'Reilly&lt;br&gt;&lt;br&gt;30:50 - Celebrini&lt;br&gt;44:11 - MacKinnon
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=10
|tresty2=14
|strely1=28
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A55_74_3_0.pdf
}}

===Skupina B===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=34|ig=9|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{USA|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=34|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=35|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=25|ig=24|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=22}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=13|ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=8|ig=39}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=9|ig=32|pozadie=#ffcccc}}
|}

{{Hokejbox2|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|dátum=9. máj 2025|čas=16:20|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning|bg=|brankár1=[[Leonardo Genoni]]|brankár2=[[Karel Vejmelka]]|skóre={{ku|4|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|0|2|2|1|0|1|}}|góly1=[[Christian Marti]] (M. Fora, G. Hofmann) - 01:34&lt;br&gt;[[Damien Riat]] (J. Siegenthaler, D. Kunan) - 17:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Sandro Schmid]] (Moy, Hofmann) - 41:21&lt;br&gt;[[Sven Andrighetto]] (Marti, Malgin) - 49:00|stav={{ku|1|0|}}&lt;br&gt;{{ku|2|0|}}&lt;br&gt;{{ku|2|1|}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|2|}}&lt;br&gt;{{ku|2|3|}}&lt;br&gt;{{ku|3|3|}}&lt;br&gt;{{ku|4|3|}}&lt;br&gt;{{ku|4|4|}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|5|}}|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;19:41 - [[Matěj Stránský]] (Pastrňák, Červenka) (PH2)&lt;br&gt;&lt;br&gt;26:01 - [[Filip Zadina]] (Krejčík, Špaček)&lt;br&gt;35:33 - [[Filip Pyrochta]] (Zadina, Špaček)&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;56:13 - [[Lukáš Sedlák]] (Červenka, Hronek) (PH)&lt;br&gt;&lt;br&gt;62:30 - [[Roman Červenka]] (Pastrňák, Vejmelka)|tresty1=6|tresty2=4|strely1=20|strely2=29|divákov=10 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B02_74_4_0.pdf|rozhodca2={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|dátum=9. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=10 500
|skóre=0 : 5
|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4&lt;br&gt;0 : 5
|góly1=
|góly2=17:52 - Gauthier&lt;br&gt;23:59 - Cooley&lt;br&gt;28:32 - Beniers&lt;br&gt;49:31 - Lohrei&lt;br&gt;56:16 - Beniers
|tresty1=8
|tresty2=6
|strely1=26
|strely2=48
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B04_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Christopher Holm|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{KAZ|lh|1}}'''
|dátum=10. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=3 588
|skóre=1 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2
|góly1=Johannesen - 05:33
|góly2=&lt;br&gt;25:08 - Starčenko&lt;br&gt;52:08 - Volkov
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=31
|strely2=21
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B06_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SVK}} Peter Stano|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|dátum=10. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=6 184
|skóre=6 : 1
|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;5 : 1&lt;br&gt;6 : 1
|góly1=Kahun - 10:54&lt;br&gt;Samanski - 16:09&lt;br&gt;Kalble - 34:09&lt;br&gt;Tiffels - 39:44&lt;br&gt;Ehl - 45:54&lt;br&gt;&lt;br&gt;Kahun - 59:09
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;48:29 - Ambrus
|tresty1=4
|tresty2=8
|strely1=35
|strely2=19
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B08_74_3_0.pdf
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|dátum=10. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=10 095
|skóre=2 : 5
|tretiny={{tretiny|0|1|2|2|0|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5
|góly1=&lt;br&gt;Moelgaard - 22:09&lt;br&gt;Blichfeld - 28:59
|góly2=14:41 - Hischier&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;35:40 - Moy&lt;br&gt;38:34 - Moy&lt;br&gt;45:19 - Riat&lt;br&gt;58:49 - Hischier
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=15
|strely2=35
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B10_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Christopher Holm|rozhodca2={{CAN}} Mike Langin}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|dátum=11. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=4 041
|skóre=6 : 0
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;6 : 0&lt;br&gt;
|góly1=Nazar - 14:07&lt;br&gt;Nazar - 16:54&lt;br&gt;Gauthier - 30:02&lt;br&gt;Gauthier - 41:13&lt;br&gt;Garland - 41:54&lt;br&gt;Cooley - 54:26
|góly2=
|tresty1=4
|tresty2=6
|strely1=39
|strely2=13
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B12_74_3_0.pdf
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons|rozhodca2={{SVK}} Peter Stano}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|dátum=11. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=4 733
|skóre={{ku|4|1}}
|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}
|góly1=&lt;br&gt;[[Maximilian Kastner]] ([[Alexander Ehl|Ehl]], [[Moritz Seider|Seider]]) - 13:09&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Wojciech Stachowiak]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Justin Schutz|Schutz]]) - 34:53&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Lukas Reichel]] - ([[Frederik Tiffels|Tiffels]], [[Lukas Kable|Kable]]) - 41:49&lt;br&gt;Lukas Kable (Ehl, Kastner) - 45:33
|góly2=3:05 - [[Nikita Mikhailis]] ([[Arkadiy Shestakov|Shestakov]])
|brankár1=[[Mathias Niederberger]]
|brankár2=[[Maxim Pavlenko]]
|tresty1=4
|tresty2=0
|strely1=33
|strely2=21
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b14_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|dátum=11. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=4 791
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|0|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}
|góly1=&lt;br&gt;[[Stian Solberg]] ([[Jacob Berglund|Berglund]], [[Eirik Salsten|Salsten]]) - 28:03
|góly2=22:14 - [[Jakub Flek]] ([[Jakub Krejčík|Krejčík]], [[Jakub Lauko|Lauko]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;33:20 - [[David Pastrňák]] ([[Roman Červenka|Červenka]], [[Filip Hronek|Hronek]])
|brankár1=[[Jonas Arntzen]]
|brankár2=[[Karel Vejmelka]]
|rozhodca={{CAN}} Mike Langin
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{USA}} Nick Briganti
|čiarový2={{SVK}} Oto Durmis
|tresty1=6
|tresty2=6
|strely1=23
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b16_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{USA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|dátum=12. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=5 741
|skóre={{ku|0|3}}
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|0|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}
|brankár1=[[Joey Daccord]]
|brankár2=[[Leonardo Genoni]]
|góly1=
|góly2=12:46 - [[Damien Riat]] ([[Tim Berni|Berni]])&lt;br&gt;15:59 - [[Jonas Siegenhaler]] ([[Kevin Fiala|Fiala]], [[Moy Tyler|Tyler]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;51:51 - [[Dean Kukan]] ([[Denis Malgin|Malgin]], [[Sven Andrighetto|Andrighetto]])
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2={{CAN}} Mike Langin
|čiarový={{GER}} Patrick Laguzov 
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=23
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b18_74_3_0.pdf
}}{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|dátum=12. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=9 882
|skóre={{ku|7|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|4|1|3|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}&lt;br&gt;{{ku|6|2}}&lt;br&gt;{{ku|7|2}}
|góly1=[[Martin Nečas]] ([[Ondrej Beranánek|Beranánek]], [[Filip Hronek|Hronek]]) - 23:35&lt;br&gt;[[Daniel Gazda]] ([[Petr Kodýtek|Kodýtek]], Beránek) - 24:23&lt;br&gt;[[David Pastrňák]] ([[Lukáš Sedlák|Sedlák]], [[Daniel Vladař|Vladař]]) - 33:52&lt;br&gt;Lukáš Sedlák (Pastrňák, Hronek) - 36:21&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Martin Nečas ([[Filip Zadina|Zadina]], [[Michael Špaček|Špaček]]) - 44:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Daniel Voženílek]] ([[Jakub Flek|Flek]], [[Jakub Lauko|Lauko]]) - 57:43&lt;br&gt;[[Roman Červenka]] (Pastrňák, Sedlák) - 59:01
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;28:47 - [[Nick Olesen]] ([[Patrick Russell|Russell]], [[Nicklas Jensen|Jensen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;46:24 - [[Christian Wejse]] (Jensen, Olesen)
|brankár1=[[Daniel Vladar]]
|brankár2=[[Frederik Dichow]]
|rozhodca={{SVK}} Peter Stano
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki
|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=33
|strely2=31
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b20_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''
|dátum=13. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=3 622
|skóre={{ku|2|5}}
|tretiny={{tretiny|1|2|0|2|1|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|4}}&lt;br&gt;{{ku|2|5}}
|brankár1=[[Jonas Arntzen]]
|brankár2=[[Philipp Grubauer]]
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Andreas Martinsen]] ([[Michael Brandsegg-Nygard|Brandsegg-Nygard]], [[Johannes Johannesen|Johannesen]]) - 19:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jacob Berglund]] ([[Havard Ostrem|Ostrem]], [[Eskild Olsen|Olsen]]) - 47:07
|góly2=4:51 - [[Yasin Ehliz]] ([[Tim Stutzle|Stutzle]], [[Marc Michaelis|Michaelis]])&lt;br&gt;16:10 - Marc Michaelis (Ehliz, [[Fabio Wagner|Wagner]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;24:56 - [[Wojciech Stachowiak]] ([[Dominik Kahun|Kahun]])&lt;br&gt;26:46 - [[Joshua Samanski]] ([[Lukas Reichel|Reichel]], [[Lukas Kalble|Kalble]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;59:43 - [[Frederik Tiffels]] (Kahun, Stutzle)
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{USA}} Nick Briganti
|tresty1=12
|tresty2=8
|strely1=31
|strely2=30
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b22_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{HUN|lh|1}}'''
|dátum=13. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=1 972
|skóre={{ku|2|4}}
|tretiny={{tretiny|0|2|1|0|1|2}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;{{ku|2|4}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nikita Mikhailis]] ([[Valeriy Orekhov|Orekhov]], [[Arkadiy Shestakov|Shestakov]]) - 34:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Valeriy Orekhov (Shestakov) - 59:01
|góly2=0:15 - [[János Hári]] ([[Henrik Nilsson|Nilsson]], [[Milán Horváth|M. Horváth]])&lt;br&gt;18:31 - [[István Terbócs]] ([[Bence Horváth|B. Horváth]], [[Domán Szongoth|Szongoth]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;40:14 - [[Vilmos Galló]] (Hári, [[Csanád Erdély|Erdély]])&lt;br&gt;43:35 - [[Péter Vincze]] ([[Kristóf Papp|Papp]], Hári)
|brankár1=[[Maxim Pavlenko]]
|brankár2=[[Bence Balizs]]
|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner
|čiarový={{SVK}} Oto Durmis
|čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=25
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b24_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=14. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=3 149
|skóre={{ku|6|5}} pp
|tretiny={{tretiny|4|1|1|2|0|2|1|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}&lt;br&gt;{{ku|5|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|4}}&lt;br&gt;{{ku|5|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|6|5}}
|brankár1=[[Jeremy Swayman]]
|brankár2=[[Tobias Normann]]
|góly1=[[Cutter Gauthier]] ([[Shane Pinto|Pinto]], [[Will Smith|Smith]]) - 4:50&lt;br&gt;[[Clayton Keller]] ([[Jackson Lacombe|Lacombe]], [[Michael Kesselring|Kesselring]]) - 7:18&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Tage Thompson]] - 12:34&lt;br&gt;[[Michael McCarron]] ([[Drew O'Connor|O'Connor]], [[Isaac Howard|Howard]]) - 17:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tage Thompson (Keller, [[Zach Werenski|Werenski]]) - 22:55&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tage Thompson ([[Logan Cooley]], Keller) - 64:09
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;9:59 - [[Stian Solberg]] ([[Jacob Berglund|Berglund]], [[Michael Brandsegg-Nygard|Brandsegg-Nygard]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;26:59 - Stian Solberg ([[Andreas Martinsen|Martinsen]])&lt;br&gt;32:48 - [[Martin Ronnild]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;51:08 - [[Noah Steen]]&lt;br&gt;58:33 - Stian Solberg (Brandsegg-Nygard, Martinsen)
|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2={{LAT}} Christian Ofner
|čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki
|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=39
|strely2=18
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b26_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|dátum=14. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=10 388
|skóre={{ku|1|5}}
|tretiny={{tretiny|0|0|0|2|1|3}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;{{ku|1|5}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nikita Mikhailis]] ([[Roman Starchenko|Starchenko]], [[Leonid Metalnikov|Metalnikov]]) - 46:33
|góly2=24:20 - [[Mikkel Aagaard]] ([[Joachim Blichfeld|Blichfeld]], [[Anders Koch|Koch]])&lt;br&gt;32:57 - [[Alexander True]] ([[Patrick Russel|Russel]], [[Nicklas Jensen|Jensen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:08 - [[Christian Wejse]] ([[Nick Olesen|Olesen]], Blichfeld)&lt;br&gt;50:28 - Alexander True ([[Markus Lauridsen|Lauridsen]])&lt;br&gt;59:53 - Nick Olesen
|brankár1=[[Maxim Pavlenko]]
|brankár2=[[Frederik Dichow]]
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{CAN}} Mike Langin
|čiarový={{GER}} Patrick Laguzov
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=6
|tresty2=10
|strely1=22
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b28_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{GER|lh|1}}
|dátum=15. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=5 391
|skóre={{ku|5|1}}
|tretiny={{tretiny|0|0|4|0|1|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}
|góly1=[[Damien Riat]] ([[Ken Jager|Jager]], [[Christian Marti|Marti]]) - 24:25&lt;br&gt;[[Sven Andrighetto]] ([[Jonas Siegenthaler|Siegenthaler]], [[Denis Malgin|Malgin]]) - 25:49&lt;br&gt;Sven Andrighetto ([[Kevin Fiala|Fiala]], Malgin) - 33:51&lt;br&gt;Sven Andrighetto ([[Dean Kukan|Kukan]], Malgin) - 34:53&lt;br&gt;&lt;br&gt;Sven Andrighetto (Kukan, Malgin) - 48:15
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;58:35 - [[Jonas Müller]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Justin Schutz|Schutz]])
|brankár1=[[Leonardo Genoni]]
|brankár2=[[Mathias Niederberger]]
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{SVK}} Oto Durmis
|čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=32
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b30_74_3_0.pdf
}}{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|dátum=15. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=2 939
|skóre={{ku|6|1}}
|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|6|1}}
|góly1=[[David Pastrňák]] ([[Roman Červenka|Červenka]], [[Lukáš Sedlák|Sedlák]]) - 17:30&lt;br&gt;[[Jakub Flek]] ([[Daniel Voženílek|Voženílek]]) - 19:23&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Petr Kodýtek]] ([[Filip Hronek|Hronek]], Voženílek) - 29:43&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;David Pastrňák ([[Jakub Krejčík|Krejčík]], [[Daniel Gazda|Gazda]]) - 43:42&lt;br&gt;[[Ondrej Beránek]] ([[Filip Zadina|Zadina]], Krejčík) - 46:19 &lt;br&gt;Lukáš Sedlák (Červenka, Pastrňák) - 47:38
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;35:27 - [[András Mihalik]] ([[Péter Vincze|Vincze]], [[Tamás Ortenszky|Ortenszky]])
|brankár1=[[Daniel Vladař]]
|brankár2=[[Ádám Vay]]
|rozhodca={{FIN}} Riku Brander
|rozhodca2={{SVK}} Peter Stano
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{USA}} Nick Briganti
|tresty1=2
|tresty2=8
|strely1=32
|strely2=12
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b32_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|dátum=16. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=10 022
|skóre={{ku|2|8}}
|tretiny={{tretiny|2|1|0|3|0|4}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|2}}&lt;br&gt;{{ku|2|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|5}}&lt;br&gt;{{ku|2|6}}&lt;br&gt;{{ku|2|7}}&lt;br&gt;{{ku|2|8}}
|góly1=[[Péter Vincze]] ([[János Hári|Hári]], [[Henrik Nilsson|Nilsson]]) - 0:33&lt;br&gt;[[András Mihalik]] ([[Bence Szabó (hokejista)|Szabó]], [[Tamás Ortenszky|Ortenszky]]) - 6:23
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;13:22 - [[Mikkel Aagaard]] ([[Nick Olesen|Olesen]], [[Markus Lauridsen|Lauridsen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;27:37 - Markus Lauridsen&lt;br&gt;34:23 - [[Jesper Jensen Aabo]] ([[Mathias Bau|Bau]], [[Phillip Bruggisser|Bruggisser]])&lt;br&gt;34:49 - [[Patrick Russell]] (Olesen, [[Mathias Lassen|Lassen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;43:41 - Mikkel Aagaard ([[Oscar Moelgaard|Moelgaard]], [[Joachim Blichfeld|Blichfeld]])&lt;br&gt;48:45 - Mathias Bau ([[Alexander True|True]])&lt;br&gt;49:13 - Mikkel Aagaard (Moelgaard, Blichfeld)&lt;br&gt;52:53 - Markus Lauridsen (Moelgaard, [[Nicklas Jensen|Jensen]])
|brankár1=[[Bence Bálizs]]
|brankár2=[[Sebastian Dahm]]
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{SVK}} Peter Stano
|čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki
|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov
|tresty1=12
|tresty2=8
|strely1=12
|strely2=41
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b34_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=16. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=3 837
|skóre={{ku|3|0}}
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}
|góly1=[[Sven Andrighetto]] ([[Dean Kukan|Kukan]], [[Denis Malgin|Malgin]]) - 8:56&lt;br&gt;[[Gregory Hofmann]] ([[Tyler Moy|Moy]], [[Simon Knak|Knak]]) - 14:15&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tyler Moy ([[Timo Meier|Meier]], [[Michael Fora|Fora]]) - 28:03
|góly2=
|brankár1=[[Stephane Charlin]]
|brankár2=[[Jonas Arntzen]] 
|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{CZE}} Daniel Hynek
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=28
|strely2=12
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b36_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{GER|lh|1}}
|dátum=17. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=9 595
|skóre={{ku|6|3}}
|tretiny={{tretiny|3|0|0|3|3|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|3|2}}&lt;br&gt;{{ku|3|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|3}}&lt;br&gt;{{ku|5|3}}&lt;br&gt;{{ku|6|3}}
|brankár1=[[Joey Daccord]]
|brankár2=[[Philipp Grubauer]] 
|góly1=[[Tage Thompson]] ([[Zach Werenski|Werenski]], [[Conor Garland|Garland]]) - 1:42&lt;br&gt;[[Frank Nazar]] ([[Cutter Gauthier|Gauthier]]) - 9:43&lt;br&gt;[[Drew O'Connor]] (Thompson) - 14:17&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Conor Garland ([[Clayton Keller|Keller]], [[Logan Cooley|Cooley]]) - 44:50&lt;br&gt;Logan Cooley (Garland, Keller) - 56:31&lt;br&gt;Clayton Keller (Nazar, Garland) - 58:07
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;28:43 - [[Eric Mik]] ([[Joshua Samanski|Samanski]], [[Leon Huttl|Huttl]])&lt;br&gt;34:43 - [[Jonas Müller]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Wojciech Stachowiak|Stachowiak]])&lt;br&gt;35:31 - Wojciech Stachowiak ([[Marc Michaelis|Michaelis]], Huttl)
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamaki
|tresty1=4
|tresty2=10
|strely1=44
|strely2=21
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b38_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|dátum=17. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=7 112
|skóre={{ku|8|1}}
|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|4|1}}
|brankár1=[[Karel Vejmelka]]
|brankár2=[[Jelal-ad-din Amirbekov]]&lt;small&gt; (0:00{{--}}41:06)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Maxim Pavlenko]]&lt;small&gt; (41:06{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|6|1}}&lt;br&gt;{{ku|7|1}}&lt;br&gt;{{ku|8|1}}
|góly1=[[Matěj Stránský]] ([[Ondřej Beránek|Beránek]], [[Filip Pyrochta|Pyrochta]]) - 5:19&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jakub Flek]] ([[Daniel Gazda|Gazda]], [[Adam Klapka|Klapka]]) - 21:26&lt;br&gt;Matěj Stránský ([[David Špaček|D. Špaček]], [[Michael Špaček|M. Špaček]]) - 32:19&lt;br&gt;[[Roman Červenka]] ([[David Pastrňák|Pastrňák]], [[Jakub Krejčík|Krejčík]]) - 37:04&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Adam Klapka]] ([[Libor Hájek|Hájek]]) - 41:06&lt;br&gt;&lt;br&gt;Roman Červenka (Pyrochta, Pastrňák) - 53:13&lt;br&gt;Roman Červenka ([[Martin Nečas|Nečas]], [[Lukáš Sedlák|Sedlák]]) - 55:44&lt;br&gt;Adam Klapka (Flek, Gazda) - 59:22
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;47:36 - [[Viacheslav Kolesnikov]] ([[Dmitriy Breus|Breus]], [[Batyrlan Muratov|Muratov]])
|rozhodca={{CAN}} Mike Langin
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{USA}} Nick Briganti
|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyoznek
|tresty1=6
|tresty2=8
|strely1=33
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b40_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=17. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=10 500
|skóre={{ku|6|3}}
|tretiny={{tretiny|2|1|3|1|1|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|6|2}}&lt;br&gt;{{ku|6|3}}
|góly1=[[Patrick Russell]] ([[Oscar Moelgaard|Moelgaard]], [[Joachim Blichfeld|Blichfeld]]) - 13:42&lt;br&gt;[[Mikkel Aagaard]] ([[Nicklas Jensen|Jensen]], Moelgaard) - 14:38&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jonas Røndbjerg]] (Russell, Jensen) - 27:25&lt;br&gt;Joachim Blichfeld ([[Phillip Bruggisser|Bruggisser]], [[Christian Wejse|Wejse]]) - 30:32&lt;br&gt;Jonas Røndbjerg - 34:59&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nick Olesen]] (Blichfeld, Wejse) - 49:46
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;15:14 - [[Erik Salsten]] ([[Stian Solberg|Solberg]], [[Jacob Berglund|Berglund]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;36:59 - Jacob Berglund&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;59:37 - [[Thomas Olsen]] ([[Martin Johnsen|Johnsen]], Solberg)
|brankár1=[[Frederik Dichow]]
|brankár2=[[Jonas Arntzen]] &lt;small&gt; (0:00{{--}}34:59)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Tobias Normann]]&lt;small&gt; (34:59{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander
|čiarový={{SVK}} Oto Durmis
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=6
|tresty2=37
|strely1=47
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b42_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|dátum=18. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=3 968
|skóre={{ku|1|6}}
|tretiny={{tretiny|0|0|0|5|1|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}&lt;br&gt;{{ku|0|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|6}}&lt;br&gt;{{ku|1|6}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Vladimir Volkov]] - 59:10
|góly2=26:58 - [[Frank Nazar]] ([[Jackson Lacombe|Lacombe]], [[Mikey Eyssimont|Eyssimont]])&lt;br&gt;31:46 - Jackson Lacombe (Nazar, [[Michael McCarron|McCarron]])&lt;br&gt;34:00 - [[Tage Thompson]] ([[Zeev Buium|Buium]], [[Shane Pinto|Pinto]])&lt;br&gt;34:58 - [[Matty Beniers]] ([[Drew O'Connor|O'Connor]])&lt;br&gt;39:04 - [[Michael Kesselring]] (Nazar, Eyssimont)&lt;br&gt;&lt;br&gt;45:54 - [[Zach Werenski]] (Kesselring, [[Calyton Keller|Keller]])
|brankár1=[[Sergei Kudryavtsev]]
|brankár2=[[Jeremy Swayman]]
|rozhodca={{SVK}} Peter Stano
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{CZE}} Daniel Hynek
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=17
|strely2=38
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b44_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|dátum=18. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=2 846
|skóre={{ku|0|10}}
|tretiny={{tretiny|0|2|0|3|0|5}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}&lt;br&gt;{{ku|0|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|6}}&lt;br&gt;{{ku|0|7}}&lt;br&gt;{{ku|0|8}}&lt;br&gt;{{ku|0|9}}&lt;br&gt;{{ku|0|10}}&lt;br&gt;
|góly1=
|góly2=5:44 - [[Andres Ambuhl]] ([[Dominik Egli|Egli]], [[Janis Moser|Moser]])&lt;br&gt;7:25 - [[Timo Meier]] ([[Dean Kukan|Kukan]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;31:57 - Dominik Egli ([[Andrea Glauser|Glauser]], [[Kevin Fiala|Fiala]])&lt;br&gt;33:24 - Timo Meier ([[Tyler Moy|Moy]], Fiala)&lt;br&gt;35:21 - Janis Moser ([[Nicolas Baechler|Baechler]], Meier)&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:03 - Dominik Egli (Moser, Meier)&lt;br&gt;50:51 - Andres Ambuhl ([[Sandro Schmid|Schmid]], [[Christian Marti|Marti]])&lt;br&gt;54:49 - Andrea Glauser ([[Ken Jager|Jager]], [[Simon Knak|Knak]])&lt;br&gt;58:53 - Andres Ambuhl ([[Michael Fora|Fora]], Moser)&lt;br&gt;59:20 - Kevin Fiala (Moy, Marti)
|brankár1=[[Ádám Vay]]
|brankár2=[[Leonardo Genoni]]
|rozhodca={{FIN}} Riku Brander
|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{USA}} Nick Briganti
|tresty1=6
|tresty2=4
|strely1=6
|strely2=37
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b46_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|dátum=19. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=8 221
|skóre={{ku|0|5}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4&lt;br&gt;0 : 5
|góly1=
|góly2=5:51 - Pastrnák&lt;br&gt;26:43 - Sedlák&lt;br&gt;29:07 - Flek&lt;br&gt;40:43 - Lauko&lt;br&gt;56:40 - Flek
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=19
|strely2=25
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B48_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=19. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=2 808
|skóre={{ku|0|1}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|0}}
|stav=0 : 1
|góly1=
|góly2=6:28 - Steen
|tresty1=8
|tresty2=12
|strely1=17
|strely2=25
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B50_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|dátum=20. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=3 833
|skóre={{ku|4|1}}
|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|3|0}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;3 : 1&lt;br&gt;4 : 1
|góly1=&lt;br&gt;Fiala - 39:55&lt;br&gt;Andrighetto - 47:15&lt;br&gt;Ambuhl - 57:06&lt;br&gt;Riat - 57:44
|góly2=15:17 - Šestakov
|tresty1=4
|tresty2=6
|strely1=39
|strely2=16
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B52_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{CZE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|dátum=20. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=8 441
|skóre={{ku|2|5}}
|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|0|4}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5
|góly1=&lt;br&gt;Pastrnák - 20:41&lt;br&gt;Nečas - 28:33
|góly2=9:25 - Doan&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;41:35 - Nazar&lt;br&gt;47:01 - Nazar&lt;br&gt;53:29 - Cooley&lt;br&gt;57:06 - Peeke
|tresty1=22
|tresty2=18
|strely1=27
|strely2=56
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B54_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|dátum=20. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=10 500
|skóre={{ku|1|2}} sn
|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|0|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1
|góly1=Geibel - 39:41
|góly2=&lt;br&gt;50:00 - Ehlers
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=26
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B56_74_5_0.pdf
}}

==Play-off==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.

=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''

# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]])

'''Poradie:'''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{CAN|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{SUI|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|3.
|D3
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{SWE|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{USA|lh|1}}
|-
|5.
|D5
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{CZE|lh|1}}
|-
|6.
|D6
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{FIN|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{DEN|lh|1}}
|-
|8.
|D8
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{AUT|lh|1}}
|}

=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej
|ZN=áno
|RD1-nasadený1=A1
|RD1-tím1={{CAN|lh|1}}
|RD1-skóre1=1
|RD1-nasadený2='''B4'''
|RD1-tím2='''{{DEN|lh|1}}'''
|RD1-skóre2='''2'''

|RD1-nasadený3='''B1'''
|RD1-tím3='''{{SUI|lh|1}}'''
|RD1-skóre3='''6'''
|RD1-nasadený4=A4
|RD1-tím4={{AUT|lh|1}}
|RD1-skóre4=0

|RD1-nasadený5='''A2'''
|RD1-tím5='''{{SWE|lh|1}}'''
|RD1-skóre5='''5'''
|RD1-nasadený6=B3
|RD1-tím6={{CZE|lh|1}}
|RD1-skóre6=2

|RD1-nasadený7='''B2'''
|RD1-tím7='''{{USA|lh|1}}'''
|RD1-skóre7='''5'''
|RD1-nasadený8=A3
|RD1-tím8={{FIN|lh|1}}
|RD1-skóre8=2

|RD2-nasadený1='''2.'''
|RD2-tím1='''{{SUI|lh|1}}'''
|RD2-skóre1='''7'''
|RD2-nasadený2=7.
|RD2-tím2={{DEN|lh|1}}
|RD2-skóre2=0

|RD2-nasadený3=3.
|RD2-tím3={{SWE|lh|1}}
|RD2-skóre3=2
|RD2-nasadený4='''4.'''
|RD2-tím4='''{{USA|lh|1}}'''
|RD2-skóre4='''6'''

|RD3-nasadený1=VSF1
|RD3-tím1={{SUI|lh|1}}
|RD3-skóre1=0p
|RD3-nasadený2='''VSF2'''
|RD3-tím2='''{{USA|lh|1}}'''
|RD3-skóre2='''1p'''

|RD4-nasadený1='''PSF2'''
|RD4-tím1='''{{SWE|lh|1}}'''
|RD4-skóre1='''6'''
|RD4-nasadený2=PSF1
|RD4-tím2={{DEN|lh|1}}
|RD4-skóre2=2
}}


''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]] – [[UTC+2]]).''

===Štvrťfinále===
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FIN|lh|1}}
|skóre={{ku|5|2}}
|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|2|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;5 : 2
|góly1=Garland - 4:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Buium - 34:53&lt;br&gt;Garland - 36:04&lt;br&gt;Pinto - 45:52&lt;br&gt;Keller - 57:15
|góly2=&lt;br&gt;12:58 - Tolvanen&lt;br&gt;27:46 - Puistola
|divákov=9 642
|tresty1=10
|tresty2=8
|strely1=28
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905357_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre={{ku|6|0}}
|tretiny={{tretiny|3|0|2|0|1|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;6 : 0
|góly1=Bertschy - 6:38&lt;br&gt;Meier - 11:03&lt;br&gt;Jäger - 14:17&lt;br&gt;Fiala - 23:32&lt;br&gt;Schmid - 24:36&lt;br&gt;Knak - 51:46
|góly2=
|divákov=2 621
|tresty1=12
|tresty2=35
|strely1=40
|strely2=13
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905358_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{CZE|lh|1}}
|skóre={{ku|5|2}}
|tretiny={{tretiny|3|0|1|1|1|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;3 : 1&lt;br&gt;4 : 1&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;5 : 2
|góly1=Carlsson - 12:40&lt;br&gt;Raymond - 16:52&lt;br&gt;Raymond - 19:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;Carlsson - 34:05&lt;br&gt;&lt;br&gt;Forsberg - 55:04
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;23:04 - Červenka&lt;br&gt;&lt;br&gt;48:33 - Špaček
|divákov=12 530
|tresty1=8
|tresty2=6
|strely1=33
|strely2=26
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905359_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|1|2}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2
|góly1=Sanheim - 45:17
|góly2=&lt;br&gt;57:43 - Ehlers&lt;br&gt;59:11 - Olesen
|divákov=10 500
|tresty1=6
|tresty2=10
|strely1=40
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905360_74_3_0.pdf
}}

===Semifinále===
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=24. máj 2025
|čas=14:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1={{SWE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre={{ku|2|6}}
|tretiny={{tretiny|0|2|0|2|2|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4&lt;br&gt;1 : 4&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5&lt;br&gt;2 : 6
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Nylander - 46:32&lt;br&gt;Lindholm - 47:13
|góly2=6:52 - Skjei&lt;br&gt;17:13 - Gauthier&lt;br&gt;31:07 - Garland&lt;br&gt;37:03 - Eyssimont&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;51:09 - Lacombe&lt;br&gt;55:53 - Pinto
|divákov=12 530
|tresty1=2
|tresty2=4
|strely1=29
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905261_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=24. máj 2025
|čas=18:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre={{ku|7|0}}
|tretiny={{tretiny|3|0|1|0|3|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;6 : 0&lt;br&gt;7 : 0
|góly1=Niederreiter - 9:23&lt;br&gt;Jäger - 12:47&lt;br&gt;Niederreiter - 17:23&lt;br&gt;Malgin - 37:38&lt;br&gt;Schmid - 44:48&lt;br&gt;Riat - 52:02&lt;br&gt;Moy - 53:26
|góly2=
|divákov=12 530
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=34
|strely2=17
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905262_74_4_0.pdf
}}

===Zápas o 3. miesto===
{{Hokejbox2
|bg=#ffdab9
|dátum=25. máj 2025
|čas=15:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre={{ku|6|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|3|0|3|2}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;4 : 1&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;5 : 2&lt;br&gt;6 : 2
|góly1=Backlund - 25:16&lt;br&gt;Backlund - 29:50&lt;br&gt;Johansson - 37:09&lt;br&gt;Raymond - 42:55&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Johansson - 48:25&lt;br&gt;55:03 - Zibanejad
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;43:15 - Olesen&lt;br&gt;46:02 - Ehlers
|divákov=12 530
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=37
|strely2=18
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905163_74_3_0.pdf
}}

===Finále===
{{Hokejbox2
|bg=#f7f6a8
|dátum=25. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1={{SUI|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre={{ku|0|1}} p
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|0|0|0|1}}
|stav=0 : 1
|góly1=
|góly2=62:02 - Thompson
|divákov=12 530
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=25
|strely2=40
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905164_74_4_0.pdf
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki}}

==Konečné poradie==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1. |tím={{USA|lh|1}}|v=7|vp=2|pp=0|p=1|sg=46|ig=18|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2. |tím={{SUI|lh|1}}|v=8|vp=0|pp=2|p=0|sg=47|ig=10|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3. |tím={{SWE|lh|1}}|v=8|vp=0|pp=0|p=2|sg=41|ig=18|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4. |tím={{DEN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=5|sg=29|ig=38|poznámka=Štvrté miesto}}
|-
|colspan=13|
{{Tabuľka ľadový hokej|5. |tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=1|sg=35|ig=9|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6. |tím={{CZE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=2|sg=37|ig=19}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7. |tím={{FIN|lh|1}}|v=4|vp=2|pp=0|p=2|sg=24|ig=15}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8. |tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=2|pp=0|p=4|sg=21|ig=24}}
|-
|colspan=13|
{{Tabuľka ľadový hokej|9. |tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=22|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=25}}
{{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=4|sg=9 |ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=13|ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=9 |ig=29}}
{{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=8 |ig=39}}
|-
|colspan=13|
{{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=9 |ig=32|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 – I. divízia|I. A divízie&lt;br&gt;MS 2026]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=8 |ig=27|pozadie=#ffcccc}}
|}

==Štatistiky turnaja==
'''Hetrik'''

''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Hráč
!Zápas
!width=&quot;20&quot;|Výsledok zápasu
|-
|{{NOR}} [[Stian Solberg]]
|align=center rowspan=2|{{USA|lh|1}} - {{NOR|lh|2}}
|align=center rowspan=2|{{ku|6|5}} pp
|-
|{{USA}} [[Tage Thompson]]
|-
|{{SUI}} [[Sven Andrighetto]]
|align=center|{{SUI|lh|1}} - {{GER|lh|2}}
|align=center|{{ku|5|1}}
|-
|{{FIN}} [[Eeli Tolvanen]]
|align=center|{{FIN|lh|1}} - {{SLO|lh|2}}
|align=center|{{ku|9|1}}
|-
|{{SWE}} [[Elias Lindholm]]
|align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SLO|lh|2}}
|align=center|{{ku|4|0}}
|-
|{{CZE}} [[Roman Červenka]]
|align=center|{{CZE|lh|1}} - {{KAZ|lh|2}}
|align=center|{{ku|8|1}}
|-
|{{SUI}} [[Andres Ambuhl]]
|align=center|{{HUN|lh|1}} - {{SUI|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|10}}
|}

'''Shut-out'''

''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Brankár
!Zápas
!width=&quot;50&quot;|Výsledok zápasu
!width=&quot;20&quot;|Úspešné zákroky
|-
|rowspan=2|{{SWE}} [[Jacob Markstrom]]
|align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SVK|lh|2}}
|align=center|{{ku|5|0}}
|align=center|15
|-
|align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SLO|lh|2}}
|align=center|{{ku|4|0}}
|align=center|9
|-
|{{USA}} [[Joey Daccord]]
|align=center|{{DEN|lh|1}} - {{USA|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|5}}
|align=center|26
|-
|{{CAN}} [[Dylan Garand]]
|align=center|{{SLO|lh|1}} - {{CAN|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|4}}
|align=center|11
|-
|{{USA}} [[Jeremy Swayman]]
|align=center|{{USA|lh|1}} - {{HUN|lh|2}}
|align=center|{{ku|6|0}}
|align=center|13
|-
|rowspan=2|{{SUI}} [[Leonardo Genoni]]
|align=center|{{USA|lh|1}} - {{SUI|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|3}}
|align=center|23
|-
|align=center|{{HUN|lh|1}} - {{SUI|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|10}}
|align=center|6
|-
|rowspan=2|{{CAN}} [[Jordan Binnington]]
|align=center|{{CAN|lh|1}} - {{FRA|lh|2}}
|align=center|{{ku|5|0}}
|align=center|15
|-
|align=center|{{CAN|lh|1}} - {{SVK|lh|2}}
|align=center|{{ku|7|0}}
|align=center|14
|-
|{{SWE}} [[Samuel Ersson]]
|align=center|{{LAT|lh|1}} - {{SWE|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|6}}
|align=center|20
|-
|{{SUI}} [[Stephane Charlin]]
|align=center|{{SUI|lh|1}} - {{NOR|lh|2}}
|align=center|{{ku|3|0}}
|align=center|12
|}

==Referencie==
{{Referencie}}

{{MS v ľadovom hokeji}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2025]]
[[Kategória:Športové podujatia v Štokholme]]
[[Kategória:Herning]]
[[Kategória:2025 v Dánsku]]
[[Kategória:2025 vo Švédsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Dánsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]]</text>
      <sha1>5srms7lp9loheko2hfh8hdtx0svy17j</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213202</id>
      <parentid>8213200</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:20:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vladimírmecia</username>
        <id>265044</id>
      </contributor>
      <origin>8213202</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="69561" sha1="evzyg0yb7o277rv0n9hp8o9bodwhru2" xml:space="preserve">{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji
|rok=2025
|logo=
|veľkosť loga=
|usporiadateľ=Švédsko
|2 usporiadateľ=Dánsko
|dátum=9. – 25. máj 2025
|počet tímov=16
|počet dejísk=2
|počet miest=2
|dejiská=[[Štokholm]], [[Herning]]
|víťaz=USA
|počet titulov=3
|druhý=SUI
|tretí=SWE
|štvrtý=DEN
|zostupujúci=KAZ
|2 zostupujúci=FRA
|postupujúci=GBR
|2 postupujúci=ITA
|zápasy=64
|aktualizácia=
|najproduktívnejší hráč={{CZE}} [[David Pastrňák]] &lt;br/&gt;&lt;small&gt;(15 bodov)&lt;small/&gt;|najužitočnejší hráč={{SUI}} [[Leonardo Genoni]]|góly=373|návštevnosť=489450}}	

'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025''' boli v poradí 88. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=| meno=| autor=| odkaz na autora=| titul=IIHF - Home 2025 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm | vydavateľ=iihf.com | miesto=| dátum vydania=| dátum aktualizácie=2025-05-25| dátum prístupu= | jazyk=en}}&lt;/ref&gt;Turnaj Top divízie sa hral v [[Štokholm|Štokholme]] a [[Herning|Herningu]] vo [[Švédsko|Švédsku]] a [[Dánsko|Dánsku]] od 9. do 25. mája 2025.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=| meno=| autor=| odkaz na autora=| titul=2025 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/905/ | vydavateľ=stats.iihf.com | miesto=| dátum vydania=| dátum aktualizácie=2025-05-25| dátum prístupu= | jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Obhajcom titulu z predošlého roka bol bol tím [[České národné hokejové mužstvo|Česka]]. Víťazom turnaja sa stál tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]].

==Kvalifikácia==
;Kvalifikovaní ako hostitelia
:{{SWE|lh|1}}
:{{DEN|lh|1}}

;Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|Majstrovstvách sveta 2024]]
:{{CZE|lh|1}}
:{{FIN|lh|1}}
:{{FRA|lh|1}}
:{{CAN|lh|1}}
:{{KAZ|lh|1}}
:{{LAT|lh|1}}
:{{GER|lh|1}}
:{{NOR|lh|1}}
:{{AUT|lh|1}}
:{{SVK|lh|1}}
:{{SUI|lh|1}}
:{{USA|lh|1}}

;Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024 – I. divízia|I. A divízie MS 2024]]
:{{HUN|lh|1}}
:{{SLO|lh|1}}

==Dejiská==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
!{{SWE|w}}
| rowspan=&quot;4&quot; |{{LocMap+ |Škandinávia|float=none |width=250|caption=|places=
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=59.293556|lon=18.083236|label='''[[Štokholm]]'''|position=left}}
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=56.118|lon=8.9525|label='''[[Herning]]'''|position=right}}
}}
!{{DEN|w}}
|-
![[Štokholm]]
![[Herning]]
|-
|[[Avicii Arena]]&lt;br&gt;Kapacita: 16 000
|[[Jyske Bank Boxen]]&lt;br&gt;Kapacita: 15 000
|-
|[[Súbor:Stockholm Globe Arena.jpg|200px]]
|[[Súbor:Jyske Bank Boxen.jpg|200px]]
|}

==Nasadenie==
Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to využili, pretože Fínsko malo byť pôvodne v skupine B a Švajčiarsko v skupine A.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko=
 | meno=
 | autor=
 | odkaz na autora=
 | titul=IIHF - The 2025 IIHF Ice Hockey World Championship grouping revealed
 | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm/news/61723/the_2025_iihf_ice_hockey_world_championship_groupi
 | vydavateľ=iihf.com
 | dátum vydania=
 | dátum aktualizácie=
 | dátum prístupu=2024-05-30
 | miesto=
 | jazyk=en
}}&lt;/ref&gt; Taktiež bolo vymenené Švédsko so Spojenými štátmi, aby obaja usporiadatelia neboli v jednej skupine.

''V zátvorke je poradie v aktuálnom rebríčku IIHF.''

{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
;Skupina A (Štokholm)
*{{CAN|lh|1}} (1)
*{{FIN|lh|1}} (3)
*{{SWE|lh|1}} (7)
*{{SVK|lh|1}} (9)
*{{LAT|lh|1}} (10)
*{{AUT|lh|1}} (13)
*{{FRA|lh|1}} (14)
*{{SLO|lh|1}} (19)
{{Stĺpce-2}}
;Skupina B (Herning)
*{{CZE|lh|1}} (4)
*{{SUI|lh|1}} (5)
*{{USA|lh|1}} (6)
*{{GER|lh|1}} (8)
*{{DEN|lh|1}} (11)
*{{NOR|lh|1}} (12)
*{{KAZ|lh|1}} (15)
*{{HUN|lh|1}} (18)
{{Stĺpce-koniec}}

==Súpisky==
''Hlavný článok: [[Súpisky Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2025]]''

Súpiska každého tímu pozostáva z minimálne 15 korčuliarov (útočníkov a obrancov) a dvoch brankárov a maximálne 22 korčuliarov a troch brankárov. Všetkých 16 zúčastnených krajín muselo po potvrdení svojimi príslušnými národnými asociáciami predložiť „dlhý zoznam“ najneskôr dva týždne pred turnajom a konečný zoznam do stretnutia pasovej kontroly pred začiatkom turnaja.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul=IIHF - Tournament Info 2025 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm/tournamentinfo/59072/player_entry | vydavateľ=IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu=2025-05-06 | jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

==Základné skupiny==
{| class=&quot;wikitable&quot;
| style=&quot;background: #ccffcc; width:20px&quot; |
|Tímy postupujúce do štvrťfinále
|-
| style=&quot;background: #ffcccc;&quot; |
|Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2026
|}

''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]] – [[UTC+2]]).''

===Skupina A===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=34|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=0|p=1|sg=28|ig=8|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh|1}}|v=4|vp=2|pp=0|p=1|sg=22|ig=10|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=2|pp=0|p=3|sg=21|ig=18|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=25}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=4|sg=9|ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=9|ig=29}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=8|ig=27|pozadie=#ffcccc}}
|}

{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=9. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{AUT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|0|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=6 822
|stav={{ku|0|1|}}&lt;br&gt;{{ku|0|2|}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}
|brankár1=[[Atte Tolvanen]]
|brankár2=[[Juuse Saros]]
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Brend Wolf]] (Unterweger, Schneider) - 13:54
|góly2=04:38 - [[Patrik Puistola|Puistola]] (Salo, Hämeenaho)&lt;br&gt;07:06 - [[Juuso Parssinen|Parssinen]] (Seppälä, Pesonen)
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{USA}} Shane Gustafson
|čiarový2={{SWE}} Ludek Lundgren
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=16
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A01_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=9. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|5|0}} 
|tretiny={{tretiny|3|0|1|0|1|0}}
|góly1=[[Mikael Backlund]] (Heineman, Lindholm) - 11:17&lt;br&gt;[[Leo Carlsson]] (Pettersson, Johansson) - 18:50&lt;br&gt;[[Jonas Brodin]] (Larsson, Lundestrom) - 19:54&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Elias Lindholm]] (Gustafsson, Backlund) - 38:46&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Mika Zibanejad]] (Andersson, Pettersson) - 57:33
|góly2=
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|0}}
|brankár1=Jacob Markstrom
|brankár2=Patrik Rybár
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{FIN}} Riku Brander
|rozhodca2={{DEN}} Mads Frandsen
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek
|tresty1=0
|tresty2=2
|strely1=20
|strely2=15
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a03_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=10. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|0|4}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|3|0|0}}
|góly1=
|góly2=7:22 [[Bo Horvat]] (MacKinnon, Konecny)&lt;br&gt;&lt;br&gt;23:41 - [[Nathan MacKinnon]] (Weegar)&lt;br&gt;33:38 - Bo Horvat (MacKinnon, Montour)&lt;br&gt;36:55 - [[Noah Dobson]] (Celebrini, O'Reilly)
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=9 011
|brankár1=
|brankár2=
|rozhodca={{SWE}} Mikael Holm
|rozhodca2={{GER}} André Schrader
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä
|tresty1=14
|tresty2=4
|strely1=11
|strely2=44
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a05_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=10. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|4|2}} 
|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|3|1}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2&lt;br&gt;4 : 2
|góly1=&lt;br&gt;Zibanejad - 33:26&lt;br&gt;&lt;br&gt;Brodin - 57:41&lt;br&gt;Zibanejad - 57:53&lt;br&gt;Wennberg - 58:39
|góly2=25:30 - Baumgartner&lt;br&gt;&lt;br&gt;52:26 - Kasper
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{CZE}} Jan Hribik
|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane
|čiarový={{SUI}} Dominik Schlegel
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=2
|tresty2=8
|strely1=25
|strely2=16
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A07_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=10. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|4}}
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|3}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=7 564
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;1 : 4
|brankár1=
|brankár2=
|góly1=Fabre - 15:02
|góly2=&lt;br&gt;35:36 - Dzierkals&lt;br&gt;42:02 - Zile&lt;br&gt;58:36 - Locmelis&lt;br&gt;59:29 - Locmelis
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=19
|strely2=20
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A09_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=11. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 870
|skóre={{ku|3|1}} 
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}
|góly1=[[Sebastián Čederle]] ([[Adam Sýkora|Sýkora]]) - 8:20&lt;br&gt;[[Pavol Regenda]] ([[Samuel Kňažko|Knažko]], [[Mário Grman|Grman]]) - 9:26&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Michal Krištof]] ([[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Dávid Mudrák|Mudrák]]) - 31:12
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;46:29 - [[Ken Ograjensek]] (Sabolič, Macuh)
|brankár1=[[Samuel Hlavaj]]
|brankár2=[[Matija Pintaric]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=39
|strely2=18
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a11_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=11. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|7}}
|tretiny={{tretiny|1|2|0|3|0|2}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=9 531
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;{{ku|1|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|6}}&lt;br&gt;{{ku|1|7}}
|góly1=[[Eduards Tralmaks]] ([[Dans Locmelis|Locmelis]]) - 7:05
|góly2=&lt;br&gt;9:30 - [[Travis Konecny]] ([[Travis Sanheim|Sanheim]], [[Sidney Crosby|Crosby]])&lt;br&gt;10:31 - [[Nate MacKinnon]] ([[Bo Horvat|Horvat]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;27:11 - [[Kent Johnson]] ([[Brandon Montour|Montour]], Crosby)&lt;br&gt;31:10 - Kent Johnson&lt;br&gt;39:36 - Travis Konecny&lt;br&gt;&lt;br&gt;45:09 - [[Macklin Celebrini]] (Konecny, Crosby)&lt;br&gt;55:18 - [[Barrett Hayton]] ([[Philip Danault|Danault]])
|brankár1=[[Gustavs Grigals]]
|brankár2=[[Mac-Andre Fleury]]
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=12
|tresty2=12
|strely1=17
|strely2=37
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a13_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=11. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 832
|skóre={{ku|4|3}} pp
|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|2|1|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|3}}&lt;br&gt;{{ku|3|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|3}}
|góly1=&lt;br&gt;[[Teuvo Teravainen]] ([[Mikko Lehtonen|Lehtonen]], [[Vili Saarijarvi|Saarijarvi]]) - 37:33&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Eeli Tolvanen]] (Lehtonen) - 58:27&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Lehtonen, Teravainen) - 59:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Juuso Parssinen]] (Tolvanen, [[Juho Lammikko|Lammikko]]) - 61:24
|góly2=28:01 - [[Kevin Bozon]] ([[Kevin Spinozzi|Spinozzi]], [[Tim Bozon|T. Bozon]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt; 50:57 - Tim Bozon ([[Jordann Perret|Perret]], [[Pierre-Edouard Bellemare|Bellemare]])&lt;br&gt;57:18 - Jordann Perret (Bellemare)
|brankár1=[[Emil Larmi]]
|brankár2=[[Antoine Keller]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=6
|tresty2=4
|strely1=51
|strely2=19
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a15_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=12. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre={{ku|3|2}} sn
|tretiny={{tretiny|2|0|0|1|0|1|0|0|1|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 375
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|2}}
|brankár1=[[David Kickert]]
|brankár2=[[Samuel Hlavaj]]
|góly1=[[Peter Schneider]] ([[Bernd Wolf|Wolf]], [[Marco Kasper|Kasper]]) - 7:33&lt;br&gt;Marco Kasper (Schneider, [[Clemens Unterweger|Unterweger]]) - 11:22&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;26:15 - [[Samuel Honzek]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:53 - [[Matúš Sukeľ]] ([[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]])
|nájazdy1=Marco Kasper - {{Sn-nep}}&lt;br&gt;[[Dominic Zwerger]] - {{Sn-nep}}&lt;br&gt;[[Benjamin Baumgartner]] - {{Sn-nep}}&lt;br&gt;[[Lukas Haudum]] - {{Sn-gól}}&lt;br&gt;Peter Schneider - {{Sn-gól}}
|nájazdy2={{Sn-nep}} - [[Maxim Čajkovič]]&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - [[Martin Chromiak]]&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - [[Dalibor Dvorský]]&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - [[Róbert Lantoši]]&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - [[Michal Krištof]]
|rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=22
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a17_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=12. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{FIN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|1|2}} 
|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Harri Pesonen]] ([[Mikko Lehtonen|Lehtonen]], [[Hannes Bjorninen|Bjorninen]]) - 53:04
|góly2=4:45 - [[Leo Carlsson]] ([[Erik Gustafsson|Gustafsson]], [[Lucas Raymond|Raymond]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;27:23 - [[Jonas Brodin]] (Raymond)
|brankár1=[[Juuse Saros]]
|brankár2=[[Jacob Markstrom]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane
|rozhodca2={{GER}} Andre Schrader
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson
|tresty1=8
|tresty2=2
|strely1=19
|strely2=41
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a19_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre={{ku|2|5}}
|tretiny={{tretiny|0|0|2|4|0|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 423
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|5}}
|brankár1=[[Kristers Gudlevskis]]
|brankár2=[[Lukas Horak]]
|góly1=[[Marcel Mahkovec]] ([[Nik Simsic|Simsic]]) - 22:40&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Blaz Gregorc]] - 32:54
|góly2=&lt;br&gt;28:50 - [[Kristians Rubins]] ([[Haralds Egle|Egle]], [[Toms Andersons|Andersons]])&lt;br&gt;32:02 - [[Anri Ravinskis]] ([[Eduards Tralmaks|Tralmaks]], [[Janis Jaks|Jaks]])&lt;br&gt;32:23 - [[Martins Dzierkals]] ([[Toms Andersons|Andersons]], [[Markuss Komuls|Komuls]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;33:45 - [[Dans Locmelis]] ([[Robers Mamcics|Mamcics]], Tralmaks)&lt;br&gt;&lt;br&gt;54:16 - Eduards Tralmaks (Rubins)
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla
|tresty1=0
|tresty2=4
|strely1=18
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a21_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=13. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 124
|skóre={{ku|5|0}} 
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|0}}
|góly1=[[Bo Horvat]] ([[Tyson Foerster|Foerster]]) - 6:32&lt;br&gt;[[Will Cuylle]] ([[Kent Johnson|Johnson]], [[Ryan O'Reilly|O'Reilly]]) - 12:11&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Sidney Crosby]] ([[Brandon Montour|Montour]]) - 37:31&lt;br&gt;&lt;br&gt;Bo Horvat ([[Travis Konecny|Konecny]], [[Nathan MacKinnon|MacKinnon]]) - 43:57&lt;br&gt;Brandon Montour ([[Barrett Hayton|Hayton]], [[Brayden Schenn|Schenn]]) - 51:05
|góly2=
|brankár1=[[Jordan Binnington]]
|brankár2=[[Julian Junca]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{CZE}} Jan Hribik
|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari
|čiarový={{CZE}} Jiří Ondráček
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=2
|tresty2=4
|strely1=36
|strely2=15
|správa=https://stats.iihf.com/hydar/905/ihm905a23_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=14. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre={{ku|2|1}}
|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|1|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=2 915
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|1}}
|brankár1=[[Samuel Hlavaj]]
|brankár2=[[Antoine Keller]]
|góly1=[[Martin Chromiak]] ([[Samuel Honzek|Honzek]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]]) - 29:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Mislav Rosandič]] ([[Maxim Čajkovič|Čajkovič]], [[Michal Krištof|Krištof]]) - 49:13
|góly2=&lt;br&gt;34:34 - [[Louis Boudon]] ([[Aurelien Dair|Dair]], [[Sacha Treille|Treille]])
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{GER}} Andre Shrader
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla
|tresty1=4
|tresty2=8
|strely1=35
|strely2=20
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a25_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=14. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|0|6}} 
|tretiny={{tretiny|0|0|0|2|0|4}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}&lt;br&gt;{{ku|0|5}}&lt;br&gt;{{ku|0|6}}
|góly1=
|góly2=30:15 - [[Rasmus Andersson]] ([[Elias Lindholm|Lindholm]])&lt;br&gt;30:27 - [[Anton Bengtsson|Bengtsson]] ([[Alexander Wennberg|Wennberg]], [[Jonas Brodin|Brodin]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;40:36 - [[Lucas Raymond]] ([[Lao Carlsson|Carlsson]], [[Isac Lundestrom|Lundestrom]])&lt;br&gt;48:32 - [[Adam Larsson]] ([[Jesper Froden|Froden]], Carlsson)&lt;br&gt;50:46 - [[Mika Zibanejad]] ([[Alexander Wennberg|Wennberg]], Brodin)&lt;br&gt;58:49 - Elias Lindholm (Froden, Raymond)
|brankár1=[[Kristers Gudlevskis]]
|brankár2=[[Samuel Ersson]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{CZE}} Jiří Ondráček
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=10
|tresty2=4
|strely1=20
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a27_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=15. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre={{ku|9|1}}
|tretiny={{tretiny|3|0|4|1|2|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 875
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|6|1}}&lt;br&gt;{{ku|7|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|8|1}}&lt;br&gt;{{ku|9|1}}&lt;br&gt;
|brankár1=[[Juuse Saros]]
|brankár2=[[Matija Pintaric]]&lt;small&gt; (0:00{{--}}28:32)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Lukas Horak]]&lt;small&gt; (28:32{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|góly1=[[Mikko Lehtonen]] ([[Eemil Erholtz|Erholtz]], [[Harri Pesonen|Pesonen]]) - 2:43&lt;br&gt;Mikko Lehtonen ([[Teuvo Teravainen|Teravainen]], [[Vili Saarijarvi|Saarijarvi]]) - 7:26&lt;br&gt;Vili Saarijarvi ([[Lenni Hameenaho|Hameenaho]], [[Patrik Puistola|Puistola]]) - 11:33&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Eeli Tolvanen]] (Teravainen, [[Juho Lammikko]]) - 26:52&lt;br&gt;Lenni Hameenaho ([[Waltteri Merela|Merela]], [[Juuso Parssinen|Parssinen]]) - 28:32&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Teravainen, Saarijarvi) - 35:42&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Teravainen, [[Atro Leppanen|Leppanen]]) - 39:35&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nikolas Matinpalo]] (Teravainen) - 42:28&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Teravainen, [[Robin Salo|Salo]]) - 52:54
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;24:00 - [[Bine Masic]] ([[Marcel Mahkovec|Mahkovec]], [[Jan Drozg|Drozg]])
|rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik
|čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=2
|tresty2=4
|strely1=37
|strely2=17
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a29_74_3_0.pdf
}}{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=15. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=5 259
|skóre={{ku|5|1}} 
|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|3|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nathan MacKinnon]] ([[Brandon Montour|Montour]], [[Bo Horvat|Horvat]]) - 21:59&lt;br&gt;Nathan MacKinnon (Montour, [[Philip Danault|Danault]]) - 33:10&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Travis Konecny]] ([[Will Cuylle|Cuylle]], [[Noah Dobson|Dobson]]) - 48:32&lt;br&gt;Will Cuylle (Konecny, Montour) - 51:42&lt;br&gt;[[Sidney Crosby]] (Horvat, MacKinnon) - 58:27
|góly2=11:20 - [[Vinzenz Rohrer]] ([[Brian Lebler|Lebler]], [[Benjamin Baumgartner|Baumgartner]])
|brankár1=[[Marc-Andre Fleury]]
|brankár2=[[Florian Vorauer]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{SWE}} Mikael Holm
|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=52
|strely2=16
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a31_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=16. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre={{ku|5|2}}
|tretiny={{tretiny|3|0|0|0|2|2}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 873
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|2}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}
|brankár1=[[David Kickert]]
|brankár2=[[Antoine Keller]] &lt;small&gt; (0:00{{--}}15:30)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Quentin Papillon]] &lt;small&gt; (15:30{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|góly1=[[Marco Kasper]] ([[Dominic Zwerger|Zwerger]], [[Clemens Unterweger|Unterweger]]) - 0:39&lt;br&gt;[[Vinzenz Rohrer]] ([[Lukas Haudum|Haudum]], [[Brian Lebler|Lebler]]) - 7:58&lt;br&gt;[[Ramon Schnetzer]] - 15:30&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Marco Kasper (Zwerger, Rohrer) - 57:56&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Peter Schneider]] (Zwerger) - 59:09
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:09 - [[Jordann Peret]] ([[Pierre-Edouard Bellemare|Bellemare]], [[Alexandre Texier|Texier]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;58:26 - Pierre-Edouard Bellemare (Texier, Perret)
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2={{GER}} Andre Schrader
|čiarový={{FIN}} Tommi Niittyla
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=14
|tresty2=6
|strely1=24
|strely2=23
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a33_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=16. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|4|0}} 
|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}
|góly1=[[Elias Lindholm]] ([[Mikael Backlund|Backlund]], [[Erik Gustafsson|Gustafsson]]) - 25:04&lt;br&gt;Elias Lindholm ([[Marcus Pettersson|Pettersson]], [[Filip Forsberg|Forsberg]]) - 38:05&lt;br&gt;&lt;br&gt;Elias Lindholm ([[Jonas Brodin|Brodin]], [[Adam Larsson|Larsson]]) - 51:13&lt;br&gt;[[Marcus Johansson]] (Gustafsson, [[Simon Edvinsson|Edvinsson]]) - 56:08
|góly2=
|brankár1=[[Jacob Markstrom]]
|brankár2=[[Lukas Horak]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson
|tresty1=2
|tresty2=6
|strely1=60
|strely2=9
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a35_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{LAT|lh|1}}
|skóre={{ku|2|1}}
|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}
|brankár1=[[Juuse Saros]]
|brankár2=[[Kristers Guldevskis]]
|góly1=[[Juuso Parssinen]] ([[Lenni Hameenaho|Hameenaho]], [[Atro Leppanen|Leppanen]]) - 27:37&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Mikko Lehtonen]] ([[Teuvo Teravainen|Teravainen]], [[Eeli Tolvanen|Tolvanen]]) - 50:55
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;55:09 - [[Rodrigo Abols]] ([[Rudolfs Balcers|Balcers]], [[Ralfs Freibergs|Freibergs]])
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček
|tresty1=12
|tresty2=18
|strely1=23
|strely2=35
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a37_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=17. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|0|4}} 
|tretiny={{tretiny|0|2|0|1|0|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|4}}
|góly1=
|góly2=13:27 - [[Lucas Raymond]] ([[Leo Carlsson|Carlsson]], [[Isac Lundestrom|Lundestrom]])&lt;br&gt;14:25 - [[Emil Heineman]] ([[Anton Bengtsson|Bengtsson]], [[Jonas Brodin|Brodin]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;24:39 - [[Elias Lindholm]] ([[Mikael Backlund|Backlund]], Raymond)&lt;br&gt;&lt;br&gt;44:05 - Isac Lundestrom ([[Filip Forsberg|Forsberg]], [[Erik Gustafsson|Gustafsson]])
|brankár1=[[Antoine Keller]]
|brankár2=[[Samuel Ersson]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik
|čiarový={{FIN}} Tommi Niittyla
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=15
|strely2=36
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a39_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre={{ku|7|0}}
|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|2|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|6|0}}&lt;br&gt;{{ku|7|0}}
|góly1=[[Brandon Montour]] ([[Travis Konecny|Konecny]], [[Sidney Crosby|Crosby]]) - 14:44&lt;br&gt;[[Tyson Foerster]] ([[Ryker Evans|Evans]], [[Macklin Celebrini|Celebrini]]) - 15:48&lt;br&gt;&lt;br&gt;Sidney Crosby (Celebrini, Montour) - 23:25&lt;br&gt;Macklin Celebrini (Crosby, [[Mike Matheson|Matheson]]) - 38:08&lt;br&gt;[[Nathan MacKinnon]] ([[Bo Horvat|Horvat]], Matheson) - 38:59&lt;br&gt;&lt;br&gt;Sidney Crosby ([[Noah Dobson|Dobson]], Konecny) - 46:58&lt;br&gt;Nathan MacKinnon ([[Will Cuylle|Cuylle]]) - 48:34
|góly2=
|brankár1=[[Jordan Binnington]]
|brankár2=[[Patrik Rybár]]&lt;small&gt; (0:00{{--}}40:00)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Adam Húska]]&lt;small&gt; (40:00{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukonari
|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane
|čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=6
|tresty2=10
|strely1=44
|strely2=14
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a41_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=18. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 457
|skóre={{ku|2|3}} sn
|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|1|1|0|0|0|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|2|2}}
|góly1=[[Blaz Gregorc]] ([[Marcel Mahkovec|Mahkovec]], [[Ken Ograjensek|Ograjensek]]) - 9:53&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Robert Sabolič]] ([[Jan Ćosić|Ćosić]], [[Matic Török|Török]]) - 53:01
|góly2=&lt;br&gt;13:49 - [[Dominic Zwerger]] ([[Peter Schneider|Schneider]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:20 - [[Brian Lebler]] ([[Lukas Haudum|Haudum]], Zwerger)
|brankár1=[[Lukas Horak]]
|brankár2=[[David Kickert]]
|nájazdy1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-nep}} [[Jan Drozg]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - Robert Sabolič&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - Ken Ograjensek
|nájazdy2=&lt;br&gt;{{Sn-nep}} [[Marco Kasper]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - Lukas Haudum&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - Dominic Zwerger&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - [[Benjamin Baumgartner]]
|rozhodca={{GER}} Andre Schrader
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=16
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A43_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=18. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|5}}
|tretiny={{tretiny|1|1|0|3|0|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=7 894
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|5}}
|brankár1=[[Samuel Hlavaj]]
|brankár2=[[Kristers Gudlevskis]]
|góly1=&lt;br&gt;[[Sebastián Čederle]] ([[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Samuel Kňažko|Kňažko]]) - 9:16
|góly2=2:44 - [[Haralds Egle]] ([[Toms Andersons|Andersons]], [[Janis Jaks|Jaks]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;21:31 - [[Dans Locmelis]] ([[Eduards Tralmaks|Tralmaks]])&lt;br&gt;25:52 - [[Rihards Bukarts]]&lt;br&gt;34:29 - Toms Andersons ([[Martins Lavins|Lavins]], Egle)&lt;br&gt;&lt;br&gt;56:22 - [[Rodrigo Abols]] ([[Kaspars Daugavins|Daugavins]])
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukonari
|čiarový={{USA}} Shane Gustafson
|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla
|tresty1=6
|tresty2=6
|strely1=27
|strely2=31
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a45_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=19. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SLO|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 273
|skóre={{ku|1|3}} 
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;Bozon - 58:05
|góly2=9:22 - Jezovsek&lt;br&gt;16:21 - Simsic&lt;br&gt;&lt;br&gt;59:45 - Torok
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=29
|strely2=25
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A47_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=19. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}} sn
|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|0|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1
|brankár1=
|brankár2=
|góly1=O'Reilly - 37:57
|góly2=&lt;br&gt;47:01 - Puistola
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=38
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A49_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=20. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 973
|skóre={{ku|1|6}} 
|tretiny={{tretiny|0|1|1|2|0|3}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;1 : 4&lt;br&gt;1 : 5&lt;br&gt;1 : 6
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tralmaks - 28:03
|góly2=17:08 - Zwerger&lt;br&gt;23:57 - Baumgartner&lt;br&gt;25:38 - Rohrer&lt;br&gt;&lt;br&gt;44:28 - Raffl&lt;br&gt;52:29 - Zwerger&lt;br&gt;57:18 - Rohrer
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=6
|tresty2=8
|strely1=29
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A51_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=10 467
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;1 : 2
|brankár1=
|brankár2=
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;Lantoši - 54:42
|góly2=5:18 - Puistola&lt;br&gt;38:17 - Merela
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=6
|strely1=30
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A53_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=20. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{SWE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|3|5}} 
|tretiny={{tretiny|1|3|1|1|1|1}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5&lt;br&gt;3 : 5
|góly1=&lt;br&gt;Lindholm - 3:47&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Johansson - 23:02&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Andersson - 56:52
|góly2=0:18 - Sanheim&lt;br&gt;&lt;br&gt;7:15 - Foerster&lt;br&gt;13:01 - O'Reilly&lt;br&gt;&lt;br&gt;30:50 - Celebrini&lt;br&gt;44:11 - MacKinnon
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=10
|tresty2=14
|strely1=28
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A55_74_3_0.pdf
}}

===Skupina B===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=34|ig=9|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{USA|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=34|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=35|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=25|ig=24|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=22}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=13|ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=8|ig=39}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=9|ig=32|pozadie=#ffcccc}}
|}

{{Hokejbox2|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|dátum=9. máj 2025|čas=16:20|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning|bg=|brankár1=[[Leonardo Genoni]]|brankár2=[[Karel Vejmelka]]|skóre={{ku|4|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|0|2|2|1|0|1|}}|góly1=[[Christian Marti]] (M. Fora, G. Hofmann) - 01:34&lt;br&gt;[[Damien Riat]] (J. Siegenthaler, D. Kunan) - 17:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Sandro Schmid]] (Moy, Hofmann) - 41:21&lt;br&gt;[[Sven Andrighetto]] (Marti, Malgin) - 49:00|stav={{ku|1|0|}}&lt;br&gt;{{ku|2|0|}}&lt;br&gt;{{ku|2|1|}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|2|}}&lt;br&gt;{{ku|2|3|}}&lt;br&gt;{{ku|3|3|}}&lt;br&gt;{{ku|4|3|}}&lt;br&gt;{{ku|4|4|}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|5|}}|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;19:41 - [[Matěj Stránský]] (Pastrňák, Červenka) (PH2)&lt;br&gt;&lt;br&gt;26:01 - [[Filip Zadina]] (Krejčík, Špaček)&lt;br&gt;35:33 - [[Filip Pyrochta]] (Zadina, Špaček)&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;56:13 - [[Lukáš Sedlák]] (Červenka, Hronek) (PH)&lt;br&gt;&lt;br&gt;62:30 - [[Roman Červenka]] (Pastrňák, Vejmelka)|tresty1=6|tresty2=4|strely1=20|strely2=29|divákov=10 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B02_74_4_0.pdf|rozhodca2={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|dátum=9. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=10 500
|skóre=0 : 5
|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4&lt;br&gt;0 : 5
|góly1=
|góly2=17:52 - Gauthier&lt;br&gt;23:59 - Cooley&lt;br&gt;28:32 - Beniers&lt;br&gt;49:31 - Lohrei&lt;br&gt;56:16 - Beniers
|tresty1=8
|tresty2=6
|strely1=26
|strely2=48
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B04_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Christopher Holm|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{KAZ|lh|1}}'''
|dátum=10. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=3 588
|skóre=1 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2
|góly1=Johannesen - 05:33
|góly2=&lt;br&gt;25:08 - Starčenko&lt;br&gt;52:08 - Volkov
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=31
|strely2=21
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B06_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SVK}} Peter Stano|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|dátum=10. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=6 184
|skóre=6 : 1
|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;5 : 1&lt;br&gt;6 : 1
|góly1=Kahun - 10:54&lt;br&gt;Samanski - 16:09&lt;br&gt;Kalble - 34:09&lt;br&gt;Tiffels - 39:44&lt;br&gt;Ehl - 45:54&lt;br&gt;&lt;br&gt;Kahun - 59:09
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;48:29 - Ambrus
|tresty1=4
|tresty2=8
|strely1=35
|strely2=19
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B08_74_3_0.pdf
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|dátum=10. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=10 095
|skóre=2 : 5
|tretiny={{tretiny|0|1|2|2|0|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5
|góly1=&lt;br&gt;Moelgaard - 22:09&lt;br&gt;Blichfeld - 28:59
|góly2=14:41 - Hischier&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;35:40 - Moy&lt;br&gt;38:34 - Moy&lt;br&gt;45:19 - Riat&lt;br&gt;58:49 - Hischier
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=15
|strely2=35
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B10_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Christopher Holm|rozhodca2={{CAN}} Mike Langin}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|dátum=11. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=4 041
|skóre=6 : 0
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;6 : 0&lt;br&gt;
|góly1=Nazar - 14:07&lt;br&gt;Nazar - 16:54&lt;br&gt;Gauthier - 30:02&lt;br&gt;Gauthier - 41:13&lt;br&gt;Garland - 41:54&lt;br&gt;Cooley - 54:26
|góly2=
|tresty1=4
|tresty2=6
|strely1=39
|strely2=13
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B12_74_3_0.pdf
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons|rozhodca2={{SVK}} Peter Stano}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|dátum=11. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=4 733
|skóre={{ku|4|1}}
|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}
|góly1=&lt;br&gt;[[Maximilian Kastner]] ([[Alexander Ehl|Ehl]], [[Moritz Seider|Seider]]) - 13:09&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Wojciech Stachowiak]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Justin Schutz|Schutz]]) - 34:53&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Lukas Reichel]] - ([[Frederik Tiffels|Tiffels]], [[Lukas Kable|Kable]]) - 41:49&lt;br&gt;Lukas Kable (Ehl, Kastner) - 45:33
|góly2=3:05 - [[Nikita Mikhailis]] ([[Arkadiy Shestakov|Shestakov]])
|brankár1=[[Mathias Niederberger]]
|brankár2=[[Maxim Pavlenko]]
|tresty1=4
|tresty2=0
|strely1=33
|strely2=21
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b14_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|dátum=11. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=4 791
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|0|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}
|góly1=&lt;br&gt;[[Stian Solberg]] ([[Jacob Berglund|Berglund]], [[Eirik Salsten|Salsten]]) - 28:03
|góly2=22:14 - [[Jakub Flek]] ([[Jakub Krejčík|Krejčík]], [[Jakub Lauko|Lauko]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;33:20 - [[David Pastrňák]] ([[Roman Červenka|Červenka]], [[Filip Hronek|Hronek]])
|brankár1=[[Jonas Arntzen]]
|brankár2=[[Karel Vejmelka]]
|rozhodca={{CAN}} Mike Langin
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{USA}} Nick Briganti
|čiarový2={{SVK}} Oto Durmis
|tresty1=6
|tresty2=6
|strely1=23
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b16_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{USA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|dátum=12. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=5 741
|skóre={{ku|0|3}}
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|0|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}
|brankár1=[[Joey Daccord]]
|brankár2=[[Leonardo Genoni]]
|góly1=
|góly2=12:46 - [[Damien Riat]] ([[Tim Berni|Berni]])&lt;br&gt;15:59 - [[Jonas Siegenhaler]] ([[Kevin Fiala|Fiala]], [[Moy Tyler|Tyler]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;51:51 - [[Dean Kukan]] ([[Denis Malgin|Malgin]], [[Sven Andrighetto|Andrighetto]])
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2={{CAN}} Mike Langin
|čiarový={{GER}} Patrick Laguzov 
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=23
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b18_74_3_0.pdf
}}{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|dátum=12. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=9 882
|skóre={{ku|7|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|4|1|3|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}&lt;br&gt;{{ku|6|2}}&lt;br&gt;{{ku|7|2}}
|góly1=[[Martin Nečas]] ([[Ondrej Beranánek|Beranánek]], [[Filip Hronek|Hronek]]) - 23:35&lt;br&gt;[[Daniel Gazda]] ([[Petr Kodýtek|Kodýtek]], Beránek) - 24:23&lt;br&gt;[[David Pastrňák]] ([[Lukáš Sedlák|Sedlák]], [[Daniel Vladař|Vladař]]) - 33:52&lt;br&gt;Lukáš Sedlák (Pastrňák, Hronek) - 36:21&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Martin Nečas ([[Filip Zadina|Zadina]], [[Michael Špaček|Špaček]]) - 44:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Daniel Voženílek]] ([[Jakub Flek|Flek]], [[Jakub Lauko|Lauko]]) - 57:43&lt;br&gt;[[Roman Červenka]] (Pastrňák, Sedlák) - 59:01
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;28:47 - [[Nick Olesen]] ([[Patrick Russell|Russell]], [[Nicklas Jensen|Jensen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;46:24 - [[Christian Wejse]] (Jensen, Olesen)
|brankár1=[[Daniel Vladar]]
|brankár2=[[Frederik Dichow]]
|rozhodca={{SVK}} Peter Stano
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki
|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=33
|strely2=31
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b20_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''
|dátum=13. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=3 622
|skóre={{ku|2|5}}
|tretiny={{tretiny|1|2|0|2|1|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|4}}&lt;br&gt;{{ku|2|5}}
|brankár1=[[Jonas Arntzen]]
|brankár2=[[Philipp Grubauer]]
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Andreas Martinsen]] ([[Michael Brandsegg-Nygard|Brandsegg-Nygard]], [[Johannes Johannesen|Johannesen]]) - 19:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jacob Berglund]] ([[Havard Ostrem|Ostrem]], [[Eskild Olsen|Olsen]]) - 47:07
|góly2=4:51 - [[Yasin Ehliz]] ([[Tim Stutzle|Stutzle]], [[Marc Michaelis|Michaelis]])&lt;br&gt;16:10 - Marc Michaelis (Ehliz, [[Fabio Wagner|Wagner]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;24:56 - [[Wojciech Stachowiak]] ([[Dominik Kahun|Kahun]])&lt;br&gt;26:46 - [[Joshua Samanski]] ([[Lukas Reichel|Reichel]], [[Lukas Kalble|Kalble]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;59:43 - [[Frederik Tiffels]] (Kahun, Stutzle)
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{USA}} Nick Briganti
|tresty1=12
|tresty2=8
|strely1=31
|strely2=30
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b22_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{HUN|lh|1}}'''
|dátum=13. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=1 972
|skóre={{ku|2|4}}
|tretiny={{tretiny|0|2|1|0|1|2}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;{{ku|2|4}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nikita Mikhailis]] ([[Valeriy Orekhov|Orekhov]], [[Arkadiy Shestakov|Shestakov]]) - 34:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Valeriy Orekhov (Shestakov) - 59:01
|góly2=0:15 - [[János Hári]] ([[Henrik Nilsson|Nilsson]], [[Milán Horváth|M. Horváth]])&lt;br&gt;18:31 - [[István Terbócs]] ([[Bence Horváth|B. Horváth]], [[Domán Szongoth|Szongoth]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;40:14 - [[Vilmos Galló]] (Hári, [[Csanád Erdély|Erdély]])&lt;br&gt;43:35 - [[Péter Vincze]] ([[Kristóf Papp|Papp]], Hári)
|brankár1=[[Maxim Pavlenko]]
|brankár2=[[Bence Balizs]]
|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner
|čiarový={{SVK}} Oto Durmis
|čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=25
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b24_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=14. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=3 149
|skóre={{ku|6|5}} pp
|tretiny={{tretiny|4|1|1|2|0|2|1|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}&lt;br&gt;{{ku|5|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|4}}&lt;br&gt;{{ku|5|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|6|5}}
|brankár1=[[Jeremy Swayman]]
|brankár2=[[Tobias Normann]]
|góly1=[[Cutter Gauthier]] ([[Shane Pinto|Pinto]], [[Will Smith|Smith]]) - 4:50&lt;br&gt;[[Clayton Keller]] ([[Jackson Lacombe|Lacombe]], [[Michael Kesselring|Kesselring]]) - 7:18&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Tage Thompson]] - 12:34&lt;br&gt;[[Michael McCarron]] ([[Drew O'Connor|O'Connor]], [[Isaac Howard|Howard]]) - 17:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tage Thompson (Keller, [[Zach Werenski|Werenski]]) - 22:55&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tage Thompson ([[Logan Cooley]], Keller) - 64:09
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;9:59 - [[Stian Solberg]] ([[Jacob Berglund|Berglund]], [[Michael Brandsegg-Nygard|Brandsegg-Nygard]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;26:59 - Stian Solberg ([[Andreas Martinsen|Martinsen]])&lt;br&gt;32:48 - [[Martin Ronnild]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;51:08 - [[Noah Steen]]&lt;br&gt;58:33 - Stian Solberg (Brandsegg-Nygard, Martinsen)
|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2={{LAT}} Christian Ofner
|čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki
|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=39
|strely2=18
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b26_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|dátum=14. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=10 388
|skóre={{ku|1|5}}
|tretiny={{tretiny|0|0|0|2|1|3}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;{{ku|1|5}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nikita Mikhailis]] ([[Roman Starchenko|Starchenko]], [[Leonid Metalnikov|Metalnikov]]) - 46:33
|góly2=24:20 - [[Mikkel Aagaard]] ([[Joachim Blichfeld|Blichfeld]], [[Anders Koch|Koch]])&lt;br&gt;32:57 - [[Alexander True]] ([[Patrick Russel|Russel]], [[Nicklas Jensen|Jensen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:08 - [[Christian Wejse]] ([[Nick Olesen|Olesen]], Blichfeld)&lt;br&gt;50:28 - Alexander True ([[Markus Lauridsen|Lauridsen]])&lt;br&gt;59:53 - Nick Olesen
|brankár1=[[Maxim Pavlenko]]
|brankár2=[[Frederik Dichow]]
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{CAN}} Mike Langin
|čiarový={{GER}} Patrick Laguzov
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=6
|tresty2=10
|strely1=22
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b28_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{GER|lh|1}}
|dátum=15. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=5 391
|skóre={{ku|5|1}}
|tretiny={{tretiny|0|0|4|0|1|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}
|góly1=[[Damien Riat]] ([[Ken Jager|Jager]], [[Christian Marti|Marti]]) - 24:25&lt;br&gt;[[Sven Andrighetto]] ([[Jonas Siegenthaler|Siegenthaler]], [[Denis Malgin|Malgin]]) - 25:49&lt;br&gt;Sven Andrighetto ([[Kevin Fiala|Fiala]], Malgin) - 33:51&lt;br&gt;Sven Andrighetto ([[Dean Kukan|Kukan]], Malgin) - 34:53&lt;br&gt;&lt;br&gt;Sven Andrighetto (Kukan, Malgin) - 48:15
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;58:35 - [[Jonas Müller]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Justin Schutz|Schutz]])
|brankár1=[[Leonardo Genoni]]
|brankár2=[[Mathias Niederberger]]
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{SVK}} Oto Durmis
|čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=32
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b30_74_3_0.pdf
}}{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|dátum=15. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=2 939
|skóre={{ku|6|1}}
|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|6|1}}
|góly1=[[David Pastrňák]] ([[Roman Červenka|Červenka]], [[Lukáš Sedlák|Sedlák]]) - 17:30&lt;br&gt;[[Jakub Flek]] ([[Daniel Voženílek|Voženílek]]) - 19:23&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Petr Kodýtek]] ([[Filip Hronek|Hronek]], Voženílek) - 29:43&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;David Pastrňák ([[Jakub Krejčík|Krejčík]], [[Daniel Gazda|Gazda]]) - 43:42&lt;br&gt;[[Ondrej Beránek]] ([[Filip Zadina|Zadina]], Krejčík) - 46:19 &lt;br&gt;Lukáš Sedlák (Červenka, Pastrňák) - 47:38
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;35:27 - [[András Mihalik]] ([[Péter Vincze|Vincze]], [[Tamás Ortenszky|Ortenszky]])
|brankár1=[[Daniel Vladař]]
|brankár2=[[Ádám Vay]]
|rozhodca={{FIN}} Riku Brander
|rozhodca2={{SVK}} Peter Stano
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{USA}} Nick Briganti
|tresty1=2
|tresty2=8
|strely1=32
|strely2=12
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b32_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|dátum=16. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=10 022
|skóre={{ku|2|8}}
|tretiny={{tretiny|2|1|0|3|0|4}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|2}}&lt;br&gt;{{ku|2|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|5}}&lt;br&gt;{{ku|2|6}}&lt;br&gt;{{ku|2|7}}&lt;br&gt;{{ku|2|8}}
|góly1=[[Péter Vincze]] ([[János Hári|Hári]], [[Henrik Nilsson|Nilsson]]) - 0:33&lt;br&gt;[[András Mihalik]] ([[Bence Szabó (hokejista)|Szabó]], [[Tamás Ortenszky|Ortenszky]]) - 6:23
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;13:22 - [[Mikkel Aagaard]] ([[Nick Olesen|Olesen]], [[Markus Lauridsen|Lauridsen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;27:37 - Markus Lauridsen&lt;br&gt;34:23 - [[Jesper Jensen Aabo]] ([[Mathias Bau|Bau]], [[Phillip Bruggisser|Bruggisser]])&lt;br&gt;34:49 - [[Patrick Russell]] (Olesen, [[Mathias Lassen|Lassen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;43:41 - Mikkel Aagaard ([[Oscar Moelgaard|Moelgaard]], [[Joachim Blichfeld|Blichfeld]])&lt;br&gt;48:45 - Mathias Bau ([[Alexander True|True]])&lt;br&gt;49:13 - Mikkel Aagaard (Moelgaard, Blichfeld)&lt;br&gt;52:53 - Markus Lauridsen (Moelgaard, [[Nicklas Jensen|Jensen]])
|brankár1=[[Bence Bálizs]]
|brankár2=[[Sebastian Dahm]]
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{SVK}} Peter Stano
|čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki
|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov
|tresty1=12
|tresty2=8
|strely1=12
|strely2=41
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b34_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=16. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=3 837
|skóre={{ku|3|0}}
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}
|góly1=[[Sven Andrighetto]] ([[Dean Kukan|Kukan]], [[Denis Malgin|Malgin]]) - 8:56&lt;br&gt;[[Gregory Hofmann]] ([[Tyler Moy|Moy]], [[Simon Knak|Knak]]) - 14:15&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tyler Moy ([[Timo Meier|Meier]], [[Michael Fora|Fora]]) - 28:03
|góly2=
|brankár1=[[Stephane Charlin]]
|brankár2=[[Jonas Arntzen]] 
|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{CZE}} Daniel Hynek
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=28
|strely2=12
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b36_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{GER|lh|1}}
|dátum=17. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=9 595
|skóre={{ku|6|3}}
|tretiny={{tretiny|3|0|0|3|3|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|3|2}}&lt;br&gt;{{ku|3|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|3}}&lt;br&gt;{{ku|5|3}}&lt;br&gt;{{ku|6|3}}
|brankár1=[[Joey Daccord]]
|brankár2=[[Philipp Grubauer]] 
|góly1=[[Tage Thompson]] ([[Zach Werenski|Werenski]], [[Conor Garland|Garland]]) - 1:42&lt;br&gt;[[Frank Nazar]] ([[Cutter Gauthier|Gauthier]]) - 9:43&lt;br&gt;[[Drew O'Connor]] (Thompson) - 14:17&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Conor Garland ([[Clayton Keller|Keller]], [[Logan Cooley|Cooley]]) - 44:50&lt;br&gt;Logan Cooley (Garland, Keller) - 56:31&lt;br&gt;Clayton Keller (Nazar, Garland) - 58:07
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;28:43 - [[Eric Mik]] ([[Joshua Samanski|Samanski]], [[Leon Huttl|Huttl]])&lt;br&gt;34:43 - [[Jonas Müller]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Wojciech Stachowiak|Stachowiak]])&lt;br&gt;35:31 - Wojciech Stachowiak ([[Marc Michaelis|Michaelis]], Huttl)
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamaki
|tresty1=4
|tresty2=10
|strely1=44
|strely2=21
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b38_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|dátum=17. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=7 112
|skóre={{ku|8|1}}
|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|4|1}}
|brankár1=[[Karel Vejmelka]]
|brankár2=[[Jelal-ad-din Amirbekov]]&lt;small&gt; (0:00{{--}}41:06)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Maxim Pavlenko]]&lt;small&gt; (41:06{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|6|1}}&lt;br&gt;{{ku|7|1}}&lt;br&gt;{{ku|8|1}}
|góly1=[[Matěj Stránský]] ([[Ondřej Beránek|Beránek]], [[Filip Pyrochta|Pyrochta]]) - 5:19&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jakub Flek]] ([[Daniel Gazda|Gazda]], [[Adam Klapka|Klapka]]) - 21:26&lt;br&gt;Matěj Stránský ([[David Špaček|D. Špaček]], [[Michael Špaček|M. Špaček]]) - 32:19&lt;br&gt;[[Roman Červenka]] ([[David Pastrňák|Pastrňák]], [[Jakub Krejčík|Krejčík]]) - 37:04&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Adam Klapka]] ([[Libor Hájek|Hájek]]) - 41:06&lt;br&gt;&lt;br&gt;Roman Červenka (Pyrochta, Pastrňák) - 53:13&lt;br&gt;Roman Červenka ([[Martin Nečas|Nečas]], [[Lukáš Sedlák|Sedlák]]) - 55:44&lt;br&gt;Adam Klapka (Flek, Gazda) - 59:22
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;47:36 - [[Viacheslav Kolesnikov]] ([[Dmitriy Breus|Breus]], [[Batyrlan Muratov|Muratov]])
|rozhodca={{CAN}} Mike Langin
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{USA}} Nick Briganti
|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyoznek
|tresty1=6
|tresty2=8
|strely1=33
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b40_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=17. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=10 500
|skóre={{ku|6|3}}
|tretiny={{tretiny|2|1|3|1|1|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|6|2}}&lt;br&gt;{{ku|6|3}}
|góly1=[[Patrick Russell]] ([[Oscar Moelgaard|Moelgaard]], [[Joachim Blichfeld|Blichfeld]]) - 13:42&lt;br&gt;[[Mikkel Aagaard]] ([[Nicklas Jensen|Jensen]], Moelgaard) - 14:38&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jonas Røndbjerg]] (Russell, Jensen) - 27:25&lt;br&gt;Joachim Blichfeld ([[Phillip Bruggisser|Bruggisser]], [[Christian Wejse|Wejse]]) - 30:32&lt;br&gt;Jonas Røndbjerg - 34:59&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nick Olesen]] (Blichfeld, Wejse) - 49:46
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;15:14 - [[Erik Salsten]] ([[Stian Solberg|Solberg]], [[Jacob Berglund|Berglund]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;36:59 - Jacob Berglund&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;59:37 - [[Thomas Olsen]] ([[Martin Johnsen|Johnsen]], Solberg)
|brankár1=[[Frederik Dichow]]
|brankár2=[[Jonas Arntzen]] &lt;small&gt; (0:00{{--}}34:59)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Tobias Normann]]&lt;small&gt; (34:59{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander
|čiarový={{SVK}} Oto Durmis
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=6
|tresty2=37
|strely1=47
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b42_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|dátum=18. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=3 968
|skóre={{ku|1|6}}
|tretiny={{tretiny|0|0|0|5|1|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}&lt;br&gt;{{ku|0|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|6}}&lt;br&gt;{{ku|1|6}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Vladimir Volkov]] - 59:10
|góly2=26:58 - [[Frank Nazar]] ([[Jackson Lacombe|Lacombe]], [[Mikey Eyssimont|Eyssimont]])&lt;br&gt;31:46 - Jackson Lacombe (Nazar, [[Michael McCarron|McCarron]])&lt;br&gt;34:00 - [[Tage Thompson]] ([[Zeev Buium|Buium]], [[Shane Pinto|Pinto]])&lt;br&gt;34:58 - [[Matty Beniers]] ([[Drew O'Connor|O'Connor]])&lt;br&gt;39:04 - [[Michael Kesselring]] (Nazar, Eyssimont)&lt;br&gt;&lt;br&gt;45:54 - [[Zach Werenski]] (Kesselring, [[Calyton Keller|Keller]])
|brankár1=[[Sergei Kudryavtsev]]
|brankár2=[[Jeremy Swayman]]
|rozhodca={{SVK}} Peter Stano
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{CZE}} Daniel Hynek
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=17
|strely2=38
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b44_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|dátum=18. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=2 846
|skóre={{ku|0|10}}
|tretiny={{tretiny|0|2|0|3|0|5}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}&lt;br&gt;{{ku|0|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|6}}&lt;br&gt;{{ku|0|7}}&lt;br&gt;{{ku|0|8}}&lt;br&gt;{{ku|0|9}}&lt;br&gt;{{ku|0|10}}&lt;br&gt;
|góly1=
|góly2=5:44 - [[Andres Ambuhl]] ([[Dominik Egli|Egli]], [[Janis Moser|Moser]])&lt;br&gt;7:25 - [[Timo Meier]] ([[Dean Kukan|Kukan]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;31:57 - Dominik Egli ([[Andrea Glauser|Glauser]], [[Kevin Fiala|Fiala]])&lt;br&gt;33:24 - Timo Meier ([[Tyler Moy|Moy]], Fiala)&lt;br&gt;35:21 - Janis Moser ([[Nicolas Baechler|Baechler]], Meier)&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:03 - Dominik Egli (Moser, Meier)&lt;br&gt;50:51 - Andres Ambuhl ([[Sandro Schmid|Schmid]], [[Christian Marti|Marti]])&lt;br&gt;54:49 - Andrea Glauser ([[Ken Jager|Jager]], [[Simon Knak|Knak]])&lt;br&gt;58:53 - Andres Ambuhl ([[Michael Fora|Fora]], Moser)&lt;br&gt;59:20 - Kevin Fiala (Moy, Marti)
|brankár1=[[Ádám Vay]]
|brankár2=[[Leonardo Genoni]]
|rozhodca={{FIN}} Riku Brander
|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{USA}} Nick Briganti
|tresty1=6
|tresty2=4
|strely1=6
|strely2=37
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b46_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|dátum=19. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=8 221
|skóre={{ku|0|5}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4&lt;br&gt;0 : 5
|góly1=
|góly2=5:51 - Pastrnák&lt;br&gt;26:43 - Sedlák&lt;br&gt;29:07 - Flek&lt;br&gt;40:43 - Lauko&lt;br&gt;56:40 - Flek
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=19
|strely2=25
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B48_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=19. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=2 808
|skóre={{ku|0|1}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|0}}
|stav=0 : 1
|góly1=
|góly2=6:28 - Steen
|tresty1=8
|tresty2=12
|strely1=17
|strely2=25
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B50_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|dátum=20. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=3 833
|skóre={{ku|4|1}}
|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|3|0}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;3 : 1&lt;br&gt;4 : 1
|góly1=&lt;br&gt;Fiala - 39:55&lt;br&gt;Andrighetto - 47:15&lt;br&gt;Ambuhl - 57:06&lt;br&gt;Riat - 57:44
|góly2=15:17 - Šestakov
|tresty1=4
|tresty2=6
|strely1=39
|strely2=16
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B52_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{CZE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|dátum=20. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=8 441
|skóre={{ku|2|5}}
|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|0|4}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5
|góly1=&lt;br&gt;Pastrnák - 20:41&lt;br&gt;Nečas - 28:33
|góly2=9:25 - Doan&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;41:35 - Nazar&lt;br&gt;47:01 - Nazar&lt;br&gt;53:29 - Cooley&lt;br&gt;57:06 - Peeke
|tresty1=22
|tresty2=18
|strely1=27
|strely2=56
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B54_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|dátum=20. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=10 500
|skóre={{ku|1|2}} sn
|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|0|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1
|góly1=Geibel - 39:41
|góly2=&lt;br&gt;50:00 - Ehlers
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=26
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B56_74_5_0.pdf
}}

==Play-off==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.

=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''

# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]])

'''Poradie:'''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{CAN|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{SUI|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|3.
|D3
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{SWE|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{USA|lh|1}}
|-
|5.
|D5
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{CZE|lh|1}}
|-
|6.
|D6
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{FIN|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{DEN|lh|1}}
|-
|8.
|D8
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{AUT|lh|1}}
|}

=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej
|ZN=áno
|RD1-nasadený1=A1
|RD1-tím1={{CAN|lh|1}}
|RD1-skóre1=1
|RD1-nasadený2='''B4'''
|RD1-tím2='''{{DEN|lh|1}}'''
|RD1-skóre2='''2'''

|RD1-nasadený3='''B1'''
|RD1-tím3='''{{SUI|lh|1}}'''
|RD1-skóre3='''6'''
|RD1-nasadený4=A4
|RD1-tím4={{AUT|lh|1}}
|RD1-skóre4=0

|RD1-nasadený5='''A2'''
|RD1-tím5='''{{SWE|lh|1}}'''
|RD1-skóre5='''5'''
|RD1-nasadený6=B3
|RD1-tím6={{CZE|lh|1}}
|RD1-skóre6=2

|RD1-nasadený7='''B2'''
|RD1-tím7='''{{USA|lh|1}}'''
|RD1-skóre7='''5'''
|RD1-nasadený8=A3
|RD1-tím8={{FIN|lh|1}}
|RD1-skóre8=2

|RD2-nasadený1='''2.'''
|RD2-tím1='''{{SUI|lh|1}}'''
|RD2-skóre1='''7'''
|RD2-nasadený2=7.
|RD2-tím2={{DEN|lh|1}}
|RD2-skóre2=0

|RD2-nasadený3=3.
|RD2-tím3={{SWE|lh|1}}
|RD2-skóre3=2
|RD2-nasadený4='''4.'''
|RD2-tím4='''{{USA|lh|1}}'''
|RD2-skóre4='''6'''

|RD3-nasadený1=VSF1
|RD3-tím1={{SUI|lh|1}}
|RD3-skóre1=0p
|RD3-nasadený2='''VSF2'''
|RD3-tím2='''{{USA|lh|1}}'''
|RD3-skóre2='''1p'''

|RD4-nasadený1='''PSF2'''
|RD4-tím1='''{{SWE|lh|1}}'''
|RD4-skóre1='''6'''
|RD4-nasadený2=PSF1
|RD4-tím2={{DEN|lh|1}}
|RD4-skóre2=2
}}


''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]] – [[UTC+2]]).''

===Štvrťfinále===
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FIN|lh|1}}
|skóre={{ku|5|2}}
|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|2|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;5 : 2
|góly1=Garland - 4:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Buium - 34:53&lt;br&gt;Garland - 36:04&lt;br&gt;Pinto - 45:52&lt;br&gt;Keller - 57:15
|góly2=&lt;br&gt;12:58 - Tolvanen&lt;br&gt;27:46 - Puistola
|divákov=9 642
|tresty1=10
|tresty2=8
|strely1=28
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905357_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre={{ku|6|0}}
|tretiny={{tretiny|3|0|2|0|1|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;6 : 0
|góly1=Bertschy - 6:38&lt;br&gt;Meier - 11:03&lt;br&gt;Jäger - 14:17&lt;br&gt;Fiala - 23:32&lt;br&gt;Schmid - 24:36&lt;br&gt;Knak - 51:46
|góly2=
|divákov=2 621
|tresty1=12
|tresty2=35
|strely1=40
|strely2=13
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905358_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{CZE|lh|1}}
|skóre={{ku|5|2}}
|tretiny={{tretiny|3|0|1|1|1|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;3 : 1&lt;br&gt;4 : 1&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;5 : 2
|góly1=Carlsson - 12:40&lt;br&gt;Raymond - 16:52&lt;br&gt;Raymond - 19:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;Carlsson - 34:05&lt;br&gt;&lt;br&gt;Forsberg - 55:04
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;23:04 - Červenka&lt;br&gt;&lt;br&gt;48:33 - Špaček
|divákov=12 530
|tresty1=8
|tresty2=6
|strely1=33
|strely2=26
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905359_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|1|2}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2
|góly1=Sanheim - 45:17
|góly2=&lt;br&gt;57:43 - Ehlers&lt;br&gt;59:11 - Olesen
|divákov=10 500
|tresty1=6
|tresty2=10
|strely1=40
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905360_74_3_0.pdf
}}

===Semifinále===
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=24. máj 2025
|čas=14:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1={{SWE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre={{ku|2|6}}
|tretiny={{tretiny|0|2|0|2|2|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4&lt;br&gt;1 : 4&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5&lt;br&gt;2 : 6
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Nylander - 46:32&lt;br&gt;Lindholm - 47:13
|góly2=6:52 - Skjei&lt;br&gt;17:13 - Gauthier&lt;br&gt;31:07 - Garland&lt;br&gt;37:03 - Eyssimont&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;51:09 - Lacombe&lt;br&gt;55:53 - Pinto
|divákov=12 530
|tresty1=2
|tresty2=4
|strely1=29
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905261_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=24. máj 2025
|čas=18:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre={{ku|7|0}}
|tretiny={{tretiny|3|0|1|0|3|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;6 : 0&lt;br&gt;7 : 0
|góly1=Niederreiter - 9:23&lt;br&gt;Jäger - 12:47&lt;br&gt;Niederreiter - 17:23&lt;br&gt;Malgin - 37:38&lt;br&gt;Schmid - 44:48&lt;br&gt;Riat - 52:02&lt;br&gt;Moy - 53:26
|góly2=
|divákov=12 530
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=34
|strely2=17
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905262_74_4_0.pdf
}}

===Zápas o 3. miesto===
{{Hokejbox2
|bg=#ffdab9
|dátum=25. máj 2025
|čas=15:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre={{ku|6|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|3|0|3|2}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;4 : 1&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;5 : 2&lt;br&gt;6 : 2
|góly1=Backlund - 25:16&lt;br&gt;Backlund - 29:50&lt;br&gt;Johansson - 37:09&lt;br&gt;Raymond - 42:55&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Johansson - 48:25&lt;br&gt;55:03 - Zibanejad
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;43:15 - Olesen&lt;br&gt;46:02 - Ehlers
|divákov=12 530
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=37
|strely2=18
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905163_74_3_0.pdf
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{USA}} Nick Briganti|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson}}

===Finále===
{{Hokejbox2
|bg=#f7f6a8
|dátum=25. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1={{SUI|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre={{ku|0|1}} p
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|0|0|0|1}}
|stav=0 : 1
|góly1=
|góly2=62:02 - Thompson
|divákov=12 530
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=25
|strely2=40
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905164_74_4_0.pdf
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki}}

==Konečné poradie==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1. |tím={{USA|lh|1}}|v=7|vp=2|pp=0|p=1|sg=46|ig=18|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2. |tím={{SUI|lh|1}}|v=8|vp=0|pp=2|p=0|sg=47|ig=10|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3. |tím={{SWE|lh|1}}|v=8|vp=0|pp=0|p=2|sg=41|ig=18|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4. |tím={{DEN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=5|sg=29|ig=38|poznámka=Štvrté miesto}}
|-
|colspan=13|
{{Tabuľka ľadový hokej|5. |tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=1|sg=35|ig=9|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6. |tím={{CZE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=2|sg=37|ig=19}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7. |tím={{FIN|lh|1}}|v=4|vp=2|pp=0|p=2|sg=24|ig=15}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8. |tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=2|pp=0|p=4|sg=21|ig=24}}
|-
|colspan=13|
{{Tabuľka ľadový hokej|9. |tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=22|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=25}}
{{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=4|sg=9 |ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=13|ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=9 |ig=29}}
{{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=8 |ig=39}}
|-
|colspan=13|
{{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=9 |ig=32|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 – I. divízia|I. A divízie&lt;br&gt;MS 2026]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=8 |ig=27|pozadie=#ffcccc}}
|}

==Štatistiky turnaja==
'''Hetrik'''

''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Hráč
!Zápas
!width=&quot;20&quot;|Výsledok zápasu
|-
|{{NOR}} [[Stian Solberg]]
|align=center rowspan=2|{{USA|lh|1}} - {{NOR|lh|2}}
|align=center rowspan=2|{{ku|6|5}} pp
|-
|{{USA}} [[Tage Thompson]]
|-
|{{SUI}} [[Sven Andrighetto]]
|align=center|{{SUI|lh|1}} - {{GER|lh|2}}
|align=center|{{ku|5|1}}
|-
|{{FIN}} [[Eeli Tolvanen]]
|align=center|{{FIN|lh|1}} - {{SLO|lh|2}}
|align=center|{{ku|9|1}}
|-
|{{SWE}} [[Elias Lindholm]]
|align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SLO|lh|2}}
|align=center|{{ku|4|0}}
|-
|{{CZE}} [[Roman Červenka]]
|align=center|{{CZE|lh|1}} - {{KAZ|lh|2}}
|align=center|{{ku|8|1}}
|-
|{{SUI}} [[Andres Ambuhl]]
|align=center|{{HUN|lh|1}} - {{SUI|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|10}}
|}

'''Shut-out'''

''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Brankár
!Zápas
!width=&quot;50&quot;|Výsledok zápasu
!width=&quot;20&quot;|Úspešné zákroky
|-
|rowspan=2|{{SWE}} [[Jacob Markstrom]]
|align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SVK|lh|2}}
|align=center|{{ku|5|0}}
|align=center|15
|-
|align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SLO|lh|2}}
|align=center|{{ku|4|0}}
|align=center|9
|-
|{{USA}} [[Joey Daccord]]
|align=center|{{DEN|lh|1}} - {{USA|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|5}}
|align=center|26
|-
|{{CAN}} [[Dylan Garand]]
|align=center|{{SLO|lh|1}} - {{CAN|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|4}}
|align=center|11
|-
|{{USA}} [[Jeremy Swayman]]
|align=center|{{USA|lh|1}} - {{HUN|lh|2}}
|align=center|{{ku|6|0}}
|align=center|13
|-
|rowspan=2|{{SUI}} [[Leonardo Genoni]]
|align=center|{{USA|lh|1}} - {{SUI|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|3}}
|align=center|23
|-
|align=center|{{HUN|lh|1}} - {{SUI|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|10}}
|align=center|6
|-
|rowspan=2|{{CAN}} [[Jordan Binnington]]
|align=center|{{CAN|lh|1}} - {{FRA|lh|2}}
|align=center|{{ku|5|0}}
|align=center|15
|-
|align=center|{{CAN|lh|1}} - {{SVK|lh|2}}
|align=center|{{ku|7|0}}
|align=center|14
|-
|{{SWE}} [[Samuel Ersson]]
|align=center|{{LAT|lh|1}} - {{SWE|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|6}}
|align=center|20
|-
|{{SUI}} [[Stephane Charlin]]
|align=center|{{SUI|lh|1}} - {{NOR|lh|2}}
|align=center|{{ku|3|0}}
|align=center|12
|}

==Referencie==
{{Referencie}}

{{MS v ľadovom hokeji}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2025]]
[[Kategória:Športové podujatia v Štokholme]]
[[Kategória:Herning]]
[[Kategória:2025 v Dánsku]]
[[Kategória:2025 vo Švédsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Dánsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]]</text>
      <sha1>evzyg0yb7o277rv0n9hp8o9bodwhru2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213204</id>
      <parentid>8213202</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:20:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vladimírmecia</username>
        <id>265044</id>
      </contributor>
      <origin>8213204</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="69558" sha1="er87eled5iwbfzj9g2svrpld9ekgbpw" xml:space="preserve">{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji
|rok=2025
|logo=
|veľkosť loga=
|usporiadateľ=Švédsko
|2 usporiadateľ=Dánsko
|dátum=9. – 25. máj 2025
|počet tímov=16
|počet dejísk=2
|počet miest=2
|dejiská=[[Štokholm]], [[Herning]]
|víťaz=USA
|počet titulov=3
|druhý=SUI
|tretí=SWE
|štvrtý=DEN
|zostupujúci=KAZ
|2 zostupujúci=FRA
|postupujúci=GBR
|2 postupujúci=ITA
|zápasy=64
|aktualizácia=
|najproduktívnejší hráč={{CZE}} [[David Pastrňák]] &lt;br/&gt;&lt;small&gt;(15 bodov)&lt;small/&gt;|najužitočnejší hráč={{SUI}} [[Leonardo Genoni]]|góly=373|návštevnosť=489450}}	

'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025''' boli v poradí 88. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=| meno=| autor=| odkaz na autora=| titul=IIHF - Home 2025 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm | vydavateľ=iihf.com | miesto=| dátum vydania=| dátum aktualizácie=2025-05-25| dátum prístupu= | jazyk=en}}&lt;/ref&gt;Turnaj Top divízie sa hral v [[Štokholm|Štokholme]] a [[Herning|Herningu]] vo [[Švédsko|Švédsku]] a [[Dánsko|Dánsku]] od 9. do 25. mája 2025.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=| meno=| autor=| odkaz na autora=| titul=2025 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/905/ | vydavateľ=stats.iihf.com | miesto=| dátum vydania=| dátum aktualizácie=2025-05-25| dátum prístupu= | jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Obhajcom titulu z predošlého roka bol bol tím [[České národné hokejové mužstvo|Česka]]. Víťazom turnaja sa stál tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]].

==Kvalifikácia==
;Kvalifikovaní ako hostitelia
:{{SWE|lh|1}}
:{{DEN|lh|1}}

;Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|Majstrovstvách sveta 2024]]
:{{CZE|lh|1}}
:{{FIN|lh|1}}
:{{FRA|lh|1}}
:{{CAN|lh|1}}
:{{KAZ|lh|1}}
:{{LAT|lh|1}}
:{{GER|lh|1}}
:{{NOR|lh|1}}
:{{AUT|lh|1}}
:{{SVK|lh|1}}
:{{SUI|lh|1}}
:{{USA|lh|1}}

;Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024 – I. divízia|I. A divízie MS 2024]]
:{{HUN|lh|1}}
:{{SLO|lh|1}}

==Dejiská==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
!{{SWE|w}}
| rowspan=&quot;4&quot; |{{LocMap+ |Škandinávia|float=none |width=250|caption=|places=
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=59.293556|lon=18.083236|label='''[[Štokholm]]'''|position=left}}
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=56.118|lon=8.9525|label='''[[Herning]]'''|position=right}}
}}
!{{DEN|w}}
|-
![[Štokholm]]
![[Herning]]
|-
|[[Avicii Arena]]&lt;br&gt;Kapacita: 16 000
|[[Jyske Bank Boxen]]&lt;br&gt;Kapacita: 15 000
|-
|[[Súbor:Stockholm Globe Arena.jpg|200px]]
|[[Súbor:Jyske Bank Boxen.jpg|200px]]
|}

==Nasadenie==
Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to využili, pretože Fínsko malo byť pôvodne v skupine B a Švajčiarsko v skupine A.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko=
 | meno=
 | autor=
 | odkaz na autora=
 | titul=IIHF - The 2025 IIHF Ice Hockey World Championship grouping revealed
 | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm/news/61723/the_2025_iihf_ice_hockey_world_championship_groupi
 | vydavateľ=iihf.com
 | dátum vydania=
 | dátum aktualizácie=
 | dátum prístupu=2024-05-30
 | miesto=
 | jazyk=en
}}&lt;/ref&gt; Taktiež bolo vymenené Švédsko so Spojenými štátmi, aby obaja usporiadatelia neboli v jednej skupine.

''V zátvorke je poradie v aktuálnom rebríčku IIHF.''

{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
;Skupina A (Štokholm)
*{{CAN|lh|1}} (1)
*{{FIN|lh|1}} (3)
*{{SWE|lh|1}} (7)
*{{SVK|lh|1}} (9)
*{{LAT|lh|1}} (10)
*{{AUT|lh|1}} (13)
*{{FRA|lh|1}} (14)
*{{SLO|lh|1}} (19)
{{Stĺpce-2}}
;Skupina B (Herning)
*{{CZE|lh|1}} (4)
*{{SUI|lh|1}} (5)
*{{USA|lh|1}} (6)
*{{GER|lh|1}} (8)
*{{DEN|lh|1}} (11)
*{{NOR|lh|1}} (12)
*{{KAZ|lh|1}} (15)
*{{HUN|lh|1}} (18)
{{Stĺpce-koniec}}

==Súpisky==
''Hlavný článok: [[Súpisky Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2025]]''

Súpiska každého tímu pozostáva z minimálne 15 korčuliarov (útočníkov a obrancov) a dvoch brankárov a maximálne 22 korčuliarov a troch brankárov. Všetkých 16 zúčastnených krajín muselo po potvrdení svojimi príslušnými národnými asociáciami predložiť „dlhý zoznam“ najneskôr dva týždne pred turnajom a konečný zoznam do stretnutia pasovej kontroly pred začiatkom turnaja.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul=IIHF - Tournament Info 2025 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm/tournamentinfo/59072/player_entry | vydavateľ=IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu=2025-05-06 | jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

==Základné skupiny==
{| class=&quot;wikitable&quot;
| style=&quot;background: #ccffcc; width:20px&quot; |
|Tímy postupujúce do štvrťfinále
|-
| style=&quot;background: #ffcccc;&quot; |
|Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2026
|}

''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]] – [[UTC+2]]).''

===Skupina A===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=34|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=0|p=1|sg=28|ig=8|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh|1}}|v=4|vp=2|pp=0|p=1|sg=22|ig=10|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=2|pp=0|p=3|sg=21|ig=18|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=25}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=4|sg=9|ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=9|ig=29}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=8|ig=27|pozadie=#ffcccc}}
|}

{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=9. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{AUT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|0|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=6 822
|stav={{ku|0|1|}}&lt;br&gt;{{ku|0|2|}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}
|brankár1=[[Atte Tolvanen]]
|brankár2=[[Juuse Saros]]
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Brend Wolf]] (Unterweger, Schneider) - 13:54
|góly2=04:38 - [[Patrik Puistola|Puistola]] (Salo, Hämeenaho)&lt;br&gt;07:06 - [[Juuso Parssinen|Parssinen]] (Seppälä, Pesonen)
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{USA}} Shane Gustafson
|čiarový2={{SWE}} Ludek Lundgren
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=16
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A01_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=9. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|5|0}} 
|tretiny={{tretiny|3|0|1|0|1|0}}
|góly1=[[Mikael Backlund]] (Heineman, Lindholm) - 11:17&lt;br&gt;[[Leo Carlsson]] (Pettersson, Johansson) - 18:50&lt;br&gt;[[Jonas Brodin]] (Larsson, Lundestrom) - 19:54&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Elias Lindholm]] (Gustafsson, Backlund) - 38:46&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Mika Zibanejad]] (Andersson, Pettersson) - 57:33
|góly2=
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|0}}
|brankár1=Jacob Markstrom
|brankár2=Patrik Rybár
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{FIN}} Riku Brander
|rozhodca2={{DEN}} Mads Frandsen
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek
|tresty1=0
|tresty2=2
|strely1=20
|strely2=15
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a03_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=10. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|0|4}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|3|0|0}}
|góly1=
|góly2=7:22 [[Bo Horvat]] (MacKinnon, Konecny)&lt;br&gt;&lt;br&gt;23:41 - [[Nathan MacKinnon]] (Weegar)&lt;br&gt;33:38 - Bo Horvat (MacKinnon, Montour)&lt;br&gt;36:55 - [[Noah Dobson]] (Celebrini, O'Reilly)
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=9 011
|brankár1=
|brankár2=
|rozhodca={{SWE}} Mikael Holm
|rozhodca2={{GER}} André Schrader
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä
|tresty1=14
|tresty2=4
|strely1=11
|strely2=44
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a05_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=10. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|4|2}} 
|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|3|1}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2&lt;br&gt;4 : 2
|góly1=&lt;br&gt;Zibanejad - 33:26&lt;br&gt;&lt;br&gt;Brodin - 57:41&lt;br&gt;Zibanejad - 57:53&lt;br&gt;Wennberg - 58:39
|góly2=25:30 - Baumgartner&lt;br&gt;&lt;br&gt;52:26 - Kasper
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{CZE}} Jan Hribik
|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane
|čiarový={{SUI}} Dominik Schlegel
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=2
|tresty2=8
|strely1=25
|strely2=16
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A07_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=10. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|4}}
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|3}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=7 564
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;1 : 4
|brankár1=
|brankár2=
|góly1=Fabre - 15:02
|góly2=&lt;br&gt;35:36 - Dzierkals&lt;br&gt;42:02 - Zile&lt;br&gt;58:36 - Locmelis&lt;br&gt;59:29 - Locmelis
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=19
|strely2=20
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A09_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=11. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 870
|skóre={{ku|3|1}} 
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}
|góly1=[[Sebastián Čederle]] ([[Adam Sýkora|Sýkora]]) - 8:20&lt;br&gt;[[Pavol Regenda]] ([[Samuel Kňažko|Knažko]], [[Mário Grman|Grman]]) - 9:26&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Michal Krištof]] ([[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Dávid Mudrák|Mudrák]]) - 31:12
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;46:29 - [[Ken Ograjensek]] (Sabolič, Macuh)
|brankár1=[[Samuel Hlavaj]]
|brankár2=[[Matija Pintaric]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=39
|strely2=18
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a11_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=11. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|7}}
|tretiny={{tretiny|1|2|0|3|0|2}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=9 531
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;{{ku|1|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|6}}&lt;br&gt;{{ku|1|7}}
|góly1=[[Eduards Tralmaks]] ([[Dans Locmelis|Locmelis]]) - 7:05
|góly2=&lt;br&gt;9:30 - [[Travis Konecny]] ([[Travis Sanheim|Sanheim]], [[Sidney Crosby|Crosby]])&lt;br&gt;10:31 - [[Nate MacKinnon]] ([[Bo Horvat|Horvat]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;27:11 - [[Kent Johnson]] ([[Brandon Montour|Montour]], Crosby)&lt;br&gt;31:10 - Kent Johnson&lt;br&gt;39:36 - Travis Konecny&lt;br&gt;&lt;br&gt;45:09 - [[Macklin Celebrini]] (Konecny, Crosby)&lt;br&gt;55:18 - [[Barrett Hayton]] ([[Philip Danault|Danault]])
|brankár1=[[Gustavs Grigals]]
|brankár2=[[Mac-Andre Fleury]]
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=12
|tresty2=12
|strely1=17
|strely2=37
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a13_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=11. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 832
|skóre={{ku|4|3}} pp
|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|2|1|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|3}}&lt;br&gt;{{ku|3|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|3}}
|góly1=&lt;br&gt;[[Teuvo Teravainen]] ([[Mikko Lehtonen|Lehtonen]], [[Vili Saarijarvi|Saarijarvi]]) - 37:33&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Eeli Tolvanen]] (Lehtonen) - 58:27&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Lehtonen, Teravainen) - 59:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Juuso Parssinen]] (Tolvanen, [[Juho Lammikko|Lammikko]]) - 61:24
|góly2=28:01 - [[Kevin Bozon]] ([[Kevin Spinozzi|Spinozzi]], [[Tim Bozon|T. Bozon]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt; 50:57 - Tim Bozon ([[Jordann Perret|Perret]], [[Pierre-Edouard Bellemare|Bellemare]])&lt;br&gt;57:18 - Jordann Perret (Bellemare)
|brankár1=[[Emil Larmi]]
|brankár2=[[Antoine Keller]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=6
|tresty2=4
|strely1=51
|strely2=19
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a15_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=12. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre={{ku|3|2}} sn
|tretiny={{tretiny|2|0|0|1|0|1|0|0|1|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 375
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|2}}
|brankár1=[[David Kickert]]
|brankár2=[[Samuel Hlavaj]]
|góly1=[[Peter Schneider]] ([[Bernd Wolf|Wolf]], [[Marco Kasper|Kasper]]) - 7:33&lt;br&gt;Marco Kasper (Schneider, [[Clemens Unterweger|Unterweger]]) - 11:22&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;26:15 - [[Samuel Honzek]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:53 - [[Matúš Sukeľ]] ([[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]])
|nájazdy1=Marco Kasper - {{Sn-nep}}&lt;br&gt;[[Dominic Zwerger]] - {{Sn-nep}}&lt;br&gt;[[Benjamin Baumgartner]] - {{Sn-nep}}&lt;br&gt;[[Lukas Haudum]] - {{Sn-gól}}&lt;br&gt;Peter Schneider - {{Sn-gól}}
|nájazdy2={{Sn-nep}} - [[Maxim Čajkovič]]&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - [[Martin Chromiak]]&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - [[Dalibor Dvorský]]&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - [[Róbert Lantoši]]&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - [[Michal Krištof]]
|rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=22
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a17_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=12. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{FIN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|1|2}} 
|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Harri Pesonen]] ([[Mikko Lehtonen|Lehtonen]], [[Hannes Bjorninen|Bjorninen]]) - 53:04
|góly2=4:45 - [[Leo Carlsson]] ([[Erik Gustafsson|Gustafsson]], [[Lucas Raymond|Raymond]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;27:23 - [[Jonas Brodin]] (Raymond)
|brankár1=[[Juuse Saros]]
|brankár2=[[Jacob Markstrom]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane
|rozhodca2={{GER}} Andre Schrader
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson
|tresty1=8
|tresty2=2
|strely1=19
|strely2=41
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a19_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre={{ku|2|5}}
|tretiny={{tretiny|0|0|2|4|0|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 423
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|5}}
|brankár1=[[Kristers Gudlevskis]]
|brankár2=[[Lukas Horak]]
|góly1=[[Marcel Mahkovec]] ([[Nik Simsic|Simsic]]) - 22:40&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Blaz Gregorc]] - 32:54
|góly2=&lt;br&gt;28:50 - [[Kristians Rubins]] ([[Haralds Egle|Egle]], [[Toms Andersons|Andersons]])&lt;br&gt;32:02 - [[Anri Ravinskis]] ([[Eduards Tralmaks|Tralmaks]], [[Janis Jaks|Jaks]])&lt;br&gt;32:23 - [[Martins Dzierkals]] ([[Toms Andersons|Andersons]], [[Markuss Komuls|Komuls]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;33:45 - [[Dans Locmelis]] ([[Robers Mamcics|Mamcics]], Tralmaks)&lt;br&gt;&lt;br&gt;54:16 - Eduards Tralmaks (Rubins)
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla
|tresty1=0
|tresty2=4
|strely1=18
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a21_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=13. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 124
|skóre={{ku|5|0}} 
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|0}}
|góly1=[[Bo Horvat]] ([[Tyson Foerster|Foerster]]) - 6:32&lt;br&gt;[[Will Cuylle]] ([[Kent Johnson|Johnson]], [[Ryan O'Reilly|O'Reilly]]) - 12:11&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Sidney Crosby]] ([[Brandon Montour|Montour]]) - 37:31&lt;br&gt;&lt;br&gt;Bo Horvat ([[Travis Konecny|Konecny]], [[Nathan MacKinnon|MacKinnon]]) - 43:57&lt;br&gt;Brandon Montour ([[Barrett Hayton|Hayton]], [[Brayden Schenn|Schenn]]) - 51:05
|góly2=
|brankár1=[[Jordan Binnington]]
|brankár2=[[Julian Junca]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{CZE}} Jan Hribik
|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari
|čiarový={{CZE}} Jiří Ondráček
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=2
|tresty2=4
|strely1=36
|strely2=15
|správa=https://stats.iihf.com/hydar/905/ihm905a23_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=14. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre={{ku|2|1}}
|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|1|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=2 915
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|1}}
|brankár1=[[Samuel Hlavaj]]
|brankár2=[[Antoine Keller]]
|góly1=[[Martin Chromiak]] ([[Samuel Honzek|Honzek]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]]) - 29:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Mislav Rosandič]] ([[Maxim Čajkovič|Čajkovič]], [[Michal Krištof|Krištof]]) - 49:13
|góly2=&lt;br&gt;34:34 - [[Louis Boudon]] ([[Aurelien Dair|Dair]], [[Sacha Treille|Treille]])
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{GER}} Andre Shrader
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla
|tresty1=4
|tresty2=8
|strely1=35
|strely2=20
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a25_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=14. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|0|6}} 
|tretiny={{tretiny|0|0|0|2|0|4}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}&lt;br&gt;{{ku|0|5}}&lt;br&gt;{{ku|0|6}}
|góly1=
|góly2=30:15 - [[Rasmus Andersson]] ([[Elias Lindholm|Lindholm]])&lt;br&gt;30:27 - [[Anton Bengtsson|Bengtsson]] ([[Alexander Wennberg|Wennberg]], [[Jonas Brodin|Brodin]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;40:36 - [[Lucas Raymond]] ([[Lao Carlsson|Carlsson]], [[Isac Lundestrom|Lundestrom]])&lt;br&gt;48:32 - [[Adam Larsson]] ([[Jesper Froden|Froden]], Carlsson)&lt;br&gt;50:46 - [[Mika Zibanejad]] ([[Alexander Wennberg|Wennberg]], Brodin)&lt;br&gt;58:49 - Elias Lindholm (Froden, Raymond)
|brankár1=[[Kristers Gudlevskis]]
|brankár2=[[Samuel Ersson]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{CZE}} Jiří Ondráček
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=10
|tresty2=4
|strely1=20
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a27_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=15. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre={{ku|9|1}}
|tretiny={{tretiny|3|0|4|1|2|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 875
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|6|1}}&lt;br&gt;{{ku|7|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|8|1}}&lt;br&gt;{{ku|9|1}}&lt;br&gt;
|brankár1=[[Juuse Saros]]
|brankár2=[[Matija Pintaric]]&lt;small&gt; (0:00{{--}}28:32)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Lukas Horak]]&lt;small&gt; (28:32{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|góly1=[[Mikko Lehtonen]] ([[Eemil Erholtz|Erholtz]], [[Harri Pesonen|Pesonen]]) - 2:43&lt;br&gt;Mikko Lehtonen ([[Teuvo Teravainen|Teravainen]], [[Vili Saarijarvi|Saarijarvi]]) - 7:26&lt;br&gt;Vili Saarijarvi ([[Lenni Hameenaho|Hameenaho]], [[Patrik Puistola|Puistola]]) - 11:33&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Eeli Tolvanen]] (Teravainen, [[Juho Lammikko]]) - 26:52&lt;br&gt;Lenni Hameenaho ([[Waltteri Merela|Merela]], [[Juuso Parssinen|Parssinen]]) - 28:32&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Teravainen, Saarijarvi) - 35:42&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Teravainen, [[Atro Leppanen|Leppanen]]) - 39:35&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nikolas Matinpalo]] (Teravainen) - 42:28&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Teravainen, [[Robin Salo|Salo]]) - 52:54
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;24:00 - [[Bine Masic]] ([[Marcel Mahkovec|Mahkovec]], [[Jan Drozg|Drozg]])
|rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik
|čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=2
|tresty2=4
|strely1=37
|strely2=17
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a29_74_3_0.pdf
}}{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=15. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=5 259
|skóre={{ku|5|1}} 
|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|3|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nathan MacKinnon]] ([[Brandon Montour|Montour]], [[Bo Horvat|Horvat]]) - 21:59&lt;br&gt;Nathan MacKinnon (Montour, [[Philip Danault|Danault]]) - 33:10&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Travis Konecny]] ([[Will Cuylle|Cuylle]], [[Noah Dobson|Dobson]]) - 48:32&lt;br&gt;Will Cuylle (Konecny, Montour) - 51:42&lt;br&gt;[[Sidney Crosby]] (Horvat, MacKinnon) - 58:27
|góly2=11:20 - [[Vinzenz Rohrer]] ([[Brian Lebler|Lebler]], [[Benjamin Baumgartner|Baumgartner]])
|brankár1=[[Marc-Andre Fleury]]
|brankár2=[[Florian Vorauer]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{SWE}} Mikael Holm
|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=52
|strely2=16
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a31_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=16. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre={{ku|5|2}}
|tretiny={{tretiny|3|0|0|0|2|2}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 873
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|2}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}
|brankár1=[[David Kickert]]
|brankár2=[[Antoine Keller]] &lt;small&gt; (0:00{{--}}15:30)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Quentin Papillon]] &lt;small&gt; (15:30{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|góly1=[[Marco Kasper]] ([[Dominic Zwerger|Zwerger]], [[Clemens Unterweger|Unterweger]]) - 0:39&lt;br&gt;[[Vinzenz Rohrer]] ([[Lukas Haudum|Haudum]], [[Brian Lebler|Lebler]]) - 7:58&lt;br&gt;[[Ramon Schnetzer]] - 15:30&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Marco Kasper (Zwerger, Rohrer) - 57:56&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Peter Schneider]] (Zwerger) - 59:09
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:09 - [[Jordann Peret]] ([[Pierre-Edouard Bellemare|Bellemare]], [[Alexandre Texier|Texier]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;58:26 - Pierre-Edouard Bellemare (Texier, Perret)
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2={{GER}} Andre Schrader
|čiarový={{FIN}} Tommi Niittyla
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=14
|tresty2=6
|strely1=24
|strely2=23
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a33_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=16. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|4|0}} 
|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}
|góly1=[[Elias Lindholm]] ([[Mikael Backlund|Backlund]], [[Erik Gustafsson|Gustafsson]]) - 25:04&lt;br&gt;Elias Lindholm ([[Marcus Pettersson|Pettersson]], [[Filip Forsberg|Forsberg]]) - 38:05&lt;br&gt;&lt;br&gt;Elias Lindholm ([[Jonas Brodin|Brodin]], [[Adam Larsson|Larsson]]) - 51:13&lt;br&gt;[[Marcus Johansson]] (Gustafsson, [[Simon Edvinsson|Edvinsson]]) - 56:08
|góly2=
|brankár1=[[Jacob Markstrom]]
|brankár2=[[Lukas Horak]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson
|tresty1=2
|tresty2=6
|strely1=60
|strely2=9
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a35_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{LAT|lh|1}}
|skóre={{ku|2|1}}
|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}
|brankár1=[[Juuse Saros]]
|brankár2=[[Kristers Guldevskis]]
|góly1=[[Juuso Parssinen]] ([[Lenni Hameenaho|Hameenaho]], [[Atro Leppanen|Leppanen]]) - 27:37&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Mikko Lehtonen]] ([[Teuvo Teravainen|Teravainen]], [[Eeli Tolvanen|Tolvanen]]) - 50:55
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;55:09 - [[Rodrigo Abols]] ([[Rudolfs Balcers|Balcers]], [[Ralfs Freibergs|Freibergs]])
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček
|tresty1=12
|tresty2=18
|strely1=23
|strely2=35
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a37_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=17. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|0|4}} 
|tretiny={{tretiny|0|2|0|1|0|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|4}}
|góly1=
|góly2=13:27 - [[Lucas Raymond]] ([[Leo Carlsson|Carlsson]], [[Isac Lundestrom|Lundestrom]])&lt;br&gt;14:25 - [[Emil Heineman]] ([[Anton Bengtsson|Bengtsson]], [[Jonas Brodin|Brodin]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;24:39 - [[Elias Lindholm]] ([[Mikael Backlund|Backlund]], Raymond)&lt;br&gt;&lt;br&gt;44:05 - Isac Lundestrom ([[Filip Forsberg|Forsberg]], [[Erik Gustafsson|Gustafsson]])
|brankár1=[[Antoine Keller]]
|brankár2=[[Samuel Ersson]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik
|čiarový={{FIN}} Tommi Niittyla
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=15
|strely2=36
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a39_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre={{ku|7|0}}
|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|2|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|6|0}}&lt;br&gt;{{ku|7|0}}
|góly1=[[Brandon Montour]] ([[Travis Konecny|Konecny]], [[Sidney Crosby|Crosby]]) - 14:44&lt;br&gt;[[Tyson Foerster]] ([[Ryker Evans|Evans]], [[Macklin Celebrini|Celebrini]]) - 15:48&lt;br&gt;&lt;br&gt;Sidney Crosby (Celebrini, Montour) - 23:25&lt;br&gt;Macklin Celebrini (Crosby, [[Mike Matheson|Matheson]]) - 38:08&lt;br&gt;[[Nathan MacKinnon]] ([[Bo Horvat|Horvat]], Matheson) - 38:59&lt;br&gt;&lt;br&gt;Sidney Crosby ([[Noah Dobson|Dobson]], Konecny) - 46:58&lt;br&gt;Nathan MacKinnon ([[Will Cuylle|Cuylle]]) - 48:34
|góly2=
|brankár1=[[Jordan Binnington]]
|brankár2=[[Patrik Rybár]]&lt;small&gt; (0:00{{--}}40:00)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Adam Húska]]&lt;small&gt; (40:00{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukonari
|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane
|čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=6
|tresty2=10
|strely1=44
|strely2=14
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a41_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=18. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 457
|skóre={{ku|2|3}} sn
|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|1|1|0|0|0|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|2|2}}
|góly1=[[Blaz Gregorc]] ([[Marcel Mahkovec|Mahkovec]], [[Ken Ograjensek|Ograjensek]]) - 9:53&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Robert Sabolič]] ([[Jan Ćosić|Ćosić]], [[Matic Török|Török]]) - 53:01
|góly2=&lt;br&gt;13:49 - [[Dominic Zwerger]] ([[Peter Schneider|Schneider]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:20 - [[Brian Lebler]] ([[Lukas Haudum|Haudum]], Zwerger)
|brankár1=[[Lukas Horak]]
|brankár2=[[David Kickert]]
|nájazdy1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-nep}} [[Jan Drozg]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - Robert Sabolič&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - Ken Ograjensek
|nájazdy2=&lt;br&gt;{{Sn-nep}} [[Marco Kasper]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - Lukas Haudum&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - Dominic Zwerger&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - [[Benjamin Baumgartner]]
|rozhodca={{GER}} Andre Schrader
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=16
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A43_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=18. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|5}}
|tretiny={{tretiny|1|1|0|3|0|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=7 894
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|5}}
|brankár1=[[Samuel Hlavaj]]
|brankár2=[[Kristers Gudlevskis]]
|góly1=&lt;br&gt;[[Sebastián Čederle]] ([[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Samuel Kňažko|Kňažko]]) - 9:16
|góly2=2:44 - [[Haralds Egle]] ([[Toms Andersons|Andersons]], [[Janis Jaks|Jaks]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;21:31 - [[Dans Locmelis]] ([[Eduards Tralmaks|Tralmaks]])&lt;br&gt;25:52 - [[Rihards Bukarts]]&lt;br&gt;34:29 - Toms Andersons ([[Martins Lavins|Lavins]], Egle)&lt;br&gt;&lt;br&gt;56:22 - [[Rodrigo Abols]] ([[Kaspars Daugavins|Daugavins]])
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukonari
|čiarový={{USA}} Shane Gustafson
|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla
|tresty1=6
|tresty2=6
|strely1=27
|strely2=31
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a45_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=19. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SLO|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 273
|skóre={{ku|1|3}} 
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;Bozon - 58:05
|góly2=9:22 - Jezovsek&lt;br&gt;16:21 - Simsic&lt;br&gt;&lt;br&gt;59:45 - Torok
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=29
|strely2=25
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A47_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=19. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}} sn
|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|0|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1
|brankár1=
|brankár2=
|góly1=O'Reilly - 37:57
|góly2=&lt;br&gt;47:01 - Puistola
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=38
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A49_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=20. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 973
|skóre={{ku|1|6}} 
|tretiny={{tretiny|0|1|1|2|0|3}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;1 : 4&lt;br&gt;1 : 5&lt;br&gt;1 : 6
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tralmaks - 28:03
|góly2=17:08 - Zwerger&lt;br&gt;23:57 - Baumgartner&lt;br&gt;25:38 - Rohrer&lt;br&gt;&lt;br&gt;44:28 - Raffl&lt;br&gt;52:29 - Zwerger&lt;br&gt;57:18 - Rohrer
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=6
|tresty2=8
|strely1=29
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A51_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=10 467
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;1 : 2
|brankár1=
|brankár2=
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;Lantoši - 54:42
|góly2=5:18 - Puistola&lt;br&gt;38:17 - Merela
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=6
|strely1=30
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A53_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=20. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{SWE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|3|5}} 
|tretiny={{tretiny|1|3|1|1|1|1}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5&lt;br&gt;3 : 5
|góly1=&lt;br&gt;Lindholm - 3:47&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Johansson - 23:02&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Andersson - 56:52
|góly2=0:18 - Sanheim&lt;br&gt;&lt;br&gt;7:15 - Foerster&lt;br&gt;13:01 - O'Reilly&lt;br&gt;&lt;br&gt;30:50 - Celebrini&lt;br&gt;44:11 - MacKinnon
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=10
|tresty2=14
|strely1=28
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A55_74_3_0.pdf
}}

===Skupina B===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=34|ig=9|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{USA|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=34|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=35|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=25|ig=24|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=22}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=13|ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=8|ig=39}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=9|ig=32|pozadie=#ffcccc}}
|}

{{Hokejbox2|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|dátum=9. máj 2025|čas=16:20|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning|bg=|brankár1=[[Leonardo Genoni]]|brankár2=[[Karel Vejmelka]]|skóre={{ku|4|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|0|2|2|1|0|1|}}|góly1=[[Christian Marti]] (M. Fora, G. Hofmann) - 01:34&lt;br&gt;[[Damien Riat]] (J. Siegenthaler, D. Kunan) - 17:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Sandro Schmid]] (Moy, Hofmann) - 41:21&lt;br&gt;[[Sven Andrighetto]] (Marti, Malgin) - 49:00|stav={{ku|1|0|}}&lt;br&gt;{{ku|2|0|}}&lt;br&gt;{{ku|2|1|}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|2|}}&lt;br&gt;{{ku|2|3|}}&lt;br&gt;{{ku|3|3|}}&lt;br&gt;{{ku|4|3|}}&lt;br&gt;{{ku|4|4|}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|5|}}|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;19:41 - [[Matěj Stránský]] (Pastrňák, Červenka) (PH2)&lt;br&gt;&lt;br&gt;26:01 - [[Filip Zadina]] (Krejčík, Špaček)&lt;br&gt;35:33 - [[Filip Pyrochta]] (Zadina, Špaček)&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;56:13 - [[Lukáš Sedlák]] (Červenka, Hronek) (PH)&lt;br&gt;&lt;br&gt;62:30 - [[Roman Červenka]] (Pastrňák, Vejmelka)|tresty1=6|tresty2=4|strely1=20|strely2=29|divákov=10 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B02_74_4_0.pdf|rozhodca2={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|dátum=9. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=10 500
|skóre=0 : 5
|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4&lt;br&gt;0 : 5
|góly1=
|góly2=17:52 - Gauthier&lt;br&gt;23:59 - Cooley&lt;br&gt;28:32 - Beniers&lt;br&gt;49:31 - Lohrei&lt;br&gt;56:16 - Beniers
|tresty1=8
|tresty2=6
|strely1=26
|strely2=48
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B04_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Christopher Holm|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{KAZ|lh|1}}'''
|dátum=10. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=3 588
|skóre=1 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2
|góly1=Johannesen - 05:33
|góly2=&lt;br&gt;25:08 - Starčenko&lt;br&gt;52:08 - Volkov
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=31
|strely2=21
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B06_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SVK}} Peter Stano|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|dátum=10. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=6 184
|skóre=6 : 1
|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;5 : 1&lt;br&gt;6 : 1
|góly1=Kahun - 10:54&lt;br&gt;Samanski - 16:09&lt;br&gt;Kalble - 34:09&lt;br&gt;Tiffels - 39:44&lt;br&gt;Ehl - 45:54&lt;br&gt;&lt;br&gt;Kahun - 59:09
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;48:29 - Ambrus
|tresty1=4
|tresty2=8
|strely1=35
|strely2=19
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B08_74_3_0.pdf
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|dátum=10. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=10 095
|skóre=2 : 5
|tretiny={{tretiny|0|1|2|2|0|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5
|góly1=&lt;br&gt;Moelgaard - 22:09&lt;br&gt;Blichfeld - 28:59
|góly2=14:41 - Hischier&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;35:40 - Moy&lt;br&gt;38:34 - Moy&lt;br&gt;45:19 - Riat&lt;br&gt;58:49 - Hischier
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=15
|strely2=35
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B10_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Christopher Holm|rozhodca2={{CAN}} Mike Langin}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|dátum=11. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=4 041
|skóre=6 : 0
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;6 : 0&lt;br&gt;
|góly1=Nazar - 14:07&lt;br&gt;Nazar - 16:54&lt;br&gt;Gauthier - 30:02&lt;br&gt;Gauthier - 41:13&lt;br&gt;Garland - 41:54&lt;br&gt;Cooley - 54:26
|góly2=
|tresty1=4
|tresty2=6
|strely1=39
|strely2=13
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B12_74_3_0.pdf
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons|rozhodca2={{SVK}} Peter Stano}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|dátum=11. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=4 733
|skóre={{ku|4|1}}
|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}
|góly1=&lt;br&gt;[[Maximilian Kastner]] ([[Alexander Ehl|Ehl]], [[Moritz Seider|Seider]]) - 13:09&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Wojciech Stachowiak]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Justin Schutz|Schutz]]) - 34:53&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Lukas Reichel]] - ([[Frederik Tiffels|Tiffels]], [[Lukas Kable|Kable]]) - 41:49&lt;br&gt;Lukas Kable (Ehl, Kastner) - 45:33
|góly2=3:05 - [[Nikita Mikhailis]] ([[Arkadiy Shestakov|Shestakov]])
|brankár1=[[Mathias Niederberger]]
|brankár2=[[Maxim Pavlenko]]
|tresty1=4
|tresty2=0
|strely1=33
|strely2=21
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b14_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|dátum=11. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=4 791
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|0|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}
|góly1=&lt;br&gt;[[Stian Solberg]] ([[Jacob Berglund|Berglund]], [[Eirik Salsten|Salsten]]) - 28:03
|góly2=22:14 - [[Jakub Flek]] ([[Jakub Krejčík|Krejčík]], [[Jakub Lauko|Lauko]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;33:20 - [[David Pastrňák]] ([[Roman Červenka|Červenka]], [[Filip Hronek|Hronek]])
|brankár1=[[Jonas Arntzen]]
|brankár2=[[Karel Vejmelka]]
|rozhodca={{CAN}} Mike Langin
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{USA}} Nick Briganti
|čiarový2={{SVK}} Oto Durmis
|tresty1=6
|tresty2=6
|strely1=23
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b16_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{USA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|dátum=12. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=5 741
|skóre={{ku|0|3}}
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|0|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}
|brankár1=[[Joey Daccord]]
|brankár2=[[Leonardo Genoni]]
|góly1=
|góly2=12:46 - [[Damien Riat]] ([[Tim Berni|Berni]])&lt;br&gt;15:59 - [[Jonas Siegenhaler]] ([[Kevin Fiala|Fiala]], [[Moy Tyler|Tyler]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;51:51 - [[Dean Kukan]] ([[Denis Malgin|Malgin]], [[Sven Andrighetto|Andrighetto]])
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2={{CAN}} Mike Langin
|čiarový={{GER}} Patrick Laguzov 
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=23
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b18_74_3_0.pdf
}}{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|dátum=12. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=9 882
|skóre={{ku|7|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|4|1|3|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}&lt;br&gt;{{ku|6|2}}&lt;br&gt;{{ku|7|2}}
|góly1=[[Martin Nečas]] ([[Ondrej Beranánek|Beranánek]], [[Filip Hronek|Hronek]]) - 23:35&lt;br&gt;[[Daniel Gazda]] ([[Petr Kodýtek|Kodýtek]], Beránek) - 24:23&lt;br&gt;[[David Pastrňák]] ([[Lukáš Sedlák|Sedlák]], [[Daniel Vladař|Vladař]]) - 33:52&lt;br&gt;Lukáš Sedlák (Pastrňák, Hronek) - 36:21&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Martin Nečas ([[Filip Zadina|Zadina]], [[Michael Špaček|Špaček]]) - 44:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Daniel Voženílek]] ([[Jakub Flek|Flek]], [[Jakub Lauko|Lauko]]) - 57:43&lt;br&gt;[[Roman Červenka]] (Pastrňák, Sedlák) - 59:01
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;28:47 - [[Nick Olesen]] ([[Patrick Russell|Russell]], [[Nicklas Jensen|Jensen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;46:24 - [[Christian Wejse]] (Jensen, Olesen)
|brankár1=[[Daniel Vladar]]
|brankár2=[[Frederik Dichow]]
|rozhodca={{SVK}} Peter Stano
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki
|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=33
|strely2=31
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b20_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''
|dátum=13. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=3 622
|skóre={{ku|2|5}}
|tretiny={{tretiny|1|2|0|2|1|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|4}}&lt;br&gt;{{ku|2|5}}
|brankár1=[[Jonas Arntzen]]
|brankár2=[[Philipp Grubauer]]
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Andreas Martinsen]] ([[Michael Brandsegg-Nygard|Brandsegg-Nygard]], [[Johannes Johannesen|Johannesen]]) - 19:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jacob Berglund]] ([[Havard Ostrem|Ostrem]], [[Eskild Olsen|Olsen]]) - 47:07
|góly2=4:51 - [[Yasin Ehliz]] ([[Tim Stutzle|Stutzle]], [[Marc Michaelis|Michaelis]])&lt;br&gt;16:10 - Marc Michaelis (Ehliz, [[Fabio Wagner|Wagner]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;24:56 - [[Wojciech Stachowiak]] ([[Dominik Kahun|Kahun]])&lt;br&gt;26:46 - [[Joshua Samanski]] ([[Lukas Reichel|Reichel]], [[Lukas Kalble|Kalble]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;59:43 - [[Frederik Tiffels]] (Kahun, Stutzle)
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{USA}} Nick Briganti
|tresty1=12
|tresty2=8
|strely1=31
|strely2=30
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b22_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{HUN|lh|1}}'''
|dátum=13. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=1 972
|skóre={{ku|2|4}}
|tretiny={{tretiny|0|2|1|0|1|2}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;{{ku|2|4}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nikita Mikhailis]] ([[Valeriy Orekhov|Orekhov]], [[Arkadiy Shestakov|Shestakov]]) - 34:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Valeriy Orekhov (Shestakov) - 59:01
|góly2=0:15 - [[János Hári]] ([[Henrik Nilsson|Nilsson]], [[Milán Horváth|M. Horváth]])&lt;br&gt;18:31 - [[István Terbócs]] ([[Bence Horváth|B. Horváth]], [[Domán Szongoth|Szongoth]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;40:14 - [[Vilmos Galló]] (Hári, [[Csanád Erdély|Erdély]])&lt;br&gt;43:35 - [[Péter Vincze]] ([[Kristóf Papp|Papp]], Hári)
|brankár1=[[Maxim Pavlenko]]
|brankár2=[[Bence Balizs]]
|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner
|čiarový={{SVK}} Oto Durmis
|čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=25
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b24_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=14. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=3 149
|skóre={{ku|6|5}} pp
|tretiny={{tretiny|4|1|1|2|0|2|1|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}&lt;br&gt;{{ku|5|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|4}}&lt;br&gt;{{ku|5|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|6|5}}
|brankár1=[[Jeremy Swayman]]
|brankár2=[[Tobias Normann]]
|góly1=[[Cutter Gauthier]] ([[Shane Pinto|Pinto]], [[Will Smith|Smith]]) - 4:50&lt;br&gt;[[Clayton Keller]] ([[Jackson Lacombe|Lacombe]], [[Michael Kesselring|Kesselring]]) - 7:18&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Tage Thompson]] - 12:34&lt;br&gt;[[Michael McCarron]] ([[Drew O'Connor|O'Connor]], [[Isaac Howard|Howard]]) - 17:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tage Thompson (Keller, [[Zach Werenski|Werenski]]) - 22:55&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tage Thompson ([[Logan Cooley]], Keller) - 64:09
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;9:59 - [[Stian Solberg]] ([[Jacob Berglund|Berglund]], [[Michael Brandsegg-Nygard|Brandsegg-Nygard]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;26:59 - Stian Solberg ([[Andreas Martinsen|Martinsen]])&lt;br&gt;32:48 - [[Martin Ronnild]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;51:08 - [[Noah Steen]]&lt;br&gt;58:33 - Stian Solberg (Brandsegg-Nygard, Martinsen)
|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2={{LAT}} Christian Ofner
|čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki
|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=39
|strely2=18
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b26_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|dátum=14. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=10 388
|skóre={{ku|1|5}}
|tretiny={{tretiny|0|0|0|2|1|3}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;{{ku|1|5}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nikita Mikhailis]] ([[Roman Starchenko|Starchenko]], [[Leonid Metalnikov|Metalnikov]]) - 46:33
|góly2=24:20 - [[Mikkel Aagaard]] ([[Joachim Blichfeld|Blichfeld]], [[Anders Koch|Koch]])&lt;br&gt;32:57 - [[Alexander True]] ([[Patrick Russel|Russel]], [[Nicklas Jensen|Jensen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:08 - [[Christian Wejse]] ([[Nick Olesen|Olesen]], Blichfeld)&lt;br&gt;50:28 - Alexander True ([[Markus Lauridsen|Lauridsen]])&lt;br&gt;59:53 - Nick Olesen
|brankár1=[[Maxim Pavlenko]]
|brankár2=[[Frederik Dichow]]
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{CAN}} Mike Langin
|čiarový={{GER}} Patrick Laguzov
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=6
|tresty2=10
|strely1=22
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b28_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{GER|lh|1}}
|dátum=15. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=5 391
|skóre={{ku|5|1}}
|tretiny={{tretiny|0|0|4|0|1|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}
|góly1=[[Damien Riat]] ([[Ken Jager|Jager]], [[Christian Marti|Marti]]) - 24:25&lt;br&gt;[[Sven Andrighetto]] ([[Jonas Siegenthaler|Siegenthaler]], [[Denis Malgin|Malgin]]) - 25:49&lt;br&gt;Sven Andrighetto ([[Kevin Fiala|Fiala]], Malgin) - 33:51&lt;br&gt;Sven Andrighetto ([[Dean Kukan|Kukan]], Malgin) - 34:53&lt;br&gt;&lt;br&gt;Sven Andrighetto (Kukan, Malgin) - 48:15
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;58:35 - [[Jonas Müller]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Justin Schutz|Schutz]])
|brankár1=[[Leonardo Genoni]]
|brankár2=[[Mathias Niederberger]]
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{SVK}} Oto Durmis
|čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=32
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b30_74_3_0.pdf
}}{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|dátum=15. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=2 939
|skóre={{ku|6|1}}
|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|6|1}}
|góly1=[[David Pastrňák]] ([[Roman Červenka|Červenka]], [[Lukáš Sedlák|Sedlák]]) - 17:30&lt;br&gt;[[Jakub Flek]] ([[Daniel Voženílek|Voženílek]]) - 19:23&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Petr Kodýtek]] ([[Filip Hronek|Hronek]], Voženílek) - 29:43&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;David Pastrňák ([[Jakub Krejčík|Krejčík]], [[Daniel Gazda|Gazda]]) - 43:42&lt;br&gt;[[Ondrej Beránek]] ([[Filip Zadina|Zadina]], Krejčík) - 46:19 &lt;br&gt;Lukáš Sedlák (Červenka, Pastrňák) - 47:38
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;35:27 - [[András Mihalik]] ([[Péter Vincze|Vincze]], [[Tamás Ortenszky|Ortenszky]])
|brankár1=[[Daniel Vladař]]
|brankár2=[[Ádám Vay]]
|rozhodca={{FIN}} Riku Brander
|rozhodca2={{SVK}} Peter Stano
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{USA}} Nick Briganti
|tresty1=2
|tresty2=8
|strely1=32
|strely2=12
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b32_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|dátum=16. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=10 022
|skóre={{ku|2|8}}
|tretiny={{tretiny|2|1|0|3|0|4}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|2}}&lt;br&gt;{{ku|2|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|5}}&lt;br&gt;{{ku|2|6}}&lt;br&gt;{{ku|2|7}}&lt;br&gt;{{ku|2|8}}
|góly1=[[Péter Vincze]] ([[János Hári|Hári]], [[Henrik Nilsson|Nilsson]]) - 0:33&lt;br&gt;[[András Mihalik]] ([[Bence Szabó (hokejista)|Szabó]], [[Tamás Ortenszky|Ortenszky]]) - 6:23
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;13:22 - [[Mikkel Aagaard]] ([[Nick Olesen|Olesen]], [[Markus Lauridsen|Lauridsen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;27:37 - Markus Lauridsen&lt;br&gt;34:23 - [[Jesper Jensen Aabo]] ([[Mathias Bau|Bau]], [[Phillip Bruggisser|Bruggisser]])&lt;br&gt;34:49 - [[Patrick Russell]] (Olesen, [[Mathias Lassen|Lassen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;43:41 - Mikkel Aagaard ([[Oscar Moelgaard|Moelgaard]], [[Joachim Blichfeld|Blichfeld]])&lt;br&gt;48:45 - Mathias Bau ([[Alexander True|True]])&lt;br&gt;49:13 - Mikkel Aagaard (Moelgaard, Blichfeld)&lt;br&gt;52:53 - Markus Lauridsen (Moelgaard, [[Nicklas Jensen|Jensen]])
|brankár1=[[Bence Bálizs]]
|brankár2=[[Sebastian Dahm]]
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{SVK}} Peter Stano
|čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki
|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov
|tresty1=12
|tresty2=8
|strely1=12
|strely2=41
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b34_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=16. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=3 837
|skóre={{ku|3|0}}
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}
|góly1=[[Sven Andrighetto]] ([[Dean Kukan|Kukan]], [[Denis Malgin|Malgin]]) - 8:56&lt;br&gt;[[Gregory Hofmann]] ([[Tyler Moy|Moy]], [[Simon Knak|Knak]]) - 14:15&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tyler Moy ([[Timo Meier|Meier]], [[Michael Fora|Fora]]) - 28:03
|góly2=
|brankár1=[[Stephane Charlin]]
|brankár2=[[Jonas Arntzen]] 
|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{CZE}} Daniel Hynek
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=28
|strely2=12
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b36_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{GER|lh|1}}
|dátum=17. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=9 595
|skóre={{ku|6|3}}
|tretiny={{tretiny|3|0|0|3|3|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|3|2}}&lt;br&gt;{{ku|3|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|3}}&lt;br&gt;{{ku|5|3}}&lt;br&gt;{{ku|6|3}}
|brankár1=[[Joey Daccord]]
|brankár2=[[Philipp Grubauer]] 
|góly1=[[Tage Thompson]] ([[Zach Werenski|Werenski]], [[Conor Garland|Garland]]) - 1:42&lt;br&gt;[[Frank Nazar]] ([[Cutter Gauthier|Gauthier]]) - 9:43&lt;br&gt;[[Drew O'Connor]] (Thompson) - 14:17&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Conor Garland ([[Clayton Keller|Keller]], [[Logan Cooley|Cooley]]) - 44:50&lt;br&gt;Logan Cooley (Garland, Keller) - 56:31&lt;br&gt;Clayton Keller (Nazar, Garland) - 58:07
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;28:43 - [[Eric Mik]] ([[Joshua Samanski|Samanski]], [[Leon Huttl|Huttl]])&lt;br&gt;34:43 - [[Jonas Müller]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Wojciech Stachowiak|Stachowiak]])&lt;br&gt;35:31 - Wojciech Stachowiak ([[Marc Michaelis|Michaelis]], Huttl)
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamaki
|tresty1=4
|tresty2=10
|strely1=44
|strely2=21
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b38_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|dátum=17. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=7 112
|skóre={{ku|8|1}}
|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|4|1}}
|brankár1=[[Karel Vejmelka]]
|brankár2=[[Jelal-ad-din Amirbekov]]&lt;small&gt; (0:00{{--}}41:06)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Maxim Pavlenko]]&lt;small&gt; (41:06{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|6|1}}&lt;br&gt;{{ku|7|1}}&lt;br&gt;{{ku|8|1}}
|góly1=[[Matěj Stránský]] ([[Ondřej Beránek|Beránek]], [[Filip Pyrochta|Pyrochta]]) - 5:19&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jakub Flek]] ([[Daniel Gazda|Gazda]], [[Adam Klapka|Klapka]]) - 21:26&lt;br&gt;Matěj Stránský ([[David Špaček|D. Špaček]], [[Michael Špaček|M. Špaček]]) - 32:19&lt;br&gt;[[Roman Červenka]] ([[David Pastrňák|Pastrňák]], [[Jakub Krejčík|Krejčík]]) - 37:04&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Adam Klapka]] ([[Libor Hájek|Hájek]]) - 41:06&lt;br&gt;&lt;br&gt;Roman Červenka (Pyrochta, Pastrňák) - 53:13&lt;br&gt;Roman Červenka ([[Martin Nečas|Nečas]], [[Lukáš Sedlák|Sedlák]]) - 55:44&lt;br&gt;Adam Klapka (Flek, Gazda) - 59:22
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;47:36 - [[Viacheslav Kolesnikov]] ([[Dmitriy Breus|Breus]], [[Batyrlan Muratov|Muratov]])
|rozhodca={{CAN}} Mike Langin
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{USA}} Nick Briganti
|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyoznek
|tresty1=6
|tresty2=8
|strely1=33
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b40_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=17. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=10 500
|skóre={{ku|6|3}}
|tretiny={{tretiny|2|1|3|1|1|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|6|2}}&lt;br&gt;{{ku|6|3}}
|góly1=[[Patrick Russell]] ([[Oscar Moelgaard|Moelgaard]], [[Joachim Blichfeld|Blichfeld]]) - 13:42&lt;br&gt;[[Mikkel Aagaard]] ([[Nicklas Jensen|Jensen]], Moelgaard) - 14:38&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jonas Røndbjerg]] (Russell, Jensen) - 27:25&lt;br&gt;Joachim Blichfeld ([[Phillip Bruggisser|Bruggisser]], [[Christian Wejse|Wejse]]) - 30:32&lt;br&gt;Jonas Røndbjerg - 34:59&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nick Olesen]] (Blichfeld, Wejse) - 49:46
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;15:14 - [[Erik Salsten]] ([[Stian Solberg|Solberg]], [[Jacob Berglund|Berglund]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;36:59 - Jacob Berglund&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;59:37 - [[Thomas Olsen]] ([[Martin Johnsen|Johnsen]], Solberg)
|brankár1=[[Frederik Dichow]]
|brankár2=[[Jonas Arntzen]] &lt;small&gt; (0:00{{--}}34:59)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Tobias Normann]]&lt;small&gt; (34:59{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander
|čiarový={{SVK}} Oto Durmis
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=6
|tresty2=37
|strely1=47
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b42_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|dátum=18. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=3 968
|skóre={{ku|1|6}}
|tretiny={{tretiny|0|0|0|5|1|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}&lt;br&gt;{{ku|0|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|6}}&lt;br&gt;{{ku|1|6}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Vladimir Volkov]] - 59:10
|góly2=26:58 - [[Frank Nazar]] ([[Jackson Lacombe|Lacombe]], [[Mikey Eyssimont|Eyssimont]])&lt;br&gt;31:46 - Jackson Lacombe (Nazar, [[Michael McCarron|McCarron]])&lt;br&gt;34:00 - [[Tage Thompson]] ([[Zeev Buium|Buium]], [[Shane Pinto|Pinto]])&lt;br&gt;34:58 - [[Matty Beniers]] ([[Drew O'Connor|O'Connor]])&lt;br&gt;39:04 - [[Michael Kesselring]] (Nazar, Eyssimont)&lt;br&gt;&lt;br&gt;45:54 - [[Zach Werenski]] (Kesselring, [[Calyton Keller|Keller]])
|brankár1=[[Sergei Kudryavtsev]]
|brankár2=[[Jeremy Swayman]]
|rozhodca={{SVK}} Peter Stano
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{CZE}} Daniel Hynek
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=17
|strely2=38
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b44_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|dátum=18. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=2 846
|skóre={{ku|0|10}}
|tretiny={{tretiny|0|2|0|3|0|5}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}&lt;br&gt;{{ku|0|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|6}}&lt;br&gt;{{ku|0|7}}&lt;br&gt;{{ku|0|8}}&lt;br&gt;{{ku|0|9}}&lt;br&gt;{{ku|0|10}}&lt;br&gt;
|góly1=
|góly2=5:44 - [[Andres Ambuhl]] ([[Dominik Egli|Egli]], [[Janis Moser|Moser]])&lt;br&gt;7:25 - [[Timo Meier]] ([[Dean Kukan|Kukan]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;31:57 - Dominik Egli ([[Andrea Glauser|Glauser]], [[Kevin Fiala|Fiala]])&lt;br&gt;33:24 - Timo Meier ([[Tyler Moy|Moy]], Fiala)&lt;br&gt;35:21 - Janis Moser ([[Nicolas Baechler|Baechler]], Meier)&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:03 - Dominik Egli (Moser, Meier)&lt;br&gt;50:51 - Andres Ambuhl ([[Sandro Schmid|Schmid]], [[Christian Marti|Marti]])&lt;br&gt;54:49 - Andrea Glauser ([[Ken Jager|Jager]], [[Simon Knak|Knak]])&lt;br&gt;58:53 - Andres Ambuhl ([[Michael Fora|Fora]], Moser)&lt;br&gt;59:20 - Kevin Fiala (Moy, Marti)
|brankár1=[[Ádám Vay]]
|brankár2=[[Leonardo Genoni]]
|rozhodca={{FIN}} Riku Brander
|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{USA}} Nick Briganti
|tresty1=6
|tresty2=4
|strely1=6
|strely2=37
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b46_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|dátum=19. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=8 221
|skóre={{ku|0|5}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4&lt;br&gt;0 : 5
|góly1=
|góly2=5:51 - Pastrnák&lt;br&gt;26:43 - Sedlák&lt;br&gt;29:07 - Flek&lt;br&gt;40:43 - Lauko&lt;br&gt;56:40 - Flek
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=19
|strely2=25
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B48_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=19. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=2 808
|skóre={{ku|0|1}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|0}}
|stav=0 : 1
|góly1=
|góly2=6:28 - Steen
|tresty1=8
|tresty2=12
|strely1=17
|strely2=25
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B50_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|dátum=20. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=3 833
|skóre={{ku|4|1}}
|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|3|0}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;3 : 1&lt;br&gt;4 : 1
|góly1=&lt;br&gt;Fiala - 39:55&lt;br&gt;Andrighetto - 47:15&lt;br&gt;Ambuhl - 57:06&lt;br&gt;Riat - 57:44
|góly2=15:17 - Šestakov
|tresty1=4
|tresty2=6
|strely1=39
|strely2=16
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B52_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{CZE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|dátum=20. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=8 441
|skóre={{ku|2|5}}
|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|0|4}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5
|góly1=&lt;br&gt;Pastrnák - 20:41&lt;br&gt;Nečas - 28:33
|góly2=9:25 - Doan&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;41:35 - Nazar&lt;br&gt;47:01 - Nazar&lt;br&gt;53:29 - Cooley&lt;br&gt;57:06 - Peeke
|tresty1=22
|tresty2=18
|strely1=27
|strely2=56
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B54_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|dátum=20. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=10 500
|skóre={{ku|1|2}} sn
|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|0|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1
|góly1=Geibel - 39:41
|góly2=&lt;br&gt;50:00 - Ehlers
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=26
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B56_74_5_0.pdf
}}

==Play-off==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.

=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''

# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]])

'''Poradie:'''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{CAN|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{SUI|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|3.
|D3
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{SWE|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{USA|lh|1}}
|-
|5.
|D5
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{CZE|lh|1}}
|-
|6.
|D6
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{FIN|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{DEN|lh|1}}
|-
|8.
|D8
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{AUT|lh|1}}
|}

=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej
|ZN=áno
|RD1-nasadený1=A1
|RD1-tím1={{CAN|lh|1}}
|RD1-skóre1=1
|RD1-nasadený2='''B4'''
|RD1-tím2='''{{DEN|lh|1}}'''
|RD1-skóre2='''2'''

|RD1-nasadený3='''B1'''
|RD1-tím3='''{{SUI|lh|1}}'''
|RD1-skóre3='''6'''
|RD1-nasadený4=A4
|RD1-tím4={{AUT|lh|1}}
|RD1-skóre4=0

|RD1-nasadený5='''A2'''
|RD1-tím5='''{{SWE|lh|1}}'''
|RD1-skóre5='''5'''
|RD1-nasadený6=B3
|RD1-tím6={{CZE|lh|1}}
|RD1-skóre6=2

|RD1-nasadený7='''B2'''
|RD1-tím7='''{{USA|lh|1}}'''
|RD1-skóre7='''5'''
|RD1-nasadený8=A3
|RD1-tím8={{FIN|lh|1}}
|RD1-skóre8=2

|RD2-nasadený1='''2.'''
|RD2-tím1='''{{SUI|lh|1}}'''
|RD2-skóre1='''7'''
|RD2-nasadený2=7.
|RD2-tím2={{DEN|lh|1}}
|RD2-skóre2=0

|RD2-nasadený3=3.
|RD2-tím3={{SWE|lh|1}}
|RD2-skóre3=2
|RD2-nasadený4='''4.'''
|RD2-tím4='''{{USA|lh|1}}'''
|RD2-skóre4='''6'''

|RD3-nasadený1=VSF1
|RD3-tím1={{SUI|lh|1}}
|RD3-skóre1=0p
|RD3-nasadený2='''VSF2'''
|RD3-tím2='''{{USA|lh|1}}'''
|RD3-skóre2='''1p'''

|RD4-nasadený1='''PSF2'''
|RD4-tím1='''{{SWE|lh|1}}'''
|RD4-skóre1='''6'''
|RD4-nasadený2=PSF1
|RD4-tím2={{DEN|lh|1}}
|RD4-skóre2=2
}}


''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]] – [[UTC+2]]).''

===Štvrťfinále===
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FIN|lh|1}}
|skóre={{ku|5|2}}
|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|2|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;5 : 2
|góly1=Garland - 4:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Buium - 34:53&lt;br&gt;Garland - 36:04&lt;br&gt;Pinto - 45:52&lt;br&gt;Keller - 57:15
|góly2=&lt;br&gt;12:58 - Tolvanen&lt;br&gt;27:46 - Puistola
|divákov=9 642
|tresty1=10
|tresty2=8
|strely1=28
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905357_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre={{ku|6|0}}
|tretiny={{tretiny|3|0|2|0|1|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;6 : 0
|góly1=Bertschy - 6:38&lt;br&gt;Meier - 11:03&lt;br&gt;Jäger - 14:17&lt;br&gt;Fiala - 23:32&lt;br&gt;Schmid - 24:36&lt;br&gt;Knak - 51:46
|góly2=
|divákov=2 621
|tresty1=12
|tresty2=35
|strely1=40
|strely2=13
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905358_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{CZE|lh|1}}
|skóre={{ku|5|2}}
|tretiny={{tretiny|3|0|1|1|1|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;3 : 1&lt;br&gt;4 : 1&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;5 : 2
|góly1=Carlsson - 12:40&lt;br&gt;Raymond - 16:52&lt;br&gt;Raymond - 19:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;Carlsson - 34:05&lt;br&gt;&lt;br&gt;Forsberg - 55:04
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;23:04 - Červenka&lt;br&gt;&lt;br&gt;48:33 - Špaček
|divákov=12 530
|tresty1=8
|tresty2=6
|strely1=33
|strely2=26
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905359_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|1|2}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2
|góly1=Sanheim - 45:17
|góly2=&lt;br&gt;57:43 - Ehlers&lt;br&gt;59:11 - Olesen
|divákov=10 500
|tresty1=6
|tresty2=10
|strely1=40
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905360_74_3_0.pdf
}}

===Semifinále===
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=24. máj 2025
|čas=14:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1={{SWE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre={{ku|2|6}}
|tretiny={{tretiny|0|2|0|2|2|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4&lt;br&gt;1 : 4&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5&lt;br&gt;2 : 6
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Nylander - 46:32&lt;br&gt;Lindholm - 47:13
|góly2=6:52 - Skjei&lt;br&gt;17:13 - Gauthier&lt;br&gt;31:07 - Garland&lt;br&gt;37:03 - Eyssimont&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;51:09 - Lacombe&lt;br&gt;55:53 - Pinto
|divákov=12 530
|tresty1=2
|tresty2=4
|strely1=29
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905261_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=24. máj 2025
|čas=18:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre={{ku|7|0}}
|tretiny={{tretiny|3|0|1|0|3|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;6 : 0&lt;br&gt;7 : 0
|góly1=Niederreiter - 9:23&lt;br&gt;Jäger - 12:47&lt;br&gt;Niederreiter - 17:23&lt;br&gt;Malgin - 37:38&lt;br&gt;Schmid - 44:48&lt;br&gt;Riat - 52:02&lt;br&gt;Moy - 53:26
|góly2=
|divákov=12 530
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=34
|strely2=17
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905262_74_4_0.pdf
}}

===Zápas o 3. miesto===
{{Hokejbox2
|bg=#ffdab9
|dátum=25. máj 2025
|čas=15:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre={{ku|6|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|3|0|3|2}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;4 : 1&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;5 : 2&lt;br&gt;6 : 2
|góly1=Backlund - 25:16&lt;br&gt;Backlund - 29:50&lt;br&gt;Johansson - 37:09&lt;br&gt;Raymond - 42:55&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Johansson - 48:25&lt;br&gt;55:03 - Zibanejad
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;43:15 - Olesen&lt;br&gt;46:02 - Ehlers
|divákov=12 530
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=37
|strely2=18
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905163_74_3_0.pdf
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{USA}} Jake Davis|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson}}

===Finále===
{{Hokejbox2
|bg=#f7f6a8
|dátum=25. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1={{SUI|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre={{ku|0|1}} p
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|0|0|0|1}}
|stav=0 : 1
|góly1=
|góly2=62:02 - Thompson
|divákov=12 530
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=25
|strely2=40
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905164_74_4_0.pdf
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki}}

==Konečné poradie==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1. |tím={{USA|lh|1}}|v=7|vp=2|pp=0|p=1|sg=46|ig=18|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2. |tím={{SUI|lh|1}}|v=8|vp=0|pp=2|p=0|sg=47|ig=10|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3. |tím={{SWE|lh|1}}|v=8|vp=0|pp=0|p=2|sg=41|ig=18|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4. |tím={{DEN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=5|sg=29|ig=38|poznámka=Štvrté miesto}}
|-
|colspan=13|
{{Tabuľka ľadový hokej|5. |tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=1|sg=35|ig=9|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6. |tím={{CZE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=2|sg=37|ig=19}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7. |tím={{FIN|lh|1}}|v=4|vp=2|pp=0|p=2|sg=24|ig=15}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8. |tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=2|pp=0|p=4|sg=21|ig=24}}
|-
|colspan=13|
{{Tabuľka ľadový hokej|9. |tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=22|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=25}}
{{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=4|sg=9 |ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=13|ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=9 |ig=29}}
{{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=8 |ig=39}}
|-
|colspan=13|
{{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=9 |ig=32|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 – I. divízia|I. A divízie&lt;br&gt;MS 2026]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=8 |ig=27|pozadie=#ffcccc}}
|}

==Štatistiky turnaja==
'''Hetrik'''

''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Hráč
!Zápas
!width=&quot;20&quot;|Výsledok zápasu
|-
|{{NOR}} [[Stian Solberg]]
|align=center rowspan=2|{{USA|lh|1}} - {{NOR|lh|2}}
|align=center rowspan=2|{{ku|6|5}} pp
|-
|{{USA}} [[Tage Thompson]]
|-
|{{SUI}} [[Sven Andrighetto]]
|align=center|{{SUI|lh|1}} - {{GER|lh|2}}
|align=center|{{ku|5|1}}
|-
|{{FIN}} [[Eeli Tolvanen]]
|align=center|{{FIN|lh|1}} - {{SLO|lh|2}}
|align=center|{{ku|9|1}}
|-
|{{SWE}} [[Elias Lindholm]]
|align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SLO|lh|2}}
|align=center|{{ku|4|0}}
|-
|{{CZE}} [[Roman Červenka]]
|align=center|{{CZE|lh|1}} - {{KAZ|lh|2}}
|align=center|{{ku|8|1}}
|-
|{{SUI}} [[Andres Ambuhl]]
|align=center|{{HUN|lh|1}} - {{SUI|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|10}}
|}

'''Shut-out'''

''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Brankár
!Zápas
!width=&quot;50&quot;|Výsledok zápasu
!width=&quot;20&quot;|Úspešné zákroky
|-
|rowspan=2|{{SWE}} [[Jacob Markstrom]]
|align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SVK|lh|2}}
|align=center|{{ku|5|0}}
|align=center|15
|-
|align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SLO|lh|2}}
|align=center|{{ku|4|0}}
|align=center|9
|-
|{{USA}} [[Joey Daccord]]
|align=center|{{DEN|lh|1}} - {{USA|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|5}}
|align=center|26
|-
|{{CAN}} [[Dylan Garand]]
|align=center|{{SLO|lh|1}} - {{CAN|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|4}}
|align=center|11
|-
|{{USA}} [[Jeremy Swayman]]
|align=center|{{USA|lh|1}} - {{HUN|lh|2}}
|align=center|{{ku|6|0}}
|align=center|13
|-
|rowspan=2|{{SUI}} [[Leonardo Genoni]]
|align=center|{{USA|lh|1}} - {{SUI|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|3}}
|align=center|23
|-
|align=center|{{HUN|lh|1}} - {{SUI|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|10}}
|align=center|6
|-
|rowspan=2|{{CAN}} [[Jordan Binnington]]
|align=center|{{CAN|lh|1}} - {{FRA|lh|2}}
|align=center|{{ku|5|0}}
|align=center|15
|-
|align=center|{{CAN|lh|1}} - {{SVK|lh|2}}
|align=center|{{ku|7|0}}
|align=center|14
|-
|{{SWE}} [[Samuel Ersson]]
|align=center|{{LAT|lh|1}} - {{SWE|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|6}}
|align=center|20
|-
|{{SUI}} [[Stephane Charlin]]
|align=center|{{SUI|lh|1}} - {{NOR|lh|2}}
|align=center|{{ku|3|0}}
|align=center|12
|}

==Referencie==
{{Referencie}}

{{MS v ľadovom hokeji}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2025]]
[[Kategória:Športové podujatia v Štokholme]]
[[Kategória:Herning]]
[[Kategória:2025 v Dánsku]]
[[Kategória:2025 vo Švédsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Dánsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]]</text>
      <sha1>er87eled5iwbfzj9g2svrpld9ekgbpw</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213206</id>
      <parentid>8213204</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:22:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vladimírmecia</username>
        <id>265044</id>
      </contributor>
      <origin>8213206</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="69683" sha1="g8ri0tm2sapvwghbcmxvlbqew12prwu" xml:space="preserve">{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji
|rok=2025
|logo=
|veľkosť loga=
|usporiadateľ=Švédsko
|2 usporiadateľ=Dánsko
|dátum=9. – 25. máj 2025
|počet tímov=16
|počet dejísk=2
|počet miest=2
|dejiská=[[Štokholm]], [[Herning]]
|víťaz=USA
|počet titulov=3
|druhý=SUI
|tretí=SWE
|štvrtý=DEN
|zostupujúci=KAZ
|2 zostupujúci=FRA
|postupujúci=GBR
|2 postupujúci=ITA
|zápasy=64
|aktualizácia=
|najproduktívnejší hráč={{CZE}} [[David Pastrňák]] &lt;br/&gt;&lt;small&gt;(15 bodov)&lt;small/&gt;|najužitočnejší hráč={{SUI}} [[Leonardo Genoni]]|góly=373|návštevnosť=489450}}	

'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025''' boli v poradí 88. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=| meno=| autor=| odkaz na autora=| titul=IIHF - Home 2025 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm | vydavateľ=iihf.com | miesto=| dátum vydania=| dátum aktualizácie=2025-05-25| dátum prístupu= | jazyk=en}}&lt;/ref&gt;Turnaj Top divízie sa hral v [[Štokholm|Štokholme]] a [[Herning|Herningu]] vo [[Švédsko|Švédsku]] a [[Dánsko|Dánsku]] od 9. do 25. mája 2025.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=| meno=| autor=| odkaz na autora=| titul=2025 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/905/ | vydavateľ=stats.iihf.com | miesto=| dátum vydania=| dátum aktualizácie=2025-05-25| dátum prístupu= | jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Obhajcom titulu z predošlého roka bol bol tím [[České národné hokejové mužstvo|Česka]]. Víťazom turnaja sa stál tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]].

==Kvalifikácia==
;Kvalifikovaní ako hostitelia
:{{SWE|lh|1}}
:{{DEN|lh|1}}

;Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|Majstrovstvách sveta 2024]]
:{{CZE|lh|1}}
:{{FIN|lh|1}}
:{{FRA|lh|1}}
:{{CAN|lh|1}}
:{{KAZ|lh|1}}
:{{LAT|lh|1}}
:{{GER|lh|1}}
:{{NOR|lh|1}}
:{{AUT|lh|1}}
:{{SVK|lh|1}}
:{{SUI|lh|1}}
:{{USA|lh|1}}

;Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024 – I. divízia|I. A divízie MS 2024]]
:{{HUN|lh|1}}
:{{SLO|lh|1}}

==Dejiská==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
!{{SWE|w}}
| rowspan=&quot;4&quot; |{{LocMap+ |Škandinávia|float=none |width=250|caption=|places=
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=59.293556|lon=18.083236|label='''[[Štokholm]]'''|position=left}}
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=56.118|lon=8.9525|label='''[[Herning]]'''|position=right}}
}}
!{{DEN|w}}
|-
![[Štokholm]]
![[Herning]]
|-
|[[Avicii Arena]]&lt;br&gt;Kapacita: 16 000
|[[Jyske Bank Boxen]]&lt;br&gt;Kapacita: 15 000
|-
|[[Súbor:Stockholm Globe Arena.jpg|200px]]
|[[Súbor:Jyske Bank Boxen.jpg|200px]]
|}

==Nasadenie==
Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to využili, pretože Fínsko malo byť pôvodne v skupine B a Švajčiarsko v skupine A.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko=
 | meno=
 | autor=
 | odkaz na autora=
 | titul=IIHF - The 2025 IIHF Ice Hockey World Championship grouping revealed
 | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm/news/61723/the_2025_iihf_ice_hockey_world_championship_groupi
 | vydavateľ=iihf.com
 | dátum vydania=
 | dátum aktualizácie=
 | dátum prístupu=2024-05-30
 | miesto=
 | jazyk=en
}}&lt;/ref&gt; Taktiež bolo vymenené Švédsko so Spojenými štátmi, aby obaja usporiadatelia neboli v jednej skupine.

''V zátvorke je poradie v aktuálnom rebríčku IIHF.''

{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
;Skupina A (Štokholm)
*{{CAN|lh|1}} (1)
*{{FIN|lh|1}} (3)
*{{SWE|lh|1}} (7)
*{{SVK|lh|1}} (9)
*{{LAT|lh|1}} (10)
*{{AUT|lh|1}} (13)
*{{FRA|lh|1}} (14)
*{{SLO|lh|1}} (19)
{{Stĺpce-2}}
;Skupina B (Herning)
*{{CZE|lh|1}} (4)
*{{SUI|lh|1}} (5)
*{{USA|lh|1}} (6)
*{{GER|lh|1}} (8)
*{{DEN|lh|1}} (11)
*{{NOR|lh|1}} (12)
*{{KAZ|lh|1}} (15)
*{{HUN|lh|1}} (18)
{{Stĺpce-koniec}}

==Súpisky==
''Hlavný článok: [[Súpisky Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2025]]''

Súpiska každého tímu pozostáva z minimálne 15 korčuliarov (útočníkov a obrancov) a dvoch brankárov a maximálne 22 korčuliarov a troch brankárov. Všetkých 16 zúčastnených krajín muselo po potvrdení svojimi príslušnými národnými asociáciami predložiť „dlhý zoznam“ najneskôr dva týždne pred turnajom a konečný zoznam do stretnutia pasovej kontroly pred začiatkom turnaja.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul=IIHF - Tournament Info 2025 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm/tournamentinfo/59072/player_entry | vydavateľ=IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu=2025-05-06 | jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

==Základné skupiny==
{| class=&quot;wikitable&quot;
| style=&quot;background: #ccffcc; width:20px&quot; |
|Tímy postupujúce do štvrťfinále
|-
| style=&quot;background: #ffcccc;&quot; |
|Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2026
|}

''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]] – [[UTC+2]]).''

===Skupina A===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=34|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=0|p=1|sg=28|ig=8|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh|1}}|v=4|vp=2|pp=0|p=1|sg=22|ig=10|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=2|pp=0|p=3|sg=21|ig=18|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=25}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=4|sg=9|ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=9|ig=29}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=8|ig=27|pozadie=#ffcccc}}
|}

{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=9. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{AUT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|0|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=6 822
|stav={{ku|0|1|}}&lt;br&gt;{{ku|0|2|}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}
|brankár1=[[Atte Tolvanen]]
|brankár2=[[Juuse Saros]]
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Brend Wolf]] (Unterweger, Schneider) - 13:54
|góly2=04:38 - [[Patrik Puistola|Puistola]] (Salo, Hämeenaho)&lt;br&gt;07:06 - [[Juuso Parssinen|Parssinen]] (Seppälä, Pesonen)
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{USA}} Shane Gustafson
|čiarový2={{SWE}} Ludek Lundgren
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=16
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A01_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=9. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|5|0}} 
|tretiny={{tretiny|3|0|1|0|1|0}}
|góly1=[[Mikael Backlund]] (Heineman, Lindholm) - 11:17&lt;br&gt;[[Leo Carlsson]] (Pettersson, Johansson) - 18:50&lt;br&gt;[[Jonas Brodin]] (Larsson, Lundestrom) - 19:54&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Elias Lindholm]] (Gustafsson, Backlund) - 38:46&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Mika Zibanejad]] (Andersson, Pettersson) - 57:33
|góly2=
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|0}}
|brankár1=Jacob Markstrom
|brankár2=Patrik Rybár
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{FIN}} Riku Brander
|rozhodca2={{DEN}} Mads Frandsen
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek
|tresty1=0
|tresty2=2
|strely1=20
|strely2=15
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a03_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=10. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|0|4}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|3|0|0}}
|góly1=
|góly2=7:22 [[Bo Horvat]] (MacKinnon, Konecny)&lt;br&gt;&lt;br&gt;23:41 - [[Nathan MacKinnon]] (Weegar)&lt;br&gt;33:38 - Bo Horvat (MacKinnon, Montour)&lt;br&gt;36:55 - [[Noah Dobson]] (Celebrini, O'Reilly)
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=9 011
|brankár1=
|brankár2=
|rozhodca={{SWE}} Mikael Holm
|rozhodca2={{GER}} André Schrader
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä
|tresty1=14
|tresty2=4
|strely1=11
|strely2=44
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a05_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=10. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|4|2}} 
|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|3|1}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2&lt;br&gt;4 : 2
|góly1=&lt;br&gt;Zibanejad - 33:26&lt;br&gt;&lt;br&gt;Brodin - 57:41&lt;br&gt;Zibanejad - 57:53&lt;br&gt;Wennberg - 58:39
|góly2=25:30 - Baumgartner&lt;br&gt;&lt;br&gt;52:26 - Kasper
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{CZE}} Jan Hribik
|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane
|čiarový={{SUI}} Dominik Schlegel
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=2
|tresty2=8
|strely1=25
|strely2=16
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A07_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=10. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|4}}
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|3}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=7 564
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;1 : 4
|brankár1=
|brankár2=
|góly1=Fabre - 15:02
|góly2=&lt;br&gt;35:36 - Dzierkals&lt;br&gt;42:02 - Zile&lt;br&gt;58:36 - Locmelis&lt;br&gt;59:29 - Locmelis
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=19
|strely2=20
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A09_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=11. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 870
|skóre={{ku|3|1}} 
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}
|góly1=[[Sebastián Čederle]] ([[Adam Sýkora|Sýkora]]) - 8:20&lt;br&gt;[[Pavol Regenda]] ([[Samuel Kňažko|Knažko]], [[Mário Grman|Grman]]) - 9:26&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Michal Krištof]] ([[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Dávid Mudrák|Mudrák]]) - 31:12
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;46:29 - [[Ken Ograjensek]] (Sabolič, Macuh)
|brankár1=[[Samuel Hlavaj]]
|brankár2=[[Matija Pintaric]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=39
|strely2=18
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a11_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=11. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|7}}
|tretiny={{tretiny|1|2|0|3|0|2}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=9 531
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;{{ku|1|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|6}}&lt;br&gt;{{ku|1|7}}
|góly1=[[Eduards Tralmaks]] ([[Dans Locmelis|Locmelis]]) - 7:05
|góly2=&lt;br&gt;9:30 - [[Travis Konecny]] ([[Travis Sanheim|Sanheim]], [[Sidney Crosby|Crosby]])&lt;br&gt;10:31 - [[Nate MacKinnon]] ([[Bo Horvat|Horvat]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;27:11 - [[Kent Johnson]] ([[Brandon Montour|Montour]], Crosby)&lt;br&gt;31:10 - Kent Johnson&lt;br&gt;39:36 - Travis Konecny&lt;br&gt;&lt;br&gt;45:09 - [[Macklin Celebrini]] (Konecny, Crosby)&lt;br&gt;55:18 - [[Barrett Hayton]] ([[Philip Danault|Danault]])
|brankár1=[[Gustavs Grigals]]
|brankár2=[[Mac-Andre Fleury]]
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=12
|tresty2=12
|strely1=17
|strely2=37
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a13_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=11. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 832
|skóre={{ku|4|3}} pp
|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|2|1|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|3}}&lt;br&gt;{{ku|3|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|3}}
|góly1=&lt;br&gt;[[Teuvo Teravainen]] ([[Mikko Lehtonen|Lehtonen]], [[Vili Saarijarvi|Saarijarvi]]) - 37:33&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Eeli Tolvanen]] (Lehtonen) - 58:27&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Lehtonen, Teravainen) - 59:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Juuso Parssinen]] (Tolvanen, [[Juho Lammikko|Lammikko]]) - 61:24
|góly2=28:01 - [[Kevin Bozon]] ([[Kevin Spinozzi|Spinozzi]], [[Tim Bozon|T. Bozon]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt; 50:57 - Tim Bozon ([[Jordann Perret|Perret]], [[Pierre-Edouard Bellemare|Bellemare]])&lt;br&gt;57:18 - Jordann Perret (Bellemare)
|brankár1=[[Emil Larmi]]
|brankár2=[[Antoine Keller]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=6
|tresty2=4
|strely1=51
|strely2=19
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a15_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=12. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre={{ku|3|2}} sn
|tretiny={{tretiny|2|0|0|1|0|1|0|0|1|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 375
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|2}}
|brankár1=[[David Kickert]]
|brankár2=[[Samuel Hlavaj]]
|góly1=[[Peter Schneider]] ([[Bernd Wolf|Wolf]], [[Marco Kasper|Kasper]]) - 7:33&lt;br&gt;Marco Kasper (Schneider, [[Clemens Unterweger|Unterweger]]) - 11:22&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;26:15 - [[Samuel Honzek]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:53 - [[Matúš Sukeľ]] ([[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]])
|nájazdy1=Marco Kasper - {{Sn-nep}}&lt;br&gt;[[Dominic Zwerger]] - {{Sn-nep}}&lt;br&gt;[[Benjamin Baumgartner]] - {{Sn-nep}}&lt;br&gt;[[Lukas Haudum]] - {{Sn-gól}}&lt;br&gt;Peter Schneider - {{Sn-gól}}
|nájazdy2={{Sn-nep}} - [[Maxim Čajkovič]]&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - [[Martin Chromiak]]&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - [[Dalibor Dvorský]]&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - [[Róbert Lantoši]]&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - [[Michal Krištof]]
|rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=22
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a17_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=12. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{FIN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|1|2}} 
|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Harri Pesonen]] ([[Mikko Lehtonen|Lehtonen]], [[Hannes Bjorninen|Bjorninen]]) - 53:04
|góly2=4:45 - [[Leo Carlsson]] ([[Erik Gustafsson|Gustafsson]], [[Lucas Raymond|Raymond]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;27:23 - [[Jonas Brodin]] (Raymond)
|brankár1=[[Juuse Saros]]
|brankár2=[[Jacob Markstrom]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane
|rozhodca2={{GER}} Andre Schrader
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson
|tresty1=8
|tresty2=2
|strely1=19
|strely2=41
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a19_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre={{ku|2|5}}
|tretiny={{tretiny|0|0|2|4|0|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 423
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|5}}
|brankár1=[[Kristers Gudlevskis]]
|brankár2=[[Lukas Horak]]
|góly1=[[Marcel Mahkovec]] ([[Nik Simsic|Simsic]]) - 22:40&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Blaz Gregorc]] - 32:54
|góly2=&lt;br&gt;28:50 - [[Kristians Rubins]] ([[Haralds Egle|Egle]], [[Toms Andersons|Andersons]])&lt;br&gt;32:02 - [[Anri Ravinskis]] ([[Eduards Tralmaks|Tralmaks]], [[Janis Jaks|Jaks]])&lt;br&gt;32:23 - [[Martins Dzierkals]] ([[Toms Andersons|Andersons]], [[Markuss Komuls|Komuls]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;33:45 - [[Dans Locmelis]] ([[Robers Mamcics|Mamcics]], Tralmaks)&lt;br&gt;&lt;br&gt;54:16 - Eduards Tralmaks (Rubins)
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla
|tresty1=0
|tresty2=4
|strely1=18
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a21_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=13. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 124
|skóre={{ku|5|0}} 
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|0}}
|góly1=[[Bo Horvat]] ([[Tyson Foerster|Foerster]]) - 6:32&lt;br&gt;[[Will Cuylle]] ([[Kent Johnson|Johnson]], [[Ryan O'Reilly|O'Reilly]]) - 12:11&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Sidney Crosby]] ([[Brandon Montour|Montour]]) - 37:31&lt;br&gt;&lt;br&gt;Bo Horvat ([[Travis Konecny|Konecny]], [[Nathan MacKinnon|MacKinnon]]) - 43:57&lt;br&gt;Brandon Montour ([[Barrett Hayton|Hayton]], [[Brayden Schenn|Schenn]]) - 51:05
|góly2=
|brankár1=[[Jordan Binnington]]
|brankár2=[[Julian Junca]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{CZE}} Jan Hribik
|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari
|čiarový={{CZE}} Jiří Ondráček
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=2
|tresty2=4
|strely1=36
|strely2=15
|správa=https://stats.iihf.com/hydar/905/ihm905a23_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=14. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre={{ku|2|1}}
|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|1|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=2 915
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|1}}
|brankár1=[[Samuel Hlavaj]]
|brankár2=[[Antoine Keller]]
|góly1=[[Martin Chromiak]] ([[Samuel Honzek|Honzek]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]]) - 29:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Mislav Rosandič]] ([[Maxim Čajkovič|Čajkovič]], [[Michal Krištof|Krištof]]) - 49:13
|góly2=&lt;br&gt;34:34 - [[Louis Boudon]] ([[Aurelien Dair|Dair]], [[Sacha Treille|Treille]])
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{GER}} Andre Shrader
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla
|tresty1=4
|tresty2=8
|strely1=35
|strely2=20
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a25_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=14. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|0|6}} 
|tretiny={{tretiny|0|0|0|2|0|4}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}&lt;br&gt;{{ku|0|5}}&lt;br&gt;{{ku|0|6}}
|góly1=
|góly2=30:15 - [[Rasmus Andersson]] ([[Elias Lindholm|Lindholm]])&lt;br&gt;30:27 - [[Anton Bengtsson|Bengtsson]] ([[Alexander Wennberg|Wennberg]], [[Jonas Brodin|Brodin]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;40:36 - [[Lucas Raymond]] ([[Lao Carlsson|Carlsson]], [[Isac Lundestrom|Lundestrom]])&lt;br&gt;48:32 - [[Adam Larsson]] ([[Jesper Froden|Froden]], Carlsson)&lt;br&gt;50:46 - [[Mika Zibanejad]] ([[Alexander Wennberg|Wennberg]], Brodin)&lt;br&gt;58:49 - Elias Lindholm (Froden, Raymond)
|brankár1=[[Kristers Gudlevskis]]
|brankár2=[[Samuel Ersson]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{CZE}} Jiří Ondráček
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=10
|tresty2=4
|strely1=20
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a27_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=15. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre={{ku|9|1}}
|tretiny={{tretiny|3|0|4|1|2|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 875
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|6|1}}&lt;br&gt;{{ku|7|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|8|1}}&lt;br&gt;{{ku|9|1}}&lt;br&gt;
|brankár1=[[Juuse Saros]]
|brankár2=[[Matija Pintaric]]&lt;small&gt; (0:00{{--}}28:32)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Lukas Horak]]&lt;small&gt; (28:32{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|góly1=[[Mikko Lehtonen]] ([[Eemil Erholtz|Erholtz]], [[Harri Pesonen|Pesonen]]) - 2:43&lt;br&gt;Mikko Lehtonen ([[Teuvo Teravainen|Teravainen]], [[Vili Saarijarvi|Saarijarvi]]) - 7:26&lt;br&gt;Vili Saarijarvi ([[Lenni Hameenaho|Hameenaho]], [[Patrik Puistola|Puistola]]) - 11:33&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Eeli Tolvanen]] (Teravainen, [[Juho Lammikko]]) - 26:52&lt;br&gt;Lenni Hameenaho ([[Waltteri Merela|Merela]], [[Juuso Parssinen|Parssinen]]) - 28:32&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Teravainen, Saarijarvi) - 35:42&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Teravainen, [[Atro Leppanen|Leppanen]]) - 39:35&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nikolas Matinpalo]] (Teravainen) - 42:28&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Teravainen, [[Robin Salo|Salo]]) - 52:54
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;24:00 - [[Bine Masic]] ([[Marcel Mahkovec|Mahkovec]], [[Jan Drozg|Drozg]])
|rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik
|čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=2
|tresty2=4
|strely1=37
|strely2=17
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a29_74_3_0.pdf
}}{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=15. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=5 259
|skóre={{ku|5|1}} 
|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|3|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nathan MacKinnon]] ([[Brandon Montour|Montour]], [[Bo Horvat|Horvat]]) - 21:59&lt;br&gt;Nathan MacKinnon (Montour, [[Philip Danault|Danault]]) - 33:10&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Travis Konecny]] ([[Will Cuylle|Cuylle]], [[Noah Dobson|Dobson]]) - 48:32&lt;br&gt;Will Cuylle (Konecny, Montour) - 51:42&lt;br&gt;[[Sidney Crosby]] (Horvat, MacKinnon) - 58:27
|góly2=11:20 - [[Vinzenz Rohrer]] ([[Brian Lebler|Lebler]], [[Benjamin Baumgartner|Baumgartner]])
|brankár1=[[Marc-Andre Fleury]]
|brankár2=[[Florian Vorauer]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{SWE}} Mikael Holm
|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=52
|strely2=16
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a31_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=16. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre={{ku|5|2}}
|tretiny={{tretiny|3|0|0|0|2|2}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 873
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|2}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}
|brankár1=[[David Kickert]]
|brankár2=[[Antoine Keller]] &lt;small&gt; (0:00{{--}}15:30)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Quentin Papillon]] &lt;small&gt; (15:30{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|góly1=[[Marco Kasper]] ([[Dominic Zwerger|Zwerger]], [[Clemens Unterweger|Unterweger]]) - 0:39&lt;br&gt;[[Vinzenz Rohrer]] ([[Lukas Haudum|Haudum]], [[Brian Lebler|Lebler]]) - 7:58&lt;br&gt;[[Ramon Schnetzer]] - 15:30&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Marco Kasper (Zwerger, Rohrer) - 57:56&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Peter Schneider]] (Zwerger) - 59:09
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:09 - [[Jordann Peret]] ([[Pierre-Edouard Bellemare|Bellemare]], [[Alexandre Texier|Texier]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;58:26 - Pierre-Edouard Bellemare (Texier, Perret)
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2={{GER}} Andre Schrader
|čiarový={{FIN}} Tommi Niittyla
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=14
|tresty2=6
|strely1=24
|strely2=23
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a33_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=16. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|4|0}} 
|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}
|góly1=[[Elias Lindholm]] ([[Mikael Backlund|Backlund]], [[Erik Gustafsson|Gustafsson]]) - 25:04&lt;br&gt;Elias Lindholm ([[Marcus Pettersson|Pettersson]], [[Filip Forsberg|Forsberg]]) - 38:05&lt;br&gt;&lt;br&gt;Elias Lindholm ([[Jonas Brodin|Brodin]], [[Adam Larsson|Larsson]]) - 51:13&lt;br&gt;[[Marcus Johansson]] (Gustafsson, [[Simon Edvinsson|Edvinsson]]) - 56:08
|góly2=
|brankár1=[[Jacob Markstrom]]
|brankár2=[[Lukas Horak]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson
|tresty1=2
|tresty2=6
|strely1=60
|strely2=9
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a35_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{LAT|lh|1}}
|skóre={{ku|2|1}}
|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}
|brankár1=[[Juuse Saros]]
|brankár2=[[Kristers Guldevskis]]
|góly1=[[Juuso Parssinen]] ([[Lenni Hameenaho|Hameenaho]], [[Atro Leppanen|Leppanen]]) - 27:37&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Mikko Lehtonen]] ([[Teuvo Teravainen|Teravainen]], [[Eeli Tolvanen|Tolvanen]]) - 50:55
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;55:09 - [[Rodrigo Abols]] ([[Rudolfs Balcers|Balcers]], [[Ralfs Freibergs|Freibergs]])
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček
|tresty1=12
|tresty2=18
|strely1=23
|strely2=35
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a37_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=17. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|0|4}} 
|tretiny={{tretiny|0|2|0|1|0|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|4}}
|góly1=
|góly2=13:27 - [[Lucas Raymond]] ([[Leo Carlsson|Carlsson]], [[Isac Lundestrom|Lundestrom]])&lt;br&gt;14:25 - [[Emil Heineman]] ([[Anton Bengtsson|Bengtsson]], [[Jonas Brodin|Brodin]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;24:39 - [[Elias Lindholm]] ([[Mikael Backlund|Backlund]], Raymond)&lt;br&gt;&lt;br&gt;44:05 - Isac Lundestrom ([[Filip Forsberg|Forsberg]], [[Erik Gustafsson|Gustafsson]])
|brankár1=[[Antoine Keller]]
|brankár2=[[Samuel Ersson]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik
|čiarový={{FIN}} Tommi Niittyla
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=15
|strely2=36
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a39_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre={{ku|7|0}}
|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|2|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|6|0}}&lt;br&gt;{{ku|7|0}}
|góly1=[[Brandon Montour]] ([[Travis Konecny|Konecny]], [[Sidney Crosby|Crosby]]) - 14:44&lt;br&gt;[[Tyson Foerster]] ([[Ryker Evans|Evans]], [[Macklin Celebrini|Celebrini]]) - 15:48&lt;br&gt;&lt;br&gt;Sidney Crosby (Celebrini, Montour) - 23:25&lt;br&gt;Macklin Celebrini (Crosby, [[Mike Matheson|Matheson]]) - 38:08&lt;br&gt;[[Nathan MacKinnon]] ([[Bo Horvat|Horvat]], Matheson) - 38:59&lt;br&gt;&lt;br&gt;Sidney Crosby ([[Noah Dobson|Dobson]], Konecny) - 46:58&lt;br&gt;Nathan MacKinnon ([[Will Cuylle|Cuylle]]) - 48:34
|góly2=
|brankár1=[[Jordan Binnington]]
|brankár2=[[Patrik Rybár]]&lt;small&gt; (0:00{{--}}40:00)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Adam Húska]]&lt;small&gt; (40:00{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukonari
|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane
|čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=6
|tresty2=10
|strely1=44
|strely2=14
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a41_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=18. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 457
|skóre={{ku|2|3}} sn
|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|1|1|0|0|0|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|2|2}}
|góly1=[[Blaz Gregorc]] ([[Marcel Mahkovec|Mahkovec]], [[Ken Ograjensek|Ograjensek]]) - 9:53&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Robert Sabolič]] ([[Jan Ćosić|Ćosić]], [[Matic Török|Török]]) - 53:01
|góly2=&lt;br&gt;13:49 - [[Dominic Zwerger]] ([[Peter Schneider|Schneider]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:20 - [[Brian Lebler]] ([[Lukas Haudum|Haudum]], Zwerger)
|brankár1=[[Lukas Horak]]
|brankár2=[[David Kickert]]
|nájazdy1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-nep}} [[Jan Drozg]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - Robert Sabolič&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - Ken Ograjensek
|nájazdy2=&lt;br&gt;{{Sn-nep}} [[Marco Kasper]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - Lukas Haudum&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - Dominic Zwerger&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - [[Benjamin Baumgartner]]
|rozhodca={{GER}} Andre Schrader
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=16
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A43_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=18. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|5}}
|tretiny={{tretiny|1|1|0|3|0|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=7 894
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|5}}
|brankár1=[[Samuel Hlavaj]]
|brankár2=[[Kristers Gudlevskis]]
|góly1=&lt;br&gt;[[Sebastián Čederle]] ([[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Samuel Kňažko|Kňažko]]) - 9:16
|góly2=2:44 - [[Haralds Egle]] ([[Toms Andersons|Andersons]], [[Janis Jaks|Jaks]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;21:31 - [[Dans Locmelis]] ([[Eduards Tralmaks|Tralmaks]])&lt;br&gt;25:52 - [[Rihards Bukarts]]&lt;br&gt;34:29 - Toms Andersons ([[Martins Lavins|Lavins]], Egle)&lt;br&gt;&lt;br&gt;56:22 - [[Rodrigo Abols]] ([[Kaspars Daugavins|Daugavins]])
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukonari
|čiarový={{USA}} Shane Gustafson
|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla
|tresty1=6
|tresty2=6
|strely1=27
|strely2=31
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a45_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=19. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SLO|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 273
|skóre={{ku|1|3}} 
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;Bozon - 58:05
|góly2=9:22 - Jezovsek&lt;br&gt;16:21 - Simsic&lt;br&gt;&lt;br&gt;59:45 - Torok
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=29
|strely2=25
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A47_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=19. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}} sn
|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|0|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1
|brankár1=
|brankár2=
|góly1=O'Reilly - 37:57
|góly2=&lt;br&gt;47:01 - Puistola
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=38
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A49_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=20. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 973
|skóre={{ku|1|6}} 
|tretiny={{tretiny|0|1|1|2|0|3}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;1 : 4&lt;br&gt;1 : 5&lt;br&gt;1 : 6
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tralmaks - 28:03
|góly2=17:08 - Zwerger&lt;br&gt;23:57 - Baumgartner&lt;br&gt;25:38 - Rohrer&lt;br&gt;&lt;br&gt;44:28 - Raffl&lt;br&gt;52:29 - Zwerger&lt;br&gt;57:18 - Rohrer
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=6
|tresty2=8
|strely1=29
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A51_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=10 467
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;1 : 2
|brankár1=
|brankár2=
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;Lantoši - 54:42
|góly2=5:18 - Puistola&lt;br&gt;38:17 - Merela
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=6
|strely1=30
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A53_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=20. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{SWE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|3|5}} 
|tretiny={{tretiny|1|3|1|1|1|1}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5&lt;br&gt;3 : 5
|góly1=&lt;br&gt;Lindholm - 3:47&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Johansson - 23:02&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Andersson - 56:52
|góly2=0:18 - Sanheim&lt;br&gt;&lt;br&gt;7:15 - Foerster&lt;br&gt;13:01 - O'Reilly&lt;br&gt;&lt;br&gt;30:50 - Celebrini&lt;br&gt;44:11 - MacKinnon
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=10
|tresty2=14
|strely1=28
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A55_74_3_0.pdf
}}

===Skupina B===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=34|ig=9|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{USA|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=34|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=35|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=25|ig=24|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=22}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=13|ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=8|ig=39}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=9|ig=32|pozadie=#ffcccc}}
|}

{{Hokejbox2|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|dátum=9. máj 2025|čas=16:20|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning|bg=|brankár1=[[Leonardo Genoni]]|brankár2=[[Karel Vejmelka]]|skóre={{ku|4|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|0|2|2|1|0|1|}}|góly1=[[Christian Marti]] (M. Fora, G. Hofmann) - 01:34&lt;br&gt;[[Damien Riat]] (J. Siegenthaler, D. Kunan) - 17:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Sandro Schmid]] (Moy, Hofmann) - 41:21&lt;br&gt;[[Sven Andrighetto]] (Marti, Malgin) - 49:00|stav={{ku|1|0|}}&lt;br&gt;{{ku|2|0|}}&lt;br&gt;{{ku|2|1|}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|2|}}&lt;br&gt;{{ku|2|3|}}&lt;br&gt;{{ku|3|3|}}&lt;br&gt;{{ku|4|3|}}&lt;br&gt;{{ku|4|4|}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|5|}}|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;19:41 - [[Matěj Stránský]] (Pastrňák, Červenka) (PH2)&lt;br&gt;&lt;br&gt;26:01 - [[Filip Zadina]] (Krejčík, Špaček)&lt;br&gt;35:33 - [[Filip Pyrochta]] (Zadina, Špaček)&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;56:13 - [[Lukáš Sedlák]] (Červenka, Hronek) (PH)&lt;br&gt;&lt;br&gt;62:30 - [[Roman Červenka]] (Pastrňák, Vejmelka)|tresty1=6|tresty2=4|strely1=20|strely2=29|divákov=10 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B02_74_4_0.pdf|rozhodca2={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|dátum=9. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=10 500
|skóre=0 : 5
|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4&lt;br&gt;0 : 5
|góly1=
|góly2=17:52 - Gauthier&lt;br&gt;23:59 - Cooley&lt;br&gt;28:32 - Beniers&lt;br&gt;49:31 - Lohrei&lt;br&gt;56:16 - Beniers
|tresty1=8
|tresty2=6
|strely1=26
|strely2=48
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B04_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Christopher Holm|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{KAZ|lh|1}}'''
|dátum=10. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=3 588
|skóre=1 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2
|góly1=Johannesen - 05:33
|góly2=&lt;br&gt;25:08 - Starčenko&lt;br&gt;52:08 - Volkov
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=31
|strely2=21
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B06_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SVK}} Peter Stano|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|dátum=10. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=6 184
|skóre=6 : 1
|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;5 : 1&lt;br&gt;6 : 1
|góly1=Kahun - 10:54&lt;br&gt;Samanski - 16:09&lt;br&gt;Kalble - 34:09&lt;br&gt;Tiffels - 39:44&lt;br&gt;Ehl - 45:54&lt;br&gt;&lt;br&gt;Kahun - 59:09
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;48:29 - Ambrus
|tresty1=4
|tresty2=8
|strely1=35
|strely2=19
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B08_74_3_0.pdf
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|dátum=10. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=10 095
|skóre=2 : 5
|tretiny={{tretiny|0|1|2|2|0|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5
|góly1=&lt;br&gt;Moelgaard - 22:09&lt;br&gt;Blichfeld - 28:59
|góly2=14:41 - Hischier&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;35:40 - Moy&lt;br&gt;38:34 - Moy&lt;br&gt;45:19 - Riat&lt;br&gt;58:49 - Hischier
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=15
|strely2=35
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B10_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Christopher Holm|rozhodca2={{CAN}} Mike Langin}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|dátum=11. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=4 041
|skóre=6 : 0
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;6 : 0&lt;br&gt;
|góly1=Nazar - 14:07&lt;br&gt;Nazar - 16:54&lt;br&gt;Gauthier - 30:02&lt;br&gt;Gauthier - 41:13&lt;br&gt;Garland - 41:54&lt;br&gt;Cooley - 54:26
|góly2=
|tresty1=4
|tresty2=6
|strely1=39
|strely2=13
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B12_74_3_0.pdf
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons|rozhodca2={{SVK}} Peter Stano}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|dátum=11. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=4 733
|skóre={{ku|4|1}}
|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}
|góly1=&lt;br&gt;[[Maximilian Kastner]] ([[Alexander Ehl|Ehl]], [[Moritz Seider|Seider]]) - 13:09&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Wojciech Stachowiak]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Justin Schutz|Schutz]]) - 34:53&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Lukas Reichel]] - ([[Frederik Tiffels|Tiffels]], [[Lukas Kable|Kable]]) - 41:49&lt;br&gt;Lukas Kable (Ehl, Kastner) - 45:33
|góly2=3:05 - [[Nikita Mikhailis]] ([[Arkadiy Shestakov|Shestakov]])
|brankár1=[[Mathias Niederberger]]
|brankár2=[[Maxim Pavlenko]]
|tresty1=4
|tresty2=0
|strely1=33
|strely2=21
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b14_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|dátum=11. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=4 791
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|0|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}
|góly1=&lt;br&gt;[[Stian Solberg]] ([[Jacob Berglund|Berglund]], [[Eirik Salsten|Salsten]]) - 28:03
|góly2=22:14 - [[Jakub Flek]] ([[Jakub Krejčík|Krejčík]], [[Jakub Lauko|Lauko]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;33:20 - [[David Pastrňák]] ([[Roman Červenka|Červenka]], [[Filip Hronek|Hronek]])
|brankár1=[[Jonas Arntzen]]
|brankár2=[[Karel Vejmelka]]
|rozhodca={{CAN}} Mike Langin
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{USA}} Nick Briganti
|čiarový2={{SVK}} Oto Durmis
|tresty1=6
|tresty2=6
|strely1=23
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b16_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{USA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|dátum=12. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=5 741
|skóre={{ku|0|3}}
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|0|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}
|brankár1=[[Joey Daccord]]
|brankár2=[[Leonardo Genoni]]
|góly1=
|góly2=12:46 - [[Damien Riat]] ([[Tim Berni|Berni]])&lt;br&gt;15:59 - [[Jonas Siegenhaler]] ([[Kevin Fiala|Fiala]], [[Moy Tyler|Tyler]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;51:51 - [[Dean Kukan]] ([[Denis Malgin|Malgin]], [[Sven Andrighetto|Andrighetto]])
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2={{CAN}} Mike Langin
|čiarový={{GER}} Patrick Laguzov 
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=23
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b18_74_3_0.pdf
}}{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|dátum=12. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=9 882
|skóre={{ku|7|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|4|1|3|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}&lt;br&gt;{{ku|6|2}}&lt;br&gt;{{ku|7|2}}
|góly1=[[Martin Nečas]] ([[Ondrej Beranánek|Beranánek]], [[Filip Hronek|Hronek]]) - 23:35&lt;br&gt;[[Daniel Gazda]] ([[Petr Kodýtek|Kodýtek]], Beránek) - 24:23&lt;br&gt;[[David Pastrňák]] ([[Lukáš Sedlák|Sedlák]], [[Daniel Vladař|Vladař]]) - 33:52&lt;br&gt;Lukáš Sedlák (Pastrňák, Hronek) - 36:21&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Martin Nečas ([[Filip Zadina|Zadina]], [[Michael Špaček|Špaček]]) - 44:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Daniel Voženílek]] ([[Jakub Flek|Flek]], [[Jakub Lauko|Lauko]]) - 57:43&lt;br&gt;[[Roman Červenka]] (Pastrňák, Sedlák) - 59:01
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;28:47 - [[Nick Olesen]] ([[Patrick Russell|Russell]], [[Nicklas Jensen|Jensen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;46:24 - [[Christian Wejse]] (Jensen, Olesen)
|brankár1=[[Daniel Vladar]]
|brankár2=[[Frederik Dichow]]
|rozhodca={{SVK}} Peter Stano
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki
|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=33
|strely2=31
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b20_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''
|dátum=13. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=3 622
|skóre={{ku|2|5}}
|tretiny={{tretiny|1|2|0|2|1|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|4}}&lt;br&gt;{{ku|2|5}}
|brankár1=[[Jonas Arntzen]]
|brankár2=[[Philipp Grubauer]]
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Andreas Martinsen]] ([[Michael Brandsegg-Nygard|Brandsegg-Nygard]], [[Johannes Johannesen|Johannesen]]) - 19:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jacob Berglund]] ([[Havard Ostrem|Ostrem]], [[Eskild Olsen|Olsen]]) - 47:07
|góly2=4:51 - [[Yasin Ehliz]] ([[Tim Stutzle|Stutzle]], [[Marc Michaelis|Michaelis]])&lt;br&gt;16:10 - Marc Michaelis (Ehliz, [[Fabio Wagner|Wagner]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;24:56 - [[Wojciech Stachowiak]] ([[Dominik Kahun|Kahun]])&lt;br&gt;26:46 - [[Joshua Samanski]] ([[Lukas Reichel|Reichel]], [[Lukas Kalble|Kalble]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;59:43 - [[Frederik Tiffels]] (Kahun, Stutzle)
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{USA}} Nick Briganti
|tresty1=12
|tresty2=8
|strely1=31
|strely2=30
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b22_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{HUN|lh|1}}'''
|dátum=13. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=1 972
|skóre={{ku|2|4}}
|tretiny={{tretiny|0|2|1|0|1|2}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;{{ku|2|4}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nikita Mikhailis]] ([[Valeriy Orekhov|Orekhov]], [[Arkadiy Shestakov|Shestakov]]) - 34:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Valeriy Orekhov (Shestakov) - 59:01
|góly2=0:15 - [[János Hári]] ([[Henrik Nilsson|Nilsson]], [[Milán Horváth|M. Horváth]])&lt;br&gt;18:31 - [[István Terbócs]] ([[Bence Horváth|B. Horváth]], [[Domán Szongoth|Szongoth]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;40:14 - [[Vilmos Galló]] (Hári, [[Csanád Erdély|Erdély]])&lt;br&gt;43:35 - [[Péter Vincze]] ([[Kristóf Papp|Papp]], Hári)
|brankár1=[[Maxim Pavlenko]]
|brankár2=[[Bence Balizs]]
|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner
|čiarový={{SVK}} Oto Durmis
|čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=25
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b24_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=14. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=3 149
|skóre={{ku|6|5}} pp
|tretiny={{tretiny|4|1|1|2|0|2|1|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}&lt;br&gt;{{ku|5|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|4}}&lt;br&gt;{{ku|5|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|6|5}}
|brankár1=[[Jeremy Swayman]]
|brankár2=[[Tobias Normann]]
|góly1=[[Cutter Gauthier]] ([[Shane Pinto|Pinto]], [[Will Smith|Smith]]) - 4:50&lt;br&gt;[[Clayton Keller]] ([[Jackson Lacombe|Lacombe]], [[Michael Kesselring|Kesselring]]) - 7:18&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Tage Thompson]] - 12:34&lt;br&gt;[[Michael McCarron]] ([[Drew O'Connor|O'Connor]], [[Isaac Howard|Howard]]) - 17:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tage Thompson (Keller, [[Zach Werenski|Werenski]]) - 22:55&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tage Thompson ([[Logan Cooley]], Keller) - 64:09
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;9:59 - [[Stian Solberg]] ([[Jacob Berglund|Berglund]], [[Michael Brandsegg-Nygard|Brandsegg-Nygard]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;26:59 - Stian Solberg ([[Andreas Martinsen|Martinsen]])&lt;br&gt;32:48 - [[Martin Ronnild]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;51:08 - [[Noah Steen]]&lt;br&gt;58:33 - Stian Solberg (Brandsegg-Nygard, Martinsen)
|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2={{LAT}} Christian Ofner
|čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki
|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=39
|strely2=18
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b26_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|dátum=14. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=10 388
|skóre={{ku|1|5}}
|tretiny={{tretiny|0|0|0|2|1|3}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;{{ku|1|5}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nikita Mikhailis]] ([[Roman Starchenko|Starchenko]], [[Leonid Metalnikov|Metalnikov]]) - 46:33
|góly2=24:20 - [[Mikkel Aagaard]] ([[Joachim Blichfeld|Blichfeld]], [[Anders Koch|Koch]])&lt;br&gt;32:57 - [[Alexander True]] ([[Patrick Russel|Russel]], [[Nicklas Jensen|Jensen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:08 - [[Christian Wejse]] ([[Nick Olesen|Olesen]], Blichfeld)&lt;br&gt;50:28 - Alexander True ([[Markus Lauridsen|Lauridsen]])&lt;br&gt;59:53 - Nick Olesen
|brankár1=[[Maxim Pavlenko]]
|brankár2=[[Frederik Dichow]]
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{CAN}} Mike Langin
|čiarový={{GER}} Patrick Laguzov
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=6
|tresty2=10
|strely1=22
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b28_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{GER|lh|1}}
|dátum=15. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=5 391
|skóre={{ku|5|1}}
|tretiny={{tretiny|0|0|4|0|1|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}
|góly1=[[Damien Riat]] ([[Ken Jager|Jager]], [[Christian Marti|Marti]]) - 24:25&lt;br&gt;[[Sven Andrighetto]] ([[Jonas Siegenthaler|Siegenthaler]], [[Denis Malgin|Malgin]]) - 25:49&lt;br&gt;Sven Andrighetto ([[Kevin Fiala|Fiala]], Malgin) - 33:51&lt;br&gt;Sven Andrighetto ([[Dean Kukan|Kukan]], Malgin) - 34:53&lt;br&gt;&lt;br&gt;Sven Andrighetto (Kukan, Malgin) - 48:15
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;58:35 - [[Jonas Müller]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Justin Schutz|Schutz]])
|brankár1=[[Leonardo Genoni]]
|brankár2=[[Mathias Niederberger]]
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{SVK}} Oto Durmis
|čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=32
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b30_74_3_0.pdf
}}{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|dátum=15. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=2 939
|skóre={{ku|6|1}}
|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|6|1}}
|góly1=[[David Pastrňák]] ([[Roman Červenka|Červenka]], [[Lukáš Sedlák|Sedlák]]) - 17:30&lt;br&gt;[[Jakub Flek]] ([[Daniel Voženílek|Voženílek]]) - 19:23&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Petr Kodýtek]] ([[Filip Hronek|Hronek]], Voženílek) - 29:43&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;David Pastrňák ([[Jakub Krejčík|Krejčík]], [[Daniel Gazda|Gazda]]) - 43:42&lt;br&gt;[[Ondrej Beránek]] ([[Filip Zadina|Zadina]], Krejčík) - 46:19 &lt;br&gt;Lukáš Sedlák (Červenka, Pastrňák) - 47:38
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;35:27 - [[András Mihalik]] ([[Péter Vincze|Vincze]], [[Tamás Ortenszky|Ortenszky]])
|brankár1=[[Daniel Vladař]]
|brankár2=[[Ádám Vay]]
|rozhodca={{FIN}} Riku Brander
|rozhodca2={{SVK}} Peter Stano
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{USA}} Nick Briganti
|tresty1=2
|tresty2=8
|strely1=32
|strely2=12
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b32_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|dátum=16. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=10 022
|skóre={{ku|2|8}}
|tretiny={{tretiny|2|1|0|3|0|4}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|2}}&lt;br&gt;{{ku|2|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|5}}&lt;br&gt;{{ku|2|6}}&lt;br&gt;{{ku|2|7}}&lt;br&gt;{{ku|2|8}}
|góly1=[[Péter Vincze]] ([[János Hári|Hári]], [[Henrik Nilsson|Nilsson]]) - 0:33&lt;br&gt;[[András Mihalik]] ([[Bence Szabó (hokejista)|Szabó]], [[Tamás Ortenszky|Ortenszky]]) - 6:23
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;13:22 - [[Mikkel Aagaard]] ([[Nick Olesen|Olesen]], [[Markus Lauridsen|Lauridsen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;27:37 - Markus Lauridsen&lt;br&gt;34:23 - [[Jesper Jensen Aabo]] ([[Mathias Bau|Bau]], [[Phillip Bruggisser|Bruggisser]])&lt;br&gt;34:49 - [[Patrick Russell]] (Olesen, [[Mathias Lassen|Lassen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;43:41 - Mikkel Aagaard ([[Oscar Moelgaard|Moelgaard]], [[Joachim Blichfeld|Blichfeld]])&lt;br&gt;48:45 - Mathias Bau ([[Alexander True|True]])&lt;br&gt;49:13 - Mikkel Aagaard (Moelgaard, Blichfeld)&lt;br&gt;52:53 - Markus Lauridsen (Moelgaard, [[Nicklas Jensen|Jensen]])
|brankár1=[[Bence Bálizs]]
|brankár2=[[Sebastian Dahm]]
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{SVK}} Peter Stano
|čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki
|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov
|tresty1=12
|tresty2=8
|strely1=12
|strely2=41
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b34_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=16. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=3 837
|skóre={{ku|3|0}}
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}
|góly1=[[Sven Andrighetto]] ([[Dean Kukan|Kukan]], [[Denis Malgin|Malgin]]) - 8:56&lt;br&gt;[[Gregory Hofmann]] ([[Tyler Moy|Moy]], [[Simon Knak|Knak]]) - 14:15&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tyler Moy ([[Timo Meier|Meier]], [[Michael Fora|Fora]]) - 28:03
|góly2=
|brankár1=[[Stephane Charlin]]
|brankár2=[[Jonas Arntzen]] 
|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{CZE}} Daniel Hynek
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=28
|strely2=12
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b36_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{GER|lh|1}}
|dátum=17. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=9 595
|skóre={{ku|6|3}}
|tretiny={{tretiny|3|0|0|3|3|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|3|2}}&lt;br&gt;{{ku|3|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|3}}&lt;br&gt;{{ku|5|3}}&lt;br&gt;{{ku|6|3}}
|brankár1=[[Joey Daccord]]
|brankár2=[[Philipp Grubauer]] 
|góly1=[[Tage Thompson]] ([[Zach Werenski|Werenski]], [[Conor Garland|Garland]]) - 1:42&lt;br&gt;[[Frank Nazar]] ([[Cutter Gauthier|Gauthier]]) - 9:43&lt;br&gt;[[Drew O'Connor]] (Thompson) - 14:17&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Conor Garland ([[Clayton Keller|Keller]], [[Logan Cooley|Cooley]]) - 44:50&lt;br&gt;Logan Cooley (Garland, Keller) - 56:31&lt;br&gt;Clayton Keller (Nazar, Garland) - 58:07
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;28:43 - [[Eric Mik]] ([[Joshua Samanski|Samanski]], [[Leon Huttl|Huttl]])&lt;br&gt;34:43 - [[Jonas Müller]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Wojciech Stachowiak|Stachowiak]])&lt;br&gt;35:31 - Wojciech Stachowiak ([[Marc Michaelis|Michaelis]], Huttl)
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamaki
|tresty1=4
|tresty2=10
|strely1=44
|strely2=21
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b38_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|dátum=17. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=7 112
|skóre={{ku|8|1}}
|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|4|1}}
|brankár1=[[Karel Vejmelka]]
|brankár2=[[Jelal-ad-din Amirbekov]]&lt;small&gt; (0:00{{--}}41:06)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Maxim Pavlenko]]&lt;small&gt; (41:06{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|6|1}}&lt;br&gt;{{ku|7|1}}&lt;br&gt;{{ku|8|1}}
|góly1=[[Matěj Stránský]] ([[Ondřej Beránek|Beránek]], [[Filip Pyrochta|Pyrochta]]) - 5:19&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jakub Flek]] ([[Daniel Gazda|Gazda]], [[Adam Klapka|Klapka]]) - 21:26&lt;br&gt;Matěj Stránský ([[David Špaček|D. Špaček]], [[Michael Špaček|M. Špaček]]) - 32:19&lt;br&gt;[[Roman Červenka]] ([[David Pastrňák|Pastrňák]], [[Jakub Krejčík|Krejčík]]) - 37:04&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Adam Klapka]] ([[Libor Hájek|Hájek]]) - 41:06&lt;br&gt;&lt;br&gt;Roman Červenka (Pyrochta, Pastrňák) - 53:13&lt;br&gt;Roman Červenka ([[Martin Nečas|Nečas]], [[Lukáš Sedlák|Sedlák]]) - 55:44&lt;br&gt;Adam Klapka (Flek, Gazda) - 59:22
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;47:36 - [[Viacheslav Kolesnikov]] ([[Dmitriy Breus|Breus]], [[Batyrlan Muratov|Muratov]])
|rozhodca={{CAN}} Mike Langin
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{USA}} Nick Briganti
|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyoznek
|tresty1=6
|tresty2=8
|strely1=33
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b40_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=17. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=10 500
|skóre={{ku|6|3}}
|tretiny={{tretiny|2|1|3|1|1|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|6|2}}&lt;br&gt;{{ku|6|3}}
|góly1=[[Patrick Russell]] ([[Oscar Moelgaard|Moelgaard]], [[Joachim Blichfeld|Blichfeld]]) - 13:42&lt;br&gt;[[Mikkel Aagaard]] ([[Nicklas Jensen|Jensen]], Moelgaard) - 14:38&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jonas Røndbjerg]] (Russell, Jensen) - 27:25&lt;br&gt;Joachim Blichfeld ([[Phillip Bruggisser|Bruggisser]], [[Christian Wejse|Wejse]]) - 30:32&lt;br&gt;Jonas Røndbjerg - 34:59&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nick Olesen]] (Blichfeld, Wejse) - 49:46
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;15:14 - [[Erik Salsten]] ([[Stian Solberg|Solberg]], [[Jacob Berglund|Berglund]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;36:59 - Jacob Berglund&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;59:37 - [[Thomas Olsen]] ([[Martin Johnsen|Johnsen]], Solberg)
|brankár1=[[Frederik Dichow]]
|brankár2=[[Jonas Arntzen]] &lt;small&gt; (0:00{{--}}34:59)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Tobias Normann]]&lt;small&gt; (34:59{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander
|čiarový={{SVK}} Oto Durmis
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=6
|tresty2=37
|strely1=47
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b42_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|dátum=18. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=3 968
|skóre={{ku|1|6}}
|tretiny={{tretiny|0|0|0|5|1|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}&lt;br&gt;{{ku|0|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|6}}&lt;br&gt;{{ku|1|6}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Vladimir Volkov]] - 59:10
|góly2=26:58 - [[Frank Nazar]] ([[Jackson Lacombe|Lacombe]], [[Mikey Eyssimont|Eyssimont]])&lt;br&gt;31:46 - Jackson Lacombe (Nazar, [[Michael McCarron|McCarron]])&lt;br&gt;34:00 - [[Tage Thompson]] ([[Zeev Buium|Buium]], [[Shane Pinto|Pinto]])&lt;br&gt;34:58 - [[Matty Beniers]] ([[Drew O'Connor|O'Connor]])&lt;br&gt;39:04 - [[Michael Kesselring]] (Nazar, Eyssimont)&lt;br&gt;&lt;br&gt;45:54 - [[Zach Werenski]] (Kesselring, [[Calyton Keller|Keller]])
|brankár1=[[Sergei Kudryavtsev]]
|brankár2=[[Jeremy Swayman]]
|rozhodca={{SVK}} Peter Stano
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{CZE}} Daniel Hynek
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=17
|strely2=38
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b44_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|dátum=18. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=2 846
|skóre={{ku|0|10}}
|tretiny={{tretiny|0|2|0|3|0|5}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}&lt;br&gt;{{ku|0|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|6}}&lt;br&gt;{{ku|0|7}}&lt;br&gt;{{ku|0|8}}&lt;br&gt;{{ku|0|9}}&lt;br&gt;{{ku|0|10}}&lt;br&gt;
|góly1=
|góly2=5:44 - [[Andres Ambuhl]] ([[Dominik Egli|Egli]], [[Janis Moser|Moser]])&lt;br&gt;7:25 - [[Timo Meier]] ([[Dean Kukan|Kukan]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;31:57 - Dominik Egli ([[Andrea Glauser|Glauser]], [[Kevin Fiala|Fiala]])&lt;br&gt;33:24 - Timo Meier ([[Tyler Moy|Moy]], Fiala)&lt;br&gt;35:21 - Janis Moser ([[Nicolas Baechler|Baechler]], Meier)&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:03 - Dominik Egli (Moser, Meier)&lt;br&gt;50:51 - Andres Ambuhl ([[Sandro Schmid|Schmid]], [[Christian Marti|Marti]])&lt;br&gt;54:49 - Andrea Glauser ([[Ken Jager|Jager]], [[Simon Knak|Knak]])&lt;br&gt;58:53 - Andres Ambuhl ([[Michael Fora|Fora]], Moser)&lt;br&gt;59:20 - Kevin Fiala (Moy, Marti)
|brankár1=[[Ádám Vay]]
|brankár2=[[Leonardo Genoni]]
|rozhodca={{FIN}} Riku Brander
|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{USA}} Nick Briganti
|tresty1=6
|tresty2=4
|strely1=6
|strely2=37
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b46_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|dátum=19. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=8 221
|skóre={{ku|0|5}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4&lt;br&gt;0 : 5
|góly1=
|góly2=5:51 - Pastrnák&lt;br&gt;26:43 - Sedlák&lt;br&gt;29:07 - Flek&lt;br&gt;40:43 - Lauko&lt;br&gt;56:40 - Flek
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=19
|strely2=25
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B48_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=19. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=2 808
|skóre={{ku|0|1}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|0}}
|stav=0 : 1
|góly1=
|góly2=6:28 - Steen
|tresty1=8
|tresty2=12
|strely1=17
|strely2=25
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B50_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|dátum=20. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=3 833
|skóre={{ku|4|1}}
|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|3|0}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;3 : 1&lt;br&gt;4 : 1
|góly1=&lt;br&gt;Fiala - 39:55&lt;br&gt;Andrighetto - 47:15&lt;br&gt;Ambuhl - 57:06&lt;br&gt;Riat - 57:44
|góly2=15:17 - Šestakov
|tresty1=4
|tresty2=6
|strely1=39
|strely2=16
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B52_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{CZE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|dátum=20. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=8 441
|skóre={{ku|2|5}}
|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|0|4}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5
|góly1=&lt;br&gt;Pastrnák - 20:41&lt;br&gt;Nečas - 28:33
|góly2=9:25 - Doan&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;41:35 - Nazar&lt;br&gt;47:01 - Nazar&lt;br&gt;53:29 - Cooley&lt;br&gt;57:06 - Peeke
|tresty1=22
|tresty2=18
|strely1=27
|strely2=56
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B54_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|dátum=20. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=10 500
|skóre={{ku|1|2}} sn
|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|0|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1
|góly1=Geibel - 39:41
|góly2=&lt;br&gt;50:00 - Ehlers
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=26
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B56_74_5_0.pdf
}}

==Play-off==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.

=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''

# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]])

'''Poradie:'''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{CAN|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{SUI|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|3.
|D3
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{SWE|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{USA|lh|1}}
|-
|5.
|D5
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{CZE|lh|1}}
|-
|6.
|D6
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{FIN|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{DEN|lh|1}}
|-
|8.
|D8
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{AUT|lh|1}}
|}

=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej
|ZN=áno
|RD1-nasadený1=A1
|RD1-tím1={{CAN|lh|1}}
|RD1-skóre1=1
|RD1-nasadený2='''B4'''
|RD1-tím2='''{{DEN|lh|1}}'''
|RD1-skóre2='''2'''

|RD1-nasadený3='''B1'''
|RD1-tím3='''{{SUI|lh|1}}'''
|RD1-skóre3='''6'''
|RD1-nasadený4=A4
|RD1-tím4={{AUT|lh|1}}
|RD1-skóre4=0

|RD1-nasadený5='''A2'''
|RD1-tím5='''{{SWE|lh|1}}'''
|RD1-skóre5='''5'''
|RD1-nasadený6=B3
|RD1-tím6={{CZE|lh|1}}
|RD1-skóre6=2

|RD1-nasadený7='''B2'''
|RD1-tím7='''{{USA|lh|1}}'''
|RD1-skóre7='''5'''
|RD1-nasadený8=A3
|RD1-tím8={{FIN|lh|1}}
|RD1-skóre8=2

|RD2-nasadený1='''2.'''
|RD2-tím1='''{{SUI|lh|1}}'''
|RD2-skóre1='''7'''
|RD2-nasadený2=7.
|RD2-tím2={{DEN|lh|1}}
|RD2-skóre2=0

|RD2-nasadený3=3.
|RD2-tím3={{SWE|lh|1}}
|RD2-skóre3=2
|RD2-nasadený4='''4.'''
|RD2-tím4='''{{USA|lh|1}}'''
|RD2-skóre4='''6'''

|RD3-nasadený1=VSF1
|RD3-tím1={{SUI|lh|1}}
|RD3-skóre1=0p
|RD3-nasadený2='''VSF2'''
|RD3-tím2='''{{USA|lh|1}}'''
|RD3-skóre2='''1p'''

|RD4-nasadený1='''PSF2'''
|RD4-tím1='''{{SWE|lh|1}}'''
|RD4-skóre1='''6'''
|RD4-nasadený2=PSF1
|RD4-tím2={{DEN|lh|1}}
|RD4-skóre2=2
}}


''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]] – [[UTC+2]]).''

===Štvrťfinále===
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FIN|lh|1}}
|skóre={{ku|5|2}}
|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|2|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;5 : 2
|góly1=Garland - 4:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Buium - 34:53&lt;br&gt;Garland - 36:04&lt;br&gt;Pinto - 45:52&lt;br&gt;Keller - 57:15
|góly2=&lt;br&gt;12:58 - Tolvanen&lt;br&gt;27:46 - Puistola
|divákov=9 642
|tresty1=10
|tresty2=8
|strely1=28
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905357_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre={{ku|6|0}}
|tretiny={{tretiny|3|0|2|0|1|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;6 : 0
|góly1=Bertschy - 6:38&lt;br&gt;Meier - 11:03&lt;br&gt;Jäger - 14:17&lt;br&gt;Fiala - 23:32&lt;br&gt;Schmid - 24:36&lt;br&gt;Knak - 51:46
|góly2=
|divákov=2 621
|tresty1=12
|tresty2=35
|strely1=40
|strely2=13
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905358_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{CZE|lh|1}}
|skóre={{ku|5|2}}
|tretiny={{tretiny|3|0|1|1|1|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;3 : 1&lt;br&gt;4 : 1&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;5 : 2
|góly1=Carlsson - 12:40&lt;br&gt;Raymond - 16:52&lt;br&gt;Raymond - 19:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;Carlsson - 34:05&lt;br&gt;&lt;br&gt;Forsberg - 55:04
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;23:04 - Červenka&lt;br&gt;&lt;br&gt;48:33 - Špaček
|divákov=12 530
|tresty1=8
|tresty2=6
|strely1=33
|strely2=26
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905359_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|1|2}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2
|góly1=Sanheim - 45:17
|góly2=&lt;br&gt;57:43 - Ehlers&lt;br&gt;59:11 - Olesen
|divákov=10 500
|tresty1=6
|tresty2=10
|strely1=40
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905360_74_3_0.pdf
}}

===Semifinále===
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=24. máj 2025
|čas=14:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1={{SWE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre={{ku|2|6}}
|tretiny={{tretiny|0|2|0|2|2|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4&lt;br&gt;1 : 4&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5&lt;br&gt;2 : 6
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Nylander - 46:32&lt;br&gt;Lindholm - 47:13
|góly2=6:52 - Skjei&lt;br&gt;17:13 - Gauthier&lt;br&gt;31:07 - Garland&lt;br&gt;37:03 - Eyssimont&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;51:09 - Lacombe&lt;br&gt;55:53 - Pinto
|divákov=12 530
|tresty1=2
|tresty2=4
|strely1=29
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905261_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=24. máj 2025
|čas=18:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre={{ku|7|0}}
|tretiny={{tretiny|3|0|1|0|3|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;6 : 0&lt;br&gt;7 : 0
|góly1=Niederreiter - 9:23&lt;br&gt;Jäger - 12:47&lt;br&gt;Niederreiter - 17:23&lt;br&gt;Malgin - 37:38&lt;br&gt;Schmid - 44:48&lt;br&gt;Riat - 52:02&lt;br&gt;Moy - 53:26
|góly2=
|divákov=12 530
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=34
|strely2=17
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905262_74_4_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik|čiarový={{USA}} Nick Briganti|čiarový2={{USA}} Jake Davis}}

===Zápas o 3. miesto===
{{Hokejbox2
|bg=#ffdab9
|dátum=25. máj 2025
|čas=15:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre={{ku|6|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|3|0|3|2}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;4 : 1&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;5 : 2&lt;br&gt;6 : 2
|góly1=Backlund - 25:16&lt;br&gt;Backlund - 29:50&lt;br&gt;Johansson - 37:09&lt;br&gt;Raymond - 42:55&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Johansson - 48:25&lt;br&gt;55:03 - Zibanejad
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;43:15 - Olesen&lt;br&gt;46:02 - Ehlers
|divákov=12 530
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=37
|strely2=18
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905163_74_3_0.pdf
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{USA}} Jake Davis|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson}}

===Finále===
{{Hokejbox2
|bg=#f7f6a8
|dátum=25. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1={{SUI|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre={{ku|0|1}} p
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|0|0|0|1}}
|stav=0 : 1
|góly1=
|góly2=62:02 - Thompson
|divákov=12 530
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=25
|strely2=40
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905164_74_4_0.pdf
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki}}

==Konečné poradie==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1. |tím={{USA|lh|1}}|v=7|vp=2|pp=0|p=1|sg=46|ig=18|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2. |tím={{SUI|lh|1}}|v=8|vp=0|pp=2|p=0|sg=47|ig=10|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3. |tím={{SWE|lh|1}}|v=8|vp=0|pp=0|p=2|sg=41|ig=18|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4. |tím={{DEN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=5|sg=29|ig=38|poznámka=Štvrté miesto}}
|-
|colspan=13|
{{Tabuľka ľadový hokej|5. |tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=1|sg=35|ig=9|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6. |tím={{CZE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=2|sg=37|ig=19}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7. |tím={{FIN|lh|1}}|v=4|vp=2|pp=0|p=2|sg=24|ig=15}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8. |tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=2|pp=0|p=4|sg=21|ig=24}}
|-
|colspan=13|
{{Tabuľka ľadový hokej|9. |tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=22|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=25}}
{{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=4|sg=9 |ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=13|ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=9 |ig=29}}
{{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=8 |ig=39}}
|-
|colspan=13|
{{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=9 |ig=32|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 – I. divízia|I. A divízie&lt;br&gt;MS 2026]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=8 |ig=27|pozadie=#ffcccc}}
|}

==Štatistiky turnaja==
'''Hetrik'''

''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Hráč
!Zápas
!width=&quot;20&quot;|Výsledok zápasu
|-
|{{NOR}} [[Stian Solberg]]
|align=center rowspan=2|{{USA|lh|1}} - {{NOR|lh|2}}
|align=center rowspan=2|{{ku|6|5}} pp
|-
|{{USA}} [[Tage Thompson]]
|-
|{{SUI}} [[Sven Andrighetto]]
|align=center|{{SUI|lh|1}} - {{GER|lh|2}}
|align=center|{{ku|5|1}}
|-
|{{FIN}} [[Eeli Tolvanen]]
|align=center|{{FIN|lh|1}} - {{SLO|lh|2}}
|align=center|{{ku|9|1}}
|-
|{{SWE}} [[Elias Lindholm]]
|align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SLO|lh|2}}
|align=center|{{ku|4|0}}
|-
|{{CZE}} [[Roman Červenka]]
|align=center|{{CZE|lh|1}} - {{KAZ|lh|2}}
|align=center|{{ku|8|1}}
|-
|{{SUI}} [[Andres Ambuhl]]
|align=center|{{HUN|lh|1}} - {{SUI|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|10}}
|}

'''Shut-out'''

''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Brankár
!Zápas
!width=&quot;50&quot;|Výsledok zápasu
!width=&quot;20&quot;|Úspešné zákroky
|-
|rowspan=2|{{SWE}} [[Jacob Markstrom]]
|align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SVK|lh|2}}
|align=center|{{ku|5|0}}
|align=center|15
|-
|align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SLO|lh|2}}
|align=center|{{ku|4|0}}
|align=center|9
|-
|{{USA}} [[Joey Daccord]]
|align=center|{{DEN|lh|1}} - {{USA|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|5}}
|align=center|26
|-
|{{CAN}} [[Dylan Garand]]
|align=center|{{SLO|lh|1}} - {{CAN|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|4}}
|align=center|11
|-
|{{USA}} [[Jeremy Swayman]]
|align=center|{{USA|lh|1}} - {{HUN|lh|2}}
|align=center|{{ku|6|0}}
|align=center|13
|-
|rowspan=2|{{SUI}} [[Leonardo Genoni]]
|align=center|{{USA|lh|1}} - {{SUI|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|3}}
|align=center|23
|-
|align=center|{{HUN|lh|1}} - {{SUI|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|10}}
|align=center|6
|-
|rowspan=2|{{CAN}} [[Jordan Binnington]]
|align=center|{{CAN|lh|1}} - {{FRA|lh|2}}
|align=center|{{ku|5|0}}
|align=center|15
|-
|align=center|{{CAN|lh|1}} - {{SVK|lh|2}}
|align=center|{{ku|7|0}}
|align=center|14
|-
|{{SWE}} [[Samuel Ersson]]
|align=center|{{LAT|lh|1}} - {{SWE|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|6}}
|align=center|20
|-
|{{SUI}} [[Stephane Charlin]]
|align=center|{{SUI|lh|1}} - {{NOR|lh|2}}
|align=center|{{ku|3|0}}
|align=center|12
|}

==Referencie==
{{Referencie}}

{{MS v ľadovom hokeji}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2025]]
[[Kategória:Športové podujatia v Štokholme]]
[[Kategória:Herning]]
[[Kategória:2025 v Dánsku]]
[[Kategória:2025 vo Švédsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Dánsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]]</text>
      <sha1>g8ri0tm2sapvwghbcmxvlbqew12prwu</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213208</id>
      <parentid>8213206</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:24:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vladimírmecia</username>
        <id>265044</id>
      </contributor>
      <origin>8213208</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="69820" sha1="8xcc60ydy4le2gazkjgche6bezpv10r" xml:space="preserve">{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji
|rok=2025
|logo=
|veľkosť loga=
|usporiadateľ=Švédsko
|2 usporiadateľ=Dánsko
|dátum=9. – 25. máj 2025
|počet tímov=16
|počet dejísk=2
|počet miest=2
|dejiská=[[Štokholm]], [[Herning]]
|víťaz=USA
|počet titulov=3
|druhý=SUI
|tretí=SWE
|štvrtý=DEN
|zostupujúci=KAZ
|2 zostupujúci=FRA
|postupujúci=GBR
|2 postupujúci=ITA
|zápasy=64
|aktualizácia=
|najproduktívnejší hráč={{CZE}} [[David Pastrňák]] &lt;br/&gt;&lt;small&gt;(15 bodov)&lt;small/&gt;|najužitočnejší hráč={{SUI}} [[Leonardo Genoni]]|góly=373|návštevnosť=489450}}	

'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025''' boli v poradí 88. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=| meno=| autor=| odkaz na autora=| titul=IIHF - Home 2025 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP (oficiálna stránka) | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm | vydavateľ=iihf.com | miesto=| dátum vydania=| dátum aktualizácie=2025-05-25| dátum prístupu= | jazyk=en}}&lt;/ref&gt;Turnaj Top divízie sa hral v [[Štokholm|Štokholme]] a [[Herning|Herningu]] vo [[Švédsko|Švédsku]] a [[Dánsko|Dánsku]] od 9. do 25. mája 2025.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko=| meno=| autor=| odkaz na autora=| titul=2025 IIHF Ice Hockey World Championship (štatistiky) | url=https://stats.iihf.com/hydra/905/ | vydavateľ=stats.iihf.com | miesto=| dátum vydania=| dátum aktualizácie=2025-05-25| dátum prístupu= | jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Obhajcom titulu z predošlého roka bol bol tím [[České národné hokejové mužstvo|Česka]]. Víťazom turnaja sa stál tím [[Národné hokejové mužstvo USA|USA]].

==Kvalifikácia==
;Kvalifikovaní ako hostitelia
:{{SWE|lh|1}}
:{{DEN|lh|1}}

;Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|Majstrovstvách sveta 2024]]
:{{CZE|lh|1}}
:{{FIN|lh|1}}
:{{FRA|lh|1}}
:{{CAN|lh|1}}
:{{KAZ|lh|1}}
:{{LAT|lh|1}}
:{{GER|lh|1}}
:{{NOR|lh|1}}
:{{AUT|lh|1}}
:{{SVK|lh|1}}
:{{SUI|lh|1}}
:{{USA|lh|1}}

;Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024 – I. divízia|I. A divízie MS 2024]]
:{{HUN|lh|1}}
:{{SLO|lh|1}}

==Dejiská==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
!{{SWE|w}}
| rowspan=&quot;4&quot; |{{LocMap+ |Škandinávia|float=none |width=250|caption=|places=
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=59.293556|lon=18.083236|label='''[[Štokholm]]'''|position=left}}
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=56.118|lon=8.9525|label='''[[Herning]]'''|position=right}}
}}
!{{DEN|w}}
|-
![[Štokholm]]
![[Herning]]
|-
|[[Avicii Arena]]&lt;br&gt;Kapacita: 16 000
|[[Jyske Bank Boxen]]&lt;br&gt;Kapacita: 15 000
|-
|[[Súbor:Stockholm Globe Arena.jpg|200px]]
|[[Súbor:Jyske Bank Boxen.jpg|200px]]
|}

==Nasadenie==
Tímy boli do základných skupín rozdelené podľa [[Rebríček IIHF|Rebríčka IIHF]] za rok 2024, použijúc tzv. serpentínový systém. Organizátori mali právo jednej výmeny tímov medzi skupinami a to využili, pretože Fínsko malo byť pôvodne v skupine B a Švajčiarsko v skupine A.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko=
 | meno=
 | autor=
 | odkaz na autora=
 | titul=IIHF - The 2025 IIHF Ice Hockey World Championship grouping revealed
 | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm/news/61723/the_2025_iihf_ice_hockey_world_championship_groupi
 | vydavateľ=iihf.com
 | dátum vydania=
 | dátum aktualizácie=
 | dátum prístupu=2024-05-30
 | miesto=
 | jazyk=en
}}&lt;/ref&gt; Taktiež bolo vymenené Švédsko so Spojenými štátmi, aby obaja usporiadatelia neboli v jednej skupine.

''V zátvorke je poradie v aktuálnom rebríčku IIHF.''

{{Stĺpce-začiatok}}
{{Stĺpce-2}}
;Skupina A (Štokholm)
*{{CAN|lh|1}} (1)
*{{FIN|lh|1}} (3)
*{{SWE|lh|1}} (7)
*{{SVK|lh|1}} (9)
*{{LAT|lh|1}} (10)
*{{AUT|lh|1}} (13)
*{{FRA|lh|1}} (14)
*{{SLO|lh|1}} (19)
{{Stĺpce-2}}
;Skupina B (Herning)
*{{CZE|lh|1}} (4)
*{{SUI|lh|1}} (5)
*{{USA|lh|1}} (6)
*{{GER|lh|1}} (8)
*{{DEN|lh|1}} (11)
*{{NOR|lh|1}} (12)
*{{KAZ|lh|1}} (15)
*{{HUN|lh|1}} (18)
{{Stĺpce-koniec}}

==Súpisky==
''Hlavný článok: [[Súpisky Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2025]]''

Súpiska každého tímu pozostáva z minimálne 15 korčuliarov (útočníkov a obrancov) a dvoch brankárov a maximálne 22 korčuliarov a troch brankárov. Všetkých 16 zúčastnených krajín muselo po potvrdení svojimi príslušnými národnými asociáciami predložiť „dlhý zoznam“ najneskôr dva týždne pred turnajom a konečný zoznam do stretnutia pasovej kontroly pred začiatkom turnaja.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul=IIHF - Tournament Info 2025 IIHF ICE HOCKEY WORLD CHAMPIONSHIP | url=https://www.iihf.com/en/events/2025/wm/tournamentinfo/59072/player_entry | vydavateľ=IIHF International Ice Hockey Federation | dátum prístupu=2025-05-06 | jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

==Základné skupiny==
{| class=&quot;wikitable&quot;
| style=&quot;background: #ccffcc; width:20px&quot; |
|Tímy postupujúce do štvrťfinále
|-
| style=&quot;background: #ffcccc;&quot; |
|Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2026
|}

''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]] – [[UTC+2]]).''

===Skupina A===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=34|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=0|p=1|sg=28|ig=8|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh|1}}|v=4|vp=2|pp=0|p=1|sg=22|ig=10|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=2|pp=0|p=3|sg=21|ig=18|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=25}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=4|sg=9|ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=9|ig=29}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=8|ig=27|pozadie=#ffcccc}}
|}

{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=9. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{AUT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|0|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=6 822
|stav={{ku|0|1|}}&lt;br&gt;{{ku|0|2|}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}
|brankár1=[[Atte Tolvanen]]
|brankár2=[[Juuse Saros]]
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Brend Wolf]] (Unterweger, Schneider) - 13:54
|góly2=04:38 - [[Patrik Puistola|Puistola]] (Salo, Hämeenaho)&lt;br&gt;07:06 - [[Juuso Parssinen|Parssinen]] (Seppälä, Pesonen)
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{USA}} Shane Gustafson
|čiarový2={{SWE}} Ludek Lundgren
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=16
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A01_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=9. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|5|0}} 
|tretiny={{tretiny|3|0|1|0|1|0}}
|góly1=[[Mikael Backlund]] (Heineman, Lindholm) - 11:17&lt;br&gt;[[Leo Carlsson]] (Pettersson, Johansson) - 18:50&lt;br&gt;[[Jonas Brodin]] (Larsson, Lundestrom) - 19:54&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Elias Lindholm]] (Gustafsson, Backlund) - 38:46&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Mika Zibanejad]] (Andersson, Pettersson) - 57:33
|góly2=
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|0}}
|brankár1=Jacob Markstrom
|brankár2=Patrik Rybár
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{FIN}} Riku Brander
|rozhodca2={{DEN}} Mads Frandsen
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek
|tresty1=0
|tresty2=2
|strely1=20
|strely2=15
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a03_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=10. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|0|4}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|3|0|0}}
|góly1=
|góly2=7:22 [[Bo Horvat]] (MacKinnon, Konecny)&lt;br&gt;&lt;br&gt;23:41 - [[Nathan MacKinnon]] (Weegar)&lt;br&gt;33:38 - Bo Horvat (MacKinnon, Montour)&lt;br&gt;36:55 - [[Noah Dobson]] (Celebrini, O'Reilly)
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=9 011
|brankár1=
|brankár2=
|rozhodca={{SWE}} Mikael Holm
|rozhodca2={{GER}} André Schrader
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{FIN}} Tommi Nittylä
|tresty1=14
|tresty2=4
|strely1=11
|strely2=44
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a05_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=10. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|4|2}} 
|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|3|1}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2&lt;br&gt;4 : 2
|góly1=&lt;br&gt;Zibanejad - 33:26&lt;br&gt;&lt;br&gt;Brodin - 57:41&lt;br&gt;Zibanejad - 57:53&lt;br&gt;Wennberg - 58:39
|góly2=25:30 - Baumgartner&lt;br&gt;&lt;br&gt;52:26 - Kasper
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{CZE}} Jan Hribik
|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane
|čiarový={{SUI}} Dominik Schlegel
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=2
|tresty2=8
|strely1=25
|strely2=16
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A07_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=10. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|4}}
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|3}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=7 564
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;1 : 4
|brankár1=
|brankár2=
|góly1=Fabre - 15:02
|góly2=&lt;br&gt;35:36 - Dzierkals&lt;br&gt;42:02 - Zile&lt;br&gt;58:36 - Locmelis&lt;br&gt;59:29 - Locmelis
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=19
|strely2=20
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A09_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=11. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 870
|skóre={{ku|3|1}} 
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}
|góly1=[[Sebastián Čederle]] ([[Adam Sýkora|Sýkora]]) - 8:20&lt;br&gt;[[Pavol Regenda]] ([[Samuel Kňažko|Knažko]], [[Mário Grman|Grman]]) - 9:26&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Michal Krištof]] ([[Róbert Lantoši|Lantoši]], [[Dávid Mudrák|Mudrák]]) - 31:12
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;46:29 - [[Ken Ograjensek]] (Sabolič, Macuh)
|brankár1=[[Samuel Hlavaj]]
|brankár2=[[Matija Pintaric]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=39
|strely2=18
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a11_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=11. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|7}}
|tretiny={{tretiny|1|2|0|3|0|2}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=9 531
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;{{ku|1|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|6}}&lt;br&gt;{{ku|1|7}}
|góly1=[[Eduards Tralmaks]] ([[Dans Locmelis|Locmelis]]) - 7:05
|góly2=&lt;br&gt;9:30 - [[Travis Konecny]] ([[Travis Sanheim|Sanheim]], [[Sidney Crosby|Crosby]])&lt;br&gt;10:31 - [[Nate MacKinnon]] ([[Bo Horvat|Horvat]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;27:11 - [[Kent Johnson]] ([[Brandon Montour|Montour]], Crosby)&lt;br&gt;31:10 - Kent Johnson&lt;br&gt;39:36 - Travis Konecny&lt;br&gt;&lt;br&gt;45:09 - [[Macklin Celebrini]] (Konecny, Crosby)&lt;br&gt;55:18 - [[Barrett Hayton]] ([[Philip Danault|Danault]])
|brankár1=[[Gustavs Grigals]]
|brankár2=[[Mac-Andre Fleury]]
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=12
|tresty2=12
|strely1=17
|strely2=37
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a13_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=11. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 832
|skóre={{ku|4|3}} pp
|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|2|1|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|3}}&lt;br&gt;{{ku|3|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|3}}
|góly1=&lt;br&gt;[[Teuvo Teravainen]] ([[Mikko Lehtonen|Lehtonen]], [[Vili Saarijarvi|Saarijarvi]]) - 37:33&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Eeli Tolvanen]] (Lehtonen) - 58:27&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Lehtonen, Teravainen) - 59:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Juuso Parssinen]] (Tolvanen, [[Juho Lammikko|Lammikko]]) - 61:24
|góly2=28:01 - [[Kevin Bozon]] ([[Kevin Spinozzi|Spinozzi]], [[Tim Bozon|T. Bozon]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt; 50:57 - Tim Bozon ([[Jordann Perret|Perret]], [[Pierre-Edouard Bellemare|Bellemare]])&lt;br&gt;57:18 - Jordann Perret (Bellemare)
|brankár1=[[Emil Larmi]]
|brankár2=[[Antoine Keller]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=6
|tresty2=4
|strely1=51
|strely2=19
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a15_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=12. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre={{ku|3|2}} sn
|tretiny={{tretiny|2|0|0|1|0|1|0|0|1|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 375
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|2}}
|brankár1=[[David Kickert]]
|brankár2=[[Samuel Hlavaj]]
|góly1=[[Peter Schneider]] ([[Bernd Wolf|Wolf]], [[Marco Kasper|Kasper]]) - 7:33&lt;br&gt;Marco Kasper (Schneider, [[Clemens Unterweger|Unterweger]]) - 11:22&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;26:15 - [[Samuel Honzek]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:53 - [[Matúš Sukeľ]] ([[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]])
|nájazdy1=Marco Kasper - {{Sn-nep}}&lt;br&gt;[[Dominic Zwerger]] - {{Sn-nep}}&lt;br&gt;[[Benjamin Baumgartner]] - {{Sn-nep}}&lt;br&gt;[[Lukas Haudum]] - {{Sn-gól}}&lt;br&gt;Peter Schneider - {{Sn-gól}}
|nájazdy2={{Sn-nep}} - [[Maxim Čajkovič]]&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - [[Martin Chromiak]]&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - [[Dalibor Dvorský]]&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - [[Róbert Lantoši]]&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - [[Michal Krištof]]
|rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=22
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a17_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=12. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{FIN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|1|2}} 
|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Harri Pesonen]] ([[Mikko Lehtonen|Lehtonen]], [[Hannes Bjorninen|Bjorninen]]) - 53:04
|góly2=4:45 - [[Leo Carlsson]] ([[Erik Gustafsson|Gustafsson]], [[Lucas Raymond|Raymond]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;27:23 - [[Jonas Brodin]] (Raymond)
|brankár1=[[Juuse Saros]]
|brankár2=[[Jacob Markstrom]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane
|rozhodca2={{GER}} Andre Schrader
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson
|tresty1=8
|tresty2=2
|strely1=19
|strely2=41
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a19_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre={{ku|2|5}}
|tretiny={{tretiny|0|0|2|4|0|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 423
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|5}}
|brankár1=[[Kristers Gudlevskis]]
|brankár2=[[Lukas Horak]]
|góly1=[[Marcel Mahkovec]] ([[Nik Simsic|Simsic]]) - 22:40&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Blaz Gregorc]] - 32:54
|góly2=&lt;br&gt;28:50 - [[Kristians Rubins]] ([[Haralds Egle|Egle]], [[Toms Andersons|Andersons]])&lt;br&gt;32:02 - [[Anri Ravinskis]] ([[Eduards Tralmaks|Tralmaks]], [[Janis Jaks|Jaks]])&lt;br&gt;32:23 - [[Martins Dzierkals]] ([[Toms Andersons|Andersons]], [[Markuss Komuls|Komuls]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;33:45 - [[Dans Locmelis]] ([[Robers Mamcics|Mamcics]], Tralmaks)&lt;br&gt;&lt;br&gt;54:16 - Eduards Tralmaks (Rubins)
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla
|tresty1=0
|tresty2=4
|strely1=18
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a21_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=13. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 124
|skóre={{ku|5|0}} 
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|0}}
|góly1=[[Bo Horvat]] ([[Tyson Foerster|Foerster]]) - 6:32&lt;br&gt;[[Will Cuylle]] ([[Kent Johnson|Johnson]], [[Ryan O'Reilly|O'Reilly]]) - 12:11&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Sidney Crosby]] ([[Brandon Montour|Montour]]) - 37:31&lt;br&gt;&lt;br&gt;Bo Horvat ([[Travis Konecny|Konecny]], [[Nathan MacKinnon|MacKinnon]]) - 43:57&lt;br&gt;Brandon Montour ([[Barrett Hayton|Hayton]], [[Brayden Schenn|Schenn]]) - 51:05
|góly2=
|brankár1=[[Jordan Binnington]]
|brankár2=[[Julian Junca]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{CZE}} Jan Hribik
|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari
|čiarový={{CZE}} Jiří Ondráček
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=2
|tresty2=4
|strely1=36
|strely2=15
|správa=https://stats.iihf.com/hydar/905/ihm905a23_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=14. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre={{ku|2|1}}
|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|1|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=2 915
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|1}}
|brankár1=[[Samuel Hlavaj]]
|brankár2=[[Antoine Keller]]
|góly1=[[Martin Chromiak]] ([[Samuel Honzek|Honzek]], [[Dalibor Dvorský|Dvorský]]) - 29:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Mislav Rosandič]] ([[Maxim Čajkovič|Čajkovič]], [[Michal Krištof|Krištof]]) - 49:13
|góly2=&lt;br&gt;34:34 - [[Louis Boudon]] ([[Aurelien Dair|Dair]], [[Sacha Treille|Treille]])
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{GER}} Andre Shrader
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla
|tresty1=4
|tresty2=8
|strely1=35
|strely2=20
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a25_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=14. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|0|6}} 
|tretiny={{tretiny|0|0|0|2|0|4}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}&lt;br&gt;{{ku|0|5}}&lt;br&gt;{{ku|0|6}}
|góly1=
|góly2=30:15 - [[Rasmus Andersson]] ([[Elias Lindholm|Lindholm]])&lt;br&gt;30:27 - [[Anton Bengtsson|Bengtsson]] ([[Alexander Wennberg|Wennberg]], [[Jonas Brodin|Brodin]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;40:36 - [[Lucas Raymond]] ([[Lao Carlsson|Carlsson]], [[Isac Lundestrom|Lundestrom]])&lt;br&gt;48:32 - [[Adam Larsson]] ([[Jesper Froden|Froden]], Carlsson)&lt;br&gt;50:46 - [[Mika Zibanejad]] ([[Alexander Wennberg|Wennberg]], Brodin)&lt;br&gt;58:49 - Elias Lindholm (Froden, Raymond)
|brankár1=[[Kristers Gudlevskis]]
|brankár2=[[Samuel Ersson]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{CZE}} Jiří Ondráček
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=10
|tresty2=4
|strely1=20
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a27_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=15. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre={{ku|9|1}}
|tretiny={{tretiny|3|0|4|1|2|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 875
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|6|1}}&lt;br&gt;{{ku|7|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|8|1}}&lt;br&gt;{{ku|9|1}}&lt;br&gt;
|brankár1=[[Juuse Saros]]
|brankár2=[[Matija Pintaric]]&lt;small&gt; (0:00{{--}}28:32)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Lukas Horak]]&lt;small&gt; (28:32{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|góly1=[[Mikko Lehtonen]] ([[Eemil Erholtz|Erholtz]], [[Harri Pesonen|Pesonen]]) - 2:43&lt;br&gt;Mikko Lehtonen ([[Teuvo Teravainen|Teravainen]], [[Vili Saarijarvi|Saarijarvi]]) - 7:26&lt;br&gt;Vili Saarijarvi ([[Lenni Hameenaho|Hameenaho]], [[Patrik Puistola|Puistola]]) - 11:33&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Eeli Tolvanen]] (Teravainen, [[Juho Lammikko]]) - 26:52&lt;br&gt;Lenni Hameenaho ([[Waltteri Merela|Merela]], [[Juuso Parssinen|Parssinen]]) - 28:32&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Teravainen, Saarijarvi) - 35:42&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Teravainen, [[Atro Leppanen|Leppanen]]) - 39:35&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nikolas Matinpalo]] (Teravainen) - 42:28&lt;br&gt;Eeli Tolvanen (Teravainen, [[Robin Salo|Salo]]) - 52:54
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;24:00 - [[Bine Masic]] ([[Marcel Mahkovec|Mahkovec]], [[Jan Drozg|Drozg]])
|rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik
|čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=2
|tresty2=4
|strely1=37
|strely2=17
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a29_74_3_0.pdf
}}{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=15. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=5 259
|skóre={{ku|5|1}} 
|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|3|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nathan MacKinnon]] ([[Brandon Montour|Montour]], [[Bo Horvat|Horvat]]) - 21:59&lt;br&gt;Nathan MacKinnon (Montour, [[Philip Danault|Danault]]) - 33:10&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Travis Konecny]] ([[Will Cuylle|Cuylle]], [[Noah Dobson|Dobson]]) - 48:32&lt;br&gt;Will Cuylle (Konecny, Montour) - 51:42&lt;br&gt;[[Sidney Crosby]] (Horvat, MacKinnon) - 58:27
|góly2=11:20 - [[Vinzenz Rohrer]] ([[Brian Lebler|Lebler]], [[Benjamin Baumgartner|Baumgartner]])
|brankár1=[[Marc-Andre Fleury]]
|brankár2=[[Florian Vorauer]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{SWE}} Mikael Holm
|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=52
|strely2=16
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a31_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=16. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre={{ku|5|2}}
|tretiny={{tretiny|3|0|0|0|2|2}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 873
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|2}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}
|brankár1=[[David Kickert]]
|brankár2=[[Antoine Keller]] &lt;small&gt; (0:00{{--}}15:30)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Quentin Papillon]] &lt;small&gt; (15:30{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|góly1=[[Marco Kasper]] ([[Dominic Zwerger|Zwerger]], [[Clemens Unterweger|Unterweger]]) - 0:39&lt;br&gt;[[Vinzenz Rohrer]] ([[Lukas Haudum|Haudum]], [[Brian Lebler|Lebler]]) - 7:58&lt;br&gt;[[Ramon Schnetzer]] - 15:30&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Marco Kasper (Zwerger, Rohrer) - 57:56&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Peter Schneider]] (Zwerger) - 59:09
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:09 - [[Jordann Peret]] ([[Pierre-Edouard Bellemare|Bellemare]], [[Alexandre Texier|Texier]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;58:26 - Pierre-Edouard Bellemare (Texier, Perret)
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2={{GER}} Andre Schrader
|čiarový={{FIN}} Tommi Niittyla
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=14
|tresty2=6
|strely1=24
|strely2=23
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a33_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=16. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|4|0}} 
|tretiny={{tretiny|0|0|2|0|2|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}
|góly1=[[Elias Lindholm]] ([[Mikael Backlund|Backlund]], [[Erik Gustafsson|Gustafsson]]) - 25:04&lt;br&gt;Elias Lindholm ([[Marcus Pettersson|Pettersson]], [[Filip Forsberg|Forsberg]]) - 38:05&lt;br&gt;&lt;br&gt;Elias Lindholm ([[Jonas Brodin|Brodin]], [[Adam Larsson|Larsson]]) - 51:13&lt;br&gt;[[Marcus Johansson]] (Gustafsson, [[Simon Edvinsson|Edvinsson]]) - 56:08
|góly2=
|brankár1=[[Jacob Markstrom]]
|brankár2=[[Lukas Horak]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{USA}} Sean MacFarlane
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne
|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson
|tresty1=2
|tresty2=6
|strely1=60
|strely2=9
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a35_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{LAT|lh|1}}
|skóre={{ku|2|1}}
|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|1|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}
|brankár1=[[Juuse Saros]]
|brankár2=[[Kristers Guldevskis]]
|góly1=[[Juuso Parssinen]] ([[Lenni Hameenaho|Hameenaho]], [[Atro Leppanen|Leppanen]]) - 27:37&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Mikko Lehtonen]] ([[Teuvo Teravainen|Teravainen]], [[Eeli Tolvanen|Tolvanen]]) - 50:55
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;55:09 - [[Rodrigo Abols]] ([[Rudolfs Balcers|Balcers]], [[Ralfs Freibergs|Freibergs]])
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{CZE}} Jiří Ondráček
|tresty1=12
|tresty2=18
|strely1=23
|strely2=35
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a37_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=17. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|0|4}} 
|tretiny={{tretiny|0|2|0|1|0|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|4}}
|góly1=
|góly2=13:27 - [[Lucas Raymond]] ([[Leo Carlsson|Carlsson]], [[Isac Lundestrom|Lundestrom]])&lt;br&gt;14:25 - [[Emil Heineman]] ([[Anton Bengtsson|Bengtsson]], [[Jonas Brodin|Brodin]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;24:39 - [[Elias Lindholm]] ([[Mikael Backlund|Backlund]], Raymond)&lt;br&gt;&lt;br&gt;44:05 - Isac Lundestrom ([[Filip Forsberg|Forsberg]], [[Erik Gustafsson|Gustafsson]])
|brankár1=[[Antoine Keller]]
|brankár2=[[Samuel Ersson]]
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik
|čiarový={{FIN}} Tommi Niittyla
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=15
|strely2=36
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a39_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre={{ku|7|0}}
|tretiny={{tretiny|2|0|3|0|2|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|6|0}}&lt;br&gt;{{ku|7|0}}
|góly1=[[Brandon Montour]] ([[Travis Konecny|Konecny]], [[Sidney Crosby|Crosby]]) - 14:44&lt;br&gt;[[Tyson Foerster]] ([[Ryker Evans|Evans]], [[Macklin Celebrini|Celebrini]]) - 15:48&lt;br&gt;&lt;br&gt;Sidney Crosby (Celebrini, Montour) - 23:25&lt;br&gt;Macklin Celebrini (Crosby, [[Mike Matheson|Matheson]]) - 38:08&lt;br&gt;[[Nathan MacKinnon]] ([[Bo Horvat|Horvat]], Matheson) - 38:59&lt;br&gt;&lt;br&gt;Sidney Crosby ([[Noah Dobson|Dobson]], Konecny) - 46:58&lt;br&gt;Nathan MacKinnon ([[Will Cuylle|Cuylle]]) - 48:34
|góly2=
|brankár1=[[Jordan Binnington]]
|brankár2=[[Patrik Rybár]]&lt;small&gt; (0:00{{--}}40:00)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Adam Húska]]&lt;small&gt; (40:00{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukonari
|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane
|čiarový={{SWE}} Ludvig Lundgren
|čiarový2={{SUI}} Dominik Schlegel
|tresty1=6
|tresty2=10
|strely1=44
|strely2=14
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a41_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=18. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 457
|skóre={{ku|2|3}} sn
|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|1|1|0|0|0|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|2|2}}
|góly1=[[Blaz Gregorc]] ([[Marcel Mahkovec|Mahkovec]], [[Ken Ograjensek|Ograjensek]]) - 9:53&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Robert Sabolič]] ([[Jan Ćosić|Ćosić]], [[Matic Török|Török]]) - 53:01
|góly2=&lt;br&gt;13:49 - [[Dominic Zwerger]] ([[Peter Schneider|Schneider]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:20 - [[Brian Lebler]] ([[Lukas Haudum|Haudum]], Zwerger)
|brankár1=[[Lukas Horak]]
|brankár2=[[David Kickert]]
|nájazdy1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-nep}} [[Jan Drozg]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - Robert Sabolič&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-nep}} - Ken Ograjensek
|nájazdy2=&lt;br&gt;{{Sn-nep}} [[Marco Kasper]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - Lukas Haudum&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - Dominic Zwerger&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{Sn-gól}} - [[Benjamin Baumgartner]]
|rozhodca={{GER}} Andre Schrader
|rozhodca2={{SUI}} Michael Tscherrig
|čiarový={{USA}} Jake Davis
|čiarový2={{LAT}} Davis Zunde
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=16
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A43_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=18. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|5}}
|tretiny={{tretiny|1|1|0|3|0|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=7 894
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|5}}
|brankár1=[[Samuel Hlavaj]]
|brankár2=[[Kristers Gudlevskis]]
|góly1=&lt;br&gt;[[Sebastián Čederle]] ([[Samuel Takáč (hokejista)|Takáč]], [[Samuel Kňažko|Kňažko]]) - 9:16
|góly2=2:44 - [[Haralds Egle]] ([[Toms Andersons|Andersons]], [[Janis Jaks|Jaks]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;21:31 - [[Dans Locmelis]] ([[Eduards Tralmaks|Tralmaks]])&lt;br&gt;25:52 - [[Rihards Bukarts]]&lt;br&gt;34:29 - Toms Andersons ([[Martins Lavins|Lavins]], Egle)&lt;br&gt;&lt;br&gt;56:22 - [[Rodrigo Abols]] ([[Kaspars Daugavins|Daugavins]])
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell
|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukonari
|čiarový={{USA}} Shane Gustafson
|čiarový2={{FIN}} Tommi Niittyla
|tresty1=6
|tresty2=6
|strely1=27
|strely2=31
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905a45_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=19. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SLO|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=3 273
|skóre={{ku|1|3}} 
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|1|1}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;Bozon - 58:05
|góly2=9:22 - Jezovsek&lt;br&gt;16:21 - Simsic&lt;br&gt;&lt;br&gt;59:45 - Torok
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=29
|strely2=25
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A47_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=19. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}} sn
|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|0|1}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1
|brankár1=
|brankár2=
|góly1=O'Reilly - 37:57
|góly2=&lt;br&gt;47:01 - Puistola
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=4
|strely1=38
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A49_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=20. máj 2025
|čas=12:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{AUT|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=4 973
|skóre={{ku|1|6}} 
|tretiny={{tretiny|0|1|1|2|0|3}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;1 : 4&lt;br&gt;1 : 5&lt;br&gt;1 : 6
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tralmaks - 28:03
|góly2=17:08 - Zwerger&lt;br&gt;23:57 - Baumgartner&lt;br&gt;25:38 - Rohrer&lt;br&gt;&lt;br&gt;44:28 - Raffl&lt;br&gt;52:29 - Zwerger&lt;br&gt;57:18 - Rohrer
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=6
|tresty2=8
|strely1=29
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A51_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2025
|čas=16:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|0}}
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=10 467
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;1 : 2
|brankár1=
|brankár2=
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;Lantoši - 54:42
|góly2=5:18 - Puistola&lt;br&gt;38:17 - Merela
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=8
|tresty2=6
|strely1=30
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A53_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=#eeeeee
|dátum=20. máj 2025
|čas=20:20
|mužstvo1={{SWE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|divákov=12 530
|skóre={{ku|3|5}} 
|tretiny={{tretiny|1|3|1|1|1|1}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5&lt;br&gt;3 : 5
|góly1=&lt;br&gt;Lindholm - 3:47&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Johansson - 23:02&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Andersson - 56:52
|góly2=0:18 - Sanheim&lt;br&gt;&lt;br&gt;7:15 - Foerster&lt;br&gt;13:01 - O'Reilly&lt;br&gt;&lt;br&gt;30:50 - Celebrini&lt;br&gt;44:11 - MacKinnon
|brankár1=
|brankár2=
|nájazdy1=
|nájazdy2=
|rozhodca=
|rozhodca2=
|čiarový=
|čiarový2=
|tresty1=10
|tresty2=14
|strely1=28
|strely2=24
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905A55_74_3_0.pdf
}}

===Skupina B===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=34|ig=9|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{USA|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=34|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=1|sg=35|ig=14|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=3|vp=1|pp=0|p=3|sg=25|ig=24|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=22}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=13|ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=8|ig=39}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=9|ig=32|pozadie=#ffcccc}}
|}

{{Hokejbox2|mužstvo1={{SUI|lh|2}}|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''|dátum=9. máj 2025|čas=16:20|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning|bg=|brankár1=[[Leonardo Genoni]]|brankár2=[[Karel Vejmelka]]|skóre={{ku|4|5|}} pp|tretiny={{tretiny|2|1|0|2|2|1|0|1|}}|góly1=[[Christian Marti]] (M. Fora, G. Hofmann) - 01:34&lt;br&gt;[[Damien Riat]] (J. Siegenthaler, D. Kunan) - 17:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Sandro Schmid]] (Moy, Hofmann) - 41:21&lt;br&gt;[[Sven Andrighetto]] (Marti, Malgin) - 49:00|stav={{ku|1|0|}}&lt;br&gt;{{ku|2|0|}}&lt;br&gt;{{ku|2|1|}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|2|}}&lt;br&gt;{{ku|2|3|}}&lt;br&gt;{{ku|3|3|}}&lt;br&gt;{{ku|4|3|}}&lt;br&gt;{{ku|4|4|}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|5|}}|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;19:41 - [[Matěj Stránský]] (Pastrňák, Červenka) (PH2)&lt;br&gt;&lt;br&gt;26:01 - [[Filip Zadina]] (Krejčík, Špaček)&lt;br&gt;35:33 - [[Filip Pyrochta]] (Zadina, Špaček)&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;56:13 - [[Lukáš Sedlák]] (Červenka, Hronek) (PH)&lt;br&gt;&lt;br&gt;62:30 - [[Roman Červenka]] (Pastrňák, Vejmelka)|tresty1=6|tresty2=4|strely1=20|strely2=29|divákov=10 500|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B02_74_4_0.pdf|rozhodca2={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|dátum=9. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=10 500
|skóre=0 : 5
|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4&lt;br&gt;0 : 5
|góly1=
|góly2=17:52 - Gauthier&lt;br&gt;23:59 - Cooley&lt;br&gt;28:32 - Beniers&lt;br&gt;49:31 - Lohrei&lt;br&gt;56:16 - Beniers
|tresty1=8
|tresty2=6
|strely1=26
|strely2=48
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B04_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Christopher Holm|rozhodca2={{FIN}} Mikko Kaukokari}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{KAZ|lh|1}}'''
|dátum=10. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=3 588
|skóre=1 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2
|góly1=Johannesen - 05:33
|góly2=&lt;br&gt;25:08 - Starčenko&lt;br&gt;52:08 - Volkov
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=31
|strely2=21
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B06_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SVK}} Peter Stano|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|dátum=10. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=6 184
|skóre=6 : 1
|tretiny={{tretiny|2|0|2|0|2|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;5 : 1&lt;br&gt;6 : 1
|góly1=Kahun - 10:54&lt;br&gt;Samanski - 16:09&lt;br&gt;Kalble - 34:09&lt;br&gt;Tiffels - 39:44&lt;br&gt;Ehl - 45:54&lt;br&gt;&lt;br&gt;Kahun - 59:09
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;48:29 - Ambrus
|tresty1=4
|tresty2=8
|strely1=35
|strely2=19
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B08_74_3_0.pdf
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|dátum=10. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=10 095
|skóre=2 : 5
|tretiny={{tretiny|0|1|2|2|0|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5
|góly1=&lt;br&gt;Moelgaard - 22:09&lt;br&gt;Blichfeld - 28:59
|góly2=14:41 - Hischier&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;35:40 - Moy&lt;br&gt;38:34 - Moy&lt;br&gt;45:19 - Riat&lt;br&gt;58:49 - Hischier
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=15
|strely2=35
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B10_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Christopher Holm|rozhodca2={{CAN}} Mike Langin}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|dátum=11. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=4 041
|skóre=6 : 0
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|3|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;6 : 0&lt;br&gt;
|góly1=Nazar - 14:07&lt;br&gt;Nazar - 16:54&lt;br&gt;Gauthier - 30:02&lt;br&gt;Gauthier - 41:13&lt;br&gt;Garland - 41:54&lt;br&gt;Cooley - 54:26
|góly2=
|tresty1=4
|tresty2=6
|strely1=39
|strely2=13
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B12_74_3_0.pdf
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons|rozhodca2={{SVK}} Peter Stano}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|dátum=11. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=4 733
|skóre={{ku|4|1}}
|tretiny={{tretiny|1|1|1|0|2|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}
|góly1=&lt;br&gt;[[Maximilian Kastner]] ([[Alexander Ehl|Ehl]], [[Moritz Seider|Seider]]) - 13:09&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Wojciech Stachowiak]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Justin Schutz|Schutz]]) - 34:53&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Lukas Reichel]] - ([[Frederik Tiffels|Tiffels]], [[Lukas Kable|Kable]]) - 41:49&lt;br&gt;Lukas Kable (Ehl, Kastner) - 45:33
|góly2=3:05 - [[Nikita Mikhailis]] ([[Arkadiy Shestakov|Shestakov]])
|brankár1=[[Mathias Niederberger]]
|brankár2=[[Maxim Pavlenko]]
|tresty1=4
|tresty2=0
|strely1=33
|strely2=21
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b14_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|dátum=11. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=4 791
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|0|0}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|1}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}
|góly1=&lt;br&gt;[[Stian Solberg]] ([[Jacob Berglund|Berglund]], [[Eirik Salsten|Salsten]]) - 28:03
|góly2=22:14 - [[Jakub Flek]] ([[Jakub Krejčík|Krejčík]], [[Jakub Lauko|Lauko]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;33:20 - [[David Pastrňák]] ([[Roman Červenka|Červenka]], [[Filip Hronek|Hronek]])
|brankár1=[[Jonas Arntzen]]
|brankár2=[[Karel Vejmelka]]
|rozhodca={{CAN}} Mike Langin
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{USA}} Nick Briganti
|čiarový2={{SVK}} Oto Durmis
|tresty1=6
|tresty2=6
|strely1=23
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b16_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{USA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|dátum=12. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=5 741
|skóre={{ku|0|3}}
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|0|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}
|brankár1=[[Joey Daccord]]
|brankár2=[[Leonardo Genoni]]
|góly1=
|góly2=12:46 - [[Damien Riat]] ([[Tim Berni|Berni]])&lt;br&gt;15:59 - [[Jonas Siegenhaler]] ([[Kevin Fiala|Fiala]], [[Moy Tyler|Tyler]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;51:51 - [[Dean Kukan]] ([[Denis Malgin|Malgin]], [[Sven Andrighetto|Andrighetto]])
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2={{CAN}} Mike Langin
|čiarový={{GER}} Patrick Laguzov 
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=23
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b18_74_3_0.pdf
}}{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|dátum=12. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=9 882
|skóre={{ku|7|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|4|1|3|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}&lt;br&gt;{{ku|6|2}}&lt;br&gt;{{ku|7|2}}
|góly1=[[Martin Nečas]] ([[Ondrej Beranánek|Beranánek]], [[Filip Hronek|Hronek]]) - 23:35&lt;br&gt;[[Daniel Gazda]] ([[Petr Kodýtek|Kodýtek]], Beránek) - 24:23&lt;br&gt;[[David Pastrňák]] ([[Lukáš Sedlák|Sedlák]], [[Daniel Vladař|Vladař]]) - 33:52&lt;br&gt;Lukáš Sedlák (Pastrňák, Hronek) - 36:21&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Martin Nečas ([[Filip Zadina|Zadina]], [[Michael Špaček|Špaček]]) - 44:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Daniel Voženílek]] ([[Jakub Flek|Flek]], [[Jakub Lauko|Lauko]]) - 57:43&lt;br&gt;[[Roman Červenka]] (Pastrňák, Sedlák) - 59:01
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;28:47 - [[Nick Olesen]] ([[Patrick Russell|Russell]], [[Nicklas Jensen|Jensen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;46:24 - [[Christian Wejse]] (Jensen, Olesen)
|brankár1=[[Daniel Vladar]]
|brankár2=[[Frederik Dichow]]
|rozhodca={{SVK}} Peter Stano
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki
|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek
|tresty1=8
|tresty2=8
|strely1=33
|strely2=31
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b20_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''
|dátum=13. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=3 622
|skóre={{ku|2|5}}
|tretiny={{tretiny|1|2|0|2|1|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|4}}&lt;br&gt;{{ku|2|5}}
|brankár1=[[Jonas Arntzen]]
|brankár2=[[Philipp Grubauer]]
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Andreas Martinsen]] ([[Michael Brandsegg-Nygard|Brandsegg-Nygard]], [[Johannes Johannesen|Johannesen]]) - 19:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jacob Berglund]] ([[Havard Ostrem|Ostrem]], [[Eskild Olsen|Olsen]]) - 47:07
|góly2=4:51 - [[Yasin Ehliz]] ([[Tim Stutzle|Stutzle]], [[Marc Michaelis|Michaelis]])&lt;br&gt;16:10 - Marc Michaelis (Ehliz, [[Fabio Wagner|Wagner]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;24:56 - [[Wojciech Stachowiak]] ([[Dominik Kahun|Kahun]])&lt;br&gt;26:46 - [[Joshua Samanski]] ([[Lukas Reichel|Reichel]], [[Lukas Kalble|Kalble]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;59:43 - [[Frederik Tiffels]] (Kahun, Stutzle)
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{USA}} Nick Briganti
|tresty1=12
|tresty2=8
|strely1=31
|strely2=30
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b22_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{HUN|lh|1}}'''
|dátum=13. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=1 972
|skóre={{ku|2|4}}
|tretiny={{tretiny|0|2|1|0|1|2}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;{{ku|2|4}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nikita Mikhailis]] ([[Valeriy Orekhov|Orekhov]], [[Arkadiy Shestakov|Shestakov]]) - 34:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Valeriy Orekhov (Shestakov) - 59:01
|góly2=0:15 - [[János Hári]] ([[Henrik Nilsson|Nilsson]], [[Milán Horváth|M. Horváth]])&lt;br&gt;18:31 - [[István Terbócs]] ([[Bence Horváth|B. Horváth]], [[Domán Szongoth|Szongoth]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;40:14 - [[Vilmos Galló]] (Hári, [[Csanád Erdély|Erdély]])&lt;br&gt;43:35 - [[Péter Vincze]] ([[Kristóf Papp|Papp]], Hári)
|brankár1=[[Maxim Pavlenko]]
|brankár2=[[Bence Balizs]]
|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner
|čiarový={{SVK}} Oto Durmis
|čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=25
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b24_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=14. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=3 149
|skóre={{ku|6|5}} pp
|tretiny={{tretiny|4|1|1|2|0|2|1|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}&lt;br&gt;{{ku|5|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|4}}&lt;br&gt;{{ku|5|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|6|5}}
|brankár1=[[Jeremy Swayman]]
|brankár2=[[Tobias Normann]]
|góly1=[[Cutter Gauthier]] ([[Shane Pinto|Pinto]], [[Will Smith|Smith]]) - 4:50&lt;br&gt;[[Clayton Keller]] ([[Jackson Lacombe|Lacombe]], [[Michael Kesselring|Kesselring]]) - 7:18&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Tage Thompson]] - 12:34&lt;br&gt;[[Michael McCarron]] ([[Drew O'Connor|O'Connor]], [[Isaac Howard|Howard]]) - 17:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tage Thompson (Keller, [[Zach Werenski|Werenski]]) - 22:55&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tage Thompson ([[Logan Cooley]], Keller) - 64:09
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;9:59 - [[Stian Solberg]] ([[Jacob Berglund|Berglund]], [[Michael Brandsegg-Nygard|Brandsegg-Nygard]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;26:59 - Stian Solberg ([[Andreas Martinsen|Martinsen]])&lt;br&gt;32:48 - [[Martin Ronnild]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;51:08 - [[Noah Steen]]&lt;br&gt;58:33 - Stian Solberg (Brandsegg-Nygard, Martinsen)
|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2={{LAT}} Christian Ofner
|čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki
|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=39
|strely2=18
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b26_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|dátum=14. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=10 388
|skóre={{ku|1|5}}
|tretiny={{tretiny|0|0|0|2|1|3}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|1|2}}&lt;br&gt;{{ku|1|3}}&lt;br&gt;{{ku|1|4}}&lt;br&gt;{{ku|1|5}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nikita Mikhailis]] ([[Roman Starchenko|Starchenko]], [[Leonid Metalnikov|Metalnikov]]) - 46:33
|góly2=24:20 - [[Mikkel Aagaard]] ([[Joachim Blichfeld|Blichfeld]], [[Anders Koch|Koch]])&lt;br&gt;32:57 - [[Alexander True]] ([[Patrick Russel|Russel]], [[Nicklas Jensen|Jensen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:08 - [[Christian Wejse]] ([[Nick Olesen|Olesen]], Blichfeld)&lt;br&gt;50:28 - Alexander True ([[Markus Lauridsen|Lauridsen]])&lt;br&gt;59:53 - Nick Olesen
|brankár1=[[Maxim Pavlenko]]
|brankár2=[[Frederik Dichow]]
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{CAN}} Mike Langin
|čiarový={{GER}} Patrick Laguzov
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=6
|tresty2=10
|strely1=22
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b28_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{GER|lh|1}}
|dátum=15. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=5 391
|skóre={{ku|5|1}}
|tretiny={{tretiny|0|0|4|0|1|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}
|góly1=[[Damien Riat]] ([[Ken Jager|Jager]], [[Christian Marti|Marti]]) - 24:25&lt;br&gt;[[Sven Andrighetto]] ([[Jonas Siegenthaler|Siegenthaler]], [[Denis Malgin|Malgin]]) - 25:49&lt;br&gt;Sven Andrighetto ([[Kevin Fiala|Fiala]], Malgin) - 33:51&lt;br&gt;Sven Andrighetto ([[Dean Kukan|Kukan]], Malgin) - 34:53&lt;br&gt;&lt;br&gt;Sven Andrighetto (Kukan, Malgin) - 48:15
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;58:35 - [[Jonas Müller]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Justin Schutz|Schutz]])
|brankár1=[[Leonardo Genoni]]
|brankár2=[[Mathias Niederberger]]
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{SVK}} Oto Durmis
|čiarový2={{CZE}} Daniel Hynek
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=32
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b30_74_3_0.pdf
}}{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|dátum=15. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=2 939
|skóre={{ku|6|1}}
|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|3|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|6|1}}
|góly1=[[David Pastrňák]] ([[Roman Červenka|Červenka]], [[Lukáš Sedlák|Sedlák]]) - 17:30&lt;br&gt;[[Jakub Flek]] ([[Daniel Voženílek|Voženílek]]) - 19:23&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Petr Kodýtek]] ([[Filip Hronek|Hronek]], Voženílek) - 29:43&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;David Pastrňák ([[Jakub Krejčík|Krejčík]], [[Daniel Gazda|Gazda]]) - 43:42&lt;br&gt;[[Ondrej Beránek]] ([[Filip Zadina|Zadina]], Krejčík) - 46:19 &lt;br&gt;Lukáš Sedlák (Červenka, Pastrňák) - 47:38
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;35:27 - [[András Mihalik]] ([[Péter Vincze|Vincze]], [[Tamás Ortenszky|Ortenszky]])
|brankár1=[[Daniel Vladař]]
|brankár2=[[Ádám Vay]]
|rozhodca={{FIN}} Riku Brander
|rozhodca2={{SVK}} Peter Stano
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{USA}} Nick Briganti
|tresty1=2
|tresty2=8
|strely1=32
|strely2=12
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b32_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|dátum=16. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=10 022
|skóre={{ku|2|8}}
|tretiny={{tretiny|2|1|0|3|0|4}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|2}}&lt;br&gt;{{ku|2|3}}&lt;br&gt;{{ku|2|4}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|5}}&lt;br&gt;{{ku|2|6}}&lt;br&gt;{{ku|2|7}}&lt;br&gt;{{ku|2|8}}
|góly1=[[Péter Vincze]] ([[János Hári|Hári]], [[Henrik Nilsson|Nilsson]]) - 0:33&lt;br&gt;[[András Mihalik]] ([[Bence Szabó (hokejista)|Szabó]], [[Tamás Ortenszky|Ortenszky]]) - 6:23
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;13:22 - [[Mikkel Aagaard]] ([[Nick Olesen|Olesen]], [[Markus Lauridsen|Lauridsen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;27:37 - Markus Lauridsen&lt;br&gt;34:23 - [[Jesper Jensen Aabo]] ([[Mathias Bau|Bau]], [[Phillip Bruggisser|Bruggisser]])&lt;br&gt;34:49 - [[Patrick Russell]] (Olesen, [[Mathias Lassen|Lassen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;43:41 - Mikkel Aagaard ([[Oscar Moelgaard|Moelgaard]], [[Joachim Blichfeld|Blichfeld]])&lt;br&gt;48:45 - Mathias Bau ([[Alexander True|True]])&lt;br&gt;49:13 - Mikkel Aagaard (Moelgaard, Blichfeld)&lt;br&gt;52:53 - Markus Lauridsen (Moelgaard, [[Nicklas Jensen|Jensen]])
|brankár1=[[Bence Bálizs]]
|brankár2=[[Sebastian Dahm]]
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{SVK}} Peter Stano
|čiarový={{FIN}} Onni Hautamaki
|čiarový2={{GER}} Patrick Laguzov
|tresty1=12
|tresty2=8
|strely1=12
|strely2=41
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b34_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=16. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=3 837
|skóre={{ku|3|0}}
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|0|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|0}}
|góly1=[[Sven Andrighetto]] ([[Dean Kukan|Kukan]], [[Denis Malgin|Malgin]]) - 8:56&lt;br&gt;[[Gregory Hofmann]] ([[Tyler Moy|Moy]], [[Simon Knak|Knak]]) - 14:15&lt;br&gt;&lt;br&gt;Tyler Moy ([[Timo Meier|Meier]], [[Michael Fora|Fora]]) - 28:03
|góly2=
|brankár1=[[Stephane Charlin]]
|brankár2=[[Jonas Arntzen]] 
|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{CZE}} Daniel Hynek
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=28
|strely2=12
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b36_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{GER|lh|1}}
|dátum=17. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=9 595
|skóre={{ku|6|3}}
|tretiny={{tretiny|3|0|0|3|3|0}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|3|2}}&lt;br&gt;{{ku|3|3}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|4|3}}&lt;br&gt;{{ku|5|3}}&lt;br&gt;{{ku|6|3}}
|brankár1=[[Joey Daccord]]
|brankár2=[[Philipp Grubauer]] 
|góly1=[[Tage Thompson]] ([[Zach Werenski|Werenski]], [[Conor Garland|Garland]]) - 1:42&lt;br&gt;[[Frank Nazar]] ([[Cutter Gauthier|Gauthier]]) - 9:43&lt;br&gt;[[Drew O'Connor]] (Thompson) - 14:17&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Conor Garland ([[Clayton Keller|Keller]], [[Logan Cooley|Cooley]]) - 44:50&lt;br&gt;Logan Cooley (Garland, Keller) - 56:31&lt;br&gt;Clayton Keller (Nazar, Garland) - 58:07
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;28:43 - [[Eric Mik]] ([[Joshua Samanski|Samanski]], [[Leon Huttl|Huttl]])&lt;br&gt;34:43 - [[Jonas Müller]] ([[Dominik Kahun|Kahun]], [[Wojciech Stachowiak|Stachowiak]])&lt;br&gt;35:31 - Wojciech Stachowiak ([[Marc Michaelis|Michaelis]], Huttl)
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2={{SWE}} Christoffer Holm
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamaki
|tresty1=4
|tresty2=10
|strely1=44
|strely2=21
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b38_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|dátum=17. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=7 112
|skóre={{ku|8|1}}
|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|4|1}}
|brankár1=[[Karel Vejmelka]]
|brankár2=[[Jelal-ad-din Amirbekov]]&lt;small&gt; (0:00{{--}}41:06)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Maxim Pavlenko]]&lt;small&gt; (41:06{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|3|0}}&lt;br&gt;{{ku|4|0}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|5|0}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|6|1}}&lt;br&gt;{{ku|7|1}}&lt;br&gt;{{ku|8|1}}
|góly1=[[Matěj Stránský]] ([[Ondřej Beránek|Beránek]], [[Filip Pyrochta|Pyrochta]]) - 5:19&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jakub Flek]] ([[Daniel Gazda|Gazda]], [[Adam Klapka|Klapka]]) - 21:26&lt;br&gt;Matěj Stránský ([[David Špaček|D. Špaček]], [[Michael Špaček|M. Špaček]]) - 32:19&lt;br&gt;[[Roman Červenka]] ([[David Pastrňák|Pastrňák]], [[Jakub Krejčík|Krejčík]]) - 37:04&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Adam Klapka]] ([[Libor Hájek|Hájek]]) - 41:06&lt;br&gt;&lt;br&gt;Roman Červenka (Pyrochta, Pastrňák) - 53:13&lt;br&gt;Roman Červenka ([[Martin Nečas|Nečas]], [[Lukáš Sedlák|Sedlák]]) - 55:44&lt;br&gt;Adam Klapka (Flek, Gazda) - 59:22
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;47:36 - [[Viacheslav Kolesnikov]] ([[Dmitriy Breus|Breus]], [[Batyrlan Muratov|Muratov]])
|rozhodca={{CAN}} Mike Langin
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{USA}} Nick Briganti
|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyoznek
|tresty1=6
|tresty2=8
|strely1=33
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b40_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=17. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=10 500
|skóre={{ku|6|3}}
|tretiny={{tretiny|2|1|3|1|1|1}}
|stav={{ku|1|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|0}}&lt;br&gt;{{ku|2|1}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|3|1}}&lt;br&gt;{{ku|4|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|1}}&lt;br&gt;{{ku|5|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|6|2}}&lt;br&gt;{{ku|6|3}}
|góly1=[[Patrick Russell]] ([[Oscar Moelgaard|Moelgaard]], [[Joachim Blichfeld|Blichfeld]]) - 13:42&lt;br&gt;[[Mikkel Aagaard]] ([[Nicklas Jensen|Jensen]], Moelgaard) - 14:38&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jonas Røndbjerg]] (Russell, Jensen) - 27:25&lt;br&gt;Joachim Blichfeld ([[Phillip Bruggisser|Bruggisser]], [[Christian Wejse|Wejse]]) - 30:32&lt;br&gt;Jonas Røndbjerg - 34:59&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Nick Olesen]] (Blichfeld, Wejse) - 49:46
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;15:14 - [[Erik Salsten]] ([[Stian Solberg|Solberg]], [[Jacob Berglund|Berglund]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;36:59 - Jacob Berglund&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;59:37 - [[Thomas Olsen]] ([[Martin Johnsen|Johnsen]], Solberg)
|brankár1=[[Frederik Dichow]]
|brankár2=[[Jonas Arntzen]] &lt;small&gt; (0:00{{--}}34:59)&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[Tobias Normann]]&lt;small&gt; (34:59{{--}}60:00)&lt;/small&gt;
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2={{FIN}} Riku Brander
|čiarový={{SVK}} Oto Durmis
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=6
|tresty2=37
|strely1=47
|strely2=27
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b42_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|dátum=18. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=3 968
|skóre={{ku|1|6}}
|tretiny={{tretiny|0|0|0|5|1|1}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}&lt;br&gt;{{ku|0|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|6}}&lt;br&gt;{{ku|1|6}}
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Vladimir Volkov]] - 59:10
|góly2=26:58 - [[Frank Nazar]] ([[Jackson Lacombe|Lacombe]], [[Mikey Eyssimont|Eyssimont]])&lt;br&gt;31:46 - Jackson Lacombe (Nazar, [[Michael McCarron|McCarron]])&lt;br&gt;34:00 - [[Tage Thompson]] ([[Zeev Buium|Buium]], [[Shane Pinto|Pinto]])&lt;br&gt;34:58 - [[Matty Beniers]] ([[Drew O'Connor|O'Connor]])&lt;br&gt;39:04 - [[Michael Kesselring]] (Nazar, Eyssimont)&lt;br&gt;&lt;br&gt;45:54 - [[Zach Werenski]] (Kesselring, [[Calyton Keller|Keller]])
|brankár1=[[Sergei Kudryavtsev]]
|brankár2=[[Jeremy Swayman]]
|rozhodca={{SVK}} Peter Stano
|rozhodca2={{FIN}} Kristian Vikman
|čiarový={{CZE}} Daniel Hynek
|čiarový2={{SWE}} Anders Nyqvist
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=17
|strely2=38
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b44_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|dátum=18. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=2 846
|skóre={{ku|0|10}}
|tretiny={{tretiny|0|2|0|3|0|5}}
|stav={{ku|0|1}}&lt;br&gt;{{ku|0|2}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|3}}&lt;br&gt;{{ku|0|4}}&lt;br&gt;{{ku|0|5}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{ku|0|6}}&lt;br&gt;{{ku|0|7}}&lt;br&gt;{{ku|0|8}}&lt;br&gt;{{ku|0|9}}&lt;br&gt;{{ku|0|10}}&lt;br&gt;
|góly1=
|góly2=5:44 - [[Andres Ambuhl]] ([[Dominik Egli|Egli]], [[Janis Moser|Moser]])&lt;br&gt;7:25 - [[Timo Meier]] ([[Dean Kukan|Kukan]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;31:57 - Dominik Egli ([[Andrea Glauser|Glauser]], [[Kevin Fiala|Fiala]])&lt;br&gt;33:24 - Timo Meier ([[Tyler Moy|Moy]], Fiala)&lt;br&gt;35:21 - Janis Moser ([[Nicolas Baechler|Baechler]], Meier)&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:03 - Dominik Egli (Moser, Meier)&lt;br&gt;50:51 - Andres Ambuhl ([[Sandro Schmid|Schmid]], [[Christian Marti|Marti]])&lt;br&gt;54:49 - Andrea Glauser ([[Ken Jager|Jager]], [[Simon Knak|Knak]])&lt;br&gt;58:53 - Andres Ambuhl ([[Michael Fora|Fora]], Moser)&lt;br&gt;59:20 - Kevin Fiala (Moy, Marti)
|brankár1=[[Ádám Vay]]
|brankár2=[[Leonardo Genoni]]
|rozhodca={{FIN}} Riku Brander
|rozhodca2={{AUT}} Christian Ofner
|čiarový={{GBR}} Danny Beresford
|čiarový2={{USA}} Nick Briganti
|tresty1=6
|tresty2=4
|strely1=6
|strely2=37
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/ihm905b46_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|dátum=19. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=8 221
|skóre={{ku|0|5}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|2|0|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4&lt;br&gt;0 : 5
|góly1=
|góly2=5:51 - Pastrnák&lt;br&gt;26:43 - Sedlák&lt;br&gt;29:07 - Flek&lt;br&gt;40:43 - Lauko&lt;br&gt;56:40 - Flek
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=19
|strely2=25
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B48_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|dátum=19. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=2 808
|skóre={{ku|0|1}}
|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|0}}
|stav=0 : 1
|góly1=
|góly2=6:28 - Steen
|tresty1=8
|tresty2=12
|strely1=17
|strely2=25
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B50_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|dátum=20. máj 2025
|čas=12:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=3 833
|skóre={{ku|4|1}}
|tretiny={{tretiny|0|1|1|0|3|0}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;3 : 1&lt;br&gt;4 : 1
|góly1=&lt;br&gt;Fiala - 39:55&lt;br&gt;Andrighetto - 47:15&lt;br&gt;Ambuhl - 57:06&lt;br&gt;Riat - 57:44
|góly2=15:17 - Šestakov
|tresty1=4
|tresty2=6
|strely1=39
|strely2=16
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B52_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{CZE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|dátum=20. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=
|divákov=8 441
|skóre={{ku|2|5}}
|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|0|4}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5
|góly1=&lt;br&gt;Pastrnák - 20:41&lt;br&gt;Nečas - 28:33
|góly2=9:25 - Doan&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;41:35 - Nazar&lt;br&gt;47:01 - Nazar&lt;br&gt;53:29 - Cooley&lt;br&gt;57:06 - Peeke
|tresty1=22
|tresty2=18
|strely1=27
|strely2=56
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B54_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|dátum=20. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|bg=#eeeeee
|divákov=10 500
|skóre={{ku|1|2}} sn
|tretiny={{tretiny|0|0|1|0|0|1|0|0|0|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1
|góly1=Geibel - 39:41
|góly2=&lt;br&gt;50:00 - Ehlers
|tresty1=8
|tresty2=10
|strely1=26
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905B56_74_5_0.pdf
}}

==Play-off==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.

=== Tabuľka skupinovej fázy ===
'''Kritériá:'''

# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|Rebríčku IIHF]])

'''Poradie:'''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-
|1.
|D1
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{CAN|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|2.
|D2
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{SUI|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|3.
|D3
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{SWE|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|4.
|D4
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{USA|lh|1}}
|-
|5.
|D5
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{CZE|lh|1}}
|-
|6.
|D6
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{FIN|lh|1}}
|-bgcolor=#ccffcc
|7.
|D7
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{DEN|lh|1}}
|-
|8.
|D8
|style=&quot;text-align:left;&quot;|{{AUT|lh|1}}
|}

=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej
|ZN=áno
|RD1-nasadený1=A1
|RD1-tím1={{CAN|lh|1}}
|RD1-skóre1=1
|RD1-nasadený2='''B4'''
|RD1-tím2='''{{DEN|lh|1}}'''
|RD1-skóre2='''2'''

|RD1-nasadený3='''B1'''
|RD1-tím3='''{{SUI|lh|1}}'''
|RD1-skóre3='''6'''
|RD1-nasadený4=A4
|RD1-tím4={{AUT|lh|1}}
|RD1-skóre4=0

|RD1-nasadený5='''A2'''
|RD1-tím5='''{{SWE|lh|1}}'''
|RD1-skóre5='''5'''
|RD1-nasadený6=B3
|RD1-tím6={{CZE|lh|1}}
|RD1-skóre6=2

|RD1-nasadený7='''B2'''
|RD1-tím7='''{{USA|lh|1}}'''
|RD1-skóre7='''5'''
|RD1-nasadený8=A3
|RD1-tím8={{FIN|lh|1}}
|RD1-skóre8=2

|RD2-nasadený1='''2.'''
|RD2-tím1='''{{SUI|lh|1}}'''
|RD2-skóre1='''7'''
|RD2-nasadený2=7.
|RD2-tím2={{DEN|lh|1}}
|RD2-skóre2=0

|RD2-nasadený3=3.
|RD2-tím3={{SWE|lh|1}}
|RD2-skóre3=2
|RD2-nasadený4='''4.'''
|RD2-tím4='''{{USA|lh|1}}'''
|RD2-skóre4='''6'''

|RD3-nasadený1=VSF1
|RD3-tím1={{SUI|lh|1}}
|RD3-skóre1=0p
|RD3-nasadený2='''VSF2'''
|RD3-tím2='''{{USA|lh|1}}'''
|RD3-skóre2='''1p'''

|RD4-nasadený1='''PSF2'''
|RD4-tím1='''{{SWE|lh|1}}'''
|RD4-skóre1='''6'''
|RD4-nasadený2=PSF1
|RD4-tím2={{DEN|lh|1}}
|RD4-skóre2=2
}}


''Všetky časy sú miestne ([[Stredoeurópsky letný čas]] – [[UTC+2]]).''

===Štvrťfinále===
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FIN|lh|1}}
|skóre={{ku|5|2}}
|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|2|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;5 : 2
|góly1=Garland - 4:50&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Buium - 34:53&lt;br&gt;Garland - 36:04&lt;br&gt;Pinto - 45:52&lt;br&gt;Keller - 57:15
|góly2=&lt;br&gt;12:58 - Tolvanen&lt;br&gt;27:46 - Puistola
|divákov=9 642
|tresty1=10
|tresty2=8
|strely1=28
|strely2=22
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905357_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2025
|čas=16:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre={{ku|6|0}}
|tretiny={{tretiny|3|0|2|0|1|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;6 : 0
|góly1=Bertschy - 6:38&lt;br&gt;Meier - 11:03&lt;br&gt;Jäger - 14:17&lt;br&gt;Fiala - 23:32&lt;br&gt;Schmid - 24:36&lt;br&gt;Knak - 51:46
|góly2=
|divákov=2 621
|tresty1=12
|tresty2=35
|strely1=40
|strely2=13
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905358_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{CZE|lh|1}}
|skóre={{ku|5|2}}
|tretiny={{tretiny|3|0|1|1|1|1}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;3 : 1&lt;br&gt;4 : 1&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;5 : 2
|góly1=Carlsson - 12:40&lt;br&gt;Raymond - 16:52&lt;br&gt;Raymond - 19:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;Carlsson - 34:05&lt;br&gt;&lt;br&gt;Forsberg - 55:04
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;23:04 - Červenka&lt;br&gt;&lt;br&gt;48:33 - Špaček
|divákov=12 530
|tresty1=8
|tresty2=6
|strely1=33
|strely2=26
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905359_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Jyske Bank Boxen, Herning
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|skóre={{ku|1|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|1|2}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2
|góly1=Sanheim - 45:17
|góly2=&lt;br&gt;57:43 - Ehlers&lt;br&gt;59:11 - Olesen
|divákov=10 500
|tresty1=6
|tresty2=10
|strely1=40
|strely2=33
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905360_74_3_0.pdf
}}

===Semifinále===
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=24. máj 2025
|čas=14:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1={{SWE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre={{ku|2|6}}
|tretiny={{tretiny|0|2|0|2|2|2}}
|stav=0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4&lt;br&gt;1 : 4&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5&lt;br&gt;2 : 6
|góly1=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Nylander - 46:32&lt;br&gt;Lindholm - 47:13
|góly2=6:52 - Skjei&lt;br&gt;17:13 - Gauthier&lt;br&gt;31:07 - Garland&lt;br&gt;37:03 - Eyssimont&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;51:09 - Lacombe&lt;br&gt;55:53 - Pinto
|divákov=12 530
|tresty1=2
|tresty2=4
|strely1=29
|strely2=28
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905261_74_4_1.pdf
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell|rozhodca2={{GER}} André Schrader|čiarový={{CZE}} Daniel Hynek|čiarový2={{CAN}} Tarrington Wyonzek}}
{{Hokejbox2
|dátum=24. máj 2025
|čas=18:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre={{ku|7|0}}
|tretiny={{tretiny|3|0|1|0|3|0}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;6 : 0&lt;br&gt;7 : 0
|góly1=Niederreiter - 9:23&lt;br&gt;Jäger - 12:47&lt;br&gt;Niederreiter - 17:23&lt;br&gt;Malgin - 37:38&lt;br&gt;Schmid - 44:48&lt;br&gt;Riat - 52:02&lt;br&gt;Moy - 53:26
|góly2=
|divákov=12 530
|tresty1=10
|tresty2=10
|strely1=34
|strely2=17
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905262_74_4_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Christoffer Holm|rozhodca2={{CZE}} Jan Hribik|čiarový={{USA}} Nick Briganti|čiarový2={{USA}} Jake Davis}}

===Zápas o 3. miesto===
{{Hokejbox2
|bg=#ffdab9
|dátum=25. máj 2025
|čas=15:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre={{ku|6|2}}
|tretiny={{tretiny|0|0|3|0|3|2}}
|stav=1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;4 : 1&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;5 : 2&lt;br&gt;6 : 2
|góly1=Backlund - 25:16&lt;br&gt;Backlund - 29:50&lt;br&gt;Johansson - 37:09&lt;br&gt;Raymond - 42:55&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;Johansson - 48:25&lt;br&gt;55:03 - Zibanejad
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;43:15 - Olesen&lt;br&gt;46:02 - Ehlers
|divákov=12 530
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=37
|strely2=18
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905163_74_3_0.pdf
|rozhodca={{LAT}} Andris Ansons|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane|čiarový={{USA}} Jake Davis|čiarový2={{USA}} Shane Gustafson}}

===Finále===
{{Hokejbox2
|bg=#f7f6a8
|dátum=25. máj 2025
|čas=20:20
|štadión=Avicii Arena, Štokholm
|mužstvo1={{SUI|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre={{ku|0|1}} p
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|0|0|0|1}}
|stav=0 : 1
|góly1=
|góly2=62:02 - Thompson
|divákov=12 530
|tresty1=4
|tresty2=4
|strely1=25
|strely2=40
|správa=https://stats.iihf.com/hydra/905/IHM905164_74_4_0.pdf
|rozhodca={{CAN}} Michael Campbell|rozhodca2={{SWE}} Mikael Holm|čiarový={{DEN}} Albert Ankerstjerne|čiarový2={{FIN}} Onni Hautamäki}}

==Konečné poradie==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička|poznámka=Konečný výsledok}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1. |tím={{USA|lh|1}}|v=7|vp=2|pp=0|p=1|sg=46|ig=18|pozadie=gold|poznámka=Šampióni}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2. |tím={{SUI|lh|1}}|v=8|vp=0|pp=2|p=0|sg=47|ig=10|pozadie=silver|poznámka=Druhé miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3. |tím={{SWE|lh|1}}|v=8|vp=0|pp=0|p=2|sg=41|ig=18|pozadie=#cc9966|poznámka=Tretie miesto}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4. |tím={{DEN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=0|p=5|sg=29|ig=38|poznámka=Štvrté miesto}}
|-
|colspan=13|
{{Tabuľka ľadový hokej|5. |tím={{CAN|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=1|sg=35|ig=9|poznámka=rowspan=4{{!}}Vyradení vo štvrťfinále}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6. |tím={{CZE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=0|p=2|sg=37|ig=19}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7. |tím={{FIN|lh|1}}|v=4|vp=2|pp=0|p=2|sg=24|ig=15}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8. |tím={{AUT|lh|1}}|v=2|vp=2|pp=0|p=4|sg=21|ig=24}}
|-
|colspan=13|
{{Tabuľka ľadový hokej|9. |tím={{GER|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=1|p=3|sg=20|ig=22|poznámka=rowspan=6{{!}}Vyradení v skupinovej fáze}}
{{Tabuľka ľadový hokej|10.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=0|p=4|sg=17|ig=25}}
{{Tabuľka ľadový hokej|11.|tím={{SVK|lh|1}}|v=2|vp=0|pp=1|p=4|sg=9 |ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|12.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=13|ig=24}}
{{Tabuľka ľadový hokej|13.|tím={{SLO|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=1|p=5|sg=9 |ig=29}}
{{Tabuľka ľadový hokej|14.|tím={{HUN|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=8 |ig=39}}
|-
|colspan=13|
{{Tabuľka ľadový hokej|15.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=0|pp=0|p=6|sg=9 |ig=32|pozadie=#ffcccc|poznámka=rowspan=2{{!}}Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026 – I. divízia|I. A divízie&lt;br&gt;MS 2026]]}}
{{Tabuľka ľadový hokej|16.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=1|p=6|sg=8 |ig=27|pozadie=#ffcccc}}
|}

==Štatistiky turnaja==
'''Hetrik'''

''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Hráč
!Zápas
!width=&quot;20&quot;|Výsledok zápasu
|-
|{{NOR}} [[Stian Solberg]]
|align=center rowspan=2|{{USA|lh|1}} - {{NOR|lh|2}}
|align=center rowspan=2|{{ku|6|5}} pp
|-
|{{USA}} [[Tage Thompson]]
|-
|{{SUI}} [[Sven Andrighetto]]
|align=center|{{SUI|lh|1}} - {{GER|lh|2}}
|align=center|{{ku|5|1}}
|-
|{{FIN}} [[Eeli Tolvanen]]
|align=center|{{FIN|lh|1}} - {{SLO|lh|2}}
|align=center|{{ku|9|1}}
|-
|{{SWE}} [[Elias Lindholm]]
|align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SLO|lh|2}}
|align=center|{{ku|4|0}}
|-
|{{CZE}} [[Roman Červenka]]
|align=center|{{CZE|lh|1}} - {{KAZ|lh|2}}
|align=center|{{ku|8|1}}
|-
|{{SUI}} [[Andres Ambuhl]]
|align=center|{{HUN|lh|1}} - {{SUI|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|10}}
|}

'''Shut-out'''

''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).''
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Brankár
!Zápas
!width=&quot;50&quot;|Výsledok zápasu
!width=&quot;20&quot;|Úspešné zákroky
|-
|rowspan=2|{{SWE}} [[Jacob Markstrom]]
|align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SVK|lh|2}}
|align=center|{{ku|5|0}}
|align=center|15
|-
|align=center|{{SWE|lh|1}} - {{SLO|lh|2}}
|align=center|{{ku|4|0}}
|align=center|9
|-
|{{USA}} [[Joey Daccord]]
|align=center|{{DEN|lh|1}} - {{USA|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|5}}
|align=center|26
|-
|{{CAN}} [[Dylan Garand]]
|align=center|{{SLO|lh|1}} - {{CAN|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|4}}
|align=center|11
|-
|{{USA}} [[Jeremy Swayman]]
|align=center|{{USA|lh|1}} - {{HUN|lh|2}}
|align=center|{{ku|6|0}}
|align=center|13
|-
|rowspan=2|{{SUI}} [[Leonardo Genoni]]
|align=center|{{USA|lh|1}} - {{SUI|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|3}}
|align=center|23
|-
|align=center|{{HUN|lh|1}} - {{SUI|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|10}}
|align=center|6
|-
|rowspan=2|{{CAN}} [[Jordan Binnington]]
|align=center|{{CAN|lh|1}} - {{FRA|lh|2}}
|align=center|{{ku|5|0}}
|align=center|15
|-
|align=center|{{CAN|lh|1}} - {{SVK|lh|2}}
|align=center|{{ku|7|0}}
|align=center|14
|-
|{{SWE}} [[Samuel Ersson]]
|align=center|{{LAT|lh|1}} - {{SWE|lh|2}}
|align=center|{{ku|0|6}}
|align=center|20
|-
|{{SUI}} [[Stephane Charlin]]
|align=center|{{SUI|lh|1}} - {{NOR|lh|2}}
|align=center|{{ku|3|0}}
|align=center|12
|}

==Referencie==
{{Referencie}}

{{MS v ľadovom hokeji}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2025]]
[[Kategória:Športové podujatia v Štokholme]]
[[Kategória:Herning]]
[[Kategória:2025 v Dánsku]]
[[Kategória:2025 vo Švédsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej v Dánsku]]
[[Kategória:Ľadový hokej vo Švédsku]]</text>
      <sha1>8xcc60ydy4le2gazkjgche6bezpv10r</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Byzantské umenie v období obrazoborectva</title>
    <ns>0</ns>
    <id>638441</id>
    <revision>
      <id>8213432</id>
      <parentid>8184752</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T01:32:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>CommonsDelinker</username>
        <id>3521</id>
      </contributor>
      <comment>Odkaz na súbor Domenico_Morelli_002.JPG bol nahradený odkazom Domenico_Morelli_-_Gli_Iconoclasti.jpg.</comment>
      <origin>8213432</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="31179" sha1="s9fiupnsxqls19qbzh38ka1b2xbhgqs" xml:space="preserve">{{Pozri|historickom vývoji a filozoficko-náboženskom koncepte|Obrazoborectvo}}
[[Súbor:Clasm_Chludov_detail_9th_century.jpg|náhľad|Obrazoborec v Chludovom žaltári, detail z 9. storočia]]
'''Byzantské umenie v období obrazoborectva''' / '''ikonoborectva''' či '''ikonoklazmu''' je epocha dejín [[Byzantské výtvarné umenie|byzantského výtvarného umenia]] v období rokov [[730]]{{--}}[[843]]. Výraz obrazoborectvo pochádza z gréckych slov - εἰκῶν ''(eikón'' - obraz) + κλάστειν ''(klastein'' - lámať) a označuje hnutie, snažiace sa v [[Náboženstvo|náboženstve]] (predovšetkým v [[Kresťanstvo|kresťanstve]]) odstrániť náboženské idoly (predmety uctievania) a to predovšetkým obrazy, resp. [[Ikona|ikony]]. Obdobie [[Obrazoborectvo|obrazoborectva]] (ikonoklazmus) v [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] sa rozdeľuje do dvoch hlavných vĺn. Prvé obdobie boja proti uctievaniu ikon sa začalo v 20. rokoch 8. storočia (resp. oficiálne [[730]]), počas vlády [[Lev III. (Byzantská ríša)|Leva III.]] a trvalo až do vlády cisárovnej [[Irena (Byzantská ríša)|Ireny]] a usporiadania [[Druhý nicejský koncil|druhého nicejského koncilu]] v roku [[787]]. Druhé obdobie ikonoklazmu trvalo v rokoch [[815]] až [[843]]. Odporcovia obrazov sú označovaní ako ikonoklasti či obrazoborci, ich zástancovia, či ctitelia ako ikonoduli. Príčin ikonoklazmu bolo viacero a ich jednotlivý konkrétny vplyv sa nedá priamo dokázať. Najviac sa však do popredia vystupujú dôvody duchovného charakteru. V cirkevných kruhoch sa už dlhší čas prejednávala otázka výzdob chrámov a na niektorých, najmä východných teológov pôsobili moslimské názory nezobrazovania tvárí a ľudských postáv. Teologické vysvetlenie ikonoklazmu bolo, že nie je možné zobraziť duchovnú podstatu božstva, a uctievanie iba telesnej stránky osôb sa rovná modlárstvu. K príčinám ďalej možno pripočítať i neúspechy Byzancie na východnej fronte a arabskú expanziu, čo niektorí chápali ako znak toho, že sa od Byzancie odvrátil Boh a hľadali dôvody, prečo sa tak stalo.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Zástěrová
|meno=Bohumila
|titul=Dějiny Byzance
|vydanie=1.
|vydavateľ=Academia
|miesto=Praha
|rok=1992
|isbn=80-200-0454-8
|strany=114{{--}}117, 442}}&lt;/ref&gt;

== Historický kontext a vývoj umenia ==
[[Súbor:Domenico Morelli - Gli Iconoclasti.jpg|náhľad|Maľba ''Obrazoborci'', autor: Domenico Morelli, olej na plátne, [[19. storočie]]]]
Od smrti [[Justinián II.|Justiniána II.]] v [[8. storočie|8. storočí]] bola Byzantská ríša vystavená mnohým katastrofám. Na Blízkom východe to boli arabské nájazdy, ktoré zabrali najbohatšie provincie v [[Malá Ázia|Malej Ázii]], zatiaľ čo na severe sa na byzantských územiach medzi [[Dunaj]]om a [[Jadranské more|Jadranským morom]] usadili slovanské kmene. I napriek mocenským obtiažam sa však náboženské umenie naďalej vyvíjalo až do vypuknutia obrazoboreckej krízy. Ikonoklasti alebo „obrazoborci“, zúrivo napadali umeleckú tvorbu, ktorú považovali za predmet modloslužby a činili tak so značnou podporu cisárskeho dvora. Aj keď sú ikonoklasti známi hlavne na základe záznamov svojich protivníkov, nedávny výskum ukázal, že mali obrovské plány a snívali o všeobecnej reorganizácii štátu.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=CHÂTELET
|meno=Albert
|titul=Svetové dejiny umenia
|vydavateľ=HISTORIE DE L´ART
|rok=1999
|isbn=2-03-509306-6
|strany=206{{--}}208
|meno2=Bernard Philip
|priezvisko2=GROSLIER
|priezvisko3=PÍTROVÁ
|meno3=Lucie}}&lt;/ref&gt;

Keď obrazoborci zaútočili na náboženské umenie, vychádzali pôvodne zo starozákonných textov a prikázaní desatora: ''Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou!'' ([[Exodus (Biblia)|Ex]] 20,4{{--}}6).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul= Sväté písmo - Kniha Exodus 20. kapitola
|url=https://www.mojabiblia.sk/svatepismo/2/kniha-exodus-kapitola-20/katolicky-preklad/
|vydavateľ=www.mojabiblia.sk
|dátum prístupu=2019-09-30}}&lt;/ref&gt; [[Kresťanstvo]] sa podľa nich zmenilo a mnísi, ktorí boli hlavnými uchovávateľmi ikon z neho urobili materiálne náboženstvo - akési potomstvo [[Pohanstvo|pohanstva]], ktoré už nesúviselo s každodenným životom. Od [[4. storočie|4. storočia]] sa tieto nebezpečné tendencie ďalej rozvíjali; medzi kronikármi a hagiografmi dlhšie panovala otázka [[Ikona|ikon]] a [[Relikvia|relikvií]], či skôr zázračnej sily, ktorá sa im pripisuje. Znepokojení smerovaním duchovného života preto kázali návrat k primitívnejšiemu a pôvodnejšiemu kresťanstvu. Tieto povery nemali nič spoločné s umením, hoci ho zásadne zmenili, a ponižovali spolu s náboženstvom. Ikonoklasti sa v zásade nevyhlásili za nepriateľov voči všetkým umeleckým prejavom, ale iba proti ikonografickým obrazom, ktoré podnietili ich hnev a na ospravedlnenie svojej doktríny pripomenuli, že ich sám Boh zakázal v [[Biblia|Biblii]].

V každom prípade, nech už príčiny a zámienky obrazoborcov boli akékoľvek, pre umenie sa ich fanatické vyčíňanie stalo temnou stránkou. Bolo zničené obrovské množstvo umeleckých pamiatok kresťanského i antického umenia. Zrejme ako prvá verejná obeť novej cisárskej politiky padla ikona Krista na Chalke - bronzovej bráne konštatínopolského [[Veľký palác|Veľkého paláca]]. Ešte väčšia vlna prenasledovania ikon nastala za vlády [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantína V. Kopronyma]], ktorý dokonca ikonodúliu nechal odsúdiť na ikonoklastickom koncile v roku [[754]]. I napriek prenasledovaniu istých typov umenia a poklesu podpory umenia v tomto období vzniklo niekoľko významnejších stavieb (či skôr prestavieb) a diel, medzi nimi napr. [[Hagia Irena|Chrám Hagia Irena]], či solúnska [[Hagia Sofia (Solún)|Hagia Sofia]]. Väčšina obrazoboreckých diel sa však do dnešného obdobia nezachovala. Mnohé boli zničené v priebehu 20. storočia, počas grécko-tureckej vojny a niektoré vďaka požiarom. Zachovala sa však napr. výzdoba kostolíka svätého Kyriaka na ostrove [[Naxos (ostrov)|Naxos]]. Umelci sa v tomto období snažili zjednodušiť zobrazovanie kresťanských motívov a namiesto tvárí sa orientovali na kríže a symboly. V mozaike sa využíval motív vtáctva, divých zvierat a rastlín vychádzajúci z perzských a helenistického motívov. K definitívnemu obnoveniu kultu ikon prišlo až za vlády [[regent]]ky [[Theodora (9. storočie)|Theodory]] v roku [[843]]. Tento deň je dodnes vo východných cirkvách oslavovaný ako [[nedeľa ortodoxie]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Bayet
|meno=Charles
|titul=Byzantine Art
|vydavateľ=Parkstone Press International
|miesto=New York
|isbn=978-1-78310-385-0
|strany=34{{--}}37}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Liddskaja.jpg|vľavo|náhľad|Konštantínopolský patriarcha [[Germanos I.]] s ikonami podporovanými anjelmi]]

=== Prvé obrazoborecké obdobie (730{{--}}787) ===
[[Súbor:Martyrdom of Euthymius of Sardeis.jpg|náhľad|Mučenie biskupa Euthymia zo Sárd byzantským cisárom [[Michal II. (Byzantská ríša)|Michalom II.]] v roku [[824]] v rukopise z [[13. storočie|13. storočia]]]]
[[Súbor:Crist_Figure_Deesis_Mosaic_Chora_Church.JPG|vľavo|náhľad|Mozaika Krista Spasiteľa v [[Chora|Chráme Chora]] (neskorší chrám), verí sa, že ide o obdobné zobrazenie Krista ako na bráne v [[Chalka|Chalke]] (ktoré bolo počas obrazoborectva zničené)&lt;ref name=&quot;:HJ&quot;&gt;Herrin, Judith (2016), Bizans: Bir Ortaçağ İmparatorluğunun Şaşırtıcı Yaşamı, Uygur Kocabaşoğlu, çev. (4 vyd.), İstanbul: İletişim Yayınları, ISBN 9789750507496&lt;/ref&gt;]]
Za počiatok obrazoboreckej krízy sa považuje odstránenie obrazu Krista Spasiteľa  [[Lev III. (Byzantská ríša)|Levom III. Sýrskym]] z bronzovej brány Veľkého paláca v [[Chalka|Chalke]] v roku [[726]]. To vyvolalo v religióznej Byzancii obrovské pobúrenie. Cisár najprv nariadil, aby ikony svätých boli v chrámoch zavesené vyššie, aby ich horliví veriaci nemohli pobozkať. Ikony sa stali znamením materiálneho uctievania - idolatrie. V roku [[728]] cisár zašiel ešte ďalej a ikony nechal odstrániť úplne. Tieto opatrenia priniesli povstania v [[Grécko|Grécku]] a [[Taliansko|Taliansku]], kde sa pápež [[Gregor II. (pápež)|Gregor II.]] postavil na čelo odporu. V Konštantínopole bola opozícia zvlášť zložená z mníchov a obyčajných ľudí. Protestujúce davy však boli rozptýlené a protest vyústil v sériu zatknutí a popráv.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Dochované pramene poukazujú na pravdepodobné motívy, ktoré cisára viedli k vydaniu rozkazu – zvrat v bojoch s [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimami]] a [[Vulkánska erupcia|erupcia]] na [[Sopka|vulkanickom]] [[ostrov]]e [[Théra]], v ktorých Lev videl prejav [[Boh|Božieho]] hnevu. Náboženským [[edikt]]om v roku [[730]] Lev zakázal uctievanie náboženských ikon, nesankcionoval však iné formy umenia než umenie náboženské; edikt sa nevzťahoval ani na obraz [[cisár]]a, ani na náboženské symboly ako napr. [[Kresťanský kríž|kríž]]. Uctievanie obrazov označil za formu modloslužobníctva. Pri svojej aktivite otázku nekonzultoval s [[Cirkev alebo náboženská spoločnosť|cirkvou]], a preto zrejme bol veľmi prekvapený širokou opozíciou, ktorá proti nemu vyvstala. Bitka ikonoklazmu sa stala ešte drsnejšou za vlády Levovho syna [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantína V.]], ktorý nastúpil k moci v roku [[741]]. Odpor, ktorému cisár čelil sa devastujúco zvrhol a ochrana náboženského umenia si vyžiadala život viacerých mučeníkov. V roku [[754]] Konštantín do Hierie zvolal [[ikonoklastický koncil]] (resp. synodu, či radu) asi 300 biskupov, ktorej sám predsedal.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

{{Citát
|Sme presvedčení, že hanebné umenie maľby je rúhaním sa proti základnej dogme našej spásy, to znamená proti inkarnácii Krista. Čo robí neznalý umelec, ktorý v sviatostnom duchu líči, čo nesmie byť zobrazené, a chce so svojimi zašpinenými rukami dať formu tomu, čomu sa nesmie veriť s výnimkou srdca? Vytvára obraz a nazýva ho Kristom. Kristovo meno značí Boha a človeka. Preto, ak existuje obraz Boha aj človeka, potom sa umelci hlúpo pokúsili vykresliť božské, čo je nemožné,... Ak niektorí hovoria že máme pravdu v téme Kristových obrazov, ale mýlime sa v téme obrazov Márie, prorokov, apoštolov a mučeníkov, ktorí boli úplnými ľuďmi a neboli tvorení dvomi podstatami, odpovieme mu, že všetci musia byť odmietnutí tak isto. Kresťanstvo úplne zvrátilo pohanstvo, nielen pohanské obete, ale aj pohanské obrazy.
|Vyhlásenie koncilu, ktorý v roku [[754]] zvolal [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantín V.]]&lt;ref name=&quot;:2&quot;/&gt;}}
Koncil nebol neskôr cirkvou uznaný ako [[Ekumenický koncil|ekumenický]], pretože ho nepotvrdil ani [[druhý nicejský koncil]] a ani pápež. Záležitosť bojov o ikony avšak neukončil, naopak, začal obdobie početných teologických argumentov pre a proti uctievaniu ikon. Pevnosťami zástancov obrazov sa stali [[kláštor]]y a mníšske komunity. Jedným z najdôležitejších protagonistov ikonodulov sa stal svätý [[Ióannés Damaskénos|Ján Damaský]], ktorý vo svojich dielach ako prvý podáva ucelenú náuku o uctievaní obrazov. Hovorí, že ak [[kresťan]] uctieva obraz Ježiša, [[Panna Mária|Panny Márie]] alebo svätých, nejde o modloslužbu. Zdôrazňoval, ikona je symbolom na základe Božej milosti a nie pre svoju podobu, či charakter. Ľuďmi vytvorenú materiálnu ikonu preto nemožno uctievať viac ako Boha. Súčasne hlásal, že pre poznanie Božieho kráľovstva je dôležitý aj zrak a nielen sluch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko= Gerát
|meno= Ivan
|titul= Úvod do vizuálnej kultúry stredoveku
|url= http://ff.truni.sk/sites/default/files/publikacie/gerat_vizualna_kultura_stredoveku.pdf|dátum vydania=2013
|dátum prístupu=29.9.2019
|vydavateľ= Katedra histórie Filozofickej fakulty v Trnave
|strany= 14{{--}}20}}&lt;/ref&gt; Ideologicky zástancovia ikonodúlie vychádzali z platónskej dualistickej ideológie. K istým nestarozákonným (ale helénskym) argumentom sa priklonili aj obrazoborci, čo bolo badať už aj v dokumente Horos).&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Vyhlásenia obrazoboreckého koncilu nasledovali všeobecné opatrenia a v kostoloch boli nástenné maľby a [[Mozaika|mozaiky]] zakryté vápnom. Náboženské scény boli nahradené krajinou a úplne svetskými kompozíciami. Od biskupskej rady sa prenasledovanie mníchov a ikonodulov stalo vážnejším. Mnohí boli uvrhnutí do väzenia, zbití, či dokonca zabití. Konštantín V. dokonca uspel vo svojom úsilí o úplné zničenie monasticizmu (kláštorného života) v ríši. Toto násilie podnietilo ďalšie reakcie. [[Konštantínopolský ekumenický patriarchát|Konštatinopolský patriarcha]] [[Germanos I.]], ktorý sa zastal uctievania náboženských obrazov, v nadväznosti na edikt buď rezignoval alebo musel odstúpiť. Na Západe zvolal kvôli vyriešeniu obrazoboreckej otázky [[pápež]] [[Gregor III. (pápež)|Gregor III.]] dve [[Synoda|synody]], ktoré Levovo konanie odsúdili. V reakcii na to Lev zabral niektoré územia (najmä južné Taliansko), ktoré spadali pod pápežskú jurisdikciu. Na začiatku ani tak nešlo o spor v teologických otázkach, skôr o praktických dôsledkoch. V uctievaní obrazov videl cisár prekročenie [[Biblia|biblického]] prikázania [[Desatoro|Desatora]], ktoré zakazuje zobrazovanie Boha.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko= Millet
|meno= G.
|titul= Recherches sur I´iconographie de l´Evangile
|vydavateľ= De Boccard
|miesto= Paríž
|rok= 1916
|url= https://archive.org/details/recherchessurlic001880mbp/page/n8}}&lt;/ref&gt;

{{Citát
|Ikony Krista, Bohorodičky a svätých boli odovzdané plameňom a zničené, kým vyobrazenia stromov, vtákov, zvierat a zvlášť takých diabolských scén ako dostihov, lovu, divadelných predstavení a hier v hipodróme sa starostlivo chránili...chrám sa zmenil v zelinkársku záhradu a vtáčiu klietku.
|([[Ján Damaský]]: Reči na obranu obrazov)}}
[[Súbor:Seventh_ecumenical_council_(Icon).jpg|náhľad|[[Druhý nicejský koncil|Druhý nikájsky koncil]], ruská ikona zo 17. storočia]]
V reakcii na list [[Teodor Studita|Theodora Studitu]], ktorý napísal pápežovi [[Paschal I.|Paschalovi I.]] a v ktorom kritizoval cisárove konanie, Konštantín V. pristúpil k zásahom proti kláštorom, v rámci ktorých prebiehalo ničenie a znehodnocovanie ostatkov svätých (v pravosláví označovaných ako ''mošči'') a skonfiškovanie kláštorného majetku. Konštantínov syn [[Lev IV. (Byzantská ríša)|Lev IV.]] ([[775]]{{--}}[[780]]) bol v tejto otázke viac naklonený vzájomnej dohode, ale krátko pred smrťou začal vystupovať veľmi tvrdo proti ikonodúlom. Medzitým však zomrel a [[Irena (Byzantská ríša)|Irena]] sa ujala vlády namiesto jeho syna [[Konštantín VI. (Byzantská ríša)|Konštantína VI.]] ([[780]]{{--}}[[797]]) ako [[regent]]ka.

Nástupca [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantína V.]], [[Lev IV. (Byzantská ríša)|Lev IV.]] ([[775]]{{--}}[[780]]), sa už ukázal byť menši odporca ikon; po jeho smrti sa cisárovná Irena pokúsila obnoviť uctievanie ikon a uložiť rozhodnutia novej rady autoritu v roku [[754]]. Jej prvé pokusy neboli úspešné. Ikonoklasti mali v armáde veľa priaznivcov; cisárska stráž vyhnala zhromaždených biskupov a vyhrážali sa im smrťou. [[Irena (Byzantská ríša)|Irena]] zvolala nový ekumenický koncil ([[Druhý nicejský koncil]]), ktorý sa zišiel už v roku [[786]] v [[Konštantínopol]]e, ale ktorého jednanie bránili vojenské jednotky verné obrazoboreckým snahám cisárov. Koncil sa presťahoval do [[İznik|Nikáje]] a zmenil rozhodnutia predchádzajúcich ikonoklasistických synod. Uznesenie koncilu potvrdil [[pápež]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni kresťania]] považujú tento koncil za posledný z ekumenických koncilov. Pre ikonodulov nastala priaznivá doba, ktorá trvala až do nástupu cisára [[Lev V. (Byzantská ríša)|Leva V.]] v roku [[813]]. Akty, ktoré zdôrazňujú tieto rokovania, sa týkajú dejín umenia, pretože biskupi sa snažili zhromaždiť všetky historické a teologické argumenty v prospech uctievania ikon. Práca rady [[754]] bola v druhom období obrazoborectva zrušená.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

{{Citát
|Vyhlasujeme obnovenie svätých obrazov, budú obnovené v kostoloch, na objektoch uctievania, na odevoch, na stenách, na jednotlivých umeleckých dielach, v domoch a na uliciach; pretože čím viac ich bude vidieť, tým viac si bude pamätať na úctyhodnú spomienku kvôli číslam, ktoré reprezentujú.
|Vyhlásenie [[Druhý nicejský koncil|Druhého nicejského koncilu]], ktorý zvolala cisárovná [[Irena (Byzantská ríša)|Irena]]}}

=== Druhé obrazoborecké obdobie (814{{--}}843) ===
[[Súbor:The Restoration of the Icons - Google Art Project.jpg|náhľad|[[Nedeľa ortodoxie|Triumf ortodoxie]], diptych 14.{{--}}15. storočie]]
V prvej polovici [[9. storočie|9. storočia]] získali prevahu znovu ikonoklasti. V roku [[820]] nastúpil na trón [[Michal II. (Byzantská ríša)|Michal II.]], ktorý sa v roku [[824]] sťažuje v liste [[Ľudovít I. Pobožný|Ľudovítovi Pobožnému]] na to, že sa v [[chrám]]och vyskytujú ikony. Michal II. potvrdil platnosť záverov ikonoklastického koncilu v Hierei z roku [[754]]. Uprednostňovali ich aj nasledovní panovníci [[Lev V. (Byzantská ríša)|Lev V. Arménsky]] ([[813]]{{--}}[[820]]) a [[Teofil (Byzantská ríša)|Theofilos]] ([[829]]{{--}}[[842]]). [[Lev V. (Byzantská ríša)|Lev V.]] ([[813]]{{--}}[[820]]) začal novú fázu prenasledovania ikon. Motívom mu boli opäť vojenské neúspechy vykladané ako prejav Božieho nesúhlasu. [[Teofil (Byzantská ríša)|Theofilova]] vláda sa vyznačovala výstavbou krásnych svetských stavieb. Rozšíril sa a vyzdobil veľký cisársky palác a nechal vystavať aj nové kostoly. Postavené boli podľa jeho rozkazov v obrazoboreckom štýle bez obrazov - boli ozdobené bohatstvom ornamentálnej výzdoby. Obrazy opäť zmizli a Theofil nariadil zatvorenie všetkých kláštorov v mestách a dedinách. Po Theofilovej smrti nastúpil na trón jeho syn [[Michal III. (Byzantská ríša)|Michal III.]], ktorý mal iba tri roky a moci sa ujala jeho manželka [[Theodora (9. storočie)|Teodora]], ktorá vládla ako regentka. Podobne ako pred päťdesiatimi rokmi Irena, aj Theodora v roku [[843]] opätovne povolila uctievanie ikon a zvrátila rozhodnutie predchádzajúcich obrazoboreckých koncilov. Od tej doby sa v [[Byzantský obrad|byzantskom obrade]] každú prvú nedeľu [[Veľký pôst|Veľkého pôstu]] oslavuje sviatok triumfu [[Ortodoxia|ortodoxie]], a táto nedeľa sa nazýva [[Nedeľa ortodoxie]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Architektúra ==
[[Súbor:Hagia Eirene Constantinople 2007.jpg|náhľad|Interiér chrámu Hagia Irena, ktorý prešiel počas obrazoboreckého obdobia reštaurovaním]]
Pre rozvoj umenia znamenalo obdobie obrazoborectva úpadok, ktorý súvisel jednak s odporom voči idolom - ikonám, či inej výzdobe chrámov&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; a následne aj s bojmi proti Arabom, ktorí obsadili najbohatšie územia Byzantskej ríše (najmä obilnicu ríše [[Egypt]]). Strata ziskov a navýšenie výdavkov neprialo umeniu a preto utíchla výstavba veľkolepých diel a zmenil sa aj štýl miest a usporiadanie spoločnosti. Nevznikajú už kúpele ani mnohé iné verejné budovy, istý posun však nastal vo fortifikačnej architektúre - v hradbách a vo vežovom opevnení (''tetrapyrgie'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko= VAVŘÍNEK
|meno= Vladimír
|titul= Encyklopedie Byzance
|vydanie= 1
|vydavateľ= Libri
|miesto= Praha
|rok= 2011
|isbn= 978-80-7277-485-2
|strany= 71{{--}}75
|meno2= Petr
|priezvisko2= BALCÁREK
|poznámka= Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada
|zväzok= 33}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Constantinople Hagia Eirene.png|náhľad|Pôdorys chrámu [[Hagia Irena]], prestavba v období ikonoklazmu]]
[[7. storočie|7.]]{{--}}[[9. storočie]] tak bolo pre architektúru skôr obdobím úpadku. Z významnejších udalostí možno spomenúť najmä prestavby a opravy. Po zemetrasení v roku [[740]] bol prestavaný konštantínovsko-justiniánovský chrám [[Hagia Irena|Hagie Ireny]], ktorý síce zachoval pôvodný tvar a mierku baziliky, avšak zároveň odstránil niektoré závažné problémy klenbovej architektúry. Podobne boli neskôr opravené aj iné chrámy, medzi nimi aj [[Hagia Sofia]].

Chrámy ktoré vznikali v ikonoklastickom období boli menšie a menej vyzdobené. Aktérmi ich výstavby málokedy boli cisárske páry (napr. z obdobia cisára [[Konštantín VI. (Byzantská ríša)|Konštantína VI.]] a cisárovnej [[Irena (Byzantská ríša)|Ireny]] sa cisárske architektonické dielo zachovalo len v Hagii Sofii Solúnskej). Vo svetskej oblasti umelecké aktivity napriek obmedzeným zdrojom z Konštantínopola nikdy nevymizli. Vznikali však súkromné, pomerne inovatívne kláštory (napr. Kláštor svätého Jána Teológa,...), ktoré boli v ikonoklastickom období často útočiskom ikonodulov (odporcov ikonoborcov).&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;HALDON, John; BRUBAKER, Leslie. Byzantium in the Iconoclast Era, c. 680-850: A History. 2. vyd. Cambridge University Press, 2015. 944 s. (ďalej len History). ISBN 1107626293. S.  294{{--}}305 (po anglicky)&lt;/ref&gt;

Zdobili sa prevažne kresťanskými symbolmi a rastlinnými motívmi podobne ako chrámy a paláce v [[Orient]]e. Z Byzancie si [[Umajjovci|umájjovskí]] kalifovia pozvali v tomto období mozaikárov, aby vyzdobili Veľkú mešitu v [[Damask]]u a Skalnú kupolu v [[Jeruzalem]]e. Dekoratívny štýl z Orientu zapustil korene v Bryase (pravdepodobne dnešný Maltep, predmestie [[Konštantínopol]]a), kde okolo roku [[830]] cisár [[Teofil (Byzantská ríša)|Theofil]] vybudoval palác v štýle „''[[saracén]]skych palácov, od ktorých sa neodlišoval ani tvarom ani výzdobou''“. Nechal takisto vyzdobiť [[Veľký palác]] pavilónmi s maľovanou a sochárskou výzdobou, ako aj s mramorovými [[Portikus|portikmi]], ktoré boli imitáciou umájjovských stavieb. Veľká galéria nazývaná ''magnaura'', bola, ak možno veriť neskorším islamským spisovateľom, plná akýchsi časových strojov (hodín) schopných ukazovať čas.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

[[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantín V.]] nechal nanovo vyzdobiť ''Milion'' - budovu označujúci stred ríše - výjavmi pretekov vozov. Najmä v období druhej vlny obrazoborectva bolo vystavaných takisto niekoľko palácov, či rekonštrukcií starších palácov, avšak len pramálo zmienok, či pamiatok z nich (podobne ako z vtedajších kláštorov) pretrvalo dodnes.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Isté náznaky byzantského vplyvu v tomto období možno badať aj za hranicami ríše u Bulharov ([[Pliska]]), v pápežskom [[Rím]]e ([[Lateránske triklínium]]), v [[Oratórium (architektúra)|oratóriu]] Theodulfa Orleánskeho, či v San Julian de los Prados neďaleko [[Oviedo|Ovieda]].&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Umelecká, sociálna a hospodárska obnova sa začala ešte pred prvou známou mozaikou ([[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]]), ktorá vznikla po období obrazoborectva v [[Apsida (architektúra)|apside]] [[Hagia Sofia|Hagie Sofie]]. Vysvätená bola v roku [[867]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
[[Súbor:Meister der Demetrius-Kirche in Saloniki 002.jpg|náhľad|vľavo|[[Demeter Solúnsky|Svätý Demeter Solúnsky]] a dvaja donátori, [[Solún]], jedna z mála zachovaných mozaík z obdobia tesne pred nástupom obrazoborectva, 7. až 8. storočie]]

== Mozaika, maliarstvo a socha ==
[[Súbor:Nuremberg chronicles f 108r 1.png|náhľad|[[Norimberská kronika]] - [[Lukáš (evanjelista)|apoštol Lukáš]] označovaný aj za prvého ikonopiscu a zakladateľa ikonopiseckej tradície]]

V 7. storočí a 8. storočí nevznikajú v Byzancii žiadne monumentálne mozaikové diela. Obrazoborecká mozaika využíva zoomorfné a rastlinné prvky a zatracuje figurálne zobrazenia. Len zázrakom prežilo niekoľko diel z obdobia tesne pred nástupom obrazoboreckých kríz. Mozaika Predstavenia Krista v konštatinopolskom chráme Theotokos Kyriotissa bola zachránená pred obrazoborcami len vďaka tomu, že vnútorná štruktúra kostola sa zmenila krátko po dokončení mozaiky, čo dokazuje že tradícia priestorového [[Iluzionizmus|iluzionizmu]] bola pred obrazoborectvom ešte stále živá. Na porovnanie s ostatnými mozaikami ukazuje výnimočný charakter prerušených dobových tendencií vyššie spomínaná mozaika. Zrieknutie sa reality typické pre toto obdobie vidno i pri mozaike – postavy v neprirodzených postojoch obklopujú nehybného [[Ježiš Kristus|Krista]], ktorý ničím okrem kontrapostu nepripomína klasickú formu. Postavy sa reprodukujú podľa náčrtov a sú osadené do zlatého alebo modrého pozadia kde sa ako by vznášajú. Súbor figurálnych mozaík z prechodného obdobia smerujúceho k obrazoborectvu sa zachoval v Solúne v Chráme svätého Demetera. Neviažu na jednu tému, a ani nepochádzajú z rovnakého obdobia. Spoločná na nich je len interpretácia ľudskej postavy. Svetské postavy donátorov, ktorí obklopujú svätého Demetria na pilieri kazateľnice visia vo vzduchu nedotýkajúc sa zeme a zdajú sa byť menej skutočné ako sám svätec. Ich tela strácajú podobu pod sériou plochých stúh.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko= Mango
|meno= Cyril
|titul= Art of Byzantine Empire
|vydavateľ= Source and Document
|miesto= Englewood Cliffs
|rok= 1972
|isbn= 978-0802066275
|strany= 125{{--}}149
|url= https://books.google.sk/books/about/The_Art_of_the_Byzantine_Empire_312_1453.html?id=rSvf_KMYQiwC&amp;redir_esc=y}}&lt;/ref&gt;

Keďže obrazoborectvo neprialo náboženskému zobrazovaniu osôb, tvorba ikon, či iných vizuálnych zobrazení, bola v tomto období v značnej regresii. Takmer vôbec neboli tvorené nové diela, ba skôr boli ničené diela staršej datácie. V tom to období takisto nevznikajú žiadne sochárske diela, pretože boli odmietané ešte viac ako ikony. Sochy predstavovali väčšie nebezpečenstvo modloslužby, a preto boli mnohé z nich zničené, alebo o nich nemáme žiadne informácie.

== Úžitkové umenie ==

=== Zlatníctvo ===
Zlatníctvo prosperovalo najmä v okolí hlavne mesta Konštantínopola, čo potvrdzujú šperky z [[Dumbarton Oaks]]. Predstavenie je klasickým námetom prvých byzantských cyklov z [[Evanjelium|evanjelia]]. Významnou ukážkou sú sýrske či egyptské bronzové kadidelnice. Viditeľná absencia byzantských minci z tohto obdobia naznačuje obmedzenie obchodu. Kronikár Theofanés uvádza, že víno, olej a ostatne potraviny slúžili ako platidlo a že hodnostári platili svojimi odevmi. Mincovňa v Konštantínopole síce pokračovala v razení zlatých minci, avšak už za vlády [[Hérakleios (Byzantská ríša)|Herákleia]] boli zatvorené mincovne v [[Bitýnia|Nikomedií]] a [[Kyzik]]u.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Irenekirken.jpg|Jednoduchý kríž v apside: príklad umenia obrazoborcov v chráme [[Hagia Irena]] v [[Konštantínopol]]e
Súbor:Leo III Miliaresion.jpg|Za cisára [[Lev III. (Byzantská ríša)|Leva III]]. Zavádza sa Miliaresion, nová strieborná minca bez figurálneho znázornenia - byzantský náprotivok k [[dirham]]u kalifa Abd al-Malíka. Čisto textové znázornenie je obrazoborecké.
Súbor:Solidus-Leo III and Constantine V-sb1504.jpg|[[Lev III. (Byzantská ríša)|Leo III.]] a [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantín V.]], zlaté solidy
Súbor:Agia Kyriaki on Naxos, iconoclastic frescos, 9th-12th c, 119021x.jpg|Detail fresiek predstavujúcich prírodný motívy v chrámoch
Súbor:48-manasses-chronicle.jpg|Ilustrátor zo 14. storočia, ktorý na základe príkazu [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantína V.]] znázornil zničenie kláštora. (Manassova kronika)
Súbor:Feodora and Lazar (Skylitzis Chronicle).jpg|Stretnutie cisárovnej [[Theodora (6. storočie)|Theodory]] s maliarom (mučeníkom) Lazarom, ktorý trpel za vlády cisára [[Teofil (Byzantská ríša)|Teofila]]
Súbor:Eagle Dome4(js).jpg|Dekoratívny štýl Umájjovskej mešity v [[Damask]]u, ktorú pomohli vyzdobiť najatí byzantskí umelci
Súbor:Angel Nikea.jpg|„Nicejský anjel“, mozaika, ktorá rozptýlila ikonoklastov zmyselnosťou ([[7. storočie]], obnovené po zničení)
Súbor:Феодор и Феофан Начертанные.jpg|Svätí Theodor a Theofanes, významní odporcovia obrazoborectva
Súbor:Studite.jpg|[[Teodor Studita]], odporca ikonoklazmu - jeho odporcovia studiti boli v období obrazoboreckej krízy jednou z najväčších opozícií cisárskemu (obrazoboreckému) prúdu
Súbor:Germigny Jplm optim.jpg|[[Oratórium (architektúra)|Oratórium]] Theodulfa Orleánskeho inšpirované byzantským umením, vzniklo v období obrazoboreckej krízy
Súbor:184 Església de San Julián de los Prados, o de Santullano (Oviedo), pintures murals.jpg|Astúrsky chrám [[San Julián de los Prados]], ktorý vychádza z typickej byzantskej architektúry tvorí opačný prístup k freskám narozdiel od obrazoborcov z daného obdobia 
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Obrazoborectvo]]
* [[Nedeľa pravoslávia|Nedeľa ortodoxie]]
* [[Druhý nicejský koncil]]
{{Portál|Byzantská ríša|3=Umenie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.byzconf.org/byzantine-iconoclasm/ obrazoborectvo (anglicky)]
* [https://courses.lumenlearning.com/suny-arthistory1/chapter/iconoclasm/ obrazoborectvo (anglicky)]
* [https://www.khanacademy.org/humanities/medieval-world/byzantine1/beginners-guide-byzantine/a/iconoclastic-controversies ikonoklastická kontroverzia - Khanacademy.org (anglicky)]
* [https://www.youtube.com/watch?v=W604NAxQjys prvé obrazoborectvo (726]{{--}}[https://www.youtube.com/watch?v=W604NAxQjys 787)] a [https://www.youtube.com/watch?v=uoEH9wiWdy8 druhé obrazoborectvo (815]{{--}}[https://www.youtube.com/watch?v=uoEH9wiWdy8 843)] - videá/prednášky (anglicky)
* [https://www.flickr.com/photos/byzants/45412757044/in/photostream/ mozaika Predstavenia Krista (jediná zachovaná figurálna mozaika v Konštantínopole]
* [https://sourcebooks.fordham.edu/source/icono-cncl754.asp znenie výsledkov synody z roku 754], dostupne aj [https://www.ccel.org/ccel/schaff/npnf214.xvi.x.html tu]

{{Byzantské výtvarné umenie}}

[[Kategória:Byzantské umenie]]
[[Kategória:Stredoveké umenie]]
[[Kategória:Kresťanské umenie]]
[[Kategória:Obrazoborectvo v Byzantskej ríši]]</text>
      <sha1>s9fiupnsxqls19qbzh38ka1b2xbhgqs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Barbora Krajčírová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>641677</id>
    <revision>
      <id>8213478</id>
      <parentid>8135847</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:43:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-26308-22</username>
        <id>293439</id>
      </contributor>
      <origin>8213478</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4161" sha1="k05z7j57cmax8m20j3b4pmexugwh1sr" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Barbora Krajčírová
 | Rodné meno         = Barbora Rakovská
 | Popis osoby        = televízna a rozhlasová moderátorka
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1986|08|08}}
 | Miesto narodenia   = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = Bratislava
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = Slovensko
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Univerzita Komenského v Bratislave]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Partner            = 
 | Deti               = 3
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Barbora Krajčírová''' rod. '''Rakovská''' (* [[8. august]] [[1986]], [[Bratislava]]) je dlhoročnou televíznou a rozhlasovou moderátorkou. S moderovaním zbierala prvé skúsenosti ako 17 ročná v hudobnej relácii ''Dekahity'' v [[TV Markíza]]. Neskôr pôsobila v regionálnych televíziách Bratislava – Ružinov a Bratislava – Nové mesto, kde pracovala ako redaktorka v daných mestských častiach.

V komerčnej mediálnej sfére začala ako hlásateľka ''Počasia'' v TV Markíza, moderátorka v relácii ''[[Teleráno]]'', ''[[Slovensko má talent]]'', ''Kabrioleto'', ''Žrebovanie výherných čísel'', ''Pláž 33''. V [[TV JOJ]] uvádzala ''Tanec Snov'', ''Moja prvá dovolenka'', ''15 výročie TV JOJ'' a rôzne súťaže. V súčasnosti moderuje ''TIPOS – žrebovanie lotérií'', reláciu ''Folklorika'' a rannú aj popoludňajšiu show v [[Rádio Jemné|rádiu Jemné]]. Z rozhlasového éteru sa v minulosti prihovárala aj z [[Rádio Vlna|rádia Vlna]] či [[Europa 2]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zivotopis.osobnosti.cz/barbora-rakovska.php|titul=Zivotopis.osobnosti.cz|dátum prístupu=8.11.2019}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://feminity.zoznam.sk/profil/370/barbora-rakovska|titul=Feminity.sk|dátum prístupu=8.11.2019}}&lt;/ref&gt;

Barbora sa okrem moderovaniu venuje aj detskej tvorbe. Vyštudovala [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|pedagogickú fakultu univerzity Komenského v Bratislave]], odbor cudzie jazyky, anglický jazyk a literatúru a francúzsky jazyk a literatúru. Napísala detské knihy ''Z hrnca do rozprávky'' (2014), ''Hrebienok'' (2015), detské skladby v albume [[Superdeti]] (2015). Momentálne textovala a tvorila detské skladby pre hudobnú stanicu Lala TV s Mariánom Čurkom a jej autorským projektom Superdeti. Vzdelanie si v súčasnosti dopĺňa na doktorandskom štúdiu na univerzite v Prešove. Je vydatá a má tri deti, dcéry Amiu a Chiaru a syna Kristiána.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.fortey.sk/ostatne/sukromie-u-mna-patri-do-mojho-sveta-barbora-krajcirova|titul=Fortey.sk|dátum prístupu=9.11.2019|url archívu=https://web.archive.org/web/20191109065642/https://www.fortey.sk/ostatne/sukromie-u-mna-patri-do-mojho-sveta-barbora-krajcirova|dátum archivácie=2019-11-09}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://feminity.zoznam.sk/c/908227/prve-foto-krasna-moderatorka-barbora-krajcirova-porodila-k-dcerke-amii-pribudol-bracek|titul=Feminity.sk|dátum prístupu=21.8.2020}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:Krajčírová, Barbora}}
[[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]]
[[Kategória:Slovenskí rozhlasoví moderátori]]
[[Kategória:Absolventi Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]</text>
      <sha1>k05z7j57cmax8m20j3b4pmexugwh1sr</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213487</id>
      <parentid>8213478</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:08:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>Upravený infobox, pridané wikilinky</comment>
      <origin>8213487</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4187" sha1="7edyksbfcoi9vkd4qudu59rfcvt4j35" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Barbora Krajčírová
 | Rodné meno         = Barbora Rakovská
 | Popis osoby        = televízna a rozhlasová moderátorka
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1986|08|08}}
 | Miesto narodenia   = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]]
 | Dátum úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = Bratislava
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = Slovensko
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Univerzita Komenského v Bratislave]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = Ľuboš Krajčír
 | Partner            = 
 | Deti               = 3
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Barbora Krajčírová''' rod. '''Rakovská''' (* [[8. august]] [[1986]], [[Bratislava]]) je dlhoročnou televíznou a rozhlasovou moderátorkou. S moderovaním zbierala prvé skúsenosti ako 17 ročná v hudobnej relácii ''Dekahity'' v [[TV Markíza]]. Neskôr pôsobila v regionálnych televíziách Bratislava – Ružinov a Bratislava – Nové mesto, kde pracovala ako redaktorka v daných mestských častiach.

V komerčnej mediálnej sfére začala ako hlásateľka ''Počasia'' v TV Markíza, moderátorka v relácii ''[[Teleráno]]'', ''[[Slovensko má talent]]'', ''Kabrioleto'', ''Žrebovanie výherných čísel'', ''Pláž 33''. V [[TV JOJ]] uvádzala ''Tanec Snov'', ''Moja prvá dovolenka'', ''15 výročie TV JOJ'' a rôzne súťaže. V súčasnosti moderuje ''TIPOS – žrebovanie lotérií'', reláciu ''Folklorika'' a rannú aj popoludňajšiu show v [[Rádio Jemné|rádiu Jemné]]. Z rozhlasového éteru sa v minulosti prihovárala aj z [[Rádio Vlna|rádia Vlna]] či [[Europa 2]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://zivotopis.osobnosti.cz/barbora-rakovska.php|titul=Zivotopis.osobnosti.cz|dátum prístupu=8.11.2019}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://feminity.zoznam.sk/profil/370/barbora-rakovska|titul=Feminity.sk|dátum prístupu=8.11.2019}}&lt;/ref&gt;

Barbora sa okrem moderovaniu venuje aj detskej tvorbe. Vyštudovala [[Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|pedagogickú fakultu univerzity Komenského v Bratislave]], odbor cudzie jazyky, anglický jazyk a literatúru a francúzsky jazyk a literatúru. Napísala detské knihy ''Z hrnca do rozprávky'' (2014), ''Hrebienok'' (2015), detské skladby v albume [[Superdeti]] (2015). Momentálne textovala a tvorila detské skladby pre hudobnú stanicu [[Lala TV]] s [[Marián Čurko|Mariánom Čurkom]] a jej autorským projektom Superdeti. Vzdelanie si v súčasnosti dopĺňa na doktorandskom štúdiu na univerzite v Prešove. Je vydatá a má tri deti, dcéry Amiu a Chiaru a syna Kristiána.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.fortey.sk/ostatne/sukromie-u-mna-patri-do-mojho-sveta-barbora-krajcirova|titul=Fortey.sk|dátum prístupu=9.11.2019|url archívu=https://web.archive.org/web/20191109065642/https://www.fortey.sk/ostatne/sukromie-u-mna-patri-do-mojho-sveta-barbora-krajcirova|dátum archivácie=2019-11-09}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://feminity.zoznam.sk/c/908227/prve-foto-krasna-moderatorka-barbora-krajcirova-porodila-k-dcerke-amii-pribudol-bracek|titul=Feminity.sk|dátum prístupu=21.8.2020}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:Krajčírová, Barbora}}
[[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]]
[[Kategória:Slovenskí rozhlasoví moderátori]]
[[Kategória:Absolventi Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]]</text>
      <sha1>7edyksbfcoi9vkd4qudu59rfcvt4j35</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Róbert Rapčan</title>
    <ns>0</ns>
    <id>649381</id>
    <revision>
      <id>8213664</id>
      <parentid>7980655</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T10:59:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213664</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15613" sha1="8ycnfmmnpj9vynhhpa5atkkbadwas3u" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť|Popis osoby=slovenský intervenčný algeziológ, anesteziológ a intenzivista|Portrét=Róbert Rapčan.jpg|Meno=Róbert Rapčan|Dátum narodenia={{dnv|1969|4|30}}|Bydlisko=[[Bardejov]]|Alma mater=[[Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského]]|Miesto narodenia=[[Bardejov]]|Profesia=intervenčný algeziológ, anesteziológ a intenzivista}}

MUDr. '''Róbert Rapčan''', PhD., MBA, FIPP, (* 30. 4. 1969, [[Bardejov]]) je slovenský lekár, zakladateľ lekárskej subšpecializácie [[intervenčná algeziológia]] na Slovensku. Od roku [[2013]] je predsedom [[Sekcia intervenčnej algeziológie|Sekcie intervenčnej algeziológie]] (SIA) pri [[Slovenská spoločnosť pre štúdium a liečbu bolesti|Slovenskej spoločnosti pre štúdium a liečbu bolesti]] (SSŠLB). 

V roku [[2013]] ako prvý lekár zo Slovenska splnil odborné kritériá pre udelenie titulu [[FIPP]] (Fellow of Interventional Pain Practice) od svetovej organizácie World Institut of Pain (WIP)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Prestížne menovanie MUDr. Róberta Rapčana, FIPP|url=https://www.webnoviny.sk/prestizne-menovanie-mudr-roberta-rapcana-fipp/|dátum vydania=|dátum prístupu=07.07.2016|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;, ktorým sú deklarované profesijné kompetencie lekára v intervenčných technikách pre liečbu bolesti. O tri roky neskôr bol menovaný do pozície FIPP Examiner – člen skúšobnej komisie a examinátor medzinárodných skúšok FIPP&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Róbert Rapčan jmenován examinátorem pro FIPP|url=https://zdravi.euro.cz/denni-zpravy/ze-zahranici/robert-rapcan-jmenovan-examinatorem-pro-fipp-482519|dátum vydania=|dátum prístupu=8.7.2016|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;. Od roku [[2019]] je členom poradného výboru medzinárodného edukačného portálu PainCast pre lekárov zaoberajúcich sa liečbou bolesti.

== Profesijný životopis ==

=== Začiatok profesijnej dráhy ===
Po absolvovaní [[Jesseniova lekárska fakulta v Martine Univerzity Komenského|Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine]] začal v roku [[1993]] profesijnú dráhu ako [[Anestéziológia|anestéziológ]] a [[Intenzívna medicína|intenzivista]] v [[Nemocnica sv. Jakuba v Bardejove|nemocnici sv. Jakuba v Bardejove]]. V roku 1997 získal štipendium Ruth Crawford Mitchel Scholarship v Presbytarian University Hospital v Pittsburghu v USA. Tu získal iniciálnu edukáciu v [[Anestéziológia|regionálnej anestézii]], pôrodnej anestézii a [[Analgézia|analgézii]] a [[Intervenčná algeziológia|intervenčnej algeziológii]]. Po návrate z USA v roku 1998 etabloval ako druhý lekár na Slovensku koncept pôrodnej epidurálnej [[Analgézia|analgézie]] v NsP Sv. Jakuba v Bardejove a ako prvý lekár na Slovensku koncept spinálnej anestézie pri cisárskych sekciách. Stal sa pionierom regionálnej anestézie najprv s použitím [[Neurostimulátor|neurostimulátora]], neskôr s ultrazvukovou navigáciou. Na Slovensku ako prvý predstavil blokádu nervus ischiadicus vo fossa poplitea ako regionálnu anesteziologickú techniku pre operácie na dolnej končatine.

=== Zahraničné pobyty a klinická prax ===
V roku [[2000]] absolvoval študijný pobyt v nemocnici Allgemeines Krankenhaus vo Viedni pod vedením profesora Stephana Kaprala a Waltera Klimschu. Získal prvé vedomosti o [[Ultrazvukový snímač|ultrazvukom]] navigovaných nervových blokádach. V tom istom roku prijal pracovný kontrakt vo Švédsku v Norrlands University Hospital v Umeå. Tu ako prvý lekár vo Švédsku začal budovať koncept regionálnej anestézie s využitím ultrazvukovej navigácie. Absolvoval tiež študijný pobyt v kanadskom Toronte u Dr. Vincenta Chana, ktorý patrí medzi zakladateľov metódy ultrazvukovej navigácie, a komplexné vzdelávanie v ultrazvukových technikách u Dr. Petra Marhofera vo Viedni. Od roku [[2000]] pôsobil viac než 16 rokov vo Švédsku, predovšetkým v Norrlands University Hospital v [[Umeå]] a  General Hospital Hudiksvall. V Umeå a v švajčiarskom Lausanne absolvoval taktiež edukáciu v [[Röntgenové žiarenie|RTG]] navigovaných intervenčných technikách pre diagnostiku a liečbu bolesti pod vedením Dr. Sherdila Natha a profesora Sebastiana Reiza.

V rokoch [[2005]] až 2010 bol vedúcim lekárom oddelenia anestéziológie a intervenčnej liečby bolesti v nemocnici United Kingdom Specialist Hospital vo Veľkej Británii. V období [[2008]] až 2010 zastával funkciu medicínskeho riaditeľa nemocnice Shepton Mallet NHS Treatment Centre&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Robert Rapcan - Former Medical Director at UK Specialist Hospitals Ltd.|url=https://relationshipscience.com/person/robert-rapcan-4127776|dátum vydania=|dátum prístupu=18.5.2020|vydavateľ=Relationship Science}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. V tomto období začal úzko spolupracovať s Dr. Teodorom Goroszeniukom a jeho pracovnou skupinou v oblasti neuromodulačnej liečby. Niekoľko rokov pôsobil ako inštruktor na kurzoch intervenčných techník liečby bolesti v Londýne. 

== Založenie a rozvoj segmentu intervenčnej algeziológie na Slovensku ==
Po čiastočnom návrate zo Švédska v roku 2010 implementoval do podmienok slovenskej a českej medicíny ako priekopník inovatívnych metód nový typ diagnostiky a liečby komplikovaných bolestivých stavov, ktorý zásadne zmenil doterajší prístup v liečbe bolesti. Položil tak základy specializačného pododboru [[Intervenčná algeziológia|intervenčnej algeziológie]], liečby bolesti s využitím miniinvazívnych, neuromodulačných a perkutánnych [[Endoskopické ošetrenie vysunutej medzistavcovej platničky|endoskopických výkonov]]. Vznik [[Sekcia intervenčnej algeziologie|Sekcie intervenčnej algeziologie]] (SIA), kde bol zvolený za predsedu, schválilo 12.6.2012 Prezídium Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS) pri [[Slovenská spoločnosť pre štúdium a liečbu bolesti|Slovenskej spoločnosti pre štúdium a liečbu bolesti]] (SSŠLB).

Je spoluzakladateľom postgraduálneho certifikačného programu pre pracovnú činnosť „Neurointervenčná liečba bolesti“, ktorý bol vytvorený v súčinnosti so SIA, SSŠLB, Slovenskou neurochirurgickou spoločnosťou (SNS) a Slovenskou rádiologickou spoločnosťou (SRS), s cieľom zavedenia systematického vzdelávania a certifikácie kompetencií v intervenčných technikách. Program bol schválený [[Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky|Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky]] v novembri 2019.

== Založenie pracovísk intervenčnej liečby bolesti ==
Od roku [[2010]] vybudoval na Slovensku pracoviská intervenčnej liečby bolesti R-Clinic, s postupným presahom znalostnej platformy do ďalších európskych krajín. Táto platforma je v súčasnosti aplikovaná v sieti špecializovaných nezávislých klinických zariadení EuroPainClinics s pôsobnosťou na Slovensku (Bratislava, Bardejov, Košice), v Česku (Praha, Brno), Švédsku (Umeå), a v spolupracujúcich klinických zariadeniach v Anglicku, Poľsku a Chorvátsku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pain management, neuromodulation and ultrasound meetings in Poland|url=https://www.painandneuromodulationpoland.com/|dátum vydania=22.6.2019|dátum prístupu=18.5.2020|vydavateľ=LONDON PAIN FORUM}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Split: prvi put izvedena metoda liječenja križobolje Disc-FX|url=https://slobodnadalmacija.hr/split/split-prvi-put-izvedena-metoda-lijecenja-krizobolje-disc-fx-234555|dátum vydania=12.5.2014|dátum prístupu=18.5.2020|vydavateľ=Slobodna Dalmacija}}&lt;/ref&gt;. MUDr. Rapčan pôsobí vo funkcii medicínskeho riaditeľa.

== Profesijná špecializácia ==
Od roku [[1993]] sa venoval [[Anestéziológia|anesteziológii]] a intenzívnej medicíne, liečba bolesti je však viac než 10 rokov primárnym záujmom jeho profesijného smerovania. Okrem RTG navigovaných diagnostických a terapeutických techník liečby bolesti, rádiofrekvenčných a kryodenervačných techník (prerušenie dráhy bolesti deštrukciou senzorických nervov teplom alebo zmrazením) je taktiež zakladateľom konceptu perkutánnych (cez kožu vedených) [[Endoskopické ošetrenie vysunutej medzistavcovej platničky|endoskopických výkonov]] na spinálnych štruktúrach v rámci celkového segmentu intervenčnej liečby bolesti na Slovensku a v Česku. Prvé perkutánne endoskopické operácie na medzistavcovej platničke vykonal aj vo Švédsku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=First case of transforaminal endoscopic spine surgery in Sweden|url=https://www.max-more.com/blog/first-case-endoscopic-spine-surgery-sweden/|dátum vydania=23.6.2017|dátum prístupu=18.5.2020|vydavateľ=MaxMoreSpine}}&lt;/ref&gt;.

Významne sa podieľal na zavedení prvého komplexného programu neuromodulačnej liečby bolesti na Slovensku so zameraním na implantácie [[Miechový stimulátor|miechových stimulátorov]]. Etabloval implantácie vysokofrekvenčných miechových stimulátorov, neskôr taktiež bezdrôtových stimulátorov. V rokoch 2019 a 2020 vykonal, v spolupráci s operačným tímom Neurochirurgickej kliniky Nemocnice akademika Ladislava Dérera v Bratislave&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Ako prví na Slovensku sme začali implantovať svetovo najmenší stimulátor miechy|url=https://www.unb.sk/ako-prvi-na-slovensku-sme-zacali-implantovat-svetovo-najmensi-stimulator-miechy/|dátum vydania=11.5.2017|dátum prístupu=18.5.2020|vydavateľ=Univerzitná nemocnica Bratislava}}&lt;/ref&gt; a Nemocnice svätého Michala v Bratislave, prvé implantácie [[Miechový stimulátor|miechového neurostimulátora]] metódou Th9 DRG obojstranne pri komplikovanej bolesti chrbta a sakrálne retrográdne implantácie pri komplikovanej panvovej bolesti&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Valo|meno=Peter|titul=Nová možnosť pre odstránenie chronických bolestí chrbtice (strana 15)|url=https://lekarskenoviny.sk/index.php/archiv/|dátum vydania=3/2020|dátum prístupu=18.5.2020|vydavateľ=Lekárske Noviny|strany=16}}&lt;/ref&gt;.

== Pedagogická, vedeckovýskumná a publikačná činnosť ==
Podieľa sa na vysokoškolskej výučbe intervenčných techník pri liečbe bolesti. Okrem pripravovaného certifikačného programu „Neurointervenčná liečba bolesti“, ktorého výučba bude prebiehať na [[Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave|Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave]], subkatedre Algeziológie, je spoluzakladateľom a vyučujúcim pregraduálnej výučby predmetu Algeziológia na [[Lekárska fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|LF Univerzity P. J. Šafaríka v Košiciach]] a spoluzakladateľom a vyučujúcim pregraduálnej výučby predmetu Klinická aplikovaná anatómia / Klinická ultrazvuková anatómia v spolupráci s [[Ústav anatómie - Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Anatomickým ústavom P. J. Šafaríka v Košiciach]].

Je odborným garantom a hlavným inštruktorom medzinárodných [[Kadáver|kadaverových]] workshopov na technické aspekty pokročilých intervenčných techník na chrbtici podľa znalostnej platformy EuroPainClinics organizovaných v spolupráci s [[Univerzita Komenského v Bratislave|Anatomickým ústavom LF Univerzity J. A. Komenského v Bratislave]].

Podieľa sa na činnosti pre vývoj, výskum a aplikáciu modelov meraní a algoritmov pre návrh a realizáciu klinických skúšok v spolupráci s [[Ústav merania SAV|Ústavom merania Slovenskej akadémie vied]].

Venuje sa odbornému publikovaniu v tuzemských a medzinárodných karentových periodikách a intenzívnej prednáškovej činnosti na Slovensku aj v zahraničí&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=3rd International Conference on Interventional Pain Medicine &amp; Neuromodulation|url=https://painandneuromodulationwarsaw.blogspot.com/|dátum vydania=2.12.2012|dátum prístupu=18.5.2020|vydavateľ=Interventional Pain Medicine &amp; Neuromodulation}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=International Faculty|url=http://www.nsp-bardejov.sk/files/faculty-bardejov-spa.pdf|dátum vydania=11.5.2013|dátum prístupu=18.5.2020|vydavateľ=Nemocnica s poliklinikou sv. Jakuba, n.o., Bardejov}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pain management, neuromodulation and ultrasound meetings in Poland|url=https://www.painandneuromodulationpoland.com/2016/12/30-june-1-july-2017-return-to-warsaw.html|dátum vydania=5.12.2016|dátum prístupu=18.5.2020|vydavateľ=The Interventional Section of the Polish Association for the Study of Pain}}&lt;/ref&gt;. Je recenzentem karentovaného odborného periodika The Ukrainian Journal of Pain.

Hovorí plynule anglicky, švédsky, rusky a poľsky.

== Odborné členstvá ==

* Slovenská sekcia intervenčnej algeziológie (SIA) – zakladajúci člen a predseda
* Spine Intervention Society (SIS)
* World Institute of Pain (WIP)
* International Neuromodulation Society (INS)
* European Society of Regional Anaesthesia (ESRA)
* Slovenská spoločnosť pre štúdium a liečbu bolesti (SSŠLB)
* Poľská spoločnosť intervenčnej liečby bolesti

== Osobný život ==
Je ženatý, jeho manželka je lekárkou v odbore dermatovenerológie a estetickej medicíny. Má dve dospelé dcéry. Voľný čas venuje športovým aktivitám ako [[triatlon]], bežecké lyžovanie, cyklistika, beh a diaľkové plávanie. Zúčastňuje sa aj viacerých medzinárodných pretekov ([[Ironman]], Half Ironman, [[Vasov beh]], [[Švédska klasika]]). Je vyznávačom metódy [[Wim Hof|Wima Hofa]], kde spolupracuje s inštruktorom tejto metódy Martinom Thámom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Thám|meno=Martin|titul=Doktori si WHM vyskúšali a odporúčajú ju|url=https://www.martintham.sk/wim-hof-method/doktori-si-whm-vyskusali-a-odporucaju-ju/|dátum vydania=|dátum prístupu=18.5.2020|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;, a totálneho plávania (Total Immersion), kde spolupracuje s Tomášom Vojtěchovským, zakladateľom tejto metódy v Česku. V obľube má [[Ken Follett|Kena Folletta]], [[Daniel Silva|Daniela Silvu]], [[Jozef Karika|Jozefa Kariku]] a [[Stieg Larsson|Stiega Larssona]].

== Zdroje ==
&lt;references /&gt;
*https://paincast.com/experts/
*http://www.pain.sk
*https://www.worldinstituteofpain.org
*https://www.max-more.com/spinal-surgeons/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200807000457/https://www.max-more.com/spinal-surgeons/ |date=2020-08-07 }}
*[https://www.europainclinics.sk/o-nas/tim-europainclinics/mudr-robert-rapcan-ph-d-mba-fipp/ MUDr. Róbert Rapčan, PhD., MBA, FIPP]

== Externé odkazy ==
*[https://www.webnoviny.sk/prestizne-menovanie-mudr-roberta-rapcana-fipp/ Prestížne menovanie MUDr. Róberta Rapčana, FIPP]
*[https://zdravi.euro.cz/denni-zpravy/ze-zahranici/robert-rapcan-jmenovan-examinatorem-pro-fipp-482519 Róbert Rapčan jmenován examinátorem pro FIPP]

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Rapčan, Róbert}}
[[Kategória:Osobnosti z Bardejova]]
[[Kategória:Slovenskí lekári]]
[[Kategória:Slovenskí anestéziológovia]]
[[Kategória:Absolventi Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine Univerzity Komenského]]</text>
      <sha1>8ycnfmmnpj9vynhhpa5atkkbadwas3u</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Hlavná stránka/Aktuality</title>
    <ns>10</ns>
    <id>653292</id>
    <revision>
      <id>8213212</id>
      <parentid>8213121</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:29:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>fix</comment>
      <origin>8213212</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6915" sha1="44pc3z33hry8igctml2sbsast2pfs6p" xml:space="preserve">{{HS/A/Rám
 | témy =
* [[ruská invázia na Ukrajinu]]
** [[Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu|chronológia]]
* [[konflikt na Blízkom východe (2026)|konflikt na Blízkom východe]]

 | udalosti =
{{HS/A/Obrázok | John Ternus at the Apple 50th Anniversary Kickoff (cropped).jpg | popis = [[John Ternus]]}}
&lt;!--
* {{HS/A/Udalosť | 2026-mm-dd | text | zdroj = {{Citácia...}} }}
--&gt;
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Francúzsko|francúzskom]] meste [[Cannes]] sa začal 79. ročník prestížneho [[Festival de Cannes|filmového festivalu]], ktorý pod vedením predsedu poroty Paka Čchan-uka potrvá do [[23. máj|23. mája]] 2026. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Manon de Sortiraparis | odkaz na autora = | titul = Festival Cannes 2026: Najnovšie informácie a správy z 79. ročníka | url = https://www.sortiraparis.com/sk/zaluby/kino-festival/guides/291633-festival-cannes-2026-najnovsie-informacie-a-spravy-o-79-rocniku | vydavateľ = sortiraparis.com | miesto = | dátum vydania = 2023-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-05-12 | vo [[Viedeň|Viedni]] začal [[Eurovision Song Contest 2026|70. ročník]] súťaže [[Eurovision Song Contest]]. | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTÉ Entertainment | odkaz na autora = | titul = Eurovision under way in Vienna amid security and protests | url = https://www.rte.ie/entertainment/2026/0512/1572611-eurovision-begins-in-vienna-amid-boycott-controversy/ | vydavateľ = rte.ie | miesto = | dátum vydania = 2026-05-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-04-28 | [[Spojené arabské emiráty]] oznámili, že s účinnosťou od [[1. máj]]a vystupujú z [[Organizácia krajín vyvážajúcich ropu|Organizácie krajín vyvážajúcich ropu]] (OPEC). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = TASR| titul = Ropný kartel čaká veľká zmena. Spojené arabské emiráty oznámili odchod z OPEC aj aliancie OPEC+ | url = https://www.ta3.com/clanok/1046675/ropny-kartel-caka-velka-zmena-spojene-arabske-emiraty-oznamili-odchod-z-opec-aj-aliancie-opec | vydavateľ = ta3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-04-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-29 | jazyk = }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-04-20 | spoločnosť [[Apple]] oznámila, že doterajší senior [[viceprezident]] pre hardvérové inžinierstvo [[John Ternus]] nahradí s účinnosťou od [[1. september|1. septembra]] [[2026]] [[Tim Cook|Tima Cooka]] v pozícii generálneho riaditeľa (CEO). | zdroj = {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tim Cook to become Apple Executive Chairman John Ternus to become Apple CEO | url = https://www.apple.com/newsroom/2026/04/tim-cook-to-become-apple-executive-chairman-john-ternus-to-become-apple-ceo/ | vydavateľ = apple.com | miesto = | dátum vydania = 2026-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-23 | jazyk = en }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-04-12 | v [[Parlamentné voľby v Maďarsku v roku 2026|parlamentných voľbách]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] zvíťazila s ústavnou väčšinou strana [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] lídra [[Péter Magyar|Pétra Magyara]]. Premiér [[Viktor Orbán]] uznal porážku a po 16 rokoch tak končí vláda [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fideszu]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, TASR, Pravda, SITA | odkaz na autora = | titul = ONLINE: Tisza zlomila historický rekord Fideszu, Budapešť v noci ovládli bujaré oslavy. Magyar sľubuje vládu pre všetkých Maďarov | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/798813-madarsko-volby-magyar-tisza-orban-fidesz/ | issn = | vydavateľ = Pravda | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-13 }} }}
* {{HS/A/Udalosť | 2026-04-11 | posádka misie Artemis II sa vrátila na Zem, keď [[kozmická loď]] [[Orion (kozmická loď)|Orion]] bezpečne pristála do vĺn [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] pri pobreží [[San Diego (Kalifornia)|San Diega]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. | zdroj = {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Posádka misie Artemis 2 sa úspešne vrátila na Zem | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/veda/posadka-misie-artemis-2-sa-uspesne-vr/954473-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-04-11 | dátum prístupu = 2026-04-11 }} }}

| úmrtia =
&lt;!-- 
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|mm|dd|rrrr|mm|dd | osoba = [[Meno Priezvisko]] | popis = popis}}
    , kde rrrr|mm|dd|rrrr|mm|dd je z volania š. {{dúv}} v článku
--&gt;
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|12|1947|02|03 | osoba = [[Emil Paul Tscherrig]] | popis = rímskokatolícky arcibiskup, bývalý diplomat Svätej stolice a kardinál}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|07|1952|06|22 | osoba = [[Jana Dubovcová]] | popis = slovenská právnička, ministerka spravodlivosti, verejná ochrankyňa práv a poslankyňa}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|05|01|1946|09|26 | osoba = [[Marián Járek]] | popis = slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|5|1|1955|6|8 | osoba = [[Ján Pataky]] | popis = slovenský politik, bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky v rokoch 2002{{--}}2010}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1951|08|18 | osoba = [[Zdeněk Chára]] | popis = český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1938|01|23 | osoba = [[Georg Baselitz]] | popis = nemecký maliar a sochár}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|30|1948|11|23 | osoba = [[Chantal Nobel]] | popis = francúzska herečka}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|29|1952|05|16 | osoba = [[Oskar Petr]] | popis = český skladateľ, textár a spevák, člen folkového združenia Šafrán a folk-rockovej kapely Marsyas}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|28|1943|10|25 | osoba = [[Ján Kerekréti]] | popis = slovenský politik, v rokoch 2020{{--}}2023 poslanec NR SR za OĽANO}}
* {{HS/A/Úmrtie | 2026|04|27|1927|09|29 | osoba = [[Edita Egerová]] | popis = americká psychologička a spisovateľka maďarského pôvodu}}

 | included = &lt;includeonly&gt;1&lt;/includeonly&gt;
}}&lt;noinclude&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]]
* [[:cs:Šablona:Nejnovější aktuality]]
* [[:en:Template:In the news]]
* [[:de:Wikipedia:Hauptseite/Aktuelles]]
* [[:fr:Modèle:Accueil actualité]]
* [[:pl:Szablon:Aktualności]]

[[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky|Aktuality]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>44pc3z33hry8igctml2sbsast2pfs6p</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>SKY PARK</title>
    <ns>0</ns>
    <id>653375</id>
    <revision>
      <id>8213680</id>
      <parentid>8082724</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:52:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213680</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13360" sha1="s983yjyufq821m1nh4uq8sxayvoxifr" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = SKY PARK
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = obytný a [[kancelária|kancelársky]] komplex [[výšková budova|výškových budov]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Sky Park Bratislava.jpg
| image_caption      = 
| image_size         = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Slovensko
| country_flag       = 1
| region             = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]]
| region_type        = Kraj
| district           = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]]
| district_type      = Okres
| commune_type       = Mesto   &lt;!-- Obec --&gt;
| commune            = [[Bratislava]]
| municipality_type  = Mestská časť &lt;!-- Miestna časť, Časť obce --&gt;
| municipality       = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]]
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent_type        = Štvrť
| parent             = [[Bratislavský downtown]]
| city               = 
| landmark           =
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 
| elevation_round    = 
| lat_d              = 48.143889
| long_d             = 17.125556
| coordinates_type   = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 
| width              = 
| height             = 119
| height_note        = (Sky Park Tower)
| number             = 
| area               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| author             =
| style              = 
| material           = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| date               =  
| date_type          =  
| management         = 
| management_lat_d   = 
| management_long_d  = 
| owner              = 
&lt;!-- *** Acess *** --&gt;
| public             = 
| access             = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code               = 
&lt;!-- *** Národná Kultúrna Pamiatka *** ---&gt;
| nkp pred rokom 2002      = 
| súčasť nkp               =  
| názov nkp pred 2002      = 
| dátum nkp                = 
| číslo nkp                = 
| dátum uzpf               = 
| číslo uzpf               = 
| názov UNESCO             = 
| dátum UNESCO             = 
| kategorizovať NKP        = 
| kraj                     = 
| okres                    = 
| obec                     = 
| PUSR web url             = 
| PUSR web id objekt       = 
| PUSR web dátum citovania =  
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = 
| map_background     = 
| map_caption        = Poloha v rámci Bratislavy
| map_locator        = Bratislava
| map1               = 
| map1_background    = 
| map1_caption       = Poloha v rámci Starého Mesta
| map1_locator       = Bratislava Staré Mesto
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = 
| statistics         = 
| website            = https://skypark.sk/
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
| Portal1            = Bratislava
}}

'''SKY PARK''' je multifunkčný projekt rezidenčných a kancelárskych priestorov v novovznikajúcej štvrti [[Bratislava|Bratislavy]]. Nachádza sa na území pôvodne industriálnej časti mesta, medzi ulicami [[Čulenova ulica (Bratislava)|Čulenova]], [[Bottova ulica (Bratislava)|Bottova]] a [[Továrenská ulica (Bratislava)|Továrenská]].

Súčasťou areálu je taktiež park, s viac než 35 000 m² zelene, ktorý navrhli [[Zaha Hadid Architects]] a [[Townshend Landscape Architects]] v spolupráci s architektom [[Igor Marko|Igorom Markom]]. V súčasnosti prebieha výstavba štvrtej a piatej výškovej budovy Sky Park-u. Štvrtá výšková budova bude mať rovnaký dizajn ako ostatné budovy. Piata budova bude mať odlišný dizajn, a to výzor dvoch spojených výškových budov Sky Park-u. Pri vzniku týchto vyškových budov bude rozšírený aj park, ktorý bude mať po dokončení rozlohu neďalekej medíckej záhrady. Developerom projektu bola do 1.5. 2022 Penta Real Estate, od 2.5. 2022 ráno patrí developerovovi Alto Real Estate.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SKY PARK {{!}} Naše projekty {{!}} Penta Real Estate|url=https://www.pentarealestate.com/sk/nase-projekty/sky-park-3/#project-top|vydavateľ=www.pentarealestate.com|dátum prístupu=2021-12-13|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== História ==
SKY PARK dnes stojí na území bývalej industriálnej časti [[Bratislava|Bratislavy]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SKY PARK {{!}} Naše projekty {{!}} Penta Real Estate|url=https://www.pentarealestate.com/sk/nase-projekty/sky-park-3/#project-top|vydavateľ=www.pentarealestate.com|dátum prístupu=2021-12-13|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20211213134543/https://www.pentarealestate.com/sk/nase-projekty/sky-park-3/#project-top|dátum archivácie=2021-12-13}}&lt;/ref&gt; na ktorej sa nachádzala [[Apollo (podnik)|Slovenská rafinéria minerálnych olejov Apollo]], nazývaná taktiež „bratislavská Apolka“. [[16. jún]]a [[1944]] [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|americké bombardéry zaútočili]] na [[Apollo (podnik)|rafinériu]], [[Nákladný prístav (Bratislava)|Zimný prístav]] a [[Dunajský most]] v Bratislave.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=16. jún 1944 - Bombardovanie Bratislavy|url=https://www.upn.gov.sk/sk/16-jun-1944---bombardovanie-bratislavy|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum prístupu=2021-12-13|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; V [[máj]]i [[1945]] sa podarilo zničenú [[Apollo (podnik)|Rafinériu]] čiastočne zrekonštruovať a obnoviť časť jej výroby. V roku [[1949]] sa spoločnosť rozdelila na [[Slovnaft]] a Benzinol. [[Apollo (podnik)|Rafinéria Apollo]] pokračovala vo svojom fungovaní ako výrobný priestor rozvíjajúceho sa Slovnaftu až do roku [[1963]], kedy bola asanovaná.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=120 rokov rafinérie Apollo|url=https://www.engineering.sk/clanky2/stroje-a-technologie/2594-120-rokov-rafinerie-apollo|vydavateľ=www.engineering.sk|dátum prístupu=2021-12-13|jazyk=sk-sk|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; Jedinou zachovanou budovou z tohto obdobia je [[Jurkovičova Tepláreň]], ktorá bola počas výstavby komplexu SKY PARK zrekonštruovaná.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Penta Real Estate zrekonštruovala Jurkovičovu Tepláreň. Jej priestory už vítajú aj verejnosť. - Penta Investments|url=https://www.pentainvestments.com/sk/press-release/penta-real-estate-zrekonstruovala-jurkovicovu-teplaren-jej-9Om04U.aspx|vydavateľ=www.pentainvestments.com|dátum prístupu=2021-12-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20211213134546/https://www.pentainvestments.com/sk/press-release/penta-real-estate-zrekonstruovala-jurkovicovu-teplaren-jej-9Om04U.aspx|dátum archivácie=2021-12-13}}&lt;/ref&gt;

== Jurkovičova Tepláreň ==
[[23. apríl]]a [[2008]] získala budova [[Jurkovičova Tepláreň|Jurkovičovej Teplárne]] titul [[Národná kultúrna pamiatka|národnej kultúrnej pamiatky]] (číslo ÚZPF 11561/2).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamiatkový objekt - podrobnosti|url=http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=1118|vydavateľ=www.pamiatky.sk|dátum prístupu=2021-12-13}}&lt;/ref&gt;

V roku [[2018]] spoločnosť [[Penta Real Estate]] obdržala povolenie na rekonštrukciu [[Jurkovičova Tepláreň|Jurkovičovej Teplárne]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislava-Staré Mesto|url=https://www.staremesto.sk/buildingpermissions/showBuildingPermission/id:41463|vydavateľ=www.staremesto.sk|dátum prístupu=2021-12-13|jazyk=slovak|meno=|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20211022120036/https://www.staremesto.sk/buildingpermissions/showBuildingPermission/id:41463|dátum archivácie=2021-10-22}}&lt;/ref&gt; Rekonštrukcia budovy zachovala pôvodné časti pamiatky ako sú štruktúra strechy, násypníky uhlia, pôvodné tehlové steny či do priestoru zasadený reštaurovaný žeriav. Zachovaných bolo presne 31 736 tehál z pôvodnej fasády, z ktorých mnohé boli využité pri tvorbe interiéru.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jurkovičova Tepláreň – odkaz minulosti, symbol prítomnosti – base4work|url=https://www.base4work.com/sk/jurkovicova-teplaren-odkaz-minulosti-symbol-pritomnosti/|dátum prístupu=2021-12-13|jazyk=sk-SK}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

=== Autori rekonštrukcie ===
* Hlavný architekt konverzie: Martin Paško a tím DF Creative Group – adaptácia interiérových priestorov
* Spoluautori architektonickej časti: Zuzana Zacharová, Eva Belláková, Matúš Podskalický, Martina Michalková, Alexandra Havranová
* Obnova fasád a strešného plášťa: Pavol Pauliny, Vlasta Viglašová, Ján Kresan / PAMARCH, spol. s r.o.
* Fit-out nájomných priestorov: Ján Antal, Barbora Babocká / Studio Perspektiv s.r.o
* Spolupráca: Roman Bányai (hlavný inžinier projektu); Marta Pichová, Ivan Holub (obnova fasád a strešného plášťa); Pavol Pribylinec, Juraj Prokipčák, Mária Kubaliaková (stavebná časť)
* Statika: Peter Gavaľa

Budova Jurkovičovej Teplárne bola po rekonštrukcii skolaudovaná v roku [[2021]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislava-Staré Mesto|url=https://www.staremesto.sk/buildingpermissions/showBuildingPermission/id:41463|vydavateľ=www.staremesto.sk|dátum prístupu=2021-12-13|jazyk=slovak|meno=|priezvisko=|url archívu=https://web.archive.org/web/20211022120036/https://www.staremesto.sk/buildingpermissions/showBuildingPermission/id:41463|dátum archivácie=2021-10-22}}&lt;/ref&gt;

== SKY PARK Residence ==
SKY PARK Residence je rezidenčná časť komplexu SKY PARK, ktorá pozostáva zo štyroch 31-podlažných budov. Byty v budovách sú individuálne riešené tak, aby bol každý meter štvorcový plne využiteľný. Prvé 3 rezidenčné veže boli oficiálne dokončené v roku 2020. Na jar v roku 2021 sa začala výstavba štvrtej rezidenčnej veže, ktorá má rovnaké parametre ako prvé tri. Autorom návrhu týchto budov je iracko-britská architektka [[Zaha Hadidová|Zaha Hadid]] a jej štúdio [[Zaha Hadid Architects]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SKY PARK by Zaha Hadid|url=https://skypark.sk/sk/uvod|vydavateľ=skypark.sk|dátum prístupu=2021-12-13|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Fasáda budov je unikátnej, na mieru namiešanej, teplej a zároveň matnej, jemne de-saturovanej bronzovej farby s hĺbkou a vlastnosťami metalického povrchu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SKY PARK Bronz - unikátna farba rezidenčných veží SKY PARK je jediná na svete {{!}} Novinky {{!}} Penta Real Estate|url=https://www.pentarealestate.com/sk/novinky/sky-park-bronze-a-unique-color-of-the-sky-park-residential-towers-is-the-only-one-in-the-world-139/?page=5|vydavateľ=www.pentarealestate.com|dátum prístupu=2021-12-13|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20211213134545/https://www.pentarealestate.com/sk/novinky/sky-park-bronze-a-unique-color-of-the-sky-park-residential-towers-is-the-only-one-in-the-world-139/?page=5|dátum archivácie=2021-12-13}}&lt;/ref&gt;

== SKY PARK Offices ==
Budova SKY PARK Offices tvorí kancelársku časť multifunkčného komplexu SKY PARK. Bola navrhnutá architektonickým ateliérom [[Vietzke &amp; Borstelmann Architekten]] a bola dokončená v roku 2021. Budova má 18 podlaží a {{m2|31000}} prenajímateľnej plochy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SKY PARK Offices je skolaudovaná {{!}} Novinky {{!}} Penta Real Estate|url=https://www.pentarealestate.com/sk/novinky/sky-park-offices-je-skolaudovana-96/?page=13|vydavateľ=www.pentarealestate.com|dátum prístupu=2021-12-13|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Budova SKY PARK Offices spĺňa požiadavky udržateľnosti v súlade s LEED Gold certifikátom a taktiež spĺňa požiadavky pre zdravé pracovné prostredie certifikácie WELL Gold. Z hľadiska prístupu do budovy a parkovania je budova SKY PARK Offices najmodernejšou budovou na Slovensku a patrí medzi jedny z najmodernejších budov v Európe.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SKY PARK by Zaha Hadid|url=https://skypark.sk/sk/kancelarie/sky-park-offices|vydavateľ=skypark.sk|dátum prístupu=2021-12-13|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Druhá fáza projektu zahŕňa konštrukciu SKY PARK Tower, ďalšej výškovej kancelárskej budovy a 4. rezidenčnej veže. Obe budovy sú navrhnuté štúdiom Zaha Hadid Architects.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SKY PARK {{!}} Naše projekty {{!}} Penta Real Estate|url=https://www.pentarealestate.com/sk/nase-projekty/sky-park-3/#project-top|vydavateľ=www.pentarealestate.com|dátum prístupu=2021-12-13|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20211213134543/https://www.pentarealestate.com/sk/nase-projekty/sky-park-3/#project-top|dátum archivácie=2021-12-13}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Eurovea City]]
* [[Nové Nivy]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Bratislavský výhonok}}
{{Výškové budovy Slovenska}}
[[Kategória:Stavby v Bratislave]]
[[Kategória:Výškové budovy v Bratislave]]</text>
      <sha1>s983yjyufq821m1nh4uq8sxayvoxifr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Praga TOT</title>
    <ns>0</ns>
    <id>654316</id>
    <revision>
      <id>8213283</id>
      <parentid>7074426</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T15:39:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213283</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4424" sha1="dzimfc9nsmuuav9mtbumwr3frbls2c3" xml:space="preserve">{{Infobox trolejbus
| názov                 = Praga TOT
| súbor                 = Praga_TOT09.jpg
| popis                 = Rekonštruovaný trolejbus Praga TOT v pokročilej fáze rekonštrukcie v septembri 2019
| typ                   = TOT
| výrobca               = [[Praga]]
| prototyp              = 1936
| výroba v rokoch       = 1936{{--}}1939
| vyrobených kusov      = 12
| modernizácia v rokoch = 
| modernizovaných kusov = 
| dĺžka                 = 10 200 mm
| šírka                 = 2 450 mm
| výška                 = 3 300 mm
| pohotovostná hmotnosť = 10 700 kg
| výška podlahy         = 
| max. rýchlosť         = 50 km/h
| miest na sedenie      = 33
| miest na státie       = 47
| motor(y)              = 
| výkon                 = 2×46 kW 
| napätie               = 
| dieselagregát         = 
| výkon dieselagregátu  = 
}}
'''Praga TOT''' je typ [[Česko-Slovensko|česko-slovenského]] [[Trolejbus|trolejbusu]], ktorý spoločne s vozmi [[Škoda 1Tr]] a [[Tatra 86]] zahajoval trolejbusovú dopravu v [[Praha|Prahe]] v roku 1936.

== Konštrukcia ==
Rovnako ako prototypy trolejbusov 1Tr a T 86, bol aj voz TOT vyvinutý pre prvú „modernú“ trolejbusovú prevádzku na území [[Česko|Česka]] (tzv. historické prevádzky skončili za [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]). Prevádzka trolejbusovej dopravy v Prahe sa začala v roku 1936. Dodané boli tri trolejbusy od troch rôznych výrobcov – [[Škoda Holding|Škody]], [[Tatra (podnik)|Tatry]] a [[Praga (podnik)|Prahy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prohlédněte si historický trolejbus Praga TOT|url=https://www.cs-dopravak.cz/2019-1-17-prohldnte-si-historick-trolejbus-praga-tot/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2019-02-12|dátum prístupu=2020-08-13|jazyk=cs}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Dôvodom bol fakt, že žiadna z týchto spoločnosti nemala ešte s trolejbusmi žiadnej skúsenosti, preto sa hľadal vhodný výrobca tohto dopravného prostriedku.

Trolejbus TOT je trojnápravový voz s dvoma zadnými [[Hnacia náprava|hnacími nápravami]]. Mechanicky vychádza z [[Autobus|autobusu]] [[Praga TOV]], z ktorého pochádza podvozok upravené pre dosadenie trakčných motorov a elektrickej výzbroje. Elektrickú výzbroj dodala firma ČKD. Pre skúšky a testovanie trolejbusov bola zriadená vo vysočanskej továrni ČKD (takzvanej „Kolbenke“) i krátka skúšobná trať, úplne oddelená od verejnej trolejbusovej siete. Na [[Podvozok|podvozkový]] rám je pripevnená celokovová [[karoséria]]. V ľavej bočnici (trolejbusy boli určené ešte pre [[Strana prevádzky|ľavostrannú premávku]]) sa nachádzali dvoje dvojkrídlové skladacie dvere (u prototypu štvorkrídlové). Sedačky v interiéri boli umiestnené pozdĺžne (v tej dobe obvyklé rozmiestnenie).

== Prototyp ==
Prototyp trolejbusu TOT bol vyrobený v roku 1936. V Prahe zahajoval pod evidenčným číslom 303 spolu s ďalšími prototypmi (1Tr a T 86) trolejbusovú dopravu. V roku 1952 bol krátko zapožičaný do [[Děčín|Děčína]], pre poruchu tu ale jazdil iba niekoľko dní.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Informacie o mestskej doprave|url=https://www.doprava.cx/mesicnik/036.php|vydavateľ=www.doprava.cx|dátum prístupu=2020-08-13|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; Zo stavu pražských trolejbusov bol vyradený až v roku 1959 ako posledný z vyššie uvedených prototypov, potom bol odpredaný Štátnemu statku [[Střednice]]. V deväťdesiatych rokoch bol nájdený vrak prototypu v [[Buštěhrad|Buštěhrade]], odkiaľ bol v roku 1995 prevezený do Múzea MHD pražského dopravného podniku. Trolejbus ale nie je vystavovaný, pretože od roku 2010 prechádza rozsiahlou rekonštrukciou.

== Prevádzka ==
V rokoch 1936 až 1939 bolo vyrobených celkom 12 vozov.

{| class=&quot;wikitable&quot;
!Súčasný štát
!Mesto
!Stránka
!Typ
!Roky dodávok
!Počet vozov
!Evidenčné čísla&lt;br /&gt;pri dodaní
!Poznámky
!Zdroj
|-
|{{Minivlajka|Česko|w}}
|[[Praha]]
|[[Trolejbusová doprava v Prahe|stránka]]
|TOT
|1936 – 1939
|12
|303 – 314
|&amp;nbsp;
|&amp;nbsp;
|}

== Historické vozy ==

* '''Praha''' (voz ev.č. 303)

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

* {{preklad|cs|Praga TOT|18621355}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Trolejbusy Praga}}

[[Kategória:Trolejbusy Praga]]</text>
      <sha1>dzimfc9nsmuuav9mtbumwr3frbls2c3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia</title>
    <ns>4</ns>
    <id>656924</id>
    <revision>
      <id>8213350</id>
      <parentid>8212853</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T19:01:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>ListeriaBot</username>
        <id>194672</id>
      </contributor>
      <comment>Wikidata list updated [V2]</comment>
      <origin>8213350</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9088" sha1="cjtbeasdetmzz1ij58wnkpr51hi8qmv" xml:space="preserve">[[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: &lt;onlyinclude&gt;{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}&lt;/onlyinclude&gt;.

&lt;!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--&gt;&lt;!-- &lt;noinclude&gt;{{Wikidata list header}}&lt;/noinclude&gt; --&gt;{{Wikidata list
|sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {&quot;1920-02-00T00:00:00&quot;^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { &quot;1920-01-00T00:00:00&quot;^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod &gt; &quot;2020-09-01T00:00:00Z&quot;^^xsd:dateTime) FILTER (?dod &lt; now())  Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ).  FILTER (  ?dodtime &gt; ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item
|columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119
|thumb=75
|links=local
}}
{| class='wikitable sortable'
! item
! obrázok
! label
! dátum narodenia
! dátum úmrtia
! description
! činnosť
! funkcia
! štátne občianstvo
! miesto narodenia
! miesto úmrtia
! pochovaný(á)
|-
| [[:d:Q124553|Q124553]]
| [[Súbor:Emil Paul Tscherrig (cropped).jpg|center|75px]]
| [[Emil Paul Tscherrig]]
| data-sort-value=&quot;1947&quot; | 1947-02-03
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-05-12
| švajčiarsky rímskokatolícky arcibiskup a vatikánsky diplomat zo Švajčiarska
| ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]''
| ''[[:d:Q50362553|titulárny arcibiskup]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110548806|apostolic nuncio to Burundi]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110609931|Apostolic Nuncio to Trinidad and Tobago]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110609949|apostolic nuncio to Dominica]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110594834|Apostolic Nuncio to Jamaica]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110609955|Apostolic Nuncio to Grenada]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110609968|Apostolic Nuncio to Guyana]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110598442|Apostolic Nuncio to Saint Lucia]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110598417|Apostolic Nuncio to Saint Vincent and the Grenadines]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110598399|Apostolic Nuncio to The Bahamas]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110598385|Apostolic Nuncio to Barbados]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110598371|Apostolic nuncio to Antigua and Barbuda]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110598360|Apostolic Nuncio to Suriname]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110598344|Apostolic Nuncio to Saint Kitts and Nevis]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110554000|apostolic nuncio to South Korea]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110553977|apostolic nuncio to Mongolia]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110553815|Apostolic Nuncio to Sweden]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110553858|apostolic nuncio to Denmark]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110553923|apostolic nuncio to Finland]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q104383272|Apostolic Nuncio to Iceland]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110553945|apostolic nuncio to Norway]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q3788313|Apostolic Nuncio to Argentina]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110536201|Apostolic Nuncio to Italy]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q110549570|Apostolic Nuncio to San Marino]]''&lt;br/&gt;[[Kardinál-diakon]]
| [[Švajčiarsko]]
| ''[[:d:Q67491|Unterems]]''
| [[Rím]]
| 
|-
| [[:d:Q12767798|Q12767798]]
| 
| [[Jana Dubovcová]]
| data-sort-value=&quot;1952&quot; | 1952-06-22
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-05-07
| verejná ochrankyňa práv, poslankyňa NRSR, sudkyňa, JUDr. (1952 – 2026)
| [[politik]]
| [[Verejný ochranca práv (Slovensko)|Verejný ochranca práv]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q108048964|minister spravodlivosti Slovenskej republiky]]''
| [[Slovensko]]
| [[Žilina]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q112517138|Q112517138]]
| 
| [[Marián Járek]]
| data-sort-value=&quot;1946&quot; | 1946-09-26
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-05-01
| slovenský vysokoškolský pedagóg, folklorista, etnomuzikológ, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní
| ''[[:d:Q3075052|folklorista]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q17484288|etnomuzikológ]]''&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]&lt;br/&gt;[[primáš]]
| 
| 
| [[Nitra]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q13421415|Q13421415]]
| 
| [[Ján Pataky]]
| data-sort-value=&quot;1955&quot; | 1955-06-08
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-05-01
| poslanec Národnej rady SR
| [[politik]]
| ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]''&lt;br/&gt;[[starosta]]
| [[Česko-Slovensko]]
| [[Podbořany]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q11903170|Q11903170]]
| 
| [[Zdeněk Chára]]
| data-sort-value=&quot;1951&quot; | 1951-08-18
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-04-30
| český zápasník a tréner od roku 1970 pôsobiaci na Slovensku
| ''[[:d:Q12369333|zápasník]]''&lt;br/&gt;[[tréner]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q1650716|vrátnik]]''
| 
| [[Česko-Slovensko]]
| [[Strakonice]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q164775|Q164775]]
| [[Súbor:Georg Baselitz by Erling Mandelmann.jpg|center|75px]]
| [[Georg Baselitz]]
| data-sort-value=&quot;1938&quot; | 1938-01-23
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-04-30
| nemecký maliar a sochár
| [[Maliar (umelec)|maliar]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q1281618|sochár]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q1925963|grafik]]''&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]&lt;br/&gt;[[ilustrátor]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q2707485|scénograf]]''&lt;br/&gt;[[autor]]&lt;br/&gt;[[umelec]]
| 
| [[Nemecko]]&lt;br/&gt;[[Rakúsko]]
| ''[[:d:Q1201964|Deutschbaselitz]]''&lt;br/&gt;[[Kamenz|Kamenec]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q2956310|Q2956310]]
| 
| [[Chantal Nobel]]
| data-sort-value=&quot;1948&quot; | 1948-11-23
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-04-30
| francúzska herečka
| [[Herectvo|herec]]
| 
| [[Francúzsko]]
| [[Rouen]]
| [[Ramatuelle]]
| ''[[:d:Q109795846|Cemetery of Ramatuelle]]''
|-
| [[:d:Q12042975|Q12042975]]
| [[Súbor:Brno, Semilasso, 2. Beatfest, Oskar Petr.jpg|center|75px]]
| [[Oskar Petr]]
| data-sort-value=&quot;1952&quot; | 1952-05-16
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-04-29
| český hudobný skladateľ, textár a spevák
| [[spevák]]&lt;br/&gt;[[fotograf]]&lt;br/&gt;[[architekt]]&lt;br/&gt;[[publicista]]&lt;br/&gt;[[hudobník]]&lt;br/&gt;[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]&lt;br/&gt;[[textár]]
| 
| [[Česko-Slovensko]]
| [[Praha]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q114959228|Q114959228]]
| 
| [[Ján Kerekréti]]
| data-sort-value=&quot;1943&quot; | 1943-10-25
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-04-28
| slovenský politik, v rokoch 2020 – 2023 poslanec NR SR za hnutie OĽANO
| [[politik]]
| ''[[:d:Q19967563|poslanec Národnej rady Slovenskej republiky]]''
| [[Slovensko]]
| 
| 
| 
|-
| [[:d:Q62070381|Q62070381]]
| [[Súbor:WHM Edith Eger (7701795).jpg|center|75px]]
| [[Edita Egerová]]
| data-sort-value=&quot;1927&quot; | 1927-09-29
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-04-27
| americká psychologička a spisovateľka
| [[psychológ]]
| 
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]&lt;br/&gt;[[Maďarsko]]
| [[Košice]]
| [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]]
| 
|-
| [[:d:Q13562002|Q13562002]]
| [[Súbor:Nedra Talley.JPG|center|75px]]
| [[Nedra Talleyová]]
| data-sort-value=&quot;1946&quot; | 1946-01-27
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-04-26
| americká speváčka (1946 – 2026)
| [[spevák]]
| 
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| [[New York (mesto)|New York]]
| [[Virginia Beach]]
| 
|-
| [[:d:Q972754|Q972754]]
| 
| [[Peter J. Carroll]]
| data-sort-value=&quot;1953&quot; | 1953-01-08
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-04-22
| anglický okultista
| [[spisovateľ]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q12797895|okultista]]''
| 
| [[Spojené kráľovstvo]]
| [[West Sussex]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q12771705|Q12771705]]
| 
| [[Milan Šuna]]
| data-sort-value=&quot;1966&quot; | 1966-11-21
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-04-21
| tatranský horský vodca a horolezec (1966 – 2026)
| ''[[:d:Q9149093|horolezec]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q819677|horský vodca]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q19801627|skialpinista]]''
| 
| [[Slovensko]]
| [[Kežmarok]]
| [[Stará Lesná]]
| 
|-
| [[:d:Q12772168|Q12772168]]
| 
| [[Mária Adamcová]]
| data-sort-value=&quot;1930&quot; | 1930-08-26
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-04-20
| slovenská operná speváčka, mezzosopranistka
| ''[[:d:Q2865819|operný spevák]]''
| 
| 
| [[Važec]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q106573|Q106573]]
| [[Súbor:Nathalie Baye Cannes 2019.jpg|center|75px]]
| [[Nathalie Bayová|Nathalie Baye]]
| data-sort-value=&quot;1948&quot; | 1948-07-06
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-04-17
| francúzska herečka
| ''[[:d:Q2405480|dabér]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q2259451|divadelný herec]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q5716684|tanečník]]''&lt;br/&gt;[[Herectvo|herec]]
| 
| [[Francúzsko]]
| [[Mainneville]]
| [[6. obvod (Paríž)|6. obvod]]
| [[Cimetière du Montparnasse]]
|-
| [[:d:Q1237140|Q1237140]]
| [[Súbor:Ivan rebernik.jpg|center|75px]]
| [[Ivan Rebernik]]
| data-sort-value=&quot;1939&quot; | 1939-10-07
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-04-16
| slovinský knihovník a diplomat
| ''[[:d:Q182436|knihovník]]''&lt;br/&gt;[[diplomat]]
| [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec]]
| [[Slovinsko]]&lt;br/&gt;[[Juhoslávia (1943 – 1992)|Socialistická federatívna republika Juhoslávia]]
| [[Maribor]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q132051765|Q132051765]]
| [[Súbor:MUDr Rosina pic1.png|center|75px]]
| [[Alojz Rosina]]
| data-sort-value=&quot;1931&quot; | 1931-05-15
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-04-14
| slovenský rehabilitačný lekár, zakladateľ rehabilitačných centier
| ''[[:d:Q2012484|rehabilitačný lekár]]''&lt;br/&gt;[[lekár]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q6500773|všeobecný lekár]]''
| 
| 
| [[Púchov]]
| [[Poprad]]
| 
|-
| [[:d:Q357965|Q357965]]
| [[Súbor:M O Rabin.jpg|center|75px]]
| [[Michael Oser Rabin]]
| data-sort-value=&quot;1931&quot; | 1931-09-01
| data-sort-value=&quot;2026&quot; | 2026-04-14
| Izraelský matematik a informatik
| ''[[:d:Q82594|informatik]]''&lt;br/&gt;[[matematik]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q15442776|kryptograf]]''&lt;br/&gt;[[Pedagogik|pedagóg]]&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]
| 
| [[Izrael]]
| [[Vroclav]]
| [[Jeruzalem]]
| 
|}
{{Wikidata list end}}

[[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]]</text>
      <sha1>cjtbeasdetmzz1ij58wnkpr51hi8qmv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Predejakulát</title>
    <ns>0</ns>
    <id>663023</id>
    <revision>
      <id>8213291</id>
      <parentid>8055860</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T16:03:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213291</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6274" sha1="8v4yso057pkjk6lnbvddf0sf0hs1f7i" xml:space="preserve">[[Súbor:Pre-ejaculate 2014-06-06 07-20.jpg|náhľad|Predejakulát na žaludi obrezaného penisu]]
'''Predejakulát''' (taktiež '''predsemenná''' [[Kvapalina|tekutina]], Cowperova tekutina&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obsahuje preejakulát spermie? Vědci stále tápou|url=https://www.abctehotenstvi.cz/txt/obsahuje-preejakulat-spermie-vedci-stale-tapou|vydavateľ=ABCtehotenstvi.cz|dátum prístupu=2021-02-21|jazyk=cz|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; či ľudovo kvapka lásky) je viskózna bezfarebná tekutina vylučovaná z mužskej močovej trubice, počas toho, ako je muž [[Sexuálne vzrušenie|sexuálne vzrušený]], a pred tým, ako nakoniec dosiahne [[orgazmus]] a vypudí [[spermie]] počas [[Ejakulácia|ejakulácie]].

== Tvorba ==
Predejakulačná tekutina je vylučovaná Cowperovými žľazami, ktorých cieľom je zmiešať sa so semenom, aby zaručili vyššie prežitie spermií.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Funkcia ==
Predejakulát slúži na lubrikáciu počas sexuálneho styku, uľahčuje pohlavný styk (podobne ako vaginálne výlučky u [[Žena|žien]]), ale tiež pohyb predkožky po [[Žaluď (pohlavný úd)|žaludi]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Jeho ďalšou funkciou je tiež ochrana [[Spermia|spermií]] pred [[Kyselina|kyslosťou]] v [[Pošva (vagína)|pošve]] a zvyškami [[Moč|moču]] v močovej trubici.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What Is Precum?|url=https://www.verywellhealth.com/what-is-precum-5085078|vydavateľ=Verywell Health|dátum prístupu=2021-03-01|jazyk=en}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Má tiež [[Imunitný systém|vlastnosti imunodeficiencie]] a hrá úlohu pri [[Koagulácia|koagulácii]] spermií.

== Množstvo ==
Predejakulačná tekutina sa vylučuje v rôznych množstvách v závislosti od jednotlivca:&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = What Is Pre-Ejaculate? | url = https://www.webmd.com/men/what-is-pre-ejaculate | vydavateľ = WebMD | dátum prístupu = 2025-07-02 | jazyk = en | meno = Parang | priezvisko = Mehta}}&lt;/ref&gt; niektorí ho nevyrábajú vôbec, iní až do 5 mililitrov.{{Bez citácie}}

V ojedinelých prípadoch ich môže jednotlivec vyprodukovať príliš veľa, čo môže byť príčinou rozpakov alebo podráždenia. Niekoľko prípadových štúdií naznačilo uspokojivé výsledky u týchto jedincov liečených inhibítorom 5-alfa reduktázy, ako aj finasteridom.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Prítomnosť spermií ==
Existuje mylná predstava, pravdepodobne z ''{{Lang|en|Human Sexual Response}}'', ktorú napísali Masters and Johnson v roku 1966, podľa ktorej tekutina pred ejakuláciou obsahuje semeno, a je preto príčinou nízkej spoľahlivosti [[Prerušovaná súlož|prerušeného pohlavného styku]] ako [[Antikoncepcia|antikoncepčnej]] metódy[[Antikoncepcia|.]]

Napriek tomu, že sa na túto tému neuskutočnili žiadne rozsiahle štúdie, menšie štúdie majú tendenciu dokazovať opak. V skutočnosti z testovaných vzoriek tekutín pred ejakuláciou väčšina neobsahovala spermie a ostatné neobsahovali dostatok spermy na vyvolanie [[Gravidita|tehotenstva]]. Tehotenstvá, ktoré sa pozorujú napriek praxi prerušovaného pohlavného styku, a to dokonca dokonale, sa preto nedajú pripísať prítomnosti spermií v predejakulačnej tekutine, ale skôr spermiám zostávajúcim v močovej trubici po nedávnej ejakulácii a strhávaných predejakulátom alebo semenom, ktoré prišlo náhodne do kontaktu s [[Ženské ohanbie|vulvou]].

Podľa iných štúdií však môže predejakulačná tekutina obsahovať značný podiel pohyblivých spermií, ako to uvádza vedecká štúdia z roku 2010, podľa ktorej sa až v 37% prípadov nachádzali spermie v predejakulačnej tekutine.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Sperm content of pre-ejaculatory fluid|doi=10.3109/14647273.2010.520798|meno3=JAMES|priezvisko2=LEARY|meno2=CHRISTINE|priezvisko=KILLICK|meno=STEPHEN R.|poznámky=PMID: 21155689
PMCID: PMC3564677|issn=1464-7273|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3564677/|strany=48–52|číslo=1|ročník=14|dátum prístupu=2021-02-18|dátum=2011-3|periodikum=Human fertility (Cambridge, England)|priezvisko3=TRUSSELL}}&lt;/ref&gt;

== Prenos chorôb ==
Predejakulačná tekutina má schopnosť prenášať baktérie, vírusy a iné patogény, z toho dôvodu je vhodné používať počas sexuálneho styku kondóm a pravidelne sa nechať testovať.

=== HIV ===
Niektoré štúdie preukázali prítomnosť [[Vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti|HIV]] v predejakulačnej tekutine ľudí s HIV, ktorí môžu infikovať sexuálneho partnera.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Užívanie antiretrovirálnych liečiv znižuje riziko prenosu HIV o 44%.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 

=== Iné choroby ===
Podľa iných štúdií môže byť predejakulát zdrojom aj iných sexuálne prenosných chorôb, ako sú chlamýdie, kvapavka či hepatitída typu B.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What is pre-ejaculatory fluid (also known as pre-cum), and can it cause pregnancy?|url=https://www.ippf.org/blogs/what-pre-ejaculatory-fluid-also-known-pre-cum-and-can-it-cause-pregnancy|vydavateľ=IPPF|dátum vydania=2019-02-13|dátum prístupu=2021-02-23|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Náboženské aspekty ==
V [[Sunnitský islam|sunnitskom]] [[Islam|islame]] sa predejakulát nazýva ''madhy'' a po jeho vylúčení je veriaci povinný rituálne si umyť celý [[Pohlavný úd|penis]] a vyčistiť vodou časti odevu, ktoré s ním prišli do kontaktu (ide len o miernejšiu formu očisťovania, tzv. ''wudu'', nie závažnejšiu formu ''ghusl'', ktorá je vyžadovaná po vylúčení semena).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Basic science: (October 2008)|url=http://dx.doi.org/10.1017/s1470903109990204|periodikum=Breast Cancer Online|dátum=2009-07|dátum prístupu=2021-02-18|ročník=12|číslo=07|issn=1470-9031|doi=10.1017/s1470903109990204|meno=R.|priezvisko=Sutherland}}&lt;/ref&gt;

V iných náboženstvách nie je predejakulátu pripisovaný význam.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Preejakulát|18815904|fr|Liquide pré-éjaculatoire|179568417}}

[[Kategória:Rozmnožovacia sústava]]</text>
      <sha1>8v4yso057pkjk6lnbvddf0sf0hs1f7i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Považská župa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>666160</id>
    <revision>
      <id>8213242</id>
      <parentid>7661121</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:51:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213242</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12302" sha1="qzvgrvppup3pjdf7zpreu7bnmvol1gh" xml:space="preserve">{{Geobox | Region
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Považská župa
| native_name        =Župa XVII. 
| other_name         = 
| category           = [[župa]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = 
| image_caption      = 
| image_compl        = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = 
| symbol             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      =Župa XVII. 
| motto              = 
| nickname           = 
Považská župa
| country            = Česko-Slovensko
| country_flag       = 1
| state_type         = 
| state              = 
| region             = 
| histregion         = 
| district           = 
| commune            = 
| municipality       = 
| capital            = [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky Svätý Martin]]
| capital_type       = Sídlo župy
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| range              = 
| road               = 
| border             = 
| part               = 
| tributary_left     = 
| tributary_right    = 
| city               = 
| landmark           = 
| building           = 
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| coordinates_no_title = 
| elevation          = 
| lat_d              = 
| lat_m              = 
| lat_s              = 
| lat_NS             = 
| long_d             = 
| long_m             = 
| long_s             = 
| long_EW            = 
| coordinates_type   = 
| highest            = [[Bystrá (vrch v Západných Tatrách)|Bystrá]]
| highest_elevation  = 2248
| highest_lat_d      = 
| highest_lat_m      = 
| highest_lat_s      = 
| highest_lat_NS     = 
| highest_long_d     = 
| highest_long_m     = 
| highest_long_s     = 
| highest_long_EW    = 
| lowest             = koryto [[Váh]]u
| lowest_elevation   = 185
| lowest_lat_d   = 
| lowest_lat_m   = 
| lowest_lat_s   = 
| lowest_lat_NS  = 
| lowest_long_d  = 
| lowest_long_m  = 
| lowest_long_s  = 
| lowest_long_EW = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 6801
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 421283
| population_date    = 1921
| population_density = 61.9
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = [[1. január]]a [[1923]]&lt;ref name=Zak &gt;{{Citácia právneho predpisu| typ = Nariadenie vlády| číslo = 310/1922 Sb.| názov = ktorým sa zavádza župné sriadenie v niektorých častiach uzemia republiky Československej| paragraf = 1| url = https://www.beck-online.cz/bo/chapterview-document.seam?documentId=onrf6mjzgizf6mzrgaxhazrrfuya| dátum prístupu = 2020-04-18| jazyk =po česky}}&lt;/ref&gt;
| established_type   = 
| date               = [[1. júla]] [[1928]]&lt;ref name=Zanik &gt;{{Citácia právneho predpisu| typ = Zákon| číslo = 125/1927 Sb.| názov = o organisaci politické správy| paragraf = | url = https://www.beck-online.cz/bo/chapterview-document.seam?documentId=onrf6mjzgi3v6mjsguxggyjsl5ugymrnga| dátum prístupu = 2020-04-17| jazyk =po česky}}&lt;/ref&gt;
| date_type          = Zánik
| mayor              =[[Jozef Országh (verejný činiteľ)|Jozef Országh]] 
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = 
| timezone_DST       = 
| postal_code        = 
| area_code          = 
| area_code_type     = 
| code               = 
| code1              = 
| code1_type         = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 13 ([[1923]])
| free_type          = Počet okresov
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_compl          = 
| map_compl_caption  = 
| freemap_zoom       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            =
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
|number_type=Číslo župy|number=XVII|mayor_type=Župan|official_name_label=|official_name_type=úradný názov|nickname_type=Zaužívané pomenovanie|mayor_note=(1923 – 1927)}}

'''Považská župa''', úradný názov '''Župa XVII.''', iné pomenovanie (podľa umiestnenia sídla župy) ''Turčianska župa'',&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zákon 126/1920 Sb. o zřízení župních a okresních úřadů v republice Československé úplné a aktuálne znenie|url=https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1707/0/2/zakon-c-126-1920-sb-o-zrizeni-zupnich-a-okresnich-uradu-v-republice-ceskoslovenske/zakon-c-126-1920-sb-o-zrizeni-zupnich-a-okresnich-uradu-v-republice-ceskoslovenske|vydavateľ=ASPI|dátum prístupu=2023-04-07|jazyk=sk|meno=Wolters Kluwer SR, s r o-|priezvisko=info@wolterskluwer.sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20230211204927/https://www.aspi.sk/products/lawText/1/1707/0/2/zakon-c-126-1920-sb-o-zrizeni-zupnich-a-okresnich-uradu-v-republice-ceskoslovenske/zakon-c-126-1920-sb-o-zrizeni-zupnich-a-okresnich-uradu-v-republice-ceskoslovenske|dátum archivácie=2023-02-11}}&lt;/ref&gt; neoficiálne pomenovanie ''Považská veľžupa'', bola jednotka územnej správy a samosprávy, zavedená v [[Prvá česko-slovenská republika|prvorepublikovom]] [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] v rámci nového [[Župa (Česko-Slovensko)|župného zriadenia]]. Existovala v rokoch 1923 – 1928, mala rozlohu 6 801 km² a jej správnym centrom bol [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky Svätý Martin]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

== Vznik a zánik župy ==
Po zániku [[Uhorsko|Uhorska]] v roku 1918 bol pôvodný uhorský systém žúp prevedený v takmer nezmenenom územnom rozsahu do správneho systému Česko-Slovenskej republiky. Toto provizórne postuhorské usporiadanie trvalo len do roku 1922. V roku 1920 bol prijatý zákon č. 126/1920 Sb. ''o zriadení župných a okresných úradov v republike Československej'', ktorým malo byť celé územie Česko-Slovenska (vynímajúc hlavné mesto [[Praha]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]) rozdelené do 21 žúp. Jednou z nich bola aj Považská župa, ako jedna zo šiestich žúp zriadených na území Slovenska. V porovnaní s historickými (uhorskými) župami bol ich rozsah väčší a preto sa im na Slovensku prezývalo ''veľžupy''. Považská župa bola označená radovou rýmskou číslicou XVII. Zákon stanovil vznik župného úradu na čele so županom, ktorý bol vládou menovaným štátnym úradníkom, a župného zastupiteľstva, teda samosprávneho orgánu. Pri župnom zastupiteľstve mal byť zriadený župný výbor, župná finančná komisia a ďalšie komisie. Považská župa mala byť súčasťou nadregionálneho župného zväzu v rámci celého Slovenska.&lt;ref name=&quot;župy&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Černá 
 | meno = Vladimíra 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Přijetí a realizace župního zákona z roku 1920
 | vydavateľ = Masarykova univerzita, Právnická fakulta – Katedra dějin státu a práva
 | miesto = 
 | rok = 2006
 | isbn = 
 | strany = 
 | počet strán = 
 | url = http://is.muni.cz/th/108740/pravf_b/
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;správní vývoj Slovenska&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | vydavateľ = infostat.sk
 | titul = Šprocha, Branislav - Tišliar, Pavol: Údaje o prirodzenej meně obyvateľstva Slovenska...
 | url = http://www.infostst.sk/vdc/pdf/prirodzenejmene.pdf
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2012-10-16
 | miesto = 
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Župné zriadenie čelilo od počiatku silnej kritike a bolo do praxe uvedené až v roku 1923, no iba na [[Slovensko|Slovensku]]. Dňa 30. septembra 1923 sa tu konali voľby do župných zastupiteľstiev.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | autor = 
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = 
  | titul = Volby na Slovensku
  | periodikum = Národní listy
  | odkaz na periodikum = 
  | rok = 1923
  | mesiac = október
  | ročník = 63.
  | číslo = 270
  | strany = 1
  | url = http://kramerius.nkp.cz/kramerius/PShowPageDoc.do?it=0&amp;id=5370876&amp;picp=&amp;idpi=7203188
  | issn = 
}}&lt;/ref&gt; Županom Považskej župy bol vymenovaný [[Jozef Országh (verejný činiteľ)|Jozef Országh]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Klíma
 | meno = Stanislav
 | odkaz na autora = 
 | titul = Osvobozené Slovensko
 | vydavateľ = Nakladatelství Jan Otto
 | miesto = Praha
 | rok = 1926
 | isbn = 
 | strany = 107
 | počet strán = 
 | url = http://www.digitalniknihovna.cz/mzk/view/uuid:b8f35fc0-c7d0-11e4-af6e-005056827e51?page=uuid:5b4658f0-e9ef-11e4-9ebc-005056825209
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Dňa 14. júla 1927 bol prijatý [[Zákon č. 125/1927 o organizácii politickej správy,|zákon č. 125/1927 ''o organizácii politickej správy'']], rušiaci župy a zavádzajúci krajinské zriadenie, účinné od 1. júla 1928.&lt;ref name=&quot;Zanik&quot; /&gt; Považská župa sa stala súčasťou [[Slovenská krajina (1928 – 1938)|Slovenskej krajiny]].&lt;ref name=&quot;župy&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Československé dějiny v datech
 | vydavateľ = Svoboda
 | miesto = Praha
 | rok = 1987
 | isbn = 80-7239-178-X
 | strany = 400-401
 | počet strán = 
 | url = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Na rozdiel od českých zemí, kde hranice žúp boli zachované aspoň ako vymedzenie volebných krajov pre voľby do Poslaneckej snemovne [[Národné zhromaždenie republiky Československej|Národného zhromaždenia republiky Česko-Slovenskej]], boli župy na Slovensku ako správne jednotky úplne eliminované.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | vydavateľ = psp.cz
 | titul = Vládní návrh, kterým se mění článek I. zákona ze dne 29. února 1920, č. 123 Sb. z. a n. (řád volební do poslanecké sněmovny), dále § 9 zákona ze dne 29. února 1920, č. 124 Sb. z. a n. (zákon o složení a pravomoci senátu), a příloha A k § 2 zákona ze dne 29. února 1920, č. 126 Sb. z. a n. (zákon o zřízení župních a okresních úřadů).
 | url = http://www.psp.cz/eknih/1920ns/ps/tisky/t0648_00.htm
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2012-10-16
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | odkaz na autora = 
 | vydavateľ = psp.cz
 | titul = Návrh poslance I. Hrušovského a druhů na změnu zákona ze dne 29. února 1920, čís. 123 Sb. z. a n. (řád volení do poslanecké sněmovny) ve znění novely z 15. října 1925, čís. 205 Sb. z. a n.
 | url = http://www.psp.cz/eknih/1929ns/ps/tisky/t0084_01.htm
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2012-10-16
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Župan ==

* [[Jozef Országh (verejný činiteľ)|Jozef Országh]] (1923 – 1928)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jozef Országh|url=https://matica.sk/jozef-orszagh/|dátum vydania=2020-01-02|dátum prístupu=2023-04-07|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Matušková}}&lt;/ref&gt;

== Územné vymedzenie župy ==
Považská župa sa rozkladala na území severozápadného Slovenska a patrili do nej regióny [[Horné Považie]], [[Kysuce]], [[Orava (región)|Orava]] a [[Turiec (región)|Turiec]] vrátane okolia mesta [[Kremnica]].&lt;ref name=Dejiny&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Šprocha, Branislav - Tišliar, Pavol: Údaje o prirodzenej mene obyvateľstva Slovenska publikované v Pohyboch obyvateľstva Československa v rokoch 1919 – 1937 | url = http://www.infostat.sk/vdc/pdf/prirodzenejmene.pdf | vydavateľ = infostat.sk | dátum vydania = 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-07 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Okresy ===
Pri vzniku mala Považská župa týchto 13 okresov:

* Trenčín
* Ilava
* Púchov
* Považská Bystrica
* Veľká Bytča
* Žilina
* Kysucké Nové Mesto
* Čadca
* Turčiansky Svätý Martin 
* Kremnica
* Dolný Kubín
* Námestovo
* Trstená&lt;ref name=Dejiny /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Trenčianska župa]]
* [[Oravská župa]]
* [[Turčianska župa]]
* [[Žilinský kraj (1948 – 1960)]]
* [[Žilinský kraj]]

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Povážská župa|18696807}}


{{Administratívne členenie Česko-Slovenska}}
{{Súradnice|49.063969|18.912964|format=dms|display=title}}

[[Kategória:Župy v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]]</text>
      <sha1>qzvgrvppup3pjdf7zpreu7bnmvol1gh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pyrgos (architektúra)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>667703</id>
    <revision>
      <id>8213382</id>
      <parentid>7864842</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T20:53:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213382</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13045" sha1="p6m8e9o0ztmqire7c9c721jk2kuoyh9" xml:space="preserve">{{Pozri aj|veža (stavba)}}
[[Súbor:Pirg_Svetog_Save.jpg|náhľad|Tzv. Veža [[Sáva Nemanjić|svätého Sávu]] v Kláštore Chilandar na [[Athos (polostrov)|hore Athos]], [[12. storočie]], [[Grécko]]]]
'''Pyrgos '''({{V jazyku|ell|πύργος|''pyrgos''}}, {{V jazyku|chu|''stl’p''}}) je v širšom význame grécky (resp. starosloviensky) výraz pre [[Veža (stavba)|vežu]]. V užšom význame označuje osobitý typ opevnenej veže štvorcového alebo obdĺžnikového pôdorysu. Obvykle ide o opevnené vidiecke alebo kláštorné sídlo. Pyrgos v prípade útoku plnil funkciu posledného útočiska, [[hrad]]u alebo [[Pevnosť|pevnosti]]. Najčastejšie tvoril neoddeliteľnú súčasť kláštorných opevnení.&lt;ref name=&quot;:KZD&quot;&gt;PYRGOS In: {{Citácia knihy
|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]
|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium
|miesto=New York
|vydavateľ=[[Oxford University Press]]
|rok=1991
|počet strán=2338
|isbn=0-19-504652-8
|strany=1760{{--}}1761
|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

V kláštorných dokumentoch pred [[14. storočie|14. storočím]] sa ''pyrgoi'' (pl.) spomínajú len zriedkavo, pričom sa používali najmä ako orientačné body. Naopak, v 14. a [[15. storočie|15. storočí]] sa architektonický prvok výrazne presadil na území [[Hora Athos|hory Athos]].&lt;ref name=&quot;:KZD&quot; /&gt; Zvyčajne boli umiestnené na najvyššom mieste, čo najbližšie ku kláštornému [[ambit]]u. Príkladom tohto usporiadania je napríklad veža [[Sáva Nemanjić|svätého Sávu]] z roku [[1198]] v [[Kláštor Chilandar|Kláštore Chilandar]] na hore Athos.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Krüger
|meno=Kristina
|titul=Řády a kláštery 2000 let křesťanského umění a kultury
|vydavateľ=[[Slovart]]
|miesto=Praha
|rok=2008
|isbn=978-80-7391-121-8
|strany=346
|spoluautori=et al.
|kapitola=Byzantská klášterní architektura, memoriální stavby a kulturní identita}}&lt;/ref&gt; Niekedy tiež plnili tiež funkciu [[Zvonica|zvonice]] alebo vyvýšenej [[Kaplnka|kaplnky]]. Osobitý typ pyrgoi sa objavuje na [[Balkán|Balkáne]] okolo roku [[1300]]. Vyznačuje viacerými vyčnievajúcimi [[Oporný múr|opornými múrmi]] na všetkých štyroch stranách a pripomína [[donjon]].&lt;ref name=&quot;:KZD&quot; /&gt;

== Opis ==
Pyrgos nápadne pripomína samostatnú vežu, ktorá je v [[Západná Európa|západnej Európe]] známa pod termínom [[donjon]]. Donedávna prevládal názor, že sa koncepcia západného opevnenia dostala do [[Byzantská ríša|Byzancie]] vďaka [[Križiacka výprava|križiackym výpravám]]. Dnes sa však odborníci zhodujú, že pyrgos čiastočne vychádza z francúzskej fortifikačnej architektúry [[12. storočie|12.]]{{--}}[[13. storočie|13. storočia]]. Skupina francúzskych donjonov z tohto obdobia vykazuje rovnaké základné plány, rozmery a členenie [[Fasáda|fasády]], ako skupina veží v [[Kláštor Chilandar|Kláštore Chilandar]] na [[Athos (polostrov)|hore Athos]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Templar Towers on Mt Athos
|url=https://northernway.org/school/templars/2nd/donjon.html
|vydavateľ=Seminary
|dátum prístupu=2021-06-14
|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; To viedlo niektorých odborníkov k záveru, že tzv. typ athoskej veže stavaný na konci 13. storočia a počas prvých desaťročí [[14. storočie|14. storočia]] vychádza priamo z francúzskeho donjonu. Pyrgos bol postupne transformovaný do byzantskej a srbskej kláštornej architektúry počas vlády srbského kráľa [[Štefan Uroš II. Milutin|Štefana Uroša II. Milutina]].&lt;ref group=&quot;pozn.&quot; name=&quot;:AA&quot;&gt;Spojenie s [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskym kráľovstvom]] potvrdzuje aj fakt, že matka Štefana Uroša II. Milutina bola Helena z Anjou. Ako kráľovná vdova vládla nad pobrežnou oblasťou srbského štátu a udržiavala priateľské vzťahy s talianskymi mestami. Počas vlády Heleny z Anjou bola, na ostrove v [[Skadarské jazero|Skadarskom jazere]], postavená veža, ktorá sa v literatúre označuje ako tzv. typ athoskej veže. Dnes sa tam nachádzajú iba zvyšky veže.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Hlavnou úlohou pyrgosu bola jednoznačne funkcia posledného útočiska. Nejednoznačné je použitie v byzantskej fortifikačnej architektúre, predovšetkým kvôli umiestneniu v kláštorných komplexoch. Nie je jasné či bola vojenská posádka v [[Kláštor|kláštoroch]] niekedy umiestnená natrvalo.&lt;ref group=&quot;pozn.&quot; name=&quot;:BB&quot;&gt;[[Typikon]] Kláštora Theotokos Kosmosoteira naznačuje, že za obranu kláštora zodpovedali priamo obyvatelia žijúci v neďalekej dedine. Nikdy im však nebolo dovolené vstúpiť do kláštora so zbraňami.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=Popović
|meno=Svetlana
|titul=The Architectural Iconography of the Late Byzantine Monastery|
vydavateľ=Canadian Institute of Balkan Studies
|miesto=Toronto
|rok=1997
|isbn=1-896566-12-X
|strany=12
|poznámka=Ďalej len Popović}}&lt;/ref&gt; Veže boli postavené prevažne z [[kameň]]a alebo [[Tehla (stavebníctvo)|tehiel]], ako viacposchodová stavba s jedným vstupom na prvom poschodí. Na [[Prízemie|prízemí]] sa zvyčajne nachádzala cisterna a na najvyššom poschodí [[kaplnka]]. Zvyčajne šlo o jednoloďové kaplnky obklopené [[galéria]]mi bez zvonku viditeľných [[Kupola|kupol]]. Priestory medzi najvyšším poschodím a prízemím boli s najväčšou pravdepodobnosťou využívané na bývanie, čo potvrdzovali čiastočne zachované sociálne zariadenia. Účel iných priestorov nebol spoľahlivo určený, hoci pravdepodobne plnili rôzne účely. Novšie písomné pramene naznačujú, že slúžili napr. ako [[skriptórium|skriptóriá]], [[knižnica|knižnice]] a príležitostne aj ako pokladnice kláštora.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

[[Súbor:Манастир Велика Лавра - panoramio (11).jpg|V popredí tzv. Veža [[Ján I. (Byzantská ríša)|Jána I. Tzimiska]], [[11. storočie]], Veľká lavra na [[Athos (polostrov)|hore Athos]], [[Grécko]]|náhľad|vľavo]]
Opevnená veža sa v byzantskej kláštornej architektúre prvýkrát objavuje v kláštore Veľká lavra (pyrgos [[Ján I. (Byzantská ríša)|Jána I. Tzimiska]]&lt;ref group=&quot;pozn.&quot; name=&quot;:CC&quot;&gt;Veža bola pomenovaná po byzantskom cisárovi [[Ján I. Tzimiskes|Jánovi I. Tzimiskovi]], ktorý bol jedným z prvých donátorov monastiera Veľká lavra. Okrem finančnej podpore vydal cisár v roku [[972]] ''Tragos'', ktorý bol zakladajúcou listinou a prvou ústavou [[Mníšsky štát Athos|mníšskeho štátu Athos]]. &lt;/ref&gt;) a v [[Monastier Iviron|Monastieri Iviron]] zo začiatku [[11. storočie|11. storočia]]. Ďalšie dve, veža [[Sáva Nemanjić|svätého Sávu]] a [[Juraj (svätec)|svätého Juraja]], sa nachádzajú v kláštornom komplexe Chilandar pozdĺž hradieb samotného kláštora.&lt;ref&gt;Popović, str. 11&lt;/ref&gt; Tento typ sa vyznačuje výraznými [[Pilaster|pilastrami]] a [[Konzola|konzolami]]. Na vrchu sú navzájom spojené [[oblúk]]mi, ktoré zase podopierajú galériu v najvyššom poschodí. Veža svätého Sávu, konkrétne jej najnižšia časť, je z roku [[1198]] a patrí k jednej z najstarších z piatich veží. K rozsiahlej obnove veži došlo počas rekonštrukcie kláštora, ktorú inicioval srbský kráľ Štefan Uroš II. Milutin. Veža svätého Juraja pochádza pravdepodobne z polovice 13. storočia. Zvyšné tri sa všeobecne pripisujú srbskému kráľovi Milutinovi. Veža [[Svätý Bazil Veľký|svätého Bazila]] patrí k malému opevnenému výbežku, ktorý kedysi chránil prístav Chilandar. Ďalšie veže, tzv. Veža kráľa Milutina a Albánska veža, predstavovali oddelené opevnené miesta, ktorých úlohou bolo kontrolovať strategické body na prístupových cestách ku kláštoru. Všetky veže obsahujú rovnaké konštrukčné vlastnosti a predstavujú typ tzv. athoskej veže.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

[[Súbor:Stavronikita Aug2006.jpg|Pyrgos Monastiera Stavronikita na hore Athos, [[16. storočie]], [[Grécko]]|náhľad]]
Na [[Balkán|Balkáne]] sa nachádza iba malé množstvo zachovaných veží podobného typu. Ide napríklad o vyhĺbené základy veže pred hlavným vchodom do [[Kláštor Banjska|Kláštora Banjska]] vystavané počas vlády srbského kráľa Štefana Uroša II. Milutina. Príklady podobných veží zo 14. storočia možno nájsť v [[Kláštor Lesnovo|Kláštore Lesnovo]] v [[Srbsko|Srbsku]], ako aj v Kláštore [[Ján Krstiteľ|svätého Jána Krstiteľa]] neďaleko [[Serres]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;Popović, str. 13&lt;/ref&gt; Geografická poloha a chronologické súvislosti naznačujú, že veže sú dielom tej istej dielne alebo prinajmenšom vychádzali z rovnakej stavebnej tradície. Medzi najzachovalejšie patrí [[Chreľova veža]] v [[Rilský monastier|Monastieri Rila]] postavená počas vlády [[Štefan Dušan|Štefana Dušana]] okolo roku [[1342]] alebo medzi rokmi [[1334]]{{--}}[[1335]]. Na najvyššom poschodí sa nachádzala kaplnka zasvätená svätému [[Ivan Rilský|Ivanovi Rilskému]], ktorý podľa tradície inicioval svoj [[Asketizmus (životný štýl)|asketický život]] práve na tomto mieste. Pyrgos plnil aj symbolickú úlohu v kláštornom kontexte [[Byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období|palaiologovského]] a [[Postbyzantské umenie|postbyzantského obdobia]], ktorú najlepšie charakterizuje kaplnka na najvyššom poschodí. Kaplnka je zvyčajne zasvätená [[Nanebovstúpenie Krista|Nanebovstúpeniu Pána]], [[Premenenie Pána|Premeneniu Pána]], [[Najsvätejšia Trojica|Najsvätejšej Trojici]], [[Svätý Ján|svätému Jánovi]], svätému Jurajovi alebo svätému Ivanovi Rilskému, čo odkazuje na prítomnosť [[Askéta|askétov]], ktorí sa rozhodli žiť a hľadať spásu na vyvýšenom mieste.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Iviron Aug2006.jpg|Pohľad na [[Monastier Iviron]] a pyrgos na hore Athos, Grécko
Súbor:Хиландар - Пирг Краља Милутина - panoramio.jpg|Tzv. Veža kráľa Milutina neďaleko Kláštora Chilandar na hore Athos, Grécko
Súbor:Pantokratoros 1.jpg|Pohľad na Monastier Pantokrator a na tzv. Veľká veža Krista Pantokratora na hore Athos, [[1357]]{{--}}[[1362]], Grécko
Súbor:20140617 Rila Monastery 032.jpg|Tzv. [[Chreľova veža]] v [[Rilský monastier|Rilskom monastieri]], postavená počas vlády [[Štefan Dušan|Štefana Dušana]] okolo roku [[1342]] alebo medzi rokmi [[1334]]{{--}}[[1335]], [[Bulharsko]]
&lt;/gallery&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
|priezvisko=Rossi
|meno=Maria Alessia
|titul=Byzantium in Eastern European Visual Culture in the Late Middle Ages
|vydavateľ=[[Brill]]
|miesto=Leiden, Boston
|rok=2020
|isbn=9789004421370
|strany=122
|meno2=Alice Isabella
|priezvisko2=Sullivan
|edícia=East Central and Eastern Europe in the Middle Ages, 450-1450
|zväzok=65}}
*{{Citácia knihy
|priezvisko=Bogdanović
|meno=Jelena
|titul=Approaches to Byzantine Architecture and its Decoration: Studies in Honor of Slobodan Ćurčić
|vydavateľ=[[Routledge]]
|miesto=Oxon, New York
|rok=2012
|isbn=978-1-4094-2740-7
|strany=187{{--}}199
|kapitola=Life in a Late Byzantine Tower: Examples from Northern Greece
|spoluautori=et al.}}
*{{Citácia knihy
|priezvisko=Eger
|meno=A. Asa
|titul=The Islamic-Byzantine Frontier: Interaction and Exchange Among Muslim and Christian Communities
|vydanie=1
|vydavateľ=I. B. TAURIS
|miesto=Londýn, New York
|rok=2015
|isbn=978-1-78076-157-2
|strany=95}}
*{{Citácia periodika
|priezvisko=Morris
|meno=Sarah P.
|titul=Greek Towers and Slaves: An Archaeology of Exploitation
|periodikum=American Journal of Archaeology
|vydavateľ=[[Archaeological Institute of America]]
|miesto=Boston
|dátum=2005
|ročník=109
|číslo=2
|strany=155{{--}}225
|issn=00029114
|dátum prístupu=16.6.2021
|meno2=John K.
|priezvisko2=Papadopoulos}}
*{{Citácia knihy
|priezvisko=Bartusis
|meno=Mark C
|titul=The Late Byzantine Army: Arms and Society, 1204{{--}}1453
|vydavateľ=[[University of Pennsylvania Press]]
|miesto=Philadelphia
|rok=1992
|isbn=0-8122-3179-1
|strany=314{{--}}315
|edícia=The Middle Ages Series}}

== Pozri aj ==
* [[postbyzantské umenie]]
* [[katolikon]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Pyrgos (architecture)}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.markoskampanis.gr/en/work/printmaking/mount-athos-the-towers Veže hory Athos]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (po anglicky)
* [http://www.macedonian-heritage.gr/Athos/General/Architecture.html Architektúra hory Athos] (po anglicky)
* [http://hilandar.info/strana.php?strana_id=239 Kláštor Chilandar] (po srbsky)
* [https://www.kastra.eu/castleen.php?kastro=albano Albánska veža] (po anglicky)
* [https://www.kastra.eu/castleen.php?kastro=tzimiski Pyrgos Jána I. Tzimiska] (po anglicky)

[[Kategória:Architektonické prvky]]
[[Kategória:Kresťanská architektúra]]
[[Kategória:Byzantská architektúra]]
[[Kategória:Kláštory]]</text>
      <sha1>p6m8e9o0ztmqire7c9c721jk2kuoyh9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Písnice (stanica pražského metra)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>668587</id>
    <revision>
      <id>8213391</id>
      <parentid>7519703</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T21:19:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213391</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2090" sha1="j5f0t5dg1b5trhj8lbfg6vtxgvbx617" xml:space="preserve">{{Infobox Stanica pražského metra
 | názov           = Písnice
 | pôvodný názov   = 
 | obrázok         = 
 | popis           = 
 | zemepisná šírka = 
 | zemepisná dĺžka = 
 | štvrť           = [[Písnice]]
 | ulica           = [[Libušská ulice (Praha)|Libušská ulice]]
 | dopravca        = [[Dopravní podnik hlavního města Prahy|DPP]]
 | tarifné pásmo   = P
 | typ             = hĺbená
 | nástupištia     = 1
 | projektant      = Metroprojekt Praha
 | architekt       = doc. Ing. arch. Patrik Kotas
 | cestujúci       = 
 | roky            = ≈[[2027]]
 | udalosti        = Vznik
}}
[[Súbor:TTTM Sapa 20230106 093201.jpg|náhľad|V týchto miestach vznikne jeden zo vstupov do vestibulu stanice Písnice]]
'''Písnice''' je chystaná stanica metra v [[Praha|Prahe]] na linke {{MHD|praha|D}}. Bude sa nachádzať na úseku I.D2 medzi stanicami [[Libuš (stanica pražského metra)|Libuš]] a [[Depo Písnice (stanica pražského metra)|Depo Písnice]] pod [[Libušská ulice (Praha)|Libušskou]] ulicou v štvrti [[Písnice]]. Sprevádzkovanie stanice sa predpokladá v roku [[2027]].&lt;ref&gt;https://www.dpp.cz/metro-d&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/praha-postavi-metro-d-prvni-vznikne-usek-z-pankrace-na-nove-dvory/2052558{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== Štatistiky ==
Stanica Písnice sa bude nachádzať pod Libušskou ulicou v [[Praha 4|Prahe 4]] v štvrti [[Písnice]]. Bude hĺbená v hľbke {{m|13}}.

Písnice budú mať jeden výstup s jednými podpovrchovými vestibulmi, umiestnenými priamo pri križovatke ulíc Libušská a [[V Lužích (Praha)|V Lužích]]. Pri stanici vznikne záchytné parkovisko [[P+R]] so 400 miestami.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Písnice (metro station)}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Písnice (stanice metra)|17447592}}

{{Pražské metro D|stanica=Písnice|pred=[[Bělnice (stanica pražského metra)|Bělnice]]|po=[[Libuš (stanica pražského metra)|Libuš]]}}

[[Kategória:Stanice pražského metra]]</text>
      <sha1>j5f0t5dg1b5trhj8lbfg6vtxgvbx617</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bielený vrch</title>
    <ns>0</ns>
    <id>673488</id>
    <revision>
      <id>8213322</id>
      <parentid>8096837</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:21:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>obr., wl</comment>
      <origin>8213322</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7384" sha1="jen6zragw9200jxjk1ryjv641g4c4sz" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | názov             = Bielený vrch
 | obrázok           = Bielený vrch.jpg
 | popis             = Pohľad z Jeleních jám
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
 | región1           = 
 | okres             = [[Piešťany (okres)|Piešťany]]
 | okres1            = 
 | okres2            = 
 | obec              = [[Hubina]]
 | obec1             = 
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Považský Inovec]]
 | podcelok          = [[Krahulčie vrchy]]
 | časť              = 
 | povodie           = [[Nitra (rieka)|Nitra]]
 | povodie1          = [[Váh]]
 | nadmorská výška   = 732.6
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.6011
 | zemepisná dĺžka   = 17.9773
 | hornina           = 
 | orogenéza         = alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = neznačený
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = 
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Trnavského kraja
 | lokátor1          = Trnavský kraj
}}

'''Bielený vrch''' ({{mnm|732.6|w}}&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]]. Leží nad obcou [[Lipovník (okres Topoľčany)|Lipovník]], približne {{Km|9|m|w}} východne od [[Piešťany|Piešťan]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.97732&amp;y=48.60106&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa v juhovýchodnej časti [[Považský Inovec|pohoria]], v [[Podcelok (geomorfológia)|geomorfologickom podcelku]] [[Krahulčie vrchy]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-03| miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Vrchol leží v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]], v okrese [[Piešťany (okres)|Piešťany]] a v katastrálnom území obce [[Hubina]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2021-12-03 | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20220627113557/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy_februar_2017.pdf | dátum archivácie = 2022-06-27 }}&lt;/ref&gt; Východné úpätie zasahuje na katastrálne územia obcí [[Lipovník (okres Topoľčany)|Lipovník]] a [[Bojná]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?x=17.9929863&amp;y=48.6003883&amp;z=14&amp;source=osm&amp;id=1015716859 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Nachádza sa severne od [[Nitrianska Blatnica|Nitrianskej Blatnice]], z ktorej je k nemu najľahší prístup po zelenej a žltej značke.&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Bielený vrch leží v spoločnom masíve s [[Marhát]]om, ktorý tvorí najvyššiu časť južnej polovice pohoria. Juhozápadne situovaný Marhát ({{Mnm|748}}) oddeľuje [[Marhát (sedlo)|rovnomenné sedlo]], ktorým prechádza značená magistrála. Severozápadne leží Grnica ({{Mnm|523}}), severne susedí Holý kameň ({{Mnm|591}}) a východne Kopec ({{Mnm|438}}). Juhovýchodné svahy klesajú do [[Bojnianska pahorkatina|Bojnianskej pahorkatiny]] a práve na svahoch Bieleného vrchu sa nachádza archeologická lokalita [[Bojná]]-Valy.&lt;ref name=M&gt;''Považský Inovec – Piešťany. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.&lt;/ref&gt; Juhovýchodnú časť masívu odvodňuje potok [[Hlavinka]], severovýchodnú [[Hradný potok]]&lt;ref name=VKU&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = TM 130 Považský Inovec – Piešťany (6. vydanie, 2023)
 | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-130-povazsky-inovec-piestany-6-vydanie-2023/
 | vydavateľ = CBS
 | miesto = Banská Bystrica
 | dátum vydania = 2023
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2025-09-29
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, oba patriace do povodia rieky [[Nitra (rieka)|Nitra]]. Západne situované svahy odvodňujú prítoky [[Striebornica (prítok Váhu)|Striebornice]] do [[Váh]]u. Najbližšími sídlami sú [[Lipovník (okres Topoľčany)|Lipovník]] a [[Vozokany (okres Topoľčany)|Vozokany]] na juhovýchodnom úpätí, [[Nová Lehota (okres Nové Mesto nad Váhom)|Nová Lehota]] na severe a [[Hubina]] na západe.&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

=== Výhľady ===
Nesúvislý riedky porast a nadmorská výška umožňujú zaujímavé výhľady. Pozorovateľné sú okolité pahorkatiny a nížiny, no taktiež mnohé pohoria. Okrem [[Zoznam vrcholov v Považskom Inovci|Považského Inovca]] možno vidieť [[Malé Karpaty|Malé]] a [[Biele Karpaty]], [[Strážovské vrchy|Strážovské]] a [[Kremnické vrchy]], [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]] či [[Tribeč]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.60089&amp;lng=17.97595&amp;ele=720&amp;azi=83.46&amp;alt=-1.83&amp;fov=45&amp;date=2021-03-13T09:07Z&amp;cfg=s&amp;name= | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
Na vrchol nevedie značená trasa a prístup je možný hrebeňom zo [[Marhát (sedlo)|sedla Marhát]], dostupnom:

* po {{Turistická značka|červená}} značke po hrebeni:
** od severu z [[Nová Lehota (okres Nové Mesto nad Váhom)|Novej Lehoty]] cez Jelenie jamy 
** z juhu zo sedla [[Havran (sedlo)|Havran]] cez [[Marhát]]
* po {{Turistická značka|žltá}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 8122|značke]] od [[Rotunda svätého Juraja (Nitrianska Blatnica)|rotundy Jurko]]&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Krahulčie vrchy]]
* [[Zoznam vrcholov v Považskom Inovci]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.97732&amp;y=48.60106&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Považský Inovec}}

[[Kategória:Vrchy v Považskom Inovci]]
[[Kategória:Rozhľadne na Slovensku]]
[[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0705]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Piešťany]]
[[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]]
[[Kategória:Hubina]]</text>
      <sha1>jen6zragw9200jxjk1ryjv641g4c4sz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rebeka Jančová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>676544</id>
    <revision>
      <id>8213439</id>
      <parentid>8176291</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T02:09:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 3 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213439</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12477" sha1="b31c3rle62ynyqe52x8whuvzyn8iypo" xml:space="preserve">{{olympijská účasť}}
{{Infobox alpský lyžiar
|meno           = Rebeka Jančová
|obrázok        = 2020-01-10 Women's Super G (2020 Winter Youth Olympics) by Sandro Halank–344.jpg
|obrázok _veľkosť = 
|popis          = Rebeka Jančová v januári 2020 na [[Zimné olympijské hry mládeže 2020|Zimných olympijských hrách mládeže 2020]]
|disciplíny     = [[slalom]], [[obrovský slalom]], [[super-G]]
|klub           = Lyžiarsky klubu Levoča,&lt;br&gt;Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica
|dátum narodenia = {{dnv|2003|08|25}}
|miesto narodenia = [[Zvolen]], [[Slovensko]]
|výška          = 160 cm
|wcdebut        = 14. január [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2022/2023|2023]] (19 rokov)
|webstránka     = 
|olympictímy    = 
|olympicmedaile = 
|olympiczlato   = 
|worldstímy     = 
|worldsmedaile  = 
|worldszlato    = 
|wcsezóny       = 
|wcvíťazstva    = 
|wcpódium       = 
|wccelkovo      = 
|wctituly       = 
|show-medaily    = 
|medailašablóny = 
}}

'''Rebeka Jančová''' (* [[25. august]] [[2003]]&lt;ref name=&quot;fis-ski-profil&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;olympic-rebeka-jancova-ziskala-zlato-a-bronz&quot;/&gt;, [[Zvolen]]&lt;ref name=&quot;olympic-rebeka-jancova-ziskala-zlato-a-bronz&quot;/&gt;) je [[Slovensko|slovenská]] [[Alpské lyžovanie|zjazdová lyžiarka]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Rebeka Jančová | url = https://www.olympic.sk/sportovec/rebeka-jancova | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Trénuje je bývalý český alpský lyžiar Jan Kvasnička.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = SOŠV | odkaz na autora =  | titul = Tréner Rebeky Jančovej Jan Kvasnička: Výsledok sa dostaví peknou jazdou | url = https://www.olympic.sk/clanok/trener-rebeky-jancovej-jan-kvasnicka-vysledok-sa-dostavi-peknou-jazdou | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2022-04-01 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-03-16 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20230316163352/https://www.olympic.sk/clanok/trener-rebeky-jancovej-jan-kvasnicka-vysledok-sa-dostavi-peknou-jazdou | dátum archivácie = 2023-03-16 }}&lt;/ref&gt; Je členkou Lyžiarskeho klubu Levoča a Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica.

== Kariéra ==
S lyžovaním začala ako štvorročná, popri svojej staršej sestre [[Tereza Jančová|Tereze]]. Stala sa dvojnásobnou víťazkou Slovenského pohára do 14 rokov a jedenkrát vyhrala Slovenský pohár do 16 rokov.&lt;ref name=&quot;olympic-rebeka-jancova&quot;/&gt;

Jej športová kariéra začala v roku 2012, keď prestúpila do Lyžiarskeho klubu Levoča, ktorý od roku 2018 patrí pod Lyžiarsku akadémiu [[Veronika Velez-Zuzulová|Veroniky Velez-Zuzulovej]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rubrika: Jančová obdivuje mužské lyžovanie, túži po úspechu na ZOH | url = https://www.zvazslovenskeholyzovania.sk/jancova-obdivuje-muzske-lyzovanie-tuzi-po-uspechu-na-zoh/ | vydavateľ = Zväz slovenského lyžovania | dátum vydania = 2021-05-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-16 | miesto = | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Černák | meno = Stanislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Rebeka Jančová o veľkom úspechu, premiérovej sezóne v EP, tréningu s Vlhovou, drine a peniazoch | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzvolen.sme.sk/c/22648067/rebeka-jancova-o-velkom-uspechu-premierovej-sezone-v-ep-treningu-s-vlhovou-drine-a-financiach.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-28 | dátum prístupu = 2023-03-16 }}&lt;/ref&gt; Jančová je aj členkou [[Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica|Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica]], ktorej je členom ako podporovaný športovec.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Cieľavedomá mladá lyžiarska nádej Rebeka Jančová a jej cesta za úspechmi | url = https://www.dukla.sk/cielavedoma-mlada-lyziarska-nadej-rebeka-jancova-a-jej-cesta-za-uspechmi/ | vydavateľ = dukla.sk | dátum vydania = 2021-09-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Na [[Zimné olympijské hry mládeže 2020|Zimných olympijských hrách mládeže 2020]] vo švajčiarsom meste [[Lausanne]] získala v super-G 8. miesto.&lt;ref name=&quot;olympic-rebeka-jancova-skoncila-v-super-g-osma&quot;/&gt; 4. miesto v alpskej kombinácii, 8. v super-G, 14. v obrovskom slalome a 15. miesto v slalome.&lt;ref name=&quot;olympic-rebeka-jancova-ziskala-zlato-a-bronz&quot;/&gt;

Na Majstrovstvách sveta juniorov v roku 2021 v Bulharsku získala zlatú medailu v super-G a bronzovú z obrovského slalomu v kategórii do 18 rokov.&lt;ref name=&quot;olympic-rebeka-jancova-ziskala-zlato-a-bronz&quot;/&gt;

Na [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2022/2023|Svetovom pohári]] debutovala 14. januára 2023 vo veku 19 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svetový pohár: Jančová má za sebou debut, teší sa na juniorské MS | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/TymF4Ev/svetovy-pohar-jancova-ma-za-sebou-debut-tesi-sa-na-juniorske-ms/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-16 | dátum prístupu = 2023-03-16 }}&lt;/ref&gt;

=== Olympijské hry ===
Na svoju prvú olympiádu, [[Zimné olympijské hry 2022|Zimné olympijské hry 2022 v Pekingu]] sa kvalifikovala vo veku 18 rokov.&lt;ref name=&quot;sme-zaujala&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;aktuality-zjazdove-lyziarky&quot;/&gt; V miešaných tímoch získala 12. miesto, v super-G obsadila 39. miesto, [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – slalom žien|slalom]] a [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2022 – obrovský slalom žien|obrovský slalom]] nedokončila.&lt;ref name=&quot;olympic-2026&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Rebeka Jančová | url = https://www.olympic.sk/sportovec/rebeka-jancova | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Zúčastnila sa tiež [[Zimné olympijské hry 2026|Zimných olympijských hier 2026 v Miláne a Cortine]].&lt;ref name=&quot;olympic-2026&quot;/&gt; V [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – super-G žien|super-G]] obsadila 21. miesto&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Brignoneová získala zlato v super-G, Jančová 21.
 | periodikum = teraz.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.teraz.sk/sport/brignoneova-ziskala-zlato-v-super-g-j/940553-clanok.html
 | issn = 
 | vydavateľ = TASR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2026-02-12
 | dátum prístupu = 2026-03-05
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Milano Cortina 2026 - Alpine Skiing - Women's Super-G Results
 | url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/ALP/2026-02-12/ALPWSG----------------FNL-000100--__C73A_1.0.pdf
 | vydavateľ = [[Medzinárodná lyžiarska federácia|FIS]]
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2022-02-12
 | dátum prístupu = 2026-03-05
 | formát = PDF
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; a v [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2026 – obrovský slalom žien|obrovskom slalome]] nedokončila 1. kolo.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Brignoneová po triumfe v super-G má zlato aj z obráku
 | periodikum = teraz.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://www.teraz.sk/sport/brignoneova-po-triumfe-v-super-g-ma-zl/941284-clanok.html
 | issn = 
 | vydavateľ = TASR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 2026-02-15
 | dátum prístupu = 2026-03-05
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Milano Cortina 2026 - Alpine Skiing - Women's Giant Slalom Results
 | url = https://wmr-static-assets.scd.dgplatform.net/wmr/static/_PDF/OWG2026/ALP/2026-02-15/ALPWGS----------------------------__C73C_1.0.pdf
 | vydavateľ = [[Medzinárodná lyžiarska federácia|FIS]]
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2026-02-15
 | dátum prístupu = 2026-03-05
 | formát = PDF
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;fis-ski-profil&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = FIS | odkaz na autora = | titul = Rebeka JANCOVA | url = https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=al&amp;competitorid=239746 | vydavateľ = fis-ski.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;olympic-rebeka-jancova&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = SOŠV | odkaz na autora =  | titul = Rebeka Jančová | url = https://www.olympic.sk/ukazsa/rebeka-jancova | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-02-04 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20220205030829/https://www.olympic.sk/ukazsa/rebeka-jancova | dátum archivácie = 2022-02-05 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;sme-zaujala&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Berzedi | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľký slovenský talent? Zaujala na pretekoch, ktoré vyhrala aj Shiffrinová | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/zjazdove-lyzovanie-rebeka-jancova-pribeh-rozhovor-zoh-peking-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-02-04 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;aktuality-zjazdove-lyziarky&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zjazdové lyžiarky Rebeka Jančová a Petra Hromcová sa tešia v Pekingu na meranie síl so svetovou elitou | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/tef53fy/zjazdove-lyziarky-rebeka-jancova-a-petra-hromcova-sa-tesia-v-pekingu-na-meranie-sil-so-svetovou-elitou/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-28 | dátum prístupu = 2022-02-04 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;olympic-rebeka-jancova-skoncila-v-super-g-osma&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Galicová | meno = Danka | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Rebeka Jančová skončila v super-G ôsma | url = https://www.olympic.sk/clanok/rebeka-jancova-skoncila-v-super-g-osma | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2020-01-10 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-02-04 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20220205030832/https://www.olympic.sk/clanok/rebeka-jancova-skoncila-v-super-g-osma | dátum archivácie = 2022-02-05 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;olympic-rebeka-jancova-ziskala-zlato-a-bronz&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Horváth | meno = Martin | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Rebeka Jančová získala zlato a bronz v kategórii do 18 rokov na MSJ v Bansku, ZOH berie ako najvyšší level | url = https://www.olympic.sk/clanok/rebeka-jancova-ziskala-zlato-bronz-v-kategorii-do-18-rokov-na-msj-v-bansku-zoh-berie-ako | vydavateľ = olympic.sk | dátum vydania = 2021-03-12 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-02-04 | miesto =  | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.fis-ski.com/DB/general/athlete-biography.html?sectorcode=al&amp;competitorid=239746 Profil na FIS]

{{Slováci na ZOH 2022}}
{{Slováci na ZOH 2026}}

{{Autoritné údaje}}{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Jančová, Rebeka}}
[[Kategória:Osobnosti zo Zvolena]]
[[Kategória:Slovenské alpské lyžiarky]]
[[Kategória:Slovenskí olympionici]]
[[Kategória:Alpskí lyžiari na Zimných olympijských hrách 2022]]
[[Kategória:Alpskí lyžiari na Zimných olympijských hrách 2026]]</text>
      <sha1>b31c3rle62ynyqe52x8whuvzyn8iypo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ruská invázia na Ukrajinu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>677506</id>
    <revision>
      <id>8213631</id>
      <parentid>8149096</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:23:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213631</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="198848" sha1="2xznkvwvhe5bvc5w7ouqzrgg6y7mdhs" xml:space="preserve">{{pozri|rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte od roku 2014|rusko-ukrajinská vojna|bojoch prebiehajúcich od februára 2022}}
{{prebiehajúci vojenský konflikt}}
{{Infobox Bitka
| konflikt     = Ruská invázia na Ukrajinu
| súčasť       = [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]]
| obrázok      = 2022 Russian invasion of Ukraine.svg
| popis        = Aktuálna situácia na Ukrajine&lt;br&gt;
&lt;div style=&quot;display: inline-block&quot;&gt;{{Legenda|#E3D975|{{Small|pod kontrolou Ukrajiny}}}}&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;display: inline-block&quot;&gt;{{Legenda|#EBC0B3|{{Small|okupované územia}}}}&lt;/div&gt;
| dátum        = [[24. február]] [[2022]]{{--}}súčasnosť ({{Vek v dňoch|2022|02|24}} dní)
| miesto       = [[Ukrajina]]
| casus belli  = {{Bl|ruská snaha o zmenu zahraničnopolitickej orientácie Ukrajiny}}
| stav         = prebieha
| územie       = Rusko okupuje časti Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti
| výsledok     = {{Bl|vstup [[Fínsko|Fínska]] a [[Švédsko|Švédska]] do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]|ekonomické sankcie uvalené na [[Rusko]]|od 12. novembra 2022 zákopová vojna na juhu a východe Ukrajiny, kombinovaná s raketovými a dronovými útokmi na civilistov a energetický systém, logistiku a priemyselné zariadenia}}
| protivník1   = '''{{Minivlajka|Rusko|w}}'''&lt;br&gt;{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}&lt;br&gt;{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}&lt;br&gt;{{minivlajka|Kórejská ľudovodemokratická republika}} [[Kórejská ľudovodemokratická republika|KĽDR]]&lt;br&gt;'''Podporovaný:'''&lt;br&gt;{{Minivlajka|Bielorusko|w}} {{Small|(zázemie, účasť popretá)}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bielorusko sa podľa Lukašenka na invázii nezúčastňuje, nasadenie vojsk však úplne nevylúčil | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/228778/bielorusko-sa-podla-lukasenka-na-invazii-nezucastnuje-nasadenie-vojsk-vsak-uplne-nevylucil | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-02 }}&lt;/ref&gt;&lt;br&gt;
| protivník2   = '''{{Minivlajka|Ukrajina|w}}'''&lt;br&gt;'''Podporovaný:'''&lt;br&gt;
{{Minivlajka|NATO|w}} {{Small|(od [[25. február]]a prísun zbraní)}}
&lt;br&gt;
{{Minivlajka|Európska únia|w}}  {{Small|(politická a humanitárna pomoc)}}
| velitel1     = {{Minivlajka|Rusko}} '''[[Vladimir Vladimirovič Putin|V. V. Putin]]'''&lt;br&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Michail Vladimirovič Mišustin|M. V. Mišustin]]&lt;br&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Sergej Kužugetovič Šojgu|S. K. Šojgu]]&lt;br&gt;{{Minivlajka|Rusko}} [[Valerij Vasiljevič Gerasimov|V. V. Gerasimov]]&lt;br&gt;{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Denis Vladimirovič Pušilin|D. V. Pušilin]]&lt;br&gt;{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Vladimír Paškov|V. Paškov]]&lt;br&gt;{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Leonid Ivanovič Pasečnik|L. I. Pasečnik]]&lt;br&gt;{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Sergej Kozlov|S. Kozlov]]&lt;br&gt;{{Minivlajka|Kórejská ľudovodemokratická republika}} [[Kim Čong-un]]
| velitel2     = {{Minivlajka|Ukrajina}} '''[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|V. O. Zelenskyj]]'''&lt;br&gt;{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Denys Anatolijovyč Šmyhal|D. A. Šmyhal]]&lt;br&gt;{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksij Jurijovyč Reznikov|O. J. Reznikov]]&lt;br&gt;{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|V. F. Zalužnyj]]&lt;br&gt;{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksandr Stanislavovyč Syrskyj|O. S. Syrskyj]]&lt;br&gt;{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksii Danilov|O. Danilov]]&lt;br&gt;{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Serhiy Šaptala|S. Šaptala]]&lt;br&gt;{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Ruslan Chomčak|R. Chomčak]]&lt;br&gt;{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Dmytro Kuleba|D. Kuleba]]&lt;br&gt;{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Rustem Enverovyč Umerov|R. E. Umerov]]
| sila1        = '''{{Minivlajka|Rusko|n}}:'''&lt;br&gt;~230 000–280 000 vojakov&lt;br&gt;
'''{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|n}}:'''
&lt;br&gt;20 000 vojakov&lt;br&gt;
'''{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|n}}:'''
&lt;br&gt;14 000 vojakov&lt;br&gt;
'''{{Minivlajka|Čečensko|n}}:'''
&lt;br&gt;10 000 vojakov&lt;br&gt;
| sila2        = '''{{Minivlajka|Ukrajina|n}}:'''&lt;br&gt;196-209 000 vojakov,&lt;br&gt;102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek,&lt;br&gt;900 000 v zálohe
| straty1      = pozri kapitolu [[Ruská invázia na Ukrajinu#Straty|straty]]
| straty2      = pozri kapitolu [[Ruská invázia na Ukrajinu#Straty|straty]]
| straty3      = 
| poznámky     = 
}}

'''Ruská invázia na Ukrajinu''' je prebiehajúci [[Vojna|vojenský konflikt]], ktorý začal [[24. február]]a [[2022]] inváziou [[Ozbrojené sily Ruskej federácie|ozbrojených síl]] [[Rusko|Ruskej federácie]] na [[Ukrajina|Ukrajinu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajina povoláva do boja aj civilistov, Putin varuje pred zahraničnou pomocou | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22848130/ukrajina-rusko-vojna-putin-analyza-invazia-utok.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2022-02-24}}&lt;/ref&gt; Ozbrojená kampaň je pokračovaním eskalácie napätia trvajúceho od začiatku roku 2022 a rozšírením [[Ozbrojený konflikt na východnej Ukrajine|konfliktu na východnej Ukrajine]] trvajúceho od roku 2014.
Invázia spôsobila desiatky tisíc obetí na oboch stranách a spustila jednu z najväčších utečeneckých kríz v Európe. Viac ako osem miliónov Ukrajincov bolo nútených utiecť z krajiny a ďalších 5 miliónov bolo vysídlených vnútorne. Svojím rozsahom, tempom bojových operácií sa jedná o najväčší medzištátny ozbrojený konflikt v Európe od skončenia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].&lt;ref name=&quot;ACS2022&quot;&gt;(2022) 2 Europe and Eurasia, Armed Conflict Survey, 8:1, 102-129, DOI: 10.1080/23740973.2022.2135787 [https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/23740973.2022.2135787 Dostupné online] (po anglicky)&lt;/ref&gt;

[[21. február]]a [[2022]] uznalo Rusko samozvanú [[Donecká ľudová republika|Doneckú ľudovú republiku]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskú ľudovú republiku]],&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistické republiky v Donbase | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/617703-putin-rozhodnutie-o-uznani-nezavislosti-donbaskych-republik-padne-dnes/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-02-24}}&lt;/ref&gt; po čom nasledoval vstup ruských ozbrojených síl do oblasti [[Donecká panva|Donbasu]] a [[Luhanská oblasť|Luhanska]] na východnej Ukrajine. Tieto oblasti vyhlásili nezávislosť v roku [[2014]], keď boli obsadené proruskými separatistami, ktorých údajnú [[Genocída (právo)|genocídu]] označil Putin ako postačujúci dôvod ([[casus belli]]) na faktické vyhlásenie [[Vojna|vojny]].

V ranných hodinách [[24. február]]a [[2022]] prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] ohlásil „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom „[[Demilitarizácia|demilitarizácie]] a [[Denacifikácia|denacifikácie]] Ukrajiny“. Nasledovali raketové útoky na letiská a [[Protivzdušná obrana|protivzdušnú obranu]] krajiny. Ruské sily vtrhli na Ukrajinu zo severu (aj z [[Bielorusko|Bieloruska]]) a na juhu z Ruskom okupovaného [[Krym (republika)|Krymu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin povolil vojenskú operáciu na východe Ukrajiny, výbuchy počuť aj v Kyjeve | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/putin-povolil-vojensku-operaciu-na-vychode-ukrajiny-vybuchy-pocut-aj-v-kyjeve/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V počiatočnej fáze dosiahli najväčšie úspechy v južnej časti frontu, kde obsadili [[Cherson]], [[Berďansk]], [[Melitopoľ]] a [[Mariupoľ]]. Ukrajinskú obranu však ako celok nezlomili, nezískali [[Vzdušná nadvláda|vzdušnú nadvládu]] a nepodarilo sa im ani zajať či zlikvidovať ukrajinskú vládu. Výrazný bol aj politický neúspech, keď inváziu odsúdili prakticky všetky demokratické krajiny a na Rusko boli uvalené bezprecedentné ekonomické a politické sankcie. Na fronte sa Ukrajincom podarilo začiatkom apríla prinútiť severnú skupinu ruských vojsk k ústupu do Bieloruska a späť na ruské územie čím obnovili spojenie s čiastočne obkľúčenými [[Charkov]]om, [[Černihiv]]om a [[Sumy|Sumami]]. V lete pokračovali obranné boje na východe Ukrajiny, v ktorých ruské sily pomaly obsadili celú [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]] a zatláčali Ukrajincov k [[Sloviansk]]u a [[Bachmut]]u. Ruské sily sa však v týchto bojoch výrazne vyčerpali a neboli schopné zastaviť ukrajinskú protiofenzívu, ktorá oslobodila [[Izjum]] a [[Lyman]] pri ruských hraniciach. Ukrajinci zároveň začali postup s cieľom oslobodiť [[Cherson]], čo sa im podarilo 11. novembra 2022. Obidve bojujúce strany zostávajú naďalej vysoko motivované v pokračovaní vojny.&lt;ref name=&quot;ACS2022&quot;/&gt;

V Rusku je z [[propaganda|propagandistických]] dôvodov [[vojna]] označovaná ako špeciálna vojenská operácia (rus. специальная военная операция, skr. СВО, slov. SVO).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Специальная военная операция на Украине | url = https://ria.ru/spetsialnaya-voennaya-operatsiya-na-ukraine/ | vydavateľ = ria.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Peskov o cieli ruskej operácie: Prinajmenšom treba oslobodiť celú DĽR | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/peskov-o-cieli-ruskej-operacie/663553-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-28 | dátum prístupu = 2023-08-08 }}&lt;/ref&gt; Ruské úrady a štátne médiá sa starostlivo vyhýbajú používaniu slov „[[vojna]]“ a „[[invázia (vojenstvo)|invázia]]“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Here's how propaganda is clouding Russians' understanding of the war in Ukraine | url = https://www.npr.org/2022/03/15/1086705796/russian-propaganda-war-in-ukraine | vydavateľ = npr.org | dátum vydania = 2022-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Predohra ==
{{Hlavný článok|Rusko-ukrajinská vojna}}
V roku 2008 počas návštevy poľskej politickej delegácie v Moskve [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] predostrel poľskému premiérovi [[Donald Tusk|Donaldovi Tuskovi]] názor, že Ukrajina je umelý štát, a že Ľvov je poľské mesto, a navrhol tak rozdeliť si Ukrajinu medzi Rusko a Poľsko. Tusk zaskočený otázkou, zároveň vedomý si faktu, že jeho slová sú nahrávané na otázku neodpovedal.&lt;ref name=Sikorski&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = Wiktor Szary  | meno =  | odkaz na autora =  | editori = Alison Williams | titul = Polish ex-minister quoted saying Putin offered to divide Ukraine with Poland  | url = https://www.reuters.com/article/world/polish-ex-minister-quoted-saying-putin-offered-to-divide-ukraine-with-poland-idUSKCN0I92A7/  | dátum vydania = 2014-10-20 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2024-10-06 | vydavateľ = [[Thomson Reuters]] | miesto =  | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lucas | meno = Edward | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin does think about partitioning Ukraine | url = https://www.politico.eu/article/putin-does-think-about-partitioning-ukraine/ | vydavateľ = politico.eu | dátum vydania = 2014-10-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V septembri 2013 poradca Kremľa [[Sergej Jurievič Glazyev|Sergej Glazyev]] oznámil, že ak Ukrajina podpíše plánovanú asociačnú dohodu s Európskou úniou (EÚ), Rusko nebude schopné zaručiť nezávislosť Ukrajiny.&lt;ref&gt;Dinan, D., Nugent, N. (eds.). The European Union in Crisis. Palgrave Macmillan. s. 3, 274.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's EU trade deal will be catastrophic, says Russia | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2013/sep/22/ukraine-european-union-trade-russia | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2013-09-22 | dátum prístupu = 2023-10-08 }}&lt;/ref&gt; V novembri ukrajinský prezident [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] náhle zrušil podpísanie asociačnej dohody s Európskou úniou a namiesto toho pred pokračovaním rokovaní o vstupe do EÚ uprednostnil tesnejšie vzťahy s [[Eurázijská ekonomická únia|Eurázijskou ekonomickou úniou]] pod vedením Ruska. Tieto kroky vyvolali vlnu protestov známych ako [[Euromajdan]]. Podstatná časť ukrajinskej spoločnosti sa pri protestoch na prelome rokov 2013 a 2014 postavila proti odklonu krajiny od prozápadnej integrácie, ako aj proti krokom proruského prezidenta [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Janukovyča]], ktorý jednak krízu vyvolal a neskôr sa ju snažil potlačiť silou. 19. až 21. januára 2014 došlo k najväčším ozbrojeným zrážkam medzi políciou a protestujúcimi na [[Námestie Nezávislosti|Námestí nezávislosti]] v [[Kyjev]]e. O život prišlo 77 ľudí vrátane 13 príslušníkov bezpečnostných zložiek.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vávra | meno = Jan | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Od „Majdanu“ a pádu Janukovyče uplynuly tři roky. USA podporovaly aktivisty miliony dolarů | url = https://www.e15.cz/zahranicni/od-majdanu-a-padu-janukovyce-uplynuly-tri-roky-usa-podporovaly-aktivisty-miliony-dolaru-1329261 | vydavateľ = e15.cz | dátum vydania = 2017-02-26 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-11-14 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20221114203736/https://www.e15.cz/zahranicni/od-majdanu-a-padu-janukovyce-uplynuly-tri-roky-usa-podporovaly-aktivisty-miliony-dolaru-1329261 | dátum archivácie = 2022-11-14 }}&lt;/ref&gt; Janukovyč napokon v dôsledku protestov prijal 21. januára 2014 rad ústupkov, vrátane návratu k ústave z roku 2004, vymenoval tiež novú dočasnú vládu. Parlament ho následne ďalší deň zbavil moci tým, že hlasoval za jeho odvolanie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Oslobodená Tymošenková na Majdane: Bojujte až do konca! | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/309430-protivladne-sily-vraj-ovladli-cely-kyjev-janukovyc-odletel-do-charkova/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-02-22 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}&lt;/ref&gt; Ďalšieho dňa Janukovyč opustil Kyjev a neskôr ušiel do Ruska.

27. februára 2014 neoznačení ruskí ozbrojenci začali obsadzovať strategické body a vládne budovy v [[Simferopol]]i a [[Sevastopoľ|Sevastopole]] na ukrajinskom [[Krym (republika)|Kryme]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vzdušný priestor nad Krymom bol uzavretý | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/sevastopol-letisko-ozbrojenci/75625-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2014-02-28 | dátum prístupu = 2022-10-29}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Neznámí ozbrojenci přechodně obsadili letiště v Simferopolu, ráno se stáhli | url = https://www.irozhlas.cz/node/5915227 | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2014-02-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-29 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 2. marca 2014 prešiel na ruskú stranu veliteľ ukrajinského námorníctva [[Denys Valentinovič Berezovskyj|Denys Berezovskyj]]. Neoznačení ozbrojenci vtedy už držali pod kontrolou všetky strategické objekty na Kryme a zablokovali všetky ukrajinské vojenské a námorné posádky, ktoré sa odmietli vzdať.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = sme.sk,TASR; SITA | odkaz na autora = | titul = Rusko obsadilo Krym, NATO ho vyzvalo na okamžitý odchod (nedeľa) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/7120645/rusko-obsadilo-krym-nato-ho-vyzvalo-na-okamzity-odchod-nedela.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-03-02 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}&lt;/ref&gt; Ruské sily zajali 18 000 ukrajinských vojakov a námorníkov slúžiacich na polostrove. Z nich až 14 500 následne dobrovoľne vstúpilo do služieb ruských ozbrojených síl.&lt;ref&gt;Beskid, J., 2014: Vojna novej generácie realizovaný na Kryme. In: Hrnčiar, M (ed.), Zborník vedeckých a odborných prác „Národná a medzinárodná bezpečnosť 2014“ 5. medzinárodná vedecká konferencia, Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, Liptovský Mikuláš, s. 24 - 32&lt;/ref&gt;

Rusko na čele s [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimirom Putinom]] zároveň začalo protesty na Ukrajine označovať za štátny prevrat uskutočnený ukrajinskými radikálnymi nacionalistami, fašistami a pod.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Snyder | meno = Timothy | autor = | odkaz na autora = Timothy Snyder| titul = Cesta do neslobody : Rusko, Európa, Amerika | vydanie = Prvé | vydavateľ = Premedia | miesto = &amp;#x5B;Bratislava&amp;#x5D; | rok = 2018 | počet strán = 341 | url = | isbn = 978-80-8159-598-1 | kapitola = | strany = 122 - 150 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ruské masmédiá začali poukazovať na možné ohrozenie ruskej menšiny na Ukrajine. 1. marca 2014 schválila horná komora Ruskej dumy Putinov návrh na vyslanie ozbrojených síl na Ukrajinu.&lt;ref&gt;[https://www.mod.gov.sk/data/att/107141.pdf Ako Rusko ovládlo Krym]. Obrana, 22, 5, s. 10 - 11&lt;/ref&gt; Rusko zároveň začalo organizovať akcie proruských separatistov v regiónoch Ukrajiny so silnou ruskou alebo po rusky hovoriacou menšinou. Krym bol oficiálne pričlenený k Ruskej federácii 21. marca 2014.

7. apríla 2014 ozbrojenci proruských polovojenských skupín v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] začali obsadzovať štátne budovy a vyhlásili tzv. [[Donecká ľudová republika|Doneckú ľudovú republiku]]. Krátko nato iné ozbrojené proruské oddiely v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] 27. apríla vyhlásili [[Luhanská ľudová republika|Luhanskú ľudovú republiku]]. Ukrajinské sily boli spočiatku zaskočené. Predseda ukrajinskej dočasnej vlády, zároveň plniaci funkciu prezidenta, [[Oleksandr Valentynovyč Turčynov|Oleksandr Turčynov]] 15. apríla vyhlásil tzv. protiteroristickú operáciu (skr. ATO) s cieľom potlačiť separatistov a ruské vojská, ktoré ich podporovali. V priebehu leta 2014 sa na [[Vojna na východe Ukrajiny|východnej Ukrajine začali otvorené boje]]. Ukrajinská armáda oslobodila v júni [[Kramatorsk]] a [[Sloviansk]] a zatlačila separatistov k okrajom [[Doneck]]a. 17. júla 2014 bolo nad východnou Ukrajinou proruskými separatistami zostrelené civilné lietadlo [[Boeing 777]] spoločnosti Malaysia Airlines ([[Let Malaysia Airlines 17]]), v ktorom zahynulo 298 ľudí na palube. (Protilietadlový systém [[9K37 Buk]], ktorým bolo lietadlo zostrelené, bol prisunutý z Ruska a po zostrele bol stiahnutý späť na ruské územie.) Neskôr na prelome augusta a septembra 2014 došlo k zjavnému nasadeniu ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny. Situáciu sa pokúsili obidve strany vyriešiť dohodami o prímerí ([[prvá Minská dohoda]] z 5. septembra 2014 a [[druhá Minská dohoda]] platná od 15. februára 2015). Dohody však obidve strany porušovali, napríklad tým, že nestiahli ťažké zbrane z dosahu frontu. Boje rôznej intenzity v oblasti prebiehali aj naďalej. Do roku 2018 si boje na východe Ukrajiny vyžiadali asi 10 000 obetí a takmer 2 milióny vnútorne vysídlených osôb.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Galeotti | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Armies of Russia's War in Ukraine | vydanie = | vydavateľ = Bloomsbury Publishing | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 64 | url = | isbn = 978-1-4728-3346-4 | kapitola = | strany = 19 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Do začiatku roku 2022 si boje vyžiadali ďalších asi 3 000 ľudských životov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský prezident pripustil, že môže nastať totálna vojna s Ruskom | url = https://spravy.rtvs.sk/2021/09/ukrajinsky-prezident-pripustil-ze-moze-nastat-totalna-vojna-s-ruskom/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2021-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Na prelome rokov 2021 a 2022 sa začali množiť správy o sústredení viac než 100 000 ruských vojakov okolo ukrajinských hraníc (vrátane Bieloruska).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Napätie na východe | url = https://www.mod.gov.sk/data/att/153855.pdf | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }} Obrana, 30, 2, s. 4-5&lt;/ref&gt; 17. decembra 2021 Rusko predložilo bezpečnostné požiadavky, aby NATO stiahlo svoje jednotky a zbrane z [[Východná Európa|východnej Európy]], a zaviazalo sa, že Ukrajina nebude môcť nikdy vstúpiť do NATO.&lt;ref name=&quot;RTVS,Zel0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Timeline: The events leading up to Russia's invasion of Ukraine | url = https://www.reuters.com/world/europe/events-leading-up-russias-invasion-ukraine-2022-02-28/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2022-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Západ rieši ruské bezpečnostné požiadavky | url = https://spravy.rtvs.sk/2021/12/zapad-riesi-ruske-bezpecnostne-poziadavky/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2021-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Krajiny NATO na toto ultimátum nepristúpili.

Ukrajina informovaná zo strany USA, NATO a vlastným spravodajstvom prikročila k prípravám obrany krajiny.&lt;ref name=&quot;RTVS,Zel0&quot;/&gt; Ukrajinský prezident Zelenskyj žiadal o opatrnosť, aby Rusko nemalo žiadnu zámienku na rozpútanie vojny, a zároveň neúspešne žiadal o rokovanie s ruskou stranou.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj: Nepotrebujeme pomoc cudzích vojakov na Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/zelenskyj-nepotrebujeme-pomoc-cudzich-vojakov-na-ukrajine/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj vyzval na usporiadanie samitu o ukončení konfliktu na Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/01/zelenskyj-vyzval-na-usporiadanie-samitu-o-ukonceni-konfliktu-na-ukrajine/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-01-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Putin však už v tom čase označoval ukrajinských predstaviteľov za fašistov a ukrajinského prezidenta za narkomana, spochybňoval ukrajinskú štátnosť a tvrdil, že Ukrajinu ovládajú oligarchovia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hron | meno2 = Jan | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Havlická | meno3 = Kateřina | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Ukrajina je historická součást Ruska, řekl Putin. Uznal donbaské republiky | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/ukrajina-rusko-ministr-palba-hranice-separatiste-donecko.A220221_133619_zahranicni_jhr | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-10-30 }}&lt;/ref&gt; Zároveň kládol požiadavky smerom k NATO o zastavení jeho rozširovania, stiahnutí „útočných zbraňových systémov“ z blízkosti ruských hraníc a návrate k stavu z roku 1997. V tom čase Rusko a NATO podpísali tzv. zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, RTVS | odkaz na autora = | titul = USA a NATO podľa Putina odignorovali zásadné obavy Ruska | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/usa-a-nato-podla-putina-odignorovali-zasadne-obavy-ruska/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ruská strana zároveň zahmlievala svoje aktivity a jej predstavitelia opakovane popierali akékoľvek prípravy na vojnu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko môže v januári spustiť rozsiahlu ofenzívu proti Ukrajine, uviedol Kyjev | url = https://spravy.rtvs.sk/2021/12/rusko-moze-v-januari-spustit-rozsiahlu-ofenzivu-proti-ukrajine-uviedol-kyjev/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2021-12-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; alebo obviňovali z eskalácie napätia USA a NATO.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Lavrov telefonoval s Blinkenom. USA obvinil zo snahy o vyprovokovanie konfliktu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/lavrov-telefonoval-s-blinkenom-usa-obvinil-zo-snahy-o-vyprovokovanie-konfliktu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Ruská strana manipulovala verejnou mienkou a obhajovala útok na Ukrajinu viacerými vykonštruovanými obvineniami, napr. že ruská operácia je vynútená provokáciami Ukrajiny a Západu; že na Ukrajine prebieha genocída ruskojazyčného obyvateľstva; alebo že Ukrajina vyrába biologické zbrane.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mýty a fakty o Ukrajine | url = https://www.mzv.sk/aktualne/ukrajina/myty-a-fakty-o-ukrajine | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V regióne sa dlhodobo nachádzala špeciálna monitorovacia misia [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]], ktorej súčasťou boli aj ruskí predstavitelia. Žiadne dôkazy o genocíde a prenasledovaní ruskojazyčného obyvateľstva neboli dodnes preukázané.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report on the human rights situation in Ukraine 15 June 2014  | url = https://www.ohchr.org/sites/default/files/Documents/Countries/UA/HRMMUReport15June2014.pdf | vydavateľ = ohchr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Alexander Hinton Distinguished Professor of Anthropology; Director, Center for the Study of Genocide and Human Rights, Rutgers University - Newark | odkaz na autora = | titul = Putin’s claims that Ukraine is committing genocide are baseless, but not unprecedented | url = https://theconversation.com/putins-claims-that-ukraine-is-committing-genocide-are-baseless-but-not-unprecedented-177511 | vydavateľ = theconversation.com | dátum vydania = 2022-02-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Pred začiatkom vojny sa hranica Ruska a NATO nachádzala iba v oblasti Pobaltia ([[Litva]], [[Lotyšsko]] a [[Estónsko]]) a ruskej exklávy Kaliningrad (hranica s [[Poľsko]]m). Ozbrojené sily Litvy, Lotyšska a Estónska nepredstavovali z hľadiska svojej vybavenosti a počtu pre Rusko žiadnu hrozbu.

Rovnako sa nepotvrdili informácie o údajných ukrajinských laboratóriách na biologické zbrane.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Ruské diplomatické manévre na pôde BR OSN pokračujú | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/11/rusko-ma-zneuzivat-podu-br-osn-na-sirenie-dezinformacii-a-konspiracnych-teorii/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ruskom predkladané prípady nepreukazovali, že by sa laboratóriá zaoberali vývojom biologických prostriedkov pre vojnové účely. Proti lživým ruským tvrdeniam sa ohradila aj organizácia OSN pre odzbrojenie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusko v OSN neuspelo s rezolúciou o biologických zbraniach na Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/11/rusko-v-osn-neuspelo-s-rezoluciou-o-biologickych-zbraniach-na-ukrajine/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-11-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

21. februára 2022 Putin uznal proruské separatistické republiky na východe Ukrajiny a nariadil vstup ruských vojsk na ich územie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin: Rusko uznalo ľudové republiky v hraniciach celej Doneckej a Luhanskej oblasti | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/putin-rusko-uznalo-ludove-republiky-v-hraniciach-celej-doneckej-a-luhanskej-oblasti/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Sily strán ==
[[Súbor:Russian forces near Ukraine, 2021-12-03 (crop).jpg|náhľad|Satalitné zábery s dôkazmi o narastajúcej ruskej vojenskej prítomnosti v blízkosti ukrajinských hraníc v decembri 2021.]]
=== Pozemné sily ===
Podľa správ americkej vlády na začiatku roka 2022 ruská strana dislokovala v blízkosti hraníc s Ukrajinou (v Rusku, Bielorusku, na Kryme, ako aj na Donbase) asi 150 000 až 190 000 mužov, v približne 120 [[Prápor (vojenská jednotka)|práporových]] taktických skupinách (BTG).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Senior Defense Official Holds a Background Briefing | url = https://www.defense.gov/News/Transcripts/Transcript/Article/2954139/senior-defense-official-holds-a-background-briefing/ | vydavateľ = defense.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Andrew S. Bowen, 2022: Russia’s War in Ukraine: Military and Intelligence Aspects, Updated September 14, 2022, Congressional Research Service, R47068, 27 s. [https://crsreports.congress.gov/product/pdf/R/R47068 Dostupné online]&lt;/ref&gt; Tieto sily predstavovali asi 25 - 30% disponibilných ruských pozemných síl (z celkového počtu 900 000 vojakov a 2 milióny mužov v zálohe).&lt;ref name=MB5&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Military Balance | url = https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/04597222.2022.2022930 | vydavateľ = tandfonline.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Ukrajinské ozbrojené sily mali na začiatku roku 2022 k dispozícii asi 196 600 vojakov&lt;ref name=MB5/&gt;, z toho 125 600 pozemné sily, 15 000 námorníctvo, letectvo 35 000, výsadkové vojsko 20 000, vojská špeciálneho určenia asi 100) a ďalších 102 000 žandárstvo a polovojenské jednotky.&lt;ref name=MB5/&gt; Krajina zároveň deklarovala, že má k dispozícii asi 900 000 rezervistov.&lt;ref name=MB5/&gt;

=== Letectvo a protivzdušná obrana ===
[[Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny|Ukrajinské letectvo]] je početne aj technicky slabšie než jeho protivník. Disponovalo iba stíhacími strojmi [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]] (43 ks jednomiestnej verzie) a [[Suchoj Su-27|Su-27]] (26 ks jednomiestnej verzie) a dovedna cca 40 ks bojových lietadiel [[Suchoj Su-24|Su-24]] a [[Suchoj Su-25|Su-25]]. Jedná sa o 1 generáciu staršie typy v porovnaní s hlavnými nasadenými ruskými typmi stíhacích lietadiel [[Suchoj Su-30|Su-30]], [[Suchoj Su-35|Su-35]] a [[Mikojan-Gurevič MiG-31|MiG-31BM]], či stíhacích bombardérov [[Suchoj Su-34|Su-34]]. Aj ruské letectvo tiež nasadzuje početné Su-24 a Su-25. Celkovo použili Rusi asi 350 moderných lietadiel.&lt;ref name=Bronk1&gt;Justin Bronk with Nick Reynolds and Jack Watling, 2022: The Russian Air War and Ukrainian Requirements for Air Defence, Special Report, Royal United Services Institute for Defence and Security Studies, Whitehall, 7 November 2022, 40 s., [https://static.rusi.org/SR-Russian-Air-War-Ukraine-web-final.pdf Dostupné online]&lt;/ref&gt;

== Začiatok útoku ==
{{Hlavný článok|Chronológia udalostí ruskej invázie na Ukrajinu}}
Krátko po štvrtej hodine nadránom moskovského času [[24. február]]a [[2022]] ruské štátne médiá odvysielali vopred zaznamenaný prejav [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], v ktorom oznámil svoje rozhodnutie začať inváziu na Ukrajinu. Označil ju za ''„špeciálnu vojenskú operáciu“'' s cieľom vykonať ''„[[Demilitarizácia|demilitarizáciu]] a [[Denacifikácia|denacifikáciu]]“'' Ukrajiny a vyzval príslušníkov [[Ozbrojené sily Ukrajiny|Ozbrojených síl Ukrajiny]] na kapituláciu.&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Rok = 2022
 | Titul = Putin objavil o načale vojennoj operacii na Ukraine
 | URL = https://tass.ru/politika/13825671
 | Periodikum = TASS.ru
 | Miesto = Moskva
 | Vydavateľ = [[TASS]]
 | DátumVydania = 2022-02-24 03:49
 | DátumPrístupu = 2022-02-24
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Rok = 2022
 | Titul = Putin announces formal start of Russia’s invasion in eastern Ukraine
 | URL = https://meduza.io/en/news/2022/02/24/putin-announces-start-of-military-operation-in-eastern-ukraine
 | Periodikum = Meduza
 | Miesto = [Riga]
 | Vydavateľ = Medusa Project SIA
 | DátumVydania = 2022-02-24 03:58
 | DátumPrístupu = 2022-02-24
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Rok = 2022
 | Titul = Ukraine conflict: Russian forces attack from three sides
 | URL = https://www.bbc.com/news/world-europe-60503037
 | Periodikum = [[British Broadcasting Corporation|BBC]]
 | Miesto = 
 | Vydavateľ = 
 | DátumVydania = 2022-02-24
 | DátumPrístupu = 2022-02-24
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Rok = 2022
 | Titul = Prejav Putina, ktorý spustil vojnu na Ukrajine
 | URL = https://dennikn.sk/minuta/2735113
 | Periodikum = [[Denník N]]
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = N Press
 | DátumVydania = 2022-02-24 04:27
 | DátumPrístupu = 2022-02-24
}}&lt;/ref&gt;

{{Citát|Prijal som rozhodnutie uskutočniť špeciálnu vojenskú operáciu. Jej cieľom je ochrana ľudí, ktorí sú posledných osem rokov vystavení genocíde zo strany kyjevského režimu. S týmto cieľom sa budeme snažiť o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. A tiež o pritiahnutie k trestnej zodpovednosti tých, kto vykonal mnohonásobné krvavé zločiny proti civilnému obyvateľstvu vrátane občanov Ruskej federácie. Naším plánom však nie je okupácia ukrajinských území. Nechystáme sa nikoho do ničoho tlačiť silou.

(...)

Teraz pár veľmi vážnych slov pre tých, u koho by mohla vzniknúť chuť miešať sa zvonku do diania. Ktokoľvek bude skúšať nám v tom prekážať a najmä vytvárať pre nás hrozbu, pre našu krajinu a náš národ, nech vie, že odpoveď Ruska bude okamžitá a privedie vás k takým dôsledkom, s akými ste sa ešte nikdy v svojej histórii nestretli.|[[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] v prejave odvysielanom ráno 24. februára 2022&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard | Autor = Denník N | OdkazNaAutora = Denník N | Rok = 2022 | Titul = Ako Putin vyhlásil vojnu Ukrajine a hrozí Západu (prejav s titulkami) | URL = https://www.youtube.com/watch?v=yqsaX-zz73g | Miesto =  | Vydavateľ = [[YouTube]] | DátumVydania = 2022-02-24 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}&lt;/ref&gt;|300|Georgia|100}}

Vyhlásenie o ruskej potrebe denacifikovať Ukrajinu bolo ostro kritizované, ako absolútne neopodstatné, absurdné a klamlivé tvrdenie ruskej vojnovej propagandy.&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard | Priezvisko = Chernova | Meno = Anna | OdkazNaAutora =  | Rok = 2022 | Titul = Kremlin spokesperson echoes Putin's baseless claims on invasion objectives | URL = https://edition.cnn.com/europe/live-news/ukraine-russia-news-02-24-22-intl/h_542ef6fc653f4404d483a5156ecc23e6 | Periodikum = [[CNN]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 04:58 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard | Priezvisko1 = Chance | Meno1 = Matthew | OdkazNaAutora1 = | Priezvisko2 = Hodge | Meno2 = Nathan | OdkazNaAutora2 = | Priezvisko3 = Lister| Meno3 = Tim | OdkazNaAutora3 = | Priezvisko4 = Smith-Spark | Meno4 = Laura | OdkazNaAutora4 = | Priezvisko5 = Kottasová | Meno5 = Ivana | OdkazNaAutora5 = | Rok = 2022 | Titul = Peace in Europe 'shattered' as Russia invades Ukraine | URL = https://edition.cnn.com/2022/02/24/europe/ukraine-russia-invasion-thursday-intl/index.html | Periodikum = [[CNN]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 0517 HKT | DátumPrístupu = 2022-02-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Absurdná Putinova propaganda. Treba denacifikovať Ukrajinu či skôr Rusko? | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/619479-treba-denacifikovat-ukrajinu-ci-skor-rusko/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-09 | dátum prístupu = 2022-11-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Szabó | meno = Miloslav | autor = | odkaz na autora = | titul = Denacifikácia? O zneužívaní fašizmu a antifašizmu dnešnou vojnovou propagandou | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2759840/denacifikacia-o-zneuzivani-fasizmu-a-antifasizmu-dnesnou-vojnovou-propagandou/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-09 | dátum prístupu = 2022-11-14 }}&lt;/ref&gt;

Ešte o 02:45 miestneho času ukrajinské orgány uzavreli vzdušný priestor nad krajinou pre civilnú leteckú dopravu.&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Україна закрила повітряний простір | URL = https://biz.liga.net/ua/all/transport/novosti/ukraina-zakryla-vozdushnoe-prostranstvo | Periodikum = Liga.biznes | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 08:18 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}&lt;/ref&gt; Ruský útok sa začal za úsvitu, krátko po piatej hodine [[UTC+02:00|miestneho času]], a to na viacerých miestach krajiny. Ukrajinská agentúra [[UNIAN]] hlásila explózie v [[Kyjev]]e&lt;ref&gt;Pozri aj: {{Citácia Harvard | Priezvisko = O'Grady | Meno = Siobhán | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Central Kyiv appears calm as explosions are heard | URL = https://www.washingtonpost.com/world/2022/02/23/russia-ukraine-updates/#link-FRPRRIR7UNAPTP7AAMN3HYQHJQ | Periodikum = [[The Washington Post]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 12:13 EST | DátumPrístupu = 2022-02-25}}&lt;/ref&gt;, v [[Odesa|Odese]] na pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]], v [[Berďansk]]u na pobreží [[Azovské more|Azovského mora]], v [[Charkov]]e&lt;ref&gt;Pozri aj: {{Citácia Harvard | Priezvisko = Khurshudyan | Meno = Isabelle | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Distant booms heard in Kharkiv, Ukraine’s second-largest city | URL = https://www.washingtonpost.com/world/2022/02/23/russia-ukraine-updates/#link-QGDVO5EP5FGCVJU7HIZN5OXMEM | Periodikum = [[The Washington Post]] | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-23 12:15 EST | DátumPrístupu = 2022-02-25}}&lt;/ref&gt; a v [[Kramatorsk]]u na východe Ukrajiny, ako aj silné ostreľovanie na [[Donecká panva|Donbase]]. [[Agence France-Presse]] ďalej informovala o výbuchoch v [[Mariupoľ|Mariupole]]&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard | Priezvisko = | Meno = | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu, v množstve miest vrátane Kyjeva počuť výbuchy | URL = https://dennikn.sk/minuta/2735174 | Periodikum = [[Denník N]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = N Press | DátumVydania = 2022-02-24 05:28 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-25}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Miestne médiá hlásia výbuchy na rôznych miestach na Ukrajine | URL = https://dennikn.sk/minuta/2735133 | Periodikum = [[Denník N]] | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = N Press | DátumVydania = 2022-02-24 04:52 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-24}}&lt;/ref&gt; a ukrajinská mutácia [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] písala aj o útoku na [[Berďansk]].&lt;ref name=radiosloboda1&gt;{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Геращенко заявив про ракетні удари по військових складах і аеродромах у кількох містах України | URL = https://www.radiosvoboda.org/a/news-udary-rakety-gerashchenko/31719715.html | Periodikum = Radio Sloboda | Miesto = | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 06:05 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}&lt;/ref&gt; Ukrajinská vláda potvrdila, že ruské ozbrojené sily podnikli vzdušné útoky na vojenské zariadenia a letiská v Kyjeve, Charkove a v [[Dnipro|Dnipre]] ležiacom vo vnútrozemí na rieke [[Dneper]]. Zároveň informovali o delostreleckom útoku na pohraničné ukrajinské územie a o prebiehajúcom útoku zo severu, od [[Bielorusko|Bieloruska]], ako aj z juhu, z Ruskom okupovaného [[Krym (republika)|Krymu]].&lt;ref name=radiosloboda1/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard | Priezvisko = Sheftalovich | Meno = Zoya | OdkazNaAutora = | Rok = 2022 | Titul = Battles flare across Ukraine after Putin declares war | URL = https://www.politico.eu/article/putin-announces-special-military-operation-in-ukraine/ | Periodikum = [[Politico]] | Miesto =  | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 04:08 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pozri aj: {{Citácia Harvard | Priezvisko = Kuleba | Meno = Dmytro | OdkazNaAutora = Dmytro Kuleba | Rok = 2022 | Titul = Putin has just launched a full-scale invasion of Ukraine. Peaceful Ukrainian cities are under strikes | URL = https://twitter.com/DmytroKuleba/status/1496695889401896964 | Miesto = [s. l.] | Vydavateľ = [[Twitter]] | DátumVydania = 2022-02-24 04:58 SEČ | DátumPrístupu = 2022-02-24}}; {{Citácia Harvard | Priezvisko = Knowles | Meno = Hannah | OdkazNaAutora =  | Rok = 2022 | Titul = Russia has ‘launched a full-scale invasion,’ Ukrainian official says | URL = https://www.washingtonpost.com/world/2022/02/23/russia-ukraine-updates/#link-M63AGYYFRBCY5MHL6MHIN27AOM | Periodikum = [[The Washington Post]] | Miesto =  | Vydavateľ = | DátumVydania = 2022-02-24 12:10 EST | DátumPrístupu = 2022-02-25}}&lt;/ref&gt;

Krátko po siedmej hodine miestneho času pred verejnosť predstúpil prezident Ukrajiny [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] a oznámil zavedenie [[Stanné právo|stanného práva]].&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard | Rok = 2022 | Titul = Президент України Володимир Зеленський звернувся до українців і заявив про введення по всій Україні воєнного стану | URL = https://www.ukrinform.ua/rubric-ato/3410884-ukraina-vvodit-voennij-stan-zelenskij.html | Periodikum = Ukrinform | Miesto =  | Vydavateľ =  | DátumVydania = 2022-02-24 06:57 | DátumPrístupu = 2022-02-24}}&lt;/ref&gt;

== Ruská ofenzíva (24. február – 7. apríl) ==
[[Súbor:2022 Russian Invasion of Ukraine Force Dispositions (February 24 2022).svg|thumb|Situačná mapa v deň začiatku invázie.]]
Pozemnej invázii predchádzali letecké a raketové údery na ukrajinské vojenské základne, centrá velenia, sklady a letiská po celej krajine. Ruské sily vpadli na ukrajinské územie pozdĺž celej spoločnej hranice a z územia „neutrálneho“ Bieloruska. Z Krymu bol útok vedený vo viacerých smeroch. Jednak to bol útok na pobrežie spájajúce Krym s Donbasom. Smerom na [[Berďansk]], [[Mariupoľ]] a [[Melitopoľ]]. Ďalej tiež na [[Cherson]] a [[Mykolajiv]]. Z oblasti Melitopoľa postupovali ruské sily na [[Záporožie]]. Útoky boli vedené z oblasti Luhanskej ľudovej republiky a Doneckej ľudovej republiky. Zaútočili aj v smere z oblasti [[Belgorod]]u na [[Charkov|Charkiv]]. Z Bieloruského územia bol útok vedený pozdĺž toku Dnepra cez [[Černobyľ]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi obsadili černobyľskú jadrovú elektráreň | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/rusi-sa-podla-zelenskeho-snazia-obsadit-cernobylsku-jadrovu-elektraren/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; na [[Kyjev]].

Vzhľadom na očakávania útoku ukrajinské sily krátko pred ruskými údermi presunuli časť leteckých síl a protilietadlových prostriedkov na záložné pozície čím sa vyhli ich zničeniu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Generál Macko: Putin sa tvári ako veľký šachista, ale nevie hrať ani dámu | url = https://www.startitup.sk/videa/general-macko-putin-sa-tvari-ako-velky-sachista-ale-nevie-hrat-ani-damu/ | vydavateľ = startitup.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Od začiatku bojov bolo zrejmé, že ukrajinské letectvo i protivzdušná obrana je výrazne slabšie ako jeho ruský protivník. Ukrajinskí letci potvrdili, že modernejšie ruské stroje [[Suchoj Su-30|Su-30M]] a [[Suchoj Su-35|Su-35S]] po technickej stránke prevyšujú všetky dostupné ukrajinské stíhačky.&lt;ref name=Bronk1/&gt; Ruskej strane sa v prvom týždni úspešne darilo napádať a rušiť ukrajinské systémy protivzdušnej obrany, prenikať hlboko do vnútrozemia Ukrajiny pri leteckých úderoch a bojových letoch stíhacích lietadiel. Po chaotickom prvom týždni sa však ukrajinská protivzdušná obrana začiatkom marca skonsolidovala a začala plne fungovať v spolupráci so stíhacím letectvom.&lt;ref name=Bronk1/&gt;

=== Boje na severnom fronte ===
[[Súbor:Выдвижение танкового подразделения в Киевской области в ходе вторжения на Украину 005.png|náhľad|Kolóna ruských obrnených vozidiel (v popredí tank [[T-80|T-80BVM]], v pozadí [[BMP-2]]) počas presunu pri bojoch v okolí Kyjeva, 7. marec 2022.]]
Rýchle obkľúčenie ukrajinského hlavného mesta zo západu a zajatie vedenia krajiny boli jedným z hlavných cieľov vojsk útočiacich z Bieloruska pozdĺž západného brehu rieky [[Dneper]]. Predvoj útoku na [[Kyjev]] zo severu viedli od rána 24. februára ruská 11. a 31. gardová výsadková brigáda, ktorých úlohou bolo zaistiť letisko [[Hostomeľ]]. Vrtuľníkovému výsadku sa podarilo zaistiť letisko, avšak ukrajinský protiútok znemožnil pristátie 18 transportných [[Iliušin Il-76|Il-76]] s posilami. Ruské sily však onedlho dosiahli letisko pozemnými silami, zničené pristávacie dráhy a prebiehajúce boje v okolí však znemožnili ďalšie využitie letiska Rusmi. V intenzívnych bojoch okolo letiska utrpeli obe strany veľké straty. 3. marca paľbou ostreľovača zahynul zástupca veliteľa ruskej 41. armády genmjr. [[Andrej Alexandrovič Suchoveckij|Andrej Suchoveckij]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Demerly | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Reports: Russian Airborne Forces Commander Killed by Sniper in Hostomel | url = https://theaviationist.com/2022/03/04/general-andrey-sukhovetsky-killed/ | vydavateľ = theaviationist.com | dátum vydania = 2022-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 4. marca zahynul ukrajinský ostreľovač maj. [[Valerij Viktorovyč Čibineev|Valerij Čibineev]], vyznamenaný v predošlých bojoch na Donbase titulom [[Hrdina Ukrajiny]].
[[File:Russian invasion of Ukraine - military symbols.svg|thumb|Typy inváznych znakov na ruskej technike:&lt;br /&gt;
'''Z''' – jednotky postupujúce z Krymu, DĽR a LĽR&lt;br /&gt;
'''Z''' (v rámčeku) – jednotky postupujúce na Charkov&lt;br /&gt;
'''O''' – jednotky postupujúce v smere Kyjev – Sumy – Černihiv (vých. od Dnepra)&lt;br /&gt;
'''V''' – jednotky postupujúce na Kyjev (záp. od Dnepra)&lt;br /&gt;
'''X''' – Čečenské jednotky&lt;br /&gt;
'''A''' – špeciálne jednotky (SOBR, ALFA, SSO).]]
26. februára sa pokúsili Rusi výsadkom obsadiť letisko [[Vasyľkiv]] južne od Kyjeva, avšak neúspešne. Podarilo sa eliminovať aj ruské špeciálne jednotky, ktoré prenikli do Kyjeva s cieľom zajať alebo zlikvidovať vedenie krajiny. Začiatkom marca Rusi zaútočili na predmestia Kyjeva - [[Irpiň]] a [[Buča]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Smer Kyjev. Rusko sa pripravuje na mohutnú ofenzívu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/619157-rusko-sa-pripravuje-na-mohutny-utok-na-kyjev/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-07 | dátum prístupu = 2022-05-21 }}&lt;/ref&gt; Front sa v tejto oblasti následne zastavil. 16. marca ukrajinské vojská prešli do protiútoku. Vzhľadom na problémy so zásobovaním v tejto oblasti a neperspektívnosť pokračovania bojov v tomto priestore napokon ruské velenie nariadilo koncom marca ústup za bieloruské hranice.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusi ustupujú z okolia Kyjeva, povedal Podoľak | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/podolak-rusko-ustup-kyjev/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ukrajinské sily dosiahli kontrolu nad hranicou s Bieloruskom pri meste [[Pripiať (mesto)|Pripiať]] 3. apríla. Ruské sily sa z územia západne od Dnepra stiahli 7. apríla.

=== Boje na severovýchodnom fronte ===
{{Hlavný článok|Obliehanie Černihivu}}
Oblasť na severovýchode Ukrajiny východne od Dnepra sa vyznačuje plochým reliéfom a riedkym osídlením, ponúkajúc málo dobrých obranných pozícií. Ruským vojskám sa podarilo v tomto regióne, hlavne v oblasti [[Konotop]]u a [[Černihiv]]u rýchlo postúpiť. Konotop padol v prvých dňoch do ruských rúk. Černihiv bol obkľúčený. V oblasti [[Sumy|Súm]], len 35 kilometrov od rusko-ukrajinskej hranice, ruský postup uviazol v mestských bojoch a ukrajinským silám sa podarilo mesto udržať. Pohybom po diaľniciach a obchádzkou spomenutých miest dosiahli ruské sily 4. marca [[Brovary]], východné predmestie Kyjeva, čím spôsobili vážne ohrozenie mesta. Po pretrvávajúcich logistických problémoch, spôsobených okrem iného aj nezabezpečením celého územia a útokmi ukrajinských špeciálnych jednotiek na ruské zásobovacie konvoje, opustili ruské sily 6. apríla Černihivskú a 7. apríla aj Sumskú oblasť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruské jednotky opustili okolie Černihivu, odchádzajú aj zo Sumskej oblasti | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/rusko-cernihiv-ukrajina-vojaci/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-05-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Boje na východnom fronte ===
[[Súbor:Форсування Сіверського Донця.jpg|náhľad|Zničená ruská technika a pontónový most pri pokuse o prekročenie Severského Donca pri Bilohorivke, máj 2022.]]
Druhé najväčšie ukrajinské mesto, [[Charkov]], sa nachádza len 40&amp;nbsp;km od hranice s ruskou [[Belgorodská oblasť|Belgorodskou oblasťou]], kde sa už mesiace zhromažďovali ruské vojská. Napriek tomu sa počas invázie ruská armáda nedostala ďalej, než na okraje severných predmestí Charkova. Charkov, dôležité centrum strojárenskeho priemyslu, sa však ocitlo pod paľbou [[Delostrelectvo|delostrelectva]]. Na štvrtý deň invázie bol napríklad zničený [[Charkovský traktorový závod]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukrainian Tractor Factory Destroyed in Bombing|url=https://www.agequipmentintelligence.com/articles/5369-ukrainian-tractor-factory-destroyed-in-bombing|vydavateľ=www.agequipmentintelligence.com|dátum prístupu=2022-06-17|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20220316120452/https://www.agequipmentintelligence.com/articles/5369-ukrainian-tractor-factory-destroyed-in-bombing|dátum archivácie=2022-03-16}}&lt;/ref&gt; Pod paľbou sa však ocitli aj sídliská a verejné budovy ako napríklad Charkovská radnica, pričom zomrelo mnoho civilistov. Neúspešné dobýjanie Charkova odklonilo ruské sily smerom na juhovýchod, na [[Izjum]], pričom cieľom bolo prebiť sa až k [[Doneck]]u a obkľúčiť najlepšie vycvičené ukrajinské vojská rozmiestnené na Donbaskom fronte. Izjum bol po dlhých bojoch dobytý 1. apríla a začiatkom mája sa v meste začali zhromažďovať ruské sily, stiahnuté zo severnej a severovýchodnej Ukrajiny. Napriek tomu sa v okolí Izjumu ruský postup spomalil, a Rusi dobyli iba oblasti na ľavom brehu [[Siverskyj Donec|Severného Donca]]. Pri opakovaných pokusoch o prekročenie rieky pri dedinách [[Dronivka]], [[Bilohorivka]] a [[Serebrianka]] utrpeli Rusi veľké straty. Naopak, Ukrajincom sa v polovici mája podarilo preraziť obliehanie Charkova a zatlačiť Rusov takmer až k štátnej hranici.

=== Boje na južnom fronte ===
Z juhu sa podarilo Rusom dosiahnuť najväčšie územné zisky. Ruská strana bola na južnom fronte najefektívnejšia v úderoch na ukrajinskú protivzdušnú obranu, napr. pri [[Cherson]]e a [[Záporožie|Záporoží]].&lt;ref name=Bronk1/&gt; Počiatočný pozemný útok bol vedený z okupovaného [[Krym (polostrov)|Krymu]] v dvoch osiach - smerom na [[Cherson]] a [[Mykolajiv]] s úmyslom dobitia najvýznamnejšieho Ukrajinského prístavu - [[Odesa|Odesy]] a smerom na [[Melitopoľ]] a [[Mariupoľ]], s úmyslom dobiť pobrežie [[Azovské more|Azovského mora]]. V prvom smere sa ruská armáda dostala až pred [[Mykolajiv]], pričom sa im podarilo obsadiť [[Cherson]] 3. marca takmer bez boja. V opačnom smere dosiahli Rusi veľmi rýchlo [[Mariupoľ]], dôležité prístavné mesto pri Donbaskom fronte, pričom 2. marca ho úplne obkľúčili. Pri bojoch došlo k viacerým kontroverzným akciám ruských síl. 9. marca ruské sily zasiahli miestnu detskú nemocnicu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Barbarstvo najhrubšieho zrna. Ruska armáda zničila detskú nemocnicu a pôrodnicu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/zelenskyj-ruska-armada-znicila-detsku-nemocnicu-mariupole | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-09 | dátum prístupu = 2023-10-08 }}&lt;/ref&gt; 16. marca ruské sily pri bombardovaní Mariupoľa zasiahli dvomi 500 kg bombami miestne divadlo, ktoré bolo jasne označené ako civilná budova obrovským nápisom „Deti“ na streche. Divadlo slúžilo ako civilný protilietadlový kryt. Bežne sa tam skrývalo asi 1000 - 1300 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pri útoku na divadlo v Mariupole zahynulo takmer 600 ľudí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/625541-pri-utoku-na-divadlo-v-mariupole-zahynulo-az-takmer-600-ludi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-04 | dátum prístupu = 2023-10-08 }}&lt;/ref&gt; Presný počet obetí nie je známy. Očití svedkovia potvrdili smrť najmenej 15 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “Our City Was Gone” | url = https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol/report | vydavateľ = hrw.org | dátum vydania = 2024-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Odhady počtu obetí sa pohybujú medzi 60 a 600.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Beneath the Rubble | url = https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol | vydavateľ = hrw.org | miesto = | dátum vydania = 2024-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-01 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Neúspešné mierové rokovania ==
Prvé oficiálne stretnutie predstaviteľov oboch strán po vypuknutí vojny sa uskutočnilo 27. februára 2022, skončilo však bez dohody. Druhé kolo rokovaní začalo 3. marca 2022, s rovnakým výsledkom. Následne sa do mierových jednaní zapojil aj vtedajší izraelský premiér [[Naftali Bennett]]. Pred ďalším kolom rokovaní Moskva požadovala, aby Ukrajina zastavila vojenské akcie, v ústave zakotvila neutralitu, uznala Krym za ruské územie a separatistické republiky Doneck a Luhansk za nezávislé štáty. Ďalšie kolo rokovaní sa začalo 14. marca 2022 prostredníctvom videokonferencie, rozhovory však opäť skončili bez dohody. Strany rokovali o 15-bodovom pláne. Plán však neriešil otázku anexie Krymu ani status separatistických regiónov, teda témy, ktoré boli pre obe strany najproblematickejšie. Ani piate kolo rozhovorov, ktoré sa konalo 21. marca, neprinieslo dohodu. Zelenskyj vyzval na priame rozhovory s Putinom o ukončení vojny. Mierové rokovania boli obnovené 29. marca v Istanbule. Zelenskyj ohlásil vôľu diskutovať o ukrajinskej neutralite spolu s odmietnutí členstvo Ukrajiny v NATO v budúcnosti, ale nesúhlasil s demilitarizáciou a o referende o neutralite. Ukrajinskú ochotu rokovať potvrdil aj turecký prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]], keď vyhlásil, že Ukrajina je pripravená súhlasiť so 4 zo 6 požiadaviek Ruska. V priebehu rokovaní v marci 2022 boli obidve strany ochotné rokovať a priblížiť svoje pozície, zároveň však ostávali otvorené otázky. Zlom v rokovaniach nastal najmä po odhalení masakrov v [[Kyjevská oblasť|Kyjevskej oblasti]], konkrétne v ''Buči'', ''Irpini'', [[Boroďanka|Boroďanke]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou neprekazil Boris Johnson | url = https://demagog.sk/mierove-rokovania-medzi-ruskom-a-ukrajinou-neprekazil-boris-johnson | vydavateľ = Demagog.sk | dátum prístupu = 2024-11-06 | jazyk = en | meno = Pavol | priezvisko = Valík | dátum vydania = 2024-03-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/masaker-v-buci-ovplyvnil-mierove-rokovania-medzi-ruskom-a-ukrajinou/ | vydavateľ = ČTK | dátum prístupu = 2024-11-06 | titul = Masaker v Buči ovplyvnil mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou}}&lt;/ref&gt;

== Preskupenie ruských síl (8. apríl – 5. september 2022) ==
[[Súbor:Northern Saltivka after battle for Kharkiv (2022-05-19) 01.jpg|náhľad|Severná [[Saltivka]], sídlisko na predmestí Charkova poškodené bojmi, máj 2022.]]
Spolu so stiahnutím ruských síl zo severu krajiny prebehla ich reorganizácia. Dňa 8. apríla ruské ministerstvo oznámilo, že všetky jednotky na juhovýchode Ukrajiny sa spoja pod vedením generála [[Alexandr Vladimirovič Dvornikov|Alexandra Dvornikova]], ktorý bol poverený vedením kombinovaných vojenských operácií. Boli mu podriadené aj jednotky presunuté zo severného a severovýchodného frontu. 26. mája 2022 Dvornikova nahradil generáplukovník [[Gennadij Valerievič Židko|Gennadij Židko]]. Neskôr v priebehu leta Rusi priznali, že ich sily sú rozdelené medzi armádne skupiny „Stred“ pod velením generálplukovníka [[Alexandr Pavlovič Lapin|Alexandra Lapina]] a „Juh“ pod velením armádneho generála [[Sergej Vladimirovič Surovikin|Sergeja Surovikina]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Черкасов | meno = Александр | autor = | odkaz na autora = | titul = Ljudi, streljavšije v našich otcov / Люди, стрелявшие в наших отцов | url = https://novayagazeta.eu/articles/2022/06/26/liudi-streliavshie-v-nashikh-ottsov | vydavateľ = novayagazeta.eu | dátum vydania = 1656249600000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

8. apríla zasiahli železničnú stanicu v ukrajinskom [[Kramatorsk]]u dve ruské balistické strely Točka-U s kazetovou muníciou. Na stanici sa v dôsledku prebiehajúcej evakuácie nachádzalo najmenej tisíc civilistov. 63 ľudí (vrátane 9 detí) na mieste zahynulo, 150 ľudí (z toho 34 detí) bolo ranených.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Обстріл Краматорського вокзалу: реконструкція атаки, яка вбила 63 людей, від очевидців (фото) | url = https://freeradio.com.ua/obstril-kramatorskoho-vokzalu-rekonstruktsiia-ataky-iaka-vbyla-63-liudei-vid-ochevydtsiv-foto/ | vydavateľ = freeradio.com.ua | dátum vydania = 2023-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Death at the Station | url = https://www.hrw.org/video-photos/interactive/2023/02/21/death-at-the-station/russian-cluster-munition-attack-in-kramatorsk | vydavateľ = hrw.org | dátum vydania = 2023-02-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Použitie kazetovej munície proti obytným oblastiam, naviac zjavne civilným cieľom je považované za porušenie vojnového práva.

13. apríla sa Ukrajincom podarilo zasiahnuť vlajkovú loď Ruskej [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskej flotily]], [[Moskva (raketový krížnik)|krížnik Moskva]] protilodnými strelami [[R-360 Neptun]]. Vzniknutý požiar sa posádke nepodarilo uhasiť a loď sa 14. apríla potopila.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Rusko oznámilo, že krížnik Moskva sa potopil | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/rusko-oznamilo-ze-kriznik-moskva-sa-potopil/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

19. apríla po asi dvojtýždňovej operačnej prestávke ruské sily obnovili ofenzívu na fronte medzi Charkovom a Doneckom, resp. od Izjumu po Mykolajiv. Ruské jednotky však nedostali posily ani náhrady za straty, ktoré utrpeli v predošlých bojoch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022042000000360 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Sjevjerodoneck a Lysyčansk ===
[[Súbor:Sievierodonetsk after Russian shelling on 6 April 2022 (03).jpg|náhľad|Zničená zástavba obytných domov v Sjevjerodonecku v apríli 2022.]]
Ruským silám sa postupne podarilo zatláčať ukrajinskú obranu. Cieľom ich ofenzívy bolo vytlačiť ukrajinské sily z Luhanskej oblasti. 23. mája ruské sily vstúpili do mesta [[Lyman]] a do 26. mája mesto dobyli. Útočili tiež západne a severne od [[Sjevjerodoneck]]a na [[Kreminna]] a [[Lysyčansk]]. Z juhu útočili na [[Avdiivka|Avdiivku]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: TS OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022052500000470 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Veľmi ťažké boje prebiehali v priebehu leta v oblasti [[Sjevjerodoneck]]a, posledného miesta v [[Luhanská oblasť|Luhanskej oblasti]] na sever od Severného Donca pod kontrolou Ukrajinskej armády. Ruské vojská a sily [[Luhanská ľudová republika|LNR]] a [[Donecká ľudová republika|DNR]] sa pokúšali mesto dobyť, ale aj [[Obkľúčenie|obkľúčiť]] útokom na [[Popasna|Popasnú]], ktorú sa im 8. mája podarilo dobyť. Ďalší postup smerom na západ a sever bol však zastavený. Keďže sa Rusom nepodarilo prekročiť Donec, úplné obkľúčenie Ukrajinských síl v oblasti nenastalo. V týchto miestach však pretrvávali najostrejšie boje s mohutným využitím delostrelectva.

Najmenšie zisky inváznych síl nastali na pôvodnom fronte medzi DNR a zvyškom Ukrajiny, ktorý je mohutne opevnený a obsadený najlepšie pripravenými jednotkami ukrajinskej armády.

3. júla ruské sily obsadili [[Lysyčansk]]. Ruské invázne jednotky následne pokračovali do priľahlej Doneckej oblasti, aby zaútočili na mestá [[Sloviansk]] a [[Bachmut]].

V priebehu druhej polovice leta postupne dynamika ruského postupu ustala. Čiastočne k tomu prispeli aj ukrajinské útoky na ruské sklady munície.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ponomarenko | meno = Ilia | autor = Ilia Ponomarenko | odkaz na autora = | titul = Ukraine targets Russia’s ammunition depots, undermining its artillery advantage | url = https://kyivindependent.com/national/1234 | vydavateľ = kyivindependent.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Pád Mariupoľa ===
Ruskému postupu na juhovýchodnom fronte bránili ukrajinské sily obkľúčené v [[Mariupoľ|Mariupoli]]. Mariupoľ bol  plne obkľúčený ruskými silami 18. apríla.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Šojgu tvrdí, že Rusko kontroluje celý Mariupol okrem Azovstalu | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/sojgu-tvrdi-ze-rusko-kontroluje-cely-mariupol-okrem-azovstalu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-04-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Mesto bolo počas vyše dvojmesačného obliehania ťažko poškodené. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “Our City Was Gone” | url = https://www.hrw.org/feature/russia-ukraine-war-mariupol/report | vydavateľ = hrw.org | dátum vydania = 2024-02-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;Ukrajinskí predstavitelia mesta uvádzajú až 21-tisíc mŕtvych civilistov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Pod troskami domov v Mariupole bežne nachádzajú desiatky mŕtvol | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/06/pod-troskami-domov-v-mariupole-bezne-nachadzaju-desiatky-mrtvol/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

20. mája sa vzdali poslední obrancovia Mariupoľa, ktorí sa ukrývali v krytoch civilnej obrany pod oceliarňou [[Azovstaľ]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine a činnosť OS SR | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022051800000405 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Mariupoľ tak padol do rúk Rusom. Po dobití mesta sa ruské úsilie preorientovalo na Luhanskú a Doneckú oblasť.

=== Ostatné bojiská ===
V Južnom operačnom priestore sa situácia výrazne nemenila. Bojové aktivity na južnom fronte sa obmedzili na ostreľovanie a menšie útoky. Ruské sily delostrelectvom napádali nástupné smery ukrajinských jednotiek.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine a činnosť OS SR | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022061300000306 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

9. augusta 2022 ukrajinské sily napadli letisko [[Saky]] na Kryme, pričom zničili najmenej 8 odstavených lietadiel.

V priebehu leta Ukrajinci viackrát avizovali, že začnú protiofenzívu a ich cieľom bude oslobodenie južných regiónov. Ruské sily postupne začali v Chersonskej oblasti budovať trvalé opevnenia a pripravovať sa na obranu.

== Anexia a ukrajinské protiofenzívy (6. september – 11. november) ==
=== Severozápadný front ===
6. septembra 2022 ukrajinské sily spustili prekvapivú protiofenzívu v Charkovskej oblasti, ktorá sa začala postupom pri [[Balaklija|Balaklii]]. Do 12. septembra ukrajinská protiofenzíva v tomto priestore spôsobila výrazný ústup ruských síl. Ukrajincom sa podarilo oslobodiť dôležité križovatky [[Izjum]] a [[Kupiansk]].

13. septembra ukrajinské sily prekročili rieku [[Oskiľ]] pri mestečku [[Borova]]. Od 17. septembra postupne vybudovali niekoľko predmostí na ľavom (východnom) brehu Oskiľu. Napokon 1. októbra oslobodili [[Lyman]].

=== Situácia v Rusku ===
21. septembra vyhlásil Vladimir Putin čiastočnú [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]], ktorá sa má týkať asi 300-tisíc [[Záložník (vojsko)|záložníkov]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/putin-vyhlasil-ciastocnu-mobilizaci/661783-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-21 | dátum prístupu = 2022-10-08 }}&lt;/ref&gt; Jedná sa o prvú mobilizáciu v Rusku od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Nezávislé ruské zdroje, napr. [[Novaja Gazeta]] predpokladajú, že povolaných bude až milión ľudí.&lt;ref&gt;Michaela Lacková: [https://www.mod.gov.sk/data/att/156032.pdf Ukrajina, Slovensko a svet.] Obrana, 10 s. 23&lt;/ref&gt; 28. októbra 2022 Ruský minister obrany [[Sergej Kužugetovič Šojgu|Sergej Šojgu]] oznámil ukončenie mobilizácie. Požadovaný počet 300 000 mobilizovaných – bol splnený. Podľa ministra je 218 000 povolaných ešte vo výcviku, 82 000 už bolo vyslaných na [[Ukrajina|Ukrajinu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = SOBOTKA | meno = Michal | autor =  | odkaz na autora = | titul = Šojgu ukončil mobilizaci | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.novinky.cz/clanek/valka-na-ukrajine-sojgu-ukoncil-mobilizaci-40412971 | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-10-28 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}&lt;/ref&gt; Mobilizácia v Rusku bola veľmi problematická. Mnohí nedostali vojenskú výstroj alebo boli poslaní priamo na front bez prípravy. Ruská prokuratúra neskôr uznala, že asi 9000 odvedencov bolo mobilizovaných protiprávne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko muselo poslať domov viac ako 9 000 ilegálne mobilizovaných ľudí | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/01/rusko-muselo-poslat-domov-viac-ako-9-000-ilegalne-mobilizovanych-ludi/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-01-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Dňa 11. januára 2023 ruský minister obrany Sergej Šojgu vymenoval gen. [[Valerij Vasiljevič Gerasimov|Valerija Gerasimova]] namiesto Sergeja Surovikina za hlavného veliteľa ruských síl v bojoch proti Ukrajine. Gen. Surovikin bol menovaný do funkcie Gerasimovovho zástupcu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia appoints top soldier Gerasimov to oversee Ukraine campaign | url = https://www.reuters.com/world/europe/russia-appoints-gerasimov-top-commander-ukraine-2023-01-11/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2023-01-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Južný front ===
[[Súbor:2022 Kherson Counteroffensive.png|náhľad|Mapa ukrajinskej ofenzívy smerom na Cherson.]]
Koncom septembra 2022 zorganizovali ruskí predstavitelia na Ukrajine referendá o [[Anexia|anexii]] okupovaných území Ukrajiny vrátane [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]], ako aj v ďalších okupovaných oblastiach - [[Chersonská oblasť|Chersonskej]] a [[Záporožská oblasť|Záporožskej oblasti]]. Oficiálne výsledky ukrajinská vláda a jej spojenci odsúdili ako sfalšované. Ruské okupačné úrady tvrdia, že prevažná väčšina ich obyvateľov sa vyjadrila v prospech pripojenia k Rusku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = V okupovaných častiach Ukrajiny sa skončilo hlasovanie o pripojení sa k Rusku | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/09/v-okupovanych-castiach-ukrajiny-sa-skoncilo-hlasovanie-o-pripojeni-sa-k-rusku/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-09-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Dňa 30. septembra 2022 oznámil Vladimir Putin v príhovore k obom komorám ruského parlamentu anexiu [[Donecká oblasť|ukrajinskej Doneckej]], [[Luhanská oblasť|Luhanskej]], Chersonskej a Záporožskej oblasti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR, ČTK | odkaz na autora = | titul = Putin vyhlásil štyri ukrajinské oblasti za územie Ruska | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/09/putin-vyhlasil-styri-ukrajinske-oblasti-za-uzemie-ruska/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; [[Ukrajina]], [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]], [[Európska únia]] a [[Organizácia Spojených národov|OSN]] anexiu odsúdili.

8. októbra ráno došlo k výbuchu a poškodeniu [[Krymský most|Krymského mosta]], ktorý spája [[Krym (polostrov)|Krym]] z východu s [[Tamanskij poluostrov|Tamanským polostrovom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR | odkaz na autora = | titul = Na Kerčskom moste došlo k silnému výbuchu a požiaru | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/10/na-kercskom-moste-doslo-k-silnemu-vybuchu-a-poziaru/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Toho istého dňa (8. októbra) Ruské ministerstvo obrany oznámilo menovanie nového veliteľa „''Zjednotenej skupiny vojsk v oblasti špeciálnych vojenských operácií''“ armádneho generála [[Sergej Vladimirovič Surovikin|Sergeja Surovikina]], ktorý dovtedy velil Južnej skupine vojsk.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Moskva vymenovala nového veliteľa ruských síl nasadených na Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/10/moskva-vymenovala-noveho-velitela-ruskych-sil-nasadenych-na-ukrajine/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

22. októbra 2022 proruské úrady v Chersonskej oblasti vyzvali obyvateľov mesta Cherson, aby sa okamžite evakuovali z dôvodu postupujúcej ukrajinskej protiofenzívy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Okamžite opustite mesto, vyzýva civilistov okupantská správa Chersonu​ | periodikum = HNonline.sk | odkaz na periodikum = | url = https://hnonline.sk/svet/96047602-okamzite-opustite-mesto-vyzyva-civilistov-okupantska-sprava-chersonu | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-22 | dátum prístupu = 2022-10-23 }}&lt;/ref&gt;

29. októbra 2022 Ukrajina uskutočnila kombinovaný útok lietajúcimi a plávajúcimi dronmi na [[Čiernomorská flotila|Čiernomorskú flotilu]] v prístave [[Sevastopoľ]] na Kryme. Počas útoku bola zasiahnutá a poškodená aj vlajková loď flotily [[Admiral Makarov]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krym. Dym nad portem w Sewastopolu. Doniesienia o pożarze flagowego rosyjskiego okrętu​ | periodikum = polsatnews.pl | odkaz na periodikum = | url = https://www.polsatnews.pl/wiadomosc/2022-10-29/krym-dym-nad-portem-w-sewastopolu-doniesienia-o-plonacym-statku/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-10-29 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}&lt;/ref&gt; Jednalo sa o najväčší útok dronov na [[Sevastopoľ]] od začiatku vojny.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, Pravda | odkaz na autora = | titul = Útok dronov na Sevastopoľ je podľa proruského gubernátora najväčším od začiatku vojny | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/645336-utok-dronov-na-sevastopol-je-podla-proruskeho-gubernatora-najvacsim-od-zaciatku-vojny/ | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-10-29 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}&lt;/ref&gt; Rusko po útoku na Čiernomorskú flotilu pozastavilo dohodu o obchode s obilím. Dohodu však naďalej podporovalo Turecko, ktoré v ochrane obchodných lodí naďalej pokračovalo.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, Novinky| odkaz na autora = | titul = Rusko po útoku na Černomořskou flotilu pozastavuje dohodu o obchodu s obilím | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-rusko-pozastavuje-dohodu-o-obchodu-s-obilim-40413001 | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = 2022-10-29 | dátum prístupu = 2022-10-29 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Po nukleárnom a energetickom vydieraní to Putin skúša cez obilie. Zatiaľ mu to kazí Erdogan | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3086867/po-nuklearnom-a-energetickom-vydierani-to-putin-skusa-cez-obilie-zatial-mu-to-kazi-erdogan/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-31 | dátum prístupu = 2022-11-01 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Ukrajinské prístavy napriek pozastaveniu dohody zo strany Ruska opustili lode s obilím | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/10/ukrajinske-pristavy-napriek-pozastaveniu-dohody-zo-strany-ruska-opustili-lode-s-obilim/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Rusi neskôr svoje odstúpenie od zmluvy odvolali.

11. novembra ukrajinské sily vstúpili do [[Cherson]]u, odkiaľ v predošlých dňoch ustupovali ruské jednotky. Pri ich ústupe bol zničený [[Antonivskyj most]], ktorý je dôležitou kominikáciou cez Dneper.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, TASR, ČTK | odkaz na autora = | titul = Cherson je už takmer úplne pod kontrolou ukrajinskej armády | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/11/cherson-je-uz-takmer-uplne-pod-kontrolou-ukrajinskej-armady/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-11-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, ČTK | odkaz na autora = | titul = Pri Chersone sa zrútil strategický Antonivskyj most | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/11/pri-chersone-sa-zrutil-strategicky-antonivskyj-most/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-11-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-11 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Bitka o Bachmut a budovanie ruskej obrany (11. november 2022 - 7. jún 2023) ==
=== Východný front ===
[[Súbor:Bakhmut during the battle (2023-04-05), frame 16531.jpg|náhľad|Južná časť Bachmutu počas bojov o mesto, 5. apríl 2023.]]
Po porážke v Chersonskej a Charkovskej oblasti sa od konca leta ruské jednotky a žoldnieri [[Vagnerova skupina|Vagnerovej skupiny]] zamerali na mesto [[Bachmut]], ktoré predstavuje dôležitú križovatku na ceste ku [[Kramatorsk]]u a [[Sloviansk]]u, čo by Rusom otvorilo cestu k útoku na posledné mestá v Doneckej oblasti držané Ukrajincami.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina: Pokračovali boje o mesto Bachmut | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-pokracovali-boje-o-mesto-bach/683416-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-26 | dátum prístupu = 2023-01-14 }}&lt;/ref&gt; Ruským silám sa podarilo zatlačiť ukrajinské sily severne od Bachmutu útokom na [[Soledar]], nad ktorým po ťažkých bitkách a skoro úplnom zničení prevzali 13. januára kontrolu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda sa stiahla z mesta Soledar | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajinska-armada-sa-stiahla-z-mesta-s/689710-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-25 | dátum prístupu = 2023-03-02}}&lt;/ref&gt; Počas februára ruské jednotky zvýšili tlak na mesto a v jeho okolí dosiahli väčší postup, čím ohrozili zásobovacie trasy ukrajinských obrancov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = ONLINE: O Bachmut bojujú desaťtisíce vojakov, otvára cestu k ďalším mestám Donbasu | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/658812-online-o-bachmut-bojuju-desattisice-vojakov-otvara-cestu-k-dalsim-mestam-donbasu/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-02 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}&lt;/ref&gt; O mesto sa viedli ťažké pouličné boje.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Rusi zosilňujú útoky na Bachmut. Armáda bude zvažovať všetky možnosti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23141928/ukrajinci-zvazuju-strategicke-stiahnutie-z-bachmutu-v-meste-je-stale-asi-4500-civilistov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-01 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}&lt;/ref&gt; Ruským vojskám sa postupne podarilo mesto obísť a zovrieť ho zo severu aj z juhu. Ukrajinci boli stále schopní udržiavať cestné spojenie. V prvých májových dňoch sa ukrajinské sily držali už iba v jeho západnej časti, čo predstavovalo menej ako 20% mesta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = V Bachmute sa bojuje o každý dom. Tí, ktorí sa nestihli evakuovať, riskujú pri odchode vlastný život | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/04/v-bachmute-sa-bojuje-o-kazdy-dom-ti-ktori-sa-nestihli-evakuovat-riskuju-pri-odchode-vlastny-zivot/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Mesto však z viacerých príčin neboli ochotní vyprázdniť.

=== Južný front ===
Počas februára sa v Doneckej oblasti v okolí mesta [[Vuhledar]] odohrala doteraz najväčšia tanková bitka vojny.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Vuhledar zažil doteraz najväčšiu tankovú bitku vojny na Ukrajine | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/658771-vuhledar-zazil-doteraz-najvacsiu-tankovu-bitku-vojny-na-ukrajine/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-01 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}&lt;/ref&gt; Ruská strana v nej podľa ukrajinskej armády prišla o najmenej 130 tankov a obrnených vozidiel, výška ukrajinských strát nie je známa.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ďalšie ruské fiasko. Pri Vuhledare sa odohrala najväčšia tanková bitka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23142141/ukrajina-rusko-vojna-vuhledar-tankova-bitka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-02 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}&lt;/ref&gt;

=== Útoky na energetickú infraštruktúru ===
[[Súbor:Kyiv after Russian shelling, 2022-10-10 (073).webp|náhľad|Horiace civilné autá a obete v Kyjeve po raketových útokoch 10. októbra 2022.]]
10. októbra 2022 ruské sily uskutočnili mohutné vzdušné útoky, za použitia [[Strela s plochou dráhou letu|striel s plochou dráhou letu]] a [[dron]]ov, na ukrajinskú energetickú sústavu. Už 12. októbra 2022 bolo oznámené, že údery zasiahli približne 30 percent energetickej infraštruktúry [[Ukrajina|Ukrajiny]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vojna na Ukrajina: Rusi zasiahli približne 30 percent energetickej infraštruktúry | periodikum = aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/uaPOIhr/vojna-na-ukrajina-rusi-zasiahli-priblizne-30-percent-energetickej-infrastruktury/ | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-12 | dátum prístupu = 2022-10-22 }}&lt;/ref&gt; Ruská strana pri útokoch okrem vlastných rakiet vo väčšej miere začala používať aj drony [[HESA Šáhid-131|Šáhid-131]] a [[HESA Šáhid-136|Šáhid-136]] iránskej výroby.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko malo pri útokoch na Ukrajine doposiaľ použiť vyše štyri stovky iránskych dronov | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/rusko-malo-pri-utokoch-ukrajine-doposial-pouzit-vyse-styri-stovky-iranskych-dronov | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-26 | dátum prístupu = 2023-01-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Británia: Rusko už útočí na Ukrajine iránskymi dronmi z novej dodávky | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/britania-rusko-zacina-na-ukrajine-u/680001-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-09 | dátum prístupu = 2023-01-09 }}&lt;/ref&gt;

15. novembra pri jednom z najsilnejších ruských leteckých úderov zasiahla zlyhaná ukrajinská protilietadlová raketa systému S-300 poľskú prihraničnú obec Przewodów ([[Gmina Dołhobyczów]]). [[Výbuch rakety v Poľsku v roku 2022|Explózia rakety]] usmrtila 2 osoby.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Na poľskú obec vlani dopadla strela odpálená Ukrajincami, potvrdili experti | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/09/na-polsku-obec-vlani-dopadla-strela-odpalena-ukrajincami-potvrdili-experti/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Pri útokoch dochádzalo k použitiu nepresnej munície, čo malo opakovane za následok zásahy nevojenských cieľov. Napr. 14. januára 2023 zasiahla ruská protilodná strela [[Ch-22]] deväťposchodovú obytnú budovu v meste [[Dnipro]]. Strela s hlavicou o hmotnosti asi 1000&amp;nbsp;kg zničila jeden vchod a 236 bytov. K 19. januáru ukrajinské úrady uvádzali 46 obetí (vrátane 6 detí) a 80 zranených, z ktorých bolo (12 v kritickom stave). 11 osôb bolo nezvestných.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Strana.ua | odkaz na autora = | titul = Čislo bogibšich v Dnipre uveličilos do 45 čelovek, sredi nich 6 detej / Число погибших в Днепре увеличилось до 45 человек, среди них 6 детей | url = https://strana.news/news/422114-kolichestvo-zhertv-posle-raketnoho-udara-po-mnohoetazhke-v-dnepre-uzhe-45-chelovek.html | vydavateľ = strana.news | dátum vydania = 2023-01-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ukrajinská strana proti tomuto typu rakiet nemá možnosť obrany.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ruský útok v Dnipru má už 35 obětí. Šance na záchranu nezvěstných klesá | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3557835-rusky-utok-na-civilni-dum-v-dnipru-ma-uz-ctrnact-obeti | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2023-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Podobný incident, keď ruská raketa zasiahla bytový dom sa stal 28. apríla 2023 v meste [[Umaň]]. Zahynulo 23 ľudí z toho 6 detí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Europe | meno = Novaya Gazeta | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine wraps up rescue effort in Uman, where Russian strike on residential building killed 23 people | url = https://novayagazeta.eu/articles/2023/04/29/ukraine-wraps-up-rescue-effort-in-uman-where-russian-strike-on-residential-building-killed-23-people-en-news | vydavateľ = novayagazeta.eu | dátum vydania = 2023-04-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Flood in Kherson Oblast, 2023-06-10.jpg|náhľad|Letecký záber na zaplavené domy v Chersonskej oblasti po poškodení Kachovskej priehrady.]]
Ruské útoky na energetickú infraštruktúru do konca roka 2022 odstavili 30 - 40 % ukrajinských elektrární a spôsobili opakované výpadky dodávok elektriny po celej krajine.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Frantová | meno = Eva | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko zničilo tretinu ukrajinských elektrární. Ohrozuje to aj Slovensko? (odpovede) | periodikum = SME : INDEX | odkaz na periodikum = | url = https://index.sme.sk/c/23038179/ruske-utoky-na-ukrajinske-elektrarne-ovplyvnuju-europu.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-20 | dátum prístupu = 2023-01-09}}&lt;/ref&gt; Ruské bombardovanie prevažne civilných cieľov napokon malo za následok prísľub dodávok západných protilietadlových systémov [[MIM-104 Patriot|Patriot]] a [[IRIS-T|IRIS-T SLM]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vasilko | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Padá ďalšie tabu, Američania pošlú Ukrajincom systém Patriot. Ako dokáže ochrániť Ukrajinu? | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3152074/pada-dalsie-tabu-americania-poslu-ukrajincom-system-patriot-ako-dokaze-ochranit-ukrajinu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-15 | dátum prístupu = 2023-01-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina už dostala od Nemecka systém protivzdušnej obrany IRIS-T, píše magazín Der Spiegel | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/ukrajina-dostala-nemecka-system-protivzdusnej-obrany-iris-t-pise-magazin-der-spiegel | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-11 | dátum prístupu = 2023-03-06}}&lt;/ref&gt;

6. júna 2023 došlo k výbuchu a následnej deštrukcii [[Kachovská vodná nádrž|Kachovskej priehrady]] obsadenej ruskými jednotkami. Došlo k zaplaveniu ruskom okupovaných aj ukrajinských území.

== Ukrajinská ofenzíva (8. jún 2023 - 1. december 2023) ==
V júni 2023 ukrajinské sily postupne spustili sériu ofenzívnych akcií na viacerých frontoch vrátane Doneckej, Záporožskej a ďalších oblastí. 8. júna 2023 bolo oznámené, že protiofenzívne snahy sa sústredili v blízkosti miest [[Orichiv]] (v smere na centrum ruskej obrany pri meste [[Tokmak]]), [[Velyka Novosilka]], [[Huľajpole]] a [[Bachmut]]. Ukrajinské útoky od začiatku čelili tvrdému odporu ruských síl. Niektoré zdroje, napr. americký think-tank [[Institute for the Study of War|ISW]], označil ruské obranné úsilie za „netypický stupeň koherencie“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Russian Offensive Campaign Assessment, June 8, 2023 | url = https://understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-june-8-2023 | vydavateľ = understandingwar.org | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-06-26 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20230609004240/https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-june-8-2023 | dátum archivácie = 2023-06-09 }}&lt;/ref&gt; V priebehu júna a júla bol ukrajinský postup pomalý a nedosiahol žiadne významnejšie úspechy. Ukrajinci zaznamenali postup v okolí [[Bachmut]]u, kde si zlepšili svoje pozície obsadením viacerých výšin v okolí mesta. Mierne postúpili aj západne od [[Siversk]]a a juhovýchodne od [[Orchivu]]. Postup spomaľovali hlavne ruské mínové polia a snahy Ukrajincov minimalizovať straty ťažkej techniky. Ukrajinci systematicky napádali ruské zásobovacie základne a venovali sa intenzívne útokom na ruské delostrelecké systémy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lean on the Barrage: The Role of Artillery in Ukraine's Counteroffensive | url = https://rusi.org/explore-our-research/publications/commentary/lean-barrage-role-artillery-ukraines-counteroffensive | vydavateľ = rusi.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Postupne sa im podarilo preniknúť tromi pásmami ruskej obrany, ale rozhodujúci prielom do jesene nedosiahli.

11. júla bol pri raketovom útoku pomocou striel [[Storm Shadow]] v Záporožskej oblasti zabitý ruský generálporučík [[Oleg Jurijevič Cokov|Oleg Cokov]], ktorý pôsobil vo funkcii zástupcu veliteľa ruského [[Južný vojenský okruh|Južného vojenského okruhu]], čím sa stal najvyššie postaveným ruským dôstojníkom zabitým počas vojny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Spencer | meno = Richard | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainians kill Russian general with British-supplied missile | url = https://www.thetimes.co.uk/article/ukrainians-kill-top-russian-general-with-british-supplied-missile-dxfkc5cqw | vydavateľ = thetimes.co.uk | dátum vydania = 2023-07-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Ruské sily začali v júli odľahčujúce útoky na ukrajinské pozície severne od [[Kupiansk]]a v Charkovskej oblasti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Post | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine Confirms Major Russian Attack in North-Eastern Lyman-Kupyansk Sector | url = https://www.kyivpost.com/post/19586 | vydavateľ = kyivpost.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V októbri ruské sily podnikli ofenzívne akcie proti výbežku frontu pri [[Avdijivka|Avdijivke]] v Doneckej oblasti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Offensive Campaign Assessment, October 19, 2023 | url = https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-october-19-2023 | vydavateľ = understandingwar.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ruské sily utrpeli pri ofenzíve ťažké straty, ale prinútili Ukrajincov do oblasti stiahnuť niektoré jednotky, ako 47. mechanizovanú brigádu a 1. tankovú brigádu.
[[Súbor:Hroza after missile strike, 2023-10-05 (18).jpg|náhľad|Zvyšky ruskej rakety, ktorá zasiahla posedenie na pamiatku zosnulého v obci Hroza.]]
5. októbra 2023 po 13. hodine ruská raketa [[9K720 Iskander|Iskander]] zasiahla reštauračné zariadenie v obci [[Hroza]] (Kupiansky rajon Charkovskej oblasti), kde práve prebiehal [[Pohrebná hostina|kar]] po pohrebe obyvateľa obce, ktorý padol vo vojne. Zahynulo 59 ľudí (36 žien, 22 mužov, 1 šesťročný chlapec) a najmenej 7 bolo zranených. Pri útoku zahynulo viac než 10% predvojnovej populácie obce.&lt;ref name=&quot;OHCHRoza&quot;&gt;Ukraine: Report into Hroza missile attack 31 October 2023, [https://www.ohchr.org/en/documents/country-reports/attack-funeral-reception-hroza Dostupné online]&lt;/ref&gt; Útok prebehol po informácii miestnych kolaborantov, že na pohrebe vojaka sa môžu účastniť jeho bývalí spolubojovníci. Vyšetrovanie OHCHR však nateraz nepotvrdilo, že by sa pohrebu zúčastnil akýkoľvek vojenský personál ani žiadny iný legitímny vojenský cieľ. 59 zabitých ľudí boli civilisti, ktorí sa nijak nezúčastnili vojenských akciách. Incident predstavuje jeden z najväčších útokov na ukrajinských civilistov od 24. februára 2022.&lt;ref name=&quot;OHCHRoza&quot;/&gt;

Útokom strelami [[MGM-140 ATACMS|ATACMS]] 17. októbra Ukrajinci zničili na letiskách v [[Berďansk]]u a [[Luhansk]]u 8 zaparkovaných vrtuľníkov a 15 ďalších poškodili. Zároveň poškodili prostriedky protivzdušnej obrany, sklady paliva a munície.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Oryx says nine Russian helicopters destroyed, 15 damaged, in Ukraine’s October 17 attack | url = https://meduza.io/en/news/2023/10/23/oryx-says-nine-russian-helicopters-destroyed-15-damaged-in-ukraine-s-october-17-attack | vydavateľ = meduza.io | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V októbri sa ukrajinskej námornej pechote podarilo prekročiť Dneper v Chersonskej oblasti pri dedine [[Krynky (Chersonská oblasť)|Krynky]], kde vybudovali malé predmostie, ktoré sa ruským silám nedarilo do konca roka zlikvidovať. Od októbra však už ukrajinské sily neboli schopné ďalej viesť významnejšie ofenzívne akcie pozdĺž celého frontu, ani v hlavnom smere na [[Mariupoľ]], [[Berďansk]] a [[Melitopoľ]]. Neúspech ofenzívy napokon verejne uznal 1. decembra aj ukrajinský prezident Zlenskyj.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zelenskyj priznal, že ukrajinská ofenzíva nepriniesla želané výsledky. Dôvodom je podľa neho nedostatok zbraní a vojakov | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/12/zelenskyj-priznal-ze-ukrajinska-ofenziva-nepriniesla-zelane-vysledky-dovodom-je-podla-neho-nedostatok-zbrani-a-vojakov/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-12-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Boje na mori ===
4. augusta bola pri [[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorosijsku]] ťažko poškodená ukrajinským námorným dronom ruská výsadková loď triedy Ropucha [[Olenegorskij Gorňak]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Audacious Ukrainian sea drone attack at Novorossiysk leaves Russian warship listing badly | url = https://news.yahoo.com/audacious-ukrainian-sea-drone-attack-085500859.html?guccounter=1&amp;guce_referrer=aHR0cHM6Ly9lbi53aWtpcGVkaWEub3JnLw&amp;guce_referrer_sig=AQAAAAMfEf5vqaiZd2rvu29x8svkTBZ1rpIldgqwlZdFGi3O38bo63mvhAqj_8PSjoiSyyxlTN3at3fCGGxL_pWrcgUgCj2gy5ExCPCcqJjq5hh3A0cEZdHOj4o7hl4vrTO-cEBp6Z4S_DQ972Wn9A2shLZmnD9T24Vra5ic6Ja_3Rqo | vydavateľ = news.yahoo.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 13. septembra 2023 bola v Sevastopole zasiahnutá a ťažko poškodené pravdepodobne útokom lietadiel [[Suchoj Su-24|Su-24]] ponorka [[Rostov-na-Donu (ponorka)|Rostov-na-Donu]] u a výsadková loď [[Minsk (loď triedy Ropucha)|Minsk]]. Tieto útoky významne oslabili ruskú čiernomorskú flotilu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajina porazila ruské námorníctvo v Čiernom mori | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/683714-ukrajina-porazila-ruske-namornictvo-v-ciernom-mori/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-03 | dátum prístupu = 2023-10-29 }}&lt;/ref&gt;

=== Vzbura Vagnerovej skupiny ===
[[Súbor:Tank with flowers in muzzle.jpg|náhľad|Tank Vagnerovej skupiny na nákladnom prívese počas vzbury v Rostove nad Donom 24. júna 2023.]]
24. júna Vagnerova skupina pod vedením [[Jevgenij Viktorovič Prigožin|Jevgenia Prigožina]] v dôsledku snáh ruského Ministerstva obrany o svoje začlenenie do armádnej štruktúry, ale aj ďalším faktorom, spustila krátku vzburu proti ruskému ministerstvu obrany.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ‘There’s nobody on earth who can stop them’ What Wagner Group veterans have to say about Yevgeny Prigozhin’s armed rebellion | url = https://meduza.io/en/feature/2023/06/25/there-s-nobody-on-earth-who-can-stop-them | vydavateľ = meduza.io | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Prigožinove jednotky sa stiahli z Ukrajiny a bez odporu obsadili [[Rostov nad Donom]], ktorý je jedným z hlavných oporných logistických bodov ruských síl bojujúcich na Ukrajine. Odkiaľ začali postup cez [[Voronež]] na [[Moskva|Moskvu]]. Putin najprv Prigožina a jeho stúpencov označil za zradcov, ale po približne 24 hodinách pristúpil Prigožin k dohode údajne sprostredkovanej bieloruským prezidentom [[Alexandr Grigorievič Lukašenko|Lukašenkom]], ukončil postup na Moskvu s prísľubom beztrestného odchodu do Bieloruska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = With Russia revolt over, mercenaries’ future and direction of Ukraine war remain uncertain | url = https://apnews.com/article/russia-ukraine-war-wagner-prigozhin-belarus-deal-6782455ddc4234816bfb2d7d388d8a9a | vydavateľ = apnews.com | dátum vydania = 2023-06-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-06-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V dôsledku vzbury bol z funkcie zástupcu veliteľa špeciálnej vojenskej operácie ako aj veliteľa vzdušno-kozmických síl RF odvolaný gen. [[Sergej Vladimirovič Surovikin|Surovikin]]. Jevgenij Prigožin zahynul s časťou vedenia Vagnerovej skupiny pri leteckej nehode 23. augusta 2023.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský vyšetrovací výbor potvrdil, že Prigožin pri páde lietadla zomrel | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/08/rusky-vysetrovaci-vybor-potvrdil-ze-prigozin-pri-pade-lietadla-zomrel/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-08-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Medzi mŕtvymi bol aj veliteľ skupiny [[Dmitrij Valerievič Utkin|Dmitrij Utkin]].

== Opotrebovacia vojna (1. december 2023 - súčasnosť) ==
=== Pozemné boje ===
V priebehu decembra a začiatkom januára pokračoval tlak ruských síl na [[Avdijivka|Avdijivku]] a [[Bachmut]]. Ruské sily koncom decembra obsadili zvyšky zničeného mesta [[Marjinka]], o ktoré sa intenzívne bojovalo od začiatku invázie. Pôvodne mesto s 10 000 obyvateľmi bolo prakticky zrovnané so zemou.

8. februára bol odvolaný dovtedajší veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny gen. [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|Valerij Zalužnyj]]. Na poste ho nahradil gen. [[Oleksandr Stanislavovyč Syrskyj|Olexandr Syrskyj]], ktorý viedol úspešnú obranu Kyjeva.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Zalužnyj končí na čele ukrajinskej armády. Nahradí ho Syrskyj | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23280145/ukrajina-vojna-zaluznyj-koniec-odvolanie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-08 | dátum prístupu = 2024-02-29 }}&lt;/ref&gt; Prebiehali diskusie o rozšírení brannej povinnosti na nižšie ročníky, nakoľko ukrajinské ozbrojené sily mali problém s dopĺňaním strát. Ukrajinskú obranu naviac začal komplikovať nedostatok delostreleckej munície. Spojenci Ukrajiny po iniciatíve Česka začali organizovať koordinovaný nákup munície, aby situáciu Ukrajiny čo najviac uľahčili.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Prvú muníciu z českej iniciatívy môže dostať Ukrajina už o dva mesiace | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/municiu-ktoru-zaobstarala-ceska-iniciativa-moze-dostat-ukrajina-uz-o-par-mesiacov/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Okolo 20. januára sa Rusom podarilo prelomiť južnú obranu mesta Avdijivka pri reštaurácii Carskaja ochota. Ruské sily intenzívne bombardovali mesto kĺzavými bombami, ktoré zhadzovali z oblasti desiatok kilometrov za frontom, kde boli v bezpečí pred ukrajinskou protivzdušnou obranou. Postupne tak likvidovali dôležité oporné body ukrajinskej obrany. Medzi poslednými sa držal opevnený bod zničenej protilietadlovej batérie, označovaný ako Zenit. Zvyšky ukrajinských síl sa z Avdijivky stiahli 17. februára.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Avdijivka padla. Ukrajinskí vojaci sa stiahli, aby sa vyhli obkľúčeniu | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/02/avdijivka-padla-ukrajinski-vojaci-sa-stiahli-aby-sa-vyhli-obkluceniu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Nedostatok delostreleckej munície pre Ukrajinu sa prestal prejavovať už v priebehu mája. Koncom apríla navyše Kongres USA uvoľnil po takmer pol ročnom blokovaní pomoc pre Ukrajinu v hodnote takmer 61 miliárd dolárov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Americká snemovňa po mesiacoch schválila pomoc Ukrajine, ide o vyše 60 miliárd dolárov | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/americka-snemovna-po-mesiacoch-schvalila-pomoc-ukrajine-ide-o-vyse-60-miliard-dolarov/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

10. mája prekročili ruské jednotky rusko-ukrajinskú hranicu severne od Charkova a dvoch miestach postúpili asi o 10&amp;nbsp;km. Jedna skupina postupovala smerom na juh východne od Travianskej vodnej nádrže smerom k Charkovu a druhá smerom na [[Vovčansk]], ktorý je dôležitou križovatkou. Ruské jednotky v prvých dňoch ofenzívy úspešne postupovali aj vďaka vyradeniu ukrajinských pozorovacích dronov a taktike postupu menších skupín vojakov s ľahkou výzbrojou. Ruský postup zastavili protiútoky ukrajinských jednotiek stiahnutých z iných častí frontu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Rusi sa snažia prelomiť obranu na severe Charkovskej oblasti. Ukrajinská armáda posiela posily | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/05/rusi-sa-snazia-prelomit-obranu-na-severe-charkovskej-oblasti-ukrajinska-armada-posiela-posily/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-05-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-05-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V lete pokračovali hlavne intenzívne boje na Doneckom fronte. V júli Rusi rozšírili výbežok severozápadne od Avdijivky a 19. júla dosiahli prielom, ktorý im umožnil začať postupovať k operačne významnému mestu [[Pokrovsk]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The fall of Prohres A new Russian breakthrough threatens Ukraine’s supply lines at the most vulnerable part of the front | url = https://meduza.io/en/feature/2024/07/26/the-fall-of-prohres | vydavateľ = meduza.io | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ďalšia ofenzíva v smere na mesto [[Toreck]] sa začala 18. júna, jej cieľom je obkľúčiť [[Časiv Jar]] z juhu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Russian Offensive Campaign Assessment, June 21, 2024 | url = https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-june-21-2024 | vydavateľ = understandingwar.org | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2024-08-14 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://archive.today/20240622164222/https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-june-21-2024 | dátum archivácie = 2024-06-22 }}&lt;/ref&gt; Ukrajinci zároveň v júli definitívne ustúpili z dediny Krynky na východnom brehu Dnepra, o ktorú viedli ťažké boje od augusta 2023.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cole | meno = Brendan | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine Troops Abandon Village That Became Symbol of 2023 Counteroffensive | url = https://www.newsweek.com/russia-ukraine-kherson-dnieper-krynki-1926252 | vydavateľ = newsweek.com | dátum vydania = 2024-07-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

6. augusta 2024 Ukrajina začala prekvapivú ofenzívu na ruské pohraničné územie [[Kurská oblasť|Kurskej]] a v menšej miere aj [[Belgorodská oblasť|Belgorodskej oblasti]]. Hlavná os počiatočného postupu sa sústredila smerom na mestečko [[Sudža]]. Ukrajinské sily túto dôležitú križovatku do 12. augusta dobili.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian Offensive Campaign Assessment, August 13, 2024 | url = https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-august-13-2024 | vydavateľ = understandingwar.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

2. októbra 2024 ukrajinské armádne zložky informovali o stiahnutí svojich síl z mesta [[Vuhledar]]. Mesto, ktoré bolo dôležitou križovatkou a vzhľadom na svoju vyvýšenú pozíciu vhodným obranným bodom od začiatku ruskej invázie úspešne bránila ukrajinská 72. mechanizovaná brigáda. V dôsledku úspešných ruských obchvatných manévrov, ktoré postupne uzatvárali kliešte obkľúčenia boli ukrajinské sily nútené sa stiahnuť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Eckel | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = The Fall Of Vuhledar: What It Means For Ukraine’s Beleaguered Military | url = https://www.rferl.org/a/ukraine-russia-war-vuhledar/33143696.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2024-10-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-10-03 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Boje na mori ===
25. decembra 2023 bola v dôsledku ukrajinského leteckého útoku v prístave [[Feodosija]] na Kryme potopená transportná loď [[Výsadkové lode triedy Ropucha (Projekt 775)|triedy Ropucha]] Novočerkassk.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RFE/RL's Ukrainian Service, RFE/RL's Russian Service | odkaz na autora = | titul = News | url = https://www.rferl.org/a/ukraine-russia-drones-attack-war-novocherkassk-ship-air-strike/32749027.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2023-12-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Loď podľa ukrajinských správ niesla zásoby dronov alebo delostreleckej munície.

31. januára 2024 ukrajinské námorné drony zasiahli v Čiernom mori ruskú korvetu [[Projekt 1241|triedy Tarantul]] Ivanovec a spôsobili jej potopenie. O dva týždne neskôr, 14. februára, rovnaký typ ukrajinských námorných dronov zasiahol a potopil ruskú výsadkovú loď Cezar Kunikov ([[Výsadkové lode triedy Ropucha (Projekt 775)|trieda výsadkových lodí Ropucha]]).

=== Vzdušné útoky ===
29. decembra ruské sily podnikli jeden z najväčších náletov na Ukrajinu, pri ktorom použili okolo 122 resp. 158 rakiet a dronov. Z toho asi 87 striel s plochou dráhou letu a 27 dronov sa podarilo ukrajincom zostreliť. Avšak asi 20 balistických striel sa zostreliť nepodarilo. Po celej krajine zahynulo najmenej 30 ľudí a ďalších bolo 160 ranených.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = В МВД сообщили о 30 погибших и более 160 раненых в результате утренней атаки | url = https://www.pravda.com.ua/rus/news/2023/12/29/7435141/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poland reports airspace incursion as Russia launches huge strike on Ukraine | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2023/dec/29/russia-launches-huge-wave-missile-strikes-ukraine | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2023-12-29 | dátum prístupu = 2023-12-30 }}&lt;/ref&gt;

Ukrajinci viedli ofenzívu leteckými dronmi proti ruským ropným rafinériám. Od začiatku roku 2024 zasiahli najmenej 9 rafinérii v západnej časti Ruska.

Letecké raketové útoky na ukrajinské územie pokračovali aj v marci, keď v skorých ranných hodinách noci 22. marca podnikli ruské sily jeden z najväčších útokov, pri ktorom použili asi 60 dronov a 90 rakiet.&lt;ref name=&quot;22-march&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RFE/RL's Ukrainian Service | odkaz na autora = | titul = Ukraine Hit By Widespread Blackouts After Massive Russian Assault  | url = https://www.rferl.org/a/ukraine-russia-strikes-power/32872539.html | vydavateľ = rferl.org | dátum vydania = 2024-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Poškodená bola energetická infraštruktúra v [[Charkov]]e (zničená Zmijivská tepelná elektráreň), [[Záporožie|Záporoží]], [[Vinnycia|Vinnyci]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckom]] a [[Kryvyj Rih|Kryvom Rihu]]. Zvlášť vážne škody utrpela vodná elektráreň [[DniproHES]] pri [[Záporožie|Záporoží]], ktorú vyradili z prevádzky po zásahu 8 raketami.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruské útoky ťažko poškodili najväčšiu vodnú elektráreň na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ruske-utoky-tazko-poskodili-najva/783246-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-22 | dátum prístupu = 2024-03-25 }}&lt;/ref&gt; Útok si vyžiadal životy najmenej 4 ľudí.&lt;ref name=&quot;22-march&quot;/&gt; Jedna z ruských rakiet na krátku dobu prenikla aj do vzdušného priestoru Poľska. 24. marca bola zasiahnutá infraštruktúra ukrajinských podzemných zásobníkov zemného plynu spoločnosti [[Naftogaz]]. Pri útoku 29. marca bolo poškodených 5 z šiestich tepelných elektrární firmy DTEK. Zasiahnutá bola aj Kanivská a Dnesterská vodná elektráreň.&lt;ref name=&quot;poltyuk&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Polityuk | meno = Pavel | autor = Pavel Polityuk | odkaz na autora = | titul = The Russian attacks that have pounded Ukraine's power facilities | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.reuters.com/business/energy/russian-attacks-that-have-pounded-ukraines-power-facilities-2024-06-14/ | issn =  | vydavateľ = Reuters | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-20 | dátum prístupu = 2024-07-09 }}&lt;/ref&gt;

10. apríla boli poškodené elektrárne v okolí Odesy a Mykolajiva. 11. apríla zničil nálet Trypiľskú tepelnú elektráreň pri Kyjeve. 8. mája bola poškodená kritická energetická infraštruktúra pri meste [[Stryj (mesto)|Stryj]], v ktorého okolí sa nachádzajú dôležité zásobníky plynu.&lt;ref name=&quot;poltyuk&quot;/&gt; Do konca apríla prišla Ukrajina o väčšinu svojich tepelných elektární. Ukrajina tak zostala do veľkej miery závislá na výrobe elektrickej energie v jadrových elektrárňach a dovoze.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko vyradilo z prevádzky takmer všetky ukrajinské tepelné elektrárne | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23315801/rusko-vyradilo-z-prevadzky-takmer-vsetky-ukrajinske-tepelne-elektrarne | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-12 | dátum prístupu = 2024-07-09 }}&lt;/ref&gt;

Ukrajinským silám sa v septembri podarilo zasiahnuť viacero ruských veľkých muničných skladov pri obciach [[Okťabrskij (Tverská oblasť)|Okťabrskij]] a [[Toropec]] (Tverská oblasť) a pri [[Tichoreck]]u (Krasnodarský kraj).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská armáda potvrdila stredajšie útoky na ruské ropné a muničné sklady | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23376719/ukrajinska-armada-potvrdila-stredajsie-utoky-na-ruske-ropne-a-municne-sklady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-29 | dátum prístupu = 2024-10-03 }}&lt;/ref&gt;

== Straty ==
Straty bojujúcich strán v prebiehajúcom ozbrojenom konflikte nie sú presne známe, nakoľko ani jedna zo strán detailne neinformuje o ich výške. O ruských aj ukrajinských zdrojoch sa všeobecne predpokladá, že zámerne zvyšujú počty hlásených obetí nepriateľských síl a zároveň bagatelizujú svoje vlastné straty v záujme zachovania [[Morálny stav vojsk|morálneho stavu]] vojsk a civilného obyvateľstva. Ruské spravodajské kanály prevažne prestali hlásiť počet ruských obetí.

Rusko a Ukrajina, teda obe strany konfliktu priznali, že utrpeli „značné“ straty.

Potvrdené straty ukrajinského civilného obyvateľstva k 10. decembru 2024 podľa OSN presahujú 12 340 zabitých a 27 836 ranených osôb na území kontrolovanom ukrajinskou vládou v období, kedy ku nim došlo, ďalších 2 151 zabitých a 3 110 ranených na území pod kontrolou Ruska v období, kedy ku nim došlo.&lt;ref name=&quot;ohcr&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Protection of civilians Ukraine November 2024 update | url = https://ukraine.un.org/sites/default/files/2024-12/Ukraine%20-%20protection%20of%20civilians%20in%20armed%20conflict%20(November%20%202024)_ENG.pdf | vydavateľ = reliefweb.int | dátum vydania = 2024-12-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; OHCHR sa domnieva, že skutočné čísla sú podstatne vyššie. Oblasti, kde prebiehali intenzívne bojové akcie a/alebo sa nachádzajú v operačnom pásme bojujúcich strán, nie je možné dôkladne vyšetriť všetky prípady, alebo tu nemajú príslušné orgány žiadny prístup a preto stále čakajú na potvrdenie. Týka sa to napríklad [[Mariupoľ|Mariupolu]] (Donecká oblasť), [[Lysyčansk]]a, [[Popasná|Popasnej]] a [[Sjevjerodoneck]]a (Luhanská oblasť), kde existujú dôveryhodné svedectvá o mnohých civilných obetiach.&lt;ref name=&quot;ohcr&quot;/&gt;

{|class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot;
|+ Potvrdené straty
|-
!scope=&quot;col&quot;|Kategória
!scope=&quot;col&quot;|Potvrdené straty
!scope=&quot;col&quot;|Obdobie
!scope=&quot;col&quot;|Zdroj
|-
!scope=&quot;row&quot;|'''Civilné obyvateľstvo'''
|'''12 340''' zabitých a 27 836 ranených (na území kontrolovanom ukrajinskou vládou, keď k stratám došlo)&lt;br /&gt;2 151 zabitých a 3 110 ranených (na území okupovanom Ruskou federáciou, keď k stratám došlo)
|24. február 2022 – 10. december 2024
|OSN&lt;ref name=&quot;ohcr&quot;/&gt;
|-
!scope=&quot;row&quot;|'''Ukrajinské sily''' ([[Ozbrojené sily Ukrajiny|Ozbrojené sily]], [[Národná garda Ukrajiny|Národná garda]], pohraničná stráž)
|'''46 000''' mŕtvych, 380 000 ranených
|24. február 2022 – 17. február 2025
|prezidentská kancelária Ukrajiny&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hodunova | meno = Kateryna | autor = | odkaz na autora = | titul = Over 46,000 Ukrainian soldiers killed since start of Russia's full-scale war, Zelensky says | url = https://kyivindependent.com/over-46-000-ukrainian-soldiers-killed-since-start-of-war-zelensky-says/ | vydavateľ = kyivindependent.com | miesto = | dátum vydania = 2025-02-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
!scope=&quot;row&quot;|'''Ukrajinské sily''' ([[Ozbrojené sily Ukrajiny|Ozbrojené sily]])
|'''65 542''' mŕtvych (potvrdených podľa mena, vrátane nebojových strát) 
|24. február 2022 – 17. február 2025
|UA Losses projekt&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine's losses in the war | url = https://ualosses.org/en/soldiers/ | vydavateľ = ualosses.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
!scope=&quot;row&quot;|'''Ruské sily'''&lt;br /&gt;([[Ozbrojené sily Ruskej federácie|Ozbrojené sily]], [[Rosgvardia]], [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]])
|'''95 026''' mŕtvych (potvrdených podľa mena)
|24. február 2022 – 21. február 2025
|[[BBC News Russian]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Феликс Дзержинский и другие солдаты: что известно о потерях России в Украине за 813 дней войны | url = https://www.bbc.com/russian/articles/c19dke344z0o | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = 2024-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; &amp; [[Mediazona]]&lt;ref name=&quot;Mediazona&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediazona | odkaz na autora = | titul = Russian losses in the war with Ukraine. Mediazona count, updated | url = https://en.zona.media/article/2022/05/20/casualties_eng-trl | vydavateľ = en.zona.media | miesto = | dátum vydania = 2022-05-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
!scope=&quot;row&quot;|Sily '''[[Donecká ľudová republika|DĽR]]''' a '''[[Luhanská ľudová republika|LĽR]]'''
|'''21 000 – 23 500''' mŕtvych
|26. február 2022 – 30. september 2024
|[[Mediazona]]&lt;ref name=Mediazona/&gt;
|-
|}

{|class=&quot;wikitable plainrowheaders&quot;
|+ Odhadované straty
|-
!scope=&quot;col&quot;|Kategória
!scope=&quot;col&quot;|Odhadované a potvrdené straty
!scope=&quot;col&quot;|Obdobie
!scope=&quot;col&quot;|Zdroj
|-
! rowspan=&quot;2&quot; scope=&quot;row&quot; |'''Civilisti'''
|'''12 000''' zabitých, '''28 000''' zajatých
|24. február 2022 – 10. december 2024
|ukrajinská vláda&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Post | meno = Kyiv | autor = | odkaz na autora = | titul = 28,000 Ukrainian Civilians in Russian Captivity, Human Rights Commissioner Says | url = https://www.kyivpost.com/post/25207 | vydavateľ = kyivpost.com | miesto = | dátum vydania = 2023-12-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
|'''1 911''' zabitých, '''6 834''' ranených
|27. február 2022 – 12. august 2024
|DĽR a LĽR&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 95 LPR residents killed in Ukrainian army strikes since February 17 - JCCC | url = https://lug-info.com/en/news/95-lpr-residents-killed-in-ukrainian-army-strikes-since-february-17-jccc | vydavateľ = lug-info.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://ombudsman-dnr.ru/obzor-soczialno-gumanitarnoj-situaczii-slozhivshejsya-na-territorii-doneczkoj-narodnoj-respubliki-vsledstvie-voennyh-dejstvij-v-period-s-05-po-11-avgusta-2024/ БЗОР СОЦИАЛЬНО-ГУМАНИТАРНОЙ СИТУАЦИИ, СЛОЖИВШЕЙСЯ НА ТЕРРИТОРИИ ДОНЕЦКОЙ НАРОДНОЙ РЕСПУБЛИКИ ВСЛЕДСТВИЕ ВОЕННЫХ ДЕЙСТВИЙ В ПЕРИОД С 05 ПО 11 АВГУСТА 2024 г.]&lt;/ref&gt;
|-
!scope=&quot;row&quot;|'''Ukrajinské sily'''&lt;br&gt;(ozbrojené sily, národná garda, pohraničná stráž)
|najemenj '''57 500''' zabitých a nejmenej '''250 000''' ranených
|24. február 2022 – 10. október 2024
|americký odhad&lt;ref name=&quot;NYT-10-10-2024&quot;/&gt;
|-
! rowspan=&quot;4&quot; scope=&quot;row&quot; |'''Ruské a ostatné sily'''&lt;br /&gt;(ozbrojené sily, Rosgvardia, FSB,&lt;br /&gt;Wagnerova skupina, proruskí separatisti)
|- 
| 404 700 – 564 000 zabitých a ranených
|24. február 2022 – 20. február 2024
|odhad BBC News Russian&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 90 тысяч погибших: что известно о потерях России в Украине к концу января | url = https://www.bbc.com/russian/articles/c93lklg89e8o | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = 2025-01-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
|'''115 000''' zabitých, 500 000 ranených
|24. február 2022 – 18. október 2024
|americký odhad&lt;ref name=&quot;NYT-10-10-2024&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = September Was Deadly Month for Russian Troops in Ukraine, U.S. Says | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2024/10/10/us/politics/russia-casualties-ukraine-war.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2024-10-10 | dátum prístupu = 2025-02-24 }}&lt;/ref&gt;
|-
|'''868 230''' zabitých a ťažko ranených
|24. február 2022 – 24. február 2025
|ukrajinská vláda&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pravda.com.ua/eng/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|}

== Medzinárodné reakcie ==
[[Súbor:Countries supplying aid to Ukraine during the 2022 Russian invasion.svg|náhľad|Prehľad krajín dodávajúcich humanitárnu pomoc Ukrajine]]
[[Súbor:Countries supplying military equipment to Ukraine during the 2022 Russian invasion.svg|náhľad|Krajiny dodávajúce zbrane pre Ukrajinu]]
* {{Minivlajka|Africká únia|w}} – Predseda [[Komisia|komisie]] [[Moussa Faki]] a [[predseda únie]] [[Macky Sall]] vyzvali Rusko a všetkých ďalších zainteresovaných aktérov, aby bezpodmienečne rešpektovali medzinárodné právo, územnú celistvosť a národnú suverenitu Ukrajiny. Rovnako obe strany konfliktu vyzvali k okamžitému uzavretiu prímeria a začatiu politického rokovania.
* {{Minivlajka|Európska únia|w}} – V rámci sankcií postupujú štáty Európskej únie jednotne. Približne 300 poslancov Štátnej dumy dostalo zákaz vstupu na územie EÚ a bol im zmrazený majetok. Toto opatrenie bolo vztiahnuté aj na ďalších predstaviteľov Ruska. Rovnako bol obmedzený obchod so separatistickými republikami na východe Ukrajiny. Na mimoriadnom rokovaní [[Európska rada|Európskej rady]] boli prijaté sankcie proti Rusku, nebolo však prijaté niektorými požadované vyradenie Ruska z bankového systému [[SWIFT]], pretože sa na tom všetci zastupitelia členských štátov nezhodli. Štáty, ktoré sa pôvodne postavili proti vylúčeniu Ruska zo SWIFT, však postupne svoje názory prehodnocujú. 25. februára rozhodla Európska únia podľa šéfa diplomacie [[Josep Borrell|Josepa Borrella]] o zmrazení majetku Vladimira Putina a ministra zahraničných vecí [[Sergej Viktorovič Lavrov|Sergeja Lavrova]]. Rusku bude tiež pozastavené členstvo v [[Rada Európy|Rade Európy]]. Oznámil to taliansky minister zahraničia [[Luigi Di Maio]], ktorého krajina v tomto funkčnom období Rade Európy predsedá.
** {{Minivlajka|Slovensko|w}} – Slovenská prezidentka [[Zuzana Čaputová]], predseda vlády [[Eduard Heger]] a podpredsedníčka vlády [[Veronika Remišová]] odsúdili útok. Slovensko potvrdilo, že bude prijímať ukrajinských utečencov a vytvorilo na hraniciach osem miest na poskytnutie najnutnejšej pomoci. V súvislosti s vyhlásenou mobilizáciou však začalo zamietať prechod hraníc mužom vo veku od 18 do 60 rokov.
** {{Minivlajka|Česko|w}} – Politici na čele s [[Petr Fiala|Petrom Fialou]] a [[Miloš Zeman|Milošom Zemanom]] útok odsúdili a zasadili sa o sprísnenie sankcií proti Rusku. V reakcii na ruský útok zasadla [[Bezpečnostná rada štátu]]. Vláda odvolala súhlas s činnosťou ruských [[konzul]]átov v [[Brno|Brne]] a [[Karlove Vary|Karlových Varoch]] a prerušila činnosť českých konzulátov v [[Petrohrad]]e a [[Jekaterinburg]]u. Česko tiež pozastavilo príjem vízových žiadostí ruských občanov s výnimkou humanitárnych prípadov. [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká snemovňa]] jednomyseľne prijala uznesenie, v ktorom odsúdila ruskú inváziu a podporila zvrchovanosť Ukrajiny. Predseda [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavného súdu]] [[Pavel Rychetský]] navrhol, aby bol na ruského prezidenta Vladimíra Putina vydaný európsky zatykač. Uviedol, že Putin by mal byť súdený na [[Medzinárodný trestný súd]] za „bezprecedentné rozpútanie vojny na európskom kontinente prvýkrát od druhej svetovej vojny“. [[Filip Neusser]] vyzval na vylúčenie ruských športovcov z medzinárodných súťaží a šampionátov. Zároveň navrhol, aby Rusku bolo odobraté usporiadateľstvo všetkých medzinárodných športových podujatí.
** {{Minivlajka|Maďarsko|w}} – Premiér [[Viktor Orbán]] odsúdil ruský vojenský útok a podporil suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny. Na maďarsko-ukrajinských hraniciach rozmiestnil maďarské ozbrojené sily, aby pohraničníkom pomáhali s ochranou hraníc, ale prípadne tiež pomohli ukrajinským utečencom. Maďarský minister obrany Tibor Benko uviedol, že jeho krajina neplánuje Ukrajinu zásobovať zbraňami, nieto tam vyslať vojenský personál.
** {{Minivlajka|Poľsko|w}} – Premiér [[Mateusz Morawiecki]] odsúdil ruskú inváziu a požadoval najtvrdšie možné sankcie Európskej únie proti Rusku. Krajina začala pripravovať prijímacie centrá pre ukrajinských utečencov a 25. februára vyhlásila bojovú pohotovosť. Poľské ministerstvo zahraničia uviedlo, že počas 24. februára prijalo 29 tisíc Ukrajincov a že je všetkým pripravené poskytnúť pomoc.
** {{Minivlajka|Nemecko|w}} – Kancelár [[Olaf Scholz]] personifikoval zodpovednosť za napadnutie Ukrajiny do osoby Vladimíra Putina, nie na celý ruský národ a inváziu označil za hrubé porušenie medzinárodného práva. Uviedol, že návrat európskej politickej architektúry pred rok [[1989]] alebo dokonca do [[19. storočie|19. storočia]] je nemysliteľný. Nemecko sa najprv postavilo proti vylúčeniu Ruska z medzinárodného bankového systému SWIFT, postupne sa však začalo prikláňať k opačnému názoru. 26. februára bolo Nemecko posledným členským štátom EÚ, ktorý sa nevyjadril k tomuto záveru kladne. Obáva sa ekonomických strát. V sobotu 26. februára Nemecko oznámilo, že dodá na Ukrajinu 1000 protitankových zbraní a 500 protilietadlových striel Stinger.
[[Súbor: BayraktarLithuania.jpg| thumb | alt= Traja muži stoja za dronom, malým bezpilotným lietadlom | [[Bayraktar Taktik İHA|Dron Bayraktar TB2]], dar občanov Litvy Ukrajine]]
** {{Minivlajka|Litva|w}} – Litovský prezident [[Gitanas Nausėda]] podpísal dekrét o zavedení [[Výnimočný stav|výnimočného stavu]] v krajine.
::Tisíce bežných Litovčanov v malých sumách za tri a pol dňa v internetovej zbierke vyzbierali 5 miliónov [[Euro|eur]] potrebných na kúpu osvedčeného bojového dronu [[Bayraktar Taktik İHA|Bayraktar TB2]] pre ukrajinskú armádu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Litovčania sa Kyjevu vyzbierali na bayraktar | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22923619/ukrajinsky-spravodaj-litovcania-sa-kyjevu-vyzbierali-na-bayraktar.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-29 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}&lt;/ref&gt; Turecký výrobca dronu neskôr oznámil, že dron Ukrajine venuje bezplatne a vyzbierané peniaze nasmeruje na humanitárnu pomoc.&lt;ref name=&quot;UA-spravodaj-02-6&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko obsadilo pätinu Ukrajiny, rakety zasiahli západ | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22927640/ukrajinsky-spravodaj-rusko-obsadilo-patinu-ukrajiny-rakety-zasiahli-zapad.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-02 | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Ukrajina dostane bojový dron vďaka zbierke Litovčanov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22927459/ukrajina-dostane-bojovy-dron-vdaka-zbierke-litovcanov | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-06-19 }}&lt;/ref&gt;
** {{Minivlajka|Fínsko|w}} – Fínska premiérka [[Sanna Marinová]] [[28. február]]a uviedla, že jej krajina Ukrajine dodá zbrane. Minister obrany [[Antti Kaikkonen]] upresnil, že ide o 2 500 útočných pušiek, 150 000 nábojov, 1 500 protitankových zbraní a 70 000 balíčkov s proviantom.
* {{Minivlajka|Švajčiarsko|w}} Rovnako ako krajiny NATO aj Švajčiarsko prejavilo solidaritu voči Ukrajine. Súčasný minister hospodárstva a bývalý prezident krajiny [[Guy Parmelin]] uviedol, že Rusi, na ktorých boli uvalené sankcie, nesmú do Švajčiarska. Hoci sa k únijným sankciám Švajčiarsko nepripojilo, minister hospodárstva chce zabrániť využívaniu alebo prípadnému obchádzaniu švajčiarskych finančných inštitúcií sankcionovanými Rusmi. Švajčiarsko je totiž podľa švajčiarskeho veľvyslanectva v Moskve najobľúbenejším miestom, kam bohatí Rusi posielajú svoje peniaze. Podľa stanice [[RTS]] to v roku 2020 bolo 2,5 miliardy [[dolár]]ov.
* {{Minivlajka|Čína|w}} – Ministerstvo zahraničia uviedlo, že označenie krokov Ruska za inváziu nie je pravdivé, Rusko ako nezávislá krajina môže podľa neho robiť vlastné rozhodnutia v súlade so svojimi záujmami.
* {{Minivlajka|Irán|w}} – Minister zahraničia [[Hosejn Amírabdolláhján]] vyhlásil za príčinu invázie provokácie [[NATO]]. Vojna však podľa neho nie je riešením a vyzval na politické a demokratické vyriešenie situácie.
* {{Minivlajka|Izrael|w}} – Vláda po skorších zdržanlivých vyjadreniach vyzývajúcich k diplomatickému riešeniu následne odsúdila ruskú inváziu. Vyjadrila obavu o osud zhruba 200 tisíc obyvateľov židovskej národnosti na území Ukrajiny.
* {{Minivlajka|Mikronézia|w}} – V spolupatričnosti s Ukrajinou prerušila diplomatické styky s Ruskom. „Diplomatické vzťahy medzi našimi dvoma krajinami sú prerušené. Ukrajina bola násilne a neospravedlniteľne napadnutá Ruskou federáciou,“ vyhlásil prezident [[David Panuelo]].&lt;ref name=&quot;teraz-mikronezia-prerusila-vztahy-s-ruskom&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Mikronézia prerušila vzťahy s Ruskom|periodikum=teraz.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/mikronezia-prerusila-vztahy-s-ruskom/614749-clanok.html|issn=|vydavateľ=TASR|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-25|dátum prístupu=2022-02-26}}&lt;/ref&gt;
* [[Súbor:International Criminal Court logo.svg|24px]] [[Medzinárodný trestný súd]] v [[Haag]]u – Vrchný žalobca [[Karim Khan]] oznámil úmysel začať vyšetrovanie informácií o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti na Ukrajine tak rýchlo, ako to len bude možné.
* {{Minivlajka|Moldavsko|w}} – Moldavská prezidentka [[Maia Sanduová]] oznámila, že krajina na základe útoku uzatvára svoj vzdušný priestor.
* {{Minivlajka|NATO|w}} – Generálny tajomník [[Jens Stoltenberg]] považuje napadnutie Ukrajiny za vážnu hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť a flagrantné porušenie medzinárodného práva. Odsúdil agresiu voči nezávislej krajine. 25. februára lídri krajín NATO na mimoriadnom videosummite jednohlasne odsúdili ruskú agresiu, ktorú označili za „hrozivú strategickú chybu“, a odhlasovali posilnenie východného krídla aliancie. V prípade potreby budú vo východnej Európe rozmiestnené ďalšie jednotky. Podľa Petra Fialu sú členské štáty rozhodným spôsobom pripravené brániť územie NATO, pokiaľ by bolo jeho bezpečie ohrozené. Jens Stoltenberg však oznámil, že jednotky NATO nemienia zasiahnuť priamo na Ukrajine.
* {{Minivlajka|OSN|w}} – Generálny tajomník [[António Guterres]] apeloval na Putina, aby ukončil ruský útok a stiahol jednotky z územia Ukrajiny. Inváziu označil za najsmutnejší okamih vo svojej funkcii. Rusko však podľa očakávania 26. februára na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN vetovalo rezolúciu odsudzujúcu útok.
* {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} – Uvalilo sankcie na troch blízkych spolupracovníkov Vladimíra Putina a zmrazilo aktíva ruským bankám v Británii. Dňa 9. 4. 2022 navštívil nečakane Kyjev aj britský premiér [[Boris Johnson]], ktorý sa v popoludňajších hodinách stretol s prezidentom [[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|Zelenským]]. Johnson prisľúbil dodať ukrajinskej armáde 120 obrnených vozidiel a tiež protilodné raketové systémy. Zároveň povedal, že Ukrajina dostane takú &quot;podporu, aby už nikdy nebola napadnutá&quot;.&lt;ref name=&quot;Prime Minister pledges UK’s unwavering support to Ukraine on visit to Kyiv: 9 April 2022&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko= | meno= | autor=  | odkaz na autora= | titul= Prime Minister pledges UK’s unwavering support to Ukraine on visit to Kyiv: 9 April 2022 | periodikum= Prime Minister′s office | odkaz na periodikum= |url=https://www.gov.uk/government/news/prime-minister-pledges-uks-unwavering-support-to-ukraine-on-visit-to-kyiv-9-april-2022 | issn= | vydavateľ= | miesto= London |dátum=2022-04-09|dátum prístupu=2022-04-09}}&lt;/ref&gt;
* {{Minivlajka|Spojené štáty americké|w}} – Prezident [[Joe Biden]] podpísal exekutívny príkaz zakazujúci obchod so separatistickými republikami na východe Ukrajiny. Vo večerných hodinách stredoeurópskeho času oznámil prijatie opatrení, ktoré zabránia Rusku byť súčasťou svetovej ekonomiky, zároveň však vylúčil možné zapojenie americkej armády v bojoch na území Ukrajiny.
* {{Minivlajka|Turecko|w}} – Prezident [[Recep Tayyip Erdoğan]] najprv odsúdil ruský útok na Ukrajinu. O deň neskôr však odmietol ukrajinskú žiadosť o uzavretie Bosporu a Dardanely pre ruské vojenské lode a postavil sa proti uvaleniu ekonomických sankcií na Rusko. Tureckí právnici skúmajú, či konflikt napĺňa podstatu vojny. 26. februára však prezident Ukrajiny Zelenskyj na [[Twitter]]i poďakoval Erdoganovi za uzavretie prielivov pre ruské vojnové lode, zatiaľ však nebolo oficiálne potvrdené, že Turecko k tomuto kroku pristúpilo.
* {{Minivlajka|Azerbajdžan|w}} – Zastáva postoj, že je potrebné rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť štátov, všetky spory je potrebné riešiť politickými, diplomatickými prostriedkami a dialógom. Azerbajdžan 26. februára dopravil letecky na Ukrajinu humanitárnu pomoc v hodnote viac ako 5 miliónov eur. Azerbajdžanská ropná spoločnosť SOCAR nariadila svojim čerpacím staniciam na Ukrajine, aby zadarmo dopĺňala palivá sanitiek, hasičských vozidiel a ďalších humanitárnych vozidiel.

== Reakcie finančných trhov ==
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval na úplnú medzinárodnú izoláciu Ruska – diplomatickú aj obchodnú. Rusko čelí prepadu hodnotenia svojej úverovej spoľahlivosti. Agentúra S&amp;P Global Ratings znížila hlavný rating Ruskej federácie z BBB- na BB+, teda do neinvestičného pásma, Moody's oznámila, že zvažuje podobný krok. S&amp;P varovala, že by mohla ruský rating ďalej znížiť. Ruské akcie oslabili už 24. februára o 50% a investori sa ich hromadne zbavujú. Hodnota akcií na burze v Moskve tak spadla o viac ako 250 miliárd dolárov. Moskovská burza v reakcii prerušila obchodovanie na všetkých trhoch. Podľa agentúry RIA Novosti potom začali banky stanovovať kurz rubľa na výrazne slabších úrovniach, niekedy aj viac ako 100 rubľov za dolár a až 116 rubľov za euro.

Rusko exportuje denne okolo päť miliónov barelov ropy, čo je približne päť percent globálneho dopytu. Z tohto množstva zhruba polovicu importuje Európska únia. Cena ropy v reakcii na útok proti Ukrajine prekonala úroveň 100 dolárov za barel prvýkrát od roku [[2014]]. Ak sa nepodarí vojnu včas zastaviť, bude mať vplyv na zvýšenie ceny potravín. Ukrajina sa podieľa zhruba 7% na svetovom obchode s pšenicou a postihnuté by boli najmä štáty v [[Severná Afrika|Severnej Afrike]] a na [[Blízky východ|Blízkom východe]]. Poľnohospodárstvo na Ukrajine tvorí zhruba 10% jej HDP.

== Sankcie ==
[[Súbor:Anonymous Screenshot 2022-02-26 150339.jpg|thumb|26. februára 2022 boli hnutím Anonymous pomocou DDoS útoku odstavené webové stránky ministerstva obrany Ruskej federácie.]]
=== Politické ===
* 25. februára 2022 bolo Rusku pozastavené členstvo v [[Rada Európy|Rade Európy]].&lt;ref name=&quot;teraz-sef-talianskej-diplomacie-rusku-sme&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šéf talianskej diplomacie: Rusku sme pozastavili členstvo v Rade Európy | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/sef-talianskej-diplomacie-rusku-sme-p/614938-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;
* 7. apríla 2022 bolo Rusku na základe hlasovania členov Valného zhromaždenia OSN pozastavené členstvo v Rade OSN pre ľudské práva. Za tento krok hlasovalo 93 krajín, 24 bolo proti a 58 sa zdržalo hlasovania.&lt;ref name=&quot;UN General Assembly votes to suspend Russia from the Human Rights Council&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UN General Assembly votes to suspend Russia from the Human Rights Council | periodikum = UN | odkaz na periodikum = | url = https://news.un.org/en/story/2022/04/1115782 | issn = | vydavateľ = | miesto = New York | dátum = 2022-04-07 | dátum prístupu = 2022-04-07}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = The Guardian | meno =  | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko má pozastavené členstvo v Rade OSN pre ľudské práva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22880607/rusko-ma-pozastavene-clenstvo-v-rade-osn-pre-ludske-prava | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}&lt;/ref&gt;

=== Diplomatické ===
* 24. februára 2022 česká vláda oznámila odvolanie súhlasu s prevádzkou generálnych konzulátov v [[Brno|Brne]] a v [[Karlovy Vary|Karlových Varoch]]. Česko zavrie svoje konzuláty v [[Petrohrad]]e a v [[Jekaterinburg]]u. Česko na konzultácie odvolalo svojho veľvyslanca z Moskvy a z Minsku. Prestalo tiež ruským občanom vydávať víza (okrem humanitárnych prípadov).&lt;ref name=&quot;seznamzpravy-vztahy-ruska-a-ceska-pod-bodem-mrazu&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šídlová | meno = Tereza | autor = | odkaz na autora = | titul = Vztahy Ruska a Česka pod bodem mrazu. Zavře se i konzulát ve Varech | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-politika-vztahy-ruska-a-ceska-pod-bodem-mrazu-zavre-se-i-konzulat-ve-varech-190138 | vydavateľ = seznamzpravy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* Poľsko v stredu 23. marca 2022 vyhostilo 45 ruských [[diplomat]]ov, ktorí boli označení za [[Špionáž|špiónov]]. Oznámil to poľský minister vnútra [[Mariusz Kamiňski]]. Zamestnanci veľvyslanectva dostali na opustenie krajiny päť dní. Ruské veľvyslanectvo vo [[Varšava|Varšave]] bude v zoštíhlenej forme fungovať aj naďalej, nakoľko [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanec]] Sergej Andrejev za [[Persona non grata|nežiaducu osobu]] označený nebol. Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že podnikne odvetné opatrenia.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Poľsko vyhostilo 45 ruských diplomatov za špionáž | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22867973/polsko-zrejme-vyhosti-styri-desiatky-ruskych-diplomatov-za-spionaz.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2022-02-25}}&lt;/ref&gt;

=== Kultúrne ===
25. februára 2022 [[Európska vysielacia únia]] oznámila, že sa Rusko nebude môcť zúčastniť súťaže [[Eurovízia]], ktorá sa má konať 10. až 14. mája v [[Turín]]e.&lt;ref name=&quot;teraz-rusko-sa-nemoze-zucastnit-na-eurovizii&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko sa nemôže zúčastniť na Eurovízii za vpád na Ukrajinu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-sa-nemoze-zucastnit-na-eurov/614971-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;

=== Športové ===
* Inváziu odsúdili [[Medzinárodný olympijský výbor]] a [[Medzinárodný paralympijský výbor]]. MOV požiadal medzinárodné športové federácie, aby zrušili konanie športových udalostí na území Ruska a Bieloruska, neumiestňovali vlajky a nehrali hymny týchto štátov.&lt;ref name=&quot;teraz-olympijsky-vybor-vyzyva-na-zrusenie&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Olympijský výbor vyzýva na zrušenie podujatí v Rusku a Bielorusku | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/mov-vyzval-federacie-aby-zrusili-vse/614956-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt; Ruskí a bieloruskí športovci neštartujú na [[Zimné paralympijské hry 2022|Zimných paralympijských hrách 2022]] v [[Peking]]u. Medzinárodný paralympijský výbor najprv s ich účasťou súhlasil, ale zúčastnili by sa ako neutrálni športovci. Proti účasti sa však postavilo viacero organziácií a štátov, vyhrážalo sa bojkotom hier a MPV svoje rozhodnutie prehodnotil. Rusko sa proti rozhodnutiu, ktoré ovplyvnilo 83 športovcov, odvolalo na arbitrážny súd CAS.&lt;ref name=&quot;irozhlas-zimni-paralympiada-bude-bez-rusu&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zimní paralympiáda bude bez Rusů a Bělorusů, mezinárodní výbor po protestech změnil rozhodnutí | url = https://www.irozhlas.cz/sport/paralympiada-rusko-ukrajina-valka-belorsuko_2203030827_apr | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2022-03-03 | dátum aktualizácie = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;sme-mpv-zmenil-rozhodnutie-rusov&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = MPV zmenil rozhodnutie. Rusov ani Bielorusov do Pekingu nepustí | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/rusko-bielorusko-rozhodnutie-mpv-zimne-paralympijske-hry-peking-2022/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-09 }}&lt;/ref&gt;
* Všetky podujatia aktuálnej sezóny, ktoré sa mali konať v Rusku zrušila [[Medzinárodná lyžiarska federácia]] (FIS).&lt;ref name=&quot;teraz-fis-zrusila-vsetky-tohtosezonne&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = FIS zrušila všetky tohtosezónne podujatia v Rusku | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/fis-zrusila-vsetky-tohtosezonne-poduj/614775-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;
* 25. februára 2022 bolo oznámené, že vedenie seriálu F1 kvôli ruskej invázii zrušilo [[Veľká cena Ruska|Veľkú cenu Ruska]], ktorá sa mala konať 25. septembra 2022 v [[Soči]].&lt;ref name=&quot;teraz-f1-septembrovu-vc-ruska-zrusili-po&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = F1: Septembrovú VC Ruska zrušili po invázii na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/f1-septembrovu-vc-ruska-zrusili-po-in/614834-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;
* 26. februára 2022 [[Medzinárodná šachová federácia]] oznámila, že plánovaná šachová olympiáda sa v lete v Moskve neuskutoční.&lt;ref name=&quot;teraz-sachova-federacia-odobrala-rusku&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šachová federácia odobrala Rusku tohtoročnú olympiádu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/sachova-federacia-odobrala-rusku-toht/615079-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;
* Z účasti na [[Medzinárodný maratón mieru|Košickom maratóne mieru]] boli vylúčení elitní bežci z [[Rusko|Ruska]] a [[Bielorusko|Bieloruska]]. Obmedzenie sa nevzťahovalo na hobby [[Beh|bežcov]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Z košického maratónu vylúčili elitných bežcov z Ruska a Bieloruska | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22886898/z-kosickeho-maratonu-vylucili-elitnych-bezcov-z-ruska-a-bieloruska | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-16 }}&lt;/ref&gt;

=== Zatváranie vzdušného priestoru ===
* Spojené kráľovstvo zakázalo lety [[Aeroflot]]u nad svojim územím. Následne Rusko zakázalo prelety britských letov nad územím Ruska.&lt;ref name=&quot;teraz-rusko-zakazalo-vstup-do-vzdusneho&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko zakázalo vstup do vzdušného priestoru britským lietadlám | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/rusko-zakazalo-vstup-do-vzdusneho-pri/614748-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;
* Česko zatvorilo svoj vzdušný priestor všetkým ruským dopravcom od polnoci z 25. na 26. februára.&lt;ref name=&quot;teraz-cesko-od-polnoci-uzavrie-vzdusny&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Česko od polnoci uzavrie vzdušný priestor pre ruských dopravcov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/cesko-od-polnoci-uzavrie-vzdusny-prie/614914-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt; V sobotu 26. februára sa k Poľsku a Česku zákazom používania vzdušného priestoru pre ruské letecké spoločnosti pripojilo aj Estónsko.&lt;ref name=&quot;teraz-estonsko-zakaze-ruskym-spolocnostiam&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Estónsko zakáže ruským spoločnostiam využívať svoj vzdušný priestor | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/estonsko-zakaze-ruskym-spolocnostia/615102-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt; V nedeľu 27. februára šéfka [[Európska komisia|Európskej komisie]] [[Ursula von der Leyenová]] oznámila uzavretie vzdušného priestoru [[EÚ]] pre ruské lietadlá.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor = TASR| odkaz na autora = TASR| titul = Únia zavádza ďalšie opatrenia proti Rusku, zatvorí vzdušný priestor| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://ekonomika.sme.sk/c/22850353/unia-zatvara-vzdusny-priestor-pre-ruske-lietadla-bude-financovat-zbrane-pre-ukrajinu.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2022-02-27| dátum prístupu = 2022-02-28}}&lt;/ref&gt;

== Dopady ==
=== Utečenci ===
[[Súbor:Punkt pomocy uchodźcom z Ukrainy w Krakowie.jpg|thumb|Help desk pre utečencov z Ukrajiny na železničnej stanici v Krakove, Poľsku]]
Rok od začiatku invázie [[Organizácia Spojených národov]] uvádza, že počet [[Utečenec (osoba)|utečencov]] z Ukrajiny prekonal 8,1 milióna ľudí. Najväčší podiel z tohto množstva, viac ako 1,5 milióna, smerovalo do [[Poľsko|Poľska]].&lt;ref name = &quot;„utec 2mil&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3, TASR | odkaz na autora = | titul = Pred vojnou utiekli už viac ako dva milióny ľudí, najviac z nich smeruje do Poľska| periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/230118/pred-vojnou-utiekli-uz-viac-ako-dva-miliony-ludi-najviac-z-nich-smeruje-do-polska | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-08 }}&lt;/ref&gt; Podľa OSN tak ide o najväčšiu a dosiaľ najrýchlejšie rastúcu utečeneckú krízu v Európe od [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Podľa ich údajov bola hodnota 5 miliónov utečencov opúšťajúcich územie Ukrajiny dosiahnutá k 19. aprílu 2022, pričom až 90% utečencov tvorili ženy a deti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RTVS | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie utieklo už päť miliónov ľudí | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/04/z-ukrajiny-od-zaciatku-ruskej-invazie-utieklo-uz-pat-milionov-ludi/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-04-19| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sládek | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Až sedem miliónov utečencov. Európu čaká najväčšia imigračná kríza od konca vojny | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/23345552-az-sedem-milionov-utecencov-europu-caka-najvacsia-imigracna-kriza-od-konca-vojny | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-08 | dátum prístupu = 2022-03-09 }}&lt;/ref&gt; Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) tiež odhaduje, že sa na Ukrajine nachádza približne 5,9 milióna vnútorne vysídlených osôb.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = UNHCR: Invázia Ruska na Ukrajinu spustila najväčšiu vlnu utečencov od 2. svetovej vojny | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/eFdfMPn/unhcr-invazia-ruska-na-ukrajinu-spustila-najvacsiu-vlnu-utecencov-od-2-svetovej-vojny/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-08 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}&lt;/ref&gt;

V súvislosti s prísunom utečencov schválila česká vláda od 4. marca 2022 núdzový stav.&lt;ref name=&quot;teraz-ceska-vlada-vyhlasila-nudzovy-stav&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Česká vláda vyhlásila núdzový stav, má pomôcť zvládnuť vlnu utečencov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ceska-vlada-vyhlasila-nudzovy-stav/616306-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-03 }}&lt;/ref&gt;

Koncom marca sa začali domov z viacerých dôvodov vracať mnohí [[Utečenec (osoba)|utečenci]], najmä ženy s deťmi. Podľa odborníkov na migráciu niektorí budú radšej v podzemnom kryte so svojimi rodinami, ako čeliť neistote v cudzej krajine. Iným dôvodom môže byť nedostatok pracovných príležitostí v hostiteľských krajinách, mnohí v zahraničí nemajú príbuzných, minuli sa im peniaze, čo spolu s bojovými úspechmi ukrajinskej armády mohlo vyvolať pocity stabilnejšej situácie doma. V Maďarsku je problémom aj jazyková bariéra. Motiváciou na návrat však môže byť aj snaha pomôcť s útekom svojim starším príbuzným, ktorí dosiaľ zostali na Ukrajine.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na Ukrajinu sa vracajú mnohí utečenci | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22880627/na-ukrajinu-sa-vracaju-mnohi-utecenci-mohli-ich-povzbudit-uspechy-armady | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-09 }}&lt;/ref&gt;

==== Na Slovensku ====
Prvé týždne invázie bola situácia na hraničných priechodoch s Ukrajinou štátom nezvládnutá. Ešte v polovici februára 2022 ubezpečoval minister obrany Jaroslav Naď, že Slovensko sa na utečencov pripravuje už od októbra.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Čakali pár tisíc utečencov, prišlo štvrť milióna. Niečo tu ťažko nefunguje | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22860575/ukrajina-vojna-utecenci-slovensko.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-17 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}&lt;/ref&gt; Plány Migračného úradu ministerstva vnútra počítali s tým, že ruský útok na Ukrajinu by k slovenskej hranici pohol 500 osôb denne, aj keď v prvých dňoch invázie to bolo až 15-tisíc osôb.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Morongová | meno = Radoslava Baňovič | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kizáková | meno2 = Zuzana | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Štát nebol na utečeneckú vlnu pripravený, pomoc stála na hrdinstve dobrovoľníkov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22862715/ukrajina-vojna-slovensko-utecenci.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-17 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}&lt;/ref&gt; V prvých dňoch konfliktu, od 16:00 23. februára do poludnia 25. februára 2022, prekročilo [[Štátne hranice Slovenska|slovenské hranice]] 7 490 občanov Ukrajiny, pričom pred inváziou hranicu prešlo priemerne 1 400 ľudí za deň.&lt;ref name=&quot;teraz-od-stredy-prekrocilo-hranicu-sr-s&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Od stredy prekročilo hranicu SR s Ukrajinou 7490 Ukrajincov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/mv-od-stredajsieho-popoludnia-prekroc/614933-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-25 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;

V marci sa na hraniciach s Ukrajinou nachádzalo 750 príslušníkov Úradu hraničnej a cudzineckej polície, 550 príslušníkov Ozbrojených síl SR, 60 hasičov a záchranárov, 80 policajtov z Česka a 14 z európskej agentúry Frontex. Vláda Eduarda Hegera do troch týždňov od ruskej invázie vytvorila utečencom nový status dočasného útočiska, ktorý im umožnil si ihneď hľadať prácu.

V reakcii na veľký nápor utečencov boli na viacerých miestach Slovenska v marci zriadené stanové mestečká a veľkokapacitné centrá. Príslušníci [[Pozemné sily Slovenskej republiky|Pozemných síl]] OS SR v spolupráci s vojakmi [[Armáda Českej republiky|českej armády]] postavili stanové mestečka pre utečencov vo vojenskom objekte pri [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]].&lt;ref name=&quot;mosr-slovenski-a-ceski-vojaci-zacali&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenskí a českí vojaci začali s výstavbou stanového mestečka ako dočasného útočiska pre utečencov z Ukrajiny | url = https://www.mosr.sk/51131-sk/slovenski-a-ceski-vojaci-zacali-s-vystavbou-stanoveho-mestecka-ako-docasneho-utociska-pre-utecencov-z-ukrajiny/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V Michalovciach zas vzniklo veľkokapacitné krízové centrum pre utečencov, aby odľahčilo hraničný priechod vo [[Vyšné Nemecké|Vyšnom Nemeckom]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Otriová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = TASR | odkaz na autora2 = | titul = Ako funguje Mikulcov systém za 2,5 milióna eur. Reportáž zo stanového mestečka | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22871949/ako-delime-utecencov-kto-tu-ma-co-na-starosti-ked-ukrajinci-prejdu-hranicou.html#storm_gallery_202835 | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-03-28 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}&lt;/ref&gt; Až otvorením krízového centra boli nahradení dobrovoľníci na hraniciach štátom.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Otriová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Dobrovoľníci si na hranici vo Vyšnom Nemeckom zbalili stany. Na ich miesto prišiel štát | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22863657/dobrovolnici-si-na-hranici-vo-vysnom-nemeckom-zbalili-stany-na-ich-miesto-prisiel-stat.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-03-17 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}&lt;/ref&gt; Takéto centrum spolu so stanovým mestečkom vzniklo aj v Humennom a ďalších slovenských mestách.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Otriová | meno = Jana | autor = | odkaz na autora = | titul = Utečencov prichádzali stovky, teraz desiatky. Stanový tábor uspali | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22884307/utecenci-prichadzali-v-stovkach-teraz-v-desiatkach-stanovy-tabor-uspali.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2022-04-12 | dátum prístupu = 2023-03-02 }}&lt;/ref&gt;

Po prvých 25 dňoch vojny presiahol počet utečencov z Ukrajiny prichádzajúcich na Slovensko 250 000 ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 | odkaz na autora = | titul = Počet prichádzajúcich utečencov postupne klesá, hranice prešlo menej ako 5-tisíc ľudí | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/231459/pocet-prichadzajucich-utecencov-postupne-klesa-hranice-preslo-menej-ako-5-tisic-ludi | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-21 | dátum prístupu = 2022-03-21 }}&lt;/ref&gt; Väčšina z nich však pokračuje ďalej na západ, o dočasné útočisko na Slovensku podľa ministra [[Milan Krajniak|Milana Krajniaka]] žiada približne desatina utečencov.&lt;ref name=&quot;„desatina&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Štrbáková Urbanovičová | meno = Miroslava | autor = NOVINY | odkaz na autora = | titul = Cez východnú hranicu prešlo 200-tisíc ľudí z Ukrajiny. O dočasné útočisko požiadala približne desatina | periodikum = noviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.noviny.sk/slovensko/668526-cez-vychodnu-hranicu-preslo-200-tisic-ludi-z-ukrajiny-o-docasne-utocisko-poziadala-priblizne-desatina | issn = | vydavateľ = Slovenská produkčná, a.s. | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-14 | dátum prístupu = 2022-03-21 }}&lt;/ref&gt;

Podľa [[Rada pre rozpočtovú zodpovednosť|Rady pre rozpočtovú zodpovednosť]] bude utečenecká kríza stáť Slovensko viac než 300 miliónov eur.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TA3 | odkaz na autora = | titul = Utečenecká kríza bude stáť Slovensko vyše 300 miliónov. Očakávaný deficit sa zrejme zvýši | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/232446/utecenecka-kriza-bude-stat-slovensko-vyse-300-milionov-ocakavany-deficit-sa-zrejme-zvysi | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-04-01 }}&lt;/ref&gt;

Od začiatku konfliktu do februára 2023 prešlo z Ukrajiny na Slovensko celkovo 1,2 milióna ľudí a o štatút dočasného útočiska požiadalo 110-tisíc z nich.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME | odkaz na autora = | titul = Hraničnými priechodmi prešlo v stredu 3425 ľudí z Ukrajiny | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/22950763/hranicnymi-priechodmi-preslo-v-stredu-3425-ludi-z-ukrajiny | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-30 | dátum prístupu = 2022-07-30 }}&lt;/ref&gt;

==== Exodus z Ruska ====
Rusko zažilo jednu z najväčších emigračných vĺn od [[Októbrová revolúcia|októbrovej boľševickej revolúcie z roku 1917]]. Podľa oficiálnych štatistík zverejnených ruskou [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|Federálnou bezpečnostnou službou (FSB)]] za prvý štvrťrok roku [[2022]] opustili svoju vlasť takmer štyri milióny Rusov, pričom zvýšenie [[Vysťahovalectvo|vysťahovalectva]] zaznamenali najmä po [[24. február]]i. Okrem nesúhlasu s vojnou a krutým trestom za spochybňovanie politiky [[Moskovský kremeľ|Kremľa]] boli motiváciou na opustenie krajiny tiež obavy z uzavretia hraníc, vyhlásenia [[Stanné právo|stanného práva]] či všeobecnej [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácie]]. Podľa údajov FSB odišlo najviac ruských občanov do [[Kazachstan]]u (200 000), [[Arménsko|Arménska]] (135 000), [[Estónsko|Estónska]] (125 000), [[Uzbekistan]]u (53 000), [[Tadžikistan]]u (40 000), [[Gruzínsko|Gruzínska]] (39 000) ako aj do ďalších krajín, kam mohli cestovať bez [[Vízum|víz]]. Z Ruska odišli najmä [[intelektuál]]i ako politickí aktivisti, novinári alebo pracovníci v oblasti [[Informačná technológia|informačných technológií]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rusko opustili za prvé tri mesiace takmer štyri milióny obyvateľov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22904259/rusko-opustili-za-prve-tri-mesiace-takmer-styri-miliony-obyvatelov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-07 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský spravodaj: Rusko zažíva jednu z najväčších migračných vĺn od boľševickej revolúcie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22916235/ukrajinsky-spravodaj-gazprom-odstrihava-finov-od-ruskeho-plynu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-20 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}&lt;/ref&gt;

=== NATO ===
[[Fínsko]] a [[Švédsko]] podali 18. mája 2022 žiadosť o členstvo v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Rozhodnutie bolo „motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala ruská vojenská invázia na Ukrajinu“.&lt;ref name=&quot;pravda-svedsko-a-finsko-podali-ziadost&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Švédsko a Fínsko podali žiadosť o vstup do NATO, proces Aliancia urýchli | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/627144-svedsko-a-finsko-podali-ziadost-o-vstup-do-nato/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-18 }}&lt;/ref&gt;

[[Spojené štáty]] prehodnotili svoju dlhodobú stratégiu postupného preorientovania sa na oblasť [[Tichý oceán|Pacifiku]] a s tým súvisiaceho znižovania vlastných síl v Európe. Namiesto toho v reakcii na inváziu vyslali do [[Spojené kráľovstvo|Británie]] dve letky stíhačiek, zvýšili počet [[Torpédoborec|torpédoborcov]] na základni v [[Španielsko|Španielsku]] a sformovali nové vojenské veliteľstvo v [[Poľsko|Poľsku]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Sobotovičová | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = Summit NATO je veľkou prehrou Putina. Namiesto odchodu z Európy USA svoju prítomnosť posilnia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22950093/summit-nato-je-velkou-prehrou-putina-namiesto-odchodu-z-europy-usa-svoju-pritomnost-posilnia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-29 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}&lt;/ref&gt;

Samotná aliancia sa pod vplyvom invázie rozhodla pretransformovať svoje sily takým spôsobom, že rozhodla o zvýšení síl rýchlej reakcie (NRF) z pôvodných 40.000 na viac než 300-tisíc vojakov. V niektorých členských štátoch to vyžadovalo nábor nových síl.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Stoltenberg: NATO výrazne zvýši počet síl rýchlej reakcie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22948228/stoltenberg-nato-vyrazne-zvysi-pocet-sil-rychlej-reakcie.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2022-07-31 }}&lt;/ref&gt;

=== Médiá ===
==== Médiá a cenzúra v Rusku ====
V ruských médiách sa nemôžu používať slová „vojna“, „genocída“ a „invázia“. Za [[fake news]] sa v Rusku považujú „klamlivé správy o ruskej armáde, diskreditácia ruských ozbrojených síl a výzvy na sankcie“ a hrozí za ne trest až 15 ročného väzenia.&lt;ref name=&quot;dennikn-newsfilter-putin-pacha-coraz-viac&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Denník N | odkaz na autora = | titul = Newsfilter: Putin pácha čoraz viac vojnových zločinov. Kto z Rusov ho zastaví? | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2752812/newsfilter-putin-pacha-coraz-viac-vojnovych-zlocinov-kto-z-rusov-ho-zastavi/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2022-03-05 }}&lt;/ref&gt; Poslanci tento nový zákon prijali jednomyseľne 4. marca 2022.&lt;ref name=&quot;mosr-prehlad-2022-03-04&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREHĽAD INFORMÁCIÍ K RUSKÉMU ÚTOKU NA UKRAJINU | url = https://www.mosr.sk/51110-sk/prehlad-informacii-k-ruskemu-utoku-na-ukrajinu/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2022-03-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Svoje vysielanie skončila jedna z posledných nezávislých televíznych staníc v Rusku, [[Dožď]]. Vysielanie ukončila záznamom baletu ''[[Labutie jazero]]'', ktorý „sa za sovietskych čias zaradil mimo plánu do vysielania, keď nastala nejaká dramatická zmena“.&lt;ref name=&quot;dennikn-newsfilter-putin-pacha-coraz-viac&quot;/&gt;

==== Cenzúra Wikipédie ====
Moskovský súd tento už v roku uložil Wikimedia Foundation pokutu vo výške miliónov rubľov (rádovo stotisíce eur) za to, že odmietla odstrániť  ruskojazyčné články na Wikipédii o konflikte na Ukrajine. V Rusku platí zákaz kritizovať vojenskú operáciu na Ukrajine. Nazývanie operácie ruských síl &quot;vojnou&quot; či &quot;inváziou&quot; je nezákonné. Ruskí predstavitelia udelili vysoké pokuty aj ďalším spoločnostiam vrátane Googlu či Telegramu. V júli 2022 uložil súd v Moskve Googlu pokutu 21 miliárd rubľov (364 miliónov dolárov) za to, že neodstránil obsah týkajúci sa vojny na Ukrajine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Rusku pokutovali Wikimediu za obsah týkajúci sa ofenzívy na Ukrajine|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/v-rusku-pokutovali-wikimediu-za-obsah-t/671484-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2022-11-01|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}&lt;/ref&gt;

Ruské súdy v uplynulých začiatkom roka 2023 uložili opäť Wikimedia Foundation sériu pokút. Moskva však &quot;zatiaľ&quot; túto encyklopédiu neplánuje zakázať, povedal tento týždeň ruský minister pre digitálny rozvoj [[Maksut Šadajev]]. Poslednú pokutu vo výške dva milióny rubľov (približne 22.200 eur) udelili za to, že z Wikipédie neodstránili údajne &quot;lživé informácie&quot; o ruskej armáde. Rusko zaviedlo vlani, krátko po spustení invázie na Ukrajinu, zákony určujúce, ako sa na jeho území môže o tejto vojne informovať. Šírenie informácií, ktoré sú v rozpore s oficiálnym [[naratív]]om Kremľa, sa v súlade s touto legislatívou trestá pokutami či blokovaním webstránok. Moskva údajne pracuje na vlastnej verzii Wikipedie s cieľom napraviť to, čo Kremeľ považuje za &quot;nepresnosti, skomolenia a historické i faktické chyby&quot;, napísala britská spravodajská stanica [[Sky News]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kremeľ dal Wikimedii pokutu za neodstránenie článku o konflikte|url=https://www.teraz.sk/zahranicie/kremel-dal-wikimedii-pokutu-za-neodstr/709081-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-04-20|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}&lt;/ref&gt;

==== Na Slovensku ====
2. marca 2022 [[Národný bezpečnostný úrad]] rozhodol o zablokovaní portálu [[Hlavné správy]]. Rozhodnutie na základe nového zákona úrad nezverejnil. Podľa nového zákona by mal NBÚ kontrolovať do 30. júna na základe informácií od [[Slovenská informačná služba|SIS]], [[Policajný zbor|polície]] a [[Vojenské spravodajstvo|vojenského spravodajstva]].&lt;ref name=&quot;dennikn-web-hlavne-spravy-je-zablokovany&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Struhárik | meno = Filip | autor = | odkaz na autora = | titul = Web Hlavné správy je zablokovaný. Postup štátu proti dezinformáciám nie je transparentný | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2748815/web-hlavne-spravy-je-zablokovany-postup-statu-proti-dezinformaciam-nie-je-transparentny/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-02 | dátum prístupu = 2022-03-09 }}&lt;/ref&gt;

==== V Európe ====
2. marca 2022 bola v Európskej únii zablokovaná ruská televízia [[RT]], dôvodom bolo vysielanie systematických dezinformácií o ruskej invázii na Ukrajinu.&lt;ref name=&quot;reuters-eu-bans-rt-sputnik-over-ukraine&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Foo Yun Chee | odkaz na autora = | titul = EU bans RT, Sputnik over Ukraine disinformation | url = https://www.reuters.com/world/europe/eu-bans-rt-sputnik-banned-over-ukraine-disinformation-2022-03-02/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-05 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Internetové združenie CZ.NIC zablokovalo 8 dezinformačných webov. Stalo sa tak na základe konzultácie s bezpečnostnými zložkami štátu a odporúčania vlády. Šlo o portály a stránky: Aeronet.cz, Protiproud.cz, Ceskobezcenzury.cz, Voxpopuliblog.cz, Prvnizpravy.cz, Czechfreepress.cz, Exanpro.cz a Skrytapravda.cz.&lt;ref name=&quot;ceskatelevize-internetove-sdruzeni-cz-nic&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Internetové sdružení CZ.NIC zablokovalo kvůli útoku na Ukrajinu osm dezinformačních webů | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/specialy/rusko-ukrajinsky-konflikt/3447594-internetove-sdruzeni-cznic-zablokovalo-kvuli-utoku-na | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-03-09 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Protesty ==
[[Súbor:Ukraine solidarity protest Berlin Pariser Platz with lighted Brandenburg Gate 2022-02-24 12.jpg|thumb|Protest v [[Berlín]]e 24. februára 2022, na pozadí [[Brandenburská brána]] vo farbách ukrajinskej vlajky]]

=== V Rusku ===
Podľa OVD-Info bolo 24. februára v 51 ruských mestách zadržaných políciou viac ako 1 700 Rusov, ktorí protestovali proti invázii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AFP 23 hrs ago | odkaz na autora = | titul = Russian police have detained almost 1,400 people at anti-war protests across Russia after President Vladimir Putin sent troops to invade Ukraine, an independent monitor said Thursday. | url = https://www.msn.com/en-us/news/world/russian-police-have-detained-almost-1400-people-at-anti-war-protests-across-russia-after-president-vladimir-putin-sent-troops-to-invade-ukraine-an-independent-monitor-said-thursday/ar-AAUgfKI | vydavateľ = msn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Times | meno = The Moscow | autor = | odkaz na autora = | titul = Dozens of Russian Anti-War Picketers Detained – Reports | url = https://www.themoscowtimes.com/2022/02/24/dozens-of-russian-anti-war-picketers-detained-reports-a76559 | vydavateľ = themoscowtimes.com | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fears Moscow plans to encircle and threaten Kyiv – as it happened | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/live/2022/feb/24/russia-invades-ukraine-declares-war-latest-news-live-updates-russian-invasion-vladimir-putin-explosions-bombing-kyiv-kharkiv | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = | dátum prístupu = 2022-02-25 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rowan | meno = Claudia | autor = | odkaz na autora = | titul = Kyiv goes into 'defensive phase' - how the second morning of invasion played out | url = https://www.telegraph.co.uk/world-news/2022/02/25/russia-ukraine-news-war-invasion-putin-nato-sanctions-latest/ | vydavateľ = telegraph.co.uk | dátum vydania = 25 February 2022 • 3:05pm | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ruský nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] mieru [[Dmitrij Muratov]] oznámil, že noviny ''[[Novaja gazeta]]'' vydajú svoje budúce číslo v [[ukrajinčina|ukrajinčine]] aj [[ruština|ruštine]]. Muratov, novinár [[Michail Zygar]], režisér [[Vladimir Mirzojev]] a ďalší podpísali dokument, v ktorom vyhlásili, že Ukrajina nie je pre Rusko hrozbou, a vyzvali ruských občanov, aby odsúdili vojnu. Elena Černěnková, novinárka denníka [[Kommersant]], rozšírila kritický otvorený list, ktorý podpísalo 170 novinárov a akademikov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Propaganda, confusion, and an assault on press freedom as Russia attacks Ukraine | url = https://www.cjr.org/the_media_today/propaganda-confusion-and-an-assault-on-press-freedom-as-russia-attacks-ukraine.php | vydavateľ = cjr.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Napriek zatýkaniu pokračovali sporadické protesty proti vojne aj naďalej. V sobotu 2. apríla sa konali protesty v štrnástich ruských mestách. Aktivisti uviedli, že protestujú proti kolapsu ekonomiky, proti prezidentovi Vladimírovi Putinovi a za oslobodenie kritika [[Moskovský kremeľ|Kremľa]] [[Alexej Anatolievič Navaľnyj|Alexeja Navaľného]]. Ľudia však mali strach protestovať aktívnejšie, zostávali postávať len roztrúsene a pozorovali situáciu. Napriek tejto forme protestu bolo zadržaných najmenej 176 ľudí. Demonštranti v Rusku riskujú pokuty a možné tresty odňatia slobody už len tým, že vyjdú do ulíc na pacifistickú akciu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Na protestoch proti vojne na Ukrajine zadržali v Rusku vyše 170 ľudí | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22876185/na-protestoch-proti-vojne-na-ukrajine-zadrzali-v-rusku-vyse-170-ludi.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-04-02 | dátum prístupu = 2022-04-03 }}&lt;/ref&gt;

=== V zahraničí ===
K proukrajinským protestom došlo na niekoľkých ukrajinských a ruských veľvyslanectvách v zahraničí, okrem iného v [[Arménsko|Arménsku]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Helix Consulting LLC | odkaz na autora = | titul = «Հայաստանում կան մարդիկ, որոնք դեմ են պատերազմին, Ռուսաստանի կայսերապաշտ քաղաքականությանը». Բողոքի ակցիա՝ ՌԴ դեսպանատան դիմաց | url = https://www.aysor.am/am/news/2022/02/24/%D5%A1%D5%AF%D6%81%D5%AB%D5%A1-%D5%8C%D4%B4-%D5%A4%D5%A5%D5%BD%D5%BA%D5%A1%D5%B6%D5%A1%D5%BF%D5%B8%D6%82%D5%B6/1932562 | vydavateľ = aysor.am | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; [[Austrália (štát)|Austrálii]], [[Azerbajdžan]]e, [[Bulharsko|Bulharsku]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Караджов | meno = Максим | autor = | odkaz na autora = | titul = На протеста пред руското посолство: Киев покръсти Русия, Киев ще я опее | url = https://www.dnevnik.bg/bulgaria/2022/02/24/4316397_na_protesta_pred_ruskoto_posolstvo_kiev_pokrusti/ | vydavateľ = dnevnik.bg | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; [[Belgicko|Belgicku]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = News | meno = Flanders | autor = | odkaz na autora = | titul = Russian embassy target of Ukrainian anger | url = https://www.vrt.be/vrtnws/en/2022/02/24/russian-embassy-target-of-ukrainian-anger/ | vydavateľ = vrt.be | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; [[Estónsko|Estónsku]], [[Grécko|Grécku]], [[Gruzínsko|Gruzínsku]], [[Holandsko|Holandsku]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = NU.nl | odkaz na autora = | titul = Tientallen demonstranten voor Russische ambassade en op Plein | url = https://www.nu.nl/den-haag/6186109/tientallen-demonstranten-voor-russische-ambassade-en-op-plein.html | vydavateľ = nu.nl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; [[Chorvátsko|Chorvátsku]], [[Japonsko|Japonsku]], [[Nemecko|Nemecku]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Deutsche Welle (www.dw.com) | odkaz na autora = | titul = Ukraine-Russia conflict: Protests in Berlin | url = https://www.dw.com/en/ukraine-russia-conflict-protests-in-berlin/g-60885890 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; [[Írsko|Írsku]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTÉ News | odkaz na autora = | titul = 'This is a tragedy' - Ukrainians protest outside Dáil, Russian embassy | url = https://www.rte.ie/news/2022/0224/1282754-ukrainians-protests/ | vydavateľ = rte.ie | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; na [[Island]]e,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Másson | meno = Snorri | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikil­vægt að undir­búa mót­töku fólks frá Úkraínu | url = https://www.visir.is/g/20222227209d | vydavateľ = visir.is | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; v [[Kanada|Kanade]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian-Canadians rally outside embassy in Ottawa ahead of Russian invasion | url = https://ottawa.ctvnews.ca/ukrainian-canadians-rally-outside-embassy-in-ottawa-ahead-of-russian-invasion-1.5794015 | vydavateľ = ottawa.ctvnews.ca | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; [[Kazachstan]]e,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Заңғар ОМАР | odkaz na autora = | titul = Полиция Ресейдің Алматыдағы консулдығы алдында наразылық өткізген белсенділерді ұстап әкетті | url = https://www.azattyq.org/a/31720090.html | vydavateľ = azattyq.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; [[Maďarsko|Maďarsku]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dóra | meno = Csatári Flóra | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Balázs | meno2 = Bozzay | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Márki-Zay Péter békéért imádkozott többezer tüntetővel az orosz követség előtt | url = https://telex.hu/belfold/2022/02/24/ellenzeki-tuntetes-orosz-ukran-haboru | vydavateľ = telex.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; [[Moldavsko|Moldavsku]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Jurnal.md | odkaz na autora =  | titul = Protest la Ambasada Federației Ruse din Chișinău: „Kremlin, oprește-te!” | url = https://www.jurnal.md/ro/news/ef290524822b5b15/protest-la-ambasada-federatiei-ruse-din-chisinau-kremlin-opreste-te.html | vydavateľ = jurnal.md | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20220224230533/https://www.jurnal.md/ro/news/ef290524822b5b15/protest-la-ambasada-federatiei-ruse-din-chisinau-kremlin-opreste-te.html | dátum archivácie = 2022-02-24 }}&lt;/ref&gt; [[Nórsko|Nórsku]], [[Portugalsko|Portugalsku]], [[Rumunsko|Rumunsku]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bian | meno = Nicolae | autor = | odkaz na autora = | titul = Profesorul de istorie Marcel Bartic protestează în fața Ambasadei Rusiei din București în semn de solidaritate cu Ucraina/ A fost amendat de jandarmerie pentru protest neautorizat | url = https://www.g4media.ro/profesorul-de-istorie-marcel-bartic-a-protestat-in-fata-ambasadei-rusiei-din-bucurstii-in-semn-de-solidaritate-cu-ucraina-a-fost-amendat-de-jandarmerie-pentru-protest-neautorizat.html | vydavateľ = g4media.ro | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; [[Taliansko|Taliansku]], [[USA]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Demonstrators protest outside Russian Embassy in Washington after Russia invades Ukraine | url = https://www.cbsnews.com/news/demonstrators-russian-embassy-washington-after-russia-ukraine-invasion/ | vydavateľ = cbsnews.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; a vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hundreds protest outside Downing Street to demand tougher sanctions on Russia after invasion of Ukraine | url = https://www.bigissue.com/news/activism/protesters-to-gather-outside-downing-street-to-demand-tougher-russia-sanctions/ | vydavateľ = bigissue.com | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Na [[Slovensko|Slovensku]] sa protesty uskutočnili v [[Bratislava|Bratislave]] na [[Hodžovo námestie|Hodžovom námestí]], v [[Košice|Košiciach]] a [[Prešov]]e. V [[Česko|Česku]] sa konal protest v [[Praha|Prahe]] na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vrábeľ| meno = Jaroslav| autor =| odkaz na autora =| titul = V Košiciach a Prešove sa konajú protesty voči ruskej agresii na Ukrajine| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://korzar.sme.sk/c/22848449/v-kosiciach-a-presove-sa-konaju-protesty-voci-ruskej-agresii-na-ukrajine.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2022-02-24| dátum prístupu = 2022-02-25}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Thousands gather to support Ukraine in central Prague | url = https://english.radio.cz/thousands-gather-support-ukraine-central-prague-8743026 | vydavateľ = english.radio.cz | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = ČTK | odkaz na autora =  | titul = České noviny | url = https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/na-vaclavskem-namesti-lide-demonstruji-proti-ruske-invazi/2166759 | vydavateľ = ceskenoviny.cz | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-02-25 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20220225113739/https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/na-vaclavskem-namesti-lide-demonstruji-proti-ruske-invazi/2166759 | dátum archivácie = 2022-02-25 }}&lt;/ref&gt;

V sobotu 26. februára v [[Helsinki|Helsinkách]] do ulíc vyšlo „vyše 10 tisíc ľudí“. V [[Estónsko|Estónsku]] protestovalo „niekoľko tisíc“ ľudí. Mohlo by však ísť o najväčšie protesty „v tejto krajine vôbec“.&lt;ref name=&quot;dennikn-he-ee&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vo viacerých svetových mestách sa dnes opäť | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2741379/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-26 | dátum prístupu = 2022-02-26 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Harkotová | meno = Stanislava | autor = | odkaz na autora = | titul = Ešte sme nezomreli : Príbehy z vojnovej Ukrajiny 2013 – 2022 | vydanie = | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | miesto = Bratislava | rok = 2022 | počet strán = 208 | url = | isbn = 978-80-974226-2-2}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Forró | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = Tomáš Forró | titul = Spev sirén : putovanie do srdca ukrajinskej vojny | vydanie = | vydavateľ = Absynt | miesto = Žilina | rok = 2024 | počet strán = 599 | url = | isbn = 978-80-8203-480-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* agentúrny prehľad:
** [https://www.teraz.sk/zahranicie/online-rusko-zautocilo-na-ukrajinu-d/615019-clanok.html TASR]
** [https://svet.sme.sk/t/9091/ukrajinsky-spravodaj?ref=msmw-vojna SME]
** [https://dennikn.sk/tema/konflikt-na-ukrajine/ Denník N]
** [https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/online-valka-na-ukrajine-rusko-zahajilo-invazi-idnes-cz.B1007797 iDNES] {{ces icon}}
** [https://www.washingtonpost.com/world/ukraine-russia/ Washington Post] {{eng icon}}

[[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]]
[[Kategória:2022 na Ukrajine]]
[[Kategória:2022 v Rusku]]
[[Kategória:2023 na Ukrajine]]
[[Kategória:2023 v Rusku]]
[[Kategória:2024 na Ukrajine]]
[[Kategória:2024 v Rusku]]
[[Kategória:2025 na Ukrajine]]
[[Kategória:2025 v Rusku]]
[[Kategória:2026 na Ukrajine]]
[[Kategória:2026 v Rusku]]</text>
      <sha1>2xznkvwvhe5bvc5w7ouqzrgg6y7mdhs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Roman Olekšák</title>
    <ns>0</ns>
    <id>687333</id>
    <revision>
      <id>8213498</id>
      <parentid>8103612</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:39:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 3 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213498</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="72350" sha1="gsv2pwu75w6jri5mqorchuf6errpfsk" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno             = Roman Olekšák
 | Rodné meno       = 
 | Popis osoby      = 
 | Portrét          = 
 | Veľkosť portrétu = 
 | Popis portrétu   = 
 | Dátum narodenia  = {{dnv|1978|2|10}}
 | Miesto narodenia = [[Poprad]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]]
 | Dátum úmrtia     = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt; 
 | Miesto úmrtia    = 
 | Bydlisko         = 
 | Iné mená         = 
 | Národnosť        = slovenská 
 | Zamestnanie      = 
 | Známa vďaka      = 
 | Alma mater       = [[Činoherná a bábkarska fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]]
 | Profesia         = [[spisovateľ|autor]], [[scenár]]ista, [[dramaturg]], [[režisér]], [[prekladateľ]], [[pedagóg]]
 | Aktívne roky     = [[1998]]{{--}}súčasnosť
 | Podpis           = 
 | Webstránka       = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Roman Olekšák''' (* [[10. február]] [[1978]], [[Poprad]])&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto je Roman Olekšák | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/dennik/servisne-prilohy/204551-kto-je-roman-oleksak | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2008-02-14 | dátum prístupu = 2022-10-27}}&lt;/ref&gt; je slovenský [[dramatik]], [[režisér]] a [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Autor [[divadelná inscenácia|divadelných]] aj [[rozhlasová hra|rozhlasových hier]], v [[televízne umenie|televíznom priemysle]] známy ako [[scenár]]ista [[seriál|seriálovej produkcie]], s prevahou diel [[krimi|kriminálneho žánru]]. [[Umelecká činnosť|Tvorivé zázemie]] nachádza často v [[autorstvo|titulnej spolupráci]] s inou kmeňovou [[umelec|umelkyňou]], [[Valeria Schulczová|Valeriou Schulczovou]], a to ako na [[javisko|javisku]] či [[televízor|obrazovke]], takisto [[adaptácia (zmena žánru)|v adaptáciách]] v [[rozhlas (zvuk)|rozhlase]]. 

Prekladá hlavne z [[nemčina|nemčiny]] a, v rámci externej [[pedagogická činnosť|pedagogickej činnosti]], svojho času vyučoval [[divadlo (umenie)|divadelnú tvorbu]] na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Okrem iného, je štvornásobným finalistom i trojnásobným [[víťaz|držiteľom]] niekdajšej výročnej literárnej Ceny Alfréda Radoka, už v závislosti na jej pozícii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Ústav pro českou literaturu Akademie věd České republiky |ÚČL AV ČR]]
  | titul          = Roman Olekšák, 1978-
  |kapitola        = „Ocenění“
  | url            = https://service.ucl.cas.cz/ceny/?o=2165
  | dátum vydania  = 2010
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = [[Akademie věd České republiky|AV ČR]]}}&lt;/ref&gt; Po boku Schulczovej zvíťazil pre zmenu v odlišnej zaniklej medzinárodnej súťaži – Beverly Hills Screenplay Contest, tejto určenej pre scenáristov.&lt;ref name=BV1/&gt;&lt;ref name=BV2/&gt;

== Umelecká činnosť ==
=== Divadelná tvorba ===
; autorské diela / preklady / dramaturgie / úpravy / dramatizácie / réžie
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! class=unsortable width=4%| Rok
! width=24%| Dielo
! width=11%| Rola 
! class=unsortable colspan=2 width=61%| Poznámky &lt;br /&gt;&lt;span style=font-size:80%&gt;(výroba • miesto konania • réžia • premiéra)&lt;/span&gt;
|-
| rowspan=5 align=center| [[2002]]
| rowspan=4| ''Paraziti'' ([[Marius von Mayenburg|Mayenburg]]) 
|  [[preklad (jazykoveda)|preklad]] 
| rowspan=4| [[Činoherná a bábkarska fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|VŠMU]] – Kaplnka,{{#tag:ref|Podľa profilu ﻿[[Gabriela ﻿Csinová|G. Csinovej]] (ktorá v inscenácii účinkovala), dostupného na stránkach castingovej agentúry ArtCorp.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Gabriela Csinová
  | url            = http://www.artcorp.cz/zast/Csinov%C3%A1%20Gabriela/ArtCorp.asp
  | kapitola       = „Divadlo“ 
  | dátum vydania  = 2022
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = artcorp.cz}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} Bratislava v spol. s [[Občianske združenie|OZ]] Anima&lt;ref name=DOSKY/&gt;&lt;ref name=DNArchivy/&gt; [[réžia|r.]] s [[Maja Hriešik|M. Hriešik]] • &lt;br /&gt;[[premiéra|p.]] 19.2.2002 ([[pôvod]]. [[divadelná inscenácia|konkurzné predstavenie]], bez stáleho miesta,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika  
  | autor          = [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK]]; KRÁKOVÁ, Dorota
  | titul          = Tlkot srdca parazitov
  | periodikum     = Spravodaj Univerzity Komenského – Naša univerzita
  | rok            = 2002 
  | mesiac         = Apríl         
  | ročník         = XLVIII
  | číslo          = 8
  | strany         = 16
  | url            = https://uniba.sk/fileadmin/ruk/nasa_univerzita/NU2001-02/nu2001-2002_08-april.pdf
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | issn           = 
  | formát         = [[Portable Document Format|PDF]]}}&lt;/ref&gt; štipendované [[Literárny fond|LF]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = LF
  | titul          = 50 rokov činnosti Literárneho fondu 1954– 2004
  | url            = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
  | kapitola       = „Zoznam štipendiovaných diel v rokoch 1990–2003“ &gt; „2001“ (str. 303) 
  | dátum vydania  = 2005
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = litfond.sk}}&lt;/ref&gt;  
| rowspan=5 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2001/2002
 |periodikum       = Divadelný ústav
 |rok              = 2002
 |ročník           = XXXI
 |poznámky         = ''Marius von Mayenburg: Paraziti'' (s. 155); ''Jon Fosse: Meno'' (s. 157) a zhrnutie (s. 244)
 |url              = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2001-2002.pdf
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |issn             = 80-88987-36-9
 |formát           = PDF
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20120402091135/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2001-2002.pdf
 |dátum archivácie = 2012-04-02
}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[dramaturg]]ia&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
|-
| [[úprava]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
|-
| [[réžia]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
|-
| ''Meno'' ([[Jon Fosse|Fosse]]) 
| réžia 
|  VŠMU – Kaplnka, Bratislava&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = JURKOVIČOVÁ, Jana
  | titul          = Divadelná hra Meno bola pre študentov VŠMU výzvou
  | url            = https://kultura.sme.sk/c/576727/divadelna-hra-meno-bola-pre-studentov-vsmu-vyzvou.html
  | dátum vydania  = 18.6.2002
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = ''[[SME]]''}}&lt;/ref&gt; • p. 10.5.2002
|-
| rowspan=3 align=center| [[2003]]
| rowspan=2| ''Čierne mlieko'' ([[Vasilij Sigarev|Sigarev]]) 
| úprava&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
| rowspan=2| VŠMU – Kaplnka, Bratislava&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = KRÁKOVÁ, Dorota
  | titul          = V Kaplnke sa drsno nadáva aj rodí
  | url            = https://bratislava.sme.sk/c/984720/v-kaplnke-sa-drsno-nadava-aj-rodi.html
  | dátum vydania  = 20.5.2003
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt; • p. 21.5.2003
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2002/2003
 |periodikum       = Divadelný ústav
 |rok              = 2003
 |ročník           = XXXII
 |poznámky         = ''Vasilij Sigarev: Čierne mlieko'' (s. 158) a zhrnutie (s. 248)
 |url              = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2002-2003.pdf
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |issn             = 80-88987-44-X
 |formát           = PDF
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20180907144611/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2002-2003.pdf
 |dátum archivácie = 2018-09-07
}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2| réžia 
|-
| ''Oblomov'' ([[Ivan Alexandrovič Gončarov|Gončarov]])
| VŠMU – [[Reduta (Bratislava)|Reduta, Malá sála]], Bratislava&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = KRÁKOVÁ, Dorota
  | titul          = Z postele sa Oblomov takmer nepohol
  | url            = https://bratislava.sme.sk/c/1208091/z-postele-sa-oblomov-takmer-nepohol.html
  | dátum vydania  = 18.12.2003
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt; • p. 15.12.2003
| align=center width=3%| &lt;ref name=p20032004&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = DÚ
  | titul          = Premiéry slovenských divadiel – Sezóna 2003/2004
  | url            = https://docplayer.hu/39156372-Premiery-slovenskych-divadiel-sezona-2003-2004.html
  | kapitola       = ''Roman Olekšák: Ticho'' (s. 5); ''Ivan A. Gončarov: Oblomov'' (s. 18); ''Jozef Mokoš: Princezná s ozvenou'' (s. 19) a ''Witold Gombrovicz: Ivonna, princezná burgundská'' (s. 20)
  | poznámky       = PDF. Publikácia umelca mylne uvádza čoby režiséra ''Princezny s ozvenou'', ktorým bol [[Ivan Fodor|Fodor]]; pravdepodobne zámenou s ''Ivonnou, princeznou burgundskou,'' na ktorej sa Olekšáka už podieľal.
  | dátum vydania  = Jún 2004
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = docplayer.hu}}&lt;/ref&gt; 
|-
| rowspan=3 align=center| [[2004]]
| rowspan=2| ''Ivonna, princezná burgundská'' ([[Witold Gombrowicz|Gombrowicz]])
| preklad&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; 
| rowspan=2| VŠMU – Kaplnka, Bratislava&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[SITA Slovenská tlačová agentúra|SITA]]
  | titul          = Dielo Poliaka W. Gombrowicza v Astorke a Štúdiu Kaplnka
  | url            = https://kultura.sme.sk/c/1830152/dielo-poliaka-w-gombrowicza-v-astorke-a-studiu-kaplnka.html
  | poznámky       = posled. odst.
  | dátum vydania  = 21.11.2004
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt; • r. M. Hriešik • p. 3.5.2004
| rowspan=3 align=center width=3%| &lt;ref name=DvD20032004&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2003/2004
 |periodikum       = Divadelný ústav
 |rok              = 2004
 |ročník           = XXXIII
 |poznámky         = ''Leopold Lahola–Peter Pavlac: Rozhovor s nepriateľom / Roman Olekšák: Ticho'' (s. 16); ''Absolventi v školskom roku 2003/2004'' (s. 160); ''Ivan Alexandrovič Gončarov: Oblomov'' (s. 161); ''Vasilij Sigarev: Čierne mlieko'' (s. 162); ''Witold Gombrowicz: Ivonna, princezná burgundská'' (s. 164); ''Autorský register'' (s. 177) a zhrnutie (s. 250)
 |url              = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2003-2004.pdf
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |issn             = 80-88987-62-8
 |formát           = PDF
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160426181616/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2003-2004.pdf
 |dátum archivácie = 2016-04-26
}}&lt;/ref&gt; 
|-
| dramaturgia&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
|-
| ''Ticho''
| [[autor]] 
| [[Slovenské národné divadlo|SND]] – [[Malá scéna Slovenského národného divadla|Malá scéna]], Bratislava • r. [[Ľubomír Vajdička|Ľ. Vajdička]] • p. 12.6.2004 &lt;br /&gt;(„en bloc“ s jednoaktovkou ''Rozhovor s nepriateľom'' [[Leopold Lahola|Laholu]]–[[Peter Pavlac|Pavlaca]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]]
  | titul          = Malá scéna SND uvedie v premiére dve jednoaktovky
  | url            = https://kultura.sme.sk/c/1634075/mala-scena-snd-uvedie-v-premiere-dve-jednoaktovky.html
  | dátum vydania  = 9.6.2004
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt;
|-
|  align=center| [[2005]]
| ''Rodinné príbehy''  ([[Biljana Srbljanović|Srbljanović]])
| réžia&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
| VŠMU – Kaplnka, Bratislava&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = HUDEKOVÁ, Zuzana
  | titul          = Projects &gt; Biljana Srbljanović: Rodinné príbehy
  | kapitola       = „Opening night“
  | url            = http://zuzuhudek.com/sk/Projekty/article/9-Biljana-Srbljanovic--RODINNE-PRIBEHY
  | dátum vydania  = 13.4.2005
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = zuzuhudek.com
  | jazyk          = anglicky}}&lt;/ref&gt; • r. s M. Hriešik • p. 13.4.2005
| align=center width=3%| &lt;ref name=DvS20042005&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2004/2005
 |periodikum       = Divadelný ústav
 |rok              = 2005
 |ročník           = XXXIV
 |poznámky         = ''Biljana Srbljanović: Rodinné príbehy'' (s. 174); ''Urs Widmer: Top Dogs'' (s. 175) a zhrnutie (s. 266)
 |url              = http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2004-2005.pdf
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |issn             = 80-88987-68-7
 |formát           = PDF
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20180618203216/http://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2004-2005.pdf
 |dátum archivácie = 2018-06-18
}}&lt;/ref&gt; 
|-
| rowspan=3 align=center| [[2006]] 
| rowspan=2| ''Smajlíci'' 
| autor 
| rowspan=2| [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Astorka Korzo ’90]], Bratislava • p. 20.1.2006
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref name=DvS20052006&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2005/2006
 |periodikum       = Divadelný ústav
 |rok              = 2007
 |ročník           = XXXV
 |poznámky         = ''Roman Olekšák: Smajlíci'' (s. 56); ''Neil LaBute&quot; Tvar vecí'' (s. 78); ''Autorský register &gt; Meno/Príslušnosť'' (s. 191) a zhrnutie (s. 280)
 |url              = https://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2005-2006.pdf
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |issn             = 978–80–88987–93–2
 |formát           = PDF
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160426101528/https://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2005-2006.pdf
 |dátum archivácie = 2016-04-26
}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2| réžia&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
|-
| ''Tvar vecí'' ([[Neil LaBute|LaBute]])
| [[Divadlo Andreja Bagara|DAB]] – Štúdio, [[Nitra]] • r. s M. Hriešik • p. 25.2.2006{{#tag:ref|[[Ročenka]] DÚ z r. 2005/2006 uvádza nesprávny dátum premiéry („24.2.2006“),&lt;ref name=DvS20052006/&gt; zrejme jej zámenou s verejnou generálkou. Podľa archívu DAB v Nitre, premiérovej publikácie DÚ v Bratislave i záznamov dennej tlače, premiéra hry ''Tvar vecí'' sa uskutočnila 25.2.2006.&lt;ref name=DAB&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Divadlo Andreja Bagara|DAB]]
  | titul          = Program &gt; Archív &gt; Neil LaBute: Tvar vecí
  | kapitola       = „Info“
  | url            = https://www.dab.sk/inscenace/75-tvar-veci
  | dátum vydania  = 25.2.2006
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = dab.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = DÚ (sprac. G. Holečková)
  | titul          = Premiéry slovenských divadiel – Sezóna 2005/2006
  | url            = https://docplayer.cz/70953992-Premiery-v-sezone-2005-2006.html
  | kapitola       = ''Roman Olekšák: Smajlíci'' (s. 11); ''Neil LaBute: Tvar vecí'' (s. 14)
  | poznámky       = PDF
  | dátum vydania  = Júl 2006
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = docplayer.cz}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Trendová kočka manipuluje s 'looserom'
  | kapitola       = „Premiéra“
  | url            = https://www.sme.sk/c/2606613/trendova-kocka-manipuluje-s-looserom.html
  | dátum vydania  = 25.2.2006
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = nitrafest.sk}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}          
| align=center width=3%| &lt;ref name=DNArchivy&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = DNArchívy &gt; Neil LaBute: Tvar vecí
  | kapitola       = „Info“ (''Tvar vecí'') a posled. odst. (''Paraziti'')
  | url            = https://www.nitrafest.sk/_sub/oas/tvar-veci/
  | dátum vydania  = 25.2.2006
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = nitrafest.sk}}&lt;/ref&gt;  &lt;br /&gt;&lt;ref name=DAB/&gt;
|-
| align=center| [[2007]]
| ''Eldorádo'' (Mayenburg) 
| preklad 
| VŠMU + [[Štúdio 12]], Bratislava • r. [[Alena Lelková|A. Lelková]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Štúdio 12
  | titul          = Archív &gt; 2007 &gt; Urs Widmer: Top Dogs / Marius von Mayenburg: Eldorádo
  | kapitola       = „Premiéra“ a „Preklad“
  | url            = https://www.studio12.sk/archiv/2007
  | dátum vydania  = 2007
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = studio12.sk}}&lt;/ref&gt; • p. 2.5.2007
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2006/2007
 |periodikum       = Divadelný ústav
 |rok              = 2008
 |ročník           = XXXVI
 |poznámky         = ''Urs Widmer: Top Dogs'' (s. 104 – 105, 169); ''Marius von Mayenburg: Eldorádo'' (s. 169); ''Autorský register &gt; Meno/Príslušnosť'' (s. 208) a ''Cena Alfréda Radoka'' (s. 450)
 |url              = https://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2006-2007.pdf
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |issn             = 978-80-88987-96-3
 |formát           = PDF
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160426075356/https://www.theatre.sk/sk/download/Publikacie/Rocenky/2006-2007.pdf
 |dátum archivácie = 2016-04-26
}}&lt;/ref&gt; 
|- 
| rowspan=2 align=center| [[2009]]
| rowspan=2| ''Plantáž'' ([[David Gieselmann|Gieselmann]])
| dramaturgia&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
| rowspan=2| [[Nová budova Slovenského národného divadla|SND – NB]], Štúdio, Bratislava r. • r. [[Marián Amsler|M. Amsler]] • p. 28.3.2009
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2008/2009
 |periodikum       = Divadelný ústav
 |rok              = 2010
 |ročník           = XXXVI
 |poznámky         = ''David Gieselmann: Plantáž'' (s. 15); zhrnutie (s. 333)
 |url              = http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/rocenka%2008_09.pdf
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |issn             = 978-80-89369-25-6
 |formát           = PDF
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160426081338/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/rocenka%2008_09.pdf
 |dátum archivácie = 2016-04-26
}}&lt;/ref&gt; &lt;br/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SND
 |titul            = Činohra &gt; Repertoár &gt; David Gieselmann: Plantáž
 |kapitola         = titul
 |url              = https://snd.sk/inscenacia/1988/plantaz
 |dátum vydania    = 28.3.2009
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |vydavateľ        = snd.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20220920172023/https://snd.sk/inscenacia/1988/plantaz
 |dátum archivácie = 2022-09-20
}}&lt;/ref&gt; 
|-
| rowspan=2| preklad
|-
| align=center| [[2010]]
| ''Ksicht'' (Mayenburg)
| SND – NB, Štúdio, Bratislava • r. [[Soňa Ferancová|S. Ferancová]] • p. 30.1.2010
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 |autor            = DÚ
 |titul            = Divadlá na Slovensku v sezóne 2009/2010
 |periodikum       = Divadelný ústav
 |rok              = 2011
 |ročník           = XXXVIII
 |poznámky         = ''Marius von Mayenburg: ''Ksicht'' (s. 13) a zhrnutie (s. 334)
 |url              = http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/rocenka09_10%20novy.indd.pdf
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |issn             = 978-80-89369-25-6
 |formát           = PDF
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20160426183351/http://www.theatre.sk/uploads/files/rocenky,%20kalendar,%20publikacie/rocenka09_10%20novy.indd.pdf
 |dátum archivácie = 2016-04-26
}}&lt;/ref&gt; &lt;br/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SND
 |titul            = Činohra &gt; Repertoár &gt; Mayenburg: Ksicht
 |kapitola         = titul
 |url              = https://snd.sk/inscenacia/2095/ksicht
 |dátum vydania    = 30.1.2010
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |vydavateľ        = snd.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20220920171829/https://snd.sk/inscenacia/2095/ksicht
 |dátum archivácie = 2022-09-20
}}&lt;/ref&gt; 
|-
| rowspan=2 align=center| [[2013]]
| rowspan=2| ''Leni'' (so Schulczovou)
| dramaturgia&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
| rowspan=2| SND – NB, Modrý salón, Bratislava • r. V. Schulczová • p. 13.12.2013
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Slovenské národné divadlo|SND]]
 |titul            = Činohra &gt; Repertoár &gt; Valeria Schulczová, Roman Olekšák: Leni
 |kapitola         = titul a „Inscenačný tím“
 |url              = https://snd.sk/inscenacia/3075/leni
 |dátum vydania    = 13.12.2013
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |vydavateľ        = snd.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20220920163319/https://snd.sk/inscenacia/3075/leni
 |dátum archivácie = 2022-09-20
}}&lt;/ref&gt; 
|-
| rowspan=2| autor&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| [[2014]]
| rowspan=2| ''Doktor Macbeth'' (so Schulczovou)
| rowspan=2| [[Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|MDPOH]], Bratislava r. V. Schulczová • p. 7.5.2014 &lt;br /&gt;(titul v [[Česko|Česku]] uvádzaný pod názvom „Sametová noc“)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = ŠTÁSTKA, Tomáš
  | titul          = Recenze &gt; Kde jsou patolízalové teď? O Sametové noci se láme chleba
Zdroj: https://www.idnes.cz/kultura/divadlo/sametova-noc-recenze-divadlo-v-reznicke-valeria-schulczova-roman-oleksak.A170303_114858_divadlo_ts
  | kapitola       = odst. 2 (alias) a „Sametová noc“ (premiéra)
  | url            = https://www.idnes.cz/kultura/divadlo/sametova-noc-recenze-divadlo-v-reznicke-valeria-schulczova-roman-oleksak.A170303_114858_divadlo_ts
  | dátum vydania  = 4.3.2017
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | jazyk          = česky
  | vydavateľ      = [[iDNES.cz]]}}&lt;/ref&gt; 
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = HLODÁKOVÁ, Jana
  | titul          = O tom, ako choroba doby súvisí s geneticky vrodenou túžbou po moci
  | kapitola       = „Inscenácia“ a „Dramaturgia“
  | poznámka       = Valeria Schulczová, Roman Olekšák: Doktor Macbeth 
  | url            = https://monitoringdivadiel.sk/o-tom-ako-choroba-doby-suvisi-s-geneticky-vrodenou-tuzbou-po-moci/
  | dátum vydania  = 10.5.2015
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = monitoringdivadiel.sk}}&lt;/ref&gt; 
|-
| dramaturgia 
|-
| align=center| [[2015]]
| ''Blackbird'' ([[David Harrower|Harrower]]) 
| preklad&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
| [[Slovenské komorné divadlo|SKD]] – Štúdio, [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] • r. V. Schulczová • p. 24.4.2015
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Slovenské komorné divadlo|SKD]]
  | titul          = David Harrower: Blackbird
  | strany         = 5 ([[bulletin]]), 3 (PDF)
  | url            = https://skdmartin.sk/files/pdf/1308-blackbird_buletin-4.pdf
  | kapitola       = „Preklad“
  | dátum vydania  = 24.4.2015
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = skdmartin.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| [[2016]]
| ''Rimanka'' ([[Alberto Moravia|Moravia]])
| dramatizácia&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
| [[Štátne divadlo Košice|ŠDKE]] – Historická budova, [[Košice]] • r. V. Schulczová • p. 15.4.2016
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Štátne divadlo Košice|ŠDKE]]
  | titul          = Činohra &gt; Archív premiér &gt; 2015/2016 &gt; Alberto Moravia: Rimanka
  | kapitola       = „Realizačný tím“
  | url            = https://www.sdke.sk/sk/cinohra/alberto-moravia-rimanka
  | dátum vydania  = 15.4.2016
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = sdke.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| [[2017]]
| ''Rodáci'' (so Schulczovou)
| autor&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
| SND – NB, Sála činohry, Bratislava • r. [[Tilmann Kőhler|T. Kőhler]] • p. 3.6.2017
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SND
 |titul            = Činohra &gt; Repertoár &gt; Valeria Schulczová, Roman Olekšák: Rodáci
 |kapitola         = titul
 |url              = https://snd.sk/inscenacia/2964/rodaci
 |dátum vydania    = 3.6.2017
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |vydavateľ        = snd.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20220920163641/https://snd.sk/inscenacia/2964/rodaci
 |dátum archivácie = 2022-09-20
}}&lt;/ref&gt; 
|-
| align=center| [[2018]]
| ''Vojna a mier'' ([[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstoj]])
| preklad 
| SND – NB, Sála činohry, Bratislava • r. M. Amsler • p. 9.6.2018
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SND
 |titul            = Činohra &gt; Repertoár &gt; Lev Nikolajevič Tolstoj: Vojna a mier
 |kapitola         = titul
 |url              = https://snd.sk/inscenacia/3117/vojna-a-mier
 |dátum vydania    = 9.6.2018
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |vydavateľ        = snd.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20220920171958/https://snd.sk/inscenacia/3117/vojna-a-mier
 |dátum archivácie = 2022-09-20
}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=5 align=center| [[2021]]
| ''Lenivosť'' ([[Michaela Zakuťanská|Zakuťanská]]) 
| rowspan=3| dramaturgia
| rowspan=2| [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|DPOH]] – [[Civilná ochrana|CO]] kryt, Bratislava • r. [[Daša Krištofovičová|D. Krištofovičová]] (''Lenivosť'') / [[Kateřina Quisová|K. Quisová]] (''Opatruj sa, Júlia!'') •.p. 13.6.2021 („en bloc“ v rámci tematického projektu ''Anómia 21'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = slovak.theater
 |titul            = Články &gt; Archív &gt; Anómia 21
 |kapitola         = „Recenzie“
 |url              = https://www.odivadle.sk/clanok/dpoh-anomia21/
 |dátum vydania    = 6.6.2021
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |vydavateľ        = odivadle.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20220920171549/https://www.odivadle.sk/clanok/dpoh-anomia21/
 |dátum archivácie = 2022-09-20
}}&lt;/ref&gt;
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref name=lenivost-opatruj&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|DPOH]]
 |titul            = Anómia 21 &gt; Michaela Zakuťanská: Lenivosť / Uršula Kovalyk: Opatruj sa, Júlia!
 |kapitola         = popis a „Dramaturgia“ a „Premiéra“
 |url              = https://dpoh.sk/lenivost-pycha-anomia-21/
 |dátum vydania    = 13.6.2021
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |vydavateľ        = dpoh.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20210614210626/https://dpoh.sk/lenivost-pycha-anomia-21/
 |dátum archivácie = 2021-06-14
}}&lt;/ref&gt; 
|- 
| ''Opatruj sa, Júlia!'' ([[Uršula Kovalyk|Kovalyk]]) 
|- 
| ''Cena za závisť'' ([[Peter Scherhaufer (1979)|Scherhaufer]])
| DPOH – [[Kostol a kláštor klarisiek (Bratislava)|Klarisky]], Bratislava • r. M. Amsler • p. 20.6.2021 &lt;br /&gt;(„en bloc“ s ''Ecce homo'' od [[Matúš Bachynec|Bachynca]]–[[Lucia Mihálová|Mihálovej]] v rámci ''Anómie 21'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = DPOH
 |titul            = Anómia 21 &gt; Lucia Mihálová–Matúš Bachynec: Ecce homo / Peter Scherhaufer: Cena za závisť
 |kapitola         = popis a „Dramaturgia“ a „Premiéra“
 |url              = https://dpoh.sk/obzerstvo-zavist-anomia-21/
 |dátum vydania    = 20.6.2021
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |vydavateľ        = dpoh.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20210614210858/https://dpoh.sk/obzerstvo-zavist-anomia-21/
 |dátum archivácie = 2021-06-14
}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = DPOH
 |titul          = Anómia 21 &gt; Peter Scherhaufer: Cena za závisť
 |kapitola       = popis a „Dramaturgia“ a „Premiéra“
 |url            = https://dpoh.sk/cena-za-zavist-anomia-21/
 |dátum vydania  = 20.6.2021
 |dátum prístupu = 16.9.2022
 |vydavateľ      = dpoh.sk
}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-  
| ''Experti'' (so Schulczovou)  
| autor&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
| DPOH, Bratislava • r. V. Schulczová • p. 27.6.2021 (v rámci ''Anómie 21'') 
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = DPOH
 |titul            = Anómia 21 &gt; Valeria Schulczová / Roman Olekšák: Experti
 |kapitola         = popis a „Premiéra“
 |url              = https://dpoh.sk/smilstvo-anomia21/
 |dátum vydania    = 27.6.2021
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |vydavateľ        = dpoh.sk
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20220921060614/https://dpoh.sk/smilstvo-anomia21/
 |dátum archivácie = 2022-09-21
}}&lt;/ref&gt; 
|- 
| ''Kopny! Buchny! Ric!'' ([[Lucia Ditte|Ditte]])
| dramaturgia 
| DPOH, Bratislava • r. [[Gejza Dezorz|G. Dezorz]] • p. 23.10.2021
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = DPOH
  | titul          = Kopny! Buchny! Ric!
  | kapitola       = „Dramaturgia“ a „Premiéra“
  | url            = https://dpoh.sk/kopny-buchny-ric/
  | dátum vydania  = 23.10.2021
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = dpoh.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
! colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF&quot;| Zahraničné adaptácie
|-
| align=center| 2002
| ''Top Dogs'' ([[Urs Widmer|Widmer]])
| preklad&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; {{#tag:ref|V réžii [[Juraj Nvota|Juraja Nvotu]] zinscenovanej pre VŠMU (p. 13.6.2005) je Olekšák ako prekladateľ uvádzaný už samostatne.&lt;ref name=DvS20042005/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} 
| [[Centrum experimentálního divadla|CED]] – [[HaDivadlo]], [[Brno]] • r. [[Jiří Pokorný (režisér)|J. Pokorný]] • p. 8.11.2002&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = HaDivadlo &gt; Urs Widmer: Top Dogs
  | kapitola       = „Překlad“
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/hadivadlo/top-dogs
  | dátum vydania  = 8.11.2002
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | jazyk          = česky
  | vydavateľ      = i-divadlo.cz}}&lt;/ref&gt; 
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = OSLZLÝ, Petr (za [[Centrum experimentálního divadla|CED]])
  | titul          = Hodnocení výsledku hospodaření a činnosti CED za rok 2002 
  | strany         = 11 (bulletin), 12 (PDF)
  | url            = https://www.ced-brno.cz/toolkit/download.php?file=2510
  | kapitola       = „Hodnocení umělecké činnosti HaDivadla za rok 2002“
  | poznámka       = Top Dogs (překlad)
  | dátum vydania  = Február 2002
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | jazyk          = česky
  | vydavateľ      = ced-brno.cz}}&lt;/ref&gt;  
|-
| align=center| 2010
| ''Ticho''
| autor 
| [[Slovenské divadlo Vertigo|SD Vertigo]] – Slovenský inštitút, [[Budapešť]], [[Maďarsko|HU]] • r. [[Štefan Korenči|Š. Korenči]] • p. 16.2.2010
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Roman Olekšák: Ticho (poetická hra s katarziou)
  | kapitola       = popis a „Premiéra“
  | url            = https://divadlovertigo.hu/sk/ticho/
  | dátum vydania  = 16.2.2010
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | jazyk          = slovensky/maďarsky
  | vydavateľ      = divadlovertigo.hu}}&lt;/ref&gt; 
|-
| align=center| 2014
| rowspan=2| ''Leni'' (so Schulczovou)
| rowspan=2| autor&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
| [[Divadlo v Řeznické|V Řeznické]], [[Praha]], [[Česko|CZ]] • r. [[Viktor Polesný|V. Polesný]] • p. 23.10.2014&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Divadlo v Řeznické &gt; Valeria Schulczová, Roman Olekšák: Leni 
  | kapitola       = titul, obsadenie a „Premiéra“
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/divadlo-v-reznicke/leni
  | dátum vydania  = 23.10.2014
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | jazyk          = česky
  | vydavateľ      = i-divadlo.cz}}&lt;/ref&gt; 
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Valeria Schulczová a Roman Olekšák: Leni
  | kapitola       = str. 1 a „Tvůrci inscenace“
  | url            = https://www.reznicka.cz/Uploads/Documents/tiskovazpravaLeni.pdf
  | dátum vydania  = 23.10.2014
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | jazyk          = česky
  | vydavateľ      = reznicka.cz}}&lt;/ref&gt; 
|-
| align=center| 2015
| [[Divadlo Bitef|Bitef]] v koprod. s [[Kultúrny dom|KC]] [[Pančevo]] / [[Belehradská akadémia umení|BAU]], [[Belehrad]], [[Srbsko|RS]] • r. [[Tatjana Mandić Rigonat|T. M. Rigonat]] • p. 12.12.2015 
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Valeria Schulczová a Roman Olekšák: Leni
  | kapitola       = titul (str. 3), „Roman Olekšák“ (str. 12 – 13) a „Premijera“ (str. 20)
  | url            = http://digitalnibitefteatar.unilib.rs/repertoar/sezone/2015/ostalo/217/217%20leni%20program.pdf
  | dátum vydania  = 2015
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | jazyk          = [[srbčina|srbsky]]/slovensky
  | vydavateľ      = digitalnibitefteatar.unilib.rs}}&lt;/ref&gt; 
|-
| rowspan=2 align=center| 2017
| rowspan=2| ''Sametová noc'' (so Schulczovou)
| dramaturgia&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
| rowspan=2| V Řeznické, Praha, CZ • r. V. Schulczová • p. 28.2.2017&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Divadlo v Řeznické &gt; Valeria Schulczová, Roman Olekšák: Sametová noc 
  | kapitola       = titul, „Premiéra“ a „Dramaturgie“
  | url            = https://www.i-divadlo.cz/divadlo/divadlo-v-reznicke/sametova-noc
  | dátum vydania  = 28.2.2017
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | jazyk          = česky
  | vydavateľ      = i-divadlo.cz}}&lt;/ref&gt; 
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Repertoár &gt; Valeria Schulczová, Roman Olekšák: Sametová noc
  | kapitola       = „Autor“ a „Dramaturgie“
  | url            = https://www.reznicka.cz/Inscenace/55
  | dátum vydania  = 28.2.2017
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | jazyk          = česky
  | vydavateľ      = reznicka.cz}}&lt;/ref&gt; 
|-
| rowspan=2| autor&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
|-
| align=center| [[2023]]
| ''Leni'' (so Schulczovou)
| [[Jihočeské divadlo|JČD]] – Na půdě, [[České Budějovice]], CZ • r. [[Radovan Lipus|R. Lipus]] • p. 10.3.2023
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Činohra &gt; Premiéry &gt; Valeria Schulczová, Roman Olekšák: Leni 
  | kapitola       = titul a „Premiéra“
  | url            = https://www.jihoceskedivadlo.cz/porad/2608-leni
  | dátum vydania  = 2022
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | jazyk          = česky
  | vydavateľ      = jihoceskedivadlo.cz}}&lt;/ref&gt;
|-
| colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;&quot; align=center| („†“ indikuje spoluprácu s inými • „r.“ indikuje režiséra • „p.“ indikuje premiéru) &lt;br /&gt;Údaje prevzaté z ročeniek DÚ v Bratislave, výročných správ relevantných divadiel, príp. historických záznamov dostupnej tlače
|}
Z amatérskych súborov, v roku 2004 mládežnícke alternatívne Divadlo Pictus pri MsKS v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]] naštudovalo Olekšákovu hru ''Negativisti'' &lt;br /&gt;(r. [[Zuzana Ferenczová|Z. Ferenczová]]), s ktorou sa účastnilo i na regionálnom festivale ''Scénická žatva'' v Martine.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = LACKO, Marian; MOLNÁR, Jakub 
  | titul          = Úryvky z dejín divadla v Tisovci a Rimavskej Sobote
  | kapitola       = „Zlatá éra ochotníckeho divadla v Rimavskej Sobote (1985 – 2020)“ (odst. 5)
  | url            = https://mojeumenie.sk/divadlo-a-prednes/uryvky-z-dejin-divadla-v-tisovci-a-rimavskej-sobote/
  | dátum vydania  = 18.1.2022
  | dátum prístupu = 21.9.2022
  | vydavateľ      = mojeumenie.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Javisko 01/2004 &gt; Scénická žatva - Hviezdoslavov Kubín 
  | kapitola       = „Žatva v novom šate“ (str. 7) a fotodokumentácia (str. 13 a 19)
  | url            = http://www.scenickazatva.eu/2020/wp-content/uploads/2020/12/javisko-2004.pdf
  | poznámka       = Divadlo Pictus z Rimavskej Soboty uviedlo hru mladého slovenského autora Romana Olekšáka Negativisti, ktorá bola vôbec prvou slovenskou premiérou tohoto textu na našich javiskách... 
  | dátum vydania  = Január 2004
  | dátum prístupu = 21.9.2022
  | vydavateľ      = scenickazatva.eu}}&lt;/ref&gt;

=== Rozhlasová tvorba ===
; autorské hry / dramatizácie / réžie
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! class=unsortable width=4%| Rok
! width=24%| Dielo
! width=11%| Rola 
! class=unsortable colspan=2 width=61%| Poznámky &lt;br /&gt;&lt;span style=font-size:80%&gt;(žáner • výroba • réžia • premiéra)&lt;/span&gt;
|-
| align=center| [[2001]]
| ''Chúťky'' 
| autor
| [[groteska]] • [[Slovenský rozhlas|SRo]], Bratislava • r. [[Pavel Gejdoš ml.|P. Gejdoš ml.]] • p. 15.12.2001 ([[Rádio Devín|Devín]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Rozhlas &gt; Sobota &gt; Rádio Devín
  | url            = https://www.sme.sk/c/186520/rozhlas.html
  | poznámka       = „21.00 Roman Olekšák: Chúťky. Groteska“.
  | dátum vydania  = 15.12.2001
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Přemek
  | titul          = Rozhlasové hry &gt; Chúťky (Choutky, 2001)
  | url            = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/100220-chutky-choutky-2001.html
  | dátum vydania  = 12.2.2014
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = mluveny.panacek.com
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2004 
| ''Klinko a Kompit kráľ'' ([[Pavol Dobšinský|Dobšinský]]) 
| rowspan=2| dramatizácia&lt;ref name=2CD&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Martin
  | titul          = Rozhlasové hry &gt; Klinko a Kompit kráľ, Ružová Anička (2007)
  | poznámka       = Na motivy pohádek P. Dobšinského napsali Roman Olekšák (1, 2) a Maja Glasnerová (3-5). Režie Christo Cap (1, 2) a Ľuba Vančíková (3-5).
  | url            = http://mluveny.panacek.com/mluvene-slovo-na-gramofonovych-deskach/28579-klinko-a-kompit-kral-ruzova-anicka-klinko-a-kompit-kral-ruzova-anicka-2007.html
  | dátum vydania  = 20.12.2009
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = mluveny.panacek.com
  | jazyk          = česky/slovensky}}&lt;/ref&gt; 
| rowspan=2| [[rozprávka|rozprávky]] • [[hudobné vydavateľstvo|vyd.]] na [[Kompaktný disk|CD]] A.L.I. v rámci [[edícia|ed.]] ''Z rozprávky do rozprávky'' ([[katalóg|kat.]] SPA 0058-2) ako [[zvuková kniha|audioknihu]] • r. [[Christo Cap|C. Cap]]{{#tag:ref|Olekšákové úpravy vyšli spolu s inými, už v dramatizácii [[Maja Glasnerová|M. Glasnerovej]] či v réžii [[Ľuba Vančíková|Ľ. Vančíkovej]], takisto na 2×CD ''Klinko a Kompit kráľ'' / ''Ružová Anička'' (kat. 666197-2).&lt;ref name=2CD/&gt;|group=&quot;p.&quot;}} p. 2005
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Martin
  | titul          = Rozhlasové hry &gt; Klinko a Kompit kráľ, Čertovský kúsok (2004)
  | poznámka       = „Vydal A.L.I. v roce 2004 v edici Z rozprávky do rozprávky č. 58 jako přílohu časopisu Macko Pusík 7/2004 (1 CD).“
  | url            = http://mluveny.panacek.com/mluvene-slovo-na-gramofonovych-deskach/28573-klinko-a-kompit-kral-certovsky-kusok-klinko-a-kompit-kral-certovsky-kousek-2004.html
  | dátum vydania  = 20.12.2009
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = mluveny.panacek.com
  | jazyk          = česky/slovensky}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Čertovský kúsok'' (Dobšinský) 
|-
| align=center| 2005
| ''Tri rozprávky'' 
| autor 
| [[poviedka]] ([[hovorené slovo|čítanie]]) • SRo, [[Banská Bystrica|B.Bystrica]] • r. [[Andrej Turčan|A. Turčan]] • p. 17.8.2007 (Devín)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Rozhlas &gt; Rádio Devín 
  | poznámka       = 11.00 Roman Olekšák: Tri rozprávky - poviedka  
  | url            = https://www.sme.sk/c/3443476/rozhlas.html
  | dátum vydania  = 17.8.2007
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Martin
  | titul          = Rozhlasové hry &gt; Tri rozprávky (Tři pohádky, 2005)
  | url            = http://mluveny.panacek.com/povidky/117902-tri-rozpravky-tri-pohadky-2005.html
  | dátum vydania  = 21.2.2015
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = mluveny.panacek.com
  | jazyk          = česky/slovensky}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| [[2008]]
| ''Solitaire.sk'' ([[Zuzana Ferenczová|Ferenczová]]–[[Anton Medowits|Medowits]])
| réžia 
| poviedka ([[rozhlasové umenie|scénické čítanie]]) • SRo, Bratislava • p. 26.6.2008 (Devín)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Přemek
  | titul          = Rozhlasové hry &gt; Solitaire.sk (2008)
  | url            = http://mluveny.panacek.com/rozhlasove-hry/40828-solitaire-sk-2008.html
  | dátum vydania  = 22.9.2010
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = mluveny.panacek.com
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|-
! colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF&quot;| Zahraničné adaptácie
|-
| align=center| 2017
| ''Sametová noc'' (so Schulczovou)
| autor&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; 
| česká [[adaptácia (zmena žánru)|verzia]] „Dr. Macbetha“ • [[Český rozhlas|ČRo]], Praha • r. [[Vít Vencl|V. Vencl]] • p. 17.11.2019 (Dvojka)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = PONOMAREV, Miroslav
  | titul          = Tipy k poslechu rádia - Sametové Rádio Retro: Neděle 17. listopadu 
  | url            = http://www.nekultura.cz/rozhlasova-tvorba/tipy-k-poslechu-radia-sametove-radio-retro.html
  | dátum vydania  = 10.11.2019
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = nekultura.cz
  | poznámka       = 20:00 „ČRo Dvojka – Valerie Schulzová–Roman Olekšák: Sametová noc“
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Český rozhlas|ČRo]]
  | titul          = Hra na neděli &gt; Valerie Schulzová–Roman Olekšák: Sametová noc
  | url            = https://dvojka.rozhlas.cz/valerie-schulzova-roman-oleksak-sametova-noc-8108638
  | dátum vydania  = 17.11.2021
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = dvojka.rozhlas.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt; 
|-
| colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;&quot; align=center| („†“ indikuje spoluprácu s inými • „r.“ indikuje režiséra • „p.“ indikuje premiéru) &lt;br /&gt;Údaje prevzaté z historických záznamov dostupnej tlače
|}

=== Televízna tvorba a film ===
; dramaturgie / námety / scenáre 
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! class=unsortable width=4%| Rok
! width=24%| Dielo
! width=11%| Rola 
! class=unsortable colspan=2 width=61%| Poznámky &lt;br /&gt;&lt;span style=font-size:80%&gt;(výroba • žáner • réžia • premiéra)&lt;/span&gt;
|-
| rowspan=3 align=center| 2008
| ''[[Mesto tieňov]]'' 
| [[scenár]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; 
| [[DNA Production]] pre [[TV Markíza]] • [[seriál]] • r. [[Róbert Šveda|R. Šveda]] / [[Peter Bebjak|P. Bebjak]] / G. Dezorz • &lt;br /&gt;p. 11.4.2008
| align=center width=3%| 
|-
| rowspan=2| ''Kriminálka Anděl'' 
| [[námet]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; 
| rowspan=2| DNA Production / MediaPro Pictures pre [[TV Nova]] v koprod. s TV Markíza • seriál • &lt;br /&gt;r. R. Šveda / [[Dan Wlodarczyk|D. Wlodarczyk]] / P. Bebjak / [[Ivan Pokorný|I. Pokorný]] • p. 1.9.2008 ([[Česko|CZ]])
| rowspan=2 align=center width=3%| 
|-
| rowspan=3| scenár&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;  
|-
| align=center| 2009
| ''[[Odsúdené]]'' 
| [[TV JOJ]] / [[TV Barrandov]] v spol. s DNA Production • seriál • r. R. Šveda / P. Bebjak / &lt;br /&gt;[[Albert Vlk|A. Vlk]] / [[Lukáš Hanulák|L. Hanulák]] • p. 31.8.2009 (CZ) / 1.9.2009 ([[Slovensko|SK]])
| align=center width=3%| 
|-
| align=center| 2010
| ''Nesmrteľní'' 
| [[Peter Núñez|OREO]] pre [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] • [[antológia]] • r. [[Emil Horváth|E. Horváth]] / R. Šveda / [[Laco Halama|L. Halama]] / [[Viktor Csudai|V. Csudai]] / &lt;br /&gt;[[Roman Polák (režisér)|R. Polák]] / [[Stanislav Párnický|S. Párnický]] / [[Katarína Ďurovičová|K. Ďurovičová]] / [[Karol Vosátko|K. Vosátko]] • p. 8.11.2010 ([[Jednotka (RTVS)|STV1]])
| align=center width=3%| 
|-
| rowspan=3 align=center| [[2011]]
| rowspan=2| ''[[Dr. Ludsky]]'' 
| námet&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; 
| rowspan=2| DNA Production pre TV JOJ • seriál • r. R. Šveda / P. Bebjak • p. 15.2.2011
| rowspan=2 align=center width=3%| 
|-
| rowspan=2| scenár&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; 
|-
| ''[[Nevinní (seriál)|Nevinní]]'' 
| TV JOJ • seriál • r. R. Šveda / P. Bebjak • p. 8.11.2011
| align=center width=3%| 
|-
| align=center| [[2012]] 
| ''Attonitas'' 
| dramaturgia
| Mottefilm Production / Nina Maxim • hraný film • r. [[Jaroslav Mottl|J. Mottl]] • p. 28.2.2013
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = SFÚ
  | titul          = Attonitas
  | url            = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-129469-Attonitas-hrany-film/
  | kapitola       = „Štáb“
  | dátum vydania  = 2012
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = skcinema.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| 2016
| ''Doktorka Kellerová'' 
| rowspan=2| scenár&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; 
| Real TV / FBC Media / Barrandov Televizní Studio pre TV Barrandov • seriál • r. A. Vlk &lt;br /&gt;/ [[Ivo Macharáček|I.Macharáček]] • p. 15.7.2016 (CZ)
| align=center width=3%| 
|-
| ''[[Za sklom (seriál)|Za sklom]]'' 
| TV JOJ v spol. s DNA • seriál • r. P. Bebjak / R. Šveda / [[Michal Blaško|M. Blaško]] • p. 28.9.2016
| align=center width=3%| 
|-
| rowspan=2 align=center| 2018
| rowspan=2| ''[[Detektív Dušo]]'' 
| námet&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; 
| rowspan=2| TV Markíza / verybuzy • seriál • r. G. Dezorz • p. 11.1.2018
| rowspan=2 align=center width=3%| 
|-
| scenár&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; 
|-
| align=center| [[2019]]
| ''[[Záchranári (seriál)|Záchranári]]'' 
| scenár 
| TV JOJ • seriál • r. A. Vlk • p. 6.1.2019
| align=center width=3%| 
|-
| rowspan=3 align=center| [[2022]]
| ''Duch'' 
| scenár&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; 
| [[Prima]] • seriál • r. R. Šveda / P. Bebjak • p. 5.2.2022
| align=center width=3%| 
|-
| rowspan=2| ''[[Kriminálka Kraj]]'' 
| námet&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;

| rowspan=2| TV JOJ • seriál • r. L. Hanulák • p. 7.9.2022
| rowspan=2 align=center width=3%| 
|-
| rowspan=2| scenár&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; 
|-
| align=center| [[2023]]
| ''[[Prokurátorka (seriál)|Prokurátorka]]'' 
| TV JOJ • seriál – v [[postprodukcia|postprodukcii]] • r. [[Pavel Soukup|P. Soukup]] / [[Vítězslav Procházka|V. Procházka]] • p. 2023
| align=center width=3%| 
|-
| colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;&quot; align=center| („†“ indikuje spoluprácu s inými • „r.“ indikuje režiséra • „p.“ indikuje premiéru) &lt;br /&gt;Údaje prevzaté zo záverečných titulkov uvedených diel, príp. záznamov filmového archívu [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] v Bratislave a internetových databáz [[Česko-Slovenská filmová databáza|ČSFd]], [[České filmové nebe|ČFN]], [[Filmová databáze|FDb]], [[Internet Movie Database|IMDb]] i [[Slovenská filmová databáza|SFd]]
|}

=== Literárna činnosť ===
; autorské texty / preklady
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! class=unsortable width=4%| Rok
! width=24%| Dielo
! width=11%| Rola 
! class=unsortable colspan=2 width=61%| Poznámky &lt;br /&gt;&lt;span style=font-size:80%&gt;(žáner • vydavateľ)&lt;/span&gt;
|-
| align=center| [[1998]]
| ''Tma'' 
| rowspan=7| autor
| [[próza|zbierka textov]] • vyd. Christiania, [[Poprad]], 41 [[strana|str.]] • [[ISBN]]: 80-967301-3-4
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Roman Olekšák: Tma (1998)
  | url            = https://www.christiania.sk/eshop/kniha/16-tma/
  | dátum vydania  = 1998
  | dátum prístupu = 20.9.2022
  | vydavateľ      = christiania.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=2 align=center| [[2000]]
| ''Niečoho viac, niečoho menej'' 
| [[divadelná hra|divadel. hra]] („undergroundová hystéria v 1 dejstve“) • In [[zborník|zbor.]] ''Dráma 2000'' (s. 295 – 325) • vyd. [[Divadelný ústav|DÚ]] Bratislava, 2001, zost. [[Dáša Čiripová|D. Čiripová]], 467 str. • ISBN: 80-85455-66-8
| align=center width=3%| {{#tag:ref|O rok neskôr vydal DÚ dielo i v angličtine, a to v preklade Kataríny Slugeňovej Cockrell, resp. pod názvom [https://slovakdrama.theatre.sk/files/Something_More_Something_Less.pdf ''Something More, Something Less'' („A One-Act Underground Hysteria“)]. In zbor. ''Contemporary Slovak Drama 4'' (s. 71 – 101), ed. ''Slovenská dráma v preklade'', 2002, zost. [[Juraj Šebesta|J. Šebesta]], 238 str. • ISBN: 80-85455-87-0&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Olekšák, Roman &gt; Something More, Something Less ((A One-Act Underground Hysteria))
  | url            = https://ldh.idu.cz/records/4821b36b-6612-456b-abd2-1baf97325dc7?
  | poznámka       = Hry ve sbornících
  | dátum vydania  = 2002
  | dátum prístupu = 20.9.2022
  | vydavateľ      = ldh.idu.cz
  | jazyk          = česky/anglicky}}&lt;/ref&gt; 4.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = DÚ
 |titul          = Publikácie Divadelného ústavu &gt; Contemporary Slovak Drama 4
 |url            = https://www.theatre.sk/publikacie/contemporary-slovak-drama-4
 |kapitola       = „Detail publikácie“
 |dátum vydania  = 2002
 |dátum prístupu = 20.9.2022
 |vydavateľ      = theatre.sk
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}} &lt;br/ &gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Literárne informačné centrum|LIC]]
  | titul          = Roman Olekšák &gt; Diela v slovenčine &gt; Dráma 2000 / zost. Dáša Čiripová
  | url            = https://www.litcentrum.sk/dielo/drama-2000-zost-dasa-ciripova
  | poznámka       = podrobnosti
  | dátum vydania  = 2000
  | dátum prístupu = 20.9.2022
  | vydavateľ      = }}&lt;/ref&gt;
|-
|''Na konci chodby'' 
| divadel. hra, 12 list.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Olekšák, Roman &gt; Na konci chodby (hra v jednom dejstve)
  | url            = https://ldh.idu.cz/records/703bfb70-b2c4-41af-9902-bdf0a9c00eac?
  | poznámka       = Divadelní hry. Vybraná hra ze soutěže &quot;Nadace Alfréda Radoka&quot;
  | dátum vydania  = 2000
  | dátum prístupu = 20.9.2022
  | vydavateľ      = ldh.idu.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt; • In [[časopis|čas.]] ''Divadlo v medzičase'', 2001, roč. 6, [[číslo (matematika)|č.]] 1 (s. 14 – 15) 
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Olekšák, Roman &gt; Na konci chodby (hra v jednom dejstve)
  | url            = https://ldh.idu.cz/records/f990b917-9d68-4eb7-863f-00ddb146e969?
  | poznámka       = Hry v časopisech
  | dátum vydania  = 2001
  | dátum prístupu = 20.9.2022
  | vydavateľ      = ldh.idu.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=3 align=center| 2001
| ''Negativisti'' 
| divadel. hra • In zbor. ''Dráma 2001'' (s. 109 – 130) • vyd. DÚ, Bratislava, 2002, zost. [[Martina Vannayová|M. Vannayová]], 202 str. • ISBN: 80-88987-33-4
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = LIC
  | titul          = Roman Olekšák &gt; Diela v slovenčine &gt; Dráma 2001
  | url            = https://www.litcentrum.sk/dielo/drama-2001-0
  | poznámka       = podrobnosti
  | dátum vydania  = 2001
  | dátum prístupu = 20.9.2022
  | vydavateľ      = }}&lt;/ref&gt; 
|-
| ''RE: –no subject–'' 
| divadel. hra • In zbor. ''Literárna súťaž: Poviedka 2001'' (s. 169 – 176), vyd. [[Koloman Kertész Bagala|KK Bagala]], [[Levice]], 2001, 248 str. • ISBN: 80-88897-71-8
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Poviedky &gt; Rôzni autori: Poviedka 2001
  | url            = https://www.wallstreet.sk/antique.php?page=ulink&amp;ulinka=65978_Poviedka_2001_Rozni_autori
  | dátum vydania  = 12.2.2001
  | dátum prístupu = 20.9.2022
  | vydavateľ      = Antikvariát u Slimáka}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Neha'' 
| divadel. hra, 17 list.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Olekšák, Roman &gt; Neha (hra v jednom dejstve)
  | url            = https://ldh.idu.cz/records/7b79bbeb-bc3a-4dec-88c4-4daddba2a676?
  | poznámka       = Divadelní hry. Vybraná hra ze soutěže &quot;Nadace Alfréda Radoka&quot; (2. místo)
  | dátum vydania  = 2001
  | dátum prístupu = 20.9.2022
  | vydavateľ      = ldh.idu.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt; • In čas. ''Divadlo v medzičase'', 2003, roč. 8, č. 3/4 (s. 13 – 14) 
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Olekšák, Roman &gt; Neha (hra v jednom dejstve)
  | url            = https://ldh.idu.cz/records/3efa1016-0f1a-4d6f-b005-dc529c42bfa2?
  | poznámka       = Hry v časopisech
  | dátum vydania  = 2003
  | dátum prístupu = 20.9.2022
  | vydavateľ      = ldh.idu.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2003
| ''Nepokoj'' 
| zbierka textov • vyd. Christiania, Poprad, 115 str. • ISBN: 80-967301-6-9 
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = [[Štátna vedecká knižnica v Košiciach|ŠVKK]]
 |titul          = Olekšák, Roman &gt; Nepokoj
 |url            = https://sclib.svkk.sk/sck01/Record/000091450?lng=sk
 |dátum vydania  = 2003
 |dátum prístupu = 20.9.2022
 |vydavateľ      = sclib.svkk.sk
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=3 align=center| 2004
| ''Hry'' (Mayenburg) 
| preklad&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
| „Eldorádo“, „Haarmann“, „Paraziti“ a „Studené dieťa“ ([[preklad (jazykoveda)|prek.]] Olekšák) / „Tvár v ohni“ (prek. [[Svetlana Waradzinová|S. Waradzinová]]) / [[Thomas Irmer|T. Irmer]]: „Divadlo so svetom“ (prek. [[Adama Bžoch|A. Bžoch]]) • vyd. DÚ, Bratislava, [[edícia|ed.]] ''Nová dráma'', 235 str. • IBSN: 80-88987-58-X
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor          = DÚ
 |titul          = Publikácie Divadelného ústavu &gt; Marius von Mayenburg: Hry
 |url            = https://www.theatre.sk/publikacie/hry-marius-von-mayenburg
 |kapitola       = „Detail publikácie“
 |dátum vydania  = 2004
 |dátum prístupu = 20.9.2022
 |vydavateľ      = theatre.sk
}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Ticho'' 
| rowspan=2| autor
| divadel. hra
| align=center width=3%| 
|-
| ''Smajlíci'' 
| divadel. hra, 39 list.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Olekšák, Roman &gt; Smajlíci 
  | url            = https://ldh.idu.cz/records/bced20b9-a90c-4733-9925-6514a7feebe7
  | poznámka       = Divadelní hry. Vybraná hra ze soutěže &quot;Nadace Alfréda Radoka&quot; (1.místo)
  | dátum vydania  = 2004
  | dátum prístupu = 20.9.2022
  | vydavateľ      = ldh.idu.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt; • vyd. KK Bagala, Levice, 2006, [[predslov|predsl.]] [[Martin Porubjak|M. Porubjak]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = LIC
  | titul          = Roman Olekšák &gt; Diela v slovenčine &gt; Smajlíci
  | url            = https://www.litcentrum.sk/dielo/smajlici
  | poznámka       = podrobnosti
  | dátum vydania  = 2006
  | dátum prístupu = 20.9.2022
  | vydavateľ      = }}&lt;/ref&gt; [[ilustrácia|ilustr.]] Pavol Breier, 167 strán • ISBN: 80-89129-23-4
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Romak Olekšák: Smajlíci (2006)
  | url            = https://www.christiania.sk/eshop/kniha/34138-smajlici/
  | dátum vydania  = 2006
  | dátum prístupu = 20.9.2022
  | vydavateľ      = christiania.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2005
| ''Top Dogs'' (Widmer)
| preklad
| divadel. hra • In čas. '' Divadlo v medzičase'', 2005, roč. 10, č. 1/2 (s. 64 – 74)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Widmer, Urs &gt; Top Dogs 
  | url            = https://ldh.idu.cz/records/28a85f05-05b9-499c-841d-431f4c72145e?
  | poznámka       = Hry v časopisech. Ostatní autoři: Olekšák, Roman, 1978-
  | dátum vydania  = 2005
  | dátum prístupu = 20.9.2022
  | vydavateľ      = ldh.idu.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2006
| ''Mesto v protismere'' 
| rowspan=3| autor
| divadel. hra („dramatizovaná dopravná zápcha“), 52 list.
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Olekšák, Roman &gt; Mesto v protismere (Dramatizovaná dopravná zápcha)
  | url            = https://ldh.idu.cz/records/f3ac50b1-b559-4a37-aba0-f4ce11303f79
  | poznámka       = Divadelní hry. Soutěžní text dramatické soutěže Nadačního fondu Cen Alfréda Radoka - 2. místo; Zastupuje Aura-Pont
  | dátum vydania  = 2006
  | dátum prístupu = 20.9.2022
  | vydavateľ      = ldh.idu.cz
  | jazyk          = česky}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2007
| ''Prime Time'' 
| [[román]] • nedokončený rukopis
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Bratislavské noviny (21. storočie)|Bratislavské noviny]]
  | titul          = Kam v Bratislave
  | url            = https://e2fs.banoviny.sk/docs/noviny_pdf/BN_200724.pdf
  | poznámka       = Štvrtok 28. júna &gt; 20.20 - R. Olekšák: Prime Time (str. 14)
  | dátum vydania  = 21.6.2007
  | dátum prístupu = 20.9.2022
  | vydavateľ      = banoviny.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2010
| ''Keby nasnežilo, bolo by teplejšie'' 
| minihra určená pre rozhlas
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = FERUSOVÁ, Zuzana
  | titul          = Kultúra &gt; Dvanásty večer s Voices
  | url            = https://kultura.sme.sk/c/5305803/dvanasty-vecer-s-voices.html
  | dátum vydania  = 29.3.2010
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = ''SME''
  | poznámka       = odst. 2}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2020
| ''Čhaj'' (so Schulczovou) 
| autor ([[libreto]])&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
| rómsky [[muzikál]] (v r. [[Tomáš Roháč|T. Roháča]], pre [[pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku|pandémiu]] odložený)
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = OZ Zborová akadémia
 |titul            = Pôvodný slovenský rómsky muzikál ČHAJ
 |url              = https://www.chaj.net/
 |kapitola         = titul, „libreto“ a „réžia“
 |dátum vydania    = 21.3.2020
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |vydavateľ        = chaj.net
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20220923200802/https://www.chaj.net/
 |dátum archivácie = 2022-09-23
}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=center| 2022
| ''Ostrov'' (so Schulczovou) 
| autor&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt;
| divadel. hra („krimibáseň“, pôvod. objednávaná SND, neskôr nerealizovaná)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = SEDLÁKOVÁ, Katarína
  | titul          = Kultúra &gt; Divadlo &gt; SND plánuje množstvo premiér, financie sú neisté 
  | url            = https://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/601693-snd-planuje-mnozstvo-premier-financie-su-neiste/
  | dátum vydania  = 25.9.2021
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]''
  | poznámka       = odst. 3}}&lt;/ref&gt;
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = Aura-Pont
  | titul          = Divadlo &gt; Listy z Aura-Pontu: léto 2022 &gt; Česká a slovenská dramatika
  | url            = https://www.aura-pont.cz/files/listy2022-2.pdf
  | dátum vydania  = 2022
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = aura-pont.cz
  | kapitola       = „Valeria Schulczová, Roman Olekšák: OSTROV“ (str. 4)}}&lt;/ref&gt;
|-
| colspan=5 style=&quot;background:#FFF; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF; font-size:8pt;&quot; align=center| („†“ indikuje spoluprácu s inými) &lt;br /&gt;Údaje prevzaté z archívov literárnych databáz, príp. záznamov dostupnej tlače. 
|}

== Úspechy a ocenenia ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! width=4%| Rok
! width=24%| Dielo
! width=31%| Cena
! width=31%| Kategória
! width=10% colspan=2| Výsledok
|-
!  width=100% colspan=6 style=&quot;background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF;&quot;| Literatúra
|-
| rowspan=2 align=center| 2000
| ''Niečoho viac, niečoho menej'' 
| colspan=2| Dráma 2000 – súťaž pôvodných dramatických textov 
| width=7% align=center style=&quot;background:#FFE4E1;&quot;| Finalista
| width=3% align=center| &lt;ref name=sutazdrama&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Divadelný ústav|DÚ]]
  | titul          = Projekty &gt; Súťaže dramatických textov &gt; Dráma 2000 – 2010
  | url            = https://www.theatre.sk/projekty/sutaze-dramatickych-textov/sutaz-drama/drama-rocnik-2000-2010
  | kapitola       = „Dráma 2000“ a „Dráma 2001“
  | dátum vydania  = 2010
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = theatre.sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| ''Na konci chodby'' 
| Cena Alfréda Radoka
| {{•}} Dramatická súťaž 
| align=center style=&quot;background:#FFE4E1;&quot;| Finalista
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Ceny Alfréda Radoka &gt; Nominace a výsledky &gt; 2000
 |url              = http://www.cenyalfredaradoka.cz/GroupList.aspx?ID=21&amp;YearID=29&amp;MenuID=22
 |kapitola         = „Finalisté dramatické soutěže“
 |dátum vydania    = 20.4.2001
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |vydavateľ        = cenyalfredaradoka.cz
 |jazyk            = česky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20090317182222/http://www.cenyalfredaradoka.cz/GroupList.aspx?ID=21&amp;YearID=29&amp;MenuID=22
 |dátum archivácie = 2009-03-17
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center rowspan=4| 2001
| ''Negativisti'' 
| colspan=2| Dráma 2001 – súťaž pôvodných dramatických textov 
| align=center style=&quot;background:#FFE4E1;&quot;| Finalista
| align=center width=3%| &lt;ref name=sutazdrama/&gt;
|-
| rowspan=2| ''RE: –no subject–''
| rowspan=2| Poviedka ''[[Eurotel|EuroTel]]'' 2001
| {{•}} Hlavná cena
| align=center style=&quot;background:#FFE4E1;&quot;| Finalista
| rowspan=2 align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = 5. ročník literárnej súťaže Poviedka EuroTel 2001
  | url            = https://domov.sme.sk/c/28667/5-rocnik-literarnej-sutaze-poviedka-eurotel-2001.html
  | kapitola       = „Ocenené práce 5. ročníka literárnej súťaže Poviedka EuroTel 2001“
  | dátum vydania  = 31.3.2001
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt; 
|-
| {{•}} Cena vydavateľstva L.C.A. (prémia)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = 
  | titul          = Rado Olos víťazom Poviedky 2001
  | url            = https://www.sme.sk/c/29123/rado-olos-vitazom-poviedky-2001.html
  | kapitola       = predposled. odst.
  | dátum vydania  = 31.3.2001
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = ''SME''}}&lt;/ref&gt; 
| align=center style=background:#98FB98| [[Súbor:Check mark.svg|22px]]
|- 
| ''Neha'' 
| rowspan=3| Cena Alfréda Radoka
| rowspan=3| {{•}} Dramatická súťaž 
| align=center style=&quot;background:#FFE4E1;&quot;| 2. miesto
| align=center width=3%| {{#tag:ref|Hlavná cena v tejto kategórii nebola udelená. Na 2. mieste sa okrem Olejšáka umiestnila Iva Klestilová, rod. Volánková (''Stísněni'') a Miroslav Bambušek (''Písek'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Ceny Alfréda Radoka &gt; Nominace a výsledky &gt; 2001
 |url              = http://www.cenyalfredaradoka.cz/GroupList.aspx?ID=21&amp;YearID=28&amp;MenuID=22
 |kapitola         = „Dramatická soutěž“
 |dátum vydania    = 26.4.2002
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |vydavateľ        = cenyalfredaradoka.cz
 |jazyk            = česky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20090317182216/http://www.cenyalfredaradoka.cz/GroupList.aspx?ID=21&amp;YearID=28&amp;MenuID=22
 |dátum archivácie = 2009-03-17
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
| align=center| 2004
| ''Smajlíci'' 
| align=center style=background:#98FB98| 1. miesto
| align=center width=3%| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Ceny Alfréda Radoka &gt; Nominace a výsledky &gt; 2004
 |url              = http://www.cenyalfredaradoka.cz/GroupList.aspx?ID=21&amp;YearID=25&amp;MenuID=22
 |kapitola         = „Dramatická soutěž“
 |dátum vydania    = 22.3.2005
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |vydavateľ        = cenyalfredaradoka.cz
 |jazyk            = česky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20090317182200/http://www.cenyalfredaradoka.cz/GroupList.aspx?ID=21&amp;YearID=25&amp;MenuID=22
 |dátum archivácie = 2009-03-17
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2006
| ''Mesto v protismere'' 
| align=center style=&quot;background:#FFE4E1;&quot;| 3. miesto
| align=center width=3%| {{#tag:ref|Hlavná cena v tejto kategórii nebola udelená a na 2. mieste sa umiestnila Kateřina Rudčenková (''Niekur'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Ceny Alfréda Radoka &gt; Nominace a výsledky &gt; 2006
 |url              = http://www.cenyalfredaradoka.cz/GroupList.aspx?ID=21&amp;YearID=47&amp;MenuID=22
 |kapitola         = „Dramatická soutěž“
 |dátum vydania    = 31.3.2007
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |vydavateľ        = cenyalfredaradoka.cz
 |jazyk            = česky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20090317185337/http://www.cenyalfredaradoka.cz/GroupList.aspx?ID=21&amp;YearID=47&amp;MenuID=22
 |dátum archivácie = 2009-03-17
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}}
|- 
! colspan=6 style=&quot;background:#FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF;&quot;| Divadlo
|- 
| align=center| 2002
| ''Paraziti'' (s Hriešik)
| [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY|DOSKY]]
| {{•}} Objav sezóny 
| align=center style=background:#FFE4E1| Nominácia
| align=center width=3%| &lt;ref name=DOSKY&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY|DOSKY]]
  | titul          = Víťazi &amp; Nominovaní &gt; 2002
  | url            = https://www.cenydosky.sk/rok-2002/#vitazi
  | kapitola       = „Objav sezóny“
  | dátum vydania  = 20.9.2002
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = cenydosky.sk}}&lt;/ref&gt;
|- 
| align=center| 2016
| ''Leni'' (so Schulczovou)&lt;ref name=BV1&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor          = KVASNIČKA, Matúš
  | titul          = Divadlo &gt; Slovenskí dramatici uspeli v Beverly Hills
  | url            = https://kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/419024-slovenski-dramatici-uspeli-v-beverly-hills/ 
  | dátum vydania  = 6.2.2017
  | dátum prístupu = 16.9.2022
  | vydavateľ      = ''Pravda''}}&lt;/ref&gt;
| Beverly Hills Screenplay Contest
| {{•}} Stage Plays Competition
| align=center style=background:#98FB98| 1. miesto
| align=center width=3%| &lt;ref name=BV2&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Awards &gt; 2016 Winners
 |url              = https://beverlyhillsscreenplaycontest.com/awards/2016-winners
 |kapitola         = „Stage Plays Competition“
 |dátum vydania    = 31.1.2017
 |dátum prístupu   = 16.9.2022
 |vydavateľ        = beverlyhillsscreenplaycontest.com
 |jazyk            = anglicky
 |url archívu      = https://web.archive.org/web/20190518064745/https://beverlyhillsscreenplaycontest.com/awards/2016-winners
 |dátum archivácie = 2019-05-18
}}&lt;/ref&gt;
|- 
| width=100% colspan=6 style=&quot;background:#FFF; font-size:8pt; border-bottom:1px solid #FFF; border-left:1px solid #FFF; border-right:1px solid #FFF;&quot; align=center| Údaje prevzaté z oficiálnych zdrojov organizátorov jednotlivých cien. 
|}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
&lt;span style=font-size:85%&gt;Počnúc divadelnou sezónou 2007/2008, ročenky DÚ neuvádzajú poradové čísla chronologicky. V prípade sezóny 2009/2010 je sporné i [[ISBN]], ktoré je totožné s tým predchádzajúcim z rokov 2008/2009.&lt;/span&gt;
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
* [https://www.aura-pont.cz/persons/roman-oleksak ''Roman Olekšák''] na stránkach umeleckej agentúry Aura-Pont
* {{slc autor|roman-oleksak}}
* [https://www.literat.sk/autor/roman-oleksak ''Roman Olekšák'']{{Nedostupný zdroj|date=február 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} na stránkach žurnálu Literat.sk
* [https://sclib.svkk.sk/sck01/Author/Home?author=Olek%C5%A1%C3%A1k%2C+Roman ''Roman Olekšák''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220921055250/https://sclib.svkk.sk/sck01/Author/Home?author=Olek%C5%A1%C3%A1k,+Roman |date=2022-09-21 }} v katalógu [[Štátna vedecká knižnica v Košiciach|Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach]]
* [https://ldh.idu.cz/records/ace66e7d-f726-41b7-ab72-c5423763f5b2 ''Roman Olekšák''] v katalógu knižnice DÚ v [[Praha|Praze]] {{ces icon}}
* [https://tichoaspol.sk/content/uploads/2016/11/Oleksak-Na-konci-chodby.pdf ''Roman Olekšák:'' „Na konci chodby“] na portáli [[Divadlo Ticho a spol.|Ticha a spol.]]
{{col-2}}
* {{imdb meno|id=4047453|meno=Roman Oleksák}} 
* {{Csfd meno|id=262275|meno=Roman Olekšák}} {{ces icon}}
* {{Fdb meno|id=276782|meno=Roman Olekšák}} {{ces icon}}
* [https://www.kinobox.cz/osoba/976564-roman-oleksak ''Roman Olekšák''] na Kinobox.cz {{ces icon}}
* [https://www.i-divadlo.cz/profily/roman-oleksak ''Roman Olekšák''] na i-divadlo.cz {{ces icon}}
* [https://web.archive.org/web/20211117140659/https://dvojka.rozhlas.cz/valerie-schulzova-roman-oleksak-sametova-noc-8108638 ''Olekšák/Schulczová:'' „Sametová noc“] na podcaste [[Český rozhlas|ČRo]] {{ces icon}}
{{col-end}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Olekšák, Roman}}
[[Kategória:Osobnosti z Popradu]]
[[Kategória:Slovenskí dramatici]]
[[Kategória:Slovenskí prekladatelia]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní pedagógovia]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní režiséri]]
[[Kategória:Slovenskí divadelní dramaturgovia]]
[[Kategória:Slovenskí televízni dramaturgovia]]
[[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]]
[[Kategória:Slovenskí filmoví dramaturgovia]]
[[Kategória:Vyučujúci na Divadelnej fakulte Vysokej škole múzických umení v Bratislave]]
[[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]]</text>
      <sha1>gsv2pwu75w6jri5mqorchuf6errpfsk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Fillos X.</title>
    <ns>3</ns>
    <id>688972</id>
    <revision>
      <id>8213535</id>
      <parentid>8210576</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:52:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SjuKay</username>
        <id>294790</id>
      </contributor>
      <comment>/* Otázka od SjuKay (07:52, 14. máj 2026) */ nová sekcia</comment>
      <origin>8213535</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="37607" sha1="cqtv6alc7lr2xafcogbqj2nb2u3o68t" xml:space="preserve">{{Redaktor:Fillos X./Šablóna:Diskusie}}

== Otázka od [[User:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] (10:24, 26. január 2026) ==
Dobrý deň, už som môj priložený článok opravila a doplnila kedy bude prijatý ? --[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] ([[Diskusia s redaktorom:Paulína Mihálová|diskusia]]) 10:24, 26. január 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Paulína Mihálová|Paulína Mihálová]] Nazdar. Ak myslíte vami vytvorený [[CACHE challenge]], tak ten ešte nie je v ideálnej podobe na ponechanie. Článku chýba momentálne [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie|zakladá forma]], [[Wikipédia:Kategorizácia|kategórie]], [[Pomoc:Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|citácie]]. Články tu na Wiki zvyknú používať bold iba ako zvýraznenie názvu článku v úvodnej definícii. Nie som si z hesla úplne istý či spĺňa [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedickú významnosť]] posudzovaný zväčša [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. Keby niečo pokojne napíšte. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:04, 26. január 2026 (UTC)

== Škótska cirkev ==
Zdravím. Nebolo by vhodné článok o Škótskej cirkvi upraviť čo sa názvu týka? {{Nepodpísal|JOJOMOJUJO}}

:@[[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] Nazdar. Ak ide o čl. [[Škótska presbyteriánska cirkev]], tak som ho presunul na správny tvar. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:41, 30. január 2026 (UTC)

== Otázka od redaktora [[User:Saský vrch|Saský vrch]] dňa [[Diskusia:Hlavná stránka]] (19:48, 7. február 2026) ==
Saský Vrch --[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] ([[Diskusia s redaktorom:Saský vrch|diskusia]]) 19:48, 7. február 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Saský vrch|Saský vrch]] Nazdar. Skúste špecifikovať problém / otázku? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:53, 7. február 2026 (UTC)

== Irena Skružná ==
Nazdar. K Irene Skružnej. Kde sa narodila? V tom infoboxe to treba upraviť. Ak sa narodila v meste Volyň, tak to leží v Poľsku, pri nemeckých hraniciach a v živote nebolo súčasťou Ukrajiny. Ak si tým myslel historickú oblasť Volyň, tak tie ako miesta narodenia nepíšeme, to ako keby si písal pri slovenských osobnostiach Miesto narodenia: Malohont, Slovensko. Okrem toho dnešná Ukrajina v roku 1918 neexistovala, píšeme tam vždy ako miesto narodenia štátny útvar do ktorého vtedy to mesto patrilo a do zátvorky súčasný štátny útvar. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:40, 8. február 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj, ďakujem za postreh, každopádne:
:* [https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/10798/irena-skruzna] spomína: Volyň, Rusko
:* [https://www.dabdb.cz/osoba/4676-irena-skruzna/] spomína: Malé Horošky, Ukrajina
:* [https://www.wikidata.org/wiki/Q95381724] spomína: Volyň
:* [https://arl.nfa.cz/arl-nfa/cs/detail-nfa_un_auth-0004839-Skruzna-Irena-19182003/?iset=1&amp;qt=mg] spomína: Malé Horošky, Polsko
:--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:28, 8. február 2026 (UTC)
::Hmm tak by trebalo dať tie Horošky a zistiť, kam to vtedy spadalo, keďže v tej oblasti to bolo v tom čase celkom chaotické, lebo Volyňou je v tomto prípade myslená historicko-geografická oblasť a tie fakt neudávame ako miesto narodenia (Česi zvyknú udávať Volyň, lebo na tom území žila pomerne veľká česká komunita, ale to je extrémne nepresné, je to ako keby sme sa rozhodli, že nebudeme napríklad písať u Slovákov Báčsky Petrovec, ale budeme písať Vojvodina, alebo Dolná zem). Aj ten samotný wikilink by bol nesprávny, lebo Volyň má x významov. Česká akadémia vied udáva Horošky, takže toho by som sa držal. Skúsim nájsť, neviem, či sa mi podarí dnes, kam to v apríli 1918 patrilo. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 8. február 2026 (UTC)
:::Plus ešte bude treba pozrieť, či sú Horošky kodifikovaný slovenský názov v zozname ÚGKK, ak nie tak tam bude treba dať ukrajinský prepis (ak je iný než Horošky). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:01, 8. február 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ak by sa ti dačo podarilo dohľadať bolo by to super. Každopádne keď si budeš istý, pokojne to v čl. zmeň. Prípadne by sa dalo info o mieste narodenia jednoducho odobrať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:11, 8. február 2026 (UTC)
::::Prešiel som kopec zdrojov, väčšina uvádza Malé Horošky, tak som to zmenil a do zátvorky som hodil, že je to dnes Ukrajina. Obávam sa, že bližšie sa nedostaneme. Veľká časť tých obcí na Volyni boli malé osady, ktoré neboli na mapách a dnes už neexistujú, žiaľ medzi ne patria aj Horošky a bez geografického určenia nezistíme, kde to vtedy bolo, lebo Volyň bola v tom období porozdelovaná a ešte sa tam situácia dosť často menila. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:46, 9. február 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:YOYOKA20|YOYOKA20]] (13:44, 22. február 2026) ==
Dobryden,kde tu mozem nájst známych z okolia? --[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] ([[Diskusia s redaktorom:YOYOKA20|diskusia]]) 13:44, 22. február 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:YOYOKA20|YOYOKA20]] Nazdar, nerozumiem úplne požiadavke? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:53, 22. február 2026 (UTC)

== zaverecne sekcie ==
ahoj. Co su zaverecne sekcie. Vzdy ich editujes v mnou vytvorenych clankoch. Nechcem ta zbytocne zatazovat. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 20:12, 24. február 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] Ahoj, áno snažím sa ich vždy doplniť = pre viac info mrkni [[Wikipédia:Záverečné sekcie]]. Keby niečo daj pokojne vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 24. február 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (09:24, 27. február 2026) ==
Dobrý deň! Ako si nastavím napríklad jazyky ktoré ovládam? Použil som Babel ale nič neukazuje. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:24, 27. február 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar, fixol som vám to na stránke [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3ASaf%C3%AD%C4%8Dek&amp;diff=8172675&amp;oldid=8172662]. Každopádne ešte si tam upresniťe CS jazyk. Keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:36, 27. február 2026 (UTC)

== Defaultsort ==
Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8176801]: k pseudonymu, utovrenému vypustením priezviska (Karin Ann Trabelssie → Karin Ann), asi nie je zmysluplné vymýšľať radiaci kľúč s prehodenými zložkami (Karin Ann → Ann, Karin). Do úvahy to prichádza len ak pseudonym má zjavne charakter mena a priezviska a aj tam je vždy na zváženie, či ho radšej nenechať radiť prirodzene lexikograficky „ako je“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:50, 6. marec 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] No, napr. [[Elton John]] (Elton Hercules John) má ako defaultsort &lt;nowiki&gt;{{DEFAULTSORT:John, Elton}}&lt;/nowiki&gt; a nie je to jediný prípad. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:56, 6. marec 2026 (UTC)
::Ten má ale vlastné meno úplne iné, tzn. nejde o pseudonym utvorený z jeho dvoch krstných mien, vypustením priezviska (Reginald Kenneth Dwight → Reginald Kenneth). Aj keď teda nevylučujem, že by tiež bola tendencia radiť to ako „Kenneth, Reginald“. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:05, 6. marec 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Čiže, je lepšie pri [[Karin Ann]] nemať vôbec daný radiaci kľuč? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:08, 6. marec 2026 (UTC)
::::No veď radiaci kľúč to má, akurát zhodný z názvom stránky, nie explicitný. Ale ako dá sa tam vložiť aj explicitný (aby niekoho nelákalo ho tam dopĺňať v presvedčení, že chýba), len teda bude mať podobu &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{DEFAULTSORT:Karin Ann}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:20, 6. marec 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] (11:36, 16. marec 2026) ==
Dobrý deň, vytvorila som stránku Wikipédia:Dielňa/PixelWanderer42/Christina Mantis je odzdrojovaná, ma infobox, myslim, ze splna kriteria. Neviem ju ale premenovat na Christina Mantis a akoby pushnut aby bola realne publikovana. Viete ma prosim nasmerova? Dakujem za pomoc. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 11:36, 16. marec 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} = [[Pomoc:Premenovanie stránky]] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:15, 16. marec 2026 (UTC)
::Dakujem. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 14:25, 16. marec 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Inak článok [[Christina Mantis]] stále nie je úplne v OK stave (chýbajú napr. [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] či [[Wikipédia:Významnosť (ľudia)|Enc. významnosť]] prevažne dokladanú [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). Čosi som na stránke upravil ale ešte by to trebalo dotiahnúť. Keby niečoho dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC)
::::Dakujem, pridala som Wikilinky, tam kde to malo zmysel, ako pise v guide. Co sa tyka 2NNSZ - je tam zdroj Dennik N, STVR a Festival Pohoda. Myslim, ze minimalne tie by mali splnat podmienky. Ak nie skusim najst nieco este relevantnejsie. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 07:22, 19. marec 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] dá sa po spravených úpravách článok považovať za dostatočný? Bolo by možné odstŕaniť tú hornú šablónu, alebo sú potrebné ešte ďalšie zásahy do článku? Ďakujem --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC)
::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Je to už lepšie, trebalo by ale mať doladenejšie urobené citácie, nie len holé [[URL]]. Otázka čo s tou významnosťou umelca. Skúste sa možno opýtať vkladateľa [[Wikipédia:Šablóny/Údržba|údržbových šablón]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:49, 25. marec 2026 (UTC)
:::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Ďakujem. Citácie som upravila podľa príručky. K tomu vkladateľovi, asi nerozumiem, ja tam nevidim kto vložil tieto horné šablóny. Takže stále neviem ako sa ich zbaviť, ja ich podľa pravidiel odstrániť nesmiem. Článok ale významnosť určite spĺňa, odkazujú sa naňho zdroje nezávislé, relevantné a s autoritou. --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 08:31, 27. marec 2026 (UTC)
::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] Tu sa dá vidieť história článku: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Christina_Mantis&amp;action=history] --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:39, 27. marec 2026 (UTC)
:::::::::Podmienka pri hudobníkoch je vydaný album. Takže len s jedným EP podmienky určite nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-18844-01|&amp;#126;2026-18844-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-18844-01|diskuse]]) 15:36, 27. marec 2026 (UTC)
::::::::::@[[Redaktor:~2026-18844-01|~2026-18844-01]] Ok rozumiem, tak to som nevedela, ospravedlnujem sa. Vychadzala som len z relevantnych odkazov. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] bolo by mozne presunut clanok do mojho sandboxu namiesto vymazu, aby som ho potom ked bude album mohla len aktualizovat a publikovat, namiesto toho, aby som ho vytvarala nanonvo? Dakujem velmi pekne --[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] ([[Diskusia s redaktorom:PixelWanderer42|diskusia]]) 05:51, 30. marec 2026 (UTC)
:::::::::::@[[Redaktor:PixelWanderer42|PixelWanderer42]] {{Hotovo}} Presunuté na redaktorskú podstránku [[Redaktor:PixelWanderer42/Christina Mantis]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:03, 30. marec 2026 (UTC)

== Obrázky ==
Vložil jsem je [[Redaktor:Fillos X./obrázky|sem]] dle soukromé žádosti. Budu velmi rád, pokud se vyvaruješ těchto hromadných editací přepisujících historii (nebavíme se zde o opravě překlepů, pohřbít [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Wikip%C3%A9dia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/02_2007&amp;diff=prev&amp;oldid=8181484 Jakubiska] o 16 let dřív a fotku z [[New Horizons]] nasadit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Astron%C3%B3mia/Odpor%C3%BA%C4%8Dan%C3%BD_%C4%8Dl%C3%A1nok/46_2007&amp;diff=prev&amp;oldid=8180006 o osm let dřív] opravdu nedělá Wikipedii v očích případných návštěvníků dobrou reklamu, pomineme-li formální věci). --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:29, 20. marec 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:OJJ|OJJ]] Ok rozumiem, dik za obrázky, budem teda nahadzovať foto do akt. ročníka. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:42, 20. marec 2026 (UTC)

Pripájam sa, snahy o spätné dopĺňania a prekopávania historických položiek periodických rubrík sú kontraproduktívne. Návštevnosť tých archívov je úplne marginálna (a aj to málo tvoria s najväčšou pravdepodobnosťou samotní redaktori wiki) a mimo zbytočne spáleného času to spotrebúva aj materiál, ev. použiteľný skôr pre aktuálne/nastávajúce položky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:03, 20. marec 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ako môj hlavný úmysel bol to, aby sa napr. pri obr. týždňa nestávalo toto [[Šablóna:Obrázky týždňa/2 2020]] (prípadov bolo viacero (dokonce 1 obr. nebol ani založený))), čo pôsobí pre prípadných čitateľov, ktorí sa tam dostanú z [[Hlavná stránka|HS]] (ktorá na to odkazuje prostredníctvom archívu), že to nejako nefunguje / skapal pes. Napadá ťa niečo iné ako by sa to dalo vyriešiť (pri zmazaných fotkách)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:08, 20. marec 2026 (UTC)
::Ešte raz: reálna návštevnosť tých archívov je limitne blízka nule [https://pageviews.wmcloud.org/?project=sk.wikipedia.org&amp;platform=all-access&amp;agent=user&amp;redirects=0&amp;range=latest-90&amp;pages=Wikip%C3%A9dia:Obr%C3%A1zky_t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a/arch%C3%ADv_2020]. Tzn. pes tam skapal bez ohľadu na prípadný jeden absentujúci obr. v nejakom historickom roku.
::Ale teda ak už obsesivita napriek tomu nepustí, tak kde sa dá nájsť iný obr. zodpovedajúci popisu, dá sa ev. vymeniť (stále je to s ohľadom na návštevnosť skôr strata času, no budiž), určite ale nemá zmysel nahrádzať ho úplne inou novou položkou. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:20, 20. marec 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton}} Dal bych tam poznámku, že obrázek byl smazán. Hotovo. Jiný obrázek, zvlášť jsou-li k němu zamodřeny i příslušné odkazy, bych nasadil na jiný týden a neplýtval jím. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:22, 20. marec 2026 (UTC)
::::Asi je to najčistejšie riešenie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:25, 20. marec 2026 (UTC)

== Otázka od redaktora [[User:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] dňa [[Dolný Vadičov]] (11:48, 26. marec 2026) ==
Opraviť gramatiku --[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]]) 11:48, 26. marec 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] Nazdar, nerozumiem úplne žiadosti? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:39, 26. marec 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:Andula333|Andula333]] (16:28, 28. marec 2026) ==
Dobrý deň, keďže som sa nevedela dostať do môjho účtu cez pôvodné meno a neprišlo mi náhradné heslo, tak som si vytvorila nový účet. S predchádzajúcim menom Andula2 som vložila do Wikipédie článok cca s názvom &quot;Romerov dom v Bratislave&quot;.
  Je možné sa dostať aj k pôvodnému menu Andula2.? --[[Redaktor:Andula333|Andula333]] ([[Diskusia s redaktorom:Andula333|diskusia]]) 16:28, 28. marec 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Andula333|Andula333]] Nazdar, na článok si spomínam [[Rómerov dom]] v rámci kurzu [[Wikipédia:Seniori píšu Wikipédiu 2025|SPV]]. Obávam sa, že do účtu sa dá dostať iba zo zadanými hodnotami (nick + heslo). V každom prípade by som si ale 100% niekde uložil súčasné údaje k prihláseniu pre [[Redaktor:Andula333|Andula333]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:26, 28. marec 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:Lydulienka|Lydulienka]] (12:44, 16. apríl 2026) ==
Dobry den k mojmu clanku bol priradeny vystrazny trojuholnik, viete mi poradit co s tym ? Ako ho upravit aby zmyzol ? Dakujem --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 12:44, 16. apríl 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] Ak myslíte stránku [[Juraj Koreň]] bola na ňu pridaná šablóna [[Šablóna:Urgentne upraviť|UU]]. To znamená, že daný článok je potrebné po dobu 14 dní uviesť do vhodnejšieho stavu. Konkrétne by trebalo vylepšiť formu [[Pomoc:Referencie|citácii]], dovytvárať [[Pomoc:Kategória|kategórie]], pridať [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]] či [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|niečo nadbytočné odstrániť]]. Skúste sa pri dolaďovaní inšpirovať inými / podobnými článkami. keby niečo dajte vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:09, 18. apríl 2026 (UTC)
::Dakujem velmi pekne za rady.. Vyskúšam :) --[[Redaktor:Lydulienka|Lydulienka]] ([[Diskusia s redaktorom:Lydulienka|diskusia]]) 09:21, 21. apríl 2026 (UTC)

== Kategorizovanie ==
Nazdar. Vďaka za snahu čo sa týka dopĺňania kat. do [[Wikipédia:Články bez obsahových kategórií|čl. zo zoznamu]], nie všade je ale postačujúce doplnenie „nejakej“ jednej všeobecnej kategórie. Keď už sa konkrétnemu ćlánku venuješ, skús sa pls. vždy zamyslieť nad všetkými dimenziami (časová, zemepisná, tematická, ...) v rámci ktorých je dotyčná vec zaraditeľná, resp. pozrieť radenie na iných wiki a podľa toho ho doplniť tu.

Námatkovo viď napr. dokategorizovania: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205113] (FR obce sú na skwiki kategorizované cez územnosprávne členenie, nie hromadne do jednej zbernej kat. – tá je tu s výnimkou eponymného hesla metakategóriou, do ktorej patria výhradne konkrétnejšie kategórie, nie články jednotlivých obcí), 
[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205114][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205116] (chýbala väčšina relevantných dimenzií), [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205127] (dtto.).

Skustočne nie je cieľom zmiesť tie prípady zo stola čo najbanálenjším zaradením niekam, plus potom samostané riešenie vyžadujú tie, ktoré sú spracovaním v stave urgentov – upozorňoval som na to už v diskusii k tomu zoznamu. Povrchné riešenie je z viacerých aspektov horšie než ponechanie v stave bez zaradenia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:18, 28. apríl 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Takto, prechádzam prevažne články, ktoré sú novšie / v lepšom stave. Pri niektorých témach napr. viacerých článkoch od @[[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] (ktorý, by ich mohol aj sám kategorizovať) je škoda aby tam tá nejaká kat. nebola. Už v minulosti som jeho články značne prechádzal. U niektorých napr. hokejových témach som išiel podľa CS Wiki, čiže vychádalo to cca 3 kat. na článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:44, 28. apríl 2026 (UTC)
::Ešte raz: buď k tomu pls. pristupuj seriózne, alebo (ak nechceš, nevieš, ponáhľaš sa, čokoľvek) to potom radšej nechaj na niekoho, kto to ev. niekedy seriózne spraví. Nedávaj tam „nejakú jednu“ katagóriu od oka v snahe formalisticky odškrtnúť položku zoznamu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:04, 28. apríl 2026 (UTC)
:::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] A pls. nedá sa to aspoň tam kde „niet o čom“ (OK počiny) doplniť nejako strojovo? Úplne zbytočne niekde visia nové počiny (aj od zavedených redaktorov) ako napr. [[Izomerizácia]], [[β-hydroxykyselina]] či [[Ordzoviansky potok]] a ďalsie iné... Predsa medzi pravidlami Wiki je články kategorizovať: ''Každý článok na Wikipédii by mal mať aspoň jednu kategóriu'' ([[Wikipédia:Kategorizácia]])! --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:22, 28. apríl 2026 (UTC)
::::Dá sa samozrejme aj strojovo, okrem iných možností (WD based) relatívne priamoćiaro mapovaním z kategorizácií na iných wiki, základ tamtých dodatočných úprav čo som linkoval vyššie je generovaný práve týmto spôsobom. Nie ale plnoautomaticky, potrebuje to manuálnu supervíziu (významová korešpondencia kat. medzi projektami nie je 1:1, občas treba niečo manuálne vyradiť alebo naopak doplniť, nahradiť konkrétnejšou/všeobecnejšou kat. a pod.; rovnako ďalšie typy úprav a normalizácií, ktoré to robí, vyžadujú supervíziu), takže to tiež vyžaduje nejaký čas na každý čl. Ale teda hej, oproti čisto manuálnemu postupu to šetrí hodne otravnej rutiny, v zásade to pripraví návrh úpravy, ktorý stačí už len skontrolovať, v prípade potreby manuálne doladiť a uložiť. Druhá vec je, že to mám roky len v podobe interného bastlu, implementovaného v PHP a integrovaného foromou C#/.NET pluginu do AWB, nemá to formou žiadneho feši nástroja, ktorý by bol vhodný na sprístupnenie ostatným.
::::Tá časť funkcionality, ktorá sa týka dopĺňania kat. podľa iných wiki, by v princípe bola elegantne integrovateľná do HotCat-u – bol by tam link, ktorý by navrhol vhodné kat. podľa zvolenej sady wiki (ja používam en/de/cs/hu, v tunajšom geografickom a jazykovom kontexte to pre väčšinu tém dáva príčetné výsledky), človek by to interaktívne zrevidoval cez HotCat interface pre úpravu viacerých kat. a následne uložil ako jedinú úpravu. Nemám ale momentálne priestor sa tomu venovať, plus je pokojne možné, že už niekto niečo podobné (integrovateľné do editačného rozhrania) niekde implementoval, trebárs aj len formou redaktorského skriptu, bolo by treba pozrieť.
::::V každom prípade, je to ale v pohode realizovateľné aj manuálne – otvoríš si do nových tabov trebárs en, cs ekvivalenty článku, následne si naotváraš (znova do nových tabov) tamojšie kategórie a z nich preklikneš na sk ekvivalenty, kde existujú. Tie čo vyhodnotíš ako relevantné, následne cez HotCat doplníš do článku (názvy použiješ cez copy&amp;paste). Dnes už by ti to podľa napromptovaného postupu zrejme vedel v pohode zrealizovať aj AI agent – problém tam môže byť akurát forma, v akej by pripravil úpravu na kontrolu a uloženie, ideálne by bolo ak by vedel pripraviť rozpracovanú úpravu zdrojáku v tabe browsra. Aj táto cesta sa dá vyskúšať a doladiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 28. apríl 2026 (UTC)

== Šuvadová ==
Zdravím, keďže sa venuješ filmu, nevieš náhodou, či [[Silvia Šuvadová]] hrala v inom dieli Rýchlo a zbesilo než Tokio drift? Náhodou som otvoril jej článok a vo filmografii tam má uvedené, že hrala vo Filme Rýchlo a zbesilo z roku 2009 s tým, žeje tam prelinkovaný prvý diel. Ten je ale z roku 2001 a na IMBD som nenašiel, že by hrala v inom dieli než Tokio drift (ten ale vo filmografii uvedený tiež má a dokonca so správnym rokom). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:45, 2. máj 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] Ahoj. Fú, séria [[Rýchlo a zbesilo (filmová séria)|Rýchlo a zbesilo]] ide tak dajako mimo mňa. Každopádne dané info tam bolo doplnené IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&amp;diff=6941668&amp;oldid=6929056 viď]), čo my som moc vážne nebral. Každopádne som to fixol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Silvia_%C5%A0uvadov%C3%A1&amp;diff=8207405&amp;oldid=8048525 takto], keby dačo tak daj vedieť. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:18, 2. máj 2026 (UTC)
::Mimo mňa to ide úplne, len sa mi zdalo divné to prelinkovanie na prvý diel, ktorý bol 8 rokov predtým a tak som to kontroloval pre istotu na IMDB, či náhodou nehrala v nejakom nasledujúcom z tých x dielov čo to má, ale nič som nenašiel. Díky každopádne. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 20:27, 2. máj 2026 (UTC)

== [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] ==
Ahoj, texty [[Kambodžská občianska vojna]] a [[Kambodžská genocída]] nespĺňajú základné kritériá a je nutné ich prerobiť -[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom%3ALoverofBattle12&amp;diff=8207450&amp;oldid=8176370 viď toto upozornenie]. Preto tvoje úpravy revertujem.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:09, 2. máj 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:Pelex|Pelex]] Ono, často tie jeho počiny zvyknem prechádzať, apoň po stránke typografie, formátovania či záverečných sekcii (čo dá často dosť práce). Na prvý pohľad (bez väčšieho začítania) to na človeka nepôsobí úplne zle. A témy sú častokrát významné a potrebné... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:51, 2. máj 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:37, 3. máj 2026) ==
Čau
Môžem sa Ťa spýtať či je na mieste vytvoriť stránku Lov Slov Junior. Viem, že existuje stránka nap. Milujem Slovensko. Len, že či by to bolo namieste také niečo urobiť aj nap. z názvamy tímov vrátane nahratých bodov. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:37, 3. máj 2026 (UTC)

:? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:15, 4. máj 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nazdar. Ohľadom ''[[Lov Slov Junior]]'' sa má situácia tak, že neexistuje ani samotný ''[[Lov Slov]]'', ktorý by mal byť IMHO prioritnejšie vytvorený. Každopádne založený článok by mal spĺňať základnú štábnu kultúru ([[Pomoc:Úvod článku|úvodný opis]], [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]], [[Pomoc:Infobox|infobox]], [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]]...). Keby dačo obráte sa v diskusii na mňa. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:23, 4. máj 2026 (UTC)
:::Okej pokusim sa vytvorit ten Junior a potom mozno dam aj normalny. Mozem dat na zaciatok clanku sablonu ze neupravovat pracuje sa na clanku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC)
::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:39, 4. máj 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Hej čl. môže obsahovať {{Tl|Pracuje sa}} ale treba článok raz dokončiť. Odporúčam si ešte preštudovať manuály: [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]]. Každopádne by som tie články zakladal seriózne, nech to nestojí za ''milu-jarmilu''... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:44, 4. máj 2026 (UTC)
::::::Okej ked sa mi bude zdať dokončené tak pošlem na kontrolu :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:47, 4. máj 2026 (UTC)
:::::::V prvom rade je vhodné robiť to na svojom pieskovisku a až potom presunúť. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:50, 4. máj 2026 (UTC)
:Zatiaľ: (absolútne to nieje dokončené) [[Lov slov junior]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:21, 4. máj 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Na dokončenie odporúčam pozrieť aj články s podobnou tematikou. Ohľadom [https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Lov_slov_junior.png foto] z najväčšou pravdepodobnosťou nebude slobodné dielo. PS nakoniec [[Lov slov]] má teda už vlastný článok vytvorený. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:58, 4. máj 2026 (UTC)
::Dokončené to nie je vôbec. Každopádne mám jednu poznámku: z infoboxu určite vyhoď ten počet epizód. Predsa nebudeš každú nedeľu, keď vyjde nová epizóda prepisovať infobox. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:59, 4. máj 2026 (UTC)
:::Okej ďakujem ☺️ --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC)
::Článok som ti presunul na pieskovisko, kde ho môžeš v pokoji upravovať. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 17:07, 4. máj 2026 (UTC)
:Už to je hotové :-) [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|Pieskovisko - Lov slov junior]]@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:51, 4. máj 2026 (UTC)
::Je to už lepšie ale stále je na čom pracovať + je zbytočné pingovať zbytočne veľa redaktorov kvôli tomúto. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:05, 4. máj 2026 (UTC)
:::Čo by ste tam napríklad pridali? Niektorými vecami som sa inšpiroval z článku [[Lov slov]] @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:08, 4. máj 2026 (UTC)
::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Viac zdrojov, viac wikilinkov, viac kategórii... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:15, 4. máj 2026 (UTC)
:::::Je to takto OK? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]  @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]][[Redaktor:Safíček/pieskovisko]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:49, 4. máj 2026 (UTC)
::::::Pozri si iné, podobné články súťaží a relácií a inšpiruj sa. Keď ti budeme hovoriť každú drobnosť, nič sa nenaučíš ;) --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 19:52, 4. máj 2026 (UTC)
:::::::Som pozrel len či je vhodné na zverejnenie. A aj keby bolo neviem ako to dať preč z pieskoviska :-)@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:57, 4. máj 2026 (UTC)
::::::::Pozriem a ak, tak presuniem. --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:02, 4. máj 2026 (UTC)
:::::::::Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:05, 4. máj 2026 (UTC)
::::::::::Vyzerá to tak, že teraz sa pustím do Duelu Junior :-) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC)
:::::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] Si ešte nemal presúvať, ale čo už... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:14, 4. máj 2026 (UTC)
::::::::::Prečo? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC)
::::::Bude to treba ešte editnúť, zbytočne by som sa s tým neponáhlal. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:15, 4. máj 2026 (UTC)
:::::::Myslím, že to je vcelku fajn @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] tam ešte urobil malé úpravy a myslím, že to spĺňa všetko --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 4. máj 2026 (UTC)
::::::::To je síce pekné, že to hovoríš no realita je trochu iná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:17, 4. máj 2026 (UTC)
:::::::::Ak sa môžem spýtať na nejakú konkrétnu vec nech viem do budúcnosti na čo si dávať pozor? @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:19, 4. máj 2026 (UTC)
::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Stále platia vyššie spomínané nedostatky. Keď budem mať čas tak sa ti skúsim sa na to mrknúť a článok vylepšiť. Zatiaľ heslo pokojne vylepšuj sám. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:24, 4. máj 2026 (UTC)
:::::::::::Okej --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:27, 4. máj 2026 (UTC)
::::::::::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Čosi som omrkol [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Lov_slov_junior&amp;diff=8208723&amp;oldid=8208512 tu], no keď budem mať viac času tak by som to ešte prešiel. No na stránke mi stále v niektorých sekciách chýbajú [[Wikipédia:Uvádzanie zdrojov|zdroje]] a [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|wikilinky]]. Trebalo by to ešte seriózne doladiť nech to je [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedický text.]] :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:58, 6. máj 2026 (UTC)
:::::::::::::Ďakujem :-) Teraz musím vyriešiť ten problém s tým jedným redaktorom. Ešte sa na to kuknem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:00, 6. máj 2026 (UTC)
:::::::::::::Plánujem tam ešte dať tabuľku s názvamy tímov nahratými bodmi kedy sa to vysielalo niečo pod. nap. v [[Milujem Slovensko]] článku. Ale teraz som na to nemal čas --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:08, 6. máj 2026 (UTC)

== Vyznamenanie ==

{{Vyznamenanie|kod=7010|text=Ďakujem za tvoju pomoc pri mojich dotazoch|podpis=[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:26, 4. máj 2026 (UTC)}}

== Otázka od [[User:Safíček|Safíček]] (20:53, 6. máj 2026) ==

Ahoj prepáč, že ruším ale neviem si dať rady s jednym redaktorom. Skúšal som už všetko ale stále mi pridáva na diskusnú stránku nepravdivý Hoax. Ak by si sa na to mohol pozrieť Ďakujem. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:53, 6. máj 2026 (UTC)

:@[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:56, 6. máj 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Zdravím, diskusia bola medzičasom zmazaná, no každopádne by som to nejako extra neriešil. Vždy je dobre si zachovať na Wiki čistú hlavu a snažiť sa byť pokojný. Každopádne Wiki je prevažne o tvorení a nie o hádaní sa či bojovaní s niekým. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:35, 7. máj 2026 (UTC)
:::Áno snažil som sa o to. Ale nedal si povedať. @[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:00, 8. máj 2026 (UTC)

== Otázka od [[User:SjuKay|SjuKay]] (07:52, 14. máj 2026) ==

zdravím, vytvorila som včera článok na tému Ota Plávková, vy ste ho vylepšili, vyzerá dobre, ale stále sa nezobrazuje vo vyhľadávači - viete mi povedať prečo? --[[Redaktor:SjuKay|SjuKay]] ([[Diskusia s redaktorom:SjuKay|diskusia]]) 07:52, 14. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>cqtv6alc7lr2xafcogbqj2nb2u3o68t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>R18</title>
    <ns>0</ns>
    <id>689055</id>
    <revision>
      <id>8213400</id>
      <parentid>7972321</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T22:18:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213400</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14346" sha1="i5mv082gfffwvh3afwvrtljpptt7hqs" xml:space="preserve">{{Infobox Lietadlo
|názov             = R18
|obrázok           = Súbor:Drone R18, Ukraine.jpg
|text              = Dron R18 na výstave v [[Kyjev]]e, 2022
|typ               = [[bezpilotné lietadlo]]
|výrobca           = 
|konštruktér       = [[File:Шеврон громадської організації &quot;Аеророзвідка&quot;.png|20px|]] [[Aerorozvidka]]
|prvý let          = 2017
|zavedený          = 
|vyradený          = 
|charakter         = v prevádzke
|hlavný používateľ = [[Ozbrojené sily Ukrajiny]]
|viac používateľov = 
|výroba            = 2019 - súčasnosť
|vyrobených kusov  = 
|cena za kus       = cca $ 45 000 [[Americký dolár|USD]] (za komplex)
|varianty          = 
}}

'''R18''' ('''R-18''') je [[Ukrajina|ukrajinský]] [[Bezpilotné lietadlo|bezpilotný letecký dron]] určený na útoky s muníciou na nepriateľské ciele. Bol vyvinutý ukrajinskou organizáciou „[[Aerorozvidka]]“. Používa sa bezpečnostnými a obrannými silami Ukrajiny v [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojne, ktorá trvá od roku 2014]].

== História ==
V roku 2016 „[[Aerorozvidka]]“ odštartovala program vývoja prvých prototypov vlastných [[Bezpilotné lietadlo|bezpilotných lietadiel]]. V roku 2019 bol model plne otestovaný a použitý počas špeciálnej operácie v zóne ATO. Do 24. februára 2022 bolo vyrobených asi 50 kusov oktokopterov s označením R18.&lt;ref name=&quot;ShoTam_22.06.2022&quot;&gt;({{ukr}}) [https://shotam.info/nekhay-hyne-zalizo-a-ne-nashi-liudy-yak-ukrainska-aerorozvidka-peremahaie-okupantiv-u-viyni-droniv/ «Нехай гине залізо, а не наші люди». Як українська Аеророзвідка перемагає окупантів у «війні дронів»]. ШоТам. 22. Juni 2022&lt;/ref&gt;

== Účel ==
R18 je dron, ktorý má vojenský a civilný účel. Oktokopter môže byť použitý ako prostriedok na sledovanie a vyhľadávanie, doručovanie nákladu alebo na spôsobovanie škôd. Od roku 2022  je práve funkcia spôsobovania škôd v „Aerorozvidke“ považovaná za najrelevantnejšiu. Mnohé iné drony s kamerami môžu zbierať informácie&lt;ref name=&quot;ShoTam_22.06.2022&quot;/&gt;, ale R18 je určený na ničenie nepriateľskej techniky, malých opevnení a skladov s muníciou.&lt;ref name=&quot;DW_14.07.2022 &quot;/&gt;

== Použitie ==
[[File:Drone R18, details, Ukraine.jpg|thumb|Poškodené časti R18 v dôsledku nepriateľskej streľby, 2022]]
Bojové použitie R18 sa začalo v roku 2019 — počas [[Rusko-ukrajinská vojna|rusko-ukrajinskej vojny]].&lt;ref name=&quot;STB_10.07.2022&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Fakty_10.07.2022&quot;&gt;({{ukr}}) [https://fakty.com.ua/ua/ukraine/20220710-oktokopter-r18-yak-ukrayinskyj-dron-dopomagaye-znyshhuvaty-vorogiv-na-fronti/ Октокоптер R18: як український дрон допомагає знищувати ворогів на фронті]. Fakty, ICTV. 10.07.2022&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;DS_16.11.2021&quot;&gt;({{ukr}}) [https://www.dsnews.ua/ukr/politics/pomoshchniki-bayraktarov-kak-rabotayut-na-donbasse-nashi-drony-skyfist-i-r18-16112021-442799 Помічники «Байракторів». Як працюють на Донбасі наші дрони Skyfist та R18]. Ділова столиця. 16.11.2021&lt;/ref&gt; Príslušníci Ozbrojených síl Ukrajiny pracujú s oktokopterom najmä v noci, pričom využívajú taktiku Síl pre špeciálne operácie Ozbrojených síl Ukrajiny. Cieľom útokov sú väčšinou nepriateľské delá, tanky, obrnené vozidlá a nákladné autá.&lt;ref name=&quot;mil.in.ua_15.04.2022_en&quot;&gt;({{eng}}) [https://mil.in.ua/en/news/aerorozvidka-demonstrated-how-they-are-destroying-the-tanks-with-the-help-of-r18-drones/ “Aerorozvidka” demonstrated how they are destroying the tanks with the help of R18 drones]. mil.in.ua. 15.04.2022&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;mil.in.ua_11.05.2022_en&quot;&gt;({{eng}}) [https://mil.in.ua/en/news/fighters-of-aerorozvidka-detachment-destroyed-the-russian-t-90-vladimir-tank/ Fighters of “Aerorozvidka” detachment destroyed the Russian Т-90 “Vladimir” tank]. mil.in.ua. 11.05.2022&lt;/ref&gt; Vďaka termovízii dronu a používaniu ľahkých vozidiel, najmä bicyklov na priblíženie sa k nepriateľovi, sú útoky R18 nepredvídateľné a efektívne.&lt;ref name=&quot;DW_14.07.2022 &quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Mezha_26.04.2022_en&quot;/&gt;

V prvý deň [[Ruská invázia na Ukrajinu|rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, 24. februára 2022]], pripravila jedna z bojových jednotiek techniku a presunula sa do oblasti letiska v Gostomeli. Zástupcovia [[Aerorozvidka|„Aerorozvidky“]] začali komunikovať s účastníkmi bojov a prvú noc bol použitý dron R18, ktorý spôsobil na letisku škody ruským parašutistom.&lt;ref name=&quot;ShoTam_22.06.2022&quot;/&gt;

Od júla 2022 pracuje na fronte rusko-ukrajinskej vojny 20 posádok dronov R18, ktoré zneškodnili viac ako 100 jednotiek nepriateľskej techniky.&lt;ref name=&quot;DW_14.07.2022 &quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Espreso_12.07.2022&quot;&gt;[https://www.youtube.com/watch?v=g6aTZ9gRwrQ Конкурент турецького Bayraktar — український Октокоптер R18] (video). Espreso TV. 12.07.2022&lt;/ref&gt; V júni „Aerorozvidka“ zaznamenala používanie dronu R18 Hlavným riaditeľstvom spravodajstva, Silami pre špeciálne operácie Ozbrojených síl Ukrajiny a ďalšími štruktúrami Ministerstva obrany ako napríklad Národnou strážou, Bezpečnostnými službami Ukrajiny a ďalšími jednotkami Bezpečnostných a obranných síl Ukrajiny.&lt;ref name=&quot;NTA_16.06.2022&quot;&gt;({{ukr}}) [https://www.nta.ua/znajshov-pidletiv-i-vlupyv-najkrashhi-operacziyi-udarnogo-drona-r18-za-4-misyaczi-video/ Знайшов, підлетів і влупив. Найкращі операції ударного дрона R18 за 4 місяці. Відео]. NTA. 16.06.2022&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;UNIAN_16.06.2022&quot;/&gt;

== Charakteristika ==
R18 je viacrotorový typ bezpilotného lietadla. Je to oktokopter, teda multikopter s 8 vrtuľami a 8 motormi. Tento počet motorov zaručuje väčšiu spoľahlivosť. Dron má vertikálny vzlet a pristátie. Pri výrobe dronu sa používajú ukrajinské a importované komponenty.&lt;ref name=&quot;ShoTam_22.06.2022&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Fokus_02.08.2022&quot;&gt;({{ukr}}) [https://focus.ua/uk/digital/523534-ukrainskiy-boevoy-oktokopter-r18-porazil-tank-vs-rf-video Український бойовий октокоптер R18 уразив танк ЗС РФ (відео)]. Fokus. 02.08.2022&lt;/ref&gt;
 
=== Výzbroj ===
Na použitie dronu R18 ako bombardéra sa používajú [[Sovietsky zväz|sovietske]] kumulatívne protitankové granáty RKG-3 alebo bomby RKG-1600 vytvorené zbrojármi závodu Mayak (hmotnosť jedného je 1,6 kg).&lt;ref name=&quot;DS_16.11.2021&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;RadioLiberty_05.09.2022&quot;&gt;({{eng}}) [https://www.rferl.org/a/ukraine-cheap-grenades-expensive-tanks/31835434.html How Ukraine Uses Obsolete Soviet Grenades To Destroy Russian Tanks From Above]. [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Slobodná Európa]]. 05.09.2022&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;19FortyFive_23.06.2022&quot;&gt;({{eng}}) [https://www.19fortyfive.com/2022/06/watch-ukraine-used-drones-to-drop-bombs-on-36-different-tanks/ Watch: Ukraine Used Drones to Drop Bombs on 36 Different Tanks]. Brent M. Eastwood, 19FortyFive. 23.06.2022&lt;/ref&gt; Dron je schopný zneškodniť ľahko obrnený objekt útokom zhora. Presnosť zásahu RKG-1600 je jeden meter štvorcový z výšky 300 metrov.&lt;ref name=&quot;mil.in.ua_11.11.2021&quot;&gt;({{ukr}}) [https://mil.in.ua/uk/news/aerorozvidka-rozkryla-udary-z-bpla-po-ob-yektah-okupantiv/ Аеророзвідка розкрила удари з БПЛА по об’єктах окупантів]. mil.in.ua. 11.11.2021&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;DefenseExpress_09.01.2021&quot;&gt;({{ukr}}) [https://defence-ua.com/news/novi_ukrajinski_bojepripasi_dlja_bpla_zavod_majak_rozkriv_detali_foto-2549.html Нові українські боєприпаси для БПЛА: Завод «Маяк» розкрив деталі (фото)]. Defense Express. 09.01.2021&lt;/ref&gt; R18 je schopný niesť tri kusy takejto munície.&lt;ref name=&quot;STB_10.07.2022&quot;&gt;({{ukr}}) [https://vikna.tv/video/lifestyle/ukrayinskyj-kopter-r-18-harakterystyky-ta-osoblyvosti/ Українська аеророзвідка тестує новий вітчизняний октокоптер R-18 — можливості та особливості]. STB. 10.07.2022&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;UNIAN_16.06.2022&quot;&gt;({{ukr}}) [https://www.unian.ua/war/viyskovi-pokazali-kadri-efektivnoji-roboti-boyovogo-drona-r18-po-tehnici-okupantiv-video-novini-vtorgnennya-rosiji-v-ukrajinu-11868549.html Військові показали кадри ефективної роботи бойового дрона R18 по техніці окупантів (відео)]. UNIAN. 16.06.2022&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Mezha_26.04.2022_en&quot;&gt;[https://mezha.media/en/2022/04/26/r18-octocopter-from-aerorozvidka-ukrainian-drone-destroying-the-enemy/ R18 octocopter from Aerorozvidka – Ukrainian drone destroying the enemy]. Межа. 26.04.2022&lt;/ref&gt; Dokáže absolvovať až 40 bojových letov bez potreby ďalšej údržby alebo opravy.&lt;ref name=&quot;DW_14.07.2022 &quot;&gt;({{ukr}}) [https://www.dw.com/uk/armiia-droniv-yak-ukraina-zbyraietsia-ozbroity-viisko-bezpilotnykamy/a-62468947 «Армія дронів»: як Україна збирається озброїти військо безпілотниками]. Deutsche Welle. 14.07.2022&lt;/ref&gt;

=== Iné vlastnosti ===
[[File:Aerorozvidka, R18 drone (1).jpg|thumb|Pristátie dronu R18 na cvičisku „Širokij Lan“ po testovaní, 2020]]
* komplexný čas nasadenia — až 15 minút;&lt;ref name=&quot;STB_10.07.2022&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Fakty_10.07.2022&quot;/&gt;
* vybavenie termokamerou — áno;&lt;ref name=&quot;DW_14.07.2022 &quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Mezha_26.04.2022_en&quot;/&gt;
* počet úchytov na strely — 3 ks;&lt;ref name=&quot;Fakty_10.07.2022&quot;/&gt;
* celková hmotnosť — 17 kg;&lt;ref name=&quot;Tokar.ua_30.07.2022&quot;&gt;({{ukr}}) [https://www.youtube.com/watch?v=HfCnyWZR_qA Війна дронів. Безпілотники рятують Україну?] (video). Tokar.ua. 30.07.2022&lt;/ref&gt;
** hmotnosť bez batérií – 6,45 kg;&lt;ref name=&quot;Tokar.ua_30.07.2022&quot;/&gt;
** hmotnosť páru batérií – 5,55 kg;&lt;ref name=&quot;Tokar.ua_30.07.2022&quot;/&gt;
** hmotnosť termovíznej suspenzie — 490 g;&lt;ref name=&quot;Tokar.ua_30.07.2022&quot;/&gt;
** úžitková nosnosť — až 5 kg;&lt;ref name=&quot;STB_10.07.2022&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Fakty_10.07.2022&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;UNIAN_16.06.2022&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Fokus_02.08.2022&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Fokus_27.07.2022&quot;&gt;({{ukr}}) [https://focus.ua/uk/digital/523534-ukrainskiy-boevoy-oktokopter-r18-porazil-tank-vs-rf-video Український бойовий октокоптер R18 уразив танк ЗС РФ (відео)]. Fokus. 27.07.2022&lt;/ref&gt;
* výška pádu munície — až 300 m;&lt;ref name=&quot;Espreso_12.07.2022&quot;/&gt; / od 100 do 300 m;&lt;ref name=&quot;Fakty_10.07.2022&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Fokus_02.08.2022&quot;/&gt;
* rýchlosť — 12 m/s;&lt;ref name=&quot;Tokar.ua_30.07.2022&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;R18_poster&quot;&gt;[[:File:R18 drone characteristic.jpg]]. [[Aerorozvidka]]. 27.05.2022&lt;/ref&gt;
* vertikálna rýchlosť — 2,5 m/s;&lt;ref name=&quot;Tokar.ua_30.07.2022&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;R18_poster&quot;/&gt;
* odolnosť voči vetru — 10 m/s;&lt;ref name=&quot;Tokar.ua_30.07.2022&quot;/&gt;
* využitie vzhľadom k vonkajšej teplote — od -15 do +35 °C;&lt;ref name=&quot;Tokar.ua_30.07.2022&quot;/&gt;
* akčný rádius — 5 km;&lt;ref name=&quot;Espreso_12.07.2022&quot;/&gt;
* dĺžka doletu — 20 km;&lt;ref name=&quot;Tokar.ua_30.07.2022&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;R18_poster&quot;/&gt;
* trvanie letu – 45 minút;&lt;ref name=&quot;Tokar.ua_30.07.2022&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;R18_poster&quot;/&gt;
* celkové (prepravné) rozmery — 1200x1200x400 mm;&lt;ref name=&quot;R18_poster&quot;/&gt;
* typ batérie — Li-ion 6s 24v 32500mAh x 2.&lt;ref name=&quot;R18_poster&quot;/&gt;

== Výcvik ==
Výcvik jedného pilota dronu R18 trvá dva týždne až mesiac.&lt;ref name=&quot;DW_14.07.2022 &quot;/&gt;

== Testovanie ==
[[File:Aerorozvidka, R18 drone, RKG-1600.jpg|thumb|Testovanie R18 na cvičisku „Širokij Lan“, 2020]]
Od konca novembra do začiatku decembra 2020 prebehli skúšky zhadzovania novej cvičnej a simulačnej munície RKG-1600 z oktokopteru R18 počas veliteľsko-štábnych cvičení na základni 235. medzidruhového výcvikového strediska vojenských jednotiek a formácií (cvičisko „Širokij Lan“).&lt;ref name=&quot;DefenseExpress_09.01.2021&quot;/&gt; Je potrebné poznamenať, že to bolo prvýkrát, kedy bol útočný dron „Aerorozvidky“ zaradený do kombinovaného bojového výcvikového programu. Počas testovania operátori dronov úspešne zasiahli všetky ciele.&lt;ref name=&quot;DefenseExpress_06.01.2021&quot;&gt;({{ukr}}) [https://defence-ua.com/news/zavod_majak_ta_aerorozvidka_viprobuvali_udarnij_dron_na_navchannjah_zsu_foto-2536.html Завод «Маяк» та «Аеророзвідка» випробували ударний дрон на навчаннях ЗСУ (фото)]. Defense Express. 06.01.2021&lt;/ref&gt;

== Financovanie ==
V „Aerorozvidke“ zbierajú prostriedky na výrobu R18 z darov.&lt;ref name=&quot;DW_14.07.2022 &quot;/&gt;

== Odporúčanie ==
Podľa „Aerorozvidky“  sa použitie oktokopterov R18 na fronte rusko-ukrajinskej vojny trvajúcej od roku 2014, vyznačuje vysokou návratnosťou. Je potrebné poznamenať, že pomocou relatívne lacného vybavenia je možné spôsobiť nepriateľovi veľké straty:&lt;ref name=&quot;AIN.UA_28.07.2022_en&quot;&gt;({{eng}}) [https://ain.capital/2022/08/01/aerorozvidka/ “One dollar invested in drones causes $1,000 in loses for the enemy”: how Ukraine’s Aerorozvidka works]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}. AIN.UA. 28.07.2022&lt;/ref&gt;
{{Citát|„Vypočítali sme, že 1 dolár investovaný do výroby dronu R18 spôsobí nepriateľovi škodu 1 000 dolárov. Ak dron zasiahne vozidlo ako tank, vyplatí sa už pri jednom úspešnom útoku. Koniec koncov, zničené zariadenia majú hodnotu miliónov a zariadenia, s ktorými pracujeme my, majú hodnotu desiatok či stoviek tisíc.“}}

== Referencie ==
{{referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=R18}}

== Externé odkazy ==
* O drone R18 ([https://aerorozvidka.xyz/uk/r18/ укр.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221008204041/https://aerorozvidka.xyz/uk/r18/ |date=2022-10-08 }}, [https://aerorozvidka.xyz/r18/ eng.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221008204039/https://aerorozvidka.xyz/r18/ |date=2022-10-08 }}) na stránke vývojára.

[[Kategória:Bezpilotné vojenské lietadlá]]
[[Kategória:Letecká doprava na Ukrajine]]</text>
      <sha1>i5mv082gfffwvh3afwvrtljpptt7hqs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Banícke povstanie 1525 – 1526</title>
    <ns>0</ns>
    <id>696323</id>
    <revision>
      <id>8213505</id>
      <parentid>8208027</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:01:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Armin</username>
        <id>11665</id>
      </contributor>
      <comment>/* Literatúra */ doplnená</comment>
      <origin>8213505</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5966" sha1="58k4dtqpacy2yrerlg7x506wkud3fzv" xml:space="preserve">'''Banícke povstanie 1525 – 1526''' bolo najväčšie sociálno-politické hnutie baníkov na Slovensku v období [[Feudalizmus|feudalizmu]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Encyklopedický ústav|meno=Slovenskej akadémie vied|titul=Encyklopédia Slovenska, I. Zväzok|vydanie=1|vydavateľ=Veda, vydavateľstvo SAV|miesto=Bratislava|rok=1977|strany=114-115}}&lt;/ref&gt; Zadržiavanie miezd a rastúca drahota boli hlavné dôvody baníckej vzbury v stredoslovenskej banskej oblasti.

== Vývoj a situácia pred povstaním ==
V roku 1523 začali ťažiari baníkov vyplácať v nehodnotnej medenej minci. K drahote pribudol problém zásobovania a podpory v chorobe. Občas faktori najväčšieho mediarskeho podniku v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] [[Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť|Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti]] vyplácali dukáty. Šľachta na sneme zaútočila proti Thurzovcom a Fuggerovcom na začiatku mája 1525 a v júni v mene panovníka došlo ku konfiškácii ich majetku. Medzitým ozbrojení baníci [[16. máj]]a [[1525]] v Banskej Bystrici demonštrovali za zvýšenie miezd. Baníci a mestská chudoba v [[Kremnica|Kremnici]], [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] a [[Hodruša|Hodruši]] boli tiež v pohybe. Protesty baníkov a demonštrácie so zastavením prevádzky pokračovali celé leto, ale ťažiari a kupci na požiadavky nepristúpili. Na jeseň 1525 si baníci troch hlavných stredoslovenských slobodných kráľovských banských miest (Banskej Štiavnice, Kremnice a Banskej Bystrice) založili Banícky zväz so strediskom v [[Špania Dolina|Španej Doline]]. Dovtedy roztrieštené banícke zoskupenia spájal, vystupoval proti zdražovaniu a zastal sa väznených reformných kazateľov. Banícky zväz pripravil na koniec februára 1526 ozbrojené povstanie.

== Vypuknutie povstania ==
Baníci vyzbrojení ručnicami a kopijami [[24. február]]a [[1526]] vtrhli do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Obsadili budovy banskej komory, zajali a uväznili komorského grófa Bernarda Beheima. Rabovali domy bohatých kupcov, zmocnili sa medi, za ktorú im banská komora dlhovala mzdu. Bohatí mešťania sa uchýlili do zámku a zámockého kostola, ktoré sa baníkom nepodarilo obsadiť. Baníci deväť dní ovládali mesto a ustúpili až pred ozbrojencami zemepánov.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kováč|meno=Dušan a kol|titul=Kronika Slovenska, I. Zväzok Od najstarších čias do konca 19. storočia|vydanie=1|vydavateľ=Fortuna Print a ADOX|miesto=Bratislava|rok=1998|strany=216}}&lt;/ref&gt; Kráľovskí komisári palatín Štefan Verbőci a novohradský župan Gašpar Raškai na potlačenie povstania vyniesli nad účastníkmi kruté rozsudky – konfiškáciu všetkého majetku a odsúdenie vodcov na stratu života. Pre baníkov vydali zákaz nosiť zbrane a konať schôdzky. Požadovali od baníkov zrieknutie sa „luterskej herézy“ a dodržiavanie poslušnosti vrchnosti a katolíckej cirkvi. Banícky zväz sa napriek týmto odstrašujúcim opatreniam radikalizoval a pripravoval ďalšie ozbrojené vystúpenie. K vlne odporu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] sa mali pripojiť aj baníci z [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]], [[Kremnica|Kremnice]] a [[Hodruša-Hámre|Hodruše]]. V piatok 3. augusta 1526 baníci v noci udreli na Banskú Bystricu s heslom „Vyhubiť moc pánov“ a podpálili niekoľko domov kupcov. Po troch dňoch baníci z mesta ustúpili do hôr, aby sa vyhli otvorenému boju s vojenskou presilou privolanou mešťanmi.

== Následky povstania ==
Kráľovským dvorom poverený udalosti vyšetriť a rebelov potrestať bol kráľovský personál (zástupca) Mikuláš Turóci. Ten vydal zatykač na 46 podnecovateľov a vodcov ozbrojeného vystúpenia baníkov už [[10. august]]a [[1526]]. 19. augusta 1526 boli všetci proskribovaní na smrť. Mnohí povstalci utiekli na Moravu a ďalší našli úkryt v baníckych a drevorubačských osadách. Na jeseň 1526 dala mestská vrchnosť v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] popraviť 5 väzňov. Prenasledovanie rebelov a popravy pokračovali niekoľko rokov. Banícky zväz sa po potlačení povstania rozpadol.

== Banícke povstanie na filmovom plátne ==
Téma baníckeho povstania z rokov 1525{{--}}1526 je námetom štvordielnej historickej fresky ''Na baňu klopajú'' z roku [[1981]], režiséra [[Andrej Lettrich|Andreja Lettricha]]. Scenár k filmu robil [[Ľudovít Filan|Ľudovit Filan]], hudbu [[Svetozár Stračina]]. Kameru mal na starosti [[Tibor Biath]].

==Referencie==
&lt;references /&gt;

==Literatúra==
* MALINIAK, Pavol: K organizácii a vojenským aspektom povstania baníkov v Banskej Bystrici v rokoch 1525 – 1526. In: ''Vojenská história'', roč. 29, 2025, č. 4, s. 7 – 24. 
* [[Peter Ratkoš|RATKOŠ, Peter]]: ''Dokumenty k baníckemu povstaniu na Slovensku (1525-1526).'' Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1957. 559 s. + 6 s. obrazových príloh.
* [[Peter Ratkoš|RATKOŠ, Peter]]: ''Povstanie baníkov na Slovensku roku 1525-1526.'' Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1963. 340 s.

==Externé odkazy==
* [https://www.bystricoviny.sk/historia-2/foto-banskobystricky-biskup-vysvatil-v-spanej-doline-kaplnku-pamatnik-obetiam-banickeho-povstania/ Bystrický biskup vysvätil v Španej Doline kaplnku – pamätník obetiam baníckeho povstania]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [https://mybystrica.sme.sk/c/20203226/chceli-iba-spravodlivu-odmenu-cakalo-ich-popravisko Chceli iba spravodlivú odmenu, čakalo ich popravisko]
* [https://slovenskycestovatel.sk/item/pamatnik-obetiam-banickeho-povstania Pamätník obetiam baníckeho povstania]

[[Kategória:Dejiny Uhorska]]
[[Kategória:Dejiny Banskej Bystrice]]
[[Kategória:Udalosti na Slovensku]]
[[Kategória:Baníctvo na Slovensku]]
[[Kategória:Banícke povstania]]
[[Kategória:1525]]
[[Kategória:1526]]</text>
      <sha1>58k4dtqpacy2yrerlg7x506wkud3fzv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rob Edwards (futbalista, 1982)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>699730</id>
    <revision>
      <id>8213465</id>
      <parentid>8022636</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:13:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213465</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14489" sha1="boxf4iyeywcc5tgbfoch39m573d6szk" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista|meno=Rob Edwards|foto=RobEdwards.png|popis=Rob Edwards v máji 2023|celé meno=Robert Owen Edwards|dátum narodenia={{Dnv|1982|12|25}}|miesto narodenia=[[Telford]]|štát=[[Anglicko]]|výška=1,85 m|pozícia=Stopér|súčasný klub=[[Luton Town F.C.|Luton Town]] (tréner)|mládežnícke kluby=[[Aston Villa FC|Aston Villa]]|mládežnícke roky=-1999|kluby=[[Aston Villa FC|Aston Villa]]&lt;br/&gt;→[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] (hosť.)&lt;br/&gt;→[[Derby County F.C.|Derby County]] (hosť.)&lt;br/&gt;[[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]]&lt;br/&gt;[[Blackpool FC|Blackpool]]&lt;br/&gt;→[[Norwich City FC|Norwich City]] (hosť.)&lt;br/&gt;[[Barnsley FC|Barnsley]]&lt;br/&gt;→[[Fleetwood Town F.C.|Fleetwood Town]] (hosť.)&lt;br/&gt;→[[Shrewsbury Town FC|Shrewsbury Town]] (hosť.)|roky=1999-2004&lt;br/&gt;2003&lt;br/&gt;2004&lt;br/&gt;2004-2008&lt;br/&gt;2008-2011&lt;br/&gt;2011&lt;br/&gt;2011-2013&lt;br/&gt;2012&lt;br/&gt;2013|zápasy(góly)={{0}}{{0}}8 (0)&lt;br/&gt;{{0}}{{0}}7 (1)&lt;br/&gt;{{0}}11 (1)&lt;br/&gt;100 (1)&lt;br/&gt;{{0}}59 (2)&lt;br/&gt;{{0}}{{0}}3 (0)&lt;br/&gt;{{0}}17 (0)&lt;br/&gt;{{0}}{{0}}4 (0)&lt;br/&gt;{{0}}{{0}}4 (0)|národné mužstvo={{Minivlajka|Wales}} [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]]|reprezentačné roky=2003-2006|rep zápasy(góly)={{0}}15 (0)|trénerské roky=2016&lt;br/&gt;2017-2018&lt;br/&gt;2020-2021&lt;br/&gt;2021-2022&lt;br/&gt;2022&lt;br/&gt;2022-|trénerské kluby=[[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]] (dočasne)&lt;br/&gt;[[AFC Telford United|AFC Telford United]]&lt;br/&gt; [[Anglické národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Anglicko U16]]&lt;br/&gt;[[Forest Green Rovers]]&lt;br/&gt;[[Watford FC|Watford]]&lt;br/&gt;[[Luton Town F.C.|Luton Town]]}}

'''Robert Owen Edwards''' (* [[25. december]] [[1982]], [[Telford]], [[Anglicko]]) je profesionálny [[futbal]]ový tréner a bývalý hráč, ktorý hral ako [[Obranca (futbal)|stopér]]. V súčasnosti je trénerom klubu [[Luton Town F.C.|Luton Town]], ktorý pôsobí v [[FA Premier League|Premier League]].

Edwards začal svoju kariéru v [[Aston Villa FC|Aston Ville]] a debutoval medzi seniormi v [[FA Premier League|Premier League]]. Následne v roku 2004 prestúpil do [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhamptonu Wanderers]] v susedstve Midlands, kde strávil štyri sezóny v [[EFL Championship|Championship]]. Pomohol [[Blackpool FC|Blackpoolu]] aj [[Norwich City FC|Norwichu]] k postupu do [[FA Premier League|Premier League]] a v roku 2013 hral za [[Barnsley FC|Barnsley]] v Championship, ale z klubu pre zranenie odišiel. Hral medzinárodný futbal za Wales, debutoval v roku 2004 a vyhral celkovo 15 zápasov. Jeho otec tiež hral za Wales na úrovni U18.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rob Edwards . . . The Forgotten Man Of Welsh Football Now Making Rivals Envious At Forest Green|url=https://www.dai-sport.com/rob-edwards-the-forgotten-man-of-welsh-football-now-making-rivals-envious-at-forest-green/|vydavateľ=Dai Sport|dátum vydania=2022-04-11|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=en-GB|meno=Graham|priezvisko=Thomas|url archívu=https://web.archive.org/web/20231024153712/https://www.dai-sport.com/rob-edwards-the-forgotten-man-of-welsh-football-now-making-rivals-envious-at-forest-green/|dátum archivácie=2023-10-24}}&lt;/ref&gt;

Edwards riadil akadémiu Wolves a dočasne pôsobil v prvom tíme. Následne sa ujal trénovania [[AFC Telford United]] a anglického tímu do 16 rokov. Následne trénoval [[FC Forest Green Rovers|Forest Green Rovers]] a doviedol ich k postupu do vyššej ligy keď s nimi v sezóne 2021/2022 vyhral [[EFL League Two]]. Watford vymenoval Edwardsa za trénera v máji 2022, ale o štyri mesiace neskôr v septembri bol prepustený.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Watford sack Rob Edwards as manager and appoint Slaven Bilic to replace him|url=https://www.theguardian.com/football/2022/sep/26/watford-sack-rob-edwards-as-manager-and-appoint-slaven-bilic-to-replace-him|periodikum=The Guardian|dátum=2022-09-26|dátum prístupu=2023-07-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jacob|priezvisko=Steinberg}}&lt;/ref&gt; Do [[Luton Town F.C.|Luton Town]] sa pripojil neskôr v tom istom roku a priviedol klub k postupu do Premier League cez play-off.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Coventry 1-1 Luton Town AET: Hatters win Championship play-off final 6-5 on penalties to reach Premier League|url=https://www.skysports.com/football/news/11688/12886734/coventry-1-1-luton-town-aet-hatters-win-6-5-on-penalties-to-reach-premier-league|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Trénerská kariéra ==

=== Začiatky ===
11. októbra 2013 Edwards vo veku 30 rokov oznámil odchod z profesionálneho futbalu. Stal sa trénerom [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolves]] do 18 rokov a jeho prvú sezónu vo vedení (2014/2015) považovali miestne noviny ''Express &amp; Star'' za veľmi úspešnú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rob Edwards excelling as a coach at Wolves|url=https://www.expressandstar.com/sport/wolverhampton-wanderers-fc/2015/06/03/rob-edwards-excelling-as-a-coach-at-wolves/|vydavateľ=www.expressandstar.com|dátum vydania=2016-11-07|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230528204304/https://www.expressandstar.com/sport/wolverhampton-wanderers-fc/2015/06/03/rob-edwards-excelling-as-a-coach-at-wolves/|dátum archivácie=2023-05-28}}&lt;/ref&gt; Následne bol povýšený, a pomáhal hlavnému trénerovi seniorov [[Kenny Jackett|Kennymu Jackettovi]] na posledné dva mesiace sezóny. Následne sa v lete 2015 stal asistentom trénera na plný úväzok.

25. októbra 2016 bol Edwards vymenovaný za dočasného hlavného trénera Wolves po prepustení Waltera Zengu. Mal na starosti dva zápasy – remízu 1:1 proti [[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]], po ktorej nasledovala porážka 2:3 proti Derby. Následne bol do funkcie hlavného trénera vymenovaný Paul Lambert. Edwards ostal v klube v úlohe asistenta trénera prvého tímu až do konca sezóny. Následne z klubu spoločne s Lambertom odišiel.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wolves and Paul Lambert part company|url=https://www.espn.com.au/football/story/_/id/37523428/wolves-paul-lambert-part-company-seven-months|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2017-05-30|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

28. júna 2017 bol Edwards vymenovaný za nového trénera svojho rodného klubu AFC Telford United.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=All change at AFC Telford United as Rob Edwards appointed manager and chairman quits|url=https://www.thenonleaguefootballpaper.com/conference-premier/19590/all-change-at-afc-telford-united-as-rob-edwards-appointed-manager-and-chairman-quits/|dátum vydania=2017-06-29|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=en-US|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; The Bucks skončili na 14. mieste v National League Sever, 10 bodov mimo play-off. Edwards odišiel po vzájomnej dohode na konci sezóny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manager Edwards Parts Company With AFC Telford United - The Vanarama National League|url=https://www.thenationalleague.org.uk/manager-edwards-parts-company-with-afc-telford-uni-50298|vydavateľ=www.thenationalleague.org.uk|dátum vydania=2018-05-04|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

20. júla 2018 bol Edwards vymenovaný za hlavného trénera Wolverhampton Wanderers U23.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Edwards To Lead Under 23s {{!}} Under-21 {{!}} News|url=https://www.wolves.co.uk/news/under-21/20180619-edwards-to-lead-under-23s/|vydavateľ=Wolverhampton Wanderers FC|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Vo svojej prvej sezóne vo vedení ich po prvý raz v histórii priviedol k postupu do Premier League 2 Division 1, najvyššej úrovne mládežníckeho futbalu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Under-23s confirmed as league champions {{!}} Under-21 {{!}} News|url=https://www.wolves.co.uk/news/under-21/20190429-under-23s-confirmed-as-league-champions/|vydavateľ=Wolverhampton Wanderers FC|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

V októbri 2019 Edwards opustil Wolves, aby prevzal „prestížnu úlohu“ v anglickom futbalovom zväze, kde pracoval ako tréner anglickej reprezentácie do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Cite news|title=Rob Edwards leaves Wolves to take up FA role|work=[[Express and Star]]|date=2 October 2019|url=https://www.expressandstar.com/sport/football/wolverhampton-wanderers-fc/2019/10/02/rob-edwards-leaves-wolves-to-take-up-fa-role/|accessdate=11 February 2020}}&lt;/ref&gt; 24. septembra 2020 bol vymenovaný za hlavného trénera anglickej reprezentácie do 16 rokov.

=== Forest Green Rovers ===
27. mája 2021 bol Edwards vymenovaný za hlavného trénera [[FC Forest Green Rovers|Forest Green Rovers]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rob Edwards named Forest Green Rovers Head Coach|url=https://www.fgr.co.uk/news/rob-edwards-named-forest-green-rovers-head-coach|vydavateľ=www.fgr.co.uk|dátum prístupu=2023-07-18}}&lt;/ref&gt; Po štyroch víťazstvách v prvých piatich zápasoch získal ocenenie tréner mesiaca august v EFL League Two.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Edwards and Stevens scoop league accolades|url=https://www.fgr.co.uk/news/edwards-and-stevens-scoop-league-accolades|vydavateľ=www.fgr.co.uk|dátum prístupu=2023-07-18}}&lt;/ref&gt; Cenu získal druhýkrát v novembri po troch víťazstvách v troch zápasoch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sky Bet EFL Manager and Player of the Month: November winners!|url=https://www.efl.com/news/2021/december/sky-bet-efl-manager-and-player-of-the-month-november-winners/|vydavateľ=www.efl.com|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=en-gb}}&lt;/ref&gt;

Edwards následne v januári 2022 po tretíkrát získal ocenenie trénera mesiaca po tom, ako získal 14 bodov zo šiestich zápasov, vrátane výhry 4:0 vonku proti druhým v tabuľke Tranmere Rovers, čím sa posunul s náskokom desiatich bodov na čelo ligy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=January's Sky Bet EFL Manager and Player of the Month winners!|url=https://www.efl.com/news/2022/february/januarys-sky-bet-efl-manager-and-player-of-the-month-winners/|vydavateľ=www.efl.com|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=en-gb}}&lt;/ref&gt; 23. apríla Forest Green remizoval na ihrisku Bristol Rovers 0:0, a to znamenalo, že po prvýkrát v histórií klub postúpil do [[EFL League One|League One]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Forest Green promoted to League One for first time|url=https://www.bbc.com/sport/football/61124970|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Nasledujúci deň bol Edwards vymenovaný za trénera sezóny 2021/2022 [[EFL League Two]] na slávnostnom odovzdávaní cien ligy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Football Manager EFL Team of the Season line-ups announced|url=https://www.efl.com/news/2022/april/football-manager-efl-team-of-the-season-line-ups-announced/|vydavateľ=www.efl.com|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=en-gb}}&lt;/ref&gt; 11. mája opustil klub po tom ako sa dohodol na prestupe s [[Watford FC|Watfordom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FGR confirms the departure of Head Coach Rob Edwards|url=https://www.fgr.co.uk/news/fgr-confirms-the-departure-of-head-coach-rob-edwards|vydavateľ=www.fgr.co.uk|dátum prístupu=2023-07-18}}&lt;/ref&gt;

=== Watford ===
11. mája 2022 bol Edwards vymenovaný za nového hlavného trénera [[Watford FC|Watfordu]], ktorý na konci sezóny 2021/22 prevzal vedenie po [[Roy Hodgson|Royovi Hodgsonovi]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Club Statement: Rob Edwards|url=https://www.watfordfc.com/news/club-statement-rob-edwards|vydavateľ=www.watfordfc.com|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Jeho prvým zápasom bolo 1. augusta domáce víťazstvo 1:0 nad [[Sheffield United F.C.|Sheffieldom United]].&lt;ref&gt;{{Cite news|title=Watford 1&amp;ndash;0 Sheffield United|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/62287606|accessdate=13 September 2022}}&lt;/ref&gt;

26. septembra 2022 bol Edwards prepustený z funkcie hlavného po tom ako vyhral iba tri z desiatich ligových zápasov. Watford bol v tabuľke na 10. mieste.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Watford sack Rob Edwards as manager and appoint Slaven Bilic to replace him|url=https://www.theguardian.com/football/2022/sep/26/watford-sack-rob-edwards-as-manager-and-appoint-slaven-bilic-to-replace-him|periodikum=The Guardian|dátum=2022-09-26|dátum prístupu=2023-07-18|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jacob|priezvisko=Steinberg}}&lt;/ref&gt;

=== Luton Town ===
17. novembra 2022 bol Edwards vymenovaný za trénera [[Luton Town F.C.|Luton Town]], rivala Edwardsovho predchádzajúceho klubu [[Watford FC|Watford]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rob Edwards appointed as Luton Town manager!|url=https://www.lutontown.co.uk/news/2022/november/rob-edwards/|vydavateľ=www.lutontown.co.uk|dátum prístupu=2023-07-18|jazyk=en-gb}}&lt;/ref&gt; Vo svojej prvej sezóne v klube doviedol Luton do [[FA Premier League|Premier League]], cez finále [[EFL Championship]] play-off po výhrach nad [[Southampton FC|Southamptonom]] v semifinále a [[FC Coventry City|Coventry City]] vo finále na [[Wembley Stadium|Wembley]].&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.bbc.com/sport/football/65617897|title='Remarkable' for Luton to reach play-off final - Pleat|date=16 May 2023}}&lt;/ref&gt;

== Úspechy ==

=== Hráčske ===
'''Blackpool'''

* Football League Championship play-offs: 2010

=== Trénerské ===
'''Forest Green Rovers'''

* [[EFL League Two]]: 2022

'''Luton Town'''

* Víťaz play-off [[EFL Championship]]: 2023

'''Individuálne'''

* Tréner mesiaca [[EFL League Two]]: august 2021, november 2021, január 2022
* Tréner sezóny [[EFL League Two]]: 2021/2022

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Portál|Spojené kráľovstvo}}
{{Preklad|en|Rob Edwards (footballer, born 1982)|1164023337}}

{{DEFAULTSORT:Edwards, Rob}}
[[Kategória:Waleskí futbaloví tréneri]]
[[Kategória:Anglickí futbaloví tréneri]]
[[Kategória:Waleskí futbalisti]]
[[Kategória:Anglickí futbalisti]]
[[Kategória:Futbaloví obrancovia]]
[[Kategória:Hráči FA Premier League]]
[[Kategória:Hráči Wolverhampton Wanderers FC]]
[[Kategória:Hráči Shrewsbury Town FC]]
[[Kategória:Hráči Norwich City FC]]
[[Kategória:Hráči Fleetwood Town]]
[[Kategória:Hráči Derby County FC]]
[[Kategória:Hráči Crystal Palace FC]]
[[Kategória:Hráči Blackpool FC]]
[[Kategória:Hráči Aston Villa FC]]
[[Kategória:Anglické osobnosti waleského pôvodu]]</text>
      <sha1>boxf4iyeywcc5tgbfoch39m573d6szk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Riyad Mahrez</title>
    <ns>0</ns>
    <id>700509</id>
    <revision>
      <id>8213464</id>
      <parentid>7954452</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:10:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213464</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14862" sha1="bs928i6cr7vq3j60gug76v4ch3zejev" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista|foto=Algérie - Arménie - 20140531 - Riyad Mahrez (cropped).jpg|meno=Riyad Mahrez|popis=Mahrez v roku 2014|celé meno=Riyad Karim Mahrez|dátum narodenia={{dnv|1991|2|21}}|miesto narodenia=[[Sarcelles]]|štát=[[Francúzsko]]|výška=179 cm|pozícia=krídelník|súčasný klub=[[Al-Ahli SFC|Al-Ahli]]|klubové číslo=7|mládežnícke kluby=AAS Sarcelles|mládežnícke roky=2004-2009|kluby=[[Quimper Kerfeunteun F.C.|Quimper]]{{break}}[[Le Havre AC|Le Havre II]]{{break}}[[Le Havre AC|Le Havre]]{{break}}[[Leicester City FC|Leicester City]]{{break}}[[Manchester City]]{{break}}[[Al-Ahli SFC|Al-Ahli]]|roky=2009-2010{{break}}2010-2013{{break}}2011-2014{{break}}2014-2018{{break}}2018-2023{{break}}2023-|zápasy(góly)={{0}}27 (1)&lt;br/&gt;{{0}}60 (24)&lt;br/&gt;{{0}}60 (6)&lt;br/&gt;158 (42)&lt;br/&gt;145 (43)&lt;br/&gt;{{0}}{{0}}0 (0)|národné mužstvo={{ALG|f|1}}|reprezentačné roky=2014-|reprezentačné zápasy(góly)={{0}}83 (30)|pkupdate=9. 8. 2023}}

'''Riyad Mahrez''' (* [[21. február]] [[1991]], [[Sarcelles (mesto)|Sarcelles]], [[Francúzsko]]) je [[Alžírsko|alžírsky]] profesionálny [[futbal]]ista, ktorý hráva na poste krídelníka v saudskoarabskom klube [[Al-Ahli SFC|Al-Ahli]].

== Raný život ==
Mahrez sa narodil vo francúzskom meste [[Sarcelles (mesto)|Sarcelles]] alžírskemu otcovi a matke alžírskeho a marockého pôvodu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Riyad Mahrez : «On a une équipe capable de faire de belles choses»|url=https://www.djazairess.com/fr/letemps/140838|vydavateľ=Djazairess|dátum prístupu=2023-08-09|url archívu=https://archive.today/20160211195039/http://www.djazairess.com/fr/letemps/140838|dátum archivácie=2016-02-11}}&lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==

=== Quimper ===
Mahrez začínal s futbalom v tíme AAS Sarcelles. V roku [[2009]] sa pridal k tímu [[Quimper Kerfeunteun F.C.|Quimper]] vo štvrtej francúzskej lige.

=== Le Havre ===
V roku [[2010]] prišiel do druholigového tímu [[Le Havre AC|Le Havre]]. Zo začiatku hrával za rezervný tím. V prvom tíme Le Havre debutoval [[29. júl]]a pri víťazstve 2:1 nad [[Angers SCO|Angers]].

=== Leicester City ===
V januári [[2014]] prestúpil Mahrez do anglického klubu [[Leicester City FC|Leicester City]], ktorý pôsobil v [[EFL Championship]] (v druhej anglickej lige).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Riyad Mahrez Signs For Leicester City|url=https://www.lcfc.com/news/429212|vydavateľ=www.lcfc.com|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V tíme debutoval [[25. január]]a pri víťazstve 2:0 nad [[Middlesbrough FC|Middlesbrough]]. Prvýkrát skóroval [[19. február]]a pri remíze 2:2 s [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]]. S Leicesterom sa stal v sezóne 2013/14 víťazom Championship a postúpil do [[FA Premier League|Premier League]].

Mahrez debutoval v Premier League [[16. august]]a pri remíze 2:2 s [[Everton FC|Evertonom]]. Dňa [[4. október|4. októbra]] strelil svoj prvý gól v Premier League pri remíze 2:2 s [[Burnley FC|Burnley]]. V premiérovej sezóne v Premier League odohral Mahrez 30 zápasov v ktorých strelil štyri góly a pridal tri asistencie.

V auguste [[2015]] podpísal Mahrez nový štvorročný kontrakt s Leicesterom.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Mahrez signs extended Leicester deal|url=https://www.bbc.com/sport/football/33789418|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Po prvých štyroch kolách sezóny 2015/16 mal na konte štyri góly, do [[3. november|3. novembra]] mal na konte 7 gólov v 10 zápasov Premier League. Dňa [[5. december|5. decembra]] strelil Mahrez všetky tri góly pri víťazstve 3:0 nad [[Swansea City]]. V sezóne 2015/16 sa s Leicesterom stal prekvapivo víťazom Premier League a Mahrez bol vyhlásený najlepším hráčom sezóny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bargain of the century Riyad Mahrez first African to win EPL player of the season|url=https://www.1news.co.nz/2016/04/24/bargain-of-the-century-riyad-mahrez-first-african-to-win-epl-player-of-the-season/|vydavateľ=1 News|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

V auguste 2016 podpísal nový štvorročný kontrakt.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Mahrez signs four-year Leicester deal|url=https://www.bbc.com/sport/football/37112706|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Mahrez bol nominovaný na [[Zlatá lopta France Football|Zlatú loptu]], skončil na siedmom mieste. Stal sa ale najlepším africkým futbalistom roku 2016 keď získal ocenenie [[Africký futbalista roka]]. Dňa [[6. máj]]a [[2017]] odohral 100. zápas v Premier League pri víťazstve 3:0 nad [[Watford FC|Watfordom]]. S Leicesterom skončil v Premier League na 12. mieste no dostali sa do štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA 2016/2017|Ligy majstrov 2016/17]].

Po skončení sezóny 2016/17 Mahrez oznámil, že chce opustiť klub. Záujem o hráča mal tréner [[Arsène Wenger]] z [[Arsenal FC|Arsenalu]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Wenger interested in Leicester's Mahrez|url=https://www.bbc.com/sport/football/40142219|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V lete 2017 však nakoniec do žiadneho klubu neprestúpil. V januári [[2018]] opäť požiadal o prestup.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Man City target Mahrez asks for transfer|url=https://www.bbc.com/sport/football/42875848|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

=== Manchester City ===
Dňa [[10. júl]]a [[2018]] prestúpil Mahrez do [[Manchester City FC|Manchestru City]] kde podpísal zmluvu na päť rokov. Prestupová čiastka bola 60 miliónov libier čo spravila z Mahreza najdrahšieho afrického futbalistu a taktiež najdrahším hráčom Manchestru City.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Mahrez joins Man City for club record £60m|url=https://www.bbc.com/sport/football/44709129|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; V klube debutoval [[5. august]]a pri víťazstve 2:0 v anglickom superpohári [[FA Community Shield]] proti [[Chelsea FC|Chelsea]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Aguero wins Community Shield for Man City|url=https://www.bbc.com/sport/football/44995783|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt; Dňa [[22. september|22. septembra]] strelil dva góly pri víťazstve 5:0 nad [[Cardiff City F.C.|Cardiff City]], pre Mahreza to boli zároveň prvé góly v drese Manchestru City. Vo svojej premiérovej sezóne odohral 44 zápasov vo všetkých súťažiach a strelil 12 gólov. S tímom sa stal víťazom Premier League a vyhral aj [[FA Cup]] a ligový pohár.

V sezóne 2019/20 skončil s Manchestrom City na druhom mieste v lige ale podarilo sa im vyhrať [[EFL Cup]].

Dňa [[28. november|28. novembra]] [[2020]] strelil Mahrez svoj prvý hattrick pri víťazstve 5:0 nad [[Burnley FC|Burnley]]. Dňa [[4. máj]]a strelil oba góly pri víťazstve 2:0 nad [[PSG FC|PSG]] v odvete semifinále [[Liga majstrov UEFA 2020/2021|Ligy majstrov UEFA 2020/21]]. V súčte oboch zápasov vyhral Manchester City 4:1 a prvýkrát v histórii postúpil do finále Ligy majstrov. Vo finále však prehrali s [[Chelsea FC|Chelsea]] 0:1.

V sezóne 2021/22 odohral Mahrez 47 zápasov vo všetkých súťažiach a strelil 24 gólov čo je jeho osobný rekord v jednej sezóny. Mahrez sa dostal do užšieho výberu na Zlatú loptu.

Dňa [[15. júl]]a [[2022]] predĺžil Mahrez zmluvu o dva roky, vďaka čomu zostane v klube do roku 2025.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mahrez signs new two-year deal at Man City|url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37630139/man-citys-riyad-mahrez-signs-new-two-year-contract-extension|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2022-07-15|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Dňa [[22. február]]a strelil svoj 20. gól v Lige majstrov pri remíze 1:1 v prvom zápase osemfinále proti [[RB Leipzig]], stal sa iba piatym africkým futbalistom, ktorému sa to podarilo. Mahrez sa stal [[10. jún]]a víťazom [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|Ligy majstrov]] keď Manchester City vyhral vo finále 1:0 nad [[FC Internazionale Miláno|Interom Miláno]]. Mahrez sa stal iba druhým alžírskym futbalistom ktorý vyhral Ligu majstrov. V sezóne sa tešil aj zo zisku titulu v Premier League a v pohári čím s tímom vyhral „treble“ ako druhý anglický klub v histórii.

=== Al-Ahli ===
Dňa [[28. júl]]a [[2023]] prestúpil Mahrez do saudskoarabského klubu [[Al-Ahli SFC|Al-Ahli]] v [[Saudi Professional League]]. Do Saudskej Arábie prestúpil za sumu 30 miliónov libier a s tímom podpísal zmluvu do roku 2027.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Mahrez makes £30m move from Man City to Al-Ahli|url=https://www.bbc.com/sport/football/66339153|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2023-08-09|jazyk=en-GB}}&lt;/ref&gt;

== Reprezentačná kariéra ==
V novembri 2013 vyjadril Mahrez túžbu reprezentovať [[Alžírske národné futbalové mužstvo|Alžírsko]] na medzinárodnej úrovni. Bol povolaný do predbežného kádra Alžírska na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014]]. Dňa [[31. máj]]a [[2014]] debutoval za Alžírsko v prípravnom zápase proti [[Arménske národné futbalové mužstvo|Arménsku]] (výhra 3:1). Mahrez bol v konečnej nominácii na svetový šampionát v [[Brazília|Brazílii]]. Ako náhradník nastúpil v úvodnom zápase proti [[Belgické národné futbalové mužstvo|Belgicku]] (prehra 1:2), do ostatných zápasov už nezasiahol. Alžírsko skončilo na turnaji v osemfinále.

Dňa [[15. október|15. októbra]] [[2014]] strelil svoj prvý gól v reprezentácii pri víťazstve 3:0 nad [[Malawijské národné futbalové mužstvo|Malawi]] v kvalifikácii na [[Africký pohár národov 2015]]. Mahrez bol zaradený do konečnej nominácie na africký šampionát. Na turnaji sa s Alžírskom dostal do štvrťfinále, v štyroch zápasoch strelil aj jeden gól v skupine pri víťazstve 2:0 nad [[Senegalské národné futbalové mužstvo|Senegalom]].

V máji [[2019]] bol nominovaný na [[Africký pohár národov 2019]] a bol vyhlásený kapitánom tímu. Na turnaji strelil tri góly pričom rozhodol o víťazstve 2:1 v semifinále nad [[Nigérijské národné futbalové mužstvo|Nigériou]]. S Alžírskom neskôr turnaj vyhral a stal sa africkým majstrom.

== Štatistiky kariéry ==

=== Klubové ===
''K 9. augustu 2023''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach
! rowspan=&quot;2&quot; |Klub
! rowspan=&quot;2&quot; |Sezóna
! colspan=&quot;3&quot; |Liga
! colspan=&quot;2&quot; |Národný pohár
! colspan=&quot;2&quot; |Ligový pohár
! colspan=&quot;2&quot; |Európske súťaže
! colspan=&quot;2&quot; |Ostatné
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
|-
!Divízia
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
!Zápasy
!Góly
|-
|[[Quimper Kerfeunteun F.C.|Quimper]]
|2009/10
| rowspan=&quot;4&quot; |Ligue 4
|27
|1
|0
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|27
|1
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Le Havre AC|Le Havre II]]
|2010/11
|32
|13
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|32
|13
|-
|2011/12
|25
|11
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|25
|11
|-
|2012/13
|3
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|3
|0
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!60
!24
! colspan=&quot;2&quot; |―
! colspan=&quot;2&quot; |―
! colspan=&quot;2&quot; |―
! colspan=&quot;2&quot; |―
!60
!24
|-
| rowspan=&quot;4&quot; |[[Le Havre AC|Le Havre]]
|2011/12
| rowspan=&quot;3&quot; |[[Ligue 2]]
|9
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|9
|0
|-
|2012/13
|34
|4
|4
|1
|1
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|39
|5
|-
|2013/14
|17
|2
|0
|0
|2
|3
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|19
|5
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!60
!6
!4
!1
!3
!3
! colspan=&quot;2&quot; |―
! colspan=&quot;2&quot; |―
!67
!10
|-
| rowspan=&quot;6&quot; |[[Leicester City FC|Leicester City]]
|2013/14
|[[EFL Championship|Championship]]
|19
|3
|0
|0
|0
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|19
|3
|-
|2014/15
| rowspan=&quot;4&quot; |[[FA Premier League|Premier League]]
|30
|4
|1
|0
|1
|0
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|32
|4
|-
|2015/16
|37
|17
|0
|0
|2
|1
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|39
|18
|-
|2016/17
|36
|6
|2
|0
|0
|0
|9'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|4
|1'''&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;'''
|0
|48
|10
|-
|2017/18
|36
|12
|3
|0
|2
|1
| colspan=&quot;2&quot; |―
| colspan=&quot;2&quot; |―
|41
|13
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!158
!42
!6
!0
!5
!2
!9
!4
!1
!0
!179
!48
|-
| rowspan=&quot;6&quot; |[[Manchester City FC|Manchester City]]
|2018/19
| rowspan=&quot;5&quot; |[[FA Premier League|Premier League]]
|27
|7
|5
|2
|5
|2
|6'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|1
|1'''&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;'''
|0
|44
|12
|-
|2019/20
|33
|11
|5
|0
|5
|1
|7'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|1
|0
|0
|50
|13
|-
|2020/21
|27
|9
|4
|0
|5
|1
|12'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|4
| colspan=&quot;2&quot; |―
|48
|14
|-
|2021/22
|28
|11
|4
|4
|2
|2
|12'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|7
|1'''&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;'''
|0
|47
|24
|-
|2022/23
|30
|5
|5
|5
|2
|2
|9'''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;'''
|3
|1'''&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;'''
|0
|47
|15
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkom
!145
!43
!23
!11
!19
!8
!46
!16
!3
!0
!236
!78
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Celkovo
!450
!116
!33
!12
!27
!13
!55
!20
!4
!0
!569
!161
|}

; Poznámky
: '''&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;''' [[Liga majstrov UEFA]]
: '''&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;''' [[FA Community Shield]]

=== Medzinárodné ===
''K 9. augustu 2023''
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|+Zápasy a góly za národný tím
!Národný tím
!Rok
!Zápasy
!Góly
|-
| rowspan=&quot;10&quot; |{{ALG|f}}
|2014
|9
|2
|-
|2015
|13
|2
|-
|2016
|5
|2
|-
|2017
|8
|2
|-
|2018
|8
|2
|-
|2019
|14
|5
|-
|2020
|4
|3
|-
|2021
|9
|8
|-
|2022
|9
|2
|-
|2023
|4
|2
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Celkovo
!83
!30
|}

== Úspechy hráča ==
'''Leicester City'''
* [[FA Premier League|Premier League]]: 2015/16
* [[EFL Championship]]: 2013/14

'''Manchester City'''
* [[Liga majstrov UEFA]]: [[Liga majstrov UEFA 2022/2023|2022/23]]
* [[FA Premier League|Premier League]] (4x): 2018/19, 2020/21, 2021/22, 2022/23
* [[FA Cup]] (2x): 2018/19, 2022/23
* [[EFL Cup]] (3x): 2018/19, 2019/20, 2020/21
* [[FA Community Shield]]: 2018

'''Alžírsko'''
* [[Africký pohár národov]]: [[Africký pohár národov 2019|2019]]

'''Individuálne'''
* [[Africký futbalista roka]]: 2016
* Hráč sezóny v Premier League: 2016

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
*[https://www.transfermarkt.com/riyad-mahrez/profil/spieler/171424 Riyad Mahrez] na transfermarkt.com

{{DEFAULTSORT:Mahrez, Riyad}}
[[Kategória:Alžírski futbalisti]]
[[Kategória:Francúzski futbalisti]]
[[Kategória:Hráči Quimper F.C.]]
[[Kategória:Hráči Le Havre AC]]
[[Kategória:Hráči Leicester City FC]]
[[Kategória:Hráči Manchester City FC]]
[[Kategória:Hráči Al-Ahli SFC]]
[[Kategória:Hráči FA Premier League]]
[[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2014]]
[[Kategória:Futbaloví stredopoliari]]
[[Kategória:Francúzske osobnosti alžírskeho pôvodu]]</text>
      <sha1>bs928i6cr7vq3j60gug76v4ch3zejev</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Železničná stanica Krásno nad Kysucou</title>
    <ns>0</ns>
    <id>709835</id>
    <revision>
      <id>8213685</id>
      <parentid>8177556</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:55:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29042-87</username>
        <id>294866</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnenie informácií</comment>
      <origin>8213685</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2931" sha1="5j5nhsryz5fy1q4wo68f8aw51zxcj7u" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica|názov=Krásno nad Kysucou|obrázok=Krásno nad Kysucou railway station.jpg|popis obrázku=Budova železničnej stanice v roku 2009|štát=Slovensko|mesto=[[Krásno nad Kysucou]]|mestská časť=[[Zákysučie]]|nástupištia=2|prístup=podchod|cestovné lístky=Nie|zemepisná šírka=49.37885|zemepisná dĺžka=18.83613|trate=[[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|Železničná trať Žilina – Čadca – Svrčinovec zastávka – Mosty u Jablunkova]]}}

'''Železničná stanica Krásno nad Kysucou''' je [[železničná stanica]] v meste [[Krásno nad Kysucou]]. Nachádza sa medzi zastávkou [[Železničná zastávka Oščadnica|Oščadnica]] a zástavkou [[Železničná stanica Dunajov|Dunajov]]. Zriadená bola v roku [[1871]] pri kolaudovaní [[Košicko-bohumínskej železnice|Košicko-bohumínska železnica]]. Leží na [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|trati č. 127 Žilina – Čadca - Svrčinovec zastávka - Mosty u Jablunkova]]. Je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]]. Nachádzajú sa tu 4 koľaje slúžiace na stálu prepravu osôb a nákladu. Nachádza sa tu 1 koľaj, ktorá slúži na odstavenie nákladných vozňov pre skládku dreva alebo iného materiálu. Túto koľaj využívajú aj uhoľné sklady, ktoré sa nachádzajú v blízkosti železničnej stanice. V minulosti zo stanice viedla aj železničná vlečka do drevárskeho závodu [[Drevina|Kysucké drevárske závody]], ktorá bola zrušená v roku [[2005]]. V meste [[Krásno nad Kysucou]] chcú v budúcnosti v rámci rekonštrukcie trate Krásno nad Kysucou - Čadca zriadiť zastávku [[Krásno nad Kysucou - mesto]] bližšie k centru mesta pri sídlisku [[Struhy]], vzdialenej približne 2 [[Kilometer|km]] smerom na Sever od tejto stanice.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Železničná stanica Krásno nad Kysucou | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/229/zeleznicna-stanica-krasno-nad-kysucou/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum prístupu = 2024-02-20 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Doprava ==
Železničná zastávka leží na území [[IDS PLUS]].

=== Linkové vedenie ===
Podľa cestovného poriadku 2025/2026:&lt;ref name=&quot;cp_zsr&quot; &gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CESTOVNÝ PORIADOK VLAKOV OSOBNEJ DOPRAVY 2025/2026 | url = https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/cestovny-poriadok-2025-2026/ | dátum prístupu = 2025-12-21}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Druh vlaku !! Linka !! Trasa !! Interval !! Poznámka 
|-
| Os
| [[IDS PLUS]] S2 
| (Liptovský Mikuláš/Martin –) Žilina – Čadca – Skalité
| 60 minút (v dobe dopravnej špičky 30 minút)
|
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Železničná trať 127 (Slovensko)}}

[[Kategória:Krásno nad Kysucou]]
[[Kategória:Doprava v okrese Čadca]]
[[Kategória:Stavby v okrese Čadca]]
[[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Krásno nad Kysucou]]</text>
      <sha1>5j5nhsryz5fy1q4wo68f8aw51zxcj7u</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213687</id>
      <parentid>8213685</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:56:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29042-87</username>
        <id>294866</id>
      </contributor>
      <comment>úprava</comment>
      <origin>8213687</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2971" sha1="opmuuagx9974c2n5d2wtf4zaofo8w88" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica|názov=Krásno nad Kysucou|obrázok=Krásno nad Kysucou railway station.jpg|popis obrázku=Budova železničnej stanice v roku 2009|štát=Slovensko|mesto=[[Krásno nad Kysucou]]|mestská časť=[[Zákysučie]]|nástupištia=2|prístup=podchod|cestovné lístky=Nie|zemepisná šírka=49.37885|zemepisná dĺžka=18.83613|trate=[[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|Železničná trať Žilina – Čadca – Svrčinovec zastávka – Mosty u Jablunkova]]}}

'''Železničná stanica Krásno nad Kysucou''' je [[železničná stanica]] v meste [[Krásno nad Kysucou]]. Nachádza sa medzi zastávkou [[Železničná zastávka Oščadnica|Oščadnica]] a zástavkou [[Železničná stanica Dunajov|Dunajov]]. Zriadená bola v roku [[1871]] pri kolaudovaní [[Košicko-bohumínskej železnice|Košicko-bohumínska železnica]]. Leží na [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|trati č. 127 Žilina – Čadca - Svrčinovec zastávka - Mosty u Jablunkova]]. Je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]]. Nachádzajú sa tu 4 koľaje slúžiace na stálu prepravu osôb a nákladu. Nachádza sa tu 1 koľaj, ktorá slúži na odstavenie nákladných vozňov pre skládku dreva alebo iného materiálu. Túto koľaj využívajú aj uhoľné sklady, ktoré sa nachádzajú v blízkosti železničnej stanice. V minulosti zo stanice viedla aj železničná vlečka do drevárskeho závodu [[Kysucké drevárske závody| Drevina n.p. Krásno nad Kysucou - Oščadnica]], ktorá bola zrušená v roku [[2005]]. V meste [[Krásno nad Kysucou]] chcú v budúcnosti v rámci rekonštrukcie trate Krásno nad Kysucou - Čadca zriadiť zastávku [[Krásno nad Kysucou - mesto]] bližšie k centru mesta pri sídlisku [[Struhy]], vzdialenej približne 2 [[Kilometer|km]] smerom na Sever od tejto stanice.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Železničná stanica Krásno nad Kysucou | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/229/zeleznicna-stanica-krasno-nad-kysucou/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum prístupu = 2024-02-20 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Doprava ==
Železničná zastávka leží na území [[IDS PLUS]].

=== Linkové vedenie ===
Podľa cestovného poriadku 2025/2026:&lt;ref name=&quot;cp_zsr&quot; &gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CESTOVNÝ PORIADOK VLAKOV OSOBNEJ DOPRAVY 2025/2026 | url = https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/cestovny-poriadok-2025-2026/ | dátum prístupu = 2025-12-21}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Druh vlaku !! Linka !! Trasa !! Interval !! Poznámka 
|-
| Os
| [[IDS PLUS]] S2 
| (Liptovský Mikuláš/Martin –) Žilina – Čadca – Skalité
| 60 minút (v dobe dopravnej špičky 30 minút)
|
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Železničná trať 127 (Slovensko)}}

[[Kategória:Krásno nad Kysucou]]
[[Kategória:Doprava v okrese Čadca]]
[[Kategória:Stavby v okrese Čadca]]
[[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Krásno nad Kysucou]]</text>
      <sha1>opmuuagx9974c2n5d2wtf4zaofo8w88</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213688</id>
      <parentid>8213687</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:57:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29042-87</username>
        <id>294866</id>
      </contributor>
      <origin>8213688</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2971" sha1="sojb8rjqhqq341sib5jwrtjxnsea7p8" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica|názov=Krásno nad Kysucou|obrázok=Krásno nad Kysucou railway station.jpg|popis obrázku=Budova železničnej stanice v roku 2009|štát=Slovensko|mesto=[[Krásno nad Kysucou]]|mestská časť=[[Zákysučie]]|nástupištia=2|prístup=podchod|cestovné lístky=Nie|zemepisná šírka=49.37885|zemepisná dĺžka=18.83613|trate=[[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|Železničná trať Žilina – Čadca – Svrčinovec zastávka – Mosty u Jablunkova]]}}

'''Železničná stanica Krásno nad Kysucou''' je [[železničná stanica]] v meste [[Krásno nad Kysucou]]. Nachádza sa medzi zastávkou [[Železničná zastávka Oščadnica|Oščadnica]] a zástavkou [[Železničná stanica Dunajov|Dunajov]]. Zriadená bola v roku [[1871]] pri kolaudovaní [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]]. Leží na [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|trati č. 127 Žilina – Čadca - Svrčinovec zastávka - Mosty u Jablunkova]]. Je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]]. Nachádzajú sa tu 4 koľaje slúžiace na stálu prepravu osôb a nákladu. Nachádza sa tu 1 koľaj, ktorá slúži na odstavenie nákladných vozňov pre skládku dreva alebo iného materiálu. Túto koľaj využívajú aj uhoľné sklady, ktoré sa nachádzajú v blízkosti železničnej stanice. V minulosti zo stanice viedla aj železničná vlečka do drevárskeho závodu [[Kysucké drevárske závody| Drevina n.p. Krásno nad Kysucou - Oščadnica]], ktorá bola zrušená v roku [[2005]]. V meste [[Krásno nad Kysucou]] chcú v budúcnosti v rámci rekonštrukcie trate Krásno nad Kysucou - Čadca zriadiť zastávku [[Krásno nad Kysucou - mesto]] bližšie k centru mesta pri sídlisku [[Struhy]], vzdialenej približne 2 [[Kilometer|km]] smerom na Sever od tejto stanice.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Železničná stanica Krásno nad Kysucou | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/229/zeleznicna-stanica-krasno-nad-kysucou/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum prístupu = 2024-02-20 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Doprava ==
Železničná zastávka leží na území [[IDS PLUS]].

=== Linkové vedenie ===
Podľa cestovného poriadku 2025/2026:&lt;ref name=&quot;cp_zsr&quot; &gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CESTOVNÝ PORIADOK VLAKOV OSOBNEJ DOPRAVY 2025/2026 | url = https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/cestovny-poriadok-2025-2026/ | dátum prístupu = 2025-12-21}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Druh vlaku !! Linka !! Trasa !! Interval !! Poznámka 
|-
| Os
| [[IDS PLUS]] S2 
| (Liptovský Mikuláš/Martin –) Žilina – Čadca – Skalité
| 60 minút (v dobe dopravnej špičky 30 minút)
|
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Železničná trať 127 (Slovensko)}}

[[Kategória:Krásno nad Kysucou]]
[[Kategória:Doprava v okrese Čadca]]
[[Kategória:Stavby v okrese Čadca]]
[[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Krásno nad Kysucou]]</text>
      <sha1>sojb8rjqhqq341sib5jwrtjxnsea7p8</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213689</id>
      <parentid>8213688</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:58:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29042-87</username>
        <id>294866</id>
      </contributor>
      <origin>8213689</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2971" sha1="tneo2z8ztpjtalfbxj532fafh3dc5wx" xml:space="preserve">{{Infobox Železničná stanica|názov=Krásno nad Kysucou|obrázok=Krásno nad Kysucou railway station.jpg|popis obrázku=Budova železničnej stanice v roku 2024|štát=Slovensko|mesto=[[Krásno nad Kysucou]]|mestská časť=[[Zákysučie]]|nástupištia=2|prístup=podchod|cestovné lístky=Nie|zemepisná šírka=49.37885|zemepisná dĺžka=18.83613|trate=[[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|Železničná trať Žilina – Čadca – Svrčinovec zastávka – Mosty u Jablunkova]]}}

'''Železničná stanica Krásno nad Kysucou''' je [[železničná stanica]] v meste [[Krásno nad Kysucou]]. Nachádza sa medzi zastávkou [[Železničná zastávka Oščadnica|Oščadnica]] a zástavkou [[Železničná stanica Dunajov|Dunajov]]. Zriadená bola v roku [[1871]] pri kolaudovaní [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]]. Leží na [[Železničná trať Žilina – Mosty u Jablunkova|trati č. 127 Žilina – Čadca - Svrčinovec zastávka - Mosty u Jablunkova]]. Je [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaná]]. Nachádzajú sa tu 4 koľaje slúžiace na stálu prepravu osôb a nákladu. Nachádza sa tu 1 koľaj, ktorá slúži na odstavenie nákladných vozňov pre skládku dreva alebo iného materiálu. Túto koľaj využívajú aj uhoľné sklady, ktoré sa nachádzajú v blízkosti železničnej stanice. V minulosti zo stanice viedla aj železničná vlečka do drevárskeho závodu [[Kysucké drevárske závody| Drevina n.p. Krásno nad Kysucou - Oščadnica]], ktorá bola zrušená v roku [[2005]]. V meste [[Krásno nad Kysucou]] chcú v budúcnosti v rámci rekonštrukcie trate Krásno nad Kysucou - Čadca zriadiť zastávku [[Krásno nad Kysucou - mesto]] bližšie k centru mesta pri sídlisku [[Struhy]], vzdialenej približne 2 [[Kilometer|km]] smerom na Sever od tejto stanice.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Železničná stanica Krásno nad Kysucou | url = https://www.vlaky.net/trate/objekt/229/zeleznicna-stanica-krasno-nad-kysucou/ | vydavateľ = VLAKY.NET | dátum prístupu = 2024-02-20 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Doprava ==
Železničná zastávka leží na území [[IDS PLUS]].

=== Linkové vedenie ===
Podľa cestovného poriadku 2025/2026:&lt;ref name=&quot;cp_zsr&quot; &gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CESTOVNÝ PORIADOK VLAKOV OSOBNEJ DOPRAVY 2025/2026 | url = https://www.zsr.sk/pre-cestujucich/cestovny-poriadok-2025-2026/ | dátum prístupu = 2025-12-21}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Druh vlaku !! Linka !! Trasa !! Interval !! Poznámka 
|-
| Os
| [[IDS PLUS]] S2 
| (Liptovský Mikuláš/Martin –) Žilina – Čadca – Skalité
| 60 minút (v dobe dopravnej špičky 30 minút)
|
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Železničná trať 127 (Slovensko)}}

[[Kategória:Krásno nad Kysucou]]
[[Kategória:Doprava v okrese Čadca]]
[[Kategória:Stavby v okrese Čadca]]
[[Kategória:Železničné stanice na Slovensku|Krásno nad Kysucou]]</text>
      <sha1>tneo2z8ztpjtalfbxj532fafh3dc5wx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>P T K</title>
    <ns>0</ns>
    <id>715295</id>
    <revision>
      <id>8213644</id>
      <parentid>8212374</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:38:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-29151-35</username>
        <id>294856</id>
      </contributor>
      <origin>8213644</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17152" sha1="rk8ls4sa1wq9m24u1rrakemrqdllghm" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec|Meno=P T K|Celé meno=Patrik Aišman|Umelecké mená=''P T K'', ''Patrik Savage'',&lt;br/&gt; ''Iced Out P T K''|Dátum narodenia={{dnv|1994|01|12}}|Miesto narodenia=[[Cheb]], [[Česko]]|Pôsobenie=[[raper]]|Žáner=[[Rep (hudba)|rap]], [[Hip-hop (hudba)|Hip-hop]], [[Trap (hudobný žáner)|Trap]]|Roky pôsobenia=[[2013]] – súčasnosť|Hudobný vydavateľ=nezávislý|Webstránka=[https://icedout.cz/ icedout.cz]|Obrázok=}}

'''Patrik Aišman''' (* [[12. január]] [[1994]], [[Cheb]], [[Česko]]) známy ako '''P T K''' je [[Česko|český]] rapper pochádzajúci z českého mesta [[Cheb]]. Do širšieho povedomia poslucháčov sa dostal predovšetkým vďaka úspešnej trilógii ''[[Nevezmu tě z klubu domu]]'', ktorá má k máju 2026 dokopy cez 33 miliónov pozretí na platforme [[YouTube]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - NEVEZMU TĚ Z KLUBU DOMU | url = https://www.youtube.com/watch?v=zNY_eFSZ14M | dátum vydania = 2017-08-09 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - NEVEZMU TĚ Z KLUBU DOMU 2 | url = https://www.youtube.com/watch?v=b0ayMdvBdVA | dátum vydania = 2017-09-01 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - NEVEZMU TĚ Z KLUBU DOMU 3 | url = https://www.youtube.com/watch?v=Vh18F_05lLw | dátum vydania = 2018-09-02 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt;

== Kariéra ==
Medzi prvé známe projekty Patrika patrí mixtape ''[[YoungMotherFucker]]'' z roku 2013.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Youngmotherfucker PTK | url = https://soundcloud.com/icedoutptk/sets/youngmotherfucker-ptk | vydavateľ = SoundCloud | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Ku dnešnému dňu je stále voľne dostupný na platforme [[SoundCloud]] a na YouTube kanáli Stay High, kde sa nachádza Patrikova stará tvorba.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stay High | url = https://www.youtube.com/channel/UCbEKzn_M1OAYhiGpi3_vwfQ | vydavateľ = YouTube | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;

O dva roky neskôr, v roku 2015, vychádza druhý mixtape [[Do konce zásob|''Do konce zásob'']], ktorý sa taktiež voľne nachádza na Patrikovom SoundCloude.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do konce zásob | url = https://soundcloud.com/icedoutptk/do-konce-zasob | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Ďalší projekt, po približne troch rokoch vydávania iba sólových albumov, má názov ''[[12.1]]'', ktorý obsahuje osem featov v ôsmych skladbách. Medzi interpretmi, ktorí na projekte hosťovali a prepožičali svoje verše, patria napr. [[Schyzo]], [[Darewin]] alebo [[Psycho Rhyme]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 12.1. by P T K (CZE) | url = https://genius.com/albums/P-t-k-cze/12-1 | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V prvej polovici 2020, presne 19. apríla, vychádza EP s názvom ''[[Nazpět dávat]]''. EP obsahuje šesť skladieb, z toho päť sólových a jeden spoločný ''Soundcloud OG’s'', kde verše prepožičali [[RNZ]], [[Slugerr]] a [[Last]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nazpět Dávat | url = https://open.spotify.com/album/5j7CqK1QKTSWwl68MG5Tq9 | dátum vydania = 2020-04-19 | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Na konci roku, 2. septembra 2020, P T K oznámil prostredníctvom príspevku na [[Instagram]]e prípravu svojho debutového albumu ''[[27 (album P T K)|27]]'', ktorý vyšiel na začiatku roka 2021, 12. januára, v deň Patrikových narodenín.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Instagram | url = https://www.instagram.com/p/CEoh5eug1s1/ | vydavateľ = www.instagram.com | dátum prístupu = 2024-06-25}}&lt;/ref&gt; V deň vydania vyšiel videoklip s s rovnakým názvom „27“ na platforme YouTube.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - 27 prod. getro (OFFICIAL27VIDEO) | url = https://www.youtube.com/watch?v=6h6a71n3JPc | dátum vydania = 2021-01-12 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt; Album obsahuje 18 skladieb, na niektorom sa objavili aj hostia.

Netrvalo dlho a P T K oznámil svoj druhý album, ktorý nesie názov ''[[Utopený v čase]]'', ktorý vyšiel 1. mája.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utopený v čase by P T K (CZE) | url = https://genius.com/albums/P-t-k-cze/Utopeny-v-case | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V druhej polovici roka 2021 oznámil dva ďalšie a zároveň posledné projekty tohto roku. Jeden z projektov bolo spoločné EP so [[Slugerr|Slugerrom]] pod názvom ''[[To se ti líbí]]'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = To se ti líbí?! by P T K &amp; Slugerr | url = https://genius.com/albums/P-t-k-and-slugerr/To-se-ti-libi | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; ktorý vyšiel 1. augusta. Hlavná skladba EP „To se ti líbí“ a „Pospícham“ unikli prostredníctvom Patrikovho Instagramu v novembri 2020 ako sólové počiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - TO SE TI LÍBÍ ?! feat. SLUGERR (MUSIC VIDEO) | url = https://www.youtube.com/watch?v=S6BcerEgFzM | dátum vydania = 2021-08-01 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pospíchám | url = https://www.youtube.com/watch?v=C1nMvwepXF8 | dátum vydania = 2021-08-09 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = P T K - Topic}}&lt;/ref&gt; Neskôr pridal verš Slugerra a vzniklo EP.

Tým posledným počinom bol jeho tretí album a druhý sólový album tohto roku po názvom ''[[Bad Vibe]]'', ktorý vyšiel 1. septembra.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bad Vibe by P T K (CZE) | url = https://genius.com/albums/P-t-k-cze/Bad-vibe | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Po krátkej prestávke, konkrétne po vydaní posledného albumu, P T K oznámil na svojom instagramovom profile, že pracuje na ďalšom projekte. Ten vyšiel 29. mája 2022 pod názvom ''[[Trappin Lonely]]''. Na featoch sa objavil Slugerr a po prvýkrát i členovia [[Milion Plus]], konkrétne [[Yzomandias]] a [[Nik Tendo]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TRAPPIN LONELY by P T K (CZE) | url = https://genius.com/albums/P-t-k-cze/Trappin-lonely | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Krátko po vydaní albumu vyšlo 30. septembra spoločné EP s [[Eddie Fresco|Eddiem Frescom]], pod názvom ''[[Vrátit se zpátky]]'', ktorý už bol oznámený na konci roku 2021.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = P T K &amp; Eddie Fresco – Vrátit se zpátky | url = https://genius.com/P-t-k-and-eddie-fresco-vratit-se-zpatky-lyrics | dátum prístupu = 2024-06-25}}&lt;/ref&gt;

Po necelom pol roku na začiatku januára 2023 Patrik vydáva na svojom YouTube kanáli videoklip s názvom „Golden Hill“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - GOLDEN HILL (OFFICIALVID) | url = https://www.youtube.com/watch?v=oGH9DfSAnvY | dátum vydania = 2023-01-12 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt; Vo videoklipe zároveň odhalil svoj piaty štúdiový album s názvom ''[[Golden Hill]]'', ktorý vyšiel 29. januára 2023. Album obsahuje 11 skladieb a na feate sú mená ako [[Slugerr]] a po druhykrát člen Milion Plus [[Nik Tendo]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GOLDEN HILL by P T K (CZE) | url = https://genius.com/albums/P-t-k-cze/Golden-hill | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Po piatom štúdiovom albume sa ocitol vo viacero featoch u známych interpretov. Medzi najznámejšie skladby patria „Novej svět“ od [[Yzomandias]]a a [[Nik Tendo|Nik Tenda]], a „Sunset“ od jedného z najznámejších [[Slovensko|slovenských]] raperov [[Separ]]a, ktorá ma momentálne na platforme [[Spotify]] cez 18,5 miliónov prehratí.

V roku 2023 vydal spolu so svojim veľmi dobrým kamarátom [[Slugerr|Slugerrom]] album s názvom ''[[Trap Menu]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trap Menu by P T K &amp; Slugerr | url = https://genius.com/albums/P-t-k-and-slugerr/Trap-menu | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Vyšiel v stredu 31. mája spolu s videoklipom k piesni „Nikdy broke“,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - NIKDY BROKE feat. SLUGERR (OFFICIALVID) | url = https://www.youtube.com/watch?v=6-h_6JNqDL0&amp;list=PLOf6MsRa1eBcHwdQBplKNBMD0trWQfRGT | dátum vydania = 2023-05-30 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt; ktorý má momentálne cez milión zhliadnutí. Album obsahuje 10 skladieb.

Dňa 1. októbra 2023 P T K na svojom [[Instagram]]e ohlásil svoj šiesty sólový album s názvom ''[[Silent Kill]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Instagram | url = https://www.instagram.com/p/Cx2ihzfA1-a/?img_index=1 | vydavateľ = www.instagram.com | dátum prístupu = 2024-06-25}}&lt;/ref&gt; Bol to zároveň jeho najväčším projektom. Ešte pred vydaním albumu na [[Stríming|streamovacie služby]] zverejnil na svoj [[YouTube]] kanál štyri videoklipy k skladbám „Silent Kill“,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - SILENT KILL (OFFICIALVID) | url = https://www.youtube.com/watch?v=DNxkPny5uA8 | dátum vydania = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt; „V sobě neseš světlo“,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - V SOBĚ NESEŠ SVĚTLO | url = https://www.youtube.com/watch?v=iRKeJEJRahU | dátum vydania = 2023-09-18 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt; „Vzhůru celou noc“ s [[Viktor Sheen|Viktorom Sheenom]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - VZHŮRU CELOU NOC feat. VIKTOR SHEEN (OFFICIALVID) | url = https://www.youtube.com/watch?v=TvoMXeaDEr8 | dátum vydania = 2023-09-28 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt; a „Kdo sou“ s [[Yzomandias]]om.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - KDO SOU feat. YZOMANDIAS (OFFICIALVID) | url = https://www.youtube.com/watch?v=24o3tNZyJBg | dátum vydania = 2023-09-30 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt; Mimo toho sú na albume hostia ako [[Calin]], [[Nik Tendo]], [[Separ]] alebo [[Slugerr]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SILENT KILL by P T K (CZE) | url = https://genius.com/albums/P-t-k-cze/Silent-kill | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; K albumu zároveň vydal svoje turné po [[Česko|Česku]] a [[Slovensko|Slovensku]] s názvom ''Silent Kill Tour 2023''.

Po albume sa ocitol na feate v skladbe „V kuchyni“ od [[Koky|Kokyho]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KOKY - V Kuchyni feat. PTK (Official video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=koVdbk4hYiQ | dátum vydania = 2024-03-14 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = Milion Plus}}&lt;/ref&gt; koncom roka 2023 stihol vydať vlastný singel s názvom „Locked In“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LOCKED IN | url = https://www.youtube.com/watch?v=wlKoipFNFSU | dátum vydania = 2023-12-28 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = P T K - Topic}}&lt;/ref&gt; a v roku 2024, konkrétne 31. mája vydal svoje trojročné staré EP ktoré sa volá ''[[Chceme hulení 2021]]'' ktoré obsahuje 5 skladieb a v jednej z nich sa dokonca nachádza [[Separ]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CHCEME HULENÍ 2021 by P T K (CZE) | url = https://genius.com/albums/P-t-k-cze/Chceme-huleni-2021 | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

O pár mesiacov neskôr, konkrétne v polovici [[Júl|júla]] dvojica P T K a člen [[Milion+ Entertainment|Milion+]] [[Yzomandias]] vydali spoločný dvojsingel s videoklipom s názvom No Sleep Gang a Get Low.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = YZO &amp; PTK - NO SLEEP GANG / GET LOW (official double music video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=R40U5ytLa_M | dátum vydania = 2024-07-11 | dátum prístupu = 2024-07-12 | priezvisko = Milion Plus}}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==

=== Štúdiové albumy ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; | Rok
! rowspan=&quot;2&quot; | Album
! colspan=&quot;2&quot; | Najvyššia pozícia v hitparáde
! rowspan=&quot;2&quot; | Ocenenie
|-
!SK{{break}}[[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|TOP 100]]&lt;br&gt;&lt;ref name=&quot;SK - ALBUMS - TOP 100&quot;&gt;
Vrcholové pozície v rebríčku albumov P T K na Slovensku:
* {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/36/p-t-k/trappin-lonely/169035 |titul=Trappin Lonely – P T K| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2024-07-24}}
* {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/36/p-t-k/golden-hill/171002 |titul=Golden Hill – P T K| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2024-07-24}}
* {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/36/p-t-k-slugerr/trap-menu/171837 |titul=Trap Menu – P T K &amp; Slugger| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2024-07-24}}
* {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/36/p-t-k/silent-kill/172630 |titul=Silent Kill – P T K| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2024-07-24}}&lt;/ref&gt;
!CZ{{break}}[[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|TOP 100]]&lt;br&gt;&lt;ref name=&quot;CZ - ALBUMS - TOP 100&quot;&gt;Vrcholové pozície v rebríčku albumov P T K v Česku:
* {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/14/p-t-k/trappin-lonely/169035 |titul=Trappin Lonely – P T K| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2024-07-24}}
* {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/14/p-t-k/golden-hill/171002 |titul=Golden Hill – P T K| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2024-07-24}}
* {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/14/p-t-k-slugerr/trap-menu/171837 |titul=Trap Menu – P T K &amp; Slugger| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2024-07-24}}
* {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/14/p-t-k/silent-kill/172630 |titul=Silent Kill – P T K| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2024-07-24}}&lt;/ref&gt;
|-
| 2021
|'''''[[27 (album)|27]]'''''
*  Vydané: 16. januára 2021
*  Vydavateľ: PTK MUSIC
|–
|–
|
|-
| 2021
|'''''[[Utopený v čase]]'''''
*  Vydané: 1. mája 2021
*  Vydavateľ: PTK MUSIC
|–
|–
|
|-
| 2021
|'''''[[Bad Vibe]]'''''
*  Vydané: 1. septembra 2021
*  Vydavateľ: PTK MUSIC
|–
|–
|
|-
| 2022
|'''''[[Trappin Lonely]]'''''
*  Vydané: 3. júna 2022
*  Vydavateľ: PTK MUSIC
|7
|1
|
|-
| 2023
|'''''[[Golden Hill]]'''''
*  Vydané: 29. januára 2023
*  Vydavateľ: PTK MUSIC
|10
|1
|
|-
| 2023
| '''''[[Trap Menu]]''''' (so [[Slugerr]]om)
*  Vydané: 31. mája 2023
*  Vydavateľ: PTK MUSIC
|19
|5
|
|-
| 2023
|'''''[[Silent Kill]]'''''
*  Vydané: 1. októbra 2023
*  Vydavateľ: PTK MUSIC
|2
|1
|
|-
|2024
|'''''[[Painkillers (album)|Painkillers]]''''' (s [[Yzomandias]]om)

* Vydané: 22. novembra 2024
* Vydavateľ: PTK MUSIC / Milion Plus Ent.
|–
|–
|
|-
|2025
|'''''Painkillers''''' (overdose edition) (s [[Yzomandias]]om)
* Vydané: 16. júla 2025
* Vydavateľ: PTK MUSIC / Milion Plus Ent.
|
|
|
|-
|2025
|'''''Archive''''' (kompilácia)
* Vydané: 6. augusta 2025
* Vydavateľ: PTK MUSIC
|
|
|
|-
|2025
|'''''[[Karakoram (album)|Karakoram]]'''''
* Vydané: 8. októbra 2025
* Vydavateľ: PTK MUSIC
| -
| -
|
|}

=== EP ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Rok
! EP
|-
| 2020
|'''''[[Nazpět dávat]]'''''
*  Vydané: 
*  Vydavateľ: iced out PTK
|-
| 2021
|'''''[[To se ti líbí?!]]'''''
*  Vydané: 
*  Vydavateľ: iced out PTK
|-
| 2022
|'''''[[Vrátit se zpátky]]'''''
*  Vydané: 
*  Vydavateľ: iced out PTK
|-
| 2024
|'''''[[Chceme hulení 2021]]'''''
*  Vydané: 
*  Vydavateľ: iced out PTK
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.discogs.com/artist/11614508-PTK-7 P T K] na [[Discogs]]
* {{Csfd meno|747366}}
Prehľad umiestnených albumov v rebríčkoch ČNS [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|IFPI]]:
* [https://ifpicr.cz/hitparada/36/p-t-k/45988 P T K — SK - ALBUMS - TOP 100]
* [https://ifpicr.cz/hitparada/14/p-t-k/45988 P T K — CZ - ALBUMS - TOP 100]
Prehľad umiestnených skladieb v rebríčkoch ČNS [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|IFPI]]:
* [https://ifpicr.cz/hitparada/43/p-t-k/45988 P T K — SK - SINGLES DIGITAL - TOP 100]
* [https://ifpicr.cz/hitparada/44/p-t-k/45988 P T K — SK - SINGLES DIGITAL - TOP 50 SK]
* [https://ifpicr.cz/hitparada/30/p-t-k/45988 P T K — CZ - SINGLES DIGITAL - TOP 100]
* [https://ifpicr.cz/hitparada/32/p-t-k/45988 P T K — CZ - SINGLES DIGITAL - TOP 50 CZ]

[[Kategória:P T K| ]]
[[Kategória:Českí reperi]]
[[Kategória:Osobnosti z Chebu]]</text>
      <sha1>rk8ls4sa1wq9m24u1rrakemrqdllghm</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213645</id>
      <parentid>8213644</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:42:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8213645</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17151" sha1="7r6usdp2u6vrvs6rv0fq6mzem5xalju" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec|Meno=P T K|Celé meno=Patrik Aišman|Umelecké mená=''P T K'', ''Patrik Savage'',&lt;br/&gt; ''Iced Out P T K''|Dátum narodenia={{dnv|1994|01|12}}|Miesto narodenia=[[Cheb]], [[Česko]]|Pôsobenie=[[raper]]|Žáner=[[Rep (hudba)|rep]], [[Hip-hop (hudba)|Hip-hop]], [[Trap (hudobný žáner)|Trap]]|Roky pôsobenia=[[2013]] – súčasnosť|Hudobný vydavateľ=nezávislý|Webstránka=[https://icedout.cz/ icedout.cz]|Obrázok=}}

'''Patrik Aišman''' (* [[12. január]] [[1994]], [[Cheb]], [[Česko]]) známy ako '''P T K''' je [[Česko|český]] reper pochádzajúci z českého mesta [[Cheb]]. Do širšieho povedomia poslucháčov sa dostal predovšetkým vďaka úspešnej trilógii ''[[Nevezmu tě z klubu domu]]'', ktorá má k máju 2026 dokopy cez 33 miliónov pozretí na platforme [[YouTube]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - NEVEZMU TĚ Z KLUBU DOMU | url = https://www.youtube.com/watch?v=zNY_eFSZ14M | dátum vydania = 2017-08-09 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - NEVEZMU TĚ Z KLUBU DOMU 2 | url = https://www.youtube.com/watch?v=b0ayMdvBdVA | dátum vydania = 2017-09-01 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - NEVEZMU TĚ Z KLUBU DOMU 3 | url = https://www.youtube.com/watch?v=Vh18F_05lLw | dátum vydania = 2018-09-02 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt;

== Kariéra ==
Medzi prvé známe projekty Patrika patrí mixtape ''[[YoungMotherFucker]]'' z roku 2013.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Youngmotherfucker PTK | url = https://soundcloud.com/icedoutptk/sets/youngmotherfucker-ptk | vydavateľ = SoundCloud | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Ku dnešnému dňu je stále voľne dostupný na platforme [[SoundCloud]] a na YouTube kanáli Stay High, kde sa nachádza Patrikova stará tvorba.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stay High | url = https://www.youtube.com/channel/UCbEKzn_M1OAYhiGpi3_vwfQ | vydavateľ = YouTube | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;

O dva roky neskôr, v roku 2015, vychádza druhý mixtape [[Do konce zásob|''Do konce zásob'']], ktorý sa taktiež voľne nachádza na Patrikovom SoundCloude.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do konce zásob | url = https://soundcloud.com/icedoutptk/do-konce-zasob | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Ďalší projekt, po približne troch rokoch vydávania iba sólových albumov, má názov ''[[12.1]]'', ktorý obsahuje osem featov v ôsmych skladbách. Medzi interpretmi, ktorí na projekte hosťovali a prepožičali svoje verše, patria napr. [[Schyzo]], [[Darewin]] alebo [[Psycho Rhyme]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 12.1. by P T K (CZE) | url = https://genius.com/albums/P-t-k-cze/12-1 | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V prvej polovici 2020, presne 19. apríla, vychádza EP s názvom ''[[Nazpět dávat]]''. EP obsahuje šesť skladieb, z toho päť sólových a jeden spoločný ''Soundcloud OG’s'', kde verše prepožičali [[RNZ]], [[Slugerr]] a [[Last]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nazpět Dávat | url = https://open.spotify.com/album/5j7CqK1QKTSWwl68MG5Tq9 | dátum vydania = 2020-04-19 | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Na konci roku, 2. septembra 2020, P T K oznámil prostredníctvom príspevku na [[Instagram]]e prípravu svojho debutového albumu ''[[27 (album P T K)|27]]'', ktorý vyšiel na začiatku roka 2021, 12. januára, v deň Patrikových narodenín.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Instagram | url = https://www.instagram.com/p/CEoh5eug1s1/ | vydavateľ = www.instagram.com | dátum prístupu = 2024-06-25}}&lt;/ref&gt; V deň vydania vyšiel videoklip s s rovnakým názvom „27“ na platforme YouTube.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - 27 prod. getro (OFFICIAL27VIDEO) | url = https://www.youtube.com/watch?v=6h6a71n3JPc | dátum vydania = 2021-01-12 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt; Album obsahuje 18 skladieb, na niektorom sa objavili aj hostia.

Netrvalo dlho a P T K oznámil svoj druhý album, ktorý nesie názov ''[[Utopený v čase]]'', ktorý vyšiel 1. mája.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Utopený v čase by P T K (CZE) | url = https://genius.com/albums/P-t-k-cze/Utopeny-v-case | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V druhej polovici roka 2021 oznámil dva ďalšie a zároveň posledné projekty tohto roku. Jeden z projektov bolo spoločné EP so [[Slugerr|Slugerrom]] pod názvom ''[[To se ti líbí]]'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = To se ti líbí?! by P T K &amp; Slugerr | url = https://genius.com/albums/P-t-k-and-slugerr/To-se-ti-libi | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; ktorý vyšiel 1. augusta. Hlavná skladba EP „To se ti líbí“ a „Pospícham“ unikli prostredníctvom Patrikovho Instagramu v novembri 2020 ako sólové počiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - TO SE TI LÍBÍ ?! feat. SLUGERR (MUSIC VIDEO) | url = https://www.youtube.com/watch?v=S6BcerEgFzM | dátum vydania = 2021-08-01 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pospíchám | url = https://www.youtube.com/watch?v=C1nMvwepXF8 | dátum vydania = 2021-08-09 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = P T K - Topic}}&lt;/ref&gt; Neskôr pridal verš Slugerra a vzniklo EP.

Tým posledným počinom bol jeho tretí album a druhý sólový album tohto roku po názvom ''[[Bad Vibe]]'', ktorý vyšiel 1. septembra.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bad Vibe by P T K (CZE) | url = https://genius.com/albums/P-t-k-cze/Bad-vibe | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Po krátkej prestávke, konkrétne po vydaní posledného albumu, P T K oznámil na svojom instagramovom profile, že pracuje na ďalšom projekte. Ten vyšiel 29. mája 2022 pod názvom ''[[Trappin Lonely]]''. Na featoch sa objavil Slugerr a po prvýkrát i členovia [[Milion Plus]], konkrétne [[Yzomandias]] a [[Nik Tendo]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = TRAPPIN LONELY by P T K (CZE) | url = https://genius.com/albums/P-t-k-cze/Trappin-lonely | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Krátko po vydaní albumu vyšlo 30. septembra spoločné EP s [[Eddie Fresco|Eddiem Frescom]], pod názvom ''[[Vrátit se zpátky]]'', ktorý už bol oznámený na konci roku 2021.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = P T K &amp; Eddie Fresco – Vrátit se zpátky | url = https://genius.com/P-t-k-and-eddie-fresco-vratit-se-zpatky-lyrics | dátum prístupu = 2024-06-25}}&lt;/ref&gt;

Po necelom pol roku na začiatku januára 2023 Patrik vydáva na svojom YouTube kanáli videoklip s názvom „Golden Hill“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - GOLDEN HILL (OFFICIALVID) | url = https://www.youtube.com/watch?v=oGH9DfSAnvY | dátum vydania = 2023-01-12 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt; Vo videoklipe zároveň odhalil svoj piaty štúdiový album s názvom ''[[Golden Hill]]'', ktorý vyšiel 29. januára 2023. Album obsahuje 11 skladieb a na feate sú mená ako [[Slugerr]] a po druhykrát člen Milion Plus [[Nik Tendo]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GOLDEN HILL by P T K (CZE) | url = https://genius.com/albums/P-t-k-cze/Golden-hill | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Po piatom štúdiovom albume sa ocitol vo viacero featoch u známych interpretov. Medzi najznámejšie skladby patria „Novej svět“ od [[Yzomandias]]a a [[Nik Tendo|Nik Tenda]], a „Sunset“ od jedného z najznámejších [[Slovensko|slovenských]] raperov [[Separ]]a, ktorá ma momentálne na platforme [[Spotify]] cez 18,5 miliónov prehratí.

V roku 2023 vydal spolu so svojim veľmi dobrým kamarátom [[Slugerr|Slugerrom]] album s názvom ''[[Trap Menu]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trap Menu by P T K &amp; Slugerr | url = https://genius.com/albums/P-t-k-and-slugerr/Trap-menu | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Vyšiel v stredu 31. mája spolu s videoklipom k piesni „Nikdy broke“,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - NIKDY BROKE feat. SLUGERR (OFFICIALVID) | url = https://www.youtube.com/watch?v=6-h_6JNqDL0&amp;list=PLOf6MsRa1eBcHwdQBplKNBMD0trWQfRGT | dátum vydania = 2023-05-30 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt; ktorý má momentálne cez milión zhliadnutí. Album obsahuje 10 skladieb.

Dňa 1. októbra 2023 P T K na svojom [[Instagram]]e ohlásil svoj šiesty sólový album s názvom ''[[Silent Kill]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Instagram | url = https://www.instagram.com/p/Cx2ihzfA1-a/?img_index=1 | vydavateľ = www.instagram.com | dátum prístupu = 2024-06-25}}&lt;/ref&gt; Bol to zároveň jeho najväčším projektom. Ešte pred vydaním albumu na [[Stríming|streamovacie služby]] zverejnil na svoj [[YouTube]] kanál štyri videoklipy k skladbám „Silent Kill“,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - SILENT KILL (OFFICIALVID) | url = https://www.youtube.com/watch?v=DNxkPny5uA8 | dátum vydania = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt; „V sobě neseš světlo“,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - V SOBĚ NESEŠ SVĚTLO | url = https://www.youtube.com/watch?v=iRKeJEJRahU | dátum vydania = 2023-09-18 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt; „Vzhůru celou noc“ s [[Viktor Sheen|Viktorom Sheenom]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - VZHŮRU CELOU NOC feat. VIKTOR SHEEN (OFFICIALVID) | url = https://www.youtube.com/watch?v=TvoMXeaDEr8 | dátum vydania = 2023-09-28 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt; a „Kdo sou“ s [[Yzomandias]]om.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PTK - KDO SOU feat. YZOMANDIAS (OFFICIALVID) | url = https://www.youtube.com/watch?v=24o3tNZyJBg | dátum vydania = 2023-09-30 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = iced out PTK}}&lt;/ref&gt; Mimo toho sú na albume hostia ako [[Calin]], [[Nik Tendo]], [[Separ]] alebo [[Slugerr]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SILENT KILL by P T K (CZE) | url = https://genius.com/albums/P-t-k-cze/Silent-kill | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; K albumu zároveň vydal svoje turné po [[Česko|Česku]] a [[Slovensko|Slovensku]] s názvom ''Silent Kill Tour 2023''.

Po albume sa ocitol na feate v skladbe „V kuchyni“ od [[Koky|Kokyho]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KOKY - V Kuchyni feat. PTK (Official video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=koVdbk4hYiQ | dátum vydania = 2024-03-14 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = Milion Plus}}&lt;/ref&gt; koncom roka 2023 stihol vydať vlastný singel s názvom „Locked In“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = LOCKED IN | url = https://www.youtube.com/watch?v=wlKoipFNFSU | dátum vydania = 2023-12-28 | dátum prístupu = 2024-06-25 | priezvisko = P T K - Topic}}&lt;/ref&gt; a v roku 2024, konkrétne 31. mája vydal svoje trojročné staré EP ktoré sa volá ''[[Chceme hulení 2021]]'' ktoré obsahuje 5 skladieb a v jednej z nich sa dokonca nachádza [[Separ]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CHCEME HULENÍ 2021 by P T K (CZE) | url = https://genius.com/albums/P-t-k-cze/Chceme-huleni-2021 | vydavateľ = Genius | dátum prístupu = 2024-06-25 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

O pár mesiacov neskôr, konkrétne v polovici [[Júl|júla]] dvojica P T K a člen [[Milion+ Entertainment|Milion+]] [[Yzomandias]] vydali spoločný dvojsingel s videoklipom s názvom No Sleep Gang a Get Low.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = YZO &amp; PTK - NO SLEEP GANG / GET LOW (official double music video) | url = https://www.youtube.com/watch?v=R40U5ytLa_M | dátum vydania = 2024-07-11 | dátum prístupu = 2024-07-12 | priezvisko = Milion Plus}}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==

=== Štúdiové albumy ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; | Rok
! rowspan=&quot;2&quot; | Album
! colspan=&quot;2&quot; | Najvyššia pozícia v hitparáde
! rowspan=&quot;2&quot; | Ocenenie
|-
!SK{{break}}[[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|TOP 100]]&lt;br&gt;&lt;ref name=&quot;SK - ALBUMS - TOP 100&quot;&gt;
Vrcholové pozície v rebríčku albumov P T K na Slovensku:
* {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/36/p-t-k/trappin-lonely/169035 |titul=Trappin Lonely – P T K| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2024-07-24}}
* {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/36/p-t-k/golden-hill/171002 |titul=Golden Hill – P T K| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2024-07-24}}
* {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/36/p-t-k-slugerr/trap-menu/171837 |titul=Trap Menu – P T K &amp; Slugger| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2024-07-24}}
* {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/36/p-t-k/silent-kill/172630 |titul=Silent Kill – P T K| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2024-07-24}}&lt;/ref&gt;
!CZ{{break}}[[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|TOP 100]]&lt;br&gt;&lt;ref name=&quot;CZ - ALBUMS - TOP 100&quot;&gt;Vrcholové pozície v rebríčku albumov P T K v Česku:
* {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/14/p-t-k/trappin-lonely/169035 |titul=Trappin Lonely – P T K| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2024-07-24}}
* {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/14/p-t-k/golden-hill/171002 |titul=Golden Hill – P T K| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2024-07-24}}
* {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/14/p-t-k-slugerr/trap-menu/171837 |titul=Trap Menu – P T K &amp; Slugger| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2024-07-24}}
* {{Citácia elektronického dokumentu| url=https://ifpicr.cz/hitparada/14/p-t-k/silent-kill/172630 |titul=Silent Kill – P T K| vydavateľ=ČNS IFPI |dátum prístupu=2024-07-24}}&lt;/ref&gt;
|-
| 2021
|'''''[[27 (album)|27]]'''''
*  Vydané: 16. januára 2021
*  Vydavateľ: PTK MUSIC
|–
|–
|
|-
| 2021
|'''''[[Utopený v čase]]'''''
*  Vydané: 1. mája 2021
*  Vydavateľ: PTK MUSIC
|–
|–
|
|-
| 2021
|'''''[[Bad Vibe]]'''''
*  Vydané: 1. septembra 2021
*  Vydavateľ: PTK MUSIC
|–
|–
|
|-
| 2022
|'''''[[Trappin Lonely]]'''''
*  Vydané: 3. júna 2022
*  Vydavateľ: PTK MUSIC
|7
|1
|
|-
| 2023
|'''''[[Golden Hill]]'''''
*  Vydané: 29. januára 2023
*  Vydavateľ: PTK MUSIC
|10
|1
|
|-
| 2023
| '''''[[Trap Menu]]''''' (so [[Slugerr]]om)
*  Vydané: 31. mája 2023
*  Vydavateľ: PTK MUSIC
|19
|5
|
|-
| 2023
|'''''[[Silent Kill]]'''''
*  Vydané: 1. októbra 2023
*  Vydavateľ: PTK MUSIC
|2
|1
|
|-
|2024
|'''''[[Painkillers (album)|Painkillers]]''''' (s [[Yzomandias]]om)

* Vydané: 22. novembra 2024
* Vydavateľ: PTK MUSIC / Milion Plus Ent.
|–
|–
|
|-
|2025
|'''''Painkillers''''' (overdose edition) (s [[Yzomandias]]om)
* Vydané: 16. júla 2025
* Vydavateľ: PTK MUSIC / Milion Plus Ent.
|
|
|
|-
|2025
|'''''Archive''''' (kompilácia)
* Vydané: 6. augusta 2025
* Vydavateľ: PTK MUSIC
|
|
|
|-
|2025
|'''''[[Karakoram (album)|Karakoram]]'''''
* Vydané: 8. októbra 2025
* Vydavateľ: PTK MUSIC
| -
| -
|
|}

=== EP ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Rok
! EP
|-
| 2020
|'''''[[Nazpět dávat]]'''''
*  Vydané: 
*  Vydavateľ: iced out PTK
|-
| 2021
|'''''[[To se ti líbí?!]]'''''
*  Vydané: 
*  Vydavateľ: iced out PTK
|-
| 2022
|'''''[[Vrátit se zpátky]]'''''
*  Vydané: 
*  Vydavateľ: iced out PTK
|-
| 2024
|'''''[[Chceme hulení 2021]]'''''
*  Vydané: 
*  Vydavateľ: iced out PTK
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.discogs.com/artist/11614508-PTK-7 P T K] na [[Discogs]]
* {{Csfd meno|747366}}
Prehľad umiestnených albumov v rebríčkoch ČNS [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|IFPI]]:
* [https://ifpicr.cz/hitparada/36/p-t-k/45988 P T K — SK - ALBUMS - TOP 100]
* [https://ifpicr.cz/hitparada/14/p-t-k/45988 P T K — CZ - ALBUMS - TOP 100]
Prehľad umiestnených skladieb v rebríčkoch ČNS [[Medzinárodná federácia fonografického priemyslu|IFPI]]:
* [https://ifpicr.cz/hitparada/43/p-t-k/45988 P T K — SK - SINGLES DIGITAL - TOP 100]
* [https://ifpicr.cz/hitparada/44/p-t-k/45988 P T K — SK - SINGLES DIGITAL - TOP 50 SK]
* [https://ifpicr.cz/hitparada/30/p-t-k/45988 P T K — CZ - SINGLES DIGITAL - TOP 100]
* [https://ifpicr.cz/hitparada/32/p-t-k/45988 P T K — CZ - SINGLES DIGITAL - TOP 50 CZ]

[[Kategória:P T K| ]]
[[Kategória:Českí reperi]]
[[Kategória:Osobnosti z Chebu]]</text>
      <sha1>7r6usdp2u6vrvs6rv0fq6mzem5xalju</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Emil Paul Tscherrig</title>
    <ns>0</ns>
    <id>716087</id>
    <revision>
      <id>8213332</id>
      <parentid>8212833</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:32:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukas565</username>
        <id>251676</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>zmena referencie</comment>
      <origin>8213332</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8094" sha1="goqch0gs0zz09uau2zj2hsmzegrg42c" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný
| typ = kardinál
| meno = Emil Paul Tscherrig
| aktuálny titul = [[Emeritný]] [[apoštolský nuncius]] v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]]
| portrét = Emil Paul Tscherrig (cropped).jpg
| popis portrétu = [[Arcibiskup]] Emil Paul Tscherrig
| erb = Coat of arms of Emil Paul Tscherrig (cardinal).svg
| heslo = Spes mea Christus
| heslo po slovensky = Kristus, moja nádej
| štát pôsobenia = {{minivlajka|Burundi|w}}&lt;br&gt;{{minivlajka|Švédsko|w}}&lt;br&gt;{{minivlajka|Dánsko|w}}&lt;br&gt;{{minivlajka|Fínsko|w}}&lt;br&gt;{{minivlajka|Island|w}}&lt;br&gt;{{minivlajka|Nórsko|w}}&lt;br&gt;{{minivlajka|Argentína|w}}&lt;br&gt;{{minivlajka|Taliansko|w}}&lt;br&gt;{{minivlajka|San Maríno|w}}
| 1. funkcia = Apoštolský nuncius v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]]
| 1. funkcia - obdobie = [[4. máj]] [[1996]]{{--}}[[11. marec]] [[2024]]
| 1. funkcia - predchodca = [[Adriano Bernardini]]
| 1. funkcia - nástupca = [[Petar Rajič]]
| funkcie = * titulárny [[arcibiskup]] z Voli&lt;br&gt;[[1996]]{{--}}[[2023]]
* [[Apoštolský nuncius]] v [[Burundi]]&lt;br&gt;[[1996]]{{--}}[[2000]]
* [[Apoštolský nuncius]] na Trinidade a Tobagu, Dominike, [[Jamajka|Jamajke]], Guyane, [[Svätá Lucia|Svätej Lucii]], Svätom Vincentovi a Grenadinách, Bahamách a [[apoštolský delegát]] na Antilách&lt;br&gt;[[2000]]{{--}}[[2004]]
* [[Apoštolský nuncius]] pre Antiguu a Barbudu, [[Barbados]], Svätý Krištof a Nevis, Grenadu, Surinam a [[Belize]]&lt;br&gt;[[2001]]{{--}}[[2004]]
* [[Apoštolský nuncius]] v Kórei a [[Mongolsko|Mongolsku]]&lt;br&gt;[[2004]]{{--}}[[2008]]
* [[Apoštolský nuncius]] vo [[Švédsko|Švédsku]], [[Dánsko|Dánsku]], [[Fínsko|Fínsku]], [[Island|na Islande]] a v [[Nórsko|Nórsku]]&lt;br&gt;[[2008]]{{--}}[[2012]]
* [[Apoštolský nuncius]] v [[Argentína|Argentíne]]&lt;br&gt;[[2012]]{{--}}[[2017]]
* [[Apoštolský nuncius]] v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]]&lt;br&gt;[[2017]]{{--}}[[2024]]
| dátum narodenia = {{dn|1947|02|03}}
| miesto narodenia = [[Unterems]], [[Švajčiarsko]]
| dátum úmrtia = {{duv|2026|05|12|1947|02|03}}
| miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]]
| dátum pohrebu = 
| miesto pohrebu = 
| alma mater = [[Pápežská cirkevná akadémia]]
| cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]]
| rehoľa = 
| večné sľuby dátum = 
| kňazské svätenie dátum = {{dv|1974|04|11|1947|02|03}}
| kňazské svätenie miesto = 
| kňazské svätenie svätiteľ = 
| kňazský svätiteľ funkcia = 
| biskupské svätenie dátum = {{dv|1996|06|27|1947|02|03}}
| biskupské svätenie miesto = 
| menovanie dátum = &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| menovanie osoba = 
| biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Angelo Sodano]]
| biskupský svätiteľ funkcia = Štátny sekretár [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]]
| biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Henri Schwery]]
| 1. spolusvätiteľ funkcia = [[Sion|sionský]] [[biskup]]
| biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Norbert Brunner]]
| 2. spolusvätiteľ funkcia = [[Emeritný]] [[Sion|sionský]] [[biskup]]
| kardinál dátum = {{dv|2023|09|30|1947|02|03}}
| kardinál menujúci = František (pápež)
| kardinálsky stupeň = kardinál-diakon
| titulárny kostol = San Giuseppe al Trionfale
}}

[[Monsignor|Mons.]] '''Emil Paul Tscherrig''' (* [[3. február]] [[1947]], [[Unterems]], [[Švajčiarsko]]{{--}}† [[12. máj]] [[2026]], [[Rím]], [[Taliansko]]) bol švajčiarsky [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|prelát]] katolíckej cirkvi, ktorý svoju kariéru strávil v diplomatických službách [[Svätá stolica|Svätej stolice]]. [[Arcibiskup]]om sa stal v roku [[1996]] a odvtedy pôsobil ako [[apoštolský nuncius]] vo viacerých krajinách. Naposledy bol apoštolským nunciom v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]], keď v roku [[2024]] odišiel do dôchodku.

[[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[30. september|30. septembra]] [[2023]] vymenoval za [[kardinál]]a.

Zomrel v Ríme 12. mája 2026 vo veku 79 rokov.&lt;ref name=&quot;b&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Vo veku 79 rokov zomrel švajčiarsky kardinál a nuncius Emil Paul Tscherrig | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260512030 | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Narodil sa v bývalej obci Unterems vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] 3. februára 1947 ako najstarší z ôsmich deti horskej roľníckej rodiny. Po maturite na ''Kollegium Brig'' vstúpil do kňazského seminára vo švajčiarskom [[Sion (Švajčiarsko)|Sione]]. Za kňaza bol vysvätený [[11. apríl|11. apríla]] [[1974]] pre Sionskú diecézu. Získal doktorát na Pápežskej gregoriánskej univerzite.

== Diplomatická kariéra ==
[[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho v roku [[1978]] povolal do diplomatických služieb Svätej stolice. Stal sa neskôr tajomníkom zastúpenia Svätej stolice v Ugande, Južnej Kórei, Mongolsku a Bangladéši. [[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho [[26. november|26. novembra]] [[1992]] menoval [[Monsignore|pápežským prelátom Jeho svätosti]].

Dňa [[4. máj|4. mája]] [[1996]] bol menovaný Jánom Pavlom II. titulárnym arcibiskupom z Voli a stal sa apoštolským nunciom v Burundi, ktoré bolo africkým krízovým územím. Na biskupa ho vysvätil [[27. jún|27. júna]] [[1996]] [[kardinál]] [[Angelo Sodano]]; spolusvätiteľmi boli [[kardinál]] [[Henri Schwery]] a [[Norbert Brunner]], [[biskup]] zo švajčiarskeho Sionu.

V roku [[2000]] sa stal apoštolským nunciom v Trinidade a Tobagu, v Dominikánskej republike, Jamajke, Grenade, Guyane, Svätej Lucii, Svätom Vincenci a Grenadinách a Bahamách. Od roku [[2001]] ďalej aj v Barbadose, Antigui a Barbude, Suriname a Svätý Krištof a Nevis. V roku [[2004]] prevzal nunciatúru v Kórei a Mongolsku.&lt;ref name=&quot;a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = „Die koreanische Kirche soll missionarisch sein!“. Agenzia fides | url = https://www.fides.org/de/news/2975?idnews=2975&amp;lan=deu#.Voujv1LTpaQ | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = de}}&lt;/ref&gt;

[[Pápež]] [[Benedikt XVI.]] ho v roku [[2008]] menoval nunciom pre severské krajiny: [[Švédsko]], [[Dánsko]], [[Fínsko]], [[Island]] a [[Nórsko]], so sídlom neďaleko Štokholmu. [[Benedikt XVI.]] ho [[5. január|5. januára]] [[2012]] menoval apoštolským nunciom v [[Argentína|Argentíne]]. Od roku [[2017]] pôsobil ako apoštolský nuncius pre Taliansko a San Maríno. V marci 2024 ho v tejto službe nahradil chorvátsko-kanadský [[arcibiskup]] [[Petar Rajič]] a kardinál Emil Paul Tscherrig sa odobral na odpočinok.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Emil Paul Tscherrig|23737051}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Tscherrig, Emil Paul}}
[[Kategória:Švajčiarski kardináli]]
[[Kategória:Švajčiarski rímskokatolícki biskupi]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia vo Švédsku]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Dánsku]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia vo Fínsku]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Nórsku]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Islande]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Barbadose]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Antigue a Barbude]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Bahamách]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Dominike]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Jamajke]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Grenade]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Guyane]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Svätom Krištofe a Nevise]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Svätej Lucii]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Suriname]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Svätom Vincente a Grenadínach]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Trinidade a Tobagu]]</text>
      <sha1>goqch0gs0zz09uau2zj2hsmzegrg42c</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rue Guénégaud</title>
    <ns>0</ns>
    <id>717109</id>
    <revision>
      <id>8213622</id>
      <parentid>8203403</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:06:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213622</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4173" sha1="blvjahfcbwvc9if9qarylhedw1bbp69" xml:space="preserve">{{Infobox Ulica
 | Názov                          = Rue Guénégaud
 | Obrázok                        = P1170406 Paris VI rue Guénégaud rwk.jpg
 | Popis obrázka                  = Záber na ulicu v roku [[2013]].
 | Štát                           = Francúzsko
 | Mesto                          = Paríž
 | Mestská časť                   = [[6. obvod (Paríž)|6. obvod]]
 | Štvrť                          = Monnaie
 | Číslo obvodu                   = 
 | Nadmorská výška                = 
 | Severná šírka                  = 48.8558439
 | Východná dĺžka                 = 2.3388206
 | Rozloha                        = 
 | Dĺžka                          = 190
 | Šírka                          = 10
 | Vznik                          = 
 | PSČ                            = 
 | Začína                         = 5, [[quai de Conti]]
 | Končí                          = 15, [[rue Mazarine]]
 | Ulice pripojené k námestiu     = 
 | Vytvorenie                     = 
 | Zánik                          = 
 | Denominácia                    =[[1641]] a [[1664]] 
 | Orientácia                     = 
 | Názov podľa                    = [[Henri du Plessis-Guénégaud]] 
 | Staršie názvy                  = 
 | Commons                        = Rue Guénégaud (Paris)
}}

'''Rue Guénégaud''' je [[ulica]] nachádzajúca sa vo štvrti Monnaie v [[6. obvod (Paríž)|&lt;abbr&gt;6.&lt;/abbr&gt; parížskom obvode]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = rue Guénégaud | url = http://www.v2asp.paris.fr/commun/v2asp/v2/nomenclature_voies/Voieactu/4330.nom.htm | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2015-09-10 | dátum prístupu = 2024-08-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150910052617/http://www.v2asp.paris.fr/commun/v2asp/v2/nomenclature_voies/Voieactu/4330.nom.htm | dátum archivácie = 2015-09-10 }}&lt;/ref&gt;

== História ==
Ulica bola otvorená v rokoch [[1641]] až [[1664]] na bývalom pozemku [[Hôtel de Nevers (ľavý breh)|Hôtel de Nevers]], ktorý bol v tom roku predaný [[Henri du Plessis-Guénégaud|Henrimu du Plessis-Guénégaud]], ktorý si tam postavil svoj súkromný kaštieľ, ktorého názov nosí ulica.&lt;ref name=&quot;DHARP&quot;&gt;Félix et Louis Lazare, ''Dictionnaire administratif et historique des rues de Paris et de ses monuments'', fac-similé de l'édition de 1844&lt;/ref&gt;

== Pozoruhodné objekty ==
* [[Musée du 11 Conti]]
* L'[[Hôtel de la Monnaie (Paríž)|hôtel de la Monnaie]]
* Galerie Majestic&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 25, rue Guenegaud Paris | url = http://www.parisbestlodge.com/rueguenegaud25.html | vydavateľ = www.parisbestlodge.com | dátum prístupu = 2024-08-05 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
* Ségolène Brossette Galerie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ségolène Brossette Galerie | url = https://www.comitedesgaleriesdart.com/en/galeries/segolene-brossette-galerie/ | vydavateľ = Comité Professionnel des Galeries d'Art | dátum prístupu = 2024-08-05 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt;
* Galerie arnoux&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Galerie arnoux | url = https://www.galeriearnoux.fr/ | vydavateľ = galeriearnoux | dátum prístupu = 2024-08-05 | jazyk = fr}}&lt;/ref&gt;
* [[Galerie Anne &amp; Just Jaeckin]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GALERIE ANNE &amp; JUST JAECKIN | url = https://www.jaeckin.fr/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2018-03-09 | dátum prístupu = 2024-08-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180309070538/https://www.jaeckin.fr/ | dátum archivácie = 2018-03-09 }}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Plaque Rue Guénégaud - Paris VI (FR75) - 2021-09-18 - 1.jpg|Nápis ulice na typickej modro-zelenej tabuľke.
Súbor:Rue Guénégaud - Paris VI (FR75) - 2021-07-29 - 2.jpg
Súbor:7 rue Guénégaud, Paris 6e 2.jpg
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20190730021032/http://www.parisrues.com/rues06/paris-06-rue-guenegaud.html Les rues de Paris]

[[Kategória:Ulice v 6. obvode (Paríž)]]</text>
      <sha1>blvjahfcbwvc9if9qarylhedw1bbp69</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Colin Brittain</title>
    <ns>0</ns>
    <id>719259</id>
    <revision>
      <id>8213429</id>
      <parentid>7946617</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T01:01:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Icodense</username>
        <id>125882</id>
      </contributor>
      <comment>replaced dubious astrology link</comment>
      <origin>8213429</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4058" sha1="kmvcjnfkw62nhk0l4qcypg91i26gfuf" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno              = Colin Brittain
 | Obrázok           = Colin Brittain - From Zero Lead Press Photo - James Michin III.jpg
 | Veľkosť obrázku   = 180
 | Popis obrázku     = Brittain v roku 2024
 | Popis umelca      = 
 | Celé meno         = 
 | Rodné meno        = Colin Cunningham
 | Umelecké mená     = 
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1986|12|29}}
 | Miesto narodenia  = [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], [[Tennessee]], [[USA]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Bydlisko          = 
 | Alma mater        = 
 | Pôsobenie         = Hudobník, skladateľ, producent
 | Žáner             = [[Alternative rock]], [[pop rock]]
 | Hrá na nástrojoch = [[Bicie]], [[gitara]]
 | Typ hlasu         = 
 | Roky pôsobenia    = 
 | Manželka          = 
 | Priateľka         =
 | Deti              = 
 | Rodičia           = 
 | Súrodenci         = 
 | Súvisiace články  = 
 | Vplyvy            = 
 | Hudobný vydavateľ = 
 | Webstránka        = 
}}

'''Colin''' „'''Doc'''“ '''Brittain''' (* [[29. december]] [[1986]], [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], [[Tennessee]], [[USA]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 
Biographie de Colin Brittain | url = https://www.linkinpark.fr/biographies/biographie-de-colin-brittain/ | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = fr}}&lt;/ref&gt; je americký [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[Producent (umenie)|producent]] a [[hudobník]] pracujúci pre nahrávaciu spoločnosť Warner Chappell Music.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EP. 53 - Producer Colin 'Doc' Brittain Shares The Evolution of His Career and Lasting Collaboration with The Artist Sueco | url = https://www.therecordprocess.com/ep-53-producer-colin-doc-brittain-shares-the-evolution-of-his-career-and-lasting-collaboration-with-the-artist-sueco/ | vydavateľ = therecordprocess.com | dátum prístupu = 2024-09-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | titul = Colin Brittain | periodikum = Genius | url = https://genius.com/artists/Colin-brittain | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-09-06}}&lt;/ref&gt; Je bubeníkom skupiny [[Linkin Park]] od ich opätovného návratu v septembri 2024. Pred nástupom do kapely písal a produkoval pre skupiny [[Papa Roach]], [[Hands Like Houses]], [[Basement]], [[Dashboard Confessional]], [[5 Seconds of Summer]], [[Miyavi]], [[Foundry]] a [[One Ok Rock]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Colin Brittain | url = http://www.kmusicbiz.com/colin-brittain.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-01-25 | dátum prístupu = 2024-09-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160125125500/http://www.kmusicbiz.com/colin-brittain.html | dátum archivácie = 2016-01-25 }}&lt;/ref&gt;

== Kariéra ==
Svoju kariéru začal hraním na bicie v skupine [[Oh No Fiasco]]. Následne vydali svoje debutové [[Extended play|EP]] ''No One's Gotta Know''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Band of the Week: Oh No Fiasco + Interview! | url = https://themusiclifeblog.blogspot.com/2013/03/band-of-week-oh-no-fiasco-interview.html | dátum prístupu = 2024-09-26 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V roku 2024 sa pripojil k americkej rockovej skupine [[Linkin Park]] ako jej nový bubeník po tom, čo pôvodný bubeník [[Rob Bourdon]] odmietol opätovne sa pripojiť k obnovenej skupine s novou speváčkou [[Emily Armstrongová|Emily Armstrong]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inside Linkin Park’s Secret Comeback | url = https://www.billboard.com/music/rock/linkin-park-singer-tour-album-cover-story-interview-1235766805/ | dátum vydania = 2024-09-05 | dátum prístupu = 2024-09-26 | jazyk = en-US | meno = Jason | priezvisko = Lipshutz}}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==

=== Linkin Park ===
* ''[[From Zero]]'' (2024)

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Linkin Park}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Brittain, Colin}}
[[Kategória:Rockoví bubeníci USA]]
[[Kategória:Hudobní producenti USA]]
[[Kategória:Linkin Park]]
[[Kategória:Osobnosti z Nashvillu (Tennessee)]]</text>
      <sha1>kmvcjnfkw62nhk0l4qcypg91i26gfuf</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213451</id>
      <parentid>8213429</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T04:14:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>Pridaná sekcia Iné projekty, kategória</comment>
      <origin>8213451</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4131" sha1="9kicc7a62cjmebi1ci2m96j89bs8xws" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno              = Colin Brittain
 | Obrázok           = Colin Brittain - From Zero Lead Press Photo - James Michin III.jpg
 | Veľkosť obrázku   = 180
 | Popis obrázku     = Brittain v roku 2024
 | Popis umelca      = 
 | Celé meno         = 
 | Rodné meno        = Colin Cunningham
 | Umelecké mená     = 
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1986|12|29}}
 | Miesto narodenia  = [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], [[Tennessee]], [[USA]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Bydlisko          = 
 | Alma mater        = 
 | Pôsobenie         = Hudobník, skladateľ, producent
 | Žáner             = [[Alternative rock]], [[pop rock]]
 | Hrá na nástrojoch = [[Bicie]], [[gitara]]
 | Typ hlasu         = 
 | Roky pôsobenia    = 
 | Manželka          = 
 | Priateľka         =
 | Deti              = 
 | Rodičia           = 
 | Súrodenci         = 
 | Súvisiace články  = 
 | Vplyvy            = 
 | Hudobný vydavateľ = 
 | Webstránka        = 
}}

'''Colin''' „'''Doc'''“ '''Brittain''' (* [[29. december]] [[1986]], [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], [[Tennessee]], [[USA]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 
Biographie de Colin Brittain | url = https://www.linkinpark.fr/biographies/biographie-de-colin-brittain/ | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = fr}}&lt;/ref&gt; je americký [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[Producent (umenie)|producent]] a [[hudobník]] pracujúci pre nahrávaciu spoločnosť Warner Chappell Music.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EP. 53 - Producer Colin 'Doc' Brittain Shares The Evolution of His Career and Lasting Collaboration with The Artist Sueco | url = https://www.therecordprocess.com/ep-53-producer-colin-doc-brittain-shares-the-evolution-of-his-career-and-lasting-collaboration-with-the-artist-sueco/ | vydavateľ = therecordprocess.com | dátum prístupu = 2024-09-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | titul = Colin Brittain | periodikum = Genius | url = https://genius.com/artists/Colin-brittain | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-09-06}}&lt;/ref&gt; Je bubeníkom skupiny [[Linkin Park]] od ich opätovného návratu v septembri 2024. Pred nástupom do kapely písal a produkoval pre skupiny [[Papa Roach]], [[Hands Like Houses]], [[Basement]], [[Dashboard Confessional]], [[5 Seconds of Summer]], [[Miyavi]], [[Foundry]] a [[One Ok Rock]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Colin Brittain | url = http://www.kmusicbiz.com/colin-brittain.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-01-25 | dátum prístupu = 2024-09-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160125125500/http://www.kmusicbiz.com/colin-brittain.html | dátum archivácie = 2016-01-25 }}&lt;/ref&gt;

== Kariéra ==
Svoju kariéru začal hraním na bicie v skupine [[Oh No Fiasco]]. Následne vydali svoje debutové [[Extended play|EP]] ''No One's Gotta Know''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Band of the Week: Oh No Fiasco + Interview! | url = https://themusiclifeblog.blogspot.com/2013/03/band-of-week-oh-no-fiasco-interview.html | dátum prístupu = 2024-09-26 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V roku 2024 sa pripojil k americkej rockovej skupine [[Linkin Park]] ako jej nový bubeník po tom, čo pôvodný bubeník [[Rob Bourdon]] odmietol opätovne sa pripojiť k obnovenej skupine s novou speváčkou [[Emily Armstrongová|Emily Armstrong]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inside Linkin Park’s Secret Comeback | url = https://www.billboard.com/music/rock/linkin-park-singer-tour-album-cover-story-interview-1235766805/ | dátum vydania = 2024-09-05 | dátum prístupu = 2024-09-26 | jazyk = en-US | meno = Jason | priezvisko = Lipshutz}}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==

=== Linkin Park ===
* ''[[From Zero]]'' (2024)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Linkin Park}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Brittain, Colin}}
[[Kategória:Rockoví bubeníci USA]]
[[Kategória:Hudobní producenti USA]]
[[Kategória:Hudobní skladatelia USA]]
[[Kategória:Linkin Park]]
[[Kategória:Osobnosti z Nashvillu (Tennessee)]]</text>
      <sha1>9kicc7a62cjmebi1ci2m96j89bs8xws</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213665</id>
      <parentid>8213451</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:00:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <origin>8213665</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4130" sha1="dm26zu65ums7gj6ncf6bsy7u5una402" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno              = Colin Brittain
 | Obrázok           = Colin Brittain - From Zero Lead Press Photo - James Michin III.jpg
 | Veľkosť obrázku   = 180
 | Popis obrázku     = Brittain v roku 2024
 | Popis umelca      = 
 | Celé meno         = 
 | Rodné meno        = Colin Cunningham
 | Umelecké mená     = 
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1986|12|29}}
 | Miesto narodenia  = [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], [[Tennessee]], [[USA]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Bydlisko          = 
 | Alma mater        = 
 | Pôsobenie         = Hudobník, skladateľ, producent
 | Žáner             = [[Alternative rock]], [[pop rock]]
 | Hrá na nástrojoch = [[Bicie]], [[gitara]]
 | Typ hlasu         = 
 | Roky pôsobenia    = 
 | Manželka          = 
 | Priateľka         =
 | Deti              = 
 | Rodičia           = 
 | Súrodenci         = 
 | Súvisiace články  = 
 | Vplyvy            = 
 | Hudobný vydavateľ = 
 | Webstránka        = 
}}

'''Colin''' „'''Doc'''“ '''Brittain''' (* [[29. december]] [[1986]], [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], [[Tennessee]], [[USA]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biographie de Colin Brittain | url = https://www.linkinpark.fr/biographies/biographie-de-colin-brittain/ | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = fr}}&lt;/ref&gt; je americký [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[Producent (umenie)|producent]] a [[hudobník]] pracujúci pre nahrávaciu spoločnosť Warner Chappell Music.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EP. 53 - Producer Colin 'Doc' Brittain Shares The Evolution of His Career and Lasting Collaboration with The Artist Sueco | url = https://www.therecordprocess.com/ep-53-producer-colin-doc-brittain-shares-the-evolution-of-his-career-and-lasting-collaboration-with-the-artist-sueco/ | vydavateľ = therecordprocess.com | dátum prístupu = 2024-09-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | titul = Colin Brittain | periodikum = Genius | url = https://genius.com/artists/Colin-brittain | jazyk = en | dátum prístupu = 2024-09-06}}&lt;/ref&gt; Je bubeníkom skupiny [[Linkin Park]] od ich opätovného návratu v septembri 2024. Pred nástupom do kapely písal a produkoval pre skupiny [[Papa Roach]], [[Hands Like Houses]], [[Basement]], [[Dashboard Confessional]], [[5 Seconds of Summer]], [[Miyavi]], [[Foundry]] a [[One Ok Rock]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Colin Brittain | url = http://www.kmusicbiz.com/colin-brittain.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2016-01-25 | dátum prístupu = 2024-09-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160125125500/http://www.kmusicbiz.com/colin-brittain.html | dátum archivácie = 2016-01-25 }}&lt;/ref&gt;

== Kariéra ==
Svoju kariéru začal hraním na bicie v skupine [[Oh No Fiasco]]. Následne vydali svoje debutové [[Extended play|EP]] ''No One's Gotta Know''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Band of the Week: Oh No Fiasco + Interview! | url = https://themusiclifeblog.blogspot.com/2013/03/band-of-week-oh-no-fiasco-interview.html | dátum prístupu = 2024-09-26 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V roku 2024 sa pripojil k americkej rockovej skupine [[Linkin Park]] ako jej nový bubeník po tom, čo pôvodný bubeník [[Rob Bourdon]] odmietol opätovne sa pripojiť k obnovenej skupine s novou speváčkou [[Emily Armstrongová|Emily Armstrong]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inside Linkin Park’s Secret Comeback | url = https://www.billboard.com/music/rock/linkin-park-singer-tour-album-cover-story-interview-1235766805/ | dátum vydania = 2024-09-05 | dátum prístupu = 2024-09-26 | jazyk = en-US | meno = Jason | priezvisko = Lipshutz}}&lt;/ref&gt;

== Diskografia ==

=== Linkin Park ===
* ''[[From Zero]]'' (2024)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Linkin Park}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Brittain, Colin}}
[[Kategória:Rockoví bubeníci USA]]
[[Kategória:Hudobní producenti USA]]
[[Kategória:Hudobní skladatelia USA]]
[[Kategória:Linkin Park]]
[[Kategória:Osobnosti z Nashvillu (Tennessee)]]</text>
      <sha1>dm26zu65ums7gj6ncf6bsy7u5una402</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rudolf Lukáč (športovec)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>721381</id>
    <revision>
      <id>8213616</id>
      <parentid>8117353</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:56:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 5 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213616</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6039" sha1="9xe0zxfxekol4agootb7bugdunvyt39" xml:space="preserve">{{olympijská účasť}}
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Rudolf Lukáč
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenský vzpierač a tréner 
 | Portrét            = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1969|12|29}}
 | Miesto narodenia   = [[Považská Bystrica]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]]
 | Dátum úmrtia       = 
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Technická univerzita v Košiciach]]&lt;br&gt;[[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici]] 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           =  
 | Partnerka          = 
 | Deti               =  
 | Rodičia            = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}[[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Rudolf Lukáč''' (* [[29. december]] [[1969]], [[Považská Bystrica]]&lt;ref name=&quot;olympic-rudolf-lukac&quot;/&gt;) je tréner [[Vzpieranie|vzpierania]] a bývalý [[Slovensko|slovenský]] dlhoročný reprezentant. Je autorom dvoch [[Kniha|kníh]] o vzpieraní.

== Vzdelanie ==
V roku [[1993]] promoval na [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzite v Košiciach]] (odbor rádioelektronika) a v roku [[2015]] na [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici]] (odbor učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo).

== Športová kariéra ==
Od roku 1992 do roku 2007 reprezentoval Slovensko vo vzpieraní. Počas tohto obdobia sa zúčastnil 11-krát na ME, 6-krát na MS a 2-krát na OH (1996, 2004). Medzi najlepšie umiestnenia patria 4. miesto na ME 2001, 5. miesto na MS v nadhode a 8. miesto na MS 1997, 2003. V rokoch 1989 – 2019 sa stal 25-krát majstrom Slovenska jednotlivcov, je držiteľom viac ako 60 slovenských rekordov v siedmich hmotnostných kategóriách. Trénoval pod vedením Mgr. Juraja Gubalu a Imreho Zsugu.&lt;ref&gt;https://www.olympic.sk/clanok/podla-trenera-martiny-hrasnovej-vzpieracov-rudolfa-lukaca-zlepsilo-situaciu-v-slovenskom{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Zúčastnil sa [[Letné olympijské hry 1996|Letných olympijských hier 1996 v Atlante]] (18. miesto) a [[Letné olympijské hry 2004|Letných olympijských hier 2004 v Aténach]] (15. miesto).&lt;ref name=&quot;olympic-rudolf-lukac&quot;/&gt;

== Trénerská kariéra ==
V rokoch [[2005]] – [[2019]]&lt;ref&gt;https://sportnet.sme.sk/spravy/trener-rudolf-lukac-nechce-vypustit-z-ust-slovo-medaila/&lt;/ref&gt; s krátkou prestávkou &lt;ref&gt;https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/vzpieranie-seftrener-reprezentacie-rudolf-lukac-odstupil-2023052021201868234&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://www.olympic.sk/clanok/reprezentacny-trener-vzpieracov-rudolf-lukac-je-so-ziskom-jednej-miestenky-do-ria-spokojny{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; bol reprezentačným trénerom [[Slovensko|Slovenska]] a od roku [[2010]] je hlavným trénerom vzpierania [[Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica|VŠC Dukla Banská Bystrica]].&lt;ref&gt;https://mybystrica.sme.sk/c/5213795/lukac-uz-oficialne-seftrenerom-v-dukle.html&lt;/ref&gt; V tomto období sa spolu so svojím realizačným tímom podieľal na zisku 43 medailí z ME a MS v rôznych vekových kategóriách. Od roku 2011 spolupracuje s [[Hod kladivom|kladivárkou]] [[Martina Hrašnová|Martinou Hrašnovou]],&lt;ref&gt;https://www.olympic.sk/clanok/podla-trenera-martiny-hrasnovej-vzpieracov-rudolfa-lukaca-zlepsilo-situaciu-v-slovenskom{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; striebornou z ME 2011, 2013, bronzovou z MS 2009 a účastníčkou piatich OH. Ako tréner vzpierania a [[Atletika|atletiky]] sa zúčastnil na troch OH (2008, 2016, 2020).

== Publikačná činnosť ==
Je autorom dvoch odborných publikácií týkajúcich sa vrcholového vzpierania a metodiky výučby techniky vzpierania: „''Mystérium posledných dní do súťaže''“ (2019) a „''Vzpieranie pre všetkých''“ (2023).&lt;ref&gt;https://arl1.library.sk/arl-umb/sk/detail-umb_un_cat-0323958-Vzpieranie-pre-vsetkych/&lt;/ref&gt;

Je propagátorom zavádzania vzpierania do prípravy vrcholových športovcov v iných športových odvetviach, kde vytvoril svoj ucelený metodický postup výučby vzpierania, ktorý prezentuje aj na internete.&lt;ref&gt;https://www.youtube.com/watch?v=nyeoahK2ELw&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;olympic-rudolf-lukac&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Rudolf Lukáč | url = https://www.olympic.sk/sportovec/rudolf-lukac | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-08-22 | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* [https://sport.aktuality.sk/ostatne-sporty/clanok/vzpieranie-msr-titul-do-77kg-pre-trenera-reprezentacie-rudolfa-lukaca-2023052320022497859 Rudolf Lukáč]
* [https://www.olympic.sk/sportovec/rudolf-lukac Rudolf Lukáč OH]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

{{Slováci na LOH 1996}}
{{Slováci na LOH 2004}}

{{DEFAULTSORT:Lukáč, Rudolf}}
[[Kategória:Slovenskí vzpierači]]
[[Kategória:Slovenskí tréneri]]
[[Kategória:Slovenskí olympionici]]
[[Kategória:Absolventi Technickej univerzity v Košiciach]]
[[Kategória:Absolventi Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Osobnosti z Považskej Bystrice]]
[[Kategória:Vzpierači na Letných olympijských hrách 1996]]
[[Kategória:Vzpierači na Letných olympijských hrách 2004]]</text>
      <sha1>9xe0zxfxekol4agootb7bugdunvyt39</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1. slovenská futbalová liga žien 2025/2026</title>
    <ns>0</ns>
    <id>734981</id>
    <revision>
      <id>8213475</id>
      <parentid>8211975</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:39:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <origin>8213475</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="30043" sha1="6pe1wtltz1rll6p7vg76m1gwgcgz3l6" xml:space="preserve">{{Športová aktualita|futbal}}{{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská futbalová liga žien|sezóna=2025/2026|začiatok=[[16. august]] [[2025]]|koniec=|majster=|2_miesto=|3_miesto=|zostup=|počet_mužstiev=10|odohraté_zápasy=|počet_gólov=|priemer_gólov_na_zápas=|najlepší_strelec=|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2025/2026]]}}

'''1. slovenská futbalová liga žien 2025/2026''' je 33. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien]]. Sezóna začala prvým kolom 16. augusta 2025.

Prvýkrát bude zápasy ženskej ligy vysielať [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]. Z každého kola odvysielajú jeden zápas. Premiérovo to bol zápas [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] proti [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽIEN – Štartuje nový ročník, premiérovo aj na televíznej obrazovke | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zien-startuje-novy-rocnik-premierovo-aj-na-televiznej-obrazovke/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-15 | dátum prístupu = 2025-08-16 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}&lt;/ref&gt;

{{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.749167|long=17.564444|label=[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|position=right}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]|position=right}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]|position=bottom}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=49|long=21.233333|label=[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Tatran Prešov]]|position=bottom}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=49.292222|long=21.276389|label=[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]|position=top}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.894167|long=18.040556|label=[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]|position=right}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=47.75742|long=18.12982|label=[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]]|position=right}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=49.078611|long=19.308333|label=[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]|position=right}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=49.222778|long=18.74|label=[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]|position=top}}
{{LocMap~|Slovensko|lat=48.37775|long=17.586211|label=[[FC Spartak Trnava (ženy)|Spartak Trnava]]|position=top}}|caption=Tímy súťažiace v 1. lige v sezóne 2025/2026}}

V zápase 5. kola nadstavbovej časti v [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Prešove]] proti [[Spartak Myjava (ženy)|Myjave]] vznikol rekord návštevnosti ženského zápasu na Slovensku. Na zápas prišlo 5636 divákov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Prešove prišla na zápas ženskej futbalovej ligy rekordná návšteva 5636 divákov | url = https://dennikn.sk/minuta/5305656/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-04-29 | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC TATRAN Prešov - Spartak Myjava {{!}} I. liga - Ženy 5. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b91031aae1188f036af517/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Hrací systém ==
V základnej časti sa hrá systémom každý s každým doma a vonku. V nadstavbovej časti bude prvých 5 tímov z tabuľky hrať v skupine o titul a ďalších 5 tímov v skupine o umiestenie.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Základná časť ==
=== Tabuľka ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!
!Klub
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
!+/-
!{{Tooltip|B|Body}}
!Kvalifikácia
|-
| align=&quot;center&quot; |'''1.'''
|[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
| align=&quot;center&quot; |18
| align=&quot;center&quot; |17
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |0
| align=&quot;center&quot; |82:8
| align=&quot;center&quot; |25
| align=&quot;center&quot; |'''52'''
| rowspan=&quot;5&quot; |Postup do skupiny o titul
|-
| align=&quot;center&quot; |'''2.'''
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
| align=&quot;center&quot; |18
| align=&quot;center&quot; |15
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |72:21
| align=&quot;center&quot; |20
| align=&quot;center&quot; |'''47'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''3.'''
|[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]]
| align=&quot;center&quot; |18
| align=&quot;center&quot; |11
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |43:21
| align=&quot;center&quot; | 8
| align=&quot;center&quot; |'''35'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''4.'''
|[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
| align=&quot;center&quot; |18
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |25:24
| align=&quot;center&quot; | 3
| align=&quot;center&quot; |'''30'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''5.'''
|[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]
| align=&quot;center&quot; |18
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |30:56
| align=&quot;center&quot; | -6
| align=&quot;center&quot; |'''21'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''6.'''
|[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
| align=&quot;center&quot; |18
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |11
| align=&quot;center&quot; |23:39
| align=&quot;center&quot; | -8
| align=&quot;center&quot; |'''19'''
| rowspan=&quot;5&quot; align=&quot;center&quot; |Postup do skupiny o udržanie
|-
| align=&quot;center&quot; |'''7.'''
|[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]]
| align=&quot;center&quot; |18
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |13:35
| align=&quot;center&quot; | -10
| align=&quot;center&quot; |'''17'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''8.'''
|[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]
| align=&quot;center&quot; |18
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |28:44
| align=&quot;center&quot; | -11
| align=&quot;center&quot; |'''16'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''9.'''
|[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]
| align=&quot;center&quot; |18
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |20:54
| align=&quot;center&quot; | -15
| align=&quot;center&quot; |'''12'''
|-
| align=&quot;center&quot; |'''10.'''
|[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]]
| align=&quot;center&quot; |18
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |12
| align=&quot;center&quot; |23:45
| align=&quot;center&quot; | -18
| align=&quot;center&quot; |'''9'''
|}
Zdroj.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy (2025/2026) - tabuľky {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/tabulky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-29 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

=== Zápasy ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Doma / Vonku
![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]]
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]]
![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]]
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]]
![[FC Petržalka (ženy)|PET]]
![[AS Trenčín (ženy)|TRE]]
![[KFC Komárno (ženy)|KOM]]
![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]]
![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]]
![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]]
|-
![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|4|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|4|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|4|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|7|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|7|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|4|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|6|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|12|0}}
|-
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{Ku|1|1}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|4|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{Ku|3|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|5|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|4|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|5|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|12|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|3|1}}
|-
![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|2}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{Ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|2|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|3|0}}*
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{Ku|2|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|4|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|4|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|8|1}}
|-
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|2}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{Ku|1|1}}
|-
![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|11}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|4}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{Ku|2|2}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{Ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|2|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|3|2}}
|-
![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|4}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|5|0}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|0}}
|-
![[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|5}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|4}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|1}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|1|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{Ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{Ku|1|1}}
|-
![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|4}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|3|7}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|6|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|1}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{Ku|3|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|2|3}}
|-
![[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|4}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{Ku|3|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|1}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|3|0}}
|-
![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|3|7}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|2|3}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{Ku|1|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|4|0}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
|}
'''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí; * kontumačne

Zdroj.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Favoritky víťazne, hetriky Naňovej a Bučkovej | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-favoritky-vitazne-hetriky-nanovej-a-buckovej/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-18 | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Šláger 2. kola v Myjave, Trnava v Horných Orešanoch aj v televízii | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-slager-2-kola-v-myjave-trnava-v-hornych-oresanoch-aj-v-televizii/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-22 | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga ženy – Prvá prehra Prešova, Myjavčanky už bez Kramlíkovej | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-prva-prehra-presova-myjavcanky-uz-bez-kramlikovej/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-08 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I . LIGA ŽENY – Na Pasienkoch pred TV kamerami stopercentné Prešovčanky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-na-pasienkoch-pred-tv-kamerami-stopercentne-presovcanky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-05 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga ženy – Živé šarišské derby nemalo víťaza | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-zive-sarisske-derby-nemalo-vitaza/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-15 | dátum prístupu = 2025-09-15 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Derby pre Slovan, prvé víťazstvo Ružomberka | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-derby-pre-slovan-prve-vitazstvo-ruzomberka/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-09-29 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Myjava nadelila Žiline poltucet, derby pre slovanistky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-myjava-nadelila-ziline-poltucet-derby-pre-slovanistky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-06 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Trenčín vzdoroval Myjave, kompletný zisk hostiek | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-trencin-vzdoroval-myjave-kompletny-zisk-hostiek/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-13 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Jediný domáci bod zostal v Petržalke, Myjava stále stopercentná | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-jediny-domaci-bod-zostal-v-petrzalke-myjava-stale-stopercentna/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-10-20 | dátum prístupu = 2025-10-20 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Myjava a Slovan rozdali súperkám štvorky | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-myjava-a-slovan-rozdali-superkam-stvorky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-11-03 | dátum prístupu = 2025-11-03 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Nečakaný triumf Žiliny v Petržalke, Prešov vzdoroval Slovanu | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-necakany-triumf-ziliny-v-petrzalke-presov-vzdoroval-slovanu/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Bardejovčanky si zahrajú v skupine o titul, pomohla im k tomu aj Japonka | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-bardejovcanky-si-zahraju-v-skupine-o-titul-pomohla-im-k-tomu-aj-japonka/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-03-09 | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}&lt;/ref&gt;

== Nadstavbová časť ==
Do nadstavbovej časti o titul postúpili tímy: [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]], [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]], [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]], [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] a prvýkrát v histórii [[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]].&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Posledná miestenka pre Petržalku, domáci gólový uragán 35:3 | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-posledna-miestenka-pre-petrzalku-domaci-golovy-uragan-353/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-03-16 | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}&lt;/ref&gt;

V skupine o udržanie budú hrať tímy: [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]], [[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]], [[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]], [[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] a [[FC Spartak Trnava (ženy)|Spartak Trnava]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

=== O titul ===

==== Tabuľka ====
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!
!Klub
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
!+/-
!{{Tooltip|B|Body}}
!Kvalifikácia
|- bgcolor=&quot;#ccffcc&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''1.'''
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
| align=&quot;center&quot; |23
| align=&quot;center&quot; |20
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |99:22
| align=&quot;center&quot; |20
| align=&quot;center&quot; |'''62'''
|Postup do [[Liga majstrov žien UEFA 2026/2027#1. kolo|1. kola kvalifikácie Ligy majsteriek]]
|-
| align=&quot;center&quot; |'''2.'''
|[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
| align=&quot;center&quot; |22
| align=&quot;center&quot; |20
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |103:11
| align=&quot;center&quot; |25
| align=&quot;center&quot; |'''61'''
|
|-
| align=&quot;center&quot; |'''3.'''
|[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]]
| align=&quot;center&quot; |22
| align=&quot;center&quot; |13
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |49:28
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |'''41'''
|
|-
| align=&quot;center&quot; |'''4.'''
|[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
| align=&quot;center&quot; |22
| align=&quot;center&quot; |10
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |9
| align=&quot;center&quot; |29:38
| align=&quot;center&quot; | 3
| align=&quot;center&quot; |'''33'''
|
|-
| align=&quot;center&quot; |'''5.'''
|[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]
| align=&quot;center&quot; |23
| align=&quot;center&quot; |6
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |33:92
| align=&quot;center&quot; | -6
| align=&quot;center&quot; |'''21'''
|
|}
Zdroj.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

==== Zápasy ====
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Doma / Vonku
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]]
![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]]
![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]]
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]]
![[FC Petržalka (ženy)|PET]]
|-
![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|3|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|3|0}}*
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|11|0}}
|-
![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffcccc&quot; |{{Ku|1|2}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|10|0}}
|-
![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]]
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|2}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot;|{{Ku|4|1}}
|-
![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|8}}
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;|{{Ku|1|2}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
|
|-
![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|8}}
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|1|3}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
|}
Poznámka: * kontumačne.

Zdroj.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy (2025/2026) - výsledky {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/vysledky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Dvojciferný strelecký koncert Slovana, vedie tabuľku | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-dvojciferny-strelecky-koncert-slovana-vedie-tabulku/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}&lt;/ref&gt;

=== O umiestenie ===

==== Tabuľka ====
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!
!Klub
!{{Tooltip|Z|Zápasy}}
!{{Tooltip|V|Výhry}}
!{{Tooltip|R|Remízy}}
!{{Tooltip|P|Prehry}}
!{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}}
!+/-
!{{Tooltip|B|Body}}
!
|-
| align=&quot;center&quot; |'''1.'''
|[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]]
| align=&quot;center&quot; |23
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |11
| align=&quot;center&quot; |20:38
| align=&quot;center&quot; | -10
| align=&quot;center&quot; |'''26'''
|
|-
| align=&quot;center&quot; |'''2.'''
|[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]
| align=&quot;center&quot; |23
| align=&quot;center&quot; |8
| align=&quot;center&quot; |1
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |38:54
| align=&quot;center&quot; | -11
| align=&quot;center&quot; |'''25'''
|
|-
| align=&quot;center&quot; |'''3.'''
|[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
| align=&quot;center&quot; |23
| align=&quot;center&quot; |7
| align=&quot;center&quot; |2
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |26:46
| align=&quot;center&quot; | -8
| align=&quot;center&quot; |'''23'''
|
|-
| align=&quot;center&quot; |'''4.'''
|[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]]
| align=&quot;center&quot; |23
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |4
| align=&quot;center&quot; |14
| align=&quot;center&quot; |27:59
| align=&quot;center&quot; | -18
| align=&quot;center&quot; |'''19'''
|
|- bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
| align=&quot;center&quot; |'''5.'''
|[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]
| align=&quot;center&quot; |24
| align=&quot;center&quot; |5
| align=&quot;center&quot; |3
| align=&quot;center&quot; |16
| align=&quot;center&quot; |27:63
| align=&quot;center&quot; | -15
| align=&quot;center&quot; |'''18'''
|Zostup do [[2. slovenská futbalová liga žien|2. ligy]]
|}
Zdroj.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

==== Zápasy ====
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Doma / Vonku
![[KFC Komárno (ženy)|KOM]]
![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]]
![[AS Trenčín (ženy)|TRE]]
![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]]
![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]]
|-
![[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]]
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|3|0}}
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|0}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|1}}
|-
![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]
|
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|4|2}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|1}}
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|2|1}}
|-
![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|1|0}}
|
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; |{{Ku|0|2}}
|
|-
![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]]
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ffffbb&quot; |{{Ku|0|0}}
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot;|{{Ku|1|0}}
|-
![[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|1|0}}
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#bbf3ff&quot; |{{Ku|1|0}}
|
! align=&quot;center&quot; |'''×'''
|}
Zdroj.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

== Štatistiky hráčok ==

=== Hetriky ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Kolo
!Hráčka
!Tím
!Súper
!Výsledok
!Dátum
!
|-
|1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}}
|Laura Bučková
|[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]]
|[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|4|0}} (doma)
|16. august 2025
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC TATRAN Prešov - MŠK Žilina {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114335a52cdc9430927fc/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
|-
|1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}}
|Tamara Naňová
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|5|1}} (doma)
|16. august 2025
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114335a52cdc943092823/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
|-
|4. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}}
|Emilija Poniger
|[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]
|[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|1|4}} (vonku)
|6. september 2025
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MŠK Žilina - FC Petržalka {{!}} I. liga - Ženy 4. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc943092cab/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-08 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
|-
|7. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}}
|Natália Masárová
|[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
|[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|3|3}} (vonku)
|27. september 2025
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MŠK Žilina - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 7. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc943092b85/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-29 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
|-
|15. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}}
|[[Katarína Vredíková|Katarína Vrediková]]
|[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|11}} (vonku)
|21. február 2025
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Petržalské zemetrasenie s 11-gólovým magnitúdom od Myjavy | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-petrzalske-zemetrasenie-s-11-golovym-magnitudom-od-myjavy/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-02-23 | dátum prístupu = 2026-02-23 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}&lt;/ref&gt;
|-
|17. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}}
|Lucia Droppová
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|3|7}} (vonku)
|7. marec 2026
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC Spartak Trnava - ŠK Slovan Bratislava futbal {{!}} I. liga - Ženy 17. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc943093277/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
|-
|18. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}}
|Tamara Kramlíková
|[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|7|0}} (doma)
|14. marec 2026
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 18. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc9430935ff/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
|-
|18. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}}
|Lucia Droppová
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|12|1}} (doma)
|14. marec 2026
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - MŠK Žilina {{!}} I. liga - Ženy 18. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc943093464/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
|-
|16. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}}
|Lívia Múčková
|[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|12|0}} (doma)
|17. marec 2026
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - FC Spartak Trnava {{!}} I. liga - Ženy 16. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc9430930dc/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-17 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
|-
|1. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}}
|Michaela Hudecová
|[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|0|8}} (vonku)
|28. marec 2026
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Partizán Bardejov BŠK - ŠK Slovan Bratislava futbal {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b9103baae1188f036b0739/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
|-
|5. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}}
|Martina Švecová
|[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|11|0}} (doma)
|2. máj 2026
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - FC Petržalka {{!}} I. liga - Ženy 5. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b91031aae1188f036af2fe/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
|-
|6. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}}
|Tamara Kramlíková
|[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]
| align=&quot;center&quot; |{{Ku|10|0}} (doma)
|13. máj 2026
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - FC Petržalka {{!}} I. liga - Ženy 6. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b9103faae1188f036b0df4/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}}

[[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]]
[[Kategória:Ženský futbal na Slovensku]]
[[Kategória:Futbal v 2025]]
[[Kategória:Futbal v 2026]]</text>
      <sha1>6pe1wtltz1rll6p7vg76m1gwgcgz3l6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Polycarp Pengo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>735499</id>
    <revision>
      <id>8213211</id>
      <parentid>8169684</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:27:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213211</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9527" sha1="9z28qwokfuzwayhpsmxwd75qkm9t3p0" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný
| typ = kardinál
| meno = Polycarp Pengo
| aktuálny titul = [[Emeritný]] [[arcibiskup]] Dar es Salaam
| portrét = Polycarp Cardeal Pengo.jpg
| popis portrétu = kardinál Polycarp Pengo v marci 2013
| erb = Coat of arms of Polycarp Pengo.svg
| štít erbu = 
| heslo = Ecce ego domine
| heslo po slovensky = Tu som, Pane
| typ dodatok = 
| podpis = 
| štát pôsobenia = {{minivlajka|Tanzánia|w}}
| 1. funkcia = [[arcibiskup]] Dar es Salaam
| 2. funkcia = 
| funkcie = * [[biskup]] Nachingwea&lt;br&gt;[[1983]]{{--}}[[1985]]
* [[biskup]] Tunduru-Masasi&lt;br&gt;[[1985]]{{--}}[[1990]]
* [[arcibiskup]] [[Biskup koadjútor|koadjútor]] Dar es Salaamu&lt;br&gt;[[1990]]{{--}}[[1992]]
| tituly = 
| 1. funkcia - obdobie = [[22. júla]] [[1992]]{{--}}[[15. augusta]] [[2019]]
| 1. funkcia - predchodca = [[Laurean Rugambwa]]
| 1. funkcia - nástupca = [[Jude Thaddaeus Ruwa'ichi]]
| 2. funkcia - obdobie = 
| 2. funkcia - predchodca = 
| 2. funkcia - nástupca = 
| rodné meno = 
| meno v inom jazyku = 
| kód jazyka = 
| dátum narodenia = {{dnv|1944|08|05}}
| miesto narodenia = [[Rukwa (región)|Rukwa]], [[Tanzánia]]
| dátum úmrtia = {{dúv|2026|02|19|1944|08|05}}
| miesto úmrtia = [[Dar es Salaam]], [[Tanzánia]]
| dátum pohrebu = 
| miesto pohrebu = 
| alma mater = 
| cirkev = rkc
| rítus = 
| dátum laicizácie = 
| laicizujúci = 
| rehoľa = 
| večné sľuby dátum = 
| vstup do rehole dátum = 
| diakonát miesto = 
| diakonát dátum = 
| diakonát svätiteľ = 
| diakonát svätiteľ funkcia = 
| kňazské svätenie dátum = {{duv|1971|06|20|1944|08|05|k=0}}
| kňazské svätenie miesto = 
| kňazské svätenie svätiteľ = [[Charles Msakila]]
| ordinácia dátum = 
| ordinácia miesto = 
| inkardinácia = 
| kňazský svätiteľ funkcia = [[biskup]]
| biskupské svätenie dátum = {{duv|1984|01|06|1944|08|05|k=0}}
| biskupské svätenie miesto = [[Bazilika svätého Petra]]
| menovanie dátum = {{duv|1983|11|11|1944|08|05|k=0}}
| menovanie osoba = [[Ján Pavol II.]]
| biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Ján Pavol II.]]
| biskupský svätiteľ funkcia = 264. rímsky biskup
| biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Eduardo Martínez Somalo]]
| 1. spolusvätiteľ funkcia = substitút Štátneho sekretariátu Svätej stolice
| biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Duraisamy Simon Lourdusamy]]
| 2. spolusvätiteľ funkcia = tajomník Kongregácie pre evanjelizáciu národov
| biskupská inštalácia dátum = 
| biskupská inštalácia miesto = 
| inštalujúci biskup = 
| inštalujúci biskup funkcia = 
| kardinál dátum = {{duv|1998|02|21|1944|08|05|k=0}}
| kardinál menujúci = Ján Pavol II.
| kardinálsky stupeň = kardinál - kňaz
| titulárny kostol = Nostra Signora de La Salette
| poradie pápež = 
| pontifikát dátum = 
| intronizácia dátum = 
| portál1 = 
| portál2 = 
}}

[[Monsignor|Mons.]] '''Polycarp [[kardinál]] Pengo'''&lt;ref name=&quot;a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = PENGO Card. Polycarp | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/documentation/cardinali_biografie/cardinali_bio_pengo_p.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;b&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Cardinal Polycarp Pengo | url = https://collegeofcardinalsreport.com/cardinals/polycarp-pengo/ | vydavateľ =  | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = en }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; (* [[5. august]] [[1944]], [[Rukwa (región)|Rukwa]], [[Tanzánia]]{{--}}† [[19. február]] [[2026]], [[Dar es Salaam]], [[Tanzánia]]) bol tanzánsky [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[biskup]], ktorý bol v rokoch [[1992]] až [[2019]] [[arcibiskup]]om v Dar-es-Salaame. [[Biskup]]om bol od roku [[1983]] a v roku [[1998]] bol vymenovaný za [[kardinál]]a.&lt;ref name=&quot;c&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Polycarp Cardinal Pengo | url = https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bpengo.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Narodil sa [[5. augusta]] [[1944]]. Za [[kňaz]]a ho vysvätil v roku [[1971]] [[biskup]] [[Charles Msakila]]. Študoval [[Morálna teológia|morálnu teológiu]] v [[Rím]]e na [[Pápežská lateránska univerzita|Pápežskej lateránskej univerzite]], kde v roku [[1977]] získal doktorát. Krátko vyučoval [[Morálna teológia|morálnu teológiu]] v teologickom seminári Kipalapala a potom sa stal prvým rektorom teologického seminára Segerea v Dar-es-Salaam, kde pôsobil až do roku [[1983]].

Zomrel [[19. február]] [[2026]] v [[Jakaya Kikwete Cardiac Institute]] v [[Dar es Salaam]].&lt;ref name=&quot;co-polycarp-pengo-tanzanians-mourn&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lameck | meno = Dotto | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Polycarp Pengo: Tanzanians mourn the death of the retired Archbishop | url = https://dailynews.co.tz/polycarp-pengo-tanzanians-mourn-the-death-of-the-retired-archbishop/ | vydavateľ = dailynews.co.tz | miesto =  | dátum vydania = 2026-02-20 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;co-tanzania-mourns-as-cardinal-polycarp&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nachilongo | meno = Hellen | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Tanzania mourns as Cardinal Polycarp Pengo dies at 81 | url = https://www.thecitizen.co.tz/tanzania/news/national/tanzania-mourns-as-cardinal-polycarp-pengo-dies-at-81-5365784 | vydavateľ = thecitizen.co.tz | miesto =  | dátum vydania = 2026-02-20 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-02-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Biskup ==
V roku [[1983]] sa stal [[biskup]]om v Nachingwea (teraz Lindi), a v roku [[1985]] v Tunduru-Masasi. V roku [[1990]] bol menovaný za [[arcibiskup]]a [[Biskup koadjútor|koadjútora]] v Dar-es-Salaame a v roku [[1992]] sa stal [[arcibiskup]]om v Dar-es-Salaame po rezignácií [[kardinál]]a [[Laurean Rugambwa|Laureana Rugambwu]].&lt;ref name=&quot;d&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Pengo, Polycarp | url = https://www.catholicnewsagency.com/resource/55221/pengo-polycarp* | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Kardinál ==
[[Pápež]] [[Ján Pavol II.]] ho [[21. februára]] [[1998]] na [[Pápežské konzistórium|konzistóriu]] vymenoval za [[kardinál]]a. Bol jedným z kardinálov voličov, ktorí sa zúčastnili [[Konkláve 2005|pápežského konkláve v roku 2005]], na ktorom bol zvolený [[pápež]] [[Benedikt XVI.]], a tiež zúčastnil sa [[Konkláve 2013|pápežského konkláve v roku 2013]], na ktorom bol zvolený [[pápež]] [[František (pápež)|František]].

Má nasledujúce členstvá v [[Rímska kúria|rímskej kúrii]]:
* [[Dikastérium pre evanjelizáciu|Kongregácia pre evanjelizáciu národov]]
* [[Dikastérium pre náuku viery|Kongregácia pre náuku viery]]
* [[Dikastérium pre medzináboženský dialóg|Kongregácia pre medzináboženský dialóg]]
* Špeciálna rada pre Afriku Generálnej synody biskupov

Od roku [[2007]] bol prezidentom SECAM (Sympózium biskupských konferencií Afriky a [[Madagaskar]]u).&lt;ref name=&quot;e&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = African Cardinals | url = https://secam.org/african-cardinals/ | vydavateľ =  | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = en }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Dňa [[18. septembra]] [[2012]] ho [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] vymenoval za synodálneho otca pre 13. riadne valné zhromaždenie Biskupskej synody v [[október|októbri]] [[2012]].&lt;ref name=&quot;f&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = RINUNCE E NOMINE, 18.09.2012 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2012/09/18/0522/01169.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

[[Pápež]] [[František (pápež)|František]] [[15. augusta]] [[2019]] prijal jeho [[rezignácia|rezignáciu]] na post [[arcibiskup]]a.&lt;ref name=&quot;g&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Rinunce e nomine, 15.08.2019 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2019/08/15/0629/01294.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Polycarp Pengo|1288771501}}

{{DEFAULTSORT:Pengo, Polycarp}}
[[Kategória:Tanzánski kardináli]]
[[Kategória:Tanzánski rímskokatolícki biskupi]]
[[Kategória:Tanzánski rímskokatolícki arcibiskupi]]
[[Kategória:Tanzánski rímskokatolícki kňazi]]
[[Kategória:Absolventi Pápežskej lateránskej univerzity]]</text>
      <sha1>9z28qwokfuzwayhpsmxwd75qkm9t3p0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Láska v Istanbule (slovenský seriál)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>735682</id>
    <revision>
      <id>8213235</id>
      <parentid>8211186</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:18:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-27298-48</username>
        <id>293973</id>
      </contributor>
      <comment>/* Obsadenie */</comment>
      <origin>8213235</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8219" sha1="mw59uzew4a49ersq5rboxmag4z3yxdm" xml:space="preserve">{{presunúť|Lásky v Istanbule}}
{{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20250912}}
{{Infobox Televízny seriál
| sk                = Lásky v Istanbule
| en                = 
| logo              = 
| žáner             = [[seriál]]
| námet             = 
| réžia             = Ivan Holub
| obsadenie         = [[Marián Mitaš]], [[Lívia Bielovič]], [[Jana Labajová]], [[Daniel Žulčák]], [[Maroš Kramár]], [[Gregor Hološka]], [[Juraj Bača]], [[Roman Poláčik]], [[Peter Ondrejička]], [[Michaela Mäsiarová]], [[Diana Semanová]], [[Simona Kollárová]], [[Michal Režný]], [[Veronika Žilková]], [[Anna Šišková]], [[Marián Labuda ml.]], [[Matej Landl]], [[Sáva Popovič]], [[Ester Geislerová]], [[Hana Holišová]], [[Vlastina Svátková]], [[Ondřej Sokol]], [[Peter Marcin]], [[Viera Pavlíková]], [[Mareček Vozár]], [[Alptekin Serdengeçti]], [[Alp Aras]], [[Barbora Bezáková]], [[Barbora Holubová]], [[Alena Pajtinková]], [[Miroslav Dvorský]], [[Michaela Sanyová]], [[İlayda Orkut]], [[Mustafa Kazar]], [[Turgut Çalhan]], [[Ján Dobrík]], [[Mehmet Gögen]], [[Aykut Yılmaz]], [[Nevzer Tuğçe Gülhan]], [[Okan Şenozan]], [[Bronislava Kováčiková]], [[Jakub Kuka]], [[Jiří Morávek]], [[Tomáš Stopa]], [[Elena Kolek Spaskov]], [[Mert Şahin]], [[Ayşen Korkmaz]], [[Erol Taşçı]] a [[Marek Majeský]]
| hudba             = 
| krajina           = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| jazyk             = [[slovenčina]]
| počet sérií       = 1
| počet častí       = 10 ([[#Časti|zoznam častí]])
| výkonný producent = 
| producent         = Oľga Núñezová, Peter Núñez, Marianna Heinz
| kamera            = Juraj Chlpík
| strih             = Maroš Čukan, Miroslav Gažo
| dĺžka             = cca 45 min.
| rok orig          = [[21. apríl]] [[2025]]{{--}}súčasnosť
| tv orig           = [[TV JOJ]]
| webstránky        = https://www.joj.sk/lasky-v-istanbule
| scenár            = Tomáš Dušička
}}

'''''Lásky v Istanbule''''' je [[Slovensko|slovenský]] romantický [[seriál]] [[TV JOJ]]. Ide o adaptáciu [[Turecko|tureckého]] [[seriál]]u z roku [[2010]] vysielanej v televízii Show TV FOX. Seriál sa začal vysielať od [[1. august]]a [[2024]] na JOJ Play. Hlavné postavy stvárňujú [[Marián Mitaš]] a [[Livia Bielovič]].

== Obsadenie ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
! Herec
! Postava
! Povolanie
! Poznámky
|-
| [[Marián Mitaš]]
| Martin Skala
| Veľvyslanec
| {{N/A}}
|-
| [[Lívia Bielovič]]
| Zuzana Mrázová
|slovenská konzulka
| {{N/A}}
|-
| [[Jana Labajová]]
| Nina Rasová
| sekretárka konzulátu
| {{N/A}}
|-
| [[Daniel Žulčák]]
| Filip Svoboda
| kultúrny atašé v Istanbule 
| {{N/A}}
|-
| [[Maroš Kramár]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Gregor Hološka]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Juraj Bača]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Roman Poláčik]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Peter Ondrejička]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Michaela Mäsiarová]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Diana Semanová]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Simona Kollárová]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Michal Režný]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Veronika Žilková]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Anna Šišková]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Marián Labuda ml.,]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Matej Landl]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Sáva Popovič]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Ester Geislerová]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Hana Holišová]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Vlastina Svátková]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Ondřej Sokol]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Peter Marcin]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Viera Pavlíková]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Mareček Vozár]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Alptekin Serdengeçti]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Alp Aras]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Barbora Bezáková]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Barbora Holubová]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Alena Pajtinková]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Miroslav Dvorský]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Michaela Sanyová]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[İlayda Orkut]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Mustafa Kazar]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Turgut Çalhan]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Ján Dobrík]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Mehmet Gögen]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Aykut Yılmaz]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Nevzer Tuğçe Gülhan]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Okan Şenozan]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Bronislava Kováčiková]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Jakub Kuka]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Jiří Morávek]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Tomáš Stopa]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Elena Kolek Spaskov]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Mert Şahin]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Ayşen Korkmaz]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Erol Taşçı]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[Marek Majeský]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|}

== Série ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:50%; text-align:center&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria
! rowspan=&quot;2&quot; | Časti
! colspan=&quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; | Slot
! rowspan=&quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#23A0A0; width:1%;&quot; | 
| '''[[#1. séria (2025)|1]]'''
| 10
| [[21. apríl]] [[2025]]
| [[21. máj]] [[2025]]
| Pondelok a Streda 20:40
| [[TV JOJ]]
|}

== Časti ==

=== 1. séria (2025) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;100%&quot;
|-
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | №
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | #
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Réžia
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Scenár
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Premiéra {{minivlajka|Slovensko}}
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 1
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 1
|réžia = Ivan Holub
|scenár = Tomáš Dušička
|pôvodné uvedenie = 21. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 2
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Ivan Holub
|scenár = Tomáš Dušička
|pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 3
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Ivan Holub
|scenár = Tomáš Dušička
|pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 4
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Ivan Holub
|scenár = Tomáš Dušička
|pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 5
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Ivan Holub
|scenár = Tomáš Dušička
|pôvodné uvedenie = 5. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 6
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Ivan Holub
|scenár = Tomáš Dušička
|pôvodné uvedenie = 7. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 7
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Ivan Holub
|scenár = Tomáš Dušička
|pôvodné uvedenie = 12. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 8
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Ivan Holub
|scenár = Tomáš Dušička
|pôvodné uvedenie = 14. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 9
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 9
|réžia = Ivan Holub
|scenár = Tomáš Dušička
|pôvodné uvedenie = 19. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 10
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Ivan Holub
|scenár = Tomáš Dušička
|pôvodné uvedenie = 21. máj 2025
}}
|}

== Externé odkazy ==
* https://www.csfd.sk/film/1427686-lasky-v-istanbule/prehlad/
* https://www.joj.sk/lasky-v-istanbule
* https://mediaboom.sk/joj-chysta-unikatnu-seriu-romantickych-serialov-horucej-novinke-nakrutila-pokracovanie
* https://mediaboom.sk/velka-noc-na-jojke-odpali-najvacsiu-serialovu-novinku-proti-lets-dance-s-premierou-jari

[[Kategória:Televízne seriály z roku 2024]]
[[Kategória:Slovenské televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály TV JOJ]]</text>
      <sha1>mw59uzew4a49ersq5rboxmag4z3yxdm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Generálna ofenzíva proti SNP</title>
    <ns>0</ns>
    <id>736130</id>
    <revision>
      <id>8213606</id>
      <parentid>8186128</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:33:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <comment>/* Východný front */ upresnenia textu</comment>
      <origin>8213606</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="93143" sha1="daoo0ln18y9jvm9vw9b16turevyectv" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
|konflikt=Generálna ofenzíva proti povstaniu
|súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] 
|obrázok=
|text k obr=
|dátum=[[18. október]]{{--}}[[30. október]] [[1944]]
|miesto=Stredné Slovensko
|výsledok = Víťazstvo nemeckých okupačných síl, ktoré obsadili centrum povstania Banskú Bystricu. Povstalecké jednotky ustúpili do pohorí Nízke Tatry a Veľká Fatra a časť z nich prešla na partizánsky spôsob boja. 

|protivník1={{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku | 1. Česko-slovenská armáda na Slovensku]] &lt;br/&gt;
{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR]], &lt;br/&gt;{{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk]]
&lt;br/&gt;{{minivlajka|Česko-Slovensko}} Prápor útočnej vozby Vojtech
&lt;br/&gt;[[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]]
&lt;br/&gt;[[Jánošík (partizánska brigáda)]]

|protivník2=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[tanková divízia Tatra|178. tanková divízia Tatra]] &lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Skupina Schill | SS bojová skupina Schill]]
[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“ |18. SS divíza Horst Wessel]]
&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|SS skupina Wittenmayer]]
&lt;br/&gt;[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|SS skupina Wildner]]
|velitel1= gen. [[Ján Golian]]&lt;br /&gt;gen. [[Rudolf Viest]]&lt;br /&gt;
pplk. [[Vladimír Přikryl]] (paradesantná brigáda)
&lt;br /&gt;škpt. [[František Fajtl]] (1. čs. samostatný stíhací pluk)
|velitel2=General der Waffen-SS und der Polizei Hermann Höfle&lt;br /&gt;
SS-Stubaf. Rudolf-Otto Klotz (bojová skupina Schill)&lt;br /&gt;
Generalleutnant Friedrich-Wilhelm von Loeper&lt;br /&gt;
SS-Oberf. August-Wilhelm Trabandt
|straty1=
|straty2=

|sila1=
|sila2=
}}
{{Campaignbox Slovenské národné povstanie}}
'''Generálna ofenzíva proti SNP''' bol záverečný útok nemeckých okupačných síl proti povstaleckému územiu. Ofenzíva sa začala [[18. október|18. októbra]] [[1944]] postupom bojovej skupiny Schill a skončila sa obsadením centra povstania [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]].  Dňa [[30. október|30. októbra]] [[1944]] sa v meste uskutočnila vojenská prehliadka, v rámci ktorej prezident [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] [[Jozef Tiso]] vyznamenával zástupcov okupačných síl.

== Predohra ==

=== Boje pri Banskej Štiavnici a Krupine ===
V priebehu [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|bojov pri Svätom Kríži a na Pohroní]] prijal nový veliteľ nemeckých okupačných síl generál [[Waffen-SS|Waffen SS]] [[Hermann Höfle]] rozhodnutie nepokračovať v ofenzíve na smere [[Žarnovica]]–[[Banská Štiavnica]]. Podľa jeho názoru bolo výhodnejšie sa najskôr zamerať na ovládnutie priestoru [[Kremnica|Kremnice]] a jednotkám skupiny ''Schill'' na fronte pri Dolných Hámroch preto nariadil, aby prešli do obrany. K zmene došlo až po nadviazaní kontaktu [[Skupina Schill|jednotiek ''Schillu'']] a [[Tanková divízia Tatra|tankovej divízie ''Tatra'']]. Večer [[7. október|7. októbra]] [[1944]] nariadil gen. [[Hermann Höfle|Höfle]] veleniu divízie ''Tatra'' zaujať obranu na výšinách východne od línie [[Horná Štubňa]] – [[Kremnica]] – [[Pitelová]] a zabezpečiť údolie [[Hron|Hrona]] od [[Žiar nad Hronom|Svätého Kríža]] po [[Hronská Breznica|Hronskú Breznicu]]. Skupina ''Schill'' a zosilnený prápor ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]'' zo [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)|14. ukrajinskej dobrovoľníckej SS divízie ''Galizien'']] dostali rozkaz dobyť banskoštiavnický priestor, z ktorého mali po príchode posíl zaútočiť na [[Krupina|Krupinu]].

V noci z 8. na 9. októbra 1944 sa hlavné sily skupiny ''Schill'' nachádzali v priestore [[Horné Opatovce|Horných Opatoviec]]. V priebehu noci vďaka nedobrovoľnej pomoci asi 250 slovenských civilistov uvoľnili ženisti čaty ''Hradischko'' komunikáciu [[Hliník nad Hronom]] – [[Sklené Teplice]] a na svitaní začala čata spoločne s 3/I rotou postupovať na [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]], pričom predpoludním obsadili Teplú.

Po ústupe podskupiny ''Volga'' z III. TS ''Gerlach'' zabezpečovala [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] len samostatná pešia rota ''Jánoš'' (npor. [[Ozef Jánoš|Jozef Jánoš]]). Keď sa k mestečku priblížili jednotky ''Schill'', Jánošova rota ustúpila. Nemci obsadili [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]] a po príchode ďalších síl prenikol zvláštny úderný oddiel do [[Kaštieľ Svätý Anton|kaštieľa Sv. Antona]], odkiaľ so sebou odviedol bývalého bulharského cára Ferdinanda I. a jeho suitu.

Večer [[10. október|10. októbra]] [[1944]] dorazila do Kozelníka bojová skupina [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. Česko-slovenskej paradesantnej brigády (2. ČSSPB)]]. Jej veliteľ plk. [[Vladimír Přikryl]] jej nariadil, aby sa spoločne s 3. pešou rotou 23. práporu zmocnila [[Banská Belá|Banskej Belej]] a [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]], no tento rozkaz vyčlenené jednotky pre silný odpor nepriateľa nedokázali splniť. V neskorých nočných hodinách museli naopak čeliť útoku jednej roty práporu ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]'' podporovanej tromi samohybnými delami a dvoma transportérmi. Esesáci prenikli až k protitankovej prekážke pri Kozelníku, ale potom, ako bol jeden obrnený transportér poškodený delostreleckou paľbou, ustúpili k [[Banská Belá|Banskej Belej]].

V stredu [[11. október|11. októbra]] [[1944]] boje pokračovali. Napriek tvrdému odporu roty ''Jánoš'' dobyl I. prápor skupiny ''Schill'' [[Svätý Anton (obec)|Sv. Anton]], zatiaľ čo hlavné sily II. práporu a čata ''Pikowitz'' dosiahli [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]]. Odlúčenej 6. rote II práporu sa podarilo obsadiť malú výšinu pri Močiari, z ktorej bol dobrý výhľad na okolité stráne. Následný útok práporu ''Dunaj'' na výšinu bol neúspešný. Odrazenie tohto útoku Nemcom umožnilo vstúpiť bez odporu do Močiara a s pomocou miestneho obyvateľstva sa v ňom začali opevňovať. Medzitým však prápor ''Dunaj'' nemeckú rotu v Močiari obkľúčil.

Ráno [[11. október|11. októbra]] [[1944]] pokračovali boje aj pri [[Kozelník|Kozelníku]]. Vďaka účinnej podpore delostrelectva III. taktickej skupiny boli všetky útoky ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]'' odrazené. Popoludní vytlačili príslušníci paradesantnej brigády ukrajinských esesákov z dediny Žakýl, čím získali kontrolu nad priľahlým úsekom cesty [[Banská Štiavnica]] – [[Sklené Teplice]]. Po neúspešnom operačnom nasadení práporu ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]'' sa veliteľ skupiny ''Schill'' SS-Stubaf. Klotz rozhodol stiahnuť prápor z prvej línie a nasadiť ho na zabezpečenie tylu skupiny. Na jeho miesto boli nasadené tri roty II. práporu.

Dňa [[12. október|12. októbra]] [[1944]] odrazili príslušníci II. práporu [[Skupina Schill|skupiny ''Schill'']] v priestore [[Banská Belá|Banskej Belej]] niekoľko povstaleckých útokov. Rovnako úspešne čelila tlaku práporu ''Dunaj'' aj v Močiari obkľúčená II/6 rota, hoci vojakov mjr. Želinského podporil nálet dvoch [[Lavočkin La-5|La-5FN]].

V popoludňajších hodinách piatka [[13. október|13. októbra]] [[1944]] obsadil II. prápor [[Skupina Schill|skupiny ''Schill'']] po tvrdom boji výšiny nad Žakýlom. Veliteľ útočnej skupiny [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. ČSSPB]] npor. Kováč hodlal protivníka zahnať na ústup delostreleckou paľbou, ale neuspel a Nemcov z výšin nevyhnal ani nálet štvorčlenného roja [[Lavočkin La-5|La-5FN]]. Pretože štáb povstaleckej armády na tomto úseku očakával ďalší nápor nepriateľa, bola do [[Kozelník|Kozelníka]] večer odvelená 1/22 pešia rota (npor. [[Ján Luptovský]]). Esesáci sa však na výšinách nad Žakýlom zakopali a počas nasledujúcich dní nevyvíjali v priestore Teplá – [[Banská Belá]] s výnimkou prieskumu a rušivej delostreleckej paľby žiadne aktivity.

Na pondelok [[16. október|16. októbra]] [[1944]] chystalo velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády]] v priestore Močiara protiútok. Podľa plánu mala na dedinu z východu zaútočiť rota npor. Cholváda, zo severu rota npor. Firáka a z juhu rota npor. Benku. Rota npor. Kreihansela dostala rozkaz chrániť batériu kanónov por. Mráza a úlohou príslušníkov 3. samostatného práporu bolo odrezať Nemcom ústupovú cestu do [[Sklené Teplice|Sklených Teplíc]].

Začiatok útoku však musel byť v dôsledku oneskoreného príchodu 1/1 paradesantnej roty odložený a zakrátko pribudli ďalšie komplikácie: Rádiové spojenie štábu mjr. Želinského s pechotou a delostrelectvom úplne zlyhalo, 1/23 pešia rota sa po prijatí skomolenej správy, že celá akcia bola zrušená, vrátila do Jalnej, obe čaty z 3. samostatného práporu svojvoľne opustili bojisko a mužstvo pešej roty ''Kreihansel'' zablúdilo v lese.

Až o 14.45 spustili na Močiar paľbu kanóny OB-25 a o päť minút neskôr začala nepriateľské oporné body bombardovať štvorica [[Lavočkin La-5|La-5FN]]. Batéria ''Mráz'' však po vystrelení niekoľkých granátov zmĺkla, lebo nemecký mínometný prepad zničil delostreleckú pozorovateľňu. Straty utrpeli aj nechránené obsluhy kanónov. Batéria ustúpila k Jalnej, no nekompromisný plk. Přikryl ju vrátil späť do palebného postavenia.

Približne o 15.15 hod. vyrazila do útoku povstalecká pechota. Rote npor. Benku sa síce podarilo preniknúť na južný okraj Močiara, avšak Nemci útok odrazili.

Nedarilo sa ani 1/1 paradesantnej rote. Po dobytí guľometného hniezda na kóte 702,0 dosiahla východný okraj dediny, ale následným nemeckým protiútokom bola rota úplne rozprášená, pričom utrpela také vysoké straty, že npor. Cholvád sa nervovo zrútil. Keď okolo 18.00 boj utíchol, Močiar bol pevne v nemeckých rukách.

Situácia nemeckej 6/II roty napriek tomu zostávala veľmi vážna. V nepretržitých bojoch prebiehajúcich od [[10. október|10. októbra]] [[1944]] padlo osem Stubenböckových mužov, ešte viac ich utrpelo zranenia a zásoby streliva klesli na minimum. V utorok [[17. október|17. októbra]] 1944 však bolo obkľúčenie 6/II roty prelomené dvomi samohybnými delami a velenie skupiny ''Schill'' mohlo do Močiara prisunúť posily.

Odrazením povstaleckých protiútokov si nemecké velenie vytvorilo výhodné podmienky na generálnu ofenzívu proti centru povstania.

=== Zmeny v Maďarsku ===
Až do polovice októbra 1944 sa južná strana povstaleckého územia opierala o hranice s Maďarskom stanovené po anexii územia južného Slovenska po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]]. Maďarsko žiadne vojenské aktivity proti povstaleckému územiu nevyvíjalo. V sumárnych hláseniach povstaleckej armády z 1. septembra 1944 sa dokonca uvádza, že Maďari odopreli obsadzovať povstalecké územie a medzi maďarskými pohraničníkmi a slovenskými vojakmi panovali dokonca priateľské vzťahy.

Dňa [[15. október|15. októbra]] [[1944]] dorazila do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] správa, že hortyovského [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]] vystúpilo z vojny na strane osy. Táto správa vyvolala na povstaleckom území pozitívne očakávania skorého spojenia s jednotkami [[Červená armáda]], ktoré postupovali z [[Rumunsko|Rumunska]]. Hneď nasledujúci deň boli pozitívne očakávania zmarené. V Maďarsku sa za asistencie Nemcov dostali k moci [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|Šípové kríže]] - politická strana maďarských fašistov. Od 16. februára sa v priestore [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]], [[Lučenec|Lučenca]] a [[Jelšava (mesto)|Jelšavy]] začala rozmiestňovať [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|18. dobrovoľnícka SS divízia pancierových granátnikov ''Horst Wessel'']].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Julius|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydanie=1|vydavateľ=NVK International|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=80-85727-20-X|strany=238}}&lt;/ref&gt;

== Rozloženie síl ==

=== Okupačné jednotky ===
V čase, keď vrcholili [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|boje pri Starej Kremničke a Svätom. Kríž]]&lt;nowiki/&gt;i, konala sa vo [[Viedeň|Viedni]] za účasti [[Heinrich Himmler|Heinricha Himmlera]], [[Karl Hermann Frank|Karla Hermanna Franka]], [[Hermann Höfle|Hermanna Höfleho]] a O. Uechtritz porada o situácii na Slovensku. V napätej atmosfére čelil nemecký veliteľ na Slovensku opakovaným obvineniam z neschopnosti, no po ostrej výmene názorov ríšskeho vodcu SS presvedčil, že nedokáže podniknúť rozhodujúcu ofenzívu bez ďalších posíl.

Počas bojov pri [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] dokončil štáb okupačných vojsk v [[Bratislava|Bratislave]] prípravu generálneho útoku proti povstaniu. Plán bol založený na koncentrickom útoku okupačných vojsk na [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]] so striedajúcimi sa priestorovými a časovými ťažiskami útokov.

Operačný plán predpokladal útok [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|18. SS divízie ''Horst Wessel'']] ( veliteľ [[August-Wilhelm Trabandt|SS-Oberf. August-Wilhelm Trabandt]]) z územia Maďarska. Himmler súhlasil, aby sa do priestoru [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky Sv. Martin]] – [[Ružomberok]] presunul [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|SS-Sonder-Regiment ''Dirlewanger'']] (SS-Oberf. [[Oskar Dirlewanger]]).  Höfle o túto jednotku zloženú z vojenských trestancov, politických väzňov a obyčajných kriminálnikov vôbec nestál, no aj tak ju dostal. Na dôkladné zabezpečenie severného Slovenska bola namiesto príslušníkov Landwehru a malých bojových skupín ''Schäfer'' a ''Volkmann'' vyčlenená [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)|14. ukrajinskej granátnickej SS divízie ''Galizien'']] (SS-Brigf. und Generalamajor der Waffen-SS [[Fritz Freitag]]) a v oblasti [[Myjava (okres)|Myjavy]] mal byť nasadený [[1. východomoslimský pluk SS|1. Ostmuselmanisches SS-Regiment]] (SS-Staf. Harun-el-Raschid Bey).&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Klubert|meno=Tomáš|titul=Smrť sa volala Schill|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89335-69-5|strany=242}}&lt;/ref&gt;

Jednotkám [[Skupina Schill|bojovej skupiny ''Schill'']] (SS-Stubaf. Klotz) pripadla úloha prelomiť povstaleckú obranu v priestore [[Žibritov|Žibritova]] a následne rozvinúť útok na smere [[Krupina]] – [[Dobrá Niva (obec)|Dobrá Niva]] – [[Zvolen]]. Na zosilnenie úderu bola obrnenej skupine ''Rösser'', ktorej velenie medzitým prevzal SS-Ostuf. Schöttle pridelená 2. rota 708. protitankového oddielu zo [[708. divízia ľudových granátnikov|708. Volksgrenadier-Division]] so štrnástimi ľahkými stíhačmi tankov [[Hetzer|Jagdpanzer 38(t) Hetzer]]. Zvýšila sa takisto palebná sila a mobilita I. práporu.

K zosilnenému práporu ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]'' sa v polovici októbra 1944 pripojila 2. rota 14. protitankového oddielu SS so šiestimi [[Sturmgeschütz III|útočnými delami StuG III]] neznámej verzie.

Početný stav jednotiek SS-Stubaf. Klotza v predvečer generálnej ofenzívy nie je presne známy. [[Skupina Schill|Skupina ''Schill'']] však nemohla zahŕňať viac ako 3000 dôstojníkov, ašpirantov, poddôstojníkov, vojakov a členov civilného personálu. Landeschützen-Bataillon 983. zosilnený prápor ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]'' zo [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)|14. ukrajinskej granátnickej SS divízie Galizien]] a II/1 peší prápor mali v tom čase približne 800 – 900 príslušníkov a v skupine ''[[Bojová skupina SS Dietz|Dietz]]'' slúžilo okolo 400 mužov.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Ďalšie dve početne silné formácie poskytlo velenie ''Skupiny Armád Mitte''. Šlo o bojovú skupinu ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|Wittenmayer]]'' o sile troch peších práporov a bojovú skupinu 86. pešej divízie. Tá mala útočiť v smere [[Hranovnica|Hranovnica]] - [[Vernár]] - [[Hrabušice]] - [[Pusté Pole (Telgárt)|Pusté Pole]], skupina ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|Wittenmayer]]'' zase v smere od [[Kráľova Lehota|Kráľovej Lehoty]] na [[Malužiná|Malužinú]].

K prvosledovým útočným jednotkám je nutné pripočítať aj zaisťovacie jednotky, ktoré útočným jednotkám svojimi časťami občas vypomáhali. Patril medzi ne zbytok [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)|14. ukrajinskej granátnickej divízie ''Galizien'']] (6 práporov)'','' 271. divízia národných granátnikov (9 práporov), [[708. divízia ľudových granátnikov|708. divízia národných granátnikov]] (9 práporov), 277. divízia národných granátnikov (2 prápory), 7 práporov zemebrany, 2 prápory leteckej pechoty (frekventanti leteckých škôl), 3 prápory moslimského pluku, jednotky 154. poľnej výcvikovej divízie, [[167. pešia divízia|167.]] a 86. divízia zo skupiny Heinrici, niekoľko práporov slovenskej domobrany, oddiely [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy]] a jednotky polície.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Podľa [[Július Nosko|Júliusa Noska]] sústredilo velenie okupačných síl na generálnu ofenzívu proti povstaniu celkovo 32 práporov pechoty a 40 batérií delostrelectva.

Veliteľ nemeckých okupačných síl gen. [[Hermann Höfle|Hermann Höfle]] vo svojich výpovediach pred Národným súdom tvrdil, že sily určené pred konečný úder proti povstaniu sústredil do polovice októbra.

=== Povstalci ===
Ku [[18. október|18. októbru]] [[1944]] teda k dátumu začiatku nemeckej generálnej ofenzívy bola situácia jednotiek [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] (1. ČSAS) nasledovná:

I. taktická skupina ''Kriváň'' (veliteľ pplk. pech [[Jozef Tlach]]) bola dobre opevnená na západných svahoch [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]]. Na fronte mala dva pešie prápory a jeden delostrelecký oddiel. Ďalší peší prápor (kpt. Hruška) a jedna batéria 15 cm húfnic sa nachádzali pri [[Kremnička|Kremničke]] južne od Banskej Bystrice. Batéria bola zálohou velenia armády. Protivníkom I. TS na tomto úseku bola [[Tanková divízia Tatra]].

II. taktická skupina ''Fatra'' (veliteľ plk. pech. [[Michal Širica]]) - skupina bola na severe, severovýchode a východe v dotyku s nepriateľom. Na juhu, až po čiaru [[Hriňová]] - [[Brezno|Brezno nad Hronom]] bola zatiaľ bez dotyku. Skupina mala 8 práporov, 2 delostrelecké oddiely a tri samostatné delostrelecké batérie nachádzajúce sa už na fronte. Ďalší prápor (kpt. L. Lehotský) sa formoval v [[Brezno|Brezne]].

III. taktická skupina ''Gerlach'' (veliteľ plk. pech. [[Pavol Kuna]]) bola v kontakte s nepriateľom na čiare [[Krupina]] - [[Banská Belá]] - Jalná - [[Trnavá Hora]]. Na juhovýchode od Krupiny po [[Podkriváň]] už nie. Jednotky TS mali dobre vybudované obranné postavenia s výnimkou priestoru [[Krupina]]. Skupina mala na fronte 5 peších práporov a 4 delostrelecké oddiely. Ďalší prápor (kpt. Čordáš) bol v zálohe (súčasne to bola záloha veliteľa armády) vo [[Zvolen|Zvolene]].

IV. taktická skupina ''Muráň'' (veliteľ plk. pech. [[Mikuláš Markus]]) mala vybudovanú obranu v [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] východne od [[Kremnica|Kremnice]]. Skupina mala 4 pešie prápory a jeden delostrelecký oddiel. Ďalšie dve roty (velil kpt. Jamrich) sa nachádzali v Kordíckom sedle a záloha v Tajove.

V. taktická skupina ''Ďumbier'' (plk. del. [[Emil Perko]]) bola výcviková a pracovná. Mala 5000 mužov a pripravovala pozície v údolí [[Hron|rieky Hron]] smerom z východu na [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]]. Skupina súčasne cvičila nováčikov, ktorí nastúpili v polovici októbra.

VI. taktická skupina ''Zobor'' (plk. gšt. [[Ján Černek]]) zvádzala na severe boje o [[Boje o Ostrô|vrch Ostré]]. Stále pevne držala [[Ľupčianska dolina|Ľupčiansku dolinu]] a [[Sidorovo]]. Jej protivníkom bola najskôr [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|bojová skupina Schäfer]], no neskôr sa ním stala [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|SS brigáda Dirlewanger]]. Skupina mala na fronte 4 prápory pechoty a jeden delostrelecký oddiel. Slabšia skupina tvorila zálohu veliteľa v [[Liptovská Osada|Liptovskej Osade]].

[[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenská paradesantná brigáda]] sa reorganizovala v priestore [[Vlkanová]] - [[Badín]] a bola zálohou veliteľa [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]]. Mala 2 prápory, tretí sa formoval z [[Pavel (partizánska brigáda)|partizánskej skupiny J. Trojana]]. Okrem toho mala prieskumný oddiel, 2 delostrelecké oddiely, 1 protitankový oddiel, protilietadlovú rotu, ženijnú a spojovaciu rotu. K tejto zálohe patrili aj ďalšia dva pešie prápory, protitanková rota a 3 improvizované pancierové vlaky.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Na začiatku druhej polovice októbra tvorilo [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. Česko-slovenskú armádu na Slovensku]] 26 práporov, približne tretina z nich však mala iba 2-3 roty bez ťažkých zbraní. Armáda mala 35 batérií delostrelectva, no mnohé batérie mali len 2 alebo 3 kanóny a viaceré nemali mieridlá.

Letecká skupina mala k dispozícii 18 lietadiel [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk|1. česko-slovenského stíhacieho leteckého pluku]]. Skupina mala k dispozícii aj 2 ľahké a 2 ťažké protilietadlové batérie (kanóny FLAK 88 mm). Jedna ťažká batéria bola nasadená k ochrane [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], druhá k obrane [[Letecká základňa Sliač|letiska Tri Duby]]. Ďalšia ľahká batéria vyzbrojená sovietskymi guľometmi veľkej ráže sa cvičila v Majeri pri [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Okrem toho mala skupina k dispozícii niekoľko úderných rôt, ktoré boli nasadené na fronte.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Situácia väčších [[Partizán|partizánskych jednotiek]], ktoré sa nachádzali na povstaleckom území bola ku 18. októbru nasledovná:

* [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. Česko-slovenská partizánska brigáda J.V. Stalina]] (veliteľ [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt]]. [[Alexej Semionovič Jegorov|A. S. Jegorov]]) bola v kontakte s nepriateľom (divízia Tatra). Brigáda kryla západné svahy [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] s dôrazom na [[Necpalská dolina|Necpalskú dolinu]], [[Gaderská dolina|Gaderskú dolinu]], [[Belianska dolina (Veľká Fatra)|Belianskú dolinu]] a [[Blatnická dolina|Blatnickú dolinu]]. Brigádu tvorilo okolo 2 500 - 3 000 bojovníkov.

* [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] (pplk. [[Piotr Alexejevič Veličko|P. A. Veličko]]) strážila južné hranice povstaleckého územia na úseku [[Krupina]] - [[Tomášovce (okres Rimavská Sobota)|Tomášovce]]. V kontakte s nepriateľom bola len v oblasti [[Krupina|Krupiny]]. Inak robila občasné výpady na maďarské územie. Jej bojová sila bola kolísavá, po odlúčení od Žingorovej brigády ([[2. československá partizánska brigáda M.R. Štefánika]]) sa počet jej bojovníkov pohyboval okolo čísla 1 000.

* [[Jánošík (partizánska brigáda)|Partizánska brigáda Jánošík]] (kpt. [[Ernest Bielik]]) sa nachádzala v [[Brezno|Brezne nad Hronom]] a Bujakove. Celkove mala okolo 700 bojovníkov. Asi 250 z nich pôsobilo v rámci obranného úseku ''Plesnivec'' (kpt. [[Ján Stanek]]), ktorý bol súčasťou II. Taktickej skupiny ([[Plukovník|plk]]. pech. [[Michal Širica]])

* [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku]] ([[Nadporučík|npor]]. [[Michal Sečanský]]) bola zálohou hlavného veliteľstva povstaleckej armády. Nachádzala sa v Kováčovej a mala úlohu strážiť [[Letecká základňa Sliač|Tri Duby]] a občas vypomôcť armádnemu veliteľstvu.
* Partizánska brigáda J. P. Voljanského - Makarova bola po ústupe armádnych jednotiek z oblasti [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] zálohou [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskych oddielov]]. Mala asi tak 400 mužov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

[[Partizánsky oddiel Alexander Nevskij|Partizánsky zväzok Alexander Nevskij]] (pplk. V. A. Karasiov) bol prieskumná skupina a začiatkom druhej polovice októbra 1944 sa presúvala zo Žibritova na Poľanu. Táto formácia nepodliehala [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavnému štábu partizánskych oddielov]].

V polovici októbra sa však niektoré skupiny a brigády už pripravovali na presun do nového operačného priestoru, často do tyla okupačných síl. Týkalo sa to napríklad [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]], ktorá sa mala presunúť do [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] no nakoniec sa ich novým operačným priestorom stalo [[Vtáčnik (pohorie)|pohorie Vtáčnik]].

Okrem týchto skupín pristávali na [[Letecká základňa Sliač|letisku Tri Duby]] takmer každú noc partizánske skupiny zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], ktoré však mali operovať v rámci celého územia Česko-slovenska a povstalecké územie využívali len na prestup z lietadiel.

V predvečer nemeckej generálnej ofenzívy tak mala [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenská armáda na Slovensku]] nad svojim protivníkom prevahu len vo vzduchu. Čo sa týka celkového počtu pozemných jednotiek boli sily približne vyrovnané, možno mierne v prospech okupačných síl. Keďže okupačné jednotky mali aktivitu vo svojich rukách, dokázali si vytvoriť na niektorých hlavných smeroch niekoľkonásobnú prevahu. A tak sa stalo, že oproti dvom práporom podskupiny kpt. Staneka mohol protivník nasadiť až šesť svojich peších práporov. Podobné to bolo aj na iných smeroch, kde si okupanti získavali prevahu. Prevaha v delostrelectve a ťažkých zbraniach bola jednoznačne na strane nemeckých jednotiek.

Predzvesťou generálneho útoku sa stalo bombardovanie [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], [[Liptovská Osada|Liptovskej Osady]], [[Brezno|Brezna nad Hronom]] a [[Letecká základňa Sliač|letiska Tri Duby]].

== Priebeh bojov ==

=== Juhozápadný front ===
Nemecká generálna ofenzíva proti povstaniu sa začala [[18. október|18. októbra]] [[1944]]. Ako prvé sa proti centru povstania vyrazili jednotky [[Skupina Schill|SS bojovej skupiny Schill]]. Jej veliteľ SS-Stubaf. Klotz nasadil do útoku na smere [[Svätý Anton (obec)|Sv. Antol]] – [[Žibritov]] – [[Krupina]] I. prápor, 2/708 protitankovú rotu, čatu ''Cramer'' a čatu ''Hradischko''. Delostreleckú podporu im poskytli húfnice batérie ''Lindtner'' z palebného postavenia v lokalite Drieňov na juhovýchodnom okraji [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]].  Zosilnený prápor ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wildner|Wildner]]'' postupoval v druhom slede spolu so zvyšnými časťami skupiny ''Schill''.

Prístupy do centra povstania z juhozápadného smeru od Podkriváňa cez [[Krupina|Krupinu]] až po [[Trnavá Hora|Trnavú Horu]] zabezpečovala III. Taktická skupina ''Gerlach'' (plk. pech. [[Pavol Kuna]]). Smer Sv. Antol – [[Žibritov]] – [[Krupina]], ktorý vyhodnotilo velenie [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády]] ako rizikový, zabezpečovali [[Partizánsky oddiel Alexander Nevskij|partizánsky zväzok ''Alexander Nevskij'']], oddiel francúzskych partizánov zosilnený slovenskou rotou pod velením rtn. Viliama Hanáka, V. kremnický partizánsky oddiel (Gejza Lacko) a samostatná pešia rota ''Jánoš''“. Povstalecké jednotky v tejto oblasti disponovali minimom ťažkých zbraní, preto sa obmedzili len na deštrukcii mostov, kladenie mínových polí a budovanie cestných zátarás.{{Hlavný článok|Boje pri Dobrej Nive, Pliešovciach a Sáse}}

Nemeckým jednotkám sa pomerne rýchlo podarilo odsadiť Žibritov, po krátkom boji s francúzskymi partizánmi obsadiť [[Krupina|Krupinu]] a zatlačiť skupinu ''Korda''. Postúpili až k [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nive]] a zo smeru Senohrad sa zmocnili Oremovho Lazu a prenikli do [[Pliešovce|Pliešoviec]] a [[Sása (okres Zvolen)|Sásy]]. Ovládli tak celý trojuholník [[Dobrá Niva (obec)|Dobrá Niva]] - [[Pliešovce|Pliešovce]] a [[Sása (okres Zvolen)|Sása.]]

Povstalecké velenie nariadilo na tomto úseku protiútok. Realizovať ho mala najmä [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenská paradesantná brigáda]] rozdelená do troch skupín podporovaná dvoma tankovými čatami, [[Pancierový vlak Štefánik|pancierovým vlakom ''Štefánik'']] a delostrelectvom.

Brigáda bola rozdelená na tri skupiny, ktoré mali samostatne zaujať východiská do útoku každá vo svojom smere. Brigáda mala [[21. október|21. októbra]] o 11.00 hod vyraziť do útoku v smere [[Breziny]] - [[Dobrá Niva (obec)|Dobrá Niva]].

Protiútok sa začal [[21. október|21. októbra]] [[1944]] síce sa omeškaním, no spočiatku sa vyvíjal nádejne. Prvá skupina tvorená 1. paradesantným práporom vyrazila do útoku o 14.00 hod. a do večera obsadila [[Dobrá Niva (obec)|Dobrú Nivu]].

Druhú skupinu tvorili 2. paradesantný prápor a časti 3. paradesantného práporu. Skupina postupovala zo [[Zvolen|Zvolena]] na Môťovú a Kráľovú a počas [[21. október|21. októbra]] na nepriateľa nenarazila.

Tretia skupina tvorená 1/1 paradesantnou rotou, doplnená tromi delostreleckými batériami a jazdeckou čatou po veľmi namáhavej ceste severnými svahmi Javoriny dorazila do Slatinských Lazov po zotmení a nadviazala kontakt s druhou skupinou.

No už v noci na [[22. október|22. októbra]] [[1944]] musel veliteľ paradesantnej brigády pplk. [[Vladimír Přikryl]] odoslať 1. paradesantný prápor do [[Brezno|Brezna nad Hronom]], kde sa po prieniku pravého krídla skupiny 18. SS divízie ''Horst Wessel'' prudko zhoršovala situácia. V priebehu dňa tak útok síce pokračoval, no už bez prvej skupiny. V noci na 23. októbra sa z priestoru začali sťahovať aj ďalšie časti paradesantnej brigády. Do 25. októbra sa s výnimkou priezvedného oddielu stiahli z priestoru všetky a úsek prevzala III. Taktická skupina, podskupina ''Volga''. V ranných hodinách 26. októbra 1944 začali jednotky [[Skupina Schill|bojovej skupiny Schill]] postupovať na [[Zvolen]].

=== Východný front ===
Východný front povstaleckého územia zabezpečovala II. Taktická skupina ''„Volga“'' podplukovníka  [[Michal Širica|Michala Širicu]]. Skupina bola rozdelená na dva obranné úseky: obranný úsek ''Plesnivec'' pod velením kpt. Staneka a obranný úsek ''„Kosatec“'', ktorému velil kpt. [[Martin Kučera (partizán)|Martin Kučera]].

Dňa [[19. október|19. októbra]] [[1944]] vyrazili dva nemecké prápory 86. pešej divízie podporované útočnými delami v smere [[Hranovnica|Hranovnica]] - [[Vernár]]. Nemecké jednotky útočili aj na vedľajšom smere [[Hrabušice]] - [[Dobšinská jaskyňa]]. V ceste im stáli jednotky Stanekovho obranného úseku ''Plesnivec'' II. Taktickej skupiny ''Fatra''. Vojaci kpt. Staneka a partizáni húževnato vzdorovali, no aj napriek tomu boli zatlačení na čiaru Popová, kóta 1056 - Pusté Pole. 

V ten istý deň sa do pohybu v dvoch smeroch dali jednotky [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|18. SS divízie Horst Wessel]]. Z [[Jelšava (mesto)|Jelšavy]] smerom na Lubeník a [[Veľká Revúca|Veľkú Revúcu]] vyrazil jeden motorizovaný pluk. Pri Lubeníku sa nachádzali obranné postavenia obranného úseku ''Kosatec'' (kpt. [[Martin Kučera (partizán)|Martin Kučera]]), konkrétne postavenia práporu, ktorému velil kpt. Nagy. Nagy nemal protitankové zbrane. Mal iba dve húfnice bez zameriavačov, preto nemohol protivníka zadržať. Do večera Nemci obsadili [[Veľká Revúca|Veľkú Revúcu]] a ďalej tlačili Nagyho prápor na Muráň a Muránsku Hutu, pričom ho obkolesovali cez Muránsku Zdychavu v smere na Červenú Skalu, ktorej sa večer [[20. september|20. septembra]] útokom z juhu zmocnili. Ohrozili tak čím Stanekovu skupinu, ktorá nepriateľovi vzdorovala v priestore [[Pusté Pole (Telgárt)|Pusté Pole]] - [[Popová (vrch v Spišsko-gemerskom krase)|Popová]] - [[Vernár]]. Nemci útočili aj na obranné postavenia pri Rimavskej Sobote, ale boli odrazení.

Ďalší smer, v ktorom začali jednotky [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|18. SS divízie Horst Wessel]] v tento deň postupovať, bol smer [[Rimavská Sobota]] - [[Rimavská Baňa]]. Tu sa síce dostali popoludní do kontaktu s obrannými postaveniami vojakov 1. ČSAS, no v útoku ďalej nepokračovali.

V priebehu dňa podnikli okupačné jednotky aj prieskumné výpady v smere Liptovská Osada - Malužiná a Turčianska Blatnica - Sklabiňa.

K večeru [[19. október|19. októbra]] bola situácia na južnom fronte v priestore II. TS ''Fatra'' (plk. pech. [[Michal Širica|Širica]]) obranného úseku ''Plesnivec'' nasledovná. V priestore Dobšinej a Štítnika mal pozície prápor [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt]]. Fedáka. Prápor [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kpt]]. Nagy organizoval obranu južne od [[Muráň (obec)|Muráňa]], ďalej na západ mala pozície jedna rota práporu kpt. Ľ Šušku, prehradzovala údolie [[Rimava (rieka)|Rimavy]] a bránila [[Rimavská Baňa|Rimavskú Baňu]]. Druhá rota práporu prehradzovala Zlatno severne od Poltára, no zatiaľ bola bez dotyku s nepriateľom. Ďalej na západ sa v dobre vybudovaných pozíciách pri Podkriváni nachádzal 18. peší prápor ''Váh'' (kpt. [[Florián Juračka]]) a pri Podrečanoch a Tomášovciach oddiely Veličkovej brigády. V priestore [[Oremov Laz]] - [[Senohrad]] sa zase nachádzala rota kpt. J. Urbana. Ešte ďalej na západ o prístupy ku Zvolenu bojoval oddiel francúzskych partizánov.

==== Boj o Červenú Skalu ====
V priebehu dňa rozhodol veliteľ 1. ČSAS gen. [[Rudolf Viest]] o protiútoku s cieľom zmocniť sa Muráňa. Protiútok mali vykonať jednotky, ktoré mal pod svojim velením kpt. Nagy posilnené o roty kpt. Fedáka a kpt. Chalúpku. Do tohto priestoru bol velením povstaleckej armády nasmerovaný aj prápor kpt. J. Hrušku posilnený o horskú batériu kanónov 7,5 cm. Prápor mal zabezpečiť obranu Tisovca zo smerov [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] - [[Muráň (obec)|Muráň]] a [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] - [[Hnúšťa]]. Vo večerných hodinách však dorazila na veliteľstvo 1. ČSAS správa, že nepriateľ obsadil [[Červená Skala (Šumiac)|Červenú Skalu]] a začal tak ohrozovať obranný úsek ''Plesnivec''. Preto bolo potrebné zmeniť úlohy jednotiek, avšak rozhodnutia hlavného veliteľa prišli neskoro. [[Július Nosko]] popisuje stav na juhovýchodnom fronte nasledovne &lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;.{{Citát|Jednotky, ktoré mala na tomto úseku II. taktická skupina nemohli zastaviť skoro celý pluk 18. divízie Horst Wessel. Preto veliteľ armády po zhodnotení sily nepriateľa presunul na pomoc II. taktickej skupine dva a pol prápora. Lenže naše rozhodnutie a zásahy jednotiek prišli neskoro. Veliteľ armády dlho váhal so schválením rozhodnutia navrhovaného štábom. Tým sa stratil čas a my sme museli meniť úlohy jednotiek, ktoré boli nasadené v tomto priestore. Začali sme cítiť, že bojovú iniciatívu má v rukách okupačný veliteľ.}}Dňa 20. októbra vyrazili roty kpt. Fedáka a kpt. Chalúpku na autách z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] cez [[Brezno|Brezno nad Hronom]] na [[Červená Skala (Šumiac)|Červenú Skalu]], kde sa po zotmení dostali do nepríjemnej situácie. Prvá rota na autách vošla do paľby nepriateľa a bola rozprášená. Po sústredení rôt predsa len povstalci na [[Červená Skala (Šumiac)|Červenú Skalu]] zaútočili, no útok bol neúspešný.

Druhý pokus o opätovné ovládnutie [[Červená Skala (Šumiac)|Červenej Skaly]] sa odohral ráno [[21. október|21. októbra]]. Vojaci 1. ČSAS zaútočili z dvoch smerov: zo západu  za podpory [[Pancierový vlak Masaryk|pancierového vlaku Masaryk]] útočil prápor Nagy a roty Chalúpka a Fedák, z východu zaútočila úderná rota vyčlenená z podskupiny kpt. Staneka. Boj, počas ktorého padol kpt. Nagy, bol tvrdý, no [[Červená Skala (Šumiac)|Červenú Skalu]] sa povstalcom znovu získať nepodarilo. Nepriateľ ju definitívne ovládol a skomplikoval tak situáciu Stanekovej podskupine, ktorá k ústupu mohla využiť iba horskú cestu [[Telgárt]] - [[Šumiac]] - [[Vaľkovňa|Vaľkovňa]].

==== Pád Tisovca ====
Podľa nového rozkazu mal prápor kpt. Hrušku prehradiť smer [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] - [[Hnúšťa]] a zaistiť smer [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] - [[Muráň (obec)|Muráň]]. V raňajších hodinách [[21. október|21. októbra]] po vyložení v Tisovci začali vojaci práporu postupovať po oboch stranách cesty [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] - [[Muráň (obec)|Muráň]]. Jeho veliteľ nechce strácať čas, preto nepočkal na delostreleckú batériu 7,5 cm diel, ktorá mala podporiť útok, ale meškala. Medzi 8. a 9. hodinou prekročili v priestore Dielik (kóta 575)  obranné postavenia pešej roty práporu ''Prvosienka'' a ďalej postupovali v smere na [[Muráň (obec)|Muráň]]. Severovýchodne od hájovne Paseky sa dostali do nečakaného stretného boja s predvojom motorizovaného pluku [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|18. SS divízie ''Horst Wessel'']]. Po krátkom boji kpt. Hruška nezvládol situáciu a ustúpil so svojim práporom cez hrebeň [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]] až do údolia [[Hron|rieky Hron]]. Úplne tak uvoľnil cestu z [[Muráň (obec)|Muráňa]] do [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]]. Cestu totiž na kóte 575 a od nej na severovýchod zaisťovala už len spomenutá pešia rota práporu ''Prvosienka''. Keď jeho veliteľ zistil, aká je situácia, okamžite presunul do priestoru Dielik aj druhú rotu, ktorej postavenie bolo pri [[Rimavská Píla|Rimavskej Píle]].

V popoludňajších hodinách zaútočili Nemci to čelným útokom podporeným obchvatmi severne a južne od kóty 575 Dielik. Do 14. hodiny vyvrátil obranu práporu ''Prvosienka'' a donútili ho ustúpiť na juhozápad, čím si uvoľnil cestu na [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]], ktorý obsadili do 15. hodiny. Svoj útok zastavili hoci mali uvoľnenú cestu údolím [[Rimava (rieka)|Rimavy]] na juh.

Po prijatí hlásenia veliteľa II. TS, že nepriateľ zaútočil na prápor Prvosienka, ponáhľali sa do priestoru náčelník štábu 1. ČSAS mjr. [[Július Nosko|Nosko]] a povereník pre obranu pplk. [[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Ferjenčík]]. Cestou stretávali ustupujúcich vojakov a partizánov. Nikto nepoznal situáciu no všetci jednomyseľne tvrdili, že Tisovec padol. O niečo neskôr sa o tom obidvaja presvedčili na vlastné oči. V údolí Furmanca sa veliteľ práporu Prvosienka snažil organizovať obranu v smere [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] - [[Brezno|Brezno nad Hronom]], pričom využil batériu diel 7,5 cm diel, ktorá medzitým dorazila.

V dôsledku zlej situácie pri [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]] zrušilo velenie 1. ČSAS obranné postavenie jednej roty práporu kpt. Šušku, ktoré sa nachádzalo pri Rimavskej Bani. Rota predtým odolala nemeckému útoku a podľa nového rozkazu mala v noci na 22. októbra zaujať nové obranné postavenie na kóte 549 Chorepa západne od Klenovca. Mala tak chránila tylo obranného postavenia južne a juhozápadne od Kokavy nad Rimavicou.

Na juhu ovládol protivník údolie Rimavy a začal postupovať na [[Kokava nad Rimavicou|Kokavu nad Rimavicou]] cez Klenovec a údolím Rimavice.

Po páde Tisovca nebola do polnoci [[21. október|21. októbra]] v smere od [[Brezno|Brezna nad Hronom]] žiadna väčšia jednotka. V priestore Pod Dielom sa nachádzala delostrelecká batéria 7,5 cm a jednotlivci z práporu ''Prvosienka''. Aby zaistil smer na [[Brezno|Brezno nad Hronom]] a znemožnil nepriateľovi vpadnúť do tyla jednotiek 1. ČSAS pri Malužinej rozhodol veliteľ II. TS plk. pech. Širica posilnil tento priestor novosformovaným práporom kpt. Lehotského. Súčasne bol do Lomu nad Rimavicou nasadený novosformovaný prápor kpt. Čordu, ktorý mal zaistil [[Slovenské rudohorie]] pred ďalším prenikaním nepriateľa údolím Hrona a na smere Lučenec - Zvolen. Do priestoru [[Brezno|Brezna nad Hronom]] bol z útoku na [[Krupina|Krupinu]] odvelený 1. paradesantný prápor, ktorý bol zároveň podriadený II. TS ''Fatra''.

Aby nedošlo k izolácii podskupiny ''Plesnivec'' kpt. [[Ján Stanek|Staneka]], obdržal Stanek 21. októbra rozkaz ustúpiť cez [[Telgárt]] a [[Šumiac]] do obranných postavení pri [[Heľpa|Heľpe]], kam nasledujúci deň za cenu veľkých strát na ľuďoch a materiáli aj ustúpil.

O polnoci 21. októbra bola situácia na južnom a juhovýchodnom smere nasledovná: Nepriateľ držal [[Červená Skala (Šumiac)|Červenú Skalu]] - [[Muráň (obec)|Muráň]] - [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] - [[Rimavská Sobota|Rimavskú Sobotu]] - [[Lučenec]] - [[Krupina|Krupinu]] a [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]]. Jednotky II. TS ''Fatra'', ktoré sa počas dňa márne pokúšali opätovne získať Červenú Skalu, prehradili údolie [[Hron|rieky Hron]] západne od [[Červená Skala (Šumiac)|Červenej Skaly]] a podskupina Plesnivec kpt. Staneka ustupovala do nových obranných postavení pri Heľpe, kde mala zaistiť obranu [[Brezno|Brezna nad Hronom]] od východu. Od Dobrej Nivy sa na ohrozený smer Brezno nad Hronom - Tisovec v noci na 23. októbra presunula aj rota ''Urban''.

Jednotky III. TS ''Gerlach'' držali priestor [[Dobrá Niva (obec)|Dobrá Niva]] - Oremov Laz - [[Podkriváň]] (kpt. Juračka)

==== Smer Lučenec - Zvolen ====
V dňoch 22. a [[23. október|23. októbra]] sa situácia na juhovýchode a juhu skomplikovala. Dňa 22. októbra zaútočila [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|SS divízia ''Horst Wessel'']] v smere [[Lučenec]] - [[Zvolen]], pričom v tomto smere nasadilo velenie divízie väčšinu svojich jednotiek. Nemecké jednotky postupovali v dvoch smeroch: [[Lučenec]] - [[Vidiná]] - [[Mýtna (okres Lučenec)|Mýtna]] a [[Lučenec]] - [[Stará Halič]] - [[Divín (okres Lučenec)|Divín]] - [[Mýtna (okres Lučenec)|Mýtna]]. Partizáni z brigády pplk. Veličku neboli schopní zastaviť útok, preto útočníci do večera obsadili Mýtnu, čím sa dostali do kontaktu s obranným postavením práporu ''Váh'' kpt. Juračku v Podkriváni. Nakoľko prevaha nepriateľa postupujúceho v tomto smere bola výrazná, rozhodol veliteľ 1. ČSAS o definitívnom [[Boje pri Dobrej Nive, Pliešovciach a Sáse|ukončení útoku na Krupinu]] a odvelení ďalších dvoch skupín paradesantnej brigády z priestoru [[Dobrá Niva (obec)|Dobrá Niva]] do priestoru Syroň - Ježová - [[Detva]] na prekrytie tohto smeru [[Podkriváň]] - [[Zvolen]].

Napoludnie [[23. október|23. októbra]] dopadol na postavenia 18. pešieho práporu ''Váh'' (kpt. [[Florián Juračka]]) v Podkriváni úder hlavnej časti [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|SS divízie ''Horst Wessel'']]. Povstaleckí vojaci húževnato vzdorovali, no v popoludňajších hodinách sa protivník vklinil do postavenia práporu a delostreleckou a mínometnou paľbou ovládol križovatku severozápadne od obce. Postavenie práporu bolo narušené, navyše hrozil obchvat od Kokavy nad Rimavicou po hradskej na [[Kriváň (okres Detva)|Kriváň]] cez Detviansku Hutu.

Vo večerných hodinách preto obdržal veliteľ práporu rozkaz, aby sa so zbytkami práporu stiahol do priestoru [[Vígľaš]] - [[Pstruša]] a stal sa zálohou [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]]. V noci na [[24. október|24. októbra]] tak bol v pohybe zbytok práporu ''Váh'' z [[Podkriváň|Podkriváňa]] na [[Vígľaš]] a súčasne aj časti 2. ČSSPB z [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nivy]] do priestoru [[Kriváň (okres Detva)|Kriváňa]] a Stožky. K obci [[Kriváň (okres Detva)|Kriváň]] sa od Pliešoviec stiahla aj tanková čata por. Ľubomíra Rumana a na trať Lučenec - Zvolen s východzím stanoviskom v obci [[Vígľaš]] sa presunul aj [[pancierový vlak Štefánik]].

==== Smer Malužiná ====
V priestore [[Malužiná]], kde útočila skupina ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|Wittenmayer]],'' bola obrana povstaleckých vojakov posilnená o 1. paradesantný prápor. Čelný nemecký útok bol doprevádzaný obchvatným manévrom cez Svätojánsku dolinu. Vojaci podskupiny početnejšiemu protivníkovi húževnato vzdorovali, no ten aj napriek tomu postupoval. Až keď hrozil obchvat od Brezna padlo rozhodnutie vyprázdniť [[Čertovica (sedlo)|Čertovicu]] a ustúpiť na hrebene [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] do oblasti [[Ďumbier (vrch)|Ďumbiera]] a [[Rovná hoľa|Rovnej Hole]] podľa pokynov velenia armády.

==== Situácia ku 24. októbru ====
Situácia II. TS ''Fatra'' sa javila najkritickejšou. Ráno [[24. október|24. októbra]] začali nemecké jednotky z dvoch smerov útočiť na [[Brezno|Brezno nad Hronom]] a to od Červenej Skaly údolím [[Hron|rieky Hron]] a v smere od [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]] cez [[Slovenské rudohorie|Slovenské Rudohorie]]. Útok od [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]] mohol izolovať skupiny kpt. Staneka, ktorá sa húževnato bránila pri [[Heľpa|Heľpe]].

Od rána [[24. október|24. októbra]] začali jednotky [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|SS divízie ''Horst Wessel'']] postupovať aj v smere [[Podkriváň]] - [[Vígľaš]]. Veliteľ paradesantnej brigády plk. Vladimír Přikryl, ktorý mal svoje stanovište vo Zvolenskej Slatine obsadil stanovené obranné postavenie kóta 690 Siroň - trig. 615 Ježová s vysunutí poľných stráží k [[Detva|Detve]]. Využil na to jednotky oboch skupín 2. paradesantného práporu. Juhozápadný bok kryl nedoorganizovaný [[Pavel (partizánska brigáda)|prápor J. Trojana]] a východný bok dve roty práporu ''Váh'' kpt. Juračku.

Na takto zorganizovanú obranu zaútočila väčšia časť [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“|SS divízie ''Horst Wessel'']]. Nemci obsadili [[Detva|Detvu]] a kótu Siroň. Jeho hlavné sily zaútočili údolím rieky Slatina na stred obrany na železničnú zastávku Stožok. Protiútok 1. ČSSPB navrátil povstalcom kontrolu nad kótou Siroň, ktorú udržali až do večera 24. októbra.

Podskupina ''Plesnivec'' kpt. Staneka udržala do večera Polomku. Rota kpt. Šušku ustúpila z Kokavy nad Rimavicou do priestoru [[Lom nad Rimavicou]] - Sihla.

Na [[Brezno]] sa začali okupačné jednotky tlačiť z troch smerov. K útokom z východu a juhovýchodu pribudol aj útok zo severu v smere [[Liptovský Hrádok]] -  [[Kráľova Lehota|Kráľová Lehota]], odkiaľ začala postupovať skupina ''[[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|Wittenmayer]]''. Za tejto situácie bol veliteľa armády gen. Viest nútený zúžiť priestor obrany. Širicova II. TS dostala rozkaz (25.844 Taj. 3 oddel 1944 zo dňa 25. októbra 1944), podľa ktorého mala v priebehu 25. a 26. októbra ustúpiť údolím [[Hron|Hrona]] na [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]], aby v konečnej fáze, teda ku 27. októbru zaujala obranné postavenia v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] od [[Jasenovská dolina|Jasenovskej doliny]], až po [[Moštenica|Moštenicu]], kde mala nadviazať kontakt s jednotkami IV. TS ''Muráň''.

Podľa ústupového manévra mala podskupina ''Kosatec'' (kpt. [[Martin Kučera (partizán)|Martin Kučera]]) zaujať líniu Chopok - trig. 2004 - Chabenec, trig. 1955. Stanekova podskupina ''Plesnivec'' mala prehradiť údolie Jasenovského a Suchého potoka a to na čiare Čierny diel trig. 1145 - kóta 1122, skupina Lehotského mala prehradiť údolie potokov Sobotnica a Bukovec. 2.pp mal prehradiť údolie Moštenice a Hiadeľa, pričom mal nadviazať styk s práporom Oškvarek na hrebeni v Jamách.

=== Severný front ===
{{Hlavný článok|Boje o Ostrô}}

Na severnom bojisku pokračoval odpor VI. TS ''Zobor'' (plk. [[Ján Černek]]). Popoludní [[23. október|23. októbra]] protivník ([[SS-Sondereinheit Dirlewanger|SS brigáda Dirlewanger]]) prudko zaútočila aj na postavenia v priestore vrchu Ostrô, kóta 1062. Boj trval až do večera, keď jedna rota VI. TS musela pod tlakom presily ustúpiť na južné svahy priestoru [[Bukovina (okres Liptovský Mikuláš)|Bukovina]]. Po šiestich týždňoch bojov Nemci vrch Ostrô definitívne ovládli.

Ku [[24. október|24. októbru]] sa na západnom krídle VI. TS ''Zobor'' Nemci zmocnili Šiprúňa, trig. 1463, Smrekovice, kóty 1488 a zastávky Podsuchá. Veliteľ VI. TS plk. pech. [[Ján Černek]] nasadil jednu rotu kpt. Mravca na hranicu Ploská, trig. 1533

=== Západ front - Veľká Fatra ===
Na západnom bojisku odolávali nemeckým útokom partizáni [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|brigády kpt. Jegorova]]. Divízia Tatra útočila na postavenia [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Jegorovovej brigády]] v Gaderskej doline, [[Necpalská dolina|Necpalskej doline]], [[Blatnická dolina|Blatnickej doline]] a Belianskej doline. Partizánov zatlačovala [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|brigáda Dirlewanger]] na hrebene Veľkej Fatry, čo sa jej do večera 25. októbra aj podarilo, pričom prišla do kontaktu s rotou kpt. Mravca z VI. TS na hranici Ploská, trig. 1533

V Kremnických vrchoch držala svoje postavenia IV. TS ''Muráň'' a priesmyk Horný Šturec blokovali jednotky I. TS ''Kriváň''. Velenie I. TS sa z Banskej Bystrice presunulo do Harmanca.

== Ústup do hôr ==

=== Plán ústupu do nových postavení ===
Dňa [[20. október|20. októbra]] [[1944]] konalo zasadnutie ''Rady na obranu Slovenska''. Na základe informácií o presunoch jednotiek protivníka a jeho bojových aktivitách hodnotil veliteľ armády gen. [[Rudolf Viest]] situáciu ako veľmi vážnu a to najmä na južnom a juhovýchodnom fronte, pričom vyhliadky jednotiek [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] na úspešný odpor voči pripravovanému a predpokladanému útoku okupačných jednotiek, hodnotil ako zlé. Viest podrobne rozobral situáciu vlastných síl, zhodnotil silu jednotlivých taktických skupín ako aj silu protivníka ku 20. septembru. Všetky správy boli pre [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskú armádu na Slovensku]] negatívne.

Veliteľ armády ďalej prítomným oznámil, že sa v posledných dňoch niekoľkokrát obrátil o pomoc na vládu a exilového prezidenta v Londýne a oboznámil ich so zhoršujúcou sa situáciou, no dostalo sa mu len chabej útechy a návrhov, ako majú počínať. Žiadna pomoc ale prisľúbená nebola.

Súčasne dal Viest návrh na riešenie situácie v prípade, že sa situácia bude zhoršovať. Navrhol tri varianty:

# Sústrediť armádu v juhovýchodnom priestore povstaleckého územia a prebiť sa z obkľúčenia k [[Červená armáda|Červenej armáde]] v smere [[Muráň (obec)|Muráň]] - [[Jelšava (mesto)|Jelšava]] - [[Tornaľa]] - [[Bánréve|Banrévé]].
# Ustúpiť s väčšinou jednotiek na horské obranné postavenie v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]] a [[Veľká Fatra|Veľkej Fatre]] a so zvyškami jednotiek vytvoriť širokú partizánsku oblasť v [[Slovenské rudohorie|Slovenskom rudohorí]]. Centrálna oblasť mala byť ohraničená [[Hrochoťská dolina|Hrochoťskou dolinou]], [[Poľana (pohorie)|Poľanou]], Klenovským Veprom a masívom Kohúta. Sídlom povstaleckých orgánov, armády a partizánov sa mali stať Donovaly.
# Prejsť okamžite po začiatku generálneho ofenzívy na partizánsky spôsob boja a to v miestach, kde sa jednotky práve nachádzali.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Po diskusii bol prijatý druhý návrh s tým, že armáda na ustúpi na horské obranné postavenia a bude mať na pamäti celkový prechod na partizánsky spôsob boja. Prítomní partizánski velitelia však už realizovali presun na základne v horách, o čom členov rady neinformovali.

O 15.00 hod. sa na základe žiadosti veliteľa armády konalo zasadnutie Predsedníctva Slovenskej národnej rady. Veliteľ armády informoval predsedníctvo o zámeroch. Nakoľko šlo o ďalekosiahle rozhodnutie, chcel ho mať veliteľ armády schválené nielen od Rady obrany Slovenska, ale aj od predsedníctva.

Podľa názoru veliteľa armády gen. [[Rudolf Viest|Rudolfa Viesta]] si Nemci pod vplyvom zhoršujúcej sa situácie v Maďarsku hodlali uvoľniť potrebné komunikácie na [[Stredné Slovensko|Strednom Slovensku]]. Aby zabránil celkovému zničeniu armády a ušetril sily na vytvorenie záloh, aj počas zasadnutia predsedníctva navrhol Viest ustúpiť do horských oblastí [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] a [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] a uvoľniť tak [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]] a údolie Hrona. Menšie sily mali zostať na Poľane a narúšať akcie protivníka proti obranným postaveniam armády.

Keďže v priebehu 22. októbra sa situácia prudko zhoršila, zvolal veliteľ armády na 19. hodinu poradu veliteľov taktických skupín a veliteľa paradesantnej brigád, na ktorej konkretizoval svoje závery. Aby sa 1. ČSAZ vyhla zničeniu mali jej jednotky pod tlakom nepriateľa vykonať preskupenie obranných postavení. Mali byť vytvorené tri obranné oblasti:

# Oblasť (pod priamym velením veliteľa armády) bola na severe ohraničená obranným úsekom VI. TS ''Zobor'' (plk. pech [[Ján Černek]]), na západe zase úsekom partizánskej brigády kpt. Jegorova. úsekom I. TS ''Kriváň'' (pplk. pech. [[Jozef Tlach]]) a jednotkami IV. TS ''Muráň'' (plk. pech. [[Mikuláš Markus]]) , ktoré sa nachádzali v priestore Kordík. Jednotky IV. TS, ktoré sa nachádzali južne od Kordík sa mali sa mali postupne stiahnuť do priestoru severne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], do obranných postavení, ktoré mali od [[23. október|23. októbra]] začať budovať jednotky V. TS.
# Oblasť (plk. pech. [[Michal Širica]]). Na severe a západe mala byť oblasť ohraničená hranicami II. TS, ktorej Širica velil. Južnú hranicu oblasti tvorili južné svahy [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] a na východe Hromádka, kóta 1661 - Veľký Bok, trig. 1723. Obsadiť ju mali jednotky II. TS ''Fatra'' s výnimkou práporov kpt. Šušku a kpt. Čordu, ktoré sa nachádzali v oblasti [[Kokava nad Rimavicou|Kokavy nad Rimavicou]], [[Klenovec|Klenovca]] a Lomu nad Rimavicou, ktoré boli podriadené veliteľovi Oblasti 3.
# Oblasť (plk. pech. [[Mikuláš Markus]]). Na severe ju ohraničujú severné svahy Poľany, trig. 1459 - Vepor, trig. 1255 až po Podbrezovú, na východe údolie [[Čierny Hron|rieky Čierny Hron]] na Javorinu, trig. 1166 a Kokavu nad Rimavicou, na juhu [[Ipeľ]], trig. 1058 - Detvianske Lazy, na západe Poruba, [[Hrochoť]], [[Detvianske Lazy]] na južných svahoch. Oblasť mali obsadiť jednotky III. TS Gerlach.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Boli vydané pokyny pre Leteckú skupinu, ktorá mala jednotlivými časťami posilniť niektoré úseky. [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenská paradesantná brigáda]] mala byť najskôr použitá na prehradenie smeru [[Lučenec]] - [[Zvolen]] a neskôr ako pohyblivá záloha veliteľa armády v priestore [[Staré Hory]] - [[Motyčky]]. Pôvodne ústne vydaný rozkaz bol potvrdený operačným rozkazom č. 25.808 Taj. 3 oddel 1944.

V súvislosti s realizáciou plánu došlo podľa rozkazu veliteľa armády k výmene veliteľov taktických skupín III a IV. Velenie nad IV. TS ''Muráň'' mal prevziať plk. pech. [[Pavol Kuna]], dovtedajší veliteľ III. TS ''Gerlach''. Pôvodný veliteľ IV. TS plk. pech. [[Mikuláš Markus]] mal prevziať velenie nad III. TS a ako mladší a pohotovejší veliteľ mal prejsť na partizánsky spôsob boja.

Ako prvá začala ustupovať už [[23. október|23. októbra]] V. TS, ktorá sa zo [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupče]] presunula do [[Špania Dolina|Španej doliny]]. Taktická skupina mala v tom čase charakter pracovnej skupiny a po presune začala na južných svahoch [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] na úseku od Laskomera až po údolie Hiadeľského potoka budovať obranné postavenia.

III. TS ''Gerlach'' sa pred ústupom musela preskupiť. No ústup jednotiek skupiny od [[Dobrá Niva (obec)|Dobrej Nivy]] a [[Březnice (okres Zlín)|Breznice]] cez [[Zvolen]] na juhovýchod do Lieskovca, Zvolenskej Slatiny a potom na západné svahy Poľany sa kryl s ústupom 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády a jednotiek, ktoré od východu tlačili Nemci. To stanovil operačný rozkaz veliteľa [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskej armády na Slovensku]] 25.829 Taj. 3 zo 24. októbra 1944.

=== Preskupovanie jednotiek ===
Preskupovanie jednotiek sa aj napriek dažďu uskutočňovalo v noci na [[25. október|25. októbra]] [[1944]]. Pozície juhovýchodne od [[Zvolenská Slatina|Zvolenskej Slatiny]] začali opúšťať jednotky 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády, pričom vyprázdnili aj kótu Siroň, ktorú po protiútoku udržali až do večera. Krytie tohto priestoru na čiare kóta 453 - juhovýchodný a južný okraj Očovej - južné svahy Jablonovej, trig. 389 Piesky, prevzali dva prápory III. TS (mjr. Š. Želinský a kpt. A. Búrik), ktoré sem ustúpili z priestoru západne od [[Zvolen|Zvolena]]. Pred touto obrannou čiarou mala na čiare kóta 474 Šamilovec - [[Vígľaš]] pozície skupina kpt. Juračku. Obranu [[Zvolen|Zvolena]] mal priamo prevziať prápor kpt. Jeleníka. V prípade, žeby nepriateľ spozoroval ústup 2. ČSSPB a pokračoval v prenasledovaní, mali oba prápory obsadiť bližšiu čiaru (prápor mjr. Želinského [[Zolná (Zvolen)|Zolnú]] a kpt. Búrika Lieskovec).

Ostatné jednotky III. TS podskupiny ''Volga'' (mjr. Š. Murgaš) mali ustúpiť do [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčovej]] (prápor kpt. Petríka) a na [[Sliač]] (prápor kpt. Kapišinského) a odtiaľ mali byť pripravené k zásahu vo Zvolene. Podskupina Ipeľ (kpt. A. Korda) zostávala na mieste a kryla prístup ku [[Zvolen|Zvolenu]] zo západu. Neskôr mala ustúpiť na [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]] a odtiaľ zo severu z údolia Hrona.

[[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenská paradesantná brigáda]] (okrem 1. paradesantného práporu, ktorý sa podieľal na obrane [[Brezno|Brezna]]) sa mala po ústupe cez [[Zvolen]] sústrediť v priestore Hájniky, kde mala byť pripravená zaútočiť na Zvolen, alebo zaujať obranu na čiare [[Vlkanová]] - [[Badín]].

Preskupenie jednotiek III. TS ''Gerlach'' a [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] stanovoval operačný rozkaz 25.829 Taj. 3 oddel. 1944 veliteľa 1. ČSAS gen. [[Rudolf Viest|Rudolfa Viesta]]. V rozkaze mimo iného stálo &lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;:{{Citát|1. Prápor Želinský

Počas dňa 24. 10. 1944 začne presun cez Ostrú Lúku - Budču - Lieskovec do priestoru Očová, kde zaujme obranu v úseku: kóta 453 (východne od mlyna Harajec) - juhovýchodné a južné okraje Očovej - južné svahy Jablonová s úlohou: prehradiť smery Detva - Zvolen a Vígľaš - Zvolen. Tento prápor urobí počas dňa 25. 10. 1944 rekognoskáciu cesty z Očovej na Hrochoť.

2. Prápor Búrik

Dnes, t.j. dňa 24. 10. 1944 po zotmení, začne sťahovať svoje jednotky z doterajších postavení a na mieste zanechá krycie prvky a časť delostrelectva. Tento prápor sa presunie počas noci na 25. 10. 1944 do priestoru Zadky - Na Piesky, trig. 389, kde zaujme obranné postavenie s úlohou prehradiť smer Vígľaš - Zvolen a zaistiť sa proti eventuálnemu prekvapeniu z juhu.

(...) 

3. Skupina Juračka

Obsadí v noci na 25. 10. 1944 priestor Šamilovec, kóta 474 - Vígľaš, ako predsunuté obranné postavenie pred obranou Búrik a Želinský. V prípade, že vývoj situácie (tlak nepriateľa) nedovolí, aby jednotky Želinský a Búrik obsadili horeuvedené obranné postavenie, zaujmú tieto jednotky obranu v nasledujúcich priestoroch.

Prápor Želinský obsadí priestor Zolná s úlohou zabrániť nepriateľovi preniknutie na Zvolen a na Banskú Bystricu.

Prápor Búrik obsadí priestor Lieskovec s úlohou zabrániť nepriateľovi preniknutie na Zvolen.

4. Skupina Murgaš
Po zotmení dňa 24. 10. 1944, zanechajúc na doterajšom obrannom postavení krycie prvky s úlohou odporu, stiahne sa nasledovne:

a) prápor Petrík do Kováčovej&lt;br /&gt;
b) prápor Kapišinský do Sliača.

Úloha:
Počas dňa 25. 10. 1944 je celá skupina (okrem krycích prvkov) pohotová k zásahu na Zvolen.
Poznámka: Túto skupinu (Murgaš) v noci na 26. 10. 1944 bude podľa situácie dirigovať do nových priestorov už veliteľ oblasti.

5. Prápor Jeleník

Do svitania dňa 25.10. 1944 stočí (ustúpi) svoje jednotky tak, aby tieto obsadili pripravené obranné postavenia vonkajšieho okruhu mesta Zvolen.

6. Skupina Korda

Zostáva v doterajších obranných postaveniach (na záchytnom pásme)
V prípade, že počas dňa 25. 10. 1944 neprejaví nepriateľ žiadny väčší tlak, stiahnu sa krycie prvky práporov Kapišinský a Búrik do svitania dňa 26. 10. 1944 na záchytné pásmo mjr. Kordu. Veliteľ III. skupiny počíta s tým, že jednotky mjr. Kordu a Jeleníka dostane do konečného miesta určenia až neskoršie, pravdepodobne zo severu údolím Hrona.

(...)

8. 2. čs. paradesantná brigáda

Udrží svoje terajšie postavenie do 24. hod. dnešného dňa. Po zotmení začne sťahovať svoje sily tak, aby do 2 hod. dňa 25. 10. 1944 začala prechádzať svojim čelom cez Zvolenskú Slatinu, kde sa presunie do nasledujúcich priestorov:&lt;br /&gt;
a) Veliteľstvo brigády, jeden prápor a PO do Hájnikov s predvídaným použitím počas dňa 25. 10. 1944 na prípadný protiútok v smere na Zvolen, alebo na obsadenie obrannej čiary Badín - Vlkanová.&lt;br /&gt;
b) Slabší prápor 2. čs. brigády obsadí do svitania dňa 25. 10. 1944 Zolnú, kde bude ako bočné zaistenie brigády na smere Zolná - Čerín - Banská Bystrica.}}

=== Ústup ===
Velenie povstaleckej armády vybralo [[Slovenské rudohorie]] ako budúcu partizánsku oblasť zámerne. Výhodu poskytoval fakt, že najvyššie vrchy [[Poľana (vrch)|Poľana]], [[Fabova hoľa (vrch)|Fabova Hoľa]], [[Veľká Stožka]], Kohút boli zalesnené a existovali tu možnosti zásobovania jednotiek prostredníctvom roztrúsených horských poľnohospodárskych usadlostí a podhorských dedín a lazov, kde bolo možné žiť a 0pôsobiť aj v tých najťažších zimných podmienkach.

Z III. TS bolo do rudohoria nasmerovaných 6 práporov pechoty a niekoľko delostreleckých batérií, z II. TS väčšina jednotiek. Do [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]] bola nasmerovaná aj Letecká skupina.

Zhoršovala sa situácia II. TS (plk. pech. [[Michal Širica]]). Popoludní [[25. október|25. októbra]] sa Nemci zmocnili prvého oporného bodu na operačnej základni [[Brezno|Brezno nad Hronom]]. Letisko, ktoré bolo dokončené len deň predtým, muselo byť zničené. Veliteľstvo II. TS ustúpilo do Brusna a ďalej na hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] do Magurky.

Počas [[25. október|25. októbra]] pokračoval nemecký útok aj v smere [[Kriváň (okres Detva)|Kriváň]] - [[Zvolen]]. Zatiaľ čo dva prápory paradesantnej brigády ustúpili, prápory kpt. Búrika a mjr. Želinského držali svoje postavenia až do večera.

V noci z 24. na [[25. október|25. októbra]] odleteli z povstaleckého územia za front lietadlá [[Prvý česko-slovenský samostatný stíhací letecký pluk|1. česko-slovenského stíhacieho leteckého pluku]]. Letecký personál prešiel na partizánsky spôsob boja. Zhoršujúca sa situácia na fronte tak znemožnila prílet ďalších posíl ako La-5FN, tak najmä bojových lietadiel [[Iliušin Il-2|Iljušin Il-2]], ktoré prisľúbil veliteľ 2. leteckej armády gen. Krasovskij.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Počas 25. októbra začala z [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchov]] do nových postavení severne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] ustupovať aj IV. Taktická skupina ''Muráň''. Otočným bodom medzi západným frontom I. TS a novým južným frontom IV. TS sa mal stať priestor Ostrý vrch - [[Kordíky]]. Z tohto priestoru až po Moštenickú dolinu sa tiahla nová obranná línia IV. Taktickej skupiny s hlavným smerom obrany [[Banská Bystrica]] - Ulmanka - [[Staré Hory|Staré hory]]. Prápor kpt. Oškvarka, ktorý ustupoval do Moštenickej doliny, bol podriadený pod IV. TS.

Počas dňa vyslalo svoj ubytovací sled na Donovaly aj veliteľstvo armády.

Výrazná vyčerpanosť a deprimovanosť sa prejavila aj u vojakov a dôstojníkov II. TS. Väčšia časť vojakov Stanekovej podskupiny prešla svojvoľne na partizánsky spôsob boja, mnohí, keďže poznali tento kraj, nakoľko boli zmobilizovaní práve tu, sa ukryli po dedinách. Z troch práporov podskupiny ''Plesnivec'' zostal kpt. Stanekovi po ústupe z [[Brezno|Brezna]] k dispozícii len jeden neúplný. Podobne dopadol aj prápor ''Prvosienka'' (prápor Tisovčanov) a prápor kpt. Lehotského. Zvyšok práporu ''Prvosienka'' prešiel na partizánsky spôsob boja už [[25. október|25. októbra]] po ústupe v oblasti [[Fabova hoľa (vrch)|Fabovej hole]].

==== Obrana Banskej Bystrice ====
Obrana Banskej Bystrice prešla do kompetencie posádkového veliteľstva [[Banská Bystrica]] a posádkovému veliteľovi boli podriadené všetky jednotky v okolí mesta.

V priestore mesta boli vybudované opevnenia. Opevnený bol [[Urpín (vrch)|Urpín]], východné svahy Kremnických vrchov, južné okraje Kráľovej, priestor Pršany - [[Podlavice]]. Opevnený bol aj východný okraj [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], najmä priestor južne od železničnej stanice na rieke Hron.

Veliteľ armády rozkazom č. 25.842 zo dňa 25. októbra vyčlenil k obrane mesta početné jednotky

* Prápor [[Kpt.|kpt]]. Oškvarku zasadený v obrane v priestore [[Dolná Mičiná (okres Banská Bystrica)|Dolná Mičiná]].
* Rota kpt. Urbana, ktorá sa nachádzajúca v priestore [[Kremnička]] - Skalinec.
* Asistenčná rota veliteľa armády, zasadená v obrane v priestore Peťovský háj - Valentová.
* Batéria DPLP (Delostrelecký protilietadlový pluk) s určením na streľbu proti útočnej vozbe a úderná rota. Dva kanóny batérie sa nachádzali v priestore [[Kremnička|Kremničky]] a ďalšie dva v priestore [[Horná Mičiná]].
* Prápor [[Major|mjr]]. Kordu
* Skupina Sviček, vojaci od náhradného autopráporu a od autoparku.
* Dve čaty tankov po ústupe od [[Zvolen|Zvolena]].
* Jedna motorizovaná delostrelecká batéria 8 cm poľných diel v priestore južne od Šálkovej ( I. batéria Drozda).
* Všetky strážne oddiely nachádzajúce sa v okolí [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Veliteľ armády gen. Viest netrval na obrane [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] za každú cenu a ústup z mesta bol viac-menej plne v kompetencii posádkového veliteľa. Súčasne s týmto rozkazom bol vydaný aj rozkaz o likvidácii všetkých mostov cez [[Hron|rieku Hron]] a cez potoky [[Harmanec (obec)|Harmanec]] a [[Bystrica (prítok Hrona)|Bystrica]].

Obrannú líniu pred Banskou Bystricou tak mala zaistiť na čiare Badín - Vlkanová iba 2. ČSSPB. Jej veliteľ plk. Přikryl  mohol na obranu južných prístupov k mestu vyčleniť len dve roty 2. paradesantného práporu, priezvedný oddiel, jednu neúplnú batériu kanónov 76,2 mm, jednu batériu kanónov 45 mm a jednu ženijnú čatu. Okrem nich mal k dispozícii dva tanky [[LT vz. 38]].

==== Situácia od 26. do 27. októbra ====
V priestore Zvolena sa jednotky 1. Česko-slovenskej armády preskupovali podľa plánu a pridelené priestory zaujali do večera 25. októbra. Po zotmení došlo ku kontaktu obrancov Zvolena s nepriateľom.

Preskupovanie IV. TS ''Muráň'' sa do večera [[25. október|25. októbra]] vďaka zalesnenému terénu skončila úspešne. Na východnom bojisku sa však situácia aj naďalej zhoršovala.

Dňa [[25. október|25. októbra]] Nemci obsadili [[Brezno]] a do večera toho dňa prišli do kontaktu s obranou 1. paradesantného práporu vybudovanou v priestore [[Podbrezová]]. V dôsledku tejto situácie sa musela časť zásob pre III. obrannú oblasť vrátiť do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a viac nebola na miesto určenia odoslaná. Situáciu navyše zhoršovali správy od všetkých taktických skupín o zlom morálnom stave jednotiek, únave a vyčerpanosti.

Veliteľ armády gen. Viest preto rozhodol, že všetky jednotky, ktoré sa nachádzajú južne od [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] sa stiahnu na priestoru severne od centra povstania. Chcel tým zabrániť, aby došlo ku ich odrezaniu v prípade prieniku nepriateľa z východu od [[Podbrezová|Podbrezovej]]. [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|Paradesantná brigáda]] mala kryť ústup obranou na čiare [[Badín]] - [[Vlkanová]]. [[František Fajtl]] si na tie chvíle v knihe ''Opäť doma'' spomína takto &lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Fajtl|meno=František|titul=Opäť doma|vydanie=1|vydavateľ=Vydavateľstvo Pravda|miesto=Bratislava|rok=1989|strany=301|poznámka=Z českého originálu Podruhé doma vydaného 1984}}&lt;/ref&gt;:{{Citát|Po ceste zo Zvolena do Banskej Bystrice hučali autá, hrkotali sedliacke povozy. Ťahalo ma k nim. Zbadal som ustupujúce zvyšky statočnej 2. československej paradesantnej brigády. Zakýval som spolužiakovi z vojenskej akadémie štábnemu kapitánovi Oldřichovi Taláškovi, veliteľovi práporu:

- Balíte, Oldo?&lt;br /&gt;
- Nie doslovne, o kus ďalej sa zakopeme.

Na ako dlho asi? Preblesklo mi hlavou pri pohľade na rezignovaný pochod roztrpčených bojovníkov, unavených z neúprosného, vyčerpávajúceho a náročného obranného boja.

- Čo je za vami? - spýtal sa okoloidúcich&lt;br /&gt;
- Už len Fricovia - odpovedali s trpkým úsmevom.}}Ráno [[26. október|26. októbra]] obnovila postup [[Skupina Schill|bojová skupina ''Schill'']], obsadila [[Dobrá Niva (obec)|Dobrú Nivu]] a po krátkych prestrelkách sa zmocnil [[Zvolen|Zvolena]]. Cestu na Zvolen im uľahčil neporušený strategický most na sútoku Slatiny a Neresnice. Deputácia zvolenských občanov si totiž na velení povstaleckej armády vynútila, aby nebol zničený. Po obsadení kasární Pešieho pluku 3 sa okupantom podarilo zajať poslednú telefonistku, ktorá práve telefonoval s veliteľom armády. Vďaka neprerušenému spojením vyzval nemecký veliteľ I. práporu ''Schillu'' SS-Ostuf. [[Hans Kettgen]], ktorý sa mesta zmocnil, vyzval velenie povstaleckej armády, aby kapitulovalo. Pplk. Nosko nevedel dobre po nemecky preto si nechal zavolať plk. [[Karol Pekník|Karola Pekníka]], pričom do Noskovej kancelárie prišiel aj [[Generál|gen]]. [[Ján Golian (generál)|Golian]] (veliteľ armády gen. Viest bol v tom čase na predsedníctve [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]]). Plukovník Pekník tlmočil požiadavky nemeckého veliteľa.

# Okamžité prepustenie všetkých zajatcov nemeckej armády.
# Okamžité prepustenie všetkých internovaných občanov nemeckej národnosti.
# Celá armáda musí okamžite zložiť zbrane a bude zajatá.

Pekník tlmočil odpoveď:

# Internovaní občania nemeckej národnosti a zajatí vojaci boli prepustení cez front [[25. október|25. októbra]] v smere [[Zvolen]] - [[Dobrá Niva (obec)|Dobrá Niva]].
# [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. Ćesko-slovenská armáda na Slovensku]] nebude nikdy kapitulovať a odmieta akékoľvek rozhovory o kapitulácii.

Hneď po tomto telefonát bol vydaný rozkaz prerušiť všetky telefónne vedenia pri Hájnikoch.

Od raňajších hodín [[26. október|26. októbra]] útočili nemecké jednotky na [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]] zo smeru [[Brezno|Brezno nad Hronom]] - [[Čertovica (sedlo)|Čertovica]] a pokúsili sa vpadnúť do tyla podskupine ''Kosatec'' kpt. Kučeru. Skupina včas ustúpila na hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] do priestoru [[Ďumbier (vrch)|Ďumbier]] - [[Rovná hoľa]]. Veliteľstvo II. TS ''Fatra'' ustúpilo do Brusna a ďalej cez hrebene [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] na Magurku. Súčasne začal pluk [[SS-Sondereinheit Dirlewanger|SS brigády Dirlewanger]] zostupovať z hrebeňov [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] do tyla VI. TS ''Zobor'' a do večera 26. októbra sa zmocnil [[Liptovské Revúce|Strednej Revúcej]].

V ten istý deň ako podpora pechoty kpt. pech. Jozefa Čambalíka zasiahol na medzi Horným Harmancom a tunelmi pri Čremošnom  do bojov aj [[pancierový vlak Masaryk]] (veliteľ kpt. útv. [[Ján Kukliš]]). Po správach o páde [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a hrozbe obkľúčenia sa vlak stiahol do stanice Horný Harmanec, kde ho posádka po zneschopnení opustila.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Pluk útočnej vozby 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2012|isbn=9788089514144|strany=246}}&lt;/ref&gt;

Podobne postupoval aj veliteľ [[Pancierový vlak Hurban|pancierového vlaku Hurban]] kpt. útv. [[Martin Ďuriš-Rubanský]]. Po správe o evakuácii [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] presunul 26. októbra bojovú súpravu vlaku zo [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupče]] na jeho pôvodnú trať [[Harmanec (obec)|Harmanec]] - [[Čremošné]]. V stanici Horný Harmanec posádka súpravu znehodnotila a rozišla sa.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Po 11.00 hod. začali nemecké jednotky po oboch stranách Hrona postupovať zo Zvolena na [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]]. Jednotky [[Skupina Schill|bojovej skupiny ''Schill'']] postúpili v smere [[Hronská Breznica|Hronská Brezmica]] - [[Budča]] a začali ostreľovať [[Kováčová (okres Zvolen)|Kováčovú]] a letisko [[Letecká základňa Sliač|Tri Duby]]. Povstalci už letisko opustili, pričom zapálili hangáre, budovy a poškodené lietadlá.

V rovnakom čase utekali nahor údolím Hrona na autách, vozoch aj pešo tisícky vojakov, partizánov a civilných osôb. Hrozilo akútne nebezpečenstvo, že Nemci tieto neusporiadané húfy zmasakrujú. Priezvedný oddiel 2. ČSSPB preto spoločne s dvomi tankami [[LT vz. 38|LT]] [[LT vz. 38|vz. 38]] podnikol z Hájnikov výpad a postup okupantov aspoň nakrátko spomalil.

O 11.00 hod. obdržal veliteľ [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej paradesantnej brigády]] plk. Přikryl ústny rozkaz o ústupe jeho brigády na južný okraj [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvane nad Hronom]]. Veliteľstvo brigády sa malo presunúť do budovy velenia armády a po zničení mostov cez Hron a potok Harmanec mala brigáda podľa pôvodných plánov ustúpiť na [[Staré Hory]] a [[Donovaly]], kam v popoludňajších hodinách ukončilo presun aj veliteľstvo [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. Česko-slovenskej armády]], ktoré sa etablovalo v hotely Šport. Na Donovaly sa presunuli všetky zahraničné vojenské styčné misie.

Paradesantná brigáda bola jednou z posledných povstaleckých formácií, ktoré si ešte zachovávali bojaschopnosť a akcieschopnosť. Príslušníci brigády dokázali líniu Badín – Vlkanová udržať, ale keď im večer začal hroziť obchvat zo smeru od [[Horná Mičiná|Hornej Mičinej]], začali sa o 20.30 na rozkaz generála Viesta sťahovať na južný okraj [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]].

Do boja pred [[Banská Bystrica|Banskou Bystricou]] sa zapojil aj jeden zo zakopaných tankov [[LT vz. 35]], konkrétne stroj pod kótou Peťovský háj, ktorý obsadil neznámy tankista a dvaja miestni dobrovoľníci, bratia Ondrej a Pavol Lovčičanovci. Spustili z neho paľbu na nemecké vozidlá prichádzajúce po ceste z Badína a dočasne ich prinútil zmeniť smer postupu. Ostatné zakopané [[LT vz. 35|LT]] [[LT vz. 35|vz. 35]] boli svojimi osádkami opustené. &lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

V priebehu 26. októbra stratilo velenie armády spojenia s veliteľstvami taktických skupín, ktoré sa nenachádzali na nahlásených stanovištiach. Chýbali aj informácie o protivníkovi. Jednotky, ktoré mali brániť [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]] sa pod rozkazom o všeobecnom ústupe postupne rozpadali a vojaci svojvoľne odchádzali k partizánom. Na porade veliteľa armády, prednostov oddelení a veliteľov zbraní zaznel návrh, aby veliteľ povstaleckej armády okamžite prešiel s celou armádou na partizánsky spôsob boja. Gen. Viest ho odmietol ako predčasný.

Na svitaní [[27. október|27. októbra]] dostal veliteľ VI. TS ''Zobor'' rozkaz, aby so svojimi jednotkami ustúpil južne od [[Liptovská Osada|Liptovskej Osady]] a vyhol sa tak obkľúčeniu zo smeru od [[Liptovské Revúce|Strednej Revúcej]]. Veliteľstvo VI. TS sa malo presunúť do [[Korytnica-kúpele|kúpeľov Korytnica]]. Obsadením Strednej Revúcej si Nemci odkryli smer [[Veľký Šturec]] - [[Motyčky]]. Veliteľstvo 1. ČSAS už nemalo tento smer čím prehradiť.

V raňajších hodinách [[27. október|27. októbra]] ustúpila z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] aj paradesantná brigáda.

Kriticky sa vyvíjala situácia IV. TS ''Muráň''. [[Banská Bystrica]] zohrávala v ústupe jednotiek skupiny dôležitú úlohu no po jej obsadení nepriateľom musela skupina ustupovať za veľmi sťažených podmienok cez Harmanec, alebo cez Kostiviarsku. Do svojich nových postavení severne od Banskej Bystrice sa z jednotiek IV. TS podľa plánu dostali len jednotlivci.

V priebehu dopoludnia [[27. október|27. októbra]] prišiel na Donovaly veliteľ II. TS ''Fatra'' plk. [[Michal Širica]] a oznámil, že úlohu obrany južných svahov [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] splniť nemôže, pretože už nemá dostatok organizovaných jednotiek a s tými čo má, ťažko udržiava spojenie. Žiadal o povolenie prejsť na partizánsky spôsob boja.

V priebehu dopoludnia odrazila ťažká protilietadlová batéria (kanóny 88mm Flak) niekoľko náletov nepriateľských lietadiel na [[Donovaly (sedlo)|Donovaly]]. Štáb armády navštívil mjr. Sehmer, náčelník anglickej styčnej misie a zaujímal sa o situáciu a ďalší osud armády. S veliteľstvom armády do [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] ustupovala aj sovietska a americká vojenská misia.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Podľa prijatých hlásení veliteľov bola situácia napoludnie taká, že už nemal kto zaujať obranné postavenia horských oblastí. Velitelia a jednotky svojvoľne prechádzali na partizánsky spôsob boja. Veliteľ armády gen. Viest a jeho štáb už nemali ako zastaviť rozklad armády.

V popoludňajších hodinách [[27. október|27. októbra]] sa veliteľ armády Viest zúčastnil porady na predsedníctve [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]]. Na štábe [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|povstaleckej armády]] medzitým konzultovali a koncipovali návrh príslušného rozkazu pre jednotky armády. 

{{Hlavný článok|Rozkaz veliteľa 1. česko-slovenskej armády na Slovensku o prechode armády na partizánsky spôsob boja}}

Po zvážení všetkých faktorov bolo prijaté rozhodnutie, že prechod na partizánsky spôsob boja sa mal uskutočniť len na základe dobrovoľnosti. Viest kategoricky odmietol návrh, aby priamu ochranu veliteľa armády zabezpečovala časť 2. paradesantnej armády, ktorá mala zabezpečiť aj prípadné prebojovanie sa z [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] do [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]] s odôvodnením, že nechce oslabovať bojové jednotky. K ochrane veliteľa armády tak zostala len štábna rota, [[vysokoškolský strážny oddiel]] a jazdecká čata veliteľa armády, čo neboli práve bojové ani skúsené jednotky.

Nemcom ústup jednotiek paradesantnej brigády neunikol. Veliteľ I. práporu [[Skupina Schill|skupiny Schill]] SS-Ostuf. Kettgen preto rádiotelegraficky požiadal štáb okupačných vojsk, aby mohol zaútočiť na [[Banská Bystrica|Banskú Bystricu]]. Odpoveď, ktorú obdržal, bola negatívna. Operačný plán generála Höfleho totiž stanovil, že hlavné centrum povstania bude dobyté koncentrickým útokom 28. októbra 1944, teda symbolicky v deň vzniku československého štátu. Dovtedy mala skupina ''Schill'' zostať zakopaná v obranných pozíciách.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

O polnoci na [[27. október|27. októbra]] [[1944]] spozorovali prieskumné hliadky I. práporu Schill na strane povstalcov nepokoj a pohyb. Veliteľ práporu Kettgen, ktorý bol pevne rozhodnutý, že jeho muži musia do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] vstúpiť ako prví, sa rozhodol situáciu využiť a napriek zákazu nariadil svojim jednotkám, aby vyrazili vpred. Ráno približne o 7.00 hod. dosiahli jednotky [[Skupina Schill|bojovej skupiny Schill]] južný okraj mesta a zakrátko vošli do centra. Približne o 11.00 hod. vošli do Banskej Bystrice aj prvé obrnené vozidlá SS divízie Horst Wessel.

==== Starohorská dolina a Donovaly ====
V priebehu 26. a 27. októbra bola cesta na Staré Hory preplnená ustupujúcimi jednotkami a civilistami.

V priebehu 26. októbra bola Starohorská dolina preplnená ustupujúcimi vojakmi a civilným obyvateľstvom. Nosko situáciu popisuje:{{Citát|Popoludní 26. októbra bolo v Starohorskej doline vidieť ustupujúce, alebo lepšie povedané utekajúce jednotky a jednotlivcov. Bol to chaos a panika. Pomedzi ustupujúcich vojakov sa miešali masy civilného obyvateľstva, kolóny áut a vozov. Paniku znásobovali aj nálety nepriateľských bombardovacích lietadiel. Hoci v úzkej Starohorskej doline letectvo len ťažko zasahovalo ciele a straty neboli veľké, fakt, že je nepriateľ vo vzduchu, podrýval morálku a odhodlanie veľkej časti vojakov, ich veliteľov, ba aj politikov.}}V priebehu 27. októbra naplnili Donovaly masami ľudí. [[Július Nosko]] spomína na noc 27. na 28. októbra 1944 takto &lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;:{{Citát|Bola to noc, na ktorú nikdy nezabudnem. Za bombardovania Starohorskej doliny bolo prerušené elektrické vedenie a zostali sme bez svetla. Zapaľovali sme sviečky. Pripadalo mi to ako Pamiatka zosnulých na cintoríne. Na donovalskom priestranstve sa zhromaždilo už podvečer 27. októbra veľa ľudí. Po všetkých cestách, ktoré viedli na Donovaly ustupovali vyčerpaní, zablatení a apatickí vojaci, zdraví, i ranení v obväzoch, vojenské i partizánske jednotky pomiešané s deťmi, ženami a starcami. Dobre to vystihol kpt. Jegorov, ktorého som stretol podvečer 27. októbra pred hotelom. &quot;A národ iďot, iďot, iďot&quot;. Mal pravdu. Ľudia, nielen partizáni a armáda, ustupovali do hôr v ústrety zime, hladu a možno aj smrti. Radšej volili hlad a zamrznutie, smrť, ako sa dostať do rúk nenávidených fašistov. A tak celý priestor zaplnili do rána 28. októbra  davy.}}
[[Súbor:Koniec oktobra 1944 stare hory na donovaly.jpg|alt=Povstalecká útočná vozba ustupuje cez Staré Hory na Donovaly.|náhľad|Skupina povstaleckej útočnej vozby ustupuje cez [[Staré Hory]] na [[Donovaly]].]]
Na [[Staré Hory]] ustupovali aj vozidlá [[Prápor útočnej vozby Vojtech|Práporu útočnej vozby ''Vojtech'']]. Skupina, v ktorej bol posledný tank P III [[Panzerkampfwagen III|(PzKfw III]]), dva [[LT vz. 38]], dva [[LT vz. 35]] a dva LT vz. 40, ustupovala v kolóne. Jeden nepojazdný LT vz. 40 ťahali vo vleku za iným tankom. Za obcou Staré bol tento tank ako prvý opustený a zanechaný svojmu osudu. Vo večerných hodinách [[27. október|27. októbra]] boli vozidlá odstavené pri vodnej nádrži pri Jelenci.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Ústup povstaleckých jednotiek 27. októbra uzatvárala krycia skupina pod velením škpt. [[Pavol Čellár|Pavla Čellára]]. Mala asi 50 mužov, dve 15 cm húfnice vz. 25 a čatu tankov pod velením npor. útv. [[Ján Achimský|Jána Achimského]], ktorá však mala už len dva tanky [[LT vz. 38]]. Skupina bola bombardovaná, no väčšie škody neutrpela. Následne zaujala obranu na južnom okraju [[Staré Hory|Starých Hôr]], no keď jednotky divízie Tatra začali prenikať cez Šturec na Jelenec, skupina sa v noci z 27. na 28. októbra 1944 stiahla na Jelenec. Húfnice vystrelili na dva nemecké tanky svoje posledné náboje, čím ich spomalili. Po vystrieľaní munície obsluha húfnice opustila.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

'''Situácia od 28. do 30. októbra'''

V noci z 27. na 28. októbra 1944 (vydaný o 4.00 hod.) vydal veliteľ 1. ČSAS gen. Viest armáde svoj posledný rozkaz armáde. Šlo o [[Rozkaz veliteľa 1. česko-slovenskej armády na Slovensku o prechode armády na partizánsky spôsob boja|rozkaz o prechode armády na partizánsky spôsob boja]]. Samotný prechod na partizánsky spôsob boja mal byť realizovaný na základe dobrovoľnosti. 

V skorých ranných hodinách opustili [[Donovaly]] rôzne skupiny a pokračovali ďalej. Krátko po 6. hod. opustila Donovaly aj skupina velenia 1. ČSAS pod ochranou [[Vysokoškolský strážny oddiel|Vysokoškolského strážneho oddielu]], v ktorej boli obidvaja velitelia armády: gen. [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] aj gen. [[Rudolf Viest]]. V skupine sa nachádzali ako náčelník štábu pplk. [[Július Nosko]], tak aj povereník pre obranu pplk. [[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Mikuláš Ferjenčík]]. Putovanie skupiny Nízkymi Tatrami sa skončilo v Pohronskom Bukovci, kde generálov zajali nemecké okupačné jednotky.{{Hlavný článok|Zajatie generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliana}}
[[Súbor:Jozef Tiso decorates German soldiers.jpg|alt=Jozef Tiso vyznamenáva nemeckých vojakov po obsadení Banskej Bystrice.|náhľad|Prezident [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] [[Jozef Tiso]] vyznamenáva nemeckých vojakov po obsadení [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. ]]
V pondelok [[30. október|30. októbra]] [[1944]] sa v Banskej Bystrici za účasti generála Höfleho a prezidenta [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] uskutočnila víťazná prehliadka okupačných vojsk. Bojovú skupinu ''Schill'' na nej reprezentovala čestná rota pod velením SS-Ostuf. Kettgena, ktorú tvorili príslušníci obrnenej skupiny ''Rösser'', 1/I roty a čaty ''Hradsichko''. SS-Ustuf. Polle bol vtedy dekorovaný [[Železný kríž|Železným krížom I. triedy]] a niekoľkým z jeho spolubojovníkov udelili nižšie nemecké a slovenské vyznamenania.

Na prehliadke sa zúčastnila aj 5. poľná rota [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy]], ktorá sa o niekoľko dní neskôr zúčastnila [[Masaker v Kremničke|masakrovania civilistov v Kremničke]] &lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Hora|meno=Tomáš|titul=Zatýkať a strieľať. Komandá smrti zabíjali aj na Slovensku|periodikum=denník SME : Povstanie - Špeciálna príloha pri príležitosti 75. výročia Slovenského národného povstania|vydavateľ=Petit Press a. s.|miesto=Bratislava|dátum=2019-08-28|ročník=2019|strany=10-11|issn=1335-4418|url=https://domov.sme.sk/c/22198390/snp-komanda-smrti-zabijali-aj-na-slovensku.html|dátum prístupu=2025-09-18}}&lt;/ref&gt;.

II. prápor v tom čase spoločne s hlavnými silami čaty ''Hradischko'' a čatou ''Pikowitz'' pokračoval v prečesávaní [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]].

== Kontroverzie ==
Július Nosko vo svojej knihe ''Takto bojovala povstalecká armáda'' kritizuje niektorých historikov, ktorí sa vyjadrili v zmysle, že rošáda veliteľov III. TS a IV. TS mala prísť skôr. Podľa Noska sa však zabúda, že IV. TS Muráň bola nasadená až do obchvatného manévru bojovej skupiny Schill na najkratšom smere na Banskú Bystricu, pričom upozorňuje, že kým nepadlo rozhodnutie, že 1. česko-slovenská armáda ide do obrany na vrchy Nízkych Tatier a Veľkej Fatry a údolie rieky Hron sa opustí celé, výmena veliteľov nemohla a ani nesmela byť uskutočnená.

Jednotky, ktoré mohli byť podriadené k obrane [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] hodnotí [[Július Nosko]] čo do počtu ako vysoké, ich bojovú hodnotu však ako nízku.

Nosko ďalej poukazuje, že rozhodnutie veliteľa armády Viesta o ústupe na horské obranné oblasti nebolo úplne správne &lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;.{{Citát|Ukazovalo sa, že rozhodnutie veliteľa armády ustúpiť s väčšou časťou jednotiek 1. čs. armády na horské obranné postavenia nebolo úplne správne. Aj keď na jednej strane predĺžilo o niekoľko dní život na oslobodenom území, na druhej strane skomplikovalo, ba skoro znemožnilo prechod armády do ďalšej fázy Povstania - na partizánsky spôsob boja. Jedno je však evidentné: s týmto riešením súhlasilo predsedníctvo SNR, teda aj politici, ktorí ho po vojne odsúdili.}}Gen. Július Nosko vo svojej knihe Takto bojovala povstalecká armáda uvádza, že o prítomnosti 18. SS divízie Horst Wessel v priestore Jelšava - [[Rimavská Sobota]] - Lučenec dozvedeli až keď sa táto nemecká formácia dala do pohybu a zaútočila.

Nosko ďalej opravuje tvrdenia [[Gustáv Husák|Gustáva Husáka]] v knihe ''Svedectvo o národnom povstaní'', kde Husák tvrdí, že už o 5.00 hod. boli z hotela Šport na Donovaloch všetci preč, pričom veliteľstvo armády opustilo hotel bez nich. Nosko dôrazne uvádza, že [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavný štáb partizánskych oddielov]] a komunistická časť SNR odišli z hotela bez veliteľstva armády, ktoré ich dohonilo až druhý deň, t.j. 29. októbra krátko predpoludním.

Podľa štúdie historikov [[Marián Uhrín|Mariána Uhrína]] a [[Tomáš Hofírek|Tomáša Hofírka]] uverejnennej v časopise  [[Vojnová kronika]] číslo 2/2022, sa slávnosť spojená s víťaznou vojenskou prehliadkou za účasti pohlavárov ľudáckeho režimu a okupačného režimu mala konať už [[29. október|29. októbra]] [[1944]]. V ten deň bola nastúpená ako čestná rota POHG, tak aj čestná rota nemeckého vojska. Prezident [[Jozef Tiso]] však nedorazil, preto sa konala len vojenská prehliadka.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Vojenská prehliadka (prehliadky) 29. a 30, októbra 1944 v Banskej Bystrici|periodikum=Vojnová kronika|odkaz na periodikum=https://muzeumsnp.sk/vzdelavanie/casopis-vojnova-kronika/|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|ročník=11|číslo=2|issn=1338-6379|priezvisko2=Hofírek|meno2=Tomáš}}&lt;/ref&gt; Na druhý deň, teda 30. októbra sa už konala tzv. „Siegesparade“ opäť, už za účasti prezidenta Tisa.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
[[Kategória:1944 na Slovensku]]
[[Kategória:Bitky Slovenského národného povstania]]</text>
      <sha1>daoo0ln18y9jvm9vw9b16turevyectv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Tomass131</title>
    <ns>3</ns>
    <id>738842</id>
    <revision>
      <id>8213512</id>
      <parentid>8210323</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:15:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SHB2000</username>
        <id>204432</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>SHB2000 premiestnil stránku [[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk]] na [[Diskusia s redaktorom:Tomass131]]: Automatické presunutie stránky kvôli premenovaniu používateľa „[[Special:CentralAuth/Tomasskuk|Tomasskuk]]“ na „[[Special:CentralAuth/Tomass131|Tomass131]]“</comment>
      <origin>8210323</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1828" sha1="4f49f0axefirakmrl1elpzpcakzw9pb" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť autor|MANÓKK - Magyar Nóta Kedvelök Klubja}}
Dtto. [[Ružena Kukolíková]], v oboch nateraz chýbajú [[Pomoc:Referencie|citácie]] použitých zdrojov, pričom citácie nezávislých zdrojov sú nevyhnutné aj pre doloženie samotnej encyklopedickej významnosti, viď [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:13, 29. október 2025 (UTC)

:Opravil som to, už je to v poriadku? Tento článok je pre mna súrny na úlohu do školy na tému OZ v našom okolí. --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 18:15, 29. október 2025 (UTC)
:Opravil som to, už je to v poriadku? Tento článok je pre mna súrny na úlohu do školy na tému OZ v našom okolí. Čo tam mám ešte doladiť? Podmienka je že musí mi to vydržať minimálne 2 mesiace, potrebujem to na na vždy aby to malo aj výnam. Prosím pomôžete mi to doladiť? Prosím --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 10:11, 30. október 2025 (UTC)

Nezakladaj prosím opakovane články, zmazané na základe hlasovania, v tomto prípade [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:29, 7. máj 2026 (UTC)

:Rozumiem upozorneniu a nebudem článok znovu vytvárať.
:Domnieval som sa, že vzhľadom na aktuálne verejné pôsobenie subjektu by mohol byť článok už relevantný, ale rešpektujem rozhodnutie komunity.
:V prípade, že sa v budúcnosti objavia ďalšie nezávislé zdroje, skúsim článok upraviť tak, aby spĺňal pravidlá Wikipédie. --[[Redaktor:Tomasskuk|Tomasskuk]] ([[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk|diskusia]]) 16:44, 7. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>4f49f0axefirakmrl1elpzpcakzw9pb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kriedová novembrová vlna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>739381</id>
    <revision>
      <id>8213271</id>
      <parentid>8148762</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:49:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <comment>akt.</comment>
      <origin>8213271</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17015" sha1="do3s7hbts0w51isqq1o9fxk9lk5993j" xml:space="preserve">[[Súbor:Chalk protest Bratislava Nivy 20251113 1928.jpg|náhľad|Nápis v [[Bratislava|Bratislave]] pri [[Nivy (multifunkčné centrum)|stanici Nivy]], 13. november 2025.]]

'''Kriedová novembrová vlna'''&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aktivisti VYZVALI k solidarite so študentom: Odštartovali KRIEDOVÚ novembrovú vlnu | url = https://bystrica.dnes24.sk/aktivisti-vyzvali-k-solidarite-so-studentom-odstartovali-kriedovu-novembrovu-vlnu-468560 | vydavateľ = Bystrica24.sk | dátum vydania = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2025-11-11 | meno = Jakub | priezvisko = Forgács}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Zdút | meno = Matúš | autor = | odkaz na autora = | titul = Študent z Popradu spustil vlnu kriedových odkazov Ficovi, šíria sa po celom Slovensku (+ fotogaléria) | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/4960348/student-z-popradu-spustil-vlnu-kriedovych-odkazov-ficovi-siria-sa-po-celom-slovensku-fotogalerie/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2025-11-17 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Štiblická | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Kriedový nápis sa v pondelok večer objavil aj pri centrále Smeru. Kritika Roberta Fica a vlády sa šíri po slovenských chodníkoch | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/6KIegE3/kriedove-napisy-proti-robertovi-ficovi-a-vlade-sa-siria-po-slovensku-autori-chceli-podporit-studenta-z-popradu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2025-11-17 }}&lt;/ref&gt; ('''KNV'''&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;) alebo '''kriedová revolúcia'''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kassam | meno = Ashifa | autor = | odkaz na autora = | titul = ‘Chalk Revolution’ strikes nerve as Slovakia fears return to authoritarian past | periodikum = Guardian | odkaz na periodikum = | url = https://www.theguardian.com/world/2025/dec/13/chalk-revolution-slovakia-fears-return-authoritarian-past | issn = | vydavateľ = Guardian Media Group | miesto = Londýn | dátum = 2025-12-13 | dátum prístupu = 2025-12-13 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Detáriová | meno = Nikola | autor = | odkaz na autora = | titul = Kriedová revolúcia, čo bude ďalej? | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/relacia/1020187/kriedova-revolucia-co-bude-dalej | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-13 | dátum prístupu = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Žák | meno = David | autor = | odkaz na autora = | titul = Namiesto nehy prišla krieda. Je tu nová revolúcia? (týždeň slovenskej politiky v meme) | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/tMvSA4b/namiesto-nehy-prisla-krieda-je-tu-nova-revolucia-tyzden-slovenskej-politiky-v-meme/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-15 | dátum prístupu = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Dlhopolec | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = News digest: Slovakia’s chalk revolution | periodikum = The Slovak Spectator | odkaz na periodikum = The Slovak Spectator | url = https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/news-digest-slovakia-s-chalk-revolution | issn = 1335-9843 | vydavateľ = The Rock | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2025-11-17 }}&lt;/ref&gt; bol protest uskutočnený na [[Slovensko|Slovensku]] koncom roka [[2025]]. Ľudia v rámci neho kriedovými nápismi na [[chodník]]och vyjadrovali svoj nesúhlas s politickým smerovaním Slovenska pod [[Štvrtá vláda Roberta Fica|štvrtou vládou Róberta Fica]].

Táto iniciatíva vznikla na podporu&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; a vyjadrenie [[Solidarita|solidarity]] s&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; 19-ročným&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Murajdová | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = Pred gymnáziom sa objavil nápis „Fico je zradca“. Premiérova prednáška sa nakoniec neuskutočnila | periodikum = tvnoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/997601-pred-gymnaziom-sa-objavil-napis-fico-je-zradca-premierova-prednaska-sa-nakoniec-neuskutocnila | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-07 | dátum prístupu = 2025-11-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; študentom známym pod prezývkou „Muro“.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Danková | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Študent, ktorý Ficovi nechal odkazy: Chcel som sa ho pýtať, ako sa vie ráno pozrieť do zrkadla | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/spis-gemer/c/student-ktory-ficovi-nechal-odkazy-chcel-som-sa-ho-pytat-ako-sa-vie-pozriet-do-zrkadla | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2025-11-07 | dátum prístupu = 2025-11-17 }}&lt;/ref&gt; Na sociálnej sieti [[Facebook]] vznikla udalosť „Kriedová novembrová vlna – solidarita s Murom“, vytvorená občianskou platformou Nie v našom meste (Banská Bystrica), ktorej koniec bol naplánovaný na [[17. november|17. novembra]] [[2025]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Následne vznikla udalosť „NEŽNÁ KRIEDOVÁ – KEEP CHALKING“ naplánovaná na obdobie od [[19. november|19. novembra]] do [[3. december|3. decembra]] [[2025]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NEŽNÁ KRIEDOVÁ - KEEP CHALKING | url = https://facebook.com/events/s/nezna-kriedova-keep-chalking/1371782224436324/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = [[Facebook]]}}&lt;/ref&gt;

== Priebeh udalostí ==
Na chodník pred vstupnými schodami&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Nemec | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Dva nápisy pred popradskou školou a aké majú dozvuky | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/kDKsHuv/co-spustili-dva-napisy-pred-popradskou-skolou-a-ake-maju-dozvuky/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-11 | dátum prístupu = 2025-11-17 }}&lt;/ref&gt; do budovy Spojenej školy na Ulici Dominika Tatarku 7 v [[Poprad]]e bol v noci zo [[6. november|6.]] na [[7. november|7. novembra]] [[2025]] neznámym páchateľom&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt; so sprejom napísaný nápis „Fico je zradca“. V tomto prípade sa začalo trestné stíhanie pre poškodzovanie cudzej veci.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

Následne študent Michal, prezývaný „Muro“, pred svoju školu kriedou napísal nápisy „Dosť bolo Fica“ a „Ako chutí [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putinov]] k****“, čím reagoval na plánovanú a nakoniec neuskutočnenú [[Prednáška|prednášku]] s [[Predseda vlády Slovenskej republiky|premiérom SR]] [[Robert Fico|Robertom Ficom]] o [[Geopolitika|geopolitike]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Haniková | meno = Lenka | autor = | odkaz na autora = | titul = Žiaka, ktorý napísal odkaz Ficovi, preverujú. Riaditeľka vraví, že nevedela, o koho ide | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://korzar.sme.sk/spis-gemer/c/ziaka-ktory-napisal-odkaz-ficovi-preveruju-riaditelka-vravi-ze-nevedela-o-koho-ide | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2025-11-17 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Po ich nájdení 7. novembra, pred 8. hodinou ráno, bola privolaná [[polícia|policajná hliadka]]. Jeden z nápisov škola zakryla, druhý zmyla.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Po veľkej prestávke, počas tretej vyučovacej hodiny, si pre študenta Michala priamo do triedy prišli príslušníci [[Policajný zbor|Policajného zboru]]&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Korčoková | meno = Gabriela | autor = | odkaz na autora = | titul = Študent, ktorý pred školou v Poprade napísal odkazy proti Ficovi, skončil na policajnom výsluchu | periodikum = Prešovak | odkaz na periodikum = | url = https://www.presovak.sk/clanky/11076/student-ktory-pred-skolou-v-poprade-napisal-odkazy-proti-ficovi-skoncil-na-policajnom-vysluchu | issn = | vydavateľ = mediak | miesto = Žilina | dátum = 2025-11-09 | dátum prístupu = 2025-11-17 }}&lt;/ref&gt; a bol predvedený na výsluch&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; na policajnú stanicu&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; na [[Alžbetina ulica (Poprad)|Alžbetinej ulici]] 5 v Poprade.

Dňa [[8. november|8. novembra]] [[2025]] sa študenti Spojenej školy na Ulici Dominika Tatarku 7 v Poprade na čele s iniciátormi Danielou Hockovou, Samuelom Kubašom a Janou Šulíkovou obliekli do čierneho oblečenia, aby slušne vyjadrili svoj nesúhlas s politikou [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vlády Roberta Fica]] a zatknutím tunajšieho študenta Michala pre nápisy pred školou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Nemec | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Študenti z Popradu sa obliekli do čierneho. Slušne vyjadrili nesúhlas s politikou vlády | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/K8EoFEC/slusne-sme-vyjadrili-nesuhlas-s-politikou-vlady-pisu-vo-vyzve-studenti-z-popradu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-08 | dátum prístupu = 2025-11-17 }}&lt;/ref&gt; Reakcia Roberta Fica na študentov bola, že ich poslal „bojovať na Ukrajinu“, rovnako viacerí vládni politici na študentov začali útočiť a označovali ich za „bábky manipulované opozíciou“ – tieto reakcie zo strany vlády vyvolali v spoločnosti ešte väčší odpor.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Majchrák | meno = Jozef | autor = | odkaz na autora = | titul = Kriedová revolúcia, Kmec a Blaha Dva týždne, ktoré ukázali Ficovu slabosť | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/185443/dva-tyzdne-ktore-ukazali-ficovu-slabost | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-20 | dátum prístupu = 2025-11-20 }}&lt;/ref&gt;

Dňa [[10. november|10. novembra]] [[2025]] študent Michal zverejnil video, v ktorom sa zastal riaditeľky svojej školy Márie Vojtaššákovej, ktorá premiéra do priestorov školy nepozvala, a kritizoval [[Politická strana|politické strany]]. Taktiež podporil „kriedovú revolúciu“.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Berecz | meno = Adrián | autor = | odkaz na autora = | titul = Popradský študent Michal, prezývaný Muro, sa vo videu zastal riaditeľky svojej školy a kritizoval politické strany | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/4961065/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-10 | dátum prístupu = 2025-11-17 }}&lt;/ref&gt;

{{Citát|„Nestotožňujem sa s programom žiadnej slovenskej politickej strany vrátane opozičných.“&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;|študent Michal}}

Na základe listu, ktorý v rovnaký deň zverejnila riaditeľka školy, bola návšteva premiéra iniciovaná [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úradom vlády SR]] a aj polícia privolaná niekým iným zo zamestnancov školy.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

„Kriedová revolúcia“ sa postupne preniesla aj do iných miest, kde študenti stredných a vysokých škôl nechávali na chodníkoch pred vchodom svojich škôl alebo na námestiach kriedou napísané protivládne odkazy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Študent, ktorý spustil kriedovú vlnu, je podľa Smeru obeťou systému ako Cintula a PS ho zneužilo. Klamete, reagoval Šimečka | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/774701-student-ktory-spustil-kriedovu-vlnu-je-obetou-systemu-ako-cintula-tvrdi-smer-ukazali-prstom-na-ps/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-13 | dátum prístupu = 2025-11-20 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Koscelník | meno = Branislav | autor = | odkaz na autora = | titul = Kriedová revolúcia v Žiline. Skoordinovali sa študenti z viacerých miest, vládu nešetrili | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://my.sme.sk/zilina/c/kriedova-revolucia-v-ziline-skoordinovali-sa-studenti-z-viacerych-miest-vladu-nesetrili | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-19 | dátum prístupu = 2025-11-20 }}&lt;/ref&gt; Kritiku si vyslúžil napríklad prípad z [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity v Ružomberku]], kde pracovník SBS prikázal študentom kriedové nápisy zmyť.&lt;ref name=ruzomberok&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Rovňanová | meno = Dominika | autor = | odkaz na autora = | titul = Katolícka univerzita v Ružomberku reaguje na zmazané kriedové nápisy: Naša pozícia k slobode ostáva nezmenená | url = https://www.zilinak.sk/clanky/37697/katolicka-univerzita-v-ruzomberku-reaguje-na-zmazane-kriedove-napisy-nasa-pozicia-k-slobode-ostava-nezmenena | periodikum = Žilinak | miesto = | dátum vydania = 2025-11-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-20 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Univerzita sa neskôr vyjadrila, že pokyn na odstránenie nápisov vedenie univerzity nedalo a situáciu vyriešili interne.&lt;ref name=ruzomberok/&gt; Polícia SR sa vyjadrila, že písanie kriedou po chodníkoch priestupok nie je, no napriek tomu bola jedna rodina z obce [[Hnúšťa]] za kriedový nápis pokutovaná.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Töröková | meno = Martina | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Špak | meno2 = Milan | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Pokuta za kriedový nápis na zemi? Rodinu z Hnúšte na polícii nahlásil primátor mesta | periodikum = TV Noviny| odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/999607-pokuta-za-kriedovy-napis-na-zemi-rodinu-z-hnuste-na-policii-nahlasil-primator-mesta | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-18 | dátum prístupu = 2025-11-20 }}&lt;/ref&gt;

Kriedová vlna sa preniesla aj do protivládnych protestov konajúcich sa na výročie [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]]; v Bratislave, kde sa protestu zúčastnilo 40 – 50 000 ľudí, vystúpil aj študent Muro, ktorý kriedovú vlnu spustil.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Lodová | meno = Frederika | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Debnár | meno2 = Ján | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Zigová | meno3 = Iva | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Škultéty | meno4 = Samuel | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Hakl | meno5 = Robo | autor5 = | odkaz na autora5 = | titul = Zhromaždenia k 17. novembru prilákali desaťtisíce ľudí po celom Slovensku, ani silný dážď ich neodradil | periodikum = Aktuality | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/arhQbdU/zhromazdenia-k-17-novembru-prilakali-desattisice-ludi-po-celom-slovensku-ani-silny-dazd-ich-neodradil/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-17 | dátum prístupu = 2025-11-20 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Kassam | meno = Ashifa | autor = | odkaz na autora = | titul = ‘Chalk Revolution’ strikes nerve as Slovakia fears return to authoritarian past | periodikum = Guardian | odkaz na periodikum = | url = https://www.theguardian.com/world/2025/dec/13/chalk-revolution-slovakia-fears-return-authoritarian-past | issn = | vydavateľ = Guardian Media Group | miesto = Londýn | dátum = 2025-12-13 | dátum prístupu = 2025-12-13 }}&lt;/ref&gt; Na protestoch sa oproti predošlým protestom zúčastnilo aj viac mladých ľudí.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Jaslovský | meno = Marian | autor = | odkaz na autora = | titul = Kriedová revolúcia na Koncerte pre slobodu a skvelý program | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/kultura/128819/kriedova-revolucia-na-koncerte-pre-slobodu-a-skvely-program/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2025-11-17 | dátum prístupu = 2025-11-20 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Nežná revolúcia]]
* [[Protivládne protesty 2025]]
* [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska#Reakcie obyvateľstva]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.facebook.com/events/3843151659318573/ Udalosť na Facebooku]

[[Kategória:2025 na Slovensku]]
[[Kategória:Demonštrácie a protesty na Slovensku]]</text>
      <sha1>do3s7hbts0w51isqq1o9fxk9lk5993j</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Otužovanie detí školského veku</title>
    <ns>0</ns>
    <id>742404</id>
    <revision>
      <id>8213591</id>
      <parentid>8213186</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:06:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <comment>/* Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode */menšia úprava a doplnenie textu</comment>
      <origin>8213591</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="49555" sha1="f8jwq8x9q267ppquahz4cus4kesm053" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. 

== Charakteristika ==

Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==

Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;


== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==

Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.

Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza približne 24 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Clark
 | meno = R. P.
 | priezvisko2 = Edholm
 | meno2 = O. G.
 | titul = Man and His Thermal Environment
 | miesto = London
 | vydavateľ = Edward Arnold Ltd
 | rok = 1985
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Castellani
 | meno = John W.
 | priezvisko2 = Young
 | meno2 = Andrew J.
 | kapitola = Cold Water Immersion
 | titul = Medical Aspects of Harsh Environments
 | zväzok = 1
 | miesto = Falls Church, Virginia
 | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
 | rok = 2001
 | strany = 532
 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.

Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto: 

•   Komfortná zóna: +28...+30°C 

•   Zóna aktívneho plávania: +24...+27°C 

•   Zóna otužovania: pod +20°C&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
 | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.

=== Fyziologické účinky ===

Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.

Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Prínosy ===

Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt; 
Medzi prínosy patria:

•	zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,

•   rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,

•   podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;

Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
 
=== Vek dieťaťa ===

„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.

=== Odporúčaný postup ===

Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:

•	ľahký [[beh]] alebo poklus,

•	skákanie na mieste,

•	krúženie ramenami a bedrami,

•	drepy alebo polodrepy,

•	dynamické výpady a pohyby nôh.

Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.

Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.

=== Regenerácia po športovej záťaži ===

U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Riziká ===

Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:

•   teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchy dýchania a panická reakcia,

•	podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,

•   poruchy srdcového rytmu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	mdloba a utopenie,

•	zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.

Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.

=== Kontraindikácie ===

Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:

•   ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021 
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchách krvného obehu,

•	ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	chronických infekciách,

•	oslabenej imunite,

•	kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nadmernej citlivosti na chlad,

•	neurologických alebo iných chronických ochoreniach.

Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.

=== Bezpečnostné zásady ===

Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.

Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:

•	začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,

•	nikdy dieťa do vody nenútiť,

•	sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,

•	prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,

•	vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,

•	nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,

•	po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.

Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.

=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===

Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.

=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===

V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.

Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
 | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
 | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
 | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
 | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
 | dátum vydania = 23. decembra 2002
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

=== Zhrnutie ===

Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===

O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;.  Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
 | periodikum = ČT24
 | vydavateľ = Česká televize
 | dátum vydania = 2010-01-21
 | dátum prístupu = 2026-01-02
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Triatlon a akvatlon ==

[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).

Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov 
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! 
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; 
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Topsports
| meno =  
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) 
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém 
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende 
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&amp;id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&amp;catid=13
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt; 

Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt; Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. 

Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].

Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
 
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko: === 

Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko:=== 

Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]]  2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.

== Súťaže v plážových disciplínach ==

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>f8jwq8x9q267ppquahz4cus4kesm053</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213593</id>
      <parentid>8213591</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:09:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode */ odstránenie prebytočného slova vo vete</comment>
      <origin>8213593</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="49544" sha1="k4i53oo8rkli8088r7ha1faplpicdwl" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. 

== Charakteristika ==

Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==

Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;


== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==

Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.

Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Clark
 | meno = R. P.
 | priezvisko2 = Edholm
 | meno2 = O. G.
 | titul = Man and His Thermal Environment
 | miesto = London
 | vydavateľ = Edward Arnold Ltd
 | rok = 1985
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Castellani
 | meno = John W.
 | priezvisko2 = Young
 | meno2 = Andrew J.
 | kapitola = Cold Water Immersion
 | titul = Medical Aspects of Harsh Environments
 | zväzok = 1
 | miesto = Falls Church, Virginia
 | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
 | rok = 2001
 | strany = 532
 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.

Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto: 

•   Komfortná zóna: +28...+30°C 

•   Zóna aktívneho plávania: +24...+27°C 

•   Zóna otužovania: pod +20°C&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
 | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.

=== Fyziologické účinky ===

Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.

Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Prínosy ===

Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt; 
Medzi prínosy patria:

•	zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,

•   rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,

•   podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;

Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
 
=== Vek dieťaťa ===

„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.

=== Odporúčaný postup ===

Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:

•	ľahký [[beh]] alebo poklus,

•	skákanie na mieste,

•	krúženie ramenami a bedrami,

•	drepy alebo polodrepy,

•	dynamické výpady a pohyby nôh.

Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.

Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.

=== Regenerácia po športovej záťaži ===

U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Riziká ===

Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:

•   teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchy dýchania a panická reakcia,

•	podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,

•   poruchy srdcového rytmu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	mdloba a utopenie,

•	zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.

Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.

=== Kontraindikácie ===

Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:

•   ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021 
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchách krvného obehu,

•	ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	chronických infekciách,

•	oslabenej imunite,

•	kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nadmernej citlivosti na chlad,

•	neurologických alebo iných chronických ochoreniach.

Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.

=== Bezpečnostné zásady ===

Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.

Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:

•	začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,

•	nikdy dieťa do vody nenútiť,

•	sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,

•	prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,

•	vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,

•	nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,

•	po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.

Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.

=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===

Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.

=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===

V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.

Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
 | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
 | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
 | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
 | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
 | dátum vydania = 23. decembra 2002
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

=== Zhrnutie ===

Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===

O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;.  Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
 | periodikum = ČT24
 | vydavateľ = Česká televize
 | dátum vydania = 2010-01-21
 | dátum prístupu = 2026-01-02
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Triatlon a akvatlon ==

[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).

Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov 
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! 
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; 
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Topsports
| meno =  
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) 
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém 
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende 
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&amp;id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&amp;catid=13
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt; 

Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt; Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. 

Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].

Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
 
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko: === 

Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko:=== 

Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]]  2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.

== Súťaže v plážových disciplínach ==

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>k4i53oo8rkli8088r7ha1faplpicdwl</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213612</id>
      <parentid>8213593</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:48:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <comment>/* Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 */ zmena podnadpisu.</comment>
      <origin>8213612</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="49554" sha1="3bafsodroupcx1oo0doiqo14tidrvdt" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. 

== Charakteristika ==

Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==

Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;


== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==

Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.

Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Clark
 | meno = R. P.
 | priezvisko2 = Edholm
 | meno2 = O. G.
 | titul = Man and His Thermal Environment
 | miesto = London
 | vydavateľ = Edward Arnold Ltd
 | rok = 1985
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Castellani
 | meno = John W.
 | priezvisko2 = Young
 | meno2 = Andrew J.
 | kapitola = Cold Water Immersion
 | titul = Medical Aspects of Harsh Environments
 | zväzok = 1
 | miesto = Falls Church, Virginia
 | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
 | rok = 2001
 | strany = 532
 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.

Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto: 

•   Komfortná zóna: +28...+30°C 

•   Zóna aktívneho plávania: +24...+27°C 

•   Zóna otužovania: pod +20°C&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
 | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.

=== Fyziologické účinky ===

Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.

Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Prínosy ===

Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt; 
Medzi prínosy patria:

•	zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,

•   rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,

•   podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;

Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
 
=== Vek dieťaťa ===

„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.

=== Odporúčaný postup ===

Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:

•	ľahký [[beh]] alebo poklus,

•	skákanie na mieste,

•	krúženie ramenami a bedrami,

•	drepy alebo polodrepy,

•	dynamické výpady a pohyby nôh.

Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.

Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.

=== Regenerácia po športovej záťaži ===

U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Riziká ===

Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:

•   teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchy dýchania a panická reakcia,

•	podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,

•   poruchy srdcového rytmu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	mdloba a utopenie,

•	zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.

Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.

=== Kontraindikácie ===

Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:

•   ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021 
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchách krvného obehu,

•	ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	chronických infekciách,

•	oslabenej imunite,

•	kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nadmernej citlivosti na chlad,

•	neurologických alebo iných chronických ochoreniach.

Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.

=== Bezpečnostné zásady ===

Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.

Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:

•	začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,

•	nikdy dieťa do vody nenútiť,

•	sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,

•	prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,

•	vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,

•	nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,

•	po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.

Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.

=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===

Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.

=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===

V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.

Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
 | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
 | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
 | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
 | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
 | dátum vydania = 23. decembra 2002
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

=== Zhrnutie ===

Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.

== Otužovanie detí školského veku na základných školách od roku 1990 až po súčasnosť ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===

O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;.  Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
 | periodikum = ČT24
 | vydavateľ = Česká televize
 | dátum vydania = 2010-01-21
 | dátum prístupu = 2026-01-02
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Triatlon a akvatlon ==

[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).

Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov 
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! 
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; 
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Topsports
| meno =  
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) 
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém 
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende 
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&amp;id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&amp;catid=13
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt; 

Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt; Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. 

Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].

Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
 
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko: === 

Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko:=== 

Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]]  2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.

== Súťaže v plážových disciplínach ==

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>3bafsodroupcx1oo0doiqo14tidrvdt</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213613</id>
      <parentid>8213612</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:50:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <comment>/* Otužovanie detí školského veku na základných školách od roku 1990 až po súčasnosť */ zmena podnadpisu</comment>
      <origin>8213613</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="49578" sha1="iz7mz2t22pxjnpd2qms4ah5gdtj7giu" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. 

== Charakteristika ==

Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==

Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;


== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==

Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.

Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Clark
 | meno = R. P.
 | priezvisko2 = Edholm
 | meno2 = O. G.
 | titul = Man and His Thermal Environment
 | miesto = London
 | vydavateľ = Edward Arnold Ltd
 | rok = 1985
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Castellani
 | meno = John W.
 | priezvisko2 = Young
 | meno2 = Andrew J.
 | kapitola = Cold Water Immersion
 | titul = Medical Aspects of Harsh Environments
 | zväzok = 1
 | miesto = Falls Church, Virginia
 | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
 | rok = 2001
 | strany = 532
 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.

Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto: 

•   Komfortná zóna: +28...+30°C 

•   Zóna aktívneho plávania: +24...+27°C 

•   Zóna otužovania: pod +20°C&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
 | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.

=== Fyziologické účinky ===

Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.

Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Prínosy ===

Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt; 
Medzi prínosy patria:

•	zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,

•   rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,

•   podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;

Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
 
=== Vek dieťaťa ===

„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.

=== Odporúčaný postup ===

Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:

•	ľahký [[beh]] alebo poklus,

•	skákanie na mieste,

•	krúženie ramenami a bedrami,

•	drepy alebo polodrepy,

•	dynamické výpady a pohyby nôh.

Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.

Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.

=== Regenerácia po športovej záťaži ===

U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Riziká ===

Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:

•   teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchy dýchania a panická reakcia,

•	podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,

•   poruchy srdcového rytmu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	mdloba a utopenie,

•	zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.

Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.

=== Kontraindikácie ===

Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:

•   ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021 
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchách krvného obehu,

•	ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	chronických infekciách,

•	oslabenej imunite,

•	kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nadmernej citlivosti na chlad,

•	neurologických alebo iných chronických ochoreniach.

Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.

=== Bezpečnostné zásady ===

Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.

Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:

•	začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,

•	nikdy dieťa do vody nenútiť,

•	sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,

•	prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,

•	vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,

•	nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,

•	po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.

Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.

=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===

Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.

=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===

V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.

Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
 | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
 | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
 | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
 | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
 | dátum vydania = 23. decembra 2002
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

=== Zhrnutie ===

Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===

O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;.  Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
 | periodikum = ČT24
 | vydavateľ = Česká televize
 | dátum vydania = 2010-01-21
 | dátum prístupu = 2026-01-02
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Triatlon a akvatlon ==

[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).

Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov 
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! 
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; 
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Topsports
| meno =  
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) 
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém 
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende 
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&amp;id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&amp;catid=13
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt; 

Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt; Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. 

Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].

Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
 
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko: === 

Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko:=== 

Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]]  2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.

== Súťaže v plážových disciplínach ==

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>iz7mz2t22pxjnpd2qms4ah5gdtj7giu</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213653</id>
      <parentid>8213613</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T10:17:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <comment>/* Charakteristika */ pridaná citácia knihy</comment>
      <origin>8213653</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="49854" sha1="d9k9i7snc5aa04zp9e8d90jttor1dzq" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. 

== Charakteristika ==

Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.{{Citácia knihy
 | priezvisko = KOZLÍK
 | meno = Jaroslav
 | spoluautori = a spol.
 | titul = Tělesná výchova pro vychovatele
 | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
 | miesto = Praha
 | rok = 1962
 | počet strán = 224
 | strany = 134
 | id = 16-906-62
}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==

Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;


== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==

Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.

Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Clark
 | meno = R. P.
 | priezvisko2 = Edholm
 | meno2 = O. G.
 | titul = Man and His Thermal Environment
 | miesto = London
 | vydavateľ = Edward Arnold Ltd
 | rok = 1985
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Castellani
 | meno = John W.
 | priezvisko2 = Young
 | meno2 = Andrew J.
 | kapitola = Cold Water Immersion
 | titul = Medical Aspects of Harsh Environments
 | zväzok = 1
 | miesto = Falls Church, Virginia
 | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
 | rok = 2001
 | strany = 532
 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.

Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto: 

•   Komfortná zóna: +28...+30°C 

•   Zóna aktívneho plávania: +24...+27°C 

•   Zóna otužovania: pod +20°C&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
 | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.

=== Fyziologické účinky ===

Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.

Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Prínosy ===

Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt; 
Medzi prínosy patria:

•	zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,

•   rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,

•   podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;

Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
 
=== Vek dieťaťa ===

„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.

=== Odporúčaný postup ===

Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:

•	ľahký [[beh]] alebo poklus,

•	skákanie na mieste,

•	krúženie ramenami a bedrami,

•	drepy alebo polodrepy,

•	dynamické výpady a pohyby nôh.

Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.

Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.

=== Regenerácia po športovej záťaži ===

U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Riziká ===

Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:

•   teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchy dýchania a panická reakcia,

•	podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,

•   poruchy srdcového rytmu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	mdloba a utopenie,

•	zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.

Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.

=== Kontraindikácie ===

Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:

•   ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021 
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchách krvného obehu,

•	ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	chronických infekciách,

•	oslabenej imunite,

•	kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nadmernej citlivosti na chlad,

•	neurologických alebo iných chronických ochoreniach.

Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.

=== Bezpečnostné zásady ===

Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.

Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:

•	začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,

•	nikdy dieťa do vody nenútiť,

•	sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,

•	prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,

•	vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,

•	nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,

•	po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.

Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.

=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===

Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.

=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===

V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.

Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
 | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
 | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
 | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
 | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
 | dátum vydania = 23. decembra 2002
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

=== Zhrnutie ===

Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===

O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;.  Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
 | periodikum = ČT24
 | vydavateľ = Česká televize
 | dátum vydania = 2010-01-21
 | dátum prístupu = 2026-01-02
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Triatlon a akvatlon ==

[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).

Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov 
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! 
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; 
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Topsports
| meno =  
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) 
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém 
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende 
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&amp;id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&amp;catid=13
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt; 

Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt; Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. 

Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].

Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
 
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko: === 

Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko:=== 

Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]]  2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.

== Súťaže v plážových disciplínach ==

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>d9k9i7snc5aa04zp9e8d90jttor1dzq</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213654</id>
      <parentid>8213653</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T10:18:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>úprava citácie knihy</comment>
      <origin>8213654</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="49865" sha1="jx4ciwpd9ttjlv2nui88mnkev2ln5ud" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. 

== Charakteristika ==

Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = KOZLÍK
 | meno = Jaroslav
 | spoluautori = a spol.
 | titul = Tělesná výchova pro vychovatele
 | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
 | miesto = Praha
 | rok = 1962
 | počet strán = 224
 | strany = 134
 | id = 16-906-62
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==

Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;


== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==

Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.

Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Clark
 | meno = R. P.
 | priezvisko2 = Edholm
 | meno2 = O. G.
 | titul = Man and His Thermal Environment
 | miesto = London
 | vydavateľ = Edward Arnold Ltd
 | rok = 1985
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Castellani
 | meno = John W.
 | priezvisko2 = Young
 | meno2 = Andrew J.
 | kapitola = Cold Water Immersion
 | titul = Medical Aspects of Harsh Environments
 | zväzok = 1
 | miesto = Falls Church, Virginia
 | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
 | rok = 2001
 | strany = 532
 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.

Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto: 

•   Komfortná zóna: +28...+30°C 

•   Zóna aktívneho plávania: +24...+27°C 

•   Zóna otužovania: pod +20°C&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
 | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.

=== Fyziologické účinky ===

Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.

Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Prínosy ===

Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt; 
Medzi prínosy patria:

•	zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,

•   rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,

•   podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;

Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
 
=== Vek dieťaťa ===

„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.

=== Odporúčaný postup ===

Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:

•	ľahký [[beh]] alebo poklus,

•	skákanie na mieste,

•	krúženie ramenami a bedrami,

•	drepy alebo polodrepy,

•	dynamické výpady a pohyby nôh.

Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.

Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.

=== Regenerácia po športovej záťaži ===

U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Riziká ===

Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:

•   teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchy dýchania a panická reakcia,

•	podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,

•   poruchy srdcového rytmu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	mdloba a utopenie,

•	zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.

Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.

=== Kontraindikácie ===

Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:

•   ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021 
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchách krvného obehu,

•	ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	chronických infekciách,

•	oslabenej imunite,

•	kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nadmernej citlivosti na chlad,

•	neurologických alebo iných chronických ochoreniach.

Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.

=== Bezpečnostné zásady ===

Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.

Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:

•	začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,

•	nikdy dieťa do vody nenútiť,

•	sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,

•	prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,

•	vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,

•	nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,

•	po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.

Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.

=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===

Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.

=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===

V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.

Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
 | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
 | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
 | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
 | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
 | dátum vydania = 23. decembra 2002
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

=== Zhrnutie ===

Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===

O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;.  Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
 | periodikum = ČT24
 | vydavateľ = Česká televize
 | dátum vydania = 2010-01-21
 | dátum prístupu = 2026-01-02
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Triatlon a akvatlon ==

[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).

Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov 
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! 
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; 
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Topsports
| meno =  
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) 
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém 
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende 
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&amp;id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&amp;catid=13
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt; 

Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt; Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. 

Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].

Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
 
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko: === 

Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko:=== 

Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]]  2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.

== Súťaže v plážových disciplínach ==

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>jx4ciwpd9ttjlv2nui88mnkev2ln5ud</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213659</id>
      <parentid>8213654</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T10:47:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorenie nového odseku a pridanie textu.</comment>
      <origin>8213659</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="50181" sha1="cad0bu851xkjr7tbwipqxsn72vmtoal" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. 

== Charakteristika ==

Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = KOZLÍK
 | meno = Jaroslav
 | spoluautori = a spol.
 | titul = Tělesná výchova pro vychovatele
 | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
 | miesto = Praha
 | rok = 1962
 | počet strán = 224
 | strany = 134
 | id = 16-906-62
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==

Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

== Formy otužovania ==

* Otužovanie vzduchom
* Otužovanie vodou
* Otužovanie snehom
* Saunovanie
* Otužovanie v kryokomore
* Opaľovanie

= Otužovanie vzduchom =

Otužovanie vzduchom je najviac odporúčaná a najčastejšie vykonávaná forma otužovania u detí školského veku. 

= Otužovanie vodou =

Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Clark
 | meno = R. P.
 | priezvisko2 = Edholm
 | meno2 = O. G.
 | titul = Man and His Thermal Environment
 | miesto = London
 | vydavateľ = Edward Arnold Ltd
 | rok = 1985
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Castellani
 | meno = John W.
 | priezvisko2 = Young
 | meno2 = Andrew J.
 | kapitola = Cold Water Immersion
 | titul = Medical Aspects of Harsh Environments
 | zväzok = 1
 | miesto = Falls Church, Virginia
 | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
 | rok = 2001
 | strany = 532
 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.

Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto: 

•   Komfortná zóna: +28...+30°C 

•   Zóna aktívneho plávania: +24...+27°C 

•   Zóna otužovania: pod +20°C&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
 | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.

== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==

Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.


=== Fyziologické účinky ===

Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.

Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Prínosy ===

Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt; 
Medzi prínosy patria:

•	zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,

•   rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,

•   podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;

Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
 
=== Vek dieťaťa ===

„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.

=== Odporúčaný postup ===

Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:

•	ľahký [[beh]] alebo poklus,

•	skákanie na mieste,

•	krúženie ramenami a bedrami,

•	drepy alebo polodrepy,

•	dynamické výpady a pohyby nôh.

Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.

Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.

=== Regenerácia po športovej záťaži ===

U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Riziká ===

Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:

•   teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchy dýchania a panická reakcia,

•	podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,

•   poruchy srdcového rytmu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	mdloba a utopenie,

•	zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.

Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.

=== Kontraindikácie ===

Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:

•   ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021 
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchách krvného obehu,

•	ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	chronických infekciách,

•	oslabenej imunite,

•	kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nadmernej citlivosti na chlad,

•	neurologických alebo iných chronických ochoreniach.

Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.

=== Bezpečnostné zásady ===

Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.

Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:

•	začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,

•	nikdy dieťa do vody nenútiť,

•	sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,

•	prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,

•	vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,

•	nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,

•	po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.

Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.

=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===

Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.

=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===

V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.

Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
 | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
 | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
 | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
 | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
 | dátum vydania = 23. decembra 2002
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

=== Zhrnutie ===

Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===

O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;.  Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
 | periodikum = ČT24
 | vydavateľ = Česká televize
 | dátum vydania = 2010-01-21
 | dátum prístupu = 2026-01-02
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Triatlon a akvatlon ==

[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).

Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov 
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! 
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; 
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Topsports
| meno =  
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) 
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém 
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende 
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&amp;id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&amp;catid=13
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt; 

Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt; Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. 

Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].

Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
 
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko: === 

Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko:=== 

Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]]  2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.

== Súťaže v plážových disciplínach ==

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>cad0bu851xkjr7tbwipqxsn72vmtoal</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213660</id>
      <parentid>8213659</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T10:49:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>úprava veľkosti podnadpisov</comment>
      <origin>8213660</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="50189" sha1="lrt4zl989fdgdcwmjgnqff1ovi1s5is" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. 

== Charakteristika ==

Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = KOZLÍK
 | meno = Jaroslav
 | spoluautori = a spol.
 | titul = Tělesná výchova pro vychovatele
 | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
 | miesto = Praha
 | rok = 1962
 | počet strán = 224
 | strany = 134
 | id = 16-906-62
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==

Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

== Formy otužovania ==

* Otužovanie vzduchom
* Otužovanie vodou
* Otužovanie snehom
* Saunovanie
* Otužovanie v kryokomore
* Opaľovanie

=== Otužovanie vzduchom ===

Otužovanie vzduchom je najviac odporúčaná a najčastejšie vykonávaná forma otužovania u detí školského veku. 

=== Otužovanie vodou ===

Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Clark
 | meno = R. P.
 | priezvisko2 = Edholm
 | meno2 = O. G.
 | titul = Man and His Thermal Environment
 | miesto = London
 | vydavateľ = Edward Arnold Ltd
 | rok = 1985
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Castellani
 | meno = John W.
 | priezvisko2 = Young
 | meno2 = Andrew J.
 | kapitola = Cold Water Immersion
 | titul = Medical Aspects of Harsh Environments
 | zväzok = 1
 | miesto = Falls Church, Virginia
 | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
 | rok = 2001
 | strany = 532
 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.

Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto: 

•   Komfortná zóna: +28...+30°C 

•   Zóna aktívneho plávania: +24...+27°C 

•   Zóna otužovania: pod +20°C&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
 | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.

== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==

Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.


=== Fyziologické účinky ===

Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.

Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Prínosy ===

Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt; 
Medzi prínosy patria:

•	zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,

•   rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,

•   podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;

Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
 
=== Vek dieťaťa ===

„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.

=== Odporúčaný postup ===

Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:

•	ľahký [[beh]] alebo poklus,

•	skákanie na mieste,

•	krúženie ramenami a bedrami,

•	drepy alebo polodrepy,

•	dynamické výpady a pohyby nôh.

Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.

Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.

=== Regenerácia po športovej záťaži ===

U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Riziká ===

Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:

•   teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchy dýchania a panická reakcia,

•	podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,

•   poruchy srdcového rytmu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	mdloba a utopenie,

•	zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.

Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.

=== Kontraindikácie ===

Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:

•   ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021 
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchách krvného obehu,

•	ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	chronických infekciách,

•	oslabenej imunite,

•	kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nadmernej citlivosti na chlad,

•	neurologických alebo iných chronických ochoreniach.

Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.

=== Bezpečnostné zásady ===

Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.

Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:

•	začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,

•	nikdy dieťa do vody nenútiť,

•	sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,

•	prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,

•	vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,

•	nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,

•	po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.

Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.

=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===

Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.

=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===

V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.

Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
 | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
 | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
 | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
 | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
 | dátum vydania = 23. decembra 2002
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

=== Zhrnutie ===

Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===

O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;.  Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
 | periodikum = ČT24
 | vydavateľ = Česká televize
 | dátum vydania = 2010-01-21
 | dátum prístupu = 2026-01-02
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Triatlon a akvatlon ==

[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).

Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov 
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! 
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; 
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Topsports
| meno =  
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) 
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém 
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende 
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&amp;id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&amp;catid=13
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt; 

Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt; Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. 

Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].

Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
 
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko: === 

Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko:=== 

Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]]  2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.

== Súťaže v plážových disciplínach ==

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>lrt4zl989fdgdcwmjgnqff1ovi1s5is</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213662</id>
      <parentid>8213660</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T10:55:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Otužovanie vodou */ drobná štylistická úprava</comment>
      <origin>8213662</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="50192" sha1="5j1m0d25cyqwgdq1qw4nwtvn2ufym7o" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. 

== Charakteristika ==

Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = KOZLÍK
 | meno = Jaroslav
 | spoluautori = a spol.
 | titul = Tělesná výchova pro vychovatele
 | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
 | miesto = Praha
 | rok = 1962
 | počet strán = 224
 | strany = 134
 | id = 16-906-62
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==

Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

== Formy otužovania ==

* Otužovanie vzduchom
* Otužovanie vodou
* Otužovanie snehom
* Saunovanie
* Otužovanie v kryokomore
* Opaľovanie

=== Otužovanie vzduchom ===

Otužovanie vzduchom je najviac odporúčaná a najčastejšie vykonávaná forma otužovania u detí školského veku. 

=== Otužovanie vodou ===

Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Clark
 | meno = R. P.
 | priezvisko2 = Edholm
 | meno2 = O. G.
 | titul = Man and His Thermal Environment
 | miesto = London
 | vydavateľ = Edward Arnold Ltd
 | rok = 1985
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Castellani
 | meno = John W.
 | priezvisko2 = Young
 | meno2 = Andrew J.
 | kapitola = Cold Water Immersion
 | titul = Medical Aspects of Harsh Environments
 | zväzok = 1
 | miesto = Falls Church, Virginia
 | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
 | rok = 2001
 | strany = 532
 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.

Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto: 

•   Komfortná zóna: +28...+30 °C 

•   Zóna aktívneho plávania: +24...+27 °C 

•   Zóna otužovania: pod +20 °C&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
 | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.

== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==

Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.


=== Fyziologické účinky ===

Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.

Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Prínosy ===

Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt; 
Medzi prínosy patria:

•	zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,

•   rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,

•   podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;

Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
 
=== Vek dieťaťa ===

„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.

=== Odporúčaný postup ===

Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:

•	ľahký [[beh]] alebo poklus,

•	skákanie na mieste,

•	krúženie ramenami a bedrami,

•	drepy alebo polodrepy,

•	dynamické výpady a pohyby nôh.

Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.

Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.

=== Regenerácia po športovej záťaži ===

U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Riziká ===

Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:

•   teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchy dýchania a panická reakcia,

•	podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,

•   poruchy srdcového rytmu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	mdloba a utopenie,

•	zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.

Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.

=== Kontraindikácie ===

Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:

•   ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021 
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchách krvného obehu,

•	ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	chronických infekciách,

•	oslabenej imunite,

•	kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nadmernej citlivosti na chlad,

•	neurologických alebo iných chronických ochoreniach.

Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.

=== Bezpečnostné zásady ===

Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.

Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:

•	začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,

•	nikdy dieťa do vody nenútiť,

•	sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,

•	prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,

•	vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,

•	nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,

•	po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.

Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.

=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===

Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.

=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===

V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.

Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
 | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
 | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
 | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
 | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
 | dátum vydania = 23. decembra 2002
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

=== Zhrnutie ===

Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===

O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;.  Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
 | periodikum = ČT24
 | vydavateľ = Česká televize
 | dátum vydania = 2010-01-21
 | dátum prístupu = 2026-01-02
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Triatlon a akvatlon ==

[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).

Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov 
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! 
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; 
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Topsports
| meno =  
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) 
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém 
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende 
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&amp;id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&amp;catid=13
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt; 

Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt; Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. 

Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].

Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
 
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko: === 

Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko:=== 

Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]]  2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.

== Súťaže v plážových disciplínach ==

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>5j1m0d25cyqwgdq1qw4nwtvn2ufym7o</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213681</id>
      <parentid>8213662</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:52:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <comment>/* Otužovanie vodou */ pridanie textu a odkazu na zdroj.</comment>
      <origin>8213681</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="51821" sha1="lq4opkfuza99i7cqklrf8ta6v3oi0gr" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. 

== Charakteristika ==

Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = KOZLÍK
 | meno = Jaroslav
 | spoluautori = a spol.
 | titul = Tělesná výchova pro vychovatele
 | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
 | miesto = Praha
 | rok = 1962
 | počet strán = 224
 | strany = 134
 | id = 16-906-62
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==

Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

== Formy otužovania ==

* Otužovanie vzduchom
* Otužovanie vodou
* Otužovanie snehom
* Saunovanie
* Otužovanie v kryokomore
* Opaľovanie

=== Otužovanie vzduchom ===

Otužovanie vzduchom je najviac odporúčaná a najčastejšie vykonávaná forma otužovania u detí školského veku. 

=== Otužovanie vodou ===

Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Clark
 | meno = R. P.
 | priezvisko2 = Edholm
 | meno2 = O. G.
 | titul = Man and His Thermal Environment
 | miesto = London
 | vydavateľ = Edward Arnold Ltd
 | rok = 1985
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Castellani
 | meno = John W.
 | priezvisko2 = Young
 | meno2 = Andrew J.
 | kapitola = Cold Water Immersion
 | titul = Medical Aspects of Harsh Environments
 | zväzok = 1
 | miesto = Falls Church, Virginia
 | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
 | rok = 2001
 | strany = 532
 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.

Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto: 

•   Komfortná zóna: +28...+30 °C 

•   Zóna aktívneho plávania: +24...+27 °C 

•   Zóna otužovania: pod +20 °C&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
 | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.

Využitie vody v rámci hydroterapie a otužovania predstavuje dostupnú metódu zvyšovania odolnosti organizmu voči ochoreniam z prechladnutia. Princíp vodných procedúr, akými sú oplachovanie, polievanie, sprchovanie či kúpeľ, spočíva vo vyvolaní cielenej fyziologickej odozvy. Pri kontakte studenej vody s povrchom tela dochádza k ochladeniu kože a následnej vazokonstrikcii, teda zúženiu ciev, čím sa krv presúva z periférie k vnútorným orgánom. Tento proces je sprevádzaný zvýšením krvného tlaku, zosilnením srdcového tepu, prehĺbením dýchania a miernym zvýšením teploty v hlbších tkanivách. V nadväzujúcom štádiu nastáva vazodilatácia, pri ktorej sa cievy rozširujú a teplá krv prúdi späť ku koži, čo vyvoláva subjektívny pocit tepla, sviežosti a bdelosti. Dosiahnutie tejto primárnej reakcie je kľúčovým cieľom a prínosom vodnej procedúry. Ak však studená voda pôsobí na organizmus príliš dlho a dochádza k nadmernému odberu tepla, nastáva nežiaduca sekundárna reakcia. Tá sa prejavuje pocitom intenzívneho chladu, cyanózou (zmodraním) tváre a perí, vznikom svalovej triašky a tzv. husej kože (cutis anserina). Pre zachovanie pozitívnych účinkov na zdravie je potrebné predchádzať tomuto štádiu podchladenia.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = RUDIK
 | meno = P. A.
 | spoluautori = V. N. KORONOVSKIJ
 | titul = Telesná výchova žiakov základnej školy (1. – 4. postup. ročník)
 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo
 | miesto = Bratislava
 | rok = 1953
 | počet strán = 174
 | strany = 154
}}&lt;/ref&gt;

== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==

Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.


=== Fyziologické účinky ===

Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.

Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Prínosy ===

Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt; 
Medzi prínosy patria:

•	zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,

•   rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,

•   podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;

Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
 
=== Vek dieťaťa ===

„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.

=== Odporúčaný postup ===

Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:

•	ľahký [[beh]] alebo poklus,

•	skákanie na mieste,

•	krúženie ramenami a bedrami,

•	drepy alebo polodrepy,

•	dynamické výpady a pohyby nôh.

Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.

Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.

=== Regenerácia po športovej záťaži ===

U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Riziká ===

Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:

•   teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchy dýchania a panická reakcia,

•	podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,

•   poruchy srdcového rytmu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	mdloba a utopenie,

•	zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.

Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.

=== Kontraindikácie ===

Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:

•   ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021 
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchách krvného obehu,

•	ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	chronických infekciách,

•	oslabenej imunite,

•	kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nadmernej citlivosti na chlad,

•	neurologických alebo iných chronických ochoreniach.

Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.

=== Bezpečnostné zásady ===

Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.

Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:

•	začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,

•	nikdy dieťa do vody nenútiť,

•	sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,

•	prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,

•	vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,

•	nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,

•	po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.

Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.

=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===

Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.

=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===

V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.

Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
 | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
 | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
 | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
 | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
 | dátum vydania = 23. decembra 2002
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

=== Zhrnutie ===

Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===

O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;.  Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
 | periodikum = ČT24
 | vydavateľ = Česká televize
 | dátum vydania = 2010-01-21
 | dátum prístupu = 2026-01-02
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Triatlon a akvatlon ==

[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).

Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov 
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! 
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; 
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Topsports
| meno =  
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) 
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém 
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende 
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&amp;id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&amp;catid=13
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt; 

Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt; Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. 

Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].

Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
 
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko: === 

Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko:=== 

Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]]  2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.

== Súťaže v plážových disciplínach ==

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>lq4opkfuza99i7cqklrf8ta6v3oi0gr</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213684</id>
      <parentid>8213681</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:54:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Otužovanie vodou */ úprava citácie</comment>
      <origin>8213684</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="51821" sha1="hplv5nsgg04lzv20yo99j1jb3bj5d4w" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. 

== Charakteristika ==

Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = KOZLÍK
 | meno = Jaroslav
 | spoluautori = a spol.
 | titul = Tělesná výchova pro vychovatele
 | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
 | miesto = Praha
 | rok = 1962
 | počet strán = 224
 | strany = 134
 | id = 16-906-62
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==

Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

== Formy otužovania ==

* Otužovanie vzduchom
* Otužovanie vodou
* Otužovanie snehom
* Saunovanie
* Otužovanie v kryokomore
* Opaľovanie

=== Otužovanie vzduchom ===

Otužovanie vzduchom je najviac odporúčaná a najčastejšie vykonávaná forma otužovania u detí školského veku. 

=== Otužovanie vodou ===

Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Clark
 | meno = R. P.
 | priezvisko2 = Edholm
 | meno2 = O. G.
 | titul = Man and His Thermal Environment
 | miesto = London
 | vydavateľ = Edward Arnold Ltd
 | rok = 1985
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Castellani
 | meno = John W.
 | priezvisko2 = Young
 | meno2 = Andrew J.
 | kapitola = Cold Water Immersion
 | titul = Medical Aspects of Harsh Environments
 | zväzok = 1
 | miesto = Falls Church, Virginia
 | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
 | rok = 2001
 | strany = 532
 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.

Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto: 

•   Komfortná zóna: +28...+30 °C 

•   Zóna aktívneho plávania: +24...+27 °C 

•   Zóna otužovania: pod +20 °C&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
 | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.

Využitie vody v rámci hydroterapie a otužovania predstavuje dostupnú metódu zvyšovania odolnosti organizmu voči ochoreniam z prechladnutia. Princíp vodných procedúr, akými sú oplachovanie, polievanie, sprchovanie či kúpeľ, spočíva vo vyvolaní cielenej fyziologickej odozvy. Pri kontakte studenej vody s povrchom tela dochádza k ochladeniu kože a následnej vazokonstrikcii, teda zúženiu ciev, čím sa krv presúva z periférie k vnútorným orgánom. Tento proces je sprevádzaný zvýšením krvného tlaku, zosilnením srdcového tepu, prehĺbením dýchania a miernym zvýšením teploty v hlbších tkanivách. V nadväzujúcom štádiu nastáva vazodilatácia, pri ktorej sa cievy rozširujú a teplá krv prúdi späť ku koži, čo vyvoláva subjektívny pocit tepla, sviežosti a bdelosti. Dosiahnutie tejto primárnej reakcie je kľúčovým cieľom a prínosom vodnej procedúry. Ak však studená voda pôsobí na organizmus príliš dlho a dochádza k nadmernému odberu tepla, nastáva nežiaduca sekundárna reakcia. Tá sa prejavuje pocitom intenzívneho chladu, cyanózou (zmodraním) tváre a perí, vznikom svalovej triašky a tzv. husej kože (cutis anserina). Pre zachovanie pozitívnych účinkov na zdravie je potrebné predchádzať tomuto štádiu podchladenia.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = RUDIK
 | meno = P. A.
 | spoluautori = KORONOVSKIJ V. N.
 | titul = Telesná výchova žiakov základnej školy (1. – 4. postup. ročník)
 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo
 | miesto = Bratislava
 | rok = 1953
 | počet strán = 174
 | strany = 154
}}&lt;/ref&gt;

== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==

Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.


=== Fyziologické účinky ===

Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.

Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Prínosy ===

Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt; 
Medzi prínosy patria:

•	zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,

•   rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,

•   podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;

Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
 
=== Vek dieťaťa ===

„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.

=== Odporúčaný postup ===

Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:

•	ľahký [[beh]] alebo poklus,

•	skákanie na mieste,

•	krúženie ramenami a bedrami,

•	drepy alebo polodrepy,

•	dynamické výpady a pohyby nôh.

Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.

Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.

=== Regenerácia po športovej záťaži ===

U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Riziká ===

Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:

•   teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchy dýchania a panická reakcia,

•	podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,

•   poruchy srdcového rytmu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	mdloba a utopenie,

•	zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.

Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.

=== Kontraindikácie ===

Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:

•   ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021 
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchách krvného obehu,

•	ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	chronických infekciách,

•	oslabenej imunite,

•	kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nadmernej citlivosti na chlad,

•	neurologických alebo iných chronických ochoreniach.

Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.

=== Bezpečnostné zásady ===

Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.

Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:

•	začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,

•	nikdy dieťa do vody nenútiť,

•	sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,

•	prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,

•	vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,

•	nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,

•	po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.

Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.

=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===

Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.

=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===

V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.

Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
 | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
 | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
 | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
 | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
 | dátum vydania = 23. decembra 2002
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

=== Zhrnutie ===

Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===

O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;.  Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
 | periodikum = ČT24
 | vydavateľ = Česká televize
 | dátum vydania = 2010-01-21
 | dátum prístupu = 2026-01-02
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Triatlon a akvatlon ==

[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).

Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov 
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! 
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; 
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Topsports
| meno =  
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) 
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém 
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende 
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&amp;id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&amp;catid=13
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt; 

Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt; Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. 

Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].

Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
 
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko: === 

Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko:=== 

Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]]  2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.

== Súťaže v plážových disciplínach ==

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>hplv5nsgg04lzv20yo99j1jb3bj5d4w</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213686</id>
      <parentid>8213684</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:55:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Formy otužovania */ úprava citácie</comment>
      <origin>8213686</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="51822" sha1="fadhn1vqa5bhyuhcs08jwqvv36jfukx" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. 

== Charakteristika ==

Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = KOZLÍK
 | meno = Jaroslav
 | spoluautori = a spol.
 | titul = Tělesná výchova pro vychovatele
 | vydavateľ = Státní pedagogické nakladatelství
 | miesto = Praha
 | rok = 1962
 | počet strán = 224
 | strany = 134
 | id = 16-906-62
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==

Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

== Formy otužovania ==

* Otužovanie vzduchom
* Otužovanie vodou
* Otužovanie snehom
* Saunovanie
* Otužovanie v kryokomore
* Opaľovanie

=== Otužovanie vzduchom ===

Otužovanie vzduchom je najviac odporúčaná a najčastejšie vykonávaná forma otužovania u detí školského veku. 

=== Otužovanie vodou ===

Voda odvádza teplo z ľudského tela výrazne rýchlejšie než vzduch rovnakej teploty; pomer tepelnej vodivosti vody a vzduchu sa uvádza 24 : 1.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Clark
 | meno = R. P.
 | priezvisko2 = Edholm
 | meno2 = O. G.
 | titul = Man and His Thermal Environment
 | miesto = London
 | vydavateľ = Edward Arnold Ltd
 | rok = 1985
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Castellani
 | meno = John W.
 | priezvisko2 = Young
 | meno2 = Andrew J.
 | kapitola = Cold Water Immersion
 | titul = Medical Aspects of Harsh Environments
 | zväzok = 1
 | miesto = Falls Church, Virginia
 | vydavateľ = Office of The Surgeon General, United States Army
 | rok = 2001
 | strany = 532
 | url = [medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net](https://medcoeckapwstorprd01.blob.core.usgovcloudapi.net/pfw-images/borden/harshenv1/Ch17-ColdWaterImmersion.pdf)
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt; To znamená, že voda ochladzuje telo 24 krát rýchlejšie než vzduch tej istej teploty.

Teplotu vody na plávanie v bazéne môžeme rozdeliť takto: 

•   Komfortná zóna: +28...+30 °C 

•   Zóna aktívneho plávania: +24...+27 °C 

•   Zóna otužovania: pod +20 °C&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Купаться зимой: при какой температуре это безопасно и приятно?
 | url = https://kupi-bassein.ru/all_news/news/minimalnaya-temperatura-dlya-kupaniya-zimoj
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Taktiež treba zohľadniť, či ide o tečúcu alebo stojatú vodu. Tečúca voda odoberá teplo z tela intenzívnejšie.

Využitie vody v rámci hydroterapie a otužovania predstavuje dostupnú metódu zvyšovania odolnosti organizmu voči ochoreniam z prechladnutia. Princíp vodných procedúr, akými sú oplachovanie, polievanie, sprchovanie či kúpeľ, spočíva vo vyvolaní cielenej fyziologickej odozvy. Pri kontakte studenej vody s povrchom tela dochádza k ochladeniu kože a následnej vazokonstrikcii, teda zúženiu ciev, čím sa krv presúva z periférie k vnútorným orgánom. Tento proces je sprevádzaný zvýšením krvného tlaku, zosilnením srdcového tepu, prehĺbením dýchania a miernym zvýšením teploty v hlbších tkanivách. V nadväzujúcom štádiu nastáva vazodilatácia, pri ktorej sa cievy rozširujú a teplá krv prúdi späť ku koži, čo vyvoláva subjektívny pocit tepla, sviežosti a bdelosti. Dosiahnutie tejto primárnej reakcie je kľúčovým cieľom a prínosom vodnej procedúry. Ak však studená voda pôsobí na organizmus príliš dlho a dochádza k nadmernému odberu tepla, nastáva nežiaduca sekundárna reakcia. Tá sa prejavuje pocitom intenzívneho chladu, cyanózou (zmodraním) tváre a perí, vznikom svalovej triašky a tzv. husej kože (cutis anserina). Pre zachovanie pozitívnych účinkov na zdravie je potrebné predchádzať tomuto štádiu podchladenia.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = RUDIK
 | meno = P. A.
 | spoluautori = KORONOVSKIJ, V. N.
 | titul = Telesná výchova žiakov základnej školy (1. – 4. postup. ročník)
 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo
 | miesto = Bratislava
 | rok = 1953
 | počet strán = 174
 | strany = 154
}}&lt;/ref&gt;

== Zimné kúpanie a plávanie detí v otvorenej vode ==

Zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] detí v otvorenej vode je forma otužovania, pri ktorej sa dieťa krátkodobo vystavuje studenej vode, najčastejšie v prírodnom prostredí, napríklad v jazere, rieke alebo mori. Môže ísť o krátke ponorenie, kúpeľ po športovej záťaži alebo pravidelné [[otužovanie]] s cieľom zlepšiť toleranciu chladu.
U detí je táto aktivita predmetom zvýšenej opatrnosti. Detský organizmus reaguje na [[chlad]] odlišne ako organizmus dospelého človeka: deti majú spravidla menšiu svalovú a tukovú hmotu a menej výhodný pomer povrchu tela k telesnej hmotnosti. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = FUDGE
 | meno = Jessie
 | titul = Exercise in the Cold: Preventing and Managing Hypothermia and Frostbite Injury
 | url = [pmc.ncbi.nlm.nih.gov](https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC4789935/)
 | dátum vydania = 8. február 2016
 | vydavateľ = National Center for Biotechnology Information
 | dátum prístupu = 2026-05-08
}}&lt;/ref&gt;Z tohto dôvodu strácajú teplo rýchlejšie, majú nižšiu toleranciu chladu a môžu prudšie reagovať na ponorenie do studenej vody.


=== Fyziologické účinky ===

Ponorenie do studenej vody pôsobí na organizmus ako silný podnet. Chlad dráždi receptory v koži, vyvoláva zúženie kožných a periférnych ciev a ovplyvňuje činnosť nervového, hormonálneho a imunitného systému. Studená voda môže stimulovať aj blúdivý nerv, čo sa spája so zmenami srdcovej frekvencie.
Hydrostatický tlak vody pôsobí na telo zo všetkých strán a podporuje presun krvi smerom k stredu tela. Tento jav sa označuje ako centralizácia krvného obehu. Môže prispievať k zníženiu opuchov po fyzickej záťaži.

Pri športovcoch sa studené kúpele využívajú najmä ako forma regenerácie. Zníženie teploty tkanív môže znižovať zápalovú reakciu po intenzívnej fyzickej námahe, tlmiť bolesť svalov a obmedziť sekundárne poškodenie preťažených svalových tkanív. Niektoré výskumy poukazujú aj na zníženie aktivity kreatínkinázy, enzýmu používaného ako ukazovateľ svalového poškodenia. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Prínosy ===

Zimné kúpanie sa u detí uvádza najmä v súvislosti s regeneráciou mladých športovcov po intenzívnom výkone. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt; 
Medzi prínosy patria:

•	zníženie svalovej bolesti po náročnom cvičení,

•   rýchlejšia obnova svalovej sily po záťaži&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	zlepšenie znášanlivosti chladu pri postupnom a pravidelnom otužovaní,

•   podpora krvného obehu v dôsledku reakcie ciev na [[chlad]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   pobyt na čerstvom vzduchu a pohyb, ktoré môžu priaznivo vplývať na celkovú kondíciu dieťaťa. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;

Zimné kúpanie sa často spája aj s podporou imunity. Pri deťoch však treba tieto tvrdenia hodnotiť opatrne. Prínosy môžu závisieť od veku, zdravotného stavu, pravidelnosti, dávkovania chladu a celkového životného štýlu. Odpoveď na otázku, či má zimné kúpanie a [[zimné plávanie]] význam u detí, ktoré nešportujú alebo nepotrebujú regeneráciu po fyzickej záťaži, zostáva menej jednoznačná. Pri deťoch sa viac preferuje [[otužovanie]] prostredníctvom takzvaných vzdušných kúpeľov a sprchovaním studenou vodou.
 
=== Vek dieťaťa ===

„[[Zimné plávanie]] je vhodné aj pre deti.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Neexistuje jednotná všeobecne prijatá veková hranica, od ktorej môžu deti bezpečne začať so zimným kúpaním. Niektoré odporúčania uvádzajú, že deti by nemali začínať pred 5. až 6. rokom života&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci
 | url = https://akademiamorsowania.pl/morsowanie-dzieci/
 | dátum vydania =16. októbra 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;, iné odporúčajú väčšiu opatrnosť a posúvajú začiatok až do vyššieho veku, napríklad okolo 6 až 10 rokov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;.
Dôležitejší než samotný vek je celkový zdravotný stav, telesná stavba, schopnosť dieťaťa rozumieť pokynom, komunikovať svoje pocity a rešpektovať bezpečnostné pravidlá. Rozhodnutie o začatí zimného kúpania by malo byť individuálne a pri pochybnostiach konzultované s pediatrom.

=== Odporúčaný postup ===

Pri deťoch sa odporúča miernejší a postupný prístup než pri dospelých. S kúpaním a plávaním v studenej vode je najlepšie začať v lete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Otužovanie možno začínať menej intenzívnymi formami, napríklad kratším pobytom vonku v ľahšom oblečení, umývaním časti tela chladnou vodou alebo krátkou studenou sprchou.
Prv než začneme so zimným kúpaním v ľadovej vode, je potrebné vytvoriť návyk na pravidelné sprchovanie studenou vodou, tak studenou, akú dieťa znesie, stačí raz denne. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Pred vstupom do studenej vody je vhodná krátka rozcvička, napríklad:

•	ľahký [[beh]] alebo poklus,

•	skákanie na mieste,

•	krúženie ramenami a bedrami,

•	drepy alebo polodrepy,

•	dynamické výpady a pohyby nôh.

Rozcvička by mala trvať približne 5 až 10 minút a má telo mierne zahriať, nie nadmerne vyčerpať.

Po vstupe do studenej vody majú deti, ktoré začínajú s kúpaním v studenej vode, problém s dýchaním. „Je to jednoducho reakcia na šok z chladu.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Deti sa musia naučiť tento pocit zvládnuť, zhlboka pokojne dýchať a dych sa ustáli. Pri samotnom kúpaní sa odporúča začínať veľmi krátkym kontaktom s vodou, najmä pri prvých pokusoch. V odbornom odporúčaní pre počiatočné otužovanie deti sa za ideálnu považuje voda približne s teplotou 15 °C a čas ponorenia najviac 5 až 10 minút. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Pri chladnejšej vode má byť čas kratší. Prvé ponorenia môžu trvať len niekoľko až niekoľko desiatok sekúnd.
Po výstupe z vody sa má dieťa rýchlo osušiť, prezliecť do suchého oblečenia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;, obuť si suchú obuv a podľa potreby vypiť teplý nápoj. Dôležitý je aj pobyt v bezpečnom a teplejšom prostredí po kúpaní.

=== Regenerácia po športovej záťaži ===

U mladých športovcov sa studené kúpele môžu používať ako jedna z metód regenerácie. Ako vhodný čas sa uvádza približne 30 minút po fyzickej záťaži. Po zimnom kúpeli by sa nemalo hneď pokračovať v náročnom tréningu, pretože výkon svalov môže byť dočasne znížený.
Odporúča sa vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu približne 45 minút po ponorení do studenej vody. Pred ďalšou športovou aktivitou je potrebná dôkladná rozcvička. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;

=== Riziká ===

Zimné kúpanie detí môže byť spojené s vážnymi rizikami, najmä ak sa vykonáva bez prípravy, bez dohľadu alebo v nevhodných podmienkach. Medzi hlavné riziká patria:

•   teplotný šok pri náhlom vstupe do veľmi studenej vody&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchy dýchania a panická reakcia,

•	podchladenie pri dlhom pobyte vo vode,

•   poruchy srdcového rytmu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•   reflexná bradykardia, teda výrazné spomalenie srdcovej frekvencie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;,

•	mdloba a utopenie,

•	zhoršenie existujúcich zdravotných ťažkostí.

Osobitne nebezpečná je kombinácia náhleho ponorenia, zadržania dychu, studenej vody a nedostatočného dozoru. Riziko sa zvyšuje aj pri silnom prúde, vysokých vlnách, klzkom brehu, zlom počasí alebo nedostupnej pomoci.

=== Kontraindikácie ===

Dieťa by nemalo zimné kúpanie absolvovať pri horúčke, akútnej infekcii, výraznej únave alebo celkovom oslabení.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Morsowanie dzieci. Zasady, korzyści i bezpieczeństwo
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania =
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Opatrnosť alebo lekárska konzultácia je potrebná najmä pri:

•   ochoreniach srdca a vrodených srdcových chybách&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Jak začít s otužováním? Člověk by měl mít především zdravé srdce, jinak se nemusíte otužování bát
 | url = https://www.decathlon.pl/c/disc/morsowanie-dzieci-od-jakiego-wieku-dziecko-moze-morsowac_0c27ffd8-0e8f-4c9b-88db-f9c50f50e3df
 | dátum vydania = 12. január 2021 
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	poruchách krvného obehu,

•	ochoreniach dýchacích ciest, najmä pri aktívnej alebo zle kontrolovanej [[astma|astme]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	chronických infekciách,

•	oslabenej imunite,

•	kožných ochoreniach, otvorených ranách alebo výraznom atopickom ekzéme&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nadmernej citlivosti na chlad,

•	neurologických alebo iných chronických ochoreniach.

Pri akýchkoľvek pochybnostiach by mal vhodnosť zimného kúpania posúdiť lekár, najmä pediater.

=== Bezpečnostné zásady ===

Základným pravidlom je, že deti nesmú zimné kúpanie ani [[zimné plávanie]] v otvorenej vode vykonávať samy. Vždy je potrebný dozor dospelej osoby, ktorá vie rýchlo zasiahnuť.

Medzi odporúčané bezpečnostné zásady patria:

•	začínať postupne a s krátkym časom pobytu vo vode,

•	nikdy dieťa do vody nenútiť,

•	sledovať farbu kože, tras, správanie, dýchanie a schopnosť komunikácie,

•	prerušiť kúpanie pri nepohode, strachu, bolesti, strate citlivosti prstov, výraznom trasení alebo bledosti,

•	vyberať pokojné a plytké miesta bez silného prúdu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	mať pripravené suché oblečenie, ktoré sa ľahko oblečie a rýchlo vyzlečie, uterák, obuv a teplý nápoj&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = МУРАВЕЦ
 | meno = Александр
 | titul = Купание в ледяной воде – экстремальная нагрузка для организма
 | url = https://tgl.ru/news/item/20484-aleksandr-muravec-kupanie-v-ledyanoy-vode-ekstremalnaya-nagruzka-dlya-organizma/
 | dátum vydania = 18. januára 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;,

•	nepodceňovať vietor a teplotu vzduchu,

•	nevstupovať do vody po chorobe, pri vyčerpaní alebo bez predchádzajúceho zvykania na chlad,

•	po dlhšej prestávke začínať opäť od miernejších foriem otužovania.

Pri zimnom kúpaní detí môžu byť užitočné neoprenové topánky, rukavice alebo čiapka, ktoré znižujú tepelné straty a chránia citlivé časti tela. Zároveň však nemajú vytvárať falošný pocit bezpečia.

=== Rozdiel medzi kúpaním a zimným plávaním ===

Pri deťoch je vhodné rozlišovať medzi krátkym zimným kúpaním a [[zimné plávanie|zimným plávaním]]. Zimné kúpanie zvyčajne znamená krátky vstup alebo ponorenie do studenej vody. Zimné plávanie je fyzicky náročnejšie, pretože spája chladový stres s pohybovou záťažou a môže viesť k rýchlejšiemu vyčerpaniu.
Pre deti je preto bezpečnejšie začínať krátkym, kontrolovaným kontaktom so studenou vodou. [[Plávanie]] v otvorenej studenej vode by malo prichádzať do úvahy iba u starších, zdravých a dobre pripravených detí, za dozoru a v bezpečných podmienkach.

=== Príklady zaznamenaných rekordných výkonov detí v zimnom plávaní ===

V dostupných zdrojoch a záznamoch o rekordoch sa uvádzajú viaceré prípady rekordných detských výkonov v ľadovej vode. Tieto údaje dokumentujú existenciu detského zimného plávania ako spoločenského a športového javu, nie sú však samy osebe všeobecným odporúčaním pre deti.

Najnižší vek pre plávanie v ľadovej vode na 25 m (s plutvami). Dňa 12. februára 2023 v meste Ufa v Republike Baškortostan v Rusku bol zaznamenaný výkon Marka Garifulina, ktorý vo veku 4 roky a 349 dní preplával 25 metrov v ľadovej vode v plutvách. Teplota vzduchu počas pokusu bola −7 °C a teplota vody 0,5 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьший возраст для заплыва 25 метров в ледяной воде (ласты)
 | url = https://www.interrecord.ru/naimenshij-vozrast-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

V ten istý deň a na tom istom mieste bol zaznamenaný aj ďalší rekord. Rekordne najrýchlejší čas plávania na 25 metrov v ľadovej vode dosiahol Dominik Garifullin (Rusko) vo veku 8 rokov časom 21,11 sekundy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = НАИМЕНЬШЕЕ ВРЕМЯ ДЛЯ ЗАПЛЫВА 25 МЕТРОВ В ЛЕДЯНОЙ ВОДЕ ДЕТИ (МАЛЬЧИК 8 ЛЕТ)
 | url = https://reestrrekordov.ru/naimenshee-vremja-dlja-zaplyva-25-metrov-v-ledjanoj-vode-deti-malchik-8-let/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = Наименьшее время для заплыва 25 метров в ледяной воде ДЕТИ (мальчик 8 лет)
 | url = https://www.interrecord.ru/shortest-time-to-swim-25-meters-in-ice-water/
 | dátum vydania = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Ďalší prípad pochádza z Altajského kraja v Rusku. V decembri 2002 sa uvádza výkon 13-ročného Vitalija Fetiskina zo sídla Kulikovo v Talmeňskom rajóne, ktorý počas regionálnej súťaže v plávaní v ľadovej vode preplával 600 metrov za 16 minút. Teplota vody bola 0 °C. Výkon bol prezentovaný ako rekord pre vekovú skupinu od 10 do 20 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko =
 | meno =
 | titul = 13-летний алтаец установил мировой рекорд по плаванию в ледяной воде
 | url = https://www.newsru.com/russia/23dec2002/rekord.html
 | dátum vydania = 23. decembra 2002
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

=== Zhrnutie ===

Deti môžu za určitých podmienok absolvovať zimné kúpanie a plávanie v otvorenej vode, no nejde o aktivitu vhodnú pre každé dieťa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
 | meno =
 | titul = Подходит Ли Зимнее Плавание Для Детей?
 | url = https://kooliode.ee/ru/подходит-ли-зимнее-плавание-для-детей/
 | dátum vydania = 22. januára 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Najväčší význam sa uvádza pri regenerácii mladých športovcov po intenzívnej záťaži. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = KUCHAR
 | meno = Ernest, prof. dr hab. n. med.
 | titul = Czy dziecko może morsować?
 | url = https://www.mp.pl/pytania/pediatria/chapter/B25.QA.1.22.19.
 | dátum vydania = 17. január 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-12 | jazyk = pl
}}&lt;/ref&gt;Pri deťoch je potrebné voliť miernejšie postupy než pri dospelých, rešpektovať individuálnu reakciu organizmu a dbať na dôsledný dohľad.
Zimné kúpanie môže byť súčasťou otužovania, ale jeho prínosy musia byť vždy porovnané s rizikami. Bezpečnosť, postupnosť, zdravotný stav dieťaťa a prítomnosť zodpovednej dospelej osoby sú rozhodujúce podmienky.

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v Česku a na Slovensku od roku 1990 až po súčasnosť ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===

O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článkov a [[reportáž|reportáži]]. Na tejto [[škola|škole]] v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, začalo ešte v dobe socialistického Československa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;.  Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 [[Stupeň Celzia|°C]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
 | periodikum = ČT24
 | vydavateľ = Česká televize
 | dátum vydania = 2010-01-21
 | dátum prístupu = 2026-01-02
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Triatlon a akvatlon ==

[[Triatlon]] a [[akvatlon]] patria medzi športové disciplíny, pri ktorých sa [[dieťa|deti]] školského veku môžu stretnúť s krátkodobým pôsobením chladnej vody a nepriaznivého [[počasie|počasia]]. Hoci sa tieto podujatia často spájajú s letným obdobím, detské a školské preteky s plávaním v otvorenej vode sa konajú aj na [[jar|jar]] alebo za chladnejšieho [[počasie|počasia]], keď môže byť [[teplota]] vody pomerne nízka. Preto mladí triatlonisti by sa mali, popri tréningoch v bazéne, behu, a jazde na bicykli, aj [[otužovanie|otužovať]], po plávaní v bazéne sa sprchovať studenou vodou, a mali by získavať aj skúsenosti s [[plávanie | plávaním]] v otvorenej vode (v [[jazero|jazere]], [[rybník (vodná plocha)|rybníku]], [[priehradná nádrž|priehrade]] alebo v [[rieka|rieke]]).

Príkladom je bratislavský [[akvatlon]] na prírodnom [[kúpalisko|kúpalisku]] [[Veľký Draždiak]], ktorý sa uskutočnil 21. mája 2016. Teplota vody dosahovala približne 17 °C a beh bol vedený okolo [[jazero | jazera]]. Najmladším pretekárom boli ich trate skrátené na polovicu. Napriek studenej vode [[dieťa|deti]] preteky absolvovali bez neoprénov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Ani studená voda bratislavského Draždiaka neodradila najmenších levických pretekárov 
| url = https://www.leviceonline.sk/spravy/sport/ostatne-sporty/4083-ani-studena-voda-bratislavskeho-drazdiaka-neodradila-najmensich-levickych-pretekarov
| dátum_vydania = 22.5.2016 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;

Ešte horšie poveternostné podmienky sprevádzali školský [[triatlon]] v [[Poděbrady|Poděbradoch]] v roku 2024. Podujatie sa konalo 17. mája za chladného a daždivého počasia, pričom plavecká časť prebiehala v jazere. (Podľa údaja, ktorý bol zverejnený na [[sociálna sieť|sociálnej sieti]] [[Facebook]], mala voda v jazere večer pred konaním triatlonu, 16. mája 2024, teplotu 17 °C.) Organizátori z dôvodu nízkej teploty vody skrátili plaveckú trať na polovicu. Po skrátení plaveckej časti mladší žiaci [[plávanie|plávali]] 30 až 100 m, starší [[žiak (škola)|žiaci]]150 m a žiaci 8. až 9. ročníka spolu so stredoškolákmi 200 m. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = První ročník Školního triatlonu v Poděbradech přinesl nezapomenutelné zážitky! 
| url = https://www.topsports.cz/novinky/jubilejni-rocnik-skolni-triatlon-podebrady-2024
| dátum_vydania = 24.5.2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; 
Podľa zverejnenej fotodokumentácie účastníci [[plávanie|plávali]] bez neoprénov, veľa chlapcov len v krátkych plavkách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = Topsports
| meno =  
| titul = Školní Triatlon Poděbrady 2024 (fotogaléria) 
| url = https://eu.zonerama.com/Topsports/Album/13089669
| dátum_vydania = 17. 5. 2024 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Chladnejšie podmienky sa môžu vyskytnúť aj pri podujatiach organizovaných v júni. Pri pretekoch „Triatlon pro všechny“ na Stříbrnom rybníku v [[Hradec Králové |Hradci Králové]] v roku 2013 sa [[dieťa|deti]] zúčastnili plaveckej časti za zamračeného a chladného počasia. Po plávaní v prírodnej vode nasledovala [[cyklistika|cyklistická]] a bežecká časť. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Že je 'Stříbrňák' v červnu ledový? S tím děti neměly problém 
| url = https://hradecky.denik.cz/zpravy_region/ze-je-stribrnak-v-cervnu-ledovy-s-tim-deti-nemely-problem-20130616.html
| dátum_vydania = 16.6.2013 
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Ďalším príkladom je žiacky [[triatlon]] v berlínskom Strandbad Tegel, ktorý sa konal 6. septembra 2009 ako záverečné podujatie žiackeho pohára Berlínskej triatlonovej únie. Pretekov sa zúčastnilo 37 [[dieťa|detí]] narodených v rokoch 1996 až 2002, ktoré súťažili za chladného a vlhkého počasia. Najmladšia kategória (vo veku 9 až 11 rokov) absolvovala 100 m plávania, 2,5 km jazdy na [[bicykel|bicykli]] a 400 m [[beh|behu]]. Kvôli predčasnému štartu museli najmladší pretekári [[plávanie]] absolvovať dvakrát.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Schüler-Triathlon zum Saisonende 
| url = https://btu-info.de/index.php?view=article&amp;id=765:schueler-triathlon-zum-saisonende&amp;catid=13
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt; 

Výrazne nepriaznivé počasie sprevádzalo aj 12. ročník školského [[triatlon|triatlonu]] v [[Drážďany|Drážďanoch]] v roku 2016. Počas podujatia pršalo s intenzitou približne 14 litrov vody na meter štvorcový. Účastníci sa museli vyrovnať s klzkým asfaltom, vodou na [[cyklistika|cyklistickej]] trati, blatom na lesných cestách a mokrými úsekmi bežeckej trate. Organizátori vyzdvihli, že napriek týmto podmienkam mladí pretekári v pretekoch pokračovali a nevzdávali sa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = 12. DRESDNER SCHÜLERTRIATHLON – JUGEND TRAINIERT FÜR OLYMPIA 2016 
| url = https://triathlon-dresden.de/2016/06/26/12-dresdner-schuelertriathlon-jugend-trainiert-fuer-olympia-2016-2/
| dátum_vydania =  
| dátum_prístupu = 2026-05-08 
| jazyk = de }}&lt;/ref&gt;

Neoprény? Pri plaveckých súťažiach pre [[dieťa|deti]] a [[mládež]] v [[Nemecko|Nemecku]] platí zásada: „Das Tragen von Neoprenanzügen ist nicht gestattet!“ Nosenie neoprénov nie je povolené!&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Bundeswettbewerb der Schulen: Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics - Bundesfinale 2022 – Informationen Sportart Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2022/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2023 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2023/HF/sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF23_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2024 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2024/HF_2024/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF24_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Jugend trainiert für Olympia &amp; Paralympics: Herbstfinale 2025 – Sportartspezifische Informationen Triathlon
 | url = [jugendtrainiert.com](https://www.jugendtrainiert.com/fileadmin/Content/Bundesfinale/2025/HF_2025/Sportartspezifische_Informationen/Sportartspezifische_Informationen_HF25_Triathlon.pdf)
 | vydavateľ = Deutsche Schulsportstiftung
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-05-09
 | jazyk = de
 | formát = PDF
}}&lt;/ref&gt; Pláva sa bez neoprénov. Ak je voda príliš chladná, tak sa plavecká časť buď skráti alebo úplne zruší. 

Tieto príklady ukazujú, že pri školských a mládežníckych [[triatlon|triatlonoch]] alebo [[akvatlon|akvatlonoch]] môže byť kontakt s chladnou vodou a nepriaznivým počasím súčasťou športovej skúsenosti. Z hľadiska [[otužovanie|otužovania]] však nejde o samostatnú otužileckú aktivitu, ale skôr o sprievodný jav organizovaného športu. Pri takýchto podujatiach je preto dôležité prispôsobiť dĺžku tratí veku [[dieťa | detí]], [[teplota|teplote]] vody, počasiu, výstroju a zdravotnému stavu účastníkov. Medzi bezpečnostné opatrenia patrí dohľad dospelých, možnosť skrátenia alebo úpravy trate, rýchle osušenie a prezlečenie po [[plávanie|plávaní]] a sledovanie príznakov [[hypotermia | podchladenia]].

Príprava mladých triatlonistov školského veku na preteky v chladnom a daždivom počasí vyžaduje špecifický prístup k aklimatizácii na studenú vodu. Pričom postupné [[otužovanie]], vrátane studených spŕch, je kľúčovým nástrojom na zníženie nebezpečného „cold shock“ (teplotného šoku) a zlepšenie adaptácie organizmu.

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
 
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko: === 

Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko:=== 

Organizácie ako DLRG využívajú [[otužovanie]] (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a [[disciplína | disciplíny]]. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V [[marec | marci]]  2024 sa do [[jazero | jazera]] Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 [[chlapec | chlapcov]] a jedno [[dievča]] vo veku žiakov základnej školy. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.

== Súťaže v plážových disciplínach ==

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>fadhn1vqa5bhyuhcs08jwqvv36jfukx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Lukasabram/pieskovisko7</title>
    <ns>2</ns>
    <id>742575</id>
    <revision>
      <id>8213343</id>
      <parentid>8212970</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:52:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <comment>/* Vilém Sacher */ úpravy textu</comment>
      <origin>8213343</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13091" sha1="ltdgfmv0ytj1mfbf37vhu0yq060eu33" xml:space="preserve">== Vilém Sacher ==
'''Vilém Sache'''r - bol vojak českého pôvodu, [[spisovateľ]] a [[disident]]. česko-slovenský dôstojník, generál. Mal podiel na formovaní odbojovej organizácie [[Obrana národa]]. Patril do skupiny dôstojníkov vyslaných z Británie do Sovietskeho zväzu ku vznikajúcim [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|česko-slovenským jednotkám,]]&lt;nowiki/&gt;pričom mal hlavný podiel na sformovaní [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády]], Neskôr velil delostrelcom 3. česko-slovenskej brigády. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] bol v roku 1951 vyhodený z armády. Rehabilitovaný bol v roku 1966 no už o dva roky neskôr, mu boli kvôli nesúhlasu s [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziou Varšavskej zmluvy]] odobrané všetky hodnosti. V disente sa venoval spisovateľskej činnosti. Rehabilitovaný bol až po novembri 1989.  

== Život ==
Vilém Sacher sa narodil sa do rodiny krajčíra. Po ukončení základnej školskej dochádzky študoval v rokoch 1918–1925 na českej vyššej reálke v [[Prostějov|Prostějove]], kde [[19. jún|19. júna]] [[1925]] maturoval. 

=== V ozbrojených silách Česko-slovenska ===
Dňa 30. augusta 1925 se podrobil dobrovoľnému odvodu u DOV v Olomouci a 5. októbra 1925 bol prezentovaný ako vojenský akademik vo Vojenskej akadémii v Hranicích. Po dvojročnom štúdiu byl 7. augusta 1927 vyradený ako poručík delostrelectva. Umiestnenku dostal k delostreleckému pluku 109 v Bratislave, no už 1. októbra 1927 nastúpil ako frekventant do aplikační školy delostrelectva v [[Olomouc|Olomouci]], po jejímž skončení se již ke svému původnímu kmenovému pluku nevrátil. 

Ku [[15. jún|15. júlu]] [[1928]] bol prevelený k delostreleckému pluku 102 do [[Rokycany (Česko)|Rokycan]]. Službu nastúpil u jeho I. oddielu v [[Horšovský Týn|Horšovském Týně]], kde pôsobil až do konca apríla [[1931]]. Zaradený bol ku 4. baterii, kde postupne vykonával funkcie mladšieho dôstojníka batérie, dôstojníka pátrača a I. dôstojníka batérie. 

Od [[30. apríl|30. apríla]] [[1931]] do [[31. január|31. januára]] [[1935]] znova pôsobil vo Čtyřech Dvorech, avšak už u delostreleckého pluku 105, a to postupně jako veliteľ čety 2. baterie, důstojník pátrač 1. batérie, I. důstojník 4. batérie a II. důstojník náhradného oddielu (kromě toho vždy od jara do podzimu každoročně vykonával funkci návěstního důstojníka u návěstního oddílu na dělostřelecké strelnici vo VVT v Jincích). 

V tomto období sa systematicky venoval aj štúdiu jazykov a [[2. jún|2. júna]] [[1932]] zložil štátnu skúšku z maďarčiny.a [[17. február|17. februára]] 1933 univerzitnú skúšku z francúzštiny.

Vo februári 1935 bol povolaný do I. ročníka [[Vysoká škola vojenská|Vysokej škole vojenskej]] v [[Praha|Prahe]], kde následne od [[1. február|1. februára]] [[1935]] do [[14. júl|14. júla]] [[1937]] absolvoval I.až III. ročník štúdia vrátane predpísaných skúšok u rôznych zbraní. 

Po absolvovaní studia na [[Vysoká škola vojenská|Vysokej škole vojenskej]] bol Vilém Sacher dňom 15. júla 1937 v rámci predpísanej ročnej skúšky pridelený k veliteľstvu 3. jazdeckej brigády v [[Bratislava|Bratislave]]. V štábe brigády bol vedený až do [[31. júl|31. júla]] [[1938]], kedy sa stal prednostom 4. oddelenia 3. [[Rychla divizia (vojenský jednotka)|Rychlej divizie]] rovnako dislokovanej v [[Bratislava|Bratislave]]. Medzitým bol v hodnosti kapitána ku [[31. júl|31. júlu]] [[1938]] preložený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu. 

Za branné pohotovosti štátu na jeseň 1938 zostal aj ďalej vo svojom dosavadním služebním přidělení u 3. Rychlej divízie a túto funkcii vykonával až do 15. februára 1939, kde se stal prednostou 2. oddělení.

==== Absolvované kurzy ====
* na prelome rokov 1930–1931 - ekvitační kurz pre dôstojníkov delostrelectva vo Čtyřech Dvorech
* Počas štúdia na Vysokej škole vojenskej bol v 1935 frekventantom plynového kurzu při VCHÚ v Olomouci a následně kursu pre leteckých pozorovateľov štábu pri VLU v Prostějově (dnem 1. septembra 1935 byl také letounovým pozorovatelem štábu skutočne jmenován).

=== V odboji ===
Po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|samostatného Slovenska]] se Sacher vrátil späť do Čiech, do Nemcami vytvoreného [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]]. Po likvidácii česko-slovenskej brannej moci nastúpil od [[1. jún|1. júna]] [[1939]] ako úradník u Elektrických podnikov hlavného mesta Prahy. Táto jeho pozícia však bola len krytím jeho odbojovej činnosti.

Od prvých dní okupácie Sacher úzko spolupracoval s pplk.del. [[Josef Balabán|Josefom Balabánom]] a spoločne s ním a kpt.del. [[František Bernas|Františkom Bernasom]] vybudovali v rámci odbojovej organizácie [[Obrana národa]] rámcový pluk Praha-Holešovice. Keď bol pplk. Balabán poverený dôležitejšími poslaním v Ústredí [[Obrana národa]], stal se velitelem vybudovaného pluku a tuto funkciu vykonával až do opustenia protektorátu. Nakoľko ho v súvislosti s jeho odbojovou činnosťou hľadalo gestapo, rozhodol sa odísť do exilu. Stalo sa tak 15. februára 1940. 

=== V česko-slovenskej zahraničnej armáde ===
Sacher putoval cez Slovensko, Maďarsko (kde bol zatknutý a väznený), Juhosláviu, Grécko, Turecko a Sýriu. Odtiaľ sa dostal do Francúzska, kde sa v Agde formovala česko-slovenská vojenská jednotka.

Dňa [[15. máj|15. mája]] [[1940]] bol Sacher v Agde prezentovaný a následne zaradený ku štábu delostrelectva [[1. česko-slovenská divízia|1. česko-slovenskej divízie]]. Potom, čo Nemecko napadlo západnú Európu vrátane Francúzska sa obranných bojov zúčastnili aj česko-slovenskí vojaci. Po francúzskej kapitulácii bolo asi 5 000 z nich evakuovaných do Británie. Bol medzi nimi aj Vilém Sacher, ktorý na lodi Mohamed el Kebir priplával do Británie [[7. júl|7. júla]] [[1940]].

Po vzniku 1. česko-slovenskej zmiešanej brigády pôsobil vo funkciách:

* Od [[27. september|27. septembra]] 1940 prednosta 2. oddelenia štábu divízie. 
* Od [[17. marec|17. marca]] [[1941]] prednosta 1. oddelenia štábu divízie
* Od [[2. júl|2. júla]] [[1941]] do [[9. september|9. septembra]] [[1943]] pôsobil ako pridelený dôstojník študijnej skupiny ''Ministerstva národnej obrany'' (MNO) v [[Londýn|Londýne]], začlenenej ku [[15. január|15. januáru]] [[1943]] do ŠVBM.

Počas pôsobenia vo Veľkej Británii absolvoval v apríli 1942 zvláštny kurz pre výsadkárov vo Wilmslow a v máji [[1943]] bol na trojtýždňovej stáži u britskej výsadkovej divízie. V lete 1943 rozhodlo MNO o jeho odoslaní k česko-slovenským jednotkám v ZSSR a preto byl dňom [[10. november|10. novembra]] [[1943]] prevelený k náhradnému telesu a vzápätí odcestoval cez Afriku a Áziu do Sovietskeho zväzu. 

Vilém Sacher bol jedným z prvých česko-slovenských dôstojníkov, ktorí boli k česko-slovenským na Východe presunutí z Británie. Bol prvým dôstojníkom generálneho štábu. V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] najskôr pôsobil na ''Veliteľstve česko-slovenských vojenských jednotiek v ZSSR'' v Moskve, no už [[9. január|9. januára]] [[1944]] bol poverený dôležitou úlohou - sformovaním výsadkovej brigády. Jej jadrom sa mali stať slovenskí vojaci, ktorí prešli na stranu [[Červená armáda|Červenej armády.]]

Formovanie paradesantnej brigády sa za pomoci niekoľkých sovietskych inštruktorov odohrávalo Jefremove a Sacher mal zásadný podiel na jej sformovaní a vycvičení.    

Sacher dostal 2. česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády v SSSR,  

která se právě tehdy formovala v . 

na frontě s ní nasazen nebyl. Počátkem června 1944 byl totiž těžce zraněn při autonehodě, což ho z výsadkového výcviku natrvalo vyřadilo.


Proto byl dnem 16. 8. 1944 přemístěn k 3. čs. samostatné brigádě v SSSR, kde konal službu jako velitel jejího dělostřelec-

tva až do návratu do osvobozené vlasti. Prošel s ní krvavými boji v karpatsko-dukelské

operaci, na Slovensku i při osvobozování Moravy.

=== Po vojne ===
Po oslobodení a krátkej repatriačnej dovolenke nastúpil službu na veliteľstve 2. vojenské oblasti v [[Tábor (Česko)|Tábore]], kde od [[30. jún|30. júna]] do [[3. december|3. decembra]] [[1945]] pôsobil ako náčelník štábu delostrelectva. 

Dne [[4. december|4. decembra]] [[1945]] bol vyslaný do Moskvy k štúdiu na ''Vyššej akadémii generálneho štábu K. J. Vorošilova'', ktorú ukončil v máji 1947. Po návrate do republiky bol pridelený na Ministerstvo národnej obrany – hlavný štáb v Prahe, kde až do konce apríla 1949 pôsobil vo funkcii prednostu 3. oddelenia. 


Ku dňu 30. apríla 1949 bol prevelený k 5. delostreleckej divízii v Kolíne a ku 15. máju 1949 ustanoven jejím zatímním velitelem. Krátce poté se dočkal povýšení na brig.gen. a v roce 1950 do hodnosti div.gen. 

V mezidobí rovněž stál u kolébky armádní tělovýchovy (zakládal Armádní tělovýchovný klub, později přejmenovaný na Duklu).

== Politické perzekúcie a disent ==
Na konci mája 1951 bol Vilém Sacher nečakane ako politicky nespoľahlivý prepustený z činnej vojenskej služby a preložený do zálohy. Súčasne bol nútene vysťahovaný z Prahy do [[Skalice u České Lípy]], kde nastúpil ako pomocný robotník u lisu v podniku Tatra.  

Neskôr vykonával aj ďalšie zamestnania: vypomáhal v miestnom [[Jednotné roľnícke družstvo|JZD]] a následne až do roku 1955 pracoval ako lesní robotník. Neskôr sa mu s manželkou (dcerou brig.gen. Ing. Josefa Vedrala, bývalého veliteľa zemského delostrelectva v Košiciach) podarilo nájsť miesto v oblasti pohostinstva. Najskôr boli zamestnaní v hotele Praha, následne v Corso v [[Jablonec nad Nisou|Jablonci nad Nisou]], poté v Lázních Libverda, v [[Mariánské Lázně|Mariánských Lázňach]], Doksech a [[Špindlerův Mlýn|Špindlerovom Mlýne]]. Nakonec se stal provozním vedoucím vojenské zotavovny (bývalého Štefánikova domu) v Prahe.  

V 60. rokoch sa Sacher začal usilovať o svoju spoločenskú rehabilitáciu, čo sa mu nakoniec v roku 1966 aj podarilo. Bol vyznamenaný [[Rad červenej hviezdy|Radom červenej hviezdy]] a bola mu vrátená hodnosť [[Generálporučík|generálporučíka]]. O rok neskôr se stal riaditeľom hotelu Junior v Prahe a zároveň predsedom klubu Dukla. 

V auguste 1968 jednoznačne odsúdil inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-slovenska co opätovne znamenalo cestu do zatracení.

V roce 1970 byl propuštěn ze zaměstnání, jeho knihy se ocitly na indexu a nové nesměly být vydávány. Zapojil se poté do činnosti v disentu a velice blízký vztah si vy-

tvořil především ke spisovatelům [[Ludvík Vaculík|Ludvíku Vaculíkovi]] a Jiřímu Grušovi, kteří se také

postarali o vydání jeho knih v samizdatové edici Petlice (rukopis knihy Krvavé veli-

konoce se dokonce podařilo dopravit za hranice, kde ji Josef Škvorecký vydal ve svém

nakladatelství Sixty–Eight Publishers). Byl mezi prvními, kdo podepsal Chartu 77.

V souvislosti s tím byl nezákonně degradován na vojína v záloze a zároveň zbaven

všech vyznamenání a čestných odznaků. Změny politických poměrů se bohužel ne-

dožil. Zemřel náhle 14. 8. 1987 ve věku osmdesáti let. 

Dne 15. januára 1990 bol rozkaz o jeho degradácii zrušený, čímž mu byla posmrtně navrácena hodnost generálporučíka.

== Zaujímavosti ==
Vilém Sacher bol autorom a súčasne aj organizátorom odvážne pojatého armádneho vystúpenia na IX. všesokolskom zlete, ktorý sa konal v júni 1948. Jeho súčasťou bol aj skupinový zoskok parašutistov. 

== Hodnostný postup ==

* Od [[1. december|1. decembra]] [[1932]] - nadporučík
* Od [[1. október|1. októbra]] [[1937]] - [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]]
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1941]] - štábny kapitán
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1945]] - podplukovník
* 4. decembra 1945 - máj 1947 (mezitím byl povýšen na plk.)
== Vyznamenania: ==

* 4 × [[Česko-slovenský vojnový kríž 1939]]
* 2 × Česko-slovenská medaila Za chrabrost pred neprítelem,
* Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st.,
* Československá vojenská pamětní medaile se štítkem F–VB–SSSR,
* Československý vojenský řád bílého lva Za vítězství II. st.,
* [[Rad Slovenského národného povstania|Rád Slovenského národného povstania]] I. st.,
* Odznak československého partyzána,
* Orděn velikoj otečestvěnnoj vojny I. st.,
* Za pobědu nad Germanijej,
* Za osvobožděnije Pragi,
* Order Krzyza Grunwaldu III. kl., The 1939–1945 Star, Defence Medal,
* Řád Rudé hvězdy.</text>
      <sha1>ltdgfmv0ytj1mfbf37vhu0yq060eu33</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213353</id>
      <parentid>8213343</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T19:02:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <comment>/* Vilém Sacher */  úpravy textu</comment>
      <origin>8213353</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13224" sha1="tvznh9b6yqj8k8jmxc7o1uw7glqgcbg" xml:space="preserve">== Vilém Sacher ==
'''Vilém Sache'''r - bol vojak českého pôvodu, [[spisovateľ]] a [[disident]]. česko-slovenský dôstojník, generál. Mal podiel na formovaní odbojovej organizácie [[Obrana národa]]. Patril do skupiny dôstojníkov vyslaných z Británie do Sovietskeho zväzu ku vznikajúcim [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|česko-slovenským jednotkám,]]&lt;nowiki/&gt;pričom mal hlavný podiel na sformovaní [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády]], Neskôr velil delostrelcom 3. česko-slovenskej brigády. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] bol v roku 1951 vyhodený z armády. Rehabilitovaný bol v roku 1966 no už o dva roky neskôr, mu boli kvôli nesúhlasu s [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziou Varšavskej zmluvy]] odobrané všetky hodnosti. V disente sa venoval spisovateľskej činnosti. Rehabilitovaný bol až po novembri 1989.

== Život ==
Vilém Sacher sa narodil sa do rodiny krajčíra. Po ukončení základnej školskej dochádzky študoval v rokoch 1918–1925 na českej vyššej reálke v [[Prostějov|Prostějove]], kde [[19. jún|19. júna]] [[1925]] maturoval. 

=== V ozbrojených silách Česko-slovenska ===
Dňa 30. augusta 1925 se podrobil dobrovoľnému odvodu u DOV v Olomouci a 5. októbra 1925 bol prezentovaný ako vojenský akademik vo Vojenskej akadémii v Hranicích. Po dvojročnom štúdiu byl 7. augusta 1927 vyradený ako poručík delostrelectva. Umiestnenku dostal k delostreleckému pluku 109 v Bratislave, no už 1. októbra 1927 nastúpil ako frekventant do aplikační školy delostrelectva v [[Olomouc|Olomouci]], po jejímž skončení se již ke svému původnímu kmenovému pluku nevrátil. 

Ku [[15. jún|15. júlu]] [[1928]] bol prevelený k delostreleckému pluku 102 do [[Rokycany (Česko)|Rokycan]]. Službu nastúpil u jeho I. oddielu v [[Horšovský Týn|Horšovském Týně]], kde pôsobil až do konca apríla [[1931]]. Zaradený bol ku 4. baterii, kde postupne vykonával funkcie mladšieho dôstojníka batérie, dôstojníka pátrača a I. dôstojníka batérie. 

Od [[30. apríl|30. apríla]] [[1931]] do [[31. január|31. januára]] [[1935]] znova pôsobil vo Čtyřech Dvorech, avšak už u delostreleckého pluku 105, a to postupně jako veliteľ čety 2. baterie, důstojník pátrač 1. batérie, I. důstojník 4. batérie a II. důstojník náhradného oddielu (kromě toho vždy od jara do podzimu každoročně vykonával funkci návěstního důstojníka u návěstního oddílu na dělostřelecké strelnici vo VVT v Jincích). 

V tomto období sa systematicky venoval aj štúdiu jazykov a [[2. jún|2. júna]] [[1932]] zložil štátnu skúšku z maďarčiny.a [[17. február|17. februára]] 1933 univerzitnú skúšku z francúzštiny.

Vo februári 1935 bol povolaný do I. ročníka [[Vysoká škola vojenská|Vysokej škole vojenskej]] v [[Praha|Prahe]], kde následne od [[1. február|1. februára]] [[1935]] do [[14. júl|14. júla]] [[1937]] absolvoval I.až III. ročník štúdia vrátane predpísaných skúšok u rôznych zbraní. 

Po absolvovaní studia na [[Vysoká škola vojenská|Vysokej škole vojenskej]] bol Vilém Sacher dňom 15. júla 1937 v rámci predpísanej ročnej skúšky pridelený k veliteľstvu 3. jazdeckej brigády v [[Bratislava|Bratislave]]. V štábe brigády bol vedený až do [[31. júl|31. júla]] [[1938]], kedy sa stal prednostom 4. oddelenia 3. [[Rychla divizia (vojenský jednotka)|Rychlej divizie]] rovnako dislokovanej v [[Bratislava|Bratislave]]. Medzitým bol v hodnosti kapitána ku [[31. júl|31. júlu]] [[1938]] preložený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu. 

Za branné pohotovosti štátu na jeseň 1938 zostal aj ďalej vo svojom vtedajšom služobnom zaradení u 3. [[Rychla divízia (vojenská jednotka)|Rychlej divízie]] a túto funkcii vykonával až do [[15. február|15. februára]] [[1939]], keď se stal prednostom 2. oddelenia.

==== Absolvované kurzy ====
* na prelome rokov 1930–1931 - ekvitační kurz pre dôstojníkov delostrelectva vo Čtyřech Dvorech
* Počas štúdia na Vysokej škole vojenskej bol v 1935 frekventantom plynového kurzu pri VCHÚ v Olomouci a následne kurs pre leteckých pozorovateľov štábu pri VLU v Prostějově (dňom 1. septembra 1935 bol do funkcie leteckého pozorovateľa štábu skutočne menovný).

=== V odboji ===
Po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|samostatného Slovenska]] se Sacher vrátil späť do Čiech, do Nemcami vytvoreného [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]]. Po likvidácii česko-slovenskej brannej moci nastúpil od [[1. jún|1. júna]] [[1939]] ako úradník u Elektrických podnikov hlavného mesta Prahy. Táto jeho pozícia však bola len krytím jeho odbojovej činnosti.

Od prvých dní okupácie Sacher úzko spolupracoval s pplk.del. [[Josef Balabán|Josefom Balabánom]] a spoločne s ním a kpt.del. [[František Bernas|Františkom Bernasom]] vybudovali v rámci odbojovej organizácie [[Obrana národa]] rámcový pluk Praha-Holešovice. Keď bol pplk. [[Josef Balabán]] poverený dôležitejšími poslaním v Ústredí [[Obrana národa]], stal se velitelem vybudovaného pluku a tuto funkciu vykonával až do opustenia protektorátu. Nakoľko ho v súvislosti s jeho odbojovou činnosťou hľadalo gestapo, rozhodol sa odísť do exilu. Stalo sa tak 15. februára 1940. 

=== V česko-slovenskej zahraničnej armáde ===
Sacher putoval cez [[Slovensko]], [[Maďarsko]] (kde bol zatknutý a väznený), [[Juhoslávia|Juhosláviu]], [[Grécko]], [[Turecko]] a [[Sýria|Sýriu]]. Odtiaľ sa dostal do [[Francúzsko|Francúzska]], kde sa v [[Agde]] formovala česko-slovenská vojenská jednotka.

Dňa [[15. máj|15. mája]] [[1940]] bol Sacher v Agde prezentovaný a následne zaradený ku štábu delostrelectva [[1. česko-slovenská divízia|1. česko-slovenskej divízie]]. Potom, čo Nemecko napadlo západnú Európu vrátane Francúzska sa obranných bojov zúčastnili aj česko-slovenskí vojaci. Po francúzskej kapitulácii bolo asi 5 000 z nich evakuovaných do Británie. Bol medzi nimi aj Vilém Sacher, ktorý na lodi Mohamed el Kebir priplával [[7. júl|7. júla]] [[1940]] do Británie.

Po vzniku 1. česko-slovenskej zmiešanej brigády pôsobil vo funkciách:

* Od [[27. september|27. septembra]] [[1940]] prednosta 2. oddelenia štábu divízie. 
* Od [[17. marec|17. marca]] [[1941]] prednosta 1. oddelenia štábu divízie
* Od [[2. júl|2. júla]] [[1941]] do [[9. september|9. septembra]] [[1943]] pôsobil ako pridelený dôstojník študijnej skupiny ''Ministerstva národnej obrany'' (MNO) v [[Londýn|Londýne]], začlenenej ku [[15. január|15. januáru]] [[1943]] do ŠVBM.

Počas pôsobenia vo Veľkej Británii absolvoval v apríli 1942 zvláštny kurz pre výsadkárov vo Wilmslow a v máji [[1943]] bol na trojtýždňovej stáži u britskej výsadkovej divízie. V lete 1943 rozhodlo MNO o jeho odoslaní k česko-slovenským jednotkám v ZSSR a preto byl dňom [[10. november|10. novembra]] [[1943]] prevelený k náhradnému telesu a vzápätí odcestoval cez Afriku a Áziu do Sovietskeho zväzu. 

Vilém Sacher bol jedným z prvých česko-slovenských dôstojníkov, ktorí boli k česko-slovenským na Východe presunutí z Británie. Bol prvým dôstojníkom generálneho štábu. V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] najskôr pôsobil na ''Veliteľstve česko-slovenských vojenských jednotiek v ZSSR'' v Moskve, no už [[9. január|9. januára]] [[1944]] bol poverený dôležitou úlohou - sformovaním výsadkovej brigády. Jej jadrom sa mali stať slovenskí vojaci, ktorí prešli na stranu [[Červená armáda|Červenej armády.]]

Formovanie paradesantnej brigády sa za pomoci niekoľkých sovietskych inštruktorov odohrávalo Jefremove a Sacher mal zásadný podiel na jej sformovaní a vycvičení.    

Sacher dostal 2. česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády v SSSR,  

která se právě tehdy formovala v . 

na frontě s ní nasazen nebyl. Počátkem června 1944 byl totiž těžce zraněn při autonehodě, což ho z výsadkového výcviku natrvalo vyřadilo.


Proto byl dnem 16. 8. 1944 přemístěn k 3. čs. samostatné brigádě v SSSR, kde konal službu jako velitel jejího dělostřelec-

tva až do návratu do osvobozené vlasti. Prošel s ní krvavými boji v karpatsko-dukelské

operaci, na Slovensku i při osvobozování Moravy.

=== Po vojne ===
Po oslobodení a krátkej repatriačnej dovolenke nastúpil službu na veliteľstve 2. vojenské oblasti v [[Tábor (Česko)|Tábore]], kde od [[30. jún|30. júna]] do [[3. december|3. decembra]] [[1945]] pôsobil ako náčelník štábu delostrelectva. 

Dne [[4. december|4. decembra]] [[1945]] bol vyslaný do Moskvy k štúdiu na ''Vyššej akadémii generálneho štábu K. J. Vorošilova'', ktorú ukončil v máji 1947. Po návrate do republiky bol pridelený na Ministerstvo národnej obrany – hlavný štáb v Prahe, kde až do konce apríla 1949 pôsobil vo funkcii prednostu 3. oddelenia. 


Ku dňu 30. apríla 1949 bol prevelený k 5. delostreleckej divízii v Kolíne a ku 15. máju 1949 ustanoven jejím zatímním velitelem. Krátce poté se dočkal povýšení na brig.gen. a v roce 1950 do hodnosti div.gen. 

V mezidobí rovněž stál u kolébky armádní tělovýchovy (zakládal Armádní tělovýchovný klub, později přejmenovaný na Duklu).

== Politické perzekúcie a disent ==
Na konci mája 1951 bol Vilém Sacher nečakane ako politicky nespoľahlivý prepustený z činnej vojenskej služby a preložený do zálohy. Súčasne bol nútene vysťahovaný z Prahy do [[Skalice u České Lípy]], kde nastúpil ako pomocný robotník u lisu v podniku Tatra.  

Neskôr vykonával aj ďalšie zamestnania: vypomáhal v miestnom [[Jednotné roľnícke družstvo|JZD]] a následne až do roku 1955 pracoval ako lesní robotník. Neskôr sa mu s manželkou (dcerou brig.gen. Ing. Josefa Vedrala, bývalého veliteľa zemského delostrelectva v Košiciach) podarilo nájsť miesto v oblasti pohostinstva. Najskôr boli zamestnaní v hotele Praha, následne v Corso v [[Jablonec nad Nisou|Jablonci nad Nisou]], poté v Lázních Libverda, v [[Mariánské Lázně|Mariánských Lázňach]], Doksech a [[Špindlerův Mlýn|Špindlerovom Mlýne]]. Nakonec se stal provozním vedoucím vojenské zotavovny (bývalého Štefánikova domu) v Prahe.  

V 60. rokoch sa Sacher začal usilovať o svoju spoločenskú rehabilitáciu, čo sa mu nakoniec v roku 1966 aj podarilo. Bol vyznamenaný [[Rad červenej hviezdy|Radom červenej hviezdy]] a bola mu vrátená hodnosť [[Generálporučík|generálporučíka]]. O rok neskôr se stal riaditeľom hotelu Junior v Prahe a zároveň predsedom klubu Dukla. 

V auguste 1968 jednoznačne odsúdil inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-slovenska co opätovne znamenalo cestu do zatracení.

V roce 1970 byl propuštěn ze zaměstnání, jeho knihy se ocitly na indexu a nové nesměly být vydávány. Zapojil se poté do činnosti v disentu a velice blízký vztah si vy-

tvořil především ke spisovatelům [[Ludvík Vaculík|Ludvíku Vaculíkovi]] a Jiřímu Grušovi, kteří se také

postarali o vydání jeho knih v samizdatové edici Petlice (rukopis knihy Krvavé veli-

konoce se dokonce podařilo dopravit za hranice, kde ji Josef Škvorecký vydal ve svém

nakladatelství Sixty–Eight Publishers). Byl mezi prvními, kdo podepsal Chartu 77.

V souvislosti s tím byl nezákonně degradován na vojína v záloze a zároveň zbaven

všech vyznamenání a čestných odznaků. Změny politických poměrů se bohužel ne-

dožil. Zemřel náhle 14. 8. 1987 ve věku osmdesáti let. 

Dne 15. januára 1990 bol rozkaz o jeho degradácii zrušený, čímž mu byla posmrtně navrácena hodnost generálporučíka.

== Zaujímavosti ==
Vilém Sacher bol autorom a súčasne aj organizátorom odvážne pojatého armádneho vystúpenia na IX. všesokolskom zlete, ktorý sa konal v júni 1948. Jeho súčasťou bol aj skupinový zoskok parašutistov. 

== Hodnostný postup ==

* Od [[1. december|1. decembra]] [[1932]] - nadporučík
* Od [[1. október|1. októbra]] [[1937]] - [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]]
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1941]] - štábny kapitán
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1945]] - podplukovník
* 4. decembra 1945 - máj 1947 (mezitím byl povýšen na plk.)
== Vyznamenania: ==

* 4 × [[Česko-slovenský vojnový kríž 1939]]
* 2 × Česko-slovenská medaila Za chrabrost pred neprítelem,
* Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st.,
* Československá vojenská pamětní medaile se štítkem F–VB–SSSR,
* Československý vojenský řád bílého lva Za vítězství II. st.,
* [[Rad Slovenského národného povstania|Rád Slovenského národného povstania]] I. st.,
* Odznak československého partyzána,
* Orděn velikoj otečestvěnnoj vojny I. st.,
* Za pobědu nad Germanijej,
* Za osvobožděnije Pragi,
* Order Krzyza Grunwaldu III. kl., The 1939–1945 Star, Defence Medal,
* Řád Rudé hvězdy.</text>
      <sha1>tvznh9b6yqj8k8jmxc7o1uw7glqgcbg</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213462</id>
      <parentid>8213353</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T04:50:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <comment>/* Vilém Sacher */ text</comment>
      <origin>8213462</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13714" sha1="fce06dgch2hnimzy3p6jgvbf09vhf9j" xml:space="preserve">== Vilém Sacher ==
'''Vilém Sache'''r - bol vojak českého pôvodu, [[spisovateľ]] a [[disident]]. česko-slovenský dôstojník, generál. Mal podiel na formovaní odbojovej organizácie [[Obrana národa]]. Patril do skupiny dôstojníkov vyslaných z Británie do Sovietskeho zväzu ku vznikajúcim [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|česko-slovenským jednotkám,]]&lt;nowiki/&gt;pričom mal hlavný podiel na sformovaní [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigády]], Neskôr velil delostrelcom 3. česko-slovenskej brigády. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] bol v roku 1951 vyhodený z armády. Rehabilitovaný bol v roku 1966 no už o dva roky neskôr, mu boli kvôli nesúhlasu s [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziou Varšavskej zmluvy]] odobrané všetky hodnosti. V disente sa venoval spisovateľskej činnosti. Rehabilitovaný bol až po novembri 1989.

== Život ==
Vilém Sacher sa narodil sa do rodiny krajčíra. Po ukončení základnej školskej dochádzky študoval v rokoch 1918–1925 na českej vyššej reálke v [[Prostějov|Prostějove]], kde [[19. jún|19. júna]] [[1925]] maturoval. 

=== V ozbrojených silách Česko-slovenska ===
Dňa 30. augusta 1925 se podrobil dobrovoľnému odvodu u DOV v Olomouci a 5. októbra 1925 bol prezentovaný ako vojenský akademik vo Vojenskej akadémii v Hranicích. Po dvojročnom štúdiu byl 7. augusta 1927 vyradený ako poručík delostrelectva. Umiestnenku dostal k delostreleckému pluku 109 v Bratislave, no už 1. októbra 1927 nastúpil ako frekventant do aplikační školy delostrelectva v [[Olomouc|Olomouci]], po jejímž skončení se již ke svému původnímu kmenovému pluku nevrátil. 

Ku [[15. jún|15. júlu]] [[1928]] bol prevelený k delostreleckému pluku 102 do [[Rokycany (Česko)|Rokycan]]. Službu nastúpil u jeho I. oddielu v [[Horšovský Týn|Horšovském Týně]], kde pôsobil až do konca apríla [[1931]]. Zaradený bol ku 4. baterii, kde postupne vykonával funkcie mladšieho dôstojníka batérie, dôstojníka pátrača a I. dôstojníka batérie. 

Od [[30. apríl|30. apríla]] [[1931]] do [[31. január|31. januára]] [[1935]] znova pôsobil vo Čtyřech Dvorech, avšak už u delostreleckého pluku 105, a to postupně jako veliteľ čety 2. baterie, důstojník pátrač 1. batérie, I. důstojník 4. batérie a II. důstojník náhradného oddielu (kromě toho vždy od jara do podzimu každoročně vykonával funkci návěstního důstojníka u návěstního oddílu na dělostřelecké strelnici vo VVT v Jincích). 

V tomto období sa systematicky venoval aj štúdiu jazykov a [[2. jún|2. júna]] [[1932]] zložil štátnu skúšku z maďarčiny.a [[17. február|17. februára]] 1933 univerzitnú skúšku z francúzštiny.

Vo februári 1935 bol povolaný do I. ročníka [[Vysoká škola vojenská|Vysokej škole vojenskej]] v [[Praha|Prahe]], kde následne od [[1. február|1. februára]] [[1935]] do [[14. júl|14. júla]] [[1937]] absolvoval I.až III. ročník štúdia vrátane predpísaných skúšok u rôznych zbraní. 

Po absolvovaní studia na [[Vysoká škola vojenská|Vysokej škole vojenskej]] bol Vilém Sacher dňom 15. júla 1937 v rámci predpísanej ročnej skúšky pridelený k veliteľstvu 3. jazdeckej brigády v [[Bratislava|Bratislave]]. V štábe brigády bol vedený až do [[31. júl|31. júla]] [[1938]], kedy sa stal prednostom 4. oddelenia 3. [[Rychla divizia (vojenský jednotka)|Rychlej divizie]] rovnako dislokovanej v [[Bratislava|Bratislave]]. Medzitým bol v hodnosti kapitána ku [[31. júl|31. júlu]] [[1938]] preložený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu. 

Za branné pohotovosti štátu na jeseň 1938 zostal aj ďalej vo svojom vtedajšom služobnom zaradení u 3. [[Rychla divízia (vojenská jednotka)|Rychlej divízie]] a túto funkcii vykonával až do [[15. február|15. februára]] [[1939]], keď se stal prednostom 2. oddelenia.

==== Absolvované kurzy ====
* na prelome rokov 1930–1931 - ekvitační kurz pre dôstojníkov delostrelectva vo Čtyřech Dvorech
* Počas štúdia na Vysokej škole vojenskej bol v 1935 frekventantom plynového kurzu pri VCHÚ v Olomouci a následne kurs pre leteckých pozorovateľov štábu pri VLU v Prostějově (dňom 1. septembra 1935 bol do funkcie leteckého pozorovateľa štábu skutočne menovný).

=== V odboji ===
Po vzniku [[Slovenská republika (1939 – 1945)|samostatného Slovenska]] se Sacher vrátil späť do Čiech, do Nemcami vytvoreného [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]]. Po likvidácii česko-slovenskej brannej moci nastúpil od [[1. jún|1. júna]] [[1939]] ako úradník u Elektrických podnikov hlavného mesta Prahy. Táto jeho pozícia však bola len krytím jeho odbojovej činnosti.

Od prvých dní okupácie Sacher úzko spolupracoval s pplk.del. [[Josef Balabán|Josefom Balabánom]] a spoločne s ním a kpt.del. [[František Bernas|Františkom Bernasom]] vybudovali v rámci odbojovej organizácie [[Obrana národa]] rámcový pluk Praha-Holešovice. Keď bol pplk. [[Josef Balabán]] poverený dôležitejšími poslaním v Ústredí [[Obrana národa]], stal se velitelem vybudovaného pluku a tuto funkciu vykonával až do opustenia protektorátu. Nakoľko ho v súvislosti s jeho odbojovou činnosťou hľadalo gestapo, rozhodol sa odísť do exilu. Stalo sa tak 15. februára 1940. 

=== V česko-slovenskej zahraničnej armáde ===
Sacher putoval cez [[Slovensko]], [[Maďarsko]] (kde bol zatknutý a väznený), [[Juhoslávia|Juhosláviu]], [[Grécko]], [[Turecko]] a [[Sýria|Sýriu]]. Odtiaľ sa dostal do [[Francúzsko|Francúzska]], kde sa v [[Agde]] formovala česko-slovenská vojenská jednotka.

Dňa [[15. máj|15. mája]] [[1940]] bol Sacher v Agde prezentovaný a následne zaradený ku štábu delostrelectva [[1. česko-slovenská divízia|1. česko-slovenskej divízie]]. Potom, čo Nemecko napadlo západnú Európu vrátane Francúzska sa obranných bojov zúčastnili aj česko-slovenskí vojaci. Po francúzskej kapitulácii bolo asi 5 000 z nich evakuovaných do Británie. Bol medzi nimi aj Vilém Sacher, ktorý na lodi Mohamed el Kebir priplával [[7. júl|7. júla]] [[1940]] do Británie.

Po vzniku 1. česko-slovenskej zmiešanej brigády pôsobil vo funkciách:

* Od [[27. september|27. septembra]] [[1940]] prednosta 2. oddelenia štábu divízie. 
* Od [[17. marec|17. marca]] [[1941]] prednosta 1. oddelenia štábu divízie
* Od [[2. júl|2. júla]] [[1941]] do [[9. september|9. septembra]] [[1943]] pôsobil ako pridelený dôstojník študijnej skupiny ''Ministerstva národnej obrany'' (MNO) v [[Londýn|Londýne]], začlenenej ku [[15. január|15. januáru]] [[1943]] do ŠVBM.

Počas pôsobenia vo Veľkej Británii absolvoval v apríli 1942 zvláštny kurz pre výsadkárov vo Wilmslow a v máji [[1943]] bol na trojtýždňovej stáži u britskej výsadkovej divízie. V lete 1943 rozhodlo MNO o jeho odoslaní k česko-slovenským jednotkám v ZSSR a preto byl dňom [[10. november|10. novembra]] [[1943]] prevelený k náhradnému telesu a vzápätí odcestoval cez Afriku a Áziu do Sovietskeho zväzu. 

Vilém Sacher bol jedným z prvých česko-slovenských dôstojníkov, ktorí boli k česko-slovenským na Východe presunutí z Británie. Bol prvým dôstojníkom generálneho štábu, ktorý bol presunutý k česko-slovenským jednotkám na východe. V [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] najskôr pôsobil v Moskve na ''Veliteľstve česko-slovenských vojenských jednotiek v ZSSR'', no už [[9. január|9. januára]] [[1944]] bol poverený dôležitou úlohou - sformovaním výsadkovej brigády. Jej jadrom sa mali stať slovenskí vojaci [[Rýchla divízia|1. pešej divízie]], ktorí pri Melitopole prešli na stranu [[Červená armáda|Červenej armády.]] Slovenskí dôstojníci, ktorí boli pri jednotke, nemali paradesantný výcvik, preto museli prísť noví dôstojníci.  

Formovanie paradesantnej brigády sa odohrávalo v Jefremove a Sacher mal zásadný podiel na jej .  Dňa 15. apríla 19744 ohlásil zástupcovi veliteľovi moskovského vojenského okruhu splnenie úlohy. Za 94 dní bola sformovaná elitná jednotka.             

A tak keď ho 15. apríla 19744 o 2.00 hod. budil vojak konajúci službu dozorného jednotky s tým, že má neodkladný telefonát z Moskvy. Volal zástupca veliteľa moskovského vojenského okruhu generál Viktor Cyganov, ktorý mal  mohol škpt. Vilém Sacher          

na frontě s ní nasazen nebyl. Počátkem června 1944 byl totiž těžce zraněn při autonehodě, což ho z výsadkového výcviku natrvalo vyřadilo.


Proto byl dnem 16. 8. 1944 přemístěn k 3. čs. samostatné brigádě v SSSR, kde konal službu jako velitel jejího dělostřelec-

tva až do návratu do osvobozené vlasti. Prošel s ní krvavými boji v karpatsko-dukelské

operaci, na Slovensku i při osvobozování Moravy.

=== Po vojne ===
Po oslobodení a krátkej repatriačnej dovolenke nastúpil službu na veliteľstve 2. vojenské oblasti v [[Tábor (Česko)|Tábore]], kde od [[30. jún|30. júna]] do [[3. december|3. decembra]] [[1945]] pôsobil ako náčelník štábu delostrelectva. 

Dne [[4. december|4. decembra]] [[1945]] bol vyslaný do Moskvy k štúdiu na ''Vyššej akadémii generálneho štábu K. J. Vorošilova'', ktorú ukončil v máji 1947. Po návrate do republiky bol pridelený na Ministerstvo národnej obrany – hlavný štáb v Prahe, kde až do konce apríla 1949 pôsobil vo funkcii prednostu 3. oddelenia. 


Ku dňu 30. apríla 1949 bol prevelený k 5. delostreleckej divízii v Kolíne a ku 15. máju 1949 ustanoven jejím zatímním velitelem. Krátce poté se dočkal povýšení na brig.gen. a v roce 1950 do hodnosti div.gen. 

V mezidobí rovněž stál u kolébky armádní tělovýchovy (zakládal Armádní tělovýchovný klub, později přejmenovaný na Duklu).

== Politické perzekúcie a disent ==
Na konci mája 1951 bol Vilém Sacher nečakane ako politicky nespoľahlivý prepustený z činnej vojenskej služby a preložený do zálohy. Súčasne bol nútene vysťahovaný z Prahy do [[Skalice u České Lípy]], kde nastúpil ako pomocný robotník u lisu v podniku Tatra.  

Neskôr vykonával aj ďalšie zamestnania: vypomáhal v miestnom [[Jednotné roľnícke družstvo|JZD]] a následne až do roku 1955 pracoval ako lesní robotník. Neskôr sa mu s manželkou (dcerou brig.gen. Ing. Josefa Vedrala, bývalého veliteľa zemského delostrelectva v Košiciach) podarilo nájsť miesto v oblasti pohostinstva. Najskôr boli zamestnaní v hotele Praha, následne v Corso v [[Jablonec nad Nisou|Jablonci nad Nisou]], poté v Lázních Libverda, v [[Mariánské Lázně|Mariánských Lázňach]], Doksech a [[Špindlerův Mlýn|Špindlerovom Mlýne]]. Nakonec se stal provozním vedoucím vojenské zotavovny (bývalého Štefánikova domu) v Prahe.  

V 60. rokoch sa Sacher začal usilovať o svoju spoločenskú rehabilitáciu, čo sa mu nakoniec v roku 1966 aj podarilo. Bol vyznamenaný [[Rad červenej hviezdy|Radom červenej hviezdy]] a bola mu vrátená hodnosť [[Generálporučík|generálporučíka]]. O rok neskôr se stal riaditeľom hotelu Junior v Prahe a zároveň predsedom klubu Dukla. 

V auguste 1968 jednoznačne odsúdil inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-slovenska co opätovne znamenalo cestu do zatracení.

V roce 1970 byl propuštěn ze zaměstnání, jeho knihy se ocitly na indexu a nové nesměly být vydávány. Zapojil se poté do činnosti v disentu a velice blízký vztah si vy-

tvořil především ke spisovatelům [[Ludvík Vaculík|Ludvíku Vaculíkovi]] a Jiřímu Grušovi, kteří se také

postarali o vydání jeho knih v samizdatové edici Petlice (rukopis knihy Krvavé veli-

konoce se dokonce podařilo dopravit za hranice, kde ji Josef Škvorecký vydal ve svém

nakladatelství Sixty–Eight Publishers). Byl mezi prvními, kdo podepsal Chartu 77.

V souvislosti s tím byl nezákonně degradován na vojína v záloze a zároveň zbaven

všech vyznamenání a čestných odznaků. Změny politických poměrů se bohužel ne-

dožil. Zemřel náhle 14. 8. 1987 ve věku osmdesáti let. 

Dne 15. januára 1990 bol rozkaz o jeho degradácii zrušený, čímž mu byla posmrtně navrácena hodnost generálporučíka.

== Zaujímavosti ==
Vilém Sacher bol autorom a súčasne aj organizátorom odvážne pojatého armádneho vystúpenia na IX. všesokolskom zlete, ktorý sa konal v júni 1948. Jeho súčasťou bol aj skupinový zoskok parašutistov. 

== Hodnostný postup ==

* Od [[1. december|1. decembra]] [[1932]] - nadporučík
* Od [[1. október|1. októbra]] [[1937]] - [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]]
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1941]] - štábny kapitán
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1945]] - podplukovník
* 4. decembra 1945 - máj 1947 (mezitím byl povýšen na plk.)
== Vyznamenania: ==

* 4 × [[Česko-slovenský vojnový kríž 1939]]
* 2 × Česko-slovenská medaila Za chrabrost pred neprítelem,
* Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st.,
* Československá vojenská pamětní medaile se štítkem F–VB–SSSR,
* Československý vojenský řád bílého lva Za vítězství II. st.,
* [[Rad Slovenského národného povstania|Rád Slovenského národného povstania]] I. st.,
* Odznak československého partyzána,
* Orděn velikoj otečestvěnnoj vojny I. st.,
* Za pobědu nad Germanijej,
* Za osvobožděnije Pragi,
* Order Krzyza Grunwaldu III. kl., The 1939–1945 Star, Defence Medal,
* Řád Rudé hvězdy.</text>
      <sha1>fce06dgch2hnimzy3p6jgvbf09vhf9j</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Osud (slovenský seriál)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>743041</id>
    <revision>
      <id>8213489</id>
      <parentid>8210499</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:12:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28631-74</username>
        <id>294831</id>
      </contributor>
      <comment>/* Obsadenie seriálu */</comment>
      <origin>8213489</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13380" sha1="ae6i17yfa9z8dktofejez0w1y42tnoq" xml:space="preserve">{{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20260215}}
{{Infobox Televízny seriál
| sk                = Osud
| en                = 
| logo              = 
| žáner             = [[seriál]]
| námet             = Danica Hričová, Adam Halák, Jan Uhrin
| réžia             = Roman Fábian 
| hudba             = 
| krajina           = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| jazyk             = [[slovenčina]]
| počet sérií       = 1
| počet častí       = 42 ([[#Časti|zoznam častí]])
| výkonný producent = 
| producent         = Danica Hričová
| kamera            = Vlado Straka
| strih             = 
| dĺžka             = cca 45 min.
| rok orig          = [[26. január]] [[2026]]{{--}}súčasnosť
| tv orig           = [[TV JOJ]]
| Webstránka        = 
| scenár            = Danica Hričová, Adam Halák
| slogan            = „Karty sú rozdané.„
}}

'''''Osud''''' je [[Slovensko|slovenský]] rodinný [[seriál]] [[TV JOJ]]. Seriál sa začal vysielať od [[26. január|26. januára]] [[2026]] dvakrát týždenne a to v pondelok a v stredu o 20:40, od [[4. marec|4. marca]] sa seriál kvôli nízkej sledovanosti vysielal už iba v stredu od 20:40. Od [[8. apríl|8. apríla]] bol pre nízku sledovanosť presunutý na Stredu o 21:50 hod.  

Hlavnú postavu stvárňuje [[Jozef Vajda]].

== Dej seriálu ==
Čo znamená byť víťazom, keď porazenými budú tí, ktorých milujeme? V rodine, kde už niet miesta na odpustenie; v dome, kde je pomsta cennejšia, než život; a vo firme, kde tiene dávno zabudnutých hriechov určujú osudy celých generácií sa v boji o peniaze, vplyv a česť stretne rodina Kráľovičovcov. Len jeden z nich môže vyhrať, len jeden môže držať všetky tromfy, len jeden zvládne prekabátiť samotný osud. Bratia Edgar a Richard túží po moci. Ktorý nakonec zvíťazí? Edgar, otec troch dcér, ktorý neodpúšťá chyby? Alebo Richard, vdovec a otec dvoch synov? A akú rolu v tom všetkom bude mať rodinný liehovar a slúžka Diana, ktorá je podobá Lindě, ženě, ktoru ako jediný Edgar kedy ľúbil, naroziel od svojej manželky Miriam?

== Obsadenie seriálu ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;
! herec/herečka
! postava
! povolanie 
&amp; poznámky
! vzťahy
|-
! colspan=&quot;4&quot; |rodina Edgara a Miriam Kráľovičových
|-
|[[Jozef Vajda]]
&lt;small&gt;mladšia verzia:&lt;/small&gt; [[Viktor Vrbiar]]
|Edgar
|podnikateľ, majiteľ liehovaru
|manžel Miriam, otec Izabely, Alžbety, Míny a Valentíny, brat Richarda, strýko Viktora a Benjamína, partner Diany, svokor Tomáša
|-
|[[Henrieta Kecerová]]
|Miriam
|podporuje manžela
|manželka Edgara, mama Izabely, Alžbety a Míny, nevlastná mama Valentiny, švagriná Richarda, teta Viktora a Benjamína
|-
|[[Kristína Turjanová]]
|Izabela 
|umelkyňa
|dcéra Edgara a Miriam, sestra Alžbety a Míny, polorodá sestra Valentiny, neter Richarda, sesternica Viktora a Benjamína, zamilovaná do Vincenta, švagriňa Tomáša
|-
|[[Viktória Petrášová]]
|Alžbeta
|čaká dieťa
|dcéra Edgara a Miriam, sestra Izabely a Míny, polorodá sestra Valentiny, neter Richarda, sesternica Viktora a Benjamína, manželka Tomáša
|-
|[[Veronika Meszárosová|Veronika Meszárošová]]
|Mína
|herečka, alkoholička v remisi
|dcéra Edgara a Miriam, sestra Izabely a Alžbety, polorodá sestra Valentiny, neter Richarda, sesternica Viktora a Benjamína, bývalá partnerka Svetozára, švagriňa Tomáša
|-
! colspan=&quot;4&quot; |rodina Richarda Kráľoviča
|-
|[[Vladimír Černý (herec)|Vladimír Černý]]
|Richard
|žiarli na svojho brata, vdovec
|otec Viktora a Benjamína, vdovec po Sáre '''†''', brat Edgara, švagor Miriam, strýko Izabely, Alžbety, Míny a Valentiny
|-
|[[Noël Czuczor]]
|Viktor
|nie je spokojný so svojím životom
|syn Richarda a Sáry '''†''', brat Benjamína, synovec Edgara a Miriam, bratranec Izabely, Alžbety, Míny a Valentiny
|-
|[[David Uzsák]]
|Benjamín
|má rád zbrane
|syn Richarda a Sáry '''†''', brat Viktora, synovec Edgara a Miriam, bratranec Izabely, Alžbety, Míny a Valentiny
|-
! colspan=&quot;4&quot; |zamestnanci rodiny Kráľovičových
|-
|[[Juraj Ďurdiak]]
|Cyril
|tajomník
|robí pre Edgara a Miriam
|-
|[[Milo Kráľ]]
|Jozef
|majordómus
|robí pre Edgara a Miriam
|-
|[[Jana Kvantiková]]
|Diana
|asisentka,podobá sa na lásku Edgara - Lindu, ktorá tragicky zomrela 
|milenka Edgara, kamarátka Valentiny
|-
|[[Ľudmila Swanová]]
|Hilda
|hlavná slúžka
|robí pre Edgara a Miriam
|-
|[[Róbert Sipos]]
|Adrián
|šofér
|partner Kataríny
|-
|[[Vladimír Roháč]]
|Michal
|ochrankár
|robí pre Edgara a Miriam
|-
|[[Jozef Greguš]]
| Buzo
|ochrankár
|robí pre Edgara a Miriam
|-
|[[Jerguš Horváth]]
|Roman
|záhradník
|je zaľúbený do Míny
|-
! colspan=&quot;4&quot; |zamestnanci liehovaru Kráľovičových
|-
|[[Ladislav Bédi]]
|Kristián
|riaditeľ výroby v liehovaru, chemik, vymyslel Andělskú
|partner Valentíny, bývalý snúbenec Kataríny
|-
|[[Emily Bédi Drobňáková]]
|Valentína
|sekretárka riaditeľa výroby, asistentka 
|partnerka Kristiána, nemanželská dcéra Edgara, nevlastná dcéra Miriam, polorodá sestra Izabely, Alžbety a Míny, neter Richarda, sesternica Viktora a Benjamína
|-
|[[Kristína Madarová]]
|Katarína
|robotníčka, zo žiarlivosti ohrozila byznys zo Švédmi, manipulantka
|partnerka Adriána, bývalá snúbenica Kristiána
|-
|[[Roman Polák (režisér)|Roman Polák]]
|Levi 
|bývalý účtovník, žid
|bývalý rodinný priateľ 
|-
|[[Michal Vidan]]
|Anderson
|Švéd, krorý robí byznys z liehovarom 
|klient Edgara Kráľoviča
|-
! colspan=&quot;4&quot; |ostatné postavy
|-
|[[Juraj Ďuriš]]
|Tomáš
|hypochonder, má vraj rakovinu pankreasu
|manžel Alžbety, zať Edgara a Miriam, švagor Izabely, Míny a Valentiny
|-
|[[Matej Landl ml.]]
|Vincent
|študent umenia 
|milenec Izabely
|-
|[[Zuzana Frenglová]]
|
|
|mama Vincenta
|-
|[[Anton Šulík]]
|
|
|otec Vincenta
|-
|[[Sára Polyaková]]
|Aneta
|služka u Richarda, robila slúžku u rodiny Edgara
|milenka Viktora
|-
|[[Alexander Bárta]]
|Ján
|psychoterapeut, násilník
|bývalý partner Veroniky, milenec Alžbety
|-
|[[Katarína Kolajová]]
| --
|stará sa o dieťa
|mama Diany
|-
|[[Jakub Kuka]]
| Svetozár
|režisér, bohém
|snúbenec Míny
|-
|[[Diana Klamová]]
|Simona
|maskérka
|je zalúbená do Svetozára
|-
|[[Roman Poláčik]]
| Karol
| obchodný zástupca 
|kamarád Viktora a Benjamína
|-
|[[Romana Ondrejkovičová]]
|Veronika
|zdravotná sestra
|bývalá partnerka Jána
|-
|[[Diana Semanová]]
| --
|reportérka TV JOJ
|robila reportáž pre Edgara
|}

== Série ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:50%; text-align:center&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria
! rowspan=&quot;2&quot; | Časti
! colspan=&quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; | Slot
! rowspan=&quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#23A0A0; width:1%;&quot; | 
| '''[[#1. séria|1]]'''
| 42
| [[26. január]] [[2026]]
|  [[2026]]
| - Pondelok a Streda od 20:40 hod. (1-12.epizóda)
- Streda od 20:40 hod. (13-16.epizóda) 
- Streda od 21:50 hod. (od 17.epizódy)
| [[TV JOJ]]
|}

== Časti ==
=== 1. séria ===
{|class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;100%&quot;
|-
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | №
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | #
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Názov
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Réžia
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Scenár
! rowspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! colspan=2 style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Sledovanosť (12 – 54 / 12+)
|- style=&quot;font-size:80%&quot;
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Rating / Share (%) (CS 12-54)
! style=&quot;background: #23A0A0; color: #FFFFFF;&quot; | Počet divákov (CS 12+)
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 1
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 1
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 26. január 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 2
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 28. január 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 3
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 2. február 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 4
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 4. február 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 5
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 9. február 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 6
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 11. február 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 7
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 16. február 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 8
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 18. február 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 9
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 23. február 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 10
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 25. február 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 11
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 11
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 2. marec 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 12
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 12
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 4. marec 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 13
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 13
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 11. marec 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 14
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 14
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 18. marec 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 15
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 15
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 25. marec 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 16
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 16
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 17
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 17
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 18
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 18
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}{{Časť (TV seriál)
|ep = 15
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 19
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}{{Časť (TV seriál)
|ep = 20
|ep2 = 20
|pôvodný názov = Epizóda 20
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}{{Časť (TV seriál)
|ep = 21
|ep2 = 21
|pôvodný názov = Epizóda 21
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 6. máj 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}{{Časť (TV seriál)
|ep = 22
|ep2 = 22
|pôvodný názov = Epizóda 22
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 13. máj 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}{{Časť (TV seriál)
|ep = 23
|ep2 = 23
|pôvodný názov = Epizóda 23
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 27. máj 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 24
|ep2 = 24
|pôvodný názov = Epizóda 24
|réžia = Roman Fábian
|scenár = Danica Hričová, Adam Halák
|pôvodné uvedenie = 3. jún 2026
|stĺpec1 = –
|stĺpec2 = –
}}
|}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd film|id=1794906}}
* [https://mediaboom.sk/trafit-chce-dieru-na-trhu-joj-ukazala-novy-vlajkovy-serial-osud-odstartuje-coskoro Trafiť chce dieru na trhu: Joj ukázala nový vlajkový seriál Osud, odštartuje čoskoro!] na Mediaboom.sk

[[Kategória:Slovenské televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály TV JOJ]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2026]]</text>
      <sha1>ae6i17yfa9z8dktofejez0w1y42tnoq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tyresö FF (ženy)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>743484</id>
    <revision>
      <id>8213398</id>
      <parentid>8189931</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T22:15:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28963-32</username>
        <id>294814</id>
      </contributor>
      <comment>/* 1. divízia (2017—) */</comment>
      <origin>8213398</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27730" sha1="gmnjvzzydci0f2qaxbw37p3qe05jkci" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  =  Tyresö FF (ženy)
| obrázok     =  [[File:Tyreso squad photo 2013.jpg|thumb|250px]]
| logo        = 
| celýnázov   =  Tyresö Fotbollsförening
| prezývka    =  
| založený    = 1971
| rozpustený  = 
| štadión     = [[Trollbäckens BP]]&lt;br /&gt;[[Tyresö]] &lt;br /&gt; [[Švédsko]]
| kapacita    = 2,700
| majiteľ     = 
| predseda    = {{SWE}} Hans Lindberg
| tréner      = Tony Gustavsson
| liga        = [[Division 1(Swedish women's football)|Division 1]]
| sezóna      = 2024
| pozícia     = Mellersta, (9 miesto) zo 14
| vzor_lp1    =_tyresoFF13h
| vzor_t1     =_tyresoFF13h
| vzor_pp1    =_tyresoFF13h
| vzor_tr1    =_tyresoFF13h
| vzor_po1    = _color_3_stripes_yellow
| ľavéplece1  = FFE000
| telo1       = FFE000
| pravéplece1 = FFE000
| trenírky1   = FFE000
| ponožky1    = FFE000
| vzor_lp2    =_goldborder
| vzor_t2     =
| vzor_pp2    =_goldborder
| vzor_tr2    =_tyresoFF13h
| vzor_po2    = _color_3_stripes_yellow
| ľavéplece2  =FF0000
| telo2       =FF0000
| pravéplece2 =FF0000
| trenírky2   =FF0000
| ponožky2    =FF0000
}}

'''Tyresö Fotbollförening''' bol švédsky futbalový klub so sídlom v [[Tyresö]].&lt;ref&gt;[https://ffschweden.wordpress.com/ Tyresö: Bezprostredné dôsledky]&lt;/ref&gt;  Klub je známy najmä svojím ženským tímom, ktorý niekoľko sezón pôsobil v najvyššej švédskej súťaži [[Damallsvenskan]]. Mužský tím odohral dve sezóny v druhej najvyššej lige.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Tyresö Football AB opúšťa švédsky ženský tím |url=http://www.tyresoff.se/web/article.asp?artID=822 |dátum prístupu=2026-01-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140608223124/http://www.tyresoff.se/web/article.asp?artID=822 |dátum archivácie=2014-06-08 }}&lt;/ref&gt;

Klub bol založený v roku 1971 a preslávil sa predovšetkým ženským tímom, ktorý pôsobil v [[Damallsvenskan]] v rokoch 1993 – 1996, v roku 1999 a následne v období 2010 – 2014. V sezóne [[2012 Damallsvenskan|2012]] získal titul majstra Švédska. Medzi najvýznamnejšie hráčky, ktoré za klub nastúpili, patrili držiteľka rekordu v počte reprezentačných štartov [[Kristine Lilly]], spoludržiteľka ocenenia [[Bojovníci storočia podľa FIFA]] [[Michelle Akers]] a šesťnásobná víťazka ankety [[Svetový bojovník roka FIFA]] [[Marta (futbalistka)|Marta]].

Tyresö FF sú pridružené k [[Stockholms Fotbollförbund]].&lt;ref&gt;{{cite web |url= https://svenskfotboll.se/svensk-fotboll/om-svff/distrikten/?flid=26842 |title= Kontaktné informácie a súťaže - Tyresö FF - Svenskfotboll.se |access-date= 14 October 2010 |archive-date= 15 July 2012 |archive-url= https://archive.today/20120715052339/http://svenskfotboll.se/svensk-fotboll/om-svff/distrikten/?flid=26842 |url-status= live }}&lt;/ref&gt;

V rokoch 2011 a 2012 skončil klub vo Švédskom pohári na druhom mieste. V sezóne 2012 získal Tyresö historicky prvý titul v Damallsvenskan. V roku 2014 sa klub prebojoval do finále Ligy majstrov žien UEFA, avšak v tom istom roku sa dostal do vážnych finančných problémov, keď materská spoločnosť Tyresö Fotboll AB 24. júna 2014 vyhlásila bankrot. Tím bol následne odhlásený zo sezóny Ligy majstrov žien UEFA 2014 – 2015 a jeho miesto zaujal [[Linköpings FC]]. Počas sezóny 2014 klub odstúpil aj zo súťaže Damallsvenskan, čím automaticky zostúpil do [[Švédska ženská futbalová divízia 2|Divízie 2]].

V roku 2017 sa ženský tím opäť prihlásil do súťaží a začal pôsobiť v tretej najvyššej lige Division 1, kde sa v nasledujúcich sezónach pohyboval v strede tabuľky.

Klub má aj [[Tyresö FF (muži)|pridružený mužský tím]], ktorý pôsobí v nižších súťažiach.

==História==

===21. storočie===
V roku 2005 mladý tím z Tyresö zostúpil do [[Švédskej ženskej futbalovej divízie 3|Divizie 3]], regionalizovanej štvrtej úrovne švédskeho ženského futbalu. Na jeseň sa [[Hans Löfgren]] pripojil k predstavenstvu klubu ako futbalový manažér a predsedal rýchlemu vzostupu v divíziách. Po dvoch po sebe nasledujúcich postupoch v rokoch 2006 a 2007 nasledoval rok konsolidácie v roku 2008, klub skončil na šiestom mieste v [[Švédskej ženskej futbalovej divízii 1|Divizie 1]]. 

Postup späť do Damallsvenskanu bol v roku 2009. Prilákaním siete sponzorov Löfgren financoval čoraz ambicióznejší nákup nových hráčok každú sezónu. Keď sa Tyresö v roku 2010 vrátil do najvyššej súťaže, jedinou hráčkou, ktorá zostala z tímu pôsobiaceho v tretej lige v roku 2005, bola [[Jennifer Egelryd]].&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/kompisgang-blev-proffs-med-guldvittring/|title=Skupina priateľov sa stala profesionálmi so zlatou medailou|newspaper=Dagens Nyheter|date=15 October 2011|access-date=1 May 2014|language=sv|first=Malin|last=Fransson|archive-date=24 September 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150924161639/http://www.dn.se/sport/fotboll/kompisgang-blev-proffs-med-guldvittring/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Po dvoch štvrtých miestach v sezónach 2010 a 2011 získal Tyresö titul Damallsvenskan v poslednom kole sezóny [[2012 Damallsvenskan|2012]] po víťazstve 1 : 0 nad rivalom [[FC Rosengård|LdB FC Malmö]].&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-vann-sm-guld-efter-dramatik/|title=Tyresö získal zlato zo švédskeho šampionátu po dráme|newspaper=Dagens Nyheter|date=3 November 2012|access-date=29 August 2013|language=sv|first=Johannes|last=Cleris|archive-date=24 September 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150924162154/http://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-vann-sm-guld-efter-dramatik/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Takto sa prvýkrát kvalifikovali do [[Ligy majstrov žien UEFA]]. Löfgren sa koncom roka 2011 stiahol z každodennej činnosti v klube po odsúdení za kupovanie sexu. Vo Švédsku je kupovanie sexu nezákonné, ale nie jeho predaj.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/sverige/damallsvenskan/article14670779.ab|title=Vodca Tyresö odsúdený za nákup sexuálnych služieb|práca=[[Aftonbladet]]|date=13 April 2012|access-date=1 May 2014|language=sv|first=Kristoffer|last=Bergström}}&lt;/ref&gt;

===Insolvencia (2014)===
Klub v roku 2014 čelil vážnym finančným problémom, napriek čomu dosiahol významný športový úspech. Tím sa prebojoval do [[finále Ligy majstrov žien UEFA 2014|finále]] [[Ligy majstrov žien UEFA 2013–14]].&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/sverige/damallsvenskan/article19032845.ab |title=Tyresö čelí bankrotu |work=[[Sportbladet]] |last=Bratell |first=Sara |language=sv |date=10 June 2014 |access-date=11 June 2014 |archive-date=10 June 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140610190922/http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/sverige/damallsvenskan/article19032845.ab |url-status=live }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0214-0e158410227b-e6bd5387803c-1000--press-delivers-as-tyreso-clinch-final-berth/ |title=Archivovaná kópia|access-date=27 April 2014 |archive-date=29 April 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140429023035/http://www.uefa.com/womenschampionsleague/season=2014/matches/round=2000497/match=2014106/postmatch/report/index.html |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

V marci 2014 sa objavili správy, že Tyresö Fotboll AB, materská akciová spoločnosť ženského klubu, mala daňové nedoplatky a bola na pokraji bankrotu. Predseda klubu Hans Lindberg tento deficit pripísal strate sponzorov a nákladom na výstavbu novej tribúny na štadióne Tyresövallen. Klub požiadal miestny úrad o jednorazový grant vo výške 2,7 milióna švédskych korún na pokračovanie činnosti, no žiadosť bola jednomyseľne zamietnutá. &lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.expressen.se/sport/fotboll/damallsvenskan/tyreso-ffs-stjarnlag-riskerar-ga-i-konkurs/|title=Hviezdnemu tímu Tyresö FF hrozí bankrot|date=3 March 2014|work=Expressen|access-date=28 April 2014|language=sv|archive-date=8 May 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140508131527/http://www.expressen.se/sport/fotboll/damallsvenskan/tyreso-ffs-stjarnlag-riskerar-ga-i-konkurs/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Namiesto toho bol vypracovaný plán reštrukturalizácie dlhu, ktorý zahŕňal projekt pomoci navrhnutý v spolupráci s nemenovaným africkým štátom.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-tiger-om-afrika-projektet/|title=Tyresö mlčí o projekte Afrika|date=23 March 2014|work=Dagens Nyheter|access-date=28 April 2014|language=sv|archive-date=28 April 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140428092437/http://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-tiger-om-afrika-projektet/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Koncom marca 2014 okresný súd v [[Nacka]] rozhodol, že Tyresö Fotboll AB môže pokračovať v reštrukturalizačnom pláne. [[Švédsky daňový úrad]] pôvodne plánoval proces zablokovať a prinútiť klub ukončiť činnosť, po získaní podrobnejších informácií o splátkovom kalendári však svoj postoj prehodnotil.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://sverigesradio.se/sida/artikel.aspx?programid=2054&amp;artikel=5815550|title=Tyresö FF bude pokračovať v reštrukturalizácii dlhu|date=20 March 2014|work=[[Sveriges Radio]]|access-date=28 April 2014|first=Richard|last=Farley}}&lt;/ref&gt;

Keďže [[švédska vláda]] garantuje mzdy zamestnancov skrachovaných spoločností až do výšky 176 000 SEK, platy hráčok boli vyplatené. Klub však zostal v stave [[správy (britský futbal)|správy]], čo znamenalo, že prípadné príjmy z Ligy majstrov žien UEFA by boli prednostne použité na uspokojenie pohľadávok vlády a daňového úradu. Zároveň to znamenalo, že sľúbené zmluvné bonusy hráčkam nebudú vyplatené.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.damfotboll.com/nyheter/2014/04/tyreso-spelar-for-skatteverket|title=Tyresö hrá za Švédsky daňový úrad|date=24 April 2014|work=Damfotboll.com|access-date=28 April 2014|first=Thorsten|last=Frennstedt|language=sv}}&lt;/ref&gt;

Postupne sa ukázalo, že nákladne zostavený tím sa rozpadne. V apríli 2014 klub oznámil, že popredné hráčky [[Marta (futbalistka)|Marta]], [[Caroline Seger]] a [[Verónica Boquete]] opustia klub po skončení svojich zmlúv v júni 2014. Okrem nich mali po skončení kampane Tyresö v Lige majstrov žien UEFA odísť aj tri americké hráčky, ktoré sa už zaviazali k návratu do [[Národná ženská futbalová liga|Národnej ženskej futbalovej ligy]] (NWSL).&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/marta-lamnar-tyreso/|title=Marta odchádza z Tyresö|date=8 April 2014|work=Dagens Nyheter|access-date=28 April 2014|first=Lisa|last=Edwinsson|language=sv|archive-date=13 April 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140413234758/http://www.dn.se/sport/fotboll/marta-lamnar-tyreso/|url-status=live}}&lt;/ref&gt; 

[[File:Marta Vieira da Silva 2013.jpg|thumb|right|150px|[[Marta Vieira da Silva|Marta]]]]

Koncom apríla manažér [[Birmingham City L.F.C.|Birmingham City Ladies]] [[David Parker (futbalový manažér)|David Parker]] označil Tyresö FF za ženský „[[galácticos]]“, krátko predtým, ako jeho tím podľahol Tyresö v semifinále Ligy majstrov žien UEFA 0:3.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www1.skysports.com/watch/tv-shows/sportswomen/news/9280703/womens-football-birmingham-ladies-braced-for-biggest-test|title=Ženský futbal: Birmingham Ladies sa pripravuje na najväčšiu skúšku|date=24 April 2014|work=Sky Sports|access-date=28 April 2014}}&lt;/ref&gt;

Začiatkom júna 2014 dosiahol dlh Tyresö Fotboll AB takmer 10 miliónov švédskych korún. Klub požiadal o pokračovanie reštrukturalizácie dlhu, no 10. júna 2014 bola žiadosť zamietnutá. Tím sa následne odhlásil zo sezóny Ligy majstrov žien UEFA 2014–15, pričom jeho miesto zaujal tretí tím [[Linköpings FC]] zo sezóny [[2013 Damallsvenskan]].&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://svenskfotboll.se/cuper-och-serier/arkiv/cuper-serier/2014/06/linkoping-far-europaplats/ |title=Linköping získava miesto v Európe|publisher=Swedish Football Association|language=sv |date=10 June 2014 |access-date=11 June 2014 |archive-date=1 July 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140701025529/http://svenskfotboll.se/cuper-och-serier/arkiv/cuper-serier/2014/06/linkoping-far-europaplats/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

Po odohraní ôsmich zápasov v [[2014 Damallsvenskan]] sa tím 5. júna 2014 pre nedostatok hráčok odhlásil zo súťaže, čo podľa pravidiel znamenalo zostup do štvrtej ligy, [[2. švédska ženská futbalová divízia|2. divízie]]. Všetky dosiahnuté výsledky klubu boli anulované a odstránené z tabuľky.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://svenskfotboll.se/damallsvenskan/arkiv/damallsvenskan/2014/06/tyreso-drar-sig-ur-damallsvenskan/ |title=Tyresö sa sťahuje z Damallsvenskanu |language=sv |publisher=Swedish Football Association |date=5 June 2014 |access-date=11 June 2014 |archive-date=23 March 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160323235352/http://svenskfotboll.se/damallsvenskan/arkiv/damallsvenskan/2014/06/tyreso-drar-sig-ur-damallsvenskan/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

===1. divízia (2017—2019)===
Tyresö FF súťaží v 1. divízii tretej úrovne od roku 2017.

== Úspechy ==
=== Medzinárodné ===
* '''[[Liga majstrov žien UEFA]]:'''
** ''Finalista (1): 2013/14''

=== Domáce ===
* '''[[Damallsvenskan]] (1. úroveň):'''
** ''Šampión (1): 2012''
** ''Druhé miesto (1): 2013''

* '''[[Elitettan|1.Divízia]] (2. úroveň):'''
** ''Šampión (3): 1992, 1998, 2009''

* '''[[Švédsky pohár žien|Švédsky pohár]]:'''
** ''Finalista (2): 2011, 2012''

* '''[[Švédsky superpohár žien|Švédsky superpohár]]:'''
** ''Finalista (1): 2013''

==Prehľád sezón==

{|  class=&quot;wikitable&quot;
|- style=&quot;background:#f0f6fa;&quot;
!'''Sezóna'''
!'''Úroveň'''
!'''Divízia'''
!'''Sekcia'''
!'''Pozícia'''
!'''Pohyby'''
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1993
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''8'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1994
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''6'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1995
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''9'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1996
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''11'''
|| Zostup
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||1997
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Mellersta
|style=&quot;background:#87CEFA;&quot;|
|| 
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||1998
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Mellersta
|| '''1'''
|| Postup
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1999
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''10'''
|| Zostup
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||2000
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Norra
|| '''10'''
|| Zostup
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2001
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''4'''
| style=&quot;background:#7d7;&quot;|
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2002
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''2'''
| style=&quot;background:#7d7;&quot;|
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2003
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''2'''
| style=&quot;background:#7d7;&quot;|
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2004
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''4'''
| style=&quot;background:#7d7;&quot;|
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2005
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''9'''
||Zostup
|- style=&quot;background:#FF7F00;&quot;
||2006
||Úroveň 4
||'''Divízia 3'''
|| Stockholm B
||'''1'''
|| Postup
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2007
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''1'''
||Baráž o postup&amp;nbsp;– Postup
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||2008
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Norrettan
|| '''6'''
|| 
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||2009
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Norrettan
|| '''1'''
|| Postup
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||2010
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''4'''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||[[2012 Damallsvenskan|2011]]
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''4'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||[[2012 Damallsvenskan|2012]]
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''1'''
|| Víťaz
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||[[2013 Damallsvenskan|2013]]
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''2'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||[[2014 Damallsvenskan|2014]]
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||—
|| Odstúpil uprostred sezóny &lt;br /&gt; Zostup podľa predpisov
|- style=&quot;background:#FF7F00;&quot;
||2015
||Úroveň 4
||'''Divízia 2'''
||
||'''5'''
||
|- style=&quot;background:#FF7F00;&quot;
||2016
||Úroveň 4
||'''Divízia 2'''
||
||'''1'''
||
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2017
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''5'''
||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://fogis.se/information/?scr=table&amp;ftid=66959|title=Tabell och resultat – Div 1 Södra Svealand, damer — fogis.se|access-date=17 October 2018|archive-date=17 October 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181017163158/https://fogis.se/information/?scr=table&amp;ftid=66959|url-status=live}}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2018
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''3'''
||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-damer/72126/ |title=Div 1 Södra Svealand, damer |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv}}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2019
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''4'''
||&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-damer/77237/ |title=Div 1 Södra Svealand, dam 2019 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv |archive-date=25 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230425210608/https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-damer/77237/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2020
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''2'''
||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2020/82134/|title=Div 1 Södra Svealand, dam 2020 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv}}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2021
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''4'''
||&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2021/87415/ |title=Div 1 Södra Svealand, dam 2021 |publisher=Swedish Football Association|access-date=25 April 2023 |language=sv |archive-date=7 June 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220607134920/https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2021/87415/ |url-status=dead }}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2022
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''3'''
||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2022/96577/|title=Div 1 Södra Svealand, dam 2022 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv}}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2023
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Mellersta
||
||&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-mellersta-dam-2023/101537/ |title=Div 1 Mellersta, dam 2023 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv |archive-date=20 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230420212855/https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-mellersta-dam-2023/101537/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;
|}
&lt;ref&gt;{{cite web|url= http://www.everysport.com/sport/fotboll/team/tyresoe-ff/9637#competition38968|title= Tyresö FF - Futbal - everysport.com|access-date= 14 October 2010|archive-date= 19 July 2011|archive-url= https://web.archive.org/web/20110719081933/http://www.everysport.com/sport/fotboll/team/tyresoe-ff/9637#competition38968|url-status= live}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;svff-d1&quot;&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |title=Tyresö FF |access-date=25 April 2023 |publisher=Swedish Football Association |language=sv |archive-date=25 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230425210606/https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

==Štadión==
[[File:Tyreso FF fanatics.jpg|thumb|right|Priaznivci Tyresö FF, október 2011]]
Tyresö momentálne hráva svoje domáce zápasy na futbalovom štadióne [[Tyresövallen]] v meste Tyresö vo Švédsku. Štadión má kapacitu 2 700 divákov. Disponuje umelým trávnikom s rozmermi 105 × 65 metrov, ozvučením a svetelnou tabuľou s herným časom.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Tyresövallen|url=http://www.tyreso.se/Se-och-gora/idrottmotion/Tyresovallen/|publisher=Tyresö municipality|access-date=21 September 2013|archive-date=25 September 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130925111802/http://www.tyreso.se/Se-och-gora/idrottmotion/Tyresovallen/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

==Vysielanie==
Zápasy Tyresö FF sa vo Švédsku vysielajú na televíznej stanici TV4 Sport. Stretnutia sú zároveň dostupné aj v živom vysielaní na oficiálnej webovej stránke TV4 Sport.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Damallsvenskan|url=http://www.tv4.se/damallsvenskan|publisher=TV 4 Sport|access-date=21 September 2013|archive-date=26 September 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130926033920/http://www.tv4.se/damallsvenskan|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

==Rekord v Lige majstrov žien UEFA==
''Všetky výsledky (vonku, doma a celkom) uvádzajú Tyresö FF gólový počet na prvom mieste.''
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Sezóna
! Kolo
! Súper
! Vonku
! Doma
! Celkom
|-
| rowspan=&quot;5&quot;| [[Liga majstrov žien UEFA 2013/2014|2013–14]]
| Kolo 32
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminines|Paris Saint-Germain]]
|  style=&quot;background:#ffd; text-align:center;&quot;| 0–0
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt;
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| '''2–1'''
|-
| Osemfinále
| {{flagicon|DEN}} [[Fortuna Hjørring]]
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt;
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 4–0
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| '''6–1'''
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|AUT}} [[SV Neulengbach|Neulengbach]]
|  style=&quot;background:#ffd; text-align:center;&quot;| 0–0
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 8–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt;
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| '''8–1'''
|-
| Semifinále
| {{flagicon|ENG}} [[Birmingham City L.F.C.|Birmingham City]]
|  style=&quot;background:#ffd; text-align:center;&quot;| 0–0 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt;
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 3–0
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| '''3–0'''
|-
| style=&quot;background:#b0a9a9;&quot;| Finále
| style=&quot;background:#b0a9a9;&quot;| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;background:#b0a9a9; text-align:center;&quot;| '''3–4''' ({{flagicon|POR}} [[Lisabon]])
|}
&lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; First leg.

[[File:Caroline Seger Tyreso FF June 2013.jpg|thumb|right|upright|Caroline Seger, Jún 2013]]
[[File:Christen Press Årets Skyttedrottning (51953772).jpeg|thumb|right|150px|[[Christen Press]] so Zlatou kopačkou ako najlepšia strelkyňa v roku 2013]]

==Aktuálny tím==

K 9 Máju 2024. &lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |title=Tyresö FF |language=sv |access-date=25 April 2023 |archive-date=25 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230425210606/https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;tf-roster&quot;&gt;{{cite web |url=https://www.tyresofotboll.se/grupp/?ID=283782 |title=vojská|trans-title=Squad |access-date=25 April 2023 |language=sv}}&lt;/ref&gt;

'''Súčasná zostava:'''
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=09. 05. 2024}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Karolina Sundberg]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Ella Bergström]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Josefine Lindberg]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Alice Bengtzon Schéele]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Clara Schefte]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Filippa Pettersson]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Elsa Bengtsson]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Klara Grahn]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Victoria Isaksson]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Elsa Bromé]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Sophie Andersson]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Fialisa Söderberg]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Meja Frimmel]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Liv Borgman]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Martina Ehnberg]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Leila Baiche]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Jennifer Bakai]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Emilia Irle]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Valentina Wallin]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Elin Bragnum]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Emma Åström]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Ú|meno=[[Nina Garibija]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Sofia Svensson]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}

==Bývalí hráči==
{| style=&quot;width: 90%;&quot; |
| style=&quot;width: 35%; vertical-align: top;&quot; |
* {{SWE}} [[Lisa Dahlkvist]]
* {{SWE}} [[Madelaine Edlund]]
* {{SWE}} [[Johanna Frisk]]
* {{SWE}} [[Pauline Hammarlund]]
* {{SWE}} [[Lisa Klinga]]
* {{SWE}} [[Emma Lundh]]
* {{SWE}} [[Josefine Öqvist]]
* {{SWE}} [[Caroline Seger]]
* {{SWE}} [[Linda Sembrant]]
* {{SWE}} [[Annica Svensson]]
* {{SWE}} [[Sara Thunebro]]
* {{SWE}} [[Jane Törnqvist]]
* {{SWE}} [[Zeikfalvy Éva]]
* {{DEN}} [[Malene Olsen]]
* {{DEN}} [[Line Røddik]]
* {{FIN}} [[Tinja-Riikka Korpela]]
* {{NED}} [[Kirsten van de Ven]]
* {{NOR}} [[Caroline Graham Hansen]]
| style=&quot;width: 35%; vertical-align: top;&quot; |
* {{ESP}} [[Verónica Boquete]]
* {{ESP}} [[Jennifer Hermoso]]
* {{BRA}} [[Fabiana da Silva Simões|Fabiana]]
* {{BRA}} [[Marta Vieira da Silva|Marta]]
* {{BRA}} [[Mayara Bordin|Mayara]]
* {{BRA}} [[Rilany]]
* {{BRA}} [[Thaísa]]
* {{USA}} [[Michelle Akers]]
* {{USA}} [[Whitney Engen]]
* {{USA}} [[Julie Foudy]]
* {{USA}} [[Ashlyn Harris]]
* {{USA}} [[Mary Harvey]]
* {{USA}} [[Meghan Klingenberg]]
* {{USA}} [[Ali Krieger]]
* {{USA}} [[Kristine Lilly]]
* {{USA}} [[Christen Press]]
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.tyresofotboll.se/start/?ID=283779 Oficiálna stránka Tyresö FF]

[[Kategória:Ženské futbalové kluby vo Švédsku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1971]]</text>
      <sha1>gmnjvzzydci0f2qaxbw37p3qe05jkci</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213399</id>
      <parentid>8213398</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T22:16:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28963-32</username>
        <id>294814</id>
      </contributor>
      <origin>8213399</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27734" sha1="mwqjj9q5c8hij5s2c8tkzx013ld2j18" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  =  Tyresö FF (ženy)
| obrázok     =  [[File:Tyreso squad photo 2013.jpg|thumb|250px]]
| logo        = 
| celýnázov   =  Tyresö Fotbollsförening
| prezývka    =  
| založený    = 1971
| rozpustený  = 2014
| štadión     = [[Trollbäckens BP]]&lt;br /&gt;[[Tyresö]] &lt;br /&gt; [[Švédsko]]
| kapacita    = 2,700
| majiteľ     = 
| predseda    = {{SWE}} Hans Lindberg
| tréner      = Tony Gustavsson
| liga        = [[Division 1(Swedish women's football)|Division 1]]
| sezóna      = 2024
| pozícia     = Mellersta, (9 miesto) zo 14
| vzor_lp1    =_tyresoFF13h
| vzor_t1     =_tyresoFF13h
| vzor_pp1    =_tyresoFF13h
| vzor_tr1    =_tyresoFF13h
| vzor_po1    = _color_3_stripes_yellow
| ľavéplece1  = FFE000
| telo1       = FFE000
| pravéplece1 = FFE000
| trenírky1   = FFE000
| ponožky1    = FFE000
| vzor_lp2    =_goldborder
| vzor_t2     =
| vzor_pp2    =_goldborder
| vzor_tr2    =_tyresoFF13h
| vzor_po2    = _color_3_stripes_yellow
| ľavéplece2  =FF0000
| telo2       =FF0000
| pravéplece2 =FF0000
| trenírky2   =FF0000
| ponožky2    =FF0000
}}

'''Tyresö Fotbollförening''' bol švédsky futbalový klub so sídlom v [[Tyresö]].&lt;ref&gt;[https://ffschweden.wordpress.com/ Tyresö: Bezprostredné dôsledky]&lt;/ref&gt;  Klub je známy najmä svojím ženským tímom, ktorý niekoľko sezón pôsobil v najvyššej švédskej súťaži [[Damallsvenskan]]. Mužský tím odohral dve sezóny v druhej najvyššej lige.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Tyresö Football AB opúšťa švédsky ženský tím |url=http://www.tyresoff.se/web/article.asp?artID=822 |dátum prístupu=2026-01-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140608223124/http://www.tyresoff.se/web/article.asp?artID=822 |dátum archivácie=2014-06-08 }}&lt;/ref&gt;

Klub bol založený v roku 1971 a preslávil sa predovšetkým ženským tímom, ktorý pôsobil v [[Damallsvenskan]] v rokoch 1993 – 1996, v roku 1999 a následne v období 2010 – 2014. V sezóne [[2012 Damallsvenskan|2012]] získal titul majstra Švédska. Medzi najvýznamnejšie hráčky, ktoré za klub nastúpili, patrili držiteľka rekordu v počte reprezentačných štartov [[Kristine Lilly]], spoludržiteľka ocenenia [[Bojovníci storočia podľa FIFA]] [[Michelle Akers]] a šesťnásobná víťazka ankety [[Svetový bojovník roka FIFA]] [[Marta (futbalistka)|Marta]].

Tyresö FF sú pridružené k [[Stockholms Fotbollförbund]].&lt;ref&gt;{{cite web |url= https://svenskfotboll.se/svensk-fotboll/om-svff/distrikten/?flid=26842 |title= Kontaktné informácie a súťaže - Tyresö FF - Svenskfotboll.se |access-date= 14 October 2010 |archive-date= 15 July 2012 |archive-url= https://archive.today/20120715052339/http://svenskfotboll.se/svensk-fotboll/om-svff/distrikten/?flid=26842 |url-status= live }}&lt;/ref&gt;

V rokoch 2011 a 2012 skončil klub vo Švédskom pohári na druhom mieste. V sezóne 2012 získal Tyresö historicky prvý titul v Damallsvenskan. V roku 2014 sa klub prebojoval do finále Ligy majstrov žien UEFA, avšak v tom istom roku sa dostal do vážnych finančných problémov, keď materská spoločnosť Tyresö Fotboll AB 24. júna 2014 vyhlásila bankrot. Tím bol následne odhlásený zo sezóny Ligy majstrov žien UEFA 2014 – 2015 a jeho miesto zaujal [[Linköpings FC]]. Počas sezóny 2014 klub odstúpil aj zo súťaže Damallsvenskan, čím automaticky zostúpil do [[Švédska ženská futbalová divízia 2|Divízie 2]].

V roku 2017 sa ženský tím opäť prihlásil do súťaží a začal pôsobiť v tretej najvyššej lige Division 1, kde sa v nasledujúcich sezónach pohyboval v strede tabuľky.

Klub má aj [[Tyresö FF (muži)|pridružený mužský tím]], ktorý pôsobí v nižších súťažiach.

==História==

===21. storočie===
V roku 2005 mladý tím z Tyresö zostúpil do [[Švédskej ženskej futbalovej divízie 3|Divizie 3]], regionalizovanej štvrtej úrovne švédskeho ženského futbalu. Na jeseň sa [[Hans Löfgren]] pripojil k predstavenstvu klubu ako futbalový manažér a predsedal rýchlemu vzostupu v divíziách. Po dvoch po sebe nasledujúcich postupoch v rokoch 2006 a 2007 nasledoval rok konsolidácie v roku 2008, klub skončil na šiestom mieste v [[Švédskej ženskej futbalovej divízii 1|Divizie 1]]. 

Postup späť do Damallsvenskanu bol v roku 2009. Prilákaním siete sponzorov Löfgren financoval čoraz ambicióznejší nákup nových hráčok každú sezónu. Keď sa Tyresö v roku 2010 vrátil do najvyššej súťaže, jedinou hráčkou, ktorá zostala z tímu pôsobiaceho v tretej lige v roku 2005, bola [[Jennifer Egelryd]].&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/kompisgang-blev-proffs-med-guldvittring/|title=Skupina priateľov sa stala profesionálmi so zlatou medailou|newspaper=Dagens Nyheter|date=15 October 2011|access-date=1 May 2014|language=sv|first=Malin|last=Fransson|archive-date=24 September 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150924161639/http://www.dn.se/sport/fotboll/kompisgang-blev-proffs-med-guldvittring/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Po dvoch štvrtých miestach v sezónach 2010 a 2011 získal Tyresö titul Damallsvenskan v poslednom kole sezóny [[2012 Damallsvenskan|2012]] po víťazstve 1 : 0 nad rivalom [[FC Rosengård|LdB FC Malmö]].&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-vann-sm-guld-efter-dramatik/|title=Tyresö získal zlato zo švédskeho šampionátu po dráme|newspaper=Dagens Nyheter|date=3 November 2012|access-date=29 August 2013|language=sv|first=Johannes|last=Cleris|archive-date=24 September 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150924162154/http://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-vann-sm-guld-efter-dramatik/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Takto sa prvýkrát kvalifikovali do [[Ligy majstrov žien UEFA]]. Löfgren sa koncom roka 2011 stiahol z každodennej činnosti v klube po odsúdení za kupovanie sexu. Vo Švédsku je kupovanie sexu nezákonné, ale nie jeho predaj.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/sverige/damallsvenskan/article14670779.ab|title=Vodca Tyresö odsúdený za nákup sexuálnych služieb|práca=[[Aftonbladet]]|date=13 April 2012|access-date=1 May 2014|language=sv|first=Kristoffer|last=Bergström}}&lt;/ref&gt;

===Insolvencia (2014)===
Klub v roku 2014 čelil vážnym finančným problémom, napriek čomu dosiahol významný športový úspech. Tím sa prebojoval do [[finále Ligy majstrov žien UEFA 2014|finále]] [[Ligy majstrov žien UEFA 2013–14]].&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/sverige/damallsvenskan/article19032845.ab |title=Tyresö čelí bankrotu |work=[[Sportbladet]] |last=Bratell |first=Sara |language=sv |date=10 June 2014 |access-date=11 June 2014 |archive-date=10 June 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140610190922/http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/sverige/damallsvenskan/article19032845.ab |url-status=live }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0214-0e158410227b-e6bd5387803c-1000--press-delivers-as-tyreso-clinch-final-berth/ |title=Archivovaná kópia|access-date=27 April 2014 |archive-date=29 April 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140429023035/http://www.uefa.com/womenschampionsleague/season=2014/matches/round=2000497/match=2014106/postmatch/report/index.html |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

V marci 2014 sa objavili správy, že Tyresö Fotboll AB, materská akciová spoločnosť ženského klubu, mala daňové nedoplatky a bola na pokraji bankrotu. Predseda klubu Hans Lindberg tento deficit pripísal strate sponzorov a nákladom na výstavbu novej tribúny na štadióne Tyresövallen. Klub požiadal miestny úrad o jednorazový grant vo výške 2,7 milióna švédskych korún na pokračovanie činnosti, no žiadosť bola jednomyseľne zamietnutá. &lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.expressen.se/sport/fotboll/damallsvenskan/tyreso-ffs-stjarnlag-riskerar-ga-i-konkurs/|title=Hviezdnemu tímu Tyresö FF hrozí bankrot|date=3 March 2014|work=Expressen|access-date=28 April 2014|language=sv|archive-date=8 May 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140508131527/http://www.expressen.se/sport/fotboll/damallsvenskan/tyreso-ffs-stjarnlag-riskerar-ga-i-konkurs/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Namiesto toho bol vypracovaný plán reštrukturalizácie dlhu, ktorý zahŕňal projekt pomoci navrhnutý v spolupráci s nemenovaným africkým štátom.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-tiger-om-afrika-projektet/|title=Tyresö mlčí o projekte Afrika|date=23 March 2014|work=Dagens Nyheter|access-date=28 April 2014|language=sv|archive-date=28 April 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140428092437/http://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-tiger-om-afrika-projektet/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Koncom marca 2014 okresný súd v [[Nacka]] rozhodol, že Tyresö Fotboll AB môže pokračovať v reštrukturalizačnom pláne. [[Švédsky daňový úrad]] pôvodne plánoval proces zablokovať a prinútiť klub ukončiť činnosť, po získaní podrobnejších informácií o splátkovom kalendári však svoj postoj prehodnotil.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://sverigesradio.se/sida/artikel.aspx?programid=2054&amp;artikel=5815550|title=Tyresö FF bude pokračovať v reštrukturalizácii dlhu|date=20 March 2014|work=[[Sveriges Radio]]|access-date=28 April 2014|first=Richard|last=Farley}}&lt;/ref&gt;

Keďže [[švédska vláda]] garantuje mzdy zamestnancov skrachovaných spoločností až do výšky 176 000 SEK, platy hráčok boli vyplatené. Klub však zostal v stave [[správy (britský futbal)|správy]], čo znamenalo, že prípadné príjmy z Ligy majstrov žien UEFA by boli prednostne použité na uspokojenie pohľadávok vlády a daňového úradu. Zároveň to znamenalo, že sľúbené zmluvné bonusy hráčkam nebudú vyplatené.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.damfotboll.com/nyheter/2014/04/tyreso-spelar-for-skatteverket|title=Tyresö hrá za Švédsky daňový úrad|date=24 April 2014|work=Damfotboll.com|access-date=28 April 2014|first=Thorsten|last=Frennstedt|language=sv}}&lt;/ref&gt;

Postupne sa ukázalo, že nákladne zostavený tím sa rozpadne. V apríli 2014 klub oznámil, že popredné hráčky [[Marta (futbalistka)|Marta]], [[Caroline Seger]] a [[Verónica Boquete]] opustia klub po skončení svojich zmlúv v júni 2014. Okrem nich mali po skončení kampane Tyresö v Lige majstrov žien UEFA odísť aj tri americké hráčky, ktoré sa už zaviazali k návratu do [[Národná ženská futbalová liga|Národnej ženskej futbalovej ligy]] (NWSL).&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/marta-lamnar-tyreso/|title=Marta odchádza z Tyresö|date=8 April 2014|work=Dagens Nyheter|access-date=28 April 2014|first=Lisa|last=Edwinsson|language=sv|archive-date=13 April 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140413234758/http://www.dn.se/sport/fotboll/marta-lamnar-tyreso/|url-status=live}}&lt;/ref&gt; 

[[File:Marta Vieira da Silva 2013.jpg|thumb|right|150px|[[Marta Vieira da Silva|Marta]]]]

Koncom apríla manažér [[Birmingham City L.F.C.|Birmingham City Ladies]] [[David Parker (futbalový manažér)|David Parker]] označil Tyresö FF za ženský „[[galácticos]]“, krátko predtým, ako jeho tím podľahol Tyresö v semifinále Ligy majstrov žien UEFA 0:3.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www1.skysports.com/watch/tv-shows/sportswomen/news/9280703/womens-football-birmingham-ladies-braced-for-biggest-test|title=Ženský futbal: Birmingham Ladies sa pripravuje na najväčšiu skúšku|date=24 April 2014|work=Sky Sports|access-date=28 April 2014}}&lt;/ref&gt;

Začiatkom júna 2014 dosiahol dlh Tyresö Fotboll AB takmer 10 miliónov švédskych korún. Klub požiadal o pokračovanie reštrukturalizácie dlhu, no 10. júna 2014 bola žiadosť zamietnutá. Tím sa následne odhlásil zo sezóny Ligy majstrov žien UEFA 2014–15, pričom jeho miesto zaujal tretí tím [[Linköpings FC]] zo sezóny [[2013 Damallsvenskan]].&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://svenskfotboll.se/cuper-och-serier/arkiv/cuper-serier/2014/06/linkoping-far-europaplats/ |title=Linköping získava miesto v Európe|publisher=Swedish Football Association|language=sv |date=10 June 2014 |access-date=11 June 2014 |archive-date=1 July 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140701025529/http://svenskfotboll.se/cuper-och-serier/arkiv/cuper-serier/2014/06/linkoping-far-europaplats/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

Po odohraní ôsmich zápasov v [[2014 Damallsvenskan]] sa tím 5. júna 2014 pre nedostatok hráčok odhlásil zo súťaže, čo podľa pravidiel znamenalo zostup do štvrtej ligy, [[2. švédska ženská futbalová divízia|2. divízie]]. Všetky dosiahnuté výsledky klubu boli anulované a odstránené z tabuľky.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://svenskfotboll.se/damallsvenskan/arkiv/damallsvenskan/2014/06/tyreso-drar-sig-ur-damallsvenskan/ |title=Tyresö sa sťahuje z Damallsvenskanu |language=sv |publisher=Swedish Football Association |date=5 June 2014 |access-date=11 June 2014 |archive-date=23 March 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160323235352/http://svenskfotboll.se/damallsvenskan/arkiv/damallsvenskan/2014/06/tyreso-drar-sig-ur-damallsvenskan/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

===1. divízia (2017—2019)===
Tyresö FF súťaží v 1. divízii tretej úrovne od roku 2017.

== Úspechy ==
=== Medzinárodné ===
* '''[[Liga majstrov žien UEFA]]:'''
** ''Finalista (1): 2013/14''

=== Domáce ===
* '''[[Damallsvenskan]] (1. úroveň):'''
** ''Šampión (1): 2012''
** ''Druhé miesto (1): 2013''

* '''[[Elitettan|1.Divízia]] (2. úroveň):'''
** ''Šampión (3): 1992, 1998, 2009''

* '''[[Švédsky pohár žien|Švédsky pohár]]:'''
** ''Finalista (2): 2011, 2012''

* '''[[Švédsky superpohár žien|Švédsky superpohár]]:'''
** ''Finalista (1): 2013''

==Prehľád sezón==

{|  class=&quot;wikitable&quot;
|- style=&quot;background:#f0f6fa;&quot;
!'''Sezóna'''
!'''Úroveň'''
!'''Divízia'''
!'''Sekcia'''
!'''Pozícia'''
!'''Pohyby'''
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1993
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''8'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1994
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''6'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1995
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''9'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1996
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''11'''
|| Zostup
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||1997
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Mellersta
|style=&quot;background:#87CEFA;&quot;|
|| 
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||1998
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Mellersta
|| '''1'''
|| Postup
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1999
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''10'''
|| Zostup
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||2000
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Norra
|| '''10'''
|| Zostup
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2001
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''4'''
| style=&quot;background:#7d7;&quot;|
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2002
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''2'''
| style=&quot;background:#7d7;&quot;|
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2003
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''2'''
| style=&quot;background:#7d7;&quot;|
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2004
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''4'''
| style=&quot;background:#7d7;&quot;|
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2005
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''9'''
||Zostup
|- style=&quot;background:#FF7F00;&quot;
||2006
||Úroveň 4
||'''Divízia 3'''
|| Stockholm B
||'''1'''
|| Postup
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2007
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''1'''
||Baráž o postup&amp;nbsp;– Postup
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||2008
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Norrettan
|| '''6'''
|| 
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||2009
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Norrettan
|| '''1'''
|| Postup
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||2010
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''4'''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||[[2012 Damallsvenskan|2011]]
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''4'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||[[2012 Damallsvenskan|2012]]
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''1'''
|| Víťaz
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||[[2013 Damallsvenskan|2013]]
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''2'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||[[2014 Damallsvenskan|2014]]
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||—
|| Odstúpil uprostred sezóny &lt;br /&gt; Zostup podľa predpisov
|- style=&quot;background:#FF7F00;&quot;
||2015
||Úroveň 4
||'''Divízia 2'''
||
||'''5'''
||
|- style=&quot;background:#FF7F00;&quot;
||2016
||Úroveň 4
||'''Divízia 2'''
||
||'''1'''
||
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2017
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''5'''
||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://fogis.se/information/?scr=table&amp;ftid=66959|title=Tabell och resultat – Div 1 Södra Svealand, damer — fogis.se|access-date=17 October 2018|archive-date=17 October 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181017163158/https://fogis.se/information/?scr=table&amp;ftid=66959|url-status=live}}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2018
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''3'''
||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-damer/72126/ |title=Div 1 Södra Svealand, damer |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv}}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2019
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''4'''
||&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-damer/77237/ |title=Div 1 Södra Svealand, dam 2019 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv |archive-date=25 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230425210608/https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-damer/77237/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2020
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''2'''
||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2020/82134/|title=Div 1 Södra Svealand, dam 2020 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv}}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2021
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''4'''
||&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2021/87415/ |title=Div 1 Södra Svealand, dam 2021 |publisher=Swedish Football Association|access-date=25 April 2023 |language=sv |archive-date=7 June 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220607134920/https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2021/87415/ |url-status=dead }}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2022
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''3'''
||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2022/96577/|title=Div 1 Södra Svealand, dam 2022 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv}}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2023
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Mellersta
||
||&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-mellersta-dam-2023/101537/ |title=Div 1 Mellersta, dam 2023 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv |archive-date=20 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230420212855/https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-mellersta-dam-2023/101537/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;
|}
&lt;ref&gt;{{cite web|url= http://www.everysport.com/sport/fotboll/team/tyresoe-ff/9637#competition38968|title= Tyresö FF - Futbal - everysport.com|access-date= 14 October 2010|archive-date= 19 July 2011|archive-url= https://web.archive.org/web/20110719081933/http://www.everysport.com/sport/fotboll/team/tyresoe-ff/9637#competition38968|url-status= live}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;svff-d1&quot;&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |title=Tyresö FF |access-date=25 April 2023 |publisher=Swedish Football Association |language=sv |archive-date=25 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230425210606/https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

==Štadión==
[[File:Tyreso FF fanatics.jpg|thumb|right|Priaznivci Tyresö FF, október 2011]]
Tyresö momentálne hráva svoje domáce zápasy na futbalovom štadióne [[Tyresövallen]] v meste Tyresö vo Švédsku. Štadión má kapacitu 2 700 divákov. Disponuje umelým trávnikom s rozmermi 105 × 65 metrov, ozvučením a svetelnou tabuľou s herným časom.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Tyresövallen|url=http://www.tyreso.se/Se-och-gora/idrottmotion/Tyresovallen/|publisher=Tyresö municipality|access-date=21 September 2013|archive-date=25 September 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130925111802/http://www.tyreso.se/Se-och-gora/idrottmotion/Tyresovallen/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

==Vysielanie==
Zápasy Tyresö FF sa vo Švédsku vysielajú na televíznej stanici TV4 Sport. Stretnutia sú zároveň dostupné aj v živom vysielaní na oficiálnej webovej stránke TV4 Sport.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Damallsvenskan|url=http://www.tv4.se/damallsvenskan|publisher=TV 4 Sport|access-date=21 September 2013|archive-date=26 September 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130926033920/http://www.tv4.se/damallsvenskan|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

==Rekord v Lige majstrov žien UEFA==
''Všetky výsledky (vonku, doma a celkom) uvádzajú Tyresö FF gólový počet na prvom mieste.''
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Sezóna
! Kolo
! Súper
! Vonku
! Doma
! Celkom
|-
| rowspan=&quot;5&quot;| [[Liga majstrov žien UEFA 2013/2014|2013–14]]
| Kolo 32
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminines|Paris Saint-Germain]]
|  style=&quot;background:#ffd; text-align:center;&quot;| 0–0
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt;
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| '''2–1'''
|-
| Osemfinále
| {{flagicon|DEN}} [[Fortuna Hjørring]]
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt;
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 4–0
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| '''6–1'''
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|AUT}} [[SV Neulengbach|Neulengbach]]
|  style=&quot;background:#ffd; text-align:center;&quot;| 0–0
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 8–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt;
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| '''8–1'''
|-
| Semifinále
| {{flagicon|ENG}} [[Birmingham City L.F.C.|Birmingham City]]
|  style=&quot;background:#ffd; text-align:center;&quot;| 0–0 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt;
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 3–0
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| '''3–0'''
|-
| style=&quot;background:#b0a9a9;&quot;| Finále
| style=&quot;background:#b0a9a9;&quot;| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;background:#b0a9a9; text-align:center;&quot;| '''3–4''' ({{flagicon|POR}} [[Lisabon]])
|}
&lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; First leg.

[[File:Caroline Seger Tyreso FF June 2013.jpg|thumb|right|upright|Caroline Seger, Jún 2013]]
[[File:Christen Press Årets Skyttedrottning (51953772).jpeg|thumb|right|150px|[[Christen Press]] so Zlatou kopačkou ako najlepšia strelkyňa v roku 2013]]

==Aktuálny tím==

K 9 Máju 2024. &lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |title=Tyresö FF |language=sv |access-date=25 April 2023 |archive-date=25 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230425210606/https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;tf-roster&quot;&gt;{{cite web |url=https://www.tyresofotboll.se/grupp/?ID=283782 |title=vojská|trans-title=Squad |access-date=25 April 2023 |language=sv}}&lt;/ref&gt;

'''Súčasná zostava:'''
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=09. 05. 2024}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Karolina Sundberg]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Ella Bergström]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Josefine Lindberg]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Alice Bengtzon Schéele]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Clara Schefte]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Filippa Pettersson]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Elsa Bengtsson]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Klara Grahn]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Victoria Isaksson]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Elsa Bromé]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Sophie Andersson]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Fialisa Söderberg]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Meja Frimmel]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Liv Borgman]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Martina Ehnberg]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Leila Baiche]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Jennifer Bakai]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Emilia Irle]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Valentina Wallin]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Elin Bragnum]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Emma Åström]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Ú|meno=[[Nina Garibija]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Sofia Svensson]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}

==Bývalí hráči==
{| style=&quot;width: 90%;&quot; |
| style=&quot;width: 35%; vertical-align: top;&quot; |
* {{SWE}} [[Lisa Dahlkvist]]
* {{SWE}} [[Madelaine Edlund]]
* {{SWE}} [[Johanna Frisk]]
* {{SWE}} [[Pauline Hammarlund]]
* {{SWE}} [[Lisa Klinga]]
* {{SWE}} [[Emma Lundh]]
* {{SWE}} [[Josefine Öqvist]]
* {{SWE}} [[Caroline Seger]]
* {{SWE}} [[Linda Sembrant]]
* {{SWE}} [[Annica Svensson]]
* {{SWE}} [[Sara Thunebro]]
* {{SWE}} [[Jane Törnqvist]]
* {{SWE}} [[Zeikfalvy Éva]]
* {{DEN}} [[Malene Olsen]]
* {{DEN}} [[Line Røddik]]
* {{FIN}} [[Tinja-Riikka Korpela]]
* {{NED}} [[Kirsten van de Ven]]
* {{NOR}} [[Caroline Graham Hansen]]
| style=&quot;width: 35%; vertical-align: top;&quot; |
* {{ESP}} [[Verónica Boquete]]
* {{ESP}} [[Jennifer Hermoso]]
* {{BRA}} [[Fabiana da Silva Simões|Fabiana]]
* {{BRA}} [[Marta Vieira da Silva|Marta]]
* {{BRA}} [[Mayara Bordin|Mayara]]
* {{BRA}} [[Rilany]]
* {{BRA}} [[Thaísa]]
* {{USA}} [[Michelle Akers]]
* {{USA}} [[Whitney Engen]]
* {{USA}} [[Julie Foudy]]
* {{USA}} [[Ashlyn Harris]]
* {{USA}} [[Mary Harvey]]
* {{USA}} [[Meghan Klingenberg]]
* {{USA}} [[Ali Krieger]]
* {{USA}} [[Kristine Lilly]]
* {{USA}} [[Christen Press]]
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.tyresofotboll.se/start/?ID=283779 Oficiálna stránka Tyresö FF]

[[Kategória:Ženské futbalové kluby vo Švédsku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1971]]</text>
      <sha1>mwqjj9q5c8hij5s2c8tkzx013ld2j18</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213629</id>
      <parentid>8213399</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:22:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <origin>8213629</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27325" sha1="gjadh99sl27r9a01en8roblg4z2npy4" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  =  Tyresö FF
| obrázok     =  
| logo        = 
| celýnázov   = Tyresö Fotbollsförening
| prezývka    =  
| založený    = 1971
| rozpustený  = 
| štadión     = [[Tyresövallen]]&lt;br /&gt;[[Tyresö]], [[Švédsko]]
| kapacita    = 2 700
| majiteľ     = 
| predseda    = {{SWE}} Hans Lindberg
| tréner      = Tony Gustavsson
| liga        = Division 1 ''(tretia úroveň)''
| sezóna      = 2024
| pozícia     = Mellersta, (9 miesto) zo 14
| vzor_lp1    =_tyresoFF13h
| vzor_t1     =_tyresoFF13h
| vzor_pp1    =_tyresoFF13h
| vzor_tr1    =_tyresoFF13h
| vzor_po1    = _color_3_stripes_yellow
| ľavéplece1  = FFE000
| telo1       = FFE000
| pravéplece1 = FFE000
| trenírky1   = FFE000
| ponožky1    = FFE000
| vzor_lp2    =_goldborder
| vzor_t2     =
| vzor_pp2    =_goldborder
| vzor_tr2    =_tyresoFF13h
| vzor_po2    = _color_3_stripes_yellow
| ľavéplece2  =FF0000
| telo2       =FF0000
| pravéplece2 =FF0000
| trenírky2   =FF0000
| ponožky2    =FF0000
}}

'''Tyresö Fotbollförening''' je švédsky [[futbal]]ový klub so sídlom v [[Tyresö]].&lt;ref&gt;[https://ffschweden.wordpress.com/ Tyresö: Bezprostredné dôsledky]&lt;/ref&gt;  Klub je známy najmä svojím ženským tímom, ktorý niekoľko sezón pôsobil v najvyššej švédskej súťaži [[Damallsvenskan]]. Mužský tím odohral dve sezóny v druhej najvyššej lige.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Tyresö Football AB opúšťa švédsky ženský tím |url=http://www.tyresoff.se/web/article.asp?artID=822 |dátum prístupu=2026-01-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140608223124/http://www.tyresoff.se/web/article.asp?artID=822 |dátum archivácie=2014-06-08 }}&lt;/ref&gt;

Klub bol založený v roku 1971 a preslávil sa predovšetkým ženským tímom, ktorý pôsobil v [[Damallsvenskan]] v rokoch 1993 – 1996, v roku 1999 a následne v období 2010 – 2014. V sezóne [[Damallsvenskan 2012|2012]] získal titul majstra Švédska. Medzi najvýznamnejšie hráčky, ktoré za klub nastúpili, patrili držiteľka rekordu v počte reprezentačných štartov [[Kristine Lilly]], spoludržiteľka ocenenia [[FIFA Female Player of the Century|FIFA pre hráčku storočia]] [[Michelle Akers]] a šesťnásobná víťazka ankety [[futbalista roka FIFA]] [[Marta (futbalistka)|Marta]].

Tyresö FF sú pridružené k [[Stockholms Fotbollförbund]].&lt;ref&gt;{{cite web |url= https://svenskfotboll.se/svensk-fotboll/om-svff/distrikten/?flid=26842 |title= Kontaktné informácie a súťaže - Tyresö FF - Svenskfotboll.se |access-date= 14 October 2010 |archive-date= 15 July 2012 |archive-url= https://archive.today/20120715052339/http://svenskfotboll.se/svensk-fotboll/om-svff/distrikten/?flid=26842 |url-status= live }}&lt;/ref&gt;

V rokoch 2011 a 2012 skončil klub vo Švédskom pohári na druhom mieste. V sezóne 2012 získal Tyresö historicky prvý titul v Damallsvenskan. V roku 2014 sa klub prebojoval do finále Ligy majstrov žien UEFA, avšak v tom istom roku sa dostal do vážnych finančných problémov, keď materská spoločnosť Tyresö Fotboll AB 24. júna 2014 vyhlásila bankrot. Tím bol následne odhlásený zo sezóny Ligy majstrov žien UEFA 2014 – 2015 a jeho miesto zaujal [[Linköpings FC]]. Počas sezóny 2014 klub odstúpil aj zo súťaže Damallsvenskan, čím automaticky zostúpil do Divízie 2.

V roku 2017 sa ženský tím opäť prihlásil do súťaží a začal pôsobiť v tretej najvyššej lige Division 1, kde sa v nasledujúcich sezónach pohyboval v strede tabuľky.

Klub má aj [[Tyresö FF (muži)|pridružený mužský tím]], ktorý pôsobí v nižších súťažiach.

==História==
[[Súbor:Tyreso squad photo 2013.jpg|náhľad|Tyresö FF, október 2013]]
===21. storočie===
V roku 2005 mladý tím z Tyresö zostúpil do Divizie 3, regionalizovanej štvrtej úrovne švédskeho ženského futbalu. Na jeseň sa Hans Löfgren pripojil k predstavenstvu klubu ako futbalový manažér a predsedal rýchlemu vzostupu v divíziách. Po dvoch po sebe nasledujúcich postupoch v rokoch 2006 a 2007 nasledoval rok konsolidácie v roku 2008, klub skončil na šiestom mieste v Divizie 1.

Postup späť do Damallsvenskanu bol v roku 2009. Prilákaním siete sponzorov Löfgren financoval čoraz ambicióznejší nákup nových hráčok každú sezónu. Keď sa Tyresö v roku 2010 vrátil do najvyššej súťaže, jedinou hráčkou, ktorá zostala z tímu pôsobiaceho v tretej lige v roku 2005, bola [[Jennifer Egelryd]].&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/kompisgang-blev-proffs-med-guldvittring/|title=Skupina priateľov sa stala profesionálmi so zlatou medailou|newspaper=Dagens Nyheter|date=15 October 2011|access-date=1 May 2014|language=sv|first=Malin|last=Fransson|archive-date=24 September 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150924161639/http://www.dn.se/sport/fotboll/kompisgang-blev-proffs-med-guldvittring/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Po dvoch štvrtých miestach v sezónach 2010 a 2011 získal Tyresö titul Damallsvenskan v poslednom kole [[Damallsvenskan 2012|sezóny 2012]] po víťazstve 1:0 nad rivalom [[FC Rosengård|LdB FC Malmö]].&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-vann-sm-guld-efter-dramatik/|title=Tyresö získal zlato zo švédskeho šampionátu po dráme|newspaper=Dagens Nyheter|date=3 November 2012|access-date=29 August 2013|language=sv|first=Johannes|last=Cleris|archive-date=24 September 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150924162154/http://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-vann-sm-guld-efter-dramatik/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Takto sa prvýkrát kvalifikovali do [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majstrov žien UEFA]]. Löfgren sa koncom roka 2011 stiahol z každodennej činnosti v klube po odsúdení za kupovanie sexu. Vo Švédsku je kupovanie sexu nezákonné, ale nie jeho predaj.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/sverige/damallsvenskan/article14670779.ab|title=Vodca Tyresö odsúdený za nákup sexuálnych služieb|práca=[[Aftonbladet]]|date=13 April 2012|access-date=1 May 2014|language=sv|first=Kristoffer|last=Bergström}}&lt;/ref&gt;

===Insolvencia (2014)===
Klub v roku 2014 čelil vážnym finančným problémom, napriek čomu dosiahol významný športový úspech. Tím sa prebojoval do finále [[Liga majstrov žien UEFA 2013/2014|Ligy majstrov žien UEFA 2013/14]].&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/sverige/damallsvenskan/article19032845.ab |title=Tyresö čelí bankrotu |work=[[Sportbladet]] |last=Bratell |first=Sara |language=sv |date=10 June 2014 |access-date=11 June 2014 |archive-date=10 June 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140610190922/http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/sverige/damallsvenskan/article19032845.ab |url-status=live }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0214-0e158410227b-e6bd5387803c-1000--press-delivers-as-tyreso-clinch-final-berth/ |title=Archivovaná kópia|access-date=27 April 2014 |archive-date=29 April 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140429023035/http://www.uefa.com/womenschampionsleague/season=2014/matches/round=2000497/match=2014106/postmatch/report/index.html |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

V marci 2014 sa objavili správy, že Tyresö Fotboll AB, materská akciová spoločnosť ženského klubu, mala daňové nedoplatky a bola na pokraji bankrotu. Predseda klubu Hans Lindberg tento deficit pripísal strate sponzorov a nákladom na výstavbu novej tribúny na štadióne Tyresövallen. Klub požiadal miestny úrad o jednorazový grant vo výške 2,7 milióna švédskych korún na pokračovanie činnosti, no žiadosť bola jednomyseľne zamietnutá.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.expressen.se/sport/fotboll/damallsvenskan/tyreso-ffs-stjarnlag-riskerar-ga-i-konkurs/|title=Hviezdnemu tímu Tyresö FF hrozí bankrot|date=3 March 2014|work=Expressen|access-date=28 April 2014|language=sv|archive-date=8 May 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140508131527/http://www.expressen.se/sport/fotboll/damallsvenskan/tyreso-ffs-stjarnlag-riskerar-ga-i-konkurs/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Namiesto toho bol vypracovaný plán reštrukturalizácie dlhu, ktorý zahŕňal projekt pomoci navrhnutý v spolupráci s nemenovaným africkým štátom.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-tiger-om-afrika-projektet/|title=Tyresö mlčí o projekte Afrika|date=23 March 2014|work=Dagens Nyheter|access-date=28 April 2014|language=sv|archive-date=28 April 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140428092437/http://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-tiger-om-afrika-projektet/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Koncom marca 2014 okresný súd v [[Nacka]] rozhodol, že Tyresö Fotboll AB môže pokračovať v reštrukturalizačnom pláne. Švédsky daňový úrad pôvodne plánoval proces zablokovať a prinútiť klub ukončiť činnosť, po získaní podrobnejších informácií o splátkovom kalendári však svoj postoj prehodnotil.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://sverigesradio.se/sida/artikel.aspx?programid=2054&amp;artikel=5815550|title=Tyresö FF bude pokračovať v reštrukturalizácii dlhu|date=20 March 2014|work=[[Sveriges Radio]]|access-date=28 April 2014|first=Richard|last=Farley}}&lt;/ref&gt;

Keďže [[švédska vláda]] garantuje mzdy zamestnancov skrachovaných spoločností až do výšky 176 000 SEK, platy hráčok boli vyplatené. Klub však zostal v stave správy, čo znamenalo, že prípadné príjmy z Ligy majstrov žien UEFA by boli prednostne použité na uspokojenie pohľadávok vlády a daňového úradu. Zároveň to znamenalo, že sľúbené zmluvné bonusy hráčkam nebudú vyplatené.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.damfotboll.com/nyheter/2014/04/tyreso-spelar-for-skatteverket|title=Tyresö hrá za Švédsky daňový úrad|date=24 April 2014|work=Damfotboll.com|access-date=28 April 2014|first=Thorsten|last=Frennstedt|language=sv}}&lt;/ref&gt;

Postupne sa ukázalo, že nákladne zostavený tím sa rozpadne. V apríli 2014 klub oznámil, že popredné hráčky [[Marta (futbalistka)|Marta]], [[Caroline Seger]] a [[Verónica Boquete]] opustia klub po skončení svojich zmlúv v júni 2014. Okrem nich mali po skončení kampane Tyresö v Lige majstrov žien UEFA odísť aj tri americké hráčky, ktoré sa už zaviazali k návratu do [[National Women’s Soccer League|Národnej ženskej futbalovej ligy]] (NWSL).&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/marta-lamnar-tyreso/|title=Marta odchádza z Tyresö|date=8 April 2014|work=Dagens Nyheter|access-date=28 April 2014|first=Lisa|last=Edwinsson|language=sv|archive-date=13 April 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140413234758/http://www.dn.se/sport/fotboll/marta-lamnar-tyreso/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Marta Vieira da Silva 2013.jpg|náhľad|upright|[[Marta Vieira da Silva|Marta]]]]

Koncom apríla tráner [[Birmingham City W.F.C.|Birmingham City Ladies]] [[David Parker (futbalový tráner)|David Parker]] označil Tyresö FF za ženský „[[galácticos]]“, krátko predtým, ako jeho tím podľahol Tyresö v semifinále Ligy majstrov žien UEFA 0:3.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www1.skysports.com/watch/tv-shows/sportswomen/news/9280703/womens-football-birmingham-ladies-braced-for-biggest-test|title=Ženský futbal: Birmingham Ladies sa pripravuje na najväčšiu skúšku|date=24 April 2014|work=Sky Sports|access-date=28 April 2014}}&lt;/ref&gt;

Začiatkom júna 2014 dosiahol dlh Tyresö Fotboll AB takmer 10 miliónov švédskych korún. Klub požiadal o pokračovanie reštrukturalizácie dlhu, no 10. júna 2014 bola žiadosť zamietnutá. Tím sa následne odhlásil zo sezóny Ligy majstrov žien UEFA 2014/15, pričom jeho miesto zaujal tretí tím [[Linköpings FC]] zo sezóny [[Damallsvenskan 2013]].&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://svenskfotboll.se/cuper-och-serier/arkiv/cuper-serier/2014/06/linkoping-far-europaplats/ |title=Linköping získava miesto v Európe|publisher=Swedish Football Association|language=sv |date=10 June 2014 |access-date=11 June 2014 |archive-date=1 July 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140701025529/http://svenskfotboll.se/cuper-och-serier/arkiv/cuper-serier/2014/06/linkoping-far-europaplats/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

Po odohraní ôsmich zápasov v [[Damallsvenskan 2014]] sa tím 5. júna 2014 pre nedostatok hráčok odhlásil zo súťaže, čo podľa pravidiel znamenalo zostup do štvrtej ligy, 2. divízie. Všetky dosiahnuté výsledky klubu boli anulované a odstránené z tabuľky.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://svenskfotboll.se/damallsvenskan/arkiv/damallsvenskan/2014/06/tyreso-drar-sig-ur-damallsvenskan/ |title=Tyresö sa sťahuje z Damallsvenskanu |language=sv |publisher=Swedish Football Association |date=5 June 2014 |access-date=11 June 2014 |archive-date=23 March 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160323235352/http://svenskfotboll.se/damallsvenskan/arkiv/damallsvenskan/2014/06/tyreso-drar-sig-ur-damallsvenskan/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

===1. divízia (2017 – 2019)===
Tyresö FF súťaží v 1. divízii tretej úrovne od roku 2017.

== Úspechy ==
=== Medzinárodné ===
* '''[[Liga majstrov žien UEFA]]:'''
** ''Finalista (1): 2013/14''

=== Domáce ===
* '''[[Damallsvenskan]] (1. úroveň):'''
** ''Váťaz (1): 2012''
** ''Druhé miesto (1): 2013''

* '''[[Švédsky pohár vo futbale žien|Švédsky pohár]]:'''
** ''Finalista (2): 2011, 2012''

* '''[[Švédsky superpohár vo futbale žien|Švédsky superpohár]]:'''
** ''Finalista (1): 2013''

==Prehľad sezón==

{|  class=&quot;wikitable&quot;
|- style=&quot;background:#f0f6fa;&quot;
!Sezóna
!Úroveň
!Divízia
!Sekcia
!Pozícia
!Pohyby
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1993
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''8'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1994
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''6'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1995
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''9'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1996
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''11'''
|| Zostup
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||1997
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Mellersta
|style=&quot;background:#87CEFA;&quot;|
|| 
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||1998
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Mellersta
|| '''1'''
|| Postup
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1999
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''10'''
|| Zostup
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||2000
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Norra
|| '''10'''
|| Zostup
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2001
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''4'''
| style=&quot;background:#7d7;&quot;|
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2002
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''2'''
| style=&quot;background:#7d7;&quot;|
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2003
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''2'''
| style=&quot;background:#7d7;&quot;|
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2004
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''4'''
| style=&quot;background:#7d7;&quot;|
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2005
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''9'''
||Zostup
|- style=&quot;background:#FF7F00;&quot;
||2006
||Úroveň 4
||'''Divízia 3'''
|| Stockholm B
||'''1'''
|| Postup
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2007
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''1'''
||Baráž o postup&amp;nbsp;– Postup
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||2008
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Norrettan
|| '''6'''
|| 
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||2009
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Norrettan
|| '''1'''
|| Postup
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||2010
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''4'''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||[[2012 Damallsvenskan|2011]]
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''4'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||[[2012 Damallsvenskan|2012]]
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''1'''
|| Víťaz
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||[[2013 Damallsvenskan|2013]]
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''2'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||[[2014 Damallsvenskan|2014]]
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||—
|| Odstúpil uprostred sezóny &lt;br /&gt; Zostup podľa predpisov
|- style=&quot;background:#FF7F00;&quot;
||2015
||Úroveň 4
||'''Divízia 2'''
||
||'''5'''
||
|- style=&quot;background:#FF7F00;&quot;
||2016
||Úroveň 4
||'''Divízia 2'''
||
||'''1'''
||
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2017
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''5'''
||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://fogis.se/information/?scr=table&amp;ftid=66959|title=Tabell och resultat – Div 1 Södra Svealand, damer — fogis.se|access-date=17 October 2018|archive-date=17 October 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181017163158/https://fogis.se/information/?scr=table&amp;ftid=66959|url-status=live}}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2018
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''3'''
||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-damer/72126/ |title=Div 1 Södra Svealand, damer |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv}}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2019
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''4'''
||&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-damer/77237/ |title=Div 1 Södra Svealand, dam 2019 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv |archive-date=25 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230425210608/https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-damer/77237/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2020
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''2'''
||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2020/82134/|title=Div 1 Södra Svealand, dam 2020 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv}}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2021
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''4'''
||&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2021/87415/ |title=Div 1 Södra Svealand, dam 2021 |publisher=Swedish Football Association|access-date=25 April 2023 |language=sv |archive-date=7 June 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220607134920/https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2021/87415/ |url-status=dead }}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2022
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''3'''
||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2022/96577/|title=Div 1 Södra Svealand, dam 2022 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv}}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2023
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Mellersta
||
||&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-mellersta-dam-2023/101537/ |title=Div 1 Mellersta, dam 2023 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv |archive-date=20 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230420212855/https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-mellersta-dam-2023/101537/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;
|}
&lt;ref&gt;{{cite web|url= http://www.everysport.com/sport/fotboll/team/tyresoe-ff/9637#competition38968|title= Tyresö FF - Futbal - everysport.com|access-date= 14 October 2010|archive-date= 19 July 2011|archive-url= https://web.archive.org/web/20110719081933/http://www.everysport.com/sport/fotboll/team/tyresoe-ff/9637#competition38968|url-status= live}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;svff-d1&quot;&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |title=Tyresö FF |access-date=25 April 2023 |publisher=Swedish Football Association |language=sv |archive-date=25 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230425210606/https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

==Štadión==
[[Súbor:Tyreso FF fanatics.jpg|náhľad|Priaznivci Tyresö FF, október 2011]]
Tyresö momentálne hráva svoje domáce zápasy na futbalovom štadióne [[Tyresövallen]] v meste Tyresö vo Švédsku. Štadión má kapacitu 2 700 divákov. Disponuje umelým trávnikom s rozmermi 105 × 65 metrov, ozvučením a svetelnou tabuľou s herným časom.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Tyresövallen|url=http://www.tyreso.se/Se-och-gora/idrottmotion/Tyresovallen/|publisher=Tyresö municipality|access-date=21 September 2013|archive-date=25 September 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130925111802/http://www.tyreso.se/Se-och-gora/idrottmotion/Tyresovallen/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

==Vysielanie==
Zápasy Tyresö FF sa vo Švédsku vysielajú na televíznej stanici TV4 Sport. Stretnutia sú zároveň dostupné aj v živom vysielaní na oficiálnej webovej stránke TV4 Sport.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Damallsvenskan|url=http://www.tv4.se/damallsvenskan|publisher=TV 4 Sport|access-date=21 September 2013|archive-date=26 September 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130926033920/http://www.tv4.se/damallsvenskan|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

==Zápasy v Lige majstrov žien UEFA==
''Všetky výsledky (vonku, doma a celkom) uvádzajú gólový počet Tyresö FF na prvom mieste.''
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Sezóna
! Kolo
! Súper
! Vonku
! Doma
! Celkom
|-
| rowspan=&quot;5&quot;| [[Liga majstrov žien UEFA 2013/2014|2013/14]]
| 16-finále
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminines|Paris Saint-Germain]]
|  style=&quot;background:#ffd; text-align:center;&quot;| 0–0
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt;
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| '''2–1'''
|-
| Osemfinále
| {{flagicon|DEN}} [[Fortuna Hjørring]]
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt;
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 4–0
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| '''6–1'''
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|AUT}} [[SV Neulengbach|Neulengbach]]
|  style=&quot;background:#ffd; text-align:center;&quot;| 0–0
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 8–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt;
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| '''8–1'''
|-
| Semifinále
| {{flagicon|ENG}} [[Birmingham City L.F.C.|Birmingham City]]
|  style=&quot;background:#ffd; text-align:center;&quot;| 0–0 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt;
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 3–0
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| '''3–0'''
|-
| style=&quot;background:#b0a9a9;&quot;| Finále
| style=&quot;background:#b0a9a9;&quot;| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;background:#b0a9a9; text-align:center;&quot;| '''3–4''' ({{flagicon|POR}} [[Lisabon]])
|}
&lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; prvý zápas.

==Aktuálny tím==
[[Súbor:Caroline Seger Tyreso FF June 2013.jpg|náhľad|upright|Caroline Segerová (jún 2013)]]
K 9. máju 2024.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |title=Tyresö FF |language=sv |access-date=25 April 2023 |archive-date=25 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230425210606/https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;tf-roster&quot;&gt;{{cite web |url=https://www.tyresofotboll.se/grupp/?ID=283782 |title=vojská|trans-title=Squad |access-date=25 April 2023 |language=sv}}&lt;/ref&gt;

;Súčasná zostava:
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=09. 05. 2024}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Karolina Sundberg]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Ella Bergström]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Josefine Lindberg]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Alice Bengtzon Schéele]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Clara Schefte]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Filippa Pettersson]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Elsa Bengtsson]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Klara Grahn]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Victoria Isaksson]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Elsa Bromé]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Sophie Andersson]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Fialisa Söderberg]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Meja Frimmel]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Liv Borgman]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Martina Ehnberg]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Leila Baiche]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Jennifer Bakai]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Emilia Irle]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Valentina Wallin]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Elin Bragnum]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Emma Åström]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Ú|meno=[[Nina Garibija]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Sofia Svensson]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}

==Bývalí hráči==
[[Súbor:Christen Press Årets Skyttedrottning (51953772).jpeg|náhľad|upright|[[Christen Pressová]] so Zlatou kopačkou ako najlepšia strelkyňa v roku 2013]]
{{stĺpce|2|
* {{SWE}} [[Lisa Dahlkvist]]
* {{SWE}} [[Madelaine Edlund]]
* {{SWE}} [[Johanna Frisk]]
* {{SWE}} [[Pauline Hammarlund]]
* {{SWE}} [[Lisa Klinga]]
* {{SWE}} [[Emma Lundh]]
* {{SWE}} [[Josefine Öqvist]]
* {{SWE}} [[Caroline Seger]]
* {{SWE}} [[Linda Sembrant]]
* {{SWE}} [[Annica Svensson]]
* {{SWE}} [[Sara Thunebro]]
* {{SWE}} [[Jane Törnqvist]]
* {{SWE}} [[Zeikfalvy Éva]]
* {{DEN}} [[Malene Olsen]]
* {{DEN}} [[Line Røddik]]
* {{FIN}} [[Tinja-Riikka Korpela]]
* {{NED}} [[Kirsten van de Ven]]
* {{NOR}} [[Caroline Graham Hansen]]
* {{ESP}} [[Verónica Boquete]]
* {{ESP}} [[Jennifer Hermoso]]
* {{BRA}} [[Fabiana da Silva Simões|Fabiana]]
* {{BRA}} [[Marta Vieira da Silva|Marta]]
* {{BRA}} [[Mayara Bordin|Mayara]]
* {{BRA}} [[Rilany]]
* {{BRA}} [[Thaísa]]
* {{USA}} [[Michelle Akers]]
* {{USA}} [[Whitney Engen]]
* {{USA}} [[Julie Foudy]]
* {{USA}} [[Ashlyn Harris]]
* {{USA}} [[Mary Harvey]]
* {{USA}} [[Meghan Klingenberg]]
* {{USA}} [[Ali Krieger]]
* {{USA}} [[Kristine Lilly]]
* {{USA}} [[Christen Press]]
}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.tyresofotboll.se/start/?ID=283779 Oficiálna stránka Tyresö FF]

[[Kategória:Ženské futbalové kluby vo Švédsku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1971]]</text>
      <sha1>gjadh99sl27r9a01en8roblg4z2npy4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rebeka Cully</title>
    <ns>0</ns>
    <id>743911</id>
    <revision>
      <id>8213438</id>
      <parentid>8163627</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T02:03:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213438</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9457" sha1="qnuhu2c4b2w8vfdl7jsajucht9u2663" xml:space="preserve">{{olympijská účasť}}
{{Infobox športovec
 | meno             = Rebeka Cully
 | popis osoby      = slovenská skialpinistka, triatlonistka, cyklistka a fyzioterapeutka
 | obrázok          = 
 | veľkosť obrázka  = 
 | popis obrázka    = 
 | celé meno        = 
 | rodné meno       = 
 | prezývka         = 
 | dátum narodenia  = {{dnv|1995|09|07}}
 | miesto narodenia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Slovensko]]
 | dátum úmrtia     = 
 | miesto úmrtia    = 
 | občianstvo       = 
 | národnosť        = 
 | vzdelanie        = 
 | alma mater       = 
 | roky pôsobenia   = 
 | výška            = 
 | váha             = 
 | partner          = 
 | manžel           = [[Ján Andrej Cully]]
 | deti             = Matteo (* 2022)
 | krajina          = 
 | šport            = [[skialpinizmus]], [[triatlon]], [[cyklistika]]
 | disciplína       = 
 | váhová kategória = 
 | liga             = 
 | klub             = Aone Nutrition&lt;br&gt;VŠC Dukla Banská Bystrica
 | tím              = 
 | tréner           = [[Ján Andrej Cully]]
 | trénuje          = 
 | webstránka       = 
 | medailašablóny   = 
}}

'''Rebeka Cully''' (rod. Rizmanová;&lt;ref name=&quot;orienteering&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pretekár: Rebeka Cully | url = https://is.orienteering.sk/runners/11987 | vydavateľ = Slovenský zväz orientačných športov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; * [[7. september]] [[1995]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]])&lt;ref name=&quot;olympic&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = SOŠV | odkaz na autora =  | titul = Rebeka Cully | url = https://www.olympic.sk/sportovec/rebeka-cully | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; je [[Slovensko|slovenská]] [[Skialpinizmus|skialpinistka]], [[triatlon]]istka&lt;ref name=&quot;olympic&quot;/&gt;, [[cyklistika|cyklistka]]&lt;ref name=&quot;mtbiker-dieta&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rebeka Cully | url = https://www.procyclingstats.com/rider/rebeka-cully | vydavateľ = procyclingstats.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; a profesionálna [[fyzioterapeut]]ka.&lt;ref name=&quot;mtbiker-dieta&quot;/&gt;

== Životopis ==
Od troch do sedemnástich rokov sa venovala plávaniu. Kvôli chýbajúcim tréningom v lete ju otec brával na triatlonové preteky.&lt;ref name=&quot;mtbiker-dieta&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozhovor: Rebeka Cully – keď dieťa nie je prekážkou | url = https://www.mtbiker.sk/clanky/128144/rozhovor-rebeka-cully-ked-dieta-nie-je-prekazkou.html | vydavateľ = mtbiker.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Podľa vlastných slov ''„Full-time športovkyňou by som sa ale nenazvala, pretože trénujem naozaj málinko. Mám však to šťastie, že aj z malého množstva tréningu viem vyčarovať pekné výsledky.“''&lt;ref name=&quot;mtbiker-dieta&quot;/&gt;

Je absolventkou [[fyzioterapia|fyzioterapie]] v Holandsku, má odbornú prax v diagnostickom centre so zameraním na spiroergometriu a 3D analýzu behu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Naša ďalšia posila v tíme je Rebeka Cully | url = https://www.instagram.com/p/C-f7GGdKGyj/ | vydavateľ = Instagram : Varga triathlon academy : VARGA_TRI | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rebeka Cully | url = https://vta.sk/rebeka-cully/ | vydavateľ = Varga triathlon academy : VARGA_TRI | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-08-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Športová kariéra ===
V lete sa venuje [[triatlon]]u a v zime [[skialpinizmus|skialpinizmu]].&lt;ref name=&quot;mtbiker-dieta&quot;/&gt; Od roku 2001 sa skialpinizmu venuje súťažne.&lt;ref name=&quot;olympic&quot;/&gt;

V januári 2025 vyhrala Skialp Race Martinky.&lt;ref name=&quot;dukla-01-25&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Simocko | meno = Dusan | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledkový servis športovcov VŠC DUKLA 6. -12.1.2025 | url = https://www.dukla.sk/vysledkovy-servis-sportovcov-vsc-dukla-6-12-1-2025/ | vydavateľ = dukla.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-01-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Rovnako sa stala majsterkou Slovenska na MSR [[Kubínska hoľa (vrch)|Kubínska hoľa]] v disciplíne vertikal.&lt;ref name=&quot;dukla-msr&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Simocko | meno = Dusan | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledkový servis športovcov VŠC DUKLA 13.-19.1.2025 | url = https://www.dukla.sk/vysledkovy-servis-sportovcov-vsc-dukla-13-19-1-2025/ | vydavateľ = dukla.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-01-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vo februári 2025 v Boí Taúll získala 43. miesto v šprinte a spolu s [[Jakub Šiarnik|Jakubom Šiarnikom]] rovnaké miesto v štafete.&lt;ref name=&quot;dukla-2025-02&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Simocko | meno = Dusan | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledkový servis športovcov VŠC DUKLA 27.1.-2.2.2025 | url = https://www.dukla.sk/vysledkovy-servis-sportovcov-vsc-dukla-27-1-2-2-2025/ | vydavateľ = dukla.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-02-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V apríli 2025 v [[Tromsø]] získala v šprinte 19. miesto a v individuáli 32.&lt;ref name=&quot;dukla-2025-04&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Simocko | meno = Dusan | autor = | odkaz na autora = | titul = Výsledkový servis športovcov VŠC DUKLA 7. – 13. 4. 2025 | url = https://www.dukla.sk/vysledkovy-servis-sportovcov-vsc-dukla-7-13-4-2025/ | vydavateľ = dukla.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-04-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V decembri 2025 pre ňu [[Marianna Jagerčíková]] získala miestenku na [[Zimné olympijské hry 2026]].&lt;ref name=&quot;hory-vasen&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Černáková | meno = Nikola | autor = | odkaz na autora = | titul = Hory sú jej domov a geológia vášeň. Slovenka aj po štyridsiatke preháňa svetovú špičku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/skialpinizmus-marianna-jagercikova-rozhovor-zoh-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-16 | dátum prístupu = 2026-01-20 }}&lt;/ref&gt; Cully v týchto pretekoch v rámci Svetového pohára získala 19. miesto. Jagerčíková získala 4. miesto a tým právo Slovenska na dve reprezentantky.&lt;ref name=&quot;slovakskimo-tri-olympijske-miestenky-pre&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SlovakSkimo | odkaz na autora = | titul = Tri olympijské miestenky pre skialpinizmus | url = https://www.slovakskimo.sk/clanok/201-tri-olympijske-miestenky-pre-skialpinizmus | vydavateľ = slovakskimo.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Cully je členkou tímu Aone Nutrition, stredisko je [[Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica|VŠC Dukla Banská Bystrica]]. Trénerom je Ján Andrej Cully,&lt;ref name=&quot;olympic&quot;/&gt; jej manžel.&lt;ref name=&quot;mtbiker-dieta&quot;/&gt;

=== Osobný život ===
S manželom [[Ján Andrej Cully|Jánom Andrejom Cullym]] majú syna Mattea (* 2022).&lt;ref name=&quot;mtbiker-dieta&quot;/&gt; Cully je bývalý profesionálny cyklista Dukly Banská Bystrica, trojnásobný majster Slovenska v časovke a vicemajster sveta v orientačnej cyklistike.&lt;ref name=&quot;mtbiker-dieta&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Jan Andrej Cully | url = https://www.olympic.sk/sportovec/jan-andrej-cully | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | miesto = Bratislava | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20240619130714/https://www.olympic.sk/sportovec/jan-andrej-cully | dátum archivácie = 2024-06-19 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.olympic.sk/sportovec/rebeka-cully Rebeka Cully]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} na webe Slovenského olympijského a športového výboru

{{Slováci na ZOH 2026}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Cully, Rebeka}}

[[Kategória:Osobnosti z Martina]]
[[Kategória:Slovenské skialpinistky]]
[[Kategória:Slovenskí triatlonisti]]
[[Kategória:Slovenské cyklistky]]
[[Kategória:Slovenskí fyzioterapeuti]]
[[Kategória:Majstri Slovenska v skialpinizme]]
[[Kategória:Skialpinisti na Zimných olympijských hrách 2026]]
[[Kategória:Slovenskí olympionici]]</text>
      <sha1>qnuhu2c4b2w8vfdl7jsajucht9u2663</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Quinn Hughes</title>
    <ns>0</ns>
    <id>744381</id>
    <revision>
      <id>8213397</id>
      <parentid>8173474</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T22:12:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213397</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17180" sha1="nz429c2fdw2gtob0i8loju2by8llfik" xml:space="preserve">{{Infobox Hokejista|Meno=Quinn Hughes|Portrét=Quinn Hughes 2026-01-08.jpg|Štátna príslušnosť=USA|Dátum narodenia={{dnv|1999|10|14}}|Miesto narodenia=[[Orlando (Florida)|Orlando]], [[Florida]], [[USA]]|Pozícia=obranca|Streľba=ľavou rukou|Tím=[[Minnesota Wild]]|Bývalé tímy=[[Vancouver Canucks]]|Rok1=2019|Draft=7. celkovo, [[NHL Entry Draft|2018]],&lt;br/&gt;[[Vancouver Canucks]]}}
{{Olympijské zlato}}'''Quintin Jerome Hughes'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canucks Select Defenceman Quintin Hughes {{!}} Vancouver Canucks | url = https://www.nhl.com/canucks/news/vancouver-canucks-select-quinn-hughes-299195134 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2018-06-23 | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; (* [[14. október|14.]] [[14. október|október]] [[1999]], [[Orlando (Florida)|Orlando]], [[Florida]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký profesionálny [[Hokejista|hokejový hráč]], ktorý je obrancom tímu [[Minnesota Wild]] v [[National Hockey League]] (NHL). Hughes bol draftovaný tímom [[Vancouver Canucks]] ako celkovo siedmy v [[NHL Entry Draft|drafte NHL v roku 2018]] a odohral s tímom svojich prvých sedem sezón, pričom v rokoch 2023 až 2025 pôsobil ako kapitán. Pred draftom bol považovaný za špičkového hráča. Od začiatku svojho pôsobenia v Canucks preukázal pôsobivé ofenzívne schopnosti ako obranca a v roku 2020 bol nominovaný na [[Calder Memorial Trophy]] ako najlepší nováčik ligy. Drží niekoľko franšízových a NHL rekordov v kategórii obrancov a v roku 2024 získal [[James Norris Memorial Trophy]] ako najlepší obranca NHL.

Po úspechu v programe rozvoja národného hokejového tímu USA sa Hughes v sezóne 2017/2018 pripojil k [[University of Michigan|Michiganskej univerzite]]. Tam vytvoril nový rekord v počte asistencií medzi obrancami prvého ročníka Michiganu a bol nominovaný do tímu prvého ročníka All-Big Ten a druhého ročníka All-Big Ten.

Na medzinárodnej úrovni Hughes reprezentoval [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 20 rokov|Spojené štáty]] na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2018|Majstrovstvách sveta juniorov v rokoch 2018]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2019|2019]]. Svoj debut v [[Národné hokejové mužstvo USA|seniorskej reprezentácii]] absolvoval na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|Majstrovstvách sveta v roku 2018]], kde im pomohol získať bronz.

Hughes pochádza z hokejovej rodiny; jeho mladší brat [[Jack Hughes|Jack]] bol draftovaný ako prvý v [[NHL Entry Draft|drafte NHL v roku 2019]] tímom [[New Jersey Devils]], zatiaľ čo jeho najmladší brat [[Luke Hughes|Luke]] bol draftovaný ako štvrtý v [[NHL Entry Draft 2021|drafte NHL v roku 2021]], tiež tímom Devils. Jeho matka [[Ellen Weinberg-Hughes]] hrala za [[Národné ženské hokejové družstvo USA|ženský národný hokejový tím Spojených štátov]] a jeho otec bol riaditeľom rozvoja hráčov v tíme [[Toronto Maple Leafs]].

== Hráčska kariéra ==
Hughes sa narodil v [[Orlando (Florida)|Orlande]] na [[Florida|Floride]] a začal hrať hokej, keď jeho rodina žila v Bostone kvôli práci jeho otca Jima Hughesa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meet the Hughes brothers, America's future first family of hockey | url = https://www.espn.com/nhl/story/_/id/23031303/meet-hughes-brothers-america-future-first-family-hockey-nhl | vydavateľ = ESPN.com | dátum vydania = 2018-06-19 | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = en | meno = 2018 | priezvisko = Chris PetersJun 19}}&lt;/ref&gt; Začínal hrať ako útočník, než vo veku 13 rokov prešiel do obrany.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hughes earning attention with poise, hockey IQ {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/2018-nhl-draft-quintin-hughes-291996100 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2017-10-19 | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Hughes hral za [[Michigan Wolverines]] na University of Michigan v rokoch 2017 až 2019. Tam sa zapísal na Kineziologickú fakultu a študoval športový manažment. Počas svojej nováčikovskej sezóny, v ktorej bol najmladším mužským hokejovým hráčom NCAA, Hughes zaznamenal päť gólov a 24 asistencií v 37 zápasoch.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marody Headlines Group of Wolverines to Garner Big Ten Hockey Awards | url = https://mgoblue.com/news/2018/3/13/ice-hockey-marody-headlines-group-of-wolverines-to-garner-big-ten-hockey-awards | vydavateľ = University of Michigan Athletics | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = en | meno = T. J. | priezvisko = Garkse}}&lt;/ref&gt; Jeho 29 bodov ho zaradilo na delené 12. miesto v NCAA a tretie v Big Ten medzi prvákmi, zatiaľ čo jeho 24 asistencií ho zaradilo na tretie miesto v NCAA a celkovo na prvé miesto v Big Ten medzi prvákmi. Hughesových 24 asistencií je najviac v histórii michiganského programu medzi obrancami prvákov. Po vynikajúcej sezóne v prvákoch bol Hughes vymenovaný do tímu Big Ten All-Freshman Team a do druhého tímu All-Big Ten. Bol tiež vybraný do finalistu ceny Big Ten Freshman of the Year, ktorú nakoniec získal Mitchell Lewandowski.&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20180311233253/http://www.bigten.org/sports/m-hockey/spec-rel/030718aaa.html&lt;/ref&gt;

Pred [[NHL Entry Draft|draftom NHL v roku 2018]] bol Hughes považovaný za jedného z najlepších talentovaných hráčov vďaka svojmu korčuľovaniu a schopnostiam manipulovať s pukom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dahlin tops Central Scouting's final ranking of International skaters {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/rasmus-dahlin-tops-nhl-central-scouting-s-international-skaters-2018-n-297964688 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2018-04-16 | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Konečné hodnotenie Centrálneho skautského úradu NHL v apríli umiestnilo Hughesa na šieste miesto medzi severoamerickými korčuliarmi. Nakoniec ho v prvom kole draftu draftoval tím [[Vancouver Canucks]], celkovo siedmy.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ben Kuzma: Bug-ridden Quinn Hughes struts stuff at Canucks development camp|url=https://montrealgazette.com/sports/hockey/nhl/vancouver-canucks/ben-kuzma-flu-ridden-quinn-hughes-struts-stuff-at-canucks-development-camp/wcm/8b2c6df6-27c0-405a-9e21-33272055adb9?video_autoplay=true|periodikum=montrealgazette|dátum prístupu=2026-02-08|jazyk=en-CA|url archívu=https://web.archive.org/web/20181211052753/https://montrealgazette.com/sports/hockey/nhl/vancouver-canucks/ben-kuzma-flu-ridden-quinn-hughes-struts-stuff-at-canucks-development-camp/wcm/8b2c6df6-27c0-405a-9e21-33272055adb9?video_autoplay=true|dátum archivácie=2018-12-11}}&lt;/ref&gt; V lete sa zúčastnil rozvojového kempu Canucks, no nakoniec sa rozhodol vrátiť do Michiganu na druhý ročník, pričom ako dôvody uviedol cieľ vyhrať šampionát NCAA a ďalší rozvoj.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quinn Hughes Returning to Michigan to Pursue Unfinished Business | url = https://mgoblue.com/news/2018/7/28/ice-hockey-quinn-hughes-returning-to-michigan-to-pursue-unfinished-business | vydavateľ = University of Michigan Athletics | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

10. marca 2019 Hughes ukončil svoju vysokoškolskú kariéru po druhej sezóne podpísaním trojročnej zmluvy s Canucks na vstupnej úrovni.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canucks sign defenceman Quinn Hughes {{!}} Vancouver Canucks | url = https://www.nhl.com/canucks/news/vancouver-canucks-quinn-hughes-305655364 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2019-03-10 | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Po podpísaní zmluvy Hughes podstúpil [[Zobrazovanie magnetickou rezonanciou|magnetickú rezonanciu]] lekárskym personálom Canucks a kvôli zraneniu nohy, ktoré utrpel v play-off Big Ten, ho týždeň odrádzali od korčuľovania. Svoj debut v NHL si nakoniec odohral 28. marca 2019 proti [[Los Angeles Kings]], kde hral v dvojici s [[Luke Schenn|Lukom Schennom]]. V zápase, ktorý vyhral po nájazdoch 3:2, zaznamenal svoj prvý bod v NHL, asistenciu na gól [[Brock Boeser|Brocka Boesera]].&lt;ref&gt;https://lfpress.com/pmn/sports-pmn/hockey-sports-pmn/pearson-scores-in-shootout-leading-canucks-to-3-2-win-over-kings/wcm/10ccb612-2a5e-414d-bb9f-9971488b5ec6&lt;/ref&gt;
[[Súbor:QuinnHughesMinnesotaWildDebut.jpg|náhľad|Hughes na ľade pred svojím debutom za Wild 14. decembra 2025.]]
12. decembra 2025 bol Hughes vymenený do tímu [[Minnesota Wild]] za [[Marco Rossi|Marca Rossiho]], [[Zeev Buium|Zeeva Buiuma]] a [[Liam ​​Öhgren|Liama ​​Öhgrena]] – všetkých si Wild vybrali v prvom kole draftu v roku 2026 – a za výber v prvom kole draftu v roku 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canucks trade Hughes to Wild for Rossi, Ohgren, Buium, and first-round pick | url = https://www.tsn.ca/nhl/article/canucks-trade-hughes-to-wild-in-exchange-for-rossi-ohgren-buium-and-first-round-pick/ | vydavateľ = TSN | dátum vydania = 2025-12-13 | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = en | meno = TSN ca | priezvisko = Staff}}&lt;/ref&gt; 14. decembra nastúpil na svoj prvý zápas v Minnesote a v tú noc strelil svoj prvý gól za tím pri výhre 6:2.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hughes scores in Wild debut, helps defeat Bruins {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/boston-bruins-minnesota-wild-game-recap-december-14-2025 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2025-12-15 | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 19. januára 2026 sa Hughes stal najrýchlejším hráčom v histórii klubu, ktorý získal 20 bodov, a to len v 18 zápasoch, keď asistoval pri góle [[Vladimir Andrejevič Tarasenko|Vladimira Tarasenka]] počas druhej tretiny zápasu, ktorý vyhral 6:3 proti [[Toronto Maple Leafs]].

== Reprezentácia ==
Hughes reprezentoval Spojené štáty na medzinárodnej úrovni.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quinn Hughes Follows in Family Footsteps with Hockey | url = https://www.usahockeyntdp.com/news_article/show/589104-quinn-hughes-follows-in-family-footsteps-with-hockey | vydavateľ = USA Hockey National Team Development Program | dátum vydania = 2015-12-16 | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = en-us | meno = Becky | priezvisko = Olsen}}&lt;/ref&gt; Vyhlásil, že rozhodnutie hrať za Spojené štáty bolo jednoduché, pretože pre neho bolo dôležité reprezentovať svoju krajinu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quinn Hughes Follows in Family Footsteps with Hockey | url = https://www.usahockeyntdp.com/news_article/show/589104-quinn-hughes-follows-in-family-footsteps-with-hockey | vydavateľ = USA Hockey National Team Development Program | dátum vydania = 2015-12-16 | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = en-us | meno = Becky | priezvisko = Olsen}}&lt;/ref&gt;

V roku 2015 bol Hughes nominovaný do tímu Spojených štátov na World U-17 Hockey Challenge. Bol jedným zo siedmich hráčov z menšieho tímu Toronto Marlboros, ktorí sa tohto turnaja zúčastnili, pričom všetci okrem Hughesa reprezentovali Kanadu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Friends become foes for American defenceman | url = https://www.hockeycanada.ca/en-ca/news/friends-become-foes-for-american-defenceman | vydavateľ = www.hockeycanada.ca | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = en-ca}}&lt;/ref&gt; Po tomto turnaji, kde sa Spojené štáty neumiestnili, sa Hughes zúčastnil Turnaja štyroch národov do 17 rokov na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quinn Hughes Follows in Family Footsteps with Hockey | url = https://www.usahockeyntdp.com/news_article/show/589104-quinn-hughes-follows-in-family-footsteps-with-hockey | vydavateľ = USA Hockey National Team Development Program | dátum vydania = 2015-12-16 | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = en-us | meno = Becky | priezvisko = Olsen}}&lt;/ref&gt;

V roku 2017 Hughes hral na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2017|Majstrovstvách sveta do 18 rokov 2017]], kde pomohol tímu [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 18 rokov|Spojených štátov do 18 rokov]] získať zlatú medailu. Skončil v prvej päťke v bodovaní medzi obrancami tímu s piatimi bodmi. Neskôr bol nominovaný do [[Národné hokejové mužstvo USA hráčov do 20 rokov|juniorského tímu Spojených štátov]], ktorý súťažil na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2018|Majstrovstvách sveta juniorov 2018]], kde pomohol svojmu tímu získať bronz.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quinn Hughes | url = https://teamusa.usahockey.com/page/show/3307759-quinn-hughes | vydavateľ = teamusa.usahockey.com | dátum prístupu = 2026-02-08}}&lt;/ref&gt;

O niekoľko mesiacov neskôr, po skončení svojej prvej sezóny v Michigane, bol najmladším hráčom nominovaným do [[Národné hokejové mužstvo USA|seniorského tímu Spojených štátov]], ktorý súťažil na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2018|Majstrovstvách sveta 2018]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Patrick Kane Leads Strong U.S. Roster At 2018 IIHF World Championship|url=https://www.forbes.com/sites/carolschram/2018/05/04/patrick-kane-leads-strong-u-s-roster-at-2018-iihf-world-championship/|periodikum=Forbes|dátum prístupu=2026-02-08|jazyk=en|meno=Carol|priezvisko=Schram}}&lt;/ref&gt; Vo veku 18 rokov bol jediným vysokoškolským hráčom v tíme a stal sa 33. hráčom Michigan Wolverines, ktorý súťažil na turnaji [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstiev sveta]]. Hughes opäť získal bronz s tímom Spojených štátov, keď v 10 zápasoch strelil dva body a priemerne strávil na ľade 12 minút a 13 sekúnd.

Počas svojej druhej sezóny v Michigane bol Hughes vybraný na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2019|Majstrovstvá sveta juniorov 2019]] spolu so svojím bratom [[Jack Hughes|Jackom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = United States finalizes roster for World Junior Championship {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/final-team-usa-world-juniors-roster-announced-303223458 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2018-12-23 | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Stali sa iba treťou dvojicou bratov, ktorí súťažili za Spojené štáty na turnaji Sveta juniorov, pričom naposledy sa predstavili [[Joey Anderson|Joey]] a [[Mikey Anderson|Mikey Andersonovci]] na Majstrovstvách sveta juniorov 2018.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hughes to be in spotlight at U.S. World Junior select camp {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/team-usa-announces-world-juniors-camp-roster-302893544 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2018-12-14 | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 24. decembra 2018 bol Hughes spolu so spoluhráčom z Michiganu [[Josh Norris|Joshom Norrisom]] menovaný za náhradných kapitánov Spojených štátov. Títo dvaja hráči boli dvaja z piatich vracajúcich sa pretekárov z tímu, ktorý sa zúčastnil Majstrovstiev sveta juniorov v roku 2018. Hughes pomohol tímu doviesť ho do zápasu o zlato, kde prehral s [[Fínske národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Fínskom]] 3:2.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Finland defeats United States to win World Junior Championship {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/news/finland-defeats-united-states-to-win-world-junior-championship-303601898 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2019-01-06 | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Po skončení sezóny Vancouver Canucks bol Hughes jedným zo 17 hráčov nominovaných do súpisky Spojených štátov na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2019|Majstrovstvá sveta 2019]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Team USA names 17 players to IIHF World Hockey Championship roster | url = https://www.sportsnet.ca/hockey/nhl/team-usa-names-17-players-iihf-world-hockey-championship-roster/ | dátum prístupu = 2026-02-08 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

2. januára 2026 bol nominovaný do súpisky Spojených štátov na [[Zimné olympijské hry 2026]].&lt;ref&gt;https://www.olympics.com/en/milano-cortina-2026/news/team-usa-announce-25-strong-mens-ice-hockey-roster-milano-cortina-2026-matthews-tkachuk-hughes&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Quinn Hughes|1336382349}}

{{DEFAULTSORT:Hughes, Quinn}}
[[Kategória:Hokejisti USA]]
[[Kategória:Hokejoví obrancovia]]
[[Kategória:Hráči Minnesota Wild]]
[[Kategória:Hráči Vancouver Canucks]]
[[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Vancouver Canucks]]
[[Kategória:Hokejisti na Zimných olympijských hrách 2026]]
[[Kategória:Medailisti na Zimných olympijských hrách 2026]]
[[Kategória:Olympijskí víťazi USA]]
[[Kategória:Olympijskí víťazi v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Orlanda]]</text>
      <sha1>nz429c2fdw2gtob0i8loju2by8llfik</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Jetam2/100WikiDays3</title>
    <ns>2</ns>
    <id>744470</id>
    <revision>
      <id>8213370</id>
      <parentid>8211888</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T20:09:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>+ [[Medzinárodný deň sestier]], [[.cat]]</comment>
      <origin>8213370</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7308" sha1="hwi8nzva9kzvob4d7l0dtaqcd7w0ck1" xml:space="preserve">100 WikiDays, tretí pokus. [[Redaktor:Jetam2/100WikiDays2|druhý nevyšiel]] :)

&lt;center&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Poradie
!Článok
!Štát
!Dátum
|-
| 94.
| [[.cat]]
| {{minivlajka|Katalánsko|w}}
| 2026-05-12
|-
| 93.
| [[Medzinárodný deň sestier]]
| (globál)
| 2026-05-11
|-
| 92.
| [[Hadžar]]
| {{minivlajka|Omán|w}} / {{minivlajka|Spojené arabské emiráty|w}}
| 2026-05-10
|-
| 91.
| [[Mount Gimie]]
| {{minivlajka|Svätá Lucia|w}}
| 2026-05-09
|-
| 90.
| [[John Chilembwe]]
| {{minivlajka|Malawi|w}}
| 2026-05-08
|-
| 89.
| [[Nina Pinzarrone]]
| {{minivlajka|Belgicko|w}}
| 2026-05-07
|-
| 88.
| [[Queen Bees and Wannabes]]
| (globál)
| 2026-05-06
|-
| 87.
| [[Afgánske národné ženské futbalové družstvo]]
| {{minivlajka|Afganistan|w}}
| 2026-05-05
|-
| 86.
| [[Gatunské jazero]]
| {{minivlajka|Panama|w}}
| 2026-05-04
|-
| 85.
| [[Baletný majster]]
| (globál)
| 2026-05-03
|-
| 84.
| [[Kowloon]]
| {{minivlajka|Hongkong|w}}
| 2026-05-02
|-
| 83.
| [[Blue Mountain Peak]]
| {{minivlajka|Jamajka|w}}
| 2026-05-01
|-
| 82.
| [[Vodná elektráreň Koman]]
| {{minivlajka|Albánsko|w}}
| 2026-04-30
|-
| 81.
| [[Medzinárodný deň tanca]]
| (globál)
| 2026-04-29
|-
| 80.
| [[Transformovňa]]
| (globál)
| 2026-04-28
|-
| 79.
| [[Dalälven]]
| {{minivlajka|Švédsko|w}}
| 2026-04-27
|-
| 78.
| [[Har Meron]]
| {{minivlajka|Izrael|w}}
| 2026-04-26
|-
| 77.
| [[Dahomejská ríša]]
| {{minivlajka|Benin|w}}
| 2026-04-25
|-
| 76.
| [[Kendari]]
| {{minivlajka|Indonézia|w}}
| 2026-04-24
|-
| 75.
| [[Hugues Fabrice Zango]]
| {{minivlajka|Burkina|w}}
| 2026-04-23
|-
| 74.
| [[Pešávar]]
| {{minivlajka|Pakistan|w}}
| 2026-04-22
|-
| 73.
| [[Glafkos Klerides]]
| {{minivlajka|Cyprus|w}}
| 2026-04-21
|-
| 72.
| [[University of the Bahamas]]
| {{minivlajka|Bahamy|w}}
| 2026-04-20
|-
| 71.
| [[Mount McClintock]]
| {{minivlajka|Austrália|w}}
| 2026-04-19
|-
| 70.
| [[Ana Kalandadze]]
| {{minivlajka|Gruzínsko|w}}
| 2026-04-18
|-
| 69.
| [[Cerro Catedral (Uruguaj)|Cerro Catedral]]
| {{minivlajka|Uruguaj|w}}
| 2026-04-17
|-
|-
| 68.
| [[Río Lempa]]
| {{minivlajka|Guatemala|w}} / {{minivlajka|Honduras|w}} / {{minivlajka|Salvádor|w}}
| 2026-04-16
|-
| 67.
| [[Rock Islands]]
| {{minivlajka|Palau|w}}
| 2026-04-15
|-
| 66.
| [[Lenchu Kunzang]]
| {{minivlajka|Bhután|w}}
| 2026-04-14
|-
| 65.
| [[Medzinárodná sánkárska federácia]]
| (globál)
| 2026-04-13
|-
| 64.
| [[Drá’]]
| {{minivlajka|Maroko|w}} / {{minivlajka|Alžírsko|w}}
| 2026-04-12
|-
| 63.
| [[Elīna Ieva Bota]]
| {{minivlajka|Lotyšsko|w}}
| 2026-04-11
|-
| 62.
| [[Chillán]]
| {{minivlajka|Čile|w}}
| 2026-04-10
|-
| 61.
| [[James Meredith]]
| {{minivlajka|Spojené štáty|w}}
| 2026-04-09
|-
| 60.
| [[Fidžijčina]]
| {{minivlajka|Fidži|w}}
| 2026-04-08
|-
| 59.
| [[Kjógen]] (R)
| {{minivlajka|Japonsko|w}}
| 2026-04-07
|-
| 58.
| [[Bregalnica]]
| {{minivlajka|Severné Macedónsko|w}}
| 2026-04-06
|-
| 57.
| [[Cuando]]
| {{minivlajka|Angola|w}} / {{minivlajka|Botswana|w}} / {{minivlajka|Namíbia|w}} / {{minivlajka|Zambia|w}}
| 2026-04-05
|-
| 56.
| [[Aural]]
| {{minivlajka|Kambodža|w}}
| 2026-04-04
|-
| 55.
| [[Prírodná rezervácia centrálneho Surinamu]]
| {{minivlajka|Surinam|w}}
| 2026-04-03
|-
| 54.
| [[Andrus Merilo]]
| {{minivlajka|Estónsko|w}}
| 2026-04-02
|-
| 53.
| [[Tebua Tarawa]] (R)
| {{minivlajka|Kiribati|w}}
| 2026-04-01
|-
| 52.
| [[Kasamanka]]
| {{minivlajka|Senegal|w}}
| 2026-03-31
|-
| 51.
| [[Kaja (konfederácia štátov)]] (možno R)
| {{minivlajka|Južná Kórea|w}}
| 2026-03-30
|-
| 50.
| [[Ibagué]]
| {{minivlajka|Kolumbia|w}}
| 2026-03-29
|-
| 49.
| [[Sandra Izbașa]]
| {{minivlajka|Rumunsko|w}}
| 2026-03-28
|-
| 48.
| [[Let It Go (Ľadové kráľovstvo)]] (R)
| globál
| 2026-03-27
|-
| 47.
| [[Seretse Khama]]
| {{minivlajka|Botswana|w}}
| 2026-03-26
|-
| 46.
| [[Iguala]]
| {{minivlajka|Mexiko|w}}
| 2026-03-25
|-
| 45.
| [[Belucha]]
| {{minivlajka|Kazachstan|w}} / {{minivlajka|Rusko|w}}
| 2026-03-24
|-
| 44.
| [[Tina Trstenjak]]
| {{minivlajka|Slovinsko|w}}
| 2026-03-23
|-
| 43.
| [[Mount Wilhelm]]
| {{minivlajka|Papua-Nová Guinea|w}}
| 2026-03-22
|-
| 42.
| [[Colorado (rieka v Argentíne)]]
| {{minivlajka|Argentína|w}}
| 2026-03-21
|-
| 41.
| [[Logone]]
| {{minivlajka|Čad|w}} / {{minivlajka|Kamerun|w}}
| 2026-03-20
|-
| 40.
| [[Saint-Pierre (ostrov)]]
| {{minivlajka|Francúzsko|w}} (Severná Amerika)
| 2026-03-19
|-
| 39.
| [[Antilibanon]]
| {{minivlajka|Libanon|w}}
| 2026-03-18
|-
| 38.
| [[Thunské jazero]]
| {{minivlajka|Švajčiarsko|w}}
| 2026-03-17
|-
| 37.
| [[Cerro Chirripó]]
| {{minivlajka|Kostarika|w}}
| 2026-03-16
|-
| 36.
| [[Antsirabe]]
| {{minivlajka|Madagaskar|w}}
| 2026-03-15
|-
| 35.
| [[Aucklandské ostrovy]]
| {{minivlajka|Nový Zéland|w}}
| 2026-03-14
|-
| 34.
| [[Národný park Río Abiseo]]
| {{minivlajka|Peru|w}}
| 2026-03-13
|-
| 33.
| [[Karakumský prieplav]]
| {{minivlajka|Turkménsko|w}}
| 2026-03-12
|-
| 32.
| [[Pico Turquino]]
| {{minivlajka|Kuba|w}}
| 2026-03-11
|-
| 31.
| [[Loch Coirib]]
| {{minivlajka|Írsko|w}}
| 2026-03-10
|-
| 30.
| [[Statnett]]
| {{minivlajka|Nórsko|w}}
| 2026-03-09
|-
| 29.
| [[Panevėžys]]
| {{minivlajka|Litva|w}}
| 2026-03-07
|-
|-
| 28.
| [[Als (ostrov)]]
| {{minivlajka|Dánsko|w}}
| 2026-03-07
|-
| 27.
| [[Heluán]]
| {{minivlajka|Egypt|w}}
| 2026-03-06
|-
| 26.
| [[Cerro Tres Kandú]]
| {{minivlajka|Paraguaj|w}}
| 2026-03-05
|-
| 25.
| [[Fan Si Pan]]
| {{minivlajka|Vietnam|w}}
| 2026-03-04
|-
| 24.
| [[Narmada]] (R, reli)
| {{minivlajka|India|w}}
| 2026-03-03
|-
| 23.
| [[Frank Augustyn]]
| {{minivlajka|Kanada|w}}
| 2026-03-02
|-
| 22.
| [[Karen Kain]]
| {{minivlajka|Kanada|w}}
| 2026-03-01
|-
| 21.
| [[Ontario Power Generation]] (R)
| {{minivlajka|Kanada|w}}
| 2026-02-28
|-
| 20.
| [[Otter Rapids Generating Station]]
| {{minivlajka|Kanada|w}}
| 2026-02-27
|-
| 19.
| [[Abitibi Canyon Generating Station]]
| {{minivlajka|Kanada|w}}
| 2026-02-26
|-
| 18.
| [[Tano (rieka)]]
| {{minivlajka|Ghana|w}} / {{minivlajka|Pobrežie Slonoviny|w}}
| 2026-02-25
|-
| 17.
| [[Mont Bengoué]]
| {{minivlajka|Gabon|w}}
| 2026-02-24
|-
| 16.
| [[Akosombo Dam]] (R)
| {{minivlajka|Ghana|w}}
| 2026-02-23
|-
| 15.
| [[Národný park Hell's Gate]]
| {{minivlajka|Keňa|w}}
| 2026-02-22
|-
| 14.
| [[Lake Turkana Wind Power]]
| {{minivlajka|Keňa|w}}
| 2026-02-21
|-
| 13.
| [[Národný park Sibiloi]]
| {{minivlajka|Keňa|w}}
| 2026-02-20
|-
| 12.
| [[Peter Hinds]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-19
|-
| 11.
| [[Tomáš Cenek]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-18
|-
| 10.
| [[Christián Bosman]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-17
|-
| 9.
| [[Bruno Mick]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-16
|-
| 8.
| [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 2025]]
| (globál)
| 2026-02-15
|-
| 7.
| [[Lucas Pinheiro Braathen]]
| {{minivlajka|Brazília|w}} / {{minivlajka|Nórsko|w}}
| 2026-02-14
|-
| 6.
| [[Vladyslav Heraskevyč]]
| {{minivlajka|Ukrajina|w}}
| 2026-02-13
|-
| 5.
| [[Viktória Praxová]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-12
|-
| 4.
| [[Desana Špitzová]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-11
|-
| 3.
| [[Otto Šimko]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-10
|-
| 2.
| [[Lucia Mokrášová]]
| {{minivlajka|Slovensko|w}}
| 2026-02-09
|-
| 1.
| [[Medzinárodný paralympijský výbor]]
| (globál)
| 2026-02-08
|-
|}</text>
      <sha1>hwi8nzva9kzvob4d7l0dtaqcd7w0ck1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dušan Plašienka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>744819</id>
    <revision>
      <id>8213517</id>
      <parentid>8176438</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:19:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Vedecká práca */ drobnosť</comment>
      <origin>8213517</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13400" sha1="qprhqr1gdhf1jc6o031umef812v7v49" xml:space="preserve">{{Infobox Vedec
 | Meno               = Dušan Plašienka
 | Rodné meno         = 
 | Portrét            = Dusan Plasienka Esseweca2014 Smolenice.jpg

 | Profesia           = slovenský geológ

 | Polia pôsobnosti   = [[regionálna geológia]], [[štruktúrna geológia]], [[geodynamika]]
 | Známy vďaka        = 
 | Významné práce     = 
 | Vedecké pôsobenie  = 
 | Počet citácií      = [[Web of Science|WoS]]: 1637 &lt;small&gt;(r. 2026)&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Web of Science | url = https://www.webofscience.com/wos/author/record/S-6321-2017 | vydavateľ = webofscience.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-15 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;br/&gt;[[Scopus]]: 1666 &lt;small&gt;(r. 2026)&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dušan Plašienka - Citation overview | url = https://www.scopus.com/authid/detail.uri?authorId=6602184109 | vydavateľ = scopus.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-15 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
 | Alma mater         = [[Univerzita Komenského v Bratislave]]
 | Akademický titul   = [[Doktor prírodných vied|RNDr.]]
 | Vedecká hodnosť    = [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof.]], [[doktor vied|DrSc.]]
 | Významní profesori = [[Michal Maheľ]]
 | Významní študenti  = 
 | Vplyvy             = 
 | Ovplyvnil          = 
 | AutorBot           = 
 | AutorZoo           = 

 | Ocenenia           = 

 | Dátum narodenia    = {{dnv|1953|1|31}}
 | Miesto narodenia   = [[Lučenec]]
 | Dátum úmrtia       = &lt;!-- {{duv|Y2|M2|D2|Y1|M1|D1}} --&gt;
 | Miesto úmrtia      = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Miesto pobytu      = 

 | Manžel             = 
 | Manželka           = [[Zlatica Plašienková]]
 | Partner            = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Príbuzní           = 

 | Podpis             = &lt;!-- len názov súboru --&gt;
 | Webstránka         = &lt;!-- {{url|adresa|názov}} --&gt;
 | E-mail             = 
 | Údaje              = 

 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Vedy o Zemi
}}
Prof. RNDr. '''Dušan Plašienka''', DrSc. (* [[25. apríl]] [[1953]], [[Lučenec]]) je slovenský [[geológ]], [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|univerzitný profesor]] (2005), [[doktor vied]] (2003). Patrí medzi popredných odborníkov na paleotektonický a [[geológia Západných Karpát|geodynamický vývoj Západných Karpát]] v [[Mezozoikum|mezozoiku]].&lt;ref name=&quot;VnD&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = VEDA NA DOSAH | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Geologická stavba a tektonický vývoj Malých Karpát – čo sa skrýva pod našimi nohami? | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/video-geologicka-stavba-a-tektonicky-vyvoj-malych-karpat-co-sa-skryva-pod-nasimi-nohami/ | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2010-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-15 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Život ==
Narodil sa v [[Lučenec|Lučenci]] v učiteľskej rodine. Zmaturoval na všeobecnovzdelávacej strednej škole v Lučenci a rokoch 1971 – 1976 študoval geológiu na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]. Následne nastúpil do oddelenia štruktúrnej geológie v [[Geologický ústav Slovenskej akadémie vied|Geologickom ústave SAV]], kde pôsobil pod vedením akademika [[Michal Maheľ|Michala Maheľa]]. V roku 1981 získal titul CSc. obhajobou práce „''Tektonické postavenie niektorých metamorfovaných mezozoických sérií veporika''“ a ďalej pôsobil ako výskumník na Geologickom ústave SAV. Od roku 1995 prednášal regionálnu geológiu, geotektoniku a paleotektoniku na [[Katedra geológie a paleontológie|Katedre geológie a paleontológie]] Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1997 bol habilitovaný a získal titul [[docent]].&lt;ref name=&quot;DP-60r&quot;&gt;Reháková, D., Kováč, M., 2013: K šesťdesiatinám profesora Dušana Plašienku. Mineralia Slovaca, Geovestník, 17 - 21.&lt;/ref&gt; Jeho habilitačná práca „''Tektonochronológia a paleotektonický model jursko-kriedového vývoja centrálnych Západných Karpát''“ neskôr v roku 1999 publikovaná ako monografia predstavuje syntézu moderných poznatkov o vývoji západokarpatského [[orogén]]u v priebehu [[Mezozoikum|mezozoika]]. 

V roku 2003 získal na Geologickom ústave SAV vedeckú hodnosť [[doktor vied]]. Jeho doktorská práca na tému „''Alpidná tektonická progradácia a jej štruktúrny záznam v jednotkách Západných Karpát''“ podrobne opisovala vývoj a progradáciu alpínskeho orogénneho klinu Západných Karpát. Následne v rokoch 2003 – 2010 pôsobil ako vedúci Katedry geológie a paleontológie. Bol dlhoročným garantom magisterského študijného programu všeobecná geológia a tektonika. V roku 2005 získal vedecko-pedagogickú hodnosť profesor. Viedol viacerých doktorandov (napr. [[Roberta Prokešová|R. Prokešová]], [[Peter Kováč|P. Kováč]], [[Rastislav Milovský|R. Milovský]], [[Rastislav Vojtko|R. Vojtko]], [[Viera Šimonová|V. Šimonová]], [[Jana Bučová|J. Bučová]], [[Alexander Lačný|A. Lačný]]).&lt;ref name=&quot;DP-60r&quot;/&gt; Bol zodpovedný riešiteľ a spoluriešiteľ viacerých domácich projektov [[Agentúra na podporu výskumu a vývoja|APVV]] a [[Vedecká grantová agentúra|VEGA]], ako aj medzinárodných projektov (napr. [[UNESCO]] IGCP No. 276).

Je členom redakčnej rady slovenských geologických periodík [[Geologica Carpathica]] a [[Mineralia Slovaca]].&lt;ref name=&quot;geopaleo&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = prof. RNDr. Dušan Plašienka, DrSc. | url = https://geopaleo.sk/plasienka-dusan/plasienka-dusan-cv/ | vydavateľ = geopaleo.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-15 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Je členom [[Slovenská geologická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied|Slovenskej geologickej spoločnosti pri SAV]] a v rokoch 2001 – 2005 bol jej predsedom. Medzi iným napr. inicioval vznik tradičného Predvianočného seminára SGS, ktorý je organizovaný už viac než 20 rokov.

=== Rodina ===
Dušan Plašienka je ženatý a má dve deti. Jeho manželka prof. PhDr. [[Zlatica Plašienková]], PhD. je profesorka filozofie na Filozofickej fakulte UK.

== Vedecká práca ==
Vo svojej vedeckej práci sa venuje hlavne [[Regionálna geológia|regionálnej]] a [[Štruktúrna geológia|štruktúrnej geológii]]. V regionálnej geológii nadviazal na práce svojho školiteľa akademika [[Michal Maheľ|Michala Maheľa]]. Postupne pracoval prakticky vo všetkých oblastiach [[Centrálne Západné Karpaty|Centrálnych Západných Karpát]]. V interpretácii stavby Západných Karpát presadil model opierajúci sa o existenciu dvoch sutúr – [[Meliatsko-halstattský oceán|meliatskej]] na juhu a [[Piemontsko-ligurský oceán|váhickej]] na severe. Venoval sa sukcesií deformačných udalostí vo [[Veporikum|veporiku]] a [[Fatrikum|fatriku]]. Priniesol podrobné a dodnes platné poznatky o vývoji veporika. Riešil stavbu [[Borinská jednotka|borinskej jednotky]] Malých Karpát a podieľal sa na tvorbe geologickej mapy Malých Karpát v mierke 1:50 000. Skúmal stavbu seleckého bloku [[Považský Inovec|Považského Inovca]] a definovaní tzv. [[Belická jednotka|belickú jednotku]], ktorú považoval za hlavného predstaviteľa hypotetického [[váhikum|váhika]] na povrchu. Venoval sa aj štúdiu stavby [[Centrálnokarpatský paleogén|centrálnokarpatského paleogénu]] a [[Pieninské bradlové pásmo|bradlového pásma]], hlavne v jeho východoslovenskom a oravskom úseku. Pracoval aj v južnej časti Západných Karpát v jednotkách [[silicikum|silicika]], [[turnaikum|turnaika]] a [[Meliatikum|meliatika]]. Venoval sa aj teoretickým otázkam geologickej regionalizácie a tektoniky. Tieto poznatky odovzdával na prednáškach aj svojim študentom. Uznávaný je predovšetkým ako interpretátor, ktorý je schopný suché geologické údaje či pozorovania spojiť s konkrétnymi geologickými procesmi a umiestniť do širších súvislostí.&lt;ref name=&quot;VnD&quot;/&gt;

=== Významné publikované práce ===
Publikoval veľké množstvo vedeckých prác, viaceré z nich sa stali klasickými prácami geológie Západných Karpát. Medzi najvýznamnejšie patria monografie, kapitoly v monografiách a geologické mapy:&lt;ref name=&quot;DP-60r&quot;/&gt;
* Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., [[Michal Kováč (geológ)|Kováč, M.]], [[Dušan Hovorka|Hovorka, D.]], 1997: Evolution and structure of the Western Carpathians: An overview. In Grecula, M., Hovorka, D. a Putiš, M., Geological Evolution of the Western Carpathians. Mineralia Slovaca – Monograph, Bratislava, s. 1 – 24 
* Plašienka, D., 1999: Tektochronológia a paleotektonický model jursko-kriedového vývoja centrálnych Západných Karpát. Veda, Bratislava, 125 s.
* Froitzheim, N., Plašienka, D., Schuster, R., 2008: Alpine tectonics of the Alps and Western Carpathians. In: McCann, T. (ed.): The Geology of Central Europe. Volume 2: Mesozoic and Cenozoic. Geol. Soc. Publ. House, London, 1141 – 1232
* Polák, M. (ed.), Plašienka, D., [[Milan Kohút (geológ)|Kohút, M.]], Putiš, M., Bezák, V., Filo, I., Olšavský, M., Havrila, M., Buček, S., Maglay, J., Elečko, M., Fordinál, K., Nagy, A., Hraško, Ľ., Németh, Z., Ivanička, J., [[Igor Broska|Broska, I.]], 2011: Geolologická mapa Malých Karpát 1: 50 000. MŽP SR – ŠGÚDŠ, Bratislava.
* Polák, M. (ed.), Plašienka, D., [[Milan Kohút (geológ)|Kohút, M.]], Putiš, M., Bezák, V., Maglay, J., Olšavský, M., Havrila, M., Buček, S., Elečko, M., Fordinál, K., Nagy, A., Hraško, Ľ., Németh, Z., Malík, P., Liščák, P., [[Ján Madarás|Madarás, J]]., Slavkay, M., Kubeš, P., Kucharič, Ľ., Boorová, D., Zlinská, A., Siráňová, Z., Žecová, K., 2012: Vysvetlivky ku geologickej mape regiónu Malé Karpaty 1: 50 000. ŠGÚDŠ, Bratislava, 287 s.
* Plašienka, D., Aubrecht, R., Bezák, V., Bielik, M., [[Igor Broska|Broska, I.]], Bučová, J., Fekete, K., Gaži, P., Gedl, P., Golej, M., Halásová, E., Hók, J., Jamrich, M., Józsa, Š., Klanica, R., Konečný, P., Kubiš, M., [[Ján Madarás|Madarás, J]]., Majcin, D., Marko, F., Molčan Matejová, M., Potočný, T., Schlögl, J., [[Ján Soták|Soták, J.]], Suan, G., Šamajová, L., Šimonová, V., Teťák, F., Vozár, J., 2021:  Structure, composition and tectonic evolution of the Pieniny Klippen Belt – Central Western Carpathians contiguous zone (Kysuce and Orava regions, NW Slovakia). Comenius University, Bratislava, 150 s.

Články:
* [[Michal Kováč (geológ)|Kováč, M.]], Kráľ, J., Márton, E., Plašienka, D., [[Pavel Uher|Uher, P.]], 1994: Alpine uplift history of the Central Western Carpathians: geochronological, paleomagnetic, sedimentary and structural data. Geologica Carpathica, 45, 2, s. 83 – 96
* Putiš, M., Frank, W., Plašienka, D., Siman, P., Sulák, M., Biroň, A. 2009: Progradation of the Alpidic Central Western Carpathians orogenic wedge related to two subductions: constrained by Ar/Ar ages of white micas. Geodinamica Acta, 22/1 - 3, 31 – 56.
* [[Michal Kováč (geológ)|Kováč, M.]], Plašienka, D., Soták, J., Vojtko, R., Oszcypko, N., Less, Gy., Cosovic, V., Fügenschuh, B. &amp; Králiková, S., 2016: Paleogene paleogeography and basin evolution of the Western Carpathians, Northern Pannonian domain and adjoining areas. Global and Planetary Change 140, 9-27.
* Kováč, M., Márton, E., Oszczypko, N., Vojtko, R., Hók, J., Králiková, S., Plašienka, D., Klučiar, T., Hudáčková, N., Oszczypko-Clowes, M., 2017: Neogene palaeogeography and basin evolution of the Western Carpathians, Northern Pannonian domain and adjoining areas. Global and Planetary Change, 155, 133 – 154.
* Plašienka, D., 2018: Continuity and episodicity in the early Alpine tectonic evolution of the Western Carpathians: How large-scale processes are expressed by the orogenic architecture and rock record data. Tectonics, 37. https://doi.org/10.1029/2017TC004779

== Ocenenia ==
Bol ocenený mnohými medailami a oceneniami:&lt;ref name=&quot;geopaleo&quot;/&gt;
* Medaila Jána Slávika (2013), udelená Slovenskou geologickou spoločnosťou
* Medaila Dimitria Andrusova (2013), udelená Prírodovedeckou fakultou UK
* Strieborná medaila Univerzity Komenského (2015)
* Strieborná medaila Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (2016)
* Medaila Jána Pettka (2017), udelená Slovenskou geologickou spoločnosťou
* Medaila Bohuslava Cambela (2018), udelená Ústavom vied o Zemi SAV

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Plašienka, Dušan}}
[[Kategória:Osobnosti z Lučenca]]
[[Kategória:Slovenskí geológovia]]
[[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]]
[[Kategória:Pracovníci Slovenskej akadémie vied]]
[[Kategória:Vyučujúci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]]
[[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]]</text>
      <sha1>qprhqr1gdhf1jc6o031umef812v7v49</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2026</title>
    <ns>4</ns>
    <id>746012</id>
    <revision>
      <id>8213468</id>
      <parentid>8210605</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T05:19:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>archív</comment>
      <origin>8213468</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="44867" sha1="oyc799ilywsr29hx0a78sti78ruvq67" xml:space="preserve">[[Kategória:Wikipédia:Archív nástenky správcov]]

{{Wikipédia:Nástenka správcov/Zoznam archívov}}
__TOC__
&lt;br clear=&quot;all&quot;/&gt;

== Hlásení vandalizmu: ~2026-11593-6 ==
{{Redaktor|~2026-11593-6}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 20:09, 6. január 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-13654-7 ==
{{Redaktor|~2026-13654-7}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Icodense|Icodense]] ([[Diskusia s redaktorom:Icodense|diskusia]]) 12:52, 7. január 2026 (UTC)

== Žiadosť o opätovné posúdenie upraveného článku (procesné stanovisko) ==


Dobrý deň,
 
dovoľujem si Vás opätovne požiadať o vecné posúdenie článku [[Vizuálna technika učenia]], ktorý bol v zmysle všetkých doterajších pripomienok redaktorov a správcov komplexne prepracovaný (odstránené súkromné úložiská, doplnené oficiálne zdroje, archívne odkazy, neutralita štýlu, encyklopedická forma).
 
Dňa 11. 11. 2025 bola na tejto nástenke správcov zverejnená moja pôvodná žiadosť o posúdenie článku. Jej existenciu je možné overiť v histórii stránky prostredníctvom diff záznamu:
https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikipédia:Nástenka_správcov&amp;oldid=prev&amp;diff=8144778
 
Na túto žiadosť doposiaľ neprišla žiadna odpoveď a zároveň už nie je viditeľná v aktuálnom zobrazení Nástenky správcov.
Na základe vyššie uvedeného si Vás preto dovoľujem opätovne požiadať o posúdenie upraveného článku: (i) či článok v aktuálnej podobe spĺňa kritériá na presun do hlavného menného priestoru, alebo (ii)  ak nie, aké konkrétne nedostatky je ešte potrebné odstrániť.
Mojím cieľom je výlučne korektné procesné vybavenie tejto žiadosti v súlade so štandardnou praxou Wikipédie. V prípade, že by z kapacitných dôvodov nebolo možné zabezpečiť posúdenie na lokálnej úrovni, prosím o odporúčanie ďalšieho oficiálneho postupu alebo kontaktu na vyššiu úroveň komunity Wikimedia, kde je možné zabezpečiť nezávislé posúdenie v súlade s jej pravidlami.
Ďakujem Vám vopred za Váš čas a spoluprácu.
 
S úctou 
--[[Redaktor:MZVTU|MZVTU]] ([[Diskusia s redaktorom:MZVTU|diskusia]]) 20:27, 9. január 2026 (UTC)

:{{re|MZVTU|s=1}} Toto nepatrí na Nástenku správcov, nie je to vec, ktrorá vyžaduje zásah správcu. Bez ohľadu na to, presunul som to (s úpravami a nejakou konsolidáciou, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8145789]) do hlavného NS. Je to podľa mňa publikovateľné, hoci to na mňa pôsobí (aj po úpravách) do určitej miery stále viac ako PR text, než striktne encyklopedické heslo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:05, 9. január 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-31475-8 ==
{{Redaktor|~2026-31475-8}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 10:37, 15. január 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-31865-8 ==
{{Redaktor|~2026-31865-8}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 13:10, 15. január 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-40154-9 ==
{{Redaktor|~2026-40154-9}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 07:23, 19. január 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: Rastikkk ==
{{Redaktor|Rastikkk}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 11:45, 26. január 2026 (UTC)
: {{hotovo}}-[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 12:04, 26. január 2026 (UTC)
== Hlásení vandalizmu: ~2026-24507-3 ==
{{Redaktor|~2026-24507-3}}

Vandalism. Please check ip (other tempaccounts) &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 11:45, 26. január 2026 (UTC)
: {{hotovo}}-[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 12:04, 26. január 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-58497-8 ==
{{Redaktor|~2026-58497-8}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 08:26, 27. január 2026 (UTC)

:{{Hotovo}} ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:28, 27. január 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-70343-8 ==
{{Redaktor|~2026-70343-8}}

Unexplained content removal. &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Tenshi Hinanawi|Tenshi Hinanawi]] ([[Diskusia s redaktorom:Tenshi Hinanawi|diskusia]]) 16:35, 5. február 2026 (UTC)

:{{Re|Tenshi Hinanawi}} It is ok. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 16:37, 5. február 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: Pleskoplej ==
{{Redaktor|Pleskoplej}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 11:49, 17. február 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: Antirealmadrid ==
{{Redaktor|Antirealmadrid}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 13:16, 17. február 2026 (UTC)

== Presun: Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko → Sídlisko Píly ==

Prosím o presun stránky Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko na názov Sídlisko Píly. Nemám oprávnenie presúvať stránky. Ďakujem. –[[Redaktor:Ars Preuge|Ars Preuge]] ([[Diskusia s redaktorom:Ars Preuge|diskusia]]) 22:37, 24. február 2026 (UTC)

:{{Re|Ars Preuge}} Zdravím, presun článkov z pieskoviska do hlavného menného priestoru nevyžaduje správcovské práva, takže sem táto žiadosť nepatrí. Možnosť presunúť stránku by mal mať každý užívateľ - je schovaná pod možnosťou Nástroje (vedľa tlačidiel Upraviť a Upraviť zdroj) v sekcii Akcie. V menu potom treba namiesto &quot;Redaktor&quot; zvoliť &quot;(Hlavný)&quot;. Stránka inak vyzerá dobre - bolo by ešte dobré doplniť [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|viac wikilinkov]] a zjednotiť citácie (napr. citácie 9-12 sú tá istá citácia - vo vizuálnom editore, ktorý používate, sa dá citácia jednoducho skopírovať na nové miesto). Ak by ten presun nešiel, prosím, napíšte mi na [[Diskusia s redaktorom:KormiSK|moju diskusnú stránku]]. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:36, 25. február 2026 (UTC)
::{{ping|KormiSK|Ars Preuge|s=1}} Presúvať môžu až [[Wikipédia:Automaticky schválení používatelia|automaticky schválení používatelia]], tzn. existujúci nejaký minimálny čas a s nejakým min. počtom úprav; pisateľ tam momentálne nespedá. Obsah sa ale dá do čl. presunúť copy&amp;pastnutím zdrojáku (tzn. založiť heslo [[Sídlisko Píly]] a v režime editácie zdrojáku tam cez clipboard skopírovať zdroják [[Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko|pieskoviska]]), má jednopoložkovú históriu úprav, takže to nie je kritické (plus teda aj väčšina zavedených redaktorov presúva z vlastného pieskoviska takto, keďže presun cez príslušnú akciu by presunul komplet históriu pieskoviska, ktorá bežne siaha nad rámec tvorby toho jedného počinu). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:03, 25. február 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton|s=1}} Nemali by tí užívatelia potom dostávať právo autoconfirmed, aby sa zobrazovali napr. cez [[Meta:Special:CentralAuth|CentralAuth]]? Je v tom prípade aktuálny [[Špeciálne:ZoznamSkupinovýchPráv]], nakoľko podľa neho napr. boti nemajú právo presúvať stránky (podľa neho som overoval a predpokladal, že ak to má bot, má to každý)... Dík každopádne; uvedený postup je dostatočne dobrý pre tento prípad. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:43, 25. február 2026 (UTC)
::::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, v CentralAuth sa toto právo, resp. teda skupina autoconfirmed, nezobrazuje (asi kvôli tomu, že tam spadá drvivá väčšina registrovaných použ., mimo úplne nových), je to ale vidno lokálne cez [[Special:UserRights]], porovnaj napr. [[Special:UserRights/Mineralog_sk|Mineralog sk]] vs. [[Special:UserRights/Ars_Preuge|Ars Preuge]].
::::Ten postup je vyhovujúci pre každý takýto prípad (presun svojho vlastného autorského textu z pieskoviska do čl.), problém je s tým až pri narábaní s obsahom, na ktorom participoval aj niekto iný, kde už treba zabezpečiť, aby bol nejak naplnený attribution aspekt licencie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:53, 25. február 2026 (UTC)
:::::{{Re|Teslaton|s=1}} Aha, tak to bude asi tým, že to je implicitné právo, na rozdiel od ostatných, ktoré sú asi explicitné (uvedené tam na zozname). Čo bude tým, že sa prideľuje automaticky a nie manuálne, tipujem. Dík za odkaz, nenapadlo mi overovať lokálne (väčšinou pozerám na práva na viacerých projektoch naraz). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 25. február 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-12493-73 ==
{{Redaktor|~2026-12493-73}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 17:36, 25. február 2026 (UTC)

== Hlásenie vandalizmu ==
Chcel by som požiadať o dlhodobejší blok, kvôli opakovanému vandalizmu (viď. napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kain&amp;diff=prev&amp;oldid=8175248 revíziu]). --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 19:36, 3. marec 2026 (UTC)

:1) Samozřejmě nejde o &quot;vandalizmus&quot;, ale vaše (ne)přechylovací ideologické spory. 2) [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kainov%C3%A1&amp;action=history Editační války] považuji za narušování Wikipedie. 3) Jetam2 z mé strany narušuje status quo s klamným shrnutím editace (&quot;Preklep v názve&quot;), což považuji za narušování Wikipedie. 4) Článek je v současnosti na přechýleném tvaru, ale [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kainov%C3%A1&amp;diff=8175516&amp;oldid=8175458 vložil] jsem tam šablonu s návrhem na nepřechýlený tvar, nechť jej zájemci obhájí v konsensuální diskusi. 5) Další přesuny na nepřechýlený tvar ze strany Jetam2 (bez diskuse vyhodnocené někým nestranným) budu řešit blokem na stránku. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 09:52, 4. marec 2026 (UTC) Dopl.: -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 09:53, 4. marec 2026 (UTC)
::Bolo by od veci, keby sa v prípadoch nezhody o názov vytvorilo hlasovanie ako napr. pri SNZ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:21, 4. marec 2026 (UTC)
:::Tá nezhoda je pri každej žene, ktorá nie je Slovenka (Češka atď, dohoď si krajiny, kde sa prechyľuje) a nie je tu uvedená pod pseudonymom. Riešilo sa to x-krát v siahodlhých absolútne nikam nevedúcich diskusiách. Fakt sa ti chce riešiť opätovne to isté a ešte častejšie? A samozrejme bez nádeje na reálny výsledok vzhľadom k predchádzajúcim diskusiám? --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 10:44, 4. marec 2026 (UTC)
::::Myslel som ako hlasovanie pri konkrétnom čl... Stále je ale na SK Wiki kopu čl. s neprechýleným menom. Vo výsledku je to raz tak raz onak s prechýleniami. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:52, 4. marec 2026 (UTC)
:::::Nejdem to tu siahodlho rozoberať, lebo táto diskusia neptrí na WP:NS, ale do [[WP:Kaviareň/Wikipolitika|Wikipolitiky]]. Každopádne bolo by to od veci, nakoľko [[Wikipédia:Čo_Wikipédia_nie_je#Wikipédia_nie_je_demokracia|Wikipédia nie je demokracia]]. Takéto veci majú byť riešené pomocou konsenzu a zavedením do odporúčania (príp. pravidla, ak uznáme, že pravidlá sú i na obsah, nielen na procesy). 
:::::Týmto debatu na tomto mieste uzatváram, lebo nevyžaduje správcovské práva, a prosím o prípadný presun do Wikipolitiky. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:25, 4. marec 2026 (UTC)

== Žiadosť o správcovský presun ==
Zdravím. Je potrebné presunúť stránku [[Gíza]] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=G%C3%ADza&amp;action=history] na názov „Al-Džíza (mesto)“. Odôvodnenie: názov Gíza sa nenachádza v zozname [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ Názvy geografických objektov z územia mimo SR]. Presun vyžaduje práva správcu, preto táto žiadosť.{{break}}Podobne aj [[Gíza (rozlišovacia stránka)]] na [[Al-Džíza]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:11, 9. marec 2026 (UTC)

:Gíza je uvedená napr. v Beliane v hesle Káhira; nevidím dôvod u takýchto miest, kde je dlhodobo zaužívaný nejaký lokálny názov, zavádzať názvy stránok s prepismi. Nechávam na zváženie inému správcovi. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:20, 9. marec 2026 (UTC)

:Gíza má v Beliane sa samostatné heslo. Pokiaľ viem, platí postup (pre názvy v v jazykoch s písmom inom ako latinka): buď je v zozname geodézie alebo prepis z daného písma (v tomto prípade arabské). Zmenilo sa v tomto smere niečo? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:25, 9. marec 2026 (UTC)
::Kde bol tento postup dohodnutý a prečo ti zrazu zdroje, ani Beliana, nie sú dostatočne dobré? Nakoľko miesti ÚGKK uvádza preukázateľné nepravdy, nemyslím, že absolútna orientácia podľa tohto zdroju je dobrý nápad. Prepis by mal fungovať ako riešenie v prípade, kde iný postup nemáme, riešilo sa to napr. [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív_2023#Cudzojazyčné_názvy|tu]] a konsenzus s prepismi mi z toho teda nevychádza. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:28, 9. marec 2026 (UTC)

::Ak nebolo dohodnuté/odsúhlasené nič nové (diskusia, ktorú si ty spomenul), potom je je tu postup: 1.) ÚGKK; a ak tam príslušný názov nie je, potom 2.) prepisy (predpokladám, že sú práve na to existujú) a pre iné mená encyklopédie. Môžme ísť aj podľa Beliany, ale na tom sa treba dohodnúť. Pozeral som Gízu v {{Citácia knihy
| editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]]
| titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : praktická príručka
| miesto = [Bratislava]
| vydavateľ = [[Slovak Academic Press]]
| rok = 2018
| isbn = 978-80-89607-70-9
| počet strán = 134
| strany = 
}} (v slovníku), nebolo tam. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:41, 9. marec 2026 (UTC)
:::Táto konverzácia patrí do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Wikipolitiky]], každopádne základe mnou linknutej diskusie - o novšej neviem - nie je jasný konsenzus, ako to robiť. Ak by bol tebou navrhovaný postup odsúhlasený a jasný, bol by v danej diskusii potvrdený, ale tak sa nestalo. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:49, 9. marec 2026 (UTC)

:::Nechystám sa nič písať do wikipolitiky, pretože tento postup (IP editor to v tebou odkazovanej diskusi uviedol) je na wiki zaužívaný a náhodná jetamovská akcia (ničím neodcitovaná) na tom veľa nemení.{{break}}Ak názov geografického objektu nie je v zozname exoným, ide sa podľa prepisu (pre jazyky písané iným písmom ako latinka). Na wiki ide o množstvo článkov, ktorých názvy sú takto vytvorené. Načo túto prax rozkolísať? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:55, 9. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Jetam2|Vasiľ}} Proč standardně nepoužít šablonu {{tl|Presunúť}} a v diskusi nenapsat své argumenty? ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 13:13, 9. marec 2026 (UTC)

:V tejto chvíli presun vyslovene vyžaduje práva správcu, preto som písal (aj s odôvodnením) sem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:20, 9. marec 2026 (UTC)

::Gíza je očakávaný názov, v slovenčine sa bežne vyskytujúci, [https://beliana.sav.sk/abecedny-zoznam?text=g%C3%ADza vrátane Beliany]. Rovnako nie je vhodné v tomto prípade mesto písať v zátvorkovom tvare: administratívne jednotky sú odvodené od názvu mesta. Do tretice názov Al-Džíza nie je vhodný nakoľko v egyptskej arabčine sa vyslovuje s /g/, nie /dž/.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:24, 9. marec 2026 (UTC)
::PS, {{Re|Vasiľ}}, treba počkať do konca diskusie, potom presúvať naspäť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:26, 9. marec 2026 (UTC)

::1.) Doteraz platil postup, ktorý som vyššie uviedol. Zopakujem: zoznam geodézie a potom prepisy. Odkedy sa to zmenilo, že tento postup už nie je aplikovaný? Nespomínam si, že by sme sa niekedy dohodli inak. V prvom rade na toto mi máš zodpovedať. Nemám problém, aby sme sa orientovali primárne podľa Beliany (netreba zabúdať, že je po písmeno k a momentálne z editorov ju má určite dosť limitovaný počet ľudí). Treba dohodnúť taký postup. Nie iba náhodne presúvať.
::2.) Tvrdenie „Do tretice názov Al-Džíza nie je vhodný“ nie je správne, pretože prepis je pre konkrétne [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny|písmo]]. Nie je šanca ako to sledovať podľa dialektov (to by potom analogicky bolo treba napr. pre čínštinu mať niekoľko verzií prepisu). 
::3.) Diskusia začala až po mojom (odôvodenom; pozri zhrnutia) edite. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:30, 10. marec 2026 (UTC)

:::Odkazovať na pokyny ohľadne prepisu je jedna vec, druhá vec je dokázať jeho používanie. To stále nebolo dokázané, zaužívaný názov Gíza dokázaný bol. Samozrejme, ani Beliana nie je najdefinitívnejší zdroj no momentálne na tebou preferovaný tvar nexistuje žiadny zdroj. Inými slovami: presadzuješ niečo čo sa nepoužíva ani na Slovensku ani v Egypte.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:28, 10. marec 2026 (UTC)
:::Tiež nesúhlasím s presunom. Zaužívané pravidlá sú na Wikipédii dobrá vec, ale toto je jedna z výnimiek ktorá sa dá podľa mňa normálne odargumentovať. Gíza je zjavne správny zaužívaný slovenský názov: [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=G%C3%ADza&amp;s=exact&amp;c=6571&amp;cs=&amp;d=kssj4&amp;d=psp&amp;d=ogs&amp;d=sssj&amp;d=orter&amp;d=scs&amp;d=sss&amp;d=peciar&amp;d=ssn&amp;d=hssj&amp;d=bernolak&amp;d=noundb&amp;d=orient&amp;d=locutio&amp;d=obce&amp;d=priezviska&amp;d=un&amp;d=onom&amp;d=pskfr&amp;d=pskcs&amp;d=psken# Gíza], detto [[Encyklopédia archeológie]] s. 272 a [[Malá encyklopédia zemepisu sveta]] s. 162. Prepisovanie z originálu je vracanie sa k [[Micubiši gurúpu]] a podobným úletom za ktoré je Slovenská Wikipédia na smiech.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:38, 10. marec 2026 (UTC)

:::Jetam2: Vyššie som ukázal, že existuje tu postup, podľa ktorého sa pomenúvajú sídla. Ty postupuješ v rozpore s ním. Bez riadneho odôvodnenia. V článku Gíza si nič odcitované nepridal. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:02, 11. marec 2026 (UTC)
:::Pelex: Prepis z originálu je bežný postup (pre jazyky, ktoré svoj prepis tu na wiki majú zaužívaný), hneď po zozname geodézie. Ak si obaja chcete zaviesť názvy sídiel podľa Beliany, to je odklon od zaužívanej praxe a treba to nejako (aspoň trochu) dať na diskusiu.
:::Inak, názvy guvernorátov sú na stránke geodézie (v prepise; neviem presne akom). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:02, 11. marec 2026 (UTC)
::::V tomto prípade nepovažujem tvoj argument za presvedčivejší než ten, že najmenmej 3 slovenské encyklopédie a oficiálny slovník, uvádzajú toto heslo pod všeobecne známym slovenským názvom.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 14:43, 12. marec 2026 (UTC)
::::Citácia na Gízu pridaná. Inak celkom zaujímavé, že požaduješ citáciu na bežný názov, ale na svoj návrh citáciu nepridáš. Iba že by neexistovala? ;) Každopádne, kým svoj argument nepodložíš niet sa o čom baviť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:53, 12. marec 2026 (UTC)

:::Ja si tiež myslím, že pokiaľ existuje doložiteľný slovenský názov, ktorý je naozaj frekventovaný a relatívne autoritatívnejší (t. j. nie jeden náhodný výskyt v nejakom zborníku z roku 1950), tak ho možno pokojne uplatniť. Ide o rovnaký typ argumentu, ako pri preberaní exonyma z ÚGKK („argument z autority“). Uplatnenie prepisu je skôr „argument z autenticity“ a „argument z nevyhnutnosti“ uplatniteľný v prípade absencie autority. Prax, ktorá tu existuje sa podľa mňa týka práve toho, že primárna je autorita a až potom autenticita (viď aj prechyľovanie); a nie že primárna je autorita „1. stupňa“, potom „autenticita“ a potom „autorita 2. stupňa“. Autenticita práve nahrádza absenciu autority, a to pre obavu, aby sa prax neuchýlila k niečomu absolútne nelegitímnemu (napríklad vlastnému poslovenčenému názvu). Ak však máme autoritu, mali by sme sa jej držať{{--}}a aj sa v mnohých ohľadoch držíme, napr. pri [[Anastasiya Kuzmina|Anastasiyi(!) Kuzmine]]. Samozrejme forma prepisu je tiež spravovaná autoritou PSP, ale to je iná úroveň posudzovania, nerieši či prepisovať alebo nie, ale ako. Nakoniec, prepis do klasickej arabčiny je slabší ešte aj z hľadiska autenticity, keďže v arabskej výslovnosti miestnej krajiny používaný nie je.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:42, 12. marec 2026 (UTC)

:::::Jetam2: Môj návrh je prepis z názvu v arabskom písme (pretože nemá názov v zozname geodézie). Podrobnejšie informácie k prepisu (aj so zdrojmi) sú na odkaze [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny]]. Predpokladám, že to pre teba nebude nová informácia.{{break}}Z odbornej literatúry pozri {{Citácia knihy
| priezvisko = Sorby
| meno = Karol R
| odkaz na autora = 
| titul = Arabský východ po druhej svetovej vojne, 1945{{--}}1970
| zväzok = II., (1959{{--}}1970)
| typ zväzku = Diel
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = SAP - Slovak Academic Press; [[Ústav orientalistiky Slovenskej akadémie vied|Ústav orientalistiky SAV]]
| rok = 2018
| isbn = 978-80-89607-65-5
| počet strán = 843
| strany = 622
}}, kde máš použíté pomenovanie „al-Džíza“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:49, 13. marec 2026 (UTC)
::::::Ešte treba pridať do článku (ako citáciu k alternatívnemu prepisu).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:09, 16. marec 2026 (UTC)

:::::::Použitý prepis v článku je podľa [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC)

::::::::Treba doložiť použitie tohto prepisu, to si zatiaľ (v článku) neurobil a teda zostáva bez zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:41, 17. marec 2026 (UTC)

:::::::::Prepis svoje zdroje má, pozri odkaz vyššie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:26, 17. marec 2026 (UTC)

== Shoppingmeile Lyssach (zmazanie) ==
Zmažte, prosím, článok [[Shoppingmeile Lyssach]]. Je to jasný kanditát, dlho označený {{tl|ZL}} a IP šablóny iba ignoruje a revertuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:27, 16. marec 2026 (UTC)

:{{Re|Vasiľ}} Vzhľadom na to, že tieto ťahanice podľa histórie sleduješ dlhdobo a šablóny si tam vrátil celkom deväťkrát, si si určite vedomý, že správny postup nebola revertovacia vojna, ale návrh na zmazanie (tu alebo WP:SNZ) alebo riešenie uzamknutia článku prostredníctvom tejto nástenky. U teba ma toto konanie udivuje, myslel som, že ovládaš zaužívané postupy. Každopádne som založil [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Shoppingmeile Lyssach|hlasovanie o zmazaní]], prosím teda o podporu a vyjadrenie tam. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:25, 16. marec 2026 (UTC)

::Alibistický prístup. Článok je jasne na zmazanie. Ak chceš o každom použití {{tl|ZL}}, kde dôjde k revertom, nechať hlasovať, som zvedavý kam takýto prístup wiki privedie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC)
:::Nie, KormiSK spravil tvoju prácu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:41, 17. marec 2026 (UTC)

:::Hlasovanie na zmazanie v prípade článku, ktorý je nedostatočný a jeho IP autor dostatočne na sk wiki známy ([[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2025#IP s príspevkami_ohľadom_parafílií/scifi/anatómie|archív]]), skutočne nie je moja práca. Dal som na rýchle zmazanie, bolo to IP neoprávnene revertované. Ktorýkoľvek admin to mohol zmazať, alebo ak mal pochybnosti zamknúť. Dávať to na hlasovanie, v takýchto triválnych prípadoch, je zbytočnosť. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:26, 17. marec 2026 (UTC)

:::Táto IP pravidelne obchádza blok, takže jeho úpravy majú byť automaticky zmazané a IP má byť zablokovaná minimálne na rok. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:50, 17. marec 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-16514-57 ==
{{Redaktor|~2026-16514-57}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:42, 16. marec 2026 (UTC)

== MediaWiki:Edittools ==

Ahojte, vedl by tam niekto pridať základnú šablónu Experimenty? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:14, 16. marec 2026 (UTC)

:Neriešili sme toto už náhodou niekde (či len osobne)? Inak teda sú to nástroje pre redaktorov, nie nutne pre patrolu, ale asi nevidím problém to tam pridať. {{Re|Teslaton}} Máš niečo proti? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:08, 16. marec 2026 (UTC)
::{{re|Fillos X.|KormiSK|s=1}} Bol som v tom, že sa to rendruje staticky, tzn. že tam nebude fungovať podmienkovanie podľa NS (v takom prípade by nemalo moc zmysel nafukovať to šablónami diskusných upozornení, nadbytočných pre úpravy v NS0).
::Funguje ale, takže som tam na vyskúšanie doplnil najbežnejšie šablóny oznamov a upozornení do diskusií s redaktormi (+ texty ''„Upozornenie“'' a ''„Blok“'', vložiteľné do zhrnutia). Šablóny sa vkladajú už vrátane podpisu, s kurzorom umiestneným tesne pred podpis pre prípad, že chce človek k šablóne ešte niečo doplniť vlastnými slovami (mimo š. {{tl|copytext}}, do ktorej volania treba doplniť názov čl., tam je kurzor na mieste hodnoty parametra). Či to takto nechať (vrátane vkladania makra podpisu) môže byť diskutabilné, niekomu to tak asi vyhovovať nemusí (môže to napr. kolidovať s prípadným zámerom vložiť viacero šablón s jediným podpisom na záver); v najbežnejšom scenári to ale šetrí jeden ďalší klik (pričom napr. na mobiloch a tabletoch sa na toolbar tl. s podpisom nekliká moc slávne).
::Dajte prípadne vedieť feedback, zatiaľ je to v rovine experimentu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:14, 18. marec 2026 (UTC)
:::Ahoj, dik. Súčasný stav by som nechal s podpismi je to rýchlejšie obzvlášť z mobilu (za mňa: z 10 na 4 kliky) na ktorom viacero ľudí zvykne patrolingovať. Neviem či to funguje na mobile pri nezapnutej funkcii web pre počítače?
:::Čo som si všimol a vyskúšal tak:
:::# základnú šablónu experimentov tam dáva v tvare {{Tl|Experimenty}} i s podpisom ''ale aj s nežiadúcou červenou bodkou''
:::# 2x šablóna {{Tl|Vandalizmus}}
:::# príp. by som doplnil možno {{Tl|Urgentne upraviť}}, {{Tl|Urgentne upraviť autor}}
:::# Upoz a Blok mi pridávajú iba strohý text (možno tým, že nie som správca [neviem ?])
:::# ak by sa dalo rozpísať {{Tl|ZL}} na nepresmerovačku, čiže {{Tl|Zmazať lebo}} a zmeniť #REDIRECT [[XYZ]] na slovenský tvar, čiže #PRESMERUJ [[XYZ]] bolo by to super.
:::# dalo by sa aj pri {{Tl|Preklad}} doplniť {{Tl|Preklad|||}} s troma |
:::# všeobecne možno doplniť: {{Tl|Wikifikovať}}, {{Tl|Na revíziu}}, {{Tl|Bez zdroja}}, {{Tl|Významnosť}} či {{Tl|Aktualizovať}}
:::--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:06, 18. marec 2026 (UTC)
::::* 1 a 2 som fixol; 
::::* 3 UU ešte vyskúšam, či by cez to nešlo vkladať vrátane akt. dátumu, UUA sa dá kopírovať z čl. z vyrendrovanej UU
::::* 4 áno, sú to prosté texty na vloženie do zhrnutia, keďže [[:mw:Extension:CharInsert|charinsert]] nedokáže súbežne s vložením makra vyplniť zhrnutie (ak by dokázal, dali by sa oznamy a upozornenia vkladať vrátane zhrnutia na jediný klik). A teda sú tam práve preto, že pri vypĺňaní z mobilu je opruz vypisovať zhrnutie po znakoch na virt. klávesnici a nejaké zhrnutie je dobré k oznamom/upozorneniam vkladať. Alternatíva by bola aj do zrnutia vkladať samotný markup šablóny (e.g.&lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{Experimenty}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;) focusnutím zhrnutia a opätovným kliknutím na rovnaké makro, ktorým som vložil oznam. Tam je ale zase na prekážku ten vkladaný podpis, ktorý sa do zhrnutia moc nehodí.
::::* 5 nie som moc zástanca slovakizácie kľúčových slov (&lt;code&gt;DEFAULTSORT&lt;/code&gt; → &lt;code&gt;KLÍČŘAZENÍ&lt;/code&gt; /VE tu už dlhšiu dobu vkladá tento cs default pretože sa zatiaľ nikto neunúval s tým niečo robiť, sk obdoba by bola zrejme &lt;code&gt;KĽÚČRADENIA&lt;/code&gt;/; &lt;code&gt;REDIRECT&lt;/code&gt; → &lt;code&gt;PRESMERUJ&lt;/code&gt; a pod.), pričom samostatný vyšší level opruzu predstavujú najmä tie, kde sú znaky s diakritikou (ten čechizovaný/slovakizovaný „kľúč radenia“ budiž príkladom), vyžaduje to cvičenia s predradníkmi, prepínaniami klávesnice, na touchscreene s čakaním na rozbalenie alt. ponuky k znaku a následný klik na správnu položku z ponuky. Pričom ani toto 1-klikové vkladanie cez EditTools nie je vždy spásou, pretože to zas vyždauje posun obsahu okna tak, aby bola ponuka viditeľná, čo je triv. keď má človek prst na srolovátku myši, v iných prípadoch (práca čisto s klávesnicou, touchscreen) to už tak pohodlné nie je.
::::* 6 hej, to je asi bezosporné
::::* 7 neviem či je nutné, ale dá sa, samozrejme
:::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:53, 18. marec 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Dali by sa tie nesporné záležitosti zapracovať nech sa na to nezabudne. Inak k 5. bodu je v zdrojáku Wiki (horné ikony) prednastavený SK tvar presmerovania (#presmeruj [[Cieľový názov stránky]]). Doterajšie zmeny fungujú pekne. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:46, 30. marec 2026 (UTC)

== Zabudnuté urgenty ==

Milí kolegovia, viem, že vás je málo a práce veľa, ale urgent mesiac či dokonca viac po lehote na zmazanie ([[XXXTentacion]], [[Iplikátor Kuznecova]], ...) je predsa len trochu priveľa. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:44, 19. marec 2026 (UTC)

:{{re|Lalina|s=1}} Ak sa k mazaniu dlho nikto nemá, ide pravdepodobne o sporný/hraničný prípad. Ktokoľvek ho môže dať na hlasovanie, nestojí to na správcovskej akcii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:45, 19. marec 2026 (UTC)
:: Dtto, nejde o počet a o množství práce, ale že v mnohých případech netuším, proč mají být takové články smazány. Například [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: je to strojový překlad (jako nerodilý mluvčí nechci úplně posuzovat, každopádně dnes jsou překládací nástroje na bázi AI natolik dokonalé, že jimi produkovaný text bývá přinejmenším na první pohled použitelný)? Nedostatek zdrojů (nějaké tam jsou, článek nemusí být dokonalý na první pokus)? Generický infobox (zmiňuje Teslaton, ale nevidím jako důvod na urgent)? Netuším, proč bych takový článek měl mazat. Po odebrání urgentu si ho tam ale zase protlačí nejčastěji IP editor, jako kdyby snad on sám byl správcem. Většinou takové případy tedy po čase posunu do SNZ. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 09:02, 20. marec 2026 (UTC)
:::Prechádzanie UU a SNZ som v istom momente viac-menej prebral ja, ale v poslednej dobe vôbec nemám čas sa tomu poriadne venovať (ako ani Wiki všeobecne). Navyše u niektorých stránok, ktoré sú rozsahom dlhšie, ako vyššie uvedená alebo [[Rockstar Dundee]], nemám osobne kapacitu prechádzať detailne celý text; taktiež podobne ako OJJ nemyslím, že niektoré tieto argumenty (napr. ten infobox) sú validným argumentom na mazanie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:23, 20. marec 2026 (UTC)
:::{{ping|OJJ}} Ad [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: ide o výstup redaktora, ktorý sem začal hromadne chŕliť úpravy a strojové preklady článkov hier a herných štúdií, pričom kompletne ignoruje [[Diskusia s redaktorom:Peter 51345|opakované upozornenia]] na margo nežiadúcich čachrov s infoboxami (náhrady konkrétnych ad-hoc generickými v existujúcich článkoc a vkladanie generických do nových); nové články (vrátane tamtoho) neobsahujú kategorizáciu a ďalšie náležitosti, v niektorých boli jazykové problémy. Nevidím veľmi dôvod tu výstupy s takýmto prístupom k veci ponechávať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC)
:::A teda áno, aj samotný takto vložený infobox je problém – celá pointa infoboxov je v tom, poskytovať naprieč nejakou širšou skupinou článkov premyslenú, konzistentnú a centrálne spravovateľnú sadu popisujúcich údajov. Nie ad-hoc sady čo si ktorý nový príchodzí zmyslí per konkrétny článok. Nejde ale o jediný problém, ktorý tam je (napr. tá chýbajúca kategorizácia je aspekt explicitne spadajúci pod [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny čl.]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Články by se IMO neměly mazat apriorně s ohledem na autora, pokud ''mohou ''být obsahově i formálně alespoň ''přijatelné''. Fakticky samozřejmě souhlasím s tím, že takový způsob přispívání není ideální a jsem i celkem realistou v tom, že za příčetnou podobu mnohých příspěvků mohou spíše stále dokonalejší modely translátorů a LLM asistentů, kteří nedokonalosti opraví a podchytí před lidským editorem... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:50, 20. marec 2026 (UTC)
:::::Viď vyššie. Ten čl. momentálne prosto nespĺňa ani ''formálne'' minimálne požiadavky. Áno, kategórie sa dajú triv. doplniť, generický IB sa dá triv. vymazať. Ak to niekto spraví (a skontroluje príčetnosť výkladu), nech údržbovú š. pokojne odstráni a môže to tu zostať. Ja to pri takomto prístupe autora riešiť nebudem. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 20. marec 2026 (UTC)
::::::{{Re|Teslaton}} To jsou každopádně důvody spíš pro {{tl|na úpravu}}, resp. {{tl|Kategorizovať}}, než pro smazání. Primárně by se měl řešit článek a jestli je potenciálně užitečný pro čtenáře, sekundárně osoba autora. Smazat článek pro absentující kategorie jen kvůli přístupu autora by mě nikdy nenapadlo a zdá se mi to být na hranici [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]] --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:04, 20. marec 2026 (UTC)
:::::::Nie, nesúhlasím. Nevidím dôvod cieliť údržbovú aktivitu tým smerom, aby sa tu množili odfláknuté články olepené neurgentnými údržbovými šablónami, ktorým sa nikto nie je ochotný ďalej venovať. Ak niekto nie je ochotný prispievať príčetne, opakovane ignoruje upozornenia a úplne zámerne ďalej generuje takéto výstupy, je urgent a následné mazanie za mňa vhodnejśia cesta, ako s tým naložiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 20. marec 2026 (UTC)
::::::::{{Re|Teslaton}} Pak to ale musí někdo smazat (což můžeš). Já osobně bych si to ale sám na zodpovědnost nevzal a soudě dle retence těchto článků nebudu jediný admin. Všechny články označené na urgent totiž takové prodlevy &quot;po lehote&quot; nemívají – a ani dle statistik to nevypadá, že by se správci na skwiki flákali. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:19, 20. marec 2026 (UTC)
:::::::::@[[Redaktor:Lalina|Lalina]] Pre info doplnil som zatiaľ 4 návrhy na [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|SNZ]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:49, 20. marec 2026 (UTC)

:::::::::Pridávam k tomu ešte príklady neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, ktoré majú byť zmazané: [[Redaktor:Chlpatacicina1/pieskovisko]], [[Redaktor:Evolution Shock]], [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]], [[Redaktor:Stereolitografia]], [[Redaktor:Abcedu]]. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:37, 20. marec 2026 (UTC)
::::::::::Něco jsem promazal, [[Redaktor:Stereolitografia]] je asi náhrada pískoviště, tak to ponechávám. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:33, 20. marec 2026 (UTC)
:::::::::::Je to duplicita, bolo dvakrát presunuté, z pieskoviska [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]] chybne na  [[Redaktor:Stereolitografia]] a potom správne na [[Stereolitografia]], preto tie ostatné chybné stránky treba zmazať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 16:58, 20. marec 2026 (UTC)
::::::::::::{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:03, 20. marec 2026 (UTC)
:::::::::::::diky.--[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 17:24, 20. marec 2026 (UTC)

Tými zabudnutými urgentmi som primárne myslela tie na ktorých už po označení za urgent nikto podstatne nič nezlepšil. To sa dá rýchlo zistiť v histórii a také urgenty ani netreba dávať na hlasovanie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:54, 20. marec 2026 (UTC)

== Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled ==

Pripomínam nových redaktorov na [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:48, 20. marec 2026 (UTC)
: Viděl jsem, nemyslím si, že je nutné to připomínat tu. Ale budiž. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 09:02, 20. marec 2026 (UTC)

== Vandalizmus – odstraňovanie informácií ~2026-20335-96 ==

Dobrý deň!  ~2026-20335-96 odstraňuje informácie zo stránok. Napríklad zo stránky Trenčín odstránil oberené informácie a nahradil ich zastaralými a neaktuálnymi. Dával som mu za Vandalizmsu ale zakaždým si ich zmazal. A dáva mi neoprávnene na diskusnú stránku vandalizmus atď… poprosím o vyriešenie. Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:28, 3. apríl 2026 (UTC)
:Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. Všetky tvoje úpravy bez zdroja budem vracať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-20335-96|&amp;#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:32, 3. apríl 2026 (UTC)
::Môžem sa opýtať z ktorého mesta si ty? Lebo ja som už hodne dávno nevidel v TN takú linku 28  --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:36, 3. apríl 2026 (UTC)
:::Alebo nákupné centrá? Podľa teba v TN neni OC Laugarício? Vlastne ako keby si povedal že v Bratislave neni Avion --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:37, 3. apríl 2026 (UTC)
::::Encyklopédia sa nepíše podľa toho, že čo kde si ty videl. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-20335-96|&amp;#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:53, 3. apríl 2026 (UTC)
:::::Takže na Wikipédií budeme mať 5 rokov staré informácie? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:56, 3. apríl 2026 (UTC)
::::::Nie, budeme sa pýtať teba, či si to niekde videl a potom to pridáme. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-20335-96|&amp;#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-20335-96|diskuse]]) 22:46, 3. apríl 2026 (UTC)

== Zámok ==

Ping @[[Redaktor:OJJ|OJJ]] často riešené TV záležitosti na Discorde. Bol by som rád, za zámok (i dlhodobejší) na článkoch TV staníc napr. [[TV Doma]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=TV_Doma&amp;curid=286242&amp;diff=8194247&amp;oldid=8194197 link]), [[TV Markíza|Markíza]] a iné s bujnelou / problematickou históriou, ktoré sú tu pravidelne menené / vandalizované. IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii. Často-krát pri týchto „ľahko zraniteľných“ témach bývajú uvedené hlúpostí / zavádzania či nezmysly. Opäť je to podobné ako pri tej [[Farma (televízna relácia)|Farme]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 23:11, 6. apríl 2026 (UTC)

:Problém je ten, že těžko lze hromadně zamknout všechny články týkající se &quot;televize&quot;, protože taková věc by odporovala i základním principům projektu. Souhlasím ale s tím, že &quot;IMHO niekedy ani neviem koľko je tam % správnych informácii&quot;, a proto jsou takové články patrolou ignorovány. Je to špatně. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:30, 7. apríl 2026 (UTC)</text>
      <sha1>oyc799ilywsr29hx0a78sti78ruvq67</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>14 (číslo)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>746376</id>
    <revision>
      <id>8213679</id>
      <parentid>8191794</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:47:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-25471-57</username>
        <id>293105</id>
      </contributor>
      <comment>Aktualizovaný je článok</comment>
      <origin>8213679</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2995" sha1="bv5tafkr14jgxmcyyl75x3qhm7tqojn" xml:space="preserve">{{ pracuje sa|2026-5-15}}
{{Infobox číslo

| číslo = 14
| slovom = štrnásť
| radová číslovka = štrnásty

| prvočíselný rozklad = 2 · 7
| delitele = 1, 2, 7, 14
| rímska číslica = XIV

| dvojková sústava = 1110
| osmičková sústava = 16
| šestnástková sústava = E
}}

'''14''' ('''štrnásť''') je prirodzené číslo, ktoré nasleduje po čísle 13 a predchádza číslu 15.

== Matematika ==
V oblasti aritmetiky je číslo 14 prirodzené, párne a zložené číslo. Z hľadiska deliteľnosti patrí medzi semiprvočísla, keďže vzniká vynásobením dvoch rôznych prvočísel, konkrétne čísel dva a sedem.&lt;ref name=&quot;semiprime&quot;&gt;Weisstein, Eric W. &quot;Semiprime.&quot; From MathWorld--A Wolfram Web Resource.&lt;/ref&gt; Súčet všetkých vlastných deliteľov čísla 14 (čo sú čísla 1, 2 a 7) je rovný 10, čo znamená, že ide o deficientné číslo.&lt;ref name=&quot;deficient&quot;&gt;Sloane, N. J. A. &quot;Sequence A005100 (Deficient numbers).&quot; The On-Line Encyclopedia of Integer Sequences.&lt;/ref&gt;

V oblasti geometrie a kombinatoriky predstavuje štvrté štvorcové pyramídové číslo, pretože sa dá vyjadriť ako súčet štvorcov prvých troch celých kladných čísel.&lt;ref name=&quot;pyramidal&quot;&gt;Sloane, N. J. A. &quot;Sequence A000330 (Square pyramidal numbers).&quot; The On-Line Encyclopedia of Integer Sequences.&lt;/ref&gt; Číslo 14 je taktiež piatym Catalanovo číslom v poradí, ktoré nachádza uplatnenie pri výpočtoch triangulácie konvexných mnohouholníkov.&lt;ref name=&quot;catalan&quot;&gt;Koshy, Thomas. &quot;Catalan Numbers with Applications.&quot; Oxford University Press, 2008.&lt;/ref&gt; V desiatkovej sústave patrí medzi Harshadove čísla, pretože je bezo zvyšku deliteľné ciferným súčtom svojich vlastných čísel, ktorým je hodnota päť.&lt;ref name=&quot;harshad&quot;&gt;Sloane, N. J. A. &quot;Sequence A005349 (Niven or Harshad numbers).&quot; The On-Line Encyclopedia of Integer Sequences.&lt;/ref&gt;

== Veda ==
V chemických vedách definuje číslo 14 atómové číslo chemického prvku kremík, ktorý patrí medzi kľúčové polokovy v zemskej kôre a základy modernej elektroniky.&lt;ref name=&quot;silicon&quot;&gt;Greenwood, N. N.; Earnshaw, A. &quot;Chemistry of the Elements.&quot; Butterworth-Heinemann, 1997.&lt;/ref&gt; V analytickej chémii je hodnota 14 hornou hranicou štandardnej stupnice pH, kde vyjadruje maximálnu zásaditosť vodných roztokov pri bežnej izbovej teplote.&lt;ref name=&quot;ph_scale&quot;&gt;Harris, Daniel C. &quot;Quantitative Chemical Analysis.&quot; W. H. Freeman, 2010.&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[14 (rok)]]
* [[14 pred n. l.]]

== Zdroje ==
* SLOANE, N. J. A. ''The On-Line Encyclopedia of Integer Sequences''. OEIS Foundation.
* WEISSTEIN, Eric W. ''MathWorld -- A Wolfram Web Resource''. Wolfram Research, Inc.
* GREENWOOD, N. N.; EARNSHAW, A. ''Chemistry of the Elements''. 2. vyd. Butterworth-Heinemann, 1997. ISBN 978-0-7506-3365-9.
* KOSHY, Thomas. ''Catalan Numbers with Applications''. Oxford University Press, 2008. ISBN 978-0-1953-3454-8.

[[Kategória:Prirodzené čísla]]</text>
      <sha1>bv5tafkr14jgxmcyyl75x3qhm7tqojn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rakyta (prítok Trnávky)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>746413</id>
    <revision>
      <id>8213427</id>
      <parentid>8182497</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T00:45:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213427</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9071" sha1="6absrlahdt88pbaoasinnwaoua1h1tz" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Rakyta
| other_name                = 
| category                  = potok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| region1                   = 
| district                  = [[Trnava (okres)|Trnava]]
| district1                 = 
| commune                   = 
| municipality              = [[Boleráz]] 
| municipality1             = [[Horné Orešany]]
| municipality2             = 
| municipality3             = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           =
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]]
| source_type               = Prameň
| source_location           = &lt;nowiki&gt;Políčko&lt;/nowiki&gt;
| source_elevation          = cca 222
| source_lat_d              = 48.476
| source_long_d             = 17.4466
| mouth                     = [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]] 
| mouth_location            = [[Trnavská pahorkatina]]
| mouth_elevation           = cca 170
| mouth_lat_d               = 48.4674
| mouth_long_d              = 17.4959
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 4
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Trnavský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = VII.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 4-21-16-1116
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Váhu|Váh]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Rakyta'''&lt;ref name=UGK/&gt;&lt;ref name=mcz/&gt; je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-17
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresu [[Trnava (okres)|Trnava]].&lt;ref name=Geo/&gt; Je to pravostranný prítok [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávky]] v povodí [[Dudváh]]u&lt;ref name=Tm/&gt;, má dĺžku približne 4 km a je tokom VII. rádu.

== Priebeh toku ==
Potok pramení na západe [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Trnavská pahorkatina]] a [[Časť (geomorfológia)|časti]] [[Podmalokarpatská pahorkatina]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-17 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, v lokalite Políčko&lt;ref name=&quot;vku&quot;/&gt;, v nadmorskej výške približne {{Mnm|222}}&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora = 
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/973450?pos=48.468482,17.485393,16
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-17
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Od prameňa v páse vyššej vegetácie oddeľujúcej jednotlivé lány&lt;ref name=mcz/&gt;, tečie severovýchodným smerom. Zakrátko priberá menší ľavostranný i pravostranný prítok. Následne oddeľuje lokality Políčko a Horné pole&lt;ref name=mcz/&gt; a onedlho sa juhovýchodným smerom oddeľuje bočné rameno. Hlavný tok sa lemovaný porastom o niečo neskôr prudko stáča na juhovýchod a okrajom oblasti Rybník&lt;ref name=&quot;vku&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; pokračuje poľnohospodársky využívanou oblasťou. V strednej časti priberá svoje bočné rameno, obohatené o niekoľko menších prítokov&lt;ref name=UGK/&gt;, mierne sa esovito vlní a okrajom oblasti Nad rakytím pokračuje k [[Boleráz]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vteká do intravilánu, kde križuje [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|cestu I/51]] do [[Trnava|Trnavy]]&lt;ref name=Tm/&gt; a stáča sa východným smerom. Krátko nato sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|170}} vlieva pravostranne do [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávky]], prítoku [[Dolný Dudváh|Dolného Dudváhu]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.49596&amp;y=48.46752&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u a [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]], resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. 

Rakyta pramení a v hornej časti krátko preteká územím obce [[Horné Orešany]], následne prechádza do katastra [[Boleráz]]u v okrese [[Trnava (okres)|Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=158 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&amp;id=1015717517&amp;ds=1&amp;x=17.4489648&amp;y=48.4728164&amp;z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] 
* [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]]
* [[Podmalokarpatská pahorkatina]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.49596&amp;y=48.46752&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Trnávky (Dolný Dudváh)}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]]
[[Kategória:Povodie Malého Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]]
[[Kategória:Boleráz]]
[[Kategória:Horné Orešany]]</text>
      <sha1>6absrlahdt88pbaoasinnwaoua1h1tz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Raková (prítok Trnávky)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>746605</id>
    <revision>
      <id>8213426</id>
      <parentid>8185270</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T00:38:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213426</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9834" sha1="0us8y6efoosckhni0086iqn6zzu16op" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Raková
| other_name                = 
| category                  = potok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = Trstín - potok Raková.jpg
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| region1                   = 
| district                  = [[Trnava (okres)|Trnava]]
| district1                 = [[Senica (okres)|Senica]] 
| commune                   = 
| municipality              = [[Smolenice]] 
| municipality1             = [[Trstín]]
| municipality2             = [[Naháč (okres Trnava)|Naháč]]
| municipality3             = [[Jablonica]]
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Malé Karpaty]], [[Brezovské Karpaty]]
| source_type               = Prameň
| source_location           = &lt;nowiki&gt;Mihalinová&lt;/nowiki&gt;
| source_elevation          = cca 375
| source_lat_d              = 48.5808
| source_long_d             = 17.4971
| mouth                     = [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]] 
| mouth_location            = [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]]
| mouth_elevation           = cca 205
| mouth_lat_d               = 48.5246
| mouth_long_d              = 17.4542
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 10
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Trnavský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = VII.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 4-21-16-1146
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Váhu|Váh]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Raková'''&lt;ref name=UGK/&gt;&lt;ref name=mcz/&gt; je vodný tok v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-21
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresov [[Trnava (okres)|Trnava]] a [[Senica (okres)|Senica]].&lt;ref name=Geo/&gt; Je to ľavostranný prítok [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávky]] v povodí [[Dudváh]]u&lt;ref name=Tm/&gt;, má dĺžku približne 10 km a je tokom VII. rádu. Pramení a sčasti preteká územím [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]].&lt;ref name=Tm/&gt;

== Priebeh toku ==
Potok pramení v severnej časti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], v ich [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Brezovské Karpaty]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-21 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, na severnom úpätí vrchu Malinová ({{Mnm|428}})&lt;ref name=&quot;vku&quot;/&gt;, v nadmorskej výške približne {{Mnm|375}}&lt;ref name=Tm/&gt; Od prameňa v lesnom poraste&lt;ref name=mcz/&gt; tečie juhozápadným smerom, istý čas kopírujúc turistickú magistrálu [[Cesta hrdinov SNP]].&lt;ref name=Tm/&gt; Pod Hušťármi priberá ľavostranný prítok a stáča sa západným smerom, onedlho priberá významnejší pravostranný prítok a mení smer na juhozápad.&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora = 
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.562721,17.460382,16
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-21
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; V strednej časti preteká dolinou Raková a pod rovnomennou osadou sa dostáva do blízkosti [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|cesty I/51]] z [[Trnava|Trnavy]] do [[Senica|Senice]] i [[Železničná trať Kúty – Trnava|železničnej trate Kúty – Trnava]].&lt;ref name=&quot;vku&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Pokračuje dolinou, priberajúc menšie prítoky a pod Leveným vrchom ({{Mnm|355}}) sa stáča na juh. Zakrátko opúšťa lesný porast, [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty]]&lt;ref name=Tm/&gt; a taktiež aj [[Malé Karpaty]].&lt;ref name=G/&gt; Prechádza do [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], jej podcelku [[Trnavská pahorkatina]] a časti [[Podmalokarpatská pahorkatina]]&lt;ref name=GP/&gt; a popri veľkom kameňolome&lt;ref name=mcz/&gt; sa mierne stáča na juhovýchod. Vteká do intravilánu [[Trstín]]a, kde prijíma ľavostranný [[Rosuchovský potok]] a stáča sa na juh. Na dolnom toku vedie popri [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|ceste II/502]] a v blízkosti [[Železničná trať Kúty – Trnava|železničnej trate]]&lt;ref name=&quot;vku&quot;/&gt; sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|205}} ľavostranne vlieva do riečky [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávky]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.45401&amp;y=48.52437&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u a [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]], resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. 

Raková pramení a v hornej časti preteká územím obce [[Naháč (okres Trnava)|Naháč]], pokračuje hranicou katastrov [[Jablonica|Jablonice]] (už v okrese [[Senica (okres)|Senica]]) a [[Trstín]]a, potom územím Trstína a na dolnom toku prechádza na územie obce [[Smolenice]] v okrese [[Trnava (okres)|Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=157 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Smolenice&amp;source=osm&amp;id=1015717515&amp;ds=1&amp;x=17.4563254&amp;y=48.5296487&amp;z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] 
* [[Malé Karpaty]], [[Brezovské Karpaty]]
* [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]], [[Podmalokarpatská pahorkatina]]
* [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.45401&amp;y=48.52437&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Trnávky (Dolný Dudváh)}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch]]
[[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]]
[[Kategória:Povodie Malého Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Senica]]
[[Kategória:Smolenice]]
[[Kategória:Trstín]]
[[Kategória:Naháč (okres Trnava)]]
[[Kategória:Jablonica]]</text>
      <sha1>0us8y6efoosckhni0086iqn6zzu16op</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rosuchovský potok</title>
    <ns>0</ns>
    <id>746649</id>
    <revision>
      <id>8213521</id>
      <parentid>8185218</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:30:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213521</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8925" sha1="9j99yqbselu5bmj48udqeygmunv8ru8" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Rosuchovský potok
| other_name                = 
| category                  = potok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| region1                   = 
| district                  = [[Trnava (okres)|Trnava]]
| district1                 = 
| commune                   = 
| municipality              = [[Trstín]]
| municipality1             = 
| municipality2             = 
| municipality3             =
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Malé Karpaty]], [[Brezovské Karpaty]]
| source_type               = Prameň
| source_location           = &lt;nowiki&gt;Levený vrch&lt;/nowiki&gt;
| source_elevation          = cca 290
| source_lat_d              = 48.5431
| source_long_d             = 17.4692
| mouth                     = [[Raková (prítok Trnávky)|Raková]] 
| mouth_location            = [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]]
| mouth_elevation           = cca 210
| mouth_lat_d               = 48.5317
| mouth_long_d              = 17.4593
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 2,5
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Trnavský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = VIII.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 4-21-16-1147
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Váhu|Váh]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Rosuchovský potok'''&lt;ref name=UGK/&gt;&lt;ref name=mcz/&gt; je krátky vodný tok v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-22
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresu [[Trnava (okres)|Trnava]].&lt;ref name=Geo/&gt; Je to ľavostranný prítok [[Raková (prítok Trnávky)|Rakovej]] v povodí [[Dudváh]]u&lt;ref name=Tm/&gt;, má dĺžku približne 2,5 km a je tokom VIII. rádu. Pramení a sčasti preteká územím [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]].&lt;ref name=Tm/&gt;

== Priebeh toku ==
Potok pramení na východnom okraji severnej časti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], v ich [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Brezovské Karpaty]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-22 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, na juhovýchodnom úpätí Leveného vrchu ({{Mnm|355}})&lt;ref name=&quot;vku&quot;/&gt;, v nadmorskej výške približne {{Mnm|290}}&lt;ref name=Tm/&gt; Od prameňa v lesnom poraste&lt;ref name=mcz/&gt; tečie južným smerom. Zakrátko opúšťa súvislý les, [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty]]&lt;ref name=Tm/&gt; a zároveň aj [[Malé Karpaty]].&lt;ref name=G/&gt; Prechádza do [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], jej podcelku [[Trnavská pahorkatina]] a časti [[Podmalokarpatská pahorkatina]]&lt;ref name=GP/&gt; a vteká do osady Rosuchov.&lt;ref name=Tm/&gt; Pokračuje juhovýchodným smerom popri chatovej oblasti a v strednej časti sa lemovaný pásom vyššej vegetácie&lt;ref name=mcz/&gt; oblúkom stáča na západ. Priberá menší ľavostranný prítok a následne napája menšiu vodnú nádrž.&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora = 
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.535511,17.467578,16
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-22
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Priberá menší pravostranný prítok a okrajom [[Trstín]]a vedie západným smerom. Križuje [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|cestu I/51]] z [[Trnava|Trnavy]] do [[Senica|Senice]]&lt;ref name=&quot;vku&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; a následne sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|210}} ľavostranne vlieva do [[Raková (prítok Trnávky)|Rakovej]], prítoku riečky [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávky]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.45931&amp;y=48.53131&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u a [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]], resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. 

Rosuchovský potok pramení a preteká iba územím obce [[Trstín]] v okrese [[Trnava (okres)|Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=163 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&amp;id=1015717481&amp;ds=1&amp;x=17.4701451&amp;y=48.5358335&amp;z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] 
* [[Malé Karpaty]], [[Brezovské Karpaty]]
* [[Podunajská pahorkatina]], [[Trnavská pahorkatina]], [[Podmalokarpatská pahorkatina]]
* [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.45931&amp;y=48.53131&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Trnávky (Dolný Dudváh)}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch]]
[[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]]
[[Kategória:Povodie Malého Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]]
[[Kategória:Trstín]]</text>
      <sha1>9j99yqbselu5bmj48udqeygmunv8ru8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Raštún</title>
    <ns>0</ns>
    <id>746950</id>
    <revision>
      <id>8213435</id>
      <parentid>8187432</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T01:54:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8213435</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8425" sha1="asasnjtxy5vnj497o20ukbadyf636g3" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Raštún
| other_name                = 
| category                  = potok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| region1                   = 
| district                  = [[Trnava (okres)|Trnava]]
| district1                 = 
| commune                   = 
| municipality              = [[Dolné Lovčice]]
| municipality1             = [[Brestovany]]
| municipality2             = [[Bučany]]
| municipality3             = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]]
| source_type               = Prameň
| source_location           = &lt;nowiki&gt;Vinohrady&lt;/nowiki&gt;, [[Bučany]]
| source_elevation          = cca 140
| source_lat_d              = 48.4044
| source_long_d             = 17.6984
| mouth                     = [[Blava|Dolná Blava]] 
| mouth_location            = [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]]
| mouth_elevation           = cca 130
| mouth_lat_d               = 48.3612
| mouth_long_d              = 17.6843
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 5,2
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Trnavský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = VII.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = &lt;!--4-21-16-1194--&gt;
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Váhu|Váh]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Raštún'''&lt;ref name=UGK/&gt;&lt;ref name=mcz/&gt; je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-25
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresu [[Trnava (okres)|Trnava]]. Je to pravostranný prítok [[Blava|Dolnej Blavy]] v povodí [[Dudváh]]u&lt;ref name=Tm/&gt;, má dĺžku približne 5,2 km a je tokom VII. rádu.

== Priebeh toku ==
Potok pramení v západnej polovici [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dolnovážska niva]] a [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Dudvážska mokraď]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-26 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, v lokalite Vinohrady&lt;ref name=mcz/&gt;, v nadmorskej výške približne {{Mnm|140}}&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora = 
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.366995,17.685126,16
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-26
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Od prameňa v menšom poraste južne od [[Bučany|Bučian]] tečie južným až juhozápadným smerom. Na hornom toku kopíruje cestu do obce [[Brestovany]]&lt;ref name=Tm/&gt; a je lemovaný súvislou vyššou vegetáciou.&lt;ref name=mcz/&gt; Na severnom okraji obce sa dočasne stáča na východ, no onedlho opäť pokračuje na juhozápad, okrajom oblasti Kopanice. Prijíma menší, kanalizovaný ľavostranný prítok a vteká do intravilánu Brestovian.&lt;ref name=UGK/&gt; Opúšťa centrálnu časť obce, dočasne tečie mimo zástavbu lokalitou Ohrada&lt;ref name=mcz/&gt; a na okraji Horných Lovčíc križuje [[Železničná trať Bratislava – Žilina|železničnú trať Bratislava – Žilina]].&lt;ref name=&quot;vku&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Na dolnom toku vedie opäť lemovaný pobrežným porastom poľnohospodársky využívanou oblasťou, východne od obce [[Dolné Lovčice]].&lt;ref name=&quot;vku&quot;/&gt; Míňa solárnu elektráreň a pri poľnohospodárskom družstve prijíma menší pravostranný prítok.&lt;ref name=UGK/&gt; Pokračuje južným smerom a onedlho sa v blízkosti [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnice D1]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|130}}, vlieva pravostranne do [[Blava|Dolnej Blavy]], prítoku [[Dudváh|Dolného Dudváhu]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.68466&amp;y=48.36139&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u a [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]], resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. 

Raštún pramení a na hornom toku preteká územím obce [[Bučany]], odkiaľ pokračuje katastrom [[Brestovany|Brestovian]] a [[Dolné Lovčice|Dolných Lovčíc]], všetko v okrese [[Trnava (okres)|Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Doln%C3%A9%20Lov%C4%8Dice&amp;source=osm&amp;id=1015717512&amp;ds=1&amp;x=17.6841883&amp;y=48.3686692&amp;z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] 
* [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]]
* [[Dudvážska mokraď]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.68466&amp;y=48.36139&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Dolnej Blavy}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]]
[[Kategória:Povodie Malého Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]]
[[Kategória:Dolné Lovčice]]
[[Kategória:Brestovany]]
[[Kategória:Bučany]]</text>
      <sha1>asasnjtxy5vnj497o20ukbadyf636g3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Eurovision Song Contest 2026</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747465</id>
    <revision>
      <id>8213648</id>
      <parentid>8212935</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:55:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>+postupujuci do finale, LEgenda</comment>
      <origin>8213648</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="42091" sha1="7oy5ut5tya0f7ujuaofyiodrixryhos" xml:space="preserve">{{Aktualita}}
{{Na revíziu|Článok obsahuje anglické prepisy niektorých zahraničných mien}}
{{Infobox Eurovision
 | name       = Eurovision Song Contest 2026
 | map        = ESC 2026 Map.svg
 | venue      = [[Wiener Stadthalle]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]]
 | null       = 
 | winner     = 
 | return     = {{Minivlajka|Bulharsko}} {{ESC|Bulharsko}}, {{Minivlajka|Moldavsko}} {{ESC|Moldavsko}}, {{Minivlajka|Rumunsko}} {{ESC|Rumunsko}}
 | pre        = [[Eurovision Song Contest 2025|◄ 2025]] {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Bazilej]]
 | nex        = 
 | entries    = 35
 | theme      = 
 | host       = [[Österreichischer Rundfunk|ORF]]
 | presenters = [[Victoria Swarovski]], [[Michael Ostrawski]] 
 | con        = Eurovision Song Contest
 | semi2      = 14. máj 2026
 | semi1      = 12. máj 2026
 | final      = 16. máj 2026
 | withdraw   = {{Minivlajka|Holandsko}} {{ESC|Holandsko}}, {{Minivlajka|Island}} {{ESC|Island}}, {{Minivlajka|Írsko}} {{ESC|Írsko}}, {{Minivlajka|Slovinsko}} {{ESC|Slovinsko}}, {{Minivlajka|Španielsko}} {{ESC|Španielsko}}, 
}}

[[Súbor:ESC 2026 Map.svg|náhľad|300x300bod|Mapa zúčastnených krajín. Legenda:&lt;br/&gt;
{{Legenda|#2268b1|krajina automaticky postupuje do finále|border=1px solid #000}}
{{Legenda|#22b14c|krajina sa zúčastní semifinále|border=1px solid #000}}
{{Legenda|#a2a397|krajina sa zúčastnila v minulosti, ale nie v tomto ročníku|border=1px solid #000}}
]]

'''Eurovision Song Contest 2026''' je 70. ročník súťaže [[Eurovision Song Contest]]. Bude mať dve semifinále, ktoré sa budú konať 12. a 14. mája 2026, a finále, ktoré sa bude konať 16. mája 2026, vo [[Wiener Stadthalle]] vo [[Viedeň|Viedni]] v [[Rakúsko|Rakúsku]]. Súťaž budú moderovať [[Victoria Swarovski]] a [[Michael Ostrowski]]. Eurovision Song Contest 2026 je organizovaný [[Európska vysielacia únia|Európskou vysielacou úniou]] (EBU) a hosťujúcou vysielacou spoločnosťou [[Österreichischer Rundfunk]] (ORF), ktorá zorganizuje súťaž po víťazstve z predchádzajúceho roka, [[Eurovision Song Contest 2025]], s piesňou ''[[Wasted Love]]'' od [[JJ (spevák)|JJ]].

Súťaže sa zúčastnia vysielacie spoločnosti z 35 krajín, o dve menej než v roku 2025. Je to najmenší počet súťažiacich od roku [[Eurovision Song Contest 2003|2003]], teda od doby bez semifinále. [[Holandsko na Eurovision Song Contest|Holandsko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]] sa rozhodli nezúčastniť v rámci protestu proti účasti [[Izrael na Eurovision Song Contest|Izraela]], ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]]. Ide o najväčší [[bojkot]] od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]]. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]], [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] a [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] sa znovu zúčastnia súťaže po tom, čo sa v posledných ročníkoch nezúčastnili.

== Účastníci ==
{{Hlavný článok|Zoznam krajín účastniacich sa Eurovision Song Contest}}
Aby sa krajina mohla zúčastniť Eurovision Song Contest, musí mať národnú [[Vysielacia spoločnosť|vysielaciu spoločnosť]], ktorá je aktívnym členom [[Európska vysielacia únia|Európskej vysielacej únie]] (EBU), schopná prijímať súťaž prostredníctvom [[Eurovízia|Eurovízie]] a vysielať ju naživo celej krajine. EBU pozýva k účasti všetkých svojich aktívnych členov.&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Jiandani |first=Sanjay |date=29 August 2025 |title=Eurovision 2026: How many countries will compete in Austria? |url=https://esctoday.com/201316/eurovision-2026-how-many-countries-will-compete-in-austria/ |access-date=1 September 2025|website=ESCToday |language=en-US}}&lt;/ref&gt;

15. decembra 2025 EBU oznámila, že v roku 2026 sa súťaže zúčastní 35 krajín. [[Bulharsko na Eurovision Song Contest|Bulharsko]] sa znovu účastní po trojročnej pauze, [[Rumunsko na Eurovision Song Contest|Rumunsko]] po dvojročnej pauze a [[Moldavsko na Eurovision Song Contest|Moldavsko]] po jednoročnej pauze.&lt;ref name=&quot;esc2026 partecipants&quot;&gt;{{cite web |date=2025-12-15 |title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/ |access-date=2025-12-15 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}&lt;/ref&gt; Oproti tomu [[Holdansko na Eurovision Song Contest|Holdansko]], [[Island na Eurovision Song Contest|Island]], [[Írsko na Eurovision Song Contest|Írsko]], [[Slovinsko na Eurovision Song Contest|Slovinsko]] a [[Španielsko na Eurovision Song Contest|Španielsko]], ktoré sa zúčastnili v roku 2025, sa rozhodli tohto ročníka nezúčastniť na protest účasti Izraelu, ktorý sa účastní napriek [[Vojna v pásme Gazy|vojne v pásme Gazy]], a taktiež na protest pokusov izraelskej vlády ovplyvniť výsledky v posledných dvoch ročníkoch súťaže. Toto je najväčší bojkot od roku [[Eurovision Song Contest 1970|1970]].&lt;ref name=&quot;BBCNews&quot;&gt;{{Cite web|last=Savage|first=Mark|last2=Youngs|first2=Ian|date=5 December 2025|title=Eurovision: Which countries are boycotting the song contest and can it survive?|url=https://www.bbc.com/news/articles/c9vjrg1nky0o|access-date=7 December 2025|website=BBC News}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable plainrowheaders sticky-header&quot;
|+  Účastníci Eurovision Song Contest 2026
! scope=&quot;col&quot; | Krajina
! scope=&quot;col&quot; | Vysielacia spoločnosť
! scope=&quot;col&quot; | Umelec
! scope=&quot;col&quot; | Pieseň
! scope=&quot;col&quot; | Jazyk(y)
! scope=&quot;col&quot; | Autori piesne
! scope=&quot;col&quot; | Zdroj
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Albánsko|vlajka=áno}}
| RTSH
| Alis
| „{{lang|sq|Nân|i=unset}}“
| [[albánčina]]
| 
* Alis Kallaçi
*Desara Gjini
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2025-12-21 |title=Alis will represent Albania at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/alis-albania-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Arménsko|vlajka=áno}}
| AMPTV
| Simón
| „{{lang|es|Paloma rumba|i=no}}“
| [[angličtina]]
| 
* David Tserunyan
* Eva Voskanyan
* Lilit Navasardyan
* Rosa Linn
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Armenia reveals its artist and song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/armenia-reveals-simon-and-paloma-rumba-for-vienna/ |access-date=2026-03-11 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Austrália|vlajka=áno}}
| SBS
| Delta Goodrem
| „Eclipse“
| [[angličtina]]
| 
* Delta Goodrem
* Ferras Alqaisi
* Jonas Myrin
* Michael Fatkin
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-03-01 |title=Delta Goodrem will represent Australia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/delta-goodrem-representing-australia-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno}}
| İTV
| Jiva
| „Just Go“
| [[angličtina]], [[azerbajdžančina]]
| 
* Fuad Javadov
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-03-06 |title=JIVA will sing for Azerbaijan in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/jiva-will-sing-for-azerbaijan-vienna-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Belgicko|vlajka=áno}}
| RTBF
| Essyla
| „Dancing on the Ice“
| [[angličtina]]
|
* Alice Van Eesbeeck
* Barbara Petitjean
* Emil Stengele
* Nicolas d'Avell
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-02-19 |title=ESSYLA will represent Belgium in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/essyla-represent-belgium-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Bulharsko|vlajka=áno}}
| BNT
| Dara
| „Bangaranga“
| [[angličtina]]
| 
* Anne Judith Wik
* Monoir
* Darina Yotova
* Dimitris Kontopoulos
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-02-28 |title=DARA ще представи България на „Евровизия 2026“ с песента „Bangaranga“ |trans-title=DARA will represent Bulgaria at Eurovision 2026 with the song &quot;Banagaranga&quot; |url=https://bnt.bg/news/dara-shte-predstavi-balgariya-na-evroviziya-2026-s-pesenta-bangaranga-346759news.html |access-date=2026-02-28 |publisher=BNT |language=bg}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Cyprus|vlajka=áno}}
| CyBC
| Antigoni
| „Jalla“
| [[angličtina]], [[novogréčtina|gréčtina]]
|
* Antigoni Buxton
* Charalambous Kallona
* Connor Mullally-Knight
* Demetris Nikolaou
* Klejdi Lupa
* Paris Kalpos
* Trey Qua
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-02-10 |title=Cyprus 2026: Antigoni releases 'JALLA' |url=https://www.eurovision.com/stories/antigoni-releases-jalla-cyprus-2026/ |access-date=2026-03-19 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-02-02 |title=Πρώτη παρουσίαση στις 8 Φεβρουαρίου της κυπριακής συμμετοχής στη Eurovision 2026 από το ΡΙΚ |trans-title=First presentation on 8 February of the Cypriot participation in Eurovision 2026 by RIK |url=https://news.rik.cy/article/2026/2/2/prote-parousiase-stis-8-phebrouariou-tes-kupriakes-summetokhes-ste-eurovision-2026-apo-to-rik/ |access-date=2026-02-02 |publisher=CyBC |language=el-CY}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Česko|vlajka=áno}}
| [[Česká televize|ČT]]
| Daniel Zizka
| „Crossroads“
| [[angličtina]]
|
* Daniel Žižka
* Viliam Béreš
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Daniel Zizka is Czechia's artist for 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/daniel-zizka-czechia-artist-for-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno}}
|RTCG
|Tamara Živković
|„{{lang|cnr-Latn|Nova zora|i=no}}“ {{Small|({{lang|cnr|Нова зора|i=no}})}}
|[[čiernohorčina]]
|
* Boris Subotić
|&lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-01-06 |title=Tamara Živković will sing for Montenegro in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/tamara-zivkovic-montenegro-vienna-2026/ |access-date=2026-01-18 |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-02-22 |title=Tamara Živković: „Nova zora“ ostaje na našem, uskoro finalna verzija i spot |trans-title=Tamara Živković: &quot;Nova zora&quot; remains in our [language], soon the final version of the song and a music video |url=https://rtcg.me/magazin/eurosong/eurosong2025/815327/tamara-zivkovic-nova-zora-ostaje-na-nasem-uskoro-finalna-verzija-i-spot.html |access-date=2026-02-23 |publisher=[[Radio and Television of Montenegro]] (RTCG) |language=cnr}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Dánsko|vlajka=áno}}
| DR
| Søren Torpegaard Lund
| „{{lang|da|Før vi går hjem|italic=no}}“
| [[dánčina]]
|
* Clara Sofie Fabricius
* Søren Torpegaard Lund
* Thomas Meilstrup
* Valdemar Littauer Bendixen
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Søren Torpegaard Lund will represent Denmark in May |url=https://www.eurovision.com/stories/soren-torpegaard-lund-representing-denmark-eurovision-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Estónsko|vlajka=áno}}
| ERR
| Vanilla Ninja
| „Too Epic to Be True“
| [[angličtina]]
| 
* Sven Lõhmus
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's Vanilla Ninja for Vienna in Estonia |url=https://www.eurovision.com/stories/vanilla-ninja-for-estonia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Fínsko|vlajka=áno}}
| {{lang|fi|Yle|i=unset}}
| Linda Lampenius, Pete Parkkonen
| „{{lang|fi|Liekinheitin|i=no}}“
| [[fínčina]]
| 
* Antti Riihimäki
* Lauri Halavaara
* Linda Lampenius
* Pete Parkkonen
* Vilma Alina
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-02-28 |title='Liekinheitin' is Finland's song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/finland-umk-2026-winner-linda-pete-liekinheitin/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Francúzsko|vlajka=áno}}
| {{lang|fr|France Télévisions|i=unset}}
| Monroe
| „{{lang|fr|Regarde !|i=no}}“
| [[francúzština]]
|
* Christopher Cohen
* Fred Savio
* Fredie Marche
* Maxime Morise
| style=&quot;text-align:center;&quot; |&lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Regarde !': It's Monroe for France |url=https://www.eurovision.com/stories/regarde-monroe-for-france-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Grécko|vlajka=áno}}
| ERT
| Akylas
| „{{lang|el-Latn|Ferto|italic=no}}“ {{small|({{lang|el|Φέρτο}})}}
| [[novogréčtina|gréčtina]]&lt;ref group=&quot;Pozn.&quot;&gt;Pieseň obsahuje časti textu v angličtine, francúzštine a španielčine.&lt;/ref&gt;
|
* Akylas Mytilinaios
* Orfeas Nonis
* Theofilos Pouzbouris
* Thomas Papathanasis
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-02-15 |title=Akylas will 'Sing for Greece' in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/akylas-sing-for-greece-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno}}
|GPB
|{{lang|ka-Latn|Bzikebi|i=no}}
|„On Replay“
|[[angličtina]]
|
* Giga Kukhianidze
* Liza Japaridze
|&lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-03-11 |title=Bzikebi premiere 'On Replay' for Georgia |url=https://www.eurovision.com/stories/bzikebi-premiere-on-replay-for-georgia/ |access-date=2026-03-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno}}
|HRT
|Lelek
|„{{lang|hr|Andromeda|i=unset}}“
|[[chorvátčina]]
|
* Filip Lacković
* Lazar Pajić
* Tomislav Roso
* Zorica Pajić
|&lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-02-15 |title=It's LELEK to Vienna for Croatia |url=https://www.eurovision.com/stories/croatia-dora-winner-lelek-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Izrael|vlajka=áno}}
| IPBC
| Noam Bettan
| „Michelle“
| [[francúzština]], [[hebrejčina]], [[angličtina]]
| 
* Nadav Aharoni
* Noam Bettan
* Tzlil Klifi
* Yuval Raphael
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-03-05 |title=Noam Bettan releases his song for Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/noam-bettan-releases-song-for-vienna-michelle/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{ESC|Litva|vlajka=áno}}
|LRT
|Lion Ceccah
|„{{lang|es|Sólo quiero más|i=unset}}“
|[[litovčina]], [[angličtina]]
|
* Aurimas Galvelis
* Tomas Alenčikas
|&lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-02-27 |title=Lion Ceccah will sing for Lithuania in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/lithuania-selects--eurovision-2026-lion-ceccah/ |access-date=2026-02-27 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno}}
| LSM
| Atvara
| „{{lang|lv|Ēnā|i=unset}}“
| [[lotyština]]
|
* Jānis Jačmenkins
* Liene Stūrmane
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-02-15 |title='Supernova' winner Atvara is heading to Vienna for Latvia |url=https://www.eurovision.com/stories/supernova-winner-atvara-latvia-vienna-2026/ |access-date=2026-02-15 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Luxembursko|vlajka=áno}}
| RTL
| Eva Marija
| „Mother Nature“
| [[angličtina]]
| 
* Eva Marija Kavaš Puc
* Julie Aagaard
* Maria Broberg
* Thomas Stengaard
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=24 January 2026 |title=Eva Marija will sing for Luxembourg in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/eva-marija-luxembourg-vienna-2026/ |website=eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]]|language=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Malta|vlajka=áno}}
| PBS
| Aidan
| „{{lang|it|Bella|i=no}}“
| [[angličtina]], [[maltčina]]
|
* Aidan Cassar
* Joep van den Boom
* Sarah Bonnici
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-01-18 |title=It's AIDAN for Malta at Vienna 2026 |url=https://www.eurovision.com/stories/aidan-for-malta-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Moldavsko|vlajka=áno}}
| TRM
| Satoshi
| „{{lang|ro|Viva, Moldova!|i=no}}“
| [[rumunčina]]
| 
* Vlad Sabajuc
| style=&quot;text-align:center;&quot; |&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Cite web |date=2026-01-17 |title=Satoshi will represent Moldova on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/satoshi-will-represent-moldova-eurovision-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=EBU |access-date=2026-01-17}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{ESC|Nemecko|vlajka=áno}}
|SWR{{#tag:ref|V zastúpení nemeckého verejného vysielateľa ARD&lt;ref name=swrubernimmt&gt;{{cite web |date=27 January 2025 |title=SWR übernimmt 2026 Federführung für Eurovision Song Contest |trans-title=SWR to take over the lead for the Eurovision Song Contest in 2026 |url=https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20250517183906/https://www.eurovision.de/news/SWR-uebernimmt-Federfuehrung-fuer-Eurovision-Song-Contest,wechsel112.html |archive-date=17 May 2025 |access-date=27 January 2025 |language=de}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |title=Alle deutschen ESC-Acts und ihre Titel |trans-title=All German ESC acts and their songs |url=https://www.eurovision.de/teilnehmer/Alle-deutschen-ESC-Acts-und-ihre-Titel,vorentscheid386.html |publisher=ARD |access-date=12 June 2025 |language=de}}&lt;/ref&gt;|group=Pozn.}}
|Sarah Engels
|„Fire“
|[[angličtina]]
|
* Dario Schürmann
* Luisa Heinemann
* Raphael Lott
* Sarah Engels
* Valentin Boes
|&lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-02-28 |title=Sarah Engels will light Vienna up with 'Fire' |url=https://www.eurovision.com/stories/germany-sarah-engels-fire-vienna-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Nórsko|vlajka=áno}}
| NRK
| Jonas Lovv
| „Ya Ya Ya“
| [[angličtina]]
|
* Jonas Lovv Hellesøy
* Sondre Skaftun
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-02-28 |title=JONAS LOVV wins 'Melodi Grand Prix' in Norway |url=https://www.eurovision.com/stories/jonas-lovv-ya-ya-ya-norway-2026/ |access-date=2026-02-28 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Poľsko|vlajka=áno}}
| TVP
| Alicja
| „Pray“
| [[angličtina]]
|
* Alicja Szemplińska
* Sinclair Alan Malcolm
* Weronika Gabryelczyk
| style=&quot;text-align:center;&quot; |&lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-03-08 |title=It's 'Pray' for Poland: ALICJA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/its-pray-for-poland-alicja-to-vienna/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Portugalsko|vlajka=áno}}
| RTP
| {{lang|pt|Bandidos do Cante|i=no}}
| „{{lang|pt|Rosa|i=no}}“
| [[portugalčina]]
|
* Duarte Farias
* Francisco Pereira
* Francisco Pestana
* Francisco Raposo
* Gonçalo Narciso
* Gui Alface
* José Carlos Coelho Almeida Tavares
* Luis Aleixo
* Miguel Costa
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-03-08 |title=Bandidos do Cante will represent Portugal in May |url=https://www.eurovision.com/stories/bandidos-do-cante-represent-portugal-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno}}
|[[Österreichischer Rundfunk|ORF]]
|Cosmó
|„{{lang|de|Tanzschein|i=no}}“
|[[nemčina]]
|
* Benjamin Gedeon
* Elias Stejskal
* Ella Stern
|&lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-02-24 |title=COSMÓ will represent Austria in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-austria-cosmo-tanzschein/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Rumunsko|vlajka=áno}}
| TVR
| Alexandra Căpitănescu
| „Choke Me“
| [[angličtina]]
|
* Alexandra Căpitănescu
* Călin-Alexandru Grăjdan
* Elvis Silitră
* Ștefan Condrea
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-03-04 |title=Alexandra Căpitănescu will represent Romania on its Eurovision return |url=https://www.eurovision.com/stories/alexandra-c%C4%83pit%C4%83nescu-will-represent-romania-on-its-eurovision-return/ |access-date=2026-03-04 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|San Maríno|vlajka=áno}}
| SMRTV
| Senhit{{#tag:ref|Obsahuje [[vokál (hudba)|vokály]] od [[Boy George|Boya Georgea]]&lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-03-07 |title=Senhit 'duetta' con Boy George e vola a Vienna |trans-title=Senhit &quot;duets&quot; with Boy George and flies to Vienna |url=https://www.bolognatoday.it/social/senhit-boy-george-eurovision.html |access-date=2026-03-07 |website=BolognaToday |language=it}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |last= |first= |date=2026-03-07 |title=San Marino Song Contest 2026: vincono Senhit e Boy George |trans-title=San Marino Song Contest 2026: Senhit and Boy George win |url=https://www.sanmarinortv.sm/news/cultura-c6/san-marino-song-contest-2026-vincono-senhit-e-boy-george-a287460 |access-date=2026-03-07 |publisher=SMRTV |language=it}}&lt;/ref&gt;|name=BoyGeorge|group=Pozn.}}
| „Superstar“
| [[angličtina]]
|
* Anderz Wrethov
* George Alan O'Dowd
* Julie Aagaard
* John-Emil Johansson
* Thomas Stengaard
* Senhit Zadik Zadik
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Cite web |date=2026-03-07 |title=San Marino sends 'Superstar' SENHIT to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/san-marino-sends-superstar-senhit-to-vienna/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno}}
|[[British Broadcasting Corporation|BBC]]
|Look Mum No Computer
|„{{lang|de|Eins, Zwei, Drei|i=no}}“
|[[angličtina]]
|
* Julie Aagaard
* Lasse Midtsian Nymann
* Sam Battle
* Thomas Stengaard
|&lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-03-06 |title='Eins, Zwei, Drei'... the United Kingdom's entry is out |url=https://www.eurovision.com/stories/eins-zwei-drei-united-kingdom-entry-released/ |access-date=2026-03-06 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Srbsko|vlajka=áno}}
| RTS
| Lavina
| „{{lang|sr-Latn|Kraj mene|i=no}}“ {{Small|({{lang|sr|Крај мене|i=no}})}}
| [[srbčina]]
|
* Andrija Cvetanović
* Bojan Ilić
* Ivan Jegdić
* Luka Aranđelović
* Nikola Petrović
* Pavle Aranđelović
* Pavle Samardžić
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-03-01 |title=LAVINA will represent Serbia in May |url=https://www.eurovision.com/stories/serbia-pze-winner-lavina-vienna-2026/ |access-date=2026-03-01 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno}}
|SRG SSR
|Veronica Fusaro
|„Alice“
|[[angličtina]]
|
* Charlie McClean
* Veronica Fusaro
|&lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-01-20 |title=Veronica Fusaro will sing for Switzerland |url=https://www.eurovision.com/stories/veronica-fusaro-for-switzerland-vienna-2026/ |website=Eurovision.com |publisher=[[European Broadcasting Union|EBU]] |language=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Švédsko|vlajka=áno}}
| SVT
| Felicia
| „My System“
| [[angličtina]]
|
* Audun Agnar
* Emily Harbakk
* Felicia Eriksson
* Julie Bergan
* Theresa Rex
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-03-07 |title=FELICIA will fly the Swedish flag in Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/felicia-will-fly-the-swedish-flag-at-vienna-2026/ |access-date=2026-03-07 |website=Eurovision.com |publisher=EBU}}&lt;/ref&gt;
|-
!{{ESC|Taliansko|vlajka=áno}}
|RAI
|Sal Da Vinci
|„{{lang|it|Per sempre sì|i=no}}“
|[[taliančina]]
|
* Alessandro La Cava
* Eugenio Maimone
* Francesco Sorrentino
* Federica Abbate
* Federico Mercuri
* Giordano Cremona
* Salvatore Michael Sorrentino
|&lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-03-01 |title=From 'Sanremo' to Vienna, it's Sal Da Vinci for Italy |url=https://www.eurovision.com/stories/sal-da-vinci-representing-italy-eurovision-2026/ |access-date=2026-03-02 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}&lt;/ref&gt;
|-
! scope=&quot;row&quot; | {{ESC|Ukrajina|vlajka=áno}}
| {{lang|uk-latn|Suspilne|i=unset}}
| Leléka
| „{{lang|uk-Latn|Ridnym|i=no}}“ {{small|({{lang|uk|Рідним}})}}
| [[angličtina]], [[ukrajinčina]]
| 
* Adama Cefalu
* Jakob Hegner
* Viktoriia Leleka
* Yaroslav Dzhus
| style=&quot;text-align:center;&quot; | &lt;ref&gt;{{Cite web |date=2026-02-07 |title=Vidbir winner LELÉKA to Vienna |url=https://www.eurovision.com/stories/vidbir-winner-leleka-vienna-2026/ |access-date=2026-02-08 |website=Eurovision.com |publisher=EBU |language=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Lutsenko |first=Yevheniia |date=2026-02-07 |title=Україну на &quot;Євробаченні 2026&quot; представить Leléka |trans-title=Leléka will represent Ukraine at Eurovision 2026 |url=https://suspilne.media/culture/1234438-ukrainu-na-evrobacenni-2026-predstavit-leleka/ |access-date=2026-02-07 |publisher=[[Suspilne Kultura]] |language=uk}}&lt;/ref&gt;
|}

== Priebeh súťaže ==
=== Prvé semifinále ===

Prvé semifinále sa konalo 12. mája 2026 o 21:00 [[Stredoeurópsky letný čas|CEST]] a zúčastnilo sa ho 15 krajín. V tomto semifinále mohli online hlasovať účastniace sa krajiny, Nemecko, Taliansko, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastňujú, ktoré sú zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „[[Zvyšok sveta na Eurovision Song Contest|zvyšok sveta]]“.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}&lt;/ref&gt; Poradie bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predviedli svoje skladby i Nemecko a Taliansko, ktoré vystúpili po Gruzínsku a Izraeli.&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}&lt;/ref&gt;

Semifinále začalo predstavením [[Vicky Leandros]], ktorá zaspievala svoju skladbu [[L'amour est bleu]], s ktorou reprezentovala [[Luxembursko na Eurovision Song Contest 1967|Luxembursko v roku 1967]], pričom s ňou spieval 70-členný [[spevácky zbor]]. Počas večera taktiež zaznela skladba „Kangaroo“, ktorú zaspievali moderátori [[Victoria Swarowski]] a [[Michael Ostrowski]], ktorá je o tom, ako rozlíšiť Austráliu od Rakúska (ktorého anglické meno je ''Austria''), pričom sa počas vystúpenia objavil [[Go-Jo]], ktorý reprezentoval [[Austráliu na Eurovision Song Contest 2025|Austráliu v roku 2025]], a akrobatická skupina [[Zurcaroh]].&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}&lt;/ref&gt;

{{Legenda|navajowhite|Krajiny postupujúce do finále|border=1px solid #000}}

{| class=&quot;sortable wikitable plainrowheaders&quot;
|+Prvé semifinále Eurovision Song Contest 2026&lt;ref name=&quot;:143&quot;&gt;{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}&lt;/ref&gt;
! scope=&quot;col&quot; |Poradie
! scope=&quot;col&quot; |Krajina
! scope=&quot;col&quot; |Umelec/umelkyňa
! scope=&quot;col&quot; |Skladba
|- style=&quot;font-weight: bold; background: navajowhite;&quot;
! scope=&quot;row&quot; |1
|{{ESC|Moldavsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Satoshi
|„Viva, Moldova!“
|- style=&quot;font-weight: bold; background: navajowhite;&quot;
! scope=&quot;row&quot; |2
|{{ESC|Švédsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Felicia
|„My System“
|- style=&quot;font-weight: bold; background: navajowhite;&quot;
! scope=&quot;row&quot; |3
|{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lelek
|„Andromeda“
|- style=&quot;font-weight: bold; background: navajowhite;&quot;
! scope=&quot;row&quot; |4
|{{ESC|Grécko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Akylas
|„Ferto“
|-
! scope=&quot;row&quot; |5
|{{ESC|Portugalsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Bandidos do Cante
|„Rosa“
|-
! scope=&quot;row&quot; |6
|{{ESC|Gruzínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Bzikebi
|„On Replay“
|- style=&quot;font-weight: bold; background: navajowhite;&quot;
! scope=&quot;row&quot; |7
|{{ESC|Fínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Linda Lampenius a Pete Parkkonen
|„Liekinheitin“
|-
! scope=&quot;row&quot; |8
|{{ESC|Čierna Hora|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Tamara Živković
|„Nova zora“
|-
! scope=&quot;row&quot; |9
|{{ESC|Estónsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Vanilla Ninja
|„Too Epic to Be True“
|- style=&quot;font-weight: bold; background: navajowhite;&quot;
! scope=&quot;row&quot; |10
|{{ESC|Izrael|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Noam Bettan
|„Michelle“
|- style=&quot;font-weight: bold; background: navajowhite;&quot;
! scope=&quot;row&quot; |11
|{{ESC|Belgicko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Essyla
|„Dancing on the Ice“
|- style=&quot;font-weight: bold; background: navajowhite;&quot;
! scope=&quot;row&quot; |12
|{{ESC|Litva|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lion Ceccah
|„Sólo quiero más“
|-
! scope=&quot;row&quot; |13
|{{ESC|San Maríno|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Senhit&lt;ref name=&quot;BoyGeorge&quot; group=&quot;Pozn.&quot;/&gt;
|„Superstar“
|- style=&quot;font-weight: bold; background: navajowhite;&quot;
! scope=&quot;row&quot; |14
|{{ESC|Poľsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alicja
|„Pray“
|- style=&quot;font-weight: bold; background: navajowhite;&quot;
! scope=&quot;row&quot; |15
|{{ESC|Srbsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lavina
|„Kraj mene“
|}

=== Druhé semifinále ===
Druhé semifinále sa uskutoční 14. mája 2026 o 21:00 CEST a taktiež sa ho zúčastní 15 krajín.&lt;ref name=&quot;esc2026 partecipants2&quot;&gt;{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}&lt;/ref&gt; V tomto semifinále môžu online hlasovať účastniace sa krajiny, Francúzsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, a všetky ostatné krajiny, ktoré sa súťaže nezúčastňujú, ktoré sú zahrnuté do spoločného hodnotenia ako „zvyšok sveta“.&lt;ref name=&quot;:15&quot;&gt;{{Cite web|date=2026-01-12|title=Vienna 2026: Semi-Final Draw results|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-draw-results/|access-date=2026-01-13|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}&lt;/ref&gt; Poradie bolo určené producentmi a verejne ohlásené 2. apríla. Okrem súťažiacich krajín predvedú svoje skladby i Francúzsko, Rakúsko a Spojené kráľovstvo, ktoré budú vystupovať po Česku, Cypre a Ukrajine.&lt;ref name=&quot;:142&quot;&gt;{{Cite web|date=2026-04-02|title=Vienna 2026: Semi-Final Running Orders revealed|url=https://www.eurovision.com/stories/vienna-2026-semi-final-running-orders-revealed/|access-date=2026-04-02|website=Eurovision.com|publisher=EBU}}&lt;/ref&gt;

Semifinále začne predstavením moderátorov Victorie Swarovskej a Michaela Ostrowského, ktorí zaspievajú víťaznú skladbu z roku [[Eurovision Song Contest 2025|2025]], [[Wasted Love]], a počas súťaže sa objaví minuloročný víťaz JJ, ktorý zaspieva nový singel.&lt;ref name=&quot;:122&quot;&gt;{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:132&quot;&gt;{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;sortable wikitable plainrowheaders&quot;
|+Druhé semifinále Eurovision Song Contest 2026&lt;ref name=&quot;:143&quot; /&gt;
! scope=&quot;col&quot; |Poradie
! scope=&quot;col&quot; |Krajina
! scope=&quot;col&quot; |Umelec/umelkyňa
! scope=&quot;col&quot; |Skladba
|-
! scope=&quot;row&quot; |1
|{{ESC|Bulharsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Dara
|„Bangaranga“
|-
! scope=&quot;row&quot; |2
|{{ESC|Azerbajdžan|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Jiva
|„Just Go“
|-
! scope=&quot;row&quot; |3
|{{ESC|Rumunsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alexandra Căpitănescu
|„Choke Me“
|-
! scope=&quot;row&quot; |4
|{{ESC|Luxembursko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Eva Marija
|„Mother Nature“
|-
! scope=&quot;row&quot; |5
|{{ESC|Česko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Daniel Žižka
|„Crossroads“
|-
! scope=&quot;row&quot; |6
|{{ESC|Arménsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Simón
|„Paloma Rumba“
|-
! scope=&quot;row&quot; |7
|{{ESC|Švajčiarsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Veronica Fusaro
|„Alice“
|-
! scope=&quot;row&quot; |8
|{{ESC|Cyprus|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Antigoni
|„Jalla“
|-
! scope=&quot;row&quot; |9
|{{ESC|Lotyšsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Atvara
|„Ēnā“
|-
! scope=&quot;row&quot; |10
|{{ESC|Dánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Søren Torpegaard Lund
|„Før vi går hjem“
|-
! scope=&quot;row&quot; |11
|{{ESC|Austrália|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Delta Goodrem
|„Eclipse“
|-
! scope=&quot;row&quot; |12
|{{ESC|Ukrajina|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Leléka
|„Ridnym“
|-
! scope=&quot;row&quot; |13
|{{ESC|Albánsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alis
|„Nân“
|-
! scope=&quot;row&quot; |14
|{{ESC|Malta|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Aidan
|„Bella“
|-
! scope=&quot;row&quot; |15
|{{ESC|Nórsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Jonas Lovv
|„Ya Ya Ya“
|}

=== Finále ===
Finále sa bude konať 16. mája 2026 o 21:00 CEST a zúčastní sa ho 25 krajín: hosťujúca krajina Rakúsko, „Veľká štvorka“,&lt;ref group=&quot;Pozn.&quot;&gt;Francúzsko, Nemecko, Taliansko, a Spojené kráľovstvo&lt;/ref&gt; a desať najlepšie hodnotených vystúpení z každého semifinále. Vo finále bude hlasovať všetkých 36 krajín prostredníctvom online hlasovania a odbornej poroty a taktiež všetky nezúčastnené krajiny ako „zvyšok sveta“ pomocou online hlasovania.&lt;ref name=&quot;esc2026 partecipants3&quot;&gt;{{cite web|date=2025-12-15|title=35 broadcasters to compete at 70th Eurovision Song Contest in Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/35-broadcasters-70th-eurovision-song-contest-vienna/|access-date=2025-12-15|website=Eurovision.com|publisher=[[EBU]]}}&lt;/ref&gt;

Finále začne pochodom s vlajkami, čím sa predstaví všetkých 25 finalistov, pričom ich bude hudobne sprevádzať JJ so skladbou „The Queen of the Night“ spolu so [[Symfonický orchester viedenského rádia|Symfonickým orchestrom viedenského rádia]], tanečníkmi a akrobatmi. Počas večera sa taktiež objavia [[Max Muztke]] ({{ESC|Nemecko|rok=2004}}), [[Ruslana]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2004}}), [[Lordi]] ({{ESC|Fínsko|rok=2006}}), [[Alexander Rybak]] ({{ESC|Nórsko|rok=2009}} a [[Nórsko na Eurovision Song Contest 2018|2018]]), [[Vjerka Serďučka]] ({{ESC|Ukrajina|rok=2007}}), [[Kristian Kostov]] ({{ESC|Bulharsko|rok=2017}}), [[Erika Vikman]] ({{ESC|Fínsko|rok=2025}}) a [[Miriana Conte]] ({{ESC|Malta|rok=2025}}), ktorí zaspievajú nové verzie súťažných skladieb z minulých ročníkov na oslavu 70. výročia súťaže. Taktiež sa objaví [[Parov Stelar]] so skladbami z jeho repertoára a [[Cesár Sampson]] so skladbou „Vienna“.&lt;ref name=&quot;:123&quot;&gt;{{Cite web|date=2026-03-19|title=Interval and opening acts announced for Vienna|url=https://www.eurovision.com/stories/interval-and-opening-acts-announced-vienna-eurovision-2026/|access-date=2026-03-19|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:133&quot;&gt;{{Cite web|title=Vorhang auf: ORF präsentiert bei Medienupdate zum Eurovision Song Contest u. a. Opening Acts und Interval Acts sowie Maskottchen Auri|trans-title=Curtain up: ORF presents, among other things, opening acts and interval acts as well as mascot Auri in its media update on the Eurovision Song Contest|url=https://www.ots.at/presseaussendung/OTS_20260319_OTS0071/vorhang-auf-orf-praesentiert-bei-medienupdate-zum-eurovision-song-contest-u-a-opening-acts-und-interval-acts-sowie-maskottchen-auri|access-date=2026-03-20|website=OTS.at|language=de-AT}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Moderations-Duo, National Partners, Volunteers, RSO u. v. m.: Neues zum Eurovision Song Contest 2026|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_medienupdate100.html|website=der.orf.at|access-date=2026-01-31|language=de-AT|trans-title=Presenting duo, national partners, volunteers, RSO and much more: the latest news on the Eurovision Song Contest 2026|publisher=ORF}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:172&quot;&gt;{{Cite web|date=2026-05-04|title=Eurovision icons return to the stage for Vienna 2026|url=https://www.eurovision.com/stories/eurovision-icons-return-to-the-stage-for-vienna-2026/|access-date=2026-05-04|website=Eurovision.com|publisher=EBU|language=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:182&quot;&gt;{{Cite web|date=2026-05-04|title=Weltstars, ESC-Legenden und internationale Tanzsensation komplettieren Opening und Interval Acts|trans-title=World stars, Eurovision legends and international dance sensations complete the opening and interval acts|url=https://der.orf.at/unternehmen/aktuell/esc_opening100.html|access-date=2026-05-04|website=der.orf.at|publisher=ORF|language=de-AT}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Finále Eurovision Song Contest 2026&lt;ref&gt;{{Cite web &lt;!-- Austria R/O --&gt;|last=Farren|first=Neil|date=2026-03-17|title=Eurovision 2026: Austria Drawn in Slot 25 in Grand Final|url=https://eurovoix.com/2026/03/17/eurovision-2026-austria-drawn-slot-25-grand-final/|access-date=2026-03-17|website=Eurovoix}}&lt;/ref&gt;
!Poradie
!Krajina
!Umelec/umelkyňa
!Skladba
|-
| rowspan=&quot;15&quot; style=&quot;background: #ddddff;&quot; |''Bude určené''
|{{ESC|Belgicko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Essyla
|„Dancing on the Ice“
|-
|{{ESC|Fínsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Linda Lampenius a Pete Parkkonen
|„Liekinheitin“
|-
|{{ESC|Francúzsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Monroe
|„Regarde !“
|-
|{{ESC|Grécko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Akylas
|„Ferto“
|-
|{{ESC|Chorvátsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lelek
|„Andromeda“
|-
|{{ESC|Izrael|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Noam Bettan
|„Michelle“
|-
|{{ESC|Litva|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lion Ceccah
|„Sólo quiero más“
|-
|{{ESC|Moldavsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Satoshi
|„Viva, Moldova!“
|-
|{{ESC|Nemecko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Sarah Engels
|„Fire“
|-
|{{ESC|Poľsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Alicja
|„Pray“
|-
|{{ESC|Spojené kráľovstvo|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Look Mum No Computer
|„Eins, Zwei, Drei“
|-
|{{ESC|Srbsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Lavina
|„Kraj mene“
|-
|{{ESC|Švédsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Felicia
|„My system“
|-
|{{ESC|Taliansko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Sal Da Vinci
|„Per sempre si“
|-
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;background: #ddddff;&quot; |''Bude určené podľa výsledku druhého semifinále 14. mája 2026''
|-
| style=&quot;background: #eaecf0; text-align:center;&quot; | 25
|{{ESC|Rakúsko|vlajka=áno|rok=2026|nezobraziť rok=áno}}
|Cosmó
|„Tanzschein“
|}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;Pozn.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}} {{Eng icon}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Eurovision Song Contest 2026|1346751401}}

{{Eurovision Song Contest}}

[[Kategória:Eurovision Song Contest 2026| ]]
[[Kategória:Veľká cena Eurovízie|2026]]
[[Kategória:2026 v Rakúsku]]
[[Kategória:Kultúra vo Viedni]]</text>
      <sha1>7oy5ut5tya0f7ujuaofyiodrixryhos</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2026</title>
    <ns>0</ns>
    <id>748021</id>
    <revision>
      <id>8213234</id>
      <parentid>8212459</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:14:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28900-56</username>
        <id>294761</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8213234</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14205" sha1="1iprghcmdzbnhj25wkiy2fs4uuvz3r5" xml:space="preserve">[[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]]
Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré bude reprezentovať Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím povedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]]. Asistentmi budú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]].

Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli zatiaľ potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]], [[Filip Mešár]], [[Martin Chromiak]], [[Viliam Kmec]], [[Maxim Štrbák]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Realizačný tím ==

* '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]]
* '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]]
* '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]]
* '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]]
* '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]]
* '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]]
* '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]]
* '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]]
* '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]]
* '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]]

== Súpiska ==
''Bude doplnená''

== Tvorba finálnej nominácie ==

=== Dvojzápas proti Švajčiarsku ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;3&quot; |Brankári
|-
|[[Eugen Rabčan]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|[[Roman Rychlík]]
&lt;small&gt;([[Vlci Žilina]])&lt;/small&gt;
|
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Obrancovia
|-
|[[Marek Ďaloga]]
&lt;small&gt;([[HC Kometa Brno]])&lt;/small&gt;
|[[Marek Korenčík]]
&lt;small&gt;([[Vlci Žilina]])&lt;/small&gt;
| rowspan=&quot;4&quot; |
|-
|[[Samuel Kňažko]]
&lt;small&gt;([[HC Vítkovice Ridera]])&lt;/small&gt;
|[[Jakub Meliško]]
&lt;small&gt;([[HK Dukla Michalovce]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Rayen Petrovický]]
&lt;small&gt;([[HC Olomouc]])&lt;/small&gt;
|[[Luka Radivojevič]]
&lt;small&gt;([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Dávid Romaňák]]
&lt;small&gt;([[HK Spišská Nová Ves]])&lt;/small&gt;
|[[Adam Žiak]]
&lt;small&gt;([[HK Spišská Nová Ves]])&lt;/small&gt;
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Útočníci
|-
|[[Peter Cehlárik]]
&lt;small&gt;([[Leksands IF]])&lt;/small&gt;
|[[Roman Faith]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|[[Martin Faško-Rudáš]]
&lt;small&gt;([[Bílí Tygři Liberec]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Adrián Holešinský]]
&lt;small&gt;([[Banes Motor České Budějovice]])&lt;/small&gt;
|[[Marek Hrivík]]
&lt;small&gt;([[HC Vítkovice Ridera]])&lt;/small&gt;
|[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]]
&lt;small&gt;([[HC Kometa Brno]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Andrej Kukuča]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|[[Patrik Hrehorčák]]
&lt;small&gt;([[HKM Zvolen]])&lt;/small&gt;
|[[Oleksij Myklucha]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Servác Petrovský]]
&lt;small&gt;([[Bílí Tygři Liberec]])&lt;/small&gt;
|[[Matúš Spodniak]]
&lt;small&gt;([[HK Dukla Michalovce]])&lt;/small&gt;
|[[Marek Valach]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Matúš Vojtech]]
&lt;small&gt;([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])&lt;/small&gt;
| colspan=&quot;2&quot; |
|}

=== Dvojzápas proti Lotyšsku ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;3&quot; |Brankári
|-
|[[Adam Gajan]]
&lt;small&gt;([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])&lt;/small&gt;
|[[Samuel Hlavaj]]
&lt;small&gt;([[Iowa Wild]])&lt;/small&gt;
|[[Eugen Rabčan]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Obrancovia
|-
|[[Marek Ďaloga]]
&lt;small&gt;([[HC Kometa Brno]])&lt;/small&gt;
|[[František Gajdoš]]
&lt;small&gt;([[HC Verva Litvínov]])&lt;/small&gt;
| rowspan=&quot;5&quot; |
|-
|[[Samuel Kňažko]]
&lt;small&gt;([[HC Vítkovice Ridera]])&lt;/small&gt;
|[[Jakub Meliško]]
&lt;small&gt;([[HK Dukla Michalovce]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Rayen Petrovický]]
&lt;small&gt;([[HC Olomouc]])&lt;/small&gt;
|[[Luka Radivojevič]]
&lt;small&gt;([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Dávid Romaňák]]
&lt;small&gt;([[HK Spišská Nová Ves]])&lt;/small&gt;
|[[Mislav Rosandić]]
&lt;small&gt;([[HC Košice]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Maxim Štrbák]]
&lt;small&gt;([[Rochester Americans]])&lt;/small&gt;
|[[Adam Žiak]]
&lt;small&gt;([[HK Spišská Nová Ves]])&lt;/small&gt;
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Útočníci
|-
|[[Peter Cehlárik]]
&lt;small&gt;([[Leksands IF]])&lt;/small&gt;
|[[Martin Faško-Rudáš]]
&lt;small&gt;([[Bílí Tygři Liberec]])&lt;/small&gt;
|[[Marek Hrivík]]
&lt;small&gt;([[HC Vítkovice Ridera]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]]
&lt;small&gt;([[HC Kometa Brno]])&lt;/small&gt;
|[[Adam Liška]]
&lt;small&gt;([[CHK Severstaľ Čerepovec]])&lt;/small&gt;
|[[Adam Lukošik]]
&lt;small&gt;([[HC Energie Karlovy Vary]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Jakub Minárik]]
&lt;small&gt;([[HC Energie Karlovy Vary]])&lt;/small&gt;
|[[Oleksij Myklucha]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|[[Aurel Nauš]]
&lt;small&gt;([[HK Poprad]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Šimon Petráš]]
&lt;small&gt;([[HC Košice]])&lt;/small&gt;
|[[Servác Petrovský]]
&lt;small&gt;([[Bílí Tygři Liberec]])&lt;/small&gt;
|[[Kristián Pospíšil]]
&lt;small&gt;([[HC Kometa Brno]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]]
&lt;small&gt;([[Calgary Flames]])&lt;/small&gt;
|[[Adam Sýkora]]
&lt;small&gt;([[New York Rangers]])&lt;/small&gt;
|
|}

== Príprava ==
{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=&lt;br/&gt;M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02&lt;br/&gt;J. Meliško (A. Kollár) - 41:52&lt;br/&gt;A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}&lt;br/&gt;{{ku|1|1|}}&lt;br/&gt;{{ku|2|1|}}&lt;br/&gt;{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01&lt;br/&gt;M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}&lt;br/&gt;{{ku|0|2|}}&lt;br/&gt;{{ku|1|2|}}&lt;br/&gt;{{ku|1|3|}}&lt;br/&gt;{{ku|1|4|}}&lt;br/&gt;{{ku|2|4|}}&lt;br/&gt;{{ku|3|4|}}&lt;br/&gt;{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)&lt;br/&gt;21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)&lt;br/&gt;39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche&lt;br/&gt;(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}&lt;br/&gt;{{ku|1|1}}&lt;br/&gt;{{ku|2|1}}&lt;br/&gt;{{ku|3|1}}|góly1=&lt;br/&gt;E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16&lt;br/&gt; N. Kinder (N. Krammer) - 28:07&lt;br/&gt; D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}&lt;br/&gt;{{ku|2|0}}&lt;br/&gt;{{ku|2|1}}&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28&lt;br/&gt;F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|2|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 823|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159708/stats|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Kristers Gudļevskis|stav={{ku|0|1}}&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;{{ku|0|2}}&lt;br/&gt;{{ku|1|2}}&lt;br/&gt;{{ku|1|3}}&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;{{ku|1|4}}&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;{{ku|1|5}}|góly2=23:29 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)&lt;br/&gt;24:12 - D. Smirnovs (R. Baicers, O. Batna)&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;32:41 - R. Balcers (R. Mamcics, T. Andersons)&lt;br/&gt;42:39 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)&lt;br/&gt;55:53 - P. Zabusovs (T. Andersons, O. Batna)|góly1=&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;A. Sýkora (K. Pospíšil. M. Pospíšil) - 29:05|strely1=17|strely2=17|tresty1=2|tresty2=6}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 112|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159709/stats|brankár1=Adam Gajan|brankár2=Gustavs Davis Grigals|stav={{ku|1|0}}&lt;br/&gt;{{ku|1|1}}&lt;br/&gt;{{ku|2|1}}&lt;br/&gt;{{ku|3|1}}&lt;br/&gt;{{ku|4|1}}&lt;br/&gt;{{ku|4|2}}&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;{{ku|5|2}}|tresty1=6|tresty2=10|strely1=32|strely2=8|góly1=K. Pospíšil (SN) - 07:55&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;F. Gajdoš (S. Petrovský, O. Myklukha) - 19:46&lt;br/&gt;S. Petrovský (M. Faško-Rudáš, A. Žiak) - 2817&lt;br/&gt;A. Liška (A. Kollár, K. Pospíšil) - 36:22&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;A. Nauš (A. Liška, M. Rosandić) (OS) - 58:23|góly2=&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;10:15 - R. Balcers (D. Smirnovs)&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;38:10 - F. Buncis (G. Prohorenkovs, A. Andzans) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|2|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Mads Søgaard|stav={{ku|0|1}}&lt;br/&gt;{{ku|0|2}}&lt;br/&gt;{{ku|0|3}}|góly2=12:06 - M. From (N. Olesen, A. Koch)&lt;br/&gt;43:46 - F. Storm (A. True, K. Larsen)&lt;br/&gt;58:55 - N. Olesen (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|1|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Frederik Dichow Nissen|stav={{ku|1|0}}&lt;br/&gt;{{ku|2|0}}&lt;br/&gt;{{ku|3|0}}&lt;br/&gt;{{ku|3|1}}&lt;br/&gt;{{ku|3|2}}&lt;br/&gt;{{ku|4|2}}|góly1=A. Kollár (M. Faško-Rudáš, F. Gajdoš) - 00:31&lt;br/&gt;P. Cehlárik (R. Petrovický, T. Kráľovič) - 07:52&lt;br/&gt;A. Liška (L. Radivojevič, M. Hrivík) (PH) - 28:33&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;S. Čederle (PB) - 59:46|góly2=&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;39:19 - P. Russell (N. Olesen, F. Storm)&lt;br/&gt;45:23 - A. True (F. Scheel, J. Jensen)}}

== Základná skupina ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}}
|}

=== Zápasy ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

[[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]</text>
      <sha1>1iprghcmdzbnhj25wkiy2fs4uuvz3r5</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213236</id>
      <parentid>8213234</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:19:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28900-56</username>
        <id>294761</id>
      </contributor>
      <comment>/* */</comment>
      <origin>8213236</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14567" sha1="7jbnyp1pgn0aki55p66hshhx1uu3i51" xml:space="preserve">[[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]]
Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré bude reprezentovať Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím povedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]]. Asistentmi budú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]].

Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli zatiaľ potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]], [[Filip Mešár]], [[Martin Chromiak]], [[Viliam Kmec]], [[Maxim Štrbák]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé správy pre Slovensko! Oslabená reprezentácia má na MS v hokeji 2026 tri zvučné posily | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/slovensko-ma-pred-na-ms-v-hokeji-2026-tri-zvucne-posily-2026051204551422811 | vydavateľ = sport.aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Realizačný tím ==

* '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]]
* '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]]
* '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]]
* '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]]
* '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]]
* '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]]
* '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]]
* '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]]
* '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]]
* '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]]

== Súpiska ==
''Bude doplnená''

== Tvorba finálnej nominácie ==

=== Dvojzápas proti Švajčiarsku ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;3&quot; |Brankári
|-
|[[Eugen Rabčan]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|[[Roman Rychlík]]
&lt;small&gt;([[Vlci Žilina]])&lt;/small&gt;
|
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Obrancovia
|-
|[[Marek Ďaloga]]
&lt;small&gt;([[HC Kometa Brno]])&lt;/small&gt;
|[[Marek Korenčík]]
&lt;small&gt;([[Vlci Žilina]])&lt;/small&gt;
| rowspan=&quot;4&quot; |
|-
|[[Samuel Kňažko]]
&lt;small&gt;([[HC Vítkovice Ridera]])&lt;/small&gt;
|[[Jakub Meliško]]
&lt;small&gt;([[HK Dukla Michalovce]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Rayen Petrovický]]
&lt;small&gt;([[HC Olomouc]])&lt;/small&gt;
|[[Luka Radivojevič]]
&lt;small&gt;([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Dávid Romaňák]]
&lt;small&gt;([[HK Spišská Nová Ves]])&lt;/small&gt;
|[[Adam Žiak]]
&lt;small&gt;([[HK Spišská Nová Ves]])&lt;/small&gt;
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Útočníci
|-
|[[Peter Cehlárik]]
&lt;small&gt;([[Leksands IF]])&lt;/small&gt;
|[[Roman Faith]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|[[Martin Faško-Rudáš]]
&lt;small&gt;([[Bílí Tygři Liberec]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Adrián Holešinský]]
&lt;small&gt;([[Banes Motor České Budějovice]])&lt;/small&gt;
|[[Marek Hrivík]]
&lt;small&gt;([[HC Vítkovice Ridera]])&lt;/small&gt;
|[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]]
&lt;small&gt;([[HC Kometa Brno]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Andrej Kukuča]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|[[Patrik Hrehorčák]]
&lt;small&gt;([[HKM Zvolen]])&lt;/small&gt;
|[[Oleksij Myklucha]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Servác Petrovský]]
&lt;small&gt;([[Bílí Tygři Liberec]])&lt;/small&gt;
|[[Matúš Spodniak]]
&lt;small&gt;([[HK Dukla Michalovce]])&lt;/small&gt;
|[[Marek Valach]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Matúš Vojtech]]
&lt;small&gt;([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])&lt;/small&gt;
| colspan=&quot;2&quot; |
|}

=== Dvojzápas proti Lotyšsku ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;3&quot; |Brankári
|-
|[[Adam Gajan]]
&lt;small&gt;([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])&lt;/small&gt;
|[[Samuel Hlavaj]]
&lt;small&gt;([[Iowa Wild]])&lt;/small&gt;
|[[Eugen Rabčan]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Obrancovia
|-
|[[Marek Ďaloga]]
&lt;small&gt;([[HC Kometa Brno]])&lt;/small&gt;
|[[František Gajdoš]]
&lt;small&gt;([[HC Verva Litvínov]])&lt;/small&gt;
| rowspan=&quot;5&quot; |
|-
|[[Samuel Kňažko]]
&lt;small&gt;([[HC Vítkovice Ridera]])&lt;/small&gt;
|[[Jakub Meliško]]
&lt;small&gt;([[HK Dukla Michalovce]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Rayen Petrovický]]
&lt;small&gt;([[HC Olomouc]])&lt;/small&gt;
|[[Luka Radivojevič]]
&lt;small&gt;([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Dávid Romaňák]]
&lt;small&gt;([[HK Spišská Nová Ves]])&lt;/small&gt;
|[[Mislav Rosandić]]
&lt;small&gt;([[HC Košice]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Maxim Štrbák]]
&lt;small&gt;([[Rochester Americans]])&lt;/small&gt;
|[[Adam Žiak]]
&lt;small&gt;([[HK Spišská Nová Ves]])&lt;/small&gt;
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Útočníci
|-
|[[Peter Cehlárik]]
&lt;small&gt;([[Leksands IF]])&lt;/small&gt;
|[[Martin Faško-Rudáš]]
&lt;small&gt;([[Bílí Tygři Liberec]])&lt;/small&gt;
|[[Marek Hrivík]]
&lt;small&gt;([[HC Vítkovice Ridera]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]]
&lt;small&gt;([[HC Kometa Brno]])&lt;/small&gt;
|[[Adam Liška]]
&lt;small&gt;([[CHK Severstaľ Čerepovec]])&lt;/small&gt;
|[[Adam Lukošik]]
&lt;small&gt;([[HC Energie Karlovy Vary]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Jakub Minárik]]
&lt;small&gt;([[HC Energie Karlovy Vary]])&lt;/small&gt;
|[[Oleksij Myklucha]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|[[Aurel Nauš]]
&lt;small&gt;([[HK Poprad]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Šimon Petráš]]
&lt;small&gt;([[HC Košice]])&lt;/small&gt;
|[[Servác Petrovský]]
&lt;small&gt;([[Bílí Tygři Liberec]])&lt;/small&gt;
|[[Kristián Pospíšil]]
&lt;small&gt;([[HC Kometa Brno]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]]
&lt;small&gt;([[Calgary Flames]])&lt;/small&gt;
|[[Adam Sýkora]]
&lt;small&gt;([[New York Rangers]])&lt;/small&gt;
|
|}

== Príprava ==
{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=&lt;br/&gt;M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02&lt;br/&gt;J. Meliško (A. Kollár) - 41:52&lt;br/&gt;A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}&lt;br/&gt;{{ku|1|1|}}&lt;br/&gt;{{ku|2|1|}}&lt;br/&gt;{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01&lt;br/&gt;M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}&lt;br/&gt;{{ku|0|2|}}&lt;br/&gt;{{ku|1|2|}}&lt;br/&gt;{{ku|1|3|}}&lt;br/&gt;{{ku|1|4|}}&lt;br/&gt;{{ku|2|4|}}&lt;br/&gt;{{ku|3|4|}}&lt;br/&gt;{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)&lt;br/&gt;21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)&lt;br/&gt;39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche&lt;br/&gt;(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}&lt;br/&gt;{{ku|1|1}}&lt;br/&gt;{{ku|2|1}}&lt;br/&gt;{{ku|3|1}}|góly1=&lt;br/&gt;E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16&lt;br/&gt; N. Kinder (N. Krammer) - 28:07&lt;br/&gt; D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}&lt;br/&gt;{{ku|2|0}}&lt;br/&gt;{{ku|2|1}}&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28&lt;br/&gt;F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|2|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 823|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159708/stats|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Kristers Gudļevskis|stav={{ku|0|1}}&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;{{ku|0|2}}&lt;br/&gt;{{ku|1|2}}&lt;br/&gt;{{ku|1|3}}&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;{{ku|1|4}}&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;{{ku|1|5}}|góly2=23:29 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)&lt;br/&gt;24:12 - D. Smirnovs (R. Baicers, O. Batna)&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;32:41 - R. Balcers (R. Mamcics, T. Andersons)&lt;br/&gt;42:39 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)&lt;br/&gt;55:53 - P. Zabusovs (T. Andersons, O. Batna)|góly1=&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;A. Sýkora (K. Pospíšil. M. Pospíšil) - 29:05|strely1=17|strely2=17|tresty1=2|tresty2=6}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 112|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159709/stats|brankár1=Adam Gajan|brankár2=Gustavs Davis Grigals|stav={{ku|1|0}}&lt;br/&gt;{{ku|1|1}}&lt;br/&gt;{{ku|2|1}}&lt;br/&gt;{{ku|3|1}}&lt;br/&gt;{{ku|4|1}}&lt;br/&gt;{{ku|4|2}}&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;{{ku|5|2}}|tresty1=6|tresty2=10|strely1=32|strely2=8|góly1=K. Pospíšil (SN) - 07:55&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;F. Gajdoš (S. Petrovský, O. Myklukha) - 19:46&lt;br/&gt;S. Petrovský (M. Faško-Rudáš, A. Žiak) - 2817&lt;br/&gt;A. Liška (A. Kollár, K. Pospíšil) - 36:22&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;A. Nauš (A. Liška, M. Rosandić) (OS) - 58:23|góly2=&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;10:15 - R. Balcers (D. Smirnovs)&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;38:10 - F. Buncis (G. Prohorenkovs, A. Andzans) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|2|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Mads Søgaard|stav={{ku|0|1}}&lt;br/&gt;{{ku|0|2}}&lt;br/&gt;{{ku|0|3}}|góly2=12:06 - M. From (N. Olesen, A. Koch)&lt;br/&gt;43:46 - F. Storm (A. True, K. Larsen)&lt;br/&gt;58:55 - N. Olesen (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|1|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Frederik Dichow Nissen|stav={{ku|1|0}}&lt;br/&gt;{{ku|2|0}}&lt;br/&gt;{{ku|3|0}}&lt;br/&gt;{{ku|3|1}}&lt;br/&gt;{{ku|3|2}}&lt;br/&gt;{{ku|4|2}}|góly1=A. Kollár (M. Faško-Rudáš, F. Gajdoš) - 00:31&lt;br/&gt;P. Cehlárik (R. Petrovický, T. Kráľovič) - 07:52&lt;br/&gt;A. Liška (L. Radivojevič, M. Hrivík) (PH) - 28:33&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;S. Čederle (PB) - 59:46|góly2=&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;39:19 - P. Russell (N. Olesen, F. Storm)&lt;br/&gt;45:23 - A. True (F. Scheel, J. Jensen)}}

== Základná skupina ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}}
|}

=== Zápasy ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

[[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]</text>
      <sha1>7jbnyp1pgn0aki55p66hshhx1uu3i51</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213311</id>
      <parentid>8213236</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T17:43:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>/* Súpiska */ dopl.</comment>
      <origin>8213311</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16412" sha1="k9z1ic9qlqaigk3vgdc0zdtbpx4h2tk" xml:space="preserve">[[Súbor:Slovakia_national_ice_hockey_team_jerseys_2022_IHWC.png|alt=Slovakia national ice hockey team jerseys 2019 IHWC.png|náhľad|Dresy slovenského národného hokejového mužstva na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026]]
Toto je zostava '''[[Slovenské národné hokejové mužstvo|slovenského národného hokejového mužstva]]''' ktoré bude reprezentovať Slovensko na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026|'''Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2026''']]. Tím povedie ako hlavný tréner [[Vladimír Országh]]. Asistentmi budú [[Peter Frühauf]] a [[Ján Pardavý]].

Zo zámoria ([[National Hockey League|NHL]], [[American Hockey League|AHL]]) boli zatiaľ potvrdené mená ako [[Adam Gajan]], [[Adam Sýkora]], [[Samuel Hlavaj]], [[Filip Mešár]], [[Martin Chromiak]], [[Viliam Kmec]], [[Maxim Štrbák]] a [[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vladimír Országh už dostal prísľub! Slovensko na MS v hokeji 2026 posilnia ďalší hráči zo zámoria | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/samuel-hlavaj-a-adam-gajan-posilnia-slovensko-na-ms-v-hokeji-2026-2026041314472453481 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Národný dres je pre neho posvätný! Prvý Slovák z NHL potvrdil, že príde na MS v hokeji 2026 | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/prvy-slovak-z-nhl-adam-sykora-potvrdil-ze-pride-na-ms-v-hokeji-2026-2026041309024681295 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2026-04-13 | dátum prístupu = 2026-04-16 | priezvisko = Šport.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diskusia: VIDEO: Ďalšia posila Slovenska z NHL na MS v hokeji. Pospíšil sa vyjadril pozitívne | url = https://sportnet.sme.sk/diskusia/hokej-martin-pospisil-ucast-posilni-slovensko-ms-v-hokeji-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-17 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skvelé správy pre Slovensko! Oslabená reprezentácia má na MS v hokeji 2026 tri zvučné posily | url = https://sport.aktuality.sk/hokej/clanok/slovensko-ma-pred-na-ms-v-hokeji-2026-tri-zvucne-posily-2026051204551422811 | vydavateľ = sport.aktuality.sk | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Realizačný tím ==

* '''Generálny manažér''' – [[Miroslav Šatan]]
* '''Hlavný tréner''' – [[Vladimír Országh]]
* '''Konzultant''' – [[Craig Ramsay]]
* '''Asistent trénera''' – [[Peter Frühauf]]
* '''Asistent trénera''' – [[Ján Pardavý]]
* '''Tréner brankárov''' – [[Ján Lašák]]
* '''Kondičný tréner''' – [[Juraj Moravčík]]
* '''Tímový lekár''' '''–''' [[Pavol Lauko]]
* '''Fyzioterapeut''' – [[Martin Babják]]
* '''Mediálny manažér''' – [[Peter Jánošík (manažér)|Peter Jánošík]]

== Súpiska ==

=== Brankári ===
{| cellspacing=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;2&quot; border=&quot;0&quot;
! width=&quot;200&quot; |Hráč
! width=&quot;300&quot; |Tím
|-
|[[Adam Gajan]]
|{{USA}} University of Minnesota-Duluth
|-
|[[Samuel Hlavaj]]
|{{USA}} [[Iowa Wild]]
|-
|[[Eugen Rabčan]]
|{{SVK}} [[HC MONACObet Banská Bystrica|HC Banská Bystrica]]
|}

=== Obrancovia ===
{| cellspacing=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;2&quot; border=&quot;0&quot;
! width=&quot;200&quot; |Hráč
! width=&quot;300&quot; |Tím
|-
|[[František Gajdoš]]
|{{CZE}} [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]]
|-
|[[Jozef Viliam Kmec]]
|{{USA}} [[Herdenson Silverknights]]
|-
|[[Samuel Kňažko]] 
|{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera|HC Vítkovice]]
|-
|[[Patrik Koch]]
|{{CZE}} [[HC Oceláři Třinec]]
|-
|[[Jakub Meliško]]
|{{SVK}} [[HK Dukla Michalovce|HK Michalovce]]
|-
|[[Luka Radivojevič]] 
|{{USA}} [[Boston College]]
|-
|[[Mislav Rosandić]]
|{{SVK}} [[HC Košice]]
|-
|[[Maxim Štrbák]]
|{{USA}} [[Rochester Americans]]
|}

=== Útočníci ===
{| cellspacing=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;2&quot; border=&quot;0&quot;
! width=&quot;200&quot; |Hráč
! width=&quot;300&quot; |Tím
|-
|[[Sebastián Čederle]]
|{{SVK}} [[HK Nitra]]
|-
|[[Martin Faško-Rudáš]]
|{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]]
|-
|[[Marek Hrivík]]
|{{CZE}} [[HC Vítkovice Ridera|HC Vítkovice]]
|-
|[[Martin Chromiak]]
|{{USA}} [[Ontario Reign]]
|-
|[[Andrej Kollár]]
|{{CZE}} [[HC Kometa Brno|HC Brno]]
|-
|[[Adam Liška]]
|{{RUS}} [[CHK Severstaľ Čerepovec|CHK Čerepovec]]
|-
|[[Filip Mešár]]
|{{USA}} [[Laval Rocket]]
|-
|[[Jakub Minárik]]
|{{CZE}} [[HC Energie Karlovy Vary|HC Karlovy Vary]]
|-
|[[Aurel Nauš]]
|{{SVK}} [[HK Poprad]]
|-
|[[Oliver Okuliar]]
|{{SWE}} [[AIK Skelleftea]]
|-
|[[Servác Petrovský]]
|{{CZE}} [[Bílí Tygři Liberec]]
|-
|[[Kristián Pospíšil]] 
|{{CZE}} [[HC Kometa Brno|HC Brno]]
|-
|[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]]
|{{USA}} [[Calgary Flames]]
|-
|[[Adam Sýkora]]
|{{USA}} [[New York Rangers]]
|}

== Tvorba finálnej nominácie ==

=== Dvojzápas proti Švajčiarsku ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;3&quot; |Brankári
|-
|[[Eugen Rabčan]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|[[Roman Rychlík]]
&lt;small&gt;([[Vlci Žilina]])&lt;/small&gt;
|
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Obrancovia
|-
|[[Marek Ďaloga]]
&lt;small&gt;([[HC Kometa Brno]])&lt;/small&gt;
|[[Marek Korenčík]]
&lt;small&gt;([[Vlci Žilina]])&lt;/small&gt;
| rowspan=&quot;4&quot; |
|-
|[[Samuel Kňažko]]
&lt;small&gt;([[HC Vítkovice Ridera]])&lt;/small&gt;
|[[Jakub Meliško]]
&lt;small&gt;([[HK Dukla Michalovce]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Rayen Petrovický]]
&lt;small&gt;([[HC Olomouc]])&lt;/small&gt;
|[[Luka Radivojevič]]
&lt;small&gt;([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Dávid Romaňák]]
&lt;small&gt;([[HK Spišská Nová Ves]])&lt;/small&gt;
|[[Adam Žiak]]
&lt;small&gt;([[HK Spišská Nová Ves]])&lt;/small&gt;
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Útočníci
|-
|[[Peter Cehlárik]]
&lt;small&gt;([[Leksands IF]])&lt;/small&gt;
|[[Roman Faith]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|[[Martin Faško-Rudáš]]
&lt;small&gt;([[Bílí Tygři Liberec]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Adrián Holešinský]]
&lt;small&gt;([[Banes Motor České Budějovice]])&lt;/small&gt;
|[[Marek Hrivík]]
&lt;small&gt;([[HC Vítkovice Ridera]])&lt;/small&gt;
|[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]]
&lt;small&gt;([[HC Kometa Brno]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Andrej Kukuča]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|[[Patrik Hrehorčák]]
&lt;small&gt;([[HKM Zvolen]])&lt;/small&gt;
|[[Oleksij Myklucha]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Servác Petrovský]]
&lt;small&gt;([[Bílí Tygři Liberec]])&lt;/small&gt;
|[[Matúš Spodniak]]
&lt;small&gt;([[HK Dukla Michalovce]])&lt;/small&gt;
|[[Marek Valach]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Matúš Vojtech]]
&lt;small&gt;([[HK 32 Liptovský Mikuláš]])&lt;/small&gt;
| colspan=&quot;2&quot; |
|}

=== Dvojzápas proti Lotyšsku ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;3&quot; |Brankári
|-
|[[Adam Gajan]]
&lt;small&gt;([[Mužský hokejový tím Minnesota Duluth Bulldogs|University of Minnesota-Duluth]])&lt;/small&gt;
|[[Samuel Hlavaj]]
&lt;small&gt;([[Iowa Wild]])&lt;/small&gt;
|[[Eugen Rabčan]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Obrancovia
|-
|[[Marek Ďaloga]]
&lt;small&gt;([[HC Kometa Brno]])&lt;/small&gt;
|[[František Gajdoš]]
&lt;small&gt;([[HC Verva Litvínov]])&lt;/small&gt;
| rowspan=&quot;5&quot; |
|-
|[[Samuel Kňažko]]
&lt;small&gt;([[HC Vítkovice Ridera]])&lt;/small&gt;
|[[Jakub Meliško]]
&lt;small&gt;([[HK Dukla Michalovce]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Rayen Petrovický]]
&lt;small&gt;([[HC Olomouc]])&lt;/small&gt;
|[[Luka Radivojevič]]
&lt;small&gt;([[Mužský hokejový tím Boston College Eagles|Boston College]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Dávid Romaňák]]
&lt;small&gt;([[HK Spišská Nová Ves]])&lt;/small&gt;
|[[Mislav Rosandić]]
&lt;small&gt;([[HC Košice]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Maxim Štrbák]]
&lt;small&gt;([[Rochester Americans]])&lt;/small&gt;
|[[Adam Žiak]]
&lt;small&gt;([[HK Spišská Nová Ves]])&lt;/small&gt;
|-
! colspan=&quot;3&quot; |Útočníci
|-
|[[Peter Cehlárik]]
&lt;small&gt;([[Leksands IF]])&lt;/small&gt;
|[[Martin Faško-Rudáš]]
&lt;small&gt;([[Bílí Tygři Liberec]])&lt;/small&gt;
|[[Marek Hrivík]]
&lt;small&gt;([[HC Vítkovice Ridera]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Andrej Kollár (1999)|Andrej Kollár]]
&lt;small&gt;([[HC Kometa Brno]])&lt;/small&gt;
|[[Adam Liška]]
&lt;small&gt;([[CHK Severstaľ Čerepovec]])&lt;/small&gt;
|[[Adam Lukošik]]
&lt;small&gt;([[HC Energie Karlovy Vary]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Jakub Minárik]]
&lt;small&gt;([[HC Energie Karlovy Vary]])&lt;/small&gt;
|[[Oleksij Myklucha]]
&lt;small&gt;([[HC MONACObet Banská Bystrica]])&lt;/small&gt;
|[[Aurel Nauš]]
&lt;small&gt;([[HK Poprad]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Šimon Petráš]]
&lt;small&gt;([[HC Košice]])&lt;/small&gt;
|[[Servác Petrovský]]
&lt;small&gt;([[Bílí Tygři Liberec]])&lt;/small&gt;
|[[Kristián Pospíšil]]
&lt;small&gt;([[HC Kometa Brno]])&lt;/small&gt;
|-
|[[Martin Pospíšil (hokejista)|Martin Pospíšil]]
&lt;small&gt;([[Calgary Flames]])&lt;/small&gt;
|[[Adam Sýkora]]
&lt;small&gt;([[New York Rangers]])&lt;/small&gt;
|
|}

== Príprava ==
{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{SUI|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|1|2|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 631|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159706/stats|brankár1=Roman Rychlík|brankár2=Leonardo Genoni|góly1=&lt;br/&gt;M. Vojtech (M. Holešinský) - 31:02&lt;br/&gt;J. Meliško (A. Kollár) - 41:52&lt;br/&gt;A. Kukuča (S. Petrovský, M. Valach) (PB) - 59:42|stav={{ku|0|1|}}&lt;br/&gt;{{ku|1|1|}}&lt;br/&gt;{{ku|2|1|}}&lt;br/&gt;{{ku|3|1|}}|góly2=20:20 - D. Rohrbach|strely1=16|strely2=16|tresty1=4|tresty2=2}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=17. apríl 2025|čas=16:30|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''|skóre={{ku|3|5|}}|tretiny={{tretiny|0|1|1|3|2|1|}}|štadión=[[Zimný štadión Topoľčany]], [[Topoľčany]]|divákov=2 535|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1153/reprezentacia-sr/match/159707/stats|strely1=18|strely2=16|tresty1=0|tresty2=8|góly1=&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;M. Faško-Rudáš (A. Kollár) (PH) - 26:27&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;O. Myklukha (A. Žiak, R. Faith) - 41:01&lt;br/&gt;M. Valach (O. Myklukha) (PH) - 44:24|stav={{ku|0|1|}}&lt;br/&gt;{{ku|0|2|}}&lt;br/&gt;{{ku|1|2|}}&lt;br/&gt;{{ku|1|3|}}&lt;br/&gt;{{ku|1|4|}}&lt;br/&gt;{{ku|2|4|}}&lt;br/&gt;{{ku|3|4|}}&lt;br/&gt;{{ku|3|5|}}|góly2=14:07 - T. Scherwey (F. Herzog, G. Haas)&lt;br/&gt;21:23 - F. Herzog (T. Rochette, K. Jäger)&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;33:48 - F. Herzog (T. Scherwey, G. Haas)&lt;br/&gt;39:45 - R. Loeffel (T. Geisser, G. Hofmann)&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;59:57 - K. Jäger (R. Loeffel) (PB)|brankár1=Eugen Rabčan|brankár2=Kevin Pasche&lt;br/&gt;(od 34. minúty Ludovic Waeber)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=23. apríl 2025|čas=20:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|1|2|0|1|0|}}|štadión=[[Energie Schwaben Arena]], [[Kaufbeuren]]|divákov=|správa=|brankár1=Niklas Treutle|brankár2=Eugen Rabčan|stav={{ku|0|1}}&lt;br/&gt;{{ku|1|1}}&lt;br/&gt;{{ku|2|1}}&lt;br/&gt;{{ku|3|1}}|góly1=&lt;br/&gt;E. Hede (D. Leonhardt) - 20:16&lt;br/&gt; N. Kinder (N. Krammer) - 28:07&lt;br/&gt; D. Fishbuch ()|góly2=05:58 - M. Faško-Rudáš (M. Hrivík) (PH)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=25. apríl 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|3|1|}}|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|1|0|}}|štadión=[[Curt Frenzel Stadium]], [[Augsburg]]|divákov=|správa=|brankár1=Leon Hungerecker|brankár2=Adam Gajan|stav={{ku|1|0}}&lt;br/&gt;{{ku|2|0}}&lt;br/&gt;{{ku|2|1}}&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;{{ku|3|1}}|góly1=A. Karachun (J. Chrobot) - 22:28&lt;br/&gt;F. Pilu (J. Chrobot) - 37:06&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;T. Brunnhuber (PB) - 59:57|góly2=&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;39:39 - D. Romaňák (M. Valach, L. Radivojevič) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=2. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''|skóre={{ku|1|5|}}|tretiny={{tretiny|0|0|1|3|0|2|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 823|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159708/stats|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Kristers Gudļevskis|stav={{ku|0|1}}&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;{{ku|0|2}}&lt;br/&gt;{{ku|1|2}}&lt;br/&gt;{{ku|1|3}}&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;{{ku|1|4}}&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;{{ku|1|5}}|góly2=23:29 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)&lt;br/&gt;24:12 - D. Smirnovs (R. Baicers, O. Batna)&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;32:41 - R. Balcers (R. Mamcics, T. Andersons)&lt;br/&gt;42:39 - O. Lapinskis (K. Skrastins, G. Prohorenkovs)&lt;br/&gt;55:53 - P. Zabusovs (T. Andersons, O. Batna)|góly1=&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;A. Sýkora (K. Pospíšil. M. Pospíšil) - 29:05|strely1=17|strely2=17|tresty1=2|tresty2=6}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=3. máj 2025|čas=17:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{LAT|lh|1}}|skóre={{ku|5|2|}}|tretiny={{tretiny|2|1|2|1|1|0|}}|štadión=[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], [[Bratislava]]|divákov=4 112|správa=https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/matches/1192/kaufland-challenge-2026/match/159709/stats|brankár1=Adam Gajan|brankár2=Gustavs Davis Grigals|stav={{ku|1|0}}&lt;br/&gt;{{ku|1|1}}&lt;br/&gt;{{ku|2|1}}&lt;br/&gt;{{ku|3|1}}&lt;br/&gt;{{ku|4|1}}&lt;br/&gt;{{ku|4|2}}&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;{{ku|5|2}}|tresty1=6|tresty2=10|strely1=32|strely2=8|góly1=K. Pospíšil (SN) - 07:55&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;F. Gajdoš (S. Petrovský, O. Myklukha) - 19:46&lt;br/&gt;S. Petrovský (M. Faško-Rudáš, A. Žiak) - 2817&lt;br/&gt;A. Liška (A. Kollár, K. Pospíšil) - 36:22&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;A. Nauš (A. Liška, M. Rosandić) (OS) - 58:23|góly2=&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;10:15 - R. Balcers (D. Smirnovs)&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;38:10 - F. Buncis (G. Prohorenkovs, A. Andzans) (OS)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=8. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''|skóre={{ku|0|3|}}|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|2|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Mads Søgaard|stav={{ku|0|1}}&lt;br/&gt;{{ku|0|2}}&lt;br/&gt;{{ku|0|3}}|góly2=12:06 - M. From (N. Olesen, A. Koch)&lt;br/&gt;43:46 - F. Storm (A. True, K. Larsen)&lt;br/&gt;58:55 - N. Olesen (PB)}}{{Hokejbox2|bg=|dátum=9. máj 2025|čas=18:00|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''|mužstvo2={{DEN|lh|1}}|skóre={{ku|4|2|}}|tretiny={{tretiny|2|0|1|1|1|1|}}|štadión=[[TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]|divákov=|správa=|brankár1=Samuel Hlavaj|brankár2=Frederik Dichow Nissen|stav={{ku|1|0}}&lt;br/&gt;{{ku|2|0}}&lt;br/&gt;{{ku|3|0}}&lt;br/&gt;{{ku|3|1}}&lt;br/&gt;{{ku|3|2}}&lt;br/&gt;{{ku|4|2}}|góly1=A. Kollár (M. Faško-Rudáš, F. Gajdoš) - 00:31&lt;br/&gt;P. Cehlárik (R. Petrovický, T. Kráľovič) - 07:52&lt;br/&gt;A. Liška (L. Radivojevič, M. Hrivík) (PH) - 28:33&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;S. Čederle (PB) - 59:46|góly2=&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;&lt;br/&gt;39:19 - P. Russell (N. Olesen, F. Storm)&lt;br/&gt;45:23 - A. True (F. Scheel, J. Jensen)}}

== Základná skupina ==
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{CAN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{CZE|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{DEN|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{NOR|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{ITA|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ffcccc}}
|}

=== Zápasy ===
{{Hokejbox2|bg=|dátum=16. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{NOR|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=}}{{Hokejbox2|dátum=17. máj 2026|čas=12:20|mužstvo1={{ITA|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=19. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SLO|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=21. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{DEN|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=23. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CZE|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=24. máj 2026|čas=20:20|mužstvo1={{SVK|lh|2}}|mužstvo2={{CAN|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}{{Hokejbox2|dátum=26. máj 2026|čas=16:20|mužstvo1={{SWE|lh|2}}|mužstvo2={{SVK|lh|1}}|skóre={{ku|||}}|tretiny={{tretiny|||||||}}|štadión=BCF Arena, Fribourg|divákov=|správa=|bg=}}

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

[[Kategória:Slovenské národné hokejové mužstvo]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2026]]</text>
      <sha1>k9z1ic9qlqaigk3vgdc0zdtbpx4h2tk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Alexej Komov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>748875</id>
    <revision>
      <id>8213319</id>
      <parentid>8210523</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:19:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <comment>významnosť</comment>
      <origin>8213319</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="24089" sha1="nhym0dgwt3vgf728fwwl3ivz0t69gpy" xml:space="preserve">{{UU|20260513}}
{{významnosť}}
{{Na úpravu|Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{tl|pracuje sa}} pre nečinnosť.|20260508}}
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Alexej Jurjevič Komov
 | Popis osoby        = ruský konzervatívny aktivista, finančník
 | Dátum narodenia    = {{dátum narodenia a vek|1971|11|15}}
 | Miesto narodenia   = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]
 | Alma mater         = Fakulta histórie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]],&lt;br/&gt; Open University Business School v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom Kráľovstve]]
 | Národnosť          = ruská
 | Štátna príslušnosť = [[Rusko|Ruská federácia]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rusko|Ruská federácia]]
 | Deti               = 5
 | Manželka           = Irina Valerievna Šamolina
 | Profesia           = podnikateľ, projektový manažér, aktivista
 | Rodičia            = Jurij Pavlovič Komov
 | Rodné meno         = Юрий Павлович Комов
 | Súrodenci          = brat
 | Webstránka         = [https://web.archive.org/web/20180308160204/http://alexeykomov.ru/ alexejkomov.ru]
 | Portál1            = Rusko
 | Známy vďaka        = blízky spolupracovník oligarchu Konštantína Malofejeva, člen správnej rady CitizenGO, zakladateľ a riaditeľ FamilyPolicy.ru, zástupca Svetového kongresu rodín pre Rusko a SNŠ, propagácii domáceho vzdelávania
}}
'''Alexej Jurjevič Komov''' ([[Ruština|rus.]] Алексей Юрьевич Комов, [[Angličtina|angl.]] Alexey Yuryevich Komov; * [[15. november|15. novembra]] [[1971]], [[Moskva]], [[Sovietsky zväz]]) je ruský [[Konzervativizmus|konzervatívny]] aktivista, finančník a oficiálny zástupca Svetového kongresu rodín (WCF) pre [[Rusko]] a [[Spoločenstvo nezávislých štátov]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How the World Congress of Families serves Russian Orthodox political interests | url = https://www.splcenter.org/resources/hatewatch/how-world-congress-families-serves-russian-orthodox-political-interests/ | dátum vydania = 2018-05-16 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en-US | priezvisko = Barthélemy | meno = Hélène | vydavateľ = The Southern Poverty Law Center}}&lt;/ref&gt; Je blízkym dlhoročným spolupracovníkom ruského oligarchu [[Konštantín Malofejev|Konštantína Malofejeva]] a riadil viaceré medzinárodné projekty jeho Nadácie svätého Vasilija Veľkého.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian Representative of the American Anti-LGBTQ+ World Congress of Families Indicted by U.S. Authorities | url = https://globalextremism.org/post/russian-representative-of-the-american-anti-lgbtq-indicted/ | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en-US | priezvisko = GPAHE | vydavateľ = Global Project against Hate and Extremism}}&lt;/ref&gt; Bol tiež členom správnej rady Ligy bezpečného internetu, ktorú založil a financoval Malofejev. 

Komov je známy svojimi aktivitami v oblasti podpory tradičnej rodiny a [[Pro-life hnutie|pro-life]] [[Pro-life hnutie|hnutia]], ako aj kritickými postojmi voči právam [[LGBT]] osôb.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Zároveň sa angažuje v propagácii [[Domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]] a je spájaný s úzkymi väzbami na [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskú pravoslávnu cirkev]] a medzinárodné konzervatívne siete.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Bol dlhoročným členom správnej rady ultrakonzervatívnej organizácie [[CitizenGO]],&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; zohral kľúčovú úlohu pri organizácii 8. kongresu Svetového kongresu rodín v Moskve v roku 2014.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; S manželkou Irinou Šamolinovou založil a vedie spoločnosť Klasické besedy (rus. Классические беседы)''',''' ktorá je licencovaným partnerom americkej Classical Conversations. Aktívne sa angažoval v medzinárodnej sieti Global Home Education Exchange (GHEX)&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Permoser|meno=Julia Mourão|titul=Global Network|vydavateľ=Wiley|strany=681-702|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/glob.12299|priezvisko2=Stoeckl|meno2=Kristina|jazyk=en|vydanie=4|rok=2021|kapitola=Reframing human rights: the global network of moral conservative homeschooling activists|zväzok=21}}&lt;/ref&gt; a je spoluzakladateľom a riaditeľom analytického centra FamilyPolicy.ru.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Hannah|meno=Levintova|titul=The World Congress of Families’ Russian Network|periodikum=Mother Jones|vydavateľ=The Center for Investigative Reporting|dátum=2014-02-21|issn=0362-8841|url=https://www.motherjones.com/politics/2014/02/world-congress-families-us-evangelical-russia-family-tree/|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Do roku 2020 bol tiež členom Patriarchálnej komisie [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]] pre rodinu, materstvo a detstvo.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V decembri 2024 bol Komov v [[Spojené štáty|USA]] obžalovaný z porušenia [[Sankcia (trest)|sankcií]]. Podľa obžaloby pomáhal [[Konštantín Malofejev|Malofejevovi]] získať Jack Hanick na spustenie Tsargrad TV a podieľal sa aj na nelegálnom prevode 10 miliónov dolárov cez [[Grécko]] s cieľom obísť sankcie.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian National Indicted for Assisting Sanctioned Oligarch in Schemes to Employ an American Citizen to Launch and Operate Russian Television Network | url = https://www.justice.gov/archives/opa/pr/russian-national-indicted-assisting-sanctioned-oligarch-schemes-employ-american-citizen | vydavateľ = U.S. Department of Justice | dátum prístupu = 2026-04-25 | dátum vydania = 2024-12-12 | miesto = Washington | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V prípade odsúdenia v USA mu hrozí trest 20 rokov väzenia za každý z bodov obžaloby.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

== Mladosť a vzdelanie ==
Alexej Komov sa narodil 15. novembra 1971 v [[Moskva|Moskve]].&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Отставки и назначения | url = https://www.vedomosti.ru/newspaper/articles/2008/03/06/otstavki-i-naznacheniya | vydavateľ = Ведомости | dátum vydania = 2008-03-06 | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Комов Алексей Юрьевич|url=https://myrotvorets.center/criminal/komov-aleksej-yurevich/|periodikum=Myrotvorets.center|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=ru-RU|vydavateľ=Myrotvorets Research Center|dátum=2018-07-09|dátum archivácie=2019-12-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20191211014007/https://myrotvorets.center/criminal/komov-aleksej-yurevich/}}&lt;/ref&gt; V rokoch 1989 až 1995 študoval na Fakulte histórie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]] (MGU) so špecializáciou na moderné dejiny USA a úspešne obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] zameranú na reguláciu amerického akciového trhu.&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aleksey Komov | url = https://www.foiaresearch.net/person/aleksey-komov | vydavateľ = FOIA Research | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | dátum vydania = 2019-04-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = C.V. Alexej Komov | url = http://www.integrityconsulting.ru/content/1158568107.pdf | vydavateľ = Integrity Consulting | dátum prístupu = 2026-04-26 | priezvisko = Alexej | meno = Komov | dátum vydania = 2007 | dátum archivácie = 2007-07-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070710050500/http://www.integrityconsulting.ru/content/1158568107.pdf}}&lt;/ref&gt; V roku 1993 absolvoval pol ročný študijný pobyt so zameraním na financie, obchodné právo a históriu USA na State University of New York (SUNY) v [[Spojené štáty|USA]].&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Беседа с А.Комовым. Мировые элиты, неомарксизм и гендерная идеология | url = https://pravoslavie.ru/63855.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru | priezvisko = Pospelov | meno = Anton | dátum vydania = 2013-09-05}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alexej | meno = Komov | titul = Московский демографический саммит: Семья и будущее человечества | url = https://www.demoscope.ru/weekly/anons/anons01031162.pdf | dátum prístupu = 2026-04-25 | vydavateľ = worldcongress.ru | jazyk = ru | miesto = Moskva}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; V rokoch 1996 až 1999 absolvoval postgraduálne štúdium na Primakovovom inštitúte (IMEMO).&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов в Кишинёве: «Пора поставить последнюю точку в отношении к коммунизму» | url = https://ava.md/ru/stati/society/aleksey-komov-v-kishineve-pora-postavit/ | vydavateľ = ava.md | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru | dátum vydania = 2014-04-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; V rokoch 1999 až 2002 študoval na Open University v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a získal titul [[Master of Business Administration|MBA]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Okolo roku 2010 začal pracovať na [[Dizertačná práca|dizertačnej práci]] na tému „Demografické modelovanie v Rusku v 21. storočí“ na Katedre sociológie rodiny a demografie Fakulty sociológie [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity]] pod vedením vedúceho katedry Anatolija I. Antonova.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt; Absolval aj magisterské štúdium [[Teológia|teológie]] na Pravoslávnej univerzite sv. Tichona (PSTGU).&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Об авторе | url = http://alexeykomov.ru/ob-avtore-3 | vydavateľ = alexeykomov.ru | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = ru-RU | dátum vydania = 2013 | dátum archivácie = 2014-08-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140803103307/http://alexeykomov.ru/ob-avtore-3}}&lt;/ref&gt;

Alexej Komov pochádza z [[Diplomat|diplomatickej]] rodiny. Jeho otec Jurij Pavlovič Komov pôsobil ako pracovník sovietskej obchodnej delegácie (angl. Soviet Trade Delegation) v [[Londýn|Londýne]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Armstrong | meno = Robert | titul = Robert Armstrong minute to Charles Powell HETMAN | url = https://archive.margaretthatcher.org/doc18/850909%20Robert%20Armstrong%20minute%20to%20Charles%20Powell%20HETMAN%20PREM19-1647%20f35.pdf | dátum vydania = 1985-09-09 | dátum prístupu = 2026-04-25 | vydavateľ = Cabinet Office UK | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Apple Jr.|meno=R. W.|titul=K.G.B. defects and British order 25 Russians home|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=The New York Times|vydavateľ=Arthur Gregg Sulzberger|dátum=1985-09-13|strany=1|issn=0362-4331|url=https://www.nytimes.com/1985/09/13/world/kgb-defects-and-british-order-25-russians-home.html|dátum prístupu=2026-04-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V septembri 1985 bol otec spolu s manželkou a dvoma synmi, vrátane vtedy trinásťročného Alexeja, vyhostený zo [[Spojené kráľovstvo|Spojeného Kráľovstva]] v rámci masovej odvety [[Margaret Thatcherová|Thatcherovej]] vlády, keď bol zaradený medzi 25 Sovietov, ktorých na základe informácií od defektora Olega Gordievského (krycie meno Hetman), vysokého dôstojníka [[KGB]], považovali britské úrady za súčasť sovietskej spravodajskej siete v Londýne.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A list released by the Foreign Office of the 25 Soviets ordered to leave Britain in three weeks | url = https://www.upi.com/Archives/1985/09/12/A-list-released-by-the-Foreign-Office-of-the/7156495345600/ | vydavateľ = United Press International, Inc. | dátum prístupu = 2026-04-25 | jazyk = en | dátum vydania = 1985-09-12}}&lt;/ref&gt; Rodina žila aj štyri roky na [[Kuba|Kube]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

Podľa novinárky Hannah Levintovej, ktorá sa s Komovom osobne stretla a viedla rozhovor, v minulosti vlastnil nočný klub v [[Moskva|Moskve]]. Následne sa niekoľko rokov venoval štúdiu [[Joga|jogy]] pod vedením známeho moskovského gurua a cestoval po krajinách ako [[India]], [[Tibet (historické územie)|Tibet]], [[Mongolsko]] a [[Izrael]], kde sa oboznamoval s rôznymi náboženskými tradíciami.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Komov zároveň uviedol, že v mladosti zastával [[Liberalizmus|liberálne]] názory a viedol [[životný štýl]] zahŕňajúci užívanie [[Droga (omamná látka)|drog]] a [[Promiskuita|promiskuitu]], pričom neskôr tieto skúsenosti interpretoval ako vedúce k oslabeniu človeka.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Zlom u Komova nastal, keď jeho guru ochorel na rakovinu, vyhlásil jogu za „satanskú“, dal sa pokrstiť v [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]], stal sa [[Mních|mníchom]] a zomrel.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Komov bol na jeho pohrebe. Tento moment ho hlboko zasiahol a bol podľa jeho slov bol rozhodujúcim impulzov k obratu k pravosláviu.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Kariéra v biznise ==
Pred vstupom do verejného a [[Aktivizmus|aktivistického]] života pôsobil v podnikateľskej sfére.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Svoju pracovnú kariéru začal už počas štúdia v roku 1993 v oblasti marketingu.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Od roku 1995 pracoval ako manažér [[Marketing|marketingových]] projektov v spoločnosti Philip Morris Management Services, neskôr zastával v tejto spoločnosti pozíciu vedúceho bezcolného obchodu na území [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]].&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Od roku 2004 pôsobil ako riaditeľ [[Marketing|marketingu]] a rozvoja obchodu v investično-stavebnej spoločnosti Logic Realty a v poradenskej firme Cushman &amp; Wakefield / Stiles &amp; Riabokobylko.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

V roku 2006 založil spoločne s manželkou Irinou a viedol spoločnosť Integrity Consulting &amp; Marketing Services, ktorú viedli približne 10 rokov.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; Firma poskytovala manažérske a marketingové konzultačné služby (strategické plánovanie, business development, market research, finančné modelovanie atď.) veľkým klientom ako [[Gazprom]], [[JPMorgan Chase|JP Morgan]] a Philip Morris.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Client Challenge | url = https://www.slideshare.net/slideshow/integrity-company-overview-amp-portfolio-2530184/2530184 | vydavateľ = Integrity Consulting | dátum prístupu = 2026-04-26 | dátum vydania = 2009 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V rokoch 2011 až 2014 bol čestným partnerom tejto spoločnosti aj americký aktivista Larry Jacobs, výkonný riaditeľ World Congress of Families.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V roku 2008 bol vymenovaný za riaditeľa oddelenia analýzy a poradenstva v realitnej agentúre Tweed.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

== Konzervatívny aktivizmus ==

=== Konverzia a Dimitrij Smirnov ===
Komov [[Konverzia (náboženstvo)|konvertoval]] na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]] približne v roku 2008.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Плод веры. Посол Всемирного конгресса семей в ООН Алексей Комов. Часть 2 | url = https://tv-soyuz.ru/peredachi/plod-very-posol-vsemirnogo-kongressa-semey-v-oon-aleksey-komov-chast-2 | vydavateľ = tv-soyuz.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | priezvisko = Gatilin | meno = Alexander | dátum vydania = 2015-07-13}}&lt;/ref&gt; Jeho duchovným poradcom&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=The rise of the Russian Christian Right: the case of the World Congress of Families|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/09637494.2020.1796172|periodikum=Religion, State and Society|dátum=2020-08-07|dátum prístupu=2026-04-26|ročník=48|číslo=4|strany=223–238|issn=0963-7494|doi=10.1080/09637494.2020.1796172|jazyk=en|meno=Kristina|priezvisko=Stoeckl}}&lt;/ref&gt; a významným mentorom bol [[Dmitrij Smirnov|Dmitrij Nikolaevič Smirnov]] (1959{{--}}2020), s ktorým ho spájalo dlhoročné osobné aj pracovné prepojenie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Алексей Комов: «Традиционная семья — оголённый нерв западного общества» | url = https://media.elitsy.ru/otvety/aleksej-komov-tradicionnaja-semja-ogoljonnyj-nerv-zapadnogo-obshhestva/ | dátum vydania = 2019-08-02 | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru-RU | meno = Елена | priezvisko = Есаулова | vydavateľ = elitsy.ru}}&lt;/ref&gt; Komov sa stal v roku 2006 farníkom v Smirnovovom chráme Zvestovania Presvätej Bohorodičky v [[Moskva|Moskve]] a neskôr sa stal členom jeho správnej rady.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Práve po konzultácii so Smirnovom sa Komov po finančnej kríze v roku 2008 rozhodol opustiť svet biznisu a začať sa venovať '''„'''niečomu dobrému'''“''', konkrétne ochrane rodinných hodnôt.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; V čase ich zoznámenia pôsobil Dmitrij Smirnov ako predseda Synodiálneho oddelenia [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvy]] pre spoluprácu s ozbrojenými silami a orgánmi činnými v trestnom konaní (2003{{--}}2013).&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Синодальный отдел по взаимодействию с Вооруженными силами и правоохранительными органами - Патриархия.ру | url = https://www.patriarchia.ru/org/82 | vydavateľ = Патриархия.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt; Toto oddelenie malo priamu zodpovednosť za vojenských duchovných ([[Kaplán|kaplánov]]) v armáde, [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]], v jednotkách Ministerstva vnútra, väzenskej službe a iných silových zložkách.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt; Bol členom verejných rád viacerých silových ministerstiev a mal osobné kontakty s vysokými predstaviteľmi armády a bezpečnostných služieb.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Протоиерей Димитрий Смирнов войдет в состав Общественного Совета при Министерстве Обороны | url = https://pravoslavie.ru/19423.html | vydavateľ = pravoslavie.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | dátum vydania = 2006-11-16 | miesto = Moskva}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = о. Димитрий Смирнов | url = https://radiokp.ru/people/o-dimitriy-smirnov | vydavateľ = Радио Комсомольская Правда | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | meno =  | priezvisko = }}&lt;/ref&gt; Neskôr viedol Smirnov Patriarchálnu komisiu pre rodinu, ochranu materstva a detstva.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Патриаршая комиссия по вопросам семьи, защиты материнства и детства - Патриархия.ру | url = https://www.patriarchia.ru/org/349 | vydavateľ = Патриархия.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Smirnov bol známy radikálnymi konzervatívnymi postojmi, ostro kritizoval západnú liberálnu kultúru a [[Homosexualita|homosexualitu]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Používal hanlivé výrazy ako „pederasti“ alebo „homosexualisti“ namiesto „gayovia“ a označoval homosexualitu za [[hriech]] porovnateľný s [[Alkoholizmus|alkoholizmom]] či vraždou.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Coalson|meno=Robert|titul=Russian Priest Sparks Firestorm By Calling Cohabitating Women 'Unpaid Prostitutes'|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-17-20|url=https://www.rferl.org/a/russian-priest-sparks-firestorm-by-calling-cohabitating-women-unpaid-prostitutes-/30439887.html|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Ženy svojimi výrokmi staval do menejcennej pozície, prisudzoval im „slabšiu myseľ“ a nižšiu inteligenciu&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О вере и Крыме: 10 высказываний отца Дмитрия Смирнова | url = https://crimea.ria.ru/20201021/O-vere-i-Kryme-10-vyskazyvaniy-ottsa-Dmitriya-Smirnova--1118854347.html | vydavateľ = РИА Новости Крым | dátum vydania = 2020-10-21 | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru | meno =  | priezvisko = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Controversial Russian Priest Dies During Coronavirus Rehabilitation|periodikum=The Moscow Times|vydavateľ=Alexander Gubsky|dátum=2020-10-21|issn=1563-6275|url=https://www.themoscowtimes.com/2020/10/21/controversial-russian-priest-dies-during-coronavirus-rehabilitation-a71809|dátum prístupu=2026-04-26|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; a ženy žijúce v partnerskom zväzku mimo [[Manželstvo|manželstva]] označil za „neplatené prostitútky“.&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:15&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Russian Priest Known For Controversial Statements Dies At 69|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2020-10-21|url=https://www.rferl.org/a/russian-priest-controversial-smirnov-dies-69/30904541.html|dátum prístupu=2026-04-26|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; V čase anexie [[Krym (polostrov)|Krymu]] a ruskej invázie na [[Donbas (rozlišovacia stránka)|Donbas]] vyzýval na žehnanie [[Jadrová zbraň|jadrových zbraní]], ktoré označil za „záchranu ruského ľudu a jeho kultúry“.&lt;ref name=&quot;:15&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt; Verejne zastával proruské stanoviská k udalostiam na Ukrajine v roku 2014. Krym označoval za historicky ruské územie, Kyjev za „matku ruských miest“&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt; a dianie na Donbase charakterizoval ako „Božie navštívenie“.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Протоиерей Димитрий Смирнов о событиях на Украине: «Это надо воспринимать как посещение Божие» | url = https://www.youtube.com/watch?v=0j36bG1exn0 | dátum vydania = 2014-12-25 | dátum prístupu = 2026-04-26 | priezvisko = Smirnov | meno = Dmitrij | vydavateľ = Мультиблог протоиерея Димитрия Смирнова}}&lt;/ref&gt;

Vzťah k Smirnovovi zahŕňal aj Komovovu manželku Irinu, ktorá od roku 2015 až do Smirnovovej smrti pôsobila ako jeho poradkyňa pre otázky rozvoja [[Domáce vzdelávanie|domáceho vzdelávania]] (homeschooling).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = О нас | url = https://classical-conversations.ru/onas | vydavateľ = classical-conversations.ru | dátum prístupu = 2026-04-26 | jazyk = ru}}&lt;/ref&gt;

Po Komovovej [[Konverzia (náboženstvo)|konverzii]] spolupracovali na viacerých iniciatívach zameraných na podporu tzv. tradičných hodnôt a [[Pro-life hnutie|pro-life]] agendy.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; Podieľali sa najmä na činnosti Fondu rodiny a demografie sv. Petra a Fevronie a analytického centra FamilyPolicy.ru,&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; pričom Komov v týchto projektoch pôsobil ako výkonný riaditeľ.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Spoločne tiež iniciovali fundraisingové kampane v americkom štýle na podporu svojich aktivít prostredníctvom Smirnovovho blogu.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

== Súkromný život ==
Alexej Komov je ženatý s Irinou Šamolinou a majú spolu päť detí.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Obaja manželia sú silní pravoslávni veriaci.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{DEFAULTSORT:Komov, Alexej}}
[[Kategória:Narodenia v 1971]]
[[Kategória:Narodenia 15. novembra]]
[[Kategória:Ruskí podnikatelia]]
[[Kategória:Ruskí aktivisti]]
[[Kategória:Žijúci ľudia]]</text>
      <sha1>nhym0dgwt3vgf728fwwl3ivz0t69gpy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Veľký jazykový model</title>
    <ns>0</ns>
    <id>749447</id>
    <revision>
      <id>8213248</id>
      <parentid>8213032</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:02:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>predĺženie lehoty urgentu, technické problémy v citáciách boli 6. mája fixnuté a text má potenciál na ponechanie</comment>
      <origin>8213248</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29372" sha1="dn5sutuq13zl41hao6oyu46o1hv5ym0" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|2026-05-13}}
&lt;!--
Návrh článku pre slovenskú Wikipédiu.
Odporúčaný názov: Veľký jazykový model
Možné presmerovania:
- Veľké jazykové modely
- Large language model
- LLM
- Jazykový model veľkého rozsahu

Poznámka:
Článok používa najmä akademické, inštitucionálne a bezpečnostné zdroje.
Vyhýba sa bulvárnym, konšpiračným, anonymným a čisto marketingovým zdrojom.
Pred publikovaním skontrolujte existenciu kategórií a názvy súborov na Wikimedia Commons.
--&gt;

[[Súbor:The-Transformer-model-architecture.png|náhľad|Zjednodušená schéma architektúry [[transformer]], ktorá tvorí základ mnohých moderných veľkých jazykových modelov.]]
[[Súbor:Three-stage large language model training workflow.svg|náhľad|Základný trojfázový pracovný postup trénovania veľkého jazykového modelu: predtrénovanie, dolaďovanie a prispôsobenie na konkrétne použitie.]]
[[Súbor:Transformer, full architecture.png|náhľad|Detailnejšie znázornenie architektúry transformeru vrátane pozornosti a dekodéra.]]

'''Veľký jazykový model''' (angl. ''large language model'', skratka '''LLM''') je typ [[jazykový model|jazykového modelu]] a [[umelá neurónová sieť|neurónovej siete]], ktorý je trénovaný na veľkom množstve textových alebo multimodálnych údajov a používa sa na spracovanie, porozumenie a generovanie prirodzeného jazyka. Veľké jazykové modely sa používajú najmä na generovanie textu, sumarizáciu, preklad, odpovedanie na otázky, klasifikáciu textu, tvorbu programového kódu, konverzačné rozhrania a ďalšie úlohy [[spracovanie prirodzeného jazyka|spracovania prirodzeného jazyka]].&lt;ref name=&quot;nist-llm&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Large language model
 | url = https://csrc.nist.gov/glossary/term/large_language_model
 | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology
 | dátum prístupu = 2026-04-29
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;zhao-survey&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Zhao
 | meno = Wayne Xin
 | spoluautori = Kun Zhou, Junyi Li, Tianyi Tang, Xiaolei Wang, Yupeng Hou, Yingqian Min a ďalší
 | titul = A Survey of Large Language Models
 | url = https://arxiv.org/abs/2303.18223
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-04-29
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Pojem „veľký“ nemá jednotnú presnú hranicu. Zvyčajne označuje modely s veľkým počtom parametrov, trénované na rozsiahlych dátových súboroch a vyžadujúce významný výpočtový výkon. Moderné veľké jazykové modely sú často založené na architektúre [[transformer]], predstavenej v práci ''Attention Is All You Need'' z roku 2017.&lt;ref name=&quot;transformer&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Vaswani
 | meno = Ashish
 | spoluautori = Noam Shazeer, Niki Parmar, Jakob Uszkoreit, Llion Jones, Aidan N. Gomez, Łukasz Kaiser, Illia Polosukhin
 | titul = Attention Is All You Need
 | url = https://arxiv.org/abs/1706.03762
 | dátum vydania = 2017
 | dátum prístupu = 2026-04-29
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Veľké jazykové modely patria medzi hlavné technológie súvisiace s [[generatívna umelá inteligencia|generatívnou umelou inteligenciou]]. Samotný model však nie je vždy úplná aplikácia. V praxi býva súčasťou väčšieho systému, ktorý môže obsahovať používateľské rozhranie, bezpečnostné pravidlá, vyhľadávanie v dokumentoch, externé nástroje, databázy, filtre a mechanizmy kontroly výstupov.

== Terminológia ==

Anglický pojem '''large language model''' sa do slovenčiny prekladá ako '''veľký jazykový model'''. Skratka '''LLM''' sa používa aj v slovenských odborných a technických textoch. Súvisiace pojmy zahŕňajú:

* '''jazykový model''' – všeobecný model, ktorý pracuje s pravdepodobnosťou jazykových jednotiek,
* '''veľký jazykový model''' – rozsiahly jazykový model trénovaný na veľkom množstve údajov,
* '''základný model''' alebo '''foundation model''' – všeobecne použiteľný model trénovaný vo veľkom rozsahu, ktorý možno prispôsobiť na rôzne úlohy,
* '''generatívny model''' – model schopný vytvárať nový obsah,
* '''multimodálny model''' – model pracujúci s viacerými typmi vstupu alebo výstupu, napríklad textom, obrazom, zvukom alebo videom.

Nie každý jazykový model je veľký jazykový model a nie každý veľký jazykový model je verejne dostupný chatbot. Chatbot je aplikácia alebo rozhranie, zatiaľ čo LLM je model alebo komponent, ktorý môže byť použitý v rôznych aplikáciách.

== Princíp fungovania ==

Veľký jazykový model sa učí zo sekvencií textu. Text sa pred spracovaním rozdelí na menšie jednotky, ktoré sa označujú ako '''tokeny'''. Token môže byť celé slovo, časť slova, interpunkcia, znak alebo iná jednotka podľa použitej tokenizačnej metódy. Model sa počas trénovania učí štatistické vzťahy medzi tokenmi a ich kontextom.

Pri generovaní textu model postupne predpovedá ďalší token na základe predchádzajúceho kontextu. Výsledný text vzniká opakovaným výberom tokenov podľa pravdepodobnostného rozdelenia vytvoreného modelom. Model teda negeneruje odpoveď ako jednoduché vyhľadanie jednej uloženej vety, ale ako výpočet založený na naučených vzoroch.

Zjednodušený priebeh odpovede veľkého jazykového modelu:

# používateľ zadá vstup, napríklad otázku alebo pokyn,
# text sa prevedie na tokeny,
# tokeny sa spracujú neurónovou sieťou,
# model vypočíta pravdepodobnosti možných pokračovaní,
# systém vyberie ďalší token,
# proces sa opakuje, kým nevznikne odpoveď alebo sa nedosiahne limit.

Výstup modelu závisí od vstupu, parametrov modelu, nastavení generovania, dostupného kontextu, bezpečnostných pravidiel a prípadných externých nástrojov.

== Tokenizácia ==

'''Tokenizácia''' je proces rozdelenia textu na jednotky, ktoré model dokáže spracovať. Keďže neurónové siete pracujú s číselnými reprezentáciami, tokeny sa prevádzajú na číselné identifikátory a následne na vektorové reprezentácie.

Rôzne modely používajú rôzne tokenizačné metódy. Medzi známe prístupy patria napríklad:

* '''byte-pair encoding''' (BPE),
* '''WordPiece''',
* '''SentencePiece''',
* tokenizácia na úrovni bajtov alebo znakov.

Tokenizácia ovplyvňuje efektívnosť modelu, cenu spracovania, dĺžku kontextu a kvalitu práce s rôznymi jazykmi. Jazyky s menším zastúpením v tréningových dátach alebo s odlišnou morfológiou môžu byť tokenizované menej efektívne než angličtina. To môže ovplyvniť aj kvalitu výstupov v slovenčine a iných menej zastúpených jazykoch.

== Architektúra ==

Väčšina moderných veľkých jazykových modelov používa architektúru '''transformer'''. Transformer nahradil mnohé skoršie architektúry založené na rekurentných alebo konvolučných sieťach, pretože umožňuje efektívnejšie paralelné spracovanie sekvencií a lepšiu prácu s kontextom.&lt;ref name=&quot;transformer&quot; /&gt;

Kľúčovou časťou transformeru je mechanizmus '''pozornosti''' (angl. ''attention''). Ten umožňuje modelu pri spracovaní jedného tokenu zohľadňovať iné tokeny v kontexte. V praxi to znamená, že model môže pri generovaní odpovede brať do úvahy vzťahy medzi slovami alebo časťami textu, ktoré nemusia stáť bezprostredne vedľa seba.

Moderné jazykové modely môžu byť založené najmä na týchto variantoch:

* '''encoder-only''' modely – vhodné najmä na reprezentáciu a klasifikáciu textu; príkladom je BERT,
* '''decoder-only''' modely – často používané na generovanie textu; príkladom sú modely typu GPT,
* '''encoder-decoder''' modely – vhodné napríklad na preklad, sumarizáciu a transformáciu textu.

Model BERT, predstavený v roku 2018, ukázal význam predtrénovania obojsmerných reprezentácií textu a následného dolaďovania na konkrétne úlohy.&lt;ref name=&quot;bert&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Devlin
 | meno = Jacob
 | spoluautori = Ming-Wei Chang, Kenton Lee, Kristina Toutanova
 | titul = BERT: Pre-training of Deep Bidirectional Transformers for Language Understanding
 | url = https://arxiv.org/abs/1810.04805
 | dátum vydania = 2018
 | dátum prístupu = 2026-04-29
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; Modely typu GPT sa stali významnými najmä pre generovanie textu a učenie sa z kontextu.&lt;ref name=&quot;gpt3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Brown
 | meno = Tom B.
 | spoluautori = Benjamin Mann, Nick Ryder, Melanie Subbiah, Jared Kaplan, Prafulla Dhariwal a ďalší
 | titul = Language Models are Few-Shot Learners
 | url = https://arxiv.org/abs/2005.14165
 | dátum vydania = 2020
 | dátum prístupu = 2026-04-29
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

== Trénovanie ==

Trénovanie veľkého jazykového modelu je viacstupňový proces. Konkrétne postupy sa líšia podľa výskumnej organizácie, typu modelu a účelu použitia, ale často zahŕňajú predtrénovanie, dolaďovanie a hodnotenie.

=== Predtrénovanie ===

'''Predtrénovanie''' je fáza, v ktorej sa model učí všeobecné jazykové a štatistické vzory z veľkého množstva textu. Dáta môžu pochádzať z kníh, webových stránok, článkov, kódu, diskusných fór, encyklopédií alebo iných zdrojov. Kvalita a zloženie tréningových dát výrazne ovplyvňujú výsledné schopnosti a obmedzenia modelu.

Pri autoregresívnych modeloch je typickou úlohou predpovedanie ďalšieho tokenu. Pri maskovaných modeloch sa model učí dopĺňať chýbajúce alebo zakryté tokeny v texte.

Predtrénovanie si vyžaduje veľký výpočtový výkon, špecializovaný hardvér, rozsiahle dátové úložiská a optimalizované tréningové postupy. Náklady rastú s veľkosťou modelu, počtom tréningových tokenov a požadovanou kvalitou.

=== Dolaďovanie ===

'''Dolaďovanie''' alebo '''fine-tuning''' je ďalšie trénovanie už predtrénovaného modelu na menšom, špecifickejšom súbore dát. Cieľom môže byť zlepšenie výkonu v konkrétnej úlohe, prispôsobenie modelu odbornému jazyku, zvýšenie bezpečnosti alebo zlepšenie dodržiavania inštrukcií.

Dolaďovanie môže byť:

* '''supervised fine-tuning''' – trénovanie na príkladoch vstupov a požadovaných výstupov,
* '''instruction tuning''' – trénovanie modelu, aby lepšie nasledoval prirodzené inštrukcie,
* '''domain-specific fine-tuning''' – prispôsobenie modelu konkrétnej oblasti, napríklad medicíne, právu alebo programovaniu.

=== Učenie z ľudskej spätnej väzby ===

Pri niektorých modeloch sa používa '''reinforcement learning from human feedback''' (RLHF), teda učenie posilňovaním z ľudskej spätnej väzby. V tomto prístupe ľudia hodnotia alebo porovnávajú výstupy modelu a tieto hodnotenia sa používajú na zlepšenie správania modelu.

Práca o InstructGPT z roku 2022 ukázala, že modely dolaďované pomocou ľudskej spätnej väzby môžu byť používateľmi hodnotené ako užitočnejšie a lepšie zladené s inštrukciami než väčšie modely trénované iba štandardným spôsobom.&lt;ref name=&quot;instructgpt&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Ouyang
 | meno = Long
 | spoluautori = Jeff Wu, Xu Jiang, Diogo Almeida, Carroll L. Wainwright, Pamela Mishkin a ďalší
 | titul = Training language models to follow instructions with human feedback
 | url = https://arxiv.org/abs/2203.02155
 | dátum vydania = 2022
 | dátum prístupu = 2026-04-29
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

== Kontextové okno ==

'''Kontextové okno''' označuje množstvo tokenov, ktoré model dokáže zohľadniť pri spracovaní vstupu a generovaní výstupu. Do kontextu môže patriť používateľský prompt, systémové inštrukcie, predchádzajúca konverzácia, vložené dokumenty, výstupy nástrojov a samotná generovaná odpoveď.

Dlhšie kontextové okno umožňuje pracovať s rozsiahlejšími dokumentmi alebo dlhšími konverzáciami, ale nemusí automaticky znamenať vyššiu presnosť. Model môže dôležité informácie prehliadnuť, nesprávne interpretovať alebo uprednostniť menej relevantnú časť kontextu.

== Inference a generovanie výstupu ==

'''Inference''' je fáza používania už natrénovaného modelu. Model dostane vstup a vypočíta výstup bez toho, aby sa pri bežnom používaní menili jeho váhy. V praxi je inference významná z hľadiska rýchlosti, ceny, latencie a spotreby výpočtových zdrojov.

Výstup môže ovplyvňovať viacero nastavení:

* '''temperature''' – miera náhodnosti pri výbere tokenov,
* '''top-k''' a '''top-p sampling''' – obmedzenie množiny možných pokračovaní,
* maximálna dĺžka odpovede,
* systémové a bezpečnostné pravidlá,
* prítomnosť externých nástrojov alebo retrieval systému.

Nižšia náhodnosť zvyčajne vedie ku konzervatívnejším a predvídateľnejším odpovediam. Vyššia náhodnosť môže podporiť rozmanitosť a kreativitu, ale môže zvýšiť riziko chýb.

== Retrieval-augmented generation ==

'''Retrieval-augmented generation''' alebo '''RAG''' je prístup, pri ktorom sa veľký jazykový model kombinuje s vyhľadávaním v externých dokumentoch alebo databázach. Systém najprv vyhľadá relevantné informácie a následne ich vloží do kontextu modelu, ktorý na ich základe vytvorí odpoveď.

RAG sa používa najmä v podnikových a znalostných systémoch, kde model potrebuje pracovať s aktuálnymi, internými alebo overiteľnými informáciami. Tento prístup môže znížiť riziko vymyslených odpovedí, ale nezaručuje úplnú presnosť. Kvalita výstupu závisí aj od kvality vyhľadávania, zdrojových dokumentov a spôsobu, akým sú informácie vložené do kontextu.

== Používanie nástrojov a agentné systémy ==

Veľký jazykový model môže byť pripojený k externým nástrojom. Môže napríklad vyhľadávať informácie, spúšťať kód, pracovať s kalendárom, posielať e-maily, analyzovať súbory alebo komunikovať s API. Samotný LLM však nie je automaticky autonómny agent. Agentný systém vzniká až spojením modelu s plánovaním, pamäťou, nástrojmi, pravidlami a prostredím, v ktorom môže vykonávať akcie.

Takéto systémy môžu zvyšovať praktickú užitočnosť LLM, ale zároveň zvyšujú bezpečnostné riziká, pretože chybný alebo zmanipulovaný výstup modelu môže viesť k skutočnej akcii.

== Multimodálne modely ==

Pôvodné veľké jazykové modely pracovali najmä s textom. Novšie systémy môžu byť '''multimodálne''', teda schopné prijímať alebo generovať viacero typov dát. Môžu pracovať s textom, obrázkami, zvukom, videom alebo štruktúrovanými údajmi.

GPT-4 bol v technickej správe opísaný ako veľký multimodálny model schopný prijímať obrazové a textové vstupy a produkovať textové výstupy.&lt;ref name=&quot;gpt4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Achiam
 | meno = Josh
 | spoluautori = Steven Adler, Sandhini Agarwal, Lama Ahmad, Ilge Akkaya a ďalší
 | titul = GPT-4 Technical Report
 | url = https://arxiv.org/abs/2303.08774
 | dátum vydania = 2023
 | dátum prístupu = 2026-04-29
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Multimodálne modely sa používajú napríklad na opis obrázkov, analýzu dokumentov, spracovanie grafov, vizuálne otázky a odpovede, asistenciu pri programovaní, vzdelávanie alebo prácu s multimediálnym obsahom.

== Použitie ==

Veľké jazykové modely sa používajú v mnohých oblastiach:

* '''konverzačné systémy''' – chatboty, virtuálni asistenti a zákaznícka podpora,
* '''písanie a úprava textu''' – návrhy e-mailov, článkov, správ a dokumentov,
* '''sumarizácia''' – skrátenie dlhých textov, zhrnutie stretnutí alebo dokumentov,
* '''preklad''' – preklad medzi jazykmi a úprava štýlu,
* '''programovanie''' – generovanie kódu, vysvetľovanie chýb, písanie testov a dokumentácie,
* '''vyhľadávanie a práca so znalosťami''' – odpovede na otázky nad dokumentmi,
* '''vzdelávanie''' – vysvetľovanie pojmov, tvorba príkladov a individuálna spätná väzba,
* '''právne a administratívne úlohy''' – návrhy štruktúr, sumarizácia a analýza dokumentov,
* '''veda a výskum''' – rešerše, formulovanie hypotéz a analýza textových dát,
* '''marketing a médiá''' – tvorba variantov textu, nápadov a kampaní.

Používanie LLM v odborných oblastiach si zvyčajne vyžaduje kontrolu človekom, pretože model môže vytvárať nepresné alebo neúplné odpovede.

== Hodnotenie modelov ==

Výkon veľkých jazykových modelov sa hodnotí viacerými spôsobmi. Medzi používané metódy patria automatické metriky, benchmarky, ľudské hodnotenie, bezpečnostné testovanie a testovanie v konkrétnych aplikáciách.

Medzi hodnotené vlastnosti patria:

* schopnosť generovať gramaticky správny text,
* presnosť odpovedí,
* schopnosť nasledovať inštrukcie,
* práca s dlhým kontextom,
* logické a matematické úlohy,
* programovanie,
* viacjazyčnosť,
* robustnosť voči škodlivým vstupom,
* miera halucinácií,
* bezpečnosť a zaujatosť.

Prehľadové práce upozorňujú, že hodnotenie LLM je zložité, pretože modely môžu dosahovať dobré výsledky v benchmarkoch, ale zlyhávať pri reálnom používaní alebo pri úlohách mimo distribúcie tréningových dát.&lt;ref name=&quot;minae-survey&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Minaee
 | meno = Shervin
 | spoluautori = Tomas Mikolov, Narjes Nikzad, Meysam Chenaghlu, Richard Socher, Xavier Amatriain, Jianfeng Gao
 | titul = Large Language Models: A Survey
 | url = https://arxiv.org/abs/2402.06196
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-04-29
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

== Obmedzenia ==

Veľké jazykové modely majú významné obmedzenia. Ich výstupy môžu byť presvedčivé aj vtedy, keď sú vecne nesprávne. Model pracuje s pravdepodobnostnými vzormi, nie s overeným porozumením sveta v ľudskom zmysle.

Medzi hlavné obmedzenia patria:

* '''halucinácie''' – vytváranie nepravdivých alebo vymyslených informácií,
* '''zaujatosť''' – reprodukcia predsudkov alebo nerovností z tréningových dát,
* '''neaktuálnosť''' – model nemusí poznať nové udalosti, ak nemá prístup k aktuálnym zdrojom,
* '''slabé overovanie faktov''' – model môže vytvoriť odpoveď bez spoľahlivého zdroja,
* '''citlivosť na formuláciu promptu''' – malé zmeny vstupu môžu ovplyvniť výstup,
* '''obmedzené chápanie kontextu''' – model môže prehliadnuť dôležitú časť zadania,
* '''memorovanie dát''' – model môže v niektorých prípadoch reprodukovať časti tréningových údajov,
* '''problémy v menších jazykoch''' – kvalita môže byť nižšia pri jazykoch s menším množstvom tréningových dát.

NIST vo svojom profile rizík pre generatívnu AI uvádza potrebu riadenia rizík súvisiacich so spoľahlivosťou, bezpečnosťou, súkromím, transparentnosťou a možným zneužitím generatívnych systémov.&lt;ref name=&quot;nist-rmf-genai&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Artificial Intelligence Risk Management Framework: Generative Artificial Intelligence Profile
 | url = https://www.nist.gov/publications/artificial-intelligence-risk-management-framework-generative-artificial-intelligence
 | vydavateľ = National Institute of Standards and Technology
 | dátum vydania = 2024-07-26
 | dátum prístupu = 2026-04-29
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

== Bezpečnostné riziká ==

Nasadenie veľkých jazykových modelov prináša aj bezpečnostné riziká. OWASP medzi hlavné riziká aplikácií založených na LLM zaraďuje napríklad prompt injection, nezabezpečené spracovanie výstupov, otravu tréningových dát, nadmernú spotrebu zdrojov, zraniteľnosti dodávateľského reťazca a únik citlivých informácií.&lt;ref name=&quot;owasp-top10&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = OWASP Top 10 for Large Language Model Applications
 | url = https://owasp.org/www-project-top-10-for-large-language-model-applications/
 | vydavateľ = OWASP
 | dátum prístupu = 2026-04-29
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

=== Prompt injection ===

'''Prompt injection''' je útok, pri ktorom sa útočník snaží manipulovať správanie modelu pomocou škodlivého vstupu. Môže ísť o priamy pokyn používateľa alebo nepriamu inštrukciu vloženú do dokumentu, webovej stránky, e-mailu či obrázka. OWASP definuje prompt injection ako manipuláciu odpovedí modelu prostredníctvom špecifických vstupov s cieľom zmeniť jeho správanie alebo obísť bezpečnostné opatrenia.&lt;ref name=&quot;owasp-prompt-injection&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = LLM01:2025 Prompt Injection
 | url = https://genai.owasp.org/llmrisk/llm01-prompt-injection/
 | vydavateľ = OWASP Gen AI Security Project
 | dátum prístupu = 2026-04-29
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Riziko je vyššie pri systémoch, ktoré majú prístup k nástrojom, súborom, e-mailom, databázam alebo platobným operáciám. V takýchto prípadoch môže nesprávne navrhnutá aplikácia vykonať neželanú akciu.

=== Súkromie a únik dát ===

Používatelia môžu do LLM aplikácií zadávať citlivé údaje, napríklad obchodné tajomstvá, osobné údaje, zdravotné informácie, interné dokumenty alebo právne texty. Organizácie preto často zavádzajú pravidlá používania, obmedzenia zadávania citlivých údajov a technické kontroly prístupu.

== Autorské právo a tréningové dáta ==

Veľké jazykové modely sú trénované na rozsiahlych dátových súboroch, ktoré môžu obsahovať autorsky chránený text, zdrojový kód alebo iné diela. To vyvoláva právne a etické otázky týkajúce sa použitia diel pri trénovaní, reprodukcie častí tréningových dát a autorstva výstupov.

Otázky autorského práva sa líšia podľa jurisdikcie. Niektoré spory sa týkajú toho, či použitie chránených diel na trénovanie modelov predstavuje oprávnené použitie, výnimku, licenčné porušenie alebo iný právny režim. Samotný výstup modelu môže byť problematický, ak je veľmi podobný existujúcemu dielu alebo ak používateľ tvrdí autorstvo nad obsahom, ktorý neobsahuje dostatočný ľudský tvorivý vklad.

== Energetická a infraštruktúrna náročnosť ==

Trénovanie a prevádzka veľkých jazykových modelov vyžadujú dátové centrá, grafické procesory alebo špecializované akcelerátory, sieťovú infraštruktúru, elektrickú energiu a chladenie. Náročnosť závisí od veľkosti modelu, počtu používateľov, dĺžky kontextu, typu hardvéru a spôsobu nasadenia.

Optimalizácie ako kvantizácia, destilácia, efektívnejšie architektúry, caching alebo menšie špecializované modely môžu znižovať náklady a spotrebu. Napriek tomu zostáva výpočtová infraštruktúra jedným z hlavných faktorov vývoja a nasadenia LLM.

== Ekonomický význam ==

Veľké jazykové modely sa stali významnou súčasťou trhu s umelou inteligenciou, cloudovými službami, polovodičmi a podnikovým softvérom. Podľa správy ''AI Index Report 2025'' Stanfordskej univerzity používanie AI v organizáciách v roku 2024 výrazne rástlo a 78 % sledovaných organizácií uviedlo používanie umelej inteligencie, oproti 55 % v predchádzajúcom roku.&lt;ref name=&quot;stanford-ai-index&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = The 2025 AI Index Report
 | url = https://hai.stanford.edu/ai-index/2025-ai-index-report
 | vydavateľ = Stanford Institute for Human-Centered Artificial Intelligence
 | dátum vydania = 2025
 | dátum prístupu = 2026-04-29
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

LLM ovplyvňujú najmä oblasti ako zákaznícka podpora, kancelárska práca, softvérový vývoj, vyhľadávanie, vzdelávanie, marketing, analýza dokumentov a automatizácia podnikových procesov. Reálny ekonomický dopad závisí od schopnosti organizácií začleniť modely do pracovných postupov, merať návratnosť a riadiť riziká.

== Regulácia ==

V Európskej únii sa veľkých jazykových modelov týka najmä [[Akt o umelej inteligencii]] známy ako '''AI Act'''. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 zavádza pravidlá pre systémy umelej inteligencie vrátane všeobecných modelov umelej inteligencie.&lt;ref name=&quot;ai-act&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Regulation (EU) 2024/1689 of the European Parliament and of the Council
 | url = https://data.europa.eu/eli/reg/2024/1689/oj
 | vydavateľ = Úrad pre publikácie Európskej únie
 | dátum vydania = 2024
 | dátum prístupu = 2026-04-29
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Európska komisia uvádza, že od 2. augusta 2025 sa začali uplatňovať povinnosti pre poskytovateľov všeobecných modelov umelej inteligencie. Poskytovatelia najpokročilejších modelov so systémovým rizikom majú okrem iného povinnosť informovať Úrad pre AI a plniť špecifické požiadavky súvisiace s bezpečnosťou a transparentnosťou.&lt;ref name=&quot;gpai-guidelines&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Guidelines for providers of general-purpose AI models
 | url = https://digital-strategy.ec.europa.eu/en/policies/guidelines-gpai-providers
 | vydavateľ = European Commission
 | dátum prístupu = 2026-04-29
 | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Regulačné otázky sa týkajú najmä transparentnosti, dokumentácie tréningových dát, autorského práva, bezpečnosti, hodnotenia systémových rizík, kybernetickej ochrany a zodpovednosti poskytovateľov.

== Kritika ==

Veľké jazykové modely sú predmetom technickej, spoločenskej a filozofickej kritiky. Kritici upozorňujú, že modely môžu vytvárať plynulé a presvedčivé texty bez skutočného porozumenia, môžu reprodukovať predsudky, môžu byť zneužité na dezinformácie a môžu centralizovať moc v rukách organizácií, ktoré majú dostatok dát, kapitálu a výpočtovej infraštruktúry.

Ďalšia kritika sa týka environmentálnych nákladov, autorského práva, pracovného trhu, bezpečnosti a spoľahlivosti. V odborných diskusiách sa rozlišuje medzi praktickou užitočnosťou modelov a tvrdeniami o ich inteligencii, vedomí alebo porozumení. Väčšina technických opisov LLM ich chápe ako štatistické a neurónové modely jazyka, nie ako vedomé systémy.

== Porovnanie s príbuznými pojmami ==

{| class=&quot;wikitable&quot;
! Pojem
! Význam
! Vzťah k veľkým jazykovým modelom
|-
| Jazykový model
| Model predpovedajúci alebo hodnotiaci jazykové sekvencie.
| LLM je rozsiahly typ jazykového modelu.
|-
| Veľký jazykový model
| Rozsiahly model trénovaný na veľkom množstve jazykových údajov.
| Hlavný predmet článku.
|-
| Generatívna AI
| AI vytvárajúca nový obsah.
| LLM je jednou z hlavných technológií generatívnej AI.
|-
| Chatbot
| Aplikácia na konverzáciu s používateľom.
| Môže používať LLM ako jadro systému.
|-
| Transformer
| Architektúra neurónovej siete založená na pozornosti.
| Väčšina moderných LLM je založená na transformeroch.
|-
| Foundation model
| Všeobecný model trénovaný vo veľkom rozsahu.
| Mnohé LLM sú foundation modely.
|-
| RAG
| Kombinácia vyhľadávania a generovania odpovede.
| Často sa používa s LLM v podnikových aplikáciách.
|}

== Príklady známych modelov ==

Medzi známe rodiny alebo typy veľkých jazykových modelov patria napríklad:

* GPT,
* BERT,
* T5,
* PaLM,
* LLaMA,
* Claude,
* Gemini,
* Mistral,
* Qwen,
* DeepSeek.

Zaradenie konkrétnych modelov sa môže meniť podľa ich architektúry, modality, licencie, dostupnosti a spôsobu použitia. Niektoré modely sú uzavreté a dostupné iba cez API alebo aplikáciu, iné sú otvorenejšie a umožňujú stiahnutie váh alebo lokálne nasadenie.

== Pozri aj ==

* [[Umelá inteligencia]]
* [[Generatívna umelá inteligencia]]
* [[Jazykový model]]
* [[Spracovanie prirodzeného jazyka]]
* [[Strojové učenie]]
* [[Hlboké učenie]]
* [[Umelá neurónová sieť]]
* [[Transformer]]
* [[Chatbot]]
* [[Prompt engineering]]
* [[Retrieval-augmented generation]]
* [[Prompt injection]]
* [[AI Act]]

== Referencie ==

&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==

* [https://csrc.nist.gov/glossary/term/large_language_model NIST: Large language model]
* [https://arxiv.org/abs/2303.18223 A Survey of Large Language Models]
* [https://arxiv.org/abs/2402.06196 Large Language Models: A Survey]
* [https://arxiv.org/abs/1706.03762 Attention Is All You Need]
* [https://arxiv.org/abs/2005.14165 Language Models are Few-Shot Learners]
* [https://arxiv.org/abs/2203.02155 Training language models to follow instructions with human feedback]
* [https://www.nist.gov/publications/artificial-intelligence-risk-management-framework-generative-artificial-intelligence NIST: Generative AI Profile]
* [https://owasp.org/www-project-top-10-for-large-language-model-applications/ OWASP Top 10 for LLM Applications]
* [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Large_language_models Wikimedia Commons: Large language models]

[[Kategória:Umelá inteligencia]]
[[Kategória:Strojové učenie]]
[[Kategória:Počítačová lingvistika]]
[[Kategória:Informačné technológie]]</text>
      <sha1>dn5sutuq13zl41hao6oyu46o1hv5ym0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Spravodajstvo z otvorených zdrojov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>749552</id>
    <revision>
      <id>8213250</id>
      <parentid>8208538</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:09:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>úvod, poradie sekcií, aut.ú., wl., kat., typografia</comment>
      <origin>8213250</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12031" sha1="0h5zuag8mdinfwc6rc3oj522dpksurw" xml:space="preserve">'''Spravodajstvo z otvorených zdrojov''' ({{eng|''open-source intelligence''}}, skratka '''OSINT''') je zber, spracovanie, overovanie a analýza informácií získaných z verejne alebo zákonne dostupných zdrojov s cieľom vytvoriť použiteľný spravodajský alebo analytický výstup.&lt;ref name=&quot;ODNI2024&quot;&gt;Office of the Director of National Intelligence. ''ODNI and CIA Release the Intelligence Community OSINT Strategy for 2024–2026'' [online]. 2024-03-08 [cit. 2026-05-01]. Dostupné na: https://www.dni.gov/index.php/newsroom/press-releases/press-releases-2024/3784-odni-and-cia-release-the-intelligence-community-osint-strategy-for-2024-2026&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;DIA&quot;&gt;Defense Intelligence Agency. ''Open Source Intelligence (OSINT)'' [online]. [cit. 2026-05-01]. Dostupné na: https://www.dia.mil/About/Open-Source-Intelligence/&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;CSIRT&quot;&gt;CSIRT.SK. ''OSINT'' [online]. 2024 [cit. 2026-05-01]. Dostupné na: https://www.csirt.gov.sk/wp-content/uploads/2024/08/Infografika_OSINT-1200x2400-1.pdf&lt;/ref&gt; Pojem sa používa najmä v oblasti [[spravodajská služba|spravodajských služieb]], [[kybernetická bezpečnosť|kybernetickej bezpečnosti]], presadzovania práva, žurnalistiky, akademického výskumu, ochrany ľudských práv a podnikovej analýzy.

Napriek označeniu ''open source'' nejde o [[open-source softvér]], ale o informácie z otvorených alebo verejne dostupných informačných zdrojov. Medzi takéto zdroje môžu patriť médiá, verejné databázy, úradné dokumenty, akademické publikácie, sociálne siete, obchodné registre, satelitné snímky, odborné správy alebo iné legálne dostupné dáta.&lt;ref name=&quot;DIA&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;DataEU&quot;&gt;data.europa.eu. ''OSINT: Open-source intelligence'' [online]. 2021 [cit. 2026-05-01]. Dostupné na: https://data.europa.eu/hu/node/10386&lt;/ref&gt;

== Vymedzenie pojmu ==
OSINT sa odlišuje od obyčajného vyhľadávania informácií tým, že získané údaje sú spracované podľa konkrétnej otázky, potreby alebo spravodajskej požiadavky. Samotná verejne dostupná informácia ešte nepredstavuje spravodajský výstup; tým sa stáva až po vyhodnotení, kontextualizácii a overení.&lt;ref name=&quot;Bohm2021&quot;&gt;BÖHM, Isabelle; LOLAGAR, Samuel. Open source intelligence: Introduction, legal, and ethical considerations. ''International Cybersecurity Law Review''. 2021, roč. 2, s. 317 – 337. DOI 10.1365/s43439-021-00042-7. Dostupné na: https://link.springer.com/article/10.1365/s43439-021-00042-7&lt;/ref&gt;

V spravodajskom prostredí sa OSINT zaraďuje medzi spravodajské disciplíny popri ďalších formách získavania informácií, ako sú [[HUMINT]], [[SIGINT]], [[IMINT]], [[GEOINT]] alebo [[MASINT]]. Na rozdiel od tajných alebo technicky špecializovaných foriem zberu využíva najmä otvorené, verejné alebo komerčne dostupné zdroje.&lt;ref name=&quot;ODNIWhat&quot;&gt;Office of the Director of National Intelligence. ''What is Intelligence?'' [online]. [cit. 2026-05-01]. Dostupné na: https://www.odni.gov/index.php/what-we-do/what-is-intelligence&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Využívanie otvorených zdrojov na spravodajské účely existovalo ešte pred vznikom moderného internetu. Významnú úlohu zohrávalo najmä sledovanie tlače, rozhlasového vysielania a verejných vyhlásení. V Spojených štátoch amerických bol v roku [[1941]] vytvorený ''Foreign Broadcast Monitoring Service'', neskôr známy ako ''Foreign Broadcast Intelligence Service'' (FBIS), ktorého úlohou bolo zaznamenávať, prekladať a analyzovať zahraničné rozhlasové vysielanie.&lt;ref name=&quot;NARA&quot;&gt;National Archives. ''Records of the Foreign Broadcast Intelligence Service'' [online]. [cit. 2026-05-01]. Dostupné na: https://www.archives.gov/research/holocaust/finding-aid/civilian/rg-262.html&lt;/ref&gt;

Počas [[studená vojna|studenej vojny]] boli otvorené zdroje využívané najmä na monitorovanie médií, politických prejavov, vedeckých publikácií a hospodárskych ukazovateľov. Po skončení studenej vojny, rozšírení internetu a náraste množstva digitálne dostupných informácií sa OSINT stal dôležitým nástrojom nielen pre štátne inštitúcie, ale aj pre firmy, výskumníkov, novinárov a občianske organizácie.

Po teroristických útokoch z [[11. september|11. septembra]] [[2001]] sa v Spojených štátoch zvýšil dôraz na koordinované využívanie otvorených zdrojov. V roku [[2024]] zverejnili ODNI a CIA stratégiu americkej spravodajskej komunity pre OSINT na roky [[2024]]{{--}}[[2026]], ktorá zdôrazňuje rastúci význam verejne a komerčne dostupných informácií v spravodajskej práci.&lt;ref name=&quot;ODNI2024&quot; /&gt;

== Druhy otvorených zdrojov ==
Otvorené zdroje využívané v OSINT možno rozdeliť do viacerých skupín:&lt;ref name=&quot;DataEU&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;CSIRT&quot; /&gt;

* '''verejné médiá''' – noviny, časopisy, televízia, rozhlas a spravodajské agentúry,
* '''internetové zdroje''' – webové stránky, blogy, fóra, sociálne siete a online publikácie,
* '''verejné úradné dáta''' – registre, zákony, rozpočty, verejné obstarávania, súdne dokumenty alebo štatistiky,
* '''akademické a odborné publikácie''' – vedecké články, konferenčné príspevky, dizertačné práce a technické správy,
* '''komerčné dáta''' – platené databázy, obchodné informácie, trhové analýzy a komerčné satelitné snímky,
* '''sivá literatúra''' – pracovné dokumenty, patenty, interné správy, technické dokumenty alebo materiály s obmedzenou distribúciou.

Nie všetky verejne dostupné informácie sú automaticky vhodné na analytické použitie. Dôležitá je ich aktuálnosť, pôvod, spoľahlivosť, možnosť overenia a relevantnosť voči skúmanej otázke.

== Proces OSINT ==
OSINT sa zvyčajne opisuje ako cyklus pozostávajúci z viacerých krokov. Najprv sa stanoví informačná potreba alebo otázka, ktorú má analýza zodpovedať. Nasleduje identifikácia zdrojov, zber údajov, ich spracovanie, overovanie, analýza a prezentácia výsledkov.&lt;ref name=&quot;Bohm2021&quot; /&gt;

Dôležitou súčasťou procesu je rozlišovanie medzi dátami, informáciami a spravodajským výstupom. Dáta sú surové záznamy alebo pozorovania. Informácie vznikajú ich usporiadaním a základným spracovaním. Spravodajský výstup vzniká až vtedy, keď sú informácie zasadené do kontextu a použité na zodpovedanie konkrétnej otázky alebo podporu rozhodovania.

== Využitie ==

=== Spravodajské služby a bezpečnosť ===
V štátnom bezpečnostnom prostredí sa OSINT používa na sledovanie politického, vojenského, ekonomického alebo technologického vývoja. Výhodou otvorených zdrojov je ich dostupnosť, rýchlosť a možnosť dopĺňať nimi iné spravodajské disciplíny. Defense Intelligence Agency označuje OSINT za dôležitý zdroj informácií pre rozhodovanie a situačné povedomie.&lt;ref name=&quot;DIA&quot; /&gt;

=== Kybernetická bezpečnosť ===
V kybernetickej bezpečnosti sa OSINT využíva na hodnotenie rizík, mapovanie digitálnej stopy, sledovanie zraniteľností, monitorovanie únikov údajov, analýzu hrozieb a ochranu organizácií pred útokmi. Slovenský vládny tím CSIRT uvádza, že OSINT sa môže používať na identifikáciu hrozieb, analýzu rizík a monitorovanie aktivít, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť organizácie.&lt;ref name=&quot;CSIRT&quot; /&gt;

=== Žurnalistika a občianska spoločnosť ===
Investigatívni novinári, výskumníci a občianske organizácie využívajú otvorené zdroje na overovanie tvrdení, lokalizáciu udalostí, analýzu fotografií a videí, sledovanie verejných financií alebo dokumentovanie porušovania ľudských práv. V oblasti vyšetrovania vojnových zločinov a porušovania ľudských práv sa používa aj pojem ''digital open source investigations''. Takéto postupy opisuje napríklad Berkeley Protocol on Digital Open Source Investigations, publikovaný Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva a Human Rights Center na Kalifornskej univerzite v Berkeley.&lt;ref name=&quot;Berkeley&quot;&gt;United Nations Digital Library. ''Berkeley Protocol on Digital Open Source Investigations'' [online]. 2022 [cit. 2026-05-01]. Dostupné na: https://digitallibrary.un.org/record/3973652&lt;/ref&gt;

=== Podniková a konkurenčná analýza ===
V komerčnom prostredí sa OSINT používa pri hodnotení trhov, konkurencie, reputácie, dodávateľských rizík, podvodov alebo bezpečnostnej situácie. V tomto kontexte sa prekrýva s pojmami ako ''competitive intelligence'', due diligence alebo threat intelligence.

== Výhody ==
Medzi hlavné výhody OSINT patrí dostupnosť zdrojov, relatívne nízke náklady, rýchlosť zberu a široké tematické pokrytie. Otvorené zdroje môžu poskytovať informácie v reálnom čase a umožňujú porovnávanie viacerých nezávislých zdrojov. V niektorých prípadoch môžu otvorené zdroje upozorniť na udalosti alebo trendy skôr než tradičné uzavreté informačné kanály.

Ďalšou výhodou je možnosť transparentného overovania. Ak sú zdroje verejné, analytický záver môže byť v určitom rozsahu preskúmateľný aj inými osobami alebo inštitúciami.

== Obmedzenia a riziká ==
OSINT má aj významné obmedzenia. Verejné zdroje môžu byť neúplné, neaktuálne, zámerne zmanipulované alebo zavádzajúce. Veľké množstvo dostupných dát môže viesť k informačnému zahlteniu a k chybnému výberu relevantných informácií. Analytik preto musí hodnotiť pôvod, dôveryhodnosť a kontext zdrojov.

Ďalším problémom je [[dezinformácia]], [[misinformácia]] a manipulácia verejných informačných kanálov. Otvorené zdroje môžu byť zámerne kontaminované falošnými účtami, upravenými fotografiami, nepravdivými tvrdeniami alebo koordinovanými vplyvovými operáciami.

OSINT zároveň vyvoláva právne a etické otázky. Skutočnosť, že informácia je verejne dostupná, automaticky neznamená, že jej ďalšie spracovanie je vždy primerané, zákonné alebo etické. Pri práci s osobnými údajmi je v európskom priestore relevantné najmä [[Všeobecné nariadenie o ochrane údajov]] (GDPR).&lt;ref name=&quot;GDPR&quot;&gt;Európska únia. ''Regulation (EU) 2016/679 (General Data Protection Regulation)'' [online]. 2016-04-27 [cit. 2026-05-01]. Dostupné na: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32016R0679&lt;/ref&gt;

== Právne a etické otázky ==
Právny rámec OSINT závisí od krajiny, účelu spracovania, typu údajov a spôsobu získania informácií. Všeobecne sa OSINT vzťahuje na zákonne dostupné zdroje, nie na neoprávnený prístup do systémov, kradnuté databázy alebo obchádzanie technických zabezpečení. V akademickej literatúre sa zdôrazňuje potreba rozlišovať medzi verejnou dostupnosťou informácie a oprávnenosťou jej ďalšieho zhromažďovania, kombinovania a profilovania.&lt;ref name=&quot;Bohm2021&quot; /&gt;

Etické otázky sa týkajú najmä ochrany súkromia, bezpečnosti osôb, práce s citlivými údajmi, rizika nesprávnej identifikácie a zodpovednosti za zverejňovanie výsledkov. Pri vyšetrovaniach porušovania ľudských práv sa odporúča dbať na overiteľnosť, bezpečnosť zdrojov, ochranu obetí a zachovanie dôkaznej hodnoty digitálnych materiálov.&lt;ref name=&quot;Berkeley&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Spravodajská služba]]
* [[Kybernetická bezpečnosť]]
* [[Dezinformácia]]

== Externé odkazy ==
* [https://www.dia.mil/About/Open-Source-Intelligence/ Open Source Intelligence – Defense Intelligence Agency]
* [https://www.dni.gov/index.php/newsroom/press-releases/press-releases-2024/3784-odni-and-cia-release-the-intelligence-community-osint-strategy-for-2024-2026 IC OSINT Strategy 2024–2026 – ODNI/CIA]
* [https://www.csirt.gov.sk/wp-content/uploads/2024/08/Infografika_OSINT-1200x2400-1.pdf OSINT – CSIRT.SK]
* [https://digitallibrary.un.org/record/3973652 Berkeley Protocol on Digital Open Source Investigations]

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Spravodajské služby]]
[[Kategória:Open source]]</text>
      <sha1>0h5zuag8mdinfwc6rc3oj522dpksurw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Eumenes II.</title>
    <ns>0</ns>
    <id>749650</id>
    <revision>
      <id>8213458</id>
      <parentid>8210789</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T04:37:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8213458</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="31489" sha1="nx78371gff2xpeg28ymvi34ymnb073w" xml:space="preserve">{{Infobox Panovník
| meno              = Eumenes II.
| titul             = kráľ [[Pergamon|Pergamonu]]
| obrázok           = Young Commander MAN Napoli Inv5588.jpg
| popis obrázka     = Pravdepodobný portrét Eumena II. (Národné archeologické múzeum v Neapole)
| panovanie         = [[197 pred Kr.]] – [[158 pred Kr.]]
| korunovácia       =
| pôvodné meno      = 
| obrázok erbu      = 
| ostatné tituly    = ''Sótér'' („Spasiteľ“)
| dátum narodenia   = pred [[221 pred Kr.]]
| miesto narodenia  = [[Pergamon]]
| dátum úmrtia      = [[158 pred Kr.]]
| miesto úmrtia     = [[Pergamon]]
| miesto pochovania = 
| predchodca        = [[Attalos I.]]
| regent            = 
| nástupca          = [[Attalos II.]]
| manžel            = 
| manželka          = [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]]
| potomstvo         = [[Attalos III.]]
| dynastia          = [[Attalovci]]
| otec              = [[Attalos I.]]
| matka             = [[Apollónis (manželka Attala I.)|Apollónis]]
}}
'''Eumenes II.''' ({{vjz|grc|Εὐμένης}}; * pred [[221 pred Kr.]] – † [[158 pred Kr.]]) bol kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] z dynastie [[Attalovci|Attalovcov]], ktorý vládol v rokoch [[197 pred Kr.|197]] až [[158 pred Kr.]] Patril k najvýznamnejším panovníkom helenistického obdobia. Ako verný spojenec [[Staroveký Rím|Rímskej republiky]] výrazne prispel k porážke [[Seleukovská ríša|seleukovského]] kráľa [[Antiochos III.|Antiocha III. Veľkého]]. Následný mier z Apameie (188 pred Kr.) znamenal pre jeho ríšu bezprecedentný územný rozmach, kedy pod jeho správu pripadla takmer celá seleukovská [[Malá Ázia]] až po pohorie [[Taurus (pohorie)|Taurus]].&lt;ref name=&quot;Adkins-59&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=59}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Valachovic-142&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=Pavol Valachovič|titul=Stručné dejiny starovekého Grécka|isbn=978-80-8122-040-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Vydavateľstvo UK|rok=2012|strany=142-144}}&lt;/ref&gt;

Za jeho vlády dosiahlo Pergamské kráľovstvo vrchol svojej moci, kultúrneho i hospodárskeho rozkvetu. Eumenes II. nechal vybudovať monumentálny [[Pergamský oltár]], založil slávnu pergamskú knižnicu (druhú najväčšiu po alexandrijskej) a bol štedrým mecenášom gréckych kultúrnych centier ako [[Atény]], [[Delfy]] či [[Rhodos]].&lt;ref name=&quot;Kronika-157&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Kronika ľudstva|isbn=80-7153-090-5|miesto=Bratislava|vydavateľ=Fortuna print|rok=1995|strany=157}}&lt;/ref&gt;

== Život ==

=== Pôvod a raná vláda ===
Bol najstarším synom kráľa [[Attalos I.|Attala I.]] a jeho manželky [[Apollónis (manželka Attala I.)|Apollónis]]. Mal troch bratov – [[Attalos II.|Attala]], Filaitara a Athénaia, ktorí mu boli počas celej vlády lojálni. Politickú kariéru začal v roku [[197 pred Kr.]] ako spoluvladár svojho otca. Po jeho náhlom úmrtí v tom istom roku prevzal samostatnú vládu a nadviazal na otcovu pro-rímsku zahraničnú politiku.&lt;ref name=&quot;Hansen-70&quot;&gt;HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca, New York : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 70–72.&lt;/ref&gt;

Jeho postavenie v prvých rokoch bolo neisté. Hoci bol Rím po porážke [[Filip V. (Macedónia)|Filipa V.]] dominantnou silou, vyhlásenie slobody gréckych miest rímskym veliteľom [[Titus Quinctius Flamininus|Flamininom]] obmedzilo pergamský vplyv. Eumenesovi sa však podarilo udržať strategické ostrovy [[Ejina (ostrov)|Aigina]] a [[Andros (Grécko)|Andros]].&lt;ref name=&quot;Polybios-18&quot;&gt;[[Polybios]], ''Historia'' 18, 47, 10.&lt;/ref&gt; V roku [[195 pred Kr.]] vojensky podporil rímske ťaženie proti spartskému kráľovi [[Nabis (kráľ Sparty)|Nabidovi]]. Z podielu na získanej koristi financoval dary pre svätyňu bohyne [[Aténa (mytológia)|Atény]] Níkéforos v Pergamone.&lt;ref&gt;[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 34, 26; 34, 35.&lt;/ref&gt;

=== Aliancia s Rímom proti Antiochovi III. ===
Okolo roku [[195 pred Kr.]] sa seleukovský kráľ [[Antiochos III.]] pokúsil Eumena II. diplomaticky izolovať. Ponúkol mu za manželku jednu zo svojich dcér výmenou za spojenectvo a vrátenie území, ktoré predtým Pergamonu odňal. Eumenes II., na rozdiel od kráľov [[Kapadócia|Kappadokie]] či [[Staroveký Egypt|Egypta]], túto ponuku po porade s bratmi odmietol.&lt;ref name=&quot;Appian-5&quot;&gt;[[Appianos]], ''Syriake'' 5, 18-20.&lt;/ref&gt; Rozhodol sa pre riskantnú, ale strategicky prezieravú politiku: veril, že víťazstvo Ríma v blížiacom sa konflikte mu prinesie postavenie suverénneho vládcu, zatiaľ čo v seleukovskom systéme by zostal iba vazalom.&lt;ref name=&quot;Grainger-109&quot;&gt;GRAINGER, John D. ''The Roman War of Antiochos the Great''. Leiden : Brill, 2002. ISBN 90-04-12840-9. s. 109.&lt;/ref&gt;
 
=== Úloha v rímsko-sýrskej vojne ===
V roku [[192 pred Kr.]] sa Eumenes II. aktívne zapojil do záverečnej fázy vojny proti Nabidovi. V tom istom roku vyslal svojho brata Attala do Ríma, aby senát varoval pred narastajúcou hrozbou: [[Antiochos III.]] prekročil so svojou armádou [[Hellespont]] a pripravoval sa na spojenectvo s Aitólmi. Rím vyjadril Eumenovi i jeho bratovi vďaku a prisľúbil im ďalšiu podporu.&lt;ref&gt;[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 35, 23, 10; MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 287.&lt;/ref&gt; Tesne pred vypuknutím otvorenej vojny sa Eumenes plavil k Chalkide na ostrove [[Eubója]], aby ju chránil pred Aitólmi. Hoci mesto nakoniec padlo do rúk Antiocha III., Eumenesovi sa podarilo udržať strategickú prítomnosť v oblasti a koordinovať postup s rímskym veliteľom Flamininom.&lt;ref&gt;Livius, ''Ab urbe condita'' 35, 39; 35, 46.&lt;/ref&gt;

V roku [[191 pred Kr.]], po porážke Antiocha III. v [[Bitka pri Termopylách (191 pred Kr.)|bitke pri Termopylách]], sa Eumenes spojil s rímskou flotilou admirála [[Gaius Livius Salinator|Gaia Livia Salinatora]]. Spoločnými silami dosiahli na jeseň toho istého roku dôležité víťazstvo v námornej bitke pri Koryku, kde pergamské loďstvo tvorilo podstatnú časť spojeneckých síl.&lt;ref name=&quot;Livius-36&quot;&gt;Livius, ''Ab urbe condita'' 36, 42-45; [[Appianos]], ''Syriake'' 22.&lt;/ref&gt; V nasledujúcom roku pokračoval v podpore rímskych operácií pri Hellesponte a na Samose. Keď Antiochos III. navrhol mierové rokovania, Eumenes II. ich rázne odmietol. Obával sa totiž, že predčasný mier by ponechal Seleukovskú ríšu príliš silnú, a preto presviedčal rímskeho námorného velliteľa [[Lucius Aemilius Regillus|Aemilia Regilla]], aby v boji pokračoval až do úplného víťazstva.&lt;ref name=&quot;Polybios-21&quot;&gt;[[Polybios]], ''Historia'' 21, 10; Livius, ''Ab urbe condita'' 37, 18-19.&lt;/ref&gt;

Vrcholom Eumenovej vojenskej kariéry bola [[bitka pri Magnésii]] (prelom rokov [[190 pred Kr.|190]]/[[189 pred Kr.]]), kde velil pravému krídlu rímsko-pergamských vojsk. Jeho kontingent zahŕňal 3 000 pešiakov a 800 jazdcov. Práve Eumenova brilantná taktika – nasadenie strelcov proti seleukovským bojovým vozom s kosami – vyvolala v nepriateľských radoch zmätok, ktorý následne využila pergamonská jazda na útok proti elitnej seleukovskej kavalérii a falanze. Týmto manévrom rozhodol o víťazstve spojencov, pričom podľa antických prameňov stratila jeho armáda len 25 mužov.&lt;ref&gt;Livius, ''Ab urbe condita'' 37, 38-44; Appianos, ''Syriake'' 31–36; ADKINS, Lesley &amp; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 59.&lt;/ref&gt;

=== Mier z Apameie a územný rozmach ===
[[Súbor:Map Apamea es.svg|náhľad|350px|Mapa Malej Ázie po mieri z Apameie (188 pred Kr.):
{{legenda|#5599ff|nezávislé grécke mestá}}
{{legenda|#ff8080|[[Rhodos]], rímsky spojenec}}
{{legenda|#ffccaa|'''Pergamská ríša'''}}
{{legenda|#afafe9|[[Seleukovská ríša]]}}
{{legenda|#B4EEB4|[[Pontské kráľovstvo]]}}
{{legenda|#ffd5f6|[[Ptolemaiovci|Cyprus (egyptský)]]}}]]
Po porážke pri Magnésii sa Antiochos III. pokúsil vyjednať mierové podmienky priamo s Eumenom II., pričom mu musel vyplatiť 400 talentov a vrátiť dlžné obilie. Aby si Eumenes zabezpečil čo najvýhodnejšie postavenie v novej povojnovej realite, v lete roku [[189 pred Kr.]] osobne odcestoval do Ríma. V senáte vystupoval ako najlojálnejší spojenec a obratne loboval za pridelenie seleukovských území v Malej Ázii pod pergamskú správu, čím úspešne oslabil nároky konkurenčného [[Rhodos|Rhodosu]].&lt;ref&gt;[[Polybios]], ''Historia'' 21, 18-24; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 37, 52-56.&lt;/ref&gt;

Výsledkom bol mier z Apameie ([[188 pred Kr.]]), ktorý radikálne prekreslil mapu helenistického sveta. Pergamon získal takmer celú seleukovskú časť Malej Ázie severne a západne od pohoria [[Taurus (pohorie)|Taurus]]. K ríši boli pripojené územia ako [[Mýsia]], [[Lýdia]], [[Frýgia]], [[Pisídia]] a časti [[Pamfýlia|Pamfýlie]]. Eumenes získal aj dôležité mestá [[Magnésia pod Sipylom]] a [[Telmessos]], čím si zabezpečil priamy prístup k Stredozemnému moru. V [[Trácia (historické územie)|Trácii]] mu pripadlo strategické mesto Lysimacheia s priľahlým Chersonézom.&lt;ref&gt;MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 289–290.&lt;/ref&gt; Z lokálneho vládcu sa tak stal jeden z najmocnejších panovníkov vtedajšieho sveta.&lt;ref name=&quot;Zimmermann-35&quot;&gt;ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0. s. 35–36.&lt;/ref&gt;

=== Výprava proti Galom ===
Počas Eumenovho pobytu v Ríme viedol rímsky konzul [[Gnaeus Manlius Vulso]] trestnú výpravu proti Galatom, ktorí počas vojny podporovali Seleukovcov. Keďže Eumenes bol v Itálii, pergamské vojsko viedli jeho bratia Attalos a Athénaios. Výprava bola pre Pergamon mimoriadne dôležitá, pretože definitívne eliminovala keltskú hrozbu v regióne a upevnila pergamskú kontrolu nad vnútrozemím.&lt;ref&gt;Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 12.&lt;/ref&gt; Vulso bol neskôr v Ríme kritizovaný, že viedol vojnu skôr v prospech pergamskej dynastie než pre samotný Rím.&lt;ref&gt;Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 45.&lt;/ref&gt;

S cieľom stabilizovať východné hranice sa Eumenes II. oženil so Stratoniké, dcérou kappadóckeho kráľa Ariaratha IV. Svojím vplyvom v Ríme následne dosiahol, že senát odpustil jeho novému svokrovi polovicu vojnových reparácií, čím si z Kappadokie vytvoril lojálneho spojenca.&lt;ref&gt;Polybios, ''Historia'' 21, 44-48; Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 37-39.&lt;/ref&gt;

=== Konflikt s Bitýniou a Hannibalova účasť ===
Po odchode rímskych vojsk z Malej Ázie čelil Eumenes II. výzve upevniť svoju autoritu nad novozískanými územiami. Hoci spočiatku otvorene priznával, že za svoju moc vďačí Rimanom, neskoršie nápisy tento fakt zamlčiavajú a prezentujú ho ako suverénneho vládcu.&lt;ref&gt;MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 295.&lt;/ref&gt;

Jeho postavenie regionálnej veľmoci viedlo okolo roku [[186 pred Kr.]] ku konfliktu s [[Bitýnia|bitýnskym]] kráľom [[Prusias I.|Prusiom I.]] Jablkom sváru bola oblasť severnej [[Frýgia|Frýgie]] (tzv. ''Frygia Epiktetos''), ktorú Prusias odmietol vydať Pergamonu napriek nariadeniu rímskeho senátu. Bitýnsky kráľ získal silného spojenca v kartáginskom vojvodcovi [[Hannibal]]ovi, ktorý k nemu ušiel pred Rimanmi a pomáhal mu verbovať galatských žoldnierov.&lt;ref&gt;[[Marcus Iunianus Iustinus]], ''Epitoma historiarum Philippicarum Pompei Trogi'' 32, 4, 2.&lt;/ref&gt;

V tomto konflikte sa odohrala slávna námorná bitka v [[Marmarské more|Marmarskom mori]]. Hannibal, vedomý si početnej prevahy pergamského loďstva, ktorému velil osobne Eumenes II., použil nezvyčajnú vojnovú lesť. Podľa antických správ nechal na pergamské lode katapultovať hlinené nádoby naplnené jedovatými hadmi. Vzniknutá panika viedla k porážke Eumenovej flotily, pričom kráľ sám len tesne unikol zajatiu.&lt;ref&gt;[[Cornelius Nepos]], ''Hannibal'' 10–11; LANCEL, Serge. ''Hannibal''. Düsseldorf : Patmos, 2005. ISBN 3-491-96150-6. s. 341–342.&lt;/ref&gt; 

Napriek tejto porážke na mori mal Eumenes II. na súši prevahu. Jeho brat Attalos porazil bitýnske vojská a Galatov v bitke pri hore Lypedros. V decembri [[184 pred Kr.]] bol v Telmessose vydaný dekrét oslavujúci víťazstvo Eumena II. nad Prusiom I. a galatským kráľom Ortiagónom. Práve v tomto dokumente sa po prvýkrát objavuje Eumenovo epiteton '''Sótér''' („Spasiteľ“).&lt;ref&gt;ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0. s. 36.&lt;/ref&gt; 

Vojna skončila v roku [[183 pred Kr.]] rímskou diplomatickou intervenciou pod vedením Flaminina. Prusias I. musel vydať sporné územia a Rimania požadovali vydanie Hannibala, ktorý však radšej spáchal samovraždu. Eumenes II. na oslavu víťazstva nad Galatmi a Bitýniou obnovil slávnosti ''Nikephoria'' na počesť bohyne [[Aténa (mytológia)|Atény]] Nikéforos.&lt;ref name=&quot;Hansen-100&quot;&gt;HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 95–100.&lt;/ref&gt;

=== Vojna proti Farnakovi I. z Pontu ===
V roku [[183 pred Kr.]] vypukol štvorročný vojenský konflikt medzi Eumenom II. a pontským kráľom [[Farnakes I.|Farnakom I.]] Hlavným prameňom informácií o tejto vojne sú zachované fragmenty z diela historika [[Polybios|Polybia]], ktoré dokumentujú intenzívnu rímsku diplomaciu v Malej Ázii počas tohto obdobia.&lt;ref name=&quot;RE-19-1849&quot;&gt;DIEHL, Erich. Pharnakes 1. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XIX,2. Stuttgart, 1938, s. 1849–1851.&lt;/ref&gt;

Farnakes I. na konci roku 183 pred Kr. prekvapivým útokom dobyl strategické mesto [[Sinop]]e. Tým vyvolal konflikt nielen s Eumenom II., ale aj s kappadóckym kráľom [[Ariarathes IV.|Ariarathom IV.]] (Eumenovým svokrom). Obe strany vyslali delegácie do Ríma; Eumenes sa sťažoval na pontskú agresiu a pridali sa k nemu aj Rodosania, ktorých znepokojil pád Sinopy. Rímsky senát reagoval vyslaním pozorovacej komisie do Malej Ázie.&lt;ref&gt;[[Polybios]], ''Historia'' 23, 9, 1; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 40, 2, 6.&lt;/ref&gt; Po návrate rímski komisári informovali senát, že Farnakes I. nesie vinu za konflikt, pričom ho opísali ako chamtivého a nadutého vládcu, zatiaľ čo Eumena II. ocenili za jeho zdržanlivosť. Senát sa však k priamemu zásahu neodhodlal a vyslal ďalšiu diplomatickú misiu, aby situáciu opäť preskúmala.&lt;ref&gt;Polybios, ''Historia'' 24, 1, 1; Livius, ''Ab urbe condita'' 40, 20, 1.&lt;/ref&gt;

Váhavý postoj Ríma, ktorý pravdepodobne sledoval politiku vzájomného oslabovania helenistických panovníkov, viedol k eskalácii bojov.&lt;ref name=&quot;RE-19-1849&quot;/&gt; Do vojny na strane Eumena II. vstúpil aj nový bitýnsky kráľ [[Prusias II.]] (okolo roku [[181 pred Kr.]]), čím sa dočasne urovnali predchádzajúce spory medzi Pergamonom a Bitýniou. K Eumenovej koalícii sa pridal aj paflagónsky vládca Morzios. Naopak, Farnakes I. získal podporu Mithridata z Malej Arménie.&lt;ref&gt;HABICHT, Christian. Prusias 2. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XXIII,1. Stuttgart, 1957, s. 1109.&lt;/ref&gt; Seleukovský kráľ [[Seleukos IV.]] zvažoval podporu Pontu, ale z obavy pred rímskou reakciou od tohto zámeru nakoniec upustil.&lt;ref&gt;[[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 29, 24; Polybios, ''Historia'' 159.&lt;/ref&gt;

Okolo roku [[181 pred Kr.]] dobyl Farnakov veliteľ Leokritos mesto Tios (pravdepodobne patriace Pergamonu).&lt;ref&gt;[[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 29, 23.&lt;/ref&gt; V historickej vede sa diskutuje o tom, či Eumenes II. počas svojej choroby poveril brata Attala uzavretím dočasného prímeria, alebo či ide o chybu v byzantskom výťahu z Polybiovho textu.&lt;ref&gt;WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1097.&lt;/ref&gt; Eumenes následne vyslal svojich bratov do Ríma, aby od senátu žiadali ráznejšie kroky. Hoci Rimania opäť prisľúbili pomoc, Farnakes I. zatiaľ pokračoval v pustošení Galatie a na jar [[180 pred Kr.]] vtrhol do [[Kappadokia|Kappadokie]].

Eumenes II. zmobilizoval armádu a spolu s bratmi vyrazil do Galatie. Miestni galatskí náčelníci Kassignatos a Gaizatorix, ktorí predtým prebehli k Farnakovi, sa pod tlakom pergamskej sily pokúsili vyjednať milosť, čo však kráľ pre ich predchádzajúcu zradu odmietol. Pergamské vojská prenikli až k rieke [[Kizilirmak|Halys]], kde sa spojili s kappadóckymi posilami kráľa Ariaratha IV. Eumenes pred rímskymi vyslancami demonštroval svoju silu pravidelným cvičením vojska, čím dával najavo, že dokáže nepriateľa poraziť aj bez priamej rímskej pomoci.&lt;ref name=&quot;Polybios-24&quot;&gt;[[Polybios]], ''Historia'' 24, 14-15.&lt;/ref&gt;

Keďže mierové rokovania v Pergamone stroskotali na obštrukciách pontských vyslancov, spojenci prešli do ofenzívy. Úspešné ťaženie prinútilo Farnaka I. v roku [[179 pred Kr.]] podpísať mierovú zmluvu. Podmienky boli pre Eumena II. mimoriadne výhodné:
* Farnakes sa musel stiahnuť z Galatie a Paflagónie.
* Musel vrátiť všetky dobyté územia v Kappadokii a prepustiť zajatcov.
* Zaplatil vojnové reparácie vo výške 300 talentov Eumenovi a 900 talentov jeho spojencom.
* Mesto Tios bolo evakuované a Eumenes ho neskôr daroval kráľovi Prusiovi II.&lt;ref&gt;Polybios, ''Historia'' 25, 2.&lt;/ref&gt;

Hoci si Farnakes ponechal mesto Sinope, Eumenes II. z vojny vyšiel ako dominantný arbiter Malej Ázie. Počas bojov však ochladli jeho vzťahy s [[Rhodos|Rhodosom]], pretože pergamská blokáda Hellespontu, namierená proti zásobovaniu Pontu, poškodzovala rhodské obchodné záujmy.&lt;ref&gt;Polybios, ''Historia'' 27, 7, 5.&lt;/ref&gt;[[Súbor:IG II² 8503a.jpg|náhľad|Nápis z aténskeho cintorína Kerameikos (IG II² 8503a), ktorý dokumentuje úzke politické a kultúrne väzby medzi Aténami a pergamskou dynastiou Attalovcov.]]

=== Nepriateľstvo s Perseom Macedónskym ===
Na začiatku 70. rokov 2. storočia pred Kr. bolo postavenie Eumena II. v Malej Ázii dominantné, no v širšom helenistickom priestore čelil rastúcej izolácii. Proti jeho vplyvu sa sformovala opozícia silných panovníkov, najmä nového macedónskeho kráľa [[Perseus (Macedónia)|Persea]] a seleukovského vládcu [[Seleukos IV. Filopatór|Seleuka IV.]], ktorých spojenectvo bolo v roku [[177 pred Kr.]] spečatené svadbou Persea s Laodiké, dcérou Seleuka IV. Do tejto protipergamskej koalície sa pridali aj [[Rhodos]] a bitýnsky kráľ [[Prusias II.]]&lt;ref name=&quot;Marek-298&quot;&gt;MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 298.&lt;/ref&gt; Eumenes si však udržal nadštandardné vzťahy s Aténami a v roku [[175 pred Kr.]] pomohol k moci [[Antiochos IV. Epifanes|Antiochovi IV.]] (bratovi zavraždeného Seleuka IV.), čím dočasne zlepšil vzťahy so Seleukovskou ríšou.&lt;ref&gt;[[Appianos]], ''Syriake'' 45.&lt;/ref&gt;

V zime 173/172 pred Kr. odcestoval Eumenes II. osobne do Ríma. V senáte predniesol tajnú reč, v ktorej varoval pred mocenskými ambíciami Persea a obviňoval ho z príprav na vojnu proti rímskym spojencom. Jeho cieľom bolo vyprovokovať Rím k preventívnemu útoku na Macedóniu.&lt;ref&gt;[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 42, 11-13.&lt;/ref&gt; Hoci rhodskí vyslanci v Ríme Eumena obviňovali z tyranie a podnecovania nepokojov v Lykii, rímski senátori mu prejavili mimoriadnu priazeň a obdarovali ho cennými darmi. Výnimkou bol [[Cato Starší]], ktorý si voči pergamskému kráľovi zachoval hlbokú nedôveru.&lt;ref&gt;[[Plutarchos]], ''Cato Maior'' 8, 7.&lt;/ref&gt;

=== Atentát v Delfách ===
Počas spiatočnej cesty z Ríma navštívil Eumenes II. svätyňu v [[Delfy|Delfách]]. Na úzkom chodníku vedúcom k chrámu naňho útočníci zhodili ťažké kamene. Kráľ utrpel vážne zranenia a bol prevezený na ostrov [[Ejina (ostrov)|Aigina]], kde sa v prísnom utajení liečil. Vzhľadom na nedostatok správ sa rozšírila fáma o jeho smrti.&lt;ref&gt;Livius, ''Ab urbe condita'' 42, 15-16; [[Cassius Dio]], ''Historia Romana'', fragment 66, 3.&lt;/ref&gt;

Keď sa správa o údajnej smrti kráľa dostala do Pergamonu, jeho brat [[Attalos II.]] urýchlene prevzal moc a oženil sa s kráľovnou Stratoniké. Keď sa však zakrátko ukázalo, že Eumenes prežil a vrátil sa do vlasti, Attalos mu odovzdal moc. Hoci Eumenes brata za unáhlený sobáš pokarhal, k rozkolu v rodine nedošlo a bratia pokračovali v úzkej spolupráci.&lt;ref name=&quot;Hansen-100&quot;/&gt; Podľa rímskych historikov stál za pokusom o vraždu macedónsky kráľ Perseus, čo sa stalo jedným z hlavných dôvodov (tzv. ''casus belli'') pre vyhlásenie tretej macedónskej vojny Rímom.&lt;ref&gt;ADKINS, Lesley &amp; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 55.&lt;/ref&gt;

=== Tretia macedónska vojna a roztržka s Rímom ===
Hoci kráľ Perseus účasť na atentáte v Delfách popieral, incident urýchlil vypuknutie [[Tretia macedónska vojna|tretej macedónskej vojny]] ([[171 pred Kr.|171]] – [[168 pred Kr.]]). Eumenes II. po svojom uzdravení aktívne podporil rímske vojenské úsilie. V prvom roku vojny dorazil do Chalkidy s kontingentom 6 000 pešiakov a 1 000 jazdcov. Kým jeho brat Filaitaros spravoval Pergamon, Eumenes a Attalos sa pripojili k hlavnej rímskej armáde konzula Publia Licinia Crassa v Tesálii.&lt;ref&gt;[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 42, 55.&lt;/ref&gt;

V [[Bitka pri Kalliniku|bitke pri Kalliniku]] (171 pred Kr.) zohrali pergamské pomocné zbory kľúčovú úlohu pri stabilizácii rímskych línií po úvodnom neúspechu a práve na Eumenovu radu sa rímske vojsko stiahlo za rieku Peneios, čím sa zabránilo ešte väčšej katastrofe.&lt;ref&gt;Livius, ''Ab urbe condita'' 42, 57-60.&lt;/ref&gt; V nasledujúcich rokoch pokračoval v námorných operáciách a obliehaní miest ako Abdera, Kassandreia či Demetrias, no tieto akcie nepriniesli výraznejšie úspechy.

Zlom vo vzťahoch s Rímom nastal v roku [[169 pred Kr.]] Rímski velitelia začali Eumena podozrievať z nečinnosti a tajných vyjednávaní s Perseom. Podľa rímskeho analistu Valeria Antia prišlo k otvorenému konfliktu medzi kráľom a konzulom Quintom Marciom Philippom, po ktorom Eumenes demonštratívne odišiel domov a vzal so sebou aj svoju galatskú jazdu.&lt;ref&gt;Fragment Valeria Antia v: Livius, ''Ab urbe condita'' 44, 13.&lt;/ref&gt;

Situáciu ešte viac vyhrotili šíriace sa klebety o Eumenových tajných kontaktoch s macedónskym kráľom. Perseus sa údajne pokúšal Eumena podplatiť sumou 1 500 talentov za sprostredkovanie mieru s Rímom alebo za jeho neutralitu. Hoci moderní historici, ako napríklad Hugo Willrich, spochybňujú reálnosť týchto dohôd a považujú ich za macedónsku propagandu, v Ríme tieto správy padli na úrodnú pôdu a viedli k trvalej strate dôvery voči pergamskému kráľovi.&lt;ref&gt;WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1101.&lt;/ref&gt;

Napriek vzájomnému podozrievaniu Eumenes II. formálne zostal spojencom Ríma až do konca vojny. Po rozhodujúcom rímskom víťazstve v [[Bitka pri Pydne|bitke pri Pydne]] ([[168 pred Kr.]]) poslal Eumenes do Ríma gratulačnú delegáciu, no rímsky postoj k nemu zostal chladný a nepriateľský.&lt;ref&gt;Livius, ''Ab urbe condita'' 45, 13; [[Polybios]], ''Historia'' 29, 4–9.&lt;/ref&gt;
 
=== Povstanie Galatov a rímske intrigy ===
Po návrate Eumena II. do Pergamonu v roku [[168 pred Kr.]] vypuklo v ríši nebezpečné povstanie Galatov. Motiváciou boli pravdepodobne vysoké straty, ktoré Galati utrpeli v rímskych službách počas vojny s Perseom. Po porážke jedného z pergamských oddielov nechal galatský vodca rituálne obetovať najkrajších zajatcov a zvyšok zmasakrovať.&lt;ref&gt;[[Polybios]], ''Historia'' 29, 22; [[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 31, 12-13.&lt;/ref&gt;

Eumenes vyslal brata Attala do Ríma, aby požiadal o pomoc. Rímsky senát sa však pokúsil využiť situáciu na rozbitie jednoty pergamskej dynastie. Ponúkli Attalovi, že ho uznajú za samostatného kráľa na územiach, ktoré si sám vyberie. Attalos však pod vplyvom kráľovho lekára Stratia, ktorý mu pripomenul dôležitosť bratskej lojality a istotu nástupníctva, túto ponuku odmietol.&lt;ref&gt;Polybios, ''Historia'' 30, 1; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 45, 19-20.&lt;/ref&gt; Rimania, sklamaní Attalovou vernosťou, následne zrušili svoje sľuby o podpore a vyhlásili sporné trácke mestá za slobodné. Rímski vyslanci vyslaní na sprostredkovanie mieru s Galatmi v skutočnosti tajne povzbudzovali vzbúrencov k ďalšiemu odporu proti Pergamonu.&lt;ref&gt;WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1102.&lt;/ref&gt;

V zime 167/166 pred Kr. sa Eumenes II. pokúsil osobne obhájiť v Ríme. Senát ho však ponížil: hneď po pristátí v Brundisiu mu kvestor doručil príkaz, že žiaden kráľ nesmie vstúpiť do Ríma, a nariadil mu okamžite opustiť Itáliu.&lt;ref&gt;Polybios, ''Historia'' 29, 6; 30, 19.&lt;/ref&gt; Napriek rímskej nepriazni sa Eumenovi podarilo povstanie Galatov vojensky potlačiť v bitke vo Frýgii. Rím však jeho úspech anuloval tým, že v roku [[166 pred Kr.]] udelil Galatom autonómiu pod podmienkou, že nebudú so zbraňou opúšťať svoje územie.&lt;ref name=&quot;Hansen-100&quot;/&gt;

=== Obvinenia Prusia II. a diplomatický nátlak ===
Okolo roku [[165 pred Kr.]] využil oslabenie Pergamonu bitýnsky kráľ [[Prusias II.]], ktorý v Ríme vzniesol proti Eumenovi sériu obvinení. Tvrdil, že Eumenes nerešpektuje rímske rozhodnutia o slobode Galatie a udržiava podozrivé styky so seleukovským kráľom [[Antiochos IV. Epifanes|Antiochom IV.]] Senát na tieto sťažnosti reagoval vyslaním komisára Gaia Sulpicia Galus, ktorý v sardskej rezidencii verejne prijímal akékoľvek sťažnosti na pergamského kráľa. Brutalita rímskeho postupu však paradoxne viedla k tomu, že Eumenes II. začal opäť získavať sympatie gréckeho sveta, ktorý v ňom videl obeť rímskej arogancie.&lt;ref&gt;Polybios, ''Historia'' 31, 1; 31, 6; Diodóros Sicílsky, ''Bibliothéké historiké'' 31, 7.&lt;/ref&gt;

Hoci Eumenes navonok rešpektoval rímske príkazy, podľa historika Christiana Habichta v Galatii naďalej tajne intervenoval, čo dokladá zachovaná korešpondencia s kňazom Attisom z Pesinuntu.&lt;ref&gt;HABICHT, Christian. Prusias 2. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XXIII,1. Stuttgart, 1957, s. 1114.&lt;/ref&gt;

=== Posledné roky vlády a smrť ===
Po agresívnom vystúpení rímskych vyslancov v Malej Ázii sa nálada v gréckych štátoch začala obracať v prospech Eumena II. Zlepšili sa jeho vzťahy s námornou mocnosťou [[Rhodos]], ktorej kráľ financoval dodávky obilia a mramorovú výzdobu miestneho divadla. Štedré dary posielal aj do [[Milét]]u a [[Delfy|Delf]].&lt;ref&gt;[[Polybios]], ''Historia'' 31, 31; ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. 2011, s. 39.&lt;/ref&gt; Pre Rimanov prestal byť po smrti Antiocha IV. ([[164 pred Kr.]]) vnímaný ako bezprostredná hrozba, hoci politická nedôvera pretrvávala.

V zime 160/159 pred Kr. sa Prusias II. opäť pokúsil Eumena v Ríme očierniť, no senát tentoraz obvinenia zamietol, hoci chladný vzťah k pergamskému kráľovi nezmenil. Eumenes II. v roku [[160 pred Kr.|160]] alebo [[159 pred Kr.|159 pred Kr.]] vymenoval svojho brata Attala II. za spoluvladára a v roku [[158 pred Kr.]] zomrel.&lt;ref name=&quot;Hansen-120&quot;&gt;HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 120–125.&lt;/ref&gt; Po jeho smrti nastúpil na trón [[Attalos II.]] a po ňom [[Attalos III.]], ktorý bol pravdepodobne Eumenovým synom. Polybios vo svojom nekrológu vyzdvihol Eumena II. ako jedného z najschopnejších politikov svojej doby.&lt;ref&gt;Polybios, ''Historia'' 32, 8.&lt;/ref&gt;

=== Kultúrna a náboženská politika ===
[[Súbor:Eumenes II Tetradrahmi.jpg|náhľad|Tetradrachma Eumena II. Portrét panovníka s kráľovským diadémom patrí k vrcholom helenistického mincovníctva.]]
Za vlády Eumena II. dosiahol Pergamon vrchol svojho architektonického a kultúrneho rozkvetu. Kráľ bol zakladateľom pergamského kultu panovníkov a po smrti bol deifikovaný. Pod jeho vedením sa hlavné mesto premenilo na intelektuálne centrum helenizmu s monumentálnymi stavbami.&lt;ref&gt;BRUNNER, H. et al. ''Lexikon Alte Kulturen''. Band 1. Mannheim : Meyers Lexikonverlag, 1990. ISBN 3-411-07301-2. s. 660.&lt;/ref&gt;

Medzi jeho najvýznamnejšie počiny patria:
* [[Pergamský oltár]]: Monumentálna stavba s vlysom zobrazujúcim [[gigantomachia|gigantomachiu]] a príbeh mýtického predka Telefa.
* [[Pergamská knižnica]]: Rozšírenie knižnice, ktorá počtom zvitkov (údajne až 200 000) konkurovala alexandrijskej knižnici v Egypte.
* ''Slávnosti Nikeforia'': V roku [[182 pred Kr.]] ich rozšíril na panhelénske hry s umeleckými a športovými súťažami, ktoré sa konali každé štyri roky.&lt;ref name=&quot;Zimmermann-41&quot;&gt;ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. 2011, s. 41–45.&lt;/ref&gt;
* ''Mecenášstvo'': V Aténach nechal vybudovať slávnu stĺpovú sieň (''stoa'') pri Dionysosovom divadle a ďalšiu na agore. Aténčania mu za jeho štedrosť vztýčili kolosálnu sochu.&lt;ref&gt;[[Plutarchos]], ''Antonius'' 60.&lt;/ref&gt;

Eumenes II. sa úspešne štylizoval do roly ochrancu helenizmu pred „barbarmi“ (Galatmi), čím legitimizoval svoju moc a získal si uznanie gréckeho sveta ako ''Euergetés'' (Dobrodinec).&lt;ref name=&quot;RE-6-1104&quot;&gt;WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1104.&lt;/ref&gt;
 
{{Vládca|
Štát = [[Pergamon]]|
Dynastia = [[Attalovci]]|
Titul = [[kráľ]]|
Od = [[197 pred Kr.]]|
Do = [[158 pred Kr.]] |
Predchodca = [[Attalos I.]]|
Nástupca = [[Attalos II.]]|
}}

== Literatúra ==
* ADKINS, Lesley &amp; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3.
* HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3.
* MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1.
* MILETA, Christian. Eumenes II. Sōtēr (197–158 v. Chr.). In: EHLING, Kay – WEBER, Gregor. ''Hellenistische Königreiche''. Darmstadt : Philipp von Zabern, 2014. ISBN 978-3-8053-4758-7.
* ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Attalovci]]
* [[Antiochos III.]]

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Králi Pergamonu]]
[[Kategória:Attalovci]]
[[Kategória:Vládcovia starovekého Grécka]]
[[Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 158 pred Kr.]]</text>
      <sha1>nx78371gff2xpeg28ymvi34ymnb073w</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213460</id>
      <parentid>8213458</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T04:43:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8213460</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="31487" sha1="gksj5ucofomfhsr1o5z8huf1y303jo3" xml:space="preserve">{{Infobox Panovník
| meno              = Eumenes II.
| titul             = kráľ [[Pergamon|Pergamonu]]
| obrázok           = Young Commander MAN Napoli Inv5588.jpg
| popis obrázka     = Pravdepodobný portrét Eumena II. (Národné archeologické múzeum v Neapole)
| panovanie         = [[197 pred Kr.]] – [[158 pred Kr.]]
| korunovácia       =
| pôvodné meno      = 
| obrázok erbu      = 
| ostatné tituly    = ''Sótér'' („Spasiteľ“)
| dátum narodenia   = pred [[221 pred Kr.]]
| miesto narodenia  = [[Pergamon]]
| dátum úmrtia      = [[158 pred Kr.]]
| miesto úmrtia     = [[Pergamon]]
| miesto pochovania = 
| predchodca        = [[Attalos I.]]
| regent            = 
| nástupca          = [[Attalos II.]]
| manžel            = 
| manželka          = [[Stratoniké (manželka Eumena II.)|Stratoniké]]
| potomstvo         = [[Attalos III.]]
| dynastia          = [[Attalovci]]
| otec              = [[Attalos I.]]
| matka             = [[Apollónis (manželka Attala I.)|Apollónis]]
}}
'''Eumenes II.''' ({{vjz|grc|Εὐμένης}}; * pred [[221 pred Kr.]] – † [[158 pred Kr.]]) bol kráľ [[Pergamon|Pergamonu]] z dynastie [[Attalovci|Attalovcov]], ktorý vládol v rokoch [[197 pred Kr.|197]] až [[158 pred Kr.]] Patril k najvýznamnejším panovníkom helenistického obdobia. Ako verný spojenec [[Staroveký Rím|Rímskej republiky]] výrazne prispel k porážke [[Seleukovská ríša|seleukovského]] kráľa [[Antiochos III.|Antiocha III. Veľkého]]. Následný mier z Apameie (188 pred Kr.) znamenal pre jeho ríšu bezprecedentný územný rozmach, kedy pod jeho správu pripadla takmer celá seleukovská [[Malá Ázia]] až po pohorie [[Taurus (pohorie)|Taurus]].&lt;ref name=&quot;Adkins-59&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=59}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Valachovic-142&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=Pavol Valachovič|titul=Stručné dejiny starovekého Grécka|isbn=978-80-8122-040-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Vydavateľstvo UK|rok=2012|strany=142-144}}&lt;/ref&gt;

Za jeho vlády dosiahlo Pergamské kráľovstvo vrchol svojej moci, kultúrneho i hospodárskeho rozkvetu. Eumenes II. nechal vybudovať monumentálny [[Pergamský oltár]], založil slávnu pergamskú knižnicu (druhú najväčšiu po alexandrijskej) a bol štedrým mecenášom gréckych kultúrnych centier ako [[Atény]], [[Delfy]] či [[Rhodos]].&lt;ref name=&quot;Kronika-157&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Kronika ľudstva|isbn=80-7153-090-5|miesto=Bratislava|vydavateľ=Fortuna print|rok=1995|strany=157}}&lt;/ref&gt;

== Život ==

=== Pôvod a raná vláda ===
Bol najstarším synom kráľa [[Attalos I.|Attala I.]] a jeho manželky [[Apollónis (manželka Attala I.)|Apollónis]]. Mal troch bratov – [[Attalos II.|Attala]], Filaitara a Athénaia, ktorí mu boli počas celej vlády lojálni. Politickú kariéru začal v roku [[197 pred Kr.]] ako spoluvladár svojho otca. Po jeho náhlom úmrtí v tom istom roku prevzal samostatnú vládu a nadviazal na otcovu pro-rímsku zahraničnú politiku.&lt;ref name=&quot;Hansen-70&quot;&gt;HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca, New York : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 70–72.&lt;/ref&gt;

Jeho postavenie v prvých rokoch bolo neisté. Hoci bol Rím po porážke [[Filip V. (Macedónia)|Filipa V.]] dominantnou silou, vyhlásenie slobody gréckych miest rímskym veliteľom [[Titus Quinctius Flamininus|Flamininom]] obmedzilo pergamský vplyv. Eumenesovi sa však podarilo udržať strategické ostrovy [[Ejina (ostrov)|Aigina]] a [[Andros (Grécko)|Andros]].&lt;ref name=&quot;Polybios-18&quot;&gt;[[Polybios]], ''Historia'' 18, 47, 10.&lt;/ref&gt; V roku [[195 pred Kr.]] vojensky podporil rímske ťaženie proti spartskému kráľovi [[Nabis (kráľ Sparty)|Nabidovi]]. Z podielu na získanej koristi financoval dary pre svätyňu bohyne [[Aténa (mytológia)|Atény]] Níkéforos v Pergamone.&lt;ref&gt;[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 34, 26; 34, 35.&lt;/ref&gt;

=== Aliancia s Rímom proti Antiochovi III. ===
Okolo roku [[195 pred Kr.]] sa seleukovský kráľ [[Antiochos III.]] pokúsil Eumena II. diplomaticky izolovať. Ponúkol mu za manželku jednu zo svojich dcér výmenou za spojenectvo a vrátenie území, ktoré predtým Pergamonu odňal. Eumenes II., na rozdiel od kráľov [[Kapadócia|Kappadokie]] či [[Staroveký Egypt|Egypta]], túto ponuku po porade s bratmi odmietol.&lt;ref name=&quot;Appian-5&quot;&gt;[[Appianos]], ''Syriake'' 5, 18-20.&lt;/ref&gt; Rozhodol sa pre riskantnú, ale strategicky prezieravú politiku: veril, že víťazstvo Ríma v blížiacom sa konflikte mu prinesie postavenie suverénneho vládcu, zatiaľ čo v seleukovskom systéme by zostal iba vazalom.&lt;ref name=&quot;Grainger-109&quot;&gt;GRAINGER, John D. ''The Roman War of Antiochos the Great''. Leiden : Brill, 2002. ISBN 90-04-12840-9. s. 109.&lt;/ref&gt;
 
=== Úloha v rímsko-sýrskej vojne ===
V roku [[192 pred Kr.]] sa Eumenes II. aktívne zapojil do záverečnej fázy vojny proti Nabidovi. V tom istom roku vyslal svojho brata Attala do Ríma, aby senát varoval pred narastajúcou hrozbou: [[Antiochos III.]] prekročil so svojou armádou [[Hellespont]] a pripravoval sa na spojenectvo s Aitólmi. Rím vyjadril Eumenovi i jeho bratovi vďaku a prisľúbil im ďalšiu podporu.&lt;ref&gt;[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 35, 23, 10; MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 287.&lt;/ref&gt; Tesne pred vypuknutím otvorenej vojny sa Eumenes plavil k Chalkide na ostrove [[Eubója]], aby ju chránil pred Aitólmi. Hoci mesto nakoniec padlo do rúk Antiocha III., Eumenesovi sa podarilo udržať strategickú prítomnosť v oblasti a koordinovať postup s rímskym veliteľom Flamininom.&lt;ref&gt;Livius, ''Ab urbe condita'' 35, 39; 35, 46.&lt;/ref&gt;

V roku [[191 pred Kr.]], po porážke Antiocha III. v [[Bitka pri Termopylách (191 pred Kr.)|bitke pri Termopylách]], sa Eumenes spojil s rímskou flotilou admirála [[Gaius Livius Salinator|Gaia Livia Salinatora]]. Spoločnými silami dosiahli na jeseň toho istého roku dôležité víťazstvo v námornej bitke pri Koryku, kde pergamské loďstvo tvorilo podstatnú časť spojeneckých síl.&lt;ref name=&quot;Livius-36&quot;&gt;Livius, ''Ab urbe condita'' 36, 42-45; [[Appianos]], ''Syriake'' 22.&lt;/ref&gt; V nasledujúcom roku pokračoval v podpore rímskych operácií pri Hellesponte a na Samose. Keď Antiochos III. navrhol mierové rokovania, Eumenes II. ich rázne odmietol. Obával sa totiž, že predčasný mier by ponechal Seleukovskú ríšu príliš silnú, a preto presviedčal rímskeho námorného velliteľa [[Lucius Aemilius Regillus|Aemilia Regilla]], aby v boji pokračoval až do úplného víťazstva.&lt;ref name=&quot;Polybios-21&quot;&gt;[[Polybios]], ''Historia'' 21, 10; Livius, ''Ab urbe condita'' 37, 18-19.&lt;/ref&gt;

Vrcholom Eumenovej vojenskej kariéry bola [[bitka pri Magnésii]] (prelom rokov [[190 pred Kr.|190]]/[[189 pred Kr.]]), kde velil pravému krídlu rímsko-pergamských vojsk. Jeho kontingent zahŕňal 3 000 pešiakov a 800 jazdcov. Práve Eumenova brilantná taktika – nasadenie strelcov proti seleukovským bojovým vozom s kosami – vyvolala v nepriateľských radoch zmätok, ktorý následne využila pergamská jazda na útok proti elitnej seleukovskej kavalérii a falanze. Týmto manévrom rozhodol o víťazstve spojencov, pričom podľa antických prameňov stratila jeho armáda len 25 mužov.&lt;ref&gt;Livius, ''Ab urbe condita'' 37, 38-44; Appianos, ''Syriake'' 31–36; ADKINS, Lesley &amp; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 59.&lt;/ref&gt;

=== Mier z Apameie a územný rozmach ===
[[Súbor:Map Apamea es.svg|náhľad|350px|Mapa Malej Ázie po mieri z Apameie (188 pred Kr.):
{{legenda|#5599ff|nezávislé grécke mestá}}
{{legenda|#ff8080|[[Rhodos]], rímsky spojenec}}
{{legenda|#ffccaa|'''Pergamská ríša'''}}
{{legenda|#afafe9|[[Seleukovská ríša]]}}
{{legenda|#B4EEB4|[[Pontské kráľovstvo]]}}
{{legenda|#ffd5f6|[[Ptolemaiovci|Cyprus (egyptský)]]}}]]
Po porážke pri Magnésii sa Antiochos III. pokúsil vyjednať mierové podmienky priamo s Eumenom II., pričom mu musel vyplatiť 400 talentov a vrátiť dlžné obilie. Aby si Eumenes zabezpečil čo najvýhodnejšie postavenie v novej povojnovej realite, v lete roku [[189 pred Kr.]] osobne odcestoval do Ríma. V senáte vystupoval ako najlojálnejší spojenec a obratne loboval za pridelenie seleukovských území v Malej Ázii pod pergamskú správu, čím úspešne oslabil nároky konkurenčného [[Rhodos|Rhodosu]].&lt;ref&gt;[[Polybios]], ''Historia'' 21, 18-24; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 37, 52-56.&lt;/ref&gt;

Výsledkom bol mier z Apameie ([[188 pred Kr.]]), ktorý radikálne prekreslil mapu helenistického sveta. Pergamon získal takmer celú seleukovskú časť Malej Ázie severne a západne od pohoria [[Taurus (pohorie)|Taurus]]. K ríši boli pripojené územia ako [[Mýsia]], [[Lýdia]], [[Frýgia]], [[Pisídia]] a časti [[Pamfýlia|Pamfýlie]]. Eumenes získal aj dôležité mestá [[Magnésia pod Sipylom]] a [[Telmessos]], čím si zabezpečil priamy prístup k Stredozemnému moru. V [[Trácia (historické územie)|Trácii]] mu pripadlo strategické mesto Lysimacheia s priľahlým Chersonézom.&lt;ref&gt;MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 289–290.&lt;/ref&gt; Z lokálneho vládcu sa tak stal jeden z najmocnejších panovníkov vtedajšieho sveta.&lt;ref name=&quot;Zimmermann-35&quot;&gt;ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0. s. 35–36.&lt;/ref&gt;

=== Výprava proti Galom ===
Počas Eumenovho pobytu v Ríme viedol rímsky konzul [[Gnaeus Manlius Vulso]] trestnú výpravu proti Galatom, ktorí počas vojny podporovali Seleukovcov. Keďže Eumenes bol v Itálii, pergamské vojsko viedli jeho bratia Attalos a Athénaios. Výprava bola pre Pergamon mimoriadne dôležitá, pretože definitívne eliminovala keltskú hrozbu v regióne a upevnila pergamskú kontrolu nad vnútrozemím.&lt;ref&gt;Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 12.&lt;/ref&gt; Vulso bol neskôr v Ríme kritizovaný, že viedol vojnu skôr v prospech pergamskej dynastie než pre samotný Rím.&lt;ref&gt;Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 45.&lt;/ref&gt;

S cieľom stabilizovať východné hranice sa Eumenes II. oženil so Stratoniké, dcérou kappadóckeho kráľa Ariaratha IV. Svojím vplyvom v Ríme následne dosiahol, že senát odpustil jeho novému svokrovi polovicu vojnových reparácií, čím si z Kappadokie vytvoril lojálneho spojenca.&lt;ref&gt;Polybios, ''Historia'' 21, 44-48; Livius, ''Ab urbe condita'' 38, 37-39.&lt;/ref&gt;

=== Konflikt s Bitýniou a Hannibalova účasť ===
Po odchode rímskych vojsk z Malej Ázie čelil Eumenes II. výzve upevniť svoju autoritu nad novozískanými územiami. Hoci spočiatku otvorene priznával, že za svoju moc vďačí Rimanom, neskoršie nápisy tento fakt zamlčiavajú a prezentujú ho ako suverénneho vládcu.&lt;ref&gt;MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 295.&lt;/ref&gt;

Jeho postavenie regionálnej veľmoci viedlo okolo roku [[186 pred Kr.]] ku konfliktu s [[Bitýnia|bitýnskym]] kráľom [[Prusias I.|Prusiom I.]] Jablkom sváru bola oblasť severnej [[Frýgia|Frýgie]] (tzv. ''Frygia Epiktetos''), ktorú Prusias odmietol vydať Pergamonu napriek nariadeniu rímskeho senátu. Bitýnsky kráľ získal silného spojenca v kartáginskom vojvodcovi [[Hannibal]]ovi, ktorý k nemu ušiel pred Rimanmi a pomáhal mu verbovať galatských žoldnierov.&lt;ref&gt;[[Marcus Iunianus Iustinus]], ''Epitoma historiarum Philippicarum Pompei Trogi'' 32, 4, 2.&lt;/ref&gt;

V tomto konflikte sa odohrala slávna námorná bitka v [[Marmarské more|Marmarskom mori]]. Hannibal, vedomý si početnej prevahy pergamského loďstva, ktorému velil osobne Eumenes II., použil nezvyčajnú vojnovú lesť. Podľa antických správ nechal na pergamské lode katapultovať hlinené nádoby naplnené jedovatými hadmi. Vzniknutá panika viedla k porážke Eumenovej flotily, pričom kráľ sám len tesne unikol zajatiu.&lt;ref&gt;[[Cornelius Nepos]], ''Hannibal'' 10–11; LANCEL, Serge. ''Hannibal''. Düsseldorf : Patmos, 2005. ISBN 3-491-96150-6. s. 341–342.&lt;/ref&gt; 

Napriek tejto porážke na mori mal Eumenes II. na súši prevahu. Jeho brat Attalos porazil bitýnske vojská a Galatov v bitke pri hore Lypedros. V decembri [[184 pred Kr.]] bol v Telmessose vydaný dekrét oslavujúci víťazstvo Eumena II. nad Prusiom I. a galatským kráľom Ortiagónom. Práve v tomto dokumente sa po prvýkrát objavuje Eumenovo epiteton '''Sótér''' („Spasiteľ“).&lt;ref&gt;ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0. s. 36.&lt;/ref&gt; 

Vojna skončila v roku [[183 pred Kr.]] rímskou diplomatickou intervenciou pod vedením Flaminina. Prusias I. musel vydať sporné územia a Rimania požadovali vydanie Hannibala, ktorý však radšej spáchal samovraždu. Eumenes II. na oslavu víťazstva nad Galatmi a Bitýniou obnovil slávnosti ''Nikephoria'' na počesť bohyne [[Aténa (mytológia)|Atény]] Nikéforos.&lt;ref name=&quot;Hansen-100&quot;&gt;HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 95–100.&lt;/ref&gt;

=== Vojna proti Farnakovi I. z Pontu ===
V roku [[183 pred Kr.]] vypukol štvorročný vojenský konflikt medzi Eumenom II. a pontským kráľom [[Farnakes I.|Farnakom I.]] Hlavným prameňom informácií o tejto vojne sú zachované fragmenty z diela historika [[Polybios|Polybia]], ktoré dokumentujú intenzívnu rímsku diplomaciu v Malej Ázii počas tohto obdobia.&lt;ref name=&quot;RE-19-1849&quot;&gt;DIEHL, Erich. Pharnakes 1. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XIX,2. Stuttgart, 1938, s. 1849–1851.&lt;/ref&gt;

Farnakes I. na konci roku 183 pred Kr. prekvapivým útokom dobyl strategické mesto [[Sinop]]e. Tým vyvolal konflikt nielen s Eumenom II., ale aj s kappadóckym kráľom [[Ariarathes IV.|Ariarathom IV.]] (Eumenovým svokrom). Obe strany vyslali delegácie do Ríma; Eumenes sa sťažoval na pontskú agresiu a pridali sa k nemu aj Rodosania, ktorých znepokojil pád Sinopy. Rímsky senát reagoval vyslaním pozorovacej komisie do Malej Ázie.&lt;ref&gt;[[Polybios]], ''Historia'' 23, 9, 1; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 40, 2, 6.&lt;/ref&gt; Po návrate rímski komisári informovali senát, že Farnakes I. nesie vinu za konflikt, pričom ho opísali ako chamtivého a nadutého vládcu, zatiaľ čo Eumena II. ocenili za jeho zdržanlivosť. Senát sa však k priamemu zásahu neodhodlal a vyslal ďalšiu diplomatickú misiu, aby situáciu opäť preskúmala.&lt;ref&gt;Polybios, ''Historia'' 24, 1, 1; Livius, ''Ab urbe condita'' 40, 20, 1.&lt;/ref&gt;

Váhavý postoj Ríma, ktorý pravdepodobne sledoval politiku vzájomného oslabovania helenistických panovníkov, viedol k eskalácii bojov.&lt;ref name=&quot;RE-19-1849&quot;/&gt; Do vojny na strane Eumena II. vstúpil aj nový bitýnsky kráľ [[Prusias II.]] (okolo roku [[181 pred Kr.]]), čím sa dočasne urovnali predchádzajúce spory medzi Pergamonom a Bitýniou. K Eumenovej koalícii sa pridal aj paflagónsky vládca Morzios. Naopak, Farnakes I. získal podporu Mithridata z Malej Arménie.&lt;ref&gt;HABICHT, Christian. Prusias 2. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XXIII,1. Stuttgart, 1957, s. 1109.&lt;/ref&gt; Seleukovský kráľ [[Seleukos IV.]] zvažoval podporu Pontu, ale z obavy pred rímskou reakciou od tohto zámeru nakoniec upustil.&lt;ref&gt;[[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 29, 24; Polybios, ''Historia'' 159.&lt;/ref&gt;

Okolo roku [[181 pred Kr.]] dobyl Farnakov veliteľ Leokritos mesto Tios (pravdepodobne patriace Pergamonu).&lt;ref&gt;[[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 29, 23.&lt;/ref&gt; V historickej vede sa diskutuje o tom, či Eumenes II. počas svojej choroby poveril brata Attala uzavretím dočasného prímeria, alebo či ide o chybu v byzantskom výťahu z Polybiovho textu.&lt;ref&gt;WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1097.&lt;/ref&gt; Eumenes následne vyslal svojich bratov do Ríma, aby od senátu žiadali ráznejšie kroky. Hoci Rimania opäť prisľúbili pomoc, Farnakes I. zatiaľ pokračoval v pustošení Galatie a na jar [[180 pred Kr.]] vtrhol do [[Kappadokia|Kappadokie]].

Eumenes II. zmobilizoval armádu a spolu s bratmi vyrazil do Galatie. Miestni galatskí náčelníci Kassignatos a Gaizatorix, ktorí predtým prebehli k Farnakovi, sa pod tlakom pergamskej sily pokúsili vyjednať milosť, čo však kráľ pre ich predchádzajúcu zradu odmietol. Pergamské vojská prenikli až k rieke [[Kizilirmak|Halys]], kde sa spojili s kappadóckymi posilami kráľa Ariaratha IV. Eumenes pred rímskymi vyslancami demonštroval svoju silu pravidelným cvičením vojska, čím dával najavo, že dokáže nepriateľa poraziť aj bez priamej rímskej pomoci.&lt;ref name=&quot;Polybios-24&quot;&gt;[[Polybios]], ''Historia'' 24, 14-15.&lt;/ref&gt;

Keďže mierové rokovania v Pergamone stroskotali na obštrukciách pontských vyslancov, spojenci prešli do ofenzívy. Úspešné ťaženie prinútilo Farnaka I. v roku [[179 pred Kr.]] podpísať mierovú zmluvu. Podmienky boli pre Eumena II. mimoriadne výhodné:
* Farnakes sa musel stiahnuť z Galatie a Paflagónie.
* Musel vrátiť všetky dobyté územia v Kappadokii a prepustiť zajatcov.
* Zaplatil vojnové reparácie vo výške 300 talentov Eumenovi a 900 talentov jeho spojencom.
* Mesto Tios bolo evakuované a Eumenes ho neskôr daroval kráľovi Prusiovi II.&lt;ref&gt;Polybios, ''Historia'' 25, 2.&lt;/ref&gt;

Hoci si Farnakes ponechal mesto Sinope, Eumenes II. z vojny vyšiel ako dominantný arbiter Malej Ázie. Počas bojov však ochladli jeho vzťahy s [[Rhodos|Rhodosom]], pretože pergamská blokáda Hellespontu, namierená proti zásobovaniu Pontu, poškodzovala rhodské obchodné záujmy.&lt;ref&gt;Polybios, ''Historia'' 27, 7, 5.&lt;/ref&gt;[[Súbor:IG II² 8503a.jpg|náhľad|Nápis z aténskeho cintorína Kerameikos (IG II² 8503a), ktorý dokumentuje úzke politické a kultúrne väzby medzi Aténami a pergamskou dynastiou Attalovcov.]]

=== Nepriateľstvo s Perseom Macedónskym ===
Na začiatku 70. rokov 2. storočia pred Kr. bolo postavenie Eumena II. v Malej Ázii dominantné, no v širšom helenistickom priestore čelil rastúcej izolácii. Proti jeho vplyvu sa sformovala opozícia silných panovníkov, najmä nového macedónskeho kráľa [[Perseus (Macedónia)|Persea]] a seleukovského vládcu [[Seleukos IV. Filopatór|Seleuka IV.]], ktorých spojenectvo bolo v roku [[177 pred Kr.]] spečatené svadbou Persea s Laodiké, dcérou Seleuka IV. Do tejto protipergamskej koalície sa pridali aj [[Rhodos]] a bitýnsky kráľ [[Prusias II.]]&lt;ref name=&quot;Marek-298&quot;&gt;MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1. s. 298.&lt;/ref&gt; Eumenes si však udržal nadštandardné vzťahy s Aténami a v roku [[175 pred Kr.]] pomohol k moci [[Antiochos IV. Epifanes|Antiochovi IV.]] (bratovi zavraždeného Seleuka IV.), čím dočasne zlepšil vzťahy so Seleukovskou ríšou.&lt;ref&gt;[[Appianos]], ''Syriake'' 45.&lt;/ref&gt;

V zime 173/172 pred Kr. odcestoval Eumenes II. osobne do Ríma. V senáte predniesol tajnú reč, v ktorej varoval pred mocenskými ambíciami Persea a obviňoval ho z príprav na vojnu proti rímskym spojencom. Jeho cieľom bolo vyprovokovať Rím k preventívnemu útoku na Macedóniu.&lt;ref&gt;[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 42, 11-13.&lt;/ref&gt; Hoci rhodskí vyslanci v Ríme Eumena obviňovali z tyranie a podnecovania nepokojov v Lykii, rímski senátori mu prejavili mimoriadnu priazeň a obdarovali ho cennými darmi. Výnimkou bol [[Cato Starší]], ktorý si voči pergamskému kráľovi zachoval hlbokú nedôveru.&lt;ref&gt;[[Plutarchos]], ''Cato Maior'' 8, 7.&lt;/ref&gt;

=== Atentát v Delfách ===
Počas spiatočnej cesty z Ríma navštívil Eumenes II. svätyňu v [[Delfy|Delfách]]. Na úzkom chodníku vedúcom k chrámu naňho útočníci zhodili ťažké kamene. Kráľ utrpel vážne zranenia a bol prevezený na ostrov [[Ejina (ostrov)|Aigina]], kde sa v prísnom utajení liečil. Vzhľadom na nedostatok správ sa rozšírila fáma o jeho smrti.&lt;ref&gt;Livius, ''Ab urbe condita'' 42, 15-16; [[Cassius Dio]], ''Historia Romana'', fragment 66, 3.&lt;/ref&gt;

Keď sa správa o údajnej smrti kráľa dostala do Pergamonu, jeho brat [[Attalos II.]] urýchlene prevzal moc a oženil sa s kráľovnou Stratoniké. Keď sa však zakrátko ukázalo, že Eumenes prežil a vrátil sa do vlasti, Attalos mu odovzdal moc. Hoci Eumenes brata za unáhlený sobáš pokarhal, k rozkolu v rodine nedošlo a bratia pokračovali v úzkej spolupráci.&lt;ref name=&quot;Hansen-100&quot;/&gt; Podľa rímskych historikov stál za pokusom o vraždu macedónsky kráľ Perseus, čo sa stalo jedným z hlavných dôvodov (tzv. ''casus belli'') pre vyhlásenie tretej macedónskej vojny Rímom.&lt;ref&gt;ADKINS, Lesley &amp; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. s. 55.&lt;/ref&gt;

=== Tretia macedónska vojna a roztržka s Rímom ===
Hoci kráľ Perseus účasť na atentáte v Delfách popieral, incident urýchlil vypuknutie [[Tretia macedónska vojna|tretej macedónskej vojny]] ([[171 pred Kr.|171]] – [[168 pred Kr.]]). Eumenes II. po svojom uzdravení aktívne podporil rímske vojenské úsilie. V prvom roku vojny dorazil do Chalkidy s kontingentom 6 000 pešiakov a 1 000 jazdcov. Kým jeho brat Filaitaros spravoval Pergamon, Eumenes a Attalos sa pripojili k hlavnej rímskej armáde konzula Publia Licinia Crassa v Tesálii.&lt;ref&gt;[[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 42, 55.&lt;/ref&gt;

V [[Bitka pri Kalliniku|bitke pri Kalliniku]] (171 pred Kr.) zohrali pergamské pomocné zbory kľúčovú úlohu pri stabilizácii rímskych línií po úvodnom neúspechu a práve na Eumenovu radu sa rímske vojsko stiahlo za rieku Peneios, čím sa zabránilo ešte väčšej katastrofe.&lt;ref&gt;Livius, ''Ab urbe condita'' 42, 57-60.&lt;/ref&gt; V nasledujúcich rokoch pokračoval v námorných operáciách a obliehaní miest ako Abdera, Kassandreia či Demetrias, no tieto akcie nepriniesli výraznejšie úspechy.

Zlom vo vzťahoch s Rímom nastal v roku [[169 pred Kr.]] Rímski velitelia začali Eumena podozrievať z nečinnosti a tajných vyjednávaní s Perseom. Podľa rímskeho analistu Valeria Antia prišlo k otvorenému konfliktu medzi kráľom a konzulom Quintom Marciom Philippom, po ktorom Eumenes demonštratívne odišiel domov a vzal so sebou aj svoju galatskú jazdu.&lt;ref&gt;Fragment Valeria Antia v: Livius, ''Ab urbe condita'' 44, 13.&lt;/ref&gt;

Situáciu ešte viac vyhrotili šíriace sa klebety o Eumenových tajných kontaktoch s macedónskym kráľom. Perseus sa údajne pokúšal Eumena podplatiť sumou 1 500 talentov za sprostredkovanie mieru s Rímom alebo za jeho neutralitu. Hoci moderní historici, ako napríklad Hugo Willrich, spochybňujú reálnosť týchto dohôd a považujú ich za macedónsku propagandu, v Ríme tieto správy padli na úrodnú pôdu a viedli k trvalej strate dôvery voči pergamskému kráľovi.&lt;ref&gt;WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1101.&lt;/ref&gt;

Napriek vzájomnému podozrievaniu Eumenes II. formálne zostal spojencom Ríma až do konca vojny. Po rozhodujúcom rímskom víťazstve v [[Bitka pri Pydne|bitke pri Pydne]] ([[168 pred Kr.]]) poslal Eumenes do Ríma gratulačnú delegáciu, no rímsky postoj k nemu zostal chladný a nepriateľský.&lt;ref&gt;Livius, ''Ab urbe condita'' 45, 13; [[Polybios]], ''Historia'' 29, 4–9.&lt;/ref&gt;
 
=== Povstanie Galatov a rímske intrigy ===
Po návrate Eumena II. do Pergamonu v roku [[168 pred Kr.]] vypuklo v ríši nebezpečné povstanie Galatov. Motiváciou boli pravdepodobne vysoké straty, ktoré Galati utrpeli v rímskych službách počas vojny s Perseom. Po porážke jedného z pergamských oddielov nechal galatský vodca rituálne obetovať najkrajších zajatcov a zvyšok zmasakrovať.&lt;ref&gt;[[Polybios]], ''Historia'' 29, 22; [[Diodóros Sicílsky]], ''Bibliothéké historiké'' 31, 12-13.&lt;/ref&gt;

Eumenes vyslal brata Attala do Ríma, aby požiadal o pomoc. Rímsky senát sa však pokúsil využiť situáciu na rozbitie jednoty pergamskej dynastie. Ponúkli Attalovi, že ho uznajú za samostatného kráľa na územiach, ktoré si sám vyberie. Attalos však pod vplyvom kráľovho lekára Stratia, ktorý mu pripomenul dôležitosť bratskej lojality a istotu nástupníctva, túto ponuku odmietol.&lt;ref&gt;Polybios, ''Historia'' 30, 1; [[Titus Livius]], ''Ab urbe condita'' 45, 19-20.&lt;/ref&gt; Rimania, sklamaní Attalovou vernosťou, následne zrušili svoje sľuby o podpore a vyhlásili sporné trácke mestá za slobodné. Rímski vyslanci vyslaní na sprostredkovanie mieru s Galatmi v skutočnosti tajne povzbudzovali vzbúrencov k ďalšiemu odporu proti Pergamonu.&lt;ref&gt;WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1102.&lt;/ref&gt;

V zime 167/166 pred Kr. sa Eumenes II. pokúsil osobne obhájiť v Ríme. Senát ho však ponížil: hneď po pristátí v Brundisiu mu kvestor doručil príkaz, že žiaden kráľ nesmie vstúpiť do Ríma, a nariadil mu okamžite opustiť Itáliu.&lt;ref&gt;Polybios, ''Historia'' 29, 6; 30, 19.&lt;/ref&gt; Napriek rímskej nepriazni sa Eumenovi podarilo povstanie Galatov vojensky potlačiť v bitke vo Frýgii. Rím však jeho úspech anuloval tým, že v roku [[166 pred Kr.]] udelil Galatom autonómiu pod podmienkou, že nebudú so zbraňou opúšťať svoje územie.&lt;ref name=&quot;Hansen-100&quot;/&gt;

=== Obvinenia Prusia II. a diplomatický nátlak ===
Okolo roku [[165 pred Kr.]] využil oslabenie Pergamonu bitýnsky kráľ [[Prusias II.]], ktorý v Ríme vzniesol proti Eumenovi sériu obvinení. Tvrdil, že Eumenes nerešpektuje rímske rozhodnutia o slobode Galatie a udržiava podozrivé styky so seleukovským kráľom [[Antiochos IV. Epifanes|Antiochom IV.]] Senát na tieto sťažnosti reagoval vyslaním komisára Gaia Sulpicia Galus, ktorý v sardskej rezidencii verejne prijímal akékoľvek sťažnosti na pergamského kráľa. Brutalita rímskeho postupu však paradoxne viedla k tomu, že Eumenes II. začal opäť získavať sympatie gréckeho sveta, ktorý v ňom videl obeť rímskej arogancie.&lt;ref&gt;Polybios, ''Historia'' 31, 1; 31, 6; Diodóros Sicílsky, ''Bibliothéké historiké'' 31, 7.&lt;/ref&gt;

Hoci Eumenes navonok rešpektoval rímske príkazy, podľa historika Christiana Habichta v Galatii naďalej tajne intervenoval, čo dokladá zachovaná korešpondencia s kňazom Attisom z Pesinuntu.&lt;ref&gt;HABICHT, Christian. Prusias 2. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band XXIII,1. Stuttgart, 1957, s. 1114.&lt;/ref&gt;

=== Posledné roky vlády a smrť ===
Po agresívnom vystúpení rímskych vyslancov v Malej Ázii sa nálada v gréckych štátoch začala obracať v prospech Eumena II. Zlepšili sa jeho vzťahy s námornou mocnosťou [[Rhodos]], ktorej kráľ financoval dodávky obilia a mramorovú výzdobu miestneho divadla. Štedré dary posielal aj do [[Milét]]u a [[Delfy|Delf]].&lt;ref&gt;[[Polybios]], ''Historia'' 31, 31; ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. 2011, s. 39.&lt;/ref&gt; Pre Rimanov prestal byť po smrti Antiocha IV. ([[164 pred Kr.]]) vnímaný ako bezprostredná hrozba, hoci politická nedôvera pretrvávala.

V zime 160/159 pred Kr. sa Prusias II. opäť pokúsil Eumena v Ríme očierniť, no senát tentoraz obvinenia zamietol, hoci chladný vzťah k pergamskému kráľovi nezmenil. Eumenes II. v roku [[160 pred Kr.|160]] alebo [[159 pred Kr.|159 pred Kr.]] vymenoval svojho brata Attala II. za spoluvladára a v roku [[158 pred Kr.]] zomrel.&lt;ref name=&quot;Hansen-120&quot;&gt;HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3. s. 120–125.&lt;/ref&gt; Po jeho smrti nastúpil na trón [[Attalos II.]] a po ňom [[Attalos III.]], ktorý bol pravdepodobne Eumenovým synom. Polybios vo svojom nekrológu vyzdvihol Eumena II. ako jedného z najschopnejších politikov svojej doby.&lt;ref&gt;Polybios, ''Historia'' 32, 8.&lt;/ref&gt;

=== Kultúrna a náboženská politika ===
[[Súbor:Eumenes II Tetradrahmi.jpg|náhľad|Tetradrachma Eumena II. Portrét panovníka s kráľovským diadémom patrí k vrcholom helenistického mincovníctva.]]
Za vlády Eumena II. dosiahol Pergamon vrchol svojho architektonického a kultúrneho rozkvetu. Kráľ bol zakladateľom pergamského kultu panovníkov a po smrti bol deifikovaný. Pod jeho vedením sa hlavné mesto premenilo na intelektuálne centrum helenizmu s monumentálnymi stavbami.&lt;ref&gt;BRUNNER, H. et al. ''Lexikon Alte Kulturen''. Band 1. Mannheim : Meyers Lexikonverlag, 1990. ISBN 3-411-07301-2. s. 660.&lt;/ref&gt;

Medzi jeho najvýznamnejšie počiny patria:
* [[Pergamský oltár]]: Monumentálna stavba s vlysom zobrazujúcim [[gigantomachia|gigantomachiu]] a príbeh mýtického predka Telefa.
* [[Pergamská knižnica]]: Rozšírenie knižnice, ktorá počtom zvitkov (údajne až 200 000) konkurovala alexandrijskej knižnici v Egypte.
* ''Slávnosti Nikeforia'': V roku [[182 pred Kr.]] ich rozšíril na panhelénske hry s umeleckými a športovými súťažami, ktoré sa konali každé štyri roky.&lt;ref name=&quot;Zimmermann-41&quot;&gt;ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. 2011, s. 41–45.&lt;/ref&gt;
* ''Mecenášstvo'': V Aténach nechal vybudovať slávnu stĺpovú sieň (''stoa'') pri Dionysosovom divadle a ďalšiu na agore. Aténčania mu za jeho štedrosť vztýčili kolosálnu sochu.&lt;ref&gt;[[Plutarchos]], ''Antonius'' 60.&lt;/ref&gt;

Eumenes II. sa úspešne štylizoval do roly ochrancu helenizmu pred „barbarmi“ (Galatmi), čím legitimizoval svoju moc a získal si uznanie gréckeho sveta ako ''Euergetés'' (Dobrodinec).&lt;ref name=&quot;RE-6-1104&quot;&gt;WILLRICH, Hugo. Eumenes 6. In: ''Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft'' (RE). Band VI,1. Stuttgart, 1907, s. 1104.&lt;/ref&gt;
 
{{Vládca|
Štát = [[Pergamon]]|
Dynastia = [[Attalovci]]|
Titul = [[kráľ]]|
Od = [[197 pred Kr.]]|
Do = [[158 pred Kr.]] |
Predchodca = [[Attalos I.]]|
Nástupca = [[Attalos II.]]|
}}

== Literatúra ==
* ADKINS, Lesley &amp; ADKINS, Roy A. ''Starověké Řecko''. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3.
* HANSEN, Esther V. ''The Attalids of Pergamon''. 2. vyd. Ithaca : Cornell University Press, 1971. ISBN 0-8014-0615-3.
* MAREK, Christian. ''Geschichte Kleinasiens in der Antike''. München : C. H. Beck, 2010. ISBN 978-3-406-59853-1.
* MILETA, Christian. Eumenes II. Sōtēr (197–158 v. Chr.). In: EHLING, Kay – WEBER, Gregor. ''Hellenistische Königreiche''. Darmstadt : Philipp von Zabern, 2014. ISBN 978-3-8053-4758-7.
* ZIMMERMANN, Martin. ''Pergamon. Geschichte, Kultur, Archäologie''. München : C. H. Beck, 2011. ISBN 978-3-406-62139-0.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Attalovci]]
* [[Antiochos III.]]

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Králi Pergamonu]]
[[Kategória:Attalovci]]
[[Kategória:Vládcovia starovekého Grécka]]
[[Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 158 pred Kr.]]</text>
      <sha1>gksj5ucofomfhsr1o5z8huf1y303jo3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Tomass131/pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>749819</id>
    <revision>
      <id>8213513</id>
      <parentid>8210392</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:15:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SHB2000</username>
        <id>204432</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>SHB2000 premiestnil stránku [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]] na [[Redaktor:Tomass131/pieskovisko]]: Automatické presunutie stránky kvôli premenovaniu používateľa „[[Special:CentralAuth/Tomasskuk|Tomasskuk]]“ na „[[Special:CentralAuth/Tomass131|Tomass131]]“</comment>
      <origin>8210392</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5266" sha1="ksoch8qyl1mv9jrftlhlg27eh6t6zqm" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Deti              = 3
 | Meno              = Roman Vaľo
 | Portrét           = Roman_Valo_2026.jpg
 | Politická strana  = [[Progresívne Slovensko]]
 | Dátum narodenia   = {{dnv|1977|4|6}}
 | Miesto narodenia  = [[Hnúšťa]], [[Česko-Slovensko]]
 | Alma mater        = [[Technická univerzita v Košiciach]]
 | Profesia          = stavebný inžinier, projektant
 | Manželka          = Klaudia Vaľová
 | Webstránka        = www.romanvalo.sk
 | Úrad              = Poslanec Mestského zastupiteľstva v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]]
 | Začiatok obdobia  = 2018
 | Štátna príslušnosť = slovenská
 | Podpis            = Roman Vaľo, podpis.png
}}

'''Ing. Roman Vaľo''' (* [[6. apríl]] [[1977]], [[Hnúšťa]]) je slovenský [[Inžinierska stavba|stavebný inžinier]], projektant a [[komunálny politik]]. Od roku [[2018]] pôsobí ako poslanec Mestského zastupiteľstva v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]].&lt;ref&gt;[https://www.rimavskasobota.sk/poslanci-msz.html Poslanci Mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote], Mesto Rimavská Sobota. Prístup 7. mája 2026.&lt;/ref&gt;

Je predsedom miestnej organizácie hnutia [[Progresívne Slovensko]] v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]].&lt;ref&gt;[https://progresivne.sk/o-nas/#local-groups/ Miestne organizácie], Progresívne Slovensko. Prístup 7. mája 2026.&lt;/ref&gt;

== Život a vzdelanie ==
Narodil sa v [[Hnúšťa|Hnúšti]] a vyrastal v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]]. Absolvoval [[Gymnázium]] na Daxnerovej ulici v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]]. Následne študoval na [[Stavebná fakulta Technickej univerzity v Košiciach|Stavebnej fakulte]] [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity v Košiciach]], kde získal titul '''[[Inžinier (akademický titul)|Ing.]]''' v odbore [[Inžinierska stavba|stavebné inžinierstvo]].

== Profesijná činnosť ==
Po ukončení vysokoškolského štúdia pôsobil ako projektant v oblasti technického, technologického a energetického vybavenia stavieb.

Od roku [[2008]] je konateľom a hlavným inžinierom projektov spoločnosti '''Aproving s. r. o.''' so sídlom v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]], ktorá sa zaoberá projektovou a inžinierskou činnosťou v oblasti stavebníctva.&lt;ref&gt;[https://www.finstat.sk/44140100 Aproving s.r.o.], Finstat. Prístup 7. mája 2026.&lt;/ref&gt;

Je autorizovaným stavebným inžinierom [[Slovenská komora stavebných inžinierov|Slovenskej komory stavebných inžinierov]] (SKSI) s evidenčným číslom 4565.&lt;ref&gt;[https://verejnyportal.sksi.sk/search/profile/4097 Verejný profil Ing. Romana Vaľa], Slovenská komora stavebných inžinierov. Prístup 7. mája 2026.&lt;/ref&gt;

V registri SKSI sú pri jeho profile uvedené oprávnenia:
* konštrukcie pozemných stavieb,
* technické, technologické a energetické vybavenie stavieb,
* zdravotnotechnické zariadenia,
* vykurovacie zariadenia.

== Verejná a politická činnosť ==
[[Súbor:Roman Vaľo oznámenie kandidatúry 2026.jpg|náhľad|Roman Vaľo pri oznámení jeho kandidatúry na post primátora Rimavskej Soboty]]
[[Súbor:Roman_Vaľo_-_poslanec.jpg|thumb|Roman Vaľo na zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote]]

V [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|komunálnych voľbách v roku 2018]] bol zvolený za poslanca Mestského zastupiteľstva v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]]. Mandát obhájil aj v [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2022|komunálnych voľbách v roku 2022]].&lt;ref&gt;[https://volby.sme.sk/komunalne-volby/2022/kandidati/rimavska-sobota-okres/rimavska-sobota/poslanci Komunálne voľby 2022 – Rimavská Sobota], SME. Prístup 7. mája 2026.&lt;/ref&gt;

Vo verejnom priestore sa venuje témam územného rozvoja, dopravy, verejných investícií a technickej infraštruktúry.&lt;ref&gt;[https://sobotnik.sk/2020/01/roman-valo-rok-2019-rimavska-sobota-zhodnotenie/ ROMAN VAĽO: Rok 2019 bol náročný…], Sobotnik.sk. Prístup 7. mája 2026.&lt;/ref&gt;

V miestnych médiách vystupoval aj v súvislosti s rokovaniami mestského zastupiteľstva a návrhmi týkajúcimi sa hospodárenia mesta.&lt;ref&gt;[https://www.rimava.sk/spravy-z-regionu/rimavska-sobota-mestske-zastupitelstvo-prieskumy-trhu-pozastavenie-uznesenia/ Poslanci chcú realizovať prieskumy trhu…], Rimava.sk. Prístup 7. mája 2026.&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.rimavskasobota.sk/poslanci-msz.html Profil na stránke mesta Rimavská Sobota]
* [https://verejnyportal.sksi.sk/search/profile/4097 Verejný profil v registri SKSI]
* [https://progresivne.sk/o-nas/#local-groups/ Progresívne Slovensko – miestne organizácie]
* [https://sobotnik.sk/2020/01/roman-valo-rok-2019-rimavska-sobota-zhodnotenie/ Rozhovor pre Sobotnik.sk]
* [https://www.rimava.sk/spravy-z-regionu/rimavska-sobota-mestske-zastupitelstvo-prieskumy-trhu-pozastavenie-uznesenia/ Článok na Rimava.sk]
* [https://www.linkedin.com/in/roman-va%C4%BEo-00456b134/ Profil na LinkedIne]
&lt;!--
[[Kategória:Slovenskí stavební inžinieri]]
[[Kategória:Slovenskí komunálni politici]]
[[Kategória:Žijúci ľudia]]
[[Kategória:Poslanci]]
[[Kategória:1977 v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Narodenia 6. apríla]]
[[Kategória:1977]]--&gt;</text>
      <sha1>ksoch8qyl1mv9jrftlhlg27eh6t6zqm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Asklépion (Pergamon)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>749915</id>
    <revision>
      <id>8213355</id>
      <parentid>8211568</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T19:05:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <origin>8213355</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5972" sha1="r2syens9b17zx1zvlm0nltyset6equa" xml:space="preserve">{{Whc}}
{{Infobox Lokalita Svetového dedičstva
|WHS         = Pergamon and its Multi-Layered Cultural Landscape
|názov       = Asklépion v Pergamone
|obrázok     = Turkey-2917 (2216421553).jpg
|titulok     = Ruiny Asklépionu v Pergamone
|štát        = {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]
|typ         = kultúrna pamiatka
|kritériá    = i, ii, iii, iv, vi
|ID          = 1457
|link        = 
|región      = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Európa]]
|súradnice   = {{coord|39.119|27.165|type:landmark|format=dms|display=inline}}
|rok         = 2014
|zasadnutie  = 
|dodatky     = 
|ohrozenie   = 
}}
'''Asklépion''' ({{vjz|grc|''Ἀσκληπιεῖον''}} – ''Asklépieion'', {{vjz|lat|''Aesculapium''}}) v [[Pergamon]]e bol jeden z najvýznamnejších liečebných areálov [[starovek]]ého sveta, zasvätený bohovi lekárstva [[Asklépios|Asklépiovi]]. Nachádza sa približne dva kilometre západne od pergamskej [[Akropola (starogrécke návršie)|akropoly]] v dnešnom meste [[Bergama]] v [[Turecko|Turecku]]. Od roku 2014 je zapísaný na zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Helmut Müller | titul = Pergamon: Die Geschichte der Stadt und ihres Heiligtums | isbn = 978-3110471137 | miesto = Berlin | vydavateľ = De Gruyter | rok = 2016 | strany = 45–48}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Svätyňa bola založená v [[Klasické Grécko|klasickom období]] okolo roku [[400 pred Kr.]], pôvodne ako súkromná nadácia. Podľa tradície ju založil pergamský občan Archias, ktorý sa vyliečil v [[Asklépion (Epidauros)|Epidaure]] po nehode na love.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Radt | titul = Pergamon: Geschichte und Bauten einer antiken Metropole | isbn = 978-3805325578 | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1999 | strany = 220–225}}&lt;/ref&gt; Za vlády [[Eumenes II.|Eumena II.]] bol kult povýšený na štátny kult dynastie [[Attalovci|Attalovcov]]. Svoju monumentálnu podobu získal areál v [[2. storočie|2. storočí po Kr.]] za vlády cisárov [[Hadrián]]a a [[Antoninus Pius|Antonina Pia]]. V tomto období bol najvýznamnejším medicínskym centrom [[Starovek#Antika|antiky]], kde pôsobil aj slávny lekár [[Claudius Galénos|Galénos]].&lt;ref name=&quot;:radt&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Wolfgang Radt | titul = Pergamon: Geschichte und Bauten einer antiken Metropole | isbn = 978-3805325578 | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 1999 | strany = 222–229}}&lt;/ref&gt;

== Stavebný vývoj ==
=== Rané a helénske obdobie ===
Najstaršie stopy osídlenia siahajú do [[Archaické obdobie (Grécko)|archaického obdobia]], kedy išlo pravdepodobne o prírodnú svätyňu vybudovanú okolo posvätného prameňa vyvierajúceho zo skalnej bariéry. 
* ''Schodisková stavba:'' Objekt z ranného 3. storočia pred Kr., ktorý slúžil ako predchodca posvätnej studne.
* ''Mozaiková stavba:'' Malý kultový objekt (2,7 × {{m|2,8|m}}) s čiernobielou kamienkovou [[Mozaika|mozaikou]], neskôr zničený pri rozširovaní priestorov pre inkubáciu.&lt;ref name=&quot;:radt&quot; /&gt;

=== Rímske obdobie ===
Prístup k svätyni zabezpečovala 820 metrov dlhá [[Kolonáda|kolonádová]] cesta ({{vjz|lat|''via tecta''}}), široká až 18,5 metra. Samotný areál tvorilo nádvorie (110 × {{m|130|m}}) obklopené stĺporadiami.
* ''Chrám Dia-Asklépia:'' Postavený v roku [[142|142 po Kr.]] konzulom [[Lucius Cuspius Pactumeius Rufinus|Luciom Cuspiom Rufinom]]. Ide o zmenšenú kópiu rímskeho [[Panteón (Rím)|Panteónu]] s tehlovou kupolou s priemerom {{m|23,85|m}}, v čase vzniku najväčšou svojho druhu v ríši.&lt;ref&gt;Jürgen Rasch: ''Die Kuppel in der römischen Architektur. Entwicklung, Formgebung, Konstruktion''. In: ''Architectura''. Bd. 15, 1985, S. 117–139 (125 &amp; 129).&lt;/ref&gt;
* ''Liečebná budova (Tholos):'' Dvojposchodová kruhová stavba s priemerom takmer 60 metrov, spojená s prameňom 80-metrovým podzemným tunelom ([[kryptoportikus]]).
* ''Divadlo:'' Malé rímske divadlo s 29 radmi [[mramor]]ových sedadiel pre 3 500 divákov, využívané na [[Psychoterapia|psychoterapiu]].&lt;ref name=&quot;:radt&quot; /&gt;
* ''Knižnica:'' Významná budova postavená Flaviou Melitenou, v ktorej stála monumentálna socha cisára Hadriána (dnes v Bergamskom múzeu).

== Liečebné metódy ==
Liečba v Asklépione bola založená na celostnom prístupe. Hlavným rituálom bola ''[[Inkubácia (náboženstvo)|inkubácia]]'' (liečebný spánok). Pacienti po očistných kúpeľoch v posvätných prameňoch (považovaných za rádioaktívne) strávili noc v chráme, kde sa im mal zjaviť boh Asklépios. Podrobný opis týchto praktík zanechal rečník [[Aelius Aristides]] vo svojom diele ''Posvätné reči''. Okrem duchovnej liečby sa uplatňovala diéta, cvičenie, masáže, bylinná liečba a pitné kúry.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 362}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* OSKAR ZIEGENAUS, GIOIA DE LUCA: ''Das Asklepieion. Der südliche Temenosbezirk in hellenistischer und frührömischer Zeit'' (Altertümer von Pergamon XI 1). Berlin: de Gruyter, 1968.
* OSKAR ZIEGENAUS: ''Das Asklepieion. Die Kultbauten aus römischer Zeit'' (Altertümer von Pergamon XI 3). Berlin: de Gruyter, 1981. ISBN 3-11-008283-7.
* HELMUT MÜLLER: ''Pergamon: Die Geschichte der Stadt und ihres Heiligtums''. Berlin: De Gruyter, 2016. ISBN 978-3110471137.

== Pozri aj ==
* [[Pergamon]]
* [[Asklépios]]
* [[Claudius Galénos|Galénos]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

[[Kategória:Archeologické lokality starovekého Grécka]]
[[Kategória:Stavby v starovekom Grécku]]
[[Kategória:Chrámy v starovekom Grécku]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Turecku]]
[[Kategória:Archeologické lokality v Turecku]]</text>
      <sha1>r2syens9b17zx1zvlm0nltyset6equa</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hantavírus</title>
    <ns>0</ns>
    <id>749937</id>
    <revision>
      <id>8213385</id>
      <parentid>8212355</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T20:59:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Aktualita</comment>
      <origin>8213385</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9795" sha1="qwoh2nspclmcg81nd663x8thv8vs9he" xml:space="preserve">{{Aktualita|Dátum=13.5.2026}}[[Súbor:Sin Nombre hanta virus TEM PHIL 1136 lores.jpg|náhľad|[[Hantavírus Sin Nombre]]. Snímka transmisného elektrónového mikroskopu hantavírusu Sin Nombre. Hantavírusy, ktoré spôsobujú [[hantavírusový pľúcny syndróm]] (HPS), sa prenášajú v truse hlodavcov. Inkubačná doba trvá 1 – 5 týždňov. Ochorenie začína horúčkou a bolesťami svalov, po ktorých nasleduje dýchavičnosť a kašeľ.]]
'''Hantavírus''' je [[Rod (taxonómia)|rod]] [[Vírus|vírusov]], ktorý sa nazýva latinsky ''Orthohantavirus.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taxon Details {{!}} ICTV | url = https://ictv.global/taxonomy/taxondetails?taxnode_id=202500020&amp;taxon_name=Orthohantavirus | vydavateľ = ictv.global | dátum prístupu = 2026-05-10}}&lt;/ref&gt; K hantavírusom patrí druh [[Andský vírus]] (''Orthohantavirus andesense)'', ktorý vyvoláva [[hantavírusový pľúcny syndróm]] (HPS) vedúci na zlyhanie [[Dýchacia sústava|dýchacej sústavy]] a úmrtiam až u polovice infikovaných ľudí, u ktorých sa vyvinie [[HPS]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About Hantavirus | url = https://www.cdc.gov/hantavirus/about/index.html | vydavateľ = Hantavirus | dátum vydania = 2026-05-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en-us | priezvisko = CDC}}&lt;/ref&gt;

Hantavírusy vyskytujúce sa v Európe a Ázii spôsobujú [[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|hemoragickú horúčku s renálnym syndrómom]] ([[HFRS]], ''hemorrhagic fever with renal syndrome'').&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Prenos ==
Hantavírusy sa na človeka najčastejšie prenášajú z [[Výkal|trusu]], [[Moč|moču]] alebo [[Slina|slín]] [[Hlodavce|hlodavcov]], akými sú [[Myšovité|myši]], [[Potkan|potkany]], hraboše, [[Krysa obyčajná|krysy]], [[Kuna (rod)|kuny]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Žiadny [[vektor]] prenášajúci hantavírusy z hlodavcov na človeka nebol indentifikovaný.

== Prevencia ==
Proti žiadnemu hantavírusu neexiustuje [[kauzálna liečba]] [[Antivirotikum|antivirotikami]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Neexistuje ani [[vakcína]] proti žiadnemu z nich.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

=== Znižovanie rizík infekcie ===
Hantavírusy sa šíria močom, trusom, slinami hlodavcov, preto je potrebné:&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How to Clean Up After Rodents | url = https://www.cdc.gov/healthy-pets/rodent-control/clean-up.html | vydavateľ = Healthy Pets, Healthy People | dátum vydania = 2024-07-18 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en-us | priezvisko = CDC}}&lt;/ref&gt;

* zabrániť vniknutiu hlodavcov do domov, firiem, hotelov, garáži, sýpok, odpadných kontajnerov, kanalizácií, áut,
* nakúpené potraviny skladovať v pevne uzatvárateľných nádobách (sklo, kov), nie papierových alebo plastových obaloch,
* identifikovať napadnuté potraviny: prehryzené obaly, trus v potravinách, trus v skladoch potravín,
* nepožívať potraviny napadnuté hlodavcami,
* nepripravovať pokrmy z napadnutých surovín,
* eradikovať hlodavcov pomocov pascí, umiestnenie návnad (jedov) na myši a potkany,
* vykonať odbornú [[Deratizácia|deratizáciu]],
* zabrániť lákaniu hlodavcov na odpad: nedojedené zvyšky ľudskej potravy, odpad z nepredaných potravín v predajniach,
* nechovať hlodavce ako domácich miláčikov,
* chovať mačky ako prirodzených predátorov hlodavcov,
* vykonanie upratovania v miestach výskytu hlodavcov:
** pred upratovaním zistiť, či nie je prítomný trus hlodavcov,
** nevysávať a nezametať v priestoroch, v ktorých sa vyskytujú hlodavce (rozprášenie rozpadnutého trusu do vzduchu),
** podlahy a povrchy umývať mokrými metódami, nikdy nie nasucho,
** prach stierať mokrou handrou alebo mopom,
** povrchy dezinfikovať [[Chlórnan sodný|chlórnanom sodným]] (Savo),
** počas upratovania nosiť ochranné pomôcky: rukavice, respirátor
** umyť si ruky dezinfekčným činidlom a potom mydlom.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Diagnostika ==
Infekcia hantavírusom je dokázateľná 72 hodín po prvých príznakoch, ktoré sa podobajú chrípke.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

== Liečba ==

=== Kauzálna liečba ===
Neexistuje žiadna [[kauzálna liečba]] na hantavírusy: neexistujú účinné [[Antivirotikum|antivirotiká]] ani [[Vakcína proti hantavírusu|vakcíny proti hantavírusom]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Podporná a symptomatická liečba ===
[[Symptomatická terapia|Symptomatická liečba]] zahŕňa znižovanie horúčky a miernenie symptómov. [[Hantavírusový pľúcny syndróm]] (HPS) zahŕňma problémy s dýchaním, ktoré môžu viezť až na potrebu intubácie pacienta, čo je zavedenie rúry do pľúc pacienta na efektívnejší prívod [[Kyslík|kyslíka]]. [[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom]] (HFRS) narúša funkciu obličiek až do takej miery, že je potrebná [[Dialýza (medicína)|dialýza]], čo je odstraňovanie splodín metabolizmu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Druhy hantavírusov ==
Jednotlivé hantavírusy sa od seba odlišujú geografickým rozšírením, primárnym hostiteľským živočíšnym druhom, vyvolávaným ochorením u človeka, závažnosťou vyvolaného ochorenia a smrtnosťou ochorenia.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Factsheet on orthohantavirus infections | url = https://www.ecdc.europa.eu/en/infectious-disease-topics/hantavirus-infection/factsheet-orthohantavirus-infections | vydavateľ = www.ecdc.europa.eu | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Prehľad hantavírusov&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;
!Slovenský názov druhu
!Skratka
!Latinský názov
!Kontinent výskytu
!Pologuľa výskytu
!Vyvolané ochorenie
!Prenášači
|-
|Dobravský vírus 
|DOBV
|''Orthohantavirus dobravaense''
|Eurázia
|východná
|[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]]
|myši, potkany
|-
|Hantaanský vírus
|HTNV
|''Orthohantavirus'' ''hantanense''
|Eurázia
|východná
|[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]]
|myši, potkany
|-
|Seoulský vírus
|SEOV
|''Orthohantavirus'' ''seoulense''
|Eurázia
|východná
|[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]]
|myši, potkany
|-
|Puumalský vírus
|PUUV
|''Orthohantavirus'' ''puumalaense''
|Európa
|východná
|[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]],  nephropathia epidemica
|hraboše
|-
|Tulský vírus
|TULV
|''Orthohantavirus'' ''tulaense''
|Eurázia
|východná
|[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]]
|hraboše
|-
|Vírus Sin Nombre
|SNV
|''Orthohantavirus'' ''sinnombreense''
|Amerika
|západná
|[[Hantavírusový pľúcny syndróm|HPS]]
|sigmadontné hlodavce
|-
|[[Andský vírus]]
|ANDV
|''Orthohantavirus''  ''andesense''
|Amerika
|západná
|[[Hantavírusový pľúcny syndróm|HPS]]
|sigmadontné hlodavce
|}

== Molekulárna biológia a genetika hantavírusov ==
[[Súbor:Bunyaviridae virion image.svg|náhľad|Virión hantavírusov]]
Virión hantavírusov nesie tri segmenty [[Jednovláknová RNA negatívnej polarity|jednoreťazcovej RNA negatívnej polarity]], v dôsledku čoho táto RNA nemôže byť priamo čítaná [[Ribozóm|ribozómami]] za [[Proteosyntéza|syntézy proteínov]]. Virióny si so sebou nesú [[RNA-dependentná RNA-polymeráza|RNA-dependentnú RNA-polymerázu]], ktorou prepíšu vlákno s negatívnou polaritou na komplementárne vlákno kladnej polarity, ktoré sa využíva na [[Replikácia|replikáciu]] (syntézu nových genómových (-)ssRNA) a [[Translácia (genetika)|transláciu]] (syntézu nových proteínov: [[Nukleoproteín|nukleoproteínu]], dvoch rôznych [[Glykoproteín|glykoproteínov]] a RNA-dependentnú RNA-polymerázu).

[[Genóm]] hantavírusov dosahuje 10,5 až 14,6 [[Kilobáza|kilobáz]], pričom je rozdelený do troch segmentov ([[Chromozóm|chromozómov]]): hantavírusy majú segmentovaný genóm:

* L segment (large segment): najväčší segment (5,3 až 6,8 kilobáz)&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=ICTV Virus Taxonomy Profile: Hantaviridae 2024: This article is part of the ICTV Virus Taxonomy Profiles collection.|url=https://www.microbiologyresearch.org/content/journal/jgv/10.1099/jgv.0.001975|periodikum=Journal of General Virology|dátum=2024-04-30|dátum prístupu=2026-05-10|ročník=105|číslo=4|issn=0022-1317|doi=10.1099/jgv.0.001975|jazyk=en|meno=Steven B.|priezvisko=Bradfute|meno2=Charles H.|priezvisko2=Calisher|meno3=Boris|priezvisko3=Klempa}}&lt;/ref&gt;
* M segment (medium segment): stredne veľký segment (3,4 až 4,8 kilobáz)&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;
* S segment (small segment): malý segment (1,0 až 3,0 kilobáz)&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Virióny hantavírusov sú obalené [[Lipidová dvojvrstva|lipidovou dvojvrstvou]], v ktorej sú inkorporované [[Heterodimér|heterodiméry]] [[Glykoproteín|glykoproteínov]] (spike proteíny), ktorými sa hantavírusy pripútavajú ku [[Receptor (fyziológia)|receptorom]] na bunkách hostiteľov. [[Životný cyklus vírusov|Životný cyklus vírusu]] pokračuje [[Endocytóza|endocytózou]], splynutím [[Endozóm|endozómu]] s [[Lyzozóm|lyzozómom]], ktorý prinesie [[Protónová pumpa|protónové pumpy]] na okyslenie vnútra [[Endolyzozóm|endolyzozómu]], čo spôsobí konformačné zmeny vedúce na splynutie memebrány viriónu a endolyzozómu s vyliatím vnútra viriónu obsahujúceho genetický materiál viriónu do [[Cytoplazma|cytoplazmy]] bunky.  

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.cdc.gov/hantavirus/media/pdfs/2025/01/HantavirusBrochure-508.pdf Brožúra americkej CDC na hygienickú prevenciu šírenia hantavírusov] 

{{Taxonbar}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Vírusy]]
[[Kategória:Hemoragické horúčky]]
[[Kategória:Zoonózy]]
[[Kategória:Vírusové choroby]]</text>
      <sha1>qwoh2nspclmcg81nd663x8thv8vs9he</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213387</id>
      <parentid>8213385</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T21:01:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <comment>bol objaveny pred 100 rokmi</comment>
      <origin>8213387</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9765" sha1="kn9i8ju9urgypr9rv5e5wakycfzdgsm" xml:space="preserve">[[Súbor:Sin Nombre hanta virus TEM PHIL 1136 lores.jpg|náhľad|[[Hantavírus Sin Nombre]]. Snímka transmisného elektrónového mikroskopu hantavírusu Sin Nombre. Hantavírusy, ktoré spôsobujú [[hantavírusový pľúcny syndróm]] (HPS), sa prenášajú v truse hlodavcov. Inkubačná doba trvá 1 – 5 týždňov. Ochorenie začína horúčkou a bolesťami svalov, po ktorých nasleduje dýchavičnosť a kašeľ.]]
'''Hantavírus''' je [[Rod (taxonómia)|rod]] [[Vírus|vírusov]], ktorý sa nazýva latinsky ''Orthohantavirus.''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Taxon Details {{!}} ICTV | url = https://ictv.global/taxonomy/taxondetails?taxnode_id=202500020&amp;taxon_name=Orthohantavirus | vydavateľ = ictv.global | dátum prístupu = 2026-05-10}}&lt;/ref&gt; K hantavírusom patrí druh [[Andský vírus]] (''Orthohantavirus andesense)'', ktorý vyvoláva [[hantavírusový pľúcny syndróm]] (HPS) vedúci na zlyhanie [[Dýchacia sústava|dýchacej sústavy]] a úmrtiam až u polovice infikovaných ľudí, u ktorých sa vyvinie [[HPS]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = About Hantavirus | url = https://www.cdc.gov/hantavirus/about/index.html | vydavateľ = Hantavirus | dátum vydania = 2026-05-09 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en-us | priezvisko = CDC}}&lt;/ref&gt;

Hantavírusy vyskytujúce sa v Európe a Ázii spôsobujú [[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|hemoragickú horúčku s renálnym syndrómom]] ([[HFRS]], ''hemorrhagic fever with renal syndrome'').&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Prenos ==
Hantavírusy sa na človeka najčastejšie prenášajú z [[Výkal|trusu]], [[Moč|moču]] alebo [[Slina|slín]] [[Hlodavce|hlodavcov]], akými sú [[Myšovité|myši]], [[Potkan|potkany]], hraboše, [[Krysa obyčajná|krysy]], [[Kuna (rod)|kuny]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Žiadny [[vektor]] prenášajúci hantavírusy z hlodavcov na človeka nebol indentifikovaný.

== Prevencia ==
Proti žiadnemu hantavírusu neexiustuje [[kauzálna liečba]] [[Antivirotikum|antivirotikami]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Neexistuje ani [[vakcína]] proti žiadnemu z nich.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

=== Znižovanie rizík infekcie ===
Hantavírusy sa šíria močom, trusom, slinami hlodavcov, preto je potrebné:&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How to Clean Up After Rodents | url = https://www.cdc.gov/healthy-pets/rodent-control/clean-up.html | vydavateľ = Healthy Pets, Healthy People | dátum vydania = 2024-07-18 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en-us | priezvisko = CDC}}&lt;/ref&gt;

* zabrániť vniknutiu hlodavcov do domov, firiem, hotelov, garáži, sýpok, odpadných kontajnerov, kanalizácií, áut,
* nakúpené potraviny skladovať v pevne uzatvárateľných nádobách (sklo, kov), nie papierových alebo plastových obaloch,
* identifikovať napadnuté potraviny: prehryzené obaly, trus v potravinách, trus v skladoch potravín,
* nepožívať potraviny napadnuté hlodavcami,
* nepripravovať pokrmy z napadnutých surovín,
* eradikovať hlodavcov pomocov pascí, umiestnenie návnad (jedov) na myši a potkany,
* vykonať odbornú [[Deratizácia|deratizáciu]],
* zabrániť lákaniu hlodavcov na odpad: nedojedené zvyšky ľudskej potravy, odpad z nepredaných potravín v predajniach,
* nechovať hlodavce ako domácich miláčikov,
* chovať mačky ako prirodzených predátorov hlodavcov,
* vykonanie upratovania v miestach výskytu hlodavcov:
** pred upratovaním zistiť, či nie je prítomný trus hlodavcov,
** nevysávať a nezametať v priestoroch, v ktorých sa vyskytujú hlodavce (rozprášenie rozpadnutého trusu do vzduchu),
** podlahy a povrchy umývať mokrými metódami, nikdy nie nasucho,
** prach stierať mokrou handrou alebo mopom,
** povrchy dezinfikovať [[Chlórnan sodný|chlórnanom sodným]] (Savo),
** počas upratovania nosiť ochranné pomôcky: rukavice, respirátor
** umyť si ruky dezinfekčným činidlom a potom mydlom.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Diagnostika ==
Infekcia hantavírusom je dokázateľná 72 hodín po prvých príznakoch, ktoré sa podobajú chrípke.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

== Liečba ==

=== Kauzálna liečba ===
Neexistuje žiadna [[kauzálna liečba]] na hantavírusy: neexistujú účinné [[Antivirotikum|antivirotiká]] ani [[Vakcína proti hantavírusu|vakcíny proti hantavírusom]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Podporná a symptomatická liečba ===
[[Symptomatická terapia|Symptomatická liečba]] zahŕňa znižovanie horúčky a miernenie symptómov. [[Hantavírusový pľúcny syndróm]] (HPS) zahŕňma problémy s dýchaním, ktoré môžu viezť až na potrebu intubácie pacienta, čo je zavedenie rúry do pľúc pacienta na efektívnejší prívod [[Kyslík|kyslíka]]. [[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom]] (HFRS) narúša funkciu obličiek až do takej miery, že je potrebná [[Dialýza (medicína)|dialýza]], čo je odstraňovanie splodín metabolizmu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Druhy hantavírusov ==
Jednotlivé hantavírusy sa od seba odlišujú geografickým rozšírením, primárnym hostiteľským živočíšnym druhom, vyvolávaným ochorením u človeka, závažnosťou vyvolaného ochorenia a smrtnosťou ochorenia.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Factsheet on orthohantavirus infections | url = https://www.ecdc.europa.eu/en/infectious-disease-topics/hantavirus-infection/factsheet-orthohantavirus-infections | vydavateľ = www.ecdc.europa.eu | dátum vydania = 2026-05-04 | dátum prístupu = 2026-05-10 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Prehľad hantavírusov&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;
!Slovenský názov druhu
!Skratka
!Latinský názov
!Kontinent výskytu
!Pologuľa výskytu
!Vyvolané ochorenie
!Prenášači
|-
|Dobravský vírus 
|DOBV
|''Orthohantavirus dobravaense''
|Eurázia
|východná
|[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]]
|myši, potkany
|-
|Hantaanský vírus
|HTNV
|''Orthohantavirus'' ''hantanense''
|Eurázia
|východná
|[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]]
|myši, potkany
|-
|Seoulský vírus
|SEOV
|''Orthohantavirus'' ''seoulense''
|Eurázia
|východná
|[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]]
|myši, potkany
|-
|Puumalský vírus
|PUUV
|''Orthohantavirus'' ''puumalaense''
|Európa
|východná
|[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]],  nephropathia epidemica
|hraboše
|-
|Tulský vírus
|TULV
|''Orthohantavirus'' ''tulaense''
|Eurázia
|východná
|[[Hemoragická horúčka s renálnym syndrómom|HFRS]]
|hraboše
|-
|Vírus Sin Nombre
|SNV
|''Orthohantavirus'' ''sinnombreense''
|Amerika
|západná
|[[Hantavírusový pľúcny syndróm|HPS]]
|sigmadontné hlodavce
|-
|[[Andský vírus]]
|ANDV
|''Orthohantavirus''  ''andesense''
|Amerika
|západná
|[[Hantavírusový pľúcny syndróm|HPS]]
|sigmadontné hlodavce
|}

== Molekulárna biológia a genetika hantavírusov ==
[[Súbor:Bunyaviridae virion image.svg|náhľad|Virión hantavírusov]]
Virión hantavírusov nesie tri segmenty [[Jednovláknová RNA negatívnej polarity|jednoreťazcovej RNA negatívnej polarity]], v dôsledku čoho táto RNA nemôže byť priamo čítaná [[Ribozóm|ribozómami]] za [[Proteosyntéza|syntézy proteínov]]. Virióny si so sebou nesú [[RNA-dependentná RNA-polymeráza|RNA-dependentnú RNA-polymerázu]], ktorou prepíšu vlákno s negatívnou polaritou na komplementárne vlákno kladnej polarity, ktoré sa využíva na [[Replikácia|replikáciu]] (syntézu nových genómových (-)ssRNA) a [[Translácia (genetika)|transláciu]] (syntézu nových proteínov: [[Nukleoproteín|nukleoproteínu]], dvoch rôznych [[Glykoproteín|glykoproteínov]] a RNA-dependentnú RNA-polymerázu).

[[Genóm]] hantavírusov dosahuje 10,5 až 14,6 [[Kilobáza|kilobáz]], pričom je rozdelený do troch segmentov ([[Chromozóm|chromozómov]]): hantavírusy majú segmentovaný genóm:

* L segment (large segment): najväčší segment (5,3 až 6,8 kilobáz)&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=ICTV Virus Taxonomy Profile: Hantaviridae 2024: This article is part of the ICTV Virus Taxonomy Profiles collection.|url=https://www.microbiologyresearch.org/content/journal/jgv/10.1099/jgv.0.001975|periodikum=Journal of General Virology|dátum=2024-04-30|dátum prístupu=2026-05-10|ročník=105|číslo=4|issn=0022-1317|doi=10.1099/jgv.0.001975|jazyk=en|meno=Steven B.|priezvisko=Bradfute|meno2=Charles H.|priezvisko2=Calisher|meno3=Boris|priezvisko3=Klempa}}&lt;/ref&gt;
* M segment (medium segment): stredne veľký segment (3,4 až 4,8 kilobáz)&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;
* S segment (small segment): malý segment (1,0 až 3,0 kilobáz)&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

Virióny hantavírusov sú obalené [[Lipidová dvojvrstva|lipidovou dvojvrstvou]], v ktorej sú inkorporované [[Heterodimér|heterodiméry]] [[Glykoproteín|glykoproteínov]] (spike proteíny), ktorými sa hantavírusy pripútavajú ku [[Receptor (fyziológia)|receptorom]] na bunkách hostiteľov. [[Životný cyklus vírusov|Životný cyklus vírusu]] pokračuje [[Endocytóza|endocytózou]], splynutím [[Endozóm|endozómu]] s [[Lyzozóm|lyzozómom]], ktorý prinesie [[Protónová pumpa|protónové pumpy]] na okyslenie vnútra [[Endolyzozóm|endolyzozómu]], čo spôsobí konformačné zmeny vedúce na splynutie memebrány viriónu a endolyzozómu s vyliatím vnútra viriónu obsahujúceho genetický materiál viriónu do [[Cytoplazma|cytoplazmy]] bunky.  

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.cdc.gov/hantavirus/media/pdfs/2025/01/HantavirusBrochure-508.pdf Brožúra americkej CDC na hygienickú prevenciu šírenia hantavírusov] 

{{Taxonbar}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Vírusy]]
[[Kategória:Hemoragické horúčky]]
[[Kategória:Zoonózy]]
[[Kategória:Vírusové choroby]]</text>
      <sha1>kn9i8ju9urgypr9rv5e5wakycfzdgsm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Vojnoví cisári</title>
    <ns>4</ns>
    <id>749948</id>
    <revision>
      <id>8213324</id>
      <parentid>8212086</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:23:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Vojnoví cisári */ Za</comment>
      <origin>8213324</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2024" sha1="lu190hcu7okgvfkb7vj549br4layycq" xml:space="preserve">== [[Vojnoví cisári]] ==
Bez zdroja, vyzerá to skôr na osobnú esej.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:44, 10. máj 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} podľa návrhu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:44, 10. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} , odôvodnenie v diskusii nižšie.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 05:45, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:23, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:23, 13. máj 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===
{{Re|Scholastikos}}Je tento článok aspoň v nejakej forme ponechateľný, keby sa napr. skrátil? Podľa mňa má zmysel ponechať v nejakej upravenej podobe s doplnenými zdrojmi, ak ide skutočne o ''terminus technicus'', ale ak je to esej a nekompletný zoznam ľudí, hlasoval by som za zmazanie. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:05, 10. máj 2026 (UTC)
: {{Odpoveď|KormiSK}}: Téma je určite encyklopedicky významná, a hoci neprepojené, existujú aj interwiki: (napr. [[:de:Soldatenkaiser]]). Problém toho článku sa začína už názvom, zaužívané je „vojenskí cisári“. Článok však nie je vôbec wikifikovaný, ozdrojovaný, kategorizovaný, je zle formátovaný atď... čiže by podľa mňa vyžadoval prepracovanie od znova, vrátane presunu na iný názov. Som teda za zmazanie.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 05:45, 11. máj 2026 (UTC) 
:: {{Re|Scholastikos}} Ok, super, dík! :) Ak sa toho nechceš chytiť, tak hlasujem za zmazanie. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:23, 11. máj 2026 (UTC)

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>lu190hcu7okgvfkb7vj549br4layycq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/SEQUEL</title>
    <ns>4</ns>
    <id>749954</id>
    <revision>
      <id>8213326</id>
      <parentid>8211976</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:24:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* SEQUEL */ Za</comment>
      <origin>8213326</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1386" sha1="2n1rqwafqpbo83r7tczi2l7jpm72b8o" xml:space="preserve">== [[SEQUEL]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:23, 10. máj 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} Bez zdroja, nedokončený, náležitosti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:14, 10. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} &lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 20:51, 10. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Nespĺňa požiadavky na minimálny článok.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 05:46, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Všetky podstatné informácie o jazyku SEQUEL z tohto článku sú už uvedené v sekcii [[Structured Query Language#História|História]] v článku Structured Query Language. Navrhujem po zmazaní článku vytvoriť presmerovanie na uvedenú sekciu História (je to tak aj na enwiki). --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 06:39, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:24, 13. máj 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>2n1rqwafqpbo83r7tczi2l7jpm72b8o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rael</title>
    <ns>4</ns>
    <id>749955</id>
    <revision>
      <id>8213327</id>
      <parentid>8211945</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:26:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Rael */ Za</comment>
      <origin>8213327</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="919" sha1="pq3loe8bsfejz2s4ocjkvdiz9x46bko" xml:space="preserve">== [[Rael]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:24, 10. máj 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} bez zdrojov, formátovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:12, 10. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} V aktuálnej podobe za, i keď významné to asi bude. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:07, 10. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja a riadnej formy.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 05:47, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:26, 13. máj 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>pq3loe8bsfejz2s4ocjkvdiz9x46bko</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nicky Hayesová</title>
    <ns>4</ns>
    <id>749956</id>
    <revision>
      <id>8213328</id>
      <parentid>8211946</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:27:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Nicky Hayesová */ Za</comment>
      <origin>8213328</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="787" sha1="bc0fscimkyixfrzbhjb8an43fiuzf5g" xml:space="preserve">== [[Nicky Hayesová]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:26, 10. máj 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} Bez zdrojov, významnosť otázna, náležitosti chýbajú.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:11, 10. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja a formy.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 05:47, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:27, 13. máj 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>bc0fscimkyixfrzbhjb8an43fiuzf5g</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Plameňovoionizačný detektor</title>
    <ns>4</ns>
    <id>749957</id>
    <revision>
      <id>8213329</id>
      <parentid>8212501</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:30:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Plameňovoionizačný detektor */ Proti</comment>
      <origin>8213329</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2157" sha1="p1q9l6ehwb41rdzpv6p79m4ny0u4esa" xml:space="preserve">== [[Plameňovoionizačný detektor]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:27, 10. máj 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# &lt;s&gt;{{Za}} Bez zdroja, nedokončený, náležitosti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:13, 10. máj 2026 (UTC)&lt;/s&gt;
#

==== Proti ====
# {{Proti}} Rozšíril som o preklad. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:41, 10. máj 2026 (UTC)
# {{Proti}} Po úprave &lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 07:10, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Proti}} Trebalo by ešte časť ''Princíp'' dozdrojovať. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:42, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Proti}} Myslím že v súčasnom stave to je akceptovateľné.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 11:31, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Proti}} Po prepracovaní spĺňa náležitosti.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:30, 13. máj 2026 (UTC)

==== Zdržal sa ====
# {{Neutral}} Nie je ideálny, ale dostatočný.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:09, 12. máj 2026 (UTC)
#

=== Diskusia ===
{{Re|Fillos X.|Pe3kZA|Jetam2}}Článok [[Špeciálne:Diff/8211876|som rozšíril]] o preklad z angličtiny, je tam síce sekcia o princípe fungovania bez zdroja, ale pripadalo mi to stále lepšie (so šablónou), než keby to tam vôbec nebolo. Dajte vedieť, či je to hodné zmeny hlasu, prípadne by som skúsil ešte trochu rozšíriť. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:41, 10. máj 2026 (UTC)

:[[Špeciálne:Diff/8211887|Doplnil som]] ešte dva slovenské zdroje (jeden komerčný), ktoré som predtým zabudol. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:51, 10. máj 2026 (UTC)

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>p1q9l6ehwb41rdzpv6p79m4ny0u4esa</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Sociálna regulácia</title>
    <ns>4</ns>
    <id>749959</id>
    <revision>
      <id>8213330</id>
      <parentid>8211947</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:31:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Sociálna regulácia */ Za</comment>
      <origin>8213330</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="937" sha1="ixio6yg4yx7kvkaq0hh80qecvz8vv3w" xml:space="preserve">== [[Sociálna regulácia]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:27, 10. máj 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} Bez zdroja, nedokončený, náležitosti.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:14, 10. máj 2026 (UTC)
#{{Za}} Za, v tejto podobe vôbec nie je jasné, o čo ide. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:11, 10. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja a formy.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 05:48, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:31, 13. máj 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>ixio6yg4yx7kvkaq0hh80qecvz8vv3w</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Sociálne riadenie</title>
    <ns>4</ns>
    <id>749996</id>
    <revision>
      <id>8213331</id>
      <parentid>8212502</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:31:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Sociálne riadenie */ Za</comment>
      <origin>8213331</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="763" sha1="4jvrj6ysnwuraxj9w6lumimh6u13r4z" xml:space="preserve">== [[Sociálne riadenie]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:35, 11. máj 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} V tejto podobe nevhodný článok. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:24, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja, bez náležitostí.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:10, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:31, 13. máj 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>4jvrj6ysnwuraxj9w6lumimh6u13r4z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Slovenský bigbít</title>
    <ns>4</ns>
    <id>749997</id>
    <revision>
      <id>8213333</id>
      <parentid>8212503</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:32:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Slovenský bigbít */ Za</comment>
      <origin>8213333</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="618" sha1="30j8hyagv68exbphdpcey4070cnrbm3" xml:space="preserve">== [[Slovenský bigbít]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:36, 11. máj 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} bez zdroja, bez náležitostí.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:10, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:32, 13. máj 2026 (UTC)
#

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>30j8hyagv68exbphdpcey4070cnrbm3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Nasávanie</title>
    <ns>4</ns>
    <id>749998</id>
    <revision>
      <id>8213334</id>
      <parentid>8212505</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:33:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Nasávanie */ Za</comment>
      <origin>8213334</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="939" sha1="46bpvqc87w86tl26mxyywukvf40dbgi" xml:space="preserve">== [[Nasávanie]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:37, 11. máj 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} V tejto podobe za. ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:25, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja, krátke, bez náležitostí.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:11, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:33, 13. máj 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===
Nedá sa toto niekam zlúčiť...? Je to významné, čomu to odpovedá v interwiki...? ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:25, 11. máj 2026 (UTC)

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>46bpvqc87w86tl26mxyywukvf40dbgi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Tmb radio</title>
    <ns>4</ns>
    <id>749999</id>
    <revision>
      <id>8213335</id>
      <parentid>8212506</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:35:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Tmb radio */ Za</comment>
      <origin>8213335</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1301" sha1="qsh1k5tiow3o5ck8rgleeryua3f0nte" xml:space="preserve">== [[Tmb radio]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:38, 11. máj 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} Ani nie som schopný nájsť na Googli na posúdenie významnosti... ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:26, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Nespľňa náležitosti. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:46, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja, bez náležistostí. Chýbajúca významnosť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:12, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:35, 13. máj 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===
Zjavne to bolo pirátske rádio jedného človeka v Košiciach, našla som až jeden rozhovor v denníku Korzo. [https://dikda.snk.sk/view/uuid:c8bddbbe-a2a0-40be-8786-2e3f2477b0ab?page=uuid:e2f62706-5c99-4e28-b598-00f3b200360e]--[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 12:03, 11. máj 2026 (UTC)

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>qsh1k5tiow3o5ck8rgleeryua3f0nte</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213338</id>
      <parentid>8213335</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:42:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>/* Za */ +</comment>
      <origin>8213338</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1498" sha1="pn8af4pjaembfv42zsufbnjdg4m8e2y" xml:space="preserve">== [[Tmb radio]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:38, 11. máj 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} Ani nie som schopný nájsť na Googli na posúdenie významnosti... ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:26, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Nespľňa náležitosti. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 13:46, 11. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} Bez zdroja, bez náležistostí. Chýbajúca významnosť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:12, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:35, 13. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} &lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:42, 13. máj 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===
Zjavne to bolo pirátske rádio jedného človeka v Košiciach, našla som až jeden rozhovor v denníku Korzo. [https://dikda.snk.sk/view/uuid:c8bddbbe-a2a0-40be-8786-2e3f2477b0ab?page=uuid:e2f62706-5c99-4e28-b598-00f3b200360e]--[[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 12:03, 11. máj 2026 (UTC)

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>pn8af4pjaembfv42zsufbnjdg4m8e2y</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Šomodská ulica</title>
    <ns>4</ns>
    <id>750000</id>
    <revision>
      <id>8213336</id>
      <parentid>8212508</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:36:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Šomodská ulica */ Za</comment>
      <origin>8213336</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="641" sha1="gyeqlq3wtse7inhaz42r0vwch8f7ged" xml:space="preserve">== [[Šomodská ulica]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:39, 11. máj 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
#  {{Za}} bez citácie, bez náležitostí. Voľné rozprávanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:13, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:36, 13. máj 2026 (UTC)
#

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>gyeqlq3wtse7inhaz42r0vwch8f7ged</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213339</id>
      <parentid>8213336</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:43:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>/* Za */ +</comment>
      <origin>8213339</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="838" sha1="p2gd97jmmknsci0x9jxt5u5dzfrgsc1" xml:space="preserve">== [[Šomodská ulica]] ==
Dávam na hlasovanie problematickejší starší článok. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:39, 11. máj 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
#  {{Za}} bez citácie, bez náležitostí. Voľné rozprávanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:13, 12. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} v tomto stave radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:36, 13. máj 2026 (UTC)
# {{Za}} &lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:43, 13. máj 2026 (UTC)
#

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>p2gd97jmmknsci0x9jxt5u5dzfrgsc1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>101 Drogéria</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750075</id>
    <revision>
      <id>8213226</id>
      <parentid>8212924</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:02:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>urgentne upraviť, významnosť; @[[Redaktor:Kudlík|Kudlík]]: Modrý koník, Finstat a čl. v Aktualitách, ktorý sa predmetu venuje jednou vetou nespĺňajú 2NNSZ; + zdroje patria za tvrdenia, nie do odrážok na konci a článku chýba kategorizácia</comment>
      <origin>8213226</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3772" sha1="svla3ona8o3fqkrxl2o4o9lj5kn7zzk" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť|2026-05-13}}
{{Významnosť}}
{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = 101 Drogéria
| Logo spoločnosti     = 
| Veľkosť loga         = 
| Popis                = Slovenský drogériový maloobchodný reťazec
| Právna forma         = [[spoločnosť s ručením obmedzeným]]
| IČO                  = 36246204
| Odvetvie             = maloobchod, drogéria
| Založená             = 1994
| Zakladateľ           = Emil Krajčík
| Sídlo                = [[Senica]], [[Slovensko]]
| Štát sídla           = Slovensko
| Pôvod                = [[Nové Mesto nad Váhom]]
| Vedenie              = Emil Krajčík
| Územný rozsah        = Slovensko
| Priemysel            = maloobchodný
| Produkcia            = drogéria, kozmetika, parfumy, hygienické potreby
| Aktíva               = 
| Obrat                = približne 81,8 mil. € (2024)
| Výnosy               = 
| Prevádzkový príjem   = 
| Zisk                 = 
| Člen skupiny         = 
| Počet zamestnancov   = približne 1000 – 1999
| Divízie              = 
| Dcérske spoločnosti  = 
| Vlastník             = Emil Krajčík
| Slogan spoločnosti   = 
| Domáca stránka       = {{url|101drogerie.sk}}
| Zánik                = 
| Poznámka             = približne 245 predajní na Slovensku
}}

'''101 Drogéria''' je slovenský maloobchodný reťazec zameraný na predaj drogistického tovaru, kozmetiky, parfumov a potrieb pre domácnosť. Patrí medzi najväčšie domáce drogériové siete na [[Slovensko|Slovensku]].

Spoločnosť prevádzkuje firma '''Emil Krajčík, s.r.o.''', ktorá vznikla v roku 1994. Sieť je známa najmä vysokým počtom kamenných predajní v menších mestách a regionálnych centrách.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O spoločnosti | vydavateľ = 101 Drogéria | url = https://101drogerie.sk/o-spolocnosti | dátum-prístupu = 2026-05-12}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Spoločnosť založil slovenský podnikateľ Emil Krajčík v roku 1994 v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]]. Prvé predajne niesli názov „Emil Krajčík“.

Počas ďalších rokov firma expandovala prostredníctvom akvizícií:

* v roku 1999 odkúpila 10 predajní siete ATVE,
* v roku 2003 prevzala 13 predajní droxi drogerie,
* v roku 2009 získala 18 predajní siete Dr. Og.

V 21. storočí sa 101 Drogéria zaradila medzi najväčšie slovenské drogériové siete.

== Sortiment ==
Sortiment predajní zahŕňa:

* dekoratívnu kozmetiku,
* pleťovú kozmetiku,
* parfumy,
* hygienické potreby,
* pracie a čistiace prostriedky,
* výrobky pre deti,
* potreby pre zvieratá,
* sezónny tovar.

== Postavenie na trhu ==
101 Drogéria pôsobí prevažne v menších mestách a mimo veľkých obchodných centier. V polovici 20. rokov 21. storočia prevádzkovala približne 245 predajní po celom Slovensku.

Medzi hlavných konkurentov patria:

* [[dm-drogerie markt]]
* [[Müller]]
* [[Teta drogérie]]

== Referencie ==
{{Referencie}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emil Krajčík, s.r.o. | vydavateľ = FinStat | url = https://finstat.sk/36246204 | dátum-prístupu = 2026-05-12}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = 101 Drogéria oslavuje 30 rokov | vydavateľ = Modrý koník | url = https://www.modrykonik.sk/blog/mravenek/article/101-drogeria-oslavuje-30-narodeniny-vo-8d74hl/ | dátum-prístupu = 2026-05-12}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konkurencia pre 101 Drogériu | vydavateľ = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/bzNor6W/konkurencia-pre-101-drogeriu-ci-dm-nova-siet-drogerii-chce-expandovat-napriec-slovenskom/ | dátum-prístupu = 2026-05-12}}

== Externé odkazy ==

* [https://101drogerie.sk Oficiálna stránka]</text>
      <sha1>svla3ona8o3fqkrxl2o4o9lj5kn7zzk</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213254</id>
      <parentid>8213226</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:11:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>Pridané logo, wikilinky, kategórie, referencia, upravený externý odkaz</comment>
      <origin>8213254</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4486" sha1="4vqjgvq54haq4ipbjpelb4z3jovcb7f" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť|2026-05-13}}
{{Významnosť}}
{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = 101 Drogéria
| Logo spoločnosti     = 101 Drogerie.png
| Veľkosť loga         = 
| Popis                = Slovenský drogériový maloobchodný reťazec
| Právna forma         = [[spoločnosť s ručením obmedzeným]]
| IČO                  = 36246204
| Odvetvie             = maloobchod, drogéria
| Založená             = 1994
| Zakladateľ           = Emil Krajčík
| Sídlo                = [[Senica]], [[Slovensko]]
| Štát sídla           = Slovensko
| Pôvod                = [[Nové Mesto nad Váhom]]
| Vedenie              = Emil Krajčík
| Územný rozsah        = Slovensko
| Priemysel            = maloobchodný
| Produkcia            = drogéria, kozmetika, parfumy, hygienické potreby
| Aktíva               = 
| Obrat                = približne 81,8 mil. € (2024)
| Výnosy               = 
| Prevádzkový príjem   = 
| Zisk                 = 
| Člen skupiny         = 
| Počet zamestnancov   = približne 1000 – 1999
| Divízie              = 
| Dcérske spoločnosti  = 
| Vlastník             = Emil Krajčík
| Slogan spoločnosti   = 
| Domáca stránka       = {{URL|https://101drogerie.sk}}
| Zánik                = 
| Poznámka             = približne 245 predajní na Slovensku
}}

'''101 Drogéria''' je slovenský [[maloobchod]]ný reťazec zameraný na predaj drogistického tovaru, [[Kozmetika|kozmetiky]], [[Voňavka|parfumov]] a potrieb pre domácnosť. Patrí medzi najväčšie domáce drogériové siete na [[Slovensko|Slovensku]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Bakoš | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Do nákupných centier na Slovensku prichádza nová sieť drogérií. Vlastní ju majiteľ Biedronky | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/do-nakupnych-centier-na-slovensku-prichadza-nova-siet-drogerii-vlastni-ju-majitel-biedronky/ | issn = | vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-08 | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt;

Spoločnosť prevádzkuje firma '''Emil Krajčík, s.r.o.''', ktorá vznikla v roku [[1994]]. Sieť je známa najmä vysokým počtom kamenných predajní v menších mestách a regionálnych centrách.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O spoločnosti | vydavateľ = 101 Drogéria | url = https://101drogerie.sk/o-spolocnosti | dátum-prístupu = 2026-05-12}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Spoločnosť založil slovenský podnikateľ Emil Krajčík v roku 1994 v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]]. Prvé predajne niesli názov „Emil Krajčík“.

Počas ďalších rokov firma expandovala prostredníctvom akvizícií:

* v roku 1999 odkúpila 10 predajní siete ATVE,
* v roku 2003 prevzala 13 predajní droxi drogerie,
* v roku 2009 získala 18 predajní siete Dr. Og.

V 21. storočí sa 101 Drogéria zaradila medzi najväčšie slovenské drogériové siete.

== Sortiment ==
Sortiment predajní zahŕňa:

* dekoratívnu kozmetiku,
* pleťovú kozmetiku,
* parfumy,
* hygienické potreby,
* pracie a čistiace prostriedky,
* výrobky pre deti,
* potreby pre zvieratá,
* sezónny tovar.

== Postavenie na trhu ==
101 Drogéria pôsobí prevažne v menších mestách a mimo veľkých obchodných centier. V polovici 20. rokov 21. storočia prevádzkovala približne 245 predajní po celom Slovensku.

Medzi hlavných [[Trhová konkurencia|konkurentov]] patria:

* [[dm-drogerie markt]]
* [[Müller (obchodný reťazec)|Müller]]
* [[Teta drogérie SR]]

== Referencie ==
{{Referencie}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emil Krajčík, s.r.o. | vydavateľ = FinStat | url = https://finstat.sk/36246204 | dátum-prístupu = 2026-05-12}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = 101 Drogéria oslavuje 30 rokov | vydavateľ = Modrý koník | url = https://www.modrykonik.sk/blog/mravenek/article/101-drogeria-oslavuje-30-narodeniny-vo-8d74hl/ | dátum-prístupu = 2026-05-12}}
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konkurencia pre 101 Drogériu | vydavateľ = Aktuality.sk | url = https://www.aktuality.sk/clanok/bzNor6W/konkurencia-pre-101-drogeriu-ci-dm-nova-siet-drogerii-chce-expandovat-napriec-slovenskom/ | dátum-prístupu = 2026-05-12}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

[[Kategória:Podniky na Slovensku]]
[[Kategória:Maloobchodné podniky]]
[[Kategória:Podniky založené v 1994]]</text>
      <sha1>4vqjgvq54haq4ipbjpelb4z3jovcb7f</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213381</id>
      <parentid>8213254</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T20:49:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>Úprava, pridaná sekcia Iné projekty</comment>
      <origin>8213381</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5377" sha1="pqj09ohg58hf5e2o43irilbv0s0jwg5" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť|2026-05-13}}
{{Významnosť}}
{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = 101 Drogéria
| Logo spoločnosti     = 101 Drogerie.png
| Veľkosť loga         = 
| Popis                = Slovenský drogériový maloobchodný reťazec
| Právna forma         = [[spoločnosť s ručením obmedzeným]]
| IČO                  = 36246204
| Odvetvie             = maloobchod, drogéria
| Založená             = [[1994]]
| Zakladateľ           = Emil Krajčík
| Sídlo                = [[Senica]], [[Slovensko]]
| Štát sídla           = Slovensko
| Pôvod                = [[Nové Mesto nad Váhom]]
| Vedenie              = [[Matej Krajčík]]
| Územný rozsah        = Slovensko
| Priemysel            = maloobchodný
| Produkcia            = drogéria, kozmetika, parfumy, hygienické potreby
| Aktíva               = 
| Obrat                = približne 81,8 mil. € (2024)
| Výnosy               = 
| Prevádzkový príjem   = 
| Zisk                 = 
| Člen skupiny         = 
| Počet zamestnancov   = približne 1000 – 1999
| Divízie              = 
| Dcérske spoločnosti  = 
| Vlastník             = Emil Krajčík
| Slogan spoločnosti   = 
| Domáca stránka       = {{URL|https://101drogerie.sk}}
| Zánik                = 
| Poznámka             = 
}}

'''101 Drogéria''' je slovenský [[maloobchod]]ný reťazec zameraný na predaj drogistického tovaru, [[Kozmetika|kozmetiky]], [[Voňavka|parfumov]] a potrieb pre domácnosť. Reťazec prevádzkuje rodinná firma Emil Krajčík, s.r.o. so sídlom v [[Senica|Senici]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Forbes Slovensko | odkaz na autora = | titul = REBRÍČEK: Biznisu sa venujú celé generácie. Toto sú naše najväčšie rodinné firmy | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/rebricek-biznisu-sa-venuju-cele-generacie-toto-su-nase-najvacsie-rodinne-firmy/ | issn = | vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-07 | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt;

Patrí medzi najväčšie domáce drogériové siete na [[Slovensko|Slovensku]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Bakoš | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Do nákupných centier na Slovensku prichádza nová sieť drogérií. Vlastní ju majiteľ Biedronky | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/do-nakupnych-centier-na-slovensku-prichadza-nova-siet-drogerii-vlastni-ju-majitel-biedronky/ | issn = | vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-08 | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt; V máji 2026 prevádzkovala 207 predajní po celom Slovensku.&lt;ref name=&quot;101D&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O spoločnosti | url = https://101drogerie.sk/o-spolocnosti | vydavateľ = 101drogerie.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== História ==
Spoločnosť založil slovenský podnikateľ [[Emil Krajčík]] v roku 1994 v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]]. Prvé predajne niesli názov „Emil Krajčík“.&lt;ref name=&quot;101D&quot;/&gt;

Počas ďalších rokov firma expandovala prostredníctvom akvizícií&lt;ref name=&quot;101D&quot;/&gt;:

* v roku [[1999]] odkúpila 10 predajní siete ATVE,
* v roku [[2003]] prevzala 13 predajní droxi drogerie,
* v roku [[2009]] získala 18 predajní siete Dr. Og.

Od konca roka 2023 spoločnosť vedie syn zakladateľa [[Matej Krajčík]].&lt;ref name=&quot;MK&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Peterková | meno = Tamara | autor = | odkaz na autora = | titul = Z futbalovej reprezentácie na čelo rodinnej firmy. Matej Krajčík vedie 101 Drogériu transformáciou | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/z-futbalovej-reprezentacie-na-celo-rodinnej-firmy-matej-krajcik-vedie-101-drogeriu-transformaciou/ | issn = | vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-07 | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt;

== Sortiment ==
Sortiment predajní zahŕňa:

* dekoratívnu kozmetiku,
* pleťovú kozmetiku,
* parfumy,
* hygienické potreby,
* [[Prací prostriedok|pracie]] a [[Čistiaci prostriedok|čistiace prostriedky]],
* výrobky pre deti,
* potreby pre zvieratá,
* sezónny tovar.

== Postavenie na trhu ==
101 Drogéria pôsobí okrem veľkých miest aj v menších mestách.&lt;ref name=&quot;101D&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MK&quot;/&gt;

Medzi hlavných [[Trhová konkurencia|konkurentov]] patria&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ďalší nový hráč medzi drogériami. Expanziu na Slovensko pripravuje nemecký reťazec | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/dalsi-novy-hrac-medzi-drogeriami-expanziu-na-slovensko-pripravuje-nemecky-retazec/ | issn = | vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-09 | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt;:

* [[dm-drogerie markt]]
* [[Müller (obchodný reťazec)|Müller]]
* [[Teta drogérie SR]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

[[Kategória:Podniky na Slovensku]]
[[Kategória:Maloobchodné podniky]]
[[Kategória:Podniky založené v 1994]]</text>
      <sha1>pqj09ohg58hf5e2o43irilbv0s0jwg5</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213401</id>
      <parentid>8213381</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T22:49:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>fmt., wl., kat., typografia, -údržbové š., po úpravách zo strany [[Redaktor:DurMar12|DurMar12]]</comment>
      <origin>8213401</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5380" sha1="9zopp1cfnc2chjozffoe7jlm3b02b82" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = 101 Drogéria
| Logo spoločnosti     = 101 Drogerie.png
| Veľkosť loga         = 
| Popis                = Slovenský drogériový maloobchodný reťazec
| Právna forma         = [[spoločnosť s ručením obmedzeným]]
| IČO                  = 36246204
| Odvetvie             = maloobchod, drogéria
| Založená             = [[1994]]
| Zakladateľ           = Emil Krajčík
| Sídlo                = [[Senica]], [[Slovensko]]
| Štát sídla           = Slovensko
| Pôvod                = [[Nové Mesto nad Váhom]]
| Vedenie              = [[Matej Krajčík]]
| Územný rozsah        = Slovensko
| Priemysel            = maloobchodný
| Produkcia            = drogéria, kozmetika, parfumy, hygienické potreby
| Aktíva               = 
| Obrat                = približne 81,8 mil. € (2024)
| Výnosy               = 
| Prevádzkový príjem   = 
| Zisk                 = 
| Člen skupiny         = 
| Počet zamestnancov   = približne 1000 – 1999
| Divízie              = 
| Dcérske spoločnosti  = 
| Vlastník             = Emil Krajčík
| Slogan spoločnosti   = 
| Domáca stránka       = {{URL|https://101drogerie.sk}}
| Zánik                = 
| Poznámka             = 
}}

'''101 Drogéria''' je slovenský [[maloobchod]]ný reťazec zameraný na predaj drogistického tovaru, [[Kozmetika|kozmetiky]], [[Voňavka|parfumov]] a potrieb pre domácnosť. Reťazec prevádzkuje rodinná firma Emil Krajčík, s.r.o. so sídlom v [[Senica|Senici]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Forbes Slovensko | odkaz na autora = | titul = REBRÍČEK: Biznisu sa venujú celé generácie. Toto sú naše najväčšie rodinné firmy | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/rebricek-biznisu-sa-venuju-cele-generacie-toto-su-nase-najvacsie-rodinne-firmy/ | issn = | vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-07 | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt;

Patrí medzi najväčšie domáce drogériové siete na [[Slovensko|Slovensku]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Bakoš | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Do nákupných centier na Slovensku prichádza nová sieť drogérií. Vlastní ju majiteľ Biedronky | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/do-nakupnych-centier-na-slovensku-prichadza-nova-siet-drogerii-vlastni-ju-majitel-biedronky/ | issn = | vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-08 | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt; V máji 2026 prevádzkovala 207 predajní po celom Slovensku.&lt;ref name=&quot;101D&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O spoločnosti | url = https://101drogerie.sk/o-spolocnosti | vydavateľ = 101drogerie.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== História ==
Spoločnosť založil slovenský podnikateľ [[Emil Krajčík]] v roku [[1994]] v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]]. Prvé predajne niesli názov „Emil Krajčík“.&lt;ref name=&quot;101D&quot;/&gt;

Počas ďalších rokov firma expandovala prostredníctvom akvizícií:

* v roku [[1999]] odkúpila 10 predajní siete ATVE,
* v roku [[2003]] prevzala 13 predajní droxi drogerie,
* v roku [[2009]] získala 18 predajní siete Dr. Og.&lt;ref name=&quot;101D&quot;/&gt;

Od konca roka 2023 spoločnosť vedie syn zakladateľa [[Matej Krajčík]].&lt;ref name=&quot;MK&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Peterková | meno = Tamara | autor = | odkaz na autora = | titul = Z futbalovej reprezentácie na čelo rodinnej firmy. Matej Krajčík vedie 101 Drogériu transformáciou | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/z-futbalovej-reprezentacie-na-celo-rodinnej-firmy-matej-krajcik-vedie-101-drogeriu-transformaciou/ | issn = | vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-07 | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt;

== Sortiment ==
Sortiment predajní zahŕňa:

* dekoratívnu kozmetiku,
* pleťovú kozmetiku,
* parfumy,
* hygienické potreby,
* [[Prací prostriedok|pracie]] a [[Čistiaci prostriedok|čistiace prostriedky]],
* výrobky pre deti,
* potreby pre zvieratá,
* sezónny tovar.

== Postavenie na trhu ==
101 Drogéria pôsobí okrem veľkých miest aj v menších mestách.&lt;ref name=&quot;101D&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MK&quot;/&gt;

Medzi hlavných [[Trhová konkurencia|konkurentov]] patria:
* [[dm-drogerie markt]],
* [[Müller (obchodný reťazec)|Müller]],
* [[Teta drogérie SR]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ďalší nový hráč medzi drogériami. Expanziu na Slovensko pripravuje nemecký reťazec | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/dalsi-novy-hrac-medzi-drogeriami-expanziu-na-slovensko-pripravuje-nemecky-retazec/ | issn = | vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-09 | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

[[Kategória:Podniky na Slovensku]]
[[Kategória:Obchodné reťazce na Slovensku]]
[[Kategória:Maloobchodné podniky]]
[[Kategória:Podniky založené v 1994]]</text>
      <sha1>9zopp1cfnc2chjozffoe7jlm3b02b82</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213607</id>
      <parentid>8213401</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:36:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <origin>8213607</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5358" sha1="s2b0rg88g8l3tkf6ha9a9yizc338yjf" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = 101 Drogéria
| Logo spoločnosti     = 101 Drogerie.png
| Veľkosť loga         = 
| Popis                = Slovenský drogériový maloobchodný reťazec
| Právna forma         = [[spoločnosť s ručením obmedzeným]]
| IČO                  = 36246204
| Odvetvie             = maloobchod, drogéria
| Založená             = [[1994]]
| Zakladateľ           = Emil Krajčík
| Sídlo                = [[Senica]]
| Štát sídla           = [[Slovensko]]
| Pôvod                = [[Nové Mesto nad Váhom]]
| Vedenie              = Matej Krajčík
| Územný rozsah        = Slovensko
| Priemysel            = maloobchodný
| Produkcia            = drogéria, kozmetika, parfumy, hygienické potreby
| Aktíva               = 
| Obrat                = približne 81,8 mil. € (2024)
| Výnosy               = 
| Prevádzkový príjem   = 
| Zisk                 = 
| Člen skupiny         = 
| Počet zamestnancov   = približne 1000 – 1999
| Divízie              = 
| Dcérske spoločnosti  = 
| Vlastník             = Emil Krajčík
| Slogan spoločnosti   = 
| Domáca stránka       = {{URL|https://101drogerie.sk}}
| Zánik                = 
| Poznámka             = 
}}

'''101 Drogéria''' je slovenský [[maloobchod]]ný reťazec zameraný na predaj drogistického tovaru, [[Kozmetika|kozmetiky]], [[Voňavka|parfumov]] a potrieb pre domácnosť. Reťazec prevádzkuje rodinná firma Emil Krajčík, s.r.o. so sídlom v [[Senica|Senici]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Forbes Slovensko | odkaz na autora = | titul = REBRÍČEK: Biznisu sa venujú celé generácie. Toto sú naše najväčšie rodinné firmy | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/rebricek-biznisu-sa-venuju-cele-generacie-toto-su-nase-najvacsie-rodinne-firmy/ | issn = | vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-07 | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt;

Patrí medzi najväčšie domáce drogériové siete na [[Slovensko|Slovensku]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Bakoš | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Do nákupných centier na Slovensku prichádza nová sieť drogérií. Vlastní ju majiteľ Biedronky | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/do-nakupnych-centier-na-slovensku-prichadza-nova-siet-drogerii-vlastni-ju-majitel-biedronky/ | issn = | vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-08 | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt; V máji 2026 prevádzkovala 207 predajní po celom Slovensku.&lt;ref name=&quot;101D&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O spoločnosti | url = https://101drogerie.sk/o-spolocnosti | vydavateľ = 101drogerie.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== História ==
Spoločnosť založil slovenský podnikateľ Emil Krajčík v roku [[1994]] v [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]]. Prvé predajne niesli názov „Emil Krajčík“.&lt;ref name=&quot;101D&quot;/&gt;

Počas ďalších rokov firma expandovala prostredníctvom akvizícií:

* v roku [[1999]] odkúpila 10 predajní siete ATVE,
* v roku [[2003]] prevzala 13 predajní droxi drogerie,
* v roku [[2009]] získala 18 predajní siete Dr. Og.&lt;ref name=&quot;101D&quot;/&gt;

Od konca roka 2023 spoločnosť vedie syn zakladateľa [[Matej Krajčík]].&lt;ref name=&quot;MK&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Peterková | meno = Tamara | autor = | odkaz na autora = | titul = Z futbalovej reprezentácie na čelo rodinnej firmy. Matej Krajčík vedie 101 Drogériu transformáciou | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/z-futbalovej-reprezentacie-na-celo-rodinnej-firmy-matej-krajcik-vedie-101-drogeriu-transformaciou/ | issn = | vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-07 | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt;

== Sortiment ==
Sortiment predajní zahŕňa:

* dekoratívnu kozmetiku,
* pleťovú kozmetiku,
* parfumy,
* hygienické potreby,
* [[Prací prostriedok|pracie]] a [[Čistiaci prostriedok|čistiace prostriedky]],
* výrobky pre deti,
* potreby pre zvieratá,
* sezónny tovar.

== Postavenie na trhu ==
101 Drogéria pôsobí okrem veľkých miest aj v menších mestách.&lt;ref name=&quot;101D&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;MK&quot;/&gt;

Medzi hlavných [[Trhová konkurencia|konkurentov]] patria:
* [[dm-drogerie markt]]
* [[Müller (obchodný reťazec)|Müller]]
* [[Teta drogérie]] SR&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Nejedlý | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ďalší nový hráč medzi drogériami. Expanziu na Slovensko pripravuje nemecký reťazec | periodikum = Forbes | odkaz na periodikum = | url = https://www.forbes.sk/dalsi-novy-hrac-medzi-drogeriami-expanziu-na-slovensko-pripravuje-nemecky-retazec/ | issn = | vydavateľ = Barecz &amp; Conrad Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-08-09 | dátum prístupu = 2026-05-13 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

[[Kategória:Podniky na Slovensku]]
[[Kategória:Obchodné reťazce na Slovensku]]
[[Kategória:Maloobchodné podniky]]
[[Kategória:Podniky založené v 1994]]</text>
      <sha1>s2b0rg88g8l3tkf6ha9a9yizc338yjf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>AKDB</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750076</id>
    <revision>
      <id>8213364</id>
      <parentid>8212922</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T19:19:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <origin>8213364</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3587" sha1="jf5om2s6b9nfkwt7tfiqrwi67odlmia" xml:space="preserve">{{presunúť|Anstalt für Kommunale Datenverarbeitung in Bayern}}
{{Infobox Spoločnosť
| Názov spoločnosti    = Anstalt für Kommunale Datenverarbeitung in Bayern
| Logo spoločnosti     = 
| Veľkosť loga         = 
| Popis                = Nemecká verejnoprávna IT spoločnosť pre samosprávy a verejnú správu
| Právna forma         = Anstalt des öffentlichen Rechts (AöR)
| IČO                  = 
| Odvetvie             = informačné technológie, eGovernment
| Založená             = 1971
| Zakladateľ           = Bavorské komunálne združenia
| Sídlo                = [[Mníchov]]
| Štát sídla           = [[Nemecko]]
| Pôvod                = [[Bavorsko]]
| Vedenie              = 
| Územný rozsah        = [[Nemecko]]
| Priemysel            = IT služby pre verejnú správu
| Produkcia            = softvér pre samosprávy, registre obyvateľov, finančné systémy, eGovernment riešenia
| Aktíva               = 
| Obrat                = 
| Výnosy               = 
| Prevádzkový príjem   = 
| Zisk                 = 
| Člen skupiny         = 
| Počet zamestnancov   = viac než 5 000
| Divízie              = AKDB DigitalFabriX, Living Data, digital@M
| Dcérske spoločnosti  = 
| Vlastník             = bavorské mestá, obce a okresy
| Slogan spoločnosti   = 
| Domáca stránka       = {{url|www.akdb.de}}
| Zánik                = 
| Poznámka             = Jeden z najväčších poskytovateľov IT riešení pre verejnú správu v Nemecku
}}
'''Anstalt für Kommunale Datenverarbeitung in Bayern''' (skr. '''AKDB''') je nemecká verejnoprávna IT organizácia poskytujúca softvérové a digitálne riešenia pre mestá, obce, okresy a ďalšie orgány verejnej správy v [[Nemecko|Nemecku]].

Spoločnosť patrí medzi najväčších poskytovateľov eGovernment riešení v Nemecku a je významná najmä v oblasti komunálnej digitalizácie, evidencie obyvateľstva a elektronických služieb verejnej správy.

== História ==
AKDB bola založená v roku 1971 bavorskými komunálnymi združeniami s cieľom centralizovať a modernizovať spracovanie dát vo verejnej správe.

Počas nasledujúcich desaťročí sa organizácia rozšírila z regionálneho IT centra na jedného z najvýznamnejších poskytovateľov komunálnych IT systémov v Nemecku.

== Produkty a služby ==
AKDB vyvíja a prevádzkuje softvérové riešenia pre:
* evidenciu obyvateľstva,
* matriky,
* občianske preukazy a pasy,
* finančnú správu,
* personalistiku,
* voľby,
* elektronické podania,
* cloudové služby verejnej správy.

Medzi známe produkty patria:
* OK.EWO
* OK.FIS
* OK.VISA
* VOIS
* Bürgerservice-Portale

== Postavenie ==
AKDB zabezpečuje IT infraštruktúru a softvérové riešenia pre tisíce nemeckých samospráv a úradov. Významnú úlohu zohráva najmä v [[Bavorsko|Bavorsku]], no jej produkty sa používajú aj v ďalších spolkových krajinách.

Spoločnosť je dôležitou súčasťou digitalizácie nemeckej verejnej správy a eGovernment projektov.

== Referencie ==
* {{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Über uns
 | vydavateľ = AKDB
 | url = https://www.akdb.de
 | dátum-prístupu = 2026-05-12
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Produkte und Lösungen
 | vydavateľ = AKDB
 | url = https://www.akdb.de/produkte-services
 | dátum-prístupu = 2026-05-12
}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.akdb.de Oficiálna stránka]

[[Kategória:Podniky v Nemecku]]
[[Kategória:Softvérové podniky]]
[[Kategória:Organizácie v Bavorsku]]
[[Kategória:Podniky založené v 1971]]</text>
      <sha1>jf5om2s6b9nfkwt7tfiqrwi67odlmia</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Trenčín 2026</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750077</id>
    <revision>
      <id>8213362</id>
      <parentid>8212921</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T19:12:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <origin>8213362</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5023" sha1="gq25bsegmd90axhmn01u5hybs0zdvyv" xml:space="preserve">{{Na úpravu}}
{{Infobox udalosť
| názov = Trenčín 2026
| obrázok = 
| popis = Európske hlavné mesto kultúry 2026
| dátum = rok 2026
| miesto = [[Trenčín]], [[Slovensko]]
| typ = kultúrny projekt
| organizátor = Kreatívny inštitút Trenčín
| účastníci = mestá, kultúrne organizácie, umelci a verejnosť
| web = {{URL|https://trencin2026.eu}}
}}

'''Trenčín 2026''' je medzinárodný kultúrny projekt mesta [[Trenčín]], ktoré získalo titul '''Európske hlavné mesto kultúry 2026''' (EHMK 2026). Projekt zahŕňa rozsiahly program kultúrnych, umeleckých, komunitných a urbanistických aktivít realizovaných v [[Trenčín|Trenčíne]] a širšom regióne [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho kraja]].

Titul Európske hlavné mesto kultúry udeľuje [European Commission] mestám, ktoré prostredníctvom kultúry podporujú rozvoj miest, medzinárodnú spoluprácu a zapojenie verejnosti.

Trenčín získal titul v roku 2021 po finálnom výbere slovenských kandidátskych miest.

== História ==
Myšlienka kandidatúry Trenčína vznikla v druhej polovici 10. rokov 21. storočia. Mesto sa rozhodlo uchádzať o titul s cieľom:
* podporiť kultúrny rozvoj regiónu,
* revitalizovať verejné priestory,
* zvýšiť medzinárodnú viditeľnosť mesta,
* podporiť kreatívny priemysel,
* zapojiť obyvateľov do komunitných projektov.

Do finálneho výberu slovenských kandidátov postúpili:
* [[Trenčín]],
* [[Žilina]],
* [[Nitra]].

V decembri 2021 medzinárodná odborná porota oznámila, že titul pre rok 2026 získava Trenčín.

Kandidatúra niesla motto:
:''„Pestovanie zvedavosti“'' (''Cultivating Curiosity'').

== Program ==
Projekt Trenčín 2026 zahŕňa:
* koncerty,
* festivaly,
* výstavy,
* komunitné podujatia,
* vzdelávacie programy,
* divadelné predstavenia,
* verejné umelecké inštalácie,
* revitalizáciu priemyselných a verejných priestorov.

Program sa neobmedzuje iba na mesto Trenčín, ale zahŕňa aj ďalšie mestá a obce Trenčianskeho kraja.

=== Kultúrna infraštruktúra ===
Súčasťou projektu je obnova a modernizácia viacerých kultúrnych objektov a verejných priestorov.

Významným projektom sa stala transformácia areálu:
* [[Kino Hviezda (Trenčín)|Kina Hviezda]],
* bývalých priemyselných priestorov,
* kultúrnych centier,
* verejných zón pri rieke Váh.

Projekt podporuje vznik nových kreatívnych centier a priestorov pre mladých umelcov.

=== Európsky rozmer ===
Jedným z hlavných cieľov projektu je prepájanie regiónu s európskou kultúrnou scénou.

Do programu sa zapájajú:
* zahraniční umelci,
* európske kultúrne organizácie,
* partnerské mestá,
* nezávislé umelecké skupiny.

Projekt zároveň podporuje:
* medzinárodné rezidencie,
* umelecké výmeny,
* spoluprácu medzi mestami.

== Vplyv na mesto ==
Projekt Trenčín 2026 je považovaný za jednu z najväčších kultúrnych a rozvojových iniciatív v histórii mesta.

Očakávané prínosy:
* zvýšenie turizmu,
* rozvoj kultúrneho sektora,
* ekonomický rast,
* revitalizácia verejných priestorov,
* väčšia medzinárodná viditeľnosť mesta,
* podpora kreatívnej ekonomiky.

Podľa organizátorov má projekt zanechať dlhodobé dedičstvo aj po skončení roku 2026.

== Organizácia ==
Hlavným organizátorom projektu je organizácia '''Kreatívny inštitút Trenčín''', ktorá koordinuje:
* kultúrny program,
* komunikáciu,
* partnerstvá,
* financovanie,
* medzinárodnú spoluprácu.

Na projekte spolupracujú:
* mesto [[Trenčín]],
* [[Trenčiansky samosprávny kraj]],
* kultúrne organizácie,
* školy,
* občianske združenia,
* súkromný sektor.

== Financovanie ==
Projekt je financovaný kombináciou:
* mestských zdrojov,
* štátnych dotácií,
* fondov [[Európska únia|Európskej únie]],
* grantov,
* partnerských príspevkov.

Financie smerujú najmä do:
* kultúrnych podujatí,
* obnovy infraštruktúry,
* komunitných projektov,
* propagácie regiónu.

== Kritika ==
Projekt čelil aj kritike týkajúcej sa:
* výšky investícií,
* tempa príprav,
* dlhodobej udržateľnosti niektorých projektov,
* využitia financií po skončení roku 2026.

Organizátori uviedli, že cieľom projektu nie je iba jednorazový kultúrny program, ale dlhodobá transformácia mesta a regiónu.

== Referencie ==
* {{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Trenčín 2026
 | vydavateľ = Trenčín 2026
 | url = https://trencin2026.eu
 | dátum-prístupu = 2026-05-12
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = European Capitals of Culture
 | vydavateľ = European Commission
 | url = https://culture.ec.europa.eu
 | dátum-prístupu = 2026-05-12
}}
* {{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Trenčín bude Európskym hlavným mestom kultúry 2026
 | vydavateľ = RTVS
 | url = https://www.rtvs.sk
 | dátum-prístupu = 2026-05-12
}}

== Externé odkazy ==
* [https://trencin2026.eu Oficiálna stránka Trenčín 2026]

[[Kategória:Kultúra v Trenčíne]]</text>
      <sha1>gq25bsegmd90axhmn01u5hybs0zdvyv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chrám svätého Ména (Slatina, Sofia)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750080</id>
    <revision>
      <id>8213421</id>
      <parentid>8213037</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T23:52:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gitanes232</username>
        <id>142243</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>fix wl</comment>
      <origin>8213421</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14773" sha1="2owsvn0ef644qsyv885xpbdf3ehtfck" xml:space="preserve">{{Infobox Kostol
 | Názov kostola         = Chrám svätého Ména
 | Druh kostola          = pravoslávny chrám
 | Celé meno             = 
 | Iné meno1             = 
 | Iné meno2             = 
 | Obrázok               = StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG05.jpg
 | Popis obrázka         = pohľad na chrám zo severozápadu 
 | Patrocínium           = [[Ménas (veľkomučeník)|svätý veľkomučeník Ménas]]
 | Patrocínium poznámka  = 
 | Predchádzajúci názov  = 
 | Štát typ              = 
 | Štát                  = Bulharsko
 | Spolkový štát typ     = 
 | Spolkový štát         = 
 | Kraj typ              = Oblasť
 | Kraj                  = [[Sofia (oblasť)|Sofia]]
 | Okres typ             = 
 | Okres                 = [[Stoličný okres (Bulharsko)|Stoličný]]
 | Mesto typ             = 
 | Mesto                 = [[Sofia]]
 | Mestská časť typ      = Rajón
 | Mestská časť          = [[Slatina (rajón v Sofii)|Slatina]]
 | Adresa                = 
 | Zemepisná šírka       = 42.6825125
 | Zemepisná dĺžka       = 23.3663627
 | Náboženstvo typ       = 
 | Náboženstvo           = Kresťanstvo
 | Cirkev typ            = 
 | Cirkev                = [[Bulharská pravoslávna cirkev]]
 | Provincia typ         = 
 | Provincia             = 
 | Diecéza typ           = 
 | Diecéza               = 
 | Dekanát typ           = 
 | Dekanát               = 
 | Farnosť typ           = 
 | Farnosť               = 
 | Je súčasťou           = 
 | Dátum vysvätenia      = 
 | Svätiteľ              = 
 | Správa                = 
 | Vlastník              = 
 | Zánik                 = 
 | Dátum odsvätenia      = 
 | Architekt             = 
 | Architekt1            = 
 | Architekt2            = 
 | Sloh                  = architektúra bulharského{{break}}národného obrodenia
 | Sloh1                 = 
 | Výstavba              = 
 | Založenie             = 
 | Dokončenie            = [[1872]]
 | Náklady na výstavbu   = 
 | Dĺžka                 = 23
 | Výška                 = 5
 | Šírka                 = 6,50
 | Dĺžka hlavnej lode    = 
 | Šírka hlavnej lode    = 
 | Výška hlavnej lode    = 
 | Výška svätyne         = 
 | Počet lodí            = 1
 | Počet poschodí        = 
 | Počet kupol           = 
 | Počet veží            = 
 | Výška najvyššej veže  = 
 | Kapacita              = 
 | Kapacita jednotka     = 
 | Umiestnenie oltára    = 
 | Autor oltára          = 
 | Materiál              = 
 | Mapa1 popis           = 
 | Mapa1 lokátor         = 
 | Web                   = 
 | Commons               = St. Menas Church, Slatina, Sofia
 | nkp pred rokom 2002 = 
 | súčasť nkp          = 
 | názov nkp pred 2002 = 
 | dátum nkp           = 
 | číslo nkp           = 
 | dátum uzpf          = 
 | číslo uzpf          = 
 | názov UNESCO        = 
 | dátum UNESCO        = 
 | kategorizovať       = 
 | PUSR web url             = 
 | PUSR web id objekt       = 
 | PUSR web dátum citovania = }}

'''Chrám svätého Ména''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Мина“|''Cărkva „Sveti Mina“''}}),&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в област София град | url = http://ninkn.bg/documents/categoryPreview/24 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален публичен регистър на храмовете в Република България | odkaz na autora = | titul = Св. Мина | url = https://www.hramove.bg/hramove/temple_4084.html | vydavateľ = hramove.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana
|titul = Enciklopedija Sofia
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr &quot;Bălgarska enciklopedija&quot; – Knigoizdatelska kăšta &quot;Trud&quot;
|rok = 2017
|počet strán = 420
|isbn = 978-954-8104-36-4
|strany = 340{{--}}341}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Людмил Митакев | odkaz na autora = | titul = Църквата „Свети Мина“ угасна на своя празник | url = https://vestnikstroitel.bg/tema/70523_crkvata-sveti-mina-ugasna-na-svoya-praznik | vydavateľ = vestnikstroitel.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Старинен храм &quot;Св. вмчк. Мина&quot; | odkaz na autora = | titul = Църква „Св. вмчк. Мина“ | url = https://xn--80adjmaxi0al.xn--90ae/index.php/history/33-carkvata-sveti-velikomachenik-mina | vydavateľ = светимина.бг | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; v minulosti aj '''Chrám svätej Trojice''' ({{vjz|bul|Църква „Света Троица“|''Cărkva „Sveta Troica“''}})&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt; a '''Chrám svätého Teraponta''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Терапонтий“|''Cărkva „Sveti Terapontij“''}})&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt; je [[chrám]] [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]], ktorý sa nachádza sa v meste [[Sofia]] v [[Sofia (oblasť)|oblasti Sofia]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Je zasvätený svätému veľkomučeníkovi [[Ménas (veľkomučeník)|Ménovi]].&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt;

Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt; Je jediným dochovaným neskoroobrodeneckým chrámom na teritóriu mesta Sofia.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt;

Chrámový sviatok sa slávi [[11. november|11. novembra]].&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt;

== Názov ==
Chrám menil v priebehu dejín niekoľkokrát svoje meno. Spočiatku niesol názov '''Chrám svätej Trojice''' ({{vjz|bul|Църква „Света Троица“|''Cărkva „Sveta Troica“''}}) a bol tak pomenovaný z dôvodu, že bol postavený na mieste, kde stál v minulosti rovnomenný [[monastier]], ktorý bol zničený Turkami v [[16. storočie|16. storočí]]&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; (jeho ruiny ostali zachované do [[17. storočie|17. storočia]]).&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; V [[40. roky 20. storočia|40. rokoch 20. storočia]] bol chrám premenovaný a nejaký čas niesol názov '''Chrám svätého Teraponta''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Терапонтий“|''Cărkva „Sveti Terapontij“''}}). Názov bol zvolený, pretože na základe ústnych predaní bol na mieste chrámu zabitý bulharský mučeník svätý [[Terapont Sofijský]]&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt; (zvaný aj Terapont Serdický).&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt; Ďalším dôvodom premenovania bolo v roku [[1943]] dokončenie výstavby chrámu v neďalekej štvrti [[Geo Milev (štvrť v Sofii)|Geo Milev]], ktorý tiež dostal názov [[Chrám svätej Trojice (Slatina, Sofia)|Chrám svätej Trojice]].&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt; V roku [[1957]] bol potom chrám premenovaný na súčasný názov.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt;

== Lokalita ==
Chrám svätého Ména sa nachádza v meste Sofia&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt; v [[Slatina (štvrť v Sofii)|štvrti Slatina]]&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot; /&gt; v [[Slatina (rajón v Sofii)|rovnomennom rajóne]]&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt; na ulici „Geo Milev“ ({{vjz|bul|''улица „Гео Милев“''}}, doslova ''ulica Gea Mileva'')&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; č. 73.&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt;

Chrám bol postavený na pahorku v lokalite nazývanej Reduta v susedstve vtedajšieho dedinského cintorína.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot; /&gt;

== Dejiny ==
Chrám bol postavený ako farský chrám v roku [[1872]], vtedy pod názvom Chrám svätej Trojice.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt;

[[Súbor:StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG03.jpg|Celkový pohľad na chrám z juhozápadu|náhľad|vľavo]]

V priebehu [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa pod chrámom nachádzal protibombový kryt pre obyvateľov Slatiny.&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot; /&gt; V tom istom období bol chrám premenovaný na Chrám svätého Teraponta.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt;

V roku [[1950]] prebehli na chráme reštauračné práce.&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; V roku [[1955]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky.&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot; /&gt; V roku [[1957]] chrám získal svoj súčasný názov, teda Chrám svätého Ména.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt;

[[25. marec|25. marca]] [[2024]] sa na chráme začali reštauračné práce,&lt;ref name=&quot;so-slatina.org&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Столична община, район „Слатина“ | odkaz na autora = | titul = ЗАПОЧНА РЕМОНТЪТ НА СТАРИНЕН ХРАМ „СВ. ВМЧК. МИНА“ В СТОЛИЧНИЯ РАЙОН „СЛАТИНА“ | url = https://so-slatina.org/2024/03/%D0%B7%D0%B0%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%BD%D0%B0-%D1%80%D0%B5%D0%BC%D0%BE%D0%BD%D1%82%D1%8A%D1%82-%D0%BD%D0%B0-%D1%81%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%B8%D0%BD%D0%B5%D0%BD-%D1%85%D1%80%D0%B0%D0%BC-%D1%81%D0%B2/ | vydavateľ = so-slatina.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ktoré boli ukončené v máji [[2025]], načo bol chrám opätovne vysvätený.&lt;ref name=&quot;https://vestnikstroitel.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Росица Георгиева | odkaz na autora = | titul = Осветиха ремонтирания храм Свети Вмчк. Мина в столичния квартал Слатина | url = https://vestnikstroitel.bg/news/osvetixa-remontiraniya-xram-sveti-vmck-mina-v-stolicniya-kvartal-slatina | vydavateľ = https://vestnikstroitel.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Chrám je v súčasnosti ([[2026]]) plne funkčným chrámom [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] a konajú sa v ňom pravidelne [[Božská liturgia|Božské liturgie]].&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;

== Charakteristika ==
Autormi chrámu boli staviteľskí majstri priamo zo Slatiny. Mená sa zachovali na staviteľskom nápise. Išlo o majstrov Stojka, Toteho, Mitara, Andona, Božila a Nikolu.&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot; /&gt;

Chrám je postavený ako [[Loď (architektúra)|jednoloďová]] budova s jednou [[Apsida (architektúra)|apsidou]] a klenutým stropom.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt; V západnej časti je chrám zakončený predsieňou.&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt;

[[Súbor:StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG08.jpg|Detail z južnej fasády|náhľad|vľavo]]

Budova je postavená z kameňa.&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; Kamene na stavbu pochádzajú z pohoria [[Stará planina|Stará planina]], z poriečia [[Iskăr]]u, ako aj z dediny [[Bistrica (štvrť v Sofii)|Bistrica]] (dnes štvrť Sofie).&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot; /&gt; Dĺžka budovy dosahuje 23 metrov, šírka 6,5 metrov a výška 5 metrov.&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot; /&gt;

V chráme sa nachádza jeden prestol.&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;

Zvonica sa nachádza vedľa chrámu.&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;

== Výzdoba interiéru ==
V chráme sa čiastočne dochovali [[Freska|fresky]] v priestore apsidy.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt; Sú v zlom stave. Zachované fresky predstavujú figurálne maľby ôsmich cirkevných otcov a vyobrazenie presvätej Bohorodičky v nike nad nimi. Okrem týchto fresiek sa v proskimidárnej nike nachádza scéna Kristus obeť a v pomocnej nike scéna Stretnutie Kristovo.&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt;

[[Ikona|Ikony]] [[ikonostas]]u pochádzajú z [[19. storočie|19. storočia]].&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt; Ikony pochádzajú zo [[Samokovská umelecká škola|samokovskej umeleckej školy]].&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; Boli zhotovené v roku [[1873]] a ich autorom bol významný neskoroobrodenecký zograf Chadži Ivančo Poplazarov z dediny Sestrimo.&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt;

V chráme sa nachádza trón vyrobený z dosiek z 19. storočia s ikonou Krista Archijereja z toho istého obdobia.&lt;ref name=&quot;ref1&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;светимина.бг&quot; /&gt;

== Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany ==
Od roku [[1955]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka pre historickú hodnotu budovy, od roku [[1989]] potom aj pre jej architektonicko-staviteľskú a umeleckú hodnotu.&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;vestnikstroitel.bg&quot; /&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG04.jpg|pohľad na západnú fasádu chrámu
StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG07.jpg|pohľad na západnú časť budovy
StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG02.jpg|pohľad na východnú časť budovy s apsidou
StMenasChurch-Slatina-Sofia-BG06.jpg|pohľad na južnú fasádu chrámu
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:St. Menas Church, Slatina, Sofia}}

[[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]] 
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]]
[[Kategória:Stavby v Sofii]]
[[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Мénovi]]
[[Kategória:Architektúra z 1872]]
[[Kategória:Kostoly z obdobia bulharského národného obrodenia]]</text>
      <sha1>2owsvn0ef644qsyv885xpbdf3ehtfck</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>RS-28 Sarmat</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750083</id>
    <revision>
      <id>8213341</id>
      <parentid>8213125</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:49:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <origin>8213341</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17331" sha1="ptsext1j2r8gcpb66ckp85uehhjtwky" xml:space="preserve">{{Infobox Zbraň
 | Názov             = RS-28 Sarmat
 | Obrázok           = [[Súbor:Sarmat-launch-still.jpg|250px]]
 | Popis             = Štart rakety Sarmat na kozmodróme Pleseck
 | Typ               = medzikontinentálna balistická raketa
 | Pôvod             = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
 &lt;!-- Typ zbrane --&gt;
 | Strelná           = áno
 | Palná             = 
 | Delostrelectvo    = áno
 | Výbušná           = 
 | Rezná             = &lt;!-- História služby --&gt;
 | Služba            = [[2026]] (plán)
 | Používaná         = 
 | Vojny             = 
 &lt;!-- História výroby --&gt;
 | Konštruktér       = 
 | Dátum návrhu      = 
 | Výrobca           = 
 | Dátum výroby      = 
 | Počet             = 
 | Varianty          = &lt;!-- Základné údaje --&gt;
 | Hmotnosť          = 208,1 t
 | Dĺžka             = 
 | Dĺžka častí       = 
 | Šírka             = {{m|3}}
 | Výška             = {{m|35.3}}
 &lt;!-- Palné atď --&gt;
 | Náboj             = [[Jadrová zbraň|jadrová]]
 | Kaliber           = 
 | Rýchlosť strely   = 
 | Kadencia          = 
 | Dostrel           = 
 | Maximálny dostrel = 18 000 km (štandardná balistická dráha)&lt;br /&gt; do 35 000 km pri využití technológie FOBS (suborbitálny let)
 | Zásobník          = 
 &lt;!-- Delostrelectvo --&gt;
 | Ráz               = 
 | Doprava           = 
 | Uhol náklonu      = 
 | Zameriavanie      = &lt;!-- Výbušné--&gt;
 | Priemer           = 
 | Náplň             = 
 | Hmotnosť náplne   = 
 | Detonácia         = 
 | Sila explózie     = 
}}

'''RS-28 Sarmat''' ({{V jazyku|rus|РС-28 Сармат}}; [[Air Standardization Coordinating Committee|v kóde NATO]]: „'''SS-X-29''' alebo '''SS-X-30'''“), neoficiálne nazývaná aj Satan II, je ruská medzikontinentálna [[Balistická raketa|balistická strela]] na kvapalné palivo. Je schopná niesť hypersonické klzavé hlavice (HGV) a využívať technológiu čiastočného orbitálneho bombardovania (FOBS). 

Strelu navrhlo Makajevovo raketové konštrukčné centrum (Государственный ракетный центр имени В. П. Макеева) a vyrába ju [[Krasnojarský strojársky závod]] (KrasMaš). RS-28 Sarmat je určená na nahradenie zastaraných sovietskych medzikontinentálnych balistických striel [[R-36|R-36M/R-36M2]] (označenie NATO: SS-18 Satan) v arzenáli ruských [[Raketové vojsko strategického určenia|Raketových vojsk strategického určenia]] (RVSN).

== Vznik a vývoj ==
=== Počiatky programu (2009 – 2015) ===
Vývoj novej ťažkej medzikontinentálnej balistickej strely sa začal koncom prvej dekády 21. storočia ako súčasť komplexnej modernizácie ruských strategických jadrových síl. Potreba nového nosného systému vyplynula zo starnúceho arzenálu striel [[R-36|R-36M2 Vojevoda (SS-18 Satan)]], ktoré boli v službe od roku 1988 a ich životnosť sa postupne blížila ku koncu.

Technické zadanie pre výskumno-konštrukčné práce bolo schválené v roku 2011. Výrobné kontrakty boli pridelené dvom hlavným subjektom – Makajevovmu raketovému konštrukčnému centru (hlavný konštruktér) a NPO Mašinostrojenija. Výskumná a vývojová fáza programu bola formálne uzavretá 21. júla 2011. Prvý prototyp strely bol dokončený koncom roka 2015.

Pôvodný plán počítal s nasadením strely do operačnej služby v rokoch 2016 – 2018, avšak tento harmonogram sa ukázal ako príliš optimistický.

=== Skúšobný program (2016 – 2026) ===
Dňa 10. augusta 2016 Rusko úspešne otestovalo motor prvého stupňa strely s označením PDU-99, ktorý je odvodený od raketového motora RD-274 používaného na predchádzajúcej strele [[R-36|R-36M2]]. V októbri 2016 bol zverejnený prvý odtajnený obrázok strely.

Začiatkom roka 2017 boli prototypy striel údajne dodané na [[Pleseck (kozmodróm)|kozmodróm Pleseck]] v [[Archangeľská oblasť|Archangeľskej oblasti]] na skúšky, no skúšobný program bol odložený kvôli nutnosti prekontrolovať kľúčové hardvérové komponenty. V decembri 2017 sa uskutočnila prvá ejekčná skúška (katapultovací test zo sila), pri ktorej sa však odhalili technické nedostatky odpaľovacieho systému. Dve nasledujúce ejekčné skúšky v marci a máji 2018 prebehli podľa ruských zdrojov úspešne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = RS-28 Sarmat
 | url = https://missilethreat.csis.org/missile/rs-28-sarmat/
 | vydavateľ = missilethreat.csis.org
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2017-05-17
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Dňa 20. apríla 2022 ruské ministerstvo obrany oznámilo prvý úspešný letový test strely z kozmodrómu Pleseck, pričom maketa hlavice dopadla na skúšobný polygón Kura na polostrove [[Kamčatka]]. Po tomto teste šéf [[Roskosmos|Roskosmosu]] Dmitrij Rogozin vyhlásil, že čoskoro bude v bojovej pohotovosti 50 nových striel RS-28 Sarmat. Išlo však len o politické vyjadrenie, ktoré sa v nasledujúcich rokoch nenaplnilo. Dôvodom boli nielen nasledovné neúspešné testy a zložitosť výroby, ale aj [[Rusko-ukrajinská vojna|vojna na Ukrajine]]. V dôsledku tohto konfliktu Rusko presmerovalo významnú časť svojich ľudských, výrobných, ale hlavne finančných zdrojov do produkcie taktických a operačných rakiet, ktoré sa vyrábajú v desiatkach až stovkách mesačne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | priezvisko2 = 
 | meno2 = 
 | autor2 = 
 | odkaz na autora2 = 
 | titul = Russia has accumulated almost 2,000 missiles of various types, is also increasing production of &quot;Shaheds&quot; - DIU Source: https://censor.net/en/n3559154
 | url = https://censor.net/en/news/3559154/russia-s-stockpiles-of-missiles-and-drones-diu-reveals-updated-data
 | vydavateľ = censor.net
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Sarmat-launch.webm|thumb|right|Úspešný štart rakety RS-28 Sarmat]]
Napriek počiatočnému úspechu v apríli 2022 nasledovala séria neúspešných testov, ktorá spochybnila spoľahlivosť systému. Vo februári 2023 sa uskutočnila skúška, ktorú americké spravodajské služby označili za neúspešnú; ruská strana výsledok nepotvrdila ani nevyvrátila.

Dňa 1. septembra 2023 generálny riaditeľ Roskosmosu Jurij Borisov oznámil, že raketový systém Sarmat bol zaradený do bojovej pohotovosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = RS-28 Sarmat Satan 2 II SS-X-30 ICBM
 | url = https://www.armyrecognition.com/military-products/army/missiles/icbm-intercontinental-ballistic-missiles/rs-28-sarmat-satan-ii-ss-x-30-icbm-silo-based-intercontinental-ballistic-missile-data
 | vydavateľ = armyrecognition.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Toto vyhlásenie sa neskôr ukázalo ako nepravdivé.

Dňa 20. septembra 2024 skúška na kozmodróme Pleseck skončila katastrofálnou haváriou. Satelitné snímky spoločnosti Planet Labs z nasledujúceho dňa odhalili požiarne vozidlá v blízkosti zničeného odpaľovacieho sila a kráter s priemerom približne 60 – 70 metrov. Podľa analytikov mohla strela explodovať počas zapaľovania, spadnúť späť do sila, alebo mohlo dôjsť k výbuchu pri následnom odstraňovaní paliva po prerušenom štarte. 

Táto udalosť zničila testovaciu infraštruktúru pre Sarmat na kozmodróme Pleseck. Analytici sa domnievajú, že keďže toto silo nebolo možné vybudovať v krátkom čase a Rusko potrebovalo z prevádzkových aj propagandistických dôvodov zaviesť Sarmat čo najrýchlejšie do služby, bolo testovanie presunuté na základňu Dombarovskij.

Dňa 28. novembra 2025 bolo na sociálnych sieťach zverejnené video zachytávajúce ďalší neúspešný test, tentokrát z raketovej základne Dombarovskij (Jasnyj) v [[Orenburská oblasť|Orenburskej oblasti]]. Strela krátko po štarte vybočila z kurzu, stratila ťah a dopadla na zem v krátkej vzdialenosti od odpaľovacieho miesta, pričom vznikol výrazný oblak červenohnedého dymu charakteristického pre hydrazínové palivo.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Analysis and possible consequences of the failure of a Russian ICBM flight on 28 November 2025
 | url = https://www.frstrategie.org/en/publications/notes/analysis-and-possible-consequences-failure-russian-icbm-flight-28-november-2025-2026
 | vydavateľ = frstrategie.org
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Podľa ruských štátnych médií a agentúr Reuters/AP Rusko 12. mája 2026 uskutočnilo ďalší test medzikontinentálnej balistickej rakety RS-28 Sarmat. Test bol na základe týchto vyhlásení úspešný, pričom štátna televízia odvysielala zábery štartu rakety zo sila. Miesto štartu nebolo v prvých správach explicitne potvrdené. Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Putin]] vyhlásil, že Sarmat bude zaradený do bojovej služby do konca roka 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Banking
 | meno = Global
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | priezvisko2 = Review
 | meno2 = Finance
 | autor2 = 
 | odkaz na autora2 = 
 | titul = Russia says it successfully tested its new Sarmat strategic nuclear missile
 | url = https://www.globalbankingandfinance.com/russia-successfully-tested-new-sarmat-strategic-nuclear/?
 | vydavateľ = globalbankingandfinance.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2026-05-12
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Výroba ===
Hlavným výrobcom strely RS-28 Sarmat je akciová spoločnosť [[Krasnojarský strojársky závod]] (KrasMaš), sídliaci v [[Krasnojarsk|Krasnojarsku]] na [[Sibír|Sibíri]]. Závod bol založený v roku 1932 a historicky bol hlavným [[Sovietsky zväz|sovietskym]] a neskôr ruským výrobcom balistických striel pre [[Ponorka|ponorky]]. V súčasnosti je dcérskou spoločnosťou štátnej kozmickej korporácie [[Roskosmos]].

Na výrobe komponentov Sarmatu sa podieľa viacero ďalších podnikov ruského obranného priemyslu: NPO Energomaš (motory), NPO Mašinostrojenija (konštrukcia), konštrukčná kancelária chemickej automatizácie KBChA a závod Zlatoust (Zlatoustovskij mašinostroiteľnyj zavod).

V auguste 2022 bola na vojensko-technickom fóre Armija 2022 podpísaná štátna zákazka na výrobu a dodávky raketového systému Sarmat. Minister obrany [[Sergej Kužugetovič Šojgu|Sergej Šojgu]] v októbri 2023 navštívil závod KrasMaš a uviedol, že sériová výroba striel piatej generácie prebieha a prvé sériové strely budú v blízkej budúcnosti zaradené do bojovej pohotovosti. Pôvodne sa plánovalo obstarať 46 – 50 kusov striel, ktoré mali v období 2020 – 2027 prezbrojit dvadsať raketových plukov.

Výrobu strely Sarmat však komplikuje niekoľko faktorov. Strata prístupu k ukrajinskému podniku Južmaš ([[Južnyj mašinostroiteľnyj zavod]]), ktorý historicky vyrábal kľúčové komponenty sovietskych striel na kvapalné palivo, prinútila Rusko preniesť celú výrobu na domáce podniky s obmedzenými skúsenosťami. Západné sankcie zavedené od roku 2014 a výrazne sprísnené po roku 2022 obmedzili prístup k presnej elektronike, ložiskám a materiálom potrebným pre avioniku a navádzacie systémy. Podľa správ z roku 2024 bol závod nútený využívať komponenty demontované z iných vojenských systémov na udržanie výroby. Závod KrasMaš je zaradený na sankčných zoznamoch [[Európska únia|Európskej únie]], [[Spojené štáty|Spojených štátov]], [[Kanada|Kanady]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Austrália (štát)|Austrálie]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]].

Navyše v máji 2026 bol riaditeľ závodu KrasMaš Alexander Gavrilov zadržaný na základe obvinenia z prijatia úplatku.

== Konštrukcia ==
=== Pohon ===
RS-28 Sarmat je trojstupňová [[Balistická raketa|balistická strela]] na kvapalné palivo. Motor prvého stupňa má označenie PDU-99 a je odvodený od motora RD-274, ktorý poháňal predchádzajúcu strelu R-36M2. Strela využíva dvojzložkové hypergolické palivo (asymetrický dimetyhydrazín ako palivo a dusičnan amónny / oxid dusičitý ako okysličovadlo), čo je rovnaká palivová dvojica ako u jej predchodkyne.

Kvapalinový pohon poskytuje vyšší merný impulz v porovnaní so systémami na pevné palivo, čo umožňuje väčší dolet a užitočné zaťaženie, avšak za cenu komplikovanejšej údržby a dlhšieho času prípravy na odpálenie.

=== Odpaľovací systém ===
Strela je odpaľovaná z pozemných odpaľovacích zariadení typu 15P718M, teda z upravených síl pôvodne vybudovaných pre strely R-36M2.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Franz-Stefan Gady
 | odkaz na autora = 
 | titul = Russia Upgrades Facility to Produce RS-28 Sarmat ICBM
 | url = https://thediplomat.com/2020/03/russia-upgrades-facility-to-produce-rs-28-sarmat-icbm/
 | vydavateľ = thediplomat.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Pred odpálením je strela katapultovaná (vyhodená) zo sila pomocou plynového generátora; až po výstupe zo sila sa zapaľuje motor prvého stupňa. Tento spôsob studeného štartu (tzv. mínometný štart) umožňuje zachovanie integrity odpaľovacieho sila aj po odpálení.

=== Navádzací systém ===
Strela využíva kombináciu troch navádzacích metód: inerciálnu navigáciu, korekciu polohy prostredníctvom družicového navigačného systému GLONASS a astronavigačný systém. Táto kombinácia zabezpečuje vysokú presnosť dopadu hlavíc aj v podmienkach rádioelektronického rušenia.

=== Bojová časť ===
RS-28 Sarmat je schopná niesť rôzne typy bojového zaťaženia:

* Až 10 ťažkých nezávisle navádzaných návratových telies (MIRV – Multiple Independently-targetable Reentry Vehicle) s jadrovými hlavicami.
* Až 15 – 16 ľahších jadrových hlavíc MIRV.
* Kombináciu hlavíc a prostriedkov na prekonanie protiraketovej obrany (klamné ciele, rušičky).
* Hypersonické kĺzavé hlavice Avangard,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Russia’s new strategic nuclear weapons: a technical analysis and assessment
 | url = https://www.iiss.org/online-analysis/online-analysis/2022/06/russias-new-strategic-nuclear-weapons-a-technical-analysis-and-assessment/
 | vydavateľ = iiss.org
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; schopné manévrovania v atmosfére rýchlosťou prevyšujúcou 20-násobok rýchlosti zvuku.

=== Schopnosť FOBS ===
Strela disponuje schopnosťou čiastočného orbitálneho bombardovania (FOBS – Fractional Orbital Bombardment System), čo jej umožňuje vyletieť na nízku obežnú dráhu a zasiahnuť cieľ z neočakávaného smeru, napríklad letom ponad Južný pól. Táto schopnosť je navrhnutá na obchádzanie systémov protiraketovej obrany, ktoré sú tradične orientované na severné smery.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Russia to deploy RS-28 Sarmat nuclear InterContinental Ballistic Missile ICBM soon says Putin.
 | url = https://www.armyrecognition.com/news/army-news/2025/russia-to-deploy-rs-28-sarmat-nuclear-intercontinental-ballistic-missile-icbm-soon-says-putin
 | vydavateľ = armyrecognition.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Používatelia ==
{{minivlajka|Rusko}} '''[[Rusko]]'''
* [[Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie]] – plánované rozmiestnenie:
** 62. raketová divízia – Užur, [[Krasnojarský kraj]] (jednotka, ktorá bude ako prvá vyzbrojená raketami RS-28 Sarmat).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Times
 | meno = The Moscow
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Russia Slates Sarmat ICBM Deployment for Late 2026
 | url = https://www.themoscowtimes.com/2026/05/12/russia-slates-sarmat-icbm-deployment-for-late-2026-a92739
 | vydavateľ = themoscowtimes.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2026-05-12
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
** 13. gardová raketová divízia – základňa Dombarovskij, [[Orenburská oblasť]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = 
 | url = https://tass.ru/armiya-i-opk/3263404
 | vydavateľ = tass.ru
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Referencie == 
{{Referencie}}

[[Kategória:Balistické rakety]]</text>
      <sha1>ptsext1j2r8gcpb66ckp85uehhjtwky</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ján z Efezu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750085</id>
    <revision>
      <id>8213359</id>
      <parentid>8213095</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T19:09:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <origin>8213359</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16007" sha1="lrjtey1yezkv3bccnp6obzuejgpb907" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
| Meno = Ján z Efezu
| Popis osoby = sýrsky cirkevný historik a miafyzitský biskup
| Portrét =
| Popis portrétu =
| Dátum narodenia = cca [[507]]
| Miesto narodenia = [[Diyarbakır|Amida]], [[Byzantská ríša]]
| Dátum úmrtia = cca [[588]]
| Miesto úmrtia = [[Chalkedón]] alebo [[Konštantínopol]], Byzantská ríša
}}
'''Ján z Efezu''' (známy aj ako '''Ján z Ázie'''; {{vjz|grc|''Ίωάννης ό Έφέσιος''}} – ''Ióannes ho Efesios'', {{V jazyku|syr|ܝܘܚܢܢ ܕαܦܣܘܣ | ''Jochanan d-Apesos''}}; * cca [[507]] – † cca [[588]]) bol vplyvný sýrsky cirkevný historik, hagiograf a jeden z hlavných predstaviteľov formujúcej sa sýrskej ortodoxnej ([[miafyzitizmus|miafyzitskej]]) cirkvi v [[6. storočie|6. storočí.]] Patrí medzi najvýznamnejších a najstarších autorov píšucich v sýrskom jazyku.&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Jan Jacob van Ginkel | titul = John of Ephesus. A Monophysite Historian in Sixth-century Byzantium | miesto = Groningen | vydavateľ = Rijksuniversiteit Groningen | rok = 1995 | strany = 12–15}}&lt;/ref&gt; Vo svojich spisoch zanechal unikátne očité svedectvo o pustošení tzv. Justiniánovho moru a prežil dramatickú globálnu klimatickú krízu roku [[536]], ktorý moderná historiografia označuje za najhorší rok v dejinách ľudstva.&lt;ref name=&quot;:harrak&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Amir Harrak | titul = The Chronicle of Zuqnin, Parts III and IV | isbn = 978-0-88844-286-4 | miesto = Toronto | vydavateľ = Pontifical Institute of Mediaeval Studies | rok = 1999 | strany = 64–67}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==

=== Pôvod a mníšske začiatky ===
Narodil sa okolo roku 507 v [[Mezopotámia|hornomezopotámskom]] meste [[Diyarbakır|Amida]] (súčasný Diyarbakır v juhovýchodnom [[Turecko|Turecku]]), ktoré v tom čase administratívne patrilo do byzantskej provincie ''Armenia IV''.&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt; Už od raného detstva bol zverený do výchovy v miestnom monastieri askétu ''Maróna Stilitu'' (stĺpovníka). Po Marónovej smrti prijal prísny mníšsky spôsob života a askeziu, ktorá formovala jeho neskoršie náboženské postoje.&lt;ref name=&quot;:hoskin&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hoskin | meno = Matthew | dátum = 2018 | titul = The Close Proximity of Christ to Sixth-Century Mesopotamian Monks in John of Ephesus' Lives of Eastern Saints | periodikum = The Journal of Ecclesiastical History | ročník = 69 | číslo = 2 | strany = 262–265 | doi = 10.1017/S0022046917001762}}&lt;/ref&gt; V roku 529 ho popredný miafyzitský exulant a biskup [[Ján z Telly]] vysvätil v blízkom [[Kláštor Zuqnin|kláštore Zuqnin]] za diakona.&lt;ref name=&quot;:uhlig&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Siegbert Uhlig | titul = Encyclopaedia Aethiopica: He-N | isbn = 978-3-447-05607-6 | miesto = Wiesbaden | vydavateľ = Otto Harrassowitz Verlag | rok = 2007 | strany = 296}}&lt;/ref&gt;[[Súbor:Mor Hananyo.jpg|thumb|[[Kláštor Mor Hananyo]] (v arabčine známy ako ''Dajr az-Zafaran''), postavený na konci 5. storočia v mezopotámskom regióne Tur Abdin. Predstavuje ukážku architektúry sýrskych ortodoxných monastierov z obdobia Jánovho života.]]

V dôsledku stupňujúceho sa tlaku cisárskych úradov a systematického prenasledovania odporcov [[Chalcedónsky koncil|Chalkedónskeho koncilu]] (miafyzitov) bol Ján v roku 534 nútený opustiť rodnú Mezopotámiu a odísť do exilu v [[Palestína (územie)|Palestíne]].&lt;ref name=&quot;:harvey90&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Susan Ashbrook Harvey | titul = Asceticism and Society in Crisis: John of Ephesus and the &quot;Lives of the Eastern Saints&quot; | isbn = 978-0-520-06523-9 | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1990 | strany = 28–31}}&lt;/ref&gt; V roku 535 sa presunul priamo do srdca ríše – Konštantínopola. Koncom tridsiatych rokov 6. storočia nakrátko opäť navštívil Východ. Počas ciest, ktoré siahali až do Egypta, osobne zažil vypuknutie a pustošenie veľkej morovej pandémie (Justiniánov mor).&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt; Na týchto cestách zhromažďoval svedectvá o živote miestnych askétov, ktoré neskôr literárne spracoval. Keď melkitský (chalcedónsky) antiochijský patriarcha [[Efraim z Antiochie|Efraim]] a amidský biskup ''Abrahám'' spustili v Amide tvrdé protimiafyzitské represie, Ján rodný región definitívne opustil a okolo roku 540 sa natrvalo usadil v [[Konštantínopol|Konštantínopole]].&lt;ref name=&quot;:harvey90&quot; /&gt;

=== Pôsobenie v Konštantínopole a cisárska priazeň ===
V hlavnom meste ríše si rýchlo získal dôveru cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] Hlavným cieľom cisárovej politiky bolo v tom čase upevnenie a konsolidácia východného kresťanstva, ktoré malo slúžiť ako ideologická bašta proti zoroastriánskej Perzii pod vládou [[Sasánovci|Sásánovcov]].&lt;ref name=&quot;:gregory&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Timothy E. Gregory | titul = A History of Byzantium | isbn = 978-1-4051-8471-7 | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 2010 | strany = 135–139}}&lt;/ref&gt; Ján bol cisárom poverený kompletnou správou príjmov miafyzitskej cirkvi v hlavnom meste.&lt;ref name=&quot;:harvey90&quot; /&gt; Polyhistor [[Gregor Bar Hebraeus|Bar Hebraeus]] vo svojej kronike ''Chronicon Ecclesiasticum'' síce uvádza, že Ján vystriedal [[Anthimos I.| Anthima I.]] na stolci konštantínopolského miafyzitského biskupa, no súčasní historici to pokladajú za chronologický omyl.&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt;

=== Misijná činnosť v Malej Ázii a potieranie pohanstva ===
V roku 542 cisár Justinián I. poveril Jána mimoriadnou misijnou úlohou s cieľom eliminovať zvyšky pohanstva vo vnútrozemí Malej Ázie (Anatólie). Ján vo svojich spisoch uvádza, že počas tejto masívnej kampane osobne pokrstil približne 70 000 osôb.&lt;ref name=&quot;:harvey90&quot; /&gt; Hoci bol Ján presvedčením miafyzit, cisár ho plne podporoval, pretože prioritou koruny bola náboženská homogenizácia ríše.&lt;ref name=&quot;:gregory&quot; /&gt; Na kopcoch nad údolím rieky [[Maiandros (rieka)|Maiandros]] v meste [[Aydın|Tralles]] (dnešný Aydın v Turecku) vybudoval veľký monastier a inicioval výstavbu viac než 90 ďalších kláštorov a chrámov, ktoré spravidla vznikali na troskách zborených a skonfiškovaných pohanských svätýň.&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt; Ján taktiež z Konštantínopola aktívne organizoval a koordinoval kresťanské misie k Nubijcom na južnej hranici ríše, hoci toto územie osobne nikdy nenavštívil.&lt;ref name=&quot;:harrak&quot; /&gt;

V roku 546 mu cisár zveril ďalšiu citlivú úlohu – vyhľadať a vyústiť tajné pohanské kulty priamo v Konštantínopole a priľahlých regiónoch. Ján viedol vyšetrovanie nekompromisne, pričom sám priznáva, že voči podozrivým z „pohanskej zvrátenosti“ uplatňoval tortúru. Vyšetrovanie ukázalo, že staré kulty tajne praktizovali aj vplyvní príslušníci byzantskej aristokracie a štátnej správy, čo časť moderných historikov vedie k domnienke, že konfesijná čistka slúžila aj ako politický nástroj na likvidáciu nelojálnej šľachty.&lt;ref name=&quot;:treadgold&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Warren Treadgold | titul = A History of the Byzantine State and Society | isbn = 978-0804726306 | miesto = Stanford | vydavateľ = Stanford University Press | rok = 1997 | strany = 212–215}}&lt;/ref&gt;

V roku 558 Jána tajne vysvätil za biskupa Efezu [[Jakub Baradai]], zakladateľ sýrskej ortodoxnej hierarchie.&lt;ref name=&quot;:uhlig&quot; /&gt; Tento biskupský titul bol však z veľkej časti iba nominálny, keďže Ján kvôli svojim administratívnym a cirkevným povinnostiam naďalej trvalo rezidoval v Konštantínopole ako uznávaný neformálny vodca tamojšej miafyzitskej komunity.&lt;ref name=&quot;:harvey90&quot; /&gt;

=== Obrat politiky a uväznenie ===
Jánovo stabilné a privilegované postavenie sa radikálne zmenilo po smrti cisára Justiniána I. v roku 565. Jeho nástupca, cisár [[Justinus II.|Justín II.]], odmietal tolerovať náboženský pluralizmus a ukončil kompromisnú politiku voči miafyzitom.&lt;ref name=&quot;:mango&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Cyril Mango | titul = The Oxford History of Byzantium | isbn = 978-0198140986 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2002 | strany = 118–122}}&lt;/ref&gt; Okolo roku 571 chalcedónsky (ortodoxný) patriarcha Konštantínopola [[Ján III. (konštantínopolský patriarcha)|Ján III. Scholastikos]], posilnený cisárskym dekrétom, rozpútal systematické a tvrdé prenasledovanie miafyzitských cirkevných lídrov v celom impériu.&lt;ref name=&quot;:harrak&quot; /&gt;

Ján z Efezu patril medzi prvoradé obete týchto represií. Bol zatknutý, zbavený všetkých úradov a uväznený v nehostinných podmienkach kláštorného väzenia v Chalkedóne.&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt; Zároveň mu bol zhabaný všetok osobný i cirkevný majetok. Podrobnosti o psychickom a fyzickom strádaní, krutom zaobchádzaní v žalári a o postupnom chátraní svojho zdravia Ján precízne zaznamenal v tretej časti svojich ''Cirkevných dejín''.&lt;ref name=&quot;:harrak&quot; /&gt; Posledné historické zápisy, ktoré stihol vyhotoviť, sa datujú do roku 588. Z toho dôvodu sa predpokladá, že zomrel krátko po tomto roku v izolácii alebo vo vyhnanstve. Presné okolnosti, dátum ani miesto jeho úmrtia či pochovania sa v prameňoch nezachovali.&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt;

== Literárna činnosť a teologický profil ==

=== Cirkevné dejiny (Historia Ecclesiastica) ===
Hlavným a najrozsiahlejším Jánovým dielom sú ''Cirkevné dejiny'' (''Historia Ecclesiastica''), ktoré zachytávajú udalosti v rozpätí viac než šiestich storočí – od epochy [[Gaius Iulius Caesar|Júlia Cézara]] až po autorov súčasný rok 588. Na datovanie udalostí Ján systematicky využíval starovekú seleukovskú éru.&lt;ref name=&quot;:harrak&quot; /&gt; Dielo bolo pôvodne rozdelené do troch častí, z ktorých každá obsahovala šesť kníh:
* '''Prvá časť:''' V priebehu dejín sa kompletne stratila. Predpokladá sa, že išlo prevažne o komentovaný výťah z cirkevných dejín [[Eusebios z Kaisareie|Eusebia z Kaisareie]].&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt;
* '''Druhá časť:''' Mapovala obdobie od vlády cisára [[Theodosius II.|Theodosia II.]] až po prvé roky panovania Justína II. Dlho existoval predpoklad, že sa v plnom znení zachovala v kompilácii zvanej ''Zuqninská kronika'' (v minulosti mylne pripisovanej patriarchovi [[Dionysius z Tell Mahré Dionysiovi z Tel-Mahré). Moderná textová kritika však dokázala, že z nej chýbajú rozsiahle pasáže.&lt;ref name=&quot;:harrak&quot; /&gt; Významné fragmenty tejto druhej časti boli objavené v rukopisoch Britskej knižnice (signatúry ''Add. 14647'' a ''Add. 14650''), pričom sýrsky text z 8. storočia uchováva aj Vatikánska knižnica (''Codex Zuquenensis'', signatúra ''Vat. Syr. 162'').&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt;
* '''Tretia časť:''' Predstavuje najlepšie zachovaný celok (v rukopise zo 7. storočia ''Add. 14640'') a prináša detailný pohľad na dramatické udalosti rokov 571 – 588.&lt;ref name=&quot;:harrak&quot; /&gt; Ján ju komponoval priamo počas svojho uväznenia v Konštantínopole, čo sa odrazilo na chýbajúcej chronológii a slabšej sýrskej štylistike. Napriek tomu, že text je výrazne ovplyvnený autorovou miafyzitskou apologetikou, zostáva prvoradým a verným historickým prameňom pre štúdium neskorej antiky.&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt;

=== Životy východných svätých a spiritualita ===
V rokoch 565 – 567 Ján skompiloval hagiografický súbor ''Životy východných svätých'' (''Vitae Sanctorum Orientalium''). Obsahuje 58 biografických príbehov sýrskych a mezopotámskych askétov a mníchov.&lt;ref name=&quot;:harvey90&quot; /&gt; Hlavným zámerom diela bolo morálne posilniť a povzbudiť miafyzitských veriacich, ktorí v tom čase čelili tvrdým represiám zo strany štátu a oficiálnej cirkvi.&lt;ref name=&quot;:hoskin&quot; /&gt;

V Jánovej hagiografickej spisbe zohráva ústrednú úlohu postava [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] ako dokonalého vzoru pokory (poníženosti), ktorú autor považoval za absolútny základ mníšskeho života.&lt;ref name=&quot;:hoskin&quot; /&gt; Napríklad v biografiách Jána z Telly či [[Ján z Hefaistopolu|Jána z Hefaistopolu]] autor opakovane zdôrazňuje, že Kristus demonštroval pokoru priamo vo svojej ľudskej podstate a mnísi ho musia v tomto ohľade bezvýhradne imitovať.&lt;ref name=&quot;:hoskin&quot; /&gt; V diele ''Život Simeona'' zasa detailne opisuje rituál umývania nôh návštevníkom bez ohľadu na ich spoločenský status, čím ilustruje, že pravý svätec ochotne vykoná aj tú najnižšiu službu blížnemu.&lt;ref name=&quot;:hoskin&quot; /&gt;

== Klimatické svedectvo a rok 536 ==
Ján z Efezu patrí k najcitovanejším historickým autorom v oblasti paleoklimatológie. Vo svojich kronikách totiž zanechal mimoriadne presný a desivý opis globálneho zoslabnutia slnečného svitu a následného prudkého ochladenia v rokoch 535 až 536 n. l.:&lt;ref name=&quot;:gregory&quot; /&gt;
 
{{Citát|Zrodilo sa znamenie na Slnku, aké nikto predtým nevidel a o akom sa nikdy nikde nereportovalo. Slnce stmavlo a jeho zatmenie trvalo dlhých osemnásť mesiacov. Každý deň svietilo len približne štyri hodiny, a aj toto svetlo bolo len slabým, nepatrným tieňom. Všetci ľudia prestrašene vyhlasovali, že Slnko už nikdy viac neobnoví svoj plný jas.|Ján z Efezu, ''Cirkevné dejiny''}}

Staršia historiografia pokladala tieto pasáže za lokálny úkaz alebo za náboženskú metaforu opisujúcu politický rozvrat. V roku [[2010]] však moderný multidisciplinárny vedecký výskum (spájajúci dendrochronológiu a glaciologické rozbory ľadovcových jadier z Grónska a Antarktídy) dokázal, že Ján verne zaznamenal dôsledky masívneho vulkanického kataklizmu. Krátko po sebe (v rokoch 536 a 540) vybuchli dva veľké vulkány v severnej pologuli (pravdepodobne na [[Island]]e a v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]).&lt;ref name=&quot;:gregory&quot; /&gt; Výbuchy vychrlili do stratosféry obrovské množstvo síranových aerosólov, ktoré na takmer dva roky zatienili [[Slnko]] a vyvolali obdobie známe ako ''malá doba ľadovú neskorej antiky'' (LALIA – ''Late Antique Little Ice Age'').&lt;ref name=&quot;:gregory&quot; /&gt; Tento klimatický kolaps priniesol neúrody, globálne hladomory a oslabil populáciu ríše pred príchodom Justiniánovho moru v roku 541. Práve vďaka Jánovmu svedectvu a sprievodným dôkazom označujú moderní historici rok ''536 za vôbec najhorší rok v dejinách ľudstva'', v ktorom bolo možné žiť.&lt;ref name=&quot;:treadgold&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Bibliografia ==
* {{Citácia knihy | autor = VAN GINKEL, Jan Jacob | titul = John of Ephesus. A Monophysite Historian in Sixth-century Byzantium | miesto = Groningen | vydavateľ = Rijksuniversiteit Groningen | rok = 1995 }}
* {{Citácia knihy | autor = HARVEY, Susan Ashbrook | titul = Asceticism and Society in Crisis: John of Ephesus and the &quot;Lives of the Eastern Saints&quot; | isbn = 978-0-520-06523-9 | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1990 }}
* {{Citácia knihy | autor = HARRAK, Amir | titul = The Chronicle of Zuqnin, Parts III and IV | isbn = 978-0-88844-286-4 | miesto = Toronto | vydavateľ = Pontifical Institute of Mediaeval Studies | rok = 1999 }}
* {{Citácia knihy | autor = GREGORY, Timothy E. | titul = A History of Byzantium | isbn = 978-1-4051-8471-7 | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 2010 }}
* {{Citácia knihy | autor = TREADGOLD, Warren | titul = A History of the Byzantine State and Society | isbn = 978-0804726306 | miesto = Stanford | vydavateľ = Stanford University Press | rok = 1997 }}
* {{Citácia knihy | autor = MANGO, Cyril | titul = The Oxford History of Byzantium | isbn = 978-0198140986 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2002 }}

[[Kategória:Spisovatelia píšuci po sýrsky]]
[[Kategória:Byzantskí historici]]
[[Kategória:Narodenia v 6. storočí]]
[[Kategória:Úmrtia v 6. storočí]]</text>
      <sha1>lrjtey1yezkv3bccnp6obzuejgpb907</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213506</id>
      <parentid>8213359</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T07:04:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <origin>8213506</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18173" sha1="oo3o9iqso9afip6lxgf5jc94w74xbqf" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný
| typ                                 = biskup
| meno                                = Ján z Efezu
| aktuálny titul                      = biskup Efezu
| meno v inom jazyku                  = Ίωάννης ὁ Ἐφέσιος
| kód jazyka                          = grc
| portrét                             =
| popis portrétu                      =
| štát pôsobenia                      = [[Byzantská ríša]]
| dátum narodenia                     = asi [[507]]
| miesto narodenia                    = [[Diyarbakır|Amida]], [[Byzantská ríša]]
| dátum úmrtia                        = asi [[588]]
| miesto úmrtia                       = [[Chalkedón]] alebo [[Konštantínopol]], Byzantská ríša
| dátum pohrebu                       =
| miesto pohrebu                      =
| alma mater                          =
| 1. funkcia                          = [[biskup]] Efezu
| 1. funkcia - obdobie                = od [[558]] do asi [[588]]
| 1. funkcia - predchodca             =
| 1. funkcia - nástupca               =
| 2. funkcia                          =
| 2. funkcia - obdobie                = 
| 2. funkcia - predchodca             =
| 2. funkcia - nástupca               =
| funkcie                             = 
| cirkev                              = [[Sýrska ortodoxná cirkev]]

| rehoľa                              =
| vstup do rehole dátum               =
| večné sľuby dátum                   =

| diakonát dátum                      = [[529]]
| diakonát miesto                     = [[Kláštor Zuqnin]]
| diakonát svätiteľ                   = [[Ján z Telly]]
| diakonát svätiteľ funkcia           = biskup

| menovanie dátum                     =
| menovanie osoba                     =
| potvrdenie dátum                    =
| biskupské svätenie dátum            = [[558]]
| biskupské svätenie miesto           =
| biskupské svätenie hlavný svätiteľ  = [[Jakub Baradai]]
| biskupský svätiteľ funkcia          = biskup
| biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ =
| 1. spolusvätiteľ funkcia            =
| biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ =
| 2. spolusvätiteľ funkcia            =
| portál1                             = Byzantská ríša
| portál2                             = 
| portál3                             = 
}}

'''Ján z Efezu''' ({{vjz|grc|''Ίωάννης ό Έφέσιος''}} – ''Ióannes ho Efesios'', {{V jazyku|syr|ܝܘܚܢܢ ܕαܦܣܘܣ | ''Jochanan d-Apesos''}}; * asi [[507]] – † asi [[588]]) bol vplyvný sýrsky cirkevný [[historik]], [[Hagiografia|hagiograf]] a jeden z hlavných predstaviteľov formujúcej sa [[Sýrska ortodoxná cirkev|sýrskej ortodoxnej]] ([[miafyzitizmus|miafyzitskej]]) cirkvi v [[6. storočie|6. storočí.]] Patrí medzi najvýznamnejších a najstarších autorov píšucich v sýrskom jazyku.&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Jan Jacob van Ginkel | titul = John of Ephesus. A Monophysite Historian in Sixth-century Byzantium | miesto = Groningen | vydavateľ = Rijksuniversiteit Groningen | rok = 1995 | strany = 12–15}}&lt;/ref&gt;

Vo svojich spisoch zanechal unikátne očité svedectvo o pustošení tzv. [[Justiniánsky mor|Justiniánovho moru]] a prežil dramatickú globálnu klimatickú krízu roku [[536]], ktorý moderná historiografia označuje za najhorší rok v dejinách ľudstva.&lt;ref name=&quot;:harrak&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Amir Harrak | titul = The Chronicle of Zuqnin, Parts III and IV | isbn = 978-0-88844-286-4 | miesto = Toronto | vydavateľ = Pontifical Institute of Mediaeval Studies | rok = 1999 | strany = 64–67}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==

=== Pôvod a mníšske začiatky ===
Narodil sa okolo roku 507 v [[Mezopotámia|hornomezopotámskom]] meste [[Diyarbakır|Amida]] (súčasný Diyarbakır v juhovýchodnom [[Turecko|Turecku]]), ktoré v tom čase administratívne patrilo do byzantskej provincie ''Armenia IV''.&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt; Už od raného detstva bol zverený do výchovy v miestnom monastieri askétu Maróna Stylitu (stĺpovníka). Po Marónovej smrti prijal prísny mníšsky spôsob života a askézu, ktorá formovala jeho neskoršie náboženské postoje.&lt;ref name=&quot;:hoskin&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hoskin | meno = Matthew | dátum = 2018 | titul = The Close Proximity of Christ to Sixth-Century Mesopotamian Monks in John of Ephesus' Lives of Eastern Saints | periodikum = The Journal of Ecclesiastical History | ročník = 69 | číslo = 2 | strany = 262–265 | doi = 10.1017/S0022046917001762}}&lt;/ref&gt; V roku 529 ho popredný miafyzitský exulant a biskup [[Ján z Telly]] vysvätil v blízkom [[Kláštor Zuqnin|kláštore Zuqnin]] za diakona.&lt;ref name=&quot;:uhlig&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Siegbert Uhlig | titul = Encyclopaedia Aethiopica: He-N | isbn = 978-3-447-05607-6 | miesto = Wiesbaden | vydavateľ = Otto Harrassowitz Verlag | rok = 2007 | strany = 296}}&lt;/ref&gt;[[Súbor:Mor Hananyo.jpg|thumb|[[Kláštor Mor Hananyo]] (v arabčine známy ako ''Dajr az-Zafaran''), postavený na konci 5. storočia v mezopotámskom regióne [[Tur Abdin]]. Predstavuje ukážku architektúry sýrskych ortodoxných monastierov z obdobia Jánovho života.]]

V dôsledku stupňujúceho sa tlaku cisárskych úradov a systematického prenasledovania odporcov [[Chalcedónsky koncil|Chalkedónskeho koncilu]] (miafyzitov) bol Ján v roku 534 nútený opustiť rodnú Mezopotámiu a odísť do exilu v [[Palestína (územie)|Palestíne]].&lt;ref name=&quot;:harvey90&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Susan Ashbrook Harvey | titul = Asceticism and Society in Crisis: John of Ephesus and the &quot;Lives of the Eastern Saints&quot; | isbn = 978-0-520-06523-9 | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1990 | strany = 28–31}}&lt;/ref&gt; V roku 535 sa presunul priamo do srdca ríše – Konštantínopola. Koncom 30. rokov 6. storočia nakrátko opäť navštívil Východ. Počas ciest, ktoré siahali až do Egypta, osobne zažil vypuknutie a pustošenie veľkej morovej pandémie ([[justiniánsky mor]]).&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt; Na týchto cestách zhromažďoval svedectvá o živote miestnych askétov, ktoré neskôr literárne spracoval. Keď melkitský (chalcedónsky) antiochijský patriarcha [[Efraim z Antiochie|Efraim]] a amidský biskup Abrahám spustili v Amide tvrdé protimiafyzitské represie, Ján rodný región definitívne opustil a okolo roku 540 sa natrvalo usadil v [[Konštantínopol|Konštantínopole]].&lt;ref name=&quot;:harvey90&quot; /&gt;

=== Pôsobenie v Konštantínopole a cisárska priazeň ===
V hlavnom meste ríše si rýchlo získal dôveru cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] Hlavným cieľom cisárovej politiky bolo v tom čase upevnenie a konsolidácia východného kresťanstva, ktoré malo slúžiť ako ideologická bašta proti zoroastriánskej Perzii pod vládou [[Sasánovci|Sásánovcov]].&lt;ref name=&quot;:gregory&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Timothy E. Gregory | titul = A History of Byzantium | isbn = 978-1-4051-8471-7 | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 2010 | strany = 135–139}}&lt;/ref&gt; Ján bol cisárom poverený kompletnou správou príjmov miafyzitskej cirkvi v hlavnom meste.&lt;ref name=&quot;:harvey90&quot; /&gt; Polyhistor [[Gregor Bar Hebraeus|Bar Hebraeus]] vo svojej kronike ''Chronicon Ecclesiasticum'' síce uvádza, že Ján vystriedal [[Anthimos I.|Anthima I.]] na stolci konštantínopolského miafyzitského biskupa, no súčasní historici to pokladajú za chronologický omyl.&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt;

=== Misijná činnosť v Malej Ázii a potieranie pohanstva ===
V roku 542 cisár Justinián I. poveril Jána mimoriadnou misijnou úlohou s cieľom eliminovať zvyšky pohanstva vo vnútrozemí Malej Ázie (Anatólie). Ján vo svojich spisoch uvádza, že počas tejto masívnej kampane osobne pokrstil približne 70 000 osôb.&lt;ref name=&quot;:harvey90&quot; /&gt; Hoci bol Ján presvedčením miafyzit, cisár ho plne podporoval, pretože prioritou koruny bola náboženská homogenizácia ríše.&lt;ref name=&quot;:gregory&quot; /&gt; Na kopcoch nad údolím rieky [[Maiandros (rieka)|Maiandros]] v meste [[Aydın|Tralles]] (dnešný Aydın v Turecku) vybudoval veľký monastier a inicioval výstavbu viac než 90 ďalších kláštorov a chrámov, ktoré spravidla vznikali na troskách zborených a skonfiškovaných pohanských svätýň.&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt; Ján taktiež z Konštantínopola aktívne organizoval a koordinoval kresťanské misie k Nubijcom na južnej hranici ríše, hoci toto územie osobne nikdy nenavštívil.&lt;ref name=&quot;:harrak&quot; /&gt;

V roku 546 mu cisár zveril ďalšiu citlivú úlohu – vyhľadať a vyústiť tajné pohanské kulty priamo v Konštantínopole a priľahlých regiónoch. Ján viedol vyšetrovanie nekompromisne, pričom sám priznáva, že voči podozrivým z „pohanskej zvrátenosti“ uplatňoval tortúru. Vyšetrovanie ukázalo, že staré kulty tajne praktizovali aj vplyvní príslušníci byzantskej aristokracie a štátnej správy, čo časť moderných historikov vedie k domnienke, že konfesijná čistka slúžila aj ako politický nástroj na likvidáciu nelojálnej šľachty.&lt;ref name=&quot;:treadgold&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Warren Treadgold | titul = A History of the Byzantine State and Society | isbn = 978-0804726306 | miesto = Stanford | vydavateľ = Stanford University Press | rok = 1997 | strany = 212–215}}&lt;/ref&gt;

V roku 558 Jána tajne vysvätil za biskupa Efezu [[Jakub Baradai]], zakladateľ sýrskej ortodoxnej hierarchie.&lt;ref name=&quot;:uhlig&quot; /&gt; Tento biskupský titul bol však z veľkej časti iba nominálny, keďže Ján kvôli svojim administratívnym a cirkevným povinnostiam naďalej trvalo sídlil v Konštantínopole ako uznávaný neformálny vodca tamojšej miafyzitskej komunity.&lt;ref name=&quot;:harvey90&quot; /&gt;

=== Obrat politiky a uväznenie ===
Jánovo stabilné a privilegované postavenie sa radikálne zmenilo po smrti cisára Justiniána I. v roku 565. Jeho nástupca, cisár [[Justín II.]], odmietal tolerovať náboženský pluralizmus a ukončil kompromisnú politiku voči miafyzitom.&lt;ref name=&quot;:mango&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Cyril Mango | titul = The Oxford History of Byzantium | isbn = 978-0198140986 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2002 | strany = 118–122}}&lt;/ref&gt; Okolo roku 571 chalcedónsky (ortodoxný) patriarcha Konštantínopola [[Ján III. (konštantínopolský patriarcha)|Ján III. Scholastikos]], posilnený cisárskym dekrétom, rozpútal systematické a tvrdé prenasledovanie miafyzitských cirkevných lídrov v celom impériu.&lt;ref name=&quot;:harrak&quot; /&gt;

Ján z Efezu patril medzi prvoradé obete týchto represií. Bol zatknutý, zbavený všetkých úradov a uväznený v nehostinných podmienkach kláštorného väzenia v Chalkedóne.&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt; Zároveň mu bol zhabaný všetok osobný i cirkevný majetok. Podrobnosti o psychickom a fyzickom strádaní, krutom zaobchádzaní v žalári a o postupnom chátraní svojho zdravia Ján precízne zaznamenal v tretej časti svojich ''Cirkevných dejín''.&lt;ref name=&quot;:harrak&quot; /&gt; Posledné historické zápisy, ktoré stihol vyhotoviť, sa datujú do roku 588. Z toho dôvodu sa predpokladá, že zomrel krátko po tomto roku v izolácii alebo vo vyhnanstve. Presné okolnosti, dátum ani miesto jeho úmrtia či pochovania sa v prameňoch nezachovali.&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt;

== Literárna činnosť a teologický profil ==

=== Cirkevné dejiny (''Historia Ecclesiastica'') ===
Hlavným a najrozsiahlejším Jánovým dielom sú ''Cirkevné dejiny'' (''Historia Ecclesiastica''), ktoré zachytávajú udalosti v rozpätí viac než šiestich storočí – od epochy [[Gaius Iulius Caesar|Júlia Cézara]] až po autorov súčasný rok 588. Na datovanie udalostí Ján systematicky využíval starovekú seleukovskú éru.&lt;ref name=&quot;:harrak&quot; /&gt; Dielo bolo pôvodne rozdelené do troch častí, z ktorých každá obsahovala šesť kníh:
* '''Prvá časť:''' V priebehu dejín sa kompletne stratila. Predpokladá sa, že išlo prevažne o komentovaný výťah z cirkevných dejín [[Eusebios z Kaisareie|Eusebia z Kaisareie]].&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt;
* '''Druhá časť:''' Mapovala obdobie od vlády cisára [[Theodosius II. (Byzantská ríša)|Theodosia II.]] až po prvé roky panovania Justína II. Dlho existoval predpoklad, že sa v plnom znení zachovala v kompilácii zvanej ''Zuqninská kronika'' (v minulosti mylne pripisovanej patriarchovi Dionysiovi z Tel-Mahré. Moderná textová kritika však dokázala, že z nej chýbajú rozsiahle pasáže.&lt;ref name=&quot;:harrak&quot; /&gt; Významné fragmenty tejto druhej časti boli objavené v rukopisoch Britskej knižnice (signatúry ''Add. 14647'' a ''Add. 14650''), pričom sýrsky text z 8. storočia uchováva aj Vatikánska knižnica (''Codex Zuquenensis'', signatúra ''Vat. Syr. 162'').&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt;
* '''Tretia časť:''' Predstavuje najlepšie zachovaný celok (v rukopise zo 7. storočia ''Add. 14640'') a prináša detailný pohľad na dramatické udalosti rokov 571 – 588.&lt;ref name=&quot;:harrak&quot; /&gt; Ján ju komponoval priamo počas svojho uväznenia v Konštantínopole, čo sa odrazilo na chýbajúcej chronológii a slabšej sýrskej štylistike. Napriek tomu, že text je výrazne ovplyvnený autorovou miafyzitskou apologetikou, zostáva prvoradým a verným historickým prameňom pre štúdium neskorej antiky.&lt;ref name=&quot;:ginkel&quot; /&gt;

=== Životy východných svätých a spiritualita ===
V rokoch 565 – 567 Ján skompiloval hagiografický súbor ''Životy východných svätých'' (''Vitae Sanctorum Orientalium''). Obsahuje 58 biografických príbehov sýrskych a mezopotámskych askétov a mníchov.&lt;ref name=&quot;:harvey90&quot; /&gt; Hlavným zámerom diela bolo morálne posilniť a povzbudiť miafyzitských veriacich, ktorí v tom čase čelili tvrdým represiám zo strany štátu a oficiálnej cirkvi.&lt;ref name=&quot;:hoskin&quot; /&gt;

V Jánovej hagiografickej spisbe zohráva ústrednú úlohu postava [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] ako dokonalého vzoru pokory (poníženosti), ktorú autor považoval za absolútny základ mníšskeho života.&lt;ref name=&quot;:hoskin&quot; /&gt; Napríklad v biografiách Jána z Telly či [[Ján z Hefaistopolu|Jána z Hefaistopolu]] autor opakovane zdôrazňuje, že Kristus demonštroval pokoru priamo vo svojej ľudskej podstate a mnísi ho musia v tomto ohľade bezvýhradne imitovať.&lt;ref name=&quot;:hoskin&quot; /&gt; V diele ''Život Simeona'' zasa detailne opisuje rituál umývania nôh návštevníkom bez ohľadu na ich spoločenský status, čím ilustruje, že pravý svätec ochotne vykoná aj tú najnižšiu službu blížnemu.&lt;ref name=&quot;:hoskin&quot; /&gt;

== Klimatické svedectvo a rok 536 ==
Ján z Efezu patrí k najcitovanejším historickým autorom v oblasti paleoklimatológie. Vo svojich kronikách totiž zanechal mimoriadne presný a desivý opis globálneho zoslabnutia slnečného svitu a následného prudkého ochladenia v rokoch 535 až 536:&lt;ref name=&quot;:gregory&quot; /&gt;
 
{{Citát|Zrodilo sa znamenie na Slnku, aké nikto predtým nevidel a o akom sa nikdy nikde nereportovalo. Slnce stmavlo a jeho zatmenie trvalo dlhých osemnásť mesiacov. Každý deň svietilo len približne štyri hodiny, a aj toto svetlo bolo len slabým, nepatrným tieňom. Všetci ľudia prestrašene vyhlasovali, že Slnko už nikdy viac neobnoví svoj plný jas.|Ján z Efezu, ''Cirkevné dejiny''}}

Staršia historiografia pokladala tieto pasáže za lokálny úkaz alebo za náboženskú metaforu opisujúcu politický rozvrat. V roku [[2010]] však moderný multidisciplinárny vedecký výskum (spájajúci dendrochronológiu a glaciologické rozbory ľadovcových jadier z Grónska a Antarktídy) dokázal, že Ján verne zaznamenal dôsledky masívneho vulkanického kataklizmu. Krátko po sebe (v rokoch 536 a 540) vybuchli dva veľké vulkány v severnej pologuli (pravdepodobne na [[Island]]e a v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]]).&lt;ref name=&quot;:gregory&quot; /&gt; Výbuchy vychrlili do stratosféry obrovské množstvo síranových aerosólov, ktoré na takmer dva roky zatienili [[Slnko]] a vyvolali obdobie známe ako ''malá doba ľadovú neskorej antiky'' (LALIA – ''Late Antique Little Ice Age'').&lt;ref name=&quot;:gregory&quot; /&gt; Tento klimatický kolaps priniesol neúrody, globálne hladomory a oslabil populáciu ríše pred príchodom [[Justiniánsky mor|justiniánskoho moru]] v roku 541. Práve vďaka Jánovmu svedectvu a sprievodným dôkazom označujú moderní historici rok ''536 za vôbec najhorší rok v dejinách ľudstva'', v ktorom bolo možné žiť.&lt;ref name=&quot;:treadgold&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Bibliografia ==
* {{Citácia knihy | autor = VAN GINKEL, Jan Jacob | titul = John of Ephesus. A Monophysite Historian in Sixth-century Byzantium | miesto = Groningen | vydavateľ = Rijksuniversiteit Groningen | rok = 1995 }}
* {{Citácia knihy | autor = HARVEY, Susan Ashbrook | titul = Asceticism and Society in Crisis: John of Ephesus and the &quot;Lives of the Eastern Saints&quot; | isbn = 978-0-520-06523-9 | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1990 }}
* {{Citácia knihy | autor = HARRAK, Amir | titul = The Chronicle of Zuqnin, Parts III and IV | isbn = 978-0-88844-286-4 | miesto = Toronto | vydavateľ = Pontifical Institute of Mediaeval Studies | rok = 1999 }}
* {{Citácia knihy | autor = GREGORY, Timothy E. | titul = A History of Byzantium | isbn = 978-1-4051-8471-7 | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 2010 }}
* {{Citácia knihy | autor = TREADGOLD, Warren | titul = A History of the Byzantine State and Society | isbn = 978-0804726306 | miesto = Stanford | vydavateľ = Stanford University Press | rok = 1997 }}
* {{Citácia knihy | autor = MANGO, Cyril | titul = The Oxford History of Byzantium | isbn = 978-0198140986 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2002 }}

[[Kategória:Byzantskí mnísi]]
[[Kategória:Byzantskí teológovia]]
[[Kategória:Byzantskí misionári]]
[[Kategória:Biskupi Sýrskej ortodoxnej cirkvi]]
[[Kategória:Spisovatelia píšuci po sýrsky]]
[[Kategória:Byzantskí historici]]
[[Kategória:Narodenia v 6. storočí]]
[[Kategória:Úmrtia v 6. storočí]]</text>
      <sha1>oo3o9iqso9afip6lxgf5jc94w74xbqf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-28861-63</title>
    <ns>3</ns>
    <id>750097</id>
    <revision>
      <id>8213193</id>
      <timestamp>2026-05-13T12:03:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“</comment>
      <origin>8213193</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="124" sha1="j21k1p1ip2f6y6c3s03olhvejgh149o" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:03, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>j21k1p1ip2f6y6c3s03olhvejgh149o</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213199</id>
      <parentid>8213193</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T12:16:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8213199</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="251" sha1="o5ynlee884fnvfp4t5se1d1vzmku6pe" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:03, 13. máj 2026 (UTC)

{{Experimenty2}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:16, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>o5ynlee884fnvfp4t5se1d1vzmku6pe</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-28928-09</title>
    <ns>3</ns>
    <id>750098</id>
    <revision>
      <id>8213222</id>
      <timestamp>2026-05-13T12:54:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“</comment>
      <origin>8213222</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="124" sha1="14ayc9nmzonvry3ico8vnz3jm44yx6d" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:54, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>14ayc9nmzonvry3ico8vnz3jm44yx6d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-28751-40</title>
    <ns>3</ns>
    <id>750099</id>
    <revision>
      <id>8213225</id>
      <timestamp>2026-05-13T13:01:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“</comment>
      <origin>8213225</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="124" sha1="s35y871jpquuequdfnw5tmdhtzvxwuq" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:01, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>s35y871jpquuequdfnw5tmdhtzvxwuq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia:Veľký jazykový model</title>
    <ns>1</ns>
    <id>750101</id>
    <revision>
      <id>8213238</id>
      <timestamp>2026-05-13T13:27:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>/* Urgent/mazanie */ nová sekcia</comment>
      <origin>8213238</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="484" sha1="7m0gr6h2zcre0de5pi2hvafgc4qmj2i" xml:space="preserve">== Urgent/mazanie ==

{{ping|Lalina}} Aký bol dôvod pre urgent [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205852]? Len čisto vtedajšie chyby v citáciách, alebo máš aj iné, pretrvávajúce výhrady? Lebo obsahovo (zmysluplnosť, štylistika, terminológia) mi to v súčasnom stave príde ako akceptovateľné, nevidím dôvod na mazanie (@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]]?). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:27, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>7m0gr6h2zcre0de5pi2hvafgc4qmj2i</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213243</id>
      <parentid>8213238</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:52:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>re</comment>
      <origin>8213243</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="675" sha1="38ssw2wnhkl3e34qomd4lachqpn28md" xml:space="preserve">== Urgent/mazanie ==

{{ping|Lalina}} Aký bol dôvod pre urgent [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205852]? Len čisto vtedajšie chyby v citáciách, alebo máš aj iné, pretrvávajúce výhrady? Lebo obsahovo (zmysluplnosť, štylistika, terminológia) mi to v súčasnom stave príde ako akceptovateľné, nevidím dôvod na mazanie (@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]]?). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:27, 13. máj 2026 (UTC)
:Väčšina článku neodkazuje na žiadne zdroje/citácie. Už len to je dôvod na urgent.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:52, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>38ssw2wnhkl3e34qomd4lachqpn28md</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213245</id>
      <parentid>8213243</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:58:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>/* Urgent/mazanie */ re + pingy</comment>
      <origin>8213245</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="971" sha1="mr37zgvragvw5nsufsj91jmxm1a9dw2" xml:space="preserve">== Urgent/mazanie ==

{{ping|Lalina}} Aký bol dôvod pre urgent [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205852]? Len čisto vtedajšie chyby v citáciách, alebo máš aj iné, pretrvávajúce výhrady? Lebo obsahovo (zmysluplnosť, štylistika, terminológia) mi to v súčasnom stave príde ako akceptovateľné, nevidím dôvod na mazanie (@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]]?). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:27, 13. máj 2026 (UTC)
:Väčšina článku neodkazuje na žiadne zdroje/citácie. Už len to je dôvod na urgent.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:52, 13. máj 2026 (UTC)
::Či väčšina neviem, ale hej, sú tam neozdrojované odseky a sekcie. @[[Redaktor:Archetyper|Archetyper]], [[Redaktor:Archetyper|Adnarimiranda]]: viete pls. text prejsť a dozdrojovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:58, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>mr37zgvragvw5nsufsj91jmxm1a9dw2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213246</id>
      <parentid>8213245</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T13:59:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Urgent/mazanie */ fix pingu, pre istotu dávam aj sem: @[[Redaktor:Archetyper|Archetyper]], [[Redaktor:Adnarimiranda|Adnarimiranda]]</comment>
      <origin>8213246</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="974" sha1="rar6fh7mp5tjdfyityfcdm4mkyujygh" xml:space="preserve">== Urgent/mazanie ==

{{ping|Lalina}} Aký bol dôvod pre urgent [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205852]? Len čisto vtedajšie chyby v citáciách, alebo máš aj iné, pretrvávajúce výhrady? Lebo obsahovo (zmysluplnosť, štylistika, terminológia) mi to v súčasnom stave príde ako akceptovateľné, nevidím dôvod na mazanie (@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]]?). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:27, 13. máj 2026 (UTC)
:Väčšina článku neodkazuje na žiadne zdroje/citácie. Už len to je dôvod na urgent.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:52, 13. máj 2026 (UTC)
::Či väčšina neviem, ale hej, sú tam neozdrojované odseky a sekcie. @[[Redaktor:Archetyper|Archetyper]], [[Redaktor:Adnarimiranda|Adnarimiranda]]: viete pls. text prejsť a dozdrojovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:58, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>rar6fh7mp5tjdfyityfcdm4mkyujygh</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213260</id>
      <parentid>8213246</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:17:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>re</comment>
      <origin>8213260</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1178" sha1="1g7d0g5vlzs8ndoomxqqhl9pk6i69w1" xml:space="preserve">== Urgent/mazanie ==

{{ping|Lalina}} Aký bol dôvod pre urgent [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205852]? Len čisto vtedajšie chyby v citáciách, alebo máš aj iné, pretrvávajúce výhrady? Lebo obsahovo (zmysluplnosť, štylistika, terminológia) mi to v súčasnom stave príde ako akceptovateľné, nevidím dôvod na mazanie (@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]]?). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:27, 13. máj 2026 (UTC)
:Väčšina článku neodkazuje na žiadne zdroje/citácie. Už len to je dôvod na urgent.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:52, 13. máj 2026 (UTC)
::Či väčšina neviem, ale hej, sú tam neozdrojované odseky a sekcie. @[[Redaktor:Archetyper|Archetyper]], [[Redaktor:Adnarimiranda|Adnarimiranda]]: viete pls. text prejsť a dozdrojovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:58, 13. máj 2026 (UTC)
:::13/20 obsahových sekcií je bez akejkoľvek citácie, 6/20 je čiastočne citovaných a 1/20 celkom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:17, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>1g7d0g5vlzs8ndoomxqqhl9pk6i69w1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213502</id>
      <parentid>8213260</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:56:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Urgent/mazanie */</comment>
      <origin>8213502</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1401" sha1="r8c30heo42i7gcdzvleqrigsvcba3rk" xml:space="preserve">== Urgent/mazanie ==

{{ping|Lalina}} Aký bol dôvod pre urgent [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8205852]? Len čisto vtedajšie chyby v citáciách, alebo máš aj iné, pretrvávajúce výhrady? Lebo obsahovo (zmysluplnosť, štylistika, terminológia) mi to v súčasnom stave príde ako akceptovateľné, nevidím dôvod na mazanie (@[[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]]?). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:27, 13. máj 2026 (UTC)
:Väčšina článku neodkazuje na žiadne zdroje/citácie. Už len to je dôvod na urgent.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:52, 13. máj 2026 (UTC)
::Či väčšina neviem, ale hej, sú tam neozdrojované odseky a sekcie. @[[Redaktor:Archetyper|Archetyper]], [[Redaktor:Adnarimiranda|Adnarimiranda]]: viete pls. text prejsť a dozdrojovať? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:58, 13. máj 2026 (UTC)
:::13/20 obsahových sekcií je bez akejkoľvek citácie, 6/20 je čiastočne citovaných a 1/20 celkom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:17, 13. máj 2026 (UTC)

Rozsiahly článok, vznikli veľmi rýchlo po sebe, málo citácii. Na mňa to pôsobilo práve ako použite LLM na tvorbu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:56, 14. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>r8c30heo42i7gcdzvleqrigsvcba3rk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Open-source intelligence</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750102</id>
    <redirect title="Spravodajstvo z otvorených zdrojov" />
    <revision>
      <id>8213251</id>
      <timestamp>2026-05-13T14:10:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Spravodajstvo z otvorených zdrojov]]</comment>
      <origin>8213251</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="49" sha1="b5kf86anolnqzhbhw08cone9swybgf2" xml:space="preserve">#REDIRECT [[Spravodajstvo z otvorených zdrojov]]</text>
      <sha1>b5kf86anolnqzhbhw08cone9swybgf2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Open source intelligence</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750103</id>
    <redirect title="Spravodajstvo z otvorených zdrojov" />
    <revision>
      <id>8213252</id>
      <timestamp>2026-05-13T14:10:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Spravodajstvo z otvorených zdrojov]]</comment>
      <origin>8213252</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="49" sha1="b5kf86anolnqzhbhw08cone9swybgf2" xml:space="preserve">#REDIRECT [[Spravodajstvo z otvorených zdrojov]]</text>
      <sha1>b5kf86anolnqzhbhw08cone9swybgf2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>OSINT</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750104</id>
    <redirect title="Spravodajstvo z otvorených zdrojov" />
    <revision>
      <id>8213253</id>
      <timestamp>2026-05-13T14:10:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Spravodajstvo z otvorených zdrojov]]</comment>
      <origin>8213253</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="49" sha1="b5kf86anolnqzhbhw08cone9swybgf2" xml:space="preserve">#REDIRECT [[Spravodajstvo z otvorených zdrojov]]</text>
      <sha1>b5kf86anolnqzhbhw08cone9swybgf2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Lochhofen (Sauerlach)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750105</id>
    <revision>
      <id>8213264</id>
      <timestamp>2026-05-13T14:35:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Kudlík</username>
        <id>145418</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Geobox | Settlement | name               = Lochhofen | category           = Dedina | country            = Nemecko | country_flag       = 1 | state_type         = [[Spolková krajina]] | state              = [[Bavorsko]] | region_type        = Vládny obvod | region             = [[Horné Bavorsko]] | district_type      = Okres | district           = [[Mníchov (okres)|Mníchov]] | commune            = [[Sauerlach]] | elevation          = 642 | lat_d…“</comment>
      <origin>8213264</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4584" sha1="rjw0jpl9mcy7cnladiw177eyuo0n9yc" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
| name               = Lochhofen
| category           = Dedina
| country            = Nemecko
| country_flag       = 1
| state_type         = [[Spolková krajina]]
| state              = [[Bavorsko]]
| region_type        = Vládny obvod
| region             = [[Horné Bavorsko]]
| district_type      = Okres
| district           = [[Mníchov (okres)|Mníchov]]
| commune            = [[Sauerlach]]
| elevation          = 642
| lat_d              = 47
| lat_m              = 56
| lat_s              = 50
| lat_NS             = S
| long_d             = 11
| long_m             = 38
| long_s             = 42
| long_EW            = V
| population         = 904
| population_date    = 2023
| map                = Relief Map of Germany.png
| map_caption        = Poloha Lochhofenu v rámci Nemecka
| map_locator        = Nemecko
}}

'''Lochhofen''' je dedina a miestna časť obce Sauerlach v okrese Mníchov v spolkovej krajine Bavorsko. Nachádza sa približne 20 kilometrov južne od mesta [Mníchov]v regióne Horné Bavorsko.&lt;ref name=&quot;bayernportal&quot;&gt;Bayerisches Landesportal: Gemeinde Sauerlach.&lt;/ref&gt;

Dedina leží na Mníchovskej štrkovej rovine (''Münchner Schotterebene'') pri okraji Hofoldingského lesa. Okolie tvorí prevažne poľnohospodárska krajina, lúky a lesné plochy.&lt;ref name=&quot;sauerlachgeschichte&quot;&gt;Gemeinde Sauerlach – Geschichte der Ortsteile.&lt;/ref&gt;

== História ==
Územie dnešného Lochhofenu bolo osídlené už v období Keltov. V širšom okolí dnešného Sauerlachu sa našli archeologické stopy keltského osídlenia a neskôr tadiaľto viedla rímska cesta Via Julia, ktorá spájala Augsburg so Salzburgom.&lt;ref name=&quot;historieoberbayern&quot;&gt;Historisches Lexikon Bayerns – Römerstraßen in Bayern.&lt;/ref&gt;

Po rozpade Rímskej ríše sa región stal súčasťou ranobavorského osídlenia. Samotný Sauerlach bol prvýkrát písomne spomenutý okolo roku 800 pod názvom ''Sulagaloh'' v dokumentoch kláštora Schäftlarn.&lt;ref name=&quot;schäftlarn&quot;&gt;Kloster Schäftlarn – historische Urkunden.&lt;/ref&gt;

Názov ''Lochhofen'' pochádza pravdepodobne zo starobavorského slova ''loh'', ktoré označovalo les alebo krovinatú krajinu. Druhá časť názvu ''-hofen'' označuje skupinu hospodárskych dvorov alebo usadlosť.&lt;ref name=&quot;namenkunde&quot;&gt;Historisches Ortsnamenbuch von Bayern, Band Oberbayern.&lt;/ref&gt;

Počas stredoveku bol Lochhofen malou poľnohospodárskou osadou patriacou pod Arget. Obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom, chovom dobytka a lesným hospodárstvom. Región bol súčasťou Bavorského vojvodstva a neskôr Bavorského kurfirststva.&lt;ref name=&quot;sauerlachgeschichte&quot; /&gt;

V 18. a 19. storočí získal región väčší význam vďaka cestným spojeniam smerom do Mníchova a Tirolska. V blízkosti dediny viedla významná obchodná cesta na juh Bavorska.&lt;ref name=&quot;historieoberbayern&quot; /&gt;

Po správnych reformách Bavorského kráľovstva začiatkom 19. storočia bol Lochhofen administratívne pričlenený k obci Arget.&lt;ref name=&quot;bayernportal&quot; /&gt;

Po druhej svetovej vojne sa počet obyvateľov zvýšil príchodom vysídlených Nemcov z bývalých východných území Nemecka a zo Sudet.&lt;ref name=&quot;sauerlachgeschichte&quot; /&gt;

Dôležitou udalosťou bola bavorská komunálna reforma z roku 1978, keď sa Arget spolu s Lochhofenom stal súčasťou rozšírenej obce Sauerlach.&lt;ref name=&quot;bayernportal&quot; /&gt;

Od druhej polovice 20. storočia sa Lochhofen postupne zmenil z prevažne poľnohospodárskej dediny na obytnú lokalitu pre ľudí dochádzajúcich za prácou do [Mníchov].&lt;ref name=&quot;sauerlachgeschichte&quot; /&gt;

== Doprava ==
V blízkosti Lochhofenu sa nachádza diaľnica A8 spájajúca [Mníchov]s [Salzburg]. Dedina je napojená aj na regionálnu autobusovú dopravu systému MVV.&lt;ref name=&quot;mvv&quot;&gt;Münchner Verkehrs- und Tarifverbund (MVV).&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references&gt;
&lt;ref name=&quot;bayernportal&quot;&gt;Freistaat Bayern – Bayerisches Landesportal: Gemeinde Sauerlach, https://www.freistaat.bayern&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;sauerlachgeschichte&quot;&gt;Gemeinde Sauerlach – Geschichte der Ortsteile, https://www.sauerlach.de&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;historieoberbayern&quot;&gt;Historisches Lexikon Bayerns – Römerstraßen in Bayern, https://www.historisches-lexikon-bayerns.de&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;schäftlarn&quot;&gt;Kloster Schäftlarn – historische Urkunden und Geschichte, https://www.abtei-schaeftlarn.de&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;namenkunde&quot;&gt;Historisches Ortsnamenbuch von Bayern, Kommission für bayerische Landesgeschichte.&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mvv&quot;&gt;Münchner Verkehrs- und Tarifverbund, https://www.mvv-muenchen.de&lt;/ref&gt;
&lt;/references&gt;</text>
      <sha1>rjw0jpl9mcy7cnladiw177eyuo0n9yc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213272</id>
      <parentid>8213264</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T14:50:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>urgent</comment>
      <origin>8213272</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4615" sha1="qmox71p7u9u817q5j4gb631izm3op59" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20260513}}
{{Geobox | Settlement
| name               = Lochhofen
| category           = Dedina
| country            = Nemecko
| country_flag       = 1
| state_type         = [[Spolková krajina]]
| state              = [[Bavorsko]]
| region_type        = Vládny obvod
| region             = [[Horné Bavorsko]]
| district_type      = Okres
| district           = [[Mníchov (okres)|Mníchov]]
| commune            = [[Sauerlach]]
| elevation          = 642
| lat_d              = 47
| lat_m              = 56
| lat_s              = 50
| lat_NS             = S
| long_d             = 11
| long_m             = 38
| long_s             = 42
| long_EW            = V
| population         = 904
| population_date    = 2023
| map                = Relief Map of Germany.png
| map_caption        = Poloha Lochhofenu v rámci Nemecka
| map_locator        = Nemecko
}}

'''Lochhofen''' je dedina a miestna časť obce Sauerlach v okrese Mníchov v spolkovej krajine Bavorsko. Nachádza sa približne 20 kilometrov južne od mesta [Mníchov]v regióne Horné Bavorsko.&lt;ref name=&quot;bayernportal&quot;&gt;Bayerisches Landesportal: Gemeinde Sauerlach.&lt;/ref&gt;

Dedina leží na Mníchovskej štrkovej rovine (''Münchner Schotterebene'') pri okraji Hofoldingského lesa. Okolie tvorí prevažne poľnohospodárska krajina, lúky a lesné plochy.&lt;ref name=&quot;sauerlachgeschichte&quot;&gt;Gemeinde Sauerlach – Geschichte der Ortsteile.&lt;/ref&gt;

== História ==
Územie dnešného Lochhofenu bolo osídlené už v období Keltov. V širšom okolí dnešného Sauerlachu sa našli archeologické stopy keltského osídlenia a neskôr tadiaľto viedla rímska cesta Via Julia, ktorá spájala Augsburg so Salzburgom.&lt;ref name=&quot;historieoberbayern&quot;&gt;Historisches Lexikon Bayerns – Römerstraßen in Bayern.&lt;/ref&gt;

Po rozpade Rímskej ríše sa región stal súčasťou ranobavorského osídlenia. Samotný Sauerlach bol prvýkrát písomne spomenutý okolo roku 800 pod názvom ''Sulagaloh'' v dokumentoch kláštora Schäftlarn.&lt;ref name=&quot;schäftlarn&quot;&gt;Kloster Schäftlarn – historische Urkunden.&lt;/ref&gt;

Názov ''Lochhofen'' pochádza pravdepodobne zo starobavorského slova ''loh'', ktoré označovalo les alebo krovinatú krajinu. Druhá časť názvu ''-hofen'' označuje skupinu hospodárskych dvorov alebo usadlosť.&lt;ref name=&quot;namenkunde&quot;&gt;Historisches Ortsnamenbuch von Bayern, Band Oberbayern.&lt;/ref&gt;

Počas stredoveku bol Lochhofen malou poľnohospodárskou osadou patriacou pod Arget. Obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom, chovom dobytka a lesným hospodárstvom. Región bol súčasťou Bavorského vojvodstva a neskôr Bavorského kurfirststva.&lt;ref name=&quot;sauerlachgeschichte&quot; /&gt;

V 18. a 19. storočí získal región väčší význam vďaka cestným spojeniam smerom do Mníchova a Tirolska. V blízkosti dediny viedla významná obchodná cesta na juh Bavorska.&lt;ref name=&quot;historieoberbayern&quot; /&gt;

Po správnych reformách Bavorského kráľovstva začiatkom 19. storočia bol Lochhofen administratívne pričlenený k obci Arget.&lt;ref name=&quot;bayernportal&quot; /&gt;

Po druhej svetovej vojne sa počet obyvateľov zvýšil príchodom vysídlených Nemcov z bývalých východných území Nemecka a zo Sudet.&lt;ref name=&quot;sauerlachgeschichte&quot; /&gt;

Dôležitou udalosťou bola bavorská komunálna reforma z roku 1978, keď sa Arget spolu s Lochhofenom stal súčasťou rozšírenej obce Sauerlach.&lt;ref name=&quot;bayernportal&quot; /&gt;

Od druhej polovice 20. storočia sa Lochhofen postupne zmenil z prevažne poľnohospodárskej dediny na obytnú lokalitu pre ľudí dochádzajúcich za prácou do [Mníchov].&lt;ref name=&quot;sauerlachgeschichte&quot; /&gt;

== Doprava ==
V blízkosti Lochhofenu sa nachádza diaľnica A8 spájajúca [Mníchov]s [Salzburg]. Dedina je napojená aj na regionálnu autobusovú dopravu systému MVV.&lt;ref name=&quot;mvv&quot;&gt;Münchner Verkehrs- und Tarifverbund (MVV).&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references&gt;
&lt;ref name=&quot;bayernportal&quot;&gt;Freistaat Bayern – Bayerisches Landesportal: Gemeinde Sauerlach, https://www.freistaat.bayern&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;sauerlachgeschichte&quot;&gt;Gemeinde Sauerlach – Geschichte der Ortsteile, https://www.sauerlach.de&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;historieoberbayern&quot;&gt;Historisches Lexikon Bayerns – Römerstraßen in Bayern, https://www.historisches-lexikon-bayerns.de&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;schäftlarn&quot;&gt;Kloster Schäftlarn – historische Urkunden und Geschichte, https://www.abtei-schaeftlarn.de&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;namenkunde&quot;&gt;Historisches Ortsnamenbuch von Bayern, Kommission für bayerische Landesgeschichte.&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mvv&quot;&gt;Münchner Verkehrs- und Tarifverbund, https://www.mvv-muenchen.de&lt;/ref&gt;
&lt;/references&gt;</text>
      <sha1>qmox71p7u9u817q5j4gb631izm3op59</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213409</id>
      <parentid>8213272</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T22:56:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Doplnenie záverečnej sekcie.</comment>
      <origin>8213409</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4648" sha1="kuhnmp5jnpe1m2o3ssjzaozqrrtrdiu" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20260513}}
{{Geobox | Settlement
| name               = Lochhofen
| category           = Dedina
| country            = Nemecko
| country_flag       = 1
| state_type         = [[Spolková krajina]]
| state              = [[Bavorsko]]
| region_type        = Vládny obvod
| region             = [[Horné Bavorsko]]
| district_type      = Okres
| district           = [[Mníchov (okres)|Mníchov]]
| commune            = [[Sauerlach]]
| elevation          = 642
| lat_d              = 47
| lat_m              = 56
| lat_s              = 50
| lat_NS             = S
| long_d             = 11
| long_m             = 38
| long_s             = 42
| long_EW            = V
| population         = 904
| population_date    = 2023
| map                = Relief Map of Germany.png
| map_caption        = Poloha Lochhofenu v rámci Nemecka
| map_locator        = Nemecko
}}

'''Lochhofen''' je dedina a miestna časť obce Sauerlach v okrese Mníchov v spolkovej krajine Bavorsko. Nachádza sa približne 20 kilometrov južne od mesta [Mníchov]v regióne Horné Bavorsko.&lt;ref name=&quot;bayernportal&quot;&gt;Bayerisches Landesportal: Gemeinde Sauerlach.&lt;/ref&gt;

Dedina leží na Mníchovskej štrkovej rovine (''Münchner Schotterebene'') pri okraji Hofoldingského lesa. Okolie tvorí prevažne poľnohospodárska krajina, lúky a lesné plochy.&lt;ref name=&quot;sauerlachgeschichte&quot;&gt;Gemeinde Sauerlach – Geschichte der Ortsteile.&lt;/ref&gt;

== História ==
Územie dnešného Lochhofenu bolo osídlené už v období Keltov. V širšom okolí dnešného Sauerlachu sa našli archeologické stopy keltského osídlenia a neskôr tadiaľto viedla rímska cesta Via Julia, ktorá spájala Augsburg so Salzburgom.&lt;ref name=&quot;historieoberbayern&quot;&gt;Historisches Lexikon Bayerns – Römerstraßen in Bayern.&lt;/ref&gt;

Po rozpade Rímskej ríše sa región stal súčasťou ranobavorského osídlenia. Samotný Sauerlach bol prvýkrát písomne spomenutý okolo roku 800 pod názvom ''Sulagaloh'' v dokumentoch kláštora Schäftlarn.&lt;ref name=&quot;schäftlarn&quot;&gt;Kloster Schäftlarn – historische Urkunden.&lt;/ref&gt;

Názov ''Lochhofen'' pochádza pravdepodobne zo starobavorského slova ''loh'', ktoré označovalo les alebo krovinatú krajinu. Druhá časť názvu ''-hofen'' označuje skupinu hospodárskych dvorov alebo usadlosť.&lt;ref name=&quot;namenkunde&quot;&gt;Historisches Ortsnamenbuch von Bayern, Band Oberbayern.&lt;/ref&gt;

Počas stredoveku bol Lochhofen malou poľnohospodárskou osadou patriacou pod Arget. Obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom, chovom dobytka a lesným hospodárstvom. Región bol súčasťou Bavorského vojvodstva a neskôr Bavorského kurfirststva.&lt;ref name=&quot;sauerlachgeschichte&quot; /&gt;

V 18. a 19. storočí získal región väčší význam vďaka cestným spojeniam smerom do Mníchova a Tirolska. V blízkosti dediny viedla významná obchodná cesta na juh Bavorska.&lt;ref name=&quot;historieoberbayern&quot; /&gt;

Po správnych reformách Bavorského kráľovstva začiatkom 19. storočia bol Lochhofen administratívne pričlenený k obci Arget.&lt;ref name=&quot;bayernportal&quot; /&gt;

Po druhej svetovej vojne sa počet obyvateľov zvýšil príchodom vysídlených Nemcov z bývalých východných území Nemecka a zo Sudet.&lt;ref name=&quot;sauerlachgeschichte&quot; /&gt;

Dôležitou udalosťou bola bavorská komunálna reforma z roku 1978, keď sa Arget spolu s Lochhofenom stal súčasťou rozšírenej obce Sauerlach.&lt;ref name=&quot;bayernportal&quot; /&gt;

Od druhej polovice 20. storočia sa Lochhofen postupne zmenil z prevažne poľnohospodárskej dediny na obytnú lokalitu pre ľudí dochádzajúcich za prácou do [Mníchov].&lt;ref name=&quot;sauerlachgeschichte&quot; /&gt;

== Doprava ==
V blízkosti Lochhofenu sa nachádza diaľnica A8 spájajúca [Mníchov]s [Salzburg]. Dedina je napojená aj na regionálnu autobusovú dopravu systému MVV.&lt;ref name=&quot;mvv&quot;&gt;Münchner Verkehrs- und Tarifverbund (MVV).&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references&gt;
&lt;ref name=&quot;bayernportal&quot;&gt;Freistaat Bayern – Bayerisches Landesportal: Gemeinde Sauerlach, https://www.freistaat.bayern&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;sauerlachgeschichte&quot;&gt;Gemeinde Sauerlach – Geschichte der Ortsteile, https://www.sauerlach.de&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;historieoberbayern&quot;&gt;Historisches Lexikon Bayerns – Römerstraßen in Bayern, https://www.historisches-lexikon-bayerns.de&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;schäftlarn&quot;&gt;Kloster Schäftlarn – historische Urkunden und Geschichte, https://www.abtei-schaeftlarn.de&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;namenkunde&quot;&gt;Historisches Ortsnamenbuch von Bayern, Kommission für bayerische Landesgeschichte.&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mvv&quot;&gt;Münchner Verkehrs- und Tarifverbund, https://www.mvv-muenchen.de&lt;/ref&gt;
&lt;/references&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt}}</text>
      <sha1>kuhnmp5jnpe1m2o3ssjzaozqrrtrdiu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Liešňanský potok (prítok Hrona)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750106</id>
    <revision>
      <id>8213267</id>
      <timestamp>2026-05-13T14:43:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Starček</username>
        <id>199741</id>
      </contributor>
      <comment>Pridaná nová stránka Liešňanský potok (prítok Hrona). Bude potrebné spracovať pre Jaseňový vrch stránku (potom ale budú dva homonymné názvy v Štiavnických vrchoch). 2026-05-13. Starček</comment>
      <origin>8213267</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9407" sha1="tiipnhbmw2h7jffcaw25bdr0jzgsce8" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                       = Liešňanský potok  
| category                  = potok
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                    = Slovensko
| country_flag           = 1
| state                         = 
| region                       = [[Banskobystrický kraj]]
| region_type             = kraj
| district                       = [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]]
| commune                  = 
| municipality              = [[Tekovská Breznica]], [[Brehy]]              
| municipality1            = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                         = [[Tekovská Breznica]]
| source_type               = Prameň
| source_location         = [[Jaseňový vrch (vrch v Štiavnických vrchoch, Tekovská Breznica)|Jaseňový vrch]]  
| source_elevation       = 540
| source_lat_d               = 48.3651
| source_long_d            = 18.6745                                                                                                                                 
| mouth                           = [[Hron]] 
| mouth_location           = [[Brehy]]
| mouth_elevation         = 196
| mouth_lat_d                 = 48.4064
| mouth_long_d              = 18.6418
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                              = 7.4 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption                    = Poloha ústia
| map_locator                     = Banskobystrický kraj 
&lt;!-- *** Footnotes ***--&gt;
| free                                     = III.
| free_type                           = Rád toku
| free_label                           = Rád toku
| free1                                    = 4-23-04-424
| free1_type                          = Číslo hydronyma
| free1_label                         = Číslo hydronyma
}}
'''Liešňanský potok'''&lt;ref&gt;Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf]  [cit. 2026-05-10.&lt;/ref&gt; je [[potok]] v regióne [[Tekov (región)|Tekov]] na území obcí [[Tekovská Breznica]] a [[Brehy]] v okrese [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Hron]]a. Má dĺžku {{km|7,4}} a je tokom III. rádu. 
== Prameň ==
Liešňanský potok pramení v {{mnm|540}} v lesnom [[extravilán]]e v juhovýchodnej časti územia obce [[Tekovská Breznica]] vo vzdialenosti {{km|1,2}} juhovýchodne od vrchu [[Jaseňový vrch (vrch v Štiavnických vrchoch, Tekovská Breznica)|Jaseňový vrch]] so {{mnm|635}} v okrese [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. 
== Opis toku ==
Liešňanský potok tečie od prameňa severným smerom cez lesný [[extravilán]] územím obce [[Tekovská Breznica]] v okrese [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]], v {{mnm|403}} priberá ľavostranný bezmenný prítok a zároveň aj pravostranný bezmenný prítok, v {{mnm|400}} priteká na obecnú hranicu medzi územím obcí [[Tekovská Breznica]] a [[Brehy]] a tečie po tejto hranici, v {{mnm|374}} priberá ľavostranný bezmenný prítok. Veľkým oblúkom mení smer na západ, napája malú bezmennú prietočnú vodnú nádrž, v {{mnm|309}} priberá ľavostranný bezmenný prítok, v {{mnm|292}} priberá ľavostranný bezmenný prítok, ľavým brehom obteká úpätie vrchu Peťov vŕšok so {{mnm|435}} a úpätie vrchu Putikov vrch so {{mnm|432}}, v {{mnm|250}} priberá ľavostranný bezmenný prítok. Pravým brehom obteká les Krahulčie, les Liešňa a ľavým brehom pole Prostredné hony, preteká dolinou Liešňanská dolina, v {{mnm|236}} opúšťa obecnú hranicu a vteká na územie obce [[Brehy]] v ich [[intravilán]]e, v {{mnm|213}} sa vracia na obecnú hranicu a tečie po nej až do  {{mnm|205}} keď vteká znova na územie Brehov, v {{mnm|196}} v severozápadnom okraji [[intravilán]]u [[Brehy|Brehov]]  [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Hron]]a ako jeho ľavostranný prítok. [[Hron]] ďalej ústi do [[Dunaj]]a.&lt;ref&gt;Priebeh Liešňanského potoka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/16204?pos=48.385840,18.659874,14] [cit. 2026-05-12]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt; Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 42, 43, 57, 58. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 83. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).&lt;/ref&gt; 
Patrí do okresu [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení a preteká na území obce [[Tekovská Breznica]] a ďalej tečie a ústi do [[Hron]]a na území obce [[Brehy]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] v ich geomorfologickom podcelku [[Hodrušská hornatina]]&lt;ref&gt;KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na  [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-05-07&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 81. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)&lt;/ref&gt;. Liešňanský potok má šesť bezmenných prítokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK |  url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.64185y=48.40637ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Horná a stredná časť toku leží v [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy]].

== Pôvod názvu == 
Názov vodného toku Liešňanský potok bol motivovaný názvom lesa Liešňa, cez ktorý potok preteká. Porovnaj aj názvy susediacich geografických objektov Liešňanská dolina, Nad Liešňou, alebo vzdialenejších objektov Liešne (lúka, Psiare), [[Liešno]], Liešnica (prítok Rimavice). Názov lesa Liešňa má pôvod v historickom mennom adjektíve Lieštna  s významom liesková od slovného koreňa liešť-, ktoré sa podľa živej miestnej výslovnosti ďalej vyvinulo do podoby Liešňa.&lt;ref&gt;Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (30). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2011, ročník 45, č. 6, ISSN 0023-5202. S. 102. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2011/6/ks2011-6.pdf] [cit. 2026-05-11.]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 129, 130. ISBN 978-80-8083-511-5.&lt;/ref&gt; Zo slova liešňa po kombinácii so slovom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe Liešňanský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Majtán  
  | meno = Milan
  | autor = Milan Majtán
  | odkaz na autora = Milan Majtán
  | titul = Z lexiky slovenskej toponymie
  | vydanie = 1
  | typ vydania = 
  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1996
  | počet strán = 191
  | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142
  | isbn = 80-224-0480-2
}}&lt;/ref&gt;. 
Názov vodného toku Liešňanský potok bol štandardizovaný v roku 1976&lt;ref&gt;Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 83. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).&lt;/ref&gt;. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Liešňanský potok nie je jedinečným hydronymom;  na Slovensku sú štyri vodné toky s týmto štandardizovaným názvom (máj 2026).
== Referencie ==  
{{Referencie}}
{{Vodné toky v povodí Hrona (6. časť)}} 
[[Kategória:Vodné toky v okrese Žarnovica]]
[[Kategória:Potoky na Slovensku]] 
[[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]]
[[Kategória:Tekovská Breznica]]  
[[Kategória:Brehy]]
[[Kategória:Povodie Hrona]]</text>
      <sha1>tiipnhbmw2h7jffcaw25bdr0jzgsce8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pergamská knižnica</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750107</id>
    <revision>
      <id>8213277</id>
      <timestamp>2026-05-13T15:19:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Geobox | Building &lt;!-- *** Heading *** --&gt; | name               = Pergamská knižnica | native_name        = Βιβλιοθήκη τοῦ Περγάμου | other_name         =  | category           = staroveká kráľovská knižnica &lt;!-- *** Image *** --&gt; | image              = The Acropolis of Pergamum (Pergamon) - panoramio.jpg | image_caption      = Akropola v Pergame: V popredí stĺpy Aténinho chrámu, v pozadí múry a pozostatky starovekej knižnice &lt;…“</comment>
      <origin>8213277</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="37450" sha1="6t3i8dn2y749h43gxj715jh88jb10x8" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Pergamská knižnica
| native_name        = Βιβλιοθήκη τοῦ Περγάμου
| other_name         = 
| category           = staroveká kráľovská knižnica
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = The Acropolis of Pergamum (Pergamon) - panoramio.jpg
| image_caption      = Akropola v Pergame: V popredí stĺpy Aténinho chrámu, v pozadí múry a pozostatky starovekej knižnice
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = Podľa mesta Pergamon
| official_name      = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Turecko
| country_flag       = 1
| region             = Izmir
| district           = Bergama
| municipality_type  = Mesto
| municipality       = Bergama
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = [[Akropola (starogrécke návršie)|Akropola]] v Pergame
| elevation          = 335
| elevation_round    = 
| lat_d  = 39.132175
| long_d = 27.184143
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| author             = [[Eumenes II.]] a [[Attalos I.]]
| author_type        = Zakladatelia
| style              = [[helenizmus|helenistická architektúra]]
| material           = [[andezit]], [[trachyt]] a [[mramor]]
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption        = Poloha na akropole nad dnešným mestom Bergama
| map_locator        = Turecko
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Category:Library of Pergamon
| portal             = 
}}
'''Pergamská knižnica''' ({{vjz|grc|''Βιβλιοθήκη τοῦ Περγάμου''}} – ''Bibliothéké tou Pergamou'') bola jedna z najvýznamnejších, najväčších a najvplyvnejších knižníc [[starovek]]u, ktorá sídlila v starogréckom meste [[Pergamon]] (v dnešnom západnom [[Turecko|Turecku]])&lt;ref name=&quot;beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pergamská knižnica | url = sav.sk | vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV | prístup = 2026-05-13}}&lt;/ref&gt;. V období rozkvetu [[Helenizmus|helenistickej]] kultúry a vzdelanosti predstavovala po [[Alexandrijská knižnica|Alexandrijskej knižnici]] druhú najdôležitejšiu vedeckú, literárnu a vzdelávaciu inštitúciu v celom [[Stredomorie|Stredomorí]].&lt;ref name=&quot;casson&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Lionel Casson | titul = Libraries in the Ancient World | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2001 | isbn = 978-0300097214 | strany = 48-49}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Adkins-55&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 263}}&lt;/ref&gt;
 
Inštitúcia bola založená okolo roku [[200 pred Kr.]] panovníkmi z domácej dynastie [[Attalovci|Attalovcov]], ktorí ju využívali ako prestížny nástroj svojej ambicióznej kultúrnej politiky.&lt;ref name=&quot;hoepfner-41&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Wolfram Hoepfner | kapitola = Die Bibliothek Eumenes' II. in Pergamon | editor = Wolfram Hoepfner | titul = Antike Bibliotheken | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 2002 | isbn = 978-3805328463 | strany = 41}}&lt;/ref&gt; Presný moment jej zániku zostáva v moderných dejinách neobjasnený; podľa rôznych indícií a antických správ k nemu mohlo dôjsť v priebehu 1. storočia pred Kr., prípadne oveľa neskôr v rímskom či ranokresťanskom období.&lt;ref name=&quot;mazal-38&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Otto Mazal | titul = Griechisch-römische Antike | miesto = Graz | vydavateľ = Akademische Druck- und Verlagsanstalt | rok = 1999 | isbn = 3-201-01716-7 | strany = 38}}&lt;/ref&gt; Informácie o chode, štruktúre a personáliách knižnice sú pomerne vzácne a opierajú sa o obmedzený počet zachovaných literárnych svedectiev starovekých autorov.&lt;ref name=&quot;platthy-159&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Jenö Platthy | titul = Sources on the Earliest Greek Libraries with the Testimonia | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Adolf M. Hakkert | rok = 1968 | strany = 159–165}}&lt;/ref&gt; V raných 80. rokoch 19. storočia boli počas nemeckých archeologických vykopávok na hradnom kopci odkryté základy stavebného komplexu, ktoré väčšina (hoci nie všetci) moderných bádateľov stotožňuje práve s pozostatkami tejto slávnej knižnice.&lt;ref name=&quot;bohn-56&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Richard Bohn | titul = Das Heiligtum der Athena Polias Nikephoros (Band 1) | miesto = Berlin | vydavateľ = Spemann | rok = 1885 | strany = 56–67}}&lt;/ref&gt;
 
== Dejinné pozadie a kontext mesta Pergamon ==
[[Súbor:Asia Minor 188 BCE.jpg|náhľad|Attalovské kráľovstvo (olivová farba) na vrchole svojho územného rozmachu v roku 188 pred Kr. po uzavretí mieru v Apamei.]]
Mesto [[Pergamon]] ({{vjz|grc|''Πέργαμος''}}), situované v historickom regióne [[Mysia]] v severozápadnej [[Anatólia|Anatólii]], bolo založené pravdepodobne v [[Archaické obdobie (Grécko)|archaickom období]] starovekého Grécka. Významným politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom celého Stredomoria sa však stalo až v [[helenizmus|helenistickej dobe]], kedy sa po rozpade obrovskej ríše [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] sformovalo samostatné a vplyvné Attalovské kráľovstvo (281 – 133 pred Kr.)&lt;ref name=&quot;allen&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = R. E. Allen | titul = The Attalid Kingdom: A Constitutional History | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1983 | isbn = 978-0198148456 | strany = 42-45}}&lt;/ref&gt; 

Mocenský vzostup a obrovské bohatstvo štátu odštartoval zakladateľ dynastie [[Filetairos (Pergamon)|Filetairos]], no skutočný zlatý vek mesta nastal za vlády kráľov [[Attalos I.]] a predovšetkým [[Eumenes II.]] (197 – 159 pred Kr.). Eumenes II. obratnou diplomaciou uzavrel strategické spojenectvo s [[Rímska republika|Rímskou republikou]] namierené proti [[Macedónia (historické územie)|Macedónii]] a [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríši]]&lt;ref name=&quot;gruen&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Erich S. Gruen | titul = The Hellenistic World and the Coming of Rome | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1986 | isbn = 978-0520057371 | strany = 542-544}}&lt;/ref&gt;. Vďaka rímskej vojenskej a diplomatickej podpore po mieri v Apamei (188 pred Kr.) získal Pergamon kontrolu nad veľkou časťou Malej Ázie, čo do kráľovskej pokladnice prinieslo enormné finančné prostriedky z daní, ciel a poplatkov.&lt;ref name=&quot;evans&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Richard Evans | titul = A History of Pergamum: Beyond Hellenistic Kingship | miesto = London | vydavateľ = Bloomsbury Academic | rok = 2012 | isbn = 978-1441162366 | strany = 88-91}}&lt;/ref&gt;

V tomto období bol Pergamon prosperujúcou, moderne plánovanou metropolou s populáciou presahujúcou 200-tisíc obyvateľov. V kultúrnej, architektonickej a vedeckej oblasti dokázal konkurovať iba ptolemaiovskej [[Alexandria|Alexandrii]] a seleukovskej [[Antiochia|Antiochii]].&lt;ref name=&quot;shipley&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Graham Shipley | titul = The Greek World After Alexander, 323–30 BC | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2000 | isbn = 978-0415046183 | strany = 312-315}}&lt;/ref&gt; Popri svetoznámom Monumentálnom pergamskom oltári sa panovníci rozhodli vybudovať aj obrovský knižničný komplex. Ten mal slúžiť nielen pre praktické bádanie, ale aj ako vizuálna demonštrácia ich kultúrnej nadvlády a legitimity v helenistickom gréckom svete. Po smrti posledného kráľa [[Attalos III.|Attala III.]] v roku 133 pred Kr., ktorý zomrel bez legitímneho dediča, bol Pergamon na základe jeho slávneho závetu odkázaný Rímu. Následne sa stal administratívnym a ekonomickým srdcom rímskej provincie [[Asia (rímska provincia)|Asia]].&lt;ref name=&quot;magie&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = David Magie | titul = Roman Rule in Asia Minor | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 1950 | id = ISBN 978-0691035413 | strany = 32-34}}&lt;/ref&gt; Mesto si udržalo vysoký status aj v časoch ranej rímskej ríše, kedy ho kresťanská tradícia prostredníctvom novozákonného [[Zjavenie svätého Jána|Zjavenia svätého Jána]] (Apokalypsy) výslovne zaradila medzi významných [[Sedem cirkví Ázie]].&lt;ref name=&quot;aune&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = David E. Aune | titul = Revelation 1-5 (Word Biblical Commentary) | miesto = Dallas | vydavateľ = Word Books | rok = 1997 | isbn = 978-0849902512 | strany = 178}}&lt;/ref&gt;
 
== Písomné pramene a svedectvá ==
Historické poznatky o Pergamskej knižnici sú v porovnaní s inými antickými monumentmi mimoriadne útržkovité. V zachovanej starovekej literatúre sa nachádza len približne 15 konkrétnych textových pasáží od gréckych a rímskych autorov, pričom vo väčšine prípadov ide iba o stručné zmienky alebo okrajové poznámky.&lt;ref name=&quot;platthy&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Jenö Platthy | titul = Sources on the Earliest Greek Libraries with the Testimonia | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Adolf M. Hakkert | rok = 1968 | strany = 159–165}}&lt;/ref&gt; Tieto spisy pochádzajú prevažne až z rímskeho obdobia, kedy samotná inštitúcia už pravdepodobne nefungovala v pôvodnom rozsahu alebo úplne zanikla. Presný dátum jej definitívneho konca zostáva neobjasnený, no moderní historici ho na základe indícií najčastejšie kladú do druhej polovice 1. storočia pred Kr., prípadne uvažujú o neskoršom úpadku v rímskych časoch.&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Wolfram Hoepfner | titul = Die Bibliothek Eumenes' II. in Pergamon | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 2002 | isbn = 978-3805328463 | strany = 41–52}}&lt;/ref&gt;

Dovtedajšie hypotézy o fungovaní inštitúcie skomplikovali aj epigrafické nálezy priamo na mieste. Počas vykopávok sa v areáli miestneho gymnasia ([[gymnasion]]) našli dva kamenné nápisy, ktoré výslovne spomínajú slovo „knižnica“. Detailná textová a kontextová analýza moderných historikov však ukázala, že tieto nápisy sa s najväčšou pravdepodobnosťou nevzťahovali na veľkú kráľovskú Pergamskú knižnicu, ale na menšiu, samostatnú školskú knižnicu určenú výhradne pre potreby tamojších študentov a učiteľov.&lt;ref name=&quot;hoepfner-68&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Wolfram Hoepfner | kapitola = Pergamon. Rhodos. Nysa. Athen | editor = Wolfram Hoepfner | titul = Antike Bibliotheken | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 2002 | isbn = 978-3805328463 | strany = 67–80, tu s. 68}}&lt;/ref&gt;

== Archeologický výskum a lokalizácia ==
[[Súbor:Via Tecta acropolis Pergamum 487 detail.jpg|náhľad|300px|Pohľad na hradný kopec (akropolu) starovekého Pergamonu, kde sa komplex podľa nemeckých výskumov z roku 1991 nachádzal.]]
V raných 80. rokoch 19. storočia objavil nemecký archeologický tím pod vedením [[Alexander Conze|Alexandra Conzeho]] a [[Carl Humann|Carla Humanna]] na pergamskej akropole základy rozsiahleho stavebného komplexu. Hoci väčšina vtedajších i neskorších bádateľov tieto zrúcaniny stotožnila práve s Pergamskou knižnicou, v modernej archeologickej obci ide o stále diskutovanú a sčasti kontroverznú tému. Časť vedcov upozorňuje na nedostatok priamych dôkazov a špecifických architektonických prvkov, ktoré by jednoznačne potvrdzovali skladovanie zvitkov, a nevylučujú, že budova mohla slúžiť inému reprezentatívnemu účelu kráľovského dvora.&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;

=== Architektonická dispozícia a poloha ===
[[Súbor:Pergamon1885a Seite 18.tiff|náhľad|Archeologický plán Aténinho posvätného okrsku z roku 1885. Štyri miestnosti nad severným stĺporadím (Stoa) tvorili komplex knižnice.]]
Zgrupovanie stavieb sa nachádza na vrcholovej plošine pergamského Burgbergu. V tejto husto zastavanej časti akropoly stál najstarší chrám mesta – chrám bohyne [[Aténa|Atény Polias]]. V neskoršom helenistickom období ho z troch strán obklopili monumentálne dvojpodlažné stĺpové haly ([[Stoa (architektúra)|stoy]]). Na štvrtej strane sa pod strmým svahom, zabezpečeným masívnymi opornými múrmi, rozkladalo pergamské divadlo. Celé toto nádvorie spolu s chrámom, oltárom a čestnými sochami tvorilo Aténin posvätný okrsok (''Athenaheiligtum'').&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;

Samotné priestory knižnice sa napájali priamo na severnú stĺpovú halu tohto okrsku. Vstup do knižnice neviedol z prízemia, ale návštevníci do nej vchádzali cez horné podlažie (poschodie) severnej stoy. Priamo pod podlahou knižničných miestností sa nachádzalo masívne prírodné skalné podložie akropoly, ktoré poskytovalo stavbe stabilný a bezpečný základ pred zosuvmi.&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;

=== Stavebné pozostatky a vnútorné zariadenie ===
[[Súbor:Pergamon1885.jpg|náhľad|Severozápadný roh veľkej knižničnej sály pred začiatkom hlavných archeologických prác v 80. rokoch 19. storočia.]]
[[Súbor:Pergamon1885a Seite 48.tiff|náhľad|Archeologická rekonštrukcia (1885): Rez budovou ukazuje skalné podložie pod knižnicou, predradenú dvojpodlažnú stou a vstup do knižničných sál z jej horného podlažia.]]
Komplex kompletne odkryli nemeckí archeológovia pod vedením [[Richard Bohn|Richarda Bohna]] krátko po roku 1880. Knižnicu tvorila jedna hlavná veľká sála s rozmermi 16,95 × 13,53 metra a tri menšie, rôzne veľké vedľajšie miestnosti, pričom každá z nich mala rozlohu približne 90 štvorcových metrov. Obvodové múry veľkej sály sa zachovali sčasti intaktné a boli vybudované z miestneho [[trachyt]]ového kameňa, ktorý sa ťažil priamo v okolí Pergamonu.&lt;ref name=&quot;bohn56&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Richard Bohn | titul = Das Heiligtum der Athena Polias Nikephoros (Band 1) | miesto = Berlin | vydavateľ = Spemann | rok = 1885 | strany = 56–67}}&lt;/ref&gt;

Počas vykopávok vedci identifikovali jedinečné konštrukčné prvky interiéru:
* ''Kamenný sokel:'' Pozdĺž troch stien veľkej sály (severnej, východnej a západnej) prebiehal vo vzdialenosti približne 50 cm od múru jeden meter široký a 50 cm vysoký kamenný stupeň. Archeológovia predpokladajú, že táto konštrukcia slúžila ako stabilný a suchý základ pre montáž veľkých drevených políc na zvitky. Medzera medzi regálom a kamennou stenou chránila citlivý písací materiál pred vlhkosťou zo stien.&lt;ref name=&quot;bohn56&quot; /&gt;
* ''Otvory v múroch:'' V zachovaných stenách sa našli pravidelné otvory, ktoré pravdepodobne slúžili na ukotvenie a fixáciu týchto drevených knižničných regálov pomocou drevených kolíkov a klinov.&lt;ref name=&quot;bohn56&quot; /&gt;
* ''Vodný kanál a cisterna:'' Pred východnou časťou kamenného sokla sa v skalnej podlahe zachoval úzky vodný žľab s dvoma rozšíreniami (slúžiacimi na naberanie alebo odčerpávanie vody). V juhovýchodnom rohu sály bola do skaly vyhĺbená hlboká [[cisterna]].&lt;ref name=&quot;bohn56&quot; /&gt;
* ''Rozšírený podstavec:'' V strede severného úseku kamenného sokla sa jeho šírka zdvojnásobovala na dĺžke približne 2,70 metra, čo naznačuje prítomnosť ústredného monumentálneho podstavca.&lt;ref name=&quot;bohn56&quot; /&gt;

=== Umelecká výzdoba a nálezy ===
Keďže antické písomné pramene často spomínajú, že staroveké knižnice bývali zdobené sochami bohyne Atény, najvýznamnejším nálezom v sutinách veľkej sály bol objav 3,10 metra vysokej mramorovej sochy. Ide o detailnú helenistickú repliku slávnej [[Aténa Parthenos|Atény Parthenos]] od sochára [[Feidias|Feidia]]. Socha ležala v troskách vo výške asi dva metre nad pôvodnou podlahou. Podľa rekonštrukcie stála pôvodne práve na rozšírenom podstavci uprostred severnej steny sály a tvorila dominantu celého priestoru.&lt;ref name=&quot;bohn56&quot; /&gt;

V sutinách sa našli aj fragmenty menších sošiek, reliéfov a krycích kamenných platní. Tieto platne mohli tvoriť ochranné skrinky (''capsae'') alebo výklenky na ukladanie vzácnych zvitkov a menších umeleckých diel. Zaujímavým detailom je aj výzdoba vstupnej brány ([[Propylaje|propylon]]), cez ktorú sa vchádzalo do celého Aténinho okrsku. Medzi ornamentálnymi motívmi sa tu nachádzajú plastiky sov – tradičného symbolu múdrosti a vtáka zasväteného bohyni Aténe, čo bádatelia interpretujú ako symbolické vizuálne prepojenie na prítomnosť vedľa ležiacej knižnice.&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;
 
== Organizácia a fungovanie knižnice ==

=== Veľkosť fondu a akvizičná politika ===
O presnom počte a zložení knižničného fondu v Pergame sa dodnes vedú odborné diskusie, keďže sa nezhodujú všetky zachované indície. Najslávnejšie svedectvo prináša staroveký spisovateľ [[Plutarchos]], ktorý vo svojom životopise Marka Antonia uvádza, že rímsky vojvodca v 30. rokoch 1. storočia pred Kr. daroval egyptskej kráľovnej [[Kleopatra VII.|Kleopatre]] ako svadobný dar a náhradu za škody v Alexandrii približne 200 000 jednotlivých zvitkov (''volumina'') pochádzajúcich práve z pergamských zbierok&lt;ref name=&quot;plutarch&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Plutarchos | titul = Životopisy slávnych Grékov a Rimanov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1979 | id = 61-026-79 | strany = 422}}&lt;/ref&gt;. Hoci moderná historiografia tento príbeh často považuje za rímsku politickú propagandu zameranú na zdiskreditovanie Antonia (ktorý takto rozhadzoval rímsky majetok), číslo 200 000 sa vo vedeckých kruhoch považuje za reálny a technicky predstaviteľný rozsah fondu veľkej helenistickej knižnice. Na porovnanie, najväčšia inštitúcia staroveku – Alexandrijská knižnica – v tom čase vlastnila od 400 000 do 500 000 zvitkov.&lt;ref name=&quot;casson&quot; /&gt;

Attalovskí panovníci uplatňovali mimoriadne agresívnu a finančne nákladnú akvizičnú politiku (politiku doplňovania zbierok). Cielene vyhľadávali a vykupovali najmä vzácne archaické a čo najstaršie spisy. Podľa správ antického lekára [[Claudius Galénos|Galéna]] sa v Pergame zhromažďovali rukopisy staré aj viac ako 300 rokov, vrátane unikátnych papyrusov či textov zapísaných na vzácnom citrónovníkovom dreve.&lt;ref name=&quot;galenos1&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Galenos | titul = Commentarius in Hippocratis de officina medici | rok = 1821 | miesto = Leipzig | vydavateľ = Kühn | ročník = I | strany = 18}}&lt;/ref&gt; 

Táto dravosť po knihách vyvolávala v regióne značné napätie. Geograf [[Strabón]] zaznamenal, že keď Attalovci hľadali knihy po celej Malej Ázii, súkromní vlastníci slávnej [[Aristoteles|Aristotelovej]] knižnice v meste [[Skepsis]] (v [[Tróas (kraj)|Tróade]]) dostali taký strach z jej násilného zhabania, že celú zbierku radšej zakopali do zeme v podzemnej skrýši, kde ju dlhé roky poškodzovala vlhkosť a mole.&lt;ref name=&quot;strabon&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Strabón | titul = Geographica | kapitola = XIII, 1, 54}}&lt;/ref&gt; Knižnica rástla aj formou darov od prominentných občanov či učencov. Samotný Galénos spomína, že keď sa neskôr natrvalo presťahoval do Ríma, svoje vlastné lekárske a vedecké knihy nechal ako dar práve v rodnom Pergame.&lt;ref name=&quot;galenos2&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Galenos | titul = Peri ton idion biblion | ročník = 6}}&lt;/ref&gt;

=== Knižničný katalóg (Pinakes) ===
Vzhľadom na obrovské množstvo zhromaždených textov bolo nevyhnutné zaviesť pokročilý organizačný a bibliografický systém, ktorý by umožnil orientáciu v tematických okruhoch. Existencia pergamského knižničného katalógu je explicitne doložená v troch nezávislých antických prameňoch. Tieto svedectvá dokazujú, že Pergamská knižnica vyvinula vlastné bibliografické zoznamy, inšpirované slávnymi Kallimachovými tabuľkami (''pinakes'') z Alexandrie:
1. Spisovateľ [[Dionysios z Halikarnassu]] uvádza, že istá konkrétna reč bola v oficiálnych zoznamoch (''pinakes'') v Pergame výslovne evidovaná pod autorstvom rečníka Kallikrata.&lt;ref name=&quot;dionysios1&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Dionysios z Halikarnassu | titul = De Dinarcho | kapitola = 1, 11}}&lt;/ref&gt;
2. Ten istý autor v inom spise potvrdzuje, že slávna [[Demostenes|Demostenova]] reč s názvom ''O daňových triedach'' bola katalogizovaná pod rovnakým identickým názvom tak v alexandrijských, ako aj v pergamských bibliografických zoznamoch.&lt;ref name=&quot;dionysios2&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Dionysios z Halikarnassu | titul = Ad Ammaeum | kapitola = 1, 4}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;blum&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Rudolf Blum | titul = Kallimachos. The Alexandrian Library and the Origins of Bibliography | miesto = Madison | vydavateľ = University of California Press | rok = 1991 | isbn = 978-0299123208 | strany = 156}}&lt;/ref&gt;
3. Tretiu priamu zmienku o existencii pergamských katalógov zaznamenal rímsky spisovateľ [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] vo svojom encyklopedickom diele ''Deipnosofistai''.&lt;ref name=&quot;athenaios&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Athenaios | titul = Deipnosophistai | kapitola = VIII, 336e}}&lt;/ref&gt;

=== Učenci, personál a používatelia ===
[[Súbor:Modell Pergamonmuseum Athenaheiligtum.jpg|náhľad|Model akropoly v berlínskom Pergamskom múzeu. V čiernom rámčeku je vyznačený posvätný okrsok bohyne Atény s budovou knižnice.]]
Mená bežných zamestnancov knižnice sa v dejinách nezachovali, no na základe analógie s Alexandriou vieme, že na jej čele stáli poprední vedci a filozofi, ktorí mali blízky osobný vzťah k vládnucemu kráľovskému dvoru Attalovcov. Ako jediný bezpečne doložený riaditeľ a vedúci knižnice je v prameňoch zaznamenaný stoický filozof [[Athénodóros Kordylión]], ktorý spravoval zbierky v 1. storočí pred Kr. pred svojím odchodom do Ríma.&lt;ref name=&quot;diogenes&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Diogenes Laertios | titul = Životopisy slávnych filozofov | kapitola = VII, 34}}&lt;/ref&gt; S inštitúciou bol úzko prepojený aj slávny filozof a gramatik [[Krates z Mallu]], zakladateľ pergamskej filologickej školy, ktorý v knižnici bádal a obhajoval pergamské vedecké metódy v opozícii voči Alexandrii.&lt;ref name=&quot;lydos&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Johannes Lydos | titul = De mensibus | kapitola = 1, 28}}&lt;/ref&gt;

Knižnica slúžila ako elitné výskumné centrum pre komunitu vedcov podporovaných priamo štátom. Medzi najvýznamnejších doložených používateľov patrili:
* [[Antigonos z Karystosu (spisovateľ)|Antigonos z Karystosu]]: slávny spisovateľ a životopisec, ktorý čerpal z pergamských archívov podklady pre svoje diela.
* [[Apollónios z Pergy]]: geniálny helenistický matematik a geometor, ktorý v meste pôsobil.
* [[Bitón z Pergamu]]: autor technického spisu o vojenských obliehacích strojoch.
* [[Polémon z Ilionu]]: geograf a topograf, ktorý vďaka fondu zostavil detailné opisy gréckych miest.

Medzi pergamskou a alexandrijskou školou existovali hlboké rozdiely v prístupe k textovej kritike ([[Filológia|filológii]]). Kým alexandrijskí filológovia (napr. Aristarchos zo Samotráky) nejasné či gramaticky podozrivé pasáže v starých textoch (napr. u [[Homér]]a) radšej opravovali, modernizovali alebo úplne vymazávali, pergamskí filológovia uplatňovali konzervatívnejší prístup. Ponechávali v prepisoch aj nezrozumiteľné či archaické pasáže a snažili sa ich význam vysvetliť pomocou alegorického výkladu textu, čím položili základy hlbšieho literárneho bádania.&lt;ref name=&quot;staikos&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Konstantinos Sp. Staikos | titul = The History of the Library in Western Civilization: From Minos to Cleopatra | miesto = New Castle | vydavateľ = Oak Knoll Press | rok = 2004 | isbn = 978-1584561149 | strany = 224}}&lt;/ref&gt;

Vedecká otázka, či bola táto kráľovská knižnica otvorená pre širokú verejnosť – ako to vo svojom diele tvrdí rímsky architekt [[Vitruvius]]&lt;ref name=&quot;vitruvius&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Vitruvius | titul = De architectura | kapitola = VII, Vorwort, 4}}&lt;/ref&gt; – zostáva predmetom sporov. Moderní historici upozorňujú, že v staroveku bola gramotnosť obyvateľstva extrémne nízka a ručne prepisované zvitky boli luxusným, drahým tovarom. Knižnica preto slúžila primárne panovníkom, diplomatom a úzkemu okruhu pozvaných domácich i zahraničných učencov. Celý finančne náročný chod budovy a nákupy zvitkov hradili králi zo štátnej pokladnice ako súčasť reprezentatívnej štátnej kultúrnej politiky, pričom komplex zámerne postavili v tesnej blízkosti kráľovských palácov (''basileia'').&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;

== Dejiny a vývoj knižnice ==

=== Rivalita s Alexandriou a vývoj pergamenu ===
Staroveké svedectvá vykresľujú dejiny Pergamskej knižnice ako príbeh neustáleho, prestížneho a finančne vyčerpávajúceho súperenia s ptolemaiovskou Alexandrijskou knižnicou v Egypte. Panovníci oboch ríš súťažili v tom, kto zhromaždí viac zvitkov a získa na svoj dvor renomovanejších učencov. Táto agresívna konkurencia viedla k enormnému rozkvetu medzinárodného obchodu s knihami. Zároveň však podnietila vlnu podvodov, kedy obchodníci v honbe za vysokými kráľovskými odmenami produkovali narýchlo zhotovené falzifikáty, umelo starené texty či nekvalitné odpisy, ktoré následne predávali obom inštitúciám.&lt;ref name=&quot;galenos-hippokrates&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Galenos | titul = Commentarius in Hippocratis librum de natura hominis | ročník = I, s. 127; II, s. 128}}&lt;/ref&gt;

Podľa slávneho svedectva rímskeho encyklopedistu Plínia Staršieho zašla táto rivalita tak ďaleko, že egyptský kráľ (pravdepodobne Ptolemaios V. alebo Ptolemaios Epifanes) v snahe zastaviť kultúrny rast Pergamonu uvalil prísne embargo na export [[papyrus]]u – vtedajšieho kľúčového písacieho materiálu – z Egypta. Plínius tvrdí, že pergamskí učenci na tento výpadok okamžite zareagovali vynálezom úplne nového písacieho materiálu vyrobeného zo špeciálne upravenej zvieracej kože, ktorý podľa mesta dostal názov [[Pergamen (koža)|pergamen]] (''charta pergamena'').&lt;ref name=&quot;plinius&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Plínius Starší | titul = Naturalis historia | kapitola = XIII, 70}}&lt;/ref&gt; 

Z moderného historického hľadiska je toto tvrdenie o „vynájdení“ pergamenu v Pergame fakticky nesprávne. Upravená zvieracia koža sa na zápis textov v Stredomorí a na Blízkom východe obmedzene používala už stáročia predtým. Je však vysoko pravdepodobné, že egyptské embargo podnietilo pergamských remeselníkov k výraznému zdokonaleniu technologického postupu a k zavedeniu masovej priemyselnej produkcie tohto trvácnejšieho materiálu, ktorý neskôr v stredoveku úplne vytlačil papyrus.&lt;ref name=&quot;mazal&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Otto Mazal | titul = Griechisch-römische Antike | miesto = Graz | vydavateľ = Akademische Druck- und Verlagsanstalt | rok = 1999 | isbn = 3-201-01716-7 | strany = 38}}&lt;/ref&gt; 

Iný antický prameň dopĺňa tento príbeh o osobný rozmer rímskej diplomacie. Uvádza, že na znak uznania rímskej nadvlády poslali egyptský kráľ Ptolemaios a slávny gramatik Aristarchos do Ríma luxusný dar v podobe veľkého množstva kvalitného papyrusu. Ich pergamskí rivali – kráľ Attalos a učenec Kratés z Mallu – ich však okamžite tromfli tým, že do Ríma poslali ešte luxusnejšiu zásielku mimoriadne jemne spracovaného pergamenu, čím si získali priazeň rímskych elít.&lt;ref name=&quot;lydos&quot; /&gt;

=== Teórie o zániku zbierky ===
Po tom, čo Rímska republika v roku 133 pred Kr. zdedila Attalovské kráľovstvo, sa stopy po osude knižnice v prameňoch strácajú. Ani archeologické nálezy, ani zachované texty neponúkajú jasné svedectvo o tom, ako a kedy presne táto inštitúcia definitívne zanikla. V modernej historickej obci preto existuje niekoľko alternatívnych teórií:
* ''Odvoz do Ríma (1. storočie pred Kr.):'' Časť vedcov sa domnieva, že po strate samostatnosti a počas rímskych občianskych vojen si bohatí rímski patricijovia a generáli postupne rozobrali najvzácnejšie časti zbierky a nechali ich previezť do svojich súkromných knižníc v Itálii&lt;ref name=&quot;hoepfner-52&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Wolfram Hoepfner | titul = Die Bibliothek Eumenes' II. in Pergamon | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 2002 | isbn = 978-3805328463 | strany = 52}}&lt;/ref&gt;.
* ''Dar Kleopatre (30. roky pred Kr.):'' Ak je Plutarchova správa o Markovi Antoniovi pravdivá, knižnica zanikla ako ucelený celok jednorazovým administratívnym aktom, kedy bolo 200-tisíc zvitkov odvezených do Alexandrie.&lt;ref name=&quot;plutarch&quot; /&gt;
* ''Prevoz do Konštantínopola (4. storočie po Kr.):'' Podľa ďalšej hypotézy zvyšky pergamských fondov prečkali rímske cisárske obdobie a v 4. storočí po Kr. boli na príkaz cisára prevezené do novovznikajúcej [[Cisárska knižnica v Konštantínopole|Cisárskej knižnice v Konštantínopole]], ktorá systematicky absorbovala zbierky z celej ríše.&lt;ref name=&quot;mazal&quot; /&gt;
* ''Ničenie za Justiniána I. (6. storočie po Kr.):'' Najneskoršia teória uvažuje o tom, že knižnica (alebo to, čo z nej v meste zostalo) padla za obasť systematickému ťaženiu kresťanského cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] proti pohanským vzdelávacím inštitúciám, svätyniam a literatúre v 6. storočí.&lt;ref name=&quot;mazal&quot; /&gt;

== Dejiny vedeckej debaty a kritika ==
Vedecká diskusia o Pergamskej knižnici sa v modernej dobe zužuje na zásadnú archeologickú otázku: ''Nájdené stavebné zvyšky na akropole skutočne patrili antickými autormi spomínanej knižnici?'' Hoci konsenzus o tejto lokalizácii pretrváva, v priebehu desaťročí vyvolal aj ostré vedecké spory.

=== Pôvodná hypotéza (Conze a Bohn) ===
Stavebný komplex v raných 80. rokoch 19. storočia kompletne vykopali a zmapovali Alexander Conze a [[Richard Bohn]], pričom svoje závery publikovali v roku 1885. Conze bol vôbec prvým bádateľom, ktorý v štyroch miestnostiach nad severnou stoou Aténinho okrsku identifikoval kráľovskú knižnicu. Bohn sa k jeho názoru plne priklonil. 

Svoju interpretáciu opreli o analýzu dier v trachytových stenách, v ktorých videli stopy po uchytení drevených trámov a konzol, nesúcich regály. Odstup kamenného sokla od obvodových múrov vysvetlili ako dômyselný izolačný systém, ktorý mal chrániť zvitky pred vlhkosťou prenikajúcou z kamenného muriva. Objavenie monumentálnej sochy Atény priamo v sutinách veľkej sály považovali za definitívny dôkaz, keďže antická tradícia spájala sochy tejto bohyne práve s priestormi knižníc. Svoje závery podporili porovnaním pôdorysu s neskoršími rímskymi knižnicami.&lt;ref name=&quot;bohn67&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Richard Bohn | titul = Das Heiligtum der Athena Polias Nikephoros | miesto = Berlin | vydavateľ = Spemann | rok = 1885 | strany = 67–69}}&lt;/ref&gt;

=== Vývoj kritiky v 20. storočí ===
Už v roku 1897 vyjadril uznávaný filológ a knihovník [[Karl Dziatzko]] pochybnosti o tom, či všetky štyri odkrývané miestnosti skutočne plnili funkciu knižnice. Hoci hypotézu Conzeho a Bohna výslovne neodmietol, odporučil opatrnosť&lt;ref name=&quot;dziatzko-re&quot;&gt;{{Citácia knihy | editor = Georg Wissowa | titul = Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft | heslo = Bibliotheken | autor = Karl Dziatzko | ročník = III,1 | miesto = Stuttgart | rok = 1897 | strany = col. 414–415}}&lt;/ref&gt;. V roku 1937 označil [[Bernt Götze]] interpretáciu za vysoko pravdepodobnú, no stále exaktne nedokázanú.

Zásadný obrat priniesol v roku 1944 [[Christian Callmer]]&lt;ref name=&quot;callmer-1944&quot;&gt;{{Citácia periodika | autor = Christian Callmer | titul = Antike Bibliotheken | časopis = Opuscula Archaeologica | rok = 1944 | ročník = 3 | strany = 145–193}}&lt;/ref&gt;, ktorého tézu neskôr prevzali a modifikovali [[Carl Wendel]] (1949)&lt;ref name=&quot;wendel-1949&quot;&gt;{{Citácia periodika | autor = Carl Wendel | titul = Die bauliche Entwicklung der antiken Bibliothek | časopis = Zentralblatt für Bibliothekswesen | rok = 1949 | ročník = 63 | strany = 407–428}}&lt;/ref&gt;, [[Doris Pinkwart]] (1976)&lt;ref name=&quot;pinkwart-1976&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Doris Pinkwart | kapitola = Bibliothek | editor = Heinrich Beck et al. | titul = Reallexikon der Germanischen Altertumskunde | ročník = Band 2 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter | rok = 1976 | strany = 502–504}}&lt;/ref&gt;, [[Elzbieta Makowiecka]] (1978)&lt;ref name=&quot;makowiecka-1978&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Elzbieta Makowiecka | titul = The origin and evolution of architectural form of Roman library | miesto = Warschau | vydavateľ = Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego | rok = 1978 | strany = 15}}&lt;/ref&gt; a [[Volker Michael Strocka]] (1981).&lt;ref name=&quot;strocka-1981&quot;&gt;{{Citácia periodika | autor = Volker Michael Strocka | titul = Römische Bibliotheken | časopis = Gymnasium | rok = 1981 | ročník = 88 | strany = 298–329}}&lt;/ref&gt; Callmer argumentoval, že hlavná veľká sála so sochou Atény pre svoju monumentálnosť vôbec neslúžila na skladovanie zvitkov, ale fungovala ako reprezentačná, slávnostná, čitárenská a prednášková sieň (auditorium). Samotné zvitky a knižničné fondy boli podľa neho uložené v troch menších priľahlých miestnostiach (každá s rozlohou 90 m²), ktoré slúžili ako čisté sklady (''armaria'').&lt;ref name=&quot;callmer-1944&quot; /&gt;

=== Radikálne odmietnutie a alternatívne teórie ===
V druhej polovici 80. a v 90. rokoch 20. storočia sa objavili teórie, ktoré identifikáciu komplexu úplne odmietli:
* ''Teória múzea a umeleckej galérie'' [[Lora Lee Johnson]] (1984) a neskôr uznávaný archeológ [[Harald Mielsch]] (1995) ostro vystúpili proti prítomnosti knižnice v Aténinom okrsku. Mielsch vyhlásil, že neexistuje jediný priamy dôkaz pre toto tvrdenie a budovu stotožnil so štátnou pokladnicou a kráľovským múzeom. Podľa neho veľká sála slúžila ako verejná umelecká galéria pre vystavovanie ukoristených sôch, pričom otvory v stenách držali obrazy a reliéfy, nie police. Mielsch navyše umiestnil skutočnú knižnicu do areálu pergamského gymnázia, kde sa našli spomínané nápisy.
* ''Teória katalógových stien:'' [[Harald Wolter-von dem Knesebeck]] (1995) prišiel s kompromisnou hypotézou, podľa ktorej otvory v stenách veľkej sály nedržali police, ale boli na nich trvalo upevnené bronzové či drevené dosky, na ktorých bol pre návštevníkov vyrytý kompletný a verejne prístupný zoznam (katalóg) pergamských kníh.
* ''Teória hodovacej siene (Andron):'' V roku 2000 Volker M. Strocka radikálne zmenil svoj pôvodný názor a po prehodnotení rozmerov kamenného sokla vyhlásil, že hlavná sála bola v skutočnosti kráľovskou hodovaciou sieňou ([[Andron (miestnosť)|andron]]). Kamenné podesty podľa neho nedržali knižné police, ale slúžili ako pevné podklady pre hodovacie pohovky ([[Kliné|kline]]), na ktorých počas rituálnych hostín ležala pergamská elita.

=== Moderná obhajoba (Wolfram Hoepfner) ===
Hlavným obhajcom pôvodnej teórie o prítomnosti knižnice sa na prelome tisícročí stal nemecký archeológ [[Wolfram Hoepfner]], ktorý publikoval rozsiahle monografie v rokoch 1996 a 2002. Hoepfner systematicky vyvrátil argumenty kritikov a dokázal, že stavba v telovom kontakte s chrámom bohyne múdrosti Atény dokonale zapadá do helenistického konceptu prepojenia vedy a náboženstva. 

Pripustil však čiastočnú modifikáciu: otvory v trachytových stenách podľa jeho najnovších výskumov neslúžili na uchytenie políc, ale držali dômyselný systém vnútorných olovených vodných žľabov a ríms, ktoré mali odvádzať kondenzovanú podzemnú vlhkosť mimo dosahu kníh. Hoepfner zároveň nevylúčil, že v neskoršom rímskom období, kedy knižnica stratila svoj pôvodný význam, mohla byť hlavná sála skutočne druhotne využívaná ako prestížna hodovacia miestnosť rímskych miestodržiteľov.&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;
 
== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* Richard Bohn: ''Das Heiligtum der Athena Polias Nikephoros'' (''Altertümer von Pergamon'', Band II). 2 Bände, Speman, Berlin 1885.
* Wolfram Hoepfner: ''Die Bibliothek Eumenes' II. in Pergamon.'' In: Wolfram Hoepfner (Hrsg.): ''Antike Bibliotheken.'' Philipp von Zabern, Mainz 2002, ISBN 3-8053-2846-X, S. 41–52.
* Wolfram Hoepfner: ''Zu griechischen Bibliotheken und Bücherschränken.'' In: ''Archäologischer Anzeiger.'' 1996, ISSN 0003-8105, S. 25–36.
* Otto Mazal: ''Griechisch-römische Antike'' (''Geschichte der Buchkultur'', Band 1). Akademische Druck- und Verlagsanstalt, Graz 1999, ISBN 3-201-01716-7, S. 38.
* Harald Mielsch: ''Die Bibliothek und die Kunstsammlungen der Könige von Pergamon.'' In: ''Archäologischer Anzeiger.'' 1995, S. 765–779.
* Volker M. Strocka: ''Noch einmal zur Bibliothek von Pergamon.'' In: ''Archäologischer Anzeiger.'' 2000, S. 155–165.
* Harald Wolter-von dem Knesebeck: ''Zur Ausstattung und Funktion des Hauptsaals der Bibliothek von Pergamon.'' In: ''Boreas. Münstersche Beiträge zur Archäologie.'' Band 18, 1995, ISSN 0344-810X, S. 45–56.

== Pozri aj ==
* [[Alexandrijská knižnica]]
* [[Pergamon]]

== Kategórie ==
[[Kategória:Staroveké Grécko]]</text>
      <sha1>6t3i8dn2y749h43gxj715jh88jb10x8</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213281</id>
      <parentid>8213277</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T15:33:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>wikilinky</comment>
      <origin>8213281</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="37447" sha1="4jqhst64qjf1iludjxzuz47d3lx8f9k" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Pergamská knižnica
| native_name        = Βιβλιοθήκη τοῦ Περγάμου
| other_name         = 
| category           = staroveká kráľovská knižnica
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = The Acropolis of Pergamum (Pergamon) - panoramio.jpg
| image_caption      = Akropola v Pergame: V popredí stĺpy Aténinho chrámu, v pozadí múry a pozostatky starovekej knižnice
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = Podľa mesta Pergamon
| official_name      = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Turecko
| country_flag       = 1
| region             = Izmir
| district           = Bergama
| municipality_type  = Mesto
| municipality       = Bergama
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = [[Akropola (starogrécke návršie)|Akropola]] v Pergame
| elevation          = 335
| elevation_round    = 
| lat_d  = 39.132175
| long_d = 27.184143
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| author             = [[Eumenes II.]] a [[Attalos I.]]
| author_type        = Zakladatelia
| style              = [[helenizmus|helenistická architektúra]]
| material           = [[andezit]], [[trachyt]] a [[mramor]]
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption        = Poloha na akropole nad dnešným mestom Bergama
| map_locator        = Turecko
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Category:Library of Pergamon
| portal             = 
}}
'''Pergamská knižnica''' ({{vjz|grc|''Βιβλιοθήκη τοῦ Περγάμου''}} – ''Bibliothéké tou Pergamou'') bola jedna z najvýznamnejších, najväčších a najvplyvnejších knižníc [[starovek]]u, ktorá sídlila v starogréckom meste [[Pergamon]] (v dnešnom západnom [[Turecko|Turecku]])&lt;ref name=&quot;beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pergamská knižnica | url = sav.sk | vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV | prístup = 2026-05-13}}&lt;/ref&gt;. V období rozkvetu [[Helenizmus|helenistickej]] kultúry a vzdelanosti predstavovala po [[Alexandrijská knižnica|Alexandrijskej knižnici]] druhú najdôležitejšiu vedeckú, literárnu a vzdelávaciu inštitúciu v celom [[Stredomorie|Stredomorí]].&lt;ref name=&quot;casson&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Lionel Casson | titul = Libraries in the Ancient World | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2001 | isbn = 978-0300097214 | strany = 48-49}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Adkins-55&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 263}}&lt;/ref&gt;
 
Inštitúcia bola založená okolo roku [[200 pred Kr.]] panovníkmi z domácej dynastie [[Attalovci|Attalovcov]], ktorí ju využívali ako prestížny nástroj svojej ambicióznej kultúrnej politiky.&lt;ref name=&quot;hoepfner-41&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Wolfram Hoepfner | kapitola = Die Bibliothek Eumenes' II. in Pergamon | editor = Wolfram Hoepfner | titul = Antike Bibliotheken | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 2002 | isbn = 978-3805328463 | strany = 41}}&lt;/ref&gt; Presný moment jej zániku zostáva v moderných dejinách neobjasnený; podľa rôznych indícií a antických správ k nemu mohlo dôjsť v priebehu 1. storočia pred Kr., prípadne oveľa neskôr v rímskom či ranokresťanskom období.&lt;ref name=&quot;mazal-38&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Otto Mazal | titul = Griechisch-römische Antike | miesto = Graz | vydavateľ = Akademische Druck- und Verlagsanstalt | rok = 1999 | isbn = 3-201-01716-7 | strany = 38}}&lt;/ref&gt; Informácie o chode, štruktúre a personáliách knižnice sú pomerne vzácne a opierajú sa o obmedzený počet zachovaných literárnych svedectiev starovekých autorov.&lt;ref name=&quot;platthy-159&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Jenö Platthy | titul = Sources on the Earliest Greek Libraries with the Testimonia | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Adolf M. Hakkert | rok = 1968 | strany = 159–165}}&lt;/ref&gt; V raných 80. rokoch 19. storočia boli počas nemeckých archeologických vykopávok na hradnom kopci odkryté základy stavebného komplexu, ktoré väčšina (hoci nie všetci) moderných bádateľov stotožňuje práve s pozostatkami tejto slávnej knižnice.&lt;ref name=&quot;bohn-56&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Richard Bohn | titul = Das Heiligtum der Athena Polias Nikephoros (Band 1) | miesto = Berlin | vydavateľ = Spemann | rok = 1885 | strany = 56–67}}&lt;/ref&gt;
 
== Dejinné pozadie a kontext mesta Pergamon ==
[[Súbor:Asia Minor 188 BCE.jpg|náhľad|Attalovské kráľovstvo (olivová farba) na vrchole svojho územného rozmachu v roku 188 pred Kr. po uzavretí mieru v Apamei.]]
Mesto [[Pergamon]] ({{vjz|grc|''Πέργαμος''}}), situované v historickom regióne [[Mysia]] v severozápadnej [[Anatólia|Anatólii]], bolo založené pravdepodobne v [[Archaické obdobie (Grécko)|archaickom období]] starovekého Grécka. Významným politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom celého Stredomoria sa však stalo až v [[helenizmus|helenistickej dobe]], kedy sa po rozpade obrovskej ríše [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] sformovalo samostatné a vplyvné Attalovské kráľovstvo (281 – 133 pred Kr.)&lt;ref name=&quot;allen&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = R. E. Allen | titul = The Attalid Kingdom: A Constitutional History | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1983 | isbn = 978-0198148456 | strany = 42-45}}&lt;/ref&gt; 

Mocenský vzostup a obrovské bohatstvo štátu odštartoval zakladateľ dynastie [[Filetairos (Pergamon)|Filetairos]], no skutočný zlatý vek mesta nastal za vlády kráľov [[Attalos I.]] a predovšetkým [[Eumenes II.]] (197 – 159 pred Kr.). Eumenes II. obratnou diplomaciou uzavrel strategické spojenectvo s [[Rímska republika|Rímskou republikou]] namierené proti [[Macedónia (historické územie)|Macedónii]] a [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríši]]&lt;ref name=&quot;gruen&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Erich S. Gruen | titul = The Hellenistic World and the Coming of Rome | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1986 | isbn = 978-0520057371 | strany = 542-544}}&lt;/ref&gt;. Vďaka rímskej vojenskej a diplomatickej podpore po mieri v Apamei (188 pred Kr.) získal Pergamon kontrolu nad veľkou časťou Malej Ázie, čo do kráľovskej pokladnice prinieslo enormné finančné prostriedky z daní, ciel a poplatkov.&lt;ref name=&quot;evans&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Richard Evans | titul = A History of Pergamum: Beyond Hellenistic Kingship | miesto = London | vydavateľ = Bloomsbury Academic | rok = 2012 | isbn = 978-1441162366 | strany = 88-91}}&lt;/ref&gt;

V tomto období bol Pergamon prosperujúcou, moderne plánovanou metropolou s populáciou presahujúcou 200-tisíc obyvateľov. V kultúrnej, architektonickej a vedeckej oblasti dokázal konkurovať iba ptolemaiovskej [[Alexandria|Alexandrii]] a seleukovskej [[Antiochia|Antiochii]].&lt;ref name=&quot;shipley&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Graham Shipley | titul = The Greek World After Alexander, 323–30 BC | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2000 | isbn = 978-0415046183 | strany = 312-315}}&lt;/ref&gt; Popri svetoznámom Monumentálnom pergamskom oltári sa panovníci rozhodli vybudovať aj obrovský knižničný komplex. Ten mal slúžiť nielen pre praktické bádanie, ale aj ako vizuálna demonštrácia ich kultúrnej nadvlády a legitimity v helenistickom gréckom svete. Po smrti posledného kráľa [[Attalos III.|Attala III.]] v roku 133 pred Kr., ktorý zomrel bez legitímneho dediča, bol Pergamon na základe jeho slávneho závetu odkázaný Rímu. Následne sa stal administratívnym a ekonomickým srdcom rímskej provincie [[Asia (rímska provincia)|Asia]].&lt;ref name=&quot;magie&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = David Magie | titul = Roman Rule in Asia Minor | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 1950 | id = ISBN 978-0691035413 | strany = 32-34}}&lt;/ref&gt; Mesto si udržalo vysoký status aj v časoch ranej rímskej ríše, kedy ho kresťanská tradícia prostredníctvom novozákonného [[Zjavenie svätého Jána|Zjavenia svätého Jána]] (Apokalypsy) výslovne zaradila medzi významných [[Sedem cirkví Ázie]].&lt;ref name=&quot;aune&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = David E. Aune | titul = Revelation 1-5 (Word Biblical Commentary) | miesto = Dallas | vydavateľ = Word Books | rok = 1997 | isbn = 978-0849902512 | strany = 178}}&lt;/ref&gt;
 
== Písomné pramene a svedectvá ==
Historické poznatky o Pergamskej knižnici sú v porovnaní s inými antickými monumentmi mimoriadne útržkovité. V zachovanej starovekej literatúre sa nachádza len približne 15 konkrétnych textových pasáží od gréckych a rímskych autorov, pričom vo väčšine prípadov ide iba o stručné zmienky alebo okrajové poznámky.&lt;ref name=&quot;platthy&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Jenö Platthy | titul = Sources on the Earliest Greek Libraries with the Testimonia | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Adolf M. Hakkert | rok = 1968 | strany = 159–165}}&lt;/ref&gt; Tieto spisy pochádzajú prevažne až z rímskeho obdobia, kedy samotná inštitúcia už pravdepodobne nefungovala v pôvodnom rozsahu alebo úplne zanikla. Presný dátum jej definitívneho konca zostáva neobjasnený, no moderní historici ho na základe indícií najčastejšie kladú do druhej polovice 1. storočia pred Kr., prípadne uvažujú o neskoršom úpadku v rímskych časoch.&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Wolfram Hoepfner | titul = Die Bibliothek Eumenes' II. in Pergamon | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 2002 | isbn = 978-3805328463 | strany = 41–52}}&lt;/ref&gt;

Dovtedajšie hypotézy o fungovaní inštitúcie skomplikovali aj epigrafické nálezy priamo na mieste. Počas vykopávok sa v areáli miestneho gymnasia ([[gymnasion]]) našli dva kamenné nápisy, ktoré výslovne spomínajú slovo „knižnica“. Detailná textová a kontextová analýza moderných historikov však ukázala, že tieto nápisy sa s najväčšou pravdepodobnosťou nevzťahovali na veľkú kráľovskú Pergamskú knižnicu, ale na menšiu, samostatnú školskú knižnicu určenú výhradne pre potreby tamojších študentov a učiteľov.&lt;ref name=&quot;hoepfner-68&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Wolfram Hoepfner | kapitola = Pergamon. Rhodos. Nysa. Athen | editor = Wolfram Hoepfner | titul = Antike Bibliotheken | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 2002 | isbn = 978-3805328463 | strany = 67–80, tu s. 68}}&lt;/ref&gt;

== Archeologický výskum a lokalizácia ==
[[Súbor:Via Tecta acropolis Pergamum 487 detail.jpg|náhľad|300px|Pohľad na hradný kopec (akropolu) starovekého Pergamonu, kde sa komplex podľa nemeckých výskumov z roku 1991 nachádzal.]]
V raných 80. rokoch 19. storočia objavil nemecký archeologický tím pod vedením [[Alexander Conze|Alexandra Conzeho]] a [[Carl Humann|Carla Humanna]] na pergamskej akropole základy rozsiahleho stavebného komplexu. Hoci väčšina vtedajších i neskorších bádateľov tieto zrúcaniny stotožnila práve s Pergamskou knižnicou, v modernej archeologickej obci ide o stále diskutovanú a sčasti kontroverznú tému. Časť vedcov upozorňuje na nedostatok priamych dôkazov a špecifických architektonických prvkov, ktoré by jednoznačne potvrdzovali skladovanie zvitkov, a nevylučujú, že budova mohla slúžiť inému reprezentatívnemu účelu kráľovského dvora.&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;

=== Architektonická dispozícia a poloha ===
[[Súbor:Pergamon1885a Seite 18.tiff|náhľad|Archeologický plán Aténinho posvätného okrsku z roku 1885. Štyri miestnosti nad severným stĺporadím (Stoa) tvorili komplex knižnice.]]
Zgrupovanie stavieb sa nachádza na vrcholovej plošine pergamského Burgbergu. V tejto husto zastavanej časti akropoly stál najstarší chrám mesta – chrám bohyne [[Aténa|Atény Polias]]. V neskoršom helenistickom období ho z troch strán obklopili monumentálne dvojpodlažné stĺpové haly ([[Stoa (architektúra)|stoy]]). Na štvrtej strane sa pod strmým svahom, zabezpečeným masívnymi opornými múrmi, rozkladalo pergamské divadlo. Celé toto nádvorie spolu s chrámom, oltárom a čestnými sochami tvorilo Aténin posvätný okrsok (''Athenaheiligtum'').&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;

Samotné priestory knižnice sa napájali priamo na severnú stĺpovú halu tohto okrsku. Vstup do knižnice neviedol z prízemia, ale návštevníci do nej vchádzali cez horné podlažie (poschodie) severnej stoy. Priamo pod podlahou knižničných miestností sa nachádzalo masívne prírodné skalné podložie akropoly, ktoré poskytovalo stavbe stabilný a bezpečný základ pred zosuvmi.&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;

=== Stavebné pozostatky a vnútorné zariadenie ===
[[Súbor:Pergamon1885.jpg|náhľad|Severozápadný roh veľkej knižničnej sály pred začiatkom hlavných archeologických prác v 80. rokoch 19. storočia.]]
[[Súbor:Pergamon1885a Seite 48.tiff|náhľad|Archeologická rekonštrukcia (1885): Rez budovou ukazuje skalné podložie pod knižnicou, predradenú dvojpodlažnú stou a vstup do knižničných sál z jej horného podlažia.]]
Komplex kompletne odkryli nemeckí archeológovia pod vedením [[Richard Bohn|Richarda Bohna]] krátko po roku 1880. Knižnicu tvorila jedna hlavná veľká sála s rozmermi 16,95 × 13,53 metra a tri menšie, rôzne veľké vedľajšie miestnosti, pričom každá z nich mala rozlohu približne 90 štvorcových metrov. Obvodové múry veľkej sály sa zachovali sčasti intaktné a boli vybudované z miestneho [[trachyt]]ového kameňa, ktorý sa ťažil priamo v okolí Pergamonu.&lt;ref name=&quot;bohn56&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Richard Bohn | titul = Das Heiligtum der Athena Polias Nikephoros (Band 1) | miesto = Berlin | vydavateľ = Spemann | rok = 1885 | strany = 56–67}}&lt;/ref&gt;

Počas vykopávok vedci identifikovali jedinečné konštrukčné prvky interiéru:
* ''Kamenný sokel:'' Pozdĺž troch stien veľkej sály (severnej, východnej a západnej) prebiehal vo vzdialenosti približne 50 cm od múru jeden meter široký a 50 cm vysoký kamenný stupeň. Archeológovia predpokladajú, že táto konštrukcia slúžila ako stabilný a suchý základ pre montáž veľkých drevených políc na zvitky. Medzera medzi regálom a kamennou stenou chránila citlivý písací materiál pred vlhkosťou zo stien.&lt;ref name=&quot;bohn56&quot; /&gt;
* ''Otvory v múroch:'' V zachovaných stenách sa našli pravidelné otvory, ktoré pravdepodobne slúžili na ukotvenie a fixáciu týchto drevených knižničných regálov pomocou drevených kolíkov a klinov.&lt;ref name=&quot;bohn56&quot; /&gt;
* ''Vodný kanál a cisterna:'' Pred východnou časťou kamenného sokla sa v skalnej podlahe zachoval úzky vodný žľab s dvoma rozšíreniami (slúžiacimi na naberanie alebo odčerpávanie vody). V juhovýchodnom rohu sály bola do skaly vyhĺbená hlboká [[cisterna]].&lt;ref name=&quot;bohn56&quot; /&gt;
* ''Rozšírený podstavec:'' V strede severného úseku kamenného sokla sa jeho šírka zdvojnásobovala na dĺžke približne 2,70 metra, čo naznačuje prítomnosť ústredného monumentálneho podstavca.&lt;ref name=&quot;bohn56&quot; /&gt;

=== Umelecká výzdoba a nálezy ===
Keďže antické písomné pramene často spomínajú, že staroveké knižnice bývali zdobené sochami bohyne Atény, najvýznamnejším nálezom v sutinách veľkej sály bol objav 3,10 metra vysokej mramorovej sochy. Ide o detailnú helenistickú repliku slávnej [[Aténa Parthenos|Atény Parthenos]] od sochára [[Feidias|Feidia]]. Socha ležala v troskách vo výške asi dva metre nad pôvodnou podlahou. Podľa rekonštrukcie stála pôvodne práve na rozšírenom podstavci uprostred severnej steny sály a tvorila dominantu celého priestoru.&lt;ref name=&quot;bohn56&quot; /&gt;

V sutinách sa našli aj fragmenty menších sošiek, reliéfov a krycích kamenných platní. Tieto platne mohli tvoriť ochranné skrinky (''capsae'') alebo výklenky na ukladanie vzácnych zvitkov a menších umeleckých diel. Zaujímavým detailom je aj výzdoba vstupnej brány ([[Propylaje|propylon]]), cez ktorú sa vchádzalo do celého Aténinho okrsku. Medzi ornamentálnymi motívmi sa tu nachádzajú plastiky sov – tradičného symbolu múdrosti a vtáka zasväteného bohyni Aténe, čo bádatelia interpretujú ako symbolické vizuálne prepojenie na prítomnosť vedľa ležiacej knižnice.&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;
 
== Organizácia a fungovanie knižnice ==

=== Veľkosť fondu a akvizičná politika ===
O presnom počte a zložení knižničného fondu v Pergame sa dodnes vedú odborné diskusie, keďže sa nezhodujú všetky zachované indície. Najslávnejšie svedectvo prináša staroveký spisovateľ [[Plutarchos]], ktorý vo svojom životopise Marka Antonia uvádza, že rímsky vojvodca v 30. rokoch 1. storočia pred Kr. daroval egyptskej kráľovnej [[Kleopatra VII.|Kleopatre]] ako svadobný dar a náhradu za škody v Alexandrii približne 200 000 jednotlivých zvitkov (''volumina'') pochádzajúcich práve z pergamských zbierok&lt;ref name=&quot;plutarch&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Plutarchos | titul = Životopisy slávnych Grékov a Rimanov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1979 | id = 61-026-79 | strany = 422}}&lt;/ref&gt;. Hoci moderná historiografia tento príbeh často považuje za rímsku politickú propagandu zameranú na zdiskreditovanie Antonia (ktorý takto rozhadzoval rímsky majetok), číslo 200 000 sa vo vedeckých kruhoch považuje za reálny a technicky predstaviteľný rozsah fondu veľkej helenistickej knižnice. Na porovnanie, najväčšia inštitúcia staroveku – Alexandrijská knižnica – v tom čase vlastnila od 400 000 do 500 000 zvitkov.&lt;ref name=&quot;casson&quot; /&gt;

Attalovskí panovníci uplatňovali mimoriadne agresívnu a finančne nákladnú akvizičnú politiku (politiku doplňovania zbierok). Cielene vyhľadávali a vykupovali najmä vzácne archaické a čo najstaršie spisy. Podľa správ antického lekára [[Claudius Galénos|Galéna]] sa v Pergame zhromažďovali rukopisy staré aj viac ako 300 rokov, vrátane unikátnych papyrusov či textov zapísaných na vzácnom citrónovníkovom dreve.&lt;ref name=&quot;galenos1&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Galenos | titul = Commentarius in Hippocratis de officina medici | rok = 1821 | miesto = Leipzig | vydavateľ = Kühn | ročník = I | strany = 18}}&lt;/ref&gt; 

Táto dravosť po knihách vyvolávala v regióne značné napätie. Geograf [[Strabón]] zaznamenal, že keď Attalovci hľadali knihy po celej Malej Ázii, súkromní vlastníci slávnej [[Aristoteles|Aristotelovej]] knižnice v meste [[Skepsis]] (v [[Tróas (kraj)|Tróade]]) dostali taký strach z jej násilného zhabania, že celú zbierku radšej zakopali do zeme v podzemnej skrýši, kde ju dlhé roky poškodzovala vlhkosť a mole.&lt;ref name=&quot;strabon&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Strabón | titul = Geographica | kapitola = XIII, 1, 54}}&lt;/ref&gt; Knižnica rástla aj formou darov od prominentných občanov či učencov. Samotný Galénos spomína, že keď sa neskôr natrvalo presťahoval do Ríma, svoje vlastné lekárske a vedecké knihy nechal ako dar práve v rodnom Pergame.&lt;ref name=&quot;galenos2&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Galenos | titul = Peri ton idion biblion | ročník = 6}}&lt;/ref&gt;

=== Knižničný katalóg (Pinakes) ===
Vzhľadom na obrovské množstvo zhromaždených textov bolo nevyhnutné zaviesť pokročilý organizačný a bibliografický systém, ktorý by umožnil orientáciu v tematických okruhoch. Existencia pergamského knižničného katalógu je explicitne doložená v troch nezávislých antických prameňoch. Tieto svedectvá dokazujú, že Pergamská knižnica vyvinula vlastné bibliografické zoznamy, inšpirované slávnymi Kallimachovými tabuľkami (''pinakes'') z Alexandrie:
1. Spisovateľ [[Dionysios z Halikarnassu]] uvádza, že istá konkrétna reč bola v oficiálnych zoznamoch (''pinakes'') v Pergame výslovne evidovaná pod autorstvom rečníka Kallikrata.&lt;ref name=&quot;dionysios1&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Dionysios z Halikarnassu | titul = De Dinarcho | kapitola = 1, 11}}&lt;/ref&gt;
2. Ten istý autor v inom spise potvrdzuje, že slávna [[Demostenes|Demostenova]] reč s názvom ''O daňových triedach'' bola katalogizovaná pod rovnakým identickým názvom tak v alexandrijských, ako aj v pergamských bibliografických zoznamoch.&lt;ref name=&quot;dionysios2&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Dionysios z Halikarnassu | titul = Ad Ammaeum | kapitola = 1, 4}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;blum&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Rudolf Blum | titul = Kallimachos. The Alexandrian Library and the Origins of Bibliography | miesto = Madison | vydavateľ = University of California Press | rok = 1991 | isbn = 978-0299123208 | strany = 156}}&lt;/ref&gt;
3. Tretiu priamu zmienku o existencii pergamských katalógov zaznamenal rímsky spisovateľ [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] vo svojom encyklopedickom diele ''Deipnosofistai''.&lt;ref name=&quot;athenaios&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Athenaios | titul = Deipnosophistai | kapitola = VIII, 336e}}&lt;/ref&gt;

=== Učenci, personál a používatelia ===
[[Súbor:Modell Pergamonmuseum Athenaheiligtum.jpg|náhľad|Model akropoly v berlínskom Pergamskom múzeu. V čiernom rámčeku je vyznačený posvätný okrsok bohyne Atény s budovou knižnice.]]
Mená bežných zamestnancov knižnice sa v dejinách nezachovali, no na základe analógie s Alexandriou vieme, že na jej čele stáli poprední vedci a filozofi, ktorí mali blízky osobný vzťah k vládnucemu kráľovskému dvoru Attalovcov. Ako jediný bezpečne doložený riaditeľ a vedúci knižnice je v prameňoch zaznamenaný stoický filozof [[Athénodóros Kordylión]], ktorý spravoval zbierky v 1. storočí pred Kr. pred svojím odchodom do Ríma.&lt;ref name=&quot;diogenes&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Diogenes Laertios | titul = Životopisy slávnych filozofov | kapitola = VII, 34}}&lt;/ref&gt; S inštitúciou bol úzko prepojený aj slávny filozof a gramatik [[Krates z Mallu]], zakladateľ pergamskej filologickej školy, ktorý v knižnici bádal a obhajoval pergamské vedecké metódy v opozícii voči Alexandrii.&lt;ref name=&quot;lydos&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Johannes Lydos | titul = De mensibus | kapitola = 1, 28}}&lt;/ref&gt;

Knižnica slúžila ako elitné výskumné centrum pre komunitu vedcov podporovaných priamo štátom. Medzi najvýznamnejších doložených používateľov patrili:
* [[Antigonos z Karystosu (spisovateľ)|Antigonos z Karystosu]]: slávny spisovateľ a životopisec, ktorý čerpal z pergamských archívov podklady pre svoje diela.
* [[Apollónios z Pergy]]: geniálny helenistický matematik a geometor, ktorý v meste pôsobil.
* [[Bitón z Pergamu]]: autor technického spisu o vojenských obliehacích strojoch.
* [[Polémon z Ilionu]]: geograf a topograf, ktorý vďaka fondu zostavil detailné opisy gréckych miest.

Medzi pergamskou a alexandrijskou školou existovali hlboké rozdiely v prístupe k textovej kritike ([[Filológia|filológii]]). Kým alexandrijskí filológovia (napr. Aristarchos zo Samotráky) nejasné či gramaticky podozrivé pasáže v starých textoch (napr. u [[Homér]]a) radšej opravovali, modernizovali alebo úplne vymazávali, pergamskí filológovia uplatňovali konzervatívnejší prístup. Ponechávali v prepisoch aj nezrozumiteľné či archaické pasáže a snažili sa ich význam vysvetliť pomocou alegorického výkladu textu, čím položili základy hlbšieho literárneho bádania.&lt;ref name=&quot;staikos&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Konstantinos Sp. Staikos | titul = The History of the Library in Western Civilization: From Minos to Cleopatra | miesto = New Castle | vydavateľ = Oak Knoll Press | rok = 2004 | isbn = 978-1584561149 | strany = 224}}&lt;/ref&gt;

Vedecká otázka, či bola táto kráľovská knižnica otvorená pre širokú verejnosť – ako to vo svojom diele tvrdí rímsky architekt [[Vitruvius]]&lt;ref name=&quot;vitruvius&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Vitruvius | titul = De architectura | kapitola = VII, Vorwort, 4}}&lt;/ref&gt; – zostáva predmetom sporov. Moderní historici upozorňujú, že v staroveku bola gramotnosť obyvateľstva extrémne nízka a ručne prepisované zvitky boli luxusným, drahým tovarom. Knižnica preto slúžila primárne panovníkom, diplomatom a úzkemu okruhu pozvaných domácich i zahraničných učencov. Celý finančne náročný chod budovy a nákupy zvitkov hradili králi zo štátnej pokladnice ako súčasť reprezentatívnej štátnej kultúrnej politiky, pričom komplex zámerne postavili v tesnej blízkosti kráľovských palácov (''basileia'').&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;

== Dejiny a vývoj knižnice ==

=== Rivalita s Alexandriou a vývoj pergamenu ===
Staroveké svedectvá vykresľujú dejiny Pergamskej knižnice ako príbeh neustáleho, prestížneho a finančne vyčerpávajúceho súperenia s ptolemaiovskou Alexandrijskou knižnicou v Egypte. Panovníci oboch ríš súťažili v tom, kto zhromaždí viac zvitkov a získa na svoj dvor renomovanejších učencov. Táto agresívna konkurencia viedla k enormnému rozkvetu medzinárodného obchodu s knihami. Zároveň však podnietila vlnu podvodov, kedy obchodníci v honbe za vysokými kráľovskými odmenami produkovali narýchlo zhotovené falzifikáty, umelo starené texty či nekvalitné odpisy, ktoré následne predávali obom inštitúciám.&lt;ref name=&quot;galenos-hippokrates&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Galenos | titul = Commentarius in Hippocratis librum de natura hominis | ročník = I, s. 127; II, s. 128}}&lt;/ref&gt;

Podľa slávneho svedectva rímskeho encyklopedistu Plínia Staršieho zašla táto rivalita tak ďaleko, že egyptský kráľ (pravdepodobne [[Ptolemaios V.]]) v snahe zastaviť kultúrny rast Pergamonu uvalil prísne embargo na export [[Papyrus (výrobok)|papyrusu]] – vtedajšieho kľúčového písacieho materiálu – z Egypta. Plínius tvrdí, že pergamskí učenci na tento výpadok okamžite zareagovali vynálezom úplne nového písacieho materiálu vyrobeného zo špeciálne upravenej zvieracej kože, ktorý podľa mesta dostal názov [[Pergamen (koža)|pergamen]] (''charta pergamena'').&lt;ref name=&quot;plinius&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Plínius Starší | titul = Naturalis historia | kapitola = XIII, 70}}&lt;/ref&gt; 

Z moderného historického hľadiska je toto tvrdenie o „vynájdení“ pergamenu v Pergame fakticky nesprávne. Upravená zvieracia koža sa na zápis textov v Stredomorí a na Blízkom východe obmedzene používala už stáročia predtým. Je však vysoko pravdepodobné, že egyptské embargo podnietilo pergamských remeselníkov k výraznému zdokonaleniu technologického postupu a k zavedeniu masovej priemyselnej produkcie tohto trvácnejšieho materiálu, ktorý neskôr v stredoveku úplne vytlačil papyrus.&lt;ref name=&quot;mazal&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Otto Mazal | titul = Griechisch-römische Antike | miesto = Graz | vydavateľ = Akademische Druck- und Verlagsanstalt | rok = 1999 | isbn = 3-201-01716-7 | strany = 38}}&lt;/ref&gt; 

Iný antický prameň dopĺňa tento príbeh o osobný rozmer rímskej diplomacie. Uvádza, že na znak uznania rímskej nadvlády poslali egyptský kráľ Ptolemaios a slávny gramatik Aristarchos do Ríma luxusný dar v podobe veľkého množstva kvalitného papyrusu. Ich pergamskí rivali – kráľ Attalos a učenec Kratés z Mallu – ich však okamžite tromfli tým, že do Ríma poslali ešte luxusnejšiu zásielku mimoriadne jemne spracovaného pergamenu, čím si získali priazeň rímskych elít.&lt;ref name=&quot;lydos&quot; /&gt;

=== Teórie o zániku zbierky ===
Po tom, čo Rímska republika v roku 133 pred Kr. zdedila Attalovské kráľovstvo, sa stopy po osude knižnice v prameňoch strácajú. Ani archeologické nálezy, ani zachované texty neponúkajú jasné svedectvo o tom, ako a kedy presne táto inštitúcia definitívne zanikla. V modernej historickej obci preto existuje niekoľko alternatívnych teórií:
* ''Odvoz do Ríma (1. storočie pred Kr.):'' Časť vedcov sa domnieva, že po strate samostatnosti a počas rímskych občianskych vojen si bohatí rímski patricijovia a generáli postupne rozobrali najvzácnejšie časti zbierky a nechali ich previezť do svojich súkromných knižníc v Itálii&lt;ref name=&quot;hoepfner-52&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Wolfram Hoepfner | titul = Die Bibliothek Eumenes' II. in Pergamon | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 2002 | isbn = 978-3805328463 | strany = 52}}&lt;/ref&gt;.
* ''Dar Kleopatre (30. roky pred Kr.):'' Ak je Plutarchova správa o Markovi Antoniovi pravdivá, knižnica zanikla ako ucelený celok jednorazovým administratívnym aktom, kedy bolo 200-tisíc zvitkov odvezených do Alexandrie.&lt;ref name=&quot;plutarch&quot; /&gt;
* ''Prevoz do Konštantínopola (4. storočie po Kr.):'' Podľa ďalšej hypotézy zvyšky pergamských fondov prečkali rímske cisárske obdobie a v 4. storočí po Kr. boli na príkaz cisára prevezené do novovznikajúcej [[Cisárska knižnica v Konštantínopole|Cisárskej knižnice v Konštantínopole]], ktorá systematicky absorbovala zbierky z celej ríše.&lt;ref name=&quot;mazal&quot; /&gt;
* ''Ničenie za Justiniána I. (6. storočie po Kr.):'' Najneskoršia teória uvažuje o tom, že knižnica (alebo to, čo z nej v meste zostalo) padla za obasť systematickému ťaženiu kresťanského cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] proti pohanským vzdelávacím inštitúciám, svätyniam a literatúre v 6. storočí.&lt;ref name=&quot;mazal&quot; /&gt;

== Dejiny vedeckej debaty a kritika ==
Vedecká diskusia o Pergamskej knižnici sa v modernej dobe zužuje na zásadnú archeologickú otázku: ''Nájdené stavebné zvyšky na akropole skutočne patrili antickými autormi spomínanej knižnici?'' Hoci konsenzus o tejto lokalizácii pretrváva, v priebehu desaťročí vyvolal aj ostré vedecké spory.

=== Pôvodná hypotéza (Conze a Bohn) ===
Stavebný komplex v raných 80. rokoch 19. storočia kompletne vykopali a zmapovali Alexander Conze a [[Richard Bohn]], pričom svoje závery publikovali v roku 1885. Conze bol vôbec prvým bádateľom, ktorý v štyroch miestnostiach nad severnou stoou Aténinho okrsku identifikoval kráľovskú knižnicu. Bohn sa k jeho názoru plne priklonil. 

Svoju interpretáciu opreli o analýzu dier v trachytových stenách, v ktorých videli stopy po uchytení drevených trámov a konzol, nesúcich regály. Odstup kamenného sokla od obvodových múrov vysvetlili ako dômyselný izolačný systém, ktorý mal chrániť zvitky pred vlhkosťou prenikajúcou z kamenného muriva. Objavenie monumentálnej sochy Atény priamo v sutinách veľkej sály považovali za definitívny dôkaz, keďže antická tradícia spájala sochy tejto bohyne práve s priestormi knižníc. Svoje závery podporili porovnaním pôdorysu s neskoršími rímskymi knižnicami.&lt;ref name=&quot;bohn67&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Richard Bohn | titul = Das Heiligtum der Athena Polias Nikephoros | miesto = Berlin | vydavateľ = Spemann | rok = 1885 | strany = 67–69}}&lt;/ref&gt;

=== Vývoj kritiky v 20. storočí ===
Už v roku 1897 vyjadril uznávaný filológ a knihovník [[Karl Dziatzko]] pochybnosti o tom, či všetky štyri odkrývané miestnosti skutočne plnili funkciu knižnice. Hoci hypotézu Conzeho a Bohna výslovne neodmietol, odporučil opatrnosť&lt;ref name=&quot;dziatzko-re&quot;&gt;{{Citácia knihy | editor = Georg Wissowa | titul = Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft | heslo = Bibliotheken | autor = Karl Dziatzko | ročník = III,1 | miesto = Stuttgart | rok = 1897 | strany = col. 414–415}}&lt;/ref&gt;. V roku 1937 označil [[Bernt Götze]] interpretáciu za vysoko pravdepodobnú, no stále exaktne nedokázanú.

Zásadný obrat priniesol v roku 1944 [[Christian Callmer]]&lt;ref name=&quot;callmer-1944&quot;&gt;{{Citácia periodika | autor = Christian Callmer | titul = Antike Bibliotheken | časopis = Opuscula Archaeologica | rok = 1944 | ročník = 3 | strany = 145–193}}&lt;/ref&gt;, ktorého tézu neskôr prevzali a modifikovali [[Carl Wendel]] (1949)&lt;ref name=&quot;wendel-1949&quot;&gt;{{Citácia periodika | autor = Carl Wendel | titul = Die bauliche Entwicklung der antiken Bibliothek | časopis = Zentralblatt für Bibliothekswesen | rok = 1949 | ročník = 63 | strany = 407–428}}&lt;/ref&gt;, [[Doris Pinkwart]] (1976)&lt;ref name=&quot;pinkwart-1976&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Doris Pinkwart | kapitola = Bibliothek | editor = Heinrich Beck et al. | titul = Reallexikon der Germanischen Altertumskunde | ročník = Band 2 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter | rok = 1976 | strany = 502–504}}&lt;/ref&gt;, [[Elzbieta Makowiecka]] (1978)&lt;ref name=&quot;makowiecka-1978&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Elzbieta Makowiecka | titul = The origin and evolution of architectural form of Roman library | miesto = Warschau | vydavateľ = Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego | rok = 1978 | strany = 15}}&lt;/ref&gt; a [[Volker Michael Strocka]] (1981).&lt;ref name=&quot;strocka-1981&quot;&gt;{{Citácia periodika | autor = Volker Michael Strocka | titul = Römische Bibliotheken | časopis = Gymnasium | rok = 1981 | ročník = 88 | strany = 298–329}}&lt;/ref&gt; Callmer argumentoval, že hlavná veľká sála so sochou Atény pre svoju monumentálnosť vôbec neslúžila na skladovanie zvitkov, ale fungovala ako reprezentačná, slávnostná, čitárenská a prednášková sieň (auditorium). Samotné zvitky a knižničné fondy boli podľa neho uložené v troch menších priľahlých miestnostiach (každá s rozlohou 90 m²), ktoré slúžili ako čisté sklady (''armaria'').&lt;ref name=&quot;callmer-1944&quot; /&gt;

=== Radikálne odmietnutie a alternatívne teórie ===
V druhej polovici 80. a v 90. rokoch 20. storočia sa objavili teórie, ktoré identifikáciu komplexu úplne odmietli:
* ''Teória múzea a umeleckej galérie'' [[Lora Lee Johnson]] (1984) a neskôr uznávaný archeológ [[Harald Mielsch]] (1995) ostro vystúpili proti prítomnosti knižnice v Aténinom okrsku. Mielsch vyhlásil, že neexistuje jediný priamy dôkaz pre toto tvrdenie a budovu stotožnil so štátnou pokladnicou a kráľovským múzeom. Podľa neho veľká sála slúžila ako verejná umelecká galéria pre vystavovanie ukoristených sôch, pričom otvory v stenách držali obrazy a reliéfy, nie police. Mielsch navyše umiestnil skutočnú knižnicu do areálu pergamského gymnázia, kde sa našli spomínané nápisy.
* ''Teória katalógových stien:'' [[Harald Wolter-von dem Knesebeck]] (1995) prišiel s kompromisnou hypotézou, podľa ktorej otvory v stenách veľkej sály nedržali police, ale boli na nich trvalo upevnené bronzové či drevené dosky, na ktorých bol pre návštevníkov vyrytý kompletný a verejne prístupný zoznam (katalóg) pergamských kníh.
* ''Teória hodovacej siene (Andron):'' V roku 2000 Volker M. Strocka radikálne zmenil svoj pôvodný názor a po prehodnotení rozmerov kamenného sokla vyhlásil, že hlavná sála bola v skutočnosti kráľovskou hodovaciou sieňou ([[Andron (miestnosť)|andron]]). Kamenné podesty podľa neho nedržali knižné police, ale slúžili ako pevné podklady pre hodovacie pohovky ([[Kliné|kline]]), na ktorých počas rituálnych hostín ležala pergamská elita.

=== Moderná obhajoba (Wolfram Hoepfner) ===
Hlavným obhajcom pôvodnej teórie o prítomnosti knižnice sa na prelome tisícročí stal nemecký archeológ [[Wolfram Hoepfner]], ktorý publikoval rozsiahle monografie v rokoch 1996 a 2002. Hoepfner systematicky vyvrátil argumenty kritikov a dokázal, že stavba v telovom kontakte s chrámom bohyne múdrosti Atény dokonale zapadá do helenistického konceptu prepojenia vedy a náboženstva. 

Pripustil však čiastočnú modifikáciu: otvory v trachytových stenách podľa jeho najnovších výskumov neslúžili na uchytenie políc, ale držali dômyselný systém vnútorných olovených vodných žľabov a ríms, ktoré mali odvádzať kondenzovanú podzemnú vlhkosť mimo dosahu kníh. Hoepfner zároveň nevylúčil, že v neskoršom rímskom období, kedy knižnica stratila svoj pôvodný význam, mohla byť hlavná sála skutočne druhotne využívaná ako prestížna hodovacia miestnosť rímskych miestodržiteľov.&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;
 
== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* Richard Bohn: ''Das Heiligtum der Athena Polias Nikephoros'' (''Altertümer von Pergamon'', Band II). 2 Bände, Speman, Berlin 1885.
* Wolfram Hoepfner: ''Die Bibliothek Eumenes' II. in Pergamon.'' In: Wolfram Hoepfner (Hrsg.): ''Antike Bibliotheken.'' Philipp von Zabern, Mainz 2002, ISBN 3-8053-2846-X, S. 41–52.
* Wolfram Hoepfner: ''Zu griechischen Bibliotheken und Bücherschränken.'' In: ''Archäologischer Anzeiger.'' 1996, ISSN 0003-8105, S. 25–36.
* Otto Mazal: ''Griechisch-römische Antike'' (''Geschichte der Buchkultur'', Band 1). Akademische Druck- und Verlagsanstalt, Graz 1999, ISBN 3-201-01716-7, S. 38.
* Harald Mielsch: ''Die Bibliothek und die Kunstsammlungen der Könige von Pergamon.'' In: ''Archäologischer Anzeiger.'' 1995, S. 765–779.
* Volker M. Strocka: ''Noch einmal zur Bibliothek von Pergamon.'' In: ''Archäologischer Anzeiger.'' 2000, S. 155–165.
* Harald Wolter-von dem Knesebeck: ''Zur Ausstattung und Funktion des Hauptsaals der Bibliothek von Pergamon.'' In: ''Boreas. Münstersche Beiträge zur Archäologie.'' Band 18, 1995, ISSN 0344-810X, S. 45–56.

== Pozri aj ==
* [[Alexandrijská knižnica]]
* [[Pergamon]]

== Kategórie ==
[[Kategória:Staroveké Grécko]]</text>
      <sha1>4jqhst64qjf1iludjxzuz47d3lx8f9k</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213354</id>
      <parentid>8213281</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T19:04:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <origin>8213354</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="37505" sha1="rsohbr7s53w6ttd7eq9rgwjoiszrrdo" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Pergamská knižnica
| native_name        = Βιβλιοθήκη τοῦ Περγάμου
| other_name         = 
| category           = staroveká kráľovská knižnica
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = The Acropolis of Pergamum (Pergamon) - panoramio.jpg
| image_caption      = Akropola v Pergame: V popredí stĺpy Aténinho chrámu, v pozadí múry a pozostatky starovekej knižnice
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = Podľa mesta Pergamon
| official_name      = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Turecko
| country_flag       = 1
| region             = Izmir
| district           = Bergama
| municipality_type  = Mesto
| municipality       = Bergama
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = [[Akropola (starogrécke návršie)|Akropola]] v Pergame
| elevation          = 335
| elevation_round    = 
| lat_d  = 39.132175
| long_d = 27.184143
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| author             = [[Eumenes II.]] a [[Attalos I.]]
| author_type        = Zakladatelia
| style              = [[helenizmus|helenistická architektúra]]
| material           = [[andezit]], [[trachyt]] a [[mramor]]
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption        = Poloha na akropole nad dnešným mestom Bergama
| map_locator        = Turecko
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Category:Library of Pergamon
| portal             = 
}}
'''Pergamská knižnica''' ({{vjz|grc|''Βιβλιοθήκη τοῦ Περγάμου''}} – ''Bibliothéké tou Pergamou'') bola jedna z najvýznamnejších, najväčších a najvplyvnejších knižníc [[starovek]]u, ktorá sídlila v starogréckom meste [[Pergamon]] (v dnešnom západnom [[Turecko|Turecku]])&lt;ref name=&quot;beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pergamská knižnica | url = sav.sk | vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV | prístup = 2026-05-13}}&lt;/ref&gt;. V období rozkvetu [[Helenizmus|helenistickej]] kultúry a vzdelanosti predstavovala po [[Alexandrijská knižnica|Alexandrijskej knižnici]] druhú najdôležitejšiu vedeckú, literárnu a vzdelávaciu inštitúciu v celom [[Stredomorie|Stredomorí]].&lt;ref name=&quot;casson&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Lionel Casson | titul = Libraries in the Ancient World | miesto = New Haven | vydavateľ = Yale University Press | rok = 2001 | isbn = 978-0300097214 | strany = 48-49}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Adkins-55&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 263}}&lt;/ref&gt;
 
Inštitúcia bola založená okolo roku [[200 pred Kr.]] panovníkmi z domácej dynastie [[Attalovci|Attalovcov]], ktorí ju využívali ako prestížny nástroj svojej ambicióznej kultúrnej politiky.&lt;ref name=&quot;hoepfner-41&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Wolfram Hoepfner | kapitola = Die Bibliothek Eumenes' II. in Pergamon | editor = Wolfram Hoepfner | titul = Antike Bibliotheken | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 2002 | isbn = 978-3805328463 | strany = 41}}&lt;/ref&gt; Presný moment jej zániku zostáva v moderných dejinách neobjasnený; podľa rôznych indícií a antických správ k nemu mohlo dôjsť v priebehu 1. storočia pred Kr., prípadne oveľa neskôr v rímskom či ranokresťanskom období.&lt;ref name=&quot;mazal-38&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Otto Mazal | titul = Griechisch-römische Antike | miesto = Graz | vydavateľ = Akademische Druck- und Verlagsanstalt | rok = 1999 | isbn = 3-201-01716-7 | strany = 38}}&lt;/ref&gt; Informácie o chode, štruktúre a personáliách knižnice sú pomerne vzácne a opierajú sa o obmedzený počet zachovaných literárnych svedectiev starovekých autorov.&lt;ref name=&quot;platthy-159&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Jenö Platthy | titul = Sources on the Earliest Greek Libraries with the Testimonia | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Adolf M. Hakkert | rok = 1968 | strany = 159–165}}&lt;/ref&gt; V raných 80. rokoch 19. storočia boli počas nemeckých archeologických vykopávok na hradnom kopci odkryté základy stavebného komplexu, ktoré väčšina (hoci nie všetci) moderných bádateľov stotožňuje práve s pozostatkami tejto slávnej knižnice.&lt;ref name=&quot;bohn-56&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Richard Bohn | titul = Das Heiligtum der Athena Polias Nikephoros (Band 1) | miesto = Berlin | vydavateľ = Spemann | rok = 1885 | strany = 56–67}}&lt;/ref&gt;
 
== Dejinné pozadie a kontext mesta Pergamon ==
[[Súbor:Asia Minor 188 BCE.jpg|náhľad|Attalovské kráľovstvo (olivová farba) na vrchole svojho územného rozmachu v roku 188 pred Kr. po uzavretí mieru v Apamei.]]
Mesto [[Pergamon]] ({{vjz|grc|''Πέργαμος''}}), situované v historickom regióne [[Mysia]] v severozápadnej [[Anatólia|Anatólii]], bolo založené pravdepodobne v [[Archaické obdobie (Grécko)|archaickom období]] starovekého Grécka. Významným politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom celého Stredomoria sa však stalo až v [[helenizmus|helenistickej dobe]], kedy sa po rozpade obrovskej ríše [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] sformovalo samostatné a vplyvné Attalovské kráľovstvo (281 – 133 pred Kr.)&lt;ref name=&quot;allen&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = R. E. Allen | titul = The Attalid Kingdom: A Constitutional History | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 1983 | isbn = 978-0198148456 | strany = 42-45}}&lt;/ref&gt; 

Mocenský vzostup a obrovské bohatstvo štátu odštartoval zakladateľ dynastie [[Filetairos (Pergamon)|Filetairos]], no skutočný zlatý vek mesta nastal za vlády kráľov [[Attalos I.]] a predovšetkým [[Eumenes II.]] (197 – 159 pred Kr.). Eumenes II. obratnou diplomaciou uzavrel strategické spojenectvo s [[Rímska republika|Rímskou republikou]] namierené proti [[Macedónia (historické územie)|Macedónii]] a [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríši]]&lt;ref name=&quot;gruen&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Erich S. Gruen | titul = The Hellenistic World and the Coming of Rome | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1986 | isbn = 978-0520057371 | strany = 542-544}}&lt;/ref&gt;. Vďaka rímskej vojenskej a diplomatickej podpore po mieri v Apamei (188 pred Kr.) získal Pergamon kontrolu nad veľkou časťou Malej Ázie, čo do kráľovskej pokladnice prinieslo enormné finančné prostriedky z daní, ciel a poplatkov.&lt;ref name=&quot;evans&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Richard Evans | titul = A History of Pergamum: Beyond Hellenistic Kingship | miesto = London | vydavateľ = Bloomsbury Academic | rok = 2012 | isbn = 978-1441162366 | strany = 88-91}}&lt;/ref&gt;

V tomto období bol Pergamon prosperujúcou, moderne plánovanou metropolou s populáciou presahujúcou 200-tisíc obyvateľov. V kultúrnej, architektonickej a vedeckej oblasti dokázal konkurovať iba ptolemaiovskej [[Alexandria|Alexandrii]] a seleukovskej [[Antiochia|Antiochii]].&lt;ref name=&quot;shipley&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Graham Shipley | titul = The Greek World After Alexander, 323–30 BC | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2000 | isbn = 978-0415046183 | strany = 312-315}}&lt;/ref&gt; Popri svetoznámom Monumentálnom pergamskom oltári sa panovníci rozhodli vybudovať aj obrovský knižničný komplex. Ten mal slúžiť nielen pre praktické bádanie, ale aj ako vizuálna demonštrácia ich kultúrnej nadvlády a legitimity v helenistickom gréckom svete. Po smrti posledného kráľa [[Attalos III.|Attala III.]] v roku 133 pred Kr., ktorý zomrel bez legitímneho dediča, bol Pergamon na základe jeho slávneho závetu odkázaný Rímu. Následne sa stal administratívnym a ekonomickým srdcom rímskej provincie [[Asia (rímska provincia)|Asia]].&lt;ref name=&quot;magie&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = David Magie | titul = Roman Rule in Asia Minor | miesto = Princeton | vydavateľ = Princeton University Press | rok = 1950 | id = ISBN 978-0691035413 | strany = 32-34}}&lt;/ref&gt; Mesto si udržalo vysoký status aj v časoch ranej rímskej ríše, kedy ho kresťanská tradícia prostredníctvom novozákonného [[Zjavenie svätého Jána|Zjavenia svätého Jána]] (Apokalypsy) výslovne zaradila medzi významných [[Sedem cirkví Ázie]].&lt;ref name=&quot;aune&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = David E. Aune | titul = Revelation 1-5 (Word Biblical Commentary) | miesto = Dallas | vydavateľ = Word Books | rok = 1997 | isbn = 978-0849902512 | strany = 178}}&lt;/ref&gt;
 
== Písomné pramene a svedectvá ==
Historické poznatky o Pergamskej knižnici sú v porovnaní s inými antickými monumentmi mimoriadne útržkovité. V zachovanej starovekej literatúre sa nachádza len približne 15 konkrétnych textových pasáží od gréckych a rímskych autorov, pričom vo väčšine prípadov ide iba o stručné zmienky alebo okrajové poznámky.&lt;ref name=&quot;platthy&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Jenö Platthy | titul = Sources on the Earliest Greek Libraries with the Testimonia | miesto = Amsterdam | vydavateľ = Adolf M. Hakkert | rok = 1968 | strany = 159–165}}&lt;/ref&gt; Tieto spisy pochádzajú prevažne až z rímskeho obdobia, kedy samotná inštitúcia už pravdepodobne nefungovala v pôvodnom rozsahu alebo úplne zanikla. Presný dátum jej definitívneho konca zostáva neobjasnený, no moderní historici ho na základe indícií najčastejšie kladú do druhej polovice 1. storočia pred Kr., prípadne uvažujú o neskoršom úpadku v rímskych časoch.&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Wolfram Hoepfner | titul = Die Bibliothek Eumenes' II. in Pergamon | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 2002 | isbn = 978-3805328463 | strany = 41–52}}&lt;/ref&gt;

Dovtedajšie hypotézy o fungovaní inštitúcie skomplikovali aj epigrafické nálezy priamo na mieste. Počas vykopávok sa v areáli miestneho gymnasia ([[gymnasion]]) našli dva kamenné nápisy, ktoré výslovne spomínajú slovo „knižnica“. Detailná textová a kontextová analýza moderných historikov však ukázala, že tieto nápisy sa s najväčšou pravdepodobnosťou nevzťahovali na veľkú kráľovskú Pergamskú knižnicu, ale na menšiu, samostatnú školskú knižnicu určenú výhradne pre potreby tamojších študentov a učiteľov.&lt;ref name=&quot;hoepfner-68&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Wolfram Hoepfner | kapitola = Pergamon. Rhodos. Nysa. Athen | editor = Wolfram Hoepfner | titul = Antike Bibliotheken | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 2002 | isbn = 978-3805328463 | strany = 67–80, tu s. 68}}&lt;/ref&gt;

== Archeologický výskum a lokalizácia ==
[[Súbor:Via Tecta acropolis Pergamum 487 detail.jpg|náhľad|300px|Pohľad na hradný kopec (akropolu) starovekého Pergamonu, kde sa komplex podľa nemeckých výskumov z roku 1991 nachádzal.]]
V raných 80. rokoch 19. storočia objavil nemecký archeologický tím pod vedením [[Alexander Conze|Alexandra Conzeho]] a [[Carl Humann|Carla Humanna]] na pergamskej akropole základy rozsiahleho stavebného komplexu. Hoci väčšina vtedajších i neskorších bádateľov tieto zrúcaniny stotožnila práve s Pergamskou knižnicou, v modernej archeologickej obci ide o stále diskutovanú a sčasti kontroverznú tému. Časť vedcov upozorňuje na nedostatok priamych dôkazov a špecifických architektonických prvkov, ktoré by jednoznačne potvrdzovali skladovanie zvitkov, a nevylučujú, že budova mohla slúžiť inému reprezentatívnemu účelu kráľovského dvora.&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;

=== Architektonická dispozícia a poloha ===
[[Súbor:Pergamon1885a Seite 18.tiff|náhľad|Archeologický plán Aténinho posvätného okrsku z roku 1885. Štyri miestnosti nad severným stĺporadím (Stoa) tvorili komplex knižnice.]]
Zgrupovanie stavieb sa nachádza na vrcholovej plošine pergamského Burgbergu. V tejto husto zastavanej časti akropoly stál najstarší chrám mesta – chrám bohyne [[Aténa|Atény Polias]]. V neskoršom helenistickom období ho z troch strán obklopili monumentálne dvojpodlažné stĺpové haly ([[Stoa (architektúra)|stoy]]). Na štvrtej strane sa pod strmým svahom, zabezpečeným masívnymi opornými múrmi, rozkladalo pergamské divadlo. Celé toto nádvorie spolu s chrámom, oltárom a čestnými sochami tvorilo Aténin posvätný okrsok (''Athenaheiligtum'').&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;

Samotné priestory knižnice sa napájali priamo na severnú stĺpovú halu tohto okrsku. Vstup do knižnice neviedol z prízemia, ale návštevníci do nej vchádzali cez horné podlažie (poschodie) severnej stoy. Priamo pod podlahou knižničných miestností sa nachádzalo masívne prírodné skalné podložie akropoly, ktoré poskytovalo stavbe stabilný a bezpečný základ pred zosuvmi.&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;

=== Stavebné pozostatky a vnútorné zariadenie ===
[[Súbor:Pergamon1885.jpg|náhľad|Severozápadný roh veľkej knižničnej sály pred začiatkom hlavných archeologických prác v 80. rokoch 19. storočia.]]
[[Súbor:Pergamon1885a Seite 48.tiff|náhľad|Archeologická rekonštrukcia (1885): Rez budovou ukazuje skalné podložie pod knižnicou, predradenú dvojpodlažnú stou a vstup do knižničných sál z jej horného podlažia.]]
Komplex kompletne odkryli nemeckí archeológovia pod vedením [[Richard Bohn|Richarda Bohna]] krátko po roku 1880. Knižnicu tvorila jedna hlavná veľká sála s rozmermi 16,95 × 13,53 metra a tri menšie, rôzne veľké vedľajšie miestnosti, pričom každá z nich mala rozlohu približne 90 štvorcových metrov. Obvodové múry veľkej sály sa zachovali sčasti intaktné a boli vybudované z miestneho [[trachyt]]ového kameňa, ktorý sa ťažil priamo v okolí Pergamonu.&lt;ref name=&quot;bohn56&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Richard Bohn | titul = Das Heiligtum der Athena Polias Nikephoros (Band 1) | miesto = Berlin | vydavateľ = Spemann | rok = 1885 | strany = 56–67}}&lt;/ref&gt;

Počas vykopávok vedci identifikovali jedinečné konštrukčné prvky interiéru:
* ''Kamenný sokel:'' Pozdĺž troch stien veľkej sály (severnej, východnej a západnej) prebiehal vo vzdialenosti približne 50 cm od múru jeden meter široký a 50 cm vysoký kamenný stupeň. Archeológovia predpokladajú, že táto konštrukcia slúžila ako stabilný a suchý základ pre montáž veľkých drevených políc na zvitky. Medzera medzi regálom a kamennou stenou chránila citlivý písací materiál pred vlhkosťou zo stien.&lt;ref name=&quot;bohn56&quot; /&gt;
* ''Otvory v múroch:'' V zachovaných stenách sa našli pravidelné otvory, ktoré pravdepodobne slúžili na ukotvenie a fixáciu týchto drevených knižničných regálov pomocou drevených kolíkov a klinov.&lt;ref name=&quot;bohn56&quot; /&gt;
* ''Vodný kanál a cisterna:'' Pred východnou časťou kamenného sokla sa v skalnej podlahe zachoval úzky vodný žľab s dvoma rozšíreniami (slúžiacimi na naberanie alebo odčerpávanie vody). V juhovýchodnom rohu sály bola do skaly vyhĺbená hlboká [[cisterna]].&lt;ref name=&quot;bohn56&quot; /&gt;
* ''Rozšírený podstavec:'' V strede severného úseku kamenného sokla sa jeho šírka zdvojnásobovala na dĺžke približne 2,70 metra, čo naznačuje prítomnosť ústredného monumentálneho podstavca.&lt;ref name=&quot;bohn56&quot; /&gt;

=== Umelecká výzdoba a nálezy ===
Keďže antické písomné pramene často spomínajú, že staroveké knižnice bývali zdobené sochami bohyne Atény, najvýznamnejším nálezom v sutinách veľkej sály bol objav 3,10 metra vysokej mramorovej sochy. Ide o detailnú helenistickú repliku slávnej [[Aténa Parthenos|Atény Parthenos]] od sochára [[Feidias|Feidia]]. Socha ležala v troskách vo výške asi dva metre nad pôvodnou podlahou. Podľa rekonštrukcie stála pôvodne práve na rozšírenom podstavci uprostred severnej steny sály a tvorila dominantu celého priestoru.&lt;ref name=&quot;bohn56&quot; /&gt;

V sutinách sa našli aj fragmenty menších sošiek, reliéfov a krycích kamenných platní. Tieto platne mohli tvoriť ochranné skrinky (''capsae'') alebo výklenky na ukladanie vzácnych zvitkov a menších umeleckých diel. Zaujímavým detailom je aj výzdoba vstupnej brány ([[Propylaje|propylon]]), cez ktorú sa vchádzalo do celého Aténinho okrsku. Medzi ornamentálnymi motívmi sa tu nachádzajú plastiky sov – tradičného symbolu múdrosti a vtáka zasväteného bohyni Aténe, čo bádatelia interpretujú ako symbolické vizuálne prepojenie na prítomnosť vedľa ležiacej knižnice.&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;
 
== Organizácia a fungovanie knižnice ==

=== Veľkosť fondu a akvizičná politika ===
O presnom počte a zložení knižničného fondu v Pergame sa dodnes vedú odborné diskusie, keďže sa nezhodujú všetky zachované indície. Najslávnejšie svedectvo prináša staroveký spisovateľ [[Plutarchos]], ktorý vo svojom životopise Marka Antonia uvádza, že rímsky vojvodca v 30. rokoch 1. storočia pred Kr. daroval egyptskej kráľovnej [[Kleopatra VII.|Kleopatre]] ako svadobný dar a náhradu za škody v Alexandrii približne 200 000 jednotlivých zvitkov (''volumina'') pochádzajúcich práve z pergamských zbierok&lt;ref name=&quot;plutarch&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Plutarchos | titul = Životopisy slávnych Grékov a Rimanov | miesto = Bratislava | vydavateľ = Tatran | rok = 1979 | id = 61-026-79 | strany = 422}}&lt;/ref&gt;. Hoci moderná historiografia tento príbeh často považuje za rímsku politickú propagandu zameranú na zdiskreditovanie Antonia (ktorý takto rozhadzoval rímsky majetok), číslo 200 000 sa vo vedeckých kruhoch považuje za reálny a technicky predstaviteľný rozsah fondu veľkej helenistickej knižnice. Na porovnanie, najväčšia inštitúcia staroveku – Alexandrijská knižnica – v tom čase vlastnila od 400 000 do 500 000 zvitkov.&lt;ref name=&quot;casson&quot; /&gt;

Attalovskí panovníci uplatňovali mimoriadne agresívnu a finančne nákladnú akvizičnú politiku (politiku doplňovania zbierok). Cielene vyhľadávali a vykupovali najmä vzácne archaické a čo najstaršie spisy. Podľa správ antického lekára [[Claudius Galénos|Galéna]] sa v Pergame zhromažďovali rukopisy staré aj viac ako 300 rokov, vrátane unikátnych papyrusov či textov zapísaných na vzácnom citrónovníkovom dreve.&lt;ref name=&quot;galenos1&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Galenos | titul = Commentarius in Hippocratis de officina medici | rok = 1821 | miesto = Leipzig | vydavateľ = Kühn | ročník = I | strany = 18}}&lt;/ref&gt; 

Táto dravosť po knihách vyvolávala v regióne značné napätie. Geograf [[Strabón]] zaznamenal, že keď Attalovci hľadali knihy po celej Malej Ázii, súkromní vlastníci slávnej [[Aristoteles|Aristotelovej]] knižnice v meste [[Skepsis]] (v [[Tróas (kraj)|Tróade]]) dostali taký strach z jej násilného zhabania, že celú zbierku radšej zakopali do zeme v podzemnej skrýši, kde ju dlhé roky poškodzovala vlhkosť a mole.&lt;ref name=&quot;strabon&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Strabón | titul = Geographica | kapitola = XIII, 1, 54}}&lt;/ref&gt; Knižnica rástla aj formou darov od prominentných občanov či učencov. Samotný Galénos spomína, že keď sa neskôr natrvalo presťahoval do Ríma, svoje vlastné lekárske a vedecké knihy nechal ako dar práve v rodnom Pergame.&lt;ref name=&quot;galenos2&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Galenos | titul = Peri ton idion biblion | ročník = 6}}&lt;/ref&gt;

=== Knižničný katalóg (Pinakes) ===
Vzhľadom na obrovské množstvo zhromaždených textov bolo nevyhnutné zaviesť pokročilý organizačný a bibliografický systém, ktorý by umožnil orientáciu v tematických okruhoch. Existencia pergamského knižničného katalógu je explicitne doložená v troch nezávislých antických prameňoch. Tieto svedectvá dokazujú, že Pergamská knižnica vyvinula vlastné bibliografické zoznamy, inšpirované slávnymi Kallimachovými tabuľkami (''pinakes'') z Alexandrie:
1. Spisovateľ [[Dionysios z Halikarnassu]] uvádza, že istá konkrétna reč bola v oficiálnych zoznamoch (''pinakes'') v Pergame výslovne evidovaná pod autorstvom rečníka Kallikrata.&lt;ref name=&quot;dionysios1&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Dionysios z Halikarnassu | titul = De Dinarcho | kapitola = 1, 11}}&lt;/ref&gt;
2. Ten istý autor v inom spise potvrdzuje, že slávna [[Demostenes|Demostenova]] reč s názvom ''O daňových triedach'' bola katalogizovaná pod rovnakým identickým názvom tak v alexandrijských, ako aj v pergamských bibliografických zoznamoch.&lt;ref name=&quot;dionysios2&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Dionysios z Halikarnassu | titul = Ad Ammaeum | kapitola = 1, 4}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;blum&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Rudolf Blum | titul = Kallimachos. The Alexandrian Library and the Origins of Bibliography | miesto = Madison | vydavateľ = University of California Press | rok = 1991 | isbn = 978-0299123208 | strany = 156}}&lt;/ref&gt;
3. Tretiu priamu zmienku o existencii pergamských katalógov zaznamenal rímsky spisovateľ [[Athénaios z Naukratidy|Athénaios]] vo svojom encyklopedickom diele ''Deipnosofistai''.&lt;ref name=&quot;athenaios&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Athenaios | titul = Deipnosophistai | kapitola = VIII, 336e}}&lt;/ref&gt;

=== Učenci, personál a používatelia ===
[[Súbor:Modell Pergamonmuseum Athenaheiligtum.jpg|náhľad|Model akropoly v berlínskom Pergamskom múzeu. V čiernom rámčeku je vyznačený posvätný okrsok bohyne Atény s budovou knižnice.]]
Mená bežných zamestnancov knižnice sa v dejinách nezachovali, no na základe analógie s Alexandriou vieme, že na jej čele stáli poprední vedci a filozofi, ktorí mali blízky osobný vzťah k vládnucemu kráľovskému dvoru Attalovcov. Ako jediný bezpečne doložený riaditeľ a vedúci knižnice je v prameňoch zaznamenaný stoický filozof [[Athénodóros Kordylión]], ktorý spravoval zbierky v 1. storočí pred Kr. pred svojím odchodom do Ríma.&lt;ref name=&quot;diogenes&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Diogenes Laertios | titul = Životopisy slávnych filozofov | kapitola = VII, 34}}&lt;/ref&gt; S inštitúciou bol úzko prepojený aj slávny filozof a gramatik [[Krates z Mallu]], zakladateľ pergamskej filologickej školy, ktorý v knižnici bádal a obhajoval pergamské vedecké metódy v opozícii voči Alexandrii.&lt;ref name=&quot;lydos&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Johannes Lydos | titul = De mensibus | kapitola = 1, 28}}&lt;/ref&gt;

Knižnica slúžila ako elitné výskumné centrum pre komunitu vedcov podporovaných priamo štátom. Medzi najvýznamnejších doložených používateľov patrili:
* [[Antigonos z Karystosu (spisovateľ)|Antigonos z Karystosu]]: slávny spisovateľ a životopisec, ktorý čerpal z pergamských archívov podklady pre svoje diela.
* [[Apollónios z Pergy]]: geniálny helenistický matematik a geometor, ktorý v meste pôsobil.
* [[Bitón z Pergamu]]: autor technického spisu o vojenských obliehacích strojoch.
* [[Polémon z Ilionu]]: geograf a topograf, ktorý vďaka fondu zostavil detailné opisy gréckych miest.

Medzi pergamskou a alexandrijskou školou existovali hlboké rozdiely v prístupe k textovej kritike ([[Filológia|filológii]]). Kým alexandrijskí filológovia (napr. Aristarchos zo Samotráky) nejasné či gramaticky podozrivé pasáže v starých textoch (napr. u [[Homér]]a) radšej opravovali, modernizovali alebo úplne vymazávali, pergamskí filológovia uplatňovali konzervatívnejší prístup. Ponechávali v prepisoch aj nezrozumiteľné či archaické pasáže a snažili sa ich význam vysvetliť pomocou alegorického výkladu textu, čím položili základy hlbšieho literárneho bádania.&lt;ref name=&quot;staikos&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Konstantinos Sp. Staikos | titul = The History of the Library in Western Civilization: From Minos to Cleopatra | miesto = New Castle | vydavateľ = Oak Knoll Press | rok = 2004 | isbn = 978-1584561149 | strany = 224}}&lt;/ref&gt;

Vedecká otázka, či bola táto kráľovská knižnica otvorená pre širokú verejnosť – ako to vo svojom diele tvrdí rímsky architekt [[Vitruvius]]&lt;ref name=&quot;vitruvius&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Vitruvius | titul = De architectura | kapitola = VII, Vorwort, 4}}&lt;/ref&gt; – zostáva predmetom sporov. Moderní historici upozorňujú, že v staroveku bola gramotnosť obyvateľstva extrémne nízka a ručne prepisované zvitky boli luxusným, drahým tovarom. Knižnica preto slúžila primárne panovníkom, diplomatom a úzkemu okruhu pozvaných domácich i zahraničných učencov. Celý finančne náročný chod budovy a nákupy zvitkov hradili králi zo štátnej pokladnice ako súčasť reprezentatívnej štátnej kultúrnej politiky, pričom komplex zámerne postavili v tesnej blízkosti kráľovských palácov (''basileia'').&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;

== Dejiny a vývoj knižnice ==

=== Rivalita s Alexandriou a vývoj pergamenu ===
Staroveké svedectvá vykresľujú dejiny Pergamskej knižnice ako príbeh neustáleho, prestížneho a finančne vyčerpávajúceho súperenia s ptolemaiovskou Alexandrijskou knižnicou v Egypte. Panovníci oboch ríš súťažili v tom, kto zhromaždí viac zvitkov a získa na svoj dvor renomovanejších učencov. Táto agresívna konkurencia viedla k enormnému rozkvetu medzinárodného obchodu s knihami. Zároveň však podnietila vlnu podvodov, kedy obchodníci v honbe za vysokými kráľovskými odmenami produkovali narýchlo zhotovené falzifikáty, umelo starené texty či nekvalitné odpisy, ktoré následne predávali obom inštitúciám.&lt;ref name=&quot;galenos-hippokrates&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Galenos | titul = Commentarius in Hippocratis librum de natura hominis | ročník = I, s. 127; II, s. 128}}&lt;/ref&gt;

Podľa slávneho svedectva rímskeho encyklopedistu Plínia Staršieho zašla táto rivalita tak ďaleko, že egyptský kráľ (pravdepodobne [[Ptolemaios V.]]) v snahe zastaviť kultúrny rast Pergamonu uvalil prísne embargo na export [[Papyrus (výrobok)|papyrusu]] – vtedajšieho kľúčového písacieho materiálu – z Egypta. Plínius tvrdí, že pergamskí učenci na tento výpadok okamžite zareagovali vynálezom úplne nového písacieho materiálu vyrobeného zo špeciálne upravenej zvieracej kože, ktorý podľa mesta dostal názov [[Pergamen (koža)|pergamen]] (''charta pergamena'').&lt;ref name=&quot;plinius&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Plínius Starší | titul = Naturalis historia | kapitola = XIII, 70}}&lt;/ref&gt; 

Z moderného historického hľadiska je toto tvrdenie o „vynájdení“ pergamenu v Pergame fakticky nesprávne. Upravená zvieracia koža sa na zápis textov v Stredomorí a na Blízkom východe obmedzene používala už stáročia predtým. Je však vysoko pravdepodobné, že egyptské embargo podnietilo pergamských remeselníkov k výraznému zdokonaleniu technologického postupu a k zavedeniu masovej priemyselnej produkcie tohto trvácnejšieho materiálu, ktorý neskôr v stredoveku úplne vytlačil papyrus.&lt;ref name=&quot;mazal&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Otto Mazal | titul = Griechisch-römische Antike | miesto = Graz | vydavateľ = Akademische Druck- und Verlagsanstalt | rok = 1999 | isbn = 3-201-01716-7 | strany = 38}}&lt;/ref&gt; 

Iný antický prameň dopĺňa tento príbeh o osobný rozmer rímskej diplomacie. Uvádza, že na znak uznania rímskej nadvlády poslali egyptský kráľ Ptolemaios a slávny gramatik Aristarchos do Ríma luxusný dar v podobe veľkého množstva kvalitného papyrusu. Ich pergamskí rivali – kráľ Attalos a učenec Kratés z Mallu – ich však okamžite tromfli tým, že do Ríma poslali ešte luxusnejšiu zásielku mimoriadne jemne spracovaného pergamenu, čím si získali priazeň rímskych elít.&lt;ref name=&quot;lydos&quot; /&gt;

=== Teórie o zániku zbierky ===
Po tom, čo Rímska republika v roku 133 pred Kr. zdedila Attalovské kráľovstvo, sa stopy po osude knižnice v prameňoch strácajú. Ani archeologické nálezy, ani zachované texty neponúkajú jasné svedectvo o tom, ako a kedy presne táto inštitúcia definitívne zanikla. V modernej historickej obci preto existuje niekoľko alternatívnych teórií:
* ''Odvoz do Ríma (1. storočie pred Kr.):'' Časť vedcov sa domnieva, že po strate samostatnosti a počas rímskych občianskych vojen si bohatí rímski patricijovia a generáli postupne rozobrali najvzácnejšie časti zbierky a nechali ich previezť do svojich súkromných knižníc v Itálii&lt;ref name=&quot;hoepfner-52&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Wolfram Hoepfner | titul = Die Bibliothek Eumenes' II. in Pergamon | miesto = Mainz | vydavateľ = Philipp von Zabern | rok = 2002 | isbn = 978-3805328463 | strany = 52}}&lt;/ref&gt;.
* ''Dar Kleopatre (30. roky pred Kr.):'' Ak je Plutarchova správa o Markovi Antoniovi pravdivá, knižnica zanikla ako ucelený celok jednorazovým administratívnym aktom, kedy bolo 200-tisíc zvitkov odvezených do Alexandrie.&lt;ref name=&quot;plutarch&quot; /&gt;
* ''Prevoz do Konštantínopola (4. storočie po Kr.):'' Podľa ďalšej hypotézy zvyšky pergamských fondov prečkali rímske cisárske obdobie a v 4. storočí po Kr. boli na príkaz cisára prevezené do novovznikajúcej [[Cisárska knižnica v Konštantínopole|Cisárskej knižnice v Konštantínopole]], ktorá systematicky absorbovala zbierky z celej ríše.&lt;ref name=&quot;mazal&quot; /&gt;
* ''Ničenie za Justiniána I. (6. storočie po Kr.):'' Najneskoršia teória uvažuje o tom, že knižnica (alebo to, čo z nej v meste zostalo) padla za obasť systematickému ťaženiu kresťanského cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]] proti pohanským vzdelávacím inštitúciám, svätyniam a literatúre v 6. storočí.&lt;ref name=&quot;mazal&quot; /&gt;

== Dejiny vedeckej debaty a kritika ==
Vedecká diskusia o Pergamskej knižnici sa v modernej dobe zužuje na zásadnú archeologickú otázku: ''Nájdené stavebné zvyšky na akropole skutočne patrili antickými autormi spomínanej knižnici?'' Hoci konsenzus o tejto lokalizácii pretrváva, v priebehu desaťročí vyvolal aj ostré vedecké spory.

=== Pôvodná hypotéza (Conze a Bohn) ===
Stavebný komplex v raných 80. rokoch 19. storočia kompletne vykopali a zmapovali Alexander Conze a [[Richard Bohn]], pričom svoje závery publikovali v roku 1885. Conze bol vôbec prvým bádateľom, ktorý v štyroch miestnostiach nad severnou stoou Aténinho okrsku identifikoval kráľovskú knižnicu. Bohn sa k jeho názoru plne priklonil. 

Svoju interpretáciu opreli o analýzu dier v trachytových stenách, v ktorých videli stopy po uchytení drevených trámov a konzol, nesúcich regály. Odstup kamenného sokla od obvodových múrov vysvetlili ako dômyselný izolačný systém, ktorý mal chrániť zvitky pred vlhkosťou prenikajúcou z kamenného muriva. Objavenie monumentálnej sochy Atény priamo v sutinách veľkej sály považovali za definitívny dôkaz, keďže antická tradícia spájala sochy tejto bohyne práve s priestormi knižníc. Svoje závery podporili porovnaním pôdorysu s neskoršími rímskymi knižnicami.&lt;ref name=&quot;bohn67&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Richard Bohn | titul = Das Heiligtum der Athena Polias Nikephoros | miesto = Berlin | vydavateľ = Spemann | rok = 1885 | strany = 67–69}}&lt;/ref&gt;

=== Vývoj kritiky v 20. storočí ===
Už v roku 1897 vyjadril uznávaný filológ a knihovník [[Karl Dziatzko]] pochybnosti o tom, či všetky štyri odkrývané miestnosti skutočne plnili funkciu knižnice. Hoci hypotézu Conzeho a Bohna výslovne neodmietol, odporučil opatrnosť&lt;ref name=&quot;dziatzko-re&quot;&gt;{{Citácia knihy | editor = Georg Wissowa | titul = Paulys Realencyclopädie der classischen Altertumswissenschaft | heslo = Bibliotheken | autor = Karl Dziatzko | ročník = III,1 | miesto = Stuttgart | rok = 1897 | strany = col. 414–415}}&lt;/ref&gt;. V roku 1937 označil [[Bernt Götze]] interpretáciu za vysoko pravdepodobnú, no stále exaktne nedokázanú.

Zásadný obrat priniesol v roku 1944 [[Christian Callmer]]&lt;ref name=&quot;callmer-1944&quot;&gt;{{Citácia periodika | autor = Christian Callmer | titul = Antike Bibliotheken | časopis = Opuscula Archaeologica | rok = 1944 | ročník = 3 | strany = 145–193}}&lt;/ref&gt;, ktorého tézu neskôr prevzali a modifikovali [[Carl Wendel]] (1949)&lt;ref name=&quot;wendel-1949&quot;&gt;{{Citácia periodika | autor = Carl Wendel | titul = Die bauliche Entwicklung der antiken Bibliothek | časopis = Zentralblatt für Bibliothekswesen | rok = 1949 | ročník = 63 | strany = 407–428}}&lt;/ref&gt;, [[Doris Pinkwart]] (1976)&lt;ref name=&quot;pinkwart-1976&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Doris Pinkwart | kapitola = Bibliothek | editor = Heinrich Beck et al. | titul = Reallexikon der Germanischen Altertumskunde | ročník = Band 2 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter | rok = 1976 | strany = 502–504}}&lt;/ref&gt;, [[Elzbieta Makowiecka]] (1978)&lt;ref name=&quot;makowiecka-1978&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Elzbieta Makowiecka | titul = The origin and evolution of architectural form of Roman library | miesto = Warschau | vydavateľ = Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego | rok = 1978 | strany = 15}}&lt;/ref&gt; a [[Volker Michael Strocka]] (1981).&lt;ref name=&quot;strocka-1981&quot;&gt;{{Citácia periodika | autor = Volker Michael Strocka | titul = Römische Bibliotheken | časopis = Gymnasium | rok = 1981 | ročník = 88 | strany = 298–329}}&lt;/ref&gt; Callmer argumentoval, že hlavná veľká sála so sochou Atény pre svoju monumentálnosť vôbec neslúžila na skladovanie zvitkov, ale fungovala ako reprezentačná, slávnostná, čitárenská a prednášková sieň (auditorium). Samotné zvitky a knižničné fondy boli podľa neho uložené v troch menších priľahlých miestnostiach (každá s rozlohou 90 m²), ktoré slúžili ako čisté sklady (''armaria'').&lt;ref name=&quot;callmer-1944&quot; /&gt;

=== Radikálne odmietnutie a alternatívne teórie ===
V druhej polovici 80. a v 90. rokoch 20. storočia sa objavili teórie, ktoré identifikáciu komplexu úplne odmietli:
* ''Teória múzea a umeleckej galérie'' [[Lora Lee Johnson]] (1984) a neskôr uznávaný archeológ [[Harald Mielsch]] (1995) ostro vystúpili proti prítomnosti knižnice v Aténinom okrsku. Mielsch vyhlásil, že neexistuje jediný priamy dôkaz pre toto tvrdenie a budovu stotožnil so štátnou pokladnicou a kráľovským múzeom. Podľa neho veľká sála slúžila ako verejná umelecká galéria pre vystavovanie ukoristených sôch, pričom otvory v stenách držali obrazy a reliéfy, nie police. Mielsch navyše umiestnil skutočnú knižnicu do areálu pergamského gymnázia, kde sa našli spomínané nápisy.
* ''Teória katalógových stien:'' [[Harald Wolter-von dem Knesebeck]] (1995) prišiel s kompromisnou hypotézou, podľa ktorej otvory v stenách veľkej sály nedržali police, ale boli na nich trvalo upevnené bronzové či drevené dosky, na ktorých bol pre návštevníkov vyrytý kompletný a verejne prístupný zoznam (katalóg) pergamských kníh.
* ''Teória hodovacej siene (Andron):'' V roku 2000 Volker M. Strocka radikálne zmenil svoj pôvodný názor a po prehodnotení rozmerov kamenného sokla vyhlásil, že hlavná sála bola v skutočnosti kráľovskou hodovaciou sieňou ([[Andron (miestnosť)|andron]]). Kamenné podesty podľa neho nedržali knižné police, ale slúžili ako pevné podklady pre hodovacie pohovky ([[Kliné|kline]]), na ktorých počas rituálnych hostín ležala pergamská elita.

=== Moderná obhajoba (Wolfram Hoepfner) ===
Hlavným obhajcom pôvodnej teórie o prítomnosti knižnice sa na prelome tisícročí stal nemecký archeológ [[Wolfram Hoepfner]], ktorý publikoval rozsiahle monografie v rokoch 1996 a 2002. Hoepfner systematicky vyvrátil argumenty kritikov a dokázal, že stavba v telovom kontakte s chrámom bohyne múdrosti Atény dokonale zapadá do helenistického konceptu prepojenia vedy a náboženstva. 

Pripustil však čiastočnú modifikáciu: otvory v trachytových stenách podľa jeho najnovších výskumov neslúžili na uchytenie políc, ale držali dômyselný systém vnútorných olovených vodných žľabov a ríms, ktoré mali odvádzať kondenzovanú podzemnú vlhkosť mimo dosahu kníh. Hoepfner zároveň nevylúčil, že v neskoršom rímskom období, kedy knižnica stratila svoj pôvodný význam, mohla byť hlavná sála skutočne druhotne využívaná ako prestížna hodovacia miestnosť rímskych miestodržiteľov.&lt;ref name=&quot;hoepfner-42&quot; /&gt;
 
== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* Richard Bohn: ''Das Heiligtum der Athena Polias Nikephoros'' (''Altertümer von Pergamon'', Band II). 2 Bände, Speman, Berlin 1885.
* Wolfram Hoepfner: ''Die Bibliothek Eumenes' II. in Pergamon.'' In: Wolfram Hoepfner (Hrsg.): ''Antike Bibliotheken.'' Philipp von Zabern, Mainz 2002, ISBN 3-8053-2846-X, S. 41–52.
* Wolfram Hoepfner: ''Zu griechischen Bibliotheken und Bücherschränken.'' In: ''Archäologischer Anzeiger.'' 1996, ISSN 0003-8105, S. 25–36.
* Otto Mazal: ''Griechisch-römische Antike'' (''Geschichte der Buchkultur'', Band 1). Akademische Druck- und Verlagsanstalt, Graz 1999, ISBN 3-201-01716-7, S. 38.
* Harald Mielsch: ''Die Bibliothek und die Kunstsammlungen der Könige von Pergamon.'' In: ''Archäologischer Anzeiger.'' 1995, S. 765–779.
* Volker M. Strocka: ''Noch einmal zur Bibliothek von Pergamon.'' In: ''Archäologischer Anzeiger.'' 2000, S. 155–165.
* Harald Wolter-von dem Knesebeck: ''Zur Ausstattung und Funktion des Hauptsaals der Bibliothek von Pergamon.'' In: ''Boreas. Münstersche Beiträge zur Archäologie.'' Band 18, 1995, ISSN 0344-810X, S. 45–56.

== Pozri aj ==
* [[Alexandrijská knižnica]]
* [[Pergamon]]

[[Kategória:Archeologické lokality starovekého Grécka]]
[[Kategória:Archeologické lokality v Turecku]]</text>
      <sha1>rsohbr7s53w6ttd7eq9rgwjoiszrrdo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Skúška tvrdosti podľa Vickersa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750108</id>
    <revision>
      <id>8213280</id>
      <timestamp>2026-05-13T15:27:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28804-35</username>
        <id>294772</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „Do vhodne pripraveného skúšaného materiálu vtláčame určitým zaťažením štvorboký diamantový ihlan s vrcholovým uhlom 136˚. Kritériom pre hodnotenie tvrdosti je plocha povrchu pričom meriame uhlopriečky vtlačku.  Označujeme ju HV. Písmená HV sa uvádzajú za hodnotu tvrdosti a sú doplnené indexom v nasledujúcom poradí: veľkosť skúšobného zaťaženia, čas pôsobenia skúšobného zaťaženia“</comment>
      <origin>8213280</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="425" sha1="3oqqverkxx3jqkosjvhrtxlpsoip4hx" xml:space="preserve">Do vhodne pripraveného skúšaného materiálu vtláčame určitým zaťažením štvorboký diamantový ihlan s vrcholovým uhlom 136˚. Kritériom pre hodnotenie tvrdosti je plocha povrchu pričom meriame uhlopriečky vtlačku.

Označujeme ju HV. Písmená HV sa uvádzajú za hodnotu tvrdosti a sú doplnené indexom v nasledujúcom poradí: veľkosť skúšobného zaťaženia, čas pôsobenia skúšobného zaťaženia</text>
      <sha1>3oqqverkxx3jqkosjvhrtxlpsoip4hx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213287</id>
      <parentid>8213280</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T15:45:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>urgent</comment>
      <origin>8213287</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="534" sha1="p260ez7s2s8buw3pl61tfbbkqz3xdez" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20260513}}
{{Bez zdroja}}
'''Skúška tvrdosti podľa Vickersa''' sa vykonáva tak, že do vhodne pripraveného skúšaného materiálu sa vtláča určitým zaťažením štvorboký diamantový ihlan s vrcholovým uhlom 136˚. Kritériom pre hodnotenie tvrdosti je plocha povrchu pričom meriame uhlopriečky vtlačku.

Označujeme ju HV. Písmená HV sa uvádzajú za hodnotu tvrdosti a sú doplnené indexom v nasledujúcom poradí: veľkosť skúšobného zaťaženia, čas pôsobenia skúšobného zaťaženia</text>
      <sha1>p260ez7s2s8buw3pl61tfbbkqz3xdez</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-28804-35</title>
    <ns>3</ns>
    <id>750109</id>
    <revision>
      <id>8213288</id>
      <timestamp>2026-05-13T15:45:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>upozornenie</comment>
      <origin>8213288</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="251" sha1="asmbqg0ks3dz66gi2wmpqexp8kpjqgi" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť autor|Skúška tvrdosti podľa Vickersa}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 15:45, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>asmbqg0ks3dz66gi2wmpqexp8kpjqgi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:89CZECHOSLOVAKIA89</title>
    <ns>3</ns>
    <id>750110</id>
    <revision>
      <id>8213298</id>
      <timestamp>2026-05-13T16:28:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>upozornenie</comment>
      <origin>8213298</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="205" sha1="exqf67e9gkjeeqlgiun8i9s2j2jf94m" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 16:28, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>exqf67e9gkjeeqlgiun8i9s2j2jf94m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-28892-08</title>
    <ns>3</ns>
    <id>750111</id>
    <revision>
      <id>8213308</id>
      <timestamp>2026-05-13T17:13:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>Upozornenie</comment>
      <origin>8213308</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="121" sha1="8hnzubqpa7ckfw2xn2wfnhn1uk145g5" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 17:12, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>8hnzubqpa7ckfw2xn2wfnhn1uk145g5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bitón (rozlišovacia stránka)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750112</id>
    <revision>
      <id>8213320</id>
      <timestamp>2026-05-13T18:20:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „'''Bitón''' ({{vjz|grc|''Βίτων''}} – ''Bitón'') môže byť:  * postava v gréckej mytológii, syn argejskej kňažky Kydippy a brat Kleobida, pozri pod [[Kleobis a Bitón]] * syrakúzsky veliteľ pevnosti (frourarchos) v Motyi, dosadený tyranom Dionýziom I. v roku 397 pred Kr., pozri [[Bitón (frourarchos)]] * vodca gréckych žoldnierov v Baktrii, ktorý sa v rokoch 326/325 pred Kr. zapojil do povstania proti Alexandrovi Veľkému, pozri Bitón (žol…“</comment>
      <origin>8213320</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="679" sha1="hmvu1jf4vrb6f80tkuc3auvwitns3ni" xml:space="preserve">'''Bitón''' ({{vjz|grc|''Βίτων''}} – ''Bitón'') môže byť:

* postava v gréckej mytológii, syn argejskej kňažky Kydippy a brat Kleobida, pozri pod [[Kleobis a Bitón]]
* syrakúzsky veliteľ pevnosti (frourarchos) v Motyi, dosadený tyranom Dionýziom I. v roku 397 pred Kr., pozri [[Bitón (frourarchos)]]
* vodca gréckych žoldnierov v Baktrii, ktorý sa v rokoch 326/325 pred Kr. zapojil do povstania proti Alexandrovi Veľkému, pozri [[Bitón (žoldnier)]]
* starogrécky matematik a spisovateľ z 2. storočia pred Kr., autor dochovaného spisu o vojenských strojoch, pozri [[Bitón z Pergamu]]


== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>hmvu1jf4vrb6f80tkuc3auvwitns3ni</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-28905-88</title>
    <ns>3</ns>
    <id>750113</id>
    <revision>
      <id>8213325</id>
      <timestamp>2026-05-13T18:23:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>upozornenie</comment>
      <origin>8213325</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="205" sha1="453rm8ketgoj9maare96tiwt07bjvgv" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --&lt;font color=&quot;#008751&quot;&gt;[[User:Pe3kZA|&lt;font face=&quot;Casual&quot;&gt;'''&lt;i&gt;Pe3kZA&lt;/i&gt;'''&lt;/font&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;sup&gt;&lt;font color=&quot;Black&quot;&gt;[[User talk:Pe3kZA|&lt;i&gt;✉&lt;/i&gt;]]&lt;/font&gt;&lt;/sup&gt; 18:23, 13. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>453rm8ketgoj9maare96tiwt07bjvgv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Nojoxlegendasveta/pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>750114</id>
    <revision>
      <id>8213344</id>
      <timestamp>2026-05-13T18:52:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Nojoxlegendasveta</username>
        <id>294794</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „== KYZZENN ==  ====== MY GOAT ====== [https://www.faceit.com/en/players/kyzzenn]“</comment>
      <origin>8213344</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="80" sha1="22ceqvxh28wzmuj74zci6d6om36jeox" xml:space="preserve">== KYZZENN ==

====== MY GOAT ======
[https://www.faceit.com/en/players/kyzzenn]</text>
      <sha1>22ceqvxh28wzmuj74zci6d6om36jeox</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213345</id>
      <parentid>8213344</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T18:54:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Nojoxlegendasveta</username>
        <id>294794</id>
      </contributor>
      <comment>Odstránený obsah stránky</comment>
      <origin>8213345</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="0" sha1="phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1" />
      <sha1>phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ota Plávková</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750115</id>
    <revision>
      <id>8213357</id>
      <timestamp>2026-05-13T19:07:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SjuKay</username>
        <id>294790</id>
      </contributor>
      <comment>nový článok o významnej slovenskej redaktorke Ote Plávkovej</comment>
      <origin>8213357</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3995" sha1="ev23frppw25k0jnjxct0mlkgy2y1glv" xml:space="preserve">'''Ota Plávková''' (rodená Veljačiková; * 24. marec 1926, [[Banská Bystrica]] – † 1. november 2002, [[Bratislava]]) bola slovenská rozhlasová redaktorka a novinárka. Po absolvovaní obchodnej akadémie v rodnom meste nastúpila do banskobystrického štúdia [[Česko-slovenský rozhlas|Československého rozhlasu]], kde pôsobila s krátkou prestávkou až do roku 1969. &lt;ref&gt;https://www.stvr.sk/historia/osobnosti/ota-plavkova&lt;/ref&gt;

==Pôsobenie počas okupácie v roku 1968==
Počas 60. rokov 20. storočia sa Plávková v rozhlasových komentároch otvorene venovala kritike politických procesov z 50. rokov a zlyhaniam socialistického hospodárstva. Stala sa aktívnou stúpenkyňou obrodného procesu a [[Pražská jar|Pražskej jari]]. Jej význam narástol počas augustovej [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|okupácie Československa v roku 1968]], kedy priamo riadila protiokupačné vysielanie z banskobystrického štúdia. Za jej prejavy v éteri ju v Národnom zhromaždení verejne kritizoval generál Samuel Kodaj. &lt;ref&gt;https://osf.sk/ota-plavkova-nezlomena/&lt;/ref&gt;

==Obdobie normalizácie a perzekúcie==
V roku 1969 bola z politických dôvodov z rozhlasu prepustená a dostala zákaz pobytu v Banskej Bystrici aj v celom Stredoslovenskom kraji. Presťahovala sa do Bratislavy, kde pracovala v robotníckych a úradníckych profesiách, napríklad ako predavačka či vrátnička v podniku Priemstav. Počas celého obdobia normalizácie bola pod intenzívnym dohľadom [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] (ŠtB), čo zahŕňalo výsluchy, domové prehliadky a odpočúvanie bytu. Napriek hrozbám pod svojím vlastným menom prispievala do vysielania [[Rádio Slobodná Európa|Rádia Slobodná Európa]] a [[Hlas Ameriky|Hlasu Ameriky]].&lt;ref&gt;https://pamatihodnosti.sk/pamatihodnost/plavkova-ota&lt;/ref&gt;

==Po Nežnej revolúcii==
Po roku 1989 bola Ota Plávková plne rehabilitovaná. Zapojila sa do udalostí [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]], no neskrývala sklamanie z nového vývoja. Kritizovala najmä to, že mnohí bývalí prisluhovači režimu mohli v médiách a politike bez problémov pokračovať v kariére. 

V roku 2024 jej vtedajšia prezidentka Slovenskej republiky [[Zuzana Čaputová]] udelila ''in memoriam'' '''Rad Ľudovíta Štúra II. triedy''' za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.&lt;ref&gt;https://www.prezident.sk/article/prezidentka-udelila-vyznamenania-33-osobnostiam/&lt;/ref&gt;

==Súkromný život==
Ako matka samoživiteľka vychovala dvoch synov. V závere života sa venovala primárne rodine a vnúčatám. Zomrela 1. novembra 2002 v Bratislave. Je pochovaná v spoločnom hrobe so svojimi najbližšími na evanjelickom cintoríne na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici. &lt;ref&gt;https://www.sme.sk/nezaradene/c/zomrela-novinarka-o-plavkova&lt;/ref&gt;

== Kultúrne odkazy ==
Životný príbeh Oty Plávkovej sa stal námetom viacerých umeleckých diel.

[[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského]] vo Zvolene uviedlo v roku 2025 dokumentárnu drámu ''OTA''. Autormi scenára sú Michal Ditte a Michal Várošík, réžiu pripravila Júlia Rázusová. Inscenácia bola zaradená do súťažného programu festivalu Nová dráma 2026.&lt;ref&gt;https://djgt.sk/55768-2/&lt;/ref&gt;

[[Slovenská televízia a rozhlas]] (vtedajšia RTVS) vyrobila o jej živote dokumentárny film ''Nezlomená'' (2020). Jej príbeh spracúva aj rozhlasový dokument Slava Kalného ''Prípad Ota Plávková'' z roku 2011.

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Externé odkazy ==
* https://www.stvr.sk/historia/osobnosti/ota-plavkova
* https://osf.sk/ota-plavkova-nezlomena/
* https://pamatihodnosti.sk/pamatihodnost/plavkova-ota
* https://djgt.sk/55768-2/

[[Kategória:Slovenskí novinári]]
[[Kategória:Česko-slovenský rozhlas]]
[[Kategória:Osobnosti Pražskej jari]]
[[Kategória:Narodení v roku 1926]]
[[Kategória:Úmrtia v roku 2002]]
[[Kategória:Ľudia z Banskej Bystrice]]</text>
      <sha1>ev23frppw25k0jnjxct0mlkgy2y1glv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213414</id>
      <parentid>8213357</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T23:43:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>infobox, úvod, fixy, náležitosti cit., literatúra, commons, ext.o., aut.ú., defaultsort, kat., typografia</comment>
      <origin>8213414</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8390" sha1="3qt4zw9l7polu9cvmzn4r1bh24j7eqt" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ota Plávková
 | Rodné meno         = Ota Veljačiková
 | Popis osoby        = slovenská rozhlasová redaktorka a novinárka
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|1926|03|24}}
 | Miesto narodenia   = [[Banská Bystrica]], [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|2002|11|01|1926|03|24}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Partner            = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Ota Plávková''' (rod. Veljačiková; * [[24. marec]] [[1926]], [[Banská Bystrica]] – † [[1. november]] [[2002]], [[Bratislava]])&lt;ref name=&quot;stvr-osobnosti&quot; /&gt; bola slovenská rozhlasová redaktorka a novinárka. Po absolvovaní obchodnej akadémie v rodnom meste nastúpila do banskobystrického štúdia [[Česko-slovenský rozhlas|Československého rozhlasu]], kde pôsobila s krátkou prestávkou až do roku [[1969]].&lt;ref name=&quot;stvr-osobnosti&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ota Plávková - História | url = https://www.stvr.sk/historia/osobnosti/ota-plavkova | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-09-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Pôsobenie počas okupácie v roku 1968 ==
Počas [[60. roky 20. storočia|60. rokov 20. storočia]] sa Plávková v rozhlasových komentároch otvorene venovala kritike politických procesov z 50. rokov a zlyhaniam socialistického hospodárstva. Stala sa aktívnou stúpenkyňou obrodného procesu a [[Pražská jar|Pražskej jari]]. Jej význam narástol počas augustovej [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|okupácie Československa v roku 1968]], kedy priamo riadila protiokupačné vysielanie z banskobystrického štúdia. Za jej prejavy v éteri ju v Národnom zhromaždení verejne kritizoval generál Samuel Kodaj.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ota Plávková – nezlomená | url = https://osf.sk/ota-plavkova-nezlomena/ | vydavateľ = Nadácia otvorenej spoločnosti | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Obdobie normalizácie a perzekúcie ==
V roku [[1969]] bola z politických dôvodov z rozhlasu prepustená a dostala zákaz pobytu v Banskej Bystrici aj v celom Stredoslovenskom kraji. Presťahovala sa do Bratislavy, kde pracovala v robotníckych a úradníckych profesiách, napríklad ako predavačka či vrátnička v podniku Priemstav. Počas celého obdobia normalizácie bola pod intenzívnym dohľadom [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] (ŠtB), čo zahŕňalo výsluchy, domové prehliadky a odpočúvanie bytu. Napriek hrozbám pod svojím vlastným menom prispievala do vysielania [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] a [[Hlas Ameriky|Hlasu Ameriky]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Várošík | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = PLÁVKOVÁ, Ota | url = https://pamatihodnosti.sk/pamatihodnost/plavkova-ota | vydavateľ = pamatihodnosti.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Po Nežnej revolúcii ==
Po roku [[1989]] bola Ota Plávková plne rehabilitovaná. Zapojila sa do udalostí [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]], no neskrývala sklamanie z nového vývoja. Kritizovala najmä to, že mnohí bývalí prisluhovači režimu mohli v médiách a politike bez problémov pokračovať v kariére.

V roku [[2024]] jej vtedajšia prezidentka Slovenskej republiky [[Zuzana Čaputová]] udelila in memoriam [[Rad Ľudovíta Štúra]] II. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka udelila vyznamenania 33 osobnostiam | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-udelila-vyznamenania-33-osobnostiam/ | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-01-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Súkromný život ==
Ako matka samoživiteľka vychovala dvoch synov. V závere života sa venovala primárne rodine a vnúčatám. Zomrela [[1. november|1. novembra]] [[2002]] v Bratislave. Je pochovaná v spoločnom hrobe so svojimi najbližšími na evanjelickom cintoríne na Lazovnej ulici v Banskej Bystrici.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Frišová | meno = Marta | autor = | odkaz na autora = Marta Šimečková | titul = Zomrela novinárka O. Plávková | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/zomrela-novinarka-o-plavkova | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-11-07 | dátum prístupu = 2026-05-14 }}&lt;/ref&gt;

== Kultúrne odkazy ==
Životný príbeh Oty Plávkovej sa stal námetom viacerých umeleckých diel.

[[Divadlo Jozefa Gregora Tajovského]] vo Zvolene uviedlo v roku [[2025]] dokumentárnu drámu ''OTA''. Autormi scenára sú Michal Ditte a Michal Várošík, réžiu pripravila Júlia Rázusová. Inscenácia bola zaradená do súťažného programu festivalu Nová dráma 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Valentinyova | meno = Gabriela | autor = | odkaz na autora = | titul = Pred sto rokmi sa narodila legendárna rozhlasová redaktorka Ota Plávková | url = https://djgt.sk/55768-2/ | vydavateľ = djgt.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

[[Slovenská televízia a rozhlas]] (vtedajšia RTVS) vyrobila o jej živote dokumentárny film ''Nezlomená'' (2020).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nezlomená | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/film/892386-nezlomena/prehlad/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2026-05-14}}&lt;/ref&gt; Jej príbeh spracúva aj rozhlasový dokument Slava Kalného ''Prípad Ota Plávková'' z roku [[2011]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Várošík | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Nič neodvolám! : novinárka Ota Plávková 1926 – 2002 | vydanie = 1 | vydavateľ = Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici | miesto = Banská Bystrica | rok = 2021 | počet strán = 178 | url = | isbn = 978-80-8227-005-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.sme.sk/domov/c/ota-plavkova-rezim-ju-chcel-zrazit-na-kolena-zo-svojich-nazorov-neuhla Ota Plávková: Režim ju chcel zraziť na kolená, zo svojich názorov neuhla] – článok v denníku ''SME'' (2024)
* [https://dennikn.sk/5300660/ota-plavkova-odmietla-sa-podvolit-diktatu-moskvy-ci-stb-a-nikdy-sa-neprestala-pytat/ Ota Plávková: odmietla sa podvoliť diktátu Moskvy či ŠtB a nikdy sa neprestala pýtať] – článok v ''Denníku N'' (2026)

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Plávková, Ota}}
[[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]]
[[Kategória:Slovenskí novinári]]
[[Kategória:Slovenskí rozhlasoví redaktori]]
[[Kategória:Pracovníci Československého rozhlasu]]
[[Kategória:Pražská jar]]
[[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]]</text>
      <sha1>3qt4zw9l7polu9cvmzn4r1bh24j7eqt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>RS-24 Jars</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750116</id>
    <revision>
      <id>8213366</id>
      <timestamp>2026-05-13T19:44:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Sokol Kat</username>
        <id>119568</id>
      </contributor>
      <comment>nová stránka</comment>
      <origin>8213366</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15204" sha1="sfi0f2ns1z6iiupleh9rbfe4ohz642o" xml:space="preserve">{{Infobox Zbraň
 | Názov             = RS-24 Jars
 | Obrázok           = [[Súbor: Alabino220415part1-54.jpg|250px]]
 | Popis             = Strela RS-24 Jars na mobilnom odpaľovacom zariadení
 | Typ               = medzikontinentálna balistická raketa
 | Pôvod             = {{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
 &lt;!-- Typ zbrane --&gt;
 | Strelná           = áno
 | Palná             = 
 | Delostrelectvo    = áno
 | Výbušná           = 
 | Rezná             = &lt;!-- História služby --&gt;
 | Služba            = 2010
 | Používaná         = {{minivlajka|Rusko}} [[Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie|Raketové vojská strategického určenia (RVSN)]]
 | Vojny             = 
 &lt;!-- História výroby --&gt;
 | Konštruktér       = [[Moskovský inštitút tepelnej techniky]] (MIT)
 | Dátum návrhu      = od 2004
 | Výrobca           = [[Votkinský strojársky závod]]
 | Dátum výroby      = od 2009
 | Počet             = 204 odpaľovacích zariadení (stav k 2019)
 | Varianty          = 
 &lt;!-- Základné údaje --&gt;
 | Hmotnosť          = 49,6 t
 | Dĺžka             = {{m|22,5}}
 | Dĺžka častí       = 
 | Šírka             = {{m|2,0}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = RS-24 Yars (SS-27 Mod 2)
 | url = https://missilethreat.csis.org/missile/rs-24/
 | vydavateľ = missilethreat.csis.org
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2016-08-10
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
 | Výška             = 
 &lt;!-- Palné atď --&gt;
 | Náboj             = [[Jadrová zbraň|jadrová]], [[MIRV]]
 | Kaliber           = 
 | Rýchlosť strely   = cca 24 500 km/h (~7 km/s, Mach 20+)
 | Kadencia          = 
 | Dostrel           = 
 | Maximálny dostrel = 12 000 km
 | Zásobník          = 
 &lt;!-- Delostrelectvo --&gt;
 | Ráz               = 
 | Doprava           = mobilné TEL ([[MZKT-79221]]) alebo šachtové (silové)
 | Uhol náklonu      = 
 | Zameriavanie      = inerciálne + [[GLONASS]]
 &lt;!-- Výbušné--&gt;
 | Priemer           = {{m|2,0}}
 | Náplň             = tuhé palivo (trojstupňová)
 | Hmotnosť náplne   = 
 | Detonácia         = 
 | Sila explózie     = 3 – 4 hlavice po 150 – 300 kt (niektoré zdroje uvádzajú až 10 hlavíc)
}}

'''RS-24 Jars''' ({{V jazyku|rus|РС-24 Ярс}}; [[Air Standardization Coordinating Committee|v kóde NATO]]: „'''SS-29''' alebo '''SS-27 Mod 2'''“), známa aj pod označením Topol-MR, je ruská medzikontinentálna balistická strela (ICBM) vybavená viacerými nezávisle navádzanými hlavicami (MIRV) s termonukleárnou náložou. Strelu je možné odpaľovať z dvoch typov odpaľovacích zariadení – z mobilného transportno-odpaľovacieho vozidla (TEL) na podvozku MZKT-79221, alebo zo stacionárneho raketového sila. 

Názov „Jars&quot; (Ярс) je akronymom slov „Jadernaja raketa sderživanija&quot; (Ядерная ракета сдерживания), čo v preklade znamená „jadrová odstrašujúca raketa&quot;. Hlavným účelom RS-24 Jars je jadrové odstrašovanie a zabezpečenie schopnosti odvety v rámci ruskej jadrovej triády. Strela bola navrhnutá s dôrazom na prekonávanie súčasných aj perspektívnych systémov protiraketovej obrany. V rámci modernizácie Raketových vojsk strategického určenia Ruskej federácie postupne nahrádza staršie medzikontinentálne strely typu [[R-36|R-36M2 (SS-18 Satan)]], [[UR-100N|UR-100N UTTH (SS-19 Stiletto)]] a [[RT-2PM Topol|RT-2PM Topol (SS-25 Sickle)]].

== Vznik a vývoj ==
Vývoj strely RS-24 Jars sa začal približne v roku 2004 v Moskovskom inštitúte tepelnej techniky (MIT) pod vedením generálneho konštruktéra Jurija Solomonova. Cieľom projektu bolo vytvoriť strelu s viacerými hlavicami na báze osvedčenej konštrukcie [[RT-2PM Topol|Topol-M]], čím by sa zvýšila nielen schopnosť prekonávať protiraketovú obranu protivníka, ale aj schopnosť zasiahnuť viacero cieľov naraz po výstrele jednej rakety.

Prvý testovací let RS-24 sa uskutočnil 29. mája 2007 z [[Pleseck (kozmodróm)|kozmodrómu Pleseck]] v [[Archangeľská oblasť|Archangeľskej oblasti]]. Strela bola odpálená z mobilného odpaľovacieho zariadenia a jej skúšobné hlavice dopadli na cieľ na skúšobnom polygóne Kura na polostrove [[Kamčatka]], vzdialenom približne 5 750 km od miesta odpálenia. Testy boli prezentované aj ako reakcia [[Rusko|Ruska]] na plánované rozmiestnenie [[Spojené štáty|amerického]] protiraketového štítu v [[Európa|Európe]].

Pred zavedením strely do služby boli verejne zdokumentované celkovo tri úspešné testovacie lety z mobilných odpaľovacích zariadení – druhý sa uskutočnil 25. decembra 2007 a tretí 26. novembra 2008, pričom vo všetkých prípadoch hlavice zasiahli stanovené cieľové oblasti na polygóne Kura.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Ракетный комплекс РС-24 «Ярс»
 | url = https://rus.team/articles/raketnyj-kompleks-rs-24-yars
 | vydavateľ = rus.team
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; 

V decembri 2009 boli prvé strely RS-24 uvedené do experimentálnej bojovej služby v rámci raketovej divízie v Tejkove. Testovacie obdobie bolo formálne ukončené v polovici júla 2010 a prvé strely boli zaradené do plnej operačnej služby 19. júla 2010.
V decembri 2014 bolo prvýkrát úspešne vykonané odpálenie zo sila z kozmodrómu Pleseck, čím sa potvrdila schopnosť systému pôsobiť v oboch verziách nasadenia. Od roku 2012 do roku 2020 bolo zrealizovaných 10 úspešných testovacích odpalov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Что за ракета «Ярс» и почему её боятся. Простыми словами
 | url = https://news.rambler.ru/army/52417454-chto-za-raketa-yars-i-pochemu-ee-boyatsya-prostymi-slovami/
 | vydavateľ = news.rambler.ru
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Výroba ===
Sériovú výrobu striel RS-24 Jars zabezpečuje Votkinský strojársky závod, sídliaci v meste Votkinsk v [[Udmurtsko|Udmurtskej republike]] v Rusku. Tento závod je jedným z kľúčových podnikov ruského obranného priemyslu – okrem striel Jars v ňom prebieha aj výroba balistických striel odpaľovaných z ponoriek typu [[RSM-56 Bulava]], ako aj taktických raketových systémov [[9K720 Iskander|Iskander-M]] a hypersonických striel [[Ch-47M2 Kinžal |Kinžal]].

Závod má dve samostatné prevádzky: hlavný závod v centre mesta Votkinsk, kde sa vyrábajú komponenty striel a civilné produkty, a konečnú montážnu halu vzdialenú približne 12 kilometrov od mesta, kde prebieha finálna montáž striel.

Sériová výroba striel RS-24 sa začala v roku 2009. Ročná produkčná kapacita sa podľa dostupných údajov pohybuje v rozmedzí 10 – 20 striel ročne. Podľa vyjadrenia veliteľa RVSN generála Sergeja Karakajeva z novembra 2019 dostávali Raketové vojská strategického určenia ročne približne 20 komplexov Jars. K tomu istému dátumu bolo v operačnej službe viac ako 150 odpaľovacích zariadení Jars v šachtovej aj mobilnej verzii.

Transportno-odpaľovacie vozidlá MZKT-79221 dodáva Minský závod kolesových ťahačov (MZKT) z [[Bielorusko|Bieloruska]].

Náklady na raketu Jars sú štátnym tajomstvom, takže presnú cenu nie je možné určiť. Niektorí odborníci a analytici však odhadujú náklady na jednu raketu Jars vo výške niekoľkých desiatok miliónov amerických dolárov. Napríklad článok UNIAN uvádza, že náklady na jednu raketu [[RS-26 Rubež]], ktorá je podobná Jarsu, sa odhadujú na 50 miliónov dolárov. Vzhľadom na to, že Jars je modernejšia a technologicky vyspelejšia raketa, jej náklady môžu byť vyššie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = В росії вивели на бойове патрулювання мобільні ядерні &quot;Ярси&quot;: що відомо про цю зброю
 | url = https://ua.news/ua/technologies/v-rosiyi-vyvely-na-bojove-patrulyuvannya-mobilni-yaderni-yarsy-shho-vidomo-pro-tsyu-zbroyu
 | vydavateľ = ua.news
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2025-02-20
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Konštrukcia ==
=== Pohon ===
RS-24 Jars je trojstupňová raketa na tuhé palivo. Použitie tuhých pohonných hmôt umožňuje rýchle odpálenie bez nutnosti predchádzajúceho tankovania, čo výrazne skracuje čas prípravy na štart a zvyšuje odolnosť systému voči preventívnemu útoku. Oproti staršej verzii Topol-M boli podľa dostupných informácií použité zdokonalené, energeticky výkonnejšie tuhé pohonné hmoty a ľahšie teleso rakety z kompozitných materiálov.

Strela má skrátenú aktívnu fázu letu, čo sťažuje jej zachytenie systémami protiraketovej obrany v počiatočnej etape trajektórie. Počas prevádzky je raketa uložená v hermeticky uzavretom transportno-odpaľovacom kontajneri (TPK), v ktorom sa udržiava stála teplota a vlhkosť. V porovnaní s kontajnerom strely Topol-M má kontajner systému Jars zvýšenú ochranu proti poškodeniu streľbou z ručných zbraní.

=== Navádzanie ===
Strela využíva inerciálny navigačný systém doplnený korekciami zo systému satelitnej navigácie [[GLONASS]], čo umožňuje priebežné úpravy trajektórie počas strednej fázy letu. Kruhová pravdepodobná odchýlka (CEP) sa podľa odhadov pohybuje v rozmedzí 150 – 250 metrov. Systém je vybavený zariadením na prepočet palebného zadania, ktoré umožňuje odpálenie z ľubovoľného bodu patrolovacej trasy bez viazanosti na vopred určené odpaľovacie pozície.

=== Hlavice a prostriedky prekonávania obrany ===
Strela nesie tzv. bus (nosný stupeň hlavíc), ktorý je schopný vypúšťať viacero nezávisle navádzaných návratových hlavíc (MIRV). Podľa väčšiny západných odhadov je strela schopná niesť tri až štyri hlavice, pričom niektoré ruské zdroje uvádzajú kapacitu až desiatich hlavíc. Každá hlavica nesie termonukleárnu nálož s odhadovanou silou 150 – 300 kiloton TNT.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = SS-27 Mod 2 / RS-24 Yars
 | url = https://www.missiledefenseadvocacy.org/missile-threat-and-proliferation/todays-missile-threat/russia/ss-27-mod-2-rs-24-yars/
 | vydavateľ = missiledefenseadvocacy.org
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2015-11-24
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Strela je vybavená aktívnymi aj pasívnymi prostriedkami na prekonávanie protiraketovej obrany, vrátane klamných cieľov a schopnosti manévrovania počas letu. Podľa ruských zdrojov boli do konštrukcie zakomponované vlastnosti, ktoré ju robia ťažko zachytiteľnou vo všetkých fázach letu – od odpálenia po zásah cieľa. V záverečnej fáze letu sa raketa pohybuje rýchlosťou viac ako 20 Mach (viac ako 24000 km/h).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Лютиков
 | meno = Алексей
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Что-то пошло не так? Россия не запустила межконтинентальную баллистическую ракету PC-24 &quot;Ярс&quot; – Defense Express
 | url = https://www.obozrevatel.com/novosti-rossii/chto-to-poshlo-ne-tak-rossiya-ne-zapustila-mezhkontinentalnuyu-ballisticheskuyu-raketu-pc-24-yars-defense-express.htm
 | vydavateľ = obozrevatel.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2025-05-19
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

=== Mobilný odpaľovací komplex ===
Mobilná verzia systému Jars je osadená na šestnásťkolesovom transportno-odpaľovacom vozidle MZKT-79221 s ôsmimi nápravami, vyrábanom v [[Minsk|Minsku]]. Vozidlo poháňa dieselový dvanásťvalec JaMz-847 s výkonom 588 kW 800 koní.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = RS-24 Yars SS-29 ICBM
 | url = https://www.armyrecognition.com/military-products/army/missiles/icbm-intercontinental-ballistic-missiles/rs-24-yars-russia-uk
 | vydavateľ = armyrecognition.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

Raketová divízia mobilnej verzie zahŕňa tri samostatné odpaľovacie zariadenia a mobilné veliteľské stanovište na terénnom podvozku MZKT. Pre zabezpečenie ochrany proti diverzii sú do bojovej zostavy zaradené aj sprievodné vozidlá vybavené prostriedkami na ochranu proti rádioaktívnym, chemickým a biologickým zbraniam. Oblasť bojového patrolovania mobilných komplexov Jars je rozlohou porovnateľná s rozlohou niekoľkých európskych štátov, čo výrazne sťažuje ich sledovanie a lokalizáciu.

== Používatelia ==
{{minivlajka|Rusko}} '''[[Rusko]]'''
* [[Raketové vojská strategického určenia Ruskej federácie]] – disponujú 180 raketami v stacionárnych silách a 24 raketami v mobilnej verzii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Самый многочисленный носитель «ядерки» в РФ. Что представляют собой межконтинентальные баллистические ракеты Ярс и какова минимальная дальность их запуска
 | url = https://nv.ua/world/countries/yars-ballisticheskie-rakety-dalnost-skorost-harakteristiki-i-otkuda-zapuskaet-ih-rossiya-50515139.html
 | vydavateľ = nv.ua
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2025-05-20
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Systémy Jars boli postupne rozmiestnené v raketových divíziách na viacerých miestach Ruska, vrátane Tejkova (54. gardová raketová divízia), Novosibirska (Pašino, 39. gardová raketová divízia), Kozeľska (28. gardová raketová divízia – šachtová verzia), Joškar-Oly, Nižného Tagilu, Irkutska a Barnaulu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Павленко
 | meno = Валерий
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Ракетный комплекс «Ярс»: как устроен один из главных элементов ядерного щита России
 | url = https://hi-tech.mail.ru/review/125207-raketnyj-kompleks-yars/#anchor174419059606810543
 | vydavateľ = hi-tech.mail.ru
 | miesto = 
 | dátum vydania = 2025-04-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-13
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Do roku 2025 sa systém Jars stal jadrom pozemnej zložky ruskej jadrovej triády.

== Referencie == 
{{Referencie}}

[[Kategória:Balistické rakety]]</text>
      <sha1>sfi0f2ns1z6iiupleh9rbfe4ohz642o</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Mount Popomanaseu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750117</id>
    <revision>
      <id>8213392</id>
      <timestamp>2026-05-13T21:29:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nový, 1568, 095/100 WD</comment>
      <origin>8213392</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4383" sha1="nzgyyd8skcxjbil5aw9x39cuqu3yhes" xml:space="preserve">{{Geobox|Mountain
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name            = Mount Popomanaseu
| native_name     = 
| other_name      = 
| category        = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]]
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology       = 
| nickname        = 
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image           = 
| image_size      = 
| image_caption   = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country         = [[Šalamúnove ostrovy (štát)|Šalamúnove ostrovy]]
| country_flag    = 1
| state           = 
| state_type      = 
| region          = 
| district        =  
| municipality    =
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| range           = 
| partk           = 
| partk_type      = 
| partk_label     = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location        = 
| elevation       = 2335
| prominence      = 2335
| lat_d           = 9
| lat_m           = 42
| lat_s           = 13.464
| lat_NS          = J
| long_d          = 160
| long_m          = 3
| long_s          = 38.567
| long_EW         = V
| coordinates_type =
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| geology         = 
| orogeny         = 
| period          = 
| biome           = 
| plant           = 
| animal          = 
&lt;!-- *** Access *** --&gt;
| public          = 
| access          = 
| discovery       = 
| discovery_date  = 
| discovery_date_label = 
| discovery_type  = 
| discovery_label = 
| ascent          = 
| ascent_date     = 
| ascent_type     = 
&lt;!-- *** Free fields (for any data) *** --&gt;
| free            = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map             = 
| map_caption     = 
| map_size        =  
| map_background  = 
| map_locator     = Šalamúnové ostrovy
| map1            = 
| map1_caption    = 
| map1_size       = 
| map1_background = 
| map1_locator    = 
&lt;!-- *** Website *** --&gt;
| website         = 
| commons         = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes       = 
| Portal1         = 
}}

'''Mount Popomanaseu''' ({{mnm|2335}}) je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Šalamúnove ostrovy|Šalamúnových ostrovov]].&lt;ref name=&quot;britannica&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Solomon Islands | priezvisko = Laracy | meno = Hugh Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Solomon-Islands#ref513773 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pb&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mount Popomanaseu, Solomon Islands | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=11822 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;gov.au&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Inabinet | meno = Dave | autor = | odkaz na autora = | titul = Climbing Mt Popomanaseu | url = https://solomonislands.embassy.gov.au/honi/211013-2.html | vydavateľ = Australian High Commission, Honiara, Solomon Islands | miesto = Honiara | dátum vydania = 2012-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; [[Relatívna výška vrcholu|Prominencia]] vrchu je 2335 m.&lt;ref name=&quot;pb&quot;/&gt;

== Popis ==
Vrch je 114. z 253 najvyšších vrchov štátov a teritórií sveta&lt;ref name=&quot;peakbagger-world&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1100 | vydavateľ = peakbagger.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a 4. zo 27 najvyšších vrchov štátov a území Oceánie.&lt;ref name=&quot;peakbagger-ausoc&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Australia/Oceania Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1107 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Je najvyšším vrchom provincie Guadalcanal Province.&lt;ref name=&quot;pb&quot;/&gt; Cesta na vrchol cez [[prales]] a [[hmlový les]] je náročná.&lt;ref name=&quot;gov.au&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]]
[[Kategória:Vrchy na Šalamúnových ostrovoch]]
[[Kategória:Dvojtisícovky na Šalamúnových ostrovoch]]</text>
      <sha1>nzgyyd8skcxjbil5aw9x39cuqu3yhes</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213393</id>
      <parentid>8213392</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T21:30:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>opr ib</comment>
      <origin>8213393</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4337" sha1="izthrjl2wbz6x290mkw0gj5d6i9tcz2" xml:space="preserve">{{Geobox|Mountain
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name            = Mount Popomanaseu
| native_name     = 
| other_name      = 
| category        = [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]]
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology       = 
| nickname        = 
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image           = 
| image_size      = 
| image_caption   = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country         = Šalamúnove ostrovy
| country_flag    = 1
| state           = 
| state_type      = 
| region          = 
| district        =  
| municipality    =
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| range           = 
| partk           = 
| partk_type      = 
| partk_label     = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location        = 
| elevation       = 2335
| prominence      = 2335
| lat_d           = 9
| lat_m           = 42
| lat_s           = 13.464
| lat_NS          = J
| long_d          = 160
| long_m          = 3
| long_s          = 38.567
| long_EW         = V
| coordinates_type =
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| geology         = 
| orogeny         = 
| period          = 
| biome           = 
| plant           = 
| animal          = 
&lt;!-- *** Access *** --&gt;
| public          = 
| access          = 
| discovery       = 
| discovery_date  = 
| discovery_date_label = 
| discovery_type  = 
| discovery_label = 
| ascent          = 
| ascent_date     = 
| ascent_type     = 
&lt;!-- *** Free fields (for any data) *** --&gt;
| free            = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map             = 
| map_caption     = 
| map_size        =  
| map_background  = 
| map_locator     = 
| map1            = 
| map1_caption    = 
| map1_size       = 
| map1_background = 
| map1_locator    = 
&lt;!-- *** Website *** --&gt;
| website         = 
| commons         = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes       = 
| Portal1         = 
}}

'''Mount Popomanaseu''' ({{mnm|2335}}) je najvyšší [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] [[Šalamúnove ostrovy (štát)|Šalamúnových ostrovov]].&lt;ref name=&quot;britannica&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Solomon Islands | priezvisko = Laracy | meno = Hugh Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Solomon-Islands#ref513773 | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1999-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;pb&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mount Popomanaseu, Solomon Islands | url = https://www.peakbagger.com/peak.aspx?pid=11822 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;gov.au&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Inabinet | meno = Dave | autor = | odkaz na autora = | titul = Climbing Mt Popomanaseu | url = https://solomonislands.embassy.gov.au/honi/211013-2.html | vydavateľ = Australian High Commission, Honiara, Solomon Islands | miesto = Honiara | dátum vydania = 2012-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; [[Relatívna výška vrcholu|Prominencia]] vrchu je 2335 m.&lt;ref name=&quot;pb&quot;/&gt;

== Popis ==
Vrch je 114. z 253 najvyšších vrchov štátov a teritórií sveta&lt;ref name=&quot;peakbagger-world&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1100 | vydavateľ = peakbagger.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; a 4. zo 27 najvyšších vrchov štátov a území Oceánie.&lt;ref name=&quot;peakbagger-ausoc&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Australia/Oceania Country High Points | url = https://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=1107 | vydavateľ = peakbagger.com | miesto = | dátum vydania = 2004-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Je najvyšším vrchom provincie Guadalcanal Province.&lt;ref name=&quot;pb&quot;/&gt; Cesta na vrchol cez [[prales]] a [[hmlový les]] je náročná.&lt;ref name=&quot;gov.au&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]]
[[Kategória:Vrchy na Šalamúnových ostrovoch]]
[[Kategória:Dvojtisícovky na Šalamúnových ostrovoch]]</text>
      <sha1>izthrjl2wbz6x290mkw0gj5d6i9tcz2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Dvojtisícovky na Šalamúnových ostrovoch</title>
    <ns>14</ns>
    <id>750118</id>
    <revision>
      <id>8213394</id>
      <timestamp>2026-05-13T21:32:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <origin>8213394</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="217" sha1="c4y9qlt845u3e096qcl5xktht3qd77z" xml:space="preserve">{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:Dvojtisícovky podľa štátu|Šalamúnove ostrovy]]
[[Kategória:Dvojtisícovky v Austrálii a Oceánii|Šalamúnove ostrovy]]
[[Kategória:Vrchy na Šalamúnových ostrovoch| 2]]</text>
      <sha1>c4y9qlt845u3e096qcl5xktht3qd77z</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Vrchy na Šalamúnových ostrovoch</title>
    <ns>14</ns>
    <id>750119</id>
    <revision>
      <id>8213395</id>
      <timestamp>2026-05-13T21:34:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <origin>8213395</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="213" sha1="m6a9ibzv5samj8k9jn4yfxbnxdcuhzq" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:Geografia Šalamúnových ostrovov]]
[[Kategória:Vrchy v Austrálii a Oceánii|Šalamúnové ostrovy]]
[[Kategória:Vrchy podľa štátu|Šalamúnové ostrovy]]</text>
      <sha1>m6a9ibzv5samj8k9jn4yfxbnxdcuhzq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>101 Drogerie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750120</id>
    <redirect title="101 Drogéria" />
    <revision>
      <id>8213402</id>
      <timestamp>2026-05-13T22:52:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[101 Drogéria]]</comment>
      <origin>8213402</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27" sha1="qabbrjimif5xf51c2h5xq18dayyxyur" xml:space="preserve">#REDIRECT [[101 Drogéria]]</text>
      <sha1>qabbrjimif5xf51c2h5xq18dayyxyur</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>101 drogéria</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750121</id>
    <redirect title="101 Drogéria" />
    <revision>
      <id>8213406</id>
      <timestamp>2026-05-13T22:55:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[101 Drogéria]]</comment>
      <origin>8213406</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27" sha1="qabbrjimif5xf51c2h5xq18dayyxyur" xml:space="preserve">#REDIRECT [[101 Drogéria]]</text>
      <sha1>qabbrjimif5xf51c2h5xq18dayyxyur</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>101 drogerie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750122</id>
    <redirect title="101 Drogéria" />
    <revision>
      <id>8213407</id>
      <timestamp>2026-05-13T22:55:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[101 Drogéria]]</comment>
      <origin>8213407</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27" sha1="qabbrjimif5xf51c2h5xq18dayyxyur" xml:space="preserve">#REDIRECT [[101 Drogéria]]</text>
      <sha1>qabbrjimif5xf51c2h5xq18dayyxyur</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ota Veljačiková</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750123</id>
    <redirect title="Ota Plávková" />
    <revision>
      <id>8213415</id>
      <timestamp>2026-05-13T23:44:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Ota Plávková]]</comment>
      <origin>8213415</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="28" sha1="ei4yy8ya6ctksxsofa88bra9201e5ex" xml:space="preserve">#REDIRECT [[Ota Plávková]]</text>
      <sha1>ei4yy8ya6ctksxsofa88bra9201e5ex</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Otta Plávková</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750124</id>
    <redirect title="Ota Plávková" />
    <revision>
      <id>8213416</id>
      <timestamp>2026-05-13T23:44:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Teslaton</username>
        <id>12161</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Ota Plávková]]</comment>
      <origin>8213416</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="28" sha1="ei4yy8ya6ctksxsofa88bra9201e5ex" xml:space="preserve">#REDIRECT [[Ota Plávková]]</text>
      <sha1>ei4yy8ya6ctksxsofa88bra9201e5ex</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chrám svätej Trojice (Slatina, Sofia)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750125</id>
    <revision>
      <id>8213417</id>
      <timestamp>2026-05-13T23:48:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gitanes232</username>
        <id>142243</id>
      </contributor>
      <comment>vytvorenie článku</comment>
      <origin>8213417</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10229" sha1="aurdwqrnj8evoxtd338a1r33oz1injz" xml:space="preserve">{{Infobox Kostol
 | Názov kostola         = Chrám svätej Trojice
 | Druh kostola          = pravoslávny chrám
 | Celé meno             = 
 | Iné meno1             = 
 | Iné meno2             = 
 | Obrázok               = StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia14.jpg
 | Popis obrázka         = pohľad na chrám z juhozápadu
 | Patrocínium           = [[Najsvätejšia Trojica]]
 | Patrocínium poznámka  = 
 | Predchádzajúci názov  = 
 | Štát typ              = 
 | Štát                  = Bulharsko
 | Spolkový štát typ     = 
 | Spolkový štát         = 
 | Kraj typ              = Oblasť
 | Kraj                  = [[Sofia (oblasť)|Sofia]]
 | Okres typ             = 
 | Okres                 = [[Stoličný okres (Bulharsko)|Stoličný]]
 | Mesto typ             = 
 | Mesto                 = [[Sofia]]
 | Mestská časť typ      = Rajón
 | Mestská časť          = [[Slatina (rajón v Sofii)|Slatina]]
 | Adresa                = 
 | Zemepisná šírka       = 42.684725
 | Zemepisná dĺžka       = 23.3641
 | Náboženstvo typ       = 
 | Náboženstvo           = Kresťanstvo
 | Cirkev typ            = 
 | Cirkev                = [[Bulharská pravoslávna cirkev]]
 | Provincia typ         = 
 | Provincia             = 
 | Diecéza typ           = 
 | Diecéza               = 
 | Dekanát typ           = 
 | Dekanát               = 
 | Farnosť typ           = 
 | Farnosť               = 
 | Je súčasťou           = 
 | Dátum vysvätenia      = [[22. november]] [[1943]]
 | Svätiteľ              = [[Stefan I. Bulharský|Stefan]], bulharský [[exarcha]]
 | Správa                = 
 | Vlastník              = 
 | Zánik                 = 
 | Dátum odsvätenia      = 
 | Architekt             = 
 | Architekt1            = 
 | Architekt2            = 
 | Sloh                  = 
 | Sloh1                 = 
 | Výstavba              = 
 | Založenie             = 
 | Dokončenie            = [[1943]]
 | Náklady na výstavbu   = 
 | Dĺžka                 = 35
 | Výška                 = 
 | Šírka                 = 14
 | Dĺžka hlavnej lode    = 
 | Šírka hlavnej lode    = 
 | Výška hlavnej lode    = 
 | Výška svätyne         = 
 | Počet lodí            = 3
 | Počet poschodí        = 
 | Počet kupol           = 1
 | Počet veží            = 1
 | Výška najvyššej veže  = 12
 | Kapacita              = 
 | Kapacita jednotka     = 
 | Umiestnenie oltára    = 
 | Autor oltára          = 
 | Materiál              = 
 | Mapa1 popis           = 
 | Mapa1 lokátor         = 
 | Web                   = 
 | Commons               = Holy Trinity Church, Slatina
 | nkp pred rokom 2002 = 
 | súčasť nkp          = 
 | názov nkp pred 2002 = 
 | dátum nkp           = 
 | číslo nkp           = 
 | dátum uzpf          = 
 | číslo uzpf          = 
 | názov UNESCO        = 
 | dátum UNESCO        = 
 | kategorizovať       = 
 | PUSR web url             = 
 | PUSR web id objekt       = 
 | PUSR web dátum citovania = }}

'''Chrám svätej Trojice''' ({{vjz|bul|Църква „Света Троица“|''Cărkva „Sveta Troica“''}}),&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в област София град | url = http://ninkn.bg/documents/categoryPreview/24 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален публичен регистър на храмовете в Република България | odkaz na autora = | titul = Св. Троица | url = https://www.hramove.bg/hramove/temple_46.html | vydavateľ = hramove.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Софийска света митрополия | odkaz na autora = | titul = Столичният храм „Св. Троица“ в кв. „Гео Милев“ отбеляза 80-ата си годишнина | url = https://bg-patriarshia.bg/news/stolichniat-hram-sv-troitsa-v-kv-geo-milev-otbelyaza-80-ata | vydavateľ = bg-patriarshia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Столица.bg | odkaz na autora = | titul = Храм „Света Троица“ | url = https://stolica.bg/sofia-tur/hramove/hram-sveta-troitsa | vydavateľ = stolica.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; je [[chrám]] [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z prvej polovice [[20. storočie|20. storočia]], ktorý sa nachádza sa v meste [[Sofia]] v [[Sofia (oblasť)|oblasti Sofia]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Je zasvätený  [[Najsvätejšia Trojica|svätej Trojici]].&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;

Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt; 

Chrámový sviatok je pohyblivý, slávi sa pri príležitosti [[Turíce|Päťdesiatnice]]. Malé chrámové sviatky sa slávia [[18. január]]a (sviatok svätého [[Atanáz Alexandrijský|Atanáza Veľkého]]) a [[8. september|8. septembra]] (sviatok [[Narodenie Panny Márie|Narodenia presvätej Bohorodičky]]).&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;

== Lokalita ==
Chrám svätej Trojice sa nachádza v meste Sofia&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; v [[Geo Milev (štvrť v Sofii)|štvrti Geo Milev]]&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt; v [[Slatina (rajón v Sofii)|rajóne Slatina]]&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt; na ulici „Manastirska“ ({{vjz|bul|''улица „Манастирска“''}}, doslova ''Monastierska ulica'') č. 45.&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;

== Dejiny ==
Výstavba chrámu bola ukončená v roku [[1943]].&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;

[[Súbor:StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia11.jpg|Celkový pohľad na chrám zo západu|náhľad|vľavo]]

Finančné prostriedky na výstavbu boli zbierané z veľkej časti miestnymi obyvateľmi a významnou čiastkou prispela aj cárska rodina.&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; Chrám bol vysvätený [[22. november|22. novembra]]&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; [[1943]], pričom svätiteľom bol bulharský [[exarcha]] [[Stefan I. Bulharský|Stefan]].&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;

V roku [[1976]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky.&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt;

Chrám je v súčasnosti ([[2026]]) plne funkčným chrámom [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] a konajú sa v ňom pravidelne [[Božská liturgia|Božské liturgie]].&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;

== Charakteristika ==
Chrám bol postavený na základoch staršieho chrámu, ktorý bol väčší, ako súčasná stavba.&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; Chrám je postavený ako krížovo-kupolová [[bazilika]].&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; Budova má [[nartex]], a [[Kupola|kupolu]] so [[Zvonica|zvonicou]]. Strop s kupolou podopierajú štyri [[stĺp]]y.&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;

[[Súbor:StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia15.jpg|Celkový pohľad na chrám z juhovýchodu|náhľad|vľavo]]

Základy chrámu sú kamenné, budova je obložená červenými [[Tehla (stavebníctvo)|tehlami]].&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; Dĺžka budovy dosahuje 35 metrov, šírka 14 metrov a výška [[Zvonica|zvonice]] dosahuje 12 metrov.&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;

V oltárnej časti chrámu sa nachádzajú tri [[Prestol (oltár)|prestoly]].&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; Centrálny prestol je zasvätený [[Najsvätejšia Trojica|svätej Trojici]], severný prestol svätému [[Atanáz Alexandrijský|Atanázovi Veľkému]] a južný prestol [[Narodenie Panny Márie|Narodeniu presvätej Bohorodičky]].&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;

== Výzdoba interiéru ==
Biskupský trón a [[ikonostas]] sú vyrobené z masívneho brestu a drevorezbu na nich vytvoril rezbár Petăr Kušlev.&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; [[Freska|Fresková]] výzdoba sa nachádza v chráme od roku [[2000]], pričom bola zhotovená v priestore kupoly a v oltárnom priestore.&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;

== Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany ==
Od roku [[1976]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka, v roku [[1989]] bolo upresnené, že štatút je udelený pre architektonicko-staviteľskú a umeleckú hodnotu budovy.&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia19.jpg|celkový pohľad k chrámu zo severovýchodu
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia05.jpg|pohľad na východnú fasádu chrámu
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia09.jpg|pohľad na západnú fasádu chrámu
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia02.jpg|pohľad na západnú časť chrámu
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia04.jpg|pohľad na východnú časť južnej fasády
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia08.jpg|pohľad na západnú časť južnej fasády
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia10.jpg|detail zobrazenia svätej Trojice nad hlavným vchodom
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia06.jpg|centrálna apsida chrámu
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia21.jpg|južná apsida chrámu
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia13.jpg|kupola chrámu
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Holy Trinity Church, Slatina}}

[[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]] 
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]]
[[Kategória:Stavby v Sofii]]
[[Kategória:Kostoly zasvätené Svätej Trojici]]
[[Kategória:Architektúra z 1943]]
[[Kategória:Kostoly postavené po oslobodení Bulharska]]</text>
      <sha1>aurdwqrnj8evoxtd338a1r33oz1injz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213424</id>
      <parentid>8213417</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T00:01:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gitanes232</username>
        <id>142243</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>fix wl</comment>
      <origin>8213424</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10275" sha1="0a4ng50vpgjxh8cvirllmuvvr2x15ov" xml:space="preserve">{{Infobox Kostol
 | Názov kostola         = Chrám svätej Trojice
 | Druh kostola          = pravoslávny chrám
 | Celé meno             = 
 | Iné meno1             = 
 | Iné meno2             = 
 | Obrázok               = StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia14.jpg
 | Popis obrázka         = pohľad na chrám z juhozápadu
 | Patrocínium           = [[Najsvätejšia Trojica]]
 | Patrocínium poznámka  = 
 | Predchádzajúci názov  = 
 | Štát typ              = 
 | Štát                  = Bulharsko
 | Spolkový štát typ     = 
 | Spolkový štát         = 
 | Kraj typ              = Oblasť
 | Kraj                  = [[Sofia (oblasť)|Sofia]]
 | Okres typ             = 
 | Okres                 = [[Stoličný okres (Bulharsko)|Stoličný]]
 | Mesto typ             = 
 | Mesto                 = [[Sofia]]
 | Mestská časť typ      = Rajón
 | Mestská časť          = [[Slatina (rajón v Sofii)|Slatina]]
 | Adresa                = 
 | Zemepisná šírka       = 42.684725
 | Zemepisná dĺžka       = 23.3641
 | Náboženstvo typ       = 
 | Náboženstvo           = Kresťanstvo
 | Cirkev typ            = 
 | Cirkev                = [[Bulharská pravoslávna cirkev]]
 | Provincia typ         = 
 | Provincia             = 
 | Diecéza typ           = 
 | Diecéza               = 
 | Dekanát typ           = 
 | Dekanát               = 
 | Farnosť typ           = 
 | Farnosť               = 
 | Je súčasťou           = 
 | Dátum vysvätenia      = [[22. november]] [[1943]]
 | Svätiteľ              = [[Stefan I. Bulharský|Stefan]], bulharský [[Exarcha (kresťanstvo)|exarcha]]
 | Správa                = 
 | Vlastník              = 
 | Zánik                 = 
 | Dátum odsvätenia      = 
 | Architekt             = 
 | Architekt1            = 
 | Architekt2            = 
 | Sloh                  = 
 | Sloh1                 = 
 | Výstavba              = 
 | Založenie             = 
 | Dokončenie            = [[1943]]
 | Náklady na výstavbu   = 
 | Dĺžka                 = 35
 | Výška                 = 
 | Šírka                 = 14
 | Dĺžka hlavnej lode    = 
 | Šírka hlavnej lode    = 
 | Výška hlavnej lode    = 
 | Výška svätyne         = 
 | Počet lodí            = 3
 | Počet poschodí        = 
 | Počet kupol           = 1
 | Počet veží            = 1
 | Výška najvyššej veže  = 12
 | Kapacita              = 
 | Kapacita jednotka     = 
 | Umiestnenie oltára    = 
 | Autor oltára          = 
 | Materiál              = 
 | Mapa1 popis           = 
 | Mapa1 lokátor         = 
 | Web                   = 
 | Commons               = Holy Trinity Church, Slatina
 | nkp pred rokom 2002 = 
 | súčasť nkp          = 
 | názov nkp pred 2002 = 
 | dátum nkp           = 
 | číslo nkp           = 
 | dátum uzpf          = 
 | číslo uzpf          = 
 | názov UNESCO        = 
 | dátum UNESCO        = 
 | kategorizovať       = 
 | PUSR web url             = 
 | PUSR web id objekt       = 
 | PUSR web dátum citovania = }}

'''Chrám svätej Trojice''' ({{vjz|bul|Църква „Света Троица“|''Cărkva „Sveta Troica“''}}),&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в област София град | url = http://ninkn.bg/documents/categoryPreview/24 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален публичен регистър на храмовете в Република България | odkaz na autora = | titul = Св. Троица | url = https://www.hramove.bg/hramove/temple_46.html | vydavateľ = hramove.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Софийска света митрополия | odkaz na autora = | titul = Столичният храм „Св. Троица“ в кв. „Гео Милев“ отбеляза 80-ата си годишнина | url = https://bg-patriarshia.bg/news/stolichniat-hram-sv-troitsa-v-kv-geo-milev-otbelyaza-80-ata | vydavateľ = bg-patriarshia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Столица.bg | odkaz na autora = | titul = Храм „Света Троица“ | url = https://stolica.bg/sofia-tur/hramove/hram-sveta-troitsa | vydavateľ = stolica.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; je [[chrám]] [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z prvej polovice [[20. storočie|20. storočia]], ktorý sa nachádza sa v meste [[Sofia]] v [[Sofia (oblasť)|oblasti Sofia]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]]. Je zasvätený  [[Najsvätejšia Trojica|svätej Trojici]].&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;

Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt; 

Chrámový sviatok je pohyblivý, slávi sa pri príležitosti [[Turíce|Päťdesiatnice]]. Malé chrámové sviatky sa slávia [[18. január]]a (sviatok svätého [[Atanáz Alexandrijský|Atanáza Veľkého]]) a [[8. september|8. septembra]] (sviatok [[Narodenie Panny Márie|Narodenia presvätej Bohorodičky]]).&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;

== Lokalita ==
Chrám svätej Trojice sa nachádza v meste Sofia&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; v [[Geo Milev (štvrť v Sofii)|štvrti Geo Milev]]&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt; v [[Slatina (rajón v Sofii)|rajóne Slatina]]&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt; na ulici „Manastirska“ ({{vjz|bul|''улица „Манастирска“''}}, doslova ''Monastierska ulica'') č. 45.&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;

== Dejiny ==
Výstavba chrámu bola ukončená v roku [[1943]].&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;

[[Súbor:StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia11.jpg|Celkový pohľad na chrám zo západu|náhľad|vľavo]]

Finančné prostriedky na výstavbu boli zbierané z veľkej časti miestnymi obyvateľmi a významnou čiastkou prispela aj cárska rodina.&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; Chrám bol vysvätený [[22. november|22. novembra]]&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; [[1943]], pričom svätiteľom bol bulharský [[Exarcha (kresťanstvo)|exarcha]] [[Stefan I. Bulharský|Stefan]].&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;

V roku [[1976]] bol budove udelený štatút kultúrnej pamiatky.&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt;

Chrám je v súčasnosti ([[2026]]) plne funkčným chrámom [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] a konajú sa v ňom pravidelne [[Božská liturgia|Božské liturgie]].&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;

== Charakteristika ==
Chrám bol postavený na základoch staršieho chrámu, ktorý bol väčší, ako súčasná stavba.&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; Chrám je postavený ako krížovo-kupolová [[bazilika]].&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; Budova má [[nartex]], a [[Kupola|kupolu]] so [[Zvonica|zvonicou]]. Strop s kupolou podopierajú štyri [[stĺp]]y.&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;

[[Súbor:StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia15.jpg|Celkový pohľad na chrám z juhovýchodu|náhľad|vľavo]]

Základy chrámu sú kamenné, budova je obložená červenými [[Tehla (stavebníctvo)|tehlami]].&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; Dĺžka budovy dosahuje 35 metrov, šírka 14 metrov a výška [[Zvonica|zvonice]] dosahuje 12 metrov.&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;

V oltárnej časti chrámu sa nachádzajú tri [[Prestol (oltár)|prestoly]].&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; Centrálny prestol je zasvätený [[Najsvätejšia Trojica|svätej Trojici]], severný prestol svätému [[Atanáz Alexandrijský|Atanázovi Veľkému]] a južný prestol [[Narodenie Panny Márie|Narodeniu presvätej Bohorodičky]].&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;

== Výzdoba interiéru ==
Biskupský trón a [[ikonostas]] sú vyrobené z masívneho brestu a drevorezbu na nich vytvoril rezbár Petăr Kušlev.&lt;ref name=&quot;stolica.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt; [[Freska|Fresková]] výzdoba sa nachádza v chráme od roku [[2000]], pričom bola zhotovená v priestore kupoly a v oltárnom priestore.&lt;ref name=&quot;hramove.bg&quot; /&gt;

== Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany ==
Od roku [[1976]] je stavba evidovaná ako kultúrna pamiatka, v roku [[1989]] bolo upresnené, že štatút je udelený pre architektonicko-staviteľskú a umeleckú hodnotu budovy.&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia19.jpg|celkový pohľad k chrámu zo severovýchodu
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia05.jpg|pohľad na východnú fasádu chrámu
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia09.jpg|pohľad na západnú fasádu chrámu
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia02.jpg|pohľad na západnú časť chrámu
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia04.jpg|pohľad na východnú časť južnej fasády
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia08.jpg|pohľad na západnú časť južnej fasády
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia10.jpg|detail zobrazenia svätej Trojice nad hlavným vchodom
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia06.jpg|centrálna apsida chrámu
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia21.jpg|južná apsida chrámu
StTrinityChurch-GeoMilev-Sofia13.jpg|kupola chrámu
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Holy Trinity Church, Slatina}}

[[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]] 
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]]
[[Kategória:Stavby v Sofii]]
[[Kategória:Kostoly zasvätené Svätej Trojici]]
[[Kategória:Architektúra z 1943]]
[[Kategória:Kostoly postavené po oslobodení Bulharska]]</text>
      <sha1>0a4ng50vpgjxh8cvirllmuvvr2x15ov</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia:Chrám svätej Trojice (Slatina, Sofia)</title>
    <ns>1</ns>
    <id>750126</id>
    <revision>
      <id>8213419</id>
      <timestamp>2026-05-13T23:50:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gitanes232</username>
        <id>142243</id>
      </contributor>
      <comment>https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026</comment>
      <origin>8213419</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20" sha1="rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv" xml:space="preserve">{{WikiJar SVE 2026}}</text>
      <sha1>rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213420</id>
      <parentid>8213419</parentid>
      <timestamp>2026-05-13T23:51:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gitanes232</username>
        <id>142243</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>upresnenie</comment>
      <origin>8213420</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="43" sha1="rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u" xml:space="preserve">{{WikiJar SVE 2026
| Krajina = Bulharsko
}}</text>
      <sha1>rflcr623op9xkxy4zwji3tzvn9xg59u</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Brian Elliott</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750127</id>
    <revision>
      <id>8213433</id>
      <timestamp>2026-05-14T01:33:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Dobrovolnylucifer</username>
        <id>186936</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox Hokejista|Meno=Brian Elliott|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=Brian Elliott - Blues vs Lightning (1).jpg|Dátum narodenia={{dnv|1985|4|9}}|Miesto narodenia=[[Newmarket]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=|Váha=|Draft=9. kolo, 291. celkovo, 2003{{break}} [[Ottawa Senators]]|Rok1=2007|Rok2=2023|Bývalé tímy=|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}} [[Ottawa Senators]] (2007-2011){{break}} Colorado Avalanch…“</comment>
      <origin>8213433</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11495" sha1="0qkquik2f53pvgw476w8782oszs4kfn" xml:space="preserve">{{Infobox Hokejista|Meno=Brian Elliott|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=Brian Elliott - Blues vs Lightning (1).jpg|Dátum narodenia={{dnv|1985|4|9}}|Miesto narodenia=[[Newmarket]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=|Váha=|Draft=9. kolo, 291. celkovo, 2003{{break}}
[[Ottawa Senators]]|Rok1=2007|Rok2=2023|Bývalé tímy=|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}}
[[Ottawa Senators]] (2007-2011){{break}}
[[Colorado Avalanche]] (2011){{break}}
[[St. Louis Blues]] (2011-2016){{break}}
[[Calgary Flames]] (2016-2017){{break}}
[[Philadelphia Flyers]] (2017-2021){{break}}
[[Tampa Bay Lightning]] (2021-2023){{break}}{{break}}
''[[AHL]]''{{break}}
[[Binghamton Senators]] (2007-2009){{break}}
[[Peoria Rivermen]] (2012-2013){{break}}
[[Lehigh Valley Phantoms]] (2018-2019)|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=}}

'''Brian Elliott''' (*9. apríl, 1985, [[Newmarket]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je kanadský bývalý profesionálny hokejový brankár, ktorý sa preslávil najmä pôsobením v klube [[St. Louis Blues]] v [[National Hockey League]]. V roku 2012 získal [[William M. Jennings Trophy]] a dvakrát sa predstavil v [[NHL All-Star Game]] (2012, 2015).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brian Elliott - Stats, Contract, Salary &amp; More | url = https://www.eliteprospects.com/player/11336/brian-elliott | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-05-13}}&lt;/ref&gt;

V sezóne 2011/2012 udržal 94,0% úspešnosť zákrokov, čo ho radí na historické druhé miesto v kategórii &quot;brankár s najvyššou percentuálnou úspešnosťou v základnej časti sezóny NHL&quot;. Na prvom mieste je [[Jacques Plante]] s 94,4% úspešnosťou v sezóne 1970/1971.

== Kariéra ==
Brian Elliott nepatril vo svojej mladosti k výrazným prospektom. V juniorských ligách sa nepohyboval v elitných súťažiach. V roku 2003 začal pôsobiť v najvyššej severoamerickej univerzitnej lige [[NCAA]], kde však v prvých dvoch sezónach nastupoval iba ako náhradník. Výrazne sa presadil až v sezóne 2005/2006, keď v tíme [[Unverzita vo Wisconsine|Unverzity vo Wisconsine]] získal pozíciu prvého brankára. S jeho výraznou pomocou získali ligový titul, pričom Elliott bol nominovaný na ''Hobey Baker Memorial Award'' pre najužitočnejšieho hráča a zbol vyhlásený za najlepšieho brankára konferencie WCHA. Tento úspech obhájil aj v nasledujúcej sezóne. Zároveň bol v rokoch 2006 aj 2007 menovaný do druhého All-Star tímu WCHA a raz do All-Tournament tímu celej NCAA. 

Do [[NHL]] bol draftovaný v roku 2003 až v 9. kole (celkovo ako 291.) klubom [[Ottawa Senators]]. 

Jeho výkony v NCAA presvedčili vedenie Senators a v roku 2007 s ním podpísali nováčikovskú zmluvu. V seniorskom hokeji debutoval ešte na konci sezóny 2006/2007 v afiliačnom tíme Ottawy [[Binghamton Senators]] v [[American Hockey League]]. 

V [[NHL]] debutoval vďaka predsezónnemu zraneniu [[Raymond Emery|Raymonda Emeryho]] 10. októbra 2007 proti [[Atlanta Thrashers|Atlante Thrashers]]. Zápas Senators vyhrali 3:1 a Elliott urobil 27 úspešných zákrokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brian Elliott | url = https://hockeygoalies.org/bio/elliottb.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-05-14}}&lt;/ref&gt; Po návrate Emeryho bol však znova poslaný do [[AHL]], keďže Ottawa mala brankársky tandem v zložení Ray Emery - [[Martin Gerber]]. V Binghamtone bol Elliot spoľahlivý v sezóne 2008/2009 pri zranení Gerbera vytvoril s Emerym tandem v prvom tíme. Jeho výkony bol dostačujúce a Senators ho od ročníku 2009/2010 považovali za svojho prvého brankára. Dvojica Gerber/Emery tím opustila a do tímu bol privedený [[Pascal Leclaire]]. Elliotova výkonnosť sa v tíme prepadla v sezóne 2010/2011 a vo februári 2011 bol vymenený do [[Colorado Avalanche|Colorada Avalanche]] za budúcu legendu bránkoviska Senators - [[Craig Anderson|Craiga Andersona]]. 
[[Súbor:Brian Elliott.jpg|vľavo|náhľad|Elliot v drese Ottawy Senators]]
V Colorade Elliott nestrávil dlhý čas, dokončil tam iba sezónu 2010/2011 a nedokázal nadviazať na svoje predošlé výkony v Ottawe. Odmietol ponúknuté predĺženie zmluvy od Avalanche a ako neobmedzený voľný hráč podpísal dvojročný kontrakt so [[St. Louis Blues]], kde vytvoril tandem so slovenským brankárom [[Jaroslav Halák|Jaroslavom Halákom]]. Hneď prvá sezóna v drese Blues bola pre Elliotta zlomová, keď v 38 zápasoch udržal až 94,0% úspešnosť zákrokov, čo je druhé najlepšie číslo v histórii [[NHL]] (spomedzi brankárov, ktorí odchytali aspoň 20 zápasov v danej sezóne). Tieto výkony mu priniesli účasť v [[NHL All-Star Game]] a [[William M. Jennings Trophy]], ktorú získal spolu s Halákom. Od sezóny 2012/2013 mal na pozícii náhradníka Blues konkurenta v mladom [[Jake Allen|Jakeovi Allenovi]], ktorý si získaval priestor. V ročníku 2013/2014 bol Halák vymenený a do tímu prišiel veterán [[Ryan Miller]]. Miller sa však v tíme nepresadil a Elliot sa výkonnostne vrátil k ligovej elite (92,2% úspešnosť zákrokov a 1,96 priemer inkasovaných gólov na zápas). Po sezóne Miller opustil tím a Blues pokračovali s tandemom Elliott-Allen, kde Elliott zastával pozíciu prvého brankára. V sezóne 2014/2015 si zahral druhýkrát v [[NHL All-Star Game]] a v sezóne 2015/2016 si znova udržal vysokú % úspešnosť zákrokov (až 93,0%). V tom istom ročníku zároveň dosiahol najväčší tímový úspech v Play-Off, keď sa St. Louis prebojovali do konferenčného finále. Elliot si v 18 zápasoch udržal 92,1% úspešnosť zákrokov. Po sezóne sa však Blues museli rozhodnúť, či budú ďalej pokračovať s Elliotom alebo Allenom, pretože obaja brankári boli totiž natoľko kvalitní, že sa pre klub stali pridrahí. 
[[Súbor:Brian Elliott from Capitals vs. Flyers at Capital One Arena, May 4, 2020 (All-Pro Reels Photography) (49624226717) (cropped).jpg|náhľad|Elliott v drese Philadelphie Flyers]]
Elliot bol v lete 2016 vymenený do [[Calgary Flames]], kde však strávil iba jednu sezónu, v ktorej si udržal 91,0% úspešnosť zákrokov. Následne podpísal ako neobmedzený voľný hráč zmluvu s [[Philadelphia Flyers|Philadelphiou Flyers]], ktorá ho zamýšľala ako nového prvého brankára po odchode [[Steve Mason|Steva Masona]]. Elliott však stratil svoju elitnú výkonnosť a počas pôsobenia u Flyers sa postupne prepadol do pozície náhradníka. Kým ešte v sezóne 2017/2018 bol jednotkou, v tej nasledujúcej 2018/2019 bránkovisko prevzal mladý [[Carter Hart]]. V prvých dvoch sezónach mal Elliott % úspešnosť zákrokov nad 90%, v rokoch 2019-2021 klesol najskôr pod 90% a v sezóne 2020/2021 dokonca až pod 89%. Flyers s ním po roku 2021 kontrakt nepredĺžili.

Elliotovým posledným pôsobiskom bola [[Tampa Bay Lightning]], ktorá hľadala lacného náhradníka k ich elitnému brankárovi [[Andrej Vasilevskij|Andrejovi Vasilevskému]], ktorý tím priviedol k dvojnásobnému zisku [[Stanleyho pohár|Stanleyho poháru]]. Elliott strávil v tíme dve sezóny 2021/2022 a 2022/2023. Kým v prvej sa zvládol výkonnostne vrátiť k dávnejším výkonm (91,2% úspešnosť zárkokov), v tej druhej znova klesol na hranicu 89%. V lete 2023 oficiálne ukončil svoju profesionálnu hráčsku kariéru. 

V súčasnosti pôsobí ako &quot;brankársky development coach&quot; v organizácii [[St. Louis Blues]]. 

== Štatistiky v NHL ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Základná časť
!Sezóna
!Klub
!Z
!V-P-PP
!GAA
!SV%
!SO
|-
|07-08
|[[Ottawa Senators]]
|1
|1-0-0
|1.01
|'''.966'''
|0
|-
|08-09
|Ottawa Senators
|31
|16-8-3
|2.77
|'''.902'''
|1
|-
|09-10
|Ottawa Senators
|55
|29-18-4
|2.57
|'''.909'''
|5
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |10-11
|Ottawa Senators
|43
|13-19-8
|3.19
|'''.894'''
|3
|-
|[[Colorado Avalanche]]
|12
|2-8-1
|3.83
|'''.891'''
|0
|-
|11-12
|[[St. Louis Blues]]
|38
|23-10-4
|1.56
|'''.940'''
|9
|-
|12-13
|St. Louis Blues
|24
|14-8-1
|2.28
|'''.907'''
|3
|-
|13-14
|St. Louis Blues
|31
|18-6-2
|1.96
|'''.922'''
|4
|-
|14-15
|St. Louis Blues
|46
|26-14-3
|2.26
|'''.917'''
|5
|-
|15-16
|St. Louis Blues
|42
|23-8-6
|2.07
|'''.930'''
|4
|-
|16-17
|[[Calgary Flames]]
|49
|26-18-3
|2.55
|'''.910'''
|2
|-
|17-18
|[[Philadelphia Flyers]]
|43
|23-11-7
|2.66
|'''.909'''
|1
|-
|18-19
|Philadelphia Flyers
|26
|11-11-1
|2.96
|'''.907'''
|1
|-
|19-20
|Philadelphia Flyers
|31
|16-7-4
|2.87
|'''.899'''
|2
|-
|20-21
|Philadelphia Flyers
|30
|15-9-2
|3.06
|'''.889'''
|2
|-
|21-22
|[[Tampa Bay Lightning]]
|19
|11-4-3
|2.43
|'''.912'''
|1
|-
|22-23
|Tampa Bay Lightning
|22
|12-8-2
|3.40
|'''.891'''
|2
|-
| colspan=&quot;2&quot; |'''Spolu'''
|'''543'''
|'''279-167-54'''
|'''2.57'''
|'''.909'''
|'''45'''
|}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Play-Off
!Sezóna
!Klub
!Z
!V-P-PP
!GAA
!SV%
!SO
|-
|09-10
|Ottawa Senators
|4
|1-2-0
|4.14
|'''.853'''
|0
|-
|11-12
|St. Louis Blues
|8
|3-4-0
|2.38
|'''.904'''
|0
|-
|12-13
|St. Louis Blues
|6
|2-4-0
|1.90
|'''.919'''
|0
|-
|14-15
|St. Louis Blues
|1
| -
|2.29
|'''.857'''
|0
|-
|15-16
|St. Louis Blues
|18
|9-9-0
|2.44
|'''.921'''
|1
|-
|16-17
|Calgary Flames
|4
|0-3-0
|3.88
|'''.880'''
|0
|-
|17-18
|Philadelphia Flyers
|4
|1-3-0
|4.74
|'''.856'''
|0
|-
|19-20
|Philadelphia Flyers
|3
|1-1-0
|2.15
|'''.911'''
|0
|-
| colspan=&quot;2&quot; |'''Spolu'''
|'''48'''
|'''17-26-0'''
|'''2.72'''
|'''.904'''
|'''1'''
|}

== História zmlúv v NHL&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brian Elliott Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/brian-elliott | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-05-14}}&lt;/ref&gt; ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Klub
!Rok začiatku
!Rok konca
!CAP HIT*
!Typ zmluvy**
|-
|[[Ottawa Senators]]
|2007
|2009
|942 000 $
|nováčikovská
|-
|Ottawa Senators
| rowspan=&quot;2&quot; |2009
| rowspan=&quot;2&quot; |2011
| rowspan=&quot;2&quot; |850 000 $
| rowspan=&quot;2&quot; |dvojcestná
|-
|[[Colorado Avalanche]]
|-
|[[St. Louis Blues]]
|2011
|2012
|600 000 $
|jednocestná
|-
|St. Louis Blues
|2012
|2014
|1 800 000 $
|jednocestná
|-
|St. Louis Blues
| rowspan=&quot;2&quot; |2014
| rowspan=&quot;2&quot; |2017
| rowspan=&quot;2&quot; |2 500 000 $
| rowspan=&quot;2&quot; |jednocestná
|-
|[[Calgary Flames]]
|-
|[[Philadelphia Flyers]]
|2017
|2019
|2 750 000 $
|jednocestná
|-
|Philadelphia Flyers
|2019
|2020
|2 000 000 $
|jednocestná
|-
|Philadelphia Flyers
|2020
|2021
|1 500 000 $
|jednocestná
|-
|[[Tampa Bay Lightning]]
|2021
|2022
|900 000 $
|jednocestná
|-
|Tampa Bay Lightning
|2022
|2023
|900 000 $
|jednocestná
|}

== Prehľad výmen ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Dátum
!Odkiaľ
!S kým / S čím
!Kam
!Za koho / Za čo
|-
|18.2.2011
|[[Ottawa Senators]]
| -
|[[Colorado Avalanche]]
|[[Craig Anderson]] (G)
|-
|24.6.2016
|[[St. Louis Blues]]
| -
|[[Calgary Flames]]
|2. kolo draftu 2016 ([[Jordan Kyrou]]) a podmienečný výber v 3. kole draftu 2018
|}

== Referencie ==
{{KLÍČŘAZENÍ:Elliott_Brian}}
[[Kategória:Narodenia 9. apríla]]
[[Kategória:Narodenia v 1985]]
[[Kategória:Kanadskí hokejisti]]
[[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]]
[[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Ottawa Senators]]
[[Kategória:Brankári Ottawa Senators]]
[[Kategória:Brankári Colorado Avalanche]]
[[Kategória:Brankári St. Louis Blues]]
[[Kategória:Brankári Calgary Flames]]
[[Kategória:Brankári Philadelphia Flyers]]
[[Kategória:Brankári Tampa Bay Lightning]]
[[Kategória:Hráči Binghamton Senators]]
[[Kategória:Hráči Peoria Rivermen (AHL)]]</text>
      <sha1>0qkquik2f53pvgw476w8782oszs4kfn</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213670</id>
      <parentid>8213433</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:14:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <origin>8213670</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11563" sha1="s1vud12udmnkycxb12pmnha3vuve89u" xml:space="preserve">{{Infobox Hokejista|Meno=Brian Elliott|Štátna príslušnosť=Kanada|Portrét=Brian Elliott - Blues vs Lightning (1).jpg|Dátum narodenia={{dnv|1985|4|9}}|Miesto narodenia=[[Newmarket]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Pozícia=brankár|Lapačka=ľavá ruka|Výška=|Váha=|Draft=9. kolo, 291. celkovo, 2003{{break}}
[[Ottawa Senators]]|Rok1=2007|Rok2=2023|Bývalé tímy=|Popis=|Tím=|Hral za=''[[NHL]]''{{break}}
[[Ottawa Senators]] (2007-2011){{break}}
[[Colorado Avalanche]] (2011){{break}}
[[St. Louis Blues]] (2011-2016){{break}}
[[Calgary Flames]] (2016-2017){{break}}
[[Philadelphia Flyers]] (2017-2021){{break}}
[[Tampa Bay Lightning]] (2021-2023){{break}}{{break}}
''[[AHL]]''{{break}}
[[Binghamton Senators]] (2007-2009){{break}}
[[Peoria Rivermen]] (2012-2013){{break}}
[[Lehigh Valley Phantoms]] (2018-2019)|Sieň slávy rok=|Príbuzenstvo=}}

'''Brian Elliott''' (* [[9. apríl]] [[1985]], [[Newmarket]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je kanadský bývalý profesionálny hokejový brankár, ktorý sa preslávil najmä pôsobením v klube [[St. Louis Blues]] v [[National Hockey League]]. V roku 2012 získal [[William M. Jennings Trophy]] a dvakrát sa predstavil v [[NHL All-Star Game]] (2012, 2015).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brian Elliott - Stats, Contract, Salary &amp; More | url = https://www.eliteprospects.com/player/11336/brian-elliott | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-05-13}}&lt;/ref&gt;

V sezóne 2011/12 udržal 94,0% úspešnosť zákrokov, čo ho radí na historické druhé miesto v kategórii „brankár s najvyššou percentuálnou úspešnosťou v základnej časti sezóny NHL“. Na prvom mieste je [[Jacques Plante]] s 94,4% úspešnosťou v sezóne 1970/71.

== Kariéra ==
Brian Elliott nepatril vo svojej mladosti k výrazným prospektom. V juniorských ligách sa nepohyboval v elitných súťažiach. V roku 2003 začal pôsobiť v najvyššej severoamerickej univerzitnej lige [[NCAA]], kde však v prvých dvoch sezónach nastupoval iba ako náhradník. Výrazne sa presadil až v sezóne 2005/06, keď v tíme [[Univerzita vo Wisconsine|Univerzity vo Wisconsine]] získal pozíciu prvého brankára. S jeho výraznou pomocou získali ligový titul, pričom Elliott bol nominovaný na ''Hobey Baker Memorial Award'' pre najužitočnejšieho hráča a bol vyhlásený za najlepšieho brankára konferencie WCHA. Tento úspech obhájil aj v nasledujúcej sezóne. Zároveň bol v rokoch 2006 aj 2007 menovaný do druhého All-Star tímu WCHA a raz do All-Tournament tímu celej NCAA.

Do [[NHL]] bol draftovaný v roku 2003 až v 9. kole (celkovo ako 291.) klubom [[Ottawa Senators]].

Jeho výkony v NCAA presvedčili vedenie Senators a v roku 2007 s ním podpísali nováčikovskú zmluvu. V seniorskom hokeji debutoval ešte na konci sezóny 2006/07 v afiliačnom tíme Ottawy [[Binghamton Senators]] v [[American Hockey League]].

V [[NHL]] debutoval vďaka predsezónnemu zraneniu [[Raymond Emery|Raymonda Emeryho]] 10. októbra 2007 proti [[Atlanta Thrashers|Atlante Thrashers]]. Zápas Senators vyhrali 3:1 a Elliott urobil 27 úspešných zákrokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brian Elliott | url = https://hockeygoalies.org/bio/elliottb.html | vydavateľ = hockeygoalies.org | dátum prístupu = 2026-05-14}}&lt;/ref&gt; Po návrate Emeryho bol však znova poslaný do [[AHL]], keďže Ottawa mala brankársky tandem v zložení Ray Emery – [[Martin Gerber]]. V Binghamtone bol Elliot spoľahlivý v sezóne 2008/09 pri zranení Gerbera vytvoril s Emerym tandem v prvom tíme. Jeho výkony bol dostačujúce a Senators ho od ročníku 2009/10 považovali za svojho prvého brankára. Dvojica Gerber/Emery tím opustila a do tímu bol privedený [[Pascal Leclaire]]. Elliotova výkonnosť sa v tíme prepadla v sezóne 2010/11 a vo februári 2011 bol vymenený do [[Colorado Avalanche|Colorada Avalanche]] za budúcu legendu bránkoviska Senators – [[Craig Anderson|Craiga Andersona]]. 
[[Súbor:Brian Elliott.jpg|vľavo|náhľad|Elliot v drese Ottawy Senators]]
V Colorade Elliott nestrávil dlhý čas, dokončil tam iba sezónu 2010/11 a nedokázal nadviazať na svoje predošlé výkony v Ottawe. Odmietol ponúknuté predĺženie zmluvy od Avalanche a ako neobmedzený voľný hráč podpísal dvojročný kontrakt so [[St. Louis Blues]], kde vytvoril tandem so slovenským brankárom [[Jaroslav Halák|Jaroslavom Halákom]]. Hneď prvá sezóna v drese Blues bola pre Elliotta zlomová, keď v 38 zápasoch udržal až 94,0% úspešnosť zákrokov, čo je druhé najlepšie číslo v histórii [[NHL]] (spomedzi brankárov, ktorí odchytali aspoň 20 zápasov v danej sezóne). Tieto výkony mu priniesli účasť v [[NHL All-Star Game]] a [[William M. Jennings Trophy]], ktorú získal spolu s Halákom. Od sezóny 2012/13 mal na pozícii náhradníka Blues konkurenta v mladom [[Jake Allen|Jakeovi Allenovi]], ktorý si získaval priestor. V ročníku 2013/14 bol Halák vymenený a do tímu prišiel veterán [[Ryan Miller]]. Miller sa však v tíme nepresadil a Elliot sa výkonnostne vrátil k ligovej elite (92,2% úspešnosť zákrokov a 1,96 priemer inkasovaných gólov na zápas). Po sezóne Miller opustil tím a Blues pokračovali s tandemom Elliott-Allen, kde Elliott zastával pozíciu prvého brankára. V sezóne 2014/15 si zahral druhýkrát v [[NHL All-Star Game]] a v sezóne 2015/16 si znova udržal vysokú % úspešnosť zákrokov (až 93,0%). V tom istom ročníku zároveň dosiahol najväčší tímový úspech v Play-Off, keď sa St. Louis prebojovali do konferenčného finále. Elliot si v 18 zápasoch udržal 92,1% úspešnosť zákrokov. Po sezóne sa však Blues museli rozhodnúť, či budú ďalej pokračovať s Elliotom alebo Allenom, pretože obaja brankári boli totiž natoľko kvalitní, že sa pre klub stali pridrahí.
[[Súbor:Brian Elliott from Capitals vs. Flyers at Capital One Arena, May 4, 2020 (All-Pro Reels Photography) (49624226717) (cropped).jpg|náhľad|Elliott v drese Philadelphie Flyers]]
Elliot bol v lete 2016 vymenený do [[Calgary Flames]], kde však strávil iba jednu sezónu, v ktorej si udržal 91,0% úspešnosť zákrokov. Následne podpísal ako neobmedzený voľný hráč zmluvu s [[Philadelphia Flyers|Philadelphiou Flyers]], ktorá ho zamýšľala ako nového prvého brankára po odchode [[Steve Mason|Steva Masona]]. Elliott však stratil svoju elitnú výkonnosť a počas pôsobenia u Flyers sa postupne prepadol do pozície náhradníka. Kým ešte v sezóne 2017/18 bol jednotkou, v tej nasledujúcej 2018/19 bránkovisko prevzal mladý [[Carter Hart]]. V prvých dvoch sezónach mal Elliott % úspešnosť zákrokov nad 90%, v rokoch 2019{{--}}2021 klesol najskôr pod 90% a v sezóne 2020/21 dokonca až pod 89%. Flyers s ním po roku 2021 kontrakt nepredĺžili.

Elliotovým posledným pôsobiskom bola [[Tampa Bay Lightning]], ktorá hľadala lacného náhradníka k ich elitnému brankárovi [[Andrej Vasilevskij|Andrejovi Vasilevskému]], ktorý tím priviedol k dvojnásobnému zisku [[Stanleyho pohár|Stanleyho pohára]]. Elliott strávil v tíme dve sezóny 2021/22 a 2022/23. Kým v prvej sa zvládol výkonnostne vrátiť k dávnejším výkonom (91,2% úspešnosť zákrokov), v tej druhej znova klesol na hranicu 89%. V lete 2023 oficiálne ukončil svoju profesionálnu hráčsku kariéru.

V súčasnosti pôsobí ako „brankársky development coach“ v organizácii [[St. Louis Blues]].

== Štatistiky v NHL ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Základná časť
!Sezóna
!Klub
!Z
!V-P-PP
!GAA
!SV%
!SO
|-
|07-08
|[[Ottawa Senators]]
|1
|1-0-0
|1.01
|'''.966'''
|0
|-
|08-09
|Ottawa Senators
|31
|16-8-3
|2.77
|'''.902'''
|1
|-
|09-10
|Ottawa Senators
|55
|29-18-4
|2.57
|'''.909'''
|5
|-
| rowspan=&quot;2&quot; |10-11
|Ottawa Senators
|43
|13-19-8
|3.19
|'''.894'''
|3
|-
|[[Colorado Avalanche]]
|12
|2-8-1
|3.83
|'''.891'''
|0
|-
|11-12
|[[St. Louis Blues]]
|38
|23-10-4
|1.56
|'''.940'''
|9
|-
|12-13
|St. Louis Blues
|24
|14-8-1
|2.28
|'''.907'''
|3
|-
|13-14
|St. Louis Blues
|31
|18-6-2
|1.96
|'''.922'''
|4
|-
|14-15
|St. Louis Blues
|46
|26-14-3
|2.26
|'''.917'''
|5
|-
|15-16
|St. Louis Blues
|42
|23-8-6
|2.07
|'''.930'''
|4
|-
|16-17
|[[Calgary Flames]]
|49
|26-18-3
|2.55
|'''.910'''
|2
|-
|17-18
|[[Philadelphia Flyers]]
|43
|23-11-7
|2.66
|'''.909'''
|1
|-
|18-19
|Philadelphia Flyers
|26
|11-11-1
|2.96
|'''.907'''
|1
|-
|19-20
|Philadelphia Flyers
|31
|16-7-4
|2.87
|'''.899'''
|2
|-
|20-21
|Philadelphia Flyers
|30
|15-9-2
|3.06
|'''.889'''
|2
|-
|21-22
|[[Tampa Bay Lightning]]
|19
|11-4-3
|2.43
|'''.912'''
|1
|-
|22-23
|Tampa Bay Lightning
|22
|12-8-2
|3.40
|'''.891'''
|2
|-
| colspan=&quot;2&quot; |'''Spolu'''
|'''543'''
|'''279-167-54'''
|'''2.57'''
|'''.909'''
|'''45'''
|}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+Play-Off
!Sezóna
!Klub
!Z
!V-P-PP
!GAA
!SV%
!SO
|-
|09-10
|Ottawa Senators
|4
|1-2-0
|4.14
|'''.853'''
|0
|-
|11-12
|St. Louis Blues
|8
|3-4-0
|2.38
|'''.904'''
|0
|-
|12-13
|St. Louis Blues
|6
|2-4-0
|1.90
|'''.919'''
|0
|-
|14-15
|St. Louis Blues
|1
| -
|2.29
|'''.857'''
|0
|-
|15-16
|St. Louis Blues
|18
|9-9-0
|2.44
|'''.921'''
|1
|-
|16-17
|Calgary Flames
|4
|0-3-0
|3.88
|'''.880'''
|0
|-
|17-18
|Philadelphia Flyers
|4
|1-3-0
|4.74
|'''.856'''
|0
|-
|19-20
|Philadelphia Flyers
|3
|1-1-0
|2.15
|'''.911'''
|0
|-
| colspan=&quot;2&quot; |'''Spolu'''
|'''48'''
|'''17-26-0'''
|'''2.72'''
|'''.904'''
|'''1'''
|}

== História zmlúv v NHL&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Brian Elliott Contract, Cap Hit, Salary and Stats {{!}} Puckpedia | url = https://puckpedia.com/player/brian-elliott | vydavateľ = puckpedia.com | dátum prístupu = 2026-05-14}}&lt;/ref&gt; ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Klub
!Rok začiatku
!Rok konca
!CAP HIT*
!Typ zmluvy**
|-
|[[Ottawa Senators]]
|2007
|2009
|942 000 $
|nováčikovská
|-
|Ottawa Senators
| rowspan=&quot;2&quot; |2009
| rowspan=&quot;2&quot; |2011
| rowspan=&quot;2&quot; |850 000 $
| rowspan=&quot;2&quot; |dvojcestná
|-
|[[Colorado Avalanche]]
|-
|[[St. Louis Blues]]
|2011
|2012
|600 000 $
|jednocestná
|-
|St. Louis Blues
|2012
|2014
|1 800 000 $
|jednocestná
|-
|St. Louis Blues
| rowspan=&quot;2&quot; |2014
| rowspan=&quot;2&quot; |2017
| rowspan=&quot;2&quot; |2 500 000 $
| rowspan=&quot;2&quot; |jednocestná
|-
|[[Calgary Flames]]
|-
|[[Philadelphia Flyers]]
|2017
|2019
|2 750 000 $
|jednocestná
|-
|Philadelphia Flyers
|2019
|2020
|2 000 000 $
|jednocestná
|-
|Philadelphia Flyers
|2020
|2021
|1 500 000 $
|jednocestná
|-
|[[Tampa Bay Lightning]]
|2021
|2022
|900 000 $
|jednocestná
|-
|Tampa Bay Lightning
|2022
|2023
|900 000 $
|jednocestná
|}

== Prehľad výmen ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Dátum
!Odkiaľ
!S kým / S čím
!Kam
!Za koho / Za čo
|-
|18.2.2011
|[[Ottawa Senators]]
| -
|[[Colorado Avalanche]]
|[[Craig Anderson]] (G)
|-
|24.6.2016
|[[St. Louis Blues]]
| -
|[[Calgary Flames]]
|2. kolo draftu 2016 ([[Jordan Kyrou]]) a podmienečný výber v 3. kole draftu 2018
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{DEFAULTSORT:Elliott, Brian}}
[[Kategória:Osobnosti z Newmarketu (Ontário)]]
[[Kategória:Kanadskí hokejisti]]
[[Kategória:Kanadskí hokejoví brankári]]
[[Kategória:Brankári Ottawa Senators]]
[[Kategória:Brankári Colorado Avalanche]]
[[Kategória:Brankári St. Louis Blues]]
[[Kategória:Brankári Calgary Flames]]
[[Kategória:Brankári Philadelphia Flyers]]
[[Kategória:Brankári Tampa Bay Lightning]]
[[Kategória:Hráči Binghamton Senators]]
[[Kategória:Hráči Peoria Rivermen (AHL)]]
[[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Ottawa Senators]]
[[Kategória:Držitelia William M. Jennings Trophy]]</text>
      <sha1>s1vud12udmnkycxb12pmnha3vuve89u</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bitón z Pergamu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750128</id>
    <revision>
      <id>8213455</id>
      <timestamp>2026-05-14T04:25:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Bitón z Pergamu | Popis osoby = starogrécky spisovateľ, matematik a vojenský inžinier | Portrét =  | Popis portrétu =  | Dátum narodenia = 3. storočie pred Kr. alebo 2. storočie pred Kr. | Miesto narodenia = [[Pergamon]] | Dátum úmrtia =  | Miesto úmrtia =  }} '''Bitón z Pergamu''' ({{vjz|grc|''Βίτων''}} – ''Bitón''; * [[3. storočie pred Kr.]] alebo [[2. storočie pred Kr.]], Pergamon) bol Staroveké Grécko|sta…“</comment>
      <origin>8213455</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6898" sha1="q8pa4eq4mzhfsteykpx29nx16wuadcm" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
| Meno = Bitón z Pergamu
| Popis osoby = starogrécky spisovateľ, matematik a vojenský inžinier
| Portrét = 
| Popis portrétu = 
| Dátum narodenia = 3. storočie pred Kr. alebo 2. storočie pred Kr.
| Miesto narodenia = [[Pergamon]]
| Dátum úmrtia = 
| Miesto úmrtia = 
}}
'''Bitón z Pergamu''' ({{vjz|grc|''Βίτων''}} – ''Bitón''; * [[3. storočie pred Kr.]] alebo [[2. storočie pred Kr.]], Pergamon) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] spisovateľ, matematik a vojenský inžinier.&lt;ref name=&quot;:oxford&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Simon Hornblower | kapitola = Biton | titul = The Oxford Classical Dictionary | vydanie = 3. rev. | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2005 | isbn = 978-0-19-860641-3}}&lt;/ref&gt; Pre rozlíšenie od svojich menovcov býva niekedy označovaný aj ako '''Bitón Mechanik'''.&lt;ref name=&quot;:schellenberg&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Hans Michael Schellenberg | titul = Diodor von Sizilien 14,42,1 und die Erfindung der Artillerie im Mittelmeerraum | časopis = Frankfurter elektronische Rundschau zur Altertumskunde | rok = 2006 | ročník = 3 | strany = 17}}&lt;/ref&gt; V modernej historiografii predstavuje jeho dielo jedinečné antické svedectvo o vývoji helenistickej vojenskej techniky.&lt;ref name=&quot;:fiorucci&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Francesco Fiorucci | kapitola = Biton of Pergamon | titul = The Encyclopedia of Ancient History | editori = Roger S. Bagnall, Kai Brodersen, Craige B. Champion, Andrew Erskine | miesto = Malden | vydavateľ = Wiley-Blackwell | rok = 2013 | strany = 1140–1141 | isbn = 978-1-4051-7935-5}}&lt;/ref&gt;

== Datovanie a pôsobenie ==
Presné chronologické zaradenie Bitónovho života zostáva predmetom vedeckých diskusií. Svoje hlavné vojenské dielo dedikoval kráľovi menom Attalos ({{vjz|grc|''Ἄτταλος''}}), ktorý bol panovníkom [[Pergamon|Pergamského kráľovstva]].&lt;ref name=&quot;:oxford&quot; /&gt; Mohlo ísť o kráľa [[Attalos I.|Attala I.]] (vládol v rokoch 241 – 197 pred Kr.) alebo [[Attalos II.|Attala II.]] (vládol v rokoch 159 – 138 pred Kr.). Niektorí historici na základe vnútornej analýzy textu posúvajú vznik diela do rokov 156 – 155 pred Kr., zatiaľ čo iní ho kladú už do 3. storočia pred Kr.&lt;ref name=&quot;:lewis&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = M. J. T. Lewis | titul = When was Biton? | časopis = Mnemosyne | rok = 1999 | ročník = 52 | číslo = 2 | strany = 159–168 | doi = 10.1163/1568525991528860}}&lt;/ref&gt;

== Dielo ==
Z historických prameňov sú známe tri Bitónove odborné traktáty, z ktorých sa kompletne zachoval iba jeden:

# ''O konštrukcii vojenských strojov a katapultov'' ({{vjz|grc|''Κατασκευαὶ poλeμικῶν ὀργάνων καὶ καταπαλτικῶν''}} – ''Kataskeuai polemikón organón kai katapaltikón'') – zachovaný krátky traktát o [[poliorcetika|poliorcetike]] (obliehacom umení).&lt;ref name=&quot;:oxford&quot; /&gt;
# ''Optika'' ({{vjz|grc|''Ὀπτική''}} – ''Optiké'') – stratený traktát. Bitón naň priamo odkazuje vo svojom vojenskom spise. Uvádza, že v ňom opísal geometrickú metódu na výpočet výšky hradieb na diaľku, čo bolo nevyhnutné pre správne dimenzovanie rozmerov obliehacích strojov.&lt;ref name=&quot;:fiorucci&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:irby&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Georgia L. Irby-Massie, Paul T. Keyser | titul = Greek Science of the Hellenistic Era: A Sourcebook | miesto = London | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 432 | isbn = 978-0-415-23847-2}}&lt;/ref&gt;
# ''Matematický traktát'' – bližšie neznáme matematické dielo, ktorého znovuobjavené fragmenty boli publikované v roku 1693 v parížskej zbierke antických matematikov ''Mathematici veteres''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | autor = Charles Dezobry, Théodore Bachelet | titul = Dictionnaire de biographie | zväzok = 1 | miesto = Paris | vydavateľ = Ch. Delagrave | rok = 1876 | strany = 306}}&lt;/ref&gt;

=== Obsah vojenského traktátu ===
Bitónov spis o vojenských strojoch podrobne technicky dokumentuje šesť mechanizmov z prvej fázy vývoja helenistickej artilérie a obliehacích zariadení:&lt;ref name=&quot;:schramm&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Erwin Schramm | titul = Bitons Bau von Belagerungsmaschinen und Geschützen | miesto = München | vydavateľ = Abhandlungen der Bayerischen Akademie der Wissenschaften | rok = 1929 | strany = 9–28}}&lt;/ref&gt;
* ''Dva netorzné katapulty typu gastrafetes'' ({{vjz|grc|''γαστραφέτης''}}) – mechanické kuše, ktoré zostrojil pytagorejský inžinier [[Zópyros z Tarentu]]; jeden v [[Mílétos|Míléte]] a druhý v meste [[Kúmy]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | autor = Carl A. Huffman | titul = Archytas of Tarentum: Pythagorean, Philosopher and Mathematician King | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2005 | strany = 15 | isbn = 978-0-521-83746-0}}&lt;/ref&gt;
* ''Dva mechanické vrhače kameňov'' ({{vjz|grc|''λιθοβόλοι''}} – ''lithoboloi'' alebo ''petrobola'') – išlo o veľké netorzné stroje. Prvý navrhol [[Charón z Magnésie]] na ostrove [[Rodos (ostrov)|Rodos]] a druhý, ešte masívnejší, [[Isidóros z Abydu]] v [[Solún|Tessalonikách]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | autor = Duncan Head | titul = Armies of the Macedonian and Punic Wars | rok = 2012 | strany = 340 | isbn = 978-1-326-56051-5}}&lt;/ref&gt;
* ''Obliehacia veža helépolis'' ({{vjz|grc|''ἑλέπολις''}}) – obrovská mobilná veža, ktorú navrhol macedónsky inžinier Poseidónios pre ťaženia [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | autor = Eric William Marsden | titul = Greek and Roman Artillery: Historical Development | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1969 | strany = 13–16 | isbn = 978-0-19-814268-3}}&lt;/ref&gt;
* ''Sambuka'' ({{vjz|grc|''σαμβύκη''}}) – špeciálny obliehací rebrík na kolesách určený na prekonávanie hradieb z lodí, ktorý navrhol [[Damis z Kolofónu]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | autor = Eric William Marsden | titul = Greek and Roman Artillery: Technical Treatises | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1971 | strany = 61–103 | isbn = 978-0-19-814269-0}}&lt;/ref&gt;

Z historického hľadiska je Bitónov text mimoriadne cenný, pretože je popri [[Hérón z Alexandrie|Hérónovi z Alexandrie]] jediným zachovaným antickým autorom, ktorý technicky opisuje staršiu generáciu katapultov fungujúcich na princípe mechanického luku (netorzné stroje) ešte pred masívnym rozšírením pokročilejších torzných katapultov na zväzkoch napnutých žíl a vlasov.&lt;ref name=&quot;:fiorucci&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Eric William Marsden | titul = Greek and Roman Artillery: Technical Treatises | miesto = Oxford | vydavateľ = Clarendon Press | rok = 1971 | strany = 205 | isbn = 978-0-19-814269-0}}


[[Kategória:Spisovatelia starovekého Grécka]]</text>
      <sha1>q8pa4eq4mzhfsteykpx29nx16wuadcm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fobos (mytológia)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750129</id>
    <revision>
      <id>8213496</id>
      <timestamp>2026-05-14T06:23:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „[[Súbor:Deimos-e-phoboslllll.jpg|náhľad|Fobos a Deimos]] '''Fobos''' ({{vjz|grc|''Φόβος''}} – ''Fobos'', {{v jazyku|lat|''Phobus''}}) je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] boh a zosobnenie hrôzy, strachu a paniky.&lt;ref name=&quot;Hesiod-Theo&quot;&gt;[[Hésiodos]], ''[[Teogónia]]'' 933.&lt;/ref&gt; Podľa klasického gréckeho chápania predstavoval konkrétne strach, ktorý spôsobuje útek z bojska, zatiaľ čo jeho brat Deimos zosobňoval paralyzujúci des.&lt;re…“</comment>
      <origin>8213496</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7160" sha1="f5n50bzka3ilazmktztpxuhgibvlova" xml:space="preserve">[[Súbor:Deimos-e-phoboslllll.jpg|náhľad|Fobos a Deimos]]
'''Fobos''' ({{vjz|grc|''Φόβος''}} – ''Fobos'', {{v jazyku|lat|''Phobus''}}) je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] boh a zosobnenie hrôzy, strachu a paniky.&lt;ref name=&quot;Hesiod-Theo&quot;&gt;[[Hésiodos]], ''[[Teogónia]]'' 933.&lt;/ref&gt; Podľa klasického gréckeho chápania predstavoval konkrétne strach, ktorý spôsobuje útek z bojska, zatiaľ čo jeho brat Deimos zosobňoval paralyzujúci des.&lt;ref name=&quot;Ruiz&quot;&gt;Antonio Ruiz de Elvira Prieto, ''Mitología clásica'', Madrid : Gredos, 1982, s. 116. ISBN 978-84-249-0204-9.&lt;/ref&gt; Bol synom boha vojny [[Ares|Area]] a bohyne krásy a lásky [[Afrodita|Afrodity]].&lt;ref name=&quot;Zamarovský&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Vojtech Zamarovský | titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí | id = 66-048-80 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 1980 | strana = 150}}&lt;/ref&gt; V antickej mytológii sotva prekročil fázu personifikovanej abstrakcie, preto sa mu neprisudzujú žiadne samostatné mýty či rozsiahlé vlastné legendy.&lt;ref name=&quot;Grimal&quot;&gt;Pierre Grimal, ''Diccionario de mitología griega y romana'', Barcelona : Paidós, 2008, s. 199. ISBN 978-84-493-2211-2.&lt;/ref&gt;

== Mytológia ==
Fobos spoločne so svojím dvojčaťom [[Deimos (mytológia)|Deimom]] (zosobneným desom), bohyňou vojnovej vravy [[Enyo (bohyňa)|Enyo]] a bohyňou sváru [[Eris|Eridou]] sprevádzal Area do každej bitky.&lt;ref name=&quot;Cornuto&quot;&gt;Lucius Annaeus Cornutus, ''Repaso de las tradiciones teológicas de los griegos'', 30.&lt;/ref&gt; V [[Homér]]ovej ''[[Ilias|Iliade]]'' je opísaný ako Areov silný a nebojácny syn, ktorý dokáže zahnať na útek aj najodolnejšieho bojovníka.&lt;ref name=&quot;Iliad-13&quot;&gt;[[Homér]], ''[[Ilias]]'' 13, 298–302.&lt;/ref&gt; V tom istom diele pomáha bratovi zapriahať otcove kone do vojnového voza pred ťažením proti Efyrejcom alebo Flegijcom.&lt;ref name=&quot;Iliad-13&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Iliad-15&quot;&gt;Homér, ''Ilias'' 15, 119.&lt;/ref&gt; Podľa [[Hésiodos|Hésiodovho]] spisu ''Heraklov štít'' bratia zachránili zraneného Area z bojiska po tom, čo ho v súboji porazil hrdina [[Herakles]].&lt;ref name=&quot;Hesiod-Shield&quot;&gt;Hésiodos, ''Heraklov štít'' 460.&lt;/ref&gt;

V neskoršej epike od [[Nonnos z Panapolisu|Nonna z Panopolisu]] (''Dionysiaka'') vyzbrojil najvyšší boh [[Zeus]] Foba bleskami a Deima hromami, aby zastrašili obrovského netvora [[Tyfón (mytológia)|Tyfóna]].&lt;ref name=&quot;Nonnus&quot;&gt;Nonnos, ''Dionysiaka'' 2, 414.&lt;/ref&gt; Neskôr obaja bratia riadili Areov voz počas vojny proti Indom.&lt;ref&gt;Nonnos, ''Dionysiaka'' 29, 364.&lt;/ref&gt; V [[Aischylos|Aischylovej]] tragédii ''Siedmi proti Tébam'' zložilo sedem bojovníkov prísahu nad štítom s býčou krvou, pričom vzývali Area, Enyo a Foba (v preklade ako Pád vojska).&lt;ref name=&quot;Aeschylus&quot;&gt;[[Aischylos]], ''Siedmi proti Tébam'' 41.&lt;/ref&gt; Podľa básnika Stésichora zasa Areov syn Kyknos staval Fobovi chrám z lebiek pocestných, ktorých predtým sťal.&lt;ref&gt;Stésichoros, fragment 207.&lt;/ref&gt;

== Zobrazenie a kult ==
V antických opisoch umeleckých diel mal Fobos desivý vzhľad. Hésiodos ho na Heraklovom štíte zobrazuje s horiacimi očami a bielymi ceriacimi sa zubami, pričom ho dopĺňajú alegorické postavy prenasledovania (Proioxis) a úteku (Palioxis).&lt;ref name=&quot;Hesiod-Shield&quot; /&gt; Geograf [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] zaznamenal, že Agamemnónov štít vyobrazený na Kypselovej truhlici niesol postavu Foba s levou hlavou.&lt;ref name=&quot;Pausanias195&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] | titul = Pausaniás, cesta po Řecku I. | miesto = Praha | vydavateľ = nakladatelství Svoboda | rok = 1973 | strany = 403 | id = 25-039-73}}&lt;/ref&gt; Homér zasa uvádza, sa nachádzal na Agamemnónovom štíte hneď vedľa hlavy [[Gorgony]].&lt;ref name=&quot;Iliad-11&quot;&gt;Homér, ''Ilias'' 11, 36.&lt;/ref&gt;

Historik [[Plutarchos]] spomína, sa v starovekej [[Sparta|Sparte]] nachádzala svätyňa zasvätená Fobovi (spolu so svätyňami Smrti – [[Thanatos|Thanata]] a Smiechu – [[Gelós|Gelóa]]). Sparťania uctievali strach ako pozitívnu štátotvornú silu, ktorá namiesto trestov udržiavala disciplínu, rešpekt k zákonom a súdržnosť vojska.&lt;ref name=&quot;Stafford&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Emma Stafford | titul = Worshipping Virtues: Personification and the Divine in Ancient Greece | miesto = London | vydavateľ = Duckworth | rok = 2000 | strany = 120–125 | isbn = 978-0-7156-3044-0}}&lt;/ref&gt; Podľa Pausania stál tento chrám zámerne až za hranicami mesta, v blízkosti vojenských cvíčisk.&lt;ref&gt;Pausanias, ''Cesta po Grécku'' 3, 18, 6.&lt;/ref&gt; Plutarchos tiež uvádza, že [[Alexander Veľký]] priniesol obetu Fobovi v predvečer víťaznej bitky pri Gaugaméle, čím chcel v rámci psychologického boja vyvolať paniku a útek perzského kráľa Dareia III.&lt;ref name=&quot;Plutarch-Alex&quot;&gt;Plutarchos, ''Životopisy slávnych Grékov a Rimanov (Alexander)'' 31.&lt;/ref&gt;

== Veda, jazyk a kultúra ==
* '''Astronómia:''' V roku 1877 objavil americký astronóm [[Asaph Hall]] dva mesiace planéty [[Mars (planéta)|Mars]] (pomenovanej podľa rímskeho boha vojny). Nazval ich [[Fobos (mesiac)|Fobos]] a [[Deimos (mesiac)|Deimos]] podľa dvoch mytologických synov a spoločníkov gréckeho Area.&lt;ref name=&quot;Hall&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Asaph Hall | titul = Names of the Satellites of Mars | časopis = Astronomische Nachrichten | rok = 1878 | ročník = 92 | číslo = 3 | strany = 47–48 | doi = 10.1002/asna.18780920304}}&lt;/ref&gt; Fobos je z tejto dvojice satelitov väčší a k planéte bližší. Podľa neho bol pomenovaný aj sovietsky a ruský vesmírny [[Program Fobos]].
* '''Psychológia:''' Z gréckeho mena ''Fobos'' pochádza moderný medicínsky a psychologický termín [[fóbia]], označujúci chorobný, iracionálny strach či úzkosť. V psychoanalytických dielach (napr. u Melanie Kleinovej) sa tento koncept ďalej rozvíja v súvislosti s nevedomým strachom.&lt;ref&gt;Paula Heimann, Susan Isaacs, Melanie Klein, Joan Riviere, ''Developments in Psychoanalysis'', London : Karnac Books, 1989, s. 210. ISBN 978-1-78049-882-9.&lt;/ref&gt;
* '''Moderná kultúra:''' Postava Foba (Phobos) sa v modernej fikcii objavuje v komiksoch (napr. vydavateľstvo Marvel), v japonskom anime (napr. Sailor Moon) alebo ako herná postava (napr. bojová herná séria Darkstalkers).

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Vojtech Zamarovský | titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí | vydanie = 4. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2015 | strany = 431 | isbn = 978-80-8046-717-3}}
* {{Citácia knihy | autor = Timothy Gantz | titul = Early Greek Myth: A Guide to Literary and Artistic Sources | zväzok = 1 | miesto = Baltimore | vydavateľ = Johns Hopkins University Press | rok = 1996 | strany = 496 | isbn = 978-0-8018-5360-9}}
* {{Citácia knihy | autor = Emma Stafford | titul = Worshipping Virtues: Personification and the Divine in Ancient Greece | miesto = London | vydavateľ = Duckworth | rok = 2000 | strany = 272 | isbn = 978-0-7156-3044-0}}

== Pozri aj ==
* [[Deimos (mytológia)]]
* [[Ares]]
* [[Fobos (mesiac)]]


[[Kategória:Grécki bohovia]]</text>
      <sha1>f5n50bzka3ilazmktztpxuhgibvlova</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213497</id>
      <parentid>8213496</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T06:26:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8213497</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7171" sha1="hunof25eye6da4gc1158f4g3m3truyd" xml:space="preserve">[[Súbor:Deimos-e-phoboslllll.jpg|náhľad|Fobos a Deimos]]
'''Fobos''' ({{vjz|grc|''Φόβος''}} – ''Fobos'', {{v jazyku|lat|''Phobus''}}) je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] boh a zosobnenie hrôzy, strachu a paniky.&lt;ref name=&quot;Hesiod-Theo&quot;&gt;[[Hésiodos]], ''[[Teogónia]]'' 933.&lt;/ref&gt; Podľa klasického gréckeho chápania predstavoval konkrétne strach, ktorý spôsobuje útek z bojska, zatiaľ čo jeho brat Deimos zosobňoval paralyzujúci des.&lt;ref name=&quot;Ruiz&quot;&gt;Antonio Ruiz de Elvira Prieto, ''Mitología clásica'', Madrid : Gredos, 1982, s. 116. ISBN 978-84-249-0204-9.&lt;/ref&gt; Bol synom boha vojny [[Ares|Area]] a bohyne krásy a lásky [[Afrodita|Afrodity]].&lt;ref name=&quot;Zamarovský&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Vojtech Zamarovský | titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí | id = 66-048-80 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 1980 | strana = 150}}&lt;/ref&gt; V antickej mytológii sotva prekročil fázu personifikovanej abstrakcie, preto sa mu neprisudzujú žiadne samostatné mýty či rozsiahlé vlastné legendy.&lt;ref name=&quot;Grimal&quot;&gt;Pierre Grimal, ''Diccionario de mitología griega y romana'', Barcelona : Paidós, 2008, s. 199. ISBN 978-84-493-2211-2.&lt;/ref&gt;

== Mytológia ==
Fobos spoločne so svojím dvojčaťom [[Deimos (mytológia)|Deimom]] (zosobneným desom), bohyňou vojnovej vravy [[Enyo (bohyňa)|Enyo]] a bohyňou sváru [[Eris|Eridou]] sprevádzal Area do každej bitky.&lt;ref name=&quot;Cornuto&quot;&gt;Lucius Annaeus Cornutus, ''Repaso de las tradiciones teológicas de los griegos'', 30.&lt;/ref&gt; V [[Homér]]ovej ''[[Ilias|Iliade]]'' je opísaný ako Areov silný a nebojácny syn, ktorý dokáže zahnať na útek aj najodolnejšieho bojovníka.&lt;ref name=&quot;Iliad-13&quot;&gt;[[Homér]], ''[[Ilias]]'' 13, 298–302.&lt;/ref&gt; V tom istom diele pomáha bratovi zapriahať otcove kone do vojnového voza pred ťažením proti Efyrejcom alebo Flegijcom.&lt;ref name=&quot;Iliad-13&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Iliad-15&quot;&gt;Homér, ''Ilias'' 15, 119.&lt;/ref&gt; Podľa [[Hésiodos|Hésiodovho]] spisu ''Heraklov štít'' bratia zachránili zraneného Area z bojiska po tom, čo ho v súboji porazil hrdina [[Herakles]].&lt;ref name=&quot;Hesiod-Shield&quot;&gt;Hésiodos, ''Heraklov štít'' 460.&lt;/ref&gt;

V neskoršej epike od [[Nonnos z Panapolisu|Nonna z Panopolisu]] (''Dionysiaka'') vyzbrojil najvyšší boh [[Zeus]] Foba bleskami a Deima hromami, aby zastrašili obrovského netvora [[Tyfón (mytológia)|Tyfóna]].&lt;ref name=&quot;Nonnus&quot;&gt;Nonnos, ''Dionysiaka'' 2, 414.&lt;/ref&gt; Neskôr obaja bratia riadili Areov voz počas vojny proti Indom.&lt;ref&gt;Nonnos, ''Dionysiaka'' 29, 364.&lt;/ref&gt; V [[Aischylos|Aischylovej]] tragédii ''Siedmi proti Tébam'' zložilo sedem bojovníkov prísahu nad štítom s býčou krvou, pričom vzývali Area, Enyo a Foba (v preklade ako Pád vojska).&lt;ref name=&quot;Aeschylus&quot;&gt;[[Aischylos]], ''Siedmi proti Tébam'' 41.&lt;/ref&gt; Podľa básnika Stésichora zasa Areov syn Kyknos staval Fobovi chrám z lebiek pocestných, ktorých predtým sťal.&lt;ref&gt;Stésichoros, fragment 207.&lt;/ref&gt;

== Zobrazenie a kult ==
V antických opisoch umeleckých diel mal Fobos desivý vzhľad. Hésiodos ho na Heraklovom štíte zobrazuje s horiacimi očami a bielymi ceriacimi sa zubami, pričom ho dopĺňajú alegorické postavy prenasledovania (Proioxis) a úteku (Palioxis).&lt;ref name=&quot;Hesiod-Shield&quot; /&gt; Geograf [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] zaznamenal, že Agamemnónov štít vyobrazený na Kypselovej truhlici niesol postavu Foba s levou hlavou.&lt;ref name=&quot;Pausanias195&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = [[Pausanias (geograf)|Pausanias]] | titul = Pausaniás, cesta po Řecku I. | miesto = Praha | vydavateľ = nakladatelství Svoboda | rok = 1973 | strany = 403 | id = 25-039-73}}&lt;/ref&gt; Homér zasa uvádza, sa nachádzal na Agamemnónovom štíte hneď vedľa hlavy [[Gorgony]].&lt;ref name=&quot;Iliad-11&quot;&gt;Homér, ''Ilias'' 11, 36.&lt;/ref&gt;

Historik [[Plutarchos]] spomína, sa v starovekej [[Sparta|Sparte]] nachádzala svätyňa zasvätená Fobovi (spolu so svätyňami Smrti – [[Thanatos|Thanata]] a Smiechu – [[Gelós|Gelóa]]). Sparťania uctievali strach ako pozitívnu štátotvornú silu, ktorá namiesto trestov udržiavala disciplínu, rešpekt k zákonom a súdržnosť vojska.&lt;ref name=&quot;Stafford&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Emma Stafford | titul = Worshipping Virtues: Personification and the Divine in Ancient Greece | miesto = London | vydavateľ = Duckworth | rok = 2000 | strany = 120–125 | isbn = 978-0-7156-3044-0}}&lt;/ref&gt; Podľa Pausania stál tento chrám zámerne až za hranicami mesta, v blízkosti vojenských cvíčisk.&lt;ref&gt;Pausanias, ''Cesta po Grécku'' 3, 18, 6.&lt;/ref&gt; Plutarchos tiež uvádza, že [[Alexander Veľký]] priniesol obetu Fobovi v predvečer víťaznej bitky pri Gaugaméle, čím chcel v rámci psychologického boja vyvolať paniku a útek perzského kráľa Dareia III.&lt;ref name=&quot;Plutarch-Alex&quot;&gt;Plutarchos, ''Životopisy slávnych Grékov a Rimanov (Alexander)'' 31.&lt;/ref&gt;

== Veda, jazyk a kultúra ==
* '''Astronómia:''' V roku 1877 objavil americký astronóm [[Asaph Hall]] dva mesiace planéty [[Mars (planéta)|Mars]] (pomenovanej podľa rímskeho boha vojny). Nazval ich [[Fobos (mesiac)|Fobos]] a [[Deimos (mesiac)|Deimos]] podľa dvoch mytologických synov a spoločníkov gréckeho Area.&lt;ref name=&quot;Hall&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Asaph Hall | titul = Names of the Satellites of Mars | časopis = Astronomische Nachrichten | rok = 1878 | ročník = 92 | číslo = 3 | strany = 47–48 | doi = 10.1002/asna.18780920304}}&lt;/ref&gt; Fobos je z tejto dvojice satelitov väčší a k planéte bližší. Podľa neho bol pomenovaný aj sovietsky a ruský vesmírny [[Program Fobos]].
* '''Psychológia:''' Z gréckeho mena ''Fobos'' pochádza moderný medicínsky a psychologický termín [[fóbia]], označujúci chorobný, iracionálny strach či úzkosť. V psychoanalytických dielach (napr. u Melanie Kleinovej) sa tento koncept ďalej rozvíja v súvislosti s nevedomým strachom.&lt;ref&gt;Paula Heimann, Susan Isaacs, Melanie Klein, Joan Riviere, ''Developments in Psychoanalysis'', London : Karnac Books, 1989, s. 210. ISBN 978-1-78049-882-9.&lt;/ref&gt;
* '''Moderná kultúra:''' Postava Foba (Phobos) sa v modernej fikcii objavuje v komiksoch (napr. vydavateľstvo Marvel), v japonskom anime (napr. Sailor Moon) alebo ako herná postava (napr. bojová herná séria Darkstalkers).

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Vojtech Zamarovský | titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí | vydanie = 4. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2015 | strany = 431 | isbn = 978-80-8046-717-3}}
* {{Citácia knihy | autor = Timothy Gantz | titul = Early Greek Myth: A Guide to Literary and Artistic Sources | zväzok = 1 | miesto = Baltimore | vydavateľ = Johns Hopkins University Press | rok = 1996 | strany = 496 | isbn = 978-0-8018-5360-9}}
* {{Citácia knihy | autor = Emma Stafford | titul = Worshipping Virtues: Personification and the Divine in Ancient Greece | miesto = London | vydavateľ = Duckworth | rok = 2000 | strany = 272 | isbn = 978-0-7156-3044-0}}

== Pozri aj ==
* [[Deimos (mytológia)]]
* [[Ares (boh)|Ares]]
* [[Fobos (mesiac)]]


[[Kategória:Grécki bohovia]]</text>
      <sha1>hunof25eye6da4gc1158f4g3m3truyd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Tomasskuk</title>
    <ns>3</ns>
    <id>750131</id>
    <redirect title="Diskusia s redaktorom:Tomass131" />
    <revision>
      <id>8213514</id>
      <timestamp>2026-05-14T07:15:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SHB2000</username>
        <id>204432</id>
      </contributor>
      <comment>SHB2000 premiestnil stránku [[Diskusia s redaktorom:Tomasskuk]] na [[Diskusia s redaktorom:Tomass131]]: Automatické presunutie stránky kvôli premenovaniu používateľa „[[Special:CentralAuth/Tomasskuk|Tomasskuk]]“ na „[[Special:CentralAuth/Tomass131|Tomass131]]“</comment>
      <origin>8213514</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="46" sha1="1c9m7bq3f5r4ld8rptze99sgqg0zlao" xml:space="preserve">#presmeruj [[Diskusia s redaktorom:Tomass131]]</text>
      <sha1>1c9m7bq3f5r4ld8rptze99sgqg0zlao</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>750132</id>
    <redirect title="Redaktor:Tomass131/pieskovisko" />
    <revision>
      <id>8213515</id>
      <timestamp>2026-05-14T07:15:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SHB2000</username>
        <id>204432</id>
      </contributor>
      <comment>SHB2000 premiestnil stránku [[Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]] na [[Redaktor:Tomass131/pieskovisko]]: Automatické presunutie stránky kvôli premenovaniu používateľa „[[Special:CentralAuth/Tomasskuk|Tomasskuk]]“ na „[[Special:CentralAuth/Tomass131|Tomass131]]“</comment>
      <origin>8213515</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="45" sha1="hjy54qp2iigfsxl51ywigppfwnttls9" xml:space="preserve">#presmeruj [[Redaktor:Tomass131/pieskovisko]]</text>
      <sha1>hjy54qp2iigfsxl51ywigppfwnttls9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Lél-Kosihy</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750133</id>
    <revision>
      <id>8213516</id>
      <timestamp>2026-05-14T07:17:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>základ</comment>
      <origin>8213516</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7558" sha1="t7ajusdsd69tjb9umoaqe8jz2y47rsw" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Lél-Kosihy
| other_name                = 
| category                  = vodný tok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]]
| region1                   = 
| district                  = [[Komárno (okres)|Komárno]]
| district1                 = 
| commune                   = 
| municipality              = [[Veľké Kosihy]]
| municipality1             = [[Zlatná na Ostrove]]
| municipality2             = 
| municipality3             = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Podunajská rovina]]
| source_type               = Vznik
| source_location           = &lt;nowiki&gt;Poľný kanál&lt;/nowiki&gt;, [[Zlatná na Ostrove]]
| source_elevation          = cca 108
| source_lat_d              = 47.7577
| source_long_d             = 17.9162
| mouth                     = [[Podunajská rovina]]
| mouth_location            = [[Olča-Kosihy]], [[Veľké Kosihy]]
| mouth_elevation           = cca 108
| mouth_lat_d               = 47.7533
| mouth_long_d              = 17.8763
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 3,8
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Nitriansky kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = &lt;!--4-21-18-155--&gt;
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Dunaja|Dunaj]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Lél-Kosihy'''&lt;ref name=UGK/&gt; je nížinný vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-14
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je ľavostranným prítokom kanála [[Olča-Kosihy]]&lt;ref name=vku/&gt;, má dĺžku približne 3,8 km a je tokom IV. rádu. 

== Priebeh toku ==
Vodný tok vzniká na juhu strednej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, západne od obce [[Zlatná na Ostrove]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}&lt;ref name=UGK/&gt; Začína na sútoku Poľného kanála a kanála [[Lél-Zlatná]], v lokalite Vidov dom&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, odkiaľ tečie lemovaný súvislým porastom vyššej vegetácie juhozápadným smerom.&lt;ref name=mcz/&gt; Onedlho sa stáča na západ a proti prúdu blízkeho [[Dunaj]]a pokračuje oblasťou Horná lúka&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora =
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.754096,17.912964,16
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-05-14
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na južnom okraji [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]], postupne sa stáčajúc na juhozápad. V oblasti Líščia diera&lt;ref name=vku/&gt; priberá ľavostranný prítok, mení smer toku na západ, v oblasti Gontva prijíma dvojicu ďalších menších ľavostranných prítokov a stáča sa na severozápad. Veľkým oblúkom sa postupne opäť stáča západným smerom a vteká do obce [[Veľké Kosihy]], kde tvorí hranicu miestnej časti Malé Kosihy.&lt;ref name=vku/&gt; Opúšťa intravilán a západne od obce sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}&lt;ref name=UGK/&gt; ľavostranne vlieva do kanála [[Olča-Kosihy]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.87636&amp;y=47.75347&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Kanál Lél-Kosihy preteká iba územím obcí [[Zlatná na Ostrove]] a [[Veľké Kosihy]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Ve%C4%BEk%C3%A9%20Kosihy&amp;source=osm&amp;id=1015716135&amp;ds=1&amp;x=17.8976085&amp;y=47.7482135&amp;z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-14 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Podunajská rovina]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.87636&amp;y=47.75347&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (2. časť)}}

[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]]
[[Kategória:Povodie Dunaja]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]]
[[Kategória:Veľké Kosihy]]
[[Kategória:Zlatná na Ostrove]]</text>
      <sha1>t7ajusdsd69tjb9umoaqe8jz2y47rsw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-28843-81</title>
    <ns>3</ns>
    <id>750134</id>
    <revision>
      <id>8213520</id>
      <timestamp>2026-05-14T07:26:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ Upozornenie</comment>
      <origin>8213520</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="121" sha1="5r0qxyhhbpvhg9yif1grpawav3hc168" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 07:26, 14. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>5r0qxyhhbpvhg9yif1grpawav3hc168</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Liisi Oterma</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750135</id>
    <redirect title="Liisi Otermová" />
    <revision>
      <id>8213525</id>
      <timestamp>2026-05-14T07:36:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <comment>Vasiľ premiestnil stránku [[Liisi Oterma]] na [[Liisi Otermová]]: prechyľovanie</comment>
      <origin>8213525</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="30" sha1="azm7c1rjcf41y5hqr4x9xla6agn8ir3" xml:space="preserve">#presmeruj [[Liisi Otermová]]</text>
      <sha1>azm7c1rjcf41y5hqr4x9xla6agn8ir3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:67milionnd</title>
    <ns>3</ns>
    <id>750136</id>
    <revision>
      <id>8213570</id>
      <timestamp>2026-05-14T08:03:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <comment>experimenty</comment>
      <origin>8213570</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="113" sha1="bwtupyikasjy55a20w64v57bfqf6ii7" xml:space="preserve">{{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:03, 14. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>bwtupyikasjy55a20w64v57bfqf6ii7</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213579</id>
      <parentid>8213570</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:04:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>67milionnd</username>
        <id>294844</id>
      </contributor>
      <comment>/* Nie */ nová sekcia</comment>
      <origin>8213579</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="252" sha1="7k4mzd468a069d95bycalh9ais2nr04" xml:space="preserve">{{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:03, 14. máj 2026 (UTC)

== Nie ==

nezaujma ma to --[[Redaktor:67milionnd|67milionnd]] ([[Diskusia s redaktorom:67milionnd|diskusia]]) 08:04, 14. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>7k4mzd468a069d95bycalh9ais2nr04</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213597</id>
      <parentid>8213579</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:10:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>experimenty 2</comment>
      <origin>8213597</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="368" sha1="1dqvrczpezwufd1v3xfcz5v1hchty73" xml:space="preserve">{{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:03, 14. máj 2026 (UTC)

== Nie ==

nezaujma ma to --[[Redaktor:67milionnd|67milionnd]] ([[Diskusia s redaktorom:67milionnd|diskusia]]) 08:04, 14. máj 2026 (UTC)

{{experimenty2}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:10, 14. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>1dqvrczpezwufd1v3xfcz5v1hchty73</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213598</id>
      <parentid>8213597</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:11:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>67milionnd</username>
        <id>294844</id>
      </contributor>
      <comment>/* Nie */ odpoveď</comment>
      <origin>8213598</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="503" sha1="9cknbm174a2o93fmzsl7ti080hvrf92" xml:space="preserve">{{experimenty}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:03, 14. máj 2026 (UTC)

== Nie ==

nezaujma ma to --[[Redaktor:67milionnd|67milionnd]] ([[Diskusia s redaktorom:67milionnd|diskusia]]) 08:04, 14. máj 2026 (UTC)

{{experimenty2}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:10, 14. máj 2026 (UTC)

:budem robit co chcem --[[Redaktor:67milionnd|67milionnd]] ([[Diskusia s redaktorom:67milionnd|diskusia]]) 08:11, 14. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>9cknbm174a2o93fmzsl7ti080hvrf92</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Barbora dz/pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>750137</id>
    <revision>
      <id>8213610</id>
      <timestamp>2026-05-14T08:40:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Barbora dz</username>
        <id>292598</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „ = Spoznaj Slovensko = [[Súbor:Spoznaj Slovensko Logo.png|náhľad|178x178bod|Logo projektu Spoznaj Slovensko]] '''Spoznaj Slovensko''' je slovenský internetový projekt a turistický sprievodca zameraný na propagáciu prírodných, kultúrnych a historických krás Slovenska. Obsahuje širokú galériu autorom zdokumentovaných miest: hrady, zámky, rozhľadne, bane, jaskyne, pamiatky, turistické ciele, vodopády, skanzeny, ľudovú architektúru, múzeá a ga…“</comment>
      <origin>8213610</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2343" sha1="ajqii5a0upa3gr18gblceruxq4g6i3j" xml:space="preserve">
= Spoznaj Slovensko =
[[Súbor:Spoznaj Slovensko Logo.png|náhľad|178x178bod|Logo projektu Spoznaj Slovensko]]
'''Spoznaj Slovensko''' je slovenský internetový projekt a turistický sprievodca zameraný na propagáciu prírodných, kultúrnych a historických krás Slovenska. Obsahuje širokú galériu autorom zdokumentovaných miest: hrady, zámky, rozhľadne, bane, jaskyne, pamiatky, turistické ciele, vodopády, skanzeny, ľudovú architektúru, múzeá a galérie, zoologické a botanické záhrady, jazerá a plesá, náučné chodníky či kúpaliská. Projekt vznikol v roku 2021 s cieľom poskytovať komplexné a vizuálne podložené informácie pre turistov. Zakladateľom a hlavným autorom projektu je Bc. Daniel Dziak, absolvent odboru Geografia, kartografia a geoinformatika.

=== História a vznik ===
Myšlienka projektu vznikla koncom roka 2020 ako reakcia na neprehľadnosť a neaktuálnosť vtedajších turistických portálov. Oficiálne spustenie webovej stránky prebehlo v roku 2021. Od svojho vzniku sa projekt transformoval z osobného blogu na rozsiahlu databázu, ktorá kombinuje odborné poznatky z geoinformatiky s terénnou dokumentáciou.

=== Obsah a činnosť ===
Hlavným pilierom projektu je webový portál, ktorý obsahuje:

* '''1 200+ tipov na výlety:''' Databáza zahŕňa hrady, zámky, jaskyne, technické pamiatky (bane), sakrálnu architektúru, jazerá a náučné chodníky.
* '''8 000+ autorských fotografií:''' Každé miesto je zdokumentované priamo autorom, vrátane leteckých záberov (dron) a 360° panorám.
* '''Geoinformačný prístup:''' Každý tip obsahuje presné GPS súradnice, informácie o časovej náročnosti, dostupnosti a vhodnosti pre cieľové skupiny (napr. rodiny s deťmi).

Projekt sa vyznačuje silným komunitným charakterom na sociálnych sieťach, kde spravuje niekoľko tematických skupín s celkovým dosahom na viac ako 150 000 používateľov:

* '''Kam na výlet – Spoznaj Slovensko:''' Skupina zameraná výhradne na domáci cestovný ruch.
* '''Kam na výlet s deťmi:''' Tematická komunita pre rodinnú turistiku (87 000+ členov).
* '''Kam na výlet a turistiku:''' Široko zameraná skupina o turistike na Slovensku aj v zahraničí.

Mesačná návštevnosť hlavného webu sa pohybuje na úrovni 15 000 unikátnych návštevníkov.</text>
      <sha1>ajqii5a0upa3gr18gblceruxq4g6i3j</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213634</id>
      <parentid>8213610</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:26:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Barbora dz</username>
        <id>292598</id>
      </contributor>
      <comment>Obsah stránky nahradený textom „{{Infobox Spoločnosť|Názov spoločnosti=NÁRAZ Production House|Odvetvie=Animation and Post-production|Založená=2026|Zakladateľ=Bc. Barbora Dziaková|Sídlo=Bratislava|Štát sídla=Slovensko|Počet zamestnancov=2-10}}“</comment>
      <origin>8213634</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="224" sha1="h8z4ehdi2v6xrewwtj7clqm9fxibuu8" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť|Názov spoločnosti=NÁRAZ Production House|Odvetvie=Animation and Post-production|Založená=2026|Zakladateľ=Bc. Barbora Dziaková|Sídlo=Bratislava|Štát sídla=Slovensko|Počet zamestnancov=2-10}}</text>
      <sha1>h8z4ehdi2v6xrewwtj7clqm9fxibuu8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Spoznaj Slovensko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750138</id>
    <revision>
      <id>8213614</id>
      <timestamp>2026-05-14T08:51:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Barbora dz</username>
        <id>292598</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorenie</comment>
      <origin>8213614</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2511" sha1="3uqnc9ofnijgdr4o38cze7ycd7gipg1" xml:space="preserve">= Spoznaj Slovensko =
[[//sk.wikipedia.org/wiki/Súbor:Spoznaj_Slovensko_Logo.png|odkaz=Súbor:Spoznaj_Slovensko_Logo.png|náhľad|188x188bod|Logo projektu Spoznaj Slovensko]]
'''Spoznaj Slovensko''' je slovenský internetový projekt a turistický sprievodca zameraný na propagáciu prírodných, kultúrnych a historických krás Slovenska. Obsahuje širokú galériu autorom zdokumentovaných miest: hrady, zámky, rozhľadne, bane, jaskyne, pamiatky, turistické ciele, vodopády, skanzeny, ľudovú architektúru, múzeá a galérie, zoologické a botanické záhrady, jazerá a plesá, náučné chodníky, kúpaliská či iné. Projekt vznikol v roku 2021 s cieľom poskytovať komplexné a vizuálne podložené informácie pre turistov. Zakladateľom a hlavným autorom projektu je Bc. Daniel Dziak, absolvent odboru Geografia, kartografia a geoinformatika.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/&lt;/ref&gt;

=== História a vznik ===
Myšlienka projektu vznikla koncom roka 2020 ako reakcia na neprehľadnosť a neaktuálnosť vtedajších turistických portálov. Oficiálne spustenie webovej stránky prebehlo v roku 2021. Od svojho vzniku sa projekt transformoval z osobného blogu na rozsiahlu databázu, ktorá kombinuje odborné poznatky z geoinformatiky s terénnou dokumentáciou.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/

&lt;/ref&gt;

=== Obsah a činnosť ===
Hlavným pilierom projektu je webový portál, ktorý obsahuje:

* '''1 200+ tipov na výlety:''' Databáza zahŕňa hrady, zámky, jaskyne, technické pamiatky (bane), sakrálnu architektúru, jazerá a náučné chodníky.
* '''8 000+ autorských fotografií:''' Každé miesto je zdokumentované priamo autorom, vrátane leteckých záberov (dron) a 360° panorám.
* '''Geoinformačný prístup:''' Každý tip obsahuje presné GPS súradnice, informácie o časovej náročnosti, dostupnosti a vhodnosti pre cieľové skupiny (napr. rodiny s deťmi).&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;

Projekt sa vyznačuje silným komunitným charakterom na sociálnych sieťach, kde spravuje niekoľko tematických skupín s celkovým dosahom na viac ako 150 000 používateľov na Facebooku:

* '''Kam na výlet – Spoznaj Slovensko:''' Skupina zameraná výhradne na domáci cestovný ruch.
* '''Kam na výlet s deťmi:''' Tematická komunita pre rodinnú turistiku (87 000+ členov).
* '''Kam na výlet a turistiku:''' Široko zameraná skupina o turistike na Slovensku aj v zahraničí.&lt;ref&gt;https://www.facebook.com/spoznajslovensko.eu&lt;/ref&gt;</text>
      <sha1>3uqnc9ofnijgdr4o38cze7ycd7gipg1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213615</id>
      <parentid>8213614</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T08:55:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Barbora dz</username>
        <id>292598</id>
      </contributor>
      <comment>Detaily</comment>
      <origin>8213615</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2579" sha1="77zh9lf58b3qd7ysmxrbojvpmbyriqz" xml:space="preserve">= Spoznaj Slovensko =
[[Súbor:Spoznaj Slovensko Logo.png|náhľad|184x184bod|Logo projektu Spoznaj Slovensko]]
'''Spoznaj Slovensko''' je slovenský internetový projekt a turistický sprievodca zameraný na propagáciu prírodných, kultúrnych a historických krás Slovenska. Obsahuje širokú galériu autorom zdokumentovaných miest: hrady, zámky, rozhľadne, bane, jaskyne, pamiatky, turistické ciele, vodopády, skanzeny, ľudovú architektúru, múzeá a galérie, zoologické a botanické záhrady, jazerá a plesá, náučné chodníky, kúpaliská či iné. Projekt vznikol v roku 2021 s cieľom poskytovať komplexné a vizuálne podložené informácie pre turistov. Zakladateľom a hlavným autorom projektu je Bc. Daniel Dziak, absolvent odboru Geografia, kartografia a geoinformatika.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/&lt;/ref&gt;

=== História a vznik ===
Myšlienka projektu vznikla koncom roka 2020 ako reakcia na neprehľadnosť a neaktuálnosť vtedajších turistických portálov. Oficiálne spustenie webovej stránky prebehlo v roku 2021. Od svojho vzniku sa projekt transformoval z osobného blogu na rozsiahlu databázu, ktorá kombinuje odborné poznatky z geoinformatiky s terénnou dokumentáciou.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/

&lt;/ref&gt;

=== Obsah a činnosť ===
Hlavným pilierom projektu je '''webový portál''', ktorý obsahuje:

* '''1 200+ tipov na výlety:''' Databáza zahŕňa hrady, zámky, jaskyne, technické pamiatky (bane), sakrálnu architektúru, jazerá a náučné chodníky.
* '''8 000+ autorských fotografií:''' Každé miesto je zdokumentované priamo autorom, vrátane leteckých záberov (dron) a 360° panorám.
* '''Geoinformačný prístup:''' Každý tip obsahuje presné GPS súradnice, informácie o časovej náročnosti, dostupnosti a vhodnosti pre cieľové skupiny (napr. rodiny s deťmi).&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;

Projekt sa vyznačuje silným komunitným charakterom na sociálnych sieťach, kde spravuje niekoľko tematických skupín s celkovým dosahom na viac ako 150 000 používateľov '''na Facebooku''':

* '''Kam na výlet – Spoznaj Slovensko:''' Skupina zameraná výhradne na domáci cestovný ruch.
* '''Kam na výlet s deťmi:''' Tematická komunita pre rodinnú turistiku (87 000+ členov).
* '''Kam na výlet a turistiku:''' Široko zameraná skupina o turistike na Slovensku aj v zahraničí.&lt;ref&gt;https://www.facebook.com/spoznajslovensko.eu&lt;/ref&gt; A ďalej aj '''na Instagrame:''' kde má cez 160 príspevkov. &lt;ref&gt;https://www.instagram.com/spoznajslovensko_eu/&lt;/ref&gt;</text>
      <sha1>77zh9lf58b3qd7ysmxrbojvpmbyriqz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213617</id>
      <parentid>8213615</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:00:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Barbora dz</username>
        <id>292598</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8213617</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2822" sha1="1z7wdho3j2zkkwgnngydz7roi3b75tx" xml:space="preserve">= Spoznaj Slovensko =
[[Súbor:Spoznaj Slovensko Logo.png|náhľad|184x184bod|Logo projektu Spoznaj Slovensko]]
'''Spoznaj Slovensko''' je slovenský internetový projekt a turistický sprievodca zameraný na propagáciu prírodných, kultúrnych a historických krás Slovenska. Obsahuje širokú galériu autorom zdokumentovaných miest: hrady, zámky, rozhľadne, bane, jaskyne, pamiatky, turistické ciele, vodopády, skanzeny, ľudovú architektúru, múzeá a galérie, zoologické a botanické záhrady, jazerá a plesá, náučné chodníky, kúpaliská či iné. Projekt vznikol v roku 2021 s cieľom poskytovať komplexné a vizuálne podložené informácie pre turistov. Zakladateľom a hlavným autorom projektu je Bc. Daniel Dziak, absolvent odboru Geografia, kartografia a geoinformatika.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/&lt;/ref&gt;

=== História a vznik ===
Myšlienka projektu vznikla koncom roka 2020 ako reakcia na neprehľadnosť a neaktuálnosť vtedajších turistických portálov. Oficiálne spustenie webovej stránky prebehlo v roku 2021. Od svojho vzniku sa projekt transformoval z osobného blogu na rozsiahlu databázu, ktorá kombinuje odborné poznatky z geoinformatiky s terénnou dokumentáciou.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/

&lt;/ref&gt;

=== Obsah a činnosť ===
Hlavným pilierom projektu je '''webový portál''', ktorý obsahuje:

* '''1 200+ tipov na výlety:''' Databáza zahŕňa hrady, zámky, jaskyne, technické pamiatky (bane), sakrálnu architektúru, jazerá a náučné chodníky.
* '''8 000+ autorských fotografií:''' Každé miesto je zdokumentované priamo autorom, vrátane leteckých záberov (dron) a 360° panorám.
* '''Geoinformačný prístup:''' Každý tip obsahuje presné GPS súradnice, informácie o časovej náročnosti, dostupnosti a vhodnosti pre cieľové skupiny (napr. rodiny s deťmi).&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;

Projekt sa vyznačuje silným komunitným charakterom na sociálnych sieťach, kde spravuje niekoľko tematických skupín s celkovým dosahom na viac ako 150 000 používateľov '''na Facebooku''':

* '''Kam na výlet – Spoznaj Slovensko:''' Skupina zameraná výhradne na domáci cestovný ruch.
* '''Kam na výlet s deťmi:''' Tematická komunita pre rodinnú turistiku (87 000+ členov).
* '''Kam na výlet a turistiku:''' Široko zameraná skupina o turistike na Slovensku aj v zahraničí.&lt;ref&gt;https://www.facebook.com/spoznajslovensko.eu&lt;/ref&gt; A ďalej aj '''na Instagrame:''' kde má cez 160 príspevkov. &lt;ref&gt;https://www.instagram.com/spoznajslovensko_eu/&lt;/ref&gt;
&lt;references /&gt;
[[Kategória:Cestovanie]]
[[Kategória:Slovensko]]
[[Kategória:Turistika]]
[[Kategória:Turistika na Slovensku]]
[[Kategória:Fotografia]]
[[Kategória:Pamiatky]]
[[Kategória:Pamiatky na Slovensku]]
[[Kategória:Kartografia]]</text>
      <sha1>1z7wdho3j2zkkwgnngydz7roi3b75tx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213618</id>
      <parentid>8213617</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:02:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Barbora dz</username>
        <id>292598</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8213618</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2843" sha1="blfye7ss7eh4ie6nhoqw9fpkcwjhcor" xml:space="preserve">= Spoznaj Slovensko =
[[Súbor:Spoznaj Slovensko Logo.png|náhľad|184x184bod|Logo projektu Spoznaj Slovensko]]
'''Spoznaj Slovensko''' je slovenský internetový projekt a turistický sprievodca zameraný na propagáciu prírodných, kultúrnych a historických krás Slovenska. Obsahuje širokú galériu autorom zdokumentovaných miest: hrady, zámky, rozhľadne, bane, jaskyne, pamiatky, turistické ciele, vodopády, skanzeny, ľudovú architektúru, múzeá a galérie, zoologické a botanické záhrady, jazerá a plesá, náučné chodníky, kúpaliská či iné. Projekt vznikol v roku 2021 s cieľom poskytovať komplexné a vizuálne podložené informácie pre turistov. Zakladateľom a hlavným autorom projektu je Bc. Daniel Dziak, absolvent odboru Geografia, kartografia a geoinformatika.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/&lt;/ref&gt;

=== História a vznik ===
Myšlienka projektu vznikla koncom roka 2020 ako reakcia na neprehľadnosť a neaktuálnosť vtedajších turistických portálov. Oficiálne spustenie webovej stránky prebehlo v roku 2021. Od svojho vzniku sa projekt transformoval z osobného blogu na rozsiahlu databázu, ktorá kombinuje odborné poznatky z geoinformatiky s terénnou dokumentáciou.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/

&lt;/ref&gt;

=== Obsah a činnosť ===
Hlavným pilierom projektu je '''webový portál, spoznajslovensko.eu,''' ktorý obsahuje:

* '''1 200+ tipov na výlety:''' Databáza zahŕňa hrady, zámky, jaskyne, technické pamiatky (bane), sakrálnu architektúru, jazerá a náučné chodníky.
* '''8 000+ autorských fotografií:''' Každé miesto je zdokumentované priamo autorom, vrátane leteckých záberov (dron) a 360° panorám.
* '''Geoinformačný prístup:''' Každý tip obsahuje presné GPS súradnice, informácie o časovej náročnosti, dostupnosti a vhodnosti pre cieľové skupiny (napr. rodiny s deťmi).&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;

Projekt sa vyznačuje silným komunitným charakterom na sociálnych sieťach, kde spravuje niekoľko tematických skupín s celkovým dosahom na viac ako 150 000 používateľov '''na Facebooku''':

* '''Kam na výlet – Spoznaj Slovensko:''' Skupina zameraná výhradne na domáci cestovný ruch.
* '''Kam na výlet s deťmi:''' Tematická komunita pre rodinnú turistiku (87 000+ členov).
* '''Kam na výlet a turistiku:''' Široko zameraná skupina o turistike na Slovensku aj v zahraničí.&lt;ref&gt;https://www.facebook.com/spoznajslovensko.eu&lt;/ref&gt; A ďalej aj '''na Instagrame:''' kde má cez 160 príspevkov. &lt;ref&gt;https://www.instagram.com/spoznajslovensko_eu/&lt;/ref&gt;
&lt;references /&gt;
[[Kategória:Cestovanie]]
[[Kategória:Slovensko]]
[[Kategória:Turistika]]
[[Kategória:Turistika na Slovensku]]
[[Kategória:Fotografia]]
[[Kategória:Pamiatky]]
[[Kategória:Pamiatky na Slovensku]]
[[Kategória:Kartografia]]</text>
      <sha1>blfye7ss7eh4ie6nhoqw9fpkcwjhcor</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213620</id>
      <parentid>8213618</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:02:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Barbora dz</username>
        <id>292598</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8213620</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2888" sha1="26r5ca54f6rf53gsso7cj7o4wpbmvih" xml:space="preserve">= Spoznaj Slovensko =
[[Súbor:Spoznaj Slovensko Logo.png|náhľad|184x184bod|Logo projektu Spoznaj Slovensko]]
'''Spoznaj Slovensko''' je slovenský internetový projekt a turistický sprievodca zameraný na propagáciu prírodných, kultúrnych a historických krás Slovenska. Obsahuje širokú galériu autorom zdokumentovaných miest: hrady, zámky, rozhľadne, bane, jaskyne, pamiatky, turistické ciele, vodopády, skanzeny, ľudovú architektúru, múzeá a galérie, zoologické a botanické záhrady, jazerá a plesá, náučné chodníky, kúpaliská či iné. Projekt vznikol v roku 2021 s cieľom poskytovať komplexné a vizuálne podložené informácie pre turistov. Zakladateľom a hlavným autorom projektu je Bc. Daniel Dziak, absolvent odboru Geografia, kartografia a geoinformatika.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/&lt;/ref&gt;

=== História a vznik ===
Myšlienka projektu vznikla koncom roka 2020 ako reakcia na neprehľadnosť a neaktuálnosť vtedajších turistických portálov. Oficiálne spustenie webovej stránky prebehlo v roku 2021. Od svojho vzniku sa projekt transformoval z osobného blogu na rozsiahlu databázu, ktorá kombinuje odborné poznatky z geoinformatiky s terénnou dokumentáciou.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/

&lt;/ref&gt;

=== Obsah a činnosť ===
Hlavným pilierom projektu je '''webový portál, spoznajslovensko.eu'''&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;''',''' ktorý obsahuje:

* '''1 200+ tipov na výlety:''' Databáza zahŕňa hrady, zámky, jaskyne, technické pamiatky (bane), sakrálnu architektúru, jazerá a náučné chodníky.
* '''8 000+ autorských fotografií:''' Každé miesto je zdokumentované priamo autorom, vrátane leteckých záberov (dron) a 360° panorám.
* '''Geoinformačný prístup:''' Každý tip obsahuje presné GPS súradnice, informácie o časovej náročnosti, dostupnosti a vhodnosti pre cieľové skupiny (napr. rodiny s deťmi).&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;

Projekt sa vyznačuje silným komunitným charakterom na sociálnych sieťach, kde spravuje niekoľko tematických skupín s celkovým dosahom na viac ako 150 000 používateľov '''na Facebooku''':

* '''Kam na výlet – Spoznaj Slovensko:''' Skupina zameraná výhradne na domáci cestovný ruch.
* '''Kam na výlet s deťmi:''' Tematická komunita pre rodinnú turistiku (87 000+ členov).
* '''Kam na výlet a turistiku:''' Široko zameraná skupina o turistike na Slovensku aj v zahraničí.&lt;ref&gt;https://www.facebook.com/spoznajslovensko.eu&lt;/ref&gt; A ďalej aj '''na Instagrame:''' kde má cez 160 príspevkov. &lt;ref&gt;https://www.instagram.com/spoznajslovensko_eu/&lt;/ref&gt;
&lt;references /&gt;
[[Kategória:Cestovanie]]
[[Kategória:Slovensko]]
[[Kategória:Turistika]]
[[Kategória:Turistika na Slovensku]]
[[Kategória:Fotografia]]
[[Kategória:Pamiatky]]
[[Kategória:Pamiatky na Slovensku]]
[[Kategória:Kartografia]]</text>
      <sha1>26r5ca54f6rf53gsso7cj7o4wpbmvih</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213621</id>
      <parentid>8213620</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:05:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Barbora dz</username>
        <id>292598</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8213621</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3208" sha1="oe77e71zrlluuq1shpixi2kmt78wdu1" xml:space="preserve">= Spoznaj Slovensko =
[[Súbor:Spoznaj Slovensko Logo.png|náhľad|184x184bod|Logo projektu Spoznaj Slovensko]]{{Infobox Webstránka|názov=Spoznaj Slovensko|logo=|screenshot=|popis=Portál o cestovaní na Slovensku|url=[https://spoznajslovensko.eu/ spoznajslovensko.eu]|komerčná=nie|typ=Turistický sprievodca|registrácia=nepovinná|jazyk=slovenský|autor=Bc. Daniel Dziak|spustenie=2021|stav=aktívna|Typ stránky=Turistická}}'''Spoznaj Slovensko''' je slovenský internetový projekt a turistický sprievodca zameraný na propagáciu prírodných, kultúrnych a historických krás Slovenska. Obsahuje širokú galériu autorom zdokumentovaných miest: hrady, zámky, rozhľadne, bane, jaskyne, pamiatky, turistické ciele, vodopády, skanzeny, ľudovú architektúru, múzeá a galérie, zoologické a botanické záhrady, jazerá a plesá, náučné chodníky, kúpaliská či iné. Projekt vznikol v roku 2021 s cieľom poskytovať komplexné a vizuálne podložené informácie pre turistov. Zakladateľom a hlavným autorom projektu je Bc. Daniel Dziak, absolvent odboru Geografia, kartografia a geoinformatika.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/&lt;/ref&gt;

=== História a vznik ===
Myšlienka projektu vznikla koncom roka 2020 ako reakcia na neprehľadnosť a neaktuálnosť vtedajších turistických portálov. Oficiálne spustenie webovej stránky prebehlo v roku 2021. Od svojho vzniku sa projekt transformoval z osobného blogu na rozsiahlu databázu, ktorá kombinuje odborné poznatky z geoinformatiky s terénnou dokumentáciou.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/

&lt;/ref&gt;

=== Obsah a činnosť ===
Hlavným pilierom projektu je '''webový portál, spoznajslovensko.eu'''&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;''',''' ktorý obsahuje:

* '''1 200+ tipov na výlety:''' Databáza zahŕňa hrady, zámky, jaskyne, technické pamiatky (bane), sakrálnu architektúru, jazerá a náučné chodníky.
* '''8 000+ autorských fotografií:''' Každé miesto je zdokumentované priamo autorom, vrátane leteckých záberov (dron) a 360° panorám.
* '''Geoinformačný prístup:''' Každý tip obsahuje presné GPS súradnice, informácie o časovej náročnosti, dostupnosti a vhodnosti pre cieľové skupiny (napr. rodiny s deťmi).&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;

Projekt sa vyznačuje silným komunitným charakterom na sociálnych sieťach, kde spravuje niekoľko tematických skupín s celkovým dosahom na viac ako 150 000 používateľov '''na Facebooku''':

* '''Kam na výlet – Spoznaj Slovensko:''' Skupina zameraná výhradne na domáci cestovný ruch.
* '''Kam na výlet s deťmi:''' Tematická komunita pre rodinnú turistiku (87 000+ členov).
* '''Kam na výlet a turistiku:''' Široko zameraná skupina o turistike na Slovensku aj v zahraničí.&lt;ref&gt;https://www.facebook.com/spoznajslovensko.eu&lt;/ref&gt; A ďalej aj '''na Instagrame:''' kde má cez 160 príspevkov. &lt;ref&gt;https://www.instagram.com/spoznajslovensko_eu/&lt;/ref&gt;
&lt;references /&gt;
[[Kategória:Cestovanie]]
[[Kategória:Slovensko]]
[[Kategória:Turistika]]
[[Kategória:Turistika na Slovensku]]
[[Kategória:Fotografia]]
[[Kategória:Pamiatky]]
[[Kategória:Pamiatky na Slovensku]]
[[Kategória:Kartografia]]</text>
      <sha1>oe77e71zrlluuq1shpixi2kmt78wdu1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213623</id>
      <parentid>8213621</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:09:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Barbora dz</username>
        <id>292598</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8213623</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3167" sha1="hos26mk80sk10plcqq5uglxxzyegx5e" xml:space="preserve">= Spoznaj Slovensko =
{{Infobox Webstránka|url=[https://spoznajslovensko.eu/ spoznajslovensko.eu]|Typ stránky=Turistická|Meno=Spoznaj Slovensko|Url=https://spoznajslovensko.eu/|Komerčná=Nie|Slogan=Spoznaj Slovensko krajinu plnú zážitkov|Tvorca=Bc. Daniel Dziak|Spustenie=2021|Jazyk=Slovenský}}[[Súbor:Spoznaj Slovensko Logo.png|náhľad|184x184bod|Logo projektu Spoznaj Slovensko]]'''Spoznaj Slovensko''' je slovenský internetový projekt a turistický sprievodca zameraný na propagáciu prírodných, kultúrnych a historických krás Slovenska. Obsahuje širokú galériu autorom zdokumentovaných miest: hrady, zámky, rozhľadne, bane, jaskyne, pamiatky, turistické ciele, vodopády, skanzeny, ľudovú architektúru, múzeá a galérie, zoologické a botanické záhrady, jazerá a plesá, náučné chodníky, kúpaliská či iné. Projekt vznikol v roku 2021 s cieľom poskytovať komplexné a vizuálne podložené informácie pre turistov. Zakladateľom a hlavným autorom projektu je Bc. Daniel Dziak, absolvent odboru Geografia, kartografia a geoinformatika.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/&lt;/ref&gt;

=== História a vznik ===
Myšlienka projektu vznikla koncom roka 2020 ako reakcia na neprehľadnosť a neaktuálnosť vtedajších turistických portálov. Oficiálne spustenie webovej stránky prebehlo v roku 2021. Od svojho vzniku sa projekt transformoval z osobného blogu na rozsiahlu databázu, ktorá kombinuje odborné poznatky z geoinformatiky s terénnou dokumentáciou.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/

&lt;/ref&gt;

=== Obsah a činnosť ===
Hlavným pilierom projektu je '''webový portál, spoznajslovensko.eu'''&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;''',''' ktorý obsahuje:

* '''1 200+ tipov na výlety:''' Databáza zahŕňa hrady, zámky, jaskyne, technické pamiatky (bane), sakrálnu architektúru, jazerá a náučné chodníky.
* '''8 000+ autorských fotografií:''' Každé miesto je zdokumentované priamo autorom, vrátane leteckých záberov (dron) a 360° panorám.
* '''Geoinformačný prístup:''' Každý tip obsahuje presné GPS súradnice, informácie o časovej náročnosti, dostupnosti a vhodnosti pre cieľové skupiny (napr. rodiny s deťmi).&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;

Projekt sa vyznačuje silným komunitným charakterom na sociálnych sieťach, kde spravuje niekoľko tematických skupín s celkovým dosahom na viac ako 150 000 používateľov '''na Facebooku''':

* '''Kam na výlet – Spoznaj Slovensko:''' Skupina zameraná výhradne na domáci cestovný ruch.
* '''Kam na výlet s deťmi:''' Tematická komunita pre rodinnú turistiku (87 000+ členov).
* '''Kam na výlet a turistiku:''' Široko zameraná skupina o turistike na Slovensku aj v zahraničí.&lt;ref&gt;https://www.facebook.com/spoznajslovensko.eu&lt;/ref&gt; A ďalej aj '''na Instagrame:''' kde má cez 160 príspevkov. &lt;ref&gt;https://www.instagram.com/spoznajslovensko_eu/&lt;/ref&gt;
&lt;references /&gt;
[[Kategória:Cestovanie]]
[[Kategória:Slovensko]]
[[Kategória:Turistika]]
[[Kategória:Turistika na Slovensku]]
[[Kategória:Fotografia]]
[[Kategória:Pamiatky]]
[[Kategória:Pamiatky na Slovensku]]
[[Kategória:Kartografia]]</text>
      <sha1>hos26mk80sk10plcqq5uglxxzyegx5e</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213638</id>
      <parentid>8213623</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:31:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Barbora dz</username>
        <id>292598</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8213638</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3152" sha1="jhprg2bb3jufr2loun1dhsr6swab4ym" xml:space="preserve">= Spoznaj Slovensko =
{{Infobox Webstránka|url=[https://spoznajslovensko.eu/ spoznajslovensko.eu]|Typ stránky=Turistická|Meno=Spoznaj Slovensko|Url=https://spoznajslovensko.eu/|Komerčná=Nie|Slogan=Spoznaj Slovensko krajinu plnú zážitkov|Tvorca=Bc. Daniel Dziak|Spustenie=2021|Jazyk=Slovenský|Obrázok=[[File:Spoznaj Slovensko Logo.png|thumb|Spoznaj Slovensko Logo]]}}'''Spoznaj Slovensko''' je slovenský internetový projekt a turistický sprievodca zameraný na propagáciu prírodných, kultúrnych a historických krás Slovenska. Obsahuje širokú galériu autorom zdokumentovaných miest: hrady, zámky, rozhľadne, bane, jaskyne, pamiatky, turistické ciele, vodopády, skanzeny, ľudovú architektúru, múzeá a galérie, zoologické a botanické záhrady, jazerá a plesá, náučné chodníky, kúpaliská či iné. Projekt vznikol v roku 2021 s cieľom poskytovať komplexné a vizuálne podložené informácie pre turistov. Zakladateľom a hlavným autorom projektu je Bc. Daniel Dziak, absolvent odboru Geografia, kartografia a geoinformatika.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/&lt;/ref&gt;

=== História a vznik ===
Myšlienka projektu vznikla koncom roka 2020 ako reakcia na neprehľadnosť a neaktuálnosť vtedajších turistických portálov. Oficiálne spustenie webovej stránky prebehlo v roku 2021. Od svojho vzniku sa projekt transformoval z osobného blogu na rozsiahlu databázu, ktorá kombinuje odborné poznatky z geoinformatiky s terénnou dokumentáciou.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/

&lt;/ref&gt;

=== Obsah a činnosť ===
Hlavným pilierom projektu je '''webový portál, spoznajslovensko.eu'''&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;''',''' ktorý obsahuje:

* '''1 200+ tipov na výlety:''' Databáza zahŕňa hrady, zámky, jaskyne, technické pamiatky (bane), sakrálnu architektúru, jazerá a náučné chodníky.
* '''8 000+ autorských fotografií:''' Každé miesto je zdokumentované priamo autorom, vrátane leteckých záberov (dron) a 360° panorám.
* '''Geoinformačný prístup:''' Každý tip obsahuje presné GPS súradnice, informácie o časovej náročnosti, dostupnosti a vhodnosti pre cieľové skupiny (napr. rodiny s deťmi).&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;

Projekt sa vyznačuje silným komunitným charakterom na sociálnych sieťach, kde spravuje niekoľko tematických skupín s celkovým dosahom na viac ako 150 000 používateľov '''na Facebooku''':

* '''Kam na výlet – Spoznaj Slovensko:''' Skupina zameraná výhradne na domáci cestovný ruch.
* '''Kam na výlet s deťmi:''' Tematická komunita pre rodinnú turistiku (87 000+ členov).
* '''Kam na výlet a turistiku:''' Široko zameraná skupina o turistike na Slovensku aj v zahraničí.&lt;ref&gt;https://www.facebook.com/spoznajslovensko.eu&lt;/ref&gt; A ďalej aj '''na Instagrame:''' kde má cez 160 príspevkov. &lt;ref&gt;https://www.instagram.com/spoznajslovensko_eu/&lt;/ref&gt;
&lt;references /&gt;
[[Kategória:Cestovanie]]
[[Kategória:Slovensko]]
[[Kategória:Turistika]]
[[Kategória:Turistika na Slovensku]]
[[Kategória:Fotografia]]
[[Kategória:Pamiatky]]
[[Kategória:Pamiatky na Slovensku]]
[[Kategória:Kartografia]]</text>
      <sha1>jhprg2bb3jufr2loun1dhsr6swab4ym</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213650</id>
      <parentid>8213638</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T10:04:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Barbora dz</username>
        <id>292598</id>
      </contributor>
      <origin>8213650</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3398" sha1="ms4nfwar35zw4mpuf6xesnh2yw1foyw" xml:space="preserve">= Spoznaj Slovensko =
{{Infobox Webstránka|url=[https://spoznajslovensko.eu/ spoznajslovensko.eu]|Typ stránky=Turistická|Meno=Spoznaj Slovensko|Url=https://spoznajslovensko.eu/|Komerčná=Nie|Slogan=Spoznaj Slovensko krajinu plnú zážitkov|Tvorca=Bc. Daniel Dziak|Spustenie=2021|Jazyk=Slovenský|Obrázok=[[File:Spoznaj Slovensko Logo.png|thumb|Spoznaj Slovensko Logo]]}}'''Spoznaj Slovensko''' je slovenský internetový projekt a turistický sprievodca zameraný na propagáciu prírodných, kultúrnych a historických krás Slovenska. Obsahuje širokú galériu autorom zdokumentovaných miest: hrady, zámky, rozhľadne, bane, jaskyne, pamiatky, turistické ciele, vodopády, skanzeny, ľudovú architektúru, múzeá a galérie, zoologické a botanické záhrady, jazerá a plesá, náučné chodníky, kúpaliská či iné. Projekt vznikol v roku 2021 s cieľom poskytovať komplexné a vizuálne podložené informácie pre turistov. Zakladateľom a hlavným autorom projektu je Bc. Daniel Dziak, absolvent odboru Geografia, kartografia a geoinformatika.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/&lt;/ref&gt;

Vďaka odbornému spracovaniu a rozsiahlej fotodokumentácii sú dáta a materiály portálu využívané ako informačný zdroj pre oficiálne webové stránky a propagačné články rôznych kultúrnych a historických pamiatok na Slovensku.

=== História a vznik ===
Myšlienka projektu vznikla koncom roka 2020 ako reakcia na neprehľadnosť a neaktuálnosť vtedajších turistických portálov. Oficiálne spustenie webovej stránky prebehlo v roku 2021. Od svojho vzniku sa projekt transformoval z osobného blogu na rozsiahlu databázu, ktorá kombinuje odborné poznatky z geoinformatiky s terénnou dokumentáciou.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/

&lt;/ref&gt;

=== Obsah a činnosť ===
Hlavným pilierom projektu je '''webový portál, spoznajslovensko.eu'''&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;''',''' ktorý obsahuje:

* '''1 200+ tipov na výlety:''' Databáza zahŕňa hrady, zámky, jaskyne, technické pamiatky (bane), sakrálnu architektúru, jazerá a náučné chodníky.
* '''8 000+ autorských fotografií:''' Každé miesto je zdokumentované priamo autorom, vrátane leteckých záberov (dron) a 360° panorám.
* '''Geoinformačný prístup:''' Každý tip obsahuje presné GPS súradnice, informácie o časovej náročnosti, dostupnosti a vhodnosti pre cieľové skupiny (napr. rodiny s deťmi).&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;

Projekt sa vyznačuje silným komunitným charakterom na sociálnych sieťach, kde spravuje niekoľko tematických skupín s celkovým dosahom na viac ako 150 000 používateľov '''na Facebooku''':

* '''Kam na výlet – Spoznaj Slovensko:''' Skupina zameraná výhradne na domáci cestovný ruch.
* '''Kam na výlet s deťmi:''' Tematická komunita pre rodinnú turistiku (87 000+ členov).
* '''Kam na výlet a turistiku:''' Široko zameraná skupina o turistike na Slovensku aj v zahraničí.&lt;ref&gt;https://www.facebook.com/spoznajslovensko.eu&lt;/ref&gt; A ďalej aj '''na Instagrame:''' kde má cez 160 príspevkov. &lt;ref&gt;https://www.instagram.com/spoznajslovensko_eu/&lt;/ref&gt;
&lt;references /&gt;
[[Kategória:Cestovanie]]
[[Kategória:Slovensko]]
[[Kategória:Turistika]]
[[Kategória:Turistika na Slovensku]]
[[Kategória:Fotografia]]
[[Kategória:Pamiatky]]
[[Kategória:Pamiatky na Slovensku]]
[[Kategória:Kartografia]]</text>
      <sha1>ms4nfwar35zw4mpuf6xesnh2yw1foyw</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213655</id>
      <parentid>8213650</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T10:23:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <comment>uu</comment>
      <origin>8213655</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3429" sha1="l0e1w7lwbu9acthn3q4cn1yo1j9tka5" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20260514}}
= Spoznaj Slovensko =
{{Infobox Webstránka|url=[https://spoznajslovensko.eu/ spoznajslovensko.eu]|Typ stránky=Turistická|Meno=Spoznaj Slovensko|Url=https://spoznajslovensko.eu/|Komerčná=Nie|Slogan=Spoznaj Slovensko krajinu plnú zážitkov|Tvorca=Bc. Daniel Dziak|Spustenie=2021|Jazyk=Slovenský|Obrázok=[[File:Spoznaj Slovensko Logo.png|thumb|Spoznaj Slovensko Logo]]}}'''Spoznaj Slovensko''' je slovenský internetový projekt a turistický sprievodca zameraný na propagáciu prírodných, kultúrnych a historických krás Slovenska. Obsahuje širokú galériu autorom zdokumentovaných miest: hrady, zámky, rozhľadne, bane, jaskyne, pamiatky, turistické ciele, vodopády, skanzeny, ľudovú architektúru, múzeá a galérie, zoologické a botanické záhrady, jazerá a plesá, náučné chodníky, kúpaliská či iné. Projekt vznikol v roku 2021 s cieľom poskytovať komplexné a vizuálne podložené informácie pre turistov. Zakladateľom a hlavným autorom projektu je Bc. Daniel Dziak, absolvent odboru Geografia, kartografia a geoinformatika.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/&lt;/ref&gt;

Vďaka odbornému spracovaniu a rozsiahlej fotodokumentácii sú dáta a materiály portálu využívané ako informačný zdroj pre oficiálne webové stránky a propagačné články rôznych kultúrnych a historických pamiatok na Slovensku.

=== História a vznik ===
Myšlienka projektu vznikla koncom roka 2020 ako reakcia na neprehľadnosť a neaktuálnosť vtedajších turistických portálov. Oficiálne spustenie webovej stránky prebehlo v roku 2021. Od svojho vzniku sa projekt transformoval z osobného blogu na rozsiahlu databázu, ktorá kombinuje odborné poznatky z geoinformatiky s terénnou dokumentáciou.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/

&lt;/ref&gt;

=== Obsah a činnosť ===
Hlavným pilierom projektu je '''webový portál, spoznajslovensko.eu'''&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;''',''' ktorý obsahuje:

* '''1 200+ tipov na výlety:''' Databáza zahŕňa hrady, zámky, jaskyne, technické pamiatky (bane), sakrálnu architektúru, jazerá a náučné chodníky.
* '''8 000+ autorských fotografií:''' Každé miesto je zdokumentované priamo autorom, vrátane leteckých záberov (dron) a 360° panorám.
* '''Geoinformačný prístup:''' Každý tip obsahuje presné GPS súradnice, informácie o časovej náročnosti, dostupnosti a vhodnosti pre cieľové skupiny (napr. rodiny s deťmi).&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;

Projekt sa vyznačuje silným komunitným charakterom na sociálnych sieťach, kde spravuje niekoľko tematických skupín s celkovým dosahom na viac ako 150 000 používateľov '''na Facebooku''':

* '''Kam na výlet – Spoznaj Slovensko:''' Skupina zameraná výhradne na domáci cestovný ruch.
* '''Kam na výlet s deťmi:''' Tematická komunita pre rodinnú turistiku (87 000+ členov).
* '''Kam na výlet a turistiku:''' Široko zameraná skupina o turistike na Slovensku aj v zahraničí.&lt;ref&gt;https://www.facebook.com/spoznajslovensko.eu&lt;/ref&gt; A ďalej aj '''na Instagrame:''' kde má cez 160 príspevkov. &lt;ref&gt;https://www.instagram.com/spoznajslovensko_eu/&lt;/ref&gt;
&lt;references /&gt;
[[Kategória:Cestovanie]]
[[Kategória:Slovensko]]
[[Kategória:Turistika]]
[[Kategória:Turistika na Slovensku]]
[[Kategória:Fotografia]]
[[Kategória:Pamiatky]]
[[Kategória:Pamiatky na Slovensku]]
[[Kategória:Kartografia]]</text>
      <sha1>l0e1w7lwbu9acthn3q4cn1yo1j9tka5</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213676</id>
      <parentid>8213655</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T11:22:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-28232-46</username>
        <id>294397</id>
      </contributor>
      <origin>8213676</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3446" sha1="frkxjdf8eh9t4wthtg9wm43kpblt1ok" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20260514}}
{{významnosť}}
= Spoznaj Slovensko =
{{Infobox Webstránka|url=[https://spoznajslovensko.eu/ spoznajslovensko.eu]|Typ stránky=Turistická|Meno=Spoznaj Slovensko|Url=https://spoznajslovensko.eu/|Komerčná=Nie|Slogan=Spoznaj Slovensko krajinu plnú zážitkov|Tvorca=Bc. Daniel Dziak|Spustenie=2021|Jazyk=Slovenský|Obrázok=[[File:Spoznaj Slovensko Logo.png|thumb|Spoznaj Slovensko Logo]]}}'''Spoznaj Slovensko''' je slovenský internetový projekt a turistický sprievodca zameraný na propagáciu prírodných, kultúrnych a historických krás Slovenska. Obsahuje širokú galériu autorom zdokumentovaných miest: hrady, zámky, rozhľadne, bane, jaskyne, pamiatky, turistické ciele, vodopády, skanzeny, ľudovú architektúru, múzeá a galérie, zoologické a botanické záhrady, jazerá a plesá, náučné chodníky, kúpaliská či iné. Projekt vznikol v roku 2021 s cieľom poskytovať komplexné a vizuálne podložené informácie pre turistov. Zakladateľom a hlavným autorom projektu je Bc. Daniel Dziak, absolvent odboru Geografia, kartografia a geoinformatika.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/&lt;/ref&gt;

Vďaka odbornému spracovaniu a rozsiahlej fotodokumentácii sú dáta a materiály portálu využívané ako informačný zdroj pre oficiálne webové stránky a propagačné články rôznych kultúrnych a historických pamiatok na Slovensku.

=== História a vznik ===
Myšlienka projektu vznikla koncom roka 2020 ako reakcia na neprehľadnosť a neaktuálnosť vtedajších turistických portálov. Oficiálne spustenie webovej stránky prebehlo v roku 2021. Od svojho vzniku sa projekt transformoval z osobného blogu na rozsiahlu databázu, ktorá kombinuje odborné poznatky z geoinformatiky s terénnou dokumentáciou.&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/o-nas/

&lt;/ref&gt;

=== Obsah a činnosť ===
Hlavným pilierom projektu je '''webový portál, spoznajslovensko.eu'''&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;''',''' ktorý obsahuje:

* '''1 200+ tipov na výlety:''' Databáza zahŕňa hrady, zámky, jaskyne, technické pamiatky (bane), sakrálnu architektúru, jazerá a náučné chodníky.
* '''8 000+ autorských fotografií:''' Každé miesto je zdokumentované priamo autorom, vrátane leteckých záberov (dron) a 360° panorám.
* '''Geoinformačný prístup:''' Každý tip obsahuje presné GPS súradnice, informácie o časovej náročnosti, dostupnosti a vhodnosti pre cieľové skupiny (napr. rodiny s deťmi).&lt;ref&gt;https://spoznajslovensko.eu/&lt;/ref&gt;

Projekt sa vyznačuje silným komunitným charakterom na sociálnych sieťach, kde spravuje niekoľko tematických skupín s celkovým dosahom na viac ako 150 000 používateľov '''na Facebooku''':

* '''Kam na výlet – Spoznaj Slovensko:''' Skupina zameraná výhradne na domáci cestovný ruch.
* '''Kam na výlet s deťmi:''' Tematická komunita pre rodinnú turistiku (87 000+ členov).
* '''Kam na výlet a turistiku:''' Široko zameraná skupina o turistike na Slovensku aj v zahraničí.&lt;ref&gt;https://www.facebook.com/spoznajslovensko.eu&lt;/ref&gt; A ďalej aj '''na Instagrame:''' kde má cez 160 príspevkov. &lt;ref&gt;https://www.instagram.com/spoznajslovensko_eu/&lt;/ref&gt;
&lt;references /&gt;
[[Kategória:Cestovanie]]
[[Kategória:Slovensko]]
[[Kategória:Turistika]]
[[Kategória:Turistika na Slovensku]]
[[Kategória:Fotografia]]
[[Kategória:Pamiatky]]
[[Kategória:Pamiatky na Slovensku]]
[[Kategória:Kartografia]]</text>
      <sha1>frkxjdf8eh9t4wthtg9wm43kpblt1ok</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-29043-72</title>
    <ns>3</ns>
    <id>750139</id>
    <revision>
      <id>8213633</id>
      <timestamp>2026-05-14T09:25:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>/* */ Upozornenie</comment>
      <origin>8213633</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="121" sha1="7y2tid2siwi4vc943y4f8etf16hyfqe" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 09:25, 14. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>7y2tid2siwi4vc943y4f8etf16hyfqe</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Majstrovstvá Európy v sudoku</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750140</id>
    <revision>
      <id>8213636</id>
      <timestamp>2026-05-14T09:29:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SZHaK</username>
        <id>256533</id>
      </contributor>
      <comment>popis nového podujatia konaného v rámci Európy</comment>
      <origin>8213636</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1728" sha1="89hqmu3vww5yfi8ezq4l2wmj0qi4vli" xml:space="preserve">Majstrovstvá Európy v sudoku (MES) sú medzinárodnou súťažou, ktorú organizuje členská krajina zaregistrovaná vo Svetovej federácii hádankárov (World Puzzle Federation - WPF) [https://worldpuzzle.org&lt;nowiki&gt;]. Prvé podujatie sa konalo v Bratislave na Slovensku v roku 2026, presne 20 rokov po premiére prvých majstrovstiev sveta. Tímy jednotlivých krajín sú nominované oficiálnymi zástupcami danej krajiny vo Svetovej federácii hádankárov, alebo podľa podmienok definovaných WPF. Súťaž pozostáva zvyčajne z 120 - 140 sudoku rôznej náročnosti, ktoré všetci súťažiaci riešia vo viacerých časovo presne vymedzených kolách. Každá úloha má podľa stupňa náročnosti určený počet bodov, ktoré sa získajú len za podmienky kompletne a správne vyriešenej úlohy. Medzi úlohy sú zaraďované nielen klasické sudoku. ale aj jeho variácie, vrátane sudoku, ktoré obsahujú rôzne doplňujúce podmienky pre riešenie. V súťaži sa hodnotia individuálne výsledky a výsledky trojčlenných družstiev. Ak je družstvo zložené zo zástupcov rovnakej krajiny, vystupuje pod názvom krajiny, ak ide o družstvo zložené z viacerých krajín, prezentuje sa ako UN tím. V rácmi súťaže družstiev sa do bodového zisku družstva započítavajú nielen výsledky z tímových kôl, ale aj individuálne výsledky členov príslušného družstva. Pre zatraktívnenie súťaže a podporu mladšej a staršej generácie sa samostatne vyhodnocuje aj kategória do 18 rokov a nad 50 rokov.&lt;/nowiki&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstvá Európy v SUDOKU 2026 | url = https://sudoku2026.eu/sk/ | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;</text>
      <sha1>89hqmu3vww5yfi8ezq4l2wmj0qi4vli</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8213649</id>
      <parentid>8213636</parentid>
      <timestamp>2026-05-14T09:56:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>SZHaK</username>
        <id>256533</id>
      </contributor>
      <comment>popis úplne novej súťaže v rámci Európy</comment>
      <origin>8213649</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4157" sha1="6mll7ae70hwfsx94l5sr9enf7k2713q" xml:space="preserve">&lt;div style=&quot;text-align: justify;&quot;&gt;Majstrovstvá Európy v sudoku sú medzinárodnou súťažou, ktorú organizuje členská krajina zaregistrovaná vo Svetovej federácii hádankárov (World Puzzle Federation - WPF) [https://worldpuzzle.org&lt;nowiki&gt;]. Prvé podujatie sa konalo v Bratislave na Slovensku v roku 2026, presne 20 rokov po premiére prvých majstrovstiev sveta. Tímy jednotlivých krajín sú nominované oficiálnymi zástupcami danej krajiny vo Svetovej federácii hádankárov, alebo podľa podmienok definovaných WPF. Súťaž pozostáva zvyčajne z 120 - 140 sudoku rôznej náročnosti, ktoré všetci súťažiaci riešia vo viacerých časovo presne vymedzených kolách. Každá úloha má podľa stupňa náročnosti určený počet bodov, ktoré sa získajú len za podmienky kompletne a správne vyriešenej úlohy. Medzi úlohy sú zaraďované nielen klasické sudoku. ale aj jeho variácie, vrátane sudoku, ktoré obsahujú rôzne doplňujúce podmienky pre riešenie. V súťaži sa hodnotia individuálne výsledky a výsledky trojčlenných družstiev. Ak je družstvo zložené zo zástupcov rovnakej krajiny, vystupuje pod názvom krajiny, ak ide o družstvo zložené z viacerých krajín, prezentuje sa ako UN tím. V rámci súťaže družstiev sa do bodového zisku družstva započítavajú nielen výsledky z tímových kôl, ale aj individuálne výsledky členov príslušného družstva. Pre zatraktívnenie súťaže a podporu mladšej a staršej generácie sa samostatne vyhodnocuje aj kategória do 18 rokov a nad 50 rokov.&lt;/nowiki&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Majstrovstvá Európy v SUDOKU 2026 | url = https://sudoku2026.eu/sk/ | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Účastníci ==
V súčasnosti je oficiálnymi členmi WPF 18 európskych krajín. Zúčastniť ME v sudoku sa môžu aj jednotlivci, ak ich krajina ešte nie je vo WPF zastúpená a to formou osobného členstva vo [https://worldpuzzle.org/members/wpf-members WPF]. 

1. Majstrovstvá Európy v sudoku sa uskutočnili v Bratislave a organizoval ich [https://www.szhk.sk Slovenský zväz hádankárov a krížovkárov]
&lt;/div&gt;
== Výsledky ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
!rowspan=&quot;2&quot; width=&quot;30&quot; | Rok
!rowspan=&quot;2&quot; width=&quot;80&quot; | Miesto
!rowspan=&quot;2&quot; width=&quot;100&quot; | Krajina
!colspan=&quot;3&quot; align=center width=&quot;420&quot; | Individuálna súťaž
!colspan=&quot;3&quot; align=center width=&quot;420&quot; | Súťaž družstiev
|-
!style=&quot;background:gold;&quot; width=&quot;140&quot; | Zlato
!style=&quot;background:silver;&quot; width=&quot;140&quot; | Striebro
!style=&quot;background:#cc9966;&quot; width=&quot;140&quot; | Bronz
!style=&quot;background:gold;&quot; width=&quot;140&quot; | Zlato
!style=&quot;background:silver;&quot; width=&quot;140&quot; | Striebro
!style=&quot;background:#cc9966;&quot; width=&quot;140&quot; | Bronz
|-
| 2026 || [[Bratislava]] || {{flagicon|Slovensko}}&lt;br /&gt;Slovensko|| {{flagicon|Estonia}} Tiit&lt;br /&gt;Vunk|| {{flagicon|CZE}} Jakub&lt;br /&gt;Ondroušek|| {{flagicon|CZE}} Jan&lt;br /&gt;Vondruška|| {{flagicon|CZE}}&lt;br /&gt;Česko|| {{flagicon|CZE}}&lt;br /&gt;Česko|| {{flagicon|Türkiye}}&lt;br /&gt;Turecko
|-||
|}
Vekové kategórie
{| class=&quot;wikitable&quot;
!rowspan=&quot;2&quot; width=&quot;30&quot; | Rok
!rowspan=&quot;2&quot; width=&quot;80&quot; | Miesto
!rowspan=&quot;2&quot; width=&quot;100&quot; | Krajina
!colspan=&quot;3&quot; align=center width=&quot;420&quot; | Kategória pod 18 rokov
!colspan=&quot;3&quot; align=center width=&quot;420&quot; | Kategória nad 50 rokov
|-
!style=&quot;background:gold;&quot; width=&quot;140&quot; | Zlato
!style=&quot;background:silver;&quot; width=&quot;140&quot; | Striebro
!style=&quot;background:#cc9966;&quot; width=&quot;140&quot; | Bronz
!style=&quot;background:gold;&quot; width=&quot;140&quot; | Zlato
!style=&quot;background:silver;&quot; width=&quot;140&quot; | Striebro
!style=&quot;background:#cc9966;&quot; width=&quot;140&quot; | Bronz
|-
| 2026 || [[Bratislava]] || {{flagicon|Slovakia}}&lt;br /&gt;Slovensko|| {{flagicon|Türkiye}} Can&lt;br /&gt;Erturan|| {{flagicon|Croatia}} Iva&lt;br /&gt;Rabar|| {{flagicon|Croatia}} Marin&lt;br /&gt;Puljiz|| {{flagicon|Luxembourg}} Claudine&lt;br /&gt;Thiry|| {{flagicon|Austria}} Manuela&lt;br /&gt;Hawel|| {{flagicon|Bulgaria}} Deyan&lt;br /&gt;Razsadov
|}
==Externé odkazy==
*[http://www.worldpuzzle.org/championships/ Official web site of the World Puzzle Federation]
*[https://www.sudoku2026.eu/ 2026: Official web site of the 1st ESC]
*[http://www.wsc2006.com 2006: 1st WSC] [[Lucca]], Italy</text>
      <sha1>6mll7ae70hwfsx94l5sr9enf7k2713q</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Deimos (mytológia)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>750141</id>
    <revision>
      <id>8213642</id>
      <timestamp>2026-05-14T09:33:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „[[Súbor:Deimos-e-phoboslllll.jpg|náhľad|Deimos a Fobos]] '''Deimos''' ({{vjz|grc|''Δεῖμος''}} – ''Deimos'', {{v jazyku|lat|''Deimus''}}) je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] boh, démon (''daimon'') a zosobnenie paralyzujúceho desu, hrôzy a paniky. Podľa klasického gréckeho chápania predstavoval konkrétne paralyzujúci des, zatiaľ čo jeho brat [[Fobos (mytológia)|Fobos]] zosobňoval strach, ktorý spôsobuje útek z bojska.&lt;ref name…“</comment>
      <origin>8213642</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6041" sha1="fz7umtclhzp8bkc18z4jlv8or8wde99" xml:space="preserve">[[Súbor:Deimos-e-phoboslllll.jpg|náhľad|Deimos a Fobos]]
'''Deimos''' ({{vjz|grc|''Δεῖμος''}} – ''Deimos'', {{v jazyku|lat|''Deimus''}}) je v [[Grécka mytológia|gréckej mytológii]] boh, démon (''daimon'') a zosobnenie paralyzujúceho desu, hrôzy a paniky. Podľa klasického gréckeho chápania predstavoval konkrétne paralyzujúci des, zatiaľ čo jeho brat [[Fobos (mytológia)|Fobos]] zosobňoval strach, ktorý spôsobuje útek z bojska.&lt;ref name=&quot;Ruiz&quot;&gt;Antonio Ruiz de Elvira Prieto, ''Mitología clásica'', Madrid : Gredos, 1982, s. 116. ISBN 978-84-249-0204-9.&lt;/ref&gt; Podľa [[Hésiodos|Hésioda]] bol synom boha vojny [[Ares|Area]] a bohyne krásy a lásky [[Afrodita|Afrodity]].&lt;ref name=&quot;Hesiod-Theo&quot;&gt;[[Hésiodos]], ''[[Teogónia]]'' 933–934.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Zamarovský&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Vojtech Zamarovský | titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí | id = 66-048-80 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Mladé letá | rok = 1980 | strana = 107}}&lt;/ref&gt; V antickej mytológii splýval s personifikovanou abstrakciou, preto sa mu neprisudzujú rozsiahle samostatné mýty.&lt;ref name=&quot;Shapiro&quot;&gt;Harvey Alan Shapiro, ''Personifications in Greek art. The representation of abstract concepts, 600–400 B.C.'', Zürich : Akanthus, 1993, s. 208. ISBN 978-3-905083-05-7.&lt;/ref&gt;

== Mytológia ==
Ako syn boha vojny sa vyznačoval zúrivou povahou. Spolu s bratom Fobom stál po Areovom boku vo všetkých bitkách.&lt;ref name=&quot;Zamarovský&quot; /&gt; Už v [[Homér]]ovej ''[[Ilias|Iliade]]'' obaja bratia šíria hrôzu medzi bojovníkmi pred [[Trója|Trójou]]&lt;ref&gt;Homér, ''Ilias'' 4, 440.&lt;/ref&gt; a pomáhajú otcovi zapriahať koňov do vojnového voza pred vojenským ťažením.&lt;ref name=&quot;Iliad-15&quot;&gt;Homér, ''Ilias'' 15, 119.&lt;/ref&gt; Keďže Homér výslovne označuje Foba za Areovho syna,&lt;ref&gt;Homér, ''Ilias'' 13, 299.&lt;/ref&gt; predpokladá sa, že rovnaký pôvod prisudzoval aj Deimovi. Podľa Hésiodovho spisu ''Heraklov štít'' bratia zachránili zraneného Area z bojiska a odviezli ho na [[Olymp]] po tom, čo ho v súboji porazil hrdina [[Herakles]].&lt;ref name=&quot;Hesiod-Shield&quot;&gt;Hésiodos, ''Heraklov štít'' 460.&lt;/ref&gt;

V neskoršej epike od [[Nonnos z Panapolisu|Nonna z Panopolisu]] (''Dionysiaka'') sú Deimos a Fobos označovaní ako synovia Enyalia (čo je iné meno alebo prívlastok Area). V tomto diele ich najvyšší boh [[Zeus]] zapojil do svojho zápasu proti obrovskému netvorovi [[Tyfón (mytológia)|Tyfónovi]] – Foba vyzbrojil bleskami a Deima hromami, aby monštrum zastrašili.&lt;ref name=&quot;Nonnus&quot;&gt;Nonnos, ''Dionysiaka'' 2, 414.&lt;/ref&gt; Neskôr obaja bratia riadili Areov voz počas výpravy proti Indom a sprevádzali ho v bojoch proti [[Dionýzos|Dionýzovi]].

Podľa byzantského lexikonu [[Suda (encyklopedický slovník)|Suda]] (10. storočie) boli Deimos, Fobos a [[Kydoimos]] (démon bojovej vravy) synmi [[Pelomos|Polema]] (zosobnenej vojny). Suda uvádza, že bratia zdieľali osud s Areom, keď sa pokúsil násilím oslobodiť zviazanú [[Héra|Héru]] z trónu. Kováčsky boh [[Héfaistos|Héfaistos]] však vojnovú družinu rozohnal horiacimi hlavňami a ohňom.&lt;ref&gt;''Suda'', heslo Δεῖμος (Delta, 327).&lt;/ref&gt; Historik Semos z Délu zasa uvádza netradičný genealogický motív, podľa ktorého bol Deimos otcom morskej obludy [[Skylla (mytológia)|Skylly]], ktorú splodil s podsvetnou bohyňou Krataiis.&lt;ref&gt;Scholion k Homérovej ''Odyssey'' 12, 124 (= FGrH 396 F 22).&lt;/ref&gt;

Básnik [[Antimachos z Kolofónu]] (okolo r. 400 pred Kr.) pravdepodobne nesprávne interpretoval Homérove texty a menami Deimos a Fobos neoznačil Areových synov, ale dve zo štyroch ohňom dýchajúcich koní, ktoré ťahali Areov vojnový voz. Tento motív neskôr prevzal aj rímsky básnik [[Gaius Valerius Flaccus|Valerius Flaccus]] vo svojom diele ''Argonautica'', kde pod latinskými menami ''Terror'' a ''Pavor'' vystupujú ako kone rímskeho boha [[Mars (boh)|Marsa]].

== Zobrazenie v umení ==
Na rozdiel od svojho brata Foba, v antickom výtvarnom umení neexistujú žiadne jednoznačne identifikovateľné samostatné zobrazenia, ktoré by sa bezpečne dali priradiť Deimovi.&lt;ref name=&quot;Shapiro&quot; /&gt; V literárnych opisoch umeleckých diel sa však nachádza často. 

V ''Iliade'' je opísané, že Deimos spoločne s Fobom zdobil ochranný štít mykénskeho kráľa [[Agamemnón|Agamemnóna]].&lt;ref&gt;Homér, ''Ilias'' 11, 37.&lt;/ref&gt; Hésiodos zasa uvádza, že obaja bratia sú vyobrazení na Heraklovom štíte, kde stoja priamo na vojnovom voze po boku svojho otca Area.&lt;ref&gt;Hésiodos, ''Heraklov štít'' 191–195.&lt;/ref&gt; Podľa básnika Quinta zo Smyrny zdobili postavy Deima, Foba, [[Enyo (bohyňa)|Enyo]] a [[Eris|Eridy]] aj bájny štít hrdinu [[Achilles|Achillea]].

== Veda, jazyk a kultúra ==
* '''Astronómia:''' V auguste 1877 objavil americký astronóm [[Asaph Hall]] dva mesiace planéty Mars. Nazval ich [[Fobos (mesiac)|Fobos]] a [[Deimos (mesiac)|Deimos]] podľa dvoch mytologických synov a spoločnekov gréckeho Area (keďže Mars je latinským ekvivalentom Area). Deimos je z tejto dvojice satelitov ten menší a od planéty vzdialenejší.&lt;ref name=&quot;Zamarovský&quot; /&gt;
* '''Moderná kultúra:''' Meno Deimos sa objavuje v mnohých dielach modernej fikcie, fantasy literatúry, v komiksoch (napr. DC Comics a Marvel) alebo ako postava v sériách videohier (napr. ''God of War'' alebo ''Assassin's Creed Odyssey'').

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Vojtech Zamarovský | titul = Bohovia a hrdinovia antických bájí | vydanie = 4. | miesto = Bratislava | vydavateľ = Perfekt | rok = 2015 | strany = 431 | isbn = 978-80-8046-717-3}}
* {{Citácia knihy | autor = Harvey Alan Shapiro | titul = Personifications in Greek art. The representation of abstract concepts, 600–400 B.C. | miesto = Zürich | vydavateľ = Akanthus | rok = 1993 | strany = 208 | isbn = 978-3-905083-05-7}}

== Pozri aj ==
* [[Fobos (mytológia)]]
* [[Ares (boh)|Ares]]
* [[Deimos (mesiac)]]

[[Kategória:Grécki bohovia]]</text>
      <sha1>fz7umtclhzp8bkc18z4jlv8or8wde99</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-28997-79</title>
    <ns>3</ns>
    <id>750142</id>
    <revision>
      <id>8213646</id>
      <timestamp>2026-05-14T09:50:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“</comment>
      <origin>8213646</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="124" sha1="ptzmhee3sjw0l21s8royrjur0bveqzp" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:50, 14. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>ptzmhee3sjw0l21s8royrjur0bveqzp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-28981-90</title>
    <ns>3</ns>
    <id>750143</id>
    <revision>
      <id>8213647</id>
      <timestamp>2026-05-14T09:51:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“</comment>
      <origin>8213647</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="124" sha1="aoppwuwlbi7xl6aolsqhx4uhmwlauvv" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:51, 14. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>aoppwuwlbi7xl6aolsqhx4uhmwlauvv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:SjuKay</title>
    <ns>3</ns>
    <id>750144</id>
    <revision>
      <id>8213651</id>
      <timestamp>2026-05-14T10:06:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Vitajte}} --~~~~“</comment>
      <origin>8213651</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="120" sha1="m53zjqybx9mpb80ckq2bm9rz31unxcx" xml:space="preserve">{{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:06, 14. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>m53zjqybx9mpb80ckq2bm9rz31unxcx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Barbora dz</title>
    <ns>3</ns>
    <id>750145</id>
    <revision>
      <id>8213656</id>
      <timestamp>2026-05-14T10:23:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „ {{Urgentne upraviť autor|Spoznaj Slovensko}} --~~~~“</comment>
      <origin>8213656</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="120" sha1="bak1994zbn4m94464srcd798ae6t11v" xml:space="preserve"> {{Urgentne upraviť autor|Spoznaj Slovensko}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 10:23, 14. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>bak1994zbn4m94464srcd798ae6t11v</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-29075-61</title>
    <ns>3</ns>
    <id>750146</id>
    <revision>
      <id>8213674</id>
      <timestamp>2026-05-14T11:20:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“</comment>
      <origin>8213674</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="124" sha1="q52fvoxrh1rndyea8atqx1y0dzmq1hq" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:20, 14. máj 2026 (UTC)</text>
      <sha1>q52fvoxrh1rndyea8atqx1y0dzmq1hq</sha1>
    </revision>
  </page>
</mediawiki>